Aukčný katalóg _155. letná aukcia SOGA

155. LETNÁ AUKCIA 

6. 6. 2023 

1

Predaukčná výstava 

AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ SOGA, MEDENÁ 16, 811 02 BRATISLAVA 

9. 5. - 5. 6. 2023 

PRACOVNÉ DNI 10:00 – 18:00 HOD. 

VÍKENDY 12:00 – 18:00 HOD. 

Komentované prehliadky 

10. MÁJA 2023, 19:00 HOD. 

1. JÚNA 2023, 19:00 HOD. 

Online aukcia 

30. 5. - 5. 6. 2023, DO 21:00 HOD. 

WWW.SOGA.SK 

Živá aukcia 

6. JÚNA 2023, 19:00 HOD. 

MOYZESOVA SIEŇ, VAJANSKÉHO NÁBREŽIE 12, BRATISLAVA

Editor katalógu 

MGR. JÚLIUS BARCZI (JB) 

MGR. NINA GAŽOVIČOVÁ, PHD. (NG) 

Odborná spolupráca 

MGR. ART. JÁN GAŠPAROVIČ 

MGR. ART. KATARÍNA SIDO 

ING. ANDREJ SOKOL 

MGR. ALEXANDRA ŠTOFANÍKOVÁ 

Reštaurátorské ošetrenie diel 

MGR. ART. ZUZANA PREISOVÁ 

Foto 

MARTIN DEKO 

Grafický dizajn 

KAROLÍNA KULAŠIKOVÁ, BA 

Licitátorka 

MGR. NINA GAŽOVIČOVÁ, PHD. 

Aukčná spoločnosť SOGA spol. s r. o. 

Bratislava, 2023 

ISBN 978 - 80 - 89715 - 47 - 3

Priebeh aukcie 

155. letná aukcia sa bude konať 

v kombinovanej forme „online-živá“: 

od 30. mája do 5. júna 2023, 21:00 hod. 

budú na www.soga.sk zverejnené a dražené všetky diela 

z ponuky letnej aukcie, pričom aukcia bude prebiehať štandardne podľa 

pravidiel online dražieb. Výsledky dosiahnuté v tejto dražbe budú považované 

za záväzné ponuky, s ktorými budú diela ďalej predložené 

na živej aukcii 6. júna 2023, 19:00 hod. 

Všetci dražitelia, ktorí sa zapoja do online aukcie budú v priebehu 5. júna 

kontaktovaní pracovníkmi Aukčnej spoločnosti SOGA, za účelom zistenia 

prípadného ďalšieho záujmu o draženie v živej aukcii prostredníctvom 

písomného, telefonického limitu alebo prezenčnej účasti. 

VIAC INFORMÁCIÍ 

Július Barczi 

T: 0905 683 524 

E: barczi@soga.sk 

Nina Gažovičová 

T: 0908 666 042 

E: gazovicova@soga.sk 

Katarína Sido 

T: 0948 308 871 

E: sido@soga.sk

AUKČNÝ PORIADOK A OBCHODNÉ PODMIENKY 

AUKČNEJ SPOLOČNOSTI SOGA SPOL, S. R. O. 

(ďalej len „aukčný poriadok“) 

I. OZNÁMENIE O AUKCII 

Aukčná spoločnosť SOGA spol. s r.o., so sídlom 

Medená 16, 811 02 Bratislava, IČO 35724625, 

zapísaná v obchodnom registri okresného súdu 

Bratislava I, oddiel sro, vložka č. 15279/B (ďalej 

len „aukčná spoločnosť“) usporadúva na základe 

návrhu vlastníkov umeleckých diel ich verejnú 

dobrovoľnú dražbu (ďalej len „aukcia“), ktorá sa 

uskutočňuje väčšinou na adrese sídla aukčnej 

spoločnosti. 

II. DRAŽENÉ DIELA 

Označenie a popis dražených diel, vrátane 

uvedenia najnižšieho podania (vyvolávacej 

ceny), sa nachádza v aukčnom katalógu, ktorého 

neoddeliteľnou prílohou je tento aukčný poriadok. 

Diela budú dražené v poradí uvedenom v tomto 

katalógu. 

III. ÚČASTNÍCI AUKCIE 

1. Účastníkom aukcie je osoba prítomná 

na aukcii, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť 

podanie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom 

č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej 

len „dražiteľ“). 

2. Dražiteľom nemôže byť vlastník draženého 

diela. 

3. Aukčná spoločnosť je oprávnená zisťovať 

totožnosť dražiteľov pred prevzatím dražobného 

čísla či pred vstupom do aukčnej siene. Zistenie 

totožnosti dražiteľa sa uskutočňuje na základe 

predloženého dokladu osvedčujúceho jeho 

totožnosť, t. j. občianskeho preukazu či platného 

cestovného pasu. O overení totožnosti majiteľa 

dražobného čísla sa vystavuje prehlásenie majiteľa 

dražobného čísla, v ktorom sa zaväzuje riadne 

prevziať a zaplatiť ním vydražené diela v zmysle 

dražobného poriadku. 

IV. AUKCIA 

1. Aukcia je verejná, vstup na ňu je 

podmienený iba kapacitou miestnosti, v ktorej sa 

aukcia uskutočňuje. Do tejto miestnosti nebudú 

vpustené osoby pod vplyvom alkoholu alebo inej 

návykovej látky, či porušujúce pravidlá slušného 

správania (so znečisteným alebo inak nedôstojným 

odevom alebo správaním, ktoré by mohlo 

obťažovať účastníkov aukcie a pod.). Aukčná 

spoločnosť má právo podľa vlastného uváženia 

odmietnuť vstup do svojich priestorov či na dražbu 

akejkoľvek osobe. 

2. Organizátor aukcie umožní, najmenej 

štyri dni pred konaním aukcie, prehliadku vecí 

zaradených do aukcie na mieste uvedenom 

v aukčnom katalógu. 

3. Počas trvania výstavy a aukcie je 

v priestoroch, v ktorých sa konajú neprípustné 

predávať, vystavovať či vymieňať akékoľvek diela, 

resp. iné veci medzi návštevníkmi a vykonávať 

akúkoľvek činnosť smerujúcu k obchodovaniu 

alebo propagovaniu takejto činností. Rovnako 

je neprípustné, bez súhlasu aukčnej spoločnosti, 

akýmkoľvek spôsobom zhotovovať obrazové, resp. 

obrazovo-zvukové záznamy vystavených alebo 

dražených vecí. Počas trvania výstavy 

a aukcie sú všetci návštevníci povinní dodržiavať 

všetky pokyny a opatrenia aukčnej spoločnosti 

uskutočnené najmä na ochranu vystavených alebo 

dražených vecí. 

V. PRIEBEH AUKCIE 

1. Aukčný katalóg predstavuje vstupenku 

na aukciu, na základe ktorej je účastník dražby 

oprávnený požiadať o dražobné číslo. Osoba, ktorá 

nemá dražobné číslo, nemôže dražiť. 

2. Aukcia sa otvára vyvolaním draženého 

diela s uvedením najmä jeho poradového čísla 

v aukčnom katalógu, mena autora, názvu diela, 

najnižšieho podania a najnižšieho prihodenia. 

VI. NAVYŠOVANIE 

1. Po vyvolaní draženého diela môžu účastníci 

dražby uskutočňovať navýšenie vyvolávacej ceny 

o najnižšie prihodenie. Za navýšenie sa považuje, 

ak dražiteľ viditeľne zdvihne svoje dražobné číslo. 

Aukcia sa koná bez prestávok, pokiaľ dražitelia 

robia vyššie podania. Nepriklepnuté položky 

a položky vydražené podlimitne môže aukčná 

spoločnosť zaradiť do dražby kedykoľvek opäť, 

najneskôr však pred dražbou poslednej riadnej (t. 

j. katalógom oznámenej) položky. 

2. Osoba, ktorá vedie aukciu (licitátor) 

pripočítava prihodenia k poslednému najvyššiemu 

podaniu. Výšku najnižšieho prihodenia si 

vyhradzuje určiť organizátor podľa charakteru 

draženej veci (pri cene draženého predmetu): 

do 300 EUR o 30 EUR 



do 10000 EUR o 200 EUR 

do 20000 EUR o 300 EUR 

do 30000 EUR o 1000 EUR 

do 200000 EUR o 2000 EUR 

nad 200000 EUR o 3000 EUR 

3. Aukčná spoločnosť si vyhradzuje právo 

dodatočnej zmeny najnižšieho prihodenia. 

VII. VYDRAŽITEĽ 

1. Pokiaľ po druhom vyzvaní licitátora nikto 

z dražiteľov neprihodí, oznámi licitátor ešte 

raz cenu dosiahnutú posledným prihodením 

(„dražobnú cenu“) a udelí príklep dražiteľovi, ktorý 

uskutočnil posledné prihodenie. Dražiteľ, ktorému 

bol udelený príklep sa stáva vydražiteľom veci. 

Svojím podaním je dražiteľ viazaný. 

2. Nezaplatená vec sa považuje za nevydraženú. 

3. Vlastnícke právo k vydraženej veci 

a právo na jej prevzatie vzniká vydražiteľovi až po 

zaplatení dražobnej ceny podľa článku IX. v plnom 

rozsahu. 

VIII. DRAŽOBNÁ CENA A SPÔSOB PLATBY 

1. Najvyššie podanie na základe ktorého bol 

dražiteľovi udelený príklep licitátora sa stáva pre 

vydražiteľa kúpnou cenou draženého diela. O jej 

zaplatení vydá aukčná spoločnosť vydražiteľovi 

písomné potvrdenie. 

2. Provízia aukčnej spoločnosti predstavuje 

15 % dražobnej ceny bez dane z pridanej hodnoty 

a účtuje sa na ťarchu vydražiteľa. Aukčná provízia 

sa zaokrúhľuje na celých 10,– EUR nahor. 

3. Pokiaľ dražiteľ vydražil na aukcii 

organizovanej aukčnou spoločnosťou 

v predchádzajúcom kalendárnom roku diela za 

viac ako 65 000,– EUR, alebo na predchádzajúcej 

aukcii organizovanej aukčnou spoločnosťou 

vydražil dielo(a) za viac ako 17 000,– EUR, znižuje 

sa mu aukčná provízia na 10 % dražobnej ceny bez 

DPH. Zníženie aukčnej provízie pre VIP dražiteľa je 

účinné od aukcie nasledujúcej po aukcii, na ktorej 

dražiteľ splnil podmienky pre zníženie aukčnej 

provízie a platí jeden rok. 

4. Celková cena, ktorá má byť zaplatená 

vydražiteľom zahŕňa teda kúpnu cenu draženého 

diela (najvyššie podanie), províziu aukčnej 

spoločnosti a daň z pridanej hodnoty zo sumy 

provízie (ďalej aj len „dražobná cena“). 

5. Vydražiteľ je povinný uhradiť dražobnú 

cenu ihneď po skončení aukcie, najneskôr však do 

14 dní odo dňa skončenia aukcie. 

6. Ak vydražiteľ v lehote podľa článku IX bod. 

5 nezaplatí dražobnú cenu, je aukčná spoločnosť 

oprávnená uplatniť si voči vydražiteľovi zmluvnú 

pokutu vo výške 20 % z kúpnej ceny draženého 

diela (t. j. zo sumy najvyššieho podania na 

základe, ktorého bol vydražiteľovi udelený príklep). 

Uplatnením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 

nie je dotknuté právo aukčnej spoločnosti na 

náhradu škody, pozostávajúcej najmä z ušlého 

zisku a aukčnej provízie. 

7. Po zaplatení dražobnej ceny vydá aukčná 

spoločnosť vydražiteľovi písomné potvrdenie 

o zaplatení dražobnej ceny vo forme daňového 

dokladu (pokladničného dokladu, faktúry) 

a vydražené dielo. Na žiadosť dražiteľa je možné 

ponechať vydraženú vec na dobu 14 kalendárnych 

dní od zaplatenia dražobnej ceny bezodplatne na 

mieste určenom aukčnou spoločnosťou. 

8. Vydražiteľ je povinný prevziať vydražené 

dielo do 30 dní odo dňa splatnosti faktúry za 

vydražené dielo (diela). V prípade, že si Vydražiteľ 

nevyzdvihne dielo v uvedenej 30-dňovej lehote, 

bude mu účtované skladné vo výške 2,– EUR 

za dielo za každý kalendárny deň od uplynutia 

uvedenej 30-dňovej lehoty. 

9. Aukčná spoločnosť vydá dražiteľovi 

osobitné písomné potvrdenie o nadobudnutí diela 

v aukcii. Toto potvrdenie obsahuje číslo diela, pod 

ktorým bolo dražené, dražobné číslo, ktoré dielo 

vydražilo, stručný popis diela, počet kusov (ak 

ide o súbor), kúpnu cenu, dátum konania aukcie, 

pečiatku a podpis oprávneného pracovníka. 

VIII. Kombinovaná dražba (online + živá aukcia) 

Aukčná spoločnosť sa môže rozhodnúť usporiadať 

aukciu v kombinácii formátu „online“ a „live“ – teda 

v elektronickej a v na ňu nadväzujúcej živej forme. 

V takom prípade sa postupuje v nasledovných 

krokoch: 

1. Aukčný dom zverejní ponuku (aukčný katalóg) 

v elektronickej podobe v sekcii online aukcie na 

svojej web stránke v predstihu pred dátumom 

konania živej aukcie 

2. Diela sú v stanovenom termíne sprístupnené 

na online platforme spoločnosti s možnosťou dražiť 

do presne stanoveného termínu. Online dražba 

ukončí podľa platného poriadku pre online aukcie 

3. Dražby uskutočnené v online časti aukcie 

5

sú považované za záväzné ponuky, avšak nie za 

konečné ceny diel 

4. Znamená to, že ak dielo dosiahne na online 

časti aukcie istú cenu (ponuka môže byť daná aj vo 

výške vyvolávacej ceny), táto bude záväzná ako 

vyvolávacia pre živú časť aukcie 

5. Ak o dielo, ktoré už bolo dražené na online 

časti aukcie, a je predložené na živej časti 

aukcie nie je v sále záujem, vydražiteľom diela sa 

stáva dražiteľ, ktorý dal na dielo ponuku v online 

časti aukcie. Dielo je takto právoplatne vydražené. 

6. Kombinovaná aukcia je ukončená v živej časti 

pri každom diele zvlášť vyhlásením licitátorky 

IX. ÚČASŤ NA AUKCII NA ZÁKLADE PLNEJ MOCI 

1. Dražiteľ môže dražiť ktorékoľvek dielo 

aj na základe písomne udelenej plnej moci 

splnomocnencovi. 

2. Splnomocnencom môže byť 

aukčná spoločnosť alebo iná osoba zvolená 

splnomocniteľom. 

3. Dohoda s aukčnou spoločnosťou o účasti 

na aukcii prostredníctvom splnomocnenca, 

ktorým je aukčná spoločnosť musí byť uzatvorená 

najneskôr 24 hodín pred konaním aukcie. 

4. Podpis dražiteľa na plnej moci musí byť 

úradne overený iba ak splnomocnencom je osoba 

iná ako aukčná spoločnosť. 

