Piccolo vocabolario Italiano-Francoprovenzale-Piemontese
Piccolo vocabolario Italiano-Francoprovenzale-Piemontese
Piccolo vocabolario Italiano-Francoprovenzale-Piemontese
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PARLIAMO IN PATOIS (Parlèn a nòsta mòda)<br />
<strong>Piccolo</strong> <strong>vocabolario</strong> <strong>Italiano</strong>-<strong>Francoprovenzale</strong>-<strong>Piemontese</strong><br />
Soagnà da Gian dij Cordòla<br />
(versione 01)<br />
NB – Per alcuni termini sono riportate più traduzioni in quanto differiscono tra Laietto, Mocchie, Maffiotto e Lemie<br />
<strong>Italiano</strong> <strong>Francoprovenzale</strong> <strong>Piemontese</strong><br />
al aou al<br />
il lo lou 'l ël lë l'<br />
i gli li ij jë j'<br />
la la la l'<br />
le al le j'<br />
dal daou dal<br />
del dou dël<br />
della dlou dla<br />
di at ëd<br />
Nel Ntlou Ant ël<br />
Sul Slou Sël<br />
Suo Soun Sò<br />
un uno an un / ign gn un 'n në n'<br />
una ùna na / igna gna ina una na n'<br />
Abbastanza Prou Pro<br />
A buon conto A boun counntch A bon cont<br />
Accanto Daquënt Aranda<br />
Acido Brusc Brusch<br />
Acqua Aiva Eva<br />
Adesso Ourà Adess / ora<br />
Aiutante Garsoun Garson<br />
Alto Aout Àut<br />
Alto come un soldo di toma Grant 'me 'n soldi at toùma Grand coma 'n sòld ëd toma<br />
Altra Aouta Àutra<br />
Anatroccolo Aniòt Aniòt<br />
Anch'io Me co Ëdcò mi / Fin-a mi<br />
Andare Alé Andé<br />
Ascoltami Eicoutme Scot-me<br />
Asino Àsou / Bouricou Aso / Borich<br />
Bagna cauda Banha tchàouda Bagna càuda<br />
Bambina Fiyëtta / Meinà Cita / Masnà / Fiëttin-a<br />
Basta Prou Pro<br />
Bastone Baquët Baston
Bere Beire Bèive<br />
Bestie Béstiess Bestie<br />
Bianco come un lenzuolo Biënz 'me 'n linsouel Bianch coma 'n linseul<br />
Bicchiere Bitchér Bicer<br />
Bilancere Badou Bilansié<br />
Bocca Boutchi Boca<br />
Borgata Bourdzà Borgà<br />
Borgata Camporossetto Bourdzà Tzarousët Borgà Cerossèt<br />
Borgata Coindo Bourdzà Couindou Borgà Coindo<br />
Borgata Frassinere Bourdzà Frèisounere Borgà Frassinere<br />
Borgata Laietto Bourdzà Lieut Borgà Lajet<br />
Borgata Mocchie Bourdzà Motse Borgà Mòce<br />
Borgata Pratobotrile Bourdzà Papoutrii Borgà Pabotrì<br />
Boscaiolo Bousqueirànt Tajabòsch<br />
Bottiglia Boùtta Bota<br />
Bottiglione Pintoùn Pinton<br />
Bravo come un pezzo di pane Bràou 'me 'n toc at pan Brav coma 'n tòch ëd pan<br />
Brutto come la notte Brut 'm la nòit Brut coma la neuit<br />
Buco Pertù Përtus<br />
Burro Bieurou Bur<br />
C'è il vento Iàt lou vant A j'é 'l vent<br />
Camoscio Tchamoùss / Tzamoùss Camoss<br />
Campanile Tchouquèi / Tzouquèi Cioché<br />
Campo Tchamp / Tzamp Camp<br />
Candela Tchandeili / Tzandeili Candèila<br />
Cane Tchin / Tzin Can<br />
Cantare Tchanté / Tzanté Canté<br />
Canzone Tchanhoun / Tzanhoun Canson<br />
Cappello Tchapel / Tzapèl Capel<br />
Capra Tchiévra / Tzievra Crava<br />
Canzone Tchanhoun / Tzanhoun Canson<br />
