Aukčný katalóg_156.zimná aukcia SOGA

Predaukčná výstava 

6. 11. - 27. 11. 2023 

PRACOVNÉ DNI 10:00 – 18:00 HOD. 

VÍKENDY 12:00 – 18:00 HOD. 

AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ SOGA, MEDENÁ 16, 811 02 BRATISLAVA 

Komentované prehliadky 

07. NOVEMBRA 2023, 19:00 HOD. 

14. NOVEMBRA 2023, 19:00 HOD. 

Online aukcia 

21. - 27. NOVEMBER 2023, DO 21:00 HOD. 

WWW.SOGA.SK 

S DOSIAHNUTÝMI VÝSLEDKAMI POKRAČUJEME NA ŽIVEJ AUKCII 

Živá aukcia 

28. NOVEMBRA 2023, 19:00 HOD. 

MOYZESOVA SÁLA, VAJANSKÉHO NÁBREŽIE 12, BRATISLAVA

Editori katalógu 

MGR. JÚLIUS BARCZI (JB) 

MGR. NINA GAŽOVIČOVÁ, PHD. (NG) 

Odborná spolupráca 

MGR. ART. JÁN GAŠPAROVIČ 

MGR. ART. ŠIMON PAREC 

MGR. ART. KATARÍNA SIDO 

ING. ANDREJ SOKOL 

MGR. ALEXANDRA ŠTOFANÍK 

Reštaurátorské ošetrenie diel 

MGR. ART. ZUZANA PREISOVÁ 

Foto 

MARTIN DEKO 

Grafický dizajn 

KAROLÍNA KULAŠIKOVÁ, BA 

Licitátorka 

MGR. NINA GAŽOVIČOVÁ, PHD. 

Aukčná spoločnosť SOGA spol. s r. o. 

Bratislava, 2023 

ISBN 978 - 80 - 89715 - 49 - 7

Priebeh aukcie 

156. zimná aukcia sa bude konať 

v kombinovanej forme „online-živá“: 

od 21. do 27. novembra, 21:00 hod. 

budú na www.soga.sk zverejnené a dražené všetky diela 

z ponuky zimnej aukcie, pričom aukcia bude prebiehať štandardne podľa 

pravidiel online dražieb. Výsledky dosiahnuté v tejto dražbe budú považované 

za záväzné ponuky, s ktorými budú diela ďalej predložené 

na živej aukcii 28. novembra, 19:00 hod. 

Všetci dražitelia, ktorí sa zapoja do online aukcie budú v priebehu 28. 

novembra kontaktovaní pracovníkmi Aukčnej spoločnosti SOGA, za účelom 

zistenia prípadného ďalšieho záujmu o draženie v živej aukcii prostredníctvom 

písomného, telefonického limitu alebo prezenčnej účasti. 

VIAC INFORMÁCIÍ 

Július Barczi 

T: 0905 683 524 

E: barczi@soga.sk 

Nina Gažovičová 

T: 0908 666 042 

E: gazovicova@soga.sk 

Katarína Sido 

T: 0948 308 871 

E: sido@soga.sk 

Alexandra Štofaník 

T: 0905 622 347 

E: stofanikova@soga.sk

AUKČNÝ PORIADOK A OBCHODNÉ PODMIENKY 

AUKČNEJ SPOLOČNOSTI SOGA SPOL., S. R. O. 

(ďalej len „aukčný poriadok“) 

I. OZNÁMENIE O AUKCII 

Aukčná spoločnosť SOGA spol. s r.o., so sídlom 

Medená 16, 811 02 Bratislava, IČO 35724625, 

zapísaná v obchodnom registri okresného súdu 

Bratislava I, oddiel sro, vložka č. 15279/B (ďalej 

len „aukčná spoločnosť“) usporadúva na základe 

návrhu vlastníkov umeleckých diel ich verejnú 

dobrovoľnú dražbu (ďalej len „aukcia“), ktorá sa 

uskutočňuje väčšinou na adrese sídla aukčnej 

spoločnosti. 

II. DRAŽENÉ DIELA 

Označenie a popis dražených diel, vrátane 

uvedenia najnižšieho podania (vyvolávacej 

ceny), sa nachádza v aukčnom katalógu, ktorého 

neoddeliteľnou prílohou je tento aukčný poriadok. 

Diela budú dražené v poradí uvedenom v tomto 

katalógu. 

III. ÚČASTNÍCI AUKCIE 

1. Účastníkom aukcie je osoba prítomná 

na aukcii, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť 

podanie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom 

č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej 

len „dražiteľ“). 

2. Dražiteľom nemôže byť vlastník draženého 

diela. 

3. Aukčná spoločnosť je oprávnená zisťovať 

totožnosť dražiteľov pred prevzatím dražobného 

čísla či pred vstupom do aukčnej siene. Zistenie 

totožnosti dražiteľa sa uskutočňuje na základe 

predloženého dokladu osvedčujúceho jeho 

totožnosť, t. j. občianskeho preukazu či platného 

cestovného pasu. O overení totožnosti majiteľa 

dražobného čísla sa vystavuje prehlásenie majiteľa 

dražobného čísla, v ktorom sa zaväzuje riadne 

prevziať a zaplatiť ním vydražené diela v zmysle 

dražobného poriadku. 

IV. AUKCIA 

1. Aukcia je verejná, vstup na ňu je 

podmienený iba kapacitou miestnosti, v ktorej sa 

aukcia uskutočňuje. Do tejto miestnosti nebudú 

vpustené osoby pod vplyvom alkoholu alebo inej 

návykovej látky, či porušujúce pravidlá slušného 

správania (so znečisteným alebo inak nedôstojným 

odevom alebo správaním, ktoré by mohlo 

obťažovať účastníkov aukcie a pod.). Aukčná 

spoločnosť má právo podľa vlastného uváženia 

odmietnuť vstup do svojich priestorov či na dražbu 

akejkoľvek osobe. 

2. Organizátor aukcie umožní, najmenej 

štyri dni pred konaním aukcie, prehliadku vecí 

zaradených do aukcie na mieste uvedenom 

v aukčnom katalógu. 

3. Počas trvania výstavy a aukcie je 

v priestoroch, v ktorých sa konajú neprípustné 

predávať, vystavovať či vymieňať akékoľvek diela, 

resp. iné veci medzi návštevníkmi a vykonávať 

akúkoľvek činnosť smerujúcu k obchodovaniu 

alebo propagovaniu takejto činností. Rovnako 

je neprípustné, bez súhlasu aukčnej spoločnosti, 

akýmkoľvek spôsobom zhotovovať obrazové, resp. 

obrazovo-zvukové záznamy vystavených alebo 

dražených vecí. Počas trvania výstavy 

a aukcie sú všetci návštevníci povinní dodržiavať 

všetky pokyny a opatrenia aukčnej spoločnosti 

uskutočnené najmä na ochranu vystavených alebo 

dražených vecí. 

V. PRIEBEH AUKCIE 

1. Aukčný katalóg predstavuje vstupenku 

na aukciu, na základe ktorej je účastník dražby 

oprávnený požiadať o dražobné číslo. Osoba, ktorá 

nemá dražobné číslo, nemôže dražiť. 

2. Aukcia sa otvára vyvolaním draženého 

diela s uvedením najmä jeho poradového čísla 

v aukčnom katalógu, mena autora, názvu diela, 

najnižšieho podania a najnižšieho prihodenia. 

VI. NAVYŠOVANIE 

1. Po vyvolaní draženého diela môžu účastníci 

dražby uskutočňovať navýšenie vyvolávacej ceny 

o najnižšie prihodenie. Za navýšenie sa považuje, 

ak dražiteľ viditeľne zdvihne svoje dražobné číslo. 

Aukcia sa koná bez prestávok, pokiaľ dražitelia 

robia vyššie podania. Nepriklepnuté položky 

a položky vydražené podlimitne môže aukčná 

spoločnosť zaradiť do dražby kedykoľvek opäť, 

najneskôr však pred dražbou poslednej riadnej (t. 

j. katalógom oznámenej) položky. 

2. Osoba, ktorá vedie aukciu (licitátor) 

pripočítava prihodenia k poslednému najvyššiemu 

podaniu. Výšku najnižšieho prihodenia si 

vyhradzuje určiť organizátor podľa charakteru 

draženej veci (pri cene draženého predmetu): 

500 - 2 000 EUR o 100 EUR 

2 000 - 10 000 EUR o 200 EUR 

10 000 - 20 000 EUR o 500 EUR 

20 000 - 30 000 EUR o 1 000 EUR 

30 000 - 50 000 EUR o 2 000 EUR 

50 000 - 100 000 EUR o 3 000 EUR 

100 000 - 200 000 EUR o 5 000 EUR 

nad 200 000 EUR o 10 000 EUR 

3. Aukčná spoločnosť si vyhradzuje právo 

dodatočnej zmeny najnižšieho prihodenia. 

VII. VYDRAŽITEĽ 

1. Pokiaľ po druhom vyzvaní licitátora nikto 

z dražiteľov neprihodí, oznámi licitátor ešte 

raz cenu dosiahnutú posledným prihodením 

(„dražobnú cenu“) a udelí príklep dražiteľovi, ktorý 

uskutočnil posledné prihodenie. Dražiteľ, ktorému 

bol udelený príklep sa stáva vydražiteľom veci. 

Svojím podaním je dražiteľ viazaný. 

2. Nezaplatená vec sa považuje za nevydraženú. 

3. Vlastnícke právo k vydraženej veci 

a právo na jej prevzatie vzniká vydražiteľovi až po 

zaplatení dražobnej ceny podľa článku IX. v plnom 

rozsahu. 

VIII. DRAŽOBNÁ CENA A SPÔSOB PLATBY 

1. Najvyššie podanie na základe ktorého bol 

dražiteľovi udelený príklep licitátora sa stáva pre 

vydražiteľa kúpnou cenou draženého diela. O jej 

zaplatení vydá aukčná spoločnosť vydražiteľovi 

písomné potvrdenie. 

2. Provízia aukčnej spoločnosti predstavuje 

15 % dražobnej ceny bez dane z pridanej hodnoty 

a účtuje sa na ťarchu vydražiteľa. Aukčná provízia 

sa zaokrúhľuje na celých 10,– EUR nahor. 

3. Pokiaľ dražiteľ vydražil na aukcii 

organizovanej aukčnou spoločnosťou 

v predchádzajúcom kalendárnom roku diela za 

viac ako 65 000,– EUR, alebo na predchádzajúcej 

aukcii organizovanej aukčnou spoločnosťou 

vydražil dielo(a) za viac ako 17 000,– EUR, znižuje 

sa mu aukčná provízia na 10 % dražobnej ceny bez 

DPH. Zníženie aukčnej provízie pre VIP dražiteľa je 

účinné od aukcie nasledujúcej po aukcii, na ktorej 

dražiteľ splnil podmienky pre zníženie aukčnej 

provízie a platí jeden rok. 

4. Celková cena, ktorá má byť zaplatená 

vydražiteľom zahŕňa teda kúpnu cenu draženého 

diela (najvyššie podanie), províziu aukčnej 

spoločnosti a daň z pridanej hodnoty zo sumy 

provízie (ďalej aj len „dražobná cena“). 

5. Vydražiteľ je povinný uhradiť dražobnú 

cenu ihneď po skončení aukcie, najneskôr však do 

14 dní odo dňa skončenia aukcie. 

6. Ak vydražiteľ v lehote podľa článku IX bod. 

5 nezaplatí dražobnú cenu, je aukčná spoločnosť 

oprávnená uplatniť si voči vydražiteľovi zmluvnú 

pokutu vo výške 20 % z kúpnej ceny draženého 

diela (t. j. zo sumy najvyššieho podania na 

základe, ktorého bol vydražiteľovi udelený príklep). 

Uplatnením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 

nie je dotknuté právo aukčnej spoločnosti na 

náhradu škody, pozostávajúcej najmä z ušlého 

zisku a aukčnej provízie. 

7. Po zaplatení dražobnej ceny vydá aukčná 

spoločnosť vydražiteľovi písomné potvrdenie 

o zaplatení dražobnej ceny vo forme daňového 

dokladu (pokladničného dokladu, faktúry) 

a vydražené dielo. Na žiadosť dražiteľa je možné 

ponechať vydraženú vec na dobu 14 kalendárnych 

dní od zaplatenia dražobnej ceny bezodplatne na 

mieste určenom aukčnou spoločnosťou. 

8. Vydražiteľ je povinný prevziať vydražené 

dielo do 30 dní odo dňa splatnosti faktúry za 

vydražené dielo (diela). V prípade, že si Vydražiteľ 

nevyzdvihne dielo v uvedenej 30-dňovej lehote, 

bude mu účtované skladné vo výške 2,– EUR 

za dielo za každý kalendárny deň od uplynutia 

uvedenej 30-dňovej lehoty. 

9. Aukčná spoločnosť vydá dražiteľovi 

osobitné písomné potvrdenie o nadobudnutí diela 

v aukcii. Toto potvrdenie obsahuje číslo diela, pod 

ktorým bolo dražené, dražobné číslo, ktoré dielo 

vydražilo, stručný popis diela, počet kusov (ak 

ide o súbor), kúpnu cenu, dátum konania aukcie, 

pečiatku a podpis oprávneného pracovníka. 

VIII. Kombinovaná dražba (online + živá aukcia) 

Aukčná spoločnosť sa môže rozhodnúť usporiadať 

aukciu v kombinácii formátu „online“ a „live“ – teda 

v elektronickej a v na ňu nadväzujúcej živej forme. 

