Vojenské lesy 3/2016
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník X / júl – august – september <strong>2016</strong>
vojenské<br />
<strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
3/<strong>2016</strong><br />
Ročník 10<br />
júl – august – september <strong>2016</strong><br />
SLOVO NA ÚVOD<br />
Issn 1338-3221<br />
Vydavateľ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
Redakcia:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
Redakčná rada:<br />
Predseda: Mgr. Marianna Huljaková<br />
(šéfredaktor – odborný<br />
garant pre lesnú pedagogiku)<br />
Podpredseda: ing. et. Ing. Filip Kuffa<br />
(zástupca šéfredaktora)<br />
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan (redaktor)<br />
Ing. Jozef Joppa (redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný<br />
garant pre strelectvo)<br />
Jaroslav Jurský (redaktor – odborný<br />
garant pre kynológiu)<br />
Registrácia:<br />
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007<br />
ISSN 1338-3221<br />
LayOUT A SadZBA: Peter Jánsky<br />
TLAČ: Ars spektrum, s. r. o.<br />
NEPRedaJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Milé kolegyne, kolegovia,<br />
je tu leto, pre mnohých najkrajšia časť roka. Začal sa vytúžený čas voľna, deti sa konečne dočkali<br />
prázdnin a my, „prácepovinní“, letných dovoleniek. Leto má svoje čaro - teplo, slnko a dlhé<br />
letné večery si môžeme vychutnávať iba pár týždňov v roku.<br />
Niekto má rád vôňu mora a šum vĺn, iní radšej vyrazia do hôr. Keď sa to tak vezme, za krásnymi<br />
zážitkami netreba vždy chodiť ďaleko, veľa čarovných zákutí máme aj doma. Leto nás vyzýva<br />
stráviť čas s blízkymi a priateľmi, nabiť sa pozitívnou energiou, ktorú rozdávajú slnečné lúče a príjemná<br />
spoločnosť, a potom sa vrátiť späť do práce povznesení novými zážitkami, pretože zážitky<br />
majú farbu. Tie najpríjemnejšie hrajú celou paletou.<br />
Užívajte si tento letný čas, lebo preletí veľmi rýchlo. Po ňom príde september, ktorým sa každoročne<br />
začne hektické obdobie poľovačiek na jeleniu zver, jelenia ruja. Pre personál v prevádzke je<br />
to veľmi náročné obdobie organizačného zabezpečenia, sprevádzania poľovných hostí, ale i očakávania,<br />
čo prinesie nové a pekné táto poľovnícka sezóna.<br />
Želám všetkým krásne leto. •<br />
Bc. Oľga Petrasová<br />
fotografia na titulnej strane © xxx ?<br />
2 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
OBSAH<br />
SLOVO NA Úvod ............2<br />
Lesníctvo<br />
od spoločných<br />
koreňov<br />
kynológIA<br />
Nové poldre splnili svoju úlohu .............4<br />
Pozemný chemický postrek .................5<br />
Poloautomatizované sadenie na Záhorí ......6<br />
Kalamitné premnoženie<br />
listožravého hmyzu ........................7<br />
Postrek AGIL 100EC .......................7<br />
poľovníctvo<br />
a rybárstvo<br />
Lesnické parky umožňují lesnické<br />
hospodaření, ochranu přírody<br />
i využití lesa veřejností ....................19<br />
HISTÓRIA<br />
Jedinečná výstava „Vtáky“ .................20<br />
strelectvo<br />
Kynologický seminár vo Zvolene ...........24<br />
Zrod nového plemena .....................25<br />
spoločenská rubrika<br />
Ako som zorganizovala športové hry .......26<br />
Tatranská kosba a Špica guláš <strong>2016</strong> .........28<br />
Lesná pedagogika<br />
Výstava Poľovníctvo a príroda <strong>2016</strong> v Nitre ..8<br />
Chovateľská prehliadka zhodov<br />
a trofejí ChPO Poľana .....................10<br />
Škody spôsobené poľovnou zverou a na zveri.11<br />
Keď nie je cieľom veľká ryba, alebo ako som<br />
chytil pstruha v Starej rieke ................12<br />
Výkonná kozlica Huglu Super Poze<br />
v kalibri 20/76 ............................22<br />
Lesná pedagogika v škôlke v Krupine .......30<br />
Vyberte najkrajšie obrázky ................31<br />
Príloha PexESO<br />
aktualITy .....................13<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
3
LesnÍctvo<br />
nové poldre splnili<br />
svoju úlOHu<br />
Biotechnické opatrenia Kolačkov<br />
Eduard Kriššák, vedúci oddelenia lesnej<br />
výroby, OZ Kežmarok text, foto<br />
V dňoch 16 až 17. júla <strong>2016</strong> po výdatných dažďoch<br />
v katastroch obcí Jakubany, Kolačkov<br />
a Lomnička sa protipovodňové poldre naplnili<br />
a tým splnili úlohu protipovodňovej ochrany<br />
v takomto čase. Jednak zachytili prívalovú<br />
vodu, ktorú postupne prepúšťali cez bezpečnostnú<br />
hrádzu do koryta riek, ale predovšetkým<br />
zachytili naplaveniny – sedimenty, ktoré<br />
by narobili obrovské škody na mostoch a v samotných<br />
obciach. Napriek lokálne extrémnym<br />
zrážkam nevznikli v dotknutých obciach<br />
žiadne škody a tým nebolo nutné vyhlasovať<br />
žiaden stupeň povodňovej ochrany. V televíznych<br />
reláciách po týchto výdatných dažďoch<br />
plne ocenili význam a úlohu protipovodňových<br />
poldrov postavených VLM SR jednotliví<br />
starostovia dotknutých obcí ako aj samotní<br />
občania.<br />
•<br />
Kontrola Lomnická rieka<br />
Polder Poľný potok (pri obci Lomnička okr. Stará<br />
Ľubovňa) zo 18. 7. <strong>2016</strong> npo povodniach<br />
Prietok bezpečnostnou hrádzou Lomnická rieka<br />
Polder Jakubianka pri obci Jakubany okr.<br />
Stará Ľubovňa z povodní 17. 7. <strong>2016</strong><br />
Polder Kolačkov - po povodni zo 17. 7. <strong>2016</strong><br />
voda tečúca cez bezpečnosný prepad<br />
4 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
LesnÍctvo<br />
Pozemný chemický<br />
postrek<br />
V dňoch 12. až 13. júla sme na LS Riadok urobili<br />
pozemný postrek proti podkôrnemu<br />
hmyzu. Chceme tak zvrátiť nepriaznivý zdravotný<br />
stavu porastov trvalo poškodzovaných<br />
od roku 2012, aby sme ich revitalizovali a zachovali.<br />
Chemický pozemný postrek na LS<br />
Riadok sme urobili na ploche 109,56 ha na porastoch:<br />
44A000, 44B000, 44D000, 44E010,<br />
58A010, 58B000, 58H000, 91A000, 104A000,<br />
104B000, 104D000, 104G000, 105D000,<br />
106C000.<br />
Použili sme chemický prípravok Vastak, ktorý<br />
sme šírili postrekovačmi na traktoroch Zetor<br />
7540 a John Deere. Dúfame, že postrek pomôže<br />
zlepšiť stav našich borovicových porastov.<br />
•<br />
Róbert Maráček, lesník LS Riadok,<br />
OZ Malacky, text, foto<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
5
LesnÍctvo<br />
Poloautomatizované<br />
sadenie na Záhorí<br />
Dobre zvládnuté zalesňovanie patrí medzi priority každého lesného hospodára. Včasné začatie<br />
a tým aj ukončenie prác je pri súčasných klimatických podmienkach a extrémnych výkyvoch<br />
počasia nevyhnutnosť. Aj preto sa v rámci Odštepného závodu Malacky začala znovu využívať<br />
technológia zalesňovania pomocou sadzača ako adaptéra za UKT.<br />
Ing. Patrik Kuriš, technik<br />
LS Jablonové, OZ Malacky<br />
V podstate ide o poloautomatizovaný sadzač,<br />
pôvodne navrhnutý pre poľnohospodárske<br />
potreby. Variant, ktorý pracoval<br />
v rámci LS Jablonové, bol vyrobený pre dve<br />
osoby. Celkový počet osôb potrebných na<br />
výkonné a kvalitné zvládnutie zalesňovania<br />
príslušnou technológiou je päť. Jeden vodič<br />
traktora, dve osoby pracujúce na sadzači<br />
a dve osoby, ktoré chodia za sadzačom a dosádzajú,<br />
respektíve opravujú tie sadenice,<br />
ktoré z rôznych príčin nie sú dobre zasadené.<br />
V takomto zložení bola schopná päťčlenná<br />
skupina podať výkon od 12 000 ks/deň do<br />
25 000 ks/deň. Výkonnosť sadzača ovplyvňovala<br />
najmä veľkosť plochy, prejazdy medzi<br />
jednotlivými plochami a v neposlednom<br />
rade kvalita prípravy pôdy.<br />
Kvalita sadenia v kombinácii s výkonom<br />
spomínanou technológiou pri správnom nastavení<br />
sadzača je z môjho pohľadu v podmienkach<br />
Záhoria nenahraditeľná. Aj preto<br />
dúfam, že tam, kde to umožnia podmienky<br />
prostredia, bude táto technológia v budúcnosti<br />
preferovaná.<br />
•<br />
6 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
LesnÍctvo<br />
Kalamitné premnoženie<br />
listožravéHO hmyzu<br />
text: Ing. Richard Hájek, samostatný odborný<br />
referent oddelenia výroby, OZ Malacky<br />
FOTO Ing. Juraj Laco, Ing. Luboš Jureček<br />
Počas uplynulého týždňa v dňoch 11-12.8.<strong>2016</strong><br />
bolo zamestnancami LS Riadok v obvode LS<br />
Hrdzavý jarok na plochách cca 200 ha spozorované<br />
kalamitné premnoženie listožravého<br />
hmyzu druhu Diprion Pini – Hrebenárka borovicová.<br />
Tento druh sa vyznačuje tým, že požiera<br />
staršie ročníky ihlíc. V čase kalamitného<br />
premnoženia a nedostatku potravy sa však vyskytuje<br />
jav, že hrenbenárky požierajú aj jedno<br />
ročné ihlice a dochádza tak k úplnej defoliácii<br />
stromov. V priebehu 3 dní gradoval požer v<br />
takom rozsahu, že dňa 15.8.<strong>2016</strong> bol pozorovaný<br />
na ploche niekoľko 100 ha n LS Riadok a LS<br />
Jablonové a porasty boli postihnuté 80-90 %<br />
defoliáciou stromov. V súčasnosti sa za účasti<br />
CHko a NLC určuje rozsah poškodenia a následné<br />
vykonanie obranných opatrení.<br />
Hrebenárka na ihliciach<br />
Okraj mladiny napadnutý hrebenárkou<br />
Hrebenárka - detail pahúseníc<br />
Postrek AGil 100ec<br />
Po skončení zalesňovacích prác a na zrážky celkom priaznivom počasí nastal čas začať sledovať<br />
novo zalesnené a staršie zalesnené kultúry. Na plochách sa v hojnom množstve začal rozmach<br />
bylinného krytu. Ak chceme mladým stromčekom pomôcť pri ich prijatí a zlepšiť ich<br />
prírastok, treba začať s ošetrovaním.<br />
Na LHC Bažantnica sme v apríli začali s chemickým<br />
postrekom. Po zhodnotení stavu<br />
s technikom na lesnej správy Ing. Patrikom<br />
Kurišom sme sa rozhodli, ktoré porasty by sa<br />
mohli chemicky ošetrovať. Za pomoci techniky<br />
VLM sme aplikovali chemický prípravok<br />
AGIL 100 EC. Tento prípravok pôsobí<br />
a vniká nadzemnou časťou rastlín (list, stonka).<br />
Prvá fáza účinku prípravku je zastavenie<br />
rastu, následne sa objavujú škvrny na listoch<br />
(10-15dní), pri pýre plazivom do 21 dní<br />
a v konečnej fáze rastlina zasychá a hynie.<br />
Na LS Jablonové, LHC Bažantnica, sme<br />
v tomto roku takto chemicky ošetrili 31,35<br />
ha kultúr. Použitý prípravok sme aplikovali<br />
v množstve 1,5 litra/ha za jasného počasia<br />
bez zrážok. V súčasnosti pri kontrole lesných<br />
obvodov sledujeme účinnosť aplikácie chemického<br />
postreku AGIL 100 EC a možnosť<br />
jeho používania aj v ďalšom období.<br />
Lukáš Šrámek, technik LS<br />
Jablonové, OZ Malacky<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
7
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
Výstava Poľovníctvo<br />
a príroda <strong>2016</strong> v Nitre<br />
Už tradične v päťročnom intervale hostí Nitra celoštátnu poľovnícku výstavu s medzinárodnou<br />
účasťou Poľovníctvo a príroda. Tento rok bola na výstavisku Agrokomplex 9. – 12. júna. Návštevníci<br />