Casa Meizoun / Meisoun Ca<br />
Casseruola Cassaròla Cassaròla<br />
Catena Tzèina Caden-a<br />
Cercare Hèrqué Serché<br />
Cespuglio Bousioun Busson<br />
Cesta Sësta / Cavagn Sësta<br />
Che Qou / Que Che<br />
Chiaro Quiaire / Tchair Ciàir
Chiave Cllou / Cla Ciav<br />
Chiodo Tchiò Ciò<br />
Ciascuno Onhidun Ognidun<br />
Cieco Borgnou Bòrgno<br />
Cinghiale Tchinguiàl Cinghial<br />
Collina Molar Brich - Colin-a<br />
Colori Coulou Color<br />
Coltello Coutél Cotel<br />
Comprare Tchéte Caté<br />
Con Coun Con<br />
Contento Countant Content<br />
Contro Countra Contra<br />
Corvo Courbas Croass<br />
Cosa Tzosa / Tchosa Còsa<br />
Cotto Coit Cheuit<br />
Cucchiaio Cutchiàr Cuciar<br />
Cucina Cusìnna Cusin-a<br />
Cuocere Couèira Cheuse<br />
Dare Douné Dé<br />
Dentro Andìnss Andrinta<br />
Destra Drèita Drita<br />
Dietro Daré Darera / Daré<br />
Di sopra Damoun Dë dzora<br />
Documenti Papè Papé<br />
Donna Fumèla Fomna<br />
Dopo Apré Apress/Dòp<br />
Due dita Dou dèi / Deuy dèi Doi dil<br />
Dunque Dounca Donca<br />
È tornato L'ët tournà L'é tornà<br />
Escremento di gallina Tchot Ciòt<br />
Estate Istà Istà<br />
Fa caldo E fait tchàout A fà càud<br />
Fa freddo E fait frèt A fà frèid<br />
Fabbro Fré Fré<br />
Faggio Fòou Fò<br />
Fame Fam Fam<br />
Fango Patchoch Pàuta<br />
Fare Fàri Fé<br />
Festa Feta Festa
Fiasco Fiàsc Fiasch<br />
Fidanzato Mouroùs Moros<br />
Fierezza Fierësi Fierëssa<br />
Filo Fi / Fil Fil<br />
Fiori Fiou Fior<br />
Fischiare Jubié Subié<br />
Foglie Fòiess Feuje<br />
Fontana Batchàss Fontan-a<br />
Forbici Tesouire Tësòire<br />
Forchetta Fàrtchoulìn-a Forciolin-a<br />
Fratello Fràri Frel<br />
Friggere Fritchoulè Fricassé<br />
Gallina Dzalinà Galin-a<br />
Gallo Dzal Gal<br />
Gamba Tzamba Gamba<br />
Gatto Tchàt / Tzat Ciat<br />
Gerla Cabàssi Cabassa<br />
Ghiaccio Guiàss Giassa<br />
Giacca Djaca Giaca<br />
Giallo Djàoun / Dzaounou Giàun<br />
Giorno Djouërn Di<br />
Giovane Djoun/Zouou Giovo<br />
Giù Zù Giù / Sota<br />
Grissini Garssìn Ghërsin<br />
Grosso Grò Gròss<br />
Ha detto I l'à dit A l'ha dit<br />
Ho scritto I l'èy scrit I l'hai scrivù<br />
I parenti Li parànt Ij parent<br />
I piccoli Li quitì Ij cit<br />
I tronchi Li bioùn Ij tronch<br />
Ignorante come una zappa Ignourànt 'me 'na sàpa Ignorant coma na sapa<br />
Il carnevale del Laietto Lou carlevé dou Lieut Ël carlevé dël Lajet<br />
Il dolce Lou doùss Ël doss<br />
Il letame Lou iàm La drugia<br />
Il lupo Lou lou Ël luv<br />
Il padrone Lou padroun Ël padron<br />
Il migliore della nidiata Lou pì boun dla nha Ël pì bon dl'agnà<br />
Insieme Nsèma Ansema<br />
In tutte le maniere An toutëss al manérëss An tute le manere
Inverno Invèrn Invern<br />
Io sono del Laietto Mi i seui dou Lieut Mi i son dël Laiet<br />
Io vado al Laietto Mi i vaou aou Lieut Mi i vado al Laiet<br />
L'aria fredda L'ariàss La bisa<br />
L'imbuto L'ambousoù L'ambossor<br />
