7. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka - VÚC BB portál

Analýza súčasného stavu – 

Poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj, lesníctvo 

a rybné hospodárstvo 

Aktualizácia október 2011

OBSAH 

Poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj, lesníctvo a rybné hospodárstvo.............................3 

Poľnohospodárstvo ............................................................................................................................3 

Podpora opatrení na realizáciu agrárnej a potravinovej politiky ......................................14 

Národné opatrenia.............................................................................................................................14 

Priame platby.......................................................................................................................................14 

Rozvoj vidieka.....................................................................................................................................18 

Kapitálová vybavenosť ....................................................................................................................20 

Pracovné sily .......................................................................................................................................20 

Rozvoj vidieka..............................................................................................................................22 

Lesníctvo ......................................................................................................................................26 

Využitie dreva na energetické účely............................................................................................31 

Nedrevné lesné produkty................................................................................................................32 

Čerpanie fondov EÚ..........................................................................................................................33 

Odborné organizácie lesného hospodárstva...........................................................................33 

Poľovníctvo ..................................................................................................................................34 

Rybné hospodárstvo ..................................................................................................................38 

Akvakultúra ..........................................................................................................................................38 

Spracovanie rýb .................................................................................................................................38 

Súčasný stav v BBSK.................................................................................................................39 

Určenie kľúčových rozdielov a faktorov oblastí rozvoja v BBSK.....................................41 

Banskobystrický samosprávny kraj 2

Poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj, lesníctvo a rybné hospodárstvo 

Poľnohospodárstvo 

Rozsah poľnohospodárskej a potravinárskej výroby BBSK je podmienený pôdnoklimatickými, 

agroekologickými, sociálnymi a ekonomickými možnosťami využitia zdrojov a podmienok 

vidieckeho priestoru Slovenska. Prírodnoklimatické podmienky a reliéf kraja sú rôznorodé, 

územie kraja sa rozprestiera v horskej, podhorskej a nížinnej oblasti. 

Výmera pôdy k 31.12.2010 bola nasledovná : 

Územie (kraj, okres) 

Celková 

výmera v 

ha 

Poľnohospodárska 

pôda v ha 

% 

Lesná 

pôda v 

ha 

% 

Ostatná 

pôda v 

ha 

SR spolu 4 903 644 2 414 291 49,2 2 011 250 41,0 478 103 10 

Bratislavský kraj 205 255 92 533 45,1 75 041 36,6 37 681 18 

Trnavský kraj 414 662 290 042 69,9 65 231 15,7 59 389 14 

Trenčiansky kraj 450 199 184 647 41,0 221 345 49,2 44 207 10 

Nitriansky kraj 634 380 467 592 73,7 96 390 15,2 70 397 11 

Žilinský kraj 680 867 245 666 36,1 380 088 55,8 55 113 8 

Prešovský kraj 897 390 382 089 42,6 441 853 49,2 73 447 8 

Košický kraj 675 447 336 471 49,8 267 412 39,6 71 563 11 

Banskobystrický kraj 945 444 415 251 43,9 463 889 49,1 66 303 7 

Banská Bystrica 80 943 28 236 34,9 47 338 58,5 5 369 7 

Banská Štiavnica 29 230 10 510 36,0 17 162 58,7 1 558 5 

Brezno 126 521 34 332 27,1 86 867 68,7 5 322 4 

Detva 44 919 22 096 49,2 20 223 45,0 2 601 6 

Krupina 58 490 33 573 57,4 21 214 36,3 3 703 6 

Lučenec 82 559 42 370 51,3 33 841 41,0 6 348 8 

Poltár 47 622 21 633 45,4 23 536 49,4 2 454 5 

Revúca 73 026 25 178 34,5 43 623 59,7 4 224 6 

Rimavská Sobota 147 108 83 739 56,9 54 243 36,9 9 125 6 

Veľký Krtíš 84 822 52 802 62,3 26 082 30,7 5 938 7 

Zvolen 75 904 28 335 37,3 35 079 46,2 12 491 16 

Žarnovica 42 534 12 704 29,9 27 305 64,2 2 525 6 

Žiar nad Hronom 51 767 19 744 38,1 27 377 52,9 4 645 9 

Zdroj: Ročenka pôdneho fondu 2010, Úrad geodézie a kartografie SR 

V Banskobystrickom kraji z celkovej výmery pôdy 945 444 ha zaberá poľnohospodárska 

pôda 415 251 ha, t.j. 43,9 %, lesná pôda 463 889 ha, t.j. 49,1 % a ostatná pôda 66 303 ha t.j. 

