Vojenské lesy 4/2013

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník VI / október – november – december 2013

vojenské 

lesy 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

3/2013 

Ročník 6 

október – november – december 2013 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

Vydavateľ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

Redakcia: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

Redakčná rada: 

Predseda: Mgr. Marianna Huljaková 

(šéfredaktor – odborný 

garant pre lesnú pedagogiku) 

Podpredseda: Ing. Teodor Derco 

(zástupca šéfredaktora) 

Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) 

Ing. Marián Hojdan (redaktor) 

Ing. Jozef Joppa (redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný 

garant pre strelectvo) 

Jaroslav Jurský (redaktor – odborný 

garant pre kynológiu) 

Registrácia: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum s.r.o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia časopisu, 

na konci augusta deťom skončili prázdniny a v septembri, ako každý rok, sa im začali školské povinnosti. 

Nám lesníkom začiatok školského roka avizuje hektické obdobie, ktorým je čas poľovačiek 

na jeleniu zver – jelenia ruja. Na jednej strane je veľmi potešiteľné, že Vojenské lesy a majetky obhospodarujú 

oblasti s jeleňou zverou, ktorej trofeje sú roky našou pýchou, na druhej strane sa pre našich 

zamestnancov začína ťažké obdobie sprievodov poľovných hostí so všetkým, čo s tým súvisí. Práve 

pri tom by som sa chcel trošku pozastaviť. 

Oblasť poľovníctva z titulu trofejového odstrelu jelenej zveri poľovníckymi hosťami je nezanedbateľná 

súčasť ekonomiky nášho štátneho podniku. Samotný odstrel zveri hosťom je však už len konečná 

fáza procesu, ktorý tomu predchádza. Naši kolegovia, ktorí zabezpečujú administratívu odstrelu, 

vedia, o čom hovorím. Organizačné zabezpečenie odstrelu poľovným hosťom stojí nemalé úsilie 

pracovníkov oddelenia výroby. Zvlášť náročné je to pri zahraničných poľovníckych hosťoch, pretože 

agenda zabezpečenia odstrelu je zložitejšia ako pri tuzemských hosťoch. Organizačne zladiť požiadavky 

hostí a ich predstavy odstrelu s našimi reálnymi možnosťami, čo sa týka zabezpečenia sprievodu, 

ubytovania a ostatných nutných záležitostí, sa niekedy zdá až nemožné. 

Zvlášť sa chcem pristaviť pri našich zamestnancoch, ktorí chodia s poľovníckymi hosťami na 

sprievody. Treba oceniť ich úsilie a vynaloženú snahu, pretože zabezpečiť ranný sprievod poľovníckeho 

hosťa, zabezpečenie výrobných úloh v priebehu dňa, k tomu ešte večerný sprievod až do 

úspešného konca, trvá aj niekoľko dní. Ani to všetko ešte úspech nezaručuje. Ak aj príde, pridáva sa 

k tomu preparácia trofeje. Všetci zainteresovaní dobre vieme, že nejde len o jedného hosťa. Na jedného 

nášho zamestnanca, ktorý robí sprievod, je ich niekoľko. 

Preto by som sa chcel poďakovať všetkým zamestnancom, ktorí zabezpečujú túto, na čas a organizáciu 

náročnú činnosť, za ich vynaložené úsilie, neraz aj na úkor rodiny. Úspešné zabezpečenie poľovníckej 

sezóny má však nielen ekonomický efekt pre podnik, ale zároveň je v hre aj prestíž Vojenských 

lesov a majetkov, aby hostia mali dobrý poľovnícky zážitok s výbornými trofejami a v ďalšej 

sezóne sa k nám radi vrátili. 

Lovu zdar! 

Ing. Miroslav Petras ❧ 

fotografia na titulnej strane © Ing. Jozef Joppa 

2 vojenské lesy 3/2013

OBSAH 

SLOVO NA ÚVOD .......... 2 

Lesníctvo 

od spoločných 

koreňov 

HISTÓRIA 

Invázne druhy rastlín a spôsob 

ich odstraňovania ........................ 4 

Malá Sahara pieskovňa pri Plaveckom 

Štvrtku ................................. 5 

Návrat k dodávkam dreva vagónmi 

na OZ Kežmarok je realita ................ 6 

Požiare v roku 2013 vo VLM SR š.p., o.z. 

Malacky – ich príčiny a opatrenia ......... 7 

aktuality .................... 8 

poľovníctvo 

a rybárstvo 

Spoločná riaditeľská rada 

pod Malými Karpatmi .................. 17 

strelectvo 

Guľovnica CZ 557 – premena Mausera na 

Remington ............................. 18 

kynológia 

„Pri Obrázku“ v Kamenici ............... 21 

spoločenská rubrika 

Jeden z nás 

Ing. Milan Mydlo ....................... 22 

Jaroslav Jurský .......................... 23 

Dni svätého Huberta 2013 ............... 24 

Priestor na otázku ...................... 26 

Deň SV. Huberta v Pliešovciach .......... 27 

Lesná pedagogika 

Jelenia ruja na LS Ľubica .................. 9 

Cicavica obrovská parazit jeleňovitých .... 10 

Hubárstvo verzus poľovníctvo ........... 11 

Los mokraďový v Levočských vrchoch .... 12 

Rašeliny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 

EKPR elektronická kniha návštev poľovného 

revíru trocha inak ...................... 14 

Predbežná bilancia poľovnej sezóny 

na lesnej správe Pliešovce ................ 16 

Chovateľská stanica hrubosrstých 

jazvečíkov „zo Šraneckých borín“ FCI ....20 

Prečo srnky nosia zrkadlo? .............. 28 

Nadstavbové semináre lesnej pedagogiky . 29 

Hubertovská súťaž 

o najkrajšiu maľbu jesene ................ 30 

Osemsmerovka ......................... 31 

vojenské lesy 3/2013 

3

LesnÍctvo 

1 

Invázne druhy 

rastlín a spôsob 

ich odstraňovania 

Invázne druhy sú na území Slovenska nepôvodné druhy rastlín, ktoré k nám boli dovezené za 

rôznym účelom – najčastejšie ako okrasné alebo medonosné rastliny, zvyčajne z iných kontinentov. 

Na Slovensku sa kedysi nevyskytovali, no v súčasnosti sa na mnohých miestach správajú invázne, 

samovoľne sa šíria, vstupujú do rastlinných spoločenstiev a ich prirodzených biotopov, 

odkiaľ vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú monocenózy. 

2 

3 

Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia 

lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir., 

hojdan@vlm.sk, ( text, foto internet ) 

Invázne druhy majú vysoký reprodukčný 

potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym 

spôsobom (napr. podzemkami), alebo vytvárajú 

každoročne veľké množstvo semien s vysokou 

klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti 

vytvárajú rozsiahle porasty na území 

Slovenska, najčastejšie popri vodných tokoch, 

cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, 

ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných 

spoločenstiev (biotopov). V prípade ich 

masového rozšírenia významne menia charakter 

biotopov a ohrozujú pôvodné druhy rastlín. 

Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvolávajú 

rôzne kožné poranenia. 

4 

5 

1) slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus) 

2) boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) 

3) pohánkovec (krídlatka) (Fallopia sp., syn. Reynoutria) 

4) netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) 

5)zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) 

6) ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) 

Zákon ukladá odstraňovať 

Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych 

druhov rastlín sa považujú: vysoká konkurenčná 

schopnosť, schopnosť prežívať nepriaznivé 

obdobia, schopnosť rásť aj na odlišných 

typoch stanovíšť, dobré reprodukčné 

vlastnosti, účinné mechanizmy rozširovania, 

absencia alebo obmedzená frekvencia/ 

hustota domácich prirodzených nepriateľov. 

Medzi najproblematickejšie druhy v súčastnosti 

patria krídlatky, netýkavky a bolševník. 

Za účelom ochrany prírody a najmä 

udržiavania pôvodného druhového zloženia 

našich ekosystémov je nevyhnutné invázne 

druhy rastlín odstraňovať. Pre ochranu prirodzeného 

druhového zloženia ekosystémov 

je zakázané invázne druhy dovážať, držať, 

pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, 

ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, 

ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie 

invázneho druhu (§ 7 ods. 1 a 2 zákona 

č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 

v znení neskorších predpisov). Vlastník 

(správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať 

invázne druhy zo svojho pozemku 

a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby 

zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, 

a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je 

známy, inak na náklady štátu (§ 7 ods. 3 zákona 

č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 

v znení neskorších predpisov). 


LesnÍctvo 

6 

Ako s nimi bojovať 

Vo všeobecnosti je odstraňovanie takýchto 

druhov rastlín veľmi problematické a vyžaduje 

niekoľkoročné opakovanie. Invázne 

druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď 

v počiatočnom štádiu ich výskytu na lokalite, 

keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie. 

O najvhodnejšom spôsobe odstránenia inváznej 

rastliny rozhoduje v prvom rade spôsob, 

akým sa rozmnožuje, ďalej stanovište – jeho 

charakter a taktiež lokalizácia, samotná početnosť 

daného druhu, ako aj fáza jeho rastu, 

alebo iné vlastnosti. Pri ojedinelom alebo 

maloplošnom výskyte druhu v ochranných 

pásmach vôd alebo v chránených územiach 

je vhodné použiť mechanický spôsob odstránenia, 

aby nebolo chemicky porušené prirodzené 

ochranné pásmo. Pre všetky druhy je 

vhodný spôsob vykopávania, ktorý je vhodné 

robiť najmä v období pred kvitnutím. Vytrhávaním 

je vhodné odstraňovať semenáčiky 

rastlín a mladé rastliny. Pastvou hovädzieho 

dobytka, oviec alebo kôz je možné odstrániť 

vegetatívnu fázu vývoja rastlín a mechanicky 

sa odstraňujú koreňové púčiky i celé rastliny. 

Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite 

znižuje, ale bez použitia aj ďalších spôsobov 

sa ich úplne odstrániť nepodarí. Na poľnohospodársky 

využívaných stanovištiach je 

vhodné využiť spôsob orby. Porast je potrebné 

poorať v období pred kvitnutím. Po orbe 

je nevyhnutné osiať plochu konkurenčne silnejšími 

druhmi ako ozimná raž alebo jačmeň 

jarný. Veľmi vhodným spôsobom skoro pre 

všetky druhy inváznych rastlín je ich odstránenie 

kosením, mulčovaním pred kvitnutím, 

alebo sekaním, orezávaním a odstrihávaním 

súkvetí a súplodí. Ďalej sa využívajú chemické 

spôsoby odstraňovania herbicídmi – najmä 

pri veľkoplošných výskytoch druhu v čase 

najväčšej tvorby listovej plochy, ktoré je ale 

potrebné opakovať, alebo pri druhoch s hrubšou 

stonkou možno využiť aj metódu vpichu 

koncentrovaného prípravku do stoniek (injekčná 

metóda). Na rozsiahlych plochách, kde 

nie je postačujúca chemická aplikácia, sa využíva 

kombinovaný spôsob odstraňovania, pri 

ktorom sa porasty najprv odstránia mechanicky 

a následne sa na regenerujúce sa časti 

použije vhodný prípravok. 

❧ 


Malá Sahara 

pieskovňa pri Plaveckom Štvrtku 

V blízkosti diaľnice D1 medzi Lozornom a Malackami je naša malá slovenská Sahara. Na území LS 

Jablonové, LC Bažantnica sa nachádza piesková baňa Bažantnica, kde sa ťaží kvalitný sklársky piesok. 

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Jablonové, 

OZ Malacky, e-mail: schlosser@vlm.sk 

Piesok tam začali ťažiť koncom 60-tych 

rokov minulého storočia Štrkopiesky Bratislava 

a po roku 1989 prevzali štafetu Vojenské 

lesy a majetky. V súčasnosti piesok 

ťaží firma Stumbach s.r.o. v spolupráci s Vojenskými 

lesmi. Ťažba piesku sa za posledné 

roky výrazne znížila (v roku 2012 66 tisíc 

ton, v roku 2011 68 tisíc ton, pričom v roku 

1989 to bolo 341 tisíc ton). Znížený dopyt po 

kvalitnom piesku zapríčinila zmena technológie 

v stavebníctve, kde sa začali používať 

hotové zmesi na murovanie, omietanie a podobne. 

Pri výrobe týchto zmesí sa namiesto 

piesku používajú popolčeky z elektrární, 

ktoré sú lacnejšie ako piesok, ktorý sa dnes 

predáva za cenu 5,40 € za tonu. 

Na ťažbu používame čelné nakladače Caterpilar, 

výška ťažobnej steny je cca 10 metrov. 

Vyťažená plocha sa postupne zalesňuje. 

Eolické kremenné piesky tvorí ľahká frakcia 

najmä žilného kremeňa číreho, mliečnobieleho 

až žltkastého, kremence červenej, hnedočervenej 

až čiernej farby, žlto-biele živce 

a prevažne čierne akcesórie. Obsah kremeňa 

je 79 – 92%. Piesky sú sivohnedej až žltohnedej 

farby. Zrná majú dokonale zaoblené 

hrany, lokálne sú rozpukané a na povrchu 

zdrsnené pozdĺž puklín. Zrná sú číre alebo 

mliečne zakalené. Z hľadiska chemického 

hodnotenia majoritnou zložkou piesku je 

oxid kremičitý SiO2. Jeho obsah sa pohybuje 

v intervale 90 – 93 hmot.%. Obsah Al2O3 

sa pohybuje v intervale 3,64 – 4,48 hmot.% 

a jeho nositeľom sú hlavne živce. 

Z hľadiska využiteľnosti pieskov na sklárske 

a zlievarenské účely, sa kládol dôraz na 

stanovenie obsahu železa. Z dosiahnutých 

výsledkov vyplýva, že obsah železa kolíše 

v intervale 0,51 – 1,06 hmot.% Fe2O3. Obsah 

oxidu sodného je v intervale 0,54 – 0,77 

hmot.%. Obsah oxidu draselného je v intervale 

1,15 – 1,45 hmot.%. 

Na Borskej nížine sa nachádzajú tri pieskovne, 

avšak pieskovňa Bažantnica vyniká 

jedinečnou čistotou piesku. Pieskové duny 

vytvárajú rozmanitú biodiverzitu. Na vrcholoch 

dún rastú borovice, pretože hladina 

podzemnej vody je nízko. V medzidunových 

depresiách práve hladina podzemnej vody 

vystupuje na povrch a vznikajú tam jelšové 

porasty s rôznymi druhmi organizmov. 

Pieskovňa sa už niekoľkokrát stala inšpiráciou 

filmárov, fotografov ale aj spevákov. 

Treba však pripomenúť, že ide o banské dielo, 

je tam dôležitá bezpečnosť a keďže hrozia 

zosuvy piesku, vstup je zakázaný. 

Pieskovňa je zdrojom surovín, ale i inšpirácii. 

Treba ju však stále chrániť a po ťažbe 

zrekultivovať, aby si plnila aj naďalej svoje 

funkcie. 

