Vojenské lesy 2/2020

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIV / 2 - 2020

VOJENSKÉ 

LESY 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

2/2020 

Ročník 14 

SLOVO NA ÚVOD 

ISSN 1338-3221 

VYDAVATEĽ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

REDAKCIA: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

REDAKČNÁ RADA: 

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor) 

Členovia: 

Ing. Juraj Laco (redaktor) 

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor) 

Ing. Marián Hojdan(redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor – 

odborný garant pre strelectvo) 

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor – 

odborný garant pre kynológiu) 

REGISTRÁCIA: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, 

lesníctvo sa ocitlo v neľahkej spoločensko-ekonomickej situácii. Žijeme v dobe, keď sa odbornosť 

a dlhoročné skúsenosti potláčajú a do popredia sa dostáva názor laickej verejnosti, 

ktorý je v mnohých prípadoch populistický, naivný a účelový. Aj v tomto prípade platí, že 

očierniť, znevážiť a pošpiniť klamlivými informáciami je omnoho jednoduchšie, ako následne 

obhájiť a vyvrátiť tieto klamlivé informácie odbornými argumentmi a výsledkami. Žijeme 

v dobe internetu a sociálnych sietí, čo samozrejme mnohých oblastiach uľahčuje ľudom život, 

zjednodušuje získavanie nových poznatkov a rozširuje obzory. Na druhej strane je to cesta, 

ako ovplyvňovať názor spoločnosti v rôznych oblastiach šírením neprávd a hoaxov. Filtrovať 

a zorientovať sa v záplave toľkých informácii nie je jednoduché. Ja len dúfam, že vo väčšine 

prípadov, ktoré túto spoločnosť rozdeľujú, zvíťazí zdravý rozum. Jednou z tých oblastí je 

aj starostlivosť o les a prírodu. Verím, že spoločnosť pochopí význam a potrebu starostlivosti 

o les spôsobom cieleného trvale udržateľného lesného hospodárenia a rovnako aj v oblasti 

poľovníctva reguláciou stavov zveri a nie nezmyslenou a demagogickou ochranou lesa a zveri 

ničnerobením a ponechaním na samovývoj a samoreguláciu. Žijeme v kultúrnej krajine, kde 

človek priamo alebo nepriamo zasahuje do všetkých ekosystémov a preto je dôležité sa o tieto 

ekosystémy starať. 

Druhou ťažkou skúškou pre celú spoločnosť je súčasná situácia s rozšírením COVID-u 19, 

ktorá sa dotýka každého z nás, či už v pracovnej alebo súkromnej sfére. Ovplyvňuje fungovanie 

každého bez rozdielu. Rôzne obmedzenia, karantény a nariadenia, ktoré sa na nás valia 

z každej strany a každý deň, vyvolávajú v spoločnosti nával emócií, väčšinou negatívnych. Aj 

toto nám, žiaľ, priniesol život a musíme s tým bojovať. 

Ja som optimista. Verím, že sa nakoniec všetko v dobré obráti – ako v rozprávke, aj keď život 

je o niečom inom. Želám si, aby sme túto zložitú dobu spoločnými silami prežili v zdraví, 

aby sme sa čoskoro stretávali bez obmedzení a rúško na tvári vymenili za úsmev. 

• Ing. Jozef Bittara 

Foto na titulnej strane: Ing. Bittara, OZ Malacky 

2 VOJENSKÉ LESY 2/2020

OBSAH 

LESNÍCTVO 

KYNOLÓGIA 

SPOLOČENSKÁ 

RUBRIKA 

Vláda vyhlásila „bezzásahové“ územie 

Vihorlat ako súčasti svetového prírodného 

dedičstva UNESCO ........................4 

Návšteva ministrov v Malackách ............6 

Predstavujeme vám chránené územia II. .....7 

Prestavba prístupovej komunikácie 

Strelnica na SL Pliešovce ...................10 

Rekonštrukcia prístupovej komunikácie 

Bratislavská ..............................11 

Lom Turecký vrch ........................12 

Ochrana napadnutého jaseňa a javora 

v Šenkviciach .............................13 

POĽOVNÍCTVO 

A RYBÁRSTVO 

Jazvečík s novým štandardom .............18 

AKTUALITY ....................19 

STRELECTVO 

Guľovnica Strasser RS Solo 

Evolution Thumb-hole stock ...............20 

HISTÓRIA 

Mirko Čongrády - náš Steve Jobs ...........24 

Jubilant Miroslav Naščák z Tichého Potoka. 25 

Jeden z nás - Jaroslav Trn ..................25 

Ľubomír Gancarčík je u nás 40 rokov .......25 

Eduard Kriššák oslavuje 55 ................25 

Jubilant zo zelenou krvou Michal Kester ....26 

Marián Pisarčík má šesťdesiatku. . . . . . . . . . .26 

Jeden z nás – Ľubomír Pisarčík. . . . . . . . . . . . .26 

Eduard Plučinský pracuje 30 rokov vo 

Vojenských lesoch ........................27 

Jeden z nás – Ján Ščavnický ...............27 

Lesnícke dni 2020 .........................28 

COVID 19 - druhá vlna ...................29 

Jelenia ruja ...............................14 

Africký mor ošípaných hrozí stále viac .....16 

Poslední zo starých Valaškoviec ............22 

VOJENSKÉ LESY 2/2020 

3

LESNÍCTVO 

VLÁDA VYHLÁSILA 

„BEZZÁSAHOVÉ“ ÚZEMIE 

VIHORLAT AKO SÚČASTI 

SVETOVÉHO PRÍRODNÉHO 

DEDIČSTVA UNESCO 

Kyjovský prales 

Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 237 z 19. augusta 2020 bola vyhlásená prírodná 

rezervácia Vihorlatský prales a jej ochranné pásmo. Ukončil sa tak proces vyhlasovania 

a vymedzenia hraníc územia lokality Vihorlat ako súčasti svetového prírodného dedičstva 

UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a jej 

nárazníkovej zóny. 

Vyhlásenie Prírodnej rezervácie Vihorlatský 

prales a jej ochranného pásma súčasne znamená 

aj určenie „bezzásahovej“ lokality a zabezpečenie 

ochrany celého územia v rámci 

Názov 

komponentu 

Výmera 

jadrovej 

zóny A (ha) 

navrhovanej úpravy hraníc komponentu Vihorlat 

ako lokality svetového dedičstva a jej 

nárazníkovej zóny. Účelom vyhlásenia prírodnej 

rezervácie a jej ochranného pásma 

Výmera 

nárazníkovej 

zóny B1 (ha) 

Výmera širšej 

nárazníkovej 

zóny B2 (ha) 

Výmera 

spolu (ha) 

Vihorlat 396,33 159,66 0 555,99 

Kyjovský prales 289,34 104,44 0 393,78 

Lokalita spolu 685,67 264,10 0 949,77 

Tab. č. 1- Prehľad výmer lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO na 

lesných pozemkoch v správe VLM SR š.p., OZ Kamenica n/Cir. (návrh) 

Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia 

lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir., 

hojdan@vlm.sk, 

foto: Archív OZ Kamenica nad CIr. 

bolo zabezpečiť ochranu prirodzených procesov, 

umožniť prirodzený vývoj prírodných 

spoločenstiev nachádzajúcich sa na jej území 

a zabezpečiť priaznivý stav predmetu ochrany 

prírodnej rezervácie. 

OCHRANA 

A OBMEDZENIA 

Prírodná rezervácia sa nachádza v okresoch 

Humenné (vo Vojenskom obvode Valaškovce), 

Snina, Michalovce a Sobrance. 

Celková výmera prírodnej rezervácie 

je 2160,54 ha. Celé územie PR Vihorlatský 

prales a jej ochranné pásmo vláda vyhlásila 

za územie medzinárodného významu pod- 


LESNÍCTVO 

Generálny riaditeľ VLM SR, š.p. pri prezentácii podniku 

Úvodné privítanie účastníkov misie na pôde VLM SR, š.p., OZ Kamenica n/Cir. 

ľa § 28 b zákona. Boli vyhlásené zóny A a B 

prírodnej rezervácie a ochranné pásmo 

PR. Zóna A má výmeru1574,52 ha a platí 

v nej piaty stupeň ochrany podľa § 16 zákona. 

Zóna B má výmeru 586,01 ha a platí 

v nej štvrtý stupeň ochrany podľa § 15 zákona. 

V zóne B nie je možné umiestňovať stavby 

a zariadenia okrem tabúľ označujúcich 

prírodnú rezerváciu a jej ochranné pásmo, 

stanovíšť náučného chodníka, sanitárnych 

zariadení a odpočívadiel pre turistov a zariadení 

týkajúcich sa údržby a rekonštrukcie 

existujúcich stavieb. Výrub je možný výlučne 

jednotlivým výberom a so súhlasom organizácie 

ochrany prírody a krajiny. Ochranné 

pásmo má výmeru 246,12 hektára a platí 

v ňom tretí stupeň ochrany podľa § 14 zákona. 

ĎALŠÍ KANDIDÁTI 

PRE UNESCO 

Slovensko vo februári tohto roku požiadalo 

o zmenu hraníc lokalít zapísaných v UNE- 

SCO podaním renominačného projektu. Súčasťou 

podaného projektu je aj návrh nových 

lokalít svetového dedičstva na Slovensku (Kyjovský 

prales a Udava). V polovici septembra 

preto NP Poloniny, CHKO Vihorlat a CHKO 

Východné Karpaty navštívila švédska expertka 

Medzinárodnej únie na ochranu prírody 

(IUCN) Ulrika Aberg a Hanns Kirchmeir 

z rakúskeho Inštitútu pre ekológiu. V sprievode 

zástupcov dotknutých inštitúcií si prišli 

pozrieť aj lokality Kyjovský a Vihorlatský prales 

na lesných pozemkoch v správe VLM SR 

š.p., OZ Kamenica n/Cirochou, navrhnuté na 

zápis do zoznamu UNESCO. Expertka IUCN 

následne do konca apríla 2021 vypracuje hodnotiacu 

správu, ktorú predloží na UNESCO. 

To na základe hodnotiacej správy rozhodne, 

či bukové lesy a pralesy zapíše do zoznamu 

svetového kultúrneho a prírodného dedičstva 

UNESCO v novej podobe. V prípade 

kladného vyhodnotenia renominačného projektu 

budú do zoznamu UNESCO zapísané aj 

lokality Kyjovský a Vihorlatský prales na lesných 

pozemkoch o celkovej výmere 949,77 ha 

v správe VLM SR š.p., OZ Kamenica n/Cir. 

(tab. č. 1) 

Kyjovský prales 

Účastníci misie v teréne 


5

LESNÍCTVO 

Generálny riaditeľ VLM SR, š.p. Ing. Ján Jurica spolu s ministrom obrany SR 

Jaroslavom Naďom a ministrom životného prostredia Jánom Budajom 

NÁVŠTEVA MINISTROV 

V MALACKÁCH 

Vo Vojenských lesoch a majetkoch SR, š.p., na odštepnom závode v Malackách, nás 16. 

júla navštívili dvaja ministri. Minister obrany Jaroslav Naď a minister životného prostredia 

Ján Budaj predstavili pilotný projekt bioochrany proti lykožrútovi a zároveň projekt 

protipovodňových opatrení. 

Ing. Matúš Fekete, vedúci 

lesnej správy Riadok (text, 

foto: autor, MO SR) 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. chcú zrekonštruovať 

takmer storočné rybníky na tokoch 

Malina a Balážov potok vo Vojenskom obvode 

Záhorie. Cieľ projektov je ochrana obyvateľov 

Malaciek, majetku podniku a občanov 

pred povodňami. Žiadosti o poskytnutie 

nenávratného finančného príspevku z operačného 

programu Kvalita životného prostredia 

na realizáciu opráv v súčasnosti posudzuje 

Ministerstvo životného prostredia SR. 

„Miestne rybníky odkúpil štát spolu s územím 

ešte v roku 1928 od grófa Pálffyho. 

Tomu prirodzene zodpovedá aj ich stav. 

V súčasnosti sme nútení ich buď opraviť, alebo 

vypustiť, čo by malo negatívny vplyv na 

ekosystém tohto chráneného územia. Okrem 

toho by však bez ich rekonštrukcie v prípade 

prívalových dažďov mohlo dôjsť k ohrozeniu 

obyvateľov a majetku v odhadovanej výške 

až 12 miliónov eur,“ povedal po obhliadke 

stavu rybníkov minister obrany Jaroslav 

Naď. 

„Tieto rybníky majú vodozádržnú funkciu 

a ministerstvo podporou ich záchrany 

udrží vzácne prírodné prostredie súvisiace 

s ochrannou pred povodňami,“ zdôraznil 

minister životného prostredia Ján Budaj. 

„Toto územie považujeme za veľmi cenné, 

avšak z našich vlastných zdrojov by bolo 

možné financovať len odstránenie havarijného 

stavu. Preto bolo našou snahou nájsť 

komplexné systémové riešenie, ktorého výsledkom 

by bola jeho dlhodobá udržateľnosť. 

V prípade schválenia projektu by teda 

došlo nielen k oprave hrádzí, ale aj k zachovaniu 

rybníkov a ochrane zdravia a majetku 

obyvateľov a štátu,“ dodal generálny riaditeľ 

štátneho podniku Vojenské lesy a majetky 

Ing. Ján Jurica. Doplnil tiež, že výrazným 

benefitom by bola tiež realizácia takzvaných 

zelených opatrení – lagún pre obojživelníky 

a ostrovov pre hniezdenie vodného vtáctva, 

čím by sa udržal tento cenný ekosystém a výrazne 

by sa zvýšila jeho biodiverzita. 

RNDr. Bruno Gabel, CSc. prezentuje produkt SIRIUS AG 

Aplikácia produktu SIRIUS AG prírodného bio insekticídu 


LESNÍCTVO 

PREDSTAVUJEME VÁM 

CHRÁNENÉ ÚZEMIA II. 

Pokračujeme v predstavovaní chránených 

území v rámci Odštepného závodu Kamenica 

nad Cirochou. V prvej časti tejto rubriky sme 

Vám predstavili veľkoplošné chránené územie 

„Chránená krajinná oblasť (CHKO) Vihorlat“ 

a maloplošné chránené územie „Národnú 

prírodnú rezerváciu (NPR) Vihorlat“. 

Ing. Anton Bodnár (text, 

foto: Ing. Dušan Staško, Ján 

Brezáni, Ing. Anton Bodnár, 

stránky CHKO Vihorlat) 

Názov Rok vyhlásenia Stupeň ochrany Výmera (ha) 

MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA 

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /NPR/ 

MOTROGOŇ 1980 5 60,63 

POSTÁVKA 1980 5 25,91 

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /PR/ 

ĎUROVÁ MLÁKA 1980 4 2,137 

Z tohto terminologického členenia čitatelia už 

iste pochopili, že v rámci ochrany významných 

prírodných lokalít sa uplatňuje princíp 

z veľkého celku do menšieho. CHKO Vihorlat 

teda tvorí v tejto štruktúre väčší územný 

rámec, v rámci ktorého sa postupom času vytvorila 

sieť maloplošných chránených území – 

Národné prírodné rezervácie (NPR), Prírodné 

rezervácie (PR) a Prírodné pamiatky (PP). 

V tabuľke sú uvedené chránené územia, ktorým 

sa budeme v tomto článku venovať. 

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ 

REZERVÁCIE MOTROGOŇ 

A POSTÁVKA, 

PRÍRODNÁ REZERVÁCIA 

ĎUROVÁ MLÁKA 

Vrch Motrogoň s nadmorskou výškou 

1018 metrov je to po Vihorlate (1076 m) 

druhý najvyšší na území Odštepného závodu 

Kamenica nad Cirochou. Nachádza sa v jeho 

severovýchodnej časti. Vihorlat je vzdialený 

vzdušnou čiarou smerom na juhozápad vyše 

štyroch kilometrov. Najbližšia obec Zemplínske 

Hámre leží severne v približne rovnakej 

vzdialenosti. Na prudko sa zvažujúcich severných 

svahoch vrcholu je Národná prírodná 

rezervácia rovnomenného názvu Motrogoň. 

