Vojenské lesy 1/2014

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník VI / január – február – marec 2014

vojenské 

lesy 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

1/2014 

Ročník 7 

január – február – marec 2014 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

Vydavateľ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

Redakcia: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

Redakčná rada: 

Predseda: Mgr. Marianna Huljaková 

(šéfredaktor – odborný 

garant pre lesnú pedagogiku) 

Podpredseda: Ing. Teodor Derco 

(zástupca šéfredaktora) 

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) 

Ing. Marián Hojdan (redaktor) 

Ing. Jozef Joppa (redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný 

garant pre strelectvo) 

Jaroslav Jurský (redaktor – odborný 

garant pre kynológiu) 

Registrácia: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum s.r.o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, 

do nového roku 2014 chcem vám aj vašim blízkym popriať najmä veľa zdravia, životných a pracovných 

úspechov. 

Ešte je priskoro na vyhodnotenie predchádzajúceho roku, ale predbežnú bilanciu už poznáme. 

Môžem povedať, že od relatívneho vypuknutia finančnej a následne hospodárskej krízy v roku 

2008 sú výsledky podniku lepšie, aj keď ešte zďaleka nie také, ako v čase najvyššieho ekonomického 

rastu. 

Predovšetkým je to zásluha vás všetkých, ktorí ste s podnikom spätí. Za to vám patrí poďakovanie, 

osobitne zamestnancom, ktorí neváhajú plniť si povinnosti nad rámec pracovného času a pracovnej 

náplne. Predpokladám, že tento váš vklad do firmy ste vy aj vaše rodiny pocítili. Neviem, či 

sa nám to podarilo úplne a spravodlivo, ale snažíme sa zvýšenú iniciatívu zamestnancov sledovať 

a ohodnotiť. 

Poďakovať chcem touto cestou ministrovi obrany a kolegyniam a kolegom z rezortu obrany, 

s ktorými sme v minulom roku vyriešili mnoho bazálnych problémov a situácií, ktoré spomaľovali 

alebo iným spôsobom ovplyvňovali chod podniku. 

Samozrejme, poďakovanie patrí aj všetkým dodávateľom a odberateľom podniku, ich pomerne 

zodpovedný prístup pomohol stabilizovať situáciu v platobnej schopnosti podniku. 

Vrátim sa ešte k osobnej iniciatíve niektorých zamestnancov štátneho podniku pri plnení si 

úloh, riešení problémov a bežných situácií, ktoré v pracovnom živote vznikajú náhle, nečakane 

a väčšinou mimo pracovného času. Musím konštatovať, že aj napriek mojej snahe zamestnávame 

aj ľudí, ktorí ešte stále chcú viac brať ako dávať a pojem štátny podnik v nich vyvoláva predstavu, 

že ich najdôležitejšou povinnosťou vo firme je byť iba zamestnaný, samozrejme pri využívaní 

a zneužívaní všetkých výhod, ktoré štátna organizácia poskytuje. Možno sú tieto vyjadrenia 

na úvod roka pritvrdé, ale adresujem ich predovšetkým zamestnancom, ktorí si svoje povinnosti 

plnia zodpovedne, najmä preto, aby vedeli, že o tomto probléme vieme, riešime ho, ale ak riešenie 

má byť predovšetkým zodpovedné a spravodlivé, nie je možné celý proces urýchliť len za účelom 

rýchleho dosiahnutia výsledku. 

Hlavná úloha v roku 2014 je pokračovať v znižovaní úverového zaťaženia podniku, zabezpečiť 

rozvoj podniku formou uskutočnenia všetkých naplánovaných investícií, splnenia všetkých plánovaných 

tržbotvorných výkonov, splnenia všetkých úloh v pestovaní, obnove a ochrane lesa pri zabezpečení 

jeho trvalo udržateľného rozvoja. 

Na záver Vám chcem všetkým ešte raz popriať hlavne veľa zdravia a šťastia v roku 2014. 

S pozdravom 

Vojenským lesom a lesom zdar! 

Ing. Ján Jurica ❧ 

fotografia na titulnej strane © Ing. Jozef Joppa 

2 vojenské lesy 1/2014

OBSAH 

SLOVO NA ÚVOD .......... 2 

Lesníctvo 

od spoločných 

koreňov 

kynológia 

Ťažba buka v zimných mesiacoch 

vo Vihorlate ............................. 4 

Alpsko – karpatský koridor a jeho ochrana . 6 

Obnova lesa – jar 2014 .................... 8 

Obnova Programu starostlivosti o lesy na 

lesnom celku Lešť ....................... 10 

Štátny dozor na LC Kamienka ........... 11 

Financovanie 2013 LESY – DREVO ...... 11 

poľovníctvo 

a rybárstvo 

Pozvánka na výstavu Silva Regina do 

moravské metropole Brno ............... 18 

aktuality ................... 19 

HISTÓRIA 

Tibor Andrašovan a Pavol Poruban v Sieni 

úcty a slávy poľovníctva na Slovensku ....20 

strelectvo 

Spišský pohár – VI. ročník, regionálne 

skúšky farbiarov ........................ 24 

spoločenská rubrika 

Priestor na otázku ...................... 25 

Jeden z nás 

Ing. Ivan SCHLOSSER .................. 26 

Ing. Dušan Staško ...................... 27 

Vysvätenie červeného kríža .............. 28 

Lesná pedagogika 

Jočami spisovateľa a fotografa ............ 12 

Aktinomykóza zveri .................... 14 

Lov polodivokých kačíc 

na rybníku „Zabité“ ..................... 15 

Prehľadný kalendár lovu zveri ........... 16 

Univerzálna brokovnica radu 

Winchester Select ....................... 22 

Stretnutie lesných pedagógov ............ 29 

Prečo divé husi píšu na oblohe písmená ... 30 

S láskou k deťom a lesu .................. 31 

vojenské lesy 1/2014 

3

LesnÍctvo 

Ťažba buka 

v zimných mesiacoch 

vo Vihorlate 

Uplatňovanie zásad hospodárenia s cieľom dosiahnutia čo najvyššieho 

podielu prirodzenej obnovy je hlavný princíp pri obhospodarovaní lesa 

Buk lesný je najrozšírenejšia drevina našich lesov s najväčším zastúpením a hospodársky najvýznamnejšia 

listnatá drevina. Drevo buka je najvýznamnejšia surovina pre chemické spracovanie 

v celulózo-papierenskom priemysle na výrobu papiera, lepeniek a iných produktov, aj pre 

mechanické a priemyselné spracovanie v ostatnom drevospracujúcom priemysle. Jeho ťažba 

a následný predaj predstavuje najvýznamnejší zdroj príjmov na hospodársky rozvoj, zachovanie 

prevádzkyschopnosti, udržania zamestnanosti a tým aj zabezpečenia plnenia všetkých funkcií 

lesov aj v rámci nášho o.z. Kamenica n/Cirochou. 

o.z. prejavuje jednak celkovým množstvom, 

ale aj dosiahnutím vyššieho speňaženia predaných 

guľatinových sortimentov. S cieľom dosiahnuť 

maximálne množstvo a zhodnotenie 

osobitne cenných sortimentov I. a II. akostnej 

triedy a tým aj dosiahnutie vyššej priemernej 

realizačnej ceny dreva sa u nás plánuje a realizuje 

aj ťažbová činnosť v zimnom období. 

Avšak súčasná situácia na trhu s bukovou guľatinou 

na Slovensku odzrkadľuje nesprávnu 

štruktúru spracovateľského priemyslu. Absentuje 

najmä výroba drevárskych výrobkov s vysokou 

pridanou hodnotou, konkrétne krájaná 

a lúpaná dyha. V súčasnosti sa na Slovensku 

nespracovávajú najkvalitnejšie sortimenty guľatinových 

výrezov zvláštnej akosti. Prakticky 

väčšina sortimentov buka ide na celulózo- 

-papierenské účely a na Slovensku neexistuje 

žiadny významný spracovateľ pre „cenné“ sortimenty 

surového dreva buka. Za týchto podmienok 

preto za úspech už považujeme aj realizáciu 

a následný odpredaj 2% sortimentov I. 

a II. akostnej triedy a 50% (výťaž) sortimentov 

III. akostnej triedy (guľatinové sortimenty celkom) 

z celkovej ťažby a dodávok, ktoré v podmienkach 

o.z. Kamenica n/Cir. vyrábame 

Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia 

lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir., 

hojdan@vlm.sk, (text, foto archív o.z.) 

Z najkvalitnejších sortimentov bukového 

dreva sa vyrábajú dyhy pre dekoratívne 

účely na výrobu nábytku a interiérové účely. 

Z technických dýh buka sa vyrábajú preglejované 

ploché aj tvarované dosky. Ako surovina 

sa používa najmä v nábytkárskom priemysle, 

bukové prírezy na výrobu ohýbaného 

sedacieho nábytku, do nábytku rezaného ako 

aj na výrobu konštrukčných rámov čalúneného 

nábytku. Ako lepené drevo sa využíva 

na výrobu interiérových nábytkov, schodísk 

atď. Drevo na tieto účely je najvhodnejšie získať 

v čase vegetačného pokoja, teda v zimných 

mesiacoch – v čase, keď teploty klesnú pod 

bod mrazu, t.j. december až február, keď drevo 

nepracuje. Koreňový systém kmeňa nenasáva 

živiny z pôdy a drevo má najnižšiu vlhkosť. 

Takto získané drevo je menej náchylné 

na poškodenia hmyzom, plesňami a hubami. 

Vykazuje v konečnom spracovaní vyššie ukazovatele 

kvality, priaznivejšie hodnoty mechanických 

a fyzikálnych vlastností. V procese sušenia 

má takéto drevo menší výskyt výsušných 

trhlín. Využívaniu týchto výhod je prispôsobená 

aj súčasná situácia na trhu s bukovou guľatinou, 

na ktorom je o drevo buka zo zimných 

ťažieb vyšší záujem. Tento sa v rámci nášho 

Drevo získané v zimnom období je menej náchylné na poškodenia 

plesňami a hubami. Vykazuje v konečnom spracovaní vyššie ukazovatele 

kvality, priaznivejšie hodnoty mechanických a fyzikálnych vlastností 


LesnÍctvo 

a dodávame. V prípade cenných sortimentov 

I. a II. akostnej triedy je to výlučne zahraničnému 

odberateľovi a v prípade ostatných najkvalitnejších 

guľatinových sortimentov III. A. 

akostnej triedy viacerým odberateľom na trhy 

v Českej republike a Poľsku. 

Druhá, ešte významnejšia zásada zimných 

ťažieb buka v našich podmienkach, je ich realizácia 

v čase vegetačného pokoja v porastoch 

so zameraním na záchranu a dosiahnutie maximálneho 

podielu prirodzenej obnovy lesa. 

Dnes už každý dobrý lesný hospodár vie oceniť 

prínos prirodzenej obnovy lesa, či už po stránke 

ekologickej, kde tvorí jeden zo základných 

princípov trvalo udržateľného obhospodarovania 

lesov, tak aj z hľadiska ekonomického, 

keď šetrenie nákladových položiek v čase finančnej 

krízy zasahuje i pestovateľskú činnosť. 

Prirodzenou obnovou, ako racionalizačným 

opatrením, sa taktiež snažíme znížiť náklady 

pestovateľskej činnosti. V poslednom desaťročí 

sa aj u nás v o.z. Kamenica n/Cir. výrazne zmenil 

prístup k prirodzenej obnove lesa. Legislatívne 

zmeny zákonných predpisov naštartovali 

proces uprednostňovania jemnejších spôsobov 

hospodárenia a tým aj podporu možnostiam 

prirodzeného zmladzovania obnovovaných 

lesných porastov. Postupne sa dostal z teoretickej 

do praktickej roviny. Zmenilo sa aj myslenie 

a prístup pracovníkov samotnej lesnej prevádzky. 

V súčasnosti práve prirodzenú obnovu 

lesa u nás považujeme za najdôležitejšiu a nenahraditeľnú 

zložku obnovy lesných porastov. 

Dlhodobým uprednostňovaním podrastového 

hospodárskeho spôsobu bol dosiahnutý výrazný 

pokrok a podiel prirodzenej obnovy za 

posledných 15 rokov sme zvýšili trojnásobne. 

V ostatných rokoch v rámci o.z. dosahujeme 

75-80 % podiel prirodzeného zmladenia. 

Uplatňovanie spomínaných zásad hospodárenia 

je hlavný princíp rozhodovania všetkých 

našich prevádzkových pracovníkov pri 

obhospodarovaní lesa v zimnom období. Dosiahnuté 

výsledky pre náš o.z. znamenajú významný 

ekonomický efekt. Uvedomujeme 

si tieto dôležité skutočnosti a využitie produkčného 

potenciálu prirodzenej obnovy lesa 

v tomto období, keď výrobný proces zimných 

ťažieb beží naplno, si kladieme ako základný, 

prvoradý cieľ pri obhospodarovaní našich lesných 

porastov. 

❧ 

V čase vegetačného pokoja keď teploty 

klesnú pod bod mrazu 

Prebierka cenných sortimentov 

Expedovanie výberovej drevnej hmoty do zahraničia 


5

LesnÍctvo 

Alpsko – karpatský 

koridor a jeho ochrana 

Akčný plán na ochranu Alpsko-karpatského koridoru (ďalej len AKK) bol pripravený v rámci projektu 

Realizácia opatrení pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru a implementácia v regióne Centrope 

Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. Skrátene 

možno povedať, že úlohou Akčného plánu je prepojenie dvoch európskych pohorí – Álp a Karpát, 

ktoré sú dôležitým biotopom rozličných voľne žijúcich druhov živočíchov. Vyplýva to z rozdrobenosti 

a čoraz väčšej fragmentácie krajiny medzi týmito pohoriami. To má za následok postupnú 

izoláciu zostávajúcich biotopov a ich postupnú redukciu aj tým, že sa bráni vo voľnom 

pohybe organizmov a procesov v predtým spojitej a ucelenej krajine. 

Ing. Richard Hájek, samostatný referent 

odd. výroby, OZ Malacky ( text, foto ) 

Dochádza tak k postupnému poklesu biodiverzity. 

K jeho zastaveniu a k zachovaniu 

biodiverzity je nutné zachovať jestvujúce 

ekologické siete – cesty. Migračné pohyby 

jednotlivých druhov zvierat sú podmienené 

dostupnosťou potravy, rozptylom a obsadzovaním 

nových oblastí a samotným rozmnožovaním. 

Pri migračných pohyboch sa 

jednotlivé živočíchy pohybujú medzi jednotlivými 

biotopmi, pričom využívajú v krajine 

určité interakčné prvky na prechod cez menej 

vhodné biotopy. Takto vznikol aj Alpsko- 

-karpatský biokoridor, ktorého súčasťou je 

aj Záhorská nížina. Koridor spája východný 

hrebeň Álp a západnú časť Karpát. AKK 

v posledných desaťročiach výrazne narušilo 

rozširovanie sídiel, intenzifikácia poľnohospodárstva 

a lesného hospodárstva a výstavba 

ciest a rôznych oplotení. Zelenými 

ostrovčekmi v krajine, ktoré naznačujú smerovanie 

AKK, zostali predovšetkým lesné 

Litavské vrchy, Pahorkatina pri Arbesthale 

a Les Ellender Wald. Na Slovenskej strane 

sú to: Niva rieky Dunaj, Niva Moravy a Dyje 

a moravské pole, Záhorská nížina, Malé Karpaty. 

Územie, ktoré obhospodaruje náš o.z. Malacky, 

patrí geograficky do Záhorskej nížiny. 

Lesy na Záhorskej nížine sú najrozsiahlejší 

súvislý nížinný lesný komplex v SR a rozkladajú 

sa na ploche väčšej ako 52 000 hektárov. 

V oblasti nivy rieky Morava sú tieto lesy prerušované 

nivnými lúkami. Najväčšou prekážkou 

pre migrujúcu zver sa v tejto oblasti 

stala po svojom oplotení diaľnica D2 (Brno – 

Bratislava). Nezanedbateľnou prekážkou je aj 

rozvíjajúca sa zástavba v okolí Bratislavy, výstavba 

priemyselných parkov a zón, výstavba 

zverníc a oplotení rôzneho charakteru. 

Najhodnotnejšie územia 

v rámci AKK 

V rámci AKK sa na území SR nachádza 

päť biocentier nadregionálneho významu: 

• Dolnomoravská Niva (2100 ha) – jadrové 

zóny sú Národné prírodné rezervácie 

(NPR) Horný les a Dolný les (629 ha ) 

v CHKO Záhorie 

Oplotená diaľnica D2 - umelá prekážka pre migráciu zveri 

porasty pozdĺž tokov Dunaj, Morava a Dyje. 

V postupnom prepájaní týchto ostrovčekov 

je rakúska strana ďaleko pred Slovenskom. 

V rámci Rakúska funguje viacero funkčných 

podchodov pre drobnú zver a nadchodov pre 

väčšie živočíchy. 

