VHS Spravodajca 2005 - Zzvh.sk

urèité možnosti uplatni racionálny a realizovate¾ný prístup.
Význam praktickej uplatnite¾nosti / realizovate¾nosti emisno -
imisného princípu dokumentujú aj nasledovné skutoènosti. Vo
všeobecnosti je emisno – imisný princíp ve¾mi prísny princíp
(v pozitívnom zmysle pre ochranu recipientu). Ale automatická
aplikácia nie je možná. Kvalitu vyèistenej odpadovej vody ovplyvòuje
totiž nielen technológia ÈOV a spôsob jej obsluhy, ale
aj samotné zloženie surovej odpadovej vody. Aj pri optimálne
zrealizovanej a prevádzkovanej ÈOV nie je možné dosiahnu
„akúko¾vek“ kvalitu vyèistenej vody. Pri málo vodnatých alebo
zneèistených recipientoch, èo sú bežné prípady v SR, je riziko,
že kvalita vyèistenej vody automaticky vypoèítaná pod¾a imisného
princípu zo zmiešavacej rovnice pod výus ou vyjde nedosiahnute¾ná
alebo dosiahnute¾ná s extrémne vysokými investiènými
a prevádzkovými nákladmi. Pre porovnanie je možné uvies
nasledovné skutoènosti:
l mechanicko – biologickým èistením komunálnych odpadových
vôd s odstraòovaním nutrientov (t.j. sekundárne a terciárne
èistenie požadované EÚ smernicami) sa dá pri optimálnej prevádzke
dosiahnu
BSK 5 = 5 - 15 mg/l
CHSK Cr = 40 - 80 mg/l
Pcelk = 0,5 - 1 mg/l
Ncelk = 8 mg/l – 15 mg/l
Samozrejme treba upozorni , že BSK 5 pod 10 mg/l vyžaduje
ve¾mi dobre sedimentujúci kal, Pcelk pod 1 mg/l vyžaduje vysoké
dávky zrážacieho èinidla a Ncelk pod 10 mg/l vyžaduje vhodné
zloženie odpadovej vody (vysoký pomer BSK 5 : Ncelk - ak nie
je, dávkovanie externého organického substrátu bude nevyhnutné).
Koncentrácia CHSK závisí významne aj od zloženia odpadových
vôd, ich zakoncentrovania, podielu balastných vôd. Bližšie k týmto
hodnotám je uvedené aj v [9], [10]. Garantova nižšie koncentrácie
znamená požadova fyzikálno – chemické doèistenie (filtrácia,
koagulácia, v „najhoršom“ prípade oxidáciu), ale aj v týchto prípadoch
nie je možné oèakáva ¾ubovo¾ný pokles zvyškového
zneèistenia. Je zrejmé, že tento problém bude ešte významnejší
v prípade priemyselných odpadových vôd, ktoré môžu by ove¾a
koncentrovanejšie a horšie èistite¾né.
l v Nariadení vlády è. 491/2002 [3] je okrem iného uvedené:
l kvalitatívne požiadavky (imisné hodnoty) pre povrchové vody:
CHSK Cr = 35 mg/l
BSK 5 = 7 mg/l
NH4-N = 1 mg/l
NO3-N = 5 mg/l
NO2-N = 0,02 mg/l
Pcelk = 0,4 mg/l
l kvalitatívne ciele pre vody vhodné pre život a reprodukciu rýb
(pod¾a druhu rýb):
BSK 5 = 3, resp. 6 mg/l
NH4-N = medzná hodnota 0,8 mg/l (odporúèaná hodnota 0,03,
resp. 0,15 mg/l)
l kvalitatívne ciele pre pitnú vodu (pod¾a spôsobu úpravy vody)
BSK 5 = 3 až 7 mg/l
CHSK = 10 až 35 mg/l
Ncelk = 2 až 10 mg/l
NH4-N = 0,04 až 1,5 mg/l (odporúèaná hodnota len 0,03;
resp. 0,15 mg/l)
NO3-N = 1 až 11 mg/l.
Z porovnania vyššie uvedených hodnôt je zrejmé, že výpoèet
kvality vyèistenej vody zo zmiešavacej rovnice (imisný princíp)
nie je možné automaticky uplatni napr. na ÈOV, kde pomer
prietoku odpadových vôd k prietoku v recipiente je menší ako 1
(takýchto prípadov aj v spojení s klimatickými zmenami môže
by viac a viac). Existujú v podstate len 3 riešenia (ak odmyslíme
terciárne doèistenie chemickou oxidáciou apod.):
l buï pre tieto preukázate¾né prípady legislatívne umožni
l neuplatnenie emisno - imisného princípu z dôvodu rešpektovania
„dostupných technológií“, resp. „stavu poznania a ekonomických
možností technických riešení“
Legislatíva
l alebo uplatnenie emisno – imisného princípu v „odsunutom
profile“ (èo by mohlo by legislatívne najèistejšie riešenie pre
sporné rozhodnutia)
l resp. premiestni ÈOV k recipientu s vyšším prietokom. Ale
toto riešenie môže by kontraproduktívne – jednak sa výrazne
zvýšia investièné náklady, jednak sa zhorší kvalita odpadovej
vody v už spomínanom pomere BSK 5 k nutrientom (v stokovej
sieti dochádza k anaeróbnemu rozkladu organického zneèistenia,
ale nutrienty zostávajú; v podmienkach SR nie je výnimoèná
ani tá situácia, keï s dåžkou stokovej siete sa zvyšuje infiltrácia
podzemných vôd, ktoré obsahujú ïalšie mg/l NO3-N). Následne
musí dôjs k zníženiu úèinnosti odstraòovania nutrientov
a k zvýšeniu prevádzkových nákladov (napr. na nákup a dovoz
organického substrátu)
l resp. zaústi odtok z ÈOV k vzdialenejšiemu recipientu s vyšším
prietokom (platí predchádzajúce konštatovanie o investièných
nákladoch).
