Divadelná Nitra 2019 Catalogue

14
planéty, a nariaďuje mu, aby zničil Starého
aj Starú. Jej pokus emancipovať sa a vymaniť
spod jarma obojku, skrátka oslobodiť
sa, však jej psiu situáciu nerieši, na podriadenosť
niekomu je príliš navyknutá.
Pod libretom je podpísaný renomovaný
scenárista a dramatik Robert Bolesto
a speváčka, hudobníčka a textárka Zuzanna
Wrońska, ktorá spolu s hudobníkom Marcinom
Macukom k inscenácii vytvorila i hudbu.
Tento tím spolupracoval s režisérkou
Agnieszkou Smoczyńskou na oceňovaných
filmoch Dcéry diskotéky a Útek. Vedenie
varšavskej Komuny prizvalo s režisérkou,
ktorá v divadle debutovala, aj jej zohratý
tím. Agnieszka Smoczyńska a jej kolegovia
nepotrebovali preniesť do média divadla
filmové postupy. Využili priestor na experimentovanie
a hľadanie nového jazyka
minimalistickými prostriedkami, podobne
ako sa to deje v iných produkciách Komuny.
Výsledok sa pohybuje na hranici komédie,
slapstiku, muzikálu, karikatúry a komixu.
Komorné obsadenie, zámerne chudobná
scéna a strohé kostýmy vylučujú veľké
a efektné divadlo, mechanizmy muzikálu
či meštiackej komédie sa tu skôr obnažujú
a skúmajú. Novovzniknutý hybridný
žáner dokazuje vyprázdnenosť a strojenosť
foriem, na ktorých parazituje, a pred
meštiackeho diváka kladie groteskne
hyperbolizovaný obrázok z jeho života.
Na ňom je zaujímavé nielen zobrazenie
medziľudských vzťahov – komediálne zjednodušujúce
a akcentujúce isté stereotypy,
ale aj obraz psa. Tak ako je jeho výchova
a naučené správanie projekciou ľudských
predstáv, je projekciou autorov ponor do
jeho psychiky. K nijakej obrode človeka prostredníctvom
zvieraťa nedochádza, v prísne
naprogramovanom psom svete nie je
možné dosiahnuť od ľudského správania ani
rozumný odstup. Podobne nemožno získať
dostatočný odstup od ľudského správania
v prísne formalizovanom svete meštiackeho
divadla. Možné je iba v komickej hyperbole
ukazovať jeho slabé stránky. V tomto
prípade vypočuli poučení tvorcovia výzvu
vytvoriť takú kombináciu originálneho textu
a piesní, výrazných hereckých výkonov
a silnej hudby, aby divákovi ponúkli niečo
viac ako zábavu.
Ján Šimko
doctrine of the Dog Pope, who comes from
a different planet and orders her to kill Mr.
and Mrs. Old. Her attempt at emancipation
from the yoke of the collar, however, provides
no relief to her canine situation, as
she has become too used to being servile.
The play’s libretto was authored by
renowned screenwriter and playwright
Robert Bolesto and singer, songwriter and
musician Zuzanna Wrońska, who composed
the production’s music together with Marcin
Macuk. Their team has already collaborated
with director Agnieszka Smoczyńska
on the award ‐winning films The Lure and
Fugue. The directors of Komuna Warszawa
also invited the well ‐synchronised team of
the director, for whom this is a theatrical
debut. Agnieszka Smoczyńska and her
colleagues did not need to import filmic
methods into the medium of theatre. They
make use of the space to experiment and
search for a new language with minimalist
means, as is common in Komuna’s other
productions. The result hovers on the
boundary of comedy, slapstick, musical,
caricature and comic strip.
A modest cast, a deliberately humble
set and austere costumes rule out grandiose
or showy drama, the mechanisms of
a musical or bourgeois comedy are rather
exposed and investigated. The resulting
hybrid genre proves the emptiness and affectation
of the form on which it parasites,
and holds up a grotesquely hyperbolic mirror
to the life of its bourgeois audience. The
image is not only interesting by its stylised
portrayal of relationships – comically simplistic
and highlighting certain stereotypes
– but also that of the dog. Just as the
dog’s training and acquired behaviour are
the projections of human fantasies, so an
immersion in its psyche is the authors’ own.
There is no such thing as cultivating the
human by way of an animal; in the strictly
programmed canine world, one cannot
even achieve a reasonable distance from
human behaviour. It is equally impossible
to achieve a due distance from human
behaviour in the strictly formalised world
of bourgeois theatre. One can only point
at its weak points with comic hyperbole.
In this case, the creators, now informed,
have stood up to the challenge to create
a blend of original text and songs, distinctive
acting and powerful music, to offer
audiences something more than simple
entertainment.
Ján Šimko