artUM 2/22

artUM 

ČASOPIS O KULTÚRE A UMENÍ 

V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI 2 / 2021

01 Slovo na úvod (Katarína Mosnáková Bagľašová) 

TÚRY DO KULTÚRY 

02 Na doline Rimavskej (Anetta Cvachová) 

08 Filmový klub Urtica film (Katarína Hanková Jančeková, Ivan Vredík ml.) 

14 Ľan – od stebla po plátno (Viktória Grešková) 

POTYKÁVANIE 

16 Spevom k srdcu – 10 rokov Ženského speváckeho zboru 

Belius (Barbora Schmidtová) 

22 Neštúrovský štúrovec (Dušan Jablonský) 

PULZOVANIE TVORBY 

30 Chránené územie (Etela Farkašová) 

34 Ľudová hudba Pokošovci 2 – dvojalbum (Igor Gašpar) 

ART@CHAT 

40 Tvorím preto, aby som sa dostala medzi ľudí – 

Rozhovor s nositeľkou hlavnej ceny Výtvarného spektra Evou Pokornou 

(Katarína Mosnáková Bagľašová, Miroslav Zaťko) 

AKO NA TO 

46 Ak vieme, čo, komu a prečo ideme inscenovať, 

budeme vedieť aj ako – Analýza dramatického textu (Katarína Burdová) 

52 Hra a tanec (Martin Urban) 

HORIZONTY 

62 Bez umeleckých ambícií by sme neboli ľuďmi – 

Na slovo s Erikom Kriššákom, generálnym riaditeľom NOC 

(Katarína Mosnáková Bagľašová) 

ALEA IACTA EST 

70 Z činnosti osvetových stredísk Banskobystrického kraja 

v období júl – október 2021 (redakcia) 

OBSAH

SLOVO NA ÚVOD 

Obr. 001 

Katarína 

Mosnáková Bagľašová. 

Foto: archív SOS. 

Čo vám napadne, keď sa povie kultúra 

a umenie v roku 2021? Mne semafory. Semafory, 

ktoré upravovali podmienky, za akých môže 

fungovať kultúrna obec. Semafory, ktoré sa do 

umenia vrhli nečakane a spolu so slovom covid 

sa stali asi najpoužívanejšími v súčasnej dobe. 

Semafory, ktoré začali riadiť plynulosť premávky 

v našej kultúre. 

Ale pozor! Nie sú to len také obyčajné 

trojfarebné semafory. Okrem červenej, oranžovej 

a zelenej je tam aj spektrum iných farieb. 

A umelci, tvorcovia, ale aj kultúrne inštitúcie ich 

statočne rešpektovali. Správali sa disciplinovane, 

neprebiehali na červenú alebo mimo priechodov, 

nepodliezali zábradlie, neriskovali. Tí, ktorí tvorili 

samostatne, písali, komponovali, maľovali… 

v tichu. No tí, ktorí kultúru tvorili v symbióze 

s inými profesionálmi či amatérmi, v tichu čakali. 

Na pomoc. A zdá sa, že ešte stále čakajú… 

Nemali to ľahké ani percipienti kultúry. 

Z celého spektra farieb kultúrneho semaforu im 

asi najviac vadila oranžová. Pozor! Dostaneš 

sa na podujatie? Máš všetky papiere so sebou? 

Patríš do tej správnej skupiny návštevníkov? 

Chceš nechať svoje údaje? Nespočetné množstvo 

otázok a zrazu zistíš, že ťa už prešla chuť kultúrne 

sa vyžiť. Vzdáš to. A na zelenú už ani nepôjdeš. 

My sme však o farbách kultúrneho 

semaforu začali rozmýšľať trošku inak. Skúsili sme 

ich vymiešať. Jednu farbu pre hudbu, druhú pre 

literatúru, ďalšie pre vizuálne umenie, divadlo, film, 

tanec a tradičnú kultúru. Prinášame rozhovor 

s aktuálnou víťazkou Výtvarného spektra, 

predstavujeme nové knižné a CD tituly, tiež 

úspechy desaťročného speváckeho zboru, 

oprašujeme spomienky na originálny filmový klub, 

ale aj na jedného svojského neštúrovského 

štúrovca. Pre tých, ktorí sa chcú v oblasti kultúry 

zdokonaľovať, ponúkame metodické návody 

z oblasti divadla či tanca a zároveň predstavujeme 

činnosť a aktivity kultúrno-osvetových inštitúcií. 

Skúsme sa všetci spoločne zomknúť a miešať 

farby kultúrneho semaforu do tej krásnej dúhovej. 

Nech sa vám nové číslo časopisu artUM pekne 

číta. 

 

Katarína Mosnáková Bagľašová 

01 

artUM 2 / 2021

NA DOLINE 

RIMAVSKEJ… 

Historické územie Gemera sa nachádza na juhu stredného Slovenska. 

Prevažná časť oblasti leží v Slovenskom rudohorí, severný okraj 

v Horehronskom podolí, južná časť v Rimavskej kotline, východná 

v Rožňavskej kotline a Slovenskom krase. Malohont sa rozprestieral 

na strednom Slovensku v povodí rieky Rimavy medzi Gemerom 

a Novohradom. V roku 1786 sa Gemer spojil s Malohontom a vznikla 

Gemersko-malohontská stolica. Načrime spolu do jej kultúry. 

Hospodársky život ľudu na tomto území 

zabezpečovalo baníctvo a hutníctvo, ktoré sa 

zameriavali na ťažbu a spracovanie železnej 

rudy. „Železné srdce Uhorska“ – i tak sa 

v minulosti nazývala oblasť dnešného Gemera 

a Malohontu, ktorá zohrávala významnú úlohu 

v slovenskom národnom živote. Bola rodiskom 

a pôsobiskom množstva slovenských osobností, 

ktoré v mestách a dedinách zachovávali a rozvíjali 

slovenskú vzdelanosť a kultúru. Človeku sa takmer 

zastaví dych, keď si uvedomí, koľko jedinečných 

básnikov a dejateľov sa zrodilo na území Gemera- 

Malohontu v čase najtvrdšieho útlaku: Pavol 

Emanuel Dobšinský, Peter Kellner Hostinský, 

Juraj Palkovič, Ivan Krasko, Štefan Marko Daxner. 

Z tohto úžasného kraja pochádzali mnohí štúrovci: 

Ján Francisci Rimavský, Ján Botto, Ľudovít Kubáni, 

Samo Vozár a mnohí ďalší. Tieto významné 

osobnosti si obyvatelia nášho regiónu pripomínajú 

aj prechádzkou po Aleji dejateľov, ktorú nájdeme 

na Námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 

Z doby najväčšieho rozmachu ostalo regiónu 

nevídané bohatstvo. Doposiaľ neobjavenou 

pýchou Gemera-Malohontu sú nádherné kostoly 

s unikátnymi nástennými maľbami, ktoré nájdeme 

na gemersko-rimavskom okruhu Gotickej cesty. 


02

Obr. 002 Záber z kurzu Paličkovaná čipka. 

Foto: archív GMOS. 

Z činnosti Gemersko-malohontského 

osvetového strediska 

Gemersko-malohontské osvetové stredisko (GMOS) 

plní nezastupiteľné poslanie pri uchovávaní, 

sprístupňovaní a zveľaďovaní tradičných aj 

súčasných kultúrnych hodnôt v regióne Gemer- 

Malohont – v 149 obciach okresov Rimavská 

Sobota a Revúca. Organizovaním súťaží, festivalov, 

prehliadok a výstav v oblasti záujmovej umeleckej 

činnosti na všetkých úrovniach (miestne, 

regionálne, krajské, celoslovenské i medzinárodné) 

prispieva ku konfrontácii práce medzi kolektívmi 

a jednotlivcami všetkých vekových kategórií, ktorí 

sa aktivizujú v ochotníckom divadle, vo folklóre, 

v hudbe, speve, tanci, amatérskej literárnej tvorbe, 

vo výtvarníctve, v ľudovoumeleckej tvorbe, 

vo fotografii, filme, v zboroch pre občianske 

záležitosti a mnohých iných oblastiach. Zároveň 

spolupracuje s profesionálnymi odborníkmi 

03 


pre jednotlivé kultúrno-výchovné činnosti. Nemalú 

pozornosť venuje aj kultúre národnostných menšín 

a sociálne vylúčeným skupinám obyvateľstva. 

Všetky aktivity Gemersko-malohontského 

osvetového strediska v Rimavskej Sobote 

pripravuje, organizuje a s láskou udržiava a rozvíja 

10-členný kolektív pracovníkov. Vedie ho riaditeľka 

Mgr. Darina Kišáková, ktorá sa okrem toho 

stará o úsek ochotníckeho divadla a rieši návrhy 

a realizáciu projektov. Zástupkyňa riaditeľky 

Mgr. Stanislava Zvarová má na starosti úsek 

folklóru a tradičnej ľudovej kultúry, návrhy 

a realizáciu projektov. Vedúcou oddelenia 

kultúrno-výchovných činností je Mgr. Anetta 

Cvachová. Do jej kompetencií okrem vzdelávania 

patria zbory pre občianske záležitosti, oblasť 

fotografie, štatistika, menšinová (rómska) kultúra 

a návrhy aj realizácia projektov. Elvíra Povinská 

má na starosti menšinovú (maďarskú) kultúru, 

prednes a literárnu tvorbu, zborový spev, ako aj 

návrhy a realizáciu projektov. Do kompetencií 

Mgr. Kristíny Lendvorskej patrí hudba, 

fotografia, informačná a propagačná činnosť, 

správa webovej stránky, návrhy 

a realizácia projektov. Ing. Magdaléna 

Kantorová sa stará o dielňu ľudových remesiel 

a takisto o návrhy a realizáciu projektov. Úsek 

hospodársko-technických činností vedie 

účtovníčka Gabriela Odelgová, mzdy a verejné 

obstarávania má na starosti Ing. Jaroslava 

Chromeková. Aranžérom a domovníkom je 

Zoltán Baláž, vodičom a fotografom Marian 

Kišák. 

Vybrať spomedzi aktivít nášho strediska tie 

Obr. 003 FEDIM – festival divadla mladých. 


Obr. 004 Zochova divadelná Revúca. 


naj je veľmi ťažké. Pre nás sú všetky vzácne 

a milé, pretože sú naše. K najväčším a pravidelne 

organizovaným podujatiam s bohatou históriou 

patrí FEDIM – celoštátny festival divadla mladých, 

ktorý sa každoročne v mesiaci jún koná v Tisovci. 

Ďalej je to Zochova divadelná Revúca, krajská 

súťaž a prehliadka neprofesionálneho divadla 

a divadla mladých, ktorú naše stredisko organizuje 

v apríli. Vyše 20-ročnú históriu píše Dobšinského 

rozprávkový Gemer, autorská literárna súťaž, 


04

Obr. 005 Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. 


Obr. 006 Klenovská rontouka. 


Obr. 007 Roztratené zrnká. 


Obr. 008 Z histórie Gemera a Malohontu. 


ktorá sa koná v mesiaci októbri v Rimavskej 

Sobote. V tom istom mesiaci v Drienčanoch 

prebieha celoslovenská súťaž v prednese 

slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, 

zlaté pero, zlatý vlas. 

Pochváliť sa môžeme aj bohatou činnosťou 

na úseku tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. 

Za všetky podujatia spomeňme gemerskomalohontské 

folklórne slávnosti Klenovská 

rontouka. Ide o festival tradičnej ľudovej kultúry 

s medzinárodnou účasťou, ktorý v mesiaci 

jún organizujeme v obci Klenovec. Osobitnú 

pozornosť venujeme projektu Roztratené 

zrnká, ktorý je zameraný na terénny výskum 

v gemerských a malohontských obciach na 

území okresov Rimavská Sobota a Revúca. Tím 

Roztratených zrniek, ktorý funguje pod záštitou 

Gemersko-malohontského osvetového strediska 

v Rimavskej Sobote a občianskeho združenia 

RODON Klenovec v spolupráci s obcou Klenovec, 

05 


sa snaží odkrývať poklady jednotlivých obcí 

a prezentovať verejnosti kultúrnu jedinečnosť 

regiónu. Gemersko-malohontská dedina 

po stáročia žila vlastným životom, pričom 

zachovávala a zároveň rozvíjala a z pokolenia na 

pokolenie odovzdávala kultúrne hodnoty. Členovia 

projektového tímu vyhľadávajú ľudí, ktorí sú 

ochotní pustiť ich do svojho súkromia, podeliť sa 

so spomienkami, s vedomosťami, príhodami či 

poverami. Zameriavajú sa na obyvateľov, ktorí ešte 

rozprávajú nárečím, ktorí si radi zaspievajú a radi 

sa podelia o všetko, čo vedia. Výstupom projektu 

je komorný program na Klenovskej rontouke, do 

ktorého sú zapojení aj samotní informátori. Jeho 

repríza sa vždy koná v jednej z obcí výskumu. 

Po stopách nositeľov tradícií je názov 

ďalšieho projektu, ktorý je zameraný na 

vyhľadávanie nositeľov a udržiavateľov 

tradičných remesiel. Výsledným produktom býva 

krátkometrážny film dokumentujúci ich činnosť. 

S finančnou podporou Banskobystrického 

samosprávneho kraja sme v roku 2020 

zrekonštruovali a zmodernizovali textilnú 

a keramickú dielňu ľudových remesiel, v ktorej 

realizujeme veľké množstvo kurzov a tvorivých 

dielní, zameraných napríklad na paličkovanú čipku, 

tkanie, maľovanie na textil, práce na hrnčiarskom 

kruhu a mnoho iných postupov tradičnej výroby. 

Projektom Z histórie Gemera a Malohontu 

chceme záujemcom priblížiť obdobie stredoveku 

prostredníctvom propagácie unikátnych kostolíkov, 

ktoré sa nachádzajú na Gotickej ceste. 

Bohatou a rôznorodou činnosťou sa môžeme 

pochváliť aj na úseku vzdelávania. Spomeňme 

aspoň niektoré z projektov. Pre všetky vekové 

kategórie a všetky druhy vzdelávania je určená 

Čarovná studnička. Projekty pre znevýhodnené 

skupiny sme nazvali Aj my chceme tvoriť 

a Takto vidím ja. Pre rómske deti sú určené 

projekty Neskrývaj, čo doma máš a Chcem 

sa učiť ďalej. Pozornosť venujeme aj našim 

seniorom, pre ktorých každoročne organizujeme 

prehliadku záujmovej tvorivosti Na strieborných 

vlnách. 

Osobitné miesto v našej činnosti patrí 

výstavným aktivitám. Poskytujeme priestor 

jednotlivým autorom, ktorí svojou tvorbou 

zviditeľňujú náš región (Lucia Dovalová – Krása 

modrotlače), aj tým, ktorí sa podieľajú na 

uchovávaní tradičných remesiel (Anna Agócsová, 

Ján Maciak, Eva Dolinajová, Ladislav Hedvigi, 

Ľubomíra Žilková). Okrem toho realizujeme aj 

kolektívne výstavy. 

Úsek menšinovej kultúry reprezentujú také 

veľké podujatia ako Celoslovenská súťaž 

Mihálya Tompu v prednese poézie, prózy, 

zhudobnenej poézie a divadiel poézie, 

Celoslovenská výtvarná súťaž Istvána 

Ferenczyho, Kultúrne slávnosti gemerských 

Maďarov, Festival Czinka Panny zameraný na 

maďarskú a rómsku hudbu, Detský folklórny 

festival. Do tejto skupiny patrí aj séria kultúrnych 

podujatí (divadelných predstavení, besied, 

koncertov a rôznych súťaží) nazvaná Kultúrne 

dni Dezső Győryho, ale aj Juniusfest, hudobný 

festival s medzinárodnou účasťou. 

Súčasná doba nám prináša mnoho nových 

a nečakaných situácií, ktorým sa všetci musíme 


06

Obr. 009 Práca s hlinou. 


prispôsobovať. Ochorenie COVID-19 sa, žiaľ, 

dotklo aj našej práce. Gemersko-malohontské 

osvetové stredisko muselo na tento stav reagovať 

a svoju činnosť prispôsobiť protiepidemiologickým 

opatreniam. Podujatia sme presmerovali do 

virtuálneho sveta, nové a dosiaľ nepoznané veci 

sme sa učili „za pochodu“. Pripravili sme veľké 

množstvo vzdelávacích akcií – kurzov a tvorivých 

dielní, realizovali sme postupové súťaže cez zoom 

a videonahrávky. Vznikol úplne nový projekt 

s názvom Predstavujeme Vám…, v ktorom sme 

v týždňových intervaloch predstavovali významné 

osobnosti kultúrno-spoločenského a folklórneho 

diania v našom regióne. 

Predošlé riadky priniesli len veľmi stručný 

prierez činnosťou Gemersko-malohontského 

osvetového strediska v Rimavskej Sobote. Celý 

náš kolektív sa s láskou, pokorou a úctou snaží 

chrániť, pestovať a udržiavať to krásne dedičstvo, 

ktoré nám zanechali naši predkovia. Zároveň 

sa snažíme tvoriť aj veci nové, zaujímavé, 

doteraz málo poznané. Ďakujeme všetkým našim 

spolupracovníkom, návštevníkom a priaznivcom, 

bez ktorých by naša práca bola veľmi chudobná. 

 

Anetta Cvachová 

07 


FILMOVÝ KLUB 

URTICA FILM 

Mekkou amatérskeho filmu na Slovensku je obec s pôvabným názvom 

Žihľava, ktorá leží v Pôtorskej pahorkatine v susedstve mesta Veľký 

Krtíš. Na tomto mieste vznikli a stále vznikajú krátke humorné 

filmy známe na širokom okolí, ba až za hranicami Slovenska. 

Filmovanie sa stalo osudom zakladateľa filmového klubu Urtica film 

Ivana Vredíka a neskôr ďalších a ďalších nadšencov, ktorých 

si opantala práca vo filme a s filmom. 

Filmový klub Urtica má 46 rokov a je najstarším 

existujúcim amatérskym klubom na Slovensku. Na 

začiatku bolo nadšenie partie mladých dedinčanov 

pre filmy, ktoré premietali v kinách v okresnom 

meste, ale aj v samotnej obci. Televízia v tom 

čase totiž ešte zďaleka nepatrila k bežnej výbave 

domácností. Činnosť klubu pokračovala zakúpením 

kamery a premietačky na Osvetovú besedu do 

Žihľavy v roku 1973. Hviezdna kariéra klubu sa 

začala paródiami na westerny. 

Prelomovým a rozhodujúcim momentom bol 

rok 1975 a prvý hraný western Kaňon samé 

zlato. Ten si okrem dvoch repríz a úspechu 

vyžiadal založenie amatérskeho filmového klubu, 

ktorý bol podľa latinského mena rastliny žihľavy 

pomenovaný Urtica. Prvotný zámer bol natočiť 

vážny western, pri premietaní sa však film 

spustil v inej rýchlosti, ako bol natočený, takže 

vyznel ako groteska. Navyše dedinské publikum 

odrazu uvidelo na plátne, kde dovtedy žiarili 

hviezdy ako Angelika, Winnetou či Funes, aj 

vlastných kamarátov, susedov či iných známych. 

Nasledovali neskutočné ovácie a smiech. Táto 

udalosť neplánovane predurčila zameranie 

produkcie začínajúcich filmárov na humorné diela. 

Nasledovali dobrodružné filmy Lupiči, Zajiáci, 

Tisíc dolárov za Čierneho Diabla a Smrť Čierneho 

Diabla. Hoci žihľavských filmárskych amatérov 


08

Obr. 010 Točenie spoločného 

filmu na festivale HAH 2012. 

Foto: archív Urtica film. 

lákali aj mnohé iné témy, rozhodli sa točiť to, čo 

žiadalo ich publikum: grotesky, paródie a westerny, 

ako Dobrodružstvo v Sierra Madre a pokračovanie 

Stopy vedú do Sierra Madre. 

Ojedinelým pokusom o vážnu produkciu ostal 

vojnový film Akcia Líščia diera, ktorý vznikol pri 

príležitosti okrúhleho výročia oslobodenia obce. 

V roku 1981 sa filmový klub pokúsil 

o spracovanie komédie Dvaja chytráci, ktorá 

zabodovala ako najúspešnejší film v rámci 

ankety diváka v okrese. Film Išiel Jano do sveta 

bol technicky náročný na kostýmy aj výpravu: 

natáčalo sa v Tatrách a členovia štábu prišli na 

miesto autobusom a tromi autami. Desaťročnú 

prácu klubu uzavrel film Tajomná zem. 