❧ 

5

LesnÍctvo 

Návrat k dodávkam 

dreva vagónmi 

na OZ Kežmarok je realita 

Je koniec septembra a my finišujeme v dodávkach sortimentov dreva tretieho štvrťroka. Aj 

keď plánovaný objem dodávok prekračujeme, chceme využiť pekné a stabilné počasie a vyexpedovať 

maximum zo zásob. Vraciam sa práve zo železničnej stanice v Podolínci, kde som 

odkontroloval a vybavil dokladmi nakládku vagónov s vlákninovým drevom pre nemenovanú 

slovenskú fabriku. Nevdojak si uvedomujem, že je to tento týždeň už tretíkrát, keď dodávame 

sortimenty dreva prostredníctvom ZSSK CARGO. 

Návrat k železnici 

Myšlienkami sa vraciam do obdobia pred 

8 – 9 rokmi. Vtedy sa na našom závode v Kežmarku 

v rámci racionalizačnej reorganizácie 

upustilo od manipulovania dreva na ES. Expedičné 

sklady boli zrušené a všetka manipulácia 

sa presunula na odvozné miesta do lesa. 

Takmer zo dňa na deň sa zároveň prestalo dodávať 

drevo vagónmi ŽSR. Všetok odvoz, aj do 

tých najvzdialenejších lokalít ako Velké Karlovice 

a Jihlava, sa robil nákladnou automobilovou 

dopravou. Zvykali sme si na obmedzený 

priestor na OM, ich nesporne ťažšiu dostupnosť 

autami v hornatom teréne Levočských vrchov, 

obmedzené množstvo zásob rovnakého 

sortimentu dreva na jednom OM, aj na problémy 

v zimných podmienkach. Zároveň sme 

si však aj trochu vydýchli a pomaly zabudli 

na maniere železníc, neústupčivosť zamestnankýň 

na nákladných staniciach, čakanie na 

vhodný vagón. Konečne prestala zo strany ŽSR 

často neodôvodnená a vynútená úprava nákladu 

na stovky kilometrov vzdialenej stanici. Bohužiaľ, 

za tie roky kríza nahlodala zabehnuté 

mechanizmy. Dnes je prioritný stabilne fungujúci 

odberateľ, ktorý najmä nemešká s platbami 

za tovar. Sú to väčšinou veľké spoločnosti, ktoré 

však samy diktujú aj podmienky dodávok. 

Ing. Jozef Joppa , vedúci 

OOaM o.z. Kežmarok 

Dokončovanie nakládky vysokostenného vagóna na stanici v Podolínci 

Mnohé z nich sa vracajú pre rentabilnosť späť 

k dodávkam po železnici. Musíme sa prispôsobiť 

a nakládka na vagóny sa opäť pre nás stáva 

každodennou realitou. 

Výsledok celodennej práce vodiča a lesníka 

Zmeny na koľajniciach 

Mnohé sa za tie roky na železnici zmenilo. 

Niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu. Nám pribudli 

pomaly zabudnuté starosti. Celkový objem 

dodávok vagónmi za štvrťrok je do 20%, 

priemerná odvozná vzdialenosť na nakladacie 

stanice je 25 km, náklady na „navagónovaný“ 

m3 dreva sú v priemere v rozpätí 5 – 6 eur bez 

DPH. Prevažuje nakládka vagónov typu SPS, 

Eanos a Eas. A negatíva? Bojujeme s neochotou 

autodopravcov vôbec na vagóny nakladať, 

pri vagónovaní klanicových vagónov dopravcovi 

musí asistovať lesník, bez jeho pomoci nie 

je často schopný správne naložiť. Vystupuje tu 

takto aj riziko možného úrazu, táto činnosť 

oberá lesníka o čas. Objem denne dodaného 

dreva sa pre časovú náročnosť a pracnosť znižuje. 

Je toho dosť, no realita je taká, že nechcené 

dodávky vagónmi sú pomaly nutnosť a objem 

takto dodaného dreva sa bude do budúcna 

len zvyšovať. 

❧ 


Požiare v roku 2013 

vo VLM SR š.p., o.z. Malacky 

– ich príčiny a opatrenia 

LesnÍctvo 

Počet požiarov vo VLM o.z. Malacky, ale aj na celom území Záhoria, bol tento rok skutočne značný. 

K tejto nemilej skutočnosti veľkou mierou prispelo počasie. V letných mesiacoch bola prakticky 

nulová zrážková činnosť. Celkovo sme registrovali 13 požiarov, z toho 11 na LS Riadok časť 

V. Leváre, čo na takom malom území naznačuje, že to nebude náhoda. 

Pavel Čaniga, technik BOZP a PO 

Zo všetkých 13 požiarov bola len v dvoch 

prípadoch preukázaná jasná príčina: 

16.4.2013 – požiar na strojnom zariadení – 

chyba na elektroinštalácii. Zhorel štiepkovač 

dodávateľskej organizácii. 

8.8.2013 – lesný požiar – pokazený brzdový 

systém na vlakovej súprave. Vzniklo veľa 

ohnísk požiarov vedľa železničnej trate v úseku 

Zohor – Závod, cca 25 km. 

V ostatných prípadoch bola príčina neznáma 

– pravdepodobná činnosť človeka. Čo 

si ale myslieť, keď v krátkom čase vzniknú 

tri lesné požiare v okruhu 500 metrov? Jednoznačne 

jasný úmysel – podpaľačstvo, ktoré 

sa nedá dokázať. 

Dňa 25.9.2013 som sa spolu s riaditeľom 

o.z. VLM Malacky Ing. P. Bartoškom zúčastnil 

zasadnutia Bezpečnostnej rady obvodu 

Malacky. Téma bola plnenie úloh počas krízových 

situácií – lesných požiarov. Zasadnutia 

sa zúčastnili KR HaZZ Bratislava, OR HaZZ 

Malacky, OR PZ Malacky, OÚ Malacky, VÚ 

1201 Kuchyňa, OÚ VO Záhorie, MO SR,VLM 

o.z. Malacky a Lesy slovenskej republiky. Po 

prerokovaní predložených materiálov, návrhov 

a pripomienok vzišiel zo zasadnutia Bezpečnostnej 

rady návrh opatrení proti nežiaducej 

činnosti človeka v prevencii proti vzniku 

lesných požiarov. Niektoré z nich: 

– zvýšená kontrola zákazu vstupu na lesné 

pozemky po vyhlásení OR HaZZ – zvýšené 

nebezpečenstvo vzniku lesných požiarov 

v období dlhotrvajúceho sucha, spolupráca 

hliadok lesnej stráže, vojenskej polície, štátnej 

polície 

– zlepšená spolupráca hliadok VLM, ŠL 

a súkromných vlastníkov lesa. 

– dohodu o spolupráci o ochrane pred 

požiarmi medzi MO SR a MV SR realizovať 

v praxi. 

Na zasadnutí Bezpečnostnej rady neboli 

dotknuté povinnosti vlastníkov a užívateľov 

lesa v zmysle vyhl.č.121/ 2002 Z. z. v znení 

neskorších predpisov. 

Diskutovalo sa aj na tému poskytovania 

občerstvenia a stravy pre hasičov zasahujúcich 

viac ako 5 hodín. Tento problém sa vlečie 

už 20 rokov. Stanovisko VLM bolo, že 

VLM SR š.p., o.z. Malacky sa snaží v zmysle 

vyhl.č.611/2006, § 13 a 14 a v zmysle Zákona 

č. 314/2001,§ 49 v rámci svojich možností vychádzať 

v ústrety HaZZ. 

Problematika okolo hasenia lesných požiarov 

bude asi večná. Nedostatok financií, 

ľudských zdrojov, techniky, ochoty a pochopenia 

zo strany obyvateľstva totiž, žiaľ, stále 

zostáva. 

❧ 


7

aktuality 

Svetový deň ochrany zvierat 

Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia 

obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk 

Svetový deň zvierat si pripomíname 4. októbra. 

Prvýkrát sa tak stalo v roku 1931 vo 

Florencii počas stretnutia ekológov. Vybrali 

ho, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka 

z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom 

zvierat a je patrónom zvierat a ekológov. Sv. 

František, vlastným menom Giovanni Francesco 

di Bernardone, sa narodil v roku 1181 

a zomrel 3.10.1226. Bol katolíckym diakonom, 

kazateľom, zakladateľom rádu minoritov. 

Je považovaný za patróna ochrancov prírody, 

zvierat, vtákov, životného prostredia 

a Talianska. 

Cieľom svetového dňa ochrany zvierat je 

zdôraznenie práva zvierat na citlivé zaobchádzanie 

a vhodné podmienky na žitie. Deň 

je oslavou života zvierat, ich nezastupiteľnej 

úlohy v našom živote, oslavou vzťahu medzi 

ľuďmi a ríšou zvierat. 

Zdroj: http://kalendar.azet.sk/ 

medzinarodne/popis/2013-10-4 

Kniha o prírode a poľovníctve 

Na trh s knižnými publikáciami prichádza 

kniha od autora Egona Gočára – Zelené 

zápisky z poľovníckych chodníkov. Pútavá 

publikácia zaujme príbehmi, ktoré obsahujú 

osobné poznatky zo života autorovej rodiny. 

Určite stojí za prečítanie, nakoľko sú v nej 

opísané zážitky viacerých generácií. 

Viac na http://www.lovuzdar.sk/produkt-374/ 

zelene-zapisky-z-polovnickych-chodnikov 

November – mesiac 

fotografie v Bratislave 

Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia 

obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk 

November v Bratislave patrí fotografii. 

Každoročne máte možnosť navštíviť množstvo 

kolektívnych a individuálnych výstav 

z celého sveta, celý rad sprievodných podujatí 

a obdivovať pohľady na život cez objektív 

profesionálov! Podujatie je súčasťou celoeurópskeho 

cyklu European Month of 

Photography, ktorý okrem Bratislavy hostia 

iba také metropoly ako Viedeň, Berlín, Luxembourg, 

Rím, Paríž a Moskva. Príďte sa 

pozrieť, ako sa provinčné stáva na mesiac 

svetovým a nájdite skryté svety okom fotografov 

svetového formátu. Viac informácií 

na: www.mesiacfotografie.sk 

Zdroj: http://blog.danubiagate.sk/ 

november-mesiac-fotografie-v-bratislave 

Pozvánka 

Srdečne Vás pozývame na jubilejný, 

10.ročník obľúbenej výstavy na východe Slovenska 

– POĽOVNÍK – LESNÍK, NOŽE 

– CHLADNÉ ZBRANE, ktorá sa uskutoční 

v priestoroch Domu techniky v Košiciach 

v dňoch 25. – 27. októbra. Výstava je 

pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR, odbornými garantmi 

k výstave POĽOVNÍK – LESNÍK je SPZ 

Košice-mesto a OPK Košice-okolie, odborným 

garantom výstavy NOŽE-CHLADNÉ 

ZBRANE je Slovenské technické múzeum 

v Košiciach. Na návštevníkov čaká okrem 

vystavovaného sortimentu bohatý sprievodný 

program. 

Podrobnosti o ňom nájdete na 

www.hotel-centrum.sk . 

klub trubačov 

Klub trubačov SR vďaka spolupráci s pani 

Máriou Andrašovanovou, Slovenským poľovníckym 

zväzom, Slovenskou poľovníckou komorou 

a umeleckou agentúrou Thomas vydal 

Slovenské poľovnícke signály vo viachlasnej 

úprave. Nové vydanie signálov je upravené do 

štvorhlasu s pridaním základného hlasu pre 

začínajúcich trubačov. Texty sú okrem slovenčiny 

preložené aj do angličtiny a nemčiny. Veríme, 

že sa vám nové vydanie zapáči. Aktívni 

členovia Klubu trubačov SR si signály môžu 

zakúpiť za 5, – €, ostatní záujemcovia za 8, – 

€. Objednávky zasielajte na adresu Klub trubačov 

SR, Hradná 534, 033 14 Liptovský Hrádok 

lebo na e-mail: hatiar@slslhr.sk. Českí 

trubači majú možnosť zakúpenia nôt aj prostredníctvom 

www.music-online.cz . 

Svetové výstavy 

národných plemien 

Dňa 10.11.2013 sa uskutočnia Svetové výstavy 

národných plemien ktoré sa budú konať 

v Bratislave na výstavisku Incheba. Pre poľovníkov 

by mohlo byť lákadlom plemeno Slovenský 

kopov a Slovenský hrubosrstý stavač. 

Deň pred výstavou (9.10.2013) sa budú konať 

semináre o jednotlivých plemenách s témou 

história a štandard plemena. Pozor druhá 

uzávierka už 21.10.2013 – nepremeškajte.... 

viac na http://www.slovakdogbreeds.sk/ 


Poľovníctvo a rybárstvo 

Jelenia ruja na LS Ľubica 

Keď v minulom roku doreval posledný jeleň, už som sa tešil na to, že o rok to prepukne znova. Koniec 

augusta sa nesie v znamení očakávania, kedy sa ozve prvý. Ozvali sa nejaké, ale len sporadicky. 

Však je to len začiatok, vravím si. Jeden večer počujem ručať na ruskinovskom chrbáte už troch. Je 

to nádejné. Nasledujúci večer sedím presne na tom mieste vyzbrojený kamerou . Plný očakávania, 

čo sa bude diať. Žiaľ, nedialo sa nič. Ticho ako v hrobe. Veď ono sa to musí zlepšiť... Dúfam. 

František Špirko, technik LH LS 

Ľubica, o. z. Kežmarok 


Prví hostia prišli dvanásteho. Na večerný 

sprievod zvolím lokalitu Kanadské jedle. 

Trochu mrholí, ale ozval sa nám jeleň. Podľa 

hlasu sopliak. Došli sme ho. Osmorák skúšal 

silu na mladej jedličke. Občas zaručal. 

Nad ním sa ozval ďalší. Poberieme sa za ním. 

Obojstranne korunový desatorák, nič pre 

hosťa. Ideme ďalej, do cesty vošiel dvojročný 

šestorák . Ako prišiel tak, aj odišiel. Pokračujeme 

po chodníku do záveru dolinky. Ozvala 

sa aj druhá strana. Sú tam lepšie hlasy. Ale 

za svetla tam nedôjdeme. Tak sa nikam neponáhľame, 

ešte „napiršujeme“ dvoch jeleňov, 

ale všetko samá mládež. Druhú stranu 

si ponecháme na ráno. Na chate sa dozviem, 

že iný hosť postrelili dobrého jeleňa. Ráno ho 

treba dohľadať. 

Na ranný sprievod som sa okrem bežnej 

výbavy vyzbrojil aj vozíkom s dvoma „hanoverákmi“. 

S mojím hosťom pokračujeme 

sprievodom na druhej strane Kanadských 

jedli. Jeleň sa ozval ešte za tmy. Ideme za 

ním. Došli sme už k nemu. Svetlo je už celkom 

dobre. Jeleň ručí nad nami, ale ho nevidíme. 

