You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Kde a kedy je treba byť, aby sa človek stal fotografom hlavy štátu?<br />
(smiech) Ja som pred tým, ako som začal fotografovať prezidenta, vyvolával fotografie pre prezidentskú kanceláriu.<br />
Takže keď môj predchodca išiel do dôchodku, pootvorili sa mi dvere k jeho miestu.<br />
Po prezidentovi Schusterovi ťa „zdedil“ prezident Gašparovič. Myslel som, že osobný fotograf je<br />
niekto, komu prezident nič netají, a preto si ho vyberá takmer ako dôverníka...<br />
Nie je to úplne tak. Fotograf je síce prezidentovi stále v pätách, no ako dôverníka by som ho necharakterizoval.<br />
Fotograf je len ďalšou postavičkou v tíme ľudí okolo prezidenta a aj keď sa môže zdať, že je mu najbližšie, nemusí<br />
to byť po osobnej stránke pravda. Je tam vždy medzera medzi prácou a súkromím. S prezidentom Schusterom<br />
sme mali k sebe bližšie ako s Gašparovičom, no to bolo hlavne kvôli tomu, že mal rád fotografiu a vážil si prácu<br />
fotografa.<br />
Bol to jeden z momentov, prečo si nechal prezidenta prezidentom a odišiel do Kanady?<br />
V podstate som mal pocit, že práca prezidentovho fotografa je viacmenej stereotypná a pre mňa málo kreatívna.<br />
Hlavne ak zoberieme do úvahy, že na zahraničné cesty som nechodil ja, ale ľudia, ktorí dostali kompaktný digitálny<br />
fotoaparát a tvárili sa ako profesionáli. Žiadne výčitky ani hnev. Len som bol platený za to, že sedím v kancelárii<br />
a tvárim sa zaneprázdnene. To nie je pre mňa. Ja potrebujem profesionálne a duševne rásť, a nie byť zavretý<br />
vnútri.