Valentín je svätý. Aká je tvoja láska? - Vydavateľstvo Don Bosco
Valentín je svätý. Aká je tvoja láska? - Vydavateľstvo Don Bosco
Valentín je svätý. Aká je tvoja láska? - Vydavateľstvo Don Bosco
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Február<br />
Ročník II. 2005/2006<br />
N o 16<br />
Cena 34,– Sk<br />
db<br />
www.casopisaha.sk<br />
Tweens<br />
IMT Smile<br />
Starší partner<br />
Foto: archív<br />
6<br />
+ 4 fantastické<br />
valentínske<br />
pohľadnice<br />
<strong>Valentín</strong> <strong>je</strong> <strong>svätý</strong>.<br />
<strong>Aká</strong> <strong>je</strong> <strong>tvoja</strong> <strong>láska</strong>?
aktualita<br />
<strong>Valentín</strong><br />
rozhovor<br />
4<br />
Tweens – naozaj sú až také rovnaké?<br />
duchovný život<br />
Šelma v duši<br />
hudba<br />
9<br />
12<br />
14<br />
Robbie Williams, Sugababes...<br />
film<br />
obsah<br />
február<br />
Roãník II. 2005/2006<br />
N o 16<br />
testík<br />
15<br />
Narnia: Lev, šatník, čarodejnica<br />
17<br />
Mrazivý <strong>Valentín</strong> s teplým srdcom<br />
sociorozmer<br />
Na Madagaskare...<br />
príroda<br />
Najväčší z najväčších<br />
reportáž<br />
Výlet za dobrodružstvom...<br />
20<br />
22<br />
24<br />
Ob<strong>je</strong>dnávam AHA! od mesiaca: počet kusov:<br />
S prvým číslom vám zašleme aj poštovú poukážku.<br />
AHA!, Miletičova 7, 821 08 Bratislava; aha@donbosco.sk; 02/555 722 26<br />
on a ona<br />
Minule som v trolejbuse zachytil<br />
rozhovor asi 15-ročných<br />
dievčat. Jedna sa hrdila,<br />
ako si ten <strong>je</strong>j zobral<br />
dovolenku a odišiel na tri<br />
mesiace do Španielska pracovať,<br />
lebo plat, ktorý dostáva<br />
po zvyšok roka na<br />
Slovensku, mu nestačí. Tie<br />
dve na ňu žiarlivo čumeli<br />
a vraveli, že sa <strong>je</strong>j musí žiť,<br />
keď príde s toľkými peniazmi.<br />
Potom sa <strong>je</strong>j pýtali, koľko má on vlastne rokov. Ona so smiechom<br />
prehodila, že cez tridsať… Záleží na veku vo vzťahu? Dozviete sa<br />
v našom článku.<br />
Ob<strong>je</strong>dnaj si AHA! a získaj multimediálne CD zdarma!<br />
Výber najlepšej slovenskej gospelovej hudby posledných čias, počítačová hra, dve knihy<br />
a všetky čísla prvého ročníka AHA! aj so superprílohou SuperStar v elektronickej podobe.<br />
Toto vám ponúka <strong>je</strong>dine AHA!. Stačí, keď si ob<strong>je</strong>dnáte časopis na celý školský rok (predplatné <strong>je</strong> 340,- Sk)<br />
a my vám CD pošleme. Ak ste nenašli vnútri priložený šek, vyplňte a pošlite túto ob<strong>je</strong>dnávku.<br />
O b j e d n á v k a<br />
Meno a priezvisko:<br />
Adresa:<br />
6<br />
rozhovor 8<br />
Vznikli v roku 1992.<br />
Založili ju bratia Ivan<br />
a Miro. Iniciály ich mien<br />
tvoria názov skupiny.<br />
Zahrali niekoľko koncertov<br />
a nahrali niekoľko skladieb.<br />
Neskôr sa skupina rozpadla<br />
a prestala hrať. V roku<br />
1993 Ivan a Miro nahrali<br />
svo<strong>je</strong> prvé demo. Boli<br />
to detské skladby s komickými<br />
textami Ľ. Feldeka.<br />
V roku 1994 na <strong>je</strong>dnom<br />
koncerte v Prešove dali bratia svoju kazetu s demonahrávkami Robovi<br />
Grigorovovi. O niekoľko týždňov zavolal produkčný zo Slovenskej televízie,<br />
že Robo si vybral ich skladby. Zúčastnili sa súťaže a vyhrali ju.<br />
To bolo ich prvé vystúpenie<br />
vôbec. IMT Smile.<br />
zaujímavosť 10<br />
Tento rok oslavu<strong>je</strong><br />
Švajčiarska garda<br />
500 rokov od svojho založenia.<br />
Oslavy sa začali<br />
22. januára spomienkou na<br />
vznik vo<strong>je</strong>nského zboru<br />
a pokračovať budú otvorením<br />
výstavy vo Vatikáne<br />
29. marca. Od 7. apríla do<br />
4. mája bývalí členovia<br />
Švajčiarskej gardy zopakujú<br />
svoj pochod do Ríma.<br />
Z mestečka Bellinzona budú<br />
pochodovať 27 dní a prejdú 723 kilometrov. Zaujíma aj vás história<br />
„papaboys – pápežových chlapcov“? Prečítajte si o nej skvelý článok<br />
na strane 10.
16<br />
18 šport<br />
Najväčším športovým sviatkom<br />
<strong>je</strong> olympiáda. Tá tohtoročná<br />
zimná <strong>je</strong> už dvadsiata<br />
v poradí a očakáva sa<br />
na nej rekordný počet športovcov<br />
– 2 550 z 80 krajín.<br />
To <strong>je</strong> oproti prvej zimnej<br />
olympiáde (258 športovcov<br />
zo 16 krajín) dosť výrazný<br />
rozdiel. V našom článku nazrieme<br />
trošku do histórie,<br />
ale pozrieme sa aj do<br />
Turína. Kontrolná otázka:<br />
Viete, aké <strong>je</strong> olympijské heslo? Citius, altius, fortius [rýchlejšie, vyššie,<br />
silnejšie] vyjadru<strong>je</strong> cieľ olympijského hnutia, úsilie o neustály pokrok.<br />
26<br />
Ba-Ba-Ba-Ba-Baku Baku<br />
Viete, kde <strong>je</strong> Baku?<br />
Smerom doprava, ešte kúsok, ešte… Ale najskôr<br />
ho nájdete, ak navštívite najbližšie saleziánske<br />
oratko, kde sa počas Pôstneho obdobia priloží<br />
ruka k dielu či tehlička k tehličke…<br />
Aj naši kamaráti v Baku, v hlavnom meste<br />
Azerbajdžanu, chcú mať oratko, chcú sa stretávať,<br />
zahrať si futbal, pingpong… Na to však potrebujú<br />
dom a vy im naň môžete darovať tehličku…<br />
Pôstnemu času pristane dobrý skutok či malá<br />
obeta. Každý deň len <strong>je</strong>dna koruna za malú teh-<br />
anketa<br />
Na našej webovej stránke<br />
sme rozbehli valentínsku<br />
anketu. Ako vnímate vy<br />
sviatok zaľúbených? Čo<br />
krásne ste v tento deň zažili?<br />
Aj o tom sú vaše odpovede.<br />
Či o tomto sviatku<br />
viete skutočne všetko, vás<br />
zasa preskúšame vo<br />
valentínskom<br />
testíku hneď na ďalšej<br />
strane.<br />
poradňa<br />
Určite tým prešiel už každý<br />
z vás. Je to ten skľučujúci<br />
pocit samoty, keď si<br />
o sebe myslíme, že sme nanič,<br />
že nič nezvládneme,<br />
všetko nám padá z rúk.<br />
Prežíva to aj Miro, ktorý<br />
nám napísal do redakcie.<br />
Trošku iný problém má<br />
Lenka, ktorej sa posmievajú<br />
spolužiaci v škole. Je to také<br />
vážne, že uvažu<strong>je</strong> o prestupe<br />
na inú školu...<br />
ličku a spoločnými silami postavíme dom…<br />
v Baku aj ten v Božom kráľovstve…<br />
Vydavateľ<br />
Saleziáni dona Bosca vo vydavateľstve DON BOSCO<br />
Adresa redakcie<br />
AHA!, Miletičova 7, 821 08 Bratislava<br />
Internet<br />
www.casopisaha.sk<br />
E-mail<br />
aha@donbosco.sk<br />
Tel.<br />
02/555 722 26<br />
Fax<br />
02/555 749 92<br />
Šéfredaktor<br />
Rastislav Hamráček SDB<br />
Zástupca šéfredaktora<br />
Ján Miško<br />
Redakčné úpravy<br />
Mária Sabolová<br />
Jazyková úprava<br />
Adriana Reguliová<br />
Distribúcia<br />
Ladislav Katona<br />
Grafika a zalomenie<br />
Denisa a Juraj Martiškovci<br />
Technické spracovanie<br />
Aurel Valábek<br />
Teologický poradca<br />
ThDr. Pavol Grach SDB<br />
Spolupracovníci<br />
Peter Baus, Barbora Brinkáčová,<br />
Matúš Demko, Simona Felgerová, Anton Frič,<br />
Mária Graňáková, Zuzana Greizingerová,<br />
Jana Grešnerová, Pavol Janoško, Ján Jura SDB,<br />
Jana Karlubíková, Ondrej Miliczki SDB, Oľga Petrášková,<br />
Pavol Pilár SDB, Henrieta Popluhárová,<br />
Katarína Stehlíková, Peter Timko SDB,<br />
Martin Turanovič, Erika Virágová<br />
Nevyžiadané príspevky nevraciame.<br />
Redakcia si vyhradzu<strong>je</strong> právo na úpravu textov.<br />
Cena <strong>je</strong>dného výtlačku <strong>je</strong> 34,– Sk, celoročné<br />
predplatné 340,– Sk.<br />
Bankové spo<strong>je</strong>nie: VÚB Bratislava-Ružinov,<br />
č. ú.: 35-29330-062/0200, VS: 110<br />
Tlač: VKÚ, a. s., Harmanec<br />
Registrácia: MK SR č. 3265/2004;<br />
ISSN 1336–5789<br />
Navštívte saleziánske oratko a každý deň vymeňte<br />
<strong>je</strong>dnu slovenskú korunu za malú tehličku<br />
pre dom v Baku! Akcia potrvá od 1. marca do<br />
13. apríla 2006 na celom Slovensku!<br />
Vaše „stavebniny“ SAVIO<br />
P. S.: SAVIO = občianske združenie na pomoc<br />
mladým z tretieho sveta.<br />
AHA! február 2006<br />
3<br />
úvodník<<br />
Nie a nie dočítať<br />
Úvodník. Dnes trochu iný ako inokedy.<br />
V ostatných mesiacoch vám<br />
píšem tieto riadky vždy medzi poslednými<br />
z celého AHA!. Ani tentoraz<br />
to nie <strong>je</strong> inak.<br />
A som rád. Práve som totiž dočítal<br />
čierno-biele stránky tohto čísla<br />
a musím vám prezradiť, či už čítate<br />
úvodník ako prvý, alebo až nakoniec,<br />
že takto „pokope“ mám z februára<br />
veľmi dobrý zážitok. A to <strong>je</strong><br />
ešte len 20. január! ☺ Takmer som<br />
sa nemohol dočítať na koniec. Ej, keby<br />
sa tak stránky neminuli ani po čísle<br />
32! Z toho bohatstva, čo pre vás<br />
nachystali naši ahácki redaktori, som<br />
sa napríklad dozvedel, aké cédečko<br />
si chcem najbližšie vypočuť. Dotvoril<br />
som si svoj obraz o I.M.T. Smile, ba<br />
už čosi viem aj o tom, ako rozoznať<br />
Tweensky. A to som o nich nevedel<br />
vôbec nič. A že Pápežskú švajčiarsku<br />
gardu cvičia aj agenti FBI, som ani<br />
netušil.<br />
Priznávam, že toto číslo silne zaváňa<br />
<strong>Valentín</strong>om. To sme napokon aj chceli.<br />
Možno máte iné, krajšie dni v roku,<br />
ale tých niekoľko článkov vám okrem<br />
tvorivých nápadov môže ponúknuť<br />
i podnety, ako „hlbšie“ prežiť valentínsky<br />
deň. Napríklad ako napísala<br />
v ankete na našom webe <strong>je</strong>dna čitateľka,<br />
že pre rodinu pripravu<strong>je</strong> <strong>je</strong>dno<br />
poslušné dievča. ☺ Koho máme radi,<br />
tomu… ale veď vy to viete. Nech na<br />
to poslúžia aj štyri pekné pohľadnice.<br />
Dvojstrana športu mi už vdýchla<br />
olympijskú náladu a v prípade tejto<br />
dvadsiatej zimnej olympiády o to<br />
viac, že sa bude konať práve v meste<br />
dona Bosca.<br />
A niekde takmer pred koncom tohto<br />
AHA! vám, verím, podráždi chuťové<br />
bunky článok o najväčšej maškrte,<br />
o ktorej už Aztékovia vedeli, že <strong>je</strong><br />
zdrojom energie. Napíšem pravdu,<br />
aj u mňa to fungu<strong>je</strong>. Takže do <strong>je</strong>dnej<br />
ruky AHA!, do druhej čokoládu…<br />
a ešte nejako držať palce našim na<br />
olympiáde.<br />
Pekný fašiangovo-olympijský február!
aktualita<br />
Poznáme to všetci.<br />
Posielanie<br />
zaľúbených<br />
esemesiek,<br />
pozdravov a lístočkov<br />
v školách. Možno<br />
zháňanie ruže<br />
na poslednú chvíľu<br />
alebo pripravovanie<br />
romantickej večere<br />
pri sviečkach.<br />
Už takmer národný<br />
sviatok, ktorý<br />
Slovensko ešte pred<br />
pár rokmi veľmi<br />
nepoznalo. Čo iné<br />
ako 14. február –<br />
Deň svätého<br />
<strong>Valentín</strong>a.<br />
<strong>Valentín</strong><br />
Odhalenie: chémia lásky<br />
Niečo z histórie<br />
<strong>Valentín</strong> bol kňazom v starovekom Ríme, kde životy mladých dievčat<br />
a chlapcov boli prísne oddeľované. Ale 14. február sa už aj v tej dobe<br />
niesol v znamení zaľúbených, aj keď to bol ešte len deň zasvätený<br />
pohanskému bohovi Junovi.<br />
Každé dievča, ktoré chcelo ísť na večernú slávnosť, si napísalo meno<br />
na kúsok papiera a vhodilo ho medzi ostatné do veľkej nádoby.<br />
Chlapci si potom tieto lístočky ťahali a vyžrebované dievčatá sa stali<br />
na celý večer ich partnerkami. Takto náhodne spo<strong>je</strong>ní mladí ľudia sa<br />
neraz po nejakom čase aj zosobášili.<br />
Krutý zákon<br />
Cisár Claudius, ktorý práve vtedy vládol Rímu, sa však nevedno ako<br />
prepracoval k záveru, že nedostatok vojakov <strong>je</strong> spôsobený nechuťou<br />
mužov opúšťať svo<strong>je</strong> manželky a „dievčatá“. Bol presvedčený, že ak<br />
muži nebudú ženatí, do armády sa len tak pohrnú. Dlho si z toho<br />
ťažkú hlavu nerobil, vyriešil to rýchlo a rázne – zakázal všetky manželstvá<br />
a zasnúbenia. No <strong>svätý</strong> <strong>Valentín</strong> toto Claudiovo nariadenie<br />
nebral vážne. Tí, ktorí chceli prijať sviatosť manželstva, mali u neho<br />
dvere vždy otvorené. Zaľúbení si v najväčšej tichosti šepkali slová<br />
prísahy a celá ceremónia sa odohrávala v tajnosti. Ale asi nie v dostatočnej,<br />
pretože im na to nielenže prišli, ale dokonca ich prichytili<br />
priamo pri čine. <strong>Valentín</strong> bol uväznený a vtedajším rímskym prefektom<br />
odsúdený na ubitie palicami až k smrti. V kalendári sa práve písal<br />
14. február.<br />
Opradený legendami?<br />
Jeden z príbehov o svätom <strong>Valentín</strong>ovi hovorí, že kým čakal na smrť<br />
v rímskom väzení, k oknu <strong>je</strong>ho cely chodilo veľa mladých ľudí, aby<br />
Dobré správy: bolo objavené, že každý z nás má v sebe chemikálie lásky.<br />
Zlé správy: vydrží to iba rok.<br />
Našiel sa dôležitý zdroj lásky. Je to ten zasnený pohľad, ktorý si <strong>je</strong>den s druhým vymeníme<br />
v miestnosti plnej rôznych ľudí? Sú to tie čisté oči, ktorých pohľad<br />
by sme mohli cítiť navždy? Nie. Je to NGF – nervový rastový<br />
faktor (Nerve Growth Factor). Celú tú romantiku pokazili<br />
vedci, ktorí ho objavili.<br />
A teraz prichádza na rad naozaj nelichotivá správa:<br />
<strong>je</strong> možné, že život povznášajúci a rozum mútiaci<br />
efekt nevydrží. Počas roka od prvotného zaľúbenia<br />
sa totiž klesá – pravdepodobne toľko trvá zaľúbeným,<br />
kým spozorujú, že ob<strong>je</strong>kt ich citov napríklad<br />
nezatvára zubnú pastu po rannej hygiene…<br />
Vedci z univerzity v talianskej Pavii skúmali skupinu<br />
mužov a žien vo veku od 18 do 31 rokov, v ktorej boli<br />
čerstvo zaľúbení, ale aj dlhodobí partneri alebo samotári.<br />
Odborníci zistili, že v skupine nedávno zaľúbených prudko stúpla<br />
hodnota proteínu NGF. Na druhej strane u párov, ktoré sú spolu viac<br />
ako rok, sa vracia <strong>je</strong>ho hladina na rovnakú úroveň, ktorá bola nameraná<br />
u samotárov. Ale ako čerstvá zaľúbenosť podnecu<strong>je</strong> vyššiu mieru NGF<br />
v krvi, vedcom zatiaľ nie <strong>je</strong> jasné.<br />
Našťastie, tu nie sme v Taliansku, však? ☺ Naši rodičia sa poznajú niekoľko rokov.<br />
Ako to teda <strong>je</strong> s tou vyhasínajúcou láskou?<br />
Jano Miško<br />
4 AHA! február 2006<br />
Barbora Brinkáčová, Simona Felgerová, foto: archív
mu ukázali, že neprestali veriť v lásku. Jednou z nich bola aj žalárnikova<br />
dcéra. <strong>Valentín</strong> si ju dokonca tak obľúbil, že tesne pred smrťou svo<strong>je</strong>j priateľke<br />
napísal krátku správičku, ktorá sa končila slovami: „S láskou od<br />
Tvojho <strong>Valentín</strong>a.“<br />
Touto dávnou udalosťou sa nechala ovplyvniť <strong>je</strong>dna Američanka – slečna<br />
Esther Howland. V roku 1847 poslala prvú zaľúbenú valentínku. Možno aj<br />
vďaka nej má teraz pošta v Lovelande (Colorado) najväčší obrat okolo<br />
14. februára.<br />
Zabudnuté tradície<br />
Vo Walse si zaľúbenci darúvali vyrezávané drevené lyžice s typickým symbolom<br />
kľúča, srdca a kľúčovej dierky. Žeby obľúbená kuchynská dekorácia?<br />
Nie. Symboly vraveli: „Ty odomykáš mo<strong>je</strong> srdce!“<br />
V niektorých krajinách sa zaužívala tradícia, že muž daroval žene nejaký<br />
kus oblečenia. Ak ho prijala, zároveň súhlasila, že si dotyčného vezme.<br />
Ľudské povery neobišli ani prírodu. Ak žena videla na <strong>Valentín</strong>a letieť<br />
drozda, znamenalo to, že si vezme námorníka. Ak videla vrabca, bol <strong>je</strong>j<br />
súdený chudobný muž, s ktorým však mala prežiť šťastný život. Naopak,<br />
zlatá rybka <strong>je</strong>j predpovedala milionára.<br />
Veríte v silu tradícií?<br />
Ak áno, skúste toto: voľakedy si ľudia vzali do ruky za hrsť semien z rastlín<br />
a rozfúkli ich do vetra. Koľko semien im zastalo na ruke, toľko mali mať<br />
v budúcnosti detí.<br />
Tak čo? Ako vám to vyšlo?<br />
TRI DRUHY LÁSKY<br />
Láska, ak<br />
Túto lásku môžeme prijímať a dávať, ak sú splnené<br />
určité podmienky. Musíme niečo urobiť, aby sme si takúto<br />
lásku zaslúžili. „Ak budeš vyhovovať mojim<br />
predstavám...“ „Ak budeš robiť všetko, ako ti poviem...“<br />
Takáto <strong>láska</strong> <strong>je</strong> ponúkaná za niečo, čo<br />
chce druhá strana sebecky získať pre seba. Je to<br />
lacná <strong>láska</strong>, ktorá neuspokoju<strong>je</strong> a nenapĺňa, hoci<br />
sa za ňu niekedy platí privysoká cena.<br />
„Podmienená <strong>láska</strong>“ sa môže kedykoľvek pre<br />
nespokojnosť skončiť a okrem toho, že nenapĺňa,<br />
skutočne nemá dlhé trvanie.<br />
Láska, pretože<br />
Na základe takejto lásky ľudia najčastejšie vstupujú do manželstva. Človek <strong>je</strong> milovaný<br />
pre to, čím <strong>je</strong>, aký <strong>je</strong>, čo má alebo čo robí. Táto <strong>láska</strong> vzniká na základe určitých predností<br />
a hodnôt partnera. „Milu<strong>je</strong>m ťa, pretože si bohatý.“ „Milu<strong>je</strong>m ťa, pretože si krásna.“ Možno chceme<br />
byť milovaní práve pre to, čím sme, pre konkrétne kvality. A <strong>je</strong> to pohodlnejšie než „podmienená <strong>láska</strong>“,<br />
ktorú si musíme zaslúžiť. Dobrý pocit <strong>je</strong> vedieť, že <strong>je</strong> na nás niečo milovania hodné. Ale čo s konkurenciou,<br />
keď sa po čase objaví? Keď naokolo prejde niekto, kto <strong>je</strong> krajší, bohatší, kto môže poskytnúť<br />
ešte viac...? Zrazu cítime neistotu, pochybnosti o tom, ako dlho naša <strong>láska</strong> vydrží. Tento druh lásky<br />
pravdepodobne nevytvára pevné a spoľahlivé základy pre vzťah, ktorý vytrvá v dobrom i zlom.<br />
Milu<strong>je</strong>m ťa a bodka<br />
Takáto <strong>láska</strong> hovorí: „Milu<strong>je</strong>m ťa bez ohľadu na to, aký si, a budem ťa milovať, nech sa stane čokoľvek.<br />
Nech urobíš čokoľvek, moju lásku k tebe to nezmení, neohrozí ani nezničí.“ Táto <strong>láska</strong> rastie poznaním<br />
milovanej bytosti, takže nie <strong>je</strong> slepá, a „ob<strong>je</strong>kt svo<strong>je</strong>j lásky“ pozná veľmi dobre, so všetkými pozitívnymi<br />
i slabými stránkami. Táto <strong>láska</strong> milu<strong>je</strong> bez požiadaviek, nie <strong>je</strong> od ničoho závislá a nie <strong>je</strong> možné si ju zaslúžiť.<br />
Jednoducho tu <strong>je</strong> a dokáže milovať aj tú zdanlivo najbezvýznamnejšiu osobu. Táto <strong>láska</strong> <strong>je</strong> láskou,<br />
po ktorej túžime, nevie sa dočkať, kým bude môcť tomu druhému niečo dať.<br />
Prvé dva typy lásky sa na rozdiel od nej nevedia dočkať, kým niečo získajú. Ak človek milu<strong>je</strong> láskou<br />
„milu<strong>je</strong>m ťa a bodka“, dobrovoľne dáva seba samého. V takomto vzťahu niet miesta pre neistotu, tlak,<br />
obavy, závisť alebo žiarlivosť. Presne tak, ako to vo svojom liste Korinťanom opisu<strong>je</strong> aj <strong>svätý</strong> Pavol. Veď<br />
si len prečítajte 1 Kor 13, 1 – 13.<br />
Spracované podľa www.jpk.sk<br />
AHA! február 2006<br />
5<br />
ak-<br />
súťaž<br />
AHA! <strong>Valentín</strong><br />
Určite sa každého z nás aj tento rok dotkne<br />
Deň svätého <strong>Valentín</strong>a. Niektorí si zafrflú, načo<br />
<strong>je</strong> taký umelý sviatok, iní možno s napätím očakávajú,<br />
čo pre nich pripraví partner alebo partnerka.<br />
Ale veríme, že bude veľa aj takých, čo<br />
nejaké to milé prekvapenie prichystajú sami.<br />
AHA! vyhlasu<strong>je</strong> prvý ročník súťaže<br />
AHA! <strong>Valentín</strong>, do ktorej sa môžu zapojiť<br />
všetci čitatelia časopisu AHA!. Súťažiť sa bude<br />
v troch kategóriách:<br />
VÝPLOD MODERNEJ DOBY ALEBO PRASTARÁ HISTÓRIA?<br />
1. kategória – <strong>Valentín</strong>ska fotografia<br />
(Do tejto kategórie môžete posielať fotky, ktoré<br />
vo vás vyvolávajú pocit krásna, pokoja, lásky<br />
atď. Najviac však tri fotografie.)<br />
2. kategória – <strong>Valentín</strong>ska esemeska<br />
(Do tejto kategórie posielajte<br />
esemesky, ktoré ste dostali<br />
alebo poslali človekovi,<br />
ktorého máte radi. Najviac<br />
však dve esemesky.)<br />
3. kategória –<br />
<strong>Valentín</strong>ska poviedka<br />
(Do tejto kategórie môžete<br />
posielať svoju tvorbu, ktorá<br />
<strong>je</strong> spo<strong>je</strong>ná so sviatkom svätého<br />
<strong>Valentín</strong>a alebo v ktorej<br />
bude vyrozprávaný váš<br />
osobný príbeh či sen o láske.<br />
Najviac <strong>je</strong>dnu poviedku.)<br />
V každej kategórii budú traja výhercovia, ktorí<br />
od nás dostanú zaujímavé knihy a hudobné cédečká.<br />
Súťažné práce posielajte na adresu redakcie:<br />
Redakcia AHA!, Miletičova 7,<br />
821 08 Bratislava alebo na<br />
sutaz@casopisaha.sk. Na obálku alebo<br />
do predmetu e-mailu napíšte heslo „AHA!<br />
<strong>Valentín</strong>“. Uzávierka súťaže <strong>je</strong> 14. 3. 2006.<br />
Zaslaný materiál nebude vrátený. Autor svojou<br />
účasťou v súťaži zároveň dáva súhlas na bezplatné<br />
reprodukovanie textu a fotografií<br />
s cieľom ich ďalšieho použitia v časopise<br />
AHA!.
