Poznaj prírodu na školskom dvore

POZNAJ PRÍRODU
NA ŠKOLSKOM DVORE

Autorka: Ing. Silvia Čiaková
Názov: Poznaj prírodu na školskom dvore
Grafická úprava: Adrián Húževka
Publikácia je bez jazykových korektúr.
Vydavateľ: natuCREA, Varechovce 46, Varechovce
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2021
Druh väzby: online e-book
Počet strán: 56
ISBN: 978 – 80 – 570 – 3507 – 7
EAN 9788057035077

© natuCREA
Žiadna časť tejto publikácie sa nesmie kopírovať ani rozširovať v akejkoľvek forme alebo akýmkoľvek
spôsobom bez predchádzajúceho súhlasu organizácie natuCREA s výnimkou kopírovania na výchovnovzdelávacie
účely v školách alebo mimoškolských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a organizáciách.
Financované Environmentálnym fondom v rámci POP 2021, Projekt: Poznaj prírodu na školskom dvore.
ŠOP SR nezodpovedá za obsah predmetu publicity a nemusí vyjadrovať jej názor.

Obsah
Úvod .................................................................................................................................................. 5
Poznaj prírodu na školskom dvore ............................................................................................... 6
Ochranárske a etické zásady pozorovania hmyzu a vtáctva
................................................... 7
Pomôcky na terénne vyučovanie
.................................................................................................. 9
Ideme pozorovať prírodu ............................................................................................................... 10
Mobilné aplikácie na identifikáciu rastlín a živočíchov ........................................................... 12
Časť hmyz
..................................................................................................................................... 14
Význam hmyzu v prírode
............................................................................................................. 15
Hmyzie hotely – módny výstrelok alebo nutnosť?
................................................................ 19
Časť vtáctvo ................................................................................................................................. 32
Ohrozenie vtáčích populácií ........................................................................................................ 33
Stavba vtáčieho tela .................................................................................................................... 34
Adaptácia tela na spôsob života
............................................................................................... 36
Významné druhy vtákov CHVÚ Laborecká vrchovina ............................................................. 39
Hľadáme ťa! ................................................................................................................................. 42
Vtáčie hodiny spevu a hlasové prejavy vtákov
....................................................................... 43
Záznam z pozorovania vtákov
................................................................................................... 44
Jarná a jesenná migrácia
........................................................................................................... 45
Hniezdenie
.................................................................................................................................... 47
Záhrada pre vtáky
....................................................................................................................... 48
Zimné prikrmovanie vtáctva
...................................................................................................... 50
4 56

Úvod
Vzťah k prírode nie je závislý na našich znalostiach o prírode, ale na tom, ako dokážeme prírodu prežívať,
či do nej radi chodíme a ako ju vnímame. Táto publikácia je venovaná hmyzu a vtáctvu, s ktorým sa
môžeme stretnúť na školskom dvore v oblasti Chráneného vtáčieho územia Laborecká vrchovina.
Toto územie sa nachádza v severovýchodnej časti SR, v Prešovskom kraji - okresoch Humenné, Medzilaborce,
Snina, Stropkov, Svidník a bola vyhlásené v roku 2009, Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR.
č. 438/2009Z.z., za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu
a biotopov sťahovavých druhov vtákov: sovy dlhochvostej, orla krikľavého, bociana čierneho, haje
červenej, muchára sivého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého,
penice jarabej, jariabka hôrneho, chriašteľa poľného, ďatľa čierneho, ďatľa bielochrbtého, žlny sivej,
lelka lesného, škovránka stromového, rybárika riečneho, ďatľa prostredného, bociana bieleho, včelára
lesného, pŕhľaviara čiernohlavého, krutihlava hnedého, muchára sivého, žltochvosta lesného, hrdličky
poľnej, prepelice poľnej, strakoša sivého a brehuli hnedej.
Publikácia je určená najmä pre pedagógov a vychovávateľov, ktorým poslúži ako pomôcka pri realizovaní
prierezových tém environmentálna výchova a regionálna výchova. Každá téma obsahuje teoretickú časť,
ktorej cieľom je čitateľovi sprostredkovať informácie k danej téme, ktorú sprevádza tip na aktivitu
alebo pracovný list pre žiakov. Každá aktivita je označená ikonou, ktorá znázorňuje o aký typ aktivity
ide, napr. hra, terénna aktivita a podobne.
Veríme, že Vám táto publikácia priblíži svet hmyzu a vtáctva a stane sa pre Vás zdrojom inšpirácie a
motivácie učiť sa s deťmi vonku na školskom dvore.
Prajeme Vám prijemné čítanie!
Tím občianskeho združenia natuCREA
5 56

Poznaj prírodu na školskom dvore
Živočíchy sú neoddeliteľnou súčasťou každého ekosystému, vrátane záhrady. Tá slúži živočíchom ako
zdroj potravy a poskytuje im stály alebo dočasný domov. Niektoré živočíchy sú nám sympatické, iné
prinášajú vzrušenie až nadšenie, niektoré nám zase robia vrásky na čele. V každom prípade, školský
dvor môžeme využiť ako vďačný námet na pozorovanie a vzdelávanie. Krása a pestrosť živočíchov nám
umožní skúmať širokú škálu príbehov odohrávajúcich sa priamo pod oknami školy. Prečo teda nevymeniť
obrázky a poučky za živú učebnicu na školskom dvore?
Objavovaním prírodných javov upevňujeme vzťah dieťaťa k prírode
Environmentálna výchova neučí deti len o problémoch životného prostredia. Učí o prírode a upevňuje
vzťah dieťaťa s ňou. Pretože dieťa, ktoré nikdy nedržalo v ruke slimáka, nebude v dospelosti uvažovať
o jeho ochrane, pretože si k nemu nevytvoril počas detstva vzťah. Hmyz a vtáctvo sú výborným
„študijným materiálom“ pre pozorovanie a objavovanie tajomstiev na školskom dvore. Na tejto pestrej
skupine živočíchov možno pozorovať odlišnosti vo veľkosti, farbe, miesta kde žijú, spôsob života,
potravové vzťahy a ďalšie.
6 56

Ochranárske a etické zásady pozorovania hmyzu a vtáctva
V zmysle zákona o životnom prostredí č. 17/1992 Zb., má každý právo na priaznivé životné prostredie
ako jedno zo základných práv človeka. Na druhej strane je každý povinný predchádzať poškodzovaniu
životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. Preto
pri pozorovaní prírody musíme mať stále na pamäti, že objektom nášho pozorovania sú chránené druhy
živočíchov, ktoré sa nachádzajú aj na školskom dvore.
Ďalší zákon, ktorý ustanovuje ochranu živočíchov je zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého nie je dovolené žiadneho chráneného živočícha (vtáky
obzvlášť, pretože všetky sú chránené):
• chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí,
• rušiť v jeho prirodzenom vývine, najmä ho vyrušovať v dobe rozmnožovania, výchovy
• mláďat, zimného spánku, migrácie,
• ničiť a poškodzovať jeho biotop, najmä obydlie, hniezdo, miesto rozmnožovania, získavania
• potravy, odpočinku, preperovania alebo zimovania,
• ničiť jeho vývinové štádiá vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec,
• zbierať jeho vývinové štádiá vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec,
• držať vrátane držby prázdnych vajec z voľnej prírody,
• chovať v ľudskej opatere,
• predávať, kupovať alebo vymieňať a ponúkať s cieľom predaja alebo výmeny,
• premiestňovať alebo prepravovať,
• medzidruhovo krížiť,
• vyvážať.
Zoznam chránených druhov živočíchov a rastlín nájdete vo Vyhláške MŽP SR č. 170/2021 Z. z., ktorou
sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
7 56

Tento zákon upravuje aj kto a za akých podmienok je oprávnený vykonávať prieskum a výskum
chránených živočíchov – to znamená, že aj skúmaním so žiakmi robíme „menší prieskum“. Existuje
aj územná ochrana prírody, ktorá upravuje pohyb v teréne. Preto so žiakmi na skúmanie prírodných
javov využívajme radšej intravilán obce, kde môžeme vyraziť do záhrad, sadov a parkov. Živočíchy sú
tu zvyknuté na ľudskú prítomnosť a je menšia pravdepodobnosť ich rušenia, najmä vtáctva počas
hniezdenia.
Za účelom zabezpečenia priaznivého stavu druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých
druhov vtákov a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania je v rámci systému „Natura
2000“ v súčasnosti vyhlásených 41 Chránených vtáčích území (CHVÚ) na Slovensku, v ktorých platia
podmienky obmedzujúce činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na priaznivý stav biotopov týchto
druhov. Jedným z nich je aj Laborecká vrchovina.
Viac informácií o tomto území môžete zistiť na webe Štátnej ochrany prírody SR: http://www.sopsr.sk/
ps.chvu2/files/Laborecka-vrchovina.pdf
Etické zásady pozorovania hmyzu a vtáctva
Počas pozorovania hmyzu a vtákov, či chceme alebo nie, sa stretneme aj so základnými etickými
problémami pri vykonávaní aktivít. Mnohí si možno ani neuvedomujeme, že aj bežným pozorovaním
vtákov na ich migračných zastávkach negatívne zasahujeme do ich životného cyklu. Počas častého
rušenia si vtáky totiž nedokážu dostatočne oddýchnuť a načerpať sily na ďalšiu cestu do zimovísk alebo
uprostred jari počas hniezdenia. Preto sa pri pozorovaní snažíme o čo najväčšie ticho, minimalizáciu
prudkých pohybov, či pozorovanie mimo hniezdneho obdobia.
8 56

Pomôcky na terénne vyučovanie
Pozorovanie prírody prináša radosť všetkým vekovým kategóriám. So správnym vybavením je to
o to zaujímavejšie. Terénne vzdelávanie u detí je forma učenia, ktorá by sa mala stať rutinnou
záležitosťou. Takto predané informácie sú omnoho hlbšie, intenzívnejšie a reálnejšie.
Vzdelávanie vonku nám ponúka nekonečné množstvo podnetov, materiálov, pomôcok a obrovské
priestorové možnosti. Ak sme sa rozhodli pre túto možnosť, majme na pamäti švédske príslovie:
„neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie“. Aj v prípade upršaného dňa stačia gumáky, pláštenky
do dažďa a zábava môže začať.
Pre vás ako pedagóga je nutné pripraviť si svoj „terénny ruksak“, ktorý by mal vždy obsahovať
minimálne tieto veci: rezervné písacie potreby zviazané gumičkou, papiere, podložky pod
pracovné listy, špagát, nožnice, lupa, pinzeta, vrecká na zber prírodného materiálu, kartičky na
delenie do skupín a mini lekárničku. S týmito vecami dokážeme improvizovať v každom teréne.
9 56

