19.01.2013 Views

sprievodca wikipedia - Zodratá bota

sprievodca wikipedia - Zodratá bota

sprievodca wikipedia - Zodratá bota

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Zodratá</strong> <strong>bota</strong><br />

PDF vytvorené pomocou open source sady nástrojov mwlib. Ďalšie informácie nájdete na http://code.pediapress.com/<br />

PDF generated at: Mon, 24 Dec 2012 22:26:45 UTC


Obsah<br />

Články<br />

Alpy 1<br />

Penninské Alpy 4<br />

Matterhorn 8<br />

Mont Blanc 12<br />

Dolomity 15<br />

Marmolada 18<br />

Tre Cime 22<br />

Vysoké Taury 26<br />

Grossglockner 28<br />

Rakúsko 30<br />

Švajčiarsko 36<br />

Európa 45<br />

Taliansko 50<br />

Francúzsko 54<br />

Nemecko 62<br />

Lichtenštajnsko 72<br />

Slovinsko 77<br />

Karpaty 82<br />

Referencie<br />

Zdroje článkov a prispievatelia 86<br />

Zdroje obrázkov, licencie a prispievatelia 87<br />

Licencie článkov<br />

Licencia 92


Alpy 1<br />

Alpy<br />

O pohorí na Mesiaci pozri Alpy (Mesiac)<br />

Štáty<br />

Najvyšší bod Mont Blanc<br />

- výška 4810 m n. m.<br />

- súradnice<br />

Dĺžka 1200 km<br />

Alpy<br />

pohorie<br />

letecká snímka<br />

Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, Lichtenštajnsko,<br />

Slovinsko<br />

45°49′00″S 6°51′00″V45.816667°S 6.85°V [1]<br />

Rozloha 180000 km² (18000000 ha)<br />

Geologické zloženie austroalpinikum, penninikum, helvetikum, dinarikum<br />

Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie<br />

Perióda terciér<br />

Satelitný snímok oblasti.


Alpy 2<br />

Reliéf<br />

Alpy (z. latinského montes albes = "biele hory". Môže mať aj keltský pôvod: "alb" = vysoký, "alpa" = pohorie) sú<br />

najvyššie pohorie Európy, delia sa o ne Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko a<br />

Slovinsko.<br />

Alpy sú klimatické a vodné rozhranie medzi strednou a južnou Európou. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho<br />

vrásnenia v druhohorách a treťohorách. Pohorie naväzuje severne od Janovského zálivu na Apeniny, v širokom<br />

oblúku na západ obklopujú Pádsku nížinu, rozdvojujú sa pri Lac du Bourget na francúzsku a švajčiarsku Juru a<br />

končia po 750 km západovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanonskými horami a kopcami na<br />

Dunaji pri Viedni. Na severovýchode sú Alpy oddelené od geologicky podobných Karpát Viedenskou kotlinou, na<br />

juhovýchode prechádzajú do krasovitého Dinárského pohoria. Na severe klesajú do rakúskeho a nemeckého<br />

Predalpska. Na juh je klesanie do Pádskej nížiny strmšie. Celková dĺžka Álp od Janova po Viedeň je asi 1200 km,<br />

šírka 150-200 km, na východe do 300 km. Výška vrcholov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až 4300 m,<br />

vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšší vrch Álp je Mont Blanc s výškou 4808 m.<br />

Geológia Álp<br />

Geologická mapa Álp<br />

Orogenéza Álp (Alpínske vrásnenie) nastala v dôsledku zrážky<br />

Apulskej a Euroázijskej platne, pri ktorej bol uzavretý sedimentačný<br />

priestor paniev oceánu Tethys. Najdôležitejšie horotvorné pohyby sa v<br />

Alpách udiali počas oligocénu a miocénu. Vrstvy hornín, ktoré sa v<br />

tejto oblasti nahromadili v priebehu druhohôr a paleogénu boli silným<br />

tlakom vytlačené zo skracujúceho sa priestoru na sever a v menšej<br />

miere aj na juh. Tlak spôsobil vznik veľkých prevrátených vrás<br />

tvorených hrubými morskými súvrstviami, ktoré sa cez seba kĺzali a<br />

vytvorili viacero hrubých príkrovov. Do týchto súvrství boli rovnako zavrásnené staršie (hlavne hercýnske)<br />

kryštalické horniny budujúce vyššie časti oblastí Mont Blancu, Matterhornu, Penninských Álp a Vysokých Taur.<br />

Súčasný povrch bol v posledných dvoch miliónoch rokoch najviac ovplyvnený glaciálmi. Najmenej 5 ľadových dôb<br />

výrazne ovplyvnilo celú oblasť, vytvorilo množstvo horských jazier, údolí tvaru „U“ a na severe vytvorilo hladko<br />

modelovaný reliéf vápencových hôr. Posledných 10 000 rokov však horské ľadovce ustupujú, pričom po celej oblasti<br />

zanechávajú obrovské eratické kamene.


Alpy 3<br />

Najvyššie vrcholy Álp (výber)<br />

• nad 4000 m:<br />

1. Mont Blanc (4808 m; s ľadocom), hranice Francúzsko-Taliansko<br />

2. Dufourspitze (4634 m; Masív Monte-Rosa), hranice<br />

Švajčiarsko-Taliansko<br />

3. Dom (4545 m), Švajčiarsko<br />

4. Weisshorn (4505 m), Švajčiarsko<br />

5. Lyskamm (4480 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko<br />

6. Matterhorn (4478 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko<br />

7. Dent Blanche (4357 m), Švajčiarsko<br />

8. Finsteraarhorn (4274 m), Švajčiarsko<br />

9. Zinalrothorn (4221 m), Švajčiarsko<br />

10. Alphubel (4206 m), Švajčiarsko<br />

11. Rimpfischhorn (4199 m), Švajčiarsko<br />

12. Aletschhorn (4192 m), Švajčiarsko<br />

13. Dent d'Hérens (4171 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko<br />

14. Breithorn (4164 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko<br />

15. Jungfrau (4158 m), Švajčiarsko<br />

16. Mönch (4107 m), Švajčiarsko<br />

17. Ecrins (4101 m), Francúzsko<br />

18. Schreckhorn (4078 m), Švajčiarsko<br />

19. Gran Paradiso (4061 m), Taliansko<br />

20. Großes Fiescherhorn (4049 m), Švajčiarsko<br />

21. Piz Bernina (4049 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko<br />

22. Weissmies (4023 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko<br />

Iné projekty<br />

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Alpy<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alpy<br />

Referencie<br />

Mont Blanc<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Alpy& language=sk& params=45_49_00_N_6_51_00_E_type:landmark


Penninské Alpy 4<br />

Penninské Alpy<br />

Penninské Alpy<br />

(franc. Alpes valaisannes, nem. Walliser Alpen,<br />

tal. Alpi Pennine)<br />

pohorie<br />

Pohľad z obce Riederalp<br />

Štáty Švajčiarsko, Taliansko<br />

Regióny Valais, Piedmont, Valle d’Aosta<br />

Časť Západné Alpy<br />

Hranice Grajské Alpy, Lepontské Alpy, Bernské Alpy, Pádska nížina<br />

Najvyšší bod Monte Rosa<br />

- výška 4634 m n. m.<br />

Penninské Alpy (časť 9) v Západných Alpách<br />

Penninské Alpy (niekedy aj Walliské Alpy) je pohorie v západnej časti Álp. Patrí do švajčiarskych Álp a predstavuje<br />

vedľa skupiny Mont Blanc najvýznamnejšiu a najviac vyhľadávanú oblasť Álp. Obrovské územie tohto gigantického


Penninské Alpy 5<br />

valu vysokých štítov a mohutných ľadovcov je geograficky rozdelené medzi Švajčiarsko a Taliansko. Na území<br />

Penninských Álp sa nachádza viac ako 35 vrcholov vyšších ako 4000 m. Pohorie sa tak svojou priemernou výškou<br />

zaraďuje na prvé miesto v Európe.<br />

Poloha<br />

Sever územia je daný tokom rieky Rhôna, ktorá oddeľuje Penninské Alpy od Bernských Álp. Južný okraj je tvorený<br />

hlbokým údolím Valle d’Aosta. To tvorí hranicu medzi Penninskými a Grajskými Alpami. Krátku západnú hranicu s<br />

masívom Mont Blanc tvorí údolie Val Ferret. Na východe je od Lepontských Álp delia rieka Toce (Val Antigorio,<br />

Val d'Ossola a Lago Maggiore).<br />

Geológia<br />

Geologicky je pohorie tvorené hneď niekoľkými typmi hornín – vulkanickými, sedimentárnymi a metamorfovanými.<br />

Typickým zástupcom je zelený serpentinit a amfibolity. Tektonicky sú Penninské Alpy tvorené tektonickou<br />

jednotkou penninikum. V masíve Monte Rosa sa však vyskytuje niekoľko minerálov – arzenopyrit, argentifer a<br />

ďalšie.<br />

Rozdelenie pohoria<br />

Pohorie sa pre svoju veľkú rozlohu (8300 km²) a často úplne odlišný tvar delí na niekoľko celkov.<br />

• Skupina Gollia (Gollia – 3238 m)<br />

• Skupina Combine (Grand Combine – 4314 m)<br />

• Skupina Ruinette (La Ruinette – 3875 m)<br />

• Skupina Weisshorn (Weisshorn – 4506 m)<br />

• Skupina Matterhorn (Matterhorn – 4478 m)<br />

• Skupina Monte Rosa (Dufourspitze – 4634 m)<br />

• Skupina Lyskamm (Lyskamm – 4532 m)<br />

• Skupina Mischabel (Dom – 4545 m)<br />

• Skupina Weissmies (Weissmies – 4023 m)<br />

• Skupina Monte Leone (Monte Leone – 3553 m)<br />

• Skupina Blinnenhorn (Blinnenhorn – 3374 m)<br />

Zaľadnenie<br />

Penninské Alpy sú najviac zaľadneným alpským masívom. Väčšina<br />

veľkých ľadovcov je sústredená na severe územia (Švajčiarsko).<br />

Najväčšími ľadovcami sú Findelgletscher, Glacier Otemma,<br />

Zmuttgletscher, Gornergletscher. Ich povrch je dnes 112 km². Na<br />

talianskej strane je zaľadnenie minimálne. Len v oblasti hlavného<br />

hrebeňa v pásme Matterhorn – Breithorn – Monte Rosa.<br />

• Najväčší z nich a súčasný druhý najväčší ľadovec v celých Alpách<br />

je Gornergletscher. Jeho povrch dosahuje veľkosť 68.86 km².<br />

Ľadovec Gornergletscher<br />

Pozostáva celkom z 12 menších ľadovcov – Bodengletscher, Gornergletscher, Furggletscher, Oberer a Untere<br />

Theodulgletscher, Kleinmatterhornergletscher, Trifjigletscher, Breithorngletscher, Schwärzegletscher,<br />

Zwillingsgletscher, Grenzgletscher a Monte Rosa Gletscher a z dvoch ľadovcových plató – Plateau Rosa a<br />

Breithornplateau. Najkrajší pohľad na ľadovec je z hrebeňa Gornergrat.


Penninské Alpy 6<br />

• Ľadovec Findelgletscher zaberá plochu 19.09 km² a je pomenovaný po lokalite Findeln, ktorá sa nachádza nad<br />

Zermattom. Až k nej zasahoval ľadovec ešte v 19. storočí. Od tejto doby ľadovec ustúpil o 2.7 km.<br />

• Zmuttgletscher je najmenší ľadovec v tejto kotline, jeho plocha je 16.98 km². Tento ľadovec je napájaný z troch<br />

menších ľadovcov. Najkrajší pohľad na neho je od chaty Schönbielhütte.<br />

• Pod severnou stenou Matterhornu sa nachádza dnes už ustupujúci ľadovec Matterhorngletscher. Jeho povrch je<br />

dnes len 2.2 km². Na tomto ľadovci zahynulo veľa významných pionierov alpinizmu aj neznámych horolezcov pri<br />

neúspešných pokusoch o dosiahnutie vrcholu Matterhorn. Tu zahynuli v roku 1865 prví horolezci, ktorí vrchol<br />

zdolali –– Hadow, Croze, Hudson a lord Douglas.<br />

Významné vrcholy<br />

• Dufourspitze (4634 m)<br />

• Nordend (4609 m)<br />

• Punta Gnifetti (4559 m)<br />

• Dom (4545 m)<br />

• Lyskamm (4532 m)<br />

• Weisshorn (4506 m)<br />

• Täschhorn (4491 m)<br />

• Matterhorn (4478 m)<br />

• Dent Blanche (4356 m)<br />

• Grand Combine (4314 m)<br />

• Breithorn (4165 m)<br />

• Bishorn (4153 m)<br />

Turizmus<br />

Z pohľadu turizmu je pohorie veľmi dobre sprístupnené. Do záveru<br />

všetkých severných dolín vedú dobré cesty, podhorské obce a športové<br />

strediská majú veľkú lôžkovú kapacitu. Najväčšia koncentrácia turistov<br />

je predovšetkým v dvoch najslávnejších centrách pohoria – Saas Fee a<br />

Zermatt. Tu je preventívne zavedený zákaz vjazdu motorových<br />

vozidiel. Jazdia tu originálne elektromobily. Opak je v dolinách<br />

Aniviers, Hérens, Bagnes či Binntal. V nich sú turisti zriedkaví. V<br />

dolinách Valtournenche, Gressoney, Valsesia a Anzasca je vďaka<br />

lanovkám výstup na pohorie jednoduchý. Vzhľadom k profilu pohoria<br />

s množstvom veľmi vysokých hôr, ťažko prístupných sediel a<br />

ľadovcov, sa bežná turistika príliš neprevádzkuje. Ide o vysokohorskú<br />

turistiku či horolezectvo.<br />

Lanovky<br />

• Gornergratbahn je najvyššia, po povrchu vedená, ozubnicová lanová<br />

dráha v Európe. Horná stanica Gornergrat sa nachádza vo výške<br />

3089 m. Bola uvedená do prevádzky už v roku 1898. Dĺžka dráhy je<br />

9.4 km, najväčšie stúpanie 200 ‰, rozchod koľají 1000 mm. Jazda<br />

zo Zermattu na Gornergrat trvá asi 45 minút. Je východiskovým<br />

bodom na túry v oblasti Dufourspitze a na chate Monte Rosa Hütte.<br />

Dufourspitze – 4634 m n. m.<br />

Elektromobily v Zermatte<br />

Stredisko Saas Fee


Penninské Alpy 7<br />

• Lanová dráha na Klein Matterhorn je najvyššie položená kabínová lanová dráha v Európe. Bola uvedená do<br />

prevádzky v decembri 1979. Spája Trockener Steg (2929 m) s vrcholom Klein Matterhorn (3820 m). Dĺžka tejto<br />

lanovky je 3778 m, jazda trvá 8,5 minúty, prepravná kapacita 600 osôb/hod. Na vybudovanie hornej stanice<br />

lanovky bolo nutné na vrchol Klein Matterhorn dopraviť 2000 m³ betónu. Dopravu zabezpečovali helikoptéry.<br />

Unikátna je konštrukcia záchrany pri poruche alebo havárii – do prevádzky sa uvádza záchranná kabína pre 12<br />

osôb s nezávislým napájaním dieselovým motorom. Východisko do oblasti Breithornu, sedla Theodulpass a na<br />

Furgggrat.<br />

• Sunnega-Bahn je najväčší horská podzemná dráha v Európe bola sprevádzkovaná v novembri 1980, tunely a<br />

štôlne sú dlhé celkom 1696 m. Rýchlosť dráhy, ktorá pozostáva z kabínok a vagónov bez sedačiek, je 36 km/h.<br />

Prepravná kapacita dosahuje 2 600 osôb/hodinu. Je východiskovým bodom do oblasti Rothornu a Rimfischhornu.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Penninské Alpy<br />

Zdroj<br />

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Walliské Alpy [1] na českej Wikipédii.<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / en. <strong>wikipedia</strong>. org/ wiki/ Cs%3Awallisk%C3%A9_alpy?oldid=8712315


Matterhorn 8<br />

Matterhorn<br />

Súradnice: 45°58′35″S 7°39′30″V45.97639°S 7.65833°V [1]<br />

Štáty<br />

Matterhorn<br />

tal. Monte Cervino<br />

vrch<br />

Matterhorn<br />

Kantón Valais<br />

Región Valle d’Aosta<br />

Pohorie Alpy<br />

Horská skupina Penninské Alpy<br />

Nadmorská výška 4478 m n. m.<br />

Súradnice<br />

Švajčiarsko, Taliansko<br />

45°58′35″S 7°39′30″V45.97639°S 7.65833°V [1]<br />

Najľahší výstup Najľahší výstup zo Zermattu<br />

Prvovýstup Edward Whymper, a jeho skupina<br />

- dátum 14. júla 1865<br />

<br />

Poloha v rámci Švajčiarska<br />

Wikimedia Commons: Matterhorn<br />

Matterhorn (tal. Monte Cervino, franc. Mont Cervin alebo Le Cervin) (4478 m n. m.) je jedným z najkrajších<br />

vrcholov Álp a možno aj sveta.<br />

Známa skalná veža Matterhornu sa týči nad malebným švajčiarskym mestečkom Zermatt (najznámejší pohľad) a<br />

talianskym mestom Breuil-Cervinia vo Val Tournanche. Názov Matterhorn vznikol pravdepodobne z nemeckých


Matterhorn 9<br />

slov „matt“ vo význame údolie, lúka a „horn“ – roh. Matterhorn má na každú svetovú stranu obrátenú jednu stenu,<br />

ktoré sú nezvyčajne strmé. Sú oddelené ostrými hranami (hrebeňmi). Najčastejšou výstupovou hranou je Hörnli,<br />

ktorý je v strede najznámejšieho pohľadu na Matterhorn od Zermattu.<br />

Matterhorn bol poslednou z vysokých alpských štvortisícoviek, na ktorú vyliezli horolezci. Už pohľad na<br />

majestátnosť štítu vzbudzoval úctu. Práve preto sa jeho zdolanie stalo v polovici 19. storočia vecou prestíže.<br />

Prvý výstup – veľká tragédia<br />

14. júla 1865 vystúpili na vrchol hory prví siedmi odvážni muži pod vedením jedného z najskúsenejších horských<br />

vodcov tých čias – Brita Edwarda Whympera, ktorý po niekoľkých neúspešných pokusoch zdolal Matterhorn cez<br />

hranu Hörnli. Prvý výstup bol poznačený tragédiou, keď sa pri návrate z vrcholu pravdepodobne pod dojmom<br />

víťazstva pošmykol jeden z členov výpravy Hadow a spolu so sebou do hĺbky 1400 metrov strhol ďalších troch<br />

svojich druhov. Ich telá boli neskôr nájdené na matterhornskom ľadovci. Horolezci sú pochovaní na cintoríne v<br />

Zermatte.<br />

Prvolezcami boli:<br />

• Edward Whymper – (25 ročný) jeden z najlepších britských alpinistov, ktorý od roku 1860 spravil v Alpách<br />

obdivuhodný počet túr.<br />

• Michel Croz (35 ročný) – známy horský vodca zo Chamonix.<br />

• Lord Francis Douglas (18 ročný) – šľachtic z Queensberry.<br />

• Charles Hudson (37 ročný) – pastor zo Skillingtonu a známy alpinista.<br />

• D. Hadow (19 ročný) neznámy mladík, pre ktorého výstup na Matterhorn bola prvá a posledná vysokohorská<br />

túra. Je zodpovedný za pád skupiny, ktorý zapríčinil svojou absolútne nevhodnou (aj na tú dobu) obuvou. Je<br />

zarážajúce, že ho Whymper vôbec pribral na výstup.<br />

• Peter Taugwalder otec (1820 – 1888) – skúsený švajčarsky alpský horský vodca z Zermattu.<br />

• Peter Taugwalder syn (22 ročný) – horský vodca.<br />

Z prvovýstupu sa živí vrátili iba Taugwalderovci a Edward Whymper.<br />

Ďalšie zaujímavé výstupy<br />

Matterhorn z talianskej strany<br />

• Tri dni po prvovýstupe, 17. júla 1865 vystúpil na vrchol z talianskej<br />

strany Whymperov rival a skvelý horolezec Antoine Carrel.<br />

• V roku 1868 z zermattskej strany na vrchol vystúpil Julius Elliott.<br />

• Prvou ženou, ktorá stála na vrchole, bola v roku 1871 Lucy Walker.<br />

O pár týždňov sa to podarilo aj jej rivalke Mete Brevoort.<br />

• V roku 1875 sa uskutočnil prvý zimný výstup.<br />

• V roku 1879 bola zlezená hrana Zmutt.<br />

• V roku 1894 sa uskutočnila prvá úspešná poľská výprava vedená<br />

Marianom Smoluchowskim.<br />

• V roku 1911 bola po mnohých neúspešných pokusoch zlezená<br />

obtiažna hrana Furgg.<br />

• V roku 1929 bola dobytá 1400-metrová západná stena. Podarilo sa<br />

to viedenčanovi Fritzovi Herrmanni, ktorý mal k dispozícii iba<br />

minimum horolezeckých pomôcok<br />

• V dňoch od 31. júla do 1. augusta 1931 bratia Franz a Tony<br />

Schmidtovci prekonali severnú stenu Matterhornu, ktorá bola<br />

dovtedy považovaná za nezleziteľnú.<br />

• V roku 1959 Poliaci Stanisław Biel a Jan Mostowski zdolali ako prví v zime východnú stenu.


Matterhorn 10<br />

• V roku 1961 prvý čs. výstup sev. stenou R. Kuchař, Z. Zibrín<br />

• V roku 1962 bola prvý krát zdolaná severná stena Matterhornu v zime.<br />

• V roku 1965 svetoznámy horolezec Walter Bonatti sólovýstupom prekonal severnú stenu po novej ceste.<br />

• V roku 1966 prvý čs. a celkovo tretí priestup Bonattiho cestou M. Kriššák, J. Weincziller<br />

• V roku 1967 druhý zimný priestup Bonattiho cestou J. Ďurana, J. Kaláb, J. Psotka<br />

• V roku 1967 zdolala severnú stenu prvá ženská výprava.<br />

• V roku 1978 sa uskutočnil prvý ženský zimný výstup severnou stenou (Poľky: Anna Czerwińska, Krystyna<br />

Palmowska, Irena Kęsa, Wanda Rutkiewicz).<br />

• V roku 1983 zimný prvovýstup v ľavej časti sev. steny J. Šmíd, J. Rybička<br />

Súčasnosť<br />

V súčasnosti je Matterhorn veľmi frekventovaným vrcholom, ktorý<br />

zdolávajú skúsenejší vysokohorskí turisti. Na výstup je nevyhnutná<br />

základná horolezecká výbava (lano, cepín, mačky, prilba...). Výstup sa<br />

odporúča iba pri dobrom počasí a predchádzajúcej aklimatizácii (napr.<br />

na niektorej z okolitých štvortisícoviek Penninských Álp: Dom, Monte<br />

Rosa, Weisshorn). Obvyklou výstupovou cestou je trasa prvolezcov z<br />

Zermattu na chatu Hörnli-hütte (3260 m n. m.) a na vrchol. Objektívne<br />

nebezpečenstvo pri výstupe predstavuje predovšetkým lámavá skala,<br />

padajúce kamene a množstvo nie vždy disciplinovaných sviatočných<br />

lezcov.<br />

Pod švajčiarskym vrcholom je umiestnená bronzová socha svätého<br />

Bernarda.<br />

Matterhorn sa objavil vo viacerých umeleckých stvárneniach (napr.<br />

seriál Simpsonovci, obal platne Depeche Mode...)<br />

Iné „Matterhorny“<br />

Matterhorn z Zermattu<br />

Pomenovanie Matterhorn sa často pridáva k iným názvom vrcholov sveta, napr. Cnicht (Matterhorn Walesu),<br />

Innerdalstarnet (nórsky Matterhorn), Machhapuchhare (Matterhorn Nepálu), Shivling (Matterhorn Indie), Ama<br />

Dablam (Matterhorn Himalájí), Mount Aspiring na Novom Zélande (Matterhorn Juhu). V USA je Matterhorn Peak v<br />

kalifornskej Sierra Nevade a Matterhorn Peak v San Juan Mountains v Colorade. Mini Matterhorn je neoficiálne<br />

pomenovanie kúskov skál na Marse neďaleko sondy Mars Pathfinder.


Matterhorn 11<br />

Referencie<br />

• I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.<br />

• F. Rudolph: Môj stan stál pri Matterhorne, Bratislava 1962.<br />

• G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matterhorn<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Matterhorn& language=sk& params=45_58_35_N_7_39_30_E_


Mont Blanc 12<br />

Mont Blanc<br />

Súradnice: 45°50′1″S 6°51′54″V45.83361°S 6.865°V [1]<br />

Mont Blanc<br />

vrch<br />

Mont Blanc od obce Cordon<br />

Štáty Taliansko, Francúzsko<br />

Taliansky región Valle d’Aosta<br />

Francúzsky región Rhône-Alpes<br />

Pohorie Alpy<br />

Horská skupina Savojské Alpy<br />

Nadmorská výška 4810 m n. m.<br />

Súradnice<br />

45°50′1″S 6°51′54″V45.83361°S 6.865°V [1]<br />

Najľahší výstup Z konečnej stanice zubačky Glacier de Bionnassay cez Gouter na vrchol<br />

Prvovýstup Jacques Balmat, Michel Paccard<br />

- dátum 8. august 1786<br />

<br />

Poloha v rámci Francúzska<br />

Wikimedia Commons: Mont Blanc<br />

Mont Blanc (4810 m n. m.) je najvyšším vrcholom Álp. je najvyšším vrchom Západnej Európy a Európskej únie [2] .<br />

Hora leží na francúzsko-talianskej hranici v masíve Mont Blanc v Savojských Alpách. Vrch je pokrytý mnohými<br />

ľadovcami, najväčší sa volá Mer de Glace.<br />

Masívom Mont Blancu prechádza 11.6 km dlhý tunel, ktorého stavba začala v roku 1957 a bola dokončená v roku<br />

1965. Spája mestá Chamonix (Haute-Savoie, Francúzsko) a Courmayeur (Valle d’Aosta, Taliansko).


Mont Blanc 13<br />

Prvý výstup na vrchol sa uskutočnil 8. augusta 1786 Jacquesom Balmatom a Michelom Paccardom. Prvá žena, ktorá<br />

vystúpila na Mont Blanc, bola v roku 1808 Mária Paradisová.<br />

Cesty výstupov<br />

Na vrchol Mont Blancu je možné vystúpiť 4 výstupovými trasami (tzv. normálkami) a značným množstvom<br />

exponovanejších horolezeckých ciest.<br />

Normálky<br />

• Cesta cez Dome du Gouter (obťažnosť PD-). V lete nejfrekventovanejšia cesta výstupu na Mont Blanc.<br />

Východiskom je Chamonix alebo Saint Gervais na francúzskej strane.<br />

• Cesta cez Aiguille du Midi (obťažnosť PD+). Tiež zvaná cestou troch Mont Blancov, pretože sleduje hrebeň s<br />

viacerými predvrcholmi. Východiskom je Chamonix.<br />

• Cesta cez Grand Mulets (obťažnosť F/PD-) je technicky najľahšia a zväčša kopíruje cestu prvolezcov.<br />

Nebezpečenstvo hrozí pri páde serakov.<br />

• Cesta cez Aiguilles Grises route (obťažnosť PD) je štandardnou cestou z talianskej strany.<br />

Cesta cez Dome du Gouter<br />

Ozubnicovou dráhou (TMB) zo stanice Le Fayet sa dostaneme do výšky 2372 m, kde je konečná stanica s názvom<br />

Glacier de Bionnassay. Cena spiatočného lístka je cca 22 eur.<br />

Glacier de Bionnassay – Chata Tete Rousse 3167 m (2 hod) [3] Z konečnej stanice asi po 100 m na severovýchod<br />

dôjdeme k veľkému balvanu, kde je nápis a šípka k Chate Tete Rousse. Výrazný chodník stúpa vľavo po príkrom<br />

svahu ku krátkemu skalnému výšvihu a ďalej cez juhovýchodné svahy Les Rognes k ruinám bývalej chaty (1 hod).<br />

Od chaty sa chodník stáča na juhovýchod až na úpätie skalného rebra, po ktorom vystúpime k ľadovcu Tete Rousse<br />

(1 hod). Krátko cez ľadovec sa dostaneme k Chate Tete Rousse. Chata je v súkromnom vlastníctve, renovovaná s<br />

kapacitou 50 lôžok a v prevádzke od júla do konca septembra.<br />

Chata Tete Rousse – Chata Gouter 3835 m (3,5 hod) Od chaty pokračujeme najskôr priamo hore po ľadovci a<br />

potom vpravo k západnému rebru, ktoré sa zvažuje od Aig. du Goûter. Za rebrom je kuloár, ktorým je potrebné<br />

prejsť na ďalšie rebro. Traverz v dĺžke cca 70 m je istený oceľovým lanom. Traverz kuloára je nebezpečný pre<br />

sústavne padajúce kamene rôznej veľkosti. Je potrebné kuloár prechádzať jednotlivo, a čo najrýchlejšie, aby nebolo<br />

ohrozených viac osôb. Po prechode kuloára vystupujeme rebrom najskôr po jeho pravej a neskôr po ľavej strane.<br />

Skala je lámavá a treba počítať i s tým, že je tu množstvo vystupujúcich a zostupujúcich osôb. Výstup je vyznačený<br />

mužíkmi, miestami sú umelé stupy a oceľové lano. Oceľovým lanom je zaistený i najstrmší úsek v závere pod<br />

Chatou Gouter. Chata patrí Club Alpin Francais, má 100 lôžok a otvorená je od júla do polovice septembra. Stále<br />

prístupná je jedna miestnosť so 16-timi lôžkami.<br />

Chata Gouter – útulňa Vallot 4362 m (3 hod) Od chaty po širokom ľadovcovom hrebeni juhovýchodne pod úpätie<br />

ľadovcovej steny, ktorou vystupujeme k vrcholu Dôme du Gouter (4304 m). Vrchol míňame vľavo. Nasleduje<br />

mierny zostup po širokej pláni do sedla Col du Dôme (4237 m). Potom začína stúpanie na severozápadný hrebeň<br />

Mont Blancu. 125 výškových metrov nad sedlom, vľavo od cesty, je na malej skale útulňa Vallot. Útulňa patrí Club<br />

Alpin Francais, má 25 lôžok so starými dekami. Je nepretržite otvorená bez vykurovania.<br />

Útulňa Vallot – vrchol Mont Blancu 4807 m (2 hod) Výstup pokračuje po hrebeni v ktorom sú krátke výšvihy na<br />

Grande Bosse (4513 m) a Petite Bosse (4547 m). V závere míňame vľavo skaly Tournette a vystupujeme strmo na<br />

asi 100 metrov dlhý, exponovanejší vrcholový hrebeň, ktorým sa po spravidla dobre vyšľapanej stope dostaneme na<br />

rozľahlý vrchol.


