Máte čisté ruky? - Regionálna komora sestier a pôrodných ...

ISSN 1335-9444 

10 

Marketing 

v ambulancii? 

Žiadna utópia! 20 

Odborný časopis s recenzovanou prílohou pre sestry, pôrodné asistentky, lekárov 

a iných zdravotníckych pracovníkov • január – február 2012 • cena 2,80 € 

Vieme zlepšiť 

starostlivosť 

o dekubity 

Máte čisté ruky? 

Dôsledným dodržiavaním hygieny rúk všetkými 

zdravotníkmi možno predísť nielen prenosu 

nebezpečných patogénov na pacientov, 

ale aj profesionálnym infekciám. 

1 – 2 

2012 

Finalisti sú známi! 

tematický 

zošit 125 

Ošetrovateľstvo 

v psychiatrii

„Tieto noviny čítam pravidelne preto, 

že informujú o podstatných faktoch.“ 

www.hnonline.sk/predplatne 

Peter Čerešník, 

generálny riaditeľ Microsoft Slovakia

Vážení čitatelia! 

Počas doterajších 

ročníkov súťaže Ses - 

tra roka jednoznačne 

platilo, že nie reprezentatívnepriestory 

Reduty, ani 

strhujúci temperament 

Sisy Sklovskej, 

dokonca nie predovšetkým 

osobná prítomnosť 

a šarm predsedníčky vlády, 

ale v prvom rade výnimočné osobnosti 

finalistov urobili každý z galavačerov 

oslnivým. Som presvedčená, že aj jubilejný, 

piaty ročník bude hviezdnym 

práve vďaka nim. Posúďte sami: vo 

finále kategórie poskytovateľka ošetrovateľskej 

starostlivosti máme sestru 

Ľudmilu Adame z Detského mobilného 

hospicu Plamienok, ktorá za desať rokov 

práce prežila so stovkami rodín najbolestivejšie 

okamihy ich života a ponúkala 

im nielen svoje odborné skúsenosti, 

ale aj svoju dušu. PhDr. Gabriela 

Magyarová z Neonatologickej kliniky 

v Nových Zámkoch zase odovzdáva 

umenie zachraňovať krehké životy 

novorodencov nielen na pracovisku, ale 

tiež prostredníctvom svojej rozsiahlej 

vedeckej, prednáškovej a publikačnej 

činnosti, ktorá presahuje hranice ošetrovateľstva. 

Ing. Eva Pauerová, PhD., 

z Chirurgickej kliniky FN v Trnave pol 

roka poskytovala v rámci svojho neplateného 

voľna ako jediný zdravotník 

starostlivosť chorým v najchudobnejšej 

oblasti Etiópie. PhDr. Mária Cibulková, 

finalistka kategórie manažérka, bola 

výraznou priekopníčkou novej – domácej 

ošetrovateľskej starostlivosti na 

Slovensku a neúnavne ju presadzuje 

a obhajuje na všetkých fórach dodnes. 

Mgr. Mária Hoštáková vedie úsek ošetrovateľskej 

starostlivosti FN v Trenčíne 

už 17. rok. Rovnako dobrým diplomatom, 

naviac temperamentnou a zapálenou 

líderkou psychiatrických sestier 

je PhDr. Tatiana Hrindová, námestníčka 

Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach. 

A napokon Mgr. Daniela 

Dluholucká, nositeľka Ceny za celoživotné 

dielo v ošetrovateľstve za rok 

2011, ktorá bola prelomovou osobnosťou 

zmeny v ošetrovateľstve nielen 

v mieste svojho pôsobenia v Banskej 

Bystrici, ale v celoslovenskom meradle. 

Ďakujeme, skvelé sestry, že ste! 

PhDr. Vlasta Husárová 

šéfredaktorka 

FÓRUM 

OŠETROVATEĽSTVO 

OBSAH 

Komora nič nenecháva na náhodu 4 

Sestra s autoritou 4 

Financie sa vás týkajú 6 

S bodygardmi pri bankomate 6 

Individuálne štúdium choroby 7 

Z odborných podujatí 8 

Marketing v ambulancii – utópia? 10 

V spoločnom rytme 12 

Propojení nových trendů péče 14 

Predmety okolo nás – po anglicky (II.) 16 

PÔRODNÁ ASISTENCIA 

ODBORY 

Prevencia v životných obdobiach ženy 18 

Efektívna dentálna hygiena 15 

Nové usmernenia v prevencii a ošetrovaní 

dekubitov 20 

Hygiena rúk v zdravotníctve 24 

AKTUÁLNE 

Len čistá rana sa môže zahojiť 27 

Tematický zošit 125 

Terapeutické postupy zlepšující spolupráci při léčbě schizofrenie 28 

Faktory determinujúce starostlivosť o agresívneho 

pacienta 30 

Alzheimerova choroba a problém malnutrície 32 

Špecifické výkony sestier v psychiatrii 35 

Psychiatrická V4 37 

Elektrokonvulzívna terapia bez predsudkov 38 

Pacientska advokácia a dôverníctvo 39 

Patologické hráčstvo 40 

Okolnosti suicidálneho pokusu 44 

PSYCHOHYGIENA 

Sestry o syndróme vyhorenia 46 

INFOSERVIS 

január – február 2012 

ošetrovateľstvo v psychiatrii 

3

FÓRUM 

Komora nič nenecháva na náhodu 

Petičný výbor ani 

v predsviatočnom období 

a v novom roku nepoľavil 

zo svojho úsilia dosiahnuť 

naplnenie požiadaviek sestier 

a pôrodných asistentiek 

a okamžite reagoval na všetky 

zmeny, ktoré ich realizáciu 

ohrozujú. 

V 

deň schvaľovania návrhu štátneho 

rozpočtu na rok 2012 Národnou radou 

SR pozvala Slovenská komora sestier 

a pôrodných asistentiek (SK SaPA) na stretnutie 

zástupcov všetkých poslaneckých klubov 

parlamentu, ministra zdravotníctva a tiež predsedu 

odborového zväzu zdravotníctva. Chcela 

od nich získať garancie na prijatie zákona o odmeňovaní 

sestier a pôrodných asistentiek, ako 

aj stanoviská k ďalším nedoriešeným bodom 

petície a súčasnému stavu v rezorte. 

Na priamu otázku prezidentky SK SaPA 

PhDr. Márie Lévyovej, či poslanci zákon 

podporia, MUDr. Viliam Novotný (SDKÚ-DS), 

predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo prítomných 

asi 200 sestier z celého Slovenska 

Sestra s autoritou 

PhDr. Anna Majbíková od júna 2009 zastáva 

funkciu riaditeľky odboru zdravotníctva 

Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) – zrejme 

ako jediná sestra na Slovensku. Zaujímalo 

nás, ako zvládala a prežívala krízovú situáciu 

vyvolanú hromadnými výpoveďami lekárov. 

Predovšetkým: neobávali ste sa ako 

sestra prijať funkciu riaditeľky odboru zdravotníctva 

ŽSK, a teda zodpovedať za chod 

jeho zdravotníckych zariadení? 

Keďže som sa ako sestra samosprávneho kraja 

podieľala na príprave koncepčných materiálov 

v oblasti zdravotníctva a súčasne pracovala ako 

vedúca oddelenia zdravotníctva, celá problematika 

mi bola blízka. Nepociťovala som žiadne 

obavy z jej nezvládnutia, aj keď máme v kraji 

1 457 ambulancií, 23 ADOS-ov, 14 SVALZ-ov 

a 215 verejných lekární a kraj si ponechal vo 

vlastníctve štyri nemocnice – v Čadci, Dolnom 

Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej a jednu 

samostatnú polikliniku v Námestove. 

Nepociťovali ste nedostatok autority 

či rešpektu zo strany lekárov? 

4 

aktuálne 

Poslanec S. Fořt (SaS) vyjadril sestrám uznanie za korektnosť ich postupu pri vybojúvaní 

požiadaviek a tiež za veľkú podporu verejnosti. 

ubezpečil, že jeho poslanecký klub určite áno. 

MUDr. Štefan Zelník potvrdil stopercentnú 

podporu SNS, pretože „nie je možné nechať sestry 

v kúte, nech ešte čakajú“. MUDr. Richard 

Raši, MPH (Smer-SD) nevidel žiadnu prekážku 

schválenia návrhu v prvom čítaní a v druhom 

zakomponovanie potrebných zmien a vylepšení. 

Aj poslanci za SaS Ing. Mgr. Stanislav Fořt 

i MUDr. Peter Kalist, MPH, deklarovali, že za 

návrh zákona hlasovať budú – skutočne prešiel 

Funkcia riaditeľa odboru spočíva v odbornom 

usmerňovaní uvedených zdravotníckych 

zariadení. Už z môjho kariérneho životopisu 

vyplýva, že v riadení ľudí mám dlhoročné skúsenosti. 

S lekármi veľmi dlho spolupracujem 

a vôbec nemám pocit nedostatku autority z ich 

strany. 

Nemocnice ŽSK patrili medzi tie, 

ktoré boli na Slovensku hromadnými výpoveďami 

lekárov ohrozené najväčšmi. Ako ste 

postupovali v tejto situácii? 

Náš kraj ako prvý upozornil verejnosť na 

vážnosť situácie a pravidelne informoval 

obyvateľov o výpovediach lekárov a ich možných 

dopadoch na poskytovanie zdravotnej 

starostlivosti v kraji. Výpoveď podalo 54 % 

z celkového počtu lekárov, v troch z našich 

nemocníc všetci lekári z oddelení OAIM, chirurgie 

a gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. 

Len čadčianska nemocnica bola schopná 

obmedzený čas poskytovať akútnu zdravotnú 

starostlivosť. 

Riešením krízy sa intenzívne zaoberala 

komisia, v ktorej pracovali riaditelia štyroch 


do druhého čítania 140 hlasmi. Všetci poslanci 

však zároveň upozorňovali na nevyhnutnosť 

finančného krytia mzdových nárokov sestier 

zvýšením zdrojov zdravotných poisťovní, aby 

Čierny Peter napokon nezostal v rukách poskytovateľov. 

Podpora osobností 

Komora sa tiež obrátila na svoju čestnú 

členku pani Silviu Gašparovičovú. Manželka 

PhDr. Anna Majbíková, riaditeľka odboru 

zdravotníctva ŽSK 

PhDr. Anna Majbíková začala po maturite pracovať 

ako sestra pri lôžku na internom oddelení, 

neskôr na poliklinickom oddelení klinickej 

onkológie. Od roku 1987 bola vedúcou sestrou 

samostatnej polikliniky a ďalších 10 rokov vedúcou 

sestrou nemocnice s poliklinikou v Žiline. 

V roku 2000 odštátnila ADOS, ktorú založila 

pri NsP v Žiline. Od mája 2003 pracovala na 

ŽSK ako sestra samosprávneho kraja a zároveň 

zastávala funkciu vedúcej oddelenia zdravotníctva. 

Od júna roku 2009 sa stala riaditeľkou 

odboru zdravotníctva ŽSK. Získala špecializáciu 

z interného lekárstva, z onkológie a z manažmentu 

zdravotníctva.

prezidenta SR si v hektickom predvianočnom 

období našla čas a prijala pozvanie na slávnostné 

zasadnutie Rady SK SaPA. Prezidentka 

komory jej poďakovala za doterajšiu podporu 

a v krátkosti ju informovala o priebehu petície 

sestier a najpálčivejších otázkach, ktoré naďalej 

zostávajú nedoriešené a vyžadujú si spoluprácu 

so všetkými politickými stranami aj pred voľbami. 

Sestry by rozhodne mali aktívne vstupovať 

do politiky a presadzovať v nej záujmy svoje 

i pacientov, vyhlásila prezidentka komory. 

Pani Silvia Gašparovičová poďakovala všetkým 

sestrám, že v krízovej situácii počas hromadných 

výpovedí lekárov zostali pri pacientoch. 

Požiadavky zdravotníkov považuje za oprávnené, 

na ich uspokojenie je však nevyhnutná systémová 

zmena. Peňazí je v zdravotníctve dosť, treba 

ale upchať tie kanály, ktorými zbytočne odtekajú, 

uzavrela manželka prezidenta SR. 

Sestry na Slovensku podporila aj 

Európska federácia sestier (EFN). 

Jej generálny tajomník Paul de 

Raeve v liste pripomína, že prax 

už dlho poukazuje na odbornosť, 

schopnosti, samostatnosť a role 

sestier a pôrodných asistentiek 

ako rovnocenných členov multidisciplinárnych 

tímov v Európskej 

únii. „Nastal čas, aby sa to isté dialo 

aj v slovenskom systéme zdravotnej 

starostlivosti, kde je potrebné upustiť 

od strnulosti vzťahov medzi jednotli- 

nemocníc kraja a ja, neskôr aj zástupcovia 

z nemocníc v pôsobnosti MZ SR a MO SR, ako 

aj predstaviteľ Krajského operačného strediska 

v Žiline. Krízová komisia zasadala dvakrát 

týždenne a pripravovala riešenia v úzkej spolupráci 

s predsedom ŽSK, ktorý pre prípad 

potreby zabezpečil aj lekárov z Moravskosliezskeho 

kraja. 

Intenzívne sme komunikovali, riaditelia 

našich nemocníc mali pripravené alternatívy 

riešení, ktoré modifikovali na základe aktuálneho 

stavu. Včas bolo obmedzené poskytovanie 

chronickej zdravotnej starostlivosti a zároveň 

dohodnutá akútna starostlivosť s okolitými 

zdravotníckymi zariadeniami. Zvládli sme to 

len vďaka včasnej a sústavnej komunikácii 

všetkých zainteresovaných a najmä preto, že 

sme pracovali ako tím. 

Ako vnímate rozdiely v postupe 

komory sestier a pôrodných asistentiek a Lekárskeho 

odborového združenia pri presadzovaní 

svojich požiadaviek? 

Sestry si zvolili na vybojovanie svojich dlhodobo 

neriešených požiadaviek dlhú cestu, 

museli osloviť veľký počet obyvateľov, aby sa 

parlament nimi zaoberal. Bola to cesta vysvetľovania, 

presviedčania a informovania. Pevne 

verím, že bude úspešná. 

vými zdravotníckymi profesiami, pretože majú 

negatívny vplyv na starostlivosť o pacientov. 

Pozitívne pracovné prostredie, doplňovanie 

a multiprofesionalita sú tou správnou cestou 

na zabezpečenie lepších výsledkov v zdravotnej 

starostlivosti o pacientov.“ 

Upustili od tvrdších krokov 

Po tom, čo sa komora z médií dozvedela, že 

poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník navrhol, „aby 

64 mil. eur, ktoré mali byť v štátnom rozpočte 

určené na mzdy sestier a pôrodných asistentiek, 

boli prerozdelené aj medzi iných zdravotníckych 

pracovníkov,“ podnikla viacero krokov. Listom 

sa obrátila na premiérku SR, predsedu NR 

SR, ministra zdravotníctva, všetky poslanecké 

kluby a poslancov NR SR a požiadala ich 

o písomné stanoviská k návrhu zákona o mi- 

Pani Silvia Gašparovičová na slávnostnom predvianočnom zasadnutí 

Rady SK SaPA v sídle komory 

LOZ pri presadzovaní svojich opodstatnených 

požiadaviek zvolilo cestu nátlaku. Lekári 

však nebojovali len za zvýšenie platov, ako to 

v závere vnímala verejnosť, ale aj za celkovú 

zmenu financovania zdravotníckych zariadení 

tak, aby platby od zdravot- 

ných poisťovní odzrkadľovali 

reálne náklady na poskytovanú 

zdravotnú starostlivosť. 

Šlo im aj o dodržiavanie 

Zákonníka práce a vyhlášky 

týkajúcej sa minimálnych 

normatívov personálneho 

vybavenia. 

LOZ sa podarilo presadiť 

svoje požiadavky, najmä tú 

najpodstatnejšiu – zrušenie 

pripravovanej transformácie 

nemocníc, ktorá mohla spôsobiť 

vážne problémy v celom 

systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. 

Zároveň sa však naštrbila dôvera medzi 

lekárom a pacientom a bude trvať veľmi dlho, 

kým sa opäť obnoví. 

Čo považujete za svoj najväčší úspech 

v tejto funkcii a čo za najťaživejší dlh? 

Veľmi dôležité bolo zvládnutie mimoriadne zložitej 

situácie súvisiacej s výpoveďami lekárov, 


Sestry si zvolili na 

vybojovanie svojich 

požiadaviek dlhú 

cestu vysvetľovania, 

presviedčania a 

informovania. Pevne 

verím, že bude 

úspešná. 

aktuálne 

FÓRUM 

nimálnych mzdových nárokoch sestier a PA, 

ktorý bude na januárovej schôdzi parlamentu 

v druhom čítaní. 

Svoju podporu pri prijímaní zákona písomne 

vyjadrili poslanecké kluby NR SR za SMER-SD, 

MOST-HÍD, SaS, KDH, ako aj SDKÚ-DS bez 

ohľadu na pozmeňujúce návrhy svojho poslanca 

Kaníka. Presvedčenie, že zákon bude schválený 

zákonodarným zborom SR tak, ako žiada 

komora, vyjadril aj minister zdravotníctva. 

Na ďalšom spoločnom stretnutí zástupcov 

sestier a PA s členmi jednotlivých poslaneckých 

klubov NR SR (SDKÚ-DS, SMER-SD, SaS) 13. 

januára 2012 v Poprade, boli sestry ubezpečené, 

že po voľbách budú pokračovať rokovania 

zamerané na vyriešenie ďalších požiadaviek 

petície: rozvoj a podporu mimo nemocničnej 

starostlivosti, prepojenie zdravotnej a sociálnej 

starostlivosti, dlhodobej starostlivosti, 

kontrolu dodržiavania personálnych 

normatívov, vytvorenie samostatného 

odboru ošetrovateľstva na ministerstve 

zdravotníctva. 

Komora preto upustila od tvrdších 

krokov, ktoré avizovala: iniciovanie 

Dňa bez sestier a obliehanie parlamentu, 

podávanie výpovedí sestier 

a pôrodných asistentiek, písanie jedného 

listu týždenne do Európskeho 

parlamentu. 

-šeri- 

Foto: autorka 

ktorá sa skončila bez toho, aby bol poškodený 

pacient. 

Najťaživejším pre mňa je neobjektívny spôsob 

financovania zdravotníckych zariadení 

zo strany zdravotných poisťovní: rozdielna 

platba v nemocniciach MZ SR 

a nemocniciach VÚC za tú istú 

diagnózu alebo hospitalizáciu. Tá 

sa následne prejavuje v platoch 

zdravotníckych pracovníkov, 

ktoré sú v našich nemocniciach 

podstatne nižšie než v nemocniciach 

MZ SR. Napriek tomu, že 

ich opakovane s kompetentnými 

otvárame, nedarí sa tieto problémy 

uspokojivo riešiť. A ďalšie: 

MZ SR oddlžovalo v našom kraji 

iba zdravotnícke zariadenia 

v pôsobnosti MZ SR a MO SR 

a ostatné napriek opakovaným 

žiadostiam o zaradenie do systému oddlženia 

vynechalo. Považujeme to za diskrimináciu, 

pretože nemocnice v pôsobnosti samosprávnych 

krajov sú rovnako ako zariadenia MZ 

SR a MO SR platené zo zdravotných poisťovní 

a pravidlá financovania zdravotníctva neurčuje 

kraj, ale štát. 

Pripravila: Vlasta Husárová 

Foto: archív A. M. 

5

6 

FÓRUM 

finanč ná gramotnosť 

Povedali 

pacienti 

Len ja viem, ako ma bolí chrbtica, lebo s ňou 

žijem. 

Ja som celá zasiahnutá. 

Chcem operáciu bez úmrtia. 

Často mi ide na infarkt. 

Chcem, aby môj manžel bol lôžkovaný. 

V noci som mal srdečnú rýchlosť. 

Trie sa mi kostrč a vŕzga mi. 

Dcéra chodí na konkurencie (konkurz). 

Produktívne kašlem 24x denne. 

Nebrala som vážne antibiotiká. 

Máme doma biotrópnu lampu. 

Mám blokáž v chrbtici. 

DDT-čko mi robili. 

Mám prívalové bolesti. 

Masáž nemôže mať infekčne postihnutý pacient. 

Klinická masáž (klasická) 

Predkloňte sa. Dopredu alebo dozadu? 

Navštevujem procedúry. 

Mám blúdiacu platničku. 

Fyzicky ma bolí lopatka. 

Bolesti som dokázala prekonať, lebo mám mladé 

svalstvo. 

Zbierala som infúzie, ale nie je mi lepšie. 

Vstrebe sa mi osteoporóza? 

Mám choré hormóny, dajú sa vyliečiť? 

Aké máte ťažkosti? Ja som na hlavu. 

Mám natiahnuté materničné väzy. Nežijem intímne, 

tak neviem, z čoho! 

Zo zbierky MUDr. Elišky Takácsovej 

vybrala Mgr. Alžbeta Ondová 

KFBLR UN L. Pasteura, Košice 

Pracujem v zariadení pre mentálne postihnutých 

a tam býva aj celkom bežná vec „problémom“ a naopak, 

veľa situácií vedia jeho obyvatelia zľahčiť. 

Ilustruje to aj ďalší z radu príbehov z nášho života. 

Bolo krásne odpoludnie uprostred týždňa a potrebovali 

sme zabezpečiť lieky na ďalšie dni. Keďže 

v zmene pracujeme po jednej, do neďalekého 

mesta som šla ja v osobnom voľne. Aby som 

si urobila „očko“ u klientov, piatich z nich som 

zobrala na výlet spojený s nákupmi a s posedením 

v cukrárni. Ja som poznala ich, oni zase mňa, tak 

sme vyrazili v radostnom očakávaní. 

Už po nastúpení do autobusu MHD niektorým prišlo 

zle a len čo sa pohol, chystali sa vracať. Našťastie 

sme došli bez ujmy a bez vyvrátenia obeda. Objednali 

sme lieky, zašli kúpiť, čo sme potrebovali a konečne 

vytúžená cukráreň a v nej káva, koláč, kokakola a nakoniec 

zmrzlina. Niektorí to chceli „otočiť“ ešte raz, 

ale sociálna sestra nám dala peňazí len poskromne, 

navyše po skúsenostiach z autobusu sa zdalo, že by 

im to aj malo stačiť. Uzavrela som to teda jednoducho: 

„Už nemáme peniaze!“ Keď sme cestou na 

V 

dnešnom svete je finančná gramotnosť 

zásadnou vecou pre prežitie, a to bez 

ohľadu na to, či ste bohatí alebo chudobní, 

múdri alebo menej chytrí. Bez finančnej 

gramotnosti majú ľudia finančné problémy. 

Náš seriál by mohol poslúžiť ako stručný 

úvod do sveta financií, ktorý nás obklopuje 

a sprevádza pri každom kroku. Mini seriál 

finančnej gramotnosti zameriame na tieto 

základné témy: 

1) Čo je finančná gramotnosť 

2) Zdravie a peniaze – ako si ich udržať 

3) Ako zvládnuť rozpočet v rodine 

4) Ako prevziať kontrolu nad svojím životom 

5) Čo je finančná inteligencia 

6) Ako rozvíjať svoje finančné schopnosti 

Čo je finančná gramotnosť 

Dosiahnutie finančnej gramotnosti nie je jednorazový 

akt, ale ide o celoživotný proces. Každý 

musí prejsť vlastnou cestou budovania majetku. 

Neplatí tu priama úmera: čím máte vyššie vzdelanie, 

tým ste finančne gramotnejší. 

Príklad: Ak chudobný príbuzný zdedí 

po svojom strýkovi z Ameriky veľké 

množstvo peňazí, je takmer isté, 

že o väčšinu svojho dedičstva 

(ak nie o všetko) príde. 

Prečo? Lebo nebol na túto 

situáciu pripravený. Peniaze 

treba vedieť nielen zarábať, 

ale aj míňať. 

Veľké peniaze sa vždy 

skladajú z drobných mincí. 

S bodygardmi pri bankomate 

Financie sa vás týkajú 

autobusovú stanicu prechádzali okolo bankomatu, 

spomenula som si, že sa mi minuli aj tie moje 

vlastné, tak som sa zastavila nejaké vybrať. 

Pred bankomatom ma klienti obkľúčili ako bodygardi 

a transakcia mohla začať pod pozorným dohľadom 

piatich párov očí. Keď vyšla kartička, jeden 

z nich pristúpil bližšie ku mne a s napätím sledoval, 

čo bude ďalej. Keď sa z otvoru vysunuli peniaze, 

klient zvýskol od radosti a tam pred bankou na 

námestí začal vyskakovať oboma nohami do pozoruhodnej 

výšky. Podotýkam, že šlo o človeka, ktorý 

sa bežne pohyboval s veľkými ťažkosťami. Zároveň 

na celé námestie vykrikoval tak, že to nemohol 

nikto prepočuť: „Sestrička, vy máte šťastie! Hoďte 

to tam ešte raz a budeme mať na tú cukráreň! 

Hoďte to rýchlo tam!“ Trvalo dosť dlho, kým som 

mu vysvetlila, že tieto peniaze sú moje vlastné a to 

zariadenie pred nami nie je hrací automat. 

Keď som príbeh vyrozprávala kolegom, zhodli sa, 

že výbery z bankomatu budú predsa len bezpečnejšie 

bez našich bodygardov. 

M. V. 


Stále platí stará ľudová múdrosť: „Babka 

k babce, budú kapce“. Správne vedomosti 

majú cenu zlata. 

Časť toho, čo zarobíte, je vaše. Nemalo by to 

byť menej než 10 %. A nezáleží na tom, koľko 

zarobíte. Vždy zaplaťte najprv sebe! 

Príklad z prírody: Ak zozbierate úrodu, 

časť zrna odložíte na výsev. Keby ste všetko 

spotrebovali, nabudúce by ste nemali čo zasiať 

a tým ani žiadnu úrodu. O nové rastlinky sa 

treba starať, okopávať ich, zalievať, hnojiť 

a chrániť pred škodcami. Nakoniec sa vám 

pole odmení úrodou, z ktorej časť predáte, časť 

zužitkujete a časť odložíte pre ďalšie výnosy. 

Takto sa to opakuje každý rok. 

Rovnako je to aj s peniazmi. Vzťahujú sa na 

ne tie isté zákony. Časť výplaty miniete, časť 

použijete na splácanie a povinné platby, časť 

odložíte pre budúcnosť. O nasporené peniaze 

sa musíte zodpovedne starať, dobre ich investovať, 

neustále ich chrániť pred „škodcami“. 

Až postupne, po čase vytvoria 

pre vás istotu na dôchodok, 

kedy ich už nebudete môcť 

zarábať. Peniaze majú tú 

vzácnu vlastnosť, že sa 

dokážu sami množiť – 

„peniaze robia peniaze“. 

Tomuto procesu pomôže 

porozumieť finančná 

gramotnosť. 

Mgr. Mária Alexa 

Kliščová, Bratislava 

Ilustračné foto: fotolia

Individuálne štúdium choroby 

Mojím životným snom bolo stať sa 

sestrou. Zrejme ma ovplyvnila moja 

mamka, ktorá pracovala v zdravotníctve 

ako sestra celý život. Keď som mala možnosť, 

zabehla som k nej do práce a obdivovala ju 

v bielom plášti, ktorý mi symbolizoval pomoc. 

A tak som sa vybrala touto dráhou. S hrdosťou 

a láskou vykonávam profesiu ako svoje poslanie 

už 28 rokov a som v nej šťastná. Osud mi však 

umožnil vyskúšať si aj rolu pacienta – možno 

aj preto, aby som bola erudovanejšia a lepšie 

chápala svojich pacientov. 

V roku 2004 nečakane dostalo v mojom slovníčku 

a v živote miesto vtedy ešte pre mňa neznáme 

ochorenie. Začalo krátkodobými ťažkosťami 

s trávením, rannými hnačkami, ktoré si neskôr 

vynútili návštevu toalety po každom jedle. Pri 

171 cm výšky moja váha klesla na 49 kg a za 

pár dní som nemala sily 

prekročiť ani prah spálne. 

Na toaletu ma nosili 

na rukách manžel a syn. 

Dcéra vytrvalo sedávala 

pri mojom lôžku a moja 

láskavá kamarátka a kolegyňa 

mi nalievala nádej 

do mysle deň čo deň. Som 

šťastná, že ich mám! 

Do nemocnice ma 

rázne vydurila moja gastroenterologička,zrejme 

v hodine dvanástej. 

Ocitla som sa na internej 

klinike Fakultnej nemocnice v Košiciach. Keď 

som pri svojom príchode zočila obavy v očiach 

personálu, pochopila som, že je so mnou fakt 

zle. Okamžite ma uložili na lôžko a infúzie liali 

rovno do oboch rúk. Po troch dňoch sa stav 

zmiernil a tak som šla na kolonoskopiu – mala 

potvrdiť moju nosnú diagnózu, ktorú už lekári 

tušili. Prvú kolonoskopiu v živote som prežila 

s vreskotom, ale potvrdila, že príčinou bolestí 

a všetkých ťažkostí bolo zapálené črevo. Po histologickej 

verifikácii vyriekli konečnú diagnózu 

– Crohnova choroba. S úžasom som začala pátrať 

po informáciách a prosila som si vysvetlenie 

od erudovanejších, než som bola vtedy ja. Pár 

dní som sa pasovala so záplavou negatívnych 

myšlienok. Úžasný tím zdravotníckeho a nezdravotníckeho 

personálu na internej klinike 

rozptýlil moje obavy s tým, že všetko sa pomaly 

zase dostane do bežných koľají. Isteže, bude si 

to žiadať isté úpravy. 

Pod krídla si ma zobrala krajská odborníčka 

pre gastroenterológiu. Po nasadenej liečbe sa mi 

stav natoľko upravil, že som sa po 4 dňoch vedela 

postaviť sama na vlastné nohy. Ešte úžasnejšie 

však bolo, že mi v tej chvíli tlieskali všetky službukonajúce 

sestry. Zo samotky ma preložili do 

izby s dvomi milými spolupacientkami, kde som 

zdravotník v role pacienta 

si pripomenula, kto som: SESTRA! A pomáhala 

som im, veď ja som už bola fit. 

Pravidelne a poslušne som užívala lieky a infúzie. 

Rodina ma podporovala psychicky, telesne 

aj telefonicky, a to mi dodávalo silu bojovať. Po 

troch týždňoch ma prepustili z nemocnice a disciplinovane 

som sa liečila ďalej doma. Po poldruha 

roku som mohla kortikoterapiu vysadiť. Stav 

sa znormalizoval: kamarátka toaleta síce musí 

byť nablízku, ale potrebujem ju menej často. 

Moja strava sa mierne líši od jedla ostatných 

členov rodiny, ale zvykla som si na ňu. Oplatilo 

sa: vrátila som sa ku svojmu povolaniu. Pacienti 

ma síce privítali zaujímavou otázkou: „Sestrička, 

vy žijete?“ Bola som už dosť silná na to, aby som 

im s láskou odpovedala: „Áno, kvôli vám som sa 

vrátila!“ Ten úsmev na ich tvárach stál za to. 

Po dvoch rokoch pravidelného dozoru nad 

mojím stavom mi lekári 

odporučili absolvovať 

biologickú liečbu. Opäť 

nastal čas individuálnych 

štúdií toho, o čo 

vlastne ide a čo ma čaká. 

Dozvedela som sa, že 

pacientom pri nej aplikujú 

látky pripravené 

metódami genetického 

inžinierstva vo forme 

infúzií v špecializovaných 

centrách. 

Ja som dostávala ľudsko-myšaciumonoklonálnu 

protilátku. S mojou zlatou kolegyňou 

a spomínanou kamarátkou Evkou sme si robili 

vtipy, že mi narastie myšací chvostík. Dodnes 

ho očividne nemám... Dochádzala som do Košíc 

v predpísaných intervaloch a v Crohn centre 

som sa stretávala s pacientmi s podobným osudom 

zo širokého okolia. Počas dvojhodinovej 

aplikácie infúzie sme prebrali všetky aspekty 

ochorenia a navzájom sme sa „dopovali“ dobrou 

energiou a pozitívnym myslením. Ani biologická 

liečba ma ale nezachránila pred dlho odkladanou 

operáciou, vďaka nej som však prišla 

len o terminálne ileum a cékum v dĺžke 16 cm 

a nemala som ani žiadne fistuly. V apríli 2011 

som liečbu ukončila ako znovuzrodený človek, 

len na farmakoterapii. 

Som zase schopná venovať sa svojim pacientom 

a byť im oveľa empatickejšie nápomocná 

v každej situácii. Touto cestou by som ale chcela 

podporiť najmä pacientov s podobnou diagnózou, 

aby prekonali chvíle strachu, stiesnenia, 

neistoty a verili, dúfali. A neprestali sa nikdy 

usmievať. Pomáha to duši a telu a – v mojom 

prípade – aj mojim pacientom. 

Etela Simonová 

NsP sv. Barbory, Rožňava, a. s. 

Ilustračné foto: fotolia 


FÓRUM 

Dajte sa 

vyprovokovať! 

Aj vy si ako prvé v časopisoch prečítate príbehy 

zo života, v novinách vás najväčšmi zaujímajú 

názory iných čitateľov či blogerov, v televízii 

máte najčastejšie naladené reality šou? Tiež 

sa vám vidí, že nik nevymyslí takú „story“, 

akú vie spískať život? Ste hladné po emóciách, 

potrebujete sa vyplakať? A zvedavé, ako 

svoj profesijný život, bežné i komplikovanejšie 

problémy zvládajú vaše kolegyne/kolegovia? 

Zažili ste v práci niečo nezvyčajné – príjemné 

či naopak zúfalo zlé – niečo, s čím by sa bolo 

treba podeliť alebo vyrovnať? Potrebovali by 

ste sa vykričať, dostať zo seba, čo vás dusí, 

zbaviť sa toho, čo vás ťaží? Na to všetko vám 

ponúkame príležitosť: chopte sa pera alebo 

sa vrhnite na klávesnicu počítača a zverte sa 

zo srdca i od pľúc nášmu časopisu. Sestra 

vám rada poslúži ako bútľavá vŕba, možno aj 

ako terapeut, určite bude tiež zrkadlom a vynasnažíme 

sa, aby bola aj vaším úspešným 

advokátom. 

Aby sa vám ľahšie rozhodovalo, o čom písať, 

ponúkame vám výber z rozmanitých tém, ale 

s radosťou uvítame akékoľvek ďalšie, režírované 

životom. 

Čo na svojej práci milujem a čo nenávidím 

Toho pacienta si zapamätám nadosmrti... 

Stále len dievča pre všetko? 

Smiechu som sa nezdržal/la! 

A potom buď motivovaný/á! 

Kedy som bol/a veľmi hrdá na to, že som 

zdravotník? 

Kedy som sa hanbil/a za to, že som tiež 

zdravotník? 

Nevedel/a som si rady... 

Vyhorený/á do tla 

Ako som si poradil/a s nepríjemným pacientom 

Keď je klient z inej kultúry 

Tvrdý chlebík v zahraničí 

Aké je byť v koži pacienta 

Mám nápad, ako veci zmeniť! 

Aj v takýchto podmienkach pracujeme... 

... a iné témy, ktoré považujete za dôležité. 

Prispievateľov/ky do nášho fóra prirodzene 

odmeníme honorárom za opublikovaný text, 

pre prvých desať však máme nachystané aj 

darčeky. Samozrejme, budeme rešpektovať aj 

želanie zostať v anonymite, aby ste sa pre svoju 

úprimnosť – a navyše pred verejnosťou – necítili 

byť ohrození/é. 

Tešíme sa na záľahu príspevkov! 

Zároveň vám radi zabezpečíme kvalifikovanú 

odpoveď na vaše otázky v oblasti pracovného 

práva aj zdravotnej legislatívy. 

Kontakt: 

PhDr. Vlasta Husárová 

Redakcia Sestra, ECOPRESS, a. s. 

Seberíniho 1, 820 07 Bratislava 2 

vlasta.husarova@ecopress.sk 

7

FÓRUM 

Asistovať konečne ženám 

Na Slovensku 

z viacerých hľadísk ani zďaleka 

nedosahujeme podmienky, aké 

by si rodiace ženy a ich deti 

zaslúžili a aké majú vo vyspelej 

Európe. 

Dokazujú to aj výsledky prieskumu spokojnosti 

žien so starostlivosťou v slovenských 

pôrodniciach zverejnené na 

webovej stránke www.rodinka.sk. Najlepšie 

sa v nich umiestnili menšie zariadenia, ktoré 

akceptujú požiadavky žien spojené s priebehom 

pôrodu, starostlivosťou o dieťa a najmä 

sa snažia zabezpečiť príjemné, útulné prostredie, 

prihliadajúc na intimitu. 

Prirodzení spojenci 

Je to len časť problémov, ktoré naše ženy 

postupne odkrývajú a pôrodné asistentky (PA) 

ich v tomto snažení začínajú aktívne podporovať. 

Výrazne sa to prejavilo na 9. celoslovenskej 

konferencii pôrodných asistentiek v októbri 

minulého roka v Prešove s účasťou kolegýň 

z Česka a Maďarska. Spolupráca s organizáciami 

českých, poľských a maďarských PA je 

nesmierne dôležitá pre výmenu skúseností 

s implementovaním legislatívy EÚ do našich 

právnych noriem a pre vzájomnú podporu posilňovania 

kompetencií PA. Hosťami podujatia 

boli prvýkrát aj zástupkyne laickej verejnosti 

– aktivistky z materských združení a z OZ 

Slovenské duly. Hlavným zámerom konferencie 

bolo otvoriť dialóg medzi matkami a PA, nájsť 

spoločné stratégie pre zmenu v poskytovaní starostlivosti 

v pôrodnej asistencii, o ktorú sa PA 

už roky snažia a ženy sa jej čoraz intenzívnejšie 

dožadujú – sú teda prirodzenými spojencami. 

Prednášajúce zdôrazňovali potrebu: 

rešpektu k individuálnym požiadavkám, 

intimity a dôstojnosti pri pôrode – akcep- 

8 

z odborných podujatí 

Vzácni hostia konferencie – zástupkyne matiek a dúl 

tovanie práva žien na samostatné rozhodovanie 

o výbere miesta pôrodu, jeho spôsobu, 

ako aj osoby asistujúcej žene pri 

pôrode; 

podporu a rešpekt prirodzenej jednoty matky 

a novorodenca – odmietanie separácie novorodencov 

od matiek, zabezpečenie ich skorého 

kontaktu s dieťaťom; 

zmeniť ponuku v slovenských pôrodniciach, 

ktoré dnes ako „veľkovýrobne detí“ nenavodzujú 

pocit bezpečia a istoty, nevyhnutného 

pre ženu a dieťa. 

Hľadanie riešení 

Novinkou konferencie boli aj workshopy. 

Ich účastníci hľadali riešenia dvoch závažných 

problémov, ktoré v súčasnosti v odbore rezonujú 

u nás i v krajinách EÚ. 

Prečo stúpa počet pôrodov ukončených 

cisárskym rezom? Ako to môžu pôrodné 

asistentky ovplyvniť? Účastníčky workshopu 

sa zhodli na týchto hlavných dôvodoch: 

Pôrodné asistentky sa málo angažujú v starostlivosti 

o tehotné ženy tak v ambulantnej, 

ako aj v ústavnej zdravotnej starostlivosti. 

Nedostávajú sa do povedomia žien 

– mnohé o ich existencii ani netušia. 

Absentuje psychofyzická príprava (PFP) 

tehotných na pôrod vedená PA. 

Prílišné zásahy do priebehu pôrodu zo strany 

pôrodníkov spôsobujú zvýšený výskyt 

komplikácií. 

Nedostatok informácií poskytovaných ženám 

o rizikách, ktoré hrozia pri cisárskych rezoch 

tak pre matku, ako aj pre dieťa. 

Netrpezlivosť lekárov a alibizmus v zdravotníctve 

Zvyšuje sa počet pôrodov cisárskym rezom 

na želanie matky – za priamu úhradu a bez 

indikácie. 

Pôrodné asistentky by preto mali: 

zlepšiť komunikáciu s tehotnými v priebehu 

tehotenstva a pôrodu; 

zviditeľňovať sa 

medializovaním 

svojej práce a kompetencií; 

viesť kurzy PFP 

na pôrod a klásť 

dôraz na prirodzený 

pôrod; 

podporovať ženy 

v úsilí rodiť prirodzene. 

Je rozdiel medzi 

vzdelávaním a praxou 

v pôrodnej asistencii? 

Ak áno, pre- 


Zuzana Štromerová je v Česku pojmom 

medzi matkami i pôrodnými asistentkami. 

Kolegyniam odporúča radiť v prospech žien 

a nie systému. 

čo? Diskutujúce sa zhodli na tom, že tento 

rozdiel existuje z niekoľkých dôvodov: 

Vzdelávanie v pôrodnej asistencii v SR síce 

prebieha v súlade s legislatívou EÚ, uplatňovanie 

vedomostí a zručností v praxi je 

však problematické aj zdĺhavé – príkladom 

sú kompetencie PA a podmienky výkonu 

samostatnej praxe. 

Prax študentiek pôrodnej asistencie spravidla 

nevedú mentorky, ale pedagógovia. 

Pre lepšie prepojenie teórie s praxou, čo je 

pre štúdium pôrodnej asistencie obzvlášť 

dôležité, treba tento stav zmeniť. 

Študentkám chýbajú počas praxe vzory. 

Staršie kolegyne neraz nechcú meniť zaužívané 

stereotypy a každú iniciatívu na zmenu 

potláčajú, resp. odmietajú. 

Študentky nemajú možnosť vidieť reálne 

samostatnú prax v pôrodnej asistencii v rodine 

a komunite, pretože praktické cvičenia 

prebiehajú v nemocniciach a v ambulantnej 

starostlivosti, kde PA realizujú málo zo svojich 

kompetencií. 

Účastníčky konferencie zhodne konštatovali, 

že uplatnenie legislatívnych noriem výkonu 

povolania PA v praxi je veľmi pomalé a problematické, 

pretože pôrodné asistentky prakticky 

zišli z očí verejnosti. Už generácie žien rodili 

u nás za asistencie lekára, bez ohľadu na to, 

či šlo o pôrody fyziologické alebo patologické. 

PA sa stali asistentkami lekárov. Tento stav je 

alarmujúci, preto sa budú neúnavne snažiť, 

aby sa vrátili na svoje miesto – k žene. 

Mgr. Iveta Lazorová 

hlavná odborníčka MZ SR pre pôrodnú asistenciu 

Foto: Vlasta Husárová

Sestra ako „ohrozený druh“ 

Prirodzenou hlavnou témou VIII. celoslovenskej 

konferencie sestier pracujúcich v zariadeniach 

sociálnych služieb (ZSS) v Ružomberku 

vlani na jeseň bola stále nedoriešená 

problematika prepojenia zdravotno-sociálnej 

starostlivosti v týchto zariadeniach. Jej závažnosť 

a aktuálnosť zdôrazňovali nielen hostia, 

zástupcovia SK SaPA, Katolíckej univerzity 

Ružomberok a sestry samosprávnych krajov, 

ale aj skúsenosti zahraničných účastníkov 

z USA, Lotyšska, Poľska a Česka. J. Hnyková 

z ČR označila sestry v sociálnych službách za 

„ohrozený druh“, pretože je ich čoraz menej. 

Viacero prednášajúcich podložilo svoje argumenty 

prieskumami: PhDr. M. Kosturíková 

z Likavky preukázala, že najviac prijímateľov 

sociálnych služieb v ZSS má VI. stupeň odkázanosti. 

Jednoznačne preto potrebujú komplexnú 

ošetrovateľskú starostlivosť. Mgr. H. Ibosová 

z DSS Jasamina Rožňava prezentovala rozsah 

ošetrovateľských výkonov a implementáciu 

ošetrovateľského procesu v ZSS na Slovensku. 

