Slovenské dotyky 08 (PDF - 5,7 MB) - Slováci vo svete

STARÁ BYSTRICA
SLOVENSKÉ
DOTYKY 21
Na Kysuciach majú od soboty unikát - v Starej Bystrici odhalili
prvý orloj na Slovensku. Ide o dielo akademického sochára
Viliama Loviška, akademickej sochárky Marcely Loviškovej
a architekta Ivana Jarinu. Umiestnili ho na priečelí Domu kultúry
na Rínku sv. Michala.
Prvý
slovenský orloj
„Je to unikát, na ktorý sme hrdí, naše námestie
dostalo záverečnú čerešničku na torte,“ povedal
starosta obce Ján Podmanický. „Orlojom chceme
pozdvihnúť cestovný ruch v obci a na celom severozápadnom
Slovensku,“ dodal. Podľa neho tiež unikát
rozšíri a podporí v ľuďoch povedomie o slovenskej
histórii a jej osobnostiach. „Je to symbol, ktorý
ukáže mládeži, ako funguje pohyb slnka, mesiaca,“
uviedol.
Najväčšia drevená socha na Slovensku predstavuje
sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku
Slovenska. Vo výklenkoch orloja je umiestnených
šesť bronzových plastík - knieža Pribina, kráľ Svätopluk,
kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák
a Ľudovít Štúr a Milan Rastislav Štefánik a Andrej
Hlinka.
V okienku orloja sa bude promenádovať sedem
apoštolov z topoľového dreva, osudy ktorých boli
spojené aj s dnešným územím Slovenska. Ľudový
rezbár Peter Kuník z Tvrdošína tak vytvoril napríklad
podobizne vierozvestcov Cyrila a Metoda.
Vo vežičke orloja sú umiestnené aj dva zvony. Jeden
zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu
počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal)
nesie názov Svätý Juraj a text: „Slovenský orloj Stará
Bystrica R. P. 2009.“ Zvon dal odliať žilinský župan
Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona
a text: „Na pamiatku zatopených obcí Riečnica
a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Viliam Judák.“
Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie
z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý
sa jediný zachoval pred zatopením. Pod orlojom
vytvorili umelecké informačné centrum. Odhalenie
orloja je súčasťou osláv zvrchovanosti v obci.
Na orloji sa podieľali aj českí technici. Pražská firma
totiž dodala astroláb, teda ciferník s astronomickými
údajmi. Obdobné zariadenie podľa zástupcov samosprávy
v Starej Bystrici na Slovensku doposiaľ nebolo.
„Srdcom orloja je astroláb, ktorý robí zo Slovenského
orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na
Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom,“
upozornili predstavitelia obce.
Farby hlavnej dosky atrolábu symbolizujú jednotlivé
fázy dňa - červená úsvit, bledomodrá deň,
čierna noc. Doska je rozdelená aj zlatými lemovkami,
ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník
kozorožca a takzvaný miestny poludník. Ten ukazuje,
kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou
Bystricou.
Astroláb tiež znázorňuje polohu mesiaca na oblohe,
jeho fázy a polohu slnka v znamení zverokruhu.
Na vonkajšom okraji nechýba kalendárna doska
s 366 dielikmi. Každý deň sa otočí o jeden diel.
Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na
kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.
Pražská firma Spel, ktorá astroláb vyrobila, upozornila,
že technickú časť zariadenia riadi počítač.
Kysucký orloj vraj bude presnejší než pražský.
Orloj v strede Starej Bystrice vyšiel na približne
štyri milióny korún (takmer 133 000 eur). Značnú
časť peňazí sa podľa zástupcov obecného úradu
podarilo získať od sponzorov.
(si)
Epochálne míľniky
Smetanovej Litomyšle
Nepochybne spravodlivým úsilím mnohých významných miest a jedinečných
historických alebo umeleckých pamiatok u nás je pýšiť sa objektmi alebo udalosťami,
ktoré ich povyšujú nad európsky alebo svetový stupeň vzdelanosti
a krásy. S týmto meradlom sa v súčasnosti často nezodpovedne plytvá a hazarduje.
Do hodnotovej krásy a spanilosti už dávna minulosť právom povýšila
stavebnú vzácnosť a duchovnú jedinečnosť Litomyšle, ktoré spečatili hudobné
a umelecké slávnosti, ktoré vyústili do pojmu Smetanova Litomyšl.
Rok čo rok sa tieto slávnosti rozrastajú do bohatšieho rámca a pestrejšej
skladby. Tak ako práve úspešne skončená medzinárodná hudobná prehliadka
Europa musicalis, zahŕňajúca 25 hudobných vystúpení na vysokej úrovni. Smetanovo
rodné mesto od roku 1949 právom vybudovalo závideniahodnú tradíciu,
ktorá ho medzi európskymi kultúrnymi klenotmi šľachtí práve teraz, keď kultúra
prichádza na rad medzi vybranými kultúrnymi centrami zjednotených národov.
V tomto permanentnom úsilí treba pokračovať s cieľavedomou a osobitnou dramaturgiou,
ktorá musí zahŕňať zvláštne a neopakovateľné prvky každej krajiny,
ktoré pripomínal i priebeh tohtoročného ročníka slávností.
Správne je, že terajšie perspektívy slávností v Litomyšli v reminiscenciách
pamätajú na mnohoročnú osvedčenú spoluprácu českých, moravských a slovenských
umelcov, ktorá bola základom vzájomného prelínania umeleckých,
literárnych a hudobných hodnôt, ovplyvňovala i výtvarnú činnosť, voľbu tém
a rast poznatkov a skúseností.
Nielen Praha, ale aj Bratislava boli priekopníčkami operných a koncertných
produkcií pod šírym nebom a v neskoršie vybudovanom átriu na zámockom
nádvorí. Slovenskému národnému divadlu z Bratislavy dokonca prináleží prielom
v tradícii hosťovania v Litomyšli v roku 1955; bola to prvá zahraničná inscenácia
Suchoňovho „Svätopluka“ ako náprotivku Smetanovej „Libuše“, triu Beňačková,
Dvorský, Haken v „Predanej neveste“ v roku 1979, a tak ďalej.
Smetanova Litomyšl je dnes označovaná ako československý Salzburg v klasickej
českej opere modernej doby.
(jv)