18.03.2021 Views

Vojenské lesy 3/2016

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník X / júl – august – september <strong>2016</strong>


vojenské<br />

<strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

3/<strong>2016</strong><br />

Ročník 10<br />

júl – august – september <strong>2016</strong><br />

SLOVO NA ÚVOD<br />

Issn 1338-3221<br />

Vydavateľ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

Redakcia:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

Redakčná rada:<br />

Predseda: Mgr. Marianna Huljaková<br />

(šéfredaktor – odborný<br />

garant pre lesnú pedagogiku)<br />

Podpredseda: ing. et. Ing. Filip Kuffa<br />

(zástupca šéfredaktora)<br />

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)<br />

Ing. Marián Hojdan (redaktor)<br />

Ing. Jozef Joppa (redaktor)<br />

Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný<br />

garant pre strelectvo)<br />

Jaroslav Jurský (redaktor – odborný<br />

garant pre kynológiu)<br />

Registrácia:<br />

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />

ISSN 1338-3221<br />

LayOUT A SadZBA: Peter Jánsky<br />

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />

NEPRedaJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

Milé kolegyne, kolegovia,<br />

je tu leto, pre mnohých najkrajšia časť roka. Začal sa vytúžený čas voľna, deti sa konečne dočkali<br />

prázdnin a my, „prácepovinní“, letných dovoleniek. Leto má svoje čaro - teplo, slnko a dlhé<br />

letné večery si môžeme vychutnávať iba pár týždňov v roku.<br />

Niekto má rád vôňu mora a šum vĺn, iní radšej vyrazia do hôr. Keď sa to tak vezme, za krásnymi<br />

zážitkami netreba vždy chodiť ďaleko, veľa čarovných zákutí máme aj doma. Leto nás vyzýva<br />

stráviť čas s blízkymi a priateľmi, nabiť sa pozitívnou energiou, ktorú rozdávajú slnečné lúče a príjemná<br />

spoločnosť, a potom sa vrátiť späť do práce povznesení novými zážitkami, pretože zážitky<br />

majú farbu. Tie najpríjemnejšie hrajú celou paletou.<br />

Užívajte si tento letný čas, lebo preletí veľmi rýchlo. Po ňom príde september, ktorým sa každoročne<br />

začne hektické obdobie poľovačiek na jeleniu zver, jelenia ruja. Pre personál v prevádzke je<br />

to veľmi náročné obdobie organizačného zabezpečenia, sprevádzania poľovných hostí, ale i očakávania,<br />

čo prinesie nové a pekné táto poľovnícka sezóna.<br />

Želám všetkým krásne leto. •<br />

Bc. Oľga Petrasová<br />

fotografia na titulnej strane © xxx ?<br />

2 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


OBSAH<br />

SLOVO NA Úvod ............2<br />

Lesníctvo<br />

od spoločných<br />

koreňov<br />

kynológIA<br />

Nové poldre splnili svoju úlohu .............4<br />

Pozemný chemický postrek .................5<br />

Poloautomatizované sadenie na Záhorí ......6<br />

Kalamitné premnoženie<br />

listožravého hmyzu ........................7<br />

Postrek AGIL 100EC .......................7<br />

poľovníctvo<br />

a rybárstvo<br />

Lesnické parky umožňují lesnické<br />

hospodaření, ochranu přírody<br />

i využití lesa veřejností ....................19<br />

HISTÓRIA<br />

Jedinečná výstava „Vtáky“ .................20<br />

strelectvo<br />

Kynologický seminár vo Zvolene ...........24<br />

Zrod nového plemena .....................25<br />

spoločenská rubrika<br />

Ako som zorganizovala športové hry .......26<br />

Tatranská kosba a Špica guláš <strong>2016</strong> .........28<br />

Lesná pedagogika<br />

Výstava Poľovníctvo a príroda <strong>2016</strong> v Nitre ..8<br />

Chovateľská prehliadka zhodov<br />

a trofejí ChPO Poľana .....................10<br />

Škody spôsobené poľovnou zverou a na zveri.11<br />

Keď nie je cieľom veľká ryba, alebo ako som<br />

chytil pstruha v Starej rieke ................12<br />

Výkonná kozlica Huglu Super Poze<br />

v kalibri 20/76 ............................22<br />

Lesná pedagogika v škôlke v Krupine .......30<br />

Vyberte najkrajšie obrázky ................31<br />

Príloha PexESO<br />

aktualITy .....................13<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

3


LesnÍctvo<br />

nové poldre splnili<br />

svoju úlOHu<br />

Biotechnické opatrenia Kolačkov<br />

Eduard Kriššák, vedúci oddelenia lesnej<br />

výroby, OZ Kežmarok text, foto<br />

V dňoch 16 až 17. júla <strong>2016</strong> po výdatných dažďoch<br />

v katastroch obcí Jakubany, Kolačkov<br />

a Lomnička sa protipovodňové poldre naplnili<br />

a tým splnili úlohu protipovodňovej ochrany<br />

v takomto čase. Jednak zachytili prívalovú<br />

vodu, ktorú postupne prepúšťali cez bezpečnostnú<br />

hrádzu do koryta riek, ale predovšetkým<br />

zachytili naplaveniny – sedimenty, ktoré<br />

by narobili obrovské škody na mostoch a v samotných<br />

obciach. Napriek lokálne extrémnym<br />

zrážkam nevznikli v dotknutých obciach<br />

žiadne škody a tým nebolo nutné vyhlasovať<br />

žiaden stupeň povodňovej ochrany. V televíznych<br />

reláciách po týchto výdatných dažďoch<br />

plne ocenili význam a úlohu protipovodňových<br />

poldrov postavených VLM SR jednotliví<br />

starostovia dotknutých obcí ako aj samotní<br />

občania.<br />

•<br />

Kontrola Lomnická rieka<br />

Polder Poľný potok (pri obci Lomnička okr. Stará<br />

Ľubovňa) zo 18. 7. <strong>2016</strong> npo povodniach<br />

Prietok bezpečnostnou hrádzou Lomnická rieka<br />

Polder Jakubianka pri obci Jakubany okr.<br />

Stará Ľubovňa z povodní 17. 7. <strong>2016</strong><br />

Polder Kolačkov - po povodni zo 17. 7. <strong>2016</strong><br />

voda tečúca cez bezpečnosný prepad<br />

4 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


LesnÍctvo<br />

Pozemný chemický<br />

postrek<br />

V dňoch 12. až 13. júla sme na LS Riadok urobili<br />

pozemný postrek proti podkôrnemu<br />

hmyzu. Chceme tak zvrátiť nepriaznivý zdravotný<br />

stavu porastov trvalo poškodzovaných<br />

od roku 2012, aby sme ich revitalizovali a zachovali.<br />

Chemický pozemný postrek na LS<br />

Riadok sme urobili na ploche 109,56 ha na porastoch:<br />

44A000, 44B000, 44D000, 44E010,<br />

58A010, 58B000, 58H000, 91A000, 104A000,<br />

104B000, 104D000, 104G000, 105D000,<br />

106C000.<br />

Použili sme chemický prípravok Vastak, ktorý<br />

sme šírili postrekovačmi na traktoroch Zetor<br />

7540 a John Deere. Dúfame, že postrek pomôže<br />

zlepšiť stav našich borovicových porastov.<br />

•<br />

Róbert Maráček, lesník LS Riadok,<br />

OZ Malacky, text, foto<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

5


LesnÍctvo<br />

Poloautomatizované<br />

sadenie na Záhorí<br />

Dobre zvládnuté zalesňovanie patrí medzi priority každého lesného hospodára. Včasné začatie<br />

a tým aj ukončenie prác je pri súčasných klimatických podmienkach a extrémnych výkyvoch<br />

počasia nevyhnutnosť. Aj preto sa v rámci Odštepného závodu Malacky začala znovu využívať<br />

technológia zalesňovania pomocou sadzača ako adaptéra za UKT.<br />

Ing. Patrik Kuriš, technik<br />

LS Jablonové, OZ Malacky<br />

V podstate ide o poloautomatizovaný sadzač,<br />

pôvodne navrhnutý pre poľnohospodárske<br />

potreby. Variant, ktorý pracoval<br />

v rámci LS Jablonové, bol vyrobený pre dve<br />

osoby. Celkový počet osôb potrebných na<br />

výkonné a kvalitné zvládnutie zalesňovania<br />

príslušnou technológiou je päť. Jeden vodič<br />

traktora, dve osoby pracujúce na sadzači<br />

a dve osoby, ktoré chodia za sadzačom a dosádzajú,<br />

respektíve opravujú tie sadenice,<br />

ktoré z rôznych príčin nie sú dobre zasadené.<br />

V takomto zložení bola schopná päťčlenná<br />

skupina podať výkon od 12 000 ks/deň do<br />

25 000 ks/deň. Výkonnosť sadzača ovplyvňovala<br />

najmä veľkosť plochy, prejazdy medzi<br />

jednotlivými plochami a v neposlednom<br />

rade kvalita prípravy pôdy.<br />

Kvalita sadenia v kombinácii s výkonom<br />

spomínanou technológiou pri správnom nastavení<br />

sadzača je z môjho pohľadu v podmienkach<br />

Záhoria nenahraditeľná. Aj preto<br />

dúfam, že tam, kde to umožnia podmienky<br />

prostredia, bude táto technológia v budúcnosti<br />

preferovaná.<br />

•<br />

6 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


LesnÍctvo<br />

Kalamitné premnoženie<br />

listožravéHO hmyzu<br />

text: Ing. Richard Hájek, samostatný odborný<br />

referent oddelenia výroby, OZ Malacky<br />

FOTO Ing. Juraj Laco, Ing. Luboš Jureček<br />

Počas uplynulého týždňa v dňoch 11-12.8.<strong>2016</strong><br />

bolo zamestnancami LS Riadok v obvode LS<br />

Hrdzavý jarok na plochách cca 200 ha spozorované<br />

kalamitné premnoženie listožravého<br />

hmyzu druhu Diprion Pini – Hrebenárka borovicová.<br />

Tento druh sa vyznačuje tým, že požiera<br />

staršie ročníky ihlíc. V čase kalamitného<br />

premnoženia a nedostatku potravy sa však vyskytuje<br />

jav, že hrenbenárky požierajú aj jedno<br />

ročné ihlice a dochádza tak k úplnej defoliácii<br />

stromov. V priebehu 3 dní gradoval požer v<br />

takom rozsahu, že dňa 15.8.<strong>2016</strong> bol pozorovaný<br />

na ploche niekoľko 100 ha n LS Riadok a LS<br />

Jablonové a porasty boli postihnuté 80-90 %<br />

defoliáciou stromov. V súčasnosti sa za účasti<br />

CHko a NLC určuje rozsah poškodenia a následné<br />

vykonanie obranných opatrení.<br />

Hrebenárka na ihliciach<br />

Okraj mladiny napadnutý hrebenárkou<br />

Hrebenárka - detail pahúseníc<br />

Postrek AGil 100ec<br />

Po skončení zalesňovacích prác a na zrážky celkom priaznivom počasí nastal čas začať sledovať<br />

novo zalesnené a staršie zalesnené kultúry. Na plochách sa v hojnom množstve začal rozmach<br />

bylinného krytu. Ak chceme mladým stromčekom pomôcť pri ich prijatí a zlepšiť ich<br />

prírastok, treba začať s ošetrovaním.<br />

Na LHC Bažantnica sme v apríli začali s chemickým<br />

postrekom. Po zhodnotení stavu<br />

s technikom na lesnej správy Ing. Patrikom<br />

Kurišom sme sa rozhodli, ktoré porasty by sa<br />

mohli chemicky ošetrovať. Za pomoci techniky<br />

VLM sme aplikovali chemický prípravok<br />

AGIL 100 EC. Tento prípravok pôsobí<br />

a vniká nadzemnou časťou rastlín (list, stonka).<br />

Prvá fáza účinku prípravku je zastavenie<br />

rastu, následne sa objavujú škvrny na listoch<br />

(10-15dní), pri pýre plazivom do 21 dní<br />

a v konečnej fáze rastlina zasychá a hynie.<br />

Na LS Jablonové, LHC Bažantnica, sme<br />

v tomto roku takto chemicky ošetrili 31,35<br />

ha kultúr. Použitý prípravok sme aplikovali<br />

v množstve 1,5 litra/ha za jasného počasia<br />

bez zrážok. V súčasnosti pri kontrole lesných<br />

obvodov sledujeme účinnosť aplikácie chemického<br />

postreku AGIL 100 EC a možnosť<br />

jeho používania aj v ďalšom období.<br />

Lukáš Šrámek, technik LS<br />

Jablonové, OZ Malacky<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

7


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

Výstava Poľovníctvo<br />

a príroda <strong>2016</strong> v Nitre<br />

Už tradične v päťročnom intervale hostí Nitra celoštátnu poľovnícku výstavu s medzinárodnou<br />