sa mohli tešiť z mnohých výstavných a predajných stánkov, ale aj množstva sprievodných akcií,<br />
z ktorých si každý mohol vybrať to, čo je jeho srdcu najbližšie.<br />
Lukáš Vataha Ing., lesník, OZ Kamenica<br />
nad Cirochou, LS Kamienka<br />
Každý deň výstavy sa niesol v duchu určitej<br />
príležitosti. V prvý deň s titulom Deň poľovníckej<br />
odbornosti sprevádzalo mnoho odborných<br />
poľovníckych seminárov a ukážok<br />
z poľovníckeho života a premietanie filmov<br />
z medzinárodného filmového festivalu. Druhý<br />
výstavný deň nazvaný Deň slovenského sokoliarstva<br />
a poľovníckej kynológie bol venovaný<br />
naším najlepším a najvernejším pomocníkom<br />
a odmeňovaniu odborníkov, ktorí sa im venujú.<br />
Sobota sa niesla v duchu Dňa poľovníckej<br />
kultúry a posledný výstavný deň v znamení<br />
Dňa poľovníckeho umenia.<br />
Asi najzaujímavejší pre všetkých poľovníkov<br />
bol pavilón F, v ktorom bola situovaná expozícia<br />
domácich medailových poľovníckych trofejí.<br />
Vystavené boli nádherné trofeje ulovenej<br />
zveri za posledných päť rokov z celého Slovenska,<br />
ale zaujímavé boli určite aj trofeje s podtitulom<br />
Národný rekord, či historická „Trofej<br />
neznámeho strelca“. Okrem spomínaných medailových<br />
trofejí boli vytvorené v pavilóne F<br />
expozície najvýznamnejších partenrov – spoluorganizátorov:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR<br />
Detský kútik - lesná pedagogika VLM SR, š.p. na celoštátnej poľovníckej výstave<br />
8 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
Detský kútik - lesná pedagogika VLM SR, š.p. na celoštátnej poľovníckej výstave<br />
š.p., Štátne <strong>lesy</strong> TANAP, Lesy SR, š.p., Múzeum<br />
vo Sv. Antone, Štátna ochrana prírody a Klub<br />
trubačov.<br />
Ďalší partneri a spoluorganizátori mali expozície<br />
pripravené v pavilóne A: Slovenská lesnícka<br />
komora, SLŠ v B. Štiavnici, SLŠ v Liptovskom<br />
Hrádku, SLŠ v Prešove ako aj okresné<br />
organizácie, záujmové kluby a mnohé ďalšie.<br />
V ostatných pavilónoch boli situované najmä<br />
predajné stánky rôznych slovenských, ale<br />
aj zahraničných výrobcov a predajcov širokého<br />
sortimentu poľovníckeho oblečenia a vybavenia.<br />
V neposlednom rade boli zaujímavé sprievodné<br />
programy na vonkajšom pódiu, kde<br />
si mohli poľovníci a široká verejnosť pozrieť<br />
ukážky vábenia zveri, poľovníckych signálov<br />
a tradícií, sokoliarstva, kynológie a podobne.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š.p. mali pripravenú<br />
expozíciu v pavilóne F. Ako už býva<br />
dobrým zvykom, okrem expozície našich poľovníckych<br />
trofejí a pohostinnosti k našim významným<br />
partnerom a hosťom sme nezabudli<br />
ani na najmenších návštevníkov poľovníckej<br />
výstavy. Pri našom výstavnom stánku bol pripravený<br />
aj detský kútik, kde naši lesní pedagógovia<br />
prezentovali prácu v lese a poľovníctvo<br />
detským návštevníkom tak, aby získavali čo<br />
najpozitívnejší vzťah k lesu a prírode.<br />
Poľovnícka osveta a lesná pedagogika patria<br />
k dôležitým častiam lesníckeho a poľovníckeho<br />
života. Je preto v záujme nás všetkých, aby<br />
sa poľovnícke výstavy a podujatia rovnakého<br />
charakteru usporadúvali v čo najvyššej kvalite.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š.p., a ich zamestnanci<br />
opäť prispeli svojou obetavou prácou<br />
a odborným prístupom k príprave a priebehu<br />
jednej z najkrajších poľovníckych akcií na Slovensku.<br />
•<br />
Expozícia VLM SR, š.p.<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
9
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
Chovateľská prehliadka zhodov a trofejí pod holým nebom<br />
Chovateľská<br />
prehliadka zHOdov<br />
a trofejí ChPO Poľana<br />
Na LS Kyslinky v ChPO Poľana bola 20. mája<br />
prehliadka zhodov a trofejí jelenej zveri ulovených<br />
v sezóne 2015/<strong>2016</strong> v ChPO Poľana a generačnej<br />
zverničke Trnavy. Spolu s kolegami zo<br />
Správy lesov Pliešovce a z GR sme mali možnosť<br />
si túto prehliadku obzrieť.<br />
Ing. Pavel Vilhan, lesník, SL Pliešovce<br />
Obhospodarovaním ChPO Poľana sú poverené<br />
Lesy SR š.p., Banská Bystrica prostredníctvom<br />
OZ Kriváň a OZ Čierny Balog.<br />
Poľovný revír je zaradený do v I. akostnej<br />
triedy s NKS 459 kusov jelenej zveri. V roku<br />
2015 bol naplánovaný lov jelenej zveri<br />
v ChPO Poľana vo výške 159 kusov (41 jeleňov,62<br />
jeleníc,56 jelenčiat). V generačnej<br />
zverničke Trnavy bolo plánovaných 7 kusov<br />
(4 jelene, 1 jelenica,2 jelenčatá).<br />
V sezóne <strong>2016</strong>/<strong>2016</strong> bol napokon dosiahnutý<br />
úlovok 166 kusov, čo predstavuje 100%<br />
10 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
plánu. Lov podstatne ovplyvnil aj nájdený<br />
úhyn jeleňov, ktoré strhli vlky. V čase od 1.<br />
marca 2015 do 29. februára <strong>2016</strong> bolo v tejto<br />
oblasti nájdených a zaevidovaných osem<br />
strhnutých jeleňov. Z celkového počtu jeleňov<br />
ulovených v sezóne 2015/<strong>2016</strong> bolo<br />
18 trofejí medailových, z toho šesť zlatých,<br />
osem strieborných a štyri bronzové. Najsilnejší<br />
jeleň bol ulovený vo zvernici a bodová<br />
hodnota jeho trofeji dosiahla 242,81 bodov<br />
CIC. Druhý najsilnejší jeleň bol z voľného<br />
PR, jeho bodová hodnota trofejí dosiahla<br />
234,25 bodov CIC. Bohužiaľ, táto trofej<br />
je práve z jeleňa, ktorý bol strhnutý vlkmi.<br />
Ďalšie zlaté jelenie trofeje z voľného PR dosiahli<br />
hodnoty 217,68 b. CIC, 210,78b.CIC<br />
a 210,12 b. CIC.<br />
Na tejto prehliadke sme mali možnosť<br />
prezrieť si aj zhody z jeleňov nájdené v sezóne<br />
2015/<strong>2016</strong>. Celkovo bolo vystavených<br />
168 párov zhodov z 84 jeleňov a samostatných<br />
156 zhodov, spolu 240 kusov zhodov.<br />
Na otvorení výstavy zaznelo, že v ChKO<br />
Poľana sa každoročne pracovníci Lesov SR<br />
š.p. stretávajú s problémom tzv. „zhodárov“<br />
a veľká časť zhodov z tejto oblasti tak skončí<br />
v rukách neznámych ľudí, ktorí ich väčšinou<br />
speňažia. Zaujímavosťou tejto výstavy je, že<br />
ju každoročne organizujú na území LS Kyslinky<br />
a trofeje sú vystavené pod holým nebom,<br />
na drevených paneloch a zhody sú voľne<br />
položené na zemi.<br />
Škody spôsOBené<br />
poľovnou zverou<br />
a na zveri<br />
•<br />
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v spolupráci so Slovenskou poľovníckou<br />
komorou a Slovenskou lesníckou komorou zorganizovala konferenciu s názvom Škody spôsobené<br />
zverou a na zveri. Táto konferencia sa konala v budove okresného úradu v Banskej Bystrici dňa<br />
9. marca <strong>2016</strong>.<br />
štatistík NLC aj na lesných porastoch, keď už<br />
v roku 2009 dosahovali skoro jeden milión eur.<br />
Na vyriešenie tejto situácie padlo niekoľko názorov<br />
z radov odbornej verejnosti ako aj predstaviteľov<br />
jednotlivých komôr. Asi najviac mi<br />
v pamäti utkvel názor prezidenta SPK Ing. Tibora<br />
Lebockého PhD. presadiť do legislatívy<br />
Lebka z medveďa uloveného v CHPO Poľana<br />
Ako už názov napovedá, konferencia bola<br />
zameraná na škody spôsobovane zverou na<br />
lesných porastoch, poľnohospodárskych pozemkov,<br />
ale v neposlednom rade aj vo vinohradoch.<br />
Následok týchto škôd je narastajúca<br />
populácia voľne žijúcej raticovej zveri. Jelenia<br />
zver v roku 2014 podľa údajov Národného lesníckeho<br />
centra presiahla početnosť 29 000 ks,<br />
srnčia zver 24 000 ks, diviačia 54 000 ks, danielia<br />
7 000 ks a muflonia 5 000 ks. Tento ohromný<br />
počet raticovej zveri spôsobil v roku 2015<br />
podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej<br />
komory škody na poľnohospodárskej<br />
pôde vo výške presahujúcej 12,2 mil.€ na<br />
ploche 107- tisíc ha. Výrazne škody boli podlá<br />
Ing. Dávid Greňa, Referent<br />
oddelenia výroby GR, text, foto<br />
celoročný lov raticovej zveri, ako aj predkladania<br />
čeľusti odlovenej samičej zveri na chovateľskú<br />
prehliadku. Spolupráca na riešení škôd<br />
spôsobovaných zverou bola spečatená podpisom<br />
memoranda predsedom Slovenskej lesníckej<br />
komory Jaroslavom Šulekom, prezidentom<br />
Slovenskej poľovníckej komory Ing. Tiborom<br />
Lebockým PhD. a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej<br />
a potravinárskej komory Ing.<br />
Milanom Semančíkom. Dokument bol uzavretý<br />
na dobu určitú do 31. 12. 2025 a nadobudol<br />
účinnosť dňom podpisu.<br />
•<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
11
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
Keď nie je cieľom veľká<br />
ryBA, aleBO ako som chytil<br />
pstruha v Starej rieke<br />
Keď som nastúpil pracovať do VLM SR, na SL Pliešovce, po čase som sa dozvedel, že tu máme dokonca<br />
aj rybárske revíry, ba čo viac, ešte k tomu aj pstruhové. Rybárčeniu sa venujem už od mala,<br />
no najviac ma baví lov na prívlač a najmä lov pstruhov.<br />
ryby a tak som zamenil rotačku za menšiu. Za<br />
dve hodiny som mal nachytané nejaké čereble<br />
a asi 20 jalcov, ktorých som už potom ani nepočítal.<br />
Po tejto rybačke som si povedal, že najbližšie<br />
si vezmem už iba veci na mikroprívlač.<br />
V jednu nedeľu túto sezónu som sa konečne<br />
vybral na potok, vyzbrojený mojou ultra ľahkou<br />
udičkou na prívlač a krabičkami s malými<br />
a drobnými nástrahami. Cieľ bol jasný – trochu<br />
sa odreagovať, ale najmä chytiť konečne prvého<br />
pstruha. Miesto som mal už dlhšie vyhliadnuté.<br />
Most v Strhárskej doline, kde voda padala<br />
cez panely a bola poriadne okysličená, na<br />
brehu jelše s koreňmi siahajúcimi až do vody,<br />
to boli dobré predpoklady. Jednoducho ideálny<br />
„flek“ na pstruha. Pomaly nazriem cez zábradlie<br />
a… jalce usilovne zbierali. Rozmýšľam,<br />
čo dať ako prvé, vobler či rotačku? Samozrejme,<br />
zasa vyhrala rotačka. K vode sa zakrádam<br />
zboku, opatrne odhŕňam žihľavu a nahadzujem.<br />
Darí sa mi chytiť hneď jedného jalca, ale<br />
po ňom akoby uťal. Ryby stále vidím, skúšam<br />
meniť rotačky, ale jalce nie a nie poriadne zabrať,<br />
ako keby videli, že prvý sa oklamal. Posúvam<br />
sa ešte bližšie k vode a blyskáč pomaly<br />
vediem popod nohy popri paneli. Vtom vyštartoval<br />
ako blesk, tak ako to len pstruh vie,<br />
a zabral! Ja som sa ale zľakol a nezasekol som<br />
dobre, a tak pstruh zaparkoval zase pod panel.<br />
V duchu si myslím, výborne, ste tu! Som šťastný,<br />
pomaly ako keby som nejakého polmetrového<br />
chytil. Znova nahadzujem, a zasa to isté.<br />
Prudký štart a záber. Ale už som bol pripravený<br />
a zasekol som ho. Dvíham ho nad vodu,<br />
Mikro rotačky (pre porovnanie druhá zľava<br />
Mepps č. 1, tretia zľava Mepps č. 00)<br />
Ing. et Ing. Filip Kuffa, referent<br />
OV GR Pliešovce<br />
Hneď som si zistil, kto mi môže dať povolenku,<br />
