40 rokov časopisu Sociológia - SAV

Petruska o C. W. Millsovi 12 . Návratom k ideologizovaniu je monotematické
číslo päť venované robotníckej triede.
Naopak, pomerne zaujímavé bolo monotematické prvé číslo v roku 1981,
ktoré bolo venované komplexnej problematike Bratislavy (životné prostredie,
ekonomický rozvoj, sociálna a triedna štruktúra, migrácia pracovných síl,
vysokoškoláci, robotnícka trieda a pod.) Politické úkolovanie sociológie je
zrejmé z úvodníka tretieho čísla, ktorý hovorí o úlohách marxisticko-leninskej
sociológie po 15. zjazde KSČ. Sú to: skúmanie sociálnej štruktúry, zbližovanie
tried a sociálnych skupín, utváranie socialistického vedomia, formovanie
socialistického spôsobu života a sociálne zmeny. Číslo štyri obsahuje dve
zaujímavé štúdie: Alijevovej prehľadový text o súčasnej radikálnej západnej
sociológii (Alijevová 1981) a metodologickú štúdiu Juraja Schenka venovanú
problematike kauzálneho modelovania. (Schenk 1981) Posledné číslo ročníka
je tradične venované vedeckému komunizmu.
V treťom čísle v roku 1982 sú tri „štúdie“ (bez akýchkoľvek odkazov na
literatúru), ktoré sa venujú aktuálnemu stavu a úlohám sociológie. Viac ako
o analýzu tu však ide znova o vyjadrenie vernosti vládnucej moci, dve štúdie sú
rámcované úlohami vyplývajúcimi zo zjazdu KSČ. Číslo obsahuje i list
účastníkov zjazdu československých sociológov Ústrednému výboru KSČ,
ktorý je deklaráciou lojality: „...vážime si podmienky, ktoré máme“. V štvrtom
čísle tohto ročníka sú, naopak, hodnotné štúdie venované rôznym smerom
v svetovej sociológii (J. Schenk (Schenk 1982) − metodologický pozitivizmus
v americkej sociológii, S. Szomolányi (Szomolányi 1982) − súčasné modifikácie
štruktúrneho funkcionalizmu a D. Alijevová (Alijevová 1982) − fenomenológia
v sociológii).
V pätnástom ročníku (rok 1983) zašlo poklonkovanie komunistickému
režimu na stránkach časopisu Sociológia ešte ďalej. V prvom čísle je úvodník
k 70. narodeninám G. Husáka a v treťom zasa k jubileu Jozefa Lenárta. Číslo
dva bolo venované dielu K. Marxa, bola zavedená i nová rubrika Na pomoc
štúdiu vedeckého komunizmu. Vo funkcii zástupcu šéfredaktora pre vedecký
komunizmus nahradil I. Hutiru K. Slivka. Medzi zaujímavejšie texty patrí
štúdia Ján Stenu (Stena 1983), ktorý kritizoval a modifikoval pôvodnú
koncepciu sociálnej kontroly, tak ako ju spracoval kolektív (i s jeho účasťou)
pod vedením A. Hirnera. (Pozri napr. Hirner − Krivý − Schenk 1974)
Alexander Hirner na túto kritiku reagoval iba vo svojom samizdatovom
(súkromne publikovanom) Sociologickom zápisníku, čo je však po jeho
skúsenostiach s režimom (bol v politickom procese v 50. rokoch odsúdený a vo
väzení strávil takmer osem rokov), s postavením „ideologicky nespoľahlivého“
12
Zaujímavou skutočnosťou dotvárajúcou obraz časopisu Sociológia bolo na konci 70. a začiatku 80. rokov publikovanie
textov významných českých sociológov v nemilosti režimu. Ide okrem už spomínanej štúdie Miloslava Petruska (Petrusek
1980) tiež o texty Josefa Alana (Alan 1977), Michala Illnera, (Illner 1978), či Iva Možného (Možný 1984).
Sociológia 41, 2009, č. 1 61