účasťou Poľovníctvo a príroda. Tento rok bola na výstavisku Agrokomplex 9. – 12. júna. Návštevníci<br />

sa mohli tešiť z mnohých výstavných a predajných stánkov, ale aj množstva sprievodných akcií,<br />

z ktorých si každý mohol vybrať to, čo je jeho srdcu najbližšie.<br />

Lukáš Vataha Ing., lesník, OZ Kamenica<br />

nad Cirochou, LS Kamienka<br />

Každý deň výstavy sa niesol v duchu určitej<br />

príležitosti. V prvý deň s titulom Deň poľovníckej<br />

odbornosti sprevádzalo mnoho odborných<br />

poľovníckych seminárov a ukážok<br />

z poľovníckeho života a premietanie filmov<br />

z medzinárodného filmového festivalu. Druhý<br />

výstavný deň nazvaný Deň slovenského sokoliarstva<br />

a poľovníckej kynológie bol venovaný<br />

naším najlepším a najvernejším pomocníkom<br />

a odmeňovaniu odborníkov, ktorí sa im venujú.<br />

Sobota sa niesla v duchu Dňa poľovníckej<br />

kultúry a posledný výstavný deň v znamení<br />

Dňa poľovníckeho umenia.<br />

Asi najzaujímavejší pre všetkých poľovníkov<br />

bol pavilón F, v ktorom bola situovaná expozícia<br />

domácich medailových poľovníckych trofejí.<br />

Vystavené boli nádherné trofeje ulovenej<br />

zveri za posledných päť rokov z celého Slovenska,<br />

ale zaujímavé boli určite aj trofeje s podtitulom<br />

Národný rekord, či historická „Trofej<br />

neznámeho strelca“. Okrem spomínaných medailových<br />

trofejí boli vytvorené v pavilóne F<br />

expozície najvýznamnejších partenrov – spoluorganizátorov:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR<br />

Detský kútik - lesná pedagogika VLM SR, š.p. na celoštátnej poľovníckej výstave<br />

8 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

Detský kútik - lesná pedagogika VLM SR, š.p. na celoštátnej poľovníckej výstave<br />

š.p., Štátne <strong>lesy</strong> TANAP, Lesy SR, š.p., Múzeum<br />

vo Sv. Antone, Štátna ochrana prírody a Klub<br />

trubačov.<br />

Ďalší partneri a spoluorganizátori mali expozície<br />

pripravené v pavilóne A: Slovenská lesnícka<br />

komora, SLŠ v B. Štiavnici, SLŠ v Liptovskom<br />

Hrádku, SLŠ v Prešove ako aj okresné<br />

organizácie, záujmové kluby a mnohé ďalšie.<br />

V ostatných pavilónoch boli situované najmä<br />

predajné stánky rôznych slovenských, ale<br />

aj zahraničných výrobcov a predajcov širokého<br />

sortimentu poľovníckeho oblečenia a vybavenia.<br />

V neposlednom rade boli zaujímavé sprievodné<br />

programy na vonkajšom pódiu, kde<br />

si mohli poľovníci a široká verejnosť pozrieť<br />

ukážky vábenia zveri, poľovníckych signálov<br />

a tradícií, sokoliarstva, kynológie a podobne.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š.p. mali pripravenú<br />

expozíciu v pavilóne F. Ako už býva<br />

dobrým zvykom, okrem expozície našich poľovníckych<br />

trofejí a pohostinnosti k našim významným<br />

partnerom a hosťom sme nezabudli<br />

ani na najmenších návštevníkov poľovníckej<br />

výstavy. Pri našom výstavnom stánku bol pripravený<br />

aj detský kútik, kde naši lesní pedagógovia<br />

prezentovali prácu v lese a poľovníctvo<br />

detským návštevníkom tak, aby získavali čo<br />

najpozitívnejší vzťah k lesu a prírode.<br />

Poľovnícka osveta a lesná pedagogika patria<br />

k dôležitým častiam lesníckeho a poľovníckeho<br />

života. Je preto v záujme nás všetkých, aby<br />

sa poľovnícke výstavy a podujatia rovnakého<br />

charakteru usporadúvali v čo najvyššej kvalite.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š.p., a ich zamestnanci<br />

opäť prispeli svojou obetavou prácou<br />

a odborným prístupom k príprave a priebehu<br />

jednej z najkrajších poľovníckych akcií na Slovensku.<br />

•<br />

Expozícia VLM SR, š.p.<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

9


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

Chovateľská prehliadka zhodov a trofejí pod holým nebom<br />

Chovateľská<br />

prehliadka zHOdov<br />

a trofejí ChPO Poľana<br />

Na LS Kyslinky v ChPO Poľana bola 20. mája<br />

prehliadka zhodov a trofejí jelenej zveri ulovených<br />

v sezóne 2015/<strong>2016</strong> v ChPO Poľana a generačnej<br />

zverničke Trnavy. Spolu s kolegami zo<br />

Správy lesov Pliešovce a z GR sme mali možnosť<br />

si túto prehliadku obzrieť.<br />

Ing. Pavel Vilhan, lesník, SL Pliešovce<br />

Obhospodarovaním ChPO Poľana sú poverené<br />

Lesy SR š.p., Banská Bystrica prostredníctvom<br />

OZ Kriváň a OZ Čierny Balog.<br />

Poľovný revír je zaradený do v I. akostnej<br />

triedy s NKS 459 kusov jelenej zveri. V roku<br />

2015 bol naplánovaný lov jelenej zveri<br />

v ChPO Poľana vo výške 159 kusov (41 jeleňov,62<br />

jeleníc,56 jelenčiat). V generačnej<br />

zverničke Trnavy bolo plánovaných 7 kusov<br />

(4 jelene, 1 jelenica,2 jelenčatá).<br />

V sezóne <strong>2016</strong>/<strong>2016</strong> bol napokon dosiahnutý<br />

úlovok 166 kusov, čo predstavuje 100%<br />

10 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

plánu. Lov podstatne ovplyvnil aj nájdený<br />

úhyn jeleňov, ktoré strhli vlky. V čase od 1.<br />

marca 2015 do 29. februára <strong>2016</strong> bolo v tejto<br />

oblasti nájdených a zaevidovaných osem<br />

strhnutých jeleňov. Z celkového počtu jeleňov<br />

ulovených v sezóne 2015/<strong>2016</strong> bolo<br />

18 trofejí medailových, z toho šesť zlatých,<br />

osem strieborných a štyri bronzové. Najsilnejší<br />

jeleň bol ulovený vo zvernici a bodová<br />

hodnota jeho trofeji dosiahla 242,81 bodov<br />

CIC. Druhý najsilnejší jeleň bol z voľného<br />

PR, jeho bodová hodnota trofejí dosiahla<br />

234,25 bodov CIC. Bohužiaľ, táto trofej<br />

je práve z jeleňa, ktorý bol strhnutý vlkmi.<br />

Ďalšie zlaté jelenie trofeje z voľného PR dosiahli<br />

hodnoty 217,68 b. CIC, 210,78b.CIC<br />

a 210,12 b. CIC.<br />

Na tejto prehliadke sme mali možnosť<br />

prezrieť si aj zhody z jeleňov nájdené v sezóne<br />

2015/<strong>2016</strong>. Celkovo bolo vystavených<br />

168 párov zhodov z 84 jeleňov a samostatných<br />

156 zhodov, spolu 240 kusov zhodov.<br />

Na otvorení výstavy zaznelo, že v ChKO<br />

Poľana sa každoročne pracovníci Lesov SR<br />

š.p. stretávajú s problémom tzv. „zhodárov“<br />

a veľká časť zhodov z tejto oblasti tak skončí<br />

v rukách neznámych ľudí, ktorí ich väčšinou<br />

speňažia. Zaujímavosťou tejto výstavy je, že<br />

ju každoročne organizujú na území LS Kyslinky<br />

a trofeje sú vystavené pod holým nebom,<br />

na drevených paneloch a zhody sú voľne<br />

položené na zemi.<br />

Škody spôsOBené<br />

poľovnou zverou<br />

a na zveri<br />

•<br />

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v spolupráci so Slovenskou poľovníckou<br />

komorou a Slovenskou lesníckou komorou zorganizovala konferenciu s názvom Škody spôsobené<br />

zverou a na zveri. Táto konferencia sa konala v budove okresného úradu v Banskej Bystrici dňa<br />

9. marca <strong>2016</strong>.<br />

štatistík NLC aj na lesných porastoch, keď už<br />

v roku 2009 dosahovali skoro jeden milión eur.<br />

Na vyriešenie tejto situácie padlo niekoľko názorov<br />

z radov odbornej verejnosti ako aj predstaviteľov<br />

jednotlivých komôr. Asi najviac mi<br />

v pamäti utkvel názor prezidenta SPK Ing. Tibora<br />

Lebockého PhD. presadiť do legislatívy<br />

Lebka z medveďa uloveného v CHPO Poľana<br />

Ako už názov napovedá, konferencia bola<br />

zameraná na škody spôsobovane zverou na<br />

lesných porastoch, poľnohospodárskych pozemkov,<br />

ale v neposlednom rade aj vo vinohradoch.<br />

Následok týchto škôd je narastajúca<br />

populácia voľne žijúcej raticovej zveri. Jelenia<br />

zver v roku 2014 podľa údajov Národného lesníckeho<br />

centra presiahla početnosť 29 000 ks,<br />

srnčia zver 24 000 ks, diviačia 54 000 ks, danielia<br />

7 000 ks a muflonia 5 000 ks. Tento ohromný<br />

počet raticovej zveri spôsobil v roku 2015<br />

podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej<br />

komory škody na poľnohospodárskej<br />

pôde vo výške presahujúcej 12,2 mil.€ na<br />

ploche 107- tisíc ha. Výrazne škody boli podlá<br />

Ing. Dávid Greňa, Referent<br />

oddelenia výroby GR, text, foto<br />

celoročný lov raticovej zveri, ako aj predkladania<br />

čeľusti odlovenej samičej zveri na chovateľskú<br />

prehliadku. Spolupráca na riešení škôd<br />

spôsobovaných zverou bola spečatená podpisom<br />

memoranda predsedom Slovenskej lesníckej<br />

komory Jaroslavom Šulekom, prezidentom<br />

Slovenskej poľovníckej komory Ing. Tiborom<br />

Lebockým PhD. a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej<br />

a potravinárskej komory Ing.<br />

Milanom Semančíkom. Dokument bol uzavretý<br />

na dobu určitú do 31. 12. 2025 a nadobudol<br />

účinnosť dňom podpisu.<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

11


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

Keď nie je cieľom veľká<br />

ryBA, aleBO ako som chytil<br />

pstruha v Starej rieke<br />

Keď som nastúpil pracovať do VLM SR, na SL Pliešovce, po čase som sa dozvedel, že tu máme dokonca<br />

aj rybárske revíry, ba čo viac, ešte k tomu aj pstruhové. Rybárčeniu sa venujem už od mala,<br />