on a ona<br />
32-ročný<br />
<strong>Valentín</strong>?<br />
Rasťo Hamráček, foto: archív<br />
Vek lásky?<br />
Na veku nezáleží… či<br />
záleží? Vek lásky <strong>je</strong> to,<br />
aká stará, pardon, aká<br />
mladá <strong>je</strong> vaša <strong>láska</strong>.<br />
Vek ako taký, to <strong>je</strong><br />
trvanie, a veky veru<br />
trvajú veky. Takže vek<br />
lásky <strong>je</strong>, koľko už ste<br />
spolu. Ako dlho. Pár<br />
mesiacov? Rok? Päť<br />
rokov? Za ten čas rastú<br />
city, sympatia i dôvera.<br />
Vekom. A potom <strong>je</strong> tu<br />
vek „v“ láske. To<br />
rozlišu<strong>je</strong>me. ☺ Vek<br />
v láske nie <strong>je</strong> to isté, čo<br />
vek lásky. Vek v láske <strong>je</strong><br />
vek tvoj, <strong>je</strong>ho, <strong>je</strong>j. Vek<br />
osoby. To <strong>je</strong> ten druhý,<br />
z ktorého nemôžeš<br />
spustiť oči, niekedy ani<br />
ruky. ☺ Lenže vek<br />
môže byť všelijaký,<br />
pozor na to. Môže byť<br />
vek fyzický aj vek<br />
psychický a ktovie, či<br />
nie aj duchovný. Vek<br />
lásky a vek v láske.<br />
Alebo naopak? Už sa<br />
vám to začína miešať?<br />
Po tomto trochu zvláštnom úvode,<br />
ktorý mal za hlavný cieľ zdravo valentínsky<br />
vám domotať hlavu ☺, sa<br />
pusťme do témy, ktorá niekedy zamotá<br />
okrem hlavy aj srdce. Nie <strong>je</strong> to<br />
veru až taká nezaujímavá otázka –<br />
vek v láske. Ba ani vek lásky. Takže:<br />
starší chlapec a mladšie dievča či<br />
staršie dievča a mladší chlapec? Ak<br />
áno, prečo? A že nie? A to už prečo?<br />
No dobre, ale o koľko?<br />
Nevravte, že nezáleží!? Že fakt?<br />
Nemyslím. A čo takto -nástky<br />
a -dsiatnici (myslím 30-tnici a vyššie).<br />
Že čo? Nuž veru, aj také príbehy<br />
poznajú šípy, čo nechávajú dierky<br />
v červených srdiečkach (uf,<br />
práve <strong>je</strong>den letel okolo).<br />
Čierne na bielom<br />
To <strong>je</strong> realita. Človeka dokáže „posadiť<br />
do kresla“ naozaj veľa prekvapení.<br />
Patria sem aj vekové rozdiely<br />
zaľúbených. Ich existencia si<br />
však niekedy žiada ozajstný rešpekt.<br />
Najmä ak <strong>je</strong> pekná, vydarená.<br />
Poznám viaceré príklady, kde<br />
by sa človek možno na prvé počutie<br />
aj počudoval, ale ja zostávam<br />
s rešpektom, priam s obdivom. Pár<br />
prvý. Mladí manželia, medzi nimi<br />
sedemročný rozdiel (starší <strong>je</strong> on)<br />
a majú už <strong>je</strong>dno dieťa. Ďalší sú<br />
manželmi dokonca niekoľko rokov<br />
a sú ten prípad, kde staršia <strong>je</strong> ona.<br />
Spolu s dvoma deťmi sú vydarenou<br />
rodinkou. Podobné príklady možno<br />
poznáte aj vy. Lenže, poviete si, to<br />
sú už manželia. Všetko sa však kdesi<br />
začína, či nie? ☺<br />
Na čom (ne)záleží?<br />
A práve o to ide. Všetko sa kdesi začína.<br />
Tak teda, na čom záleží?<br />
Samozrejme, že na nich dvoch.<br />
Konkrétne na ich veku fyzickom aj<br />
psychickom, na rodinnom zázemí, na<br />
dovtedajších skúsenostiach zo vzťahov<br />
k „opačnej planéte“. Ďalej majú<br />
do toho čo povedať aj skryté túžby<br />
a podvedomé potreby, ba i vonkajšie<br />
okolnosti, ako napríklad rodinný stav.<br />
A ešte Božia kancelária.<br />
Veľké číslo<br />
Ahoj, mám 15 rokov a veľmi sa mi<br />
páči 34-ročný muž, viem, že <strong>je</strong> to<br />
6 AHA! február 2006<br />
nesprávne, ale nemôžem si pomôcť,<br />
stále naňho myslím, fakt neviem, čo<br />
mám robiť.<br />
Ali<br />
Matikári, už máte vypočítané číselko?<br />
(Medzi tým len načrtnem, že<br />
veľmi špecifická situácia <strong>je</strong>, ak tým<br />
mužom <strong>je</strong> učiteľ, priam „najlepší na<br />
škole“. A to veru nie sú až také zriedkavé<br />
prípady. ☺) Takže číselko: 19.<br />
Myslím, že <strong>je</strong> to dosť veľký vekový<br />
rozdiel, predovšetkým fyzického veku.<br />
Život vraví, že stane sa aj také,<br />
že iskra preskočí. Prinajmenšom<br />
z <strong>je</strong>dnej strany. Mladý, výzorom<br />
i charakterom azda veľmi sympatický<br />
muž… A na tom, že sa nám niekto<br />
taký páči, nie <strong>je</strong> ani nič zlé. Je to<br />
vec citov, vkusu, na čo sme vnímavejší,<br />
čo nám imponu<strong>je</strong>. Lenže to, že<br />
sa nám niekto páči, <strong>je</strong> <strong>je</strong>dna vec,<br />
no druhá vec <strong>je</strong>, čo s tým. Ali sama<br />
vníma, že toto nie <strong>je</strong> ono. Popravde,<br />
mať 15 značí ešte chodiť do školy,<br />
aspoň tri-štyri roky. A z toho tri ako<br />
neplnoletá slečna, ktorá má svoj svet<br />
kamarátok, záujmov, starostí i možností.<br />
Úplne iný svet než ten muž.<br />
Zamestnaný, fyzicky a psychicky<br />
oveľa vyzretejší, s inými snami, plánmi,<br />
túžbami. Je takmer sci-fi očakávať,<br />
aby takí dvaja randili, zdôverovali<br />
sa, zdieľali svo<strong>je</strong> svety, stretávali<br />
svojich známych. A rodičov… Na<br />
oboch stranách by sa stretali s prirodzeným<br />
nepochopením.<br />
Ak však nastane situácia podobná<br />
tej u Ali, prvým krokom môže byť,<br />
aby sme pomenovali, čo nami naozaj<br />
hýbe. Sympatia? Obdiv?<br />
Alebo niečo iné? Dobré <strong>je</strong> poznať<br />
sa, na čo „berieme“. Nebojme sa<br />
toho. Je to z nás. No možno to potrebu<strong>je</strong>me<br />
očistiť skromnosťou<br />
a pravdou. A to <strong>je</strong> druhý krok. Aby<br />
sme si s veľkou úprimnosťou<br />
a skromnosťou priznali, že hoci sú<br />
v tom mo<strong>je</strong> city, toto nie <strong>je</strong> rozumná<br />
cesta. A dni mladosti máme napĺňať<br />
obohacujúcimi vzťahmi, ktoré<br />
nám pomôžu dospievať.<br />
Odľahčením môže byť aj dôverný<br />
rozhovor so skúsenejšou osobou<br />
(rodič, staršia kamarátka, duchovná<br />
osoba).<br />
Menšie číslo<br />
Aj keď máš 14, môžeš človeka<br />
ovplyvniť, tak ako on teba… Mala<br />
som vzťahy, kde medzi mnou<br />
a chlapcom bol rozdiel sedem rokov…,<br />
a dali mi veľa do života,<br />
a tak ako som mala rada ja ich, tak<br />
mali aj oni mňa. Či to môže fungovať,<br />
neviem, <strong>je</strong> ťažké skĺbiť dva rozdielne<br />
životy a asi <strong>je</strong> to ľahšie, keď<br />
sú ľudia vekovo vyrovnanejší, lebo
presne na tom zlyhávali mo<strong>je</strong> vzťahy.<br />
Ale všetko sa dá…<br />
Ema, 20<br />
Jednoznačne si myslím, že vek v pravej<br />
láske nehrá žiadnu úlohu. Skoro<br />
nič nehrá v láske žiadnu úlohu<br />
okrem lásky samej.<br />
Romina, 18<br />
Emine riadky prezrádzajú tajomstvo<br />
vzťahov, keď každý človek, nech má<br />
koľkokoľvek rokov, ma môže čímsi<br />
ovplyvniť. Nevedomky môže povzbudiť,<br />
osloviť, pomôcť mi čosi na sebe<br />
spoznať. Druhé vyjadrenie, hoci dosť<br />
bežné, <strong>je</strong> „slepé“. Pravda <strong>je</strong>, že <strong>láska</strong><br />
<strong>je</strong> veľmi dôležitá, ba chce sa mi<br />
povedať, že v živote <strong>je</strong> tým najdôležitejším<br />
(ale nemyslím iba lásku muža<br />
a ženy, ale lásku ako takú ☺). Ak však<br />
povieme, že v láske skoro nič nehrá<br />
žiadnu úlohu, odpíšeme rozumnosť,<br />
slobodu rozhodovať sa, nedbáme na<br />
„nezaľúbené“ postrehy z okolia.<br />
Ako to v nás fungu<strong>je</strong><br />
Prirodzené <strong>je</strong>, že dievča hľadá<br />
staršieho chlapca. Bežný vekový rozdiel,<br />
zdá sa, nie <strong>je</strong> viac ako 3-4 roky.<br />
Vtedy totiž ešte tie dva svety nie sú<br />
až také vzdialené a zároveň chlapec<br />
už <strong>je</strong> (alebo by aspoň mal byť) tým,<br />
čo dievča hľadá: nielen silným rytierom,<br />
ktorý ju ochráni, „keď príde lejak“,<br />
ale aj džentlmenom, ktorý nezraní<br />
<strong>je</strong>j city, ba naopak, stane sa<br />
oporou. Veď 14-15-tkam sa často hovorí<br />
žabky, žubrienky a ono to pekne<br />
vystihu<strong>je</strong> ich mladosť, krehkosť,<br />
ba v dobrom zmysle aj nevyzretosť =<br />
že ešte rastú. A keďže ľudia<br />
„z Marsu“ (chlapci) vo všeobecnosti<br />
charakterovo, citovo, i duchovne vyzrievajú<br />
v inom tempe než ľudia<br />
„z Venuše“ (dievčatá), prichádzame<br />
k príčine, prečo sú najbežnejšie a aj<br />
najprirodzenejšie páry typu starší<br />
chlapec a mladšie dievča, a to v rozmedzí<br />
niekoľkých (nie veľa) rokov.<br />
Veď dvaja mladí ľudia, ktorí vytvárajú<br />
vzťah, od začiatku potrebujú<br />
kráčať vedľa seba a zlaďovať svo<strong>je</strong><br />
posto<strong>je</strong>, názory, záľuby, životné skúsenosti,<br />
trápenia i náde<strong>je</strong> a sny približne<br />
v rovnakom veku. Takže najmä<br />
chlapec, aby to dobre zvládol, by<br />
mal byť na istom stupni vyzretia, teda<br />
starší. Veď aj sám chlapec hľadá svoju<br />
princeznú ako nežnú, krehkú, <strong>je</strong>mnú,<br />
peknú. A staršia (najmä o dosť)<br />
takou už pre neho veru nie <strong>je</strong>.<br />
Maskované slabé miesta<br />
Existujú prípady lások k učiteľovi či<br />
učiteľke, keď nás ovládne obdiv, či<br />
už k osobe, <strong>je</strong>j prejavom, alebo nám<br />
učaru<strong>je</strong> výraz, prípadne „schopnosť“<br />
(v porovnaní s ostatnými podľa nás<br />
menej schopnými učiteľmi ☺). Tieto<br />
„školské lásky“ patria k životu a myslím<br />
si, že človek sa z nich zrejme<br />
skôr či neskôr preberie naspäť do<br />
„reality svojich rovesníkov“. No<br />
AHA! február 2006<br />
okrem takýchto prípadov <strong>je</strong>stvujú aj<br />
iné, smutnejšie, keď podnet prichádza<br />
z druhej strany, keď prvý krok<br />
v takejto známosti s veľkým rozdielom<br />
rokov robí staršia osoba. Tieto<br />
vzťahy v sebe skrývajú niečo nezdravé,<br />
nevyzreté. Nehovorím už o tom,<br />
že vedome či nevedome môže ísť až<br />
o prípad pedofílie. V každom prípade<br />
nie <strong>je</strong> múdre púšťať sa do podobných<br />
vzťahov. Neprospieva to ani<br />
<strong>je</strong>dnej strane.<br />
Vek lásky,<br />
kedy sa to začalo<br />
Čo si myslíte o vzťahu, kde <strong>je</strong> vekový<br />
rozdiel 9 rokov? Myslíte si, že to môže<br />
fungovať? A najmä, keď ona má 14?<br />
Viem, že sa vraví, že 14-tky sú schopné<br />
zaľúbiť sa každý deň do niekoho<br />
iného… Mne to trvalo 5 mesiacov<br />
a bolo to úžasné… Proste, chýba mi…<br />
Mirka<br />
V takýchto vzťahoch s väčším (nie<br />
priveľkým) rozdielom záleží ešte na<br />
<strong>je</strong>dnej veci: kedy sa to začalo. Lebo<br />
<strong>je</strong> rozdiel, či sa spoznajú chlapec<br />
a dievča s rozdielom veku 9 rokov<br />
v čase, keď ona má 14 alebo keď<br />
má už 18. ☺ Vek chlapca si dopočítajte.<br />
Oní mladí manželia, medzi ktorými<br />
<strong>je</strong> rozdiel 7 rokov, sa spoznali,<br />
keď on mal už 26. A ona bola na<br />
vysokej škole. Takíto mladí ľudia sa<br />
už inak pozerajú na svoj vzťah i rozdiel<br />
vo veku, než keby ona mala 14<br />
a on 23. A preto vek lásky a vek<br />
v láske spolu súvisia.<br />
<strong>Valentín</strong> <strong>je</strong> dňom, keď možno viac či<br />
menej myslíte na svojich možných<br />
„amorov“. Chcem vás povzbudiť, nezabudnite,<br />
že <strong>Valentín</strong> bol svätec.<br />
A to značí, že okrem „zeme“ v tom,<br />
čo by ste sami chceli a o čom snívate<br />
v oblasti lásky a vzťahov, tu fungu<strong>je</strong><br />
aj Božia kancelária. Modliť sa za<br />
seba a za svo<strong>je</strong> povolanie či budúcu<br />
životnú polovičku <strong>je</strong> viac než múdre.<br />
7<br />
on a ona<<br />
Recepcia<br />
a banket<br />
V januárovom AHA! sme si<br />
ozrejmili <strong>je</strong>dnu zo spoločenských<br />
udalostí – ples. Aby sme<br />
nezostali stáť na polceste<br />
v odhaľovaní tajomstiev<br />
spoločenských udalostí, dnes si<br />
posvietime na ďalšie dve –<br />
na recepciu a banket.<br />
Recepcia<br />
Je najrozšírenejšou formou spoločenského<br />
styku. Slovo recepcia<br />
znamená prí<strong>je</strong>m, čiže podstatou<br />
recepcie <strong>je</strong> pozvanie<br />
a prijatie hostí. Keď náhodou<br />
niekedy dostanete pozvánku na<br />
túto udalosť a budú na nej štyri<br />
písmenká R. S. V. P., neznamená<br />
to, že vás oslovila CIA kvôli<br />
budúcej spolupráci, to vás len<br />
hostiteľ prosí, aby ste mu na pozvanie<br />
odpovedali (répondre<br />
s’il vous plaôt). Ak sa však nemôžete<br />
zúčastniť, nemusíte sa<br />
ospravedlňovať. Na recepciu sa<br />
chodí v slávnostnom, pričom<br />
miera slávnostnosti sa stupňu<strong>je</strong><br />
v poradí, v akom sa obvykle recepcie<br />
konajú – či už <strong>je</strong> to pokračovanie<br />
otvorenia výstavy,<br />
recepcia o 17.00 alebo<br />
po 22.00.<br />
Banket<br />
Najvyššie ocenenie si zasluhujú<br />
tie recepcie, ktorých súčasťou <strong>je</strong><br />
banket. Jeho charakteristickým<br />
znakom <strong>je</strong> obradnosť. Zasadací<br />
poriadok <strong>je</strong> vopred presne premyslený.<br />
Najvýznamnejší hosť<br />
sedí za vrchstolom, oproti sedí<br />
hostiteľ. Muži a ženy sedia na<br />
striedačku, manželia by nemali<br />
sedieť vedľa seba. Počas banketu<br />
sa rozprávame iba so svojimi<br />
susedmi, cez stôl sa môžeme<br />
rozprávať len vtedy, ak nás<br />
osloví významná osoba. S obsluhujúcim<br />
personálom sa nerozprávame<br />
vôbec, lebo by sa<br />
to mohlo považovať za výčitku<br />
hostiteľovi, keďže poradie <strong>je</strong>dál<br />
<strong>je</strong> presne určené. Väčšinou <strong>je</strong> to<br />
pred<strong>je</strong>dlo, polievka, dve mäsité<br />
<strong>je</strong>dlá servírované po sebe – teda<br />
nevyberáme si medzi nimi,<br />
múčniky, syry, ovocie a káva.<br />
Nasucho, samozrejme, nebudeme<br />
– prípitok sa podáva ešte<br />
pred sadnutím k stolu a začína<br />
ho hostiteľ. Ak <strong>je</strong> prípitok adresovaný<br />
nejakému hosťovi<br />
(obyčajne tomu najvýznamnejšiemu),<br />
ten ho opätu<strong>je</strong>.<br />
Katka Stehlíková
Erika Virágová<br />
Foto: IMT Smile<br />
> rozhovor<br />
Desaťročná kariéra IMT Smile<br />
žiari leskom najtvrdšieho nerastu – diamantom.<br />
Bratia Ivan a Miro Táslerovci sú muzikanti<br />
od kosti. Ich hudba bola neraz ocenená kritikmi,<br />
ale oni tvoria predovšetkým pre ľudí. Muzika <strong>je</strong><br />
ich život a dokazujú to aj svojimi počinmi. Ivan <strong>je</strong><br />
síce občas prostoreký, ale stojí si pevne nielen<br />
za svojimi názormi, ale najmä za svojou hudbou.<br />
A či <strong>je</strong> tvrdý ako diamant, si radšej prečítajte sami.<br />
O vašej kapele sa často hovorí<br />
ako o najlepšej na Slovensku…<br />
Ja si myslím, že sme dobrá kapela,<br />
ale neviem, či najlepšia. Nechcel by<br />
som skončiť svoju kariéru ako najlepšia<br />
slovenská skupina. Myslím si,<br />
že IMT Smile <strong>je</strong> dobrá skupina, a to<br />
<strong>je</strong> všetko.<br />
Hudba <strong>je</strong> skôr tvojím životným<br />
poslaním alebo ju berieš len<br />
ako zdroj živobytia?<br />
Hudba <strong>je</strong> mojím poslaním, ale aj<br />
zdrojom živobytia. V istej chvíli som<br />
pocítil, že <strong>je</strong> pre mňa strašne dôležitá<br />
a že mi robí radosť. Ako dieťa<br />
som tomu nerozumel, ale postupne<br />
sa to vyvíjalo. Ale vlastne ani neviem,<br />
či <strong>je</strong> pre mňa poslaním, či<br />
mám niekomu takto niečo povedať.<br />
Skôr <strong>je</strong> to pre mňa veľká sloboda.<br />
Absolútna sloboda.<br />
Aké máš pocity po desiatich<br />
rokoch existovania IMT Smile?<br />
Pocity mám dobré, lebo zážitkov <strong>je</strong><br />
strašne veľa. Každý album má svoju<br />
atmosféru, každý priniesol určité<br />
zážitky a ku každému sme spravili<br />
nejakú šnúru, s čím sú spo<strong>je</strong>né ďalšie<br />
a ďalšie zážitky. Teší ma, že <strong>je</strong> záu<strong>je</strong>m<br />
o skupinu a že aj po tých rokoch<br />
sa ešte stále našli nejakí ľudia,<br />
ktorým to niečo hovorí.<br />
Ako vznikol názov nového<br />
albumu?<br />
V podstate hlavnou inšpiráciou <strong>je</strong><br />
pesnička Diamant. Toto slovo sa mi<br />
zdá výstižné pre toto všetko… Že <strong>je</strong><br />
to taký diamant…<br />
Taký skvost?<br />
Tak neskromne povedané. ☺ Taký<br />
nevybrúsený diamant. Tak mi to<br />
prišlo a strašne som sa na to slovo<br />
potom „namotal“. Vznikla pesnička<br />
a na základe nej som začal<br />
uvažovať, že sa tak bude volať celý<br />
album.<br />
Raz si povedal, že cesty hudby<br />
sú rôzne, konkrétne narážam<br />
na album Exotika. Znamená to,<br />
že ti v skladbe vulgárny text<br />
neprekáža?<br />
Nie, lebo to nie <strong>je</strong> vulgárne slovo,<br />
ktoré tam spievam. To <strong>je</strong> názor,<br />
pocit.<br />
A nemáš pocit, že to môže<br />
mladých ľudí negatívne<br />
ovplyvniť?<br />
To áno, ale na druhej strane si nemyslím,<br />
že IMT Smile by si kupovali<br />
vyslovene tínedžeri. Na tom cédečku<br />
<strong>je</strong> aj napísané, že <strong>je</strong><br />
nevhodné do 18 rokov.<br />
Akú inú profesiu by si chcel<br />
robiť?<br />
Žiadnu. O žiadnej inej práci som<br />
nikdy neuvažoval. Už keď som študoval<br />
na gymnáziu a učil som sa<br />
dosť zle, tak som si hovoril, že jasne<br />
viem, čo budem robiť. Viem, <strong>je</strong><br />
to čudné, lebo som nevedel, či mi<br />
to vyjde, ale nikdy som nemal pochybnosť,<br />
že mi to nevyjde. Ani teraz<br />
nemám pochybnosť, že mi<br />
niečo nevyjde. Môže vyjsť niečo<br />
menej alebo viac.<br />
NAMOTAL<br />
som sa<br />
NA DIAMANT<br />
8 AHA! február 2006<br />
Čo by si robil, keby si prišiel<br />
o všetko, čo máš, ako to<br />
spievaš v <strong>je</strong>dnej piesni?<br />
Asi by som sa zbláznil. ☺<br />
Kde hľadáš inšpiráciu<br />
pri tvorbe hudby?<br />
Inšpirácia <strong>je</strong> život ako taký.<br />
Inšpirácia <strong>je</strong> úspech, neúspech, kamaráti<br />
i nekamaráti aj ľudia, ktorí ma<br />
oklamú. Inšpirácia <strong>je</strong> všetko. Ja ju ani<br />
nehľadám, pretože ma svojím spôsobom<br />
ovplyvňujú rôzne veci.<br />
Kam utekáš pred svetom?<br />
Ja veľmi neutekám, ale raz za čas sa<br />
snažím ísť niekde za dobrodružstvom,<br />
za krásnou krajinou. To ma<br />
trošku ukľudní. Rád cestu<strong>je</strong>m, na to<br />
najradšej míňam peniaze. Ísť hocikde,<br />
kde som ešte nebol, kde to naozaj<br />
stojí za to. To má svo<strong>je</strong> čaro.<br />
A kde to stojí za to?<br />
Tak celkom pekné <strong>je</strong> ísť na Fidži, celkom<br />
pekné <strong>je</strong> ísť do Mexika. A aj<br />
v Austrálii <strong>je</strong> nádherne. Ja mám rád<br />
more a ostrovy. Na ostrove sa cítim<br />
veľmi dobre. Pochodil som menšie aj<br />
väčšie, takže to ma celkom baví.<br />
Vidíš, keď si sa pýtala na povolanie,<br />
ktoré by som chcel robiť, tak toto <strong>je</strong><br />
presne to povolanie – cestovateľ. Ale<br />
nechápem, kto platí cestovateľa. :-)<br />
Čo by si odkázal čitateľom<br />
AHA!?<br />
Z času na čas sa treba zdvihnúť<br />
z miesta, kde sedíme, a trošku sa pozrieť<br />
aj okolo, ako to tam vyzerá.<br />
Názory na niektoré veci sa nám urči-<br />
te ujasnia. Postaviť sa z miesta, nemyslím<br />
tým niekam odcestovať,<br />
ale urobiť niečo iné, čo sme predtým<br />
ešte neurobili.<br />
Pokračovanie rozhovoru<br />
s Ivanom Táslerom si môžete<br />
prečítať na<br />
www.casopisaha.sk.