Ideme pozorovať prírodu
Živočíchy môžeme pozorovať takmer všade – na záhrade, na chodníku, v živom plote, na strome pred
oknom či v parku. Kto sa dokáže pozerať otvorenými očami, môže objaviť veľa zaujímavého - stačí byť
trpezlivý, tichý a sústrediť sa na jedno miesto, resp. lokalitu.
Pozorovanie hmyzu
Pozorovanie hmyzu možno vykonávať aj voľným okom. Stačí ak odvrátime
väčší kameň alebo zodvihneme staré trúchlivé drevo a uvidíme únik
drobných tvorov, z ktorých je väčšina hmyz. Na detailnejšie pozorovanie sú
vhodné lupy s minimálnym trojnásobným zväčšením. Pre deti sú vhodné
„odolné“ pogumované lupy, resp. z pružných materiálov, ktoré vydržia
aj drsnejšie zaobchádzanie a môžete ich bezstarostne zbaliť do batohu.
Ďalšou zaujímavou pomôckou na pozorovanie je nádobka s lupou na hmyz,
v ktorej si môže dieťa preskúmať hmyz z každej strany.
UPOZORNENIE:
Nevhodné sú nádoby bez vetracích otvorov, ktoré môžu hmyzu ublížiť!
Rovnako dbajte na to, aby sa neodchytávali chránené druhy hmyzu!
Po ukončení pozorovania hmyz vypustite do voľnej prírody!
Pozorovanie Vtáctva
Tip
Vtáctvo je okolo nás po celý rok. Skoro ráno, popoludní a k večeru sú vtáky najaktívnejšie.
Spievajú, hľadajú potravu a sú stále v pohybe. Okolo poludnia, najmä keď je teplý deň, vtáky
takmer neuvidíme, pretože odpočívajú. Väčšina vtákov u nás hniezdi od apríla do júla. Počas
tohto obdobia vtáky nerušíme a doprajeme im ticho.
Pre začiatočníkov bude najjednoduchšie pozorovanie vtákov na kŕmidle počas zimy. Pri hľadaní
potravy počas tohto nepriaznivého obdobia k nám prichádzajú oveľa bližšie ako počas iných
ročných období.
Jeseň je rovnako vhodná na pozorovanie vtáctva. V záhradách dozrievajú plody, ktoré lákajú
vtáčích maškrtníkov. Rovnako tak sa vtáky pripravujú na odlet do svojich zimovísk a zhlukujú
sa do väčších skupín.
Toto obdobie je okrem iného plné farieb a možno sledovať zmenu sfarbenia listov, pozorovať
plody a tvoriť z nich tvorivé aktivity, ako napríklad: listová koláž, experimentovať ako farbia
listy, ochutnávka plodov a podobne.
Pri pozorovaní vtáctva je pre začiatočníkov vhodné zvoliť ďalekohľad s osem až desaťnásobným
priblížením. Označený je zvyčajne „ číslica x číslica“, napríklad 10x25. Prvé číslo je priblíženie
a druhé číslo je priemer objektívu. Vtáka, ktorého budeme pozorovať s priblížením ďalekohľadu
10x, budeme vidieť do vzdialenosti 1 000 metrov, tak ako keby sme ho pozorovali voľným okom
zo 100 metrovej diaľky. Ďalší údaj - priemer objektívu má vplyv na svetelnosť.
10 56

Čím väčší priemer objektívu, tým viac svetla a lepšie možnosti pozorovania počas zamračených
dní, alebo vo večerných hodinách. Objektív do priemeru 50 mm, je vhodný na sledovanie
objektov z ruky. Nad tento priemer sú už ďalekohľady ťažšie a zväčša potrebujú statív.
Pre deti je vhodný monokulár, ktorého výhodou je kompaktná veľkosť a
nízka hmotnosť v porovnaní s ďalekohľadom. Je vhodnejší na prechádzky
či turistiku.
UPOZORNENIE: NEBEZPEČENSTVO OSLEPNUTIA!
Nikdy sa s ďalekohľadom, monokulárom a lupou nepozerajte do Slnka ani jeho okolia. Hrozí
nezvratné poškodenie zraku.
Ďalšie pomôcky na pozorovanie
Kamera / fotopasca
Ak je pre nás zaujímavé pozorovanie vtáctva počas skorých ranných hodín, alebo na kŕmidle, využijeme
na to kameru, resp. fotopascu. Tieto zariadenia inštalujeme tak aby vtáctvo nerušili a s dostatočným
časovým predstihom – mimo hniezdneho obdobia.
11 56

Mobilné aplikácie na identifikáciu rastlín a živočíchov
PlantNet Identifikácia rastlín
Pl@ntNet je obrazová aplikácia na identifikáciu rastlín. Je vyvíjaná vedcami z francúzskych
výskumných organizácií (Cirad, INRA, Inria a IRD), zo siete Tela Botanica a vďaka finančnej
podpore nadácie Agropolis.
Táto bezplatná aplikácia pomáha identifikovať druhy rastlín z fotografií na základe softvéru pre
vizuálne rozpoznanie. Druhy rastlín, ktoré sú dostatočne ilustrované v referenčnej botanickej
databáze, je možné ľahko identifikovať. Počet druhov a množstvo obrázkov použitých aplikáciou
sa stále vyvíja.
Zdroj: PlantNet, preložené z angličtiny
Seek od iNaturalist
Našli ste huby, kvetiny alebo chrobáka a nie ste si istí, čo to je? Otvorte fotoaparát Seek a
zistite, či to spozná!
Vďaka miliónom pozorovaní divočiny na iNaturalist vám Seek ukáže zoznam bežne pozorovaného
hmyzu, vtákov, rastlín, obojživelníkov a ďalších organizmov vo vašom okolí. Snímajte okolité
prostredie fotoaparátom Seek a identifikujte organizmy v strome života. Pridávajte rôzne druhy
do vašich pozorovaní a pri tom sa s nimi zoznamujte. Čím viac urobíte pozorovaní, tým viac
odznakov získate!
Zdroj: iNaturalist, preložené z češtiny
iTrack Wildlife Lite
iTrack Wildlife je najkomplexnejší digitálny sprievodca po stopách zvierat, aký bol kedy vytvorený.
Či už ste prírodovedec, poľovník, milovník prírody, outdoorový nadšenec alebo biológ divokej
prírody, iTrack Wildlife bude pre vás skvelým spoločníkom pri outdoorových dobrodružstvách.
Zdroj: NatureTracking.com, preložené z angličtiny
Poznámka: celá aplikácia je v angličtine a obsahuje obrázkypri identifikácii ukáže aj obrázok zvieraťa.
BirdNET: Rozpoznávání ptučího zpěvu
BirdNET je spoluprácou The Cornell Lab of Ornithology, Chemnitz University of Technology,
nemeckého ministerstva školstva a výskumu, Xeno-Canto a eBird. Aplikácia vám umožní
nahrávať zvuky a potom môžete ľahko zvýrazniť časť záznamu, v ktorej ste zaznamenali vtáka,
ktorého chcete identifikovať. Môžete nahrať súbor pomocou mikrofónu zariadenia a zistiť, či
BirdNET správne identifikuje pravdepodobné druhy vtákov prítomné vo vašom zázname.
Zdroj: https://birdnet.cornell.edu/, preložené z angličtiny
12 56

BirdNET: Rozpoznávání ptučího zpěvu
V aplikácii nájdete nápady na hry zamerané na posilňovanie vzťahu k prírode. Spoločným
javom všetkých aktivít je minimum pomôcok, častejšie však žiadne pomôcky a spravidla tiež
malá náročnosť na prípravu. Aplikácia ponúka aktivity, v ktorých ide v prvom rade o rozvíjanie
schopnosti sústrediť pozornosť na prírodu, uvedomovať si v nej detaily aj celky, reflektovať jej
estetickú hodnotu a posilniť jej vnímanie ako atraktívneho miesta.
Jednotlivé hry sú usporiadané tak, aby sa dali triediť podľa zmyslu, ktorý sa ku vnímaniu
prírody rozhodnete využívať (zrak, hmat, sluch, čuch a chuť či kombinácie), a podľa živlu
(oheň, zem, voda, vzduch), ktorému sa chcete venovať. Prednastavené sú všetky zmysly a
živly. Vybrať si ale musíte prostredie (potok, rybník, les, lúka, skala), špecifikovať môžete
počasia či dennú dobu (noc, sneh a ľad, dážď) a ročné obdobie.
Zdroj: Rozekvítek z.s., preložené z češtiny
Lovec vážek CZ
Aplikácia vznikla za podpory špecifického vysokoškolského výskumu na Ostravskej univerzite.
Je produktom spoločnej práce Katedry biológie a ekológie, Ústavu pre výskum a aplikácie fuzzy
modelovania a Katedry informatiky a počítačov. Aplikácia je určená na identifikáciu a výskum
vážok.
Lovec rovnokřídlých CZ
Tak ako predchádzajúca aplikácia, aj táto vznikla za podpory špecifického vysokoškolského
výskumu od rovnakých tvorcov. Je určená na identifikáciu a výskum cvrčkov, kobyliek a
príbuzných živočíchov.
Zdroj: Ostravská univerzita
Google Lens
Aplikácia umožňuje vyhľadať, čo vidíte, robiť veci rýchlejšie a porozumieť svetu okolo – len
pomocou fotoaparátu alebo fotky. Je určená na akékoľvek vyhľadávanie, teda aj rastlín a
živočíchov.
Zdroj: Google LLC
13 56

