Fulltext - SAV

216
intenzita migrácie atď.) či sociálno-ekonomické charakteristiky. Vo viacerých
prípadoch možno identifikovať určité analógie medzi priestorovým obrazom
charakteristík prirodzeného pohybu obyvateľstva a spomenutými demografickými,
sociálnymi či ekonomickými charakteristikami. Rozdiely v zložení obyvateľstva
podľa viacerých biologických, kultúrnych a ekonomických znakov sú
známe dlhodobo napr. z výsledkov sčítaní obyvateľstva. Z hľadiska sociálnej a
ekonomickej situácie možno tiež na Slovensku identifikovať regionálne typy
s relatívne homogénnymi sociálno-ekonomickými charakteristikami. O veľmi
nepriaznivej sociálnej aj ekonomickej situácii možno v súčasnosti hovoriť v prípade
okresov východného a južného Slovenska, ktoré tvoria región charakterizovaný
značnou chudobou a sociálnou problémovosťou, vysokým počtom nezamestnaných
a sociálne odkázaných, nízkymi príjmami, nízkym ekonomickým
rozvojom a celkovo podpriemernou ekonomickou úrovňou. Naopak najpriaznivejšia,
resp. priaznivá sociálna aj ekonomická situácia je vo viacerých okresoch
predovšetkým západného Slovenska (Falťan a Pašiak 2004). Nielen z hľadiska
sociálneho či ekonomického, ale ako bolo uvedené vyššie, aj z pohľadu reprodukčného
či rodinného správania obyvateľstva ide viac-menej o extrémne regióny.
Demografická homogenizácia regionálnej štruktúry
Intenzívne premeny reprodukčného a rodinného správania obyvateľstva Slovenska
sme zaregistrovali najmä v poslednom decéniu 20. storočia Analogické
vývojové zmeny jednotlivých procesov a ich ukazovateľov, ktoré zaznamenala
slovenská populácia, sledujeme aj na úrovni subregiónov Slovenska, no rýchlosť
a intenzita zmien je v jednotlivých subregiónoch rôzna (Mládek et al. 1998,
Chovancová 1999a, Marenčáková 2003b, 2004b). Všeobecne možno hovoriť
o klesajúcom trende ukazovateľov, ako napr. hrubá miera pôrodnosti, hrubá
miera sobášnosti, hrubá miera potratovosti, všeobecná miera plodnosti, úhrnná
plodnosť (obr. 3), koeficient dojčenskej úmrtnosti, prirodzený prírastok a naopak,
o rastúcom trende napr. podielu narodených mimo manželstva, hrubej miery
rozvodovosti, priemerného veku pri prvom pôrode či prvom sobáši.
Aktuálnou sa ukazuje otázka, ako sa tieto zmeny prejavujú v regionálnej diferencovanosti
študovaných procesov. Zvýšili sa regionálne rozdiely v reprodukčnom
a rodinnom správaní obyvateľstva? Hodnotenie jednotlivých procesov
sa na úrovni okresov uskutočnilo v dvoch časových obdobiach – počiatočná
priemerná úroveň ukazovateľov z obdobia rokov 1992-1994 (začiatok 90. rokov)
bola porovnávaná s priemernou úrovňou zaznamenanou v rokoch 2001-
2003 (začiatok 21. storočia). Pre lepšie znázornenie časovo-priestorových zmien
v úrovni vybraných ukazovateľov demografického správania boli pre roky
1992-1994 vypočítané tieto ukazovatele za okresy platné v roku 2003, agregáciou
absolútnych dát za obce do vyšších regionálnych celkov (okresov) a následným
výpočtom príslušných mier.
Ako príklad možno uviesť hodnotenie hrubej miery prirodzeného prírastku.
Pokles hrubej miery na celoslovenskej úrovni sa odrazil aj na úrovni okresov
(obr. 4 a 5). Na začiatku hodnoteného obdobia malo negatívny prirodzený prírastok
(t. j. prirodzený úbytok) 11 okresov (t. j. 14 % okresov). Na konci sledovaného
obdobia sa ich počet zvýšil na 48 okresov (t. j. 61 % okresov). Presnej-