Ďalšou výrazne rezonujúcou témou bola bezpečná 

zdravotná starostlivosť v ZSS, ktorá 

sa musí poskytovať v súlade so zákonnými 

normami a musí byť garantovaná odborným 

zástupcom. 

Bezmála 250 účastníkov konferencie z celého 

Slovenska malo možnosť načerpať informácie 

o využívaní hodnotiacich škál a iných 

Akční Tatranci 

Na II. celoslovenskej konferencii s medzinárodnou 

účasťou Belianske dni ošetrovateľstva 

bola vlani v novembri v duchu 

myšlienky ošetrovateľstva bez hraníc slávnostne 

podpísaná dohoda o spolupráci medzi 

Regionálnou komorou sestier a pôrodných 

asistentiek (RK SaPA) Vysoké Tatry, zastúpenou 

PhDr. Lukášom Koberom (na foto vľavo) 

a Małopolskou Okręgowou Izbou Pielęgniarek 

i Położnych Kraków v zastúpení viceprezidentom 

Mgr. Tadeuszom Wadasom (na foto 

vpravo). Ide o prvú dohodu medzi regionálnou 

komorou sestier so zahraničím na Slovensku. 

Zaväzuje obe strany v súlade s kompetenciami 

jednotlivých regionálnych komôr podporovať 

spoluprácu pri vzdelávaní sestier a PA, v oblasti 

regenerácie a oddychu zameranej na rekonvalescenciu 

sestier a PA a pri realizácii projektov 

s využitím fondov Európskej únie. Strany si 

budú vymieňať informácie, skúsenosti a realizovať 

akcie, týkajúce sa odborného vzdelávania, 

ako aj svoje odborné periodiká Ošetrovateľstvo 

a pôrodná asistencia a Ad vocem a rozvíjať 

inštitucionálne a osobné kontakty. Tie sa začali 

na úspešných I. Belianskych dňoch ošetrovateľ- 

diagnostických metód sestrou pri včasnom 

odhaľovaní porúch kognitívnych funkcií; 

o psychomotorickej aktivizácii seniorov s týmito 

poruchami; o využití kanisterapie pri 

starostlivosti o klientov ZSS. Oboznámili sa so 

znovuobjavenou metódou rehydratácie pacienta 

subkutánnou infúziou a s monitoringom 

pacienta, klienta pomocou nových technológií, 

ako aj s modernými trendmi v ošetrovaní 

dekubitov. O bazálnej stimulácii ako efektívnom 

pomocníkovi v každodennej starostlivosti 

o klientov s mentálnym postihnutím hovorila 

presvedčivo E. Pečková z DSS Trojlístok z Ružomberka. 

Viaceré prednášajúce sa zaoberali praktickými 

aspektmi prepojenia sociálno-zdravotníckych 

a zdravotno-sociálnych služieb, ako 

aj etikou ošetrovateľskej starostlivosti o seniorov. 

Ľ. Kočanová analyzovala postavenie 

sestier v SR a poukázala na nutnosť zmeny, 

ktorej nositeľom sú samotné sestry. 

Sestry živo diskutovali o problematike bezpečnosti 

klientov ZSS, ale aj zdravotníkov 

v nich, o ich ťažkej, zložitej práci. Preraďovanie 

sestier za opatrovateľky, ich nedostatok spôsobuje, 

že služby ostávajú bez sestry a klient 

potom nedostáva adekvátnu starostlivosť. 

Účastníčky konferencie zaviazali Radu SK 

SaPA, aby presadzovala požiadavky sestier 

zhrnuté v petícii, najmä skvalitňovanie a pre- 

stva v roku 2010 a boli rozvinuté na Lodžských 

dňoch ošetrovateľstva. Na intenzite však naberá 

nielen spolupráca s poľskými kolegami, ale sa 

zvyšuje aj záujem českých kolegov. Aj zástupca 

Ľvovskej lekárskej univerzity z Ukrajiny 

MUDr. Oleh Lyubinets prejavil na konferencii 

snahu nadviazať podobnú regionálnu spoluprácu 

už na budúci rok. Vzácnym hosťom 

bola Mgr. Beata Cholewka, riaditeľka odboru 

ošetrovateľstva na Ministerstve zdravotníctva 

Poľskej republiky. 

Cieľom konferencie na tému Ošetrovateľstvo 

medzi teóriou a praxou bolo poukázať na to, 

že sestra aplikovaním svojich vedomostí, 

Pri podpise dohody medzi slovenskou 

a poľskou regionálnou komorou sestier 


z odborných podujatí 

Pozorné účastníčky konferencie 

FÓRUM 

pojenie zdravotno-sociálnej starostlivosti 

a prípravu zákona o dlhodobej starostlivosti 

tak, aby sa zlepšovala starostlivosť o klientov 

v ZSS a postavenie sestier v nich. Žiadajú 

kompetentné ministerstvá – práce a zdravotníctva 

– stanoviť jasné personálne normatívy 

pre zdravotníkov poskytujúcich zdravotnú 

starostlivosť vo vybraných druhoch ZSS tak, 

aby klienti aj sestry mali garantované kritériá 

minimálnej bezpečnosti a kvality pri jej 

poskytovaní. V zákone o minimálnom mzdovom 

ohodnotení sestry a pôrodnej asistentky 

pamätať aj na sestry pracujúce v ZSS, aby 

nedochádzalo naďalej k ich diskriminácii pri 

výkone povolania ani v odmeňovaní. Zároveň 

vyzvali všetky sestry pracujúce v ZSS, aby 

zefektívnili komunikáciu so širokou verejnosťou 

a médiami. 

Eva Toldiová 

predsedníčka sekcie SK SaPA sestier pracujúcich 

v zariadeniach sociálnych služieb 

Foto: archív autorky 

získaných štúdiom, v praxi prispieva k zavádzaniu 

inovatívnych metód pri uspokojovaní 

bio-psycho-sociálnych a duchovných potrieb 

pacienta. Rozsiahly program obsahoval 33 

odborných prednášok a 11 posterov od slovenských, 

poľských a českých autorov, ktoré 

boli vydané v 440-stranovom recenzovanom 

zborníku. 

Druhý deň konferencie s magickým dátumom 

11. 11. 2011 sa okrem bohatého odborného 

programu niesol v duchu oceňovania 

sestier pracujúcich v Tatranských ústavoch 

a sanatóriách. Biele srdce získala Alena 

Čopiaková z Vyšných Hágov za jej dlhoročnú 

prácu o pacientov s pľúcnou tuberkulózou, 

Anna Frisíková za starostlivosť 

o detských pacientov v Dolnom Smokovci, 

Jana Plučinská z Tatranskej Kotliny za jej 

aktivity a prácu v Rade RK SaPA Vysoké Tatry, 

rovnako ako Anna Profantová, bývalá prezidentka 

tejto regionálnej komory. Svojou 

dlhoročnou prácou výrazne ovplyvnili nielen 

mladšie kolegyne, ale zýšili aj status sestry 

v očiach svojich pacientov a ich rodín. 

PhDr. Lukáš Kober, Mgr. Danka 

Halečková, Wojciech Niklewicz, 

Jaroslav Pekara 

Foto: archív autorov 

9


Marketing v ambulancii – utópia? 

SÚHRN: Mnoho pacientov vyjadruje nespokojnosť 

s prístupom lekárov a sestier, s ktorými prichádzajú 

do kontaktu v ambulantných zdravotníckych zariadeniach. 

Ukazuje sa, že bez efektívnej komunikácie, 

asertivity, ale ani marketingu a manažmentu, dobrých 

interpersonálnych vzťahov zdravotníkov nie je možné 

kvalitne uspokojovať potreby klientov a pacientov 

ambulancií. Marketing v rukách sestry nie je utópiou. 

Jeho využitie si však vyžaduje vôľu sestier vzdelávať 

sa, dôveru nadriadeného a spoločný cieľ – fungovať 

tak, aby práca tešila a motivovala. 

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Marketing. Uspokojovanie potrieb. 

Plánovanie. Analýza. Konkurencia. 

Wikipédia definuje marketing ako 

„identifikáciu, zabezpečovanie, 

predpokladanie alebo ovplyvňovanie 

dopytu po tovaroch a službách“. Vo 

všeobecnosti závisí od reklamy a trhu. Ide 

o metódu, ktorou sa riadi proces plánovitej 

realizácie nápadov na trhu. Vznik marketingu 

podmienilo úsilie minimalizovať riziko, 

ktoré vzniká pri vstupe na trh a maximalizovať 

zisk pri realizácii zhmotneného nápadu. 

Marketing je práca s trhom, ktorej základným 

cieľom je uskutočniť výmenu. 

Ide tu vlastne o uspokojovanie 

potrieb, resp. želania zákazníka, 

podmienených jeho kúpnou 

silou. 

Podľa niektorých, zrejme 

skôr humánnejšie než prakticky 

založených autorov, marketing 

nie len predávanie, ale 

skôr, resp. prioritne uspokojovanie 

potrieb zákazníkov. 

Táto definícia by sa dala aplikovať 

aj na zdravotníctvo. Aj 

v ňom je dominujúcim cieľom 

konania všetkých pracovných 

zložiek zabezpečenie kvality činnosti tak, aby 

sa dosiahol želaný výstup – pacient s uspokojenými 

potrebami, prirodzene, v holistickom 

chápaní. Jedným z cieľov marketingového 

systému je maximalizácia spokojnosti 

spotrebiteľov. 

Spochybňovať tieto teórie argumentom, že 

„niekomu ide predovšetkým o peniaze a zisk, 

hoci aj na úkor spokojnosti pacienta“ je možno 

navonok odvážne, v našich podmienkach však, 

žiaľ, neraz pravdivé. 

Príčin tohto postoja môže byť viac, napr. 

podmienky zo strany zdravotných poisťovní, 

spôsob financovania zdravotníctva; určite aj 

10 

Jaroslava Lunterová, Interná 

a kardiologická ambulancia Revúca 

a marketing 

Sestra býva 

najlepšou 

manažérkou denných 

činností a dokonalou 

znalkyňou toho, po 

čom je dopyt a čo 

je žiaduce zo strany 

pacientov. 

nekonkurenčné, monopolné prostredie z hľadiska 

geografického vymedzenia a tiež rozhodovania 

zdravotných poisťovní v otázkach 

uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej 

starostlivosti (ZS) s prevádzkovateľmi zdravotníckych 

zariadení (ZZ). 

Aj keby bola výroba zisku hlavným motívom 

činnosti poskytovateľa 

ZS a prevádzkovateľa ZZ, 

musí vychádzať aspoň z minimálnej 

snahy o získanie si 

zákazníka a docielenia jeho 

spokojnosti. Ak totiž pacient 

nebude spokojný, môže 

uprednostniť iného poskytovateľa, 

s prepracovaným 

a premysleným marketingovým 

manažmentom, orientovaným 

na zisk ako druhoradú 

súčasť marketingovej 

politiky. Reč je samozrejme 

o konkurenčnom prostredí, 

kde sa marketing čoraz viac udomácňuje, 

pretože v sofistikovanej podobe predstavuje 

dôležitého pomocníka nielen pri získavaní 

klientely, ale aj pri šírení dobrého mena 

organizácie (ambulancie). 

Marketingový plán ambulancie 

Marketing sa nezaobíde bez marketingového 

plánu. Ten zahrňuje: 

timig: prehľad navrhovaného plánu v stručnej 

podobe, ktorá ale umožňuje pochopiť 

hlavné zameranie plánu (napr. harmonogram 

činností, rozpis ordinačných hodín, 

personálne zabezpečenie pracoviska tak, 


aby podmienky vyhovovali pacientom, 

personálu a aby práca bola produktívna 

a plynulá); 

marketinovú situáciu: obsahuje základné 

informácie o trhu (o potrebách a prianiach 

zákazníkov – v prípade pacientov ide o potrebu 

byť vyšetrený/ošetrený dôsledne, čo 

najmenej stresujúco, na určitej komunikačno-humánnej 

úrovni, s cieľom totožným 

pre poskytovateľov i prijímateľov zdravotnej 

starostlivosti – uzdravenie, prevencia, 

zmiernenie následkov ochorenia a pod.). 

Informácie o produkte mapujú všetko okolo 

predaja a cien, čistého zisku – dôležité pre 

poskytovateľa, rozhodujú o tom, či má vôbec 

význam podnikať. 

Ďalšou dôležitou informáciou v marketingovom 

pláne je tzv. konkurenčná situácia. 

V marketingu sa pojem konkurencia skloňuje 

veľmi často. Konkurencia je hybnou 

silou procesu zvyšovania kvality a často je 

postavená na schopnostiach poskytovateľa 

či odborníka na marketing. Tým môže byť 

– a často aj skutočne je – vnímavá a progresívne 

premýšľajúca sestra, ktorá pozná 

klientelu rovnako ako okolité ambulancie 

a dokáže odhadnúť, pomenovať a realizovať 

kroky potrebné k dlhodobému úspešnému 

fungovaniu zariadenia. 

Poslednou dôležitou informáciou je všetko, 

čo sa týka situácie v makroprostredí 

– demografickom, ekonomickom, politickom, 

legislatívnom a sociálno-kultúrnom. Iný marketingový 

postup volíme u detí (demografia, 

socio-kultúra, legislatíva), iný pri náročnom 

ošetrovaní pacientov závislých od alkoholu

v psychiatrickej ambulancii (legislatíva, ekonomika). 

SWOT analýza ako zhodnotenie silných 

a slabých stránok zariadenia, príležitostí 

a hrozieb (Strengths, Weaknesses, 

Opportunities, Threats) je dôkazom strategického 

myslenia a naznačuje, či sa oplatí 

navrhované projekty realizovať (Škrla, 

Škrlová, 171). SWOT analýzu realizujeme 

v dvoch oblastiach – externej a internej 

dimenzii, s vedomím, že nepresné vyhodnotenie 

vonkajšieho a vnútorného prostredia 

môže vyústiť do prijatia nereálnych a neproduktívnych 

cieľov. 

Ciele v marketingovom pláne rozdeľujeme 

na finančné a marketingové. K finančným 

zaraďujeme schopnosť podniku „zarobiť 

si na seba“, resp. pracovať tak, aby poskytovateľ 

bol po odčítaní všetkých finančných 

položiek potrebných k práci (plat 

sestry, odvody, dane, benefity zamestnanca 

a pod.) v zisku. Marketingové ciele by 

mali byť neustále dopĺňané, prepracúvané. 

Zdôrazňujeme pri tom silu sestry, ktorá býva 

najlepšou manažérkou denných činností 

a dokonalou znalkyňou toho, po čom je dopyt 

a čo naopak nie je žiaduce zo strany spotrebiteľov 

– pacientov. 

Marketingová stratégia ambulancie je 

založená na prepracovanej reklame, ktorú 

jej generuje predovšetkým odbornosť lekára 

i sestry + postoj a správanie personálu. Tie 

sú založené na diplomatickej, slušnej komunikácii, 

na empatickom prístupe a schopnosti 

zvládať konfliktné či stresové situácie, 

ktorým sa v našich podmienkach (čakanie) 

nemožno vyhnúť. 

V tomto smere sa uplatňujú vlastnosti 

a schopnosti sestry ako diplomacia, distingvovanosť, 

asertivita, zdravé sebavedomie 

a kritické myslenie. Samozrejmosťou 

Moje zdravie každý utorok 

životne dôležité čítanie 

Vaše Vaše Vaše 

choroby problémy peniaze 

marketing a 

marketingovej stratégie je odbornosť, edukačná 

aktivita na vysokej odbornej úrovni, 

ochota a úsmev, súčasne s úprimnou snahou 

sestry pristupovať k pacientom a ich rodinám 

humanisticky, altruisticky a holisticky 

(HAH). HAH model nie je ortodoxným 

pilierom, ale skôr vodidlom k tomu, aby 

sestra dokázala reprezentovať seba, zariadenie 

a poslanie sestry vôbec. Neortodoxným 

preto, lebo dnes už nemožno vnímať profesiu 

sestry úplne altruisticky. V súčasnej spoločnosti 

je ošetrovateľstvo práca ako každá iná, 

síce s humánnym podkladom, ale dôraz sa 

kladie na jej adekvátne finančné ocenenie. 

Dopyt po morálnom a ekonomickom ocenení 

sestier je takmer na rovnakej úrovni. Keby 

tomu tak nebolo, sestry by dnes patrili k najmenej 

finančne motivovaným vymierajúcim 

profesiám. 

Kontrola je nástrojom slúžiacim k zefektívňovaniu 

marketingových stratégií. Jej 

prostredníctvom získavame výsledky, ktoré 

nás utvrdzujú v správnosti zaužívaného 

manažmentu činností a postojov alebo signalizujú 

potrebu ich zmeny. 

Potreba je jasná 

Každá ambulancia má/mala by mať svoj 

marketing. Kto tvrdí, že marketing nepotrebuje, 

zrejme nie je ohrozený konkurenciou, 

prípadne disponuje vysokým sebavedomím. 

Nečakané objavenie sa konkurencie však 

môže spôsobiť dokonca krach zariadenia, 

ktoré roky síce neefektívne a neuspokojivo, 

ale bez konkurencie fungovalo. Nervózny 

lekár a arogantná sestra sa zrazu môžu ocitnúť 

vedľa ambulancie s dokonale vyškoleným 

personálom. Odlevu pacientov potom 

už nezabránia žiadne horúčkovité aktivity „o 

päť minút dvanásť“. Prepracovaný marketing 

vopred počíta s možnosťou konkurencie. 

v novej 

prílohe HN 



Marketing u nás preferuje a uplatňuje množstvo 

ambulantných zariadení, ktoré zavádzajú 

benefity (pre pacientov, rodiny, zamestnancov), 

robia analýzy, vytvárajú marketingové 

stratégie. Naďalej však existujú zariadenia, 

v ktorých autokratický a neefektívny štýl riadenia 

marketing podceňuje na úkor kvality. 

Také ambulancie pacienti navštevujú len preto, 

že nemajú kam inde ísť, hoci nie sú spokojní 

s lekárom a sestrou. Zrejme len dovtedy, kým 

si v blízkosti neotvorí ambulanciu poskytovateľ 

ZS so schopnosťou predvídať, poznať a najmä 

vybrať si excelentnú sestru. Práve ona vie 

do ambulancie prilákať pacientov skutočnými 

benefitmi. 

Marketing v rukách sestry nie je utópiou. 

Jeho využitie si však vyžaduje vôľu sestier 

vzdelávať sa, dôveru nadriadeného a spoločný 

cieľ – fungovať tak, aby práca tešila a motivovala. 


Zoznam bibliografických odkazov 

Marketing. [on-line] Dostupné na internete: 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Marketing. [cit. 

2011-10-12] 

Marketingový plán. [on-line] Dostupné 

na internete: . [cit. 2011-10-12] 

Podstata a koncepcie marketingu. [on-line] 

Dostupné na internete: . [cit. 2011-10-12] 

ŠKRLA, P., ŠKRLOVÁ, M. 2003. Kreativní 

ošetřovatelský management. 1. vyd. Praha : 

Advent-Orion, 2003. 477 s. ISBN 80-7172- 

841-1. 

Kontaktná adresa 

Mgr. Jaroslava Lunterová 

Interná a kardiologická ambulancia 

Muránska 51, 050 01 Revúca 

Mobil: 0907 870 616 

E-mail: jaroslavalunterova@gmail.com 

11


Týmto konštatovaním otvoril vlani v novembri 

v Tábore historicky IV. národný 

kongres Bazálnej stimulácie (BS) s medzinárodnou 

účasťou Ing. Jiří Horecký, MBA, 

prezident Asociácie poskytovateľov sociálnych 

služieb ČR. Zároveň podčiarkol, že hlavnú zásluhu 

na rozšírení konceptu do Čiech, ale aj na 

Slovensko má zakladateľka a konateľka Inštitútu 

Bazálnej stimulácie PhDr. Karolína Friedlová. 

Ako prvá certifikovaná lektorka ho od roku 2000 

postupne presadila nielen v zdravotnej starostlivosti 

a u poskytovateľov sociálnych služieb, ale 

aj do vzdelávacích programov špeciálnych škôl 

v ČR a rozbehla tradíciu národných kongresov 

Bazálnej stimulácie. Jej autoritu 

v odbore potvrdzuje fakt, že rok 

viedla Medzinárodnú asociáciu 

Bazálnej stimulácie ako jej prezidentka. 

Možnosti uplatnenia konceptu 

predstavila táto skúsená a nesmierne 

zapálená lektorka na konferencii 

skutočne netradične: v dialógu 

so slávnym rodákom z Frýdku-Místku, 

horolezcom Liborom Uhrom, 

ktorý ako druhý Čech vystúpil na 

najťažšiu a druhú najvyššiu horu 

sveta K2. Tak výškový horolezec, 

ako aj človek odkázaný na starostlivosť 

sa nachádzajú v ťažkej životnej 

situácii a musia zdolávať zmeny 

v oblasti vnímania, hybnosti a komunikácie, 

existujú „v núdzovom 

režime“. Aj športovec v extrémnej situácii zažíva 

podobné pocity ako ľudia odkázaní na cudziu 

pomoc: stratu autonómie, fyzické zásahy do jeho 

tela, stratu komunikácie, obavy o budúcnosť, 

strach z bolesti, dezorientáciu a cestu z nich 

nevedomky hľadá v bazálnej stimulácii. Libor 

Uher to demonštroval m. i. na príklade uplatňovania 

zhodného komunikačného kanála, kde 

pri kontakte s pakistanskými šerpami využívali 

somatickú, taktilno-haptickú cestu. 

Široké možnosti využitia 

Margrit Hatz-Casparis, exprezidentka 

Medzinárodnej asociácie Bazálnej stimulácie 

z oddelenia vzdelávania Kantonsspital vo 

švajčiarskom St. Gallene predstavila pravidlá 

stanovené Medzinárodnou asociáciou BS pre 

vzdelávanie v tomto koncepte. Na jej 900-lôžkovom 

pracovisku, kde sa v ošetrovateľskej 

starostlivosti úspešne využíva už 15 rokov, 

majú pre implementáciu BS vypracované metodické 

postupy. Certifikovaní lektori koncep- 

Bazálna stimulácia 

V spoločnom rytme 

Kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť v sociálnych službách 

poznať podľa toho, či uplatňuje koncept Bazálnej stimulácie, 

psychobiografický model profesora E. Böhma a validáciu. 

12 

tu BS poskytujú priame poradenstvo nielen 

všetkým členom interdisciplinárneho tímu, 

ale aj pacientom a ich príbuzným. Pani Hatz- 

Casparis zdôraznila, že koncept musí mať vo 

všetkých krajinách rovnakú štruktúru a zároveň 

byť pochopiteľný pre všetky kultúry. 

Pomocou prepojenia konceptu Bazálnej stimulácie 

s alternatívnymi a augmentatívnymi 

komunikačnými systémami je možné účinne 

sa dorozumievať s deťmi s ťažkým až hlbokým 

mentálnym či ťažkým telesným postihnutím 

a vzájomne reagovať. Podľa skúseností riaditeľky 

občianskeho združenia Kaňka, o. p. s. Tábor 

Mgr. Ireny Lintnerovej, je potom terapeut 

Spoločné vystúpenie a „horolezecký výstup“ K. Friedlovej (na lane 

v popredí) a L. Uhera poslucháčov rozhodne zaujalo. 

schopný lepšie odčítať rôzne reakcie dieťaťa 

a pochopiť, čo mu je príjemné alebo nie, ako 

sa cíti. Prostredníctvom taktilného, fyzického 

kontaktu si tieto deti lepšie uvedomujú svoje 

telo a tým aj svoje JA a snažia sa dať najavo 

svoje potreby. 

Aj v Odbornom liečebnom ústave Paseka 

pri Olomouci, kde sa rehabilitujú pacienti po 

ťažkých kraniocerebrálnych úrazoch, mozgových 

príhodách či po operáciách veľkých 

kĺbov, majú s BS ako metódou voľby výborné 

skúsenosti. „Mali sme pacienta s coma vigile 

bez prognózy – a Bazálnou stimuláciou sme 

ho z toho dostali,“ povedala staničná sestra 

Eva Ščučková. „Vždy to treba aspoň skúsiť!“ 

Postupne sa všetci pracovníci oddelenia dlhodobo 

chorých, vrátane lekárov, stali držiteľmi 

certifikátu BS a využívajú príslušné pomôcky, 

dokumentáciu. Konkrétne postupy a ich efektívnosť 

demonštrovali na kongrese na príklade 

pacienta s anaplastickým meningiómom a muža 

s vnútrolebečným poranením. 


Ďalším dôkazom širokých možností využitia 

BS sú skúsenosti jej uplatňovania v terapii 

syndrómu týraných a pohlavne zneužitých detí 

(sy CAN) v Detskom centre Domeček v Ostrave. 

Jeho riaditeľ MUDr. Zdeněk Novotný 

a PhDr. Karolína Friedlová predstavili výsledky 

5-ročného terapeutického hľadania nových 

ciest pre vývoj zneužitých detí, ktoré trpia 

zmenou vnímania svojho tela a najmä strachom 

z nadväzovania vzťahov. V prvej fáze sa 

vzhľadom na najviac zdevastovaný somatický 

a taktilný komunikačný kanál využíva výlučne 

verbálny kontakt, žiadny telesný, pričom terapeut 

hľadá spolu s dieťaťom pozitívne spomienky 

na zneužívajúceho. Stimulujú sa vzdialené, 

optické zmysly. Neskôr sa za prítomnosti terapeutky 

využíva aj prítomnosť muža, upokojujúce 

vlastnosti jeho hlbokého hlasu. Až potom 

môže prísť na rad somatická terapia – pohladenie, 

masáž, kanisterapia, spoločné skákanie 

na trampolíne. Jej cieľom je, aby dieťa prijalo 

vlastné telo ako zdroj príjemných telesných 

prežitkov a nadviazalo kontakt s otcom. 

Mimoriadne dôležité je pri tom 

stále pamätať na fröhlichovský „spoločný 

rytmus“ – ponúkať a nie nútiť, 

zdôraznil v závere MUDr. Novotný. 

V somatickom objatí s terapeutickou 

bábikou Karlíkom potom vyšla na 

pódium PhDr. Eva Pocházková, certifikovaná 

lektorka psychobiografického 

modelu prof. E. Böhma. Hovorila 

o prínose diferenciálnej diagnostiky, 

pomocou ktorej možno spoľahlivo 

mapovať psychický stav klienta so 

symptómami demencie a určiť adekvátne 

formy starostlivosti – vrátane 

Bazálnej stimulácie –, vychádzajúcej 

z poznania jeho biografie (pozri článok 

na str. 14). Špecifiká takejto pomoci 

– napríklad aj využívanie bábik či 

plyšových zvieratiek – je potom možné obhájiť 

pred príbuznými, ale aj pred sociálnymi 

pracovníkmi i kontrolórmi kvality sociálnych 

služieb, ktorí by ju bez týchto poznatkov mohli 

považovať za infantilizáciu klientov. Pochopia, 

že klienti s demenciou pri kočíkovaní alebo 

nosení empatickej bábiky môžu robiť to, čo 

je v živote človeka najdôležitejšie: starať sa 

o niekoho. 

Ja sám! 

Na druhý deň mali účastníci kongresu 

výnimočnú možnosť čerpať priamo zo zdroja: 

o vzniku, filozofii a prvkoch Bazálnej stimulácie 

hovoril autor konceptu, profesor 

Dr. Andreas Fröhlich z nemeckej Univerzity 

Landau. Tento napohľad krehký človek s podmanivým 

úsmevom si pred 35 rokmi ako mladý 

špeciálny pedagóg pôsobiaci na vidieku veľmi 

zreteľne uvedomil, akú frustráciu prežívajú 

rodičia ťažko postihnutých detí. Nemohli 

komunikovať so svojimi deťmi, nakŕmiť ich,

uspokojiť ich potreby a nedostali odpovede 

ani od odborníkov: rehabilitační pracovníci 

nanajvýš deti precvičili, ergoterapeuti si s rodičmi 

posedeli na káve a pedagógovia tvrdili, 

že s tým sa nedá nič robiť. Možno preto sa 

rodičia odvážili zveriť deti mladým ľuďom, 

ktorí mali víziu, ako pomôcť. Ich nápad sa dal 

využiť aj pre predčasne narodené deti i pre ľudí 

s demenciou, s autizmom a dokonca uplatniť 

aj v intenzívnej starostlivosti. „Pre mňa ako 

pedagóga bolo spočiatku nepredstaviteľné, ako 

komunikovať s človekom, kompletne závislým od 

prístrojov,“ zaspomínal si profesor Fröhlich na 

tento napínavý krok. Pri hľadaní premosťujúceho 

názvu pre metódu, ktorá spájala množstvo 

takých odlišných problémov – ľudí v kritickej 

životnej situácii, závislých od pomoci, so sťaženou 

komunikáciou – bolo takmer nemožné. 

Východiskom bol nový filozofický základ: kým 

dovtedy bol ťažko postihnutý človek považovaný 

za sumár deficitov, s dlhým zoznamom 

činností, ktoré nezvládne, so zmenou paradigmy 

sa pohľad naňho zmenil. Začali ho 

vidieť ako človeka, hľadali jeho individualitu; 

možnosť stretnutia s ním a nie liečebnú situáciu. 

„Pedagógom aj ošetrujúcim hrozí, že vedia 

lepšie než my sami, čo máme robiť, čo je pre 

nás najlepšie, chcú nás prerobiť na krajšieho, 

lepšie fungujúceho človeka. Toto zmenila nová 

paradigma: aj postihnutí majú právo na vlastný 

život, presadiť si: Ja sám!“ 

Dôležitým stavebným kameňom Bazálnej 

stimulácie je vývojová psychológia. Ťažko 

postihnuté deti spravidla považujeme za 

malé deti. Zabúdame, že prešli skúsenosťami 

s bolesťou, ohrozeniami a najmä sa zoznámili 

s množstvom ľudí, ktorí s nimi niečo 

bez opýtania vykonávali. A pritom dieťa 

potrebuje pre svoj pocit bezpečia, kontakt 

s konštantnou osobou. Klienti sú vytrhnutí 

aj z autorizačného procesu, spoznávania 

seba samého, z toho, že aj oni môžu vyvolať 

nejakú reakciu. 

Všetky tieto poznatky sa vyskladali do trojuholníka, 

základných prvkov Bazálnej stimulácie: 

vnemy, pohyb a komunikácia, ktoré vzájomne 

súvisia. Bez pohybu niet vnímania: ak so zavretými 

očami držíme v nehybnej dlani predmet, 

po 8 sekundách ho prestaneme vnímať, rovnako 

ako vôňu či zápach. Človek je štruktúrovaný tak, 

že na opakovaný či stály vnem už nereaguje, len 

na zmenu. Tento fakt má nielen neurologické, 

ale aj komunikačné súvislosti: na pohyb (akciu) 

získavam odozvu. 

Byť doma vo vlastnom tele 

Autori konceptu Bazálnej stimulácie sa 

rozhodli „zrušiť“ dualitu tela a ducha, navyše 

ducha, ktorý je v západnej civilizácii nadradený 

telu. Ťažko však osloviť ducha bez tela. 

Axiómou BS preto je, že aj keď človek nereaguje, 

môžeme sa mu priblížiť telesným kontaktom. 

Preto dávajú profesionáli pri používaní 

Bazálna stimulácia 

konceptu BS do služby 

aj vlastné telo, „nechávajú 

sa cítiť, dávajú sa 

k dispozícii“. To je pre 

ľudí bez znalosti BS 

ťažko akceptovateľné. 

Terapeut musí s dieťaťom 

premyslene zaujať 

polohu, istú vzdialenosť 

– akčný rádius, a teda 

dovoliť sám sebe „hrať 

sa“ a dať tak dieťaťu 

možnosť podieľať sa na 

činnosti. 

Veľkým problémom 

je jednostrannosť ležiacich 

pacientov: pri 

pohľade na rovnakú 

vec sa vnem niekam 

posunie, dochádza až 

k halucinácii. Preto je 

dôležitý pohyb, objavovanie vlastného tela 

pôsobením druhého, cítiť si nohu napríklad 

stiskom a povolením tlaku. Umožní to klientom 

„byť doma vo vlastnom tele“. 

Desiatym cieľom bazálnej stimulácie je objaviť 

svet a vyvíjať sa. Úlohou pedagóga/terapeuta 

je pomôcť pri tom deťom a opatrovaným 

a „vniesť ich do spoločnosti iných ľudí“, ako 

uzavrel profesor Fröhlich. 

Na kongrese vystúpila aj spoluautorka 

konceptu Bazálnej stimulácie, profesorka 

Dr. Christel Bienstein, vedúca Inštitútu 

výskumu v ošetrovateľstve na Lekárskej fakulte 

Univerzity Witten/Herdecke v SRN. Ako sestra 

z anestéziológie a intenzívnej starostlivosti 

počas 20-ročnej spolupráce s prof. Fröhlichom 

preniesla postupy BS do ošetrovateľskej starostlivosti 

o ľudí so zmenou vnímania a komunikácie. 

Upozornila, že ťažko postihnutý človek, napr. 

po úraze, sa vracia k tej forme vnímania, ktorú 

zažil v tele matky: somatickému, vestibulárnemu 

a vibračnému. Aj jeho rodina to intuitívne 

využíva – objatiami, pohladeniami. Chce s ním 

byť v kontakte, pretože cíti, že je pupočnou 

šnúrou chorého k životu. 

Sestry na oddeleniach ARO v Nemecku 

majú na vizitkách zhrnuté – pre pripomenutie 

– práva pacientov na ARO: na prítomnosť 

príbuzných; na ich citlivé informovanie o stave 

chorého; na starostlivosť s rešpektom k chorému. 

Dodržiavanie týchto princípov sa vysoko 

cení napríklad aj pri certifikácii zariadení, 

avšak vo všetkých nemecky hovoriacich krajinách 

– v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku 

– je dokopy certifikovaných 85 ARO oddelení, 

pričom len v SNR ich pracuje 7 000... 

Z hmly do života 

Pri profesionálnom postupe by si ošetrujúci 

na ARO mali predovšetkým ujasniť svoj 

postoj k pacientovi (Príšerné, že ešte žije! 



Prof. Christel Bienstein, Margrit Hatz-Casparis, Karolína Friedlová, 

Hana Anastassiadou a prof. Andreas Fröhlich 

alebo Príšerné, čo sa mu stalo!); dbať na to, 

aby ho nepoškodili; čo najskôr získať o ňom 

informácie: akú skúsenosť si prináša (aby mu 

napríklad nepúšťali hudbu, o ktorú nestojí, 

ba neznáša ju); pohybovať s ním tak, ako je 

to prirodzené jemu a nie ako to vyhovuje ošetrujúcim. 

Zásadou je integrovať do choroby 

život človeka. 

O pocitoch pacientov na ARO vieme veľmi 

málo, ich vedomie je ako v hmle (Nebel), ktorá 

sa ale môže kedykoľvek zdvihnúť a vrátiť k životu 

(Leben). Intubovaní pacienti na umelej 

pľúcnej ventilácii mávajú desivé spomienky: 

cítia sa ako na bojisku, na mučidlách, sestry 

a lekárov vnímajú ako drakov. Cieľmi Bazálnej 

stimulácie na ARO je preto popri zachovaní 

života sprevádzanie človeka, istota a dôvera; 

nádej, umožniť mu cítiť samého seba; byť bez 

strachu; nedovoliť, aby sa cítil osamelý; aby 

mohol aj túto ťažkú životnú situáciu považovať 

za znesiteľnú. 

Profesorka Bienstein skúma aj možnosti 

využitia BS u ľudí s demenciou: v nemeckých 

nemocniciach ňou trpí 10 percent pacientov. 

Ich fixovanie a medikácia spôsobia, že sa stanú 

nepohyblivými a inkontinentnými, nechápu, čo 

sa s nimi deje, plačú, odmietajú, sú agresívni, 

utekajú. Skúsenosti z konceptu spoločného 

bývania a stravovania Wohnkűchen ukazujú, 

že s využitím poznatkov z biografie, uplatnením 

drobností a detailov z ich doterajšieho 

života, blízkeho telesného kontaktu a spoločného 

varenia so zainteresovaním každého 

obyvateľa možno predísť vyššie vymenovaným 

problémom, ako aj podvýžive, bežnej u týchto 

pacientov. Ťažko dementní často vôbec nehovoria, 

ale v spoločnom dome spolu komunikujú, 

robia veci súčinne a čoskoro začnú používať 

krátke vety. Vracajú sa do života. Môže si 

pomáhajúci želať viac? 

Vlasta Husárová 

Foto: Zdeněk Kašpárek (www.socialnisluzby.eu) 

13


Počet desorientovaných a zmatených 

starých lidí narůstá v souvislosti 

s prodlouženým stářím, kdy duše 

a psychika seniora zaostává, kdežto tělo 

je ještě funkční. Tento paradox je stále 

více popisován v souvislosti s onemocněním 

a symptomy demence. 

Vzrůstající kvantitativní, ale i kvalitativní 

náročnost péče o tyto klienty podmiňuje nároky 

na odbornost poskytovatelů přímé péče, 

a to jak v nemocnicích, tak v institucích dlouhodobé 

péče, ale také v péči domácí. Inovační 

metody péče využívají nejnovější poznatky 

z ošetřovatelského a sociálního výzkumu, který 

je prioritně zaměřen na kvalitu života klientů, 

ale také personálu. Z posledních výstupů těchto 

odborných studií je patrné, že nejvíce implementované 

do praxe jsou psychobiografický 

model péče a koncept Bazální stimulace pro 

jejich teoretické, ale i praktické návody a strategie, 

jakým způsobem poskytovat odbornou 

péči právě této cílové skupině. 

Indikace formy péče 

Diferenciální diagnostika 

regresivní interakce vypracovaná 

prof. Ervinem Böhmem je jedním 

z odborných instrumentů v rukou 

personálu a má klíčový význam pro 

indikaci formy péče. Na podkladu 

sumace bodového hodnocení 

je možné určit, do jaké interakční 

skupiny 1 – 7 podle stupně regrese 

patří náš klient. Zvláště u seniorů 

s projevy demence je toto skóre 

vynikajícím pomocným instrumentem 

pro správné určení, jakou 

péči je nutné poskytnout – aktivizační, 

re-aktivizační nebo 

péči s prvky Bazální stimulace. 

U klientů v interakční skupině 6 

– 7, u klientů s těžkými symptomy 

demence, je indikace prvků Bazální 

stimulace podložena výsledkem 

14 

manažment kvality 

diferenciální diagnostiky 

E. Böhma. 

Ošetřovatelský koncept 

Bazální stimulace 

vhodně doplňuje 

psychobiografický 

model. Vzájemné propojení těchto nových 

trendů péče vycházejících z biografie klienta 

napomáhá profesnímu vývoji ošetřovatelství, 

zvyšuje etickou dimenzi a kvalitu péče. 

Diferenciální diagnostika se využívá především 

v geriatrii a gerontopsychiatrii a speciálně 

je nápomocná v dlouhodobé péči o klienty 

se symptomy demence. 

Diferenciální diagnostika je pomocným 

skórovacím instrumentem pro zjištění sedmi 

úrovní regresivní interakce klienta. Schopnost 

navázání kontaktu je u klienta se symptomy 

demence velmi důležitý faktor pro poskytování 

péče. Jeho zjištění numerologockým algoritmem 

nám pomáhá také vybrat adekvátní 

formu péče a následně i specifické intervence, 

které vycházejí z poznatků biografie klienta. 

Diferenciální diagnostické skóre je rozděleno 

ve vertikální rovině na 7 stupňů regresivní 

interakce a v horizonální rovině na 8 oblastí, 

které hodnotí stav klienta v oblasti: 

emocí, 

psychomotoriky, 

schopnosti kontaktu, 

Propojení nových 

trendů péče 

Psychobiografický model prof. Ervina Böhma 

ve vztahu ke konceptu Bazální stimulace 

a propojení těchto konceptů v péči u lidí 

s demencí 

Sestry zo zariadení sociálnych služieb sa zoznamujú so špeciálnymi 

bábikami určenými pre klientov s demenciou. 


vůle, 

orientace, 

paměti, 

formálního myšlení, 

obsahového myšlení. 

Na základě sumace bodového vyhodnocení 

je možné určit, do jaké interakční skupiny 

patří náš klient a jaká specifická forma péče 

(aktivizační, re-aktivizační a nebo bazálně 

stimulační je pro něho ta nejlepší). Na tomto 

základě se tvoří adekvátní individualizované 

plány péče. V bodovém systému 1 – 7 jsou 

výsledky hodnocení emoční stability klienta 

zpracovatelné do dokumentace přímé péče, 

ale i do vizitace péče. 

Diferenciální diagnostika E. Böhma 

pomáhá: 

zmapovat psychický stav klienta (Mini 

Mental hodnotí pouze rozumovou složku); 

stanovit stadium regresivní interakce 1 – 7, 

která nám jasně určí formu péče a to aktivizační, 

re-aktivizační a nebo stimulační 

(vertikální rovina); 

indikovat prvky bazální stimulace; 

určit, ve které hodnocené složce má klient 

největší deficit a na kterou oblast péče se 

máme zaměřit (horizonální rovina); 

sestře při stanovení ošetřovatelských 

diagnóz podle NANDA systému; 

indikovat komunikační techniky; 

odůvodnit oslovení klienta 

– příjmením, jménem, zdrobnělinou 

a nebo přezdívkou; 

obhájit využití specifických 

pomůcek v péči (hračky, 

panenky, kočárky); 

harmonizovat terapii prostředím 

podle stadia regresivní 

interakce; 

pochopit ostatním členům týmu 

volbu intervencí; 

kumulovat v jednom dokumentu 

informace o psychickém 

stavu klienta; 

maximalizovat adekvátní 

zaměřenost intervencí v individualizované 

péči (akční 

intervence); 

minimalizovat neadekvátní 

intervence péče;

popisovat symptom patologické adaptace 

klienta. 

Diferenciální diagnostický list předkládá 

jednotnou terminologii pro popis symptomů 

u klienta a vede personál v myšlenkovém algoritmu 

pro stanovení kontinuální a individuální 

linie péče. 

Tato forma diagnostiky psychického stavu 

klienta je součástí ošetřovatelské vizity pro 

psychobiografický model péče. Vizita jako 

součást modelu péče má stanoven jednotný 

postup: 

1. Analýza ošetřovatelské dokumentace, který 

problém, nebo problémová situace je nejčastěji 

popisována u klienta. 

2. Na tuto problematickou situaci je využita 

diferenciální diagnostika E. Böhma pro 

stanovení stádia regrese. 

3. Analýza biografických údajů klienta. 

4. Stanovení hypotézy problému – ošetřovatelské 

diagnózy. 

5. Interpretace možných příčin 

6. Plán intervencí s ohledem na stupeň regrese 

klienta a jeho biografie 

7. Evaluace – hodnocení. Analýza ošetřovatelské 

dokumentace s popisem reakcí klienta 

na dané intervence. 

8. Nové skórování dané situace diferenciální 

diagnostikou E. Böhma pro stanovení stádia 

regrese. Numerologický výsledek jasně 

potvrdí, jestli byly dané intervence péče 

efektivní. 

Vizita se provádí dle nutnosti dané problematiky 

u klientů se symptomem demence 

a také je pevně zakomponována do harmonogramu 

práce celého kolektivu poskytujícího 

péči. Tým se setkává jednou týdně a týmová 

ošetřovatelská vizita řeší danou problematiku. 

Primární sestra nebo klíčový pracovník řídí 

diskusi společně s vedoucím daného úseku. 