7 %. Výmerou poľnohospodárskej pôdy sa Banskobystrický kraj spolu so Nitrianským a 

Prešovským krajom radí medzi kraje s najvyšším podielom poľnohospodárskej pôdy 

z celkovej výmery. Uvedené kraje a Žilinský kraj (okrem Nitrianskeho kraja) majú spolu 

najvyššie zastúpenie lesnej pôdy. V rámci Banskobystrického kraja najnižší podiel 

poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery vykazujú okresi B. Bystrica, B. Štiavnica, Brezno, 

Revúca, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom, u ktorých podiel nedosahuje ani 40 %. Sú to 

okresy hospodáriace v horských a podhorských oblastiach. Na druhej strane majú najvyšší 

podiel lesnej pôdy nie len v rámci kraja, ale aj v rámci Slovenska. Najvyšší podiel 

poľnohospodárskej pôdy majú okresy, R Lučenec, Sobota a V. Krtíš, ktoré hospodária 

v nížinnej oblasti. Podiel ostatnej pôdy v Banskobystrickom kraji je nižší ako priemer 

Slovenska, až na okres Zvolen, ktorý 16 % dosahuje úroveň Bratislavského kraja. 

V rámci transformačného procesu sa v poľnohospodárstve začalo s obnovou evidencie 

vlastníctva, identifikácie pozemkov a programom pozemkových úprav. To prináša aj zmeny 

% 


vo výmerách jednotlivých skupín pôd a to hlavne vo výmerách poľnohospodárskej a lesnej 

pôdy. Za posledné roky bol vývoj nasledovný: 

Uzemie (kraj, okres) 

Poľnohospodárska pôda v ha Lesná pôda v ha Ostatná pôda v ha 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

2002 2006 

Banskobystrický samosprávny kraj 4 

rozdiel 

+/- 

SR spolu 2 439 408 2 430 683 -8 725 2 002 130 2 006 939 4 809 461 809 465 775 3 966 

Bratislavský kraj 96 012 95 044 -968 75 429 75 249 -180 33 821 34 966 1 145 

Trnavský kraj 294 322 293 258 -1 064 65 205 65 315 110 55 197 56 139 661 

Trenčiansky kraj 186 891 186 260 -631 220 537 220 588 51 42 764 43 359 595 

Nitriansky kraj 469 763 469 187 -576 96 094 96 136 42 68 516 69 018 502 

Žilinský kraj 248 067 245 939 -2 128 376 191 379 925 3 734 55 801 55 017 -784 

Prešovský kraj 386 250 384 635 -1 615 440 504 440 629 125 71 320 72 078 758 

Košický kraj 338 469 337 813 -656 266 056 266 619 563 70 613 70 749 136 

BBSK 419 634 418 548 -1 086 462 113 462 479 366 63 777 64 450 673 

Banská Bystrica 28 800 28 487 -313 47 111 47 221 110 5 032 5 235 20 

Banská Štiavnica 10 523 10 522 -4,0 17 162 17 156 -6 1 543 1 553 10 

Brezno 34 758 34 722 -36 86 641 86 656 15 5 139 5 143 

Detva 22 411 22 357 -54 19 949 19 977 28 2 562 2 588 26 

Krupina 33 696 33 692 -4 21 189 21 187 -2 3 605 3 611 

Lučenec 41 080 42 955 1 875 32 947 33 679 732 5 689 5 930 241 

Poltár 23 908 21 644 -2 264 23 910 23 529 -381 2 669 2 436 -233 

Revúca 25 460 25 440 -20 43 547 43 547 0 4 028 4 052 24 

Rimavská Sobota 84 105 83 997 -108 54 172 54 165 -7 8 830 8 946 116 

Veľký Krtíš 53 182 53 163 -19 25 854 25 809 -45 5 798 5 854 56 

Zvolen 28 546 28 552 6 35 022 34 944 -78 12 335 12 408 73 

Žarnovica 12 826 12 780 -46 27 311 27 312 1 2 417 2 463 46 

Žiar nad Hronom 20 339 20 237 -102 27 302 27 297 -5 4 127 4 229 102 


Uzemie (kraj, okres) 

