Tempo 40 2013
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
6<br />
Cesta po Rumunsku za sedem dní...<br />
... alebo, ako sme prišli o predsudky<br />
Adam pri prezentácii<br />
Projekt Comenius si už získal<br />
veľkú popularitu medzi študentmi<br />
a pedagógmi v celej Európe.<br />
Po pobytoch v Turecku, Taliansku,<br />
Poľsku a júnovej návšteve nášho<br />
mesta a školy čakala na účastníkov<br />
projektu z Gymnázia v Partizánskom<br />
v poradí už piata krajina<br />
z ôsmich. Rumunsko. Snáď každému<br />
tínedžerovi sa automaticky<br />
spojí s postavou Drakulu, tým<br />
starším sa vybavia v mysli rodinné<br />
rekreácie pri mori, autá zn. Dacia<br />
alebo neslávne predrevolučné<br />
časy. A to je tak všetko. V súčasnosti<br />
je táto krajina už dlhší<br />
čas pre nás veľkou neznámou.<br />
Cítili sme sa preto ako bádatelia<br />
či priekopníci niečoho nového.<br />
Netušili sme, ako na nás táto „zabudnutá“<br />
krajina zapôsobí. Navyše<br />
začiatok cesty neveštil nič<br />
dobré. Na poslednú chvíľu totiž<br />
z vážnych zdravotných dôvodov<br />
zrušil účasť jeden zo žiakov, a preto<br />
našu delegáciu tvorila nakoniec<br />
iba trojica – učiteľky Zuzana<br />
Poluchová, Ivana Šútorová a žiak<br />
III. B triedy Adam Hudec. Ten<br />
mal pred sebou najťažšiu úlohu<br />
- predstaviť všetkým účastníkom<br />
projektu prezentáciu na tému<br />
Prírodné krásy našej krajiny, ktorú<br />
pripravoval so spolužiakom Jozefom<br />
Jursom. Ale poďme pekne po<br />
poriadku. Ponúkame vám úryvky<br />
z cestovného denníka od 22. do<br />
28. septembra <strong>2013</strong>.<br />
Prvý deň:<br />
„Pozná niekto<br />
aerolinky Tarom?“<br />
znie hlavná otázka dňa<br />
Tak touto rumunskou leteckou<br />
spoločnosťou sme absolvovali let<br />
Viedeň – Bukurešť a ešte hodinový<br />
vnútroštátny prelet do mesta<br />
Suceava. Lietadlá na úrovni, teplé<br />
jedlo, bezpečný let i pristátie nás<br />
celkom príjemne naladili. Šok nám<br />
spôsobil akurát chladný a doslova<br />
štipľavý vietor. (Veď sme predsa na<br />
juhu, či nie?) O niečo menší šok zažívame<br />
počas presunu autami po<br />
nám dobre známych zalepených<br />
cestách do mesta Botoşani neďaleko<br />
moldavsko-ukrajinských hraníc.<br />
Práve toto vyše 100-tisícové<br />
krajské mesto sa stane na týždeň<br />
naším druhým domovom. Adama<br />
si odvedie domov nový kamarát<br />
Alex, učitelia sa ubytujú v hoteli<br />
v centre mesta. Normálny hotel<br />
strednej kategórie v „nenormálnom“<br />
mramorovom prevedení<br />
s krištáľovými lustrami. Jednoducho,<br />
stará dobrá klasika. K pohodliu<br />
nám naozaj nič nechýba, i keď<br />
o oddychu budeme môcť iba snívať...<br />
Ako nám Adam na druhý deň<br />
zreferoval, činžiak, kde bol ubytovaný,<br />
nepôsobil práve najlepšie,<br />
ale byt bol vynovený a moderne<br />
zariadený.<br />
Druhý deň:<br />
V budove<br />
Teoretického lýcea<br />
Grigore Antipa v meste Botoşani<br />
