20.06.2013 Views

Piccolo vocabolario Italiano-Francoprovenzale-Piemontese

Piccolo vocabolario Italiano-Francoprovenzale-Piemontese

Piccolo vocabolario Italiano-Francoprovenzale-Piemontese

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

PARLIAMO IN PATOIS (Parlèn a nòsta mòda)<br />

<strong>Piccolo</strong> <strong>vocabolario</strong> <strong>Italiano</strong>-<strong>Francoprovenzale</strong>-<strong>Piemontese</strong><br />

Soagnà da Gian dij Cordòla<br />

(versione 01)<br />

NB – Per alcuni termini sono riportate più traduzioni in quanto differiscono tra Laietto, Mocchie, Maffiotto e Lemie<br />

<strong>Italiano</strong> <strong>Francoprovenzale</strong> <strong>Piemontese</strong><br />

al aou al<br />

il lo lou 'l ël lë l'<br />

i gli li ij jë j'<br />

la la la l'<br />

le al le j'<br />

dal daou dal<br />

del dou dël<br />

della dlou dla<br />

di at ëd<br />

Nel Ntlou Ant ël<br />

Sul Slou Sël<br />

Suo Soun Sò<br />

un uno an un / ign gn un 'n në n'<br />

una ùna na / igna gna ina una na n'<br />

Abbastanza Prou Pro<br />

A buon conto A boun counntch A bon cont<br />

Accanto Daquënt Aranda<br />

Acido Brusc Brusch<br />

Acqua Aiva Eva<br />

Adesso Ourà Adess / ora<br />

Aiutante Garsoun Garson<br />

Alto Aout Àut<br />

Alto come un soldo di toma Grant 'me 'n soldi at toùma Grand coma 'n sòld ëd toma<br />

Altra Aouta Àutra<br />

Anatroccolo Aniòt Aniòt<br />

Anch'io Me co Ëdcò mi / Fin-a mi<br />

Andare Alé Andé<br />

Ascoltami Eicoutme Scot-me<br />

Asino Àsou / Bouricou Aso / Borich<br />

Bagna cauda Banha tchàouda Bagna càuda<br />

Bambina Fiyëtta / Meinà Cita / Masnà / Fiëttin-a<br />

Basta Prou Pro<br />

Bastone Baquët Baston


Bere Beire Bèive<br />

Bestie Béstiess Bestie<br />

Bianco come un lenzuolo Biënz 'me 'n linsouel Bianch coma 'n linseul<br />

Bicchiere Bitchér Bicer<br />

Bilancere Badou Bilansié<br />

Bocca Boutchi Boca<br />

Borgata Bourdzà Borgà<br />

Borgata Camporossetto Bourdzà Tzarousët Borgà Cerossèt<br />

Borgata Coindo Bourdzà Couindou Borgà Coindo<br />

Borgata Frassinere Bourdzà Frèisounere Borgà Frassinere<br />

Borgata Laietto Bourdzà Lieut Borgà Lajet<br />

Borgata Mocchie Bourdzà Motse Borgà Mòce<br />

Borgata Pratobotrile Bourdzà Papoutrii Borgà Pabotrì<br />

Boscaiolo Bousqueirànt Tajabòsch<br />

Bottiglia Boùtta Bota<br />

Bottiglione Pintoùn Pinton<br />

Bravo come un pezzo di pane Bràou 'me 'n toc at pan Brav coma 'n tòch ëd pan<br />