Keby ste sa nevenovali spevu,<br />
čo by ste robili?<br />
Veronika: Určite by sme študovali.<br />
Daniela: Študovali by sme, to <strong>je</strong><br />
jasné. Keby som sa nevenovala spevu,<br />
tak neviem, čo by ma potom bavilo.<br />
Teraz ma totiž baví všetko, čo<br />
sa týka hudby a tanca. Ale keby<br />
som nemala vlohy na umenie, tak<br />
by som ich určite mala na niečo iné.<br />
Možno na matiku… ☺<br />
Chcete sa venovať spevu<br />
dlhodobejšie?<br />
D.: Raz so spevom určite skončíme.<br />
Mňa napríklad bavia veci okolo<br />
kozmetiky, tak možno tomu sa budem<br />
venovať. Okrem toho máme<br />
predajňu so spodnou bielizňou,<br />
mohli by sme teda robiť aj to.<br />
Máte popri tom všetkom čas<br />
na štúdium?<br />
V.: Chodíme na vysokú, ale máme<br />
málo času, takže študu<strong>je</strong>me iba externe.<br />
Aké zameranie?<br />
D.: Na Fakultu manažmentu<br />
Univerzity Komenského.<br />
A ďalej?<br />
V.: Uvidíme, čo bude ďalej, našťastie,<br />
ešte neboli skúšky. (Smiech.)<br />
Venu<strong>je</strong>te sa aj iným aktivitám?<br />
V.: Absolútne nemáme čas.<br />
A v minulosti?<br />
D.: Keď sme boli malé, tak sme hrali<br />
akurát vybíjanú s deckami.<br />
V.: A potom korčuľovanie, lyžovanie<br />
a takéto športy.<br />
Využívali ste to, že ste<br />
dvojičky, na rôzne výstrelky?<br />
D.: Tí, čo nás vidia prvýkrát, si nás<br />
často mýlia, no ľudia, s ktorými sme<br />
často v kontakte, nás vedia dokonale<br />
rozoznať.<br />
V.: Najmä naše povahy sú rozdielne.<br />
D.: Sedeli sme spolu v lavici.<br />
Triedna vravela, že nás už vie rozoznať,<br />
okrem iného aj podľa príves-<br />
AHA! február 2006<br />
kov. Tak sme si ich raz vymenili a na<br />
pár dní sme si v lavici presadli.<br />
Trieda o tom vedela, no učiteľka nič<br />
nespozorovala. Pravda vyšla najavo<br />
až neskôr.<br />
A spolužiaci? Nebonzli vás?<br />
V.: Nie, brali to s humorom. No keby<br />
šlo o známku, asi by niečo povedali.<br />
Nemáte niekedy pocit, že<br />
chcete byť úspešnejšia než tá<br />
druhá?<br />
D.: My ťaháme za <strong>je</strong>den povraz,<br />
nikdy sme sa nechceli osamostatniť.<br />
Aj tak by nás ľudia nerozoznali.<br />
V.: Ak má <strong>je</strong>dna útlm, tá druhá ju<br />
ťahá.<br />
Blíži sa <strong>Valentín</strong>. S kým ho<br />
najradšej trávite?<br />
D.: Ja, samozrejme, s priateľom.<br />
(Je ním hokejový brankár Rasťo<br />
Staňa, poznámka redakcie.)<br />
V.: Zväčša na <strong>Valentín</strong>a spievame.<br />
Ale neprekáža mi to, lebo momentálne<br />
priateľa nemám.<br />
Daniela, kde ste sa spoznali?<br />
D.: Na Eurotel-Easy Cupe. Teraz za<br />
ním lietam každý mesiac do Švédska.<br />
Neprekáža vám, že kariéra<br />
zaberá všetok váš voľný čas?<br />
V.: Prevažujú tie prí<strong>je</strong>mnejšie stránky.<br />
Okrem toho sme obidve hyperaktívne,<br />
a keď čo i len deň nemáme<br />
prácu, sme ako bez života – hneď<br />
obvoláme všetky kamarátky a ideme<br />
ich navštíviť.<br />
9<br />
rozhovor<br />
Bežný pozorovateľ ich na prvý pohľad takmer<br />
nemôže rozoznať. To isté sa stalo aj nám.<br />
Ale stačilo desať minút v ich spoločnosti<br />
a rozdielne povahy nám pomohli dokonale ich<br />
rozlíšiť. Daniela nám s elánom odpovedala<br />
na otázky a väčšinou hovorila ona, zatiaľ<br />
čo Veronika pôsobila tichším, pokojnejším<br />
dojmom. Asi najlepší obraz o človekovi si<br />
utvoríte, keď sa s ním stretnete osobne.<br />
Tweens –<br />
NAOZAJ SÚ AŽ TAKÉ ROVNAKÉ<br />
<<br />
Čoho sa týkajú vaše<br />
najčastejšie spory?<br />
D.: <strong>Don</strong>edávna to bolo kvôli oblečeniu,<br />
no teraz už nie.<br />
Boli nejaké spory okolo hudby?<br />
V.: V hudbe nikdy.<br />
A čo nový album?<br />
D.: Je oveľa dospelejší než tri predošlé,<br />
predovšetkým texty sú perfektné.<br />
Doslova sme sa v nich našli.<br />
Píšete si ich samy?<br />
V.: Nie, nemáme na to čas, keďže<br />
sme v lete maturovali.<br />
A hudba na cédečku…?<br />
D.: Väčšinou nám hudbu robili zahraniční<br />
interpreti, len <strong>je</strong>dna skladba<br />
<strong>je</strong> od slovenského autora.<br />
Keby ste neboli mediálne<br />
známe, chceli by ste sa<br />
vyzdvihnúť cez SuperStar?<br />
V.: Áno, určite by sme sa prihlásili.<br />
Ako ďaleko by ste si trúfli?<br />
D.: Myslím, že by sme sa dostali<br />
ďaleko. A potom by to už záviselo<br />
od divákov, koľko hlasov by nám<br />
poslali…<br />
Spomínate si na nejaký trapas<br />
na koncerte?<br />
V.: Nijaký veľký… Raz som sa rozosmiala<br />
uprostred skladby, no aspoň<br />
sme ľudí ubezpečili, že spievame na<br />
živo.<br />
Ďaku<strong>je</strong>me za rozhovor.<br />
Barbora Brinkáčová, Simona Felgerová, foto: Jana Keketi
zaujímavosÈ<br />
Viva, Švajčiarska<br />
garda!<br />
Najstaršia a najpestrejšia.<br />
Presne taká <strong>je</strong> Pápežská švajčiarska<br />
garda, ktorá doteraz oblieka modro-žlto-<br />
-červenú uniformu rodu Mediciovcov.<br />
Pápež Július II.<br />
Švajčiari vo Večnom meste<br />
Ich prítomnosť vo Vatikáne má „na svedomí“ pápež<br />
Július II., prezývaný aj pápež – bojovník.<br />
Ešte ako pápežský legát bol taký nadšený<br />
švajčiarskym vojskom, že v roku 1478 presvedčil<br />
pápeža Pia IV., aby uzavrel spo<strong>je</strong>neckú zmluvu<br />
so švajčiarskymi kantónmi. A keď sa v roku 1506<br />
stal pápežom, poveril Petra von Hertensteina,<br />
aby priviedol do Ríma 200 švajčiarskych vojakov.<br />
A hoci ich na Námestie svätého Petra prišlo<br />
len 150, udelil im slávnostné požehnanie<br />
z Lodže Pavla II. Oficiálnym dátumom založenia<br />
útvaru Coorte Elvetica sa stal 22. január 1506.<br />
Švajčiarska garda teda tento rok neoslavu<strong>je</strong> nič<br />
menšie ako svo<strong>je</strong> 500-ročné jubileum!<br />
Zostala <strong>je</strong>dinou<br />
Do roku 1970 mal Vatikán okrem Švajčiarskej<br />
gardy aj Palatínsku čestnú gardu, jazdecký útvar<br />
a niekoľko ďalších <strong>je</strong>dnotiek. S výnimkou<br />
Švajčiarskej gardy, ktorá nesie oficiálny názov<br />
Pápežská švajčiarska garda, ich 14. septembra<br />
1970 pápež Pavol VI. všetky zrušil. Svo<strong>je</strong><br />
rozhodnutie odôvodnil tým, že aj zloženie pápežského<br />
dvora musí zodpovedať náboženskej<br />
misii pápeža, s čím sa dá <strong>je</strong>dine súhlasiť. Garda<br />
teda zostala <strong>je</strong>dinou osobnou a čestnou strážou<br />
vo Vatikáne.<br />
V roku 1998 Ján Pavol II. stabilizoval počet svojich<br />
ozbro<strong>je</strong>ncov na 100, 4 z nich sú dôstojníci,<br />
23 <strong>je</strong> poddôstojníkov, 70 halapartníkov, dvaja<br />
bubeníci a <strong>je</strong>den kaplán. Kapitán – veliteľ s hodnosťou<br />
plukovníka patrí dokonca do okruhu najbližších<br />
pápežových spolupracovníkov a <strong>je</strong> tzv.<br />
„gentiluomo“ [šľachtic] Jeho Svätosti, poručík<br />
a podporučík s hodnosťou majora sú zase „gentiluomini“<br />
Jeho svätosti.<br />
Vojaci tvoria tri čaty, ktoré sa v službe striedajú<br />
po 24-hodinových zmenách v 3-dňových cyk-<br />
loch. Byť osobnou strážou pápeža<br />
teda nie <strong>je</strong> len vecou<br />
prestíže, ale <strong>je</strong> to aj poriadna<br />
fuška.<br />
Chcete ísť ku garde? Smola.<br />
A keď ešte vezmeme do úvahy, že<br />
služba v garde trvá minimálne dva<br />
roky, naozaj im niet čo závidieť.<br />
Lenže služba <strong>je</strong> služba a táto <strong>je</strong> naozaj<br />
ešte čosi viac, takže <strong>je</strong> len prirodzené,<br />
že v mnohých švajčiarskych<br />
rodinách <strong>je</strong> už stáročnou tradíciou.<br />
Napríklad z dynastie Pfyfferovcov pochádzalo<br />
až 11 veliteľov a ďalších<br />
30 príslušníkov dôstojníckeho zboru!<br />
A to aj napriek tomu, že kritériá prijatia<br />
do služby v garde sú naozaj prísne.<br />
Príslušníkom gardy sa môže stať iba vysoký<br />
(minimálne 174 cm) slobodný mladý<br />
muž (vek 19 – 30 rokov), pokrstený katolík<br />
a švajčiarsky štátny občan.<br />
Samozrejme, to všetko v <strong>je</strong>dnej osobe.<br />
Vyžadu<strong>je</strong> sa od neho aj odporúčanie kňaza,<br />
farskej rady a výpis z registra trestov. Ak<br />
sú splnené všetky tieto podmienky, prijatý regrút<br />
sa zaviaže slúžiť garde dva roky, hoci<br />
v prvom roku služby (do prísahy) ho ešte veliteľstvo<br />
môže prepustiť alebo môže požiadať<br />
o uvoľnenie sám. Inak <strong>je</strong> stále v <strong>je</strong>dnom kolotoči<br />
a na štvortýždňovú dovolenku má nárok až<br />
po <strong>je</strong>denástich mesiacoch služby! A keby ste si<br />
mysleli, že na tej dovolenke potom vyzerajú ako<br />
utrhnutí z reťaze, mýlili by ste sa. Do prísahy nesmú<br />
členovia gardy vlastniť auto a oženiť sa<br />
môžu až po troch rokoch služby a po dosiahnutí<br />
veku 25 rokov. Potom dostanú samostatný byt<br />
v ubytovni. Toľko teda k luxusu.<br />
10 AHA! február 2006<br />
Katka Stehlíková<br />
Foto: Anton Frič, www.schweizergarde.org,<br />
internet<br />
Príslušníci Švajčiarskej gardy sú <strong>je</strong>dni z najlepšie<br />
vycvičených osobných strážcov na svete. Ovládajú<br />
karate, boj zblízka, narábanie s modernými<br />
zbraňami. Na ich výcviku sa podieľajú aj agenti FBI.
Prísaha vernosti, obety a poslušnosti<br />
Po roku služby regrúti konečne zložia slávnostnú<br />
prísahu: „Prisahám, že budem verne, čestne<br />
a dôstojne slúžiť Najvyššiemu veľkňazovi a <strong>je</strong>ho<br />
právoplatným nástupcom. Sľubu<strong>je</strong>m, že ich budem<br />
zo všetkých síl chrániť a na ich obranu obetu<strong>je</strong>m,<br />
keď to bude potrebné, aj vlastný život.<br />
Rovnaké záväzky prijímam vo vzťahu k posvätnému<br />
kolégiu kardinálov v čase uprázdneného apoštolského<br />
stolca. Kapitánovi a ostatným nadriadeným<br />
sľubu<strong>je</strong>m úctu, vernosť a poslušnosť. Tak<br />
prisahám. Nech mi Boh a naši svätí patróni pomáhajú.“<br />
Každý vojak pred svojou rodinou, dôstojníkmi<br />
a bývalými príslušníkmi gardy tromi prstami<br />
pravej ruky potvrdzu<strong>je</strong> vieru v Najsvätejšiu<br />
Trojicu, vernosť Cirkvi i <strong>je</strong>j najvyššiemu predstaviteľovi<br />
na zemi. V druhej ruke drží oddielovú<br />
zástavu s erbom súčasného pápeža, veliteľským<br />
erbom a znakom Júliusa II., zakladateľa gardy.<br />
Uprostred bieleho kríža, ktorý rozdeľu<strong>je</strong> zástavu<br />
na štyri políčka, <strong>je</strong> vyobrazený <strong>svätý</strong> Mikuláš<br />
z Flue, ktorý <strong>je</strong> patrónom Pápežskej švajčiarskej<br />
gardy. Že <strong>je</strong> taká prísaha vážna vec, pripomína<br />
aj dátum, keď ju všetci vojaci skladajú – 6. máj.<br />
Presne v ten deň roku 1527 zaútočili Španieli<br />
a ich nemeckí žoldnieri na Rím. Ich hlavným<br />
cieľom bolo zavraždiť pápeža Klementa VII.<br />
Tomu sa však podarilo práve vďaka ochrane<br />
švajčiarskych gardistov dostať cez kilometer dlhý<br />
krytý most do An<strong>je</strong>lského hradu, kde našiel bezpečie<br />
spolu s tritisíc ďalšími ľuďmi. Počas tohto hrdinského<br />
činu zahynulo 147 príslušníkov Švajčiarskej<br />
gardy, zachránilo sa ich len 42.<br />
„Historická atrakcia“ zachraňovala aj<br />
Jána Pavla II.<br />
Možno by sa mohlo zdať, že úloha Švajčiarskej<br />
gardy <strong>je</strong> už v dnešnej dobe prekonaná,<br />
a teda <strong>je</strong>j vnímanie ako <strong>je</strong>dnej z ďalších historických<br />
„atrakcií“ Vatikánu by sme mohli považovať<br />
za opodstatnené. Lenže udalosti z nie až takej<br />
dávnej minulosti hovoria o opaku. Stačí spomenúť<br />
rok 1981. Po atentáte Aliho Agcu na<br />
Jána Pavla II. sa ako prvý vrhol na pomoc<br />
a chránil pápeža vlastným telom veliteľ gardy<br />
plk. Alois Estermann. Týmto svojím skutkom preukázal<br />
presne tú vernosť a pripravenosť chrániť<br />
Svätého Otca, o akej hovorí aj prísaha. Takže<br />
úloha gardy v osobnej ochrane pápeža zohráva<br />
aj v dnešnej dobe dôležitú úlohu. K ich oficiálnym<br />
povinnostiam však patria aj „menej akčné“<br />
úlohy – vykonávajú strážnu službu, poriadkovú<br />
službu a držia čestnú stráž.<br />
Oslavy, ako sa patrí<br />
V januári sa začali šesť<br />
mesiacov trvajúce oslavy<br />
500. výročia vzniku<br />
Pápežskej švajčiarskej<br />
gardy. Pri tejto príležitosti<br />
vydá Vatikán aj<br />
85 000 kusov pamätných<br />
mincí v nominálnej hodnote<br />
dvoch eur, čo <strong>je</strong> určite<br />
skvelá správa pre tých,<br />
ktorí už majú vo svo<strong>je</strong>j<br />
zbierke spomienkovú medailu<br />
z roku 1906, ktorú<br />
dal pri príležitosti 400. výročia<br />
vyraziť <strong>svätý</strong> Pius X.<br />
Výročie si budú pripomínať aj<br />
veriaci v kostoloch, návštevníci<br />
koncertov<br />
a výstav venovaných <strong>je</strong>j histórii.<br />
Oslavy budú mať až dve vyvrcholenia – prvým<br />
bude 27 dní trvajúci a 723 kilometrov dlhý pochod<br />
zo švajčiarskej Bellinzony do Ríma, ktorý ilustru<strong>je</strong><br />
historický príchod gardy v roku 1506, a tým<br />
druhým bude práve 6. máj, keď noví regrúti zložia<br />
na Námestí svätého Petra slávnostnú prísahu. A že<br />
ide o oslavy naozajstnej gardy, bude ilustrovať gigantický<br />
ohňostroj. Keď tam vtedy náhodou budeme,<br />
môžeme sa pridať k Talianom a z plného hrdla<br />
zakričať: Viva, viva, Švajčiarska garda!<br />
Heslo gardy: Švajčiari sa nevzdávajú.<br />
Švajčiari umierajú.<br />
AHA! február 2006<br />
11<br />
zaujímavosÈ<br />
Prijatie u Svätého Otca<br />
Benedikta XVI.<br />
<<br />
Ján Pavol II. vyžadoval<br />
od vojakov, aby boli šťastní...<br />
... aby sa usmievali, a tak<br />
svedčili o kresťanskej viere.<br />
Slávnostná prísaha.<br />
Alois Estermann bol počas atentátu<br />
najbližšie pri Jánovi Pavlovi II.
Peter Timko, foto: internet, minikomiks: © Martin Turanovič<br />
><br />
duchovn˘ Ïivot<br />
Šelma v duši<br />
Moderná euro-americká civilizácia vytvorila mýtus úspešného <strong>je</strong>dinca.<br />
Či chceme, alebo nie, meradlom hodnoty ľudského života sa stal úspech. Ale spolu s kultom úspešnosti v človekovi rastú<br />
i pocity závisti. Táto nepekná a neprí<strong>je</strong>mná atmosféra duše vzniká buď z nedostatku vlastného úspechu, alebo<br />
zo súperenia s druhými. Často sub<strong>je</strong>ktívny pohľad na väčší úspech druhého uvádza závistlivca do stavu napätia a do<br />
pocitu ohrozenia.<br />
Tretí hriech: závisť<br />
Diabol zviedol človeka na zlo, Kain<br />
zabil Ábela, Saul nevedel zniesť<br />
Dávida… A mohli by sme prechádzať<br />
ľudskými dejinami ešte veľmi<br />
dlho. Bilancia hriechu, na ktorý<br />
v rozprávke skoro doplatila aj<br />
Snehulienka, by bola strašná. Veď<br />
kto z nás nikdy nikomu nezávidel?<br />
Závisť <strong>je</strong> veľmi neprí<strong>je</strong>mná a zožierajúca<br />
duševná bolesť zapríčinená<br />
buď tým, že druhá osoba <strong>je</strong> v porovnaní<br />
s nami v niečom lepšia, alebo<br />
tým, že vlastní viac ako my.<br />
Podobne ako <strong>láska</strong>, aj závisť <strong>je</strong> zameraná<br />
na dobro blížneho. Rozdiel<br />
<strong>je</strong> v tom, že <strong>láska</strong> sa z dobra blížneho<br />
radu<strong>je</strong>, naproti tomu závisť z toho<br />
istého dôvodu smúti. Príbuznou<br />
neresťou závisti <strong>je</strong> žiarlivosť. Nie <strong>je</strong><br />
to celkom to isté. Žiarlivosť spôsobu<strong>je</strong><br />
strach, že vo vzťahoch stratíme to,<br />
čo už máme, kým závisť vyvoláva<br />
ľútosť, že iní majú to, čo my nemáme.<br />
Ten, kto závidí, sa vždy porovnáva<br />
s inými a <strong>je</strong> neschopný vidieť seba<br />
samého nezávisle od vzťahu k druhým.<br />
Je „slepý“ aj preto, lebo nevidí<br />
Božiu lásku. Neverí dostatočne, že <strong>je</strong>ho<br />
hodnota <strong>je</strong> v tom, že <strong>je</strong> Bohom<br />
milovaný. Myslí si, že ju nájde v úspechu,<br />
v schopnostiach alebo vo<br />
vlastnení nejakých predmetov. Obraz<br />
Boha, ktorý si vytvára, <strong>je</strong> tiež často<br />
poznačený mentalitou úspechu.<br />
Modlí sa k predstave Boha, ktorý od<br />
neho neustále vyžadu<strong>je</strong> čo najlepšie<br />
výsledky, tak ako to predtým očakávali<br />
rodičia či vychovávatelia.<br />
12 AHA! február 2006<br />
Závidieť sa dá všeličo. Dievčatá si<br />
závidia postavy, chalani odvahu,<br />
bezdomovci teplejší kanál… Zdá sa,<br />
že závisť trápi viac ženy ako mužov<br />
(podľa <strong>je</strong>dného talianskeho výskumu<br />
ju pociťu<strong>je</strong> až 9 z 10 žien).<br />
Tento mučivý pocit však nepozná<br />
hranice. Postihu<strong>je</strong> hocikoho a v každom<br />
veku, od dospievajúcich cez<br />
manažérov, politikov, <strong>je</strong>dnoduchých<br />
robotníkov, vysokoškolsky vzdelaných<br />
až po starých na smrteľnej<br />
posteli, ktorí závidia mladým, že<br />
môžu skákať a behať.<br />
Vraví sa, že závisť <strong>je</strong> národnou povahovou<br />
črtou Slovákov. Niečo na<br />
tom bude, ale netreba to zovšeobecňovať,<br />
lebo „farba“ závisti sa<br />
tiahne dejinami všetkých národov.<br />
Na celom svete ľudia blednú zá-<br />
visťou nad niečím, čo si kúpil sused,<br />
v každej škole sa nájdu žiaci, ktorí<br />
ozelenejú od závisti, keď spolužiak<br />
dostane <strong>je</strong>dnotku, a všade sú ľudia,<br />
ktorí slepí od závisti nevidia alebo<br />
nechcú vidieť, že ten, kto v živote<br />
niečo dosiahol, musel na to vynaložiť<br />
aj veľa energie.<br />
Závidieť znamená vidieť druhého<br />
so zlým úmyslom. Kto sa príliš<br />
sústredí na bolesť z toho, že <strong>je</strong><br />
v niečom horší ako ten druhý, postupne<br />
sa to pre neho stane neznesiteľným.<br />
Úľavu potom hľadá v „odstránení“<br />
zdroja závisti. Svätý<br />
Tomáš Akvinský hovorí, že závisť<br />
má päť dcér: ohováranie, osočovanie,<br />
škodoradosť, smútok z úspechu<br />
druhého a nenávisť. Každá z nich<br />
<strong>je</strong> spôsob, ako si môže ten, kto zá-
vidí, na chvíľu uľaviť, ale aj ublížiť<br />
druhým.<br />
Niektoré príznaky závisti:<br />
• Ohováranie a osočovanie<br />
Závisť si všímame najmä vtedy, ak<br />
<strong>je</strong> namierená proti nám. Túto zraňujúcu<br />
zbraň však často možno nevedomky<br />
prechovávame vo svojom<br />
srdci aj my. Vždy, keď nám ukĺzne<br />
nejaké <strong>je</strong>dovaté<br />
slovo<br />
ohovárania,<br />
alebo dokoncaosočovania<br />
druhých,<br />
prezrádzame,<br />
čo sa uhniezdilo<br />
v našom<br />
srdci.<br />
Ohováranie<br />
<strong>je</strong> nešťastný<br />
spôsob nadobúdaniadôvery<br />
a úcty<br />
voči sebe samému<br />
tým, že<br />
„chránime“ vlastnú hodnotu znížením<br />
hodnoty druhého. Človek si<br />
myslí, že ak hovorí o inom človekovi<br />
zle, <strong>je</strong>ho sebadôvera sa dvíha. Je<br />
to však úplne inak. Úľava <strong>je</strong> len<br />
chvíľková. Závisť trvá vždy dlhšie<br />
ako šťastie tých, ktorým závidíme.<br />
Je to začarovaný kruh. Keď teda<br />
často vypúšťame z úst ne<strong>láska</strong>vé<br />
úsudky o druhých, vypovedáme tým<br />
skôr o stave svojho vnútra a o vlastnom<br />
nedostatku lásky. „Ak o druhých<br />
zmýšľaš dobre, potom o nich<br />
budeš aj dobre hovoriť. Ústa hovoria<br />
z plnosti srdca“ (Matka Terézia).<br />
• Škodoradosť<br />
Závisť býva väčšinou medzi seberovnými,<br />
ktorých možno dostihnúť<br />
alebo aj predbehnúť. Závistlivý človek<br />
preto neznáša, ak niekto s rovnakými<br />
darmi a charakteristikami<br />
má väčší úspech ako on. Banalizu<strong>je</strong><br />
<strong>je</strong>ho úspechy a pripisu<strong>je</strong> ich náhode,<br />
ktorá <strong>je</strong> ovocím nespravodlivosti.<br />
A už vôbec sa nedokáže radovať<br />
z úspechu druhého. Skôr ho poteší<br />
neúspech tých, ktorým závidí. Ško-<br />
doradosť z nešťastia iných <strong>je</strong> tiež<br />
znakom závisti. Nie náhodou múdry<br />
Dante Alighieri vo svo<strong>je</strong>j Božskej<br />
komédii umiestnil závistlivcov do<br />
očistca, kde trávia svoj čas so zašitými<br />
očnými viečkami, aby nevideli<br />
skutočnosť iných a nemohli sa tešiť<br />
z ich bolesti.<br />
• Smútok z úspechu druhého<br />
Pre závistlivého<br />
človeka<br />
<strong>je</strong> šťastie druhéhozdrojomosobného<br />
znechutenia.<br />
Smútok z úspechovblížneho<br />
<strong>je</strong> ďalšou<br />
podobou<br />
závisti.<br />
Istý slepec za<br />
oknom svo<strong>je</strong>j<br />
izby pestoval<br />
kvety. Od jari<br />
do <strong>je</strong>sene<br />
krásne kvitli. Raz sa pri nich zastavil<br />
istý okoloidúci a povedal mu:<br />
„Prosím vás, prečo pestu<strong>je</strong>te tieto<br />
krásne kvety? Veď aj tak ich nevidíte!“<br />
A slepý sa usmial: „Kvetín sa<br />
môžem dotýkať, mám rád ich vôňu<br />
a pestu<strong>je</strong>m ich aj kvôli vám.“<br />
„Ale veď ma vôbec nepoznáte!“<br />
ohradil sa neznámy.<br />
„Nepoznám, ale chcel som, aby<br />
niekomu, kto pôjde okolo, mo<strong>je</strong> kvety<br />
urobili radosť.“<br />
Slepec mohol zatrpknuto počúvať<br />
kroky ľudí na chodníku, mohol sa<br />
porovnávať a závidieť druhým zrak.<br />
Neuzavrel sa však do svo<strong>je</strong>j temnoty,<br />
vyšiel z nej, aby vôkol seba rozdával<br />
radosť.<br />
• Nenávisť<br />
Neustály pocit trpkosti a smútku<br />
môže v závistlivcovi vyvolať aj nenávisť<br />
a túžbu, aby sa dobro druhého<br />
premenilo na zlo. Privádza<br />
ho až k ničeniu hodnôt patriacich<br />
iným. Ide mu len o to, aby keď nemá<br />
on, nemal ani druhý. Niektorí<br />
AHA! február 2006<br />
závistlivci dokážu skvelo maskovať<br />
svoju závisť, navonok sa správajú<br />
priateľsky a pritom vás nenávidia.<br />
Pochvália vám nové auto a v noci<br />
pod rúškom tmy si uľavia tak, že kapotu<br />
poškrabú mincou.<br />
Jedného večera pred spaním dedko<br />
rozprával svojmu malému vnúčikovi<br />
príbeh o bitke, ktorá sa odohráva<br />
v <strong>je</strong>ho srdci: „Synček, v mojom vnútri<br />
<strong>je</strong> bitka dvoch vlkov: prvý <strong>je</strong> zlý<br />
a plný závisti, hnevu, lakomstva, pýchy,<br />
lenivosti, klamstva a nemiernosti;<br />
druhý <strong>je</strong> dobrý a plný pokoja,<br />
lásky, radosti, ochoty, dobroty, úcty,<br />
vernosti, miernosti, štedrosti a pravdy…“<br />
Dieťa s otvorenými ústami počúvalo<br />
a po chvíli sa spýtalo: „Dedko,<br />
a ktorý z tých dvoch vlkov v bitke<br />
vyhráva?“<br />
Starec zašepkal: „Ten, ktorého kŕmim.“<br />
Či v nás víťazí <strong>láska</strong>, alebo nenávisť,<br />
naozaj závisí od toho, čím „kŕmime“<br />
svo<strong>je</strong> srdce.<br />
Terapia na závisť<br />
Spočíva v sústredení sa na Božiu<br />
lásku. Človek, ktorý cíti Božiu lásku,<br />
si neprestáva vážiť seba i svo<strong>je</strong><br />
schopnosti iba preto, že niekto má<br />
tých schopností viac alebo že tie <strong>je</strong>ho<br />
sú iné a príťažlivejšie. Kto si skutočne<br />
uvedomu<strong>je</strong>, že <strong>je</strong> milovaný, <strong>je</strong><br />
spokojný s tým, čím <strong>je</strong> a čo má,<br />
a nepociťu<strong>je</strong> závisť. Nie <strong>je</strong> to ľahké,<br />
preto sa závisti asi nevyhneme.<br />
Závisť nám však môže hovoriť<br />
o kvalitách, ktoré by sme chceli<br />
mať, ako aj o veciach, ktoré by sme<br />
chceli vlastniť. Ak zaujmeme konštruktívnu<br />
optiku, môže byť pre nás<br />
dokonca zdrojom energie, ktorá<br />
nám pomôže tieto kvality alebo veci<br />
dosiahnuť.<br />
13<br />
duchovn˘ Ïivot<<br />
Každému, čo <strong>je</strong>ho <strong>je</strong><br />
Hollywood – Skupiny neveriacich<br />
v Amerike naliehajú na ateistických<br />
rodičov, aby bojkotovali nový filmový<br />
hit Narnia: Lev, šatník, čarodejnica,<br />
ktorý <strong>je</strong> podľa nich kresťanskou<br />
propagandou.<br />
Skupiny, ktoré vedú demokrati<br />
z Pierce County, začali internetovú<br />
kampaň odsudzujúcu film pre <strong>je</strong>ho<br />
náboženský podtón. Tento filmový<br />
príbeh, spracovaný na základe poviedok<br />
C. S. Lewisa, <strong>je</strong> plný kresťanských<br />
obrazov – napríklad symbolický<br />
charakter Krista stvárnil<br />
hrdinský lev Aslan.<br />
Podľa predstaviteľov uvedenej skupiny<br />
<strong>je</strong> to akýsi nábor kresťanov<br />
a všetkých ostatných veriacich stavia<br />
do pozície podradených.<br />
Fanúšikovia Narnie zasa tvrdia, že<br />
film <strong>je</strong> silným dielom, ktoré zdôrazňu<strong>je</strong><br />
pravé hodnoty – lásku, rodinu<br />
a názor, že všetci môžu žiť<br />
v harmónii.<br />
Producent Mark Johnson hovorí:<br />
„Viete, túto knihu čítalo veľa ľudí<br />
a ani im nenapadlo spájať ju s kresťanstvom,<br />
vnímali ju len ako skvelo Saturn<br />
napísané dobrodružstvo. Takto by<br />
mala fungovať aj filmová Narnia. foto:<br />
Odnesiete si z nej len to, pre čo budete<br />
otvorení.“<br />
Miško,<br />
Ako by povedal Aslan – každému,<br />
čo <strong>je</strong>ho <strong>je</strong>. Jano<br />
Modlitba<br />
Nebeský Otče, pomôž mi sústrediť sa v mojom živote viac na tvoju lásku ako<br />
na úspechy a obdiv sveta. Nauč ma vidieť viac to, čo som od teba dostal ja,<br />
ako to, čo si dal iným. Daj, aby som sa vedel tešiť z úspechov a z darov iných.<br />
Urob ma vďačným, lebo vďačnosť otvára srdce pre väčšie dary a robí ho radostným.<br />
Amen.