no najviac ma baví lov na prívlač a najmä lov pstruhov.<br />

ryby a tak som zamenil rotačku za menšiu. Za<br />

dve hodiny som mal nachytané nejaké čereble<br />

a asi 20 jalcov, ktorých som už potom ani nepočítal.<br />

Po tejto rybačke som si povedal, že najbližšie<br />

si vezmem už iba veci na mikroprívlač.<br />

V jednu nedeľu túto sezónu som sa konečne<br />

vybral na potok, vyzbrojený mojou ultra ľahkou<br />

udičkou na prívlač a krabičkami s malými<br />

a drobnými nástrahami. Cieľ bol jasný – trochu<br />

sa odreagovať, ale najmä chytiť konečne prvého<br />

pstruha. Miesto som mal už dlhšie vyhliadnuté.<br />

Most v Strhárskej doline, kde voda padala<br />

cez panely a bola poriadne okysličená, na<br />

brehu jelše s koreňmi siahajúcimi až do vody,<br />

to boli dobré predpoklady. Jednoducho ideálny<br />

„flek“ na pstruha. Pomaly nazriem cez zábradlie<br />

a… jalce usilovne zbierali. Rozmýšľam,<br />

čo dať ako prvé, vobler či rotačku? Samozrejme,<br />

zasa vyhrala rotačka. K vode sa zakrádam<br />

zboku, opatrne odhŕňam žihľavu a nahadzujem.<br />

Darí sa mi chytiť hneď jedného jalca, ale<br />

po ňom akoby uťal. Ryby stále vidím, skúšam<br />

meniť rotačky, ale jalce nie a nie poriadne zabrať,<br />

ako keby videli, že prvý sa oklamal. Posúvam<br />

sa ešte bližšie k vode a blyskáč pomaly<br />

vediem popod nohy popri paneli. Vtom vyštartoval<br />

ako blesk, tak ako to len pstruh vie,<br />

a zabral! Ja som sa ale zľakol a nezasekol som<br />

dobre, a tak pstruh zaparkoval zase pod panel.<br />

V duchu si myslím, výborne, ste tu! Som šťastný,<br />

pomaly ako keby som nejakého polmetrového<br />

chytil. Znova nahadzujem, a zasa to isté.<br />

Prudký štart a záber. Ale už som bol pripravený<br />

a zasekol som ho. Dvíham ho nad vodu,<br />

Mikro rotačky (pre porovnanie druhá zľava<br />

Mepps č. 1, tretia zľava Mepps č. 00)<br />

Ing. et Ing. Filip Kuffa, referent<br />

OV GR Pliešovce<br />

Hneď som si zistil, kto mi môže dať povolenku,<br />

a bol som si ju na riaditeľstve u Ing. Derca<br />

vybaviť. Keď som si „okukol“ potoky, len<br />

som skonštatoval, že na náš „Ľubičák“ a Bielu<br />

vodu v Kežmarku sa síce nechytajú, ale ich<br />

charakter vyzerá byť dobrý a pstruhy by tam<br />

mohli byť. Prvé dva roky sa mi tam síce nepodarilo<br />

pstruha chytiť (to som však bol chytať<br />

len symbolicky, možno na troch vychádzkach),<br />

ale kolegovia mi vraveli, že každý rok<br />

sa zarybňuje a že sa určite dočkám. A keď mi<br />

kolega Jano povedal, že tento rok má vo výkaze<br />

zase nejaké tie pstruhy zapísané, zamyslel<br />

som sa nad sebou a stanovil si cieľ, že musím<br />

pstruha chytiť aj ja.<br />

Ešte úplne prvýkrát pri vode som si všimol,<br />

že v potoku bolo pomerne veľa čereblí a jalcov.<br />

Prišiel som na to počas rybačky, keď som mal<br />

zábery, ale ryby nie. Samozrejme, začínal som<br />

chytať ako tradične mepskou, tuším dvojkou,<br />

osvedčená klasika na pstruha, ale nielen naň.<br />

Po chvíľke som vytiahol 35-centimetrového<br />

jalca a jedného menšieho, pustil som ich však<br />

späť. Všimol som si však, že mi išli aj menšie<br />

Zarybňovanie revírov GR Pliešovce<br />

usmievam sa. Vravím si, paráda, konečne je<br />

tam, prvý pstruh. Obzerám si ho, nechcem ho<br />

brať zbytočne na breh, chcem si namočiť ruku.<br />

Vtom sa pstruh zatrepe, vyslobodzuje sa z trojháčika<br />

a padá späť do vody. Dokelu, to je pomaly<br />

ako keby som ho ani nechytil, ale neprekáža<br />

mi to. Postupujem pomaly dolu prúdom<br />

a prechytávam všetky miesta. Všade, kde je<br />

len trochu hlbšia voda, ryby útočia. Už mám<br />

pár jalcov sem-tam aj čerebľa sa podarí. Vtom<br />

mám v jednom z prúdikov ďalší záber. Zasekávam<br />

a vidím, že je to malá ryba. Hneď mi napadlo,<br />

že je to čerebľa, dnes už piata. Namáčam<br />

ruku a keď sa prizriem lepšie – no veď to<br />

je malý pstruh! Určite z tých, čo sa zarybňovali<br />

tohto roku. Vyberám mobil a dokumentujem<br />

si ho. Opatrne ho púšťam, nahadzujem,<br />

a hneď mám ďalší záber a vyťahujem podobného<br />

pstruha ako toho prvého. V duchu si myslím,<br />

paráda, podarilo sa mi splniť cieľ, chytiť<br />

pstruha. Som spokojný, je vidieť, že je ich tu<br />

viac. Aj tohto som opatrne pustil späť. Potom<br />

som ešte prechytal ďalší úsek potoka, poťahal<br />

nejaké rybky a zabalil som to, že na dnes stačí.<br />

Aj keď to boli malé ryby, predsa ma všetky<br />

potešili a prišiel som si na svoje. Spokojný odchádzam<br />

domov, veď cieľom neboli veľké ryby,<br />

ale pstruh…<br />

•<br />

12 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

prvé losie mláďa narodené<br />

na území Slovenska<br />

článok nám z vlastnej iniciatívy zaslala<br />

Ing. Zdenka Olšanská<br />

Marketingová asistentka Zveroparku.<br />

V Zveroparku sa podaril unikát, o akom sa na<br />

Slovensku ani nechyrovalo. Narodilo sa tu prvé<br />

mláďa losa mokraďového. Po 300 rokoch je to<br />

prvé losie mláďa narodené na území Slovenska.<br />

V areáli, ktorý sa nachádza neďaleko Žarnovice<br />

žije mnoho zvierat, spomedzi všetkých druhov<br />

sú však najväčším lákadlom losy mokraďové.<br />

Mohutný los Hans, ktorého majiteľ Zveroparku<br />

Ing. Vladimír Vikor priniesol z Nórska a krásna<br />

losica Gigi, ktorá pochádza z Nemecka sú zo<br />

všetkých zvierat pre návštevníkov najzaujímavejšie.<br />

Losy mokraďové sú pôvodnými obyvateľmi<br />

našich lesov, bohužiaľ ich posledný výskyt na<br />

našom území bol zaznamenaný približne pred<br />

300 rokmi. My ľudia, sme ich totiž sami vyhubili.<br />

To, že sa v Zveroparku narodilo malé losíča,<br />

ktoré zatiaľ ešte nemá meno, považuje Ing. Vikor<br />

za jedinečnú udalosť nielen na farme, ale na<br />

celom Slovensku.<br />

V to, že by sa mohlo narodiť malé losíčatko,<br />

všetci tajne dúfali. Počas ruje so záujmom sledovali<br />

ako si Hans pripravuje rujisko a pokúša<br />

sa o párenie. Samotný akt párenia však nikto zo<br />

zamestnancov nevidel. Brezivosť samice Gigi<br />

tak naznačovalo až jej narastajúce bruško. Mláďa<br />

prišlo na svet 18. 5. <strong>2016</strong> v doobedných hodinách.<br />

Pôrod bol veľmi rýchly a bezproblémový.<br />

Mláďatko sa už od začiatku javilo veľmi životaschopne,<br />

krátko po narodení sa dožadovalo<br />

matkinho mlieka. Niekoľko týždňov stravu<br />

mláďaťa tvorilo výhradne mlieko, dnes už,<br />

ochutnáva aj stravu svojich rodičov a zo všetkého<br />

mu najviac chutí mrkvička.<br />

Prvé týždne mali možnosť pozorovať samicu<br />

s mláďatkom len zamestnanci Zveroparku.<br />

Matka aj mláďa potrebovali určitý čas pokoj<br />

a oddych. Dnes si už pohľad na kompletnú<br />

losiu rodinku môžu vychutnávať aj návštevníci<br />

farmy.<br />

Areál farmy sa rozprestiera na ploche 21<br />

hektárov pričom losia obora zaberá takmer<br />

tretinu. Zveropark sa vyhýba označeniu zoologická<br />

záhrada, je to areál pre rodiny s deťmi,<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

ktorého hlavnou dominantou je krásna príroda.<br />

Prehliadka zvierat či rôzne ďalšie služby<br />

a atrakcie sú doplnkom, ktorý spestrí celodenný<br />

výlet návštevníkov.<br />

Jar bola v Zveroparku naozaj plodná, narodili<br />

sa líščie mláďatá, muflóniky, daniele, jahniatka,<br />

zajačiky či kuriatka bažanta zlatého.<br />

Po 74 rokoch vyšla nová<br />

publikácia o histórii<br />

lesníctva na Slovensku<br />

Lesy Slovenskej republiky vydali jedinečnú<br />

publikáciu o histórii lesníctva na Slovensku.<br />

Dielo Viliama Stockmanna Dejiny lesníctva<br />

na Slovensku obsahuje viac ako 1000 strán textu,<br />

fotografií a historických dokumentov, ktoré<br />

tento lesník, ochranca prírody a historik spracovával<br />

takmer tri roky.<br />

Doposiaľ jedinou podobnou publikáciou<br />

boli Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku<br />

Andreja Kavuliaka z roku 1942. Neboli však<br />

také obsiahle a ich zameranie sa od novej publikácie<br />

líšilo, nakoľko venoval značnú časť práce<br />

dendrológii drevín a drevárskemu vývoju.<br />

„Lesníctvo je súčasne s baníctvom odvetvie,<br />

ktoré má na území Slovenska najbohatšiu históriu.<br />

Podnik Lesy Slovenskej republiky je najväčším<br />

správcom lesov a preto bolo logické, že<br />

podporil snahu o zhrnutie tejto bohatej histórie<br />

v jednej publikácii. Som presvedčený že táto<br />

kniha bude zdrojom informácií pre celé generácie<br />

nielen lesníkov, ale i žiakov, študentov, či záujemcov<br />

o históriu,“ povedal poverený generálny<br />

riaditeľ podniku Lesy Slovenskej republiky<br />

Jozef Bystriansky.<br />

Dejiny lesníctva na Slovensku sú dlho očakávaná<br />

a pre ďalší vývoj slovenského lesného<br />

hospodárstva a lesníctva významná publikácia.<br />

Mapujú vývoj lesného hospodárstva od prelomu<br />

prvého a druhého tisícročia až po začiatok<br />

fungovania podniku Lesy Slovenskej republiky<br />

v roku 2000.<br />

Autor knihu rozdelil do desiatich kapitol<br />

podľa štátoprávnych formácií, ktoré postupom<br />

stáročí na území dnešného Slovenska existovali.<br />

Začína postupujúcim vznikom vlastníckeho<br />

hájenia lesov pre poľovníctvo, pokračuje vznikom<br />

baníctva a hutníctva, keď pribúda potreba<br />

drevnej hmoty, ktorá neskôr vyústi do postupného<br />

riadeného lesného hospodárstva spojeného<br />

so vznikom lesníckej legislatívy. „Takto som<br />

postupoval cez obdobie tisíc rokov – samozrejme<br />

len stručne, pretože som mal k dispozícii<br />

len tisíc strán,“ vysvetľuje Viliam Stockmann.<br />

Kompletný materiál je výsledok niekoľkých<br />

desaťročí archívnych výskumov. V publikácii<br />

autor cituje listy a ďalšie dokumenty, ich čísla<br />

a dátumy, z ktorých archívnych fondov pochádzajú.<br />

V prevažnej časti publikácie sa autor vyhýba<br />

subjektívnym hodnoteniam, hoci poznamenáva:<br />

„Niekedy sa tomu vyhnúť nedalo“.<br />

Práca hlavného lesného radcu Andreja Kavuliaka<br />

z roku 1942 mapuje vývoj lesov a lesného<br />

hospodárstva od 1. storočia až do 40.<br />

rokov 20. storočia a hoci sa v dnešných odborných<br />

kruhoch považuje skôr za odborno-popularizačnú<br />

prácu, stala sa základným kameňom<br />

pre výskum dejín lesov a lesníctva na Slovensku<br />

a vyzdvihla historický význam lesníctva<br />

pre celé územie Slovenska. Od konca 90. rokov<br />

sa myšlienkou súborného spracovania dejín lesníctva<br />

na Slovensku zaoberal aj dlhoročný pracovník<br />

Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho<br />

múzea, lesník-historik a autor deviatich<br />

knižných publikácií z lesníckej histórie Ing. Jozef<br />

Urgela, CSc. Zámer však nestihol zrealizovať.<br />

Zdroj: tlačová správa Lesy SR, š.p.<br />

Dni svätého Huberta <strong>2016</strong><br />

Srdečne pozývame všetkých čitateľov „Vojenských<br />

lesov“ na celoslovenské poľovnícke<br />

slávnosti Dni sv. Huberta, ktorých 26. ročník<br />

bude v areáli svätoantonského kaštieľa 3. a 4.<br />

septembra. Hlavnými organizátormi sú Múzeum<br />

vo Svätom Antone, Slovenská poľovnícka<br />

komora, Slovenský poľovnícky zväz,<br />

firma Šomek a významnými spoluorganizátormi<br />

sú <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p.<br />

a LESY SR, š. p. Nad oslavami prevzalo záštitu<br />

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja<br />

vidieka SR.<br />

Návštevníci sa môžu sa tešiť na osvedčené<br />

sprievodné podujatia - ukážky sokoliarstva,<br />

poľovníckej kynológie, atraktívny rybolov,<br />

módnu prehliadku poľovníckeho oblečenia,<br />

poľovnícky chodník, súťaž „Stopami zveri“,<br />

ukážky streľby z lukov, kuší a historických<br />

zbraní, divadelné predstavenie Paradájz<br />

Pikčr, špeciálnu klubovú výstavu alpských<br />

jazvečíkovitých duričov, laserové strelnice,<br />

dychovú hudbu Sitňanka, folklórnu skupi-<br />

13


aktuality<br />

nu Sitňan. Chýbať nebudú súťaže Hájnikova<br />

žena – o najsympatickejšiu poľovníčku, Poľovníctvo<br />

vo fotografii, Poľovnícky nôž <strong>2016</strong>,<br />

Poľovnícky šperk <strong>2016</strong>, Poľovnícky klobúk,<br />

Naj brada – o najdlhšiu a najkrajšiu bradu,<br />

vtipné súťaže „5F poľovníka“, v hádzaní flinty<br />

do žita, Antonský diviak <strong>2016</strong> – v streľbe<br />

lukom na terč, Majstrovstvá Slovenska vo vábení<br />

jeleňov Halali a MS vo vábení srnčej, diviačej<br />

a dravej zveri. Na podujatí odovzdajú<br />

medaily MPRV SR a medaily sv. Huberta zaslúžilým<br />

poľovníkom.<br />

Zlatým klincom programu osláv bude už<br />

tradične svätohubertovská omša so sprievodom<br />

s uloveným jeleňom a obetnými darmi.<br />

Bohoslužba je dôstojným vzdaním vďaky<br />

Stvoriteľovi za prírodu a život v nej. Pred<br />

omšou bude koncert, na ktorom vystúpi už<br />

tradične Barbora Šaling Legényová, kvarteto<br />

lesných rohov Laugarício a domáci chrámový<br />

spevokol zo Svätého Antona.<br />

Tohtoročné Dni sv. Huberta prinesú aj novinky:<br />

výstavu Vtáky (výtvarné práce, sokoliarstvo,<br />

pernatá poľovná zver, Ferdinand<br />

Coburg ako ornitológ, unikátne kolibríky,<br />

fotografie biómov Brazílie, motívy vtákov na<br />

odznakoch, známkach, minciach…), výstavu<br />

Unikátne trofeje Spiša, program o vtákoch<br />

a ornitológii (45 rokov SKS pri SPK), výstavu<br />

výtvarných prác akad. soch. Ladislava Sulíka,<br />

výstavu fotografií poľovnej zveri Jána<br />

Slováka a Vladimíra Viciana a pripravujeme<br />

ďalšie.<br />

Aj tento rok sa môžu návštevníci osláv zapojiť<br />

do „Hubertovskej kvapky krvi“. Počas<br />

šiestich ročníkov sa na odbere zúčastnilo<br />

spolu už 216 darcov. Veríme, že poľovníci<br />

a lesníci opäť dokážu pomôcť aj s tou najvzácnejšou<br />

tekutinou. Vopred úprimne ďakujeme.<br />

Tešíme sa na Vašu návštevu.<br />

za organizátorov: Marian Číž<br />

janosikove-dni-<strong>2016</strong>/<br />

LIGNUMEXPO – Les <strong>2016</strong><br />

Bohatý sprievodný program bude počas celého<br />

trvania veľtrhu LIGNUMEXPO – Les<br />

<strong>2016</strong> (27. – 30. septembra <strong>2016</strong>) na výstavisku<br />

