ELOQUENT SEPTEMBER

POTOPA
SVETA
...v trochu menšom
11. júl bol prvým dňom mojej dovolenky. Nebyť toho, že som
týždeň pred tým zabudla odovzdať jeden papier na lýceu,
nevytiahla by som päty z domu. A plán bol takýto: ráno o
siedmej byť v škole a o pol ôsmej doma s kávičkou na terase.
Už pri vchode do budovy sa mi však voľačo nezdalo. Vrátnička,
taká tá milá, ukecaná pani, s metlou v ruke a mokrou dlážkou
okolo, prerušila moje ospravedlňovanie, že jej pošľapem čerstvo
umytú dlážku, vetou: „Praskla rúrka na štvrtom poschodí.”
Viac mi nebolo treba, utekala som na druhé poschodie.
Nedbajúc, že moja obuv bude premočená, vošla som do
počítačovej učebne a takmer sa rozplakala. Na zemi bola
súvislá, niekoľko centimetrová vrstva vody . Zo stropu voda
tiekla, nie kvapkala! Hardvér bol vo vode. Vo vedľajšej
počítačke bol rovnaký stav. Na poschodí som nikoho nenašla,
no dvere na sekretariáte boli otvorené a voda bola i tam.
Na treťom poschodí bol stav ešte horší, ani jedna trieda neostala
suchá. Tam som už našla dámy zo sekretariátu, zúfalo sa
brodiac . Na jednotke bol na tom najhoršie kabinet nemčinárok
a zahraničných lektorov.
V ten deň nás v škole bolo osem, všetky sme operatívne zmenili
plány. Požičali sme vysávače na vodu, pozháňali vedrá a
handry a „pokľakli” k práci. O druhej sme boli hotové, no i
napriek tomu boli miesta, kde voda naďalej kvapkala, pretože
sa nahromadila v konštrukcii stropných dosiek. S prísľubom
poisťovne, že v utorok pošle svojho zamestnanca, sme sa rozišli
domov. Plán s rannou kávičkou na terase tak už nemal šancu
uspieť.
Stretli sme sa o týždeň na veľkej bridáge. Bolo nás 16. Učiteľov,
zamestnancov školy, študentov, absolventov i budúcich študentov,
dokonca sa pridal i pán, ktorý takto reagoval na výzvu v
kostole. Veľká vďaka všetkým! Vypratali sme nábytok, počítače,
koberce, slovenskú knižnicu. Všetky knihy boli prevezené do 11-
stky. Dokonca sme stihli vypratať i desinu, z ktorej sa postupom
času stalo laboratórium. Nech vám to už znie akokoľvek, pre
mňa to bol skutočne „silný” deň, počas ktorého sa ukázalo, že
ak nás je veľa a chceme niečo urobiť, tak sa to naozaj dá.
No potom prišli horšie časy. Vysvetlím vám situáciu. Budova,
v ktorej sa škola nachádza, škole nepatrí. Majiteľom je VÚC.
Preto si škola nemôže túto budovu poistiť a VÚC tak do toho
času urobiť nestihla. Poistený však máme hnuteľný majetok
- nábytok, či počítače. Lenže, priestory po potope boli v
tak ukrutne zlom stave, že maľovanie ,či dokonca položenie
nových podláh v niekoľkých miestnostiach bolo nevyhnutné. Ale
poškodená maľovka je súčasťou budovy, ktorá nie je poistená,
a teda túto škodu poisťovňa nekryje. O tom, že v školstve
je to s financiami náročné, už isto viete. Preto sme sa snažili čo
najviac vecí urobiť vo vlastnej réžii.
A tak sme vás opakovane pozývali na brigády, počas ktorých
sa škrabala maľovka. Bolo potrebné oškrabať desiatky (či
stovky?) metrov štvorcových. Často v nepríjemnej polohe s
rukami nad hlavou , pri škrabaní stropu. Niektorí z vás na naše
výzvy zareagovali a verím, že videli a pochopili, že sme im za
toto dobrovoľníctvo naozaj vďační. Verím tomu, že mnohí z vás
jednoducho nemohli prísť. Veď boli prázdniny, asi ste nesedeli
doma . Ostáva mi veriť aj v to, že takých, čo prísť jednoducho
nechceli, veľa nebolo.
Každopádne, pohli sme sa. Vyhlásili sa zbierky, ako na Slovensku,
tak v USA. Zareagovali aj niektorí vaši rodičia, či naši
absolventi. Podarilo sa nám zohnať nábytok z dvoch miest, zo
Slovenskej sporiteľne, ale aj z budovy Vienna Gate, ktorá sa
nachádza neďaleko. Vynovené tak nie sú len priestory školy v
budove internátu, ale v novom šate je aj kabinet náboženstva
a vymenili sme viaceré učiteľské stoličky v triedach. Pribudli
dve chill-out zóny, milí naši. Dúfam teda, že ich oceníte
a budete sa o ne starať ako o to, čo máte doma. :-) Z
pôvodného plánu vytvoriť biologicko-chemické laboratórium
nezišlo (aj keď mnohí z vás neverili, že to tak bude). A tak sa
môžeme po tomto lete hrdiť aj touto parádou v našej škole.
Jediné, čo nateraz padlo, sú nové okná na chodbách, na
to už financie skutočne neboli. Ešte stále však prebiehajú
zbierky. Informácie o jednej z nich nájdete aj na našej
stránke www.evlyceum.sk/event/financna-podpora-po-potope.
Stále nie sme „úplne v suchu” (aj keď teraz už nie je
reč o vode). Šírte túto informáciu aj medzi svojich známych,
jeden nikdy nevie, koho „pár eur” prispeje k finálnej potrebnej
sume.
Takže stav teraz? Učebňa, kde učím, je nádherná.
Nemčinársky kabinet je perfektný. Chodby a triedy sú krásne
vymaľované. Laboratórium , tam strácam slová. Chill-out
zóny, asi budem chodiť do školy skôr, aby som tam mohla
trošku sedieť aj ja. :-) Viete, občas je niečo zlé aj na niečo
dobré. A toto je i náš príbeh. Je to nový začiatok? Pre niektorých
z nás určite.
Užite si to a vážte si, že ste v týchto priestoroch. Lebo to ani
zďaleka nie je samozrejmosť.
(V tomto článku som nechcela menovať študentov, či
učiteľov, ktorí sa zapojili do brigád z obavy, že by som na
niekoho zabudla. Každopádne ďakujem(e) ešte raz!)
- Veronika Dropčová
08 ELOQUENT
ELOQUENT 09