V takom prípade sa postupuje v nasledovných 

krokoch: 

1. Aukčný dom zverejní ponuku (aukčný katalóg) 

v elektronickej podobe v sekcii online aukcie na 

svojej web stránke v predstihu pred dátumom 

konania živej aukcie 

2. Diela sú v stanovenom termíne sprístupnené 

na online platforme spoločnosti s možnosťou dražiť 

do presne stanoveného termínu. Online dražba 

ukončí podľa platného poriadku pre online aukcie 

3. Dražby uskutočnené v online časti aukcie 

6

sú považované za záväzné ponuky, avšak nie za 

konečné ceny diel 

4. Znamená to, že ak dielo dosiahne na online 

časti aukcie istú cenu (ponuka môže byť daná aj vo 

výške vyvolávacej ceny), táto bude záväzná ako 

vyvolávacia pre živú časť aukcie 

5. Ak o dielo, ktoré už bolo dražené na online 

časti aukcie, a je predložené na živej časti 

aukcie nie je v sále záujem, vydražiteľom diela sa 

stáva dražiteľ, ktorý dal na dielo ponuku v online 

časti aukcie. Dielo je takto právoplatne vydražené. 

6. Kombinovaná aukcia je ukončená v živej časti 

pri každom diele zvlášť vyhlásením licitátorky 

IX. ÚČASŤ NA AUKCII NA ZÁKLADE PLNEJ MOCI 

1. Dražiteľ môže dražiť ktorékoľvek dielo 

aj na základe písomne udelenej plnej moci 

splnomocnencovi. 

2. Splnomocnencom môže byť 

aukčná spoločnosť alebo iná osoba zvolená 

splnomocniteľom. 

3. Dohoda s aukčnou spoločnosťou o účasti 

na aukcii prostredníctvom splnomocnenca, 

ktorým je aukčná spoločnosť musí byť uzatvorená 

najneskôr 24 hodín pred konaním aukcie. 

4. Podpis dražiteľa na plnej moci musí byť 

úradne overený iba ak splnomocnencom je osoba 

iná ako aukčná spoločnosť. 

5. Obsahom plnej moci je najmä dátum 

aukcie, určenie diela, ktoré má splnomocnenec 

za neho dražiť, najmä uvedením názvu, autora, 

poradového čísla diela podľa aukčného katalógu 

a určenie limitu, po ktorý má splnomocnenec 

prihadzovať, a to pre každú vec zvlášť. 

6. Účasť na aukcii na základe plnej moci 

udelenej aukčnej spoločnosti je podmienená 

zložením zálohy. Zálohu vo výške 20 % vyvolávacej 

ceny každého diela, ktoré má byť pre dražiteľa 

dražené musí dražiteľ zložiť pri podpise plnej moci, 

ak je splnomocnencom aukčná spoločnosť. 

7. Ak vydražiteľ v celom rozsahu neuhradí 

dražobnú cenu podľa článku IX do 14 kalendárnych 

dní od skončenia aukcie, zálohu je oprávnená 

aukčná spoločnosť jednostranne započítať na 

úhradu nárokov uvedených v článku IX ods. 6 

dražobného poriadku. Ak je splnomocnencom 

aukčná spoločnosť je vylúčené podmieňovanie 

zastupovania v aukcii jedného diela úspechom 

či neúspechom pri aukcii iného, ani diela určovať 

alternatívne. Aukčná spoločnosť zachováva 

mlčanlivosť o prijatej plnej moci aj po aukcii. 

8. Ak je splnomocnencom aukčná 

spoločnosť, zastupuje splnomocniteľa s odbornou 

starostlivosťou, najmä urobí za neho vždy len 

jedno navýšenie k najvyššej ponuke dražiteľov 

prítomných na aukcii osobne. Ak dosiahne 

najvyššia ponuka dražiteľov na aukcii osobne 

prítomných výšku limitu určeného plnou mocou, 

má prednosť ponuka dražiteľa osobne prítomného, 

v opačnom prípade bude vec priklepnutá 

zastupovanej osobe, a to za cenu o jedno 

navýšenie vyššiu než bola najvyššia ponuka na 

aukcii. Ak sa stretnú dvaja zastúpení a najvyššia 

ponuka nedosiahne limit žiadneho z nich, bude vec 

priklepnutá zastupovanému, ktorý určil vyšší limit, 

za cenu o jedno navýšenie vyššiu, než bol nižší 

limit. Ak sa stretnú dvaja zastupovaní so zhodným 

limitom, bude vec priklepnutá za cenu o jedno 

navýšenie vyššiu než bola najvyššia ponuka na 

aukcii tomu z nich, koho plnú moc obdržala aukčná 

spoločnosť skôr. Pokiaľ by obe plné moci došli 

v rovnaký deň, postupuje sa podľa abecedného 

poriadku. 

X. ÚČASŤ NA AUKCII NA ZÁKLADE 

TELEFONICKÉHO PRIPOJENIA 

1. Dražiteľ sa môže zúčastniť na aukcii 

telefonickým pripojením do aukčnej siene na 

základe písomnej dohody s aukčnou spoločnosťou. 

V obojstranne podpísanej dohode sú uvedené 

najmä identifikačné údaje dražiteľa, dražené dielo, 

telefónne číslo dražiteľa, prípadne limit 

po ktorý má aukčná spoločnosť prihadzovať ak 

dôjde k neúspešnému telefonickému pripojeniu. 

dohodu o telefonickej dražbe možno uzavrieť 

najneskôr do 24 hodín pred konaním dražby. 

2. V prípade neúspechu telefonického 

pripojenia je aukčná spoločnosť oprávnená 

dražiteľom určené dielo dražiť v jeho zastúpení 

až do navýšenia zodpovedajúceho maximálne 

20 % vyvolávacej ceny, resp. do limitu explicitne 

určenom dražiteľom v dohode o telefonickej 

dražbe. 

3. Účasť na aukcii na základe telefonického 

pripojenia je podmienená zložením zálohy. Zálohu 

vo výške 20 % vyvolávacej ceny diela musí 

dražiteľ zložiť pri podpise zmluvy o telefonickom 

pripojení. Ak sa vydražiteľ oneskorí s úplným 

uhradením dražobnej ceny za takto vydražené 

dielo o viac než 14 kalendárnych dní odo dňa 

skončenia aukcie, zálohu je oprávnená aukčná 

spoločnosť jednostranne započítať na úhradu 

nárokov uvedených v článku IX ods. 6 dražobného 

poriadku. 

4. Všetky náklady súvisiace s telefonickým 

pripojením dražiteľa do aukčnej siene znáša 

aukčná spoločnosť. 

XI. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 

1. Aukčná spoločnosť si vyhradzuje právo 

doplniť aukčný katalóg o dodatok, ak sa po 

jeho uzávierke podarí získať ďalšie diela, ktoré 

môžu obohatiť ponuku dražby. Dodatok bude 

záujemcom k dispozícii v priebehu predaukčnej 

výstavy dražených diel. 

2. Dražené veci sú väčšinou staré. Všetky 

veci sa dražia bez ohľadu na vady a nedostatky či 

chybný popis. Zobrazenia v katalógu slúžia 

len na identifikáciu veci. Dražiteľ by sa mal pred 

dražbou osobne zoznámiť so stavom každej veci 

a je výhradne na jeho zvážení, či vec zodpovedá 

uvedenému popisu. Vyobrazenie a popis diela 

uvedeného v katalógu má len informatívny charakter 

a údaje v aukčnom katalógu nemajú povahu 

znaleckých posudkov. Poškodenie diela bežným 

časovým znehodnotením sa v katalógu neuvádza. 

S výnimkou záväzkov, ktoré na seba podľa týchto 

podmienok preberá, nenesie žiadny predávajúci, 

ani aukčná spoločnosť, jej zástupcovia alebo 

zamestnanci zodpovednosť za chybný popis 

alebo pravosť či autentickosť žiadnej draženej 

veci a neposkytujú žiadnemu z vydražiteľov na 

ktorúkoľvek vydraženú vec žiadnu záruku. 

3. Pokiaľ bezodkladne po zistení vydražiteľ 

predloží aukčnej spoločnosti písomné prehlásenie 

spolu s uvedením dražobného čísla veci a dátumu 

aukcie o tom, že vydražená vec je falzifikát alebo 

vykazuje vady v texte či ilustrácii 

a súčasne vráti dielo v stave, v akom sa 

nachádzala v dobe aukcie, a potvrdí sa, že táto 

vec je skutočne vadná alebo falošná, môže aukčná 

spoločnosť odstúpiť od dražobného predaja tejto 

veci a vrátiť všetky čiastky za túto vec vyplatené, 

avšak iba vtedy, ak sa nejedná o vec, ktorej predaj 

sa nedá zrušiť a už sa nedajú vrátiť či požadovať 

vrátenie peňazí, t. j. v prípade, keď: a) vec je 

uvedená v katalógu ako dielo, ktoré sa nedá vrátiť; 

b) dielo je súčasťou súboru; c) predmetná vada je 

v katalógu uvedená. 

4. Vec je oprávnený reklamovať výlučne 

vydražiteľ, a to maximálne do výšky čiastky za 

túto vec vyplatenej. 

5. Všetky údaje a prehlásenia v aukčnom 

katalógu, týkajúce sa autorstva, prisudzovaných 

vlastností, pravosti, pôvodu, dátumu, veku, 

proveniencie, stavu, najnižšej vyvolávacej ceny 

či odhadovanej dražobnej ceny vyjadrujú iba 

názor aukčnej spoločnosti. Aukčná spoločnosť 

si na utvorenie tohto názoru vyhradzuje právo 

konzultovať s akýmikoľvek odborníkmi či úradnými 

miestami a riadiť sa ich vyjadrením. V podobných 

záležitostiach sa každá zainteresovaná osoba 

musí riadiť vlastným názorom a aukčná spoločnosť, 

jej zástupcovia ani jej zamestnanci nenesú 

zodpovednosť za správnosť takéhoto názoru. 

6. Námietky proti konaniu aukcie, proti 

najvyššiemu podaniu, proti konaniu licitátora alebo 

iné námietky súvisiace s dražením vydraženého 

diela, musí dražiteľ uplatniť u aukčnej spoločnosti 

ihneď v sále. Na námietky uplatnené po ukončení 

aukcie alebo pri platení za vydražené dielo nie 

je aukčná spoločnosť povinná prihliadať. Na 

reklamácie diela draženého v aukcii aukčná 

spoločnosť neprihliada. Rozhodovanie o sporoch 

týkajúcich sa priebehu a spôsobu aukcie je vo 

výlučnej kompetencii aukčnej spoločnosti. 

7. Tento aukčný poriadok je vypracovaný 

v súlade s právnymi predpismi slovenskej republiky 

platnými v čase jeho účinnosti. Vznik, zmena alebo 

zánik právnych vzťahov súvisiacich s aukciou 

a týmto aukčným poriadkom sa riadia slovenským 

právom. 

7

KATALÓG 

156. ZIMNEJ AUKCIE 

8

1. IGNÁC BIZMAYER (1922 – 2019) 

JÁNOŠÍK A DRUŽINA (1 + 8), 1979 – 1983 

Ručne maľovaná glazovaná keramika, výška pohárikov 12 cm, výška karafy 29 cm. 

Značené dole „I. B.“ 

Odhadovaná cena: 7 000 - 8 000 € 

Vyvolávacia cena: 5 500 € 

9

2. ĽUDOVÍT FULLA (1902 – 1980) 

SPOMIENKA NA MORE, 1961 

Ručne kolorovaný linoryt na papieri, IV. 181/200, 30 x 45 cm. 

Značené vpravo dole „Ľ. Fulla“ 

Odhadovaná cena: 3 000 – 4 000 € 


3. ĽUDOVÍT FULLA (1902 – 1980) 

SADENIE ZEMIAKOV, 1953 

Ručne kolorovaný drevoryt na papieri, 2/20, 35 x 57 cm. 




10

4. BÉLA (VOJTECH) MARX (1885 – 1963) 

LETNÁ BRATISLAVA, 1933 

Olej na plátne, 51 x 40 cm. 

Značené vpravo dole „Marx 933“ 



11

5. NÁNDOR KATONA (1864 – 1932) 

NORMANDIA, OKOLO 1900 – 1905 

Olej na plátne, 14 x 23 cm. Značené vľavo dole „Katona N.“, 

na zadnej strane nálepka z pozostalostného konania 


Vyvolávacia cena: 900 € 

6. NÁNDOR KATONA (1864 – 1932) 

PRI JAZERE, OKOLO 1910 

Olej na drevenej doske, 21 x 29 cm. 

Značené vpravo dole „Katona Nándor“ 

Odhadovaná cena: 800 - 1 200 € 


12

7. FERDIŠ KOSTKA (1878 – 1951) 

DO KOSTOLA, OKOLO 1930 – 1940 

Glazovaná keramika, 19 x 8 cm. 

Značené na spodnej strane „F. K. St.“ 



8. FERDIŠ KOSTKA (1878 – 1951) 

KOSEC A ŽNICA, OKOLO 1930 – 1940 

Glazovaná keramika, výška 21 cm, šírka 16 cm. 

Značené na spodnej strane „F. K. St.“ 



13

JOZEF SRNA: 

TY MÔJ MURINKO 

Hoci umelec zachytáva dozvuky normalizácie, 

konkrétny úsek našej histórie, situuje ho akoby 

vo vákuu. Nepopisuje interiér, len naznačuje priestor, 

definuje ho iba drobnými detailmi – vystihnutie doby 

dosahuje rafinovanejším spôsobom. 

9. JOZEF SRNA (1930 - 1992) 

TY MÔJ MURINKO, 1984 


Značené vpravo dole „Srna“, 

na zadnej strane autorský štítok 

Vystavené: Jozef Srna Rodinný album, Soga, 2023 



Maliar Jozef Srna zaslúžene púta čoraz väčší 

záujem domácich zberateľov, ale aj zástupcov 

inštitucionálnej sféry. Naša nedávna výstava 

Rodinný album predstavila úplne novú – 

nepoznanú umeleckú polohu Jozefa Srnu. 