Korekce individuálních plánů péče je záležitostí 

celého týmu, který je zodpovědný za 

kontinuitu daných intervencí. Pomocí diferenciální 

diagnostiky E. Böhma může jasně 

potvrdit efektivitu péče, ale také indikovat 

prvky Bazální stimulace u klientů v 6. a 7. stupni 

regrese. Doposud volbu těchto prvku BS 

prováděl personál na základě osobní rozvahy 

a intuice. Tento skórovací systém pomáhá sestrám 

odůvodnit jednotlivé intervence péče na 

základě výsledků daného skóre. (Jiný systém, 

který dokladuje správnost ošetřovatelských 

intervencí, je například Nortonova škála, 

která hodnotí riziko vzniku dekubitu, je však 

zaměřena pouze na somatickou problematiku 

klienta.) 

www.ebin.cz 

Ilustračné foto: fotolia, Vlasta Husárová 

PhDr. Eva Procházková 

certifikovaná lektorka Psychobiografického 

modelu starostlivosti 

E. Böhma Inštitútu E. Böhma, ČR 

Efektívna dentálna hygiena 

V 

dnešnej modernej dobe si nevieme 

predstaviť život bez každodennej hygieny 

– pravidelného sprchovania, umývania 

rúk, vlasov a celého tela. Zdalo by sa, 

že v otázke hygieny máme jasno. A predsa: 

značná časť populácie nemá dostatok informácií 

a vedomostí, ako vykonávať hygienu 

ústnej dutiny. Ústna hygiena by pritom mala 

byť neoddeliteľnou súčasťou každodennej 

starostlivosti o naše telo. 

Dentálna hygiena 

je účinná liečebno-preventívna metóda modernej 

stomatológie, ktorá vedie k zachovaniu 

vlastných zubov po celý život. 

Využíva súbor opatrení, ktoré zabraňujú vzniku 

ochorení na tkanivách ústnej dutiny. 

Ide o najlacnejšiu a najúčinnejšiu prevenciu 

ochorení v ústnej dutine. 

Cieľom dentálnej hygieny je: 

zabrániť poškodeniu tvrdých zubných tkanív 

– vzniku kazu; 

zabrániť vzniku zápalu na tkanivách závesného 

aparátu zubov (parodonte) – zápalu 

ďasien (gingivitíde), zápalu parodontu 

– parodontitíde; 

udržať terapeutický výsledok po liečbe tvrdých 

a mäkkých tkanív. 

Najčastejšou príčinou vzniku chorôb tvrdých 

a mäkkých zubných tkanív je povlak. Ukladajú 

sa v ňom baktérie, ktoré pri nedostatočnom 

odstraňovaní povlaku môžu vyvolať zápalové 

ochorenie ďasien a zubné kazy. 

Trendom dneška je pravidelná návšteva 

dentálneho hygienika, ktorý vykonáva profesionálnu 

dentálnu hygienu. Jej cieľom je 

vytvoriť predpoklady pre vykonávanie individuálnej 

dentálnej hygieny jednotlivcom 

v domácom prostredí, ktorá je súčasťou jeho 

každodennej osobnej hygieny. 

Cieľom individuálnej dentálnej hygieny je: 

odstránenie zvyškov potravy rôznymi 

spôsobmi – zubnou kefkou a zubnou pastou, 

pomôckami na čistenie medzizubných 

priestorov, ústnou vodou, žuvačkou, ktorá 

tiež stimuluje tvorbu slín a samoočisťovanie 

pohybmi mäkkých tkanív; 

odstránenie povlaku. Zubného mikrobiálneho 

povlaku je možné zbaviť sa len 

mechanicky, pomôckami pre ústnu hygienu 

– zubnou kefkou, pomôckami na čistenie 

medzizubných priestorov, pomôckami 

na čistenie zubných náhrad, chemickými 

prostriedkami určenými na ovplyvňovanie 

tvorby povlaku. 

Profesionálnu dentálnu hygienu vykonáva 

kvalifikovaný pracovník – dentálny hygienik 

v ambulantnom prostredí. Je súčasťou stomatologického 

tímu a ošetruje nielen jednotliv- 


hygiena ústnej dutiny 

ODBORY 

cov, ale aj celé skupiny klientov. Možno ho 

preto stretnúť aj v škôlkach, školách, detských 

domovoch, rôznych ústavoch a zariadeniach 

pre handicapovaných, predovšetkým však 

v zubných ambulanciách. 

K dentálnemu hygienikovi prichádza klient 

na odporúčanie lekára alebo z vlastnej iniciatívy. 

Dentálny hygienik klienta dôkladne 

vyšetrí a v spolupráci s ním a ošetrujúcim 

lekárom navrhuje postup starostlivosti. 

Spravidla začína motiváciou – informuje 

klienta o jeho aktuálnom ochorení. 

Objasní príčiny jeho vzniku, možnosti liečby, 

spôsoby predchádzania ochoreniu, komplikáciám 

a najmä udržania terapeutického výsledku. 

Je to veľmi dôležitá fáza: ak klient pozná 

príčiny svojich ťažkostí, vie, ako sa môže pred 

nimi chrániť. 

Ďalším krokom býva inštruktáž správnej 

techniky čistenia zubov a používania 

medzizubných pomôcok. Výber jednotlivých 

pomôcok a techník závisí od typu a závažnosti 

ochorenia a je individuálny. Dentálny hygienik 

pomáha s výberom so zreteľom na klientove 

ťažkosti. 

Nasleduje odstránenie povlakov a zubného 

kameňa. Postup jednotlivých krokov 

sa viaže na typ ochorenia a zvyklosti daného 

pracoviska. Dentálny hygienik používa na 

odstránenie zubných povlakov a kameňa rôzne 

pomôcky od ultrazvuku cez viaceré druhy 

škrabiek a kyriet, rôzne leštiace pasty, kefky, 

kališteky až po pieskovač. Na záver zvyčajne 

ošetrí zuby fluoridovým preparátom. 

Ošetrenie u dentálneho hygienika nebýva 

bolestivé, ak ťažkosti nie sú vážne. Ak klient 

prichádza s akútnym problémom, môže byť 

ošetrenie citlivejšie, ale pomáha riešiť problémy. 

Po ňom je v prípade potreby pripravený 

na ošetrenie u stomatológa. 

Úlohou dentálneho hygienika je klientom 

pomáhať pri prevencii ochorení v ústnej 

dutine. Upravuje tiež „pracovné prostredie“ 

stomatológom, takže tí sa môžu venovať priamo 

konkrétnemu problému a nie jeho hľadaniu. 

Skracuje sa tým aj čas, ktorý klient strávi 

v kresle u zubára. 

Návšteva dentálneho hygienika nemôže byť 

jednorazovou záležitosťou. Jeho starostlivosť by 

mala byť pravidelná, ak chceme predchádzať 

ochoreniam v ústnej dutine a udržať terapeutický 

výsledok. Vo všeobecnosti sa odporúča 

vyhľadať dentálneho hygienika dvakrát ročne. 

Závisí to však od typu ochorenia a zvládania 

ústnej hygieny samotným klientom. 

PhDr. Viera Panáková 

hlavná odborníčka MZ SR pre dentálnu 

hygienu 

15


Namiesto presných pomenovaní 

hmotných predmetov, ktoré 

v cudzom jazyku spravidla 

nepoznáme, môžeme použiť 

všeobecnejšie, lepšie známe 

podstatné mená. 

Prístroje / Stroje: 

MACHINE: Označuje stroj, mechanizmus 

s pohyblivými časťami, ktorý je vytvorený pre 

určitú prácu a ktorý zvyčajne stojí samostatne. 

Na jeho poháňanie (to operate, run a machine) 

sa môže využívať rôzna sila, okrem ľudskej 

aj napr. elektrina, para, plyn (an electric 

machine, a gas machine). V nemocničnom 

prostredí sa toto slovo používa zriedkavejšie, 

a to buď ako všeobecné pomenovanie 

pre presne neurčený stroj/prístroj (hospital 

or medical machine), alebo je 

jeho funkcia spresnená náleži- 

tým atribútom (obesity therapy 

medical m., robot surgical m.). Vo 

veterinárnom lekárstve označuje 

zjavne masívnejšie prístroje/ 

stroje (dental machine, anaesthesia 

m.). Ukazuje sa ako vhodné 

slovo pre nové stroje v príbuzných 

odvetviach, ktoré ešte 

nemajú svoje špeciálne meno 

(capsule filling machine, counting 

machine, tattoo machine). Veľmi 

často je to automat, napr. telefónny 

záznamník (answering machine), ale aj 

vozidlo, prípadne aj robot. V neformálnych 

prejavoch označí – tak ako v slovenčine 

– ľubovoľný stroj, ktorý nenazývame plným 

menom: The new machines (= computers) will 

be shipped next month. 

MECHANISM: Možno by sme v súvislosti 

s vyššie spomenutým slovom machine mohli 

spomenúť aj slovo mechanism, ktoré má v našom 

jazyku živý ekvivalent mechanizmus. 

Označuje súpravu pohyblivých častí v stroji 

alebo zariadení, jeho ústrojenstvo, vnútorný 

aparát, ktorý vykonáva určitú úlohu, napr. 

zdvíhanie (hoisting mechanism, support mechanism 

for hospital bed) alebo niečo, čo všetci 

obdivujeme, i keď málokto chápe podstatu 

(a delicate watch mechanism). 

Súčasti väčšieho celku: 

16 

a jazykoveda 

Predmety okolo nás 

– po anglicky II. 

Mgr. Gabriela Prokšová 

Ústav cudzích jazykov JLF UK, Martin 

Sú situácie, kedy nás ani tak veľmi nezaujíma, 

o aké konkrétne predmety ide. Dôležitejšie 

je, že sú súčasťou väčšieho celku. 

ITEM sa používa v pracovnom prostredí 

na označenie predmetov 

vo význame položka, kus, 

Väčšia rôznorodosť 

pri výbere slovnej 

zásoby môže 

byť podnetným 

spestrením učenia 

sa aj výučby 

anglického jazyka. 

jednotka, číslo (v katalógu, 

v zozname). Keď napríklad 

robíme inventúru vo veciach, 

číslujeme položky (number the 

items) a postupujeme item by 

item (postupne, jedna po druhej). 

Často pritom ideme do 

najmenších podrobností (down 

to the item). Je vhodné označiť 

takto aj predmet, vec zásadného 

významu (an essential item 

for every home) alebo veľkej 

dôležitosti (an item of great importance), ale 

niekedy aj jednotlivé predmety osobnej potreby 

alebo spotreby (personal items). 

INÉ PREDMETY: Existujú však aj iné predmety, 

ktoré nás obklopujú a ktoré nepovažujeme 

jednoznačne za lekárske nástroje či 

prístroje. Sú to veci pre bežný život, i keď sa 

pravdaže môžu taktiež vyskytovať v zdravotníckom 

či nemocničnom prostredí. 

Spomeňme teda ešte zopár výrazov, 

použitie ktorých má isté špecifické 

zafarbenie. 

Nové vynálezy: 

Niektoré predmety vnímame ako nové dômyselné 

vynálezy, ktoré nám uľahčujú alebo spríjemňujú 

život. Sú podskupinami pre device. 

GADGET označuje práve takýto predmet, 

malý šikovný prístroj či mechanizmus. Inými 


slovami je to šikovná vecička (a nifty little gadget) 

– „mašinka“ či „aparátik“, ktorá robí niečo 

užitočné, a to v najrôznejších oblastiach života 

(electronic gadgets, eco g., golf g., conceptual g. 

– napr. samovypínacia zástrčka – leech plug 

– ktorá sa sama odpojí zo siete, keď sú prístroje 

nabité). Reklamná upútavka hovorí: Gadgets are 

future. Aj keď je takýto predmet samostatne 

užitočný (gadget for cleaning windows), časom 

sa môže ukázať ako naozaj nie celkom nevyhnutný. 

(His kitchen is full of gadgets he never 

uses.) Toto slovo sa natíska už aj do každodennej 

aktívnej slovenčiny, a to aj v poslovenčenej 

forme originálne gadgety, v ponuke na internete 

predstavujúce originálne darčeky. 

Je samozrejmé, že takéto vecičky existujú aj 

v zdravotníckej praxi (medical g., hospital g.). 

Lekárske vyšetrenia sa môžu vďaka nim stať 

presnejšie a spoľahlivejšie, keďže sa objavujú 

stále nové vysokokvalitné automatizované 

a digitálne gadgets, ktoré prekonávajú svoje 

analógové alebo manuálne verzie/prevedenia 

(napr. tlakomery) a môžu sa využívať napr. 

aj v hlasovej komunikácii. Len pre ilustráciu, 

konkrétnymi príkladmi zahrnutými pod tento 

pojem môžu byť transkutánny nervový elektrický 

stimulátor na úľavu od bolesti bez liekov 

(transcutaneous electrical nerve stimulator) alebo 

malá čierna skrinka na sterilizovanie rúk plazmovým 

plynom za menej než štyri sekundy. 

CONTRAPTION označuje tiež „vynález“, 

výmysel, možno trochu čudný, zvláštny; teda 

toto označenie môže mať potupný, znevažujúci 

podtón. (She showed us a strange contraption 

that looked like a satelite dish.) Istou ukážkou 

môže byť aj zaradenie slova do súvislosti 

s inými podivnými predmetmi: strange devices, 

curious gadgets and weird contraptions. 

Na druhej strane sú aj medical contraptions, 

považované skôr za dobré výmysly, pretože 

zmierňujú určité symptómy, napr. chrápanie. 

CONTRIVANCE vnímame ako výmysel 

a dobrý nápad, teda v kladnom zmysle, 

ako dômyselný vynález, prístroj, zariadenie, 

mechanizmus, niečo užitočné pre isté povolanie, 

prácu alebo praktické pohodlie života. 

GIZMO je zdrobnenina, vecička, mašinka, 

hračička, na meno ktorej si človek nevie

spomenúť. Môže to byť aj nejaký zlepšovák, 

niečo, čo púta pozornosť. Podľa definície sa 

takto môže nazývať takmer každý predmet, 

ktorého meno nevieme, avšak v praktickom 

používaní sa takmer vždy vzťahuje k niečomu 

malému a mechanickému, pre nás neznámej 

nomenklatúry (názvoslovia, terminológie) 

a zvyčajne tajomnej, záhadnej funkcie. Napr. 

automobilové motory sú plné takýchto malých 

„gizmos“. Inak je to slovo, ktoré sa začalo 

používať v americkom námorníctve niekedy 

v období 2. svetovej vojny ako univerzálne 

synonymum pre kadečo možné. 

V lekárskom prostredí môže byť takýmto 

gizmom napr. monitor veľkosti strieborného 

dolára, ktorý vás miernym elektrickým úderom 

upozorní, že sa hrbíte a núti vás, aby ste 

sedeli vzpriamene. (This little electronic gizmo 

is designed to improve your posture.) 

CONVENIENCE ako predmet môže predstavovať 

istý moderný výdobytok, vymoženosť 

(modern convenience), ktorý šetrí čas 

alebo energiu, uľahčuje život alebo prácu. 

(A car is a great convenience to have.) Je to 

veľmi relatívny pojem a mení sa s časom, 

a tak čo bolo convenience kedysi, napr. auto, 

je dnes samozrejmou súčasťou života, a rovnako 

sa môžu v budúcnosti chápať terajšie 

luxusné predmety. Niektoré výdobytky sa 

časom ukážu ako otravné, napr. neprestajne 

zvoniace mobily, a sú určité skupiny ľudí 

(napr. v sektách), ktoré ich celkom odmietajú 

(vrátane elektriny). 

Je zaujímavé, že napr. convenience store na 

čerpacej stanici nemá nič do činenia s benzínom, 

ale šetrí človeku čas a on nemusí ísť do 

bežných potravín. 

Oblečenie a odevné doplnky, 

vybavenie: 

Móda nie je v súčasnosti už len záležitosťou 

žien. Aj úspešný muž sa snaží 

s ňou držať krok. Ako teda označiť 

predmety, ktoré sú súčasťou oblečenia 

a odevných doplnkov? 

OUTFIT sa ako výraz v posledných 

rokoch pretlačil do slovenčiny vo svojej 

nezmenenej podobe a používa sa 

najčastejšie na označenie súpravy 

odevov (modernejšie setu), teda oblečenia, 

ktoré sa nosí spolu na určitú 

príležitosť alebo za určitým účelom: 

a wedding outfit, evening outfit = večerné 

šaty, riding outfit = jazdecký kostým, 

a cowboy outfit. She was wearing an 

expensive new oufit. Ak sa pozrieme 

na preklady do slovenčiny, môžeme 

konštatovať, že sú určitým zúžením 

pôvodného významu. V niektorých 

súvislostiach outfit nahrádza napr. 

slovníkové, už zastaralo znejúce slovenské 

slovo úbor. Všeobecnejšie môže 

označiť celkové vybavenie, výbavu, 

výstroj, vystrojenie: a pupil´s outfit for 

jazykoveda a 

school = žiacka školská výbava, 

a camping outfit = táborové 

vybavenie, a carpenter´s 

outfit = tesárske náčinie. 

GARB sa používa formálne 

alebo humorne. Označuje 

odev, úbor, šat, háv, zvlášť 

nezvyčajné šaty alebo odevy, 

ktoré nosia určité osoby: 

military / prison garb. Môže 

označiť aj kroj alebo rúcho. 

GEAR označuje výzbroj, 

výstroj, vybavenie, náčinie, 

ale aj oblečenie používané 

na istú činnosť: climbing 

/ fishing / sports gear 

/ camping gear = tábornícke 

vybavenie. Zahŕňa celé príslušenstvo a všetky 

potreby pre takúto činnosť: hunting gear 

= lovecký výstroj. Môže však označiť rôzne, 

aj domáce náradie, náčinie, mechanizmy, 

aparáty, prístroje a zariadenia. Inou sférou 

použitia je oblasť oblečenia, kde sa používa 

neformálne, prekladáme ako handry, háby: 

wearing the latest gear. 

Tovar: 

Napokon ešte spomeňme predmety, ktoré 

vnímame ako tovar. 

GOODS je vhodným označením pre predmety, 

ktoré majú charakter tovaru. V zásade ich 

rozdeľujeme na predmety dlhodobej spotreby 

(durable goods, durables) a predmety krátkodobej 

spotreby (non-durable goods, non-durables). 

PROVISIONS vyznieva zastarane. Označuje 

zásoby potravín, potravinový proviant. 



Záver 

Chceli by sme vyjadriť presvedčenie, že seriál 

článkov napriek svojej rozsiahlosti naznačil 

možnosti výberu nadradeného, všeobecnejšieho 

pomenovania pre jednotlivé konkrétne 

predmety v angličtine, s ktorými sa celá zdravotnícka 

verejnosť dostáva pri výkone svojho 

povolania do styku. 



HORNBY, A. S. Oxford Advanced Learner´s 

Dictionary of Current English. Oxford, OUP, 

2000. ISBN 0-19-431510-X. 

BARAC, Ľ., CÁNIKOVÁ, A., ČERVENČÍKOVÁ S., 

SLOBODNÍKOVÁ, Ľ. Slovensko-anglický slovník. 

Bratislava : SAP, 1997. ISBN 80-85665-93-X. 

MARTIN, I., ELIZABETH, A. Concise Medical 

Dictionary. 3rd edition. Oxford University Press. 

Oxford, 1992. ISBN 0-19-286087-9. 

KAČALA, J., PISÁRČIKOVÁ, M., POVAŽAJ, M. 

Krátky slovník slovenského jazyka, 4. doplnené 

a upravené vydanie. Bratislava : Veda, 2003. 

LANGOVÁ, T. Slovensko-anglický slovník 

medicíny. Slovak – English Medical Dictionary. 

Bratislava : VEDA, Vydavateľstvo SAV, 1997. 

ISBN 80-224-0513-2. 

Lexicon 2002: Veľký slovník anglicko- 

-slovenský, slovensko-anglický. 1997 – 2001, 

LINGEA, s. r. o. 

PAROUBKOVÁ, J. et al. Lékařský slovník 

anglicko-český, česko-anglický. Praha : 

Avicenum, 1991. ISBN 80-201-0178-0. 

SMRČINOVÁ, D., HARAKSIMOVÁ, E., MOKRÁ, R. 

Anglicko-slovenský, slovensko-anglický slovník. 

Bratislava : SPN, 1997. ISBN 80-08-00716-8. 

ŠIMKO, J. English Slovak Dictionary. Anglicko- 

-slovenský slovník. Bolchazy-Carducci Publishers 

U.S.A., RESS spol. s r. o., ČSFR, 4. vydanie, 

1991. ISBN 80-900559-0-7. 

WEBEROVÁ, B., KUŽELOVÁ, B., KYBICOVÁ, H. 

English for medical students. UK v Praze. Praha 

: Nakladatelství Karolinum, 2003. ISBN 80- 

7184-732-1. 

http://en.wikipedia.org/wiki/Tool 

http://slovnik.juls.savba.sk 

www.ehow.com/how_4824861_job-medicalappliance-technician.htmlhttp://www.helium.com/items/1138637-tophospital-gadgets-to-watch 

http://www.word-detective.com/back-a.html 

http://doesitwork.msnbc.msn.com/archive/ 

2009/06/02/1950765.aspx 

http://en.wikipedia.org/wiki/Convenience 

17


Profesia pôrodnej asistentky je zaradená 

Európskou úniou (EÚ) medzi päť regulovaných 

zdravotníckych povolaní, 

pre ktoré boli stanovené študijné programy 

kompatibilné so vzdelávaním v krajinách EÚ. 

Odbornú spôsobilosť pôrodných asistentiek, 

ako nevyhnutnú podmienku pre výkon povolania 

pôrodnej asistencie ustanovuje zákon č. 

578/2004 Z. z. Konkrétne podmienky odbornej 

spôsobilosti pôrodných asistentiek upravuje 

Nariadenie vlády č. 296/2010 Z. z. a rozsah 

praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou 

asistentkou samostatne a v spolupráci 

s lekárom určuje vyhláška MZ SR č. 364/2005 

a vyhláška MZ SR č. 470/2006. Všetky významné 

právne dokumenty, vymedzenie základných 

cieľov a kompetencií pôrodných asistentiek sú 

zapracované v Koncepcii pôrodnej asistencie 

(Vestník MZ SR 17-23/2006). 

V súčinnosti s uvádzanými legislatívnymi 

normami patria pôrodné asistentky medzi 

zdravotníckych profesionálov schopných pracovať 

samostatne i v multidisciplinárnom tíme 

a v systéme zdravotnej starostlivosti majú 

svoje nezastupiteľné miesto. 

Najúčinnejšia, najbezpečnejšia 

a najlacnejšia 

V gynekologicko-pôrodníckom ošetrovateľstve 

nadobúda prevencia na všetkých úrovniach 

čoraz významnejšie postavenie. Patrí 

k najúčinnejším, najbezpečnejším a zároveň 

najlacnejším prostriedkom. 

Primárna prevencia je zameraná na zdravé 

ženy so zámerom upevňovať zdravie a predchádzať 

chorobám. Zahŕňa činnosti zamerané 

na prevenciu a vyhľadávanie včasných 

kompetencie 

Prevencia v životných 

obdobiach ženy 

Doc. PhDr. PaedDr. Viera Simočková, 

PhD., Fakulta zdravotníctva 

Katolíckej univerzity v Ružomberku 

V predkladanom seriáli článkov 

chceme zamerať pozornosť 

na rozsah kompetencií 

pôrodných asistentiek 

v životných obdobiach ženy, 

predovšetkým na reprodukčné 

zdravie, ošetrovanie 

ženy pri gynekologických 

ochoreniach, na starostlivosť 

o matku a dieťa a prevenciu na 

všetkých úrovniach. 

18 

štádií najmä nádorových ochorení ženských 

rodidiel. 

Sekundárna prevencia sa uplatňuje po 

vzniku choroby. Jej cieľom je včasná diagnostika 

a poskytovanie včasných intervencií, ktoré 

majú zmierniť následky ochorenia. 

Terciárna prevencia sa orientuje na 

činnosti a programy zamerané na redukciu 

nepriaznivých následkov zdravotných problémov, 

obnovenie funkcií a rehabilitáciu. 

V živote ženy rozoznávame obdobia, v ktorých 

sa životné procesy, rast a celková konštitúcia 

od seba odlišujú. Žena prechádza 

nasledujúcimi životnými obdobiami (Martius 

et al., 1997): novorodenecké obdobie, detstvo, 

puberta, obdobie pohlavnej zrelosti, perimenopauza, 

senium. V jednotlivých životných fázach 

má telo ženy typický výzor a v každej z nich sa 

mení postava a funkcia pohlavných orgánov. 

Najmarkantnejšie sa to prejavuje v čase pohlavnej 

zrelosti, keď je funkcia orgánov prispôsobená 

rozmnožovaniu. V každom z uvedených 

období vznikajú typické problémy súvisiace 

s reprodukčným zdravím, preto je z pohľadu 

prevencie potrebné o nich hovoriť a poúčať 

ženy, ako ťažkostiam predchádzať. 

Náš právny systém pamätá aj na preventívne 

prehliadky uhrádzané na základe verejného 

zdravotného poistenia. Sú zakotvené v zákone 

č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti 

uhrádzanej na základe verejného 

zdravotného poistenia v paragrafe 2, kde sa 

presne stanovuje, kedy má poistenec nárok na 

preventívne prehliadky. 

Nižšie poukazujeme na jednu z najdôležitejších 

kompetencií pôrodnej asistentky – edukáciu 

zameranú na prevenciu v jednotlivých 

životných obdobiach ženy. 

Primárna prevencia 

Novorodenecké obdobie. V novorode neckom 

období sa pod vplyvom materských estrogénov 

prejavuje na pohlavných orgánoch a prsníkoch 

tzv. novorodenecká hormonálna reakcia označovaná 

ako estrogenizácia. Prejavuje sa zdurením 

pohlavných orgánov a prsníkov, niekedy aj 

vylučovaním ich sekrétov. Približne u 3 % novorodencov 

u obidvoch pohlaví môžeme pozorovať 

nápadné zdurenie prsných žliaz pod bradavkou 

a dvorcom, niekedy spojené so začervenaním 

kože a sekréciou mlieka. Ide v podstate o reakciu 

prsníkov na hormonálnu hladinu, ktorú dieťa 

dostáva po pôrode od matky. Zdurenie prsníkov 

zmizne samo a akákoľvek liečba je zbytočná, 

ba až škodlivá. Hormóny sa z tela novoroden- 


ca postupne vylučujú, na čo môže reagovať aj 

výstelka maternice dievčaťa krvavým výtokom 

z rodidiel. 

Vplyv estrogénov pretrváva na rôznych 

tkanivách reprodukčnej sústavy rôzne dlho. 

Hormonálna novorodenecká reakcia sa obyčajne 

upraví do 6 až 8 týždňov po narodení 

dieťaťa (Citterbart et al., 2001). 

Detský vek je obdobím pohlavného pokoja 

a trvá približne do 8. až 10. roka života. V tomto 

období sledujeme, či je vývoj reprodukčných 

orgánov fyziologický. Eliminujeme rizikové faktory, 

ktoré môžu neskôr ohroziť fertilitu ženy, 

predchádzame úrazom. V predškolskom veku 

deti v rámci zdravotnej výchovy oboznamujeme 

s pohlavnými rozdielmi medzi chlapcami 

a dievčatami. Vedieme ich k dodržiavaniu zásad 

hygieny pohlavných orgánov a celého 

tela, k pravidelnej výmene spodnej bielizne, 

k správnemu utieraniu genitálií a konečníka 

(od lonovej spony ku konečníku) najmä u dievčat. 

Hravou formou deťom vysvetľujeme, ako 

sme prišli na svet. V mladšom školskom veku 

im objasníme, čo je puberta, počatie, tehotenstvo 

a pôrod. Poúčame ich o nebezpečenstve 

sexuálneho zneužívania. 

V období puberty dochádza k pohlavnému 

dospievaniu. V našich klimatických podmienkach 

sa pubertálne zmeny zvyčajne prejavujú 

medzi 10. a 11. rokom veku vývojom mliečnej 

žľazy a formovaním prsníkov. V priemere 

okolo 13. roka veku začína prvé menštruačné 

krvácanie z rodidiel (menarché) a v ováriach 

začínajú dozrievať vajíčka. V puberte môžeme 

pozorovať aj zrýchlený telesný rast, ktorý 

končí okolo 17. roka. 

Prevencia spočíva v posúdení fyziologického 

stavu pohlavných orgánov. V rámci zdravotnej 

výchovy sa venujeme zmenám, ktoré so 

sebou puberta prináša. Dôraz kladieme najmä 

na menštruáciu a zásady hygieny počas jej 

trvania. Podrobnejšie sa zaoberáme otázkou 

počatia, plánovania rodičovstva, antikoncepciou. 

Dievčatá poúčame o dôležitosti dojčenia 

a starostlivosti o dieťa. Pozornosť je venovaná 

sexuálne prenosným chorobám, očkovaniu 

proti ľudskému papilomavírusu, samovyšetrovaniu 

prsníkov. Veľkú pozornosť venujeme 

poskytovaniu dostatku informácií o pohlavnom 

živote, o nežiaducej tehotnosti, o UPT, 

o postabortívnom syndróme ešte pred prvými 

sexuálnymi skúsenosťami. Hranice začiatku 

sexuálnej aktivity sa posúvajú do nižších 

vekových kategórií (pod 15 rokov). Permisívnu 

(všetko dovoľujúcu) sexuálnu výchovu, ktorá 

ignoruje mravné zákony, prevenciu otehotnenia 

a infekciu HIV nemožno považovať za 

vhodnú. Dôležité je predísť umelým potratom 

a následným ťažkým psychickým traumám. 

Základom prevencie je výchova k zodpovednému 

rodičovstvu, k hodnotám rodinného života, 

zodpovedný prístup mladých ľudí k pohlavnému 

životu.

V období adolescencie dochádza k telesnému 

a duševnému dospievaniu a začínajú 

sa prvé sexuálne kontakty. Pozornosť preto 

venujeme prevencii predčasných pohlavných 

stykov, nechcenej alebo predčasnej tehotnosti. 

Upozorňujeme na rizikové správanie ovplyvňujúce 

sexuálne a reprodukčné zdravie, ako 

je sexuálna promiskuita, rizikové techniky 

sexuálneho styku, drogy a iné návykové látky. 

Zdravotná výchova je zameraná na sexuálnu 

výchovu, výchovu k manželstvu a rodičovstvu, 

na informovanosť o metódach sledovania plodnosti 

a antikoncepcii. Venujeme sa aj prevencii 

onkologických ochorení reprodukčných 

orgánov. 

Zo zákona majú poistenkyne po dovŕšení 15. 

roku veku nárok na jednu preventívnu prehliadku 

raz za dva roky u všeobecného lekára, od 18 

rokov veku alebo od prvého tehotenstva na jednu 

preventívnu prehliadku raz za rok u gynekológa 

(Zákon č. 577/2004, § 2). 

Obdobie pohlavnej zrelosti je najdôležitejšou 

a najdlhšou fázou v živote ženy, v ktorej sa 

napĺňa jej materské poslanie. Trvá približne 

30 rokov, najčastejšie v rozpätí od 20. do 50. 

roka veku. Pre reprodukčné obdobie je charakteristický 

pravidelný menštruačný cyklus, 

počas ktorého dochádza k dozrievaniu vajíčka 

schopného oplodnenia. Žena je na poslanie 

materstva pripravená duševne i telesne. Až 

po pôrode dosahuje organizmus ženy plný 

rozvoj a naplnenie jej životného poslania. 

WHO odporúča označovať celú reprodukčnú 

periódu až do poslednej menštruácie termínom 

premenopauza (Jeníček, 2001). Prevencia sa 

v tomto období orientuje najmä na starostlivosť 

v materstve a na včasnú diagnostiku 

onkologického ochorenia u ženy. 

Preventívna starostlivosť v materstve 

sa vykonáva u tehotných žien raz mesačne 

počas tehotenstva a jedna preventívna 

prehliadka šesť týždňov po pôrode. Žena 

má počas fyziologického tehotenstva trikrát 

nárok na ultrazvukové sledovanie 

kompetencie 

tehotenstva vrátane biometrie, posúdenia 

vývoja orgánov a obrazovej dokumentácie. 

Tehotná má tiež nárok na dve 

preventívne prehliadky u zubného 

lekára. Darkyniam 

ženského mlieka 

zdravotná poisťovňa 

poskytuje príspevok 

k strave pre dojčiacu 

matku (Odborné 

usmernenie MZ SR 

21-27/2004). 

Odhaľovanie zdravotných 

problémov 

týkajúcich sa reprodukčných 

orgánov. 

Prevencia vo fertilnom 

období sa 

orientuje na včasné odhaľovanie zdravotných 

problémov týkajúcich sa reprodukčných 

orgánov. Postup pri preventívnej gynekologickej 

prehliadke a skríningu rakoviny 

krčka maternice a prsníka upravuje zákon 

č. 661/2007 Z. z. Každá žena by mala po 

dovŕšení 18. roku života alebo od prvého 

tehotenstva absolvovať jedenkrát ročne preventívnu 

gynekologickú prehliadku zameranú 

na včasnú diagnostiku onkologického 

ochorenia. Zahŕňa komplexné gynekologické 

vyšetrenie vrátane odborného poradenstva 

napr. v otázkach antikoncepcie, hormonálnej 

substitučnej liečby, gynekologických malignít. 

Súčasťou preventívnej gynekologickej 

prehliadky je kolposkopia, cytologický ster, 

gynekologické a ultrazvukové vyšetrenie 

a vyšetrenie prsníkov, ako aj skríning rakoviny 

krčka maternice. Ten sa realizuje u žien 

vo veku od 23 do 64 rokov. Prvé dva odbery 

cytológie sa robia v ročnom intervale. 

V prípade negativity týchto dvoch cytologických 

výsledkov sa pokračuje v 3-ročnom 

intervale do veku 64 rokov, keď sa skríning 

ukončí, ak sú posledné 3 cytologické nálezy 

negatívne. Druhým dôležitým preventívnym 

vyšetrením je skríning rakoviny prsníkov. 

U žien sa robí mamografia raz za 2 roky 

vo veku 40 – 69 rokov, v prípade pozitívnej 

rodinnej anamnézy raz za rok, pri patologickom 

náleze podľa potreby. 

V roku 2009 sme monitorovali postoj sestier 

k preventívnym prehliadkam. Z 1397 respondentiek 

uviedlo pravidelné absolvovanie preventívnych 

gynekologických prehliadok 58 % 

(Simočková, Zamboriová, 2011). 

V období klimaktéria dochádza fyziologicky 

k poklesu ovariálnych funkcií a k tomu 

zodpovedajúcim somatickým, psychickým 

a endokrinným zmenám. Prevencia sa v tomto 

čase orientuje na edukáciu zameranú na 

odstraňovanie problémov vyvolaných klimakterickým 

syndrómom, na včasné odhaľovanie 

inkontinencie moču, nádorových 

ochorení. 



Senium predstavuje pokojné obdobie 

pohlavných orgánov. V rámci prevencie sa 

zameriavame na zlepšenie kvality života, prevenciu 

predčasného starnutia a chorobnosti, 

na realizáciu edukačných programov. Ženy 

v starobe by mali byť pod trvalou kontrolou 

gynekológa a vyhľadávať ho vždy, keď sa zjavia 

nepravidelnosti týkajúce sa pohlavných 

orgánov a prsníkových žliaz. 

Sekundárna a terciárna prevencia 

Pod sekundárnou prevenciou sa rozumie 

včasná diagnostika a liečba vzniknutých ochorení 

vo všetkých vekových obdobiach ženy. Jej 

úlohou je zvládnuť chorobný proces a zabrániť 

vzniku komplikácií. Realizuje sa v zdravotníckych 

zariadeniach na gynekologicko-pôrodníckych 

pracoviskách. 

V rámci terciárnej prevencie sa uplatňujú 

opatrenia na stabilizovanie poškodených funkcií 

najmä pri chronických chorobách. Edukácia 

sa zameriava na príznaky signalizujúce zhoršenie 

stavu, liečebné procedúry, napr. cvičenie 

(Kegelove cviky na podporu panvového dna pri 

inkontinencii), na potrebné pomôcky a praktický 

nácvik s nimi, na komunitný podporný 

systém, ako sú kluby, sociálna pomoc a iné. 

Cieľom terciárnej prevencie v seniu je zachovať 

fyzickú a psychickú kapacitu ženy na najvyššej 

úrovni. 

V budúcom článku sa zameriame na edukáciu 

dospievajúcich dievčat o predchádzaní problémov 

súvisiacich s reprodukčným systémom. 



CITTERBART, K. et al. 2001. Gynekologie. Praha : 

Grada, 2001. 278 s. ISBN 80-7262-094-0. 

JENÍČEK, J. 2001. Hormonální substituční 

terapie a klimakterium. 1. vyd. Praha : Grada 

Publishing, 2001. 104 s. ISBN 80-247-0133-2. 

MARTIUS, G. et al. 1997. Gynekológia 

a pôrodníctvo. 1. slovenské vydanie. Martin : 

Vydavateľstvo Osveta, 1997. 658 s. ISBN 80- 

88824-55-9. 

SIMOČKOVÁ, V. 2011. Gynekologicko- 

-pôrodnícke ošetrovateľstvo. Martin : 

Vydavateľstvo Osveta, 2011. 216 s. ISBN 

978-80-8063-362-2. 

SIMOČKOVÁ, V. 2009. Vybrané kapitoly 

z gynekologicko-pôrodníckeho ošetrovateľstva. 

Ružomberok : Verbum, 2009. 179 s. ISBN 

978-80-8084-517-9. 

SIMOČKOVÁ, V., ZAMBORIOVÁ, M. 2011. 

Postoje sestier k determinantom zdravia. In 

Sestra a lekár v praxi. Bratislava : Ecopress, a. 

s. ISSN 1335-9444, 2011, roč. X., č. 3 – 4, 

s. 16 – 21. 

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 

364/2005 Z. z., ktorou sa určuje rozsah 

ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou 

samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah 

praxe pôrodnej asistencie poskytovanej 

pôrodnou asistentkou samostatne 

a v spolupráci s lekárom. 

Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej 

starostlivosti uhrádzanej na základe verejného 

zdravotného poistenia a o úhradách za 

služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej 

starostlivosti. 

19

ODBORY 

SÚHRN: Autori v práci zhrnuli nové usmernenia na 

prevenciu a ošetrovateľskú starostlivosť o pacientov 

s dekubitmi. Upozorňujú na nevhodné pomôcky 

a postupy v ošetrovateľskej starostlivosti o dekubity. 

Uvádzajú najcitlivejšiu škálu na hodnotenie pacienta 

s rizikom vzniku dekubitu a škálu na posudzovanie 

hojenia dekubitu PUSH (Pressure Ulcer Scale for 

Healing). 

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Ošetrovateľská starostlivosť o dekubity. 

Prevencia dekubitov. Štádiá/stupne dekubitov. 

PUSH. Bradenovej škála. 

Prevencia a ošetrovateľská starostlivosť 

o dekubity zostáva výzvou v celom 

systéme zdravotnej starostlivosti 

a predovšetkým pre všetkých poskytovateľov 

dlhodobej starostlivosti. Nové usmernenia 

podľa NPUAP (National Pressure Ulcer 

Advisory Panel) obsahujú návrhy, ktoré môžu 

pomôcť zariadeniam a prijať vhodnú politiku 

a postupy na zlepšenie vedomostí pracovníkov 

a redukciu nákladov na starostlivosť. Väčšina 

podstatných zlepšení zdravotnej starostlivosti 

nevyžaduje nákladné vybavenie alebo technológie, 

skôr dôsledné hodnotenie, tímovú prácu, 

pochopenie príčin vzniku týchto rán a procesu 

ich hojenia. Holistický prístup k starostlivosti 

o pacienta/klienta s obmedzenou schopnosťou 

20 

geriatria 

Nové usmernenia v prevencii 

a ošetrovaní dekubitov 

Eva Bajanová, Štefan Krajčík, Klinika geriatrie, Slovenská zdravotnícka 

univerzita v Bratislave, Špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice 

pohybu a orientácia na zlepšenie starostlivosti 

prinesie aj zníženie nákladov. 

Dekubit – preležanina je lokalizované 

poškodenie kože a/alebo podkožného tkaniva 

obvykle nad kostným výčnelkom ako výsledok 

pôsobenia tlaku alebo tlaku v kombinácii so 

šmykom (strihový efekt) a/alebo trením. Má 

význam sledovať aj ďalšie faktory prispievajúce 

ku vzniku dekubitov (6). 

Prevencia 

Štádiá/stupne dekubitov 

I. štádium/stupeň: začervenanie kože neblednúce 

po zatlačení (ťažké je rozpoznať 

u jedincov s tmavou pleťou) zvyčajne nad 

kostnými výčnelkami. Oblasť môže byť tuhá, 

mäkká, teplejšia alebo chladnejšia v porovnaní 

s bezprostredným okolím, opuchnutá, 

nebolestivá. Chorý môže pociťovať svrbenie, 

pálenie. Štádium je reverzibilné. 

II. štádium/stupeň: s čiastočným poškodením 

kože a podkožia. Vytvára sa povrchový 

vred alebo pľuzgier, okolie je červeno-fialovej 

farby. Táto fáza môže byť veľmi bolestivá. 

Štádium je reverzibilné. 

III. štádium/stupeň: Vred postihuje celú 

hrúbku tkaniva až po fasciu, ktorá nie je 

zasiahnutá. Červeno-fialová farba sa mení 

na čiernohnedú chrastu z odumretých buniek 

alebo vlhký žltohnedý povlak. Do hĺbky môže 

zasahovať kráter s podmínovaním priľahlého 

tkaniva. 

IV. štádium/stupeň: dekubitus v celej hrúbke 

s rozsiahlou deštrukciou, nekrózou tkaniva, 

poškodením svalov a podporných štruktúr (fascie, 

šliach, kĺbových puzdier a kostí). Často je 

prítomné podmínovanie. Odkrytie kostí a šliach 

je viditeľné alebo priamo hmatateľné. Toto štádium 

býva nebolestivé pre denerváciu tkaniva. 

Chrbát nosa, uší, tylový hrboľ a členok nemajú 

podkožné tkanivo, preto III. a IV. štádium môže 

byť v porovnaní s tukovou oblasťou plytké. 

Neklasifikovateľné štádium: základ dekubitu 

tvorí mŕtve tkanivo na spodine rany, preto nie je 

možné určiť jej fázu a hĺbku. Túto spodinu je nutné 

vyčistiť. Stabilná (suchá, priľnavá, intaktná bez 

začervenania alebo tekutiny) chrasta na päte slúži 

ako „prirodzené (biologické) krytie" a nemala by 

byť odstránená (4, 6). 

Dôležitá je identifikácia pacienta so zvýšeným 

rizikom vzniku dekubitov. Na sta- 


novenie rizika sa používajú viaceré škály: 

Nortonovej škála (stanovuje iba vysoké riziko), 

Waterlowovej škála (3 rizikové stupne) 

a Knollova škála. Najcitlivejšie hodnotí riziko 

pacienta Bradenovej škála (určuje 4 rizikové 

stupne), preto sa odporúča (pozri tab. č. 1) 

(3). Škály však nenahrádzajú klinický úsudok 

(1). Nedokážu presne identifikovať pacientov, 

u ktorých vznikne dekubit (7). 

Opatrenia na prevenciu priniesli zníženie 

výskytu dekubitov v akútnej starostlivosti 

o viac než 50 % a v zariadeniach dlhodobej 

starostlivosti zo 41 na 4,2 % (5). Predpoklady 

úspešnej intervencie sú: chcieť => zaradenie 

prevencie a liečby dekubitov medzi priority 

ošetrovateľskej a lekárskej starostlivosti a motivácia 

personálu; môcť => dostatočný počet 

personálu, adekvátne vybavenie zariadení kvalitnými 

pomôckami; vedieť => vypracovanie 

smerníc a pravidelná edukácia personálu. 

