17.04. - 29.07.2008 - Magnificat

Patrik, pustiť sa na cestu znamená rôzne spôsoby. Ale v podstate to znamená vystúpiť zo seba. Prestať sa
zaoberať sebou. Začína to aj uvedomením si, že nie si tu na tomto svete zbytočne. Ináč by si tu nebol. Si v
jednej spoločnosti. Na Slovensku, v jednom meste, medzi určitými ľuďmi. Každý z nich je tu pre podobné
PREČO. Nenarodil si sa preto, že si to chcel ty. Aj tvoji rodičia ťa "nevyrobili" - proste ti
sprostredkovali tento život. Ale Ten, ktorý ťa sem poslal, poslal ťa kvôli niečomu. POcit že človek žije
nezačína tam, kde mu je dobre, kde cíti blahobyt, resp. pôžitky svojho fyzična a uspokojenia. Pocit užitočnosti
začína tam, kde ti iný povie "ďakujem Ti", "si milý", "rád som ťa
spoznal", "pomohol si mi"... To sú mostíky k Bohu. Pravdaže, je k tomu milión prekážok.
Ale ak sa ti to bude dať, povedz Bohu to CHCEM. Aj to je modlitba, a veľmi účinná. Anton
Sylvia/-/2-07-2008 10:50:28
Vieš Norika nie je to celkom tak ako píšeš. My duševne zdraví alebo aspoň viac zdraví ako chorí to ťažko
chápame alebo nám to aj vôbec nejde do hlavy, ale jedna psychitrička skutočne odborníčka mi povedala, že
prejavom týchto psychiských ochorení je aj to, že človek prestáva mať záujem o to ako vyzerá, o hygienu a
estetiku atď. Ja som sa z určitých dôvodov tým trochu zaoberala a jasne mi vychádza, že tu nejde len o lenivosť
aj keď pre normálneho človeka to tak vyzerá. Nevravím, že všetci, ale veľa z nich jednoducho sú tak duševne
doránaní a ubytí (samozrejme je tu aj predispozícia k psychickej labilite a potom za určitých nepriaznivých
okolností sa to prejaví), že oni nemajú silu ani chuť niečo so sebou robiť. Oni skrátka potrebujú do svojho
života svetlo a nádej, ale tiež by potrebovali mnohí aj lieky. Liečba, psychologická a duchovná pomoc by mali
ísť ruka v ruke. Lenže to chce obetavých a nezištných ľudí a o tých je v dnešnej dobe núdza.
Anton Selecký/magnificat@stonline.sk/2-07-2008 11:08:08
Syvia, chýba nám Boh, ktorého prichádza Panna Mária zvestovať. Berú nám ho všetkými spôsobmi. Ja som tiež
pred pár dňami dostal informáciu, že psychicky chorých začína byť neúmerne veľa a že psychiatrie
"praskajú vo švíkoch". Panna Mária na Zvire nepovedala zbytočne o zasvätení sa Jej
Nepoškvrnenému Srdcu, že "IBA TAKTO MôŽETE DUCHOVNE PREŽIŤ". A máme to tu.
Ľudské sily dnes končia. Ide len o to, v akom štádiu si to kto začne uvedomovať.
Sylvia/-/2-07-2008 11:08:35
Paťo mnohí ľudia aj svätci boli v podobnej situácii ako ty. Jediným záchranným lanom pre nich bola hlboká a
úprimná modlitba. Je veľa prípadov, že ľudia v takejto duševnej prázdnote a zmätku sa zavreli do izby alebo v
starších časoch odišli niekam do samoty napr. do púšte a tam sa modlili a prosili dovtedy kým nedostali od
Boha odpoveď. Aj náš p. farár mi hovoril, že v jednom období svojho života za celé dni modlil pred obrazom
Ježiša a prosil o svetlo. Vieš človek často až keď je úplne na konci so svojimi silami, schopnosťami a
možnosťami sa chytí tohto zachranného lana, ktorým je modlitba a vtedy je k Bohu najbližšie a začne si
vytvárať k nemu skutočný vzťah.Boh si nás ľudí takto vlastne priťahuje. Lebo keď nám je hej vtedy ho
nepotrebujeme a tak nás ani nezaujíma. Sylvia
norika/-/2-07-2008 11:08:51
Sylvia :
"Vieš Norika nie je to celkom tak ako píšeš. My duševne zdraví alebo aspoň viac zdraví ako chorí t o
ťažko chápame alebo nám to aj vôbec nejde do hlavy, ale jedna psychitrička skutočne odborníčka mi povedala,
že prejavom týchto psychiských ochorení je aj to, že človek prestáva mať záujem o to ako vyzerá, o hygienu a
estetiku atď. Ja som sa z určitých dôvodov tým trochu zaoberala a jasne mi vychádza, že tu nejde len o lenivosť
aj keď pre normálneho človeka to tak vyzerá. Nevravím, že všetci, ale veľa z nich jednoducho sú tak duševne
doránaní a ubytí (samozrejme je tu aj predispozícia k psychickej labilite a potom za určitých nepriaznivých
okolností sa to prejaví), že oni nemajú silu ani chuť niečo so sebou robiť. Oni skrátka potrebujú do svojho
života svetlo a nádej, ale tiež by potrebovali mnohí aj lieky. Liečba, psychologická a duchovná pomoc by mali
ísť ruka v ruke. Lenže to chce obetavých a nezištných ľudí a o tých je v dnešnej dobe núdza."
Ahoj Sylvia.
Nechcem nikoho odsudzovať, hádzať do jedného mecha a odpísať ho. Preto som aj napísala že to je ťažké, boj
s alkoholom, boj so životom. Áno, potrebujú pomocnú ruku, pretože ich podmienky sú hrozné. Sylvi, ale zober
si týrané ženy, rodiny s postihnutými deťmi a nízkymi prijímami. Je to všetko o chcení, o zmysle života. Veľa
bezdomovcov využíva svoju situáciu a je spokojných s ňou. Zožeň jednému z nich zamestnanie, podnájom či
ubytovňu a uvidíš, koľko dní vydržia v práci. Ja ich neodsudzujem, ja si skôr myslím, že oni nechcú sa zmeniť
/väčšina/ lebo im to vyhovuje. Keď sa zamyslíme nad ich zmyslom života, nemajú žiadny, prečo Môže za to
spoločnosť Môžeš za to ty, ja Ako im môžeš ty konkrétne pomôcť Ja
Neviem či si pozerala dokoment o ubytovniach ktoré im poskytol magistrát Bratislavy cez zimné obdobie, boli
dve. Jedna len pre triezvych druhá pre opitých. Myslíš ktorá bola plná