0001 2019 Patriot Slovakia web 22
Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!
Leverage SEO-optimized Flipbooks, powerful backlinks, and multimedia content to professionally showcase your products and significantly increase your reach.
<strong>Patriot</strong> slovakia<br />
Bojnicelife<br />
...váš nový magazín<br />
ROČNÍK I.<br />
jeseň <strong>2019</strong><br />
nepredajné!<br />
Nezabudnuteľný<br />
Fraňo Madva<br />
Rozprávkový<br />
zámok<br />
Umenie<br />
pre lovcov<br />
snov<br />
Z Bojníc<br />
do Jogjakarty<br />
z Jogjakarty<br />
do Bojníc<br />
Keď kov<br />
dýcha životom<br />
Sokoliari<br />
Aquila<br />
Dravce sú súčasťou ich existencie
Galéria Velvet – galéria v srdci Slovenska, Hurbanovo námestie 46, 972 01 Bojnice<br />
Tel.:+421 903 803 306, +421 914 341 334 • E-mail: galeria@velvet.sk www.velvet.sk<br />
Predaj a prenájom<br />
súčasného výtvarného<br />
umenia pre Vaše firmy,<br />
hotely, reprezentačné<br />
aj súkromné priestory.<br />
Odborné poradenstvo<br />
pri výbere.<br />
obraz: Melita Gwerková – Berthrotal
OBSAH<br />
14 – 15<br />
18 – 20<br />
21<br />
6 – 9<br />
10 – 13<br />
34 – 35<br />
16 – 17<br />
6 – 9<br />
Rozprávkový zámok<br />
Najstaršia správa o Bojniciach<br />
pochádza z roku 1113.<br />
10 – 13<br />
Dravce sú súčasťou ich existencie<br />
Sokoliarstvo je zapísané do zoznamu<br />
nehmotného kultúrneho dedičstva<br />
Slovenska.<br />
14 – 15<br />
Panoráma<br />
Podeľte sa o zaujímavé fotografie z<br />
dovolenky alebo výletov po<br />
Slovensku.<br />
16 – 17<br />
Región Horná Nitra – Bojnice<br />
Pôvodný banícky región osloví<br />
históriou, tradíciami, atrakciami či<br />
liečivou vodou.<br />
18 – 20<br />
Sadaj na bicykel a poď do prírody<br />
O nadšencoch z občianskeho<br />
združenia Hornonitrianske stopy.<br />
21<br />
Bojničan v oblakoch<br />
Vzlietnuť zo Zeme a lietať ako vtáci<br />
– to bol pradávny sen ľudí.<br />
<strong>22</strong> – 23<br />
Horská oáza pod Bralovou skalou<br />
Neďaleko Prievidze leží v lone prírody<br />
miesto komfortného aj aktívneho<br />
odpočinku.<br />
26 – 29<br />
Keď kov dýcha životom<br />
O všestrannom umelcovi, ktorý svoje<br />
poslanie prijíma s pokorou.<br />
30 – 32<br />
Z Bojníc do Jogjakarty<br />
z Jogjakarty do Bojníc<br />
Rodáčka z Bojníc svoje šťastie našla na<br />
tisícky kilometrov vzdialenej Jáve...<br />
34 – 35<br />
Umenie pre lovcov snov<br />
Galéria Velvet v Bojniciach – priestor<br />
s vôňou farieb a nezvyčajných tvarov.<br />
36 – 37<br />
Ak si budeme vzájomne pomáhať,<br />
dosiahneme omnoho viac<br />
Ako sa dá úspešne robiť regionálny<br />
portál.<br />
38 – 39<br />
Trému mám, kým nezačnem hrať<br />
O mladom hudobníkovi, ktorý hrá na<br />
akordeón a vyhráva všetky súťaže.<br />
4<br />
www.patriotslovakia.eu
26 – 29<br />
Tento projekt je podporený z Európskeho<br />
sociálneho fondu v rámci Aktívni Bojničania<br />
pre rozvoj svojho mesta.<br />
38 – 39<br />
48 – 49<br />
PATRIOT SLOVAKIA & BOJNICE LIFE<br />
váš magazín<br />
www.patriotslovakia.eu<br />
www.bojnicelife.sk<br />
ROČNÍK I.<br />
ISSN 2644-576X<br />
Vyšlo: jeseň <strong>2019</strong><br />
30 – 32<br />
VYDAVATEĽ<br />
Joyell s.r.o.<br />
Tel.: +421 903 803 306<br />
+421 914 341 334<br />
e-mail: joyell@joyell.sk<br />
ŠÉFREDAKTORKA<br />
Katarína Plaskurová<br />
40 – 41<br />
Aktívni Bojničania pre rozvoj<br />
svojho mesta<br />
O komunitnom projekte občianskej<br />
informovanosti.<br />
42 – 43<br />
Aj v malom meste nachádzame cesty<br />
spolupráce...<br />
Klub podnikateľov mesta Bojnice<br />
(KPMB) je svojím spôsobom unikát.<br />
44 – 45<br />
Vitajte v oáze relaxu<br />
a výborného jedla<br />
Miesto, kde sa vynikajúco najete<br />
a oddýchnete si.<br />
46 – 47<br />
Avropa – PharmDr. Švec<br />
Príroda vie najlepšie liečiť.<br />
48 – 49<br />
Nezabudnuteľný Fraňo Madva<br />
O jeho zázračných liečiteľských<br />
schopnostiach sa šírili legendy<br />
po celej monarchii.<br />
50 – 51<br />
Homeopatia – cesta k trvalému<br />
vyliečeniu<br />
O liečebnej metóde starej<br />
dvesto rokov.<br />
52 – 53<br />
Afrodita Čereňany<br />
Varia pre kráľov, prezidentov i umelcov.<br />
54 – 57<br />
Hotel Lipa<br />
Píše svoju históriu už 92 rokov.<br />
56 – 59<br />
58<br />
Lakomec v divadle<br />
Divadelníci z “Áčka“ vsadili na klasiku.<br />
REDAKCIA<br />
Ľuboš Babarík<br />
Katarína Vráblová<br />
Sylvia Maliariková<br />
Andrea Malátová<br />
Lenka Kmeťová<br />
Natália Maceková<br />
Martina Píšová<br />
Alexander Klinko<br />
Peter Divéky<br />
GRAFICKÁ ÚPRAVA<br />
Alexander Klinko – General Design<br />
ADRESA REDAKCIE:<br />
Hurbanovo námestie 46<br />
972 01 Bojnice<br />
Tel.: +421 903 803 306<br />
+421 914 341 334<br />
e-mail: redakcia@joyell.sk<br />
MARKETING A INZERCIA<br />
+421 903 803 306<br />
+421 914 341 334<br />
+421 914 341 331<br />
patriot@joyell.sk<br />
Nepredajné<br />
Foto na prvej strane obálky<br />
Alexander Klinko – General Design<br />
Rozmnožovanie a ďalšie šírenie len<br />
s predchádzajúcim povolením vydavateľstva.<br />
Za obsah reklamných článkov zodpovedá ich<br />
objednávateľ. Nevyžiadané materiály sa nevracajú.<br />
Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov.<br />
5
Rozprávkový<br />
zámok<br />
Najstaršia správa o Bojniciach<br />
v listine zoborského opátstva<br />
z roku 1113 sa zmieňuje<br />
o obyvateľoch podhradia<br />
žijúcich v blízkosti teplých<br />
prameňov.<br />
6<br />
Bojnicelife
Pôvodne drevený hrad sa vyvinul<br />
zo staršieho hradiska a v priebehu<br />
13. storočia bol vybudovaný z kameňa ako<br />
majetok rodu Poznanovcov. Potom sa ho<br />
zmocnil Matúš Čák, ktorý ho vlastnil do roku<br />
1321 a po ňom ho postupne získalo do<br />
vlastníctva niekoľko šľachtických rodov. Boli<br />
to Gilethovci, Leustachovci a po nich hrad<br />
získali bratia No ryovci, ktorí ho úspešne<br />
ubránili v bojoch proti husitským vojskám.<br />
V rokoch 1494 až 1527 bol hrad majetkom<br />
Zápoľských a po nich ho v roku 1528 získava<br />
Alexius Turzo. Na prelome 16. a 17. storočia<br />
prešiel renesančnou prestavbou. Turzovci ho<br />
vlastnili až do roku 1636. Ďalšími majiteľmi<br />
boli Pál ovci, ktorí ho získali za účasť<br />
v protitureckých bojoch do trvalého<br />
vlastníctva. Posledný z nich, gróf Ján Pál ,<br />
uskutočnil v rokoch 1889 – 1910 neogotickú<br />
prestavbu hradu podľa vzoru francúzskych<br />
zámkov z údolia rieky Loire. Stavbu riadil<br />
architekt Jozef Hubert. Prestavbou zmenil<br />
hrad na rozprávkový zámok, ktorý v súčasnosti<br />
slúži ako múzeum s expozíciami výtvarných<br />
a umeleckých diel od gotiky cez renesanciu<br />
a barok až po 19. storočie. Vzácnym<br />
artefaktom okrem Bojnického oltára je gobelín<br />
Jozef a jeho bratia, utkaný začiatkom<br />
17. storočia v Bruseli. Pál ovci vlastnili zámok<br />
až do vzniku prvej ČSR, v roku 1938 ho kúpila<br />
rma Baťa. Od roku 1950 patrí štátu.<br />
Bojnicelife 7
Lipa<br />
kráľa<br />
Mateja<br />
Vroku 1301 zasadil vtedajší pán<br />
Bojnického hradu Matúš Čák pred<br />
hradom lipu. Stromu sa darilo, takže v tých<br />
najlepších časoch mala koruna priemer<br />
36 metrov a obvod kmeňa dosahoval<br />
12 metrov. Dnes má lipa viac ako 700 rokov<br />
a veľa si toho pamätá. V 15. storočí<br />
usporadúval v jej tieni kráľ Matej Korvín veľké<br />
hostiny, ale i porady a nezriedka tu podpisoval<br />
kráľovské listiny so záverečnou formulou „Sub<br />
nostris dilectis tillis bojniciensibus“ – Pod<br />
našimi milými lipami bojnickými. V 17. storočí<br />
bočkajovské vojská dobýjali hrad a vôbec ho<br />
nešetrili, ale k pamätnej lipe kráľa Mateja sa<br />
správali šetrne. Dnes vedľa lipy rastie mladý<br />
výpestok, dcérsky stromček, ktorý raz svojho<br />
prastarého predka nahradí.<br />
Kastelán<br />
Peter<br />
Póky<br />
Bojnický kastelán Peter Póky bol<br />
chamtivý človek. Hoci mal truhlice<br />
plné zlata a šperkov, stále sa mu to málilo. Jeho<br />
rovnako chamtivá žena mu poradila, aby<br />
ohradil liečivý prameň a nechal drábmi vyberať<br />
poplatky za kúpeľ v liečivej vode. A keď sa<br />
niekto nechal priviezť k ohrade na voze alebo<br />
káre, musel zaplatiť aj za miesto pred ohradou.<br />
Peniaze v truhlici znovu pribúdali, preto si<br />
Póky nechal urobiť ďalšiu okovanú truhlicu.<br />
Raz prišiel kastelán k prameňu na kontrolu, či<br />
ho drábi nepodvádzajú a našiel tam chromého<br />
žobráka, ktorý sa zadarmo máčal v liečivej<br />
vode. Rozčúlil sa a chcel neboráka zavrieť<br />
do hladomorne. Ten ho však preklial, nech sa<br />
mu všetky dukáty na kamene premenia a nech<br />
on, kastelán, raz skončí v tej kamenej diere,<br />
do ktorej jeho šikoval. Póky utekal domov<br />
a tam žena zalamuje rukami nad truhlicami<br />
plnými kamenia.<br />
Kráľ Matej zomrel a jeho<br />
nevlastný syn Ján<br />
Korvín sa stal majiteľom<br />
Bojnického hradu. Poslal<br />
Pókymu list, že si ho<br />
ponecháva ako<br />
kastelána. Pókymu však<br />
vŕtalo v hlave, ako to<br />
urobiť, aby sa s tým<br />
kráľovským ľavobočkom nemusel deliť o zisky<br />
zo svojho podnikania. Keď sa raz Ján Korvín<br />
vydal so svojou družinou na Bojnický hrad,<br />
Póky ho so svojimi zbrojnošmi čakal na ceste,<br />
že ho prepadne a zabije. Zosnoval to tak, že mu<br />
bude podávať ťažký hranatý kľúč od hradu<br />
a keď sa knieža zohne, aby ho prevzal, udrie ho<br />
kľúčom do hlavy. Nevyšlo to, zasiahol len plece<br />
a hneď mu do ruky sekol jeden z Korvínových<br />
sprievodcov. A tak sa kastelán Póky ocitol<br />
v putách a skončil v hladomorni, kam chcel<br />
poslať chromého žobráka.<br />
8<br />
Bojnicelife
Povesť<br />
o Čiernej<br />
panej<br />
Splnené želanie<br />
Gróf Pál sa konca prestavby nedožil, zomrel vo Viedni 2.júna 1908<br />
ako starý mládenec. Želal si, aby priestory zámku navštevovali<br />
všetci milovníci umenia a histórie. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro<br />
po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola<br />
uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pál ho a československým<br />
štátom a v nej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby<br />
umeleckých zbierok grófa Pál ho sa uskutočnili v rokoch 1921 – 1926.<br />
V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila rma Baťa. Po vojne,<br />
na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je<br />
v zámku de nitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou<br />
Slovenského národného múzea. Samotný zámok stojí na ploche 4000 metrov<br />
štvorcových, po dokončení prestavby mal 182 miestností, z toho 50 tvorili<br />
obytné izby. Návštevníci majú počas prehliadky zámku sprístupnených<br />
40 percent všetkých priestorov a absolvujú 602 schodov.<br />
Hradný pán mal krásnu a vernú<br />
manželku a spolu s malým synčekom<br />
tvorili šťastnú rodinu. Raz však musel odísť do boja,<br />
a keď sa po dlhšej dobe vrátil, zlé a klebetné jazyky<br />
ohovorili hradnú pani, že sa často zabávala<br />
s cudzími šľachticmi. Napriek tomu, že manželka<br />
všetko poprela, pán uveril klebetám a rozhodol, že<br />
sa musí podrobiť božiemu súdu. Mala vyskočiť<br />
z okna Huňadyho veže do priekopy a keď sa jej nič<br />
nestane, je nevinná. Hradná pani v čiernych šatách,<br />
s dieťaťom na rukách sa postavila do okna<br />
a vyskočila. A stal sa zázrak. Nespadla do priepasti,<br />
ale uchytil ju vír a vzniesla sa do oblakov, kde<br />
zmizla. V priepasti však ležalo niekoľko mŕtvol. Boli<br />
to tí, ktorí ohovárali, klebetili, šírili lživé správy<br />
a očierňovali hradnú paniu. Teraz tam ležali<br />
s vyplazenými jazykmi a rozbitými hlavami. Zdrvený<br />
pán odišiel do kláštora a na hrad sa už nevrátil.<br />
Čierna pani sa zjavuje každú noc na zámku, kde<br />
blúdi izbami a smúti za svojím mužom. Vidieť ju<br />
však môže len ten, kto nikdy neklebetil a nikoho<br />
neohovoril. Zatiaľ sa to nikomu nepodarilo.<br />
Katarína Plaskurová, foto: Alexander Klinko, archív Bojnice Life<br />
Bojnicelife 9
10<br />
Dravce sú súčasťou<br />
ich existencie
Rok <strong>2019</strong> sa ešte neskončil a sokoliari<br />
Aquila Bojnice mali hneď viacero dôvodov<br />
oslavovať. Na sklonku zimy 2018 sa im<br />
podarilo dotiahnuť do úspešného konca<br />
zápis sokoliarstva do Reprezentatívneho<br />
zoznamu nehmotného kultúrneho<br />
dedičstva Slovenska. Na konci apríla,<br />
rovnako potešujúco, v rámci otvorenia<br />
letnej turistickej sezóny oslávili<br />
25. výročie svojho vzniku.<br />
Sokoliari<br />
Aquila<br />
„Dobrý deň! Vítajú vás Sokoliari Aquila z Bojníc, ktorí<br />
vám predstavia dravce – kráľov výšok. Už štyri<br />
tisícročia pokúša sa človek podmaniť si dravce, už štyri<br />
tisícročia dávajú dravce človeku pocítiť svoju<br />
nedostupnosť, svoju nadradenosť. Do dnešných dní sa<br />
ich však nepodarilo skrotiť ako iné domáce zvieratá.<br />
Prvé zmienky o sokoliarstve z nášho územia<br />
pochádzajú z obdobia Veľkej Moravy. Toto obdobie vám<br />
predstavujeme aj my naším oblečením a z histórie je<br />
známe, že aj knieža Svätopluk bol vášnivý sokoliar.<br />
V stredoveku dravce, ako symbol sily, odvahy, moci<br />
a múdrosti, stávali sa výsostným právom šľachty<br />
a vyššej spoločnosti. Za dravce sa vymieňali veľké<br />
územia, za dravce sa vyhrávali vojny. Pri poranení<br />
dravca býval človek často trestaný a to trestom<br />
najvyšším. Stínali sa hlavy.“ Kráľovský úvod do<br />
kráľovského vystúpenia. Lebo takým určite táto show<br />
súzvuku ľudí, ktorí si s nepodmaniteľnými lietajúcimi<br />
dravcami rozumejú, určite je.<br />
Prichádzame do bojnického am teátra, kde pekných<br />
pár rokov pulzuje život človeka s dravcom. Neujdeme<br />
zraku operencov a my obdivujeme ich krásu. Víta nás,<br />
už viac ako dve desaťročia pôsobiaci vo funkcii<br />
vedúceho skupiny, sympatický Jožko Tomík. Sadáme si<br />
do zákulisia, kde nás pohostia výborným<br />
narodeninovým gulášom a dávame sa do reči.<br />
Jozef, odkedy sa venuješ sokoliarstvu? U vás to bola<br />
vlastne rodinná tradícia, ak tak môžeme povedať. Ako<br />
to bolo u vás doma, keď si bol ešte dieťaťom?<br />
Tomuto krásnemu koníčku sa venujem <strong>22</strong>, možno 24<br />
rokov. Konkrétne sokoliarstvo ako tradícia v rodine asi<br />
nie, to prišlo neskôr, možno v mojich štrnástich rokoch.<br />
Ale spolužitie so zvieratami, to áno. Od narodenia.<br />
Rodiča pracovali v ZOO a mláďatá zvierat, ktoré bolo<br />
treba kŕmiť z fľaše, sme mali doma. Niekedy to boli<br />
naraz aj tri medvede, tigre, levy a puma<br />
severoamerická. No najviac zo všetkých predátorov<br />
šeliem mi učarovali práve na jednom vystúpení<br />
lietajúce dravce. Robiť predstavenia s dravcami bol<br />
nápad Mariána Ondrejmišku. K nemu sa postupne<br />
pridal Slávo Kukurugya a iní. Po Mariánovej smrti<br />
v roku 2003 som to, čo ma naučili starší sokoliari,<br />
prebral na seba a odvtedy som vedúci skupiny.<br />
Začiatky boli náročné<br />
Na chvíľu sa ešte vrátime na začiatok. Kto bol Marián<br />
Ondrejmiška a Slávo Kukurugya? Akým spôsobom<br />
ovplyvnili Jožka Tomíka, jeho brata Janka a desiatky<br />
ďalších? Obaja, ako absolventi lesníckej školy v Banskej<br />
Štiavnici, kde sa venovali aj rehabilitácii dravcov, mali<br />
sen a záujem urobiť profesionálnu stálu scénu. Skôr<br />
Bojnicelife 11
než vznikla, robili vystúpenia po školách, na verejnosti<br />
– predvádzali dravcov, hovorili o ich živote a postavení<br />
v prírode, robili prednášky. V tom čase sa prepravovali<br />
autobusmi, vlakmi s dravcami na rukách. Predscénu<br />
urobili vo Svätom Antole pri kaštieli. Potom boli na<br />
vojenčine, chystali dravce. 28. apríla 1995 otvorili prvú<br />
stálu profesionálnu scénu sokoliarov na Slovensku<br />
v spolupráci so skupinou historického šermu. V ich<br />
životoch sa zomlelo všeličo. Pred sezónou v roku 2002<br />
v Bojniciach, kde vystupovali spolu so skupinou<br />
historického šermu – Bojník, prevzal „velenie“ Jozef,<br />
ktorého dravce a ich život s ľuďmi doslova pohltili. Ak<br />
by sa zdalo, že potom už všetko išlo ľahko, je to omyl.<br />
Prišli na rad aktivity s udržaním stálej scény<br />
v Bojniciach, kde sa nachádza doposiaľ. Pôvodne to<br />
bola skládka odpadu, pozemok patril Slovenskému<br />
pozemkovému fondu. Spisovali petície pre možnosť<br />
získania pozemku. Títo nadšenci začali už dávno<br />
predtým skládku prerábať a to boli začiatky Aquily. Ako<br />
to už býva, nemali nancie. Zo začiatku to bolo len<br />
o tom, čo dali rodiny dokopy. Aktivity si pýtali veľa<br />
času, odriekania, stálo to však zato. Za tie roky<br />
vychovali množstvo mladých sokoliarov, ktorí sa<br />
odtiaľto rozleteli do mnohých kútov sveta, kde pôsobia<br />
na rôznych postoch v tomto odbore – napríklad na<br />
biologických ochranách.<br />
Štvrťstoročie je už záruka stability, kvality, tradície.<br />
Je to prekonávanie prekážok, mnohokrát odriekanie.<br />
Mal si niekedy chuť so sokoliarstvom skončiť?<br />
So sokoliarstvom nikdy. Je to koníček a záľuba, ktorá<br />
buď človeka chytí a má možnosť sa mu venovať naplno<br />
alebo nie.<br />
Keď napríklad niektorého udriete, urobíte mu niečo zlé,<br />
tak o jeho dôveru navždy prídete.<br />
Koľko dravcov máte v súčasnosti a ktorý druh je<br />
najučenlivejší?<br />
Z tých, čo máme, sú najučenlivejšie asi myšiaky<br />
štvorfarebné. Dravcov máme priemerne 40 – 50. Toto<br />
číslo sa pohybuje – niektoré dokupujeme, iné uletia,<br />
niektoré rehabilitujeme.<br />
Je náročné starať sa o nich – odchovať, prezimovať,<br />
ošetrovať? Kde na podobnú činnosť beriete peniaze?<br />
Sú to predátori, najvyššia forma v prírode, prírodní<br />
sanitári, živiaci sa inými slabými jedincami. Netrpia<br />