Má plochu 60,63 ha a bola vyhlásená v roku 

1980. 

Geológovia a vulkanológovia zaraďujú územie 

Vihorlatu k najmladším pohoriam Slovenska, 

ale zároveň ho charakterizujú vzhľadom 

na jeho vek ako značne deštruované. Pôvodne 

vyššie vrchy sa vplyvom erózie a častých rozsiahlych 

zosuvov postupne zmenšovali. Značná 

časť lesných porastov na území OZ Kamenica 

nad Cirochou plní úlohu ochranných lesov. 

V lokalite CHKO Motrogoň sú sutinové svahy 

porastené prevažne bukom ako hlavnou drevinou. 

Hojne tam rastie aj javor horský, brest 

horský a jaseň štíhly. V lesníckej terminológii 

hovoríme o porastoch bukovej a jaseňovej 

javoriny. Sú to skupiny lesných typov s latinskými 

názvami Fageto – Aceretum a Fraxineto 

– Aceretum. Podklad sutinových svahov 

tvoria najmä andezity. Sutiny z drobnejšieho 

materiálu sú pomerne súvisle zakryté listnatým 

odpadom a humusom. Ak by sa tieto svahové 

porasty vyrúbali, nastalo by vyplavenie 

humusu a jemnozeme z pôdneho zvršku a plochy 

by sa mohli premeniť na takmer nezalesniteľné 

kamenné moria, na ktorých korene sadeníc 

nie sú schopné prerásť k priaznivejšiemu 

podložiu. 

Zachovanie týchto prirodzených až prírodných 

lesných spoločenstiev ako významný 

pôdoochranný činiteľ je hlavným predmetom 

ochrany v NPR Motrogoň. 

Lesné porasty sú v piatom vegetačnom stupni. 

Nižšie priemerné teploty a relatívny dostatok 

zrážok a vlahy v týchto polohách vytvárajú 

dobré podmienky pre tvorbu humusu a lesná 

pôda má dostatočný podiel dusíka. To spôsobuje, 

že sú tam dominantné nitrofilné druhy 

rastlín ako mesačnica trváca, bažanka trváca 

a vzácna skopólia kranská. 

NPR Motrogoň a ostatné uvedené ochranársky 

významné lokality sme zaradili do jedného 

bloku, nakoľko ich geografický spája aj 

fenomén vzniku a vývoja jazier a rašelinísk 

Skopólia kranská 

vo Vihorlate. Nejde o jazerá, aké poznáme napríklad 

z Tatier alebo iných pohorí Slovenska. 

Sú ukryté v týchto lesných porastoch a ani 

mnohí obyvatelia regiónu nevedia presne o ich 

lokalizácií. Žijú, a niektoré bohužiaľ aj „dožívajú“, 

skryto a tajomne. 

Bažanka trváca 

’Mesačnica trváca 


7

LESNÍCTVO 

Jazero Kotlík 

Mlok karpatský 

Hadivka obyčajná 

Jazierka sa vytvárali v terénnych zníženinách, 

údoliach a nádržiach vzniknutých 

prehradením z materiálu pri zosuvoch. Andezitový 

materiál pohoria neobsahuje veľa zemitých 

častíc, čo spôsobuje rýchle vsakovanie 

vody do lesného podložia. Vzniknuté jazierka 

preto neboli a ani teraz nie sú veľmi hlboké 

a ich hladina je nestabilná. 

Pod vrcholom Motrogoňu vo výške 850 

metrov je najvyššie položené jazero Vihorlatských 

vrchov Kotlík. Má plochu 1,03 ha a hĺbka 

kolíše v závislosti od vodných pomerov od 

pol metra do dvoch metrov. 

Zo živočíchov žijúcich v jazere je hodno spomenúť 

mloka karpatského. Je to obojživelník 

z čeľade salamandrovitých. Tento druh mloka 

je karpatským endemitom. Z hľadiska ochrany 

ako vzácneho živočíšneho druhu má stupeň 

ohrozenia „zraniteľný“. Ohrozuje ho strata prirodzeného 

životného prostredia – biotopu. Dorastá 

do dĺžky 10 cm. Farebne je veľmi variabilný. 

Po bokoch chrbta má kožné lišty. Samcom 

sa v období párenia vyvinie na chvoste plutvový 

lem zakončený nitkovitým výbežkom. 

Na brehoch jazierka rastie hadivka obyčajná, 

nazývaná aj hadí jazyk. Patrí do čeľade 

papraďovitých, ale vzhľadom paprade nepripomína. 

Z trvalého podzemku obvykle vyrastá 

jeden list s dvoma časťami. Sterilný list je vajcovitý. 

Nevetvená výtrusná časť je zakončená 

dvojradovým klasom bočne zrastených výtrusníc. 

Hadí jazyk nachádza využitie aj v lekárstve 

pre svoje antiseptické a styptické účinky 

(zastavovanie krvácania). Hadivka je chránená 

a zber v prírode zakázaný. Kolísanie hladín 

jazierok v kombinácii s úplnou neprítomnosťou 

vody v určitých obdobiach ich vývoja 

spôsobovalo u niektorých z nich začiatok ich 

prechodu do iných ekosystémov. Jazierka sa 

postupne menia na rašeliniská. Nad jazerom 

Kotlík severným smerom je takýmto rašeliniskom 

Hypkania s výmerou 2,3 ha, v nadmorskej 

výške 820 m. Pôvodne malo jazierko 

hĺbku 10,8 metra. Zdrojom zamokrenia je vodný 

prameň na juhozápadnom okraji. Cez rašelinisko 

preteká meandrujúci potôčik. Z rastlinných 

spoločenstiev prevláda bezkolenec 

belasý a dekoratívny páperník pošvatý, ktorý 

je chránený zákonom. 

Ak sa z NPR Motrogoň presunieme severným 

smerom, prídeme do NPR Postávka (pozri 

situáciu na lesníckej mape). 

Toto chránené územie sa nachádza na južných 

svahoch rovnomenného vrchu s nadmorskou 

výškou 740,5 metra. Postávka má rozlohu 

25,91 ha a bola vyhlásená v roku 1980. Na 

tomto území sú dva hlavné predmety ochrany. 

Podobne ako v NPR Motrogoň sú to porasty 

bukovej javoriny. Ochranársky cennou 

zložkou sú však najmä jedinečné slatinné 

a vrchoviskové rašelinové rastlinné spoločenstvá. 

Je tam rašelinisko Postávka s výmerou 

1,59 ha. Ide o vývojovo najstaršie jazero a podľa 

ochranárov najcennejšie vo Vihorlate. Dobre 

dokumentuje proces zániku jazier v týchto 

polohách Jeho pôvodná hĺbka bola pritom 21 

metrov. Na rašelinisku rastie množstvo chránených 

druhov rastlín, z ktorých sú najcennejšie 

rosička okrúhlolistá, vachta trojlistá, 

plavúnec zaplavovaný, niekoľko druhov orchideí 

a dekoratívny páperník pošvatý, ktorý je 

chránený zákonom. 

Najmenším maloplošným chráneným územím 

v tejto oblasti Odštepného závodu Kamenica 

nad Cirochou je Prírodná rezervácia 

(PR) Ďurová mláka s rozlohou 2,137 ha. 

V lokalite sa nachádza najmenšie a zároveň aj 

najmladšie rašelinisko vo Vihorlate s výmerou 

0,27 ha. Vstavačovec Rutheov, ktorý tam 


LESNÍCTVO 

Lesnícka mapa 

PR ĎUROVÁ MLÁKA 

NPR Postávka 

Jazero Kolík 

Rašelinisko Hypkania 

NPR MOTROGOŇ 

Vstavačovec Rutheov 

Bezkolenec belasý 

Rašelinisko Postávka s porastom Páperníka pošvatého 

Rosička okrúhlolistá 

Plavúnec zaplavovaný 

rastie, je jedinečný tým, že je to jediná známa 

lokalita nielen vo Vihorlatských lesoch, ale 

celkovo na Slovensku. 

Opísané chránené lokality majú najvyššie 

stupne ochrany prírody - 4. a 5. stupeň. Treba 

však upozorniť na jednu zvláštnosť. Aby 

sa niektoré vzácne spoločenstva na rašeliniskách 

zachovali, je aj napriek najvyšším stupňom 

ochrany potrebný zásah človeka. Už sme 

uviedli, že nestabilné podložia jazierok a rašelinísk 

a úbytok zrážok spôsobujú pokles ich 

hladín. Ďalším nepriaznivým súvisiacim faktorom 

je to, že rašeliniská následne zarastajú 

bujnou vegetáciou s prevahou bezkolenca belasého 

a náletovými drevinami. 

Táto nežiaduca vegetácia odčerpáva vodu. 

Dochádza k zmenšovaniu plochy a hrúbky 

rašelinísk. Zároveň sa strácajú vzácne sprievodné 

spoločenstvá a druhy ako rosička 

okruholistá a plavúnec zaplavovaný. CHKO 

Vihorlat preto vykonáva manažmentové opatrenia 

súvisiace s odstraňovaním nežiaducej 

vegetácie z územia rašelinísk s jasným cieľom 

zachovať rašeliniská ako jedinečný prírodný 

prvok vo Vihorlate. 

pokračovanie v budúcom čísle 


9

LESNÍCTVO 

PRESTAVBA PRÍSTUPOVEJ 

KOMUNIKÁCIE STRELNICA 

NA SL PLIEŠOVCE 

Tak ako vlani, aj tohto roku sme na SL Pliešovce, 

stredisko Sklené, pokračovali s rekonštrukciou 

existujúcej lesnej dopravnej 

siete. Na rok 2020 bola naplánovaná prestavba 

prístupovej komunikácie Strelnica. 

Ing. Ján Kaplán, technik 

SL Pliešovce 

Pre plánovanú prestavbu sme podali žiadosť 

o dotáciu na MO SR s účelom „úhrady 

nákladov na akcie a činnosti na dosiahnutie 

a udržanie ekologickej stability a priaznivého 

stavu životného prostredia v lesoch v obhospodarovaní 

VLM SR, š. p., Správa lesov 

Pliešovce podľa § 2 písm. m) bod. 9 zákona 

č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti 

Ministerstva obrany Slovenskej republiky 

v z. n. p.“. 

Podkladom pre spracovanie návrhu bola 

prehliadka predmetnej cesty v teréne so zameraním 

na posúdenie parametrov jej smerového 

a výškového vedenia, spevnenia a stavu 

jej odvodnenia, identifikáciu miest na 

osadenie priepustov a tiež na doplnenie výhybní, 

lesných skladov a výjazdov. 

Z obhliadky vyplynulo, že na ceste sa nachádzajú 

protismerné oblúky bez medzipriamok, 

cesta je spevnená vrstvou kameniva 

hrúbky 100 – 200 mm, nie je na nej vybudované 

žiadne priečne ani pozdĺžne odvodnenie, 

miestami je ťažko zjazdná a dopravnú 

funkciu plní len čiastočne. 

Na základe týchto zistení sme sa rozhodli 

riešiť nedostatky cesty jej prestavbou. Zahŕňa 

úpravu smerového a výškového vedenia 

pôvodný stav cesty 

cesty, dobudovanie pozdĺžneho odvodnenia 

a rúrových priepustov, dobudovanie vozovky 

a spevnenie lesných skladov, výhybní a výjazdov. 

Prestavbou cesty sa vytvoria predpoklady 

na efektívny výkon lesnej výroby, 

najmä v procese dopravy dreva, lesoochranárskej 

služby a preventívnej protipožiarnej 

ochrany lesných porastov. 

Po presune stavebnej techniky (buldozér, 

gréder, valec a autá na odvoz zeminy a dovoz 

kameniva) zo sesterských odštepných závodov 

sa 3. augusta začali stavebné práce. Všetky 

sa teda realizovali výhradne našou vlastnou 

technikou. Na vrchné vrstvy vozovky 

sme použili kamenivo z vlastného lomu na 

stredisku Sklené, ktorého prevádzka sa začala 

v roku 2019. 

Trasa cesty sa začína v nadmorskej výške 

666 metrov nad morom a končí v nadmorskej 

výške 698 m n. m., celková dĺžka ja 

cesta po prestavbe 

642 metrov. Voľná šírka cesty je štyri metre, 

z toho je vozovka tri metre s rozšíreniami 

v smerových oblúkoch pre návrhový rázvor 

náprav deväť metrov a zemnými krajnicami 

šírky pol metra po obidvoch stranách. 

Stavba sa začala zemnými prácami pre vybudovanie 

cestného telesa a výkopom rýh na 

osadenie troch rúrových priepustov, nasledovalo 

ich samotné osadenie, vybudovanie 

vrstiev vozovky z kameniva, zriadenie zemných 

krajníc a osadenie 11 odrážok z použitých 

zvodidiel. Práce načas prerušilo nepriaznivé 

počasie, keď sa technika nemohla 

presúvať po stavenisku. Stavba bola oficiálne 

ukončená 21. septembra. Veríme, že po následnej 

kolaudácii nám bude zrekonštruovaná 

cesta dlho slúžiť na účely, na ktoré bola 

určená. 


LESNÍCTVO 

REKONŠTRUKCIA 

PRÍSTUPOVEJ KOMUNIKÁCIE 

BRATISLAVSKÁ 

V auguste 2020 sa začala rekonštrukcia 

cesty Bratislavská. Oprava bola naplánovaná 

už od roku 2016. Stará Bratislavská 

cesta spája hájovňu Nová Kopča pri diaľnici 

D2 so štátnou cestou II/503 Malacky 

– Pernek naprieč lesným celkom Bažantnica. 

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS 

Jablonové, OZ Malacky 

Celková dĺžka rekonštrukcie cesty je 5918 

metrov. V roku 2020 zrekonštruujeme trojkilometrový 

úsek. Práce zabezpečujeme 

vlastnými pracovníkmi a mechanizmami 

(buldozér CAT, MAN TGS – UDS, CAT 

432 F, autogreder, MAN TGA 6 S3, dve Tatry 

815, valec CAT, Kamaz z OZ Kamenica 

nad Cirochou a OZ Malacky), kameň máme 

z novo otvoreného vlastného lomu „Turecký 

Vrch“. 

Cesta bude mať po rekonštrukcii parametre 

zodpovedajúce triede a kategórii 2L. 

Celková šírka cesty bude 4,5 m a šírka vozovky 

3,5 m, krajnice 2 x 0,5 m + 0,25, navrhovaná 

rýchlosť je 30 km/hod. Na celej 

ceste bude 14 rúrových priepustov, ktoré 

budú na oboch stranách ukončené kamennými 

čelami, 5 hospodárskych prejazdov, 

15 križovatiek a odvodňovacie rigoly, ktoré 

slúžia na priame vsakovanie pritekajúcich 

vôd. Pri rekonštrukcii sa použije jestvujúce 

spevnenie súčasnej komunikácie v hrúbke 

150 – 200 mm. Na jestvujúci povrch spevnenej 

komunikácie sa zriadia nové tri vrstvy: 

podklad vozovky je štrkodrva fr. 32- 

63 mm, hrúbka 200 mm, vozovka štrkodrva 

fr. 0-32 mm, hrúbka 80 mm a obrusná vrstva 

štrkodrva fr. 0-4 mm, hrúbka 20 mm so 

zakalením. 

Pred vlastnou rekonštrukciou prístupovej 

komunikácie sa existujúci povrch spevnenej 

cesty očistí od prípadných nečistôt a povrchová 

časť kameniva sa rozruší, aby sa mohla 

zrealizovať nová podkladová vrstva, ktorá 

sa následne zavalcuje. 

Z dôvodu rekonštrukcie cesty bolo nutné 

vykonať mimoriadnu ťažbu na rozšírenie 

jestvujúcej komunikácie v 24 JPRL, s celkovou 

výmerou 11 051 m 2 a 352 m 3 , povolenú 

ÚLH a P MO SR. 

Náklady na rekonštrukciu cesty budú 

hradené z dotácií MO SR na ekologické projekty 

2020. 