Mont Blanc 14<br />

Galéria<br />

Pohľad na masív Mont Blanc Mont Blanc z Aiguille du<br />

Mount Blanc<br />

Referencie<br />

Midi<br />

Mount Blanc Oblasť Mont Blanc, ľadovec<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Mont_Blanc& language=sk& params=45_50_1_N_6_51_54_E_<br />

Mer de Glace<br />

[2] Pohorie Veľký Kaukaz, s vrcholmi vyššími ako Mont Blanc, sa nachádza na politickej mape Európy ale v geograficky a kultúrne patrí viac do<br />

Ázie. Okrem Kaukazu je Mont Blanc najvyšší bod Európy.<br />

[3] Pozn.: Časy výstupu a aj popis trasy cez Dome du Gouter je spracovaný podľa skúseného vodcu Ing. Jozefa Zábojníka<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mont Blanc


Dolomity 15<br />

Dolomity<br />

Súradnice: 46°23′S 11°51′V46.383°S 11.85°V [1]<br />

Štát Taliansko<br />

Región Tridentsko-Horná Adiža<br />

Časť Alpy<br />

Dolomity<br />

tal. Dolomiti, nem. Dolomiten<br />

pohorie<br />

Pohľad z lanovej dráhy<br />

Hranice Brenta, Vicentinské Alpy, Karnské Alpy, Sarntalské Alpy, Rieserferner, Villgratenské hory, Zillertalské Alpy,<br />

Fleimstalské Alpy<br />

Súradnice<br />

Najvyšší bod Marmolada<br />

- výška 3343 m n. m.<br />

- súradnice<br />

46°23′S 11°51′V46.383°S 11.85°V [1]<br />

46°26′13″S 11°51′55″V46.43694°S 11.86528°V [2]<br />

Geol. zloženie usadené horniny, dolomity<br />

Názov The Dolomites<br />

Typ pamiatky prírodná<br />

Rok 2009 (#33)<br />

Číslo<br />

1237 [3]<br />

Región Európa a Severná Amerika<br />

Kritériá vii, viii<br />

Lokalita svetového dedičstva UNESCO


Dolomity 16<br />

Poloha pohoria v Taliansku<br />

Poloha v rámci Álp<br />

Wikimedia Commons: Dolomites<br />

Dolomity je horský masív, ktorý je súčasťou Álp. Väčšina územia leží v talianskej provincii Belluno, zvyšok územia<br />

zasahuje do provincií Bolzano a Trento. Zo západu pohorie ohraničuje rieka Adige a na východe údolie rieky Piava.<br />

Sever a juh ohraničuje dolina Pustertal (Val Pusteria) a Sugana (Val Sugana). Na východe pohorie pokračuje aj za<br />

rieku Piava.<br />

Pohorie je pomenované podľa francúzskeho geológa D.G. de Dolomieu. Od augusta 2009 je pohorie zapísané na<br />

zozname Svetového dedičstva UNESCO.


Dolomity 17<br />

Dejiny<br />

Počas prvej svetovej vojny viedla cez Dolomity hranica medzi Talianskom a Rakúsko-Uhorskom. Na Cinque Torri a<br />

Mount Lagazuoi sa dnes nachádza vojenské múzeum v prírode. Obľúbeným miestom je navštívenie niektorých<br />

zaistených ciest, ktoré vznikli práve počas vojny.<br />

Geomorfológia<br />

Územie pohoria je zvyčajne rozdelená na Západné (Dolomiti di Brenta), Východné (Dolomiti d'Oltrepiave) a na<br />

juhozápade tzv. Malé Dolomity (Piccole Dolomiti), ktoré sú rozdelené údolím rieky Adiža. V pohorí a nachádza viac<br />

ako 40 ľadovcov.<br />

Najvýznamnejšie hory<br />

Zdroj<br />

• Marmolada (3343 m) • Croda Rossa (3146 m)<br />

• Antelao (3264 m) • Dreischusterspitze (3145 m)<br />

• Tofana di Mezzo (3244 m) • Sasso Vernale (3058 m)<br />

• Monte Cristallo (3221 m) • Lavarella (3055 m)<br />

• Monte Civetta (3220 m) • Sas Rigais (3025 m)<br />

• Gran Vernel (3210 m) • Monte Popera (3015 m)<br />

• Sorapis (3205 m) • Tre Cime (2999 m)<br />

• Cima Vezzana (3192 m) • Dürrenstein (2839 m)<br />

• Cimon de la Pala (3184 m) • Seekofel (2810 m)<br />

• Sassolungo (3181 m) • Monte Schiara (2565 m)<br />

• Monte Pelmo (3168 m) • Schlern (2563 m)<br />

• Piz Boé (3152 m)<br />

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolomites [4] na anglickej Wikipédii.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolomity<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Dolomity& language=sk& params=46_23_N_11_51_E_type:landmark<br />

[2] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Dolomity& language=sk& params=46_26_13_N_11_51_55_E_type:landmark<br />

[3] http:/ / whc. unesco. org/ en/ list/ 1237<br />

[4] http:/ / en. <strong>wikipedia</strong>. org/ wiki/ En%3Adolomites?oldid=346325839


Marmolada 18<br />

Marmolada<br />

Súradnice: 46°26′13″S 11°51′55″V46.43694°S 11.86528°V [1]<br />

Marmolada<br />

nem. Marmolata<br />

vrch<br />

Marmolada od severu, z vrchu Piz Boe<br />

Štát Taliansko<br />

Regióny Tridentsko-Horná Adiža, Benátsko<br />

Provincie Tridentsko, Belluno<br />

Pohorie Alpy<br />

Horská skupina Dolomity<br />

Nadmorská výška 3343 m n. m.<br />

Súradnice<br />

46°26′13″S 11°51′55″V46.43694°S 11.86528°V [1]<br />

Najľahší výstup Po ľadovci zo severu<br />

Prvovýstup Paul Grohmann, Angelo Dimai, F. Dimai<br />

- dátum 28. september 1864


Marmolada 19<br />

Poloha v rámci Talianska<br />

Wikimedia Commons: Marmolada<br />

Marmolada (nem. Marmolata) je 3343 m vysoká hora, najvyššia v Dolomitoch, výraznej horskej skupine v južných<br />

Alpách. Tvorí ju hrebeň v orientovaný smere východ – západ, s vrcholmi Punta Penia (3343 m), Punta Rocca<br />

(3309 m), Punta Ombretta (3230 m), Pizzo Serauta (3035 m) a Punta Serauta (3069 m).<br />

Na juh sa takmer kolmo láme do steny 2 km širokej a až do 800 m vysokej. Na sever klesá miernejšie k sedlu Passo<br />

Fédaia a nesie jediný významnejší ľadovec v Dolomitoch.<br />

Výstupy normálkami<br />

• Prvý výstup - rakúsky horolezec P. Grohmann s talianskymi vodcami A. a F. Dimaiovcami vystúpil na najvyšší<br />

bod v r. 1864. Už predtým boli uskutočnené výstupy na hrebeň, nie však na Punta Penia. Cesta vedie prevažne po<br />

ľadovci – trhliny (lano pre celé družstvo naviazané spolu!), obťažnosť II.<br />

• Prvovýstup západným hrebeňom v roku 1898 H. Seyffert, E. Dittmann L. Rizzi. O päť rokov tam už viedla<br />

zaistená Via Ferrata (Klettersteig) Hans-Seyffert-Weg, ktorá je dodnes obľúbenou a krásnou alternatívou typu<br />

skala - firn.<br />

• Často sa na skrátenie túr používa lanovka Lago Fedaia – Rif. Pian dei Fiacchoni (2626 m). Kabínovou lanovkou<br />

je sprístupnená aj Punta di Rocca.<br />

Južná stena, výber<br />

• 1901 Prvovýstup južnou stenou na Punte Penia: B. Thomassonová, M. Bettega, B. Zagonel, IV.<br />

• 1929 Prvovýstup D. Christomanos, R. Perathoner, L. Micheluzzi, VI.<br />

• 1936 Prvovýstup G. Solda, U. Conforto, VI+.<br />

• 1964 Prvovýstup A. Aste a F. Solina, VI.<br />

• 1969 Prvé sólo stenou Reinhold Messner, VI.<br />

• 1980 Prvovýstup H. Mariacher a L. Iovaneová, VII.<br />

• 1981 Prvovýstup M. Belica, L. Odstrčil, VI-, A3.<br />

• 1981 Prvovýstup „Cesta cez Rybu“ I. Koller a J. Šustr, VII+ A1, resp. IX -. Až po 3 rokoch pokusov miestnych<br />

špecialistov ju zopakoval cestu H. Mariacher.


Marmolada 20<br />

• 1982 Prvovýstup „Moderné časy,“ H. Mariacher a L. Iovaneová, VII.<br />

• 1991 Prvovýstup „Viva Gorbi“, I. Koller a D. Kuráň, 8+.<br />

• 1991 Prvovýstup „La Mamma“, I. Koller a D. Kuráň, 8.<br />

• 1991 Prvovýstup „Fram“, I. Koller a P. Ondrejovič, 9.<br />

• 1998 Prvovýstup „Amico Feo“, I. Koller a M. Piala, VIIa+/A3.<br />

• 2007 Prvé voľné sólo cesty cez Rybu H.-J. Auer.<br />

Dnes vedie stenou okolo sto ciest.<br />

Panoráma<br />

360°- panoráma západného hrebeňa, Punta Penia na oboch stranách (kolmá hrana j. steny), v diaľke Pala, Latemar,<br />

Prvá svetová vojna<br />

Rosengarten, Langkofel, Sella... (zľava do prava)<br />

Cez Marmoladu prechádzala hranica aj front medzi Rakúsko–Uhorskom a Talianskom. Rakúšania v ľadovci<br />

vybudovali celé vojenské mestečko. Počas vojny došlo k najväčšiemu lavínovému nešťastiu v Alpách, pri ktorom<br />

prišlo o 300 vojakov. Roztápajúci sa ľadovec v súčasnosti niekedy vyplavuje telá mŕtvych alebo ich výzbroj.<br />

Referencie<br />

• I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.<br />

• P. Werner: Klettersteig Atlas – Atlas zajištěných cest v Alpách, Freytag a Berndt, Praha 1995.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marmolada<br />

Externé odkazy<br />

• Cesta cez Rybu zakreslená modro [2]<br />

• O Marmolade s Kollerom a ďalšími dvomi lezcami [3]<br />

• Popis Marmolady [4]<br />

• Ťažké cesty v Dolomitoch [5]


Marmolada 21<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Marmolada& language=sk& params=46_26_13_N_11_51_55_E_<br />

[2] http:/ / images. google. sk/ imgres?imgurl=http:/ / www. alpinist. com/ media/ ALP17/ marmolada. jpg& imgrefurl=http:/ / www. alpinist.<br />

com/ doc/ ALP17/ newswire-marmolada& usg=__sWXnVOtSqNnN5hEi3w1dHo8Qm7Y=& h=524& w=344& sz=82& hl=sk& start=4&<br />

um=1& tbnid=PkC4GfpTxN651M:& tbnh=132& tbnw=87& prev=/ images%3Fq%3DMarmolada%26um%3D1%26hl%3Dsk%26sa%3DX<br />

[3] http:/ / www. jamesak. sk/ jclshow. asp?Id=425<br />

[4] http:/ / www. voltek. cz/ dolomity/ masivy/ marmolada/ marmolada_popis. htm<br />

[5] http:/ / www. alpinrouten. de/ files/ routen/ dolomit2. htm


Tre Cime 22<br />

Tre Cime<br />

Súradnice: 46°37′7″S 12°18′20″V46.61861°S 12.30556°V [1]<br />

Tre Cime<br />

vrch<br />

Severné steny Tre Cime, zľava C. Piccola, Grande a Ovest.<br />

Štát Taliansko<br />

Regióny provincie Južné Tirolsko a Belluno, Sextenské Dolomity<br />

Pohorie Alpy<br />

Nadmorská výška 2999 m n. m.<br />

Súradnice<br />

Najľahší výstup z juhovýchodu, III<br />

46°37′7″S 12°18′20″V46.61861°S 12.30556°V [1]<br />

Prvovýstup P. Grohmann, F. Innerkofler, P. Salcher<br />

- dátum 21. august 1869


Tre Cime 23<br />

Poloha v rámci Talianska<br />

Wikimedia Commons: Drei Zinnen<br />

Tre Cime di Lavaredo (tri štíty Lavaredské, nem. Drei Zinnen – tri cimburia) sú impozantná trojčlenná skupina,<br />

najčastejší symbol Dolomitov. Vyrastajú kolmo zo sutinových polí. Najvyššia, prostredná Cima Grande (veľká)<br />

meria 2999 m, Cima Ovest (západná) 2973 m a Cima Piccola (malá) 2875 m. V skupinke poslednej sa ešte<br />

rozoznávajú ďalšie veže – Punta di Frida 2792 m, Cima Piccolissima (najmenšia, Preussturm) 2700 m a Torre<br />

Minor, tiež Anticima. Vo veľkých, silne previsnutých severných stenách Cima Grande (z 550 m výšky je prvých<br />

220 m previsnutých asi 30 m od základne) a Cima Ovest ("strecha sveta") sa posúvali možnosti športového lezenia.<br />

Výstupy normálkami<br />

• Prvý výstup na Cima Grande - rakúsky horolezec P. Grohmann s horskými vodcami F. Innerkoflerom a P.<br />

Salcherom v r. 1869, dnešná normálka. Nástup z juhu smerom na štrbinu medzi Cima Piccola a Cima Grande,<br />

odbočiť doľava žľabom a z neho do vlastného masívu C. Grande. Stienka obtiažnosti III a nad ňou už ľahšie<br />

skalou a sutinou na vrchol. Hlavné riziko sú padajúce kamene, zhadzované množstvom vystupujúcich (prilba!). 4<br />

– 5 hod.<br />

• Prvý výstup na Cima Ovest urobili M. Innerkofler a G. Ploner v r. 1879 tiež z juhu normálkou. Trasa: Niekoľko<br />

metrov pod sedlom Forcella Grande sutinovým žľabom doľava. Červené značky na skale, cez komíny a sutinové<br />

terasy až na policu pod vrcholom. Po nej na západ - vľavo, asi doprostriedka záp. steny. Stupňami a komínmi na<br />

vrchol. 2-3 hod., II.<br />

• Na Cima Piccola prví vystúpili v r. 1881 M. a H. Innerkoflerovci, najťažšia z normálok, IV-.


Tre Cime 24<br />

Severná stena Cima Grande<br />

• 1933 E. Comici, bratia A. a G. Dimaiovci, tri dni, VI. Boli kritizovaní za množstvo použitého materiálu.<br />

• 1937 Prvé sólo Emilio Comici vlastnou cestou, ako odpoveď kritikom.<br />

• 1949 G. Rébuffat, G. Solda, Mazetti, R. Stern.<br />

• 1953 Prvý zimný výstup W. Bonatti a C. Mauri.<br />

• 1958 Direttissima L. Brandler, D. Hasse, J. Lehne a S. Loew, VI+, A3, alebo VIII+.<br />

• 1961 Prvý čs. výstup R. Kuchař, Z. Zibrín cestou Comiciho.<br />

• 1967 E. Mauro, M. Minuzzo, "Via Camillotto Pellesier", dnes 8b.<br />

• 1969 H. Myslivcová, L. Páleníček direttissimou.<br />

• 1991 M. a P. Packo, Superdirettissima, RP.<br />

• 1992 M. a P. Packo, Yellowstone, 7+/8-.<br />

Severná stena Cima Ovest<br />

• 1935 R. Cassin a V. Ratti.<br />

• 1959 A. Schelbert a H. Weber (švajč. cesta).<br />

• 1959 SZ hrana, tzv. pilier Veveričiek, G. Ghedina, L. Lacedelli, L. Lorenzi a A. Michielli.<br />

• 1970 I. Fiala a O. Pochylý, pilier Veveričiek.<br />

• 1977 Prvovýstup ľavou časťou steny Z. Demján, J. Porvazník a P. Zelina.<br />

• 2000 Zima, prvovýstup: Alex Huber, "Bella Vista", IX- (8c).<br />

• 2007 Prvovýstup: A. Huber, "Pan Aroma", 11- (8c+), najťažšia cesta v Dolomitoch.<br />

Panoráma<br />

1. svetová vojna<br />

Paternkofel (vľavo) a Tre Cime<br />

Oblasťou prechádzala fronta medzi Rakúsko – Uhorskom a Talianskom. Z množstva pozostatkov je zaujímavý napr.<br />

tunel v masíve Paternkofelu, ktorým prechádza značkovaná cesta.<br />

Šesť veľkých stien Álp<br />

K Trilógii - severným stenám Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa občas pridáva západná stena Petit Dru,<br />

severná stena Cima Grande a práve sv. stena Piz Badile. Prvý ich všetky preliezol a vo pútavo popísal Gaston<br />

Rébuffat. Slovenský horolezec Zdeno Zibrín zliezol štyri z nich už v r. 1961.


Tre Cime 25<br />

Referencie<br />

• I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.<br />

• I. Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport 1984.<br />

• G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.<br />

Externé odkazy<br />

• Otočná panoráma [2]<br />

• Plánik, fotky, popisy v angličtine [3]<br />

• Lezenie v oblasti [4]<br />

• Prehľad ciest na Cima Grande s popismi v češtine [5]<br />

• Normálka na Cima Ovest, popis po taliansky [6]<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Tre_Cime& language=sk& params=46_37_7_N_12_18_20_E_type:mountain<br />

[2] http:/ / virtuell-360. at/ fullscreen-flash/ steig-dreizinnenhuette. html<br />

[3] http:/ / www. summitpost. org/ area/ range/ 150212/ tre-cime-di-lavaredo-drei-zinnen. html<br />

[4] http:/ / www. jamesak. sk/ JamesTrencin/ solo_dolomity. html<br />

[5] http:/ / www. climbweb. cz/ rocks. php3?stena=264& parent=117,97,21,X,5,2,1<br />

[6] http:/ / quartogrado. com/ Relazioni/ Dolomiti%20di%20Sesto/ CIMA%20OVEST%20DI%20LAVAREDO_via%20normale. pdf


Vysoké Taury 26<br />

Vysoké Taury<br />

Vysoké Taury<br />

(Hohe Tauern)<br />

pohorie<br />

Panoráma skupiny Venedigergruppe<br />

Štáty Rakúsko, Taliansko<br />

Časť Východné Alpy<br />

Najvyšší bod Grossglockner<br />

- výška 3798 m n. m.<br />

- súradnice<br />

47°4′30″S 12°41′40″V47.075°S 12.69444°V [1]<br />

Geologické zloženie kryštalická bridlica, žula<br />

Vysoké Taury (nem. Hohe Tauern) sú najvyššie pohorie v Alpách na východ od Brennerského priesmyku a zároveň<br />

najvyššie pohorie v Rakúsku. Rozprestiera sa v rakúskych spolkových krajinách Salzbursko, Korutánsko, Tirolsko a<br />

malou časťou aj v talianskej provincii Bolzano – Horná Adiža.<br />

Na severe je pohorie od Kitzbühelských Álp ohraničené údolím rieky Salzach. Na východe oddeľuje Nízke Taury od<br />

Vysokých údolie rieky Mur a priesmyk Murtörl. Južné Vápencové Alpy oddeľuje na juhu rieka Dráva a na západe<br />

Zillertalské Alpy priesmyk Birnlücke.<br />

Časť územia je chráneným územím ako Národný park Vysoké Taury, ktorý je najväčší v Alpách. Oblasť pohoria je<br />

husto zaľadnená, je tu aj najväčší ľadovec v Rakúsku Pasterze.<br />

Delenie<br />

Orografické delenie v smere od západu na východ:<br />

• Venedigergruppe (približne 20 vrcholov nad 3 000 m, najvyšší Großvenediger 3 662 m)<br />

• Granatspitzgruppe (Großer Muntanitz 3 236 m)<br />

• Glocknergruppe (Grossglockner 3 798 m)<br />

• Goldberggruppe (Hocharn 3 254 m)<br />

• Ankogelgruppe (Hochalmspitze 3 360 m) s Hafnergruppe a Reißeckgruppe.<br />

V južnej časti, mimo hlavného hrebeňa:<br />

• Rieserfernergruppe (Hochgall 3 436) a Lasörlinggruppe (Grosser Lasörling 3 098)<br />

• Villgratner Berge alebo Defereggengebirge (Weiße Spitze 2 963 m)<br />

• Schobergruppe (Petzeck 3 283 m)<br />

• Kreuzeckgruppe (Mölltaler Polinik 2 784 m).


Vysoké Taury 27<br />

Najvyššie vrcholy<br />

Geológia<br />

Vrchol Skupina Výška Význačnosť<br />

Grossglockner Glockner 3798 2423<br />

Grossvenediger Venediger 3666 1199<br />

Grosses Wiesbachhorn Glockner 3564 477<br />

Dreiherrnspitze Venediger 3499 591<br />

Rötspitze Venediger 3496 653<br />

Johannisberg Glockner 3453 277<br />

Hochgall Rieserferner 3436 1148<br />

Vysoké Taury tvoria tektonické okno (tektonické okno Vysokých Taur), v ktorom vystupujú spod hornín<br />

austroalpinika celky penninika. Keďže penninikum je na rozdiel od austroalpinika silne postihnuté metamorfózou, sú<br />

jeho horniny relatívne pevnejšie a odolnejšie erózii, čo spolu s výzdvihom oblasti spôsobuje, že sú Vysoké Taury<br />

najvyšším celkom Východných Álp.<br />

Galéria<br />

Zdroj<br />

Großglockner z juhu Dreiherrnspitze zo západu, rok<br />

1890<br />

Hochalmspitze z juhu<br />

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hohe Tauern [2] na anglickej Wikipédii a Hohe Tauern [3]<br />

na nemeckej Wikipédii.<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Vysok%C3%A9_Taury& language=sk&<br />

params=47_4_30_N_12_41_40_E_type:landmark<br />

[2] http:/ / en. <strong>wikipedia</strong>. org/ wiki/ En%3Ahohe_tauern?oldid=377077574<br />

[3] http:/ / en. <strong>wikipedia</strong>. org/ wiki/ De%3Ahohe_tauern?oldid=69189412


Grossglockner 28<br />

Grossglockner<br />

Súradnice: 47°04′S 12°42′V47.067°S 12.7°V [1]<br />

Grossglockner<br />

vrch<br />

Pohľad na vrchol z juhozápadu<br />

Štát Rakúsko<br />

Spolkové krajiny Korutánsko, Tirolsko<br />

Pohorie Alpy<br />

Poloha Vysoké Taury<br />

- výška 3798 m n. m.<br />

- význačnosť 2423 m<br />

- súradnice<br />

47°04′S 12°42′V47.067°S 12.7°V [1]<br />

Prvovýstup Sepp a Martin Klotz, Martin<br />

Reicher a dvaja ostatní<br />

- dátum 28. júl 1800


Grossglockner 29<br />

Poloha v rámci Rakúska<br />

Grossglockner (nem. Großglockner) je s výškou 3798 m n. m. najvyššia hora v Rakúsku a najvyššia hora v Alpách<br />

východne od Brennerského priesmyku. Vrchol sa nachádza v skupine Glockner, ktorá patrí do Vysokých Taur, na<br />

hraniciach spolkových krajín Korutánsko a Tirolsko. Pod vrcholom sa nachádza najväčší ľadovec v Rakúsku<br />

Pasterze.<br />

Charakteristický pyramídový vrchol sa skladá z dvoch štítov, Großglockner a Kleinglockner (3770 m n. m.), ktoré sú<br />

rozdelené sedlom Glocknerscharte.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grossglockner<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Grossglockner& language=sk& params=47_04_N_12_42_E_


Rakúsko 30<br />

Rakúsko<br />

nemýliť si s Habsburskou monarchiou<br />

Miestny názov<br />

Vlajka Znak<br />

• dlhý Republik Österreich<br />

• krátky Österreich<br />

Hlavné mesto Viedeň<br />

Najväčšie mesto Viedeň<br />

Rakúska republika<br />

Národné motto:<br />

nie je<br />

Štátna hymna:<br />

Land der Berge, Land am Strome (Krajina hôr, krajina veľriek)<br />

48°12′ s.š. 16°21′ v.d.<br />

Úradné jazyky nemčina, regionálne chorvátčina, slovinčina, maďarčina<br />

Regionálne jazyky<br />

Štátne zriadenie<br />

spolkový prezident<br />

spolkový kancelár<br />

spolková republika<br />

Heinz Fischer<br />

Werner Faymann<br />

Vznik 1. republika 1918, 2. republika 1945, suverenita 1955<br />

Susedia Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Nemecko<br />

Rozloha<br />

• celková<br />

• voda (%)<br />

Počet obyvateľov<br />

• odhad (2011)<br />

• sčítanie (2005)<br />

• hustota (2011)<br />

HDP<br />

• celkový<br />

• na hlavu (PKS)<br />

83 858 km² (113.)<br />

1 426 km² (1,7 %)<br />

8 402 908 (93.)<br />

8 184 691<br />

100 /km² (78.)<br />

2010<br />

332 005 mil. $ (35.)<br />

39 634 $ (10.)<br />

Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)<br />

Časové pásmo<br />

• Letný čas<br />

(UTC+1)<br />

(UTC+2)<br />

Medzinárodný kód AUT / AT<br />

Medzinárodná poznávacia značka A<br />

Internetová doména .at<br />

Smerové telefónne číslo +43


Rakúsko 31<br />

Gramotnosť: 98%<br />

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je<br />

spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina<br />

je od roku 1955, kedy ju opustili vojská víťazných mocností druhej<br />

svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.<br />

Administratívne členenie<br />

Administratívne sa člení na 9 spolkových krajín (Bundesländer):<br />

Burgenland, Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Horné Rakúsko<br />

(Oberösterreich), Korutánsko (Kärnten), Salzbursko (Salzburg),<br />

Štajersko (Steiermark), Tirolsko (Tirol), Viedeň (Wien) a Vorarlbersko<br />

(Vorarlberg).<br />

Rakúsky parlament<br />

Viedenská radnica<br />

Mapa Rakúska


Rakúsko 32<br />

Geografia<br />

Povrch<br />

Vorarlbersko<br />

Horné<br />

Rakúsko<br />

Salzbursko<br />

Tirolsko<br />

Tir.<br />

Korutánsko<br />

Štajersko<br />

Dolné Rakúsko<br />

Viedeň<br />

Burgenland<br />

Spolkové krajiny Rakúska<br />

Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po<br />

Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie<br />

výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách 3797 m a Ötztalských Alpách. Jednotlivé pásma sú navzájom<br />

oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek Inn, Salzach (Salica), Enns (Enža), Drau (Dráva) a Mur (Mura). Severné<br />

pásmo, tvorené vápencami, sa začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a<br />

Salzburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein ¬ 2995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je<br />

stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy Vysoké Taury, Nízke<br />

Taury (Hochgolling – 2863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku<br />

pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand – 2770 m) a Karavanky. Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline<br />

sa tiahnuca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej<br />

vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly


Rakúsko 33<br />

Dunkelsteinský les. a pohraničné Karnské Alpy.<br />

Vodstvo<br />

Okrem malej krajiny Vorarlbersko, ktorá je odvodňovaná do rieky Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju.<br />

Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Dunaj sa využíva aj na lodnú dopravu. Najdôležitejšími<br />

prítokmi sú Inn, Lech, Traun, Salzach, Enns. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však<br />

značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväčšie toky Dráva (Drau<br />

720 km) a Mura (483 km). Rakúsko má aj veľa jazier. Najväčšie z nich sú Neziderské (pri maďarskej hranici), časť<br />

Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajčiarskom) a Atterské jazero (v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v<br />

Soľnej komore.<br />

Obyvateľstvo<br />

Rakúsko má 8 184 691 obyvateľov. Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva približne 98 obyv./km2. V náboženstve<br />

má úplnú prevahu rímskokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny sú Alpy.<br />

V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 540 000 obyv.), Graz (240<br />

000 obyv.), Linec (205 000 obyv.), Salzburg (148 000 obyv.) a Insbruck (122 000 obyv.). Úradným jazykom je<br />

nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske (v<br />

Burgenlande), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny.<br />

Náboženstvo<br />

Podľa údajov z roku 2001 žilo v Rakúsku 5 915 421 rímskych katolíkov, čo predstavuje 73,6 % obyvateľov krajiny.<br />

Rakúsko patrí a patrilo k prevažne rímskokatolíckym krajinám Európy. K príslušníkom evanjelických cirkví sa hlási<br />

376 150 obyvateľov, čo predstavuje 4,7 % obyvateľstva. Z nich sa väčšina hlási k evanjelickej cirkvi a. v. (354 559<br />

obyvateľov) a menšia časť k reformovanej evanjelickej cirkvi (19 463 obyvateľov). Tretím najpočetnejším<br />

náboženstvom je islam. Vyznáva ho 338 988 obyvateľov, čo predstavuje 4,3 % obyvateľstva krajiny. Hlásia sa k<br />

nemu hlavne obyvatelia tureckého, albánskeho a bosniackeho pôvodu. Ich počet sa permanentne zvyšuje a v<br />

porovnaní so štatistikou z rok 1991 sa takmer zdvojnásobil. K príslušníkom pravoslávnych cirkví sa hlási 174 385<br />

obyvateľov, čo predstavuje 2,2 % obyvateľstva krajiny. Patria k nim obyvatelia srbského, bulharského, gréckeho,<br />

rumunského a ruského pôvodu. Najviac z nich sa hlási k sbskej pravoslávnej cirkvi (74 198 obyvateľov).K budhizmu<br />

sa hlási 10 402 obyvateľov (0,2 % obyvateľstva štátu). Minority tvoria aj Svedkovia Jehovovi (23 206), starokatolíci<br />

(14 621), židia (8140), adventisti siedmeho dňa (4222) hinduisti (3629), sikhovia (2794), baptisti (2108)a iní. Bez<br />

vyznania je 17,1 % obyvateľov krajiny.<br />

Priemysel<br />

Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva<br />

hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2. najväčší výrobca na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný<br />

ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennej soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne<br />

kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Železiarstvo a<br />

oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a<br />

automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je<br />

celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier – v<br />

západnej časti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Štajersku, Salzbursku,<br />

Korutánsku, sklársky v Tirolsku.