a bol som si ju na riaditeľstve u Ing. Derca<br />
vybaviť. Keď som si „okukol“ potoky, len<br />
som skonštatoval, že na náš „Ľubičák“ a Bielu<br />
vodu v Kežmarku sa síce nechytajú, ale ich<br />
charakter vyzerá byť dobrý a pstruhy by tam<br />
mohli byť. Prvé dva roky sa mi tam síce nepodarilo<br />
pstruha chytiť (to som však bol chytať<br />
len symbolicky, možno na troch vychádzkach),<br />
ale kolegovia mi vraveli, že každý rok<br />
sa zarybňuje a že sa určite dočkám. A keď mi<br />
kolega Jano povedal, že tento rok má vo výkaze<br />
zase nejaké tie pstruhy zapísané, zamyslel<br />
som sa nad sebou a stanovil si cieľ, že musím<br />
pstruha chytiť aj ja.<br />
Ešte úplne prvýkrát pri vode som si všimol,<br />
že v potoku bolo pomerne veľa čereblí a jalcov.<br />
Prišiel som na to počas rybačky, keď som mal<br />
zábery, ale ryby nie. Samozrejme, začínal som<br />
chytať ako tradične mepskou, tuším dvojkou,<br />
osvedčená klasika na pstruha, ale nielen naň.<br />
Po chvíľke som vytiahol 35-centimetrového<br />
jalca a jedného menšieho, pustil som ich však<br />
späť. Všimol som si však, že mi išli aj menšie<br />
Zarybňovanie revírov GR Pliešovce<br />
usmievam sa. Vravím si, paráda, konečne je<br />
tam, prvý pstruh. Obzerám si ho, nechcem ho<br />
brať zbytočne na breh, chcem si namočiť ruku.<br />
Vtom sa pstruh zatrepe, vyslobodzuje sa z trojháčika<br />
a padá späť do vody. Dokelu, to je pomaly<br />
ako keby som ho ani nechytil, ale neprekáža<br />
mi to. Postupujem pomaly dolu prúdom<br />
a prechytávam všetky miesta. Všade, kde je<br />
len trochu hlbšia voda, ryby útočia. Už mám<br />
pár jalcov sem-tam aj čerebľa sa podarí. Vtom<br />
mám v jednom z prúdikov ďalší záber. Zasekávam<br />
a vidím, že je to malá ryba. Hneď mi napadlo,<br />
že je to čerebľa, dnes už piata. Namáčam<br />
ruku a keď sa prizriem lepšie – no veď to<br />
je malý pstruh! Určite z tých, čo sa zarybňovali<br />
tohto roku. Vyberám mobil a dokumentujem<br />
si ho. Opatrne ho púšťam, nahadzujem,<br />
a hneď mám ďalší záber a vyťahujem podobného<br />
pstruha ako toho prvého. V duchu si myslím,<br />
paráda, podarilo sa mi splniť cieľ, chytiť<br />
pstruha. Som spokojný, je vidieť, že je ich tu<br />
viac. Aj tohto som opatrne pustil späť. Potom<br />
som ešte prechytal ďalší úsek potoka, poťahal<br />
nejaké rybky a zabalil som to, že na dnes stačí.<br />
Aj keď to boli malé ryby, predsa ma všetky<br />
potešili a prišiel som si na svoje. Spokojný odchádzam<br />
domov, veď cieľom neboli veľké ryby,<br />
ale pstruh…<br />
•<br />
12 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
Poľovníctvo a rybárstvo<br />
prvé losie mláďa narodené<br />
na území Slovenska<br />
článok nám z vlastnej iniciatívy zaslala<br />
Ing. Zdenka Olšanská<br />
Marketingová asistentka Zveroparku.<br />
V Zveroparku sa podaril unikát, o akom sa na<br />
Slovensku ani nechyrovalo. Narodilo sa tu prvé<br />
mláďa losa mokraďového. Po 300 rokoch je to<br />
prvé losie mláďa narodené na území Slovenska.<br />
V areáli, ktorý sa nachádza neďaleko Žarnovice<br />
žije mnoho zvierat, spomedzi všetkých druhov<br />
sú však najväčším lákadlom losy mokraďové.<br />
Mohutný los Hans, ktorého majiteľ Zveroparku<br />
Ing. Vladimír Vikor priniesol z Nórska a krásna<br />
losica Gigi, ktorá pochádza z Nemecka sú zo<br />
všetkých zvierat pre návštevníkov najzaujímavejšie.<br />
Losy mokraďové sú pôvodnými obyvateľmi<br />
našich lesov, bohužiaľ ich posledný výskyt na<br />
našom území bol zaznamenaný približne pred<br />
300 rokmi. My ľudia, sme ich totiž sami vyhubili.<br />
To, že sa v Zveroparku narodilo malé losíča,<br />
ktoré zatiaľ ešte nemá meno, považuje Ing. Vikor<br />
za jedinečnú udalosť nielen na farme, ale na<br />
celom Slovensku.<br />
V to, že by sa mohlo narodiť malé losíčatko,<br />
všetci tajne dúfali. Počas ruje so záujmom sledovali<br />
ako si Hans pripravuje rujisko a pokúša<br />
sa o párenie. Samotný akt párenia však nikto zo<br />
zamestnancov nevidel. Brezivosť samice Gigi<br />
tak naznačovalo až jej narastajúce bruško. Mláďa<br />
prišlo na svet 18. 5. <strong>2016</strong> v doobedných hodinách.<br />
Pôrod bol veľmi rýchly a bezproblémový.<br />
Mláďatko sa už od začiatku javilo veľmi životaschopne,<br />
krátko po narodení sa dožadovalo<br />
matkinho mlieka. Niekoľko týždňov stravu<br />
mláďaťa tvorilo výhradne mlieko, dnes už,<br />
ochutnáva aj stravu svojich rodičov a zo všetkého<br />
mu najviac chutí mrkvička.<br />
Prvé týždne mali možnosť pozorovať samicu<br />
s mláďatkom len zamestnanci Zveroparku.<br />
Matka aj mláďa potrebovali určitý čas pokoj<br />
a oddych. Dnes si už pohľad na kompletnú<br />
losiu rodinku môžu vychutnávať aj návštevníci<br />
farmy.<br />
Areál farmy sa rozprestiera na ploche 21<br />
hektárov pričom losia obora zaberá takmer<br />
tretinu. Zveropark sa vyhýba označeniu zoologická<br />
záhrada, je to areál pre rodiny s deťmi,<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
ktorého hlavnou dominantou je krásna príroda.<br />
Prehliadka zvierat či rôzne ďalšie služby<br />
a atrakcie sú doplnkom, ktorý spestrí celodenný<br />
výlet návštevníkov.<br />
Jar bola v Zveroparku naozaj plodná, narodili<br />
sa líščie mláďatá, muflóniky, daniele, jahniatka,<br />
zajačiky či kuriatka bažanta zlatého.<br />
Po 74 rokoch vyšla nová<br />
publikácia o histórii<br />
lesníctva na Slovensku<br />
Lesy Slovenskej republiky vydali jedinečnú<br />
publikáciu o histórii lesníctva na Slovensku.<br />
Dielo Viliama Stockmanna Dejiny lesníctva<br />
na Slovensku obsahuje viac ako 1000 strán textu,<br />
fotografií a historických dokumentov, ktoré<br />
tento lesník, ochranca prírody a historik spracovával<br />
takmer tri roky.<br />
Doposiaľ jedinou podobnou publikáciou<br />
boli Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku<br />
Andreja Kavuliaka z roku 1942. Neboli však<br />
také obsiahle a ich zameranie sa od novej publikácie<br />
líšilo, nakoľko venoval značnú časť práce<br />
dendrológii drevín a drevárskemu vývoju.<br />
„Lesníctvo je súčasne s baníctvom odvetvie,<br />
ktoré má na území Slovenska najbohatšiu históriu.<br />
Podnik Lesy Slovenskej republiky je najväčším<br />
správcom lesov a preto bolo logické, že<br />
podporil snahu o zhrnutie tejto bohatej histórie<br />
v jednej publikácii. Som presvedčený že táto<br />
kniha bude zdrojom informácií pre celé generácie<br />
nielen lesníkov, ale i žiakov, študentov, či záujemcov<br />
o históriu,“ povedal poverený generálny<br />
riaditeľ podniku Lesy Slovenskej republiky<br />
Jozef Bystriansky.<br />
Dejiny lesníctva na Slovensku sú dlho očakávaná<br />
a pre ďalší vývoj slovenského lesného<br />
hospodárstva a lesníctva významná publikácia.<br />
Mapujú vývoj lesného hospodárstva od prelomu<br />
prvého a druhého tisícročia až po začiatok<br />
fungovania podniku Lesy Slovenskej republiky<br />
v roku 2000.<br />
Autor knihu rozdelil do desiatich kapitol<br />
podľa štátoprávnych formácií, ktoré postupom<br />
stáročí na území dnešného Slovenska existovali.<br />
Začína postupujúcim vznikom vlastníckeho<br />
hájenia lesov pre poľovníctvo, pokračuje vznikom<br />
baníctva a hutníctva, keď pribúda potreba<br />
drevnej hmoty, ktorá neskôr vyústi do postupného<br />
riadeného lesného hospodárstva spojeného<br />
so vznikom lesníckej legislatívy. „Takto som<br />
postupoval cez obdobie tisíc rokov – samozrejme<br />
len stručne, pretože som mal k dispozícii<br />
len tisíc strán,“ vysvetľuje Viliam Stockmann.<br />
Kompletný materiál je výsledok niekoľkých<br />
desaťročí archívnych výskumov. V publikácii<br />
autor cituje listy a ďalšie dokumenty, ich čísla<br />
a dátumy, z ktorých archívnych fondov pochádzajú.<br />
V prevažnej časti publikácie sa autor vyhýba<br />
subjektívnym hodnoteniam, hoci poznamenáva:<br />
„Niekedy sa tomu vyhnúť nedalo“.<br />
Práca hlavného lesného radcu Andreja Kavuliaka<br />
z roku 1942 mapuje vývoj lesov a lesného<br />
hospodárstva od 1. storočia až do 40.<br />
rokov 20. storočia a hoci sa v dnešných odborných<br />
kruhoch považuje skôr za odborno-popularizačnú<br />
prácu, stala sa základným kameňom<br />
pre výskum dejín lesov a lesníctva na Slovensku<br />
a vyzdvihla historický význam lesníctva<br />
pre celé územie Slovenska. Od konca 90. rokov<br />
sa myšlienkou súborného spracovania dejín lesníctva<br />
na Slovensku zaoberal aj dlhoročný pracovník<br />
Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho<br />
múzea, lesník-historik a autor deviatich<br />
knižných publikácií z lesníckej histórie Ing. Jozef<br />
Urgela, CSc. Zámer však nestihol zrealizovať.<br />
Zdroj: tlačová správa Lesy SR, š.p.<br />
Dni svätého Huberta <strong>2016</strong><br />
Srdečne pozývame všetkých čitateľov „Vojenských<br />
lesov“ na celoslovenské poľovnícke<br />
slávnosti Dni sv. Huberta, ktorých 26. ročník<br />
bude v areáli svätoantonského kaštieľa 3. a 4.<br />
septembra. Hlavnými organizátormi sú Múzeum<br />
vo Svätom Antone, Slovenská poľovnícka<br />
komora, Slovenský poľovnícky zväz,<br />
firma Šomek a významnými spoluorganizátormi<br />
sú <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p.<br />
a LESY SR, š. p. Nad oslavami prevzalo záštitu<br />
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja<br />
vidieka SR.<br />
Návštevníci sa môžu sa tešiť na osvedčené<br />
sprievodné podujatia - ukážky sokoliarstva,<br />
poľovníckej kynológie, atraktívny rybolov,<br />
módnu prehliadku poľovníckeho oblečenia,<br />
poľovnícky chodník, súťaž „Stopami zveri“,<br />
ukážky streľby z lukov, kuší a historických<br />
zbraní, divadelné predstavenie Paradájz<br />
Pikčr, špeciálnu klubovú výstavu alpských<br />
jazvečíkovitých duričov, laserové strelnice,<br />
dychovú hudbu Sitňanka, folklórnu skupi-<br />
13
aktuality<br />
nu Sitňan. Chýbať nebudú súťaže Hájnikova<br />
žena – o najsympatickejšiu poľovníčku, Poľovníctvo<br />
vo fotografii, Poľovnícky nôž <strong>2016</strong>,<br />
Poľovnícky šperk <strong>2016</strong>, Poľovnícky klobúk,<br />
Naj brada – o najdlhšiu a najkrajšiu bradu,<br />
vtipné súťaže „5F poľovníka“, v hádzaní flinty<br />
do žita, Antonský diviak <strong>2016</strong> – v streľbe<br />
lukom na terč, Majstrovstvá Slovenska vo vábení<br />
jeleňov Halali a MS vo vábení srnčej, diviačej<br />
a dravej zveri. Na podujatí odovzdajú<br />
medaily MPRV SR a medaily sv. Huberta zaslúžilým<br />
poľovníkom.<br />
Zlatým klincom programu osláv bude už<br />
tradične svätohubertovská omša so sprievodom<br />
s uloveným jeleňom a obetnými darmi.<br />
Bohoslužba je dôstojným vzdaním vďaky<br />
Stvoriteľovi za prírodu a život v nej. Pred<br />
omšou bude koncert, na ktorom vystúpi už<br />
tradične Barbora Šaling Legényová, kvarteto<br />
lesných rohov Laugarício a domáci chrámový<br />
spevokol zo Svätého Antona.<br />
Tohtoročné Dni sv. Huberta prinesú aj novinky:<br />
výstavu Vtáky (výtvarné práce, sokoliarstvo,<br />