11

LESNÍCTVO 

LOM TURECKÝ 

VRCH 

spodné vrstvy na PK Bratislavská z nášho kameňa 

Prevažná časť nášho odštepného závodu Malacky sa nachádza na území Záhorskej nížiny, 

popretkávanej množstvom lesných ciest a chodníkov, od prašných až po asfaltové. 

Najmä pri nespevnených alebo len pomiestne spevnených lesných cestách je nutné robiť 

vzhľadom na špecifické podložie ich pravidelnú údržbu. Pomôže nám pri nej vápenec 

z vlastného lomu. 

Na vrchole dún sa tvoria neprejazdné pieskové 

úseky a naopak v depresiách medzi dunami 

vznikajú mokré a rozbahnené úseky, ťažko 

prejazdné aj pre nákladné vozidlá. Na účely 

pravidelnej údržby je z finančného aj ekologického 

hľadiska najlepší materiál prírodný 

kameň. Vzhľadom na jeho neustálu potrebu 

pre údržbu aj rozsiahlejšie rekonštrukcie ciest 

a v neposlednom rade aj z finančných dôvodov 

sa vedenie štátneho podniku a odštepného závodu 

Malacky rozhodlo v roku 2018 pracovať 

na otvorení vlastného kameňolomu na pozemkoch 

v správe našej organizácie. 

CESTA K OTVORENIU 

LOMU 

Do úvahy prichádzali len lokality vo VVP 

Turecký vrch v Malých Karpatoch. Zamestnanci 

LS Jablonové vytypovali viaceré lokality 

s prihliadnutím na terénne podmienky, 

dostupnosť a aj možné kolízie s výcvikom 

Ing. Richard Hájek, samostatný 

odborný referent, OZ 

Malacky (text, foto) 

vojsk armády SR. Nakoniec sme zvolili lokalitu 

Turecký vrch, pôvodná JPRL 128 A00, LC 

Jablonové, ktorá je priamo dostupná po asfaltovej 

ceste a väčšiu časť roka nie je obmedzená 

výcvikom vojsk. Ide o lokalitu so zásobami 

vápenca. Po odsúhlasení zámeru otvoriť 

lom v tejto lokalite vedením š.p. sme pristúpili 

k fáze projektovej prípravy a vybavovaniu 

všetkých potrebných súhlasov a povolení. 

V októbri 2018 bol vypracovaný Plán využitia 

ložiska vápenca v lome Turecký Vrch, základný 

dokument pre nový lom. Lom sa rozkladá 

na pozemkoch v katastrálnom území Turecký 

vrch, obec Záhorie, okres Malacky, s celkovou 

výmerou 22 176 m 2 . Dotknuté pozemky bolo 

potrebné najskôr vyňať z plnenia funkcií lesa 

cestou MOSR – Úradu lesného hospodárstva 

a poľovníctva. Následne po získaní potrebných 

stanovísk nám v septembri 2018 vydal Vojenský 

stavebný úrad MOSR Rozhodnutie o využívaní 

územia (územné rozhodnutie). Po 

predložení územného rozhodnutia a ďalších 

potrebných dokumentov nám Obvodný banský 

úrad v Bratislave vydal 4. apríla 2019 Rozhodnutie 

o povolení dobývania ložiska nevyhradeného 

nerastu – vápenca v k. ú. Turecký 

vrch. Povolenie platí do konca roka 2023. 

STAVIAME S NAŠÍM 

VÁPENCOM 

V minulom roku sme buldozérom odstránili 

vrchnú vrstvu zeminy, ktorá bude 

po skončení ťažby slúžiť na rekultiváciu celého 

lomu. Vápenec je charakteristický nepravidelnou 

prímesou zeminy, preto sme očakávali, 

akú veľkú prímes bude obsahovať ten 

náš. V júni 2020 sme začali prípravy na odstrel 

a následnú ťažbu v lome. Geodeticky sme 

vytýčili a v teréne pevne stabilizovali hranice 

lomu a zároveň sme dali vytýčiť miesto 

odstrelu v zmysle schváleného plánu využitia 

ložiska. Na prelome mesiacov júl a august 

sme urobili tri malé odstrely. Výbušniny sme 

vkladali do predvŕtaných dier v hĺbke dva až 

štyri metre podľa reliéfu a sklonu terénu. Od- 

Vrtná súprava pri hĺbení dier pre výbušniny Plocha pripravená na odstrel Plocha po odstrele 


LESNÍCTVO 

Drvenie vrchnej vrstvy s prímesou zeminy 

OCHRANA 

NAPADNUTÉHO 

JASEŇA 

A JAVORA 

V ŠENKVICIACH 

Nadrvená čistá frakcia 

Na LC Jablonové, časť Šenkvice, postupne odumiera jaseň štíhly a javor horský. 

Z tohto dôvodu sme v lokalite začali s projektom posilnenia prirodzenej obrany drevín 

prostredníctvom NDM látky (Natural defence messengers). 

V lome po vyťažení kameňa 

strelená hornina (kameň) sa následne drvila 

a triedila na požadované frakcie. Vo vrchných 

vrstvách bola značná prímes zeminy, ale 

tá sa našťastie smerom hlbšie výrazne znižovala. 

Nadrvené frakcie sa triedili a uskladňovali 

priamo v lome na pripravených plochách. 

Po ukončení drvenia kameniva sme začali so 

stavebnými prácami na Prístupovej komunikácii 

Bratislavská na LC Bažantnica, pri ktorých 

sa využíva kameň z Lomu Turecký Vrch. 

Kameň z lomu budeme aj do budúcna využívať 

na opravy a údržby lesných ciest na našom 

OZ Malacky. 

Aplikácia NDM látky 

Vytypovali sme desať stromov javora horského 

a rovnako desať stromov jaseňa 

štíhleho, ktoré sú v teréne označené (javory 

od 1 po 10, jasene od 1 po 10). Javory 

a jasene označené od 1 po 5 majú znaky 

chradnutia, od 6 po 10 sú zdravé. Ku 

každému jedincovi budú pridelené GPS 

súradnice na presnú lokalizáciu jedincov. 

K drevinám so znakmi chradnutia budeme 

v intervale 7 až 10 dní aplikovať NDM 

látku chrbtovým postrekovačom ku koreňovým 

systémom. Ku každému jedincovi 

sa aplikuje 10 litrov roztoku v pomere 

1:100. Pred aplikáciou sme porasty odfotografovali 

pomocou dronov s multispektrálnou 

kamerou. Na základe vyhodnotenia 

snímok pred a po aplikácii by sa malo 

zistiť, akým spôsobom a v akom rozsahu 

NDM látky pomáhajú drevinám. 

Ing. Patrik Kuriš, technik 

LS Jablonové 

Odvoz kameniva 


13

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

Boli to traja starší poľovníci. Jelene začali 

obsadzovať svoje každoročné rujoviská 

a ohlasovali sa hlasným ručaním. Teplota 

vzduchu bola vyššia, ako by sme chceli, 

preto ich bolo počuť až pri zotmení. Večerné 

vychádzky tak boli o veľkej náhode. Ranné 

boli lepšie, jelene veľmi pekne ručali pri jeleniciach. 

Začiatok ruje sa odohrával v mladých 

nízkych a hustých borovicových porastoch, 

kde bola viditeľnosť a priblíženie sa 

k jeleňovi veľmi ťažké. Jelene sa nám občas 

ukázali na pár sekúnd na linkách alebo cestách 

medzi mladinami. Na tretej vychádzke 

sa podarilo uloviť jednému z hostí pekného 

staršieho jeleňa tretej vekovej triedy. 

Žiaľ, bol jediný, ktorého rakúski hostia ulovili. 

Vystriedala ich päťčlenná skupina hostí 

z Čiech, ktorá už bola u nás poľovať aj minulú 

sezónu. Dorazili sedemnásteho septembra. 

Prvá vychádzka znamenala pre všetkých 

JELENIA RUJA 

JELENIA RUJA 

V SPOLOČNOM 

POĽOVNOM 

REVÍRI JAVORINA 

Ľubomír Babic, referent OLV 

OZ Kežmarok (text, foto) 

V spoločnom poľovnom revíri Javorina sa 

jelenia ruja rozbieha priemerne okolo 15. 

septembra. Posledné roky vplyvom teplejších 

nocí a dní zver vychádzala z lesa pred 

súmrakom a ráno zachádzala veľmi skoro. 

Napriek týmto vplyvom bola opätovne ruja 

úspešná a hostia si odniesli bohaté zážitky 

aj hodnotné jelenie trofeje. 

V tomto roku sme mali nahlásených 36 poľovných 

hostí. Rok 2020 je však ovplyvnený 

pandémiou korona vírusu. Hostia prevažne 

z Českej republiky sa pre opatrenia našej vlády, 

ktorá 18. septembra zaradila našich západných 

susedov na tzv. „červený zoznam“ krajín, nedokázali 

dostaviť na dohodnutý termín lovu. 

Napriek tomu sa ostatným hosťom podarilo 

uloviť 32 jeleňov od II. po IV. triedu. Úspešnosť 

hostí je 88,88 %. Najsilnejšia jelenia trofej má 

hodnotu 216,00 bodov CIC. Jeleňa ulovil poľovný 

hosť Ing. Stanislav Veselý na lesnej správe 

Ľubica. Celkovo bolo ulovených 12 kusov 

jeleňov v bronzovej medaile, dva kusy v striebornej 

medaile a jeden zlatý jeleň. Poľovní hostia 

ulovili 15 ks jeleňov v IV. vekovej triede, 8 

kusov v III. vekovej triede a 8 kusov v II. vekovej 

triede. 

"PORÁDNE 

KUADZIVÁ" 

V MIKULÁŠOVE 

Richard Boďo, lesník LS Mikulášov 

Jelenia ruja je aj na Záhorí najkrajšia časť 

poľovnej sezóny. Na našej lesnej správe sa 

ohlásili dve väčšie partie poľovných hostí. 

Prvá prišla z Rakúska na začiatku ruje, trinásteho 

septembra. 

len pozorovanie, druhá bola pre troch hostí 

úspešná a pre dvoch z nich asi aj nezabudnuteľná. 

Jeden ulovil prvýkrát v živote mladého 

jeleňa, druhý zas kapitálneho jeleňa s vysokou 

bodovou hodnotou striebornej medaily. 

O dva dni neskôr ten istý hosť ulovil ďalšieho 

pekného jeleňa, tentoraz s hodnotou 

bronzovej medaily. Ostatní dvaja ulovili jelene 

na predposlednej poľovnej vychádzke. 

Boli to kusy na hranici druhej a tretej vekovej 

triedy. Českí hostia tak mali bilanciu 

osem pekných jeleňov, z toho dvoch medailových. 

Popri zahraničných sme mali na lesnej 

správe Mikulášov aj hostí zo Slovenska. Jednému 

sa pošťastilo uloviť štyroch krásnych 

jeleňov, dvaja z nich dosiahli medaily. Prvý 

mal bodovú hodnotu bronzovej medaily 

a v poradí druhý jeleň dosiahol na striebornú.,Konečne 

porádne kuadzivá!,“ okomentoval 

úlovok šťastný strelec. 

Tohtoročná jelenia ruja bola na úlovky 

veľmi bohatá. Na lesnej správe sme s poľovnými 

hosťami ulovili osemnásť kusov jeleňov, 

z toho dva dosiahli bodovú hodnotu 

striebornej a dva bronzovej medaily. 



JELENIA RUJA 

V POĽOVNOM 

REVÍRI JAVORIE 

Ing. Dávid Greňa, samostatný 

odborný referent OV GR 

September sa skončil a s ním aj najkrajšie 

obdobie pre každého poľovníka. Tento rok 

bol však iný, poznačený pandémiou COVID 

19. Hostia na poslednú chvíľu menili termíny 

alebo ich úplne rušili. Napriek tomu bola 

ruja úspešná. 

Jelenia ruja sa v poľovnom revíri Javorie 

začínala krásnym teplým až letným 

počasím. Práve ono malo podľa mňa vplyv 

na začiatok ruje v polovici septembra. 

Jelene sa do neskorého večera zdržiavali 

v lese. Preto to bol pre sprievod náročný 

lov, vďaka skúseným zamestnancom 

však ukončený krásnymi úlovkami. Tým 

najlepším stačilo prejsť len pár krokov 

a už ich čakal kapitálny kus, 208 bodový 

jeleň. Či to bola obrovská priazeň bohyne 

Diany, alebo šlo o vopred premyslený plán 

lovu, o tom už môžeme len diskutovať. 

Ruja však priniesla aj adrenalínové zážitky, 

keď si už možno hosť myslel, že omylom 

vošiel do výbehu s veľkými šelmami. Veď 

stretnúť piatich medveďov a štyroch vlkov 

počas jedného víkendu, skoro všetko na 

vzdialenosť dvadsiatich až osemdesiatich 

metrov, z toho stuhne krv aj najstatočnejším 

z nás. Samotný sprievod sa napokon skončil 

krásnou bodkou v podobe desaťročného 

jeleňa osmoráka, ktorý dosiahol 186 bodov 

CIC. Vrchol ruje nastal ako každý rok 

pred koncom septembra, keď sa dalo na 

jednej lokalite stretnúť aj desať ručiacich 

jeleňov. Aká bola celková bilancia? Na 

poľovačku počas ruje prišlo 32 hostí 

a odlovili 40 jeleňov a jedného daniela. 

Najsilnejší bol už spomenutý strieborný 

208 bodový jeleň, druhým najsilnejším bol 

strieborný 205 bodový jeleň. Ďalšie jelene 

dosahovali od 160 do 192 bodov CIC. Z toho 

vyplýva, že aj keď tento rok ruju výrazne 

komplikovala pandémia, bola úspešná. 

JELENIA RUJA 

2020 VO 

VIHORLATE 

Lukáš Vataha Ing., vedúci LS 

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir., 

vataha2@vlm.sk (text, foto - autor) 

Nejeden poľovník sa nevie dočkať hádam 

najkrajšieho obdobia v roku. Rána sú 

chladnejšie, hmlisté, často sychravé či 

daždivé. Stromy sa pestro sfarbujú 

a začínajú sa ozývať králi lesa. Nastal čas 

jelenej ruje. 

Prijatie zahraničných hostí tento rok skomplikovali 

nariadenia vlády. Takmer do poslednej 

chvíle sme nepoznali podmienky, za akých 

k nám budú môcť naši priatelia zo susedných 

Čiech prísť. Napokon sme sa tešili z ich 

prítomnosti. Skoro všetci prišli podľa plánu 

a mohli zažiť krásnu ruju vo Vihorlatských lesoch, 

na ktorú sa celý rok tak tešili. 

Prví hostia k nám dorazili už 16. septembra 

ráno. A aj keď sme sa trochu obávali, nakoľko 

bolo veľmi teplo a ruja ešte len začínala, nakoniec 

všetci odchádzali nabití zážitkami, poľovníckymi 

príhodami z jelenej ruje a každý 

s krásnou trofejou karpatského jeleňa. 

Chvíľku sme si oddýchli a už sme vítali ďalších 

poľovných hostí, pripravení sprevádzať 

ich tohtoročnou jeleňou rujou vo Vihorlate. 

Nastalo už to správne obdobie a ruja sa blížila 

k vrcholu. Na niektorých rujoviskách sa jelene 

ozývali skoro bez prestávky. Srdce každého 

hosťa poskočí, keď sa dostane do kontaktu 

s ručiacim jeleňom, alebo zažije v priamom 

prenose súboj jeleních sokov. 

V čase lúčenia všetci odchádzali spokojní, 

každý hosť si odnášal okrem krásnych spomienok 

aj trofej jeleňa z Vihorlatských lesov, 

niektorým sa podarili aj dve. No určite boli 

všetci radi, že sa mohli zúčastniť jelenej ruje 

v poľovníckej sezóne 2020/2021 v poľovnom 

revíri a v kruhu dobrých priateľov. 