5. Obsahom plnej moci je najmä dátum 

aukcie, určenie diela, ktoré má splnomocnenec 

za neho dražiť, najmä uvedením názvu, autora, 

poradového čísla diela podľa aukčného katalógu 

a určenie limitu, po ktorý má splnomocnenec 

prihadzovať, a to pre každú vec zvlášť. 

6. Účasť na aukcii na základe plnej moci 

udelenej aukčnej spoločnosti je podmienená 

zložením zálohy. Zálohu vo výške 20 % vyvolávacej 

ceny každého diela, ktoré má byť pre dražiteľa 

dražené musí dražiteľ zložiť pri podpise plnej moci, 

ak je splnomocnencom aukčná spoločnosť. 

7. Ak vydražiteľ v celom rozsahu neuhradí 

dražobnú cenu podľa článku IX do 14 kalendárnych 

dní od skončenia aukcie, zálohu je oprávnená 

aukčná spoločnosť jednostranne započítať na 

úhradu nárokov uvedených v článku IX ods. 6 

dražobného poriadku. Ak je splnomocnencom 

aukčná spoločnosť je vylúčené podmieňovanie 

zastupovania v aukcii jedného diela úspechom 

či neúspechom pri aukcii iného, ani diela určovať 

alternatívne. Aukčná spoločnosť zachováva 

mlčanlivosť o prijatej plnej moci aj po aukcii. 

8. Ak je splnomocnencom aukčná 

spoločnosť, zastupuje splnomocniteľa s odbornou 

starostlivosťou, najmä urobí za neho vždy len 

jedno navýšenie k najvyššej ponuke dražiteľov 

prítomných na aukcii osobne. Ak dosiahne 

najvyššia ponuka dražiteľov na aukcii osobne 

prítomných výšku limitu určeného plnou mocou, 

má prednosť ponuka dražiteľa osobne prítomného, 

v opačnom prípade bude vec priklepnutá 

zastupovanej osobe, a to za cenu o jedno 

navýšenie vyššiu než bola najvyššia ponuka na 

aukcii. Ak sa stretnú dvaja zastúpení a najvyššia 

ponuka nedosiahne limit žiadneho z nich, bude vec 

priklepnutá zastupovanému, ktorý určil vyšší limit, 

za cenu o jedno navýšenie vyššiu, než bol nižší 

limit. Ak sa stretnú dvaja zastupovaní so zhodným 

limitom, bude vec priklepnutá za cenu o jedno 

navýšenie vyššiu než bola najvyššia ponuka na 

aukcii tomu z nich, koho plnú moc obdržala aukčná 

spoločnosť skôr. Pokiaľ by obe plné moci došli 

v rovnaký deň, postupuje sa podľa abecedného 

poriadku. 

X. ÚČASŤ NA AUKCII NA ZÁKLADE 

TELEFONICKÉHO PRIPOJENIA 

1. Dražiteľ sa môže zúčastniť na aukcii 

telefonickým pripojením do aukčnej siene na 

základe písomnej dohody s aukčnou spoločnosťou. 

V obojstranne podpísanej dohode sú uvedené 

najmä identifikačné údaje dražiteľa, dražené dielo, 

telefónne číslo dražiteľa, prípadne limit 

po ktorý má aukčná spoločnosť prihadzovať ak 

dôjde k neúspešnému telefonickému pripojeniu. 

dohodu o telefonickej dražbe možno uzavrieť 

najneskôr do 24 hodín pred konaním dražby. 

2. V prípade neúspechu telefonického 

pripojenia je aukčná spoločnosť oprávnená 

dražiteľom určené dielo dražiť v jeho zastúpení 

až do navýšenia zodpovedajúceho maximálne 

20 % vyvolávacej ceny, resp. do limitu explicitne 

určenom dražiteľom v dohode o telefonickej 

dražbe. 

3. Účasť na aukcii na základe telefonického 

pripojenia je podmienená zložením zálohy. Zálohu 

vo výške 20 % vyvolávacej ceny diela musí 

dražiteľ zložiť pri podpise zmluvy o telefonickom 

pripojení. Ak sa vydražiteľ oneskorí s úplným 

uhradením dražobnej ceny za takto vydražené 

dielo o viac než 14 kalendárnych dní odo dňa 

skončenia aukcie, zálohu je oprávnená aukčná 

spoločnosť jednostranne započítať na úhradu 

nárokov uvedených v článku IX ods. 6 dražobného 

poriadku. 

4. Všetky náklady súvisiace s telefonickým 

pripojením dražiteľa do aukčnej siene znáša 

aukčná spoločnosť. 

XI. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 

1. Aukčná spoločnosť si vyhradzuje právo 

doplniť aukčný katalóg o dodatok, ak sa po 

jeho uzávierke podarí získať ďalšie diela, ktoré 

môžu obohatiť ponuku dražby. Dodatok bude 

záujemcom k dispozícii v priebehu predaukčnej 

výstavy dražených diel. 

2. Dražené veci sú väčšinou staré. Všetky 

veci sa dražia bez ohľadu na vady a nedostatky či 

chybný popis. Zobrazenia v katalógu slúžia 

len na identifikáciu veci. Dražiteľ by sa mal pred 

dražbou osobne zoznámiť so stavom každej veci 

a je výhradne na jeho zvážení, či vec zodpovedá 

uvedenému popisu. Vyobrazenie a popis diela 

uvedeného v katalógu má len informatívny charakter 

a údaje v aukčnom katalógu nemajú povahu 

znaleckých posudkov. Poškodenie diela bežným 

časovým znehodnotením sa v katalógu neuvádza. 

S výnimkou záväzkov, ktoré na seba podľa týchto 

podmienok preberá, nenesie žiadny predávajúci, 

ani aukčná spoločnosť, jej zástupcovia alebo 

zamestnanci zodpovednosť za chybný popis 

alebo pravosť či autentickosť žiadnej draženej 

veci a neposkytujú žiadnemu z vydražiteľov na 

ktorúkoľvek vydraženú vec žiadnu záruku. 

3. Pokiaľ bezodkladne po zistení vydražiteľ 

predloží aukčnej spoločnosti písomné prehlásenie 

spolu s uvedením dražobného čísla veci a dátumu 

aukcie o tom, že vydražená vec je falzifikát alebo 

vykazuje vady v texte či ilustrácii 

a súčasne vráti dielo v stave, v akom sa 

nachádzala v dobe aukcie, a potvrdí sa, že táto 

vec je skutočne vadná alebo falošná, môže aukčná 

spoločnosť odstúpiť od dražobného predaja tejto 

veci a vrátiť všetky čiastky za túto vec vyplatené, 

avšak iba vtedy, ak sa nejedná o vec, ktorej predaj 

sa nedá zrušiť a už sa nedajú vrátiť či požadovať 

vrátenie peňazí, t. j. v prípade, keď: a) vec je 

uvedená v katalógu ako dielo, ktoré sa nedá vrátiť; 

b) dielo je súčasťou súboru; c) predmetná vada je 

v katalógu uvedená. 

4. Vec je oprávnený reklamovať výlučne 

vydražiteľ, a to maximálne do výšky čiastky za 

túto vec vyplatenej. 

5. Všetky údaje a prehlásenia v aukčnom 

katalógu, týkajúce sa autorstva, prisudzovaných 

vlastností, pravosti, pôvodu, dátumu, veku, 

proveniencie, stavu, najnižšej vyvolávacej ceny 

či odhadovanej dražobnej ceny vyjadrujú iba 

názor aukčnej spoločnosti. Aukčná spoločnosť 

si na utvorenie tohto názoru vyhradzuje právo 

konzultovať s akýmikoľvek odborníkmi či úradnými 

miestami a riadiť sa ich vyjadrením. V podobných 

záležitostiach sa každá zainteresovaná osoba 

musí riadiť vlastným názorom a aukčná spoločnosť, 

jej zástupcovia ani jej zamestnanci nenesú 

zodpovednosť za správnosť takéhoto názoru. 

6. Námietky proti konaniu aukcie, proti 

najvyššiemu podaniu, proti konaniu licitátora alebo 

iné námietky súvisiace s dražením vydraženého 

diela, musí dražiteľ uplatniť u aukčnej spoločnosti 

ihneď v sále. Na námietky uplatnené po ukončení 

aukcie alebo pri platení za vydražené dielo nie 

je aukčná spoločnosť povinná prihliadať. Na 

reklamácie diela draženého v aukcii aukčná 

spoločnosť neprihliada. Rozhodovanie o sporoch 

týkajúcich sa priebehu a spôsobu aukcie je vo 

výlučnej kompetencii aukčnej spoločnosti. 

7. Tento aukčný poriadok je vypracovaný 

v súlade s právnymi predpismi slovenskej republiky 

platnými v čase jeho účinnosti. Vznik, zmena alebo 

zánik právnych vzťahov súvisiacich s aukciou 

a týmto aukčným poriadkom sa riadia slovenským 

právom. 

6

KATALÓG 

155. LETNEJ AUKCIE 

7

1. MARTIN BENKA (1888 - 1971) 

PORÚBKA, 1935 - 1938 

Olej na kartóne, 23x15,5 cm. Značené vpravo dole "M. Benka Porúbka" 

Odhadovaná cena: 13 000 - 15 000 € 

Vyvolávacia cena: 9 500 € 

8

2. IMRO WEINER-KRÁĽ (1901 - 1978) 

OBCHODNÁ ULICA V BRATISLAVE, 1968 

Akvarel, ceruza na papieri, 20x28 cm. 

Značené vľavo dole "I. Weiner Kráľ" 


Vyvolávacia cena: 900 € 

3. ALOJZ KLIMO (1922 - 2000) 

OKNO, 1987 

Tempera na papieri, 45x60 cm. 

Značené vpravo dole "A. Klimo 87" 



9

4. ANDREJ DÚBRAVSKÝ (1987) 

ZO SÉRIE DADS VS. SONS XI., 2010 

Akryl, tuš, lodný lak, glitre a kokosové vlákno na papieri, 36x27 cm. 

Značené na zadnej strane "Dúbravský 010" 



10

5. ĽUDOVÍT FULLA (1902 - 1980) 

PRIADKA Z PONÍK, 1955 

Drevoryt na papieri, ručne kolorovaný, 15,5x14 cm. 

Značené vpravo dole "Ľ. Fulla" 



11

6. MILAN PAŠTÉKA (1931 - 1998) 

DIALÓG, 1966 

Tuš, tempera, gvaš na papieri, 48x68 cm. 

Značené vľavo hore "Paštéka 66" 



12

7. MILAN BOČKAY (1946) 

DVE PODOBY HMOTY (OZVENA), 1999 

Olej na plátne, 65x65 cm. 

Značené na zadnej strane autorskou popiskou 



13

8. RUDOLF KRIVOŠ (1933) 

ŽENA S BATOHOM, 1981 

Olej, pieskovanie na preglejke, 66x69 cm. 

Značené v strede dole "R. Krivoš 81" 



14

MAX SCHURMANN: 

RUE BONAPARTE PARIS 

"Maxa Schurmanna vnímame vďaka našej, počtom skromnej, 

umenovednej literatúre ako umelca, ktorého „mladícke 

maliarske skusovanie predstavuje azda jedinú, i keď veľmi 

oneskorenú splátku dlhu našej maľby monetovskému 

impresionizmu – s Monetom sa Schurmann spoznal osobne, 

dokonca maľoval v záhrade jeho ateliéru“ 

Takto ho kodifikovali osobnosti našej kunsthistórie a takto 

ho vníma aj väčšina tých zberateľov, ktorí jeho existenciu 

zaregistrovali. Je však tvrdenie o impresionizme (a ešte 

o monetovskom) v súvislosti s jeho tvorbou pravdivé? 

Čiastočne áno, ak zoberieme do úvahy len tých zopár diel 

drobných formátov, ktoré zrejme vznikli v slávnej záhrade 

v Giverny. Schurmannova tvorba, s ktorou sa našinec môže 

dostať do kontaktu, je však podstatne rozsiahlejšia, či už 

z obdobia pred alebo po stretnutí s Claudom Monetom. Jeho 

diela z čias, keď ukončil štúdium vo Viedni, sa prikláňajú 

skôr k secesnému symbolizmu (viď položku č. 116 v tomto 

katalógu) a na naše pomery sú slušným dokladom síce 

konvenčného, ale atraktívneho umenia zo začiatku 20. 

storočia. 

Max Schurmann, nemanželské dieťa vo svojej dobe slávneho 

akademického maliara Raimunda Wichera von Brennerstein 

(1862 – 1925), sa narodil do čias ustavičných zmien – čo 

jeden deň platilo už druhý deň nemusela byť pravda. Netýkalo 

sa to len technických výdobytkov, ale aj politickej situácie 

9. MAX SCHURMANN (1890 - 1960) 

18 RUE BONAPARTE PARIS, 1937 

Olej na dreve, 70x55 cm. 

Značené vpravo dole "Max Schurmann v r. 1937, 

vľavo "18 Rue Bonaparte Paris" 



a hraníc krajín, v ktorých tento talentovaný maliar pôsobil. 

Výdobytky impresionizmu samozrejme nezahodil, ale veľmi 

rýchlo pochopil, že tam, kde nie je trh, sa nekoná žiadne 

umenie. Jeho šikovnosť v oblasti „sebapredávania“ dokazuje 

aj skutočnosť, že v rokoch francúzskeho zajatia v Espalione 

počas prvej svetovej vojny si lepšie postavenie získal práve 

svojím kresliarskym umením. Po návrate do strednej 15

16

Európy sa rýchlo etabloval v nových pomeroch a odhliadnuc 

od národnosti či jazyka, ktorým hovoril (alebo ktorý mu bol 

bližší), sa zapojil do života novej Československej republiky. 

A to je práve tá časť Schurmannovej tvorby, ktorá nielen 

počtom, ale aj historickým významom prevyšuje jeho 

impresionistické dotyky. Nie je nič zlé na tom, ak si priznáme, 

že išlo o slušného komerčného maliara, ktorý celkom dobre 

napĺňal potreby svojho domova – svojej vlasti, ku ktorým 

patrila aj reprezentácia (v umenovednom význame). Už dnes 

môžeme konštatovať, že viac ako tzv. impresionistických diel 

sa od Schurmanna verejne (i neverejne) zobchodovalo diel 

ako Štefánikov posmrtný portrét, portrét kapitána Nálepku, 

prezidenta Gottwalda, prezidenta Beneša, pribinovské 

historické scény či pohľady na modernizujúcu sa Bratislavu. 