Brutto come la notte Brut 'm la nòit Brut coma la neuit<br />

Buco Pertù Përtus<br />

Burro Bieurou Bur<br />

C'è il vento Iàt lou vant A j'é 'l vent<br />

Camoscio Tchamoùss / Tzamoùss Camoss<br />

Campanile Tchouquèi / Tzouquèi Cioché<br />

Campo Tchamp / Tzamp Camp<br />

Candela Tchandeili / Tzandeili Candèila<br />

Cane Tchin / Tzin Can<br />

Cantare Tchanté / Tzanté Canté<br />

Canzone Tchanhoun / Tzanhoun Canson<br />

Cappello Tchapel / Tzapèl Capel<br />

Capra Tchiévra / Tzievra Crava<br />

Canzone Tchanhoun / Tzanhoun Canson<br />

Casa Meizoun / Meisoun Ca<br />

Casseruola Cassaròla Cassaròla<br />

Catena Tzèina Caden-a<br />

Cercare Hèrqué Serché<br />

Cespuglio Bousioun Busson<br />

Cesta Sësta / Cavagn Sësta<br />

Che Qou / Que Che<br />

Chiaro Quiaire / Tchair Ciàir


Chiave Cllou / Cla Ciav<br />

Chiodo Tchiò Ciò<br />

Ciascuno Onhidun Ognidun<br />

Cieco Borgnou Bòrgno<br />

Cinghiale Tchinguiàl Cinghial<br />

Collina Molar Brich - Colin-a<br />

Colori Coulou Color<br />

Coltello Coutél Cotel<br />

Comprare Tchéte Caté<br />

Con Coun Con<br />

Contento Countant Content<br />

Contro Countra Contra<br />

Corvo Courbas Croass<br />

Cosa Tzosa / Tchosa Còsa<br />

Cotto Coit Cheuit<br />

Cucchiaio Cutchiàr Cuciar<br />

Cucina Cusìnna Cusin-a<br />

Cuocere Couèira Cheuse<br />

Dare Douné Dé<br />

Dentro Andìnss Andrinta<br />

Destra Drèita Drita<br />

Dietro Daré Darera / Daré<br />

Di sopra Damoun Dë dzora<br />

Documenti Papè Papé<br />

Donna Fumèla Fomna<br />

Dopo Apré Apress/Dòp<br />

Due dita Dou dèi / Deuy dèi Doi dil<br />

Dunque Dounca Donca<br />

È tornato L'ët tournà L'é tornà<br />

Escremento di gallina Tchot Ciòt<br />

Estate Istà Istà<br />

Fa caldo E fait tchàout A fà càud<br />

Fa freddo E fait frèt A fà frèid<br />

Fabbro Fré Fré<br />

Faggio Fòou Fò<br />

Fame Fam Fam<br />

Fango Patchoch Pàuta<br />

Fare Fàri Fé<br />

Festa Feta Festa


Fiasco Fiàsc Fiasch<br />

Fidanzato Mouroùs Moros<br />

Fierezza Fierësi Fierëssa<br />

Filo Fi / Fil Fil<br />

Fiori Fiou Fior<br />

Fischiare Jubié Subié<br />

Foglie Fòiess Feuje<br />

Fontana Batchàss Fontan-a<br />

Forbici Tesouire Tësòire<br />

Forchetta Fàrtchoulìn-a Forciolin-a<br />

Fratello Fràri Frel<br />

Friggere Fritchoulè Fricassé<br />

Gallina Dzalinà Galin-a<br />

Gallo Dzal Gal<br />

Gamba Tzamba Gamba<br />

Gatto Tchàt / Tzat Ciat<br />

Gerla Cabàssi Cabassa<br />

Ghiaccio Guiàss Giassa<br />

Giacca Djaca Giaca<br />

Giallo Djàoun / Dzaounou Giàun<br />

Giorno Djouërn Di<br />

Giovane Djoun/Zouou Giovo<br />

Giù Zù Giù / Sota<br />

Grissini Garssìn Ghërsin<br />

Grosso Grò Gròss<br />

Ha detto I l'à dit A l'ha dit<br />

Ho scritto I l'èy scrit I l'hai scrivù<br />

I parenti Li parànt Ij parent<br />

I piccoli Li quitì Ij cit<br />

I tronchi Li bioùn Ij tronch<br />

Ignorante come una zappa Ignourànt 'me 'na sàpa Ignorant coma na sapa<br />

Il carnevale del Laietto Lou carlevé dou Lieut Ël carlevé dël Lajet<br />

Il dolce Lou doùss Ël doss<br />

Il letame Lou iàm La drugia<br />

Il lupo Lou lou Ël luv<br />

Il padrone Lou padroun Ël padron<br />

Il migliore della nidiata Lou pì boun dla nha Ël pì bon dl'agnà<br />

Insieme Nsèma Ansema<br />

In tutte le maniere An toutëss al manérëss An tute le manere


Inverno Invèrn Invern<br />