Zatiaľ sa nám v tejto sezóne v rámci poľovného 

revíru OZ Kamenica nad Cirochou podarilo 

uloviť spolu 16 jeleňov. Pri štyroch trofejach 

boli namerané hodnoty postačujúce na 

udelenie bronzovej medaily a jedna jelenia trofej 

dosiahla na striebornú medailu. 

Verím, že sa budúci rok v zdraví opäť stretneme 

nielen s už dlhoročnými priateľmi, ale 

že prídu aj noví hostia na odporúčanie od svojich 

známych. Verím, že prežijeme znova plno 

krásnych poľovníckych zážitkov a že sa nám 

podarí uloviť ďalších krásnych karpatských 

(vihorlatských) jeleňov. 

Jeleň 176 CIC 

Jeleň 208 CIC 

Raritná trofej 


15


AFRICKÝ MOR 

OŠÍPANÝCH HROZÍ 

STÁLE VIAC 

Africký mor ošípaných (AMO) je infekčné ochorenie ošípaných, zvyčajne smrteľné. Na boj 

proti tomuto vírusu neexistuje vakcína. Nie je prenosné na ľudí ani iné živočíšne druhy 

okrem ošípaných a diviakov. Môže sa prenášať buď priamym kontaktom so zvieraťom, 

alebo nepriamo prostredníctvom roznášačov a šírením kontaminovaných potravín (napr. 

tepelne neupraveného mäsa). Predstavuje problém aj na Slovensku. 

AMO sa prejavuje rýchlym priebehom, 

s vysokými horúčkami, celkovou apatiou, 

slabosťou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami 

rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na 

slizniciach, serózach a v tkanivách rôznych 

Plnenie plánu lovu diviakov za 8 mesiac 

orgánov. Vyznačuje sa vysokou morbiditou 

a mortalitou (85 až 100 %). AMO je veľkou 

hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon 

poľovníctva nielen u diviačej zveri. 

Lukáš Vataha Ing., vedúci LS 

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir., 

vataha2@vlm.sk (text, foto - autor) 

NÁKAZA PRIŠLA 

Z VÝCHODU 

Na územie Európskej únie (Pobaltské 

krajiny a Poľsko) prenikol africký mor ošípaných 

v roku 2014 prostredníctvom infikovaných 

diviakov z územia Bieloruska 

a Ruskej federácie. Potvrdzovanie nových 

prípadov do roku 2017 sa stalo prakticky 

bežné. V roku 2017 sa ku krajinám s výskytom 

AMO pridala Česká republika (jún 

2017, výskyt u diviakov) a Rumunsko (júl 

2017, domáce ošípané). Pri hodnotení rizika 

zavlečenia nákazy je Slovenská republika už 

takmer „obkolesená“ krajinami, ktoré vírus 

na svojom území diagnostikovali a má 

jednu z najhorších pozícií z hľadiska prenosu 

nákazy z okolitých štátov - Českej republiky, 

Poľska, Ukrajiny, Maďarska. Podľa 

štatistík v roku 2017 diagnostikovali AMO 

u diviačej zveri v Českej republike v 202 

prípadoch, v Estónsku bolo 637 prípadov, 



Mapa rozdelenia zón podľa poľovných revírov 

Nárast AMO u diviačej zveri 

ZHORŠOVANIE 

U SUSEDOV 

Situácia za hranicami Slovenska je však 

oveľa horšia a naďalej pribúdajú nové prípady. 

V okolitých krajinách len v tomto kalendárnom 

roku zaznamenali už viac ako 

5 200 potvrdených prípadov AMO u diviačej 

zveri. Najviac v Poľsku a v Maďarsku. Práve 

tieto dve krajiny výrazne ohrozujú územie 

Slovenskej republiky. V bezpečí nie je 

ani územie susediace s Ukrajinou, kde sa 

už niekoľko prípadov AMO potvrdilo neďaleko 

hraničného územia so Slovenskom. 

V prípade domácich chovov ošípaných počet 

pozitívnych prípadov presiahol hranicu 

1 760 nákaz. Len v tomto roku je tak v okolitých 

krajinách evidovaných cez 7 140 prípadov 

AMO. Výrazný nárast počtu prípadov 

v Maďarsku je znepokojujúci. Toto ochorenie 

sa v krajine prvýkrát objavilo v roku 2018. 

Tento rok zatiaľ hlásili 3005 prípadov, čo je 

takmer dvojnásobok celkového počtu potvrdených 

prípadov v roku 2019 (1598), čím sa 

Maďarsko stalo krajinou s najvyšším počtom 

prípadov. Poľsko s doterajšími 2793 potvrdenými 

prípadmi takisto prekračuje celkový 

počet z roku 2019 (2468). Bulharsko tiež 

zdvojnásobilo počet prípadov (340 v porovnaní 

so 165 v roku 2019) a Rumunsko už hlásilo 

550 prípadov (683 v roku 2019). 

v Poľsku 741, Lotyšsku 947, v Litve 1328 prípadov 

a u domácich ošípaných v Estónsku 

3 ohniská, Poľsku 81, Lotyšsku 8, Litve 30 

a v Rumunsku dve ohniská. 

ROZŠIRUJE SA 

AJ U NÁS 

Africký mor ošípaných je na území Slovenskej 

republiky lokalizovaný najmä 

v okresoch južného a juhovýchodného Slovenska, 

konkrétne v okresoch Trebišov, Michalovce, 

Košice-okolie, Košice, Rožňava, 

Rimavská Sobota a od 25. septembra už aj 

severnejšie v okrese Vranov nad Topľou. Ku 

koncu septembra bolo potvrdených 271 prípadov 

u diviačej zveri a 28 prípadov v chove 

domácich ošípaných. Počas 14 mesiacov 

prítomnosti AMO sa tak nákaza rozšírila 

v poradí už do siedmeho okresu. Celkovo za 

toto obdobie na Slovensku evidujeme už 280 

prípadov AMO u diviačej zveri a 28 ohnísk 

u domácich ošípaných. 

V súčasnosti na území Slovenska pokračuje 

intenzívny lov diviačej zveri za účelom 

zníženia denzity populácie diviačej zveri 

a následného zníženia šírenia AMO. Za minulú 

poľovnícku sezónu 2019/2020 bolo na 

Slovensku ulovených spolu 75 223 kusov diviačej 

zveri. Vďaka úsiliu, správnym opatreniam, 

intenzívnej komunikácii a nekompromisným 

riešeniam v dotknutých chovoch 

ošípaných, sa nám pomerne darí AMO na 

území Slovenskej republiky zvládať a situácia 

sa dramaticky nezhoršuje. 

DODRŽIAVAŤ OPATRENIA 

Podľa údajov zo systému oznamovania 

chorôb zvierat Európskej únie (ADNS) bolo 

od 1. januára do 7. júla tohto roku hlásených 

celkovo 7144 prípadov diviakov, čo presahuje 

celkový počet prípadov hlásených za celý 

rok 2019, čo bolo spolu 6396 prípadov. prípadov 

a 346 ohnísk domácich ošípaných. 

Výskyt AMO v susedných štátoch sa zhoršuje, 

preto reálna hrozba ďalších nálezov 

zďaleka nezanikla a nezanikne najmä vtedy, 

ak sa všetci, od drobnochovateľov, cez chovateľov, 

poľovníkov, ale aj bežných občanov, 

nebudú správať zodpovedne a nebudú rešpektovať 

veterinárne opatrenia. Dôležitá je 

aj manipulácia s krmovinami, od pokosenej 

kukurice až po slamu, ktorá môže byť infikovaná. 


17

KYNOLÓGIA 

JAZVEČÍK S NOVÝM 

ŠTANDARDOM 

Plemeno jazvečík sa teší obrovskej obľube v radoch aktívnych poľovníkov, ale aj nepoľovníckej 

verejnosti. Cenia si jeho vrodené vlastnosti a možnosť ich všestranného využitia 

v poľovníctve, neprehliadnuteľný je „klobásovitý outfit“ jazvečíkov, ich závideniahodná 

priateľská povaha, vytrvalosť, tvrdohlavosť, náruživosť a temperament. 

Martin Kováč, technik správy 

LS Mikulášov OZ Malacky (text, foto) 

Sám som chovateľom hrubosrstých jazvečíkov 

od roku 1994. Pôvodný štandard pre jazvečíky, 

platný od r. 2001 bol záverom predchádzajúceho 

roka novelizovaný a v súčasnosti, po 

jeho prijatí WUT (Svetová únia jazvečíkov), je 

platný už nový FCI štandard č. 148. Nový predpis 

obsahuje minimálne požiadavky, pod ktoré 

chovatelia ani rozhodcovia zastrešení FCI nemôžu 

ísť. Netreba v ňom hľadať zásadné zmeny 

v kritériách na exteriér tohto plemena, jazvečík 

zostane stále jazvečíkom. Skomentovať na 

pár stranách tento obsiahly materiál je neľahká 

úloha, nakoľko dodnes neexistuje slovenská 

verzia výkladu nového štandardu pre majiteľov, 

vodičov, chovateľov, rozhodcov a čakateľov 

na rozhodcov jazvečíkov. V každom prípade sa 

pokúsim vysvetliť aspoň z môjho pohľadu podstatné 

zmeny. 

VÝKON JE DÔLEŽITÝ 

Prvotná FCI klasifikácia plemena: Skupina 

4, jazvečíky. So skúškou z výkonu sa jednoznačne 

jazvečík zaraďuje medzi poľovné 

plemená. Niektoré neeurópske krajiny sa veľmi 

dlho pokúšajú dosiahnuť, aby bolo možné 

udeľovať titul medzinárodného šampióna 

krásy FCI bez skúšky z výkonu. Túto skutočnosť 

by som, v prípade jej presadenia, vnímal 

ako veľkú chybu, ak má jazvečík zostať 

schopným a konkurencieschopným poľovníckym 

plemenom. Štandard týmto jasne deklaruje, 

že „výborný exteriér a vynikajúci výkon 

sa navzájom nevylučujú a cieľom chovu jazvečíka 

musí byť exteriér a výkon“. Významnejšou 

zmenou je bližšia špecifikácia znakov pri 

farbe a farebnom výzore jednotlivých rázov 

u dvojfarebných a viacfarebných jazvečíkoch, 

ktorá vyplynula zo zvýšeného výskytu kedysi 

menej rozšírených farebných variet. 

ZMENY V ÚPRAVE 

HMOTNOSTI 

Najpodstatnejšou zmenou je úprava v časti 

veľkosti, pri ktorej vypadli limitujúce hmotnosti. 

V praxi to znamená, že rozhoduje len 

obvod hrudníka meraný vo veku minimálne 

15 mesiacov a u každého rázu stanovuje 

spodnú a hornú hranicu. Štandard hovorí, že 

„každá odchýlka od týchto hodnôt obmedzuje 

u jazvečíka schopnosť vykonávať prácu poľovnej 

upotrebiteľnosti“ a je primerane hodnotená 

s ohľadom na zdravie a pohodu psa. Ja 

osobne som túto zmenu privítal, pretože som 

sa v živote stretol s mnohými jazvečíkmi, ktoré 

presahovali hornú hmotnostnú hranicu 

podľa starého štandardu a mali preto problém 

so zaradením do chovu, napriek tomu, že boli 

inak exteriérovo bezchybní a pracovne vynikajúci. 

Vždy som aj vo svojom chove uprednostňoval 

psov aj suky s kvalitne osvalenou 

a silnou kostrou, pretože ak chcete používať 

jazvečíka ako duriča, je ideálne, ak má 11 – 

12 kg. Samozrejme, pri zachovaní základných 

proporcií jazvečíka ako je odstup od zeme = 

⅓ výšky v kohútiku a harmonický pomer dĺžky 

tela k výške v kohútiku, asi 1,7-1,8 : 1 (od 

rukoväte hrudnej kosti po výbežok sedacej 

kosti). Napriek tomu som dodnes presvedčený 

a aj som vo svojom chove dokázal, že ho 

nijako táto skutočnosť neobmedzuje pri práci 

pod zemou, ak je samozrejme zdravý a v dobrej 

kondícii. 

NEBLAHÉ OČAKÁVANIA 

Luigi zo šraneckých borín 

V blízkej budúcnosti môžeme očakávať 

ďalšie zmeny v štandarde jazvečíka, pretože 

silnejú nepoľovnícke prúdy v štruktúrach 

WUT, ktoré budú tlačiť na vypustenie spomenutej 

formulácie v klasifikácii plemena a tým 

pádom stratu príslušnosti medzi poľovnými 

plemenami. V krajine pôvodu – Nemecku 

- pod tlakom nepoľovníckych chovateľov 

a ochranárov vymysleli a prijali skúšobné poriadky 

pre skúšky, ktoré nahrádzajú klasické 

skúšky z výkonu, tzv. BHP 1–3 (Begleithundeprűfung), 

vo voľnom preklade „doplnkové 

skúšky psov“. Tie okrem skutočnosti, že vodiči 

majú poľovnícke oblečenie, nemajú nič 

spoločné s poľovníctvom a pripomínajú skôr 

skúšky agility. Je otázkou času, kedy ochranári 

legislatívne presadia určité obmedzenia, 

prípadne zákaz skúšok z poľovníckej upotrebiteľnosti 

psov, čoho svedkom sme už dnes 

v mnohých európskych krajinách aj na Slovensku. 

Bola by to tragédia nielen pre plemeno 

jazvečík, ale všetky poľovné plemená. 

Úplné znenie FCI štandardu č.148 pre jazvečíky 

so zvýraznenými zmenami nájdete na 

stránke www.jazvecik.sk. 


AKTUALITY 

POĽOVNÍCI PONÚKLI CEZ 

APLIKÁCIU UŽ VIAC AKO 

9 000 KG DIVINY V KOŽI 

Pred dvoma mesiacmi Slovenská poľovnícka 

komora spustila webovú aplikáciu PredajDiviny.sk 

na uľahčenie predaja a nákupu diviny. Za 

60 dní ponúkli slovenskí poľovníci vďaka nej 

našim občanom viac ako 9 000 kilogramov diviny 

v koži. 

Počas dvoch mesiacov zadalo 125 verifikovaných 

predajcov viac ako 150 reálnych ponúk. 

Najčastejšie ponúkané druhy boli a stále sú jelenia 

a danielia zver, nasleduje srnčia a diviačia 

zver. Hlavná poľovnícka sezóna sa však len začne 

rozbiehať a ponuky všetkých druhov raticovej 

zveri budú určite pribúdať. So stúpajúcim 

počtom ponúk pribúda aj počet registrovaných 

kupujúcich, ktorých je už viac ako 200. 

Aplikácia má dve hlavné funkcionality. Prvá 

je registrácia predajcu-užívateľa poľovného revíru 

riadne zaregistrovaného na Regionálnej 

veterinárnej a potravinovej správe s uvedením 

kontaktov. Už v tejto forme môže registrovaných 

predajcov kontaktovať ktokoľvek za účelom 

kúpy diviny v koži. Tou druhou je reálne 

zadanie ponuky diviny v koži s uvedením dátumu 

jeho ulovenia, ceny, hmotnosti, odberného 

miesta, kontaktov a ďalších potrebných informácií. 

Z dotazníku o spokojnosti predajcov, ktorý 

sme spustili pred pár dňami, vyplýva, že väčšine 

predajcov sa záujemcovia o kúpu diviny 

vďaka ich registrácii v aplikácii a uvedeným 

kontaktným údajom ozvú ešte skôr, ako užívateľ 

poľovného revíru zadá reálnu ponuku 

na predaj. Takýto odbyt zabezpečuje efektívne 

znižovanie stavov zveri, pretože poľovníci 

už vopred vedia, že ľudia majú záujem o divinu 

v koži. 

NA SLOVENSKU SA AJ 

NAĎALEJ BUDE LOVIŤ VLK 

Po zasadnutí pracovnej skupiny rozhodol 

predseda skupiny Michal Tomčík, generálny 

riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania 

dreva MPRV SR, o kvóte lovu vlka dravého 

na Slovensku. Jeho rozhodnutiu predchádzala 

dvojdňová online diskusia, počas ktorej 

členovia skupiny povedali všetky argumenty 

ZA aj PROTI lovu vlka. 

