Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Tabuľka č. 4: Akostné znaky priemyselného kompostu<br />
(STN 46 5735)<br />
Znak akosti Hodnota<br />
Vlhkosť v % 40 - 65<br />
spáliteľné látky v sušine (%) Min. 25<br />
celkový dusík v sušine (%) Min. 0,6<br />
pomer C:N Max. 30<br />
pH 6 - 8,5<br />
nerozložené prímesi v % max. 2<br />
Tabuľka č. 5: Najvyššie prípustné množstvo stopových toxických<br />
prvkov v kompostovateľných odpadoch a v kompostoch<br />
v mg v 1 kg sušiny (STN 46 5735).<br />
Prvok Kompostovateľný odpad Kompost<br />
I.trieda<br />
As 50 10<br />
Cd 13 2<br />
Cr 1 000 100<br />
Cu 1 200 100<br />
Hg 10 1<br />
Mo 25 5<br />
Ni 200 50<br />
Pb 500 100<br />
Zn 3 000 300<br />
Výroba kompostu sa začína privezením materiálu do kompostárne,<br />
jeho rozdrvením, zmiešaním, dovlhčením a uložením<br />
na hromadu, či do bioreaktora. Týmto sa dosiahne<br />
vyvážený pomer C/N, vhodná vlhkosť, vhodné množstvo<br />
živín, správna štruktúra a dostatočná prítomnosť prospešných<br />
mikroorganizmov. Nasleduje samotné kompostovanie.<br />
Po celú dobu fermentácie je potrebné zabezpečiť aeróbne<br />
podmienky tak, aby obsah plynných pórov kompostu neobsahoval<br />
menej ako 3% kyslíka. Vzostup teplôt po premiešaní<br />
zložiek čerstvého kompostu svedčí o priaznivých podmienkach<br />
pre rozvoj mikroflóry. Ak teplota kompostu nestúpa,<br />
alebo po podstatnom vzostupe teploty nastane výrazný pokles,<br />
spočíva príčina buď v nadmernej vlhkosti obmedzujúcej<br />
obsah vzduchu v komposte (prevlhčený kompost tzv. kysne,<br />
čo spoznáme poklesom pH a nakyslým zápachom) alebo<br />
naopak v nedostatočnej vlhkosti. Zrelý kompost je možné<br />
získať až po ukončení termofilnej fázy, pri ktorej dôjde k zahriatiu<br />
substrátu na 50 - 65°C. Dosiahnutie teplôt vyšších ako<br />
55°C po dobu minimálne 21 dní je nutné v prípade výskytu<br />
alebo podozrenia z výskytu patogénnych organizmov. Nesmie<br />
sa však prekročiť teplota, ktorá by zlikvidovala potrebné<br />
mikroorganizmy. Táto teplota sa pohybuje podľa charakteru<br />
substrátu v rozmedzí 70 - 80°C. Stav zrelosti kompostu<br />
nastáva pri trvalom poklese teplôt v substráte a pri znížení<br />
počtu a aktivity mikroorganizmov. Zrelý kompost nesmie<br />
obsahovať čpavkový dusík a jeho vodný výluh nesmie byť<br />
fytotoxický.<br />
Výroba kompostu je ukončená odstránením nadrozmerných<br />
častíc väčšinou preosievaním, poprípade balením kompostu<br />
do spotrebiteľského obalu.<br />
V prípade, že je vyrábaný kompost “šírený do obehu”, musí<br />
byť registrovaný podľa zákona č. 136/2000 Z.z. ”o hnojivách”<br />
<strong>Priatelia</strong> <strong>Zeme</strong> - SPZ<br />
8.4. Využitie kompostu<br />
Použitie kompostu závisí vo veľkej miere od jeho kvality.<br />
Prepracovaná marketingová stratégia a efektívny trh sú<br />
základné predpoklady pre prekonanie počiatočných obáv<br />
z nedostatočného záujmu zákazníkov.<br />