Zrejme aj preto, že poznal i iný ako len slovenský kontext, 

Schurmann nasledoval potrebu vytvárania národnej pamäti 

prostredníctvom výtvarného umenia. Okrem spomínaných 

oficiálnych portrétov či unikátneho portrétu generála 

Štefánika v leteckom odeve (položka 30. na 150. Letnej 

aukcii SOGA) sa v ponuke aktuálnej aukcie nachádza ďalšia 

historická jedinečnosť, ktorá súvisí s našimi dejinami. Ide 

o pohľad na dom v Paríži, kde bola v roku 1916 z iniciatívy 

Masaryka, Štefánika, Osuského a Beneša vytvorená 

Československá národná rada – reálny základ našej budúcej 

demokratickej štátnosti. Dom, ktorý obýval neskorší prezident 

Tomáš Garrigue Masaryk, sa nachádza na Rue Bonaparte v 6. 

obvode hlavného mesta Francúzska. Ide o luxusnú časť Paríža 

neďaleko Louvru, Cité či ďalších pozoruhodností. Maľba 

patrí medzi skutočne sporadické pokusy našich umelcov 

zaznamenávať – nenútene, nie ako súčasť propagandy štátnej 

ideológie – miesta či osobnosti dôležité pre dejiny, ale aj pre 

našu budúcnosť. Práve 18 Rue Bonaparte je miestom, ktoré 

by sme mali poznať a ktorého podobu by sme mali vystavovať 

v našich erbových pamäťových inštitúciách – práve tu boli 

totiž položené základy demokratickej krajiny, z ktorej odkazu 

môžeme – a mali by sme – čerpať aj dnes. (JB) 

18 rue Bonaparte, 6ème arrondissement, Paris 

Pamätná tabuľa na dome č. 18 v Rue Bonaparte 

17

18

10. VIERA KRAICOVÁ (1920 - 2012) 

PRI JAZERE, 1966 

Tuš, akvarel, pastel na papieri, 21x28 cm. 

Značené vpravo dole "K 66" 



11. MICHAL STUDENÝ (1939) 

DESATORO, 1998 

Olej, florálne reziduá, 43x50 cm. 

Značené vpravo dole "M.S", vzadu popis autorovou rukou 



19

12. JAN HÁLA (1890 - 1959) 

V ZIME, 1942 

Olej na kartóne, 25x25 cm. 

Značené vľavo dole "J. Hála 42" 



20

13. VINCENT HLOŽNÍK (1919 - 1997) 

BAR, 1948 


Značené vľavo hore "V. Hložník 48" 



21

14. MATEJ FABIAN (1979) 

EGOTRIP, 2021 

Akryl na plátne, 120x100 cm. 

Značené na zadnej strane "Fabian" 



22

JAN HÁLA: 

NAD VAŽCOM 

Výtvarné diela z prvej polovice 20. storočia sú čoraz menej 

dostupné, a preto ak sa objaví formátovo i umelecky 

nadpriemerné dielo, možno to považovať za udalosť. 

V prípade tohto konkrétneho diela ide skutočne o významný 

objav, pretože doteraz nebolo známe ani obchodníkom, ani 

teoretikom umenia. 

Rozmerná maľba Nad Važcom je zhmotnením všetkého, čo 

Jan Hála cítil k tejto podtatranskej obci, a zároveň je vrcholom 

jeho maliarskych snažení, ktorých cieľom bolo každým ťahom 

štetca osláviť dedinu, ktorej, ako sám napísal, „krása mne 

za srdce uchytila, takže jsem zapomeněl na celý svět“. 

Toto tvrdenie Hálovi nemožno neveriť. Dôkazom sú stovky 

kompozícií, veľkých i malých obrazov a kresieb, ktoré 

zobrazujú túto jedinečnú lokalitu a jej obyvateľov. Hála 

prvýkrát prechádzal okolo Važca v roku 1923 a ani len netušil, 

že z tejto lásky na prvý pohľad sa stane hlboký vzťah, ktorý 

ukončí až jeho smrť v roku 1959. Krátka prestávka na rozhraní 

nešťastných 30. a 40. rokov minulého storočia a následný 

návrat do Važca len potvrdili jeho silné puto, a to nielen 

k malebnému prostrediu, ale aj k ľuďom, ktorí srdečného 

maliara museli vnímať ako zvláštnu, no príjemnú súčasť svojho 

každodenného života. 

O Hálovom maliarskom nadaní nie je potrebné presviedčať 

15. JAN HÁLA (1890 - 1959) 

NAD VAŽCOM, 1943 

Olej na plátne, 120x129 cm.. 

Značené vpravo dole "J. Hála 43". 



a zrejme ani zdĺhavo písať. Obrazy hovoria samé za seba: 

šťavnatá maľba plná farieb, komponovanie umocňujúce 

pochopenie vzťahu človeka a prírody či skôr prostredia, 

s ktorým je spojený celý život a voľba štýlu, ktorý je pre 

oslavovanie a zaznamenanie krás prírody a rozmanitosti 

folklóru najvhodnejší. 

23

24

Akokoľvek banálne sa nám môžu jeho obrazy zdať, nič lepšie 

a zrejme ani krajšie nemohol Hála pre svoju važeckú tvorbu 

urobiť, ako upustiť od svojich modernistických (možno 

avantgardných) snažení a odovzdať svoje maliarstvo do 

služieb velebenia milovaného nového domova. Hála, bývalý 

študent filozofie Karlovej univerzity, absolvent výtvarnej 

akadémie a spisovateľ, prichádza do Važca ako moderný 

maliar s temnejšou paletou a skratkovitejším rukopisom. 

Spočiatku sa síce ešte aj vo Važci držal tmavších, zemitejších 

farieb, s často uplatňovanými akcentmi červenej a modrej, 

ale neskôr jeho diela prežiarilo svetlo a ovládol ich detail. Nie 

však direktívny a taký, ktorý by na seba strhával pozornosť, 

ale taký, ktorý zapadá do rozmaľovanosti, ku ktorej Hála 

dospel už v 30. rokoch. 

Diela Jana Hálu sú presvedčivé aj napriek tomu, že v nich len 

ťažko nájdeme ponosy na drsné poveternostné podmienky. 

Rovnako sa na jeho obrazoch neobjavujú ani tienisté stránky 

ťažkého života Slovákov pod Tatrami a ak áno, tak len 

v úsmevnej podobe láskavého humoru jeho kresieb. Myslieť si 

však, že Hála nevedel o náročnosti važeckej každodennosti, 

že nezaregistroval javy, ako sú emigrácia, alkoholizmus či 

násilie, by bolo nesprávne. On totiž vo Važci normálne žil 

v prenajatej drevenici a ako sám v spomienkach priznal, 

spočiatku bol úplne bez peňazí. Absencia potreby podrobiť 

negatívnej kritike to, čo v tej dobe zobrazovali už mnohí 

slovenskí umelci, vyplývala zrejme z tradičného chápania 

slovenského (nepoškvrneného) vidieka a jeho sily podnecovať 

kreativitu založenú na sálavom teple ohniska v útulnej 

drevenici či na krásnych krojoch na pozadí nádhernej prírodnej 

scenérie. Na rozdiel od Benku, ktorý nehľadal v slovenskej 

prírode jej skutočnú, reálnu či len krásnu podobu, ale jej 

monumentálny význam pre upevňujúcu sa slovenskú kultúru, 

Hála vnímal Važec cez jeho vizuálne kvality a spomenutú 

nepoškvrnenosť. 

Exoticizoval i povyšoval tamojšie obyvateľstvo, staval ho 

na piedestál a zobrazoval ho ako dovtedy opomínaných, no 

teraz už nespochybniteľných „pánov“ svojej krajiny. Práve 

tak je chápaný aj predkladaný olej, komponovaný celkom 

ako oficiálny aristokratický portrét, len s tým rozdielom, že 

neznáma dievčina nesedí na honosnej stoličke, ale na kope 

pokosenej trávy, a nad ňou stojaci neznámy mladík sa nesnaží 

vyzerať ako niekto dôležitý, ale hrá na píšťalke, čím len 

umocňuje bukolickú atmosféru tejto ódy na slovenský Važec 

a jeho obyvateľov. (JB) 

Jan Hála pri tvorbe vo Važci 

25

26

16. VINCENT BÁNSAGHI (1881 - 1960) 

PREDJARIE NA DUNAJI, OKOLO 1920 

Olej na hrubom plátne, 43x51 cm. 

Značené vpravo dole "Bánsaghi V." 



27

17. JÚLIUS KORESZKA (1882 - 1965) 

OBNÔCKA, OKOLO 1920 


Značené vpravo dole "Koreszka" 



28

18. VLADIMÍR VESTENICKÝ (1919 - 1979) 

BAŽANT S KRAJINOU, 1973 

Olej na sololite, 50x75 cm 

Značené vpravo dole "V. Vestenický 1973", 

na zadnej strane nálepka n. p. Dielo 



19. JOZEF KOLLÁR (1899 - 1982) 

LEŽIACI AKT, OKOLO 1930 (?) 


Značené vpravo dole "J. Kollár", 



29

20. JAN HÁLA (1890 - 1959) 

SPIACI JANO, 1954 

Tuš, akvarel na papieri, 38 x 28 cm. 

Značené vpravo dole "J. Hála 1954" 

Dielo je publikované v Šlabikári ilustrovanom Janom Hálom 



30

KAROL SOVÁNKA 

Za ostatných niekoľko rokov by sme z malieb Karola Sovánku, 

ktoré ponúkala naša spoločnosť, vyskladali solídnu výstavu 

poľovníckeho žánru. Motív srny a srnca sa v tvorbe tohto znalca 

prírody objavuje veľmi často a je viac než potešujúce, že na 

rozdiel od iných autorov majú u Sovánku zberatelia možnosť 

získať diela, ktoré spolu vývojovo či motivicky súvisia. 

To je prípad aj skutočne reprezentatívnej kompozície, 

ktorej menšie verzie – redukcie v obmenenej podobe (napr. 

zimná verzia predkladaného diela) boli v ponuke už dávnejšie. 

U Karola Sovánku zrejme nie je potrebné hľadať hlboké 

významy – tie by jeho dielam skôr škodili, pretože kontext 

ich vzniku je iný ako v prípade námetovo podobných 

nizozemských či anglických majstrovských prác alebo 

novšieho umenia s environmentálnym podtextom. Sovánka 

tvoril pre poľovníkov, ale treba povedať, že v minulosti bolo 

poľovanie výsadou iba pomerne úzkej vrstvy. Z hľadiska 

medzivojnových kapitalistických elít išlo určite o šport, 

ktorému možno vytknúť kadečo, len nie to, že by okolo 

samotného lovu nenasledoval istú tradíciu, výsledkom čoho 

bola rozsiahla poľovnícka kultúra. Jej súčasťou bol okrem 

starostlivosti o zver, ochrany revírov pred pytliakmi a 

udržiavania čistoty a rovnováhy na profesionálnej úrovni aj 

vznik poľovníckych salónov a miestností, kde sa okrem trofejí 

nachádzali aj umelecké a umelecko- remeselné diela. Sovánka 

uspokojoval práve dopyt po zobrazeniach zvery – isteže, 

jeho oleje zachytávajú zver neraz štvanú, to však plynulo 

skôr z jeho maliarskeho záujmu o dynamiku a o to, aby 

sa na obrazoch takpovediac niečo dialo. Po francúzskom 

romantizme, ktorý štvanú zver využíval na definovanie 

duševných či národných poryvov, prišla druhá polovica 19. 

storočia so statickými kompozíciami majestátnych jeleňov. 

Až trhové chápanie zvieracích motívov ponúka rôzne podoby 

fauny – a, samozrejme, prežiť mohli len tí najkvalitnejší autori, 

medzi ktorých Sovánka nepochybne patrí. 

Karol Sovánka je v našom medzivojnovom maliarstve a 

sochárstve najvýznamnejším maliarom – špecialistom na 

obrazy zvierat. Známym a uznávaným sa stal obrazmi zimných 

krajín a vedút, najmä však lovnej a vysokohorskej zveriny, a vo 

všeobecnosti poľovníckymi motívmi (okrem neho sa týmto 

sujetom sústavnejšie venovali len Gejza Kieselbach a v istom 

období Karol Ondreička). V medzivojnovom období boli 

jeho práce vysoko cenené (bol napríklad vo výbere vôbec 

najväčšej a najdôležitejšej reprezentatívnej výstavy súdobého 

slovenského výtvarného umenia roku 1938 v New Yorku). Z 

dnešného umelecko-historického pohľadu je Sovánkove dielo 

klasifikované v realisticky orientovanom prúde krajinárskej 

a figurálnej maľby, ktorý pokračoval v nadväznosti na silnú 

tradíciu postimpresionistického, luministického výtvarného 

názoru stredoeurópskeho maliarstva rozhrania storočí. 

V maliarskych prácach – i zásluhou častého opakovania 

tých istých motívov – dosiahol nepochybnú maliarsku rutinu, 

výtvarnú kultivovanosť a umeleckú presvedčivosť. Nikdy 

neupadol do gýčovitého sentimentu charakteristického 

pre bežný priemer maliarstva s poľovníckymi a zvieracími 

námetmi. Sovánka je maliar na solídnej úrovni a dá sa povedať, 

že nie je doteraz našou umeleckou históriou dostatočne 

docenený. Je síce zastúpený v najvýznamnejších štátnych 

zbierkach, ale v súčasnosti nachádzajú jeho diela uplatnenie 

skôr v obchode s výtvarným umením. (JB) 

31

32

21. KAROL SOVÁNKA (1883 - 1961) 

SRNEC A SRNA, OKOLO 1935 

Olej na plátne,, 67x86 cm. 

Značené vľavo dole "K. Sovánka" 



22. KAROL SOVÁNKA (1883 - 1961) 

KAMZÍK NA SKALE, OKOLO 1930 

Olej na plátne napnutom na kartóne, 52x42,5 cm. 

Značené vpravo dole "K. Sovánka" 



33

23. KAROL SOVÁNKA (1883 - 1961) 

POKOJNÁ ZIMNÁ KRAJINA, OKOLO 1935 

Olej na plátne, 45 x 54,5 cm. 

Značené vľavo dole "K. Sovánka" 



34

24. VILIAM RUTTKAY - NEDECKÝ (1892 - 1967) 

SEDLIACKY DOM, OKOLO 1950 


Značené vpravo dole "Ruttkay" 



35

25. VILIAM RUTTKAY - NEDECKÝ (1892 - 1967) 

BARBAKAN V BANSKEJ BYSTRICI, OKOLO 1940 


Neznačené 



36

27. ĽUDOVÍT FULLA (1902 - 1980) 

LIKAVSKÝ ZÁMOK, 1931 

Akvarel, tuš, ceruza na papieri, 21x25,5 cm. 


Proveniencia: Dielo pochádza z pozostalosti Ľudovíta Janotu, autora publikácií o slovenských hradoch 



37

28. LADISLAV MEDNYÁNSZKY (1852 - 1919) 

TRENČÍN, OKOLO 1980 

Ceruza, akvarel na papieri, 21x35,5 cm. 

Značené vpravo dole "Mednyánszky",vľavo dole pozostalostná pečiatka 



38

29. KAROL MILOSLAV LEHOTSKÝ (1879 - 1929) 

LETO PRI MORI (MONACO), OKOLO 1910 

Olej na plátne, 35x51,5 cm. 

Značené vpravo dole "K. M. Lehotský" 



39

30. RUDOLF FILA (1932 - 2015) 

JEDINÁ ROVINA, 1984 


Značené vpravo hore "R. Fila 84", na podráme autorská popiska 



40

LEA MRÁZOVÁ: 

JÁNOŠÍKOVA DRUŽINA 

Slovenská umenoveda, spoločnosť i trh s umením 

majú voči Lei Mrázovej (rod. Krššákovej) obrovský 

dlh, ktorý by bolo načase začať splácať. 

Proveniencia: 

Gobelín bol zakúpený pre kanceláriu prezidenta Antonína 

Novotného (pravdepodobne v roku 1957), súčasný majiteľ ho 

získal od prezidentovho syna. 