hudba<br />
Miro Žbirka<br />
Dúhy<br />
Universal Music<br />
Svetlo sveta uzrel neuveriteľný dvadsiaty druhý album<br />
Mekyho Žbirku s názvom Dúhy. Do tohto úctyhodného<br />
počtu rátam, samozrejme, aj Mekyho začiatky s kapelou<br />
Modus. Na cédečku spolupracovalo množstvo známych<br />
ľudí, ako napríklad David Koller zo skupiny<br />
Lucie či známy skladateľ Honza Horáček. V duetoch<br />
si Meky zaspieval s Ivou Fruhlingovou (manželkou<br />
Richarda Krajča z kapely Kryštof) alebo s legendárnou<br />
Marikou Gombitovou, ktorú Meky prehovoril,<br />
aby si po dlhých rokoch opäť spolu zaspievali.<br />
A potom <strong>je</strong> tu ešte mužský anglický duet so spomínaným<br />
Davidom Kollerom. Skladba Někdy stačí dát <strong>je</strong>n<br />
dech s Ivou Fruhlingovou sa predstavila ako pilotný singel<br />
k albumu. V slovenských rádiách úspešne bodu<strong>je</strong> pieseň<br />
s Marikou, ktorá <strong>je</strong>dnoznačne patrí medzi to naj na tomto<br />
hudobnom počine. Mekyho sólovky mi pripadajú dosť <strong>je</strong>dnotvárne<br />
a miestami až nudné. Jedna skladba ako druhá.<br />
Booklet <strong>je</strong> však graficky spracovaný na <strong>je</strong>dnotku. K textom<br />
dodám len toľko, že Mekymu pomáhali skúsení textári<br />
typu – Peteraj, Štrasser, Lasica, už zosnulý Jožko Urban<br />
a nakoniec sa „vypísal“ aj sám Meky.<br />
Bravo Hits 2/2005<br />
Universal Music<br />
Už po druhý raz tu máme výber „najlepších“ hitov z roku<br />
2005. Slovo najlepších <strong>je</strong> v úvodzovkách, samozrejme,<br />
zámerne. Týchto dvadsať piesní sa ani zďaleka nepribližu<strong>je</strong><br />
k tomu najlepšiemu zo svetovej hudobnej scény. Na produkte<br />
sa nájdu samé „hity“ v rytme tac-tac či bum-bum, na<br />
ktoré si môžete tak akurát zacvičiť nejaký lacný aerobic.<br />
Skladby, ktoré ste počuli už miliónkrát vo všetkých rádiách,<br />
nemusíte mať doma na cédečku. Myslím, že po rotujúcom<br />
turné v médiách každému stačilo.<br />
Jediným dôvodom, prečo si toto cédečko azda kúpiť, <strong>je</strong> len<br />
chabá prerábka ústrednej skladby z filmu Flashdance od<br />
Global Deejays. Za zmienku stoja ešte pesničky Cry od<br />
Victorie, N Dey Say od Nellyho a zábavne ladená Love<br />
Me v podaní Arsenia – tieto by som vybrala ako to lepšie<br />
z najhoršieho. No a medzi to najlepšie a najviac<br />
počúvateľné <strong>je</strong>dnoznačne patrí<br />
Anastacia, Moby, U2, Coldplay,<br />
Ruslana, Gorillaz, Clou. Pre nás najviac<br />
zrozumiteľnou perličkou na koniec<br />
<strong>je</strong> Divokej Bill s piesňou Brouk.<br />
Sugababes<br />
Taller In More Ways<br />
Universal Music<br />
Dievčenská kapela Sugababes získala za svoj pilotný<br />
singel Push The Button ocenenie Brit Award, čím si hneď<br />
zabezpečila lepšiu predajnosť celého albumu. Členky skupiny<br />
sa menia ako ponožky, a tak niet divu, že trochu sa mení<br />
aj ich hudba. Dúfam, že to bude smerovať k lepšiemu, lebo<br />
ich elektronický pop síce zapĺňa najvyššie priečky hitparád,<br />
ale nový album až takú veľkú umeleckú hodnotu nemá.<br />
Musím uznať, dievčatá sa zlepšili, no šokujúce výkony nepodávajú.<br />
Počin <strong>je</strong> ochutený len štipkou originality, ale zvyšok<br />
zostáva v rovine nudy a opakovania akoby tej istej skladby.<br />
Booklet sa nesie v šedej farbe a s ňou korešpondujú aj<br />
čiernobiele fotky troch sporo odetých krások – speváčok<br />
kapely. Jedine prvá strana žiari farbou. Zaujímavé <strong>je</strong>, že<br />
na konci Heidi (nahradila pôvodnú členku Siobhan<br />
<strong>Don</strong>aghy), Mutya (dnes už nahradená Amelle Berrabah)<br />
i Keisha (<strong>je</strong>diná z pôvodnej zostavy) ďakujú v prvom rade<br />
Bohu. Či to tieto britské popové princezničky myslia naozaj<br />
úprimne, ťažko posúdiť, ale verme, že áno.<br />
14 AHA! február 2006<br />
Robbie Williams<br />
Intensive Care<br />
EMI Music<br />
Robbie sa opäť prekonal. Podľa mňa vytvoril svoj<br />
najvydarenejší album. Jeho skladby sa dokázali<br />
umiestniť na popredných priečkach všetkých svetových<br />
hitparád okrem amerických. A to aj napriek<br />
tomu, že <strong>je</strong>ho „intenzívna starostlivosť“ o fanúšikov<br />
mu ide naozaj príkladne. Dvanásť skladieb plných<br />
dynamiky, elánu, ale aj melanchólie či nostalgie,<br />
no nikdy nie nudy, vás určite nenechá chladných.<br />
Je to naozaj skvelý album a ja ani neviem, čo mu<br />
vytknúť.<br />
Ale nič nie <strong>je</strong> dokonalé a ako vieme, ani Robbie<br />
nie <strong>je</strong> žiadny svätec. Ži<strong>je</strong> búrlivým neviazaným životom<br />
a k nemu patria aj <strong>je</strong>ho „slávne“ výroky plné<br />
vulgárnych slov. Bohužiaľ, Robbie svoj slovník prenáša<br />
aj do textov piesní. Na tieto výrazy ste, samozrejme,<br />
upozornení na obale cédečka, ale aj tak…<br />
Booklet <strong>je</strong> veľmi originálny a vytvára akoby príbeh.<br />
Mám pocit, že <strong>je</strong> akousi rozprávkou hodnotiacou<br />
Robbieho doterajší život. Nechýbajú ani<br />
texty, v ktorých si môžete overiť <strong>je</strong>ho výrečnú britskú<br />
angličtinu. :-)<br />
Ty a ja<br />
Universal Music<br />
Vydať takéto cédečko sa nepošťastí každý deň.<br />
Skvelý výber piesní, rôzny štýl muziky a k tomu<br />
ešte staré i nové hity – tak tomu sa hovorí trafiť do<br />
čierneho. Osemnásť skvelých songov obohacu<strong>je</strong><br />
album, na ktorom si vychutnáte výlučne české<br />
a slovenské hity (i keď v <strong>je</strong>dnej pesničke si vypoču<strong>je</strong>te<br />
aj angličtinu).<br />
Počin sa začína vynikajúcim duetom Petra Hapku<br />
a Lucie Bílej Dívam se, dívam. Nasledu<strong>je</strong> súčasný<br />
obrovský hit Čechomoru a Lenky Dusilovej s prerobenou<br />
ľudovou piesňou Proměny… Ťažko vybrať<br />
to najlepšie, pretože toto cédečko <strong>je</strong> také pestrofarebné,<br />
že si tu každý musí nájsť to svo<strong>je</strong>. Zo slovenských<br />
interpretov môžem spomenúť Mira Žbirku,<br />
Janu Kirschnerovú, Zuzanu Norisovú, Barbaru<br />
Haščákovú a Ivana Táslera.<br />
Zbierka Ty a ja <strong>je</strong> na slovenskej i českej hudobnej<br />
scéne naozaj o<strong>je</strong>dinelým zjavom a <strong>je</strong>dnoznačne<br />
ho môžem len odporúčať. Aj keď by som, samozrejme,<br />
mala povedať, že by sa sem dali zaradiť<br />
i ďalšie skladby, čo stoja za vypočutie. Napriek tomu<br />
<strong>je</strong> to dobré tak, ako to <strong>je</strong>.<br />
Depeche Mode<br />
Playing The Angel<br />
EMI Music<br />
Siedmy album legendárnej kapely<br />
známej už z osemdesiatych rokov <strong>je</strong> zaplavený<br />
doslova morom elektronických zvukov, ktoré dokresľujú<br />
surové gitary. Songy pôsobia veľmi pochmúrne,<br />
niekedy až agresívne, a celkovo na mňa<br />
spravili depresívny do<strong>je</strong>m. Jediná pozitívnejšia<br />
skladba <strong>je</strong> Precious, ale aj to <strong>je</strong> len náznak slabej<br />
melodickosti na tomto bolestivo vyzerajúcom produkte.<br />
V textárskej časti našiel svoj potenciál aj<br />
David Gahan a postaral sa o štvrtinu piesní na albume.<br />
Celkovo tu nájdete trinásť pesničiek, ale<br />
ako som napísala, sú deprimujúce a nedajú sa počúvať<br />
dlho.<br />
Umelecky spracovaný booklet dodáva albumu<br />
ešte väčší nádych melancholickosti. Čierny podklad,<br />
biele písmo a fotky, ktoré nemohli byť iné<br />
ako čiernobiele. Čierny „hrajúci sa an<strong>je</strong>l“ z peria<br />
na titulnej strane <strong>je</strong> už len dokonalou súčasťou<br />
vizáže tohto bookletu.<br />
Recenzie pripravila Erika Virágová.
Zaujímavosti<br />
● Predstaviteľ Edmunda <strong>je</strong> v civilnom živote spolužiakom<br />
Daniela Radcliffa, známeho ako Harry Potter.<br />
● Latexové uši pre kentaurov sa odlievali v tých istých dielňach,<br />
kde ešte prednedávnom vyrábali nohy hobitov pre Pána prsteňov.<br />
Otmin, minotaurus, mal rádiom riadenú animatronickú hlavu<br />
a ovládalo ho niekoľko bábkohercov. 27 motorčekov hýbalo perami<br />
i čeľusťami, žmurkalo očami a hýbalo ušami. Celý oblek<br />
vážil 30 kíl a trvalo 45 minút, kým si ho herec obliekol.<br />
Narnia<br />
– Čo tu robíš?<br />
Lev,<br />
– Schovávala som sa v šatníku v prázdnej izbe…<br />
– V prázdnej izbe? Je to v Narnii?<br />
šatník,<br />
– V Narnii? Čo <strong>je</strong> to?<br />
– Ty nevieš? Veď si v nej! Všetko od lampy až po hrad<br />
Cair Paravel pri Východnom mori. Každá vetvička<br />
a kameň, ktorý vidíš, každý cencúľ <strong>je</strong> Narnia.<br />
Takto sa zoznámila Lucy Pevensie so<br />
svetom, do ktorého sa vstupu<strong>je</strong> cez<br />
starý šatník, so svetom, kde už sto<br />
rokov vládne krutá zima, a so svetom,<br />
kde sú potomkovia ľudského<br />
pokolenia <strong>je</strong>dnými túžobne očakávaní,<br />
druhými nenávidení. Lebo dávne<br />
proroctvo hovorí: „Dvaja synovia<br />
Adama a dve dcéry Evy porazia<br />
Bielu čarodejnicu a vrátia Narnii<br />
mier.“ A práve Lucy a <strong>je</strong>j traja súrodenci<br />
Peter,<br />
Susan<br />
a Edmund<br />
sú tí, na<br />
ktorých sa<br />
čakalo.<br />
Pomáhať<br />
im v tom<br />
bude leví<br />
kráľ Aslan.<br />
Ako sa im<br />
bude dariť,<br />
sa dozviete<br />
Za týmto šatníkom…<br />
z filmu (alebo<br />
z knihy),<br />
to tu nebu-<br />
dem rozoberať. Skôr sa pozrieme<br />
na samotné spracovanie.<br />
Počítačová mágia<br />
Bolo zasnežené ráno a na novinársku<br />
premiéru sa mi veľmi nechcelo.<br />
(Kto to kedy videl ísť do kina<br />
o 9.00?) Ale stačili prvé sekundy…<br />
Malebná krajina, podmanivá hudba,<br />
tajuplný príbeh. Tri podmienky<br />
na to, aby ste na dve hodinky zabudli<br />
na realitu.<br />
„Ešte pred piatimi rokmi by sme<br />
Narniu vôbec nemohli natočiť, pretože<br />
trikové možnosti by na<br />
Lewisovu fantáziu nestačili,“ hovorí<br />
režisér Andrew Adamson, slávny to<br />
stvárniteľ Shreka. Postavy, ktoré vo<br />
filme vystupujú, boli vytvorené práve<br />
pomocou počítačovej<br />
grafiky, animácie a protetiky.<br />
Leví kráľ Aslan – kompletne<br />
digitálny; faun<br />
Tumnus – od pásu hore človek<br />
v make-upe, od pásu<br />
dolu počítačová mágia; postavy<br />
minotaurov a kentaurov<br />
(napoly ľudia a napoly kone)<br />
– urastení komparzisti<br />
v kostýmoch… Mimochodom, záverečná<br />
bitka, ktorej Lewis v knihe venoval<br />
<strong>je</strong>den a pol strany, bola prehliadkou<br />
trikového majstrovstva.<br />
Dvadsaťtisíc bojovníkov pomohol<br />
vytvoriť ten istý softwér, akým bol<br />
vytvorený boj v Pánovi prsteňov.<br />
Program Massive dokázal znásobiť<br />
… od tejto lampy sa rozlieha Narnia, ktorej<br />
vládne Biela čarodejnica.<br />
čarodejnica<br />
Zaujímavosť<br />
bojovníkov, pričom sa dali samostatne<br />
ovládať a „vymýšľal“ si aj priebeh<br />
<strong>je</strong>dnotlivých súbojov. Toľko<br />
v krátkosti k technickým zákuskom.<br />
Kresťanské symboly<br />
Proroctvo, synovia Adama, dcéry<br />
Evy, sebaobetovanie<br />
a mnohé ďalšie slová i obrazy.<br />
To sú pojmy kresťanom<br />
dosť blízke. Ako sme<br />
v januárovom AHA! spomínali,<br />
aj príbeh Narnie <strong>je</strong><br />
akousi alegóriou na kresťanské<br />
obrazy. Sám Lewis<br />
to v liste priznáva, keď<br />
o Aslanovi hovorí ako<br />
o Ježišovi Kristovi. Biela čarodejnica<br />
má zosobňovať diabla. Peter, najstarší<br />
z detských hrdinov, reprezentu<strong>je</strong><br />
odvážnych a múdrych kresťanov.<br />
Edmund <strong>je</strong> ako Judáš, zradca,<br />
ale na rozdiel od Judáša sa včas<br />
kajá a ospravedlňu<strong>je</strong>. „Dedo<br />
Mráz“, ktorý venu<strong>je</strong> našim hrdinom<br />
Jano Miško<br />
Foto: Saturn<br />
film<<br />
Pán Tumnus, faun, <strong>je</strong> od pásu dolu digitálny.<br />
● Hovorí sa, že Lewis pomenoval Narniu podľa latinského názvu<br />
talianskeho mesta Narni, ktoré sa nachádza blízko Ríma a na<br />
ktoré ešte ako dieťa narazil v atlase. Ako dvadsaťročný Lewis<br />
čítal množstvo latinských autorov a v ich dielach našiel<br />
minimálne sedem odkazov na Narniu.<br />
darčeky a tie im pomôžu v boji,<br />
môže byť obrazom Ducha Svätého.<br />
A tak by sme mohli pokračovať ďalej,<br />
ale veď skúste to aj sami.<br />
Hodnotenie<br />
Narnia rozhodne patrí do kategórie<br />
filmov „tobysomsiešterazpozrel“.<br />
Nielen pre dych berúce scény, ale<br />
aj pre myšlienky, ktoré sa nedajú<br />
hneď všetky zachytiť. Vo filme <strong>je</strong> jasne<br />
rozlíšené zlo a dobro, čo pomôže<br />
zorientovať sa najmä mladším<br />
návštevníkom kina, na ktorých berie<br />
ohľad aj slovenský dabing. Celkovo<br />
tento film hodnotím ako veľmi prí<strong>je</strong>mné<br />
spestrenie tých temných filmových<br />
obrazov, ktoré na nás pôsobili<br />
buď v prsteňovej trilógii, alebo<br />
v rokfortskej čarodejníckej škole. Je<br />
to príbeh, ktorý zaujme nielen mladých,<br />
ale aj dospelých.<br />
Odporúčam ho preto celým rodinkám.<br />
P. S.: Keď som vyšiel z kina,<br />
chýbal mi ten šatník, cez ktorý<br />
by som sa dostal do Narnie<br />
a prežil si ďalší príbeh.<br />
Tvorcovia sľubujú, že tam<br />
budem môcť nahliadnuť až na<br />
budúci rok, vtedy sa chystá<br />
druhý diel. Kým sa toho<br />
doži<strong>je</strong>m, pôjdem si kúpiť<br />
všetkých sedem kníh… ☺
anketa<br />
<strong>Valentín</strong><br />
NIEČO OD VÁS PRE NÁS<br />
Na webovej stránke časopisu sme urobili malý prieskum<br />
o prežívaní toho vášho <strong>Valentín</strong>a. Položili sme vám tieto otázky:<br />
•• AAkkoo zzvvyykknneettee pprreežžíívvaaťť VVaalleennttíínnaa??<br />
•• AAkkéé pprreekkvvaappeenniiee cchhyyssttááttee pprree ssvvoojjhhoo pprriiaatteeľľaa//ssvvoojjuu pprriiaatteeľľkkuu<br />
aalleebboo nnaajjbblliižžššíícchh??<br />
•• AAkkýý nnaajjkkrraajjššíí ddaarrččeekk ssttee ddoossttaallii??<br />
•• ČČoo ssii pprreeddssttaavvuuj<strong>je</strong>ettee ppoodd sslloovvoomm rroommaannttiikkaa??<br />
Tak normálne. Nemám žiadne špeciálne praktiky<br />
alebo činnosti, možno len to, že v čase <strong>Valentín</strong>a<br />
viac myslím na ľudí, ktorých mám rada. No nie <strong>je</strong><br />
to zase tak, žeby som na nich celý rok nemyslela,<br />
môj život <strong>je</strong> totiž vďaka Bohu preplnený láskou.<br />
Nemám priateľa a myslím, že pre najbližších bude<br />
najkrajším darčekom, ak sa k nim budem správať<br />
lepšie a s väčšou láskou. Ale azda sa im ujde<br />
nejaká tá maličkosť. Život. A aký darček som dostala<br />
na <strong>Valentín</strong>a? Zatiaľ žiaden. Nemyslím si<br />
však, že dary sú dôležité, tento sviatok <strong>je</strong><br />
o niečom inom. Ale v ostatnom čase akoby sa<br />
zabúdalo na <strong>je</strong>ho prvotný zmysel a priveľmi sa<br />
komercionalizu<strong>je</strong>.<br />
Romantika? Sviečky, hudba a cítiť sa prí<strong>je</strong>mne.<br />
Na romantiku podľa mňa nepotrebu<strong>je</strong>te dvoch,<br />
hoci vtedy to fakt naberá grády. Aj prekrásna príroda<br />
či hudba môže byť romantická.<br />
Monika<br />
<strong>Valentín</strong>a prežívam ako každý iný deň, priateľa<br />
už nemám, takže ho trávim aj v spomienkach.<br />
Najkrajší darček som dostala od môjho bývalého<br />
priateľa Mareka pred dvoma rokmi – nádherný<br />
obraz Pána Ježiša. Pre rodinu chystám <strong>je</strong>dno poslušné<br />
dievča, ktoré nebude odvrávať, bude milé<br />
a pod. Romantika <strong>je</strong> slovo, pri ktorom si spomeniem<br />
na nádherný večer v spoločnosti svojho miláčika,<br />
krásny mesiac a pekné chvíle s mojím<br />
priateľom.<br />
Majka<br />
Určite všetky romantické slečny ocenia sviatok,<br />
keď môžu spoločne sledovať svojich nápadníkov<br />
a čakať, čo pre ne chystajú. Ale, žiaľ, <strong>je</strong> to<br />
len <strong>je</strong>den z ďalších amerických sviatkov,<br />
ktoré, hmm, nemám veľmi<br />
rada. A koniec<br />
koncov, ak sa<br />
dvaja majú<br />
radi,<br />
<strong>Valentín</strong>om <strong>je</strong> pre nich každý deň. Z môjho pohľadu<br />
by som to skôr brala ako sviatok pre chlapcov,<br />
čo sa len osmeľujú a potom sa budú môcť<br />
vyhovoriť, keď sa osmeliaáá…, veď to bol<br />
<strong>Valentín</strong>. :-)<br />
Anonym<br />
Deň svätého <strong>Valentín</strong>a <strong>je</strong> pre mňa takmer ako<br />
každý iný. Prekvapenie chystám iba vlastnoručne<br />
vytvorené, lebo som toho názoru, že netreba kupovať<br />
zbytočne drahé darčeky. Asi najkrajší<br />
darček bol príbeh o márnotratnom synovi v podobe<br />
niekoľkostranovej brožúrky.<br />
Jefitto<br />
<strong>Valentín</strong>a som doteraz neprežívala inak ako<br />
ostatné dni. Zdá sa mi trochu trápne, ako všetky<br />
tieto sviatky využívajú obchody a médiá na svoj<br />
zisk. Len čo zlezie vianočná výzdoba, zo všetkých<br />
strán sa usmievajú zaľúbené pohľadnice<br />
a gýčové plyšové srdiečka… Tento sviatok <strong>je</strong><br />
predsa o niečom inom. Je to možno skôr príležitosť<br />
prejaviť svoju lásku aj inak ako každý deň<br />
a na to stačí skromný kvet či iná drobná pozornosť.<br />
Romantika <strong>je</strong> pre mňa asi slnko, keď sa<br />
večer kotúľa za hory, odráža sa v rieke, ja sa veziem<br />
na bicykli so svojím kamarátom a poču<strong>je</strong>m<br />
šušťanie štrku pod kolesami…<br />
Agatha<br />
<strong>Valentín</strong>a neprežívam nejako zvláštne. Keďže nemám<br />
priateľku, nemám komu chystať také prekvapenie.<br />
No tým, čo priateľa alebo priateľku majú,<br />
radím, aby nejaký darček vybrali.<br />
Laco<br />
<strong>Valentín</strong>a nezvyknem prežívať nejako špeciálne,<br />
lebo priateľa nemám a myslím, že mi ho zatiaľ<br />
ani netreba. Nechystám žiadne prekvapenie, nemám<br />
komu. Na <strong>Valentín</strong>a som zatiaľ žiaden<br />
darček nedostala, ale určite <strong>je</strong> to krásne.<br />
Romantika, myslím si, to nie <strong>je</strong> len večera pri<br />
sviečkach, ale aj nejaké dobrodružstvo.<br />
Monika<br />
Ja tento deň prežívam úplne normálne, ako aj iné<br />
dni. Žiadne rozplývačky… S nikým zatiaľ nechodím,<br />
teda som ešte od žiadneho chalana nijaký<br />
16 AHA! február 2006<br />
darček nedostala. Ale verím, že <strong>je</strong> to krásny pocit.<br />
Podľa mňa by to malo platiť tak, že on má<br />
obdarúvať ju, čím <strong>je</strong>j dokáže svoju pozornosť<br />
a lásku. A ona by si to mala vedieť vážiť a nikdy<br />
to nezneužiť.<br />
Pri slove romantika si takisto predstavím mesiac<br />
a krásne chvíle prežité s niekým, koho naozaj ľúbim.<br />
Ale skôr som realista, a tak si viem vážiť pohľad<br />
človeka, ktorý mi nie <strong>je</strong> ľahostajný…<br />
Majda<br />
Môj <strong>Valentín</strong> vyzerá skoro ako všetky ostatné dni,<br />
až na to, že si v škole s kamoškami a kamošmi<br />
dávame srdiečka. Je to super, lebo vtedy zabudnem<br />
na celý zhon tohto sveta a ľuďom viac hovorím,<br />
ako ich mám rada. Chystám sa vyrábať nejaké<br />
srdiečka ako minulý rok. Ale pre mňa <strong>je</strong><br />
najkrajším darčekom to, že mám okolo seba toľko<br />
super ľudí, oni sú tým naj darčekom, či na<br />
<strong>Valentín</strong>a, či na 365 dní v roku. Romantika…<br />
Napríklad večerná prechádzka v dvojici, tiché<br />
pozeranie si do očí, keď sú dvaja ľudia sami,<br />
večera pri sviečkach, darovaný kvet či úsmev,<br />
<strong>je</strong>dnoducho, niečo krásne, čo prežívame s milovanou<br />
osobou… ☺<br />
Lucionelka<br />
A najkrajší darček? Je ťažké vybrať univerzálny,<br />
taký, ktorý by potešil každého. Ale myslíme si, že<br />
najkrajší darček sa vôbec nedá merať počtom<br />
karátov alebo núl na konci čísla. Môže to byť aj<br />
nejaká maličkosť darovaná s priateľským úsmevom<br />
a láskou.<br />