Io sono del Laietto Mi i seui dou Lieut Mi i son dël Laiet<br />

Io vado al Laietto Mi i vaou aou Lieut Mi i vado al Laiet<br />

L'aria fredda L'ariàss La bisa<br />

L'imbuto L'ambousoù L'ambossor<br />

La betulla Lou bioùl La biola<br />

La cappella La tchapèla / La tzapèla La capela<br />

La chiave La cllou / La cla La ciav<br />

La chiesa La djsia La cesa<br />

La correnta (il ballo) La courènda (lou bal) La corenta (ël bal)<br />

La gerla La cabàssi La cabassa<br />

La gioia La djòi La gòj<br />

La schiumarola La scumòiri La scumòira<br />

Lago Lài Lagh<br />

Latta Tola Tòla<br />

Latte Lait Làit<br />

Latte fresco Lait peina mouzù Làit fresch<br />

Latte scremato Lait eifiourà Làit scremà / Làit dësfiorà<br />

Le donne Al fumèllëss Le fomne<br />

Legno Bok Bòsch<br />

Le nuvole Al nébiess Le nìvole<br />

Le sedie Al caréiess Le cadreghe<br />

Leggere Lèhe Lese<br />

Lento Garch Meusi/Longh/Tard<br />

Lenzuolo Linsouel Linseul<br />

Lepre Lévra Levr<br />

Lontano Lougn Lontan<br />

Lo prende Lou tchapou Lo pijà<br />

Lo spezzatino Lou fricandò Ël fricandò<br />

Lo stagno Lou gòi Ël armeuj<br />

Lupo Lou Luv<br />

Lutto Deul Deul<br />

Madrina Marèina Marin-a<br />

Magro come un chiodo Màirou 'me 'n tchiò Màire coma 'n ciò<br />

Mangiare Mindjìa / Mindzé / Mingé Mangé<br />

Mano Piota Man<br />

Meglio Mèy Mej<br />

Mela Poum Pom<br />

Mestiere Mesté Mësté


Mestolo Cassùl / Cahi Cassul<br />

Mestolo per l'acqua Càssa Cassa<br />

Minestra Mnèstra Mnestra<br />

Mi piace Am piait Am pias<br />

Mulo Mul Mul<br />

Nascosto Ntèrma / Eicoundù Stërmà<br />

Naso Nàss Nas<br />

Neanche Nhënca / Gnënca Gnanca<br />

Nero Neiri Nèir<br />

Nessuno Panhun / Nhun Gnun<br />

Niente/Nulla Paren Gnente<br />

Nipote Nouvoùt/Nouvoùda Novod/Novoda<br />

Nocciola Ninsola Ninsòla<br />

Nocciolo (la pianta) Ninsoulé Ninsolé<br />

Noioso come una mosca Noiuous 'me 'na mousi Nojos coma na mosca<br />

Non ancora pancou Nen ancora<br />

Non aveva I y-avit pa A l'avìa pà<br />

Non vedi Vèy pa Vëdde pà<br />

Nonno Nònou Nòno<br />

Notte Nòit / Nouait Neuit<br />

Occhi Jouèi / Jouèy Euj<br />

Padre Pàri Pare<br />

Padrino Parèn Parin<br />

Paese Paì Pais<br />

Pagina Pàdjina Pàgina<br />

Paio Parèy Pàira<br />

Pallido Smort Smòrt<br />

Pancia piena Penhi pieina Pansa pien-a<br />

Pastore Berzé Bërgé<br />

Patate Trìfoule Trìfole/Patate<br />

Paura Peuy Por<br />

Pecora Bérou/Fèja Fèja<br />

Pena (far pena) Peina Pen-a<br />

Pentola Péila Ramin-a/Pèila<br />

Per Par Për<br />

Persona Parsoùnn-a Përson-a<br />

Pertica Pértchi Pèrtia/Cana<br />

Piangere Piouré Pioré<br />

Piatti Piàt Piat


Pidocchio Pioeui Poj<br />

Pietanza Pitànnsi Pitansa<br />

Pigro Garch Gargh/Longh/Tard<br />

Piove a dirotto E piòout à vèrsess A pieuve a verse<br />

Pipistrello Rata voulòira Ratavolòira<br />

Poi Pré Peui<br />

Polenta Poulénta Polenta<br />

Porta Uss Uss<br />

Pozzanghera Gòii Paciass<br />

Preso Tchapà Ciapà<br />

Prete Préve Prèive<br />

Qualcuno Carqu'un Quaidun<br />

Quando Quënte Quand<br />

Quarto Cuart Quart<br />

Quello Quën Col<br />

Qui di seguito Isì dapréss Sì dapress – Sì 'd séguit<br />

Ragazzo Bòtcha Bòcia<br />

Rigido Reidou Rìgid<br />

Rosso Rouss Ross<br />

Ruscello Ri Ri / Arian<br />

Santuario del Collombardo Santouare dou Couloumbard Santoari dël Collombard<br />