Prvým podujatím mimo územia okresu, na 

ktorom sa kolektív prezentoval s výsledkami svojej 

práce, bol festival amatérskych filmov Šaštín 81. 

V polovici 80. rokov sa začal zúčastňovať aj 

na krajských a celoslovenských prehliadkach 

a súťažiach. Jeho filmová amatérska tvorba bola 

prijatá ako ojedinelá svojho druhu. Nový film 

09 


Veľký herec sa dotkol témy studenej vojny, pričom 

odkazoval na predchádzajúcu tvorbu klubu. 

V roku 1990, keď Urtica film oslávili 15. výročie 

vzniku, sa tvorcovia vďaka hororu Pamäti 

Dr. Peetersena a filmu Súperi dostali do širšieho 

povedomia filmových amatérov v Československu. 

Na celoslovenskej súťaži v Žiari nad Hronom 

získali 1. cenu a v celoštátnej súťaži skončili na 

3. mieste. V roku 1991 vznikli dve hrané veselohry: 

Do útoku a gól! a Ja pijem, ty piješ, čo bol prvý 

pokus o natočenie filmu podľa pesničky, v tomto 

prípade podľa námetu rovnomennej piesne 

skupiny Paroháči. 

V roku 1992 sa klub rozlúčil s niekoľkými 

členmi, hercami a kamarátmi. Našťastie sa však 

rozhodol v tvorbe pokračovať, a tak vznikol film 

Western werbung. Bola to paródia na reklamu, 

ktorá zabodovala. Videli ju aj diváci v Buenos 

Aires (Argentína) na festivale Unica. 

V roku 1993, ktorý sa začal rozdelením ČSFR, 

vznikli dve hrané filmové pesničky Až nám Rusi 

zavrú ropu a Japonskí špióni. Petr Lášek vďaka 

tanečnej kreácii ruského vojaka neskôr získal 

cenu za herecký výkon. Oba filmy boli ocenené na 

celoštátnej súťaži v Prešove. 

V týchto rokoch sa začína písať aj história 

festivalu hraného amatérskeho filmu pod názvom 

HAH, ktorý je doposiaľ jediný svojho druhu na 

Slovensku. Jeho spoluzakladateľom je spomínaný 

Ivan Vredík. Dnes má festival už 31 rokov. Tri 

najlepšie filmy festivalu získavajú povestné 

ceny: Zlatú, Striebornú a Bronzovú rúru. Tento 

nápad sa zrodil v hlave Ivana Vredíka. Ceny boli 

pomenované na počesť jedného z členov, ktorý 

Obr. 011 Manželia Anča „Čierna Vrana“ a Šaňo 

Barányi – legendy začiatkov tvorby Urtica filmu, 

približne roku 1980. Foto: archív Urtica film. 

predčasne opustil filmársku rodinu, Deža Oláha, 

ktorého volali Rúra. Podľa nemenovaného zdroja 

vraj rúru pripomínala istá časť jeho tela. 

V lete počas 3. ročníka letného festivalu HAH 

v Dolnej Strehovej bol natočený prvý koprodukčný 

česko-slovenský „antiwestern“ Tenkrát na východe. 

V marci 1995 získal 1. cenu na medzinárodnom 

filmovom festivale Okná na východ v Berlíne, a to 

v konkurencii 30 filmov. 

Tvorba filmového klubu bola od roku 1981 

prezentovaná na súťažiach na Slovensku, 

napríklad na celoslovenskej súťaži CINEAMA, 

na Oravskej osmičke, Tatranskom kamzíkovi 

či na Videorally Piešťany, ale aj na českých 

súťažiach Mohelnický dostavník, PAF Praha, HAF 

Tanvald, Vysokovský kohout, Mohelnická filmová 

písnička či Brněnská 16. Diela klubu sa dostali 

aj za hranice do krajín ako Nemecko, Poľsko, 

Francúzsko, Chorvátsko či dokonca Argentína. Za 

celú dobu tvorby získal 

niekoľko desiatok najvyšších ocenení. Amatérski 


10

Obr. 012 Točenie filmu Johny. 

Na fotke kameraman Pišta Plevo a Paľo Foľko. 


Obr. 013 Braňo Gábor - Pelón López, jeden 

zo zakladajúcich členov filmového klubu. 


filmári však za najväčšie úspechy považujú 

ocenenia divákov. Majú pre nich často väčšiu 

hodnotu ako tie od poroty, pretože vystihujú 

dojem „všeobecnejšieho“ človeka. Samozrejme, aj 

ceny poroty sú dôležité, najmä rozborové semináre 

a kritika odbornej poroty posúvajú amatérskych 

tvorcov k lepším výsledkom. Vďaka nim môžu 

osloviť širšie publikum a lepšie vypovedať svoj 

príbeh. Filmári klubu svoju tvorbu prezentovali 

predovšetkým na festivale HAH a na Mohelnickom 

dostavníku v Českej republike. 

Urtica film dnes a zajtra 

Amatérsky filmový klub Urtica má v súčasnosti 20 

členov. Počas celej doby existencie jeho tvorcovia 

prinášali každoročne aspoň jeden film (hraný, 

dokumentárny či animovaný), často však aj trištyri 

filmy do roka. Akurát vlani počas koronakrízy 

sa produkcia utlmila, no nezastavila. Vďaka 

spoločnému filmu natočenému počas festivalu 

HAH bola udržaná kontinuita každoročnej tvorby. 

Tvorcovia stále prinášajú nové nápady, hoci 

produkcia klubu od samotného začiatku viacmenej 

vychádza z podnetov zakladajúceho člena 

Ivana Vredíka. Tvorba sa celý čas sústreďuje na 

paródie westernov. Mení sa len forma, príbeh, 

herci a prostredie. Za posledných 10 až 15 rokov 

produkcia reflektuje len technické zmeny, ktoré 

so sebou prináša natáčanie filmov. Tvorcovia tak 

prešli (niekedy s ťažkosťami) od analógového filmu 

k digitálnemu, od SD kvality k Full HD kvalite, 

od strihu na VHS rekordéroch k počítačovému 

11 


Obr. 014 Natáčanie filmu Dvaja chytráci. 


spracovaniu obrazu. Dnes využívajú najnovšie 

trendy, ako používanie zeleného pozadia na 

kľúčovanie, rôzne obrazové efekty od dymu, 

výstrelov, striekania krvi až po animované pasáže. 

Zloženie „štábu“ sa časom zmenilo. Počas 

prvých približne 25 rokov boli takmer všetci 

herci a filmárski pomocníci obyvateľmi Žihľavy 

a priľahlých obcí. Neskôr (paradoxne najmä 

s rozvojom televízie) počet ľudí z blízkeho okolia, 

ktorí boli ochotní zapájať sa do spoločného 

filmovania, klesal, a tak postupne pribúdali ľudia 

zo širšieho okolia. Niekedy to boli aj celé skupiny 

z iného konca republiky, ako napríklad Túlaví vlci. 

Medzi najskalnejších členov možno zaradiť herca 

Pelóna Lópeza (Braňa Gábora – Ivanov Vredíkov 

veľmi dobrý kamarát z detstva) a kameramana 

Pištu Pleva (ktorý stál pri všetkých kľúčových 

filmoch za posledných 25 rokov). Dnes väčšinu 


12

Obr. 015 Z natáčania filmu Western Werbung. 


štábu tvoria ľudia zo širšieho okolia – najmä 

obdivovatelia westernov a divokého západu. 

Budúcnosť je pravdepodobne v online 

priestore a pravidelnom prispievaní (tvorbe 

obsahu) do tohto priestoru. Tento posun zatiaľ 

nenastal, je otázne, kedy k nemu vzhľadom na 

časovú náročnosť dôjde. Urtica film momentálne 

stále tvorí nové filmy, pretože zakladateľ klubu 

v aktivite nepoľavuje: jeden film točí, nad 

druhým už rozmýšľa a tretí sa práve premieta na 

súťažiach. Námetov aj tém je zatiaľ dostatok, hoci 

mnohé sa opakujú. Hľadanie kontinuity v súčasnej 

i nasledujúcej dobe sa javí ako aktuálna výzva. 

 

Katarína Hanková Jančeková, Ivan Vredík ml. 

13 


ĽAN – 

OD STEBLA PO PLÁTNO 

Ľan patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. V minulosti bol spolu 

s konopami najčastejšie spracúvanou surovinou, ktorú ľudia na 

našom území využívali na výrobu odevného plátna. Jeho jemné 

modré kvietky zdobili naše podhorské políčka až do povojnového 

obdobia, keď domácu výrobu plátna nahradila priemyselná produkcia 

textilných fabrík. Idylické scény ľudu v tradičnom kroji s ľanovými 

súčiastkami, ako boli oplecká, spodné sukne či košele, zatlačili do 

úzadia samotný proces získavania a spriadania ľanového vlákna ako 

úmornej práce, ktorá našich predkov zamestnávala po celý rok. 

Obr. 016 Najmenší účastníci podujatia skúmajú tobolky ľanu 

so semiačkami z vyrafaných stebiel. Foto: Michaela Mulíková. 

Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene sa 

rozhodlo priblížiť tento fascinujúci príbeh širokej 

verejnosti interaktívnou výstavou Ľan – od stebla 

po plátno a výchovno-vzdelávacím podujatím, 

ktoré sa konalo 24. septembra 2021. Bolo 

zrealizované aj vďaka finančnej podpore Fondu na 

podporu umenia. 

V úvode lektorka Ľubomíra Žilková z Kokavy 

nad Rimavicou na základe dlhoročných osobných 

skúseností ozrejmila spôsob pestovania tejto 

v živote našich predkov nenahraditeľnej plodiny. 

Previedla návštevníkov jednotlivými úkonmi 


14

spracovania ľanových stebiel – trhaním, 

rafaním, močením a trepaním, ako aj následným 

spracovaním získaného ľanového vlákna vrátane 

navíjania na cievky, snovania a tkania. Návštevníci 

si vyskúšali aj pradenie na kolovrate a vretene 

za pomoci pani Evy Sojkovej, priadky z Utekáča. 

Jednotlivé činnosti spojené s výrobou plátna našli 

odraz v hudobnom folklóre v podobe ľudových 

piesní. Tie odzneli v podaní speváčky Dany 

Cútovej so sprievodom ľudovej hudby z Pliešoviec. 

Vystavené exponáty vrátane úžitkových textílií, 

nástrojov na spracovanie 

ľanových stebiel a vlákna, ktoré 

boli zapožičané z neďalekých obcí Môťová, Badín, 

Kováčová a Podzámčok, ako aj samotný rastlinný 

materiál dopestovaný pracovníkmi Podpolianskeho 

osvetového strediska sa stali nevyhnutnou 

súčasťou interaktívnych vstupov počas prehliadok 

pre deti materských a základných škôl. Možnosť 

fyzicky chytiť ľanové semienka, česaním odstrániť 

tobolky zo stebiel či trepaním oddeliť pazderie 

pomohla deťom lepšie pochopiť súvislý proces 

získavania vlákna a priadze. 

 

Viktória Grešková 

017 018 

019 020 

Obr. 017 Kvitnúci ľan priadny. 

Foto: Viktória Grešková. 

Obr. 018 Odstránenie pazderia pomocou trlice. 

Foto: Michaela Mulíková. 

Obr. 019 Odstraňovanie ľanových 

toboliek pomocou česadla – drhlenu, rafadla. 

Foto: Michaela Mulíková. 

Obr. 020 Semienka ľanu priadneho. 

Foto: Viktória Grešková. 

15 


10 rokov Ženského speváckeho zboru Belius 

SPEVOM K SRDCU 

Ženský spevácky zbor Belius z Očovej je živé a temperamentné 

spevácke teleso plné pôvabu a neustálej inovácie v hudobnom 

výraze. Kreativita, dej a pohyb sú špecifickými črtami jeho umeleckej 

výpovede. Najvýznamnejší prínos zboru je v uvádzaní nových skladieb 

od súčasných slovenských autorov a popularizovanie zborového 

spevu. Zbor sa venuje koncertnej činnosti a má za sebou aj mnohé 

ocenenia zo súťaží doma i v zahraničí. 

Vznik zboru, prvé úspechy 

Zrod speváckeho zboru Belius siaha do roku 

1996, keď Monika Holíková založila a začala viesť 

cirkevný zbor v Očovej. Väčšinou účinkoval na 

nedeľných svätých omšiach, cirkevných sviatkoch 

a slávnostiach. Repertoár tvorili kresťanské 

duchovné piesne tzv. starej hudby a súčasné 

kresťanské mládežnícke piesne. V roku 2010 sa 

bývalé členky tohto kolektívu opäť spojili a pod 

profesionálnym vedením Oľgy Bystrianskej 

vytvorili ženský spevácky zbor. Najskôr pracoval 

pod hlavičkou Základnej umeleckej školy v Očovej. 

Zúčastňoval sa na koncertoch organizovaných 

Obr. 021 Logo Belius. Zdroj: archív Belius. 

POTYKÁVANIE 

16

Obr. 022 Členky zboru Belius po úspešnom 

natáčaní videoklipu TANGO. Foto: ZanaSJ. 

školou či na regionálnych prehliadkach vo 

Zvolene. Od septembra 2013 pôsobí samostatne 

ako občianske združenie pod názvom Ženský 

spevácky zbor Belius so sídlom v Očovej. 

Pomenovanie zboru si jeho členky vybrali podľa 

očovského rodáka Mateja Bela Funtíka. 

V máji 2013 zbor pod vedením dirigentky 

Oľgy Bystrianskej spolu so ženskou zložkou 

chrámového zboru Campana z Brezničky 

zaznamenal prvý veľký úspech – zisk zlatého 

pásma na medzinárodnom festivale Festa Choralis 

v Bratislave. 

Súčasná slovenská zborová tvorba 

v repertoári zboru 

Zbor prijal v roku 2015 pozvanie do Hodonína 

v Českej republike na Európsky zborový festival 

ECHO, kde úspešne reprezentoval Slovensko. 

Najväčší úspech získal uvedením skladby 

slovenského autora Petra Špiláka Ara more, 

pašal ma! Zbor v nej okrem spievania použil 

choreografické prvky. Táto prvá pozitívna 

skúsenosť podnietila dirigentku k zaraďovaniu 

skladieb slovenských súčasných autorov 

17 


Obr. 023 V očovskom poli… Foto: ZanaSJ. 

s použitím tanečných prvkov, čím si zbor neskôr 

získaval prestíž doma i v zahraničí. 

V novembri 2015 a 2016 Belius získal na súťaži 

Viliama Figuša Bystrého v Banskej Bystrici 

zlaté pásmo. V rámci tejto súťaže uviedol novú 

skladbu od slovenského autora Tomáša Vrškového 

Agnus Dei. Skladateľ Peter Špilák po úspešnom 

predvedení skladby Ara more, pašal ma! venoval 

zboru v roku 2016 ďalšiu skladbu Kukurička 

strapatá. 

Prvá veľká súťaž 

Rok 2017 sa niesol v znamení mnohých súťaží 

a ocenení. V júni 2017 Belius v krajskej súťaži 

Viva il canto v Banskej Štiavnici získal Zlaté 

pásmo cumlaude s postupom do celoštátneho 

kola, ktoré sa konalo v Spišskej Novej Vsi. Pre 

zbor to bola prvá veľká súťaž v konkurencii 

najlepších slovenských zborov. Speváčky zožali 

úspech a odniesli si strieborné pásmo. V októbri 

2017 získali rovnako strieborné pásmo na 

medzinárodnej súťaži Voce Magna v Žiline. 

Na 31. ročníku súťaže Praga Cantat v novembri 

2017 v Prahe zbor získal tri ocenenia: strieborné 

pásmo v kategórii B, v ktorej sa zároveň 

stal víťazom, strieborné pásmo v kategórii F 

a ocenenie za najlepšie prevedenie povinnej 

skladby od Bedřicha Smetanu Má vlast. Speváčky 

tu reprezentovali Slovensko aj originálnymi 

vyšívanými sukňami z Očovej. 

POTYKÁVANIE 

18

V tom istom roku slávil velikán slovenskej 

hudby Eugen Suchoň nedožitých 110 rokov. 

Ženský spevácky zbor Belius spolu s detským 

speváckym zborom Mandulina a dievčenským 

zborom Cambiar La Música pripravili nevšedný 

umelecký večer plný jeho skladieb. 

Tradičné vystúpenia 

Ženský spevácky zbor Belius každoročne 

organizuje Vianočný koncert v Očovej, na ktorom 

vystupujú všetky umelecké telesá obce. Ide 

o významnú spoločenskú udalosť, ktorá spája 

umenie v Očovej a umocňuje tak sviatočnú 

atmosféru Vianoc v obci. Medzi jarné akcie 

patrí tradičné Vítanie jari a veľkonočné koncerty 

v regióne. 

Belius v novšej dobe 

Obr. 024 Z natáčania video klipu Kukurička strapatá. 

Foto: ZanaSJ. 

Obr. 025 Z natáčania video klipu Kukurička strapatá. 

Foto: ZanaSJ. 

Zahraničná spolupráca 

V novembri 2018 Belius spolu s Komorným 

zborom Musica viva absolvoval zájazd do 

Báčskeho Petrovca v Srbsku. Počas neho vystúpil 

na koncertoch slovenských zborov z Vojvodiny 

v Báčskom Petrovci a v Novom Sade. Speváčky 

okrem úspechu zažili aj vrúcne prijatie a srdečnosť 

zo strany hostiteľov. 

Ženský spevácky zbor Belius v súčasnosti tvorí 

takmer štyridsať aktívnych členiek. V roku 2019 

začali spolupracovať s akordeónovým triom The 

Buttons. Vďaka tejto nevšednej spolupráci vznikla 

aj nová verzia skladby Kukurička strapatá pre 

zbor a akordeón. Belius a The Buttons spolu 

absolvovali niekoľko zaujímavých koncertov, ktoré 

poslucháčom priniesli netradičný hudobný zážitok. 

Tento rok sa niesol v duchu úspešných 

súťaží a vystúpení. Zbor opäť obhájil prvenstvo 

v celoštátnej postupovej súťaži Viva il canto na 

krajskej úrovni a zlaté pásmo so špeciálnou cenou 

na celoslovenskej úrovni. 

19 


V septembri 2019 Belius po prvýkrát vzlietol 

do oblakov a zúčastnil sa na medzinárodnej 

súťaži speváckych zborov Canco Mediterrania 

v španielskom Lloret de Mar. Celkovo tu v rôznych 

kategóriách súťažilo 17 zborov. Belius sa predstavil 

v sakrálnej a vo folklórnej kategórii a ako jediný 

zástupca Slovenska získal cenu Excellent golden 

price v dvoch kategóriách. V celkovom hodnotení 

získal 2. miesto s dvoma zlatými diplomami 

a špeciálnu cenu od prezidenta Únie poľských 

speváckych zborov. Tým si zaistil účasť na 

medzinárodnej zborovej súťaži International Choir 

Festival Gaude Cantem v Poľsku. 

Rok 2020 bol vinou pandemickej situácie 

trochu tichší. Zboru sa však podarilo aspoň 

zvečniť skladbu Kukurička strapatá od Petra 

Špiláka na novom CD nosiči a aj v podobe 

videoklipu. Ide o jeden z prvých videoklipov 

takéhoto druhu na Slovensku. Počas leta roku 

2021 sa zboru podarilo nahrať skladbu T.A.N.G.O. 

od Petra Špiláka a natočiť videoklip. 

V septembri zbor korunoval svoju desaťročnú 

bohatú činnosť dvoma úspešnými koncertmi vo 

Vígľaši a v Očovej, ktoré znova potvrdili, že Belius 

spieva srdcom a že spevom sa stále približuje 

k srdciam svojich poslucháčov. 

 

 

Barbora Schmidtová 

Obr. 026 Záber zo súťaže v Prahe v roku 2017. 

Foto: ZanaSJ. 

POTYKÁVANIE 

20

Obr. 027 Dirigentka zboru 

Oľga Bystrianska. Foto: 

ZanaSJ. 

