PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE - trenčan

Poloha a vymedzenie územia
Bitka pri Hámroch sa odohrala v území, ktoré má tvar nepravidelného trojuholníka
s rozlohou zhruba 9,5 km 2 . Jeho vrcholy predstavujú Mníchova Lehota, Trenčianska
Turná a Soblahov. Operačný priestor cisárskej a kuruckej armády bol väčší (cca 16
km 2 ), zasahoval územia obcí Rozvadze, Sedličná, Veľké Bierovce a Belá ležiacich
južne od Trenčína (mapa č. 1). Z hľadiska krajinných jednotiek ide o severný okraj
Trenčianskej kotliny, ktorá je súčasťou Považského podolia v severozápado-západnej
časti Slovenska.
Mapa č. 1. Priestor bojiska hamranskej bitky a jeho zázemie.
Krajina v bitke (rámcová vojenskogeografická charakteristika)
Napriek intenzívnemu poľnohospodárstvu, melioráciám, výstavbe sídiel a dopravnej
infraštruktúry sa krajina bojiska hamranskej bitky od r. 1708 zmenila iba čiastočne.
Okrem chýb v taktike a operačnom plánovaní kuruckého velenia, priebeh ozbrojeného
zápasu medzi Rákociho armádou a cisárskym vojskom, ovplyvnili georeliéf a riečna
sieť miestnej krajiny. V zmysle východísk pre modelovanie a simuláciu vo vojenstve
majú tieto prírodné fenomény zásadný význam. Preto je nevyhnutné ich zohľadnenie
v príprave ako aj pri vedení samotného boja. 28)
Typické črty miestnej krajiny – t. j. „...kopcovitý, silne zvrásnený, priekopami
a kríkmi prerušovaný terén...“, pretkaný „...močaristými jarkami a potokmi..“ uvádza vo
svojich Pamätiach i Rákoci, ktorý 2. augusta spoločne s francúzskymi poradcami
(brigádnikom Antoine de La Mothem a ženijným inžinierom Demoiseauom) vybral
28) Mikuláš RYBÁR et al., Modelovanie (ako pozn. 22), s. 56.