Poľnohospodárska pôda v ha Lesná pôda v ha Ostatná pôda v ha 

2006 2010 

rozdiel 

+/- 

2006 2010 

rozdiel 

+/- 

2006 2010 

rozdiel 

+/- 

SR spolu 2 430 683 2 414 291 -16 392 2 006 939 2 011 250 4 311 465 775 478 103 12 328 

Bratislavský kraj 95 044 92 533 -2 511 75 249 75 041 -208 34 966 37 681 2 715 

Trnavský kraj 293 258 290 042 -3 216 65 315 65 231 -84 56 139 59 389 3 250 

Trenčiansky kraj 186 260 184 647 -1 613 220 588 221 345 757 43 359 44 207 848 

Nitriansky kraj 469 187 467 592 -1 595 96 136 96 390 254 69 018 70 397 1 379 

Žilinský kraj 245 939 245 666 -273 379 925 380 088 163 55 017 55 113 -96 

Prešovský kraj 384 635 382 089 -2 546 440 629 441 853 1 224 72 078 73 447 1 369 

Košický kraj 337 813 336 471 -1 342 266 619 267 412 793 70 749 71 563 814 

BBSK 418 548 415 251 -3 297 462 479 463 889 1 410 64 450 66 303 1 853 

Banská Bystrica 28 487 28 236 -251 47 221 47 338 117 5 235 5 369 134 

Banská Štiavnica 10 522 10 510 -12 17 156 17 162 6 1 553 1 558 

Brezno 34 722 34 332 -390 86 656 86 867 211 5 143 5 322 179 

Detva 22 357 22 096 -261 19 977 20 223 246 2 588 2 601 13 

Krupina 33 692 33 573 -119 21 187 21 214 27 3 611 3 703 92 

Lučenec 42 955 42 370 -585 33 679 33 841 162 5 930 6 348 418

Poltár 21 644 21 633 -11 23 529 23 536 7 2 436 2 454 18 

Revúca 25 440 25 178 -262 43 547 43 623 76 4 052 4 224 172 

Rimavská Sobota 83 997 83 739 -258 54 165 54 243 78 8 946 9 125 179 

Veľký Krtíš 53 163 52 802 -361 25 809 26 082 273 5 854 5 938 84 

Zvolen 28 552 28 335 -217 34 944 35 079 135 12 408 12 491 83 

Žarnovica 12 780 12 704 -76 27 312 27 305 -7 2 463 2 525 62 

Žiar nad Hronom 20 237 19 744 -493 27 297 27 377 80 4 229 4 645 416 

Ročenka pôdneho fondu 31.12.2010, Úrad geodézie a kartografie SR 

V rokoch 2002 – 2006 mal úbytok poľnohospodárskej pôdy v rámci Slovenska stúpajúcu 

tendenciu. Za roky 1997 – 2002 ubudlo celkom 5 037 ha poľnohospodárskej pôdy, v rokoch 

2002 – 2006 to bolo až 8 725ha. Na tomto poklese sa najviac podieľa okrem 

Žilinského,Trnavského a Prešovského kraja aj Banskobystrický kraj (1 086ha). Len 34 % 

z tejto pôdy prešlo do lesnej pôdy, ostatná pôda je využívaná na iné účely. Preradené plochy 

do lesnej pôdy boli prevažne tzv. biele plochy, ale ešte značná časť plôch vedených 

v poľnohospodárskej pôde, hlavne trvalých trávnych porastov, sa v dôsledku značného 

zarastenia krovinami, nevyužívajú na poľnohospodárske účely. V rámci kraja najvyššie 

úbytky poľnohospodárskej pôdy v poslednom období zaznamenali okres Banská Bystrica, 

Poltár, R.Sobota, Žiar nad Hronom a Lučenec. V okresoch Poltár a Lučenec došlo 

k presunu pôdy medzi okresmi. 