Prípadné štvrté riešenie – „výnimky“ – sa historicky neosvedèilo.
2. Limitné hodnoty ukazovate¾ov zneèistenia (emisné hodnoty)
V praxi sa relatívne èasto stretávame so znižovaním emisných
hodnôt pre konkrétne ÈOV v porovnaní s hodnotami uvedenými
v prílohe è.3. Nariadenia vlády è. 491/2002 [3]. Uvádzané dôvody
sú objektívne, ale aj subjektívne. Samozrejme je potrebné akceptova
snahu o zlepšenie kvality povrchových tokov, zníženie
eutrofizácie, zlepšenie kyslíkových pomerov atï atï. Ale nie
všetky argumenty sú bez ïalšej diskusie akceptovate¾né. Napr.:
l argumentuje sa potrebou zníži emisné hodnoty „p“ aj „m“,
pretože recipient je hranièný tok. SR prijala Nariadenie vlády
è. 249/2003 [11], ktoré napriek podrobne vypracovaným štúdiám
od renomovaných autorov a inštitúcií deklarovala celé
územie SR za citlivú oblas . Ekonomické dôsledky sú už každému
zainteresovanému zrejmé, prípadné pokuty do Bruselu
po roku 2010 pri nesplnení našich záväzkov zatia¾ len tušíme.
Bližšie o tejto problematike je možné nájs napr. na www.
acesr.sk, kde v èasti Linky / Informaèné zdroje je prístup na
pravidelne vychádzajúce zahranièné elektronické èasopisy s
tematikou vodného hospodárstva, ktoré v rubrikách o EÚ o
problematike pokút èoraz èastejšie píšu. Ak zvážime, že celú
krajinu ako citlivú oblas podobne radikálne vyhlásili len SR,
ÈR, severské štáty, Rakúsko, Luxembursko, požiadavka zvýšenej
ochrany hranièných tokov teèúcich z citlivej oblasti do
„necitlivej“ je diskutabilná
l ochrana recipientu je dôvod pre znižovanie emisných „m“ hodnôt.
Tieto hodnoty neboli uvedené v Nariadení vlády è. 491/
2002 [3] len tak, ale sú výsledkom serióznej štúdie a rešerže
obdobných predpisov z ïalších EÚ krajín. Majú len kontrolnú
funkciu a sú také, aby bola zabezpeèená ich 99%-ná neprekro
èite¾nos . Tým, že nemajú technologický a ani „ekologický“
význam, ich prípadné znižovanie vytvára zbytoèné riziká a
konflikty. V každom prípade, ak už dochádza k ich znižovaniu,
èo z èisto legislatívneho h¾adiska nie je zakázané, potom si treba
uvedomi , že každá ÈOV je „špecifická technológia, kde
produkt / vyèistená voda je presne a prísne definovaný, ale surovina
/ odpadová voda je definovaná len orientaène bez možnosti
podstatne ovplyvni jej kvalitu a množstvo“.
Zníženie emisných „p“ hodnôt v ukazovate¾och organického
zneèistenia pod¾a Nariadenia vlády è.491/2002 v rozumných
hraniciach nie je až taký problém (uvedené hodnoty sú pri správnej
technológii a obsluhe bežne dosiahnute¾né), ale zníženie koncentrácií
v ukazovate¾och Ncelk a Pcelk pod hodnoty platné pre citlivé
oblasti (Ncelk 10 a 15 mg/l, resp. Pcelk 1 a 2 mg/l, resp. 80 %
ná úèinnos odstránenia Pcelk a 70-80 % úèinnos !!) prináša
významné investièné a prevádzkové problémy. Pre lepšiu informáciu
je možné uvies nieko¾ko orientaèných údajov:
l aktivácia s odstraòovaním Ncelk a Pcelk na ÈOV s kapacitou
50 000 EO by mala vyprodukova vyèistenú vodu s koncentráciami
Ncelk = 15 mg/l a Pcelk = 2 mg/l. Na tento úèel je
potrebné približne [12]:
l objem aktivaènej nádrže na 1 obyvate¾a = 170 l/EO (nitrifikácia
VODOHOSPODÁRSKY SPRAVODAJCA è. 1-2/2005 5