La betulla Lou bioùl La biola<br />
La cappella La tchapèla / La tzapèla La capela<br />
La chiave La cllou / La cla La ciav<br />
La chiesa La djsia La cesa<br />
La correnta (il ballo) La courènda (lou bal) La corenta (ël bal)<br />
La gerla La cabàssi La cabassa<br />
La gioia La djòi La gòj<br />
La schiumarola La scumòiri La scumòira<br />
Lago Lài Lagh<br />
Latta Tola Tòla<br />
Latte Lait Làit<br />
Latte fresco Lait peina mouzù Làit fresch<br />
Latte scremato Lait eifiourà Làit scremà / Làit dësfiorà<br />
Le donne Al fumèllëss Le fomne<br />
Legno Bok Bòsch<br />
Le nuvole Al nébiess Le nìvole<br />
Le sedie Al caréiess Le cadreghe<br />
Leggere Lèhe Lese<br />
Lento Garch Meusi/Longh/Tard<br />
Lenzuolo Linsouel Linseul<br />
Lepre Lévra Levr<br />
Lontano Lougn Lontan<br />
Lo prende Lou tchapou Lo pijà<br />
Lo spezzatino Lou fricandò Ël fricandò<br />
Lo stagno Lou gòi Ël armeuj<br />
Lupo Lou Luv<br />
Lutto Deul Deul<br />
Madrina Marèina Marin-a<br />
Magro come un chiodo Màirou 'me 'n tchiò Màire coma 'n ciò<br />
Mangiare Mindjìa / Mindzé / Mingé Mangé<br />
Mano Piota Man<br />
Meglio Mèy Mej<br />
Mela Poum Pom<br />
Mestiere Mesté Mësté
Mestolo Cassùl / Cahi Cassul<br />
Mestolo per l'acqua Càssa Cassa<br />
Minestra Mnèstra Mnestra<br />
Mi piace Am piait Am pias<br />
Mulo Mul Mul<br />
Nascosto Ntèrma / Eicoundù Stërmà<br />
Naso Nàss Nas<br />
Neanche Nhënca / Gnënca Gnanca<br />
Nero Neiri Nèir<br />
Nessuno Panhun / Nhun Gnun<br />
Niente/Nulla Paren Gnente<br />
Nipote Nouvoùt/Nouvoùda Novod/Novoda<br />
Nocciola Ninsola Ninsòla<br />
Nocciolo (la pianta) Ninsoulé Ninsolé<br />
Noioso come una mosca Noiuous 'me 'na mousi Nojos coma na mosca<br />
Non ancora pancou Nen ancora<br />
Non aveva I y-avit pa A l'avìa pà<br />
Non vedi Vèy pa Vëdde pà<br />
Nonno Nònou Nòno<br />
Notte Nòit / Nouait Neuit<br />
Occhi Jouèi / Jouèy Euj<br />
Padre Pàri Pare<br />
Padrino Parèn Parin<br />
Paese Paì Pais<br />
Pagina Pàdjina Pàgina<br />
Paio Parèy Pàira<br />
Pallido Smort Smòrt<br />
Pancia piena Penhi pieina Pansa pien-a<br />
Pastore Berzé Bërgé<br />
Patate Trìfoule Trìfole/Patate<br />
Paura Peuy Por<br />
Pecora Bérou/Fèja Fèja<br />
Pena (far pena) Peina Pen-a<br />
Pentola Péila Ramin-a/Pèila<br />
Per Par Për<br />
Persona Parsoùnn-a Përson-a<br />
Pertica Pértchi Pèrtia/Cana<br />
Piangere Piouré Pioré<br />
Piatti Piàt Piat
Pidocchio Pioeui Poj<br />
Pietanza Pitànnsi Pitansa<br />
Pigro Garch Gargh/Longh/Tard<br />
Piove a dirotto E piòout à vèrsess A pieuve a verse<br />
Pipistrello Rata voulòira Ratavolòira<br />
Poi Pré Peui<br />
Polenta Poulénta Polenta<br />
Porta Uss Uss<br />
Pozzanghera Gòii Paciass<br />
Preso Tchapà Ciapà<br />
Prete Préve Prèive<br />
Qualcuno Carqu'un Quaidun<br />
Quando Quënte Quand<br />
Quarto Cuart Quart<br />
Quello Quën Col<br />
Qui di seguito Isì dapréss Sì dapress – Sì 'd séguit<br />
Ragazzo Bòtcha Bòcia<br />