V rokoch 2006 – 2010 mal úbytok poľnohospodárskej pôdy v rámci Slovenska klesajúcu 

tendenciu. Na tomto poklese sa najviac podieľa okrem Bratislavského, Trnavského a 

Prešovského kraja aj Banskobystrický kraj (3 297ha). Len 36 % z tejto pôdy prešlo do lesnej 

pôdy, ostatná pôda je využívaná na iné účely. Preradené plochy do lesnej pôdy boli 

prevažne tzv. biele plochy, z toho je značná časť plôch vedených v poľnohospodárskej pôde, 

hlavne trvalé trávnate porasty sa v dôsledku značného zarastenia krovinami, nevyužívajú na 

poľnohospodárske účely. V rámci Banskobystrického kraja najvyššie úbytky 

poľnohospodárskej pôdy v poslednom období zaznamenali okres Brezno, Lučenec, V. Krtíš 

a Žiar nad Hronom. 

Rozhodujúcim činiteľom pre poľnohospodársku výrobu je podiel ornej pôdy. Banskobystrický 

kraj sa radí medzi kraje s najnižším podielom zornenia a v dôsledku prevodu do lesnej pôdy 

sa tento podiel neustále znižuje, ako to vyplýva aj z nasledovného porovnania: 


Poľnoh. pôda v ha Orná pôda v ha Percento zornenia 

2002 2006 2002 2006 2002 2006 

SR spolu 2 439 408 2 430 683 1 441 164 1 427 357 59,1 58,7 

Bratislavský kraj 96 012 95 044 76 141 75 061 79,3 79,0 

Trnavský kraj 294 322 293 258 264 323 263 423 89,8 89,8 

Trenčiansky kraj 186 891 186 260 100 097 98 312 53,6 52,8 

Nitriansky kraj 469 763 469 187 407 032 406 693 86,6 86,7 

Žilinský kraj 248 067 245 939 64 437 63 207 26 25,7 

Prešovský kraj 386 250 384 635 154 921 149 693 39 38,9 

Košický kraj 338 469 337 813 205 591 204 286 60,7 60,5 

Banskobystrický kraj 419 634 418 548 168 621 166 682 40,2 39,8 

Banská Bystrica 28 800 28 487 5 121 4 988 17,8 17,5 

Banská Štiavnica 10 523 10 522 1 905 1 928 18,1 18,3 

Brezno 34 758 34 722 4 352 4 007 12,5 11,5 

Detva 22 411 22 357 6 564 6 433 29,3 28,8 

Krupina 33 696 33 692 16 384 16 366 48,6 48,6 

Lučenec 41 080 42 955 20 212 21 002 49,2 48,9 

Poltár 23 908 21 644 10 606 9 401 44,4 43,4 


Revúca 25 460 25 440 10 248 10 218 40,3 40,2 

Rimavská Sobota 84 105 83 997 43 200 42 850 51,4 51,0 

Veľký Krtíš 53 182 53 163 30 946 31 087 58,2 58,5 

Zvolen 28 546 28 552 10 580 10 477 37,1 36,7 

Žarnovica 12 826 12 780 2 237 1 952 17,4 15,3 

Žiar nad Hronom 20 339 20 237 6 367 5 974 31,3 29,5 



Poľnoh. pôda v ha Orná pôda v ha Percento zornenia 

2006 2010 2006 2010 2006 2010 

SR spolu 2 430 683 2 417 933 1 427 357 1 416 633 58,7 58,6 

Bratislavský kraj 95 044 92 533 75 061 73 179 79,0 79,1 

Trnavský kraj 293 258 290 042 263 423 260 211 89,8 89,7 

Trenčiansky kraj 186 260 184 647 98 312 97 633 52,8 52,8 

Nitriansky kraj 469 187 467 592 406 693 406 076 86,7 86,8 

Žilinský kraj 245 939 245 666 63 207 60 991 25,7 25,1 

Prešovský kraj 384 635 382 089 149 693 149 004 38,9 38,9 

Košický kraj 337 813 336 471 204 286 203 861 60,5 60,5 

Banskobystrický kraj 418 548 415 251 166 682 165 677 39,8 39,9 

Banská Bystrica 28 487 28 236 4 988 4 888 17,5 17,5 

Banská Štiavnica 10 522 10 510 1 928 1 956 18,3 18,6 

Brezno 34 722 34 332 4 007 3 938 11,5 11,5 

Detva 22 357 22 096 6 433 6 297 28,8 28,6 

Krupina 33 692 33 573 16 366 16 244 48,6 48,2 

Lučenec 42 955 42 370 21 002 20 794 48,9 49,0 

Poltár 21 644 21 633 9 401 9 369 43,4 43,4 

Revúca 25 440 25 178 10 218 10 189 40,2 40,1 

Rimavská Sobota 83 997 83 739 42 850 42 783 51,0 51,1 

Veľký Krtíš 53 163 52 802 31 087 31 097 58,5 58,6 

Zvolen 28 552 28 335 10 477 10 594 36,7 37,4 

Žarnovica 12 780 12 704 1 952 1 919 15,3 15,1 

Žiar nad Hronom 20 237 19 744 5 974 5 608 29,5 29,1 


V rámci Banskobystrického kraja majú najnižší podiel zornenia okresy B. Bystrica, B. 

Štiavnica, Brezno a Žarnovica. Najväčší pokles zaznamenáva okres Brezno, ktorý má aj 

najnižší podiel (11,5 %). Najvyšší podiel zornenia majú okresy nachádzajúce sa v nížinnej 

oblasti. Úbytky ornej pôdy sú spôsobené v dôsledku záberu pôdy na iné využívanie ale 

hlavne v dôsledku zmeny druhu pozemku, prevažne na trvale trávne porasty. Vyplýva to aj 

z nasledovného porovnania: 


Orná pôda v ha Trvale trávne porasty v ha 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 