Presúva sa doprava a my s ním. Znova 

sa presúva. Tak mu nadbehneme. Stojíme na 

dobrom mieste. Podľa toho, ako sa pohyboval, 

mal by prísť rovno na nás. Jeleň sa ozýva 

a my čakáme. Čakanie sa zdá nekonečné. Konečne 

sa objaví. Rýchlo ho skontrolujem ďalekohľadom. 

Je to on. Osemročný nepravidelný 

dvanástorák, cca stosedemdesiat bodov. 

Všetko na chvíľu preruší výstrel. Jeleň značí 

a zbieha dolu svahom. Sto metrov od nástrelu 

leží zhasnutý. Poľovný hosť je spokojný. Jeleňa 

obriadime a ponáhľame sa na dohľadávku. 

Nad listnatým sa dozviem, ako to včera 

prebehlo. Miesto, kde jeleň vbehol do mladiny, 

je dobre označené. Hanoveračku nasadím 

na nástrel . Chytí stopu o pokračuje smerom 

označenému miestu. Snažím sa nájsť aspoň 

kvapku farby, ale po nočnom daždi sa mi to 

nedarí. Okolo miesta, kde vbehol jeleň do 

mladiny, začína overovať ostatné stopy. Podľa 

jej správania vidím, že to nie je ono. Nočný 

dážď urobil svoje. Vracia sa naspäť. Zaľahne 

do remeňa a ja viem, že je to dobré. Preplietame 

sa medzi trnkami a šípkami. Potom to 

skrižuje rovno nadol. Po sto metroch som ho 

zbadal. Ležal zakliesnený okolo liesky. Dobrý. 

(Po obodovaní 202,29 CIC) 

Na to, že je piatok a trinásteho to nie je 

také zlé! 

Doteraz máme ulovených sedem jeleňov. 

Dvoch dvestobodových, jedného stodeväťdesiatbodového, 

jedného stoosemdesiatbodového, 

dvoch skoro stosedemdesiatbodových 

a jednu abnormálnu trofej. A to sa nám zdá, 

že ruja vyzerá slabo... 

❧ 

9


Cicavica obrovská 

parazit jeleňovitých 

Pôvodcom nákazy je parazitický červ cicavica obrovská Fascioloides magna. Je autochtónnym 

pečeňovým cudzopasníkom jeleňovitých v Severnej Amerike. Introdukciou jeleňa wapiti bola 

zavlečená v roku 1865 do Talianska. Postupne sa rozšírila do viacerých krajín v Európe. Na území 

Slovenska bola diagnostikovaná v roku 1988. Je považovaná za najzávažnejšieho pečeňového 

parazita jeleňovitých spôsobujúceho poruchy zdravia, znižovanie trofejovej kvality a hynutie infikovaných 

zvierat. 

3 

1 

4 

2 

Cicavica obrovská 

(syn. motolica obrovská) 

Vyvoláva parazitárne ochorenie nazývané 

fascioloidóza. Dospelé červy dosahujú dĺžku 

až 100 mm a šírku 35 mm (foto 1). Dospelé 

cicavice cudzopasia v pečeni vnímavých hostiteľov 

– na americkom kontinente sú hostiteľmi 

jeleník bielochvostý, jeleník ušatý, jeleň wapiti, 

los mokraďový a ďalšie druhy cervidov. V európskych 

podmienkach sa adaptovala na jeleňa 

lesného a ostatné druhy jeleňovitých, ale aj 

vnímavá je aj diviačia zver, kamzík, muflón 

a domestikované prežúvavce. 

História rozšírenia v Európe 

Po prvom opise parazita na európskom kontinente 

v Taliansku (zvernica pri Turíne) bola 

postupne zavlečená presunmi infikovanej zveri 

a spontánnym šírením zverou aj do ďalších 

krajín: Španielska, Francúzska, Nemecka, Poľska, 

Švajčiarska a inde. Na území Čiech ju zaznamenali 

v roku 1910 a odborne zdokumentovaný 

nález zo Slovenska je z roku 1988, kde 

bola cicavica obrovská diagnostikovaná z pečene 

uhynutej jelenice v oblasti Vodného diela 

Gabčíkovo. Do súčasnosti vytvorila na našom 

území rozsiahle prírodné ohnisko nákazy 

v lužných lesoch a na dunajských ostrovoch na 

ľavom brehu Dunaja pod Bratislavou po Komárno. 

Centrom rozšírenia je poľovná oblasť 

JI – Podunajská. Z ďalších oblastí s výskytom 

jelenej zveri na Slovensku sú za najrizikovejšie 

považované pohraničné poľovné revíry pri 

rieke Morave. Po roku 2000 boli hlásené sporadické 

záchyty cicavice obrovskej v pečeniach 

ulovenej jelenej zveri aj v okrese Bratislava, 

Malacky, Senica a Skalica. Pravdepodobne sa 

jednalo o jedince migrujúce z Rakúska, stabilizované 

prírodné ohniská fascioloidózy na našom 

území v tomto regióne neboli zistené. 

Ďalšie hlásené ohniská výskytu v širšom 

Podunajsku sú z Maďarska (1994), Rakúska 

(2000 – oblasť východne od Viedeň), a neskôr 

z Chorvátska, Slovinska, Rumunska a Srbska. 

Životný cyklus 

Parazit sa v európskych podmienkach adaptoval 

na vývinový cyklus našej autochtónnej 

motolice pečeňovej Fasciola hepatica, ktorej 

medzihostiteľom je slimák vodniak malý Galba 

truncatula. Dospelé jedince cicavice obrovskej 

sa lokalizuje v pečeni infikovaných jeleňovitých, 

produkujú vajíčka, ktoré sú trusom 

vylučované do vonkajšieho prostredia a z nich 

vyliahnuté larvy aktívne prenikajú do medzihostiteľského 

slimáka. Ďalším infekčným štádiom, 

ktoré po prekonaní vývoja v tele slimáka 

je metacerkária (adoleskária) a jej prehltnutím 

s potravou alebo vodou sa nakazí vnímavé 

zviera – hostiteľ. 

Klinické príznaky 

a patologický nález 

Rôzne druhy prežúvavcov sa podstatne líšia 

toleranciou k infekcii cicavicou obrovskou. 

doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD. 



V európskych podmienkach má fascioloidóza 

za následok hynutie najmä mladej jelenej zveri 

a jeleníc. Úhyny jeleňov sú len sporadické, 

a v niektorých prípadoch bolo z pečene uloveného 

dospelého jeleňa z podunajských lužných 

lesov izolovaných viac ako 100 exemplárov cicavíc 

(foto 2) s maximum 174 červov z jednej 

pečene. Pri srnčej zveri zvyčajne dochádza 

k uhynutiu často už pri výskyte 3 – 5 cicavíc 

v pečeni (foto 3). Klinické príznaky nákazy nebývajú 

pri jelenej zveri špecifické. Opisuje sa 

nechutenstvo, hnačky a chudnutie a poruchy 

výmeny srsti. Parazit v pečeňovom parenchýme 

má mechanický, toxický a alergický vplyv 

na hostiteľa. Pri pitve sa zisťuje charakteristické 

patologické zväčšenie pečene, spôsobené 

vytváraním cýst v parenchýme (cysty s priemerom 

5 – 10 cm). Povrch pečene infikovanej 

jelenej zveri je nápadne nerovný, pologuľovito 

klenutý s farebnými zmenami (foto 4). 

Vplyv fascioloidózy na poľovnícke 

obhospodarovanie jeleňovitých 

Okrem spomenutého priameho patologického 

vplyvu cicavice obrovskej na infikovaného 

jedinca má fascioloidóza aj sekundárne účinky: 

zníženie hmotnosti zveri, trofejovej kvality 

jeleňov, narušenie obvyklej rujoviskovej aktivity 

a sezónnej migrácie jeleňov a časového 

priebehu ruje (aj tichou rujou). Pečeň zveri pri 

fasciolidóze je z dôvodu parazitárnej infekcie 

nevhodná pre ľudskú výživu (foto 5). V prípade 

ak je ulovený jedinec v dobrej telesnej kondícii, 

možno zverinu po odstránení pečene považovať 

za požívateľnú. 

Hubárstvo verzus 

poľovníctvo 

Každoročne v polovici septembra sa v Malackách začína hubárska sezóna, keďže začínajú 

rásť suchohríby (Boletus badius). Podmienka je však vlhké a teplé leto, lenže také už dva 

roky nebolo. 

Prevencia – opatrenia 

proti šíreniu nákazy 

K nakazeniu zvierat dochádza v prostredí 

revírov kontaminovaných infekčnými štádiami 

parazita potravou a vodou. Infekcie človeka 

neboli zaznamenané. Vzhľadom k priebehu 

parazitárneho cyklu fascioloidózy v prírodnom 

prostredí cez medzihostiteľské slimáky, sú plošné 

preventívne opatrenia ťažko uskutočniteľné. 

Dôraz sa kladie na striktné dodržiavanie 

veterinárnych podmienok pri presunoch zveri 

do voľných revírov (zazverovaní) a do zverníc 

a farmových chovov. V prírodných ohniskách 

fascioloidózy je za určených veterinárnych postupov 

možné odčervovanie zveri podávaním 

krmiva medikovaného dehelmintizačnými prípravkami 

účinnými voči parazitovi. 

❧ 

5 

Ján Jánoš, Ing, polesný, OZ Malacky, 

LS Jablonové, janos@vlm.sk 

Tento rok po suchom a extrémne teplom 

lete začalo pršať až v septembri, pričom 

sa ochladilo. Suchohríby preto vo väčšom 

množstve nerastú, ale vysvetliť to hubárom 

je nemožné. Invázia hubárov z okolitých 

okresov je veľká. Všetky prístupové cesty sú 

zaplnené automobilmi až tak, že v mnohých 

prípadoch nie je možné vyvážať drevo z lesa. 

Jediné šťastie je, že sú zabezpečené závorami, 

ktoré znemožňujú vjazd áut do lesa. 

Hubári plašia zver 

Najväčší problém je však v tom, že hubárska 

sezóna kopíruje jeleniu a danieliu ruju, 

čo veľmi znepríjemňuje lov jeleňov a danielov. 

Začína sa obyčajne v polovici septembra 

a trvá pri priaznivých podmienkach až 

do konca novembra. Nedočkaví hubári už 

za tmy prichádzajú do lesa a niektorí z neho 

za tmy odchádzajú. Často zablúdia a potom 

namiesto trúbenia jeleňov a rochania danielov 

počuť piskot a krik stratených hubárov. 

Každá zver má počas ruje rada pokoj, avšak 

tým, že hubári sú v každom kúte lesa, zver 

sústavne vyrušujú. Preto neskoro vychádza 

na rujoviská a za tmy zaťahuje, čím je poľovanie 

veľmi sťažené, až znemožnené. Často 

poľovný sprievod s poľovným hosťom namiesto 

zveri stretnú skupinu hubárov, ktorí 

hlasitým hovorom a krikom zver vyrušujú 

a plašia. Najviac hubárov je samozrejme 

z Bratislavy, nakoľko je vzdialená od Malaciek 

len 36 km. V období hubárskej sezóny 

to neraz vyzerá, akoby sa Záhorie stalo 

ich prechodným bydliskom. Preto sa stáva, 

že vplyvom invázie hubárov dochádza k tichej 

ruji, ktorá sa deje v mladinách a húštinách, 

kde sa však veľmi ťažko poľuje. Taktiež 

strieľať na zver v tomto období je veľmi 

nebezpečné, lebo hubári sa objavia aj na takých 

miestach, kde by ste ich nikdy nečakali 

a samotný rovinatý terén je aj bez hubárov 

na strielanie nebezpečný. 

Preto my, lesníci v Malackách, sme najradšej, 

keď huby vôbec nerastú, alebo rastú 

len v takom množstve, ktoré stačí na vianočnú 

kapustnicu. 

❧ 


11


Los mokraďový 

v Levočských vrchoch 

Los európsky mokraďový patrí k pôvodným zástupcom fauny na Slovensku.Bol vyhubený asi 

pred tristo rokmi, ale zriedkavo sa k nám zatúlajú najmä mladšie jedince z Poľska. Pred nežnou 

revolúciou sa vyskytovala na Orave malá populácia v počte až sedem kusov, dve mláďatá sa narodili 

na Slovensku. Keď táto skupina migrovala do Poľska, objavoval sa los u nás iba sporadicky. 

V roku 2002 videli losa aj v okolí Jakubovian a Ďumbiera. V okrese Michalovce ulovili v roku 

2012 4-ročného losa s hmotnosťou asi 400 kg, ale trofej sa dostala do Zemplínskeho Múzea v Michalovciach. 

Losicu v roku 2010 pozorovali aj v okolí Sobraniec, Michaloviec a o pár týždňov aj 

pri Plavnici. Aj vo VVP Javorina pozorovali v roku 1978 losa, ktorý sa túlal nad Tichým Potokom 

v okolí rieky Torysa. 

chveli ruky od vzrušenia. Pozoroval som ho 

asi tri minúty, celý čas pokojne kráčal predo 

mnou. Sem-tam na mňa mrkol očkom a pokýval 

veľkou hlavou. Bol to asi 3-ročný samec 

s vidlovitými parohami a peknou čiernohnedou 

farbou. Upútala ma na ňom jeho 

veľká hlava a mohutný krk. Mohol mať asi 

200-250 kg a výšku v kohútiku asi 2-2,1 metra. 

Našiel som aj stopy jeho ratíc, predné 

merali 13 cm a zadné 14 cm. Asi o dve hodiny 

ho videl kolega Miki neďaleko Lesnej 

správy, asi sedem kilometrov od miesta pozorovania. 

Neskôr som sa dozvedel, že večer 

pred mojim zážitkom ho videl poľovník 

nad obcou Poloma, asi kilometer od dediny. 

Ďalšie správy zatiaľ nemáme, ale dúfam, že 

u nás ostane aspoň pár mesiacov. V našich 

vrchoch má dostatok pokoja a najmä potravy, 

keďže konzumuje prevažne výhonky pionierskych 

drevín, ako sú rakyta, breza, ale aj 

malinčie a černice. 

Pokus o návrat 

V minulosti sa robili pokusy s domestifikáciou 

losa, ktorá by umožnila jeho využitie 

ako ťažného a jazdeckého zvieraťa v ťažko 

prístupných tajgových oblastiach. O výsledkoch 

sme sa však nedozvedeli. Na Slovensku 

je práve teraz projekt prinavrátenia losa. 

Skupina nadšencov zo stredného Slovenska 

chce priviesť dvoch samcov a štyri samice 

zo severských krajín. Vypustili by ich v okolí 

Poltára. Ich polohu by monitorovali pomocou 

GPS obojkov. Celý projekt by mal stáť asi 

Zoči-voči 

O pár desaťročí neskôr, 20.9.2013 o 7:18 sa 

los zjavil predo mnou ako duch. Ráno som sa 

vyviezol na hrebeň Čiernej hory nad obcou 

Poloma a keď som vybavil zopár služobných 

hovorov, pred Ladou Niva sa zrazu zjavila 

čierna hlava a mierila rovno ku mne.17 metrov 

pred autom prešiel cez zvážnicu, to som 

Jano Ščavnický, lesník LS Tichý Potok 

už naňho mieril olympusom. Prvé zábery 

som urobil cez čelné sklo, potom som opatrne 

vystúpil z auta a cvakal som ďalej. Slnko 

som mal za chrbtom, akurát sa mi trocha 

100 000 eur a financovaný má byť z grantových 

fondov. Teraz už ostáva iba čakať, či sa 

to podarí. Losu zdar! 