pernatá poľovná zver, Ferdinand<br />
Coburg ako ornitológ, unikátne kolibríky,<br />
fotografie biómov Brazílie, motívy vtákov na<br />
odznakoch, známkach, minciach…), výstavu<br />
Unikátne trofeje Spiša, program o vtákoch<br />
a ornitológii (45 rokov SKS pri SPK), výstavu<br />
výtvarných prác akad. soch. Ladislava Sulíka,<br />
výstavu fotografií poľovnej zveri Jána<br />
Slováka a Vladimíra Viciana a pripravujeme<br />
ďalšie.<br />
Aj tento rok sa môžu návštevníci osláv zapojiť<br />
do „Hubertovskej kvapky krvi“. Počas<br />
šiestich ročníkov sa na odbere zúčastnilo<br />
spolu už 216 darcov. Veríme, že poľovníci<br />
a lesníci opäť dokážu pomôcť aj s tou najvzácnejšou<br />
tekutinou. Vopred úprimne ďakujeme.<br />
Tešíme sa na Vašu návštevu.<br />
za organizátorov: Marian Číž<br />
janosikove-dni-<strong>2016</strong>/<br />
LIGNUMEXPO – Les <strong>2016</strong><br />
Bohatý sprievodný program bude počas celého<br />
trvania veľtrhu LIGNUMEXPO – Les<br />
<strong>2016</strong> (27. – 30. septembra <strong>2016</strong>) na výstavisku<br />
Agrokomplex v Nitre sprevádzať odborných<br />
návštevníkov. Obohatí ich o cenné poznatky<br />
z oblasti drevospracujúceho odvetvia (vrátane<br />
výroby nábytku). Všetky sprievodné podujatia<br />
sa počas veľtrhu budú konať priamo na výstavisku<br />
a účasť pre každého odborníka bude<br />
vítaná. Výstavisko bude prístupné od 9:00 do<br />
17:00 (v piatok do 15:00). Keďže sa veľtrh koná<br />
raz za 2 roky, spĺňa podmienky zaradenia do<br />
svetového kalendára akcií EUMABOIS so zameraním<br />
na drevárske a lesné hospodárstvo.<br />
Jubilejný 20. ročník veľtrhu LIGNUMEX-<br />
PO je výnimočný aj tým, že počas jeho konania<br />
budeme sláviť 25. výročie založenia tejto<br />
veľtrhovej tradície. Premiérový ročník sa konal<br />
od 28. 9. do 2. 10. 1991 za účasti 222 vystavovateľov<br />
na ploche 12 tis. m². Záujem o prehliadku<br />
moderných technológií sa prvých 15<br />
rokov neustále zvyšoval. Keď sa už podarilo<br />
slovenský drevársky priemysel zmodernizovať<br />
a technologicky vyrovnať, nitrianska prehliadka<br />
prešla na 2-ročnú periodicitu. Rozsah<br />
prehliadky sa stabilizoval a kopíruje súčasné<br />
trendy. Na uplynulom 19. ročníku LIG-<br />
NUMEXPO – Les 2014 sa zúčastnilo 174 vystavovateľov<br />
zo Slovenska, Českej republiky,<br />
Rakúska, Nemecka, Talianska, Poľska, Maďarska<br />
na ploche 12 tis. m². Do veľtrhových<br />
expozícií prišlo 8230 návštevníkov. Odbornosť<br />
veľtrhu LIGNUMEXPO <strong>2016</strong> bude garantovať<br />
Zväz spracovateľov dreva SR a jeho<br />
súčasť – prehliadku LES <strong>2016</strong> š.p. Lesy SR.<br />
www.lesmedium.sk<br />
Jánošíkove dni <strong>2016</strong><br />
Aj tento rok sa môžete tešiť už na 54.ročník<br />
jedného z najlepších folklórnych festivalov<br />
na Slovensku Jánošíkove dni. Tento<br />
rok sa uskutočnia v dňoch 4. 8. – 7. 8. <strong>2016</strong>.<br />
Program bude opäť bohatý a určite nebude<br />
chýbať Terchovská muzika zapísaná v UNE-<br />
SCO, konský vozový sprievod či obľúbené<br />
vystúpenie Terchovského symfonického orchestra.<br />
http://terchova.info/podujatia/<br />
Sponzori a partneri:<br />
- Mesto Malacky<br />
- Bratislavský samosprávny kraj<br />
- Klub slovenských poľovníčok<br />
-Centrum voľného času Malacky<br />
- <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky š.p.<br />
OZ Malacky<br />
PROGRAM<br />
- Agropartner Plavecké Podhradie<br />
- Margita s.r.o.<br />
- Junior s.r.o.<br />
- Lovinteriér s.r.o.<br />
- DIGI SLOVAKIA s.r.o.<br />
Zvolen má titul<br />
Mesto lesníctva<br />
Zvolen a jeho história sú dlhodobo prepojené<br />
s lesníctvom. Aj v súčasnosti tam sídli viacero<br />
významných lesníckych organizácií a je tiež<br />
hostiteľom Lesníckych dní. Preto mesto 18. apríla<br />
spečatilo dlhoročnú spoluprácu s jedenástimi<br />
miestnymi lesníckymi organizáciami podpisom<br />
memoranda o spolupráci na Starej radnici. Zvolen<br />
tak prijal titul „mesto lesníctva“. Lesníctvo<br />
sa stalo významnou súčasťou jeho života s dôrazom<br />
na vedu a výskum, vzdelanie, hospodárstvo,<br />
životné prostredie, kultúru a cestovný<br />
ruch. Základným poslaním spolupráce je podpora<br />
prezentácie mesta Zvolen ako mesta lesníctva.<br />
Hlavným cieľom spolupráce je koordinovať<br />
aktivity a spolupracovať pri konkrétnych aktivitách<br />
jednotlivých organizácií a inštitúcií, zapojených<br />
do spolupráce, s cieľom maximálne využiť<br />
odborný potenciál jednotlivých partnerov.<br />
Od 9.00 hod - klubová výstava jazvečíkov a kokršpanielov<br />
- oblastná výstava psov všetkých plemien<br />
Od 10.00 hod - „Poľovníci deťom„ - súťaž v kreslení, lukostreľba, preteky<br />
v streľbe zo vzduchovky, maľovanie na tvár, výstava živých zvierat<br />
skákací hrad, Sagittarius – historický šerm<br />
Od 11.00 hod - slávnostné otvorenie PD <strong>2016</strong><br />
- oceňovanie osobností SPZ v okrese Malacky<br />
- pripomenutie si duchovného odkazu Sv. Huberta<br />
- Divadelná scéna o poľovníckych začiatkoch – SPIDUCH Rohožník<br />
- Malacké halali<br />
Od 13.00 hod - hudobné pódium - skupina Black Horse<br />
Od 16.00 hod - vyhodnotenie súťaží<br />
Od 16.25 hod - žrebovanie darov od priateľov Poľovníckeho dňa<br />
od 19.00 do 24.00 hod - poľovnícka tancovačka ECHO BAND<br />
Sprievodné podujatia:<br />
Obvodná poľovnícka komora MALACKY<br />
Slovenský poľovnícky zväz<br />
Okresná organizácia Malacky<br />
Zámocký park Malacky<br />
13. august <strong>2016</strong><br />
• Vystúpenie sokoliarov – Danko Dolany<br />
• Výstava terénnych automobilov Nissan<br />
• Ukážky vábenia zveri<br />
• Výstava fotografií od Jána Hlaváča<br />
• Medzinárodná súťaž vo varení gulášu „Gulášnik PD <strong>2016</strong>„<br />
• Poľovnícke projekty na ochranu životného prostredia<br />
• Predajné stánky poľovníckych potrieb, šperkov ale aj jedál a nápojov<br />
• historia a súčastnosť poľnohospodárskych strojov<br />
Partneri podujatia:<br />
ČASOPIS<br />
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
s cezhraničnou spoluprácou<br />
Mediálni partneri:<br />
časopis Poľovníctvo a rybárstvo<br />
Malacký hlas<br />
Poľovnícka informačná databáza<br />
Vydavateľstvo Šomek<br />
Zoznam.sk<br />
14 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
Aby ste sa ani v jednom z našich čísel nenudili a mohli sa ja trošku zahrať,<br />
vymýšľame pre vás, naši malí kamaráti vždy novú hru, alebo aktivitu. Teraz<br />
máte vložené pexeso, ktoré treba iba vystribnúť a hra sa môže žačať.
od spoločných koreňov<br />
Lesnické parky<br />
umožňují lesnické<br />
hospodaření, ochranu<br />
přírody i využití<br />
lesa veřejností<br />
„Území pro přírodu i pro lidi“, s tímto mottem v květnu 2010 založili Lesnický park Křivoklátsko<br />
tři partneři - státní podnik Lesy České republiky, Jerome Colloredo-Mannsfeld a základní pobočka<br />
České lesnické společnosti Křivoklát. V pondělí 9. května požehnal parku i lesníkům kardinál<br />
Dominik Duka. Akce na Křivoklátsku v areálu u lesnické chaty Emilovna se konala 9. 5. <strong>2016</strong> pod<br />
záštitou prezidenta České republiky. Součástí neformální oslavy 5. výročí založení Lesnického<br />
parku Křivoklátsko byla i lesnická exkurze v jeho lesích.<br />
Zachovat a podpořit přírodní, krajinné<br />
a kulturní hodnoty v jednom z nejucelenějších<br />
komplexů lesa v republice, na<br />
Křivoklátsku, to byl záměr zakladatelů lesnického<br />
parku. Ten se rozkládá na třinácti tisících<br />
hektarech od Zbiroha až po Nižbor, tedy<br />
v Plzeňském i Středočeském kraji. „Je ukázkou<br />
zachování přírodních hodnot Křivoklátska<br />
a současně produkčního potenciálu lesů i lesnictví<br />
jako kulturního odkazu našich předků,“<br />
vysvětlil generální ředitel státního podniku<br />
Lesy ČR Daniel Szórád. V posledních letech<br />
se v křivoklátských lesích postupně mění druhová<br />
skladba ve prospěch listnáčů a jedle, které<br />
nahrazují smrk, borovici a modřín. Zvyšuje<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
se podíl přirozené obnovy i podíl podrostního<br />
způsobu hospodaření. Lesy produkují nezanedbatelné<br />
množství dřevní hmoty, naší jediné<br />
obnovitelné suroviny. „Lesnický park se<br />
stává jakýmsi oknem do hospodaření v lesích<br />
bez ohledu na formu vlastnictví,“ uvádl Michal<br />
Pernica, ředitel společnosti Colloredo-<br />
-Mannsfeld.<br />
Motto "Území pro přírodu i pro lidi" je<br />
v parku uplatňováno prakticky. „Lesy jsou<br />
volně přístupné, v parku budujeme odstavná<br />
parkoviště či přístřešky, upravujeme zdroje<br />
vody. Přestože se v parku lesnicky hospodaří,<br />
myslíme i na návštěvníky, kteří les využívají<br />
ke sportu, houbaření i odpočinku,“ říká Miroslav<br />
Pecha, ředitel obecně prospěšné společnosti,<br />
která o park pečuje. Na své si v parku<br />
přijdou nejen lesníci, ale i geologové, botanici,<br />
entomologové či ornitologové. Do křivoklátských<br />
lesů se postupně vracejí vzácné druhy<br />
ptáků – raritou je aktivní hnízdění páru orla<br />
mořského, ale i savců, jako je vydra říční<br />
a bobr evropský, které se tu desítky i stovky<br />
let nevyskytovaly. Ing.Pecha připomněl jména<br />
dvou lesnických odborníků, kteří se o založení<br />
lesnického parku zasloužili: Ing. Vladimíra<br />
Krečmery a Ing. Jiřího Nováka.<br />
LPK vznikl jako alternativa k národnímu<br />
parku. Brzy však dostal jiný rozměr. Položil<br />
základ novému pojetí péče o <strong>lesy</strong> i krajinu<br />
a byl impulsem k založení dalších dvou<br />
lesnických parků - na Bezdězu v areálu Vojenských<br />
lesů a statků, s. p. a v lesích Školního<br />
lesního podniku Masarykův les Křtiny MU<br />
Brno. „Máme ambice zapojit se do mezinárodní<br />
sítě modelových lesů a sdílet tak informace<br />
o způsobech hospodaření v lesích za hranicemi,“<br />
dodal Miroslav Pecha. Mapový materiál<br />
i další informace o parku jsou k dispozici<br />
v Informačním a vzdělávacím středisku Lesů<br />
ČR se sídlem na Křivoklátě nebo na webových<br />
stránkách www.lpkrivoklatsko.cz.<br />
Z tiskové zprávy připravil a doplnil<br />
Jiří Junek, foto internet •<br />
19
história<br />
Vernisáž výstavy Vtáky<br />
Jedinečná výstava „Vtáky“<br />
V Múzeu vo Svätom Antone sme radi uvítali myšlienku našich priateľov Evky Linhartovej Bachratej<br />
a PhDr. Bohumíra Bachratého, CSc., zrealizovať výstavu výtvarných prác s tematikou vtáctva.<br />
Súhlasili sme, no zároveň sme sa rozhodli výstavu obohatiť a rozšíriť z umeleckého aj na odborný<br />
rozmer. Tak vznikla unikátna výstava Vtáky, ktorá predstavuje túto skupinu živočíchov vskutku<br />
nevídaným spôsobom: okrem výtvarných prác členov Spoločnosti voľných výtvarných umelcov<br />
Slovenskej výtvarnej únie sme predstavili ozaj veľmi širokú škálu artefaktov a súvislostí, ktoré sa<br />
k vtákom viažu.<br />
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom<br />