Časť
Hmyz
14 56

Význam hmyzu v prírode
Trieda hmyzu je najpočetnejšou skupinou živočíchov na Zemi. Osídľuje všetky kontinenty. Hmyz plní
množstvo úloh, od likvidácie odpadu, kyprenia pôdy, cez opeľovanie, likviduje hmyzích škodcov, je
zdrojom potravy pre vtáctvo, plazy, obojživelníky aj cicavce.
Naše záhrady osídľuje množstvo živočíchov. Niektoré nadšene obdivujeme a radujeme sa z ich prítomnosti,
iné by sme tam najradšej nevideli. Ich prítomnosť môže mať aj praktické využitie. Napríklad podporou
predátorov (lienky a pod.) môžeme cielene znížiť počet určitých škodcov (v tomto prípade vošiek).
Jediné čo na to potrebujeme, je vytvorenie vhodných podmienok.
Moderné záhrady sa nesú v duchu dnešnej uponáhľanej doby a predstavujú „bezúdržbovosť“. Pestré
opadavé kry a stromy nahrádzajú rovné, vždyzelené tuje, doplnené o pravidelne kosený trávnik, bez
sedmokrások či púpavy. Takáto záhrada si vo svete vyslúžila prezývku „zelená púšť“.
Ak sme sa nevedomky ocitli na zelenej púšti, môžeme to pomaly napraviť. Na oživenie takejto záhrady
stačí aspoň malá plocha, vyhradená pre kvety, obohatená o „divoké miesta“.
Tip
Kvety sú skvelý materiál pre výučbu. Možno s nimi precvičovať matematiku, sú vhodný námet
na výtvarnú výchovu či dokonca na chémiu.
Záhrada plná života
Ako vyzerá taká záhrada? Ponúka úkryty pre živočíchy, vodu na osvieženie počas letných horúčav,
kvitne od jari do jesene, nachádza sa v nej množstvo potravy (hmyz, plody, semená), nevyužíva žiadne
pesticídy, nie je dokonalo uprataná. Snažíme sa o vytvorenie takých podmienok na záhrade, ktoré
akceptujú rôzne požiadavky, rôznych druhov.
Divoké miesta na záhrade
Kosiť či nekosiť, vyhrabávať lístie alebo nechať tak, čo s popadanými konármi? Môžeme urobiť
kompromis a niektoré miesta ponechať „len tak“ na prírodu. Napríklad taká žihľava. Väčšina z nás ju
považuje za burinu, ktorá je nevzhľadná a do záhrady nepatrí. Motýle, najme bábočky pávooké ju milujú.
Pre svoje potomstvo a vajíčka využívajú výhradne žihľavu.
Miesta v záhrade, do ktorých sa rozhodneme nezasahovať a ponecháme
na prírodu, môžu poslúžiť ako pomôcka na ukážku ekologických procesov.
Už po dvoch rokoch bez zásahu, dokážeme sledovať konkurenciu rastlín,
vhodnosť či nevhodnosť miesta pre ich rast a skúmať prečo to asi tak je.
Ak uvažujeme o zmene školskej záhrady, zapojme do toho aj deti! Svoje návrhy môžu nakresliť
v rámci výtvarnej výchovy ale vyjadriť názor na školskej besede.
15 56

Nájdi ma!
16 56

Nájdi ma!
Pod kameňmi
Pod stromom
Pri kvetoch
Na chodníku
Na múre
V kríkoch
V tráve
Na konári
V mŕtvom dreve
Pri vode
17 56

TVORÍME EKOSYSTÉM
Cieľ
Overenie znalostí hravou formou.
Pomôcky
Laná, resp. papierová páska, obrázky ekosystémov, rôzne prírodniny (listy, konáriky, kôru, šišky,
kvety, ...), špagáty, lepidlá, nožnice, špajdle, drôty, ...
Príprava
Pre žiakov pripravíme rôzne prírodniny a pomôcky na tvorenie. Z lana resp. pásky vytvoríme
štvorec 10 x 10 metrov, ktorý bude vyznačovať daný ekosystém (znázornený na obrázku –
napr. lesný, lúčny a pod.).
Priebeh
• Žiakov rozdelíme do skupín pre pripravené ekosystémy v štvorcoch. Úlohou každého žiaka
bude z pripravených prírodnín vytvoriť nejakého živočícha, ktorý do daného ekosystému
zapadá, resp. v ňom žije. Z prírodnín môžu vytvoriť aj rôzne rastliny – napr. stromy, kvety
a podobne, ktoré budú do ekosystému zapadať.
• Keď sú všetky živočíchy hotové, snaží sa ich druhá skupina nájsť, spočítať a pomenovať.
Skupina, ktorá uhádne najviac živočíchov vyhráva.
18 56

Hmyzie hotely – módny výstrelok alebo nutnosť?
Vraví sa, že stavba hmyzích hotelov je len aktuálny módny výstrelok.
Túto domnienku chceme vyvrátiť. Je to potreba, ktorú priniesol rozvoj
ľudstva. Keď sa pozrieme do minulosti všetci kúrili drevom, ktoré cez
leto až do zimy odpočívalo na kopách a poskytovalo tak úkryt pre hmyz.
Strechy sa stavali z prírodných materiálov ako slama či trstina, omietky
domov boli vo väčšine z hliny, ktorá vytvárala praskliny a dutiny, ktoré sa
stali hniezdami pre samotárske včely či vtáctvo, dvory nevyzerali úhľadne
ale boli plné vecí, „ktoré sa ešte zídu“, spod stromov sa nevyhrabávalo
lístie a chovali sa hospodárske zvieratá. Toto všetko, bez vedomia našich
predkov, slúžilo pre hmyz ako úkryt či hniezdisko. Isto si spomenieme
na dávne časy, keď stačilo prejsť zopár kilometrov a cez čelné sklo auta
nebolo vidieť na cestu, pretože bolo celé od hmyzu. Prečo tento jav dnes
už nezažívame?
Technológia stavieb a života sa zmenila, dvor je čistý a uprataný ako z
najmodernejšieho minimalistického katalógu a minimalisticky pôsobí aj
hmyz. A práve preto, sa začali stavať hmyzie hotely. Simulujú, kedysi
dávne podmienky na malom mieste. Z divých včiel prezimuje len kráľovná
alebo nové potomstvo v podobe larvy vo svojej komôrke, napríklad v
stonkách rastlín, podzemných hniezdach alebo v mŕtvom dreve.
Tip
Vytvorte si spolu so žiakmi na záhrade hmyzí hotel! Vybudovanie hmyzieho hotela je
jednoduché, lacné a podporuje kreativitu a zručnosť u detí.
19 56

pracovný list
Záznam z pozorovania hmyzu
Meno bádateľa / skupiny bádateľov:
Názov druhu (ak poznáš):
STAVBA TELA
vývojové štádium: dospelý jedinec / kukla / larva
farba tela: ...................................................................................................................................
počet párov nôh: ........................................................................................................................
počet párov krídel: .....................................................................................................................
ústne ústroje: hryzadlá / sosák / bodavo-cicavé
SPRÁVANIE
miesto pozorovania: strom / kríky / tráva / neživé objekty / pod kameňom / iné: .............
spôsob pohybu: let / pohyb na nohách / plazenie / skákanie / iné:.................................
Dátum:
Čas:
Miesto pozorovania: ...................................................................................................................
Počasie: .......................................................................................................................................
.......................................................................................................................................................
Pomôcky: kartičky hmyzu na strane 21 - 29 (kartičky si môžete vytlačiť obojstranne a vystrihnúť)
20 56

21 56

VČELA MEDONOSNÁ
Žije v spoločenstve, kde má každá včela svoju
úlohu a tak prispieva k prosperite svojej rodiny.
Je najusilovnejší pracovník na svete. Jedna rodina
navštívi za jediný deň až 10 miliónov kvetov, ktoré
výmenou za sladký nektár opelí. Život letnej včely
trvá približne 35 dní.
PROSTREDIE
kdekoľvek
VEĽKOSŤ
do 1,5 cm
POTRAVA
nektár a peľ kvetov
ZAUJÍMAVOSTI
Včely lietajú do vzdialenosti až 3 km.
Jedna včela za svoj život vyprodukuje 1 čajovú lyžičku
medu.
Kvety po opelení strácajú vôňu.
Kráľovná sa na rozdiel od robotníc dožíva aj 5 rokov.
ČMEĽ
Na našom území žije okolo 30 druhov čmeľov. Medzi
najznámejšie patrí čmeľ zemný s typickým čiernožltým
sfarbením tela a bielym zadočkom. Patrí pod
čelaď včelovité, ako aj jeho príbuzná včela medonosná.
PROSTREDIE
lesy, lúky, záhrady
VEĽKOSŤ
do 2 cm
POTRAVA
nektár kvetov
ZAUJÍMAVOSTI
Čmele sú prvé opeľovače, ktoré môžeme vidieť už
skoro na jar. Opeľujú pri teplote 0° Celzia, aj počas
dažďa či vetra, čo včela nedokáže.
Jazyk čmeľa je dlhý cca 2 cm, čo je približne toľko,
koľko meria.
Žijú v kolóniách od 50 do 400 jedincov a rovnako ako
včely, majú jednu kráľovnú.
OSA
Žije v sezónnych kolóniách, ktoré založí včelia
kráľovná. Osie žihadlo nemá spätné háčiky ako včely,
preto môže bodať aj niekoľkokrát za sebou. Kolónia
robotníc na konci leta hynie a prezimujú len kráľovné.
PROSTREDIE
kdekoľvek
VEĽKOSŤ
do 1,8 cm
POTRAVA
larvy sa živia drobným hmyzom, dospelé jedince sa
živia nektárom kvetov a ovocím
ZAUJÍMAVOSTI
Hniezdo stavia v rôznych dutinách, nevyhýba sa ani
obytným budovám.
Výroba hniezda pozostáva z rozžuvanej drevnej kaše,
ktorá je svojím zložením podobná papieru.
SRŠEŇ
Je najväčšia žijúca osa v Európe. Pre svoju veľkosť
v nás vzbudzuje strach, je však menej agresívny ako
väčšina ôs. Žije v spoločenstve, na čele ktorého je
kráľovná. Tá môže dorásť až do veľkosti 5 cm. V
jednom hniezde môže žiť 1700 jedincov.
PROSTREDIE
kdekoľvek
VEĽKOSŤ
do 3,5 cm
POTRAVA
ovocie, miazga zo stromov, hmyz do veľkosti
motýľa
ZAUJÍMAVOSTI
Hniezdi v dutých stromoch, štrbinách na streche či
komíne. Ich hniezdo je v podstate papier – rozžuvaná
celulóza zo stromov.
Ak v blízkosti lieta sršeň, netreba robiť prudké
pohyby – tie nemá rád a môže zaútočiť.
Za jeden deň sršeň uloví 1,5 kg dotieravého hmyzu,
ako sú komáre či muchy.
22 56