Sapere Savey Savèj<br />

Schiaffo Ergiafloun Sgiaf<br />

Schiena Eitchinë Schin-a<br />

Scodella Scoueula Scudela<br />

Scrivere Scriri Scrive<br />

Scuola Eicola Scòla<br />

Secchiello Sidjilìn Sigilin<br />

Secondo Secount Scond<br />

Sedia Caréia Cadrega<br />

Sete Sèy Sèj<br />

Sette (numero) Sèt Set<br />

Settimana Smana Sman-a<br />

Sfacciato Sfatchià Sfacià<br />

Sgabello Scành Taborèt<br />

Si He Sì / é<br />

Slitta Levia Lesa<br />

Sogno Seugn Seugn<br />

Sole Soulèi Sol


Sono andati Sount alà Son andàit<br />

Sono venuti Sount aounù Son vnì<br />

Sopra Dzeuri Dzora<br />

Sordo Tchorgn Ciòrgn<br />

Sotto Dzot Sota<br />

Sorella Sueura Seur<br />

Spalla Eipala Spala<br />

Spostare Tramié Sposté<br />

Sta zitto Ita quèy Stà ciuto<br />

Stesso Listès Istess<br />

Suocera Madòna Madòna<br />

Suocero Massé Mëssé<br />

Tacchino Bìrou Pito<br />

Tacco Garët Garèt<br />

Talpa Darboun Tarpon<br />

Tanto Ttën Tant<br />

Tasca Sacotcha Sacòcia<br />

Tavolo Tàoula Tàula<br />

Tela Pata Tèila<br />

Tempestato Dernà Tempestà<br />

Tempo Ténss Temp<br />

Terrazza Terahi Trassa<br />

Terzo Terth Ters<br />

Testa Teta Testa<br />

Torrente Sessi Tourent Sieisi Torent Sieisi<br />

Tovaglia Touvàii Tovaja<br />

Tovagliolo Sarviàtta Sarviëtta<br />

Trascinare Rablé Rabasté / Rablé<br />

Tre Trèi / Trey Tre<br />

Ubriaco Tchouc Cioch<br />

Un cavallo An cavàl Un caval<br />

Una farfalla Ùna parpaiòla Un parpajon – Na farfala<br />

Una grotta Na barma Na gròta – Na balma<br />

Una piccola Na quitìva Na cita<br />

Uno alla volta Un a bòt Un a la vòlta – Un për vira<br />

Uomo Om Òm<br />

Uovo Eus / Oeu Euv<br />

Vacca Vàttchi Vaca<br />

Vallone Comba Valon


Varie Vairou Vaire<br />

Vecchiaia Vétchaja Veciaja<br />

Vecchio Vèyi / Vièi / Vièii Vej<br />

Vedere Vey Vëdde<br />

Veloce Lest Lest<br />

Verde Vart Verd<br />

Verdura Vàrdura Vërdura<br />

Vespa Guepa Vespa<br />

Vicino Dapé Avzin<br />

Vivere Vivri Vive<br />

Volpe Vouòrp Volp<br />

Vuole sapere Ou vo-out savey A veul savèj<br />

Vuoto Voit Veuid<br />

Zia Màgna Magna<br />

Zio Bàrba Barba<br />

Zoccoli Sotche / Sòclou Sòco<br />

Zucchero Sùquër Sùcher<br />

I giorni Li dì ij di<br />

I mesi Li mèiss ij mèis<br />

Lunedi Dilùn / Dulùnss lun-es<br />

Martedi Dimarh / Dumàrtess màrtes<br />

Mercoledi Dimèrcou / Dumèrcou mèrcol<br />

Giovedi Dizò / Dujoevess giòbia<br />

Venerdi Divendrou / Duvèndrou vënner<br />

Sabato Disëndou / Dusàndou saba<br />

Domenica Dimenzi / Dumèndji dumìnica<br />

Gennaio Djené / Giné gené<br />

Febbraio Fevré / Fré fërvé<br />

Marzo Marh / Marss mars<br />

Aprile Avrì / Avril avril<br />

Maggio May / Mài magg<br />

Giugno Djugn / Giugn giugn<br />

Luglio Luy / Luii luj<br />

Agosto Oust / Ost agost<br />

Settembre Stèmbe / Stémber stèmber<br />

Ottobre Outoube / Utùber otòber<br />

Novembre Nouvèmbre / Nuvémber novèmber<br />

Dicembre Desèmbre / Zémber dzèmber<br />