Rakúsko 34<br />

Doprava<br />

Automobilová sieť v zásade prebieha vo východno-západných líniách pozdĺž Dunaja a v severno-južnej línii pozdĺž<br />

pohorí Álp. Pozostáva z vedľajších ciest, diaľnic a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou.<br />

Železničná doprava je majetkom štátnych železníc (Österreichische Bundesbahnen), iba časťou disponujú súkromné<br />

spoločnosti.<br />

Letecká doprava: Letecké spoločnosti Austrian Airlines, Österreichischer Luftverkehr lietajú vzdušnými cestami do<br />

56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky.<br />

Lodná doprava je možná iba po Dunaji, časti jeho vedľajších prítokov a jazerách.<br />

Dejiny<br />

Približne medzi rokmi 700 – 450 bola na území dnešného Rakúska halštatská kultúra. V rokoch 450 pred Kr. až<br />

zhruba do prelomu letopočtov tu žili Kelti (laténska kultúra). V 1.- 5. storočí po Kr. tu boli rímske provincie<br />

Norikum, Récia a Panónia.<br />

V 5. storočí sa v rámci sťahovania národov konali vpády Germánov a Hunov. V 6. storočí prišli Slovania, neskôr<br />

(najmä v 8. storočí) Bavori. Slovania v dnešnom Rakúsku vytvorili okrem iného slovanské Korutánske kniežatstvo<br />

(Karantánia).<br />

Roku 788 boli dovtedajšie Korutánske kniežatstvo a grófstvo Traungau premenené na Korutánsku marku a Avarskú<br />

marku v rámci Bavorska (ktoré zas patrilo do Franskej ríše). Roku 799 bola oddelená správa Bavorska (vrátane<br />

dnešného západného Rakúska) od spoločnej správy Avarskej marky (od konca 9. storočia nazývanej Východná<br />

marka) a Korutánskej marky (vrátane dnešného východného Rakúska), nazývaných v 9. storočí spolu "východné<br />

oblasti". V 9. storočí patrilo severovýchodné Rakúsko k Veľkej Morave. V roku 863 Franská ríša oddelila správu<br />

Východnej marky od Korutánskej marky:<br />

• Východná marka tvorila základ budúceho (a dnešného) vlastného Rakúska. V prvej polovici 10. stor. bola<br />

dočasne (najvýchodnejšie časti až do 11. storočia) obsadená starými Maďarmi. Potom (po 955) bola opäť markou<br />

Východofranskej ríše. Od roku 976 tu vládli Babenbergovci. Od konca 10. storočia je doložené označenie tohto<br />

ich územia ako "Rakúsko". Od roku 1156 bolo premenené na samostatné vojvodstvo v rámci rímsko-nemeckej<br />

ríše. Po vymretí Babenbergovcov v roku 1251 vypukli spory o takzvané babenberské dedičstvo medzi českými<br />

Přemyslovcami a uhorskými Arpádovcami. V roku 1278 porazil Rudolf I. Habsburský Přemysla Otakara II. a<br />

vytvoril základ panstva Habsburgovcov.<br />

• Korutánsko bolo čoskoro pripojené k vlastnému Bavorsku, roku 976 bolo od neho znova oddelené (Korutánske<br />

vojvodstvo) a roku 1335 pripadlo rakúskym Habsburgovcom (teda Rakúsku).<br />

V roku 1526 rakúskym Habsburgovcom pripadli aj Čechy a Uhorsko a vznikla tak tzv. habsburská monarchia. V<br />

1556 sa Ferdinand I. z rodu Habsburgovcov stal aj cisárom Rímskonemeckej ríše. V rokoch 1593 – 1609 sa konala<br />

pätnásťročná vojna s Osmanskou ríšou, 1618 – 1648 tridsaťročná vojna. V roku 1683 boli porazení Turci pri Viedni.<br />

V rokoch 1701 – 1714 sa konala vojna o španielske dedičstvo. V roku 1713 bola vydaná pragmatická sankcia. Za<br />

Márie Terézie a jej syna Jozefa II. nastala centralizácia štátnej moci, zaviedli sa aj reformy podporujúce hospodársky<br />

rozvoj.<br />

Roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na rakúske cisárstvo, v roku 1806 zas naopak zanikla<br />

Rímskonemecká ríša. V roku 1815 vytvorilo Rakúsko spolu s Pruskom a Ruskom Svätú alianciu. Po revolúcii<br />

1848-49 nastúpil v monarchii tvrdý policajný režim, takzvaný Bachov absolutizmus. V roku 1867 bolo rakúske<br />

cisárstvo transformované na Rakúsko-Uhorsko.<br />

Roku 1879 vznikol Trojspolok. Po sarajevskom atentáte na cisára Františka Ferdinanda d'Este v roku 1914 bola<br />

vyhlásená vojna Srbsku a začala sa prvá svetová vojna. V nej bolo Rakúsko-Uhorsko spolu s Nemeckom porazené,<br />

čo malo za následok rozpad ríše na nástupnícke štáty.


Rakúsko 35<br />

V rokoch 1918-38 existovala tzv. 1. rakúska republika. V roku 1933 sa konal neúspešný fašistický Dollfussov<br />

prevrat. V 1938 prichádza k anšlusu, čiže pripojeniu Rakúska k fašistickému Nemecku. V 1945 oslobodenie<br />

sovietskou armádou a Spojencami a následná okupačná správa Rakúska USA, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom<br />

a ZSSR. Vznikla 2. rakúska republika. V roku 1955 bola s okupačnými štátmi podpísaná tzv. "štátna zmluva" o<br />

nezávislosti Rakúska a zákon o neutralite, ktorý bol podmienkou odsunu okupačného sovietskeho vojska.<br />

Po druhej svetovej vojne zaznamenalo Rakúsko značný hospodársky rozvoj. Od 1995 je Rakúsko členom Európskej<br />

únie.<br />

Zaujímavosti<br />

• V Rakúsku je okrem bežných pozdravov v nemčine (napr. "Guten Tag!" = "Dobrý deň!") často používaná aj fráza<br />

"Grüß Gott!" = "Pozdrav pánboh!", ktorú možno použiť počas celého dňa. Odpoveďou na tento pozdrav je taktiež<br />

"Grüß Gott!".<br />

• V nedeľu sú všetky potraviny (vrátane supermarketov) a obchody zatvorené. Výnimkou sú reštaurácie a<br />

pohostinstvá.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rakúsko<br />

Externé odkazy<br />

• spolkový prezident [1]<br />

• Úrad spolkového kancelára [2]<br />

• rakúska Národná rada (parlament) [3]<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / www. hofburg. at/<br />

[2] http:/ / www. bundeskanzler. at/<br />

[3] http:/ / www. nationalrat. at/


Švajčiarsko 36<br />

Švajčiarsko<br />

Miestny názov<br />

Vlajka Znak<br />

Švajčiarska konfederácia<br />

Národné motto:<br />

Unus pro omnibus, omnes pro uno (Jeden za všetkých, všetci za jedného)<br />

Štátna hymna:<br />

Schweizerpsalm<br />

• dlhý Schweizerische Eidgenossenschaft (nem.), Confédération suisse (fr.), Confederazione Svizzera (tal.),<br />

Confederaziun svizra (rom.), Confoederatio Helvetica (lat.)<br />

• krátky Schweiz, Suisse, Svizzera, Svizera<br />

Hlavné mesto Bern (len de facto nie de iure)<br />

°′ .š. °′ .d.<br />

Najväčšie mesto Zürich<br />

Úradné jazyky nemčina, francúzština, taliančina, romanši<br />

Regionálne jazyky<br />

Štátne zriadenie<br />

prezidentka<br />

viceprezident<br />

republika<br />

Micheline Calmy-Rey<br />

Eveline Widmer-Schlumpf<br />

Vznik 1. august 1291<br />

Susedia Francúzsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko, Taliansko<br />

Rozloha<br />

• celková<br />

• voda (%)<br />

Počet obyvateľov<br />

• odhad (2009)<br />

• sčítanie (2001)<br />

• hustota (2009)<br />

41 290 km² (133.)<br />

1 520 km² (3,7 %)<br />

7 762 000 (92.)<br />

7 604 467<br />

188 /km² (62.)<br />

Mena švajčiarsky frank (CHF)


Švajčiarsko 37<br />

Časové pásmo<br />

• Letný čas<br />

Medzinárodný kód CH<br />

Medzinárodná poznávacia<br />

značka<br />

CET/SEČ (UTC+1)<br />

CEST/LSEČ + 1 (UTC+2)<br />

CH<br />

Internetová doména .ch<br />

Smerové telefónne číslo +41<br />

Švajčiarsko, dlhý tvar Švajčiarska konfederácia, je vnútrozemský spolkový štát v strednej Európe, ktorá susedí s<br />

Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Rakúskom a Lichtenštajnskom. Krajina má dlhodobú tradíciu politickej a<br />

vojenskej neutrality, ale tiež medzinárodnej spolupráce a je sídlom viacerých medzinárodných organizácií.<br />

Confœderatio Helvetica (CH), je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo<br />

štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohoto názvu (ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód<br />

motorových vozidiel a ako internetová doména. Latinský názov „Confoederatio Helvetica“ znamená Helvétska<br />

konfederácia. Dlhé názvy používané vo francúzštine, taliančine a romanšine možno preložiť ako Švajčiarska<br />

Konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená „prísažné spojenectvo“.<br />

Dejiny<br />

Tri pôvodné kantóny boli Uri, Schwyz a Unterwalden, ktoré sa v roku 1291 po smrti nemeckého kráľa Rudolfa I.<br />

spojili na ochranu svojich «starých práv». Listina k tomuto spojenectvu, takzvaný 'spojenecký list', je datovaná na<br />

začiatok augusta 1291. Podľa legendy sa prísaha konala na hore Rütli. Do povedomia verejnosti sa dostala táto<br />

legenda po uverejnení divadelnej hry «Wilhelm Tell» v roku 1804 z pera Friedricha Schillera. V 19. storočí sa 1.<br />

august 1291 určil ako dátum vzniku starej federácie a tento dátum sa stal národným sviatkom. Spočiatku nebolo<br />

smerované proti Habsburgom, ale o spojenectvo pre neisté časy po voľbe nového kráľa. Vskutku po Rudolfovi<br />

nasledovala neistá doba s meniacimi sa vládcami.<br />

Opätovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v bitkách pri Sempachu (1386) a Näfelse<br />

(1388). Federácia postupne dobyla ďalšie habsburské územia: Aargau (1415) a Thurgau (1460), ktoré sa začali<br />

nazývať Poddanské krajiny alebo aj Spoločné panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli k Federácii pripojené:<br />

Oberwallis (začiatok 15. storočia), St. Gallen (1454) a rétske spolky (1497/98). Vďaka víťazstvám nad Karolom<br />

Smelým, burgundským vojvodom, v rokoch 1476 - 1477 v bitkách pri Grandsone, Murtene a Nancy začala federácia<br />

novú expanziu. Ku Švajčiarsku boli pripojené: Unterwallis (1476), Freiburg a Solothurn (1481), Schaffhausen a<br />

Bazilej (1501) a Appenzell (1513). Táto federácia pretrvala počas takmer celého 15. storočia (hoci Zürich bol<br />

vylúčený z konfederácie v štyridsiatych rokoch 15. storočia pre územný spor) a viedla k významnému rastu sily a<br />

bohatstva federácie, najmä vďaka víťazstvám nad Karolom Smelým, vojvodom burgundským v sedemdesiatych<br />

rokoch 15. storočia a úspechom švajčiarskych žoldnierov.<br />

Roku 1513 Stará federácia mala už 13 členov: Uri, Schwyz, Unterwalden, Luzern, Zurich, Zug, Glarus, Bern,<br />

Freiburg, Solothurn, Bazilej, Schaffhausen a Appenzell.<br />

Tradične sa zoznam švajčiarskych kantónov zoraďuje tak, že najprv sa uvádza práve týchto osem kantónov (tzv.<br />

Staré kantóny, mestské štáty sa časom zmenili na kantóny spolu so svojím okolím) nasledovaných v zozname<br />

kantónmi, ktoré pristúpili k federácii po roku 1481 v historickom poradí. Pokusy cisára Maximiliána I. na reformu<br />

ríše roku 1495, ktoré boli nevýhodné pre Federáciu, spôsobili tzv. Švábsku vojnu. Švajčiarske víťazstvo nad<br />

Švábskou ligou (združenie viac než 26 juhonemeckých miest v rokoch 1488 – 1534) v roku 1499 prinieslo faktickú<br />

nezávislosť krajiny na Svätej rímskej ríši (Bazilejský mier). Švajčiarsko fakticky vystúpilo z ríše, čo bolo veľmocami<br />

uznané až Vestfálskym mierom v roku 1648.


Švajčiarsko 38<br />

Úspech reformácie vo Švajčiarsku, vedenej najmä Jánom Kalvínom a Ulrichom Zwinglim, viedol k občianskej vojne<br />

medzi katolíkmi a protestantmi v rokoch 1529 a 1531. Násilie medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi<br />

pretrvávalo i naďalej a vyústilo do bitky pri Villmergene v roku 1656 a 1712.<br />

V roku 1506 pápež Július II. začal na svoju ochranu používať Švajčiarsku gardu, ktorá ochraňuje každého pápeža až<br />

do súčasnosti. Federácia so svojou povesťou nepremožiteľnosti, získanou počas množstva víťazných vojen, utrpela<br />

prvú porážku vo vojne proti Francúzsku v bitke pri Marignane v roku 1515, čím sa zastavila jej expanzia. Od tohto<br />

roku sa Švajčiarsko začalo správať ako neutrálny štát. V roku 1798 obsadilo krajinu Francúzsko, v roku 1803 vnútil<br />

Napoleon Švajčiarsku novú ústavu, ktorá obnovila švajčiarsku nezávislosť. Viedenský kongres, ktorý sa konal po<br />

porážke Napoleona, v roku 1815 úplne obnovil nezávislosť Švajčiarska a garantoval jeho neutralitu (tzv. trvalá<br />

neutralita). V tomto roku sa Švajčiarsko naposledy rozšírilo a to získaním kantónov Valais, Neuchâtel a Ženeva.<br />

V roku 1847 opäť vypukla vojna medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi (Sonderbundská vojna), ktorú<br />

vyvolala dohoda siedmich katolíckych konzervatívnych kantónov v Sonderbunde. Vojna trvala menej ako mesiac a<br />

zahynulo počas nej menej než 100 ľudí. Ak neprihliadame na niekoľko neskorších vzbúr, išlo o posledný vojenský<br />

konflikt na území Švajčiarska.<br />

V roku 1848 bola v krajine prijatá nová ústava, ktorá zmenila dovtedajší spolok suverénnych kantónov na unitárny<br />

spolkový (federálny) štát. V roku 1874 bola ústava revidovaná. V ústave bola definovaná federálna zodpovednosť<br />

napríklad za obranu (do roku 1848 mal každý kantón vlastnú armádu), obchod či právne záležitosti. Ústava krajiny<br />

bola roku 1891 opäť revidovaná, novelou sa obmedzili niektoré nezvyčajné prvky priamej demokracie, ktoré sú v<br />

porovnaní s ostatnými krajinami sveta jedinečné i v súčasnosti.<br />

Vďaka svojej neutralite sa Švajčiarsko stalo sídlom mnohých medzinárodných inštitúcií, v roku 1864 napríklad<br />

Červeného kríža, v medzivojnovom období tu sídlila Spoločnosť národov. Švajčiarsko bolo členom Spoločnosti<br />

národov od roku 1920, v roku 1963 sa stalo členom Rady Európy a v roku [2002] občania Švajčiarska v referende<br />

55% väčšinou hlasov súhlasili so vstupom krajiny do OSN. Krajina sa ako jedna z posledných stala členom OSN 10.<br />

septembra 2002.<br />

Švajčiarsko ostalo neutrálne počas oboch svetových vojen napriek hrozbe ohlasovanej a očakávanej nemeckej<br />

intervencie. Mohutná mobilizácia švajčiarskej armády pod vedením generála Henriho Guisana je často uvádzaná ako<br />

rozhodujúci faktor, ktorý zabránil nemeckej intervencii. Súčasní historici zistili, že ďalším faktorom mohol byť aj<br />

neprerušený obchod švajčiarskych bánk s nacistickým Nemeckom.<br />

Volebné právo aj pre ženy bolo prvýkrát prijaté 1. februára 1959 v kantóne Vaud, 27. septembra v Neuchateli a 6.<br />

marca 1960 v Ženeve. V roku 1971 Švajčiari v referende schválili volebné právo pre ženy aj na federálnej úrovni. V<br />

roku 1990 prijal volebné právo pre ženy aj posledný kantón - Appenzel-Innerrhoden, ktorý bol k tomu prinútený<br />

švajčiarskym najvyšším súdom 27. novembra, keď volebné právo pre ženy schválil rok predtým kantón Appenzell -<br />

Ausserrhoden (30. apríla 1989). V roku 1979 sa krajina rozšírila o ďalší kantón - Jura, keď rok predtým Švajčiari v<br />

referende schválili jeho osamostatnenie sa od kantónu Bern. 18. decembra 1998 schválil švajčiarsky parlament novú<br />

ústavu, ktorú občania prijali v referende 18. apríla 1999. Ústava vstúpila do platnosti 1. januára 2000.<br />

Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, hoci sa o členstvo v EÚ uchádzalo v máji 1992, no občania krajiny v<br />

referende vstup do EÚ odmietli. Napriek tomu sa švajčiarske právo prispôsobuje európskemu, keďže krajina<br />

podpísala s EÚ množstvo bilaterálnych zmlúv. Švajčiarsko je spolu so susedným Lichtenštajnskom členom EFTA.<br />

Obe krajiny sú enklávou v priestore EÚ. 5. júna 2005 Švajčiari 55% väčšinou hlasov v referende schválili<br />

pristúpenie krajiny k Schengenskej zmluve.


Švajčiarsko 39<br />

Politika<br />

Pre Švajčiarsko je charakteristický politický systém, aký nenájdeme<br />

nikde inde v Európe a ani vo svete.<br />

Dvojkomorový Švajčiarsky parlament, Federálne zhromaždenie, je<br />

hlavným nositeľom moci, na rozdiel od Spolkovej rady. Obe komory,<br />

Rada štátov a Národná rada, majú vo všetkých ohľadoch rovnakú silu,<br />

vrátane legislatívnych právomocí. 200 členná Národná rada je volená<br />

sčasti pomerným systémom a sčasti väčšinovým na štyri roky. Od roku<br />

1971 majú volebné právo aj ženy, na kantonálnej až od roku 1990. Na<br />

schválenie zákona je potrebný súhlas oboch komôr parlamentu.<br />

Parlament však nehlasuje o dôvere k vláde.<br />

Členovia 46 člennej Rady štátov (po dvoch z každého kantónu a po<br />

jednom z bývalých polovičných kantónov) sú volení priamo v každom<br />

kantóne väčšinovým systémom, kým poslanci 200 člennej Národnej<br />

Rady sú volení priamo podľa systému pomerného zastúpenia. Členovia<br />

oboch komôr sú volení na 4 roky. Cez referendá môžu občania<br />

pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a<br />

pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo<br />

Švajčiarska priamu demokraciu.<br />

Podľa ústavy z roku 1999 kantóny majú moc rozhodovať o všetkom, čo<br />

nie je priamo podriadené federácii. Majú značné prvky suverenity.<br />

Výkonná moc leží v rukách sedemčlennej Spolkovej rady. Na jej čele<br />

stojí de iure prezident, volený každoročne Federálnym zhromaždením<br />

spomedzi členov Spolkovej rady.<br />

V období rokov 1959 - 2003, si štyri švajčiarske strany rozdelili posty<br />

v Spolkovej rade nasledovne: 2 kresťanskí demokrati (CVP/PDC), 2<br />

Jazykové oblasti Švajčiarska<br />

Pohľad na Sent v zime, kantón Graubünden<br />

sociálni demokrati (SPS/PSS), 2 liberáli (FDP/PRD), a 1 ľudovci (SVP/UDC). Napriek tomu, že toto rozdelenie<br />

postov nie je podopreté ústavou, strany ho dodržiavajú. Od roku 2003, kedy Švajčiarska ľudová strana<br />

(SVP/UDC)vyhrala voľby, má v Spolkovej rade 2 posty, kým kresťanskí demokrati len jeden.<br />

Najvyššou súdnou inštanciou je Spolkový súd v Lausanne, ktorý je oprávnený k jednotnému uplatňovaniu<br />

spolkového práva. Každý kantón má totiž vlastnú ústavu, právne predpisy a štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi<br />

sebou čiastočne líšia.<br />

Kantóny<br />

Švajčiarska konfederácia je zložená z 26 kantónov:


Švajčiarsko 40<br />

• Aargau • Nidwalden *<br />

• Appenzell Innerrhoden * • Obwalden *<br />

• Appenzell Ausserrhoden * • Schaffhausen<br />

• Bazilej-mesto * • Schwyz<br />

• Bazilej-vidiek * • Solothurn<br />

• Bern (Berne) • St. Gallen<br />

• Fribourg • Thurgau<br />

• Ženeva • Ticino<br />

• Glarus • Uri<br />

• Graubünden (Grigioni, Grischun) • Valais<br />

• Jura • Vaud<br />

• Luzern • Zug<br />

• Neuchâtel • Zürich<br />

[*] 3 kantóny sú rozdelené na tzv. polkantóny, ktoré majú na rozdiel od ostatných v hornej snemovni švajčiarskeho parlamentu nie dvoch, ale len<br />

jedného zástupcu.<br />

Vo švajčiarskej ústave, platnej od 29. mája 1874 do 31. decembra 1999, bolo v Článku 1 ako kantóny menovaných<br />

23 kantónov, pričom tri označené sa ďalej delili na polkantóny. V ústave schválenej 18. decembra 1998 parlamentom<br />

a 18. apríla 1999 občanmi v referende, je v článku 1 menovaných už všetkých 26 kantónov. Napriek tomu majú tzv.<br />

polkantóny v Rade štátov (horná komora parlamentu) len po jednom zástupcovi, kým ostatné kantóny po dvoch.<br />

Inak však majú rovnaké právomoci ako ostatné kantóny.<br />

Populácia kantónov je medzi 15 000 obyvateľmi v kantóne Appenzell Innerrhoden a 1 253 500 v Kantóne Zürich,<br />

rozloha kantónov od 37 km² v Kantóne Bazilej-mesto a 7105 km² (Graubünden). Kantóny sú zložené z 2 889 obcí.<br />

Vo Švajčiarsku sa nachádza enkláva Campione d’Italia, ktorá je súčasťou Talianska (z ktorej sa však dá dostať loďou<br />

po Luganskom jazere, oddeľujúcom švajčiarske územie od zvyšku krajiny, do Talianska) a enkláva Büsingen<br />

(Bádensko-Württembersko), ktorá je súčasťou Nemecka.<br />

Väčšie kantóny sa delia na okresy. V niektorých oblastiach sú obce nezávislé na kantonálnych úradoch. Do<br />

pôsobnosti kantónov patria napríklad výkon spravodlivosti, školstvo a zdravotníctvo.<br />

Kantóny podľa pristúpenia k únii<br />

• 1291 - Uri, Schwyz, Unterwalden (polkantóny Unterwalden ob dem Wald a Unterwalden nid dem<br />

Wald)<br />

• 1332 - Luzern<br />

• 1351 - Zurich<br />

• 1352 - Glarus, Zug<br />

• 1353 - Bern<br />

• 1481 - Fribourg, Solothurn<br />

• 1501 - Basel-mesto a Basel-vidiek, Schaffhausen<br />

• 1513 - polkantóny Appenzell Ausserrhoden a Appenzell Innerrhoden<br />

• 1803 - St. Gallen, Graubünden, Aargau, Thurgau, Ticino, Vaud<br />

• 1815 - Valais, Neuchâtel, Ženeva<br />

• 1979 - Jura


Švajčiarsko 41<br />

Geografia<br />

Švajčiarsko so svojou rozlohou 41000 km² je malou krajinou. Populácia krajiny je 7,4 milióna obyvateľov, hustota<br />

obyvateľstva je 184/km², čo je porovnateľné s americkým štátom Maryland.<br />

Vo Švajčiarsku rozpoznávame tri typy horských oblastí: Švajčiarska Jura, Švajčiarska plošina a Švajčiarske Alpy.<br />

Jura je úzke, 250 km dlhé vápencové pohorie s výškou až 1700 m n. m. Jura sa od Álp oddeľuje južne od<br />

Ženevského jazera a tiahne sa oblúkom pozdĺž hranice s Francúzskom. Pokrýva zhruba 10% územia krajiny.<br />

Švajčiarske Alpy tvoria viac než 57% územia krajiny, patria prevažne k Západným Alpám. Tiahnu sa prevažne v od<br />

juhozápadu k severovýchodu. Rozdeľujú sa na severné a južné pásmo. Severnú časť Švajčiarskych Álp tvoria<br />

Bernské Alpy na západe a Glarnské Alpy. Južnú časť tvoria Penninské Alpy, Ticinské Alpy a Bündnerské Alpy.<br />

Centrom Švajčiarskych Álp je masív sv. Gottharda. Najvyšším štítom Švajčiarskych Álp je Dufourspitze (Dufourov<br />

štít 4634 m n. m.). Pramenia tu viaceré európske rieky: Aare, Rýn, Rhôna či Inn.<br />

Švajčiarska plošina pokrýva asi 37% územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi Ženevským a<br />

Bodamským jazerom. V jej centre leží mesto Bern. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli pôsobením ľadovca. Táto<br />

pahorkatina je hospodárskym centrom krajiny.<br />

Fauna a flóra<br />

Švajčiarsku flóru možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje.<br />

1. Do nadmorskej výšky 600 m n. m. (na juhu až 800 m n. m.) prevládajú zmiešané lesy. V tomto pásme sa darí aj<br />

vínnej réve a v najjužnejšom kantóne - Ticino - dokonca aj subtropickým rastlinám: figovníky, palmy,<br />

mandľovníky a iné.<br />

2. Do výšky 1200 m n. m. rastú listnaté lesy (buky, duby, javory) a od tejto výšky ihličnaté lesy (jedle, smreky,<br />

smrekovce, borovice, limby). V lesoch hojne rastú rôzne druhy húb.<br />

3. Vo výške 1 600 – 2300 m n. m. vzácne rastie kosodrevina a nad týmto pásmom už len trávy, mach, lišajníky a iné<br />

vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj minimálny výskyt buriny.<br />

Vo Švajčiarsku žijú kamzíky, svište, zajace, vysoká a srnčia zver, diviaky, orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska<br />

žijú aj hady, jašterice, rysy a dokonca aj kozorožce. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb,<br />

najpočetnejšie sú pstruhy.<br />

Dopravná sieť<br />

Vo Švajčiarsku je veľmi rozvinutá cestná aj železničná dopravná sieť. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen<br />

diaľnice, ale aj regionálne cesty nižších kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je snáď do každej alpskej dedinky.<br />

Cesty vedú nielen po častých mostoch, ale najmä cez mnohé tunely, ktorých je snáď najviac v celej Európe.<br />

Železničná doprava je známa pohodlnosťou, rýchlosťou a najmä presnosťou. Nezabudnuteľným zážitkom je cesta<br />

známymi Alpskými expresmi. Po mnohých rozľahlých jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava.<br />

Ekonomika<br />

Švajčiarsko je prosperujúca, stabilná a moderná trhová ekonomika s HDP, ktoré je vyššie ako HDP veľkých<br />

západoeurópskych krajín. Po dlhé obdobie dvadsiateho storočia bolo Švajčiarsko najbohatším štátom Európy s nie<br />

zanedbateľným náskokom. Ale od začiatku deväťdesiatych rokov sa jeho rast spomaľoval tak, že v roku 2005 kleslo<br />

na štvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, čo sa týka HDP na občana v PKS, za<br />

Írsko, Dánsko a Nórsko. Švajčiarsko je členom EFTA.