23 56

PESTRICA
Aj keď vyzerá ako včela, v skutočnosti je zaradená
medzi muchy. Patrí k významným opeľovačom kvetín,
aj napriek tomu, že oproti včelám má len jeden pár
krídel. O to je obratnejšia a rýchlejšia.
PROSTREDIE
lesy, lúky, záhrady
VEĽKOSŤ
do 1 cm
POTRAVA
nektár kvetov, larvy sa živia rozkladajúcimi sa
zvyškami rastlín a živočíchov, alebo požierajú iný
hmyz
ZAUJÍMAVOSTI
Dokážu vyvinúť letovú rýchlosť až 3,5 metra za
sekundu.
Larvy požierajú vošky.
MÄSIARKA OBYČAJNÁ
Podobá sa muche domácej, je však väčšia a na
zadočku má šachovnicovú kresbu. Samička kladie
vajíčka do mäsa, zdochlín a otvorených rán zvierat.
Larvy sa nasledovne živia odumretým mäsom.
PROSTREDIE
slnečné miesta
VEĽKOSŤ
do 2 cm
POTRAVA
mäso, zdochliny, rastliny
ZAUJÍMAVOSTI
Vedia lietať rýchlosťou 2 metre za sekundu a počas
tejto doby mávnu krídlami až 200 krát.
Mucha ochutnáva potravu nohami.
Môže byť prenášačom rôznych chorôb zo zdochlín.
KRIŽIAK PÁSAVÝ
Všetky pavúky sa živia hmyzom, ktorý väčšinou
chytajú do svojich sietí bez nutnosti lovu. Pavučina
križiakov má pravidelný hviezdicovitý tvar a patrí
medzi najkrajšie. Križiak pásavý je známy svojím
pohlavným dimorfizmom – samček a samička sa na
seba vôbec nepodobajú.
PROSTREDIE
vysoká tráva, záhrady
VEĽKOSŤ
samica do 2 cm, samec je výrazne menší, meria len
0,5 cm
POTRAVA
prevažne kobylky, ale nepohrdne ani iným hmyzom
ZAUJÍMAVOSTI
Pavučina obsahuje lepivé a nelepivé vlákna, preto sa o
ňu pavúk neprilepí ako korisť.
Menšia sieť s priemerom okolo 20 centimetrov
vyžaduje približne 10 metrov pavúčieho vlákna a pavúk
ju zhotoví približne za hodinu.
Svoju sieť opravuje v priemere 2x až 3x do dňa.
V priemere k svojej hmotnosti sú pavúčie vlákna 5x
pevnejšie než oceľ.
KVETÁRIK DVOJTVARÝ
Alebo aj malý majster kamufláže. Samica kvetárika
dokáže meniť farbu z bielej na žltú a naopak.
Vyskytuje sa zvyčajne na kvetoch rovnakej farby
a tam číha na svoje obete – hmyz, ktorý opeľuje
kvety. Ak sa opeľovač stretne s kvetárikom, môže to
byť jeho posledný let za sladkým nektárom.
PROSTREDIE
kvetnaté lúky
VEĽKOSŤ
do 1 cm
POTRAVA
samotárske včely, včely medonosné, pestrice a
ďalšie opeľovače
ZAUJÍMAVOSTI
Premena farby tela môže trvať niekoľko dní. Z bielej
farby na žltú sa premení za 10 – 25 dní, zo žltej na
bielu mu to trvá len 6 dní.
Na lov hmyzu používajú jed, ktorý vstreknú do obete.
Tá je za pár sekúnd mŕtva a jed premení vnútorné
tkanivá na tekutinu, ktorú pavúk vysaje.
24 56

25 56

BZDOCHA
Bzdocha má mnoho farebných podôb, avšak všetky
druhy majú spoločný znak – sploštené telo. Patrí
k najsmradľavejším chrobákom na svete. Môžu za
to pachové žľazy umiestnené v zadnej časti tela.
Keď sa cíti ohrozene, varovne zodvihne zadoček. Ak
zastrašenie nepomôže, vystrekne smradľavú tekutinu
na nepriateľa.
PROSTREDIE
na listoch rastlín, stromoch, kríkoch, v tráve
VEĽKOSŤ
do 1,5 cm
POTRAVA
rastlinné šťavy listov a plodov
ZAUJÍMAVOSTI
Ich let je na tak malého tvora nadmerne hlučný.
Môže za to pár krídel, ktoré vytvárajú počas letu silné
zvukové vlny.
Ak vás zasiahne svojou výstražnou tekutinou, zápach
môže na pokožke pretrvať niekoľko hodín.
ZLATOŇ OBYČAJNÝ
Tvarom a farbou tela patria zlatone medzi najkrajšie
chrobáky na svete. V lúčoch slnka žiaria mnohými
odtieňmi zelenej farby. Najviac mu chutia korunné
lupienky kvetov a púčiky ruží.
PROSTREDIE
okraje lesov, lúky
VEĽKOSŤ
do 1,8 cm
POTRAVA
lupienky kvetov, peľ a nektár, listy, plody
ZAUJÍMAVOSTI
Patrí medzi prospešné saprofágy – rozkladajú rastlinné
zvyšky (larvy často nájdeme aj v komposte).
Ak by sme sa pozreli na zlatoňa cez špeciálny prístroj
(kruhový polarizátor), zistili by sme, že v skutočnosti
je bezfarebný. Farebné odlesky sú iba hrou svetla na
povrchu kroviek (vrchné tvrdé krídla).
MRAVEC
Na čele mraveniska je kráľovná, ktorá vládne tisícom
robotníc. Cez leto môžeme sledovať lietajúce mravce
– samce a samice, ktoré sa počas tohto obdobia
vydávajú na svoj svadobný let. Samce hneď po párení
umierajú, samice si svoje krídla odlamujú a začínajú
hľadať vhodné miesto pre svoju kolóniu. Takéto
lietajúce mravce sú najväčšou pochúťkou vtákov a
len máloktoré prežijú.
PROSTREDIE
kdekoľvek
VEĽKOSŤ
do 0,5 cm
POTRAVA
všežravý, najviac obľubuje sladkú potravu
ZAUJÍMAVOSTI
Mravec dokáže zdvihnúť 10 až 50-násobok svojej
hmotnosti.
Keby bolo 8-ročné dieťa silné ako mravec, dokázalo
by zdvihnúť auto.
Mravce premiestnia ročne okolo 50 ton pôdy na 1,5
km².
LIENKY
Na Slovensku sa vyskytuje viac než 70 druhov lienok.
Najznámejšia je lienka sedembodková. Larvy a aj
dospelé lienky sú väčšinou dravé. Už od malička sa
živia voškami, niektoré druhy si dokonca pochutnajú
aj na iných škodcoch v záhrade. Každý druh sa
špecializuje na iný druh koristi. Dospelé lienky
prezimujú pod kôrou stromov, v suchom rastlinstve,
medzi skalami, v puklinách budov a to často v
početných spoločenstvách. Sú to dobrí letci a už v
skorej jari vyhľadávajú kolónie vošiek na porastoch.
PROSTREDIE
záhrady, lúky, kry
VEĽKOSŤ
do 0,8 cm
POTRAVA
vošky
ZAUJÍMAVOSTI
Lienky často zamedzujú väčšiemu premnoženiu
škodcov.
V nebezpečenstve zo zadočku vypúšťajú žltú
zapáchajúcu látku, ktorá slúži k odohnaniu nepriateľov.
26 56

27 56

VOŠKY
Napádajú všetky zelené rastliny, z ktorých vysávajú
rastlinné šťavy. Tie premieňajú na sladkú medovicu,
po ktorej sú nenásytné mravce. Niektoré mravce sú
tak hladné po medovici vošiek, že ich pasú a hladia
tykadlami, aby uvoľnili sladkú šťavu.
PROSTREDIE
kdekoľvek
VEĽKOSŤ
0,2 cm
POTRAVA
rastlinné šťavy
ZAUJÍMAVOSTI
Mravce, ktoré pasú vošky zabezpečujú, aby zostali
dobre kŕmené a v bezpečí. Keď je hostiteľská rastlina
vyčerpaná z výživných látok, mravce prenášajú svoje
vošky k novému zdroju potravy.
Niektoré druhy mravcov si vošky dokonca berú na
zimu do mraveniska a tak ich chránia pred zimou.
SVINKY
Svinka nie je hmyz, patrí medzi kôrovce – rovnakonôžky.
To sú jediné kôrovce, ktorým sa podarilo preniknúť na
súš. Majú 7 párov končatín a na hlave tykadlá. Ich
telo je pokryté hrubou pokožkou (kutikulou), ktorá
obsahuje uhličitan vápenatý. Svinka je teda vlastne
také malé pancierové vozidlo.
PROSTREDIE
vlhké miesta, pod kameňmi, kôrou, v práchnivých
pňoch, humus
VEĽKOSŤ
do 1,6 cm
POTRAVA
odumreté zvyšky rastlín
ZAUJÍMAVOSTI
V pôde na záhrade sú súčasťou hygienickej gardy,
ktorá čistí prostredie od mikrobiálnych povlakov, rias,
plesní a odumretého rastlinného odpadu.
Sú aktívne hlavne vo večerných hodinách a v noci.
Cez deň ich nájdeme ukryté pod rôznymi predmetmi,
ako kvetináče, kamene a podobne.
CIFRUŠA
Má len krátke zakrpatené krovky a na nich výraznú
červenú kresbu, ktorá je u každého jedinca trošku
iná. S obľubou sa živia šťavami vytekajúcimi z
poranených stromov a sladkými šťavami na mladých
výhonkoch, najmä líp. Zimujú ako kolónia pod kôrou
stromov a na jar sa vyhrievajú na múroch, skalách a
kmeňoch stromov.
PROSTREDIE
parky, stromoradia
VEĽKOSŤ
do 1,2 cm
POTRAVA
šťava zo stromov
ZAUJÍMAVOSTI
Jarné slnko ju začína lákať už koncom marca. V
apríli ich potom môžeme pozorovať v húfoch, ako sa
rozliezajú po zohriatych betónových povrchoch.
KONÍKY A KOBYLKY
Medzi nimi nájdeme užitočné druhy ale aj škodce
– tie sa na Slovensku nevyskytujú. Larvy kobylky
zelenej sú napríklad užitočné, pretože požierajú vošky.
U nás však prevažujú bylinožravé druhy.
PROSTREDIE
lúky
VEĽKOSŤ PREDNÉHO KRÍDLA
2 - 6 cm
POTRAVA
časti rastlín
ZAUJÍMAVOSTI
Kobylka cvrliká pomocou predných krídel. Na spodnej
časti ľavého krídla má pevnú žilku s priečnymi
tvrdými lamelami a na pravom krídle má tvrdú
chitínovú hranu. Keď sa obe krídla stretnú, žilka sa
začne trieť o hranu a vyludzuje zvuk.
Koníky vydávajú zvuk trením stehien zadných nôh.
28 56