❧ 



Rašeliny 

Tak voláme, my rybári, päť rybníkov neďaleko obce Prievaly. Rozprestierajú sa v nádhernom prostredí, 

kde sa ich brehy z jednej strany opierajú o lesy štátneho podniku Vojenské lesy a majetky 

– Vojenský obvod Záhorie a z druhej strany sú vidieť Malé Karpaty a obec Prievaly a Cerovú. 

Toto miesto na rybárčenie a oddych navštevujem 

viac ako 20 rokov a v posledných rokoch 

chodím za rybami a odpočinkom najradšej 

práve tam. Nie je to len rybami, ktorých za posledné 

roky akosi ubúda, i keď sa sem tam chytia 

pekné kúsky kaprov, lieňov, zubáčov, či dokonca 

sumcov, ale najmä prostredím. Okrem 

pokoja, ktorý sa tam dá zažiť, je tam bohatá 

flóra i fauna. Stále sa niečo mení a stále sa dá 

niečo nové a zaujímavé pozorovať. Nikde som 

nezažil také krásne rána i večery. Také jesenné 

ráno, keď je cítiť, že slniečko sa tlačí niekde 

v pozadí pary a hmly, ktorá sa vznáša nad vodnou 

hladinou, je plné očakávania a keď ešte do 

toho príde záber, tak je zážitok dokonalý. Alebo 

v noci, obzvlášť v lete, okolo 13. augusta, ak 

je vhodné počasie, nikde som nepozoroval roje 

Gen. v. v. Ing. Ľubomír BULÍK, CSc. 

„narezané“ a naskladané drevo na zimu. V posledných 

rokoch sú stále odvážnejšie aj vydry, 

ktoré sa nebojácne postavia aj proti psovi. Dlhé 

roky za nádherný pohľad považujem skupinu 

asi 5 – 8 husí, ktoré sa na rybníkoch v lete 

zdržujú. Na večer, keď sa zlietajú škorce v obrovských 

kŕdľoch na prenocovanie v početných 

trstinových porastoch, môžeme sledovať 

nevídané divadlo, ktoré tieto kŕdle vytvárajú 

za veľkého hluku a potom celkom náhle niekam 

do trstín zosadnú. Ešte stále je ich počuť 

ako sa hašteria, občas časť kŕdľa vyletí, zmení 

miesto odpočinku a včasne ráno rovnako s veľkým 

hlukom odlietajú niekam za potravou. 

Šteklivé sú chvíle, keď v úplnom tichu odrazu 

niečo fučí, dupe a robí lomoz. Aké prekvapenie, 

keď v lúči svetla baterky zasvietia červené 

oči zvedavého ježa alebo neposednej myšky. 

Adrenalín sa vám vytvorí aj pri lomoze a čľapote, 

keď sa jelenia zver prediera vychodenými 

chodníčkami trstín a potom pláva cez rybník 

z lesa za potravou tam a späť. Hrozivejšie sú 

však stretnutia s početnými skupinami diviakov, 

ktoré najmä v noci krúžia navôkol a hľadajú 

potravu. Občas vidieť i líšku. Úplne odlišne 

tu kukajú kukučky. Asi všetci poznáme ten 

zvuk, ktorý naozaj pripomína „kuku, kuku, 

kuku“ , ale tu je počuť okrem tohto zvuku aj 

niečo iné, akoby nám kukučky nadávali. Nechcem 

byť neslušný, tak to písať nebudem. Miestni 

sa smejú a hovoria, že kukučky poznajú, kto 

je domáci a ku komu sa majú správať slušne. 

Nuž, napriek tomu, že tam chodím viac ako 

20 rokov, stále asi domácim nie som. Zaujímavé 

je tiež spojenie lovu kaprov a ručania jeleňov. 

Miestni tvrdia, že kapry dobre idú, až keď 

sa z okolitých lesov ozýva jelenia ruja. A majú 

pravdu. Apropo, miestni, tých mám rád. Skvelí 

ľudia, s ktorými sa človek nenudí a v poslednom 

čase si uvedomujem, že na Rašeliny chodím 

rád aj preto, že tu mám priateľov. Na jeseň 

sú Rašeliny zaujímavé aj tým, že niektorí z nás 

rybárov svoju vášeň zamieňajú za hubárčenie. 

Ryby i huby Rašelín 

Miestne lesy poskytujú mnohé príležitosti 

na zber krásnych a zdravých, samozrejme aj 

jedlých húb. A je čo obdivovať aj chuťovými receptormi. 

Skvelá kapustnica s čerstvými hubami, 

uvarená priamo na mieste, dokáže spestriť 

jedálny lístok každého rybára. 

Zažili sme aj prekvapenia, keď sme s príchodom 

studených nocí a slnečných dní vyrazili 

z Bratislavy v nádeji chytiť na prívlač zubáča 

alebo šťuku a po príchode na Rašeliny nás 

vítala úplne zamrznutá vodná plocha. Ale aj to 

patrí do databázy stále sa niečoho meniaceho 

na Rašelinách. 

Okrem fauny sú Rašeliny miestom výskytu 

mnohých kvetov a rastliniek, ktorých pomenovanie 

by vyžadovalo odbornejší pohľad, ale my 

sa z nich tešíme a každý rok sledujeme, čo viac 

prevláda a potom debatujeme o príčinách. 

Rašeliny sú teda miestom, ktoré som si dovolil 

opísať tak, ako ho vidím ja z mojich návštev. 

Ide najmä o pozitíva, ale žiaľ, sú mnohí 

ľudia, ktorých sem zrejme priťahujú tie isté dôvody 

ako mňa, ale nemajú toľko úcty k tomuto 

miestu, ako by si vyžadovalo. Veď ako inak 

si vysvetliť neporiadok na lovných miestach 

meteoritov tak jasne ako práve tam. Či v čase 

okolo Jána a potom až do augusta, keď je dostatočne 

teplo, toľko svetielok, ktoré sa pretekajú 

byť jasnejšie, to inde nevidieť. Svätojánske 

mušky, alebo svetlušky dávajú o sebe vedieť 

v období párenia a pre nás je to pekné divadlo, 

najmä keď je skoro úplná tma. V posledných 

rokoch vídať krásne zdravé raky, ale tiež korýtka 

riečne, niektoré sú aj 15 cm dlhé. 

Pestrý život na vode i okolo nej 

Samozrejmosť sú rôzne druhy žiab a tiež 

veľké užovky. Občas je vidieť na vodnej hladine 

plávať bobra, pričom s jeho prácou sa stretávame 

aj na brehoch, kde na stromoch pozorujeme 

stopy po jeho zuboch, alebo už vzorne 


a prístupových cestách? Ťažko chápať, že človek 

si prinesie napr. plnú plastovú fľašu minerálky 

a potom ju, prázdnu, podstatne ľahšiu, 

bezohľadne len tak niekam odhodí. Musím povedať, 

že naša partia rybárov okrem toho, že 

zozbiera vrecia odpadkov po našich predchodcoch, 

si tak váži Rašeliny, že odpadky odvážame 

až do kontajnerov v miestach, kde bývame 

v Bratislave. Okrem toho sme za posledné roky 

išli až tak ďaleko, že používame napr. suché toalety. 

A to všetko z úcty k tomuto miestu. 

Dovoľte mi poďakovať zamestnancom Vojenských 

lesov a majetkov v Malackách za záujem 

a ochotu starať sa o tento kúsok našej 

prírody pre potešenie a oddych nás rybárov 

a milovníkov prírody. 

❧ 

13


EKPR = elektronická 

kniha návštev 

poľovného revíru 

trocha inak 

Bc. Miroslav Čongrády, vedúci 

oddelenia informačných technológií 

text, foto Ing. Teodor Derco 

Už niekoľko rokov sa Vojenské lesy a majetky 

SR, š.p. venujú okrem svojich hlavných činností 

aj analýze, vývoju a implementácii nových informačných 

systémov. Nie bezvýznamne sme 

sa podieľali na vývoji geografického informačného 

systému (GIS) VLM, ktorý od roku 2005 

aj úspešne prevádzkujeme. Stal sa základnou 

geografickou informačnou zložkou s multiplatformovou 

databázou nielen GIS, ale aj iných 

aplikácií tvoriacich integrovaný technický informačný 

systém (ITIS). Ide o rozsiahlu databázu, 

z ktorej čerpáme aj pre nové projekty, akým 

bol v tomto roku vývoj elektronickej knihy návštev 

poľovného revíru (EKPR). Práve tento projekt 

by som rád predstavil nielen z tej užívateľskej 

strany, z ktorej ho väčšina pozná v jeho 

súčasnej podobe. 

Projekt EKPR sa začal realizovať na základe 

požiadavky prevádzky. Dôvod bol optimalizácia 

evidencie návštev poľovných revírov 

VLM SR, š.p. v zmysle platnej legislatívy. 

Ako základ pre tvorbu daného projektu sme 

zvolili existujúci GIS, na základe ktorého sa 

vytvorili v súčinnosti s organizačnými zložkami 

vrstvy jednotlivých poľovných lokalít 

s jedinečnou alfanumerickou hodnotou, zachovaním 

organizačného členenia VLM SR, 

Jelenica na Lešti 

š.p. a doplnený členením podľa jednotlivých 

poľovných revírov, pre ktoré sa vytvára kniha 

návštev poľovného revíru. Takto spracované 

údaje sa spolu s databázou užívateľov 

previedli z GIS databázy do databázy EKPR 

so zachovaním kompatibility pre ďalšie rozširovanie 

systému a pričlenili sa k nim atribúty 

časového a účelového charakteru knihy 

návštev poľovného revíru. Vymedzenie 

pravidiel pre samotný zápis do knihy je tak 

v rolovacích zoznamoch jedinečné, eliminuje 

možné užívateľské chyby (lokalita, dá- 

Základné užívateľské rozhranie 

Rolovacie zoznamy v jednotlivých atribútoch 



Zoznam návštev 

Report návštev a úlovkov za organizačnú jednotku 

tum, čas a účel) a dopĺňa ho číslo povolenky. 

V užívateľskom rozhraní sa tak po vyplnení 

daných atribútov vytvorí zoznam prihlásených 

návštev v časovej osi na jednotlivých 

lokalitách a zároveň aplikácia vytvára kontrolu 

návštev, aby nedošlo k duplicite obsadenia 

lokalít, prípadne zariadení podľa účelu 

návštevy. V praxi to znamená, že ak sa užívateľ 

autorizoval prihlásením do EKPR a zapísal 

do lokality, kde už niekto v danom časovom 

úseku je prihlásený, tak ho aplikácia 

sama upozorní na obsadenie danej lokality, 

prípadne zariadenia. 

Užívateľské rozhranie ponúka zoznam 

návštev, umožňuje užívateľovi priamo v zozname 

vytvoriť novú návštevu, prípadne 

priamo z hlavnej stránky rozhrania spustiť 

zapísanie návštevy aktiváciou „návšteva“. 

Funkcia „Moje návštevy“ slúži podľa účelu 

na jej uzavretie, prípadne zapísanie úlovku 

a zistených skutočností počas návštevy revíru. 

Funkcia „Moje návštevy“ zase poskytuje 

každému prehľad o jeho návštevách a dáva 

možnosť úpravy v prípade zmeny lokality 

a času návštevy. Všetky uvedené funkcie sú 

v prijateľnom a prehľadnom rozhraní jednoducho 

ovládateľné, optimalizované tak, aby 

užívateľovi samotný zápis zabral minimum 

času. Optimalizovanie rozhrania zabezpečuje 

webový prehliadač v PC aj v mobilných 

zariadeniach a smartfónoch. EKPR sa takto 

stáva dostupnou odkiaľkoľvek, prostredníctvom 

internetu a pre ešte lepšie podmienky 

sú v niekoľkých lokalitách nainštalované terminály 

all-in-one PC, na ktorých je možné 

použiť aplikáciu a pozrieť si polygóny lokalít 

na ortofotomape. Pre používateľov, ktorí 

majú nainštalovaný Google Earth, či už v PC 

alebo smartfóne, je na domovskej stránke 

rozhrania možné stiahnuť *.KMZ súbor 

(„Mapy“), ktorý polygóny lokalít dokáže zobraziť 

v 3D Google Earth. 

Architektúra EKPR nám zabezpečuje 

reportovanie a parametrickú sumarizáciu 

podľa jednotlivých atribútov v logických 

algoritmoch, čo umožňuje nielen prehľad 

o návštevách a úlovkoch podľa jednotlivých 

organizačných jednotiek pre užívateľa, ale 

v neposlednom rade nám poskytne dáta na 

ďalšie využitie v iných systémoch ako sú GIS 

a LESW. Informácie získané z EKPR nám 

napríklad poskytnú štatistiky najnavštevovanejších 

lokalít, lokalít s najväčším počtom 

úlovkov, vyhodnotenie lokalít podľa kvality 

trofejovej zveri a mnohé ďalšie. Za obdobie 

od júla 2013, keď sme spustili EKPR, do 

októbra 2013 bolo zaznamenaných 182 118 

prístupov do aplikácie, z toho bolo 61 629 

prístupov z mobilných zariadení, čo predstavuje 

zhruba 30%, a bolo zaznamenaných 

4 710 návštev. Aj táto štatistika potvrdzuje, 

že aplikácia si našla pevné miesto v informačnom 

systéme a využívanie mobilných 

zariadení a smartfónov nám dnes naozaj nie 

je cudzie. Žiaden informačný systém a aplikácie 

nedokážeme vytvoriť bez aktívnej spoluúčasti 

vás, všetkých používateľov, hodnotia 

sa všetky pripomienky a návrhy, ktoré nám 

pomáhajú posúvať kvalitu a precíznosť stále 

dopredu. 

❧ 

Zobrazenie polygónov lokalít v Google Earth Terminál all-in-one PC so zobrazenou mapou lokalít 


15


Predbežná bilancia 

poľovnej sezóny na 

LESNEJ SPRÁVE Pliešovce 

V úvode septembra sa v slovenských lesoch začína jelenia ruja. Lov jelenej zveri v našom poľovnom revíre znamená zdroj finančných príjmov za poplatkový 

lov trofejovej zveri a tiež za zverinu všetkej jelenej zveri. Preto sme sa venovali príprave na jeleniu ruju a jej organizačnému zabezpečeniu. 

Marián Bobák, vedúci strediska 

poľovníctva, Správa lesov Pliešovce 

Priebeh jelenej ruje ovplyvňuje viacero 

faktorov – počasie, množstvo holej jelenej 

zveri a v našom poľovnom revíre aj vojenská 

činnosť, ktorá býva každoročne v septembri 

intenzívna. 