Dirigentkou a spoluzakladateľkou zboru je Oľga 

Bystrianska. Jej umelecký prejav vychádza najmä 

z duchovného aspektu v kontexte so súčasným 

trendom v zborovom speve a nadobudnutými 

hudobnými zručnosťami. Ako dirigentka má za 

sebou dlhoročné skúsenosti s prácou v zborových 

telesách. Inšpiráciou je pre ňu samotná hudba 

a jej pôsobenie na poslucháča. Absolvovala hru 

na organ v triede Kamily Klugarovej (Janáčkova 

akademie múzických umění Brno) a dirigovanie 

zboru v triede profesora Štefana Sedlického 

(Akadémia umení v Banskej Bystrici). Pedagogicky 

pôsobí na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej 

Bystrici, v ZUŠ Stožok a vo vzdelávacom programe 

Superar. Ako odborný garant a hudobný lektor už 

niekoľko rokov zastrešuje Festival Cantate v Nitre. 

Založila festival Detská zborová pieseň v srdci 

Slovenska, ktorý okrem prezentovania detských 

zborov v Banskobystrickom kraji uvádza do života 

nové skladby slovenských skladateľov. Stála aj pri 

zrode Chrámového zboru Campana (v roku 2000) 

a Detského speváckeho zboru Campanella (v roku 

2006) v Brezničke. Motto jej práce so zbormi 

„Spievať môže každý“ sa odzrkadľuje aj v jej 

umeleckom odkaze. 

 

21 


NEŠTÚROVSKÝ 

ŠTÚROVEC 

Publicista, novinár a národovec Samuel Dobroslav Štefanovič 

bol príslušníkom slávnej štúrovskej generácie. Zúčastnil 

sa takmer na všetkých významných udalostiach svojej doby, 

no napriek tomu zostal verejnosti neznámy. Vďaka svojej 

prudkej, neústupčivej povahe a radikálnym názorom sa ľudsky 

i názorovo rozišiel s hlavnými predstaviteľmi svojej generácie 

i s nasledujúcimi generáciami slovenského národného 

hnutia a nakoniec zostal nepochopený, opustený a takmer zabudnutý. 

Samuel Dobroslav Štefanovič patril medzi 

rozporuplné, ale nesporne pozoruhodné osobnosti 

našich dejín. Vždy sa snažil hľadať pravdu a slúžiť 

spravodlivosti a morálke. Napriek snahe nenašiel 

zakaždým skutočnú pravdu. Niektoré jeho vízie 

a požiadavky hraničili s utópiou. Jeho myšlienky 

však v mnohých ohľadoch triafali do čierneho. 

Dokázal ich formulovať s nekompromisnou 

priamosťou, čo nebolo viacerým z jeho generácie 

po chuti. Bol na svoju dobu veľmi originálny, 

mnohé jeho názory predbehli čas o celé desaťročia 

a znejú veľmi aktuálne aj dnes. Citujem iba 

niektoré: 

„Slováci sú chľúbo- a pôžitkuchtiví: každý 

si chce pokojne a pohodlne žiť… Slováci 

narazili cestu hulákania a materiálneho 

závratníctva… žijú radi nedotknuto, ako 

skalný vrabec, každý sám pre seba.“ 

„Sloboda taká, ktorá len jednotlivcom alebo 

istým vrstvám zabezpečuje výhody, nie je 

nijaká sloboda, lež výsada, privilégium; sloboda 

zase, ktorá hraničí až na bezúzdnosť, je práve 

opak, to jest skazou a záhubou slobody…“ 

„Pochop pravdy, slobody, všeobecného blaha 

a priateľstva ľudu je u nás práve tak neznámy 

POTYKÁVANIE 

22

Obr. 028 Samuel Dobroslav Štefanovič na perokresbe M. Jiránka z roku 1905. 

Zdroj: Gašparík (1957). 

jako i pochop náboženstva. Náboženstvo nie 

je žiadna vieronauka, lež prameň a žriedlo 

všetkých tých pochopov; keď ale základom 

náboženstva majú byť vieronauky, tak pochopy 

o pravde, slobode, všeobecnom blahu a priateľstve 

ľudu sú práve tak lživé jako i vieronauky.“ 

„Kým čoby len jeden panovník, jeden 

šľachtic a jeden kňaz bude chodiť po 

okršleku tejto zeme, sloboda nepovznesie 

sa nikdy na výšku moci a úcty zákona!“ 

Kto bol teda Samuel Dobroslav Štefanovič? 

Narodil sa 19. augusta 1822 v chudobnej, 

ale veľmi pobožnej rodine banskobystrického 

čižmárskeho majstra Jána Štefanoviča a jeho tretej 

manželky Anny Drobovej. V necelých šiestich 

rokoch prišiel o otca, po ktorom zostali zväčša len 

dlhy, a rodina sa dostala do hmotnej núdze. Matka 

sa mu napriek tomu všemožne snažila poskytnúť 

vzdelanie. 

23 


Obr. 029 Banská Bystrica v polovici 19. storočia. Zdroj: Hučko (1988). 

Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že 

z malého Samuela vyrastie zanietený slovenský 

národovec. V rokoch 1829 – 1836 navštevoval 

ľudovú školu a nižšie gymnázium v rodisku. 

Prostredie vtedajšej Banskej Bystrice bolo 

z národno-kultúrneho hľadiska viac maďarské 

ako slovenské a tomu zodpovedala aj výučba 

na spomenutých školách. Ani rodinné 

prostredie, v ktorom bol väčší dôraz na výchovu 

v náboženskom ako národnom duchu, nebolo 

v tejto oblasti veľmi podnetné. Nasledujúci 

pobyt v Gemeri, kam si od roku 1837 Samuel 

podľa vtedajších zvyklostí odišiel vylepšiť 

maďarčinu, v ňom zatlačil zvyšky slovenskosti do 

najodľahlejšieho kúta jeho mladej duše. To sa však 

malo čoskoro zmeniť. 

V školskom roku 1839 – 1840 prišiel na 

evanjelické lýceum do Banskej Štiavnice, do úplne 

iného prostredia, aké poznal dovtedy. V meste 

panoval čulý študentský ruch, do ktorého sa pod 

vedením národne uvedomelých profesorov zapájali 

aj slovenskí študenti. V tomto prostredí začali 

v Samuelovej maďarónskej výchove vznikať 

prvé trhliny. O mnohom svedčí skutočnosť, že 

sa zapísal aj do maďarského, aj do slovenského 

spolku. To, že sa napokon vydal „slovenskou“ 

cestou, spôsobilo niekoľko okolností a udalostí. 

Predovšetkým to bol jeho pôvod a vrodený 

cit pre spravodlivosť a demokraciu. Mladíkovi 

z biednych pomerov boli bližší slovenskí študenti, 

napospol z rovnako chudobných rodín, ako hlučná 

a bujará spoločnosť maďarskej a maďarónskej 

mládeže z bohatých vrstiev. Štefanovičove styky 

s maďarským študentstvom pretrhli dve udalosti. 

Prvou bol spor na majálese na konci prvého 

školského roku, kde Maďari nedovolili slovenským 

študentom spievať slovesné piesne. Vznikla z toho 

bitka, v ktorej sa Štefanovič zastal Slovákov, čo 

mu Maďari nedokázali odpustiť. Druhá udalosť 

sa stala počas vyučovania. Keď na hodine 

dejepisu suplujúci profesor Sztehlo rozprával 

známu maďarskú fámu o tom, že Svätopluk 

kedysi predal krajinu Maďarom za bieleho koňa, 

Štefanovič sa postavil a na celú triedu prehlásil: 

„V dejepisnej hodine ide o historickú skutočnosť 

a pravdu, ale nie o bájky a urážlivé posmechy, 

ako je i táto hlúposť o bielom koňovi. Prosím 

držať sa historickej pravdy! Ja nijaké posmechy 

a utrhačstvo poslúchať nebudem, preto odchádzam 

z triedy!“ Nato odišiel a s ním takmer polovica 

spolužiakov. Za túto opovážlivosť mu hrozilo 

vyhodenie zo školy, zachránila ho však mocná 

záštita profesorov, takže sa celá aféra napokon 

ututlala. 

Obidve udalosti poukazujú na výraznú črtu 

Štefanovičovej povahy, ktorá ho charakterizovala 

POTYKÁVANIE 

24

Obr. 030 Ľudovít Štúr na litografii F. Kolářa. 

Zdroj: Eliáš (1998). 

Obr. 031 Jozef Miloslav Hurban na litografii 

A. Jovanovića. Zdroj: Eliáš (1998). 

až do konca života – odhodlanie brániť svoje 

názory a svoju pravdu proti každému a za 

každých okolností, bez ohľadu na možné následky. 

Národné povedomie teda u neho nebolo vrodenou 

danosťou ani naučenou dogmou, ale produktom 

rozumovej úvahy a tak k nemu pristupoval aj 

v budúcnosti. 

S týmto mentálnym nastavením prešiel v roku 

1841 študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy, 

kde sa pridal k družine Štúrových žiakov. Avšak 

jeho vzťah so Štúrom bol od počiatku zložitý. 

Štúr – ako písal Hurban – „navykol si obdivovaným 

a na rukách noseným byť“ a s neľúbosťou niesol, 

že Štiavničania „boli najhrdejší a najneprístupnejší“ 

a že „akoby sa rotiť začali k opozícii proti Štúrovi“. 

Štefanovič sa už krátko po svojom príchode 

dostal so Štúrom do prvého konfliktu. Štúr ho 

verejne obvinil, že o ňom a bratislavskom ústave 

napísal do Štiavnice hanlivý list, a označil ho za 

zradcu. Neskôr sa ukázalo, že 

list nepísal Štefanovič, ale istý 

pomaďarčený farár. Štúr sa však 

neospravedlnil a Samuel až do 

smrti ťažko niesol, že ho Štúr 

bez vyšetrovania a možnosti 

obhájiť sa označil za škodcu 

národnej veci. 

Napriek tejto zlej skúsenosti 

sa v pre Štúra kritických 

časoch pridal – hoci s počiatočnými výhradami – 

k najradikálnejšej časti študentov a rozhodol sa na 

protest proti Štúrovmu prepusteniu odísť z lýcea. 

Na rozdiel od väčšiny však neodišiel už v marci 

1844, ale až na konci školského roka. Z Bratislavy 

nezamieril na lýceum do Levoče, ale od nového 

školského roka údajne pokračoval v štúdiu 

teológie na univerzite v Halle. Táto etapa jeho 

života však nie je spoľahlivo doložená. 

Prvý dobrovoľnícky kapitán 

Po štúdiách Štefanovič krátko pôsobil ako 

vychovávateľ v Záriečí, zapojil sa do činnosti 

spolku Tatrín. Od septembra 1847 učil na nižšom 

gymnáziu v Banskej Bystrici a zároveň pôsobil ako 

notár vzdelávacieho spolku založeného Karolom 

Kuzmánym. 

25 


V marci 1848 sa aktívne zúčastnil na poradách 

slovenských národovcov v Liptovskom Mikuláši, 

z ktorých vzišli známe Žiadosti slovenského 

národa. Tie sa potom pokúsil rozširovať v rodnej 

Banskej Bystrici, čo ho takmer stálo slobodu. 

Podarilo sa mu však utiecť a ukrýval sa v Turci vo 

včelíne blatnického evanjelického farára Mešu. 

Odtiaľ odcestoval do Viedne, kde zistil, že 

prípravy na ozbrojené povstanie sú v plnom prúde 

a že sa tam zišlo asi sto mladých slovenských 

dobrovoľníkov. Z Viedne odcestoval za Štúrom 

a Hurbanom na Dolnú zem, kde sa zúčastnil na 

rokovaniach s kniežaťom Obrenovičom, na ktorých 

sa podarilo od kniežaťa získať príspevok 60-tisíc 

zlatých a poukaz na 900 pušiek. Vinou Štúrovho 

nepružného konania však poukaz na pušky 

prepadol a väčšina dobrovoľníkov, ktorí čakali vo 

Viedni bez akéhokoľvek zabezpečenia, odišla. 

Štefanovič pri týchto i ďalších chybách 

v organizácii dobrovoľníckej výpravy nešetril 

kritikou. Spolu s Leopoldom Abaffym odmietli 

zložiť prísahu novoustanovenej Slovenskej 

národnej rade a vojenskému veleniu výpravy, 

pokým sa tieto prechmaty nevysvetlia 

a neodstránia, za čo im hrozilo, že budú od 

výpravy odohnaní. Obaja rebeli sa potom 

nechali naverbovať ako radoví vojaci, nedôvera 

k Štúrovmu vedeniu však v Štefanovičovi zostala. 

Ako veliteľ stotiny dobrovoľníckeho vojska sa 

Samuel Štefanovič zúčastnil aj na II. (zimnej) 

a III. (letnej) výprave. Nezostal však do úplného 

konca. Na konci augusta 1849 dobrovoľnícke 

vojsko opustil na protest proti zlému 

zaobchádzaniu s dobrovoľníkmi zo strany 

cisárskeho velenia i proti príkazom, s ktorými sa 

nedokázal morálne stotožniť, čo ešte viac prehĺbilo 

jeho nedôveru voči viedenskej vláde. 

Štefanovičov život sa v rokoch po revolúcii 

neodlišoval od osudov ostatných slovenských 

národovcov. Podobne ako mnohí ďalší, aj on 

sa uplatnil v rôznych úradníckych funkciách 

vo Zvolene, v Krupine, Balážskych Ďarmotách, 

Banskej Bystrici či dokonca v Pešti. 

Zo súkromného života 

Do verejného účinkovania, ale aj do osobného 

života Samuela Štefanoviča výrazne zasiahli 

50. roky 19. storočia. Dňa 17. novembra 

1850 si v Krupine vzal za manželku Karolínu 

Pirkovú, ktorá pochádzala zo starého 

krupinského meštianskeho rodu. Zosobášil 

ich Samuelov spolužiak zo štiavnických 

i z bratislavských štúdií Andrej Sládkovič. 

V priebehu rokov 1852 až 1865 sa im narodilo 

osem detí. Dve dcérky zomreli v útlom veku. 

Najznámejším a najvýznamnejším z preživších detí 

bol Miloš Vladimír Samuel (narodený roku 1854 

v Balážskych Ďarmotách), ktorý sa po ukončení 

právnických štúdií v Bratislave a Budapešti 

a po krátkej praxi u Matúša Dulu stal známym 

slovenským advokátom a politikom. 

Ani časté sťahovanie sa za úradníckymi 

povinnosťami, ani rozrastajúca sa rodina 

neodradili Štefanoviča od záujmu o veci 

verejné a od práce pre národ. V oboch však 

zostával svojský a často išiel proti hlavnému 

prúdu národnej reprezentácie. 

POTYKÁVANIE 

26

Obr. 032 Slovenskí dobrovoľníci na kolorovanej 

litografii J. Heickeho. Zdroj: Eliáš (1998). 

Obr. 033 Originál listu Matúšovi Dulovi. 

Zdroj: Literárny archív SNK Martin. 

Na konci 50. rokov sa zapojil 

do tzv. patentálnych bojov 

v evanjelickej cirkvi a v roku 

1861 sa aktívne zúčastnil 

na prípravách i rokovaniach 

Memorandového zhromaždenia 

(6. – 7. júna 1961) 

v Turčianskom Sv. Martine, 

kde sa snažil presadiť vlastnú 

koncepciu národného života. 

Najťažšie obdobie života pre Štefanoviča 

nastalo po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 

1867. Keďže odmietal používať maďarčinu, 

dobrovoľne odišiel do dôchodku „zo zdravotných 

dôvodov“. Aby prilepšil rodine, k biednej penzii 

(23 zlatých 33 grajciarov mesačne) si privyrábal 

na banskobystrickom daňovom úrade. Maďarské 

úrady ho však odtiaľ ako pansláva vyštvali späť 

do Balážskych Ďarmôt. Zanedlho opustil aj toto 

miesto a odsťahoval sa aj s rodinou do Krupiny, 

kde s neveľkým úspechom (pretože takmer 

skrachoval) spravoval svoj majetok i majetok 

svokrovcov. 

Štefanovičovo tvrdohlavé slovenské 

vlastenectvo a snaha zlepšiť postavenie národa 

neušli pozornosti maďarských úradov, ktoré 

v roku 1877 neváhali siahnuť ani na jeho biednu 

penziu. Zostal tak úplne bez prostriedkov. Aby 

zabezpečil sebe i rodine aspoň aké-také živobytie 

a aby sa stiahol z dohľadu maďarských úradov, 

ako 55-ročný odišiel do Chorvátska a neskôr do 

srbského Belehradu. 

Aj na slovanskom juhu sa Štefanovič snažil 

naviazať spoluprácu, ktorá by viedla k zlepšeniu 

postavenia slovanských národov v Uhorsku, 

ale – podobne ako v Prahe – ani tu neuspel. Preto 

sa v roku 1879 sklamaný vrátil domov a usadil 

sa vo Zvolene. Svoje snahy zhodnotil nasledovne: 

„Výsledok môjho cestovania bol, že som sa 

presvedčil, že slovanská vzájomnosť je jednoducho 

a zrovna rečeno nielen bezvýznamnou parou, ale 

práve nič inšie, ako dym…“ 

Z publicistickej a žurnlistickej činnosti 

Štefanovič bol čulý a činorodý aj v pokročilom 

veku a stále cítil potrebu pracovať pre národ. Jeho 

dovtedajšie životné skúsenosti, nepoddajná nátura, 

27 


Obr. 034 Úvodná strana brožúry 

Slovenské povstanie z roku 1848/9. 

Zdroj: ŠVK Banská Bystrica. 

Obr. 035 Úvodná strana 1. čísla časopisu 

Svetlo. Zdroj: Literárny archív SNK Martin. 

osobitá filozofia a často kontroverzné názory na 

spoločnosť a metódy národnej činnosti ho však 

dostávali do konfliktu najmä s konzervatívnou 

národnou reprezentáciou Svätomartinčanov, 

združenou okolo Národných novín (S. H. Vajanský, 

M. Mudroň, M. Dula, J. Škultéty a i.), ktorí svoju 

národnú aktivitu opierali o štúrovsko-hurbanovský 

odkaz. Štefanovič však o tomto odkaze napísal: 

„Po uplynutí takmer úplných tridsať liet presvedčil 

som sa, že všetky tie zlaté zámky, ktoré do 

výhľadu stavali sa nám pod vodcovstvom Štúr- 

Hurbanovským... sú nič inšie ako… hrozitánsky 

omyl, blud a závratníctvo.“ Niet divu, že 

Martinčania všetky jeho návrhy a koncepcie 

národnej obrody odmietali a Štefanovič sa 

dostával do stále väčšej izolovanosti. 

Jozef Miloslav Hurban v Slovenských 

pohľadoch uverejnil príspevok, v ktorom okrem 

iného opisoval priebeh Slovenského povstania 

v roku 1848. Štefanovičovu 

plodnú publicisticko-novinársku 

činnosť odštartovali nepresnosti 

a chyby, ktoré sa podľa neho 

objavili v Hurbanovom texte, 

ako aj narážky na Štefanovičovo 

vystúpenie vo Viedni pred 

prvou výpravou a náznaky, že 

Štefanovič odpadol od národa. 

Vyprovokovali ho natoľko, že verejne hodlal 

Hurbana vyzvať, aby nepresnosti uviedol na 

pravú mieru. Jeho výzvu však nechceli uverejniť 

nijaké noviny. Preto v roku 1866 vydal knihu 

Slovenské povstanie z roku 1848/9. Na základe 

pravdy a skutočnosti sostavil očitý svedok. V nej 

zo svojho pohľadu opísal dôvody a priebeh 

revolučného vystúpenia. 

Aj ďalšie články Števa Hlaváňa (ako 

Štefanoviča prezývali pre jeho povahu), či už 

sa venovali hospodársko-politickým, národnospoločenským, 

náboženským, či literárnym 

otázkam, narážali na hradbu odmietania 

v redakciách Národných novín v Martine, 

Slovenských novín v Pešti aj inde. Preto sa 

Štefanovič v roku 1887 rozhodol vlastným 

nákladom vydávať Svetlo – časopis pre politiku, 

spoločenský život a blahobyt ľudu. Takmer 

všetky články písal sám. Stihol však vydať iba päť 

POTYKÁVANIE 

28

čísel, potom zásah cenzúry vydávanie časopisu 

zrušil. 

Ani stroskotanie tohto projektu autora 

nezastavilo. Svoje názory šíril ďalej 

prostredníctvom niekoľkých nemecky písaných 

prác, brožúr či mnohých listov, ktoré posielal 

viacerým slovenským, českým aj inonárodným 

osobnostiam. 