Z roka na rok sa populácia vlka na Slovensku 

zvyšuje, nehrozí jej vyhynutie. Dokonca aj areál 

rozšírenia sa od roku 2000 zväčšil o 42 %. 

Minulý rok zaznamenalo Národné lesnícke 

centrum prírastok min. 212 vĺčat, takže sa počet 

vlkov zvýšil na viac ako 700. 

„Populácia vlka je stabilná a narastá, nie je 

ohrozená. Ohrozené sú ovce, ktorých sme mali 

pred desiatimi rokmi 420.000 a teraz ich máme 

o 100.000 menej. A naďalej ovčiarstvo upadá. 

Ovce sú dôležitý prvok našej krajiny, ktorý má 

tiež za úlohu zabezpečiť potravinovú bezpečnosť 

Slovenska. O mne je známe, že som zástancom 

nulovej kvóty vlka, ale tu predsa nejde 

o pocity ministra, ale o fakty a dáta. A tých 

sa musí minister držať,“ povedal minister Ján 

Mičovský. 

Ovčiari chránia svoje stáda. Avšak ochrana je 

finančne nákladná. Podľa Zväzu chovateľov 

oviec a kôz (ZCHOK) potrebujeme viac ako 2 

600 pastierov, teda cca. 3 mil. EUR na ich mesačné 

mzdy. Okrem pastierov chránia ovce aj 

vycvičené ovčiarske strážené psy. Tých potrebujeme 

približne 1 200, čo predstavuje približne 

4,2 mil. EUR. Ročný počet napadnutých a 

stratených oviec je viac ako 1 500 kusov. Podľa 

odhadovaných výpočtov ZCHOK vlk spôsobuje 

ročne škodu na ovciach až vo výške 500.000 

EUR. 

„V tejto sume nie sú zahrnuté nepriame škody: 

pokles produkcie mlieka v období po útoku na 

stádo, útoky v čase pripúšťacieho obdobia spôsobujú 

stres, ktorý negatívne vplýva na oplodnenie, 

čo sa následne prejavuje na nízkych reprodukčných 

ukazovateľoch v chove oviec,“ uviedol 

Martin Nevolný, generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva 

MPRV SR. 

https://polovnickakomora.sk/ 


19

STRELECTVO 

GUĽOVNICA STRASSER 

RS SOLO EVOLUTION 

THUMB-HOLE STOCK 

1 

Zbrane, ktoré výrazne zlepšili kvalitu a bezpečnosť poľovníckych pušiek majú jedinečné 

riešenia zamykania priamoťažným záverom do hlavne. Tento nápad pána Horsta Blasera 

posunul opakovacie guľovnice na vyšší stupeň technickej dokonalosti. Vychádzajúc 

z jeho koncepcie uzrela svetlo sveta moderná lovecká guľovnica Strasser RS 05 z rakúskeho 

Eugendorfu, kde sídli malá firma Waffenmanufaktur HMS Präzisionstechnik 

GmbH. Takže toto mestečko už nie je len vstupnou bránou do Salzburgu, ale aj do „Presného 

inžinierstva“. Strasser už desaťročia produkuje základné diely na lovecké a športové 

zbrane pre svetovo uznávané značky. Dokonca prvky vyrobené firmou spoľahlivo 

fungujú v raketách Ariane Európskej vesmírnej agentúry. Nápady na nový výskum vychádzajú 

z vlastných poľovníckych skúseností majiteľa Mathiasa Strassera, poznania 

profesionálov i športových strelcov a fascinujú svojou jednoduchosťou a invenčnosťou. 

V tom spočíva tajomstvo úspechu tejto „malej“ zbrojovky, pokiaľ ide iba o počet zamestnancov. 

Ako sme už spomenuli, ide o guľovnicu RS 

Solo Evolution Thumb-hole stock s pevnou 

hlavňou, v kalibri .03-06 Springfield, ktorá je 

naskrutkovaná do puzdra, tela záveru z vysoko 

pevnej hliníkovej zliatiny. Hlaveň je kovaná 

za studena so štyrmi pravotočivými drážkami. 

Priemer má 17 mm, v ponuke sú aj 

poloťažké 19 mm, ukončené sú vyšším kuželom 

proti poškodeniu ústia hlavne. Ich štandardná 

dĺžka je 560 mm, pri kalibroch magnum 

je to 600 mm. K dispozícii je 25 kalibrov 

mini: .222 Rem., .223 Rem., .300 AAC Blackout, 

standard: .22-250 Rem., .243 Win., 6 XC, 

Skutočnosť, že záver zamyká do hlavne, znamená 

odľahčenie konštrukcie, čo umožňuje 

koncipovať zbraň ako „skladačku“, rozoberateľnú 

tzv. take down. Takáto konštrukcia 

je u poľovníkov stále populárnejšia z dôvodu 

pohodlnejšieho transportu a skladovania. 

Súčasne umožňuje výrobcom ponúkať 

zbraň ako zostavu s rôznymi kalibrami 

a dĺžkami hlavní. Tomu plne zodpovedá guľovnica 

Strasser RS14 s patentovaným upínaním 

hlavní. Poľovníkom, ktorí sa spoliehajú 

na ich osvedčený „univerzálny“ kaliber, 

ponúka Strasser zbraň RS Solo Evolution so 

všetkými prednosťami RS 14, priamoťažného 

záveru, spúšťového mechanizmu, bezhlučnej 

poistky, celokovového zásobníka, 

mieridiel a elegantnej pažby. Čo môže dať 

puške krajší vzhľad ako krásna pažba z prvotriedneho 

orechového dreva. Osobitosťou 

Strasseru je ich prepracovanie do posledných 

detailov tak, aby spĺňali ergonomické 

požiadavky aj tých najnáročnejších zákazníkov. 

Ide predovšetkým o pažby bavorského 

typu s jednoduchou lícnicou, či dvojitou, 

v luxusnom vyhotovení aj výškovo nastaviteľnou. 

Stredná, zúžená časť pažby je precízne 

tvarovaná a prispieva k pohodlnému 

a spoľahlivému držaniu. Našu pozornosť zaujala 

puška s prívlastkom Thumb-hole stock, 

ktorej pažba prechádza do otvoru pre palec 

s výraznou pištoľovou rukoväťou a zdrsneným 

vybratím pre tri prsty. Zovretie pažby 

2 4 

3 

je maximálne pevné, vyžaduje si však určité 

preorientovanie sa, aby dosah ukazováka na 

jazýček spúšte bol pohodlný. Úchopové časti 

pažby a tulipového predpažbia sú zdrsnené 

rybinou. Baskula má výraznú širokú lícnicu 

a je ukončená bodkou Strasser, ktorá 

výrazne prispieva k zníženiu spätného nárazu. 

Povrchová úprava je klasická, olejovaním 

a vyleštením. Komfort zbrane zvyšujú rýchloupínacie 

pútka remeňa. 

5 

6 


STRELECTVO 

7 9 

8 

TECHNICKÉ PARAMETRE 

Výrobca: 

HMS 

Präzisionstechnik 

GmbH, Rakúsko 

Model: 

Strasser RS Solo 

Evolution Thumbhole 

stock 

Typ zbrane: 

opakovacia guľovnica 

Kaliber: 

.30-06 Springfield 

Celková dĺžka: 1080 mm 

Dĺžka hlavne: 560 mm 

Hmotnosť: 

3 200 g 

Kapacita zásobníka: 3 náboje 

Cena: 

3.067,00 Eur 

Predajca: 

Zbrane a strelivo 

Erik, Bratislava 

a J & B Hunting 

s.r.o. Trnava 

10 11 

6,5 Creedmoor, 6,5-284 Norma, 6,5x55SE, 

6,5x65RWS, .270 Win., 7x64, 7 mm-08 Rem., 

.308 Win., .30-06 Spr., 8x57 IS, 8,5x63, 9,3x62 

a magnum: 7 mm Rem. Mag., .300 Win. Mag., 

.375 Ruger; .338 Win. Mag. Povrchová úprava 

plazmovou nitridáciou zaručuje hlavniam 

z legovanej ocele vysokú tvrdosť a odolnosť 

voči oderu, oteru i náročným poveternostným 

podmienkam. 

Guľovnica sa drží veľmi príjemne. Všetky 

ovládacie prvky sú umiestnené s vysokým 

zmyslom pre ergonómiu. Srdcom zbrane je 

priamoťažný záver, ktorý sa hladko pohybuje 

v drážkach. Uzamyká odpruženým prstencom 

so štyrmi štvrťkruhovými ozubmi do príslušného 

vybrania v zadnej časti hlavne za nábojovou 

komorou. Všetky tlaky, ku ktorým dochádza 

v priebehu výstrelu, pôsobia iba na predné 

čelo záveru a hlaveň. Tento patentovaný systém 

zaručuje maximálnu bezpečnosť a presnosť 

pri všetkých kalibroch pred, aj po výstrele. 

Na prednej strane záveru je krátky vyťahovač 

a valčekový vyhadzovač nábojníc. Záver sa 

ovláda kľukou s guľovou hlavicou štandardne 

montovanou na pravú stranu. Potiahnutím 

do zadnej polohy sa záver odomyká plynulo, 

bez zvýšeného odporu. Kľuka záveru sa dá 

ľahko ovládať aj po prilícení. Krátky pohyb záveru 

umožňuje za každej situácie bleskurýchle 

prebitie, pre skúsených strelcov rýchlosť na 

úrovni samonabíjacích zbraní. Pre ľavákov je 

k dispozícii záver s ľavostranou kľukou. O dômyseľnosti 

konštruktérov svedčí vyhadzovacie 

okienko aj na ľavej strane puzdra záveru. 

Integrovaná Picatinny rail, koľajnička zosilňuje 

telo záveru, čo zvýšuje pevnosť konštrukcie 

a presnosť zbrane. Súčasne poskytuje väčšiu 

flexibilitu pri montáži optiky, lebo netreba 

používať žiadne patentované objímky a držiaky. 

Na bokoch tela záveru sú priskrutkované 

čierne dosky s bielym nápisom RS SOLO EVO- 

ULTION. Pokiaľ by si niekto chcel vylepšiť facelifting 

zbrane, stačí si objednať bočné dosky 

s gravírovaním a výmenu zvládne aj sám. 

Ďalším unikátnym riešením je spúšťový 

mechanizmus, ktorý tvorí jednoduchá dvojvratná 

páka ovládajúca priamobežný úderník 

v tele záveru. Chod jazýčka spúšte je krátky, 

plynulý s možným nastavením odporu na 

tri hodnoty 8, 16 a 25 N. Celý mechanizmus 

sa dá vybrať bez použitia montážneho náradia 

ako aj samotná zmena prestavením sklonu 

vodítka spúšťovej pružiny. Zbraň je vybavená 

ešte francúzskym napináčikom nastaviteľným 

v rozsahu 1 až 2 N. Všetky súčiastky mechanizmu 

sú povrchovo upravené povlakom DLC 

(Diamond-Like Carbon), ktorý je obzvlášť 

odolný a má veľmi nízke trenie. To výrazne 

zlepšuje chod spúšťoveho mechanizmu a posúva 

zbraň medzi najlepšie vo svojej triede. 

Ergonomicky konštruovaná páčka poistky, 

ktorá sa presúva v zvislom smere, je v zaistenom 

stave blokovaná tlačidlom. Po zatlačení 

a posunití dole úplne ticho uvoľňuje maticu 

úderníka. Keď je zbraň pripravená na streľbu, 

pri pohybe záveru dozadu okamžitě dochádza 

k vypusteniu úderníka do prednej bezpečnostnej 

polohy a zároveň je deaktivovaný 

napináček. Navyše je pri tomto mechanizme 

zaručená maximálna bezpečnosť vďaka automatickému 

uvoľneniu spúšte pri otvorení záveru. 

Invenčnosť neobišla ani jednoradový oceľový 

zásobník s kapacitou tri (Standard) alebo 

dva (Magnum) náboje. Veľmi nenápadné 

12 

13 

je ovládanie jeho záchytu po bokoch tela záveru. 

Po zatlačení hemisférických čapov palcom 

a ukazovákom zásobník vám ticho padne 

do dlane. Kalibre, pre ktoré je zásobník vhodný 

sú napísané na ľavom boku tela zásobníka. 

Všetky tri náboje sa vkladali jednoducho, ale 

s použitím väčšej sily. Zásobník vložíme do 

šachty rovno hore tak, aby počuteľne zapadol 

na svoje miesto. 

Štandardné otvorené mechanické mieridlá 

tvorí nadháňková muška a cieľnik dovoľujúci 

rýchle zamierenie na stojace i pohybujúce sa 

ciele. Výškovo nastaviteľná muška je zvýraznená 

svetlovodiacim vláknom, zatiaľ čo pod zárezom 

stranovo nastaviteľného cieľnika je dlhá 

biela linka. Kto radšej strieľa s použitím optického 

zameriavača alebo stále populárnejšieho 

kolimátora, má k dispozícii ľubovolné uchytenie 

na integrovanú Picatinny koľajničku. 

Presnosť pušky sme odskúšali v polohe 

ležmo na vzdialenosť 50 m, rozptyl trojranovej 

položky pri podopretej zbrani bez optiky 

bol len 29 mm. Na skúšobný nástrel sme použili 

náboje švédskej muničky Norma.30-06 

Springfield so strelou Oryx o hmotnosti 11,7g 

(180 gr). Vďaka svojej bezpečnej a presnej konštrukcii 

a ergonomickým funkciám je puška 

Strasser s priamoťažným záverom vynikajúcim 

a spoľahlivým spoločníkom pri poľovačkách 

aj „za hranicami všedených dní“. 

• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan 

01) Opakovacia guľovnica Strasser Solo Evolution Thumbhole 

stock. 

02) Bočná doska tela záveru s nápisom RS Solo Evolution. 

03) Zasúvanie náboja do komory je hladké a plynulé. 

04) Mechanická poistka s napínaním bicieho mechanizmu. 

05) Celokovový zásobník s popisom kalibrov. 

06) Po vytiahnutí záveru môžeme prstom uvoľniť spúšťový 

mechanizmus. 

07) Priamoťažný záver s uzamykacím odpruženým 

prstencom. 

08) Nastaviteľný spúšťový mechanizmus. 

09) Integrovaná Picatiny koľajnička. 

10) Stranovo nastaviteľný cieľnik s výrezom a bielou 

linkou. 

11) Výškovo nastaviteľná muška so svetlovodiacim 

vláknom. 

12) Výrazná pištoľová rukoväť s otvorom pre palec 

a baskula s bavorskou lícnicou. 

13) Rýchloupínacie pútko na remeň. 


21

HISTÓRIA 

Staré Valaškovce 

POSLEDNÍ ZO STARÝCH 

VALAŠKOVIEC 

Niektoré udalosti ovplyvnili históriu celého ľudstva, iné zas dejiny národov. Sú však aj 

príbehy, ktoré, aj keď nemali zásadný vplyv a týkajú sa iba malej komunity, stoja za zaznamenanie 

a popísanie. Takouto „malou históriou“ je aj príbeh obce Valaškovce vo Vihorlatských 

vrchoch 

Autor: Ing. Anton Bodnár 

Fotografie: autor, archívy 

Valaškovčanov, Wikipedia 

Od vysťahovania obce uplynie tohto roku 

83 rokov. Vo výcvikovom priestore Valaškovce, 

na ikonickom mieste pri starej cerkvi, jedinej 

budovy, ktorá ostala z osídlenia, býva 

každoročne na sviatok Petra a Pavla odpustová 

slávnosť. Žije ešte niekto z jej pôvodných 

obyvateľov? Táto otázka mi napadla po skončení 

vlaňajšej odpustovej omše, pozerajúc na 

rozchádzajúcich sa ľudí pri cerkvi. 

Aj keď sa ľudský vek predlžuje, dožiť sa 

veku 83 rokov a viac nie je bežné. Túto úvahu 

som predniesol aj pri následnom stretnutí 

s gréckokatolíckym farárom z obce Hažín 

nad Cirochou, Mgr. Matúšom Nastišinom. 