Agrokomplex v Nitre sprevádzať odborných<br />

návštevníkov. Obohatí ich o cenné poznatky<br />

z oblasti drevospracujúceho odvetvia (vrátane<br />

výroby nábytku). Všetky sprievodné podujatia<br />

sa počas veľtrhu budú konať priamo na výstavisku<br />

a účasť pre každého odborníka bude<br />

vítaná. Výstavisko bude prístupné od 9:00 do<br />

17:00 (v piatok do 15:00). Keďže sa veľtrh koná<br />

raz za 2 roky, spĺňa podmienky zaradenia do<br />

svetového kalendára akcií EUMABOIS so zameraním<br />

na drevárske a lesné hospodárstvo.<br />

Jubilejný 20. ročník veľtrhu LIGNUMEX-<br />

PO je výnimočný aj tým, že počas jeho konania<br />

budeme sláviť 25. výročie založenia tejto<br />

veľtrhovej tradície. Premiérový ročník sa konal<br />

od 28. 9. do 2. 10. 1991 za účasti 222 vystavovateľov<br />

na ploche 12 tis. m². Záujem o prehliadku<br />

moderných technológií sa prvých 15<br />

rokov neustále zvyšoval. Keď sa už podarilo<br />

slovenský drevársky priemysel zmodernizovať<br />

a technologicky vyrovnať, nitrianska prehliadka<br />

prešla na 2-ročnú periodicitu. Rozsah<br />

prehliadky sa stabilizoval a kopíruje súčasné<br />

trendy. Na uplynulom 19. ročníku LIG-<br />

NUMEXPO – Les 2014 sa zúčastnilo 174 vystavovateľov<br />

zo Slovenska, Českej republiky,<br />

Rakúska, Nemecka, Talianska, Poľska, Maďarska<br />

na ploche 12 tis. m². Do veľtrhových<br />

expozícií prišlo 8230 návštevníkov. Odbornosť<br />

veľtrhu LIGNUMEXPO <strong>2016</strong> bude garantovať<br />

Zväz spracovateľov dreva SR a jeho<br />

súčasť – prehliadku LES <strong>2016</strong> š.p. Lesy SR.<br />

www.lesmedium.sk<br />

Jánošíkove dni <strong>2016</strong><br />

Aj tento rok sa môžete tešiť už na 54.ročník<br />

jedného z najlepších folklórnych festivalov<br />

na Slovensku Jánošíkove dni. Tento<br />

rok sa uskutočnia v dňoch 4. 8. – 7. 8. <strong>2016</strong>.<br />

Program bude opäť bohatý a určite nebude<br />

chýbať Terchovská muzika zapísaná v UNE-<br />

SCO, konský vozový sprievod či obľúbené<br />

vystúpenie Terchovského symfonického orchestra.<br />

http://terchova.info/podujatia/<br />

Sponzori a partneri:<br />

- Mesto Malacky<br />

- Bratislavský samosprávny kraj<br />

- Klub slovenských poľovníčok<br />

-Centrum voľného času Malacky<br />

- <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky š.p.<br />

OZ Malacky<br />

PROGRAM<br />

- Agropartner Plavecké Podhradie<br />

- Margita s.r.o.<br />

- Junior s.r.o.<br />

- Lovinteriér s.r.o.<br />

- DIGI SLOVAKIA s.r.o.<br />

Zvolen má titul<br />

Mesto lesníctva<br />

Zvolen a jeho história sú dlhodobo prepojené<br />

s lesníctvom. Aj v súčasnosti tam sídli viacero<br />

významných lesníckych organizácií a je tiež<br />

hostiteľom Lesníckych dní. Preto mesto 18. apríla<br />

spečatilo dlhoročnú spoluprácu s jedenástimi<br />

miestnymi lesníckymi organizáciami podpisom<br />

memoranda o spolupráci na Starej radnici. Zvolen<br />

tak prijal titul „mesto lesníctva“. Lesníctvo<br />

sa stalo významnou súčasťou jeho života s dôrazom<br />

na vedu a výskum, vzdelanie, hospodárstvo,<br />

životné prostredie, kultúru a cestovný<br />

ruch. Základným poslaním spolupráce je podpora<br />

prezentácie mesta Zvolen ako mesta lesníctva.<br />

Hlavným cieľom spolupráce je koordinovať<br />

aktivity a spolupracovať pri konkrétnych aktivitách<br />

jednotlivých organizácií a inštitúcií, zapojených<br />

do spolupráce, s cieľom maximálne využiť<br />

odborný potenciál jednotlivých partnerov.<br />

Od 9.00 hod - klubová výstava jazvečíkov a kokršpanielov<br />

- oblastná výstava psov všetkých plemien<br />

Od 10.00 hod - „Poľovníci deťom„ - súťaž v kreslení, lukostreľba, preteky<br />

v streľbe zo vzduchovky, maľovanie na tvár, výstava živých zvierat<br />

skákací hrad, Sagittarius – historický šerm<br />

Od 11.00 hod - slávnostné otvorenie PD <strong>2016</strong><br />

- oceňovanie osobností SPZ v okrese Malacky<br />

- pripomenutie si duchovného odkazu Sv. Huberta<br />

- Divadelná scéna o poľovníckych začiatkoch – SPIDUCH Rohožník<br />

- Malacké halali<br />

Od 13.00 hod - hudobné pódium - skupina Black Horse<br />

Od 16.00 hod - vyhodnotenie súťaží<br />

Od 16.25 hod - žrebovanie darov od priateľov Poľovníckeho dňa<br />

od 19.00 do 24.00 hod - poľovnícka tancovačka ECHO BAND<br />

Sprievodné podujatia:<br />

Obvodná poľovnícka komora MALACKY<br />

Slovenský poľovnícky zväz<br />

Okresná organizácia Malacky<br />

Zámocký park Malacky<br />

13. august <strong>2016</strong><br />

• Vystúpenie sokoliarov – Danko Dolany<br />

• Výstava terénnych automobilov Nissan<br />

• Ukážky vábenia zveri<br />

• Výstava fotografií od Jána Hlaváča<br />

• Medzinárodná súťaž vo varení gulášu „Gulášnik PD <strong>2016</strong>„<br />

• Poľovnícke projekty na ochranu životného prostredia<br />

• Predajné stánky poľovníckych potrieb, šperkov ale aj jedál a nápojov<br />

• historia a súčastnosť poľnohospodárskych strojov<br />

Partneri podujatia:<br />

ČASOPIS<br />

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

s cezhraničnou spoluprácou<br />

Mediálni partneri:<br />

časopis Poľovníctvo a rybárstvo<br />

Malacký hlas<br />

Poľovnícka informačná databáza<br />

Vydavateľstvo Šomek<br />

Zoznam.sk<br />

14 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


Aby ste sa ani v jednom z našich čísel nenudili a mohli sa ja trošku zahrať,<br />

vymýšľame pre vás, naši malí kamaráti vždy novú hru, alebo aktivitu. Teraz<br />

máte vložené pexeso, ktoré treba iba vystribnúť a hra sa môže žačať.


od spoločných koreňov<br />

Lesnické parky<br />

umožňují lesnické<br />

hospodaření, ochranu<br />

přírody i využití<br />

lesa veřejností<br />

„Území pro přírodu i pro lidi“, s tímto mottem v květnu 2010 založili Lesnický park Křivoklátsko<br />

tři partneři - státní podnik Lesy České republiky, Jerome Colloredo-Mannsfeld a základní pobočka<br />

České lesnické společnosti Křivoklát. V pondělí 9. května požehnal parku i lesníkům kardinál<br />

Dominik Duka. Akce na Křivoklátsku v areálu u lesnické chaty Emilovna se konala 9. 5. <strong>2016</strong> pod<br />

záštitou prezidenta České republiky. Součástí neformální oslavy 5. výročí založení Lesnického<br />

parku Křivoklátsko byla i lesnická exkurze v jeho lesích.<br />

Zachovat a podpořit přírodní, krajinné<br />

a kulturní hodnoty v jednom z nejucelenějších<br />

komplexů lesa v republice, na<br />

Křivoklátsku, to byl záměr zakladatelů lesnického<br />

parku. Ten se rozkládá na třinácti tisících<br />

hektarech od Zbiroha až po Nižbor, tedy<br />

v Plzeňském i Středočeském kraji. „Je ukázkou<br />

zachování přírodních hodnot Křivoklátska<br />

a současně produkčního potenciálu lesů i lesnictví<br />

jako kulturního odkazu našich předků,“<br />

vysvětlil generální ředitel státního podniku<br />

Lesy ČR Daniel Szórád. V posledních letech<br />

se v křivoklátských lesích postupně mění druhová<br />

skladba ve prospěch listnáčů a jedle, které<br />

nahrazují smrk, borovici a modřín. Zvyšuje<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

se podíl přirozené obnovy i podíl podrostního<br />

způsobu hospodaření. Lesy produkují nezanedbatelné<br />

množství dřevní hmoty, naší jediné<br />

obnovitelné suroviny. „Lesnický park se<br />

stává jakýmsi oknem do hospodaření v lesích<br />

bez ohledu na formu vlastnictví,“ uvádl Michal<br />

Pernica, ředitel společnosti Colloredo-<br />

-Mannsfeld.<br />

Motto "Území pro přírodu i pro lidi" je<br />

v parku uplatňováno prakticky. „Lesy jsou<br />

volně přístupné, v parku budujeme odstavná<br />

parkoviště či přístřešky, upravujeme zdroje<br />

vody. Přestože se v parku lesnicky hospodaří,<br />

myslíme i na návštěvníky, kteří les využívají<br />

ke sportu, houbaření i odpočinku,“ říká Miroslav<br />

Pecha, ředitel obecně prospěšné společnosti,<br />

která o park pečuje. Na své si v parku<br />

přijdou nejen lesníci, ale i geologové, botanici,<br />

entomologové či ornitologové. Do křivoklátských<br />

lesů se postupně vracejí vzácné druhy<br />

ptáků – raritou je aktivní hnízdění páru orla<br />

mořského, ale i savců, jako je vydra říční<br />

a bobr evropský, které se tu desítky i stovky<br />

let nevyskytovaly. Ing.Pecha připomněl jména<br />

dvou lesnických odborníků, kteří se o založení<br />

lesnického parku zasloužili: Ing. Vladimíra<br />

Krečmery a Ing. Jiřího Nováka.<br />

LPK vznikl jako alternativa k národnímu<br />

parku. Brzy však dostal jiný rozměr. Položil<br />

základ novému pojetí péče o <strong>lesy</strong> i krajinu<br />

a byl impulsem k založení dalších dvou<br />

lesnických parků - na Bezdězu v areálu Vojenských<br />

lesů a statků, s. p. a v lesích Školního<br />

lesního podniku Masarykův les Křtiny MU<br />

Brno. „Máme ambice zapojit se do mezinárodní<br />

sítě modelových lesů a sdílet tak informace<br />

o způsobech hospodaření v lesích za hranicemi,“<br />

dodal Miroslav Pecha. Mapový materiál<br />

i další informace o parku jsou k dispozici<br />

v Informačním a vzdělávacím středisku Lesů<br />

ČR se sídlem na Křivoklátě nebo na webových<br />

stránkách www.lpkrivoklatsko.cz.<br />

Z tiskové zprávy připravil a doplnil<br />

Jiří Junek, foto internet •<br />

19


história<br />

Vernisáž výstavy Vtáky<br />

Jedinečná výstava „Vtáky“<br />

V Múzeu vo Svätom Antone sme radi uvítali myšlienku našich priateľov Evky Linhartovej Bachratej<br />

a PhDr. Bohumíra Bachratého, CSc., zrealizovať výstavu výtvarných prác s tematikou vtáctva.<br />

Súhlasili sme, no zároveň sme sa rozhodli výstavu obohatiť a rozšíriť z umeleckého aj na odborný<br />

rozmer. Tak vznikla unikátna výstava Vtáky, ktorá predstavuje túto skupinu živočíchov vskutku<br />

nevídaným spôsobom: okrem výtvarných prác členov Spoločnosti voľných výtvarných umelcov<br />