Švajčiarsko 42<br />

Demografia<br />

Jazyky Švajčiarska<br />

Mapa rozšírenia jazykov vo Švajčiarsku<br />

Úradný jazyk(y) francúzština, nemčina, taliančina, rétorománčina<br />

Hlavný jazyk imigrantov albánčina, chorvátčina, angličtina, portugalčina, srbčina, španielčina, turečtina, ukrajinčina<br />

Hlavný cudzí jazyk(y) angličtina<br />

Jazyk(y) nepočujúcich nemecký jazyk nepočujúcich, francúzsky jazyk nepočujúcich, taliansky jazyk nepočujúcich<br />

Vzhľad bežnej klávesnice QWERTZ<br />

Švajčiarsko má tri oficiálne jazyky: nemčina, francúzština a taliančina (článok 70 Ústavy), ale štyri národné jazyky<br />

t. j. okrem týchto troch ešte rétorománčinu (článok 4 Ústavy). Nemecky rozpráva 64% obyvateľov prevažne v<br />

centrálnej, východnej a severnej časti krajiny. Francúzsky hovorí 19% obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade<br />

(v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) a taliansky hovorí 8% obyvateľov žijúcich prevažne<br />

v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí menej než 1% populácie, prevažne v kantóne<br />

Graubünden na juhovýchode. Napriek jazykovým rozdielom sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za Švajčiarov.<br />

Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie<br />

medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne<br />

mnohé a odlišné švajčiarske dialekty), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či<br />

taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich ,,domovských" jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z<br />

oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna.<br />

Cudzinci tvoria 21% z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z krajín EÚ (Taliani 4%), ale aj iných krajín (prisťahovalci<br />

z bývalej Juhoslávie okolo 5%, Turci 0,6 %, Albánci 1,3 %, Španieli 1,1 % a iní).


Švajčiarsko 43<br />

Náboženstvo<br />

Sloboda vierovyznania je garantovaná švajčiarskou ústavou (článok 15 Ústavy). Referendom v roku 1973 boli z<br />

ústavy vypustené články brániace jezuitskému rádu usadiť sa v krajine, ktoré boli súčasťou ústavy od roku 1848.<br />

V krajine neexistuje oficiálna štátna cirkev, väčšina kantónov (okrem Ženevy a Neuchâtelu) však finančne podporuje<br />

buď Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo Švajčiarsku reformovanú cirkev.<br />

Zastúpenie príslušníkov jednotlivých vierovyznaní: rímski katolíci 41,82 %, švajčiarska reformovaná cirkev 33,04<br />

%, iní protestanti 1,94 %, Svedkovia Jehovovi 0,49 %, moslimovia 4,26 %, pravoslávni 1,80 %, hinduisti 0,38 %,<br />

židia 0,25 %, budhisti 0,25 %, starokatolíci 0,18 %, bez vyznania 11,11 % a iní<br />

Sviatky a prázdniny<br />

Oficiálnymi sviatkami Švajčiarska sú:<br />

• Nový rok (1. január)<br />

• Veľkonočné sviatky (od piatku do pondelka)<br />

• Nanebovstúpenie Pána<br />

• Svätodušná nedeľa a pondelok<br />

• Národný deň (1. august)<br />

• Federálny deň modliacich sa (dni vďakyvzdanie v Septembri)<br />

• Vianoce (25. a 26. december)<br />

• vo väčšine kantónov je tiež sviatkom Sviatok práce (1. máj) a niektoré dni medzi Vianocami a Novým rokom.<br />

Deň nanebovstúpenia Pána je tiež nazývaný Banntag (hraničný deň), kedy ľudia podľa tradície si skontrolujú svoje<br />

hraničné kamene a žehnajú svojim poliam. Táto tradícia je stále živá a v mnohých obciach sú ľudia doprevádzaní<br />

hudobníkmi.<br />

Vianoce sú najpopulárnejším sviatkom v krajine. Na štedrý večer mávajú ľudia bohatú večeru a dávajú si darčeky,<br />

26. decembra sa navzájom navštevujú. Na Silvestra budia posledného člena rodiny, ktorý ešte nevstal z postele<br />

pokrikom Silvester!. Príchod nového roka oslavujú podobne ako väčšina kresťanského sveta.<br />

Kultúra<br />

Švajčiarska kultúra vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí,<br />

ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná<br />

kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o<br />

homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí.<br />

Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom,<br />

Nemeckom a Talianskom, mnoho švajčiarskych umelcov je<br />

pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných. Vznik kultúrnych<br />

pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí cirkev, neskôr mešťania<br />

a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná<br />

feudálmi. Podporované bolo hlavne staviteľstvo (románske katedrály v<br />

Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne,<br />

Ukážka ľudových tancov v Lausanne<br />

renesančné kostoly v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, barokové kláštory v Einsiede a St. Gallene),<br />

cudzí stavitelia, priťahovaní i väčšou slobodou krajiny vybudovali krásne centrá miest ako Bern, Freiburg, Luzern či<br />

St. Gallen.<br />

Švajčiarsko prispelo podstatným dielom k rozvoju modernej architektúry (Le Corbusier, Mix Bill), maliarstva (Felix<br />

Vallotton, Paul Klee) a sochárstva (Alberto Giacometti, Jean Tinguely).


Švajčiarsko 44<br />

Švajčiarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa však podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna<br />

hudba spolu s ľudovými tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobným nástrojom zvláštnym pre Švajčiarsko je<br />

dychový nástroj alphorn, v minulosti používaný pastiermi. Z tejto krajiny sú známy hudobníci, ako DJ Bobo,<br />

skupina Celtic Frost ktorá položila základy extrémnemu metalu a tiež progresívni thrasheri Coroner.<br />

Čo sa týka literatúry, je rozdelené podľa jazykových oblastí na štyri časti: nemeckú, francúzsku, taliansku a<br />

rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15. - 16. storočia. K najznámejším dielam švajčiarskej literatúry patrí<br />

dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo Švajčiarska však pochádzali aj iní autori: Jean-Jacques Rousseau bol<br />

zo Ženevy, kritik a historik Jacob Burckhardt, či ďalší spisovatelia ako Gottfried Keller, Conrad Ferdinand Meyer,<br />

Jeremias Gotthelf a Charles Ferdinand Ramuz. Hermann Hesse a Carl Spitteler získali za svoje diela Nobelovu cenu.<br />

V 20. storočí to boli najmä Friedrich Dürrenmatt a Max Frisch.<br />

V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktiež podľa jazykových oblastí), ale i niekoľko celoštátnych, napríklad<br />

Neue Zürcher Zeitung. Švajčiarska verejná vysielacia spoločnosť SRG SSR idée suisse vysiela televízny program v<br />

jazykových mutáciách pre každú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane<br />

rétorománskej).<br />

K známym vedcom žijúcim vo Švajčiarsku patril Albert Einstein, ktorý sa do krajiny prisťahoval roku 1895 a<br />

občianstvo získal v roku 1901.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švajčiarsko<br />

Externé odkazy<br />

• orgány Švajčiarskej konfederácie [1]<br />

• Švajčiarsko (de) [2]<br />

• Portál Slovákov vo Švajčiarsku (sk) [3]<br />

• navigačná mapa Švajčiarska so satelitným záberom (de, fr, en, it) [4]<br />

• Informácie o európskych krajinách > Švajčiarsko - stručne (sk, en) [5]<br />

• Informácie o európskych krajinách > Švajčiarsko - podrobne (sk, de, en, fr) [6]<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / www. admin. ch<br />

[2] http:/ / www. winterreisen. de/ ski_ch. htm<br />

[3] http:/ / www. slovaci. ch<br />

[4] http:/ / www. map. search. ch<br />

[5] http:/ / www. euroinfo. gov. sk/ index/ go. php?id=1071<br />

[6] http:/ / eures. sk/ det2. php?cms=14& lan=1


Európa 45<br />

Európa<br />

O iných významoch výrazu Európa pozri Európa (rozlišovacia stránka).<br />

Európa<br />

Rozloha 10 498 000 km²<br />

Počet obyvateľov 710 000 000<br />

Počet štátov 46 + 7 závislých území<br />

Regióny Západná Európa<br />

Stredná Európa<br />

Východná Európa<br />

Severná Európa<br />

Južná Európa<br />

Ďalšie odkazy<br />

Commons Európa<br />

Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského<br />

kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného<br />

Starého sveta.<br />

Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri<br />

jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej<br />

zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len<br />

renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a<br />

kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a<br />

Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus,<br />

Malta a iné.<br />

Hranicu medzi Európou a Áziou predstavuje myslená čiara<br />

prechádzajúca cez hrebeň pohoria Ural, Kaspické more,<br />

Kumsko-manyčskú zníženinu, Marmarské, Egejské a Stredozemné<br />

more. Okrem východu obklopujú Európu oceány a moria. Na severe ju<br />

ohraničuje Severný ľadový oceán, na západe Atlantický oceán a na<br />

juhu Stredozemné, Marmarské a Čierne more. Európou prechádza<br />

nultý poludník.<br />

Európa z vesmíru<br />

Politická mapa Európy


Európa 46<br />

Geografia<br />

Regióny<br />

Európske organizácie<br />

Všeobecnogeografická mapa Európy<br />

Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických<br />

celkov (oblastí) [v zátvorke je uvedená približná poloha]:<br />

• Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)<br />

• Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)<br />

• Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)<br />

• Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko,<br />

Poľsko, Česko)<br />

• Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)<br />

• Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)<br />

• Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)<br />

• Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)<br />

• Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)<br />

Lingvistika v Európe<br />

• Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) - veľká časť patrí do Ázie<br />

• Oblasť Uralu (pohorie Ural)<br />

Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:<br />

• Západná Európa<br />

• Stredná Európa<br />

• Východná Európa<br />

• Severná Európa<br />

• Južná Európa


Európa 47<br />

Geografické rekordy<br />

• Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km<br />

• Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km<br />

• Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)<br />

• Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)<br />

• Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03'<br />

východnej dĺžky)<br />

• Najjužnejší bod: Gávdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)<br />

• Najvyšší bod: Elbrus, Rusko (5 642 m)<br />

• Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)<br />

• Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (50 °C)<br />

• Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (-55 °C)<br />

• Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)<br />

Štáty a závislé územia<br />

Región [1] , názov územia a vlajka Rozloha<br />

(km²)<br />

Východná Európa:<br />

Počet obyvateľov<br />

(odhad k 1. júlu 2002)<br />

Hustota<br />

obyvateľstva<br />

(/km²)<br />

Regióny v Európe<br />

Bielorusko 207 600 10 335 382 49,8 Minsk<br />

Bulharsko 110 910 7 621 337 68,7 Sofia<br />

Česko 78 866 10 256 760 130,1 Praha<br />

Hlavné mesto<br />

Maďarsko 93 030 10 075 034 108,3 Budapešť<br />

Moldavsko [2] 33 843 4 434 547 131,0 Kišiňov<br />

Poľsko 312 685 38 625 478 123,5 Varšava<br />

Rumunsko 238 391 21 698 181 91,0 Bukurešť<br />

[3] 3 960 000 106 037 143 26,8 Moskva<br />

Rusko<br />

Slovensko 48 845 5 554 324 111,0 Bratislava<br />

Ukrajina 603 700 48 396 470 80,2 Kyjev<br />

Severná Európa:<br />

Alandy (Fínsko) 1 552 26 008 16,8 Mariehamn<br />

Dánsko 43 094 5 368 854 124,6 Kodaň<br />

Estónsko 45 226 1 415 681 31,3 Tallinn<br />

Faerské ostrovy (Dánsko) 1 399 46 011 32,9 Tórshavn<br />

Fínsko 336 593 5 157 537 15,3 Helsinki<br />

[4] 78 64 587 828,0 St Peter Port<br />

Guernsey<br />

Island 103 000 304 334 2,7 Reykjavík<br />

Írsko 70 280 3 883 159 55,3 Dublin


Európa 48<br />

Man [5] 572 73 873 129,1 Douglas<br />

[6] 116 89 775 773,9 Saint Helier<br />

Jersey<br />

Lotyšsko 64 589 2 366 515 36,6 Riga<br />

Litva 65 200 3 601 138 55,2 Vilnius<br />

Nórsko 324 220 4 525 116 14,0 Oslo<br />

Svalbard (Nórsko) 62 049 2 868 0,046 Longyearbyen<br />

Švédsko 449 964 9 090 113 19,7 Štokholm<br />

Spojené kráľovstvo 244 820 59 778 002 244,2 Londýn<br />

Južná Európa:<br />

Albánsko 28 748 3 544 841 123,3 Tirana<br />

Andorra 468 68 403 146,2 Andorra la Vella<br />

Bosna a Hercegovina 51 129 3 964 388 77,5 Sarajevo<br />

Chorvátsko 56 542 4 390 751 77,7 Záhreb<br />

Gibraltár (UK) 5,9 27 714 4 697,3 Gibraltar<br />

Grécko 131 940 10 645 343 80,7 Atény<br />

Taliansko 301 230 57 715 625 191,6 Rím<br />

Macedónsko 25 333 2 054 800 81,1 Skopje<br />

Malta 316 397 499 1 257,9 Valletta<br />

Čierna Hora 13 812 616 258 44,6 Podgorica<br />

[7] 91 568 10 084 245 110,1 Lisabon<br />

Portugalsko<br />

San Maríno 61 27 730 454,6 San Maríno<br />

[8] 88 361 9 663 742 109,4 Belehrad<br />

Srbsko<br />

Slovinsko 20 273 1 932 917 95,3 Ľubľana<br />

[9] 498 506 40 077 100 80,4 Madrid<br />

Španielsko<br />

Vatikán<br />

Západná Európa:<br />

0,44 900 2 045,5 Vatikán<br />

Rakúsko 83 858 8 169 929 97,4 Viedeň<br />

Belgicko 30 510 10 274 595 336,8 Brusel<br />

[10] 547 030 59 765 983 109,3 Paríž<br />

Francúzsko<br />

Nemecko 357 021 83 251 851 233,2 Berlín<br />

Lichtenštajnsko 160 32 842 205,3 Vadúz<br />

Luxembursko 2,586 448,569 173.5 Luxemburg<br />

Monako 1,95 31 987 16 403,6 Monako<br />

[11] 41 526 16 318 199 393,0 Amsterdam<br />

Holandsko<br />

Švajčiarsko<br />

Ázijské štáty niekedy zaraďované do Európy:<br />

41 290 7 301 994 176,8 Bern<br />

Kazachstan [12] 370 373 1 285 174 3,4 Astana


Európa 49<br />

Poznámky:<br />

Azerbajdžan [13] 39 730 4 198 491 105,7 Baku<br />

[14] 9 250 775 927 83,9 Nikózia<br />

Cyprus<br />

[15] 49 240 2 447 176 49,7 Tbilisi<br />

Gruzínsko<br />

[16] 24 378 11 044 932 453,1 Ankara<br />

Turecko<br />

Spolu 10 396 619 708 241 928 68,1<br />

[1] Delenie kontinentov ako ho zobrazuje mapa OSN.<br />

[2] vrátane Podnesterska<br />

[3] čísla sú len pre európsku časť<br />

[4] korunná dependencia Spojeného kráľovstva<br />

[5] korunná dependencia Spojeného kráľovstva<br />

[6] korunná dependencia Spojeného kráľovstva<br />

[7] vrátane Azorov, ale bez Madeiry<br />

[8] vrátane Kosova<br />

[9] bez Kanárskych ostrovov, Ceuty a Melilly<br />

[10] len metropolitné Francúzsko<br />

[11] počet obyv. je k júlu 2004; čísla bez zámorských území Holandského kráľovstva<br />

[12] leží v Európe aj Ázii; čísla len pre európsku časť<br />

[13] leží v Európe aj Ázii; čísla len pre európsku časť<br />

[14] leží geograficky v Ázii, historicky sa ale často zaraďuje do Európy<br />

[15] leží v Európe aj Ázii; čísla len pre európsku časť<br />

[16] eží v Európe aj Ázii; čísla len pre európsku časť<br />

Filozofia<br />

Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej<br />

stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala<br />

odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na<br />

západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však<br />

podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez<br />

konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše<br />

rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho<br />

odporcom, starou Germániou.<br />

Iné projekty<br />

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Európa<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európa<br />

Externé odkazy<br />

• Oficiálne názvy štátov Európy a ich oblastí, stav 1996 (http:/ / www. geodesy. gov. sk/ sgn/ staty/ 05. htm)<br />

• Oficiálne názvy hlavných miest štátov a administratívnych centier Európy, stav 1996 (http:/ / www. geodesy. gov.<br />

sk/ sgn/ staty/ 35. htm)<br />

• FILIT (http:/ / dent. ii. fmph. uniba. sk/ ~filit/ fil/ fil. html) Zdroj z ktorého čiastočne čerpal tento článok


Taliansko 50<br />

Taliansko<br />

Miestny názov<br />

Vlajka Znak<br />

Talianska republika<br />

Národné motto:<br />

nie je<br />

Štátna hymna:<br />

Il Canto degli Italiani<br />

• dlhý Repubblica Italiana<br />

• krátky Italia<br />

Hlavné mesto Rím<br />

Najväčšie mesto Rím<br />

°′ .š. °′ .d.<br />

Úradné jazyky taliančina<br />

Regionálne jazyky<br />

Štátne zriadenie<br />

hlava štátu<br />

predseda vlády<br />

republika<br />

Giorgio Napolitano<br />

Mario Monti<br />

Vznik 17. marec 1861<br />

Susedia Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Slovinsko, San Maríno, Vatikán<br />

Rozloha<br />

• celková<br />

• voda (%)<br />

Počet obyvateľov<br />

• odhad (jún 2009)<br />

• sčítanie (2010)<br />

• hustota (jún 2009)<br />

301 230 km² (71.)<br />

7 210 km² (2,4 %)<br />

60 200 000 (23.)<br />

60 626 442<br />

200 /km² (58.)<br />

Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)<br />

Časové pásmo<br />

• Letný čas<br />

(UTC+1)<br />

(UTC+2)


Taliansko 51<br />

Medzinárodný kód ITA / IT<br />

Medzinárodná poznávacia značka I<br />

Internetová doména .it<br />

Smerové telefónne číslo +39<br />

Taliansko, dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica italiana), je štát v južnej Európe. Má rozlohu<br />

301270 km² a žije tu 60 626 442 obyvateľov.<br />

Základné geografické údaje<br />

Taliansko leží na území južnej Európy na Apeninskom polostrove. K jeho územiu patria aj ostrovy Sicília, Sardínia,<br />

Elba, Capri, Tremiti a Ischia. Geografická poloha: Južná Európa, 43°58´SŠ, 11°14´VD, Apeninský polostrov.<br />

Politické a administratívne usporiadanie<br />

Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou<br />

autonómiou. Hlavou štátu je prezident volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament, zložený z<br />

Poslaneckej snemovne (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných<br />

prezidentom. Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne<br />

rady)a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory).<br />

Prírodný charakter<br />

Povrch<br />

Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma Álp (na jej hranici s Francúzskom leží<br />

najvyšší vrch Európy, Mont Blanc, s výškou 4810 m n. m.) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do Pádskej<br />

nížiny, ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku<br />

na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria Apeniny, ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa<br />

delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Neapolské a<br />

Kalaberské Apeniny. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vesuvio)<br />

Podnebie<br />

Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim<br />

suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1000 až<br />

2000 mm.<br />

Vodstvo<br />

Pozri aj Zoznam jazier v Taliansku<br />

Medzi najvýznamnejšie rieky patrí 652 km rieka Pád, rieky Adige, Tiber (preteká cez Rím) a Arno. Známe jazerá:<br />

Garda, Maggiore, Lugano, Trasimeno a Bolsenské jazero.


Taliansko 52<br />

Náleziská a rozmiestnenie nerastného bohatstva<br />

Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v<br />

menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu,<br />

solí, síry, ortuti a mramoru. Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé<br />

uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách Parma, Bologna, Ferrara a hlavne na<br />

Sicílii. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí Milána. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa<br />

nachádzajú na ostrove Elba(z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v Lombardii.<br />

Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.<br />

Obyvateľstvo<br />

Na jeden km² pripadá zhruba 190 obyvateľov. Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným<br />

jazykom v Taliansku je taliančina, okrem nej sa tu používa aj nemčina v regióne Trentino-Alto Adige a francúzština<br />

v regióne Valle d'Aosta.<br />

Etnické zloženie obyvateľstva<br />

Taliani 94,96 %, Rumuni 0,93 %, Arabi 0,82 %, Albánci 0,60 %, prisťahovalci z Ázie 0,55 % , Nemci 0,49 %,<br />

Juhoameričania 0,41 %, Číňania 0, 22 %, Ukrajinci 0,18 % a iní<br />

Náboženské zloženie obyvateľstva<br />

rímski katolíci 87,60 %, východní katolíci 0,20 %, pravoslávni 1,60 %, moslimovia 2,10 %, protestanti 1,10 %,<br />

budhisti 0,30 %, hinduisti 0,20 %, bez vyznania 5,80 %<br />

Významné mestá<br />

Hlavné mesto Rím má 2 775 250 obyv. Ďalšie významné mestá sú Miláno (1 369 231 ob.), Neapol (1 067 365 ob.) a<br />

Turín (962 507 ob.). Ďalším významným mestom sú Benátky. V sláve nezaostáva ani historické mesto Pompeje.<br />

Dôležité je menšie mesto Verona pre svoju strategickú pozíciu. Ďalšie veľké mestá: Pescara, Rimini, Piombino,<br />

Florencia, Bologna, Bolzano. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta Paestum.<br />

Hospodárstvo<br />

Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a<br />

potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa mliečne výrobky, obilniny, ovocie, zelenina, hrozno, zemiaky, cukrová<br />

repa, olivy. Vyvážajú sa hlavne kovy, textil a oblečenie, motorové vozidlá Fiat a Ferrari , chemikálie. Obchodný<br />

partnermi na vývoz sú európske krajiny, Spojené Štáty, OPEC. Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a<br />

poľnohospodárske obilniny. Obchodnými partnermi na dovoz sú európske krajiny, Spojené štáty, OPEC.<br />

Dejiny<br />

Po roku 476<br />

Po páde Rímskej ríše (476) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj<br />

Frankov. V roku 755 vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku 1870. V roku 800 bolo<br />

územie súčasťou štátu Karola Veľkého a od roku 962 rímskonemeckej ríše. Do 18. storočia pretrvalo rozdrobenie<br />

krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo,<br />

Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil<br />

vplyv rakúskych Habsburgovcov. V rokoch 1796 – 1815 sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku


Taliansko 53<br />

boli prepojené rozsiahle časti krajiny (Turín, Janov, Rím). V rokoch 1860 - 1870 prebiehal proces politického a<br />

územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť 17. marca 1861.<br />

V 1. svetovej vojne bola krajina najskôr neutrálna, v roku 1915 vstúpila do vojny na strane Dohody. Povojnový<br />

hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku 1922 štátnym prevratom<br />

dostali k moci (diktátor Benito Mussolini). Taliansko sa zúčastnilo v 2. svetovej vojne od roku 1940 na strane<br />

Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku 1943 vojnu tretej<br />

ríši. Dňa 2. mája 1945 bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku 1946<br />

sa Taliansko stalo republikou. Od roku 1949 došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so<br />

západnou Európou a v roku 1955 vstúpilo Taliansko do OSN.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taliansko


Francúzsko 54<br />

Francúzsko<br />

Miestny názov<br />

Vlajka Znak<br />

• dlhý République française<br />

• krátky France<br />

Hlavné mesto Paríž<br />

Najväčšie mesto Paríž<br />

Francúzska republika<br />

Národné motto:<br />

Liberté, Egalité, Fraternité (fr.)<br />

(Sloboda, Rovnosť, Bratstvo)<br />

48°52′ s.š. 2°20′ v.d.<br />

Úradné jazyky francúzština<br />

Regionálne jazyky<br />

Štátne zriadenie<br />

prezident<br />

predseda vlády<br />

Vznik 843<br />

republika<br />

Nicolas Sarkozy<br />

François Fillon<br />

Štátna hymna:<br />

La Marseillaise<br />

Susedia Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, Monako, Andorra, Španielsko<br />

Rozloha<br />

• celková<br />

• voda (%)<br />

Počet obyvateľov<br />

• odhad (2011)<br />

• sčítanie (2005)<br />

• hustota (2011)<br />

547 030 (bez teritórií, iba európska časť) km² (47.)<br />

1 400 km² (0,25 %)<br />

65 821 885 (22.)<br />

60 656 178<br />

116 /km² (89.)<br />

Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)


Francúzsko 55<br />

Časové pásmo<br />

• Letný čas<br />

(UTC+1)<br />

(UTC+2)<br />

Medzinárodný kód FRA / FR<br />

Medzinárodná poznávacia značka F<br />

Internetová doména .fr<br />

Smerové telefónne číslo +33<br />

Gramotnosť: 99%<br />

Francúzsko (po francúzsky La France, výslovnosť /fʀɑ̃s/), dlhý tvar Francúzska republika (po francúzsky<br />

République française, výslovnosť /ʀepyblik fʀɑ̃sɛz/) je demokratický štát, ktorého metropolitná časť sa nachádza v<br />

západnej Európe. Súčasťou Francúzskej republiky sú takisto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku,<br />

Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko<br />

l'Hexagone (šesťuholník), pre jeho geografický tvar.<br />

Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie. Ďalej<br />

je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov Organizácie spojených národov. Je jedným z piatich stálych členov<br />

Rady bezpečnosti OSN s právom veta a takisto jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností.<br />

Geografia<br />

Osídlenie s počtom obyvateľov presahujúcom<br />

100 000<br />

Francúzsko zo satelitu<br />

Najväčšia časť územia Francúzska (metropolitné Francúzsko) sa<br />

nachádza v západnej Európe, kde hraničí na severovýchode s<br />

Belgickom (dĺžka hraníc 620 km) a Luxemburskom (73 km), na<br />

východe s Nemeckom (450 km) a Švajčiarskom (572 km), na<br />

juhovýchode s Talianskom (515 km) a na juhu so Španielskom<br />

(650 km), Andorrou (57 km) a Monakom (4.5 km). Francúzska<br />

republika sa skladá tiež z území v Severnej a Južnej Amerike (kde má<br />

Francúzska Guyana 580 km dlhú hranicu s Brazíliou a 520 km so<br />

Surinamom), v Indickom, a Tichom oceáne, Karibiku (ostrov<br />

Saint-Martin je rozdelený na francúzsku a holandskú časť hranicou o<br />

dĺžke 10.2 km) a v Antarktíde. (Suverenita deklarovaná v Antarktíde<br />

nebola uznaná väčšinou iných krajín — pozri Antarktický zmluvný<br />

systém).<br />

Pevninová časť Francúzska zaberá plochu 543965 km². Na severe a<br />

západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia<br />

prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza<br />

najvyšší bod západnej Európy Mont Blanc (4810 m). Ďalšie hornaté<br />

kraje zeme zahŕňajú Pyreneje, Francúzske stredohorie (Massif<br />

Central), Švajčiarska Jura, Vogézy, Armorický masív a Ardeny.<br />

Najväčšími francúzskymi riekami sú Loira, Rhôna (prameniaca vo<br />

Švajčiarsku), Garonne (v Španielsku), Seina a časť toku Rýna. Tieto sú<br />

rozdelené do úmorí Atlantického oceána a Stredozemného mora.<br />

Okrem hlavného mesta Paríža (v ktorého okolí žije 12 miliónov ľudí)<br />

sú najväčšími mestami Marseille, Lille a Lyon.