<strong>Valentín</strong> nám ponúka príležitosť prejaviť svo<strong>je</strong> city<br />
k blízkemu človekovi. Preto by bola chyba nechať<br />
prejsť tento deň bez toho, aby sme prejavili<br />
náklonnosť ľuďom, na ktorých nám záleží.<br />
Samozrejme, neznamená to, že si lásku nemôžete<br />
prejaviť aj inokedy. :-)<br />
Romantika <strong>je</strong>, keď s kamarátom sedíme večer na<br />
lavičke a pozeráme sa na hviezdy… A rozmýšľame,<br />
čo <strong>je</strong> na nich také krásne.<br />
Equisetum arvense<br />
<strong>Valentín</strong>a prežívam ako ostatné dni, len mi <strong>je</strong> možno<br />
trochu smutno, že nemám priateľa… Možno si<br />
pomyslím, čo by som robila, keby som ho mala…
Mrazivý <strong>Valentín</strong><br />
s teplým srdcom<br />
V najchladnejších mesiacoch roka,<br />
keď mráz útočí na naše skrehnuté<br />
končatiny, si dvojnásobne ceníme<br />
i nepatrný záblesk tepla. Zahriať sa<br />
nám však netreba len na tele, ale aj<br />
na duši. Možno práve preto sa <strong>je</strong>den<br />
z najteplejších a najromantickejších<br />
sviatkov lásky Deň zaľúbených<br />
oslavu<strong>je</strong> v studenom februári.<br />
SÚŤAŽ<br />
Troch z vás, ktorí nám<br />
do 28. februára 2006 pošlete správnu<br />
odpoveď, odmeníme hudobným<br />
cédečkom.<br />
Pre tých, ktorí s nikým nechodia, môže byť tento<br />
sviatok trochu smutný. Ale iba trochu.<br />
Modlím sa za toho, koho mi vybral Boh, aj<br />
keď ho ešte nepoznám.<br />
Agneska<br />
<strong>Valentín</strong> <strong>je</strong> podľa mňa úplne zbytočný. Keď sa<br />
dvaja majú radi, povedia si to aj bez toho…<br />
Roman<br />
Sviatok svätého<br />
<strong>Valentín</strong>a bol vymyslený<br />
predsa na<br />
niečo iné, ako sa<br />
chápe dnes – srdiečka,<br />
srdiečka, srdiečka…<br />
Anonym<br />
Jééééééééj, <strong>Valentín</strong>,<br />
môj obľúbený sviatok… Ešte neviem, čo dám<br />
svojmu priateľovi, možno nejakú zlatú drobnosť.<br />
:-) Najkrajší darček bol asi kvet, moja<br />
obľúbená červená ruža, taká obyčajná a <strong>je</strong>dnoduchá.<br />
A romantika? Večera v dvojici, pri<br />
sviečkach, západ slnka… Krása!<br />
Anonym<br />
Tie srdiečka sú fakt<br />
trápne. Otrepané<br />
agýčové.<br />
Srdiečko<br />
V ten istý deň si Cirkev nie náhodou pripomína svätého <strong>Valentín</strong>a, ktorého život <strong>je</strong> opradený<br />
množstvom príbehov. Jeho meno pochádza z … a znamená …<br />
Prvý zachovaný odkaz s vyznaním lásky<br />
a veršami poslal vojvoda Karol Orleánsky<br />
v roku 1415, keď ho po prehratom boji<br />
zajali Angličania v Toweri. Pohľadnicu<br />
adresovanú svo<strong>je</strong>j (1) si môžu na vlastné<br />
oči prezrieť návštevníci Britského múzea.<br />
1.<br />
❥ priateľke NE<br />
❥ manželke LA<br />
Prvú komerčnú pohľadnicu vytvorila<br />
v Amerike v štyridsiatych rokoch 19. storočia<br />
Esther Howlandová, ktorú tiež<br />
nazývajú „<strong>Valentín</strong>ova (2)“. <strong>Valentín</strong>sky<br />
deň <strong>je</strong> hneď po Vianociach časom, keď sa<br />
kupu<strong>je</strong> a posiela najviac darčekov<br />
a pozdravov – Amerika uvádza až bilión<br />
pohľadníc ročne.<br />
2.<br />
❥ pravnučkou MČ<br />
❥ matkou TI<br />
O svätom <strong>Valentín</strong>ovi sa tradu<strong>je</strong> niekoľko<br />
legiend, z ktorých najznámejšie sú tri. Prvá<br />
hovorí o <strong>Valentín</strong>ovi, ktorý pomáhal<br />
zajatým kresťanom pri úteku z rímskeho<br />
väzenia. Keď sa panovník dozvedel o <strong>je</strong>ho<br />
tajných aktivitách, uvrhol ho do väzenia.<br />
Ešte pred svojou popravou svätec údajne<br />
napísal ľúbostný list svo<strong>je</strong>j tajnej láske<br />
s podpisom (3). V legende šlo o dcéru <strong>je</strong>ho<br />
väzniteľa, ktorá bola slepá, no <strong>Valentín</strong> ju<br />
zázračne uzdravil. Jediné, čo sa<br />
zachovalo z druhej legendy, <strong>je</strong> to, že<br />
<strong>Valentín</strong> žil a zomrel v Afrike.<br />
3.<br />
❥ Tajný ctiteľ IN<br />
❥ Tvoj <strong>Valentín</strong> NČ<br />
Najobľúbenejší príbeh, ktorý má aj najviac<br />
spoločného so zaľúbenosťou, vložili do čias<br />
rímskeho imperátora Klaudia II. Ten si<br />
vymyslel svojský spôsob na posilnenie<br />
svo<strong>je</strong>j armády. V boji si všimol, že slobodní<br />
muži bránia ríšu s omnoho väčším<br />
nasadením a odvahou ako ženatí. Preto sa<br />
rozhodol zakázať sobáše mladých párov.<br />
Manželstvo mohli uzavrieť iba muži<br />
neschopní boja alebo tí, ktorí už svo<strong>je</strong> roky<br />
v armáde odslúžili. <strong>Valentín</strong> však napriek<br />
zákazu naďalej tajne sobášil mladých,<br />
a tak si podpísal ortieľ smrti. Zomrel (4).<br />
4.<br />
❥ 14. februára 269 IN<br />
❥ 14. februára 820 AN<br />
V Rímskej ríši sa vo februári slávili tzv.<br />
luperkálie, deň bohyne (5) Juno. Slobodné<br />
dievčiny vhodili do džbánu lístočky so<br />
svojím menom a mládenci si z nádoby<br />
vytiahli svoju partnerku na celý nasledujúci<br />
rok. Keďže to bola <strong>je</strong>dna z mála možností,<br />
ako spoznať opačné pohlavie, spoločne<br />
strávené chvíle často viedli až k (6).<br />
5.<br />
❥ jari E<br />
❥ plodnosti Y<br />
6.<br />
❥ bitkám MO<br />
❥ manželskému zväzku SI<br />
Vráťme sa však k starým zvykom našich<br />
predkov. Podľa nich si majú v predvečer<br />
osudného Dňa zaľúbených dievčatá<br />
podsunúť pod vankúš (7). Ten spôsobí, že<br />
ráno budú vedieť, s kým budú stáť pred<br />
svadobným oltárom.<br />
7.<br />
❥ bochník chleba DR<br />
❥ vavrín LN<br />
Vo Walese si v minulosti darúvali drevené<br />
lyžičky, do ktorých zaľúbenci vyrezali<br />
kľúč, srdiečko alebo kľúčovú dierku. Tým si<br />
symbolicky naznačovali: „Odomkol si mo<strong>je</strong><br />
srdce.“ V niektorých krajinách sa tradu<strong>je</strong>,<br />
že ak dievča v deň svätého <strong>Valentín</strong>a uzrie<br />
drozda, znamená to, že si vezme za<br />
manžela (8). Ak zbadá vrabca, vezme si<br />
chudobného muža a bude s ním (9).<br />
Dievčiny túžiace po bohatstve sa snažia<br />
nájsť na oblohe stehlíka, pretože ten im<br />
zaručí manželstvo s milionárom.<br />
8.<br />
❥ zbojníka ÝE<br />
❥ námorníka ÝA<br />
9.<br />
❥ šťastná ZD<br />
❥ chorá PR<br />
V súvislosti s <strong>Valentín</strong>om sa spájajú aj<br />
viaceré (10), ktoré zo svätca robia<br />
nositeľa mrazivého a škaredého počasia.<br />
Veď sami uvážte: <strong>Valentín</strong> mrazy púšťa<br />
a snehy hádže. Alebo: <strong>Valentín</strong> mrazom<br />
tých zvalí, čo ho patrónom nenazvali.<br />
Prináša však aj prí<strong>je</strong>mné správy, pretože<br />
po ňom začínajú prichádzať prvé symboly<br />
jari: <strong>Valentín</strong> rozdáva vtáčikom (11).<br />
10.<br />
❥ porekadlá VÝ<br />
❥ pranostiky RA<br />
11.<br />
❥ pesničky VÝ<br />
❥ perie KÝ<br />
testík<br />
<<br />
Mária Graňáková, foto: archív
‰port<br />
Olympijská vášeň<br />
pod Alpami<br />
Jozef Kotris<br />
Foto: www.torino2006.com<br />
Opäť <strong>je</strong> tu<br />
najväčší športový<br />
sviatok. A nielen<br />
športový! Olympiáda <strong>je</strong><br />
symbol mieru. V Turíne<br />
sa na šestnásť dní<br />
rozhorí olympijský oheň<br />
a o najcennejšie kovy<br />
budú súťažiť najlepší<br />
športovci z osemdesiatich<br />
krajín sveta.<br />
Prvá medaila<br />
Športovci zo Slovenska získali už<br />
14 olympijských medailí. Ale všetky<br />
na letných olympiádach! Dočká sa<br />
Slovensko prvej medaily na zimných<br />
olympijských hrách od roku 1993?<br />
Najväčšie šance na <strong>je</strong>j získanie<br />
majú biatlonistky: Soňa Mihoková,<br />
Martina Halinárová, Anna<br />
Murínová, Marcela Pavkovčeková<br />
a biatlonisti: Pavol Hurajt<br />
s Marekom Matiaškom. Veľa sa<br />
očakáva aj od zjazdárky Veroniky<br />
Zuzulovej, čiernym koňom by mohol<br />
byť snoubordista Radoslav Židek.<br />
Viete, že…<br />
Slovenskú republiku od roku 1994<br />
na letných aj zimných olympiá-<br />
18<br />
dach reprezentovalo 563 športovcov.<br />
Prvý medailista z olympijských<br />
hier vôbec, ktorý pochádzal<br />
z územia Slovenska, bol atlét<br />
Alojz Sokol. Na Hrách I. olympiády<br />
nového veku v roku 1896 reprezentoval<br />
Uhorsko, štartoval<br />
v šprinte na 100 m a získal bronzovú<br />
medailu.<br />
Prvú zlatú medailu získal slovenský<br />
športovec v Sappore 1972 – doteraz<br />
<strong>je</strong>diným slovenským športovcom,<br />
ktorý vyhral na ZOH, bol Ondrej<br />
Nepela.<br />
Hokejisti<br />
Najväčším tromfom bude hokejový<br />
tím so všetkými oporami i nádejnými<br />
talentmi z NHL. Nestane sa nič také<br />
ako pred štyrmi rokmi, keď opory<br />
z NHL prileteli na zápas, odohrali<br />
ho a hneď sa vracali za klubovými<br />
povinnosťami. Ale ani v metropole<br />
Piemontu to nebudú mať <strong>je</strong>dnoduché.<br />
Všetky tímy z najsilnejšej sedmičky<br />
(USA, Kanada, Rusko, Česko,<br />
Slovensko, Švédsko, Fínsko) budú<br />
nabité hviezdami z NHL. Dvanásť<br />
reprezentácií sa stretne v dvoch<br />
šesťčlenných skupinách, z ktorých<br />
postupujú štyria najlepší. Od štvrťfinále<br />
sa hrá vyraďovacím spôsobom.<br />
Viete, že…<br />
Kanada vyhrala olympijský hokejový<br />
turnaj na ZOH v Saint Moritzi<br />
v roku 1928 so skóre 38 : 0. Pre<br />
<strong>je</strong>dnoznačnú prevahu bola nasade-<br />
AHA! február 2006<br />
ná priamo do finálovej skupiny<br />
a ani tu nenašla premožiteľa.<br />
Prvé štyri olympijské turna<strong>je</strong> v rokoch<br />
1920 – 1932 vyhrala Kanada<br />
s úžasným celkovým skóre 209 : 8!<br />
Pritom zaznamenala len <strong>je</strong>dnu remízu<br />
s USA.<br />
Tu ži<strong>je</strong> vášeň!<br />
Motto olympijských hier pod talianskymi<br />
Alpami znie: ,,Nech ži<strong>je</strong><br />
vášeň!“ A hymna 20. zimných olympijských<br />
hier má názov Va! [Choď!].<br />
Jej autorom <strong>je</strong> taliansky spevák<br />
Claudio Baglioni. Taliani síce v zim-<br />
ných športoch nemajú žiadnu hviezdu,<br />
ale aj tak <strong>je</strong> o olympiádu záu<strong>je</strong>m,<br />
najväčší o rýchlokorčuliarske<br />
súťaže a ťahákom by mali byť aj<br />
curlingové zápasy.<br />
Viete, že…<br />
Prvýkrát prenášala olympijské zápolenia<br />
televízia v priamom prenose<br />
v roku 1956. Talianska stanica RAI<br />
vysielala hry z Cortiny d’Ampezzo<br />
pomocou siete Eurovízia do celej<br />
západnej a strednej Európy.<br />
Tri dediny<br />
Športovci budú počas celého podujatia<br />
bývať v troch olympijských dedinách.<br />
Naraz v nich môžu ubytovať<br />
až 4 500 športovcov.<br />
Najväčšia <strong>je</strong> v Turíne, ďalšie dve<br />
v Bardonecchii a v Sestriere.<br />
V Bardonecchii sa ubytujú slovenskí
iatlonisti, sánkari a snoubordisti.<br />
V Sestriere budú ubytovaní<br />
slovenskí reprezentanti v severských<br />
i alpských lyžiarskych disciplínach.<br />
A v najväčšej dedine<br />
budú hokejisti. Okrem ubytovní<br />
sú v dedine aj polikliniky, reštaurácie,<br />
bary či kaplnky. Po olympiáde<br />
sa dediny premenia na<br />
študentské internáty.<br />
Viete, že…<br />
Najmladšia víťazka zimnej olympiády<br />
bola 15-ročná krasokorčuliarka<br />
Sonja Henie.<br />
Najstarší olympijský víťaz vôbec<br />
bol strelec Oscar Swahn – člen<br />
víťazného tímu v streľbe na<br />
bežiaci terč na OH v Štokholme<br />
1912. Mal vtedy 64 rokov<br />
a 258 dní.<br />
Z Grécka do Talianska<br />
Takúto trasu musel absolvovať<br />
olympijský oheň –<br />
symbol každej olympiády.<br />
Vždy sa zapaľu<strong>je</strong> na mieste<br />
prvých olympijských<br />
hier – v Grécku. Na ceste<br />
do Turína absolvu<strong>je</strong><br />
11 300 km a ponesie ho<br />
desaťtisíc ľudí, medzi nimi<br />
aj <strong>je</strong>den Slovák, predseda<br />
Slovenského olympijského<br />
výboru František<br />
Chmelár. Pochodeň váži<br />
takmer dve kilá a meria<br />
77 cm. Na ceste sa zastavila<br />
aj vo Vatikáne, kde ju<br />
požehnal Svätý Otec<br />
Benedikt XVI. A kto pochodeň<br />
prinesie na otvárací<br />
ceremoniál, kto bude<br />
posledným článkom olympijskej<br />
reťaze a zapáli<br />
oheň v čaši, sa zrejme do-<br />
AHA! február 2006<br />
zvieme až počas ceremoniálu.<br />
Mnohí očakávajú, že<br />
tejto pocty sa dostane legendárnemu<br />
lyžiarovi Albertovi<br />
Tombovi.<br />
Viete, že…<br />
Myšlienku štafety s olympijským<br />
ohňom koncipoval pred<br />
olympiádou v Berlíne<br />
v roku 1936 športový vedec<br />
Carl Diem. Odvtedy<br />
sa oheň stal symbolom<br />
olympiády a na znak<br />
mieru sa nesie<br />
z Olympie do dejiska<br />
hier. Nebolo tomu tak<br />
len <strong>je</strong>diný raz – pred<br />
hrami v austrálskom<br />
Melbourne v roku<br />
1956 kvôli karanténe<br />
zapálili oheň<br />
v Ríme. V roku 1976<br />
bol prenesený cez<br />
satelit ako elektronický<br />
impulz z Atén<br />
do Kanady, kde laserový<br />
lúč rozsvietil<br />
olympijský kotol.<br />
Na olympiádu<br />
v Sydney v roku<br />
2000 niesli<br />
pochodeň pod<br />
vodou potápači.<br />
19<br />
‰port<<br />
Bezpečnosť a doping<br />
Bezpečnosť olympijských<br />
hier bude zabezpečovať asi<br />
9 000 policajných dôstojníkov<br />
a v strehu budú aj informačné<br />
služby z celého sveta.<br />
Veď olympijské hry v Turíne<br />
navštívi asi 2 500 športovcov,<br />
milión divákov<br />
a 5 000 oficiálnych<br />
štátnych<br />
predstaviteľov.<br />
A aby olympiáda<br />
zostala bez<br />
dopingu,<br />
v Turíne plánujú<br />
urobiť<br />
1 200 dopingovýchtestov,<br />
o 45 %<br />
viac ako<br />
pred štyrmi<br />
rokmi<br />
v Salt<br />
Lake City.<br />
Aké zastúpenie bude<br />
mať Slovensko na ZOH<br />
v Turíne?<br />
Biatlon<br />
Soňa Mihoková, Anna Murínová,<br />
Martina Halinárová + 2 členky<br />
štafety, Pavol Hurajt, Marek<br />
Matiaško<br />
Krasokorčuľovanie<br />
Igor Macipura<br />
Beh na lyžiach<br />
Martin Bajčičák, Ivan Bátory,<br />
Michal Malák, Stanislav<br />
Holienčík, Alena Procházková<br />
Alpské lyžovanie<br />
Veronika Zuzulová, Soňa<br />
Maculová, Ivan Heimschild,<br />
Jaroslav Babušiak, Peter Lubellan<br />
Skoky na lyžiach<br />
Martin Mesík<br />
Snoubording<br />
Radoslav Židek<br />
Sánkovanie<br />
Ľubomír Mick, Walter Marx ml.,<br />
Jozef Ninis, Veronika Sabolová,<br />
Jaroslav Slávik<br />
Boby<br />
Milan Jagnešák, Viktor Rá<strong>je</strong>k,<br />
Andrej Benda, Róbert Kresťanko<br />
Rýchlokorčuľovanie<br />
Matúš Užák<br />
Hokej<br />
Brankári: Ján Lašák, Karol Križan,<br />
Peter Budaj<br />
Obrancovia: Zdeno Chára,<br />
Martin Štrbák, Ivan Ma<strong>je</strong>ský,<br />
Andrej Meszároš, Radoslav<br />
Suchý, Ľubomír Višňovský, Milan<br />
Jurčina<br />
Útočníci: Marián Gáborík,<br />
Richard Zedník, Jozef Stümpel,<br />
Miroslav Šatan, Ľuboš Bartečko,<br />
Marcel Hossa, Pavol Demitra,<br />
Ladislav Nagy, Michal Handzuš,<br />
Marek Svatoš, Peter Bondra,<br />
Marián Hossa, Richard Kapuš
sociorozmer<br />
Na Madagaskare<br />
som sa niekedy<br />
cítil ako opica Jana<br />
„Keď zomrie dieťa, zavoláme ostatné<br />
a niečo zaspievame, vysvetlíme im, že<br />
dieťa išlo do neba,“ hovorí do kamery<br />
žena, ktorá sa v Afrike<br />
stará o deti nakazené chorobou<br />
AIDS. Strih – záber na malých<br />
černoškov, ako si v <strong>je</strong>dálni<br />
pochutnávajú na kukuričnej<br />
kaši. „Sestra Aniz na to používa takúto<br />
príhodu,“ pokraču<strong>je</strong>. „Raz sa<br />
Ježiško pozeral z neba a hovorí:<br />
,Potreboval by som nejakých dobrých<br />
an<strong>je</strong>lov.‘ A naraz len vidí v Afrike St.<br />
John’s Mission, kde sa deti krásne<br />
hrajú a vedia pekne spievať. ,Asi by<br />
som si vybral nejaké, ale ktoré <strong>je</strong> pripravené?‘<br />
Vtedy sestra Aniz povie<br />
meno zomierajúceho dieťaťa a pýta<br />
sa ostatných, či ho dajú Ježiškovi.<br />
Všetci prikyvujú hlavou a dodávajú,<br />
že sa stane hviezdou na nebi.“<br />
Strih – pohľad na ruky,<br />
ktoré šijú an<strong>je</strong>lsky bielu<br />
košieľku s červenou<br />
stužkou – symbolom<br />
AIDS. Do obrazu <strong>je</strong> vložený<br />
synchrón – slovenská<br />
misionárka<br />
Františka Olexová<br />
vysvetľu<strong>je</strong>, že sestra<br />
Denis ši<strong>je</strong> košieľky,<br />
aby deti vedeli ľahšie<br />
pochopiť smrť.<br />
Oblečú im ich.<br />
Film An<strong>je</strong>li z televízneho<br />
štúdia Lux Communication<br />
<strong>je</strong> <strong>je</strong>den z cyklu<br />
dokumentárnych filmov<br />
o slovenských misionároch<br />
vo svete. Patrí<br />
do pro<strong>je</strong>ktu Moja misia,<br />
ktorý obsahu<strong>je</strong> ďalších<br />
dvanásť dokumentov.<br />
„Podmienkou, aby sme<br />
o niekom natočili film, <strong>je</strong>,<br />
aby dotyčný bol Slovák<br />
a aby aktívne pôsobil<br />
na misii. Vyberali sme si<br />
ľudí, ktorých život <strong>je</strong><br />
20 AHA! február 2006<br />
niečím iný, zaujímavý. Naposledy<br />
sme boli v Kazachstane, kde sestrička<br />
lieči akupunktúrou. Je to nezvyčajné.<br />
Ďalší misionár Ján Šutka<br />
v Ekvádore vzdelával Indiánov v pralese<br />
cez vysielačky a cez rádio.<br />
Snažili sme sa, aby sme mali zastú-<br />
pené rôzne skupiny misionárov. Od<br />
tých, čo v päťdesiatych rokoch utekali<br />
z Československa, až po tých ponovembrových,“<br />
hovorí režisér<br />
Marek Poláček.<br />
AKO NA TO?<br />
Keď už majú námet, stretávajú sa<br />
s kamarátmi misionára alebo s niekým<br />
z <strong>je</strong>ho rodiny, aby sa o ňom<br />
dozvedeli čo najviac. Potom sa<br />
skontaktujú s ním a dohodnú sa na<br />
termíne natáčania.<br />
„Kúpi sa letenka, <strong>je</strong>den-dva týždne<br />
točíme všetko, čo sa hýbe. Makáme<br />
celých desať dní, a keď prídeme domov,<br />
v štúdiu asi dva mesiace spracúvame<br />
natočený materiál,“ opisu<strong>je</strong><br />
priebeh práce Marek. „Natáčať chodíme<br />
dvaja. Kameraman Bystrík<br />
Priwitzer plus režisér a zvukár v <strong>je</strong>dnej<br />
osobe. Ja behám s mikrofónom<br />
a rozmýšľam, čo a ako natočím.<br />
S kameramanom diskutu<strong>je</strong>me, radíme<br />
sa, lebo toto <strong>je</strong> remeslo, pri ktorom<br />
si človek nikdy nie <strong>je</strong> istý, že práve<br />
tak <strong>je</strong> to najlepšie. Vždy sú rôzne<br />
možnosti, ako môžeš točiť, čo si z reality<br />
vyberieš, čo sa opýtaš. Dobré<br />
Karlubíková<br />
Foto: Bystrík Priwitzer a Lux<br />
<strong>je</strong>, keď sme na to aspoň dvaja, každý<br />
má iný pohľad,“ pokraču<strong>je</strong>.<br />
MISIONÁRI NEROBIA KVÔLI<br />
ZÁROBKU<br />
Marek sa dokumentárnemu filmu<br />
o slovenských misionároch vo svete<br />
venu<strong>je</strong> už tretí rok. Vraví, že <strong>je</strong> to,<br />
akoby absolvoval ďalšiu vysokú školu.<br />
Veľa sa naučil z praxe a práca<br />
s misionármi ho obohatila o životnú<br />
múdrosť.<br />
„Misionár má ťažký život, <strong>je</strong> sám<br />
v cudzom prostredí. My obyčajní ľudia<br />
musíme chodiť do roboty, aby<br />
sme prežili, oni robia preto, aby pomohli.<br />
Peniaze získavajú z rehole<br />
alebo od dobrodincov. Majú zabezpečený<br />
život, to sa mi páči a to im<br />
závidím,“ opisu<strong>je</strong> svo<strong>je</strong> postrehy.<br />
POROVNANIE<br />
Misionár v chudobných štátoch pomáha<br />
zabezpečovať životné potreby,<br />
viac rozdáva.<br />
„Pomáha zohnať <strong>je</strong>dlo a strechu<br />
nad hlavou. Môže si domorodcov<br />
,ľahšie kúpiť‘. V bohatých krajinách<br />
sú ľudia vzdelanejší, prešpekulovanejší.<br />
Všetko materiálne majú, tých<br />
si misionár len tak ľahko ,nekúpi‘,<br />
na tých musí ísť skôr myšlienkami<br />
a osobnými rozhovormi,“ porovnáva<br />
Marek Poláček pôsobenie misionárov<br />
v Európe a na chudobnom<br />
juhu.