Vízia AKK 

AKK a akčný plán na jeho ochranu je projektom 

spojitej krajiny medzi Alpami a Karpatmi 

pri zachovaní biodiverzity pre budúce 

generácie. Geograficky môžeme AKK rozdeliť 

do viacerých územných celkov. Na Rakúskej 

strane to sú: Bucklige welt, Pohorie 

Rosaliengebirge, Wiener Neustadterpforte, 


LesnÍctvo 

Podchod pod diaľnicou D2 

• Bor (1560 ha) – jadrové zóny sú NPR Červený 

rybník a Zelienka (202 ha) v CHKO 

Záhorie 

• Devínska Kobyla (1500 ha) – jadrová 

zóna NPR Devínska Kobyla (101 ha) 

v CHKO Malé Karpaty 

• Roštún (4850 ha) – jadrová zóna NPR 

Roštún a PR Hajdúky (389 ha) v CHKO 

Malé Karpaty 

• Zámčisko (2320 ha) – jadrová zóna Zámčisko 

(600 ha) 

V cieľových oblastiach boli vymedzené 

nasledovné ekologické koridory nadregionálneho 

významu – biokoridory: 

• Rieka Morava (vodný koridor) 

• Devínska Kobyla – Malé Karpaty – Považský 

Inovec – Strážovské vrchy – Malá 

Fatra – Chočské vrchy – Tatry – Pieniny 

(terestrický horský biokoridor) 

• Borská nížina – Myjavská pahorkatina 

(podhorský biokoridor) 

• Dolnomoravská Niva – Podhorský biokoridor 

3 

• Morava – lužné lesy pri trase Gbely – Bor 

• Morava – lužné lesy pri trase Gbely – 

Zámčisko – Biele Karpaty 

Pozdĺž AKK sú na rakúskej aj na slovenskej 

strane vyhlásené viaceré chránené územia 

vrátane viac ako 20 oblastí NATURA 

2000. Tieto územia sú hlavnou oporou ekologických 

sietí. 

Indikačné druhy pre projekt AKK 

Pre projekt AKK boli za hlavné cieľové sledované 

druhy vybrané veľké cicavce – jeleň 

lesný, los mokraďový, mačka divá, rys ostrovid, 

vlk dravý, medveď hnedý. Vychádza to 

z ich citlivosti na fragmentáciu krajiny a špecifické 

nároky na biotopy. Za indikačný druh 

bol zvolený jeleň lesný, čo vychádzalo z dostupnosti 

údajov o rozmiestnení a pohybe jedincov 

tohto druhu. Správanie sa jeleňa do 

značnej miery ovplyvňujú ľudské aktivity vrátane 

poľovníctva. Preto je v oblasti ekoduktov 

a iných kritických miest nutné minimalizovať 

tlak poľovníctva, najmä v čase migrácie. 


Bariéry v rámci AKK 

a ich prekonávanie 

Príklad ideálnej koridorovej štruktúry pozostáva 

z lesného pásu so šírkou 100 – 200 

metrov a výškou 3 – 6 metrov. Včlenený otvorený 

pás s rôznodruhovou prízemnou vegetáciou 

slúži ako vodiaca línia pre migrujúcu 

zver smerom k druhej strane biotopu. Jedna 

z hlavných bariér v krajine sú diaľnice a cesty. 

AKK v súčasnosti križujú štyri diaľnice (S4, 

A3, A4, D2), ktoré sú oplotené alebo sa ich 

oplocovanie dokončuje. Funkčný ekodukt bol 

postavený len na diaľnici S4. V pláne je vybudovanie 

ďalších troch nových nadchodov 

pre zver – ekoduktov, čím by sa stal AKK opäť 

plne priechodný pre zver. Malo by ísť o ekodukty 

v týchto lokalitách: 

Nadchod nad diaľnicou D2 

• Diaľnica D2 – Moravský Svätý Ján – plánovaná 

výstavba 2014 

• Diaľnica A4 – Göttlesbrunn Arbesthal – 

plánovaná výstavba 2013 

• Diaľnica A3 – Müllendorf – plánovaná 

výstavba 2014 

• Diaľnica S4 – Pöttsching – vybudovaný 

v 2006 

Priechody pre zver musia spĺňať požiadavky 

kategórie A so štandardnou šírkou 80 m 

a polohou blízko samotného koridoru – maximálne 

do 500 metrov. Je nutné podporovať 

a využívať aj malé ekologické kompenzačné 

plochy, lesné komplexy, lúky a pasienky. 

Na území obhospodarovanom VLM SR, 

š.p., o.z. Malacky sa nachádza kolízny bod 

č.4 „Záhorie – Úsek G: Bor – Vojenský výcvikový 

priestor Záhorie“. V súčasnosti toto 

územie intenzívne využívajú viaceré živočíšne 

druhy, vyskytujúce sa na Záhorskej nížine. 

Vojenské využitie tohto územia nie je pre 

zver také rušivé ako pohyb samotných ľudí 

mimo týchto území. Potenciálne riziko by 

bolo oplotenie celého tohto územia. Negatívna 

pre zver je aj vzhľadom na charakter tohto 

územia jeho slabšia zásoba vodnými zdrojmi. 

Nebezpečný môže byť aj čoraz častejší 

výskyt inváznych druhov rastlín, ktoré vytláčajú 

pôvodné druhy a znižujú ich druhovú 

rozmanitosť. Vítaná by bola aj čiastočná 

premena časti borovicových monokultúr na 

lesy s pestrým druhovým zložením pôvodných 

drevín. 

AKÝ JE ZÁVER 

Opätovné sfunkčnenie a dobudovanie 

AKK pomôže zachovať biodiverzitu a ekologickú 

rozmanitosť celého veľkého územia 

medzi dvomi významnými pohoriami Európy 

– Alpami a Karpatmi aj pre nasledujúce 

generácie. Bude to však možné len úzkou 

cezhraničnou a nadregionálnou spoluprácou, 

ktorá si bude vyžadovať mnoho pomocných 

rúk z rôznych sektorov a organizácií. 

Akčný plán na ochranu Alpsko-karpatského 

koridoru je jeden z prvých krokov. ❧ 

7

LesnÍctvo 

Obnova lesa – jar 2014 

Neoddeliteľná súčasť výrobného procesu v lesníckych činnostiach je obnova lesa. Vykonáva sa 

umelým zalesňovaním alebo sa porasty obnovujú prirodzeným zmladením. 

autor: Ing. Milan Mydlo, samostatný 

odborný referent oddelenia lesnej 

výroby GR (text), Ing. Derco (foto). 

Nachádzame sa v období, keď sa plánuje 

umelá obnova lesa na rok 2014. Každý OZ má 

svoje špecifické podmienky obnovy, čo je zrejmé 

z rozboru LHE za posledné štyri roky, ktoré 

sú uvedené v tabuľkách a príslušných komentároch. 

OZ MALACKY 

Na OZ Malacky sa obnova lesa vykonáva 

v prevažnej miere na holinách po veľkoplošných 

holoruboch borovicových porastov na 

piesčitej pôde. Robí sa umelým zalesnením, 

po celoplošnej príprave pôdy, jednoročnými 

sadenicami borovice v pravidelných odstupoch, 

v radoch. Pre zdarný výsledok zalesňovania 

na pieskoch je dôležité zachytiť 

jarnú vlahu. Podiel prirodzeného zmladenia 

na celkovej obnove za posledné štyri roky je 

12,18 %. Pokusy o prirodzenú obnovu v borovicových 

porastoch sa nevydarili pre slabé 

ujímanie borovicového náletu a nekvalitu prirodzeného 

zmladenia. Preto bolo nutné plochy 

ponechané na prirodzenú obnovu umelo 

zalesniť, čím sa zvýšil i celkový objem zalesňovania. 

V súčasnosti sa prirodzená obnova 

Prirodzená obnova LS Kamiemka 

uplatňuje najmä v listnatých porastoch. Na 

OZ sa nachádzajú i plochy určené na zalesnenie, 

na ktorých je potrebné vykonať pyrotechnickú 

asanáciu, tieto holiny sú evidované 

ešte od roku 2006, bol na ne vydaný súhlas 

na odklad zalesnenia. Na týchto plochách sa 

postupne vykonáva pyrotechnická asanácia, 

následne sa tieto plochy zalesňujú, čo rovnako 

zvyšuje celkový objem zalesňovania. Priemerný 

nezdar z celkového zalesňovania za 

posledné štyri roky je 28,11 %, čo je ovplyvnené 

vysokým nezdarom v roku 2012 v dôsledku 

nevydareného verejného obstarávania prác 

pestovateľskej činnosti, keď v tomto roku bol 

nezdar až 42%. 

OZ Kežmarok 

Na OZ Kežmarok sa obnovuje les na holinách, 

ktoré vznikali na 95 % po náhodných 

ťažbách. Umelé zalesňovanie sa vykonáva 

prevažne smrekom jamkovou sadbou do pripravenej 

pôdy, ako prímes sa dávajú listnaté 

dreviny buk, javor pre zvýšenie odolnosti 

a stability novovzniknutých porastov. Podiel 

prirodzeného zmladenia na celkovej obnove 

je 12,85 %, pričom prirodzená obnova sa 

uplatňuje najmä v listnatých porastoch. Priemerný 

nezdar z celkového zalesňovania za 

posledné štyri roky je 13,89 %. OZ využíva na 

zalesňovanie prevažne vlastné sadenice. 

Umelá obnova lesa LS Ľubica 

SL Pliešovce 

Na SL Pliešovce sa obnova lesa na LC Sklené 

robila prevažne na holinách po náhodných 

smrekových ťažbách. Robila sa prevažne umelým 

zalesňovaním smrekom do pripravenej 

Prehľad o obnove lesa v rokoch 2010 – 2013 

rok 2010 rok 2011 rok 2012 rok 2013 

ZH ZO PZ spolu NEZ ZH ZO PZ spolu NEZ ZH ZO PZ spolu NEZ ZH ZO PZ spolu NEZ 

OZ Malacky 152 50 55 257 80 223 48 32 303 58 287 55 81 423 143 221 177 20 561 60 

SL Pliešovce 65 21 4 90 14 50 12 1 63 26 54 23 9 86 13 41 12 8 61 18 

OZ Kežmarok 184 38 26 248 24 210 40 40 290 46 166 46 37 249 38 212 40 35 287 22 

OZ Kamenica 17 4 116 137 2 23 6 78 107 0 19 0 83 102 2 23 2 88 113 1 

VLM SR š.p. 418 113 201 732 120 506 106 151 763 130 526 124 210 860 196 497 231 151 1022 101 


LesnÍctvo 

Prirodzené zmladenie v rokoch 2010-2013 

Zalesň. PZ % 

OZ Malacky 1544 188 12,18 

SL Pliešovce 300 22 7,33 

OZ Kežmarok 1074 138 12,85 

OZ Kamenica 459 365 79,52 

VLM SR š.p. 3377 713 21,11 

Umelá obnova LS Riadok 

Nezdar zalesňovania v rokoch 2010-2013 

Zalesň. NEZ % 

OZ Malacky 1213 341 28,11 

SL Pliešovce 278 71 25,54 

OZ Kežmarok 936 130 13,89 

OZ Kamenica 94 5 5,32 

VLM SR š.p. 2521 547 21,7 

Plánovaná umelá obnova v rokoch 2014 

ZH ZO Spolu 

OZ Malacky 218 155 373 

SL Pliešovce 37 16 53 

OZ Kežmarok 159 21 180 

OZ Kamenica 18 0 18 

VLM SR š.p. 432 192 624 

pôdy a na časti územia využila SL pri obnove 

veľmi dobre sa zmladzujúci javor. Na LC Lešť 

sú s obnovou lesa väčšie problémy. Obnovné 

ťažby sú tam naplánované hospodárskym 

spôsobom maloplošným podrastovým. Podľa 

môjho názoru sa SL málo venuje prípravným 

rubom, porasty nie sú dostatočne rozpracované, 

presvetlené a tým nie sú vytvorené podmienky 

na vznik prirodzeného zmladenia. 

Vznikajú tak problémy so zaistením kultúr, 

nie je možné vykonávať doruby resp. priraďovať 

ďalšie obnovné prvky. Obnova v takýchto 

porastoch sa doteraz robila cez rekonštrukcie, 

no to nie je riešenie do budúcna. Ďalším problémom 

pri zaistení kultúr sú enormne vysoké 

škody spôsobené zverou. SL to rieši výrazným 

znižovaním stavov vysokej zveri, ochranou 

kultúr nátermi, ale najmä oplocovaním kultúr. 

Podiel prirodzeného zmladenia na celkovej 

obnove za posledné štyri roky je iba 7,33.%. 

Priemerný nezdar z celkového zalesňovania za 

posledné štyri roky je 25,54 %, tento je spôsobený 

predovšetkým škodami zverou, ale aj burinou, 

nakoľko sa tam zalesňuje do dvojročných 

holín. 

OZ Kamenica nad Cirochou 

Na OZ Kamenica nad Cirochou obnovujú 

les cez obnovné ťažby s hospodárskym spôsobom 

maloplošným podrastovým. Po vykonaní 

prípravných rubov tu dochádza k vzniku 

vynikajúceho prirodzeného zmladenia buka. 

Po vykonaní dorubov, v správnom čase a po 

šetrnom vyčistení plôch od haluziny vznikajú 

priam zabezpečené bukové kultúry. Umelou 

obnovou lesa sa iba dopĺňajú prirodzené 

zmladenia. Podiel nezdaru z celkovej obnovy 

lesa je 5,32 % a podiel prirodzeného zmladenia 

z celkovej obnovy je 79,52 %. Vďaka výborným 

prírodným podmienkam pre vznik 

prirodzeného zmladenia a odbornému hospodáreniu 

lesníckeho personálu sú výsledky obnovy 

lesa na OZ Kamenica nad Cirochou veľmi 

dobré. 

Toto je môj pohľad na obnovu lesa na VLM 

SR š.p., ku ktorému som dospel pri kontrolách 

prác na odštepných závodoch. 

❧ 

Obnovné prvky u LS Kamienka 

Obnova lesa prirodzeným zmladením LS Jovsa 


9

LesnÍctvo 

Obnova Programu 

starostlivosti o lesy 

na lesnom celku Lešť 

V predošlom čísle ste sa dočítali o prerokovaní správy o doterajšom hospodárení na LC Lešť, ktoré 

bolo na LS Vidov vrch 28.-30.5.2013. Tí, ktorí poznajú priebeh obnovy PSoL (niekdajší LHP) vedia, 

že samotnému prerokovaniu a spísaniu Protokolu predchádza vytvorenie modelov hospodárenia 

a rámcových smerníc pracovníkmi Národného lesníckeho centra, vyhotovenie leteckých 

snímok a taktiež vyhlásenie LC na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa. 

Po splnení týchto krokov nasleduje pre Oddelenie 

HÚL niekoľkomesačná práca v teréne. 

Ako vyhotovovatelia PSoL počas terénnych 

a kancelárskych prác v stanovených termínoch 

plníme a zabezpečujeme úlohy vyplývajúce zo 

zmlúv, z protokolu a z platných všeobecne záväzných 

právnych predpisov, smerníc, usmernení 

a iných rozhodnutí, ktoré sa dotýkajú 

vyhotovenia PSoL, v nadväznosti na akceptované 

požiadavky zainteresovaných subjektov, 

ktorých záujmy sú vyhotovením PSL dotknuté. 

Možno to znie veľmi komplikovane , 

ale v stručnosti ide o zistenie taxačných veličín 

a návrh hospodárskych opatrení. 

O pár dní nastane čas ukončiť ďalšiu z etáp 

tohto procesu. Predložiť návrh PSoL príslušnému 

Orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, 

ktorým je v našom prípade Vojenský lesný 

úrad v Bratislave. Návrh obsahuje čistopis, provizórnu 

mapu, záznam s prerokovania, porovnávací 

výkaz starého a nového označenia, náležitosti 

protokolu. 

Po Novom roku treba skompletizovať mapu, 

zakomponovať odpočty (opatrenia, ktoré sa vykonali 

do konca roku 2013), uzavrieť tabuľku 

plôch, získať záväzné vyjadrenia a dotiahnuť 

PSoL do konečnej podoby – teda jeho schválenie. 

Keďže sa blíži koniec roka a hektické obdobie, 

napadlo mi opýtať sa kolegov Milana Raka 

a Ľuboša Tomašku pár otázok na spestrenie holých 

faktov. 

Ako hodnotíte tohtoročnú sezónu ? 

Milan: Sezóna bola fajn. Počasie nám prialo, 

aj keď na druhej strane mnoho dní bez zrážok 

prinieslo silné poškodenie sadeníc suchom. 

Ľuboš: Bola to náročná sezóna . Musel som 

čiastočne potiahnuť za Milana, ktorý sa zotavoval 

z pracovného úrazu v r. 2012 

Je to pravda ? 

Milan: Určite áno. Zo začiatku som sa bál 

operovanú achilovku namáhať , ale neskôr som 

sa „rozchodil“ a dnes podávam 100 % výkon. 

Na druhej strane som plne vyťažený pri kreslení 

máp. 

V čom bola obnova PSL na Lešti iná ? 

Milan: Najmä nás nebudil správca údermi 

na radiátor o 6:00 ako na Tichom Potoku... 

(smiech) Ale nie, to bol pokus o fór. LC Lešť 

je náročný obmedzeniami , ktoré vyplývajú 

z atraktívnosti Vojenského obvodu. Veľmi aktívne 

sa tam cvičí. Taktiež sa tam na návrh pracovníkov 

NLC zväčšila výmera ochranných 

lesov. Z toho pre nás vyplynuli povinnosti navyše 

. Prečíslovanie porastov, preznačenie porastových 

hraníc a ich zameranie GPS prístrojom. 

Ing. Igor Pogran, vedúci oddelenia 

HUL VLM (text, foto.) 


LesnÍctvo 

Ľuboš: Celok je náročný svojim pestrým drevinovým 

zložením a v nemalej miere ho silne 

poškodzuje zver. Ale ochrana oplôtkami sa už 

prejavuje a je potrebná. Taktiež množstvo kliešťov. 