SR spolu 1 441 164 1 427 357 -13 807 874 417 880 873 6 456 

Bratislavský kraj 76 141 75 061 -1 080 9 273 9 841 568 

Trnavský kraj 264 323 263 423 -900 14 846 14 748 -98 

Trenčiansky kraj 100 097 98 312 -1 785 75 188 76 768 1 580 

Nitriansky kraj 407 032 406 693 -339 31 137 30 951 -186 

Žilinský kraj 64 437 63 207 -1 230 177 088 176 192 -896 

Prešovský kraj 154 921 149 693 -5 228 218 055 221 867 3 812 

Košický kraj 205 591 204 286 -1 305 114 299 115 040 741 

Banskobystrický kraj 168 621 166 682 -1 939 234 530 235 465 935 

Banská Bystrica 5 121 4 988 -133 22 578 22 409 -169 

Banská Štiavnica 1 905 1 928 23 7 970 8 002 32 

Brezno 4 352 4 007 -345 29 640 29 968 328 

Detva 6 564 6 433 -131 15 443 15 525 82 

Krupina 16 384 16 366 -18 16 181 16 236 55 

Lučenec 20 212 21 002 790 19 003 19 829 826 

Poltár 10 606 9 401 -1 205 12 539 11 577 -962 

Revúca 10 248 10 218 -30 14 317 14 334 17 

Rimavská Sobota 43 200 42 850 -350 38 141 38 441 300 

Veľký Krtíš 30 946 31 087 141 18 745 18 554 -191 

Zvolen 10 580 10 477 -103 17 209 17 329 120 

Žarnovica 2 237 1 952 -285 9 590 9 886 296 

Žiar nad Hronom 6 267 5 974 -293 13 173 13 376 203 


Orná pôda v ha Trvale trávne porasty v ha 


2002 2006 

rozdiel 

+/- 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

SR spolu 1 441 164 1 427 357 -13 807 874 417 880 873 6 456 


Trnavský kraj 264 323 263 423 -900 14 846 14 748 -98 

Trenčiansky kraj 100 097 98 312 -1 785 75 188 76 768 1 580 

Nitriansky kraj 407 032 406 693 -339 31 137 30 951 -186 

Žilinský kraj 64 437 63 207 -1 230 177 088 176 192 -896 

Prešovský kraj 154 921 149 693 -5 228 218 055 221 867 3 812 

Košický kraj 205 591 204 286 -1 305 114 299 115 040 741 

Banskobystrický kraj 168 621 166 682 -1 939 234 530 235 465 935 

Banská Bystrica 5 121 4 988 -133 22 578 22 409 -169 

Banská Štiavnica 1 905 1 928 23 7 970 8 002 32 

Brezno 4 352 4 007 -345 29 640 29 968 328 

Detva 6 564 6 433 -131 15 443 15 525 82 

Krupina 16 384 16 366 -18 16 181 16 236 55 

Lučenec 20 212 21 002 790 19 003 19 829 826 

Poltár 10 606 9 401 -1 205 12 539 11 577 -962 

Revúca 10 248 10 218 -30 14 317 14 334 17 

Rimavská Sobota 43 200 42 850 -350 38 141 38 441 300 

Veľký Krtíš 30 946 31 087 141 18 745 18 554 -191 

Zvolen 10 580 10 477 -103 17 209 17 329 120 

Žarnovica 2 237 1 952 -285 9 590 9 886 296 

Žiar nad Hronom 6 267 5 974 -293 13 173 13 376 203 


Za uvedené obdobie poklesla výmera ornej pôdy v rámci Slovenska o 10 724 ha, z toho 

prešlo v dôsledku zmien druhu pozemkov do trvale trávnych porastov väčšia časť (61 %) 

a keďže plochy ostatných druhov pozemkov (vinice, chmeľnice, ovocné sady a záhrady) sa 

taktiež neustáte znižujú, môžeme konštatovať, že 41 % z úbytku ornej pôdy sa preradilo na 


iné účely. To isté platí aj v rámci Banskobystrického kraja, keď z celkového úbytku ornej 

pôdy 1 005 ha len 2118 ha, t.j. 47 % prešlo do trvale trávnych porastov. 

Vývoj plôch u ostatných druhov pozemkov za posledné obdobie bolo nasledovný: 