Slovenskej výtvarnej únie sme predstavili ozaj veľmi širokú škálu artefaktov a súvislostí, ktoré sa<br />

k vtákom viažu.<br />

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom<br />

Antone (text), Lubomír Lužina (foto)<br />

V našom kaštieli býval ako posledný užívateľ<br />

bulharský cár Ferdinand Coburg (1861 -1948)<br />

- uznávaný ornitológ, ktorý na svoje prírodovedné<br />

výpravy cestoval aj mimo Európy. Táto<br />

skutočnosť je na výstave spomenutá a prezentuje<br />

aj jeho poznávacie cesty do Brazílie, Argentíny,<br />

Čile a iných krajín, na ktorých získal<br />

mnoho vzácnych exponátov exotického vtáctva.<br />

Ako malému chlapcovi mu otec August<br />

Coburg daroval párik austrálskych piniek, čo<br />

v ňom prebudilo záujem o vtáctvo. Ornitológom<br />

bol už od svojich 13. rokov. Ako prvý ho<br />

zaúčal korunný princ Rudolf Habsburgský.<br />

Ako 18-ročný sa stal členom Nemeckej ornitologickej<br />

spoločnosti a neskôr bol členom aj<br />

Maďarskej a Anglickej ornitologickej spoločnosti.<br />

Nebol len obyčajným zberateľom prírodnín,<br />

no taktiež uznávaným odborníkom – výskumníkom.<br />

Spoločne s bratom Ľudovítom<br />

Augustom (1845 – 1907) podnikol v roku 1879<br />

cestu do Brazílie a ďalšiu do Južnej Ameriky<br />

(Brazília, Argentína a Čile) absolvoval v rokoch<br />

1927- 1928. Vo vitríne vystavujeme aj<br />

publikáciu z nemeckého Prírodovedného múzea<br />

v Coburgu s fotografiami kolibríkov, ktoré<br />

do múzea daroval brat Ferdinanda – Ľudovít<br />

August - manžel dcéry brazílskeho cisára<br />

Pedra II. – Leopoldíny a tiež výborný prírodovedec.<br />

Výstava predstavuje aj skutočnosť, že<br />

Ferdinand Coburg navštívil tiež Afriku, kde<br />

cestoval v stopách Alfreda Edmunda Brehma<br />

(1829 – 1884). Keď založil v Sofii zoologickú<br />

záhradu, jej prvým chovaným vtákom bol sup<br />

tmavohnedý (Aegypius monachus). V zbierkach<br />

múzea nechýbajú nádherné výtvarné práce<br />

i práce umeleckého remesla s motívmi vtákov,<br />

z ktorých časť je na výstave predstavená.<br />

Medzi najznámejších slovenských výtvarníkov,<br />

ktorí sa venujú poľovníckym motívom,<br />

patrí bezpochyby Karol Sovánka (1883 – 1961).<br />

Na výstave nechýbajú jeho krásne olejomaľby<br />

„Hlucháň“ a „Súboj roztokaných tetrovov“.<br />

Naše múzeum je poľovnícke, teda sa nám na<br />

výstave patrí predstaviť aj pernatú zver a dnes<br />

už najmä ochranárske poslanie poľovníkov vo<br />

vzťahu k zveri a životnému prostrediu. Slovenská<br />

poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky<br />

zväz dnes zaznamenávajú dostatok poľovnej<br />

zveri z radov cicavcov, ale práve u pernatej<br />

zveri je táto situácia opačná. Aj preto venujú<br />

veľa úsilia na zlepšenie životných podmienok<br />

pre druhy, ktorých preparáty môžu návštevníci<br />

uvidieť vo vitrínach: jarabica poľná (Perdix<br />

perdix), sluka lesná (Scolopax rusticola)<br />

a bažant poľovný (Phasianus colchicus). Keďže<br />

je naše múzeum aj významným odborným<br />

prírodovedným pracoviskom, predstavujeme<br />

stručne aj biológiu, etológiu, stavbu pera a vo<br />

vitríne nechýbajú na porovnanie aj zoopreparáty<br />

nášho najväčšieho vtáka – dropa fúzatého<br />

(Otis tarda) i najmenšieho králika zlatohlavého<br />

(Regulus regulus). Naše múzeum mnoho rokov<br />

úspešne spolupracuje so Slovenským klubom<br />

sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore.<br />

Sokoliarstvo – lov za pomoci pernatých<br />

dravcov, má na Slovensku bohatú históriu<br />

a tradície. Jeho korene môžeme hľadať už v 2.<br />

tisícročí pred n. l. v ázijských krajinách. Do<br />

Európy sa dostalo asi v 4. storočí n. l. a veľký<br />

rozmach zaznamenalo v stredoveku. Vycvičiť<br />

dravca na lov sa považuje za veľké umenie a sokoliari<br />

boli vždy na panovníckych dvoroch vysoko<br />

cenení. Dnes sokoliarstvo pomáha najmä<br />

Karol Sovánka Súboj roztokaných tetrovov<br />

pri ochrane samotných dravcov, pri biologickej<br />

ochrane letísk, no taktiež ako súčasť výchovno-vzdelávacích<br />

aktivít, pri ktorých sa človek<br />

učí poznávať prírodu a jej zákonitosti. Sokoliarstvo<br />

je zapísané aj na Listinu svetového<br />

kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.<br />

Slovenský klub sokoliarov pri SPK bol uvedený<br />

v roku 2011 do Siene úcty a slávy poľovníctva<br />

na Slovensku a v roku <strong>2016</strong> si pripomína svoje<br />

45. výročie. Na vernisáži výstavy VTÁKY vystúpil<br />

s príhovorom aj Ing. Alojz Kaššák – prezident<br />

Slovenského klubu sokoliarov pri SPK.<br />

Na Slovensku má sokoliarstvo bohaté tradície,<br />

je medzinárodne uznávané, a práve v našom<br />

banskoštiavnickom regióne máme zaujímavé<br />

svetové prvenstvo: na ZŠ s MŠ Maximiliána<br />

Hella v Štiavnických Baniach sa začalo sokoliarstvo<br />

vyučovať ako predmet na základnej<br />

škole vlastne prvýkrát na svete. Sokoliarstvo na<br />

výstave predstavujú práve exponáty z tejto školy<br />

(sokoliarske pomôcky – rukavica, pútka, čiapočky,<br />

dĺžec, rolničky, obrazy s pierkami sokola<br />

i jastraba). V rukách detí je budúcnosť našej<br />

prírody. Naše múzeum robí veľké množstvo<br />

20 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


história<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

aktivít s deťmi a pre deti. Na vernisáži výstavy<br />

nechýbali deti z tejto školy so živými dravcami<br />

a pod mikroskopom s monitorom zapožičaným<br />

z tejto školy mohli návštevníci uvidieť<br />

jedno z úžasných diel prírody - sojčie pierko.<br />

Aj ZŠ s MŠ Ferdinanda Coburga vo Svätom<br />

Antone s nami spolupracuje už mnoho rokov<br />

a aj deti z tejto školy obohatili výstavu Vtáky<br />

o výtvarné práce. Na vernisáži prispeli deti<br />

zo svätoantonskej školy aj kultúrnym programom<br />

– odzneli pesničky i básne s tematikou<br />

vtáctva. Príroda od nepamäti inšpirovala, inšpiruje<br />

a nikdy neprestane inšpirovať umelcov.<br />

Vtáky patria medzi najvďačnejšie stvárňované<br />

živočíchy. Ich zobrazenia nachádzame na poštových<br />

známkach, odznakoch, platidlách, medailách,<br />

vlajkách, erboch, najnovšie aj logách…<br />

Súčasťou našej výstavy je aj zbierka známok,<br />

odznakov a mincí s tematikou vtáctva. Unikátnu<br />

kolekciu platidiel – predovšetkým mincí<br />

s vtáčou tematikou láskavo poskytol na výstavu<br />

Mgr. Ján Kautman – riaditeľ SNM – Prírodovedného<br />

múzea z Bratislavy. Platidlá sú z 35<br />

krajín všetkých kontinentov: Juhoafrická republika,<br />

Venezuela, Indonézia, Čile, Zambia,<br />

Kanada, Austrália, Namíbia, Trinidad a Tobago,<br />

Vatikán, Singapur, Nórsko, Andorra, Maďarsko,<br />

Chorvátsko, EÚ, Somálsko, Zimbabwe,<br />

Írsko, Anglicko, Slovinsko, Nový Zéland,<br />

Botswana, Poľsko, Britské Panenské Ostrovy,<br />

Falklandské Ostrovy, USA, Malta, Gambia,<br />

Tanzánia, Kuba, Filipíny a Grécko. Na výstave<br />

sú prezentované aj veľkorozmerné fotografie<br />

vtákov 6 biómov Brazílie – láskavo zapožičané<br />

z veľvyslanectva Brazílie v Bratislave a zoopreparáty<br />

exotického vtáctva - vrátane kolibríkov<br />

- drahokamov vtáčej ríše, láskavo zapožičané<br />

zo Slovenského národného múzea - Prírodovedného<br />

múzea v Bratislave. Vystavené sú Tukan<br />

pestrý, Amazoňan bielohlavý, Skalniak<br />

peruánsky a 10 druhov kolibríkov, ktoré sú<br />

vskutku jedinečné.<br />

Medzi zaujímavé ľudské aktivity, ktoré na<br />

výstave predstavujeme, patrí aj vtáčnikárstvo.<br />

Ide o odchyt drobného vtáctva, existuje<br />

pri love a sokoliarstve od nepamäti a to aj na<br />

našom území. Prvé záznamy nachádzame už<br />

v staroveku (Stredomorie, Rím). Do 15. storočia<br />

bolo chytanie drobných vtákov voľné, no<br />

neskôr dochádzalo k postupným obmedzeniam.<br />

Vtáctvo sa chytalo na lep (z bobulí imela),<br />

do sietí, klietok, pascí, sklopcov, na výrovku,<br />

na volavcov… Aj Ján Amos Komenský<br />

spomína vtáčnikárstvo - čižbu vo svojom diele<br />

Orbis Pictus. Dnes je vtáčnikárstvo legálne<br />

ešte napr. v Španielsku, Rakúsku a poznatky<br />

z odchytu vtákov používajú aj ornitológovia<br />

pri krúžkovaní. V oblasti baníckych osád sa<br />

chytené drobné vtáctvo používalo aj v bani -<br />

ako indikátor dostatku vzduchu. Najčastejšie<br />

sa chytali stehlíky, čížiky, krivonosy, sýkorky,<br />

drozdy, hýle a škovránky.<br />

Hlavnou zložkou výstavy sú práce členov<br />

Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľných<br />

výtvarných umelcov, no téma vtáctva<br />

dáva priestor predstaviť tieto nádherné operené<br />

stvorenia v tom najširšom poňatí. Nie náhodou<br />

sme výstavu sprístupnili v apríli – Mesiaci<br />

lesov, ktorý začína vždy Dňom vtákov. Na<br />

výstave si môžu návštevníci pozrieť 63 prác od<br />

29 autorov z Bulharska, Českej republiky, Číny,<br />

Nemecka, Španielska a Slovenska. Na vernisáži<br />

veľmi pútavo o vystavených dielach a ich autoroch<br />

rozprával kurátor výstavy PhDr. Bohumír<br />

Bachratý, CSc., ktorý je aj členom Múzejnej<br />

rady nášho múzea. Obrazy, kresby, grafiku, sochy,<br />

fotografie i gobelín vytvorili Ladislav Berger,<br />

Jitka Bezúrová, Zuzana Augustínová-Boteková,<br />

Martin Djuračka, Orest Dubay, Ruth<br />

Dubayová, Ľubica Fabriciová, Igor Faško, Květoslava<br />

Fulierová, Anton Galkov, Anna Galková,<br />

Stanislav Harangozó, Peter Horák, Violeta<br />

Bázlik-Králová, Vladimír Kudlík, Eugénia<br />

Lehotská, Eva B. Linhartová, Milan Lukáč,<br />

Alexander Molnár, Vladimír Petrík, Mirolav<br />

Pribiš, Drahomír Prihel, Maria Jesus Machek-<br />

-Rivero, Vladimír Šimanovský, Milan Tvrdoň,<br />

Miloš Vanko, Paolo Zhang, Daniela Zhangová<br />

a Uljana Zmetáková. Ako zaujímavosť uvádzam,<br />

že i vek autorov zaznamenal veľmi širokú<br />

škálu – od 4. ročníka základnej školy až po<br />

88-ročného Antona Galka. Vystavené práce sú<br />

predajné a už pri pokladni výstavu predznamenávajú<br />

exponáty preparátov, kŕmidiel, búdok<br />

i vtáčích vajíčok, umiestnené vo vitrínach.<br />

Výstava je sprístupnená do 30. septembra<br />

<strong>2016</strong>. Na slávnostnú vernisáž 16. apríla prijali<br />

pozvanie aj významní hostia: J. E. Susan Kleebank<br />

– veľvyslankyňa Brazílie v Bratislave,<br />

Violeta Bázlik Kráľová – predsedníčka Spoločnosti<br />

voľných výtvarných umelcov Slovenskej<br />

výtvarnej únie, PhDr. PaedDr. Viktor Jasaň<br />

- generálny riaditeľ Slovenského národného<br />

múzea, Mgr. Ján Kautman – riaditeľ SNM Prírodovedného<br />

múzea, Ing. Alojz Kaššák - prezident<br />

Slovenského klubu sokoliarov pri<br />

Slovenskej poľovníckej komore, Simona Guláková<br />

– starostka obce Svätý Anton, Ing. Štefan<br />

Filip – prednosta Okresného úradu Banská<br />

Štiavnica a mnohí ďalší. Súčasťou vernisáže<br />

J.E. Susan Kleebank<br />

veľvyslankyňa Brazílie<br />

v Bratislave<br />

boli fanfáry v podaní trubačov zo Svätého Antona<br />

a Banskej Štiavnice pod vedením Mariána<br />

Plentu. Do pamätne knihy múzea sa všetci<br />

hostia z vernisáže zapísali brkom z bažanta.<br />

J. E. Susan Kleebank - veľvyslankyňa Brazílie<br />

v krátkom príhovore predstavila brazílsku avifaunu.<br />

Konštatovala, že brazílske vtáky sú farebne<br />

pestré, sú veľmi rozmanité a zázračne<br />

spievajú (návštevníci vernisáže mali možnosť<br />

počúvať nahrávky brazílskeho vtáctva z reproduktorov<br />

v loveckom salóne). Vtáky na fotografiách<br />

sú zo šiestich rôznych biotopov, ktoré<br />

charakterizujú Brazíliu: Amazónia (s najväčšou<br />

biologickou diverzitou), Cerrado (tropické<br />

savany), Caatina (ktorú Indiáni nazývajú biely<br />

les), Atlantický les (zo severu na juh pri pobreží),<br />

Pantanal (mokrade) a Pampa (zelená krajina).<br />

Podľa štatistiky z roku z roku 1997 žilo<br />

v Brazílii 1677 druhov vtákov, čo reprezentuje<br />

20% všetkých vtáčích druhov na svete a viac<br />

ako 50% druhov vtákov v Južnej Amerike. Čo<br />

sa týka endemických druhov, ktoré sa nikde<br />

inde nevyskytujú, je ich v Brazílii 196 – teda je<br />

na 3. mieste na svete po Indonézii (397druhov)<br />

a Austrálii (355 druhov). Pani veľvyslankyňa<br />

pozvala všetkých navštíviť Brazíliu, aby sami<br />

spoznali nádhernú prírodu a zažili krásne vtáčie<br />

koncerty.<br />

V úvode katalógu k výstave je prezentovaná<br />

jedinečná myšlienka zosúladiť výtvarné práce<br />

s odbornými informáciami a s veľmi pestrým<br />

obsahom „vtáčích podtém“. Výstava Vtáky je<br />

ozaj jedinečná – spojila mnoho ustanovizní<br />

i jednotlivcov, ktorí sa navzájom predtým vôbec<br />

nepoznali. Napĺňa to aj filozofiu Múzea<br />

vo Svätom Antone, ktoré systematicky zbiera<br />

stretnutia dobrých ľudí vo svätoantonskom<br />

kaštieli a také, aké sa uskutočnilo napríklad na<br />

vernisáži výstavy Vtáky, tu ozaj ešte nebolo. Aj<br />

preto sa chcem úprimne poďakovať autorom<br />

myšlienky Evke B. Linhartovej a PhDr. Bohumírovi<br />

Bachratému, CSc. i samotným vtákom,<br />

bez ktorých si ja veru vôbec neviem predstaviť<br />

svoj život. Na výstavu srdečne pozývam všetkých<br />

čitateľov Vojenských lesov.<br />

Marian Číž – inak aj čížik – stehlík<br />

čížavý (Carduelis spinus) •<br />

21


strelectvo<br />

1<br />

Výkonná kozlica<br />

Huglu Super Poze<br />

v kalibri 20/76<br />

Keď sa na strelnici stretnete s mladou poľovníčkou, ktorá má peknú zbraň a vie s ňou dobre<br />

