Views
5 years ago

obalka 9-11-2010 PRESS.indd - TipTour

obalka 9-11-2010 PRESS.indd - TipTour

9 Vitajte v CHORVÁTSKU

9 Vitajte v CHORVÁTSKU Chorvátsko je krajina s tisícro�nou históriou a kultúrou. Nazva� tento kút sveta turistickým rajom vôbec nie je prehnané. Rozprestiera sa od vonkajších východných okrajov Álp, na severozápade po Panónsku nížinu a brehy Dunaja na východe. Strednú �as� územia vypl�uje Dinárske pohorie a na juhu ho lemuje pobrežie Jadranského mora. Územie je rozdelené na 3 základné �asti – ISTRIA, KVARNER a DALMÁCIA. Na tomto území sa od nepamäti stretávala stredomorská a stredoeurópska kultúra. Dôkazom sú aj starobylé mestá Dubrovnik, Split, Trogir, Pula a mnoho �alších, ktoré sú zapísané v zozname svetového kultúrneho dedi�stva UNESCO. Snúbia sa tu ideálne prírodné podmienky s nádhernou prírodou, �istými plážami, z ktorých viaceré sú ozna�ené modrou vlajkou a kryštálovo �istým morom. Na území sa nachádza 9 Národných parkov, z ktorých najznámejšie sú Plitvické jazerá, Krka a Kornati. Krajina je známa svojou pohostinnos�ou, ale najmä vynikajúcou kuchy�ou, ktorá je �ahká, jednoduchá a ve�mi zdravá. Jej hlavnou zložkou sú ryby a dary mora, zelenina a ovocie. Gastronomickou špecialitou, ktorú doporu�ujeme ochutna� je pršut, opekaná jah�acina alebo peka. Krajina je známa aj vynikajúcimi vínami – malvazia, plavac a liehovinami, z ktorých sú najznámejšie rakija a travarica. Všeobecné geogra� cké údaje Rozloha: 56.594 km 2 Po�et obyvate�ov: 4 437 460 Hlavné mesto: Zagreb Mena: Chorvátska kuna (HRK) Úradný jazyk: chorvát�ina Medzinárodná poznávacia zna�ka: HR Smerové telefónne �íslo: +385 V�aka všetkým týmto prednostiam je Chorvátsko už dlhoro�ne jednou z najnavštevovanejších dovolenkových destinácií a každoro�ne po�et spokojných dovolenkárov rastie. ISTRIA Je najvä�ším polostrovom Jadranu a zárove� turisticky najvyspelejšou oblas�ou Chorvátska. Nájdete tu meste�ká, ktoré dýchajú históriou a zárove� moderné hotelové komplexy, ktoré poskytujú vynikajúce služby. Vstupnou bránou na Istriu je meste�ko UMAG, s typickou prímorskou atmosférou, v sú�asnosti známe aj ako turistické a športové letovisko. PORE� je, vzh�adom na po�et turistov z celého sveta, najdôležitejšou rekrea�nou oblas�ou Istrie. Ozna�uje sa aj ako „Istrijská riviéra“. Okrem historických pamiatok ponúka širokú paletu oddychových a kultúrnych možností. PULA, turistické stredisko Istrie, má nie�o pre každého, no predovšetkým je to mesto kultúry, ktoré je hrdé na rímsku Arénu z 1. storo�ia, kde sa každoro�ne koná nieko�ko svetoznámych festivalov. RABAC, bývalá rybárska osada patrí dnes k známym letoviskám východného pobrežia Istrie. Nad Rabacom sa vypína staroveké mesto Labin. Rabac žije hlavne turistickým ruchom, láka priezra�ným morom a širokou škálou kultúrneho a športového vyžitia. KVARNER Kvarnerská riviéra je pás pobrežia, lemovaný svahmi masívu U�ka. Táto oblas� je známa nádhernými strediskami a kúpe�nými mestami ako sú Lovran, Opatija, Crikvenica alebo NOVI VINODOLSKI, známe stredisko, ktoré leží na pobreží oproti ostrovu Krk a patrí k najvä�ším letoviskám na severochorvátskom pobreží a patrí k najvä�ším producentom vínnej révy. V tejto oblasti sa nachádza nespo�etné množstvo známych i menej známych ostrovov. Azda najznámejším a zárove� najvä�ším ostrovom na Jadrane je ostrov KRK, ktorý ponúka nedotknuté prírodné krásy a malebné meste�ká. Má �lenité pobrežie, priezra�né more a mierne podnebie. S pevninou je spojený mostom pri obci Kraljevica. Azda Klimatická tabu�ka – priemerné teploty v ºC Mesiac 6 7 8 9 Vzduch 26 31 31 25 Voda 21 23 24 22