2002 2006 

Vinice v ha Ovocné sady v ha 

rozdiel 

+/- 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

a 1 2 3 4 5 6 

SR spolu 27 370 27 314 -56 18 301 17 792 -509 

Bratislavský kraj 4 787 4 629 -158 1 278 984 -294 

Trnavský kraj 4 232 4 302 70 2 588 2 469 -119 

Trenčiansky kraj 68 68 0 2 840 2 604 -236 

Nitriansky kraj 12 057 12 186 129 5 144 5 090 -54 

Žilinský kraj 0 0 0 392 404 12 

Prešovský kraj 23 23 0 2 237 2 139 -98 

Košický kraj 2 914 2 801 -113 1 995 2 143 148 

Banskobystrický kraj 3 289 3 304 15 1 826 1 959 133 

Banská Bystrica 0 0 0 12 8 -4 

Banská Štiavnica 3 3 0 187 131 -56 

Brezno 0 0 0 9 7 -2 

Detva 0 0 0 2 2 0 

Krupina 371 371 0 179 220 41 

Lučenec 341 366 25 342 557 215 

Poltár 58 2 -56 118 115 -3 

Revúca 86 83 -3 53 53 0 

Rimavská Sobota 481 482 1 394 353 -41 

Veľký Krtíš 1 858 1 907 49 386 370 -16 

Zvolen 0 0 0 13 11 -2 

Žarnovica 90 90 0 110 108 -2 

Žiar nad Hronom 0 0 0 22 22 0 



2006 2010 

Vinice v ha Ovocné sady v ha 

rozdiel 

+/- 

2006 2010 

rozdiel 

+/- 

a 1 2 3 4 5 6 

SR spolu 27 314 27 091 -223 17 792 17 034 -758,00 

Bratislavský kraj 4 629 4 476 -153 984 932 -52,00 

Trnavský kraj 4 302 4 206 -96 2 469 2 432 -37,00 

Trenčiansky kraj 68 83 15 2 604 2 548 -56,00 

Nitriansky kraj 12 186 12 055 -131 5 090 4 896 -194,00 

Žilinský kraj 0 0 0 404 399 -5,00 

Prešovský kraj 23 23 0 2 139 1 952 -187,00 

Košický kraj 2 801 2 915 114 2 143 2 027 -116,00 

Banskobystrický kraj 3 304 3 333 29 1 959 1 848 -111,00 

Banská Bystrica 0 0 0 8 8 0,00 

Banská Štiavnica 3 3 0 131 115 -16,00 

Brezno 0 0 0 7 7 0,00 

Detva 0 0 0 2 1 -1,00 


Krupina 371 380 9 220 214 -6,00 

Lučenec 366 366 0 557 478 -79,00 

Poltár 2 2 0 115 114 -1,00 

Revúca 83 96 13 53 53 0,00 

Rimavská Sobota 482 482 0 353 353 0,00 

Veľký Krtíš 1 907 1 916 9 370 365 -5,00 

Zvolen 0 0 0 11 11 0,00 

Žarnovica 90 88 -2 108 107 -1,00 

Žiar nad Hronom 0 0 0 22 21 -1,00 


Plochy viníc a chmeľníc sa v poslednom období stabilizovali, poklesli plochy ovocných 

sadov. V Banskobystrickom kraji od roku 2006-2010 došlo k miernemu nárastu výmery viníc 