narábať, zaujmú vás obe. Je to ako vystrihnuté z dajakého tureckého zaláskovaného seriálu.<br />

Realita sa k tomu takmer priblížila, keď tá pekná štíhla zbraň bola broková kozlica Huglu Super<br />

Poze 20/76 Magnum tureckej produkcie. V povedomí slovenskej streleckej verejnosti táto<br />

zbrojovka z juhotureckej Antálie s viac ako 100 - ročnou tradíciou veľmi nerezonuje, napriek<br />

tomu, že je najväčším producentom loveckých zbraní v Turecku a desiatou spoločnosťou vo<br />

svete. Na export ide 80 percent brokovníc do viac ako 50 krajín sveta, predovšetkým do USA<br />

a Francúzska. Na americkom trhu si nechala firma zaregistrovať svoju ochrannú známku už<br />

v roku 1962. Za svoj úspech vďačí zbrojovka Huglu nielen dlhoročným skúsenostiam, ale aj<br />

progresívnym výrobným postupom, vysokej kvalite a veľmi priaznivým cenám. Svoje postavenie<br />

si firma zlepšila aj vďaka zavedeniu medzinárodne platných noriem Iso 9001, Iso 14001,<br />

systému environmentálneho manažérstva a OHSAS 18001.<br />

Vysoká presnosť streľby, spoľahlivosť a dlhá životnosť,<br />

to sú hlavné prednosti brokovej kozlice<br />

Huglu Super Poze v stále obľúbenejšom<br />

kalibri 20/76 Magnum. Na prvý pohľad ide<br />

2<br />

3<br />

o elegantnú, jednouchú zbraň s hmotnosťou tri<br />

kilogramy. Základom koncepcie je úzka a nízka<br />

baskula, široká len 46 mm. Firma Huglu používa<br />

pre spojenie hlavňového zväzku s baskulou<br />

patentovaný systém Four Lock. Ten tvorí<br />

klasický pár uzamykacích hákov medzi hlavňami,<br />

ktorý zabraňuje ich vertikálnemu pohybu.<br />

Systém je doplnený ďalšími dvoma<br />

uzamykacími hákmi, ozubmi, umiestnenými<br />

zospodu hlavňového zväzku a na dne baskule,<br />

ktoré fixujú horizontálny pohyb hlavní<br />

proti baskule. Týmto je dosiahnuté maximálne<br />

pevné spojenie hlavní vo všetkých smeroch<br />

v baskuli, i záruka dlhodobej spoľahlivosti uz<br />

amknutia zbrane a jej bezpečnosti. Brokovnicu<br />

rozoberieme ľahko, tradičným spôsobom ako<br />

každú zbraň s lôžkovým záverom a hlavňovými<br />

hákmi. Po vyklopení záchytky predpažbia<br />

a súčasnom ľahkom pritlačení k hlavniam,<br />

predpažbie od nich oddelíme. Potom jednou<br />

rukou uchopíme pažbu a súčasne stlačíme temennú<br />

kľučku, záver sa odomkne a druhou<br />

rukou otáčame hlavne okolo čapu, pri 40 stupňoch<br />

zväzok hlavní vysunieme.<br />

Hlavne dlhé 710 mm s hladkým vývrtom<br />

a chrómovaním spája do zväzku ventilovaná<br />

lišta. Nábojové komory sú vybavené spoločným<br />

vyťahovačom. Hlavne majú vymeniteľné<br />

chocky. V príslušenstve je ich celkovo päť. Od<br />

cylindra po plné zahrdlenie. Súčasťou je aj špeciálny<br />

kľúč na ich montáž. Mieridlá tvorí 7 mm<br />

široká, tiež ventilovaná lišta, naletovaná na<br />

vrchnej hlavni, doplnená mosadznou perličkovou<br />

muškou. Antireflexné zdrsnenie vrchnej<br />

časti výrobca riešil frézovanými oblúčikmi.<br />

4<br />

5<br />

22 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


strelectvo<br />

Technické údaje:<br />

Výrobca:<br />

Model:<br />

Typ zbrane:<br />

Kaliber:<br />

Celková dĺžka:<br />

Dĺžka hlavní:<br />

Hmotnosť:<br />

Výška zbrane:<br />

Šírka zbrane:<br />

Dĺžka komory:<br />

Vyťahovač:<br />

Spúšť:<br />

Cena:<br />

Huglu AV Tufekleri<br />

Kooperatifi, Turecko<br />

Huglu Super Poze<br />

20/76 Magnum<br />

broková kozlica<br />

20/76 Magnum<br />

1140 mm<br />

710 mm<br />

3 000 g<br />

183 mm<br />

46 mm<br />

76 mm<br />

spoločný pre obe hlavne<br />

spoločná pre obe hlavne<br />

930,00 Eur<br />

ká pažba je ukončená botkou z čiernej gumy,<br />

vhodná pre praváka i ľaváka. Tomu zodpovedá<br />

rovnako tvarovaný krk z pravej i ľavej<br />

strany, pištoľová pažbička je kratšia. Tvarom<br />

pažba bude vyhovovať azda všetkým strelcom,<br />

svojou dĺžkou tým s priemernou postavou,<br />

ale určite bude spĺňať požiadavky nežnejšieho<br />

pohlavia. Brokovnica sa dá zamieriť<br />

skutočne veľmi rýchlo.<br />

Na celom povrchu zbrane, okrem vnútorných<br />

plôch baskule, sme nenašli výraznejšie<br />

stopy po strojovom obrábaní. Kovové súčasti<br />

presne lícujú s drevenými časťami, bez<br />

viditeľných nerovností. Vzhľadom na určité<br />

skúsenosti so zbraňami tureckej produkcie<br />

musím konštatovať, že aj Huglu venuje<br />

dostatočnú pozornosť zdobeniu svojich zbraní.<br />

Baskulu aj lúčik opatril jemným rastlinným<br />

motívom. Na vrchu temennej kľučky je<br />

umiestnené logo firmy v podobe dvojhlavého<br />

orla, symbolu výšok a moci.<br />

Praktické vlastnosti zbrane, ako aj u nás<br />

málo rozšíreného streliva 20/76 Magnum<br />

sme si vyskúšali na strelnici pri Mochovciach.<br />

Vzhľadom na to, že brokovnica ako zbraň je<br />

určená na reflexívnu až pudovú streľbu a fakt,<br />

že Huglu pri tvarovaní svojich pažieb spolupracuje<br />

s poprednými svetovými strelcami, zaujímalo<br />

nás predovšetkým ako bude kozlica<br />

strieľať a vyhovovať z ergonomického hľadiska.<br />

Aj keď uprednostňujem streľbu z guľových<br />

zbraní a predovšetkým mierenú, musím konštatovať,<br />

že streľba z tejto kozlice ma bavila<br />

úmerne s počtom zasiahnutých terčov tak<br />

na parkúrových stanovištiach, ako aj na klasickom<br />

trape. Potom sme strieľali na medzinárodný<br />

pištoľový terč, papierový, s rozmermi<br />

50x50 cm na vzdialenosť 25 m. Použili sme<br />

náboje českého výrobcu Sellier & Bellot 20/76<br />

s 33,5 g laboráciou 4,0 mm brokov. Broky sú<br />

umiestnené v nábojnici v plastovom kontajneri,<br />

uzavreté plstenou zátkou. Pre zaujímavosť<br />

uvádzame, že náboj rovnakého výrobcu v kalibri<br />

12/70 výrobného radu Corona je laborovaný<br />

brokmi o hmoti len 32 g. Aj tento fakt<br />

svedčí o výbornom výkone kozlice s nábojmi<br />

Magnum. Pri streľbe sme použili štvrtinové<br />

a trojštvrtinové chocky. S väčším zahrdlením<br />

sme namerali kruh asi 32 cm a s menším<br />

40 cm priemer zásahu. Pokrytie brokmi v terči<br />

malo takmer kruhový tvar a zhodovalo sa<br />

s miestom zamierenia. Po vystrelení sa nábojnice<br />

dajú ľahko vybrať z nábojových komôr<br />

6<br />

8<br />

s oceľovými brokmi do priemeru 3,25 mm.<br />

Kozlicu odporúčame poľovníkom, ktorí<br />

ocenia nižšiu hmotnosť zbrane, nakoľko každý<br />

dekagram navyše sa stáva ťažším prejdenou<br />

vzdialenosťou i časom stráveným v prírode.<br />

Samozrejme v porovnaní s najrozšírenejším<br />

kalibrom 12 je tu malý hendikep v menšom<br />

krytí cieľa. Svoje plus má však pri použití nábojov<br />

laborovaných väčším priemerom brokov.<br />

V každom prípade je to zbraň predurčená<br />

poľovníčkam, vyvážená, ergonomicky dobrá,<br />

presná, s malým odporom spúšte. Podobnosť<br />

s loveckou kozlicou Redhead z produkcie CZ-<br />

-USA nie je náhodná, veď Česká Zbrojovka a.s.<br />

rozšírila svoje portfólio o rad moderných brokových<br />

kozlíc, dvojok a samonabíjacích brokovníc<br />

práve s tureckým výrobcom zbraní<br />

Huglu. Pokiaľ nechcete tureckú kozlicu, tak je<br />

tu to isté v českej verzii, obe za prijateľnú cenu.<br />

7<br />

9<br />

Pripravil: Ing. Ľubomír Ivanovčan •<br />

Pyramídová poistka, zároveň selektívny<br />

prepínač odpaľovania hlavní na krku pažby<br />

sa ovláda ľahko a pohodlne palcom ruky držiacej<br />

pištoľovú rukoväť. Po nabití zbraň nie je<br />

samočinne zaistená, preto treba poistku presunúť<br />

smerom dozadu, čím sa zablokuje spúšťový<br />

mechanizmus. Zatlačením poistky dopredu<br />

zbraň odistíme a zvolíme režim streľby.<br />

Presunutím poistky doprava dochádza k odpáleniu<br />

spodnej hlavne ako prvej, čo je najzaužívanejší<br />

spôsob streľby, spätný náraz je<br />

menší. V ľavej polohe odpaľuje prvá horná<br />

hlaveň. V konštrukcii zbrane sa nachádza ešte<br />

jeden bezpečnostný prvok – záverová poistka.<br />

Zabraňuje fatálnym možným následkom<br />

pri náhodnom odpálení náboja v nedovretom<br />

závere. Temenná kľučka sa ovláda pohodlne<br />

a ľahko.<br />

Pažba a predpažbie sú vyrobené z kvalitného<br />

tureckého orecha, zdrsnené ostrou strojovou<br />

rybinou. Ergonomicky tvarovaná americ-<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