Prevencia dekubitov u pacienta/klienta 

(p/k) pripútaného na lôžko: 

Zmena polohy najmenej každé dve hodiny 

aj v noci. 

Ak nemôže p/k zmeniť polohu sám, opatrovateľ 

by mal p/k dvíhať alebo používať 

zdvíhacie zariadenie, neťahať ho po podložke. 

Ťahanie spôsobuje trenie, ktoré môže 

poškodiť kožu. 

Používať špeciálne matrace s penou, vzduchom, 

vodou alebo gélom, nafukovacie matrace 

a najmä matrace so striedavým nafukovaním 

komôr (zmierňujú tlak a striedajú 

oblasť zaťaženia). 

Bežné matrace sú na prevenciu neúčinné. 

Použiť vankúše alebo penové kliny na podkladanie. 

Zvýšiť hlavu postele čo najmenej. Keď je 

zvýšená o viac než 30 stupňov, koža môže 

kĺzať po povrchu, dochádza k poškodeniu 

kože a krvných ciev (strihový efekt) (6). 

Jedinou možnosťou, ako zabrániť vzniku 

dekubitu na päte, je podloženie predkolenia 

od polovice lýtok tak, aby sa nedotýkali podložky. 

Neklásť vankúše za koleno. Koleno 

má byť v miernej flexii. Podloženie kolennej 

jamy a hyperextenzia v kolene zvyšujú riziko 

trombózy. Používanie koliesok pod päty 

je škodlivé, pretože sťažujú vénový odtok, 

čím zhoršujú prietok kapilárami a zvyšujú 

riziko vzniku preležaniny (9). 

Hmotnosť rozložiť čo najrovnomernejšie. 

Vyhnúť sa tomu, aby p/k ležal priamo na 

bedrovej kosti. Zabezpečí to striedanie šikmých 

polôh, pri ktorých chrbát s podporou

Tab. 1. Bradenovej škála na hodnotenie rizika vzniku dekubitov 

Vnímanie: je schopný zmysluplne 

reagovať na diskomfort vyvolaný 

tlakom? 

1. Úplné obmedzenie: nereaguje na bolestivé 

podnety následkom zhoršeného vedomia 

alebo sedácie alebo lokálne oslabenej schopnosti 

vnímať bolesť. 

2. Veľmi obmedzené: reaguje iba na bolestivé 

stimuly. Nemôže oznámiť diskomfort inak ako 

nariekaním alebo nepokojom, alebo má poruchu 

vnímania, ktorá limituje vnímanie bolesti alebo 

diskomfortu na ½ tela. 

3. Mierne obmedzené: reaguje na verbálne 

podnety, ale nie je schopný oznámiť diskomfort 

a potrebu zmeniť polohu, alebo má poruchu citlivosti, 

ktorá limituje schopnosť pociťovať bolesť 

alebo diskomfort na 1 alebo 2 končatinách. 

4. Bez poruchy: odpovedá na verbálne 

podnety. Nemá poruchy, ktoré by obmedzovali 

schopnosť vnímať alebo ohlásiť bolesť alebo 

diskomfort. 

Vlhkosť kože 

1. Veľmi vlhká: koža je stále mokrá v dôsledku 

potenia, pomočenia a pod. Vlhkosť je prítomná 

pri každom narábaní s pacientom. 

2. Príležitostne vlhká: koža je často, ale nie 

vždy vlhká. Posteľnú bielizeň je potrebné meniť 

minimálne raz za zmenu. 

3. Zriedka vlhká: koža je občas mokrá 

a bielizeň je potrebné meniť približne jedenkrát 

denne. 

4. Bez problému: koža je obyčajne suchá 

a bielizeň treba meniť iba v obvyklých intervaloch. 

vankúša zviera s podložkou 30 stupňov. Aby 

sa kolená nedotýkali, treba medzi ne umiestniť 

vankúš. 

Prevencia dekubitov u pacienta/klienta 

pripútaného na vozík, kreslo: 

Ak môže p/k meniť polohu bez pomoci, snažiť 

sa o to každých 15 minút. Ak nie, meniť 

polohu každú hodinu. Zvýšená frekvencia 

je nutná, pretože v sediacej polohe pôsobí 

väčší tlak na kožu než v ľahu. 

Ak p/k nemôže zmeniť polohu sám, opatrovateľ 

by ho mal dvíhať alebo používať 

zdvíhacie zariadenie, neťahať ho po podložke. 

Ťahanie spôsobuje trenie, ktoré môže 

poškodiť kožu. 

K zmierneniu tlaku používať podložky 

s tvarovou penou, gélom alebo vzduchové 

vankúše. 

Udržiavať dobré držanie tela a pohodlie. 

Zabrániť náklonu do strán. 

Starostlivosť o kožu vykonávať správne, 

podľa návodu v nasledujúcej časti (6). 

Rizikové faktory 

1) Inkontinencia p/k: Močová alebo fekálna 

inkontinencia zvyšuje vlhkosť, ktorá sa zhromažďuje 

v oblastiach najvyššieho rizika – v dolnej 

časti chrbta a bokov. Vlhkosť zabezpečuje trenie 

Aktivita: stupeň fyzickej aktivity 

1. Pripútaný na lôžko 

2. Pripútaný na kreslo/vozík: neschopný 

chôdze, alebo je chôdza výrazne obmedzená. Nie 

je schopný presunúť sa sám do kresla a potrebuje 

pri tom pomoc. 

3. Príležitostne chodí: cez deň, ale iba na 

krátku vzdialenosť, samostatne alebo s pomocou. 

Väčšinu času trávi v posteli alebo v kresle. 

4. Chodí často: počas dňa najmenej 2x 

vychá dza z izby a po izbe chodí najmenej raz za 

2 hodiny. 

Mobilita: schopnosť meniť 

a kontrolovať svoju polohu 

1. Úplne imobilný: nedokáže ani trochu 

zmeniť polohu tela alebo končatín bez pomoci. 

2. Veľmi obmedzená pohyblivosť: príležitostne 

dokáže mierne zmeniť polohu tela 

alebo končatín, ale nedokáže tieto zmeny robiť 

často a bez pomoci. 

3. Mierne obmedzená pohyblivosť: často, 

hoci iba trochu samostatne robí zmeny polohy 

tela alebo končatín. 

4. Pohyblivosť bez obmedzení: bez pomoci 

výrazne mení polohu tela alebo končatín. 

Výživa: obvyklý príjem potravy 

1. Veľmi nedostatočná: konzumuje menej 

než 1/3 podaného jedla. Denne zje menej než 2 

porcie bielkovín (mäso alebo mliečne výrobky). 

Má nízky príjem tekutín, neprijíma tekuté suplementy 

výživy. Dostáva iba infúzne roztoky viac než 

5 dní. 

a pri nedostatku hygieny zároveň viac dráždi 

kožu. 

Prevencia 

Pokiaľ je to možné, liečiť príčinu inkontinencie. 

Medzi liečiteľné príčiny patria infekcie 

močových ciest, niektoré lieky, zmätenosť, 

fekálne zaklinenie, polyúria so zníženou 

pohyblivosťou. Pokiaľ liečba nie je možná, 

veľmi dôležitá je správna starostlivosti 

o kožu. 

Nutné je: 

< používať mäkký, savý materiál s rýchlo 

schnúcim povrchom, minimalizovať 

kontakt medzi močom a/alebo výkalmi 

a kožou; 

< očistiť kožu hneď po jej znečistení; 

< kontrolovať kožu aspoň raz denne pre 

identifikáciu problémových oblastí skôr, 

než sa stanú závažnými. Venovať zvláštnu 

pozornosť tlakovým bodom a začervenaným 

plochám, ktoré nevyblednú po 

zmene polohy. 

< Kúpať teplou vodou a mydlom. Vyhnúť sa 

hydratačným mydlám a prípravkom s obsahom 

alkoholu, resp. iných dráždivých 

látok (mentol). 

< Používať špeciálne masti na ochranu kože 

pred nežiaducou vlhkosťou (bariérové 


geriatria 

ODBORY 

2. Pravdepodobne nedostatočná: zriedka 

zje celú porciu – obvykle zje menej ako polovicu. 

Zje iba 3 porcie bielkovín denne (mäso, mliečne 

výrobky). Dostáva nedostatočné dávky sondovej 

stravy. 

3. Adekvátna: zje viac než polovicu porcie. 

Zje 4 porcie proteínov (mäso, mliečne výrobky). 

Občas odmieta jedlo, ale skonzumuje doplnok 

výživy/dostáva adekvátnu sondovú alebo parenterálnu 

výživu. 

4. Výborná: zje väčšinu porcie. Takmer 

nikdy neodmieta jedlo. Obyčajne zje celé 4 

alebo viac porcií proteínov (mäso, mliečne 

výrobky). Občas je i mimo hlavných jedál. 

Nepotrebuje suplementáciu. 

Trenie po podložke 

1. Problém: úplne nevládny, nie je možné 

narábanie bez ťahania po podložke. Často sa 

skĺzne v posteli alebo v kresle, potrebuje často 

upravovať polohu s veľkou pomocou. Spasticita, 

kontraktúry alebo nepokoj vedú k takmer neustálemu 

treniu po podložke. 

2. Potenciálny problém: slabo sa pohybuje 

sám alebo potrebuje miernu pomoc. Počas 

pohybu dochádza k častému treniu o podložku. 

Použitím popruhov alebo iných pomôcok možno 

docieliť dobrú polohu, avšak občas sa skĺzne. 

3. Bez problému: pohybuje sa v posteli a kresle 

bez pomoci a má dostatočnú svalovú silu, aby 

sa úplne nadvihol nad podložku. Udržiava dobrú 

polohu v posteli alebo v kresle počas celého 

dňa. 

Celkové skóre: 17 a viac – bez rizika, 15 – 16 – nízke 

riziko vzniku dekubitu, 13 – 14 = stredné riziko vzniku 

dekubitu, 12 a menej – vysoké riziko vzniku dekubitu 

krémy), ale minimalizovať vlhkosť z rán, 

moču, stolice alebo potu. 

< Vyhnúť sa studenému alebo suchému 

vzduchu (6). 

< Zabrániť prilepeniu kože na podklad 

(nadmerné potenie, podložky z umelej 

látky). 

2) Znížené zmyslové vnímanie pacienta/klienta: 

Zvýšenie tlaku na tkanivo vedie 

k automatickej úprave postavenia tela zodpovedajúcim 

spôsobom. Strata zmyslového vnímania 

v dôsledku cievnej mozgovej príhody 

alebo iné neurologické poruchy však znižujú 

schopnosť človeka cítiť signály. Upokojujúce 

lieky môžu tiež obmedziť zmyslové vnímanie. 

Prevencia: Venovať osobitnú pozornosť 

polohovaniu pacienta, udržiavaniu hygieny 

a sledovať podráždené oblasti, ako je uvedené 

vyššie. 

3) Zlá výživa: Zlá výživa ovplyvňuje celé 

telo. Zdravá strava znamená zdravšiu kožu 

a krvný obeh. Prísun vyváženej stravy je dôležitý. 

Ak ho nie je možné zabezpečiť, vhodné sú 

doplnky stravy. Obzvlášť dôležité sú bielkoviny 

a kalorická hodnota stravy. 

4) Periférne cievne ochorenia: Ochorenia 

periférnych ciev spôsobujú obmedzenie prietoku 

krvi v ktorejkoľvek časti tela, okrem 

21

ODBORY 

srdca. Hypertenzia, diabetes či fajčenie znižuje 

schopnosť tepien a kapilár reagovať na 

tlak. Je potrebné upraviť a liečiť príčiny ochorenia 

periférnych ciev pomocou liekov či inými 

prostriedkami. 

Ďalšie zásady prevencie: 

Vyhnúť sa energickému masírovaniu začervenanej 

oblasti a používaniu dráždivých 

masážnych prostriedkov, ktoré neovplyvnia 

prietok v koži počas jej zaťaženia, ale môžu 

ju poškodiť. Tie už môžu byť podráždené 

z nadmerného tlaku. 

Rehabilitačné programy zlepšia schopnosť 

pohybu. 

Komunikovať s p/k o jeho potrebách, prianiach 

a obavách. Jeho pohodlie je rozhodujúce 

(6). 

Liečba 

Závažnosť problému 

Podľa nedávnych odhadov má 1,3 milióna až 

3 milióny dospelých dekubity, s odhadovanými 

nákladmi na liečenie každého vredu vo výške 

500 – 40 000 dolárov. Výskyt dekubitov sa veľmi 

líši podľa klinických nastavení: 0,4 – 38,0 % 

pre nemocnice; 2,2 – 23,9 % pri dlhodobej starostlivosti 

a 0 – 17 % pre domácu starostlivosť. 

Výskyt dekubitov u starších osôb je tiež spojený 

so zvýšenou úmrtnosťou (6). Skutočný výskyt 

dekubitov je 20 x vyšší pri aktívnom pátraní než 

je oficiálne udávané (2). 70 % dekubitov majú 

ľudia starší než 70 rokov. 

Liečba dekubitov je zložitý proces riadený 

klinickými pracovníkmi. Je dôležité: 

rozlíšiť typ vredu (vred súvisiaci s tlakom 

alebo nie); 

určiť stupeň vredu; 

popísať a sledovať vlastnosti vredu; 

sledovať pokrok smerom k uzdraveniu i pre 

potenciálne komplikácie; 

zistiť, či je prítomná infekcia; 

klinické hodnotenie a monitorovanie bolesti, 

posúdiť doterajšiu liečbu; 

neustále monitorovať obväzy a liečbu (identifikovať, 

či je obväz suchý, neporušený, nedochádza 

k unikaniu exsudátu; opis vredu; 

denné preväzy nie sú potrebné pre sledovanie 

dekubitu. Frekvencia preväzov záleží 

od použitých prípravkov, pri špeciálnych sa 

dodržuje postup výrobcu (6). 

Hojenie: 

Dekubity by sa mali prehodnotiť aspoň raz 

týždenne. 

Minimálna dokumentácia zahŕňa umiestnenie 

vredu, veľkosť, farbu a množstvo výtoku, 

granuláciu, rozsah nekrózy, okraje a ich 

podmínovanie (6). Môžeme využiť škálu 

na posudzovanie hojenia dekubitu (tab. 

č. 2) (8). 

Fotografia je vítaná v prípade, že zariadenie 

má protokol v súlade s prijatými normami 

pre fotografovanie rany. Odporúča sa, aby 

na fotografii bolo zachytené meradlo, podľa 

ktorého je možné určiť veľkosť. 

Ak v časovom rámci 2 – 4 týždne hojenie 

nenaznačuje žiadny pokrok, mal by sa plán 

starostlivosti prehodnotiť. Treba posúdiť aj 

prítomnosť infekcie a úľavu od bolesti, ak 

je prítomná (6). 

Tab. 2 Škála na posudzovanie hojenia dekubitu PUSH (Pressure Ulcer 

Scale for Healing) (8) 

Dĺžka x šír- 1 1 2 3 4 5 subskóre 

ka (v cm 2) 0 0 24,0 

Množstvo 0: 1: 2: stred- 3: veľké subskóre 

exsudátu: žiadne malé ne veľké 

Typ tkaniva 0: nor- 1: epitel 2: granu- 3: detritus 4: nekró- subskóre 

málne lácie za (eschara) 

Veľkosť: Meria sa najväčší rozmer smerom od hlavy k prstom a najväčší priečny rozmer. Vynásobením 

sa odhadne plocha. Nepoužívať odhad. Pri meraní postupovať vždy rovnako a používať stále to isté 

meradlo. 

Množstvo exsudátu: Odhaduje sa množstvo exsudátu po odstránení obväzu ešte pred aplikáciou 

nového obväzu. 

Tkanivo: Hodnotí sa spodina vredu. 4 body sa skórujú, ak je prítomná eschara. Skóre 3 je pri prítomnosti 

detritu (eschara nie je prítomná). 2 body sa skórujú, keď je spodina čistá a obsahuje granulácie. 

1 bod sa dáva, keď je vred plytký a epitelizuje sa. 0 je pri uzavretom vrede. 

4 – Nekrotické tkanivo (eschara): čierne, hnedé alebo čiernohnedé tkanivo, pevne ahderujúce 

na spodinu rany a jej okraje. Môže byť pevnejšie alebo mäkšie než okolitá koža. 

3 – Detritus: žlté alebo biele tkanivo adherujúce prúžkami na spodinu vredu alebo husté zhluky 

tkaniva alebo hlienovité tkanivo 

2 – Granulácie: ružové alebo mäsovité tkanivo, s lesklým, vlhkým, granulovitým vzhľadom 

1 – Epitel: pri povrchových vredoch, nové, ružové alebo lesklé tkanivo (koža), ktoré vyrastá z okrajov 

alebo rastie ostrovčekovito na povrchu vredu. 

22 

geriatria 

Pri hojení nedochádza ku zmene štádia 

(napr. dekubit 4. stupňa sa počas hojenia 

nestane dekubitom 3. stupňa)! 

Hojenie má tri fázy: čistenia, granulácie 

a epitelizácie. 

Funkcia obväzu vo fáze čistenia: 

odsávanie sekrétu, ktorý brzdí hojenie; 

ochrana rany pred kontamináciou. 

Funkcia obväzu vo fáze granulácie a epitelizácie: 

Regulácia vlhkosti (zabránenie vysýchaniu, 

odvádzanie nadbytočného sekrétu, zvlhčovanie) 

Ochrana rany pred kontamináciou 

Ochrana pred traumatizáciou granulácií 

Obväzy a liečba 

Keďže neexistuje optimálny obväz pre každý 

dekubit, nie sú odporúčané žiadne špecifické 

obväzy. Výber produktu by mal byť založený 

na kombinácii faktorov, aké výrobca navrhol 

na použitie, vlastnosti dekubitu a ciele pre 

hojenie (6). 

Výhodami vlhkého hojenia sú zabránenie 

traumatizácie, rýchlejšie čistenie, podpora 

granulácie a epitelizácie a úspora práce personálu. 

Ilustračné foto: Boris Caban 


1. CULLUM, N. A. (2001) Pressure ulcer 

prevention and treatment: A synopsis of the 

current evidence. In Critical Care Nursing 

Clinics of North America, 13(4), pp.547 – 554. 

2. GULACSI, L., SZLOBODA, I., KOVACS, A. 

Economic burden of the pressue sores on 

Hungarian health care, Annu. Meet. Int. Soc. 

Assess. Health Care Inc. Soc.Technol. Asesss 

Health Meet, 1995, 11, abstract no 112. 

3. KRAJČÍK, Š. Dekubity. In Derma. ISSN 

1335-7360, 2005, roč. V, č. 4, s. 8 – 14. 

4. MELUZÍNOVÁ, H., WEBER, P. Dekubitus 

– komplexní pohled geriatra. In Interní Med. 

ISSN 1212-7299, 2007, roč. IX, č. 10, s. 499 

– 506. 

5. MILNE, C. T., TRIGILIA, D., HOULE, T. L., 

DELONG, S., ROSENBLUM, D. Reducing 

pressure ulcer prevalence rates in the long-term 

acute care setting, Ostomy Wound Manage. 

2009; 55 (4): 50-9 

6. National Pressure Ulcer Advisory Panel 

www.npuap.org, dostihnuté 21.6.2011 

NICE guidance: Pressure relieving devices, 

7. http://guidance.nice.org.uk/CG7/ 

Guidance/pdf/English 

8. Pressure Ulcer Scale for Healing. http:// 

npuap.org/PDF/push3.pdf 

9. SALCIDO, R., POPESCU, A. Pressure Ulcers 

and Wound Care. http://emedicine.medscape. 

com/article/319284-overview 


PhDr. Eva Bajanová 

Prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc. 

Klinika geriatrie LF SZU, Špecializovaná geriatrická 

nemocnica Podunajské Biskupice 

Univerzitná nemocnica Bratislava 

Krajinská 91, 825 56 Bratislava 211 

E-mail: eva.bajanova@szu.sk 

E-mail: stefan.krajcik@szu.sk 

0 – Uzavretý defekt: rana je kompletne uzavretá epitelom (novou kožou). B2B01564 

január – február 2012

ODBORY 

SÚHRN: Hygiena rúk je základným kameňom prevencie 

infekcií spojených s poskytovaním zdravotnej 

starostlivosti. Autor popisuje dôvody, kedy by si mal 

zdravotnícky pracovník umyť alebo dezinfikovať ruky 

v súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie. 

Popisuje správny postup umývania a dezinfekcie 

rúk. 

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Hygiena rúk. Mikrobiálna flóra. 

Umývanie rúk. Dezinfekcia rúk. 

Ruky zdravotníkov sa podieľajú na väčšine 

diagnostických, terapeutických 

a ošetrovateľských výkonov. Uvádza 

sa, že u 20 – 40 % infekcií spojených so zdravotnou 

starostlivosťou sú ich pôvodcovia prenášaní 

rukami zdravotníckeho personálu (1). 

Rovnakým spôsobom sa prenášajú kmene 

rezistentné na antibiotiká, ktoré u vnímavých 

pacientov vyvolávajú nebezpečné infekcie 

spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. 

Ruky zdravotníkov preto musia byť 

nielen viditeľne čisté, ale aj mikrobiologicky 

bezpečné. Dôsledným dodržiavaním hygieny 

rúk u všetkých zdravotníkov je možné predísť 

hore uvedeným 40 % infekcií, rovnako ako 

profesionálnym infekciám. 

Hygienou rúk sa rozumie dokonalé umývanie 

a dezinfekcia rúk. Pre zabezpečenie 

hygieny rúk je nevyhnutné, aby na rukách 

zdravotníckych pracovníkov neboli prstene, 

náramky. Nechty musia byť nenalakované a nakrátko 

ostrihané, použitie umelých nechtov 

je neprípustné (2). Táto podmienka sa musí 

dôsledne dodržiavať, pretože len také ruky je 

možné dokonale umyť a dezinfikovať. 

Mikrobiálna flóra 

Hygiena rúk v zdravotníctve 

Ľudská koža je za bežných podmienok 

osídlená mikrobiálnou flórou. Jej zloženie 

a množstvo závisí od pohlavia, veku a zdravotného 

stavu. Osídlenie je najvyššie v blízkosti 

konca nechtov. Bakteriálna flóra kože 

rúk sa rozdeľuje do troch skupín: trvalá flóra 

lokalizovaná v stratum corneum; prechodná 

flóra zložená z kožných kontaminantov na 

povrchu; infekčná flóra tvorená etiologickými 

pôvodcami rôznych infekcií, kožných lézií, 

vredov rúk a paronychií. 

Trvalá bakteriálna flóra rúk sa skladá 

z množstva bakteriálnych species tvorených 

gram-pozitívnymi kokmi (Staph. 

epidermidis, Staph. hominis a Staph. captitis), 

Corynebacterium (C. jeikeium) a Propionibacterium 

(P. acnes a P. granulosum). 

24 

hygiena, epidemiológia 

Doc. MUDr. Leon Langšádl, CSc., Oddelenie nemocničnej hygieny a epidemiológie 

Univerzitná nemocnica Bratislava, Katedra neklinických predmetov a jazykov, Inštitút 

fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave 

Staphylococcus aureus sa často vyskytuje 

u zdravotníckych pracovníkov. Na ich rukách 

sa tiež nachádzajú gramnegatívne mikroorganizmy, 

ako sú Acinetobacter spp. a Klebsiella 

spp. (3). Trvalá flóra o. i. svojou prítomnosťou 

na koži zabraňuje osídleniu inou potenciálne 

patogénnou flórou. Pre svoju lokalizáciu je 

relatívne odolná voči účinku umývania rúk 

(4). 

Prechodnú flóru tvoria kontaminujúce 

mikroorganizmy na najvrchnejších častiach 

kože, ktoré sú častými pôvodcami nemocničných 

infekcií. Na rozdiel od trvalej flóry 

je jednoducho odstrániteľná umývaním rúk 

(4). Infekčnú flóru najčastejšie tvoria kmene 

Staphylococcus aureus a Streptococcus spp., ale 

nachádzame v nej aj iné patogény, ktorými boli 

ruky kontaminované pri kontakte s nemocničným 

prostredím. 

Ako sa prenášajú pôvodcovia nemocničných 

infekcií a polyrezistentné kmene na 

pacienta rukami zdravotníckeho personálu? 

Ako a kde si zdravotnícky pracovník kontaminuje 

ruky? Obr. 1 ukazuje priamy prenos 

pôvodcov nemocničných a rezistentných kmeňov 

na vnímavého pacienta rukami a zároveň 

aj cesty prenosu týchto kmeňov z pacienta 

na pacientsku zónu (bezprostredné okolie 

pacienta) a na ruky zdravotníckych pacientov 

a návštevníkov. Zároveň ilustruje spôsob kontaminácie 

nemocničných plôch a predmetov 

rukami a v dôsledku toho aj nepriamy prenos 

pôvodcov nemocničných a polyrezistentných 

kmeňov na vnímavého pacienta rukami kontaminovanými 

na plochách a predmetoch 

nemocničného prostredia s častým dotykom 

rúk. 

Obr. 1 

Ruky ako médium prenosu nemocničných 

kmeňov z pacienta do nemocničného 

prostredia a z neho na pacienta 

Kontaminované 

predmety a plochy 

nemocničného 

prostredia 

II 

Kontaminované 

predmety a plochy 

nemocničného 

prostredia 

nepriamy 

nepriamy 

prenos 

priamy prenos 

prenos 

Pacient 1 Pacient 2 


Tab. 1. Predmety a plochy v blízkosti 

pacienta rizikové z hľadiska 

mikrobiálnej kontaminácie rúk 

bočnice a konštrukcie postele; 

posteľná bielizeň; 

pulzné oximetre; 

oblečenie pacientov; 

jedálne dosky na posteliach; 

stoly a stoličky; 

vyšetrovacie stoly; 

vyšetrovacie kreslá; 

tlačidlá dorozumievacích zariadení; 

TV ovládače, monitory; 

manžety tonometra; 

kľučky a gule na dverách; 

klávesnice počítačov; 

suché zipsy; 

elektronické teplomery; 

podlahy; 

dávkovače mydla a dezinfekcie; 

nemocničné vozíky; 

textilné zásteny; 

vypínače svetla; 

monitory prístrojov. 

Zoznam najčastejšie kontaminovaných častí 

a predmetov nemocničného prostredia je uvedený 

v tab. 1. Ich čisteniu a dezinfekcii treba 

venovať mimoriadnu pozornosť. 

Umývanie rúk a ich dezinfekcia 

Umývanie rúk vodou a mydlom: Bežným 

umývaním rúk, za použitia dostatočného 

množstva vody a mydla, je možné odstrániť 

až 90 % prechodnej bakteriálnej flóry 

rúk. Kým bežným umývaním rúk sa odstráni 

viditeľné znečistenie rúk, ich dôkladné 

umývanie, odporúčané v zdravotníckych 

zariadeniach, slúži k odstráneniu znečistenia 

vzniknutého v dôsledku kontaktu rúk s pacientom 

alebo so znečisteným nemocničným 

prostredím. Mydlo ani voda nemajú žiadny 

antibakteriálny účinok. Dekontaminačný 

účinok umývania rúk je daný pôsobením 

vody ako rozpúšťadla, mydla ako emulgátora 

znečistenia a mechanickej energie vynaloženej 

na otieranie kože rúk počas umývania. 

Z uvedených dôvodov boli pre zdravotnícke 

umývanie rúk vypracované štandardné 

postupy aj stanovené minimálne časové 

limity jeho trvania (obr. č. 2). 

Umývanie rúk vodou a mydlom s prídavkom 

dezinfekčného prostriedku zvyšuje 

dekontaminačný účinok, ale len v prípade, 

že sa vykonáva dostatočne dlho. Prídavok 

dezinfekčného prostriedku do mydla však 

zvyšuje riziko vzniku alergie kože naň. Časté 

umývanie rúk vodou a mydlom vysušuje kožu.

Obr. 2. Ako si umývať ruky vodou a mydlom? 

1. Zvlhčite ruky vodou a aplikujte dostatočné množstvo mydla do 

oboch rúk. Potierajte si ruky spôsobom dlaň o dlaň. Pokračujte 

preložením dlane pravej ruky na chrbát ľavej ruky s čistením vnútorných 

strán prstov a potom opačne. 

2. Krúživým pohybom si čistite ľavý palec pravou rukou a potom 

opačne. 

3. Spojenými prstami pravej ruky čistite krúživým pohybom ľavú dlaň 

a potom opačne. 

4. Prsty jednej ruky uzavrite do dlane a otierajte oproti druhej 

dlani. 

5. Opláchnite si ruky vodou a dôkladne si ich utrite jednorazovou 

utierkou. Použitou utierkou zastavte vodu. Vaše ruky sú čisté (za 

20 – 30 sek.). 

1. 

2. 

3. 

4. 5. 

Odporúčaný postup pre umývanie rúk 

hygiena, epidemiológia 

ODBORY 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Použitie horúcej vody 

môže viesť k závažným 

poškodeniam kože ruky, čo 

paradoxne vedie k zvýšeniu 

jej bakteriálneho osídlenia. 

Ďalším negatívom, 

ktoré obmedzuje umývanie 

rúk, je nevyhnutnosť 

umývadla s prívodom 

vody. To nemusí byť vždy 

umiestnené presne tam, 

kde je potrebné si umyť 

ruky. V zdravotníctve sa 

preto umývanie rúk vodou 

a mydlom postupne obmedzuje 

len na prípady, keď 

je to nevyhnutné: príchod 

na zmenu, pri viditeľnom 

znečistení rúk, po použití 

toalety, pri náhodnom znečistení 

rúk biologickým 

materiálom, pred jedlom 

a podobne. Dôvodom je 

aj výskyt infekcie vyvolanej 

toxínmi Clostridium 

difficile, ktorého bakteriálne 

spóry sú odolné 

voči účinkom alkoholu. 

V ostatných prípadoch 

sa odporúča nahradiť 

umývanie dezinfekciou 

rúk alkoholovými prípravkami. 

Dezinfekcia rúk 

Na dezinfekciu rúk je 

vhodná dezinfekčná látka, 

ktorá je popri dobrej antimikrobiálnej 

účinnosti 

minimálne agresívna voči 

koži a nemá nepríjemný 


B2B01563 

zápach. Alkoholy, ako je etanol a izopropanol, 

tieto vlastnosti majú. Ich výhodou je rýchly 

antimikrobiálny účinok a jeho široké 

spektrum, zahŕňajúce väčšinu vegetatívnych 

foriem grampozitívnych i gramnegatívnych 

baktérií, vrátane mykobaktérií. Výnimkou 

sú len bakteriálne spóry, odolné voči účinkom 

týchto alkoholov. Etanol má tiež široké 

spektrum účinku proti mykotickým organizmom, 

vrátane kvasiniek a dermatofytov. 

Virucídny účinok v značnej miere závisí od 

použitej koncentrácie etanolu. Na neobalené 

vírusy má lepšiu účinnosť 95% etanol než 

etanol v koncentrácii 60 – 80 %. Dosiaľ nebola 

popísaná bakteriálna rezistencia na etanol 

alebo izopropanol. Alkoholy patria medzi 

najbezpečnejšie antiseptiká, ktoré nemajú 

žiadny toxický účinok na ľudskú kožu. Po použití 

alkoholového dezinfekčného prostriedku 

na ruky nedochádza k významným zmenám 

hydratácie kože. Aj na podráždenú kožu majú 

alkoholy len minimálne dráždivý účinok. Ich 

opakované použitie na ruky však môže kožu 

vysušiť a iritovať. Tieto účinky na ruky obmedzí 

alebo ich eliminuje prídavok 1- až 3-percentného 

glycerolu, ako aj iných podobných 

hydratačných látok do alkoholových dezinfekčných 

prípravkov. 

Rizikom použitia dezinfekčných prípravkov 

s obsahom alkoholu je možnosť vzniku 

požiaru. Z uvedených dôvodov je potrebné 

dôsledne dodržiavať bezpečnostné predpisy 

pri ich skladovaní a predovšetkým sa vyvarovať 

ich použitiu v blízkosti otvoreného ohňa. 

K vzplanutiu môže dôjsť po vzniku elektrickej 

iskry, ako aj z výboja statickej elektriny, 

predovšetkým v prostredí so zvýšenou 

tenziou kyslíka. Ďalším rizikom je možnosť 

intoxikácie po ich požití. Tieto prípravky by 

napr. na detských oddeleniach nemali byť 

ponechávané bez dozoru. 

25

ODBORY hygiena, epidemiológia 

Odporúčané postupy 

Pri umývaní, ako aj pri dezinfekcii ide o pokrytie 

celého povrchu rúk napeneným mydlom 

alebo dezinfekčným prostriedkom. Pri umývaní 

sa z rúk pokrytých mydlom odstraňuje znečistenie 

mechanickým spôsobom. Pri dezinfekcii 

rúk sa na nich rovnomerne rozotrie dezinfekčný 

prípravok a ruky sa nechajú oschnúť. 

Dezinfekčný prípravok alebo mydlo sa aplikuje 

na ruky dávkovačom, ktorý je potrebné 

pravidelne čistiť a zásobníky dezinfekčných 

prípravkov obmieňať. Ich opätovné plnenie, 

predovšetkým mydlami a regeneračnými 

krémami na ruky, je neprípustné pre možnú 

mikrobiálnu kontamináciu. 

Na umývanie rúk sú vhodné len tekuté 

mydlá. Používanie pevných mydiel, ako 

aj textilných uterákov je z hygienických 

dôvodov nevyhovujúce. Na osušenie rúk sa 

používajú papierové uteráky pre jedno použitie. 

Vhodné miesto pre dávkovače mydla je 

pri umývadle, kam patria aj dávkovače s regeneračným 

krémom na ruky. 

Dávkovače dezinfekčných prostriedkov 

treba uložiť na miesta, kde je najčastejšie 

potrebné dezinfikovať ruky. V poslednom čase 

sa najväčšmi osvedčili osobné dávkovače 

dezinfekčných prípravkov, zavesené na 

pracovný odev. Umožňujú vykonávať dezinfekciu 

rúk všade tam, kde je to potrebné. 

Závažné dôvody 

Zdravotnícki pracovníci sa zvyčajne obávajú 

rizika možného prenosu patogénnych mikroorganizmov 

z nemocnice do ich domovov. 

S výnimkou oddelení, kde sú hospitalizovaní 

pacienti s prenosnými ochoreniami, je toto riziko 

malé. Pôvodcovia nemocničných nákaz 

sú nebezpeční zvyčajne len pre osoby so 

zníženou imunitnou odpoveďou. Podstatne 

vyšším rizikom je prenos patogénnych mikroorganizmov 

z domova do zdravotníckeho zariadenia. 

Môže ísť o bežné prenosné ochorenia 

rodinných príslušníkov, ako je dávivý kašeľ, 

mumps, detské kiahne a pod. Sú popísané 

prípady, keď zdravotníci preniesli na pracovisko 

závažných pôvodcov mykotických 

ochorení od svojich domácich zvierat, ktoré 

spôsobili smrteľné ochorenia na oddeleniach 

pre nedonosené deti alebo infekcie v mieste 

operácie na kardiochirurgickom oddelení (5, 

6). Najúčinnejším spôsobom prevencie prenosu 

pôvodcov infekčných ochorení zo zdravotníckeho 

zariadenia na rodinných príslušníkov, 

rovnako ako z domova na pacientov je dôsledné 

dodržiavanie hygieny rúk. 

Najdôležitejšie dôvody pre 

dodržiavanie hygieny rúk zdravotníckymi 

pracovníkmi: 

Odstrániť z rúk viditeľnú špinu 

Zabrániť prenosu patogénnych 

mikroorganizmov z domova do 

nemocnice 

Zabrániť prenosu patogénnych 

mikroorganizmov z nemocnice 

domov 

Zabrániť infekcii nemocničných 

pacientov 

Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) 

uvádza 5 dôvodov pre dezinfekciu rúk v bezprostrednej 

blízkosti pacienta (7). 

1. Pred dotykom pacienta rukami, 

2. pred čistým alebo aseptickým výkonom, 

3. po dotyku pacienta rukami, 

4. po možnom dotyku rúk s telovými tekutinami 

pacienta, 

5. po dotyku rúk s nemocničným prostredím. 

Dôvodov pre umývanie a dezinfekciu rúk 

v dennej praxi zdravotníckeho pracovníka je 

však viac. Tie najdôležitejšie uvádza tabuľka 

č. 2. Z nej vyplýva vysoká častosť umývania 

alebo dezinfekcie rúk počas pracovnej zmeny 

zdravotníckych pracovníkov. V dôsledku toho 

dochádza k vysušovaniu kože rúk, čo môže 

viesť až k jej poškodeniu. To môže byť až 

takého stupňa, že zdravotníckeho pracovníka 

vyradí z pracovného procesu. Koža rúk 

sa preto musí regenerovať použitím hydratačných 

krémov na ruky. Tieto by mali byť 

umiestnené v dávkovačoch vedľa dávkovačov 

na tekuté mydlo. Správny výber vhodných 

hydratačných krémov na ruky je dôležitý. 

Rozhodujúci je nielen ich hydratačný účinok, 

ale tiež ich kompatibilita s prostriedkami 

Tab. 2 Dôvody výkonu hygieny rúk zdravotníckeho pracovníka a jeho 

odporúčaný spôsob 

Dôvod pre hygienu rúk Spôsob výkonu hygieny rúk 

Keď sú ruky viditeľne znečistené Umývanie vodou a mydlom 

Po použití toalety Umývanie vodou a mydlom 

Pri vstupe na pracovisko a pri odchode z neho Umývanie vodou a mydlom 

Pred dotykom s pacientom, klientom a po ňom Dezinfekcia 

Pred každým aseptickým alebo čistým výkonom a po ňom Dezinfekcia 

Po možnom dotyku s telovými tekutinami Dezinfekcia 

Po dotyku s predmetmi a plochami nemocničného prostredia Dezinfekcia 

Po otvorení obalu s materiálom Dezinfekcia 

Pred použitím nesterilných rukavíc a po ňom Dezinfekcia 

Po dotyku nosa, obličaja, vlasov a podobne Dezinfekcia 

26 


na umývanie rúk a ich dezinfekciu, ako aj 

s používanými ochrannými rukavicami. 

Nevhodný hydratačný krém môže znižovať 

umývacie účinky použitého mydla, 

dezinfekčného prípravku na ruky alebo 

poškodiť používané rukavice. Z uvedených 

dôvodov je nežiaduce, aby zdravotníci používali 

vlastné hydratačné krémy na ruky. Je 

povinnosťou zamestnávateľa 

zabezpečiť im vhodnú 

Alkoholy patria medzi 

najbezpečnejšie 

antiseptiká, ktoré 

nemajú žiadny 

toxický účinok na 

ľudskú kožu. 

sadu umývacieho prostriedku, 

dezinfekčného prípravku 

a ochranného krému na 

ruky. V záujme bezpečnosti 

pacientov musia tiež zabezpečiť 

dostatočné množstvo 

vhodných prostriedkov na 

umývanie a dezinfekciu rúk 

a dohliadnuť na ich správne 

používanie zdravotníckymi 

pracovníkmi. Výhovorky 

vedení niektorých zdravotníckych zariadení, 

že na dostatočné množstvo kvalitných 

prostriedkov na umývanie a dezinfekciu rúk 

nemajú finančné prostriedky, svedčia o ich 

nízkej odbornej kvalite. Finančné prostriedky 

ušetrené na prostriedkoch na umývanie 

a dezinfekciu rúk sú len malou časťou nákladov 

na antibiotiká a ďalšie liečivá, potrebné 

pre pacientov s nemocničnými nákazami a za 

ich predĺženú hospitalizáciu. Potrebné je tiež 

upraviť zdravotnícku legislatívu o hygiene 

rúk v Slovenskej republike tak, aby zodpovedala 

súčasným potrebám a odporúčaniu 

SZO (7). 



1. WEINSTEIN, R., A. Epidemiology and control 

nosocomial infections in adult intensive care 

units. In Am J Med, 1991, 91, Suppl 3B: 

S, 179 – 184. 

2. Vyhláška MZ SR č. 553/2007 Z. z., ktorou 

sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na 

prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska 

ochrany zdravia. Vestník MZ SR, čiastka 231, 

s. 3998 – 4005. 

3. LARSON, E., McGINLEY, K., J., GROVE, 

G., L. et al. Physiologic, microbiologic, and 

seasonal effects of handwashing on the skin 

of health care personnel. In Am J Infect Control 

1986;14:51-9. 

4. KATZ, J., D. Hand washing and hand 

disinfection: more than your mother taught 

you. In Anesthesiology Clin N Am, 2004, 22, 

457 – 471. 

5. CHANG, H., J., MILLER, H., L., WATKINS, 

N. et al. An epidemic of Malassezia 

pachydermatis in an intensive care nursery 

associated with colonization of health care 

workers' pet dogs. In N Engl J Med., 1998, 12, 

338, 11, 706 – 711. 

6. DRUSIN, L., M., ROSS, B., G., RHODES, K., 

H. et al. Nosocomial ringworm in a neonatal 

intensive care unit: a nurse and her cat, Infect 

Control Hosp Epidemiol. 2000, 21, 9, 605 

– 607. 

7. WHO Guidelines on Hand Hygiene in 

Health Care, 2009. Dostupné na: http://www. 

whqlibdoc.who.it/2009/WHO_IER_PSP_20

Len čistá rana sa môže zahojiť 

Moderná príprava spodiny rany: vďaka 

produktu Debrisoft® – inovačnému 

zväzku vlákien – je zaručené bezpečné 

a najmä málo bolestivé ošetrenie. 

Predpokladom optimálneho ošetrenia 

rany je jej účinné vyčistenie. K dispozícii je 

pritom viacero metód, ktoré sú väčšinou veľmi 

bolestivé. Pomocou moderného zväzku vlákien 

Debrisoft ® bola vyvinutá nová technológia, ktorá 

umožňuje málo bolestivú aplikáciu. Debrisoft ® 

navyše vyčistí nielen samotnú ranu, ale aj 

okolitú kožu. 

Podpora procesu liečenia rán tak pri akútnom 

traumatickom poranení, ako aj v prípade chronickej 

rany bezpodmienečne vyžaduje rýchle 

a dôkladné vyčistenie rany. Následne sa rana 

v závislosti od príčiny kožného defektu ošetrí 

špeciálnymi modernými obväzmi na rany. 

Aké metódy čistenia rán sú dostupné? 

Odstraňovanie baktérií, biofilmu, zvyškov 

buniek, odumretého tkaniva, prebytočného 

exsudátu a cudzích telies z rany môže prebiehať 

s využitím rozličných metód. Sterilné roztoky na 

vymývanie rán odstránia veľkú časť povrchového 

povlaku, pričom ide o opatrenie nezaťažujúce 

tkanivo určené na odstránenie neadhezívnych 

častí buniek a biofilmu. Vymývacie roztoky s antiseptickými 

látkami usmrcujúcimi choroboplod- 

Lohmann & Rauscher 

né zárodky si pritom v závislosti od výrobku 

vyžadujú rozdielne dlhú dobu pôsobenia pre 

účinné usmrtenie choroboplodných zárodkov. 

Mechanické odstraňovanie odumretého tkaniva 

(nekrózy) a prilepených suchých povlakov 

pomocou skalpela alebo kyrety je zväčša veľmi 

bolestivé, krvácavé a môže ho vykonávať len 

skúsený lekár. Často je potrebná príprava s pomocou 

mastí, liekov alebo infúzií s lokálnym 

tíšením bolesti. Metóda je rýchla, účinná, avšak 

invazívna a zaťažuje tkanivo. 

Účinok mechanického čistenia rán sa dá 

zvýšiť aj dodatočným nanášaním biosynteticky 

vyrobených enzymatických mastí alebo hydrogélov. 