najprí�ažlivejším ostrovom na Jadrane je ostrov RAB. Leží medzi ostrovmi Krk a Pag a je známy nádhernou pieskovou plážou, nazývanou aj „Rajska plaža“. Jedným z najdlhších ostrovov je ostrov PAG, ktorý je známy najmä výrobou syra /„paški sir“ – ve�mi podobný parmezánu/ a nemenej známou výrobou �ipky. Na ostrov sa dostanete trajektom z prístaviska Prizna alebo asi 30km od Zadaru spája ostrov s pevninou most. DALMÁCIA Táto oblas�, dlhá približne 1.000km, je najkrajšou a turisticky najob�úbenejšou �as�ou Jadranu. Sú tu azda najznámejšie turistické oblasti v Európe. Podnebie je tu mierne, k �omu prispievajú aj obrovské skalnaté masívy, ktoré chránia prímorské letoviská a dotvárajú neopakovate�ný dojem z celého pobrežia. Celá oblas� sa delí na tri oblasti – Severnú, strednú a južnú Dalmáciu. SEVERNÁ DALMÁCIA – za�ína sa od Starigradu až po Split a práve na tomto území je možnos� navštívi� známe národné parky: Kornatské súostrovie, Paklenica, Plitvické jazerá a Krka. Medzi najznámejšie centrá patrí mesto Zadar, starobylé meste�ko Šibenik POSEDARJE, malé letovisko vzdialené cca 25 km od Zadaru, v plytkej zátoke s teplejšou vodou ako v iných strediskách a s peknými plážami. SUKOŠAN, meste�ko cca 11 km južne od Zadaru, na Zadarskej riviére, známe najmä svojím jachtovým prístavom. Táto oblas� je známa prekrásnymi malými plážami. STREDNÁ DALMÁCIA – rozprestiera sa od Splitu po Plo�e. Východiskom je historické meste�ko OMIŠ, ktoré je lemované pohorím Biokovo a nádhernou riekou Cetina, ktorá je známa tým, že sa v jej okolí natá�ali nádherné prírodné scenérie � lmov. Je dôležitým prístavom a Omišská riviéra je známa nádhernými plážami a �istým morom. Toto územie Vám Zaistí pôžitok z nádhernej prírody, priezra�ného mora, nádhernej stredozemnej vegetácie a práve tu sa za�ína sen každého dovolenkára – MAKARSKA RIVIÉRA. Medzi najvyh�adávanejšie letoviská Makarskej riviéry patrí BRELA a BA�KA VODA, malé letoviská, ktoré ležia cca 10 km od mesta Makarska. Popularitu si získali nádhernými štrkovými plážami a no�ným životom. Centrom Makarskej riviéry je mesto MAKARSKA, známe najmä svojím rušným spolo�enským životom a množstvom barov a reštaurácií. Celkovú scenériu mesta dokres�ujú nádherné masívy pohoria Biokovo a prekrásna prímorská promenáda. Je dôležitým prístavným centrom. TU�EPI, pôvodne malá rybárska dedinka, dnes vyh�adávané dovolenkové centrum, sa pýši nádhernou 3,5 km dlhou štrkovou plážou, peknou prímorskou promenádou s množstvom reštaurácií, obchodíkov a barov. Letovisko je právom nazývané aj srdcom Dalmácie a malým turistickým rajom. Medzi �alšie známe letoviská patria PODGORA, DRVENIK a GRADAC, malé rybárske dedinky tiahnuce sa po pobreží a chránené nádherným horským masívom Biokovo. K strednej Dalmácií sa pri�le�ujú aj ve�ké ostrovy BRA�, nádherný tretí najvä�ší ostrov v Jadranskom mori oproti Splitu, Omišskej a Makarskej riviére so skalnatými, okrúhliakovými, štrkovými, ale aj pieskovými plážami, ostrov HVAR, jeden z najslne�nejších ostrovov na Jadrane, ktorý sa stal v posledných rokoch ve�mi zaujímavou turistickou destináciou a ostrov Kor�ula. JUŽNÁ DALMÁCIA – �lení sa od polostrova Pelješac až po �iernohorskú hranicu. Najznámejším a azda historicky najkrajším mestom je právom Dubrovník, zapísaný aj v zozname UNESCO. Novinkou v ponuke je súostrovie LASTOVO, v okrese Dubrovnik- Neretva, má rozlohu približne 56 km². Ostrov je známy svojou architektúrou datovanou do 15. - 16. storo�ia. Dlhotrvajúcu tradíciu rímsko-katolíckeho vierovyznania potvrdzujú všadeprítomné kostolíky, ktoré sú roztrúsené po celom súostroví. Významnou kultúrnou udalos�ou je tunajší lastovský karneval zvaný Poklad. Okrem neho je lákadlom pre turistov aj Lastovský národný park, ktorý vláda uznala v roku 2006. Ostrov obmývaný azúrovými vlnami mora, zahalený do tie�ov mýtických borovíc predstavuje symbiózu dvoch protikladov - pokoj a ticho na jednej strane priam stvorené na meditovania a na druhej množstvo zábavných aktivít na vo�ný �as. Zažite šarm a pohostinnos� ostrova Lastovo – skuto�nej perly Jadranu. 10