Štefanovič postupne definitívne prerušil styky 

s konzervatívnymi martinskými národniarmi 

i s mladou generáciou hlasistov, s ktorými chvíľu 

koketoval. Svojimi sociálno-hospodárskymi 

názormi šliapal cestičku vznikajúcej sociálnej 

demokracii, no aj s ňou sa rozišiel, pretože 

nesúhlasil s revolučným násilím ako formou 

presadenia jej cieľov. Zostal tak odsúdený 

k „večitej samote, ktorá mu bola vernou družkou 

po celý život“. 

Na sklonku života odišiel zo Zvolena a cez 

Budču doputoval do Kremnice, kde 25. novembra 

1910 ako posledný zo štúrovskej generácie 

vydýchol naposledy vo veku úctyhodných 

88 rokov. 

Štefanovič nebol ľahko pochopiteľnou 

a uchopiteľnou osobnosťou. Takým ani nechcel 

byť. Nechcel byť, ako sa dnes hovorí, 

zaškatuľkovaný. Odráža sa to aj v epitafe, ktorý si 

kázal napísať na hrob: 

Tu leží nie pohan, nie žid, nie kresťan, 

nie Nemec, nie Maďar, nie Slovan, 

ale človek. 

Skúsme ho takého prijať a takého si ho 

pripomínať. Určite si to zaslúži. 

 

 

Dušan Jablonský 

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE ILUSTRÁCIÍ: 

DOHNÁNY, Mikuláš – ŠTEFANOVIČ, Samuel D.: 

Slovensképovstanie 1848-1849. Bratislava: Tatran, 1988. 

ĎURIŠKA, Zdenko: Problémy výskumu genealógie rodu 

Štefa¬novičovcov. In: Maťovčík, Augustín: Biografické 

štúdie 26. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 9-25. 

ELIÁŠ, Michal: Revolučné roky 1848-1849. Bratislava : Národné 

osvetové centrum; Martin : Matica slovenská, 1998. 

GAŠPARÍK, Mikuláš: Samuel Dobroslav Štefanovič. In: Sbor¬ník 

štúdií a prác Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. Bratislava 

: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1957, s. 81-125. 

GOLÁŇ, Karol: Samuel Štefanovič, prvý a posledný kapitán 

slovenského povstania r. 1848–49. 

In: Sborník na počesť Jozefa Škultétyho. Turčiansky 

Sv. Martin : Matica slovenská, 1933, s. 285-315. 

HUČKO, Ján: Život a dielo Ľudovíta Štúra. Martin: Osveta, 1988. 

KLÁTIK, Zlatko: Poznámky k svetonáhľadu Samuela 

Štefanoviča. In: Slovenské pohľady, roč. 73, 1957, s. 87-105. 

MATISKOVÁ, Elena: Ľudovít Štúr a štúrovci zvolenského a 

krupinského regiónu. Zvolen : Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, 2015. 

PARENIČKA, Pavol: Niekoľko poznámok k biografii a osob¬nosti 

Samuela Dobroslava Štefanoviča. In: Maťovčík, Au¬gustín: 

Biografické štúdie 26. Martin : Matica slovenská, 1999, s. 26-30. 

Svetlo : Časopis pre politiku, spoločenský 

29 


CHRÁNENÉ ÚZEMIE 

(Hana Košková: Chránené územie. Lux libris, 2020. Doslov Dagmar 

Mária Anoca, ilustrácie a obálka Ladislav Maria Wagner.) 

Hana Košková (1942) je ako autorka poetických 

zbierok, kníh pre deti a mládež, ale aj ako 

prekladateľka bulharskej a ukrajinskej poézie 

prítomná na našej literárnej scéne viac ako štyri 

desaťročia. Literárnej verejnosti je dobre známa aj 

ako pravidelná prispievateľka časopisu Literárny 

týždenník, najmä ako recenzentka a poetka. 

Nedávno sme mali možnosť zoznámiť sa s jej 

novou zbierkou básní Chránené územie, ktorou 

tematicky i štýlovo nadväzuje najmä na zbierky 

z posledného obdobia Robotnica na poslednú 

chvíľu (2012) a Odprevadiť záveje (2018). 

Kontinuitu však cítime aj s jej predchádzajúcou 

básnickou tvorbou. 

Obr. 036 Titulná 

strana zbierky básní 

Chránené územie. 

Zdroj: NOS v Lučenci. 


30

Obr. 037 Hana Košková. 


Poetka ostáva verná svojim témam, ku ktorým 

patria fenomény lásky, partnerstva, materstva 

a v širšom zmysle medziľudských vzťahov, takisto 

sú to témy späté s prírodou i s aktuálnymi 

spoločenskými problémami. Pribúdajú, ba 

nadobúdajú prevahu existenciálne otázky, 

otázky autentického ľudského bytia, častejšia je 

prítomná reflexia krízových životných situácií, 

straty emocionálnych väzieb a istôt v dnešnom 

hodnotovo rozpohybovanom svete, opätovne sa 

objavujú témy osamelosti či motívy návratov do 

minulosti a osobného bilancovania. 

Lyrický subjekt sa v Koškovej básňach už 

tradične opiera o ženskú skúsenosť, o ženský 

pohľad na svet, hĺbkou ponoru ho zároveň 

presahuje a básne získavajú všeľudskú výpovednú 

platnosť. Silná emocionalita podčiarknutá 

zmyslovosťou sa prepája s myšlienkovým či 

etickým nábojom básní, krehký lyrický tón 

sprevádza občasný šľah irónie, satiry, vážnosť 

sa prelína s hravosťou a intimita poetického 

záznamu s kritickým obrazom súčasných tendencií 

spoločenského vývoja (ekonomizácia života, jeho 

konzumentská orientácia, egoizmus, odcudzenie...). 

Poetka vie, že na uvidenie a zachytenie 

aj menej osvetlených zátiší ľudského bytia je 

potrebné pestovať si „zaostrený pohľad“, o ktorý 

sa svojimi básňami usiluje (báseň Uprostred), 

pohľad mieriaci k hlbinám a zriekajúci sa plytčín 

(Zriekanie). Vie aj to, že až nažitými rokmi sa 

možno dozvedieť viac „o tom čo vzniká zaniká“ 

(Niť zachytená na nitke), až potom človek pochopí, 

o čo najmä by mu malo ísť... 

Košková si rovnako dobre uvedomuje váhu 

vzťahov v ľudskom živote, preto sa poéziou 

navracia k ich rôznym podobám, oživuje si 

v pamäti dcérsko-materské, sesterské, manželské, 

priateľské a ďalšie podoby vzťahov, ktoré ju 

formovali a ktoré v nej pretrvávajú, uvedomuje 

si aj ich možné ohrozenie, situácie „skratov“, 

keď sa „hĺbia jamy medzi najbližšími“ (Skrat). 

Poetickými obrazmi zaznamenáva sklony 

moderného urbánneho života k rozpadu (nielen) 

medziľudských vzťahov, nárast ochladenia, 

ľahostajnosti (Svetlá strana ulice), kladie si 

spochybňujúcu otázku, či napríklad „staré domy 

chcú ešte bývať spolu“, či ešte aspoň tam sa 

zachováva vedomie spolupatričnosti (Myšlienka 

z mesta). 

31 


Obr. 038 Hana Košková. 


Východiskovou koncepciou života u Koškovej 

je koncepcia kráčania, chôdze, postupovania 

od udalosti k udalosti (nielen vonkajšej, ale 

aj, a azda najmä, vnútornej), posúvania sa od 

stretnutia k stretnutiu, od zážitku k zážitku, od 

skúsenosti k skúsenosti, je to pohyb od začiatkov 

ku koncom... Život nepredstavuje, ako poetka 

píše, iba ľahké kráčanie, subjekt si pri ňom 

nesie neraz aj „tri batohy na chrbte“ (Kráčam). 

Inokedy autorka pripodobňuje život k ceste 

vlakom, k premiestňovaniu sa od stanice k stanici, 

pravda, s príslušnými zastaveniami (Cestovanie), 

prirovnáva ho k putovaniu, ktorého konečný cieľ 

ostáva neznámy, prípadne aj prehliadaný, pretože 

v záplave zbytočných informácií človek neraz 

nemá ani šancu dozvedieť sa niečo „o putovaní 

duší“ (V spoločnosti) či všeobecnejšie, o putovaní 

vnútornými priestormi... 

Koškovej poetika je poetikou každodennosti, 

všednosti až triviálnosti, za ktorou však cítime 

metafyzické otázky, otázky o cieli a zmysle buď 

konkrétneho príbehu, alebo ľudského jestvovania 

vôbec. Autorka zachytáva popri „malých 

okamihoch“ aj dramatické chvíle života, neplytvá 

slovami, skôr len skicuje obrysy udalostí, pocitov, 

vzťahov, a to všetko bez stopy po pátose, povedala 

by som až minimalistickým spôsobom. A hoci jej 

témou ostáva všednosť, neprijíma zovšednenie 

ako svoj osobný program, naopak, aj v opakovaní 

príbehov, cyklov diania oceňuje originalitu 

pohľadu, postoja, bráni sa rutine a zľahostajneniu, 

preto chce „vhodiť kameň do ustálených vecí“ 

(Otvorenosť) a tak zabezpečiť sviežosť a radosť 

zo znovuobjavovania toho, čo život môže 

ponúkať. Takýto postoj predpokladá aktívnu účasť 

človeka na vlastnom príbehu, na jeho dotváraní 

a zároveň na dotváraní svojho osobného, až 

intímneho „územia“, byť v ňom hĺbkovo prítomný, 

ochraňujúci jeho hodnoty a pripravený ho 

ustavične a nanovo zhodnocovať. Je to prítomnosť, 

ktorá si vyžaduje občasné „oddýchnutie si od 

seba“ (Snímanie odtlačkov), „odchody“ striedané 

s približovaním sa, s pribiehaním k sebe (Čas, 

v ktorom bežím k sebe). A predpokladá to 


32

Obr. 039 Hana Košková a Július Lomenčík – Vlak literatúry. 


aj sebaskúmanie a sebaspytovanie lyrického 

subjektu, či „stále som to ešte ja?“ (Padám do 

zamyslenia), striedanie stavov, keď sme „priviazaní 

sami o seba“ a keď zase odchádzame „do 

vzďaľovania“ (Miesto s ikonou). Dôležité je pri tom 

všetkom, ako pripomína autorka, nezabúdať na 

krídla, na možnosti vzlietnuť (Zariaďovanie). Život 

je pre ňu cestou, na ktorej sa pamäť otvára, ale aj 

zamkýna, ktorú sprevádza nemálo strát, skepsy, 

ale aj nemálo okamihov, v ktorých sa prebúdza 

nádej, tá dáva silu „priviesť zimu k zelenšej jari“ 

(Stíšenie). 

Hana Košková je poetkou originálnych 

a hýrivých metafor, o ktorých sa poetka a literárna 

vedkyňa Dagmar Mária Anoca vo fundovanom 

doslove vyjadrila ako o „objavných, pôsobivých 

a občas aj zarážajúcich“, otvárajúcich „nové 

skryté energie a dimenzie slova...“. S takouto 

charakteristikou možno naozaj súhlasiť, dodala 

by som, že autorka vytvára pomocou metafor isté 

napätie vnútri básne, založené najmä na momente 

prekvapenia, nečakaného „percepčného zlomu“, 

Obr. 040 Etela Farkašová a Hana Košková predstavujú knihu 

na bratislavskom knižnom veľtrhu Bibliotéka. Zdroj: NOS v Lučenci. 

čo nepochybne prispieva k znásobenému účinku 

textu. 

Hoci aj v novej zbierke sú viaceré básne ladené 

melancholicky, nejde o melancholickosť, ktorá 

by vyúsťovala do apatie či rezignácie a ktorá by 

oslabovala sily potrebné na dennodenné zápasy. 

V jednom z rozhovorov poetka vyjadrila myšlienku 

o nevyhnutnosti vykročiť z akýchkoľvek „závejov“, 

ktorými môžu byť strata životného partnera, rôzne 

iné straty, prehry, sklamania, o nevyhnutnosti 

oslobodiť sa od ich tiaže, nerezignovať, neostať 

pasívnou pozorovateľkou, „vymaniť si zo 

závejov nielen telo, ale i dušu...“. Podobne 

možno vnímať aj leitmotív novej básnickej 

zbierky, ktorým je úporné úsilie za každých 

okolností utvárať a ochraňovať územie vlastnej 

existencie – napríklad poéziou, tá sa pri tvorivých 

a záchranných aktoch vnútorného priestoru stáva 

pre autorku spoľahlivým prostriedkom. Verím, že 

sa ním môže stať aj pre tých, ktorí sa začítajú do 

Koškovej zbierky. 

Etela Farkašová 

33 


ĽUDOVÁ HUDBA 

POKOŠOVCI 2 – 

DVOJALBUM 

Obr. 041 

Pokošovci 2: 

Obal CD. 

Zdroj: Pokošovci. 


34

Pre všetkých milovníkov kvalitnej tradičnej 

ľudovej hudby sa na trhu CD nosičov objavil 

zaujímavý produkt vydavateľstva Tradana 

z Nitry, dvojalbum ľudovej hudby Pokošovcov. 

Zasvätencom do problematiky tradičnej ľudovej 

hudby netreba pripomínať, že ide o známu 

a inštrumentálne veľmi vyspelú ľudovú hudbu, 

ktorá na Horehroní úspešne pôsobí už dlhšiu 

dobu. Je pokračovateľom známych muzikantských 

rodov Harvanovcov a Pokošovcov. Už samotný 

zámer vydavateľstva Tradana naznačuje, že 

koncepcia dvojalbumu sa bude uberať smerom 

prirodzenej prezentácie hudobného myslenia 

ľudovej hudby a jej muzikantského cítenia, pričom 

snaha o ovplyvnenie výberu hudobného materiálu 

bude naozaj minimálna. Koncepcia producenta 

rešpektuje prirodzený prejav súčasných 

hudobných štýlov, ktoré interpreti prezentujú 

na hudobných produkciách vrátane hudobného 

jazyka tak, ako to cíti samotná kapela a jej 

protagonista Miroslav Pokoš. Minimálna snaha 

o ovplyvnenie sa zrejme týkala aj hudobného 

repertoáru, ktorý si máme možnosť na CD 

nosičoch vypočuť. Výber bol ponechaný na 

muzike, ktorá si piesne vyberala z konkrétneho, 

pre ňu zrejme významného dôvodu. Na CD 

tak nájdeme okrem rómskych a tradičných 

horehronských piesní aj modernejšie valčíkové 

piesne, piesne radené do štýlu rompop a rôzne 

modernejšie tanečné melódie. 

Na prvom nosiči tohto dvojalbumu nachádzame 

piesne, ktoré reprezentujú najmä štýlovo 

rozmanitú paletu horehronského repertoáru. 

Zaujímavé je, že tu dominujú hosťujúci speváci 

a speváčky, nie samotná kapela. Ich výber 

realizoval samotný Miro Pokoš. Poslucháčom 

predstavil spevácke zručnosti členov pokošovskej 

rodiny (Viera Pokošová, Irena Harvanová, Marta 

Harvanová, Natália Pokošová, Sára 

Blahová), ako aj známych a výnimočných 

spevákov a speváčok z Horehronia (Nina Varšová 

zo Šumiaca, Trnki z Banskej Bystrice a ďalší). 

Na druhom CD nosiči, na ktorom sa vo väčšej 

miere spevácky prezentuje samotná kapela, 

nachádzame výhradne rómsky piesňový repertoár. 

Muzikanti tu viackrát využili možnosť ukázať aj 

schopnosti vyššej harmonickej a interpretačnej 

nápaditosti a prepracovanejšej súhry vo vertikálnej 

výstavbe hudobného sprievodu. Repertoárové 

spektrum je naozaj široké: nájdeme tu piesne 

od rómskej klasiky až po súčasný rompop. 

Muzikantské (aj spevácke) schopnosti interpretov 

sa naplno mohli prejaviť aj pri interpretácii 

tzv. kaviarenského hudobno-interpretačného 

štýlu, ktorý sa uplatňuje hlavne na tanečných 

zábavách a svadbách. Treba dodať, že Pokošovci 

sa realizácie tejto úlohy zhostili primerane a veľmi 

citlivo. 

Samotné štýlové podanie repertoáru na 

prvom CD nosiči je samozrejmé a je nutné 

podotknúť, že aj veľmi nápadité a pritom 

vkusné. Čistý, protagonistami rokmi zažitý 

štýlový prejav je obohatený o nové prvky, ktoré 

napodiv vôbec nepôsobia rušivo. Tradične 

jednoduchá harmonická línia nie je dodržiavaná 

až tak striktne. Nachádzame tu aj zaujímavé 

a citlivo realizované harmonické postupy, ktoré 

sú podporené klasickým štýlovým vedením 

35 


Obr. 042 Miroslav Pokoš. 

Zdroj: Booklet k CD Pokošovci 2. 

Obr. 043 Milan Hronček. 


Obr. 044 Jana Ambrózová. 


Obr. 045 Stanislav Pokoš. 


Obr. 046 Radoslav Pokoš. 


Obr. 047 Pavol Trnka. 


Obr. 048 Július Markus. 


Obr. 049 Vladimír Pokoš. 


Obr. 050 Marta Harvanová. 



36

Obr. 051 Irena Harvanová. 


Obr. 052 Nina Varšová. 


Obr. 053 Viera Pokošová. 


Obr. 054 Trnki z Banskej Bystrice. 


Obr. 055 Speváci z horehronských obcí. 


Obr. 056 Sára Blahová, Natália Pokošová. 


37 


druhého „sekundového“ hlasu. Duch klasických 

horehronských kapiel sa tak v žiadnom prípade 

nevytráca. Hudobný štýl a celkový dojem 

kapely pôsobí veľmi plasticky. Tento fakt 

treba vyzdvihnúť, keďže súčasné „tradičné“ 

ľudové hudby nepôsobia v hudobnom vákuu 

a ovplyvňovanie súčasným hudobným myslením, 

tvorbou v profesionalizovaných hudobných 

telesách a vysielaním médií je samozrejmé. To, ako 

citlivo bude kapela s ľudovou piesňou nakladať, 

závisí len od hlbokého historického poznania 

ľudového hudobného štýlu a od vkusu. 

Druhý nosič je interpretačne a štýlovo viac 

ladený do „zábavnej“ roviny. Objavuje sa tu tak 

klasický rómsky repertoár, ako aj moderný rompop 

a štýl maďarského „halgata“. Tomu je podriadené 

aj obsadenie kapely (druhý huslista, prípadne 

cimbalista, ktorí viac využívajú harmonické línie 

novouhorského štýlu s častejším používaním 

dimenzovaných akordov a nedoškálnych 

harmonických postupov). Piesne vybrané Mirom 

Pokošom môžeme väčšinou zaradiť do klasického 

novouhorského postupu: na úvod pomalá pieseň 

(halgató), nasleduje čardášová pieseň s rytmickými 

priznávkami navodzujúcimi hojdavý rytmus, ktorá 

graduje do rýchleho (friškého) tempa. Všeobecne 

môžeme konštatovať, že táto interpretácia 

pomalých piesní (halgató) je typická pre rómske 

kapely v celej Karpatskej kotline. 

Zaujímavá a originálna je ornamentácia 

predníka – huslistu Mira Pokoša. V nej sa 

snúbi rytmická presnosť pravej „sláčikovej“ ruky 

s pulzujúcou akcentáciou variácií a nápaditými, 

tvorivými melodickými postupmi, nábehmi 

a dohrami. Dá sa v nej identifikovať klasický 

herný štýl horehronských predníkov a súčasná 

modifikácia v duchu moderného hudobného 

myslenia. Je to badateľné aj vo vedení druhého 

hlasu, ktorý je realizovaný ako tzv. terc (viacmenej 

v duchu klasického štýlu), alebo ako

harmonický postup s podporou sprievodných 

nástrojov. Tieto dva štýly sa často prelínajú 

a doplňujú. Typický je aj jeho „glisandový“ 

tón, ktorý má svoje špecifiká v rómskej hudbe 

a je historicky prítomný aj v inštrumentálnom 

stvárnení horehronskej ľudovej piesne. Zaujímavé 

sú aj variačné nábehy pred samotným prvým 

tónom melódie. 

Pozornosť chcem venovať aj jednému 

z najvýraznejších prvkov horehronského spevného 

prejavu – vokálnemu viachlasu. Na dvojalbume 

sa prezentuje v „klasickej“ heterofonickej 

štýlovej podobe, ako ho poznáme z obcí 

Šumiac, Telgárt a Vernár, ale aj v modernejšej 

harmonickej – homofónnej podobe (väčšinou ako 

dvojhlas, resp. trojhlas samotných muzikantov). 