Tento rok sme si ich užili. Pozdravujeme 

Ing. Ľ. Babiča, ktorý nám vypomáhal a už asi 

dobral antibiotiká na preliečenie boreliózy. 

Milan: Na druhej strane sme mali možnosť 

porovnať podmienky s LC Benkovo –štátne lesy. 

Čo sa týka sklonov, Lešť bola omnoho príjemnejšia 

. Na Benkove sme mali prevládajúce sklony 

60 – 80 %. LC Benkovo sme robili ako subdodávku 

pre Slovenskú lesnícku spoločnosť. 

Ľuboš: Ale aspoň tam neboli kliešte ! 

Milan: Iste, ale neviem či nie je jednoduchšie 

zbaviť sa kliešťa, ako medveďa. Boli lokality, kde 

na fotopascu zachytili aj 6 jedincov v priebehu 

jednej noci. 

Ako ste to riešili ? 

Milan: Občas som zakričal na Ľuba, aj keď 

som vedel, že je úplne inde. 

Ľuboš: Ja som si „hopkal“. Množstvo čerstvých 

stôp ma občas prinútilo si zaspievať. 

Terénne práce sa pomaly končia, 

čo by ste povedali na záver ? 

Ľuboš: Po mesiacoch v teréne sa prirodzene 

teším do kancelárie. Aj keď spracovanie 

všetkých získaných údajov je náročné a viem, 

že po pár týždňoch sa už budem opäť tešiť na 

prácu v teréne. 

Milan: Súhlasím s Ľubošom . Chcel by som 

zároveň poďakovať správcovi aj všetkým zamestnancom 

SL i ŠP za ústretovosť, spoluprácu 

a pomoc pri tvorbe PSL. Ale to je skúsenosť, 

ktorú máme z každého lesného celku či 

správy. Všade pracujú odborníci, ktorí sa snažia 

svoju prácu vykonávať čo najlepšie. A výsledný 

„produkt“ je vlastne spoločné dielo. 

Úplne nakoniec želáme všetkým zamestnancom 

VLM SR š.p. pokojné zvládnutie koncoročného 

„blázninca“ a zmysluplné prežitie 

Vianočných sviatkov. Výnimočne by sme 

chceli pozdraviť pracovníkov LC Mikulášov 

a OZ Malacky na ktorých spoluprácu sa tešíme 

v roku 2014. 

Štátny dozor na LC Kamienka 

Na 22. – 24.10. 2013 zvolal Vojenský lesný úrad, ako predstaviteľ štátnej správy, zástupcov 

OZ Kamenica nad Cirochou, LS Kamienka a Oddelenia HÚL k vykonaniu štátneho dozoru. 

❧ 

FINANCOVANIE 

2013 LESY – DREVO 

Ing. Jozef Bittara, vedúci OOaM 

o.z. Malacky, bittara@vlm.sk 

Autor fotografií: Pavel Koreň, TU Zvolen 

Na pôde Technickej univerzity vo Zvolene 

hostili 21. novembra už tradičnú Medzinárodnú 

vedeckú konferenciu Financovanie 

2013 Lesy – Drevo. Záštitu má nad ňou Lesnícka 

fakulta, Katedra ekonomiky a riadenia 

lesného hospodárstva, za spoluúčasti Ministerstva 

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 

SR, Ministerstva životného prostredia SR, 

Lesov SR, š.p., Vojenských lesov a majetkov 

SR, š.p. a Slovenskej lesníckej komory. Hlavná 

téma bola financovanie lesníckych subjektov 

a ich ekonomika z nedrevoprodukčných 

funkcií lesa. 

Konferencia Financovanie 2013 LESY – 

DREVO v nadväznosti na predchádzajúce 

podujatia hľadá možnosti vzájomnej prosperity 

lesníckych subjektov ako obhospodarovateľov 

lesa s prihliadnutím na možnosti využitia 

iných zdrojov príjmov ako len tržieb 

za drevnú hmotu vzhľadom na znižovanie 

plánovaných ťažieb dreva. Vplyvom náhodných 

ťažieb v posledných rokoch sa znižuje 

ročná ťažba aj štruktúra ťažby v prospech 

listnatého dreva, čím vzniká na trhu dopyt 

po ihličnatej piliarskej hmote a naopak 

pretlak listnatej (najmä bukovej) piliarskej 

hmoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti 

a momentálne ceny za uvedené sortimenty 

(nízke ceny bukovej piliarskej guľatiny) nastávajú 

výpadky v príjmoch lesníckych subjektov. 

Čiastočná náhrada výpadku príjmov 

za drevo je zlepšenie a zefektívnenie aj ostatných 

činností, ktoré sú v kompetencii obhospodarovateľa 

lesa (produkcia biomasy, 


Ten sa konal na LC Kamienka po uplynutí 

platnosti PSL /2003 – 2012/. Samotný 

dozor otvoril prednosta VLÚ Bratislava 

Ing. Vladimír Kováč 22.10. o 9. hodine. 

Privítal členov kontrolnej komisie, poverených 

pracovníkov a personál LS Kamienka. 

Štátny dozor v lesoch, ktorý vykonáva 

VLÚ, je zameraný v podstatnom rozsahu 

na kontroly dodržiavania zákona o lesoch 

a súvisiacich vyhlášok k vykonaniu zákona 

v spojitosti s platnosťou PSL. Ing. Kováč 

v skratke predstavil priebeh vykonania dozoru, 

plánovaný harmonogram a požiadal 

Ing. Štefana Raka (správcu LS Kamienka) 

a Ing. Dušana Staška (polesného) o poskytnutie 

podkladov potrebných na realizáciu 

samotného dozoru. Išlo najmä o údaje 

z pôvodného PSL, porastové a ťažbové 

mapy, údaje s lesnej hospodárskej evidencie, 

grafické ťažbové podklady a rozhodnutia 

oprávňujúce a ovplyvňujúce vykonať 

zmeny v plánovaných hospodárskych opatreniach 

v priebehu decénia. 

Popoludní nasledovala praktická kontrola 

a preverenie evidovaných hospodárskych 

opatrení v teréne so zameraním na 

kvalitu, intenzitu a dostatočnosť vykonaných 

zásahov. V nasledujúcich dvoch 

dňoch sa postupne kontrolovali jednotlivé 

lesnícke obvody a činnosti vykonané 

pri obnove a pestovaní lesa a jeho výchove. 

Počas kontroly sa postupne prešli lesnícke 

obvody, na ktorých hospodária J. Žinčak, 

Ľ. Čarný, S. Kocík a Ing. M. Hojdan. Terénnou 

pochôdzkou bolo prehliadnutých 

562,84 ha, čo predstavuje 12,19 % z celkovej 

porastovej plochy. V priebehu samotného 

dozoru sa priebežne kontrolovali aj 

hospodárske opatrenia navrhnuté v novom 

PSL platnom pre LC Kamienka na roky 

2013 – 2022. 

Na záver štátny dozor spísal zápisnicu. 

S jej obsahom boli oboznámení štatutárni 

zástupcovia obhospodarovateľa lesa 

a odborný lesný hospodár. Komisia mohla 

v zápisnici skonštatovať, že zákon nebol 

porušený, neboli zistené nedostatky takého 

rozsahu, ktoré by dávali podklad na udelenie 

sankčných postihov a počas platnosti 

PSL v rokoch 2003 – 2012 sa na LS Kamienka 

odviedol kus kvalitnej práce, za čo 

patrí pracovníkom LS veľké poďakovanie. 

Ing. Igor Pogran, vedúci oddelenia 

HUL VLM (text, foto.) 

poľovníctvo, rybné hospodárstvo, správcovstvo 

drobných vodných tokov, kultúrno-rekreačné 

aktivity, agroturistika a podobne). 

K tomu je potrebné vytvoriť vhodné motivačné 

faktory makroekonomického prostredia 

a hľadať cesty úspešnej realizácie finančnej 

politiky v globálnom ekonomickom 

prostredí tak, aby bol zabezpečený trvalo 

udržateľný rozvoj lesného hospodárstva. 

Dôležitý faktor do budúcnosti bude aj 

otázka, aký pohľad na les bude spoločnosť 

resp. legislatíva presadzovať – či bude naďalej 

propagovaný sociálno-environmentálno- 

-ekologický smer bez ohľadu na ekonomickú 

využiteľnosť možností lesaa s tým následne 

spojené aj obmedzené možnosti efektívnejšieho 

obhospodarovania lesa. 

❧ 

11

Poľovníctvo a rybárstvo 

OČAMI SPISOVATEĽA 

A FOTOGRAFA 

Do prírody som začal chodiť tak, ako každý iný. Od chlapčenských liet ma tam čosi ťahalo. Boli 

to azda nejaké tajomné sily, azda vrodený pud. Cítil som to vo vnútri duše, tú božskú príjemnú 

slasť. V prírode, v lese, na lúke, v horách som mal „dušu na mieste“. Často som sa túlal po horách 

len tak bez cieľa, ale bolo mi dobre, keď som odrazu videl jeleňa, či pekného srnca, ale aj vtáčika, 

či motýľa. Vtedy na mňa zaútočila veľká zvedavosť. Ukrýval som sa, vychádzal som na poľovnícke 

posedy, zhotovoval som si v lese skrýše a pozoroval som život zveri. 

Ivan Kňaze (text, foto) 

e-mail: knaze.foto@gmail.com 

Začal som si doma robiť poznámky, čo 

som videl a počul, to som napísal. Na druhý 

deň som to dal prečítať susedovi poľovníkovi. 

Zapáčilo sa mu to! Poslal som príspevok 

do poľovníckeho časopisu. Redaktor to trochu 

upravil a uverejnil. Mal som ohromnú radosť. 

Článok som potom ukazoval sestre, mame aj 

ďalšej rodine. Radoval som s prvého uverejneného 

článku. 

Ako sa stať spisovateľom 

Keď sa mi v roku 1962 dostala do rúk knižka 

spisovateľa Jozefa Poneca „Potulky lesom“, 

zatúžil som sa stať spisovateľom. Napísal som 

hneď Ponecovi, ako by som sa mohol stať takým 

ako je on, akú školu musím navštevovať. 

Ponec mi odpísal: „Ivan na to, aby si pekne 

a dobre písal poľovnícke príbehy, články 

a knihy o našej prírode a zveri, nepotrebuješ 

školu. Najprv sa musíš postaviť na vlastné 

nohy a potom často chodiť do prírody a písať 

a fotografovať.“ 

A tak sa to začalo. Po ukončení základnej 

vojenskej služby som sa oženil. Hneď som si 

kúpil fotopušku a chodieval som veľmi často 

na poľovačky, na posedy, pochôdzky a postriežky, 

so susedom Vincom, ktorý bol náruživý 

poľovník. 

Aby som sa aj po odbornej stránke zdokonalil, 

navštevoval som jeden semester na 

Vysokej škole lesníckej, kde som u doc. Ing. 

Jozefa Sládeka urobil skúšku z ornitológie – 

mohol som krúžkovať vtáky a pracovať v sekcii 

Bionomia hniezdenia vtákov v Československej 

ornitologickej spoločnosti, teraz aj 

v Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Neskôr, 

keď ma začal zaujímať aj hmyz, prijali 

ma do Entomologickej spoločnosti pri Slovenskej 

akademií vied v Bratislave. Veľmi ma 

potešilo keď sme u nás založili Klub spisovateľov 

poľovníckej literatúry a tak som sa stal 

jeho členom. Pracujem aj ako spisovateľ prírodovedeckej 

literatúry v Spolku slovenských 

spisovateľov ako samostatný prírodovedecký 

fotograf. 

S puškou bez nábojov 

Moje krédo je – chodiť, chodiť, chodiť 

a zasa chodiť, a potom aj sedieť na poľovníckych 

posedoch a podľa potreby na nich aj spávať. 

Veľmi rád chodievam s poľovníkmi, aj na 

spoločné poľovačky, veď tam sa vždy čosi uloví 

aj mojou fotopuškou. Ideme spolu, poľovník 

nesie na ramene pušku a ja nesiem fotopušku. 

Poľovník mieri a stláča spúšť – vystrelí 

a keď trafí, odnáša si trofej. Aj ja zamierim, 

stlačím spúšť na fotoaparáte a „vystrelím“, 

odnášam si tiež trofej – v podobe peknej fotografie. 

Je to však poľovačka, kde krv netečie. 

Fotografujem všetko živé, čo sa pohne, od 

maličkého chrobáčika až po kráľa našich lesov 

– jeleňa. Odvtedy, ako ma naháňal medveď, 

najradšej fotografujem túto našu nevyspytateľnú 

šelmu – medveďa hnedého. 

Pred medveďom na strome 

Bolo to vo Veľkonočné pondelkové ráno. 

Po strmej smrekovej hore kráčam a načúvam 

spevu nášho najmenšieho vtáčika králika zla- 



tohlavého. Po chvíli sa usadám na klát dreva, 

pohodeného na zemi. Odrazu počujem lomoz 

a dupot utekajúcej zveri. Bola to črieda jeleňov. 

Potom nastalo hrobové ticho. To však netrvalo 

dlho a z húštiny sa čosi čierne vynorilo. 

Diviak, pomyslel som si a chytal som hneď fotopušku. 

Vtedy som však zistil, že vedľa „diviaka“ 

je malý medvedík a ten sa hneď pustil 

za mnou, že sa azda so mnou pohrá. Ostatné 

sa už odohrávalo v sekundových intervaloch. 

Medvedica sa rozbehla chrániť si svoje 

medvieďa, teda hnala sa za mnou a ja som 

ako bez ducha vybehol na smrek. Neviem sám 

ako som sa mohol dostať za temer sekundu do 

výšky tri metre. Keď som si sadol na konár, 

zistil som, že som nohami „očesal“ všetky polosuché 

konáre na kmeni.. Sedel som a z hlboka 

dýchal. Medvedica sa po chvíli pobrala 

preč a ja som až za dobrú chvíľu so strachom 

odchádzal dolu do Slovenského Právna, kde 

sa príhoda odohrala. 

Riskantná fotografia 

A tak keď teraz idem do hôr, vždy manželke 

hovorím: „Idem na medveďa“ ona na to: 

„Len nešpásuj, lebo Ťa raz zožerie“. Ale bojím 

sa, keď idem do lesa, kde žijú medvede, ale kto 

sa bojí, nech do lesa nejde. Tak teda idem... Aj 


minule v Nízkych Tatrách som vypátral mladého 

trojročného medvedíka, ako sa potuluje 

po doline aj počas dňa. Poobede som pekne 

videl, kde medveď zaľahol pod starú jedľu na 

denný odpočinok. Nemal som ešte fotografiu 

spiaceho medveďa a zatúžil som teraz po nej. 

Strach mi však nedovolil ísť k spiacemu medveďovi. 

Pomyslel som si na manželkine slova: 

„Medveď Ťa raz zožerie“. „Ale taký medveď 

ma môže zožrať? Pýtam sa jej v duchu. Teraz 

alebo nikdy! Zavolal som si dvoch kamarátov- 

-poľovníkov s puškami a šli sme. Ja prvý, poľovníci 

ma s puškami kryli.. Kráčali sme po 

lesnej ceste a medveď spal pod stromom asi 

tridsať metrov od cesty. Ako som vystupoval 

na svah vedľa cesty a namieril som fotoaparát 

na medveďa, zbadal som, že už dvíha hlavu. 

Vtom som zbadal v objektíve celého medveďa, 

ako dvíha laby na mňa. Vtedy poľovník skríkol: 

„Bež!“ Neviem, ako sa mi podarilo ešte 

stlačiť spúšť na fotoaparáte, bežali sme traja 

dolu stráňou po lesnej ceste. Bola to moja najvzácnejšia 

fotografia, „ako ma prepadol medveď.“ 

Treba mať šťastie 

Ako spisovateľ prírodovedeckej fotografie 

opisujem moje pocity pri pozorovaní správania 

sa zvierat – etológia zvierat. Je to pre mňa 

zložitý, ale krásny a príjemný pocit vo vyjasňovaní 

si faktov, pri ktorom mi veľmi pomáha 

fotografický aparát. Často očami ani nestačím 

zachytiť do centra mozgu to, čo je predo 

mnou v momente stlačenia spúšte a potom mi 

to ukáže fotoaparát na fotografii. Výhoda spisovateľa 

prírodovedeckej literatúry a zároveň 

aj prírodovedeckého fotografa je, že to, čo napíšem 

z odpozorovaného správania sa zvierat, 

dokumentujem sčasti aj fotografiami. Fotograf, 

tak ako aj poľovník na poľovačke, musia 

mať aj šťastie. 

Toď minule nad Hrochoťou sa blížila veľká 

búrka a ja som sedel pod čerešňou, čakal 

som počas ruje na srnca. Čierňava na oblohe 

ma veľmi vystrašila, hromy bili a krivolaké 

žeravé blesky sa prepadali do zeme. Už to 

bolo na hrane, bál som sa aj zostať, aj utekať. 

Odrazu mi ktosi zhora hovorí: „Ivan zostaň!“ 

Myslím si sám pán Boh za mňa oroduje. Pozriem 

hore a tam sa otvárala obloha trochu sa 

vyjasnilo a pozriem na lúku a skoro som onemel 

– na lúku vyšla celkom biela srna-albín. 

Urobil som pár záberov a vzall nohy na plecia. 

Akurát som dobehol do auta a začalo liať 

ako s krhly. Večer som vyšiel z lesa, fotografovať 

sa za mesiačika nedá. Poľovník by sa potešil, 

keď odrazu vyšla z lesa diviačia zver. Ledva 

som ich videl. Fotoaparát som už mal skoro 

zbalený, keď v tom sa dostala črieda na horizont 

strniska a oproti oblohe som ich pekne 

videl, zamierim a fotografujem, len tak zo 

zvyku, ale posúďte, bola z toho zaujímavá prírodná 

fotografia. 

