Tempo 38/2013

More documents

Recommendations

Info

6 Stretnutie rodín na akcii HRDÍ NA RODINU V sobotu 21. septembra sa zišli mladé rodiny s deťmi a niekoľko seniorov, aby oslávili výnimočnosť a vzácnosť rodiny a podporili hlavnú myšlienku stretnutia: „Mama a tato navždy, nič nie je lepšie pre deti. Deti sú naša budúcnosť.“ Lokálne stretnutie rodín v Partizánskom bolo zorganizované na podporu pochodu Hrdí na rodinu, ktorý sa v tento deň konal v hlavnom meste Slovenska a zúčastnilo sa ho viac ako 1300 ľudí. Účastníci pochodu vytvorili 585 metrov dlhú živú reťaz, pospájanú ru- kami rodičov, detí a podporovateľov rodiny, a vytvorili tak nový slovenský rekord živej reťaze. Na stretnutie pri fontáne na Námestí SNP v Partizánskom prišlo a zapojilo sa približne 60 ľudí vrátane detí, pre ktoré boli pripravené tvorivé dielne. Deti Juraj Miške zo Skačian, prvorodené dieťatko rodičovMarcely a Richarda, prišiel na svet 17. septembra s váhou 3310 g a dĺžkou 51 cm. Leila Košíková z Chynorian má dátumnarodenia 21. september, kedy vážila 3470 g a merala 51 cm. Z prvorodenej dcérky sa tešili rodičia Lucia Košíková a Jozef Paška. Lucia Strižová z Topoľčian vážila v deň narodenia, 19. septembra 3380 g a merala 51 cm. Z prvorodenéhodieťatka sa tešili rodičia KatarínaJonášeková a otec Marián. nadšene kreslili svoje rodiny a vyrábali symbolické náramky so slovami rodina, mamina, tatino či s menami ratolestí. Akcia sa niesla v pozitívnom duchu s cieľom osláviť rodinu ako výnimočnú, ktorú musíme chrániť a budovať ako základný kameň celej spoločnosti. Počas programu sa organizátorka stretnutia prihovorila všetkým rodičom a informovala ich o hlavnej myšlienke stretnutia a zároveň odovzdala informácie o aktuálnom dianí týkajúcom sa plánovaných legislatívnych zmien zákona o rodine a zákona o sociálno-právnej ochrane detí, informácie o nových ľudských právach 3. generácie a vyzvala rodičov, aby spolupracovali so školami svojich detí v zmysle informovania sa a diskutovania o rozmere prebiehajúcej výučby sexuálnej výchovy na školách. V rámci akcie bola daná na podpis Petícia na ochranu detí. Filipko Čertek z Partizánskeho, vytúžené bábätko rodičov Ivany a Milana, prišiel na svet 23. septembra. V pôrodnici mu zapísali váhu 2730 g a dĺžku 49 cm. Mathias Krajčík z Čeľadiniec je druhorodeným synčekom rodičov Ivany a Petra. Svojím príchodom na svet 17. septembra potešil celú rodinu, vrátane štvorročného bračeka Samka. Bábätko vážilo 3540 g a meralo 53 cm. V prípade záujmu je možné petíciu vytlačiť a podpísať na stránke www.rodinajezáklad.sk. Na uvedenom portáli záujemcovia nájdu aj informačné letáky, ktoré boli počas stretnutia odovzdané dospelým účastníkom. Stretnutie Hrdí na rodinu malo priaznivú odozvu a rodičia sa dožadovali ďalších takýchto akcií. Jaroslava Eliašová, Gabriela Pružincová Sekcia na ochranu rodiny a detí – Iniciatíva PURO, o. z. Vitajte medzi nami! Eliška Šimová z Klátovej Novej Vsi po prvý raz zaplakala v pôrodnici v Partizánskom 18. septembra. Z bábätka, ktoré vážilo 3360 g a meralo 50 cm, sa tešili rodičia Veronika a Pavol. Timea Unterfrancová z Hradišťa je prvorodenou dcérkou mamičky Dominiky Barusovej a otca Mariána. Na svet sa prihlásila 17. septembra s váhou 2950 g a dĺžkou 48 cm. Samuel Dučík z Chrabrian je dieťatkom rodičov Marcely a Stanislava a bračekom Erika a Márie. V deň narodenia, 20. septembra vážil 3600 g a meral 52 cm. Terezka