„Ak niekto ešte žije, bolo by dobré napísať 

o ňom,“ rozviedol som myšlienku. „Pravdaže 

žije. O jednej osobe isto viem. Babka Kužmová 

z Hažína nad Cirochou sa narodila na tomto 

mieste,“ odpovedá mi kňaz. 

Predtým, ako popíšem stretnutie s babkou 

Kužmovou, bude vhodné stručne si zopakovať 

históriu a okolnosti súvisiace s koncom 

existencie starých Valaškoviec. Územie pod 

Vihorlatom, podobne ako aj ostatné horské 

a podhorské územie Slovenska, bolo v minulosti 

málo osídlené. Súviselo to najmä s malou 

možnosťou obživy na týchto miestach. Prví 

uhorskí panovníci ako majitelia pozemkov 

a lesov si však začali postupne uvedomovať, 

že je potrebné zamýšľať sa nad ich využitím, 

ale aj ochranou. Tento problém sa začal riešiť 

príchodom valachov z rumunských oblastí 

koncom 14. storočia. V severovýchodnej časti 

Slovenska to však bolo najmä rusínske obyvateľstvo. 

Hovoríme o valašskej kolonizácii. 

Obyvateľstvo, ktoré sa u nás vtedy usádzalo, 

sa zaoberalo najmä chovom oviec. Pri osídľovaní 

sa uplatňovalo valašské právo. Podľa 

ROZHODLI VALASI 

Cerkev na Starých Valaškovciach 


HISTÓRIA 

Valaškovce s murovanou cerkvou 

na mape z roku 1866 

neho boli valasi na šesť až dvadsať rokov oslobodení 

od poddanských povinnosti voči zemepánom. 

Po uplynutí tejto doby odovzdávali 

časť produkcie z chovu oviec alebo dobytka 

iba v takom množstve, že to neohrozovalo 

ich bytie. Mali povinnosti pri ochrane majetku 

na určenom území, stráženie ciest a hraníc 

stolíc. Valasi neskôr prechádzali od chovu 

oviec a dobytka aj k roľníctvu a etnicky splývali 

s pôvodným obyvateľstvom. Pri tomto 

procese ešte hodno spomenúť aj úlohu šoltýsov, 

ktorí získali na základe písomného poverenia 

zemepána právo na zakladanie nových 

osád. Pozývali osadníkov, rozdeľovali pôdu. 

V novej obci mali majetkové výhody a určitú 

súdnu právomoc. Pri valašskej kolonizácií sa 

nazývali aj kenézi. 

Generál Lev Prchala (1892-1963) 

ZLOMOVÉ 

ROZHODNUTIE 

Takto vznikli aj Valaškovce. Prvá písomná 

zmienka o obci je z roku 1635. Je to daňový 

súpis, podľa ktorého obyvatelia neboli povinní 

platiť kráľovi daň. Obec isto vznikla 

skôr. Nachádzala sa v nadmorskej výške 545 

metrov. Patrila pod Humenské panstvo, ktoré 

vlastnil rod Drugethovcov, neskôr Andrassyovcov. 

Územie bolo súčasťou Zemplínskej 

stolice. V roku 1828 mala usadlosť 213 obyvateľov 

v 27 domoch. V obci bola krčma, škola, 

kostol a fara. Nachádzala sa v nadmorskej 

výške 545 metrov. V erbe údajne mala stojaceho 

medveďa. V roku 1930 bol počet obyvateľov 

obce 321. Po vzniku Československa 

vstúpila do histórie obce armáda. Konkrétne 

jej divízny generál Lev Prchala, nazývaný aj 

Podkarpatský lev (v roku 1939 bol vojenským 

veliteľom Podkarpatskej Rusi). Ten dostal od 

velenia armády za úlohu vybrať miesto pre vybudovanie 

delostreleckej strelnice na východe 

republiky. Po jeho jednom prieskumnom 

lete padol výber na územie pod Vihorlatom. 

Týmto bol osud obce spečatený. Pre potreby 

zriadenia Vojenského výcvikového priestoru 

bol v roku 1933 vykúpený majetok a lesné 

Nové Valaškovce 

pozemky Andrassyovcov na veľkostatku Veľká 

Kamenica. Národné zhromaždenie republiky 

Československej sa dňa 29. marca 1935 

uznieslo na zákoneč. 63/1935 Zb. o vyvlastnení 

pozemkov určených na obranu štátu a vysídleniu 

obce, ku ktorému došlo 1. 10. 1937 na 

základe výmeru vtedajšieho okresného úradu. 

Vysídlenci dostali náhradné pozemky a bývanie 

v Humennom. Nová štvrť mala názov „Za 

vodou“, nikdy sa však neujal. 

SOLÍDNA KOMPENZÁCIA 

Gazdovské noviny vydávané v Prešove vo 

svojom čísle z 12. 11. 1937 napísali o týchto 

udalostiach nasledovný článok: „Asi pred 

tromi mesiacmi sa začalo so stavbou novej 

obce Valaškovce pri Humennom. Stavebné 

pozemky boli získané kúpou od veľkostatku 

Andrássyho. Bolo vybudovaných 49 obytných 

domov, do ktorých sa nasťahuje do 500 

duší. V jednom dome budú bývať dve rodiny. 

V každom dome, ktorý je 13 m 63 cm dlhý, 

je izba, kuchyňa a komora. Hospodárske budovy 

pozostávajú z maštale, kôlne, 2 chlievov 

pre ošípané, kurníku, záchodu, atď. Všade 

sú vzorné hnojiská. Sýpky sú na povalách. 

Všetko je vybudované z nehorľavého materiálu. 

Každý dom má priestranný dvor, na ňom 

stromy. Tiež o vodovod bolo postarané. Kanalizácia 

bola už prevedená. Obec Valaškovce 

má štyri hlavné ulice. Hlavnú s námestím, 

potom vedľajšiu a dve priečne ulice. Ulice sú 

vzorne upravené, vyštrkované a vyvalcované. 

Na chodníkoch budú betónové okraje. Má byť 

zavedená aj elektrifikácia. Ľudová škola bude 

umiestnená v budove, v ktorej doteraz boli 

ubytovaní nájomníci z majera. Je v pláne postaviť 

aj kostol. Všetky domy boli postavené 

z tehál, ktorých sa tam spotrebovalo poldruha 

milióna a boli dovezené z berehovských tehelní. 

Na celú stavbu sa spotrebovalo 150 vagónov 

cementu. K pokrytiu striech bol použitý 

eternit, ktorého sa spotrebovalo 17 000 m2. 

Vedľa toho sa spotrebovalo 70 vagónov vápna, 

asi 600 m3 štrku, 3500 m3 piesku a 3000 m3 

kameňa. Všetky práce s výstavbou obce boli 

už dokončené. Pri Humennom vyrástla najmodernejšia 

a najkrajšia obec v celej republike.“ 

Toľko stručný prehľad udalosti súvisiacich 

s históriou starých a nových Valaškoviec 

Posledná veta z článku o nových Valaškovciach 

je možno nadnesená, ale fakt je, že vtedajšie 

štátne orgány sa k svojím občanom macošsky 

nezachovali. 

pokračovanie v budúcom čísle 

Zdroje: Jozef Pejřimovský Historická 

stúdie území VLM Kamenica n. C. 

Fedič a kolektív Humenná 


23

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 

MIRKO ČONGRÁDY 

- NÁŠ STEVE JOBS 

mu aplikáciu „Evidencia vyťaženého dreva“ 

(EVD). V roku 2005 sa podarilo implementovať 

ju na všetkých organizačných jednotkách 

štátneho podniku. Nasledovala ďalšia 

výzva v podobe geografického informačného 

systému (GIS), na ktorom sa opäť podieľali 

spolu so súčasným generálnym riaditeľom. 

V tej dobe to bol jedinečný lesnícky GIS, za 

ktorý v roku 2007 Vojenské lesy a majetky 

SR, š. p. dostali aj ocenenie na GIS konferencii. 

Ďalší významný míľnik nastal v roku 

2009, keď sa Mirko podieľal na architektúre 

zavádzania elektronickej registratúry a digitálneho 

archívu. V tom čase sa už naplno 

venoval vedeniu oddelenia informačných 

technológií, ktorého úlohou bolo vybudovanie 

modernej informačnej infraštruktúry na 

všetkých organizačných jednotkách vrátane 

lesných správ a polesí. 

Nebolo to vždy jednoduché, avšak nevyhnutné 

pre prudko rozvíjajúci sa segment informatizácie. 

Infraštruktúra, hardvérové vybavenie 

a aplikačné rozhrania užívateľov sú 

dnes záležitosť, ktorú nemusia zamestnanci 

riešiť. Stalo sa tak aj vďaka jeho ďalšiemu 

nápadu centralizovať srdce informačnej infraštruktúry 

do najmodernejšieho dátového 

centra nášho partnera spoločnosti Slovak 

Telekom. Popri IT gigantoch sa Vojenské lesy 

a majetky SR, š. p. stali jednou z prvých spoločností, 

ktoré začali toto dátové centrum 

využívať. 

V DUCHU S. JOBSA 

Bez prístupu k informáciám, bez schopnosti ich účinného vyhľadávania, triedenia a spracovávania, 

nie je v súčasnej dobe možné očakávať úspešný chod firmy. Používanie informačných 

technológií patrí dnes už ku gramotnosti každého zamestnanca, ale je dôležité 

mať odborníka, ktorý neustále prichádza s novými nápadmi, uvádza ich do praxe, inovuje 

a udržiava. Takým človekom v našom podniku je náš kolega PaedDr. Mirko Čongrády. 

Mgr. Zuzana Benedeková, 

samostatný odborný referent 

Kancelárie GR (text), foto archív 

PaedDr. Miroslav Čongrády 

Keď sa Mirko, čerstvý absolvent Strednej 

lesníckej školy v Prešove, v roku 1995 uchádzal 

o prácu lesníka na Lesnej správe Podolínec 

VLM SR, š.p., odštepný závod Kežmarok, 

iste ani len netušil, aké profesijné smerovanie 

si preňho osud pripravil. Po desiatich rokoch 

v prevádzke na lesných správach Podolínec 

a Spišská Belá či v expedičnom sklade 

Spišská Belá ho v roku 2004 zaradili na pracovnú 

pozíciu fakturanta na oddelení obchodu 

a marketingu o. z. Kežmarok. Práve tam 

prvýkrát aktívnejšie a výraznejšie zasiahli do 

jeho pracovného života informačné technológie. 

Dnes si už môžeme opodstatnene myslieť, 

že je to vzťah na celý život… 

LÍDER INFORMATIZÁCIE 

Vtedy spolu so súčasným generálnym riaditeľom 

začali vyvíjať dnes už rutinne zná- 

Progresívny nárast technológií a mobilných 

technológií boli ďalšími výzvami, 

ktorými sa oddelenie IT pod Mirkovým 

vedením muselo začať zaoberať. 

A tak sa od počítačov a mobilných telefónov 

posunuli aj smerom k svetu moderných 

smart riešení a optimalizácii energetických 

zdrojov a s tým súvisiacich technológií. Zavedenie 

fotovoltických elektrární, tepelných 

čerpadiel, elektromobility a siete vlastných 

nabíjacích staníc, moderných kamerových 

systémov a bezpečnostných prvkov celej informačnej 

infraštruktúry. Také široké spektrum 

a dynamika vývoja ho nútia neustále sa 

vzdelávať a zdokonaľovať. Práca, ktorú robí 

so svojim, pre neho tak typickým odhodlaním, 

nadšením a večným optimizmom, mu 

zabrala už väčšiu časť života. Tu je možno na 

mieste použiť citát vizionára a velikána technologického 

priemyslu S. Jobsa: „Vaša práca 

vám zaberie väčšinu vášho života a jediný 

spôsob, ako byť naozaj spokojný, je dokázať 

niečo veľké. A jediný spôsob, ako dokázať veľké 

veci, je milovať to, čo robíte. Ak ste to ešte 

nenašli, tak hľadajte. Ako so všetkými záležitosťami 

srdca, budete vedieť, keď to nájdete.“ 

Myslím, že všetko, čo Mirko robí, musí robiť 

v duchu tejto myšlienky, lebo z tohto pohľadu, 

sú všetky spomenuté projekty a veci 

VEĽKÉ. 

S pracovným životom sú spojené aj medziľudské 

vzťahy, ktoré v dnešnej dobe, vzhľadom 

na množstvo pracovných povinností 

a hektickú dobu, nebývajú vždy najlepšie. 

Preto je skvelé, keď môžete pracovať s človekom, 

akým je Mirko Čongrády – vždy dobre 

naladený, pripravený hľadať riešenia a pomôcť 

každému, kto ho o to požiada. Mirko 

sa vo voľnom čase venuje aj mnohým iným 

aktivitám, predovšetkým športu a dopĺňaniu 

vzdelania. Musím tiež naňho prezradiť, 

že má dve úžasné dcéry, na ktoré je právom 

veľmi pyšný. 

Zaželajme spoločne Mirkovi k jeho pracovnému 

jubileu ešte veľa skvelých nápadov, nech sa mu 

i naďalej darí odbornými schopnosťami prispievať 

k rozvoju informačných technológií v našom 

podniku. Zároveň mu poprajme veľa úspechov 

v jeho osobnom živote, veľa zdravia a nech sa 

mu plní všetko, čo si on sám bude želať. 



JUBILANT 

MIROSLAV NAŠČÁK 

Z TICHÉHO POTOKA 

JEDEN Z NÁS - 

JAROSLAV TRN 

Eduard Pľučinský, technik LS Ľubica 

Roky bežia a život prináša rôzne životné situácie 

či príbehy, z ktorých by nejeden autor 

čerpal inšpiráciu a námety do románov 

či telenoviel – nie však bezduchých, ale plných 

života a skutočných aktérov. Náš jubilant 

Miro je už veru čerstvý šesťdesiatnik 

a príbeh jeho pracovného života je práve 

taký. 

Oliver Gira, lesník Tichý Potok, 

OZ Kežmarok (text, foto) 

Rodený Zemplínčan z úrodného juhu Zemplínskych 

Hámrov sa presťahoval do hornatého 

kraja, pod Levočské vrchy, kde si postavil 

domček a doteraz býva v obci Brezovica. Začiatky 

boli ťažké, aj doba, ktorá sa stále mení. 

Miro je absolventom LOU Bijacovce, nuž k lesníctvu 

a prácam v lesníctve má blízko. Prešiel 

rôznymi prácami v ŠL Slovensko, neskôr pracoval 

aj na JRD Šarišské Dravce. V roku 1994 

nastúpil do VLM Kežmarok, kde pracuje doteraz. 

Ako otec sa vzorne stará o tri deti, v súčasnosti 

už dospelé a samostatné, ktoré po tragickej 

strate manželky sám zabezpečil a pripravil 

na život. Napriek nepriazni osudu má Miro 

veselú a priateľskú povahu. Práce, ktoré vykonával 

na lesnej správe, boli spočiatku viac 

o údržbe a oprave mechanizmov, najmä traktorov, 

či šoférovaní. Miro sa osvedčil aj ako vodič 

autobusu či iných dopravných prostriedkov. 

Po rôznych organizačných zmenách, ktoré 

prirodzene prichádzali, ubudlo prác v dielni, 

no nie na pozemkoch lesnej správy. Na správu 

bola pridelená súprava na zvážanie drevnej 

hmoty Valtra, na ktorú sa Miro preškolil a postupne 

nabral zručnosť. Práce pri zvážaní či 

v zime pri pluhovaní sa striedajú práce sezónneho 

charakteru, ktoré sa cyklicky opakujú, 

ako je aj kosenie a mulčovanie. 

Miro je aj zručný opravár a práca so strojmi 

je aj jeho koníčkom. Popri domácich prácach si 

dokázal vyrobiť aj rôzne stroje či traktorček, čo 

svedčí o jeho šikovnosti. 