Francúzsko 56<br />

Administratívne členenie<br />

Francúzsko je rozdelené na 26 regiónov. Regióny sa delia na departementy.<br />

Metropolitné Francúzsko<br />

1. Alsasko<br />

2. Akvitánsko<br />

3. Auvergne<br />

4. Burgundsko<br />

5. Bretónsko<br />

6. Centre<br />

7. Champagne-Ardenne<br />

8. Dolná Normandia<br />

9. Franche-Comté<br />

10. Horná Normandia<br />

11. Île-de-France<br />

12. Korzika<br />

13. Languedoc-Roussillon<br />

14. Limuzínsko<br />

15. Lotrinsko<br />

16. Midi-Pyrénées<br />

17. Nord-Pas-de-Calais<br />

18. Pays-de-la-Loire<br />

19. Pikardia<br />

20. Poitou-Charentes<br />

21. Provence-Alpes-Côte d’Azur<br />

22. Rhône-Alpes<br />

Zámorské regióny<br />

1. Guadeloupe<br />

2. Martinik<br />

3. Francúzska Guyana<br />

4. Réunion


Francúzsko 57<br />

Nord-Pas<br />

de-Calais<br />

Pikardia<br />

Horná<br />

Normandia<br />

Île-de-<br />

France<br />

Champagne-<br />

Ardenne<br />

Lotrinsko<br />

Alsasko<br />

Franche-<br />

Comté<br />

Burgundsko


Francúzsko 58<br />

Centre<br />

Pays-de-la-<br />

Loire<br />

Bretónsko<br />

Dolná<br />

Normandia<br />

Poitou-<br />

Charentes<br />

Limuzínsko<br />

Auvergne<br />

Rhône-<br />

Alpes<br />

Akvitánsko<br />

Midi-Pyrénées<br />

Languedoc-<br />

Roussillon<br />

Provence-Alpes-<br />

Côte d'Azur<br />

Korzika<br />

Belgicko<br />

Luxembursko<br />

Nemecko<br />

Švajčiarsko<br />

Taliansko<br />

Spojené kráľovstvo<br />

Andorra<br />

Španielsko<br />

Lamanšský prieliv<br />

Biskajský<br />

záliv


Francúzsko 59<br />

Dejiny<br />

Ligúrske more<br />

Stredozemné more<br />

Francúzska Guyana<br />

Guadeloupe<br />

Martinik<br />

Réunion<br />

Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z čias starovekej Galie obývanej Keltmi známymi ako<br />

Galovia. Galia bola podrobená Rimanmi v 1. storočí pred Kr. a Galovia nakoniec prevzali rímsky jazyk aj kultúru.<br />

História kresťanstva na tomto území má korene v 2. a 3. storočí. Galské západné hranice boli v 4. storočí obsadené<br />

germánskymi kmeňmi, prevažne Frankami, ktorí dali krajine jej dnešný názov. Moderné meno „Francúzsko“ je<br />

odvodené z lénneho panstva okolo Paríža, ktoré bolo pod správou Kapetovcov. Existencia Francúzska ako<br />

samostatného štátu sa datuje od rozdelenia Franskej ríše roku 843 na Východofranskú ríšu (Francia orientalis) na<br />

východe, Západofranskú ríšu (Francia occidentalis) na západe a Lotrinsko v strede. Z Východnej Franskej Ríše sa<br />

stala Svätá ríša rímska (dnešné Nemecko). A zo západnej časti vzniklo Francúzsko.<br />

Potomkovia Karla Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, kedy bol Hugo Kapet korunovaný za kráľa. Jeho<br />

nasledovníci, Kapetovci, dynastia z Valois a Bourbonovci postupne pomocou sériou vojen a rodovému dedičstvu<br />

zjednotili územia pod centrálnu panovníkovu moc. Monarchia dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády Ľudovíta XIV.<br />

V tom čase malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom<br />

v Európe a tretím na svete po Číne a Indii. Zároveň však postupne upadalo do rekordnej zadĺženosti, ktorej hlavnými<br />

príčinami bolo plytvanie peniazmi v neúspešných vojnách (najmä vojna o španielske dedičstvo) a príliš drahých<br />

projektov kráľovskej rodiny (Versailles).<br />

Zadlženosť bola jednou z príčin Francúzskej revolúcie, ktorá vypukla v roku 1789 a viedla k náhrade absolutistickej<br />

monarchie monarchiou konštitučnou a parlamentárnou 3. a 14. september 1791, 10. augusta 1792 bola následne<br />

nastolená Prvá francúzska republika, potvrdená ústavou z roku I, 24. júna 1793. Vláda však v skutočnosti zostala v<br />

rukách revolučného kabinetu. 22. augusta 1795 bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil Direktoriát<br />

(Directoire). Následne v roku 1799 ovládol republiku Napoleon Bonaparte, vydal ústavu z roku VIII zavádzajúcu<br />

jeho konzulát a neskôr, 18. mája 1804, štátnym prevratom založil prvé cisárstvo (Premier Empire), v ktorom bol<br />

korunovaný za cisára. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so Spojeným kráľovstvom, Pruskom,<br />

Rakúskom a Ruskom, zakladal nové kráľovstvá a na ich čelo dosadzoval členov svojej rodiny. Na konci prvého<br />

cisárstva, 5. apríla 1814, Napoleon prehral, bol nútený abdikovať a trónu sa chopil Ľudovít XVIII. Po niekoľkých<br />

mesiacoch sa Napoleon vrátil z vyhnanstvá na ostrove Elba, opäť sa dostal k moci, bol však definitívne porazený v<br />

bitke pri Waterloo 18. júna 1815 a monarchia bola znovu nastolená.<br />

V júli 1830 vypukla Júlová revolúcia, čo je súhrn udalostí vo Francúzsku počas 27. – 29. júla 1830 a 30. a 31. júla<br />

1830, ktoré skoncovalo s vládou Karola X. a otvorilo cestu Júlovej monarchii. Stúpenci konštitučnej monarchie (La<br />

Fayette, J. Lafitte, C. Périer) povolali Ľudovíta Filipa Orleánskeho na trón.<br />

V roku 1830 dala revolúcia vzniknúť konštitučnej monarchii a neskôr druhej republike v roku 1848. Existencia tejto<br />

republiky bola onedlho nato ukončená zvolením cisárovho synovca Napoleona III. za prezidenta a vyhlásením<br />

druhého francúzskeho cisárstva. Ľudovít-Napoleon bol zosadený, načo nasledovala prusko-francúzska vojna v roku<br />

1870. Po týchto udalostiach vznikla tretia republika.<br />

Hoci vyšlo Francúzsko víťazne z prvej aj druhej svetovej vojny, utrpelo ďalekosiahle straty na kolóniách,<br />

ekonomickej pozícii, počte obyvateľov a pozícii dominantného národa. Po 2. svetovej vojne vznikla štvrtá republika.<br />

V roku 1958 bola nastolená súčasná piata republika, na čele ktorej stál generál Charles de Gaulle.


Francúzsko 60<br />

V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s Nemeckom a v spojení s ním vedie politickú a ekonomickú<br />

integráciu Európy vrátane zavedenia eura v januári 1999. Francúzsko bolo na čele štátov podporujúcich urýchlené<br />

rozšírenie menovej únie. Chcelo dosiahnuť vytvorenie zjednotenejšej a schopnejšej európskej politiky, obrany a<br />

bezpečnostného aparátu. V referende o prijatí Zmluvy o Európskej ústave však 55 % francúzskych občanov<br />

hlasovalo proti.<br />

Politický systém<br />

Ústava francúzskej piatej republiky bola schválená 28. septembra 1958. Výrazne posilnila autoritu výkonného<br />

výboru vo vzťahu k parlamentu.<br />

Podľa ústavy je francúzsky prezident volený priamo na obdobie 5 rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada<br />

zabezpečuje regulárne fungovanie moci ľudu a kontinuitu štátu. Prezident vymenúva predsedu vlády, predsedá<br />

kabinetu, velí ozbrojeným silám a uzatvára pakty.<br />

Národné zhromaždenie (Assemblée Nationale) je hlavná časť legislatívy. Jej členovia sú volení priamo na päťročné<br />

obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných voľbách. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu, a tým teda<br />

väčšinová voľba Zhromaždenia určuje rozhodovanie vlády. Senátorov vyberá volebná akadémia na obdobie<br />

deviatich rokov a jedna tretina Senátu sa mení každé tri roky (od roku 2007). Legislatíva Senátu je obmedzená; ak sa<br />

tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné<br />

slovo. Vláda má silný vplyv na utváranie programu Parlamentu.<br />

Francúzsko je zakladajúcim členom Európskej únie a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku.<br />

Francúzsko je ďalej členom SPC (Sekretariát pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community) a COI<br />

(Komisia Indického oceána, Indian Ocean Commission). Francúzsko je takisto vedúcim členom Medzinárodnej<br />

organizácie Frankofónie (La Francophonie, International Organisation of Francophonie), ktorá združuje 51 po<br />

francúzsky hovoriacich štátov.<br />

Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spolupráci a rozvoj (OECD) a UNESCO. Ďalej tu sídli<br />

Medzinárodný úrad pre miery a váhy (sústava jednotiek SI) a Interpol.<br />

Doprava<br />

Železničná doprava<br />

Železničná sieť Francúzska, ktorá spája 31840 km je najdrahšou<br />

železničnou sieťou v západnej Európe a spravuje ju spoločnosť RFF.<br />

Vlaky osobnej dopravy prevádzkuje spoločnosť SNCF. Medzi<br />

vysokorýchlostné vlakové spojenie vo Francúzsku patria Thalys,<br />

Eurostar a TGV, ktoré pri komerčnom používaní na<br />

vysokorýchlostných tratiach dosahuje rýchlosť 270 – 320 km/h.<br />

Eurostar, spoločne s Eurotunnel Shuttle spája Francúzsku so Spojeným<br />

TGV PSE v Lausanne<br />

kráľovstvom cez Eurotunel. Francúzsko má železničné spojenie do všetkých susediacich štátov, okrem Andorry.<br />

Vnútroštátne spojenie je tiež veľmi dobre rozvinuté a nachádza sa tu tiež viacero podzemných železníc a električiek,<br />

ktoré dopĺňajú autobusovú dopravu.


Francúzsko 61<br />

Cestná doprava<br />

Vo Francúzsku sa nachádza približne 893 300 kilometrov funkčných vozoviek. Diaľničná sieť meria približne 12 000<br />

kilometrov. Nie sú tu pravidelné registračné poplatky, či dane, ale za používanie diaľnic sa vyberá mýtne, okrem<br />

blízkosti veľkých obcí. Na novom trhu s automobilmi prevládajú národné značky, akými sú Renault (27% zo<br />

všetkých áut predaných v roku 2003), Peugeot (20.1%) a Citroën (13.5%). [1] Vyše 70% nových predaných áut v roku<br />

2004 bolo na naftový pohon, čo je oveľa viac než tých na pohon benzínu a LPG. [2] Vo Francúzsku sa tiež nachádza<br />

najvyšší most na svete Millauský viadukt a viacero dôležitých mostov, ako napríklad Pont de Normandie.<br />

Letecká doprava<br />

Nachádza sa tu približne 478 letísk a pristávacích plôch. Najväčším a najdôležitejším letiskom je letisko Charlesa de<br />

Gaulla, ktoré sa nachádza blízko Paríža. Toto letisko je tiež centrom francúzskych národných aeroliniek – Air<br />

France.<br />

Vodná doprava<br />

Vo Francúzsku sa nachádza 10 väčších prístavov, najväčší sa nachádza v Marseille.<br />

Referencie<br />

[1] L'automobile magazine, hors-série 2003/2004 page 294<br />

[2] http:/ / www. ademe. fr/ particuliers/ Fiches/ voiture/ rub3. htm<br />

Iné projekty<br />

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Francúzsko<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francúzsko<br />

Externé odkazy<br />

• FILIT (http:/ / dent. ii. fmph. uniba. sk/ ~filit/ fvj/ julova_revolucia_1830. html) – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal<br />

tento článok.


Nemecko 62<br />

Nemecko<br />

Miestny názov<br />

Vlajka Znak<br />

• dlhý Bundesrepublik Deutschland<br />

• krátky Deutschland<br />

Hlavné mesto Berlín<br />

Najväčšie mesto Berlín<br />

Úradné jazyky nemčina<br />

Regionálne jazyky<br />

Štátne zriadenie<br />

spolkový prezident<br />

spolková kancelárka<br />

Nemecká spolková republika<br />

Národné motto:<br />

Einigkeit und Recht und Freiheit (nem. )<br />

(Jednota a právo a sloboda)<br />

Štátna hymna:<br />

Das Lied der Deutschen (tretia sloha)<br />

52°31′ .š. 13°24′ .d.<br />

parlamentárna spolková republika<br />

Christian Wulff<br />

Angela Merkelová<br />

Vznik Verdunská zmluva (843)<br />

18. január, 1871<br />

rozdelenie 23. máj 1949<br />

zjednotenie 3. október 1990<br />

Susedia Francúzsko, Česko, Holandsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Belgicko, Dánsko, Poľsko<br />

Rozloha<br />

• celková<br />

• voda (%)<br />

Počet obyvateľov<br />

• odhad (2011)<br />

• sčítanie (2005)<br />

• hustota (2011)<br />

HDP<br />

• celkový<br />

• na hlavu (PKS)<br />

357 021 km² (62.)<br />

7 798 km² (2,2 %)<br />

81 471 834 (16.)<br />

82 431 390<br />

231 /km² (51.)<br />

2008<br />

3667 miliárd $ (4.)<br />

40875 $ (16.)<br />

Index ľudského rozvoja (2008) 0.947 (22.) –<br />

Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)<br />

Časové pásmo<br />

• Letný čas<br />

(UTC+1)<br />

(UTC+2)


Nemecko 63<br />

Medzinárodný kód DEU / DE<br />

Medzinárodná poznávacia značka D<br />

Internetová doména .de<br />

Smerové telefónne číslo +49<br />

Gramotnosť: 99,9%<br />

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika [1] , skr. NSR, (nem. Bundesrepublik Deutschland, BRD; v<br />

rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne ale často aj Západné Nemecko) je spolkový štát v strednej Európe. Susedí s<br />

Dánskom, Poľskom, Českom, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom.<br />

Na severe tvoria prirodzenú hranicu Severné more a Baltské more.<br />

Hlavným mestom a sídlom vlády je Berlín, niektoré ministerstvá sa nachádzajú aj v Bonne. Politický systém je<br />

federálny a organizovaný ako parlamentná demokracia: Podľa definície v ústave (v Nemecku označovanej ako<br />

Základný zákon) je Nemecko demokratický a sociálny spolkový štát. Tento štát pozostáva zo 16, čiastočne<br />

suverénnych krajín. Nemecká spolková republika je okrem iného aj členom Spojených národov, Európskej únie,<br />

NATO a G8.<br />

Názov<br />

Na výslovnú žiadosť nemeckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi<br />

Nemeckou spolkovou republikou a Slovenskou republikou používa podoba Spolková republika Nemecko, v<br />

ostatných prípadoch podoba Nemecká spolková republika. Toto je záväzný predpis Úradu geodézie a kartografie a<br />

Pravidiel slovenského jazyka (SAV). V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa v slovenčine bežne používal tvar<br />

Nemecká spolková republika, ale ako ústupok na základe zmluvy medzi ČSSR a NSR zo začiatku 70. rokov sa<br />

formálne za správnejší tvar považoval tvar Spolková republika Nemecka (posledné slovo bolo v genitíve). [2] Popri<br />

oficiálnom názve Nemecká spolková republika sa ako neoficiálny názov používa nielen názov Nemecko, ktorý je<br />

primárne názvom krajiny, ale aj názov Spolková republika ako skrátená podoba oficiálneho názvu. [3]<br />

Geografia<br />

Geografická poloha a krajinný typ<br />

Nemecko leží v strednej Európe medzi 47°16′15″ a 55°05′33″ severnej šírky a 5°52′01″ a 15°02′37″ východnej<br />

dĺžky. Vzdialenosť sever-juh medzi Listom na Sylte (Šlezvicko-Holštajnsko) a Oberstdorfom (Bavorsko) je 876 km;<br />

vzdialenosť západ-východ medzi obcou Selfkant (Severné Porýnie-Vestfálsko) a Deschka (Sasko) je 640 km.<br />

Geografický stred Nemecka je v Durínsku, ale presná poloha sa rôzni podľa rôznych metód výpočtu. Podľa<br />

štatistickej ročenky Nemecka (stav: 2000) nachádza v obci Niederdorla na (koordináty 51°09′54″ severnej šírky a<br />

10°27′19″ východnej dĺžky).<br />

Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším.<br />

Severná časť Nemecka, Severonemecká nížina, je nížina sformovaná predovšetkým pred dobou ľadovou, na ktorú<br />

naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené stredohorie. Najmä v Bavorsku, ale tiež v Bádensku-Württembersku,<br />

prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do Alpských veľhôr.


Nemecko 64<br />

Vodstvo<br />

Nemecko hraničí v Dolnom Sasku a Šlezvicku-Holštajnsku so Severným morom. Toto more je oblasťou s<br />

najhustejšou námornou dopravou a je spojené s Atlantickým oceánom. Meklenbursko-Predpomoransko a<br />

Šlezvicko-Holštajnsko ležia pri Baltskom mori, vnútrozemnom mori, ktoré je spojené so Severným morom cez<br />

Skagerrak. Morské prúdenie je v Baltskom mori oveľa menšie ako v Severnom mori. Takmer všetky nemecké rieky<br />

patria do povodia šiestich veľkých riečnych systémov Rýn (nem. Rhein), Dunaj (nem. Donau), Labe (nem. Elbe),<br />

Vezera (nem. Weser), Odra (nem. Oder) a Emža (nem. Ems). Najdlhšou riekou je Dunaj s 2845 km od sútoku riek<br />

Brigach a Breg respektíve 2888 km od prameňa Bregu na okraji Čierneho lesa. Dunaj vzniká sútokom riek Brigach a<br />

Breg v meste Donaueschingen a je po Volge druhou najdlhšou riekou Európy. Nemeckom preteká iba menšia časť<br />

Dunaja. Rieka Dunaj s prítokmi sa vlieva do Čierneho mora a ostatné nemecké rieky sa vlievajú do Severného a<br />

Baltického mora. Hlavný predel povodiami prechádza východne od východorýnskeho zlomu cez hlavné hrebene<br />

Čierneho lesa, ďalej cez švábske a franské Alby. Z týchto tokov je Rýn riekou, ktorá má na nemeckom území<br />

najdlhší úsek. Zo svojej dĺžky 1233 km preteká až 852 km Nemeckom. Ďalej má kvôli množstvu povestí a mýtov<br />

spojených s riekou Rýn význam aj pre národné povedomie nemeckého národa. Hospodárska funkcia Rýnu je<br />

nezanedbateľná – je jednou z najvyužívanejších vodných ciest Európy. Rieka Labe pramení v Krkonošiach v Česku<br />

a po približne 1165 km (z toho 770 km v Nemecku) sa vlieva pri Cuxhavene do Severného mora. Táto rieka patrila<br />

dočasne k najznečistenejším riekam Európy, ale medzičasom sa už kvalita vody zreteľne zlepšila. Rieka Vezera<br />

vzniká sútokom Werry a Fuldy a je spádovou oblasťou strednej časti Nemecka. Povodia Odry a Emže ležia v<br />

západnej a východnej okrajovej časti Nemecka. Nemecké jazerá vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po<br />

skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne<br />

pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Meklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším<br />

jazerom s Nemeckou časťou je Bodamské jazero, ktoré hraničí s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré<br />

leží celé na nemeckom území je Müritz, ktorého časť leží v Mecklenburskej jazernej oblasti.<br />

Povrch<br />

Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza<br />

sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2962 m najvyšším štítom Nemecka.<br />

Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh.<br />

Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg v Čiernom lese s 1493 m,<br />

nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1453 m. Štíty<br />

dosahujúce viac ako 1000 m majú okrem toho aj Krušné hory (nem.<br />

Erzgebirge), Smrčiny (nem. Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré<br />

sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1141 m vysokým štítom<br />

Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé<br />

formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo<br />

Flämingu s 200 metrami najvyšší. Najnižším miestom v Nemecku, na<br />

Masív Zugspitze zo severovýchodu<br />

ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží 3.54 m pod hladinou mora v depresii (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v<br />

Neuendorf-Sachsenbande (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie<br />

prirodzené miesto pod vodou: Leží s 39.1 m pod hladinou mora na dne Hemmelsdorfského jazera<br />

severoseverovýchodne od Lübecku. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca 293 m pod hladinou mora na<br />

dne povrchovej bane Hambach východne od obce Jülich v Severnom Porýni – Vestfálsku.


Nemecko 65<br />

Ostrovy<br />

Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet<br />

ostrovov. Tie sú v Severnom mori najčastejšie vo forme z pevniny<br />

predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zvyšky pevniny, ktorá sa<br />

klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa<br />

na Severofrízske a Východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri<br />

odlive objavujúcich sa plytčín. Severofrízske ostrovy patria k<br />

Šlezvicko-Holštajnsku a pozostávajú z väčších ostrovov ako Sylt,<br />

Amrum a Föhr ako aj oveľa menších ako je Hallig. Dolnosaské<br />

Východofrízske ostrovy sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším<br />

z nich je Borkum. Jedinou výnimkou je Helgoland, ktorý je jediným<br />

nemeckým ostrovom na šírom mori. Ostrovy Baltického mora pri<br />

Kriedové skaly na ostrove Rujana, 2003<br />

nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým<br />

ostrovom je Rujana a druhý najväčší Usedom, ktorého východný cíp patrí k Poľsku. Ostrovy Baltického mora sú<br />

obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj<br />

vnútrozemské ostrovy, z ktorých najznámejšími sú Mainau a Reichenau v Bodamskom jazere a Herrenchiemsee v<br />

Chiemsee.<br />

Podnebie<br />

Nemecko patrí do miernej klimatickej zóny strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej<br />

oblasti medzi morskou klímou v západnej Európe a kontinentálnou klímou vo východnej Európe. Na klímu pôsobí<br />

okrem iného aj Golfský prúd, ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisne šírky.<br />

Extrémne počasie, ako napríklad suchá, tornáda, kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé.<br />

Príležitostne sa však objavia víchrice, ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V<br />

rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú povodne, ktoré prichádzajú v lete po<br />

intenzívnych dažďoch (povodeň Odry v 1997 a povodeň Labe v 2002) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k<br />

záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny<br />

ako naposledy počas vlny horúčav v roku 2003.<br />

Klimatické dáta (priemerné hodnoty z rokov 1961 – 1990):<br />

Stredná teplota<br />

(°C)<br />

Minimálna<br />

teplota (°C)<br />

Maximálna<br />

teplota (°C)<br />

Teplota – interval<br />

(°C)<br />

Rok Mar–Máj Jún–Aug Sep–Nov Dec–Feb Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec<br />

8,4 7,8 16,5 9,1 0,9 −0,5 0,5 3,7 7,6 12,2 15,5 17,1 16,9 13,8 9,4 4,2 0,9<br />

4,6 3,4 11,6 5,5 −2,4 −3,0 −2,5 0,0 3,0 7,3 10,6 12,3 12,0 9,3 5,7 1,6 −1,5<br />

12,4 12,3 21,4 12,8 2,9 2,0 3,4 7,5 12,1 17,2 20,4 22,0 21,9 18,4 13,1 6,9 3,2<br />

7,8 8,8 9,8 7,3 5,2 5,0 5,9 7,4 9,1 9,9 9,8 9,7 9,8 9,0 7,5 5,3 4,7<br />

Mrazivé dni 103,9 27,5 0,7 16,9 58,7 21,0 19,3 16,4 9,0 2,2 0,3 0,2 0,2 0,8 4,5 11,6 18,4<br />

Dni so zrážkami 178,2 44,0 44,3 43,0 46,8 16,6 13,4 14,9 14,3 14,9 15,1 14,8 14,4 13,6 13,5 15,9 16,8<br />

Zrážky (mm) 700 163 221 166 150 51 40 48 51 65 77 72 71 57 50 58 59<br />

Atmosférický<br />

tlak (hPa−1000)<br />

9,3 8,1 13,7 9,9 5,7 5,5 5,5 6,4 7,6 10,2 12,9 14,2 14,2 12,4 9,9 7,3 6,0<br />

Oblačnosť (%) 72,0 69,3 63,0 73,8 81,9 83,5 78,0 74,8 69,3 63,8 64,8 63,5 60,6 66,9 72,9 81,5 84,3


Nemecko 66<br />

Zdroj: Tyndall Centre for Climate Change Report [4] (po anglicky)<br />

Geológia<br />

Tektonika<br />

Krajina leží vo viacerých geologicky odlišných regiónoch. Najstaršie horninové celky Nemecka predstavujú výstupy<br />

kryštalinika, ktoré sú výsledkom hlavne hercýnskeho vrásnenia, ktoré skončilo koncom karbónu. Tvoria<br />

Teutoburský les, Durínsky les, Harz, Flechtingenské vrchy a Český masív. Lokálne sa v nich nachádzajú aj relikty<br />

starších celkov, hlavne kadomských (pan-afrických) vrásnení. Sever krajiny tvorí Severonemecká nížina,<br />

modelovaná prevažne mladými štvrtohornými ľadovcovými procesmi. Prekrýva niekoľko starších panví:<br />

permsko-druhohornú severonemecko-poľskú a dolnosaskú panvu. V týchto panvách sa nachádzajú početné permské<br />

(zachsteinské) soľné diapíry. Ďalšia podobne stará je hesenská panva v strednom Nemecku. Najjužnejšie časti<br />

krajiny pokrývajú platformné triasovo-jurské sedimenty, ktoré sa skláňajú smerom na juh pod treťohornú predhlbeň<br />

Álp – molasovú panvu. Predpolie Álp pretína treťohorný rýnsky gráben a ďalší gráben pri ústí Rýna, ktorý je<br />

napojený na Severné more. Na ramenách rýnskeho grábenu boli vyzdvihnuté pohoria Vogézy, Schwarzwald a<br />

Odenwald. Vrchnokriedovo-štvrťohorný alkalický vulkanizmus sa prejavuje v páse východo-západného smeru asi<br />

300 km severne od predpolia Álp. Komplexnú geologickú stavbu Nemecka dotvárajú dva miocénne impaktné<br />

krátery na juhu krajiny. [5]<br />

Seizmicita<br />

Vďaka tomu, že Nemecko leží úplne na Eurázijskej platni a na jeho území alebo v jeho blízkosti sa nenachádzajú<br />

žiadne iné platne, sa mu zemetrasenia s ťažkými následkami dosiaľ vyhýbali. Aj slabé zemetrasenia sú relatívne<br />

zriedkavé. Východorýnsky zlom v Severnom Porýni-Vestfálsku ale patrí k oblastiam mierne ohrozovanými<br />

zemetraseniami. Tento zlom zasahuje aj do územia susedných štátov Belgicka a Holandska (pozri aj Oblasť<br />

zemetrasenia Kölner Bucht). Správy o zemetrasení z tohto regiónu pochádzajú už z predchádzajúcich storočí. Od<br />

roku 1955 bolo seizmografickou stanicou Bensberg na Univerzite Kolín nad Rýnom nameraných viac ako 2000<br />

zemetrasení. Najsilnejšie namerané zemetrasenie v tomto regióne bolo 13. apríla 1992 v blízkosti nemeckej hranice<br />

pri holandskom meste Roermond. Dosiahlo silu 5,9 stupňa na Richterovej stupnici. Otrasy tohto zemetrasenia bolo<br />

cítiť až v Londýne a Mníchove. Pri tomto zemetrasení sa zranilo 30 ľudí, hlavne spadnutými predmetmi. V<br />

postihnutých krajinách dosiahli celkové škody 150 miliónov eur.<br />

Administratívne členenie<br />

Nemecko je zložené zo šestnástich spolkových krajín.<br />

1. Bádensko-Württembersko<br />

2. Bavorsko<br />

3. Berlín<br />

4. Brandenbursko<br />

5. Brémy<br />

6. Dolné Sasko<br />

7. Durínsko<br />

8. Hamburg<br />

9. Hesensko<br />

10. Meklenbursko-Predpomoransko<br />

11. Porýnie-Falcko<br />

12. Sársko<br />

13. Sasko<br />

14. Sasko-Anhaltsko


Nemecko 67<br />

15. Severné Porýnie-Vestfálsko<br />

16. Šlezvicko-Holštajnsko<br />

Dolné Sasko<br />

Brémy<br />

Hamburg<br />

Meklenbursko-<br />

Predpomoransko<br />

Sasko-<br />

Anhaltsko<br />

Sasko<br />

Brandenbursko<br />

Berlín<br />

Durínsko<br />

Hesensko<br />

Severné Porýnie-<br />

Vestfálsko<br />

Porýnie-Falcko<br />

Bavorsko<br />

Bádensko-<br />

Württembersko<br />

Sársko<br />

Šlezvicko-<br />

Holštajnsko


Nemecko 68<br />

Dejiny<br />

Hlavný článok: Dejiny Nemecka<br />

Nemecko bolo zdecimované dvomi svetovými vojnami v prvej polovici 20. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny v<br />

roku 1945 bolo územie Nemecka rozdelené na štyri okupačné zóny, ktoré obsadili víťazní Spojenci USA, Spojené<br />

kráľovstvo, Francúzsko a Sovietsky zväz. Z okupačných zón vznikli dva nemecké štáty: Nemecká spolková<br />

republika a Nemecká demokratická republika. K opätovnému zjednoteniu Nemecka došlo až v roku 1990. Nemecko<br />

je zakladajúcim členom Európskej únie.<br />

Najstaršie pamiatky sú z doby kamennej. V 5. storočí sa na území dnešného Nemecka usadili Kelti, vytvárali<br />

kmeňové vojvodstvá ako Sasko, Durínsko, Bavorsko alebo Alámiu. Po rozpade Rímskej ríše bolo toto územie<br />

kolonizované Franskou ríšou a po jej rozpade (845 n. l.) pripadlo územie Nemecka Východofranskej ríši. Na<br />

prelome 9. a 10. storočia po páde centrálnej moci, došlo opäť k rozdeleniu na jednotlivé kniežatstvá, ktoré sa<br />

postupne začali spojovať v jednotný celok, ktorého centrom sa stalo Sasko. Tieto odstredivé tendencie boli<br />

samozrejme doprevádzané i územnou expanziou severným, západným a hlavne južným smerom. Len východným<br />

smerom sa toto spočiatku príliš nedarilo, pretože tu stáli v ceste "barbarskí" Slovania. Tento vývoj vyvrcholil<br />

korunovaním nemeckého kráľa Ota I. pápežom v Ríme v roku 962 n. l. za cisára Rímskej ríše (neskôr Svätej ríše<br />

Rímskej). Jednota Nemecka trvala zhruba do polovice 11. storočia, kedy sa opäť začali prejavovať odstredivé<br />

tendencie jednotlivých štátov a kniežatstiev, ktoré boli nakoniec "centrálnemu" panovníkovi podriadené len<br />

formálne. Toto platilo i pre České kráľovstvo. Nemecko, ako ríša, figurovalo len "papierovo". Jednotlivé štátne<br />