často ochoreniami, ale keď sa to stane, býva to už<br />
zvyčajne vážne. Najčastejšie je to po kontaktovaní od<br />
ľudí, ktorí nájdu poranené dravce – zrazené autom<br />
a podobne. Vtedy ide zvyčajne o zlomeniny. Vždy<br />
najskôr zavoláme pracovníkom Štátnej ochrany<br />
prírody. Ak súhlasia, ideme ich vziať a nedajú<br />
sa nám hneď odovzdať do rehabilitačnej<br />
stanice, lebo je napr. večer, prenocujú<br />
u nás a ráno ich dávame na<br />
rehabilitáciu do ZOO Bojnice. Keď<br />
sa vyliečia, púšťajú ich späť do<br />
prírody. Pokiaľ ide o druhú<br />
generáciu dravcov a sú<br />
odchovaní v zajatí,<br />
s týmito je možné<br />
vystupovať.<br />
Je ťažké vycvičiť dravca k spolupráci? Môžeme<br />
povedať, ako dlho to priemerne trvá?<br />
To je na dravcoch zaujímavé, že sa nedajú vycvičiť<br />
ako pes alebo drezúrovať ako mačkovitá šelma.<br />
S dravcom sa dá iba spolunažívať<br />
ako rovnocenný partner.<br />
12
Sokoliari<br />
Aquila<br />
Z tohto súdka sme sa ešte dozvedeli mnohé. Napríklad<br />
že zazimovanie je náročné viac-menej len pri<br />
teplomilných, sťahovavých – ako napríklad kondor<br />
– ten musí byť v teplej miestnosti, aby mu neomrzli<br />
beháky. Naše dravce zostávajú tak, ako sú v prírode<br />
zvyknuté. Sú prispôsobené na naše podmienky.<br />
Sokoliari z Bojníc nie sú nikým dotovaní. Túto činnosť<br />
robia z lásky k dravcom, prírode. Vo veľkej miere im<br />
pomáhajú dobrovoľné príspevky.<br />
Zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného<br />
kultúrneho dedičstva Slovenska – pokúšali ste sa oň<br />
viac ako desať rokov. Aké boli prekážky?<br />
Najväčšie prekážky pre ľudí sú vždy len ľudia. A v tejto<br />
chvíli je to už jedno. Sme nesmierne šťastní a vďační za<br />
to, že nám pani ministerka kultúry pomohla k tomu,<br />
aby bolo sokoliarstvo uznané a zapísané aj na<br />
Slovensku ako jedno z najstarších a zároveň aj<br />
najkrajších poľovníckych umení, medzi ktoré naozaj<br />
právom patrí.<br />
Tento rok sa to konečne podarilo. Pripisujete tento<br />
úspech okrem vytrvalosti, kvality odvedenej práce ešte<br />
iným okolnostiam?<br />
Hlavne tomu, že máme na Slovensku, vďaka<br />
sokoliarom, ktorí sa tomu venujú naplno, stabilnú<br />
a silnú základňu starých kvalitných sokoliarov, ktorí sa<br />
tomu venujú naplno a máme tiež jedinečný vyučovací<br />
proces. Dokonca už i na základnej škole ako jediná<br />
krajina na svete. Potom stredné lesnícke školy až po<br />
vysoké. Medzi ne patrí, napríklad, i SOŠ lesnícka<br />
v Banskej Štiavnici. Ich študenti v lete v Aquile<br />
praxujú. Následne urobia skúšky a môžu odborne<br />
pôsobiť napríklad aj na už spomenutých letiskách.<br />
Máte do budúcnosti ďalšie plány, sny, zatiaľ<br />
nesplnené želania?<br />
Asi jeden najväčší a prvoradý – splatiť<br />
pôžičky, ktoré mám na areál, aby na túto<br />
činnosť mohol zostať aj pre ďalšie<br />
generácie, ktoré budú mať záujem<br />
venovať sa tomuto koníčku<br />
a remeslu. Pretože ten pohľad na<br />
letiaceho zdravého dravca<br />
s krásne rozprestretými<br />
krídlami stojí za to.<br />
Katarína Vráblová,<br />
foto: Alexander Klinko<br />
Bojnicelife 13
Pohľad na Kľak po vyjdení z lesa.<br />
Pohľad na Kľak<br />
Cesta z Prievidze do mestských časti Veľká Lehôtka, Hradec a Malá Lehôtka.<br />
Pohľad na Kľak<br />
Panoráma<br />
Bojnice z vtáčej perspektívy.<br />
14 Bojnicelife
Kľak (1352 m) je obľúbený výhľadový kopec, ktorý sa majestátne týči nad Fačkovským sedlom.<br />
Vážení čitatelia,<br />
cestovatelia!<br />
Páčia sa vám fotografie<br />
prírody, zaujímavých<br />
miest? Iste máte svoje<br />
obľúbené miesta,<br />
prípadne také, ktoré<br />
chcete ukázať aj iným.<br />
Podeľte sa s nami<br />
o zaujímavé fotografie<br />
z dovolenky alebo<br />
výletov po Slovensku.<br />
Uverejnené fotografie<br />
odmeníme zaujímavými<br />
cenami. Fotografie<br />
(v primeranej kvalite)<br />
aj s názvom miesta,<br />
popisom situácie alebo<br />
príbehom nám<br />
posielajte na adresu<br />
patriot@joyell.sk<br />
foto: archív redakcie<br />
Vodopád na potoku Vríca, Malá Fatra.<br />
15
Región Horná Nitra – Bojnice<br />
Turistický región Horná Nitra je najväčším regiónom<br />
Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ročne ho<br />
navštívi vyše 500 000 turistov, ktorí sú sústredení<br />
najmä do turistického centra regiónu, Bojníc.<br />
Pôvodný banícky región osloví históriou, tradíciami,<br />
atrakciami či liečivou vodou.<br />
Vtáčnik, VeľkýGrič, MalýGrič<br />
Novinkami medzi turistickými<br />
atraktivitami v regióne sú<br />
vyhliadková veža nad Bojnicami, turistický<br />
vláčik, múzeum vizuálneho umenia<br />
v Bojniciach, zmodernizované letisko<br />
v Prievidzi, horské cyklotrasy a neustále<br />
vznikajúce podujatia rôzneho zamerania.<br />
Ponuka atraktivít v regióne je bohatá<br />
a vyberie si z nej každý bez ohľadu na vek<br />
alebo rôznorodosť záľub. „Bojnice sú<br />
a pravdepodobne aj vždy budú hlavným<br />
objektom záujmu návštevníkov nášho regiónu.<br />
Disponujú totiž silnou trojicou<br />
najnavštevovanejších turistických bodov –<br />
zámok, ZOO a kúpele. Bonusom je množstvo<br />
kvalitných gastronomických zariadení, múzeí,<br />
galérií, histórie. Bojnice majú jednoducho<br />
nezameniteľný genius loci. Je však veľká škoda,<br />
že veľa návštevníkov si volí krátkodobejšie<br />
pobyty, a tak prichádzajú o možnosť obohatiť<br />
svoj výlet o návštevu atraktivít aj mimo mesta<br />
Bojnice. Pokiaľ sa rozhodnú zostať na Hornej<br />
Nitre napríklad 5 – 7 dní, nudiť sa rozhodne<br />
nebudú,“ hovorí výkonná riaditeľka oblastnej<br />
Nitrianske Rudno<br />
16
Mobilná aplikácia<br />
TURISTICKÝ SPRIEVODCA BOJNICE<br />
Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horná<br />
Nitra – Bonice a Mesto Bojnice pripravili skvelú<br />
pomôcku pre návštevníkov mesta. Aplikácia Turistický<br />
sprievodca Bojnice poskytuje majiteľom smartfónov<br />
množstvo textových informácií a fotografií v objeme<br />
50 MB z okruhov: História mesta Bojnice, mapa, letecký<br />
záber mesta, cyklotrasy, cestovný ruch – informácie,<br />
kúpanie, turistika, kultúra, atraktivity a zaujímavosti, šport,<br />
významné osobnosti, hotely, penzióny a reštaurácie,<br />
tradičné podujatia v Bojniciach, bankomaty, dôležité<br />
telefónne čísla a link na <strong>web</strong>ovú stránku mesta. Časti<br />
Atraktivity a zaujímavosti a Turistika obsahujú informácie<br />
aj vo zvukovej podobe. Mapa a uverejnené fotografie<br />
sa dajú zväčšovať. Pri zariadeniach a inštitúciách sú<br />
uvedené kompletné kontakty, telefónne čísla<br />
s možnosťou jednodotykového vytáčania.<br />
Mobilná aplikácia je v SJ, AJ a NJ, funguje off-line, aj bez<br />
internetu a jej používanie je bezplatné.<br />
Pre nainštalovanie mobilnej aplikácie pre mobily<br />
a tablety Android môžete použiť link<br />
https://play.google.com<br />
Kľak<br />
Pre nainštalovanie mobilnej aplikácie pre mobily iPhone<br />
a tablety iPad môžete použiť link<br />
https://itunes.apple.com<br />
Bojnice je tretí najnavštevovanejší<br />
región na Slovensku. Oplýva silnou<br />
baníckou tradíciou a aktuálne<br />
prechádza transformáciou z uhoľného<br />
regiónu. Tvoria ho 4 mestá (Prievidza,<br />
Bojnice, Handlová a Nováky)<br />
a 48 obcí. Jeho ekonomickým<br />
a administratívnym centrom je<br />
Prievidza s počtom obyvateľov 48 000.<br />
Ponúka ideálne podmienky na<br />
oddych, poznávanie, športovanie<br />
a pobyty počas celého roka.<br />
organizácie cestovného ruchu Región Horná<br />
Nitra – Bojnice, Andrea Malátová.<br />
Banský skanzen<br />
Medzi stále a unikátne atrakcie v regióne<br />
Horná Nitra patria banský skanzen a sklársky<br />
skanzen. Pridanou hodnotou je ich autenticita.<br />
Keď sa vydáte na prehliadku<br />
Hornonitrianskeho banského skanzenu,<br />
dostanete sa do priestorov skutočnej bane,<br />
ktorá fungovala v plnej prevádzke do roku<br />
2017. Nachádza sa v Bani Cigeľ v útrobách<br />
pohoria Vtáčnik, v hĺbke 80 – 300 m pod<br />
povrchom, kam sa odveziete pravým banským<br />
vláčikom. Pred sfáraním do podzemia<br />
dostanete plášť, prilbu, lampu, záchranný<br />
prístroj a evidenčnú známku nielen kvôli<br />
bezpečnosti, ale aj autentickosti zážitku.<br />
Sklársky skanzen<br />
Sklený sen je živé múzeum výroby skla<br />
a jediný sklársky skanzen na Slovensku, kde<br />
môžete vidieť tvarovanie skla na vlastné oči<br />
a vyskúšať si techniky a postupy ručného<br />
sklárskeho umenia. Dokonca si môžete skúsiť<br />
na ručnej sklárskej píšťale vyfúknuť zo<br />
žeravého skla svoj vlastný predmet.<br />
Múzeum plátna, tkáčstva a výšivky<br />
Rovnako v obci Valaská Belá určite stojí za to<br />
navštíviť Múzeum plátna, tkáčstva a výšivky. Je<br />
v ňom stála expozícia krosien a kolovrátkov.<br />
Vystavené sú aj historické a súčasné textílie<br />
vyzdobené belianskou výšivkou, ktorá patrí<br />
k najarchaic-kejším na Slovensku. Aj tu si<br />
môžete vlastnoručne vyskúšať tkáčske remeslo,<br />
či kúpiť originálne ručne vyrobené produkty.<br />
To nie je všetko...<br />
Najmä rodiny s deťmi ocenia možnosti jazdy na<br />
koni, stredne náročnej turistiky, hrania golfu,<br />
návštevy niekoľkých kúpalísk, múzeí a podobne.<br />
Služby a gastronómia sú v regióne na vysokej<br />
úrovni, záleží len na preferenciách – voľba<br />
kuchyne či sprievodného programu. Príjemný<br />
deň si môžete užiť v lete či v zime napríklad na<br />
Fačkovskom sedle. Po výstupe na vrch Kľak (cca<br />
3,5 hodiny) alebo dni na lyžiach si môžete<br />
dopriať slovenskú kuchyňu priamo v stredisku.<br />
Pravidelne niekoľkokrát do roka sa tu konajú<br />
hudobné, zábavné, či gastronomické<br />
spoločenské podujatia pre deti i dospelých.<br />
Milovníci adrenalínových športov si môžu<br />
vyskúšať tandemový zoskok z lietadla alebo<br />
náročnejšie novovybudované horské cyklotraily.<br />
A to všetko v okruhu do 30 km od Bojníc.<br />
Text a foto: OOCR RHNB<br />
Bojnicelife<br />
17
Sadaj na bicykel<br />
a poď do prírody<br />
H O R N O N I T R I A N S K E<br />
S T O P Y<br />
Aj keď je hlavná<br />
cyklistická sezóna<br />
za nami, nadšenci<br />
cykloturistiky<br />
nezaháľajú ani počas<br />
zvyšku roka. Zo<br />
sedadiel svojich<br />
tátošov nepretržite<br />
obdivujú i krásy<br />
prírody. Milovníci<br />
horskej cyklistiky<br />
majú v okolí Bojníc<br />
skvelé podmienky.<br />
Vďaka nadšencom<br />
občianskeho<br />
združenia<br />
Hornonitrianske<br />
stopy tu existuje<br />
niekoľko cyklotrás<br />
pomenovaných podľa<br />
uhorských veľmožov.<br />
18<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia
Na začiatok krátke<br />
predstavenie<br />
Začneme informáciou o partii štyroch mladých chalanov,<br />
ktorí sa spoznali na začiatku nového milénia a spojila ich<br />
záľuba v horách a cyklistike. Niekedy okolo roku 2007 sa<br />
začal organizovať Bikefest vo Veľkej Lehôtke, kde mali<br />
štyri nadšené fyzické osoby – Ajo (Alexander Hanuska),<br />
Preceda (Dominik Gramantík), Káčer (Martin Rajnoha)<br />
a Buši (Matúš Bušík) zastrešiť podujatia, legalizovať<br />
a budovať cyklotrasy, bolo potrebné založiť občianske<br />
združenie. Časom sa do združenia pridal aj Filip Roháč,<br />
ktorý sa snažil o rovnakú vec (vybudovať cyklotrasy<br />
v časti Bojnice - Dubnica), tak sa zlúčili. Hornonitrianske<br />
stopy o.z. vznikli na jeseň 2016. Prvá ich úloha prišla od<br />
kamarátov z Partizánskeho – legalizácia Baťových trailov,<br />
ktorú úspešne ukončili.<br />
Pálffyho trail<br />
Podarilo sa im zlegalizovať aj bližší Pál yho trail, vedúci<br />
zo Šútovského sedla na Vendelín. Táto trasa bola<br />
populárna už pred jej vyznačením – je to taká bojnická<br />
prírodná klasika. Tým, že sa jednotlivé časti spojili,<br />
vytvorili sa niektoré nové úseky a celý trail sa zlegalizoval<br />
a aj spropagoval. Začalo na ňom jazdiť oveľa viac ľudí,<br />
takže sa jeho miesto upevnilo. Tým, že je veľmi<br />
jednoduchý, dostupný a s pekným výhľadom, stal sa asi<br />
najznámejším a najčastejšie jazdeným u nás.<br />
Pál yho trail je súčasťou väčšieho projektu Bojnicko-<br />
Dubnické cyklotrasy, kde sa ešte nachádzajú Korvínov,<br />
Gilethov a Turzov ow trail.<br />
V lete 2018 otvorili Turzov<br />
flow trail<br />
Aktuálne je to jedna z dvoch lesných trás tohto druhu na<br />
Slovensku. Ide o jednoduchšiu trasu vhodnú pre<br />
všetkých cyklistov. Zajazdiť si teda môžu spoločne celé<br />
rodiny. Hotová časť meria 700 metrov a má špeciálne<br />
upravený terén. Je postavená ťažkou technikou, zo<br />
Na trailoch nad Bojnicami sa organizujú aj preteky.<br />
možnosť spoznať ďalších skvelých ľudí, ktorí boli zapálení<br />
pre rovnakú vec. A tak sa chalani o kúsok priblížili<br />
k stavaniu tratí a v podstate aj k budovaniu určitej<br />
komunity. Keďže bajková scéna alebo komunita v našom<br />
regióne je veľká a silná, existuje tu aj mnoho trailov.<br />
Niektoré vybudovali priamo spomínaní nadšenci,<br />
niektoré sú opravené staršie pôvodné traily, na<br />
niektorých iba jazdia. Chceli sa o tieto lokality podeliť<br />
a tým komunitu obohatiť prípadne rozšíriť. Keďže chcú<br />
osloviť nielen bajkerov z regiónu, ale z celého Slovenska,<br />
je dôležité, aby boli trasy poriadne značené a bezpečné,<br />
dá sa povedať legálne. A tak sú tu. Aby mohli, v tom čase,<br />
Pálfyho trail začína krátkym výšľapom k nádhernému výhľadu.<br />
Spomedzi cyklotrás je Korvínov trail najkratší so strednou obtiažnosťou.<br />
špeciálnej drviny. Pri stavbe nepoužili kovové a plastové<br />
materiály a nepoškodili žiadne živé stromy. Turzov ow<br />
trail chalani vybudovali úplne nanovo. Pozostáva<br />
z umelo vybudovaných klopených zákrut a vĺn s pevným<br />
povrchom navrhnutých tak, aby ich zjazdil aj úplný<br />
začiatočník. Preto aj jeho budovanie bolo omnoho<br />
náročnejšie. Pôvodne plánované a natrasované 2 km<br />
museli kompletne pretrasovať a zredukovať na cca<br />
Umelo vybudovaný Turzov flow trail v nádhernom prostredí lesov Kúpeľov Bojnice.<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia 19
Turzov flow trail aktuálne jeden raz križuje cestu pre peších, kde treba zvýšiť obozretnosť.<br />
dodáva, že ide skôr o jednoduchší druh trasy vhodnejší<br />
pre všetkých cyklistov než tzv. lesné „single trail“ trasy,<br />
pri ktorých treba zvládať pod kolesami nerovnosti<br />
prírodného terénu, korene stromov či skaly. Skúsení<br />
jazdci si tu užijú vyslovene zábavu a rýchlosť až 50 km<br />
za hodinu.<br />
Prípravná fáza rovnako<br />
nebola jednoduchá<br />
Ako sa hovorí – čo sa za mladi naučíš… tak by sme<br />
mohli povedať – problémy, ktoré bajkerov v prípravnej<br />
fáze zocelili a neodradili, boli tréningom na budovanie…<br />
Ako najväčší problém členovia združenia vnímajú<br />
povedomie o tomto športe, komunite. Je vraj mizerné,<br />
kompetentní nechápu, o čo im vlastne ide, a preto sa aj<br />
peniaze a spolupráca riešia ťažko. Projekt nie je len<br />
o samotnom budovaní, značení a následne udržiavaní<br />
trasy. „Zlegalizovanie“ zahŕňa nekonečné rozhovory<br />
s majiteľmi pozemkov, uzatváranie dohôd, prekonávanie<br />
1,5 km kvôli pripravovanej výstavbe lanovky. Podľa toho,<br />
ako to zasiahne už existujúcu časť ow trialu, budú<br />
postupovať ďalej. Ak sa podarí dohodnúť s majiteľom<br />
lanovky, že by bol možný vývoz cyklistov hore, tak by<br />
koniec ow trailu radi smerovali práve k nástupnej<br />
stanici lanovky.<br />
Nadšenie verzus peniaze<br />
Je tu však i klasický problém – peniaze. Tých 700 metrov,<br />
ktoré sú momentálne hotové, bolo maximum, čo<br />
dokázali vytvoriť z nancií, ktoré mali k dispozícii.<br />
S realizáciou nemohli čakať na vyzbieranie plnej sumy<br />
kvôli podmienkam a deadlinom u jednotlivých nadácií<br />
a grantov. Náklady minimalizovali aj tým, že si brali<br />
dovolenky a pracovali na výstavbe. Používali svoje autá<br />
ako pracovné, rovnako veľké množstvo náradia a strojov<br />
- súkromné alebo požičané od kamarátov a na výstavbe<br />
pomáhali aj dobrovoľníci. Ani to však zďaleka nestačilo<br />
na realizáciu celého projektu. Druhú fázu výstavby<br />
momentálne komplikuje nejasná budúcnosť<br />
a developerské projekty v danej lokalite, kde hrozí, že<br />
Turzov trail je zábava aj pre najmenších cyklistov.<br />
projekt bude nutné znovu pretrasovať, dokonca možno<br />
niektoré existujúce časti prerobiť.<br />
Dobre vedieť, že...<br />
Cyklotrasa je kedykoľvek voľne prístupná pre všetkých,<br />
ktorí majú horské bicykle. Na facebookovej stránke<br />
Hornonitrianske stopy sú k dispozícii presné mapy<br />
a prístupy, aj informácie o tom, kde je možné zaparkovať<br />
„Flow" a rýchlosť na trati sa dá získať technikou tzv. kopirovania.<br />
auto. Prevádzkovatelia cyklotrasy odporúčajú<br />
nováčikom najskôr sa s trasou opatrne oboznámiť<br />
a dodržiavať bezpečnosť. Na trasu je potrebné vstupovať<br />
s prilbou, odporúčané sú chrániče lakťov a kolien.<br />
Čo rozumieť pod pojmom<br />
„flow trail“<br />
Flow trail je druh cyklotrasy, ktorou sa inšpirovali počas<br />
ciest v zahraničí. Ide o vybagrovanú a vyštrkovanú trať<br />
naprieč lesom. Je nadizajnovaná tak, aby mala prvky ako<br />
napríklad vlny či klopené zákruty. Cyklista na nej<br />
nemusí prudko brzdiť alebo sa príliš rozbiehať, je<br />
skrátka uspôsobená na plynulu jazdu. Podobný druh<br />
trasy sa u nás nachádza iba v stredisku Salamander pri<br />
Kremnici. Dá sa teda povedať, že je to slovenský unikát.<br />
Predseda občianskeho združenia Dominik Gramantík<br />
Plány vs. realita. Na dokončenie trailu je potrebné získať viac financií.<br />
úradných šimľov – mimochodom – spolupráca so<br />
stavebnými úradmi je dosť náročná. No našťastie stretli<br />