29 56

BÁBOČKA PÁVOOKÁ
Svoje meno dostala podľa svojho vzhľadu. Na
jej krídlach sa nachádzajú štyri veľké škvrny
pripomínajúce pávie oká. Patrí medzi denné motýle.
PROSTREDIE
kvetinové lúky, záhrady
VEĽKOSŤ PREDNÉHO KRÍDLA
2,9 cm
POTRAVA
žihľava (húsenice), nektár kvetov (dospelé jedince)
ZAUJÍMAVOSTI
Ak necháme na záhrade žihľavu, je možné, že na nej
vyrastie nová generácia bábočiek.
Samčeky sú teritoriálne a môžu dokonca vyzývať
vtáky, ktoré lietajú ponad ich teritórium.
Nepokosený trávnik plný kvetín je pre bábočky raj.
PERLOVEC VEĽKÝ
Obľubuje pestré kvetnaté lúky s výskytom fialiek. Je
z čeľade babôčkovitých a húsenica sa podobá svojím
vzhľadom na húsenicu bábočky pávookej.
PROSTREDIE
okraje lesov, lesné lúky, čistiny a svetliny
VEĽKOSŤ PREDNÉHO KRÍDLA
2,8 cm
POTRAVA
fialky (húsenica), nektár kvetov (dospelé jedince)
ZAUJÍMAVOSTI
Ostatné druhy perlovca sú ZÁKONOM CHRÁNENÉ.
MODRÁČIK
Na väčšine lokalít, ktoré ešte na Slovensku
jednotlivé druhy modráčikov osídľujú, je situácia
kritická. V súčasnosti sú všetky druhy modráčikov
ZÁKONOM CHRÁNENÉ.
PROSTREDIE
lúky, záhrady, skalnaté stanovišťa
VEĽKOSŤ PREDNÉHO KRÍDLA
1,2 cm až 2 cm
POTRAVA
bôbovité rastliny, výlučky vošiek, byliny
ZAUJÍMAVOSTI
Niektoré druhy modráčikov žijú v symbióze s
mravcami. Mravce ich odnesú do mraveniska, kde sa
živia ich larvami a na oplátku im poskytujú sladké
výlučky.
DÚHOVEC VÄČŠÍ
Patrí medzi naše najväčšie denné motýle. Lieta od
júla do augusta. Stretneme ho na lesných cestách a
čistinkách, na okrajoch zmiešaných lesov, vo vlhkých
údoliach a na zarastených rúbaniskách. Vajíčka kladie
v auguste a prezimuje ako húsenica.
PROSTREDIE
koruny stromov v lese
VEĽKOSŤ PREDNÉHO KRÍDLA
3,6 cm
POTRAVA
vŕba (húsenice), nektár kvetov (dospelé jedince)
ZAUJÍMAVOSTI
Ráno lieta pomalšie, neskôr je nepozorovateľný - vie
totiž presedieť celé poobedie v korunách stromov.
Sadá na zdochliny, trus zvierat, hnijúce ovocie alebo
okolo kaluží.
30 56

ZVIERACÍ DETEKTÍV
Cieľ
Zoznamovacia aktivita zameraná na spoznávanie rôznych druhov živočíchov.
Pomôcky
Kartičky s obrázkom a popisom zvieraťa v dvoch kópiách.
Príprava
Pripravíme si kartičky s informáciami o zvieratách (napr. podľa vzoru nižšie), ktoré vytlačíme
v dvoch kópiách.
Priebeh
• Rozdeľte žiakov do dvoch skupín – hľadané zvieratá a detektívov.
• Každej skupine rozdáme totožné kartičky, tak aby detektív mohol nájsť svoje zviera v
druhej skupine žiakov. Tieto kartičky si nemôžu navzájom ukázať.
• Uveďte hru slovami: „Predstavte si, že od tejto chvíle ste detektív, ktorý musí nájsť
zviera na úteku. Ja som váš policajný náčelník / šéf a chcem vás požiadať aby ste našli
zvieratá, ktoré ušli. Vašou úlohou bude pomocou otázok z protokolu vypátrať správnu
totožnosť zvieraťa a doviesť na policajnú stanicu. Avšak hľadané zviera nemôže prezradiť
svoju identitu až do predvedenia na policajnú stanicu. Ak si myslíte, že vyšetrujete
nesprávne hľadané zviera, presuniete sa k ďalšiemu spolužiakovi. Ak si myslíte, že máte
správne hľadané zviera, zakričíte MÁM ŤA, a odvediete ho ku mne. Ak ste správne uhádli
totožnosť hľadaného zvieraťa, čaká vás odmena, ak nie, dostávate úlohu nájsť druhé
hľadané zviera.“
• Detektív chodí k hľadaným zvieratám a otázkami zisťuje informácie o nich. Detektív môže
okrem informácií z protokolu klásť otázky aj podľa toho čo vidí na obrázku – farba tela,
či má krídla, koľko má nôh a podobne.
• Úlohou detektíva je vypátrať správne zviera a odovzdať ho policajnému náčelníkovi.
Vzor kartičky s informáciami
31 56

Časť
Vtáctvo
32 56

Vtáky, rovnako ako hmyz, patria k najrozšírenejším živočíchom na Zemi. Vyskytujú sa od trópov až po
najchladnejšie oblasti Zeme. Obývajú lesy a ich okraje, remízky, hájiky, miesta v blízkosti vody, parky,
záhrady, či štrbiny budov – všade tam, kde je aj potrava. Hniezda si zakladajú v starých dutinách
stromov alebo si ich usilovne skladajú z materiálov dostupných v okolí.
Ohrozenie vtáčích populácií
Určite sme si všimli, že vtákov z roka na rok ubúda. To potvrdzujú aj výskumy zamerané na pozorovanie
vtáctva, ktoré odhadujú, že za posledných 30 rokov v Európe ubudlo 300 miliónov jedincov. Intenzifikácia
poľnohospodárstva a s ním spojené zväčšovanie polí, strata remízok a hájikov zapríčinila úbytok vtákov
žijúcich v otvorenej krajine. Tŕnité porasty šípok, trniek či hlohu v remízkach poskytovali vtákom
dokonalé podmienky pre hniezdenie. Okrem toho sa zmenili pestované plodiny, ktoré poskytovali vtáctvu
potravu (napr. obilie, slnečnica či iné drobné zrná, vystriedala vo veľkom repka či kukurica, využívaná
na biopalivá).
S vidieckou krajinou sa spájajú aj všetkým známe lastovičky. Svoje hniezda si stavajú predovšetkým vo
výklenkoch domov či hospodárskych budovách. Novodobé omietky svojim zložením odpudzujú prach a
iné nečistoty, čo zabraňuje lastovičkám prichytávať si svoje hniezda na steny domov. Ďalším dôvodom
je úbytok ich základnej potravy – múch, ktoré sa hojne vyskytujú pri chove hospodárskych zvierat.
Vtáky žijúce v lese, vyhľadávajú na svoje hniezdenie najmä staré stromy, ktoré sú buď bútľavé alebo
dostatočne vysoké. Tie pri dnešnom spôsobe lesného hospodárenia len málokde nájsť, pretože sa musia
v určitom veku zrezať. Napríklad taká sova dlhochvostá, vyhľadáva na hniezdenie dutiny v starých
stromoch, ktoré sa jej veľmi ťažko hľadajú. Preto obsadzuje aj búdky, ako jednu z posledných možností.
33 56

Stavba vtáčieho tela
Vtáky sú stavovce, ktoré dokážu aktívne lietať. Lietanie, patrí medzi energeticky najnáročnejšie spôsoby
pohybu v prírode. Vtáctvo rozdeľujeme do dvoch skupín – letce a bežce. Čím je vták menší, tým je
rýchlejší a obratnejší. Medzi najmenšie druhy vtákov patria vo všeobecnosti kolibríky, ktoré vážia od 2
do 10 gramov. S pribúdajúcou hmotnosťou strácajú vtáky schopnosť lietať, ako je to aj u najväčšieho
žijúceho vtáka na Zemi – pštrosa dvojprstého, ktorý dorastá do výšky okolo 2,5 metra a váži približne
150 kg. Zaraďuje sa medzi bežce. Hraničná hmotnosť, pri ktorej vtáky dokážu aktívne lietať sa
pohybuje okolo 20 kilogramov.
Operenie
K letu vtákom dopomáha ich operenie. Vďaka nemu je možné pri mnohých vtáčích druhoch rozlíšiť
samca od samičky, či mláďa od dospelého vtáka. Väčšina vtákov má tukové žľazy, ktoré slúžia
na premasťovanie peria a zabraňujú tak jeho navlhnutiu. Perie sa po čase opotrebuje a preto je v
pravidelných intervaloch nahrádzané novým – tzv. preperovanie. Po operení môže dôjsť k zmene
vzhľadu vtáka – ako napr. pri kačici divej. Počas leta totiž káčer stráca svoje výrazné zelené operenie
okolo hlavy, ktoré do jeseni nahradí jednoduché hnedé operenie, podobné samici.
letka
chvostové perá
krycie pero
prachové perie
Tip
brko
Ak sa budete prechádzať po lese, lúke, či poli s otvorenými očami, určite nájdete nejaké vtáčie
pierka.
34 56