Počasie nám neprialo hneď na začiatku, 

organizovali sa vojenské cvičenia a všetko 

nasvedčovalo tomu, že tohtoročná jelenia 

ruja bude slabá. Z môjho pohľadu a porovnaním 

s predošlými rokmi bola priemerná, 

i keď vrchol ruje od 25. do 30. septembra 

bol dobrý. Aj napriek počasiu a vojenskej 

činnosti sa nám podarilo uloviť k 30. septembru 

jedného zlatého jeleňa s bodovou 

hodnotou 217,69 C.I.C., 5 strieborných a 4 

bronzové jelene, 7 ks II. vt, 7 ks I.vt a 57 kusov 

jeleníc. V odstrele jelenej zveri pokračujeme 

aj naďalej a veríme, že stanovený plán 

lovu sa nám podarí naplniť. 

❧ 

Najsilnejšie trofeje ulovené k 30.9. v poľovnom revíry Javorie. 


od spoločných koreňov 

Spoločná riaditeľská 

rada pod Malými 

Karpatmi 

Stalo sa tradíciou, že riaditeľská rada zasadá nielen na pôde GR VLM SR š.p. Pliešovce, ale aj na 

jednotlivých organizačných jednotkách, prípadne u kolegov z VLS s.p. Praha. V dňoch 3. a 4. septembra 

2013 rokovala riaditeľská rada na o.z. Malacky za účasti vedenia VLM SR š.p. Pliešovce 

a zástupcov odštepných závodov Malacky, Kežmarok, Kamenica nad Cirochou a Správy lesov 

Pliešovce. Vlastnú poradu si na Slovensku zorganizovali aj kolegovia z VLS CR s.p. 

Ing. Ján Kaplán, pestovný 

technik SL Pliešovce. 

Po skončení zasadnutia rady nasledoval 

spoločný odborný program pre všetkých účastníkov. 

Vzhľadom na nepriaznivé počasie (silný 

vietor) sa musel program prvého dňa operatívne 

upraviť. S prezentáciami vystúpili Ing. P. 

Krpeľan, ktorý oboznámil prítomných so systémom 

sledovania a vyhodnocovania výsledkov 

hospodárenia jednotlivých organizačných 

zložiek VLM SR a následne aj celého štátneho 

podniku, a Bc. M. Čongrády, ktorý predstavil 

systém evidencie došlých faktúr a absolútnu 

novinku v celej SR – elektronickú knihu návštev 

poľovného revíru. 

Následne sme sa presunuli do lesných porastov 

na LS Riadok, kde nám prezentovali 

rôzne technológie výroby štiepky zo zvyškov 

po ťažbách všetkých druhov, vrátane pňov. 

Potom nasledovala návšteva pieskovne. 

Oboznámili nás s minulosťou a súčasnosťou 

tohto dobývacieho priestoru, kde sa väčšina 

z nás ocitla po prvý raz v živote. Je veľká škoda, 

že záujem o piesok poklesol na minimum. 

Po prejazde malebnou Pezinskou babou do 

Pezinka sme úvodný deň zakončili spoločnou 

slávnostnou večerou v priestoroch jazdeckého 

Areálu Rozálka. V príjemnom prostredí sme 

mohli podiskutovať s kolegami z ČR. 

Priaznivé poveternostné podmienky umožnili 

na druhý deň absolvovať vyhliadkový let 

nad VVP Záhorie. Na vojenskom letisku v Kuchyni 

na nás už čakali štyri lietadlá typu L 410 

Turbolet. Každý, kto mal záujem, mohol absolvovať 

približne 30-minútový let a z vtáčej perspektívy 

vidieť územia, kde hospodári o.z. Malacky, 

vojenské dopadové plochy, ale aj okolité 

mestá a dediny. Zároveň bol aspoň z časti viditeľný 

rozsah kalamity podkôrneho hmyzu, 

s ktorou v súčasnosti zápasia na o.z. Malacky. 

❧ 


17

strelectvo 

Guľovnica CZ 557 

– premena Mausera 

na Remington 

Guľovnica CZ 557 Lux modernej koncepcie. 

Je samozrejmé, že po modernizácii a technickej inovácii služobných a vojenských krátkych i dlhých 

zbraní prišli v Českej zbrojovke na rad aj opakovacie guľovnice, ktoré sú neoddeliteľnou 

súčasťou jej slávnej histórie. Mnoho našich poľovníkov prijalo túto realitu s nadšením i povzdychom 

– konečne. V minulosti i súčasnosti platilo a stále platí, že vojenské pušky sú veľmi úspešne 

modifikované na lovecké. Konštruktéri z Uherského Brodu preto skĺbili dlhoročné poznatky 

s praktickými skúsenosťami pri využití najmodernejších materiálov a technológií a výsledok je 

guľovnica CZ 557, zbraň hodná 21. storočia. Jej konštrukcia je zameraná na funkčnosť a presnosť, 

v ničom však nezaostáva ani po estetickej stránke. Keďže sa o tejto puške šíria len samé superlatívy, 

pozrime sa bližšie, prečo. 

Záver sa dá otvoriť aj pri zaistenej zbrani. 

Náboj je do komory zatlačený čelom záveru. 

Technické parametre: 

Výrobca: 

Model: 

Kaliber: 

Dĺžka hlavne: 

Celková dĺžka: 

Hmotnosť: 

Záver: 

Kapacita: 

Cena: 

Predajca: 

Česká zbrojovka a.s., 

Česko 

CZ 557 Lux 

.30 – 06 Springfield 

520 mm 

1 063 mm 

3 300 g 

otočný, odsuvný 

5 nábojov 

890, – Eur 

Zbrane a strelivo 

Erik, Bratislava 

Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako trikrát 

počuť. Tak som zašiel za priateľom Andrejom, 

skúseným to poľovníkom, do bratislavskej 

predajne zbraní a streliva Erik, kde mi 

poskytli na malé otestovanie CZ 557 vo vyhotovení 

Lux. Na prvý pohľad ide o kompaktnú 

guľovnicu s krátkou hlavňou a výraznými 

mieridlami. Základ opakovačky tvorí valcový 

odsúvací záver v modifikácii Remingtonu, 

ktorý si zbrojovka vyskúšala už pri modeli CZ 

555, nie je s ním však totožný. Podstatná zmena 

je v nahradení mauserovho záveru s dlhým 

listom vyťahovača a vyhadzovača v tele zbrane, 

krátkym odpruženým vyťahovačom a odpruženým 

vyhadzovačom v lôžku dna záveru 

pre nábojnice. Dva symetrické zuby zamykajú 

do puzdra záveru. Pohyb záveru je plynulý 

a hladký, presne vymedzený drážkami po 

oboch stranách, tiež systém Remington, nabíjanie 

a vybíjanie je spoľahlivé. Pri vyberaní 

záveru zo zbrane sme boli v rozpakoch, páčku 

uvoľnenia sme hľadali márne. Po chvíli špekulovania 

nám napadlo, že túto funkciu môže plniť 

malá, zle dostupná lyžina pod telom záveru 

na ľavej strane. Integrované puzdro záveru je 

vyrobené z jedného kusu oceľového materiálu 

s rybinami pre montáž optiky. Spolu s hlavňou 

a spúšťovým mechanizmom je uchytený 

dvoma skrutkami torx do pažby. Lôžko pažby 

je proti tlakom spätných nárazov chránené 

vložkou z hliníkovej zliatiny. Nový spúšťový 

mechanizmus nemá napínač, ale všetky prvky 

sa dajú nastaviť. V jazýčku spúšte je skrutka 

nastavenia dĺžky jeho chodu od nuly po 6 

mm. Sila odporu sa dá nastaviť len po vybratí 

celého puzdra záveru v rozmedzí od 10 do 24 

N. Chod jazýčka spúšte je hladký a krátky, čo 

umožňuje presné spustenie bez strhnutia rany. 

Hrubostenná, iba 520 mm dlhá hlaveň je kovaná 

za studena. Jej vývrt tvoria štyri pravotočivé 

drážky so stúpaním 183 mm, čo dáva 

strele vysokú rotáciu a stabilitu. Výsledok je 

vyššia presnosť. Voľne plávajúca hlaveň z kvalitnej 

ocele má valcovité ukončenie, ktoré chráni 

vývrt ústia pred mechanickým poškodením. 

Ovládacie prvky sú dobre umiestnené v dosahu 

strieľajúcej ruky, ich použitie je pohodlné 

a intuitívne. Platí to o jazýčku spúšte, ale najmä 

o poistke, ktorá je dostatočne veľká, drážkovaná 

a takmer nehlučná. Tiež dosah na kľuku záveru 

je dobrý a prebíjať možno pohodlne, bez 

odloženia zbrane z ramena. Manuálna dvojpolohová 

poistka sa nachádza na pravej strane, 

hneď za kľukou záveru a blokuje bicí mechanizmus. 

Vypína sa zatlačením smerom dopredu, 

na čo by starší strelci nemali zabudnúť. 

Pripravenosť zbrane na streľbu signalizuje červená 

bodka i výstražník, zadná časť úderníka, 

ktorá po natiahnutí vystupuje na konci matice 

záveru. Chod poistky je hladký a tichý, s istými 

polohami. Významný bezpečnostný prvok 

predstavuje možnosť otvorenia záveru pri zaistenej 

zbrani a vybratia náboja z komory. Široký 

nábehový kužeľ umožňuje pohodlné a plynulé 

zatlačenie streliva do nábojovej komory 

z dvojradovej schránky s plastovým podávačom, 

takže zbraň možno „nakŕmiť“ strelivom 

s rôznymi strelami, čo je ďalšia prednosť 557- 

čky v porovnaní s jej predchodkyňami. Náboj 

už nie je zachytený dlhým zubom vyťahovača 

typu Mauser a zasúvaný, ale tlačený čelom záveru. 

Pozitívum je aj umiestnenie tlačidla vypúšťania 

nábojovej schránky do prednej časti 

lučíka spúšte ako pri ZKK. Je dostatočne chránené 

pred nechceným stlačením a nehrozí ne- 


Pažba modelu Lux má bavorskú lícnicu. 

Schránka má kapacitu 5 nábojov. 

Výškovo nastaviteľná muška so svetlovodným vláknom. 

strelectvo 

kontrolovateľné otvorenie schránky. Výklopné 

dno nábojovej schránky umožňuje pohodlné 

a rýchle vyprázdnenie zbrane. Jednotná pažba 

je vyrobená z kvalitného tureckého orecha, 

mierne vyosenie umožňuje rýchle a pohodlné 

prilícenie zbrane. Predpažbie s tulipánovým 

nosom, v prednej časti oblé, prechádza v strede 

zospodu do rovnej plochy, ktorá robí zbraň 

stabilnejšiu. Pažba modelu Lux má bavorskú 

lícnicu, výrazné vybratie na krku poskytuje 

pohodlný dosah ukazováka na jazýček spúšte. 

Ostrá rybina na predpažbí i pištoľovej rukoväti 

je zhotovená laserom. K pevnejšiemu držaniu 

guľovnice prispieva aj rybina na ploche 

pod koreňom palca strieľajúcej ruky. Pištoľová 

rukoväť je pomerne veľká, na spodnej časti vytvára 

výrazný nos. Pažba je ukončená pružnou 

„botkou“, ktorá tlmí časť spätného nárazu. Povrchová 

úprava je návrat ku klasike, lakovanie 

je nahradené napúšťaním olejom, čím sa podstatne 

zvýraznila kresba dreva. Štandardne 

sú na guľovnici namontované pevné výkyvné 

pútka na remeň. Komfort zbrane by bez väčších 

nákladov zvýšili praktickejšie rýchloupínacie, 

pretože nejeden poľovník na postriežke 

remeň dáva dolu, aby náhodou zbraňou o niečo 

nezavadil. Guľovnica CZ 557 je štandardne 

vybavenánovými otvorenými mechanickými 

mieridlami, ktoré poskytujú strelcovi ostrý 

zámerný bod. Výškovo nastaviteľná muška 

so svetlovodným vláknom je doslova v malej 

klietke. Ochranný kryt s tromi veľkými otvormi 

zabezpečuje dostatočné svetlo pre jej dobrú 

čitateľnosť aj v šere. Stranovo nastaviteľný cieľnik 

s trítiovými bodkami je upevnený na otočnej 

základni. V primárnej polohe je plátok cieľnika 

orientovaný šikmo k strelcovi. Komu to 

ale nevyhovuje, môže si ho obrátiť dopredu. Na 

montáž zameriavacích ďalekohľadov slúži klasická 

19 mm rybina, vyfrézovaná priamo na 

prednom a zadnom mostíku tela záveru. K nej 

sa dodáva jednotná alebo dvojdielna oceľová 

montáž z produkcie Českej zbrojovky, určená 

pre guľovnice CZ 557 a CZ 550 a pre optiku 

s priemerom tubusu 30 mm. Pri použití tejto 

montáže sa dá bez problémov zacieliť aj cez 

mechanické mieridlá. Guľovnicu sme prakticky 

otestovali len s otvorenými mieridlami na 

50 a 100 metrov. Použili sme náboje Sellier&- 

Bellot Sierra .30 – 06 SBT, s hmotnosťou strely 

11,7 g (180 gr). Ide o veľmi kvalitné a presné 

strelivo s počiatočnou energiou E 0 

3614 J 

a rýchlosťou v 0 

786 m/s. Poloplášťové strely 

GameKing so zúženou zadnou časťou sú konštruované 

pre lov na väčšie vzdialenosti, kde 

ich presnosť a účinok má rozhodujúci vplyv na 

výsledok streľby. Aerodynamická konštrukcia 

strely v tvare zadku lode významne znižuje odpor 

vzduchu. Výsledok je menší úbytok rýchlosti 

(pri 300 m je to ešte 624 m/s), vyššia dopadová 

energia, plochejšia dráha letu a menšia 

odchýlka spôsobená vplyvom bočného vetra. 


Pri sérii troch výstrelov na malokalibrový terč 

vo vzdialenosti 50 metrov bol najmenší rozptyl 

opísaný kružnicou 27 mm so stredom zásahu 

centimeter dolu o piatej. V druhom prípade na 

100 metrov sme strieľali na medzinárodný pištoľový 

terč, všetky zásahy boli v čiernom strede 

s rozptylom 3,6 mm v strede. Spätný náraz 

bol dosť citeľný, pri prebíjaní sme však nemuseli 

dávať guľovnicu dolu z pleca. Celkom sme 

sa nestotožnili s nekonečnou chválou na dokonalú 

pažbu Lux, ktorá padne do ramena ako 

keby bola vyrobená na zákazku. Nám viac vyhovoval 

štandard, s americkou pažbou. Presnosť 

557-čky je v porovnaní s predchádzajúcimi 

modelmi guľovníc CZ o triedu lepšia. Tento 

fakt dokresľujú aj dlhodobé strelecké skúšky 

s jedným z vývojových modelov v kalibri .308 

Winchester. Po 8 tisíc výstreloch, čo je minimálna 

životnosť zbrane, na 300 metrov dosiahli 

rozptyl 85 mm. Od začínajúcich až po profesionálnych 

lovcov má každý inú predstavu 

o ideálnej poľovníckej guľovej zbrani. Podľa 

všeobecného názoru, pre praktického poľovníka 

či lesníka je CZ 557 to „pravé orechové“. 