Antone (text), Lubomír Lužina (foto)<br />
V našom kaštieli býval ako posledný užívateľ<br />
bulharský cár Ferdinand Coburg (1861 -1948)<br />
- uznávaný ornitológ, ktorý na svoje prírodovedné<br />
výpravy cestoval aj mimo Európy. Táto<br />
skutočnosť je na výstave spomenutá a prezentuje<br />
aj jeho poznávacie cesty do Brazílie, Argentíny,<br />
Čile a iných krajín, na ktorých získal<br />
mnoho vzácnych exponátov exotického vtáctva.<br />
Ako malému chlapcovi mu otec August<br />
Coburg daroval párik austrálskych piniek, čo<br />
v ňom prebudilo záujem o vtáctvo. Ornitológom<br />
bol už od svojich 13. rokov. Ako prvý ho<br />
zaúčal korunný princ Rudolf Habsburgský.<br />
Ako 18-ročný sa stal členom Nemeckej ornitologickej<br />
spoločnosti a neskôr bol členom aj<br />
Maďarskej a Anglickej ornitologickej spoločnosti.<br />
Nebol len obyčajným zberateľom prírodnín,<br />
no taktiež uznávaným odborníkom – výskumníkom.<br />
Spoločne s bratom Ľudovítom<br />
Augustom (1845 – 1907) podnikol v roku 1879<br />
cestu do Brazílie a ďalšiu do Južnej Ameriky<br />
(Brazília, Argentína a Čile) absolvoval v rokoch<br />
1927- 1928. Vo vitríne vystavujeme aj<br />
publikáciu z nemeckého Prírodovedného múzea<br />
v Coburgu s fotografiami kolibríkov, ktoré<br />
do múzea daroval brat Ferdinanda – Ľudovít<br />
August - manžel dcéry brazílskeho cisára<br />
Pedra II. – Leopoldíny a tiež výborný prírodovedec.<br />
Výstava predstavuje aj skutočnosť, že<br />
Ferdinand Coburg navštívil tiež Afriku, kde<br />
cestoval v stopách Alfreda Edmunda Brehma<br />
(1829 – 1884). Keď založil v Sofii zoologickú<br />
záhradu, jej prvým chovaným vtákom bol sup<br />
tmavohnedý (Aegypius monachus). V zbierkach<br />
múzea nechýbajú nádherné výtvarné práce<br />
i práce umeleckého remesla s motívmi vtákov,<br />
z ktorých časť je na výstave predstavená.<br />
Medzi najznámejších slovenských výtvarníkov,<br />
ktorí sa venujú poľovníckym motívom,<br />
patrí bezpochyby Karol Sovánka (1883 – 1961).<br />
Na výstave nechýbajú jeho krásne olejomaľby<br />
„Hlucháň“ a „Súboj roztokaných tetrovov“.<br />
Naše múzeum je poľovnícke, teda sa nám na<br />
výstave patrí predstaviť aj pernatú zver a dnes<br />
už najmä ochranárske poslanie poľovníkov vo<br />
vzťahu k zveri a životnému prostrediu. Slovenská<br />
poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky<br />
zväz dnes zaznamenávajú dostatok poľovnej<br />
zveri z radov cicavcov, ale práve u pernatej<br />
zveri je táto situácia opačná. Aj preto venujú<br />
veľa úsilia na zlepšenie životných podmienok<br />
pre druhy, ktorých preparáty môžu návštevníci<br />
uvidieť vo vitrínach: jarabica poľná (Perdix<br />
perdix), sluka lesná (Scolopax rusticola)<br />
a bažant poľovný (Phasianus colchicus). Keďže<br />
je naše múzeum aj významným odborným<br />
prírodovedným pracoviskom, predstavujeme<br />
stručne aj biológiu, etológiu, stavbu pera a vo<br />
vitríne nechýbajú na porovnanie aj zoopreparáty<br />
nášho najväčšieho vtáka – dropa fúzatého<br />
(Otis tarda) i najmenšieho králika zlatohlavého<br />
(Regulus regulus). Naše múzeum mnoho rokov<br />
úspešne spolupracuje so Slovenským klubom<br />
sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore.<br />
Sokoliarstvo – lov za pomoci pernatých<br />
dravcov, má na Slovensku bohatú históriu<br />
a tradície. Jeho korene môžeme hľadať už v 2.<br />
tisícročí pred n. l. v ázijských krajinách. Do<br />
Európy sa dostalo asi v 4. storočí n. l. a veľký<br />
rozmach zaznamenalo v stredoveku. Vycvičiť<br />
dravca na lov sa považuje za veľké umenie a sokoliari<br />
boli vždy na panovníckych dvoroch vysoko<br />
cenení. Dnes sokoliarstvo pomáha najmä<br />
Karol Sovánka Súboj roztokaných tetrovov<br />
pri ochrane samotných dravcov, pri biologickej<br />
ochrane letísk, no taktiež ako súčasť výchovno-vzdelávacích<br />
aktivít, pri ktorých sa človek<br />
učí poznávať prírodu a jej zákonitosti. Sokoliarstvo<br />
je zapísané aj na Listinu svetového<br />
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.<br />
Slovenský klub sokoliarov pri SPK bol uvedený<br />
v roku 2011 do Siene úcty a slávy poľovníctva<br />
na Slovensku a v roku <strong>2016</strong> si pripomína svoje<br />
45. výročie. Na vernisáži výstavy VTÁKY vystúpil<br />
s príhovorom aj Ing. Alojz Kaššák – prezident<br />
Slovenského klubu sokoliarov pri SPK.<br />
Na Slovensku má sokoliarstvo bohaté tradície,<br />
je medzinárodne uznávané, a práve v našom<br />
banskoštiavnickom regióne máme zaujímavé<br />
svetové prvenstvo: na ZŠ s MŠ Maximiliána<br />
Hella v Štiavnických Baniach sa začalo sokoliarstvo<br />
vyučovať ako predmet na základnej<br />
škole vlastne prvýkrát na svete. Sokoliarstvo na<br />
výstave predstavujú práve exponáty z tejto školy<br />
(sokoliarske pomôcky – rukavica, pútka, čiapočky,<br />
dĺžec, rolničky, obrazy s pierkami sokola<br />
i jastraba). V rukách detí je budúcnosť našej<br />
prírody. Naše múzeum robí veľké množstvo<br />
20 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
história<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
aktivít s deťmi a pre deti. Na vernisáži výstavy<br />
nechýbali deti z tejto školy so živými dravcami<br />
a pod mikroskopom s monitorom zapožičaným<br />
z tejto školy mohli návštevníci uvidieť<br />
jedno z úžasných diel prírody - sojčie pierko.<br />
Aj ZŠ s MŠ Ferdinanda Coburga vo Svätom<br />
Antone s nami spolupracuje už mnoho rokov<br />
a aj deti z tejto školy obohatili výstavu Vtáky<br />
o výtvarné práce. Na vernisáži prispeli deti<br />
zo svätoantonskej školy aj kultúrnym programom<br />
– odzneli pesničky i básne s tematikou<br />
vtáctva. Príroda od nepamäti inšpirovala, inšpiruje<br />
a nikdy neprestane inšpirovať umelcov.<br />
Vtáky patria medzi najvďačnejšie stvárňované<br />
živočíchy. Ich zobrazenia nachádzame na poštových<br />
známkach, odznakoch, platidlách, medailách,<br />
vlajkách, erboch, najnovšie aj logách…<br />
Súčasťou našej výstavy je aj zbierka známok,<br />
odznakov a mincí s tematikou vtáctva. Unikátnu<br />
kolekciu platidiel – predovšetkým mincí<br />
s vtáčou tematikou láskavo poskytol na výstavu<br />
Mgr. Ján Kautman – riaditeľ SNM – Prírodovedného<br />
múzea z Bratislavy. Platidlá sú z 35<br />
krajín všetkých kontinentov: Juhoafrická republika,<br />
Venezuela, Indonézia, Čile, Zambia,<br />
Kanada, Austrália, Namíbia, Trinidad a Tobago,<br />
Vatikán, Singapur, Nórsko, Andorra, Maďarsko,<br />
Chorvátsko, EÚ, Somálsko, Zimbabwe,<br />
Írsko, Anglicko, Slovinsko, Nový Zéland,<br />
Botswana, Poľsko, Britské Panenské Ostrovy,<br />
Falklandské Ostrovy, USA, Malta, Gambia,<br />
Tanzánia, Kuba, Filipíny a Grécko. Na výstave<br />
sú prezentované aj veľkorozmerné fotografie<br />
vtákov 6 biómov Brazílie – láskavo zapožičané<br />
z veľvyslanectva Brazílie v Bratislave a zoopreparáty<br />
exotického vtáctva - vrátane kolibríkov<br />
- drahokamov vtáčej ríše, láskavo zapožičané<br />
zo Slovenského národného múzea - Prírodovedného<br />
múzea v Bratislave. Vystavené sú Tukan<br />
pestrý, Amazoňan bielohlavý, Skalniak<br />
peruánsky a 10 druhov kolibríkov, ktoré sú<br />
vskutku jedinečné.<br />
Medzi zaujímavé ľudské aktivity, ktoré na<br />
výstave predstavujeme, patrí aj vtáčnikárstvo.<br />
Ide o odchyt drobného vtáctva, existuje<br />
pri love a sokoliarstve od nepamäti a to aj na<br />
našom území. Prvé záznamy nachádzame už<br />
v staroveku (Stredomorie, Rím). Do 15. storočia<br />
bolo chytanie drobných vtákov voľné, no<br />
neskôr dochádzalo k postupným obmedzeniam.<br />
Vtáctvo sa chytalo na lep (z bobulí imela),<br />
do sietí, klietok, pascí, sklopcov, na výrovku,<br />
na volavcov… Aj Ján Amos Komenský<br />
spomína vtáčnikárstvo - čižbu vo svojom diele<br />
Orbis Pictus. Dnes je vtáčnikárstvo legálne<br />
ešte napr. v Španielsku, Rakúsku a poznatky<br />
z odchytu vtákov používajú aj ornitológovia<br />
pri krúžkovaní. V oblasti baníckych osád sa<br />
chytené drobné vtáctvo používalo aj v bani -<br />
ako indikátor dostatku vzduchu. Najčastejšie<br />
sa chytali stehlíky, čížiky, krivonosy, sýkorky,<br />
drozdy, hýle a škovránky.<br />
Hlavnou zložkou výstavy sú práce členov<br />
Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľných<br />
výtvarných umelcov, no téma vtáctva<br />
dáva priestor predstaviť tieto nádherné operené<br />
stvorenia v tom najširšom poňatí. Nie náhodou<br />
sme výstavu sprístupnili v apríli – Mesiaci<br />
lesov, ktorý začína vždy Dňom vtákov. Na<br />
výstave si môžu návštevníci pozrieť 63 prác od<br />
29 autorov z Bulharska, Českej republiky, Číny,<br />
Nemecka, Španielska a Slovenska. Na vernisáži<br />
veľmi pútavo o vystavených dielach a ich autoroch<br />
rozprával kurátor výstavy PhDr. Bohumír<br />
Bachratý, CSc., ktorý je aj členom Múzejnej<br />
rady nášho múzea. Obrazy, kresby, grafiku, sochy,<br />
fotografie i gobelín vytvorili Ladislav Berger,<br />
Jitka Bezúrová, Zuzana Augustínová-Boteková,<br />
Martin Djuračka, Orest Dubay, Ruth<br />
Dubayová, Ľubica Fabriciová, Igor Faško, Květoslava<br />
Fulierová, Anton Galkov, Anna Galková,<br />
Stanislav Harangozó, Peter Horák, Violeta<br />
Bázlik-Králová, Vladimír Kudlík, Eugénia<br />
Lehotská, Eva B. Linhartová, Milan Lukáč,<br />
Alexander Molnár, Vladimír Petrík, Mirolav<br />
Pribiš, Drahomír Prihel, Maria Jesus Machek-<br />
-Rivero, Vladimír Šimanovský, Milan Tvrdoň,<br />
Miloš Vanko, Paolo Zhang, Daniela Zhangová<br />
a Uljana Zmetáková. Ako zaujímavosť uvádzam,<br />
že i vek autorov zaznamenal veľmi širokú<br />
škálu – od 4. ročníka základnej školy až po<br />
88-ročného Antona Galka. Vystavené práce sú<br />
predajné a už pri pokladni výstavu predznamenávajú<br />
exponáty preparátov, kŕmidiel, búdok<br />
i vtáčích vajíčok, umiestnené vo vitrínach.<br />
Výstava je sprístupnená do 30. septembra<br />
<strong>2016</strong>. Na slávnostnú vernisáž 16. apríla prijali<br />
pozvanie aj významní hostia: J. E. Susan Kleebank<br />
– veľvyslankyňa Brazílie v Bratislave,<br />
Violeta Bázlik Kráľová – predsedníčka Spoločnosti<br />
voľných výtvarných umelcov Slovenskej<br />
výtvarnej únie, PhDr. PaedDr. Viktor Jasaň<br />
- generálny riaditeľ Slovenského národného<br />
múzea, Mgr. Ján Kautman – riaditeľ SNM Prírodovedného<br />
múzea, Ing. Alojz Kaššák - prezident<br />
Slovenského klubu sokoliarov pri<br />
Slovenskej poľovníckej komore, Simona Guláková<br />
– starostka obce Svätý Anton, Ing. Štefan<br />
Filip – prednosta Okresného úradu Banská<br />
Štiavnica a mnohí ďalší. Súčasťou vernisáže<br />
J.E. Susan Kleebank<br />
veľvyslankyňa Brazílie<br />
v Bratislave<br />
boli fanfáry v podaní trubačov zo Svätého Antona<br />
a Banskej Štiavnice pod vedením Mariána<br />
Plentu. Do pamätne knihy múzea sa všetci<br />
hostia z vernisáže zapísali brkom z bažanta.<br />
J. E. Susan Kleebank - veľvyslankyňa Brazílie<br />
v krátkom príhovore predstavila brazílsku avifaunu.<br />