31. LEA MRÁZOVÁ (1906 - 1995) 

JÁNOŠÍKOVÁ DRUŽINA, OKOLO 1995 

Gobelín (ručne tkaný), 280x246 cm. 

Značené vpravo dole "Mrázová", vľavo dole "JH" 



Na jednej strane preto, lebo skôr či neskôr zomrie aj posledný 

človek, ktorý ju osobne poznal a zažil ako umelkyňu, na 

druhej strane preto, lebo nepoznanie jej tvorby a osobnosti 

ochudobňuje predovšetkým nás. Je smutné, že väčšina 

písomných zmienok, ktoré majú akú-takú výpovednú hodnotu 

o jej tvorbe a význame, pochádza zo 40. rokov (zomrela 

v roku 1995!), pričom si netreba predstavovať obsažné 

monografie, ale len niekoľkostranové úvody k albumom 

obrazov, resp. zopár článkov v súdobej tlači. Lea (ako sa 

často podpisovala na svojich dielach) nebola Prešporáčkou, 

do hlavného mesta sa prisťahovala až v roku 1939 a jej 

sľubne sa rozbiehajúcu kariéru prerušil nástup komunistickej 

diktatúry. Dnes už len ťažko vieme povedať, či za jej 

postupným vytrácaním sa z centra umeleckého diania stál 

násilný režim a ubúdajúce príležitosti alebo umelkynina obľuba 

alkoholu (možno druhé záviselo od prvého). 

Tvorba Ley Mrázovej a jej angažovanosť ako redaktorky 

(Živena) či prekladateľky vypĺňali v našej kultúre miesto 

patriace ženám, ktoré si svoje poslanie (vo feministickom 

duchu) uvedomovali, čo Lea podporovala aj svojimi 

vyhláseniami v tlači. Stala sa dokonca neoficiálnou 

portrétistkou žien v prostredí, kde bola dominancia mužov 

absolútna. Konštatovanie, že jej tvorbu poznáme len zbežne, 

je pravdivé, ale napriek tomu nám pri pohľade na jej doteraz 

publikované práce nemôže uniknúť akési zriedenie či rozpad 

farieb a tvarov na neskorých dielach oproti medzivojnovému 

obdobiu. Kým Mrázovej predvojnové umenie malo pomerne 

jasnú, sebavedomú štruktúru a do obrazov bola vmaľovaná 

akási neustále prítomná uvoľnenosť, 

41

42

jej neskoré kytice či sporadické portréty pôsobia ako 

nekoordinované nanášanie farieb v rôznych množstvách, 

pričom konečný obraz vyplynul z rutinnej činnosti, nie z 

umeleckého zámeru. Jej neskorá tvorba je však energická, 

bohatá a mala by mať svoje miesto v našich dejinách umenia. 

Lebo akékoľvek boli pohnútky autorky maľovať odviazane 

„iba“ kytice, je to svedectvo toho, na čo naša spoločnosť 

v danej dobe mala, akokoľvek to môže byť pre nás dnes 

ťaživé. Pri nedávnom preberaní jednej z autorkiných mnohých 

kytíc pre potreby našej on-line aukcie sa moja inak veľmi 

kritická (ale spravodlivá) kolegyňa Nina Gažovičová zahľadela 

na obraz a konštatovala, že Leine neskoré diela vlastne stačí 

len prerámovať do iného rámu a pozrieť sa na ne so záujmom 

a bez predsudkov. Je to len dôkazom, čo všetko dokáže 

vstupovať do vnímania diela toho ktorého autora/autorky: 

„dielacke“ rámy z čias socializmu nepristanú všetkým 

obrazom. Pomerne rozsiahly úvod som považoval za dôležitý 

preto, lebo bez predstavy o tom, kto Lea Mrázová bola a čo sa 

stalo s jej tvorbou, nie je možné pochopiť jedinečnosť 

gobelínu Jánošíkova družina. Toľkokrát skloňovaná heroická 

slovenská výtvarná moderna nemala len hrdinov, ale aj 

hrdinky. A Lea Mrázová jednou z nich nepochybne je. Jej 

zaradenie do Generácie 1909 je skôr teoretické a veľmi 

okrajové, omnoho dôležitejšie boli jej zahraničné školy 

a kontakty, ktoré dodali jej tvorbe odvahu a svojský charakter 

postavený na farebných plochách a škvrnách. Táto črta 

v jej tvorbe vydržala približne do 50. rokov a práve ponúkaný 

gobelín je toho dokladom. Jánošíkova družina obsahuje 

všetko, čo ponúkla jej včasnejšia tvorba. Možno je trocha 

ochudobnená o voľnosť, čo však vysvetľuje rok vzniku diela. 

Práve ten nám totiž môže objasniť datovanie kartónovej 

predlohy ponúkaného gobelínu, ktorá sa nachádza v zbierke 

Slovenskej národnej galérie (Jánošíkova družina, 1956, 

gvaš na kartóne, 206,4 x 283,6 cm, K2503), do roku 1956. 

O rok neskôr sa prezidentom ČSSR stal Antonín Novotný, pre 

ktorého kanceláriu bolo výsledné dielo zakúpené. Gobelín 

je vzhľadom na svoj formát i spôsob tkania majstrovským 

dielom, ktorého výroba bola nesmierne náročná. Už samotný 

fakt, že išlo o dar prezidentovi republiky, napovedá, že máme 

dočinenia s významným dielom od významnej autorky. (JB) 

Lea Mrázová: Portrét pani Poničanovej, 

vydražený v SOGE za 13 600 eur v roku 2011 

Lea Mrázová 

43

44


LEŽIACA, 1947 

Akvarel na papieri, 43x62 cm. 

Značené vpravo hore "Hložník" 



45


PASTIERKA, 1943 

Akvarel na papieri, 44x60,5 cm. 

Značené vľavo dole "Hložník 43" 



46

34. BÉLA ADALBERT SPÁNYI (1858 - 1943) 

VEČER NAD MOČIAROM, OKOLO 1885 

Olej na dreve, 23,5x23 cm. 

Značené vpravo dole "K. Spanyi B." 

Odhadovaná cena: 600 - 700 € 


47

35. JOZEF TEODOR MOUSSON (1887 - 1946) 

NA TRH V ZIME, 1929 


Značené vľavo dole "Mousson 1929." 



48

36. JARMILA SABOVÁ (1984) 

HATHOR, 2021 

Suchý pastel, olej na sololite, 100x70 cm. 

Značené na zadnej strane "Jarmila Sabová Džuppová" 



49

37. IMRO WEINER-KRÁĽ (1901 - 1978) 

ČAS A ŽENY, 1977 

Olej na plátne, 35,5x27 cm. 

Značené vľavo dole "I. Weiner Kráľ 77", na zadnej strane plátna autorská popiska 



50

39. PETER ROLLER (1948) 

ČERVENÝ ŠTVOREC, 1955 - 2005 

Akryl na kartóne, reliéf, 80x60 cm. 

Značené vpravo dole "R", 

na zadnej strane "Peter Roller 1995 2005" 



40. PETER ROLLER (1948) 

ČIERNY ŠTVOREC, 1955 - 2005 

Akryl na kartóne, reliéf, 80x60 cm. 

Značené vpravo dole "R", 

na zadnej strane "Peter Roller 1995 2005" 



51

41. ANDREJ BARČÍK (1928 - 2004) 

TERČ NA ŽLTEJ OSI, 1973 

Koláž, asambláž, akryl na sololite. 111x81 cm. 

Značené vpravo dole "A. Barčík 1973" 



52

JURAJ MELIŠ 

Meliš je nepochybne jedným z 

najvýznamnejších sochárov slovenskej 

alternatívnej scény a je zrejmé, že túto 

jeho pozíciu si začína uvedomovať čoraz 

širší okruh domácich zberateľov. 

A to je pozitívna správa! 

42. JURAJ MELIŠ (1942 - 2016) 

ŽIVÝ TERČ, OKOLO 1970 

Vyrezávané drevo, polychrómia, 21x23x7,5 cm. 

Neznačené 



Predkladaná trojica diel Juraja Meliša, kľúčovej postavy 

nášho sochárstva 20. storočia, charakteristicky dokladá 

základné okruhy jeho umeleckého záujmu, ako aj všestrannosť 

prístupu tohto originálneho tvorcu. Prítomný súbor prác, 

pochádzajúci priamo od rodiny autora, môžeme nepochybne 

považovať za zberateľskú raritu. Predstavuje – hoci v 

komornej podobe – prierez umelcovou aktívnou kariérou a 

zároveň jasne dokumentuje jeho široko ukotvené umelecké 

snaženie. Počiatky jeho tvorby definuje najmä formálny 

záujem o skúšanie rôznych prístupov k materiálu (drevo, 

kameň, železo). Neskôr ho ženie hlavne hľadanie formy na 

komunikovanie silnej „idey“, a to najmä prostredníctvom 

narúšania tradičných sochárskych postupov. 

Meliš vo svojej umeleckej tvorbe uplatňoval väčšinou 

neortodoxné, často takmer antiestetické princípy s cieľom 

hovoriť o univerzálnych témach, ako je sebectvo, hlúposť, 

láska či nenávisť. Prostredníctvom sochárskych predmetov 

a prostredí otvorene upozorňoval na trvalo prehliadané 

problémy spoločnosti v komunistickom režime, akými boli 

všeobecná deformácia hodnôt, strata slobody a narušenie 

morálky a etiky. 

Bol jedným z našich prvých umelcov venujúcich sa 

ekologickým témam, znečisteniu prírody. Aj keď jeho odkaz 

bol vždy priamy a jasný (cykly Pomocník, IDEA), dokázal 

ho komunikovať s humorom a dokonca so sebairóniou, 

čo v našich podmienkach nie je úplne bežné. Použitie 

nízkonákladových materiálov s DIY kvalitou a včlenenie 

každodenných predmetov (trámy, dosky, kameň, hrdzavé 

kovové platne, klince) do diel je pre stredoeurópske vizuálne 

umenie originálnym a nekonvenčným prínosom. (NG) 53

43. JURAJ MELIŠ (1942 - 2016) 

RODINA, 1968 

Olej na papieri, 31x34 cm. 

Značené vpravo dole "26. aug. 68" 



44. JURAJ MELIŠ (1942 - 2016) 

IDEA, OKOLO 1980 

Hliník, priemer 10x5 cm. 

Neznačené 



54

45. ESTER ŠIMEROVÁ - MARTINČEKOVÁ (1909 - 2005) 

NAD KRAJINOU, OKOLO 1950 

Akvarel na papieri, 24x34 cm. 

Značené vľavo hore "E. Š." 




ZAJATCI, 1915 

Ceruza a akvarel na papieri, 27x33 cm. 

Neznačené 

Odhadovaná cena: 2 500 € - 3 000 € 


55

47. MILAN LALUHA (1930 - 2013) 

ŽENA Z MIČINEJ, OKOLO 1975 

Olej na lepenke, 47x32 cm. 

Značené vpravo dole "M. Laluha" 



56

PETER BARTOŠ 

Predkladaná dvojica diel je súčasťou doteraz 

nevidenej a nepoznanej kolekciu diel legendy 

nášho vizuálneho umenia, ktorá sa uchovala 

v majetku členov rodiny umelca. 

48. PETER BARTOŠ (1938) 

RÁZCESTIE, OKOLO 1990 

Pastel, tempera na papieri, 45x62 cm. 

Značené vpravo dole "Bartoš" 



57

Nesúrodý súbor kresieb, školských prác, ale aj kľúčových, 

doslova kultových diel (Okno z legendárnej akcie Rozdávanie 

či textilné objekty vystavené na Seville Expo 1992) ostal 

u vzdialených príbuzných uchovaný spolu s konvolútom 

(ilustráciami a grafikami) autorovej manželky Anny Pelikánovej 

(1938-1988). 

Je šťastím pre slovenskú umenovedu, že súbor ostal 

nedotknutý; opatrovaný vo svojej (nesúrodej) celistvosti. 

(Nebyť tejto rodiny a viacgeneračnému záujmu jej členov, 

49. PETER BARTOŠ (1938) 

PREMENY, OKOLO 1968 

Tempera na šepsovanom plátne, 37x26,5 cm. 

Neznačené 



boli by diela dnes už bezpochyby roztratené resp. autorom 

dotvorené a definitívne pozmenené. Samotná kolekcia 

narastala v priebehu rokov ako dôsledok finančnej a bártrovej) 

podpory, nie ako štandardná zbierka podmienená osobným 

vkusom, autorskými preferenciami, či finančnými možnosťami. 

Jej prekvapivá existencia nás nabáda uvažovať o celkom 

„neortodoxných“ motiváciách jej vzniku, ale aj o postavení 

umelca v spoločnosti, rodine... 

Možnosť spoznať a spracovať tieto práce bola mimoriadnou 

príležitosťou. Umožnila vidieť Petra Bartoša v nepoznaných 

polohách, ktoré však nepriamo dopovedávajú príbeh jeho 

životnej i umeleckej cesty. Poskytuje priestor na bádanie, 

otvára nové témy. Je výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. 

Ukazuje, že o Petrovi Bartošovi a jeho tvorbe, vieme 

v skutočnosti stále tak málo. A hlavne, že v prípade diel tohto 

autora nie je dôležité aké sú - ale, že sú... (NG) 

58

50. ERIK BINDER (1974) 

PYRAMÍDOVÉ HRY, 2009 

Akryl, akrylový sprej na plátne, 155x155 cm. 




59

51. ERIK BINDER (1974) 

GALAKTICKÁ CESTA, 2010 

Akryl, akrylový sprej na plátne, 155x155 cm. 




60

52. JANKO ALEXY (1894 - 1970) 

BRATISLAVSKÝ HRAD, OKOLO 1960 

Pastel na papieri, 29,5x42 cm. 

Značené vľavo dole "J. Alexy" 



61

53. RUDOLF FILA (1932 - 2015) 

KALEIDOSKOP (S BRAQUOM), 2003 

Olej, kombinovaná technika na preglejke, 62x50 cm. 

Značené v strede dole "R. Fila 03" 



62

54. ERIK ŠILLE (1978) 

BEZ NÁZVU, 2012 

Akryl na skateboardovej doske, 69x20,5 cm. 

Značené v strede dole "Šille", pečiatka "Retart" na prednej strane dosky 



63

55. KAROL BARON (1939 - 2004) 

Z CYKLU ORGANOLEPTICKÉ VIDENIA, 1972 

Olej na sololite, 73x60 cm. 