o čo sa postará spoločný vyťahovač. Už pri 60<br />

stupňovom uhle zlomenia hlavní zbraň pohodlne<br />

prebijeme. Dobré vyváženie zbrane zaručuje<br />

pohotové a ľahké zacielenie. Pri spúšťaní<br />

nebolo cítiť žiadne trenie súčiastok, chod jazýčka<br />

spúšte bol plynulý a krátky bez prepadu.<br />

K charakteristike spúšte dodávame, že jej odpor<br />

sme namerali 15 N s 1 mm chodom.<br />

Spätný náraz tejto relatívne ľahkej brokovnice<br />

sa dá porovnať približne s nárazom, na<br />

aký sme zvyknutí pri zbrani v kalibri 16/70.<br />

Pokiaľ by to bol dosť rušivý moment, dá sa eliminovať<br />

použitím menej výkonného streliva,<br />

napríklad 20/70, prípadne opatriť hlavisko<br />

pažby gumenou, ventilovanou botkou. Tá<br />

sa určite oplatí pri streľbe s jednotnou strelou.<br />

Odskúšali sme si aj „mierenú“, s nábojmi S & B<br />

Special Slug Magnum s úsťovou rýchlosťou<br />

560 m/s. Bez problémov do 50 metrov vhodná<br />

zbraň aj na čiernu zver. Brokovnica má vyššiu<br />

tlakovú skúšku, čo umožňuje použitie nábojov<br />

1) Elegantná, univerzálna broková kozlica v kalibri 20/76<br />

2) Kovové súčasti presne lícujú s drevenými,<br />

bez viditeľných nerovností.<br />

3) Po výstrele idú nábojnice plynulo vybrať, uhol<br />

zlomenia dovoľuje pohodlné prebitie.<br />

4) Na vrchu baskule je kolíček záverovej poistky,<br />

temenná kľučka s dvojhlavým orlom, logom firmy.<br />

5) Nábojové komory sú vybavené<br />

spoločným vyťahovačom.<br />

6) Poistka, zároveň selektívny prepínač<br />

odpaľovania hlavní.<br />

7) Baskula aj lúčik sú zdobené jemným<br />

rastlinným motívom.<br />

8) Mieridlá tvorí ventilovaná lišta naletovaná na vrchnej<br />

hlavni, doplnená mosadznou perličkovou muškou.<br />

9) Vnútorné závity pre vymeniteľné<br />

chocky, ktorých je celkovo päť.<br />

23


kynológia<br />

Praktická ukážka - pomôcky vodiča psa<br />

KynolOGický<br />

seminár vo Zvolene<br />

Praktická ukážka - ukážky nástrelov<br />

Vo Zvolene usporiadali 4. júna kynologický seminár<br />

zameraný na výcvik poľovníckych psov<br />

farbiara a duriča. Skladal sa z teoretickej časti,<br />

ktorá bola na katedre Lesníckej fakulty vo Zvolene,<br />

a praktických ukážok v teréne v Kováčovej.<br />

Cieľom stretnutia bolo zvyšovanie výkonnosti<br />

psov cestou odborného rastu vodičov.<br />

Slavomír Kocik, lesník, O.Z. Kamenica<br />

nad Cirochou, LS Kamienka<br />

Propagácia akéhokoľvek plemena je spoločný<br />

výsledok výkonov psa a schopností jeho vodiča.<br />

Stála spolupráca tejto dvojice bude naďalej<br />

zvyšovať záujem o chov plemien farbiarov<br />

a duričov ako vysoko efektívnych a špecializovaných<br />

plemien v poľovných revíroch Slovenska.<br />

Farbiar si pomerne rýchlo získal priazeň<br />

poľovníkov svojou povahou a vrodenými<br />

schopnosťami (čuch, orientácia, vytrvalosť).<br />

K nemenej vzácnym vlastnostiam tohto psa<br />

patrí prijímanie potrebných návykov, schopnosť<br />

udržiavať si ich a byť ovládateľný. Duriče<br />

sa na území dnešného Slovenska využívajú už<br />

mnoho storočí vďaka bohatej lesnatosti krajiny,<br />

čo ich predurčilo do úlohy pomocníka<br />

lovca. Od vodiča farbiara i duriča sa očakáva<br />

vysoká erudovanosť nielen pri love zveri, ale<br />

tiež v oblasti znalosti prírody, života zveri, životného<br />

prostredia a v ochrane i cieľavedomej<br />

regulácii života prírode. V súvislosti s tým by<br />

mali chovatelia poznať jednotlivý profil plemien<br />

– boli totiž časy, keď sa farbiare a duriče<br />

považovali za konkurentov. Medzi poľovníkmi<br />

kolovali zámerne znevažujúce historky<br />

o jednom či druhom plemene. Tieto príbehy<br />

väčšinou šírili tí, ktorí neboli schopní správnym<br />

výcvikom dosiahnuť optimálne výkony.<br />

Normálne a prirodzene sa javí to, že niektorí<br />

farbiari - vďaka svojej vrodenej schopnosti<br />

a povahovým vlastnostiam – dokážu<br />

zvládnuť prácu duriča aj s krátkym durením<br />

zdravej zveri za líniou strelcov a návratom<br />

k vodičovi práve tak dobre ako niektoré cielene<br />

vedené jedince duriča dokážu urobiť nádherné<br />

práce pri dohľadávaní na stope poranenej<br />

zveri.<br />

Jedným z hlavných organizátorov tohto<br />

podujatia bol Ing. Miroslav Stanovský CSc.,<br />

prednášajúcimi boli predsedovia Klubu chovateľov<br />

farbiarov a Klubu chovateľov Slovenského<br />

kopova.<br />

•<br />

24 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


kynológia<br />

Zrod novéHO plemena<br />

Tento ročník celoštátnej výstavy Poľovníctvo a príroda <strong>2016</strong> si budú pamätať najmä kynológovia.<br />

Etablovalo sa nové národné plemeno tatranského duriča.<br />

V rámci sprievodných akcií výstavy Kynologická<br />

rada SPZ v spolupráci s kynologickým<br />

odborom SPZ a SPK priblížili našu kynológiu<br />

Uznávanie tatranského duriča<br />

Pre Klub chovateľov tatranských duričov<br />

sa 9. jún <strong>2016</strong> stal výnimočný, lebo to bol deň<br />

uznávacieho konania plemena tatranský durič.<br />

Program venovaný tatranskému duričovi<br />

bol bohatý. O 11. hodine predviedli jedincov<br />

plemena a posúdila ich uznávacia komisia vymenovaná<br />

SKJ v zložení: MVDr. Gabriela Ridarčíková<br />

– predsedníčka komisie, Ing. Jozef<br />

Jursa CSc, Ing.Jaroslav Matyáš, MVDr. Vladimír<br />

Piskay – členovia komisie. Pred komisiu<br />

predviedli približne štyri desiatky tatranských<br />

duričov. KCHTD v spolupráci s Kynologickou<br />

radou SPZ pred CVPP <strong>2016</strong> zorganizoval chovateľské<br />

zvody tatranského duriča, na ktorých<br />

urobili biometrické merania jedincov. Jedince,<br />

ktoré sa približovali navrhovanému štandardu,<br />

boli pozvané na uznávací proces. Komisia<br />

posúdila ich exteriér a konštatovala, že medzi<br />

predvedenými boli jedince, ktoré zodpovedali<br />

navrhovanému štandardu a cieľu šľachtenia<br />

plemena. Na ustálenie exteriérových znakov<br />

i charakteristických pracovných vlastností plemena<br />

je potrebné v ďalších krokoch uvažovať<br />

aj o použití príbuzenskej plemenitby, niekedy<br />

aj užšej. Pri tom však treba dôkladne sledovať<br />

výsledok a prípadný výskyt dedičných chýb.<br />

Do selekčného programu plemena by sa malo<br />

zaradiť organizovanie bonitácii, ktoré by vykonávali<br />

skúsení rozhodcovia menovaní predsedníctvom<br />

rozhodcovského zboru SKJ. V bonitačných<br />

znakoch a indexoch je potrebné<br />

zvýrazniť predovšetkým znaky charakterizujúce<br />

plemeno a odlišujúce ho od ostatných príbuzných<br />

plemien.<br />

Šľachtenie plemena<br />

V malej kinosále Agrokomplexu bol popoludní<br />

seminár k plemenu tatranský durič. Bol<br />

oň značný záujem, ktorý vysoko prekročil plánovanú<br />

účasť. V úvode Ing. Jaroslav Jevčák<br />

predstavil zámer šľachtenia plemena tatranský<br />

durič. Informoval o začiatkoch šľachtenia<br />

a o vytýčených cieľoch. Prvým podnetom na<br />

šľachtenie bola požiadavka poľovníckej praxe<br />

po menšom duričovi s menším akčným rádiusom<br />

a prácou po výstrele. Pri jeho šľachtení sa<br />

vychádzalo z domácej populácie, ktorá sa využíva<br />

ako durič a farbiar, a typovo spĺňala naše<br />

predpoklady. Vzhľadom na to, že v prvej etape<br />

šľachtenia boli v populácií využité aj jedince<br />

odlišného typu, ešte aj v súčasnosti sa v populácii<br />

vyskytujú jedince menšieho ale aj väčšieho<br />

rámca, ktoré považujeme za nežiadúce pre<br />

ďalší chov.<br />

Jaroslav Jurský, OZ Kežmarok<br />

formou prezentácie klubov všetkých slovenských<br />

národných plemien zároveň so svetovou<br />

výstavou národných plemien.<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

Doc. Ing. Radovan Kasarda PhD. poinformoval<br />

prítomných o budovaní rodinnej a líniovej<br />

skladby plemena a stupni príbuznosti<br />

v rámci populácie i jednotlivých línií. Plemeno<br />

sa buduje tak, aby v budúcnosti pri žiadosti<br />

o jeho medzinárodné uznanie neboli problémy<br />

s dokumentovaním štrukturálnej skladby plemena<br />

z hľadiska genealogických línií, ale ani<br />

z hľadiska príbuznosti a zdravotného stavu.<br />

Ing. Jursa CSc. informoval o výsledkoch biometrických<br />

meraní jedincov plemena tatranský<br />

durič, ktoré sa robili v mesiacoch marec až<br />

máj. Pri meraniach komisia zisťovala 21 telesných<br />

mier, ktoré sa využili pri dopracovávaní<br />

štandardu plemena, z výsledkov boli prepočítané<br />

jednotlivé indexy, ktoré by mali v budúcnosti<br />

plemeno charakterizovať.<br />

Záver dňa bol venovaný predstaveniu tatranského<br />

duriča verejnosti – návštevníkom<br />

CVPP <strong>2016</strong>. Cieľ bol preukázať kynologickej<br />

i laickej verejnosti, že aj v dnešnej dobe sa dajú<br />

mnohé už uznané čistokrvné plemená psov<br />

určitým spôsobom „prispôsobiť okolnostiam<br />

doby“, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť<br />

„nové plemeno“ s možnosťou medzinárodného<br />

uznania FCI a jeho následným etablovaním<br />

sa v plejáde už existujúcich plemien.<br />

Cesta k tomuto cieľu nebola jednoduchá,<br />

je plná prekvapení, stojí veľa úsilia a námahy,<br />

práce a finančných prostriedkov. Je však spojená<br />

so zanietenými ľuďmi, ktorí sa pri prvých<br />

známkach neúspechu nenechali odradiť, ale<br />

mali jasnú predstavu o výsledku tohto zámeru.<br />

Patrí im preto poďakovanie. Aj vďaka zápalu<br />

týchto ľudí pre vec uznávacia komisia 9. júna<br />

odporučila plemeno tatranského duriča SKJ<br />

uznať ako nové národné plemeno a 14. júna<br />

ho VZ SKJ oficiálne uznalo, čo umožnilo jeho<br />

vystavovanie na všetkých výstavách v skupine<br />

neuznaných plemien FCI.<br />

•<br />

25


spoločenská rubrika<br />

Vedúci družstiev jednotlivých OZ<br />

Ako som zorGAnizovala<br />

športové hry<br />

Myšlienka zorganizovať športové hry vznikla „tak nejako“ spoločne na jednom z rokovaní Celopodnikového<br />

výboru SOZ ZO. Keby som vtedy vedela, čo všetko nás čaká, asi by som si ten nápad<br />

veľmi rýchlo rozmyslela… Ale, slovo dalo slovo a začalo sa organizovanie športových hier zamestnancov<br />