Olejomaľba Ty môj Murinko (1984) je súčasťou 

súboru diel z prvej polovice 80. rokov minulého 

storočia, ktorý je pravdepodobne najintímnejšou 

časťou umelcovej tvorby. Aj napriek tomu (alebo 

práve preto) k nám dnes silno prehovára. Srna 

nám ukazuje vlastné zázemie – zobrazuje svojich 

najbližších, manželku Evu a syna Jozefa. Ponúka 

osobný príbeh – vlastnú rodinu, jej spôsob žitia. 

Ich „obyčajný“ a pokojný život, existenciu... 

Tieto obrazy pravdepodobne neboli určené na 

verejnú prezentáciu. Vieme, že umelec celý život 

ticho sledoval prostredie okolo seba, no v týchto 

dielach prezentuje pohľad do úplného stredu – 14

15

na seba samého a svojich najbližších. Prečo nás 

jeho súkromie tak dojíma? Okrem remeselnej 

zdatnosti a technickej vyspelosti nám Srna 

zanechal prostredníctvom svojich malieb aj vážny 

komentár – výpoveď očitého (a mimoriadne 

pozorného) svedka. Hoci umelec zachytáva 

dozvuky normalizácie, konkrétny úsek našej 

histórie, situuje ho akoby vo vákuu. Nepopisuje 

interiér, len naznačuje priestor, definuje ho iba 

drobnými detailmi – vystihnutie doby dosahuje 

rafinovanejším spôsobom. 

Nie je to len o zredukovanej farebnej škále, 

skôr o mimoriadnom sústredení, pozorovaní 

okolia. Srna v opisovanej maľbe zobrazuje 

cenné a radostné momenty života plné lásky 

a porozumenia. Rodina a vzťahy v nej – pocit 

bezpečia, objatie mamy, láskavé pohladenie... 

Navždy zaznamenáva prchavé momenty detstva, 

ktoré sa nám vynárajú z pamäti. Spomienka 

na mamu – láskavé pohladenie, upokojenie, 

bezpečie... (NG) 

Pohľad do výstavy Rodinný album v Aukčnej spoločnosti Soga 

16

17

10. VINCENT HLOŽNÍK (1919 – 1997) 

PIETA, 1943 

Pastel na papieri, 61 x 42 cm. 

Značené vľavo hore „V. Hložník, 1943" 

Odhadovaná cena: 2 000 - 2500 € 


18

11. FERDINAND HLOŽNÍK (1921 – 2006) 

ROZHOVOR, 1947 – 1948 

Olej na kartóne, 33 x 43 cm. 

Značené vpravo hore „F. Hložník 48“. Dielo bolo získané z pozostalosti autora 



19


PREŠPOROK, OKOLO 1915 

Tempera na plátne, 52 x 43 cm. 

Značené vľavo dole „Marx“ 



20

13. JÚLIUS JAKOBY (1903 – 1985) 

DEDINSKÝ DVOR, 1947 


Značené vpravo dole „Jakoby“, 

na zadnej strane štítok z výstavy Zväzu československých výtvarných umelcov z roku 1958 

Proveniencia: zbierka historika umenia Ladislava Saučina (1920-1994) 



21

14. JAN HÁLA (1890 – 1959) 

NA PRAVÉ POLUDNIE (OBED), 1945 


Značené vpravo dole „J. Hála 45“ 



22

15. MILAN PAŠTÉKA (1931 – 1998) 

DVOJICA S KOŇOM, 1983 

Olej na sololite, 35,5 x 44,5 cm. 

Značené vľavo hore „Paštéka 83“ 



23

16. JOZEF SUŠIENKA (1937) 

ZÁHRADNÁ PLASTIKA, OKOLO 1975 

Glazovaná kamenina, výška 38 cm, priemer 30 cm. 

Neznačené 


ZÁHRADNÁ PLASTIKA – PRAŠIVKA, OKOLO 1975 


Neznačené 





24

18. ERNEST ZMETÁK (1919 – 2004) 

ZÁTIŠIE S KLINČEKMI, 1994 

Olej na sololite, 28,5 x 19,5 cm. 

Značené vpravo dole „Zmeták“ a vľavo „3. nov 1994“ 



25

MARTIN BENKA: 

SLOVÁCKA IZBA 

„Miloňovice boli medzníkom, novou etapou 

v mojom umeleckom vývine. 

Tu som začal vyjasňovať a upevňovať vlastný 

umelecký názor...“ 

M. Benka 

Ak je okrem „slovenského šoku“ v Benkovom živote 

a tvorbe niečo porovnateľne dôležité, potom je to 

nepochybne jeho pobyt v Miloňoviciach (1915 – 1918), 

najmä pre „oslobodenie sa“ od vplyvu a názorov svojho 

prvého ozajstného profesora – Aloisa Kalvodu. 

k maliarskej tvorbe, a preto začína budovať vlastný 

umelecký názor. Kreslí viac uhľom a jasne sa 

vymedzuje aj voči profesorovej farebnej škále. 

Chce viac a kalvodovský variant impresionizmu mu 

jednoducho nepostačuje. 

Po tom, ako bol po vypuknutí prvej svetovej vojny jeho 

učiteľ povolaný do armády, získava Benka absolútnu 

tvorivú slobodu a vymaňuje sa z takpovediac žiackej 

závislosti od svojho pedagóga. Dostáva priestor hľadať 

nové – jasne si uvedomuje rozdielne prístupy 

Paradoxne, zúriaci vojnový konflikt, ktorý zachvátil 

Európu, prežil Benka relatívne pokojne v pohostinnej 

atmosfére domu veľkostatkára Antonína Klenku 

z Vlastimilu v krásnom prostredí šumavskej prírody. 

Úplne sa oddal tvorbe – v kreatívnej osamelosti veľa 

a usilovne pracoval. Práve tu vytvoril základ svojho 

osobitného umeleckého štýlu. 

19. MARTIN BENKA (1888 – 1971) 

SLOVÁCKA IZBA, OKOLO 1915 


Značené vpravo dole „M. Benka“ 



V početných interiéroch slováckych izieb, ktoré 

maliarsky zaznamenal (Slovácka izba, 1914; Svadobná 

truhlica, 1914; Interiér izby u Tinku, 1914; Pracovňa dr. 

Alojza Kolíska, 1915; Izba z Ratíškovíc, 1916 a ďalšie) 

sa začína výraznejšie prejavovať istá, neskôr v jeho 

tvorbe oveľa viac zvýraznená dekoratívnosť. Nie je to 

len záujem o ornament ľudového itineráru (nábytok, 

keramika), detaily odevu či krojov, ktoré dokázal 

dômyselne kompozične vystavať, ale skôr o celkovú 

zmenu štýlu – v motivickej i koloristickej rovine. Tento 

pozvoľný posun k secesnému symbolizmu môžeme 

vnímať ako dôležitý medzistupeň na ceste k hľadaniu 

vlastných, osobitých výrazových prostriedkov, ktoré 

naplno rozvinie v nasledujúcich rokoch. (NG) 26

27

20. VINCENT BÁNSAGHI (1881 – 1960) 

POD HVIEZDNYM NEBOM, OKOLO 1930 


Značené vpravo dole „Bánsaghi V.“ 



28

21. JANKO ALEXY (1894 – 1970) 

SLOVENSKÁ MADONA, OKOLO 1960 

Pastel na kartóne, 66 x 48 cm. 

Značené vľavo dole „J. Alexy“ 



29

22. ALOJZ KLIMO (1922 - 2000) 

DVE POLIA, 1987 

Olej na sololite, 51,5 x 70 cm. 

Neznačené, na zadnej strane rukou Vladimíra Kompánka „A. Klimo 87“ 

Proveniencia: dielo terajší majiteľ získal zo zbierky Vladimíra Kompánka. 



30

23. JOZEF BENDÍK (1903 – 1989) 

KAKTUSY, 1942 

Olej na sololite, 69 x 47 cm. 

Značené vľavo dole „J. Bendík““ 



31

24. ĽUDOVÍT FULLA (1902 – 1980) 

ZVESTOVANIE, 1942 

Drevorez na papieri, 4/63, 37 x 29 cm. 




32

25. LADISLAV GUDERNA (1921 – 1999) 

V LONE, 1970 

Farebné ceruzy, pastel na papieri, 95 x 70 cm. 

Značené vpravo dole „Guderna 70“ 



33

IMRO WEINER-KRÁĽ: 

VOJNOVÁ MADONA 

Skupina žien, komponovaná ako italský gotický a 

renesančný ikonografický typ sacra conversazione, 

však nepôsobí ako sakrálny obraz určený na akúsi 

novú „modernistickú zbožnosť“, nevznikol ani na 

rozjímanie nad naším vlastným osudom. 

Parížska výstava Imricha Weinera v roku 1939 sa 

nakoniec nekonala. Začala sa vojna. „V tmavej chodbe 

vrážame jeden do druhého. Taká je už vojna… Som 

blázon, absolútny blázon. Dnes večer nechápem nič, 

ani ľudí, ani mesiac, ani noc, ani vlastnú zúrivosť. 

Na ulici tí prekliati chlapi v uniformách sú pripravení 

zabíjať… Som sám, a jednako pokojne pozerám na 

svoje obrazy a ľutujem, že som ich namaľoval. Čo 

ma dnes večer dráždi, je vojna, ohrozená sloboda a 

Boh, ktorému nemôžem odpustiť, že nečinne hľadí, 

ako strácam hlavu. Mám toho dosť, dosť! Kašlem na 

všetko…“ V ďalších riadkoch srdcervúcej vojnovej 

výpovede sa len tridsaťosemročný Weiner snaží 

vnútorne vyrovnať s absurdnosťou situácie, do ktorej 

sa ako člen odboja dostal. Vraždiť? Nevraždiť? Ako sa 

z toho nezblázniť? Čo ak ten vojak, ktorý padne jeho 

rukou, bude syn jeho nemeckého priateľa, ktorého 

pohostinnosť si užíval v Kolíne? 

26. IMRO WEINER-KRÁĽ (1901 – 1978) 

VOJNOVÁ MADONA, 1940 


Značené vľavo dole „I. Weiner 40“, 

na zadnej strane „20-V-2-VI 40“ 



Umelcove existenciálne úvahy prekračujú hranice 

medzi jeho maľbou a poetickými denníkovými 

zápiskami. Detaily o tom, ako prežil vojnu a aká bola 

jeho úloha v odboji, neprezradil ani svojej dcére. 

Mnohé zo svojich pocitov však zachytil v dielach, ktoré 

s úderom besného konfliktu na chvíľu stratili kontakt so 

slovenskými motívmi a sústredili sa na prostredie, 34

35

v ktorom sa ocitol. Paríž a francúzske protinacistické 

odhodlanie boli pre ľavicovo orientovaného Weinera 

aspoň akým-takým ľudským a umeleckým azylom v 

hrôze, ktorej váhu dokázal vyhodnotiť až vo svojej 

neskoršej tvorbe. To, s čím Weiner prišiel pred druhou 

svetovou vojnou, bolo viazané na jeho predstavy 

o surrealizme, ktorý nadnášal slovenské devy, do 

oblakov dvíhal vozy a drevenice a ľudské telá prepletal 

s nádhernými krajinnými scenériami. Potom však 

nastupuje istá „urbánna triezvosť“ pretavená do 

parížskej architektúry či civilného oblečenia postáv, 

no s neustále prítomným „weinerovským“ poetizmom. 

Predkladaná kompozícia je hádam najvýznamnejším 

príkladom tohto segmentu autorovej tvorby. Skupina 

žien, komponovaná ako italský gotický a renesančný 

ikonografický typ sacra conversazione, však 

nepôsobí ako sakrálny obraz určený na akúsi novú 

„modernistickú zbožnosť“, nevznikol ani na rozjímanie 

nad naším vlastným osudom. Čerpanie z dejín umenia 

(teraz z italského i zaalpského starého umenia) sa 

stalo v prípade Weinerovej tvorby zdrojom riešenia 

problémov, pre ktoré súčasné východiská nepovažoval 

za postačujúce (takto sa vyrovnal aj so socialistickým 

realizmom). Na druhej strane vnímame postoj žien, 

ktorý korešponduje s pózami socialistických robotníčok 

a revolucionárok – práve to nás upriamuje na kruté 

osudy tých najzraniteľnejších, o ktorých sa bojíme aj 

dnes. V čase, keď dokončil tento obraz, 

v júni 1940, si Imrich Weiner zapísal do denníka: 

I. Weiner-Kráľ: Sen-Kompa. 

1939-42. Súkromný majetok 

„Ticho nebolo nikdy hlbšie. 

Komíny nikdy neprestali dymiť. 

Vojnová vrava nikdy neutíchla. 

Steblá krájajú krajinu na pásiky. 

Pretože ležím v tráve. 

Nad Maurecourtom. 

Pokojné diaľavy. 

Možno preto, lebo sú mŕtve. 

Vidíš ich? 

Pár fialových mrakov. 

Prevrátené auto. 

Spadnutý most. 

Život stroja sa zastavil. 

Pokrútené drôty. 

Ostnaté drôty porozhadzované krížom-krážom. 

Od včera. 

Je to mier, alebo smrť? 

Nemám tušenia.“ 

(JB) 

Piero della Francesca: Sacra Conversazione. 

Pinacote di Brera, Milano 

36

37

27. KAROL MOLNÁR (1903 – 1981) 

DÁMA V HODVÁBNOM ŽUPANE, OKOLO 1935 – 1940 


Neznačené 

Proveniencia: dielo bolo zakúpené od českého zberateľa Karola Molnára, 

ktorý ho získal z autorovej pozostalosti. 



38

28. DOROTA SADOVSKÁ (1973) 

PORTRÉT GISÉLE L., 2021 


Značené „D. Sadovská“ na hrane obrazu 



39

29. ŽELMÍRA DUCHAJOVÁ-ŠVEHLOVÁ (1880 – 1955) 

ODPOČINOK V TÔNI, PRED 1918 


Značené vpravo dole „Žela Švehlová“ 



40

30. EDUARD MAJSCH (1845 – 1904) 

NA PRECHÁDZKE, 1900 

Olej na lepenke, 50 x 34 cm. 