❧ 

13


Aktinomykóza zveri 

Aktinomykóza je bakteriálna choroba, ktorá sa prejavuje tvorbou aktinomykómov – hnisajúcich 

zdurenín. Sú to špecifické patologické zmeny na kostiach, ale aj na mäkkých tkanivách. Pôvodcom 

nákazy sú baktérie rodu Actinomyces, ale aj zárodky patriace do rodu Micrococcus, Corynebacterium 

a iné. K aktinomykóze sú v našich podmienkach z voľne žijúcich zvierat vnímaví najmä 

zástupcovia jeleňovitých, ale aj iná zver. 

1 

Vnímavá je aj diviačia zver (infekcia mliečnej 

žľazy) najmä po poranení strukov diviačatami, 

tiež sa diagnostikovala pri mäsožravcoch (jazvec) 

a ojedinele aj pri zajacotvarých. Za istých 

okolností by sa mohol infikovať aj človek. 

Klinické príznaky 

Pri aktinomykóze je inkubačné štádium pomerne 

dlhé a môže trvať aj niekoľko mesiacov. 

Medzi prvé príznaky choroby patrí vznik opuchov 

a hnisavých ložísk na postihnutých úsekoch 

ústnej dutiny. Tieto edémy sú nebolestivé, 

postupne prechádzajú do abscesov a vo vytekajúcom 

hnise sa zisťujú žlté zrnká – nazývané 

drúzy. Pri kostnej aktinomykóze dochádza 

k deštrukcii tkaniva s tvorbou kanálikov – fistúl 

(obr. 4) a niekedy k úplnej prestavbe čeľuste 

a chrupu (obr. 5). Klinické príznaky aktinomykózy 

pri pozorovaní živej zveri nemusia byť 

zreteľné. Chorobné symptómy pri postihnutí 

čeľustí sú zjavné až pri rozsiahlom poškodení. 

Na ochorenie môže poukazovať nefyziologické 

správanie sa postihnutej zveri (najmä srnčej) pri 

pastve. Ak je aktinomykózny proces na dolnej 

čeľusti asymetrický, zver nakláňa pri prijímaní 

potravy hlavu na nepostihnutú stranu. Pri rozsiahlejších 

zmenách sa po problémoch pri prehĺtaní 

potravy pridružuje aj sťažené dýchanie. 

doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD. 

3 

2 

4 

Etiológia nákazy 

Infekčné zárodky – baktérie, ktoré spôsobujú 

aktinomykózu sa do organizmu dostávajú 

najčastejšie poraneniami ústnej sliznice, 

ďasien, jazyka, kože a strukov mliečnej žľazy. 

Pôvodca aktinomykózy sa prenáša kontaminovanou 

trávou, ostňami bylín a inou vegetáciou 

a zviera sa často infikuje v mieste zubného 

lôžka. Mláďatá raticovej zveri sa môžu nakaziť 

aj cez dentálne alveoly pri fyziologickom prerezávaní 

zubov. V postihnutom organizme sa 

nákaza sekundárne šíri hematogénnou a lymfatickou 

sústavou. V mieste vstupu infekcie 

vznikajú aktinomykózne ložiská (granulómy) 

a v okolí produktívny zápal. Podľa lokalizácie 

chorobného procesu hovoríme o aktinomykóze 

mäkkých tkanív (mliečna žľaza, jazyk, 

vnútorné orgány) a aktinomykóze kostného 

tkaniva. Kostná aktinomykóza je najfrekventovanejšia 

pri srnčej zveri (obr. 1), zriedkavá 

je pri jelenej zveri (obr. 2) a nálezy pri danielej 

zveri sú opisované len výnimočne (obr. 3). 

5 



6 

Lov polodivokých kačíc 

na rybníku „Zabité“ 

S chovom polodivých kačíc sme začali v roku 1998 a 1999, keď sme od Š.L. Palárikovo kupovali 

polodivé káčatá a voľne sme ich púšťali na sústavu rakárenských rybníkov. Ich zloviteľnosť 

však bola veľmi nízka, nakoľko kačice nechceli vôbec lietať. Skúsenosti s chovom polodivokých 

kačíc sme sa vybrali získať v Maďarskej obci Tata a začali sme ich aplikovať aj u nás. 

Patologický nález 

Postihnutá zver môže byť v rôznom stupni 

vychudnutia – pre pokračujúce deformácie 

čeľustí má sťažený príjem potravy. Ak takáto 

zver nebola selektívne ulovená, alebo nepodľahla 

predátorom, skôr či neskôr uhynie. 

Niektorí zahraniční autori uvádzajú výskyt 

aktinomykómov aj na orgánoch tráviaceho 

systému a dokonca v pľúcnom parenchýme. 

Podozrenie na kostnú aktinomykózu sa 

pomerne spoľahlivo vysloví podľa typického 

patologického obrazu. Ojedinele sa vyskytnú 

pri srnčej zveri aj prípady obojstranného 

patologického nálezu na dolnej čeľusti 

(obr. 6). Z hľadiska diferenciálnej diagnostiky 

pripadá do úvahy tuberkulóza, nádory 

kostí, hnisavé zmeny a abscesy iného pôvodu, 

ale aj ďalšie choroby. V rutinnej poľovníckej 

praxi uniká diagnostike najmä aktinomykóza 

mäkkých tkanív a vnútorných orgánov. 

V prípade, ak je ulovený jedinec v dobrej telesnej 

kondícii a okrem nálezu kostnej aktinomykózy, 

neboli zistené patologické zmeny 

na vnútorných orgánoch, možno po odstránení 

zmenených častí považovať zverinu za 

požívateľnú. Pre rozhodnutie o takejto zverine 

(z dôvodu vylúčenia inej diagnózy) by sa 

vždy malo vyžiadať posúdenie veterinárnym 

lekárom. 

Rozšírenie choroby 

Aktinomykóza patrí ku globálne rozšíreným 

chorobám. Odborne opísaná a určená 

bola v roku 1877. Prevalencia aktinomykózy 

bude zrejme v našich revíroch vyššia, ako sa 

predpokladalo, dokladujú to nálezy jej kostnej 

formy z poľovníckej praxe. Sú oblasti, kde 

aktinomykózne prípady pri srnčej zveri, určené 

na základe nálezu charakteristických 

zmien, najmä na čeľustiach srncov, sú pravidelný 

nález na chovateľských prehliadkach 

a výstavách trofejí. 

Terapia a prevencia 

Liečba zveri sa pri aktinomykóze nevykonáva. 

Sú známe prípady odskúšania chirurgického 

ošetrenia mimoriadne cenných 

(trofejových a plemenných) zvierat po imobilizácii, 

vo farmových chovoch jelenej zveri, 

ktoré mali len krátkodobý účinok. V poľovných 

revíroch treba pozornosť sústrediť na 

sledovanie zdravotného stavu raticovej zveri 

a jedince s klinickými príznakmi aktinomykózy 

v rámci sanitárneho odstrelu prednostne 

vyradiť. Dôraz sa kladie na striktné dodržiavanie 

veterinárnych podmienok a klinické 

vyšetrenie pri presunoch zveri z voľných revírov 

a presunoch raticovej zveri do zverníc 

a farmových chovov. 

❧ 


Ing. Ján Jánoš, zástupca vedúceho 

LS Jablonové, OZ Malacky 

V roku 2002 sme vybudovali vlastné zariadenia 

na odchov kačíc. V súčasnosti máme 

dve liahne s kapacitou 2500 vajec. Základné 

stádo tvorí 200 kačíc a 70 káčerov. Kačice vypúšťame 

4-6 týždňové. Ideálne je, aby bol vekový 

rozdiel medzi púšťanými kačicami čo 

najmenší, aby lietali v približne rovnakom 

čase – v 17. až 18. týždni po vyliahnutí. Divoké 

kačice lietajú už v 8 týždni po vyliahnutí 

Na mieste vypustenia musí byť vysypané 

krmivo. K hydinovému granulátu postupne 

pridávame jačmeň. V 6. – 8. týždni už dávame 

čistý jačmeň, ku ktorému pridávame 

technologický odpad (chlieb, rožky). Kŕmime 

dvakrát za deň – ráno a večer a dávame 

im toľko krmiva, koľko zožerú. Na kŕmnom 

mieste nesmú ostať žiadne zvyšky krmiva, 

aby kačice nechodili po brehu, čím by 

sa stali ľahkou korisťou pre predátorov, pretože 

kačice z umelého chovu strácajú plachosť. 

Do 12 týždňov kŕmime na kŕmnom 

mieste na brehu a potom postupne kŕmime 

smerom k odchytovému zariadeniu tak, aby 

sme mali kačice v 14. – 15. týždni vyvedené 

v odchytovnom zariadení. Keď sú všetky kačice 

v ňom, až potom nasypeme takú dávku 

krmiva, ktorú zožerú. Treba ich naučiť chodiť 

na kŕmne miesto naraz (nesmú chodiť postupne). 

Ak sú kačice zvyknuté chodiť do odchytového 

zariadenia, môžeme ich skúšobne 

zatvoriť. Kačice v 15. – 16. týždni neprekrmujeme, 

pretože majú perie už vyvinuté. 

V čase poľovačiek kŕmime kačice odpadom 

a zlomkovým obilím, aby neboli ťažké a dobre 

lietali. 

Optimálne množstvo kačíc vypustených 

na rybník „Zabité“ je 2500 – 2700. Väčšie 

množstvo vypustených kačíc sa nám neosvedčilo, 

nakoľko zloviteľnosť ostávala stále 

60 %. Čím viac kačíc sme na rybník vypustili, 

tým boli straty vyššie. Zloviteľnosť kačíc závisí 

samozrejme aj od kvality strelcov, nakoľko 

postrelené kačice, ktoré psy nenájdu, sa na 

výrad nedostanú a obyčajne hynú. 

V roku 2012 bolo na rybník „Zabité“ vypustených 

3000 kačíc a zlovených 2347, čo je 

78 %-ná zloviteľnosť, doteraz najlepšia v histórii 

chovu kačíc. Tento rok sme vypustili 

2750 kačíc a zlovili sme 2120, čo je 77%. 

Kačice ráno pred poľovačkou zatvoríme 

v odchytovom zariadení a podľa požiadavky 

poľovníkov ich postupne vypúšťame. 

V posledných troch rokoch však klesá záujem 

o poľovačky na kačice aj z toho dôvodu, 

že kopírujú jeleniu a danieliu ruju. Ideálne 

je zloviť kačice do konca septembra, nakoľko 

potom nám stúpajú náklady na krmivo 

a ochranu. 

Ako každá poľovačka, aj poľovačka na 

drobnú pernatú zver má svoje čaro a preto sa 

snažíme i takýmto spôsobom zviditeľniť Vojenské 

lesy a majetky v poľovníckej verejnosti 

Slovenska. 

❧ 

15

Prehľadný kalendár lovu zveri 

Srsnatá zver Január Február Marec Apríl Máj 

Diviak lesný a diviačica 

do 15.1.← 

Diviača a lanštiak → → → → → 

Daniel škvrnitý 

do 15.1.← 

Danielica a danielča 

Jeleň lesný a jelienča 

do 15.1.← 

Jelenica 

Jeleň sika → → → → → 

Jeleník /pasrnec/ bielochvostý → → → → → 

Srnec lesný 

od 16.5.→ 

Srna a srnča 

Muflón lesný 

do 15.1.← 

Múflónica a muflónča 

Muflón vo zverniciach → → → → → 

Šakal zlatý → ← 

Kamzík vrchovský alpský 

Líška hrdzavá → → → → → 

Medvedík čistotný → → → → → 

Psík medvedikovitý → → → → → 

Tchor tmavý → ← 

Norok severoamerický → → → → → 

Nutria riečna → → → → → 

Zajac poľný 

Králik divý 

Ondatra pižmová → → → → → 

Kuna lesná a kuna skalná → ← 

Jazvec lesný 

Vlk dravý* 

do 15.1.← 

Pernatá zver Január Február Marec Apríl Máj 

Jariabok lesný 

Morka divá kohút od 16.3.→ → ← do 15.5. 

Morka divá obe pohlavia 

Bažant poľovný ¤ do 15.1.← ¤ 

Bažant jarabý kohút ¤ ¤ 

Jarabica poľná 

Kuropta horská 

Holub hrivnák 

Hrdlička záhradná 

Lyska čierna 

do 15.1.← 

Sluka lesná 

Hus divá, siatinná a bieločelá 

do 20.1.← 

Kačica divá 

do 31.1.← 

Chochlačka sivá 

do 15.1.← 

Chochlačka vrkočatá 

do 15.1.← 

→ ← Lov od - do 

•Lov sokoliarskymi dravcami *Okrem definovaných území ¤ V bažantniciach 


v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR 

č.489/2013, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 344/2009 

Jún Júl August September Október November December 

→ → → → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → 

→ → → → → 

→ → → → → 

→ → → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → 

→ → → → 

→ → → → → 

→ → → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → → 

→ → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → → → → 

• • →• →• 

→ → → → 

→ → → → → → → 

→ → → → 

→ → → 

→ 

→ 

Jún Júl August September Október November December 

→ ← do 15.11. 

→ → → 

• ¤• →¤• →¤• 

¤ →¤ →¤ →¤ 

od 16.9.→ ← do 15.10. 

od 16.9.→ → → → 

→ → → 

→ → → → → 

→ → → → 

→ → → 

→ → → 

→ → → → 

→ → → 

→ → → 


17

od spoločných koreňov 

Pozvánka 

na výstavu Silva 

Regina do moravské 

metropole Brno 

Když v roce 1993 vznikly ze společného československého státu dvě samostatné republiky, nikdo 

si v té době nedovedl dost dobře představit, jak se v budoucnu budou vyvíjet vztahy nově vzniklých 

státních útvarů. 

Ke stejnému datu došlo i k rozdělení jednoho 

státního podniku Vojenské lesy a statky 

ČR, s.p. na dva samostatné subjekty, a to 

na české straně VLS ČR, s.p. a na slovenské 

VLM SR, š.p. V současnosti spolu oba státní 

podniky udržují těsné kontakty, podle možnosti 

spolupracují a vzájemně si pomáhají. 

Vztahy obou státních podniků jsou tedy 

podobné, jako vztahy obou států, které můžeme 

zhodnotit jako nadstandardní, možná 

nejlepší, jaké kdy byly. Jedním z důkazů 

Ing. Josef Plaček, provozní technik, Vojenské 

lesy a statky ČR, s.p., divize Plumlov 

této spolupráce byly společné expozice obou 

státních podniků na významných lesnických 

i mysliveckých výstavách. Stejně tak tomu 

bude i v příštím roce, kdy bude pořádána na 

výstavišti Veletrhy Brno v době od 30.3. do 

3.4.2014 lesnicko-myslivecká výstava SIL- 

VA REGINA. Akce bude probíhat, podobně 

jako před dvěma lety, současně s výstavami 

TECHAGRO, ANIMAL VETEX a BIOMA- 

SA. Oba státní podniky se budou prezentovat 

společně v jednom výstavním stánku. 

Lesnické i ostatní veřejnosti tak představí 

hlavní oblasti činnosti na úseku lesního hospodářství, 

myslivosti i ochrany životního 

prostředí a také bude zdůrazněna vzájemná 

příkladná spolupráce obou subjektů. Mimo 

lovecké trofeje můžete shlédnout ukázky 

lesní techniky pro těžbu a zpracování dřeva, 

obnovu lesa, ukázky mysliveckých zařízení, 

zbraní a střeliva a s nimi souvisejících 

činností. Součástí výstavy budou i další příbuzná 

odvětví lesního hospodářství, především 

zemědělství (chov hospodářských 

zvířat, pěstování zemědělských plodin), veterinářství, 

včelařství i výroba biomasy. Pro 

děti bude připraveno, jak se už v posledních 

letech stalo tradicí, mnoho aktivit v rámci 

lesní pedagogiky. Tuto část budou společně 

pořádat lesničtí pedagogové nejen z VLS 

a VLM, ale i kolegové z ostatních lesnických 

organizací, takže ani mladí návštěvníci se 

určitě nebudou nudit. Za nás pořadatele můžeme 

slíbit, že se zde dozví nové informace 

o lese a životě v něm, vyzkouší si některé lesnické 

profese a v neposlední řadě odejdou 

i s nějakou malou odměnou. 

Účelem výstavy i lesní pedagogiky je ukázat 

veřejnosti, že činnost lesníků i myslivců 

je v současné době neoddělitelnou součástí 

péče o přírodní prostředí a že péče o les, 

zvěř, přírodu a v neposlední řadě o ekologii 

musí být ve vzájemném souladu. 

Spolupráce obou státních podniků sousedních 

zemí je kladně hodnocena nejen odbornou, 

ale i laickou veřejností. Přátelství 

Čechů a Slováků je dnes velmi běžné, ale aby 

dva podniky na české a slovenské straně měli 

na jednom výstavišti společný stánek, to je 

snad vidět jen u Vojenských lesů. Těšíme se 

na Vás. 

❧ 


Vydanie potvrdenia 

o neexistencii starého 

vozidla od januára 2014 

Nadobudnutím účinnosti zákona 

č. 290/2013 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon o odpadoch 

a zákon o cestnej premávke, dôjde sa 

od 1. januára 2014 zmení právna úprava doterajšieho 

nakladania so starým vozidlom, ktoré 

fyzicky neexistuje. Držiteľ starého vozidla, 

ktorý na účely jeho vyradenia z evidencie vozidiel 

nevie preukázať, ako naložil s už neexistujúcim 

starým vozidlom, je oprávnený po zaplatení 

príspevku do Environmentálneho fondu 

požiadať miestne príslušný okresný úrad, odbor 

starostlivosti o životné prostredie o vydanie 

potvrdenia o neexistencii starého vozidla. 