Aj keď sú pre mnohých 60 ročné Zetky či ZKK 

nenahraditeľné, verím, že moderná päťstopäťdesiatsedmička 

sa stane, tak ako jej predchodkyne, 

„ľudovou“ guľovnicou nielen v Čechách, 

ale i na Slovensku. Predurčujú ju na to kompaktné 

rozmery, presnosť streľby, vysoká bezpečnosť, 

ľahká ovládateľnosť a prijateľná cena. 

Predpažbie s tulipánovým nosom, 

výkyvné pútko na remeň. 

Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan ❧ 

Záver s dvoma zubmi, krátkym odpruženým 

vyťahovačom a vyhadzovačom nábojníc. 

Pažba je ukončená pružnou botkou. 

Výrazná pištoľová rukoväť, ostrá rybina na ploche 

pod koreňom palca strieľajúcej ruky. 

Stranovo nastaviteľný cieľnik 

s trítiovými bodkami. 

19

kynológia 

Chovateľská stanica 

hrubosrstých jazvečíkov 

„zo Šraneckých borín“ FCI 

Štvorica mojich prvých jazvečíkov – Juka, Argo, Blesk a Celine 

Je dobré, ak majú šteniatka prvé podnety už v rannom 

veku, prvý kontakt s líščou kožou vo veku 6 týždňov. 

Ako chovateľ poľovníckeho plemena kladiem 

dôraz práve na ich prácu, ktorá musí byť prvoradá. 

Nie som zástancom ortodoxných exteriérových 

chovov, kde veľmi často jazvečíci strácajú 

vrodené vlastnosti dôležité pre ich výkon 

v revíroch. Dokonca ma nebavia ani výstavy, 

ktoré považujem za veľmi subjektívne a beriem 

ich absolvovanie len ako nevyhnutnosť pre zaradenie 

psa do chovu. 

Môj prvý kontakt s jazvečíkom siaha až do ranného detstva, keď som ako prvák na základnej 

škole spoznal dlhosrstú „jazvečíčku“ Lindu. Bývala u rodičov mojej triednej učiteľky a patrila jej 

bratovi poľovníkovi. Nakoľko sme bývali s rodičmi v paneláku a nechceli tam žiadneho psa, rád 

som sa s ňou chodil hrávať a prirástla mi k srdcu. Vtedy som ešte netušil, že raz budem lesníkom 

a tiež sa budem venovať poľovníctvu a poľovníckej kynológii. 

Ing. Martin Kováč, samostatný referent 

oddelenia výroby, OZ Malacky 

Svojho prvého „hrubáča“ som si zadovážil 

ako študent TU vo Zvolene v roku 1994. Odvtedy 

mi prešlo rukami ďalších 14 jazvečíkov, 

z ktorých mám momentálne na dvore štyroch. 

Ako poľovníka ma oslovili nielen svojou univerzálnosťou, 

ale predovšetkým veľkým srdcom, 

obrovskou bojovnosťou a vynikajúcim 

čuchom. 

Vlastná chovateľská stanica 

Zlomovou sukou v mojom živote bola Juka 

od Baďuru, ktorá je zakladateľkou môjho chovu. 

V roku 1999 som požiadal o chránenie názvu 

chovateľskej stanice „zo Šraneckých borín“ 

a v priebehu nasledujúcich 14 rokov som 

odchoval v osemnástich vrhoch 106 šteniatok 

hrubosrstých štandardných jazvečíkov. Väčšina 

z nich skončila na Slovensku, ale niektoré 

si našli nových majiteľov aj v Čechách, Poľsku, 

Maďarsku a na Ukrajine. Tak ako asi každý 

chovateľ, aj ja sa snažím dopracovať v chove 

k exteriérovo a pracovne ideálnemu jedincovi 

so zachovaním typických povahových vlastností 

jazvečíka. Darí sa mi to skôr v tej pracovnej 

úrovni, čo už niekoľko rokov dokazujú 

moji odchovanci na skúškach z poľovníckej 

upotrebiteľnosti, aj na medzinárodnej úrovni. 

S Honey po úspešnej dohľadávke. 

Ideálne podmienky na chov 

Mal som šťastie, že som v roku 1996 našiel 

zamestnanie práve vo VLM SR, š.p., o.z. 

Malacky, kde mám obrovské možnosti skúšať 

a cvičiť jazvečíkov vo veľkom a vynikajúco 

zazverenom revíri. Takéto podmienky mnohí 

chovatelia bohužiaľ nemajú. Jazvečíkov používam 

predovšetkým ako duričov na spoločných 

poľovačkách na diviaky a vzhľadom na ich 

dobrý čuch aj na dohľadávanie poranenej zveri. 

Vyhýbam sa ich použitiu pod zemou v prírode, 

aj keď prácu v umelom brlohu považujem 

z hľadiska chovu za veľmi dôležitú – je to 

predsa len brlohár a bol na to vyšľachtený. Som 

predsvedčený, že na Slovensku máme pracovne 

špičkových jazvečíkov a pokrivkávame jedine 

v už spomenutom exteriéri. Pre jeho zlepšenie 

som do svojho chovu importoval štyroch 

jedincov z Talianska a Nemecka, no okrem 

jedného z nich, ktorý tragicky uhynul, sú pre 

mňa vzhľadom na ich chudozubosť skôr rozčarovaním. 

Napriek tomu som sa rozhodol už 

pred jedenástimi rokmi vycestovať za krytím 

do zahraničia. V roku 2002 som páril v Poľsku 

a odvtedy s výnimkou dvoch rokov jazdím 

kryť suky s dvoma psami do Rakúska. Všetci 

boli plnochrupí, takže chýbajúce zuby sú u potomstva 

skôr výnimočné, ale nedajú sa samozrejme 

úplne vylúčiť. Súvisí to s rozdielnymi 

podmienkami na zaradenie do chovu v týchto 

krajinách, kde nekladú na tento znak až taký 

dôraz. 

Momentálne mám dve chovné suky, Honey 

a Mandy, a ich ďalšou plemenitbou sa naďalej 

budem pokúšať priblížiť sa k vysnívanému ideálu 

hrubosrstého jazvečíka. 

❧ 


história 

„Pri Obrázku“ 

v Kamenici 

Les najmä v minulosti často poskytoval útočisko a ochranu ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov 

dostávali na okraj spoločnosti a nemohli sa zdržiavať v obvyklých ľudských komunitách. 

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica 

nad Cirochou, bodnar@vlm.sk 

Boli to napríklad zbojníci z ľudu, lúpežní rytieri, 

ale aj osoby typu pustovníkov a mníchov, 

ktorí sa do lesa utiekali dobrovoľne meditovať 

alebo vytvoriť duchovné spoločenstvo. V nedávnych 

dobách sa les stal základňou partizánskych 

skupín pre boj proti okupantom. 

Z vojnových čias je zaujímavý aj príbeh obyvateľov 

obce Kamenica nad Cirochou. Na jeseň 

roku 1944 prechádzali cez dedinu ustupujúci 

nemeckí vojaci. Nemecké velenie nariadilo 

evakuáciu obyvateľov obce. V tom čase pôsobil 

v tamojšej rímskokatolíckej farnosti „šikovný“ 

kňaz Juraj Macak, ktorý dobre ovládal nemecký 

jazyk. Navštívil veliaceho nemeckého dôstojníka 

a predniesol mu prosbu, aby obyvatelia 

Kamenice nemuseli byť evakuovaní a mohli 

sa ukryť v tamojších lesoch. Nikto nevie, ako 


presne vyzeral rozhovor medzi nemeckým 

dôstojníkom a kňazom, ale záver bol v každom 

prípade taký, že prosba kňaza bola vypočutá. 

Iste sa musela u nemeckého dôstojníka prejaviť 

sila ľudskosti, lebo z titulu svojej funkcie musel 

veľa riskovať. Obyvatelia zobrali na vozy najpotrebnejšie 

veci, niektorí aj dobytok, a ušli do 

lesa. V dedine ostali len nevládni a vážne chorí 

so svojimi opatrovníkmi. Kameničania boli 

pod ochranou lesa v období od 1. októbra do 

24. Novembra 1944. Zdržiavali sa v časti Vojenských 

lesov nazývanej Strupaňová, ktorá 

dnes patrí pod Lesnú správu Kamienka, polesie 

Kamenica. Obyvatelia obce na tomto mieste 

umiestnili po skončení vojnových hrôz na prírodný 

kameň jednoduchú pamätnú tabuľu ako 

pripomienku na tieto udalosti. Zároveň sa tam 

každoročne organizujú duchovné slávnosti, 

pri ktorých je vystavený obrázok Sedembolestnej 

Panny Márie. Aj preto sa pre túto lokalitu 

ujal názov „Pri Obrázku“. Na slávnosti sa každoročne 

zúčastňoval aj spomínaný farár, ktorý 

zomrel v roku 2010 vo veku 97 rokov. 

Občianske združenie z Kamenice požiadalo 

v roku 2006 VLM SR š.p. OZ Kamenica nad 

Cirochou o súhlas na vybudovanie jednoduchej 

sakrálnej stavby v danej lokalite pre účely 

organizovania spomienkových slávnosti. 

Po vybavení potrebných úradných dokumentov 

s orgánmi štátnej vojenskej správy – Vojenským 

stavebným úradom Košice a OÚ VO 

Valaškovce ju postavili v roku 2007. Duchovná 

pripomienka udalosti vo Vojenských lesoch 

z čias II. svetovej vojny tam bola aj tento rok, 

v nedeľu 29. septembra. 

❧ 

Vojenské lesy 

a majetky 

Slovenskej 

republiky, štátny 

podnik Pliešovce 

(Od lesnej správy cez podnik 

až po generálne riaditeľstvo 

VLM SR – trinásta časť) 

Reštrukturalizácia 

štátneho podniku 

V predošlom pokračovaní nášho pohľadu 

do dejín Vojenských lesov a majetkov 

Pliešovce sme si povedali o postupnom 

rušení jednotlivých správ, ktoré 

netvorili hlavný predmet činnosti, a o ich 

začlenení ako stredísk pod jednotlivé lesné 

správy. Celospoločenské zmeny mali 

veľký vplyv aj na ekonomiku štátneho 

podniku a postupne aj jednotlivé strediská 

prestali spĺňať jeho potreby, lebo ich 

v regióne začali nahrádzať malé neštátne 

firmy. Stredisko pridruženej piliarskej 

výroby so sídlom v Lopatách, ktoré bolo 

začlenené pod lesnú správu Vidov Vrch, 

dali v roku 2002 do prenájmu súkromnej 

firme, podobne v roku 2001 stredisko sadových 

a asanačných úprav na Malej Zábave. 

Ekonomický prenájom sa však stával 

pre podnik nevýhodným, preto sa 

začal proces postupného odpredaja nadbytočného 

majetku podniku. 

Odpredaj majetku štátneho podniku 

bol podľa zákona o štátnom podniku 

podmienený súhlasom zakladateľa 

a majetok v hodnote nad 5 miliónov korún 

aj súhlasom vlády SR. Po súhlase zakladateľa 

na odpredaj majetku VLM bola 

v roku 2004 odpredaná súkromnej firme 

Záhrady Dobrá Niva budova strediska 

sadových a asanačných úprav vrátane 

pozemku a skleníkov na množenie sadbového 

materiálu. Dielne príslušného 

strediska previedli po odpredaji na obec 

Pliešovce. Budova, pílnica a dielne strediska 

pridruženej piliarskej výroby nebolo 

možné odpredať, lebo sa nachádzajú 

na území vojenského obvodu Lešť a majetok 

štátu vo vojenských obvodoch nie 

je možné odpredať. Taktiež nebolo možné 

splniť požiadavku na odpredaj časti 

píly na Lažtekoch, ktorá sa tiež nachádza 

vo vojenskom obvode. Táto píla je 

dodnes v ekonomickom prenájme. Sredisko 

pridruženej piliarskej výroby v Lopatách, 

ktoré bolo v ekonomickom prenájme, 

sa postupne dostávalo do útlmu, 

nájomca vypovedal nájom a výroba sa 

úplne zastavila. Preto bolo nutné situáciu 

riešiť. Vedenie podniku začalo vyvíjať iniciatívu 

na vyčlenenie tejto lokality z vojenského 

priestoru. Vládu SR požiadalo 

o zmenu hraníc vojenského obvodu. Aká 

bola odpoveď, povieme si v ďalšej časti. 

Pokračovanie v budúcom čísle. 

viac na www.vlm.sk ❧ 

autor: Ing. Teodor Derco, 

samostatný odborný referent 

oddelenia výroby GR 

21


Jeden z nás 

Ing. Milan Mydlo 

Tento raz patrí miesto v našej rubrike môjmu blízkemu kolegovi a mne pripadla milá povinnosť tak trochu 

ho „vyspovedať“. Ing. Milan Mydlo, rodák z Podbrezovej, prežil detstvo a dospievanie v Prešove. Osud z ho 

zavial do Veľkokrtíšskeho okresu, aby väčšiu časť života strávil v horárni na Veľkom Lome. 

Hovorí sa, že lesnícky chlieb sa dedí 

a lesníctvo je viac povolanie ako práca, 

pretože lesníci majú aj krv zelenú. Čo 

priviedlo teba k tomuto povolaniu? 

Lesnícke povolanie som nezdedil. Môj otec 

mal strednú drevársku školu. Pracoval ako 

správca píly, no bol vášnivý poľovník. Poľoval 

v krásnom prostredí v poľovnom revíri na 

Červenej Skale s výhľadom na Kráľovu hoľu. 

Na víkendové poľovačky ma brával so sebou 

a tak som spoznal čaro a krásu lesa, stretol 

som sa s poľovníkmi – lesníkmi, ktorí rozprávali 

zaujímavé príhody z lesníckeho a poľovníckeho 

prostredia. To bol impulz k tomu, 

že som sa prihlásil na SLTŠ v Prešove a po jej 

ukončení aj na VŠLD vo Zvolene. 

Viem, že vo Vojenských lesoch 

pôsobíš už dlho – celý svoj profesijný 

život. Aké boli tvoje začiatky? 

Po ukončení vysokej školy v roku 1978 som 

bol rozhodnutý, že pôjdem pracovať na Lesprojektu 

ako taxátor, no osud rozhodol inak. 