KÝM DETI VYRASTÚ<br />
Jedno majú všetci misionári spoločné<br />
– dobre sa stravujú. Chlapi majú<br />
kuchárky, ktoré dobre varia. Strava<br />
musí byť výdatná, pravidelná<br />
a väčšinou v tú istú hodinu.<br />
„Skrátka, aj keď sa dialo čokoľvek,<br />
všetko sme nechali tak a išli sme<br />
obedovať,“ dokresľu<strong>je</strong> Marek. „Pýtal<br />
som sa, či to nie <strong>je</strong> sebecké, veď ľudia<br />
tam žijú skromne a niekedy hladujú.<br />
No keby misionári boli hladní,<br />
nevedeli by sa dostatočne venovať<br />
službe a ich práca by bola neefektívna.<br />
Najmä v tropických krajinách<br />
sú choroby, ktoré by ich pri slabej<br />
strave rýchlo zložili,“ dodáva.<br />
Veru, misionári musia byť odolnejší<br />
voči chorobám. Makajú. Mnohí robia<br />
od svitu do mrku. Pomáhajú vybavovať<br />
dokumenty, dovezú materiál<br />
na stavbu kostola, veľa jazdia<br />
autami z dedinky do dedinky, chodia<br />
na nákupy.<br />
„Pýtal som sa <strong>je</strong>dného farára<br />
v Angole, či mu to neprekáža, že im<br />
robí taký servis, no on mi vysvetlil,<br />
že <strong>je</strong> pre nich ako otec, ktorý musí<br />
zabezpečiť svoju rodinu. Oni si také-<br />
to veci zatiaľ nevedia urobiť sami,<br />
preto musí čakať, kým vyrastú.“<br />
NA MADAGASKARE<br />
SA TOČILO NAJLEPŠIE<br />
Len čo vytiahli kameru, niekde sa im<br />
deti stále pchali pred ob<strong>je</strong>ktív, kývali,<br />
nemohli nič natočiť. Preto si vymysleli<br />
taktiku. Keď chceli filmovať, Marek<br />
vytiahol digitálny foťák a podišiel desať<br />
metrov od kamery. Všetci sa<br />
hneď pustili za ním a Bystrík si mohol<br />
v pokoji urobiť pár záberov.<br />
Najlepšie sa im vraj točilo na<br />
Madagaskare. Všetci sa usmievali,<br />
nikto im nenadával. „Skôr sme mali<br />
problém, že keď sme začali točiť,<br />
úplne znehybneli. Asi si mysleli, že<br />
ich kreslíme, tak sa nemôžu hýbať,“<br />
sme<strong>je</strong> sa.<br />
V Angole to už bolo horšie. Ľudia sa<br />
hnevali, keď ich snímali na kameru<br />
a hneď začali nadávať a pokrikovať<br />
po nich.<br />
„Nevedeli sme, či nás chceli zbiť alebo<br />
si z nás robili srandu. Je to taká<br />
mentalita. Báli sme sa. Pokrikovali na<br />
nás po ulici, že sme belosi. U nás by<br />
sa niečo také odsúdilo,“ pokrčí plecami.<br />
AKO OPICA<br />
„Malé deti sa nás strašne báli.<br />
Strašia ich, že keď nebudú poslúchať,<br />
príde vaza – beloch a vypi<strong>je</strong><br />
im krv. Preto hneď spustili hurónsky<br />
rev, keď nás zbadali,“ dodáva<br />
a vzápätí sa myšlienkami vráti na<br />
Madagaskar. „Cítil som sa tam ako<br />
opica. S Bystríkom si nás všetci obzerali,<br />
boli sme úplná atrakcia. Troch<br />
belochov pokope – aj s misionárom<br />
Števom – asi ešte v živote nevideli.<br />
AHA! február 2006<br />
Striehli na nás, a keď sme si večer<br />
pozerali obrázky na kamere, okolo<br />
našej chatrče bolo asi tridsať detí.<br />
Kukali cez tie bambusové škáry.<br />
Ráno bola celá chatrč nahnutá od<br />
toho, čo sa na ňu valili,“ zasme<strong>je</strong> sa<br />
Marek.<br />
MNOHÉ SÚVISLOSTI MI<br />
DOCHÁDZAJÚ AŽ V STRIŽNI<br />
Najhoršie na celej filmovačke <strong>je</strong> to,<br />
že režisér aj kameraman majú iba<br />
desať dní na to, aby spoznali krajinu,<br />
ľudí, naučili sa ich mená a aby<br />
o tom natočili aj film. Nedá sa vôbec<br />
odreagovať. Stres, či všetko natočia<br />
tak, ako majú, patrí ku každej<br />
filmárskej akcii. Je to veľká zodpovednosť.<br />
Sú v tom iní ľudia a dosť<br />
peňazí. Spávajú s papierom a perom,<br />
x-krát za noc sa zobudia a píšu<br />
si poznámky. Po desiatich dňoch úplne<br />
vyčerpaní sadajú do lietadla.<br />
„Niet času to tam prežiť, až potom<br />
v strižni, keď nad tým dva mesiace<br />
sedím a meditu<strong>je</strong>m, prestrihávam…<br />
Až tam mi dochádzajú mnohé súvislosti.<br />
Ako keby som prežil tie veci,<br />
ale nestihol ich stráviť. Mo<strong>je</strong> pozna-<br />
nie sa viac prehlbu<strong>je</strong> v strižni ako<br />
v teréne,“ priznáva mladý režisér.<br />
NAUČIL SOM SA PRIJÍMAŤ<br />
VECI TAK, AKO SÚ<br />
Vo svete Marek videl veľkú nespravodlivosť,<br />
trápilo ho, že<br />
21<br />
sociorozmer<<br />
v Afrike zomierajú malé deti<br />
na AIDS, že niekoho zabili, v podstate<br />
bezdôvodne.<br />
„Keď som sa zamýšľal nad touto<br />
nespravodlivosťou, hnevalo ma to<br />
a vytáčalo, ale bol som bezmocný.<br />
Naučil som sa prijímať veci tak,<br />
ako sú. Naučil som sa viac prevziať<br />
zodpovednosť za tento svet.<br />
Keď sa dá niekde pomôcť, už<br />
mám možno väčšie výčitky, keď nepomôžem.<br />
Skúsenosti ma priviedli<br />
k tomu, že treba viac robiť charitu<br />
alebo pomáhať.“<br />
MÁ TO ZMYSEL<br />
Teraz chodia s filmami po farnostiach.<br />
„Naposledy sme boli na Záhorí<br />
v Osuskom a pustili sme film<br />
z Madagaskaru. Hovorí sa tam<br />
trochu o poľnohospodárstve<br />
a Osušťanov oslovilo, ako na<br />
Madagaskare pestujú ryžu.<br />
Uvedomil som si, že ľudia na slovenskom<br />
vidieku sú zabudnutí<br />
a akísi zastrčení. Majú komplex<br />
menejcennosti a pocit, že všetci na<br />
nich kašlú, lebo sú chudobní.<br />
Videli Madagaskar, kde sú ľudia<br />
ešte chudobnejší ako oni, a prišli<br />
na to, že sa nemajú až tak zle.<br />
Zdalo sa mi, že sa uspokojili, že<br />
nie sú tí najchudobnejší. Keď si<br />
niekto pozrie film, možno ho poteší<br />
alebo ho k niečomu vyprovoku<strong>je</strong>,<br />
či inšpiru<strong>je</strong>. Film má zmysel, aj keď<br />
pomôže len niekoľkým ľuďom.“<br />
Informácie o dvanástich dokumentárnych<br />
filmoch (VHS a DVD), ktoré<br />
zachytávajú život slovenských<br />
misionárov, nájdete na<br />
www.mojamisia.sk,<br />
www.lux.sk alebo zavolajte na<br />
tel. č. 02/654 129 80.
príroda<br />
NAJVÄČŠÍ<br />
z najväčších<br />
DĹŽKA: 30 METROV<br />
Hmotnosť tela: 170 ton<br />
Hmotnosť jazyka: 4 tony<br />
Hmotnosť srdca: 500 kilogramov<br />
Hmotnosť krvi: 8 TON<br />
CIEVY MÁ TAKÉ ŠIROKÉ, ŽE BY<br />
NIMI PREPLÁVAL ČLOVEK.<br />
Toto sú niektoré úda<strong>je</strong> z vizitky<br />
najväčšieho tvora všetkých čias.<br />
Pre porovnanie: najväčším<br />
suchozemským živočíchom bol<br />
druhohorný jašter<br />
Brachiosaurus, ťažký asi 50<br />
ton. V súčasnosti <strong>je</strong> najväčším<br />
suchozemským zvieraťom slon<br />
africký, ktorý váži<br />
5-6 ton.<br />
Veľryba nie <strong>je</strong> ryba<br />
Nie, nešvindľu<strong>je</strong>m a mnohí<br />
z vás, ktorí už preberali na prírodopise,<br />
respektíve na biológii<br />
cicavce, mi určite dajú za pravdu.<br />
Veľryby síce žijú vo vode,<br />
majú plutvovité predné končatiny,<br />
ale ryby to nie sú. Stačí sa<br />
na ne pozrieť a hneď si musíte všimnúť, že po<br />
šupinách ani chýru, žiabre by ste tiež darmo<br />
hľadali a aj krv <strong>je</strong> na rozdiel od studenokrvných<br />
rýb teplá. Možno ste to nikdy nepostrehli,<br />
ale aj chvostová plutva <strong>je</strong> u veľrýb vodorovná,<br />
kým u klasických rýb <strong>je</strong> zvislá. Ďalším rozdielom<br />
<strong>je</strong> rodenie živých veľrybích mláďat, kým<br />
u rýb všetko prebieha cez štádium ikry. No<br />
a aby toho ešte nebolo málo, keď si pozriete<br />
kostru veľryby, nájdete aj zakrpatené zadné<br />
končatiny.<br />
Jano Miško<br />
Foto: internet<br />
Ako by ste nazvali<br />
mláďa veľryby?<br />
Vráskavce, ako väčšina veľrýb, sa počas roka<br />
presúvajú z teplejších vôd oceánov do chladnejších.<br />
V oblasti nízkych zemepisných šírok vytvárajú<br />
páry za účelom zachovania rodu, k pólom<br />
ich zasa priťahu<strong>je</strong> dostatok potravy. Väčšina<br />
<strong>je</strong>dincov ži<strong>je</strong> na južnej pologuli, malé skupiny<br />
obývajú severný Atlantik a južnú časť Tichého<br />
oceánu. Je zaujímavé, že počas migrácie nikdy<br />
neprechádzajú rovníkom.<br />
Tak ako sú ľudia <strong>je</strong>dineční a nemajú rovnaké odtlačky prstov, aj<br />
spodná strana chvostových plutiev veľrýb <strong>je</strong> u každého <strong>je</strong>dinca iná.<br />
22 AHA! február 2006
Ale k potomstvu… Malé veľryby nenosí žiaden<br />
bocian. Prečo, to o chvíľu pochopíte. Samica<br />
vráskavca rodí obvykle <strong>je</strong>dno mláďa.<br />
Vráskavča (neviem, ako sa povie mláďa veľryby,<br />
ale veľrybka ani veľrybička sa mi v tomto<br />
kontexte nehodí :-)) prichádza na svet chvostom<br />
vopred a prvé, čo potrebu<strong>je</strong> urobiť, <strong>je</strong> nadýchnuť<br />
sa. Potom pláva s pomocou matky<br />
k hladine. Veľkosť novorodenca <strong>je</strong> 7-8 metrov<br />
a váha dve tony. Čo by to už musel byť za bocian,<br />
ktorý by ho priniesol na svet, si domyslite<br />
sami. ☺<br />
Mláďa spočiatku skonzumu<strong>je</strong> asi 190 litrov<br />
materského mlieka denne. To obsahu<strong>je</strong> 50 % tuku,<br />
čo sa odzrkadlí na váhe. Za deň priberie<br />
vráskavča aj 80 kilogramov a ako ročné dosahu<strong>je</strong><br />
hmotnosť okolo 25 ton.<br />
Modrá veľryba<br />
Vráskavec dostal svo<strong>je</strong> pomenovanie podľa<br />
pozdĺžnych vrások na krku a na bruchu. Tie<br />
prispievajú k aerodynamickému tvaru tela, ale<br />
zároveň umožňujú roztiahnutie hrdla pri kŕme-<br />
ní. Vďaka sivomodrému zafarbeniu kože dostal<br />
tiež pomenovanie „modrá veľryba“.<br />
Vráskavce patria medzi bezzubé veľryby.<br />
Namiesto zubov majú v ústach kostice, čo sú<br />
útvary podobné kefám z pružnej rohoviny.<br />
Na svoju korisť útočia nečakane prudkými výpadmi,<br />
pričom sa im štvornásobne zväčší ob<strong>je</strong>m<br />
hrdla. Následne zatvoria ústa a vodu<br />
precedia cez kostice, pričom potrava zostane<br />
vnútri. Takýto osud čaká denne tri-štyri tony<br />
rôznych malých živočíchov, ako sú krevety,<br />
garnáty, malé rybky či medúzy, ktoré tvoria<br />
morský planktón.<br />
Veľryby sa väčšinou plavia na dlhé vzdialenosti<br />
samy alebo v dvojici, maximálne však<br />
v trojici. Z nášho pohľadu sú síce samotári, ale<br />
vzhľadom na ich dorozumievanie plávajú<br />
vlastne vo veľkej spoločnosti, aj keď sú od seba<br />
vzdialené desiatky kilometrov.<br />
Dorozumievacím jazykom <strong>je</strong> nízkofrekvenčné<br />
„mručanie“ a stony s intenzitou až 180 decibelov,<br />
ktoré počuť na vzdialenosť vyše 30 kilometrov.<br />
Týmito ohlušujúcimi zvukmi sa zvolávajú<br />
členovia skupiny. Okrem toho vydávajú<br />
signály udieraním chvosta o morskú hladinu.<br />
Hrozilo im vyhubenie<br />
Staršie veľryby chráni pred chladom hrubá<br />
vrstva tuku, pre ktorý boli v minulosti tiež lovené.<br />
Tukom si ľudia prikurovali a svietili, mäso<br />
<strong>je</strong>dli, z kostí vyrábali umelecké a úžitkové<br />
predmety a z vysušených čriev plietli pevné laná.<br />
Začiatok lovu veľrýb spadá do obdobia pred<br />
vyše päťtisíc rokmi, ale najväčší rozmach zaznamenalo<br />
veľrybárstvo v 18. storočí. Lovci<br />
vždy najskôr poranili mláďa. Vedeli, že samica<br />
ho nikdy neopustí a stane sa ľahkou korisťou.<br />
Na druhej strane sa len zriedka odvážili<br />
harpúnovať dospelé samce, pretože by im ako<br />
poranené mohli rozmetať plavidlá na kusy.<br />
Zdokonalenie techniky lovu veľrýb v 19. storočí<br />
takmer zapríčinilo ich úplné vykynoženie.<br />
V roku 1960 z pôvodných niekoľko stotisíc <strong>je</strong>dincov<br />
zostalo sotva tisíc. Pred vyhynutím druh<br />
zachránil zákaz <strong>je</strong>ho lovu. Zásluhou medzinárodnej<br />
ochrany sa <strong>je</strong>ho populácia zvyšu<strong>je</strong><br />
a nehrozí <strong>je</strong>j zánik.<br />
AHA! február 2006<br />
23<br />
Raj<br />
peklo<br />
príroda<<br />
Raj ALEBO<br />
Dnešné putovanie nás zavedie na <strong>je</strong>dno<br />
z najznámejších turistických miest na Slovensku. Ide<br />
o severnú časť Slovenského raja, ktorá <strong>je</strong> známa<br />
najmä hlbokými roklinami, tiesňavami a priepasťami.<br />
Tieto zvláštne, ale obdivuhodné útvary vznikali milióny<br />
rokov činnosťou vody vo vápenci. Voda tvrdú horninu<br />
postupne rozrušovala a rozpúšťala, až vznikli skalné<br />
útvary, ktoré môžeme vidieť aj dnes.<br />
Cestu začneme na železničnej stanici v Spišských<br />
Tomášovciach. Odtiaľto sa vydáme po zelenej značke<br />
hore dedinou okolo niekoľkých obchodov a kostola.<br />
Za dedinou pokraču<strong>je</strong>me stále do prudšieho kopca<br />
cez polia až k lesu. (Keďže sme na území národného<br />
parku, žiadne odhadzovanie odpadkov!) Asi za<br />
45 minút sa dostaneme na Tomášovský výhľad. Je to<br />
<strong>je</strong>dno z najznámejších miest Slovenského raja s nádherným<br />
výhľadom na Prielom Hornádu. Stena<br />
Tomášovského výhľadu sa tiež<br />
využíva na horolezectvo, my<br />
však ešte 15 minút pokraču<strong>je</strong>me<br />
po zelenej značke na rázcestie<br />
pod Tomášovským výhľadom,<br />
kde odbočíme doprava<br />
na modrú značku súbežne s tokom<br />
rieky Hornád, ktorá vytvorila<br />
celé toto údolie. Údolie sa<br />
neustále kľukatí a o chvíľu sa<br />
začnú objavovať sprístupňovacie<br />
pomôcky – reťaze a stúpačky.<br />
Predpokladám, že keď budete<br />
visieť šesť metrov nad<br />
vodou len na malom schodíku, asi sa budete pýtať, či<br />
ste v raji, alebo v pekle. :-) Ale ubezpeču<strong>je</strong>m vás, že<br />
trochu adrenalínu za tú krásu určite stojí. Asi po dvoch<br />
hodinách odbočíme na zelenú značku a vyjdeme cez<br />
najmenšiu (Kláštorskú) roklinu na Kláštorisko, kde sa<br />
nachádzajú zrúcaniny starého kartuziánskeho kláštora.<br />
Odtiaľ putu<strong>je</strong>me ďalej po zelenej smerom na Podlesok<br />
(pozor, <strong>je</strong> tu viac zelených! ☺). Cesta vedie hustým lesom<br />
stále dolu kopcom až k Hrdlu Hornádu. Tak sa nazýva<br />
miesto, kde Hornád vchádza do Slovenského raja.<br />
Čaká nás ešte asi 15 minút po modrej až do<br />
rekreačného strediska Podlesok. Z Podleska sa po červenej<br />
značke dostaneme za 10 minút na autobusovú<br />
zastávku a asi za hodinu na železničnú stanicu vo<br />
Vydrníku.<br />
Dĺžka trasy: 18 km<br />
Čas: 6 – 7 hodín<br />
Prevýšenie: 212 m (532 – 744 m n. m.)<br />
Voda: Spišské Tomášovce, Kláštorisko, Podlesok<br />
Peter Baus, foto: archív
reportáÏ<br />
Výlet<br />
ZA DOBRODRUŽSTVOM<br />
A NOVÝMI<br />
SKÚSENOSŤAMI<br />
Janka Grešnerová<br />
Foto: autorka<br />
Konečne. Po vyše osemnástich hodinách cesty som vystúpila<br />
na ulici Wiertzstraat. Hneď sa mi naskytol pohľad<br />
na obrovský kolos, do ktorého som mala o chvíľu vstúpiť.<br />
Musela som sa uštipnúť, aby som sa presvedčila, že sa mi to<br />
nesníva. Skutočne SOM STÁLA PRED BUDOVOU EURÓPSKEHO<br />
PARLAMENTU V BRUSELI, v ktorom sa mi práve začínala<br />
MESAČNÁ STÁŽ.<br />
24 AHA! február 2006<br />
Bývala som kúsok od parlamentu,<br />
takže cesta do práce mi trvala len<br />
niekoľko minút. Päť týždňov som sa<br />
každé ráno musela podrobiť prísnym<br />
bezpečnostným opatreniam.<br />
Do parlamentu sa veru hocikto nedostane.<br />
Dlho mi trvalo, kým som sa tu zorientovala.<br />
Pätnásťposchodová budova<br />
s rôznymi blokmi a medziposchodiami<br />
<strong>je</strong> fakt riadnym bludiskom.<br />
Človek tu nájde všeličo: od dvoch<br />
<strong>je</strong>dální a kaviarní cez poštu, fitnesscentrum<br />
či kaderníctvo až po hypermarket.<br />
Každý europoslanec, tých<br />
<strong>je</strong> mimochodom 732, tu má svoju<br />
kanceláriu s <strong>je</strong>dným alebo dvoma<br />
asistentmi. No a aký by to bol parlament<br />
bez rokovacej sály?! Tých <strong>je</strong><br />
tu veru niekoľko.<br />
Koľko rečí vieš, toľkokrát<br />
si človekom<br />
„Vous venez d‘oů?“, tak takto sa to<br />
vždy začínalo. Bola som veľmi prekvapená,<br />
že sa všade rozprávalo<br />
po francúzsky. A keďže z francúzštiny<br />
neviem ani mäkké f, hneď od začiatku<br />
to bolo veselé. Naučila som<br />
sa síce niekoľko potrebných fráz,<br />
lenže potom dosť komicky vyzeralo,<br />
keď som ujovi strážnikovi rozprávala<br />
po francúzsky, že po francúzsky<br />
vlastne ani neviem. Nakoniec som<br />
to vzdala a vyrukovala som s angličtinou<br />
a nemčinou. Nemčina mi<br />
bola tiež v podstate nanič, veľa som<br />
si nezašprechovala, ale angličtina<br />
sa zase raz osvedčila ako svetový<br />
jazyk. Spíkovanie tu išlo takmer každému.<br />
Najideálnejšie bolo, keď človek<br />
vedel aj po anglicky, aj po francúzsky,<br />
aj po nemecky a po<br />
taliansky… Jednoducho, potvrdilo<br />
sa mi známe slovenské porekadlo,<br />
že koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.<br />
„Nudný“ život<br />
europoslancov<br />
Ako si vlastne žijú tí europoslanci?<br />
Tak toto zaujímalo aj mňa. Za ten<br />
mesiac som si stihla trošku užiť z poslaneckého<br />
života. Práca v kancelárii<br />
sa začína ráno okolo deviatej.<br />
Ideálne. Lenže niekedy sa pretiahne<br />
aj do polnoci. Rôzne rokovania<br />
a semináre, osobné rozhovory,<br />
dvíhanie telefónov každých päť minút,<br />
študovanie materiálov k najrozličnejším<br />
témam, príprava na vystúpenia<br />
do televízie či rôzne<br />
konferencie, rešeršovanie domácej<br />
i zahraničnej dennej tlače – to veru<br />
dá zabrať. Nikdy by som neverila,<br />
že aj recepcie sú také vyčerpávajúce.<br />
Lenže keď ich niekedy musíte za<br />
<strong>je</strong>den večer stihnúť aspoň tri, prejde<br />
vás chuť. Navyše, ak sa všade máte<br />
tváriť, že ste nesmierne poctení pozvaním<br />
a s blaženým výrazom pochvaľovať<br />
rôzne ponúkané špeciali-<br />
ty, ktoré nie vždy vyzerajú lákavo…<br />
Veru, diplomati musia mať dobrý<br />
žalúdok. Presvedčila som sa o tom<br />
na vlastnej koži.<br />
V centre diania<br />
V parlamente som mala počas svo<strong>je</strong>j<br />
stáže možnosť stretnúť ľudí, ktorých<br />
som doteraz videla len v televízii,<br />
či už ide o slovenských, alebo<br />
zahraničných politikov. Cítila som sa<br />
veľmi dôležito, keď som si s nimi podávala<br />
ruku a prehodila niekoľko<br />
slov. Najviac ma fascinovala atmosféra,<br />
keď prišiel Tony Blair. Všade<br />
plno novinárov, politikov a ja som<br />
bola pri tom.<br />
Život v parlamente sa počas týždňa<br />
nikdy nezastavil. Okrem rokovaní,<br />
seminárov a rôznych prednášok sa<br />
konali koncerty, výstavy, a dokonca<br />
sem zavítal i cirkus. Vždy sa tu<br />
niečo de<strong>je</strong> a človek nemá šancu,<br />
aby sa zúčastnil na všetkom.<br />
Parlament utíchne len počas dní,<br />
keď sa poslanci raz do mesiaca<br />
odoberú na celoparlamentné zhromaždenie<br />
do francúzskeho Štrasburgu.<br />
Brusel trochu inak<br />
Cez víkendy som spoznávala rôzne<br />
zákutia Bruselu. Je tu čo pozerať,<br />
metropola Európy sa určite nedá zahanbiť<br />
inými veľkomestami. Centrum<br />
mesta dýcha históriou a v rušných<br />
uličkách sa pohybu<strong>je</strong> pestrá zmes<br />
turistov i domácich. Ale <strong>je</strong> tu veľa<br />
nebezpečných štvrtí, rozostavaných<br />
budov a ulíc či ošarpaných zákutí.<br />
Sklamal ma aj cikajúci chlapček,<br />
ktorého som si predstavovala omnoho<br />
väčšieho, nie ako 60-centimetrovú<br />
sošku na rohu ulice. To, že ide<br />
o <strong>je</strong>dnu z bruselských atrakcií, prezrádzal<br />
iba hlúčik turistov a vášnivo<br />
fotografujúci Japonci.<br />
Rada som navštevovala kostoly<br />
a do <strong>je</strong>dného som často chodievala<br />
na anglické omše, kde bol takmer<br />
samý černoch, dokonca i černošský<br />
kňaz, čo na mňa pôsobilo dosť exoticky.<br />
Ale bol to úžasný zážitok vidieť,<br />
ako sa prejavujú pri svätej<br />
omši, a počuť ich spev.<br />
Stokrát počuť a raz vidieť<br />
Päť týždňov prešlo ako voda. Ani<br />
som sa nenazdala a už sa končil<br />
môj výlet za dobrodružstvom, ktorý<br />
ma naučil, ako sa pohybovať a žiť<br />
vo veľkom meste. Získala som množstvo<br />
cenných skúseností a nových<br />
kontaktov, ktoré mi pomôžu v štúdiu<br />
a ďalšej práci. O Európskom parlamente<br />
som už veľa počula, veľa čítala,<br />
ale mesiac pobytu priamo tam<br />
mi ukázal iný svet, o ktorom sa v novinách<br />
nepíše. Verím, že sa tam ešte<br />
vrátim a raz tam budem môcť vidieť<br />
a robiť to, o čom zatiaľ môžem len<br />
snívať.