aj ľudí, ktorí pomohli. Fyzicky dobrovoľníci,<br />
v „papierovačkách“ a nancovaní niekoľko chápajúcich<br />
subjektov a osôb, ktorým patrí plným právom<br />
veľká vďaka.<br />
Vízie do budúcnosti<br />
Najviac vnímaný Turzov ow trail plánujú dokončiť<br />
po spomínanej stavbe lanovky. Dúfajme, že to bude ešte<br />
tento rok. Dovtedy budú v rámci združenia venovať<br />
veľkú pozornosť údržbe aktuálnej časti cyklotrasy, aby<br />
nechátrala, nezarastala a aby mohla slúžiť bezpečne čo<br />
najväčšiemu počtu nadšencov horskej cyklistiky.<br />
Nemenej dôležité je získanie nancií na druhú etapu,<br />
čo bude tiež náročný proces. Okrem toho chalani<br />
organizujú a plánujú rôzne komunitné akcie spojené<br />
s pretekmi a kultúrou, pretože chcú, aby sa ich<br />
komunita naďalej rozrastala, vymýšľajú sa nové nápady<br />
a projekty, aby to v regióne žilo horskou cyklistikou,<br />
pretože je na to ako stvorený.<br />
Katarína Vráblová, foto: Vladimír Králik<br />
www.facebook.com/hornonitrianskaenduroseria/<br />
20<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia
Bojničan v oblakoch<br />
Vzlietnuť zo Zeme a lietať ako<br />
vtáci – to bol pradávny sen ľudí.<br />
Napokon sa po stáročiach pokusov<br />
k naplneniu tohto sna dopracovali,<br />
nie je to však jednoduché. Každý,<br />
kto chce lietať, musí zvládnuť<br />
obrovské množstvo technických<br />
zručností a teoretických<br />
vedomostí. Letisko Prievidza je<br />
miestom, kde možno práve toto<br />
získať, kde začínali viacerí piloti,<br />
ktorí pôsobili a pôsobia aj<br />
v medzinárodnej leteckej doprave.<br />
Prezident OZ Aeroklub letisko<br />
Prievidza Ing. František Zlocha ich<br />
často spomína. S hrdosťou<br />
vyslovuje i meno Tomáš Stacha,<br />
preto nás zaujímalo, kto je tento<br />
Bojničan a úspešný mladý letec.<br />
Letisko Prievidza – Tomáš so svojím inštruktorom<br />
Romanom Konečným<br />
Kde a ako ste začali s lietaním?<br />
S lietaním som začal v Aeroklube Prievidza, kde<br />
som absolvoval výcvik súkromného pilota<br />
motorových lietadiel na lietadle WT9 Dynamic,<br />
vyrábanom v Prievidzi. Zo skúseností z viacerých<br />
krajín viem povedať, že výcvik pilotov v Prievidzi<br />
je na vysokej úrovni a dodnes čerpám zo znalostí,<br />
ktoré som tam nadobudol. Pre kariéru pilota je<br />
podľa môjho názoru veľmi dôležité mať kvalitné<br />
základy, na ktorých môže ďalej stavať.<br />
Aké vzdelanie má mať človek, ktorý sa chce<br />
stať pilotom? Prípadne aké kurzy či školenia<br />
musí absolvovať?<br />
Vo všeobecnosti sa výcvik pilota neviaže na<br />
akademické vzdelanie. Teoretický aj praktický<br />
výcvik zabezpečujú výcvikové organizácie,<br />
schválené Agentúrou Európskej únie pre<br />
bezpečnosť letectva (EASA). Celý výcvik sa skladá<br />
z viacerých fáz, počas ktorých absolvujete mnoho<br />
skúšok. Dĺžka záleží od možností a schopností<br />
uchádzača, pri intenzívnom štúdiu sa to dá<br />
zvládnuť približne za dva roky.<br />
Pre akú spoločnosť a na akom type<br />
lietadla momentálne lietate?<br />
Lietam na Boeingu 737-800 pre leteckú<br />
spoločnosť Ryanair.<br />
Aký recept majú piloti, a Vy osobne,<br />
na zvládnutie pocitu tej obrovskej<br />
zodpovednosti za bezpečnosť cestujúcich?<br />
Žiadny špeciálny recept na to neexistuje.<br />
Počas letu nerozmýšľate nad zodpovednosťou,<br />
ktorú práve máte, pretože by vám to<br />
zväzovalo ruky a báli by ste sa čokoľvek spraviť.<br />
Filozofia profesionálneho lietania je postavená<br />
na konzervatívnom prístupe ku každej situácii,<br />
teda nerobíte pokusy, pokiaľ si danou<br />
vecou nie ste istý. V tom spočíva aj celý<br />
pilotný výcvik a postupy, podľa ktorých<br />
každodenne lietame.<br />
Ray Conway, šéfpilot spoločnosti Ryanair blahoželá Tomášovi<br />
po ukončení výcviku na Boeing 737<br />
Keď sa odosobníte od svojho povolania<br />
a pozriete sa na svet očami turistu, ktorú<br />
destináciu považujete za najčarovnejšie miesto,<br />
aké ste doteraz spoznali?<br />
Z krajín, ktoré som doteraz navštívil, by som<br />
určite vyzdvihol Nový Zéland ako miesto s krásnou<br />
prírodou, horami a milými ľuďmi. Z európskych<br />
destinácií som si obľúbil Malorku, kde som mal<br />
možnosť pracovne stráviť niekoľko mesiacov.<br />
Sylvia Maliariková, foto: archív Tomáša Stachu<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia 21
Hotel Remata<br />
Horská oáza pod Bralovou skalou<br />
Mali ste už niekedy chuť nechať všetko tak a odísť kamsi, kde končia všetky cesty<br />
a líšky tam dávajú dobrú noc? Ak áno, teraz máte príležitosť. Neďaleko Prievidze<br />
totiž existuje miesto komfortného aj aktívneho odpočinku, ktoré leží v lone prírody<br />
a ponúka omnoho viac, než by ste čakali od bežného trojhviezdičkového zariadenia.<br />
Hotel Remata si vás totiž získa už od prvej chvíle.<br />
Príbeh Hotela Remata sa začal písať už v prvej polovici<br />
20. storočia. Výstavba železničnej trate vedúcej z Prievidze<br />
do Hornej Štubne si totiž žiadala ubytovňu pre robotníkov.<br />
Po ukončení prác sa príležitosti vlastniť chatu v perfektnej<br />
lokalite ujal sám veľkopodnikateľ Tomáš Baťa, ktorý si<br />
z nej spravil svoje letné sídlo. Čas pod Bralovou skalou<br />
využíval najmä na poľovačky a stretnutia s priateľmi.<br />
Následne správu nad budovou prebrali miestne bane,<br />
ktoré ju zrenovovali a rozšírili. Ešte väčšie zmeny ju však<br />
čakali po roku 1996, keď sa jej chopila spoločnosť MV<br />
Staving, a. s., ktorá ju vlastní dodnes a piatimi<br />
rekonštrukciami z nej urobila moderné a pokrokové<br />
zariadenie konkurujúce aj európskym hotelom.<br />
Dobré vzťahy s hosťami na prvom mieste<br />
Ing. Miroslav Kratka, súčasný riaditeľ hotela, doň prišiel,<br />
keď mal iba 18 rokov. Tvrdá práca spolu so záľubou,<br />
ktorú v hotelierstve našiel, sa však vyplatila. Dnes môže<br />
byť pyšný na dielo, ktoré už takmer devätnásť rokov<br />
pomáha sám zveľaďovať. „Ponúkame príjemné<br />
trojhviezdičkové ubytovanie v horskom hoteli za<br />
priaznivé ceny. Lokalita v strede Slovenska je výhodná<br />
pre hostí zo západu aj východu, prekrásna okolitá<br />
príroda – lúky a lesy, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom<br />
ochrannom pásme – sa zas dajú využiť na najrôznejšie<br />
aktivity. Vždy sa snažíme ísť s dobou, nasledovať trendy<br />
a udržiavať hotel v dobrej kondícii a kvalite, vďaka čomu<br />
môžeme konkurovať nielen hotelom na Slovensku, ale aj<br />
v zahraničí,“ hovorí inžinier Kratka. Pri otázke, čo ho na<br />
jeho práci najviac teší, vyzdvihuje najmä rodinnú<br />
atmosféru, ktorá v hoteli panuje. Vďaka nej sa aj hostia<br />
cítia v hoteli ako doma.<br />
Dovolenka na Slovensku je dnes v móde<br />
Máte náladu oddýchnuť si po náročnom a horúcom<br />
lete? Hotel Remata ponúka okrem ubytovania<br />
a gastroslužieb aj kompletný wellness so saunovým<br />
svetom a miestnosťami na masáže a relax.<br />
Samozrejmosťou je vnútorný aj vonkajší bazén, ktorý<br />
sa dá vďaka krytiu udržiavajúcemu optimálnu teplotu<br />
vody a vzduchu počas sezóny využiť aj v prípade<br />
nepriaznivého počasia. Na Remate teda môžete zažiť<br />
plnohodnotnú dovolenku s partnerom či rodinou.<br />
Koniec koncov, načo cestovať do zahraničia alebo<br />
preplnených Tatier, keď tie najlepšie miesta máme často<br />
priamo pod nosom a ani o nich nevieme? Dušu<br />
povznášajúce ticho, žiadne autá, čistý horský vzduch...<br />
Za dokonalým relaxom niekedy stačí iba načiahnuť ruku.<br />
Bralko – maskot, ktorý ľúbi bryndzové halušky<br />
Na Slovensku po slovensky. To platí v rámci Hotela<br />
Remata okrem iného aj v jedálenských priestoroch.<br />
Vôňa domácich jedál je pre ne typická. Kuchári sa totiž<br />
orientujú predovšetkým na „slov food“ – teda tradičné<br />
slovenské jedlá. Po skvelom obede padne dobre zahrať<br />
si bowling, biliard, stolný futbal alebo iné hry na voľný<br />
čas, ako sú šípky alebo air hockey. Na tých náročnejších<br />
čaká tenisový kurt s umelou trávou, volejbalová lopta<br />
či squashové rakety. O zábavu majú, samozrejme,<br />
postarané aj deti. Poteší ich plne vybavený detský kútik<br />
<strong>22</strong><br />
<strong>Patriot</strong> slovakia
PR – <strong>2019</strong>/01/005<br />
Horský hotel Remata, 972 31 Ráztočno<br />
www.hotel-remata.sk<br />
hotel-remata@mvstaving.sk<br />
+421 465 470 <strong>22</strong>6<br />
aj ihrisko s pieskoviskami a preliezačkami. Animačný<br />
program určený priamo pre ne vedie samotný maskot<br />
hotela Bralko, ktorý dokáže vyčariť úsmev na tvári<br />
malých aj veľkých hostí. Jeho meno vybrali<br />
v internetovom hlasovaní hostia a priaznivci hotela.<br />
Je poctou už spomínanej Bralovej skale – miestu, ktoré<br />
sa rozhodne oplatí navštíviť. Poskytuje totiž ten<br />
najkrajší výhľad na malebnú okolitú prírodu.<br />
Netradičné firemné školenia a teambuildingy<br />
Pre niekoho je jeseň perfektný čas na oddych,<br />
pre iného zas na nové kariérne výzvy. Kongresové<br />
centrum Hotela Remata s kapacitou 180 miest<br />
ponúka niekoľko miestností vybavených<br />
vysokorýchlostným internetom a kompletným<br />
audiovizuálnym zariadením. Je však tradíciou, že<br />
školenie nekončí prezentáciami pretkanými<br />
osviežujúcimi coffee breakmi. Tešiť sa môžete<br />
na teambuilding spojený s hrami v kasíne, diskotékou<br />
alebo karaoke v bowlingovom bare. Keď vás unaví<br />
hudba a veselá spoločnosť, ako oddych poslúži wellness<br />
alebo výlety po okolí, kde je vďaka turistickým<br />
chodníkom aj historickým pamiatkam vždy na čo<br />
pozerať. To isté platí o zážitkoch. Paintball, zorbing,<br />
jazda na koňoch či štvorkolkách, tábor prežitia alebo<br />
zoskok padákom? Výber je viac než pestrý.<br />
Nech každý večer stojí za to<br />
Ortuť teplomera je každým dňom nižšie a nižšie, čo<br />
znamená, že sa blíži jesenná a zimná sezóna spojená<br />
s oslabenou imunitou, chorobami a večne studenými<br />
nohami. Tieto problémy sa dajú hravo vyriešiť aktívnym<br />
oddychom a revitalizáciou tela. Hotel Remata preto<br />
pripravil pre svojich hostí špeciálne pobyty zamerané<br />
práve na ozdravné procesy. Tie sú spojené s masážami<br />
a zábalmi, stravou plnou vitamínov, no najmä s jogou<br />
či inými cvičeniami vedenými certifikovanými trénermi.<br />
Je pritom len na vás, či sa rozhodnete prísť sami,<br />
s priateľmi, rodinou či kolegami. Niekoľko takto<br />
strávených dní je ideálnou prípravou na sviatočné<br />
obdobie, ktoré nás už tradične čaká koncom roka.<br />
Počas „snehových“ mesiacov si môžete v horskom hoteli<br />
dosýta užiť vianočné večierky či tradičnú silvestrovskú<br />
zábavu. Na rezerváciu na ňu treba, myslieť už v týchto<br />
dňoch. Medzi ďalšie hotelové akcie patria halloweenske<br />
pobyty, ochutnávky kubánskych rumov, slovenské večery<br />
či rôzne plesy. Na svoje si pritom prídu aj tí<br />
najnáročnejší hostia. Nie nadarmo sa však vraví, že<br />
lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Hotel Remata vás<br />
s radosťou privíta vo svojom malom raji na konci sveta.<br />
Martina Píšová, foto: archív Hotel Remata<br />
23
Zmeňte individuálne riešenie problémov vo firme na kolektívnu spoluprácu a rozhodovanie!<br />
Teambuilding na Remate<br />
V našom horskom prostredí<br />
dokážeme pre Vašu firmu<br />
vytvoriť dokonalé podmienky<br />
pre rôzne pohybové a tvorivé<br />
aktivity, ktorých cieľom je<br />
utužiť a stmeliť Váš kolektív.<br />
Pre viac informácií nás kontaktujte.<br />
E-mail: hotel-remata@mvstaving.sk<br />
Web: www.hotelremata.sk<br />
Tel.: 0915 753 871 / 046 5470<strong>22</strong>6<br />
Facebook: facebook.com/hotelremata
Keď kov<br />
dýcha<br />
životom<br />
Golfistka, zváraný a patinovaný železný plech, 2017<br />
26 Bojnicelife
Maľba, fotografia, grafika,<br />
ale predovšetkým socha.<br />
Z materiálov kameň, plast,<br />
drevo, no srdcovkou zostáva<br />
kov. Takto by sme mohli<br />
zjednodušene charakterizovať<br />
tvorbu Martina Navrátila<br />
z Nitrianskych Sučian. Jeho<br />
umelecké ruky sa však<br />
v minulosti popasovali<br />
i so zámočníckymi prácami<br />
a výrobou brán. Na svojom<br />
konte má mnoho zaujímavých<br />
výstav. Prestížne ocenenia<br />
získali predovšetkým jeho práce<br />
so športovou tematikou.<br />
Všestranný umelec, ktorý si váži<br />
život, priateľov, rodinu a svoje<br />
poslanie prijíma s pokorou.<br />
Odkedy sa venujete umeniu<br />
a čo bolo v tomto smere ako prvé?<br />
Výtvarné umenie ma sprevádza už od detstva. Rodičia si<br />
všimli, že ma baví kresliť, a tak pár obrázkov ukázali akad.<br />
maliarke Márii Nemčekovovej-Chmeliarovej, ktorá<br />
v Nitrianskych Sučanoch bývala. Pani Nemčekovú moje<br />
obrázky zaujali až tak, že mi ponúkla možnosť navštevovať<br />
jej ateliér a zdokonaľovať sa v maľovaní. Neskôr som sa<br />
hlavne pod jej vedením pripravoval na skúšky na strednú<br />
umeleckú školu. Keď spomínam výrazné osobnosti, ktoré<br />
ma v detstve aktívne podporili, musím spomenúť aj<br />
Mravec bronz, nerez 2014<br />
27
28<br />
Niť existencie, dub, Prostějov 2010,<br />
dielo vzniklo na medzinárodnom sochárskom sympóziu Hany Wichterlovej v Prostějove, CZ<br />
akademického sochára Dušana Hagaru, ktorý mi dal<br />
základy modelovania z hliny. Keďže som chcel po základnej<br />
škole študovať odbor kameňosochárstvo, bolo to pre mňa<br />
veľmi prínosné. Vďaka mojim rodičom a skvelým<br />
osobnostiam v mojom okolí sa mi to aj podarilo.<br />
Aké bolo obdobie štúdií? Kde a u koho<br />
ste študovali?<br />
V rokoch 1992 – 1996 som študoval na Strednej škole<br />
úžitkového výtvarníctva v Bratislave, odbor Kameňosochár.<br />
V tom období viedol daný odbor akad. sochár Jozef Hobor.<br />
Po absolvovaní strednej umeleckej školy som mal záujem<br />
ďalej študovať na VŠVU. Po pár neúspešných pokusoch,<br />
keď som mal dvakrát takú smolu, že som skončil prvý pod<br />
čiarou, som sa v roku 2000 dostal na Vysokú školu<br />
výtvarných umení v Bratislave. Myslím si, že všetko bolo<br />
tak, ako malo byť a mňa tých pár neúspechov len posilnilo.<br />
Naučilo ma to prekonávať aj ťažšie obdobia, ktoré sa<br />
v živote každého človeka, a najmä umelca, z času na čas<br />
vyskytnú. Práve to nás mnohokrát posúva ďalej. O to viac<br />
som si toto štúdium vážil. Na VŠVU som študoval<br />
v odbore Socha, v ateliéri docenta Jana Hofstädtera. Počas<br />
štúdia ma v roku 2004 prijali na študijný pobyt do Prahy na<br />
Akadémiu výtvarníckych umení do ateliéru figurálnej sochy<br />
profesora Jana Hendrycha. Tu som sa zdokonalil<br />
v modelovaní a tvorbe veľkých realistických figurálnych<br />
plastik, čo využívam dodnes. Magisterské štúdium som<br />
ukončil v roku 2006.<br />
Kde pôsobíte v súčasnosti, čomu všetkému<br />
sa venujete?<br />
Ateliér mám v Nitrianskych Sučanoch, kde aj bývam. Záber<br />
mojej tvorby je rozsiahly. Sochárstvo je u mňa na prvom<br />
mieste, ale okrem neho sa venujem aj iným činnostiam<br />
– napríklad maľovaniu obrazov, grafickým prácam<br />
a umeleckej fotografii. Popri umení som v minulosti na<br />
živnosť robil aj zámočnícke práce a brány. Momentálne<br />
sa naplno venujem len umeniu. Z projektov, na ktorých<br />
som pracoval a ktoré si najviac vážim, spomeniem aspoň<br />
jeden. Minulý rok som mal tú česť vytvoriť bronzovú<br />
bustu misijnej sestry a lekárky Veroniky Ráckovej, ktorá<br />
tragicky zahynula pri misijnej činnosti a záchrane ľudí<br />
v Afrike. Busta je osadená v jej rodnej obci v Bánove<br />
pri Nových Zámkoch.<br />
Zostali ste hrdým Hornonitranom, aké sú<br />
alebo boli vaše aktivity v tomto regióne?<br />
Moja prvá autorská výstava bola práve v Prievidzi – bolo<br />
to ešte v galérii AMA v terajšom Regionálnom kultúrnom<br />
centre v Prievidzi v roku 2005. Niekoľkokrát som svoju<br />
tvorbu prezentoval aj v Bojniciach – pre Galériu Velvet som<br />
vytvoril tri nadrozmerné sochy, ktoré dotvárali jej výstavné<br />
priestory viac rokov. Taktiež počas letných mesiacov v roku<br />
2017 som vystavoval svoje exteriérové plastiky v lipovej<br />
aleji na Hurbanovom námestí v Bojniciach. Výstava mala<br />
názov Rozkvet podzámčia a bola súčasťou projektu Bojnice<br />
v soche. Myslím si, že mala úspech. Počas jej trvania som<br />
zaznamenal množstvo pozitívnych reakcií na vystavované<br />
diela. Týmto by som sa chcel poďakovať pánovi Emilovi
Mederovi, ktorý ma oslovil, OOCR RHNB a Kultúrnemu<br />
centru v Bojniciach, ktoré výstavu organizovalo. Spomedzi<br />
aktivít v našom regióne by som rád spomenul aj projekt<br />
budovania Urnového hája, ktorý vznikol vďaka vedeniu<br />
obce Nitrianske Sučany minulý rok. Urnový háj bol<br />
zrealizovaný podľa môjho vizuálneho návrhu. Jeho dominantou<br />
je socha Anjela strážneho, ktorú som preň vytvoril.<br />
Na vašom konte je nemálo úspechov.<br />
Ktoré si vy, ako osoba, najviac vážite?<br />
Viaceré moje diela získali ocenenia, no najviac si cením<br />
1. miesto vo výtvarnej súťaži k olympijským hrám v Číne<br />
v roku 2008 v kategórii trojrozmerných diel. Ocenená bola<br />
moja plastika Skok k víťazstvu a následne bola vystavená<br />
v Bratislave v Zichyho paláci a v Olympijskom múzeu<br />
v Lausanne vo Švajčiarsku. A zo súkromia? Najcennejšie je<br />
zdravie, od toho sa všetko ostatné odvíja. Tak, ako v práci,<br />
aj v súkromí. V ňom si najviac vážim moju rodinu, ktorá mi<br />
vytvára podmienky, aby som mohol tvoriť a realizovať sa<br />
v tom, čo ma baví.<br />
Ste všestranný umelec, ktorý sa venuje<br />
širokému spektru činností, umenia. Čo je<br />
vášmu srdcu najbližšie?<br />
Ako som už skôr spomenul, najbližšia je pre mňa sochárska<br />
tvorba. V rámci nej podstatnú časť u mňa predstavuje<br />