Miro, v mene celej lesnej správy ti želáme predovšetkým 

pevné zdravie, mnoho pracovných 

úspechov a čo najmenej porúch. 

Uplynulo už 30 rokov, keď Jaroslav Trn 

vstúpil do kolektívu zamestnancov Vojenských 

lesov a majetkov o. z. Kežmarok na 

poľnohospodársku správu Záľubica ako vodár-údržbár. 

Na starosti mal zabezpečenie 

chodu vody v živočíšnej výrobe a budovách 

patriacich pod správu VLM. Počas rokov 

dochádzalo k rôznym pracovným zmenám 

a tak si náš „Jarda“ rozšíril vzdelanie potrebné 

na výkon nových pracovných úloh. Popri 

hlavných funkciách ako sú vodič, mechanizátor, 

strojník stavebných strojov, zvárač, aj 

naďalej vykonáva práce v iných činnostiach 

súvisiacich s chodom lesných škôlok a údržbou 

budov v rámci LS Ľubica. 

Jaro, k pracovnému jubileu ti želáme pevné zdravie 

a rodinnú pohodu, nakoľko sa tvoje pracovné 

náplne stávajú tvojím hobby. „Jsme rádi, že tě 

tady máme, co by jsme bez tebe dělali.“ 

ĽUBOMÍR 

GANCARČÍK JE 

U NÁS 40 ROKOV 

Ján Krempaský lesník LS Ľubica 

Ľubomír Gancarčík nastúpil do našej firmy 

po príchode z vojenskej prezenčnej služby 

2. októbra 1980. Uplynulo teda už dlhých 

40 rokov a to už je čo rekapitulovať. Začal na 

dopravno- mechanizačnej správe ako opravár-údržbár. 

Po pol roku prešiel z opravára 

na traktoristu LKT 80HR k lanovej súprave 

Steyr KSK-16, kde pracoval až do roku 1992. 

Od 1. januára 1993 bol preradený na novo 

zriadené škôlkarské stredisko v Zaľubici, kde 

bola náplňou jeho práce starostlivosť o základ 

lesov – sadenice. Pod správu škôlkarského 

strediska patrila aj činnosť závodnej kuchyne. 

Zabezpečovanie jej potrieb a rozvoz 

obedov na jednotlivé organizačné jednotky 

podniku taktiež patrilo do Ľubovej pracovnej 

náplne. Reorganizácia štruktúry podniku 

v roku 2004 zlúčila škôlkarské stredisko 

s Lesnou správou Ľubica, kam plynule prešiel 

aj náš jubilant. Od júna 2007 sa presunul 

na Správu služieb ako šofér nákladnej dopravy 

a traktorista. Reorganizácia podniku 

v roku 2009 zlúčila Správu služieb s Lesnou 

správou Ľubica, čím sa vrátil späť na Lesnú 

správu Ľubica, kde pracuje doteraz. 

S Ľubom, ako ho familiárne volám, sa poznám 

už dlho. Môžem preto potvrdiť, že je 

to človek vždy ochotný pomôcť, pri zverenej 

práci sa snaží nájsť spôsob ako ju vykonať, 

nehľadá výhovorky. Rád poradí mladším 

a podelí sa zo skúsenosťami, veď má z čoho 

čerpať. Medzi jeho záľuby patrí aj záhradkárčenie 

a poľovníctvo, ktorému sa venuje 

aktívne aj v Poľovníckom združení Zlatá 

Hora. Je aj výborný kuchár, guláš a poľovnícke 

špeciality z jeho rúk pozná nejeden zamestnanec 

našej firmy. 

Ľubo, k tvojmu pracovnému jubileu ti chcem 

za všetkých zamestnancov zaželať najmä pevné 

zdravie, ktoré je najdôležitejšie, harmóniu 

v rodine a dostatok síl a elánu pri plnení ďalších 

pracovných úloh. 

EDUARD KRIŠŠÁK 

OSLAVUJE 55 

Ing. Pavol Tomala ml., technik 

správy LS Ľubica 

Začiatkom apríla oslávil životné jubileum 

55 rokov vedúci lesnej správy Ľubica Eduard 

Kriššák. Lesníctvo a poľovníctvo mal v krvi 

od mala, keďže pochádzal z lesníckej a poľovníckej 

rodiny. Po odjazdení stoviek kilometrov 

na bicykli do Liptovského Hrádku, 

kde absolvoval strednú lesnícku školu, 

nastúpil 2. júla 1984 do Vojenských lesov. 


25


Prvým pôsobiskom mu bola bývalá správa 

píly a drevoskladu Spišská Belá. Na tejto 

správe neskôr zastával funkciu lesníka a taktiež 

vedúceho polesia. Aj napriek „hláške“ 

o zamestnancoch podniku sa v roku 2010 

chtiac nechtiac musel presťahovať na závod, 

kde bol od roku 2014 vedúcim oddelenia výroby 

odštepného závodu Kežmarok. S „papučami“ 

sa rozlúčil 1. januára 2019, keď sa 

vrátil na lesnú správu Ľubica ako jej vedúci. 

Okrem lesníctva sa Edo angažuje aj v oblasti 

poľovníctva, či už v OO SPZ Kežmarok, 

ale aj OO SPK Kežmarok. Dlhé roky vykonáva 

funkciu poľovného hospodára v PZ Víťaz 

Slovenská Ves. Je taktiež dlhoročným chovateľom 

bavorských a hanoverských farbiarov. 

Hanoverské farbiare z jeho chovnej stanice 

„Od Ždiarskej vidly“ sa podieľajú na zvyšovaní 

kvality tohto plemena na Slovensku. 

Jubilantovi chcem aj v mene spolupracovníkov 

zaželať veľa pracovných úspechov do ďalších rokov, 

veľa zdravia a veľa poľovníckych a kynologických 

úspechov. 

JUBILANT ZO 

ZELENOU KRVOU 

MICHAL KESTER 

Kolektív pracovníkov LS Ľubica 

Do lesníckej rodiny v Lomničke pribudol 

18. mája 1960 ďalší zelený mužíček. Dnes 

je to už 60 rokov, čo je Michal medzi nami, 

a už 41 rokov, čo brázdi Levočské vrchy ako 

lesník. 

Keď Michal ukončil základnú školu, stálo 

pred ním vážne rozhodnutie, kam bude smerovať 

svoj život. Poniektorým z nás možno 

rozhodovanie trvalo trochu dlhšie, ale Michal 

okamžite vedel, kam ďalej povedú jeho kroky. 

Keďže pochádza z lesníckej rodiny a bol 

vychovaný v zaľubických lesoch, rozhodnutie 

bolo ľahké. Ako 15 ročný adjunkt nastupuje 

na strednú odbornú lesnícku školu v Prešove. 

Po úspešnom ukončení štúdia pokračuje 

v šľapajach svojho otca a 1. júla 1979 už ako vyštudovaný 

lesník nastupuje na Lesnú správu 

Ľubica, kde sa stáva vedúcim lesného obvodu 

Tvarožná. Po troch mesiacoch v praxi si odbil 

povinné dva roky vojenčiny. 

40 ROKOV NA 

LS PODOLÍNEC 

V októbri 1981 po návrate z vojenčiny prišiel 

na lesnú správu Podolínec, kde pôsobí 

dodnes. Na začiatku ho do tajov života na 

správe zaúčal Ing. Boris Juraško, ktorý bol neskôr 

aj jeho šéf – správca. Prácu v lese v tom 

čase obmedzovala armáda. Na lesnom obvode 

Kohútová, ktorý mu pridelili, sa drevo odvážalo 

len jeden deň v týždni, pretože v ostatné 

dni boli streľby a cvičenie. V lesoch okolo Kotenhagu 

sa aj vďaka tomu hospodárilo v obmedzenom 

množstve. Dodnes najmä mladším 

kolegom rozpráva o hustých smrekových 

jedlinách, ktoré lemovali dolinovú cestu. 

Dnes mu na ne ostala už len spomienka, pretože 

sa dolina odovzdala obci Ľubica. 

Michal počas profesionálneho života na 

lesnej správe Podolínec prešiel viacerými 

funkciami a obvodmi. Začínal ako lesník, neskôr 

ako pestovný technik, zástupca správcu, 

robil aj polesného v Lomničke a následne 

pracoval opäť ako lesník. Najskôr v Toporci, 

následne na LO Minisgrund v Ihľanoch, kde 

pôsobí dodnes, ale už pod lesnou správou Ľubica, 

keďže v roku 2018 sa LS Podolínec pričlenila 

k LS Ľubica. 

Tak, ako prešiel rôznymi funkciami, spomína 

aj na začiatky, kde v tom čase predstavovala 

našu techniku,tuška“ a papier. Nejedna 

uzávierka trvala aj tri noci. Postupne sa však 

naučil pracovať s modernými technológiami, 

ktoré sú dnes nevyhnutnou súčasťou našej 

práce. Dnes ako skúsený lesník zaúča nových 

a mladých kolegov. Tak ako dnes nás, pred 

pár rokmi zaúčal aj nášho pána riaditeľa OZ 

Kežmarok Ing. Michala Dudáka. 

Okolo Michala sa za tých 41 rokov vystriedalo 

veľa kolegov. Keď si teraz spomenie na 

svoje začiatky, s úsmevom na tvári hovorí, 

že už ostal posledný z pôvodnej lesnej správy 

Podolínec. Dnes má okolo seba na polesí v Ihľanoch 

troch mladých lesných inžinierov, ktorým 

veľmi rád so všetkým pomôže, a počas 

každej uzávierky sa o nich rád postará pečenými 

rebierkami alebo nejakou kapustnicou. 

Každý, kto Miška pozná, vie o jeho bleskovej 

reakcii na každú otázku či podnet. Preto mu 

prischla prezývka „rýchla myšlienka“. 

Miško je aj vášnivým poľovníkom, v kruhu 

mladých kolegov uňho môžeme stále pozorovať 

veľkú vášeň pri poľovaní. Nejeden z nás 

s ním zažil veľa pekných príhod a príbehov 

pri love, na ktoré budeme radi spomínať. 

Michal vychoval a postaral sa o svoje štyri 

deti, aj keď už v mladom veku prišiel o manželku. 

Dnes je z neho už šťastný dedo, ktorý 

sa raduje zo siedmich vnúčat. Vďaka svojej 

priateľke,Mani“ ma vždy dobrú náladu. 

Michal, do ďalších rokov Ti v mene celého kolektívu 

LS Ľubica aj ostatných zamestnancov závodu 

želáme veľa zdravia, radosti z detí a vnúčat 

a mnoho pracovných i osobných úspechov. 

MARIÁN PISARČÍK 

MÁ ŠESŤDESIATKU 

Autor: František Bukovina, 

SOR EO, OZ Kežmarok 

Náš spolupracovník Marián Pisarčík sa dožíva 

krásneho životného jubilea 60 rokov. Do 

zamestnania vo Vojenských lesoch a majetkoch 

SR, o. z. Kežmarok, nastúpil 1. augusta 

1989. Na bývalej lesnej správe v Podolínci pracoval 

ako ekonóm. K pracovným povinnostiam 

sa staval vždy zodpovedne. V apríli 2005 

prešiel do učtárne na odštepný závod, kde sa 

stal účtovníkom materiálových zásob. V odštepnom 

závode prešiel viacerými funkciami 

a v roku 2009 prežil aj turbulentné obdobie, 

ktorým vtedy odštepný závod Kežmarok prechádzal. 

Po rôznych organizačných zmenách 

sa od 1. januára 2015 stal vedúcim ekonomického 

oddelenia. Marián sa popri práci angažuje 

aj odborovom hnutí. V roku 1995 bol zvolený 

za predsedu OH lesnej správy v Podolínci 

a od roku 2004 je s menšou prestávkou dodnes 

predsedom celozávodného výboru. Čo na srdci, 

to na jazyku taký je Marián. Človek priamy, 

ktorý si stojí za svojím názorom a vie pravdu 

povedať priamo do očí. 

K jeho životnému jubileu mu chceme poďakovať 

za odvedenú prácu, zaželať pevné zdravie a ešte 

veľa síl pri plnení ďalších náročných pracovných 

povinností. 

JEDEN Z NÁS – 

ĽUBOMÍR PISARČÍK 

Eduard Plučinský, technik LS Ľubica 

Do spolku šesťdesiatnikov vstúpil 14. septembra 

náš spolupracovník Ing. Ľubomír Pi- 



sarčík. Do Vojenských lesov a majetkov nastúpil 

1. novembra 1988 na stavebnú správu 

Kežmarok ako vedúci autodopravy a stavebných 

strojov, ale aj strelmajster nášho lomu 

v Toporci. Strelmajstra lomu robí dodnes. Po 

zrušení stavebnej správy prešiel so stavebnými 

strojmi na dopravno-mechanizačnú správu, 

kde pracoval až do zrušenia DMS v roku 

2004. Po reorganizácii sa stal ekonómom lesnej 

správy Podolínec a neskôr bol technikom 

LS Podolínec so sídlom v Ihľanoch. Po zlúčení 

lesných správ Podolínec a Ľubica v roku 

2018 ho preradili na o. z. Kežmarok na pozíciu 

fakturanta. 

Ľubomír Pisarčík je človek, ktorý vďaka 

dlhoročnej práci vo VLM a skúsenostiam, 

ktoré na rôznych pozíciách vo firme nadobudol, 

vie poradiť a pomôcť ostatným kolegom. 

Voľný čas vypĺňa športom, jeho najväčšou 

vášňou je bicykel. Dokáže na ňom za rok najazdiť 

priemerne 10 tisíc kilometrov. 

Chcem mu k jeho životnému jubileu zaželať 

v mene nás všetkých veľa pevného zdravia a síl do 

ďalších rokov a ešte mnoho bezpečných kilometrov 

bez nehody. 

EDUARD PLUČINSKÝ 

PRACUJE 30 ROKOV 

VO VOJENSKÝCH 

LESOCH 

Eduard Kriššák, vedúci 

Lesnej správy Ľubica 

Na Poľnohospodársku správu Ľubica nastúpil 

Eduard Plučinský 1. septembra 1990 

na úsek mechanizácie. Neskôr pôsobil ako 

ekonóm a po zlúčení s Lesnou správou Ľubica 

ako technik. Dnes má na starosti celú 

poľnohospodársku výrobu. Všetci ho poznáme 

ako precízneho a schopného kolegu, ktorý 

sa vie vysporiadať so všetkými pracovnými 

problémami, poradiť spolupracovníkom 

a jeho prístup je predovšetkým profesionálne 

ľudský. 

V mene všetkých spolupracovníkov želáme Eduardovi 

do ďalších rokov pevné zdravie, veľa radosti 

zo svojich blízkych, potešenie z práce a svojich 

záľub. 

JEDEN Z NÁS – 

JÁN ŠČAVNICKÝ 

Kolektív zamestnancov LS Tichý Potok 

Uplynulo dlhých 25 rokov, keď 9. septembra 

1995 Ján Ščavnický nastúpil do Vojenských 

lesov a majetkov Kežmarok na Lesnú 

správu Tichý Potok. Po ukončení vojenčiny 

prišiel ako ťažbár a pracovník v pestovateľskej 

činnosti na Lesnú správu Tichý Potok. 

V roku 1997 prešiel ako lesník na lesnícky 

obvod Čierna Hora a v polovici roka 2000 na 

lesnícky obvod Krásna Lúka. Vzhľadom na 

skutočnosť, že pod jeho územie patrí aj oblasť 

Šambron, padol na horúcu pôdu spracovania 

kalamity v tejto oblasti. Začiatok spracovania 

bol ťažký, ale postupne sa podarilo 

všetku kalamitu spracovať a zastaviť jej vývoj. 

V súčasnosti sa venuje najmä pestovateľskej, 

ale aj ťažbovej činnosti. 

Jano je veľkým priateľom prírody, aj keď 

ako jeden z mála lesníkov nie je poľovníkom. 

Pohyb po strmých svahoch mu vyhovuje, 

lebo je veľkým športovcom a berie to 

ako kondičný tréning. 