Stretol som sa s krajanom, Ing. Vojtechom 

Paumerom, ktorý v tom čase pracoval ako vedúci 

útvaru lesnej výroby Vojenských lesov 

a majetkov v Pliešovciach a ten ma informoval 

o voľnom mieste technika na lesnej správe 

Lešť. A tak som sa 1.7.1978 hlásil na personálnom 

oddelení PR VLM na absolventskú prax 

a po strastiplnej ceste autobusom a stopom, 

na lesnej správe Lešť v osade Riečky. Začiatky 

boli ťažké. Musel som prekonať počiatočnú 

nedôveru kolegov, no mal som šťastie. Ujal sa 

ma vedúci lesnej správy Jozef Bartko, ktorý ma 

oboznámil s územím na ktorom LS hospodárila, 

s výrobnými úlohami, s pracovníkmi LS, 

ako aj s problémovým riadením vzhľadom na 

vojenskú prevádzku, nakoľko väčšia časť územia 

sa nachádzala vo VVP. Po roku strávenom 

na základnej vojenskej službe som sa vrátil 

na lesnú správu Lešť. Začal som robiť technika 

pestovnej činnosti a zároveň ma menovali 

za zástupcu vedúceho lesnej správy. Svojimi 

vedomosťami a priateľským prístupom som si 

pomerne rýchlo získal dôveru nadriadených, 

kolegov i robotníkov. Po mojom príchode sa 

personálne obsadenie lesnej správy stabilizovalo 

na dlhé roky. Ako najmladšiemu mi prischla 

funkcia predsedu závodného výboru odborov, 

ktorú som vykonával 15 rokov. Hlavnú 

náplň mojej pracovnej činnosti v tom čase tvorilo 

organizovanie zalesňovania nelesných ťažko 

zalesniteľných plôch v okrajovej zóne VVP. 

Za úspech pokladám pomerne rýchle zvládnutie 

výpočtovej techniky na LS. 

Ing. Zuzana Balandová, 

vedúca oddelenia výroby 

Kariérny postup ťa postavil na 

pozíciu vedúceho lesnej správy. 

Ako hodnotíš toto obdobie? 

Po ťažkej autonehode p. Bartka v roku 1995 

a po neúspešnom pokuse o zlúčenie so stavebnou 

správou sa v roku 1997 lesná správa znova 

osamostatnila a ja som sa stal na 10 rokov 

jej vedúcim. Prechod na túto funkciu bol plynulý, 

nakoľko som poznal všetky problémy, 

ktoré som ako zástupca vedúceho LS riešil aj 

dovtedy. Vykonával som funkciu odborného 

lesného hospodára a viedol celú LHE, riadil 

som poľovníctvo, ktoré v tom období začalo 

rásť až na dnešnú úroveň. Za úspech považujem, 

že vďaka dobrej práci celého kolektívu 

technikov a lesníkov lesnej správy sme 

dosiahli veľmi dobré výrobné i ekonomické 

výsledky a mohli sme sa porovnať s dovtedy 

gardovou lesnou správou Pliešovce. Za dosiahnutie 

týchto výsledkov chcem celému vtedajšiemu 

kolektívu poďakovať. Toto obdobie 

považujem za najkrajšiu časť môjho lesníckeho 

života. 

Prežil si mnohých riaditeľov, transformácie 

podniku, tiež delenie republík. Ktoré 

obdobie bolo po pracovnej stránke 

z tvojho pohľadu najťažšie? 

Za môjho pôsobenia vo VLM som mal piatich 

riaditeľov. Každý bol iný, každý mal iné 

priority, iný spôsob riadenia, no neprichodí 

mi hodnotiť ich prácu, za každého hovoria 

výsledky, ktoré dosiahol. Najťažšie bolo 

obdobie po spojení lesnej správy Lešť a lesnej 

správy Pliešovce do jednej správy a po vytvo- 



rení odštepného závodu Pliešovce. Vtedy začalo 

nové vedenie pochybovať o odbornom 

spravovaní lesov riadiacimi pracovníkmi na 

oboch lesných správach, no komisia MO SR 

pri previerke plnenia úloh LHP po 10 rokoch 

na LHC Pliešovce konštatovala, že hospodárske 

opatrenia v lese boli vykonané odborne 

v súlade so zákonom o lesoch, čo bolo pre nás 

všetkých zadosťučinením 

Vieš tak trochu zbilancovať, aké to bolo 

napríklad pred 20 rokmi a aké je to teraz? 

Ak dovolíš, budem bilancovať obdobie 35 

rokov môjho pôsobenia vo VLM. V minulosti 

aj za najtvrdšieho socializmu nebolo oslovenie 

lesníka iné ako pán horár. Horára si 

každý vážil ako odborníka vo svojej profesii. 

Každý ho rešpektoval a jeho rozhodnutia 

v oblasti lesníctva boli pre robotníkov i pre 

ostatných občanov „zákonom“. Jeho práca 

bola náročnejšia, nakoľko jeho jediným pomocníkom 

bola často len kalkulačka. 

V dnešnej demokracii je to inak. Lesnícke 

povolanie si verejnosť necení tak, ako v minulosti, 

práve naopak. Odborné rozhodnutia 

lesníka často ovplyvňuje ekonomická situácia, 

no prácu má značne uľahčenú tým, 

že je vybavený modernou výpočtovou technikou 

na zber rôznych dát priamo v lese, tieto 

spracuje buď na mieste, alebo na lokálnych 

počítačoch. Lesníci majú k dispozícii terénne 

služobné autá, čo im uľahčuje riadiacu prácu 

v teréne. 

Za tie roky si spolupracoval s mnohými 

kolegami. Mnohí odovzdávali skúsenosti 

tebe a mnohých si zase zaúčal ty. Spomínaš 

si na niektorého alebo niektorých z nich, 

ktorí v tebe zanechali „najhlbšiu stopu“? 

V prvom rade to bol Ing. Vojtech Paumer. 

Dal mi radu, ktorou sa riadim doteraz – presadzovať 

sa iba svojimi vedomosťami a usilovnosťou. 

Pán Jozef Bartko, ktorý mi pomohol 

v začiatkoch môjho pôsobenia u VLM. 

Pán Viliam Méres, ktorý ma naučil plánovaniu 

a ekonomike, bez ktorej sa nedá riadiť 

žiadna organizácia a v neposlednom rade si 

rád spomínam i na najstarších lesníkov Jána 

Bardiovského a Viliama Jozefčeka. Najhlbšiu 

stopu vo mne však zanechal kolega, s ktorým 

som vo VLM začínal, Ivan Kašiar. I napriek 

tomu, že o svoju životosprávu veľmi nedbal, 

nepoznal som vo svojej dlhoročnej praxi takého 

človeka, ktorý by bol tak dobrosrdečným 

človekom v súkromí a zároveň tak obetavým 

pri plnení služobných povinností. 

Čo dodať? Už dlhší čas denne spolupracujeme 

a vážim si tvoj pozitívny prístup 

k práci, rozvážne a konštruktívne riešenie 

problémov, objektívne zhodnotenie situácií 

a vynikajúcu schopnosť „čítať medzi riadkami“. 

Nečudo, veď čerpáš z celoživotných skúseností. 

Rovnako, ak nie viac, si vážim to, že 

aj v najťažších životných situáciách si nezanevrel 

na prácu a pracovný kolektív. Zachoval 

si si jasnú myseľ, priateľskú a veselú povahu. 

V novembri tohto roku sa dožívaš 

krásneho životného jubilea. Želám Ti najmä 

pevné zdravie a aby Ťa nikdy neopustila Tvoja 

životná sila, entuziazmus a veselosť. Všetko 

ostatné už príde samo. 

❧ 

Jaroslav Jurský 

V decembri tohto roku sa dožíva náš kolega Jaroslav Jurský životného jubilea – 50 rokov 

Jaroslav Jurský sa narodil 5. decembra 

1963 v Kežmarku. Po ukončení štúdia na 

strednej lesníckej škole v Prešove nastúpil 

v roku 1986 na lesnú správu Levočská Dolina 

ako lesník. Po niekoľkých rokoch dostal ponuku 

pracovať ako vedúci polesia na Lesnej 

správe Tichý potok, kde pracuje dodnes. Medzi 

jeho príkladné vlastnosti patria skromnosť, 

pracovitosť, kolegiálnosť a rozvaha. Za 

prístup k práci si zaslúži uznanie a poďakovanie. 

Medzi jeho záujmy a koníčky patrí poľovníctvo 

a v jeho rámci najmä kynológia. 

Venuje sa chovu farbiarov, predovšetkým hanoverských, 

patrí medzi chovateľov na Slovensku, 

ktorí sa zaslúžili o rozvoj a zdokonaľovanie 

chovu tohto plemena. Zároveň je 

Životné a pracovné jubileá 

životné jubileá 

november 2013 

Ing. Milan Mydlo, 

samostatný odborný 

referent OV GR, 60 rokov 

František Roško, robotník DSS, 

OZ Kamenica nad 

Cirochou, 50 rokov 

december 2013 

Jaroslav Jurský, technik správy 

SL OZ Kežmarok , 50 rokov 

aj rozhodcom pri posudzovaní na rôznych 

skúškach upotrebiteľnosti poľovných psov. 

Úspešne sa zúčastnil na niekoľkých farbiarskych 

súťažiach, aj medzinárodných. Odchoval 

niekoľko vrhov šteniatok farbiarov, 

ktorým sa darí po celom Slovensku aj v zahraničí. 

Ďakujeme mu za obetavú prácu v prospech 

Vojenských lesov a majetkov SR š.p., 

a želáme mu do ďalších rokov veľa zdravia, 

úspechov a spokojnosti 

za kolektív spolupracovníkov 

VLM SR Kežmarok Eduard Kriššák, 

Odštepný závod Kežmarok ❧ 

pracovné jubileá 

november 2013 

Ing. Ľubomír Pisarčík, 

technik správy, OZ Kežmarok, 

25. výročie 

Ľuboš Tomáška, samostatný 

referent OZ Kežmarok, 25. výročie 


23


Dni svätého Huberta 2013 

Už po 23. raz smerovali v dňoch 31. 8. a 1. 9. 2013 tisíce poľovníkov a ďalších priateľov prírody do areálu svätoantonského kaštieľa. Podujatie pod 

záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zorganizovali Múzeum vo Sv. Antone, Slovenská poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky 

zväz a významnými spoluorganizátormi aj Vojenské lesy a majetky SR, š. p. a Lesy SR, š. p. Medzi najvzácnejšími hosťami nechýbali J.E. Ivan 

Gašparovič – prezident SR, Prof. Ing. Ľubomír Jahnátek, CSc. – minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Bernard Lozé – prezident Medzinárodnej 

rady pre poľovníctvo a ochranu zveri – C.I.C., Jaroslav Palas – predseda Českomoravskej mysliveckej jednoty, Ing. Tibor Lebocký – prezident 

SPZ, SPK a poslanec NR SR či J. E. Theodore Sedgwick, veľvyslanec USA v SR a mnohí ďalší. 

V znamení spoločného výročia 

Tohtoročné celoslovenské poľovnícke 

slávnosti sa niesli v duchu osláv 90. výročia 

Československej mysliveckej jednoty. Aj 

hlavná výstava múzea „Lovu zdar!“, ktorá 

bola v kaštieli od 18. mája do konca septembra, 

sa venovala tomuto výročiu. Návštevníci 

mohli na nej uvidieť okrem iného unikátne 

pušky slávnych českých puškárov, časť vzácnej 

Sallačovej zbierky trofejí jeleňovitých, 

obrazy Jiřího Židlického (to všetko z Loveckého 

zámku Ohrada pri Hluboké nad Vltavou), 

obrazy akademického maliara Viktora 

Bilčíka, aj rekordné slovenské i české trofeje 

– vrátane najsilnejšej svetovej trofeje muflóna. 

Taktiež úvodný program osláv bol spoločný. 

Pod názvom Československé Halali 

predstavil českých aj slovenských trubačov, 

vábičov, sokoliarov i poľovníčky. Slávnostná 

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom 

Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová 

a archív Múzea vo Svätom Antone (foto) 



recepcia vo výstavnej sále kaštieľa v sobotu 

večer 31. 8. podčiarkla vzájomnú spoluprácu 

medzi českými, moravskými a slovenskými 

poľovníkmi. V barokovej sýpke upútala výstava 

„Unikátne trofeje Hornej Nitry“ s mimoriadne 

hodnotnými trofejami danielov, 

srncov, diviakov, no najmä jeleňov – vrátane 

rekordnej slovenskej trofeje z Bojníc. Do 

siene úcty a slávy poľovníctva na Slovensku 

v tomto roku slávnostne uviedli autorov slovenských 

poľovníckych signálov – zaslúžilého 

umelca Tibora Andrašovana a MVDr. 

Pavla Porubana, no taktiež skutočnosť, že 

v tomto roku získala poľovná oblasť Poľana, 

ktorú umne spravujú Lesy SR, š.p., prestížne 

ocenenie C.I.C. – cenu Edmonda Blanca. 

Medzi ďalšie „československé“ výstavy patrila 

prehliadka víťazných fotografií z viacerých 

ročníkov memoriálu Slávy Štochla, fotografie 

zveri Jana Hlaváča i výstava fotografií 

z našej súťaže Poľovníctvo vo fotografii 2013. 

Ocenenie pre hlavu štátu 

Medailu MUDr. Jana Červíčka – najvyššie 

ocenenie SPK – odovzdal prezident SPK 

Ing. Tibor Lebocký J.E. Ivanovi Gašparovičovi, 

prezidentovi SR a takmer 50 ročnému 

členovi SPZ, za mimoriadne zásluhy pri 

rozvoji poľovníctva na Slovensku. Ministerstvo 

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 

odovzdávalo v dôstojnom prostredí rezortné 

vyznamenania a SPZ medaily sv. Huberta 

vzácnym ľuďom, ktorí významnou mierou 

prispeli k rozvoju nášho poľovníctva. Na 

podujatí slávnostne uviedli do života novú 

reprezentačnú publikáciu o Svätom Antone. 

Ihličím ju „pokrstil“ prezident SR. Medzi 


osvedčené podujatia v rámci slávností patrili 

majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov 

(1. Miroslav Políček, 2. Jaroslav Orság, 3. Ján 

Šimurda), vo vábení srnčej, diviačej a dravej 

zveri (1. Miroslav Gajan,2. Ľubomír Olexa, 

3. Marek Levay) – Hubertlov-Halali – o putovný 

pohár Hubertlovu, súťaže o najkrajší 

poľovnícky šperk, poľovnícky nôž, poľovnícky 

klobúk, ukážky práce sokoliarov, poľovníckej 

kynológie, klubová výstava alpských 

jazvečíkovitých duričov, atraktívny rybolov, 

aktivity pre deti – poľovnícky chodník a Stopami 

zveri, ukážky streľby z historických lukov, 

kuší a palných zbraní, divadelné predstavenie, 

vystúpenia hudobných a tanečných 

súborov, ukážky práce remeselníkov, vtipné 

súťaže – Hájnikova žena, „5F“ poľovníka, 

hádzanie flinty do žita, alebo súťaž o najdlhšiu 

a najkrajšiu bradu. Zlatým klincom slávností 

bola tradične svätohubertovská omša 

so sprievodom s uloveným jeleňom a obetnými 

darmi. Úprimne nás teší, že tohto roku 

v rámci „Hubertovskej kvapky krvi“ darovalo 

túto vzácnu tekutinu 39 ďalších poľovníkov. 

Za štyri roky ich bolo už spolu 141. 