Pomenuj časti tela
BEHÁK
BRUCHO
HRUĎ
HRVOĽ
ZOBÁK
OKO
ČELO
TEMENO
KRK
CHRBÁT
KORMIDLOVÉ
PERÁ
KRÍDLO
35 56

Adaptácia tela na spôsob života
K rozlišovacím znakom vtákov, okrem peria možno zaradiť aj tvar nôh a zobáka, ktoré sú prispôsobené
ich spôsobu života. Podľa usporiadania prstov na nohe rozoznávame niekoľko typov nôh. Najčastejšie
sa vyskytuje noha, kde prvý prst smeruje dozadu a tri dopredu. Vodné vtáky majú medzi prstami blany,
ktoré im uľahčujú plávanie vo vode. U vtákov je zaujímavé aj to, že nohy im nevyrastajú z jedného
miesta, ale podľa toho, ako sa pohybujú. Vtáky, ktoré vo väčšine kráčajú, majú umiestnené ťažisko v
strede tela, odkiaľ im aj vyrastajú nohy, potápavým vtákom vyrastajú nohy zo zadnej časti - bližšie pri
chvoste, a tak im umožňujú ľahší ponor do vody. Hrúbka nôh je ďalší poznávací znak, podľa ktorého
môžeme určiť, akým spôsobom daný vták žije. Hrubšie nohy majú vtáky, ktoré sa zdržujú väčšinou na
zemi alebo tie, ktoré sa živia živočíšnou potravou a silné nohy využívajú pri love. Dlhé nohy majú vtáky,
ktoré sa pohybujú po okrajoch vodných tokov alebo sa pohybujú po zamokrených oblastiach s bahnom.
Vtáky s drobnými a tenkými nôžkami sa najviac zdržujú v krovinách a na stromoch a nevyužívajú ich
na lovenie potravy.
šplhanie behanie plávanie lov
Potrava
Potrava vtákov je veľmi rozmanitá. V potravovom reťazi sú zastúpené od primárnych konzumentov
(napr. husi), cez sekundárnych konzumentov, živiacich sa najmä hmyzom, až po konzumentov vyšších
radov, ktorí lovia väčšie živočíchy (dravce).
Najviac druhov vtákov patrí medzi hmyzožravcov. Živia sa rôznym lietajúcim hmyzom, ich larvami či
pavúkmi. Hmyz je súčasne aj najpočetnejšou skupinou živočíchov na Zemi a tvorí až 80 % všetkých
druhov. Je bohatý na proteíny a iné výživné látky. Na jeseň si tieto vtáky spestrujú svoj jedálničiek
rastlinnou stravou (bobuľami a semenami), ktorá je pre nich chudobná na živiny a väčšina sa vydáva
na migráciu do trópov, kde je dostatok hmyzu.
Z rastlinnej stravy sú pre vtáky najhodnotnejšie plody. Sú ľahko stráviteľné a plné energie. Druhou
významnou rastlinnou potravou sú semená. Tie obsahujú vysoký obsah živín a tukov a slúžia ako zdroj
potravy najmä v chladných mesiacoch. Najmenej hodnotným druhom rastlinnej potravy sú byliny alebo
listy stromov, ktoré vtákom poskytujú len 30 – 40 % zužitkovateľnej energie. Preto túto potravu
využíva len málo vtákov a je typická pre zúbkozobcov (napr. husi).
Potravou dravcov nie je len mäso. Mnohé druhy sa živia aj hmyzom, výnimočne aj zdochlinami. Väčšina
dravcov sa zameriava na určitý druh potravy. Takmer výhradne plazmi, predovšetkým hadmi, sa živí
hadiar krátkoprstý. Plazmi a obojživelníkmi nepohrdnú ani mnohé iné druhy ako myšiak lesný či orol
skalný. Na vtáky sa zameriavajú najmä jastraby.
36 56

sovie vývržky
Tip
Poznanie potravy a potravného správania môže výrazne uľahčiť identifikáciu vtákov a pozorovanie
v prírode.
hmyzožravé zrnožravé bylinožravé mäsožravé
Na vtáctvo nezabúdajme ani počas leta. Aj keď majú dostatok potravy, počas najväčších horúčav
potrebujú veľa vody. Inštaláciou napájadla na vodu (stačí obyčajná plytká miska s kameňmi) uľahčí
malým operencom ale aj hmyzu život v lete.
37 56

Hľadaj moju potravu
38 56

Významné druhy vtákov CHVÚ Laborecká vrchovina
Ako už bolo spomenuté v úvode, predmetom ochrany Chráneného vtáčieho územia Laborecká je
zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu, a to sovy dlhochvostej,
orla krikľavého, bociana čierneho, haje červenej, muchára sivého, muchárika bielokrkého, muchárika
červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, penice jarabej, jariabka hôrneho, chriašteľa poľného, ďatľa
čierneho, ďatľa bielochrbtého, žlny sivej, lelka lesného, škovránka stromového, rybárika riečneho, ďatľa
prostredného, bociana bieleho, včelára lesného, pŕhľaviara čiernohlavého, krutihlava hnedého, muchára
sivého, žltochvosta lesného, hrdličky poľnej, prepelice poľnej, strakoša sivého a brehuli hnedej.
Tip
Vo väčšine žijú tieto druhy v lesoch alebo ich okrajoch. Nasledujúce druhy vrátane opisu
biotopu Vám napomôžu k pozorovaniu vtákov vyskytujúcich sa v intraviláne obce – na školskom
dvore, v parku, cintoríne či na záhrade. Nezabúdajme však na ochranárske a etické zásady
pozorovania vtáctva. Počas hniezdenia vtáky nevyrušujeme pozorovaním!
Ďateľ prostredný
Obýva staré teplomilné dúbravy a lužné lesy s vysokým podielom mŕtveho dreva. V rámci intravilánu
obce ho možno pozorovať pri vodných tokoch, vo väčších parkoch a cintorínoch so starými stromami,
ktoré sú mŕtve alebo odumierajú. Počas leta sa živý drevokazným hmyzom a jeho larvami, počas zimy
vyhľadáva najmä semená ihličnatých stromov a orechy. Môžeme ho pozorovať aj na zimnom kŕmidle.
Obdobie výskytu: celoročne
Hniezdenie: apríl - júl
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2
Krutohlav hnedý
Obýva najmä slnečné a suchšie oblasti v starých rozvoľnených listnatých lesoch, brehové porasty, poľné
remízky, väčšie sady, záhrady, aleje a háje. Podmienkou je dostatok stromových dutín a prítomnosť
otvorených plôch (lúky) s dostatkom mravenísk. Svoje pomenovanie dostal podľa pohybu svojej hlavy,
ak sa mu niečo nepáči, krúti hlavou ako had - zo strany na stranu.
Obdobie výskytu: apríl - september
Hniezdenie: máj - jún
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2 - 3
Muchár sivý
Vyskytuje sa na okrajoch parkov, alejí, záhrad a sadov. Vyhovujú mu riedke a presvetlené porasty. Živý
sa hmyzom, prípadne bobuľami - patrí medzi sťahovavé druhy. Hniezdo si stavia v dutinách stromov,
občas v stenách s dierou, vo výklenkoch na domoch alebo v poraste brečtanu.
Obdobie výskytu: máj - september
Hniezdenie: máj - august
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2
39 56

Muchárik bielokrký
Obýva dutiny stromov v parkoch, záhradách a bukových lesoch. Loví lietajúci hmyz a mláďatá kŕmi
húsenicami. Patrí medzi sťahovavé druhy.
Obdobie výskytu: apríl - september
Hniezdenie: máj - júl
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3 - 4
Muchárik malý
V literatúre môže byť pomenovaný aj ako muchárik červenohrdlý. Počas mimo hniezdneho obdobia ho
možno zahliadnuť v parkoch a záhradách s vysokými stromami. Inak preferuje vysoké listnaté lesy s
prevahou buka. Hniezdo si stavia v štrbinách stromov alebo v menších dutinách. Loví predovšetkým
hmyz z vetvičiek stromov, ale nepohrdne ani bobuľami. Na rozdiel od podobnej červienky sa nepohybuje
po zemi. Patrí medzi sťahovavé druhy vtákov.
Obdobie výskytu: máj - september
Hniezdenie: máj - júl
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3 - 4
Pŕhľaviar čiernohlavý
Hniezdo stavajú na zemi, väčšinou na svahoch v plytkej priehl¬bine alebo nízko nad ňou, vždy však
veľmi dobre ukryté pred pohľadom zhora. Niekedy býva hniezdo zavesené v kroví. Loví predovšetkým
hmyz (motýle, muchy, ovady), ďalej pavúky, drobné červy a rôzne bobule a semená. Patrí medzi
sťahovavé druhy vtákov.
Obdobie výskytu: marec - október
Hniezdenie: máj - jún
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3
Strakoš obyčajný
Vyskytuje sa v otvorenej krajine s roztrúsenými kríkmi, v tŕnitých húštinách na okrajoch lesov, parkov
a záhrad. Je to „dravec“ medzi spevavcami. Živý sa väčšími druhmi hmyzu, pavúkmi a dokáže uloviť
aj žaby, jašterice či myši. Patrí medzi sťahovavé druhy vtákov.
Obdobie výskytu: marec - september
Hniezdenie: máj - júl
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3 - 4
Tesár čierny
Uprednostňuje staré listnaté lesy, no nájdeme ho aj v parkoch či ihličnatých porastoch. Svoje hniezdo
využíva aj niekoľko rokov. Mimo hniezdneho obdobia ho možno zahliadnuť aj na okrajoch intravilánu. V
lete sa živí najmä mravcami a drevokazným hmyzom pod kôrou, cez zimu vyhľadáva mraveniská. Jeho
vydlabané dutiny často obsadzujú sovy, ktoré využívajú na hniezdenie.
Obdobie výskytu: celoročne
Hniezdenie: apríl - júl
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2
40 56

Žlna sivá
Obľubuje redšie porasty ako sú parky, sady, cintoríny a stretneme ju aj v riedkych listnatých lesoch.
Od žlny zelenej sa líši veľkosťou tela – je menšia, a na hlave má sivú čiapočku. Inak sú oba druhy
zelenkavej farby. Živý sa mravcami.
Obdobie výskytu: celoročne
Hniezdenie: apríl - august
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3
Žltochvost hôrny
Svoje hniezda si stavia v listnatých a zmiešaných lesoch so starými stromami a mnohými dutinami,
starých parkoch, cintorínoch a záhradách. Živý sa hmyzom, larvami a kuklami. Potravu zbiera na
konároch, zo zeme, na vodnej hladine a chytá ju aj vo vzduchu. Patrí medzi sťahovavé druhy vtákov.
Obdobie výskytu: marec - október
Hniezdenie: apríl - august
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3 - 4
Pravdepodobnosť pozorovania v intraviláne:
1 – vysoká pravdepodobnosť
2 – pravdepodobné
3 – náročné
4 - nepravdepodobné
41 56