Neznačené, na zadnej strane autorská nálepka so signatúrou 



64

MILAN PAŠTÉKA: 

MODRÉ POKUŠENIE 

„... nie sú zamýšľané tak, aby pôsobili kolektívne, 

verejne, na diaľku, sú zamýšľané na intímne 

spolužitie s nimi, na individuálnu kontempláciu...“ 

Ján Bakoš 

56. MILAN PAŠTÉKA (1931 - 1998) 

MODRÉ POKUŠENIE, 1992 


Značené vpravo dole "Paštéka 92" 



Milan Paštéka v polovici 80. rokov minulého storočia začína 

(podobne ako neskôr iný velikán maľby Georg Baselitz) zásadne 

revidovať jazyk vlastnej tvorby. To čo bolo hutné a konkrétne ostáva 

v obrazoch síce prítomné, ale v inej – takmer až transcendentnej – 

rovine. Uvoľňovanie rukopisu skoro až k akvarelovým kvalitám vedie 

k pozvoľnému opúšťaniu predmetného zobrazovania. To čo bolo 

kedysi hmotou sa postupne stáva „iba“ farebnou škvrnou. Spočiatku 

sú v obrazoch čitateľné náznaky – torzovité, antropoidné útvary, 

vzdialené upomienky na človeka – no aj tie sa časom rozplynú do 

čisto abstraktných kompozícií. Paštékova prednostne figurálna 

maľba a sústredený záujem o človeka však ostávajú. Mení sa len 

spôsob vyjadrovania. Paštéka nám nedáva návody, ako a prečo 

vôbec čítať (hľadieť na) jeho maľby. Odvážnym rozhodnutím opustiť 

zaužívané postupy vykračuje k celkom iným métam ako uspokojovať 

svoje publikum. Nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o maliarovi pre 

maliarov... 

Viacvrstvovosť dejov však ostala v jeho dielach uchovaná, len je 

realizovaná v inej, možno menej čitateľnej podobe. Ťahy štetca sú 

neraz najvýraznejšie mimo hmoty „figúry“, ktorá sa v skutočnosti 

rozplýva v priestore. Obrazy si však naďalej uchovávajú detailne 

premyslené kompozičné riešenia, aj keď na prvý pohľad sa 

môžu javiť skôr ako pocitové či náhodné. Maliarske gesto nie 

je expresívne, ale introspektívne. Nová politická a spoločenská 

situácia okolo roku 1989 si jednoducho vyžiadala inú „archeológiu 

ľudskej existencie“ (Bakoš). Záverečné obdobie Paštékovej tvorby je 

introspektívne, smerujúce k absolútnej, čistej maľbe – oslobodenej 

od komentárov či pripomienok. Maľbe, ktorá (v tichu) hovorí sama 

za seba... (NG) 

65

66

57. KAROL BARON (1939 - 2004) 

Z CYKLU BEŠTIÁR I, 1969 

Pastel, uhoľ na papieri, 100x70 cm. 

Značené vľavo dole "Baron 1969" 



67

58. JOZEF JANKOVIČ (1937 - 2017) 

HLAVA, 1992 

Kombinovaná technika na kartóne, 97x70 cm. 

Značené vpravo dole "Jankovič 92" 



68

JÚLIUS KOLLER: 

SLOVENSKÝ RAJ 

V súčasnosti nepochybne medzinárodne 

najviditeľnejší umelec zakladateľskej generácie 

slovenského konceptuálneho umenia. Jeho dielo čerpá 

z modernizmu (dada), civilizmu, popartu, arte povera, 

privátnej mytológie. 

59. JÚLIUS KOLLER (1939 - 2007) 

SLOVENSKÝ RAJ, 1980 

Olej, tempera na plátne, 100x60 cm. 

Značené vpravo dole "JK 1980", na zadnej strane 

popis diela autorovou rukou a štítok SVFU - Dielo 



Július Koller, významný priekopník neoavantgardy, je ďalším z 

predstaviteľov nášho kultúrneho okruhu, ktorého žitá a umelecká 

realita permanentne prerastali do jedného kultúrneho celku. Jeho dielo, 

západným okruhom dnes všeobecne akceptované, predstavuje jedno 

z najsústredenejších a najkonzekventnejších autorských programov 

európskeho umenia po roku 1960. 

Už počas štúdia smerovala Kollerova výtvarná prax k prekračovaniu 

oficiálnych bariér – organizoval experimentálne výstavy a svojou aktivitou 

sa rýchlo ocitol mimo bežnej umeleckej praxe. Napriek radikálnemu odklonu 

od tradičného pojmu umenia pôsobí Koller od 60. rokov minulého storočia 

aj v predajniach umeleckých artefaktov Dielo. Tento oficiálny distribučný 

kanál pravidelne a programovo využíval ako jediný z predstaviteľov 

progresívneho umenia. Pre štátne galérie, ktoré väčšina alternatívnej 

scény s pohŕdaním ignorovala, vytváral špecifické diela „banálneho“ 

realizmu – pohľady na Bratislavu, Vysoké Tatry a pod. Detailnejší pohľad 

na Kollerove oleje vytvárané pre Dielo odhalí drobné detaily (otáznik na 

jednej z fasád bratislavských domov; hodiny, ktoré na Michalskej veži 

ukazujú o päť minút dvanásť; mraky nad Michalskou vežou pripomínajúce 

lietajúce taniere; doslovne maľovaná pasparta). Tieto drobné kollerovské 

stopy (vtipy) odkazujú skôr na premyslenú, subverzívnu autorskú 

stratégiu či dokonca inštitucionálnu kritiku namierenú takpovediac proti 

sebe samému“ (Pokorný). 

Predkladané dielo Slovenský raj (1980) spodobuje Tomášovský výhľad 

– skalnatý výstupok, ktorý poskytuje najkrajší výhľad na celý národný 

park. Natáčalo sa tu množstvo filmov, skala slúži aj ako cvičný terén pre 

horolezcov. Koller opäť pracuje so všeobecne známym, až ikonickým 

motívom. Táto stratégia – ponúkať publiku to, čo k nemu bude prehovárať 

jasnou rečou – nič nemení na atraktivite a kvalite prítomnej maľby. Naopak, 

môžeme ju vnímať ako špecifický, takmer až warholovský variant popartu 

na slovenskú nôtu. Zadný plán je v zásade typicky kollerovský – s utajeným 

významom. Ostáva len tipovať, či ide o citáciu z dobovej mapy prístupových 

trás, alebo o nepriamu komunikáciu s Petrom Bartošom a jeho nadčasovým 

vznikom maľby (žltá, modrá, červená). Pozoruhodný je aj umelcov výber 

vertikálnej kompozície (inšpirácia japonskou krajinomaľbou) pre spodobenie 

prírodného rámca. (NG) 

69

70

60. ALOJZ KLIMO (1922 - 2000) 

ZNAKY, 1987 

Tempera na papieri, 50,5x68 cm. 

Značené vpravo dole "A. K. 87" 



61. ALOJZ KLIMO (1922 - 2000) 

HORIZONTY, OKOLO 1980 


Neznačené 



71

62. MILAN PAŠTÉKA (1931 - 1998) 

SPOJENIE, 1989 


Značené vpravo dole "Paštéka 89" 



72

MARTIN BENKA: 

SUCHOHORČNA 

Obraz je vzdaním holdu slovenskému ľudu – javí sa 

ako časť z pomyselnej galérie predkov, pripomína 

nám „národnú“ históriu. 

Martin Benka – zakladateľ národného maliarskeho slohu, „alchymista 

slovenskej krásy“, najžiadanejší a vo všeobecnosti najobdivovanejší 

maliar domáceho trhu s umením. Istota investičného portfólia 

kombinovaná s maximálnym záujmom naprieč spektrom domácich 

zberateľov. Prítomné veľkoformátové dielo umelca je datované 

rokom 1940. V zlomovom období tragického roku 1939 dochádza aj 

v Benkovom živote k zásadným zmenám, ktoré napokon vyústili do 

nedobrovoľnej rozlúčky s milovanou Prahou. Donútený okolnosťami 

sa vracia takmer po tridsiatich rokoch na Slovensko a usádza 

sa v Martine. Výrazným spôsobom sa tak mení jeho dovtedajší 

život – aktívny veľkomestský ruch strieda vynútené prežívanie 

v malomeste. 

63. MARTIN BENKA (1888 - 1971) 

SUCHOHORČAN, 1940 

Olej na plátne, dublované, 86x35 cm. 

Značené vľavo dole "M. Benka", 

vpravo dole "Ján Baláž, Suchá Hora 940", 

na zadnej strane autorovou rukou 

"Martin Benka, Suchohorčan, štúdia. 1940. 

Ján Baláž. Suchá hora - Hladovka" 



Roky 1939 – 1941 sú v zozname jeho diel zastúpené pomerne 

malým počtom dokončených obrazov. Jednofigurálna olejomaľba z 

našej aktuálnej ponuky je pozoruhodnou maliarskou kompozíciou 

– svojou formou predznamenáva kľúčový cyklus Strážcovia 

a ochrankyne Slovenska (1942). Zdanlivo obyčajný záznam 

vychádza v skutočnosti z klasickej renesančnej portrétnej schémy. 

Na pozadí krajiny Benka spodobuje konkrétnu osobu – Jána Baláža, 

oblečeného vo sviatočnom goralskom kroji. Detaily odevu – krása 

ornamentu, výpravnosť výšivky, drapérie, vybíjané krpce – ako aj 

ozdôb na klobúku či farebnej šnúrky s brmbolcami sú dokladom 

bohatstva nášho ľudového dedičstva. Je to práve oblečenie, ktoré 

definuje zachytenú osobu, nie samotný portrét. Základné atribúty 

(valaška, klobúk, kožúšok) odkazujú na spôsob obživy, ale aj na 

triedne postavenie. Túto líniu podčiarkuje aj prítomnosť dobytka 

v spodnom pláne a výrez kopcovitej krajiny v pozadí, všetko 

zachytené s typickou benkovskou skicovitou štylizáciou. 

Obraz je vzdaním holdu slovenskému ľudu – javí sa ako časť z 

pomyselnej galérie predkov, pripomína nám „národnú“ históriu. 

Benkovo vedenie dialógu s dejinami maľby nie je samoúčelné. Touto 

cestou povyšuje človeka z ľudu, stavia ho do centra maliarskej 

pozornosti – venuje mu svoj úprimný záujem. Zanecháva nám 

obraz našich predchodcov ako smelých a nepoddajných ľudí, a to 

nielen v rozsiahlom súbore etnografických štúdií Odev nášho ľudu, 

ale aj v množstve heroizujúcich malieb a skíc – ako všeobecnú 

pripomienku toho, odkiaľ sme prišli...(NG) 

73

74

64. ALBÍN BRUNOVSKÝ ( 1935 - 1997) 

EXULANTI, 1991 

Lept na papieri, 22/120, 39x29 cm. 

Značené vpravo dole "A. Brunovský 1991", 

osobné venovanie Františkovi Tomíkovi 



75

65. ALBÍN BRUNOVSKÝ ( 1935 - 1997) 

ZÁHORIE, KONIEC LETA, 1977 

Litografia na papieri, 40/65, 38,5x56 cm. 

Značené vpravo dole "A. Brunovský 1977", 

osobné venovanie Františkovi Tomíkovi 



76

66. VLADIMÍR KOMPÁNEK (1927 - 1997) 

FIGÚRY V KRAJINE, 1964 

Akvarel, tuš na papieri, 41x60 cm. 

Značené vľavo dole "K 64 II." 




POSTAVA V KRAJINE, 1964 


Značené vľavo dole "Vl. K. 64" 



77

68. KOLOMAN SOKOL (1902 -2001) 

V ATELIÉRI, OKOLO 1970 - 1980 

Tempera, bieloba a tuš na papieri, 60x44 cm. 

Značené nečitateľne vľavo hore, vedľa autorskej pečiatky 



78

JOZE SUŠIENKA: 

ZÁHRADNÁ PLASTIKA 

„V Sušienkovej práci sa prejavuje nielen zmysel pre krajne 

oprostený tvar, ale i pre elementárne rozprávanie. Poňatie 

archetypu tu nie je totemovo strohé ani dekoratívne hravé. 

Spomienky na detstvo a impulzívnosť povahy prinášajú 

príbehy do základných tvarov a jednoduchých objemov. 

Sušienka je sochár v keramike.“ 

Ľubor Kára 

69. JOZEF SUŠIENKA (1937) 

ZÁHRADNÁ PLASTIKA, 1974 

Glazovaná pálená hlina, výška 44 cm. 

Značenéd ole "J. Sušienka 74", 

na zadnej strane autorská pečiatka 



Sme veľmi radi, že legenda súčasnej slovenskej keramiky Jozef Sušienka 

(1937) sa stáva trvalou súčasťou ponuky našich živých aukcií a že sa nám 

aj v prítomnej kolekcii darí opäť prinášať raritné, doslova galerijné diela. Po 

mimoriadne úspešnej samostatnej on-line aukcii, ktorú sme realizovali pred 

dvoma rokmi, sa záujem o Sušienku rozšíril aj medzi mladšími zberateľmi. 

Že upriamovanie záujmu na tohto autora je absolútne relevantné a odborne 

podložené, potvrdzuje aj fakt, že bol ako vôbec jeden z prvých umelcov 

inštalovaný v átriu zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie vedľa 

našich najvýznamnejších sochárok a sochárov. 

Tento všestranný a komplexný tvorca od počiatku narúšal svojím dielom – 

v minulosti viac utkvelú (vyhranenú) – predstavu o hranici medzi voľnou 

a úžitkovou tvorbou. Sušienka je kľúčovou postavou nového, radikálneho 

uvažovania o (keramickom) objekte. Zásadným je jeho vnímanie v 

širších súvislostiach, jeho premyslené – na báze mimikry postavené – 

začleňovanie do prírodného rámca (účasť na kultovej prehliadke Socha 

piešťanských parkov). Špecifický dôraz autor kladie najmä na sochársky 

prístup, pričom jeho autorská technika – postavená na práci s farbou 

a štruktúrou – formálne vychádza prednostne z bohatého prírodného 

tvaroslovia. Keramické objekty vzdialene pripomínajú rôzne huby, prašivky, 

tekvice, ale aj kamene z taoistických záhrad či akési pratvary, valúny a 

ovoidy. Nespochybniteľný je v jeho tvorbe vplyv Orientu (šálka pre cisára je 

tá „pokazená“). Vytvára svojský svet – variabilné univerzum s nekonečnou 

možnosťou (farebných) sérií, podobne ako naši kľúčoví predstavitelia 

konceptuálneho umenia. 

Jeho komplikovaná a najmä fyzicky náročná technika – do formy vkladá 

tvar, ktorý sa finálne spojí až pri vypálení v peci –, prináša špecifické 

štrukturálne kvality, akcentované neraz až maliarskym narábaním s 

vrstvenými glazúrami. Pozoruhodný je aj jeho záujem o konštrukčné 

a kompozičné zákonitosti prírody, ktoré s citom prenáša do svojej tvorby. 

Viac o jeho uvažovaní prezrádzajú utopické kresby zo 70. rokov minulého 

storočia – futurologické, meditatívne priestory a objekty hlboko vzdialené 

predstave „obyčajného“ úžitkového predmetu. Výnimočnosť Sušienkovho 

programu tkvie nielen v autentickom a inovatívnom prístupe k médiu 

keramiky, ale najmä v nadčasovom a veľmi detailnom uvažovaní o prírode 

a vzťahu k nej. (NG) 

79

80

70. ERNEST ZMETÁK (1919 - 2004) 

ŽENSKÝ AKT/RINGIŠPÍL, 1949 

Tuš, akvarel na papieri, obojstranne kreslené, 43,5x62 cm. 