Haberlandová z Partizánskehourobila šťastných svojím príchodom na svet rodičov Katarínu a Ondreja. Na sestričku, ktorá sa narodila 17. septembra, vážila 3180 g a merala 50 cm, doma čakal jeden a polročný Rastík. Tomáš Bočkay z Partizánskeho,druhorodený synček mamičky Silvie a otca Miroslava, sa prihlásil na svet 22. septembra s váhou 2750 g a dĺžkou 49 cm. Doma ho čakal trojročný Miroslav. Sebastián Mauri z Kolačna prišiel na svet 19. septembra s váhou 3250 g a dĺžkou 50 cm. Je prvorodeným dieťatkom rodičov Zuzany Grznárovej a Rolanda Mauri. 30. september 2013 Malouherčania na vinobraní v Pezinku Vybrali sa naň v nedeľu 22. septembra v rámci celodenného výletu organizovaného miestnou organizáciou JDS. Okrem obdivovania slávnostného sprievodu si užili všetky atrakcie vinobrania a výlet zavŕšili spoločnou večerou. Pochutnali si na lokšiach, kačacine i burčiaku. Cesta domov ubehla za spevu a v dobrej nálade. Najúspešnejší tím v kraji Krajské športové hry telesne postihnutých sa konali 21. septembra v Trenčianskej Turnej aj s účasťou štvorčlenného družstva ZO SZTP v Partizánskom. V piatich športových disciplínach predseda organizácie Rudolf Mihaleje získal jedno prvé a jedno druhé miesto a celý tím v zložení Eva Opavská, Rudolf Mihaleje, Ľudmila Klingová a Milena Cvancigerová (na fotografi i zľava doprava) aj pohár starostu Trenčianskej Turnej za víťazstvo v súťaži družstiev. Rozlúčka s letom na Lubianke Počasie v nedeľu 15. septembra nebolo ideálne na oddych a zábavu v prírode. No i napriek tomu 56 matičiarov a ich sympatizantov uháňalo autobusom na Lubianku na hodové posedenie pri živej hudbe. Tí, ktorí prišli po prvý raz, neľutovali. Očarila ich prekrásna príroda a prostredie na posedenie a zábavu. Na hodoch sa dobre pobavili a vytancovali so skupinou Kašubovci, spevom a scénkami prispeli seniori z Oslian a Hornej Vsi. Bonusom na ukončenie sezóny boli bratia Stašákovci, ktorí nezostali nič dlžní svojej povesti.
30. september 2013 7 Korzika – ostrov v Stredozemnom mori, nachádzajúci sa medzi Talianskom a Francúzskom, so zanedbateľnou dĺžkou 183 km a šírkou 83 km bol vraj kedysi útočiskom drsných mužov. Dnes je to krajina s asi 300 000 Korzičanmi, ktorá však nie je samostatná, ale spadá pod Francúzsko. Väčšina z nás si pod názvom ostrova predstaví destináciu, kam sa chodí len oddychovať k moru, plávať a slniť. Ostrov je však zaujímavý nielen svojou históriou, ale aj z turistického hľadiska. Preto štyridsiatka veľkouherských turistov absolvovala zhruba 25-hodinovú cestu z Uheriec cez Rakúsko, do talianskeho prístavu Livorno. Odtiaľ sa trajektom Corsica Marina, do útrob ktorého sa vraj vmestí 1500 pasažierov a 550 áut spoločnosti Corsica ferries, preplavila za štyri hodiny povedľa ostrova Elba do korzického prístavného mesta V sedle Bavella Klížania za ďalším symbolom Celý deň krásne počasie. Slniečko, výborná viditeľnosť, takmer bezvetrie a oku lahodiaca už takmer jesennými farbami hýriaca príroda. Až na... Až na tri hodiny, počas ktorých trval výstup účastníkov zájazdu KST Ostrá Veľký Klíž na Kráľovu hoľu. Začiatok v Šumiaci krátko pred deviatou hodinou ešte neveštil nič zlé. Po možno dvesto výškových metroch dokonca krásna dúha. No potom to prišlo. Počas celého výstupu silný a doslova mrazivý vietor, dážď, pod vrcholom aj snehová smršť. Výhľady? Zabudnite. Zabalení do zimných čapíc, vetroviek a rukavíc pobrali sme sa k vrcholovému