Konštatovala, že brazílske vtáky sú farebne<br />
pestré, sú veľmi rozmanité a zázračne<br />
spievajú (návštevníci vernisáže mali možnosť<br />
počúvať nahrávky brazílskeho vtáctva z reproduktorov<br />
v loveckom salóne). Vtáky na fotografiách<br />
sú zo šiestich rôznych biotopov, ktoré<br />
charakterizujú Brazíliu: Amazónia (s najväčšou<br />
biologickou diverzitou), Cerrado (tropické<br />
savany), Caatina (ktorú Indiáni nazývajú biely<br />
les), Atlantický les (zo severu na juh pri pobreží),<br />
Pantanal (mokrade) a Pampa (zelená krajina).<br />
Podľa štatistiky z roku z roku 1997 žilo<br />
v Brazílii 1677 druhov vtákov, čo reprezentuje<br />
20% všetkých vtáčích druhov na svete a viac<br />
ako 50% druhov vtákov v Južnej Amerike. Čo<br />
sa týka endemických druhov, ktoré sa nikde<br />
inde nevyskytujú, je ich v Brazílii 196 – teda je<br />
na 3. mieste na svete po Indonézii (397druhov)<br />
a Austrálii (355 druhov). Pani veľvyslankyňa<br />
pozvala všetkých navštíviť Brazíliu, aby sami<br />
spoznali nádhernú prírodu a zažili krásne vtáčie<br />
koncerty.<br />
V úvode katalógu k výstave je prezentovaná<br />
jedinečná myšlienka zosúladiť výtvarné práce<br />
s odbornými informáciami a s veľmi pestrým<br />
obsahom „vtáčích podtém“. Výstava Vtáky je<br />
ozaj jedinečná – spojila mnoho ustanovizní<br />
i jednotlivcov, ktorí sa navzájom predtým vôbec<br />
nepoznali. Napĺňa to aj filozofiu Múzea<br />
vo Svätom Antone, ktoré systematicky zbiera<br />
stretnutia dobrých ľudí vo svätoantonskom<br />
kaštieli a také, aké sa uskutočnilo napríklad na<br />
vernisáži výstavy Vtáky, tu ozaj ešte nebolo. Aj<br />
preto sa chcem úprimne poďakovať autorom<br />
myšlienky Evke B. Linhartovej a PhDr. Bohumírovi<br />
Bachratému, CSc. i samotným vtákom,<br />
bez ktorých si ja veru vôbec neviem predstaviť<br />
svoj život. Na výstavu srdečne pozývam všetkých<br />
čitateľov Vojenských lesov.<br />
Marian Číž – inak aj čížik – stehlík<br />
čížavý (Carduelis spinus) •<br />
21
strelectvo<br />
1<br />
Výkonná kozlica<br />
Huglu Super Poze<br />
v kalibri 20/76<br />
Keď sa na strelnici stretnete s mladou poľovníčkou, ktorá má peknú zbraň a vie s ňou dobre<br />
narábať, zaujmú vás obe. Je to ako vystrihnuté z dajakého tureckého zaláskovaného seriálu.<br />
Realita sa k tomu takmer priblížila, keď tá pekná štíhla zbraň bola broková kozlica Huglu Super<br />
Poze 20/76 Magnum tureckej produkcie. V povedomí slovenskej streleckej verejnosti táto<br />
zbrojovka z juhotureckej Antálie s viac ako 100 - ročnou tradíciou veľmi nerezonuje, napriek<br />
tomu, že je najväčším producentom loveckých zbraní v Turecku a desiatou spoločnosťou vo<br />
svete. Na export ide 80 percent brokovníc do viac ako 50 krajín sveta, predovšetkým do USA<br />
a Francúzska. Na americkom trhu si nechala firma zaregistrovať svoju ochrannú známku už<br />
v roku 1962. Za svoj úspech vďačí zbrojovka Huglu nielen dlhoročným skúsenostiam, ale aj<br />
progresívnym výrobným postupom, vysokej kvalite a veľmi priaznivým cenám. Svoje postavenie<br />
si firma zlepšila aj vďaka zavedeniu medzinárodne platných noriem Iso 9001, Iso 14001,<br />
systému environmentálneho manažérstva a OHSAS 18001.<br />
Vysoká presnosť streľby, spoľahlivosť a dlhá životnosť,<br />
to sú hlavné prednosti brokovej kozlice<br />
Huglu Super Poze v stále obľúbenejšom<br />
kalibri 20/76 Magnum. Na prvý pohľad ide<br />
2<br />
3<br />
o elegantnú, jednouchú zbraň s hmotnosťou tri<br />
kilogramy. Základom koncepcie je úzka a nízka<br />
baskula, široká len 46 mm. Firma Huglu používa<br />
pre spojenie hlavňového zväzku s baskulou<br />
patentovaný systém Four Lock. Ten tvorí<br />
klasický pár uzamykacích hákov medzi hlavňami,<br />
ktorý zabraňuje ich vertikálnemu pohybu.<br />
Systém je doplnený ďalšími dvoma<br />
uzamykacími hákmi, ozubmi, umiestnenými<br />
zospodu hlavňového zväzku a na dne baskule,<br />
ktoré fixujú horizontálny pohyb hlavní<br />
proti baskule. Týmto je dosiahnuté maximálne<br />
pevné spojenie hlavní vo všetkých smeroch<br />
v baskuli, i záruka dlhodobej spoľahlivosti uz<br />
amknutia zbrane a jej bezpečnosti. Brokovnicu<br />
rozoberieme ľahko, tradičným spôsobom ako<br />
každú zbraň s lôžkovým záverom a hlavňovými<br />
hákmi. Po vyklopení záchytky predpažbia<br />
a súčasnom ľahkom pritlačení k hlavniam,<br />
predpažbie od nich oddelíme. Potom jednou<br />
rukou uchopíme pažbu a súčasne stlačíme temennú<br />
kľučku, záver sa odomkne a druhou<br />
rukou otáčame hlavne okolo čapu, pri 40 stupňoch<br />
zväzok hlavní vysunieme.<br />
Hlavne dlhé 710 mm s hladkým vývrtom<br />
a chrómovaním spája do zväzku ventilovaná<br />
lišta. Nábojové komory sú vybavené spoločným<br />
vyťahovačom. Hlavne majú vymeniteľné<br />
chocky. V príslušenstve je ich celkovo päť. Od<br />
cylindra po plné zahrdlenie. Súčasťou je aj špeciálny<br />
kľúč na ich montáž. Mieridlá tvorí 7 mm<br />
široká, tiež ventilovaná lišta, naletovaná na<br />
vrchnej hlavni, doplnená mosadznou perličkovou<br />
muškou. Antireflexné zdrsnenie vrchnej<br />
časti výrobca riešil frézovanými oblúčikmi.<br />
4<br />
5<br />
22 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
strelectvo<br />
Technické údaje:<br />
Výrobca:<br />
Model:<br />
Typ zbrane:<br />
Kaliber:<br />
Celková dĺžka:<br />
Dĺžka hlavní:<br />
Hmotnosť:<br />
Výška zbrane:<br />
Šírka zbrane:<br />
Dĺžka komory:<br />
Vyťahovač:<br />
Spúšť:<br />
Cena:<br />
Huglu AV Tufekleri<br />
Kooperatifi, Turecko<br />
Huglu Super Poze<br />
20/76 Magnum<br />
broková kozlica<br />
20/76 Magnum<br />
1140 mm<br />
710 mm<br />
3 000 g<br />
183 mm<br />
46 mm<br />
76 mm<br />
spoločný pre obe hlavne<br />
spoločná pre obe hlavne<br />
930,00 Eur<br />
ká pažba je ukončená botkou z čiernej gumy,<br />
vhodná pre praváka i ľaváka. Tomu zodpovedá<br />
rovnako tvarovaný krk z pravej i ľavej<br />
strany, pištoľová pažbička je kratšia. Tvarom<br />
pažba bude vyhovovať azda všetkým strelcom,<br />
svojou dĺžkou tým s priemernou postavou,<br />
ale určite bude spĺňať požiadavky nežnejšieho<br />
pohlavia. Brokovnica sa dá zamieriť<br />
skutočne veľmi rýchlo.<br />
Na celom povrchu zbrane, okrem vnútorných<br />
plôch baskule, sme nenašli výraznejšie<br />
stopy po strojovom obrábaní. Kovové súčasti<br />
presne lícujú s drevenými časťami, bez<br />
viditeľných nerovností. Vzhľadom na určité<br />
skúsenosti so zbraňami tureckej produkcie<br />
musím konštatovať, že aj Huglu venuje<br />
dostatočnú pozornosť zdobeniu svojich zbraní.<br />
Baskulu aj lúčik opatril jemným rastlinným<br />
motívom. Na vrchu temennej kľučky je<br />
umiestnené logo firmy v podobe dvojhlavého<br />
orla, symbolu výšok a moci.<br />
Praktické vlastnosti zbrane, ako aj u nás<br />
málo rozšíreného streliva 20/76 Magnum<br />
sme si vyskúšali na strelnici pri Mochovciach.<br />
Vzhľadom na to, že brokovnica ako zbraň je<br />
určená na reflexívnu až pudovú streľbu a fakt,<br />
že Huglu pri tvarovaní svojich pažieb spolupracuje<br />
s poprednými svetovými strelcami, zaujímalo<br />
nás predovšetkým ako bude kozlica<br />
strieľať a vyhovovať z ergonomického hľadiska.<br />
Aj keď uprednostňujem streľbu z guľových<br />
zbraní a predovšetkým mierenú, musím konštatovať,<br />
že streľba z tejto kozlice ma bavila<br />
úmerne s počtom zasiahnutých terčov tak<br />
na parkúrových stanovištiach, ako aj na klasickom<br />
trape. Potom sme strieľali na medzinárodný<br />
pištoľový terč, papierový, s rozmermi<br />
50x50 cm na vzdialenosť 25 m. Použili sme<br />
náboje českého výrobcu Sellier & Bellot 20/76<br />
s 33,5 g laboráciou 4,0 mm brokov. Broky sú<br />
umiestnené v nábojnici v plastovom kontajneri,<br />
uzavreté plstenou zátkou. Pre zaujímavosť<br />
uvádzame, že náboj rovnakého výrobcu v kalibri<br />
12/70 výrobného radu Corona je laborovaný<br />
brokmi o hmoti len 32 g. Aj tento fakt<br />
svedčí o výbornom výkone kozlice s nábojmi<br />
Magnum. Pri streľbe sme použili štvrtinové<br />
a trojštvrtinové chocky. S väčším zahrdlením<br />
sme namerali kruh asi 32 cm a s menším<br />
40 cm priemer zásahu. Pokrytie brokmi v terči<br />
malo takmer kruhový tvar a zhodovalo sa<br />
s miestom zamierenia. Po vystrelení sa nábojnice<br />
dajú ľahko vybrať z nábojových komôr<br />
6<br />
8<br />
s oceľovými brokmi do priemeru 3,25 mm.<br />
Kozlicu odporúčame poľovníkom, ktorí<br />
ocenia nižšiu hmotnosť zbrane, nakoľko každý<br />
dekagram navyše sa stáva ťažším prejdenou<br />
vzdialenosťou i časom stráveným v prírode.<br />
Samozrejme v porovnaní s najrozšírenejším<br />
kalibrom 12 je tu malý hendikep v menšom<br />
krytí cieľa. Svoje plus má však pri použití nábojov<br />
laborovaných väčším priemerom brokov.<br />
V každom prípade je to zbraň predurčená<br />
poľovníčkam, vyvážená, ergonomicky dobrá,<br />
presná, s malým odporom spúšte. Podobnosť<br />
s loveckou kozlicou Redhead z produkcie CZ-<br />
-USA nie je náhodná, veď Česká Zbrojovka a.s.<br />
rozšírila svoje portfólio o rad moderných brokových<br />
kozlíc, dvojok a samonabíjacích brokovníc<br />
práve s tureckým výrobcom zbraní<br />
Huglu. Pokiaľ nechcete tureckú kozlicu, tak je<br />
tu to isté v českej verzii, obe za prijateľnú cenu.<br />
7<br />
9<br />
Pripravil: Ing. Ľubomír Ivanovčan •<br />
Pyramídová poistka, zároveň selektívny<br />
prepínač odpaľovania hlavní na krku pažby<br />
sa ovláda ľahko a pohodlne palcom ruky držiacej<br />
pištoľovú rukoväť. Po nabití zbraň nie je<br />
samočinne zaistená, preto treba poistku presunúť<br />
smerom dozadu, čím sa zablokuje spúšťový<br />
mechanizmus. Zatlačením poistky dopredu<br />
zbraň odistíme a zvolíme režim streľby.<br />
Presunutím poistky doprava dochádza k odpáleniu<br />
spodnej hlavne ako prvej, čo je najzaužívanejší<br />
spôsob streľby, spätný náraz je<br />
menší. V ľavej polohe odpaľuje prvá horná<br />
hlaveň. V konštrukcii zbrane sa nachádza ešte<br />
jeden bezpečnostný prvok – záverová poistka.<br />
Zabraňuje fatálnym možným následkom<br />
pri náhodnom odpálení náboja v nedovretom<br />
závere. Temenná kľučka sa ovláda pohodlne<br />
a ľahko.<br />
Pažba a predpažbie sú vyrobené z kvalitného<br />
tureckého orecha, zdrsnené ostrou strojovou<br />
rybinou. Ergonomicky tvarovaná americ-<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
o čo sa postará spoločný vyťahovač. Už pri 60<br />
stupňovom uhle zlomenia hlavní zbraň pohodlne<br />
prebijeme. Dobré vyváženie zbrane zaručuje<br />
pohotové a ľahké zacielenie. Pri spúšťaní<br />
nebolo cítiť žiadne trenie súčiastok, chod jazýčka<br />
spúšte bol plynulý a krátky bez prepadu.<br />
K charakteristike spúšte dodávame, že jej odpor<br />
sme namerali 15 N s 1 mm chodom.<br />
Spätný náraz tejto relatívne ľahkej brokovnice<br />
sa dá porovnať približne s nárazom, na<br />
aký sme zvyknutí pri zbrani v kalibri 16/70.<br />
Pokiaľ by to bol dosť rušivý moment, dá sa eliminovať<br />
použitím menej výkonného streliva,<br />