Dovoľte mi na záver v mene hlavných organizátorov 

poďakovať všetkým, ktorí pomohli 

pri príprave a realizácii Dní sv. Huberta 

2013. Prispeli tak významnou mierou 

k šíreniu dobrého mena slovenskej poľovníckej 

kultúry pred nepoľovníckou verejnosťou 

i pred svetom. 

❧ 

25


Práca v zime je plná možných rizík 

Priestor na otázku 

Milí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v rubrike Priestor na otázku. 

Vaše dopyty posielajte na adresu sekretariat@vlm.sk, ako predmet správy uvediete názov Otázka. 

Odpovede budú uverejnené v Spoločenskej rubrike nášho časopisu. 

Dnešná otázka znie: 

Na čo treba dbať 

v zimnom období 

v oblasti BOZP? 

Ing. Katarína Belanová, PhD., 

š.p. Pliešovce: 

Nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú pracovníkov, 

treba zvažovať nielen v zimnom období, 

ale po celý rok. Najvýznamnejší faktor 

v zime je nízka teplota a s tým súvisiaci 

sneh a ľad. Tieto javy netreba podceňovať 

predovšetkým na cestách. Z hľadiska pracovnej 

náplne v rámci lesníckych činností 

sú najväčšiemu riziku vystavení pracovníci 

v lese, kde okrem vyskytujúcich sa zimných 

javov spolupôsobí aj o to náročnejší 

terén. Ak sa k tomu pridajú aj vibrácie motorovej 

píly a vlhko, nepriaznivý synergický 

efekt môže mať významný vplyv na vznik 

choroby z povolania – choroby z vibrácií. 

Zo štatistík je známe, že najčastejšie zdroje 

pracovných úrazov v lesníctve sú materiál, 

bremená, predmety, na druhom mieste sú 

pracovné, prípadne cestné dopravné priestory 

ako zdroje pádov zamestnancov. Je preto 

nevyhnutné v tomto prípade zvážiť vhodné 

osobné ochranné pracovné prostriedky. Profesionálnym, 

najmä však sviatočným poľovníkom 

chcem pripomenúť, že pohyb v lese či 

ťahanie ulovenej zveri je náročné na kondíciu 

a po tejto činnosti je potrebné organizmu 

dopriať teplo, sucho, oddych a, samozrejme, 

aj v zime netreba zabúdať na pitný 

režim, najlepšie teplý čaj. Predpokladám, že 

tieto skutočnosti sú všetkým známe, napriek 

tomu chcem poukázať na potrebu pred každou 

činnosťou v lese zvážiť všetky potenciálne 

riziká a podľa toho sa pripraviť, aby sa 

pravidlo „Lesník nepozná zlé počasie, iba zlé 

oblečenie“ potvrdilo v plnej miere. 

❧ 



Deň SV. Huberta 

v Pliešovciach 

Dňa 14.9.2013 sa konal v poradí už desiaty teda jubilejný deň svätého Huberta v Pliešovciach. 

Túto dnes už tradičnú akciu začali organizovať Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Pliešovce v spolupráci 

s obcou Pliešovce pred desiatimi rokmi. 

Ekumenická slávnosť je vždy súčasťou programu 

Oceňovanie ľudí pri príležitosti 10. Výročia podujatia 


Ing. Teodor Derco, samostatný 

odborný referent oddelenia 

lesnej výroby GR(text, foto) 

Deň svätého Huberta v Pliešovciach sa začal 

organizovať v októbri 2003, otcom myšlienky 

dňa sv. Huberta bol vtedajší riaditeľ štátneho 

podniku VLM SR Ing. Vladimír Brodniansky, 

ktorý oslovil starostu obce Pliešovce Ing. 

Štefana Sýkoru. Slovo dalo slovo a od vtedy sa 

táto pekná poľovnícka akcia každoročne koná 

v mesiaci septembri v Pliešovciach. Na organizácii 

a priebehu desiateho ročníka dňa sv. Huberta 

sa spolu s Vojenskými lesmi a majetkami 

Pliešovce podieľala obec Pliešovce v spolupráci 

s Mikroregiónom Pliešovská kotlina, Obvodnou 

poľovníckou komorou vo Zvolene a OkO 

SPZ Zvolen s finančnou podporou Banskobystrického 

samosprávneho kraja. Samozrejme, 

že na podporu tohto podujatia prispeli finančnými 

čiastkami sponzori z radov obchodných 

partnerov VLM SR. 

Tohto ročný deň sv. Huberta sa začal daždivým 

počasím, ale tesne pred začiatkom 

programu sa počasie predsa umúdrilo a priebeh 

celej akcie už nič nenarušilo. Zaujímavosťou 

je ekumenický hold ulovenej zveri, ktorým 

sa táto poľovnícka akcia začína. Túto ekumenickú 

slávnosť celebrujú spoločne katolícky 

kňaz a evanjelická farárka. Je to veľmi pekný 

kultúrny zážitok. Po ekumenickej slávnosti 

nasledoval pekný kultúrny program, z ktorého 

si každý môže vybrať čo ho zaujíma. Keďže sa 

tento rok konal deň sv. Huberta už desiaty krát, 

tak sa rozhodol generálny riaditeľ VLM SR Ing. 

Ján Jurica oceniť pamätnou plaketou všetkých 

tých , ktorí sa počas desiatich rokov podieľali 

na organizovaní tejto akcie. Pamätnou plaketou 

boli ocenení aj naši najväčší sponzori ako 

Slovak Telekom, OkO SPZ Zvolen a VÚC Banská 

Bystrica . Pamätnou plaketou boli ocenení 

aj naši partneri, ktorí sa každoročne podieľajú 

na organizovaní dňa sv. Huberta a sú to najmä 

Lesná pedagogika 

Zástupcovia organizácií podporujúcich podujatie 

Ing. Tibor Lebocký poslanec NR SR a prezident 

Slovenskej poľovníckej komory, Múzeum 

Svätý Anton, Hornové kvarteto, stredná odborná 

škola lesnícka B. Štiavnica a v neposlednom 

rade aj hlavní otcovia myšlienky dňa sv. 

Huberta v Pliešovciach Ing. Brodniansky a Ing. 

Sýkora. V hudobnom programe sa predstavili 

Lýdia Volejníčková a Dušan Grúň, ktorí zožali 

veľký úspech najmä u odrastlejšieho obecenstva 

o čom svedčila aj hojná účasť divákov 

na ich autogramiáde. Veľmi pôsobivé bolo vystúpenie 

Ing. Alojza Kaššáka z Hallali, ktorý 

divákov zaujal profesionálnym napodobením 

hlasov rôznych zvierat žijúcich v našej prírode. 

Program bol veľmi pestrý a každý si mohol vybrať 

čo ho zaujalo. Okrem programu na javisku 

boli rôzne sprievodné akcie, či už v parku nafukovací 

hrad pre tých najmenších, v kultúrnom 

dome hneď pri vstupe lesný pedagógovia 

Vierka Kacianová, Katka Belanová a Marianka 

Huljaková z VLM pripravili pre deti rôzne súťaže 

na poznávanie prírody formou skladačiek 

a rôznych hier. Deti bavili výborne a boli šťastné, 

že si mohli odniesť aj sladké odmeny , alebo 

darčekové predmety od organizátorov podujatia, 

ktoré získali v náučných súťažiach. V zasadačke 

obecného úradu bola starším deťom 

k dispozícii laserová strelnica , ktorú poskytla 

pre tento deň stredná odborná škola lesnícka 

z Banskej Štiavnice. Okrem už spomenutých 

akcií bola tiež vyhlásená ako každoročne aj súťaž 

o najlepšiu poľovnícku špecialitu do ktorej 

sa zapojili poľovnícke združenia mikroregiónu 

pliešovskej kotliny. Tohtoročným víťazom sa 

stali obecné lesy Sása. 

Na záver kultúrneho programu bolo vystúpenie 

umeleckého folklórneho súboru Mladosť 

z Banskej Bystrice, ktoré udržalo divákov 

v hľadisku až do 19-tej hodiny. Návštevníci 

podujatia si mohli tiež pozrieť výstavu poľovníckych 

trofejí, ktorá bola v kultúrnom dome. 

Veľmi pôsobivá bola tiež v programe pietna 

spomienka na tých poľovníkov a organizátorov 

, ktorí sa už tohto jubilejného desiateho 

ročníka nedožili. Desiaty jubilejný ročník dňa 

sv. Huberta sa vydaril a organizátorov môže 

len tešiť priaznivý ohlas verejnosti a dúfajme že 

sa o rok stretneme na 11 . ročníku dňa sv. Huberta 

v Pliešovciach na čo si poprajme LESU 

A LOVU ZDAR! 

❧ 

27

lesná pedagogika 

Prečo? 

Prečo 

srnky nosia 

zrkadlo? 

Medzi a najpočetnejšiu a takmer všetkým známu lesnú zver našich lesov patrí srnčia. Vďaka 

celkovému výzoru, ktorý pôsobí na ľudského pozorovateľa „nevinne“, má tento druh mnoho 

priaznivcov. Platí to nielen u detí. Okrem príjemného vzhľadu tohto zvieratka je však na ňom 

ešte čosi zaujímavé. 

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný 

referent oddelenia Kancelárie 

riaditeľa OZ Malacky (text) 

Čím si zasluhujú pomenovanie? 

Všetka srnčia zver nosí na svojom tele po 

celý život zrkadlo. Či už sú to samce alebo samičky, 

biela škvrna na zadnej časti ich tela, 

ktorú takto nazývame, má pre ne významnú 

funkciu. Slúži ako signalizátor. Predovšetkým 

za šera, keď je v lese nedostatok svetla, si srnky 

práve vďaka zrkadlám navzájom signalizujú 

polohu. Zrkadlá sú efektívne svetlou farbou. 

Líšia sa tvarom – podľa pohlavia. Samce majú 

tvar zrkadla trojuholníkový alebo obličkovitý, 

pre samičky je typický skôr srdcovitý. Zmenu 

na tomto útvare môžeme pozorovať aj v závislosti 

od ročného obdobia, takisto sa tiež mení 

aj správanie sŕn. 

V zimnom období, ktoré aj teraz prichádza, 

môžeme pozorovať zoskupovanie jednotlivcov 

do čried, možno aj vďaka nepriazni klimatických 

podmienok. Výrok „v jednote je sila“ 

možno aj srnčia zver vyobrazuje v spôsobe svojho 

presúvania sa v lese pri vyhľadávaní potravy 

v zime. Črieda má pre zver aj ochrannú funkciu. 

Vedie ju spravidla skúsená samica, ktorá skupine 

dominuje. Takéto skupinky možno pozorovať 

v zime na poliach. Nie je na škodu zvýšiť 

pozornosť, ak vám cez cestu prebehne v zime 

jedna srnka. Pravdepodobne ich totiž bude nasledovať 

viac. Biele a chladné ročné obdobie sa 

blíži, preto ak sa náhodou vyberiete po stopách 

srnky, na ukážku prikladáme aj ilustračný obrázok, 

po ktorých stopách treba ísť. 

❧ 



NADSTAVBOVÉ SEMINÁRE 

LESNEJ PEDAGOGIKY 

Národné lesnícke centrum ponúka v rámci zabezpečovania kontinuálneho vzdelávania lesných 

pedagógov nadstavbové semináre v dvoch moduloch – A a B. Cieľom seminárov je prinášať inovatívne 

témy zamerané na podporu využívania nových, netradičných metód a stratégií v lesnej 

pedagogike. 

zmyslov, najmä cez vône a farby. Obidva nadstavbové 

semináre, každý v rozsahu 16 hodín, 

lektorujú odborníci z vedecko – vzdelávacích 

inštitúcií. 

❧ 

Ing. Andrea Melcerová, 

Národné lesnícke centrum 

(text, foto) 

Hlavné témy MODULU A sú muzikoterapia, 

základy fotografovania a využitie tém lesníckej 

zoológie v lesnej pedagogike. Lesní pedagógovia 

majú možnosť vyskúšať si rytmické cvičenia, 

zvukové zážitkové hry a rovnako vyrobiť si jednoduché 

drevené hudobné nástroje, získať praktické 

skúsenosti v tvorbe reportážnej fotografie 

a obohatiť zážitkové hry o zaujímavé fakty zo živočíšnej 

ríše. 

MODUL B ponúka zaradenie metód tvorivej 

dramatiky a projektového vyučovania do aktivít 

lesnej pedagogiky a využitie lesníckej botaniky. 

Cieľ modulu B je poukázať na nové moderné 

metódy výchovy a vzdelávania detí, ktoré 

umožňujú aktivovať celostný rozvoj osobnosti 

a ponúknuť praktické zručnosti do bežného života. 

Poznávanie flóry prostredníctvom vedomostí 

z lesníckej botaniky sa u detí rozvíja nielen 

vedomostná úroveň, ale aj cit ku rozvoju 

Muzikoterapia 

Tvoriva dramatika 

Lesnícka botanika 

Reportážna fotografia 

Muzikoterapia 


29


Hubertovská súťaž 

o najkrajšiu maľbu jesene 

V programe Dňa Sv. Huberta v Pliešovciach je vždy obsiahnutá aj Lesná pedagogika, aby dostali priestor aj tí najmenší. Zamestnankyne Vojenských 

lesov aj napriek nepriazni počasia usilovne sprevádzali deti pri ich hrách po celý deň až do neskorého popoludnia. Nakoľko poveternostné 

podmienky obmedzovali aktivity, ich výber sme zúžili len na také, ktoré sa dajú robiť vo vnútorných priestoroch. V rámci súťaživosti, ktorú treba 

podporovať, lebo podnecuje deti k lepším výkonom a často je motivovaná oceneniami, sme pripravili rýchlu súťaž o najkrajšiu maľbu jesene. Zúčastnilo 

sa jej 6 detí. Všetky ich výtvory sme poctivo zhodnotili a rozhodli, že súťaž vyhráva krásna maľba iba 7 ročného Peťka Škrabana. Všetkým súťažiacim 

posielame vecné ceny a Peťkovi, samozrejme, hlavnú cenu. 

Aďo Rievaj 

Andrejka Speváková 

Ján Velkov 

Ninka Polcová 

Paťka Polcová 

Peťko Škraban 



Osemsmerovka 

Ako sa volá druh vtáka, ktorý v jesennom 

období preletuje v kŕdľoch nad územím 

Slovenska a prežíva tu zimu? 

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný 

referent oddelenia Kancelárie 

riaditeľa OZ Malacky / text / foto 

D U B H H L R Ý P Ť A Ž O B A D 

L Y K O Ž R Ú T I U U N R R R V 

Í L Ý R A S N Č Ť B T D A E A E 

Š U M S E N O I I D O M Ň H B R 

K S Ú K M E N I E L E S Y V K E 

A K R Ý CH L O A E Á A C I S A L 

dub horský, lusk, líška, múr, súkmenie, lýra, Anna, rýchlo, lykožrút, seno, očiť, rúno, lesy, niť, ťažoba, 

piť, pýr, dreň, dvere, žreb, arabka, lasica, Elo, Ema, sob, auto, breh, Hana, dom 


31

Vojenské lesy 4/2013

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?