VLM SR, š.p. <strong>2016</strong>.<br />

Ing. Katarína Belanová, referent<br />

OV GR Pliešovce.<br />

Žijeme v uponáhľanej dobe. V práci aj v súkromí<br />

sa izolujeme, nemáme čas porozprávať<br />

sa, ani sa stretnúť. Aj to je jeden z dôvodov,<br />

prečo považujem podobné spoločné akcie,<br />

akými sú aj športové hry, za veľmi dôležité.<br />

Okrem preverenia si športových daností sa<br />

noví zamestnanci majú možnosť spoznať, tí<br />

služobne starší „oprášiť“ pracovné i priateľské<br />

kontakty. Mnohí ľudia však majú predsudky<br />

a takéto akcie považujú za prežitky. Je<br />

preto veľmi dôležité, aby sme my, ktorým na<br />

tom aspoň trochu záleží, poukazovali na význam<br />

podobných akcií a prebudili v ľuďoch<br />

záujem o ich organizovanie.<br />

Šestnásteho júna nastal deň „D“, pre mňa<br />

plný očakávaní. Keď som sa ráno zobudila,<br />

počasie bolo nádherné, obloha vyjasnená<br />

a vonku sa ukazoval príjemný deň. Čo čert<br />

nechcel, nastal zvrat a kým prišli prví kolegovia,<br />

po jasnej oblohe a prísľube krásneho<br />

dňa už nebolo ani stopy. „Vyššia moc“ si síce<br />

vynútila drobné úpravy harmonogramu, ale<br />

v podstate program plynul podľa plánu.<br />

26 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


spoločenská rubrika<br />

Celkovo sme mali na športových hrách<br />

osem disciplín: nohejbal, rybolov, stolný tenis,<br />

trojboj Smrekovica, šípky, ruské kolky,<br />

preťahovanie lanom a hod na basketbalový<br />

kôš. Za každú organizačnú zložku súťažilo<br />

jedno družstvo. Súťažiaci z Malaciek hájili<br />

česť svojho závodu v tričkách červenej farby,<br />

OZ Kežmarok mal pridelené zelené, OZ<br />

Kamenica nad Cirochou žlté a Správa lesov<br />

Pliešovce spolu so zástupcami z generálneho<br />

riaditeľstva tyrkysové. Niektorí kolegovia<br />

prišli s cieľom zvíťaziť, niektorí s cieľom zúčastniť<br />

sa.<br />

Víťazi jednotlivých disciplín<br />

NoheJBal – OZ Kežmarok<br />

RyBOLOV – OZ Malacky<br />

StOLný tenis – OZ Kežmarok<br />

tROJBOJ SMRekOVica – OZ Malacky<br />

Šípky – OZ Kamenica nad Cirochou<br />

Ruské kolky – SL a GR Pliešovce<br />

PreťaHOVanie lanOM –<br />

OZ Kamenica nad Cirochou<br />

Hod na basketbaLOVý<br />

kôš – SL a GR Pliešovce<br />

Celkovým víťazom Športových hier zamestnancov<br />

Vojenských lesov a majetkov<br />

SR, š.p. <strong>2016</strong> sa stal Odštepný závod Malacky.<br />

Ceny víťazom odovzdal generálny riaditeľ<br />

Ing. Ján Jurica pri spoločnom večernom posedení.<br />

Okrem víťazov jednotlivých disciplín<br />

boli vyhlásení aj najlepší športovci z každej<br />

organizačnej zložky.<br />

najlepší športovci<br />

OZ Malacky: Ján Kráľovič<br />

OZ Kežmarok: Milan Rak<br />

OZ Kamenica nad Cirochou: Jozef Dudič<br />

SL a GR Pliešovce: Jaroslava Peliešková<br />

Cenu generálneho riaditeľa VLM SR, š.p.<br />

získal Ján Ščavnický. Mnohí kolegovia ani<br />

nevedia, akého vzácneho človeka máme medzi<br />

sebou. Možno je to práve jeho skromnosťou,<br />

lebo sme sa mnohí až na športových<br />

hrách dozvedeli, že je majstrom sveta v speedbadmintone.<br />

Spomedzi zamestnancov VLM SR, š.p.<br />

boli ocenení aj najsympatickejší športovec –<br />

Ján Dulák z OZ Kežmarok a najsympatickejšia<br />

športovkyňa - Ing. Katka Hyžová z OZ<br />

Malacky.<br />

Udeľovali sa aj „špeciálne ocenenia“. Najkrajší<br />

športovec Ing. Ján Kaplán si odniesol<br />

zrkadlo a hrebeň, najrýchlejší športovec<br />

Ing. Ondrej Hodovanec keramického slimáka<br />

a najlepší športovec Ing. Jozef Bittara sladkosti<br />

vo forme 1 kg kryštálového cukru a pohára<br />

medu.<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

Generálny riaditeľ zároveň poďakoval kolegom,<br />

ktorí dovŕšili životné jubileum 60 rokov,<br />

za ich snahu a prácu v prospech VLM<br />

SR, š.p. a slávnostne im odovzdal pamätnú<br />

medailu. Počas večera sa oslavovalo a utužovali<br />

sa pracovné vzťahy i priateľstvá.<br />

Športové hry zamestnancov VLM SR, š.p.<br />

hodnotím ako úspešné. Preto sa chcem poďakovať<br />

predovšetkým generálnemu riaditeľovi<br />

Ing. Jánovi Juricovi za to, že nám umožnil<br />

usporiadať ich, ale aj všetkým, ktorí sa<br />

akýmkoľvek spôsobom podieľali na ich organizácii.<br />

V neposlednom rade sponzorom,<br />

vďaka ktorým sme mohli oceniť každého<br />

účastníka športových hier, pretože skutočným<br />

víťazom je každý z nás, kto sa zúčastnil<br />

Pliešovčania pri súťažnej disciplíne preťahovanie lanom<br />

Kubiatkovci ako čestní hostia<br />

a nepokazil našu snahu zorganizovať športové<br />

hry a svojou prítomnosťou posilnil ich poslanie.<br />

Ďakujem.<br />

ďakujeme našim partnerom<br />

Slovak Telekom, a. s.<br />

Margita Čadca<br />

Stavebniny DUMA s.r.o.<br />

VMV STAVBY A OBCHOD s.r.o<br />

Kayla s.r.o.<br />

Lesnícke náradie GRUBE s.r.o.<br />

Agrokombinát, a.s., Sabinov<br />

Mondi SCP, a.s. Ružomberok<br />

AGROFERT, a.s.<br />

víťazný tím z Malaciek<br />

•<br />

27


spoločenská rubrika<br />

Tatranská kosBA<br />

a Špica guláš <strong>2016</strong><br />

Posledný júnový piatok bola v Bielovodskej doline<br />

súťaž lesníkov v kosení tradičným spôsobom<br />

- kosou a vo varení guláša. Bol to už 12.<br />

ročník Tatranskej kosby a 8. ročník Špica guláša.<br />

Ing. Miloš Labanc, lesník LS Jovsa,<br />

OZ Kamenica nad Cirochou, (text -<br />

autor, foto – Ing. Lukáš Vataha)<br />

Súťažili lesníci zo štyroch štátov - Slovenska,<br />

Česka, Poľska a Ukrajiny: lesníci Štátnych lesov<br />

TANAPu, Lesov SR š.p., Banská Bystrica,<br />

zástupcovia Mestského podniku Spišská Belá,<br />

Pozemkového spoločenstva – bývalí urbarialisti<br />

obce Východná, Slovwoodu Ružomberok,<br />

Vojenských lesov a majetkov, odštepného<br />

závodu Kamenica nad Cirochou, Poľnohospodárskeho<br />

družstva Družba Poprad-Veľká,<br />

Tatranskego parku narodowego (TPN) z Poľska,<br />

Krkonošského národného parku z Česka,<br />

ako aj s lesníci z Ukrajiny. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky,<br />

odštepný závod Kamenica nad Cirochou,<br />

reprezentovali v kosení Ing. Lukáš Va-<br />

28 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


spoločenská rubrika<br />

taha a Ing. Miloš Labanc, vo varení guláša Ján<br />

Brezáni a Ľubomír Čarny.<br />

S päťdesiat metrov dlhým a štyri metre širokým<br />

pásom lúky si spomedzi dvadsiatich piatich<br />

súťažných dvojíc najľahšie poradili štyria<br />

oravskí a dvaja poľskí lesníci. Náš tím sa<br />

umiestnil na peknom devätnástom mieste, bol<br />

to pre nás v porovnaní s minulým rokom veľký<br />

úspech. Keď to bude takto pokračovať ďalej,<br />

o dva roky sme v prvej trojke…<br />

Vo varení guláša sme mali horúce želiezko<br />

v ohni v podobe nášho dlhoročného gulášmajstra<br />

Janka. Súťažné tímy hodnotila profesionálna<br />

porota a všetky získali jednu z troch medailí<br />

- bronzovú, striebornú alebo zlatú. Náš tím<br />

získal zlatú medailu. Nakoniec porota vybrala<br />

spomedzi tímov, ktoré získali zlato, toho najlepšieho.<br />

Na milé prekvapenie sa najlepším tímom<br />

vo varení guláša stal tím VLM, odštepný závod<br />

Kamenica nad Cirochou. Ako poznamenal Janko:<br />

„Tohle není rychlokurz, tohle jsou léta dřiny“,<br />

takže víťazstvo bolo zaslúžené, tajné prísady<br />

musia ostať aj naďalej tajnými a prvé miesto<br />

na ďalší rok máme opäť vo vrecku.<br />

Ľutujem len jedno, že ste vy, naši ostatní<br />

kolegovia, nemohli ten skvelý špica guláš<br />

ochutnať.<br />

•<br />

blAHOželáme<br />

Životné jubileá<br />

júl <strong>2016</strong><br />

august <strong>2016</strong><br />

Miroslav Cvek,<br />

samostatný referent EO,<br />

OZ Kežmarok, 60 rokov<br />

Dušan Holič,<br />

lesník LS Jablonové,<br />

OZ MALACKY, 55 rokov<br />

Alojz Valla,<br />

robotník, LS Mikulášov,<br />

OZ Malacky, 55 rokov<br />

Michal Rušin,<br />

strážnik, OZ Kežmarok,<br />

55 rokov<br />

Pavol Olšovský,<br />

lesník LS Mikulášov,<br />

OZ Malacky, 60 rokov<br />

september <strong>2016</strong><br />

Ján Kráľovič,<br />

lesník LS Mikulášov, OZ<br />

Malacky, 60 rokov<br />

Pracovné jubileá<br />

júl <strong>2016</strong><br />

august <strong>2016</strong><br />

SEPTEMBer<br />

Ján Sluka,<br />

lesník SL Pliešovce,<br />

35. výročie<br />

Milan Rak,<br />

samostatný referent HÚL,<br />

OZ Kežmarok, 20. výročie<br />

Vlastimil Pľuta,<br />

robotník DDS Kamenica n.C.,<br />

25. výročie<br />

Igor Herkeľ,<br />

strážnik, OZ Kežmarok<br />

30. výročie<br />

Ing. Pavol Tomala,<br />

vedúci LS<br />

30.výročie<br />

Martin Béreš,<br />

vedúci polesia LS Jovsa,<br />

35. výročie<br />

Jozef Sninčák,<br />

lesník LS Kamienka,<br />

30.výročie<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

29


lesná pedagogika<br />

Lesná pedAGOGika<br />

v škôlke v Krupine<br />

V máji sme z oddelenia výroby GR absolvovali akciu, ktorá bola zameraná pre našich najmenších<br />

– škôlkarov a jasličkárov. Navštívili sme Súkromnú materskú školu a Súkromné detské centrum<br />

v Krupine. Pripravili sme si rôzne aktivity, stačilo už len nasledujúci deň vyraziť – smer deti.<br />

Ing. at. Ing. Filip Kuffa, GR Pliešovce.<br />

Sadenie stromčeka<br />

Aktivita – maľovanie žabky<br />

Deti boli rozdelené do dvoch skupiniek, keďže<br />

jedná veková kategória boli jasličkári, a druhá<br />

veková kategória bola trochu staršia – škôlkari.<br />

Spolu s kolegami Ing. Zuzanou Balandovou<br />

a Ing. Dávidom Greňom sme pre nich mali pripravené<br />

rôzne aktivity, ktoré boli samozrejme<br />

také, aby ich zvládli. Jasličkárom sme ako prvé<br />

každému dali nálepku s veveričkou, a tí celí<br />

šťastní si ju hneď obzerali na svojich vetrovkách.<br />

Ako ďalšia úloha bola vymaľovať obrázok,<br />

ku ktorému ale nedostali farbičky, ale každý<br />

si musel nájsť nejakú prírodnú farbičku. Na<br />

obrázku bola nakreslená žaba, tak sa deti dali<br />

do trhania trávy a usilovne maľovali. Kto vymaľoval<br />

obrázok, dostal na svoje dielo pečiatku,<br />

ktorá deti tiež veľmi tešila. Ako odmenu za<br />

usilovnosť pri maľovaní, dostal každý kto vymaľoval<br />

obrázok pastelky. Nasledovala krátka<br />

poznávačka a ukázanie rozdielov medzi jeleňom,<br />

srncom a danielom. Na záver si každé<br />

dieťa mohlo nakŕmiť medveďa. Usilovne mu<br />

triafali šišky do brucha, a spokojné a šťastné<br />

odchádzali so svojou pani učiteľkou naspäť do<br />

triedy.<br />

Po tejto aktivite sa skupinky vymenili a na<br />

rad prišli škôlkari, ktorí tiež dostali nálepku,<br />

ale pre nich bola pripravená trochu ťažšia aktivita<br />

– poznávanie byliniek, a až potom maľovanie<br />

žaby. Musím uznať že deti sa vedeli do<br />

toho pustiť s poriadnou vervou. Ešte šťastie že<br />

sme nepriniesli obrázok jeleňa alebo medveďa,<br />

lebo ktovie akú hnedú „farbičku“ by si boli<br />

vzali. Aby sme im ukázali aspoň malé zrniečko<br />

z lesníckeho života, tak sme mali pripravené<br />

sadenice, a jednu sme im ukážkovo zasadili<br />

do črepníka.<br />

Na záver mal Dávid pripravené ešte jedno<br />

prekvapenie. Priniesol so sebou totiž aj svojho<br />

daxlíka. V krátkosti vysvetlil že poľovný psík<br />

je nenahraditeľným pomocníkom pri love zveri,<br />

a povedal deťom, že kto sa nebojí, tak môže<br />

ho prísť aj pohladkať. Na rozlúčku každé dieťa<br />

dostalo malí balíček s pastelkami. Mohli si dokonca<br />

vybrať aj z rôznych farieb, lebo pastelky<br />

boli zabalené vo viacerých farebných obaloch,<br />

aj keď vnútri boli vždy tie isté pastelky. Po tejto<br />

odmene si pani učiteľky deti zoradili pekne do<br />

dvojradu, a zborov sa s nami rozlúčili – do viideeniaaaa!<br />

•<br />

30 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>


lesná pedagogika<br />

Vyberte najkrajšie obrázky<br />

Milé deti, do súťaže o nakreslenie najkrajšieho poľovného zariadenia bolo zaradených 8 obrázkov. Tie sú označené číslami. Vyberte víťaza a napíšte,<br />

ktorý obrázok sa Vám najviac páči. posielalajte svoje hlasy na e-mail huljakova@vlm.sk. Hlasovať môže ktokoľvek, aj vaši rodičia, alebo príbuzní,<br />

či kamaráti. Započítajú sa iba tie hlasy, ktoré prídu do 31. 8. <strong>2016</strong>. V ďalšom čísle sa dozviete, kto získal 1, 2 a 3 miesto. Každý, kto sa súťaže<br />

zúčastnil však dostane za svoju snahu maličkú odmenu.<br />

1.<br />

3.<br />

4.<br />

2.<br />

5.<br />

6.<br />

7.<br />

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný<br />

referent oddelenia Kancelárie riaditeľa<br />

OZ Malacky / text / foto zdroj internet<br />

8.<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />

31

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!