Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
V područí verného a rozvážneho otroka<br />
som už vtedy mal troch mladších<br />
súrodencov (neskôr pribudli ešte ďalší<br />
traja), naša ekonomická situácia nebola<br />
práve ružová.<br />
V škole sa začala príprava na vstup<br />
do pionierskej organizácie. Nepatril<br />
som medzi zlých žiakov, a tak som mal<br />
najlepšie predpoklady stať sa „vzorným<br />
pionierom“. Tu však bol prvý konflikt<br />
s okolitým svetom. Svedkovia zásadne<br />
odmietali vzdávať poctu akýmkoľvek<br />
symbolom vtedajšej štátnej moci.<br />
To znamená: žiadna hymna, žiadne<br />
zástavy, oslavy 1. mája či VOSR, a teda<br />
ani žiadna pionierska rovnošata<br />
s červenou šatkou. Skúste sa vžiť do<br />
mysle desaťročného chlapca, ktorý sa<br />
nemôže stať pionierom, ale ani nemôže<br />
povedať, že mu to zakázali rodičia.<br />
Bolo pre mňa veľmi ťažké vysvetliť to<br />
svojim spolužiakom a celému okoliu.<br />
Ako dieťa som nemohol pochopiť,<br />
prečo je dôležité byť pionierom, ale ani<br />
to, prečo som ním nemohol byť. A tak<br />
som začal klamať. Bolo to jednoduchšie,<br />
ako vysvetľovať spolužiakom pravý<br />
dôvod, prečo nemôžem ísť tam alebo<br />
inam – do pionierskeho tábora či<br />
nacvičovať spartakiádu. Keď som zatúžil<br />
ísť niekam s deťmi, napríklad na nejakú<br />
športovú akciu, mal som na výber dve<br />
možnosti: buď oklamať rodičov, alebo<br />
spolužiakov. Treba si totiž uvedomiť,<br />
že v tom čase nebolo povolené takmer<br />
nič, čo by súviselo s nejakou sektou<br />
z „prehnitého Západu“.<br />
Môj otec musel byť komunistickým<br />
mocipánom už dávno tŕňom v oku.<br />
A to už od roku 1945, keď sa vrátil<br />
zo západného frontu na konci druhej<br />
svetovej vojny. A navyše vstúpil do<br />
zakázanej sekty! Neverím totiž, že nebol<br />
sledovaný, lebo aj ja som cítil, že sa<br />
v mojej škole niečo deje. Tie „lepšie deti“<br />
začali odo mňa bočiť. Isto nedokázali<br />
pochopiť, prečo som od nich bočil aj ja.<br />
Aký bol váš vzťah k rodičom? Boli<br />
pre vás autoritou z každej stránky?<br />
Moje správanie, najmä v čase<br />
dospievania, sa doma zhoršilo. Búril som<br />
sa proti všetkému. A pokiaľ som mal<br />
možnosť sledovať, ani deti ostatných<br />
Svedkov v tom nezaostávali. Nasledovali<br />
tresty. A nie hocaké. Pocítil som to<br />
doslova na vlastnej koži. Takisto moji<br />
súrodenci. Viackrát som dostal tak, že<br />
som v škole nemohol sedieť. Musel som<br />
4<br />
sa vyhovárať, že mám na tej časti tela<br />
vred a pod. Nikdy však nezabudnem<br />
na výprask, kto rý dostal syn<br />
skupinového služobníka – šéfa<br />
miestnych Svedkov. Ten zmlátil svojho<br />
syna pred celým zhromaždením<br />
s úsmevom na tvári a so slovami:<br />
„Aj Jehova trestá neposlúchajúcich“<br />
a „Trestať sa nemá v hneve“. Pripadalo<br />
mi to vtedy ako úsmev diabla<br />
v ľudskej koži.<br />
Tieto telesné tresty boli určené<br />
na dosiahnutie bezpodmienečnej<br />
poslušnosti, ktorú chcel a vyžadoval<br />
Jehova, zastúpený rodičmi. Najhoršie<br />
na tom bolo, že títo rodičia, z ktorých<br />
niektorí boli náchylní na alkohol, alebo<br />
dokonca – ako som sa neskôr dozvedel<br />
– mali problémy s mimomanželskými<br />
vzťahmi, tieto nedostatky skrývali<br />
a naoko sa tvárili ako svätci.<br />
V tom čase organizácia Svedkov<br />
Jehovových pracovala v ilegalite.<br />
Bolo vôbec možné aktivity tohto<br />
druhu utajiť? Ako prebiehali<br />
zhromaždenia?<br />
1/2005<br />
Keď sme sa chystali na zhromaždenie,<br />
pre mňa to vyzeralo zvlášť trápne.<br />
Stretnutia sa konali tajne. Nikdy sme<br />
nesmeli hovoriť, kam ideme. Do bytu,<br />
v ktorom sa zhromaždenie konalo,<br />
sme sa schádzali postupne po<br />
skupinách. Zásadne nie všetci naraz.<br />
Paradoxným anachronizmom je, že<br />
Svedkovia – aspoň v našom meste – sa<br />
takto schádzajú dodnes, hoci sú už<br />
oficiálne registrovanou náboženskou<br />
spoločnosťou. Vídavam ich takto sa<br />
schádzať priamo z okna svojho bytu.<br />
Zhromaždenie trvalo spravidla<br />
dve hodiny. Jednu hodinu sa preberal<br />
časopis Strážna veža, druhú Služba<br />
kráľovstvu. Niekedy ma to dokonca aj<br />
bavilo, lebo to „štúdium“ prebiehalo tak,<br />
že najprv sa prečítala otázka, potom<br />
text a potom znovu otázka. Kto dával<br />
pozor, mohol vystihnúť odpoveď, a tak<br />
som mal niekedy možnosť vyniknúť.<br />
Zvlášť, keď dospelí, často uťahaní<br />
povinnosťami, mali sklon si zdriemnuť…<br />
Druhá časť zhromaždenia bola<br />
zameraná na vydávanie svedectva<br />
o Jehovovi v tzv. poľnej službe. Dostali
Change language