HĽADÁME ŤA!
Cieľ
Aktivita je zameraná na overenie získaných vedomostí rôznych druhov živočíchov, prípadne
rastlín.
Pomôcky
Papiere, tlačiareň, perá, miska/košík (alebo iná nádoba).
Príprava
Pripravíme si o niečo viac kartičiek s obrázkami živočíchov ako je žiakov, ktoré rozložíme na
vopred pripravené miesto. Na malé papieriky napíšeme názvy druhov živočíchov, ktoré máme
na kartičkách. Takto pripravené papieriky s názvom preložíme na polky a vložíme do nádoby,
z ktorej si žiaci budú ťahať názvy druhov živočíchov.
Pozn.: Hru môžeme ozvláštniť rôznymi stanovišťami, kde sa živočíchy vyskytujú – napr.
kartička na strome, v tráve, pod kameňom a podobne.
Priebeh
Každý hráč si vyžrebuje názov druhu živočícha a hľadá svoju kartičku. Ak si žiak nesprávne
priradí názov druhu ku kartičke s obrázkom, obrázok vracia na svoje miesto a hľadá ďalej.
Ak žiak priradí správne kartičku k názvu, môže si vyžrebovať ďalší papierik s názvom druhu.
Kto získa najviac kartičiek vyhráva.
42 56

Vtáčie hodiny spevu a hlasové prejavy vtákov
Spevavce si pospevujú celý deň, ale najviac je to od skorého svitania do skorého rána. Prvé vtáky, ktoré
lovia červy, začínajú už o štvrtej ráno. Tie sa nachádzajú ešte na povrchu pôdy, blízko svojich úkrytov
pred denným slnkom. O niečo neskôr nasledujú hmyzožravé vtáky a na lov im stačí rozptýlené svetlo.
Vtáky s menšími očami začínajú neskôr, kedy je už lepšie svetlo. Všeobecne však platí, že vtáky sú
najaktívnejšie od šiestej hodiny rannej. Ak sa chceme naučiť rozoznávať vtáctvo podľa spevu, oplatí
sa skoro vstať. O tomto čase je okolie ešte tiché a dovoľuje sa bez vyrušovania započúvať do okolitej
prírody.
Tip
K určeniu vtákov podľa hlasu nám pomôžu aplikácie, ktoré sú spomenuté v úvode, alebo
sa môžeme dopredu pripraviť napočúvaním jednotlivých hlasov na webovej stránke: https://
snaturou2000.sk/zivocichy.
Vtáky si svojim spevom počas dňa obhajujú revír, dospelé vtáky varujú ostatné pri spozorovaní nepriateľa,
či mláďatá volajú o potravu. Tieto hlasové prejavy sú najzreteľnejšie od jari až do konca júna.
Mnohé vtáky však vydávajú zvuky aj bez spievania. Spomeňme si napríklad na bociana, ktorý za
zdraví klepotaním zobáku, alebo ďatľa ako ťuká do stromov. Niektoré druhy vtákov vydávajú zvuky
prostredníctvom svojho peria. Napríklad hrdlička záhradná dokáže svojimi krídlami hlasno tlieskať.
ZVIERACIE HLASY
Cieľ
Úlohou žiakov je nájsť pomocou zvieracích hlasov jedincov, ktorý predstavujú rovnaký druh.
Pomôcky
Papieriky s názvami zvierat, klobúk / misku, lano alebo papierovú lepiacu pásku, šatku na oči.
Príprava
Pripravíme si papieriky s názvami zvierat, pričom každého živočícha napíše dvakrát. Na jeden
alebo dva papieriky sa napíše slovo „SOVA“ a zamiešame v klobúku. Z lana alebo papierovej
pásky si pripravíme kruh, do ktorého sa zmestia všetci žiaci.
Priebeh
• Žiaci si vyžrebujú lístok s názvom zvieraťa, ktoré budú predstavovať. Každé zviera pošleme
na miesto, kde sa vyskytuje. Žiakom, ktorí si vyžrebovali sovy, zaviažeme oči.
• Úlohou zvierat je nájsť sa pomocou hlasov so svojím druhom (napr. dve myšky) a spoločne
dôjsť nenápadne do bezpečia kruhu.
• Po štarte hry začnú zvieratá vydávať typické hlasy, žaby kvákať, atď. Nesmú sa však nechať
pri tomto vzájomnom hľadaní ani pri spoločnej ceste do cieľa chytiť sovou. V prípade, že sú
zvieratá chytené, vypadávajú z hry.
• Sova bude pozorne počúvať zvuky a snažiť sa rýchlo chytiť korisť.
• Na konci vysvetlíme, prečo vôbec zvieratá vydávajú najrozličnejšie zvuky a hlasy (varovanie
pred nepriateľom, vábenie partnera, vyznačovanie teritória, zvolávanie mláďat, ale i udržanie
stáleho tvaru v letiacom kŕdli).
43 56

pracovný list
Meno bádateľa / skupiny bádateľov:
Názov druhu (ak poznáš):
VEĽKOSŤ
do veľkosti vrabca (9 – 14 cm) / drozda (15 – 25 cm) / holuba (26 – 31 cm)
/ vrany (32 – 44 cm) / viac ako vrana (nad 46 cm)
SFARBENIE
prevažujúca farba: hlava: zobák:
prsia: brucho: chvost: nohy:
ZVLÁŠTNOSTI
Záznam z pozorovania vtákov
TVAR TELA:
TVAR ZOBÁKU:
zavalitý / štíhly
široký / zahnutý / dlhý
TVAR CHVOSTA:
dlhý / krátky široký / úzky / vykrojený
PÁSIKY: vodorovné / zvislé tenké / hrubé iné (napr. vlnky a pod.):
farba:
ŠVRNY: malé / veľké,
umiestnenie: cez oko / pod okom / nad okom / na krídlach / na chvoste
SPRÁVANIE
miesto pozorovania:
strom / kríky / tráva / budova / vtáčia búdka / iné:
hlasové prejavy:
spôsob letu:
spieva / píska / klepe / škrieka / pípa / píska
trepotanie / plachtenie / vlnenie / cik – cak / iné:
spôsob pohybu po pristaní:
vyzobáva
sedí / behá / poskakuje / šplhá hlavou dolu / niečo
JESENNÉ POZOROVANIE
Spôsob letu kŕdľa – formácia: rada vedľa seba / šikmý rad / zástup za sebou /
klin / písmeno:
iné:
Dátum:
Čas:
Miesto pozorovania: ...................................................................................................................
Počasie: .......................................................................................................................................
.......................................................................................................................................................
44 56

Jarná a jesenná migrácia
Migrácia vtákov pripomína večný kolobeh prírody. Tieto pozoruhodné schopnosti sťahovavých vtákov,
nemožno inak ako obdivovať. Na jar a jeseň prekonajú tisícky kilometrov bez mapy. Je to fenomén,
ktorý už od pradávna fascinuje celé ľudstvo, o čom svedčia aj mnohé porekadlá.
Migráciou vtáky zvyšujú pravdepodobnosť ich prežitia. V čase, keď sú na svojich zimoviskách (na južnej
pologuli) im hniezdiská (naše klimatické podmienky - severná pologuľa) neposkytujú dostatok potravy
– rastliny, chutné plody a najmä hmyz.
Už koncom februára začínajú prilietavať prvé škovránky, holuby hrivnáky, škorce. V marci sú to červienky,
vrchárky modré, pŕhľaviare a viaceré druhy drozdov. Začína sa aj prilietavanie bocianov bielych. Ďalšie
druhy prilietajú v apríly, kedy je vrchol jarnej migrácie. Tá postupne utícha s poslednými príletmi v máji,
kedy priletia aj poslední migranti ako dážďovníky či muchárik malý.
Existuje aj opačný jav, kedy sa naša krajina stáva zimoviskom. Prilietajú k nám vtáky zo severnejších
častí Európy a možno ich u nás pozorovať len počas zimy. Zimní návštevníci k nám prilietajú už koncom
septembra. Zo spevavcov sú to napríklad pinky severské, orešnice či stehlík čečetka. Z dravcov k nám
prilieta myšiak severský.
Tip
Migrácia poskytuje mimoriadne vhodné podmienky na pozorovanie vtákov. Na jar po prílete
hľadajú potravu a možno ich pozorovať ľahko aj v intraviláne obcí. Na jeseň sa vtáky
zhromažďujú, vytvárajú kŕdle a pripravujú sa na odlet.
Riešenie k osemsmerovke na ďalšej strane:
1) BOCIAN, 2) HNIEZDO, 3) POTOK, 4) ŽABA, JAŠTERICA, 5) KOMÍN, 6) RODINU.
45 56

Jarné prílety
Osemsmerovka
46 56

Hniezdenie
Rozmnožovanie vtákov výrazne ovplyvňuje mnoho faktorov, ako množstvo a dostupnosť potravy, hniezdne
možnosti, klimatické pomery a ďalšie. Najviac limitované sú stromové dutiny. Tie vznikajú prirodzeným
spôsobom, napríklad vyhnívaním určitých častí stromu alebo činnosťou ďatľov. V hospodárskych lesoch,
s vysokým podielom ťažby, je hniezdenie pre vtáky ťažké. Podiel starých stromov je takmer nulový a
možnosť hniezdenia nízka.
Druhom, ktoré hniezdia v blízkosti obydlí, vďaka zatepľovaniu domov, ubúdajú rovnako hniezdne
možnosti. Ubúdajú štrbiny, a zmenšujú sa okenné výklenky. Z vidieckej krajiny sa vytrácajú kedysi
hojné lastovičky. Pre stavbu ich hniezd je limitujúci faktor trus hospodárskych zvierat, ktorých chov vo
vidieckej krajine výrazne ustupuje.
47 56