útvary potom pokračovali v ďalších územných výbojoch, nezávislých na centrálnej moci a to dokonca i často medzi<br />

sebou. V týchto vojnách Česi samozrejme nezostávali pozadu a snažili sa upevniť hlavne politickú moc. Za<br />

panovania českého kráľa a neskoršieho cisára Rímskej ríše Karla IV. (1346 – 1378), došlo k opätovnému nastoleniu<br />

pevnej centrálnej moci, ale po jeho smrti všetko vypuklo opäť s nemenšou mierou. Toto obdobie malo byť na dlho<br />

posledným obdobím pokoja a prosperity 15. a 16. storočia, bolo poznamenané neustálymi náboženskými vojnami,<br />

ktorým výrazne prispela husitská revolúcia v Čechách. Preto nie je náhoda, že sa Nemecko od roku 1519 nazývalo<br />

Svätá ríša rímska národa nemeckého (katolíci). Prvá pol. 17. storočia je zasa v znamení mocenských a vojenských<br />

sporov medzi Habsburgovcami, ktorí vtedy prakticky nepretržite vládli Nemecku už od roku 1438 a Francúzsku.<br />

Spory vyústili vypuknutím tridsaťročnej vojny (1618 – 1648), ktorá oficiálne skončila až "Vestfálskym mierom". V<br />

tej dobe bolo Nemecko už len akousi konfederáciou cca 300 samostatných štátov, ktoré mali samostatnú politiku a<br />

ekonomiku. Medzi týmito štátmi začal v druhej polovici 17. storočia vzrastať vplyv branderburgského kupliarstva,<br />

ktorého panovník sa roku 1701 vyhlásil pruským kráľom. Posledná kapitola "starého Nemecka" bola otvorená<br />

vypuknutím napoleonských vojen a územným obsadením časti Nemecka a Francúzska, pričom došlo k postupnému<br />

zrušeniu asi 200 vtedajších štátikov. Samotná Svätá ríša rímska národa nemeckého bola oficiálne zrušená roku 1806.<br />

Po páde napoleonskej vlády došlo síce k čiastočnej revízii pôvodného územia, ale hlavne k posilneniu politického a<br />

vojenského vplyvu "živších" štátov, zvlášť potom Pruska. Roku 1815 bol vytvorených tzv. Nemecký spolok medzi<br />

najsilnejšími štátmi, a to Pruskom a Rakúskom. Ale neustále politické ťahanice o moc vnútri spolku viedli opäť k<br />

vypuknutiu rakúsko-pruskej vojne a porážkou Rakúska v r. 1866. Ďalšou vojnou o 4 roky neskôr (1870), tentokrát<br />

opäť medzi Francúzskom a Pruskom, došlo ku konečnému zjednoteniu Nemecka pod Pruskou taktovkou. Došlo k<br />

zjednoteniu ekonomiky, politiky, posilneniu priemyslu a vyhlásenie Nemeckého cisárstva. Vo svetovej politike sa<br />

prejavovalo vytváranie vlastných kolónii zvlášť v Afrike, kde sa dostávalo opäť do konfliktov nielen s tradičným<br />

Francúzskom, ale i s Anglickom a Talianskom. Táto politika vojenských ťažení a tvrdej päste bola však pre<br />

mocenské ambície Nemecka osudnou. Po skončení I. sv. vojny bolo územne silne oklieštené a hospodársky<br />

zabrzdené. Preto boli, čiastočne i nútene, prijaté niektoré politické zmeny a r. 1918 bola vyhlásená republika,<br />

nazývaná podľa ústavy, prijatej o rok neskôr, Weimarská. Nemecko, sužované vojnovými reparáciami,<br />

hospodárskymi a sociálnymi problémami a tiež za prispenia netaktnej politiky víťazných štátov, dalo vzniknúť<br />

myšlienke národného socializmu a roku 1933 k nástupu nacizmu k moci. Tým sa začala ďalšia expanzívna politika<br />

do okolitých štátov – Rakúsko, Belgicko, Nórsko, Holandsko, Česko-Slovensko – a v roku 1939 aj 2. svetová vojna


Nemecko 69<br />

v priebehu ktorej Nemecko obsadilo rozsiahle územia i mimo kontinentálnej Európy a Ázie. Ale ani tento "pokus"<br />

Nemecku nevyšiel a tak po kapitulácii roku 1945 bolo rozdelené na 4 okupačné zóny, rozdelené medzi hlavné<br />

víťazné štáty (americkú, anglickú, francúzsku a sovietsku). Západné hranice sa navrátili ku stavu z roku 1937.<br />

Východné hranice boli posunuté smerom na západ, na rieky Odru a Nisu. Získané územie potom získalo Poľsko ako<br />

kompenzácie za násilne zabrané územie Sovietskym zväzom na východe. Roku 1946 došlo ku spojeniu anglickej a<br />

americkej zóny na tzv. Bizónu a po pripojení francúzskej zóny roku 1948, vznikla tzv. Trizóna. Od roku 1949 tieto<br />

štáty začali vykonávať reštrukturalizáciu parlamentného režimu vo svojich zónach a vytvorením Spolkovej republiky<br />

Nemecko (NSR), reagoval Sovietsky komunistický režim vytvorením bábkového štátu vo svoje zóne, a to<br />

Nemeckou "demokratickou" republikou (NDR). Tým došlo k vytvoreniu dvoch navzájom politicky a ekonomicky<br />

oddelených štátov a k postupnému vzniku "Studenej vojny", ktorá mohla niekoľkokrát vyústiť k vypuknutiu ďalšieho<br />

vojnového konfliktu, tentokrát "atómového". V súvislosti s vývojom v ZSSR koncom 80. rokov došlo roku 1989 k<br />

revolúcii v NDR a pádu komunistického režimu. Bol strhnutý Berlínsky múr, ktorý bol symbolom rozdelenia<br />

Nemecka a postupne vytvorené podmienky ku znovuzjednoteniu Nemecka. V roku 1994 odišli z územia bývalého<br />

NDR poslední ruskí vojaci. Obdobie po zjednotení charakterizovali sociálne napätia, vysoké verejné výdavky a<br />

reštrukturalizácia priemyslu. Náklady na znovuzjednotenie predstavovali asi polovicu celkových daňových príjmov<br />

krajiny. Hospodárske rozdiely medzi východnou a západnou časťou boli väčšie, ako sa predpokladalo. Priemyselná<br />

výroba v bývalých východných republikách poklesla o dve tretiny v prvom roku po zjednotení. Koncom 90. rokov<br />

ekonomika v týchto krajinách začala rásť v dôsledku značných verejných a súkromných investícií. Mestá ako<br />

Drážďany a Lipsko boli obnovené, viac ako 1000 zahraničných spoločností investovalo do nových fabrík, hlavne z<br />

toho dôvodu, že pracovníci z tzv. východného bloku boli flexibilnejší čo sa týka pracovného času a mzdy než<br />

pracovníci zo západných krajín. Napriek tomu, že od zjednotenia Nemecka uplynulo už viac ako 15 rokov, ešte stále<br />

pretrvávajú politické i hospodárske rozdiely medzi regiónmi, a práve preto dohoda a konsenzus sú často ťažkopádne.<br />

Obyvateľstvo<br />

Etnické zloženie<br />

Obyvatelia nemeckej národnosti tvoria takmer 75 miliónov obyvateľov, čo predstavuje 91,2 % obyvateľov štátu.<br />

Príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi málo. Patria medzi ne najmä Lužickí Srbi, ktorí žijú v blízkosti<br />

českých a poľských hraníc, a príslušníci dánskej menšiny na severe štátu. Početnejšie sú menšiny, ktoré prišli na<br />

územie štátu po roku 1945. Ide hlavne o Turkov, ktorých žije v Nemecku 1 713 551 (2,1 % obyvateľov štátu). Za<br />

nimi nasledujú prisťahovalci zo Srbska a Čiernej Hory, ktorých tu žije 468 218 (0,5 %). Talianov žije v Nemecku<br />

528 318 (0,6 %), Poliakov 384 808 (0,5%), Grékov 294 891 (0,4%) a Chorvátov 225 309 (0,4%). Počet<br />

prisťahovalcov z Ruskej federácie dosahuje počet 187 835 (0,3%) a z Bosny a Hercegoviny 158 158 (0,3%). Žije tu<br />

aj 175 875 prisťahovalcov z Rakúska (0,3%) a Holandska 128 192 (0,2%). Okrem nich tu žijú hlavne prisťahovalci z<br />

Bulharska, Číny, Indie, Iraku, Iránu, Španielska, Maďarska, Rumunska, Libanonu, Vietnamu a iných krajín.<br />

Náboženské zloženie


Nemecko 70<br />

V Nemecku počet príslušníkov tradičných historických cirkví klesá, čo<br />

súvisí hlavne so sekularizácou spoločnosti a cirkevnou daňou.<br />

Príslušníkov rímskokatolíckej cirkvi žije v Nemecku 25 176 000 (30,7<br />

%). Rímski katolíci žijú hlavne v južnej a v západnej časti štátu,<br />

najviac v Bavorsku a v Sársku. K Nemeckej evanjelickej cirkvi sa hlási<br />

25 101 000 obyvateľov (30,5 %). Žijú najmä na severe a východe štátu.<br />

Celkovo žije v krajine 32,31 % protestantov. Okrem evanjelikov tu žijú<br />

baptisti, pentekostalisti, metodisti, mormoni či Svedkovia Jehovovi. K<br />

islamu sa hlási 3 300 000 obyvateľov (cca 4% obyvateľov štátu).<br />

Hlásia sa k nemu najmä Turci, Arabi, kosovskí Albánci, prisťahovalci z<br />

Katedrála v Mníchove<br />

Iraku, Iránu a iných moslimských krajín. K pravoslávnym cirkvám sa hlási 1 400 000 obyvateľov (1,7 %). Ide hlavne<br />

o prisťahovalcov z Grécka, Rumunska, Srbska, Bulharska, Ruska, Arménska či Egypta a Etiópie. K budhizmu sa<br />

hlási 245 000 obyvateľov (0,3 %) hlavne prisťahovalcov z Ďalekého východu. Hinduizmus má 97 500 prívržencov a<br />

sikhizmus 50 000 prívržencov. Ateistov, teda obyvateľov bez náboženskej príslušnosti je 24 400 000 (29,6 %).<br />

Hospodárstvo<br />

Hlavný článok: Hospodárstvo Nemecka<br />

Pozri aj: Berlín – financie a hospodárstvo<br />

Výrobný závod Volkswagenu, Wolfsburg<br />

Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je<br />

zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny<br />

sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstve pracuje iba<br />

2 – 3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s hrubým<br />

domácim produktom o veľkosti 2,2 bilióna eur (stav k 2004) tretím<br />

najväčším národným hospodárstvom sveta. Navyše je Nemecko<br />

najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou Indexom<br />

ľudského rozvoja je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa<br />

HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami EÚ na 11. mieste.<br />

Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym<br />

medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre<br />

Nemecko nezvyčajne vysokou nezamestnanosťou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú<br />

predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi<br />

úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov. Hľadanie<br />

príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že<br />

príčinou hospodárskej krízy je tradične silný sociálny štát, lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných<br />

východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným<br />

sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina<br />

sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od<br />

pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. Odborové organizácie a kritici<br />

globalizácie


Nemecko 71<br />

argumentujú keynesianistickými modelmi a tvrdia, že sa tuzemský<br />

dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti. Okrem toho nebolo po<br />

znovuzjednotení Nemecka dostatočné ekonomické opodstatnenie pre<br />

politicky motivované prispôsobenie východonemeckých platov na<br />

západnú úroveň. Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia<br />

nemeckého hospodárstva sa považujú automobilový, elektrotechnický,<br />

strojársky a chemický priemysel.<br />

Poznámky<br />

[1] Na výslovnú žiadosť nemeckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a<br />

podobných dokumentoch medzi Nemeckou spolkovou republikou a Slovenskou<br />

republikou používa podoba Spolková republika Nemecko (skr. SRN), v ostatných<br />

prípadoch podoba Nemecká spolková republika (skr. NSR). Štandardizované názvy<br />

nezávislých štátov [online]. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, [cit.<br />

2011-06-22]. Dostupné online. (http:/ / www. culture. gov. sk/ uploads/ b4/ 62/<br />

b462ba847f69b82dd9a4e2cdca513aa4/ nazvy-statov. pdf) (po slovensky)<br />

[2] (http:/ / www. juls. savba. sk/ ks/ 1992/ 8/ ks1992-8. pdf) str. 241<br />

[3] (http:/ / www. juls. savba. sk/ ks/ 1992/ 8/ ks1992-8. pdf) str. 236<br />

[4] http:/ / www. cru. uea. ac. uk/ ~timm/ cty/ obs/ TYN_CY_1_1. html<br />

Centrála banky Deutsche Bank vo Frankfurte nad<br />

Mohanom<br />

[5] Franke, W., 1997, Germany. in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), Encyclopedia of European and Asian Regional Geology.<br />

Chapmann & Hall, London, s. 261 – 273<br />

Referencie<br />

Iné projekty<br />

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Nemecko<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nemecko<br />

Externé odkazy<br />

• Portál o Nemecku (http:/ / www. deutschland. de/ ) (po nemecky)<br />

• Spolková vláda (http:/ / www. bundesregierung. de) (po nemecky)<br />

• Spolková kancelárka (http:/ / www. bundeskanzlerin. de) (po nemecky)<br />

• Spolkový snem (http:/ / www. bundestag. de/ ) (po nemecky)<br />

• Spolková rada (http:/ / www. bundesrat. de/ ) (po nemecky)<br />

• Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berlíne (http:/ / www. botschaft-slowakei. de/ App/ WCM/ ZU/<br />

BerlinZU/ main. nsf?Open) (po slovensky)<br />

• Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko Bratislava (http:/ / www. pressburg. diplo. de/ ) (po slovensky) (po<br />

nemecky)


Lichtenštajnsko 72<br />

Lichtenštajnsko<br />

Miestny názov<br />

Lichtenštajnské kniežatstvo<br />

Vlajka Znak<br />

Národné motto:<br />

nie je<br />

Štátna hymna:<br />

Oben am jungen Rhein<br />

(Hore na mladom Rýne)<br />

• dlhý Fürstentum Liechtenstein<br />

• krátky Liechtenstein<br />

Hlavné mesto Vaduz<br />

Najväčšie mesto Schaan<br />

Úradné jazyky nemčina<br />

Regionálne jazyky<br />

Štátne zriadenie<br />

Princ<br />

Regent<br />

Predseda vlády<br />

48°7′ s.š. 9°30′ v.d.<br />

konštitučná monarchia<br />

Hans Adam II<br />

Alois<br />

Klaus Tschütscher<br />

Vznik 23. január 1719<br />

Susedia Švajčiarsko, Rakúsko<br />

Rozloha<br />

• celková<br />

• voda (%)<br />

Počet obyvateľov<br />

• odhad (júl 2005)<br />

• sčítanie (2000)<br />

• hustota (júl 2005)<br />

HDP<br />

• celkový<br />

• na hlavu (PKS)<br />

160 km² (189.)<br />

0 km² (0 %)<br />

35 000 (189.)<br />

33 307<br />

218,8 /km² (37.)<br />

2002<br />

825 mil. 1 $ (174.)<br />

25 000 1 $ (28.)


Lichtenštajnsko 73<br />

Mena švajčiarsky frank (CHF)<br />

Časové pásmo<br />

• Letný čas<br />

CET (UTC+1)<br />

CEST (UTC+2)<br />

Medzinárodný kód LIE / LI<br />

Medzinárodná poznávacia značka FL<br />

Internetová doména .li<br />

Smerové telefónne číslo +423<br />

1 zdroj: CIA World Factbook<br />

Lichtenštajnsko, dlhý tvar Lichtenštajnské kniežatstvo, je malá krajina v strednej Európe. Bezprostredne susedí<br />

len so Švajčiarskom a Rakúskom, ale i neďaleké Nemecko je jeho významným „susedom“. Krajina leží v Rýnskom<br />

údolí, medzi Alpským Rýnom a Alpami. Najvyšší bod je Grauspitz s výškou 2599 m n. m.<br />

Geografia<br />

Lichtenštajnsko<br />

Lichtenštajnsko leží v údolí Rýna v Alpách. Západná hranica<br />

Lichtenštajnska je tvorená touto riekou. Východná časť krajiny je<br />

situovaná vo vyššej výške, najvyšší vrch krajiny je Grauspitz, vo výške<br />

2599 m n. m. Napriek alpínskej polohe krajiny, Lichtenštajnsko má<br />

mierne podnebie vďaka chránenému údoliu, slnečnému počasiu a fénu<br />

(Föhn, foehn wind). V zime sú horské svahy vhodné pre zimné športy.<br />

Dĺžka lichtenštajnských hraníc je 76 km. Hranica s Rakúskom má<br />

dĺžku 35 km a so Švajčiarskom 41 km.<br />

Dejiny<br />

Lichtenštajnsko vzniklo spojením panstva Schellenbergu (1699) a<br />

susedného grófstva Vaduzu (1712), ktoré rodina Lichtenštajnovcov<br />

získala kúpou za takmer 405 000 guldenov. Od roku 1719 bolo<br />

Lichtenštajnské kniežatstvo uznané nemeckým cisárom Karolom VI. ako samostatné územie. Od rozpadu Svätej<br />

rímskej ríše nemeckého národa roku 1806 bolo Lichtenštajnsko (12. júl 1806) suverénnym štátom v Rýnskom<br />

zväzku, v rokoch 1815 – 1866 samostatný štát v Nemeckom spolku. Od roku 1852 tvorilo s Rakúskom colnú úniu.<br />

Do rozpadu Rakúsko-Uhorska roku 1918 s ním bolo kultúrne, hospodársky a ekonomicky spojené.<br />

Zámok Vaduz<br />

Od toho času je úzko prepojené so Švajčiarskom, od roku 1919 ho<br />

zastupuje v otázkach zahraničnej politiky, od roku 1923 spolu tvoria<br />

colnú úniu. Rovnako ako ono si zachováva nízke dane, neutralitu a<br />

bankové tajomstvo. Švajčiarsko tiež zastupuje záujmy krajiny vo svete,<br />

okrem Bernu, Berlína, Bruselu, Štrasburgu, Viedne, Washingtonu,<br />

Ženevy a OSN v New Yorku, kde má Lichtenštajnsko vlastné<br />

zastúpenie.<br />

zmienka z roku 1136. Lichtenštajnovci ho opustili okolo roku 1300.<br />

Meno Lichtenštajnska pochádza, dnes ako u jedinej krajiny na svete,<br />

od šľachtického rodu, a jeho meno zasa od hradu Liechtenstein v<br />

Rakúsku, na okraji Viedenského lesa, o ktorom pochádza prvá písomná


Lichtenštajnsko 74<br />

Po 2. svetovej vojne boli majetky Lichtenštajnovcov v Česku a Poľsku zhabané. Lichtenštajnsko sa snažilo dokonca<br />

zabrániť vstupu Česka do EÚ (ako člen Európskeho ekonomického priestoru), pokiaľ nezruší Benešove dekréty a<br />

nevráti im zhabané majetky (cca 1600 km², a hrady a zámky).<br />

Stopy pôsobenia Lichtenštajnovcov nájdeme aj v Česku, najmä na<br />

Morave: Bejkovec, Bítovanky, Bludov, Borovné Krasonice, Hradiště,<br />

Chromeč, Kroměříž, Lednice (Eisgrub), Malenovice, Nové<br />

Meziříčsko, Pernštejn, Pohořelice, Slavětice, Slavonice, Studená, Telč,<br />

Valtice (Feldsberg), Zdenkov, a známe paláce a miesta v Olomouci,<br />

Brne a Prahe.<br />

Politika<br />

Krajina je kniežatstvom – dedičnou konštitučnou monarchiou. Od roku<br />

1989 stojí na čele krajiny knieža Hans Adam II. Lichtenštajnský,<br />

Centrum hlavného mesta Vaduz<br />

parlament (Zemský snem) má 25 členov volených obyvateľstvom, vláda je tvorená 5 vládnymi poradcami a ich<br />

zástupcami. Členov vlády, navrhnutých Zemským snemom, schvaľuje knieža. Od 1. júla 1986 (ústavou dané v roku<br />

1984) majú volebné právo aj ženy, volebné právo však nemajú v komunálnych voľbách. Na rozdiel od iných<br />

konštitučných monarchií má lichtenštajnské knieža v rukách aj niektoré dôležité právomoci.<br />

Rod Lichteštajnovcov žil predovšetkým vo Viedni, odkiaľ roku 1938 odišli pred nacistami do Lichtenštajnska, ktoré<br />

sa tým stalo ich stálym sídlom.<br />

Roku 2003 Hans Adam II. presadil, po kontroverznej verejnej debate, rozšírenie kniežacích právomocí zmenou<br />

ústavy schválenej v referende. Zároveň ale vzniklo silné hnutie za demokratické práva občanov.<br />

Bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Lichtenštajnkom<br />

Medzi SR a Lichtenštajnským kniežatstvom (LK) neboli nadviazané diplomatické styky. Diplomatické styky bývalej<br />

ČSR s LK boli v r. 1939 prerušené a po vojne neboli znovu nadviazané, nebolo uznané ani právo Švajčiarska<br />

zastupovať LK vo vzťahoch s ČSR. Dôvodom povojnového stavu v československo-lichtenštajnských vzťahoch bola<br />

otázka lichtenštajnského majetku v ČSR skonfiškovaného na základe prezidentských dekrétov z r. 1945 (tzv.<br />

Benešove dekréty) ako majetku osôb nemeckej národnosti. V zmysle týchto dekrétov podliehal konfiškácii majetok<br />

osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátne občianstvo týchto osôb (predstavitelia lichtenštajnského rodu sa<br />

prihlásili k nemeckej národnosti pri sčítaní ľudu v r. 1930). Základom lichtenštajnského stanoviska je, že uvedené<br />

konfiškovacie dekréty sa proti občanom LK použili neoprávnene, pretože tieto osoby nemali nemeckú národnosť.<br />

Príslušníci lichtenštajnského rodu viedli v ČSR v r. 1945 – 46 najmenej 4 súdne spory vo veci týchto pohľadávok,<br />

ktoré prehrali.<br />

V decembri 1992 FMZV ČSFR zaslalo MZV LK nótu vo veci nadviazania diplomatických stykov medzi SR a LK.<br />

V marci 1993 vo svojej odpovedi LK uviedlo, že je pripravené uznať SR (aj ČR), ale vzhľadom na nadviazanie<br />

diplomatických vzťahov by chcelo upraviť majetkovo-právne otázky (prehodnotenie Benešových dekrétov). Toto<br />

stanovisko zastávajú lichtenštajnskí predstavitelia aj v súčasnosti. [1]<br />

V decembri 2009, po návšteve ministerky zahraničných vecí Lichtenštajnského kniežatstva Aurelie Frick, Slovensko<br />

a Lichtenštajnsko znovu nadviazali diplomatické vzťahy, podpisom Memoranda o nadviazaní diplomatických stykov.


Lichtenštajnsko 75<br />

Hospodárstvo<br />

Celkový ročný objem HDP dosahuje cez 3 miliardy USD.<br />

Spolovice je tvorený priemyslom, vývojom, výrobou a vývozom – presné stroje, nástroje, vybavenie (Hilti),<br />

automobilové komponenty (ThyssenKrupp Presta), stomatologické vybavenie a potreby (Ivoclar Vivadent),<br />

spracovanie potravín (Hilcona Schaan), elektronika (Unaxis Balzers). Vývoz – 20% USA, 1/6 Švajčiarsko a 2/3<br />

krajiny EÚ, kde hlavným partnerom je Nemecko.<br />

Druhá polovica HDP je tvorená sektorom služieb a finančným sektorom.<br />

Poľnohospodárstvo tvorí menej ako 1% HDP.<br />

Doprava<br />

V Lichtenštajnsku je okolo 250 km ciest a 7.5 km železníc. Železnica je spravovaná Rakúskymi spolkovými<br />

železnicami (ÖBB) ako časť železnice medzi mestami Feldkirch v Rakúsku a Buchs SG vo Švajčiarsku.<br />

V krajine je aj 28 km splavných tokov riek.<br />

Administratívne rozdelenie<br />

Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 obcí (Gemeinden – jednotné číslo<br />

Gemeinde), väčšinou pozostávajúcich len z jedného mesta. Sú to tieto:<br />

• Vaduz<br />

• Schaan<br />

• Balzers<br />

• Triesen<br />

• Eschen<br />

• Mauren<br />

• Triesenberg<br />

• Ruggell<br />

• Gamprin<br />

• Schellenberg<br />

• Planken<br />

Fauna a flóra<br />

V krajine prevládajú listnaté lesy (do výšky 1300 m n. m.), do výšky<br />

1800 m n. m. rastie ihličnatý les a nad túto výšku už len kosodrevina a<br />

horské rastliny (machy a lišajníky).<br />

Fauna je v krajine zastúpená podobne ako v slovenských horách, tvoria<br />

ju najmä: kuny, lasice, líšky, svište, vysoká zver, zajace a množstvo<br />

druhov vtákov.<br />

11 obcí Lichtenštajnska [2]


Lichtenštajnsko 76<br />

Demografia<br />

Lichtenštajnsko je štvrtou najmenšou krajinou Európy po Vatikáne, Monaku a San Maríne. Menej ako 2/3<br />

obyvateľov sa považujú za Lichtenštajncov (de facto Nemci). Približne 1/3 tretina trvalých obyvateľov sú cudzinci,<br />

najmä Švajčiari (11%), Nemci (4%), Rakúšania (6%), Rumuni, Juhoslovania a Turci (9%).<br />

Úradným jazykom je nemčina, hoci väčšina obyvateľstva hovorí alemanským dialektom nemčiny.<br />

Náboženstvo<br />

75,7% obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania, 6,9% tvoria evanjelici, 4,2% moslimovia, 1,3% majú iné<br />

vierovyznanie, 1% je bez vierovyznania a 10,9% obyvateľstva neudalo svoje vierovyznanie. Tieto údaje sú platné k<br />

roku 2003.<br />

Kultúra, šport<br />

Bohatstvo Lichtenštajnska podporuje pestrý kultúrny a športový život.<br />

Kultúra<br />

V krajine pôsobia regionálne známe rockové a popové skupiny. Ďalej tu nájdeme mnohé spolky pestujúce lokálnu<br />

kultúru.<br />

Vo Vaduze je Krajinské múzeum (Landesmuseum, otvorené v roku 2003), Múzeum umenia (Kunstmuseum),<br />

Múzeum lyžiarstva (Skimuseum), Poštové múzeum (Postmuseum) a mnoho miestnych moderných múzeí.<br />

V Schaane je Divadlo na Kostolnom námestí (Theater am Kirchplatz). Vo Vaduze nové divadlo Zámocká pivnička<br />

(Schlösslekeller, od roku 2003).<br />

Šport<br />

Futbalové kluby a národné družstvo sú súčasťou Švajčiarskeho futbalového zväzu a jeho ligy, okrem jeho<br />

každoročnej účasti na Pohári UEFA, kam sa väčšinou kvalifikuje FC Vaduz. Národné družstvo sa usilovne<br />

zúčastňuje svetových a európskych majstrovstiev, na záverečné turnaje sa však nikdy neprebojovalo.<br />

Časy slávy mnohých lyžiarskych víťazstiev Lichtenštajnska, podobne ako Švajčiarska, sa zdajú byť minulosťou.<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lichtenštajnsko<br />

Referencie<br />

[1] Bilaterálne vzťahy na stránke MZV SR (http:/ / www. mzv. sk/ servlet/ content?MT=/ App/ WCM/ main. nsf/ vw_byID/<br />

ID_42B55426350CD5C9C12570560049713B_SK& OpenDocument=Y& LANG=SK& HM=10-vsetkystatysveta& OB=7&<br />

PAGE_VSETKYSTATYSVETAADMR-7TSD22=3& DS=Y& TG=BlankMaster& URL=http:/ / www. mzv. sk/ App/ WCM/ karta_statov.<br />

nsf/ vw_ByID/ ID_01120B25918217C3C125707A0041D308)<br />

[2] http:/ / de. <strong>wikipedia</strong>. org/ wiki/ Gemeinden_Liechtensteins<br />

Externé odkazy<br />

• Portál Lichtenštejnska – anglicky (http:/ / www. liechtenstein. li/ en) | nemecky (http:/ / www. liechtenstein. li)<br />

• Kniežatstvo – anglicky (http:/ / www. kunstmuseum. li/ web2306e) | nemecky (http:/ / www. fuerstenhaus. li)<br />

• Kunstmuseum (http:/ / www. kunstmuseum. li) (Dom umenia)<br />

• Landesmuseum (http:/ / www. landesmuseum. li) (Krajinské múzeum)


Lichtenštajnsko 77<br />

• Lichtenštajnovci a ČR: Hans Adam II. odpovedá na otázky Ladislava Kahouna, február 2004 – po česky:<br />

Kahounov cirkus (http:/ / www. volny. cz/ kahounuvcirkus/ rozhovor-Hans-Adam-II-1. htm), Britské listy (http:/ /<br />

www. blisty. cz/ art/ 17121. html) – anglicky: Kahounov cirkus (http:/ / www. volny. cz/ kahounuvcirkus/<br />

Hans-Adam-II-eng. htm), Britské listy (http:/ / www. blisty. cz/ 2004/ 2/ 26/ art17123. html)<br />