Horehronský viachlas prezentovali hosťujúci 

interpreti – mužské spevácke zoskupenie zložené 

zo spevákov z Telgártu a Šumiaca a Ženská 

spevácka skupina Trnki z Banskej Bystrice. 

Samotná realizácia nahrávky sa uskutočnila 

v štúdiu Môlča records, s. r. o., bratov Bošeľovcov. 

To sa už v minulosti etablovalo ako kvalitné 

hudobné štúdio, ktoré sa viac zameriava na 

žáner hudobného folklóru. Z nahratého materiálu 

cítiť nadšenie, ba až eufóriu pri nahrávaní, čo 

len umocňuje plnohodnotný umelecký zážitok 

poslucháča. O technickej stránke nahrávok by 

sa dalo polemizovať, ale len v rovine osobných 

pocitov týkajúcich sa miery vyváženosti či ladenia 

nástrojov v niektorých momentoch. Osobne mi 

to pri viacnásobnom počúvaní tohto vydareného 

dvojalbumu nijako zásadne neprekážalo. 

Záverom možno konštatovať, že CD dvojalbum 

Pokošovci 2 je veľmi vydareným profilovým 

hudobným nosičom. Jeho kvalitu umocnili prizvaní 

hostia a muzikantské výpomoci. Isteže, názory na 

podanie môžu byť rôzne, ale môj osobný pocit 

z vypočutého dvojalbumu bol veľmi príjemný. 

 

Igor Gašpar 

Obr. 057 

Rozhovor s nositeľkou Hlavnej ceny 

Výtvarného spektra Evou Pokornou 

Obr. 059 Eva Pokorná pri monumentálnom 

diele nainštalovanom v jej dome. 

Zdroj: archív Evy Pokornej. 

TVORÍM PRETO, 

ABY SOM SA DOSTALA 

MEDZI ĽUDÍ 

ART@CHAT 

40

Originálne výtvarné diela, ktoré vznikajú zo symbiózy umelkyne 

a prírody, dnes oslovujú milovníkov vizuálneho umenia po 

celom Slovensku. Hovoríme o priestorovej tvorbe Evy Pokornej, 

ktorá je inšpirovaná krajinou vo všetkých fázach vývoja. 

Autorka ju vníma s úctou, pozorne a citlivo tak v realistickej, ako 

i v abstraktnej podobe. Jedinečné dielo, do ktorého Eva Pokorná 

zakomponováva ovčiu vlnu a tzv. plstenie, jej prinieslo i hlavnú 

cenu na celoštátnom kole Výtvarného spektra, čím upútalo aj 

pozornosť profesionálov. 

Odkedy sa venujete výtvarnej tvorbe a čo 

vás priviedlo k využitiu ovčej vlny? 

Výtvarnej tvorbe sa venujem už od detstva, 

hlavne maliarskym technikám. K plsteniu som 

sa dostala postupne. Boli to najmä úžitkové veci, 

ktoré som tvorila z bežne kupovanej vlny. Keď 

už každý v mojom okolí mal odo mňa darček 

v podobe taštičky, rukavičiek či čiapky, prestala 

som sa tomu venovať. Znova som začala plstiť 

až v čase, keď sme začali chovať ovce. Chovu 

sme sa síce začali venovať v roku 2014, ale až po 

ostrihaní oviec v roku 2015, keď nám zostala kopa 

ovčej vlny, som sa pokúsila túto našu vlnu zaplstiť 

do kupovanej merino vlny. Vlna z našich oviec je 

nepraná a nečesaná, jej plstenie je preto omnoho 

ťažšie. 

Vlnu vďaka zaujímavej štruktúre používate 

ako základ, ktorý potom dotvárate rôznymi 

technikami a využívate pri tom širokú 

škálu farieb. Je tento postup náročný? 

Vo svojej tvorbe sa inšpirujem prírodou vo 

všetkých jej premenách v rôznych ročných 

obdobiach a tiež v meniacich sa fázach dňa. 

Hľadaním výrazových prostriedkov som 

postupne stále viac prechádzala od plošných do 

priestorových foriem, čo je, samozrejme, pri danej 

technike opodstatnené. Vlnu z domáceho chovu 

kombinujem s merino vlnou technikou mokrého 

plstenia, ktoré kombinujem aj s plstením nasucho 

pomocou špeciálnej ihly. Vlna z našich oviec je 

podstatne tvrdšia, ťažšie sa vplsťuje, ale mám jej 

dosť, preto nemusím šetriť. Vďaka tomu som už 

na začiatku začala robiť monumentálne diela. 

Náročnosť spočíva najmä v tom, že túto vlnu je 

podstatne ťažšie naložiť v rovnomernej vrstve. 

Táto fáza je pre kvalitu plsteného diela veľmi 

dôležitá. Treba tiež podotknúť, že plstením sa 

konečný rozmer zmenší takmer o jednu tretinu. 

To znamená, že dielo, ktoré má rozmer 1,2 × 1,8 m, 

malo pôvodne rozmer 1,6 × 2,4 m. To už vôbec 

nie je jednoduchá manipulácia. Našťastie som 

v minulosti dvíhala činky, takže dnes zvládnem aj 

takéto rozmery. 

41 


Obr. 060 Eva Pokorná: Hľadanie I., 2019. 


Čo vás k tvorbe inšpiruje a čo 

vám samotné umenie dáva? 

Inšpiráciu nachádzam vo všetkom, čo ma 

obklopuje, najmä v prírode. Nápad často príde 

nečakane, no nie vždy mám čas ho zaznamenať, 

preto veľakrát aj odíde. No vždy ma potom 

osloví niečo nové. Čo mi umenie dáva, je ťažko 

povedať. Vnímať umenie je moja vnútorná potreba. 

Konzumáciu umenia potrebujem odmalička. Tak 

ako človek potrebuje jesť, piť, tak ja potrebujem 

hudbu, umenie... a tvorím preto, aby som sa 

dostala medzi ľudí. 

Žiť v symbióze s prírodou dnes láka 

viacerých ľudí, no zároveň je to 

aj veľká výzva. Čo nám podľa vás 

takýto život môže priniesť a z čoho 

nám na druhej strane uberie? 

Žiť v symbióze s prírodou vôbec nie je ľahké. 

Samozrejme, každému hneď napadne pokoj, 

ticho, dobrý vzduch, krásne výhľady vhodné pre 

štetec maliara, no má to aj svoje nevýhody. Pre 

mňa osobne je najťažšia izolovanosť od ľudí, 

lebo som vždy bola spoločenský človek a na 

žiadnej vernisáži v našom meste som nesmela 

chýbať. Tvorbu potrebujem, aby som sa priblížila 

ľuďom. Je to môj spôsob komunikácie s ľuďmi, 

ktorých nevidím, ale cítim a vnímam cez vlastnú 

tvorbu. Je to taký paradox. Na jednej strane 

potrebujem izoláciu, aby moja tvorba rástla, a na 

druhej strane tvorím, aby som sa mojimi dielami 

a výstavami dostala medzi ľudí. 

Nositelia hlavných cien celoštátnej súťaže 

Výtvarné spektrum boli doposiaľ v drvivej 

väčšine autori kresieb a malieb. Vy ste 

však v tomto roku priniesli niečo nové, 

originálne, čo vám v konečnom dôsledku 

prinieslo úspech. Ako to na vás zapôsobilo? 

Samozrejme, bola som veľmi prekvapená, vôbec 

som to nečakala, pretože už z predchádzajúcich 

ročníkov viem, že kvalita a aj kvantita býva 

ocenená najmä v maliarskych technikách. Cena 

ma povzbudila do ďalšej tvorby a ďalších plánov 

v tejto oblasti. 

ART@CHAT 

42

Obr. 061 Eva Pokorná: Premeny I., 2018. 


Obr. 062 Eva Pokorná: Premeny II., 2018. 


Je plstenie v priestorovej forme 

dominujúcou technikou vašej tvorby 

alebo využívate aj iné techniky? 

Tvoriť priestorové objekty je ťažšie, pretože vlna 

je predsa len textil a vystužiť ju bez akejkoľvek 

inej konštrukcie si vyžaduje veľa trpezlivosti a až 

tvrdohlavosti. Stále totiž bojujem s gravitáciou, 

čiže vytváraný objekt stále padá, deformuje sa 

a ja ho musím pomocou ihly a tisícami vpichov 

vystužiť do umeleckého diela. Ďalší problém je, 

že priestorové objekty sú podstatne náročnejšie 

pri inštalovaní. Nemôžete ich len tak jednoducho 

zavesiť na stenu. Ale aj keď si to uvedomujem, 

tvrdohlavo tvorím ďalšie. Na začiatku je vždy 

mokré plstenie. Do vytváraných objektov možno 

robiť aj iné zásahy, tie sú však druhoradé. Je 

to napríklad šitie a vyšívanie. Podstatné je mať 

priestorovú predstavivosť. Napriek tomu vás pri 

realizácii niektoré veci zaskočia. 

43 


Obr. 063 Eva Pokorná: Na samote, 2016. 


Na čom v súčasnosti pracujete, kedy a kde 

budeme môcť vidieť vaše najnovšie diela? 

Dá sa povedať, že už tretí rok pracujem 

na vlastnom projekte. Predstavujem si, ako sa 

pomedzi moje plstené diela nainštalované vo 

veľkorysých priestoroch prechádzajú ľudia. Mojim 

objektom dávam názov Z inej záhrady, pretože 

by mali vyvolať pocit, ako by ste sa prechádzali 

v príjemnej záhrade, v ktorej je všetko, čo vás 

obklopuje, mäkučké, jemnučké a príjemné na 

dotyk. Ešte presne neviem, kde sa budú dať vidieť 

moje najnovšie diela, lebo všetko je vo fáze vývoja. 

Viem, že najbližšia výstava bude v roku 2022 

v Dome umenia v Bratislave. To bude vlastne 

odmena pre hlavnú cenu Výtvarného spektra, 

ktorú som získala. Dovtedy budem ďalej tvoriť. 

 

Katarína Mosnáková Bagľašová a Miroslav Zaťko 

Obr. 064 Terrafyt a Epifyt – diela, za 

ktoré Eva Pokorná získala hlavnú cenu 

na Výtvarnom spektre 2021. 

Foto: Miroslav Zaťko. 

ART@CHAT 

44

Eva Pokorná sa narodila roku 1952 v Nitre. 

Štúdium absolvovala na Pedagogickej fakulte 

v Nitre, ukončila aprobáciu matematika – výtvarná 

výchova. V rokoch 1975 – 1990 pôsobila ako 

učiteľka na základnej škole, neskôr až do roku 

2010 na Základnej umeleckej škole v Nových 

Zámkoch. Výtvarnej tvorbe sa venovala už počas 

svojho pedagogického pôsobenia. Intenzívnejšie 

začala tvoriť neskôr, po nástupe na dôchodok 

a najmä po presťahovaní sa na samotu pri Malej 

Lehote, kde v roku 2014 spolu s manželom 

začali chovať ovce. Vlnu z domáceho chovu 

začala zakomponovávať do vlastných diel, čím 

vznikol jej originálny umelecký rukopis. 

Prvú samostatnú výstavu mala v roku 2017 

v priestoroch Pohronského múzea v Novej Bani. 

Nasledovali výstavy v Mestskom kultúrnom 

centre v Žiari nad Hronom a v Galérii Univerzum 

Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína 

Filozofa v Nitre. Vďaka podpore Pohronského 

osvetového strediska v Žiari nad Hronom 

Obr. 065 Eva Pokorná pri monumentálnom diele 

nainštalovanom v jej dome. Zdroj: archív Evy Pokornej. 

nasledovala úspešná účasť na súťažiach 

Textilná tvorba a Výtvarné spektrum. 

V celoštátnom kole Výtvarného spektra 

v roku 2021 získala Hlavnú cenu. 

Neškolení výtvarníci v drvivej väčšine pracujú 

so štandardnými technikami. Eva Pokorná je iná 

v tom, že narába s priestorom, čo je v skupine 

amatérskych umelcov veľmi vzácne. Jej tvorba je 

pôvodná a originálna. Vlnu z oviec spracováva 

do výsledných produktov, ktorými sú priestorové 

objekty. Dnes sa spracúvaniu vlny plstením 

venuje mnoho ľudí, ich výrobky môžeme vidieť na 

tradičných jarmokoch, no ona si vlnu spracováva 

famóznym spôsobom a vytvára objekty. Nie 

sú to podoby nejakých mrkiev či zvieratiek, 

ale vytvára vlastné svojbytné priestorové 

kompozície. Vlnu si farbí, upravuje ju, pričom 

techniku zvláda profesionálne. Ona to takto cíti 

a takýmto spôsobom sa prezentuje, čo ju vlastne 

aj robí inou. Treba pritom povedať, že nejde 

o krátkodobú záležitosť. Tejto tvorbe sa venuje 

roky, stále sa zdokonaľuje, učí sa, vie uvažovať 

o veciach, často sa radí, konfrontuje a vytvára 

diela s veľmi silným emocionálnym nábojom. 

 

Jaroslav Uhel 

45 


Analýza dramatického textu 

AK VIEME, 

ČO, KOMU A PREČO 

IDEME INSCENOVAŤ, 

BUDEME VEDIEŤ AJ AKO 

Po letnom odpočinku divadelníci opäť začínajú premýšľať a plánovať 

prípravu novej inscenácie. Predtým než sa začnú stretávať 

pri čaši dobrého vínka a skôr než sa zahryznú do čerstvo upečených 

škvarkových pagáčov a vytlačených scenárov, režiséra, resp. 

dramaturga čaká dlhá analytická a teoretická predpríprava plánovanej 

inscenácie. Čo všetko táto príprava obsahuje, to v nasledujúcom 

príspevku vysvetlí vedúca Katedry dramaturgie, réžie a teatrológie 

z Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej 

Bystrici Katarína Burdová. 

AKO NA TO 

46

3. 

ROZUZLENIE – OBRAT 

ZAUZLENIE 

KOLÍZIA 

PERIPETIA 

4. 

2. 

1. 

PSYCHICKÁ ROVINA DIVÁKA: 1. PRED VSTUPOM DO DIVADLA, 2. NA ZAČIATKU HRY, 3. VO VYVRCHOLENÍ HRY, 4. NA KONCI HRY 

Obr. 066 Základná schéma ideálnej línie dramatického deja. 

Zdroj: FREYTAG, Gustav: Technika drámy. Bratislava : SVKL, 1959. 310 s. 

Výber textu 

Skôr než sa divadelný súbor pustí do nacvičovania 

novej inscenácie, režisér (v pozícii dramaturga) 

potrebuje vybrať vhodný text. Musí pritom 

zohľadniť niekoľko faktorov. 

1. Text a súbor 

Kritériom číslo jedna je zloženie súboru. To 

znamená koľko hercov má režisér k dispozícii, 

koľko je z toho mužských a koľko ženských 

interpretov a aký je ich vek. Výber textu sa teda 

bude odvíjať od zloženia súboru. Samozrejme, je 

možné vypomôcť si hercami z iných súborov alebo 

angažovať študenta alebo profesionálneho herca. 

Režisér, ktorý sa na niekoľko najbližších mesiacov 

stáva vedúcim celého inscenačného procesu, by 

mal určite rešpektovať vôľu a ochotu všetkých 

členov súboru podieľať sa na tvorbe a každému 

z nich určiť rolu, na ktorej bude pracovať. Ak 

vybratý text neponúka postavu každému členovi, 

úlohou režiséra je zapojiť v režijnej koncepcii 

do inscenácie všetkých členov. Buď formou 

alternácií, alebo vytvorením novej postavy, 

ktorá sa stane súčasťou inscenačného tvaru. 

2. Text a divák 

Pri výbere vhodnej inscenácie musí režisér 

myslieť na cieľovú skupinu, teda na diváka, 

bez ktorého by celý inscenačný proces nemal 

význam. Režisér musí vedieť, koho chce 

osloviť, či detského, alebo dospelého diváka. 

3. Text a tematické zameranie 

Režisér môže pri výbere divadelnej hry 

zohľadniť aj tematické zameranie prehliadky, na 

ktorej mieni inscenáciu uviesť, resp. aktuálne 

výročie autora (napríklad Shakespearovké 

slávnosti, Tajovského divadelné dni, 

prehliadka Dospelí deťom a podobne). 

47 


4. Žáner 

Keď režisér pozná zloženie svojho súboru 

a cieľovú skupinu, rozhoduje sa pre žáner: 

komédiu, tragédiu, drámu alebo satiru, 

frašku, muzikál, monodrámu atď. 

5. Aktuálnosť textu a výpoveď – 

kritérium nad všetky kritériá 

Popri zohľadňovaní všetkých praktických 

okolností a podmienok režisér nesmie zabudnúť 

na najdôležitejšiu vec, teda na to, čím chce 

osloviť diváka a čo by mu rád sprostredkoval 

prostredníctvom inscenovaného textu. 

Výber je na svete 

Režisér „prelustroval“ všetky okolité knižnice a po 

prečítaní desiatok divadelných hier sa rozhodol 

pre tú pravú. Áno, vybral text „ušitý“ na mieru, 

ktorý spĺňa všetky jeho požiadavky a kritériá, 

hra ho doslova očarila. Je však vhodná pre 

inscenovanie? Niektoré divadelné hry sa dobre 

čítajú a ešte lepšie počúvajú, ale ťažšie inscenujú. 

Sú hry, ktoré režisér „vidí“ už pri prvom čítaní. Vidí 

obrazy, farby, atmosféru, počuje hudbu a zvuky, 

má pocit, že inscenácia sa vytvára v jeho hlave 

sama od seba. No potom príde práca s hercom, 

keď sa jeho predstavy majú skonkrétniť na javisku, 

a zrazu celý vymyslený tvar stráca jasné kontúry 

a vytvorené obrazy vzájomne nefungujú. 

Keď sa režisér potrebuje utvrdiť vo výbere hry, 

v tejto fáze mu pomôže prerozprávanie príbehu. 

Režisér inscenuje príbeh, ktorý sa odohráva 

hic et nunc – tu a teraz. Odhliadnuc od žánru 

a formy, pre ktoré sa rozhodol, vždy inscenuje 

príbeh. Pokiaľ podľa vybraného textu sám nie je 

schopný pretlmočiť príbeh svojimi slovami, text 

treba odložiť bokom a celý proces hľadania začať 

odznova. Ak to dokáže, môže pristúpiť k ďalšej 

fáze jeho prípravy, ktorou je podrobná analýza 

divadelnej hry do najmenších detailov. Konečne sa 

môže začať tvorivý proces s konkrétnym textom. 

Autor 

Text je na stole. Režisér však musí zistiť o jeho 

pôvode čo najviac. V prvom rade mu pomôžu 

informácie o autorovi. Aby lepšie pochopil hru, 

mal by sa oboznámiť s tým, kedy autor tvoril, ako 

žil, v akých súvislostiach vybraný text vznikal. 

Je dobré, ak si prečíta aj ďalšie autorove hry, 

vďaka čomu si spraví ucelenejší obraz o autorovej 

tvorbe. Ak ide o zahraničného autora a režisér má 

k dispozícii viacero prekladov, treba sa rovnako 

venovať všetkým. Režisérovi to pomôže presvedčiť 

členov súboru o správnosti výberu. 

Analýza textu 

1. Idea 

Režisér pozná autora textu, pozná podmienky, 

v ktorých bol text napísaný, našiel v jeho tvorbe 

spoločné prvky, vie, čo ovplyvnilo jeho tvorbu, 

prečítal si všetky preklady, pozná aj okolnosti, 

za akých vznikol preklad. Vie, kto je autor, čo 

ovplyvnilo jeho tvorbu, prečítal aj jeho ostatné 

hry, našiel v jeho tvorbe spoločné prvky. 

Teraz ide analyzovať samotný text. Vyššie 

AKO NA TO 

48

uvedené informácie mu pomôžu odhaliť, 

čo chcel autor svojím dielom povedať. Toto 

poznanie je nevyhnutné na to, aby sám tvorca 

vedel pomenovať, čo chce sprostredkovať 

divákovi. Nestačí povedať, že vybraný text je 

o medziľudských vzťahoch. O medziľudských 

vzťahoch je každý text, preto sú v ňom 

konkrétne postavy. Prostredníctvom diela 

treba identifikovať výpoveď autora. 