Následne tento úrad vydá žiadateľovi po predložení 

dokladu o uhradení príspevku potvrdenie 

o neexistencii starého vozidla pre účel jeho 

vyradenia z evidencie vozidiel. Výška príspevku 

do Environmentálneho fondu závisí od dátumu 

prvej evidencie vozidla nasledovne: 

• 150 eur, ak je dátum prvej evidencie vozidla 

do 10 rokov od podania žiadosti, 


od 10 rokov do 20 rokov od podania žiadosti, 


viac ako 20 rokov od podania žiadosti. 

Zdroj: http://www.enviroportal.sk/ 

clanok/vydanie-potvrdenia-o-neexistenciistareho-vozidla-od-januara-2014 

Na Štefana polámala víchrica v Západných 

Tatrách asi pätnásťtisíc stromov. Cez víkend 

nastúpili lesníci. 

Taká veľká veterná kalamita nebola v Tatrách 

od víchrice v roku 2011. Na Druhý sviatok 

vianočný padli v Západných Tatrách v okolí 

Roháčov tisíce stromov. Lesníci predpokladajú, 

že budú kalamitné drevo odstraňovať najbližšieho 

pol roka. „Prichádza zima, sneh práce 

spomalí. Podstatné je však odstrániť popadané 

stromy čo najskôr, aby nedošlo k namnoženiu 

podkôrneho hmyzu,“ hovorí Juraj Majerčák, 

vedúci ochranného obvodu Zverovka. Vietor 

lámal stromy nielen vysoko v horách, ale aj 

v nižších polohách národného parku, poškodil 

aj strechy domov v Zuberci. Výrazne horšie poznačil 

víchor les na poľskej strane Tatier. Na severe 

Slovenska cez víkend vietor ustal. Naďalej 

má byť teplo, k nule teplota klesne v najbližších 

dňoch na celom Slovensku len v noci. 

(Zdroj: Sme, 30.12.2013) 

aktuality 

Opäť Vám v našich aktualitách 

prinášame typy na knižné novinky 

v oblasti poľovníctva...vybrali 

sme dva zaujímavé tituly... 

Predpisy pre poľovníkov 

Lesy a polia v Európe vedú 

nad cestami a budovami 

Máte pocit, že žijeme v betónovej džungli 

a zelene ubúda? Našťastie, je to len zdanie. 

Podľa novej štúdie Eurostatu na tom nie sme 

tak zle – lesy a zalesnené plochy pokrývajú až 

40 percent plochy celej Únie. Ďalších 25 percent 

zaberajú polia, 20 percent lúky a 5 percent 

vodné plochy, či močiare. A hoci sa to zdá neuveriteľné, 

rovnakú rozlohu – teda iba 5 percent 

– obsadili umelo vytvorené plochy, teda práve 

budovy, cesty a železnice. Prieskum, ktorý realizoval 

Štatistický úrad EÚ, bol veľmi podrobný. 

Inšpektori si všetko pekne pozreli a vyfotili. 

Zábery sa dokonca dajú nájsť v štatistickom 

atlase na webe Eurostatu. Ukázalo sa, že najzelenšie 

krajiny sú Švédsko, Fínsko, Estónsko, 

Slovinsko a Lotyšsko, kde lesy pokrývajú viac 

ako polovicu územia. Rekordérom je Švédsko, 

kde im patrí až 76 percent z celkovej rozlohy! 

Najvyšší podiel poľnohospodárskej pôdy majú 

zasa v Dánsku (takmer polovica), v Rumunsku 

a u troch našich susedov – v Maďarsku, Českej 

republike a v Poľsku. 

Zdroj: http://www.europskenoviny.sk/26/10/2013/ 

stale-mame-zdravy-rozum-lesy-a-polia-veurope-vedu-nad-cestami-a-budovami/ 

Víchrica opäť ničila Tatry 


Semienka zo šišiek... 

Od polovice decembra do konca februára 

zbierajú lesníci šišky zo smrekovca, aby zabezpečili 

dostatok semien na dopestovanie nových 

sadeníc na výsadbu v Tatranskom národnom 

parku. 

Zberači musia byť spoľahliví a profesionálni, 

technicky a fyzicky dobre vybavení a zároveň 

musia mať odborný výcvik na zbieranie šišiek 

a prácu vo výškach. 

„Ja som sa k tomu dostal cez partiu zberačov, 

ktorí zbierajú už asi 40 rokov, robím to 

už druhý rok. Je to krásna práca, môžem byť 

v prírode a zhora je krásny výhľad na okolie. 

Je však aj dosť fyzicky náročná, treba sa na ňu 

dostatočne pripraviť. Najprv treba vyliezť hore, 

zaistiť sa a cestou dole zbierať šišky,“ opísal prácu 

zberač Vladimír Šmelko s tým, že niekedy 

pobudne na strome dve hodiny, inokedy aj pol 

dňa. Pri zbieraní semien zo stromov je potrebný 

aj špeciálny stromolezecký výstroj. 

(Zdroj: Korzár, tasr, 27.12.2013) 

Nový zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve 

bol v roku 2013 výrazne novelizovaný, 

preto sme spracovali jeho úplné znenie a spolu 

s úplným znením vykonávacej vyhlášky č. 

344/2009 Z.z., ktorá bola zásadne novelizovaná 

v roku 2012, a úplným znením vyhlášky č. 

229/2011 Z.z. (posudzovanie zdravotnej a psychickej 

spôsobilosti na držanie alebo nosenie 

strelných zbraní), ktorú tiež novelizovali 

v roku 2012, ho vytlačili vo veľmi obľúbenom 

a praktickom vreckovom vydaní. 

Čítajte na http://www.martinus.sk/?uItem=155978 

Myslivosť 

Na trh prichádza nová encyklopédia lovu, 

zbraní, zveri a loveckých psov.. 

Praktická encyklopédia určená nielen aktívnym 

a príležitostným poľovníkom, ale tiež 

všetkým milovníkom európskej prírody. Čitatelia 

tu nájdu podrobný popis chovania, prostredia 

i spôsobov lovu mnohých druhov zveri 

od kačíc až po diviaka. Vedľa zaujímavého textu 

tu nájdete tiež 550 fotografií a viac než 100 

kresieb. 

Viac na http://www.martinus.sk/?uItem=155951 

19

história 

TIBOR ANDRAŠOVAN 

A PAVOL PORUBAN 

v Sieni úcty a slávy 

poľovníctva na Slovensku 

O Sieni úcty a slávy poľovníctva na Slovensku sme informovali už vo Vojenských lesoch č. 3/2012. Od roku 2010 pribúdajú do siene, umiestnenej 

v barokovej sýpke pri svätoantonskom kaštieli, vzácni ľudia, ktorí významne prispeli k rozvoju poľovníctva na Slovensku. Doteraz boli do 

siene uvedení: MUDr. Jan Červíček (1864 – 1924) – zakladateľ Loveckého ochranného spolku pre Slovensko (1920), Koloman Slimák (1903 – 

1996) – nestor slovenskej poľovníckej kynológie, Slovenský klub sokoliarov pri SPZ, ktorý si v roku 2011 pripomenul 40. výročie svojho vzniku, 

Ing. Ladislav Molnár, PhD. (1921 – 2005) – najlepší odborník z oblasti histórie poľovníctva na Slovensku (pri príležitosti jeho nedožitých 90. 

narodenín). JUDr. Štefan Teren (1912 – 2003) – dlhoročný predseda Slovenského poľovníckeho zväzu, autor odbornej poľovníckej literatúry 

i beletrie (pri príležitosti 100. výročia od jeho narodenia), Fridrich Konrad (1900 – 1982), ktorý sa zaoberal chovom a výcvikom farbiarov, od 

vzniku Klubu chovateľov farbiarov v roku 1958 sa aktívne zapájal do jeho činnosti a na jeho počesť organizuje klub od roku 1985 Memoriál Fridricha 

Konrada – dnes najprestížnejšie európske skúšky farbiarov. 

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom 

Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová 

a archív Múzea vo Svätom Antone (foto) 

Noví členovia 

V roku 2013 boli do siene uvedení autori 

slovenských poľovníckych signálov – Tibor 

Andrašovan (1917 – 2001) a Pavol Poruban 

(1923 – 1992). MVDr. Pavol Poruban sa narodil 

27. 6. 1923 v Trenčíne. Po maturite na 

gymnáziu v Trenčíne študoval na Vysokej 

škole veterinárnej v Brne. Po ukončení štúdia 

v roku 1948 najprv pôsobil v Modre a pomohol 

založiť veterinárnu nemocnicu v Senci. 

Od roku 1958 začal svojimi fotografiami 

prispievať do časopisu Poľovníctvo a rybárstvo. 

Bol aktívnym poľovníkom, lesničiarom 

a výborným strelcom. 21. 6. 1969 bol zvolený 

za člena osvetovej komisie SPZ. V roku 1970 

vytvoril texty slovenských poľovníckych signálov 

a v roku 1971 sa zaslúžil o ich knižné 

vydanie. V roku 1989 vydal učebnicu Lesnica 

– hudobný nástroj poľovníka a v roku 

1990 založil Klub slovenských lesničiarov. 

Zomrel 31. 10. 1992 v Modre. 

Zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan sa 

narodil 3. 4. 1917 v Slovenskej Ľupči. Po 

maturite na Učiteľskom ústave v Banskej 

Bystrici študoval hudobný odbor na Filozofickej 

fakulte UK v Bratislave (1937 – 1941) 

a na Konzervatóriu v Bratislave, kde získal 

v roku 1947 absolutórium. V rokoch 1945 

až 1955 pôsobil v Slovenskom národnom divadle. 

V rokoch 1956 – 1959 a 1968 – 1974 

bol umeleckým riaditeľom Slovenského ľudového 

umeleckého kolektívu – SĽUK. Bol 

považovaný za zakladateľa slovenskej baletnej 

tvorby, komponoval opery, filmovú, scénickú, 

zborovú a symfonickú hudbu, upravoval 

ľudové piesne. Na Univerzite Mateja 

Bela v Banskej Bystrici získal v roku 1997 titul 

Doctor honoris causa. Zomrel 14. 6. 2001. 

V roku 2007 mu prezident republiky udelil 

in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za 

hudobnú tvorbu. 


Poľovnícke signály 

MVDr. Pavol Poruban, redaktor časopisu 

Poľovníctvo a rybárstvo, prišiel s myšlienkou 

vytvoriť pôvodné slovenské poľovnícke 

signály v šesťdesiatych rokoch 20. storočia 

Po dohode so zaslúžilým umelcom Tiborom 

Andrašovanom zložil texty signálov, ktoré 

v krátkom čase skladateľ zhudobnil: „Uvítanie“, 

„Začiatok činnosti“, „Honci do kruhu“, 

„Pozor!“, „Prestávka“, „Koniec prestávky“, 

„Koniec činnosti“, „Výrad“, „Lovu zdar!“ 

a „Slávnostné lesnice“. Prvý krát boli predstavené 

v roku 1970. Z iniciatívy Pavla Porubana 

a redakcie časopisu Poľovníctvo a Rybárstvo 

vznikla aj celoslovenská súťaž v hre na lesnicu. 

Jej prvý ročník usporiadali 24. júna 1978 

v Nitre. Medzi najvyspelejších tam patrili členovia 

PZ Modra – Pole, Strednej lesníckej 

školy Liptovský Hrádok a PZ Brezina Trebišov. 

K najlepším jednotlivcom patrili Alexander 

Šikula, Ing. Mikuláš Šimek, Ján Hýl, bratia 

Geňovci a ďalší. Súťaž odborne hodnotili 

MVDr. Pavol Poruban, Mgr. Ladislav Grman 

– šéfredaktor PaR, spisovateľ Vincent Šikula 

a Pavol Blahovič z modranského súboru trubačov. 

Odvtedy sa súťaž koná pravidelne každý 

rok. Významnú úlohu v rozvoji celoslovenských 

súťaží zohral Okresný výbor SPZ 


Považská Bystrica, osobitne jeho tajomník 

Anton Králik a neskôr jeho nástupca Alojz 

Tomanička. Organizovaním a vedením súťaží 

poverila Osvetová komisia ÚV SPZ Bratislava 

a OV SPZ Považská Bystrica Milana Húževku, 

ktorý úlohu vykonával dlhé roky. Považskobystrická 

organizácia pripravila až trinásť 

ročníkov a zostavila aj prvé záväzné stanovy 

Klubu slovenských lesničiarov, prijaté na jeseň 

v roku 1990. Dnes sú už slovenské poľovnícke 

signály samozrejmosť. Bez nich si nevieme 

predstaviť významné kultúrne poľovnícke 

podujatia a stále viac sa používajú i na poľovačkách. 

V roku 2009 vznikol Klub trubačov 

Slovenskej republiky a postupne, najmä z iniciatívy 

jeho predsedu Ing. Edmunda Hatiara, 

vznikajú aj ďalšie nové signály, fanfáry a poľovnícke 

skladby. 

Česko-slovenský súzvuk 

Klub trubačov SR bol slávnostne uvedený 

práve na nádvorí svätoantonského kaštieľa – 

na Dňoch sv. Huberta v roku 2009. Na oslavách 

v roku 2013 Ing. Edmund Hatiar daroval 

v mene klubu Múzeu vo Svätom Antone 

vzácne zbierkové predmety z oblasti lesničiarstva. 

V poľovníckej expozícii múzeum následne 

vybudovalo „lesničiarsky kútik“. Medzi 

predmetmi je i kópia obrazu od akad. mal. 

Ondřeja Zahradníčka, na ktorom sú stvárnení 

spoločne Pavol Poruban a Tibor Andrašovan. 

V rámci hlavného bodu programu Dní sv. 

Huberta „Československé halali“ patrili trubači 

z Okresního mysliveckého spolku v Přerově, 

SOŠL v Banskej Štiavnici a z Klubu trubačov 

SR/konkrétne Novum Castrum kvintet 

– trubači lesníckej školy v Liptovskom Hrádku/, 

medzi hlavných aktérov. Taktiež boli 

hlavnými účinkujúcimi na slávnostnej recepcii 

v kaštieli 31. augusta 2013 – pri príležitosti 

90. výročia založenia Československej mysliveckej 

jednoty. Na slávnostiach bol aj predseda 

Klubu trubačov ČMMJ Petr Šeplavý. Prítomným 

v úvodom programe i na recepcii 

priblížil osobnosť Josefa Selementa, jeho tvorbu 

a odkaz generáciám trubačov. Spomenul 

i odhalenie pamätnej tabule na jeho počesť 

v budove Stredne j lesníckej školy v Prešove – 

6. apríla 2013. Josef Selement bol rodákom zo 

Solivaru a významne prispel k rozvoju lesničiarstva 

v rámci ČMMJ – je teda osobou, ktorá 

spája lesničiarov v ČR i na Slovensku. Aj vo 

Svätom Antone rokovali českí a slovenskí trubači 

o vzájomnej spolupráci. 

V Múzeu vo Svätom Antone sme hrdí na 

skutočnosť, že sieň úcty a slávy poľovníctva 

na Slovensku je práve v našich priestoroch. 3. 

septembra 2011, 1. septembra 2012 a 31. augusta 

2013 navštívil sieň aj prezident SR Ivan 

Gašparovič. Na prvom ročníku Dní sv. Huberta 

v roku 1991 sme mali šťastie privítať aj 

Pavla Porubana, ktorý bol vtedy predsedom 

poroty v celoslovenskej súťaži v hre na lesnicu. 

Práve na nádvorí svätoantonského kaštieľa 

sme mali tú česť uviesť hymnickú pieseň o sv. 

Hubertovi, ktorú zložil zaslúžilý umelec Tibor 

Andrašovan. Bolo to na Dňoch sv. Huberta 

v roku 1996 a s klavírnym sprievodom maestra 

Ondreja Lenárda ju vtedy zaspieval náš 

hviezdny tenor Peter Dvorský. Oblasť lesničiarstva 

patrí medzi tie, ktoré najviac prispievajú 

k rozvoju slovenskej poľovníckej kultúry. 

Dr.Pavol Poruban i Tibor Andrašovan si čestné 

miesto v sieni úcty a slávy poľovníctva na 

Slovensku plne zaslúžia. 

❧ 

Vojenské lesy 

a majetky Slovenskej 

republiky, štátny 

podnik Pliešovce 

(Od lesnej správy cez podnik 

až po generálne riaditeľstvo 

VLM SR – štrnásta časť) 

Podnik začal svoju novú existenciu v roku 

1993. Riadil tri odštepné závody – Kamenica 

nad Cirochou, Kežmarok, Malacky 

a priamo svoje lesné a poľnohospodárske 

správy, ktroré spadali priamo pod 

riaditeľstvo štátneho podniku v Pliešovciach. 

Ako sa tieto správy na základe reštitučných 

územných nárokov postupne 

menili, sme si povedali v predošlých častiach. 

V roku 2004 padlo z úrovne zakladateľa 

rozhodnutie, že riaditelia odštepných 

závodov a riaditeľ štátneho podniku 

už nemusia byť vojaci (ako to bolo dovtedy) 

a tieto funkcie už môžu obsadiť civilné 

osoby. Na základe tohto rozhodnutia nastali 

v podniku výrazné organizačné zmeny. 