napríklad 20/70, prípadne opatriť hlavisko<br />
pažby gumenou, ventilovanou botkou. Tá<br />
sa určite oplatí pri streľbe s jednotnou strelou.<br />
Odskúšali sme si aj „mierenú“, s nábojmi S & B<br />
Special Slug Magnum s úsťovou rýchlosťou<br />
560 m/s. Bez problémov do 50 metrov vhodná<br />
zbraň aj na čiernu zver. Brokovnica má vyššiu<br />
tlakovú skúšku, čo umožňuje použitie nábojov<br />
1) Elegantná, univerzálna broková kozlica v kalibri 20/76<br />
2) Kovové súčasti presne lícujú s drevenými,<br />
bez viditeľných nerovností.<br />
3) Po výstrele idú nábojnice plynulo vybrať, uhol<br />
zlomenia dovoľuje pohodlné prebitie.<br />
4) Na vrchu baskule je kolíček záverovej poistky,<br />
temenná kľučka s dvojhlavým orlom, logom firmy.<br />
5) Nábojové komory sú vybavené<br />
spoločným vyťahovačom.<br />
6) Poistka, zároveň selektívny prepínač<br />
odpaľovania hlavní.<br />
7) Baskula aj lúčik sú zdobené jemným<br />
rastlinným motívom.<br />
8) Mieridlá tvorí ventilovaná lišta naletovaná na vrchnej<br />
hlavni, doplnená mosadznou perličkovou muškou.<br />
9) Vnútorné závity pre vymeniteľné<br />
chocky, ktorých je celkovo päť.<br />
23
kynológia<br />
Praktická ukážka - pomôcky vodiča psa<br />
KynolOGický<br />
seminár vo Zvolene<br />
Praktická ukážka - ukážky nástrelov<br />
Vo Zvolene usporiadali 4. júna kynologický seminár<br />
zameraný na výcvik poľovníckych psov<br />
farbiara a duriča. Skladal sa z teoretickej časti,<br />
ktorá bola na katedre Lesníckej fakulty vo Zvolene,<br />
a praktických ukážok v teréne v Kováčovej.<br />
Cieľom stretnutia bolo zvyšovanie výkonnosti<br />
psov cestou odborného rastu vodičov.<br />
Slavomír Kocik, lesník, O.Z. Kamenica<br />
nad Cirochou, LS Kamienka<br />
Propagácia akéhokoľvek plemena je spoločný<br />
výsledok výkonov psa a schopností jeho vodiča.<br />
Stála spolupráca tejto dvojice bude naďalej<br />
zvyšovať záujem o chov plemien farbiarov<br />
a duričov ako vysoko efektívnych a špecializovaných<br />
plemien v poľovných revíroch Slovenska.<br />
Farbiar si pomerne rýchlo získal priazeň<br />
poľovníkov svojou povahou a vrodenými<br />
schopnosťami (čuch, orientácia, vytrvalosť).<br />
K nemenej vzácnym vlastnostiam tohto psa<br />
patrí prijímanie potrebných návykov, schopnosť<br />
udržiavať si ich a byť ovládateľný. Duriče<br />
sa na území dnešného Slovenska využívajú už<br />
mnoho storočí vďaka bohatej lesnatosti krajiny,<br />
čo ich predurčilo do úlohy pomocníka<br />
lovca. Od vodiča farbiara i duriča sa očakáva<br />
vysoká erudovanosť nielen pri love zveri, ale<br />
tiež v oblasti znalosti prírody, života zveri, životného<br />
prostredia a v ochrane i cieľavedomej<br />
regulácii života prírode. V súvislosti s tým by<br />
mali chovatelia poznať jednotlivý profil plemien<br />
– boli totiž časy, keď sa farbiare a duriče<br />
považovali za konkurentov. Medzi poľovníkmi<br />
kolovali zámerne znevažujúce historky<br />
o jednom či druhom plemene. Tieto príbehy<br />
väčšinou šírili tí, ktorí neboli schopní správnym<br />
výcvikom dosiahnuť optimálne výkony.<br />
Normálne a prirodzene sa javí to, že niektorí<br />
farbiari - vďaka svojej vrodenej schopnosti<br />
a povahovým vlastnostiam – dokážu<br />
zvládnuť prácu duriča aj s krátkym durením<br />
zdravej zveri za líniou strelcov a návratom<br />
k vodičovi práve tak dobre ako niektoré cielene<br />
vedené jedince duriča dokážu urobiť nádherné<br />
práce pri dohľadávaní na stope poranenej<br />
zveri.<br />
Jedným z hlavných organizátorov tohto<br />
podujatia bol Ing. Miroslav Stanovský CSc.,<br />
prednášajúcimi boli predsedovia Klubu chovateľov<br />
farbiarov a Klubu chovateľov Slovenského<br />
kopova.<br />
•<br />
24 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
kynológia<br />
Zrod novéHO plemena<br />
Tento ročník celoštátnej výstavy Poľovníctvo a príroda <strong>2016</strong> si budú pamätať najmä kynológovia.<br />
Etablovalo sa nové národné plemeno tatranského duriča.<br />
V rámci sprievodných akcií výstavy Kynologická<br />
rada SPZ v spolupráci s kynologickým<br />
odborom SPZ a SPK priblížili našu kynológiu<br />
Uznávanie tatranského duriča<br />
Pre Klub chovateľov tatranských duričov<br />
sa 9. jún <strong>2016</strong> stal výnimočný, lebo to bol deň<br />
uznávacieho konania plemena tatranský durič.<br />
Program venovaný tatranskému duričovi<br />
bol bohatý. O 11. hodine predviedli jedincov<br />
plemena a posúdila ich uznávacia komisia vymenovaná<br />
SKJ v zložení: MVDr. Gabriela Ridarčíková<br />
– predsedníčka komisie, Ing. Jozef<br />
Jursa CSc, Ing.Jaroslav Matyáš, MVDr. Vladimír<br />
Piskay – členovia komisie. Pred komisiu<br />
predviedli približne štyri desiatky tatranských<br />
duričov. KCHTD v spolupráci s Kynologickou<br />
radou SPZ pred CVPP <strong>2016</strong> zorganizoval chovateľské<br />
zvody tatranského duriča, na ktorých<br />
urobili biometrické merania jedincov. Jedince,<br />
ktoré sa približovali navrhovanému štandardu,<br />
boli pozvané na uznávací proces. Komisia<br />
posúdila ich exteriér a konštatovala, že medzi<br />
predvedenými boli jedince, ktoré zodpovedali<br />
navrhovanému štandardu a cieľu šľachtenia<br />
plemena. Na ustálenie exteriérových znakov<br />
i charakteristických pracovných vlastností plemena<br />
je potrebné v ďalších krokoch uvažovať<br />
aj o použití príbuzenskej plemenitby, niekedy<br />
aj užšej. Pri tom však treba dôkladne sledovať<br />
výsledok a prípadný výskyt dedičných chýb.<br />
Do selekčného programu plemena by sa malo<br />
zaradiť organizovanie bonitácii, ktoré by vykonávali<br />
skúsení rozhodcovia menovaní predsedníctvom<br />
rozhodcovského zboru SKJ. V bonitačných<br />
znakoch a indexoch je potrebné<br />
zvýrazniť predovšetkým znaky charakterizujúce<br />
plemeno a odlišujúce ho od ostatných príbuzných<br />
plemien.<br />
Šľachtenie plemena<br />
V malej kinosále Agrokomplexu bol popoludní<br />
seminár k plemenu tatranský durič. Bol<br />
oň značný záujem, ktorý vysoko prekročil plánovanú<br />
účasť. V úvode Ing. Jaroslav Jevčák<br />
predstavil zámer šľachtenia plemena tatranský<br />
durič. Informoval o začiatkoch šľachtenia<br />
a o vytýčených cieľoch. Prvým podnetom na<br />
šľachtenie bola požiadavka poľovníckej praxe<br />
po menšom duričovi s menším akčným rádiusom<br />
a prácou po výstrele. Pri jeho šľachtení sa<br />
vychádzalo z domácej populácie, ktorá sa využíva<br />
ako durič a farbiar, a typovo spĺňala naše<br />
predpoklady. Vzhľadom na to, že v prvej etape<br />
šľachtenia boli v populácií využité aj jedince<br />
odlišného typu, ešte aj v súčasnosti sa v populácii<br />
vyskytujú jedince menšieho ale aj väčšieho<br />
rámca, ktoré považujeme za nežiadúce pre<br />
ďalší chov.<br />
Jaroslav Jurský, OZ Kežmarok<br />
formou prezentácie klubov všetkých slovenských<br />
národných plemien zároveň so svetovou<br />
výstavou národných plemien.<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
Doc. Ing. Radovan Kasarda PhD. poinformoval<br />
prítomných o budovaní rodinnej a líniovej<br />
skladby plemena a stupni príbuznosti<br />
v rámci populácie i jednotlivých línií. Plemeno<br />
sa buduje tak, aby v budúcnosti pri žiadosti<br />
o jeho medzinárodné uznanie neboli problémy<br />
s dokumentovaním štrukturálnej skladby plemena<br />
z hľadiska genealogických línií, ale ani<br />
z hľadiska príbuznosti a zdravotného stavu.<br />
Ing. Jursa CSc. informoval o výsledkoch biometrických<br />
meraní jedincov plemena tatranský<br />
durič, ktoré sa robili v mesiacoch marec až<br />
máj. Pri meraniach komisia zisťovala 21 telesných<br />
mier, ktoré sa využili pri dopracovávaní<br />
štandardu plemena, z výsledkov boli prepočítané<br />
jednotlivé indexy, ktoré by mali v budúcnosti<br />
plemeno charakterizovať.<br />
Záver dňa bol venovaný predstaveniu tatranského<br />
duriča verejnosti – návštevníkom<br />
CVPP <strong>2016</strong>. Cieľ bol preukázať kynologickej<br />
i laickej verejnosti, že aj v dnešnej dobe sa dajú<br />
mnohé už uznané čistokrvné plemená psov<br />
určitým spôsobom „prispôsobiť okolnostiam<br />
doby“, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť<br />
„nové plemeno“ s možnosťou medzinárodného<br />
uznania FCI a jeho následným etablovaním<br />
sa v plejáde už existujúcich plemien.<br />
Cesta k tomuto cieľu nebola jednoduchá,<br />
je plná prekvapení, stojí veľa úsilia a námahy,<br />
práce a finančných prostriedkov. Je však spojená<br />
so zanietenými ľuďmi, ktorí sa pri prvých<br />
známkach neúspechu nenechali odradiť, ale<br />
mali jasnú predstavu o výsledku tohto zámeru.<br />
Patrí im preto poďakovanie. Aj vďaka zápalu<br />
týchto ľudí pre vec uznávacia komisia 9. júna<br />
odporučila plemeno tatranského duriča SKJ<br />
uznať ako nové národné plemeno a 14. júna<br />
ho VZ SKJ oficiálne uznalo, čo umožnilo jeho<br />
vystavovanie na všetkých výstavách v skupine<br />
neuznaných plemien FCI.<br />
•<br />
25
spoločenská rubrika<br />
Vedúci družstiev jednotlivých OZ<br />
Ako som zorGAnizovala<br />
športové hry<br />
Myšlienka zorganizovať športové hry vznikla „tak nejako“ spoločne na jednom z rokovaní Celopodnikového<br />
výboru SOZ ZO. Keby som vtedy vedela, čo všetko nás čaká, asi by som si ten nápad<br />
veľmi rýchlo rozmyslela… Ale, slovo dalo slovo a začalo sa organizovanie športových hier zamestnancov<br />
VLM SR, š.p. <strong>2016</strong>.<br />
Ing. Katarína Belanová, referent<br />
OV GR Pliešovce.<br />
Žijeme v uponáhľanej dobe. V práci aj v súkromí<br />
sa izolujeme, nemáme čas porozprávať<br />
sa, ani sa stretnúť. Aj to je jeden z dôvodov,<br />
prečo považujem podobné spoločné akcie,<br />
akými sú aj športové hry, za veľmi dôležité.<br />
Okrem preverenia si športových daností sa<br />
noví zamestnanci majú možnosť spoznať, tí<br />
služobne starší „oprášiť“ pracovné i priateľské<br />
kontakty. Mnohí ľudia však majú predsudky<br />
a takéto akcie považujú za prežitky. Je<br />
preto veľmi dôležité, aby sme my, ktorým na<br />
tom aspoň trochu záleží, poukazovali na význam<br />
podobných akcií a prebudili v ľuďoch<br />
záujem o ich organizovanie.<br />
Šestnásteho júna nastal deň „D“, pre mňa<br />
plný očakávaní. Keď som sa ráno zobudila,<br />
počasie bolo nádherné, obloha vyjasnená<br />
a vonku sa ukazoval príjemný deň. Čo čert<br />
nechcel, nastal zvrat a kým prišli prví kolegovia,<br />
po jasnej oblohe a prísľube krásneho<br />
dňa už nebolo ani stopy. „Vyššia moc“ si síce<br />
vynútila drobné úpravy harmonogramu, ale<br />
v podstate program plynul podľa plánu.<br />
26 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
spoločenská rubrika<br />
Celkovo sme mali na športových hrách<br />
osem disciplín: nohejbal, rybolov, stolný tenis,<br />
trojboj Smrekovica, šípky, ruské kolky,<br />
preťahovanie lanom a hod na basketbalový<br />
kôš. Za každú organizačnú zložku súťažilo<br />
jedno družstvo. Súťažiaci z Malaciek hájili<br />