2. Téma 

Každá idea je tematizovaná cez konkrétny 

príbeh. Pri nenaplnenej láske to môžu byť diela 

Romeo a Júlia, West side story, Tajovského 

Matka a mnohé iné diela, ktoré sa venujú 

rovnakému problému cez odlišný príbeh. Autorovu 

myšlienku treba vedieť tematizovať, pomenovať 

jej príbeh, cez ktorý má prehovoriť k divákovi. 

3. Postavy 

Predtým než sa text dostane do rúk hercom, 

režisér by mal vedieť všetko o jednotlivých 

postavách, a to vďaka informáciám, ktoré môže 

popísať sám autor, ale tiež cez repliky konkrétnej 

postavy, ako aj ostatných postáv, ktoré pomáhajú 

dotvoriť jej charakter. Herec sa prostredníctvom 

autora oboznámi, kým sa má stať. Cez repliky 

svojej postavy a ostatných postáv si dotvorí jej 

obraz. Prostredníctvom konkrétnych informácií 

získava konkrétnu predstavu o postave, na 

ktorej môže začať vo svojom tvorivom procese 

pracovať. Čím viac konkrétnych informácií, tým 

jednoduchšia práca na postave. Každá postava 

je konkrétny človek s jasne danými okolnosťami, 

ktorý je zasadený do konkrétneho priestoru 

za konkrétnych a presne určených okolností, 

má jasnú motiváciu konania a jasný cieľ. 

Vzťahy medzi postavami 

Bez vzájomného vzťahu nevznikne konflikt. Bez 

konfliktu niet dramatickej situácie. Bez dramatickej 

situácie niet dramatického príbehu. Bez príbehu 

niet postáv... Bez postáv niet vzťah... a dookola. 

Opakovaným čítaním textu medzi riadkami 

musí režisér presne pomenovať vzťahy medzi 

jednotlivými postavami. Vzťahy mu pomáhajú 

vytvárať mizanscény v priestore. Pokiaľ režisér 

nemá presne definované vzťahy, nefunguje 

princíp akcie a reakcie. Herec nepozná konkrétny 

dôvod, prečo jeho postava prehovára k druhej 

postave, s akým cieľom a čím je motivovaná. 

Motivácia konania postáv – prečo 

Herec musí presne vedieť, čo je motiváciou 

konania postavy, na ktorej pracuje. Jednoducho 

povedané, prečo postava koná tak, ako koná. 

Ciele postáv – čo 

Tak ako musí herec poznať motiváciu konania 

svojej postavy, musí poznať aj cieľ svojho 

konania. Konkrétne: ak je motiváciou ku konaniu 

postavy A okradnutie osobou B, cieľom postavy 

A je získať ukradnuté veci naspäť. Postava A 

je motivovaná a má presne definovaný cieľ. 

Postava B má tiež presnú motiváciu svojho 

konania. Jej cieľom je buď si ukradnuté peniaze 

ochrániť, alebo ich vrátiť okradnutej postave A. 

Herci interpretujúci jednotlivé postavy vďaka 

49 


konkrétnym informáciám vedia prečo a vedia 

čo. Istota v motiváciách a v cieľoch jednotlivých 

postáv je predpokladom k profesionálne 

zvládnutým mizanscénam v priestore. 

Dané okolnosti 

Režisér si pomenoval motivácie postáv, ich 

ciele a vzťahy medzi nimi. Pre skonkretizovanie 

ich konania v priestore sú nevyhnutné presne 

určené dané okolnosti. Sú to okolnosti, za akých 

jednotlivé postavy konajú. Od pragmatických 

všeobecných údajov, ako spoločenské zaradenie, 

konkrétna politická situácia, čas, deň, ročné 

obdobie, prostredie a mnoho iných, až po osobné 

až intímne detaily. Ak je postava A z vyššej 

spoločenskej vrstvy okradnutá postavou B 

z nižšej sociálnej vrstvy, ktorej práve ochoreli 

deti, vytvorí sa iná dramatická situácia ako 

v prípade, keď si postava A práve nesie domov 

zárobok, aby nachovala päť detí, a je okradnutá 

postavou B, ktorá potrebuje peniaze na kúpu 

pozemku. Preto sú dané okolnosti také dôležité. 

Podtexty 

Keď režisér detailne ovláda charaktery postáv 

a vzťahy medzi nimi, môže začať vytvárať podtexty 

k replikám jednotlivých postáv. To znamená, 

že postava svojím prehovorom k ostatným 

postavám nesprostredkuje len informáciu z textu, 

ale prináša ďalší rozmer, ktorý je pre danú 

interpretáciu príznačný. Aj vďaka podtextom je 

výsledná inscenácia totožného textu u každého 

režiséra jedinečná. Jediná replika nesúca 

informáciu zvítania „pekne vítam“ môže mať 

desiatky podtextov vychádzajúcich z charakterov 

postáv, ich vzťahov, motivácií, cieľov a z daných 

okolností. Postava týmito slovami môže povedať 

„rád vás opäť vidím“ alebo „tak si znova prišiel“, 

alebo „nechcem vás vidieť“, alebo „odíďte“, alebo 

„túžim po vás“, alebo „čo si to urobil“ atď. 

Tu si možno čitateľ položí otázku, či je naozaj 

potrebné ísť pri analýze a príprave inscenácie 

do takýchto detailov. Či potom dostane herec 

dostatok priestoru pre vlastnú tvorbu. Odpoveď 

je áno. Herec prostredníctvom týchto konkrétnych 

informácií, ktoré si režisér pri analýze textu 

dôsledne pripraví, dostáva priestor na tvorbu, 

pretože vie, čo konkrétne má vytvoriť a ako 

konkrétne bude na javisku konať. Vtedy začína 

spolupráca, pretože sa eliminujú pochybnosti. 

Režisér si môže zvoliť aj cestu tvorivého procesu, 

ktorý bude založený na spoločnom hľadaní 

spôsobov ako, aj to je možnosť. Ale čím viac hláv, 

tým viac názorov a v konečnom dôsledku to bude 

aj tak režisér, kto určí rozhodujúci uhol pohľadu. 

Životopisy postáv 

Pomôckou pri práci herca na postave môže 

byť tzv. životopis postavy. Pre jeho vytvorenie 

sa niektorí herci rozhodnú sami, prípadne tak 

urobia na návrh režiséra. Ako som spomenula, 

príbeh sa pred divákmi odohráva „hic et nunc“, 

divák vníma to, čo vidí tu a teraz. Preto si herec 

sám definuje, čo je a čo nie je pre jeho postavu 

dôležité, čo mu pomôže pri hraní sa s postavou 

(napríklad ak bola postava týraná manželom, 

odráža sa to na jej vzťahu s terajším partnerom). 

AKO NA TO 

50

4. Dramatická stavba diela 

Režisér by si mal vedieť po niekoľkých 

prečítaniach vybraného textu určiť základnú 

stavbu dramatického diela. Od expozície – uvedenia 

do deja až po prvý moment napätia, ktorý má 

charakter motívu a začne udávať smer (napríklad 

Hamlet a zjavenie ducha), cez kolíziu – tzv. 

zauzľovanie príbehu, krízu – vyvrcholenie, 

peripetiu – rozuzlenie s možným posledným 

momentom napätia až po katastrofu – záver. 

5. Čas a priestor 

Konkrétny čas a konkrétny priestor, v ktorom sa 

príbeh odohráva, je väčšinou určený samotným 

autorom. Údaje o dobe a prostredí sú nevyhnutné 

pre komunikáciu so scénografom aj pre hľadanie 

aktualizačných prvkov. Ak si režisér vyberie 

hru, z ktorej nevyčíta konkrétny čas a priestor, 

alebo hru, v ktorej autor tieto aspekty zámerne 

dekonkretizuje, vytvorí si časopriestor sám na 

základe svojej režijnej koncepcie. Lebo tak ako 

majú postavy vzťahy medzi sebou, majú vzťah 

aj k priestoru, v ktorom sa príbeh odohráva. 

Režijná koncepcia 

Režisér (v pozícii dramaturga) prešiel dlhou 

cestou od samotného výberu textu až po 

podrobnú analýzu, vďaka ktorej získal dostatočné 

množstvo informácií pre vytvorenie vlastnej 

režijnej koncepcie. Vie, ČO ide inscenovať, 

vie, KOMU ide inscenovať, vie, PREČO ide 

inscenovať. Pomalinky, čím ďalej, tým jasnejšie 

si vytvára aj predstavu, AKO ide inscenovať. 

Obr. 067 Metodik pre divadlo SOS Maroš Krajčovič sa rozpráva o analýze 

dramatického textu s Katarínou Burdovou. Foto: Matúš Druga. 

Dramatické situácie 

Nesmierne užitočnou pomôckou je rozdelenie 

celého textu na jednotlivé dramatické situácie. 

Režisér by to mal urobiť prv, než predstúpi 

s režijnou koncepciou pred hercov. Tento krok 

mu pomôže robiť potrebné úpravy v texte 

a prípadné škrty a je predpokladom na dobre 

zvládnuté aranžovanie v priestore a na vytváranie 

mizanscén. Ak si režisér rozdelí text na dramatické 

situácie, ktoré si aj pracovne pomenuje (napr. 

čakanie na pytačov, hľadanie únikovej cesty, 

vyšetrovanie krádeže, prenasledovanie zlodeja, 

prekvapenie pre milenca atď.), a bude sa už od 

čítacích skúšok opierať o tieto mikropríbehy, 

eliminuje tak riziko straty temporytmu celého 

predstavenia. Odborne dopovedané, fabulu 

tvorí sled na seba nadväzujúcich dramatických 

situácií v časovej a príčinnej súvislosti. 

 

Katarína Burdová 

51 


HRA A TANEC 

V umení, umelecko-výchovnej praxi, v divadelnej, tanečnej, 

hereckej, vo výchovno-vzdelávacej oblasti, všade narábame so 

zážitkom a s rozvojom emočného potenciálu individuálneho 

aktéra. Herca, tanečníka, „pohybára“, speváka, mladého, 

staršieho, dieťaťa aj dospelého. Jednoducho vždy ide 

o vnútorný zážitok z prepojenia pohybu, hry, reči, spevu, 

vytvárania imaginatívnych situácií a realít, interakcií 

s partnermi a zážitku s nimi spojeného. Mohli by sme hovoriť 

o konkrétnych témach prislúchajúcich jednotlivým druhom 

umenia a žánrom. Stačí nám však povedať, že zážitkové situácie 

potrebujeme všetci pri akýchkoľvek príležitostiach, jednoducho 

potrebujeme duševný pokrm a osobnostný rozvoj. 

Základným predpokladom je práve zážitok a hra. 

Môžeme to pomenovať aj jednoducho: zábava. 

Nemusí ísť o jednoduchú predstavu konzumnej 

zábavy podporovanej rôznymi prostriedkami 

v na to zámerne zoskupenej komunite. 

Môže ísť o akýkoľvek bežný fenomén, ktorý 

otočíme do podoby výzvy a ktorému pridáme 

rozmer hry. Od pracovných alebo študijných 

procesov cez vnímanie a aktívne vyhľadávanie 

podnet v z bežného prostredia a ich vnímanie 

v novom spôsobe nazerania. Dôležitá je ochota 

vyhľadávať a inšpirovať sa čímkoľvek, čo je okolo 

nás, tak, aby nás to bavilo. V tomto zmysle teda 

využijeme všeobecne úzko ponímaný výraz HRA 

a HRAŤ SA pre akýkoľvek aplikovateľný proces 

s cieľom zvýšenia atraktivity a zábavy s tým 

spojenej. Športovci a muzikanti mi odpustia, ak 

poviem, že hrať a hrať sa nie je to isté, ale obe 

AKO NA TO 

52

Obr. 068 Záber z hravého tancovania. 

Foto: Jozef Peniaško. 

verzie majú spoločný cieľ – vytvárať potešenie, 

pôžitok, zábavu vo forme produkcie (tvorby 

zážitku), ale aj percepcie (prijímania vnímaním a 

aktívnou participáciou). 

Hra je fenomén, ktorý možno charakterizovať 

mnohými symbolmi a faktormi. Má veľa účinkov. 

Zábava, zážitok, dobrovoľnosť, možnosť voľby, 

učenie sa hrou, objavnosť, vzťahy s partnermi 

v hre, spoluzodpovednosť, súťaživosť, možnosť 

vyniknúť, pocit víťazstva, pocit naplnenia, poučenie 

z prehry, schopnosť prehrávať a prispôsobiť sa, 

šanca, nová možnosť výhry, skúsenosť, rozvoj, 

sebadôvera, dôvera v partnerov, spoluprežívanie, 

radosť. 

Teraz si dovolím prejsť do žánru tanečného 

umenia, ale aj jednoduchého zážitkového 

tancovania len tak pre radosť. Porovnajme si, čo 

prináša TANEC v porovnaní a predchádzajúcim 

53 


výpočtom symbolov spojených s HROU. Zábava, 

intenzívny zážitok, dobrovoľnosť, hravosť, 

spolupráca a súzvuk s partnermi v tanci, súzvuk 

s hudbou, spoluzodpovednosť, súťaživosť, možnosť 

vyniknúť, pocit naplnenia, intenzívne vnímanie 

hudby a jej interpretácia tancom, estetický 

zážitok, rozvoj umeleckého cítenia, schopnosť 

a možnosť vyjadrovať sa pohybovými estetickými 

prostriedkami – aj vnútorné pocity a myšlienky, 

hlboká empatia, komunikácia s partnermi na novej 

úrovni, sebadôvera, dôvera v partnerov, radosť, 

uspokojenie, pocit naplnenia. 

Je zjavné, že HRA a TANEC sa v mnohom 

prelínajú, súvisia, majú spoločný základ a veľa 

rovnakých cieľov. Hrať sa vie každý, akýmkoľvek 

spôsobom. Tancovať rovnako, len si to niektorí 

o sebe nemyslia. Ak odstránime z TANCA moment 

hodnotenia a ohodnotenia publikom, teda niekým, 

kto sa pozerá, môže tanec slúžiť ako hlboko 

individuálna forma a intímny zážitok. V takomto 

prípade by nik nemal mať problém tanečne sa 

pohybovať, hýbať sa v súlade (alebo nesúlade) 

s hudbou. Zážitok, ktorý takýto bazálny charakter 

tanečného pohybu prináša sám osebe, má 

význam. Týmto vyzývam všetkých „dospelákov“ 

a mládežníkov, ktorí si myslia, že nevedia tancovať, 

a preto sa ukracujú o hlboký zážitok: TANCUJTE! 

A spievajte, hoc len v sprche a na záchode. 

A vôbec – prestaňte mať pomýlenú predstavu 

o tom, čo dokážete. 

Obr. 069 Martin Urban na workshope v GOS v Rožňave. 

Foto: Jozef Peniaško.

My „dospeláci“ sa môžeme veľa učiť od detí. 

Už u dojčiat môžeme pozorovať snahu opakujúci 

sa jednoduchý rytmus vyjadriť pohybom. Pohyby 

sú tiež súčasťou našej neverbálnej komunikácie, 

ktorá plní dôležitú funkciu pri sociálnych 

interakciách jednotlivca. Naše pocity a emócie 

často vyjadrujeme pohybom, či už na elementárnej 

úrovni, alebo v rámci komplexnejších pohybových 

vzorcov. Ľudské telo disponuje určitým spektrom 

pohybov, ktoré môže vykonávať a prirodzene 

ich aj vykonáva (Žitniaková Gurgová, 2018). 

Pozorovaním základných detských prejavov, 

pohybu a reakcií na podnety sme sa veľkým 

oblúkom vrátili k základným princípom fyzického 

a duševného zdravia. Existujú celé techniky 

s umeleckým, terapeutickým a vzdelávacím účelom 

a cieľmi, ktoré sú precíznou analýzou odvodené 

od detského spôsobu nazerania na svet. Akurát 

v tých odvodených technikách často chýba to, 

čo deti zažívajú neustále – RADOSŤ a pozitívny 

ZÁŽITOK. Deti sa hrou učia a pripravujú na život. 

Povedali dospelí. Deti však postupne rastom 

a vývinom k „dospeláckemu“ svetu strácajú to 

potešenie z objavovania a hravosť, sebadôveru 

a „neriešenie“, či to alebo to zvládnu, strácajú 

schopnosti, ktoré mali v útlom detstve, a musia sa 

ich nanovo učiť a objavovať. Nie je to škoda? 

Zo skúsenosti vieme, že najradšej sa hrajú deti 

do dvanástich-trinástich rokov, potom je to trápne. 

Neskôr ako dospelí s nadšením objavujú túto 

duševnú potravu a tešia sa z úniku zo životnej 

reality k zážitku a hre. Často si to nahrádzajú 

športovaním, konzumáciou umenia, častejšie 

však v pasívnej forme pred obrazovkami, je to 

predsa také jednoduché. Ak však dostanete na 

tanečnej sále do rúk pestrú skupinu ľudí, ktorí 

nie sú odmietaví k novým výzvam, stačí málo 

a s chuťou sa pustia do „hrania sa“, hlavne 

keď im nedáte najavo, že ide o hru. To vzápätí 

pochopia sami a potrebujú viac. A viac. A znova. 

Je to jednoducho návrat do šťastného detstva 

prípustnými prostriedkami, zároveň je v tom silná 

biochémia. Tak ako potrebujeme cukor a iné skvelé 

jedy, potrebujeme adrenalín, dopamín, serotonín, 

potrebujeme byť dolu hlavou, krútiť sa, ležať 

a hýbať sa v netradičných polohách, dovolene sa 

dotýkať druhých, komunikovať dotykom, „súznieť“, 

rozumieť bez slov, vytvárať neuveriteľné, smiať sa 

a smiať sa na druhých, na sebe, smiať sa spolu. 

Hoc aj len tým rozjasneným výrazom v tvári 

a duši, ktorý prináša svetlo do vzťahov. Mágia 

HRY a ZÁŽITKU. 

Metodika HRA A TANEC je výsledkom 

praktických skúseností v oblasti umeleckého 

školstva, folkloristiky, hereckého javiskového 

pohybu a využitia tradičných hier z bohatej 

databázy folklóru. V každom umeleckom 

druhu a žánri, v športoch a vo voľnočasových 

aktivitách sa využíva hra pre vyučovanie 

a výchovu, zážitkové vyučovanie a osobnostný 

rozvoj. O tímbildingoch a kaučingoch ani 

nehovoríme, v animátorskej praxi je to podobné. 

V teatrologickej oblasti je známy systém 

brazílskeho divadelníka a režiséra, neskôr 

komunálneho politika Augusta Boala a jeho 

sociálna metóda Divadlo utláčaných, prípadne 

kniha Hry pre hercov a nehercov. Odborníci na 

rozvoj detí a mládeže vo folkloristickom prostredí 

55 


používajú rokmi overený systém maďarských 

pedagógov Petra Lévaia a dramapedagogiku 

Katalin Mizerák. Na Slovensku znovu objavujeme 

účinky spontánnej hry pre tanečníkov, ako príklad 

uveďme metódy aplikácie hier tradičnej ľudovej 

kultúry, ktoré realizuje Alfréd Lincke v detskom 

zoskupení Tancovadlo z Piešťan. Nezabúdajme 

však, že v základnej edukácii a umeleckovýchovnom 

vzdelávaní hra vždy bola prítomná ako 

účinný didaktický nástroj, od predškolskej výchovy 

až po druhý stupeň základných škôl, od prípravky 

až po druhý stupeň ZUŠ. Nové generácie umelcov 

a pedagógov objavujú cez svoje osobné zážitky už 

objavené a vyhľadávajú nové a atraktívne formy 

nielen pre vlastnú zábavu, ale aj pre vzdelávací 

proces, ktorého nositeľmi sa stávajú. 

Pre folkloristickú prax a výchovu budúcich 

pedagógov na Pedagogickej fakulte Univerzity 

Mateja Bela využívame konkrétne hry na 

vybudovanie schopností pracovať efektívne 

v malom priestore, dosahovať pripravenosť 

na náročný tréningový proces v krátkom čase 

a rozvíjať sociálne a umelecké kompetencie 

potrebné pre javiskovú prax. Pre budúcich 

učiteľov vytvárame databázu prostriedkov na 

celistvý rozvoj detí cez hru, zábavu a výzvu 

k súťaživosti. Prítomnosť jednoduchých princípov 

hier z tradičnej ľudovej kultúry a množstva iných 

zdrojov, s ktorými sme sa vo svojej praxi dostali 

do kontaktu, je prirodzená. Pre motiváciu čitateľa 

vyberieme tri ukážky. 