najmä práca s kovom, jeho tvarovanie, zváranie a následná<br />
povrchová úprava už takmer hotových diel. Kov mám síce<br />
najradšej, ale nie sú mi cudzie ani iné materiály, ako sú<br />
Bozk, zváraný a patinovaný železný plech 2015.<br />
Fotka z výstavy Socha piešťanských parkov v Piešťanoch<br />
význam. Ale rád by som, keď už môžem, spomenul štyri,<br />
ktoré mi dali asi najviac. Minulý rok som vystavoval v Ríme<br />
na výstave Artrooms. Nebola to síce samostatná výstava,<br />
ale vystavovali tam najlepší mladí umelci z celého sveta a ja<br />
si cením, že som tam mohol prispieť plastikou Rozkvet.<br />
Dielo Rozkvet mali možnosť vidieť aj návštevníci Bojníc na<br />
ďalšej výstave, ktorú chcem spomenúť a to bolo tu u nás<br />
v Bojniciach v roku 2017. Volala sa Rozkvet podzámčia.<br />
Myslím si, že výstava v Bojniciach v Lipovej aleji bola<br />
najkrajšia, akú som doteraz mal. To prostredie je<br />
neskutočne krásne a ak sa k tomu pridajú aj dobré sochy<br />
a plastiky, tak si myslím, že Bojniciam to môže k atraktivite<br />
len pridať. Tretia výstava, ktorú by som chcel spomenúť, je<br />
výstava Bod zlomu, tiež z roku 2017. Tá sa uskutočnila<br />
v Slovenskom inštitúte v Prahe, kde nie je jednoduché sa<br />
dostať vystavovať a na autorov sa robí prísny výber. No<br />
a posledná, už staršia výstava, ale myslím si, že pre mňa<br />
dosť zlomová, bola v Nemecku na svetovej výstave umenia<br />
Nord Art. Na Nord Art vyberá medzinárodná komisia<br />
spomedzi umelcov z celého sveta a ja si veľmi vážim, že<br />
v roku 2011 sa tam podarilo dostať aj mne.<br />
Asi každý tvorivý človek má v každej etape<br />
života rôzne vízie, želania do budúcnosti.<br />
Môžeme nejaké vaše prezradiť?<br />
Dúfam, že budem môcť ešte veľa rokov pokračovať v tom,<br />
čo robím a čo ma napĺňa. Som rád, že sa živím prácou,<br />
ktorá je zároveň aj mojím koníčkom a že sa mi tvorbu darí<br />
skĺbiť aj s rodinným životom. Veľmi ma teší, že si moje<br />
diela nachádzajú svojich obdivovateľov tu v regióne, ale aj<br />
v širšom okolí a v zahraničí. Do budúcnosti by som uvítal,<br />
aby sa umeniu dostalo v spoločnosti viac pozornosti<br />
a zlepšili sa podmienky umelcov na ich tvorbu.<br />
Katarína Vráblová, foto: archív Martina Navrátila<br />
Stratené kľúče, pieskovec<br />
Park Margarétka Topoľčany 2016<br />
dielo vzniklo na sochárskom sympóziu mesta Topoľčany<br />
kameň, plast a drevo. S drevom napríklad najčastejšie<br />
pracujem na výtvarných sympóziách. Každý rok absolvujem<br />
minimálne jedno sympózium, či už na Slovensku alebo aj<br />
v zahraničí. Okrem toho, že väčšinou sa mi na sympóziách<br />
podarí vytvoriť zaujímavé dielo, vždy spoznám množstvo<br />
veľmi dobrých výtvarníkov, prichádzam tam na iné<br />
myšlienky a nachádzam inšpiráciu do ďalšej tvorby.<br />
Máte rodinu – ste ženatý, máte dieťa – ako<br />
umenie ovplyvňuje rodinný život?<br />
S manželkou máme toho dosť spoločného. Tiež sa realizuje<br />
vo voľnom čase v umení. Hrá na klavíri a zároveň vedie<br />
u nás v obci spevácku skupinu Domovina. Manželka nie je<br />
jediná, kto má blízko k hudbe. Jej mama spieva v hudobnej<br />
skupine Vega, ktorá, myslím si, je v našom regióne dosť<br />
známa. Počuť ju môžeme pomerne často z rádia Beta<br />
z relácie pre jubilantov. Tým, že obaja máme blízko ku<br />
kultúre, aj keď to smerovanie je trochu rozdielne, o to viac<br />
vieme pochopiť toho druhého. Žiť s výtvarníkom nie je<br />
určite jednoduché. Čo sa týka detí, máme dva a pol<br />
ročného syna, ktorý nám zas prináša trošku iný pohľad na<br />
svet a vďaka nemu sa vraciame do svojich detských čias.<br />
Hovorili sme už o tom, aký typ tvorby máte<br />
najradšej, skúsme vybrať z mnohých výstav,<br />
podujatí tie, ktoré sú pre vás najcennejšie?<br />
Ťažko sa vyberá práve tá pre mňa najcennejšia výstava.<br />
Každá jedna ma niekde posunula a mala pre mňa zvláštny<br />
Stopa, lipa, Držková 2011,<br />
dielo vzniklo na medzinárodnom výtvarnom symóziu Držková, CZ<br />
Bojnicelife<br />
29
z Bojníc<br />
do Jogjakarty<br />
z Jogjakarty<br />
do Bojníc<br />
Perly sú mojou<br />
srdcovou<br />
záležitosťou<br />
„Kráľovná perál“ Kristína Kočnerová<br />
pôsobí na okolie ako mimoriadne<br />
šťastný človek. Pokoj, pohoda<br />
a nádherný úsmev, to je charakteristika,<br />
na ktorej sa zhodne azda každý, kto sa<br />
s ňou stretne. Hovorí sa, že každý<br />
máme šťastie na dosah ruky. Rodáčka<br />
z Bojníc to svoje našla na tisícky<br />
kilometrov vzdialenej Jáve...<br />
Život píše príbehy s neuveriteľnými zápletkami<br />
i rozuzleniami. Pred vyše dvadsiatimi rokmi ste<br />
mohli stretnúť pani Kristínu ako majiteľku firmy<br />
na výrobu dlažieb a všetko nasvedčovalo, že týmto<br />
smerom sa bude vyvíjať jej život aj naďalej. Zdalo…<br />
Osud jej zamiešal karty, o firmu prišla a takto si<br />
na tie časy spomína dnes: „V prvom momente sa mi<br />
to zdalo hrozné. Zdalo sa mi, že mi končí život.<br />
Nakoniec moje telo odmietalo jesť a ja som skončila<br />
v nemocnici. Tam som sa stretla s paňou, ktorá<br />
sedela oproti mne, mala na hlave šatku a pýta sa<br />
ma: ‚A vy máte akú rakovinu´?’ A ja hovorím: ‚Ja?<br />
Žiadnu.’ A v tom momente som si uvedomila, že tá<br />
pani by všetkými desiatimi so mnou menila. Že by si<br />
vymenila môj život za jej a ja som si potom<br />
uvedomila – veď ty si prišla len o firmu, ale si<br />
zdravá, máš zdravé ruky, zdravú myseľ, padnúť<br />
môže každý. Dôležité je vstať a ísť ďalej. Ako vraví<br />
staré sufijské porekadlo: „Keď srdce plače pre to, čo<br />
bolo stratené, duch sa raduje z toho, čo získal.“<br />
Odišla som bývať do Prahy a tam mi prišli do života<br />
ľudia z Indonézie...<br />
Osudová príťažlivosť<br />
Jej prvá návšteva Indonézie sa datuje do roku 2005,<br />
vtedy Jávu navštívila ako zvedavá turistka. Netušila,<br />
že ju tento vzdialený kúsok sveta natoľko očarí, že<br />
sa stane jej druhým domovom. „Táto krajina ma<br />
zmenila, už dávno nepociťujem chvenie v žalúdku,<br />
čo všetko musím ešte spraviť. Predovšetkým som<br />
tu našla naplnenie a radosť z tvorenia šperkov<br />
z perál a polodrahokamov. Vyrábať šperky z nádherných<br />
darov našej Zeme, z perál a polodrahokamov,<br />
vo mne prebudilo veľký obdiv a úctu<br />
k neprebernému množstvu, rozmanitosti a krásy<br />
materiálu, z ktorého sa už od dávnoveku šperky<br />
vyrábali. Keď sa dotýkam perál, kameňov a tvorím,<br />
svet okolo mňa prestáva existovať a niekedy<br />
sa nemôžem dočkať ďalšieho rána, aby<br />
som pokračovala.“<br />
Dva domovy<br />
Časť svojho života žije pani Kristína v Indonézii<br />
a časť ju vidíme na Slovensku. S typickým úsmevom<br />
dodáva, že teraz chodí na jarný a jesenný turnus,<br />
na jar na 2 – 3 mesiace, na jeseň na 2 – 3 mesiace.<br />
A ako sa žije Slovenke na druhom konci sveta?<br />
„Indonézia je na naše pomery, aj pre mňa ako<br />
dôchodkyňu, celkom lacná krajina. Bývam na Jáve,<br />
mám tam už piaty rok prenajatý veľký dom<br />
v dedinke Playen, na strednej Jáve asi tak<br />
trištvrtehodinu od veľkého mesta Jogjakarta. Žije<br />
sa mi tam dobre a aj keď v dome nie som, dobrí<br />
susedia dajú pozor, polejú kvety.<br />
30<br />
Bojnicelife
Od najranejších predhistorických čias<br />
ľudí priťahovala krása, sila a tajomstvo<br />
kameňov. Človek si uvedomoval určitú<br />
silu či energiu uzavretú vo vnútri<br />
kameňov, ktoré ho obklopovali. Základy<br />
náuky o kameňoch položil starovek.<br />
Drahé kamene a perly boli vždy<br />
predmetom bohatstva a moci. Koruny<br />
a šperky vládcov a kráľov vždy zdobili<br />
drahé kamene. Cenili si nielen ich<br />
materiálnu hodnotu, ale aj verili, že im<br />
pomáhajú múdro vládnuť. V starovekých<br />
knihách sa našli tiež popisy liečivých<br />
účinkov drahých kameňov a ich<br />
nadprirodzenej moci na zdravie a život<br />
ľudí. V starovekom Ríme sa považovali<br />
za také hodnotné, že prijali zákon, že<br />
perly nemohli nosiť ľudia s nižším<br />
spoločenským postavením. Našťastie je<br />
dnes situácia iná, perly sú dostupné pre<br />
každého, energia výnimočnosti, luxusu<br />
a vznešenosti však v perlách stále je<br />
a posilňuje v nás, že každá, každý môže<br />
byť vládca svojho života. Moderná doba<br />
odvrhla vo svojom materialistickom<br />
pohľade všetky povesti o účinkoch<br />
kameňov na človeka ako nevedecké<br />
povery. Prastaré poznatky ľudstva, ktoré<br />
vznikali tisíce rokov, si však cestu<br />
k dnešnému človeku znova našli.<br />
Kamene, rovnako ako aj farby, rastliny<br />
a ďalšie prírodné objekty, sú magickými<br />
nástrojmi, ktoré môžeme využiť<br />
na dosiahnutie potrebnej zmeny.<br />
Keď sa pozriem späť na roky, čo som v Indonézii,<br />
dostalo sa mi hojne príležitostí zažiť pri cestovaní<br />
krajinou veľa dobrodružstiev, spoznať krásne miesta,<br />
aj také, kde veľa turistov nestretnete. Spoznala som<br />
pozoruhodných a úžasných ľudí, s ktorými nielen<br />
spolupracujem, ale už sú ako moja rodina. Či je to<br />
šperkár z Bali, dievčatá, s ktorými som sa učila<br />
viazať perly, šofér, čo si musel zvyknúť dodržiavať<br />
čas odchodu, jeho žena a ich vnučky, ktoré sa tešia,<br />
že príde Ibu Kristin a môžu sa hrať s kamienkami<br />
a perličkami. Je to bežný život plný pohody<br />
a spokojnosti. Milujem cestovanie, za tie roky<br />
môjho „druhého života" som navštívila aj Mexiko,<br />
Brazíliu, krajiny, v ktorých sú tiež veľké náleziská<br />
kameňov. To sú moje nákupy, poklady. Neobrúsené<br />
mi spracuje šikovný brusič rovno u mňa v dedinke<br />
a šperkár na Bali mi z nich podľa mojich návrhov<br />
spraví strieborné sety, prívesky, prstene. Tie buď<br />
vložím ako ozdobu do perlových súprav, alebo ich<br />
ponúkam jednotlivo. Po rokoch strávených<br />
v Indonézii som si uvedomila, akí rozdielni sme my,<br />
z Európy a ľudia v Ázii. Naše veľké plus je logické<br />
myslenie, dobrá predstavivosť a u nich obdivujem<br />
ich úžasnú ručnú zručnosť a veľkú trpezlivosť.<br />
Necítiť tu taký stres, ešte stále sa tu ľudia<br />
usmievajú, nikto sa nikde neponáhľa, aj na cestách<br />
v pohode dajú prednosť z bočnej cesty. A veď aj<br />
na čo sa stále niekam hnať!?“<br />
Čo je šťastie?<br />
Český klasik tvrdí, že „muška jenom zlatá...“ A ako<br />
preciťuje šťastie pani Kočnerová? Myslím si, že<br />
každý vníma šťastie v niečom inom. Ja som šťastná<br />
s rodinou, s priateľmi na mieste, kde mi je dobre. Je<br />
treba mať svoje sny či ciele, ale je dobré mať<br />
schopnosť odložiť očakávania, že len keď to takto<br />
bude, tak vtedy budem šťastná. Prijímam životné<br />
okolnosti tak, ako prichádzajú. Som veľmi vďačná<br />
za to, čo mám, v akejkoľvek situácii sa snažím byť<br />
prítomná, bez rozrušenia, očakávania, súdenia či<br />
hodnotenia. Verím, že niekto tam hore vidí lepšie<br />
všetky súvislosti a nasmeruje ma tam, kde je to pre<br />
mňa, pre môj vývoj najlepšie.<br />
Aj keď nie je všetko, čo stretávam v živote len<br />
dobré a skvelé, ale našťastie som schopná ísť ďalej<br />
bez negatívnych pocitov. Čo sa stalo, stalo sa, to už<br />
bolo. Prijmem poučenie, niekedy pochopím hneď<br />
a niekedy až po čase si poviem: ,Tak to preto,<br />
na to, za to...´ Takže, ak chceme by šťastní,<br />
nasmerujme svoje myšlienky na krásne a dobré veci,<br />
netrápme sa s tým, čo sa teraz zmeniť nedá<br />
a verme, že všetko sa v dobré obráti.<br />
Bojnicelife<br />
31
Náušnice už od dávnoveku slúžili nielen<br />
ako dekorácia, ale aj ako talizman.<br />
Symbolizujú nežnosť, duchovnú<br />
dokonalosť, jednoduchosť a nevinnosť<br />
– to sú hlavné atribúty charakteru ženy.<br />
Náušnice chránia ženu pred vplyvom<br />
akejkoľvek negatívnej energie. Čím sú<br />
výraznejšie, tým vraj viac chránia ženu aj<br />
pred urieknutím. Niektoré ženy nechcú<br />
nosiť perly, lebo vraj sú to slzy. Perla<br />
v nás spúšťa proces duchovného<br />
očistenia, vyvoláva zabudnuté<br />
a potlačené pocity a rany, necháva<br />
konečne tiecť dlho zadržované slzy.<br />
Týmto spôsobom nám pomáha spracovať<br />
citový balast, postupne sa ho zbavujeme<br />
a očisťujeme sa. Neustále nám pripomína<br />
dokonalú harmóniu a krásu našej bytosti,<br />
ku ktorej nás kúsok po kúsku približuje.<br />
Originálne šperky nájdete aj<br />
v Galérii Velvet<br />
Hurbanovo nám. 46, Bojnice<br />
Facebook: Kristina Kocnerova, irimirim<br />
e-mail: kocnerova_k@hotmail.com<br />
Instagram: kocnerovak<br />
www.irimirim.com/sk<br />
EXISTUJÚ DVA HLAVNÉ TYPY PERÁL<br />
– PRÍRODNÉ A KULTIVOVANÉ<br />
Prírodné perly sú tie, ktoré sa vytvárajú<br />
v ustrici prirodzene, keď sa do mäkkýša dostane<br />
nejaký kúsok niečoho, čo ho dráždi. Ustrica<br />
potom vylučuje vrstvu po vrstve perleť, aby<br />
obalila to, čo ju dráždi a tak sa postupne<br />
vytvára perla. Je to časovo náročný a pomalý<br />
proces, ktorý môže trvať mnoho rokov.<br />
Kultivované perly sú tie, ktoré sa pestujú<br />
na farmách, kde sa vytvárajú pre mäkkýše<br />
podmienky podobné ako sú v prírode.<br />
Hlavný rozdiel je v tom, že to, čo ich dráždi,<br />
to znamená jadro perly, je opatrne do mušle<br />
vkladané ľuďmi a potom už ustrice robia svoju<br />
prácu, vytvárajú krásnu perlu. Väčšina perál na<br />
trhu sú dnes kultivované perly, ktoré sú cenovo<br />
dostupnejšie a je ich dostatok. Prírodné perly sú<br />
veľmi zriedkavé a veľmi drahé, na bežnom trhu<br />
už nedostupné.<br />
Perly, či už prírodné alebo kultivované,<br />
sa delia do dvoch hlavných typov – sladkovodné<br />
alebo morské.<br />
Morské perly sú tvorené v ustriciach v oceánoch<br />
a známe farmy na ich rast sú v Austrálii, na<br />
Tahiti, ajsku a v Indonézii. Morské perly sa<br />
vytvárajú dlhší čas, majú lepší lesk a vyššiu<br />
kvalitu ako sladkovodné perly. Sú však aj<br />
podstatne drahšie.<br />
Sladkovodné perly sa pestujú v mäkkýšoch<br />
v jazerách a riekach, obyčajne v Číne, Austrálii,<br />
Indii, USA a Japonsku. Proces rastu perly je<br />
kratší, v lastúre je ich väčšie množstvo.<br />
Sladkovodné perly nie sú tak lesklé a všeobecne<br />
menšie ako morské perly, sú však oveľa<br />
dostupnejšie. Takmer všetky sladkovodné<br />
a morské perly, ktoré sú dnes na trhu, sú<br />
perly kultivované.<br />
To, že ustrica obalí cudzie teliesko perleťou<br />
a vytvorí tak niečo krásne, jedinečné, môžeme<br />
prirovnať aj k svojmu životu. Všetky bolestné<br />
skúsenosti, s ktorými nás život konfrontuje,<br />
znamenajú vlastne možnosti rastu. To, čo nás<br />
trápi, obťažuje, nepotlačujme alebo<br />
neignorujme, prijmime to, obklopme láskyplnou<br />
starostlivosťou a zoberme to ako životnú<br />
skúsenosť, ktorá je základom vyššej harmónie<br />
a vnútornej krásy.<br />
Ľuboš Babarík, foto: Alexander Klinko<br />
32<br />
Bojnicelife
J O Y E L L<br />
Zrodená pre pôvab<br />
Šperky a doplnky z perál a polodrahokamov<br />
Joyell s.r.o.<br />
Hurbanovo námestie 46, 972 01 Bojnice<br />
Tel.: +421 903 803 306, +421 914 341 334<br />
joyell@joyell.sk
Som Galéria - bytosť čistá<br />
a priezračná, robím ľuďom<br />
radosť a duchovné potešenie.<br />
Podporujem umelcov, pod<br />
môj čarovný plášť pozývam<br />
výstavy, koncerty, umelecké<br />
sympóziá, grafickú tvorbu,<br />
vlastné umelecké publikácie.<br />
V mojom obchodíku<br />
s umením nájdete množstvo<br />
malých zázrakov pre<br />
potešenie ducha aj skrášlenie<br />
Vášho priestoru...<br />
Poradím aj pomôžem<br />
a každého pohladím<br />
magickými krídlami umenia...<br />
Ota Janeček, Slunce, olej, 32,5 × 40cm<br />
Ota Janeček, Vejce a slunce, olej, 64 × 64 cm<br />
Jozef Vilhard, Harmónia, olej, 90 × 90 cm<br />
34<br />
Bojnicelife<br />
Milan Laluha, Na zdravie, olej, 32 × 41 cm<br />
Marián Komáček, Horúci deň, akryl, 60 × 90 cm
Galéria Velvet Bojnice<br />
Umenie pre lovcov snov<br />
Lipová alej na Hurbanovom námestí v Bojniciach vyprovokuje<br />
azda každého návštevníka spomaliť krok a intenzívnejšie<br />
vnímať genius loci malebného mestečka s rozprávkovým<br />
zámkom. Duše citlivejšie na krásno dozaista zacítia aj<br />
pozvánku do priestoru s vôňou farieb a nezvyčajných tvarov.<br />
Ota Janeček – triptych<br />
Dívka, faximília zo suchého pastela, 33 × 46 cm<br />
Polibek, faximília zo suchého pastela, 47 × 46 cm<br />
Dívka s ptákem, faximília zo suchého pastela, 33 × 46 cm<br />
Aký pán, taký krám, hovorí stará múdrosť, ktorá<br />
na galeristu Ing. Ľuboša Babaríka platí hneď<br />
niekoľkokrát: Bojničan, s vrodeným<br />
patriotizmom, vizionár, polyglot, ktorý<br />
vyštudoval technický smer, biokybernetiku<br />
a aj výtvarné umenie. Uchopil možnosť využiť<br />
priestor a ako sám hovorí, nebolo to nič veľké,<br />
ale idea sprostredkovať ľudom umenie začala<br />
v roku 1996 nadobúdať reálne kontúry. Narodila<br />
sa Galéria Velvet, ktorá začala žiť svoj život<br />
určený pre duchovné potešenie v neľahkej<br />
konkurencii všadeprítomnej komercie prakticky<br />
všetkého okolo nás.<br />
Velvet atmosféra<br />
A tak na stretnutie s umením počas existencie<br />
Galérie Velvet prijalo pozvánku mnoho nielen<br />
náhodných okoloidúcich, ale aj ľudí, ktorí<br />
Velvet atmosféru chodia nasávať vedome,<br />
pretože už jej blahodarný účinok dobre poznajú.<br />
Nakoniec, 270 autorských, kolektívnych či<br />
sympoziálnych výstav je dostatočnou vizitkou<br />
aktivít každého galeristu.<br />
Aký kľúč Ľuboš Babarík pri výbere<br />
vystavovaných diel používa? „V prvom rade som<br />
vyberal umelcov a diela, ku ktorým cítim a nitu,<br />
moje výtvarne videnie, moju výtvarnú<br />
skúsenosť... Väčšinou sme prezentovali výstavy<br />
žijúcich výtvarníkov. Umenie však nezostávalo<br />
len v Bojniciach, prevádzkovali sme viacero<br />
výstavných siení, napr. v Prahe na Štěpánské<br />