Značené vpravo dole „Majsch Ede 1900“ 



41

31. KAROL ONDREIČKA (1898 – 1961) 

ZÁTIŠIE SO SLANINOU, 1930 


Značené vpravo hore „1930 K. Ondreička“ 



42

32. MILAN LALUHA (1930 – 2013) 

ŽENA S NOŠOU, OKOLO 1965 


Značené vľavo dole „M. Laluha“ 



43

VLADIMÍR VESTENICKÝ: 

OBCHODNÁ ULICA 

Vladimír Vestenický, maliar, ktorý sa napriek 

uväzneniu za velezradu v roku 1950 dokázal 

v minulom režime presadiť, sa k bratislavským 

motívom vracal celý život. 

33. VLADIMÍR VESTENICKÝ (1919 – 1979) 

OBCHODNÁ ULICA, 1957 


Značené vpravo dole „V. Vestenický 1957“ 



44

Bratislavská Obchodná ulica patrí medzi najdiskutovanejšie a 

zároveň, hneď po staromestských historických uličkách, aj k 

najčastejšie zobrazovaným lokalitám nášho hlavného mesta. 

Obchodná (nem. Schöndorfgasse, maď. Széplak utca) sa stala 

nenávideným i milovaným, no predovšetkým nevyhnutným 

miestom bratislavského života – okrem obchodov či 

záložní sú to aj mnohé bary a nočné podniky, ktoré lákajú 

miestnych i turistov. V roku 1970 bola vyhlásená súťaž na 

jej architektonické pretvorenie s ambíciou vytvoriť novú, 

jednotne pôsobiacu štvrť, ktorú by si obyvatelia mesta obľúbili 

a vďaka službám aj naplno využívali. Všetky plány podobného 

charakteru zatiaľ zlyhali a stará dobra Obchodná si naďalej 

zachováva podobu rušnej, trocha špinavej, no na každý pád 

fascinujúcej mestskej štruktúry. Len málokto by povedal, 

že toto miesto má hlbokú históriu siahajúcu až do stredoveku 

– prvá záložňa v meste tu vznikla už v 18. storočí a v minulosti 

tu bola spleť dvorov, často so zvieratami, a vinohradnícke 

domy. Vladimír Vestenický, maliar, ktorý sa napriek uväzneniu 

za velezradu v roku 1950 dokázal v minulom režime presadiť, 

sa k bratislavským motívom vracal celý život. S jeho dielami sa 

stretneme v reprezentačných miestnostiach štátnych inštitúcií 

Historická pohľadnica z Obchodnej ulice v Bratislave 

a veľakrát práve tieto zachytávajú panorámy či zákutia nášho 

hlavného mesta. Nie je vylúčené, že aj predložená kompozícia, 

zvečňujúca ruch na hornom konci Obchodnej, vznikla presne 

pre tento typ priestorov. Vestenický bol vynikajúcim maliarom, 

v istom momente asi aj jedným z najčastejšie ponúkaných v 

sieti štátnych obchodov s obrazmi Dielo. (JB) 

Návrh riešenia Obchodnej ulice od Ivana Matušíka. 1970. SNG 

„Mimoriadne komplexné riešenie malo úplne nahradiť 

eklektickú podobu Obchodnej ulice a vytvoriť jednotný celok, 

kaskádovito prerastajúci do širšieho okolia. Matušíkov tím 

pracoval na návrhu celé dva roky. Ohnisko projektu tvorí 

široká viacpodlažná pešia zóna oddelená od podzemných 

garáží a verejnej dopravy. Os Obchodnej ulice lemujú vizuálne 

jednotné terasovité stavby zamýšľané ako veľké obchodné a 

kultúrne domy. V projekte vidíme návrhy funkcií – tržnica, dom 

potravín, dom obuvi, dom bytovej kultúry, dom služieb, galéria 

moderného umenia, Ústredie ľudovej umeleckej tvorby, kino 

centrum a. i. Vďaka nepravidelnej rozlohe stavieb vznikajú v 

priestranstvách medzi nimi drobné námestia určené 

na menšie trhy ovocia či kvetín. Severovýchodný koniec 

Obchodnej ulice akcentuje na mieste Hurbanových kasární 

dvojica výškových administratívnych budov. Ďalší vertikálny 

prvok predstavuje budova hotela dotvárajúca brutalistický 

charakter celku. Štyri podlažia pešej promenády – terasu, 

prízemie, podzemie a dopravnú infraštruktúru – prepájajú 

oblé rampy a schodiská na oboch koncoch ulice. Celková 

úžitková plocha predstavuje 380 000 m 2 s kapacitou 2 000 

parkovacích miest.“ (zdroj: webumenia.sk ) 

45

34. PETER ARNOLD WEISZ-KUBÍNČAN (1898 – 1945) 

PÚTNIK, OKOLO 1940 

Olej na plátne (na kartóne), 20 x 15,5 cm. 

Značené vpravo dole „Kubínčan“ 

Proveniencia: zo zbierky básnika Pavla Bunčáka. 


DEDINKA, OKOLO 1925 

Lept na papieri, 11 x 15 cm. 

Značené vpravo dole „Arnold Weisz“ 

Proveniencia: priami príbuzní umelca. 





46


PRI RIEKE, OKOLO 1940 

Pastel na papieri, 26 x 26,5 cm. 

Značené vpravo dole „A. Weisz Kubinčan“ 



POHĽAD NA ORAVU, OKOLO 1925 

Lept na papieri, 19,5 x 16 cm. 

Značené vpravo dole „Arnold Weisz“, v matrici „A. Weisz“ 






47

39. NÁNDOR KATONA (1864 – 1932) 

JAR V TATRÁCH, OKOLO 1920 


Značené vpravo dole „Katona Nándor“ 



48

40. MARTIN BENKA (1888 – 1971) 

KROJOVANÁ ŠTÚDIA (MYJAVA), OKOLO 1935 

Olej na kartóne, 23 x 15,5 cm. 

Značené vpravo dole „M. Benka, Myjava“ 

Proveniencia: zbierka Otta Havlíka (1896 – 1970). 



49

ELEMÉR HALÁSZ-HRADIL: 

SEDIACI MUŽ 

Je to prvýkrát, čo sa dielo Eleméra 

Halásza-Hradila takýchto kvalít 

dostáva na verejnú aukciu. 

Za jedno z najzaujímavejších a zároveň zberateľsky 

najatraktívnejších období v Halász- Hradilovej tvorbe boli 

slovenskou umenovedou vyhodnotené roky medzi 

mníchovskými štúdiami s letnými pobytmi v Nagybányi 

a rokmi strávenými v Benczúrovej škole v Budapešti. Diela, 

vznikli pred prvou svetovou vojnou, sú skutočne relevantným 

príkladom autorovho poučenia z kontaktov s európskymi 

umeleckými centrami (absolvoval aj pobyt v Paríži ako 

štipendista grófa Gejzu Andrássyho) a nových prístupov 

osvojených v sedmohradskej Nagybányi. Jeden z prvých 

umelcových monografistov Ladislav Saučin a neskôr aj Ján 

Abelovský vo svojej kľúčovej práci Výtvarná moderna 

Slovenska (s Katarínou Bajcurovou) hovoria 

o „impresionistickom“ presvedčení Halásza-Hradila s 

miernym dešpektom, pričom sám autor tvrdí, že v jeho 

„maliarskom živote rôzne obdobia vytvárali rôzne diela, ale 

vždy úzko v rámci impresionistického vplyvu…“ Presnejšiu 

formuláciu ako „impresionistický vplyv“ si v tomto prípade 

len ťažko predstaviť. Pochopiteľne, ten len ťažko dokázal 

opustiť a v rôznych formách a kombináciách mu zostal verný 

až do smrti. Halász-Hradilov Sediaci muž ukazuje presne to, 

čo sa maliar naučil v Hollósyho škole a v Nagybányi. 

Aj keď súkromná škola Simona Hollósyho bola revoltou proti 

akadémii, nebola revoltou až natoľko, aby opustila základné 

akademické princípy ako je perspektíva či anatómia ľudského 

tela. O ťažkostiach so zvládnutím týchto princípov počas 

svojich mníchovských štúdií podáva svedectvo sám autor: „… 

civel som hore na model, on sedel vysoko a ja som zo spodku 

videl úplne podivnú hlavu, v perspektívnom skrátení, čo som 

ešte nikdy nezažil. Celý som sa triasol, veď som ešte nikdy 

nekreslil podľa skutočnosti. Pustil som sa do kreslenia hlavy 

starca a netrvalo to ani desať minút, svoju hlavu starca som 

už mal na papieri, bez akéhokoľvek perspektívneho skrátenia, 

nemal som ani poňatia, ako treba kresliť hlavu z podhľadu.” 

Nagybánya a jej letné svetelné podmienky zas nasmerovali 

Halásza-Hradila k uvažovaniu o farbách a svetle, čo výborne 

dokladá predkladaný obraz, ktorý je súčasťou skupiny diel 

(cca 1905 – 1910) tematizujúcich ľudské telo ako nositeľa 

rôznych efektov. 

Podobizeň muža sediaceho v ateliéri s obrazmi v pozadí, je 

skutočne prácou múzejných kvalít a sumárom všetkého, o čo 

sa Halász-Hradil snažil ako čerstvo poučený umelec. (JB) 

41. ELEMÉR HALÁSZ-HRADIL (1873 – 1948) 

SEDIACI MUŽ, 1906 


Značené vľavo hore „Halász Hradil Elemér 906“ 



50

51

42. VLADIMÍR POPOVIČ (1939) 

DOM, 1960 

Asambláž, olej na plátne, 40 x 50 cm. 

Značené na zadnej strane „Popovič 1960“ 



52

43. VLADIMÍR KOMPÁNEK (1927 – 2011) 

ŽENA S KRAVOU, 1997 

Olej na plátne (upevnené na kartóne), 35 x 40 cm. 

Značené vpravo dole „K“, vľavo dole „V. Kompánek“, 

vzadu popis diela autorovou rukou 

Proveniencia: dielo bolo získané priamo v ateliéri umelca okolo roku 2000. 



53

44. STANO FILKO (1937 – 2015) 

KLON, 1956 – 1957 

Ceruza, olej, pero na papieri, 89,9 x 62,5 cm. 

Značené vľavo dole „Filko 1956-57“ 



54


ZÁHRADNÁ PLASTIKA, OKOLO 1975 


Neznačené 



55

46. ANTON JASUSCH (1882 – 1965) 

PREDJARIE, OKOLO 1922 – 1924 


Značené vpravo dole „Jasusch“ 



56

47. BOHDAN HOSTIŇÁK (1968) 

ARKÁDIA, 2002 


Značené vpravo dole azbukou „B. G. 2002“ 

Publikované: Rusinová, Z.: Bohdan Hostiňák, vydavateľstvo Koloman Kertész Bagala L. C. A., Bratislava, 2005, s. 130. 

Proveniencia: White & Weiss Gallery 



57

MIROSLAV CIPÁR: 

ODKAZ 

“Kreslenie je jednoduché, kresliť možno 

všeličím na všeličo, ba i na hocičo. Do 

piesku, do vody, do vzduchu, Dôležitejšie 

však je o čom, prečo, pre koho. Odkresľovať 

viditeľné, alebo sprostredkovať neviditeľné? 

Nevídané, vlastné predstavy, sny?” 

M. C. 

48. MIROSLAV CIPÁR (1935 – 2021) 

ODKAZ, 2015 

Akryl na kartóne, 120 x 85 cm. 

Neznačené, na zadnej strane potvrdenie, 

že dielo pochádza z pozostalosti autora 



Po dlhom čase a prvýkrát po autorovej smrti sa dielo Miroslava 

Cipára ponúka na živej aukcii. Ide o udalosť, ktorá nás upriamuje 

na bohatosť našej výtvarnej a vizuálnej kultúry a úzkoprsosť 

našej teórie umenia, od ktorej závisí osud mnohých životných 

diel umelcov, podieľajúcich sa na tvorbe našej výtvarnej tradície. 

Miroslav Cipár bol nie len tzv. “totálnym” umelcom, bol aj autorom, 

ktorý sa neštítil povýšiť vlastné tvorivé nutkanie na princíp a životný 

postoj. Zanechal po sebe monumentálne dielo, ktorého význam 

nespočíva len v mnohosti jeho kresieb či malieb, monumentálnosť 

toho, čo nám odkázal tkvie predovšetkým v pojme slobody 

a voľného vyjadrenia sa aj za cenu odmietnutia či neúspechu. 

Veď predsa aj zajtra je deň a potom ďalší a nič nie je dôležitejšie, 

ako sa konfrontovať, byť videný, vypočutý a na konci dňa snáď 

aj pochopený a prijatý. Na jeho náhrobnom kameni je napísane: 

“Na svet sme prišli, aby sme sa vyjadrili.” Týmto princípom veril 

autor, ktorého línie, ukričané postavičky, písmená či precízne 

vytvorené “čarbanice” sprevádzali a sprevádzajú generácie 

malých i veľkých čitateľov a jeho dielo sa nám prihovára z každého 

plagátu, publikácie či pohľadnice Slovenskej národnej galérie, ktorej 

nezameniteľné logo v roku 1969 vytvoril. 