Značené na strane aktu vľavo hore "1949 Z",na strane Ringišpílu lepiaca páska a jej rezíduá 



81


PAHOLOK NA ÚBOČÍ, OKOLO 1880 - 1890 

Olej na mahagónovej doske, 32x23,5 cm. 

Neznačené 



82

72. JOZEF KOLLÁR (1899 - 1982) 

OSAMELÉ JEDLE, OKOLO 1960 


Neznačené, vzadu autorská pečiatka (pozostalostná?) 



83

73. JAN HÁLA (1890 - 1959) 

Z KOSTOLA, 1937 


Značené vpravo dole "J. Hála 1937" 



84

74. EUGEN NEVAN (1914 - 1967) 

PRI ÚTESOCH, OKOLO 1950 

Olej na kartóne, 20x36,5 cm. 

Značené vpravo dole "E. Nevan" 

Odhadovaná cena: 900 - 1 200 € 


75. VLADIMÍR VESTENICKÝ (1919 - 1979) 

ORAVSKÁ KRAJINA III, 1973 

Olej na sololite, 52x37 cm. 

Značené vpravo dole "V. Vestenický 1973", 

vzadu nálepka n. p. Dielo 



85

76. MARIÁN ČUNDERLÍK (1926 - 1983) 

GRAFICKÁ SLEPOTLAČ I, 1969 

Asambláž, slepotlač na striebornom papieri, 40x50 cm. 

Značené v strede dole "MČ", 



86

ELEMÉR HALÁSZ - HRADIL: 

TRŽNICA V RIJEKE 

Obraz Eleméra Halásza Hradila Tržnica v Rijeke (Fiume) je 

jedinečným dokladom niečoho, čo by sme pokojne mohli 

nazvať uhorskou, resp. rakúsko-uhorskou identitou. 

77. ELEMÉR HALÁSZ-HRADIL (1873 - 1948) 

TRŽNICA V RIJEKE, OKOLO 1914 


Značené vľavo dole "Halász Elemér" 



Určite nejde o pojem, ktorý by mal oporu v odbornej 

literatúre, ale chtiac-nechtiac, a Halász-Hradil to svojou 

tvorbou dokazuje, krajina, ktorej bolo Slovensko súčasťou 

mnoho storočí, bola rozmanitá, dôležitá i veľká a mala 

morské pobrežie, prístavy a v neposlednom rade aj flotilu. 

Slovenská historiografia sa už nejaký čas snaží podávať 

iný ako v socializme zažitý naratív dunajskej monarchie. Po 

dlhých rokoch, keď historici, ale najme politici nespravodlivo 

označovali kráľovstvo ako „žalár národov“, prichádzajú na 

scénu autori, ktorí vnímajú našu uhorskú minulosť nielen ako 

historickú nutnosť, ktorú treba konštatovať a akceptovať 

s prižmúrenými očami, ale konečne aj ako prameň 

hospodársky, kultúrny i národný. Nakoniec, už prelomová 

publikácia Výtvarná moderna Slovenska od Jána Abelovského 

a Kataríny Bajcurovej prináša obrodenie v nazeraní na naše 

umenie, ktoré chápe ako celok čerpajúci z viacerých zdrojov 

a Uhorsko (Rakúsko-Uhorsko) za taký zdroj jednoznačne 

považuje. Nebolo to až tak dávno, keď sa na našich 

univerzitách pri témach do roku 1918 hovorilo o Budapešti či 

Dubrovníku ako o zahraničí, a pritom naša vlasť vtedy a dnes 

sú dva geograficky rozdielne pojmy. Pohyb umelcov bol 

samozrejmosťou, a to nielen v rámci hraníc rozľahlej krajiny, 

ale po celej Európe a svete. Rovnako aj životopis Eleméra 

Halásza Hradila obsahuje zastávky ako Mníchov, Paríž, 

Viedeň, Budapešť a Košice, ku ktorým sa viaže známejšia 

časť jeho tvorivého života. Počas vojnových rokov pôsobil ako 

vojnový spravodajca a zachytával pohyby 

87

88

na východnom fronte, podobne ako jeho starší spolupútnik 

Ladislav Mednyánszky. 

Fiume (Rijeka, dnes Chorvátka republika) bola 

najvýznamnejším uhorským morským prístavom a dopravným 

i obchodným uzlom. Okrem hospodárskych záujmov viazali 

k tejto lokalite uhorskú spoločnosť, predovšetkým tú vyššiu, aj 

rekreačné ciele, ktoré zažívali svoj rozkvet predovšetkým po 

rakúsko-uhorskom (1867) a následne uhorsko-chorvátskom 

vyrovnaní v roku 1868. Boli to hlavne mestečká ako Abbazia 

(Opatija), Volosko či Buccari (Bakar), kde sa sústreďovala 

rakúsko-uhorskú smotánka či deti s respiračnými problémami. 

Obdobie do prvej svetovej vojny je charakteristické stavebným 

rozmachom, vďaka ktorému vznikol v Rijeke guvernérsky 

palác (architekt Alajos Hauszmann), dnes múzeum, a 

neďaleko prístavu bolo vybudované nové mestské centrum 

s veľkým divadlom, budovou obchodnej komory a komplexom 

tržnice. Pôvodné „ribište“ z roku 1865 bolo v roku 1912 

prebudované na modernú tržnicu pozostávajúcu z dvoch 

budov od architekta Carla Pergoliho so sochárskou výzdobou 

od Umberta Bottassa. Práve jedna z dvoch identických budov 

tržnice je zachytená na Halászovom obraze. V jeho tvorbe 

sa pomerne často stretávame so zaľudnenými mestskými 

výjavmi, pričom jeho pozornosti takmer nikdy neunikla ani 

samotná architektúra a mestský ruch. V období, keď vznikol 

predkladaný obraz (niekedy v rokoch prvej svetovej vojny), 

bol Halászov štýl už ustálený a môžeme povedať, že z neho 

odpadlo všetko to, čo sa autorovi zdalo okázalé či len ťažko 

upotrebiteľné vo svete trhových mechanizmov umeleckej 

prevádzky. 

Ubral teda zo svojho „impresionistického“ žiarivého naturelu 

a ponechal si z neho iba škvrnitosť a jemný pastelový 

charakter maľby. Dielo Tržnica v Rijeke je teda dôležitým 

dokladom našej užšej európskej identity, ktorá stojí na širších 

základoch než nás učili v škole. Dielo Eleméra Halásza Hradila 

je potrebné pripomínať a neustále vkladať jeho tvorbu do 

slovenskej kultúry (teraz prebieha vo VSG monografická 

prezentácia jeho diela). Ak pre nič iné, tak aspoň pre iný – 

lepší – domáckejší pocit počas dovoleniek pri „slovenskom“ 

mori. (JB) 

Tržnica s námestím v Rijeke, 1902 

89

90

78. MARTIN BENKA (1888 - 1971) 

SLIAČ, 1947 


Značené vpravo dole "M. Benka Sliač 47" 

Dielo bolo vystavené na výstave Martin Benka: Zaujatý krásou, SOGA, 2019 



91

79. KAROL ONDREIČKA (1898 - 1961) 

RÚBANISKO, OKOLO 1930 


Značené vľavo dole "K. Ondreička" 



92

80. ELEMÉR HALÁSZ-HRADIL (1873 - 1948) 

MADONA S JEŽIŠKOM, OKOLO 1930 


Značené vpravo dole "Halász Hradil Elemér" 



93

81. EDITA SPANNEROVÁ (1919 - 1990) 

MATKA, 1966 

Pastel na papieri, 42x28 cm. 

Značené vpravo dole "Spannerová 1966" 

na zadnej strane štítok n. p. Dielo 



94

82. DEZIDER TÓTH (1947) 

18.36, 2013 

Olej na hrubom plátne, 90x65 cm. 

Neznačené, na zadnej strane na podráme Monogramista T. D 2013" 



95

83. ANDREJ DÚBRAVSKÝ (1987) 

ZO SÉRIE DADS VS SONS VII, 2010 

Akryl, tuš, lodný lak, glitre na papieri, 30,7x25,7 cm. 

Značené na zadnej strane "Dúbravský 010" 



96

84. ALOJZ KLIMO (1922 - 2000) 

KRIŽOVATKA, 1966 

Tempera na sololite, 62x62 cm. 

Značené vpravo dole "A. K. 66" 



97

85. MILAN LALUHA (1930 - 2013) 

PÄŤ CHLAPOV, 1969 

Olej na vrecovine, 70x30 cm. 

Značené v strede dole "M. Laluha" 

Reprodukované: Milan Laluha, Slovenský Tatran, Bratislava, 1997, s. 91 



98

ALBÍN BRUNOVSKÝ: 

DÁMA V KLOBÚKU II. 

„Nemám rád literárne výklady a myslím si, že práve 

tak ako maliar má právo, ba i povinnosť zhmotniť 

všetko, čo vidí, sníva a prežíva svojím vlastným 

spôsobom, má aj divák právo dešifrovať obrazy tak, 

ako ich sám vidí, prežíva podľa vlastnej povahy 

i skúsenosti. Podstatné je, aby v ňom obraz niečo 

vyvolal.“ 

Albín Brunovský 

V kontexte domáceho zberateľstva registrujeme aj v oblasti grafiky 

niekoľko diel, ktoré môžeme považovať za kultové, všeobecne 

známe a mimoriadne obľúbené. Brunovského séria „klobúkov“ zo 

začiatku 80. rokov minulého storočia do tejto skupiny rozhodne 

patrí. Už prakticky pri svojom vzniku bolo deväť grafických listov 

z tohto cyklu považovaných za zberateľskú raritu. Na verejnom trhu 

sa tieto diela objavujú sporadicky, ceny za dostupné podpísané 

kusy trvalo rastú, takže aktuálna možnosť kúpy je nepochybne 

lákavou zberateľskou príležitosťou. 

86. ALBÍN BRUNOVSKÝ (1935 - 1997) 

DÁMA V KLOBÚKU II. (ZRKADLO), 1981 

Lept na papieri, 60/65, 39,5x29,5 cm. 

Značené vpravo dole "A. Brunovský 1981" 



V aukcii predkladáme druhý list z cyklu – atraktívnu kompozíciu 

Zrkadlo (1981). Brunovský v grafike pozoruhodným spôsobom 

prepája ženské telo a svet prírody – svoje dva základné inšpiračné 

zdroje. Vypnuté vlasy odhaľujú ženský chrbát a šiju, miesto 

najintímnejších dotykov. Príroda – charakteristické borovice zo 

Záhoria, usporiadané do skrumáže vetiev a koreňov, sa symbolicky 

rozrastajú z dámskeho účesu. Autor nám ukazuje mocnú a divú 

prírodu, ale aj silu zamotaných myšlienok či túžby. Spletitý 

organický rámec vytvára priestor pre našu fantáziu – dávne 

spomienky, zabudnuté fantázie. Umelec nás nabáda – nechá nás 

domýšľať si, v prázdnom medzipriestore vytyčuje 

miesto pre naše rozjímanie. Umožní nám uvažovať nad vlastnými 

želaniami, pripomenie zvláštne, osobné zakorenenie, vyrastajúce 

z rodovej minulosti, ale aj osobných prežitkov a skúseností. Nechá 

nás revidovať, kým sme sa za tie roky stali, v melancholickom 

zadumaní nad vlastnou existenciou. (NG) 

99

100

87. JURAJ COLLINÁSY (1907 - 1963) 

PROCESIA PRED KOSTOLOM, OKOLO 1948 

Olej na dreve, 45,5x33 cm. 

Značené vľavo dole "Collinásy" 



101

88. JOZEF JANKOVIČ (1937 - 2017) 

NA STUPNI VÍŤAZOV, 1980 

Kombinovaná technika na papieri, 72x50,5 cm. 

Neznačené 

Dielo bolo vystavené na výstave Jozef Jankovič: Kresby a sochy, MěKS foyer Divadla, Český Těšín, 1981 

a publikované v rovnomennom katalógu - samizdat, nepaginované. 



102

JOZEF SRNA: 

NA BALKÓNE 

Šeď, ktorú tak často spomíname v spojitosti 

s minulým režimom, sa u Srnu prelína 

s pozoruhodnou formou civilizmu, ktorá 

v našom kontexte nemá príliš veľa konkurentov. 

Diela Jozefa Srnu získavajú v ostatných rokoch zaslúžený záujem 

domácich zberateľov i milovníkov umenia. Preto nás mimoriadne teší, že sa 

v aktuálnej ponuke opäť objavuje dielo tejto kľúčovej, aj keď 

opomínanej osobnosti našej súčasnej maľby. Srna patrí ku generácii, ktorej 

výtvarný prejav bol nezvratne formovaný okolnosťami súvisiacimi s politickou 

situáciou v našej krajine pred rokom 1989. V prípade jeho maľby tento fakt 

podčiarkuje aj spôsob maľby a výber motívov. Šeď, ktorú tak často 

spomíname v spojitosti s minulým režimom, sa u Srnu prelína s pozoruhodnou 

formou civilizmu, ktorá v našom kontexte nemá príliš veľa konkurentov. 

89. JOZEF SRNA (1930 - 1992) 

NA BALKÓNE, 1981 


Značené vpravo dole "Srna 81" 



Srnove maľby sú plné nostalgie, precíteného pozorovania, pozoruhodnej 

výtvarnej skratky, ale aj akéhosi smútku… V istom zmysle sú jeho obrazy 

esenciou spôsobu života pred rokom 1989. Sústreďuje sa najmä na krátke 

momenty šťastia, ktoré sa dali zažiť aj v totalitnom režime. Spodobenie 

„obyčajných“ výjavov môžeme vnímať aj ako únik z reality a vedomý príklon 

(či skôr pokus o návrat) k životu, resp. k tým chvíľam, ktoré z neho ostali… 

To všetko zachytáva aj predkladané dielo Na balkóne (1981). Jednoduchý 

okamih na bratislavskom sídlisku – balkón s kvetinami a na ňom starý 

muž, ktorý sa akoby omylom ocitol na mieste, ktoré mu ničím nepripomína 

jeho doterajší život. V celej tej neosobnej šedi sú on a jeho kvety jediným 

komunikujúcim článkom. Konkuruje im len prázdny držiak na vlajočky, ktorý 

jednoznačne odkazuje na estetiku spoločných osláv a sviatkov (práce, 

víťazného februára, oslobodenia sovietskou armádou atď.). Popri tejto 

„formálnej“, vizibilnej rovine minulého režimu sa stále paralelne odohrávali – 

aj keď nie tak okato – každodenné príbehy bežného dňa. Túžba prehovoriť 

s niekým zopár slov, pokus o zmysluplný dialóg. Osobné záujmy, hobby. 

Vykročenie zo samoty...(NG) 

103

104


VALCOVITÁ PLASTIKA, 1980 

Kamenina, glazúra, 86x17 cm. 

Neznačené 



105


ZELENÁ VÁZA, OKOLO 1990 

Pálená hlina, glazúra, výška 28 cm, priemer hrdla 13,5 cm. 

Značené dole "JS" 



106

92. LUCIA DOVIČÁKOVÁ (1981) 

SOURCE OF YOUTH, 2021 


Neznačené 



107

93. JARMILA ČIHÁNKOVÁ (1925 - 2017) 

KVETY V KVETINÁČI, OKOLO 1960 - 1970 


Neznačené 



108

94. UĽJANA ZMETÁKOVÁ (1951) 

TULIPÁNY, 1979 

Olej, airbrush na plátne, 60x60 cm. 