Slovinsko<br />

Miestny názov<br />

Vlajka Znak<br />

Slovinská republika<br />

Národné motto:<br />

nie je<br />

Štátna hymna:<br />

Zdravljica<br />

• dlhý Republika Slovenija<br />

• krátky Slovenija<br />

Hlavné mesto Ľubľana<br />

°′ .š. °′ .d.<br />

Najväčšie mesto Ľubľana<br />

Úradné jazyky slovinčina<br />

Regionálne jazyky<br />

Štátne zriadenie<br />

hlava štátu<br />

predseda vlády<br />

republika<br />

Danilo Türk<br />

Borut Pahor<br />

Vznik 25. jún 1991<br />

Susedia Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko<br />

Rozloha<br />

• celková<br />

• voda (%)<br />

20 273 km² (151.)<br />

122 km² (0,6 %)


Slovinsko 78<br />

Počet obyvateľov<br />

• odhad (2005)<br />

• sčítanie (2005)<br />

• hustota (2005)<br />

2 011 070 (142.)<br />

2 011 070<br />

99 /km² (102.)<br />

Mena euro (EUR)<br />

Časové pásmo<br />

• Letný čas<br />

(UTC+1)<br />

(UTC+2)<br />

Medzinárodný kód SVN / SI<br />

Medzinárodná poznávacia značka SLO<br />

Internetová doména .si<br />

Smerové telefónne číslo +386<br />

Gramotnosť: 99%<br />

Slovinsko (Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika, je<br />

stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v<br />

roku 1991 ako jeden z nástupníckych štátov Juhoslávie.<br />

Prístup k Jadranskému moru má vďaka 42 km pásu pobrežia.<br />

Významný je Piranský záliv a prístav Koper. Slovinsko je členom<br />

OSN, Európskej únie a NATO, od 1. januára 2007 je členom<br />

Európskej menovej únie - Eurozóny.<br />

Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou<br />

Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991. Tisíce turistov lákajú<br />

prírodné krásy krajiny, jej jazerá a lesy.<br />

Hospodárstvo<br />

Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a<br />

papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi<br />

továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných<br />

rokoch produkciu rôznych druhov osobných a nákladných áut,<br />

motocyklov a chladničiek.<br />

V minulosti bolo Slovinsko súčasťou Rímskej ríše a Rakúsko–Uhorska<br />

až do roku 1918, kedy po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a<br />

Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov.<br />

V roku 1929 vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podľa<br />

HDP ide o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku<br />

(HDP na obyvateľa je cca o polovicu vyššie než má SR a len o štvrtinu<br />

je HDP nižšie ako má Grécko. Priemerný rast HDP je 7%). Z<br />

národnostného pohľadu tu neexistuje početná národnostná menšina a<br />

väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo<br />

6. storočia n. l. a patrili k tzv. južným Slovanom.<br />

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach<br />

bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú<br />

energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne<br />

Mapa Slovinska<br />

Vrch Triglav<br />

Mesto Maribor


Slovinsko 79<br />

využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek.<br />

Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných<br />

kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce<br />

spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a<br />

kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú<br />

kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov<br />

hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa<br />

pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné<br />

hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel.<br />

Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti<br />

cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských<br />

strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a<br />

Škocjani).<br />

Obyvateľstvo<br />

Napriek tomu, že Slovinsko takmer tisíc rokov ovládali nemecky<br />

hovoriaci Rakúšania, Slovinci si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru.<br />

Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické<br />

čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných<br />

dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom<br />

meste Ľublane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe.<br />

Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej<br />

Juhoslávie v roku 1991. S Rakúskom a Talianskom tradične udržiavala<br />

bližšie vzťahy. Na území Slovinska sa v roku 1990 nevyskytol nijaký<br />

vážny etnický konflikt, hoci prijali určité množstvo chorvátskych a<br />

bosnianskych utečencov. Jeho relatívne rozvinutá trhová ekonomika<br />

bola na krátky čas narušená regionálnymi vojnami - priemyselná<br />

výroba poklesla o vyše 25%. Slovinsko dostáva pomoc od MMF a<br />

Európskej únie.<br />

Etnické zloženie obyvateľstva<br />

• Slovinci 83,06 %<br />

• Srbi 1,98 %<br />

• Chorváti 1,81 %<br />

• Bosniaci 1,10 %<br />

• Maďari 0,32 %<br />

• Albánci 0,31 %<br />

• Taliani 0,11 %<br />

a iní<br />

Hlavné mesto Ľubľana<br />

Jaskyňa Postojna<br />

Zámok Predjama


Slovinsko 80<br />

Náboženské zloženie obyvateľstva<br />

• rímski katolíci 57,8 %<br />

• moslimovia (hlavne z Bosny a Kosova) 2,4 %<br />

• pravoslávni (hlavne Srbi) 2,3 %<br />

• protestanti 0,8 %<br />

• ateisti 10,1 %<br />

a ostatní<br />

Jazdecké školy<br />

Už v roku 1580 bol na dnešnom území Slovinska založený žrebčinec, ktorý dodáva kone pre španielsku jazdeckú<br />

školu vo Viedni. Na farme bol vyšľachtený aj známy lipiciansky kôň. Dnes sa lipicani považujú za najlepšie vozové<br />

kone na svete.<br />

Poloha a povrch<br />

Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a juhovýchodnej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe<br />

kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavanky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými<br />

ľadovcami a strmými skalnými stenami. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu<br />

so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.<br />

V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na<br />

Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len<br />

vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti<br />

Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia<br />

dosahuje 47 km.<br />

Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v severozápadnej časti, kde zrážky dosahujú až 2 000<br />

mm ročne.<br />

Vodstvo<br />

Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava a jazero Bled - SZ v Juliánskych Alpách.<br />

Pohoria<br />

Najvyšší Slovinský vrch je Triglav. Meria 2 864 metrov. Akoby sa ním príroda chcela honosiť, tak mohutne pôsobí<br />

už z diaľky. "Triglav nie je vrch, Triglav je kráľovstvo", napísal o ňom Julius Kugy na konci 19. storočia. V čase,<br />

keď bol vrchol prístupný iba hŕstke jednotlivcov. Dnes je prístupný každému, kto si dá tu námahu, aby sa naň<br />

vyškriabal. Roku 1979 sa oslavovalo dvesté výročie prvého zdolania vrchu, čo značí, že Triglav patrí medzi prvé<br />

alpské končiare, na ktorých stála ľudská noha. Tento rok má Triglav 225 rokov. Medzi juhoslovanskými končiarmi<br />

nad 2 000 metrov je Triglav najnavštevovanejší. Jeho vrchol tvorí časť Cesty oslobodenia po vrchol Juhoslávie, a tak<br />

symbolizuje zväzok juhoslovanských národov a národností v národnooslobodzovacom boji, keď boli vrchy úkrytom<br />

partizánom. Rovnako preslávená ako vrchol je aj severná stena Triglavu. V celej bývalej Juhoslávii niet skalného<br />

útesu s takými bohatými dejinami horolezectva, ľudského úsilia a túžby. Alpinistom táto stena udeľuje vstupenku na<br />

ázijské Himaláje a na ostatné svetové veľhory. Okrem skalného vrcholca priťahuje návštevníkov aj sedem<br />

triglavských jazier. Vznikli jedno nad druhým ako kaskáda a to najvyššie sa "vyšplhalo" až do výšky 1 999 metrov.<br />

Na Triglave čaká každého čosi zaujímavé. Fotografi a milovníci panenskej prírody tu nájdu vhodné zákutia. V lete si<br />

tu dávajú zraz horolezci všetkých vekových kategórii, všetkých národov a národností, ľudia všetkých možných<br />

zamestnaní. Triglav zostáva takým, akým bol aj pred tisícročiami.


Slovinsko 81<br />

Súhrnné informácie<br />

• Rozloha: 20 253 km²<br />

• Počet obyvateľov: 2 012 586 (2006)<br />

• Hustota zaľudnenia: 102 obyv./km²<br />

• Nezávislosť získava osamostatnením od JZR 25. 6. 1991<br />

• Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika<br />

• Administratívne usporiadanie: 217 samosprávnych krajov<br />

• Prezident: Danilo Tűrk (22. december 2007)<br />

• Predseda vlády: Borut Pahor (21. november 2008)<br />

• Parlament: Štátna snemovňa – 90 členov – 4 ročné volebné obdobie<br />

• Hlavné mesto: Ljubljana 264 000 obyvateľov<br />

• Iné významnejšie sídla: Maribor 115 000 obyv., Celje 53 000 obyv., Kranj 51 000 obyv.<br />

• Najvyšší bod: Triglav - 2863 m<br />

• Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava<br />

• Úradný jazyk: slovinčina<br />

• Mena: Euro (1 Euro = 100 centov)<br />

• Štátny sviatok: 25. jún (Deň samostatnosti)<br />

• Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)<br />

• Náboženstvo: rímskokatolícke (


Karpaty 82<br />

Karpaty<br />

O iných významoch výrazu Karpaty pozri Karpaty (rozlišovacia stránka).<br />

Karpaty<br />

Pohorie<br />

Maramureský masív, Rumunsko<br />

Štáty Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko,<br />

Ukrajina<br />

Vertikálne delenie<br />

Najvyšší bod Gerlachovský štít<br />

- výška 2655 m n. m.<br />

- súradnice<br />

Dĺžka 1400 km<br />

49°09′49″S 20°08′02″V49.16361°S 20.13389°V [1]<br />

Rozloha 210000 km² (21000000 ha)<br />

Geologické zloženie flyšové pásmo, neovulkanity,<br />

oravikum<br />

Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie<br />

Perióda Terciér


Karpaty 83<br />

Topografická mapa Karpát a priľahlých oblastí<br />

Wikimedia Commons: Carpathian Mountains<br />

Karpaty sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi 210000 km² a dĺžkou okolo 1400 km [2] , čo z<br />

neho robí plošne najrozsiahlejšie pohorie v Európe. Sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Na západe karpatský<br />

oblúk hraničí s Alpami, na juhozápade s Dinármi.<br />

Poloha<br />

Nachádzajú sa na území Rakúska, Česka, Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska, Maďarska a Srbska. Majú dĺžku<br />

okolo 1500 km. Najvyšší bod Karpát je Gerlachovský štít na území Slovenska s výškou 2655 m n. m. Karpatský<br />

oblúk je vypuklý smerom na severovýchod, ťahá sa od predhoria pri Bratislave v Rakúsku až na územie v Srbsku<br />

južne od Železných vrát.<br />

Asi len 5% ich rozlohy sa nachádza nad hranicou lesa. Nemajú žiadne časti trvale nad hranicou snehu a taktiež<br />

nemajú žiadne horské ľadovce.


Karpaty 84<br />

Rozdelenie<br />

██ Vonkajšie Západné Karpaty██ Vnútorné<br />

Západné Karpaty██ Vonkajšie Východné<br />

Karpaty██ Vnútorné Východné<br />

Karpaty██ Južné Karpaty██ Rumunské<br />

Západné Karpaty██ Transylvánska<br />

panva██ Srbské Karpaty<br />

Vzhľadom na svoj oblúkovitý tvar vypuklý smerom na severovýchod v<br />

dôsledku vrásnenia existuje horizontálne delenie:<br />

• Vonkajšie Karpaty<br />

• Vnútorné Karpaty<br />

Hranicu medzi nimi tvorí v ich západnej časti Pieninské bradlové<br />

pásmo.<br />

Vertikálne delenie:<br />

• Západné Karpaty – tieto ležia aj na Slovensku<br />

• Juhovýchodné Karpaty (= Východné Karpaty v širšom zmysle):<br />

• Východné Karpaty v užšom zmysle – tieto ležia aj na Slovensku<br />

• Južné Karpaty<br />

• Rumunské Západné Karpaty<br />

• Transylvánska panva<br />

• Srbské Karpaty<br />

Geomorfológia<br />

V prepolí pohoria sa tiahne asi 40 – 60 km pruh predhoria, tvoreného čelnou predhlbňou. V západnej časti predpolia<br />

ležia údolia riek Moravy, Odry aj Visly a Osvienčimská a Sandomierzská kotlina s nadmorskou výškou okolo<br />

200 – 300 m n. m. V úseku Východných Karpát je vyšší, vrchovinový s nadmorskými výškami 400 – 500 m n. m.,<br />

na juhu a juhovýchode dosahuje predpolie až 800 – 1000 m n. m. [3] V týchto oblastiach je častý evaporitový kras,<br />

nachádzajú sa tu i bahenné sopky. Samotné pásmo Vonkajších Karpát tvorí rozsiahla zóna budovaná flyšom. Siaha<br />

od rieky Morava v Česku po rieku Dâmboviţa v Rumunsku a vyznačuje sa málo členitými hrebeňmi. Niektoré<br />

členitejšie a topograficky výraznejšie celky vznikli v oblastiach budovaných hrubými vrstvami pieskovcov, napr.<br />

Gorgany alebo Beščady. Centrálnu časť, vnútorných celkov Karpát budujú kryštalinické masívy, v ktorých<br />

prevládajú granitoidy, kryštalické bridlice a na nich usadené vápence. Budujú navjvyššie celky Karpát ako sú Tatry,<br />

Nízke Tatry, Munţii Rodnei, Fagaraš, Paring alebo Retezat s výškou presahujúcou 2000 m [3] . Veľké oblasti sú<br />

budované aj krasovým reliéfom, hlavne vápencami, napr. v Slovenskom a Aggteleckom krase, či pohorí Anina.<br />

Vnútornú stranu oblúku karpát dotávarajú aj neovulkanické masívy. Mnohé z vulkanických pohorí dosahujú výšky<br />

nad 1000 m n. m., sú to napríklad Štiavnické vrchy alebo Vihorlat. Medzi Južnými, Východnými a rumunskými<br />

Západnými Karpatmi vystupuje aj rozsiahla Transylvánska plošina [3] .<br />

Geológia<br />

Karpaty majú pomerne zložitý geologický vývoj. Zo západu geologicky nadväzujú na Alpy (pozri geológia Álp), z<br />

juhu na pohorie Balkán. Výrazná spojitosť s Alpami je viditeľná hlavne v Západných Karpatoch (pozri geológia<br />

Západných Karpát), ktoré majú veľmi blízku geologickú stavbu ako Východné Alpy. Priamym pokračovaním Álp sú<br />

molasové sedimenty čelnej priehlbine a flyšového pásma.<br />

Flyšové pásmo je rozsiahla vrásovo-násunová zóna, ktorá vznikla v miocéne pri zániku podložia zrejme oceánskej<br />

panvy, ktorá od strednej jury vypĺňala podkovovitý záliv medzi Českým masívom a Moéziou (v dnešnom<br />

Rumunsku). Tento proces bol spojený s rotáciou bloku Alcapa na západe o takmer 80° a bloku Tisia-Dacia na<br />

východe o asi 60°. Na západe je flyšové pásmo tvorené sliezskym (vonkajší) a magurským príkrovom (vnútorný),<br />

ktorých ekvivalentmi na východe sú skolský príkrov (vonkajší) a čornogorský s tarcăuským príkrovom (vnútorné) [4] .<br />

Rozhraním medzi externidami a internidami Západných ale i časti Východných Karpát je veľmi komplikované<br />

bradlové pásmo. Internidy Karpát tvorí len niekoľko kryštalinických masívov, ktoré na seba nenadväzujú. Na západe


Karpaty 85<br />

je to slovakokarpatský blok (tatrikum, veporikum a gemerikum), typický svojim rozčlenením na pohoria a kotliny<br />

(napr. pásmo jadrových pohorí). Na východe je to východokarpatský blok a v Južných Karpatoch juhokarpatský<br />

blok, ktorý zahŕňa Banát a východosrbský blok. Samostatné celky tvorí Bihársky masív a Munţii Apuseni [4] . Všetky<br />

tieto kryštalické masívy sú prekryté druhohornými príkrovmi, väčšinou tvorenými vápencami a dolomitmi.<br />

Územie dnešných Karpát pôvodne tvorilo časť Pangey, prípadne tvorilo viacero menších blokov (Apulský) v oceáne<br />

Paleotethys, ktoré sa od Pangey oddelili v triase, v dôsledku vzniku oceánu Tethys. V jure sa tieto bloky posúvali zo<br />

severu na juh a výrazne sa rozčlenili. Približne od jury a neskôr počas kriedy dochádzalo k postupným zrážkam<br />

týchto blokov, ktoré sa nasúvali na svoje predpolie, všeobecne na sever alebo východ. Tento proces je označovaný<br />

ako alpínska orogenéza.<br />

V záverečnej fáze orogenézy na vnútornej strane karpatského oblúka vznikli nížiny ktoré prechádzajú do Panónskej<br />

panvy (hlavne územie Maďarska). Panva je vyplnená neogénnymi sedimentami zakrývajúcimi alpské a karpatské<br />

štruktúry [5] . V tomto období došlo i k intenzívnej sopečnej činnosti. Celkové dotváranie profilu pohoria bolo v<br />

mladších štvrtohorách poznačené pohybmi ľadovcov medzi ľadovými dobami. Na vnútornej strane karpatského<br />

oblúka a na niektorých miestach aj na jeho vonkajšej strane, možno nájsť pozostatky vulkanickej činnosti<br />

(neovulkanity), ktorá taktiež dotvárala reliéf krajiny. Neogénne vulkanity karpatského oblúka tvoria rad zrejme už<br />

neaktívnych sopiek rôzneho typu tiahnúci sa prevažne vo vnútornej časti horstva. Aktivita najmladších vulkánov sa<br />

však skončila relatívne iba nedávno. Napr. troskový kužeľ Putikov vŕšok na Slovensku eruptoval pred asi 100 000<br />

rokmi.<br />

Referencie<br />

[1] http:/ / toolserver. org/ ~geohack/ geohack. php?pagename=Karpaty& language=sk&<br />

params=49_09_49_N_20_08_02_E_region:SK_type:mountain<br />

[2] Prociková, A. a kolektív, 1992. Školský lexikón. SPN, Bratislava, 376 s.<br />

[3] Rybin, N. N.; Vjalov, O. S.. Karpaty - Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-01-20]. Dostupné online. (http:/ /<br />

bse. sci-lib. com/ article059443. html) (po rusky)<br />

[4] KONDRACKI, J.A. Carpathian Mountains - Encyclopædia Britannica Online [online]. britannica.com, [cit. 2008-08-22]. Dostupné online.<br />

(http:/ / www. britannica. com/ EBchecked/ topic/ 96681/ Carpathian-Mountains/ 34406/ Physical-features#ref=ref273054) (po anglicky)<br />

[5] Petránek, J. Karpaty - On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-22]. Dostupné online. (http:/ / www. geology. cz/<br />

app/ encyklopedie/ term. pl?karpaty)<br />

Iné projekty<br />

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karpaty


Zdroje článkov a prispievatelia 86<br />

Zdroje článkov a prispievatelia<br />

Alpy Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4040748 Prispievatelia: Adrian, Bronto, Dubhe, Ham, Jano spoza mláky, Jonhy, Julo, Lalina, Mt7, Pe3kZA, Peko, Pelex, Sudo77(new),<br />

Vasiľ, Vgt, Wizzard, Yankovitius, 5 anonymné úpravy<br />

Penninské Alpy Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4966943 Prispievatelia: BranoDD, Pelex, Vgt<br />

Matterhorn Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4088273 Prispievatelia: Igi, Janko69, Pelex, Pescan, Plepo, Robzle, Rzelnik, Sudo77(new), Vasiľ, Vgt, 2 anonymné úpravy<br />

Mont Blanc Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4098661 Prispievatelia: Atomique, Bronto, Bubamara, Chaty, IGI's, Igi, Jonhy, Julo, Lalina, Liso, Maros, Mercy, Pe3kZA, Pelex,<br />

Pescan, Plepo, Sudo77(new), Vgt, 16 anonymné úpravy<br />

Dolomity Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=3888896 Prispievatelia: Peko, Pelex, Vgt<br />

Marmolada Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=3789757 Prispievatelia: Atomique, Helix84, Igi, Liso, Pelex, Pescan, Ra1n, Sudo77(new), Tubantia, Vasiľ, Wizzard, 1 anonymné<br />

úpravy<br />

Tre Cime Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=3768152 Prispievatelia: Igi, Sudo77(new)<br />

Vysoké Taury Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4055050 Prispievatelia: Bronto, Pelex, Pescan, Vasiľ, Vgt<br />

Grossglockner Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=3396974 Prispievatelia: Pescan, Vgt<br />

Rakúsko Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=3996060 Prispievatelia: Adrian, Amonet, Andrej203, Atomique, AtonX, Breeze, Bronto, Bubamara, Chiak, Dubhe, Eurobasi, Gbaor,<br />

Helix84, Hhst, Izmaelt, Jano spoza mláky, Kelovy, Kresadlo, Kristo, Kubo-hokejista, Lalina, Liso, Lure, MaBe, Maros, Mato športovec, Mercy, Miloš, MisoH, Mt7, Peko, Pescan, Purodha,<br />

Rasťo, Saforrest, Smeke, Sudo77, Svalnac2, Vasiľ, Wizzard, Zirland, 71 anonymné úpravy<br />

Švajčiarsko Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=3944111 Prispievatelia: Adrian, Atomique, AtonX, Bronto, Bubamara, Eurobasi, Fero Paškevič, Jano spoza mláky, Jonesy, Junie,<br />

Kelovy, Kpr, Kresadlo, Kristo, LacoR, Lalina, Liso, Luks, Maros, Martin92, Matoosh, Mikuláš Hodovanec, Miloš, Misiak, MisoH, Mt7, Palica, Pecik, Pelex, Pescan, PsY.cHo, Ra1n, Radouch,<br />

Robzle, Scooby, Sqx, Stibium, Vasiľ, Vgt, Wizzard, Wutsje, 36 anonymné úpravy<br />

Európa Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4092295 Prispievatelia: Adrian, Amonet, Atomique, BischofMixa, Bombon321, Bronto, Bubamara, Dubhe, J budissin, Junie, Liso,<br />

Maros, Matros, Ondrejk, Pe3kZA, Pelex, Renamed (Rauenstein), Scoobynka, Stibium, Tomáš Saloň 2, Vasiľ, Wear, Wizzard, Wookie, 37 anonymné úpravy<br />

Taliansko Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4059691 Prispievatelia: Abyss, Adrian, Andrej203, Atomique, AtonX, Bojars, Bronto, Bubamara, Dubhe, Helix84, Janci, Jano<br />

spoza mláky, Jonesy, Jonhy, Kamca44, Kelovy, Kresadlo, Lalina, Legnaw, Liso, MaBe, Maros, Misiak, MisoH, Neuromancer, Pe3kZA, Peko, Prskavka, Purodha, Pythin, Robzle, Stemel, Vasiľ,<br />

Vgt, Wizzard, Wookie, 77 anonymné úpravy<br />

Francúzsko Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4106402 Prispievatelia: Addams, Adrian, Andrej203, Atomique, AtonX, BranoDD, Branork, Bronto, Bubamara,<br />

CommonsDelinker, Dubhe, Ham, Izmaelt, Jano spoza mláky, Kelovy, Kresadlo, LacoR, Lalina, Liso, MaBe, Maros, Mato športovec, Mercy, Miloš, Mirec, MisoH, Nelliette, Otm, Palica,<br />

Panoramix, Peko, Pescan, Purodha, Romanm, Stibium, Sudo77, Tommy tw, Valasek, Vasiľ, Vesmir, Vgt, Viktor, Wizzard, Wookie, Wwooter, 53 anonymné úpravy<br />

Nemecko Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4039375 Prispievatelia: Abyss, Addams, Adrian, Atomique, Bonnifac, Brachyblast, Branork, Bronto, Bubamara, CommonsDelinker,<br />

Dubhe, Eurobasi, I love Germans, Izmaelt, JanoB, Jonesy, Kelovy, Kikinka, Krajane, Kresadlo, Kurama, Lalina, Liso, MaBe, Maros, Mato športovec, Maximus Rex, Mc, Mercy, MisoH, Mt7,<br />

Ondrejk, Paddy, Pe3kZA, Peko, Pelex, Pescan, Prskavka, Robo, Robzle, Rudko, Sudo77, Taavetti, Vasiľ, Vgt, Viktor, Wizzard, Wookie, 89 ,טראהנייר ירעל anonymné úpravy<br />

Lichtenštajnsko Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=3979093 Prispievatelia: Borco, Bronto, Dubhe, Eurobasi, Helix84, Jano spoza mláky, Kelovy, Kristo, Liso, Maros,<br />

Mikulas325, MisoH, Otm, Palica, Pescan, Purodha, Vasiľ, Wizzard, 7 anonymné úpravy<br />

Slovinsko Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4102397 Prispievatelia: Andrejj, Atomique, Birczanin, Bpalir, Bronto, CommonsDelinker, Dubhe, Irongag, Jano spoza mláky,<br />

Jonesy, Julo, Kelovy, Kristo, Liso, MaBe, Maros, Misiak, MisoH, Peko, Pescan, Rapas, Robzle, Taavetti, Vasiľ, Wizzard, 56 anonymné úpravy<br />

Karpaty Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?oldid=4901680 Prispievatelia: Amonet, Bronto, Ibarka, JanoB, Mercy, Peko, Pelex, Pescan, Robzle, Sudo77(new), Vasiľ, Wizzard, 19<br />

anonymné úpravy


Zdroje obrázkov, licencie a prispievatelia 87<br />

Zdroje obrázkov, licencie a prispievatelia<br />

Image:Disambig.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Disambig.svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.5 Prispievatelia: Stephan Baum (converted to<br />

SVG by different users, see below)<br />

Image: Alpen 01.JPG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Alpen_01.JPG Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0 Prispievatelia: Warburg<br />

Súbor:Flag of Austria.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Austria.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Italy.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Italy.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: see below<br />

Súbor:Flag of Switzerland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Switzerland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Marc Mongenet Credits:<br />

User:-xfi- User:Zscout370<br />

Súbor:Flag of France.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_France.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp, User:SKopp, User:SKopp,<br />

User:SKopp, User:SKopp, User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Germany.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Germany.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Madden, User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Liechtenstein.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Liechtenstein.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Mnmazur<br />

Súbor:Flag of Slovenia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Slovenia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Achim1999<br />

Image: Alpenrelief 01.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Alpenrelief_01.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.5 Prispievatelia: David Kernow,<br />

Meno25, Perconte, Ranveig, Sting, 3 anonymné úpravy<br />

Súbor:Alps geology map .jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Alps_geology_map_.jpg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Original uploader was Woudloper at<br />

nl.<strong>wikipedia</strong><br />

Súbor:Mont Blanc and Dome du Gouter.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Mont_Blanc_and_Dome_du_Gouter.jpg Licencia: GNU Free Documentation License<br />

Prispievatelia: Tinelot Wittermans<br />

Image:Wikiquote-logo.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wikiquote-logo.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: -xfi-, Dbc334, Doodledoo, Elian, Guillom,<br />

Jeffq, Krinkle, Maderibeyza, Majorly, Nishkid64, RedCoat, Rei-artur, Rocket000, 11 anonymné úpravy<br />

Image:Commons-logo.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Commons-logo.svg Licencia: logo Prispievatelia: SVG version was created by User:Grunt and cleaned up by<br />

3247, based on the earlier PNG version, created by Reidab.<br />

Image: Valais Alps.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Valais_Alps.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0 Prispievatelia: Grindel1<br />

Image: SOIUSA-Alpi Occidentali-sezione09.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:SOIUSA-Alpi_Occidentali-sezione09.png Licencia: Creative Commons Attribution<br />

3.0 Prispievatelia: Luca Bergamasco<br />

Súbor:Panorama Monte Rosa Hut 1.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Panorama_Monte_Rosa_Hut_1.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0<br />

Unported Prispievatelia: Paweł Kuźniar (Jojo_1, Jojo)<br />

Súbor:DufourspitzeFromNordend.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:DufourspitzeFromNordend.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0<br />

Unported Prispievatelia: User:Herzi Pinki<br />

Súbor: Picswiss VS-01-07.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Picswiss_VS-01-07.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Cruccone, Dake,<br />

Morio, Thisisbossi, YOKOTA Kuniteru<br />

Súbor:Saas Fee Sommer.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Saas_Fee_Sommer.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Roland Zumbühl<br />

Image: Matterhorn-EastAndNorthside-viewedFromZermatt landscapeformat-2.jpg Zdroj:<br />

http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Matterhorn-EastAndNorthside-viewedFromZermatt_landscapeformat-2.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0<br />

Prispievatelia: Original file: Marcel Wiesweg derivative work: Zacharie Grossen<br />

Image:Fire.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Fire.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Indolences<br />

Súbor:Matterhorn-SouthSide-viewedFromSkiRegionBreuilCervinia.jpg Zdroj:<br />

http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Matterhorn-SouthSide-viewedFromSkiRegionBreuilCervinia.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0 Prispievatelia:<br />

User:Marcel Wiesweg<br />

Súbor:Zermatt and Matterhorn.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Zermatt_and_Matterhorn.jpg Licencia: Attribution-ShareAlike 3.0 Unported Prispievatelia: Photo<br />

taken June 1996 by User:Stan Shebs. Photo touched up by Arad Mojtahedi.<br />

Image: Mont Blanc oct 2004.JPG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Mont_Blanc_oct_2004.JPG Licencia: Free Art License Prispievatelia: MartinD, Rotpunkt, TL<br />

Súbor:MountBlanc02.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:MountBlanc02.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Julius Silver<br />

Súbor:MountBlanc03.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:MountBlanc03.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Julius Silver<br />

Súbor:MountBlanc04.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:MountBlanc04.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Julius Silver<br />

Súbor:MountBlanc05.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:MountBlanc05.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Julius Silver<br />

Súbor:Mont-Blanc 001.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Mont-Blanc_001.jpg Licencia: Creative Commons Attribution Prispievatelia: User:Philippe_Kurlapski<br />

Image: Dolomites cablecar view 2009.JPG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Dolomites_cablecar_view_2009.JPG Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike<br />

Prispievatelia: chensiyuan<br />

Image: Italy relief location map.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Italy_relief_location_map.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0<br />

Prispievatelia: Eric Gaba (Sting - fr:Sting) and NordNordWest<br />

Image:Red pog.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Red_pog.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Andux, Bdk, ChrisiPK, Davepape, Doodledoo, Er<br />

Komandante, Herbythyme, Körnerbrötchen, Nagy, Penubag, Pieter Kuiper, Pimke, Rlevse, STyx, Saibo, Sarang, Siebrand, Trixt, TwoWings, 46 anonymné úpravy<br />

Image: Dolomiti.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Dolomiti.png Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Original uploader was Gazal Cotre at<br />

en.<strong>wikipedia</strong><br />

Image: Marmolata.JPG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Marmolata.JPG Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: User:Much89<br />

Obrázok:Marmolada_Westgrat_wiki_mg-k.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Marmolada_Westgrat_wiki_mg-k.jpg Licencia: GNU Free Documentation License<br />

Prispievatelia: Chphe, Herzi Pinki, Juiced lemon, Mac9, Mg-k, RedWolf, TL, 3 anonymné úpravy<br />

Image: drei_zinnen_gross.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Drei_zinnen_gross.jpg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Walwegs<br />

Obrázok:Paternkofel Zinnen Panorama.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Paternkofel_Zinnen_Panorama.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike<br />

2.0 Prispievatelia: Günter Seggebäing<br />

Image: Alte prager huette pano.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Alte_prager_huette_pano.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Rafael<br />

Brix (SehLax)<br />

Súbor:Grossglockner1.JPG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Grossglockner1.JPG Licencia: Public Domain Prispievatelia: Tomasz Muszer<br />

Súbor:Dreiherrnspitze.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Dreiherrnspitze.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike Prispievatelia: Schlesinger<br />

Súbor:Hochalmspitze vom Reisseck aus.JPG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Hochalmspitze_vom_Reisseck_aus.JPG Licencia: Public Domain Prispievatelia: JJ55<br />

Image: Grossglockner from SW.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Grossglockner_from_SW.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0<br />

Prispievatelia: Michael Schmid<br />

Image: Slovakia demis.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Slovakia_demis.png Licencia: Public Domain Prispievatelia: Caroig<br />

Image: Austria location map.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Austria_location_map.svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0 Prispievatelia:<br />

Lencer<br />

Obrázok:Flag of Austria.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Austria.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Obrázok:Austria_Bundesadler.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Austria_Bundesadler.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Original image from the<br />

Bundesministerium für Landesverteidigung, modified since then.


