You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Medea ´71 a Medeia 09´ v košickej činohre<br />
211<br />
konalo očakávania ba aj obavy z antiky, aj keď v sprostredkovanej verzii súčasného<br />
básnika, lež i tak muselo prejsť takmer ďalších štyridsať rokov, kým v dejinách košického<br />
divadla prišiel k slovu originálny starovek.<br />
Terajšie uvedenie Medeii nemuselo už ani len v deklaratívnej podobe oznamovať<br />
obavy o charakter konfliktu, skôr boli opodstatnené očakávania o zmysluplne vyjadrenie<br />
Euripidovho posolstva z dávna. Režisér Michal Vajdička ako upravovateľ<br />
(dramaturg Dušan Bajin) vykrojil z textu podľa svojho úsudku pasáže, o ktoré nemal<br />
záujem, resp. by retardovali napredovanie príbehu. Zo zachovaného textu skomponoval<br />
alternatívu bez ujmy na pôvodnom znení. Najradikálnejšie sú zásahy v úvodnej<br />
časti a znamenajú kľúčové sekvencie pre orientáciu v ďalšom deji. Inscenácia sa<br />
teda začína songom zboru a jeho emóciami nabitý hudobný motív znie ako výkrik do<br />
svedomia, tým sa aj ukončí putovanie príbehu na javisku. Vajdičkov štýl vytváraných<br />
umeleckých prostriedkov inscenácie je adekvátny jeho myšlienkovému výkladu Euripidovej<br />
hry.<br />
Napriek tomu, že som vyslovil pochybnosti o schopnosti troch mužských predstaviteľov<br />
súčasne v troch rolách komunikovať v danom režime hereckých výkonov<br />
s publikom, nič iné už nestojí v ceste povedať, že Vajdičkove naštudovanie Medeii<br />
patrí k tomu najlepšiemu v poprevratovej ére košickej činohry a výkon Dany Košickej<br />
tiež. Keďže mužské kreácie nie sú autonómne bytosti na javisku, ťažko je ich aj charakterizovať,<br />
resp. osobitne hodnotiť. Najvýraznejší je Michal Šoltés, keď v trojrole<br />
hrá Iásona.<br />
Veľká ľudská téma ako posolstvo staroveku dostala v košickej činohre pozoruhodný<br />
inscenačný tvar a je aj dokladom toho, že nutným, hoci nie aj postačujúcim,<br />
predpokladom dobrej inscenácie je mať jasno v tom, čo chce ňou režisér povedať. Aj<br />
herec má slúžiť predovšetkým ensemblovému výkonu a ten je vždy v rukách a na<br />
bedrách režiséra. Divadelné myslenie v rukách režiséra Michala Vajdičku bolo tým<br />
inštrumentom, ktorý dal vzniknúť tomuto exkluzívnemu javiskovému dielu. Aby<br />
som zostal pri pôvodnom zámere miestami porovnať dve Medei v košickej činohre, to,<br />
čo Petruška zobrazoval, Vajdička pretvoril na svojbytné javiskové dielo, čím v mnohom<br />
prekonáva aj isté novotvary či divadelnú anarchiu dneška. Rozdielne predlohy,<br />
rovnaká téma a obsah, rôzna doba, rôzne myslenie.
Change language