Prvou je imaginatívna hra ĽADOVÁ KRYHA, 

ktorá slúži na rozohriatie tela, iniciáciu 

myslenia a zvýšenie kompetitívnosti, buduje 

priestorové a sociálne cítenie a, samozrejme, 

prináša zábavu. Keď sa pýtam študentov, čo 

všetko hra sprostredkáva, často zabúdajú na to 

najdôležitejšie – teda na zábavu. Napriek tomu, 

že sa veľa nasmejú a tešia sa z pohybu v daných 

okolnostiach a pravidlách. 

Druhou hrou je MAĽOVANÁ ABECEDA 

inšpirovaná rovnomennou zbierkou básní Jána 

Smreka pre deti. Celotelový pohyb používame 

na znázornenie maľovania veľkých písaných 

písmen rôznymi časťami tela na imaginatívny 

podklad, pričom zároveň deklamujeme vybranú 

básničku. Rozvoj predstavivosti a kreativity 

s fyzicky náročným celotelovým pohybom prináša 

fenomén sústredenia sa na vlastnú prácu a rozvoj 

schopnosti robiť naraz niekoľko vrstiev procesov 

– reči, pohybu, kreatívneho myslenia a zábavy. 

Treťou hrou je veľmi obľúbená komunikačná 

hra SAMURAJ. Postupnosť troch krokov 

v informačnom toku medzi hráčmi stojacimi 

v kružnici je nasledovná. Prvý hráč ukáže na 

niekoho a povie TY! Označený sa aj s gestom 

smerom k sebe opýta JA? Jeho susedia potvrdia 

s príslušným gestom ÁNO, TY! Jednoduchý 

komunikačný tok, pri ktorom si všetci aktéri 

uvedomujú svoje roly. Vtip začína, keď obyčajné 

gestá nahradíme celotelovým pohybom 

napodobňujúcim sek samurajským mečom. 

V prípade TY! je to pohyb od hlavy dole, v prípade 

JA? je to zdola nahor do prípravy na sek TY!, 

ktorý nasleduje po potvrdení susedmi sekom 

vodorovne popod rebrá znútra von (bez kontaktu) 

a cyklus sa opakuje. Zvolania TY!, JA?, ÁNO, TY! 

nahradíme primerane významovo zafarbeným 

AKO NA TO 

56

Obr. 070 Keď sme spolu, dokážeme zdvihnúť človeka aj jedným prstom. 

Foto: Jozef Peniaško. 

citoslovcom „h“ a výdychom so zapojením bránice. 

Napodobenie samurajského výkriku je žiaduce. 

Pohyb TY! a JA? realizujeme v širokom podrepe 

(2. pozícia takmer v grand pliés). Pohyb stranou 

realizujeme s plným natočením panvy a zadného 

kolena smerom dolu, aby nedošlo k poškodeniu 

kolenných väzív. Tempo sa postupne zrýchľuje, 

trváme na celotelovom pohybe a plnom sústredení 

sa, aby sa udržal prúd a rytmus hry. V prípade 

prerušenia vytvárame podporu snahy o kvalitu 

prevedenia motivačnými prostriedkami (spoločná 

zodpovednosť, doplnené rozcvičovacie pohyby 

57 


všetkých v prípade opakovanej chyby, porovnanie 

a súťaženie s druhými skupinami). Ak sa hra 

Samuraj realizuje naplno, má výrazný zohrievací 

efekt a koncentruje každého aktéra na maximálne 

vnímanie a pohotovosť. Je ideálnou prípravou na 

ďalšiu spoločnú prácu. 

Veľa iných hier rozvíjajúcich dôležité schopnosti 

ponúka publikácia Hra a tanec – iniciačné hry 

nielen pre tanečníkov s príslušným DVD nosičom 

(vydalo Stredoslovenské osvetové stredisko 

v Banskej Bystrici v edícii Haravara roku 2015). 

Ľadová kryha 

Cieľ 

Cvičenie je zamerané na jednotlivca v skupine, 

na uvedomenie si priestorových možností 

a podmienenej interakcie. Rozvíjame priestorové 

cítenie, vcítenie sa do svojho okolia a kolektívnu 

zodpovednosť. Zároveň pripravujeme techniku 

pre kvalitné využívanie priestoru pri statických 

a dynamických cvičeniach. 

Obr. 071 Rytmus je veľmi dôležitý. Sprevádza aj tanec aj hru. 

Foto: Jozef Peniaško.

Postup hry a metodické poznámky 

V súvislosti s rôznymi variantmi chôdze 

a nášľapov je potrebné vytvoriť pravidlá na prácu, 

predovšetkým vo väčšej skupine. Neprekonateľný 

zvyk chodiť po kruhu, resp. po elipse, v ktorej sa 

nedodržujú medzery a jeden druhého výrazne 

obmedzuje, nahrádzame využitím celého priestoru. 

Tu je potrebné nájsť pravidlo pre bezpečnú 

realizáciu. Vysvetlenie ľadovej kryhy začíname 

rozvojom fantázie, predstavivosti a vizualizácie. 

Snažíme sa naviesť tanečníkov formou otázok: 

Predstavte si ľadovú kryhu, aký má tvar? Dá sa 

na nej stáť a chodiť? Môžete si ju prestaviť v tejto 

miestnosti a seba na nej. Čo sa stane, ak väčšina 

z vás bude stáť na jednej strane? Prevráti sa? 

Ako tomu zabránite? Uvedomte si, čo sa stane, 

keď sa jeden z vás presunie. Ako to vyriešite? 

Z toho vyplýva, že sa vlastne musíte presunúť 

všetci... A v tejto fáze začína zmätené pobehovanie 

po sále, lebo všetci sa chcú vyhnúť studenému 

kúpeľu a zatiaľ sa im to veľmi nedarí. V istom 

momente, predovšetkým ak niekto nespolupracuje, 

je potrebné prácu prerušiť, poukázať na potrebu 

spoločnej zodpovednosti a odporučiť opatrný 

pohyb vzhľadom na možné zrážky a šmýkajúci sa 

ľad. Tak okamžite dostaneme všetkých do podrepu 

s plným kontaktom chodidiel na podlahe, pretože 

väčšina už zažila pohyb po ľadovej ploche. Tu 

teda zapracovala predstavivosť vychádzajúca zo 

skúsenosti. Celá predchádzajúca časť fungovala 

na základe fantázie a imaginácie, pretože ťažko 

možno predpokladať, že niekto reálne zažil 

ľadovú kryhu, a preto si vytvára obraz hladkej 

ľadovej platne (čo vôbec nie je blízke realite, ale 

napomáha to účelu cvičenia). Najdôležitejšou 

časťou tohto cvičenia je vytvorenie schopnosti 

otvorenia vnemov, aby tanečníci „videli“ všetko, čo 

sa okolo nich deje, a vedeli na to reagovať. 

Lektor riadi činnosť s tempickými zmenami, 

odporúča využívať vertikálu (os hore – dolu) 

a sústavne meniť smer pohybu s cieľom nejsť len 

za nosom. To je hlavný smer, ktorý používame 

v 99 % pohybu, a súvisí s potrebou očného 

kontaktu. Eliminujeme ho pokusom o chôdzu so 

zavretými očami. 

Používame pokyny pre rôzne spôsoby 

nášľapov, dynamické zmeny (napätie, uvoľnenie), 

tempické zmeny (zrýchlenie, do behu, spomalenie, 

komprimácia času, spomalený pohyb, skracovanie 

sekvencií, plynulé zrýchlenie a spomalenie), prácu 

a vertikálou, tri pokyny v behu (ľah, sed, skok 

na čísla), dvojice a ich priamu podmienenosť. 

Základnými pravidlami sú bezkontaktnosť (aj 

z bezpečnostného hľadiska a vytvárania si 

potreby vlastného priestoru pre pohyb), zásada 

zmeny a potreby byť iný ako ostatní (hľadanie 

a budovanie vlastnej identity a originality) 

a sústavné vnímanie priestoru a pozície partnerov 

v ňom. 

Ľadová kryha nám doteraz poslúžila na 

rozcvičenie celostného pohybového aparátu vo 

vzpriamenej pozícii. Stupňovaním chôdze až do 

behu a odbúraním zvyčajného unifikovaného 

elipsovitého reťazového nasledovania 

predchádzajúceho cvičenca sme dosiahli 

maximálne využitie priestorovej dynamiky. Zároveň 

sme dali možnosť vnímať potrebu vyváženosti 

priestoru vo vzájomných pozíciách a vytvorili 

59 


sme si tak prekoncept pre nájdenie si ideálneho 

rozostavenia tanečníkov pre statické etudy. 

Vyskúšame to dvoma spôsobmi. Počas práce 

v priestore jednoducho dáme pokyn na stop. Deti 

túto hru hrajú často a rady pod názvom „Sochy“. 

Rozvinieme ju pre účel hľadania si ideálnej 

pozície s podnázvom „Vyplň dieru“ alebo „Fríz“ 

a zároveň overujeme pohotovosť a nápaditosť 

vzniknutých pozícií. Dosiahli sme vysvetlenie 

a zaradenie systému pokynu „v ľadovej kryhe“ do 

výbavy tanečníkov a môžeme ju využívať buď ako 

definovanie pohybovej formy využívania priestoru, 

alebo statického variantu vzájomnej vyváženosti 

pre dostatočný priestor bez potreby riadených 

„šachovníc“, „cikcakov“ a podobne. 

Hlavným cieľom všetkých ponúknutých hier 

je zábava. Aplikovaním do tréningového a iného 

procesu sa stávajú efektívnymi prostriedkami pre 

rozvoj rôznych schopností dôležitých pre rozvoj 

jednotlivcov aj celého kolektívu, jednotlivcov 

v kolektíve. Postupným zavedením do systému 

sa stanú samozrejmými až ritualizovanými. 

Preto je vždy potrebné prinášať nové inšpirácie 

a hry modifikovať v súvislosti s pedagogickými 

a umeleckými cieľmi. Nemali by sa stať 

samoúčelnými nástrojmi pre lektorov a pedagógov. 

Ak má hra prinášať radosť, mala by byť vzrušujúca 

a prinášať radosť väčšine zúčastnených. Vzájomné 

ocenenie a evalvačné procesy v kolektíve by mali 

podporovať kolektív a pripraviť ho na zvládnutie 

podstatných cieľov spoločnej práce. Mali by 

priniesť zážitok a pôžitok. A dobre zabaviť. 

 

Martin Urban 

POUŽITÁ LITERATÚRA 

URBAN, Martin: Hra a tanec: iniciačné hry nielen pre tanečníkov. 

1. vyd. Banská Bystrica : Stredoslovenské osvetové stredisko 

v Banskej Bystrici, 2015. 132 s. ISBN 978-80-972067-1-0 

URBAN, Martin: Hra v tanci : špecifiká hudobno-tanečnej 

kultúry v krajanskom prostredí. Rec. Ladislav Lenovský, 

Libor Fridman, Milina Sklabinská. 1. vyd. Nădlac : Vydavateľstvo 

Ivan Krasko, 2019. 208 s. ISBN 978-973-107-147-3 

ŽITNIAKOVÁ GURGOVÁ, Beata: Autentický pohyb v tanečnopohybovej 

terapii. In: Svetlo a tieň – arteterapia v procese 

socializácie : zborník príspevkov z arteterapeutickej konferencie 

Svetlo a tieň – arteterapia v procese socializácie, Banská 

Bystrica, 9. 12. 2017. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity 

Mateja Bela v Banskej Bystrici – Belianum, 2018, s. 88-96. 

ŽITNIAKOVÁ GURGOVÁ, Beata – URBAN, Martin: (E)motion alebo 

cez pohyb a tanec k zážitku – základné teoretické východiská. 

In: Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae Universitas 

Catholica Ružomberok, roč. XIX., 2020, č. 4, s. 146-153. 

AKO NA TO 

60

Obr. 072 Martin Urban na workshope 

v GOS v Rožňave. Foto: Jozef Peniaško.

Na slovo s generálnym riaditeľom NOC Erikom Kriššákom 

BEZ UMELECKÝCH 

AMBÍCIÍ BY SME NEBOLI 

ĽUĎMI 

Obr. 073 Erik Kriššák. 

Foto: Lucia Schultz. 

HORIZONTY 

62

Neprofesionálna umelecká tvorba vznikla a vyvíjala sa ako tvorivá 

činnosť ľudí, ktorá bola tesne spätá s každodenným životom. Počiatky 

inštitucionalizácie a organizácie neprofesionálneho umenia na 

Slovensku siahajú do 19. storočia a viažu sa na vznik ochotníckych 

divadelných krúžkov a spevokolov. Ľudová umelecká tvorivosť sa 

ako celok rozvíjala v krúžkoch a spolkoch na základe dobrovoľnosti. 

Postupný vývoj organizovaného neprofesionálneho umenia v krajoch 

si vyžiadal vytvorenie spoločného odborného rezortného centra, ktoré 

by cieľavedome podporovalo a koordinovalo osvetovú prácu v oblasti 

vzdelávania a záujmovej umeleckej činnosti. Z tohto dôvodu vznikol 

v roku 1958 Osvetový ústav, ktorý bol v roku 1991 premenovaný na 

Národné osvetové centrum (NOC). 

Hlavným poslaním NOC je podpora tvorivej činnosti kolektívov 

a jednotlivcov v rôznych oblastiach neprofesionálnej umeleckej 

tvorby, realizácia festivalov, postupových súťaží a ďalších podujatí, 

metodické usmerňovanie a vzdelávanie detí, mládeže i dospelých či 

starostlivosť o kultúrne dedičstvo. O jeho činnosti nám viac povie 

generálny riaditeľ Erik Kriššák. 

Jednou z hlavných činností NOC je podpora 

rozvoja kultúrnej identity a medzikultúrneho 

dialógu na celoslovenskej úrovni. Úloha 

veľmi komplexná a širokospektrálna. 

Akým spôsobom ju plníte? 

Ako jediná štátna inštitúcia v rezorte kultúry 

sa systematicky venujeme podpore kreativity 

všetkých občanov Slovenska, ktorí majú záujem 

rozvíjať svoje danosti a ambície v umeleckom 

prejave a – ľudovo povedané – nie je to ich 

živobytie. Starostlivosť o neprofesionálnu 

a záujmovú umeleckú tvorbu považujem za 

jednu z podstatných zložiek kultúry národa. 

Je základom miestnej a regionálnej kultúry, 

dôležitou súčasťou medziľudskej komunikácie 

a v neposlednom rade tvorí neoddeliteľnú súčasť 

ľudských hodnôt. Bez umeleckých ambícií by sme 

neboli ľuďmi. Národné osvetové centrum vyhlasuje 

63 


a odborne garantuje celoštátne postupové súťaže 

a prehliadky, organizuje celoštátne festivaly 

a podstatnou mierou sa venuje aj vzdelávaniu, 

rozvoju a metodickej činnosti. Súčasťou kultúrnej 

identity je aj spoznávanie našej minulosti, a preto 

sa už niekoľko rokov zaoberáme digitalizáciou 

kultúrneho dedičstva a dokumentáciou živej 

neprofesionálnej kultúry. 

V oblasti neprofesionálneho umenia 

zastrešujete folklór a folklorizmus, 

divadlo, film, fotografiu, hudbu, 

umelecký prednes, výtvarnú tvorbu 

a literatúru. Čo to v praxi znamená? 

V praxi ide o spomínané celoštátne postupové 

súťaže a prehliadky, ktoré vyhlasujeme a odborne 

garantujeme. Ročne ich je približne štrnásť 

a vzhľadom na to, že trvajú prakticky počas 

celého roka, ide o gargantuovskú úlohu. Našťastie, 

odborné zázemie Národného osvetového centra 

je spôsobilé, ambiciózne a nebojí sa výziev. 

Postupové súťaže sa po vyhlásení organizujú 

od regionálnych cez krajské až po celoštátne 

kolá (s výnimkou Hviezdoslavovho Kubína, kde 

im predchádzajú ešte kolá školské, obvodné 

a okresné), organizátormi sú regionálne a krajské 

osvetové a kultúrne strediská. Hlavným cieľom 

týchto súťaží, paradoxne, nie je súťažiť, ale naučiť 

sa niečo nové. Aj preto sa snažíme organizovať 

čo najviac rozborových seminárov a vzdelávacích 

aktivít. Je to základná zložka našich činností 

a nesmie chýbať na žiadnom našom podujatí. 

Súťažiaci dostanú od odborníkov spätnú väzbu, 

prostredníctvom ktorej sa môžu každý rok 

rozvíjať a posúvať. Niekedy až k profesionálnej 

dráhe umelca. Najúspešnejším neprofesionálnym 

umelcom a kolektívom umožňujeme prezentovať 

svoju tvorivosť napríklad na našich festivaloch: 

Folklórny festival Východná, Scénická žatva či 

TVOR•BA. Prostredníctvom nich rozvíjame aj 

cezhraničnú spoluprácu. 

Pole pôsobnosti NOC je však oveľa širšie. 

Predstavte nám ďalšie vaše aktivity. 

Prevádzkujeme napríklad legendárny 

V-klub, ktorý od polovice 60. rokov minulého 

storočia definoval kvalitu kultúrneho priestoru 

v Bratislave ako miesta určeného na prezentáciu 

umenia pre všetkých. Dnes ho vnímame ako 

multikultúrne a multižánrové centrum. Venujeme 

sa sprístupňovaniu zdigitalizovaného kultúrneho 

dedičstva cez portál Slovakiana (https://www. 

slovakiana.sk/) a v dnešných pandemických 

časoch, keď živá kultúra patrí k oblastiam najviac 

zasiahnutým reštrikciami, realizujeme spolu 

s ministerstvom kultúry projekt navstevnik.online. 

Ide o sprostredkovanie kultúrnych predstavení 

v elektronickom prostredí tak, aby sa uľahčila ich 

dostupnosť pre divákov v domácom prostredí. 

Vo svojej činnosti veľký dôraz kladiete 

aj na občianske, profesijné a umelecké 

vzdelávanie. Prečo je to podľa vás dôležité 

a aké sú priority NOC v tejto oblasti? 

Problematika vzdelávania je dlhodobo 

prioritou nielen v oblasti školstva. Týka sa najmä 

celoživotného vzdelávania – v našom ponímaní 

neformálneho – v oblasti kultúry a voľného času. 

HORIZONTY 

64

Obr. 074 Podcast V prvom rade. 

Foto: archív NOC. 

Našou úlohou je podporovať a zväčšovať význam 

vzdelávania počas celého života občanov a tiež 

reagovať na nové potreby a záujmy, ktoré by mala 

kultúrno-osvetová prax reflektovať a podporovať. 

Hovoríme najmä o profesijnom vzdelávaní, 

kde podporujeme a usmerňujeme rozvoj 

dospelých – odborných pracovníkov, manažérov 

kultúry, dobrovoľníkov kultúrno-osvetových 

zariadení a kultúrnych inštitúcií prostredníctvom 

prezenčných a online vzdelávacích aktivít. 

Reakciou na aktuálne spoločenské témy je 

ponuka aktivít v oblasti občianskeho vzdelávania 

(napríklad výchova k tolerancii, participácii, 

integrácia znevýhodnených skupín, mediálna 

gramotnosť, finančná gramotnosť, starostlivosť 

o duševné zdravie a iné) a venujeme sa aj 

sociálnej prevencii, vzdelávaniu odborných 

pracovníkov, psychológov, pedagógov, sociálnych 

pracovníkov, čím plníme medzirezortnú úlohu. 

Aby som to zhrnul, priority sa sústreďujú na 

reflektovanie moderných trendov a ich zavádzanie 

do našej vzdelávacej činnosti, ďalej je to podpora 

a rozvoj nových zručností v oblasti digitalizácie, 

kultúrneho a kreatívneho priemyslu, skvalitňovanie 

online a prezenčného vzdelávania s modernými 

virtuálnymi technológiami atď. Samostatnou 

kapitolou je marketing a väčší dôraz by si zaslúžil 

výskum vzdelávacích potrieb, získavanie dát pre 

rozvoj vzdelávania a reflektovanie vývoja v oblasti 

kultúrno-osvetovej činnosti, ako aj realizácia 

„vedeckých“ konferencií či sympózií, ktoré by 

pomohli projektovať rozvoj kultúrno-osvetovej 

činnosti aj vzdelávania v oblasti kultúry ako 

výstupov národných, medzinárodných projektov 

a partnerov Národného osvetového centra. 