ulici - vedľa Lucerny, vo Východoslovenskej<br />
galérii v Košiciach, dva roky výstavnú sieň<br />
v obchodnom centre Max v Žiline, predajne<br />
Dielo vo Zvolene a v Prievidzi. Spolupracujeme<br />
s bratislavskou galériou Michalský dvor<br />
a Výtvarným centrom Chagall Ostrava, s ktorými<br />
sme spravili množstvo výmenných výstav.“<br />
Prehliadka umenia<br />
V Galérií Velvet vystavovali skoro všetkých<br />
významných umelcov Slovenska a Česka, a to<br />
najmä v kategóriách maľby, gra ky, sochy,<br />
keramiky, fotogra e, inštalácií aj akčného<br />
umenia. V depozite je momentálne okolo 1200<br />
umeleckých diel a predmetov, nájdete tu tvorbu<br />
súčasných slovenských i zahraničných umelcov,<br />
slovenskú modernu, fotogra u, českých gra kov<br />
a aj francúzskych umelcov. Poteší aj drobné<br />
úžitkové umenie ako originálne šperky (perly,<br />
polodrahokamy aj magické šperky), keramika,<br />
kováčske výrobky a umelecké sklo.<br />
Útočisko elity<br />
Galéria Velvet sa počas svojho života stala<br />
útočiskom intelektuálnej elity a desaťročia jej<br />
priestory osviežujú koncerty, čítačky, vernisáže<br />
s programom, krsty platní, umelecké, politické,<br />
i občianske diskusie, komorné divadelné<br />
predstavenia, spoločenské večery či hudobné<br />
koncerty. Rozsiahly depozit vlastnej umeleckej<br />
zbierky už dnes umožňuje poskytovať iným<br />
galériám výstavy na kľúč. Firmám a inštitúciám,<br />
ktoré chcú vkusne doplniť priestory, galéria<br />
ponúka riešenia a aj konzultácie pri prenájme<br />
alebo kúpe vhodných umeleckých diel.<br />
Ľuboš Babarík, foto: Alexander Klinko<br />
Bojnicelife<br />
35
Ak si budeme vzájomne<br />
pomáhať, dosiahneme<br />
omnoho viac<br />
Ako sa dá úspešne robiť regionálny portál? Portál<br />
Čodnes.sk oslavuje sedem rokov a jeho zakladateľ,<br />
Vladimír Štrbík hovorí o tom, ako začínal aj aká<br />
je úroveň kultúry v prievidzskom regióne. V roku<br />
<strong>2019</strong> sa portál podarilo rozšíriť na celé Slovensko.<br />
Ako hodnotíš úroveň kultúry v Prievidzi ako<br />
človek, ktorý ju ostatné roky zaznamenáva?<br />
Čo sa týka počtu akcií, nie je to zlé a dá sa vybrať či<br />
už kvalitné divadlo, alebo koncert. S alternatívnou<br />
kultúrou je to už trochu horšie, keďže cieľová skupina<br />
sa hľadá veľmi ťažko, napríklad pre výtvarné umenie,<br />
koncerty alebo rôzne javiskové formy. Napriek tomu<br />
som šťastný, že z Prievidze pochádza množstvo<br />
umelcov, ktorým sa podarilo presadiť aj v zahraničí.<br />
Akému typu kultúry sa v Prievidzi darí najviac?<br />
Nedá sa to povedať jednoznačne. Je to skôr<br />
o schopnosti organizátora odhadnúť, čo sa v Prievidzi<br />
dá predať. Celkom sa darí Kultúrnemu<br />
a spoločenskému stredisku. Nové divadelné produkcie<br />
a výstavy prináša aj ArtPoint, čo som veľmi rád, lebo<br />
niektoré predstavenia by sa do Kultúrneho<br />
a spoločenského strediska napríklad z kapacitných<br />
dôvodov nedostali.<br />
Zdá sa, že komerčnej tvorbe sa celkom darí, zatiaľ<br />
čo alternatívna si cestu hľadá ťažšie...<br />
Osobne si myslím, že čokoľvek alternatívne<br />
na strednom Slovensku musia robiť neuveriteľní<br />
nadšenci, ktorí sú schopní na to získať granty.<br />
Pre mňa je zaujímavým priestorom Nástupište123<br />
v Topoľčanoch, prípadne Stanica Žilina-Záriečie, kde<br />
dokázali priniesť viaceré zaujímavé projekty<br />
a dokonca zadarmo.<br />
V akom stave je aktuálna domáca scéna?<br />
Pamätám si časy, keď bolo toľko kapiel, že si<br />
človek nevedel vybrať, na aký koncert pôjde.<br />
Domáca scéna je určite slabšia ako kedysi. Mladí<br />
ľudia zvykli byť odvážnejší, ako sú dnes. Je tu<br />
povedzme 4 – 6 kapiel, ktoré dokážu hrať, ale ťažko<br />
dosiahnuť to, aby sa v tak malom počte netočili<br />
v kluboch dookola.<br />
Pred pár rokmi, keď v lesoparku fungovalo<br />
Diwadlo, ich boli desiatky...<br />
To je história, na ktorú nadviazal môj projekt. Portál<br />
ČoDnes.sk je pokračovateľom stránky, ktorá mala<br />
ambíciu pomáhať kapelám a hudobníkom (volala<br />
sa PrievidzaMusic.sk) a mňa oslovili, keďže som mal<br />
už vtedy firmu, ktorá robila <strong>web</strong>ové stránky.<br />
Prečo teda vzniklo ČoDnes.sk?<br />
Povedal som si, že Prievidza a okolie potrebuje<br />
stabilný portál, ktorý by sa venoval podujatiam<br />
všetkého druhu a aby aj človek bez konta na<br />
Facebooku mohol kedykoľvek tieto informácie nájsť<br />
na jednom mieste. Predchádzajúca doména bola<br />
oklieštená hudbou, tak som kúpil novú. Potom som<br />
začal vytvárať na svoj obraz samotný portál<br />
o kultúrnych akciách a snažil som sa ich pokryť<br />
čo najviac. Nakoľko mám firmu na tvorbu www<br />
stránok Webkomplex.sk, mal som možnosti<br />
a skúsenosti, ako to celé realizovať. Celoslovenské<br />
portály majú problém, že dokážu pokryť iba veľké<br />
mestá a tie sú iba tri. Mňa však nezaujíma portál,<br />
kde nájdem iba 20 percent prievidzských akcií.<br />
K dnešnému dňu sme uverejnili 6715 akcií a k tomu<br />
1500 filmov. Ak si teda niekto myslí, že v Prievidzi<br />
a okolí sa nič nedeje, tak sa veľmi mýli a mal by<br />
navštevovať náš portál.<br />
ČoDnes.sk pokrýva okrem kultúry aj šport?<br />
Áno, slovo akcia je pre mňa aj šport. U nás je<br />
relatívne zaujímavý, keďže máme volejbalovú<br />
extraligu, hokej, ktorý prešiel rôznymi fázami a pádmi<br />
a opäť sa vzmáha. Je to vcelku zaujímavé, dokonca sa<br />
vedenie hokeja momentálne snaží byť aktívne na<br />
sociálnych sieťach, čo predtým nebolo. Tak isto aj<br />
futbal. No a máme tu top šport regiónu, ktorým je<br />
basketbal. Popri týchto najväčších športoch sú,<br />
samozrejme, aj iné, napríklad karate, vodné pólo.<br />
Žiaľ, z ich strany je spolupráca slabšia.<br />
Venuješ sa aj spravodajstvu?<br />
Áno, je to vďaka partnerskému spravodajskému<br />
portálu 24hod.sk, kde viem celkom kvalitne pokrývať<br />
tie najdôležitejšie udalosti. V blízkej budúcnosti sa<br />
chcem venovať spravodajstvu ešte viac. Mám záujem<br />
vytvárať spravodajstvo, ktoré bude mať pridanú<br />
hodnotu, aj keď v tejto dobe je to ťažšie, nakoľko<br />
správy o nehodách, nezvestných osobách a počasí<br />
z tlačových agentúr majú niekoľkonásobne väčšiu<br />
čítanosť ako témy, ktorých spracovanie vám zaberie<br />
veľa času a energie.<br />
Obsah tvoríš sám?<br />
Viac-menej áno. Trochu ma mrzí, že sa do tvorby<br />
portálu nezapojili mladí ľudia z Prievidze, ktorí by<br />
mali záujem venovať sa konkrétnym témam<br />
a písať o nich. Oni by mali priestor, portál obsah<br />
36<br />
Bojnicelife
PR – <strong>2019</strong>/01/002<br />
Na Youtube je približne<br />
1200 videí a majú viac<br />
ako 1,5 milióna pozretí.<br />
a návštevníci hodnotné informácie. To isté sa týka<br />
fotografov, pretože keby som si nenakúpil<br />
techniku, tak prakticky fotoreporty neexistujú.<br />
Mám síce dvoch fotografov, ktorí mi občas<br />
pomôžu, ale to je veľmi málo. Každopádne aj<br />
za to som im vďačný, lebo sú to skvelí chalani.<br />
Paradoxom, ktorý ma šokuje, je, že okolité mestá<br />
ako Nováky a Handlová, nie sú schopné<br />
informovať ČoDnes.sk o svojich podujatiach.<br />
Aká je spolupráca s Prievidzou a Bojnicami?<br />
K tomu len toľko: je dosť ľudí, ktorí<br />
nespolupracujú tak, ako si myslím, že by mali, ale<br />
je viac ľudí, ktorí spolupracujú a projekt<br />
rešpektujú. Tým mi dávajú aj silu v práci ďalej<br />
pokračovať. Teda najväčší organizátori podujatí<br />
v Prievidzi a Bojniciach zachytili jeho potenciál<br />
a spolupráca je nastavená na veľmi dobrej úrovni,<br />
za čo im veľmi pekne ďakujem.<br />
Poskytuješ priestor na propagáciu akcií aj<br />
v okolitých dedinách?<br />
Určite. Čísla návštevnosti stránky sú vysoké, takže<br />
záujem o tieto informácie je. No prekvapujúce je, ako<br />
majitelia niektorých podnikov a organizátori menších<br />
akcií nezodpovedne pristupujú k propagácii svojich<br />
akcií. Nezáujem menších samospráv alebo<br />
konkrétnych ľudí, ktorí sú organizátori podujatí,<br />
je akoby tá slovenská malosť a neschopnosť ľudí<br />
pochopiť, že synergia má obrovský význam alebo len<br />
jednoducho nevedia využiť marketingový potenciál<br />
regiónu. Ak si budeme vzájomne pomáhať, tak<br />
dosiahneme omnoho viac.<br />
Čomu sa venuje rubrika Kecy k veci?<br />
Rubrika vznikla v marci <strong>2019</strong> a neskutočne sa z toho<br />
teším. Dve talentované baby, jedna píše, druhá fotí<br />
z regiónu, naplnili moje očakávania, že by niečo<br />
podobné v rámci čodnes.sk mohlo vzniknúť. S Paťou<br />
a Paulou sa poznáme dlhé roky. Robia kvalitné<br />
rozhovory a nádherné fotky s obyvateľmi regiónu,<br />
o ktorých sa ľudia môžu dozvedieť viac, prípadne<br />
spoznať šikovných ľudí, o ktorých ani netušili. Takých<br />
je v regióne veľa. Články vychádzajú približne dvakrát<br />
do mesiaca. Je to kvalitné magazínové čítanie. Babám<br />
aj touto cestou ďakujem, že obohacujú portál.<br />
Portál ČoDnes.sk pokrýva už celé Slovensko...<br />
Tento rok sa nám aj vďaka partnerom podarilo<br />
rozšíriť prakticky na celé Slovensko – do Banskej<br />
Bystrice, Bratislavy, Košíc, Nitry, Prešova, Trenčína,<br />
Trnavy, Žiliny. Pokrývame približne 1200 akciami celé<br />
územie našej krásnej kultúrnej krajiny. Tento počet<br />
akcií nájdete plus mínus každý deň na stránke. Na<br />
Hornú Nitru budeme mať vždy zrejme najväčší záber.<br />
Dokáže ťa portál ČoDnes.sk uživiť?<br />
(smiech) To v žiadnom prípade. Ono je to tak, že<br />
pokiaľ by som sa dostal na príjem v zmysle<br />
polovičného úväzku, tak je to úspech. Takto lokálne<br />
orientovaný portál je beh na dlhé trate. Už na<br />
začiatku, keď som do toho šiel, som s tým počítal.<br />
Beriem to tak, že bývam s rodinou v Prievidzi a toto<br />
je moja služba spoluobčanom. Nie všetko musí byť<br />
primárne iba o peniazoch. Investoval som<br />
a investujem do toho svoje peniaze a energiu,<br />
po dlhšom čase a výsledkoch sa mi však darí získavať<br />
inzerentov, ktorí dokážu pochopiť, že okrem toho,<br />
že podporia portál, dostanú veľmi kvalitný reklamný<br />
priestor, ktorý aj ich firme výrazne pomôže. Tým<br />
pádom obidve strany získajú. Bolo by však dobré,<br />
keby ich bolo viac.<br />
Kde všade sa dá ČoDnes.sk nájsť?<br />
Snažím sa, aby na portáli bolo vždy čo najviac akcií<br />
a ich promo je aj na sociálnych sieťach ako Facebook,<br />
YouTube a Instagram. Informovaním o podujatiach<br />
vzniká aj akási kronika diania v Prievidzi za ostatných<br />
šesť rokov.<br />
Koľko je už v kronike zaznamenaných podujatí?<br />
600 akcií je na stránke a ďalších 100 – 150 sú galérie<br />
len na Facebooku. Na Youtube je približne 1200 videí<br />
a majú viac ako 1,5 milióna pozretí. Stránku môžete<br />
navštíviť cez naskenovanie QR kódu alebo na<br />
https://www.codnes.sk<br />
Mário Šmýkal, foto: ABOPH.com<br />
Bojnicelife<br />
37
V Bojniciach žije mladý chlapec, ktorý hrá<br />
na akordeón a vyhráva všetky súťaže,<br />
na ktorých sa zúčastní. Má 14 rokov a volá<br />
sa Mário Gecašek. S ním a jeho mamou<br />
Monikou som sa porozprávala o tom, aký je<br />
život mladého hudobníka, ako jeho úspechy<br />
vníma rodina, škola, priatelia a čím chce byť,<br />
keď bude „veľký“.<br />
Pani Monika, kedy ste si všimli, že Mário<br />
má hudobný sluch a ako sa vôbec dostal<br />
práve k akordeónu?<br />
Prvé náznaky hudobného sluchu sa objavili už<br />
v škôlke. Snom nás rodičov bolo, aby náš syn<br />
vedel hrať na nejakom hudobnom nástroji. Majko<br />
nenamietal, tak sme išli na zápis. Vybrali sme<br />
si pána učiteľa Ota Mella, skúseného učiteľa<br />
s mnohoročnou praxou a vošli sme k nemu<br />
do triedy. Pán učiteľ sa vtedy osemročného Mária<br />
spýtal, na akom hudobnom nástroji chce hrať.<br />
Mário mu odpovedal, že na harmoniku. Vtedy<br />
ešte nikto z nás netušil, že tento „pokusný“ plán<br />
prinesie toľko úspechov. Keď bol mladší,<br />
od začiatku som s ním cvičila prvé tri roky,<br />
až kým sa nenaučil cvičiť samostatne.<br />
Máte v rodine niekoho s hudobným nadaním,<br />
po kom ho Mário mohol zdediť?<br />
Môj dedo bol dychovkár, hral na pozaune, bol<br />
členom kapely, neskôr kapelníkom dychovky<br />
Dubničanka. Precestovali vtedy východnú Európu,<br />
hrávali po mestách a aj na rôznych slávnostiach.<br />
Je možné, že práve po ňom zdedil hudobné<br />
cítenie. Máriov otec má tiež k hudbe veľmi blízko,<br />
aj on sa učil hrať na akordeón, ale až ako dospelý.<br />
Okrem zdedenia hudobných génov však podľa<br />
Máriovho učiteľa pána Mella pre úspech musí<br />
fungovať trojuholník „učiteľ – žiak – rodič“,<br />
v podstate „výborný učiteľ – talentovaný žiak<br />
– podpora rodičov“.<br />
Aký je Mário mimo svojho hudobného sveta<br />
ako slávny syn?<br />
Citlivý a cieľavedomý chlapec, určite sa nepovažuje<br />
za slávneho, celkom bežné dieťa v jeho veku. Učí sa<br />
na samé jednotky, netreba ho do ničoho tlačiť. Je to<br />
rozvážny chlapec, ktorý aj vďaka našej výchove<br />
prijíma svoje úspechy s hrdosťou a zároveň pokorou,<br />
38
Trému mám, kým<br />
nezačnem hrať<br />
ktorá je na ceste k úspechu nesmierne dôležitá.<br />
Obidve naše deti vedieme k slušnosti, pokore<br />
a cieľavedomosti.<br />
A teda Váš mladší syn, 10-ročný Šimon, ten tiež<br />
pokračuje v šľapajach hudobne úspešného brata?<br />
Podobne ako Mário, aj Šimonko navštevuje na ZUŠ<br />
v Bojniciach hru na akordeón. To, čo ich spája, je<br />
motivácia hrať v súbore Akordeonika, kde radi<br />
chodia a kde vďaka hudbe vznikajú nové priateľstvá.<br />
Je to generačný súbor, mladé talenty motivuje<br />
možnosť nielen hrať a učiť sa od starších členov,<br />
ale tiež cestovať so súborom a spoznávať svet.<br />
Šimon sa snaží svojmu bratovi podobať, jeho tajným<br />
snom je vyhrávať také súťaže ako Mário. Väčšinou<br />
cestujeme na koncerty súboru a na všetky Máriove<br />
súťaže my rodičia aj so Šimonkom a prežívame<br />
Máriove úspechy spolu.<br />
mám menovať to naj, tak určite 1. miesto v mojej<br />
kategórii na medzinárodnej súťaži v chorvátskej Pule<br />
v apríli tohto roku a cena mesta Pula za najvyšší<br />
dosiahnutý počet bodov vo všetkých kategóriách.<br />
Kde všade si už vystupoval?<br />
Zúčastňujem sa na súťažiach a festivaloch<br />
v rôznych slovenských mestách, kam chodievame<br />
aj so súborom – súťažne aj nesúťažne. Z tých<br />
zahraničných najprestížnejšie vystúpenie bolo<br />
v talianskom Lanciane a chorvátskej Pule, kde som<br />
vystupoval pred medzinárodnou akordeónovou<br />
elitou. Bola to pre mňa veľká výzva.<br />
Mávaš pred vystúpením trému? Ako ju zvládaš?<br />
Trému mávam len pred vystúpením, do chvíle kým<br />
nezačnem hrať. Tréma opadne a potom sa<br />
koncentrujem už len na hru.<br />
súťaže, myslím si, že môj talent by nemusel osloviť<br />
širokú verejnosť, navyše omnoho cennejšie je pre<br />
mňa víťazstvo na súťaži akordeonistov hodnotenej<br />
odborníkmi z tejto oblasti umenia. Tam vidím väčší<br />
zmysel ako v talentovej súťaži.<br />
Okrem akordeónu ešte hráš na iný hudobný<br />
nástroj, prípadne aj spievaš, tancuješ?<br />
Rád si zahrám na klavíri súčasné populárne hity.<br />
Tancovať plánujem iba na diskotékach<br />
Ako ďalej po skončení základnej školskej<br />
dochádzky? Uvažuješ o štúdiu hudby na konzervatóriu<br />
alebo akým smerom by si chcel ísť?<br />
Chcel by som pokračovať v štúdiu na Gymnáziu<br />
v Prievidzi a popritom študovať druhý cyklus hry<br />
na akordeón u pána učiteľa Mella v Bojniciach.<br />
Počas tohto štúdia sa budem rozhodovať, či sa<br />
Mário, tak niečo o tebe už vieme, zaujímalo by<br />
nás však aj to, koľko ocenení si už počas svojej<br />
relatívne krátkej, ale úspešnej hudobnej kariéry<br />
získal?<br />
Nemám to zrátané, ale súťažím od deviatich rokov,<br />
absolvujem každoročne niekoľko súťaží, väčšinou<br />
som získal prvé miesta. Diplomy, ocenenia,<br />
medaily… všetky mám uložené doma, nikdy som<br />
ich však nepočítal. Za tých päť rokov je toho veľa.<br />
Ktoré z ocenení majú pre teba špeciálny význam?<br />
Všetky moje ocenenia majú pre mňa význam. Ak<br />
Ako tvoje úspechy vníma škola a kamaráti,<br />
predsa len, kvôli cvičeniu a vystúpeniam ti<br />
asi ostáva na nich menej času...<br />
Školu reprezentujem najlepšie ako viem, škola ma<br />
preto podporuje, za čo som vďačný. Ďakujem im,<br />
že akceptujú, keď chýbam častejšie ako spolužiaci.<br />
Napriek intenzívnej príprave mi ostáva čas aj na<br />
kamarátov, chodíme do kina, von a tak.<br />
Uvažoval si nad účinkovaním<br />
v talentových súťažiach?<br />
Zatiaľ nie a skôr ma to neláka. Ako sledujem tieto<br />
budem venovať vyslovene hudbe na VŠMU alebo<br />
budem mať hudbu ako koníček a vyberiem si<br />
iné povolanie.<br />
Mário, čo by si odkázal svojej generácii, veď<br />
úprimne, žijeme vo svete rýchlo sa meniacej<br />
technológie, mladí ľudia „fičia“ na všetkom<br />
digitálnom…<br />
Nech sa venujú tomu, čo ich naozaj baví a sú<br />
vytrvalí, lebo keď budú na sebe pracovať, úspech<br />
sa dostaví.<br />
Natália Maceková, foto: archív Mária Gecašeka<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia 39
40<br />
Široká verejnosť veľmi<br />
pozitívne vníma aj komunitné<br />
slávnosti – už tradičnú oslavu<br />
Vianoc Bojnický Kračún<br />
a populárny Vínožúr
Aktívni Bojničania<br />
pre rozvoj svojho mesta<br />
Občianske združenie Naše Bojnice vytvorilo projekt v rámci programu Efektívna verejná správa<br />
na zlepšenie komunitného, podnikateľského a verejného prostredia. Aktívni Bojničania pre rozvoj svojho<br />
mesta je komunitným typom projektu občianskej informovanosti a participácie v meste Bojnice.<br />
Hlavnými cieľmi sú zvýšenie kvality verejnej<br />
diskusie a zapojenia verejnosti, podpora<br />