Rigido Reidou Rìgid<br />
Rosso Rouss Ross<br />
Ruscello Ri Ri / Arian<br />
Santuario del Collombardo Santouare dou Couloumbard Santoari dël Collombard<br />
Sapere Savey Savèj<br />
Schiaffo Ergiafloun Sgiaf<br />
Schiena Eitchinë Schin-a<br />
Scodella Scoueula Scudela<br />
Scrivere Scriri Scrive<br />
Scuola Eicola Scòla<br />
Secchiello Sidjilìn Sigilin<br />
Secondo Secount Scond<br />
Sedia Caréia Cadrega<br />
Sete Sèy Sèj<br />
Sette (numero) Sèt Set<br />
Settimana Smana Sman-a<br />
Sfacciato Sfatchià Sfacià<br />
Sgabello Scành Taborèt<br />
Si He Sì / é<br />
Slitta Levia Lesa<br />
Sogno Seugn Seugn<br />
Sole Soulèi Sol
Sono andati Sount alà Son andàit<br />
Sono venuti Sount aounù Son vnì<br />
Sopra Dzeuri Dzora<br />
Sordo Tchorgn Ciòrgn<br />
Sotto Dzot Sota<br />
Sorella Sueura Seur<br />
Spalla Eipala Spala<br />
Spostare Tramié Sposté<br />
Sta zitto Ita quèy Stà ciuto<br />
Stesso Listès Istess<br />
Suocera Madòna Madòna<br />
Suocero Massé Mëssé<br />
Tacchino Bìrou Pito<br />
Tacco Garët Garèt<br />
Talpa Darboun Tarpon<br />
Tanto Ttën Tant<br />
Tasca Sacotcha Sacòcia<br />
Tavolo Tàoula Tàula<br />
Tela Pata Tèila<br />
Tempestato Dernà Tempestà<br />
Tempo Ténss Temp<br />
Terrazza Terahi Trassa<br />
Terzo Terth Ters<br />
Testa Teta Testa<br />
Torrente Sessi Tourent Sieisi Torent Sieisi<br />
Tovaglia Touvàii Tovaja<br />
Tovagliolo Sarviàtta Sarviëtta<br />
Trascinare Rablé Rabasté / Rablé<br />
Tre Trèi / Trey Tre<br />
Ubriaco Tchouc Cioch<br />
Un cavallo An cavàl Un caval<br />
Una farfalla Ùna parpaiòla Un parpajon – Na farfala<br />
Una grotta Na barma Na gròta – Na balma<br />
Una piccola Na quitìva Na cita<br />
Uno alla volta Un a bòt Un a la vòlta – Un për vira<br />
Uomo Om Òm<br />
Uovo Eus / Oeu Euv<br />
Vacca Vàttchi Vaca<br />
Vallone Comba Valon
Varie Vairou Vaire<br />
Vecchiaia Vétchaja Veciaja<br />
Vecchio Vèyi / Vièi / Vièii Vej<br />
Vedere Vey Vëdde<br />
Veloce Lest Lest<br />
Verde Vart Verd<br />
Verdura Vàrdura Vërdura<br />
Vespa Guepa Vespa<br />
Vicino Dapé Avzin<br />
Vivere Vivri Vive<br />
Volpe Vouòrp Volp<br />
Vuole sapere Ou vo-out savey A veul savèj<br />
Vuoto Voit Veuid<br />
Zia Màgna Magna<br />
Zio Bàrba Barba<br />
Zoccoli Sotche / Sòclou Sòco<br />
Zucchero Sùquër Sùcher<br />
I giorni Li dì ij di<br />
I mesi Li mèiss ij mèis<br />
Lunedi Dilùn / Dulùnss lun-es<br />
Martedi Dimarh / Dumàrtess màrtes<br />
Mercoledi Dimèrcou / Dumèrcou mèrcol<br />
Giovedi Dizò / Dujoevess giòbia<br />
Venerdi Divendrou / Duvèndrou vënner<br />
Sabato Disëndou / Dusàndou saba<br />
Domenica Dimenzi / Dumèndji dumìnica<br />
Gennaio Djené / Giné gené<br />
Febbraio Fevré / Fré fërvé<br />
Marzo Marh / Marss mars<br />
Aprile Avrì / Avril avril<br />
Maggio May / Mài magg<br />
Giugno Djugn / Giugn giugn<br />
Luglio Luy / Luii luj<br />
Agosto Oust / Ost agost<br />
Settembre Stèmbe / Stémber stèmber<br />