Cipárova tvorba bola, bez ohľadu na médium, v ktorom tvoril, 

postavená na kresbe a jej výrazových prostriedkoch. Predkladaná 

maľba je toho dôkazom. Neskoršia, zrelá kompozícia “Odkaz” 58

59

Logá pre Slovenskú národnú galériu (1969, 2005) 

je typickým dielom Miroslava Cipára, ktorý sa otvorene 

hlásil k hľadaniu prienikov medzi kresbou a maľbou, 

pričom sám necítil toto spojenie ako konflikt, 

ale naopak, išlo o akt zmierovania a súznenia. V jeho 

svete dokonale fungovala namaľovaná kresba, či línia 

nakreslená hrubým štetcom, maľba na papieri i kresba 

na plátne. Roztržité znakové kompozície s drobnými 

číselnými písmenami a písmenkovými číslovými 

figúrami sú raz drobné a husté a zapĺňajú priestor 

od okraju po okraj, inokedy zasa narastajú do veľkých 

antropomorfných tvarov, ponechávajúc priestor okolo 

seba voľný. 

od sústavy abecedných znakov až po asociatívne 

vnímané symboly a tvary. Príklon Miroslava Cipára 

k takémuto tvorivému princípu je pochopiteľný, 

veď začínal ako študent slovenského jazyka na 

Pedagogickej fakulte, neskôr si pod vedením 

Vincenta Hložníka a Petra Matejku osvojval ako 

základy minucióznej grafiky tak aj monumentálnej 

maliarskej tvorby. Ide o snahu o komprimovanú podobu 

kultúrneho vedomia, v ktorom slovo (písmo), znaky 

a figúry fungujú ako jednotný komplex pre spoločnosť 

nevyhnutného systému (kultúrneho a vzdelanostného). 

Na prvý pohľad sú jeho diela skutočne tvorené tak, 

že hoci ide o maľbu, kresba ju prevyšuje a vizuálne 

ovláda. Pritom bližší pohľad a zamyslenie stačia 

na to, aby sme odhalili autorov vzťah k farbe. Práve náš 

"Odkaz" je špičkovou ukážkou premyslenej a vkusnej 

kombinácie ružovej, šedej a čiernej. (JB) 

Logo Bratislavských hudobných slávností (1975, 2005) 

Cipárovmu dielu je potrebné venovať pozornosť. Až po 

čase ho začíname “čítať”, až po čase sa vynárajú pred 

nami obsahy a odkazy tohto vnímavého a mimoriadne 

aktívneho umelca. Ponúkaná maľba je ukážkou posunu 

v chápaní letrizmu 

Miroslav Cipár: Vlastná karikatúra. 1966 

60

61


V ARÉNE, 1961 

Akvarel na papieri, 59,5 x 42 cm. 

Značené vpravo dole „Hložník Vi, 11. XI.“ 



62

50. BOHUŠ ZÁBOJ-KUĽHAVÝ (1937 – 2023) 

NOVÝ PORIADOK, 1966 


Značené vpravo dole rukou písaným autorským štítkom 



63


POD KOPYTAMI, 1980 

Gvaš, tempera na papieri, 80 x 120 cm. 

Značené vpravo dole „V. Hložník 80 I.“ 



64

52. MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ (1899 – 1968) 

SAMOTA (GAZDOVSTVO V ZELENOM), 1952 


Značené vpravo dole „M. A. B.“ 



65

MARTIN BENKA: 

PRI OBERAČKE OVOCIA 

„Máte vo svojom dome obraz od Martina 

Benku? Ak áno, iste si neraz uvedomíte, že 

pohľad na ten obraz vás nikdy neunaví, lebo 

je záživný a zdravý ako chlieb. Takýto dobrý 

a záživný je i Benka osobne, ako človek.“ 

Ján Smrek, 1938 

53. MARTIN BENKA (1888 – 1971) 

PRI OBERAČKE OVOCIA, 1938 

Olej na plátne, 68 x 122,5 cm. 

Značené vpravo dole „M. Benka“, na zadnej strane autorský štítok 

Proveniencia: zbierka Otta Havlíka (1896 – 1970) 



„Takto žije Benka v svojej splendidnej izolácii, vo vznešenej 

osamotenosti, strážiac svoju dušu, zasnúbenú s rodnou 

zemou, s tou bohyňou, ktorá práve k nemu zostúpila. Ničím sa 

nedá odvrátiť od plnenia svojho poslania, je nekompromisný 

umelec, nechce trhať svoju energiu, riediť svoju krv.“ 

Ján Smrek, 1938 

Titulné dielo našej zimnej aukcie Pri oberačke ovocia (1938) 

má všetkých „päť P“ – perfektnú provenienciu, trhovú 

čerstvosť, reprezentatívnu veľkosť, galerijnú kvalitu, zásadný 

investičný potenciál. Obraz pochádza z vrcholného tvorivého 

obdobia Martina Benku, z druhej polovice 30. rokov minulého 

storočia, a zobrazuje v zásade nadčasový výjav zberu 

úrody. Benka ho prezentuje ako výsledok spoločnej práce, 

doslova súznenia s krajinou. Pri zbere dozretého ovocia sa 

stopky plodov ľahko oddeľujú od konárov, jablká či hrušky 

padajú vlastne samé do rúk. Obrazu dominuje radostná, až 

slávnostná atmosféra – umelec ukazuje tradičný zber a najmä 

plody (misa ovocia) v najväčšej plnosti a farebnosti. Toto 

nie sú polia a role, medze či kopy sena, toto nie je ťažké, 

každodenné obrábanie pôdy, lopota. Toto je oslava bohatej 

a úrodnej (slovenskej) zeme. 

66

67

Oberačku ako („bežný“) dej prezentuje Benka s najväčšou 

vážnosťou. Umelec zdôrazňuje previazanie s prírodou, vzdáva 

hold tomu, čo nám ponúka, a dary zeme (úrodu) kladie na 

piedestál. V skutočnosti nám jeho obraz svojou výstavbou 

pripomína kompozície starých majstrov, mytologické výjavy. 

Na prvý pohľad nás zaujme rafinovaná skladba – diagonálne 

umiestnený konár, vystupujúci z ľavého horného rohu, 

priestorovo vytvára scénu. Nie je to drapéria ako pri obrazoch 

klasikov, ale konkrétna časť stromu. Našu pozornosť smeruje 

na zátišie s ovocím, vložené do takmer až idylického výjavu 

ovocinárskych prác. V pozadí je to zasa krajinný reliéf akoby 

zľahka dotknutý prácou človeka a v strednom pláne samotné 

oberanie plodov – muži a ženy svorne pri zbere. Centrálna 

ženská figúra pritom akoby vychádzala z renesančnej schémy 

(Ginerva). Umelec to tradičné – mytologické, biblické 

v skutočnosti preniesol cez modernistickú štylizáciu do 

národného (súčasného). Benka sa v svojej tvorbe opakovane 

vracal k prezentácii poľnohospodárskych prác v krajine podľa 

jednotlivých sezón. Táto tematika ho zaujímala skôr ako 

súčasť ľudovej kultúry – každodenný pracovný kolobeh, 

prispôsobený zmene ročných období, nevyhnutná 

naviazanosť na tento „vyšší“ rytmus, organická zrastenosť – 

symbiotický vzťah človeka a prírody, národa a jeho krajiny... 

Martin Benka svojou tvorbou pripomína tradičné hodnoty 

a aj našu agrárnu minulosť. Vychádza pritom z tradície 

európskej maľby a vzdáva hold jej klasikom vlastným, veľmi 

„slovenským“ spôsobom. V tomto kontexte treba spomenúť 

jeho tovarišské roky vo Viedni (1906 – 1909), ako aj štúdium 

na súkromnej maliarskej škole E. Neumanna (1908 – 1909). 

V svojich spomienkach uvádza, ako zimy, ktoré mával 

ako maliar-natierač mimo hlavnej sezóny voľnejšie, trávil 

v Kunsthistorickom múzeu, kde sa často udivený nadchýnal 

majstrovskými dielami. Tesne pred vznikom predkladaného 

diela, v roku 1937, už ako vážený umelec, sa po čase 

vracia späť do Viedne obnoviť a znova prežiť vzácne chvíle 

rozjímania. Benkovi veľmi záležalo na tom, aby sme si ho 

pamätali (posudzovali) len podľa jeho veľkoformátových 

kompozícií, svoje skice považoval v tvorbe za druhoradé. 

Olejomaľba Pri oberačke ovocia je bezpochyby jedným 

z vrcholov aktuálnej kolekcie, a to nielen pre oku lahodiacu 

optickú podobu Slovenska. Benkovi sa darí vizualizovať 

romantickú predstavu o nás samých, umelec 

uchováva náš obraz v takmer idylickom prevedení. 

Toto atraktívne veľkoformátové dielo bolo pôvodne súčasťou 

zbierky významného podnikateľa a bankára Otta Havlíka 

(1896 – 1970), ktorý do septembra 1939 pôsobil ako 

riaditeľ martinskej pobočky Tatra banky, člen správnej rady 

Turčianskeho pivovaru a Tatra nábytku v Martine, ako aj 

stavebnej spoločnosti Tatra v Banskej Bystrici, neskôr riaditeľ 

cukrovaru v Trenčianskej Teplej, kde s rodinou aj žil. Havlík 

ako predstaviteľ našej medzivojnovej elity sa s Martinom 

Benkom osobne poznal, bol obdivovateľom jeho umenia 

a niekoľko obrazov od neho aj kúpil. V čase vzniku tohto diela 

oslavoval Martin Benka životné jubileum – päťdesiat rokov. Bol 

všeobecne rešpektovaný a uznávaný, dobová tlač sa 

jeho tvorbe pri tejto príležitosti detailne venovala, aj keď 

mobilizácia vyhlásená 23. septembra 1938 o 22.00 hodine, 

teda len dva dni po umelcových narodeninách, zhatala, resp. 

pozdržala niektoré oslavné plány. Benka bol nepochybne aj 

v tých (nestabilných) časoch istotou – bol najznámejším a isto 

aj najžiadanejším žijúcim umelcom Slovenska a vlastniť 

jeho obraz bolo tak ako aj dnes výsadou – statusovou 

aj finančnou. Je zrejmé, že akvizícia Otta Havlíka bola 

v skutočnosti zásadnou investíciou. Po tom, čo bol obraz 

85 rokov každodennou súčasťou príbehu jednej významnej 

slovenskej rodiny, prichádza čas na jej zhodnotenie na 

verejnom trhu s umením. Je to udalosť, aká sa v našom 

prostredí často neopakuje. A my sme radi, že môžeme byť pri 

tom. (NG) 

Otto Havlík s manželkou Elenou 

Jeseň, 1939. Súkromná zbierka. 

68

69

54. KAROL BARON (1939 – 2004) 

Z CYKLU MUTANTI, 1973 


Značené vľavo hore „Baron 1973 – Zátišie“ 

55. KAROL BARON (1939 – 2004) 

CINICI EXTRA MUROS II, Z CYKLU MUTANTI, 1979 


Značené v strede dole „Baron 1979 – Žilina“ 





70

56. EUGEN NEVAN (1914 – 1967) 

KYTICA ĽALIÍ A CHRYZANTÉM, 1947 


Značené vľavo dole „E. Nevan 47“ 



71

57. LADISLAV MEDNYÁNSZKY (1852 – 1919) 

ZASNEŽENÁ DEDINA, PO 1910 


Značené vpravo dole „Mednyánszky“ 

Plátno nie je napnuté na podráme, je vystužené sklenenou tabuľou. 



72

58. VIERA KRAICOVÁ (1920 – 2012) 

V ROHU, 1982 


Značené vľavo dole „VK 82“ 



73


KLAUN, 1940 

Akvarel na papieri, 60 x 44 cm. 

Neznačené 



74

60. JÚLIUS KOLLER (1939 – 2007) 

PORTRÉT ŽENY, 1961 


Značené na zadnej strane „J. Koller“ 



75

61. ĽUDOVÍT KRIŽAN (1900 – 1979) 

MADONA HÔR, OKOLO 1940 


Značené vpravo dole „Ľ. Križan“ 



76

62. JAN HÁLA (1890 - 1959) 

DIEVČA V MODREJ ŠATKE, 1944 


Značené vpravo hore „J. Hála 44“, na zadnej strane štítok 

Aukčnej spoločnosti SOGA, 19. aukcia, marec 2000 



77

JÚLIUS KOLLER: 

DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA II 

V súčasnosti bezpochyby medzinárodne 

najviditeľnejší umelec zakladateľskej generácie 

slovenského konceptuálneho umenia. Jeho dielo 

čerpá z modernizmu (dada), civilizmu, popartu, 

arte povera, privátnej mytológie. 

Významný priekopník neoavantgardy, ktorého žitá a umelecká realita 

(systém subjektívnej objektivity) permanentne prerastali do jedného 

kultúrneho celku. Jeho dielo, dnes západným okruhom všeobecne 

akceptované, predstavuje jedno z najsústredenejších 

a najkonzekventnejších autorských programov európskeho umenia po roku 

1960. 

V roku 1965 ukončuje Július Koller klasické maliarske školenie u profesora 

Jána Želibského diplomovou prácou – súborom civilistických obrazov 

na tému mesto. Už počas štúdia však jeho výtvarná prax smerovala 

k prekračovaniu oficiálnych bariér. Na škole organizoval experimentálne 

výstavy, svojou aktivitou sa rýchlo ocitol mimo tradičnej umeleckej praxe. 

Hneď po škole, v roku 1966, začína pôsobiť ako výtvarník v slobodnom 

povolaní – zúčastňuje sa výtvarného života, výstav a vystúpení. V rovnakom 

čase však prestáva (v štandardnom zmysle) maľovať – nepoužíva už olej 

a pracuje výhradne s latexom. Biela farba (duchovný výraz, symbolická 

nefarebnosť) zastupuje pre neho stav medzi umením a antiumením. 

63. JÚLIUS KOLLER (1939 – 2007) 

DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA II, 1967 

Latex na plátne, 73 x 73 cm. 

Značené vpravo dole „J. Koller 1967“ 

Proveniencia: dielo pochádza z pozostalosti autora. 