Tieto výrobky však majú krátku účinnosť, 

preto vyžadujú častú výmenu obväzov, čo vedie 

k zvýšeniu nákladov na ošetrenie. 

Mechanické čistenie rán s využitím technológie 

hydro surgery (technika vodného lúča) alebo 

ultrazvuku je vysoko nákladné a pri operáciách 

sa používa selektívne. 

Ďalšou metódou čistenia infikovaných, silno 

potiahnutých rán je použitie pestovaných sterilných 

lariev (Lucilia sericata). Proteolytické 

enzýmy a antibakteriálne látky obsiahnuté v slinách 

lariev vyvolávajú látkovú premenu nekróz 

a povlakov. Pre vysoké náklady sa táto metóda 

používa v nemocniciach len ojedinele. 

„Debrisoft - rýchly, efektívny, jednoduchý 

a bezbolestný debridement.“ 

Debrisoft ® : Nová metóda čistenia rán 

Vlákna produktu Debrisoft ® sú vysoko flexibilné. Preniknú do nerovností rany 

a dosiahnu tak aj na ťažko prístupné miesta. 

Vlákna majú špeciálne špičky zošikmené pod presne určeným uhlom. 

Vďaka tomu aktívne oddelia povlaky. 

Vlákna sú veľmi jemné. Čistenie rán preto prebieha šetrne a s výrazným zamedzením bolesti. 

Zväzok vlákien je veľmi hustý. Preto je pohlcovacia schopnosť produktu Debrisoft ® veľmi vysoká. 

Zachytené povlaky sa spoľahlivo zadržia. 

Špička vlákna aktívne oddelí povlaky, zväzok vlákien ich zachytí a zadrží. 

www.Lohmann-Rauscher.com 

NEU 

Existuje nejaká metóda rýchleho, účinného 

a šetrného vyčistenia rán? 

Debrisoft je jedinečné high-tech polyesterové 

vlákno, spracované do jemného, hebkého 

zväzku vlákien. Pri veľkosti len 10 x 10 cm 

sa každé z 18 miliónov vysoko flexibilných 

vlákien vyznačuje jedinečným dizajnom so 

zošikmeným koncom. Debrisoft ® navlhčený 

vymývacím roztokom sa jemne kĺže svojím 

hebkým povrchom po spodku rany a jej 

okolí. Pritom sa z rany spoľahlivo uvoľní 

detritus, choroboplodné zárodky a exsudát 

a taktiež šupiny a keratózy z okolitej kože 

a tie sa zachytia na zväzku vlákien. Novo 

vytvorené granulačné tkanivo a už vrastené 

epitelové bunky nie sú zaťažované. 

Odborníčka na rany, Dr. Elisabeth Lahnsteinerová, 

sa už o tom presvedčila na základe 

skúseností získaných vo svojej ordinácii na 

ošetrovanie rán vo Viedni: „Debrisoft ® predstavuje 

novú formu málo bolestivého a vysoko 

účinného čistenia rán. Metóda je jednoduchá 

z hľadiska realizácie. Veľkými výhodami pre 

pacienta sú nižšia časová náročnosť, žiadne 

vedľajšie účinky a žiadny strach z bolesti pri 

budúcom čistení rán.“ 

Ďalšie informácie nájdete na stránke www. 

lohmann-rauscher.sk 

V prípade otázok o výrobku sa možno obrátiť 

e-mailom na info@sk.LRmed.com alebo 

priamo na vášho zástupcu firmy L+R. 

SUKL - A 88252 Debrisoft 

fi bre technology 

ACTITOP 

1211_L&R_AZ_Debrisoft_A5_sk_NEW.1 1 19. 12. 2011 15:45:58 


inzercia 

AKTUÁLNE 

1211_L&R_AZ_Debrisoft_A5_sk_NEW.1 1 19. 12. 2011 15:45:58 

B2B01561 

27

tematický zošit 125 

Ošetrovateľstvo v psychiatrii 

Terapeutické postupy zlepšující 

spolupráci při léčbě schizofrenie 

Mgr. Tomáš Petr 

ÚVN Praha, Česká republika 

Zlepšení spolupráce při užívání 

léků u pacientů se schizofrenií 

a úloha psychoedukace 

sestrami 

V 

psychiatrii má spolupráce pacienta při 

užívání předepsaných psychofarmak 

zásadní dopad na úspěšnost léčby, ale 

též na náklady vynaložené na zdravotní péči. 

Je prokázáno, že neplánované vysazení léků 

pacienty vede ke zhoršení jejich zdravotního 

stavu a výrazně zvyšuje celkové náklady na 

zdravotní péči. Velká studie (Valenstein et al., 

2002) prokázala, že pacienti, kteří spolupracovali 

při užívání léků na méně než 80%, měli 

2,4 krát vyšší pravděpodobnost hospitalizace, 

než lépe spolupracující pacienti. 

Zátěž pro pacienty i společnost 

Schizofrenie a jiná psychotická onemocnění 

představují velkou zátěž nejen pro pacienty 

a jejich blízké, ale též pro společnost, a to hned 

z několika důvodů: 

1) jde o nejčastější dg. skupinu, pro kterou jsou 

pacienti hospitalizováni na psychiatrii; 

2) jde o pacienty, jejichž průměrná doba hospitalizace 

je nejdelší (průměr – 112 dní ve 

srovnání s průměrnou dobou hospitalizace 

65 dní u jiných skupin diagnóz); 

3) jde o nejčastější skupinu diagnóz, pro kterou 

jsou přiznávány plné invalidní důchody 

(ÚZIS, 2008). 

Z těchto, i jiných důvodů se schizofrenie 

považuje za nejnákladnější duševní onemocnění. 

U schizofrenie často dochází k relapsům: 

v prvním roce po propuštění u 30 až 50% 

nemocných, do 5-ti let dosahuje počet relapsů 

až 80% (Shepherd et al., 1989, Hogarty et al., 

1993, Möller et al., 1995, Wieden a Olfson, 1995, 

Mason et al., WHO studie, 1996). Příčin relapsu 

může být celá řada. Významným faktorem 

však je svévolné ukončení léčby pacientem 

28 

bez konzultace se svým lékařem. V průběhu 

jednoho roku vysadí předepsaná psychofarmaka 

asi tři čtvrtiny pacientů, často z vlastního 

rozhodnutí a bez toho, aby informovali lékaře. 

Ve studii CATIE vysadilo předčasně medikaci 

74% pacientů (1061 z 1432 účastníků, kteří 

užili alespoň jednu dávku) léčených pro schizofrenii. 

Částečná non-adherence je častější, 

než úplná a je také velmi riziková. 

Co ovlivňuje adherenci s léčbou? Faktorů 

ovlivňujících spolupráci pacienta při užívání 

léků je několik: 

1) vlastní onemocnění – absence náhledu na 

onemocnění, příznaky – porucha kognitivních 

funkcí, abúlie, apatie aj.; 

2) lék – forma a vzhled léku, nežádoucí účinky, 

složitější dávkovací režimy, nedostatečné 

ovlivnění příznaků; 

3) vlivy prostředí – stigmatizace, ekonomická 

dostupnost léku, vliv rodiny; 

4) osobnost lékaře – zkušenosti, schopnost 

navázat vztah s nemocným, akceptace 

pacientových přání ohledně medikace; 

5) osobnost pacienta – náhled na onemocnění, 

dosavadní zkušenosti s léčbou, věk, užívání 

drog aj. 

Role sestry v psychoedukaci 

Jedním z nástrojů, jak dosáhnout lepší spolupráce 

pacienta při užívání léků, je efektivně 

vedená psychoedukace. Role psychiatrických 

sester je v této oblasti nenahraditelná. Sestra 

by měla pacienta informovat o předepsaných 

lécích, o způsobu jejich užívání a o možných 

nežádoucích účincích. Měla by mu vysvětlit 

důležitost užívání léků, důsledky jejich 

vysazení a postupy zmírňující nežádoucí účinky 

a zároveň by ho měla motivovat ke změně 

tak, aby změnila jeho nerealistická očekávání 

vůči léčbě, zmírnila jeho ambivalenci 

a udržela jeho účast na léčbě. Nejvhodnější 

čas k zahájení psychoedukace je krátce po 

odeznění ataky psychotického onemocnění, 

ještě před propuštěním pacienta do domácí 

péče nebo velmi brzy po propuštění. 

Jak provádět efektivní psychoedukaci? 

Psychiatrická sekce České asociace sester 

vytvořila metodiku, která je určitým vodítkem 


pro sestry, jak psychoedukaci provádět, aby 

byla efektivní. Tato metodika obsahuje jednak 

obecná doporučení, jak komunikovat 

s pacientem, abychom ho získali ke spolupráci 

a podpořili ho v přijímání správných a informovaných 

rozhodnutí, tak i praktické techniky, 

které může sestra v průběhu edukace 

využívat. K těmto technikám byla vytvořena 

řada didaktických pomůcek, které pomohou 

sestře vést edukaci interaktivně. 

Doporučená struktura edukačního setkání: 

1) Úvodní zahřívací techniky: prostor pro 

navázání vztahu s pacientem a vytvoření 

příjemné atmosféry, zhodnocení schopnosti 

a ochoty pacienta k edukaci (motivace, 

intelektová úroveň), zmapování úrovně jeho 

informovanosti. 

2) Postoje k léčbě, dosavadní zkušenosti 

s léčbou: cílem je zjištění a ovlivnění 

postojů pacienta k užívání léků, posouzení 

jeho dosavadních znalostí a zkušeností. 

3) Základy neurobiologie, vysvětlení mechanismu 

účinku léků v mozku: poučení 

pacienta o působení léků a mechanismu 

jejich účinku. 

4) Varovné příznaky onemocnění, jejich 

včasné rozpoznání a krizový plán: cílem 

je pomoci pacientovi rozpoznat včasné 

varovné příznaky a vytvořit krizový plán. 

5) Zdravý životní styl: součástí komplexní 

edukace je také část věnující se zdravému 

životnímu stylu, zejména zdravé výživě. 

6) Zvláštní situace, kdy hrozí vysazení 

léků: tato část se věnuje problematice těhotenství, 

sexuality, řízení motorových vozidel 

a jiných témat, přijde-li na ně v průběhu 

edukace řeč. Není standardní součástí edukačního 

sezení. 

Aby byla psychoedukace interaktivní a efektivní, 

může sestra využívat rozličné techniky 

a didaktické pomůcky. V následujícím textu 

jsou ukázky některých technik a postupů. 

Název techniky: „Přiřazování léků“ 

Cíl: Tato technika se snaží zasadit psychiatrické 

léky mezi ostatní běžněji užívaná léčiva 

tak, aby si pacient uvědomil, že jejich užívání 

je prospěšné.

Na co léky působí? Spojte šipkou, 

co myslíte, že k sobě patří: 

Ibuprofen bolest 

Paralen horečka 

Zyprexa nespavost 

Hypnogen zácpa 

Risperdal nervozita 

Lactulóza zhoršené myšlení a vnímaní 

Diazepam psychóza 

Popis: Sestra má k dispozici seznam léků 

a vedle něj seznam různých příznaků. Pacient 

má za úkol pomocí šipek přiřadit k jednotlivým 

lékům příznak, který lék může ovlivňovat. 

Název techniky „Příběhy s otevřeným 

koncem“ 

Cíl: Jednak odhalit pacientovy postoje k pravidelnému 

užívání léků, jednak nastínit případné 

způsoby řešení nečekaných situací. 

Popis: Pacientovi je nabídnut krátký příběh 

s otevřeným koncem (vhodné je mít příběh 

i v psané podobě). Sestra podněcuje pacienta, 

aby se zamyslel nad tím, jak by příběh mohl 

pokračovat, popř. nabízí některé z předdefinovaných 

scénářů. Výběr příběhu musí sestra 

přizpůsobit pacientovi. 

Příklad příběhu: Robert má po změně léků 

nepříjemné pocity. Cítí se hrozně unavený, 

ospalý, má hodně slin, nedokáže se na nic 

soustředit… 

a) Co nejdříve o tom poví lékaři; 

b) léky bude dál brát podle ordinace a počká, 

jestli to neodezní; 

c) přestane brát léky, až mu bude lépe, tak se 

k léčbě vrátí; 

d) …………………(volné pokračování doplněné 

klientem) 

Ukázky didaktických karet vysvětlujících 

mechanismus účinku léků a vznik relapsu 

1) Znázornění přenosu informací na synap tické štěrbině 

2) Vysvětlení relapsu a účinku antipsychotik 

Obrázek A: Limbický systém jako přehradní nádrž, dopamin 

jako vodní hladina, hráz zpevňují antipsychotika a nestresující 

prostředí. 

Obrázek B: V jednu chvíli se díky zvýšenému přítoku dopaminu 

vše přelije přes hráz a je tady psychóza. 

Obrázek C: Jakmile se objeví relaps, musíme výrazně zvýšit 

dávku antipsychotik. V našem příměru s přehradou to 

znamená, že musíme rychle nastavit hráz tak, aby dopamin 

dále nepřetékal. 

ošetrovateľ stvo v psychiatrii tematický zošit 125 

Uvedené ukázky jsou jen zlomkem edukačních 

technik, které může sestra při 

setkání s pacientem používat. Zpracovaná 

metodika obsahuje celkem 18 technik a řadu 

didaktických karet a pomůcek např. 

pexeso varovných příznaků, kartu krizové 

pomoci aj. 

Profesionálně vedená a včas započatá psychoedukace 

hraje významnou roli při získání 

pacienta ke spolupráci a příznivě ovlivňuje 

prognózu onemocnění. Psychiatrické sestry 

hrají v tomto procesu klíčovou roli. 

Kresby: archív autora 


BANKOVSKÁ MOTLOVÁ, L., ŠPANIEL, F. 

Schizofrenie. Jak předejít relapsu aneb terapie 

pro 21. století. Praha : Mladá fronta, a. s. 

2011. ISBN 978-80-204-2494-5. 

BANKOVSKÁ MOTLOVÁ, L., KITZLEROVÁ, E., 

MUDROVÁ, H., SUCHÁNEK, P. Kuchařka pro 

nemocné psychózou. Praha : PCP, 2011. 

BAŠTECKÝ, J. Psychiatrie, právo a společnost. 

Praha : Galén, 1997. 

MOTLOVÁ, L., ŠPANIEL, F., KITZLEROVÁ, 

E., KORCSOG, P., VRÁNOVÁ, J. PREDUKA. 

Preventivně edukační program proti relapsu 

psychózy. Evyan, s. r. o., 2007. 

PETR, T. Nové výkony pro psychiatrické sestry. 

In Florence 9/2010, roč. VI, str. 36 – 37. 

www.psychosy.cz 

GRAY, R. Enhancing medication adherence in 

people with schizophrenia: An international 

programme of research. International Journal 

of Mental Health Nursing, vol. 19, 1/2010, str. 

36 – 44. 

Retrospektivní přehled hospitalizací pacientů 

s dg. schizofrenie a schizoafektivní poruchy, 

Infopharm 2007 – 2008 

ÚZIS, Psychiatrická péče, 2008 

A 

B 

C 


Cenná pomoc 

Vďaka finančnej podpore tematicky orientovaných 

verejnoprospešných projektov v Jarnej a Jesennej 

výzve Fondu spoločnosti GlaxoSmithKline 

sa v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela 

v Pezinku spustila pestrá plejáda kultúrnych 

a terapeutických aktivít. V rámci nefarmakologickej 

podpory liečby počas vyše 2 rokov priniesli 

pacientom množstvo pozitívnej energie, 

krásnych zážitkov, radosti z tvorivosti a podnetných 

stretnutí. Pacienti a pracovníci nemocnice 

zažili vianočný koncert Maroša Banga, 

energické bubnové workshopy s Thierrym 

Ebamom, vystúpenie sokoliarskeho dvora Astur, 

Naši pacienti ako diváci... 

... a ako tvorcovia 

dynamickú zumbu, spoznali množstvo veselých 

rytmických nástrojov Orffovho inštrumentária. 

Pustili sa do umeleckého drotárstva, tvorivého 

modelovania z hliny, filigránskeho papierového 

košikárstva, odlievania voskových sviečok, 

maľby na textil či využívania prstových farieb. Do 

nemocnice pribudla odborná psychologická literatúra, 

ale aj antidekubitové matrace, hygienické 

a transportné pomôcky pre imobilných seniorov. 

K Fondu GSK sa totiž postupne pridávali ďalšie 

spoločensky zodpovedné subjekty – Bratislavský 

samosprávny kraj, Mesto Pezinok, KN REVIA, KN 

Bratislava a celý rad nadácií: Dalkia Slovensko, 

VÚB, Orange, Slovenskej sporiteľne, NSPP. S ich 

pomocou môže nemocnica prinášať premiéry 

i reprízy obľúbených kultúrnych, športových 

aj (ergo)terapeutických aktivít súčasným/bývalým 

pacientom i širšej verejnosti aj naďalej. 

O pripravovaných aktivitách sa možno informovať 

na www.pnpp.sk v sekcii Aktuálne/Program 

kultúrnych podujatí. 

Zuzana Šipošová 

projektová referentka PNPP Pezinok 


29


SÚHRN: Agresia a násilie sa stávajú aktuálnym problémom 

súčasnej spoločnosti. S agresivitou sa čoraz 

častejšie stretávame aj pri poskytovaní ošetrovateľskej 

starostlivosti. Vplyvom stresu, strachu, telesnej a duševnej 

nepohody môže dôjsť k agresívnym prejavom 

v správaní pacienta. Agresia pacienta by nemala sestru 

prekvapiť, len tak dokáže zvoliť vhodné ošetrovateľské 

intervencie a eliminovať riziká spojené s ošetrovaním 

takýchto pacientov. Starostlivosť o agresívneho 

pacienta patrí k ošetrovateľským činnostiam, ktoré si 

vyžadujú individuálny a vysoko profesionálny prístup 

sestry. Cieľom práce bolo analyzovať faktory, ktoré 

z nášho pohľadu v najväčšej miere determinujú starostlivosť 

o agresívneho pacienta. 

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Agresívny pacient. Agresívne prejavy. 

Ošetrovateľská starostlivosť. Sestra. Psychiatrické 

oddelenie. Faktory. 

Presne definovať a vymedziť pojmy agresia 

a násilie je ťažké. Hoci sa nám javí, 

že tieto pojmy sú identické, nie je to 

tak. Pod agresiou rozumieme útočné správanie, 

ktoré cielene smeruje k úmyselnému 

poškodeniu osoby. Násilie je oblasťou agresie. 

Ide o „zámerné ubližovanie s úmyslom vážne 

poškodiť obeť“ (Lovaš, 2010). To znamená, že 

„násilie je agresia, ale agresia nemusí mať 

podobu násilia“ (Lovaš, 2010). 

Agresivitu chápeme ako tendenciu správať 

sa agresívne. Plánovať napadnutie niekoho 

je prejavom agresivity, nie je to však agresia. 

Stane sa ňou, ak k agresívnemu činu dôjde. 

V problematike agresie sa často používa termín 

hostilita. „Hostilita je všeobecný nepriateľský 

postoj voči ľuďom“ (Lovaš, 2010). Môže, ale 

nemusí byť príčinou agresívneho konania. 

Agresívne správanie je odpoveďou na určitý 

podnet. Pri poskytovaní ošetrovateľskej 

starostlivosti pôsobí na pacientov mnoho 

negatívnych podnetov, ktoré môžu byť spúšťačom 

agresívneho správania: nevhodná 

komunikácia, strata súkromia, nevyhovujúci 

režim oddelenia, nedostatok informácií, 

pozornosti, zanedbané prostredie. To sú len 

niektoré z mnohých faktorov, ktoré pacienta 

ovplyvňujú. 

Metodika prieskumu: Stúpajúca frekvencia 

agresívnych prejavov v správaní pacientov 

nás viedla k analýze faktorov, ktoré determinujú 

poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti 

agresívnym pacientom. 

ošetrovateľ stvo v psychiatrii 

Faktory determinujúce starostlivosť 

o agresívneho pacienta 

30 

Stanislava Bédiová 

Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie 

Ciele práce: 

Posúdiť, ako často a s akou formou agresie 

sa sestry stretávajú pri poskytovaní ošetrovateľskej 


Poukázať na postupy a problémy pri ošetrovaní 

agresívneho pacienta. 

Pri prieskume bola použitá empirická metóda 

– anketa. Výberový súbor tvorilo 60 respondentov, 

sestier pracujúcich v Psychiatrickej 

nemocnici vo Veľkom Záluží. 

Výsledky prieskumu 

Jedným z cieľov našej práce bolo posúdiť 

formy a frekvenciu výskytu agresívnych prejavov 

u pacientov. Na otázku, ako často prichádzajú 

do kontaktu s agresívnymi prejavmi 

u pacientov na oddelení, uviedlo 38,3 % sestier 

každodenný kontakt s agresiou v akejkoľvek 

forme; 26,7 % sa s ňou stretáva raz za mesiac, 

25 % prichádza do kontaktu s agresívnymi 

prejavmi raz za týždeň a 10 % sestier uviedlo 

výskyt agresívneho správania každý druhý deň 

(graf č. 1). Môžeme konštatovať, že sestry sa 

1. graf 

Ako často prichádzate do kontaktu 

s agresívnymi prejavmi u pacientov? 

25 % 

10 % 

26,70 % 

38,30 % Každý deň 

Raz za mesiac 

Raz za týždeň 

Každý druhý deň 

s agresívnymi prejavmi v správaní pacientov 

stretávajú pomerne často. Potvrdzuje to aj 

výskum Čerňanovej (2010b), podľa ktorého 

„sestra za jednu zmenu priemerne ošetrí 5 

pasívne agresívnych pacientov, 3 verbálne a 3 

nepriamo fyzicky agresívnych pacientov. Za 

jeden mesiac sestra priemerne ošetrí 2 fyzicky 

agresívnych pacientov.“ 

Sestry považujú verbálnu a pasívnu agresiu 

za najčastejšie formy agresívneho správania, 

s ktorou sa stretávajú pri poskytovaní ošetrovateľskej 


Analýzy výskumov potvrdzujú fakt, že 

agresívne útoky na sestry sú veľmi časté. 

Každodenný kontakt s agresívnymi prejavmi 

v správaní pacienta predstavuje pre sestru 

veľkú psychickú a fyzickú záťaž. Je to jeden 


z faktorov, ktoré ovplyvňujú ošetrovanie agresívneho 

pacienta. 

V prieskume sme sa zamerali aj na fyzické 

útoky pacientov na sestry. Zistili sme, že až 75 % 

sestier bolo počas svojej praxe vystavených 

fyzickým atakom zo strany pacientov. Až 66,7 % 

sestier bolo fyzicky napadnutých viac než päťkrát, 

8,9 % bolo napadnutých 5-krát, 2,2 % 3-krát 

a 22,2 % raz. Najčastejšími formami útokov bolo 

kopnutie – 53,3 %, škrtenie 26,7 % a úder do 

tváre u 20 % respondentov (graf č. 2). 

2. graf 

Ak ste boli počas svojej praxe napadnutý/á 

pacientom, koľkokrát k napadnutiu 

došlo? 

8,90 % 

22,20 % 

2,20 % 

66,70 % 

Viac než päťkrát 

Jedenkrát 

Päťkrát 

Trikrát 

Uvedené formy útokov pravdepodobne nepatrili 

len k tým ľahším: v niektorých prípadoch 

vyžadovali ošetrenie u lekára alebo spôsobili práceneschopnosť. 

Predpokladáme, že sestry, ktoré 

si vyberú prácu na psychiatrickom oddelení, si 

uvedomujú aj riziká súvisiace s poskytovaním 

ošetrovateľskej starostlivosti psychiatrickým 

pacientom. Neznamená to však prijatie a akceptovanie 

agresívneho správania. Pocity pri 

fyzickom útoku pacienta sú pre sestru veľmi 

stresujúce. 

Analýzou odpovedí na otázky, či sestry niekedy 

ošetrovali agresívneho pacienta sami, 

sme dospeli k záveru, že až 73,3 % opýtaných 

má takúto skúsenosť. Vzhľadom k tomuto zisteniu 

nie sú prekvapujúce odpovede na anketovú 

otázku, čo vnímajú sestry ako najväčší 

problém pri fyzickom obmedzení pacienta. 

Až 66,7 % opýtaných sestier ho vidí v nedostatku 

mužského personálu, 25 % sestier sa myslí, 

že problémom je celkovo nedostatok personálu 

(graf č. 3). Upozorňujú naň aj ďalšie štúdie. 

Čerňanová (2010b) vo svojom výskume uvádza, 

že pri fyzickom obmedzení pacienta sú v 79 % 

prípadov prítomní len 2 – 3 členovia tímu a 62 % 

sestier ošetrovalo fyzicky agresívneho pacienta 

samostatne. 

Rovnaké skutočnosti sú uvedené aj v prieskume 

Bodnárovej a Hrindovej (2010, s. 66): v 50,7 %

3. graf 

Čo vnímate ako najväčší problém pri 

fyzickom obmedzení pacienta? 

25 % 

1,60 % 

6,70 % 

Nedostatok mužského 

personálu 

Celkový nedostatok 

personálu 

Nevyhovujúce 

prostredie oddelenia 

Nedostatok 

prostriedkov 

na obmedzenie 

66,70 % pacienta 

sú pri fyzickom obmedzení len 2 členovia tímu, 

v 28 % sú prítomní 3 členovia, v 14,6 % spolupracujú 

4 členovia a odporúčaný počet pracovníkov 

– 5 – asistuje pri fyzickom obmedzení len v 6,7 % 

prípadov. 

Medzi preventívne opatrenia, ktoré by mohli 

zabrániť agresívnym atakom zo strany pacientov, 

66,7 % respondentov nášho prieskumu zaradilo 

vyšší počet personálu na oddelení; 16,7 % respondentov 

zaň pokladá včasné podanie liekov, 

podľa 13,3 % je preventívnym opatrením nižší 

počet pacientov na akútnom oddelení. 3,3 % dáva 

dôraz na zvýšený dohľad a sledovanie správania 

pacienta (graf č. 4). Čerňanová (2010b) pri moni- 

4. graf 

Ktoré preventívne opatrenia by podľa 

vás mohli zabrániť útoku pacienta? 

3,30 % Vyšší počet perso- 

13,30 % 

nálu na oddelení 

Včasné podanie 

upokojujúcich liekov 

16,70 % 

Nižší počet pac. na 

akútnom odd. 

Zvýšený dohľad 

a sledovanie sprá- 

66,70 % vania pacienta 

torovaní pracovných podmienok sestier vyhodnocuje 

ako najzávažnejšie problémy nedostatok 

personálu, chýbajúcu signalizáciu privolania 

pomoci, veľký počet pacientov na oddelení. 

Nedostatok personálu, nedostatočné technické 

vybavenie oddelenia a ďalšie spomenuté 

obmedzenia môžu spôsobovať častejší vznik 

úrazov pri fyzickom obmedzovaní agresívneho 

pacienta a do veľkej miery negatívne ovplyvňujú 

jeho ošetrovanie. 


Diskusia 

V našej práci sme sa zamerali na postupy pri 

ošetrovaní agresívneho pacienta. Zaujímavým 

zistením bolo, že forma agresie nie je pri postupe 

ošetrovania rozhodujúca. Sestry postupujú 

rovnako pri brachiálnej aj verbálnej agresii. 

Ako prvý prostriedok na zvládanie agresívnych 

prejavov používajú komunikáciu s pacientom: 

90 % sestier pri verbálnej a 81,7 % pri brachiálnej 

agresii. Zelman (2010, s. 130) vo svojej štúdii 

uvádza ako najviac používané prostriedky na 

zvládanie akútnych prejavov agresie verbálne 

techniky. Samostatne, bez podpory iných 

prostriedkov boli použité v 36 % prípadov. V 29 % 

prípadov bolo nutné podanie upokojujúcich 

liekov, fyzické obmedzenie bolo použité v 35 % 

situácií. 

Prvou voľbou vo výbere opatrení na zvládanie 

agresívnych prejavov pacientov je pre 

respondentov pilotnej štúdie Pečeňáka a Rybanskej 

(2002, s. 159) podanie liekov – uviedlo 

ho 61,3 % sestier. Druhou voľbou je komunikácia 

s pacientom, použilo by ho 19,34 % sestier, 

nasleduje pohovor pacienta s lekárom – 16,1 % 

a použitie fyzickej prevahy v 9,7 %. 

V odbornej slovenskej, ale aj zahraničnej 

literatúre sa uvádzajú postupy intervencií na 

zvládanie agresívnych atakov pacientov v takomto 

poradí: 

verbálna intervencia, 

medikácia so súhlasom pacienta, 

fyzické obmedzenie, 

medikácia bez súhlasu pacienta (Čerňanová 

2009, s. 18, Pečeňák 2002, s. 159, Beer et 

al., 2005). 

Postup intervencií, ktoré označili sestry 

nášho prieskumu: 

komunikácia s pacientom, 

aplikácia liekov súbežne s pohovorom 

pacienta s lekárom, 

fyzické obmedzenie pacienta (tab. 1). 

Postupy sestier, ktoré sa zúčastnili nášho 

prieskumu, zodpovedajú intervenciám uvádzaným 

v odbornej literatúre. Svedčí to o ich vysokej 

profesionalite. Pre sestry je vždy na prvom 

mieste pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti 

pacient a jeho potreby. Nezabúdajú na 

dôležitosť vytvorenia terapeutického vzťahu 

s pacientom. 

Záver 

Práca sestry na psychiatrickom oddelení 

je náročná. Jej náročnosť do istej miery určujú 

neštandardné situácie, ktoré vznikajú pri 

výkone tohto povolania. Náš prieskum bol len 

Tab. 1 Postup intervencií na zvládanie agresívneho pacienta 

1. krok 2. krok 2. krok 3. krok 

Komunikácia Aplikácia Pohovor Fyzické 

s pacientom liekov pac. s lekárom obmedzenie 

Verbálna agresia 54 90 % 33 55 % 33 55 % 54 90 % 

Brachiálna agresia 49 81,7 % 30 50 % 30 50 % 50 83,3 % 


stručným zhrnutím základných faktorov determinujúcich 

ošetrovateľskú starostlivosť o agresívneho 

pacienta. Uvedomujeme si, že nami 

vybraný súbor respondentov nie je rozsiahly 

a z výsledkov prieskumu nemôžeme vyvodiť 

závery týkajúce sa charakteristiky všetkých psychiatrických 

oddelení. Chceli by sme zdôrazniť 

potrebu praktických nácvikov zvládania agresie 

pacientov, napr. vo forme nácviku komunikácie 

alebo bezpečnej pacifikácie agresívneho pacienta. 

Podporovať tímovú analýzu agresívnych 

incidentov na oddelení. A v neposlednom rade 

snažiť sa o vytvorenie bezpečného prostredia, 

v ktorom je poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť 

agresívnym pacientom. Veríme, že náš 

prieskum bude motiváciou na zamyslenie sa nad 

problémom ošetrovania agresívneho pacienta 

a nad rizikami, s ktorými sú sestry pracujúce 

na psychiatrických oddeleniach často konfrontované. 


BEER, M., D., PEREIRA, S., M., PATON, C. 

Intenzivní péče v psychiatrii. 1. vyd. Praha : 

Grada Publishing, 2005. 296 s. ISBN 80-247- 

0363-7. 

BODNÁROVÁ, M., HRINDOVÁ, T. Ošetrovateľská 

starostlivosť o pacienta s agresívnymi 

prejavmi. In Zborník z XII. celoslovenskej 

konferencie sestier pracujúcich v psychiatrii: 

Ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii [CD- 

ROM]. Bratislava: Slovenská komora sestier 

a pôrodných asistentiek, 2010, s. 62 – 71. 

ISBN 978-80-970482-2-8. 

ČERŇANOVÁ, A. Agresívny pacient z aspektu 

psychiatrického ošetrovateľstva. In Psychiatria 

– psychoterapia – psychosomatika. [online]. 

2010a, roč. 17, č. 2 [citované 22.11.2010]. 

Dostupné na internete: . ISSN 1335-423X 

S. 107 – 111. 

ČERŇANOVÁ, A. Agresívny pacient 

v podmienkach psychiatrického ošetrovateľstva. 

In Ošetrovateľský obzor. [online]. 2010b, roč. 

7, č. 3 [citované 12.1.2011]. Dostupné na 

internete: . 

ISSN 1336- 

5606. 

ČERŇANOVÁ, A. Postupy pri ošetrovaní 

agresívneho pacienta v psychiatrii. In 

Ošetrovateľský obzor. ISSN 1336-5606, 2009, 

roč. 6, č. 1, s. 18 – 22. 

LOVAŠ, J. Agresia a násilie. Bratislava : Ikar, 

2010. 197 s. ISBN 978-80-551-1752-2. 

PEČEŇÁK, J., RYBANSKÁ, M. Postoje 

pracovníkov psychiatrickej kliniky k agresívnym 

prejavom u hospitalizovaných pacientov. In 

Psychiatrie. ISSN 1211-7579, 2002, roč. 6, č. 

3, s. 156 – 159. 

ZELMAN, M., DAS, A., CH., HUDEC, 

J., PRIŠČÁKOVÁ, A. Agresívne prejavy 

u psychiatrických pacientov hospitalizovaných 

v PN Hronovce v rokoch 2006 – 2008 

– analýza výskytu. In Psychiatria pre prax. 

ISSN 1335-9584, 2010, roč. 11, č. 4, s. 127 

– 130. 


Bc. Stanislava Bédiová 

Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie 

Rínok 334, 951 35 Veľké Zálužie 

E-mail: stanka.bediova@post.sk 

31

tematický zošit 125 ošetrovateľ stvo v psychiatrii 

Alzheimerova choroba 

a problém malnutrície 

Medzi ochorenia typické pre starší vek 

patrí Alzheimerova choroba (ACH) 

– najrozšírenejšia forma senilnej 

demencie v krajinách Európy a USA. Pre toto 

ochorenie je charakteristické progresívne 

zhoršovanie kognitívnych funkcií. 

ACH je energeticky náročné ochorenie, má 

výrazný vplyv na prirodzený príjem nutrične 

plnohodnotnej stravy. Napriek zvýšenému 

príjmu potravy ľudia s Alzheimerovou chorobou 

chudnú, neraz majú až kachexiu. Jedným 

z mýtov, ktorý vedie ku vzniku malnutrície, je 

aj fakt, že za fyziologický prejav starnutia sa 

považuje aj znížený energetický príjem potravy. 

Riziko vzniku malnutrície u ľudí s ACH je 

veľmi vysoké, najmä v pokročilom štádiu tejto 

choroby. Otázka adekvátneho, energeticky 

hodnotného príjmu potravy je veľmi dôležitá, 

pretože pri tomto ochorení sú skombinované 

takmer všetky rizikové faktory pre vznik malnutrície. 

Otázkou malnutrície u klientov s ACH 

sa zaoberá veľmi málo profesionálov najmä 

preto, že prejavy malnutrície sa pokladajú za 

symptómy staroby, preto uniká pozornosti. 

Úbytok hmotnosti 

Julianna Hyžová 

Mgr. Viera Saturová 

Alzheimercentrum 

Piešťany, n. o. 

Zabezpečiť adekvátny príjem 

nutrične plnohodnotnej stravy 

u klienta s Alzheimerovou 

chorobou je veľmi náročný 

a vysoko individuálny proces. 

Charakteristické pre ľudí s ACH je, že i napriek 

častejšiemu a zvýšenému príjmu potravy 

je problematické udržať ich telesnú hmotnosť 

bez výraznejšieho úbytku. 

Hlavné príčiny úbytku hmotnosti: 

a) zvýšená energetická spotreba: základná 

diagnóza = Alzheimerova choroba, demencia 

(1); 

b) strata sebestačnosti: človek stráca schopnosť 

najesť sa sám, bez asistencie druhej 

osoby; 

c) strata pocitu nasýtenia: postihnutý nemá 

pocit nasýtenia následkom základného 

ochorenia; starecká anorexia; nepamätá 

si, či jedol alebo nie; 

d) porucha prehĺtania: častý problém u ľudí 

v pokročilom štádiu ACH, keď dochádza ku 

spomaleniu alebo narušeniu koordinácie 

32 

svalov potrebných na spracovanie a prehĺtanie 

potravy; 

e) narušené vnímanie chuti jedla: zníženie 

počtu a vnímavosti chuťových receptorov 

následkom starnutia, narušená schopnosť 

rozpoznávať jednotlivé chute. Ako poslednú 

chuť vníma kyslosť, v pokročilom štádiu 

choroby klient odmieta stravu pre jej „zlú 

chuť“; 

f) strata kognitívnych funkcií: príjem potravy 

sa stáva veľmi náročnou a dlhotrvajúcou procedúrou. 

Človek s touto diagnózou zabúda, 

čo má so stravou v ústach robiť, kam ju má 

v ústach posúvať, ako má prehĺtať (neraz ju 

len tak drží v ústach, akoby na ňu zabudol), 

čoskoro po začatí stravovania jedlo odsúva, 

má pocit, že už zjedol dostatočné množstvo 

a zvyšok odmieta; 

g) pridružené ochorenia: 

< ochorenie GIT – dyspeptický syndróm, 

nechutenstvo, pocit nevoľnosti; 

< horúčkové stavy – bronchitídy, pneumónie; 

< neurologické diagnózy – imobilita, stupeň 

postihnutia po náhlej cievnej mozgovej 

príhode, hypoxia mozgu a i.; 

< psychiatrické diagnózy – depresia, anorexia, 

stresová záťaž, zmena prostredia a i. 

Príčiny váhového úbytku 

a intervencie 

Príčina: odmietanie stravy – podávanie 

stravy s ohľadom na biografickú anamnézu 

Pri príjme klienta sociálny pracovník v spolupráci 

s vrchnou sestrou odoberá podrobnú 

biografickú anamnézu, kde sa zameriava aj na 

otázky výživy. V prípade výrazného váhového 

úbytku kontaktujeme blízku osobu klienta 

a informujeme ju o rizikách malnutrície. Pri 

získavaní informácií sa zameriavame aj na 

príjem stravy, na obľúbené a neobľúbené jedlá, 

spôsob stravovania (napr. režim dňa), zvyky 

pri stravovaní (napr. sám pri stole, v spoločnosti), 

skúsenosti členov rodiny získané počas 

starostlivosti v domácom prostredí. 

Podľa zistenej anamnézy musíme klienta 

často ponúkať jedlom. Pri motivovaní a podpore 

v jedení využívame prvky Bazálnej stimulácie. 

V rámci ergoterapie si klienti môžu 

jedlo pripraviť aj sami. 

Príčina: nesebestačnosť klienta pri stravovaní 

– zabezpečiť adekvátny príjem stravy 

v súlade s úrovňou kognitívnych funkcií 

Sledovanie príjmu potravy je nevyhnutnou 

súčasťou starostlivosti o klientov, pričom je 


dôležité zamerať sa aj na úroveň klientovej 

schopnosti sebaobsluhy pri stolovaní. Príjem 

potravy sa zaznamenáva do koláčového grafu. 

U klientov podporujeme sebestačnosť čo najdlhšie 

vhodne upravenou stravou, napr. nakrájaním 

mäsa, vytvorením takého prostredia, aby 

sa klient nemusel za ničím načahovať a všetko 

mal na dosah ruky. Klienti, ktorí stratili 

sebestačnosť, sú kŕmení podľa prvkov Bazálnej 

stimulácie: motivujeme im najmä čuchové, 

chuťové a zrakové vnemy. Klientovi vedieme 

ruku, aby si podľa možnosti sám vpravoval 

jedlo do úst a to tempom a príborom, ktoré 

mu vyhovuje. 

Príčina: vyšší energetický výdaj než príjem 

– zabezpečiť vhodné výživové doplnky 

a ďalšiu nutričnú podporu 

Podávanie väčších dávok jednotlivých porcií 

jedla častejšie počas dňa, k nim sa podáva 

aj nutričný doplnok, ak ho má predpísaný 

lekárom. Doplnkovú stravu dostávajú klienti 

aj po 20. hodine večer, ak si ju prajú a tí, ktorým 

sa za posledné mesiace rapídne znížila 

hmotnosť. 

Príčina: ťažkosti so spracovaním a prehĺtaním 

potravy – podávať adekvátne upravenú 

stravu, zubná protéza ako nevyhnutnosť, 

zisťovať prípadné ochorenie ústnej dutiny 

Podávanie krájanej, kašovitej, príp. mixovanej 

stravy podľa rozvoja individuálnych 

ťažkostí. Dôležité je zabezpečenie správnej 

polohy klienta počas stravovania na podporu 

bezpečného príjmu stravy, s eliminovaním 

rizika aspirácie. Tempo kŕmenia sa musí prispôsobiť 

aktuálnemu stavu klienta, pričom je 

pri stravovaní vhodné podávať menšie kúsky 

a hlty. Do jedálneho lístka častejšie zaraďujeme 

rôznorodo upravené kaše a pudingy, možno do 

nich pridať nutričné doplnky (nápoj, prášok). 

Príčina: narušené vnímanie chuti jedla 

– prispôsobiť jedálny lístok pre klientov s Alzheimerovou 

chorobou 

Do jedálneho lístka nezaraďujeme pikantné 

jedlá, potraviny s tuhou konzistenciou 

(napr. slanina, kapusta, tuhé mäso s dlhými 

vláknami,...), jemné listy (napr. šalát), drobné 

kúsky (oriešky, kukurica, hrach, sója, fazuľa, 

...). Všímame si, aké príchute klient obľubuje 

a ktorým sa vyhýba a zabezpečujeme obľúbené 

príchute nutričných doplnkov individuálne 

pre každého klienta. Medzi najobľúbenejšie 

príchute patrí banán, malina, jahoda, vanilka, 

lesná zmes, čokoláda; menej obľúbenými sú 

neutral, tropik, pomaranč, oriešok. Jedlo je 

nevyhnutné podávať klientom v pravidelných 

časových intervaloch. 

Príčina: pridružené ochorenie – zabezpečiť 

adekvátny príjem stravy so zohľadnením 

celkového zdravotného stavu klienta 

Pri celkovom zhoršení zdravotného stavu 

s minimálnou spoluprácou klienta podávame 

štandardnú polymérovú diétu ako kompletnú 

výživu. U klienta s minimálnym príjmom per 

B2B01562

SUSTAIN = Study to improve Understanding of Sensory factors and Taste And their Impact on compliance with Nutritional drinks 

Literatúra: 1. Data on le, Abbott Laboratories Ltd, 2009. (SUSTAIN study stage 2), 2. Nový ENSURE Plus, ENSURE Plus, Nutridrink 

Compact, Nutridrink, Clinutren 1.5 a Fresubin Energy 

Abbott Laboratories Slovakia, s.r.o., CBC II,, 821 08 Bratislava 2 

tel.: 02/44 45 41 88, 44 45 41 76, fax: 02/44 45 44 20, www.abbott.com 

ENSURE Plus 

je štatisticky signifikantne preferovaný oproti 

ostatným klinickým výživám 1,2 

SUSTAIN (2009) najväčšia zaslepená, randomizovaná štúdia sledujúca 

všetky senzorické faktory, vrátane chuti a compliance pacienta: 1 

- 

z aradených 

bolo 

1700 

pacientov 

nad 

50 

rokov 

zo 

4 európskych 

(Anglicko, Španielsko, Holandsko a Česká republika) 

- pacienti konzumovali 2 balenia klinickej výživy denne 2 

Závery SUSTAIN štúdie: 1 

pacienti preferujú nový ENSURE Plus 

krajín 

p acienti 

boli 

schopní 

prijať 

2 balenia klinickej výživy denne len v podobe 

nového ENSURE Plus 

p acienti 

potvrdili, 

že 

budú 

piť 

2 balenia 

nového 

ENSURE Plus denne 

(660 kcal a 27,6 g proteínov) a to viac ako 12 týždňov 

p acienti 

ľahšie dopili celú dávku ENSURE Plus ako Nutridrink 

Compact, tvrdiac, že objem nie je dôležitý 

preferovanie % 

70 

60 

50 

40 

30 

20 

10 

0 

54* 56* 57* 

26 

nový ENSURE Plus 

ENSURE Plus 


Nutridrink Compact 


Nutridrink 

* p


os pridávame do polievky či džúsu polymérové 

doplnky vo forme prášku (zabezpečujú vysoký 

energetický príjem pri malom množstve). 