Najvýznamnejšie okruhy jeho využitia:<br />
• poľnohospodárstvo<br />
• záhradníctvo (profesionálne)<br />
• hobby záhrada + domácnosť<br />
• krajinárstvo<br />
• zemné práce<br />
• rekultivácia skládok<br />
8.5. Zber bioodpadu<br />
Spracovateľské technológie sú rôzne a ponúka ich v súčasnosti<br />
množstvo našich a zahraničných firiem. Záleží už<br />
len na nás a hlavne na množstve dostupných bioodpadov<br />
a našich financiách, pre akú technológiu sa rozhodneme.<br />
Nech je už vybraná technológia akákoľvek, vždy je potrebné<br />
tento bioodpad vytriediť z komunálneho odpadu - tak, aby<br />
obsahoval čo najmenšie množstvo nežiadúcich prímesí -<br />
a pochopiteľne dopraviť ho na spracovateľské miesto. Keďže<br />
kompostovanie zmesných komunálnych odpadov sa v minulosti<br />
neosvedčilo kvôli nadlimitnému množstvu cudzorodých<br />
látok vo výslednom produkte - komposte, celosvetovo sa od<br />
tohto spôsobu odstupuje. Najlepším riešením a pravdepodobne<br />
aj najjednoduchším je separácia bioodpadu už priamo<br />
v domácnostiach, podnikoch, stravovacích zariadeniach...<br />
V rodinných domoch (IBV), ktoré majú záhradky, stojí<br />
za zváženie, či je zavádzanie zberu bioodpadu účelné. Vo<br />
väčšine prípadov sa to z ekonomických dôvodov neoplatí.<br />
Ak chceme totiž urobiť účinný zber s dodržaním všetkých<br />
potrebných podmienok (napr. nízka donášková vzdialenosť),<br />
je potrebné nakúpiť veľké množstvo zberných nádob a s tým<br />
sa spájajú vysoké investičné náklady. Preto je pri týchto<br />
domoch vhodnejšie zaviesť podporný program na rozvoj<br />
domáceho kompostovania. Pri dobrej propagačnej kampani<br />
doplnenej o ďalšie podporné prvky sa dá dosiahnuť vysoká<br />
účinnosť vyseparovania bioodpadu.<br />
Pokiaľ ide o rodinné domy bez záhradky (s malými predzáhradkami),<br />
môže sa to riešiť klasickými zbernými nádobami<br />
rôznej veľkosti (Nová Paka v ČR - plastové cca 50 l, Skalica<br />
- plechové 110 l, Topoľčany a Nové Zámky - plastové 120<br />
l), alebo špeciálne upravenými nádobami na zber bioodpadu<br />
(Pezinok, Strážnice v ČR, Uherské Hradiště v ČR - plastová<br />
120 l). Boli skúšané aj systémy, kde sa zbieral bioodpad do<br />
plastových vriec (Luhačovice v ČR), no neosvedčilo sa to.<br />
Namiesto obyčajných plastových vriec a vreciek, sa čoraz<br />
viac začína používať biodegradovateľný plast. Jeho prednosťou<br />
je, že prepúšťa paru (bioodpad môže dýchať - neplesnivie),<br />
ale samotnú tekutinu neprepustí. Po zbere ho netreba<br />
od bioodpadu oddeľovať, pretože sa v priebehu niekoľkých<br />
týždňov v komposte rozloží.<br />
Na oddelený zber v IBV je možné použiť aj košíky vo veľkosti<br />
škatule od banánov, do ktorej je možné zbierať bioodpad<br />
neobsahujúci tekuté zložky (rôzne šupy). Košíky by sa po<br />
vyprázdnení samozrejme vrátili ľuďom. Tento spôsob však<br />
predpokladá pomerne častý vývoz. Takýto spôsob sa používa<br />
napr. v USA a v Anglicku.<br />
31