Začiatkom februára nahradil riaditeľa 

odštepného závodu Kamenica nad Cirochou 

plk.Ing. Vladimír Fica, ktorý odišiel 

do výsluhového dôchodku, Ing. Anton 

Bodnár. V Kežmarku vystriedal plk.Ing. 

Miroslava Horváta, ktorý taktiež odišiel 

do výsluhového dôchodku, Ing. František 

Mathia, ktorého v septembri 2004 nahradil 

vo funkcii riaditeľa odštepného závodu 

Ing. Ján Jurica. Riadením štátneho podniku 

bol začiatkom februára poverený Ing. 

Miroslav Hríb, ktorý vo funkcii vystriedal 

plk. Ing. Vladimíra Brodnianskeho. 

Jediným civilným riaditeľom odštepného 

závodu v tomto období bol Ing. Ľubomír 

Huťan v Malackách, ktorého nahradil 

vo funkcii začiatkom februára Ing. Róbert 

Repiský. Na území vojenského obvodu 

Lešť dovtedajšiu organizačnú štruktúru 

zrušili a vznikol nový odštepný závod 

Pliešovce so sídlom na Vidovom Vrchu. 

Riaditeľom nového odštepného závodu sa 

stal Ing. Peter Šiška. Na základe výberového 

konania v októbri 2004 bol do funkcie 

riaditeľa štátneho podniku ustanovený 

Ing. Štefan Drozd a jeho námestníkom sa 

stal Ing. Miroslav Hríb. Potom, keď vznikla 

na území Pliešoviec nová organizačná 

jednotka – odštepný závod, ktorá v predchádzajúcom 

období v štruktúre podniku 

nefigurovala, boli urobené organizačné 

zmeny, ktoré sa dotkli mnohých pracovníkov 

zamestnaných vo vojenských lesoch 

a majetkoch. Lesné správy Kamenný 

Vrch a Vidov Vrch sa zlúčili do jednej 

lesnej spávy. Nový odštepný závod riadil 

teda dve lesné správy – Vidov Vrch, vzdialenú 

lesnú správu Sklené a jednu poľnohospodírsku 

správu Lešť. Ako sa táto organizačná 

štruktúra osvedčila v riadení 

a aký dosah mala na ekonomiku podniku 

sa dozvieme v ďaľších pokračovaniach 

nášho seriálu. 

viac na www.vlm.sk ❧ 

autor: Ing. Teodor Derco, 

samostatný odborný referent 

oddelenia výroby GR 

história 

21

strelectvo 

Elegantná kozlica Winchester Select Energy Sporting 

Univerzálna 

brokovnica radu 

Winchester Select 

Brokové kozlice značky Winchester z New Haven, v štáte Connecticut patria v poslednom desaťročí 

k svetovej špičke. Podstata úspechu tkvie v tom, že táto americká zbrojovka je súčasťou nadnárodného 

koncernu Fabrigue National, pod krídla ktorého patrí tiež americký Browning, jeden 

z prvých, kto dal svetu brokovú kozlicu už v roku 1925. Využijúc to najlepšie od Browningu uzreli 

svetlo sveta kozlice radu Select a napravili tak pošramotenú reputáciu zbrojovky s logom cválajúceho 

kovboja. Poľovníkom, ktorí sa venujú aj streľbe na oblúkovom strelišti či batérii chceme 

predstaviť Winchester Select Energy Sporting ADJ Signature. V pomenovaní sú vlastne uvedené 

všetky prvky, ktoré sú pre túto zbraň charakteristické. 

Technické parametre: 

Výrobca : Fabrigue National 

Herstal, Belgicko 

Model : 

Winchester Select 

Energy Sporting 

Kaliber: 12/12/76 

Celková dĺžka: 1 210 mm 

Dĺžka hlavní: 760 mm 

Hmotnosť: 3 450 g 

Odpor spúšte: 15 N 

Zahrdlenie: choke Invector Plus 

Cena: 

2 268, 00 Eur 

Predajca: Puškárstvo Hermes, 

Bratislava 

Aj keď uzamknutie hlavňovými hákmi 

patrí k najrozšírenejším, pri kozliciach radu 

Winchester Select sa konštruktéri FN inšpirovali 

talianskou Berettou. Záver nemá klasické 

browningové dva háky vedľa seba, ale 

na bokoch dva čapy. Tým sa dosiahlo zoštíhlenie 

profilu zbrane o niekoľko milimetrov, 

čo sa odzrkadlilo vo vyššom komforte 

a výkone brokovnice. Čelo hlavňového zväzku 

je opatrené dvomi vodorovnými otvormi 

v spodnej tretine zosilnenej časti vrchnej 

hlavne. Pri zavretí hlavní zapadnú do otvorov 

dva čapy vystupujúce smerom dopredu 

z čela baskule. Sú ovládané temennou kľučkou. 

V spodnej časti baskule sú po oboch 

stranách stien kĺby, do ktorých zapadnú oblúkové 

vybratia na zosilnenej časti hlavňového 

zväzku, ktoré vlastne nahrádzajú hlavňové 

háky. Tak je zbraň uzamknutá zhora 

aj zdola. Aby uzamknutie bolo maximálne 

pevné a bezpečné, na stenách baskule sú 

vybratia, do ktorých zapadajú výčnelky na 

oboch stranách hlavní. 

Osobitnú pozornosť venujú vo FN kvalite 

hlavní, ich životnosti a presnosti. Sú vyrábané 

z nitridovanej ocele, vo vývrte tvrdo 

chrómované a lapovaním vyleštené, pre bezpečné 

použitie nábojov aj s oceľovými brokmi 

alebo jednotnou strelou. Systém Back Bored 

spoločný pre Winchester a Browning 

predstavuje rozšírený vývrt hlavne o niekoľko 

desatín milimetra od nábojovej komory. 

Výsledkom je menší odpor brokového zhluku 

pri prechode hlavňou, čo zvyšuje dostrel 

a lepšiu pravidelnosť krytia. Aby percentuálne 

pokrytie cieľa bolo čo najideálnejšie, štandardne 

je kozlica vybavená čokmi Invector 

Plus, ktoré vyčnievajú z hlavne a umocňujú 

športový charakter brokovnice. V bežnej výbave 

je päť druhov, v štvrtinovom, polovičnom, 

trojštvrtinovom, full a cylindrickom 

zahrdlení. Titánové choky výrazne zlepšujú 

balistické vlastnosti a výkon zbrane. Na zákazku 

sa dá objednať paradox a rôzne športové 

zahrdlenia, trapové a skeetové. Pri streľbe 

na oblúkovom strelišti sa nám osvedčili 

do spodnej hlavne zahrdlenie skeet a do hornej 

pre opakovaný výstrel, teda už na väčšiu 

vzdialenosť štvrtinové. Na zajaca na prieseku 

je vhodné použiť napríklad štvrtinové 

a polovičné zahrdlenie, na vysokú vežu polovičné 

a trojštvrtinové alebo plné. Súčasťou 

výbavy je montážny kľúč. Povrch hlavní 

je brunírovaný, počernenie prechádza pri 

určitom uhle pohľadu až do modrastých odtieňov 

(úprava Blued). Firma ponúka hlavne 

troch dĺžok 710, 760 a 810 mm. 

Športový vzhľad brokovnici dodávajú 

aj ventilované lišty, spodná spája hlavne. 

V prednej a zadnej časti je plastová vložka, 

aby dochádzalo k rovnomernému ochladzovaniu 

hlavní. Vrchná lišta hlavne je opatrená 

mieridlami, ktoré majú svoju osobitosť. 

Sú tvorené širokou antireflexnou lištou, na 

ktorej sú umiestnené dve mušky, predná žltá, 

svetlovodná, zadná biela perlička tvorí akýsi 

jemný „cieľnik“. Intuitívne namierenie na 

cieľ bolo rýchle a plynulé, k čomu prispieva 

aj ergonomicky tvarovaná americká pažba 

s osobitým zdrsnením. Ostrá rybina v sploštených 

elipsách je vytvorená laserom. Pažba 

Polohovateľný jazýček spúšte 

Ergonomicky tvarované predpažbie 



Mechanická poistka plní aj funkciu selektívneho 

prepínača odpaľovania poradia hlavní 

je zhotovená z orechového dreva s jemnou 

kresbou, ktorá iba umocnila dobrý dojem 

zo zbrane. Jej prednosťou je 10 mm výškovo 

nastaviteľný chrbát, čo vlastne nahrádza 

pomyselnú lícnicu. Mechanizmus funguje 

po zasunutí imbusového kľúča do otvorov 

na pravej strane hlaviska. Chrbát i krk 

pažby je tvarovaný z oboch strán rovnako, 

takže pažba je vhodná pre praváka aj ľaváka. 

Z kvalitného orechového dreva a rybinou je 

aj predpažbie s vybratím pri hlavniach, pre 

pevnejšie držanie. Sklon pištoľové rukoväti 

poskytuje primeranú oporu, ruka sa nekĺže, 

posadenie do ramena je isté, pevné a umožňuje 

plynulé ťahanie s cieľom. 

Všetky drevené časti sú napustené olejom 

a vyleštené. Držanie zbrane je isté, pritom 

veľmi pohodlné a ani po desiatkach výstrelov 

necítiť únavu, napriek hmotnosti 

3 450 g. Treba pripomenúť, že spätný náraz 

je veľmi tlmený vďaka gumenej botke od firmy 

Pachmayr. Tá svojou konštrukciou účinne 

rozkladá jednotlivé sily nárazu a znižuje 

zdvih ústia zbrane. 

Kozlica má dva samostatné vyhadzovače 

vystrelených nábojníc. Ich napínanie je odvodené 

od sklopenia hlavní a funkcia od polohy 

bicích kladiviek. V prípade, že náboj nebol 

odpálený, ejektor ho iba povysunie aby sa 

dal ľahko vybrať z nábojovej komory. Ocenia 

to strelci, ktorým sa pri prebíjaní stalo, že po 

zlomení brokovnice museli hľadať nevystrelený 

náboj vo vysokej tráve, či kríkoch. Vyhadzovanie 

bolo jednotné, razantné a spoľahlivé. 

Prednosťou zbrane je nový precízny spúšťový 

mechanizmus, funguje tak, že na vystrelenie 

druhej rany netreba energiu spätného 

nárazu, ktorý prepne spúšťovú páčku. 

Bicie kladivká sú napínané vinutými pružinami. 

Chod jazýčka spúšte je plynulý, bez 

najmenšieho zadŕhania, jemný odpor je fabricky 

nastavený na hodnotu 15 Newtonov. 

Veľkou prednosťou je nastaviteľný jazýček 

spúšte v rozsahu 20 mm. Imbusovým kľúčikom 

povolíme skrutku v prednej časti spúšte 

a jazýček posuniete pozdĺžne do potrebnej 

polohy. Nakoniec fixačnú skrutku opäť 

riadne zatiahneme. Strelec si tak môže spúšť 

nastaviť podľa svojich fyziognomických potrieb, 

aby ukazovák pri spúšťaní neviedol 

k mimovoľnému strhávaniu kozlice. Komu 

by azda nevyhovovalo jeho jemné zdrsnenie 

môže ho poľahky vymeniť podľa svojho 

uváženia za dva ďalšie dodávané v príslušenstve 

zbrane. Jeden má úplne hladký povrch 

a druhý sa vyznačuje miernym anatomickým 

vykrivením smerom doľava. 

Na temene baskule, krku pažby je umiestnená 

mechanická poistka v tvare drážkovanej 

pyramídy, ktorá plní aj funkciu selektívneho 

prepínača. Po nabití, zatvorení 

zbrane sa automaticky nezaistí, treba ju zatlačiť 

smerom hore. Poistka slúži aj ako selektívny 

prepínač poradia odpálenia hlavní. 

Pre prvý výstrel sme volili spodnú hlaveň, 

ktorá menej namáha záverový mechanizmus. 

Okrem toho má kozlica aj záverovú poistku. 

Pri nedovretí záveru nedosiahnu zápalníky 

na zápalky nábojov a nemôže dôjsť 

k ich odpáleniu. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti 

s novými, nepoužívanými puškami, 

kozlica sa dala pohodlne zlomiť a ľahko 

rozobrať. Temenná kľučka s veľkým dvojitým 

W je o desať stupňov vyosená vpravo, 

aby neprekážala pri zamierení. Na zbrani 

je vkusná strojová rytina, Select Energy 

Sporting, ktorá jej dodáva moderný vzhľad. 

Zbraň sa dodáva rozložená v prepravnom 

kufri z plastu ABS. 

Tí, ktorí vyskúšajú univerzálnu kozlicu 

Winchester Select Energy Sporting v kalibri 

12-12/76 si ju doslova zamilujú. Dokonale 

vystačí na všetky poľovnícke brokové 

disciplíny a väčšinu pernatej i malej srstnatej 

zveri žijúcej, hniezdiacej, či prezimujúcej 

u nás. Myslím si, že za cenu, ktorú sa 

predávajú brokové kozlice Winchester Select, 

nemajú na Slovensku konkurenciu. Je 

predpoklad, že prvotriedne zbrane s logom 

cválajúceho kovboja si postupom času nájdu 

svojich priaznivcov nielen medzi westernovými 

strelcami, ale aj našimi poľovníkmi 

a dokonca športovými strelcami. 

Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan ❧ 

Do polkruhových výrezov na stenách zväzku hlaví 

zapadajú čapy baskule, v strede sú vyhadzovače 

Účinná botka od firmy Pachmayr 

Zlomenie zbrane je dostatočné na pohodlné nabitie 

Dva uzamykacie čapy vystupujúce z baskule, nad 

pravým viditeľný kolíček záverovej poistky 

Výškovo nastaviteľný chrbát, osobitá 

rybina pištoľovej rukoväti 

strelectvo 

Svetlovodná muška je na širokej ventilovanej lište, štandardne 

je brokovnica vybavená piatimi čokmi Invector Plus 

23

kynológia 

SPIŠSKÝ POHÁR – VI. ročník, 

regionálne skúšky farbiarov 

Už šiestykrát členovia Klubu chovateľov farbiarov zo spádovej oblasti Spiša zorganizovali skúšky 

farbiarov o Spišský pohár. Úroveň a náročnosť týchto skúšok v minulosti dáva možnosť udeliť 

najlepším titul CACT, tento ročník nevynímajúc. 

Ing. Jaroslav Jurský, technik správy 

LS Tichý Potok, OZ Kežmarok 

V Novoveskej Hute, ktorá bola centrom 

tohoročných skúšok, sme sa zišli 24. októbra 

2013. Dostavili sa všetci prihlásení vodiči so 

svojimi farbiarmi a 10 z delegovaných 13 rozhodcov. 

Vodiči si vyžrebovali nasledovné štartovné 

poradie: 

1.) Mojmír Golenovský (Proč), BF Brok 

z Husivargovho dvora SPKP 8701/12 

Tu je kvapka farby pán hlavný rozhodca 

Začiatok práce na prirodzenej stope 

2.) Jaroslav Jurský (Nižné Repaše), BF Bryta 

z Vodických pramenov SPKP 10120/12 

3.) Ján Holováč ml. (OLšavica) HF Cora 

z Mechova SPKP 811/10 

4.) Michal Lesňák (Levoča) BF Bruno 

z Ivetkiho Dvora SPKP 9311/12 

5.) Ivan Dibdiak (Zakamenné) BF Hesi 

spod Štibľa SPKP 9847/13 

6.) Marian Bernáth (Veľké Straciny) BF 

Fida spod Oravského hradu SPKP 9495/12 

Rozhodcovský zbor: Ing. Karol Chvála, hl. 

rozhodca, rozhodcovia Marcel Dobrovič, Jozef 

Figula, Jaroslav Hudač, Milan Iláš, Martin 

Lipták, Pavol Mikloš, Ing. Ľudovít Pitoňák, 

Miroslav Rybár, Igor Valent. 

Už v prvý deň bol nahlásený dostatok prác 

na prirodzenej stope – osem, pre šesť psov. 

Vyžrebovanie prác bolo nasledovné: 

Št.č.1: BF Brok z Husivargovho dvora mal 

pracovať na stope jelenčaťa. Posudzovali rozhodcovia 

Iláš a Dobrovič. Pes stopu neukázal 

ani po viacnásobnom nasadení, zhasnuté jelenča 

cca po 350 metroch našiel jeden z rozhodcov. 

Zrejme momentálna indispozícia psa, 

nakoľko v nasledujúcom dni na umelej stope 

pracoval ako vodič dobre a nebyť zlyhania 

v prvý deň, mohol byť hodnotený v cene. Celkovo 

105 bodov, šieste miesto. 

Št.č.2: BF Bryta z Vodických pramenov, 

stopa jelenice podľa strelca postrelená na pravý 

zadný beh. Rozhodcovia Chvála, Lipták. 

Stopa 15 hod. stará, po niekoľkých kvapkách 

farby na nástrele (lúka)a po 80 metroch sa nenašli 

žiadne znaky ani do 800 metrov aj po 

trojnásobnom nasadení. Stopu overil aj kontrolný 

pes ( HF Cora z Mechova) s rovnakým 

výsledkom. Bolo to ľahké poranenie a rozhodcovia 

prácu uzavreli ako nedohľadateľný 

kus, z nárokom súťažiaceho na ďalšiu prácu. 

Bol to poranený 2 ročný jeleň na mäkko. Stopa 

17 a pol hod. stará. Suka ukázala farbu na 

nástrele aj opakovane počas sledovania stopy. 

Po 420 m (podľa GPS) začala na stope hlásiť 

a navetrila zhasnutého jeleňa vo vzdialenosti 

30 m. Vzhľadom na krátku stopovú dráhu 

mohla byť práca ohodnotená len v III. cene. 