S lekárom konzultujeme medikáciu na podporu 

chuti, na odstránenie alebo zmiernenie 

nevoľnosti, na zlepšenie prehĺtacieho reflexu, 

na zvýšenú produkciu slín. 

Príčina: dyspeptický syndróm – zabezpečiť 

príjem potravy s ohľadom na vek a GIT 

klienta 

Sledovanie vyprázdňovania a kvality stolice 

so zabezpečením príjmu stravy regulujúcej 

vyprázdňovanie (kompóty, slivky, figy, vláknina, 

otruby, dostatok tekutín...). Ako doplnkovú 

výživu podávame polymérové diétne doplnky 

obohatené o vlákninu. 

Konkrétne kroky 

Alzheimercentrum Piešťany (ďalej len AC 

PN) je súkromné zariadenie so zvláštnym režimom, 

ktoré poskytuje komplexnú 24-hodinovú 

ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť 

klientom s ACH. Ich pobyt v AC PN môže byť 

krátkodobý, od 2 týždňov do 3 mesiacov, alebo 

na neurčitý čas. Klienti v AC PN sú starší, dlhodobo 

chorí ľudia, ktorých zdravotný stav je 

stabilizovaný, následkom ochorenia sú však 

odkázaní na starostlivosť druhej osoby. Väčšina 

z našich 93 klientov je v pokročilom 

štádiu ACH, ich 

vekové zloženie je od 54 do 

91 rokov. 

V Alzheimercentre Piešťany 

sa v boji proti malnutrícii 

našich klientov zameriavame 

na: 

a) fyzické sledovanie 

hmotnosti: každého klien - 

ta pri príjme do AC PN 

odvážime a jeho hmotnosť 

sa potom mesačne sleduje. 

U klienta s výrazným 

váhovým úbytkom sa interval monitoringu 

hmotnosti skráti na 1 týždeň až do stabilizovania 

hmotnosti, príp. jej zvýšenia. Rovnako 

postupujeme aj u klientov, ktorí prichádzajú do 

zariadenia z nemocnice. Ak u klienta dlhší čas 

registrujeme nechutenstvo alebo odmietanie 

stravy a máme podozrenie na váhový úbytok, 

jeho hmotnosť meriame aktuálne. 

b) Administratívne sledovanie hmotnosti: 

každému klientovi sa v deň príchodu do AC 

PN založí prehľadná tabuľka Monitoring výživy, 

kde sa do koláčových grafov zaznamenáva 

množstvo prijatej potravy, vyprázdňovanie, 

aktuálna diéta, doplnková strava, nutričná 

podpora za obdobie 7 dní. V deň príchodu 

klienta do AC PN sa robí nutričný test na určenie 

rizika malnutrície. Test sa opakuje každých 

6 mesiacov, príp. vždy pri výraznom zhoršení 

celkového zdravotného stavu. 

c) Analýza zistených údajov: na konci 

každého mesiaca vyhodnocujeme namerané 

34 

Alzheimerova choroba 

je energeticky 

náročné ochorenie, 

má výrazný vplyv 

na prirodzený 

príjem nutrične 

plnohodnotnej stravy. 


Vhodne upravená strava podporuje sebestačnosť pri jedle. 

hodnoty hmotnosti každého klienta, pričom sa 

počíta váhový rozdiel za obdobie 1 mesiaca. Pri 

zistení váhového úbytku nad 2 kg/mesiac alebo 

6 kg za ½ roka sa zisťuje príčina straty hmotnosti 

analýzou monitoringu výživy. Aktualizuje 

sa zoznam klientov s výrazným váhovým úbytkom 

nad 2 kg/mesiac a klientov zaradených do 

rizikovej skupiny. 

d) Úprava jedálneho líst- 

ka podľa individuálnych 

potrieb klienta: do štandardného 

jedálneho lístka pridávame 

doplnkovú stravu o 20. 

hod. V priebehu dňa podávame 

jogurt, ovocie, ovocné pyré po 

dohode s príbuznými a podľa 

želania klienta. Do štandardného 

jedálneho lístka pridávame 

nutričný doplnok vo forme 

nápoja, pudingu, kaše podľa 

chuti klienta. Tieto prípravky 

a chute sa menia podľa individuálnych potrieb 

a prianí klienta. 

e) Využívanie prvkov Bazálnej stimulácie: 

Bazálna stimulácia chuti prebieha ľahkou 

masážou pier, priložením jedla k ústam, vedením 

klientovej ruky tak, aby si jedlo vložil do 

úst sám. Stimulácia čuchu využíva rôzne vône 

jedla k povzbudeniu do jedla. Opticky klienta 

stimulujeme tak, že mu jedlo ukážeme a vždy 

ho kladieme tak, aby ho mal v zornom poli. 

Na základe týchto krokov sa nám darí udržať 

hmotnosť klientov bez výrazného váhového 

úbytku. Dôsledným vedením dokumentácie 

s prehľadom za dlhšie obdobie vieme rýchlejšie 

a efektívnejšie zareagovať pri vzniknutej 

odchýlke, môžeme porovnávať jednotlivé obdobia 

pred zavedením polymérovej diéty a po 

ňom. Podľa našich skúseností sa mnohí klienti 

s rizikom vzniku podvýživy alebo s malnutíciou 

po zavedení polymérovej diéty stabilizovali na 

poslednej hodnote. 


Zabezpečiť adekvátny príjem nutrične plnohodnotnej 

stravy je u klienta s ACH veľmi 

náročný a vysoko individuálny proces. Naším 

hlavným cieľom je minimalizovať riziko vzniku 

malnutrície a tak zabrániť vzniku výrazného 

váhového úbytku u klientov. 

Aby sme náš cieľ splnili, musíme naďalej 

rozvíjať a vylepšovať techniku jednotlivých 

postupov, preto plánujeme: 

naďalej využívať nutričný assesment, nájsť 

najvhodnejšiu škálu na hodnotenie nutričného 

stavu našich klientov; 

využívať všetky dostupné nutričné doplnky 

v rôznych formách a chutiach; 

zabezpečiť konzultácie s nutričným asistentom, 

príp. geriatrom, gastroenterológom 

z hľadiska adekvátneho príjmu potravy špeciálne 

pre ľudí trpiacich ACH; 

zabezpečiť pre pracovníkov AC PN školenie 

na tému Individuálny príjem potravy 

u klienta s Alzheimerovou chorobou. 



HOLMEROVÁ, I., JAROLÍMOVÁ, E., SUCHÁ, J. 

a kol. Péče o pacienty s kognitivní poruchou. 

Praha : EV Public relations, s. r. o., 2007. 

ISBN 978-80-254-0177-4. 

HEGYI, L., KRAJČÍK, Š. Geriatria. Bratislava : 

Herba, 2010. ISBN 978-80-89171-73-6. 

Štandardy ošetrovateľskej starostlivosti 

Alzheimercentra v Piešťanoch, R. Prokešová, 

P. Tesařová, 2010 

FRIEDLOVÁ, K. Bazální stimulace v základní 

ošetřovatelské péči, 1. vyd. Praha : Grada 

Publishing, 2007. 170 s. ISBN 978-80-247- 

1314-4. 

MALÍKOVÁ, E. Péče o seniory v pobytových 

sociálních zařízeních, 1. vyd. Praha : Grada 

Publishing, 2011. 328 s. ISBN-13: 978-80- 

247-3148-3. 


Julianna Hyžová, Mgr. Viera Saturová 

Alzheimercentrum Piešťany, n. o. 

Rekreačná 7, Piešťany 921 01

Silvia Hreňová 

Tatiana Hrindová 

Psychiatrická nemocnica 

Michalovce, n. o. 

SÚHRN: Špecifické intervencie tvoria spektrum výkonov, 

ktoré sestry v psychiatrickom ošetrovateľstve 

uplatňujú v rámci svojich kompetencií. Aktívne vykonávajú 

psychoterapeutické činnosti, rôzne formy ergoterapie, 

psychoedukáciu, relaxačné techniky a mnoho 

ďalších aktivít. V príspevku prezentujeme výsledky 

prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť realizáciu špecifických 

výkonov sestrami na psychiatrických oddeleniach 

a absolvovanie odbornej prípravy zameranej 

na tieto výkony. 

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Ošetrovateľská starostlivosť. 

Psychiatrické ošetrovateľstvo. Špecifické výkony. 

Kompetencie sestier. Vzdelávanie. 

Ošetrovateľská starostlivosť tvorí súčasť 

zdravotnej starostlivosti. Jej cieľom je 

identifikovať aktuálne aj potenciálne 

problémy jednotlivca, rodiny, komunity a následne 

zvolenými vhodnými intervenciami 

zabezpečiť ich uspokojenie (1). Psychiatrické 

ošetrovateľstvo poskytuje komplexnú ošetrovateľskú 

starostlivosť psychiatricky a psychicky 

chorým. Svoju pozornosť sústreďuje aj na 

blízkych príbuzných pacientov a ich rodiny. 

Významnú úlohu zohráva najmä prevencia 

duševných ochorení (2). Poslaním psychiatrického 

ošetrovateľstva je: 

poskytovať preventívnu, liečebnú, ošetrovateľskú 

a následnú starostlivosť, 

zaistiť plánovanú a kvalitnú starostlivosť 

v súlade s etickými princípmi, 

dodržiavať práva pacientov, 

aplikovať adekvátnu, vedecky overenú teóriu 

v ošetrovateľskej praxi, 

uplatňovať intervencie, ktoré pomôžu 

pacientovi obnoviť alebo zlepšiť jeho predchádzajúce 

schopnosti, 

pomáhať pacientom osvojiť si a uplatňovať 

prospešné vzorce správania a nadobudnúť 

zručnosti pri každodenných aktivitách sebaopatery. 

Vzdelávanie sestier v psychiatrii sa opiera 

o celkový vývoj vzdelávania v ošetrovateľstve, 

cieľom ktorého bolo zabezpečiť vzdelanie 

sestier v súlade s normami Európskej 

únie a zvýšiť kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej 

starostlivosti (3). Sestry pracujúce 

na psychiatrii realizujú rozsah svojich pracovných 

kompetencií podľa platnej vyhlášky 

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. 

Svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti 


Špecifické výkony 

sestier v psychiatrii Graf č. 1 

si môžu dopĺňať v špecializačnom a certifikačnom 

štúdiu, napr. v špecializovanom odbore 

ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii 

a v certifikovanej pracovnej činnosti v oblasti 

starostlivosti o drogovo závislých a psychoterapie. 

Ošetrovateľská starostlivosť o duševne chorých 

vyžaduje od sestier množstvo iných činností, 

preto sú kompetencie psychiatrických 

sestier rozšírené o isté špecifické činnosti. Ide 

predovšetkým o terapeutickú komunikáciu 

a interakciu; budovanie terapeutického vzťahu 

pacient – sestra; prácu s rodinou pacienta; 

formy ergoterapie, arteterapie, muzikoterapie 

a biblioterapie; rôzne druhy relaxačných 

techník. Medzi základné aktivity realizované 

sestrami na psychiatrických oddeleniach patria 

psychoterapeutické techniky, zvládanie 

krízových situácií, psychoterapeutický rozhovor, 

ako aj edukácia ako jedna z významných 

činností sestier (4). 

Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť realizovanie 

takýchto špecifických výkonov na 

psychiatrických oddeleniach, absolvovanie 

rôznych foriem vzdelávania sa v tejto oblasti 

a konkretizovanie nedostatkov pri ich realizácii. 

Zamerali sme sa aj na význam realizovania 

špecifických výkonov pre skvalitnenie 

psychiatrickej ošetrovateľskej starostlivosti. 

Zber informácií sme realizovali metódou 

dotazníka. Výber subjektov prieskumu bol 

podmienený riešeným problémom. Skúmaný 

súbor tvorilo 92 sestier pracujúcich v rôznych 

typoch psychiatrických zariadení Košického 

samosprávneho kraja. Do prieskumu sme 

zahrnuli psychiatrické oddelenia nemocníc, 

psychiatrickú nemocnicu a psychiatrickú liečebňu. 

Zastúpení boli respondenti mužského 

aj ženského pohlavia s rôznym stupňom 

vzdelania, veku, dĺžky praxe a pracovným 

zaradením. Zber údajov sme realizovali v mesiacoch 

január – február 2011. Dotazníky sme 

distribuovali do jednotlivých nemocníc poštou. 

Spolu sme rozdali 115 dotazníkov, vrátilo sa 

nám 92 dotazníkov, čo tvorilo 80 %. 

Analýza výsledkov 

Z odpovedí sme skonštatovali, že 91,30 % 

respondentov vo všetkých typoch psychiatrických 

zariadení nášho súboru realizuje pri 

poskytovaní psychiatrickej ošetrovateľskej starostlivosti 

špecifické výkony. Medzi konkrétne 

výkony, ktoré sestry uplatňujú na svojom pracovisku, 

patria biblioterapia 55,43 %, relaxačné 

techniky 31,52 %, edukačné programy 42,40 %, 

muzikoterapia 20,66 %, ergoterapia 61,96 %, 


programy pre seniorov 23,91 %, rehabilitačno- 

-terapeutické výkony 17,40 %, psychoterapia 

31,52 %. kognitívny tréning 1,09 %, neverbálne 

techniky 1 respondent (1,09 %), rôzne klubové 

aktivity 2 respondenti (2,18 %). 

Realizácia konkrétnych výkonov 

sestrami v psychiatrických 

zariadeniach skúmaného súboru (v %) 

70 

60 

50 

40 

30 

20 20 

10 10 

0 

1. Biblioterapia 

2. Relaxačné techniky 

3. Edukačné programy 

4. Muzikoterapia 

5. Ergoterapia 

6. Programy pre seniorov 

7. Rehabilitačno-terapeutické výkony 

8. psychoterapia 

9. iné 

1 2 3 4 5 6 7 8 9 

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že len 13,04 % 

respondentov absolvovalo odbornú prípravu 

zameranú na špecifické výkony. Certifikačnú 

prípravu absolvovalo 6,52 % respondentov, 

odborný výcvik rôzneho druhu ukončilo 

46,73 % respondentov. 

Napriek tomu, že systém starostlivosti 

o duševne chorých prešiel veľkými zmenami, 

sestry naďalej pociťujú isté nedostatky pri 

poskytovaní psychiatrickej ošetrovateľskej starostlivosti. 

Z prieskumu vyplynulo, že 22,82 % 

respondentov vníma nedostatok skúseností 

pri realizácii špecifických výkonov, nedostatok 

vedomostí pociťuje 72,82 % a nedostatok informácií 

64,13 % respondentov. Nedostatky vo 

vzdelávaní zameranom na špecifické výkony 

Graf č. 2 

Nedostatky pri poskytovaní 

psychiatrickej ošetrovateľskej 

starostlivosti 

100 

80 

60 

40 40 

20 

0 

áno 

nie 

Nedostatok 

skúseností Nedostatok 

vedomostí Nedostatky 

vo vzdelávaní 

Nedostatok 

informácií 

35


pociťuje až 70,66 % sestier. Záujem o doplnenie 

svojho vzdelania má 78,26 % respondentov. 

Rozsah ošetrovateľskej praxe na psychiatrii 

je rozšírený o výkony zamerané na budovanie 

terapeutického vzťahu, osvojovanie si prospešných 

vzorcov správania a komunikačné 

zručnosti prispôsobené individualite pacientov. 

Špecifické výkony realizované sestrami 

prispievajú ku skvalitňovaniu ošetrovateľskej 

starostlivosti. Pomáhajú pacientom pri návrate 

do ich sociálneho prostredia a pozitívne 

ovplyvňujú ich ďalší životný štýl. Výsledky 

prieskumu ukazujú, že 91,30 % sestier považuje 

špecifické výkony za nezastupiteľnú časť 

liečby, 81,52 % sestier pokladá tieto výkony za 

dôležité a pre 78,26 % sestier majú význam pri 

zdôrazňovaní ich odbornosti. 

Až 93,48 % opýtaných sestier má záujem 

realizovať tieto výkony na svojom pracovisku. 

Medzi najdôležitejšie schopnosti potrebné pre 

prácu na psychiatrii zaradili sestry komunikačné 

zručnosti 95,65 % a pozorovacie schopnosti 

92,39 %, odborné vedomosti 89,13 %, psychoterapeutické 

a relaxačné zručnosti 84,78 %, 

vedomosti v oblasti právnej a sociálnej problematiky 

70,65 % sestier. 

Diskusia 

Graf č. 3 

Dôležitosť špecifických výkonov (%) 

1. majú nezastupiteľné miesto pri liečbe 

2. nie sú podstatné 

3. neovplyvňujú výsledok ošet. starostlivosti 

4. sú dôležité 

5. pomáhajú pri poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej 

starostlivosti 

6. zdôrazňujú odbornosť sestry 

100 

80 

60 

40 

20 

0 

Výsledky prieskumu nám potvrdili, že výkony 

zamerané na budovanie terapeutického 

vzťahu a socializáciu duševne chorých 

realizuje 91,30 % sestier vo všetkých typoch 

sledovaných psychiatrických zariadení. 

Úlohou takýchto činností je zlepšovať sociálne 

kontakty pacientov, poskytnúť im emočné 

zážitky, ktoré môžu napomôcť riešenie ich 

životných problémov. Rôzne formy ergoterapie 

musia svojou náročnosťou zodpovedať 

možnostiam pacientov. Práca spojená s prvkami 

kreativity umožňuje lepšie odhaliť spontánny 

prejav a zvyšuje sebadôveru pacientov. 

Nadobudnutím samostatnosti a zodpovednosti 

36 

1 2 3 4 5 6 


Psychoterapia má u duševne chorých veľký význam. 

za svoje konanie pacienti opätovne získavajú 

stabilné socializačné návyky (5). 

Psychoedukácia je zameraná na zmenu 

správania pacientov, predovšetkým na zmenu 

negatívneho sebahodnotenia. Podľa záverov 

nášho prieskumu psychoedukácia tvorí 42,40 % 

špecifických výkonov. Edukačné programy 

sú prínosom nielen pre pacientov, ale aj ich 

príbuzných, ktorí často riešia otázku, ako sa 

správať k duševne chorému: do akej miery je 

vhodné zachovať obranný – rodičovsky postoj 

a kedy je nutný už vzájomný rešpekt a akceptovanie 

daného jedinca. 

Relaxačné techniky podľa výsledkov 

prieskumu realizuje 31,52 % sestier. Tento druh 

terapie uľahčuje psychické a telesné uvoľnenie, 

využívanie vnútornej energie a konštruktívne 

riešenie situácie. Jej výsledným efektom je 

osvieženie a povzbudenie celého organizmu. 

Pacientom prináša pocit pozitívnej energie a aktivizuje 

ich (5). Muzikoterapia je efektívna pri 

upokojovaní pacientov, redukovaní strachu 

a úzkosti, pomáha pri znižovaní napätia (6). 

Psychoterapia má u duševne chorých veľký 

význam. Z výsledkov nášho prieskumu vyplýva, 

že sa na nej zúčastňuje 31,52 % sestier. 

Zvládanie krízových situácií, vystupňovanej 

úzkosti, bezprostredného suicidálneho nebezpečenstva 

a iných problematických situácií si 

vyžaduje ovládanie základov psychoterapie. 

Sestry sa zúčastňujú psychoterapeutických 

sedení, prijímajú funkciu ko-terapeuta, ale 

aj svojím osobným pozitívnym prístupom 

k pacientom pôsobia psychoterapeuticky. 

Terapeutický dotyk je uznávaným spôsobom 

vyvolania fyzickej pohody u pacientov (7). 

Pre sestry predstavuje základ psychiatrickej 

ošetrovateľskej starostlivosti psychoterapeutický 

rozhovor. Ovplyvňujú ním pacientov, 

navodzujú zmenu správania alebo poskytujú 

informácie, ktoré ku zmene vedú. Využívajú 

pri tom verbálne aj neverbálne prejavy (6). 

Špecifické výkony realizované sestrami pomáhajú 

pacientom nadobudnúť isté komunikačné 

zručnosti. Tento fakt má vplyv najmä pri 

navracaní sebadôvery, ktorú duševne chorí 

vplyvom ochorenia strácajú. Takéto formy tera- 


pie vnášajú do liečby nové dimenzie. Pomáhajú 

pri sebavyjadrovaní, komunikácii, interakcii 

a socializácii pacientov. 

Výsledky nášho prieskumu ukázali, že 

46,73 % sestier absolvovalo odborný praktický 

výcvik rôzneho druhu zameraný na špecifické 

výkony, ale 56,52 % sestier sa nezúčastnilo žiadneho 

odborného výcviku. Najviac bol zastúpený 

výcvik v komunikácii ako súčasť samostatnej 

vzdelávacej akcie v rámci sústavného vzdelávania 

sestier podmieneného legislatívou. 

Tieto formy vzdelávania však nezabezpečujú 

pokrytie špecifických požiadaviek psychiatrickej 

ošetrovateľskej starostlivosti. Účastníci 

prieskumu navrhovali organizovanie väčšieho 

počtu zážitkových seminárov, vzdelávacích 

akcií, školení zameraných na konkrétne 

metódy, vzorové ukážky riešenia situácií, 

supervíziu na pracovisku, požadovali viac 

odborných psychoterapeutických výcvikov, 

viac informačných prostriedkov. Najväčšie 

nedostatky sestry pociťujú vo vzdelávaní zameranom 

na špecifické výkony. Absenciu praktickej 

stránky vzdelávania sa v špecifických 

psychiatrických výkonoch je možné pokryť 

názornými ukážkami, zážitkovými seminármi, 

alternatívnymi kurzami. 

Poskytovanie kvalitnej odbornej starostlivosti 

znamená pre pacienta stabilizujúci bod 

pri jeho ceste z duševného utrpenia k sociálnemu 

životu. Práve sestry sú „špecialistky“ 

na vnímanie pacientových potrieb a všetky 

ich výkony sú nasmerované k zlepšeniu jeho 

zdravotného stavu (8). 

Realitou mnohých psychických ochorení je 

nemožnosť úplného vyliečenia. Úlohou sestier 

je sproduktívniť život týmto pacientom a ponúkať 

intervencie smerujúce k návratu do ich 

sociálneho prostredia. Učia pacientov nevnímať 

okolie ako nepriateľské, ale situácie dennej 

reality menia na pozitívny príklad. Pacienti 

tak získavajú skúsenosť, že v niektorých situáciách 

„môžu konať ako zdraví“ a v niektorých 

„musia byť chorí“ (napr. chorí so závislosťou) 

(8). Pomáhajú dosiahnuť pocit psychickej stability, 

sebapoznania a sebarealizácie. Význam 

realizovania špecifických výkonov spočíva vo

vytváraní pozitívnej interakcie medzi sestrou 

a pacientom. Dôležité pritom je zohľadniť individualitu 

pacientov, ich psychické postihnutie 

a spoločenské normy. Vyhnúť sa riziku akéhokoľvek 

ďalšieho psychického poškodenia 

znamená správne zvládnutie komunikácie 

prispôsobenej ochoreniu a individuálnym 

potrebám pacientov. 

Záver 

Duševné zdravie predstavuje základnú hodnotu, 

od ktorej sa odvíja celková kvalita života. 

Duševné choroby menia psychiku a správanie 

človeka. Ošetrovanie takýchto pacientov je 

veľmi náročné a vyžaduje si vysoko profesionálny 

prístup. Kladie pritom dôraz nielen 

na biologické, ale aj na psychoterapeutické 

a socioterapeutické metódy v prístupe k chorým. 

Úlohou sestier v starostlivosti o pacientov 

s duševnou poruchou je modifikovať ich 

správanie pozitívnym spôsobom. K naplneniu 

týchto predpokladov slúžia intervencie, ktoré 

sestry uplatňujú v rámci svojich kompetencií 

pri poskytovaní psychiatrickej ošetrovateľskej 

starostlivosti. Všetky tieto aktivity sú podmienené 

komunikačnou zručnosťou sestier. 

Je dôležité, aby boli na túto úlohu odborne 

a osobnostne pripravené. 

Ilustračné foto: Jozef Dostál 


1. BOTÍKOVÁ, A. a kol. 2009. Manuál pre 

mentorky v ošetrovateľstve. 1. vyd. Trnava : Typi 

Universitatis Tyrnaviensis, 2009. 178 s. ISBN 

978-80-8082-253-8. 

2. LIZÁKOVÁ, L. a kol. 2008. Psychiatrické 

ošetrovateľstvo. 1. vyd. Ružomberok : Fakulta 

zdravotníctva Katolíckej univerzity, 2008. 130 

s. ISBN 978-80-8084-387-8. 

3. FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2005. Ošetrovateľstvo 

– teória. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 

2005. 215 s. ISBN 80-8063-182-4. 

4. HRINDOVÁ, T. Aké ošetrovateľské 

výkony by nemali chýbať v novom Katalógu 

zdravotníckych výkonov? In Sestra, ISSN 1335- 

9444, 2010, roč. IX, č. 9 – 10, s. 7. 

5. DUŠEK, K., VEČEŘOVÁ-PROCHÁZKOVÁ, A. 

2005. První pomoc v psychiatrii. 1. vyd. Praha 

: Grada Publishing, 2005. 176 s. ISBN 80- 

247-0197-9. 

6. ZVOLSKÝ, P. a kol. 2003. Obecná psychiatria. 

Praha : Nakladatelství Karolinum, 2003. 192 

s. ISBN 80-7184-690-2. 

7. MARKOVÁ, E., VENGLÁŘOVÁ, M., BABIAKO- 

VÁ, M. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2006. 

352 s. ISBN 80-247-1151-6. 

8. DORNER, K., PLOG, U. 1999. Bláznit je 

lidské. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. 

356 s. ISBN 80-7169-628-5. 


Mgr. Silvia Hreňová 

Psychiatrická nemocnica Michalovce, n. o. 

Areál PN, Stráňany, 071 01 Michalovce 

PhDr. Tatiana Hrindová 

Psychiatrická nemocnica Michalovce, n. o. 

Areál PN, Stráňany, 071 01 Michalovce 

E-mail: hrindova@pnmi.sk 


Psychiatrická V4 

taký sen: na našej konferencii 

sestier pracujúcich v psychiatrii 

„Mám 

z krajín V4 všetci plynulo hovoríme 

po anglicky a rozumieme si navzájom... 

Bude tak možno o 18 rokov, lebo zatiaľ je to 

babylon!“ Týmito slovami otvorila predsedníčka 

sekcie sestier SK SaPA pracujúcich v psychiatrii 

PhDr. Tatiana Hrindová vlaňajšiu konferenciu 

v Radave. Aj ona však už bola prelomová, 

pretože popri Mgr. Tomášovi Petrovi, „šéfovi“ 

psychiatrických sestier ČAS-u, ktorý bol po štyri 

posledné roky stálym účastníkom podujatí slovenských 

sestier, na ňu prišli početné a navyše 

aktívne vystupujúce a diskutujúce delegácie 

z Česka, Maďarska a Poľska. 

„Nie nádej, ale hrôzu odložte, prv než vstúpite,“ 

parafrázovala Danteho J. Knížková 

z psychiatrickej nemocnice v Havlíčkovom 

Brode, keď predstavovala fungovanie ich 

zariadenia a to, akú terapiu a starostlivosť 

za 1 500 CZK na deň sú pacientovi schopní 

poskytnúť. Jej kolegyňa M. Siebenburgerová 

na svoju prednášku o prínose kanisterapie 

priviedla jej hlavných aktérov: štyri rozkošné 

feny pudlov. Štvornohí terapeuti vedia svojou 

prítulnosťou prelomiť komunikačné bariéry 

aj u hlboko depresívnych či dementných ľudí 

a účastníci konferencie sa s nimi tiež lúčili 

s ťažkým srdcom. 

Poľské sestry sa podelili o svoje skúsenosti 

z tréningu aktívneho liečenia, ktorý spravidla 

vedú s 8-člennými skupinami pacientov sestry. 

Pri nich sú si pacienti istejší a vďaka využívaniu 

žetónov ako odmeny sú motivovaní, cítia sa 

byť partnermi, zodpovednými za svoju liečbu. 

Prednášajúci z Bydgoszczu hovorili o úlohe 

rodiny pri liečbe jej psychiatricky chorého 

člena – znefunkčnená rodina má tendenciu 

zbaviť sa ho. 

Problémy psychiatrie v Maďarsku, ktoré 

zhrnula vo výsledkoch prieskumu J. Virág 

z psychiatrickej nemocnice v Nagykálló, boli 

medzinárodnému auditóriu 

veľmi povedomé: priemerný 

vek psychiatrických 

sestier u južných susedov 

je 46 rokov, nemajú nasledovníkov, 

pričom počet 

ľudí s duševnými problémami 

neustále stúpa a na 

1 pacienta pripadá 1,5 

zdravotníka, hoci minimum 

je v psychiatrii stanovených 

na 4. Na zaručenie 

bezpečnosti pacientov aj 

personálu psychiatrických 

zariadení je nevyhnutná 

zmena náhľadu na tento 

závažný zdravotný i sociálny 

problém; jedno- 


značné určenie kompetencií psychiatrických 

sestier; preventívne programy duševného zdravia 

a monitorovanie výskytu psychiatrických 

chorôb; v samotných zariadeniach nainštalovanie 

bezpečnostných kamerových systémov 

a napokon motivačné programy pre sestry: 

skorší odchod do dôchodku, wellness pobyty, 

dodatkové dovolenky. 

PhDr. T. Hrindová s nadšením hovorila o perspektívach 

vzmáhajúcej sa spolupráce psychiatrických 

sestier v Európe, ktorej významným 

prvkom je európska asociácia psychiatrického 

ošetrovateľstva HORATIO. Jeho názov je veľmi 

symbolický: sestry v psychiatrickom ošetrovateľstve 

sú svojim pacientom častou takou oporou, 

tichým, spoľahlivým spoločníkom, ako bol priateľ 

Horatio Hamletovi aj keď naňho číhali temné 

zákutia abnormality. Zámerom asociácie, ktorej 

členom je Holandsko, Írsko, Švédsko, Fínsko, 

Nórsko, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus 

a Malta, je podpora kreatívneho prístupu k vyhľadávaniu 

vlastných zdrojov. V mnohých z nich 

bola donedávna veľmi podobná situácia ako 

dnes u nás a bolo predovšetkým vecou sestier 

samotných, aby svojimi postojmi a prezentáciou 

svojej práce dosiahli zmeny. 

Mgr. Tünde Tunyi, predsedníčka sekcie psychiatrických 

sestier Maďarskej komory zdravotníckych 

pracovníkov poďakovala Mgr. Júlii 

Molnárovej z Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach 

za to, že bola spojkou medzi maďarskými 

a slovenskými kolegami a otvorila im cestu 

na podujatie v Radave. Nasledujúcim krokom 

v spolupráci bude medzinárodná konferencia 

určená predovšetkým psychiatrickým sestrám 

krajín V4, na ktorú budú pozvaní aj členovia 

krajín združených v HORATIO. Konferencia sa 

bude konať v októbri t. r. v Budapešti v čase 

Svetového dňa duševného zdravia so zameraním 

sa na jeho nosné témy. 

Vlasta Husárová 

Foto: autorka 

Ukážka kanisterapie sestry zaujala a uvoľnila. 

37


Cieľom nášho príspevku je objektivizovať 

skreslené informácie o tejto 

účinnej terapii a popísať ju tak, ako 

sa v praxi realizuje v Psychiatrickej nemocnici 

Philippa Pinela v Pezinku (PNPP). 

Charakteristika a indikácie EKT 

Elektrokonvulzívna terapia, známejšia pod 

názvom elektrošoky, je umelé vyvolanie epileptického 

záchvatu po elektrickom stimule 

zvoleného druhu a intenzity. Dochádza pri ňom 

k veľmi krátko trvajúcim svalovým kontrakciám 

s prechodom do tonickej a neskôr klonickej 

fázy s generalizovanými kŕčmi. Zákrok sa 

vykonáva v celkovej anestézii s farmakologickou 

relaxáciou, čím sa vylučuje aj akékoľvek 

poškodenie spôsobené svalovými kŕčmi. Jedna 

ECTH kúra spočíva približne v 8 – 12 výbojoch 

aplikovaných 3x do týždňa. Ich počet určuje 

ošetrujúci lekár. 

EKT sa podáva pri nasledovných poruchách 

a ochoreniach: 

depresívne poruchy so všetkými subtypmi 

depresie, pri ktorých sú prítomné bludy, 

agitovanosť a samovražedné úmysly, 

prítomnosť tzv. endogénnych symptómov 

– ranné pesimá, nechutenstvo, poruchy spánku, 

psychomotorická spomalenosť, 

depresívny syndróm pri demencii, 

mánie, schizofrénie a schizoafektívne poruchy, 

kde prevažujú afektívne príznaky ako 

pocit viny, depresia, beznádej, malígny 

neuroleptický syndróm, organické duševné 

poruchy vrátane deliratných stavov rozličnej 

etiológie. 

Indikácia k EKT vychádza z komplexného 

zhodnotenia závažnosti symptomatológie, 

anamnézy ochorenia, vrátane odozvy na rôzne 

terapeutické postupy a zváženia pomeru rizika 

oproti liečebnému zisku. Primárne sa lekár 


Elektrokonvulzívna terapia 

bez predsudkov 

Mária Barbieriková 

SVaLZ, Psychiatrická nemocnica 

P. Pinela, Pezinok 

Elektrokonvulzívna terapia 

(ECTH, EKT) je pre 

psychiatrických pacientov 

a širokú laickú verejnosť stále 

tabu, strašiakom vykresleným 

najmä prostredníctvom médií 

v negatívnom, barbarskom 

a nehumánnom svetle. 

38 

Ukážka držania stimulačných elektród pri výkone 

rozhoduje pre EKT tam, kde je potrebný rýchly 

účinok, kde je v anamnéze popísaný negatívny 

efekt alebo účinok farmakoterapie a eventuálne 

dobrá odozva na EKT; sekundárne pri 

zlyhaní predchádzajúcej liečby. 

Príprava na EKT 

Každý pacient musí pred EKT absolvovať 

laboratórne krvné vyšetrenia, EKG, RTG pľúc 

a s výsledkami kompletné interné vyšetrenie. 

Internista sa vyjadrí k jeho schopnosti 

absolvovať celkovú anestéziu a samotnú EKT. 

Výsledkom komplexného interného vyšetrenia 

je zhodnotenie pacientovho zdravotného 

stavu bez kontraindikácií k liečbe. Odporúča 

sa vysadiť lieky, ktoré ovplyvňujú priebeh 

elektrokonvulzií alebo zvyšujú riziká terapie. 

Pri vitálnej indikácii je dôležité konečné 

vyjadrenie psychiatra so zhodnotením závažnosti 

stavu. 

Príprava pacienta začína priamo na oddelení, 

8 hodín pred EKT: pacient neje, nepije, 

nefajčí a neužíva žiadnu perorálnu medikáciu. 

Asi 2 hodiny pred výkonom môže užiť 

pod dozorom sestry najnevyhnutnejšie lieky 

s hltom vody (napr. lieky na vysoký TK alebo 

pri ochorení štítnej žľazy). Nasleduje meranie 

vitálnych funkcií – tlak krvi, pulz, telesná teplota, 

telesná hmotnosť, ktoré sestra zaznamená 

do dokumentácie pacienta. 

Vzhľadom k tomu, že ide o závažnú liečebnú 

metódu, je dôležité stanoviť a dodržiavať 

presné pravidlá vykonania EKT platné pre 

všetkých členov terapeutického tímu, ktorý 

tvoria psychiater, anestéziológ, anestéziologická 

sestra a 4 sestry. Psychiater je zodpovedný 


za správne vykonanie EKT, anestéziológ za 

vykonanie anestézie a zvládnutie náhlych 

nežiaducich reakcií. 

V Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela 

v Pezinku sa EKT vykonáva vo vyhradených 

priestoroch určených len pre tieto účely. 

Pozostávajú z čakárne, zákrokovej miestnosti 

a z dvoch pozorovacích miestností. 

Optimálne vybavenie zákrokovej miestnosti: 

ploché tvrdé lôžka s pevným matracom, prístupné 

zo všetkých strán, 

prístroj na podávanie EKT – v PNPP Pezinok 

Spectrum, 

anestéziologický prístroj s kyslíkovými fľašami, 

anestéziologický set (4 anestéziologické 

hadice, 2 spojky, dýchací vak), 

narkotizačné masky s kolienkami, 

vzduchovody, 

odsávačka, 

defibrilátor, 

laryngoskop, 

pulzný oximeter, 

EKG prístroj, 

tlakomer, 

fonendoskop, 

jednorazové samolepiace elektródy, 

injekčné ihly a striekačky, benzín alkohol na 

odmastenie pokožky, tampóny, leukoplast, 

vodivá pasta, vodivý gél na stimulačné elektródy, 

buničitá vata, rukavice, 

anestetiká, fyziologický roztok a všetky lieky 

prvej pomoci, 

set na intubáciu (používa sa v prípade komplikácií).

Pred každou EKT sestra vždy skontroluje 

všetky prístroje, pripraví potrebné pomôcky 

a lieky. 

Priebeh EKT 

Pred výkonom sestra z ošetrovateľského 

hľadiska podľa aktuálneho psychického stavu 

informuje pacienta o výkone, vhodným a primeraným 

spôsobom mu vysvetlí priebeh EKT 

a upokojí ho. U pacienta si rozhovorom overí, 

či je nalačno, či nefajčil a je vyprázdnený. 

Skontroluje, či si vybral umelý chrup, kontaktné 

šošovky, z vlasov sponky, odstráni predmety 

ako retiazky, hodinky, okuliare a pod. Ženy 

by nemali mať nalakované nechty. Pacienta 

uloží na tvrdé lôžko do vodorovnej polohy, 

pričom musí dbať, aby sa hlavou ani nohami 

nedotýkal postele. Anestéziológ si skontroluje, 

či má pacient interné vyšetrenie. Psychiater 

zadá do prístroja rodné číslo a vek pacienta, 

nastaví parametre. Anestéziologická sestra 

potom podľa pokynov anestéziológa aplikuje 

krátkodobé anestetikum i. v. Zatiaľ psychiatrická 

sestra upevní pacientovi na čelo, hruď 

a za ucho jednorazové samolepiace elektródy 

na snímanie EEG signálu počas elektrokonvulzie. 

Počas podávania anestézie psychiatrická 

sestra odmastí benzín alkoholom pokožku na 

oboch spánkoch, zbaví miesta zrohovatenej 

pokožky, nanesie vodivú pastu; psychiatrovi 

na stimulačné elektródy nanesie EEG gél. 

Druhá sestra v priebehu myorelaxácie vloží 

pacientovi do úst vzduchovod a počas vyvolaných 

tonicko-klonických kŕčov mu fixuje 

bradu. Ďalšie dve sestry dôkladne fixujú 

Pacientska advokácia je jednou z kľúčových 

úloh Národného programu duševného 

zdravia (NPDZ) a jej cieľom je: 

odstrániť prístupové a štrukturálne bariéry, 

dosiahnuť pozitívne zmeny a výsledky v oblasti 

duševného zdravia populácie. 


ramená a panvu. Psychiater potom na pokyn 

anestéziológa priloží stimulačné elektródy 

na oblasť spánkov a vykoná elektrický stimul 

zvoleným druhom a intenzitou. Dochádza 

k veľmi krátko trvajúcim svalovým kontrakciám 

s prechodom do tonickej (asi 15 sekúnd) 

a neskôr do klonickej fázy s generalizovanými 

kŕčmi. Priebeh elektrokonvulzie sa monitoruje 

pomocou EEG signálu. Toto obdobie by 

malo trvať viac než 20 sekúnd, aby mohla byť 

liečba považovaná za adekvátnu. Efektívne 

konvulzie trvajú od 20 do 90 sekúnd. Sestry 

až do ukončenia tonicko-klonických kŕčov 

fixujú pacienta, čím zabraňujú jeho kostrovosvalovému 

poškodeniu. 

Po ukončení klonických kŕčov sestra vyberie 

pacientovi z úst vzduchovod a asistuje anestéziológovi, 

ktorý vykonáva ventiláciu 100% 

kyslíkom cez narkotizačnú masku – spotreba 

kyslíka sa počas elektrokonvulzie dvojnásobne 

zvýši – až do obnovenia spontánneho dýchania 

a faryngeálneho reflexu pacienta. Následne 

sa pacient na posteli prevezie do pozorovacej 

miestnosti, kde mu sestra odmeria tlak 

krvi a pulz. Počas 1 hodiny sleduje dych, stav 

vedomia a možný vznik komplikácií, akými 

sú zapadnutie jazyka, nepokoj, zmätenosť. 

Zistené hodnoty a správanie pacienta zaznamená 

do dokumentácie. Ak je už pacient bdelý 

a orientovaný, zariadi jeho bezpečný odchod 

v sprievode sestry na oddelenie. 

Po skončení výkonov sestra pripraví všetky 

potrebné pomôcky a miestnosti na ďalší 

deň. Použité pomôcky sa sterilizujú centrálne. 

Pacientska advokácia 

a dôverníctvo 

Eva Dzurjaníková, psychiatrické 

oddelenie NsP Považská Bystrica 

Pacientsku advokáciu 

označila Svetová zdravotnícka 

organizácia (WHO) za jeden 

z hlavných pilierov starostlivosti 

o duševné zdravie. 

Dosiahnutie uvedených cieľov predpokladá 

vytvorenie systému aktívnej a dlhodobej partnerskej 

spolupráce medzi: 

profesionálnymi zdravotníckymi organizáciami 

(služby primárnej zdravotníckej 

starostlivosti, psychiatrické zariadenia každého 

typu), svojpomocnými príbuzenskými 

a pacientskymi organizáciami a inými mimovládnymi 

organizáciami (MVO) pracujúcimi 

v oblasti duševného zdravia, 

orgánmi miestnych samospráv, 

ministerstvami. 

Advokácia v psychiatrii 

Pacientska advokácia vznikla na ochranu 

ľudských práv osôb s duševnými poruchami 

a na odstraňovanie stigmy a diskriminácie. 

Stigma je pôvodom grécke slovo pre vypálené 

znamenie. V sociológii sa pod stigmou 


Možné nežiaduce účinky po EKT 

bolesť hlavy, 

žalúdočná nevoľnosť, 

pocit slabosti, 

svalové bolesti, 

krátkodobá, dočasná strata pamäti. 

Význam EKT 

EKT patrí medzi najefektívnejšie terapeutické 

metódy v psychiatrii. Vyznačuje sa širokým 

spektrom terapeutických indikácií a rýchlym 

nástupom účinku. Je to terapia bezpečná, s minimálnym 

výskytom vedľajších účinkov – obyčajne 

si pacient nič nepamätá. Skracuje dĺžku 

hospitalizácie, v mnohých prípadoch z vitálnej 

indikácie zachráni pacientovi život. 



HOSCHL, C., LIBIGER, J., ŠVESTKA, J. 

Psychiatrie. Praha : Tigis, 2004. S. 764 – 770. 

ISBN 80-900130-7-4. 

JANOSIKOVA, E., H., DAVIESOVA, J., L. 

Psychiatrická ošetrovateľská starostlivosť. 

Duševné zdravie a psychiatrické ošetrovateľstvo. 