smerovníku. Nemohli sme si nevšimnúť malý zelený ihličnan, čím aspoň nateraz skončilo konštatovanie, že „na vrchole nie je nijaký strom zelený“. Chlapi spustili mohutným hlasom dobre známu pieseň viažúcu sa len k tomuto vrcholu a s ňou akoby privolali prvé lúče slnka, ktorým sa podarilo predrať cez návaly hmly. Zostup smerom ku Telgártu už ponúkal výhľady dookola. V asi 1700 metrovej výške sme spozorovali ľudí skláňajúcich sa k úpätiu hory. Nie, žiadne vzdávanie úcty. Dôvod oveľa prozaickejší – zber brusníc. Všetci zostup zvládli, aj najstarší člen klížskeho turistického klubu 78–ročný Pavol Neštepný. Po oddychu sme sa odviezli ku kamennému železničnému viaduktu, technickej pamiatke, ktorá je súčasťou tzv. telgártskej slučky. Legendárne, povesťami opradené, spisovateľmi a básnikmi ospievané Sitno, Poľanu, Kriváň a teraz aj Kráľovu hoľu už klížski turisti spoločne navštívili. Text: Peter Maťašeje Veľkobieličania na najvyššom vrchu Chorvátska Do Chorvátska chodia Slováci zväčša k moru. Asi málokomu napadne, že by si more odpustil a išiel by do tejto krajiny namiesto tej prímorskej skúsiť iný druh turistiky – vysokohorskú. Niekoľkí tak koncom leta urobili, a... oplatilo sa! Výstup na najvyšší vrch Chorvátska – Sinjal (1831m) v pohorí Dinara sa uskutočnil počas predĺženého víkendu na prelome augusta a septembra. Nešlo iba o jednorazovú akciu, ale o v poradí už šestnásty zlezený vrch v rámci projektu: Najvyššie vrchy krajín Európskej Únie - Plej altaj montopintoj de la Eŭropa unio. (Fotovýstava z tohto projektu pod názvom V polovici – En duono bola v Partizánskom v Dome kultúry vo februári 2013.) Tento projekt vymysleli a realizujú slovenskí esperantisti, ktorí si zaumienili aj takouto formou bližšie spoznať krajiny EÚ, ich prírodu, kultúru, jazyk. Esperanto hrá aj dôležitú rolu pri plánovaní výstupov, vybavovaní ubytovania a podobne. Zvyčajne sa vždy vopred kontaktujú esperantisti konkrétnej krajiny, ktorí následne pomôžu s rôznymi detailmi. Výstupu v Chorvátsku sa zúčastnilo deväť turistov – sedem zo Slovenska, po jednom z Rakúska a Maďarska. Až traja z deviatich zúčastnených boli z Veľkých Bielic: Jozef a Peter Balážovci a Peter Kapri. Celé podujatie sa náramne vydarilo. Počasie bolo ideálne, cesta prebehla hladko, ubytovanie na jednotku. Okrem samotného výstupu na vrch Sinjal stihli aj návštevu Balatonu, Plytvických jazier (vrelo odporúčame, krásny národný park Chorvátska), hlavného mesta Záhrebu a cestou domov aj prehliadku Budapešti. Ďalší z plánovaných výstupov by mal byť v októbri na najvyšší vrch Portugalska, a následne zdolanie dvoch vrcholov počas jednej cesty – v Grécku a Bulharsku. Peter Baláž Turistika na ostrove pirátov Bastia. Odtiaľ ich ešte čakalo ďalších asi 90 km cesty po okraji pobrežia do dediny Ghisonaccio a kempu Marina Corsa. Žiadne veľké vybaľovanie, ale po dlhej ceste zaslúžené kúpanie v mori, ktorého pláž je len pár metrov za kempom. História: Prvý deň sme venovali najjužnejšiemu mestečku na Korzike Bonifaciu, ktoré je zaradené do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Najprv sme za 10 eur na osobu absolvovali asi hodinovú plavbu vedľa pobrežia s výhľadom na vápencové bralá, kde sa vo výške 60 metrov nachádza samotné mestečko. Zaujala nás šikmá štrbina, ktorá sa ťahala od hladiny mora až hore do mesta. Dozvedeli sme sa, že ide o 183 schodov, ktoré vytesali do vápencového brala Na treťom najvyššom