Výrazné úspechy dosiahol v športe zvanom 

Crossminton. V rokoch 2015 a 2017 sa 

stal majstrom sveta. Naše lesnícke odvetvie 

často reprezentoval aj na súťaži Naj – horár. 

Najlepší úspech dosiahol v roku 2019, keď 

zvíťazil. 

Chceme Jankovi ako kolektív LS Tichý Potok 

k pracovnému jubileu zaželať predovšetkým 

pevné zdravie a veľa síl pri plnení ďalších pracovných 

úloh. 

BLAHOŽELÁME 

KOLEGOM 

SEPTEMBER 

Ing. Ľubomír Pisarčík 

technik URLV LS Ľubica – životné 

jubileum 60 rokov 

Eduard Plučinský 

technik LS Ľubica – pracovné jubileum 

30 rokov vo VLM 

Ján Ščavnický 

lesník LS Tichý Potok – pracovné 

jubileum 25 rokov vo VLM 

Marián Pisarčík 

vedúci EO OZ Kežmarok – životné 


Peter Ovšany 

robotník LS Kamienka – životné jubileum 

50 rokov 

Bc. Peter Fulajtár 

SOR EO GR – pracovné jubileum 

25 rokov vo VLM 

Ing. Juraj Laco 

vedúci OLV, OZ Malacky – životné 


OKTÓBER 

Ľubomír Gancarčík 

vodič LS Ľubica – pracovné jubileum 40 

rokov vo VLM 

Dušan Halas 

robotník LS Kamienka – pracovné 


Štefan Raniak 

lesník SL Vidov Vrch – pracovné 


Ing. Peter Krpeľan 

vedúci EO GR – životné jubileum 50 

rokov 


27


LESNÍCKE DNI 2020 

14. ROČNÍK V DUCHU PROTIEPIDEMIOLOGICKÝCH OPATRENÍ 

Pri príležitosti štrnásteho ročníka projektu Lesnícke dni sa v priestoroch Lesníckeho 

a drevárskeho múzea vo Zvolene uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy „Lesy a biodiverzita… 

sú príliš vzácne aby sme ich stratili“. Výstava je pokračovaním myšlienky tohtoročného 

Medzinárodného dňa lesov. Lesnícke dni bývajú na Slovensku vždy v apríli, mesiaci 

lesov. Do jesenného termínu ich presunul Covid-19. 

Ing. Michal Dudák, riaditeľ OZ 

Kežmarok, (text, foto: archív NLC) 

Záštitu nad podujatím prevzal minister pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka SR. Slávnostné 

otvorenie výstavy prebehlo vo vonkajších 

priestoroch na nádvorí múzea vo Zvolene. Vo 

svojom príhovore Ing. Ján Mičovský vyzdvihol 

a zdôraznil úlohu lesníctva v dnešnej dobe, 

kedy sa vplyvom klimatických zmien čoraz 

rýchlejšie menia prírodné podmienky a je úlohou 

nás lesníkov prispôsobovať týmto zmenám 

hospodárenie v lesoch Slovenska. Zdôraznil 

aj pohľad verejnosti na lesy dnes a v minulosti. 

Ľudia vnímajú les ako priestor na rekreáciu 

a oddych a prednostne nie ako zdroj drevnej 

suroviny. Zdôraznil snahu ministerstva pôdohospodárstva 

zabezpečiť pre lesníctvo finančné 

prostriedky na zabezpečenie obhospodarovania 

lesov s dôrazom na plnenie mimo produkčných 

funkcií. 

Po príhovoroch pozvaných hostí a organizátorov 

podujatia prebehla vernisáž výstavy. Prehliadka 

prebiehala v malých organizovaných 

skupinách so sprievodom zamestnanca múzea. 

Výstava poukazuje na prácu lesníkov, ktorí svojou 

prácou a hospodárením v lesoch podporujú 

zachovanie biodiverzity. Mapuje tematické 

okruhy ako sú lesný ekosystém, biodiverzita, 

ekosystémové služby, prírode blízke hospodárenie 

v lesoch, zmena klímy. 

Jedna časť výstavy je venovaná aj priekopníkovi 

v PBHL Ladislavovi Alcnauerovi, ktorý 

zomrel v roku 2016. 

Vzácnym exponátom na výstave je originálna 

listina lesného poriadku „Porádek Hor, 

aneb Lesuw zachowání“. Vzácny exponát pochádza 

z roku 1770 z obdobia panovania Márie 

Terézie. Odporúčania majú 250-ročné trvanie 

a sú vhodné aj do súčasných podmienok. 

Výstava je sprístupnená verejnosti od 5. 

septembra – 18. októbra 2020 v Lesníckom 

a drevárskom múzeu vo Zvolene. 



COVID 19 - DRUHÁ VLNA 

Mgr. Viliam Marušinec, bezpečnostný technik, technik PO 

NAJSKÔR SI PRIPOMEŇME NIEKOĽKO DÔLEŽITÝCH DÁTUMOV 

27. 12. 2019 

čínsky lekár Li Wen-Liang, zverejnil správu 

o tom, že siedmim pacientom v nemocnici 

diagnostikovali chorobu podobajúcu sa chorobe 

SARS 

20. 01. 2020 

bol identifikovaný prvý prípad nákazy koronavírusom 

SARS-CoV-2 v Európe (Francúzsko, 

Paríž) 


bolo zaznamenané prvé úmrtie spôsobené 

chorobou COVID-19 v Európe (Taliansko, 

Miláno) 


bolo vykonané prvé testovanie a zistený prvý 

pozitívne testovaný prípad na koronavírus 

SARS-CoV-2 na Slovensku 


Slovensko zavádza sprísnené opatrenia, zatvárajú 

sa takmer všetky predajne, prevádzky 

a hranice 


Slovensko zavádza povinnosť nosiť prekrytie 

dýchacích ciest na verejnosti 


na Slovensku bolo zaznamenané prvé úmrtie 

spôsobené chorobou COVID-19 


zaznamenaný rekordný denný prírastok prvej 

vlny na Slovensku, spolu 977 pozitívne testovaných 

prípadov na koronavírus SARS-CoV-2 


prvýkrát nebol na Slovensku nikto pozitívne 

testovaný na koronavírus SARS-CoV-2 


Slovinsko ako prvá krajina v Európe oznamuje 

koniec pandémie 


na Slovensku uvoľňujú protiepidemiologické 

opatrenia (tzv. 4. fáza) 


na Slovensku pribudlo 100 nových pozitívne 

testovaných prípadov na koronavírus SARS- 

-CoV-2 v tzv. druhej vlne 

Od tohto dňa dosahujú denné prírastky pozitívne 

testovaných prípadov na koronavírus 

SARS-CoV-2 na Slovensku trojciferné čísla. 


29



Slovensko zavádza sprísnené opatrenia, ako 

regulovaný počet osôb na hromadných akciách, 

odstupy v obchodoch a prevádzkach, režim 

na hraniciach s „červenými krajinami“ 

a pod. 


prvýkrát na Slovensku stúpol počet pozitívne 

testovaných prípadov na koronavírus SARS- 

-CoV-2 za jeden deň nad 1000 (1037) 

Dnes evidujeme na Slovensku viac ako tridsaťtisíc 

aktuálne chorých na COVID-19. Počet 

úmrtí presiahol číslo 90. Dobrou správou 

je, že viac ako sedemtisíc nakazených sa vyliečilo. 

Vo svete je aktuálne chorých viac ako 

štyridsať miliónov ľudí a viac ako milión ľudí 

už chorobe podľahlo. 

DRUHÁ VLNA JE TU 

Niektorí odborníci hovoria o tom, že to je 

pokračovanie prvej vlny, iní tvrdia, že ide 

o novú epidémiu, ale to nie je podstatné. 

Bola všeobecne očakávaná. To, že je oveľa 

početnejšia, je podľa profesora Vladimíra 

Krčméryho spôsobené súbehom niekoľkých 

faktorov (tzv. epidemiologicky rizikových 

udalostí): 

1) Nárast počtu osláv a svadieb odložených 

z obdobia prvej vlny. Rizikovým faktorom 

takýchto akcií je koncentrácia ľudí 

často z rôznych oblastí Slovenska na malom 

priestore, väčšinou uzavretom. Prípadný 

prenos nákazy na veľké vzdialenosti a následnej 

nákazy vo vzdialených regiónoch 

tým bol oveľa jednoduchší. 

2) Nástup dovolenkárov priamo do práce. 

Po úspešnom zvládnutí prvej vlny a uvoľnení 

protiepidemiologických opatrení sa časť 

populácie rozhodla dovolenkovať mimo Slovenska 

v „bezpečných“ ale aj v „menej bezpečných“ 

destináciách Európy aj ostatného 

sveta. Návrat domov stihli ešte počas uvoľnených 

karanténnych protiepidemiologických 

opatrení na hraniciach najprv s Českou 

republikou, potom s Rakúskom a Maďarskom 

a nakoniec so všetkými tzv. „bezpečnými 

krajinami“. Po návrate z dovoleniek 

bez karantény a bez testovania nastúpili do 

práce a kontakt medzi spolupracovníkmi 

zjednodušil prípadné šírenie nákazy. 

3) Dokončenie športových líg a ich začiatok 

v novom ročníku s tým spojené návštevy na 

takýchto podujatiach umožňovali sociálny 

kontakt a tým aj jednoduchšie prípadné šírenie 

nákazy. 

4) Začiatok nového školského roka, nástup 

žiakov a študentov do škôl a internátov. Najmä 

u študentov v internátoch dochádza k sociálnemu 

kontaktu študentov z rôznych oblastí 

Slovenska. Podobne ako pri oslavách 

a svadbách je týmto prípadný prenos nákazy 

na veľké vzdialenosti oveľa jednoduchší. 

Druhé vlny majú rôzny priebeh. Na Slovensku 

v lete po úspešnom zvládnutí prvej vlny a po 

uvoľnení opatrení sme druhú vlnu začali typom 

tlejúcej choroby (smolering disease), ktorý 

plynule prešiel do horšieho typu druhého 

vrcholu (second peak). Takéto typy druhých 

vĺn, ktoré sú horšie, ako prvá, vidíme nielen 

na Slovensku, ale aj v mnohých štátoch Európskej 

únie. Spôsobuje ich malý odstup uvedených 

epidemiologicky rizikových udalostí, 

resp. ich reťazenie. Medzi každou takouto 

udalosťou majú byť štrnásť až dvadsaťosemdňové 

rozstupy. To sa však u nás nepodarilo 

zorganizovať. 

Zároveň treba povedať, že druhá vlna je oveľa 

zákernejšia ako situácie, ktoré svet prežíval na 

jar. Koronavírus SARS-CoV-2, tak ako každý 

vírus s pandemickým potenciálom mení 

svoju virulenciu spravidla k nižšej mortalite, 

pretože chce čím dlhšie prežiť a šíriť sa v populácii. 

A to môže len v živom hostiteľovi. 

Na tomto sa s profesorom Krčmérym zhodla 

aj česká molekulárna biologička Soňa Peková 

známa svojimi kontroverznými vyjadreniami. 

Stále je presvedčená, že koronavírus 

SARS-CoV-2 je umelo vytvorený, pretože sa 

množí až 270× rýchlejšie, ako bežný koronavírus. 

„Vírus sa mení pod rukami. Čosi ho ženie 

do obrovských výkonov. Takto sa prírodné 

izoláty nesprávajú,“ povedala pre Lidovky. 

cz 8. októbra 2020. Naopak, štúdia Národného 

laboratória Los Alamos v USA predpokladá, 

že minimálne jedna mutácia je nákazlivejšia, 

ako pôvodný „wuchanský“. Pritom vedci 

z University College London zistili, že koronavírus 

SARS-CoV-2, zmutoval už 198krát. 

Ďalším negatívom druhej vlny je, že choroba 

COVID-19 je u mnohých, najmä mladých 

ľudí bezpríznaková alebo iba s minimálnymi 

príznakmi. Stávajú sa tak nevedomky šíriteľmi 

nákazy v populácii. Naopak, veľmi 

ťažký až smrteľný priebeh choroby zaznamenávame 

u seniorov a u ľudí s pneumokokovými 

a stafylokokovými infekciami. Koronavírus 

SARS-CoV-2 v tele napáda pľúca, ktoré 

môže trvalo poškodiť. Postupne sa ukázalo, že 

môže napadnúť aj ďalšie orgány: mozog, srdce 

a cievy, pečeň, ľadviny či črevá. Vedci po celom 

svete tiež popisujú krvné zrazeniny, ktoré 

môžu kolovať celým telom. Objavili sa aj prípady 

pacientov s chorobou COVID-19, u ktorých 

došlo k ischémii (nedokrvenosti) prstov 

na nohách. Táto sa prejavovala bolestivými 

opuchmi spôsobujúcimi až odumieranie tkaniva. 

Veľmi nebezpečná je a bude aj kombinácia 

obyčajnej chrípky s ochorením COVID-19. 

PROGNÓZY 

V globálnej projekcii vývoja pandémie uviedol 

Inštitút pre meranie a vyhodnocovanie 

zdravia (IHME) pri Washingtonskej univerzite 

v americkom Seattli tri scenáre možného 

vývoja. Najhoršia situácia nastane, keď sa 

rúška budú nosiť ako dosiaľ a budú sa naďalej 

zmierňovať požiadavky na dodržiavanie 

rozstupov. Do konca roka by potom mohli 

zomrieť až štyri milióny ľudí. V najlepšom 

prípade by mohol byť tento údaj len polovičný, 

teda dva milióny mŕtvych, ak sa budú rúška 

nosiť všade a vlády budú vynucovať odstup, 

len čo bude denne zomierať viac ako osem 

ľudí na milión obyvateľov. 

Najpravdepodob nejšie však podľa IHME je, 

že rúška sa budú nosiť rovnako ako teraz a naďalej 

zostanú v platnosti aj ďalšie opatrenia. 

Potom zomrie do konca roka tri milióny ľudí. 

Oba extrémne scenáre predstavujú nárast 

úmrtí v porovnaní so súčasnou situáciou. 

Čiastočne sa to dá pripísať sezónnemu nárastu 

ochorení na severnej pologuli. Choroba 

COVID-19 sa dosiaľ šírila podľa sezónnych 

vzorcov podobných ako pri zápale pľúc. Ak 

to tak bude aj naďalej, potom je potrebné na 

konci jesene a v zimných mesiacoch očakávať 

zvýšenie počtu prípadov v krajinách na severnej 

pologuli. 



ŠÍRENIU INFEKCIE COVID-19 MÔŽETE ZABRÁNIŤ AJ „VY“ A TO 

DODRŽIAVANÍM NASLEDOVNÝCH PREVENTÍVNYCH OPATRENÍ 

Správnym nosením rúška chránite 

svoju rodinu, kolegov a verejnosť. 

Rúška zabraňujú prenosu 

vírusových častíc do okolia. 

Prenosu ochorenia môžeme zabrániť 

dostatočným sociálnym odstupom 

minimálne 2 metre. 

Ruky si umývajte vždy za použitia 

teplej tečúcej vody a tekutého mydla 

a osušte si ich do jednorazovej 

papierovej utierky. V prípade, ak nie 

je k dispozícii voda a tekuté mydlo, 

použite alkoholovú DEZINFEKCIU 

RÚK (s plne virucídnym účinkom). 

Neumytými rukami sa šíri až 80 % 

infekcií. 

Vyhýbajte sa úzkemu fyzickému 

kontaktu s ľuďmi (podávanie rúk, 

blízky sociálny kontakt a pod...) a 

miestam s vyššou koncentráciou 

ľudí. 

Zvážte organizovanie a účasť na 

veľkých rodinných oslavách, 

návštev a iných hromadných 

podujatí, na ktorých sa zíde väčší 

počet ľudí z rôznych oblastí 

Slovenska alebo zo zahraničia. 

ZÁSADU ROR JE DÔLEŽITÉ DODRŽIAVAŤ V INTERIÉRI AJ V EXTERIÉRI. 

Spracoval: Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava, dňa 06. augusta 2020 


31

Vojenské lesy 2/2020

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?