1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 

1999. S. 157 – 161. ISBN 80-8063-017-8. 


Mária Barbieriková 

SVaLZ 

Psychiatrická nemocnica P. Pinela 

Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok 

E-mail: barbierikova@pnpp.sk 

Tel.: 033/6482 142 

rozumejú určité znaky, s ktorými sú niektorí 

ľudia vylúčení zo skupiny „normálnych“ ľudí. 

Stigma vyjadruje negatívne postoje k človeku 

s psychickými odlišnosťami. 

Pojem „advokácia“ neoznačuje právnu 

pomoc, ale znamená „hovoriť za iných“. Prvé 

snahy o ňu sa začali rozvíjať v malých pacientskych 

skupinách koncom 60. rokov v USA. 

Ucelená koncepcia pacientskej advokácie 

bola na podnet Ministerstva zdravotníctva SR 

na Slovensku vytvorená celonárodným združením 

Otvorme srdcia, otvorme dvere (ODOS) 

v roku 2004. Stala sa súčasťou Národného 

programu duševného zdravia a následne boli 

vypracované konkrétne úlohy. 

V súčasnosti sa pacientska advokácia realizuje 

na piatich psychiatrických oddeleniach 

nemocníc SR: v Bratislave, Michalovciach, 

Bojniciach, Žiline a Považskej Bystrici ako 

celoslovenský pilotný projekt ODOS-u. 

Ľudia s duševnou poruchou tvoria zraniteľnú 

časť spoločnosti, sú častejšie než bežná 

populácia vystavení rôznym formám porušovania 

ľudských práv. 

Po určitom čase sa pojem advokácia na 

Slovensku zmenil na „dôverníctvo“ a tí, ktorí 

39


túto službu realizujú, sú pacientski dôverníci. 

Sú to pacienti – dobrovoľníci, ktorí sa zúčastnili 

tréningov v rámci projektu Podpora práv 

pacientov na Slovensku organizovaným MZ SR. 

Školili sa aj v problematike komunikačných 

zručností a poskytovania sociálneho poradenstva. 

Na našom oddelení pracujú štyria 

pacientski dôverníci pod vedením psychiatrickej 

sestry koordinátorky. 

Pri realizácii uvedenej činnosti vzniká nový 

vzťah – supervízia. Predstavuje pomoc a podporu 

dôverníkovi psychiatrom alebo psychológom 

v prípade nadmernej psychickej záťaže. 

Hlavné úlohy advokácie 

obhajoba kolektívnych práv ľudí s duševným 

ochorením – ovplyvňovanie politiky a legislatívy 

(aj prostredníctvom Rady vlády SR pre občanov 

so zdravotným postihnutím); 

obhajoba individuálnych práv: napr. obhajoba 

zachovania integrity pacienta, postupné 

preberanie kontroly nad svojím zdravotným 

stavom, sledovanie dodržiavania práv na sociálny 

kontakt, právo na terapiu v čo najmenej 

reštrikčných podmienkach a i. 

Počas hospitalizácie pacienta na oddelení, 

najmä prvej, môže vzniknúť zdanlivá komunikačná 

bariéra vo vzťahu pacient – zdravotnícky 

personál. Lekár sa zameriava na určenie 

diagnózy, na symptómy ochorenia, adekvátnu 

liečbu a vedľajšie účinky psychofarmák. 

Napriek tomu, že pacient má priestor vyjadriť 

sa k svojmu zdravotnému stavu, lekárska vizita 

môže preňho znamenať veľký stres z viacerých 

dôvodov: 

je časovo obmedzená (pre pacienta utlmeného 

liekmi býva ťažké skoncentrovať sa 

a sformulovať svoje problémy a požiadavky 

do niekoľkých viet za pár minút), 

na vizite chýba diskrétnosť (prítomný celý 

zdravotnícky tím a spolupacienti), 

pacient svoje problémy vníma citlivo (nedokáže 

o nich otvorene a bez obáv hovoriť). 

Kto je pacientsky dôverník? 

psychiatrický pacient v stave remisie, ktorý má 

osobnú skúsenosť s psychickým ochorením; 

Pacientski dôverníci pri chystaní vianočných darčekov 

40 


Ľudia so skúsenosťami a s otvoreným srdcom 

je zdravotne stabilizovaný, žije mimo nemocnice; 

sám je zodpovedný v liečbe, je spoľahlivý 

a váži si svoje poslanie; 

vie sa vcítiť do duševného rozpoloženia 

chorého, lebo sám situáciu prekonal; 

spolupracuje s profesionálmi a rodinou; 

koná len vtedy, ak ho o to pacient požiada; 

nenahrádza odborníka, je to priateľ, ktorý 

pomáha; 

má dostatočné vedomosti o ľudských právach, 

zo zdravotnej a sociálnej oblasti; 

musí vedieť komunikovať, ale aj trpezlivo 

počúvať; 

pracuje na sebe, zúčastňuje sa cyklu školení 

v rámci ODOS-u; 

pracuje ako dobrovoľník. 

Povinnosti pacientskeho dôverníka: 

zúčastňovať sa na komunitách pacientov; 

nezasahovať do chodu oddelenia, do liečby 

a kompetencie lekára; 

zachovávať zákon o ochrane osobných 

údajov, mlčanlivosť o zdravotnom stave 

pacientov. 

Úlohy pacientskeho dôverníctva: 

monitorovať aktuálne problémy pacientov 

a pomáhať pri ich riešení; 

hovoriť o vlastných skúsenostiach s liečbou, 

akceptovaní svojho ochorenia; 

poskytovať informácie o právach a povinnostiach 

pacientov; 

informovať o spôsobe 

návratu do normálneho 

života; 

informovať o existujúcich 

službách v rámci psychiatrickej 

starostlivosti; 

poskytovať laické poradenstvo 

(základnú orientáciu 

v problémových 

situáciách, sprostredkovať 

kontakt na kvalifikovaného 

právnika); 

asistovať pri vybavovaní 

formalít na inštitúciách 

(žiadosti, sťažnosti, sprevádzať 

pri vybavovaní 


preukazov ZŤP, odvolania pre posudkovú 

komisiu); 

v prípade potreby zlepšovať komunikáciu 

pacientov so zdravotníckym personálom. 

Dôvody pre pacientsku 

advokáciu 

doplnenie služieb o sociálny, osobný rozmer; 

pomoc pri integrovaní pacienta do spoločnosti, 

aj so zmeneným zdravotným stavom; 

ventilácia napätia z neriešených problémov 

pacienta, ktoré nemá dôvod povedať lekárovi, 

ich definovanie a ujasnenie si postupov na 

riešenie; 

pomoc pri zablokovaní komunikácie medzi 

personálom a pacientom; 

ubezpečenie nervózneho a zmäteného prvo-pacienta, 

že v nemocnici nie je zbytočne, uistenie, 

že čas je dôležitý faktor v stabilizácii jeho zdravotného 

stavu, aj keď sa s ním „nič nedeje“; 

v rámci pociťovanej nezmyselnosti života 

a straty životných hodnôt vidí pacient u dôverníka 

povzbudzujúci, vyšší rozmer jeho činnosti 

– nezištnosť a sám nachádza vieru v dobro; 

najdôležitejší je samotný príklad dôverníka: 

bol v podobnej situácii a stave a dostal sa 

z neho. Tým sa pacientovi dostáva povzbudenie 

a nádej na zlepšenie kvality života. 

Jednou z najzákladnejších potrieb pacienta 

počas hospitalizácie na psychiatrii je ľudský 

kontakt. Pacientski dôverníci sú nápomocní 

zdravotníckemu personálu pri napĺňaní tejto 

potreby. 



BAROVÁ, M. a kol. Pacientska advokácia. 

Bratislava : Liga za duševné zdravie 2009. 43 

s. ISBN 978-80-970123-5-9. 

MYDLÍKOVÁ, E., KOVACS, P., BRNULA, 

P. Sociálna práca a poradenstvo. Bratislava : 

Liga za duševné zdravie, 2009. 48 s. ISBN 

978-80-970123-2-8. 

http/www.dusevnezdravie.sk 


Eva Dzurjaníková 

Psychiatrické oddelenie NsP Považská Bystrica 

E-mail: zdravadusa@centrum.sk, 

Mobil: 0915 511 439

SÚHRN: Závislosť od patologického hráčstva je globálny 

fenomén týkajúci sa celej spoločnosti. Nevedomosť 

ľudí z tejto oblasti závislostí môže spôsobovať nárast 

počtu osôb závislých od patologického hrania. Môže 

viesť ku vzniku duševných ochorení, ktoré predstavujú 

vážny zdravotný, sociálny a ekonomický problém. 

Článok zahŕňa základné poznatky o patologickom 

hráčstve, uvádza príčiny, príznaky, fázy rozvoja patologického 

hráčstva, približuje jednotlivé typy hráčov, 

dotýka sa problematiky kodependencie a edukácie. 

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Patologické hráčstvo. Hráč. 

Edukácia. Edukačný program. Abstinencia. 

Patologické hráčstvo je chronické ochorenie, 

ktorého účinky na ľudský organizmus 

sa prejavia až po určitom čase, 

či už psychickými, telesnými príznakmi alebo 

dôsledkami v sociálnej oblasti. Závislý človek 

žije vo svete ilúzií o rýchlom zbohatnutí a aj 

napriek vysokým prehrám verí, že raz vyhrá. 

Závislosť od patologického hráčstva sa môže 

rozvinúť samostatne, ale často býva spojená 

s inými závislosťami, či už sú to drogy, alebo 

alkohol. Tejto problematike sa začala v posledných 

rokoch venovať zvýšená pozornosť. 

Podľa nášho názoru zdravotnou výchovou, pravidelnou 

edukáciou, ako aj motiváciou možno 

dosiahnuť značný úspech v závislostí od hry, 

už v rámci primárnej prevencie. 

Patologické hráčstvo 

Patologické hráčstvo je nozologickou jednotkou 

od roku 1980, kedy bolo Americkou 


Patologické hráčstvo 

Marianna Hajdúková, Viera Gabajová, oddelenie Medicíny drogových 

závislostí, Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora 

psychiatrickou spoločnosťou označené ako 

medicínsky problém (1). V odbornej literatúre 

sa okrem názvu patologické hráčstvo uvádzajú 

aj termíny hazardné hráčstvo, závislosť od hry, 

gambling, gamblerstvo, hráčska vášeň a iné (2, 

3). Patologický hráč je jednotlivec, u ktorého sa 

v období najmenej jedného roka vyskytujú dve 

alebo viac epizód hrania. Má intenzívne nutkanie 

k hraniu, ktoré nie je schopný zastaviť 

vôľou. Je zaujatý myšlienkami na hru. Pojem 

hráčska vášeň použil v roku 1957 Bergler a definoval 

ju nasledovne: 

hráč miluje často riziko, hra absorbuje väčšinu 

jeho záujmu, aktivít a fantázií; 

hráč je optimistický, neschopný poučenia sa 

z porážok, verí v to, že vyhrá; 

je neschopný prestať hrať, ak už vyhral, 

riskuje vysoké finančné čiastky; 

medzi vložením peňazí a výsledkom prežíva 

slastné úzkostné napätie (2). 

Príčiny vzniku patologického 

hráčstva 

Na vzniku patologickej závislosti od hry 

sa najčastejšie podieľajú spúšťače v spolupôsobení 

osobnostnej štruktúry patologického 

hráča: 

impulzivita, infantilita, sklon ku zvýšene 

rizikovému správaniu; 

pretrvávajúce problémy v rodine rôzneho 

charakteru; 

časté vzory patologických hráčov v rodine, 

rizikoví ľudia; 


pôsobiaci silný nátlak z okolia, najmä starších 

kamarátov; 

voľné finančné prostriedky, alkohol, užívanie 

drog, nuda; 

zrakové a sluchové podnety (napr. vysvietený 

jack-pot); 

zvedavosť a snaha o zisk, opakované kontakty 

s hazardnými hrami (2). 

Príznaky patologického hráčstva 

Pre vymedzenie problému patologického 

hráčstva je dôležité posúdenie jednotlivých 

aspektov, príznakov určujúcich patologickú 

hranicu oproti sociálnemu hraniu alebo 

iných duševných porúch. Hráčske správanie 

sa vyznačuje najmä piatimi z nasledujúcich 

desiatich príznakov: 

1. zaujatie hrou; 

2. potreba hrať s čoraz väčšími čiastkami 

peňazí za účelom dosiahnutia vzrušenia; 

3. opakované neúspešné pokusy kontrolovať, 

prerušiť hru alebo sa jej vzdať; 

4. nepokoj, rozladenosť, prípadne podráždenosť 

pri pokuse prerušiť hru alebo 

sa jej vzdať; 

5. hranie ako spôsob úteku od problémov 

alebo snaha zbaviť sa dysforickej nálady; 

6. neutíchajúca snaha vyrovnať utrpené 

straty; 

7. klamstvá členom rodiny, terapeutom alebo 

iným osobám, aby zakryl rozsah svojho 

hráčstva; 

8. páchanie nelegálnych činov na získanie 

peňazí k financovaniu hry; 

9. ohrozenie alebo strata blízkych, práce, 

vzdelania, kariéry; 

10. spoliehanie sa na iných, že mu poskytnú 

financie a napravia jeho zlú finančnú 

situáciu spôsobenú hrou (4). 

Fázy rozvoja patologického 

hráčstva 

Rozlišujeme tri fázy rozvoja patologického 

hráčstva. 

1. fáza: vyhrávacia – budúci hráč nezáväzne 

investuje neveľkú sumu. Stane sa, že vyhrá. 

Tým vzrastá jeho sebavedomie a viera, že môže 

vyhrávať. Nachádza potešenie v atmosfére 

herní, kde trávi čoraz viac času (5). 

2. fáza: prehrávacia – predstavuje vlastné 

patologické hráčstvo, pretože myslenie hráča 

je zamerané výhradne na hru (1). Hráč čoraz 

častejšie prehráva, snaží sa získať prehrané 

peniaze späť, častejšie tipuje a zvyšuje čiastky 

vložené do hry. V rodine svojim najbližším 

berie peniaze a od známych si požičiava 

čoraz vyššie čiastky peňazí, ktoré nevracia. 

41


Narastajú finančné, existenčné, psychické 

problémy. 

3. fáza – strata kontroly nad sebou: hráč 

má problémy s finančnými prostriedkami, 

pristupuje k nezákonným spôsobom ich získavania 

a dopúšťa sa majetkovej a trestnej 

činnosti. Má tendenciu pripisovať vinu iným, 

svoje konanie racionalizuje. Pevne verí, že 

sa dočká veľkej výhry a tým vyrieši osobné 

a rodinné problémy (6). 

Typy hráčov 

Patologické hráčstvo negatívne vplýva na 

osobnosť hráča. Rozlišujeme tri typy odpovedí, 

ktoré sú charakteristické pre rôzne zameranie 

pacientov v ich problémoch (4). 

Sociálni hráči hrajú pre finančný zisk alebo 

krátkodobo v životnej kríze. Nebýva u nich plne 

rozvinutá závislosť, dokážu prestať hrať. Patria 

k nim dospievajúci mladí hráči, ktorí si hraním 

získavajú členstvo v určitej skupine ľudí. 

Hráči s narušenou osobnosťou mávajú 

nízku odolnosť voči záťaži a ťažkosti so sebaovládaním. 

Často konajú impulzívne, rýchlo 

a neuvážene. Ťažko sa prispôsobujú realite 

a unikajú do problémov. Nemávajú pocit viny 

kvôli hraniu. 

Hráči s nízkou sebaúctou – hra je pre nich 

spôsobom uvoľnenia napätia a hnevu. Bývajú 

väčšinou úspešní v povolaní aj v sociálnych 

vzťahoch. Hranie im poskytuje pocit vyššej 

hodnoty seba samého. Po skončení hry mávajú 

pocit viny a hanby (7). 

Patologické hráčstvo a rodina 

Závislosť od patologického hráčstva má 

negatívny dopad na rodinu vrátane detí. 

Člen rodiny, ktorý je závislý od hazardnej hry, 

zásadným spôsobom narúša spolužitie i život 

ostatných členov rodiny. Patologickým 

hráčstvom je ohrozené aj plnenie základných 

funkcií rodiny: 

1. ekonomickej – nastávajú finančné ťažkosti, 

niekedy siahajúce až do existenčnej krízy. 

Rodina sa dostáva do izolácie a dokonca sa 

môže stať aj sociálnym prípadom odkázaným 

na pomoc štátu. 

2. V citovej a ochrannej funkcii dochádza 

ku strate lásky, bezpečia, a istoty. 

3. Vo výchovnej funkcii bývajú najväčšmi 

ohrozené deti. Často sú veľmi úzkostné 

a bojazlivé, častejšie užívajú alkohol, 

upokojujúce lieky, viac fajčia, z dlhodobého 

stresu bývajú častejšie choré, v škole 

a medzi vrstovníkmi sú menej úspešné. 

Deti patologických hráčov mávajú problémy 

so sebapresadením v kolektíve alebo 

sú až neprimerane agresívne (7). 

Edukácia v liečbe patologického 

hráča 

Odborný liečebný ústav psychiatrický (OLÚP), 

n. o., Predná Hora je špecializovaným zariade- 

42 


ním ústavnej starostlivosti. Poskytuje špecializovanú 

starostlivosť pacientom so závislosťou 

od alkoholu, drog, novodobých nelátkových 

závislostí, ale aj s diagnózou patologické hráčstvo. 

Dĺžka hospitalizácie býva 8 týždňov. Liečba 

patologického hráčstva je režimová. Pacienti 

majú časovo presne stanovený štruktúrovaný 

celodenný program. Jeho základným obsahom 

sú psychoterapeutické a edukačné programy 

– skupinové alebo individuálne – a rehabilitácia. 

Sestra v rámci edukačného programu 

participuje v procese uzdravovania, je súčasťou 

terapeutického tímu a je nápomocná pri tvorbe 

a realizácii edukačných programov pre pacientov. 

V počiatočnom edukačnom procese pacienta 

počúvame, rešpektujeme, komunikujeme 

s ním, snažíme sa porozumieť jeho problémom, 

analyzujeme jeho zdravotné, pracovné, rodinné, 

spoločenské a ekonomické problémy. Vhodnou 

komunikáciou, postojom, správaním sa snažíme 

ovplyvňovať pacientove nežiaduce psychické 

stavy (strach, úzkosť, napätie, depresia) a zároveň 

posilňovať jeho motiváciu liečiť sa. 

Časovo je liečba patologického hráčstva 

rozdelená do dvoch fáz: 

1. fáza – adaptačná: pacienti sú zaradení 

do začiatočníckej skupiny a zúčastňujú sa 

jej 14 dní. Edukačná skupina má informatívny 

charakter, uskutočňuje sa v presne určenom 

čase podľa programu dňa schváleného 

komunitou. Jej stretnutie prebieha za účasti 

sestry 30 minút. Edukačný program, vypracovaný 

v spolupráci s psychoterapeutmi, zahŕňa: 

úvod do psychoterapie – sestra raz 

v týždni informuje novoprijatých pacientov 

o programe jednotlivých terapeutických 

aktivít v rámci racionálnej psychoterapie, 

tematickej, asertívnej, protistresovej, cravingovej, 

ako aj antidepresívnej skupiny. Sestra 

poskytne pacientom edukačný materiál „Čo 

sa naučíte na jednotlivých terapeutických 

aktivitách?“ 

Biblioterapia – čítanie odbornej, knižnej 

alebo časopiseckej literatúry určenej psychológom 

s následnou diskusiou k danému člán- 


ku. Čítanie z kníh ako Liečebnica, Až na dno, 

Alkohol, deti a rodina, Abstinencia je stav 

duše, Čistý deň a iné. 

Relaxačné techniky – klasický Schultzov 

autogénny tréning, relaxáciu s imagináciou 

a sugesciami pacienti absolvujú denne. 

Videoterapia – edukačný film s problematikou 

závislostí jedenkrát v týždni. 

Psychohry pre pacientov – súbor hier pre 

skupinové aktivity vedené sestrami, ako napríklad 

hry na koncentráciu pozornosti, hry na 

rozvoj pamäti, tvorivosti, logického myslenia, 

na rozvoj komunikačných schopností a iné. 

Cravingové skupiny využívajú edukačno- 

-hrový program, ktorý je rozdelený do šiestich 

sedení pod vedením sestier a pozostáva 

z teoretickej a praktickej nácvikovej časti. 

Témy sú špecificky zamerané na problém danej 

závislosti. Počas edukácie sestry uplatňujú 

metódu pozorovania, rozhovoru, vysvetľovania, 

interaktívnej prednášky a diskusie. 

Z didaktických pomôcok sa využívajú edukačné 

plagáty, letáky, videokazety, brožúry, 

knihy a iné pomôcky. 

2. fáza – terapeutická: začína sa realizovať 

terapeutický kontakt. Pacienti sa naďalej 

zúčastňujú psychoterapeutických a edukačných 

skupín. Špecifické G-skupiny patologických 

hráčov prebiehajú raz denne. Témy 

jednotlivých edukačných hodín sú zamerané 

na problém patologického hráčstva: Aké 

sú dôsledky patologického hráčstva? Čo je 

craving? Ako narábať s financiami? a iné. 

Pacienti píšu k daným témam elaboráty s cieľom 

posilniť motiváciu, zmeniť svoj postoj 

a správanie. Postupne sa učia preberať väčšiu 

zodpovednosť, konkretizovať svoje plány do 

budúcnosti, rozhodovať za seba, ako splácať 

dlhy, vyhnúť sa rizikovým situáciám a pod. 

Edukácia v značnej miere zasahuje aj do 

procesu uzdravovania patologického hráča 

a ovplyvňuje postojovú, kognitívnu a psychomotorickú 

zložku. Vzhľadom na závažnosť 

problému závislostí od hry sme vypracovali 

návrh edukačného programu. Zameriavame sa 

v ňom na sekundárnu prevenciu, na získanie 

vedomostí z oblasti patologického hráčstva 

počas liečby. 

Návrh edukačného programu pre 

patologických hráčov 

Hlavný problém: nedostatok vedomostí 

o patologickom hráčstve a jeho dôsledkoch. 

Nízka informovanosť o spôsoboch zvládania 

silnej túžby hrať a o možnostiach doliečovania. 

Cieľ práce: navrhnúť edukačný program 

pre pacientov závislých od patologického 

hráčstva. 

Téma edukačného programu: edukácia 

gamblerov o ich závislosti. 

Cieľová skupina: novoprijatí pacienti 

prvýkrát hospitalizovaní v našom zariadení

Posúdenie: na získanie informácií o nedostatku 

vedomostí použijeme metódu pozorovania, 

rozhovoru, analýzy zdravotnej dokumentácie 

alebo vedomostný test. Vyhodnotením 

získaných údajov stanovíme nasledujúce 

možné edukačné diagnózy: 

Nedostatok vedomostí o patologickom hráčstve 

v súvislosti s nedostatkom informácií 

o ňom 

Nedostatok vedomostí o možnostiach zvládania 

cravingu v súvislosti s nedostatkom 

informácií o ňom 

Nedostatok vedomostí o možnostiach doliečovania 

v súvislosti s nevenovaním pozornosti 

problematike patologického hráčstva 

Plánovanie: edukačný plán sme rozpracovali 

do troch edukačných jednotiek a určili 

ciele pre zvýšenie vedomostnej úrovne pacientov. 

Stanovili sme výsledné kritériá a vhodné 

vyučovacie metódy na dosiahnutie cieľov. 

Cieľ edukačného programu: dosiahnuť 

u pacientov maximálnu možnú úroveň vedomostí 

o patologickom hráčstve. 

Počet edukačných jednotiek: tri 

Časový harmonogram a témy edukačných 

jednotiek: edukačné jednotky sme naplánovali 

na tri stretnutia, v časovom intervale 7 dní: 

1. edukačná jednotka od 9:30 do 10:30 hod. 

– 60 minút. Téma: Patologické hráčstvo a jeho 

dôsledky na telesný a psychický stav 

2. edukačná jednotka od 9:30 do 10:30 hod. 

– 60 minút. Téma: Craving, spúšťače cravingu 

a spôsoby zvládania cravingu 

3. edukačná jednotka od 9:30 do 10:30 hod. – 

60 minút. Téma: Doliečovanie a jeho význam 

v abstinencii 

Vzor schémy edukačnej jednotky 

Schéma 1. edukačnej jednotky 

Téma: Patologické hráčstvo a jeho dôsledky 

na telesný a psychický stav 


Isté typy osobností hľadajú pri hre pocit vyššej hodnoty seba samého. 

Dátum a čas: od 9:30 do 10:30 hodiny 

Dĺžka hodiny: 60 minút 

Prostredie a miesto: Odborný liečebný 

ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora na 2. 

poschodí v miestnosti Veľkej psychoterapie 

Cieľová skupina: novoprijatí pacienti 

prvýkrát hospitalizovaní v OLÚP, n. o., Predná 

Hora 

Organizačná forma: skupinová 

Hlavný cieľ: Pacienti budú preukazovať 

dostatok vedomostí o patologickom hráčstve 

a budú poznať dôsledky patologického hráčstva 

Výsledné kritériá 

Kognitívne 

pacienti vymenujú príčiny patologického 

hráčstva; 

vymenujú príznaky patologického hráčstva; 

vymenujú dôsledky patologického hráčstva. 

Afektívne 

pacienti vyjadrujú záujem dozvedieť sa o dôsledkoch 

patologického hráčstva; 

vyjadrujú svoje názory na patologické hráčstvo; 

spolupracujú počas edukačnej hodiny (zapisujú 

si poznámky, opytujú sa); 

vyjadrujú vedomie vlastnej zodpovednosti 

za svoje zdravie. 

Psychomotorické 

dopĺňajú si vedomosti samoštúdiom; 

vedú si denník aktivít. 

Edukačné metódy: diskusia, interaktívna 

prednáška, problémová úloha – Napíšte svoje 

telesné a psychické príznaky. 

Didaktické prostriedky a pomôcky: edukačná 

karta „kľúčové slová“ Patologické hráčstvo, 

Príčiny, Príznaky, Dôsledky patologického 

hráčstva na telesný a psychický stav, edukačná 


brožúra (Didakto II – Gambleri), pero, poznámkový 

blok 

Metodický postup: 

Motivačná fáza (10 minút): motivačný rozhovor, 

otvorená spontánna diskusia (položenie 

otvorenej otázky, pre ľahšie zapojenie 

pacientov do edukácie: „Čo si myslíte, prečo 

ľudia hrajú?“) 

Expozičná fáza (25 minút): interaktívna prednáška, 

použitie edukačnej brožúry Didakto 

II – Gambleri a vypracovanej edukačnej 

karty. 

Fixačná fáza (10 minút): diskusia, vzájomné 

kladenie otázok a odpovedí, vysvetlenie 

prípadných nejasností a rozdanie edukačnej 

karty. 

Hodnotiaca fáza (15 min): verifikovanie nadobudnutých 

vedomostí formou kontrolných 

otázok a odpovedí. Zadanie problémovej 

úlohy: Napíšte svoje telesné a psychické príznaky. 

Dohodnutie sa na ďalšom stretnutí. 

Záver 

Edukácia v OLÚP, n. o., Predná Hora prebieha 

nielen u samotných liečených patologických 

hráčov, ale do procesu edukácie sú zapojení aj 

ich rodinní príslušníci. Významný prínos v edukácii 

zohrávajú aj socioterapeutické G-kluby 

abstinujúcich patologických hráčov za účasti 

odborníkov z oblasti závislostí. Navrhnutý 

a vypracovaný edukačný program je ukážkou 

toho, ako by mohla edukácia u patologických 

hráčov počas ústavnej odvykacej liečby prebiehať. 

Veríme, že bude pomôckou pre sestry 

a prispeje k zlepšeniu a skvalitneniu edukácie 

patologických hráčov. 



1. POKORNÝ, V. Patologické hráčství. In 

Prevence, 2003, roč. 2, č. 1, s. 4 – 6. 

2. BENKOVIČ, J. Patologické hráčstvo. 1. vyd. 

Bratislava : Solvay, 2000. 20 s. ISBN 05-258- 

77. 

3. ŠVEJDOVÁ, Z. Patologické hráčství. In 

Primární prevence sociálně patologických jevů 

v pedagogické praxi - 3, 2000, s. 29 – 31. 

4. CHVÍLA, L. Patologické hráčství – závislost 

na virtuální droze. In Závislost a my, 2001, č. 

3, s. 22. 

5. NÁBĚLEK, L. et al. Demografický profil 

hospitalizovaných patologických hráčov. In 

Alkoholová drogová závislosť. ISSN 0862-0350, 

2000, roč. 35, č. 2, s. 89 – 96. 

6. SPOUSTA, V. Hráčství jako patologický jev. 

In Universitas, ISSN 1211-3384, 1998, č. 2, 

s. 23 – 25. 

7. PRILLINGER, J. Didakto: gambleri. II: 

Rohožník, 2000. 32 s. ISBN 80-968126-2-9. 


Mgr. Marianna Hajdúková 

Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná 

Hora 

Oddelenie Medicína drogových závislostí 

marianna.hajdukova@olup-prednahora.sk 

Dipl. s. Viera Gabajová 

viera.gabajova@olup-prednahora.sk 

43


SÚHRN: Príspevok je venovaný problematike tentamen 

suicidii, jeho rizikám, prvej pomoci, liečbe, prevencii. 

Prináša zhodnotenie výsledkov pozorovania na prijímacej 

ambulancii Psychiatrickej nemocnice P. Pinela 

(PNPP) Pezinok u pacientov hospitalizovaných v roku 

2010. 

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Tentamen suicidii. Presuicidálny 

syndróm. Samovražda. Pacient. Prvá pomoc. 

Úmyselné sebapoškodenie 

Pud sebazáchovy je najsilnejší pud, ktorý 

sa prejavuje vo všetkých situáciách, je to prirodzený 

reflex, ochrana. Hneď za ním nasleduje 

sexuálny a rodičovský pud. Človeku je 

daný preto, aby si v krajných a vypätých 

situáciách ubránil svoj život a zdravie. 

Poruchy pudu sebazáchovy zahŕňajú celé 

spektrum príznakov. Prejavujú sa zvýšenou 

akciou srdca, úzkosťou, pocitom strachu 

(hormonálne vyplavovanie noradrenalínu 

a adrenalínu). Mozog automaticky vypustí 

poplašné signály na úrovni podvedomia 

a človek vlastne nepremýšľa o tom, čo robí, 

preto je schopný robiť veci, ktoré by za normálnych 

okolností nemohol, koná skratovo. 

Poruchou pudu sebazáchovy je presuicidálne 

správanie a konanie, ktoré môže viesť až 

k samovražde. 

Samovražda (suicídium) je vedomé a úmyselné 

ukončenie života, keď si človek smrť 

praje, očakáva ju a svojím vlastným pričinením 

si ju privodí. Najčastejšou príčinou 

samovraždy je duševné ochorenie (depresívne 

a schizofrénne poruchy, závislosť od drog, 

úzkostná porucha a iné) a klasifikujeme ju 

ako patickú samovraždu. 

O samovražde bez známok duševného ochorenia 

hovoríme ako o bilančnej. Ide o reakciu 

na mimoriadne nepriaznivú životnú situáciu 

(partnerský rozchod, finančné problémy, 

zrada, nevera a iné). 

Pri sebaobetovaní si človek siaha na život 

v prospech jedinca alebo celku (fanatické 

a extrémistické skupiny...); k biickej samovražde 

dochádza v „normálnom“ duševnom 

stave. 

Suicidálny vývoj má určité štádiá, od vágnych 

myšlienok spojených s nechuťou žiť až 

k suicidálnym tendenciám a rozhodnutiam 

o realizácii samovraždy s konkrétnym plánom 

a samotným aktom. Na samom začiatku 

suicidálneho vývoja môžeme pozorovať presuicidálny 

syndróm, ktorý zahŕňa niekoľko 

príznakov: 

44 


Okolnosti suicidálneho pokusu 

Janka Stráňavská, prijímacia 

ambulancia PN PP, Pezinok 

izolácia od okolia, stiahnutie sa do seba, 

nezáujem o okolie a o koníčky, znížená sebadôvera; 

obracanie agresivity voči svojej osobe, sebaobviňovanie; 

samovražedné myšlienky, sny a fantazijné 

predstavy o smrti. 

Suicidálny pokus (tentamen suicidii, TS) 

je vedomý úmysel zomrieť. Nie vždy ho môžeme 

hodnotiť ako nedokonanú samovraždu. 

Veľmi často ide o tzv. volanie o pomoc, kde 

pacient, ktorý sa cíti byť v zúfalej situácii, 

podstúpi samovražedný pokus bez skutočného 

úmyslu zomrieť, aby si vynútil pozornosť okolia 

(partnerské hádky, problémy so zákonom, 

finančná strata, tehotenstvo, problémy v škole 

a iné). Samovražedné pokusy môžu nechtiac 

skončiť smrťou. 

Samozabitie smeruje k ukončeniu života 

bez túžby ukončiť vlastný život alebo si ublížiť 

bez vedomého úmyslu dobrovoľne zomrieť 

(delíriá, halucinácie a iné). 

Hodnotenie rizika suicidálneho 

pacienta 

Súčasťou vyšetrenia suicidálneho pacienta 

je kompletné psychiatrické vyšetrenie vrátane 

aktuálneho stavu a rodinnej anamnézy. 

Treba zvážiť všetky faktory, ktoré by mohli mať 

vplyv na pacienta, t. j. história samovražedných 

pokusov, duševné ochorenia, ekonomická 

a sociálna situácia atď. Dôležité je zistenie, či 

pacient má prechodné alebo pretrvávajúce 

myšlienky na samovraždu, pocit frustrácie, 

impulzívne správanie, je bezradný, hnevá sa, 

je zúfalý, má somatické ochorenia, konflikty vo 


vzťahu, v rodine, na pracovisku, pocit beznádeje, 

sebaobviňovanie, stratil záujem o okolie 

a dianie a iné. 

Každý tentamen suicidii je závažná skutočnosť 

v živote pacienta, ktorá by mala byť 

riešená odborníkom – psychiatrom a psychiatrickou 

hospitalizáciou (aj proti vôli pacienta). 

Bazálnym krokom pri hospitalizácii je intenzívna 

liečba základného ochorenia, napr. 

liečba psychofarmakami, krízová intervencia, 

psychoterapia a v neposlednom rade zároveň 

práca s najbližším okolím (partner, rodičia, 

deti...). 

Prvá pomoc 

Suicidálne myšlienky a tendencie sú charakterizované 

verbálnymi alebo neverbálnymi 

prejavmi toho, čím sa pacient zaoberá. 

Môže ísť o skryté či otvorené výroky a vyhrážky. 

Varovné signály nehodno podceňovať. 

Pri samotných suicidálnych tendenciách je 

potrebné veľmi rýchlo zhodnotiť danú situáciu 

a nadviazať s postihnutým kontakt a ten 

ďalej rozvíjať, udržiavať komunikáciu a byť 

chápavý. Dôležité je vcítiť sa do jeho emócií 

a zachovať navonok pokoj a rozvahu. Vyjadriť 

mu svoju snahu pomôcť s daným problémom 

a prediskutovať možnosti riešenia. Odstrániť 

z dosahu prostriedky ohrozujúce život (lieky, 

ostré predmety, zbrane...). Cieľom je zabrániť 

samovražednému konaniu a pacienta odviesť 

do bezpečia a vyhľadať odbornú pomoc. 

Nenechávať pacienta samotného! 

Metodické spracovanie 

Štatistické dáta pacientov po TS som získala 

podrobným štúdiom prijímacích nálezov, vyšetrení 

a diagnostických záverov a sústredila 

som údaje o suicidálnych pokusoch pacientov. 

Sledovala som pohlavie, vek, bydlisko, prvohospitalizáciu, 

rehospitalizáciu, dni v týždni, kedy 

došlo k pokusu, lekársku diagnózu a miesto 

pokusu, diagnózu duševných porúch podľa 

klasifikácie MKCH 10, vekový priemer. Údaje 

som spracovala v programe EXCEL. 

Hospitalizovaní pacienti po TS 

V roku 2010 bolo v PNPP Pezinok hospitalizovaných 

po TS spolu 134 pacientov, z toho 

bolo 80 mužov a 54 žien. Z nich bolo prvýkrát 

hospitalizovaných na psychiatrii 79 pacientov, 

u 55 pacientov šlo o rehospitalitácie. 

Najrizikovejším dňom v týždni z hľadiska 

pokusu o samovraždu bola sobota, najviac 

pacientov bolo hospitalizovaných z okresu 

Trnava (22 ), Malacky (20), Dunajská Streda 

(17), Pezinok (16). Vekový priemer žien bol 

42 rokov, mužov 39,3 rokov. Celkový vekový 

priemer všetkých pacientov bol 40,3 roka.

Zoznam diagnóz X60 – X84 

Úmyselné sebapoškodenie (MKCH 

– 10) a počet prijatých pacientov, 

mužov (m) a žien (ž): 

X60 – Úmyselné sebapoškodenie otravou a priotrávením 

neopiátovými analgetikami, antipyretikami, 

a antireumatikami – 11 (2 m, 9 ž) 

X61 – antiepileptikami, sedatívami, hypnotikami, 

antiparkinsonikami a psychotropnými 

liekmi, nezatriedené inde – 15 (5 m, 10 ž) 

X62 – opiátovými analgetikami a psychodisleptikami 

(halucinogénmi), nezatriedené inde 

X63 – liekmi účinkujúcimi na autonómny nervový 

systém – 4 (1 m, 3 ž) 

X64 – inými a bližšie neurčenými liečivami, liekmi 

a biologickými látkami – 32 (17 m, 15 ž) 

X65 – alkoholom – 3 (3 m, 0 ž) 

X66 – organickými rozpúšťadlami, halogénovanými 

uhľovodíkmi a ich výparmi 

X67 – inými plynmi a výparmi – 3 (2 m, 1 ž) 

X68 – pesticídmi 

X69 – inými a bližšie neurčenými chemickými 

a škodlivými látkami – 2 (1 m, 1 ž) 

X70 Úmyselné sebapoškodenie obesením, 

zaškrtením a zadusením – 11 (9 m, 2 ž) 

X71 – utopením a topením – 2 (0 m, 2 ž) 

X72 – výstrelom z ručnej zbrane 

X73 – výstrelom z guľovnice, brokovnice a dlhej 

strelnej zbrane 

X74 – výstrelom z inej a bližšie neurčenej strelnej 

zbrane – 1 (1 m, 0 ž) 

X75 – výbušnou látkou 

X76 – dymom, požiarom a plameňmi 

X77 – parou, horúcimi výparmi a horúcimi predmetmi 

X78 – ostrým predmetom – 34 (26 m, 8 ž) 

X79 – tupým predmetom 

X80 – skokom z výšky – 8 (7 m, 1 ž) 

X81 – skočením alebo ľahnutím si pred pohybujúci 

sa predmet – 6 (4 m, 2 ž) 

X82 – havarovaním s motorovým vozidlom 

X83 – inými bližšie určenými prostriedkami 

– 1 (1 m, 0 ž) 

X84 – bližšie neurčenými prostriedkami 1 

(1 m, 0 ž) 

Priemer dní od TS po hospitalizáciu bol 26,8 

dňa. Najčastejším miestom TS bolo bydlisko 

pacienta (91 prípadov). 

Miesta pokusu o samovraždu 

1. Domov 91 

2. Kolektívne ústavné zariadenia 28 

3. Školy, inštitúcie a adm. budovy 2 

4. Športoviská 2 

5. Ulica a cesty 2 

6. Obchod a služby 2 

7. Priemyselné objekty 0 

8. Poľnohospodárstvo 0 

9. Iné špecifikované miesta 3 

10. Nešpecifikované miesta 4 

SPOLU 134 


Knižná recenzia 

Ošetřovatelství II 

Ilona Plevová a kolektiv 

Grada Publishing 

Kniha je určená študentom všetkých 

zdravotníckych odborov, súčasťou 

štúdia ktorých je predmet ošetrovateľstvo. 

Táto učebnica však vznikla 

predovšetkým pre študentov Bc. 

a Mgr. odboru všeobecná sestra, 

pôrodná asistentka a všeobecné lekárstvo. 

Kniha je rozdelená do jednotlivých kapitol, každá 

z nich je zameraná na špecifickú oblasť. 

V poslednom desaťročí nastali v oblasti ošetrovateľstva 

výrazné kvalitatívne zmeny: *Došlo ku 

zmenám vo vzdelávaní zdravotníckych nelekárskych 

profesií, ku zmene legislatívy, vznikla koncepcia 

ošetrovateľstva. * Ošetrovateľstvo začína 

uplatňovať Evidence Based Practice, Evidence 

Based Nursing, je teda založené na dôkazoch 

a zameriava sa na vedecké poznanie a výskum. 

* Zdravotnícki pracovníci sa celoživotne vzdelávajú, 

zvyšujú si kvalifikáciu, aktívne sa zapájajú 

do výskumu, publikujú, prezentujú svoje klinické 

skúsenosti a pod. * V súčasnosti sa kladie veľký 

dôraz na vystupovanie zdravotníkov, komunikáciu, 

Zoznam psychiatrických diagnóz 

F00 – F99 a počet prijatých pacientov, 

mužov (m) a žien (ž) 

F00 – F09 Organické duševné choroby vrátane 

symptomatických – 7 (4 m, 3 ž) 

F10 – F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené 

užitím/užívaním psychoaktívnych látok 

– 38 (33 m, 5 ž) 

F20 – F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy 

a poruchy s bludmi – 13 (6 m, 7 ž) 

F30 – F39 Afektívne poruchy – 30 (14 m, 16 ž) 

F40 – F48 Neurotické, stresom podmienené 

a somatomorfné poruchy – 33 (18 m, 15 ž) 

F50 – F59 Poruchy správania spojené a fyziologickými 

poruchami a somatickými faktormi 

F60 – F69 Poruchy osobnosti a správania 

dospelých – 9 (6 m, 3 ž) 

F70 – F79 Duševná zaostalosť – mentálna 

retardácia – 4 (2 m, 2 ž) 

F80 – F89 Poruchy psychického vývinu 

F90 – F98 Poruchy správania a emočné poruchy 

so zvyčajným začiatkom v detstve a počas 

dospievania 

F99 – F99 Nešpecifikovaná duševná porucha 

Záver 

Zoznam diagnóz F00 – F99 

Suicidálny pokus je závažný stav často 

sprevádzajúci psychické poruchy. Ako sestra 

pracujem v PNPP Pezinok v prijímacej ambulancii 

16 rokov. Dodnes som sa však nezmierila 

s predstavou, že by niektorí pacienti, ktorých 

priviezli do našej nemocnice po pokuse o samovraždu, 

neprežili. 



etiku. * Zdravotnícke zariadenia 

sa usilujú získať akreditáciu, preto 

vypracovávajú, zavádzajú a dodržiavajú 

štandardy. * Oddelenia 

začínajú uplatňovať ošetrovateľský 

manažment – riadenie ošetrovateľskej 

starostlivosti pomocou 

ošetrovateľského procesu. * Kladie 

sa dôraz na vzdelávanie – edukáciu 

pacientov/klientov. * Nevyhnutná 

je tiež znalosť starostlivosti o pacientov 

iných národností a ich špecifík. 

To všetko a mnoho ďalšieho čaká absolventov, 

ktorí nastupujú do klinickej praxe. Je preto nutné, 

aby sa dokázali v tejto širokej oblasti orientovať 

a získali potrebné informácie v ucelenej podobe. 

Knihy, ktoré dosiaľ vyšli a venovali sa danej problematike, 

sú už zastarané alebo nie sú dostatočne 

komplexné. Väčšina publikácií venovaných ošetrovateľstvu 

je špecifická svojím zameraním, čiže sa 

venuje výlučne jednej alebo dvom oblastiam. Toto 

je prvá učebnica ošetrovateľstva, kde sú sústredené 

všetky potrebné informácie v aktuálnom znení. 

Zahŕňa všetky témy, ktoré treba poznať ku zvládnutiu 

študijných požiadaviek a potom aj praxe. 