aktualita<<br />
Euro na dohľad<br />
Slovenská koruna<br />
sa odhodlala vkročiť do čakárne<br />
na spoločnú európsku menu. Čoho<br />
sa pri tom môžeme dočkať?<br />
Zástancovia eura očakávajú, že vďaka nemu sa<br />
viacero vecí v našej ekonomike z<strong>je</strong>dnoduší a naberie<br />
vyššie tempo. To prinesie nové pracovné<br />
miesta i rýchlejšie rastúce mzdy. Odporcovia sa<br />
obávajú, že euro bude znamenať prudký rast<br />
cien. Rozhodujúce teda bude, čo ľudia pocítia<br />
viac – či rast cien, alebo rast miezd. Presnú a zaručenú<br />
odpoveď dnes nedá nik. Zostávajú iba<br />
odhady a dohady.<br />
Euromantinely<br />
Aby v rôznych štátoch mohla platiť rovnaká mena,<br />
treba ich ekonomiku navzájom zladiť. Preto<br />
architekti eura určili pravidlá – ekonomické mantinely,<br />
v ktorých sa môže krajina pohybovať, keď<br />
chce byť v eurozóne. Je ich päť, označujú sa<br />
skratkou ERM II a boli dohodnuté v Maastrichte.<br />
Hovoria o tom, aký môže byť celkový dlh štátu<br />
a aké <strong>je</strong> dovolené zadĺženie v <strong>je</strong>dnom roku, ako<br />
rýchlo smú v priemere rásť ceny a ako draho si<br />
štát môže požičiavať peniaze – s akým maximálnym<br />
úrokom, a napokon, ako sa toleru<strong>je</strong> vychyľovanie<br />
kurzu meny.<br />
Často u nás mylne zaznieva, že tieto kritériá treba<br />
dodržiavať iba preto, lebo euro…, že to vyžadujú<br />
v Bruseli. Pritom podstatné <strong>je</strong>, že sú predpokladom<br />
zdravého ekonomického vývoja<br />
krajiny. Veď aj každá normálna domácnosť si<br />
dobre zváži, do akej miery sa zadĺži a aké „drahé“<br />
pôžičky si vezme. Ináč sa z dlhov nikdy nevymotá.<br />
Aj bez eura?<br />
Pätnásť štátov, ktoré tvorili Európsku úniu v čase,<br />
keď sa euro pro<strong>je</strong>ktovalo, sa mohli rozhodnúť, či<br />
ho prijmú, alebo nie. Nové členské krajiny, medzi<br />
nimi aj Slovensko, na výber nemajú. Pri vstupe<br />
do EÚ sa museli zaviazať, že euro prijmú. Aj<br />
keď nesľúbili, odkedy…<br />
Viacerí ekonómovia sa však zhodujú, že<br />
Slovensko má malú ekonomiku, ktorej hospodárstvo<br />
navyše až priveľmi závisí od vývozu a dovozu.<br />
Keďže táto závislosť ešte bude narastať, <strong>je</strong><br />
lepšie mať európsku menu. Dôvodov <strong>je</strong> viacero,<br />
uveďme aspoň dva: každodenne meniaci sa<br />
kurz koruny a eura obchodníkov stresu<strong>je</strong> a zmenárenské<br />
poplatky, ktoré si banky ročne vyúčtujú,<br />
idú do miliárd korún.<br />
Zvyšovanie cien<br />
To <strong>je</strong> najčastejšia obava, ktorá sa spája s príchodom<br />
eura. No skúsenosti krajín, ktoré naň už prešli,<br />
hovoria, že u nich nastalo viac pocitové než<br />
skutočné zvýšenie cien. Išli hore iba kde-tu – napríklad<br />
niektorí trhovníci, prípadne oblasť služieb.<br />
Preto mnohí mali pocit zdraženia. V ich cel-<br />
kových životných nákladoch<br />
sa to však príliš<br />
neprejavilo…<br />
Aby sa zabránilo zaokrúhľovaniu cien nahor,<br />
v prechodnom období sa budú musieť ceny uvádzať<br />
dvojmo – v korunách i v prepočte na eurá.<br />
Aj keď sa už začne platiť eurami, mnoho ľudí si<br />
zaiste bude väčšmi všímať cenu v korunách.<br />
Lenže ekonómovia priznávajú, že euro prinesie<br />
na Slovensku trochu vyšší rast cien, pretože sa<br />
budú postupne vyrovnávať s cenami v krajinách,<br />
kde sa platí eurom už dnes. Toto dobiehanie<br />
cien však bude podľa nich pozvoľné a odhadujú<br />
ho až na tridsať rokov… Iní zdôrazňujú, že aj tak<br />
sa nikdy úplne nevyrovnajú. Veď ceny nie sú všade<br />
rovnaké ani na Slovensku. Skúste zájsť ku kaderníčke<br />
v Bratislave a povedzme<br />
v Humennom…<br />
„Eurodepka“<br />
Ľuďom sa ži<strong>je</strong> ťažko, keď ledva majú na<br />
to základné. Ale ťažko <strong>je</strong> im aj vtedy, ak<br />
vidia, že sused si môže dovoliť viac. Je<br />
to v nás… A zrejme to bude aj náš najväčší<br />
problém – precitnutie a rozčarovanie<br />
z toho, aký prí<strong>je</strong>m <strong>je</strong> na Slovensku<br />
a aký v krajinách na západ od nás.<br />
Zaskočení budeme aj platidlami.<br />
Minciam sa v našich končinách nepripisu<strong>je</strong><br />
hodnota a mnohí sa ich radi zbavujú,<br />
aby im v peňaženke „neprekážali“.<br />
Lenže najmenšia eurobankovka má hodnotu<br />
5 eur, teda asi 190,– Sk. A tak<br />
peňaženky možno vymeníme za mešce<br />
na mince.<br />
Zavedenie európskej meny na Slovensku<br />
v roku 2009 <strong>je</strong> pravdepodobné, ale nie<br />
isté. Rozhodujúce slovo budú mať tí, ktorí<br />
po <strong>je</strong>senných parlamentných voľbách<br />
budú spravovať našu krajinu. Vstup do<br />
Európskej únie 1. mája 2004 si mnohí<br />
možno ani nevšimli, no nástup eura neprehliadne<br />
nik.<br />
AHA! február 2006<br />
25<br />
PLÁN PRECHODU<br />
SLOVENSKEJ KORUNY NA EURO<br />
• Jar 2008 – stanovenie pevného,<br />
nemenného výmenného kurzu.<br />
Na všetkých tovaroch, pokladničných<br />
blokoch, výplatných páskach<br />
sa začnú uvádzať ceny a sumy v korunách<br />
aj v eurách. Deň stanovenia<br />
nemenného kurzu bude vlastne<br />
dňom zavedenia eura u nás.<br />
• 1. január 2009 – eurobankovky<br />
a mince sa u nás stanú oficiálnym<br />
platidlom.<br />
• 16. január 2009 – koniec platnosti<br />
slovenských korún. Odvtedy sa budú<br />
môcť už len vymeniť v bankách.<br />
Pavol Janoško, foto: archív
poradÀa<br />
Strach a strápňovanie<br />
„Som sám. Mám strach, že to nezvládnem.“<br />
Miro<br />
Samota <strong>je</strong> <strong>je</strong>dným z najťažších životných pocitov. Boli sme totiž stvorení<br />
ako ľudia. Aj Adamovi Boh stvoril Evu – aby nebol sám. No <strong>je</strong> pravda,<br />
že každý z nás sa občas cíti osamelý. Iste poznáte tú chvíľu, keď si<br />
myslíte, že nikto na svete vám nerozumie, že nemáte žiadnu spriaznenú<br />
dušu, aj keby okolo vás bolo veľa ľudí. Jednoducho, cítite sa tak,<br />
akoby ste boli <strong>je</strong>diným človekom na svete. Osamelosť však patrí do života.<br />
Sú chvíle, keď <strong>je</strong> dokonca dobré byť sám – napríklad keď sa vrátite<br />
z hluku školy či autobusu, z hluku diskotéky a podobne. No po<br />
chvíli nám už znova chýba spoločnosť, túžime byť s niekým.<br />
Samota, o ktorej píšeš ty, <strong>je</strong> ťaživá. Priam cítim <strong>je</strong>j ťažkosť a neznesiteľnosť.<br />
Skrýva však v sebe aj príležitosť byť sám so sebou, so svojím ja.<br />
Zvyčajné tvrdenie „nie si sám, Boh <strong>je</strong> s tebou“ v tejto chvíli nepomôže.<br />
Lebo človek <strong>je</strong> tak sústredený na svoju samotu, že nie <strong>je</strong> ochotný vnímať<br />
nikoho ďalšieho. Jediný, koho vtedy vníma, <strong>je</strong> on sám, respektíve<br />
časť zo seba, svoju samotu. Ak mám na seba samého priateľský pohľad,<br />
ak mám k sebe<br />
ZVYČAJNÉ TVRDENIE „NIE SI SÁM, BOH JE<br />
S TEBOU“ V TEJTO CHVÍLI NEPOMÔŽE.<br />
pozitívny vzťah, ak<br />
o sebe zmýšľam<br />
v dobrom (napríklad<br />
<strong>je</strong> mi síce na fi-<br />
gu, ale mám právo cítiť sa tak; som dobrý človek, aj keď momentálne<br />
sa cítim dosť hrozne…), chvíle samoty sú ľahšie<br />
stráviteľné. Po čase ich dokonca môžem začať vnímať ako privilégium.<br />
Keď pozerám na seba negatívne (aký/á som hrozný/á,<br />
trápny/a a nič v živote mi nevychádza), vtedy sú chvíle<br />
samoty utrpením. Neviem byť so sebou, no na druhej strane<br />
nedovolím nikomu, aby mi pomohol. Človek <strong>je</strong> potom uzavretý<br />
a <strong>je</strong>ho uši nepočujú, oči nevidia a srdce necíti nič iné okrem<br />
bolesti.<br />
Drahý Miro, bojím sa o teba, lebo slová „mám strach, že to<br />
nezvládnem“ naozaj môžu poukazovať aj na zmýšľanie o samovražde.<br />
Nedovoľ, prosím, svojmu strachu, aby ťa ovládol.<br />
Každý človek môže byť pánom svojich emócií, aj ty. V tejto<br />
chvíli však potrebu<strong>je</strong>š niekoho, kto by ti s tým pomohol. Život<br />
<strong>je</strong> dar. A nech sa ti už stalo čokoľvek, nech sa cítiš akokoľvek<br />
osamelý, ver tomu, že ty – tvo<strong>je</strong> ja – <strong>je</strong> s tebou vždy. A ak to<br />
dovolíš, bude s tebou aj Boh a iní ľudia. Dovoľ svo<strong>je</strong>j citlivosti,<br />
aby vstúpila do tvojho srdca, dovoľ si byť k sebe <strong>láska</strong>vý<br />
a mať sa rád. Prijať seba a byť otvorený – to ti pomôže, aby<br />
si svoj život vnímal ako dar a nie ako ťarchu. Verím, že ťa na<br />
tej ceste sprevádza aj Boh a nechce, aby si si ublížil.<br />
Nechcem to ani ja. Budem rada, ak sa rozhodneš pre život,<br />
ktorý má zmysel.<br />
Heňa<br />
„Spolužiačky sa snažia stále<br />
ma strápňovať. Rozmýšľam<br />
o tom, že odídem z gympla<br />
a prihlásim sa na inú strednú<br />
školu.“<br />
Lenka<br />
Milá Lenka, byť strápňovaná <strong>je</strong> neprí<strong>je</strong>mné.<br />
A nikto z nás to nechce. No<br />
napriek tomu musím povedať, že aj<br />
mne sa stalo, že niekto iný sa bavil<br />
na môj účet, zatiaľ čo ja som bola<br />
roztrasená, cítila som zlosť a mala<br />
som plač na krajíčku. Strápňovanie<br />
súvisí s pocitom odmietnutia, hanby či<br />
poníženia, my sa preto vnímame ako<br />
nedôležití a nerešpektovaní. „Ten druhý“<br />
získava nad tebou moc a ty sa cítiš<br />
ako „nič“. Čím to <strong>je</strong>, že si dovolia<br />
práve na teba a nie na iných? Cítia<br />
tvoju krehkosť? Ako na ich reči reagu<strong>je</strong>š?<br />
Ostaneš ticho alebo sa snažíš<br />
získať si ich rešpekt? Keď mlčíš, nereagu<strong>je</strong>š, vtedy im dovolíš takéto<br />
správanie vlastne ty sama. Rozmýšľaš o ústupe – odísť z gympla a prestúpiť<br />
na inú školu. To by tvoju situáciu riešilo, ale len sčasti. Na sto percent<br />
nemáš záruku, že ťa na novej škole nezačne strápňovať niekto iný.<br />
V prípade, že sa nezastaneš sama seba, situácia sa môže opakovať.<br />
Trochu to zaváňa šikanovaním, kde silnejší, zväčša skupina, si dovolia<br />
na slabšieho, väčšinou na <strong>je</strong>dnotlivca. Chybou <strong>je</strong>, ak sa o tom otvorene<br />
nehovorí – v škole, v triede, pred rodičmi. Keďže sa v tejto chvíli nevieš<br />
asi dostatočne zastať samej seba (volila by si preto radšej prestup –<br />
útek), čo tak využiť pomoc iných? Dospelých. A tiež by som ti odporučila,<br />
aby si sa začala pozerať na svo<strong>je</strong> kvality a viac si vážila samu seba.<br />
Mať sa rada,<br />
vnímať svo<strong>je</strong><br />
kladné stránky,<br />
vnímať sa ako<br />
hodnotný človek.<br />
26 AHA! február 2006<br />
KEĎ INÍ VIDIA, ŽE SA NEDOCEŇUJEME ČI<br />
PODCEŇUJEME, VIAC SI K NÁM DOVOLIA.<br />
Ako ľudia sme rovnocenní. Keď iní vidia, že sa nedoceňu<strong>je</strong>me či podceňu<strong>je</strong>me,<br />
viac si k nám dovolia. Nakoľko budeš vnímať samu seba<br />
(viac si vážiť svo<strong>je</strong> „ja“) a „ich“ ako rovnocenných (nie že sú viac alebo<br />
menej ako ty), natoľko ťa začnú aj oni viac rešpektovať. Nie hneď,<br />
lebo spočiatku si uvedomia, že stratili moc, a to sa im nebude páčiť. Ale<br />
časom sa možno ich správanie zmení, a keby aj nie, ty (so svojou sebaúctou)<br />
sa v tom budeš cítiť ľahšie a lepšie. Táto zručnosť sa ti neskôr zíde<br />
aj v práci, v kontakte s manželom alebo niekým iným, s kým môžeš<br />
občas prísť do konfliktu. Aj my na stránkach<br />
časopisu Aha! plánu<strong>je</strong>me článok<br />
o riešení konfliktov (v niektorom z ďalších<br />
čísel). Keby si si s tým aj naďalej<br />
nevedela rady, oslov dospelých<br />
vo svojom okolí. Možno máš strach,<br />
že by to bolo zbabelé. Ja v tom vidím,<br />
naopak, odvahu zastať sa sama<br />
seba, nedovoliť zlu a ponižovaniu,<br />
aby zvíťazili nad úctou a ľudskosťou.<br />
O tom, že to dokážeš, svedčí aj fakt,<br />
že si napísala. Aj to <strong>je</strong> už malý krôčik,<br />
a veľmi dôležitý.<br />
Možno by bolo pre teba vhodné navštevovať<br />
aj nejaký komunikačný výcvik,<br />
napríklad „Povedz to priamo“<br />
(niektorí psychológovia ho robia priamo<br />
na školách). Keby si mala záu<strong>je</strong>m,<br />
nechaj v redakcii odkaz, z akého<br />
mesta pochádzaš, a keď zistím, kde<br />
v tvojom okolí <strong>je</strong> takýto výcvik, ozvem<br />
sa ti. Držím palce!<br />
Heňa<br />
Foto: archív
Alexandra Kollerová<br />
Thomas Brezina<br />
Sedem labiek za Peny – Boj o Rosie<br />
Mladé letá<br />
„Spoza kmeňa sa v svetle baterky<br />
pomaličky vynorila tmavá<br />
vráskavá tvár. Okolo úst a nosa<br />
bola ružová. Oči hľadeli dôverčivo<br />
a ústa akoby sa usmievali.“<br />
Takto sa začína vzrušujúci príbeh o troch malých<br />
opiciach. Hlavná postava Penny zachraňu<strong>je</strong><br />
tri opičky, z ktorých <strong>je</strong>dna má cukrovku, ale<br />
nik o tom nevie. Únoscovia ju unesú a začína<br />
sa boj o záchranu <strong>je</strong>j života. Penny sa pri<br />
Dobrá kniha<br />
Byť mladý <strong>je</strong> fajn. Objavu<strong>je</strong>š<br />
nové veci, máš úžasné možnosti,<br />
veľa si od seba aj od iných<br />
sľubu<strong>je</strong>š, celý život máš pred sebou…<br />
Byť mladý <strong>je</strong> veru poriadna zaberačka.<br />
Pomaly nikto ti nerozumie, večne nejaký<br />
konflikt, samé nezmyselné povinnosti, mávajú<br />
tebou všelijaké nálady…<br />
Ktorá charakteristika <strong>je</strong> správna?<br />
Augustyn ukazu<strong>je</strong> obidve tváre mladosti. S veľkými<br />
šancami a s možnosťami. S krásou prvých<br />
lások a silných citov. S optimizmom plánov<br />
a zámerov. Všetky tieto „plusy“ mladosti odpo-<br />
záchrane opičky Rosie postavia do cesty rôzne<br />
prekážky. Musí zvládať školu, spolužiakov, nechápavých<br />
rodičov a súrodencov. Je to už trináste<br />
pokračovanie zo série Sedem labiek za<br />
Penny.<br />
Čítanie mi však sťažovali postavy, ktoré sa tam<br />
náhle objavovali. Nevedela som si ich zaradiť,<br />
lebo pochádzali z predchádzajúcich častí. Ale<br />
inak môžem povedať, že <strong>je</strong> to zaujímavý príbeh<br />
nielen pre milovníkov zvierat, ale aj pre každého<br />
dobrého človeka.<br />
Jozef Augustyn SJ<br />
Mladosť. Malý sprievodca.<br />
Michal Kaiser<br />
rúča poctivo si vychutnať. Ale k tomuto vychutnávaniu<br />
treba pripojiť <strong>je</strong>dnu dôležitú vec – zodpovednosť.<br />
Zodpovednosť voči vlastnému životu,<br />
voči Bohu, ktorý všetky „plusy“ posiela, voči<br />
ľuďom okolo nás.<br />
Ani pred druhou tvárou mladosti si neradno nasadzovať<br />
ružové okuliare. Pocit nepochopenia<br />
radí odstraňovať dialógom, povinnosti odporúča<br />
zvládať s vytrvalosťou a nálady a konflikty<br />
sebaovládaním a modlitbou…<br />
Jozef Augustyn SJ ľuďom nielen rozumie, ale<br />
má ich aj rád. A osobitne má rád mladých. Pre<br />
tých, čo si chcú dať poradiť, napísal tohto malého<br />
sprievodcu najkrajším výletom života.<br />
11. ročník súťaže<br />
LITERÁRNE KOŠICE JÁNA ŠTIAVNICKÉHO<br />
Podmienky súťaže: súťaž <strong>je</strong> určená žiakom základných škôl (5. – 9. ročník)<br />
a osemročných gymnázií zodpovedajúcej vekovej kategórie.<br />
Literárna forma: vlastná literárna tvorba – básne, poviedky, rozprávky, reportáže<br />
na témy:<br />
✒ Našiel som obálku<br />
✒ V našom parku sú tajné dvere<br />
✒ Som storočný strom<br />
ORGANIZAČNÉ POKYNY:<br />
✒ maximálny rozsah súťažných prác: 3 strany formátu A4,<br />
✒ <strong>je</strong>den súťažiaci môže odovzdať najviac 2 práce v 4 kópiách<br />
s uvedením mena, témy, adresy školy, triedy a mena pedagóga,<br />
✒ súťažné práce treba zaslať do 10. 3. 2006 na adresu:<br />
Knižnica pre mládež mesta Košice, Tajovského 9,<br />
040 64 KOŠICE,<br />
✒ súťažné práce nesmú byť zaslané do iných súťaží.<br />
VYHODNOTENIE SÚŤAŽE:<br />
✒ súťažné práce bude hodnotiť odborná porota, ktorú zabezpečí<br />
Knižnica pre mládež mesta Košice,<br />
✒ slávnostné vyhodnotenie súťaže a vyhlásenie výsledkov<br />
sa uskutoční pri príležitosti Dňa mesta Košice v máji 2006.<br />
Prosíme pedagógov, aby do súťaže zaslali len tie práce,<br />
ktoré skutočne spĺňajú obsahové kritériá a sú podľa<br />
ich zváženia na veľmi dobrej úrovni. Nejde nám<br />
o kvantitu, ale o kvalitu.<br />
AHA! február 2006<br />
ww<br />
www<br />
knihy<<br />
www<br />
Na internete neexistujú len elektronické verzie<br />
tlačených periodík (Zrno, Katolícke noviny, AHA!,<br />
Sette), ale aj samostatné elektronické časopisy,<br />
ktoré prinášajú spravodajstvo a publicistiku.<br />
Vari najstarším slovenským internetovým magazínom<br />
by mala byť Sieťovka<br />
(www.sietovka.sk), ktorú zakladal dnes už<br />
zosnulý Jaro „Keyboard“ Filip.<br />
http<br />
Pre čitateľov AHA!, ktorí si chcú prečítať aj čosi<br />
o politike, azda môžem odporučiť Pravé spektrum<br />
– www.prave-spektrum.sk, kde aj ja<br />
sám pôsobím ako redaktor (aby bolo jasné, prečo<br />
ho odporúčam ☺). No a podieľam sa aj na<br />
tvorbe e-zinu Postoy – www.postoy.sk, ktorý<br />
mapu<strong>je</strong> nielen domáce a zahraničné udalosti,<br />
ale aj ekonomiku, kultúru a spoločnosť. Redakciu<br />
tvoria mladí autori, ktorí chcú práve osloviť svojich<br />
rovesníkov, teda aj vás (nejaký ten rozdiel<br />
medzi strednou a vysokou školou sa predsa len<br />
nájde ☺). Ak vás Postoy zaujme, budeme veľmi<br />
radi a potešíme sa aj vašim tvorivým príspevkom.<br />
Každý zaregistrovaný užívateľ stránky Postoy.sk<br />
má možnosť publikovať v sekcii Blog.<br />
www<br />
Toho, kto má záľubu v humanitných vedách, upozorňu<strong>je</strong>m<br />
na www.ostium.sk.<br />
A už ste boli na www.christianpost.cz? Ešte nie? A viete<br />
vôbec, čo to <strong>je</strong>? Sú to kresťanské on-line noviny, ktoré prinášajú<br />
správy v slovenčine a češtine z domova i zo sveta. Ak<br />
si kliknete na www.christianpost.com, dočítate sa zase<br />
informácie o náboženskom živote (v širšom zmysle slova) z celého<br />
sveta.<br />
Matúš Demko<br />
27
‰t˘l<br />
Najväčšia maškrta<br />
čokoláda<br />
História čokolády<br />
Už v 7. storočí začali Mayovia pestovať<br />