Hneď ráno sa všetci účastníci<br />
schádzame pred budovou lýcea,<br />
kde nás vítajú dievčatá v kro-<br />
Námestie v Botoşani<br />
joch s tradičným chlebom v tvare<br />
okrúhlej vianočky (aj tak chutil)<br />
a soľou. Víta nás tiež večne usmiata<br />
a bezprostredná pani riaditeľka,<br />
nasledujú príhovory predsedu<br />
krajského úradu, pracovníčky<br />
z odboru školstva a inšpektorky<br />
pre medzinárodné projekty.<br />
So zvedavosťou sa vyberáme na<br />
prehliadku školy. Budova pôsobí<br />
zvonka starším dojmom, ale vo<br />
vnútri je čistá, upravená, plná násteniek<br />
a rôznych vitrín. Žiaci sedia<br />
v jednomiestnych laviciach, každý<br />
má svoju učebnicu, s ktorou<br />
pracuje. Na rozdiel od nás nemajú<br />
v každej triede počítač či dataprojektor.<br />
To však žiakom nebráni dosahovať<br />
dobré študijné výsledky<br />
a škole pripravovať žiakov najmä<br />
na štúdium medicíny, práva a prírodných<br />
vied. A úroveň angličti-<br />
Adam Hudec a Zuzana Poluchová na pôde krajského úradu<br />
ny? Spoločne ju hodnotíme ako<br />
veľmi dobrú. Veľkú úlohu zohráva<br />
motivácia žiakov - ich túžba cestovať,<br />
študovať v zahraničí, presadiť<br />
sa v zamestnaní a tiež možnosť<br />
zúčastniť sa podobných projektov,<br />
ako je ten náš. Všade vládne<br />
srdečná atmosféra.<br />
Najdôležitejšiu časť – predstavenie<br />
už spomínanej prezentácie<br />
- zvláda Adam presvedčivo, za<br />
čo si vyslúžil nemalý potlesk. Na<br />
naše prekvapenie niektoré krajiny<br />
si priniesli hotové videofi lmy<br />
už vopred nahovorené do angličtiny,<br />
takže ich žiaci nemuseli<br />
vynaložiť žiadne úsilie. Náš žiak<br />
si zvolil ťažší, ale podľa nás hodnotnejší<br />
spôsob. Zaujal tiež vlastnoručne<br />
urobenými fotografi ami<br />
fauny i fl óry.<br />
Popoludní nás privítajú v budove<br />
radnice predstavitelia krajského<br />
i mestského úradu, dostávame<br />
možnosť za okrúhlym<br />
stolom predstaviť svoju školu<br />
i mesto a do daru knihu o tradičných<br />
zvykoch v kraji Botoşani.<br />
Z diskusie zistíme, že Rumuni sa<br />
boria presne s rovnakými problémami<br />
ako my. Ale prekvapí nás informácia<br />
o iba 6-percentnej nezamestnanosti<br />
v kraji! (A tiež nízky<br />
vek a perfektná znalosť angličtiny<br />
mladého manažmentu mesta.)<br />
Po prehliadke mesta zisťuje-<br />
me, že aj tu sú shopping centrá<br />
s nám dobre známymi značkami,<br />
pizzerie, reštaurácie, v ktorých dostaneme<br />
napr. čerstvý hroznový<br />
mušt, a navyše aj obchody so suvenírmi.<br />
(Spomenieme si, ako sa<br />
u nás veľmi ťažko zháňajú suveníry<br />
mimo turistických centier.) Viete,<br />
že k slávnym rodákom z tohto<br />
mesta patrí napr. spisovateľ Mihai<br />
Eminescu?<br />
Tretí deň:<br />
Exkurzia po architektonických<br />
pamiatkach kraja Bucovina<br />
Program nabitý pamätihodnosťami<br />
sa začína skoro ráno. Pohodlným<br />
klimatizovaným autobusom<br />
sa vezieme najskôr do mesta Suceava,<br />