na 3 333 ha, keď mierne zvýšenie zaznamenal len okres Revúca V.Krtíš a Krupina. V danom 

období rokov 2006-2010 u plôch ovocných sadov došlo k poklesu výmery ovocnch sadov o 

111ha ako aj v niektorých okresoch Krupina a V. Krtíš. Najväčší pokles ovocných sadov 

zaznamenali okresy Lučenec, B.Štiavnica 

V dôsledku štrukturálnych zmien v živočíšnej výrobe sa zmenila aj štruktúra plodín na ornej 

pôde. V predchádzajúcom období dominovali na ornej pôde obiloviny, vrátane kukurice na 

zrna, potrebné tak pre potravinárske účely ako aj pre potreby živočíšnej výroby. Poklesom 

hlavne stavov hospodárskych zvierat sa znižovali aj plochy obilovín a kukurice na zrna, ako 

to ukazuje i nasledovné porovnanie: 


Obiloviny spolu v ha Kukurica na zrno v ha 

2002 2006 rozdiel +/- 2002 2006 rozdiel +/- 

SR spolu 659 045 565 665 -93 380 140 411 151 006 10 595 


Trnavský kraj 119 606 110 812 -8 794 40 824 45 187 4 363 

Trenčiansky kraj 43 634 38 476 -5 158 3 359 4 110 751 

Nitriansky kraj 202 397 187 668 -14 729 56 016 64 508 8 492 

Žilinský kraj 22 218 17 141 -5 077 168 244 76 

Prešovský kraj 60 675 43 586 -17 089 2 601 1 942 -659 

Košický kraj 96 855 78 889 -17 966 18 020 13 399 -4 621 

Banskobystrický kraj 77 485 59 715 -17 770 10 921 12 314 1 393 

Banská Bystrica 1 708 1 339 -369 56 91 35 

Banská Štiavnica 830 468 -362 0 0 0 

Brezno 1 436 1 095 -341 0 0 0 

Detva 2 517 2 199 -318 0 0 0 

Krupina 9 132 6 399 -2 733 504 296 -208 

Lučenec 9 267 7 406 -1 861 1 922 1 993 71 

Poltár 4 231 3 446 -785 727 549 -178 

Revúca 3 659 3 349 -310 890 946 56 

Rimavská Sobota 22 324 16 430 -5 894 4 111 5 122 1 011 

Veľký Krtíš 13 998 11 482 -2 516 2 441 2 747 306 

Zvolen 4 947 4 902 -45 0 199 199 

Žarnovica 697 397 -300 1 3 2 

Žiar nad Hronom 2 746 802 -1 944 39 38 -1 


Plochy obilovín sa za posledné obdobie podstatne znížili ako aj plôch kukurice na zrno sa 

podiel zrnín na ornej pôde neustále znižuje, keď Slovensko v minulych rokoch dosiahlo 


podiel 49 % a Banskobystrický kraj mal podiel 39 %. V rámci kraja plochy obilovín znížili 

všetky okresy, k výraznému zníženiu v roku 2010 došlo v okresoch B.Štiavnica a Revúca. 