Značené na zadnej strane autorskou popiskou, štítok n. p. Dielo 



109

95. VIERA KRAICOVÁ (1920 - 2012) 

LETO, 2007 

Olej na plátne, 40x30 cm. Značené vpravo dole "VK 07" 

Značené na zadnej strane autorskou popiskou, štítok n. p. Dielo 



110

VLADIMÍR KOMPÁNEK: 

SPOMIENKA 

„Čo bolo príťažlivé na starých zimách? Čo ma ešte stále 

za nimi ťahá nahor, aj keď toho už niet? Nostalgia? 

Spomienka? Sám neviem. Ale civilizované ľudstvo bude 

stále väčšmi ochudobňované o tajomstvá starých obyčají, 

rituálov, zvykov a povier. O magickosť obyčajného života, 

o tento jeho vzácny a pritom prirodzený rozmer. Pomaly 

si nik nevšimne ani ročné obdobia, nebude zastavenia, 

nebude čas na nič... “ 

Vladimír Kompánek 


SPOMIENKA, OKOLO 1990 

Olej na plátne, 100x70 cm. Značené v strede dole 

" V. Kompánek", na zadnej strane "Vl. Kompánek" 



Charakteristická kompozícia Vladimíra Kompánka 

prezentuje všetko, pre čo sú diela tohto umelca trvalo 

obľúbené naprieč generáciami laikov i odborníkov. 

Kompánek spodobuje našu krajinu redukovanú na znak, 

siluetu či obrys. Abstrahovanie, ktoré zvyčajne naráža 

na väčšinové nepochopenie, je u Kompánka všeobecne 

akceptované. Stretáva sa v ňom jeho precítený vzťah 

k domovu s našou – ťažko skúšanou – láskou k vlastnej 

krajine, resp. k tej časti jej naturelu, ktorú dokážeme 

mať radi bez kompromisov. Kompánek prezentuje 

esenciu „slovenskosti“, ukazuje dôverne známe presne 

tak, aby atakoval našu túžbu opakovane sa kochať. 

Nostalgia, ktorá je Kompánkovi vlastná, je poetická, 

ale nie sladká. Je archetypálna – zostupuje až k našim 

koreňom. Je rudimentárna, a napriek tomu – alebo 

práve preto? – ju máme tak radi. (NG) 

111

112

97. MARIÁN ČUNDERLÍK (1926 - 1983) 

KOMPOZÍCIA, 1959 

Kombinovaná technika na papieri, 51x39 cm. 

Značené v strede dole "MČ 59" 



113

98. MILAN LALUHA (1930 - 2013) 

HRABAČKA, OKOLO 1970 


Značené v strede dole ""M. Laluha" 



114

EMÍLIA RIGOVÁ: 

HYPNOTIC POISON 

Pre pochopenie motivácií Emílie Rigovej je 

kľúčová jej vnútorná potreba budovania vzťahu 

k romipen (vlastnej rómskosti). 

99. EMÍLIA RIGOVÁ (1980) 

HYPNOTIC POISON, 2020 


Značené na zadnej strane "Rigová" 



Toto spojenie nie je samoúčelnou konštrukciou. Identita sa podobne ako iné zdanlivo 

jasné, no vlastne ťažko uchopiteľné pojmy prirodzene rozvíja prostredníctvom dvoch 

prakticky vylučujúcich sa prístupov – jedným je prirodzené nadviazanie na tradíciu 

rodovej väzby, druhým radikálne vymedzenie sa voči nej. Emília Rigová by podobne 

ako Cindy Sherman mohla byť nekonečným množstvom rozličných (rómskych) 

žien. Rigová je však v zásade len jedna – hľadajúca skúmajúca) vlastnú identitu, aj 

prostredníctvom svojho alter ega Bari Raklori. 

Raklori je navyše termín pre dieťa nerómskych rodičov. Kam vlastne smeruje jej 

úsilie? Sama hovorí, že sa snaží o dialóg. V prostredí, kde bola rómska menšina 

desaťročia (ak nie storočia) takmer neviditeľná (nemá), je pokus o akýkoľvek 

rozhovor náročný. Aj preto musí byť vizuálne i obsahovo intenzívny. Nedá sa 

prihovárať šepotom. To je asi najjednoduchšia obrana proti nepriamym výčitkám 

smerujúcim k zdanlivo preexponovanej vizualite jej diel. Uvádzanie do rómskej 

problematiky, vytváranie naratívu – akési tvorenie abecedy – musí byť jasné a 

jednoznačné. Osobné hľadanie, či skôr vytváranie priestoru (vytyčovanie hraníc) 

pre vlastné etnikum poskytuje autorke, ale aj nám – jej publiku – priestor pre 

všeobecnejšie úvahy nad identitou ako takou. Jej pátranie sa (podobne ako na 

akademickej úrovni) realizuje v priestore medzi dejinami umenia, kultúrnou históriou, 

antropológiou či etnografiou a muzikológiou. Rigová rekonštruuje (spoznáva) vlastnú 

identitu cez vizuálne silné kultúrne kódy svojho rodu. Jej osobná transformácia 

v rámci „cigánskej typológie“ prináša konflikt hlavných charakterových protipólov 

– zaužívaný obraz „klasickej“ Cigánky verzus jej (seba)reflexia privilegovanou 

(intelektuálnou) elitou.(NG) 

Publikované: Gažovičová, N.: It’s a Kind of Magic. In: Fuchs, R. (ed.): Emília Rigová. 

Nane Oda Lavutaris/Who Will Play for Me? Viedeň: MUMOK, 2022 

Vystavené: Čohani z Koni Ajlend, Kunsthalle Bratislava, 2020 

Predkladané dielo je súčasťou maliarskeho cyklu Čohani z Koni Ajlend, ktorým sa 

Rigová prezentovala ako víťazka Ceny Oskára Čepana na samostatnej výstave 

v bratislavskej Kunsthalle. Do tejto série patrí aj dielo Lady L. (2020), ktoré sme 

v SOGE vydražili na 151. vianočnej aukcii (december 2021). V súčasnosti ho možno 

do 7. januára 2024 vidieť na výstave ON STAGE – All the Art World’s a Stage vo 

viedenskom MUMOK-u. 

115

116

100. LUCIA OLEŇOVÁ (1992) 

KORUNA STROMU, 2020 


Značené na zadnej strane "Lucia Oleňová 2020" 



117

101. MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ (1899 - 1968) 

POCHMÚRNY DEŇ, 1953 

Tempera, gvaš na papieri, 20x34 cm. 

Značené vľavo dole "MAB" (vyblednuté), na zadnej strane štítok n. p. Dielo 



118

LADISLAV MEDNYÁNSKY 

Ak je pravda, že predmetná kresba zachytáva Bálinta 

Kurdiho (Nyuliho/Ňuliho) a fyziognómia zobrazeného 

mladíka to dosvedčuje, bez zveličenia môžeme 

konštatovať, že máme pred sebou podobu človeka, 

vďaka ktorému vznikla veľká väčšina diel Ladislava 

Mednyánszkeho. 


DVE PODOBY BÁLINTA KURDIHO (NYULI), OKOLO 1900 

Na zadnej strane hlava muža, 29,5x27 cm. 

Neznačené, vľavo dole pozostalostná pečiatka 



Kresba na zadnej strane 

Nie je jednoduché uchopiť a stručne vyjadriť podstatu 

portrétu, keď portrétovaným je kľúčová osoba v živote 

umelca. Navyše informácií o ňom máme málo, prakticky 

žiadne. Nezanechať nič o „ľudskom“ živote milovaného 

Ňuliho bolo zrejme cieľom samotného Mednyánszkeho, 

hlboko spirituálneho, premýšľavého a milujúceho umelca... 

Kurdi sa v jeho denníkoch vytratil ako pešiak, mladík z Vácu 

či lodník, prepodstatnil sa do „zlatého, drahého, dobrého 

druha, priateľa, syna, vodcu, čistej – dobrej duše...“ a takto 

sprevádzal „Starého psa“ až do jeho smrti v čase drastických 

zmien a pohybov v celej Európe v roku 1919. Bálint Kurdi 

zomrel asi 46-ročný na Vianoce roku 1906 na tuberkulózu 

a Mednyánszky s ním odvtedy viedol akýsi pomyselný 

dialóg, o čom svedčia početné denníkové záznamy 

z umelcovej pozostalosti. Odchod milovaného človeka 

starnúcim maliarom otriasol, no na druhej strane ho primäl 

k intenzívnejšiemu záujmu o duchovno, ako ukazuje aj prvý 

známy zápis v jeho denníku po Nyuliho smrti. Približne dva 

týždne po skone svojej celoživotnej lásky Mednyánszky tak 

trocha vzdorovito, utrápený pozemskou pominuteľnosťou, 

napísal: „Nie telo, ani myslenie, ale moja povaha je chorá, 

preto mi robí dobre zmena miesta, nové prostredie. Zmenu 

si praje čisto duchovný smer, pokiaľ súvisí s povahou 

umelca, lebo inak si povaha privykne na okolie a nenájde 

nové oživenie... Pokiaľ možno, nebrať do úvahy pominuteľné 

ľudské veci, lebo som sa s nimi už aj tak príliš dlho zaoberal, 

aj som z toho ochorel. Treba sa usilovať o ľudský nadhľad 

a duchovnú zmenu. Iba tak sa môžem dostať z tohto stavu, 

v ktorom som.“ Takmer všetci autori, ktorí sa zaoberali 

Mednyánszkeho tvorbou, počnúc Ernő Kállaim, prebrali 

tvrdenie, že po Kurdiho smrti vzplanula ich láska druhýkrát. 

V prípade Mednyánszkeho to bol zrejme aj 

119

120

vedome nasledovaný cieľ, došlo iba k spiritualizácii spomienok 

na zosnulého vyzdvihnutím jeho kladných stránok, čím Ňuli 

mohol vstúpiť do novej fázy svojho bytia (odhliadnuc od 

teozofického učenia) v Mednyánszkeho živote ako múza. 

Zoznámili sa v roku 1881 vo Viedni a ich životy zostali 

navždy spojené aj napriek tomu, že Kurdi sa v roku 1885 

oženil s Erzsébet Rózsa. Manželstvo muža a ženy bolo v 19. 

storočí niečím, o čom sa nediskutovalo a čo sa chápalo ako 

najprirodzenejšia (a často jediná možná) cesta životom 

jedinca. Nemožno preto predpokladať, že by Mednyánszky 

vnímal vzťah svojej lásky so ženou ako niečo neprijateľné. On 

sám bol so sebou vyrovnaný, rodina ho akceptovala a Kurdi 

bol síce najdôležitejší, ale nie jediný muž, ku ktorému niečo 

cítil. Kurdi bol pre svoju orientáciu čiernou ovcou rodiny, čo 

muselo byť nesmierne náročné. Na margo tejto pomerne 

komplikovanej témy si dovolím citát z Mednyánszkeho 

denníka, ktorý poodhaľuje čo to z alternatívnych súdobých 

pohľadov na homosexualitu, ktoré aj samotnému umelcovi 

poskytovali akési útočisko pred pocitom nenormálnosti či pred 

opovrhujúcimi pohľadmi: „Heterosexualita je centrifugálna 

sila, ktorá spomaľuje... napredovanie. Je iba obmedzením 

tých výstredností, ktoré spôsobujú pád do hriechu Preto je 

považovaná za hriech. Predlžuje ilúziu sanzary, zmiešaný 

sen a zabraňuje prebudeniu. Homosexualita je skazený, 

ale centripetálny pud, teda je ešte vždy lepšia ako 

heterosexualita.“ (Apríl 1912, Viedeň) 

v elegantnom oblečení: v rýchlych ťahoch sa črtá sako 

a pod ním košeľa so stojačikom – slávnostný odev bežných 

obyvateľov malých miest v poslednej tretine 19. storočia. Na 

hlave má klobúčik a na ňom pierko, ktoré dáva tušiť významnú 

udalosť v živote portrétovaného, možno aj jeho sobáš. Jeho 

črty sú ostré, pohľad skúmavý... Mednyánszkeho priťahovali 

(predovšetkým umelecky) typy, ktoré boli podobné práve 

jeho Ňulimu. Ten zostal s Medim v podobe nespočetných 

výrazných tvárí a nedôverčivých pohľadov paholkov, vojakov 

či sedliakov, ktorých Mednyánszky stretával a zachytával na 

plátnach a v skicároch počas svojho nekonečného putovania... 

Poznámka k prezývke Bálinta Kurdiho 

Bálint Kurdi slúžil ako vojak v Három Nyúl Kaszárnya (Kasárne 

u troch zajacov) v Budapešti, zrejme preto ho Mednyánszky 

prezýval Nyuli (súvis s východnými učeniami, na základe 

ktorých si Mednyánszky a jeho priatelia dávali zvieracie 

prezývky, asi môžeme vylúčiť). Meno Nyuli nič neznamená, je 

to len deformácia maďarského slova nyúl – zajac. Slovenské 

verzie prezývky „Zajačik“ alebo „Zajko“ považujem za 

nesprávne, pretože v slovenčine majú tieto označenia silný 

erotizujúci podtón, ktorý však v maďarskej verzii Nyuli nie 

je prítomný. Keďže túto prezývku nie je možné zmysluplne 

preložiť (ak, tak jedine vo forme Zajo), najlepšie riešenie bude 

používať jej slovenský prepis Ňuli. 

Pozrime sa teraz na samotnú kresbu, ktorá zachytáva Kurdiho 

hneď dvakrát a na opačnej strane na nachádza ešte ďalšia 

špičková štúdia staršieho muža. Už viackrát sme v našich 

katalógoch hovorili o tom, že Mednyánszkeho kresba je 

aspoň taká dôležitá (ak nie dôležitejšia) ako maliarska časť 

jeho diela. Kresliarske zručnosti, ktoré nadobudol počas 

akademických školení (predovšetkým v Mníchove), využíval 

aj ako prispievateľ do novín (Vasárnapi Ujság) či spoluautor 

obrazových príloh odborných publikácií (Az Osztrák-Magyar 

Monarchia írásban és képben). Datovať Mednyánszkeho 

kresby je pomerne náročné, pretože až do prvej svetovej 

vojny išlo o motivicky príbuzné práce, vytvorené s veľmi 

podobnou dynamikou. Napriek tomu je v jeho skorších 

kresbách vidieť silnejšiu inklináciu k detailu a modelácii 

objemov pomocou sýtejších a menej sýtych tušových 

(atramentových) línií, čo badáme aj na predkladaných 

dielach. Je to zvláštne, ale dodnes sú nám známe len tri 

Mednyánszkeho diela zachytávajúce jeho milovaného Ňuliho. 

Okrem tejto kresby je to ešte portrét, na ktorom je Kurdi 

namaľovaný v tmavom klobúku s kravatou (KJM, od 1989, 

inv. č. 89.93, rozsiahlou publikáciou Slovenskej národnej 

galérie z roku 2004 datovaný do rokov 1882 – 1885), 

a podobný portrét nachádzajúci sa v jednej súkromnej zbierke 

v Bratislave. Naša perokresba zobrazuje Kurdiho 

Ladislav Mednyánszky: Bálint Kurdi. 