ISBN 978-80-247-3558-0, 224 strán 

Cena 10,71 € 


POGÁDY, J., ŽUCHA, I. Psychopatológia. 

Bratislava : Faber, 1996. 99 s. ISBN 80- 

967503-0-5. 

HŐSCHL, C., LIBIGER, J., ŠVESTKA, J. 

Psychiatrie. Praha : Tigis, s. r. o. 2004. 644 

– 647 s. ISBN 80-900130-7-4. 

ARIÉS, F. Dějiny smrti II. Praha : Argo, 2000. 

94 s. ISBN 80-7203-293-3. 


Janka Stráňavská, dipl. sestra 

Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela 

Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok 

Tel.: 033/6482130, 0907 350 304 

Odborné príspevky tematického 

zošita recenzovala PhDr. Oľga 

Lukačovičová, manažérka 

Psychiatrickej nemocnice Philippa 

Pinela v Pezinku pre kvalitu; 

externý lektor špecializačného 

štúdia v odbore Ošetrovateľská 

starostlivosť v psychiatrii na Fakulte 

ošetrovateľstva a zdravotníckych 

odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej 

univerzity v Bratislave, 

ako aj externá vyučujúca predmetu 

Ošetrovateľstvo v psychiatrii 

na Vysokej škole zdravotníctva 

a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., 

Bratislava. 

45

PSYCHOHYGIENA 

Zisťovali sme, ako sa na fenomén syndrómu 

vyhorenia pozerajú sestry konkrétneho 

špecializovaného nemocničného 

pracoviska v Bratislave. Vychádzali sme z teórie 

syndrómu vyhorenia a z výskumných prác a monografií 

Tavela, Cahovej (2008), Gavoru (2006), 

Hurstovej a Koplin-Baucumovej (2005). 

Cieľom výskumu bolo popísať SV tak, ako 

ho vnímajú sestry konkrétneho pracoviska 

v kontexte jeho manažmentu. Kládli sme si 

nasledujúce otázky: Ako sestry interpretujú 

riziká SV na vlastnom pracovisku? Aké prejavy 

SV na ňom zaznamenávajú? Čo považujú sestry 

za pomoc a podporu v prevencii SV? Aké 

opatrenia navrhujú z pohľadu manažmentu 

daného zdravotníckeho zariadenia? 

Metodika výskumu 

K účasti na výskume boli sestry oslovované 

na základe odporúčaní už skúmaných 

osôb (Hendl, 2005). Využili sme tiež metódu 

samovýberu (Miovský, 2006), keď sestry samy 

prejavili iniciatívu, vôľu a ochotu zúčastniť sa 

na výskume. Za výskumný postup bola zvolená 

konštantná komparácia. Využili sme pološtruktúrovaný 

rozhovor (Miovský, 2006). 

Realizovali sme 11 rozhovorov od júna 2009 

do júna 2010. Najkratší trval 8 minút a najdlhší 

1 hodinu a 25 minút. 

Otázky v štruktúrovanom interview boli: 

Čo vás motivovalo k práci sestry? 

Ako vyzerá váš bežný deň na pracovisku? 

Čo je zdrojom únavy vo vašej práci? 

Čo je vo vašej práci povzbudzujúce, prečo sa 

do nej oplatí prísť znova? 

Myslíte si, že syndróm vyhorenia sa dotýka 

aj vás a vášho pracoviska? 

Ako sa to prejavuje? 

Čo robíte preto, aby ste „nevyhoreli“? 

Čo by sa malo zmeniť na pracovisku, aby sa 

predchádzalo SV? 

Aké sú vaše plány do budúcnosti? 

Rozhovory boli nahrávané pomocou digitálneho 

audiozáznamníka a následne prepisované 

do dokumentu Word. Získaný materiál bol 

prevencia syndrómu vyhorenia 

Sestry o syndróme vyhorenia 

PaedDr. Monika Stupková, PhD. 

NÚSCH, a. s, Detské kardiocentrum, 

Bratislava 

Syndróm vyhorenia (SV) sa 

v súčasnosti stáva predmetom 

rôznych vedeckých aj 

populárnych prác a štúdií. Ich 

závermi sú zvyčajne všeobecné 

odporúčania pre všetkých 

zainteresovaných. 

46 

po skompletizovaní analyzovaný v niekoľkých 

fázach. Priebežne boli vytvárané kategórie, 

ktoré umožnili odpovedať na výskumné otázky. 

Odpovede sú zaznamenané v nasledujúcich 

tabuľkách a ich interpretáciách. 

Výsledky výskumu 

Ako sestry popisujú riziká SV na vlastnom 

pracovisku? 

Riziká syndrómu vyhorenia 

Konflikty 

Nedostatok komunikačných zručností 

Pocit ohrozenia 

Neschopnosť oddychovať 

Charakteristiky práce 

Mocenský prístup nadriadených 

Únava 

Nedostatočné hranice medzi prácou a súkromím 

Stereotyp 

Chronický stav pacienta 

Vyhrotené medziľudské vzťahy 

Nedostatok spätnej väzby a ocenenia 

Frustrácia 

Stereotyp 

Dlhodobý stres 

Strach 

Veľká emocionálna angažovanosť 

Medzi charakteristiky práce sme zaraďovali 

kategórie: veľa práce, práca v časovej tiesni, 

potreba neustálej koncentrácie, veľká zodpovednosť, 

nedostatok času na odpočinok, malá autonómia, 

nemožnosť spolurozhodovať. Veľa práce, 

práca v časovej tiesni 1 a veľká zodpovednosť sa 

v odpovediach vyskytovali najčastejšie, rovnako 

ako dlhodobo chronický stav pacienta. Nevidieť 

výsledky 12-hodinového snaženia je pre sestru 

veľmi vyčerpávajúce a naopak: odmenou za jej 

úsilie je zlepšujúci sa stav pacienta. Sestry na 

oddelení intenzívnej starostlivosti sú pripravené 

starať sa v každej službe o iného pacienta, tieto 

zmeny im neprekážajú. Ak sa však stav pacienta 

nezlepšuje, narážajú na hranice medicínskej 

a ošetrovateľskej starostlivosti a začínajú pochybovať 

o svojich kvalitách. Na pocity nespokojnosti, 

vyčerpanosti a únavy vplýva aj nešťastie 

matky pacienta, ktorá neraz bezradne sedí pri 

dieťati dlhé hodiny. K tomuto fenoménu sa pripája 

aj určitá snaha rodiča o prekročenie hraníc 

čisto profesionálneho vzťahu medzi matkou 

1 Prácu pod časovým tlakom ako psychickú pracovnú 

záťaž definuje zákon č. 359/2006 Z. z. 

ako prácu vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými 

možnosťami prestávok a odpočinku. 

Čím je činnosť zložitejšia, tým viac časový tlak 

narúša jej výkon. 


PaedDr. Monika Stupková, PhD., začala v roku 

1995 pracovať na oddelení anestéziológie 

a intenzívnej medicíny Detského kardiocentra 

v Bratislave ako sestra. Neskôr vyštudovala 

odbor liečebná pedagogika. Venovala sa možnostiam 

liečebno-pedagogickej pomoci deťom 

s kardiovaskulárnymi ochoreniami v priebehu 

hospitalizácie. Na Pedagogickej fakulte UK 

v Bratislave prednášala ako odborný asistent 

v kurzoch ergoterapie, autizmu, sociálnej 

a pracovnej integrácie a liečebnej pedagogiky. 

V roku 2011 obhájila dizertačnú prácu s názvom 

Manažment syndrómu vyhorenia u zdravotníckych 

pracovníkov. V súčasnosti pracuje v Detskom 

kardiocentre ako liečebný pedagóg. 

a sestrou. Sestry spočiatku familiárnosť a neformálnosť 

vzťahu prijímajú, rodič však neraz 

začne zasahovať do ošetrovateľského procesu 

a vznikajú konflikty. Sestry nevedia, ako v takýchto 

situáciách reagovať. Spolucítia s rodičom, 

cítia sa však ohrozené. Pomohlo by osvojenie si 

takej formy komunikácie, ktorá by bola úctivá, 

rešpektujúca, ale zároveň by chránila hranice 

profesionálneho správania sestry. 

Aké prejavy SV zaznamenávajú sestry 

na vlastnom pracovisku? 

Prejavy syndrómu vyhorenia 

Hostilita 

Únik od pacienta 

Veľká únava 

Emocionálne vyčerpanie 

Zdravotné problémy 

Obmedzenie komunikácie 

Cyklus vyhorenia 

Porušenie profesionálnej cti 

Pocit straty kontroly nad situáciou 

Strata zmyslu práce

Výpovede manažérok a sestier 

„...keď príde do služby, preberie si pacienta 

a odchádza od neho. Rieši si svoje veci cez 

mobil, a keď alarmuje jej pacient, musíme ju 

na to upozorniť, respektíve sa tam musím ísť 

pozrieť ja, čo sa deje. Keď ju upozorním, že ide 

o jej pacienta, niečo s ním urobí a zase od neho 

odchádza... Nevidím tam akčnejšiu prácu, respektíve, 

že by sa pacientovi viac venovala...“ 

(únik od pacienta) 

„…nehovorím, že pacienta úplne zanedbáva, 

lebo tam by šlo o jeho ohrozenie, ale nepristupuje 

k svojej práci tak, ako by to očakávali ostatní...“ 

(porušenie profesijnej cti) 

„...vrčíme, sme nepríjemné, hneď zrána 

sa trieska so všetkým, nadávame na počet 

pacientov, jednoducho také štandardné...“ 

(hostilita) 

Výpovede poukazovali na to, že syndróm 

vyhorenia sa daného pracoviska reálne 

dotýkal a sestry dokázali veľmi presne 

pomenovať jeho prejavy. Najčastejšie sa 

v odpovediach vyskytovali prejavy hostility. 

Zahrnuli sme pod ňu pojmy „výbušnosť, 

uhundranosť, nadávanie, podráždenosť, nervozitu“, 

ktorými sestry vyjadrovali správanie 

a atmosféru na oddelení. Sestry popisovali 

ako prejav SV únik od pacienta a redukciu 

ošetrovateľských činností len na najnutnejšie 

a tiež veľkú únavu – fyzickú aj psychickú. 

Williams, Williams (1994) popisujú príznaky 

hostilného správania a upozorňujú na jeho 

negatívny vplyv na zdravie človeka. Podľa 

spomínaných autorov sa hostilná reakcia 

skladá z postoja (cynizmus), emócie (hnev) 

a činu (agresívne konanie). Selko (2002) uvádza 

pilotnú štúdiu, v ktorej bol overovaný 

prevencia syndrómu vyhorenia 

Williamsov dotazník na meranie hostility 

u pacientov s ischemickým ochorením srdca 

po aortokoronárnom bypasse a tiež u zdravotníkov. 

Zaznamenaná bola vysoká miera 

hostility u pacientov aj u zdravotníkov, prekvapujúco 

u mladých žien. Selko (ibid.) píše, 

že vysoké hodnoty hostility môžu poukazovať 

na rozvíjajúci sa proces SV, ktorý je nebezpečný 

pre pacienta aj pre zdravotníka. 

Malé „nakopnutia“ 

V našom výskume boli zaujímavé dva druhy 

odpovedí. Jeden poukazoval na cyklus vyhorenia 

a opätovného nachádzania dôvodov, prečo 

v práci pokračovať, určité malé „nakopnutia“. 

Znovunachádzanie zmyslu považujú sestry za 

proces. Zmysel nie je možné „vlastniť“ natrvalo. 

Otázka zmysluplnosti sa otvára pri každom 

pacientovi, ktorý dlhodobo leží na oddelení 

a starostlivosť oňho sa dotýka morálnych 

hodnôt tímu. Kovářová, Ďorďovičová (2006) 

vychádzali z Maloneyovej štúdie sestier (2002) 

a tvrdili, že sestry so stredne vysokou úrovňou 

vyhorenia sú schopné zvrátiť proces vyhorenia, 

ak vo svojom živote preferujú zdravie podporujúce 

správanie, čo znamená, že prebrali zodpovednosť 

za zvládanie záťažových situácií. 

Druhý druh odpovedí hovoril o profesionálnej 

cti. Byť sestrou je viac než povolanie, je to životný 

štýl, stála služba. „Začnú sa správať ako zdravotné 

sestry...“ (výpoveď sestry). Tento výrok 

podporujú Kozierová et al. (1995), ktorí píšu, že 

v role sestry sa prelína ošetrovateľka, pacientova 

advokátka, komunikátorka, učiteľka, poradkyňa, 

tiež nositeľka zmien a líderka. Profesionálna 

socializácia je proces, ktorým sa hodnoty a normy 

internalizujú do správania osoby. Byť sestrou 

znamená slúžiť, veriť v dôstojnosť a hodnotu 

každého jednotlivca a túžiť po vzdelaní. 

Čo považujú sestry za pomoc a podporu 

v prevencii SV? 

Podpora sestry v prevencii SV 

Pozitívne aspekty práce 

Vzťahy 

Psychologická pomoc 

Relax 

Iná činnosť 

Plánovanie činností 

Zlepšenie zdravotného stavu pacienta 

Pomoc asistentov 

Vďačnosť rodičov 

Možnosť vzdelávať sa 

Dostatočné technické a materiálne vybavenie 

Medzi pozitívne aspekty práce sme zaraďovali 

kategórie ako sen byť sestrou, pozitívny 

vzťah k práci, možnosť pomôcť, zlepšenie 

zdravotného stavu dieťaťa, zdroj obživy a iné. 

Najčastejšou odpoveďou bolo zlepšenie zdravotného 

stavu pacienta. Sestry z oddelenia 

anestéziológie a intenzívnej starostlivosti 

hovorili o svojej práci ako výzve. 


PSYCHOHYGIENA 

Vo výpovediach sestier, ktoré tvrdia, že 

sa narodili pre to, aby boli sestrami, vnímame 

určité riziko. Syndrómom vyhorenia sú 

ohrození tí, ktorí vidia zmysel života vo svojej 

práci. Libingerová (1999) upozorňuje, že vtedy 

sa práca stáva nástrojom na sebavnímanie. 

Vlastné kvality a sebaúcta sú vnímané cez 

pracovné úspechy. Úspešnosť svojej intervencie 

hodnotia cez zlepšujúci sa stav pacienta. 

V prípade chronického stavu pacienta sú 

potom konfrontované s vlastnou bezmocnosťou, 

pocitom neúspechu a zlyhania. 

Dôležitou súčasťou podpory sestier sú vzťahy 

– mimopracovné a pracovné –, ktoré sú 

podložené aj dennými rituálmi (napr. spoločná 

príprava kávy). 

Aké opatrenia navrhujú sestry z pohľadu 

manažmentu daného zdravotníckeho 

zariadenia? 

Zmeny navrhované sestrami 

Pracovný manažment 

Stres manažment 

Dodržiavanie pravidiel 

Lepšia komunikácia na pracovisku 

Zlepšenie tímovej spolupráce 

Podpora tímu 

Rekondičné pobyty pre sestry 

Finančná motivácia pre publikujúcich a prednášajúcich 

Zmena pracovného prostredia 

Umožnenie oddychu 

Najviac návrhov sa týkalo zlepšenia komunikácie 

na pracovisku a riadenia práce. Sestry 

si uvedomovali nedostatok komunikačných 

zručností v riešení medziľudských konfliktov 

na pracovisku, pri obhajovaní si vlastného 

názoru, presadzovaní požiadaviek a v komunikácii 

s rodičmi pacientov. 

V rámci zlepšenia manažmentu pracoviska 

navrhovali striktné dodržiavanie pravidiel každým 

členom tímu a kontrolu ich dodržiavania 

zo strany nadriadených. Vyjadrili spokojnosť 

s prácou v stabilnejších pracovných skupinách, 

kde sú vyrovnanejšie medziľudské vzťahy a akceptovateľný 

vedúci skupiny. Pravidelnejšie 

zadelenie služieb zabezpečí sestrám možnosť 

plánovania a lepšieho využitia voľného času na 

regeneráciu síl. V rámci širšieho manažmentu 

sestry navrhujú cirkuláciu sestier na iné 

oddelenia, lepšiu súčinnosť lekárov a sestier 

spolupracujúcich oddelení pri plánovaní operácií 

a prijímania pacientov. Spolupráca zmierni 

stres na pracovisku. Predpokladaný úspech 

predstavuje pre človeka už vnímanú odmenu, 

rovnako ako predpokladaný a očakávaný 

stres 2 vyvoláva stresovú reakciu organizmu 

2 V kontexte skúmaného pracoviska napr. nemožnosť 

vopred si pripraviť a naplánovať prácu, 

očakávanie nárazovej práce 

47

(emocionálnu, endokrinnú, somatickú, psychosociálnu). 

Ďalšou formou pomoci a podpory tímu sú podľa 

sestier rekondičné pobyty pre zamestnancov, 

ktoré prispejú k oddychu, relaxácii, posilneniu 

vzťahov. Ak tento čas môže zdravotník venovať 

aj sebapoznávaniu, nácviku techník zvládania 

stresu, posilneniu komunikačných zručností, 

môže byť dobrým nástrojom v prevencii SV. 

Záver 

Predstavili sme jeden z možných prístupov 

k výskumu v oblasti SV u sestier. Výsledky nášho 

šetrenia zodpovedajú konkrétnemu pracovisku 

a je potrebné podrobiť ich ďalšej analýze. 

Môžeme však povedať, že manažment pracoviska, 

medziľudské vzťahy na ňom a kvalitná komunikácia 

sú podľa výpovedí sestier základnými 

piliermi manažmentu SV. Informácie týkajúce 

sa SV by mali byť súčasťou filozofie a kultúry 

zdravotníckeho systému. Mali by byť rovnocenné 

s inými profesionálnymi vedomosťami a zručnosťami. 

Je dôležité, aby vzdelávanie sestier 

v manažmente, komunikácii a problematike SV 

prebiehalo interaktívne, formou workshopov 

a tréningov. Takto získané vedomosti a zručnosti 

sú pre svoju aktívnu formu učenia v praxi lepšie 

využiteľné a trvácnejšie. 



GAVORA, P. 2006. Sprievodca metodológiou 

kvalitatívneho výskumu. Bratislava : Regent, 

2006. ISBN 80-88904-46-3. 

HENDL, J. 2005. Kvalitativní výzkum. Praha : 

Portál, 2005. vyd. 1. 408 s. ISBN 80-7367- 

040-2. 

HURST, S., KOPLIN-BAUCUM, S. 2005. A Pilot 

Qualitative Study Relating to Hardiness in ICU 

Nurses. In Dimensions of Critical Care Nursing. 

2005. 24 (2):97 100. ISBN 0-306-41066-4. 

KOVÁŘOVÁ, ĎORĎOVIČOVÁ, 2006. Rizikové 

faktory profesionálneo vyhorenia sestier. In 

Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných 

situáciách. Zborník príspevkov z konferencie, 

Prešov : Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce 

bl. P. P. Gojdiča, 2006. ISBN 80-969449-1-6. 

KOZIEROVÁ, B. et al. 1995. Ošetrovateľstvo 1. 

Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1995. 

LIBIGEROVÁ, E. 1999. Syndrom profesionálního 

vyhoření. In Praktický lékař 79, 1999, č. 4. 

MIOVSKÝ, M. 2006. Kvalitativní přístup 

a metody v psychologickém výzkumu. 1. vyd. 

Praha : Grada Publishing. 2006. 332 s. ISBN 

80-247-1362-4. 

SELKO, D. 2002. Sociálne tolerovaná agresivita 

a jej „možný“ vplyv na psychosomatické 

a somatické ochorenia. In Psychiatria, 9, 

2002, č. 1, s. 53 – 54. 

TAVEL, P., CAHOVÁ, Š. 2008. Syndróm 

vyhorenia u pastoračných pracovníkov. In 

PETRJÁNOŠOVÁ, M. et al. 2008. Kvalitatívny 

výskum vo verejnom priestore. Zborník 

príspevkov zo 7. česko-slovenskej konferencie. 

Bratislava : Kabinet výskumu sociálnej 

a biologickej komunikácie SAV, PdF UK 

Bratislava. ISBN 978-80.900981-9-0. 

WILLIAMS, R., WILLIAMS, V. 1994. Anger Kills. 

New York : 1st HarperPerennial ed., 1994. 

ISBN 0-06-097623-3. 

48 

Pracovný čas zdravotníka 

Zákonná úprava pracovného času zdravotníckeho 

zamestnanca sa líši od štandardnej 

úpravy pracovného času. V zmysle 

článku 22 Smernice 2003/88/ES je možné, aby si 

jednotlivé členské štáty EÚ vo svojich právnych 

predpisoch upravili pre určité kategórie zamestnancov 

výnimky z ustanoveného týždenného 

pracovného času. Výnimka určená Zákonníkom 

práce umožňuje stanoviť týždenný pracovný 

čas nad rámec § 85, ktorý stanovuje základný 

48-hodinový týždenný pracovný čas. Maximálna 

dĺžka pracovného týždňa tak pre zdravotníckeho 

zamestnanca predstavuje 56 hodín. Ide však 

o priemerný týždenný pracovný čas, do ktorého 

sa započítava týždenný pracovný čas, práca 

nadčas a neaktívna pracovná pohotovosť vykonávaná 

na pracovisku zamestnávateľa. 

Presiahnuť štandardnú dĺžku týždenného 

pracovného času je možné len na základe 

dobrovoľného a výslovného súhlasu zamestnanca. 

Okrem tejto podmienky je tiež zamestnávateľ 

povinný viesť záznamy o práci nad stanovený 

pracovný čas. Dohoda by nemala by uzavretá 

počas skúšobnej doby, úprava Zákonníka práce 

to však nezakazuje. Zamestnanec nesmie byť 

postihovaný za to, ak nebude súhlasiť s predĺženým 

pracovným časom. 

Dohodnutý predĺžený pracovný čas môže 

byť uplatňovaný tak v rovnomernom, ako aj 

nerovnomernom rozvrhnutí. 

Zamestnanec má právo odvolať súhlas 

s predĺženým týždenným pracovným časom. 

Odvolanie súhlasu je jednostranný právny úkon 

a jeho platnosť nie je podmienená písomnou 

formou. Každopádne pre jednoznačnosť dohôd 

medzi zamestnancom a zamestnávateľom 

odporúčame súhlas aj jeho odvolanie vyjadriť 

písomne. Dôvodom je tiež skutočnosť, že 

Zákonník práce účinnosť odvolania súhlasu 

Novela Zákonníka práce účinná od 1. 9. 

2011 stanovila v §140 ods. 4 nasledovné: 

„Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, 

ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa 

osobitného predpisu, pracovné voľno päť dní 

v priebehu kalendárneho roka na sústavné 

vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného 

zárobku.“ 

Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetkých 

zamestnávateľov bez ohľadu na právnu formu 

spája s jeho doručením: účinnosť odvolania 

súhlasu nastáva jeden mesiac po dátume jeho 

doručenia zamestnávateľovi. 

Podmienky zvýšenia rozsahu pracovného 

času nad rámec 48 hodín: 

pracovné zaradenie zdravotnícky pracovník 

vykonávajúci zdravotnícke povolanie; 

výslovný a dobrovoľný súhlas zamestnanca 

s predĺžením týždenného pracovného 

času; 

rozsah týždenného pracovného času po dobu 

maximálne štyroch mesiacov nesmie 

prekročiť 56 hodín; 

zamestnanec môže kedykoľvek svoj súhlas 

odvolať. 

Povinnosti zamestnávateľa: 

na základe vyžiadania inšpektorátu práce 

tento upovedomiť o zvýšenom rozsahu týždenného 

pracovného času najmä s ohľadom 

na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; 

viesť a aktualizovať záznamy o zamestnancoch, 

ktorí súhlasili s predĺženým týždenným 

pracovným časom a v prípade vyžiadania ich 

predložiť inšpektorátu práce. 

Ilustračné foto: Jozef Dostál 

Voľno na vzdelávanie 

Podľa Zákonníka práce mám ako 

sestra nárok na 5 dní pracovného 

voľna v roku na sústavné vzdelávanie. 

Môžem si ho uplatniť, aj 

keď pracujem v trojzmennej prevádzke? 


a druh vlastníctva a tiež bez ohľadu na spôsob 

rozvrhnutia pracovného času. Pokiaľ by sa 

toto ustanovenie nemalo týkať určitej skupiny 

zdravotníckych pracovníkov, muselo by to byť 

v zákone explicitne stanovené. 

Aj zdravotníci pracujúci v dvoj- alebo trojzmennej 

prevádzke majú teda nárok na využitie 

5 dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné 

vzdelávanie. Je povinnosťou zamestnávateľa 

rešpektovať ustanovenie Zákonníka práce a stanoviť 

si vnútorný postup, na základe ktorého si 

budú zamestnanci tento nárok uplatňovať. 

Spracovala 

JUDr. Martina Bušniaková 

riaditeľka kancelárie SK SaPA

16 

4 – 5 

Viete, ako 

manipulujú 

sekty? 22 

Sme 

finanne 

negramotní 

Šance na 

lepšie mzdy 

10 18 

sú stále reálne 46 

asopis pre sestry, lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov • júl – august 2011 • 2,60 € 

Sestry môžu 

zabráni 

šíreniu nákaz 

Ubližujú 

vám 

v práci? 

7 – 8 

Odborný asopis pre sestry, lekárov, pôrodné asistentky a iných 

zdravotníckych pracovníkov • november – december 2011 • 2,60 € 

2011 

9 – 10 

2011 

Odborný asopis pre sestry, pôrodné asistentky a iných 

zdravotníckych pracovníkov • september – október 2011 • 2,60 € 

ISSN 1335-9444 

Uzávierka súaže je 

30. novembra 2011 

Pohyb vás 

zregeneruje 

a ochráni 

Sestry na výslnie! 

Nech sa o odborných kvalitách, láskavom srdci 

š hetnosti sestier dozvie celé Slovensko! 

11 – 12 

2011 

tematický 

zošit 124 

Ošetrovatestvo 

tematický 

v onkológii 

zošit 123 


tematický v komunite 

zošit 122 


v geriatrii 

By pacientom oporou 

Na to, aby mohli sestry úinne pomôc onkologicky 

chorým, musia vas rozpozna zmeny ich psychiky 

a zvládnu množstvo špecifických zruností. 

é 

26.9.2011 9:33:18 

23.11.2011 23.11.2011 16:29:24 16:29:24 

INFOSERVIS 

Predplatiť si časopis Sestra 

je teraz naozaj jednoduché! 

Ročné predplatné si môžete 

objednať zaslaním jednej SMS 

Pošlite SMS na číslo 8877 

Iba za 

1 SMS! 

SMS pošlite v tvare: SES (medzera) meno, priezvisko, ulica, mesto, PSČ 

Časopis Sestra je dvojmesačník. Cena odpovednej SMS je 15 € s DPH, v cene je zahrnuté dodanie 

šiestich vydaní. Viac info na 02/48 238 238 alebo na www.hnonline.sk/predplatne 

SMS službu telefonicky zabezpečuje A SMS cez platobný nástroj myPAY. 

Pokyny autorom 

SMSpredpl_0501_SES_185x80.indd 1 5.1.2012 14:58:23 

Tematické plány 

Jubilejný nefrologický 

V 

septembri minulého roka pricestovalo 

do hotela Sitno vo Vyhniach na svoj jubilejný, 

dvadsiaty kongres Sekcie sestier 

pracujúcich v nefrológii Slovenskej spoločnosti 

sestier a pôrodných asistentiek, o. z. SLS, 280 

účastníkov. Prof. MUDr. Miroslav Mydlík, 

DrSc., zo IV. internej kliniky Univerzitnej nemocnice 

L. Pasteura v Košiciach, ktorý sa väčšiny 

kongresov zúčastnil, v slávnostnom príhovore 

vyzdvihol ich vysokú úroveň po stránke formálnej 

a obsahovej. Vyslovil uznanie a poďakovanie 

organizátorom, najmä Mgr. Alžbete Ondovej so 

spolupracovníčkami Bc. Alenou Antoníkovou 

a PhDr. Evou Vojanskou, ktoré práci na príprave 

20 kongresov v rôznych častiach Slovenska 

venovali mnoho hodín zo svojho voľného času 

a osobnej angažovanosti. 

Po slávnostnom úvode nasledovali prednášky 

na tému histórie dialyzačnej liečby, jej vývoja vo 

svete a u nás od jej začiatkov až po súčasnosť. 

Veľmi dojímavá a zároveň reálna bola prezentácia 

Zuzany Michalkovej z Košíc v spoluautorstve 

s Mgr. Hedvigou Kurcinovou na tému: 

Ako to bolo na začiatku. Pani Michalková desiatky 

rokov pracovala na dialýze, až kým nemusela 

prispôsobiť celý svoj život chronickej chorobe. 

Č. 3 – 4/2012: intenzívna ošetrovateľská 

starostlivosť (uzávierka 13. 2. 2012) 

Č. 5 – 6/2012: ošetrovateľská 

starostlivosť v internej medicíne (uzávierka 

17. 4. 2012) 


starostlivosť v chirurgii a v úrazovej 

chirurgii (uzávierka 15. 6. 2012) 

Všetkých 32 ústnych prednášok a 4 vývesné 

panely dokazovali, že prezentácia odbornej 

práce nefrologických sestier dosiahla za 20 

rokov existencie ich sekcie vysokú kvalitatívnu 

úroveň. Je to nielen názor sestier, ale 

tiež lekárov, ktorí pravidelne navštevujú tieto 

vzdelávacie podujatia. Možno smelo konštatovať, 

že na svojom jubilejnom kongrese dokonca 

preskočili dva stupienky naraz: aktuálnosťou 

a dôslednou prípravou prednášok a ich elegantným, 

sebaistým prezentovaním. Predsedovia 

jednotlivých blokov výstižne komentovali 

prednášky a viedli bohatú diskusiu, ktorá bola 

otvorená a konštruktívna. Na stránke www. 

nefrosestry.sk sú uvedené najlepšie prednášky, 

ktoré vybrala 5-členná komisia. 

Veríme, že táto vysoká a neustále rastúca 

odborná úroveň nefrologických sestier sa 

odzrkadľuje aj na ich pracoviskách, v každodennej 

praxi. 

Výbor sekcie nefrologických sestier v ďalšom 

období povedie PhDr. Jana Híčiková z Nefro- 

-dialyzačného centra v Martine, priekopníčka 

novej metódy kanylácie a Sestra roka 2010. 

Mgr. Alžbeta Ondová 

KFBLR UN L. Pasteura, Košice 


starostlivosť v gynekológii a pôrodná 

asistencia (uzávierka 17. 8. 2012) 

Č. 11 – 12/2012: Primárna, komunitná 

ošetrovateľská starostlivosť – ambulantné 

zdravotnícke zariadenia, ADOS-y a DOS-y, 

zariadenia sociálnych služieb 

(uzávierka 15. 10. 2012) 


Čo posielať? 

< odborné i populárno-osvetové články 

< kazuistiky, skúsenosti 

< recenzie odborných publikácií, informácie 

z oblasti vzdelávania a aktuality z ošetrovateľstva, 

pôrodnej asistencie a ďalších zdravotníckych 

profesií 

Ako posielať? 

< Texty v elektronickej podobe na diskete alebo 

e-mailom, napísané v textovom editore Word 

štandardným typom písma. Odborné články uvádzajte 

súhrnom problematiky a kľúčovými slovami, 

so zvýraznením kapitol, podkapitol. Rozsah 

textov by nemal presiahnuť 220 riadkov. 

< Texty odporúčame doplniť obrázkami, tabuľkami, 

grafmi (v prípade elektronickej formy 

však nevkladať priamo do textu, ale poslať 

v osobitnom súbore). 

< Citácie a zoznam bibliografických odkazov prosíme 

uvádzať podľa normy STN ISO 690. Príspevky, 

v ktorých nie sú dodržané kritériá podľa normy, 

nie je možné publikovať v tematickom zošite. 

< Redakcia si vyhradzuje právo jazykovej a štylisticko-technickej 

úpravy textu, ako aj v zmysle 

odporúčaní odborného recenzenta. Autor sa so 

zmenami oboznámi pri autorskej korektúre. 

< Fotografie prosíme opatriť menom autora 

a sprievodným textom. 

< Na záver textu prosíme uviesť meno a priezvisko 

autora s titulom, názov pracoviska 

a funkciu, telefonický alebo e-mailový kontakt, 

adresu trvalého bydliska, dátum narodenia, 

číslo občianskeho preukazu a číslo účtu, 

na ktorý môžeme poslať honorár. 

< Odborné články do tematických zošitov treba 

poslať minimálne dva mesiace vopred. 

< Prosíme pripojiť aj fotografie autorov, označené 

menami a priezviskami. 

< E-mail redakcie: vlasta.husarova@ecopress.sk 

< Adresa pre korešpondenciu: Redakcia 

Sestra, ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, P. O. 

BOX 35, 820 07 Bratislava 

49

INFOSERVIS 

V reštaurácii Gastrocentrum 

v Trenčíne sa dňa 25. februára 2012 

uskutoční II. ročník Dňa ambulantných 

sestier organizovaný Sekciou sestier pracujúcich 

v ambulantných ZZ SK SaPA a RK SaPA Trenčín. 

Témy: Komunikácia; asertivita; interpersonálne 

vzťahy; marketing v práci sestier v ambulanciách 

Prihlásenie: portál www.sksapa.sk. 

Kontakt: Mgr. Kobelová, 0917 753 588 a Mgr. Lunterová, 

0907 870 616 (popoludní), 

< 

Konferencia Sekcie sestier SK SaPA pracujúcich 

v zubnom lekárstve dňa 25. 2. 2012 v Nitre 

Kontakt: Bc. Pavla Hrtoňová, 0902 228 305, 

e-mail: pavla.hrtonova@centrum.sk 

< 

Ústredná vojenská nemocnica SNP – FN, SK 

SaPA a FZ Katolíckej univerzity v Ružomberku 

usporiadajú dňa 22. marca 2012 v Ústrednej vojenskej 

nemocnici SNP v Ružomberku 3. celoslovenskú 

konferenciu Nové trendy vo vzdelávaní a praxi 

ošetrovateľstva a pôrodnej asistencii. 

Témy: Nové trendy a špecifiká v ošetrovateľskej 

praxi a pôrodnej asistencii; Komunikácia v ošetrovateľstve 

a súčasnej praxi; Urgentná ošetrovateľská 

starostlivosť a zvládanie krízových situácii; Varia. 

Kontakt: PhDr. Veronika Tisoňová, e-mail: 

tisonovav@uvn.sk; tel. 0907 831 461 

< 

Konferencia Sekcie sestier pracujúcich v centrálnej 

sterilizácii v dňoch 23. a 24. marca 2012 

v Podhájskej 

Kontakt: PhDr. Yveta Béressová, 0903 421 580, 

e-mail: beressova@dfnsp.sk 

< 

Konferencia Sekcie sestier SK SaPA pracujúcich 

v odboroch vnútorného lekárstva v dňoch 

23. až 24. marca 2012 v Piešťanoch 

Kontakt: Mgr. Monika Nováková, 0903 154 892, 

e-mail: monka.novakova@gmail.com 

< 

XXIV. vedecká konferencia sekcie pedagogických 

pracovníkov SSSaPA s medzinárodnou 

účasťou dňa 25. marca 2012 v Partizánskom 

Téma: Výchova a vzdelávanie v ošetrovateľstve 

zamerané na rozvoj odborných vedomostí, psychosociálnych 

zručností a schopností sestry kladených 

na rozširujúcu rolu sestry sestra – edukátorka I. 

Varia. 

Kontakt: prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., 

0903 139 645, e-mail: mpalun@gmail.com, ivica. 

gulasova@post.sk 

< 

5. slovenský deň chirurgických sestier organizovaný 

Sekciou sestier pracujúcich v chirurgii 

SSSaPA a SK SaPA dňa 20. apríla 2012 v Prešove 

Téma: Preklenutím rozdielov zvyšujeme dostupnosť 

a rovnosť v starostlivosti o pacienta/klienta 

Kontakt: Mgr. Mária Judičáková, 0905 873 444, 

0904 043 471, e-mail: judicakova@fnsppresov.sk, 

judicakova13@gmail.com 

< 

XXV. vedecká konferencia sekcie pedagogických 

pracovníkov SSSaPA s medzinárodnou 

účasťou dňa 26. apríla 2012 v Skalici 

Téma: Výchova a vzdelávanie v ošetrovateľstve 

zamerané na rozširujúcu rolu sestry – sestra výskumníčka 

II. Varia. 

Kontakt: prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., 

0903 139 645, e-mail: mpalun@gmail.com, ivica.gulasova@post.sk 

PREDPLATNÝ LÍSTOK 

Objednávam si odborný dvojmesačník Sestra 

v počte ........ ks od čísla ........./2012 

Meno a priezvisko .............................................................................................................................. 

Adresa s PSČ ..................................................................................................................................... 

Tel. ..................................................................................................................................................... 

E-mail ................................................................................................................................................ 

Všetky uvedené osobné údaje slúžia len pre potreby vydavateľstva a nebudú poskytnuté iným subjektom. 

Sestra vychádza 6-krát ročne prvý týždeň párneho mesiaca, celoročné 

predplatné na rok 2012 je 15 €, t. j. 2,50 €/ks (cena výtlačku v stánku je 2,80 €). 

Po objednaní telefónom, prípadne e-mailom, faxom či zaslaní predplatného lístka dostanete poštou faktúru. 

Príjem objednávok: ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, P. O. BOX 35, 820 07 Bratislava 

e-mail: predplatne@ecopress.sk, www.ecopress.sk 

telefón: 02/32 150 150, 02/48 238 238, fax: 02/48 238 140 

50 

Vzdelávacie akcie 


Ročník XI. 

Vydavateľ: ECOPRESS, a. s., Seberíniho 

1, 820 07 Bratislava, www.ecopress.sk 

Generálny riaditeľ: Milan Mokráň 

tel.: 02/48 238 100 

e-mail: milan.mokran@ecopress.sk 

Riaditeľ divízie B2B: Mgr. Martin Kóňa 

tel.: 02/48 238 437 

e-mail: martin.kona@ecopress.sk 

Šéfredaktorka: PhDr. Vlasta Husárová, tel. 

02/48 238 413, mobil 0908 675 422 

e-mail: vlasta.husarova@ecopress.sk 

Hlavný obchodný manažér pre zdravotnícke 

tituly: Miloš Inger, tel. 02/48 238 500 

fax 02/48 238 145 – 6, mobil 0905 614 645 

e-mail: milos.inger@ecopress.sk 

Obchodná manažérka pre zdravotnícke 

tituly: Ing. Martina Novosedlíková, tel. 

02/48 238 501, mobil: 0905 363 418 

fax: 02/48 238 145 – 6 

e-mail: martina.novosedlikova@ecopress.sk 

Príjem inzercie: Marcela Pappová, tel.: 

02/48 238 132, mobil: 0905 849 083 

e-mail: inzerciab2b@ecopress.sk, alebo 

b2binzercia@ecopress.sk. 

Redakčná rada 

Doc. MUDr. Želmíra Fetisovová, PhD., 

zástupkyňa vedúcej Ústavu nelekárskych 

študijných programov JLF UK, Martin 

PhDr. Veronika Gomolčáková, PhD. 

Onkologický ústav sv. Alžbety, s. r. o., 

Bratislava 

PhDr. Ľubica Kontrová, PhD., MZ SR 

Prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., 

vedúca Katedry ošetrovateľstva VŠ sv. 

Alžbety v Bratislave, Ústav sociálnych vied 

a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča, Prešov; 

predsedníčka redakčnej rady 

PhDr. Mária Cibulková, ADOS Mária, 

Žilina 

PhDr. Eva Procházková, Caritas-Sozialis, 

Viedeň, Rakúsko 

Doc. PhDr. PaedDr. Viera Simočková, 

PhD., Fakulta zdravotníctva Katolíckej 

univerzity v Ružomberku 

PhDr. Viera Šebeková, PhD. 

ÚDZS, Banská Bystrica 

Doc. PhDr. Mária Zamboriová, PhD. 

LF UPJŠ, Ústav ošetrovateľstva, Košice 

Grafický layout: Ľuboš Haško, grafika: 

Ľubica Czepiecová, skeny: Boris Caban 

Litografie a tlač: DUBRA, s. r. o. 

Čajkovského 5, 811 04 Bratislava, tel.: 

O2/57 102 177 produkcia@dubra.sk 

Predplatné a distribúcia: 

tel. 02/48 238 238, fax: 02/48 238 140 

predplatne@ecopress.sk 

Predplatné na rok 2012 

jednotná cena 2,50 € , 6 čísel 15 € 

Voľný predaj: Mediaprint-Kapa, Pressegrosso, 

a. s., Cena výtlačku 2,80 € 

Registrácia: MK SR EV 3684/09, 

ISSN 1335-9444. Vychádza prvý 

týždeň párneho mesiaca. Nevyžiadané 

príspevky, rukopisy a fotografie 

nevraciame. 

© Copyright ECOPRESS, a. s. Autorské 

práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. 

Autori článkov zverejnených v tomto 

vydaní si v zastúpení vydavateľom vyhradzujú 

právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie 

a na verejný prenos článkov, ako aj na 

verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto 

článkov v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a d) 

autorského zákona. 

Foto na titulnej strane 

Boris Caban

Piaty roník súaže, ktorá dostáva sestry na výslnie, 

vyvrcholí slávnostným odovzdávaním ocenení 

Generálny partner 

Partneri 

Sestra roka 2011 poskytovate/ka 

ošetrovateskej starostlivosti 

Sestra roka 2011 

manažérka/manažér 

Cena za celoživotné dielo 

v ošetrovatestve 

Ocenené sestry prevezmú na galaveere, ktorý sa bude kona v Bratislave 

14. februára 2012 v Divadle Nová scéna, striebornú ružu sv. Alžbety 

z rúk najvyšších predstaviteov verejného života a zdravotníctva SR. 

V rámci galaveera v spolupráci so Sano Diabetes, hlavným partnerom súaže, vyhodnotíme aj najlepšiu 

Diabetologickú sestru roka 2011, ktorú nominujú itatelia asopisu Diabetik. Vyhlásime tiež víaza súaže 

o najlepší projekt v oblasti výživy, vypísanej Abbott Nutrition, hlavným partnerom Sestry roka 2011. 

Hlavní partneri 

Kontakt: PhDr. Vlasta Husárová, e-mail: vlasta.husarova@ecopress.sk, tel.: 02/48 238 413, mobil: 0908 675 422 

Redakcia Sestra, súaž Sestra roka, ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, 820 07 Bratislava

Oplatí sa by nielen itateom, 

ale aj predplatiteom Sestry! 

Predplate si asopi 

si výhody, ktoré vám 

nižšiu cenu než v novinových stánkoch 

bezstarostné doruenie priamo k vám 

zaujímavé dareky v každom ísle 

Spomedzi predplatiteov sme vyžrebovali 

štyroch šastlivcov, ktorí získavajú 

vitamínový balíek: 

Margita Tilieková, Komárno 

Anita Šestáková, Bratislava 

Anna Smatanová, Liptovský Mikuláš 

Viera Tóthová, Košice 

Užitoné odborné publikácie tentoraz 

posielame: 

Ortopedickému oddeleniu, Bojnice 

a Lucii Bonkovej, Žilina 

Srdene blahoželáme! 

Predplate si asopis Sestra a šastie 

sa môže usmia aj na vás. 

Príjem objednávok: ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, P. O. BOX 35, 820 07 Bratislava 

hnonline.sk/predplatne, e-mail: predplatne@ecopress.sk, telefón: 02/48 238 238 

fax: 02/48 238 140 Predplatné si možno objedna aj zaslaním predplatného lístka na strane 50.

Máte čisté ruky? - Regionálna komora sestier a pôrodných ...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?