You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Ž I V O T<br />
s desiatimi ľuďmi, ktorí zdôrazňovali<br />
v tom štyridsiatom deviatom alebo<br />
päťdesiatom roku, že jedine oni sú<br />
schopní byť prezidentom v budúcej<br />
vláde (tam sa špekulovalo stále).<br />
ROZLÍŠIŤ DOBRO A ZLO<br />
Ako možno bojovať proti zloprajnému<br />
režimu a pritom voči nemu necítiť<br />
hnev a nenávisť?<br />
Zloba vychádza z niečoho iného.<br />
Z nevysporiadaných vnútorných sporov,<br />
ktoré máme sami so sebou. Kresťanstvo<br />
je účinné až vtedy, keď rozlišuje<br />
dobro a zlo. Preto vytýkam aj<br />
tým našim – a môže mať trebárs aj<br />
biskupskú mitru na hlave – hriech je<br />
hriech a dobro je zase dobro – to je<br />
to, čo oni zotreli. Videl som umierať<br />
ľudí – to je ten rozdiel v tom poňatí.<br />
Tu je potreba najprv aspoň vidieť, že<br />
tí, čo zavinili zločiny, robia pokánie.<br />
Potom až im budem veriť.<br />
Kedy sa ospravedlnia profesori na<br />
vysokých školách za to, čo naklamali?<br />
Veď dnes už ani tie kravy nedoja 78<br />
litrov, ako dojili za Stalina, teraz už<br />
nemá krava päť teliat do roka. Ako<br />
je to možné, keď to tvrdili? Takže my<br />
v tom klamstve pokračujeme. A preto<br />
hovorím aj tým našim spolubratom<br />
vznešeným: Až keď tu bude hranica<br />
medzi pravdou a klamstvom, je možné<br />
začať. Ale doposiaľ to klamstvo trvá.<br />
A keď to rozprávam niekde v škole –<br />
riaditeľ najväčšieho brnianskeho<br />
gymnázia mi povedal: „Ja z týchto<br />
dejín neviem ani vetu.“ – Veď to je<br />
trestuhodné. Keď niekto nemá záujem,<br />
tak to nevie. Zo všetkých stupňov<br />
škôl vychádzajú študenti – či už<br />
zo základnej, zo strednej alebo vysokých<br />
škôl, aj z teologickej fakulty<br />
bez zásadných poznatkov, ako plynuli<br />
české dejiny. Nikto nič nevie a nechce<br />
vedieť. My „muklovia“, keď sa potom<br />
zídeme – hovoríme si, boli sme tam<br />
pre nič. A pritom aj pátrov tam bolo<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
11 | 2007<br />
veľa. Na Mírove istý čas 640 – takýto<br />
kláštor nedal dokopy Vatikán za 2000<br />
rokov.<br />
ZVIERATÁ SÚ VENTIL,<br />
KAŽDÉ SA VIE SMIAŤ…<br />
Vráťme sa ešte k zvieratám. Vy ste<br />
známy láskou ku všetkému živému.<br />
Sám ste o tom hovorili, početné zvieratstvo<br />
ste museli zanechať vo Velkej<br />
Bystřici. Povedali ste, že ľudia, ktorí<br />
stratili kontakt s prírodou, by v podmienkach<br />
komunistických lágrov neprežili…<br />
Zvieratá – to je taký ventil. Môžete<br />
byť v strese, ale keď sa na vás tak milo<br />
pozrie ovečka, alebo liliputky, a kohúty<br />
(mal som aj pávy…), to hneď zabudnete,<br />
že ste boli zlí, alebo že ste<br />
rozhádali tetky. Naraz cítite, že Boh<br />
chce, aby bola celá príroda spätá. Ja<br />
keď vyjdem z auta, tak niet zvieraťa,<br />
ktoré by ku mne nepribehlo. Na moje<br />
prvé zavolanie ani jedno z tej stovky<br />
zvierat, ktoré mám, nebude chýbať.<br />
Chovám, čo sa vyliahne. To je taká<br />
moja zásada. Rastie nerastie, zahynie<br />
nezahynie – ale z toho máte tú radosť,<br />
že život pokračuje.<br />
Čo by ste chceli ešte povedať ľuďom…?<br />
Príliš sme podľahli tomu tempu<br />
a stresu, čo nás obklopuje dookola.<br />
Hovorím vždy chlapcom, že sa nesmú<br />
báť byť prví na čele. Tých kopáčov<br />
a ukladačov kanálov a káblov máme<br />
dosť. Ale my nemáme poriadnych vedúcich<br />
mužov. Jedna veľká krivda na<br />
našom národe je, že nám deti vychovávajú<br />
väčšinou len ženy. A to je vždy<br />
mäkšia výchova. My sme prefeminizovaný<br />
národ. Veď to je medzinárodná<br />
hanba, keď vojaci pred televíznou<br />
kamerou plačú, že je im smutno za<br />
domovom. To je hanba nás chlapov,<br />
pretože nestojíme za nič – ale zároveň<br />
tvrdím, že niet ani jedného, ktorý by<br />
si v „lapáku“ nepoplakal. Tu by som<br />
povedal ešte jeden príklad odtiaľ, keď<br />
tam zomrel jeden, ktorému som zatlačil<br />
oči. Projektant z Kroměříža – mal<br />
32 rokov. My sme fárali a on mi naraz<br />
hovorí: „Keby si vedel, v akom pekle<br />
ja tu som, keď si spomeniem na svoju<br />
rodinu. Vytiahol fotky svojej ženy<br />
a dvoch detí. A v tú chvíľu sa rozcítil<br />
a hovorí – rodina bez otca a otec<br />
bez takej skvelej rodiny – ako my sa<br />
máme radi. A vtom mu prasklo srdce<br />
na dvoje. Potvrdil to aj lekár. A ten<br />
mi povedal, že buď ho zabila clivota<br />
alebo nenávisť – a ja som hovoril: „To<br />
bola clivota“. A to tiež bola zásada –<br />
nie nás, tých chytrých, ale „kasárov“:<br />
„Nesmieš mať nikoho takto rád, aby ťa<br />
to zlomilo.“ To by som odkázal tým<br />
mladým, čo nevedia prekonať jedno<br />
sklamanie s dievčaťom. Bolesť sa musí<br />
postupne prekonávať, a nie ju nejako<br />
kopiť v sebe.<br />
Preto sme aj my považovali každý<br />
jednotlivý deň za kvalitu o sebe.<br />
Žiadne ani priveľké očakávania od<br />
budúcnosti ani veľké spomínanie na<br />
minulosť. Ale „teraz som tu a ty ma<br />
potrebuješ.“ A keby sme tam neboli,<br />
tak je tam samovrážd, že ich ani nespočítate.<br />
A skúste nakoniec odkázať niečo našim<br />
čitateľom:<br />
Podľa tých životných skúseností,<br />
najdôležitejšie je zachovať si radosť.<br />
Každý deň má v sebe dosť trápenia.<br />
Ale jediný deň nám aj na celý život<br />
môže zachrániť tú radosť, ktorá<br />
nám pomáha, aby sme tým ostatným<br />
mohli ísť ako také svetielko, aby videli<br />
ten správny chod života. Žiadne<br />
zlozvyky a žiadne ospravedlňovanie<br />
chýb. Je potrebné postaviť sa pravdivo<br />
ku všetkému; za chyby sa treba ospravedlniť,<br />
za krivdy činiť pokánie. Ale<br />
každopádne si udržať to, čomu sa hovorí<br />
radostné poňatie života. A každý<br />
deň znovu…<br />
Marie Šuláková