vrchu Korziky Monte d‘Oro vojaci Aragónského kráľa za jednu noc, a následne dobyli mestečko. Dnes je zo schodov turistická atrakcia, ktorou sa záujemcovia môžu prejsť do jaskyne na úrovni mora. Je zdrojom pitnej vody. Od prístavu sme vstúpili cez veľkú drevenú bránu do mesta. Tvoria ho staré, niekoľkoposchodové budovy, nalepené na seba a vytvárajúce úzke uličky s množstvom malých obchodov, kioskov so suvenírmi a pod. V Bonifaciu v minulosti istý čas prebývali aj španielsky kráľ Karol V. a rodák z neďalekého Ajaccia Napoleon. Krypty na miestnom cintoríne sú taktiež unikátom. Podobajú sa ma- Prvé dva Salatíny sú súčasťou Roháčov a horci ich navštívili v júli. Tie zvyšné sa nachádzajú v Nízkych Tatrách a turisti sa k nim vybrali v poslednú letnú sobotu. Počasie však leto vôbec nepripomínalo. Zrána prehánky, neskôr hustá hmla, ktorá im znemožnila očakávané výhľady. Nevadí. Štart bol v rázovitej obci Ludrová, v ktorej sa nachádza starobylý kostol so vzácnymi freskami, tajnými chodbami a hovorí sa, že možno ukrýva aj templársky poklad. Dvadsaťpäť turistov sa teda vybralo i za nevľúdneho počasia na náročnú túru s vyše 1100-metrovým prevýšením. Väčšina trasy viedla národnou prírodnou rezerváciou Salatín. Ludrovskou dolinou prichádzame do tiesňavy Hučiaky. Je to kratšia roklina s viacerými krasovými útvarmi, ako sú jaskyne, vyvieračky a závrty. Spočiatku v Hučiakoch nehučalo nič, neskôr sme sa mohli započúvať do hukotu dvoch bystrých potokov. Tiesňava pripomínala niektoré časti Slovenského raja. Klzké kamene v po- Redakcia Tempo vyhlásila šiesty ročník Dubákovej ligy, v ktorej víťaz bude odmenený 30 eurami! Základnou podmienkou je priniesť úlovok do redakcie, kde vám ho odvážime a zaradíme do tabuľky (a kto bude chcieť, aj odfotíme). Ďalším dôležitým pravidlom je, že hubár musí byť obyvateľom okresov Partizánske alebo Bánovce nad Bebravou a nálezisko musí byť tiež v našom regióne... Pozoruhodnúprepletenú dubákovú rodinku si do Partizánskeho priniesol z Hornej Vsi Miroslav Calpaš lým domčekom. Vo vnútri je malá predsieň a regále na truhly. Zvyšok dňa sme strávili prechádzkou po bralnatom pobreží medzi dvoma majákmi. Na spiatočnej ceste sme sa ešte zastavili v meste Bastia, ktoré nás ohúrilo Námestím sv. Mikuláša s 300-metrovou promenádou a sochou Napoleona ako rímskeho cisára. Na námestí sa každú nedeľu konajú blšie trhy. Turistika: Korzika poskytuje aj veľa pekných miest a kopcov na turistiku. Najznámejší je chodník označený ako GR – 20, ktorý sa tiahne cez hlavný hrebeň od severu na juh. Celý trek je záležitosť asi Salatín takmer bez obrazu Na našom krásnom kopcovitom Slovensku sa nachádzajú dva Kľaky (a to ešte nepočítam obec Kľak), tri Kriváne (a to ešte nepočítam obec Kriváň) a dokonca štyri Salatíny (obec sa nedochovala)... tokoch, popadané kmene, diery v skalách, machy a paprade – proste nádherná nedotknutá príroda. Na konci sa roklina rozširuje a prechádza do horskej lúky. Potom nasleduje extrémne strmý výstup na 1630-metrov vysoký Salatín. Je to mohutný vápencový vrch homoľovitého tvaru. Nachádza sa tu vzác- Regionálna DUBÁKOVÁ LIGA Milan Straka 11 dní, a je to poriadna „makačka“. My sme začali v sedle Bavella šesť a polhodinovou túrou do sedla Col de i Oiseau vo výške 1588 m a následne popod štyri skalnaté veže, z ktorých tretia je dostupná lezením. Nie je tu núdza ani o vodopády. Jeden z nich, Piscia di Gallo, v preklade