Ottobre Outoube / Utùber otòber<br />
Novembre Nouvèmbre / Nuvémber novèmber<br />
Dicembre Desèmbre / Zémber dzèmber<br />
L'anno l'an l'ani
Verbo essere – ind. presente<br />
Io sono<br />
Tu sei<br />
Egli è<br />
Noi siamo<br />
Voi siete<br />
Essi sono<br />
Verbo avere – ind. presente<br />
Io ho<br />
Tu hai<br />
Egli ha<br />
Noi abbiamo<br />
Voi avete<br />
Essi hanno<br />
Verbo essere - imperfetto<br />
Io ero<br />
Tu eri<br />
Egli era<br />
Noi eravamo<br />
Voi eravate<br />
Essi erano<br />
Verbo avere – imperfetto<br />
Io avevo<br />
Tu avevi<br />
Egli aveva<br />
Noi avevamo<br />
Voi avevate<br />
Essi avevano<br />
Donne di Laietto, patate di<br />
Mocchie, tome di Pratobotrile,<br />
vino della Roceja, niente di più<br />
buono<br />
Fidati della vipera, della volpe e<br />
del lupo, ma non della donna<br />
col sedere basso<br />
Avere il padre povero non è un<br />
disonore, ma avere il suocero<br />
povero non è da furbi<br />
Vèrb éssi / vés<br />
Mi séi / Mi seui<br />
Te téss<br />
Quiël ou iëst / ou l'ët / ou l'ét<br />
Nouss (Nouss aouti) sén<br />
Vouss aouti ou séss<br />
Lou ou sount<br />
Vèrb avé<br />
Mi djéi<br />
Te tass<br />
Quiël ou lët / ou l'à<br />
Nous (Nous aouti) djén<br />
Vous aouti ou léss<br />
Lou ou lont / ou l'ën<br />
Vèrb éssi / vés<br />
Mi djérou<br />
Te térëss<br />
Quiël ou iérët<br />
Nouss (Nouss aouti) djeraviàn<br />
Vouss aouti ou eraviàss<br />
Lou ou iérount<br />
Vèrb avé<br />
Mi djiavò<br />
Te taviàss<br />
Quiël ou lavèt / y-avit<br />
Nouss (Nouss aouti) djaviàn<br />
Vouss aouti ou laviàss<br />
Lou ou lavònt<br />
Al fumèllëss at Lieut, al trìfoule<br />
at Motse, al toume at Papoutri,<br />
lou vin at la Routcheja, paren at<br />
pì boun<br />
Fidte dla vipra, dla vouòrp e<br />
dou lou, ma pa dla dona tou lou<br />
cu bas.<br />
Avé lou pare pove à l’ét pa in<br />
dizounour, ma avé lou masé<br />
pove à l’ét pa da furp<br />
Verb esse<br />
Mi i son<br />
Ti it ses<br />
Chiel a l'é<br />
Noi i soma<br />
Voi i seve<br />
Lor a son<br />
Verb avej/aveje<br />
Mi i l'hai/heu<br />
Ti it l'has<br />
Chiel a l'ha<br />
Noi i l'oma<br />
Voi i l'eve<br />
Lor a l'han<br />
Verb esse<br />
Mi i j'era<br />
Ti it j'ere<br />
Chiel a l'era<br />
Noi i j'ero<br />
Voi i j'ere<br />
Lor a j'ero<br />
Verb avej/aveje<br />
Mi i l'avìa<br />
Ti it l'avìe<br />
Chiel a l'avìa<br />
Noi i l'avìo<br />
Voi i l'avìe<br />
Lor a l'avìo<br />
Fije 'd Laiet, trìfole 'd Mòce,<br />
tome 'd Pabotri, vin dla Roceja,<br />
gnente 'd pì bon.<br />
Fidte dla vipra, dla volp e dël<br />
luv, ma pa dla dòna con ël cul<br />
bass<br />
Avèj ël pare pòver l'é pa 'n<br />
disonor, ma avèj ël mëssé<br />
pòver l'é pa da drito
A chi nasce disgraziato piove<br />
sul sedere anche se è seduto<br />
Sa qu’ou nèisat dëzgrasia à ti<br />
piot s’lou cu béla da sta<br />
A chi nass dësgrassià a-i pieuv<br />
sël cul fin-a a sté setà