Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
H I S T Ó R I A<br />
BENEDIKT Z NURSIE<br />
ajster z Nazareta dal celému pu-<br />
M -tovaniu do krajiny úsvitu nový<br />
smer – zo Svetla k Svetlu, a tým uviedol<br />
nový vek ľudstva. Následná doba<br />
znamenala neustále stretávanie sa<br />
s materiálnymi danosťami praktického<br />
života, trvalé zápolenie o duchovné<br />
hodnoty, o božskú Pravdu. Ale dá sa<br />
vôbec zjednotiť duchovne náboženský<br />
život s pozemsky všedným životom<br />
bez toho, že<br />
by došlo k zúženiu?<br />
Táto otázka<br />
z a mest náva la<br />
po všetky doby<br />
všetkých, ktorí<br />
poctivo hľadali<br />
cestu ku Svetlu<br />
a odpoveď na<br />
ňu dávajú najrozma<br />
nitejšie<br />
spôsoby života<br />
jednotlivcov i rôznych spoločenstiev<br />
až k úplnému zrieknutiu sa všetkého<br />
hmotného a oddaniu sa čisto duchovnému<br />
životu pustovníka.<br />
Pustovník, grécky monachos, teda<br />
osamelo žijúci, z čoho vzniklo slovo<br />
mních, je však len jedna z výrazových<br />
foriem duchovného života, s ktorými<br />
sa potom následné mníšstvo trvalo<br />
muselo potýkať. A tieto rozpory o duchovný<br />
život, ako vieme, neskončili<br />
dodnes.<br />
V šiestom storočí opäť zo zástupu<br />
pútnikov do domova duše vyčnieva<br />
jedna ušľachtilá postava, ktorá extrémistom<br />
vypovedala boj: nie modliť sa,<br />
ale pracovať: ora et labora, teda „modli<br />
sa a pracuj“. Benedikt, narodený okolo<br />
r. 480 v Nursii v strednom Taliansku,<br />
prekonal duchovný prielom, veľké<br />
oslobodenie duše počas štúdia v Ríme.<br />
A toto svetlo v duši ho už nikdy neopustilo.<br />
Spoločenstvo askétov, kde<br />
spočiatku hľadal svoje zdokonalenie,<br />
ho neuspokojilo, a tak odišiel do samoty.<br />
Trojročný pustovnícky život<br />
38<br />
SVET GRÁLU<br />
11 | 2007<br />
v jaskyni znamenal prvý stupeň cesty<br />
za poznaním seba samého, po ktorom<br />
nasledovala cesta k človeku – bratovi,<br />
k spoločenstvu, vždy však s pohľadom<br />
upretým nahor. A potom vidíme, ako<br />
sa až do konca jeho života okolo neho<br />
a jeho kláštora zhromažďuje stále viac<br />
hľadajúcich ľudí. Tým Benedikt prekonal<br />
formu pustovníctva a stáva sa otcom<br />
západoeurópskeho mníšstva.<br />
Rozhodujúci a posledný veľký krok<br />
uskutočnil Benedikt okolo r. 529, keď<br />
na hore Monte Cassino, na mieste starej<br />
pohanskej svätyne zriadil pevný<br />
kláštor, kde spoločenstvo mníchov žilo<br />
podľa jeho pravidiel, modlilo sa a pracovalo.<br />
A tak kláštorné spoločenstvo<br />
prekvitalo a vyžarovalo do sveta pozitívnu<br />
energiu a na mnohých ďalších<br />
miestach sa zakladali ďalšie kláštory.<br />
Kláštor Monte Cassino bol v priebehu<br />
pohnutých dejov mnohokrát v histórii<br />
poškodený alebo úplne zničený, vždy<br />
však bol znovu postavený. Hrob Benedikta<br />
však bol ušetrený zničenia<br />
navždy.<br />
Najvýznamnejším dedičstvom Benedikta<br />
sú jeho Regule, teda rádové<br />
pravidlá, ktoré sa vyznačujú múdrou<br />
umiernenosťou a jasnou rečou. Je to<br />
knižočka, z ktorej hovorí duša hlboko<br />
uchvátená Bohom, duša, ktorá došla<br />
k vnútornej slobode a mieru. Vo veľkej<br />
umiernenosti sa prejavuje zrelé, múdre<br />
umenie života jej autora. Je to pravidlo<br />
Benedikt žiadny<br />
rád nezaložil<br />
„života“, ktoré bolo napísané pre mníchov<br />
a pre tých, ktorí „skutočne hľadajú<br />
Boha“. Teda žiadne pravidlo pre<br />
benediktínsky rád, pretože vo vlastnom<br />
zmysle slova, Benedikt žiadny rád<br />
nezaložil. Je síce organizátorom, zákonodarcom,<br />
otcom západného mníšstva,<br />
nie však zakladateľom dnešného rádu,<br />
nazvaného podľa neho.<br />
Tieto pravidlá neučia žiadnemu asketizmu<br />
odcudzenému svetu. Upravuje<br />
iba život kláštorného spoločenstva,<br />
ktorý má byť vedený „pod<br />
zorným uhlom večnosti“.<br />
T. Bogler v knihe „Mních rozpráva“<br />
o Regulách píše: „…je to knižka, ktorá<br />
vyžaruje toľko lásky, dobroty, tepla<br />
a pravého kresťanského ducha, že<br />
môže byť prispôsobená všetkým národom<br />
a všetkým dobám. Museli by<br />
sme vymazať dejiny západoeurópskej<br />
kultúry, keby sme chceli poprieť pôsobivú<br />
silu tejto knižky.“<br />
FRANTIŠEK Z ASSISI<br />
esť storočí uplynulo od doby, keď<br />
Š -Benedikt dal svetu svoje Regule,<br />
ktoré sa vo všeobecnom chaose a násilí,<br />
panujúcimi po zrútení svetovládnej<br />
rímskej moci, stali jednými z oporných<br />
stĺpov novej duchovnej energie i novej<br />
mravnosti. História je dejiskom neustáleho<br />
zápasu medzi ideálom a pokušením<br />
a prúd pútnikov hľadajúcich<br />
domov svojej duše niekedy slabne, až<br />
sa zdá, že vo víre vždy prítomnej túžby<br />
po moci a po bohatstve úplne vyschne.<br />
Vždy sa však v najvyššej núdzi objaví<br />
mimoriadny ľudský duch, silná osobnosť,<br />
ktorá vyvedie blúdiace ľudstvo<br />
z húštin sveta na pevnú, správnu cestu<br />
a ukáže smer, ktorým má cesta viesť.<br />
V roku 1182 sa v malom stredotalianskom<br />
meste „svetu zrodilo<br />
nové slnko“, ako hovorí Dante vo<br />
svojej Božskej komédii. Mieni tým<br />
Františka z Assisi, ktorý sa stal pre<br />
stredovek priamo symbolom Krista.<br />
Hovorili sme o Augustínovi a Benediktovi.<br />
Obaja boli cirkvou prehlásení<br />
za „svätých“. Teraz k nim ako tretí pristupuje<br />
František z Assisi, tiež cirkvou<br />
svätorečený. Nechceme tu rozoberať<br />
pojmy „svätý“ alebo „svätosť“, všetko<br />
je vyčerpávajúcim spôsobom napísané<br />
inde, chceli by sme však podotknúť, že<br />
skutoční, živí, čistí duchovia sa môžu