verejných rozhodnutí smerujúcich k realizácii<br />
kľúčových kultúrno-spoločenských projektov, či<br />
prehĺbenie informovanosti občanov.<br />
Konkrétne kroky<br />
Na dosiahnutie požadovaných cieľov sú stanovené<br />
viaceré aktivity smerujúce k ich naplneniu. Po<br />
prvom roku implementácie projektu prebehlo<br />
niekoľko informačných, školiacich, komunitných<br />
a koncepčných aktivít. Občania mesta Bojnice si<br />
mohli všimnúť a zúčastniť sa na doposiaľ dvoch<br />
prieskumoch verejnej mienky. Údaje zozbierané<br />
od účastníkov prieskumu boli predostreté<br />
a následne aj komunikované s vedením mesta<br />
Bojnice. Do ukončenia projektu ešte čaká<br />
občianske združenie niekoľko ďalších prieskumov<br />
na rôzne témy, napríklad o problematike<br />
životného prostredia.<br />
Podpora investovania<br />
V pravidelných intervaloch organizuje o.z. Naše<br />
Bojnice biznis raňajky a bojnické prezentačné dni<br />
so zameraním na vzdelávanie a informovanie<br />
podnikateľov v oblasti miestnej politiky, rozvoja<br />
cestovného ruchu, kultúry, podnikania. Stretnutia<br />
sa pravidelne realizujú aj za prítomnosti zástupcov<br />
samosprávy. Ruka v ruke s týmito prezentačnými<br />
aktivitami dokresľujú akceleračný efekt školenia<br />
tvorby projektov pre občanov i podnikateľov so<br />
zámerom podpory investovania do ich činností<br />
formou nenávratnej nančnej podpory. Zároveň<br />
sa snaží nadväzovať nové ekonomické partnerstvá<br />
a tým dopomáhať k efektívnejšej komunikácii<br />
a fungovaniu v podnikateľskej sfére.<br />
Komunitné slávnosti<br />
Široká verejnosť veľmi pozitívne vníma aj<br />
komunitné slávnosti – už tradičnú oslavu Vianoc<br />
Bojnický Kračún a v aktuálnom roku populárny<br />
Vínožúr. V meste Bojnice je dlhodobo<br />
poddimenzovaný rozvoj systémových kultúrnych<br />
podujatí potrebných pre stmelenie a naštartovanie<br />
komunitného života a aj preto sa tieto aktivity<br />
stali akýmsi odrazovým mostíkom. Do ich<br />
organizácie boli zapojení členovia občianskej<br />
a podnikateľskej komunity.<br />
-red., foto: Alexander Klinko, archív redakcie<br />
Viac o realizovaných a prebiehajúcich aktivitách<br />
sa dozviete na informačných portáloch<br />
www.nasebojnice.sk a www.bojnice.online.<br />
Bojnicelife 41
Aj v malom meste nachádzame<br />
cesty spolupráce...<br />
Mesto Bojnice s necelými 5 000 obyvateľmi možno patrí na Slovensku<br />
k výnimkám. Existuje tu totiž Klub podnikateľov mesta Bojnice (KPMB),<br />
čo je svojím spôsobom unikát, pretože omnoho väčšie mestá nič podobné<br />
na svojom území nemajú. Klub vznikol v roku 2014 a jeho heslom sú tri<br />
kľúčové slová: vízia, integrita, prosperita.<br />
Klub podnikateľov vznikol z potreby lepšej<br />
komunikácie ako aj efektívnejšej spolupráce<br />
biznis prostredia a verejnej správy. Dnes má<br />
klub vyše 80 členov. Za štyri roky aktívneho<br />
pôsobenia členovia klubu zorganizovali rôzne<br />
aktivity, ktorými významne prispievajú<br />
k rozvoju Bojníc, napríklad pravidelné<br />
pracovné stretnutia a komunikácia s vedením<br />
mesta a poslaneckým zborom, pripomienkovanie<br />
návrhov strategického rozvoja mesta<br />
na najbližšie roky, vypracovanie koncepcie<br />
rozvoja cestovného ruchu 2017 – 2027,<br />
realizácia biznis raňajok, prezentačné dni<br />
podnikateľov, riešenie záležitostí ochrany<br />
životného prostredia na území mesta,<br />
vypracovanie návrhov na revitalizáciu<br />
mestských hradieb, Severnej mestskej brány,<br />
či slávnosti vína pod názvom Vínožúr.<br />
41<br />
Klubu sa podarilo úspešne založiť dnes už vychýrenú tradíciu tak trochu<br />
magického stretnutia všetkých ľudí dobrej vôle v období pred Vianocami<br />
– vianočnú komunitnú slávnosť Bojnický Kračún spojenú s remeselnými trhmi.<br />
Letné podujatie Bojnický slnovrat pod kuratelou KPMB<br />
spolu s OOCR RHNB oživuje staré slovanské zvyky<br />
zapaľovanie ohňa, svätojánsky sprievod, podujatie plné<br />
hudby, spevu a tanca.<br />
42<br />
Bojnicelife
Výstava moderného umenia na pešej promenáde Bojnice<br />
v soche už patrí k letnému koloritu nášho mestečka.<br />
Základné ciele klubu<br />
n Spájať podnikateľov, ktorí v Bojniciach žijú<br />
alebo podnikajú a chcú byť prínosom rozvoja<br />
a prosperity regiónu a mesta Bojníce<br />
n Osobné stretnutia podnikateľov<br />
(zoznámenie sa a následné využitie<br />
vzájomnej spolupráce, získanie nových<br />
kontaktov, oceňovanie najlepších aktivít<br />
a firiem v meste)<br />
n Zlepšenie podmienok pre podnikanie,<br />
podnikateľov a život v Bojniciach a blízkom<br />
regióne, realizácia aktivít súvisiacich<br />
so všestranným rozvojom mesta Bojnice<br />
a blízkeho regiónu<br />
n Byť rovnocenným partnerom v komunikácii<br />
s Mestským úradom Bojnice pri presadzovaní<br />
spoločných aj individuálnych záujmov<br />
miestnych podnikateľov, navrhovať, definovať<br />
a presadzovať perspektívy, smerovanie<br />
a koncepcie rozvoja Bojníc z hľadiska<br />
podnikateľov v partnerstve s Mestským<br />
úradom Bojnice, vytvorenie Bojnického<br />
umeleckého rínku (dnešný areál Technických<br />
služieb) v historickom centre a náučného<br />
chodníka Magické Bojnice.<br />
www.kpmb.sk<br />
Spolupráca sa častokrát nerodí ľahko, ale keď sa chce, tak sa dá. Dôkazom toho je<br />
aj dnešný Klub podnikateľov mesta Bojnice a jeho pestrá paleta aktivít. Členstvo<br />
v klube je dobrovoľné a zdarma, každý aktívny podnikateľ je vítaný.<br />
Emil Medera, foto: archív KPMB<br />
Bojnicelife<br />
43
Vitajte v oáze relaxu<br />
a výborného jedla<br />
Na rozhraní Prievidze a Bojníc bývala kultová krčma Kazačok. Prežila<br />
desaťročia socializmu ako vybavenosť k plážovému kúpalisku, neskôr<br />
stánok ponúkajúci zaujímavé koncerty. Jedna éra skončila a na tomto<br />
mieste vyrástol komplex prezentujúci kvalitu, krásu, funkčnosť.<br />
Miesto, kde sa vynikajúco najete, oddýchnete si, zažijete najkrajšiu<br />
svadbu či oslavu. Meridiana si po takmer štyroch rokoch prevádzky<br />
získala mnoho spokojných priaznivcov.<br />
OD ROZHODNUTIA K BUDOVANIU<br />
Pár rokov dozadu bratia Kuckovci premýšľali<br />
o možnosti spoločného biznisu. V tom čase bol<br />
na predaj práve zmienený Kazačok. Má výbornú<br />
polohu, dostatok priestoru pre 200 parkovacích<br />
miest, pozemok dávajúci jedinečnú možnosť pre<br />
vytvorenie rezortu. Toto vnímali ako výbornú<br />
príležitosť. Juraj zainvestoval, Patrik manažuje.<br />
Aj keď na začiatku nemali presnú predstavu,<br />
vedeli, že musia prísť s niečím, čo v tejto lokalite<br />
chýba a pre čo iní nemajú možnosti. Keď spojili<br />
všetko, čo sa javilo ako potrebné, prišiel šok.<br />
Projekt bol až nečakane veľký. Má však praktický<br />
a logický význam.<br />
REŠTAURÁCIA, DETSKÉ IHRISKO, PENZIÓN<br />
„Keď sme sa rozhodovali, dôkladne sme zvažovali,<br />
či budeme selektovať alebo sa s tým tzv.<br />
pobijeme. Rozhodnutie nebolo jednoduché.<br />
Investorom je brat a nebolo by mi príjemné po<br />
nejakom čase mu oznámiť, že to bolo veľké sústo<br />
a proste nefunguje,“ spomína Patrik Kucka. Preto<br />
sme dôkladne zvážili riziká, dôvody, návratnosť.<br />
Toto bola chvíľa, kedy skrsla myšlienka<br />
budovania penziónu, ktorý by podporil ponúkané<br />
služby a v neposlednom rade aj detského ihriska.<br />
Prioritou sa stala, dnes už vychýrená, reštaurácia.<br />
Budovanie pokračovalo veľkým detským<br />
44<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia
PR – <strong>2019</strong>/01/001<br />
ihriskom. Neskôr však v okolí pribudlo niekoľko<br />
pekných ihrísk, postupne sa teda zamerali<br />
na penzión a ďalšie aktivity.<br />
ZÁKLADOM JE VÝBORNÁ KUCHYŇA<br />
V období, keď sa rodil tento podnikateľský plán,<br />
sa náhodne stretli na akcii s kuchárom, ktorý<br />
tam varil. Patrik sa započúval, o čom sa, v tom<br />
čase pre neho neznámy kuchár, rozpráva s ďalším<br />
človekom. Hovoril mu, že už by konečne prijal<br />
nejaký dobrý projekt doma na Slovensku, pretože<br />
je čas vedomosti a skúsenosti zo zahraničia<br />
využiť doma. Vtedy sa mu v hlave zableslo<br />
a povedal mu o plánoch, ktoré ešte v tom čase<br />
mali iba v hlavách. Dotyčného nápad zaujal,<br />
slovo dalo slovo, stretli sa znova a v podstate sa<br />
dohodli. Aj keď – chcelo to predsa ešte jeden krok.<br />
v Meridiane. Po pár rokoch fungovania presvedčil<br />
majiteľov i návštevníkov o dobrej voľbe.<br />
POLE PÔSOBNOSTI ROZŠÍRILI<br />
Pripraveným a šikovným šťastie praje. Majitelia<br />
podniku podpísali kontrakt na dodávku stravy<br />
so spoločnosťou Brose. Takýmto spôsobom využili<br />
bufet z detského ihriska. Upravili ho na druhú<br />
kuchyňu, kde pripravujú menu a tiež<br />
spracovávajú potraviny. Kupujú čerstvé mäso,<br />
ich mäsiar ho odborne opracuje a vyrába priamo<br />
v podniku kvalitné mäsové výrobky. Rovnako<br />
majú prípravárov s certi kátmi na prípravu<br />
nátierok, salám, klobás, šunky, steakov<br />
a podobne. „V našom okolí som sa s podobným<br />
systémom nestretol. Nám to umožňujú priestory,<br />
ktoré máme. Vsadili sme na veľké zázemie,<br />
skladové priestory. Dnes naše kuchyne majú<br />
každá cez dvesto metrov štvorcových,“ hrdo<br />
o komplexe ponúkaných služieb v Meridiane.<br />
„Snažili sme sa vytvoriť niečo, čo bude v ľuďoch<br />
evokovať zážitok. Máme bio jazierko, ktoré<br />
navodzuje pokoj a som veľmi rád, keď vidím, že<br />
ľudia okolo neho sedia, pozorujú ryby, neťukajú<br />
do mobilov, sused suseda pozdraví, hrajú karty,<br />
rozprávajú sa - činnosti, pri ktorých si môžu<br />
oddýchnuť. To je to, čo aj mňa nabíja a som rád,<br />
že u nás ľudia k sebe nachádzajú cesty,“ vyznáva<br />
sa Patrik a dodáva, že zarobené peniaze majú<br />
v pláne investovať späť a postupne dobudovať<br />
celý rezort zabezpečujúci dobré jedlo, relax,<br />
pohodu. V tomto čase zatrávňujú priestory<br />
športovo-relaxačnej zóny, pripravujú hojdacie<br />
siete a možnosť prípravy piknikových košíkov pre<br />
návštevníkov. Návštevu v Meridiane končíme<br />
AKO PRIPRAVIŤ PRÍRODNÚ OMÁČKU<br />
Tým krokom bola otázka pre nádejného<br />
šé uchára: „Ako pripravujete prírodnú omáčku?“<br />
Pretože ak má byť kvalitná, chutná, výživná,<br />
je potrebné vyťažiť z mäsa, kostí, zeleniny všetko<br />
do poslednej kvapky. A to je zdĺhavý proces.<br />
Adept vysvetlil svoj postup kuchárskeho umenia<br />
k úplnej spokojnosti. No nezostal nič dlžný,<br />
tentoraz položil otázku on: „Chcete vo svojej<br />
reštaurácii ponúkať pizzu?“ Odpoveď „nikdy“<br />
ho natoľko uspokojila, že práve vtedy sa on<br />
rozhodol svoje niekoľkoročné skúsenosti<br />
z viacerých zahraničných krajín zúročiť práve<br />
predstavuje i to, čo bežne nevidieť manažér<br />
Patrik. Ďalej sa dozvedáme, že z pôvodných 25<br />
sa počet zamestnancov už stabilne pohybuje<br />
okolo čísla 50. Zamestnávateľ o nich hovorí veľmi<br />
pekne. Za každým jedným stojí, aj keď nie vždy to<br />
bolo ideálne. Akceptuje skutočnosť, že každý je<br />
dobrý v niečom inom a teší sa dnes už zo<br />
stabilného kolektívu ľudí, ktorým spoločne ide<br />
o jedno – o spokojnosť zákazníkov.<br />
PENZIÓN ROZŠÍRIL KOMPLEX SLUŽIEB<br />
Budovaním a otvorením penziónu, oplotením<br />
celého areálu sa pomaly napĺňajú predstavy<br />
výrokom manažéra: „Teším sa a najspokojnejší<br />
budem, keď budú k nám chodiť ľudia za relaxom,<br />
pokojom. Prídu, posadia sa do trávy, objednajú si<br />
piknikový košík, zahrajú karty a bude im dobre.“<br />
Katarína Vráblová, foto: archív Meridiana<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia<br />
45
Predstavte si prírodu a človeka<br />
začleneného v nej. Predstavte si<br />
neskrotné veľhory, ale aj ich pokojné<br />
stráne, doliny a lúky. Búrlivé moria,<br />
vyprahnuté púšte, či exotické ostrovy<br />
izolované od ostatného sveta. Miesta,<br />
kde samostatne prebiehal vývoj vzácnych<br />
druhov rastlín a živočíchov. Predstavte si<br />
divokú a nespútanú prírodu amazonského<br />
pralesa i našich<br />
lesov, či večne zamrznutej<br />
Sibíri a Aljašky. Príroda nám<br />
poskytuje ochranu a<br />
pomoc pri rôznych<br />
problémoch a vie<br />
najlepšie liečiť.<br />
46<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia
PR – <strong>2019</strong>/01/003<br />
Za značkou Avropa - PharmDr. Švec stojí<br />
mladý a moderný tím ľudí. Hlavní<br />
predstavitelia sú dvaja bratia, ktorí<br />
pochádzajú z farmaceutickej rodiny. Vo<br />
svete farmácie sa pohybujú viac ako 15<br />
rokov. Vyštudovali Farmaceutickú<br />
fakultu Univerzity Komenského a po<br />
úspešnom absolvovaní rigoróznych<br />
skúšok a atestácií z lekárenstva sa<br />
rozhodli svoje nadobudnuté vedomosti<br />
rozvíjať v oblasti farmácie a fytoterapie.<br />
Vďaka nadobudnutým vedomostiam<br />
pomáhajú pacientom orientovať sa vo<br />
svete fytoterapie s ohľadom na ich<br />
individuálne potreby.<br />
n Avropa-PharmDr. Švec prináša zo všetkých<br />
kútov sveta nespočetné množstvo<br />
fytoterapeutických prípravkov, ktoré si sami<br />
pripravujú vo svojich laboratóriách. Tam pre vás<br />
skúšajú a testujú moderné možnosti fytoterapie<br />
s ohľadom na tradície a najnovší výskum.<br />
n Disponujú viac ako 850 druhmi rastlín a korenín<br />
z celého sveta. Európske, africké, ayurvédske,<br />
aeruánske či tradičné čínske byliny sú<br />
samozrejmosťou. Poznajú ich pôvod a teda aj<br />
cestu od byliny až po konečný produkt.<br />
n V Avropa-PharmDr. Švec sa jednotlivé byliny<br />
spracovávajú na bylinné či koreninové zmesi,<br />
extrakty, tinktúry a tie sa ďalej používajú na<br />
tvorbu sirupov, olejov, mastí, krémov, gélov aj<br />
iných prípravkov.<br />
n Každý pacient je iný, každý má svoje<br />
individuálne potreby, a preto majú vyvinutých viac<br />
ako 3700 fytoterapeutických prípravkov a ich<br />
objem neustále zvyšujú.<br />
n Ochutnajte svet cez ich korenia, kávy, čaje,<br />
oleje, medy. Ovoňajte svet prostredníctvom nášho<br />
výberu z viac ako 85 druhov 100% esenciálnych<br />
olejov. Podporte svoje zdravie bylinkami, krémami,<br />
sprejmi, kapsulami, či inými prípravkami<br />
z ich portfólia.<br />
Navštívte našu stránku www.avropa.eu a nechajte<br />
sa vtiahnuť do nekonečného sveta fytoterapie.<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia<br />
47
Fraňo Madva<br />
nezabudnuteľný<br />
Bol to rímsko–katolícky kňaz, botanik, národovec a ľudomil, jedna z najvýznamnejších osobností<br />
ľudového liečiteľstva v 19. storočí vo vtedajšom Rakúsko–Uhorsku. Žil na Hornej Nitre v časoch,<br />
keď v našich krajoch bol jeden lekár na približne 40 000 obyvateľov. Svoj život zasvätil ľuďom až<br />
do krajnosti, v ťažkých časoch pomáhal svojimi mimoriadnymi schopnosťami a liečiteľským umením.<br />
František Madva sa narodil 14. septembra 1786 v Skalici<br />
čižmárskemu majstrovi Ondrejovi a Kristíne, rodenej<br />
Šedej. V detstve často navštevoval kláštornú lekáreň, čo<br />
podnietilo jeho záujem o prírodu, rastliny a ich liečivé<br />
účinky. Zoznámil sa s lekárnikom frátrom Anastáziom<br />
a s ním chodieval k chorým alebo do prírody zbierať<br />
bylinky. Fraňo bol dobrý a oddaný žiak a vďaka príhovoru<br />
Anastázia začal ako 10-ročný navštevovať gymnázium<br />
v Skalici. Jeho spolužiakom bol budúci veľký slovenský<br />
básnik Ján Hollý. Školské roky Fraňa Madvu boli<br />
ovplyvnené neblahými udalosťami. Napoleonske vojny<br />
zasiahli aj naše územie. Po tomto období ho prekladali<br />
na rôzne školy; otec chcel, aby sa syn vyučil za kupca.<br />
Napokon sa ho ujal strýko Jozef Šedý, nitriansky kanonik,<br />
ktorý ho zapísal do piaristického gymnázia v Nitre. Fraňo<br />
skončil gymnázium s úspechom a v roku 1805 ho prijali<br />
do nitrianskeho seminára na štúdium teológie.<br />
Mladý kaplán<br />
V roku 1811 bol vysvätený a dosadený na kaplánsku<br />
stanicu v Trenčíne, o dva roky do Predmiera a neskôr do<br />
Fraňo Madva, autor Martin Navrátil. Nitrianske Sučany, sadra.<br />
Nemšovej. Mladý kaplán trávil voľný čas v prírode alebo<br />
štúdiom liečivých rastlín a ich účinkov a tvoril si herbár.<br />
Ďalším pôsobiskom bola Trenčianska Teplá, kde prišiel do<br />
styku s pacientmi v Trenčianskych Tepliciach a s tamojším<br />
kúpeľným lekárom. Lekár zistil, že Madva má akúsi<br />
intuitívnu schopnosť na stanovenie diagnózy. V januári<br />
18<strong>22</strong> bol Madva ustanovený za administrátora fary<br />
v Nitrianskom Rudne. Na svoje nové pôsobisko nastúpil<br />
12. februára 18<strong>22</strong>. Ako riadny farár túto faru spravoval od<br />
roku 1825 až do konca roka 1850, teda prežil tu 28 rokov.<br />
Epidémia cholery<br />
Nitrianske Rudno bolo v čase Madvovho príchodu malá<br />
chudobná, zaostalá dedina. V domčekoch, ktoré nemali<br />
komíny, bývali v jednej miestnosti ľudia i dobytok.<br />
Z povale a oblokov sa valil dym. Fara sa len málo líšila<br />
od slamou pokrytých stavenísk. Hnojnica bola kúsok<br />
od domu, plot zanedbaný. Jediné, čo Madvu mohlo tešiť,<br />
bola záhrada, ktorá sa rozprestierala okolo fary. Hneď<br />
sa pustil do opráv. Farníci pomáhali, ale čudovali<br />
sa zmenám, ktoré nový kňaz zavádzal. Nechápavo hľadeli<br />
Správy o Madvových výnimočných<br />
schopnostiach sa šírili závratnou<br />
rýchlosťou. Spôsob jeho liečenia uznávali<br />
mnohí lekári, ale mal aj nepriateľov. Bolo<br />
ich veľa medzi odborníkmi v hlavnom<br />
meste Uhorska – v Pešti, ale aj Nitre<br />
a Bratislave. Lekári chceli zastaviť procesie<br />
chorých, ktoré smerovali do Nitrianskeho<br />
Rudna. Podarilo sa im vymôcť u župy<br />
zákaz vyhotovovania liekov podľa receptov<br />
pre Madvu, čo mu komplikovalo prácu.<br />
Kvôli obvineniam navštívil Rudno dr. Lajos<br />
Arányi, profesor patologickej anatómie<br />