Predkladané dielo Demänovská jaskyňa II (1967) vzniklo práve v tomto 

prelomovom období. Stojí akoby na hrane medzi experimentovaním 

(odklonom) a tradičnejšou (realistickou) maliarskou polohou. Koller akoby 

si v tomto diele overoval postupy – skúšal možnosti média, overoval si 

princípy, ktoré následne aplikoval oveľa radikálnejšie. Prostredníctvom 

drippingu – v zásade ako nemaliarsky prejav – bude neskôr nanášať (liať) 

latex priamo na pôvodný podklad sololitu, bez zásahu štetca sledovať 

prirodzené plynutie farby. Jeho maľba sa bude od roku 1967 rozvíjať na 

dvoch úrovniach – v experimentálnej (konceptuálnej) rovine a v realistickej 

(predmetnej, zobrazujúcej) tvorbe. V rovnakom čase (1966 – 1967) vznikajú 

ešte diela z tzv. tatranskej série (tatranský pop), charakteristické plošnosťou 

a redukovanou farebnou škálou. Vzápätí Koller vytvára dnes už kultovú sériu 

Anti-obrazov prostredníctvom recyklácie nájdených či lacných materiálov 

(kultúra odpadu) či iba jednoduchou deklaráciou (Obraz), resp. maliarskym 

privlastnením si dostupných predmetov (podsedák na stoličku, textil, taška, 

podnos a pod.) (NG) 

78

79


NA DEDINE, OKOLO 1990 

Olej na plátne na kartóne, 34 x 50 cm. 

Značené vpravo hore „K“ 



65. PETER MATEJKA (1913 – 1972) 

RODNÝ DOM, 1963 


Značené vpravo dole „Matejka“ 



80

66. ERNEST ZMETÁK (1919 – 2004) 

MLADUCHA Z LENDAKU, 1958 


Značené vpravo dole „Lendak 1958 Zmeták“, 

na zadnej strane štítok SFVU z roku 1959 



81

JOZEF TEODOR MOUSSON: 

NA TRHU (MICHALOVCE) 

České zberateľské prostredie na Moussona reagovalo 

okamžite a veľmi pozitívne, čo pretrvalo prakticky 

do dnešných dní. Kompozícia bola vystavovaná 

v slávnej pražskej výstavnej sieni Mánes a jej 

reprodukcia sa ocitla aj na titulnej strane obľúbeného 

týždenníka Rozkvět. 

67. JOZEF TEODOR MOUSSON (1887 – 1946) 

NA TRHU (MICHALOVCE), 1929 


Značené vľavo dole „Mousson 1929 Michalovce“ 

Publikované: titulka magazínu Rozkvět, 1930, ročník XXIII, č. 11. 



Slovensko ako neoddeliteľná súčasť strednej Európy 

a priamy potomok Rakúsko-Uhorska je domovom viacerých 

národností a tým, čo sa často označuje ako križovatka 

kultúr. Jozef Teodor Mousson či Mousson József Tivadar, 

alebo dokonca Joseph Theodoré Mousson a jeho 

rodina predstavovali absolútnu esenciu multikultúrnej, 

multietnickej a kozmopolitnej bunky spoločnosti, ktorá 

nie stále bezproblémovo, no nakoniec vždy prijala inakosť 

toho druhého. To platilo do 30. rokov minulého storočia, 

teda obdobia, ktoré v Moussonovej tvorbe, aj na základe 

mnohých odkazov v súdobých prameňoch, môžeme označiť 

za vrcholné. Predkladané dielo je bez diskusie zhmotnením 

umelcových maliarskych schopností vysokej úrovne, ktoré 

zaujali nielen v milovaných Michalovciach, ale aj v ďalekej 

Prahe, kam jeho tvorbu vyviezla v prvých rokoch mladej 

republiky jeho manželka. České zberateľské prostredie na 

Moussona reagovalo okamžite a veľmi pozitívne, čo pretrvalo 

prakticky do dnešných dní. Kompozícia bola vystavovaná v 

slávnej pražskej galérii Rubeš a jej reprodukcia sa ocitla aj na 

titulnej strane obľúbeného týždenníka Rozkvět. Otázka, prečo 

sa práve tejto maľbe dostalo takého privilegovaného miesta, 

je opodstatnená, predovšetkým keď si uvedomíme čulé 

pražské umelecké kruhy a progresívne tendencie, ktoré sa v 

českom hlavnom meste udomácňovali od záveru 19. storočia. 

Obraz s názvom Trh na Slovensku musel byť z pohľadu 

českého publika, vnímajúceho Slovensko do veľkej miery cez 

prizmu ľudovej kultúry ako miesto tradícií a nepoškvrneného 

dobrého ľudu, skutočne krásnym, oku lahodiacim a pravdivým 

svedectvom toho, ako to u bratov Slovákov vyzerá. A zrejme 

takto videl Zemplín a jeho obyvateľov aj sám Mousson. 

Exoticizáciu (toľkokrát spomínanú v súvislosti s tvorbou 82

83

Hálu, Plicku, Bazovského, Benku atď.) prostého ľudu tu autor 

doviedol do dokonalosti veľmi jednoduchým spôsobom – 

do centra kompozície umiestnil postavu dámy z meštianskej 

vrstvy (zrejme jedna z maliarových dcér), ktorá bez šatky, ale 

so slnečníkom, v ľahkých hodvábnych šatách a nie v širokých 

farebných sukniach a bez vyšívaného kabátika predstavuje iný 

(cudzí) element v ľudovo pôsobiacom trhovníckom prostredí. 

Ak píšem o exoticizácii, tak tento termín používam zámerne 

a v jeho užšom zmysle: dámu so slnečníkom nemožno chápať 

ako symbol ďalšieho vývojového stupňa urbanizujúcej sa 

vidieckej spoločnosti, teda ako víziu zemplínskej ženy, ktorá 

svoj kroj nahradí „civilným“ odevom, ale ako „patricijskú“ 

ženu líšiacu sa od dedinského ľudu nielen oblečením, ale aj 

spôsobom života. Nešlo o povyšovanie sa, ale o charakter 

spoločnosti, ktorý v tej dobe spochybňoval len málokto. 

Ostatne aj sám Mousson v prípade svojho prvého manželstva 

zažil nechuť svokrovcov vydať dcéru za vtedy chudobného 

maliara. Pohľad na Slovákov ako na čistých a dobrých ľudí, 

a som presvedčený, že Mousson to nemyslel inak, je prítomný 

takmer v každom jeho diele z východného Slovenska. 

Úsmevy, slávnostná atmosféra, živé farby, dynamika krojov 

či snaha o zachytenie textúry rôznych povrchov len dokazujú 

jeho náklonnosť a umeleckú/motivickú výživnosť Michaloviec 

a ich okolia. 

Dielo Na trhu (Michalovce) nás okrem bravúrneho narábania 

so štetcom odkazuje na efekty, ktoré sa v maliarskom 

umení udomácnili s nástupom takých majstrov, ako bol 

Ferdinand Georg Waldmüller (1793 – 1865), a prehlbovali 

autorské prístupy v narábaní so svetlom, čo dodáva inú 

vizuálnu povahu farebným plochám a figurálnym scénam. Je 

evidentné, že umelec kládol v mnohých dielach dôraz práve 

na kroje a ich bohatosť a pokiaľ na ich akcentovanie nevyužil 

ostrý kontrast zasneženej alebo zablatenej, sivej upršanej 

krajiny, jednoznačne, ako v prípade tohto diela, uplatnil niečo 

ako „reflektorové“ nasvietenie. Takto volené prostriedky 

dodávajú predkladanej maľbe jas a jedinečný pozitívny účinok 

na diváka. (JB) 

Titulná strana časopisu Rozkvět 

J. T. Mousson pri práci 

84

85

68. FRANTIŠEK VESELÝ (1938 – 2001) 

KRAJINA, 1970 


Neznačené, na zadnej strane štítok n. p. Dielo 



86

69. LADISLAV MEDNYÁNSZKY (1852 – 1919) 

HLAVA MLÁDENCA Z PROFILU, OKOLO 1885 

Tuš na papieri, 29 x 20 cm. 

Neznačené 

Proveniencia: dielo pochádza z pozostalosti po barónke Margit Czóbelovej. 



87

MILOŠ 

ALEXANDER BAZOVSKÝ: 

PODVEČER 

„Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko, 

čo tu vidíte, to je do farieb a tvarov prenesená 

slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, 

neutešenosť neprebudených duší, jesenné 

nálady našich vrchov a smútky našich 

osudov… Hľadám vo svojich obrazoch dušu 

motívu, jeho interiér, nie povrch.“ 

M. A. B. 

„Len najväčšia láska k umeniu ma drží ešte na tomto svete – 

pre ľudí by som sa už dávno bol zmárnil.“ M. A. B., 1957 

„Ale nech mi je dobrotivý pánboh na pomoci – lebo ja nerobím 

soc. realizmus!!“ M. A. B., 1950 

70. MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ 

(1899 – 1968) 

PODVEČER, 1953 – 1955 


Značené vpravo dole „M. A. B.“ 

Dielo bolo odborne ošetrené Mgr. art. Ludmilou Zozuľákovou 

(dokumentácia priložená). 



Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším 

a nepochybne najosobitejším predstaviteľom nášho 

(moderného) umenia. Jeho tvorba sa stala východiskom 

či nepriamou inšpiráciou pre mnohých jeho umeleckých 

obdivovateľov, pričom úprimná náklonnosť a uznanie 

pretrváva naprieč generáciami dodnes. Dôvodom je nielen 

umelcovo výnimočné vnímanie slovenskej krajiny, ale aj jeho 

nezlomný charakter a presvedčenie nepoddať sa diktátu 

o tom, ako (soc-realisticky) maľovať. Je to najmä jeho 

autentickosť – vychádzajúca zo zaujatia ľudovým umením, 

prostredím dediny a prírody, vo všeobecnosti Slovenska 

a jeho kultúry – ale aj nepoddajnosť, s ktorou vzdoroval 

náročným spoločenským, politickým, ako aj kultúrnym 

okolnostiam. 

Galerijné veľkoformátové dielo Podvečer (1953 – 1955) vzniklo 

v 50. rokoch minulého storočia. Dominuje mu rudimentárne 

vystavaná kompozícia a špecifické, „lokálne“ využitie farieb 

(žltá, hnedá a zelená). Bazovský ukazuje Slovensko vo svojej 

podstate – nekĺže po povrchu, neukazuje folklór 

88

89

formalisticky - vyprázdnene, ale hlboký a oddaný obdiv 

k životu svojich predkov. Nič neprikrášľuje – nebojí sa 

odpozorované a precítené preniesť priamo na plátno. 

Opakovane sa vracia k základným motívom prírody (hory, 

doliny) a dedinského prostredia (siluety kostolíkov, zvoníc, 

usadlostí, ale aj ľudských postáv či náhodne prelietajúcich 

vtákov), fascinuje ho rytmus krajiny, jej horizont, na pozadí 

ktorého predvádza presne odpozorované objemy usadlostí. 

To všetko maľuje s oddanosťou, napriek náročnej a ťaživej 

osobnej situácii, takmer na pokraji existenčného kolapsu. 

Nepochopený, verejne odmietaný a kritizovaný, pokračuje 

Bazovský v 50. rokoch neochvejne vo svojej maliarskej snahe. 

Aj keď je všeobecne vnímaný ako „problémový“ – „ťažko 

sa vyrovnáva s úlohami výtvarného umenia v socialistickej 

spoločnosti“ (Váross) – zo svojich pozícií neustupuje. Naopak, 

záverečné obdobie Bazovského tvorby v ničom nezaostáva za 

jeho vrcholom 30. rokov. Vaculík hovorí o „obrode výtvarnosti“, 

Abelovský dodáva, že práve v tomto období sa „umelcova 

tvorba vyhranila do najsugestívnejších podôb“. Slovami Jána 

Švantnera: „Umelec... tlačený dusnotou zloby uzatvorí sa pred 

svetom a vykvitne dovnútra.“ 

Porovnateľná (a podobná) kompozícia Samota (Vtáci 

odlietajú) z roku 1957, autorovo posledné maliarske dielo 

(dnes v majetku Slovenskej národnej galérie), je v skutočnosti 

meditáciou o osobnej životnej dráme a ťažkou rozlúčkou 

(nielen s vlastným ateliérom). Obe maľby len nepriamo 

naznačujú v niečom melancholickú náladu prostredníctvom 

zvláštneho vrstvenia tvarov s jediným – okrem letiacich vtákov 

– detailom - rebríkom. Ten v symbolickej rovine predstavuje 

spojenie s vyššími sférami – v prenesenom zmysle slova 

cestu do neba. Aj keď tá je v niečom – v našom pozemskom 

ponímaní – definitívna, motív odlietajúcich vtákov naznačuje 

opak. Vtáky sa totiž po zime zatiaľ vždy vrátili späť. A to je 

odkaz Bazovského obrazu – viera v ďalšie (a správne) plynutie 

sveta a času... Aj bez nás samých... Nadčasové posolstvo 

o zmysle a význame života smerujúce priamo k podstate, 

nielen tej tvarovej. (NG) 

Samota, 1957. Zdroj: www.webumenia.sk 

Magdaléna Robinsonová: Miloš Bazovský, portrét. 

Zdroj: www.webumenia.sk 

Päťdesiate roky 20. storočia 

v živote Miloša Alexandra Bazovského 

Slovenská národná galéria kúpila prvé dielo od umelca 

(kompozície Lazník/Detva z roku 1927) až v roku 1950. Už 

nasledujúci rok maliar dostáva výpoveď z ateliéru v Martine 

a navyše mu zabavujú 78 obrazov pre nedoplatok na dani 

– zámerom je diela predať na daňovej dražbe. V rokoch 

1952 – 1953 sa na pozvanie Ernesta Zmetáka utiahne na 

Oravu. Zmysel vlastnej existencie nachádza iba v práci. 