česť svojho závodu v tričkách červenej farby,<br />
OZ Kežmarok mal pridelené zelené, OZ<br />
Kamenica nad Cirochou žlté a Správa lesov<br />
Pliešovce spolu so zástupcami z generálneho<br />
riaditeľstva tyrkysové. Niektorí kolegovia<br />
prišli s cieľom zvíťaziť, niektorí s cieľom zúčastniť<br />
sa.<br />
Víťazi jednotlivých disciplín<br />
NoheJBal – OZ Kežmarok<br />
RyBOLOV – OZ Malacky<br />
StOLný tenis – OZ Kežmarok<br />
tROJBOJ SMRekOVica – OZ Malacky<br />
Šípky – OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Ruské kolky – SL a GR Pliešovce<br />
PreťaHOVanie lanOM –<br />
OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Hod na basketbaLOVý<br />
kôš – SL a GR Pliešovce<br />
Celkovým víťazom Športových hier zamestnancov<br />
Vojenských lesov a majetkov<br />
SR, š.p. <strong>2016</strong> sa stal Odštepný závod Malacky.<br />
Ceny víťazom odovzdal generálny riaditeľ<br />
Ing. Ján Jurica pri spoločnom večernom posedení.<br />
Okrem víťazov jednotlivých disciplín<br />
boli vyhlásení aj najlepší športovci z každej<br />
organizačnej zložky.<br />
najlepší športovci<br />
OZ Malacky: Ján Kráľovič<br />
OZ Kežmarok: Milan Rak<br />
OZ Kamenica nad Cirochou: Jozef Dudič<br />
SL a GR Pliešovce: Jaroslava Peliešková<br />
Cenu generálneho riaditeľa VLM SR, š.p.<br />
získal Ján Ščavnický. Mnohí kolegovia ani<br />
nevedia, akého vzácneho človeka máme medzi<br />
sebou. Možno je to práve jeho skromnosťou,<br />
lebo sme sa mnohí až na športových<br />
hrách dozvedeli, že je majstrom sveta v speedbadmintone.<br />
Spomedzi zamestnancov VLM SR, š.p.<br />
boli ocenení aj najsympatickejší športovec –<br />
Ján Dulák z OZ Kežmarok a najsympatickejšia<br />
športovkyňa - Ing. Katka Hyžová z OZ<br />
Malacky.<br />
Udeľovali sa aj „špeciálne ocenenia“. Najkrajší<br />
športovec Ing. Ján Kaplán si odniesol<br />
zrkadlo a hrebeň, najrýchlejší športovec<br />
Ing. Ondrej Hodovanec keramického slimáka<br />
a najlepší športovec Ing. Jozef Bittara sladkosti<br />
vo forme 1 kg kryštálového cukru a pohára<br />
medu.<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
Generálny riaditeľ zároveň poďakoval kolegom,<br />
ktorí dovŕšili životné jubileum 60 rokov,<br />
za ich snahu a prácu v prospech VLM<br />
SR, š.p. a slávnostne im odovzdal pamätnú<br />
medailu. Počas večera sa oslavovalo a utužovali<br />
sa pracovné vzťahy i priateľstvá.<br />
Športové hry zamestnancov VLM SR, š.p.<br />
hodnotím ako úspešné. Preto sa chcem poďakovať<br />
predovšetkým generálnemu riaditeľovi<br />
Ing. Jánovi Juricovi za to, že nám umožnil<br />
usporiadať ich, ale aj všetkým, ktorí sa<br />
akýmkoľvek spôsobom podieľali na ich organizácii.<br />
V neposlednom rade sponzorom,<br />
vďaka ktorým sme mohli oceniť každého<br />
účastníka športových hier, pretože skutočným<br />
víťazom je každý z nás, kto sa zúčastnil<br />
Pliešovčania pri súťažnej disciplíne preťahovanie lanom<br />
Kubiatkovci ako čestní hostia<br />
a nepokazil našu snahu zorganizovať športové<br />
hry a svojou prítomnosťou posilnil ich poslanie.<br />
Ďakujem.<br />
ďakujeme našim partnerom<br />
Slovak Telekom, a. s.<br />
Margita Čadca<br />
Stavebniny DUMA s.r.o.<br />
VMV STAVBY A OBCHOD s.r.o<br />
Kayla s.r.o.<br />
Lesnícke náradie GRUBE s.r.o.<br />
Agrokombinát, a.s., Sabinov<br />
Mondi SCP, a.s. Ružomberok<br />
AGROFERT, a.s.<br />
víťazný tím z Malaciek<br />
•<br />
27
spoločenská rubrika<br />
Tatranská kosBA<br />
a Špica guláš <strong>2016</strong><br />
Posledný júnový piatok bola v Bielovodskej doline<br />
súťaž lesníkov v kosení tradičným spôsobom<br />
- kosou a vo varení guláša. Bol to už 12.<br />
ročník Tatranskej kosby a 8. ročník Špica guláša.<br />
Ing. Miloš Labanc, lesník LS Jovsa,<br />
OZ Kamenica nad Cirochou, (text -<br />
autor, foto – Ing. Lukáš Vataha)<br />
Súťažili lesníci zo štyroch štátov - Slovenska,<br />
Česka, Poľska a Ukrajiny: lesníci Štátnych lesov<br />
TANAPu, Lesov SR š.p., Banská Bystrica,<br />
zástupcovia Mestského podniku Spišská Belá,<br />
Pozemkového spoločenstva – bývalí urbarialisti<br />
obce Východná, Slovwoodu Ružomberok,<br />
Vojenských lesov a majetkov, odštepného<br />
závodu Kamenica nad Cirochou, Poľnohospodárskeho<br />
družstva Družba Poprad-Veľká,<br />
Tatranskego parku narodowego (TPN) z Poľska,<br />
Krkonošského národného parku z Česka,<br />
ako aj s lesníci z Ukrajiny. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky,<br />
odštepný závod Kamenica nad Cirochou,<br />
reprezentovali v kosení Ing. Lukáš Va-<br />
28 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
spoločenská rubrika<br />
taha a Ing. Miloš Labanc, vo varení guláša Ján<br />
Brezáni a Ľubomír Čarny.<br />
S päťdesiat metrov dlhým a štyri metre širokým<br />
pásom lúky si spomedzi dvadsiatich piatich<br />
súťažných dvojíc najľahšie poradili štyria<br />
oravskí a dvaja poľskí lesníci. Náš tím sa<br />
umiestnil na peknom devätnástom mieste, bol<br />
to pre nás v porovnaní s minulým rokom veľký<br />
úspech. Keď to bude takto pokračovať ďalej,<br />
o dva roky sme v prvej trojke…<br />
Vo varení guláša sme mali horúce želiezko<br />
v ohni v podobe nášho dlhoročného gulášmajstra<br />
Janka. Súťažné tímy hodnotila profesionálna<br />
porota a všetky získali jednu z troch medailí<br />
- bronzovú, striebornú alebo zlatú. Náš tím<br />
získal zlatú medailu. Nakoniec porota vybrala<br />
spomedzi tímov, ktoré získali zlato, toho najlepšieho.<br />
Na milé prekvapenie sa najlepším tímom<br />
vo varení guláša stal tím VLM, odštepný závod<br />
Kamenica nad Cirochou. Ako poznamenal Janko:<br />
„Tohle není rychlokurz, tohle jsou léta dřiny“,<br />
takže víťazstvo bolo zaslúžené, tajné prísady<br />
musia ostať aj naďalej tajnými a prvé miesto<br />
na ďalší rok máme opäť vo vrecku.<br />
Ľutujem len jedno, že ste vy, naši ostatní<br />
kolegovia, nemohli ten skvelý špica guláš<br />
ochutnať.<br />
•<br />
blAHOželáme<br />
Životné jubileá<br />
júl <strong>2016</strong><br />
august <strong>2016</strong><br />
Miroslav Cvek,<br />
samostatný referent EO,<br />
OZ Kežmarok, 60 rokov<br />
Dušan Holič,<br />
lesník LS Jablonové,<br />
OZ MALACKY, 55 rokov<br />
Alojz Valla,<br />
robotník, LS Mikulášov,<br />
OZ Malacky, 55 rokov<br />
Michal Rušin,<br />
strážnik, OZ Kežmarok,<br />
55 rokov<br />
Pavol Olšovský,<br />
lesník LS Mikulášov,<br />
OZ Malacky, 60 rokov<br />
september <strong>2016</strong><br />
Ján Kráľovič,<br />
lesník LS Mikulášov, OZ<br />
Malacky, 60 rokov<br />
Pracovné jubileá<br />
júl <strong>2016</strong><br />
august <strong>2016</strong><br />
SEPTEMBer<br />
Ján Sluka,<br />
lesník SL Pliešovce,<br />
35. výročie<br />
Milan Rak,<br />
samostatný referent HÚL,<br />
OZ Kežmarok, 20. výročie<br />
Vlastimil Pľuta,<br />
robotník DDS Kamenica n.C.,<br />
25. výročie<br />
Igor Herkeľ,<br />
strážnik, OZ Kežmarok<br />
30. výročie<br />
Ing. Pavol Tomala,<br />
vedúci LS<br />
30.výročie<br />
Martin Béreš,<br />
vedúci polesia LS Jovsa,<br />
35. výročie<br />
Jozef Sninčák,<br />
lesník LS Kamienka,<br />
30.výročie<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
29
lesná pedagogika<br />
Lesná pedAGOGika<br />
v škôlke v Krupine<br />
V máji sme z oddelenia výroby GR absolvovali akciu, ktorá bola zameraná pre našich najmenších<br />
– škôlkarov a jasličkárov. Navštívili sme Súkromnú materskú školu a Súkromné detské centrum<br />
v Krupine. Pripravili sme si rôzne aktivity, stačilo už len nasledujúci deň vyraziť – smer deti.<br />
Ing. at. Ing. Filip Kuffa, GR Pliešovce.<br />
Sadenie stromčeka<br />
Aktivita – maľovanie žabky<br />
Deti boli rozdelené do dvoch skupiniek, keďže<br />
jedná veková kategória boli jasličkári, a druhá<br />
veková kategória bola trochu staršia – škôlkari.<br />
Spolu s kolegami Ing. Zuzanou Balandovou<br />
a Ing. Dávidom Greňom sme pre nich mali pripravené<br />
rôzne aktivity, ktoré boli samozrejme<br />
také, aby ich zvládli. Jasličkárom sme ako prvé<br />
každému dali nálepku s veveričkou, a tí celí<br />
šťastní si ju hneď obzerali na svojich vetrovkách.<br />
Ako ďalšia úloha bola vymaľovať obrázok,<br />
ku ktorému ale nedostali farbičky, ale každý<br />
si musel nájsť nejakú prírodnú farbičku. Na<br />
obrázku bola nakreslená žaba, tak sa deti dali<br />
do trhania trávy a usilovne maľovali. Kto vymaľoval<br />
obrázok, dostal na svoje dielo pečiatku,<br />
ktorá deti tiež veľmi tešila. Ako odmenu za<br />
usilovnosť pri maľovaní, dostal každý kto vymaľoval<br />
obrázok pastelky. Nasledovala krátka<br />
poznávačka a ukázanie rozdielov medzi jeleňom,<br />
srncom a danielom. Na záver si každé<br />
dieťa mohlo nakŕmiť medveďa. Usilovne mu<br />
triafali šišky do brucha, a spokojné a šťastné<br />
odchádzali so svojou pani učiteľkou naspäť do<br />
triedy.<br />
Po tejto aktivite sa skupinky vymenili a na<br />
rad prišli škôlkari, ktorí tiež dostali nálepku,<br />
ale pre nich bola pripravená trochu ťažšia aktivita<br />
– poznávanie byliniek, a až potom maľovanie<br />
žaby. Musím uznať že deti sa vedeli do<br />
toho pustiť s poriadnou vervou. Ešte šťastie že<br />
sme nepriniesli obrázok jeleňa alebo medveďa,<br />
lebo ktovie akú hnedú „farbičku“ by si boli<br />
vzali. Aby sme im ukázali aspoň malé zrniečko<br />
z lesníckeho života, tak sme mali pripravené<br />
sadenice, a jednu sme im ukážkovo zasadili<br />
do črepníka.<br />
Na záver mal Dávid pripravené ešte jedno<br />
prekvapenie. Priniesol so sebou totiž aj svojho<br />
daxlíka. V krátkosti vysvetlil že poľovný psík<br />
je nenahraditeľným pomocníkom pri love zveri,<br />
a povedal deťom, že kto sa nebojí, tak môže<br />
ho prísť aj pohladkať. Na rozlúčku každé dieťa<br />
dostalo malí balíček s pastelkami. Mohli si dokonca<br />
vybrať aj z rôznych farieb, lebo pastelky<br />
boli zabalené vo viacerých farebných obaloch,<br />
aj keď vnútri boli vždy tie isté pastelky. Po tejto<br />
odmene si pani učiteľky deti zoradili pekne do<br />
dvojradu, a zborov sa s nami rozlúčili – do viideeniaaaa!<br />
•<br />
30 vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong>
lesná pedagogika<br />
Vyberte najkrajšie obrázky<br />
Milé deti, do súťaže o nakreslenie najkrajšieho poľovného zariadenia bolo zaradených 8 obrázkov. Tie sú označené číslami. Vyberte víťaza a napíšte,<br />
ktorý obrázok sa Vám najviac páči. posielalajte svoje hlasy na e-mail huljakova@vlm.sk. Hlasovať môže ktokoľvek, aj vaši rodičia, alebo príbuzní,<br />
či kamaráti. Započítajú sa iba tie hlasy, ktoré prídu do 31. 8. <strong>2016</strong>. V ďalšom čísle sa dozviete, kto získal 1, 2 a 3 miesto. Každý, kto sa súťaže<br />
zúčastnil však dostane za svoju snahu maličkú odmenu.<br />
1.<br />
3.<br />
4.<br />
2.<br />
5.<br />
6.<br />
7.<br />
Mgr. Marianna Huljaková, samostatný<br />
referent oddelenia Kancelárie riaditeľa<br />
OZ Malacky / text / foto zdroj internet<br />
8.<br />
vojenské <strong>lesy</strong> 3/<strong>2016</strong><br />
31