Katalóg zájazdov 2013 - Paxtour
socialni aspekty - 9-1-2010-finalni.cdr - Pfizer
dobrze mieszkaj nr 8-9/2010 - Marmorin
kolekcija 2010/11 kolekcija 2010/11 - De Dietrich
11 lipca 2010 - Klub Gaja
Cynllun Cydraddoldeb Sengl 2010/11
Onra - Long Distance (2010) 11
9/2010 - Škoda Holding, a.s.
December 2010 - ŽSR
Informator I 2010/11 - Å port mladih
11-2010.Atam.Marg.(G.. - Gurmat Veechar
Nr 9/471; wrzesień 2010 - Rybnik
Lesník 9 2006 - Lesy SR š.p.
11. – 16. 9. 2012, Frankfurt am Main - Automechanika - Messe ...
29 (145) 9-11 września 2012 1 - Silesia
Krajowe Zawody WKKW Strzegom 9 - 11 sierpień 2013 r. Wyniki ...
Amgylchedd Hanesyddol Cymru: Datganiad Sefyllfa 2010–11 - Cadw
SRAUF pomlad-jesen 2010-11 - Å olski center Celje
prenesi: valovi mure 2010/11 - Osnovna šola Veržej
Ledina piše, šolsko leto 2010/11
Gazetka 2010-03-24 09:11:39 2010-03-28 23:00:00 - Hiperpromo
Olympic 36 Page:Layout 1 2/11/08 9:26 AM Page 1
Zobrazte a uložte si 11. kapitolu ve formátu .pdf
XXXI. Výročná konferencia SSVPL Banská Bystrica, 4. – 6. 11. 2010
2010/11 會訊Vol.1 - 中國教育小組
第71号 2010年9月発行 - 川崎学園