Záhrada pre vtáky
Ako pomôcť vtáctvu
• chrániť staré stromy v lesoch a sadoch,
• inštalovať búdky,
• zachovávať poľné remízky,
• umožniť aspoň na určitých častiach budov hniezdenie belorítok,
• nevyrušovať vtáky pri hniezdení,
• nevypaľovať trávu.
Staviame vtáčie búdky
Rozmery búdky pre rôzne vtáky
DRUHY
VÝŠKA
UMIESTNENIA
(m)
ROZMERY (cm)
VLETOVÝ
OTVOR
(cm)
Sýkorky 2 - 4 9 x 9 x 25 2,6 – 2,8
Žltochvosty, Mucháriky,
Mucháre, Červienky,
Brhlíky
2 - 4 12 – 14 x 12 – 14 x 25 3 - 4
Krutohlav obyčajný 2 - 8 15 x 15 x 25 - 30 4,5 - 5
Sojky, Sovy obyčajné 8 < 30 x 30 x 50 9 - 13
48 56

Pomôcky
dosky, šróby alebo klince, vŕtačka, špeciálny vrták na otvor, šmirgľový papier, linoleum alebo
asfaltová strešná krytina, včelí vosk alebo tmel.
Postup
1
2
3
• Pripravíme si dosky podľa rozmerov v tabuľke o minimálnej hrúbke 2 centimetre.
Bočné steny si narežeme tak, aby boli na vrchu mierne šikmé do prednej strany.
• Vtáčia búdka sa lepšie inštaluje zo závesnou lištou, na ktorú pripevníme zadnú stenu,
bočné steny a dno tak, aby bolo medzi bočnými stenami – zabránime tak zatekaniu
vody do búdky.
• Vletový otvor vyrežeme špeciálnym vrtákom a otvor zahladíme šmirgľovým papierom,
pred ktorý neumiestňujeme žiadnu paličku.
• Strecha búdky musí byť otvárateľná. Zo spodnej strany pripevníme dorazové lišty alebo
dosku o rozmeroch dna, tak aby presne zapadala do vnútra hornej strany búdky. Strechu
búdky môžeme oblepiť zvyškovým linoleom alebo asfaltovou krytinou – predĺžime tak
jej životnosť.
• Aby nám strechu neodfúklo, z bokov ju zaistíme háčikmi proti otváraniu.
• Špáry na dne a na bokoch vymažeme včelím voskom, alebo tmelom, pretože vtáky
neznášajú prievan.
49 56

Zimné prikrmovanie vtáctva
Vtáky prikrmujme len v zime a počas nepriaznivého obdobia, kedy je v prírode nedostatok potravy.
Začíname, keď teploty klesnú pod bod mrazu alebo nasneží. Ak sa počas tohto obdobia oteplí, znížime
množstvo krmiva na minimum.
Dôležitý je aj výber krmiva, ktorý vtáctvu poskytneme
Tak ako pre všetky zvieratá, aj pre vtáky nie je vhodné pečivo, ktoré má tendenciu kvasenia v žalúdku.
Nepoužívame ani solené potraviny (napr. slaninu). Najvhodnejšou voľbou pre vtáctvo je ich prirodzená
potrava – rôzne semená, orechy či ovocie.
Zo zŕn je najdostupnejšou slnečnica, ku ktorej môžeme primiešať ďalšie semena ako je pšenica, proso,
repka, ľan, mak a podobne. Do kŕmidla môžeme pridať aj vlašské orechy a nakrájať aj jablká.
Môžeme vyrobiť aj lojové gule, na ktorých si radi pochutnávajú sýkorky a ďatle. Na výrobu
budeme potrebovať:
• hovädzí loj (bravčová masť je nevhodná),
• semená (slnečnica, repka, mak, ľan, proso, obilniny, kukurica, trávne semená),
• orechy (drvené vlašské, lieskové, arašidy, pistácie – všetky vždy nepražené a nesolené),
• pridať môžeme napríklad aj hrozienka či ovsené vločky,
• borovicové šišky (prípadne prázdne plechovky, kvetináče alebo škrupiny kokosového orecha),
• papier na pečenie,
• špagát.
Postup:
• Surový hovädzí loj nakrájame na kocky a nasypeme do hrnca. Podlejte vodou a na miernom
plameni vyškvarte. Preceďte. Správne vyškvarený stuhnutý loj má svetlo žltú farbu, napríklad
ako topené maslo.
• Medzi tým si k otvoreným borovicovým šiškám pripevníme špagát na zavesenie. Prípadne
môžeme naplniť prázdne plechovky, kvetináče alebo škrupinu z kokosového orecha.
• Pripravené šišky ponoríme do zmesi, a keď loj začne tuhnúť, šišky vyberieme a rukami
do nich starostlivo hmotu vtlačíme tak, aby sa všetky ingrediencie dostali čo najhlbšie a
zmestilo sa ich tam tak viac.
• Obalené šišky potom položíme na papier na pečenie a nechajte úplne zatuhnúť.
Kde prikrmovať?
Dôležitý je aj výber lokality, kde kŕmidlo umiestnime. Vyhýbajme sa blízkosti frekventovaných
ciest, veľkých presklených plôch, do ktorých by vtáctvo mohlo naraziť. Ak máme kŕmidlo na
záhrade, je tiež dobré aby v blízkosti neboli kroviny alebo niečo, čo môže poskytovať kryt
predátorom, predovšetkým mačkám. Vtáctvo, ak má dobrý rozhľad, získava prehľad a mačkám
sa hravo vyhne.
50 56

SOJKA
Cieľ
Aktivita je zameraná na znázornenie života sojky počas zimy.
Pomôcky
Lieskové orechy / žalude / fazuľky, temperové alebo akrylové farby.
Príprava
Pre každého účastníka si pripravíme 10 kusov orechov alebo žaluďov rovnakej farby. Sojka sa v
zimnom období živí najmä orechmi a bukvicami, počas leta je to hmyz. Sojky sú vďaka svojej
farbe, veľkosti a hlasu veľmi dobre rozoznateľné, sú však veľmi plaché a samotárske. Už v
jesennom období v čase dozrievania plodov, ich vidieť ako poletujú a stále niečo hľadajú. Veľa
z tejto nazbieranej potravy si zahrabávajú na horšie časy. Veľa zo svojich úkrytov však nenájdu
a tak prispievajú k rozširovaniu semien stromov.
Priebeh
• Žiakov oboznámime so životom sojky obyčajnej.
• Každému žiakovi rozdáme 10 kusov orechov alebo žaluďov rovnakej farby. Všetci žiaci budú
predstavovať sojky, ktoré si chcú ukryť zásoby na horšie časy. Úlohou žiakov bude počas 2
minút nájsť skrýšu pre svoje orechy a dobre ich ukryť.
• Po uplynutí času zvoláme žiakov, a vysvetlíme im stratégiu sojky, ako dokáže prežiť zimu
– v prípade núdze, začne hľadať sojka postupne svoje zásoby po určitých porciách. Kto
prinesie len jeden oriešok, môže hrať ešte raz. Kto neprinesie žiadny oriešok, z hry vypadáva
a neprežije zimu. V prípade, že budú nosiť viac orieškov ako je nutné, zjedia svoje zásoby
predčasne a z hry po donesení všetkých 10 orieškoch vypadávajú.
• Preto vyzveme žiakov, aby v priebehu 1 minúty, doniesli prvé 2 oriešky a podobne.
• Do hry môžu vstúpiť aj tzv. zlodeji. Tí neschovávajú nič, ale pozorujú ostatných hráčov pri
hľadaní a potom môžu tieto zásoby vykrádať. Aj zlodeji nemusia zimu prežiť, ak neprinesú
stanovený počet orieškov.
• Na záver sa pedagóg spýta, čo sa stane s nenájdenými orechmi, resp. vysvetlí, ako sojky
prispievajú k rozširovaniu určitých druhov stromov.
51 56

52 56

53 56

Použitá literatúra a zdroje:
Trnka A., Grim T. (eds.) 2014: Ornitologická príručka. Bratislava: Slovenská ornitologická spoločnosť/
BirdLife Slovensko, ISBN: 978-80-89526-13-0
Lang A. 2017: Vtáky - Pozorovanie a určovanie najdôležitejších druhov našich vtákov, Bratislava:
Svojtka & Co. vydavateľstvo s.r.o, ISBN: 978-80-8107-678-7
Kymla Z. 2019: Hmyz - Příroda do kapsy, Praha: Euromedia Group, a.s., ISBN: 978-80-7617-677-5
Hyžná M., Hyžný M. 2019: Minipríručka: Denné a nočné motýle, Bratislava: IKAR a.s. - Príroda,
ISBN:978-80-551-6872-2
Sverdrup-Thygeson A. 2020: Úžasný hmyz, Bratislava: Eastone Books, ISBN: 978-80-8109-391-3
Kolektív autorov 2017: Včely a jiný hmyz na pozemku, Brno–Bystrc: Permakultura (CS), ISBN: 978-
80-905108-7-6
McGavin G., 2018: Super hmyz. Praha: DOBROVSKÝ s.r.o., ISBN: 978-80-7585-111-6
https://bird.watching.sk
https://snaturou2000.sk/zivocichy
https://www.biomonitoring.sk
http://www.sopsr.sk/web/?cl=20636&fbclid=IwAR00oTTrk_ tZc9ruS2EpRDgnTdfEx0MrZJCHTCm4B
WlxjuviK2kkaaD6ZHI
https://www.dravce.sk/web/index.php/sk/infopanel/tlacove-spravy/r-2018/1426-tieto-druhy-vtakovmozeme-na-slovensku-pozorovat-len-v-zime
http://npvelkafatra.sopsr.sk/co-nam-lieta-na-krmitka
http://www.sopsr.sk/web/?cl=20415
Hudecová E a kol. 2004: Hráme sa a učíme sa v lese. Zvolen: Ústav pre výchovu a vzdelávanie
pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR, ISBN: 80 - 89100 - 23 - 6
Machál A. 2000: PRŮVODCE PRAKTICKOU EKOLOGICKOU VÝCHOVOU. Brno: Rozekvítek Brno, ISBN:
80-902954-0-1
54 56

Použité ikony pre rýchlejšiu orientáciu v publikácii
HRA TERÉNNA AKTIVITA TVORIVÁ AKTIVITA POHYBOVÁ AKTIVITA
Pracovné listy pre žiakov sú vo väčšine jednostranové. V prípade dvojstranových listov si zvoľte na
tlačiarni strany, ktoré chcete tlačiť a možnosť „Tlačiť na obe strany papiera“ .

Poznaj prírodu na školskom dvore
Grafická úprava: Adrián Húževka
Publikácia je bez jazykových korektúr.
Vydavateľ: natuCREA
2021