kde si prezrieme pevnosť postavenú<br />
Štefanom Veľkým. Hneď<br />
vedľa je zaujímavý skanzen ľudovej<br />
architektúry. Pracovné nástroje,<br />
nádoby i dekoračné predmety nápadne<br />
pripomínajú tie naše, ibaže<br />
farebnosť krojov je divokejšia, farby<br />
tmavšie, vzory hlavne kvetované<br />
a veľmi výrazné.<br />
Ďalšia zastávka – Voronetský<br />
kláštor je slávnou pamiatkou pod<br />
správou organizácie UNESCO.<br />
Označenie Sixtínska kaplnka východu<br />
si zaslúži právom. Navštívime<br />
ešte rozľahlý Putna kláštor, kde<br />
sme svedkami zvolávania mníchov<br />
na bohoslužbu udieraním palica-<br />
mi na voľne visiace drevené dosky.<br />
(Zaujímavý rytmus nám pripomína<br />
modernú alternatívnu hudbu.)<br />
Počas cesty sledujeme okolie –<br />
krajina podobná českej, nízke kopce,<br />
roviny. Zaznamenáme iba kukuričné<br />
a slnečnicové polia.<br />
Deň ukončíme návštevou keramickej<br />
dielne, v ktorej sa vyrábajú<br />
typické „čierne“ nádoby.<br />
Štvrtý deň:<br />
V znamení šikovných rúk<br />
V lýceu sa zúčastňujeme workshopu,<br />
kde si vyskúšame techniku<br />
maľby na sklo a vyrývania do kovovej<br />
tabuľky. To sú totiž tradičné<br />
remeslá tohto kraja. Motívy sú zadané<br />
– kvety a architektonické pamiatky<br />
typické pre túto oblasť. Hoci<br />
výtvarná výchova nie je našou silnou<br />
stránkou, vyslúžime si pochvalu<br />
za precízne odvedenú prácu<br />
a v mysli si sľubujeme, že sa k tejto<br />
činnosti určite ešte doma vrátime.<br />
(Úžasná terapia!)<br />
Popoludní je pre nás pripravená<br />
návšteva ženského kláštora Vorona,<br />
kde dostávame pozvanie do kláštornej<br />
„obývačky“ na symbolický<br />
pohár vína a jablkový koláč, ktorý<br />
patrí v tejto oblasti k najobľúbenejším.<br />
Predstavte si, že počas celého<br />
pobytu sme ochutnali asi sedem (!)<br />
druhov jablkových koláčov.<br />
Piaty deň:<br />
Takmer dvojdňový výlet<br />
Čaká nás najdlhší výlet do 200<br />
km vzdialenej oblasti Neamt. Najskôr<br />
si vyšliapeme k nádhernej pevnosti<br />
v Targu Neamt. Jej majestátnosť<br />
umocňuje aj počasie – je pomerne<br />
slnečno, ale obloha pôsobí<br />
dramaticky. Potom sa presunieme<br />
divokými, stúpajúcimi serpentínami<br />
za prírodnými krásami národného<br />
parku Cheile Bicazului Hasmas,<br />
akými sú Červené jazero a rôzne<br />
Pevnosť v meste Suceava<br />
skalné útvary. Škoda, že nás práve<br />
tu zastihne hustý dážď v kombinácii<br />
s vetrom, čo vadí nielen naľahko<br />
poobliekaným delegátom z južných<br />
krajín. Vzhľadom na zhoršujúce<br />
sa počasie a rýchlo padajúcu<br />
tmu vyrážame smerom domov, plánovanú<br />
prehliadku bizónej rezervácie<br />
tak musíme vypustiť.<br />
O úrovni ciest sme už písali, a keď sa<br />
k tomu pridá daždivé počasie, dôvod<br />
nášho pomalého presunu do<br />
Boto şani je jasný. Pri pohľade na<br />
hodinky sa začíname obávať, že dorazíme<br />
až po polnoci. Nakoniec to<br />