1885 - 1889. KJM (HU) 

Ladislav Mednyánszky 

121

122

103. ĽUDOVÍT FULLA (1902-1980) 

PASTIERIK, 1955 

Drevoryt na papieri, 10x12 cm. 




104. ĽUDOVÍT FULLA (1902-1980) 

UKRIŽOVANÝ, 1942 

Kolorovaný drevorez na papieri, 10x7 cm. 

Značené vpravo dole "Fulla, 1942" 



123

105. JÚLIUS JAKOBY (1903 - 1985) 

NA DEDINE, OKOLO 1950 

Olej na dreve, 19x21,5 cm. 

Značené vpravo dole "Jakoby Gy." 



124

MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ: 

POD HRDOŠOM 

Dielo posúdila a súdnoznalecký posudok k nemu vystavila PhDr. Katarína Bajcurová, CSc. 

Dielo možno zaradiť do Bazovského ranej tvorby, ktorá začala 

vznikať po jeho návrate zo štúdií na Slovensko, konkrétne 

do Turian na Váhom, kde v improvizovaných podmienkach 

rodičovského domu žil a pracoval od roku 1924. 

Kreslil a maľoval hlavne v plenéri, a to na dolnej Orave, 

v Zázrivej a Terchovej. Na začiatku mu podľa Karola Vaculíka 

bola „oporou realisticko-impresívna, dojmová metóda“, „veľký 

príklad Ladislava Mednyánszkeho“, „tragicky zakončené dielo 

Slavíčkovo“ a najmä „básnický, obsahový kontext Preislerov“ 

(Vaculík 1967). Bazovskému však v žiadnom prípade nešlo 

o impresionizmus, najmä nie v jeho noetickej podstate, bolo to 

osobne prežité, prebásnené pochopenie odrazu skutočnosti 

založené na realistickej báze. Bazovského monografista 

doložil tento tak trocha konzervatívny, muzeálny výber 

študentských vzorov obrazmi, ako bol kalvodovský Súmrak 

(1920), v ktorom nachádza „.... možno nie celkom uvedomelý 

pokus o zjednodušené, monumentalizované podanie, o istý 

štylizačný prvok“. Diela Smrť v Stromovke (1921) či Ustatý 

(1923), vyznačujúce sa sociálnym sentimentom, poukazovali 

106. MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ (1899 - 1968) 

POD HRDOŠOM, OKOLO 1927 


Značené vpravo dole "Bazovský" 



viac na Mednyánszkeho, kým Jarnú idylu (1924) 

charakterizovala príznačná preislerovská ikonografická 

schéma dvojice zaľúbencov zasadenej do hornatej krajiny. 

Zrelšími výsledkami týchto Bazovského úsilí boli kompozície 

Motív z Turian (1926), Štúdia zimnej krajiny (1925 – 1926), 

Krajina s mostom, Tichá dedinka (1926) či Štúdia jesennej 

krajiny (1925 – 1926). Záver prípravného obdobia však už 

korunovali zrelšie oravské diela (Z Oravy, 1927; Záskalie, 1928; 

Jeseň pod Hrdošom, 1928). V roku 1930 začala spolupráca 

Bazovského s Alexym a Palugyayom, s ktorými sa vydal na 

potulky rázovitými oblasťami Slovenska: začalo prvé zrelé 

obdobie Bazovského tvorby. Vtedajší výtvarný idióm Alexyho 

a Bazovského charakterizovali mnohé spoločné črty, ako 

dominancia asymetrického a uvoľneného kompozičného 

princípu, dramatickosť, koloristická redukcia palety alebo 

kompozícia vychádzajúca z asymetrického protirečenia dvoch 

obrazových plánov. Ako už bolo spomenuté, Bazovského 

obraz Pod Hrdošom pochádza z jeho ranej tvorby, ktorá je 

čiastočne obostretá rúškom tajomstva, pretože z autopsie 

nepoznáme všetky diela, ktoré vtedy namaľoval. V knihe 

Bazovský a Turany (1999) boli publikované aj doteraz 

neznáme diela, ktoré dopĺňajú skladačku vedomostí 

o umelcovom ranom diele. Vyskytujú sa v nich typologicky 

evidentne príbuzné prvky, hlavne veľmi podobná formulácia 

motívu chalúp a dreveníc. Bazovského prioritou v tomto 

type diel už nie je vyjadrenie dojmu a nálady, ale vystihnutie 

výrazovej podstaty motívu v silnej a monumentálnej tvarovej 

skratke. Postupne sa vyhraňujú Bazovského typické 

vlastnosti výstavby obrazu smerom k 30. rokom 20. storočia. 

Vďaka týmto znakom je možné dané dielo zaradiť na záver 

raného obdobia Bazovského tvorby, keď sa zoceľuje stavba 

obrazu a podanie tvarov je čoraz expresívnejšie, pričom 

z predchádzajúceho obdobia ešte pretrváva kontrastná 

(skutočnostná) farebnosť a svetelná definícia výjavu. 

Z posudku PhDr. Kataríny Bajcurovej, Csc. 

125

126

107. PETER ARNOLD WEISS-KUBÍNČAN (1898 - 1945) 

S POVOZOM V ZIME, OKOLO 1938 - 1940 


Značené vpravo dole "P. Kubínčan" 



127

108. ALBÍN BRUNOVSKÝ (1935 - 1997) 

LABYRINT SVETA A RAJ SRDCA II: (FORTUNIN HRAD), 1989 

Lept na papieri. 39x29,5 cm. 

Značené vpravo dole "A. Brunovský 1989" 



128


ÚNOS, 1995 

Olej na preglejke, 51,5x39 cm. 

Značené dole "K, K. Kompánek", vpravo "Únos/95" 



129

110. MILAN LALUHA (1930 - 2013) 

ROZÁLII, 1979 

Olej na plátne, 59x29,5 cm. 

Značené na zadnej strane "ML" a venovanie "Rozálii k meninám z lásky" 



130

JÚLIUS (GYULA) FLACHÉ: 

KRST 

Už pri diele Jana Hálu Nad Važcom som konštatoval, 

že ak sa vyskytne formátovo i umelecky 

nadpriemerné dielo z medzivojnového obdobia, tak 

je to možné považovať za udalosť. 

Za takúto udalosť si dovolím považovať aj dielo Krst od 

Júliusa Flachého, ktoré sa cez Budapešť dostalo do Oradey 

v Rumunsku a odtiaľ ako slovacikum späť na Slovensko. Július 

Flaché patrí k autorom, ktorí síce nemajú slovenský pôvod 

a ich tvorba sa líši od tvorby „rýdzo“ slovenských umelcov, ale 

rozprávanie o slovenskom umení a jeho dejinách je bez nich 

nepredstaviteľné. Práve dvojdomosť tohto budapeštianskeho 

Banskobystričana je pre naše umenie prínosná, pretože 

jeho umelecké východiská a napokon aj ciele zodpovedali 

širšiemu chápaniu výtvarnej moderny. Tým nechcem povedať, 

že slovenská moderna mala obmedzenia, to v žiadnom 

prípade, ale jej silná rurálna závislosť strhávala pozornosť na 

tunajšie vidiecke reálie oveľa viac ako napríklad v Maďarsku 

(pred či po roku 1918). Flaché –asi môžeme povedať, že 

príznačne – inklinoval k autorským štýlovým variáciám svojich 

111. JÚLIUS (GYULA) FLACHÉ (1892 - 1967) 

KRST, OKOLO 1935 


Neznačené 



maďarských učiteľov a kolegov v duchu expresionizmu, 

konštruktivizmu či klasicizmu. Tým sa riadil aj pri výbere tém, 

čo znamená, že nasledoval príklady z jazykovo i kultúrne 

príbuzného prostredia. Jeho zobrazenia sociálne odkázaných 

či dedinčanov nie sú zaťažené bližším folkloristickým určením 

a podobne možno pochopiť aj jeho viacfigurálne 

131

132

kompozície. Ak by sme mali vyzdvihnúť ešte jeden zaujímavý 

aspekt jeho tvorby, priamo súvisiaci aj s predkladaným dielom, 

určite je to voľba sakrálnych námetov a ich spracovanie. 

Podobne ako Jakoby, aj Flaché prináša náboženské motívy 

podľa vzoru akéhosi zvláštneho horthyovského historizmu, 

ktorý v sebe niesol nie malý obdiv baroka. Na jednej strane 

teda stojí to, čo je na diele zobrazené, na druhej strane 

zasa spôsob, ktorý autor zvolil pre maliarske/umelecké 

spracovanie. 

V roku 2005 sa na aukcii SOGY vydražilo dielo Krst, ktoré 

možno považovať za menšiu a formátovo inak chápanú verziu 

tohto väčšieho diela. Už vtedy bolo dielo predkladané ako 

„galerijný príklad vrcholu maliarovej tvorby tridsiatych rokov“. 

Maliarskymi kvalitami porovnateľné plátna vznikli približne 

v rovnakom období a až na drobné odchýlky ide o prakticky 

identické kompozície. Nie sú nám, bohužiaľ, známe okolnosti 

ich vzniku a jedinou dohľadateľnou zmienkou (výtvarnou, 

nie písomnou) súvisiacou s týmito obrazmi je súbor skíc 

v zbierkach SNG. Tie boli zrejme nedopatrením datované do 

neskoršieho obdobia tvorby, čo však štýlová analýza ľahko 

vyvráti. (JB) 

Július Flaché: Krst. Okolo 1935. 

Dielo bolo vydražené za 8 630 EUR v roku 2005 

Július Flaché: Figurálna kompozícia. SNG 

133

134

JANA ŽELIBSKÁ 

Kľúčová osobnosť progresívnej generácie 

slovenských umelcov akcie a konceptu konca 60. 

rokov, významná predstaviteľka alternatívnej scény. 

Jej tvorba bola od počiatku programovo multimediálna 

– razantný vstup na umeleckú scénu charakterizovalo 

okamžité opustenie pôvodného, tradičného grafického 

školenia v prospech nových možností vyjadrovania. Spočiatku 

experimentovala s maľbou a grafikou, od plošných realizácií 

prešla rýchlo k monumentálnym enviromentom s využitím 

v tom čase netypických postupov a materiálov (readymade, 

zrkadlá, plastické hmoty...). Neskôr sa orientovala 

výhradne na progresívne výtvarné prejavy – okrem fotografie, 

tvorby objektov a inštalácií jej tvorba zahŕňa akčné umenie, 

performanciu, body art. Od začiatku 90. rokov sa sústreďuje 

takmer výhradne na oblasť videa, stala sa priekopníčkou 

multimediálnych inštalácií. 

Už jej debutová, interaktívna výstava Možnosť odkrývania 

(1967) v Galérii Cypriána Majerníka spôsobila na domácej 

scéne rozruch. Kombinácia paravánov so znázornením 

monumentálnych schematizovaných ženských aktov 

a zvýrazneným symbolom genitálií (Venuša, 1967) a 

plošných (obrazových) antropometrií – nakreslené obrysy 

živého modelu, ktoré spoločne smerovali k voyeristickému 

zážitku (záclonky [s možnosťou odkrývania] na obrazoch, 

zopakované aj v priestore, symbolika kvetov, pohľad cez malý 

otvor ústredného objektu) publikum šokovali. Dobová kritika 

jej komplexnú inštaláciu vnímala ako konfrontáciu „večnej 

inšpirácie umenia“ s realitou odľudštenej ženskosti. 

Pritom Želibská pristupovala k tejto, ako aj neskôr k ďalším 

témam skôr s humorom a iróniou; celkovo s tendenciou nebrať 

veci príliš vážne. Vždy išla nekonvenčne vlastnou cestou, bolo 

jej prirodzené vstupovať do zakázaných či len neprebádaných 

teritórií, provokovať – v tom bola na domácej scéne do 

istej miery solitérna. Odvážne prekračovala viaceré tabu – 

nielen výberom tém a motívov, ale aj formálnym prejavom. 

Otvorene sa vyjadrovala k téme erotiky, sexuality; ironizovala 

pokrytectvo v tejto oblasti. 

Koncom 60. rokov uviedla svojou tvorbou na slovenskej 

výtvarnej scéne nové tematické okruhy: priniesla originálnu 

interpretáciu telesnosti – do centra svojej pozornosti 

umiestnila ženu, problematiku jej senzibility, intimity, 

telesnosti a jej premien počas života, podfarbenú náznakom 

erotiky. Spochybnila gendrové klišé, tradičnú úlohu ženy 

v spoločnosti, aj jej pozíciu sexuálneho objektu. Rovnako 

nekonvenčne pristúpila aj k interpretácii ľudského tela. Motív 

obnaženej ženskej figúry sa v jej tvorbe prelína s vlastnou 

otvorenosťou, so snahou o bezprostrednú komunikáciu 

a najmä o depatetizáciu umenia. Aj keď sa jej ikonografia 

stretávala s dobovou agendou feministického umenia, 

Želibská svoje programové smerovanie k feminizmu odmietala 

tvrdením, že ak bola feministkou, potom ňou bola celkom 

nevedomky. (NG) 

135

112. JANA ŽELIBSKÁ (1941) 

PRERUŠENÝ OBRAZ III, 1989 

Farebná serigrafia na papieri, 28/100, 30x40 cm. 

Značené vpravo dole "J. Želibská 1989" 



136


V PRÍSTAVE, 1949 

Tempera, gvaš na papieri, 34x48 cm. 

Značené vpravo hore "Hložník III. I.49" 



137


PORTRÉT MUŽA V ČIAPKE, OKOLO 1880 

Ceruza, bieloba na papieri (obojstranne kreslené), 29x20 cm. 

Neznačené 



138

116. MAX SCHURMANN (1890 - 1960) 

ZAMYSLENÁ, PO 1910 


Neznačené 



139

117. MAX SCHURMANN (1890 - 1960) 

STRETNUTIE S MÚZAMI (V ATELIÉRI), PRED 1910 


Neznačené 



140

118. BÉLA (VOJTECH) MARX (1885 - 1963) 

POHĽAD NA PREŠPOROK, OKOLO 1930 

Olej na dreve, 53x99 cm. 

Značené vľavo dole "Marx" 



119. ĽUDOVÍT KUDLÁK (1890 - 1960) 

ZIMA V BRATISLAVE, 1956 


Značené vľavo dole "Kudlák 56", 

na zadnej strane venovanie autora ošetrujúcemu lekárovi 

Dr. A. Granovskému. 10.IX.56. 



141


ZNAK, OKOLO 1980 

Vyrezávané morené drevo, 36,5x11,4x4 cm. 

Značené dole "V. Kompánek" 




VEVERIČKA, OKOLO 1985 - 1990 

Vyrezávané morené drevo, 12,5x16,5x3 cm. 

Značené dole "K" 

Odhadovaná cena: 800 - 1 400 € 


142

JOZEF SRNA 

FAMILY PORTRAIT 

September 2023 

Kurátorka: Nina Gažovičová 

www.soga.sk

Rozprávanie o živote Júliusa Andrássyho st., 

najväčšieho uhorského Európana 

Výstava v kaštieli Betliar / 16. jún – 30. september 2023 

144

Aukčný katalóg _155. letná aukcia SOGA

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?