Práca na umelej stope zvládnutá vynikajúco 

ako oznamovač. Celkovo 400 bodov, druhé 

miesto. 

Št.č.3: HF Cora z Mechova, stopa jelenčaťa 

15 hod. stará. Posudzovali rozhodcovia 

Rybár a Mikloš. Od nástrelu suka pracovala 

sústredene po celej stopovej dráhe. Po 800 

metroch prišla k zhasnutému jelenčaťu, ktoré 

bolo z veľkej časti zožraté vlkmi. Suka pracovala 

aj na ďalšej práci, kde poranené jelenča 

taktiež napadli vlci a bolo dohľadané už zhasnuté. 

Obidve práce boli bez možnosti durenia 

a stavania, takže mohli byť hodnotené iba 

v III.cene. Posliedku a umelú stopu vypracovala 

ako vodič bez chýb. Celkovo získala 340 

bodov v III. cene na treťom mieste. 

Št.č.4: BF Bruno z Ivetkinho dvora. Stopa 

jelenice 17 hod. stará. Posudzovali rozhodcovia 

Figula a Hudač. Jelenica poranená na ľavý 

predný beh a na nástrele bola farba a úlomky 

kostí. Pes napadol stopu a po 2 600 metroch 

práce na remeni ju zdvihol z ležoviska a bol 

vypustený na durenie a stavanie. Po 25 minútach 

sa vrátil a ani po opakovanom nasadení 

jelenicu nezastavil. Z tohto dôvodu bol z dohľadávky 

na remeni hodnotený známkou 0. 

Posliedku a prácu na umelej stope vypracoval 

ako hlásič. Pre krátkosť hlásenia, do 5 minút, 

nedostal bodové hodnotenie navyše ako hlásič. 

Celkovo získal 160 bodov bez ceny, štvrtý 

v poradí. 

Št.č.5: BF Hesi spod Štibľa. Stopa jeleňa 15 

hod. stará. Posudzovali rozhodcovia Pitoňák 

a Valent. Suka najprv sledovala stopu zdravého 

jeleňa a až následne v opačnom smere 

stopu poraneného jeleňa. Príliš rýchly a nesústredený 

pohyb na stope spôsobil, že túto 

nedokázala vypracovať ani po opakovaných 

nasadeniach. Z dohľadávky hodnotená známkou 

0. Kontrolný pes BF Fida spod Oravského 

hradu zhasnutého jeleňa po 500 metrov 

dohľadala. Posliedku a prácu na umelej stope 

s nájdením všetkých znakov vypracovala bez 

chyby. Celkovo získala 150 bodov bez ceny, 

piata v poradí. 

Št.č.6: BF Fida spod Oravského hradu. Stopa 

16 hod. stará s poranením jelenice na predný 

beh. Posudzovali rozhodcovia Pitoňák 

a Valent. Suka po nasadení na nástrel pracovala 

pokojne a vyrovnane s ukazovaním farby. 

Po 4 200 metroch práce na remeni jelenicu 

zdvihla. Nasledovalo durenie cca 500 m a stavanie 

počas 37 min. a jelenica bola dostrelená. 

Dohľadávka hodnotená v I. cene známkami 

výborná. Posliedku a umelú stopu ako vodič 

taktiež vykonala na výborné hodnotenie. Celkovo 

získala 440 bodov v I. cene a ocenenie 

CACT. 

Ďakujem Mestským lesom Spišská Nová 

Ves, Vojenským lesom a majetkom Kežmarok 

a PZ v okrese Spišská Nová Ves a Levoča za 

možnosť usporiadať skúšky v ich poľovných 

revíroch. Všetkým organizátorom na čele 

s Ľubomírom Tökőlym za výborne pripravené 

skúšky a sponzorom za hodnotné ceny pre 

zúčastnených vodičov. 

❧ 



Priestor na otázku 

Milí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v rubrike Priestor na otázku. 

Vaše dopyty posielajte na adresu sekretariat@vlm.sk, ako predmet správy uvediete názov Otázka. 

Odpovede budú uverejnené v Spoločenskej rubrike nášho časopisu. 

Dnešná otázka znie: 

Ako prebieha proces reštitúcie, 

kto má naň nárok ? 

JUDr. Helena Walentínová 

Proces reštitúcií sa deje na základe Zákona 

č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov 

k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku 

v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej 

len zákon). Uznesením vlády SR č. 828 zo dňa 

01.12.2010 bol schválený návrh nariadenia 

vlády SR o zrušení vojenského obvodu Javorina, 

ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov 

pod č. 455/2010, s účinnosťou od 01.01.2011. 

V súvislosti so zrušením vojenského obvodu 

Javorina prešli všetky kompetencie povinnej 

osoby na účely riešenia reštitučných nárokov 

v zmysle zákona na Vojenské lesy a majetky 

SR, š.p. Pliešovce. 

Povinná osoba v rámci riešenia reštitučných 

nárokov uzatvára s oprávnenými osobami 

Dohody o vydaní nehnuteľností (ďalej 

len Dohoda). Uzavretie Dohody je však až 

záverečný krok riešenia reštitučného nároku. 

Predchádza mu vykonanie lustrácie zo strany 

povinnej osoby, čo v sebe zahŕňa kompletizáciu 

a kontrolu matričných dokladov oprávnených 

osôb a pôvodných vlastníkov a kompletizáciu 

a kontrolu podkladov z Obvodného 

úradu vojenského obvodu Javorina, jednotlivých 

Katastrálnych odborov, ako aj zisťovanie 

rozsahu zoštátnených nehnuteľností pôvodného 

vlastníka a posudzovanie oprávnenosti 

uplatnených nárokov. 

Povinná osoba eviduje 3847 uplatnených 

žiadostí. V súčasnosti je vyriešených celkovo 

2674 žiadostí, čo z celkového počtu predstavuje 

69,51% a z hľadiska vydanej výmery ide 

o 4812,228 ha čo predstavuje 38,71% z celkovej 

výmery 12432 ha. Celkovo bolo vypracovaných 

3238 dohôd v 24 katastrálnych územiach 

spadajúcich do bývalého VO Javorina. 

Zákon rieši otázku oprávnenej osoby v §4 – 

Oprávnenou osobou je štátny občan SR, ktorý 

má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, 

budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej 

usadlosti prešli na štát alebo 

iné právnické osoby v dobe od 25.02.1948 do 

01.01.1990 spôsobom stanoveným v zákone. 

Zákon myslel na prípad, ak takáto osoba už 

zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu a stanovil, 

že v takom prípade na miesto oprávnenej 

osoby nastupuje dedič zo závetu, manžel 

a deti (ak aj tieto deti zomreli, nastupujú 

ich deti), rodičia a súrodenci (ak aj súrodenci 

zomreli, nastupujú ich deti). 

❧ 

Životné 

a pracovné 

jubileá 

životné jubileá 

Január 2014 

Ing. Miroslav Halaj, 

samostatný odborný referent 

GR, š.p. Pliešovce, 55 rokov 

Február 2014 

Ing. Ivan Schlosser, 

vedúci LS Jablonové, OZ 

Malacky, 50 rokov 

Stanislav Boškovič, 

robotník LS Jablonové , 

OZ Malacky , 50 rokov 

Ing. Dušan Staško, 

vedúci polesia LS Kamienka, 

OZ Kamenica n./ 

Cirochou, 50 rokov 

Marec 2014 

Michal Modrák, 

robotník LS Jovsa, OZ Kamenica 

n./ Cirochou, 55 rokov 

pracovné jubileá 

Január 2014 

Ružena Gajdošová, 

referent SL Pliešovce, 35. výročie 

Anna Hriňáková, 

samostatný referent OOaM 

OZ Kežmarok, 35. výročie 


25


Jeden z nás 

Ing. Ivan SCHLOSSER 

Tento raz sme vyspovedali nášho dlhoročného kolegu, ktorý už niekoľko rokov pôsobí na LS Jablonové. 

Veľmi rád nám odpovedal na pár zvedavých otázok z pracovného prostredia, kariéry 

a koníčkov. 

Miroslav Fiala, o.z Malacky, 

lesník na LS Jablonové 

Čo ťa priviedlo k tomuto povolaniu? Bol 

niekto z Tvojho okolia inšpiráciou? 

V rodine som mal lesníka i poľovníka. Môj 

prastarý otec bol lesník a môj otec je poľovník. 

Prastarý otec pôsobil niekoľko rokov ako revírnik 

u grófa Pálffyho. Býval v horárni Haluška, 

ktorá sa nachádza pri Plaveckom Mikuláši. 

S otcom, poľovníkom, som bol od malička 

v prírode. Stalo sa to pre mňa zdrojom inšpirácii 

a môj koníček sa stal aj mojím povolaním. 

Nie je nič krajšie ako mať prácu ako koníčka. 

V súčasnosti chodím aj prednášať a učiť 

budúcich mladých poľovníkov a snažím sa im 

dať čo najviac skúseností a vedomostí z oblasti 

poľovníctva, tak ako mne kedysi môj otec. 

Akoby si hodnotil dnešné lesníctvo? 

Ide to s dobou v pred, stagnuje 

alebo práve sa zhoršuje? 

Podľa môjho názoru sa zlepšuje, aj keď 

zdravotný stav lesov na Slovensku nie je práve 

najlepší, čo sa v posledných dvoch rokoch 

dotklo aj nás, lesníkov na Záhorí. Hodnotil by 

som to tak, že sa zefektívnilo, dosiahlo sa to, 

že lesníci sa venujú lesníctvu a súvisiacim činnostiam. 

Dostávajú odborné školenia a ďalšie 

vedomosti a materiálne vybavenie lesníkov sa 

podstatne zlepšilo. So zmenou spoločnosti sa 

mení aj lesníctvo či poľovníctvo. 

Aké boli Tvoje začiatky u VLM? 

Po skončení vysokej školy som začal svoju 

kariéru ako samostatný technológ v Štátnych 

lesoch v Malackách, ďalej ako ťažbový technik 

na lesnej správe Moravský Sv. Ján. Po čase som 

začal pracovať ako vedúci poľovníckej cestovnej 

kancelárie, kde som pôsobil asi dva roky. 

Neskôr som opäť pracoval ako technik pre 

ťažbu dreva v Štátnych lesoch na lesnej správe 

Lozorno. Potom som pôsobil aj v Šaštíne Strážach 

na OZ ako referent pre ťažbu dreva a poľovníctvo. 



V júli 2000 som dostal pracovnú ponuku 

od VLM na pozíciu správcu LS Jablonové. Prijal 

som ju a pracujem tu až dodnes. Na čas som 

bol presunutý na LS Mikulášov, kde som pracoval 

v období od 1.1.2010 do 30.9.2010. Na LS 

Jablonové sa mi pracuje veľmi dobre, nakoľko 

prostredie je podobné ako na LS v Lozorne. 

S kolektívom som spokojný. Pracuje sa nám 

spolu dobre, pretože sú tu ľudia, pre ktorých je 

tiež práca koníčkom. 

Aké je dnešné poľovníctvo a ako 

hodnotíš jeho dnešný stav a postavenie 

zákonov. Čo by si zmenil? 

Poľovníctvo sa mení s dobou, tak ako aj 

lesníctvo. Ak by som mal hodnotiť stav podľa 

môjho subjektívneho názoru, v poslednom 

čase sa poľovníctvo uberá nesprávnym smerom. 

Mnoho mladých a nových poľovníkov 

nemá nič spoločné s prírodou. V dnešnej dobe 

sa poľovníctvo chápe ako módna záležitosť. 

Stretávam sa s tým často, keďže sme organizátormi 

spoločných poľovačiek. Mnohí z nich 

ani nevedia, o čom poľovníctvo je, často bývajú 

nedisciplinovaní a ani nevedia, aké sú zvyky 

a obyčaje. Zarmucuje ma to, ale bohužiaľ sa 

s tým nedá asi nič robiť. Snažím sa preto prednášať 

čo najzaujímavejšie a dať im dobré rady 

a skúsenosti. 

Dnešné poľovnícke zákony nie sú dokonalé, 

ale sú lepšie, ako predchádzajúce. Vždy je však 

čo zlepšovať. Zákon má byť postavený v prospech 

zveri a nie v prospech poľovníka. V súčasnosti 

je raticová zver, okrem srnčej, premnožená. 

Myslím, že by sa to malo začať riešiť 

a znížiť jej stav na únosnú mieru, aby sa zabránilo 

škodám na poľnohospodárskych aj lesných 

plodinách a porastoch. 

Tvojím koníčkom sú psy. 

Prečo práve jazvečík? 

Od prvej triedy na základnej škole som vyrastal 

s dlhosrstým jazvečíkom, opustil ma 

až v 3. ročníku na vysokej škole. Ani chvíľu 

som neváhal si kúpiť takého istého spoločníka. 

Bol verný, priateľský a pracovitý. Mal som 

sedem jazvečíkov a ani raz som nezapochyboval 

o správnom výbere poľovného plemena. 

Na naše podmienky je vhodný. Vždy som 

mal psov, pretože sú tvrdší a to mi vyhovuje. 

Možnou jedinou negatívnou povahovou črtou 

je jeho tvrdohlavosť, ktorou je jazvečík známy. 

Avšak musím poznamenať, že správnou výchovou 

a vedením sa to dá usmerniť a využiť 

v môj prospech. 

Pracujeme spolu už od Tvojho nástupu 

a myslím si, že Tvoje vedenie a odovzdávanie 

skúseností nás vedie k lepším výsledkom. Je 

vidieť Tvoj prístup k práci, že práca je Ti ozaj 

koníčkom. Želáme Ti veľa spokojných a úspešných 

rokov, aby sa Ti s nami aj naďalej dobre 

spolupracovalo a aby naše spoločné výsledky 

boli čím ďalej, tým lepšie. 

❧ 

Ing. Dušan Staško 

Čas plynie ako voda, roky utekajú a ani sa nenazdáme, je tu päťdesiatka. Krásneho jubilea sa 

4. februára 2014 dožíva aj náš kolega a kamarát, Ing. Dušan Staško. Je to príležitosť na krátky 

retrospektívny pohľad, ktorý poodhalí jeho osobnosť, postavenie a pôsobnosť v kolektíve 

spolupracovníkov o. z. Kamenica nad Cirochou. 

Ján Brezáni, LS Kamienka, 

OZ Kamenica nad Cirochou 

Pochádza z malej podhorskej dedinky 

Porúbka v okrese Humenné. Lásku k prírode, 

lesu a jeho obyvateľom zdedil po otcovi, 

lesníkovi, ktorý ho od mladého veku brával 

so sebou do terénu. V septembri 1987, 

po absolvovaní VŠLD vo Zvolene, nastúpil 

na lesnú správu Kamienka a hneď v októbri 

na základnú vojenskú službu. Po ukončení 

ZVS sa vrátil na bývalú lesnú správu Kamenica 

nad Cirochou, do funkcie vedúceho 

lesníckeho obvodu Malinná. Začiatky 

bývali ťažké, úlohy vysoké, pracovníci najmä 

v pestovateľskej činnosti prevažne dôchodcovia 

a splnenie plánu často takmer 

nereálne. Neraz bolo treba aj vyhrnúť rukávy 

a pomôcť manuálne. V roku 1990, po 

odchode vedúceho LS Štefana Sninčáka do 

dôchodku a následnej zmene personálneho 

obsadenia lesnej správy, prevzal funkciu 

zástupcu vedúceho LS. V prevažne mladom 

kolektíve spolupracovníkov si Dušan získal 

meno dobrého kamaráta, spoľahlivého spolupracovníka, 

ochotného poradiť a pomôcť 

v každej situácii. Vo februári 1998 prebral 

funkciu vedúceho odbytu na o. z. Kamenica 

nad Cirochou. Za jeho pôsobenia v tejto 

funkcii bola zrušená píla, ktorej prevádzka 

začala byť neekonomická, a bol zriadený 

manipulačný sklad s modernou manipulačnou 

linkou BALJER ZEMBROD rakúskej 

výroby, na ktorú postupne presunuli manipuláciu 

všetkých guľatinových sortimentov 

aj z manipulačného skladu v Bukóze. 

Export reziva do zahraničia bol postupne 

nahradený vývozom najmä vlákninového 

listnatého dreva. V marci roku 2004, po celkovej 

reorganizácii štátneho podniku, zlúčení 

lesných správ Kamenica nad Cirochou 

a Kamienka a prechode na dodávateľský 

spôsob prác, prevzal funkciu polesného na 

LS Kamienka, polesie Kamienka, ktorú zastáva 

doteraz. Ako odborný lesný hospodár 

priamo ovplyvňuje ťažbovú a pestovateľskú 

činnosť na LC – 242 Kamienka umiestňovaním 

jednotlivých ťažbových prvkov, pestovateľských 

zásahov a tým aj celkový obraz 

lesa. O tom, že je odborníkom na svojom 

mieste, svedčia aj ministerské previerky na 

lesom celku Kamienka v októbri minulého 

roku a hospodárenie hodnotili na veľmi 

dobrej úrovni. 

Jeho veľký koníček je fotografovanie 

a to, že mu rozumie a k fotoaparátu má 

nadštandardný vzťah, svedčí celý rad fotografií 

z prírody, uverejnených nielen v tomto 

časopise, ale aj na internetových stránkach 

Vojenských lesov. Poľovníctvo je jeho 

druhý koníček, ktorému venuje nemálo 

voľného času. Je držiteľom dvoch poľovne 

upotrebiteľných psov foxteriérov, ktorí sú 

dobrými pomocníkmi na spoločných poľovačkách. 