Lekárskej fakulty univerzity v Pešti,<br />
ktorého poslali na výzvedy s cieľom, aby<br />
usvedčil Fraňa Madvu zo šarlatánstva.<br />
Z tejto návštevy a niekoľkých ďalších vydal<br />
Arányi obšírne <strong>22</strong>4–stranové dielo Rudnó<br />
és lelkésze 1844 és 1845 – ben: meg még<br />
valami: többi közt a´ mai magyar zsidó is.<br />
Pesten: Emich 1846 (Rudno a jeho farár<br />
1844 a 1845...). Knihu ilustruje rytina<br />
s panorámou Nitrianskeho Rudna, na<br />
ktorej je jediný autentický portrét Madvu<br />
od Arányiho. Autor v knihe podáva cenné<br />
údaje o Madvovi, jeho metódach liečenia,<br />
o fare i o dobových pomeroch a klebetách.<br />
Referuje aj o lekárňach v Topoľčanoch<br />
Homeopatia dokáže liečiť chronické<br />
a v Nitre, kde sa najviac pripravovali<br />
ochorenia, na ktoré klasická medicína<br />
Madvove lieky. Autor namiesto obžaloby<br />
nestačí.<br />
vyjadruje<br />
Nemá<br />
uznanie<br />
však<br />
a<br />
klasickú<br />
pripisuje<br />
medicínu<br />
Madvovi<br />
nahrádzať, veľké liečiteľské pretože schopnosti. i tá má svoje Ďalšími<br />
nezastupiteľné prameňmi informácií miesto, sú môže opisy ju ciest, však ktoré<br />
dopĺňať. k Madvovi Je to merali jemný niektoré a účinný známe<br />
nástroj, osobnosti. ktorý Najdôležitejším dokáže konať prameňom malé<br />
zázraky. je Madvom Tak ako napísaná pri každom HISTORIA nástroji,<br />
je PAROCHIAE potrebné sa RUDNA ju naučiť (História rudnianskej<br />
aj<br />
farnosti),<br />
správne používať.<br />
ktorú písal od 18<strong>22</strong> do 1850<br />
po latinsky, ale liečeniu sa tam venuje iba<br />
okrajovo. Rukopis je uložený v Diecéznom<br />
archíve v Nitre.<br />
48<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia
na bylinky vo farskej záhrade a po dedine sa šírili chýry,<br />
že kňaz po večeroch číta veľké knihy, triedi byliny alebo<br />
mieša mastičky. Vzájomné vzťahy sa začali zlepšovať<br />
údajne potom, ako kňaz obdivuhodne pomohol<br />
niekoľkým ťažko zraneným. V rokoch 1830 – 1831<br />
územie Slovenska zasiahla epidémia cholery. Uhorská<br />
vláda prijala opatrenia, mali sa dezinfikovať studne,<br />
užívať lieky..., zároveň sa však ľudia búrili, lebo pre<br />
neznalosti podozrievali vrchnosť, že chce otráviť<br />
roľníkov. Na Hornú Nitru sa cholera rozšírila koncom<br />
augusta 1831 a prepukla aj v Rudne. Madva<br />
pozoruhodne reagoval, podával lieky, vypracoval si<br />
vlastnú metódu liečenia a popri pomoci chorým<br />
pochovával mnoho mŕtvych. 5. septembra 1831 vyslovil<br />
Cholerový výbor na župnom zhromaždení v Nitre<br />
pochvalu a vďaku Františkovi Madvovi nielen za to, že<br />
svojich farníkov presvedčil o užitočnosti<br />
užívania liekov, ale hlavne že ich sám<br />
obetavo liečil.<br />
Liečiteľ<br />
V 18 a 19. storočí bol stav<br />
zdravotníctva žalostný. V roku<br />
1764 na území Nitrianskej<br />
župy poskytovali lekársku<br />
starostlivosť 4 lekári, 33<br />
ránhojičov, 2 diplomované<br />
baby a 8 verejných lekární,<br />
z nich dve v Nitre. V roku<br />
1876 bolo nariadené, že<br />
v každom meste s počtom<br />
obyvateľov nad 60 tisíc, musí<br />
byť stály lekár. Madvovými<br />
pacientmi boli spočiatku iba<br />
jeho farníci, postupne sa to však<br />
menilo. Správy o jeho zázračných<br />
schopnostiach uzdravovať sa šírili<br />
a spôsobili návaly chorých do Rudna.<br />
Najviac návštev mal v období 1840 až 1848.<br />
Voziari dopravovali chorých z Vácova, Komárna,<br />
Bratislavy i z Nitry. Týždenne šli z Vácova do Rudna<br />
dva až tri vozy, z Nitry a Bratislavy premával povoz<br />
týždenne päťkrát. Cestovanie v tom čase bolo zdĺhavé<br />
a nepohodlné, napriek tomu pacienti chodili aj z väčšej<br />
diaľky, z Pešti, z Viedne, z poľskej strany od Zatora,<br />
údajne aj z Kamčatky a Južnej Ameriky. Dostať sa<br />
potom v Rudne na rad bolo veľmi ťažké. Madva liečil<br />
všetkých bez rozdielu hodnosti, národnosti,<br />
náboženského vyznania a spoločenského postavenia<br />
a bez odmeny. Ak bral peniaze alebo naturálie, tak len<br />
od zámožných pacientov a využíval ich na lieky a stravu<br />
pre chudobných. Lieky pre Madvových pacientov<br />
pripravovali v lekárňach v Topoľčanoch, v Bánovciach<br />
nad Bebravou, Trenčíne a v Prievidzi v Machlaidovej<br />
lekárni. Madva používal mnoho liekov rastlinného,<br />
nerastného a živočíšneho pôvodu. Bylinky si pestoval<br />
sám v záhrade pri fare a neskôr ich sadil aj v „dolinke“.<br />
Z bylín potom pripravoval čaje a masti – napr.<br />
preslávené Rudnianské pilule a Prievidzské prášky.<br />
Často predpisoval nechtík lekársky pri búšení srdca,<br />
georgínu pri vodnatieľke, rebarboru pontickú ako<br />
preháňadlo, puškvorec obyčajný na posilnenie žalúdka,<br />
používal palinu, drchničku, borák lekársky, senitiku<br />
lekársku, brezu, lastovičník, náprsník, kôru z jelše,<br />
borievku, muškátový orech. Z liekov nerastného pôvodu<br />
používal Anthracokali – zmes alkoholového antracitu<br />
draselného proti vyrážkam, kalomel – chlorid ortuťnatý<br />
ako silné preháňadlo atď.<br />
Každodenná práca<br />
Diagnózu stanovoval tak, že sa chorého takmer nič<br />
nepýtal, pozorne sa zadíval do očí, končekom prstov<br />
sa jemne dotkol hrude a chrbtice pacienta. Potom<br />
napísal recept, podal ho pacientovi a dal mu na záver<br />
niekoľko rád. V drvivej väčšine prípadov stanovil<br />
diagnózu správne. Madvova každodenná práca sa<br />
začínala v lete už o tretej – štvrtej hodine ráno<br />
a končila neskoro v noci. V letných mesiacoch<br />
vyšetril denne 60 – 100 chorých. Ordináciu<br />
prerušil len kvôli kňazským<br />
povinnostiam a obedu. Občas sa<br />
dostal do dolinky, kde pestoval<br />
liečivé byliny. Mal tam aj včelín.<br />
Madva rozprával slovensky,<br />
slušne po nemecky a ovládal<br />
latinčinu, maďarčinu<br />
neovládal. Žil veľmi skromne<br />
a striedmo.<br />
Je potrebné spomenúť<br />
aj Madvov vzťah<br />
k slovenskému národu<br />
v období krutého maďarského<br />
útlaku. Bol členom spolku<br />
Tatrín a hmotne naň prispieval.<br />
Stretával sa s poprednými<br />
slovenskými dejateľmi a nepodľahol<br />
maďarizácii. Verejne sa o ňom hovorilo<br />
ako o panslávovi.10. augusta 1847, po<br />
zasadnutí spolku Tatrín, slovenskí národovci Ľudovít<br />
Štúr, Janko Francisci a Ctibor Zoch navštívili Madvu.<br />
Štúr ho navštívil viackrát zo zdravotných dôvodov a aj<br />
peši – robil túry z Uhrovca cez Rokoš do Rudna.<br />
Meruôsme roky<br />
Pansláv<br />
V pohnutých rokoch 1848/49 ustali návaly chorých<br />
a revolučné dianie neobišlo ani utiahnutého Madvu.<br />
Pri dočasnom víťazstve Maďarov sa dostal<br />
u kossuthovcov do nemilosti a istý čas bol aj väznený<br />
v Komárne. (Čo by pred časom dali obyvatelia Komárna<br />
za to, aby ich Madva liečil?!) Po návrate v roku 1850<br />
našiel svoju faru vyrabovanú, znechutený a unavený<br />
sa utiahol do neďalekých Nitrianskych Sučian. I tam<br />
ešte pomáhal nemocným. Zomrel 20. augusta 1852<br />
vo veku 66 rokov na týfus. Pochovali ho v skromnom<br />
hrobe. Až 43 rokov po jeho skone navštívil Nitrianske<br />
Sučany nitriansky biskup Imrich Bende a dal Madvovi<br />
postaviť dôstojný pomník z vďačnosti za to, že ho<br />
tento obdivuhodný človek vyliečil z TBC vtedy, keď<br />
mu už lekári nedávali žiadnu nádej.<br />
Sylvia Maliariková, Ľuboš Babarík, foto archív<br />
O zázračných liečiteľských schopnostiach Fraňa<br />
Madvu sa písalo v súdobej tlači a šírili sa o ňom<br />
legendy po celej monarchii. Okrem toho a vyššie<br />
uvedených prameňov sa zachovalo viacero<br />
dokumentov. Kvalitným zdrojom je publikácia<br />
Mgr. Imricha Gušpiera Prameň zázrakov, ktorá<br />
vyšla v r. 2016. V súčasnosti, našťastie,<br />
sú na pamiatku Madvu pomenované školy<br />
v Nitrianskych Sučanoch, spevácky súbor v Rudne,<br />
12–kilometrový Náučný chodník Fraňa Madvu<br />
medzi Rudnom a Sučanmi, studnička, dolina<br />
pri Rudne, kde pramení potok Rokoška.<br />
Tak, ako bol Madva mimoriadnym človekom<br />
počas svojho života, viaže sa k jeho osobe<br />
aj jeden zaujímavý príbeh z tejto doby:<br />
Stanislav Sohr – zakladateľ Dispozičnej<br />
prognostiky popísal svoj mystický zážitok -<br />
fascinujúci príbeh, keď pri prejazde Fačkovským<br />
sedlom ho oslovil „Muž v čiernom“ – duch, ktorý<br />
sa – vplyvom svojich fenomenálnych schopností -<br />
sám nevedomky uzamkol v skale Kľaku, ktorý<br />
nesmierne obdivoval a potom už nebol schopný<br />
sa zo skaly sám oslobodiť... Stanislav použil<br />
postupy dispozičnej prognostiky a „Muža<br />
v čiernom“ zo skaly Kľaku uvoľnil...<br />
Stanislav zistil, že to bol duch Fraňa Madvu,<br />
veľmi dobrého človeka s obrovskou duchovnou<br />
silou a inteligenciou, ktorý v tomto regióne<br />
v predminulom storočí akoby zázračne vyliečil<br />
tisícky ľudí – jednak pomocou magickej sily<br />
byliniek a hlavne svojou mimoriadnou<br />
schopnosťou „odnímať ľuďom choroby.“<br />
Ten duch mu potom nejaký čas pomáhal pri liečení<br />
ľudí. „Priam sa stali večnými priateľmi“, píše Sohr<br />
a potom „odišiel, kam patrí...“<br />
Pomník v Nitrianskom Rudne<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia<br />
49
Homeopatia<br />
cesta k trvalému vyliečeniu<br />
Homeopatia je liečebná metóda stará dvesto rokov.<br />
Jej princípy a metódy sú podstatne odlišné od klasickej<br />
medicíny. Možno preto sa na ňu mnohí pozerajú pomedzi<br />
prsty. Napriek tomu má však vo svete alternatívnej medicíny<br />
svoje nezastupiteľné miesto a státisíce ľudí po celom svete<br />
na ňu nedajú dopustiť. Dokáže totiž pomôcť vo chvíli, keď<br />
už klasické postupy zlyhali a človek stráca nádej.<br />
Aj preto sa niekedy nazýva<br />
kráľovskou liečbou.<br />
Homeopatia ako liečebná metóda vznikla na začiatku<br />
19. storočia. Jej zakladateľom bol nemecký lekár,<br />
chemik a prekladateľ Samuel Hahnemann. Krátko po<br />
štúdiu medicíny a vykonávania lekárskej praxe si<br />
Hahnemann uvedomil, že vtedajšie liečebné postupy<br />
neprinášajú trvalé vyliečenie, ale príznaky choroby len<br />
zmierňujú, v niektorých prípadoch dokonca zhoršujú.<br />
A keďže to bol človek vysokých morálnych kvalít,<br />
rozhodol sa ukončiť svoju lekársku prax a venovať sa<br />
prekladateľskej činnosti. Pri prekladaní lekárskych kníh<br />
narazil na zvláštnu zákonitosť, ktorú poznali už antickí<br />
lekári, Hippokrates a aj významný lekár neskoršieho<br />
stredoveku Paracelsus. Celý zvyšok života sa<br />
Hahnemann venoval skúmaniu rozvíjaniu<br />
a systematizovaniu poznatkov o tejto zákonitosti.<br />
Nazval ju zákon podobnosti a liečebnú metódu, ktorej<br />
je hlavným pilierom, pomenoval homeopatia. Tento<br />
výraz je odvodený z gréckych slov homeo (rovnaký)<br />
a pathos (utrpenie).<br />
Zákon podobnosti<br />
Tento zákon liečby nám hovorí, že látka, ktorá dokáže<br />
u zdravého človeka určité príznaky choroby vyvolať,<br />
dokáže tieto príznaky u chorého človeka liečiť. V praxi<br />
to znamená, že otrava arzénom sa prejavuje silným<br />
zvracaním a hnačkami, nadmernou tvorbou slín. Veľmi<br />
podobne sa však môže prejavovať aj otrava jedlom,<br />
napríklad požitím pokazeného mäsa. A práve preto je<br />
Arsenicum album, homeopatický liek pripravený<br />
z arzénu, veľmi častým liekom na hnačky a zvracanie.<br />
Zákon podobnosti využívame často bez toho, aby sme<br />
to vedeli. Antiséra proti hadiemu uhryznutiu sú<br />
pripravené z hadieho jedu. Kto vyskúšal po popálení<br />
ruku vložiť do teplej vody, zistil, že úľava od bolesti<br />
prichádza skôr, ako keby dal ruku do studenej vody.<br />
Otužovanie studenou vodou je rovnako využitie<br />
princípu podobnosti. Ak je nám zima a vojdeme do<br />
chladnej vody, po vyjdení z nej už chlad nebudeme<br />
pociťovať. Klasická medicína je postavená na opačnom<br />
princípe. Ak má človek napríklad zápchu, podá sa mu<br />
liek s laxatívnym účinkom. Oba princípy liečby sú<br />
účinné. Samuel Hahnemann však dospel k názoru, že<br />
zákon podobnosti je pri liečbe podstatne účinnejší.<br />
Využitie homeopatie počas epidémií<br />
Hahnemann si potreboval svoju teóriu overiť a život<br />
mu priniesol výbornú príležitosť. V roku 1813 zúrila<br />
v Lipsku epidémia týfusu. Hahnemann liečil<br />
homeopatiou 180 prípadov a jeho úspech hraničil so<br />
zázrakom. Zomrel len jeden pacient. Tak sa jeho sláva<br />
rozšírila po celej Európe. Začali vychádzať odborné<br />
časopisy, vznikli špecializované homeopatické<br />
nemocnice v Lipsku, Mníchove a vo Viedni.<br />
Homeopatiu začali vyzdvihovať velikáni ako Goethe či<br />
Schiller. V roku 1831 dostal Hahnemann opäť<br />
Homeopatia dokáže liečiť chronické<br />
ochorenia, na ktoré klasická medicína<br />
nestačí. Nemá však klasickú medicínu<br />
nahrádzať, pretože i tá má svoje<br />
nezastupiteľné miesto, môže ju však<br />
dopĺňať. Je to jemný a účinný<br />
nástroj, ktorý dokáže konať malé<br />
zázraky. Tak ako pri každom nástroji,<br />
je potrebné sa ju naučiť<br />
aj správne používať.<br />
50<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia
Tomáš Výboch sa homeopatii venuje<br />
od roku 2005. Najprv ako samouk,<br />
neskôr vyštudoval Slovenskú<br />
akadémiu klasickej homeopatie.<br />
Dva roky pôsobil ako zástupca<br />
Slovenskej komory homeopatov (SKH)<br />
v Európskej centrálnej komisii<br />
homeopatov. Je členom rady SKH.<br />
V súčasnosti má vlastnú prax v Centre<br />
homeopatie v Bratislave a zároveň<br />
pôsobí ako lektor v Slovenskej<br />
akadémii klasickej homeopatie.<br />
príležitosť vyskúšať svoje teórie v masovom meradle.<br />
V Európe sa totiž rozšírila epidémia cholery.<br />
V maďarskom Raabe sa homeopaticky liečilo 154<br />
pacientov a len 6 z nich zomrelo, pričom pri konvenčnej<br />
liečbe bola úmrtnosť 59 percent. V období najväčšieho<br />
rozkvetu v rokoch 1860 – 1880 bolo v Amerike 56<br />
homeopatických nemocníc, 13 psychiatrických liečební,<br />
9 homeopatických nemocníc pre deti a 15 sanatórií,<br />
kde pracovali vyškolení homeopati. Nové poznatky<br />
v medicíne objavené na konci 20. storočia posilnili<br />
pozíciu ortodoxných lekárov. Rozvoj medicíny šiel ruka<br />
v ruke s rozvojom farmaceutického priemyslu, ktorý<br />
predstavuje účinnú a mocnú silu podporujúcu prístup<br />
klasickej medicíny. Medicínu čoraz viac ovplyvňovali<br />
ekonomické a politické faktory. Americká asociácia<br />
lekárov sa rozhodla zavrieť mnoho homeopatických škôl<br />
a vytvárala obrovskú kampaň proti homeopatii. Toto<br />
napätie medzi klasickou medicínou a homeopatiou trvá,<br />
žiaľ, dodnes.<br />
Prečo homeopatia niekedy nefunguje?<br />
Iste si nejeden čitateľ položil otázku, ako je možné, že<br />
homeopatia vyliečila tak závažné ochorenia ako cholera<br />
či týfus, ale jemu nepomohla. Mnohí ľudia majú<br />
skúsenosť, že pri prechladnutí, kašli alebo chrípke zašli<br />
do lekárne a vypýtali si homeopatikum na konkrétny<br />
problém, ktoré však nezaúčinkovalo. Následne<br />
homeopatiu odsúdili ako blud a viac jej neveria. Príčina<br />
spočíva v homeopatickom princípe individualizácie,<br />
ktorý hovorí, že ak má byť homeopatia úspešná, musí<br />
sa brať do úvahy osobnosť ako celok a nezameriavať sa<br />
len na určitý príznak. Podstatou prístupu je myšlienka,<br />
že symptómy, ochorenia, či bolesti neexistujú samy<br />
osebe, ale odrážajú spôsob, akým sa osobnosť ako<br />
celok vyrovnáva so stresom. Už Hahnemann vedel, že<br />
mentálny stav je pri určení správneho homeopatického<br />
lieku najdôležitejší.<br />
Nie je možné, aby sme prišli do lekárne, vypýtali si<br />
homeopatikum na chrípku či prechladnutie a na základe<br />
tejto informácie očakávali od farmaceuta predaj lieku,<br />
ktorý nám skutočne pomôže. Homeopatovi nestačí<br />
vedieť, že máte chronickú nádchu alebo migrénu. Treba<br />
poznať zvláštnosti chorobného stavu. Pretože jednému<br />
človeku s chronickou nádchou tečie z ľavej nosnej diery,<br />
inému z pravej, jednému sa stav zhoršuje ráno,<br />
druhému večer. Ak tieto faktory homeopat nepozná, je<br />
málo pravdepodobné, že nájde vhodný liek. To je<br />
riešenie hádanky, prečo niekomu homeopatiká zaberajú<br />
a druhému nie. Ony by v skutočnosti pomáhali<br />
každému, ak je však homeopatikum vybrané nesprávne,<br />
neurobí nič, je to, akoby človek zjedol cukrovú guľôčku.<br />
Pri podaní správneho homeopatika dochádza pri<br />
akútnych ochoreniach k markantnému zlepšeniu stavu.<br />
Človek sa môže vyliečiť z angíny doslova za dva dni. Pri<br />
chronických ťažkostiach trvá liečba spravidla o niečo<br />
dlhšie. Úlohou homeopata je zistiť, ktorému z dnes<br />
dostupných 6000 homeopatík zodpovedá komplex<br />
príznakov klienta. I jedna jediná chyba pri<br />
diagnostikovaní prípadu vedie často k nesprávne<br />
zvolenému homeopatiku. Homeopat musí byť preto<br />
veľmi presný.<br />
Prípad z praxe<br />
Jedna moja klientka trpela opakovanými herpetickými<br />
vyrážkami na perách, ktorých sa niekoľko mesiacov<br />
nevedela nijako zbaviť. V homeopatii je známych<br />
približne 150 liekov, ktoré liečia herpes. Potreboval som<br />
vybrať ten správny. Pýtal som sa preto na životné<br />
okolnosti, ktoré predchádzali vzniku herpesu. Povedala<br />
mi, že má veľmi nepríjemné obdobie v práci, kde ju jej<br />
kolegovia šikanujú. Jej reakciou na šikanu bol vnútorný<br />
neprejavený hnev. Na základe tejto informácie som jej<br />
odporučil homeopatikum Colocynthis. Po jeho užití jej<br />
herpetické vyrážky rýchlo zmizli a už sa neobjavili. Pri<br />
povrchnom indikovaní homeopatie by som klientke<br />
odporučil pravdepodobne Rhus toxicodendron alebo<br />
Natrium muriaticum, dve najznámejšie homeopatiká<br />