V tomto období sa paradoxne jeho farebná paleta výrazne 

rozžiarila, začína experimentovať. Ako podkladovú plochu 

využíva staršie pomaľované plátna a lepenky, na ktorých 

vytvára bohatý svet štruktúr, čím sa mu otvára cesta k 

imaginácii a symbolu. V roku 1954 pripravuje samostatnú 

výstavu v Martine a Bratislave, ťažko sa však vyrovnáva 

s úlohami socialistického realizmu. Pokračuje vo svojich 

tvorivých experimentoch s farbou. Farebnú hmotu vrství a 

podsypáva pieskom. V rokoch 1956 – 1957 pracuje už len 

sporadicky. Farba získava v jeho tvorbe dominantnú emotívnu 

a metaforickú podobu. Zostáva preňho tým najspoľahlivejším 

tlmočníkom vlastných pocitov. Sám o tom píše: „Trpím na 

delirium colorans...“ V roku 1958 presadí Karol Vaculík na 

29. bienále v Benátkach (spolu s V. Hložníkom, J. Kostkom 

a E. Zmetákom) jedenásť umelcových obrazov. V tom istom 

roku sa maliar predstaví na bienále v São Paulo a na Výstave 

československého výtvarného umenia v Helsinkách (spolu 

s M. Benkom, Ľ. Fullom a E. Nevanom). V roku 1960, pri 

príležitosti Bazovského životného jubilea, pripravila SNG 

výstavu Miloš Alexander Bazovský – Životné dielo. 

90

91

71. ALBÍN BRUNOVSKÝ (1935 – 1997) 

PÄŤDŇOVÝ HURIKÁN, 1992 

Lept na papieri, 39 x 29 cm. 

Značené vpravo dole „A. Brunovský 1992“ 



92

72. ALBÍN BRUNOVSKÝ (1935 – 1997) 

DOMÁCE PRÍBEHY II, 1994 

Farebný lept na papieri, autorský nátlačok, III/XVI, 40 x 27,5 cm. 

Značené vpravo dole „A. Brunovský 1994“ 



93

73. JAN HÁLA (1890 – 1959) 

ZIMA VO VAŽCI, 1947 


Značené vľavo dole „J. Hála 47“ 



94

74. JAN HÁLA (1890 – 1959) 

ZBER SENA, 1949 


Značené vľavo dole „J. Hála 49“ 



95

PETER BARTOŠ: 

ŽIVOT 

„Pred pádom komunistického režimu 

výtvarné umenie na Slovensku, ako 

aj iné umelecké druhy, suplovalo 

neexistujúce právo, morálku, 

myslenie a iné základné spoločenské 

hodnoty, tvoriac svojím vlastným 

jazykom akúsi ich ozdobnú náhradu.“ 

Tomáš Štrauss 

Galerijný objekt Život (okolo 1969) názorne ukazuje, akým spôsobom Peter 

Bartoš, ktorý sa s maľbou až príliš ostentatívne rozlúčil počas kultovej akcie 

Rozdávanie (1965), v priebehu rokov stále skúšal možnosti tohto média. 

Po absolvovaní klasického akademického (maliarskeho) školenia síce 

ponúkol všetky existujúce obrazy svojim priateľom a „obrátil“ sa ku 

konceptuálnemu spôsobu tvorby, no maľba ako médium a jej možnosti 

ho fascinovali a „pokúšali“ celý život. V prípade predkladaného diela 

sa umelec akoby odpútal od maľby a ponoril sa priamo do jej vnútra, 

samotného plátna. Akoby sa ho ani nechcel dotýkať (štetcom). Pristupuje 

k nemu vlastne z pozícií DIY (do it yourself) – plátno zošije, obalí ním blind 

rám a jeho plochu pojedná skôr kresbovo. Bartoš ukazuje vlastný variant 

antimaliarskych stratégií, ktorý v kontexte politickej situácie (nástup 

normalizácie) predstavuje nielen dôležité formálne vykročenie smerom 

k experimentálnym tendenciám, tak ako na to upozorňuje Tomáš Štrauss, 

ale vlastne aj morálny postoj. 

75. PETER BARTOŠ (1938) 

ŽIVOT, OKOLO 1969 

Textil, pero, atrament, podrám, 57 x 43,5 cm. 

Neznačené 

Vystavované: Obraz?!... v Zoya Museum, 2012 

a A–Ž (Peter Bartoš zo zbierky Ž.) v Soga, 2023 



Predkladané dielo je súčasťou doteraz nepoznanej kolekcie diel legendy 

nášho vizuálneho umenia, ktorá sa uchovala v majetku vzdialenejšej rodiny 

umelca. Skutočnosť, že existujú autorove práce z polovice 60. rokov 

minulého storočia – doby, keď Bartoš spolu s Kollerom a Filkom tvorili 

základný triumvirát progresívneho krídla nášho umenia – je prekvapivým 

objavom. Je vlastne šťastím, že predmetný súbor ostal nedotknutý, tieto 

diela by boli dnes už bezpochyby roztratené, resp. autorom dotvorené 

a definitívne pozmenené. Bartoš totiž vlastné dielo chápe ako živý 

organizmus, ktorý neustále dopĺňa, vylepšuje, rozmnožuje a šíri (formou 

xeroxov), pritom dokumentovanie, výstavné propagovanie, ale aj citovanie 

vlastných situácií dlhodobo odmieta. (NG) 

96

97

76. ANTON JASUSCH (1882 – 1965) 

JESENNÝ LES, OKOLO 1925 - 1930 


Značené vľavo dole „Jasusch“ 



98

77. KAROL SOVÁNKA (1883 – 1961) 

LÍŠKA V ZIME, PRED 1940 


Značené vľavo dole „K. Sovánka“ 



78. JOZEF TEODOR MOUSSON (1887 – 1946) 

NA POTOKU, OKOLO 1910 

Olej na kartóne, 17,5 x 22 cm. 

Značené vľavo dole „Mousson J. Tivadar“ 

Proveniencia: dielo pochádza zo zbierky 

známeho košického lekárnika. 



99

79. ANDREJ DÚBRAVSKÝ (1987) 

ZO SÉRIE DADS VS. SONS V, 2010 

Akryl, tuš, lodný lak, glitre na papieri, 29,5 x 20,7 cm. 

Značené na zadnej strane ceruzkou „Dúbravský 010“ 



100


ZO SÉRIE DADS VS. SONS VI, 2010 

Akryl, tuš, lodný lak, glitre na papieri, 29,5 x 20,7 cm. 

Značené na zadnej strane ceruzkou „Dúbravský 010“ 



101


NÁDVORIE STAREJ RADNICE, OKOLO 1900 

Olej na kartóne, 65,5 x 42,5 cm. 

Značené vľavo dole „MarX“ 

Rám je poškodený. 



102

82. ALOJZ KLIMO (1922 – 2000) 

KRIŽOVATKA, 1967 

Tempera na sololite, 80,5 x 105,5 cm. 

Značené vpravo dole „A. Klimo 67“ 



103

83. IMRO WEINER-KRÁĽ (1901 – 1978) 

MLYNISKO, 1965 


Značené vzadu „I. Weiner Kráľ 1965“, na zadnej strane štítky s popisom diela, 

jeden z nich je štítkom podniku Dielo 



104

84. JAN HÁLA (1890 – 1959) 

MARYŠKA, 1946 


Značené vľavo dole „J. Hála 46“, dole vlastnoručné poznámky Jana Hálu 



105

KAROL SOVÁNKA: 

V LETE NA RÚBANISKU 

„Les nemá pred ním tajomstvá. Vie čítať z očí srnky 

a rozumie vtáčiemu štebotu. Farby lesa v jeho 

tvorbe nikdy neblednú, ba naopak, hýria ako večne 

zelené tatranské smrečiny či tie v dubinách pohoria 

Retezat. Keď sa človek pozerá na tieto obrazy, myslí 

na to, že žiadna poľovnícka výstava by sa nemala 

konať bez diel Karola Sovánku!“ 

(Ellenzék, 11. VII. 1934) 

Karol Sovánka sa narodil pred 140 rokmi! 

Pri zamyslení sa nad dielom Karola Sovánku a hľadaní 

jeho miesta v našej kultúre sa nedá si nevšimnúť stále sa 

zmenšujúci priestor, ktorý mu je venovaný či už v dejinách 

umenia, alebo v samotnom poľovníckom prostredí. Pritom 

išlo o takého umelca, ktorý lesné scenérie a divokú zver 

nielen maľoval, ale predmetom svojho záujmu doslova žil. Je 

udivujúce, koľko pozornosti mu bolo (a stále je) venovanej v 

maďarskej literatúre a periodikách. Pritom takmer celú svoju 

tvorbu venoval Slovensku a jeho prírode. Kým Marian Váross 

či Ladislav Saučin vo svojich prehľadových prácach Sovánku 

aspoň spomínajú, neskoršia slovenská umenoveda 

ho jednoducho ignoruje. Na našu škodu... Karol Sovánka 

je pritom relevantným zástupcom poľovníckeho žánru a 

85. KAROL SOVÁNKA (1883 – 1961) 

V LETE NA RÚBANISKU, OKOLO 1930 


Značené vľavo dole „K. Sovánka“ 



krajinomaľby a pokračovateľom umeleckej línie predstavovanej 

takými autormi, ako boli Ferenc Markó, Antal Neogrády, 

Béla Pállik a ďalší. Okrem toho bol aktívnym organizátorom 

poľovníckeho života na Slovensku, stál pri usporiadaní prvej 

slovenskej poľovníckej výstavy v Poprade v roku 1926 a 

vytvoril logo Slovenského poľovníckeho zväzu. 

106

107

k maďarským a rakúskym, ako aj slovenským elitám – veď 

napokon aj Ľudovít Štúr sa smrteľne zranil počas poľovačky. 

Prenechanie Karola Sovánku maďarskojazyčnej literatúre je 

tak trochu nespravodlivé aj voči nemu samému (o našej 

verejnosti už ani nehovorím), lebo po slovensky vedel a ako 

bolo spomenuté už v úvode, svoje dielo zasvätil slovenskej 

prírode. 

Umelec Karol Sovánka 

Ak sa ešte na chvíľu pristavíme pri umelecko-historických 

súvislostiach, nedá mi nespomenúť, že väčšina poľovníckeho 

života uhorského kráľovstva bola sústredená v revíroch 

dnešného Slovenska. Na poľovačky sem chodili, najmä v 19. 

storočí, predstavitelia európskych mocností, kaštiele 

a poľovnícke vily mali v Tatrách, na Gemeri, na Zemplíne či 

na Považí také rody ako Hohenlohe, Habsburg, Andrássy či 

Coburg. Poľovačka bola dôležitou spoločenskou 

a diplomatickou udalosťou a nepoznala národnosť, patrila tak 

Narodil sa v Zay Uhrovci v umeleckej rodine, študoval 

na dobrých školách doma aj v zahraničí. Spočiatku mal 

sochárske ambície, ale nakoniec sa takmer úplne (zrejme 

aj pre poranenie z prvej svetovej vojny) odovzdal maľbe. 

Predkladaná, skutočne reprezentatívna olejomaľba V lete na 

rúbanisku je špičkovou ukážkou Sovánkovej zrelej tvorby – 

vzhľadom na obdobie jej vzniku vytvorenej už pre potreby číro 

slovenského (československého) publika. Bravúrne narábanie 

so štetcom a dokonalé vystihnutie tichej atmosféry skorého 

letného rána v lese sú dôkazom Sovánkovej fyzickej 

prítomnosti v tomto prírodnom prostredí. Na rozdiel od 

obrazov zvierat starých majstrov, ktorých cieľom bolo 

dekoratívne či akademické chápanie zobrazovania živočíchov, 

Sovánka prináša pohľad na ich skutočný život bez ambície 

prispôsobiť ho potrebám objednávateľa – maľuje skutočnú 

srnu a srnca v skutočnom lese. Autor tvoril prevažne v okolí 

Kežmarku, kde sa po návrate z frontu usadil. V podtatranskom 

mestečku sa oženil a s manželkou Emmou mali dve deti – 

dcéru Ilonu a syna Štefana, ktorý v roku 1945 padol v bojoch 

v Rusku. Neprekonateľný žiaľ zo straty syna a prehlbujúca 

sa frustrácia z povojnového vývoja viedli k jeho odchodu do 

Nemecka za dcérou v roku 1949. (JB) 

108

109

86. VLASTIMIL RADA (1895 – 1962) 

ZIMA, 1954 


Značené vpravo dole „Rada“ 



110

87. KOLOMAN SOKOL (1902 – 2001) 

TRAJA KRÁLI, 1933 

Drevoryt na papieri, 30 x 23,5 cm. 

Značené vpravo dole „K. Sokol“ 



111

MILOŠ 

ALEXANDER BAZOVSKÝ: 

Z LIPTOVA 

Formátom komorné, no obsahom 

veľkorysé dielo patrí k Bazovského 

najlepším prácam zo slávneho 

„oravsko-liptovského“ obdobia, 

aké sa kedy na trhu s umením objavili. 

Životné dielo Miloša Alexandra Bazovského možno 

pokojne chápať ako jeden z míľnikov na ceste k 

sebaurčeniu slovenského umenia. Zvlášť ak sa 

pozeráme na autorove zrelé práce zo začiatku 30. 

rokov 20. storočia, lepšie chápeme jeho snahy o 

uchopenie videného v novom, modernom prevedení. 

Rozhranie 20. a 30. rokov bolo plné ambícií a nádejí 

na posilnenie umeleckého progresu, osobných 

zvratov točiacich sa okolo nadšenia z Paríža, trpkosti 

z nepochopenia jeho umenia pražským publikom 

(výstava Umenia Slovenska v roku 1933), ale aj 

existenčných neistôt prameniacich z nedostatočného 

kultúrneho podhubia mimo väčších slovenských miest, 

v ktorých však tiež chýbali štedrí mecenáši. 

88. MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ 

(1899 – 1968) 

Z LIPTOVA, OKOLO 1932 

Olej na kartóne, 28,5 x 28,5 cm. 

Značené vpravo dole „M.A.B.“ 



Úprimná snaha jedného z najcitlivejších umelcov 

našej moderny pozdvihnúť slovenský vidiek na úroveň 

relevantného zdroja umeleckých impulzov a motívov je 

naplno prítomná v predloženej kompozícii, ktorú starý 

otec terajšieho majiteľa získal na Bazovského výstave 

na východnom Slovensku. Obraz bol dokonca 112

113

dôvodom vzniku priateľstva medzi autorom a jeho 

prvým vlastníkom. Formátom komorné, no obsahom 

veľkorysé dielo patrí k Bazovského najlepším prácam 

zo slávneho „oravsko-liptovského“ obdobia, aké sa 

kedy na trhu s umením objavili. Je čisté v líniách, 

sebaisté v nápaditej kompozícii a rafinované vo voľbe 

farieb a narábaní s nimi. Je výsledkom dôsledného 

pozorovania a nadšenia, ktoré v umelcovi autentické 

prostredie na severe Slovenska vyvolalo. 

A práve pozorovateľský aspekt stojí za mnohými 

umeleckými úspechmi (mnohé boli pochopené až 

neskôr) Miloša Alexandra Bazovského. Na rozdiel od 

Martina Benku, ktorý po zažití tzv. slovenského šoku 

nastúpil na cestu programovej monumentalizácie 

krajiny a neskôr Slovákov a Sloveniek v podobe 

idealizujúcej fikcie, je Bazovský menej nápadný 

v procese vyzdvihovania a exoticizácie národa 

prostredníctvom zachytávania toho, čo sa odohrávalo 

okolo dreveníc či na paši pri ohnisku. Je priam 

udivujúce, ako nenútene dokázal v jednom obraze 

skĺbiť to, čo bolo v tej dobe pre našich predkov 

úplne prirodzené: vzťah k rodnej hrude, vieru v Boha, 

zodpovednosť k práci atď. Spomínaný pozorovateľský 

aspekt predstavuje pohľad odzadu. Bazovský tu 

nekreuje novú skutočnosť, nevytvára dovtedy 

nejestvujúci pomník ľudu, ale cítime ho niekde pri nás, 

pri divákoch, okolo ktorých práve prešlo stádo s bačom 

s ovečkou na rukách. (JB) 

M. A. Bazovský: V poli. 1934. Súkromný majetok 

Komorné dielo M. A. B. vydražené v roku 2017 za 34 000 € 

M. A. Bazovský: Dve hodnoty. 1934. SNG 

114

115

89. ĽUDOVÍT FULLA (1902 – 1980) 

TOALETA, 1961 

Linoryt na papieri, ručne kolorovaný, IV 119/200, 45,5 x 37 cm. 




116


VEČER, 1948 

Tempera na papieri, 36 x 52 cm. 

Značené vpravo hore „Hložník 48 27. VIII“ 



117

91. JURAJ MELIŠ (1942 – 2016) 

PREDKOVIA, 1969 

Vyrezávané drevo, polychrómia, asambláž, výška 42 cm. 

Značené na spodnej strane „Meliš 1969“ 



118

92. MARIÁN ČUNDERLÍK (1926 – 1983) 

KOSEC, 1958 


Značené v strede dole „M. Č. 58“ 

Vystavované: Marián Čunderlík - Hľadanie dokonalosti, Galéria 19, jún - júl 2022. 

K dielu je priložené potvrdenie o pravosti, vydané Jurajom Mojžišom 



119


POSTAVY, 1988 

Olej na preglejke, 62 x 88,5 cm. 

Značené vpravo dole „Kompánek/88“, 

na zadnej strane V. Kompánek, K a autorský popis diela 



120

94. FERDINAND HLOŽNÍK (1921 – 2006) 

TORZÁ, 1969 


Značené v strede dole „F. Hložník 69“ 



121

MILAN PAŠTÉKA: 

V POHYBE 

„Paštékove obrazy tak prestávajú byť rozprávaním, o niečom, 

stávajú sa samy tým, o čom vypovedajú, k čomu sa vzťahujú. 

Od chvíle, keď ľudská figúra odišla z obrazovej scény, sa obraz 

stal javiskom dialógu maliara samotného s neviditeľným 

pozadím bytia. Na rozdiel od predchádzajúcich epických 

záznamov sa však tento dialóg neodohráva ako dráma, ale 

skôr ako pokojný, a možno i pokorný, uzrozumený rozhovor 

s prvými a poslednými vecami.“ 

Ján Bakoš, Posledný príbeh Milana Paštéku 

Milan Paštéka začína od polovice 80. rokov minulého storočia 

vedome revidovať svoj vizuálny prejav, programovo smerujúc 

k nezobrazujúcej, nefiguratívnej maľbe. Práve do tohto 

prelomového obdobia spadá aj predkladaná olejomaľba 

V pohybe (1990). Paštéka vytvára v tomto období množstvo 

kompozícií, ktorým dominujú antropoidné útvary, torzovito 

načrtnuté upomienky na ľudskú figúru. Autor ich situuje 

do (sivého) priestoru pozadia, ktorý kontrastuje s farebne 

výrazne poňatým „telom“. To, čo bolo u Paštéku v minulosti 

objemné a hutné, je síce prítomné, ale v inej – takmer až 

transcendentnej – rovine. 

95. MILAN PAŠTÉKA (1931 – 1998) 

V POHYBE, 1990 


Značené vpravo hore „Paštéka 90“ 



Uvoľňovanie rukopisu skoro až k akvarelovým kvalitám 

vedie k pozvoľnému opúšťaniu realistického zobrazovania. 

Hmota a objem sa postupne menia na farebnú škvrnu. 

Spočiatku čitateľné náznaky sa napokon rozplynú do čisto 

abstraktných kompozícií... Paštékova prednostne figurálna 

maľba a sústredený záujem o človeka však ostávajú. Mení sa 

len spôsob vyjadrovania. Paštéka nám nedáva návody, ako a 

prečo čítať (hľadieť na) jeho maľby. Odvážnym rozhodnutím 

opustiť zaužívané postupy vykračuje k celkom iným métam 

ako uspokojovať svoje publikum. Nie nadarmo sa o ňom hovorí 

ako o maliarovi pre maliarov... (NG) 

122

123

96. JAN HÁLA (1890 – 1959) 

DIEVČATKO Z VAŽCA (ZUZKA STANOVÁ), 1956 

Olej na plátne, dublované na kartóne, 25 x 24 cm. 

Značené vľavo dole „J. Hála 56“, 

na zadnej strane štítok Výstava Vysoké Tatry, Praha 1957 



124

97. JAN HÁLA (1890 – 1959) 

STARÝ DREVORUBAČ, 1934 


Značené vľavo dole „34 J. Hála“ 



125

98. MILAN PAŠTÉKA (1931 – 1998) 

ZÁTIŠIE S JABLKAMI A HRUŠKOU, 1961 

Olej na plátne, 31,5 x 70 cm. 

Značené vpravo hore „MP 61“ 

Na zadnej strane štúdia ženského aktu. 



126


"VEĽMI VEĽMI" VÁŠNIVÝ KOHÚT V AUGUSTE, 2023 

Akryl, olej a pastel na plátne, 120 x 100 cm. 

Značené na zadnej strane "Andrej Dúbravský" 



127

100. MILAN LALUHA (1930 – 2013) 

PRED DEDINOU, OKOLO 1960 


Značené vľavo dole „M. Laluha“ 



128


POSTAVY V ZIME, 1967 

Gvaš, tuš, tempera na papieri, 50 x 66 cm. 

Značené vpravo dole „Vl. Kompánek 67“, vľavo „K“, 

papier jemne poškodený 



129

ANNA DAUČÍKOVÁ: 

589357284 

Anna Daučíková je významnou predstaviteľkou umenia našej doby 

– témy, ktoré dlhodobo prináša, a problémy, ktoré pomenúva, 

sú relevantnou a inšpiratívnu súčasťou príbehu svetového umenia, 

čo potvrdzuje aj jej početné zastúpenie v najvýznamnejších 

svetových zbierkach. 

Predkladané dielo je súčasťou širšieho cyklu numerických 

malieb a kresieb, konkrétneho úseku jej inak široko mediálne 

ukotvenej tvorby. Aj keď je Daučíková aktuálne vnímaná 

najmä pre svoje výstupy v gendrovom (feministickom) umení, 

videoarte či performancii, v minulosti bola aktívna a tvorila aj v 

„klasickejších“ médiách. 

v početných sériách. Opakovanie a prekrývanie jednotlivých 

čísloviek paradoxne presne vypovedá o živote v Zväze 

sovietskych socialistických republík. Daučíková tematizuje 

život v totalitnej spoločnosti, kde človek vlastne nič 

neznamená a jeho hodnota je zúžená len na zápis v štatistike. 

Človek číslo, človek milión.... 

Popri nespochybniteľných maliarskych kvalitách treba 

zdôrazniť hlavne mimoriadnu aktuálnosť predmetného súboru. 

Ten začal vznikať ešte v Moskve počas Daučíkovej pobytu 

v Rusku. Numerické maľby, ako aj kresby tušom vznikali 

A nielen to. Absurdita v špecifickej podobe – ako vlastne 

maľovať a hovoriť o veciach, keď to nie je možné? – maľovať 

bielou – biely štvorec na bielom pozadí – Malevič, Weissberg... 

Obsesívne zapisovanie čísel je snahou poprieť samotné 

médium maľby jeho vlastnými prostriedkami, ale možno aj 

prejavom akéhosi vyrovnania sa, terapie, hľadania cesty 

a zmierenia. Navyše práve prirodzené číslo je prienikom 

medzi „našou“ latinkou a azbukou. Výber číselných symbolov 

prekračuje geopolitické, národnostné či akékoľvek iné hranice. 

Číslo primárne slúži na počítanie, meranie, ale aj označovanie. 

Je vyjadrené symbolom – číslicou či cifrou. Prekvapivo tento 

abstraktný záznam (čo je päť? čo je dva?) naráža na čisto 

univerzálne uvažovanie o človeku, jeho odlišnostiach a vlastne 

aj o „pozícii“ vo svete. (NG) 

Bez názvu, Vydražené na 6. aukcii 

súčasného umenia Nadácie Spolu 

s odvahou za 27 000 €, október 2023 

102. ANNA DAUČÍKOVÁ (1950) 

589357284, 1992 


Značené na zadnej strane „Daučíková“ 



130

131

ONLINE AUKCIA 

SÚČASNÉ UMENIE 

VÝSTAVA 

1. - 12. DECEMBER 2023 

PRACOVNÉ DNI 10:00 – 18:00 HOD. 

VÍKENDY 12:00 – 18:00 HOD. 

AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ SOGA, MEDENÁ 16, 811 02 BRATISLAVA 

ONLINE AUKCIA 

30. NOVEMBER – 12. DECEMBER 2023, 21:00 HOD. 

WWW.SOGA.SK 

132

STRATEGICON 

MATEJ FABIAN 

JANUÁR 2024 

KURÁTORKA: NINA GAŽOVIČOVÁ 

133

Index 

ALEXY, Janko 21 

BÁNSAGHI, Vincent 20 

BARON, Karol 54, 55 

BARTOŠ, Peter 75 

BAZOVSKÝ, Miloš Alexander 52, 70, 88 

BENDÍK, Jozef 23 

BENKA, Martin 19, 40, 53 

BIZMAYER, Ignác 1 

BRUNOVSKÝ, Albín 71, 72 

CIPÁR, Miroslav 48 

ČUNDERLÍK, Marián 92 

DAUČÍKOVÁ, Anna 102 

DÚBRAVSKÝ, Andrej 79, 80, 99 

DUCHAJOVÁ-ŠVEHLOVÁ, Želmíra 29 

FILKO, Stano 44 

FULLA, Ľudovít 2, 3, 24, 89 

GUDERNA, Ladislav 25 

HÁLA, Ján 14, 62, 73, 74, 84, 96, 97 

HALÁSZ-HRADIL, Elemér 41 

HLOŽNÍK, Ferdinand 11, 94 

HLOŽNÍK, Vincent 10, 49, 51, 59, 90 

HOSTIŇÁK, Bohdan 47 

JAKOBY, Július 13 

JASUSCH, Anton 46, 76 

KATONA, Nándor 5, 6, 39 

KLIMO, Alojz 22, 82 

KOLLER, Július 60, 63 

KOMPÁNEK, Vladimír 43, 64, 93, 101 

KOSTKA, Ferdiš 7, 8 

KRAICOVÁ, Viera 58 

KRIŽAN, Ľudovít 61 

LALUHA, Milan 32, 100 

MAJSCH, Eduard 30 

MARX Béla, (Vojtech) 4, 12, 81 

MATEJKA, Peter 65 

MEDNYÁNSZKY, Ladislav 57, 69 

MELIŠ, Juraj 91 

MOLNÁR, Karol 27 

MOUSSON, Jozef Teodor 67, 78 

NEVAN, Eugen 56 

ONDREIČKA, Karol 31 

PAŠTÉKA, Milan 15, 95, 98 

POPOVIČ, Vladimír 42 

RADA, Vlastimil 86 

SADOVSKÁ, Dorota 28 

SOKOL, Koloman 87 

SOVÁNKA, Karol 77, 85 

SRNA, Jozef 9 

SUŠIENKA, Jozef 16, 17, 45 

VESELÝ, František 68 

VESTENICKÝ, Vladimír 33 

WEINER-KRÁĽ, Imro 26, 83 

WEISZ-KUBÍNČAN, Peter Arnold 34 - 37 

ZÁBOJ-KUĽHAVÝ, Bohuš 50 

ZMETÁK, Ernest 18, 66

Aukčný katalóg_156.zimná aukcia SOGA

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?