L'anno l'an l'ani


Verbo essere – ind. presente<br />

Io sono<br />

Tu sei<br />

Egli è<br />

Noi siamo<br />

Voi siete<br />

Essi sono<br />

Verbo avere – ind. presente<br />

Io ho<br />

Tu hai<br />

Egli ha<br />

Noi abbiamo<br />

Voi avete<br />

Essi hanno<br />

Verbo essere - imperfetto<br />

Io ero<br />

Tu eri<br />

Egli era<br />

Noi eravamo<br />

Voi eravate<br />

Essi erano<br />

Verbo avere – imperfetto<br />

Io avevo<br />

Tu avevi<br />

Egli aveva<br />

Noi avevamo<br />

Voi avevate<br />

Essi avevano<br />

Donne di Laietto, patate di<br />

Mocchie, tome di Pratobotrile,<br />

vino della Roceja, niente di più<br />

buono<br />

Fidati della vipera, della volpe e<br />

del lupo, ma non della donna<br />

col sedere basso<br />

Avere il padre povero non è un<br />

disonore, ma avere il suocero<br />

povero non è da furbi<br />

Vèrb éssi / vés<br />

Mi séi / Mi seui<br />

Te téss<br />

Quiël ou iëst / ou l'ët / ou l'ét<br />

Nouss (Nouss aouti) sén<br />

Vouss aouti ou séss<br />

Lou ou sount<br />

Vèrb avé<br />

Mi djéi<br />

Te tass<br />

Quiël ou lët / ou l'à<br />

Nous (Nous aouti) djén<br />

Vous aouti ou léss<br />

Lou ou lont / ou l'ën<br />

Vèrb éssi / vés<br />

Mi djérou<br />

Te térëss<br />

Quiël ou iérët<br />

Nouss (Nouss aouti) djeraviàn<br />

Vouss aouti ou eraviàss<br />

Lou ou iérount<br />

Vèrb avé<br />

Mi djiavò<br />

Te taviàss<br />

Quiël ou lavèt / y-avit<br />

Nouss (Nouss aouti) djaviàn<br />

Vouss aouti ou laviàss<br />

Lou ou lavònt<br />

Al fumèllëss at Lieut, al trìfoule<br />

at Motse, al toume at Papoutri,<br />

lou vin at la Routcheja, paren at<br />

pì boun<br />

Fidte dla vipra, dla vouòrp e<br />

dou lou, ma pa dla dona tou lou<br />

cu bas.<br />

Avé lou pare pove à l’ét pa in<br />

dizounour, ma avé lou masé<br />

pove à l’ét pa da furp<br />

Verb esse<br />

Mi i son<br />

Ti it ses<br />

Chiel a l'é<br />

Noi i soma<br />

Voi i seve<br />

Lor a son<br />

Verb avej/aveje<br />

Mi i l'hai/heu<br />

Ti it l'has<br />

Chiel a l'ha<br />

Noi i l'oma<br />

Voi i l'eve<br />

Lor a l'han<br />

Verb esse<br />

Mi i j'era<br />

Ti it j'ere<br />

Chiel a l'era<br />

Noi i j'ero<br />

Voi i j'ere<br />

Lor a j'ero<br />

Verb avej/aveje<br />

Mi i l'avìa<br />

Ti it l'avìe<br />

Chiel a l'avìa<br />

Noi i l'avìo<br />

Voi i l'avìe<br />

Lor a l'avìo<br />

Fije 'd Laiet, trìfole 'd Mòce,<br />

tome 'd Pabotri, vin dla Roceja,<br />

gnente 'd pì bon.<br />

Fidte dla vipra, dla volp e dël<br />

luv, ma pa dla dòna con ël cul<br />

bass<br />

Avèj ël pare pòver l'é pa 'n<br />

disonor, ma avèj ël mëssé<br />

pòver l'é pa da drito


A chi nasce disgraziato piove<br />

sul sedere anche se è seduto<br />

Sa qu’ou nèisat dëzgrasia à ti<br />

piot s’lou cu béla da sta<br />

A chi nass dësgrassià a-i pieuv<br />

sël cul fin-a a sté setà

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!