V rámci umeleckého vzdelávania realizujeme 

alebo odborne pomáhame organizovať 

mnohé tvorivé dielne, workshopy, semináre, 

prednášky, ktoré majú rôznu dĺžku trvania od 

niekoľkohodinových cez víkendové až po týždňové. 

V kovidovom období sme sa museli prispôsobiť 

a uskutočnili sme množstvo online webinárov, 

napríklad aj počas festivalu TVOR•BA, ktoré 

sú stále dostupné online. Témy vždy vyberáme 

podľa aktuálnych potrieb. Keď napríklad v rámci 

postupových súťaží zaznamenáme u mnohých 

účastníkov rovnaký problém, tak sa následne 

snažíme tento nedostatok odstrániť cielenou 

vzdelávacou aktivitou šitou na mieru. 

Som rád, že ste sa spýtali na vzdelávanie, 

pretože práve v tomto období spúšťame aj 

akreditované vzdelávanie pod názvom Tvorba 

divadelných inscenácií. Ide v podstate o režijnodramaturgickú 

prácu. Kurz trvá 280 hodín, čo 

v skutočnosti znamená približne rok a pol až dva 

roky. 

65 


Obr. 075 CINEAMA 2021. 


Súčasťou vzdelávania je aj tvorba metodických 

materiálov, ktoré mali v minulosti zväčša písomnú 

formu. V súčasnosti kráčame s dobou a začali 

sme realizovať vzdelávacie video kolekcie či 

podcasty. Napríklad už teraz nájdete na našom 

YouTube kanáli Národné osvetové centrum official 

PRE•DNES video blogy. Metodické videá sú určené 

na výučbu štýlovej interpretácie podľa hry Jozefa 

Kroku Češľaka a čoskoro vydáme aj pripravované 

video kolekcie hlasovej výchovy pre spevácke 

zbory alebo podcast, ktorý bude v prvom rade 

zameraný na princípy tvorby divadelnej inscenácie 

a na jej jednotlivé zložky. 

Neprofesionálni umelci môžu získavať 

vzácne rady od odborníkov aj 

prostredníctvom hodnotiacich rozborových 

seminárov, ktoré realizujete na rôznych 

celoštátnych súťažiach. Ktoré súťaže 

zastrešujete a aký je systém ich realizácie? 

NOC v posledných rokoch optimalizovalo 

celoštátny systém postupových súťaží. Súťaž 

Obr. 076 FF Východná 2019, program Z najlepších. 


dospelých hrajúcich pre deti Divadlo a deti 

bola vyradená zo systému súťaží a stal sa 

z nej celoštátny festival. Súťaže malých 

dychových hudieb Lednické Rovne a detských 

a mládežníckych dychových hudieb FestMlaDych 

sa spojili do jednej spoločnej pod názvom 

OdDYCHpoDYCH. Taktiež sa zmenila periodicita 

niektorých súťaží, napríklad súťaž Mládež spieva 

bola vyhlasovaná každý rok, len sa striedali 

detské a mládežnícke kategórie. Po novom bude 

periodicita dvojročná a kategórie budú spojené. 

Optimalizujú sa tiež jednotlivé kategórie, resp. sa 

pridávajú nové, o ktoré je momentálne záujem, 

napríklad vo vizuálnych súťažiach vznikla 

kategória experiment. 

Momentálne teda NOC v rôznej periodicite 

plánuje vyhlásiť nasledujúce súťaže: 

• AMFO – amatérska fotografická tvorba, 

• CINEAMA – amatérska filmová tvorba, 

• Výtvarné spektrum – neprofesionálna 

výtvarná tvorba, 

HORIZONTY 

66

Obr. 077 Scénická žatva 2019. 


• Zlatá priadka – detská dramatická tvorivosť, 

• FEDIM – divadlo mladých, 

• Belopotockého Mikuláš – divadlo dospelých, 

• Šaffova ostroha – sólisti tanečníci‚ 

v ľudovom tanci, 

• Vidiečanova Habovka – hudobný folklór, 

• Eniki beniki – detské folklórne súbory, 

• Jazykom tanca – choreografie 

folklórnych súborov, 

• Nositelia tradícií – folklórne skupiny, 

• Mládež spieva – detské a mládežnícke 

spevácke zbory, 

• Viva il canto – spevácke zbory, 

• OdDYCHpoDYCH – dychová hudba, 

• ConTAKT – autorská piesňová tvorba, 

• Divertimento musicale – inštrumentálna 

hudba, 

• Literárny Zvolen – neprofesionálna literárna 

tvorba. 

Systém realizácie je nasledovný. Národné 

osvetové centrum vyhlási súťaž, vydá propozície 

Obr. 078 Tvorba 2019, workshop Street dokument. 


a spustí elektronický prihlasovací systém. 

Následne regionálne a krajské osvetové a kultúrne 

strediská organizujú regionálne kolá, z ktorých 

víťazi postupujú na krajské kolá súťaží. Celoštátne 

kolá sa tiež organizujú v regiónoch, ale ich 

dramaturgickú časť zastrešuje Národné osvetové 

centrum. 

Jedným z najstarších a najmasovejších 

podujatí, ktoré organizujete, je Folklórny 

festival Východná. Tento rok ste ho pre 

pandémiu koronavírusu usporiadali 

online. Aké boli ohlasy na tento 

ročník? Aké sú plány na rok 2022? 

Počas druhej vlny COVID-19 nám bolo jasné, 

že za neustále meniacich sa podmienok, pri 

obmedzení presunov medzi okresmi aj štátmi, 

pri zákaze stravovania na podujatiach, zatváraní 

ubytovacích prevádzok a predovšetkým absencii 

tréningového procesu kolektívov by nemohol 

vzniknúť zmysluplný festival. Preto sme sa 

rozhodli, že si vyskúšame revolučný ročník 

67 


ealizovaný výlučne v online prostredí a vo 

vysielaní RTVS. Zamerali sme sa na tvorbu 

programov o festivale, upriamili sme pozornosť 

na samotnú obec Východná, jej históriu i tradície. 

Diváci mali možnosť vidieť unikátne historické 

pramene poskrývané v útrobách archívov 

a rovnako dostali jedinečnú príležitosť nahliadnuť 

do zákulisia festivalu, do priestorov, ktoré doteraz 

videli len z hľadiska. Vzdelávacie a metodické 

programy budú slúžiť – obrazne povedané – ďalším 

generáciám. Ohlasy boli rôznorodé, ale prevládali 

pozitívne, čo ma teší. Z pohľadu návštevnosti 

prekonal naše očakávania, ako v online prostredí, 

tak v sledovanosti v RTVS sme dosiahli až 

šesťdesiattisícové publikum, čo by sa nám 

pri limitoch návštevníkov priamo na festivale 

nepodarilo. Navyše väčšina programov je stále 

prístupná a je možné sa k nim vrátiť a opätovne si 

ich pozrieť, čo je ďalšie plus. 

Na druhej strane sú mínusy: absencia 

medziľudského kontaktu, kontaktu umelcov 

s divákmi. Tento deficit online prostredie nedokáže 

úplne suplovať. Preto verím, že budúci ročník bude 

opäť na mieste, vo Východnej, a stretneme sa zočivoči. 

Teším sa na to. 

Novinkou vašej inštitúcie je projekt STUDEO. 

NOC, ktorý by mal byť spustený v druhej 

polovici tohto roka Priblížte nám ho. 

STUDEO.NOC je nová študovňa Národného 

osvetového centra. Študovňu tvoria dve časti, 

špecializovaná knižnica a digitálna bádateľňa, 

ktoré sprístupnia náš bohatý knižný a archívny 

fond. Ich obsahovým zameraním je najmä 

neprofesionálne umenie a kultúra, dejiny osvety, 

neformálne umelecké a občianske vzdelávanie. 

Knihy aj digitálne objekty sa u nás študujú 

prezenčne. 

Z produkcie NOC vzišlo viacero vedeckých 

publikácií, zborníkov a príručiek, ktoré 

sú osožné pre inštitúcie zodpovedné za 

realizáciu kultúrnej politiky, ako aj pre 

odbornú a laickú verejnosť. Predstavte 

nám niektoré z nich a prezraďte, kde 

si ich záujemcovia môžu zadovážiť. 

Už od vzniku Osvetového ústavu, predchodcu 

Národného osvetového centra, je naša publikačná 

a vydavateľská činnosť pomerne bohatá 

a rôznorodá. Môžeme v nej nájsť najmä osvetové 

príručky a všetky druhy materiálov na podporu 

mimoškolského umeleckého vzdelávania mládeže 

a dospelých, publikácie z oblasti tradičnej ľudovej 

kultúry, folklóru a folklorizmu, publikácie na 

podporu neprofesionálnej kultúry, prierezové 

zborníky a zborníky z výskumov kultúry 

a kultúrneho manažmentu, sociálnej prevencie, 

ako aj monografické práce z dejín ochotníckeho 

divadla, filmu, fotografie, literatúry či výtvarného 

umenia. Prioritne vydávame metodické materiály, 

o ktorých som už hovoril. Už desaťročia vydávame 

časopisy Javisko a Sociálna prevencia, ktoré sa 

dajú predplatiť aj prostredníctvom našej webovej 

stránky www.nocka.sk. 

V posledných rokoch sme vydali dva zborníky, 

ktoré mapovali vzdelávanie v oblasti kultúry, 

ďalej napríklad publikáciu Kultúra v štyroch 

dejstvách, prezentujúcu výsledky výskumu Kultúra 

HORIZONTY 

68

a hodnotové orientácie obyvateľov Slovenska, či 

zborník partitúr pre detské spevácke zbory Deti, 

poďte si zaspievať. 

V tomto roku ešte plánujeme vydať tieto 

metodické listy: Náhoda a experiment v umení, 

Nakrúcame mobilom, Od slova k prednesu, 

Prehovor o dialógu, Rodina vo fotografii, 

Storytelling, Tvorba pre zbor, Tvorba so zborom, 

Tvorivá dramatika. Taktiež metodickú príručku 

Tvorba divadelnej inscenácie v kocke. Tento rok 

by mala byť vydaná aj dlho pripravovaná zbierka 

partitúr Bela Felixa pre detské spevácke zbory 

Voláme vás. Vydáme aj publikáciu prezentujúcu 

výstupy výskumu pod názvom Pasportizácia 

domov kultúry na Slovensku či zborníky z oblasti 

online a občianskeho vzdelávania. 

A na záver trošku osobnejšie: ako ste 

spokojný na pozícii generálneho riaditeľa 

NOC? Aké sú perspektívy rastu a neustáleho 

skvalitňovania samotnej ustanovizne? 

Spokojnosť je relatívny pojem. Ja som optimista 

a pozitívne naladený človek, preto sa v riadení 

inštitúcie snažím o proaktívny prístup. Zároveň 

som otvorený nielen pozitívnemu ohlasu, ale aj 

konštruktívnej kritike. Jedna vec je manažérsky 

prístup, druhá odborný. V tom sa spolieham na 

svojich spolupracovníkov, ktorým sa snažím dať 

čo najväčší priestor na realizáciu. Osobne mám 

ambíciu otvoriť Národné osvetové centrum širokej 

verejnosti. Navzdory úspešnému realizovaniu 

našich aktivít vidím veľké medzery v ich 

zviditeľňovaní. Napokon, stále existuje mnoho 

ľudí, ktorí netušia, že sme hlavným organizátorom 

Folklórneho festivalu Východná alebo že 

vyhlasujeme napríklad Hviezdoslavov Kubín. 

Plánujem okresať historické nánosy rozbujnených 

agend, ktoré sa na túto inštitúciu nalepili počas 

mnohých rokov zo strany zriaďovateľa a ktoré 

boli často na ťarchu a na úkor nášho poslania. 

Stále je priestor na oslovenie ďalších ľudí, ktorí 

majú záujem realizovať sa umelecky a kreatívne, 

ale z rôznych dôvodov sa nezapájajú do súťaží, 

prehliadok ani sa nezúčastňujú na seminároch. 

Zároveň by som bol rád, keby sa naši úspešní 

súťažiaci mohli prezentovať na kultúrnych akciách 

v regiónoch, nielen na našich vlastných. Za 

posledný rok sa aj ukazuje, že online prostredie 

vie veľmi pomôcť pri realizácii sprievodných 

akcií pri podujatiach a vďaka prekonaniu 

priestorovej bariéry je o ne väčší záujem. Rovnako 

v prezentácii kultúrneho dedičstva vidím priestor 

na kreatívne a inovatívne služby, ktoré môžu 

pritiahnuť záujem verejnosti. 

V neposlednom rade mám ambíciu 

systematicky v legislatívnej rovine pomôcť 

vyriešiť financovanie všetkých aktérov v oblasti 

kultúrno-osvetovej činnosti, ktoré je, povedzme 

si pravdu, dlhodobo poddimenzované a prakticky 

neetablované, odkázané na dobrú vôľu 

zriaďovateľov. Verím, že v tejto oblasti je možný 

posun k lepšiemu, ktorý prinesie osoh všetkým. 

 

Katarína Mosnáková Bagľašová 

69 


Z ČINNOSTI OSVETOVÝCH STREDÍSK 

BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA V OBDOBÍ JÚL – OKTÓBER 2021 

Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene 

Karel Kryl – výstava fotografií a dokumentov zo súkromnej zbierky 

Branislava Čaňa, 7. – 27. 8. 2021, Zvolen 

Ornament a jeho podoby – vzdelávací seminár pre učiteľky a učiteľov 

výtvarnej a regionálnej výchovy, vychovávateľky a vychovávateľov školských 

klubov a širokú verejnosť, 19. 8. 2021, Zvolen 

Ako písať kroniku – odborný seminár pre kronikárov miest a obcí 

regiónov Detvy, Krupiny a Zvolena, 21. 9. 2021, Zvolen 

Divadelné podzámčie – 16. ročník medzinárodného festivalu pouličného 

divadla a hudby, 1. – 3. 9. 2021, Zvolen 

26. Gorazdove organové dni – celoslovenská prehliadka neprofesionálnych 

organistov a odborný seminár (Využitie organovej hry v liturgii, Ako prekonávať 

úskalia trémy pri organovej interpretácii), 23. – 25. 9. 2021, Zvolen 

Centrum tradičnej kultúry v Detve (POS vo Zvolene) 

Spievanie pod oknami – program a uvedenie zbierky svadobných a vianočných 

ľudových piesní z Medzibrodu, 3. 9. 2021, Medzibrod 

Pletené vlnené kapce – metodické stretnutie zamerané na zhotovenie pletených 

vlnených kapcov a uvedenie rovnomenného metodického materiálu venovaného 

tejto technike, 9. 10. 2021, Očová 


70

Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote 

Júliusfeszt – hudobný festival s medzinárodnou účasťou, 

2. 7. 2021, Rimavská Sobota 

42. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská 

rontouka – festival hudby, spevu, tanca, remesiel a tradícií, 

13. – 15. 8. 2021, Klenovec 

Kultúrne slávnosti gemerských Maďarov – regionálny festival maďarskej 

kultúry, 21. 8. 2021, Gemerské Dechtáre 

Z histórie Gemera a Malohontu – historický festival, 4. 9. 2021, Kraskovo 

Lojkov Tisovec – regionálna prehliadka divadelných súborov, 25. 9. 2021, Tisovec 

Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom 

Folklórny festival pod Inovcom – festival regionálnych folklórnych 

kolektívov a jednotlivcov, 3. 7. 2021, Žiar nad Hronom 

Letné školičky – denné tvorivé dielne zamerané na tradičné remeslá, 

spev, divadlo a literárnu tvorbu, ľudové zvyky a tradície 

(v auguste pokračovali zameraním na maľbu, kresbu a kombinované techniky), 

12. 7. – 20. 8. 2021, Žiar nad Hronom 

2. Žiarsky minifestival remesiel – predvádzanie remesiel, živá hudba, tvorivé 

dielne, stretnutie s včelárom, 20. – 21. 8. 2021, Žiar nad Hronom 

Viva il canto 2021 – krajská súťaž a prehliadka zborového spevu 

(hosť podujatia – vokálna skupina Fragile), 4. 9. 2021, Banská Štiavnica 

Festival Jána Levoslava Bellu – krajská postupová súťaž a prehliadka malých 

dychových hudieb, 25. 9. 2021, Kremnica 

71 


Novohradské osvetové stredisko v Lučenci 

ART DAYS 2020 – projekt podporený International Visegrad Fund (IVF), 

17. – 31. 7. 2021, Divín, Podrečany, Lučenec 

V mojich farbách – výstava obrazov Kataríny Molnárovej v synagóge 

v rámci Festivalu ľudovej kultúry Koliesko, 6. – 8. 8. 2021, Kokava nad Rimavicou 

Leto s remeslom – dva turnusy letných tvorivých dielní organizované 

dielňou ľudových remesiel, 12. – 16. 7. a 9. – 13. 8. 2021, Lučenec 

NOVLITERO (NOVohradské LITERárne Osobnosti) – literárna turistika 

po stopách významných osobností literatúry (J. Drenko, S. Ondrejovič, J. Noge, 

M. Gáfrik, I. Kusý, B. S. Timrava), ktorých výročia si v tomto roku pripomíname, 

11. 9. 2021, Lučenec, Vidiná, Gregorova Vieska, Dobroč, Polichno 

Tvorivé dielne pre neprofesionálnych fotografov – 10. – 11. 9. 2021, 

Lučenec a Polichno 

Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko vo Veľkom Krtíši 

Čipka v Honte – festival tradičnej ľudovej kultúry spojený s celoslovenskou 

súťažnou prehliadkou prác na tému „obrúsok“ a výstavou hontianskej 

paličkovanej čipky, 20. – 24. 7. 2021, Hrušov 

HAH – multižánrový festival hraného amatérskeho humoru, 

13. – 15. 8. 2021, Dolná Strehová 

Divadelné dišputy – 8. ročník medzinárodného festivalu so zahraničnou 

účasťou, 5. 6. – 11. 7. 2021, Veľký Krtíš, Stredné Plachtince, Želovce, Záhorce, 

Sucháň, Dolná Strehová a Modrý Kameň 

Tradičné staviteľstvo – workshop zameraný na tradičnú ľudovú architektúru 

regiónu Hont, stavebné postupy v minulosti a použitie prírodných materiálov 

v tradičnom stavebníctve, 28. – 29. 5. 2021, Hrušov 

Simsalabim – 1. ročník kúzelníckeho festivalu založeného s cieľom rozvíjať záujem 

súčasnej generácie o neprofesionálne kúzelnícke umenie, 

11. – 12. 9. 2021, Dolné Plachtince 


72

Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici 

Leto na nádvorí SOS – cyklus hudobných koncertov a umeleckých výstav, 

4. 6. – 9. 9. 2021, Banská Bystrica 

Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe – folklórny festival, 

13. – 15. 8. 2021, Heľpa 

Divadelná Chalupka – inšpiratívny festival, 

16. – 19. 9. 2021, Brezno a okolie 

Sládkovičova Radvaň – krajská postupová prehliadka v umeleckom prednese 

I. – V. kategórie, 20. – 21. 9. 2021, Banská Bystrica 

Našimi očami/Amare jakhenca – fotografický projekt realizovaný so žiakmi 

ZŠ Telgárt, 9. – 12. 9. 2021, Telgárt 

73 


artUM 

Časopis o kultúre a umení v Banskobystrickom kraji 

Ročník 1, číslo 2 / 2021 

Vydavateľ: 

Riaditeľka: 

Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici 

Tatiana Salajová 

Zodpovedná redaktorka: Katarína Mosnáková Bagľašová 

Redakcia: 

Jazykový redaktor: 

Grafický dizajn: 

Redakčná spolupráca: 

Matúš Druga 

Igor Gašpar 

Dušan Jablonský 

Maroš Krajčovič 

Tatiana Salajová 

Rudolf Szabó 

Tatiana Urbanová 

Miroslav Zaťko 

Martin Lokša 

Rudolf Szabó 

Michal Abelovský (NOS Lučenec) 

Miroslav Hric (POS Žiar nad Hronom) 

Anetta Cvachová (GMOS Rimavská Sobota) 

Cyril Páriš (HIOS Veľký Krtíš) 

Viktória Grešková (POS Zvolen) 

Tlač: CINEMA + spol. s r. o. 

Náklad: 

100 ks 

EAN 9772729900008 12 • ISSN 2729-9007 

S FINANČNOU PODPOROU 

S FINANČNOU BANSKOBYSTRICKÉHO 

PODPOROU 

BANSKOBYSTRICKÉHO 

SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 

SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

ISSN 2729-9007

artUM 2/22

Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!

Delete template?

Save as template ?