S pribúdajúcimi rokmi pribúdajú aj šediny, 

ktoré pripomínajú nielen jeho vek, 

ale dokazujú aj bohaté skúsenosti získané 

rokmi odpracovanými v rôznych funkciách. 

Dušan, v mene spolupracovníkov 

Ti do ďalších rokov tvojej tvorivej práce 

želám predovšetkým veľa zdravia, šťastia 

a spokojnosti v kruhu priateľov a rodiny, 

veľa úspechov a elánu na pracovnom poli 

a vnútornej spokojnosti v osobnom živote. 

❧ 


27


VYSVÄTENIE 

ČERVENÉHO KRÍŽA 

Kríž je hlavný symbol v kresťanstve. Vychádza z Kristovho kríža, na ktorý bol podľa Biblie pribitý 

– ukrižovaný Ježiš Kristus. 

Kamil Ftáčnik, vedúci organizácie 

69. Zbor gen. M.R. Štefánika, 

Slovenský skauting Malacky 

Ako skauti zo 69. Zboru gen. M. R. Štefánika 

v Malackách takéto kríže vídame počas našich 

výprav po Slovensku, vrátane čarokrásnej 

prírody Záhoria. Stretávame kríže rôznych veľkosti, 

podôb – upravené, ošarpané, malé, veľké, 

zabudnuté, padnuté. Vo februári sme našli 

kríž, okolo ktorého chodievame často, v dezolátnom 

stave, klesnutý na zem. Zub času nahlodal 

korene Červeného kríža, ktorý sa dlhé 

roky vypínal za Malackami po pravej strane 

hlavnej cesty smer Studienka v katastri Vojenské 

lesy a majetky SR – odštepný závod Malacky. 

Skautské ciele a povinnosti nás viedli k pozdvihnutiu 

tohto upadnutého a zabudnutého 

kríža a tak sme ho previezli na miesto rekonštrukcie. 

Počas celého roka sa naša skautská 

mlaď – družina Rýchle šípy spolu s činovníkmi, 

rovermi a vodcami venovali obnove kríža 

v skautskej klubovni chata Rudavka na osade 

Tančiboky. Vyrobili sme celkom nový kríž 

s použitím pôvodnej sošky Ježiša Krista a s pôvodnou 

klenbou nad krížom. Táto činnosť 

nám obohatila naše životné aj duchovné cítenie. 

„Kto sa vyhýba krížu, vyhýba sa životu“ 

(Benedikt XVI. ). 

Znovuzrodenie Červeného kríža, jeho 

nová etapa sa začala písať v čase, keď sa príroda 

ukladá na odpočinok. Za pomoci roverov 

a najmä Pána Boha sa v októbri podarilo kríž 

umiestniť bez problémov na pôvodne miesto. 

Po nutných úpravách – vykosenie trávy, kríkov, 

vynosenie špiny po neukáznených návštevníkoch 

našich lesov, vyhotovenie a osadenie 

koša na odpad, vyhotovenie lavičky na 

odpočinok a rozjímanie pri kríži (lavička vyrobená 

z materiálu z pôvodného kríža) sme 9. novembra 

2013 pristúpili k hlavnému aktu – vysväteniu 

Červeného kríža . 

Slávnostný novembrový deň bol pre náš 

zbor duchovnou odmenou za našu dlhoročnú 

činnosť – Odklínanie starých krížov. Slávnosť 

vysvätenia kríža vykonával pán kaplán Marian 

Lukáč z Malackej farnosti v prítomnosti 

dvoch miništrantov, skautov a ďalších veriacich. 

„Ak chceš vidieť Božiu lásku zostaň stáť 

pod krížom. Ak chceš vidieť Božiu všemohúcnosť 

choď do hôr.“ 

Skautky, skauti, roveri a činovníci 69. Zboru 

gen. M. R. Štefánika z Malaciek sa venujú 

projektu „Odklínanie starých krížov“ už 

od roku 2007. Vtedy zrekonštruovali starý 

Červený kríž a v roku 2008 spolupracovali 

pri obnove Bieleho kríža medzi Studienkou 

a Lakšárskou Novou Vsou vo Vojenskom obvode 

Záhorie – Malacky. 

Radi by sme vyjadrili úprimnú vďaku za 

dlhoročnú a srdečnú spoluprácu vedeniu Vojenských 

lesov a majetkov SR – odštepný závod 

Malacky. 

S vďakou Pánu Bohu 69. Zbor gen. M. R. 

Štefánika Slovenský skauting Malacky 

❧ 


lesná pedagogika 

Stretnutie lesných 

pedagógov 

Ing. Andrea Melcerová, 

Národné lesnícke centrum 

(text, foto) 

Hlavným motívom 8. Stretnutia lesných pedagógov 2013 v Demänovskej doline boli lesné školy 

a ekoučebne. 

Národné lesnícke centrum – Ústav lesníckeho 

poradenstva a vzdelávania Zvolen pripravil 

dvojdňový program, ktorého cieľom bolo 

zhodnotiť uplynulý rok v aktivitách lesnej pedagogiky 

a sprostredkovať novinky zo zahraničia 

a hlavne umožniť vzájomne diskutovať 

a nájsť nové možnosti pre rozvoj aktivít v činnosti 

lesného pedagóga na Slovensku. 

Koncepciu lesnej školy predstavil český lesný 

pedagóg Bc. Pavel Kotala z Ostravských 


mestských lesov, ktorý už 10 rokov manažuje 

a realizuje aktivity pre priemerne 3800 návštevníkov 

lesnej školy ročne. 

Budovanie lesných škôl na Slovensku je ešte 

v plienkach. Najväčším problémom sa javí udržiavanie 

a financovanie prevádzky zariadení. 

Igor Viszlai, koordinátor aktivít lesnej pedagogiky 

za štátny podnik LESY SR, predstavil 

pripravovanú Koncepciu lesnej pedagogiky, 

ktorá plánuje aj s realizáciou lesných škôl v zariadeniach 

podniku, za predpokladu získania 

finančných prostriedkov z cezhraničnej spolupráce 

a fondov EÚ. 

Eva Vavreková z OZ Revúca predstavila 

„Ekoučebňu“ ktorú za pomoci lesných pedagógov 

zariadili priamo na závode. Ekoučebňa 

slúži hlavne ako mokrý variant pri aktivitách 

lesnej pedagogiky. Zaujímavá bola ja prezentácia 

Marcela Lehockého z OZ Rožňava o lesných 

školách severomaďarkých štátnych lesov, 

spracovaná na základe realizácie odbornej exkurzie 

lesných pedagógov z OZ Rožňava. 

Súčasťou Pracovného stretnutia lesných pedagógov 

je aj obľúbená „Burza nápadov“, ktorá 

každý rok naberá na kvalite. Spolu 13 nápadov 

súťažilo o titul NAJ Nápad roka 2013. Lesní 

pedagógovia určili hlasovaním za víťaza aktivitu 

„Poznávačka po ruke“ ktorého tvorcom 

sú lesné pedagogičky z OZ Revúca. Mimoriadnu 

cenu a uznanie udelili samotní účastníci 

stretnutia, kolektívu lesných pedagógov 

OZ Košice, ktorí pripravili úžasný klinec celého 

Stretnutia lesných pedagógov 2013. Priamo 

z Košíc (cca 200km) sa doviezla Lesná pedagogika 

na kolesách. Lesná škola v modrej lesníckej 

avii, bola na mieste pokrstená a krstnými 

mamami vypravená do života plného aktivít 

s účastníkmi programu lesnej pedagogiky. 

Súčasťou vyhodnotenia roka lesných pedagógov 

je tradičná voľba NAJ lesného pedagóga. 

Tohtoročným víťazom a NAJ lesným pedagógom 

za rok 2013 je Eva Vavreková z OZ Revúca. 

Všetci jej srdečne blahoželáme a prajeme 

veľa vďačných úsmevov od účastníkov lesných 

vychádzok. 

❧ 

29


Prečo? 

Prečo divé husi píšu 

na oblohe písmená 

V zimnom období je možné vo vonkajšom prostredí postrehnúť zvuky prichádzajúce z priestoru 

nad nami, priamo z oblohy. Nemám na mysli žiadne vzdušné dopravné prostriedky, ale jeden 

konkrétny druh vtákov. Zaujal ma čímsi atypickým – zvláštnosťou svojho letu. Divé husi. 

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný 

referent oddelenia Kancelárie 

riaditeľa OZ Malacky (text) 

Pri ich pozorovaní mi napadla otázka, prečo 

letia tak organizovane a v tvare písmena V? 

Ak sa im ich let na chvíľu vymkne spod kontroly, 

ako je možné, že sa znova usporiadajú do pôvodného 

obrazca? Pre moju zvedavosť sa mi tieto 

otázky stali inšpiráciou na článok. Tajne som 

dúfala, že nie som jediná, koho budú zaujímať 

podrobnosti a aspoň čiastočne vypátram odpoveď. 

Vtáky nevedia rozprávať, preto používajú iný 

druh komunikácie, reč tela. Dorozumievanie, 

hierarchia, orientácia, súdržnosť...to všetko mi 

evokuje spomienka na moje posledné pozorovanie 

ich letu. 

Čo píšu odborníci? Hmotnosť tohto vtáka 

je v porovnaní s ostatnými druhmi o čosi väčšia, 

husi patria jednoducho k tým ťažším. Pre 

let je dôležitý prúd vzduchu, ktorý ich nadnáša. 

Keď vzlietne prvá z nich, vytvorí pre nasledujúcu 

presne to, čo potrebuje – nadnášajúci prúd. 

Tá zas pre ďalšiu z kŕdľa a takto si „podsúvajú“ 

vzduch a pomáhajú navzájom. Výborne, vravím 

si – súdržnosť či spolupráca sa mi potvrdila. 

Múdre zvieratká ma však prekvapujú aj ďalej. 

Už z prvej informácie, ktorá súvisela s hmotnosťou 

a pocitom pri lete, mi vyplynulo, že ak by 

každá z nich letela sama, do cieľa by prišla neskôr, 

ako keď letia spolu. Mala by pocit ťažoby či 

prílišnej zemskej gravitácie, s ktorou sa nehodno 

zahrávať, však? Ak teda niektorá vybočí, radšej 

sa znova zaradí, už len pre ten pocit. Ale, čo 

ak sa „náčelník“ unaví? Kto ho zastúpi? Aj toto 

majú premyslené. Jednoducho – vodiacu hus, 

ktorá zmorená únavou už odpočíva na konci 

kŕdľa, nahradí iná. Na vedúceho skupiny priaznivo 

pôsobí aj hlasité povzbudzovanie. Práve to 

sú zvuky, ktoré evidujeme z povrchu zemského. 

Choroba jednej z nich je pre iné dve výzvou 

sa starostlivosť. Oddelia sa od kŕdľa a starajú sa 

o slabšiu, kým sa opäť nedostane do normálu 

či neuhynie. Potom sa vrátia k pôvodnej skupine, 

alebo sa zaradia do novej. Takto rotuje život 

týchto vtákov s dobrými vlastnosťami dokola. 



o lesnej pedagogike na SOŠL Banská Štiavnica 

S láskou k deťom 

a lesu 

SOŠL v Banskej Štiavnici je škola s dlhoročnou tradíciou vyučovania lesníctva. Žiaci na jednotlivých 

odborných predmetoch, učebných praxiach, odborných exkurziách prichádzajú do kontaktu 

s prírodou, učia sa poznávať stromy, rastliny, zvieratá, objavujú zákonitosti prírody, jej 

ochranu, tvorbu krajiny a samozrejme predovšetkým lesnícke predmety od pestovania lesa, hospodárskej 

úpravy lesa až po ekonomické a technické disciplíny. 

deti a ich rodičov a popri tom oslovíme aj širokú 

verejnosť. K tomuto účelu sme prispôsobili 

Kollárovu záhradu a využívame náučné 

chodníky vybudované na školských lesoch 

Kysihýbel. 

Veronika Dudíková, Štefan Petrikovič, 

lesní pedagógovia SOŠL Banská Štiavnica 

Zo samotného zamerania školy akosi prirodzene 

vyplynula potreba kontaktu s verejnosťou, 

vysvetľovania príčin a zákonitostí 

obhospodarovania lesa, práce lesníkov 

a ochrany prírody. 

V osemdesiatych rokoch sme ako najsilnejšia 

a najaktívnejšia organizácia SZOPK pri bývalej 

SLŠ založili rehabilitačnú stanicu pre pernaté 

dravce a sovy a snažili sa o ich návrat do 

voľnej prírody. Neskôr, pri jedincoch, ktoré nebolo 

možné vrátiť do prírody, sme sa venovali 

klasickému sokoliarstvu, cvičili dravce, organizovali 

sokoliarske stretnutia na našej škole 

a začali vyučovať predmet sokoliarstvo. Objavili 

sa požiadavky na sokoliarske vystúpenia 

a neskôr pribúdali aj úlohy na prezentáciu 

školy na rôznych výstavách a verejných podujatiach 

so zameraním na lesníctvo a poľovníctvo, 

kde sme v rámci vlastných expozícií hľadali 

a stále hľadáme spôsob, ako dostupnými 

materiálmi a výrazovými prostriedkami upútať 

návštevníka od dieťaťa po dospelého. 


Nadšenie a tvorivosť 

Ku kreativite nás nútila najmä skutočnosť, 

že nikdy nechceme opakovať tému. Vždy na 

začiatku každého projektu je idea a voľba nosnej 

témy, na čo sa tento krát zameriame. Na 

to sa nabaľujú nápady kolegov, využívajú sa 

možnosti zbierok školy (napr. ochrana, zoológia, 

botanika, poľovníctvo), ale aj iných inštitúcií 

(Múzeum Sv. Anton, Lesnícke a drevárske 

múzeum Zvolen) atd. Počas výmenných 

praxí alebo trávením dovoleniek v zahraničí 

sme sa stretávali s rôznymi inšpiratívnymi 

nápadmi, ktoré sme spolu konzultovali, modifikovali 

a upravovali pre naše podmienky 

a účely. Vďaka zamestnancovi školských lesov, 

ktorého inšpirovalo naše nadšenie, vznikali 

najzaujímavejšie stolárske originály , ktoré 

v rôznych obmenách používame doteraz. 

Spočiatku bola naša činnosť motivovaná nadšením 

a láskou, neskôr sme sa začali stretávať 

na týchto výstavách s pracovníkmi NLC vo 

Zvolene, navzájom sme si porovnávali a hodnotili 

naše nápady a pedagogické pomôcky, 

materiály, učili sme sa jeden od druhého 

a najmä prehlbovali priateľstvo a sympatie 

k spoločnej práci – lesnej pedagogike. V r. 

2010 traja pedagogickí pracovníci SOŠL absolvovali 

Kurz lesnej pedagogiky. Naše aktivity 

pokračujú ďalej, pripravujeme ich s nadšením 

a nádejou, že zaujmeme predovšetkým 

Počet akcií pribúda 

Od našich začiatkov sa naša činnosť každým 

rokom rozširuje a pribúdajú ďalšie a ďalšie 

akcie, na ktorých sa zvyčajne spolupodieľame, 

ale aj samostatné aktivity od účasti 

a prezentácie lesníctva a poľovníctva na výstavách 

a výstaviskách ako Incheba Bratislava, 

Poľovníctvo a rybárstvo v Nitre, Expo Aréna 

Trenčín, Lesnícky deň v Botanickej záhrade 

v Banskej Štiavnici, cez spoluúčasť na akciách 

Lesnícke dni vo Zvolene. „Lesy deťom“, 

organizované LZ Levice, Festival kumštu remesla 

a zábavy v Banskej Štiavnici, Dni detského 

Huberta, Dni sv. Huberta vo Sv. Antone 

a v iných obciach, Deň stromu vo Vydrovej 

doline, až po rôzne lesné vychádzky, sokoliarske 

vystúpenia a pod. Teší nás, že môžeme 

pravdivo priblížiť a vysvetliť prácu lesníkov 

verejnosti a vzbudiť záujem o prírodu. Naše 

vedomosti a skúsenosti neustále odovzdávame 

mladým generáciám. Mnohí naši absolventi, 

ktorí sa ako študenti s nami aktívne zúčastňovali 

rôznych podujatí , v súčasnosti po 

absolvovaní Kurzu lesnej pedagogiky pôsobia 

ako samostatní lesní pedagógovia v rôznych 

inštitúciách a kútoch Slovenska. 

Chceme naďalej učiť ľudí prírodu vnímať 

nielen zmyslami , ale aj srdcom a pritom sa 

riadime heslom „Lesy pre ľudí, ľudia pre lesy“. 

❧ 

31

Dovozca pre Slovenskú republiku 

Novinka roku 2013 

Nová guľovnica Maral HC 

s priamoťažným záverom. 

Zatiaľ dostupná v kal.: 

.30-06Spr. Postupne doplnená 

o kal.: 9,3x62, .308Win., .300Win.Mag. 

Cena: 

od 1.990, € 

s 20% DPH 

Technické údaje: 

• Trieda dreva: Grade 3 

• Dĺžka hlavne: 560mm (22“) ST / 580mm (22,5“) MA 

• Hmotnosť: 3,3kg. 

• Kapacita: 4+1 ST / 3+1 MA 

• Hlaveň: matná, kanálovaná 

• Pažba: olejovaná povrchová úprava 

• Mieridlá: svetlovodné vlákna 

• Výbava: zámok na spúšť + kufrík ABS 

www.hermes.sk 

Naše poľovníctvo 12/2013 39

Vojenské lesy 1/2014

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?