na herpes. Nepomohli by jej však, pretože duševné<br />
rozpoloženie klientky nezodpovedá duševnému<br />
rozpoloženiu homeopatík Natrium muriaticum a Rhus<br />
toxicodendron. Ak má byť liečba homeopatikami<br />
úspešná, musí sa individuálny prístup uplatňovať<br />
pri každom klientovi.<br />
Tomáš Výboch, foto: Alexander Klinko, Pixabay<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia 51
Afrodita<br />
Čereňany<br />
varia pre kráľov,<br />
prezidentov<br />
i umelcov<br />
zážitku, ktorý si radi zopakujete. Śé uchár a jeho<br />
tím sú pripravení splniť každé vaše želanie. A za<br />
bonus je možné považovať skutočnosť, že s hrdosťou<br />
prinášajú jedlá starostlivo pripravované zo surovín<br />
z miestneho alebo susedných regiónov. Priľahlé lúky<br />
a lesy, patriace kaštieľu, zásobujú množstvom<br />
čerstvých ingrediencií.<br />
Na svoju klientelu sú pyšní<br />
Medzi osobnosti, pre ktoré v Afrodite varili, patria<br />
Jej Veličenstvo Beatrix, holandská kráľovná, Jeho<br />
Veličenstvo nórsky kráľ Harald V., veľkovojvoda<br />
Henri a veľkovojvodkyňa Maria Teresa<br />
Luxemburská, Ban Ki-moon, generálny sekretár<br />
OSN i sedem prezidentov. V bojnických kúpeľoch<br />
varili pre ministra zdravotníctva z Kuvajtu.<br />
V takýchto prípadoch nejde iba o varenie. Vopred je<br />
potrebné zistiť si zvyky, tradície, a nielen pri príprave<br />
jedla, ich dodržať. Ako sa s úsmevom vyjadril<br />
Marián Filo, aj z Úradu vlády boli prekvapení, že<br />
v tomto podniku nemajú žiadne problémy ani<br />
s ovládaním kultúry a protokolu konkrétnej krajiny,<br />
pre ktorú varia.<br />
No hosťami nie sú iba takéto celebrity. Bežne sa tu<br />
môžete stretnúť s Michalom Davidom, Samanthou<br />
Fox,<br />
omasom Andersom, kapelami Modern<br />
Talking, Boney M, Gipsy Kings a ďalšími.<br />
Keďže v Čereňanoch disponujú i vlastným<br />
heliportom, nie je problém prísť sem hocikedy na<br />
obed z Bratislavy, ale i zahraničia. A hostia, ktorí sa<br />
Keď poviete v kruhu gurmánov<br />
názov obce Čereňany, niet<br />
žiadnych pochýb o tom, že vedia<br />
o kom a o čom hovoríte. Marián<br />
Filo je v gastronomickej<br />
odbornej verejnosti známy a<br />
jeho povesť vychýrená. Varil pre<br />
mnohé osobnosti od nás i zo<br />
zahraničia. Pre kráľov, kráľovné,<br />
predstaviteľov nášho i iných<br />
štátov, ale tiež pre svetovo<br />
známych umelcov. Jeho<br />
reštaurácia s penziónom<br />
Afrodita sídliaca v historickom<br />
kaštieli v zmienenej obci získala<br />
punc svetovosti a excelentnej<br />
kvality. Túto skutočnosť<br />
potvrdilo i ocenenie<br />
výnimočných – Cena Extra plus.<br />
Kúsok histórie<br />
Pôvodne renesančný kaštieľ v Čereňanoch, okres<br />
Prievidza, typu juhoslovanských opevnených<br />
kaštieľov, bol obohnaný vodnou priekopou. Jeho<br />
stavba sa datuje pravdepodobne do roku 1640.<br />
Koncom 18. storočia ho zbarokizovali a začiatkom<br />
20. storočia ho opäť upravili.<br />
Od roku 2005 je jeho majiteľom osobnosť<br />
gastronómie šé uchár Marián Filo, ktorý ho<br />
premenil na raj chutí a oku lahodiacej krásy. Nájdete<br />
tu krásne zrenovovanú pamiatku, pokoj, prvotriedne<br />
jedlo, ubytovanie doplnené malebnými zákutiami<br />
okolitého parčíka. A dostať sa do tohto raja môžete<br />
i helikoptérou.<br />
Afrodita začínala<br />
v Partizánskom<br />
Marián Filo pôsobil na začiatku deväťdesiatych<br />
rokov ako šé uchár v nemeckom Uhldindgene.<br />
Reštauráciu Afrodita otvoril v roku 1994<br />
v Partizánskom. Vďaka službám a predovšetkým<br />
excelentnej kuchyni sa stala známou a od roku 2002<br />
sa pravidelne umiestňuje medzi tromi najlepšími na<br />
Slovensku. V roku 2005 sa reštaurácia presťahovala<br />
do renesančného kaštieľa v Čereňanoch. Jeho<br />
autentické prostredie nevšedný zážitok podčiarkuje.<br />
Súčasťou kaštieľa je malebná záhrada a vínna<br />
pivnica. Pobyt v týchto priestoroch je garanciou<br />
Cena Extra plus – za prácu v prospech slovenskej republiky<br />
tu dobre cítia, to náležite využívajú. Vítajú ich<br />
šampanským – personál sa stará o kompletný<br />
komfort návštevníkov a ich spokojnosť, pretože pre<br />
podnik i majiteľa je to veľká česť a záväzok.<br />
Penzión, vínna pivnica,<br />
koňakový klub<br />
Kaštieľ v Čereňanoch je síce najznámejší<br />
reštauráciou, no nemenej zaujímavé sú i ďalšie<br />
služby, ktoré obohacujú a dopĺňajú ponuku<br />
a možnosti jeho využitia. Celý objekt ponúka<br />
ubytovanie pre 40 osôb. Hostia si môžu vybrať<br />
ubytovanie priamo v kaštieli, ktorého izby<br />
a apartmány sú schopné poskytnúť pohodlie pre<br />
štrnásť ľudí alebo z kapacít novootvoreného<br />
penziónu, ktorý je schopný prijať šestnásť osôb<br />
a vytvoriť ešte ďalších desať prísteliek. Penzión je<br />
52<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia
súčasťou záhrady kaštieľa.<br />
Páni môžu relaxovať v koňakovom klube,<br />
vychutnávajúc unikátne nápoje v kombinácii<br />
s cigarami z celého sveta.<br />
Starobylá autentická klenbová pivnica uchováva<br />
vína z celého sveta. Starostlivo udržiavaná teplota,<br />
zatemnenie a vlhkosť vzduchu ju doslova predurčujú<br />
na uskladnenie dlho zrejúcich vínnych zbierok.<br />
Cena Extra plus<br />
pre výnimočných<br />
Najnovší úspech, ktorý si Marián Filo nesmierne<br />
váži, je Cena Extra plus. Doposiaľ nikdy sa neudelila<br />
v rámci gastronómie, čím je pre majiteľa ešte<br />
vzácnejšia. Tradične ju vyhlasuje ako anketu<br />
vydavateľstvo Mayer media a mesačník Extra plus za<br />
prácu v prospech Slovenskej republiky. Verejnosť má<br />
takto možnosť navrhnúť na ocenenie svojich<br />
kandidátov, výnimočných ľudí z rôznych oblastí<br />
života. Či už je to politika, kultúra, cirkev,<br />
podnikateľská sféra, šport, medicína, ekonomika<br />
i ďalšie. Aj preto má z nej šé uchár takú radosť<br />
– je to ocenenie od mnohých ľudí, ktorí boli so<br />
službami v Afrodite spokojní a dali to i takýmto<br />
spôsobom najavo.<br />
Výnimočný majiteľ,<br />
výnimočný personál<br />
O Mariánovi Filovi a jeho reštaurácii je známa<br />
24 rokov sa nemeniaca súvislosť. Keď majiteľ nie je<br />
prítomný, reštaurácia je zatvorená. Napriek tomu je<br />
na svoj personál, ktorý si vychoval, pyšný, verí mu<br />
a bez zaváhania tvrdí, že je na Slovensku výnimočný.<br />
Prechováva voči svojim ľuďom plnú dôveru. Ako<br />
vraví, podnik teda nie je postavený iba na jeho<br />
osobe, ale aj na personáli, ktorý musí byť a je<br />
úslužný a váži si svoju prácu. Aj preto je každá<br />
návšteva tohto krásneho a pokojného kúta<br />
Slovenska zážitkom v každom smere.<br />
Významné osobnosti, ktorým Marián Filo varil:<br />
Ban Ki-moon, generálny tajomník OSN a pani Ban Soon-taek<br />
Jej Veličenstvo holandská kráľovná Beatrix<br />
Jeho Veličenstvo nórsky kráľ Harald V. a jeho manželka Sonja<br />
Veľkovojvoda Henri<br />
a veľkovojvodkyňa Maria Teresa Luxemburská<br />
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky<br />
Stjepan Mesič, prezident Chorvátskej republiky<br />
Valdas Adamkus, prezident Litovskej republiky a pani Alma Adamkiene<br />
Václav Klaus, prezident Českej republiky a pani Lívia Klausová<br />
Nursultan Abiševič Nazarbajev, prezident Kazašskej republiky<br />
László Sólyom, prezident Maďarskej republiky<br />
Herman Van Rompuy prvý predseda Európskej rady<br />
François Hollande prezident Francúzskej republiky<br />
Katarína Vráblova, foto: archív Afrodita<br />
<strong>Patriot</strong> slovakia<br />
53
Neďaleko Bojnického zámku,<br />
doslova v centre mesta<br />
nachádza mnoho spokojných<br />
návštevníkov ubytovanie a aj<br />
výborné pohostenie. Hotel<br />
Lipa píše svoju históriu už<br />
92 rokov. Zažil svoj rozkvet,<br />
prežil socialistické<br />
„obohatenie“, po revolúcii<br />
a dlhých rokoch úpadku<br />
znovu nabral dych.<br />
Na mieste dnešného hotela, vtedy ešte<br />
v bojnickom podhradí v rámci ohradenej<br />
časti mesta, kedysi stáli vedľa seba dva klasické<br />
dedinské domčeky. Ešte aj dnes sa v spodnej časti<br />
hotelového pozemku nachádza zachovaný<br />
pôvodný hradný múr, ktorý krásne dotvára<br />
historickú atmosféru. Mladomanželia Ferdinad<br />
Péč, obchodník z mäsiarskej rodiny, ktorej výrobky<br />
boli známe v celej vtedajšej republike, rodák<br />
z Veľkých Uheriec s manželkou Máriou, dcérou<br />
hostinského v Bojniciach, sa rozhodli na<br />
zdedenom pozemku vybudovať hotel. A ten im<br />
v roku 1927 na mieste starého dedinského<br />
domčeka postavila stavebná rma Alojza Engliša<br />
z Prievidze. Založili si živnostenský list na<br />
vykonávanie pohostinskej a hotelierskej činnosti<br />
a začali podnikať. Hotel dostal pomenovanie podľa<br />
lipy, ktorá stojí na dvore za budovou hotela a je<br />
sestrou lipy kráľa Mateja zo zámockého parku.<br />
Vychovali spolu dve deti, syna Jozefa, ktorý sa stal<br />
lekárom a dcéru Margitu, ktorá, hoci vyštudovala<br />
za učiteľku, ostala verná rodinnému podnikaniu<br />
a pomáhala rodičom. Hotel Lipa rozkvital<br />
a nikomu by vtedy nebolo napadlo, že…<br />
54<br />
Bojnicelife
ZRAZU BOLO VŠETKO INAK<br />
Prišiel Víťazný február a z pracovitých<br />
živnostníkov sa stali buržoázne živly<br />
a nepriatelia pracujúceho ľudu. V roku 1949, po<br />
<strong>22</strong> rokoch zveľaďovania hotela prišlo obdobie,<br />
na ktoré si nikto rád nespomína. Hotel<br />
manželom vyvlastnili a aby bola obludnosť<br />
dokonalá, pána Péča s manželkou ubytovali<br />
v izbičke s rozmermi dva krát tri metre, za<br />
ktorú museli platiť nájomné a zamestnali ich za<br />
minimálnu mzdu v hoteli, ktorý celý život<br />
budovali. Dokonalá pomsta systému, ktorému<br />
sa nechceli podvoliť. Zakladateľ hotela ťažko<br />
znášal krivdu, čo im komunisti napáchali.<br />
Nedokázal sa zmieriť s krutou realitou a to mu<br />
podlomilo zdravie. Ochorel a v decembri 1951<br />
zomrel. Jeho manželka Mária žila v izbičke<br />
hotela ešte ďalších 18 rokov. Dcéra Margita sa<br />
odsťahovala do Levíc, kde pracovala ako<br />
vychovávateľka, pretože ako dcéra živnostníka<br />
nemohla, napriek vzdelaniu, učiť.<br />
ZNOVUNADÝCHNUTIE<br />
Trvalo dlhých 42 rokov, kým sa Hotel Lipa<br />
dočkal svojich majiteľov. V roku 1990, krátko<br />
po prevrate potomkovia pána Péča na základe<br />
reštitučného zákona zažiadali o prinavrátenie<br />
majetku. Proces išiel pomerne rýchlo, vďaka<br />
tomu, že rodina mala všetky potrebné doklady<br />
o založení a pôvodnom vlastníctve. Trvalo<br />
takmer rok a pol, kým ho v máji 1991<br />
vrátili rodine.<br />
REKONŠTRUKCIA<br />
Hotel, poznačený rokmi, bol vo veľmi zlom<br />
stave, počas komunizmu veľkosť izieb i okien<br />
pomenili a hlavne zmenšili. Bola nutná<br />
rozsiahla rekonštrukcia a hotel opäť dostával<br />
svoju tvár. Prebiehala takmer celý čas počas<br />
chodu hotela. Pôvodné ostali len obvodové<br />
a dva stredné múry. Zaujímavosťou je, ako sa<br />
potomkovia pôvodných vlastníkov akoby<br />
náhodou zladili pri oprave priestorov<br />
s pôvodným priestorovým rozčlenením hotela.<br />
Keď začali búrať okná, zrazu im primúrovky<br />
pasovali presne na tie rozmery okien, ktoré tam<br />
sami navrhli. Ukázalo sa, že aj priečky boli<br />
pôvodne na tých miestach, na ktoré ich navrhli<br />
neskôr oni. Takže sa pri rekonštrukcii zhodou<br />
okolností vrátili naspäť pôvodné rozmery<br />
miestností... Aj logo hotela zostalo pôvodné,<br />
ktoré dali vyrobiť ešte zakladatelia hotela,<br />
prastarí rodičia terajšej majiteľky hotela,<br />
Péčovci. V druhej etape prišla na rad<br />
rekonštrukcia podkrovia a záhrady. Jej<br />
dominantou je skvostná lipa, podľa ktorej je<br />
hotel pomenovaný. Má takmer 260 rokov a je<br />
druhou najstaršou lipou v Bojniciach. Traduje<br />
sa, že je sestrou slávnej Lipy Kráľa Mateja, ktorá<br />
je hneď vedľa Bojnického zámku. Pred časom<br />
sa jej stav zhoršil, no majitelia zabojovali<br />
o jej život a teraz sa lipa teší opäť dobrému<br />
zdraviu a sile.<br />
Chod hotela 28 rokov viedol<br />
vnuk Ferdinanda Péča Anton<br />
Tarčík. Po jeho odchode na<br />
dôchodok je prevádzkovateľkou<br />
hotela jeho dcéra Andrea.<br />
Pokračuje v rodinnej tradícii<br />
spolu so svojou rodinou.<br />
Ferdinand Péč<br />
Mária Péčová<br />
Adresa Mutti Péč Bojnice<br />
Ešte počas vojny bývali v hoteli nemecké deti, ktoré posielal<br />
Hitler na Slovensko rekreovať sa, keď sa v Nemecku bojovalo.<br />
Medzi deťmi bolo dievčatko Lore, ktoré malo vtedy 13 rokov.<br />
V tom čase jej zabili v Nemecku mamu. Veľmi sa naviazala<br />
na prastarých rodičov pani Andrey a na ich dcéru Margitu.<br />
Keď sa dievčatko vrátilo po vojne domov, po určitom čase<br />
kontaktovala Margitu listom, bez adresy, stálo tam len Mutti<br />
Péč Bojnice. Ten list adresátku našiel, takže opäť nadviazali<br />
intenzívny kontakt. Po reštitúcii, takmer pätnásť rokov<br />
pravidelne na oslavy Silvestra navštevovala dnes už<br />
deväťdesiatročná pani aj so svojimi priateľmi hotel, ktorý plne<br />
obsadili. Pani býva pri Berlíne u svojho syna, a momentálne<br />
je najstaršou pamätníčkou hotela. Obe rodiny sú doteraz<br />
v živom kontakte, na ktorý naviazali aj ich potomkovia.<br />
Bojnicelife 55
Hotel Lipa dnes<br />
Hotel Lipa má štýlový dobový nádych a exteriér je citlivo zrekonštruovaný tak, aby ladil<br />
s okolitým prostredím. Dizajn vznikal priebežne a dá sa povedať, že je sám o sebe vášňou<br />
majiteľky. Každá izba má iné farebné ladenie, v hoteli nenájdete dve rovnaké izby. Výrazným<br />
prvkom sú rôzne štýlové dobové tapety vždy v kombinácii s dreveným zariadením<br />
a funkčnými doplnkami. Majiteľka rada interiér inovuje, skrášľuje, hravo mení doplnky, čo<br />
oceňujú najmä stáli zákazníci, ktorí sa do hotela radi pravidelne vracajú a znamenajú pre<br />
hotel najlepšiu spätnú väzbu. Hotel navštevujú ľudia najrôznejších národností z celého sveta<br />
– z Papuy Novej Guiney, Filipín, Kambodže, Bolívie, Chile, Iraku, Izraela, Afganistanu. Stáva sa,<br />
že hotel je plne obsadený cudzincami.<br />
56<br />
Bojnicelife
PR – <strong>2019</strong>/01/007<br />
VŠETKO NA DOSAH – Hotel sa nachádza v centre Bojníc, ktoré sú známe mnohými turisticky<br />
atraktívnymi miestami neďaleko Bojnického zámku, Zoologickej záhrady Bojnice, kúpaliska Čajka, Kúpeľov<br />
Bojnice, či Múzea praveku – Prepoštskej jaskyne. Všetky sa nachádzajú v pešej vzdialenosti od hotela.<br />
BANKETKA – Na prvom poschodí sa nachádza<br />
banketová, resp. školiaca miestnosť pre 30 ľudí<br />
s pripojením na internet vhodná na organizovanie<br />
rôznych rodinných a remných posedení, svadieb,<br />
karov, prezentačných akcií, menších kongresov,<br />
seminárov a školení.<br />
REŠTAURÁCIA – Útulná a zrekonštruovaná hotelová reštaurácia pre 40 ľudí poskytuje hosťom celodennú<br />
stravu. V ponuke je obedové menu počas celého týždňa, vrátane víkendu a, samozrejme, aj chutná pizza.<br />
Súčasťou reštaurácie je aj veľká letná terasa s kapacitou <strong>22</strong> ľudí, záhrada, ktorá pojme 150 ľudí, detský<br />
kútik a detské ihrisko.<br />
KAPACITA UBYTOVANIA – Hotel Lipa má 37<br />
lôžok aj s prístelkami. Hostia majú k dispozícii<br />
1-posteľové a 2-posteľové izby s možnosťou<br />
prístelky, rodinný apartmán situovaný do dvora<br />
na prvom poschodí hotela s dvomi izbami<br />
a podkrovný apartmán s pekným výhľadom<br />
na Prievidzu, letisko a okolie.<br />
foto: archív Hotel Lipa a Alexander Klinko<br />
Viac informácií o Hoteli Lipa nájdete<br />
na www.hotel-lipa-bojnice.sk<br />
Bojnicelife<br />
57
Lakomec v divadle<br />
Divadlo “A“ z Prievidze patrí<br />
k najvýznamnejším ochotníckym<br />
divadelným súborom v regióne.<br />
Počas svojej takmer<br />
sedemdesiatročnej existencie<br />
súbor naštudoval celý rad<br />
inscenácií našich i svetových<br />
dramatikov. Pravidelne sa<br />
zúčastňuje na celoslovenských<br />
i zahraničných divadelných<br />
prehliadkach, kde získal viaceré<br />
významné ocenenia.<br />
Pre nastávajúcu sezónu pripravili prievidzskí<br />
divadelníci novú inscenáciu. Tentoraz je to<br />
skvelá komédia Lakomec z pera francúzskeho<br />
dramatika J. B. Molièra. Inscenáciu so súborom<br />
naštudoval režisér Peter Palik, ktorý v minulej<br />
sezóne v Divadle “A“ režijne pripravil komédiu<br />
C. Goldoniho Škriepky. Táto hra plná talianskeho<br />
temperamentu sa stretla s mimoriadnym<br />
diváckym ohlasom. Aj preto sa divadelníci<br />
z “Ačka“, opäť zamerali na klasiku, ktorá<br />
s humorom kritizuje ľudskú chamtivosť. „Je to<br />
hra, ktorá je plná vtipných situácií a prekvapení.<br />
Hercom ponúka veľký priestor ukázať svoj talent<br />
a zmysel pre humor. Moliérovu hru sme jemne<br />
„zosúčasnili“, aby bola prijateľná aj pre<br />
mladšieho diváka, podobne ako sme to spravili<br />
pri Škriepkach. Pevne verím, že aj Lakomec sa<br />
bude našim divákom páčiť,“ povedal režisér<br />
Peter Palik. Inscenáciu, ktorá dozaista rozhýbe<br />
bránice divákov bez rozdielu veku, podporil<br />
Fond na podporu umenia, KaSS Prievidza<br />
a mesto Prievidza.<br />
text a foto: Divadlo “A“<br />
58<br />
Bojnicelife
zaite hrejivú atmosféru 6. roèníka<br />
vianoèného kultúrneho festivalu<br />
BOJNICKÝ KRAÈÚN<br />
20. 21. december <strong>2019</strong><br />
<br />
Hurbanovo námestie v Bojniciach<br />
úèinkujú:<br />
HrdzaCapreHájièekKoovan<br />
a ïalí<br />
remeslá, umenie, atrakcie, vianoèné darèeky<br />
vianoèný punè, chutné jedlá, varené vínko<br />
Podujatie je realizované s podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR, Európskeho sociálneho fondu a partnerov
3333 druhov skvelých vín<br />
príďte si vybrať do vašej súkromnej či firemnej vinotéky<br />
vino@velvet.sk • Tel.: +421 903 803 306, +421 914 341 331 • Zážitok pre Vaše zmysly!
Change language