Zdroje obrázkov, licencie a prispievatelia 88<br />

Súbor:Austria Parlament Athena.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Austria_Parlament_Athena.jpg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Gryffindor<br />

Súbor:Wienerrathaus.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wienerrathaus.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Roman Klementschitz, Wien<br />

Súbor:Au-map.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Au-map.png Licencia: Public Domain Prispievatelia: United States Central Intelligence Agency<br />

Obrázok:Austria states blank.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Austria_states_blank.png Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported<br />

Prispievatelia: User:Golbez<br />

Obrázok:Flag of Vorarlberg (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Vorarlberg_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Michael Glanznig<br />

(Mglanznig)<br />

Obrázok:Oberösterreich Dienstflagge.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Oberösterreich_Dienstflagge.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sgt bilko<br />

Obrázok:Flag of Salzburg (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Salzburg_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:David Liuzzo<br />

Obrázok:Tirol Dienstflagge (Variation).png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Tirol_Dienstflagge_(Variation).png Licencia: Public Domain Prispievatelia: David<br />

Liuzzo<br />

Obrázok:Flag_of_Carinthia_(state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Carinthia_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Michael Glanznig<br />

(Mglanznig)<br />

Obrázok:Flag of Steiermark (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Steiermark_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:David Liuzzo<br />

Obrázok:Flag of Niederösterreich (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Niederösterreich_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Michael<br />

Glanznig (Mglanznig)<br />

Obrázok:Flag of Wien (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Wien_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Madden<br />

Obrázok:Burgenland Landesflagge.PNG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Burgenland_Landesflagge.PNG Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Gryffindor<br />

Obrázok:Flag of Switzerland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Switzerland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Marc Mongenet Credits:<br />

User:-xfi- User:Zscout370<br />

Obrázok:Coat of Arms of Switzerland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_Arms_of_Switzerland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Redo by<br />

cs:User:-xfi- Credits: User:E Pluribus Anthony User:Reisio User:Wiki-vr User:Zscout370<br />

Obrázok:Europe location CHE.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Europe_location_CHE.png Licencia: neznámi Prispievatelia: David Liuzzo, Holger I., PsY.cHo, 2<br />

anonymné úpravy<br />

Súbor:KARTE schweiz sprachen.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:KARTE_schweiz_sprachen.png Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0<br />

Prispievatelia: Original uploader was Sansculotte at de.<strong>wikipedia</strong><br />

Súbor:Schweiz graubuenden sent.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Schweiz_graubuenden_sent.jpg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Baikonur, Bernina,<br />

Docu, Greatpatton, MRB, NeverDoING, RedWolf, Ronaldino, Umbricht, Wst, ZorkNika, 1 anonymné úpravy<br />

Súbor:Wappen Uri matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Uri_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Schwyz matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Schwyz_matt.svg Licencia: neznámi Prispievatelia: -<br />

Súbor:Wappen Obwalden matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Obwalden_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Obwalden<br />

Súbor:Wappen Nidwalden matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Nidwalden_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Luzern matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Luzern_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Zürich matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Zürich_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Glarus matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Glarus_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Zug matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Zug_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Bern matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Bern_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Sa-se<br />

Súbor:Wappen Freiburg matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Freiburg_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Solothurn matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Solothurn_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Basel-Stadt matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Basel-Stadt_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Schaffhausen matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Schaffhausen_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: (previous version<br />

maybe User:Delta-9)<br />

Súbor:Wappen Appenzell Ausserrhoden matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Appenzell_Ausserrhoden_matt.svg Licencia: Public Domain<br />

Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Appenzell Innerrhoden matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Appenzell_Innerrhoden_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia:<br />

Sa-se<br />

Súbor:Wappen Graubünden matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Graubünden_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Aargau matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Aargau_matt.svg Licencia: neznámi Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Thurgau matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Thurgau_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Tessin matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Tessin_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Waadt matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Waadt_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Wallis matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Wallis_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Neuenburg matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Neuenburg_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Genf matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Genf_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Wappen Jura matt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Jura_matt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Sa-se<br />

Súbor:Swiss languages.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Swiss_languages.png Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: File:Swiss languages<br />

1.png - Kokiri at en.<strong>wikipedia</strong><br />

Súbor:KB Swiss.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:KB_Swiss.svg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Deadcode, Kallerna, LjL, Mu,<br />

StuartBrady, YMS, 2 anonymné úpravy<br />

Súbor:Danse-helvetique-p1000764.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Danse-helvetique-p1000764.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0<br />

Prispievatelia: Rama<br />

Súbor:LocationEurope.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:LocationEurope.png Licencia: Public Domain Prispievatelia: user:Cumhur<br />

Súbor:Europe satellite orthographic.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Europe_satellite_orthographic.jpg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Flamarande,<br />

Ghalas, Herbythyme, Villy, Wknight94, Wutsje, 5 anonymné úpravy<br />

Súbor:Europe countries map sk.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Europe_countries_map_sk.png Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: San<br />

Jose (map), j.budissin (Julian Nitzsche) (translation)<br />

FILE:Europeae.PNG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Europeae.PNG Licencia: Public Domain Prispievatelia: Qwert.jpg<br />

Súbor:Physical Map of Europe.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Physical_Map_of_Europe.jpg Licencia: Public Domain Prispievatelia: work of U.S. CIA<br />

Súbor:Rectified Languages of Europe map.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Rectified_Languages_of_Europe_map.png Licencia: Creative Commons Zero<br />

Prispievatelia: Spiridon MANOLIU<br />

Súbor:Grossgliederung Europas.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Grossgliederung_Europas.png Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0<br />

Prispievatelia: NordNordWest<br />

Súbor:Flag of Belarus.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Belarus.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Zscout370<br />

Súbor:Flag of Bulgaria.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Bulgaria.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: SKopp<br />

Súbor:Flag of the Czech Republic.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: special commission<br />

(of code): SVG version by cs:-xfi-. Colors according to Appendix No. 3 of czech legal Act 3/1993. cs:Zirland.


Zdroje obrázkov, licencie a prispievatelia 89<br />

Súbor:Flag of Hungary.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Hungary.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Moldova.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Moldova.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Nameneko<br />

Súbor:Flag of Poland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Poland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Mareklug, Wanted<br />

Súbor:Flag of Romania.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Romania.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: AdiJapan<br />

Súbor:Flag of Russia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Russia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Zscout370<br />

Súbor:Flag of Slovakia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Slovakia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: SKopp<br />

Súbor:Flag of Ukraine.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Ukraine.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Created by: Jon Harald Søby, colors by<br />

Zscout370<br />

Súbor:Flag of Åland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Åland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Túrelio<br />

Súbor:Flag of Denmark.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Denmark.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Madden<br />

Súbor:Flag of Estonia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Estonia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Originally drawn by User:SKopp. Blue colour<br />

changed by User:PeepP to match the image at .<br />

Súbor:Flag of the Faroe Islands.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_the_Faroe_Islands.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:IceKarma<br />

Súbor:Flag of Finland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Finland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Drawn by User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Guernsey.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Guernsey.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Nightstallion<br />

Súbor:Flag of Iceland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Iceland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Zscout370, User:Ævar Arnfjörð<br />

Bjarmason<br />

Súbor:Flag of Ireland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Ireland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Súbor:Flag of the Isle of Man.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_the_Isle_of_Man.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Hoshie<br />

Súbor:Flag of Jersey.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Jersey.svg Licencia: Public domain Prispievatelia: Alkari, Asclepias, Avala, Danrok, Dbenbenn,<br />

Fry1989, Homo lupus, Liftarn, Man vyi, Nightstallion, Pumbaa80, Svgalbertian<br />

Súbor:Flag of Latvia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Latvia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Lithuania.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Lithuania.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Norway.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Norway.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Dbenbenn<br />

Súbor:Flag of Sweden.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Sweden.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Jon Harald Søby<br />

Súbor:Flag of the United Kingdom.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_the_United_Kingdom.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Original flag by<br />

James I of England/James VI of ScotlandSVG recreation by User:Zscout370<br />

Súbor:Flag of Albania.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Albania.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Dbenbenn<br />

Súbor:Flag of Andorra.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Andorra.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: HansenBCN<br />

Súbor:Flag of Bosnia and Herzegovina.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Bosnia_and_Herzegovina.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Kseferovic<br />

Súbor:Flag of Croatia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Croatia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Nightstallion, Elephantus, Neoneo13,<br />

Denelson83, Rainman, R-41, Minestrone, Lupo, Zscout370, MaGa (based on Decision of the Parliament)<br />

Súbor:Flag of Gibraltar.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Gibraltar.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Alkari, Cycn, Dbenbenn, Denelson83,<br />

Fry1989, Mattes, Nightstallion, Pumbaa80, 3 anonymné úpravy<br />

Súbor:Flag of Greece.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Greece.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: (of code) cs:User:-xfi- (talk)<br />

Súbor:Flag of Macedonia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Macedonia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp, rewritten by User:Gabbe<br />

Súbor:Flag of Malta.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Malta.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Alkari, Cycn, Fry1989, Gabbe, Homo lupus,<br />

Klemen Kocjancic, Liftarn, Mattes, Meno25, Nightstallion, Peeperman, Pumbaa80, Ratatosk, Rodejong, Zscout370, 5 anonymné úpravy<br />

Súbor:Flag of Montenegro.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Montenegro.svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0 Prispievatelia:<br />

B1mbo, Froztbyte<br />

Súbor:Flag of Portugal.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Portugal.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Columbano Bordalo Pinheiro (1910; generic<br />

design); Vítor Luís Rodrigues; António Martins-Tuválkin (2004; this specific vector set: see sources)<br />

Súbor:Flag of San Marino.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_San_Marino.svg Licencia: neznámi Prispievatelia: Zscout370<br />

Súbor:Flag of Serbia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Serbia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: sodipodi.com<br />

Súbor:Flag of Spain.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Spain.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Pedro A. Gracia Fajardo, escudo de Manual de<br />

Imagen Institucional de la Administración General del Estado<br />

Súbor:Flag of the Vatican City.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_the_Vatican_City.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: AguaitantPV, Consta,<br />

Cycn, DenghiùComm, Denniss, Durin, F l a n k e r, Fry1989, Homo lupus, Jarekt, Jed, Klemen Kocjancic, Krun, Liftarn, Ludger1961, Mattes, Next2u, NielsF, Nightstallion, OAlexander,<br />

Pumbaa80, Str4nd, Zscout370, 13 anonymné úpravy<br />

Súbor:Flag of Belgium (civil).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Belgium_(civil).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Bean49, David Descamps,<br />

Dbenbenn, Denelson83, Evanc0912, Fry1989, Gabriel trzy, Howcome, IvanOS, Ms2ger, Nightstallion, Oreo Priest, Rocket000, Rodejong, Sir Iain, ThomasPusch, Warddr, Zscout370, 4<br />

anonymné úpravy<br />

Súbor:Flag of Luxembourg.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Luxembourg.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Monaco.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Monaco.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Súbor:Flag of the Netherlands.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_the_Netherlands.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Zscout370<br />

Súbor:Flag of Kazakhstan.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Kazakhstan.svg Licencia: neznámi Prispievatelia: -xfi-<br />

Súbor:Flag of Azerbaijan.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Azerbaijan.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: SKopp and others<br />

Súbor:Flag of Cyprus.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Cyprus.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Vzb83<br />

Súbor:Flag of Georgia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Georgia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp<br />

Súbor:Flag of Turkey.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Turkey.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: David Benbennick (original author)<br />

Obrázok:Flag of Italy.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Italy.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: see below<br />

Obrázok:Italy-Emblem.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Italy-Emblem.svg Licencia: neznámi Prispievatelia: -<br />

Obrázok:EU location ITA.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:EU_location_ITA.png Licencia: neznámi Prispievatelia: David Liuzzo<br />

Obrázok:Flag of France.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_France.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:SKopp, User:SKopp, User:SKopp,<br />

User:SKopp, User:SKopp, User:SKopp<br />

Obrázok:Armoiries république française.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Armoiries_république_française.svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike<br />

2.0 Prispievatelia: Dessiné par Jérôme BLUM le 5 septembre 2007. Készítette: Jérôme BLUM 2007.<br />

Obrázok:EU location FRA.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:EU_location_FRA.png Licencia: neznámi Prispievatelia: David Liuzzo<br />

Súbor:France cities.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:France_cities.png Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0 Prispievatelia: David Monniaux<br />

Súbor:Satellite image of France in August 2002.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Satellite_image_of_France_in_August_2002.jpg Licencia: Public Domain<br />

Prispievatelia: Unknown NASA official<br />

Image:France template.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:France_template.png Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: ChrisDHDR,<br />

Gauravjuvekar, Mortadelo2005, Paintman, W!B:, Zyxw59<br />

Image:Blason Nord-Pas-De-Calais.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_Nord-Pas-De-Calais.svg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0<br />

Unported Prispievatelia: Adelbrecht, BrightRaven, Bruno Vallette, Ec.Domnowall, Ewan McTeagle, Fhiv, Jimmy44, Kilom691, Siebrand, Skim, Urhixidur, Verdy p


Zdroje obrázkov, licencie a prispievatelia 90<br />

Image:Blason région fr Picardie.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_région_fr_Picardie.svg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported<br />

Prispievatelia: User:Spedona<br />

Image:Blason duche fr Normandie.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_duche_fr_Normandie.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Syryatsu<br />

Image:Blason France moderne.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_France_moderne.svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.5<br />

Prispievatelia: User:Yorick<br />

Image:Blason région fr Champagne-Ardenne.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_région_fr_Champagne-Ardenne.svg Licencia: Creative Commons<br />

Attribution-ShareAlike 3.0 Unported Prispievatelia: User:Spedona<br />

Image:Blason Lorraine.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_Lorraine.svg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: User:Darkbob<br />

Image:Blason région fr Alsace.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_région_fr_Alsace.svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0,2.5,2.0,1.0<br />

Prispievatelia: SanchoPanzaXXI<br />

Image:Blason fr Franche-Comté.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_fr_Franche-Comté.svg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported<br />

Prispievatelia: User:Bruno Vallette, User:Bruno Vallette<br />

Image:Blason fr Bourgogne.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_fr_Bourgogne.svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0,2.5,2.0,1.0<br />

Prispievatelia: Zigeuner<br />

Image:Blason Orléans.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_Orléans.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Anno16, User:Ssire<br />

Image:Blason région fr Pays-de-la-Loire.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_région_fr_Pays-de-la-Loire.svg Licencia: Creative Commons<br />

Attribution-ShareAlike 3.0 Unported Prispievatelia: User:Bruno Vallette<br />

Image:Blason region fr Bretagne.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_region_fr_Bretagne.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Syryatsu<br />

Image:Blason Poitou-Charentes 3D.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_Poitou-Charentes_3D.svg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0<br />

Unported Prispievatelia: Badeu, Kilom691<br />

Image:Blason région fr Limousin.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_région_fr_Limousin.svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike<br />

3.0,2.5,2.0,1.0 Prispievatelia: User:infofiltrage<br />

Image:Blason de l'Auvergne.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_de_l'Auvergne.svg Licencia: Creative Commons Attribution 2.5 Prispievatelia: Peter17<br />

Image:Blason_ville_fr_Lyon_(Rhone).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_ville_fr_Lyon_(Rhone).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Syryatsu<br />

Image:Blason de l'Aquitaine et de la Guyenne.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_de_l'Aquitaine_et_de_la_Guyenne.svg Licencia: Creative Commons<br />

Attribution 2.5 Prispievatelia: Peter17<br />

Image:Blason ville fr Toulouse (Haute-Garonne).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_ville_fr_Toulouse_(Haute-Garonne).svg Licencia: Creative Commons<br />

Attribution-Sharealike 3.0,2.5,2.0,1.0 Prispievatelia: User:TomKr<br />

Image:Blason région fr Languedoc-Roussillon.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_région_fr_Languedoc-Roussillon.svg Licencia: Creative Commons<br />

Attribution-Sharealike 3.0,2.5,2.0,1.0 Prispievatelia: User:infofiltrage<br />

Image:Blason région fr Provence-Alpes-Côte d'Azur.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Blason_région_fr_Provence-Alpes-Côte_d'Azur.svg Licencia: Creative<br />

Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported Prispievatelia: Peter17<br />

Image:Coat of Arms of Corsica.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_Arms_of_Corsica.svg Licencia: neznámi Prispievatelia: User:MarianSigler<br />

Súbor:Tgv2.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Tgv2.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.5 Prispievatelia: G CHP<br />

Obrázok:Flag of Germany.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Germany.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Madden, User:SKopp<br />

Obrázok:Coat of Arms of Germany.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_Arms_of_Germany.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Wappenentwurf:<br />

Karl-Tobias Schwab (1887–1967), entworfen 1926 diese Datei: Jwnabd<br />

Súbor:Zugspitzmassiv von Westen aus.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Zugspitzmassiv_von_Westen_aus.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike<br />

2.5 Prispievatelia: Crux<br />

Súbor:Ruegen-kreidefelsen.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Ruegen-kreidefelsen.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: BLueFiSH.as,<br />

Dontworry, MB-one<br />

Súbor:Flag of Baden-Württemberg.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Baden-Württemberg.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Burts, Cycn,<br />

Dbenbenn, Fry1989, Kookaburra, Ludger1961, Madden, Mattes, Mogelzahn, Ms2ger, Phlegmatic, Pilettes, Rtc, Sarang, Ssch<br />

Súbor:Flag of Bavaria (lozengy).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Bavaria_(lozengy).svg Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0<br />

Prispievatelia: diese Datei: Jwnabd<br />

Súbor:Flag of Berlin (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Berlin_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Flaggenentwurf: unbekannt diese<br />

Datei: Jwnabd<br />

Súbor:Flag of Brandenburg.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Brandenburg.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Butko, ChristianBier, Cycn,<br />

Knorrepoes, Madden, Mattes, Mogelzahn, Palosirkka, Phlegmatic, Pumbaa80, Rtc, 2 anonymné úpravy<br />

Súbor:Flag of Bremen.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Bremen.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Cycn, David Liuzzo, Denelson83, Ditschi,<br />

Geagea, Gepardenforellenfischer, Herbythyme, Knorrepoes, Langsamkommenlassen, Ludger1961, Madden, Mattes, Odder, Pumbaa80, Rtc, Sir Iain, StG1990, Tarawneh, Urhixidur, 4 anonymné<br />

úpravy<br />

Súbor:Flag of Lower Saxony.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Lower_Saxony.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Anime Addict AA, Bender235,<br />

Cycn, Darwinius, Dbenbenn, Erlenmeyer, Ibn Battuta, Knorrepoes, Ludger1961, Madden, Mattes, Mogelzahn, Palosirkka, Peeperman, Phlegmatic, Rtc, Serkankocak, Slomox<br />

Súbor:Flag of Thuringia (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Thuringia_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Ludger1961,<br />

User:Madden<br />

Súbor:Flag of Hamburg.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Hamburg.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Greentubing<br />

Súbor:Flag of Hesse (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Hesse_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Burts, Cycn,<br />

Gepardenforellenfischer, Gryffindor, Knorrepoes, Madden, Mogelzahn, Phlegmatic, Pumbaa80<br />

Súbor:Flag of Mecklenburg-Western Pomerania (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Mecklenburg-Western_Pomerania_(state).svg Licencia: Public<br />

Domain Prispievatelia: Burts, Ludger1961, Madden, Phlegmatic<br />

Súbor:Flag of Rhineland-Palatinate.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Rhineland-Palatinate.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Erlenmeyer, Foroa,<br />

Gepardenforellenfischer, Knorrepoes, Ludger1961, Madden, Nikko 01, Palosirkka, Phlegmatic, Rtc, Str4nd, Umherirrender, 2 anonymné úpravy<br />

Súbor:Flag of Saarland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Saarland.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Ludger1961<br />

Súbor:Flag of Saxony (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Saxony_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Burts, Darwinius, Fry1989,<br />

Kanjawe, Knorrepoes, Madden, Mogelzahn, Phlegmatic, Pumbaa80, StG1990<br />

Súbor:Flag of Saxony-Anhalt (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Saxony-Anhalt_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Burts,<br />

Knorrepoes, Madden, Mogelzahn, Phlegmatic, Rauenstein, Wst<br />

Súbor:Flag of North Rhine-Westphalia (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_North_Rhine-Westphalia_(state).svg Licencia: Public Domain<br />

Prispievatelia: Conversion from PDF to SVG by User:Madden<br />

Súbor:Flag of Schleswig-Holstein (state).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Schleswig-Holstein_(state).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Burts,<br />

Denelson83, Drbashir117, Fry1989, Knorrepoes, Madden, Mogelzahn, Phlegmatic, Svgalbertian<br />

Image:Karte Bundesrepublik Deutschland.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Karte_Bundesrepublik_Deutschland.svg Licencia: Creative Commons<br />

Attribution-Sharealike 2.0 Prispievatelia: Portal der statistischen Ämter des Bundes und der Länder (DeStatis); David Liuzzo.<br />

Obrázok:Coat of arms of Lower Saxony.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Lower_Saxony.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia:<br />

Darwinius, Dbenbenn, Fred the Oyster, Frombenny, Gormo, Jimmy44, Lou.gruber, Ludger1961, Madden, Mattes, Ollemarkeagle, Pitke, Rosenzweig, 2 anonymné úpravy<br />

Obrázok:Bremen Wappen(Mittel).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Bremen_Wappen(Mittel).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: David Liuzzo<br />

Obrázok:Coat of arms of Hamburg.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Hamburg.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: unkown


Zdroje obrázkov, licencie a prispievatelia 91<br />

Obrázok:Coat of arms of Mecklenburg-Western Pomerania (great).svg Zdroj:<br />

http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Mecklenburg-Western_Pomerania_(great).svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Bundesland<br />

Mecklenburg-Vorpommern<br />

Obrázok:Wappen Sachsen-Anhalt.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_Sachsen-Anhalt.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Land Sachsen-Anhalt<br />

Obrázok:Coat of arms of Saxony.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Saxony.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Freistaat Sachsen; House<br />

of Wettin<br />

Obrázok:Brandenburg Wappen.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Brandenburg_Wappen.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: David Liuzzo<br />

Obrázok:Coat of arms of Berlin.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Berlin.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Wappenentwurf: diese<br />

Datei: Jwnabd<br />

Obrázok:Coat of arms of Thuringia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Thuringia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Burts, Frombenny,<br />

Ludger1961, MB-one, Madden, Michael Sander, Mogelzahn, Palosirkka<br />

Obrázok:Coat of arms of Hesse.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Hesse.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Darwinius, Ewan McTeagle,<br />

F. F. Fjodor, Frombenny, Madden, Mogelzahn, Perhelion, Rauenstein, Túrelio, 1 anonymné úpravy<br />

Obrázok:Coat of arms of North Rhine-Westfalia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_North_Rhine-Westfalia.svg Licencia: Public Domain<br />

Prispievatelia: Wappenentwurf (1947): Wolfgang Pagenstecher für das Land Nordrhein-Westfalen<br />

Obrázok:Coat of arms of Rhineland-Palatinate.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Rhineland-Palatinate.svg Licencia: Public Domain<br />

Prispievatelia: Land Rheinland-Pfalz<br />

Obrázok:Bayern Wappen.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Bayern_Wappen.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Der Freistaat Bayern / State of Bavaria (1st<br />

version David Liuzzo)<br />

Obrázok:Coat of arms of Baden-Württemberg (lesser).svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Baden-Württemberg_(lesser).svg Licencia: Public<br />

Domain Prispievatelia: AndreasPraefcke, BrightRaven, Darwinius, Ewan McTeagle, Frombenny, Gryffindor, Jed, Madden, Milgesch, Rtc, Savh, Ssch, 2 anonymné úpravy<br />

Obrázok:Wappen des Saarlands.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Wappen_des_Saarlands.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Entwurf vom Landesarchiv<br />

Saarbrücken für das Saarland<br />

Obrázok:Coat of arms of Schleswig-Holstein.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_arms_of_Schleswig-Holstein.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia:<br />

Burts, Drbashir117, Frombenny, Mogelzahn, Rosenzweig, Shizhao, 1 anonymné úpravy<br />

Súbor:Munich skyline.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Munich_skyline.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported Prispievatelia:<br />

Stefan Kühn<br />

Súbor:VW Wolfsburg.JPG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:VW_Wolfsburg.JPG Licencia: Creative Commons Attribution 2.0 Prispievatelia: User:High Contrast<br />

Súbor:Deutsche-Bank-Frankfurt-am-Main.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Deutsche-Bank-Frankfurt-am-Main.jpg Licencia: Creative Commons<br />

Attribution-Sharealike 3.0 Prispievatelia: Raimond Spekking<br />

Obrázok:Flag_of_Liechtenstein.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Liechtenstein.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Mnmazur<br />

Obrázok:Europe location LIE.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Europe_location_LIE.png Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported<br />

Prispievatelia: David Liuzzo<br />

Súbor:Ls-map.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Ls-map.png Licencia: Public Domain Prispievatelia: Brian Boru, Mathias-S<br />

Súbor:Schlossvaduz.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Schlossvaduz.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported Prispievatelia: Michael<br />

Gredenberg<br />

Súbor:vaduz centre.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Vaduz_centre.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Cgoodwin, Jean Körp, Joolz,<br />

OHVChris75, Thuresson, Život<br />

Súbor:Karte Liechtenstein.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Karte_Liechtenstein.png Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Dbenbenn,<br />

Paddy, Tschubby<br />

Obrázok:Flag of Slovenia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Flag_of_Slovenia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Achim1999<br />

Obrázok:Coat of Arms of Slovenia.svg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Coat_of_Arms_of_Slovenia.svg Licencia: Public Domain Prispievatelia: User:Achim1999<br />

Obrázok:EU location SLO.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:EU_location_SLO.png Licencia: neznámi Prispievatelia: David Liuzzo<br />

Súbor:Slovenia map.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Slovenia_map.png Licencia: neznámi Prispievatelia: Cartographer of the United Nations<br />

Súbor:Triglav.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Triglav.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Andrejj<br />

Súbor:Maribor Lent.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Maribor_Lent.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: User:Andrejj<br />

Súbor:Ljubljana-skyline.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Ljubljana-skyline.jpg Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Eleassar, Jabbi, Miaow<br />

Miaow, Oliver-Bonjoch, 1 anonymné úpravy<br />

Súbor:Postojna Caves.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Postojna_Caves.jpg Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Unported Prispievatelia: Stuart<br />

Edwards.<br />

Súbor:Predjama Castle-5.JPG Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Predjama_Castle-5.JPG Licencia: Public Domain Prispievatelia: Beyond silence<br />

Image: Pop Ivan Massif, Maramures.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Pop_Ivan_Massif,_Maramures.jpg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Martin Kozák<br />

Image: Carpathians dem.jpg Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Carpathians_dem.jpg Licencia: Public Domain Prispievatelia: Ibarka<br />

Obrázok:Mapcarpat2.png Zdroj: http://sk.<strong>wikipedia</strong>.org/w/index.php?title=Súbor:Mapcarpat2.png Licencia: GNU Free Documentation License Prispievatelia: Markussep, PM,<br />

WikipediaMaster, Zeman, Überraschungsbilder


Licencia 92<br />

Licencia<br />

Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0 Unported<br />

//creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!