Cikajúci kohútik, sme si prezreli i my. Je tvorený potokom Osa, ktorý sa po určitom čase prediera štrbinou skalnatého masívu a na druhej strane vyteká ako vodopád. Korzike vládne Monte Cinto s výškou 2710 m. Jeho meno nesie i jeden druh bieleho vína. A nie je zlé. My sme absolvovali deväťhodinovú túru na tretí najvyšší vrch Monte d‘Oro – 2389 m. Poriadne nám dalo zabrať hlavne prevýšenie, ktoré bolo len vo výstupe 1474 metrov. V dvoch miestach sme absolvovali i krátke lezenia v nezaiste- More a hory na vápnomilná fl óra a fauna. Postupne prichádzame na vrchol, ktorý za slnečného počasia poskytuje nádherné kruhové výhľady na Nízke a Vysoké Tatry, na Chočské vrchy a Fatru. Dnes však kvôli hmle nevidíme takmer nič. Iba na pár minút odhrnulo slnko záves z mrakov a ukázalo nám svoju usmiatu tvár. Na ných skalách, čo zvýšilo výstupový adrenalín. Na vrchole sme sa stretli všetci, ktorí na túru vyrazili. Zostup nám spríjemnil pohľad do Anglických kaskád, ktoré vytvoril po dlhé roky pretekajúci potok. Ich komfort si vyskúšali aj Jaro a Martin, naši ľadoví medvedi. Nám ostatným sa nechcelo máčať a radšej sme sa ponáhľali k autobusu, kde nás čakalo chladené pivo. More: Ako inak, vyskúšali sme aj to. Najskôr nás na úsvite vstávalo len pár, ktorí sme prebehli pár kilometrov po pláži a okúpali sa v mori. Postupne sa pridávali ďalší. Aj ich oslovili ranné prechádzky a trblietajúci sa východ slnka na hladine mora. Šantenie v asi metrových vlnách si vyskúšali všetci. Hovorí sa, že „utieklo to ako voda“. Pri vode to platí obzvlášť. Ani sme sa nenazdali, a mierili sme zasa do reality, obohatení o množstvo pekných zážitkov. Štefan Adamík chvíľu sme uvideli aj zasnežené vrcholky Roháčov. Po zápise do knihy a oddychu pokračujeme prudko dole najprv hustou a mokrou kosodrevinou, neskôr lesom do sedla pod Malým Salatínom. Zle značkovaná trasa nám niekoľkokrát spôsobila zaváhanie na križovatkách, napokon sme správnu cestu i vďaka navigátoru našli a po vyše siedmich hodinách sa znovu vraciame do východiskového miesta v obci Ludrová. Na menšom kopčeku trónil onen starobylý kostol, ku ktorému viedli kryté schody. Miestni futbalisti sa veselo preháňali po ihrisku a o hmle a daždi ani nechyrovali. Zato nám viacerí dedinčania rozprávali, ako deň pred našou návštevou napadol medveď tesne nad dedinou jedného muža. Veru, i niektorí horci už majú svoje skúsenosti zo stretnutia s našou najväčšou šelmou. Našťastie, Partizánčania nie sú pre medvede asi príliš vhodní na zahryznutie. Ľubo Mazán Manželia Klingovci z Návojoviec našli na Horehroní za dva dni vyše stovku hríbov. Najstatnejší 1500 gramový dubák by hravo prekonal doterajšie úlovky v Dubákovej lige, len narástol príliš ďaleko... Poradie Meno, bydlisko TABUĽKA Dátum a miesto nálezu Hmotnosť 1. Jozef Šimalčík, M.Bielice 2. 6. nad priehradou Veľké Uherce 1240 g 2. Milan Straka, Partizánske 19.9. Látkovce 1200 g 3. Aladár Broniš, Žabokreky 7.6. Cibajky 920 g 4. Štefan Slivka, Veľké Bielice 15.9. Horná Ves 880 g 5. Zlatica Buláková, Partizánske 13.9. Horná Ves 700 g 5. Jozef Kendra, Veľké Bielice 23.8. Látkovce 400 g
Page 1 and 2: Ročník LXXIV. Číslo 38 30. sept
Page 3 and 4: 30. september 2013 3 Primátor na
Page 5: 30. september 2013 5 MYŠLIENKA NA
Page 9 and 10: 30. september 2013 Š P O R T 9 MAL
Page 11 and 12: 30. september 2013 Š P O R T 11 ST

Tempo 38/2013

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?