kakaovník a z <strong>je</strong>ho bôbov vyrábať<br />
nápoj horkej chuti. Keďže bôby<br />
boli veľkou vzácnosťou, neskôr ich<br />
používali aj ako platidlo, čo bolo<br />
príčinou toho, že čokoládový nápoj<br />
si mohla dovoliť len istá skupina ľudí.<br />
Keď si v roku 1200 Aztékovia podmanili<br />
ríšu Mayov, prebrali od nich<br />
aj výrobu čokolády. Práve oni pomenovali<br />
nápoj xocolatl [horká voda]<br />
a začali doň pridávať rôzne prísady.<br />
Príchod do Európy<br />
Ako prvý priviezol kakaové bôby<br />
do Európy Krištof Kolumbus.<br />
Európania však s touto plodinou nemali<br />
žiadnu skúsenosť. Recept na<br />
ich spracovanie priniesol až<br />
Hernando Cortéz, keď v roku 1519<br />
dobyl ríšu Aztékov. Ale stále išlo<br />
o nápoj horkej chuti, nie veľmi obľúbený.<br />
Zmena nastala až v polovici<br />
16. storočia, keď rehoľné sestry<br />
v Mexiku doň pridali cukor. Nápoj<br />
sa stával čoraz populárnejší a postupne<br />
sa šíril po celej Európe. Aj<br />
naďalej však bol výsadou horných<br />
vrstiev – za <strong>je</strong>den kilogram kakaových<br />
bôbov sa vtedy platilo tromi<br />
kilogramami zlata.<br />
Prvú továreň na čokoládu založili<br />
v roku 1815 v Holandsku. Poznatky<br />
Holanďanov výborne zužitkovali<br />
Švajčiari, navyše do tejto kakaovej<br />
pochúťky pridali kondenzované<br />
mlieko.<br />
Spracovanie bôbov<br />
Z plodov kakaovníka sa vyberie<br />
dužina, vloží sa do kadí, prikry<strong>je</strong> sa<br />
banánovými listami a spustí sa proces<br />
fermentácie (kvasenia). Počas<br />
fermentácie bôby nadobudnú svetlohnedú<br />
farbu a čokoládovú chuť.<br />
28 AHA! február 2006<br />
Kto by ju nemal rád?<br />
Jej rôznorodé variácie<br />
dokážu potešiť aj toho<br />
najzarytejšieho<br />
maškrtníka.<br />
Po usušení sa očisťujú, pražia a melú.<br />
Ďalším spracovaním bôbov vzniká<br />
kakaová hmota, z ktorej sa získava<br />
kakaové maslo a kakaový<br />
prášok – základné suroviny na výrobu<br />
čokolády. Kakaový prášok<br />
a kakaové maslo sa zmiešajú s prísadami<br />
a čokoláda <strong>je</strong> na svete.<br />
Druhy čokolády<br />
MLIEČNA ČOKOLÁDA obsahu<strong>je</strong> kakaovú<br />
hmotu, cukor a mlieko. Aby bola<br />
kvalitná, mala by mať približne<br />
30 % kakaovej hmoty a 30 % mlieka.<br />
BIELA ČOKOLÁDA obsahu<strong>je</strong> kakaové<br />
maslo, cukor a mlieko. Kakaový<br />
prášok <strong>je</strong> nahradený karamelizovaným<br />
sušeným mliekom. O kvalitnej<br />
bielej čokoláde môžeme hovoriť<br />
vtedy, keď má minimálne 25 % kakaového<br />
masla a 25 % mlieka.<br />
HORKÁ ČOKOLÁDA obsahu<strong>je</strong> kakaovú<br />
hmotu a cukor – kvalitná aspoň<br />
50 % kakaovej hmoty.<br />
ČOKOLÁDOVÁ POCHÚŤKA obsahu<strong>je</strong><br />
kakaový prášok (1 – 10 %), rastlinný<br />
tuk, cukor, mlieko. Keďže neobsahu<strong>je</strong><br />
kakaové maslo, nesmie sa<br />
predávať pod označením čokoláda.<br />
Zloženie čokolády<br />
Aztékovia ju považovali za zdroj<br />
duchovnej múdrosti a energie. My<br />
dnes môžeme povedať, že čokoláda<br />
<strong>je</strong> nielen prí<strong>je</strong>mná a chutná,<br />
ale obsahu<strong>je</strong> aj dôležité látky<br />
a vitamíny.<br />
POLYFENOLY podporujú imunitný<br />
systém a chránia organizmus<br />
pred voľnými radikálmi,<br />
ktoré spôsobujú rakovinu.<br />
FLAVONOIDY napomáhajú dobrú<br />
cirkuláciu krvi a zabraňujú<br />
tvorbe krvných zrazenín.<br />
KOFEÍN pôsobí povzbudzujúco.<br />
THEOBROMÍN posilňu<strong>je</strong><br />
srdcový sval.<br />
FENYLETYLAMÍN pôsobí antidepresívne.<br />
Všetky tieto látky zvyšujú aktivitu<br />
prenášačov nervových<br />
vzruchov v oblasti mozgu,<br />
ktorá riadi postreh<br />
a schopnosť sústrediť sa.<br />
Tomáš Hupka<br />
Foto: archív<br />
Ich kombinácia sa všeobecne považu<strong>je</strong><br />
za hlavný dôvod, prečo <strong>je</strong><br />
čokoláda taká obľúbená.<br />
Navyše, v <strong>je</strong>dnej tabuľke sa uvádza<br />
aj horčík, draslík, fosfor, vitamíny<br />
A, B, E a bielkoviny. Pri<br />
rozumnom množstve a dobrej kvalite<br />
môže byť čokoláda súčasťou<br />
zdravej stravy.<br />
Ako si vyberať čokoládu?<br />
Uprednostňujte tmavú čokoládu, najlepšie<br />
so 70-percentným obsahom<br />
kakaa a minimálnym množstvom cukru.<br />
V takejto čokoláde <strong>je</strong> až trikrát<br />
viac cenných flavonoidov ako<br />
v mliečnej čokoláde. Naopak, vyhýbajte<br />
sa bielej čokoláde – tá totiž neobsahu<strong>je</strong><br />
cenné kakao a nachádza<br />
sa v nej len málo výživných zložiek.<br />
Mýty o čokoláde<br />
■ SPÔSOBUJE AKNÉ.<br />
Nie. Niektorí ľudia môžu byť alergickí<br />
na niektorú zložku v čokoláde,<br />
ale vo všeobecnosti čokoláda akné<br />
nespôsobu<strong>je</strong>.<br />
■ JE PRÍČINOU ZUBNÝCH KAZOV.<br />
ÁNO AJ NIE. Čokoláda síce obsahu<strong>je</strong><br />
cukor, ale flór a fosfáty v kakau<br />
zabraňujú vzniku zubného kazu.<br />
■ JE AKODROGA.<br />
NIE. Hoci čokoláda ovplyvňu<strong>je</strong> chemické<br />
reakcie v tých častiach mozgu,<br />
ktoré reagujú aj na prítomnosť<br />
drog, nie <strong>je</strong> drogou. Jej zvýšená<br />
konzumácia <strong>je</strong> skôr dôsledkom toho,<br />
že prí<strong>je</strong>mne chutí. Veď kto by<br />
ne<strong>je</strong>dol viac zeleniny, keby bola<br />
chutnejšia? :-)<br />
■ OD ČOKOLÁDY SA PRIBERÁ.<br />
NIE. Nedokázalo sa, žeby množstvo<br />
skonzumovanej čokolády malo<br />
vplyv na zvyšovanie hmotnosti, navyše<br />
antioxidanty zabraňujú zvyšovaniu<br />
cholesterolu.<br />
Napriek tomu aj v tomto<br />
prípade platí, že to<br />
s <strong>je</strong>j množstvom netreba<br />
preháňať, koniec<br />
koncov schopnosť<br />
vychutnať si<br />
čokoládu nie <strong>je</strong> daná<br />
<strong>je</strong>j množstvom,<br />
ale<br />
kvalitou.
Štvrťstoročie<br />
airbagu<br />
Janoško<br />
Foto: archív<br />
airbaguPavol<br />
Aj keď to predpisy<br />
neprikazujú, ochranný vzduchový vak vodiča sa stal základnou<br />
výbavou nových áut. Počas uplynulých dvadsaťpäť rokov mu<br />
pribudlo viacero vankúšových súrodencov.<br />
Bolo to na <strong>je</strong>seň roku 1980, keď sa<br />
v Európe v sériovom aute po prvýkrát objavil<br />
airbag. Vyvíjali ho približne pätnásť rokov.<br />
Išlo o spoluprácu firiem Bosch<br />
a Mercedes-Benz.<br />
• PREDNÉ<br />
Reč <strong>je</strong> pochopiteľne o airbagu ukrytom vo<br />
volante. Za príplatok sa ponúkal v najväčšom<br />
Mercedese triedy S.<br />
Airbag pre spolujazdca predstavili zhruba<br />
o sedem rokov neskôr. Konštruktéri pritom<br />
riešili, čo s odkladacou schránkou na palubnej<br />
doske.<br />
Prelom v rozšírení ochranných vzduchových<br />
vakov nastal okolo roku 1993, keď ho viacerí<br />
európski výrobcovia zaradili do základnej<br />
výbavy nových áut.<br />
Medzičasom predné airbagy zdokonalili<br />
na adaptívne, teda prispôsobivé – nafúknu<br />
sa v závislosti od sily nárazu. Ďalšie vylepšenie<br />
ohlásila Toyota, ktorá navrhu<strong>je</strong> <strong>je</strong>den<br />
airbag nahradiť dvoma. Mali by<br />
lepšie sadnúť na tvár. Prezentovali ho v <strong>je</strong>seni<br />
v modeli Lexus IS (značka Lexus patrí<br />
Toyote).<br />
• BOČNÉ<br />
Bočné airbagy prišli v polovici deväťdesiatych<br />
rokov. Chránia telo, ak do auta zboku<br />
narazí iné vozidlo. Konštruktéri pre ne hľadali<br />
miesto v operadle sedadiel alebo vo<br />
dverách. Prevážilo prvé riešenie, pretože airbag<br />
zostáva aj pri rôznom nastavení sedadla<br />
na optimálnom mieste, čo <strong>je</strong> dôležité pre<br />
<strong>je</strong>ho správny účinok.<br />
Pripomeňme, že…<br />
• Airbagy nenahrádzajú, ale dopĺňajú (!) bezpečnostné pásy.<br />
Inak bezpečnosť, naopak, znižujú – predstava nepripútaného<br />
tela vymršteného oproti vystreľujúcemu airbagu <strong>je</strong> desivá…<br />
• Akcia čelného airbagu trvá 0,15 sekundy, <strong>je</strong>ho samotné<br />
naplnenie 0,06 sekundy. Pri bočných <strong>je</strong> to ešte menej –<br />
0,06 sekundy, naplnenie iba 0,02 sekundy. Zakrátko po nafúknutí<br />
však spľasnú. Trvalo naplnené airbagy v akčných filmových<br />
scénach sú technickým bludom…<br />
• Airbag sa aktivu<strong>je</strong> iba pri rýchlosti vyššej ako 35 km/h.<br />
Teda netreba sa báť, že prekvapí ranou do nosa po ťukanci<br />
nárazníka pri parkovaní.<br />
Bočné airbagy sa montujú aj pre pasažierov<br />
vzadu, no zatiaľ najmä do väčších limuzín.<br />
Azda aj preto, že v nich sú zadné sedadlá<br />
VIP…<br />
• HLAVOVÉ<br />
Hlavové airbagy sa objavili asi po troch rokoch<br />
od uvedenia bočných. Ich úlohou <strong>je</strong><br />
ochrániť hlavu, najmä pri bočnom strete so<br />
stĺpom, prípadne stromom.<br />
Technici sa zaoberali dvoma podobami hlavového<br />
airbagu – mohutnou trubicou a závesom.<br />
Viac sa ujalo závesové riešenie. Aj<br />
preto sa týmto airbagom hovorí okenné. Sú<br />
ukryté v predných a zadných stĺpikoch karosérie.<br />
Ochraňujú aj pasažierov vzadu.<br />
• KOLENNÉ<br />
Kolenný airbag <strong>je</strong> najmladším typom bezpečnostného<br />
vaku v autách. Vyskytu<strong>je</strong> sa<br />
v ostatných troch rokoch. Kým predné a hlavové<br />
airbagy chránia život, kolenné sa usilujú<br />
zabrániť invalidite…<br />
Zatiaľ sa zvyčajne ponúka <strong>je</strong>den – pre vodiča.<br />
Jeho kolená sú v stiesnenejšom priestore,<br />
a preto aj zraniteľnejšie. Umiestnili ho do<br />
stĺpika riadenia.<br />
Kolenný airbag dnes nájdeme v nových modeloch<br />
značiek Toyota (Avensis, Corolla Verso,<br />
Yaris), Citroôn (C4, C5, C6), Peugeot (407) či<br />
Fiat (Punto). No Alfa 159 či už spomenutý<br />
Lexus IS ich majú dva – aj pre spolujazdca.<br />
BUDÚ ĎALŠIE?<br />
Počet airbagov montovaných do áut sa bude<br />
naďalej zvyšovať. Konštruktéri už premýšľajú<br />
o ďalších typoch.<br />
Uvidíme…<br />
AHA! február 2006<br />
29<br />
Airbag spolujazdca <strong>je</strong><br />
nebezpečný pre najmenšie deti<br />
vezúce sa vpredu. Aj preto<br />
začali vybavovať autá vypínačmi<br />
týchto ochranných vakov.<br />
V niektorých limuzínach sa vypínajú<br />
samočinne pri osadení autosedačky.<br />
technika<<br />
Dvojitý airbag pre spolujazdca. Premiéru má v limuzíne<br />
Lexus IS 200. Dolu sú kolenné.<br />
Myšlienka ochranného vzduchového vankúša<br />
sa zapáčila aj tvorcom motocyklov. Airbagy<br />
prenikajú aj do kamiónov.
relax<br />
RELAX VTIPY<br />
Anketa<br />
Oznámkujte články!<br />
Aby ste si nemysleli, že známky môžete len dostávať, ponúkame vám<br />
možnosť ich aj dávať. Oznámkujte články z AHA! a pošlite nám hodnotenie<br />
do 28. februára 2006. Na troch z vás čaká zaujímavá odmena.<br />
■ Úvodník<br />
■ <strong>Valentín</strong><br />
■ 32-ročný <strong>Valentín</strong><br />
■ Recepcia a banket<br />
■ Namotal som sa na diamant<br />
■ Tweens – naozaj sú až také rovnaké?<br />
■ Viva, Švajčiarska garda!<br />
■ Šelma v duši<br />
■ Každému, čo <strong>je</strong>ho <strong>je</strong><br />
■ Hudobné recenzie<br />
■ Filmová recenzia<br />
■ <strong>Valentín</strong> – niečo od vás pre nás<br />
■ Mrazivý <strong>Valentín</strong> s teplým srdcom<br />
■ Olympijská vášeň pod Alpami<br />
■ Na Madagaskare som sa niekedy cítil...<br />
■ Najväčší z najväčších<br />
■ Raj alebo peklo<br />
■ Výlet za dobrodružstvom a...<br />
■ Euro na dohľad<br />
■ Strach a strápňovanie<br />
■ Knižné recenzie<br />
■ www<br />
■ Najväčšia maškrta – čokoláda<br />
■ Štvrťstoročie airbagu<br />
■ Relax<br />
Meno a priezvisko: Vek:<br />
Adresa:<br />
Pripomienky:<br />
AJ VY STE TÚTO ZIMU CHODILI TAKTO<br />
DOMOV?<br />
KEĎ SA MAJSTER UTNE.<br />
CHLAP VYSTÚPI NA STANICI A MUSÍ ŠLIAPAŤ DO MESTA POL HODINY.<br />
— PREČO STE NEPOSTAVILI STANICU V MESTE? — PÝTA SA ŽELEZNIČIA-<br />
RA.<br />
— NAJPRV SME CHCELI, ALE POTOM SME SA ROZHODLI POSTAVIŤ JU<br />
PRI KOĽAJNICIACH.<br />
CHLAPEC PRÍDE ZA MAMOU A PÝTA SA JEJ:<br />
— MAMI, MÔŽEM ÍSŤ DNES S CHLAPCAMI HRAŤ VONKU FUTBAL?<br />
— TO SA RADŠEJ OPÝTAJ OTCA, — ODPOVIE MAMIČKA.<br />
— EXISTUJE ŽIVOT POD ZEMOU?<br />
— SAMOZREJME! KEBY NEEXISTOVAL, KTO BY POTOM FARBIL REĎKOV-<br />
KY?<br />
JE POTOPA. JANO S JOŽOM STOJA NA MOSTE A POZORUJÚ VEĽKÚ<br />
VODU. ZRAZU JANO POVIE:<br />
— POZRI, JOŽO, TEN KLOBÚK PLÁVA HORE PRÚDOM!<br />
— UHM, — POVIE JOŽO.<br />
PO CHVÍLI HOVORÍ JANO ZNOVA:<br />
— POZRI, JOŽO, TEN KLOBÚK PLÁVA DOLU PRÚDOM!<br />
— UHM, — POVIE JOŽO. PO CHVÍLI SA JANO OPÄŤ OZVE:<br />
— POZRI, JOŽO, TEN KLOBÚK ZNOVA PLÁVA HORE PRÚDOM!<br />
NATO JANO ODPOVIE:<br />
— VIEŠ, ONDRO VČERA V KRČME SPOMÍNAL, ŽE POTOPA-NEPOTOPA,<br />
ORAŤ SA MUSÍ…<br />
PREČO SA ĽADOVÉ MEDVEDE NEMÔŽU KŔMIŤ TUČNIAKMI?<br />
LEBO ŽIJÚ NA OPAČNÝCH PÓLOCH.<br />
KDE SA POHYBOVALI TRABANTY NAJRÝCHLEJŠIE?<br />
NA MONTÁŽNEJ LINKE.<br />
TYPICKÝ OBSAH ČASOPISU PRE ŽENY:<br />
PRVÝCH PÄŤDESIAT STRÁN: KUCHÁRSKE RECEPTY.<br />
ZVYŠNÝCH PÄŤDESIAT STRÁN: RADY NA SCHUDNUTIE.<br />
ROZPRÁVAJÚ SA SPOLU AMERIČAN A RUS. AMERIČAN VRAVÍ:<br />
— KEĎ MÁM DOBRÚ NÁLADU, JAZDÍM AUTOM SVETLEJ FARBY. KEĎ<br />
MÁM NEJAKÝ PROBLÉM A SOM V STRESE, VEZMEM SI TMAVÉ AUTO,<br />
A KEĎ IDEM NA DOVOLENKU, VEZMEM SI VESELÉ FAREBNÉ AUTO.<br />
RUS NA TO:<br />
— NO TAK U NÁS V RUSKU JE TO OMNOHO JEDNODUCHŠIE. KEĎ SI<br />
V DOBREJ NÁLADE, TAK ŤA ZVEZÚ V ŽLTOM AUTE S MODRÝM PRU-<br />
HOM [POLÍCIA]. KEĎ SA CÍTIŠ ZLE, IDEŠ BIELYM AUTOM S ČERVENÝM<br />
PRUHOM [SANITKA]. A V CUDZINE SOM BOL LEN RAZ, A TO SOM<br />
RIADIL TANK…<br />
— STARKÁ, ZAKRY MI, PROSÍM ŤA, NOHY A DAJ TICHŠIE TELEVÍZOR!<br />
— NEMÔŽEM, SME V KINE.<br />
SI AKO JARNÉ KVIETKY A NA TIE SOM ALERGICKÝ…<br />
AHA! február 2006<br />
VIETE, AKO SPÍ BAGER?<br />
— MAMIČKA MA RÁNO BUDÍ TAK, ŽE<br />
MI DO POSTELE HODÍ MAČKU.<br />
— PREČO AKURÁT MAČKU?<br />
— PRETOŽE SPÍM S NAŠÍM PSOM.
výhercovia z decembrového AHA!<br />
Anketa – Oznámkujte články<br />
Matej Babic, Trnava<br />
Veronika Kortišová, Hriňová<br />
Viliam Brečka, Zemplínske Hámre<br />
Testík – škriatok Joulupukki<br />
Terézia Šumichrastová,<br />
Dubnica nad Váhom<br />
Lukáš Čulák, Nitra<br />
Paulína Prengelová, Čadca<br />
RELAX<br />
V BARE PREPIL RUSKÝ VOJAK VŠETKY PENIAZE, POTOM PREDAL AJ<br />
SVOJHO KALAŠNIKOVA. NA DRUHÝ DEŇ IŠLA CELÁ ROTA NA STREĽ-<br />
BY, TAK SA POBRAL ZA KAMOŠMI A POVEDAL IM, ČO SA MU STALO.<br />
TÍ MU PORADILI, ABY SA TVÁRIL, ŽE MÁ AUTOMAT A ŽE STRIEĽA.<br />
KEĎ DOŠLI NA CVIČISKO, ON ZAČAL BEHAŤ HORE-DOLU A KRIČAŤ<br />
RATATATATAAAA. TU ZRAZU VIDÍ DVOCH VOJAKOV UKRYTÝCH V KRO-<br />
VÍ, ZAMIERI NA NICH A KRIČÍ RATATATAAA. PO CHVÍLI SA PÝTA:<br />
— AKO TO, ŽE NEPADÁTE, VEĎ SOM VÁS ZASTRELIL?!<br />
ONI NA TO:<br />
— ČO SI SLEPÝ? NEVIDÍŠ, ŽE MY SEDÍME V TANKU?!<br />
KOĽKO ĽUDÍ TREBA NA VÝROBU TRABANTA? DVOCH. JEDEN LEPÍ<br />
A DRUHÝ STRIHÁ.<br />
Z POLICAJNEJ ZÁPISNICE: ODTLAČKY PRSTOV NEMOHLI ODOBRAŤ,<br />
PRETOŽE NA ČO ZLODEJ SIAHOL, TO UKRADOL…<br />
NA HODINE CHÉMIE: AK SA TENTO POKUS NEVYDARÍ, VŠETCI VYLETÍ-<br />
ME DO VZDUCHU. A TERAZ PRISTÚPTE BLIŽŠIE…<br />
Osemsmerovka – Človek, ktorý nemá o čom premýšľať,<br />
nemá ani o čom žiť.<br />
Ľubica Šimorová, Rišňovce<br />
Sudoku – Stromonos<br />
Martin Jurčo, Levoča<br />
VÝHERCOM<br />
SRDEČNE BLAHOŽELÁME!<br />
INZERÁT<br />
Ahojte, všetci! Volám sa Veronika a chcela by som si písať s dievčaťom alebo<br />
chlapcom vo veku 11 – 14 rokov.<br />
Mo<strong>je</strong> záľuby: písanie si, telka, hudba…<br />
Moja adresa: Veronika Gálová, Clementisa 5/13,<br />
971 01 Prievidza<br />
SUDOKU<br />
Troch z vás, ktorí<br />
nám do 28. 2. 2006<br />
zašlete správne<br />
riešenie, odmeníme<br />
hudobným<br />
cédečkom.
Vyše 145 000<br />
predaných kníh na Slovensku svedčí o tom, že Bruno<br />
Ferrero <strong>je</strong> populárnym autorom nielen medzi mladými.<br />
Vo vydavateľstve <strong>Don</strong> <strong>Bosco</strong> sme preto pre vás<br />
pripravili už desiaty titul najobľúbenejších príbehov<br />
pre potešenie duše s názvom<br />
Ale veď máme krídla.<br />
Autor v nej nenásilnou a preňho typickou formou<br />
príbehov opäť upriamu<strong>je</strong> našu pozornosť na skutočné<br />
hodnoty.<br />
Pri príležitosti uvedenia tejto knihy na trh vás všetkých<br />
pozývame na prezentáciu spo<strong>je</strong>nú s bohatým programom:<br />
• prezentácia knihy a tvorby Bruna Ferrera<br />
• autogramiáda autora ilustrácií Juraja Martišku*<br />
• tombola<br />
• súťaže pre najmenších<br />
• ceny z produkcie vydavateľstva <strong>Don</strong> <strong>Bosco</strong><br />
Toto všetko na vás čaká<br />
• v Žiline 2. marca 2006<br />
v saleziánskom dome na Ra<strong>je</strong>ckej 17 o 18.30<br />
• v Košiciach 3. marca 2006<br />
v čajovni u saleziánov Na kalvárii 23 o 19.30<br />
• v Bratislave 5. marca 2006<br />
u saleziánov na Mamateyovej 4 o 16.00<br />
Príďte aj s celou rodinou!<br />
„ Schôdzka<br />
„Chceš ísť so mnou do kina?“<br />
„A čo chceš vidieť?“<br />
„Teba.“<br />
Moja najmladšia dcérka chcela, aby som <strong>je</strong>j každý večer pred spaním prečítal<br />
rozprávku. Raz mi napadlo, že kúpim sadu audiokaziet s nahrávkami rozprávok.<br />
Dcérka sa naučila obsluhovať magnetofón a niekoľko dní išlo všetko podľa mojich<br />
predstáv, až kým mi <strong>je</strong>dného večera nestrčila do ruky rozprávkovú knižku.<br />
„Ale, miláčik, veď vieš, ako sa zapína magnetofón,“ povedal som.<br />
„Áno, ale pri tom nemôžem sedieť v tvojom náručí,“ odvetilo dievčatko.<br />
“<br />
Dôležití sú ľudia. Nie veci.<br />
* Juraj Martiška (37) <strong>je</strong> „dvorný“<br />
ilustrátor a grafik vydavateľstva<br />
<strong>Don</strong> <strong>Bosco</strong>. Jeho ilustrácie videli<br />
nielen návštevníci medzinárodnej<br />
výstavy Bienále ilustrácií<br />
Bratislava, ale aj tí, ktorí zavítali<br />
na výstavy slovenských<br />
ilustrátorov vo Francúzsku,<br />
Nórsku, Chorvátsku. Aktívne sa<br />
venu<strong>je</strong> aj voľnej maľbe, vytvoril<br />
niekoľko komiksov, dokonca<br />
vymýšľa rozprávky pre svo<strong>je</strong> deti.
Change language