stíhame len tak-tak.<br />
Šiesty deň:<br />
Folklór, zábava a lúčenie<br />
Neuveriteľne rýchlo prišiel posledný<br />
deň pobytu. Dopoludnia<br />
sme si v škole prevzali certifi káty<br />
o absolvovaní projektu a vypočuli si<br />
príhovor pani riaditeľky, ktorá osobitne<br />
poďakovala každej krajine za<br />
Voronetský kláštor v plnej kráse<br />
účasť a vyzdvihla jej prínos. Pri nás<br />
spomenula najmä srdečnosť, otvorenosť<br />
a prejavenú priazeň. Jej vystúpenie<br />
bolo skutočne dojímavé,<br />
čo len potvrdilo veľkú snahu domácich<br />
o to, aby sme sa cítili ako doma.<br />
Bolo to naozaj cítiť počas každej akcie,<br />
na ktorej nás sprevádzali rôzni<br />
učitelia z lýcea a, samozrejme, aj ich<br />
žiaci. Cieľ projektu – spoznať krajiny<br />
a život ľudí v nich – sa i v tomto prípade<br />
očividne naplnil.<br />
Popoludní nás odvezú kúsok za<br />
mesto do veľkého zemianskeho<br />
domu, slúžiaceho ako reštaurácia.<br />
Tu máme možnosť dokonale spoznať<br />
rumunský folklór – rýchle tempo,<br />
dupkanie a typické výkriky, cigánske<br />
tance, bravúrne zaspievané<br />
pesničky. Latka je skutočne vysoko,<br />
a to ešte len prichádza geniálny<br />
huslista s repertoárom známych<br />
šlágrov. O chvíľu sa parket<br />
hemží tancujúcimi na skladby Kalinka<br />
alebo Ó, sole mio. Nálada graduje.<br />
K mikrofónu sa stavia mladík<br />
Skanzen v meste Suceava<br />
14. október <strong>2013</strong><br />
a neuveriteľne sýtym hlasom dokáže<br />
zaspievať takmer všetko. (Vekový<br />
priemer spolu s klávesistom nepresahuje<br />
18 rokov!) Zisťujeme, že<br />
Rumuni sú veľmi spoločenskí, muzikálni<br />
a navyše - ctia si svoje tradície.<br />
(Všetky pani učiteľky a tiež dievčatá<br />
si v tento deň obliekli vyšívané<br />
blúzky!) Napriek radostnej nálade<br />
vo vzduchu visí aj kus nostalgie pri-<br />
Učiteľky Zuzana Poluchová a Ivana Šútorová so svojimi výtvormi<br />
pomínajúcej blížiace sa lúčenie. Lúčime<br />
sa s Poliakmi, Čechmi, Talianmi,<br />
Turkami, Grékmi a, samozrejme,<br />
s domácimi Rumunmi. Mulţumesc,<br />
Romania! (Ďakujeme, Rumunsko!)<br />
Nenašiel sa nikto, kto by nebol dojatý,<br />
a najviac plakali najväčší chlapci<br />
z tureckej delegácie.<br />
Po slávnostnej večeri už len<br />
rýchle balenie, pretože skoro ráno<br />
odlietame.<br />
Siedmy deň:<br />
Naspäť domov<br />
Čakajú nás opäť dva prelety, tentoraz<br />
ale s osemhodinovým čakaním<br />
v Bukurešti. Halu letiska spoznáme<br />
skrz-naskrz, smejeme sa, že<br />
už nás majú naozaj na každej kamere.<br />
Čas si krátime spomínaním<br />
na posledné dni v krajine, ktorá<br />
nás veľmi milo prekvapila. Potvrdilo<br />
sa známe, že kto sedí doma, má<br />
o všetkom skreslené predstavy. My<br />
sme sa presvedčili, že všade žijú<br />
priateľskí ľudia, usilujúci sa svoj život<br />
zlepšiť, urobiť ho zmysluplnejším,<br />
zaujímavejším. Za toto poznanie<br />
vďačíme projektu Comenius.<br />
Ivana Šútorová