Vývoj plôch ďalších plodín pestovaných na ornej pôde je nasledovný: 


Olejniny spolu v ha Cukrová repa v ha Zemiaky spolu v ha 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

2002 2006 


rozdiel 

+/- 

SR spolu 201 560 250 397 48 837 30 856 27 719 -3 137 26 056 18 384 -7 672 

Bratislavský kraj 9 743 10 869 1 126 1 484 1 446 -38 819 895 76 

Trnavský kraj 29 469 36 055 6 586 11 429 11 954 525 1 838 1 269 -569 

Trenčiansky kraj 11 068 13 130 2 062 2 992 3 090 98 2 347 1 423 -924 

Nitriansky kraj 65 678 87 164 21 486 10 676 10 680 4 1 844 1 410 -434 

Žilinský kraj 2 340 4 467 2 127 114 0 -114 5 924 4 006 -1 918 

Prešovský kraj 15 743 17 480 1 737 296 12 -284 7 355 5 179 -2 176 

Košický kraj 45 382 50 993 5 611 2 336 27 -2 309 3 407 2 340 -1 067 

Banskobystrický kraj 22 134 30 239 8 105 1 528 510 -1 018 2 521 1 863 -658 

Banská Bystrica 123 227 104 0 0 0 224 162 -62 

Banská Štiavnica 95 223 128 0 0 0 31 29 -2 

Brezno 220 253 33 0 0 0 407 256 -151 

Detva 172 221 49 0 0 0 416 303 -113 

Krupina 2 525 2 074 -451 0 0 0 64 36 -28 

Lučenec 2 031 1 992 -39 346 102 -244 172 122 -50 

Poltár 986 1 360 374 12 0 -12 76 65 -11 

Revúca 485 1 004 519 0 19 19 82 57 -25 

Rimavská Sobota 3 183 5 482 2 299 782 300 -482 351 222 -129 

Veľký Krtíš 2 869 4 255 1 386 377 89 -288 418 336 -82 

Zvolen 956 1 313 357 0 0 0 49 67 18 

Žarnovica 145 103 -42 0 0 0 108 103 -5 

Žiar nad Hronom 650 575 -75 0 0 0 122 105 -17 

Zdroj: Súpis zberových plôch poľnohospodárskych plodín k 31.12., ŠÚ SR 

Hektárová úroda podľa územia, hospodárske rastliny a rok 

Obilniny Olejniny Zemiaky Cukrová repa 

2007 2008 2009 2010 2007 2008 2009 2010 2007 2008 2009 2010 2007 2008 2009 2010 

Banskobystrický 

kraj 2,9 4,23 3,39 2,62 1,72 2,28 1,86 1,52 12,88 14,59 999,99 7,06 35,57 51,26 30,57 21,36 

Okres Veľký Krtíš 2,92 4,25 3,27 2,93 1,67 2,56 1,65 1,83 14,7 16,29 15,27 8,77 35,57 51,26 30,79 0 

Okres Zvolen 3,4 4,52 3,61 2,49 2,52 2,5 1,83 2,13 11,05 14,2 9,98 1,08 0 0 0 0 

Okres Žarnovica 2,8 3,69 2,79 2,21 1,92 2,64 1,58 1,06 19,81 16,31 24,37 15,42 0 0 0 0 

Okres Žiar nad 

Hronom 3,04 3,84 2,91 2,35 2,41 2,83 1,92 1,74 20,09 19,64 14,25 7,99 0 0 0 0 

Okres Banská 

Bystrica 3 4,26 3,82 2,6 2,33 2,18 1,74 2,09 17,45 18,13 13,05 6,84 0 0 0 0 

Okres Banská 

Štiavnica 2,23 4,24 2,51 1,51 1,25 0,96 0,56 0 4,27 2,93 12,47 1,09 0 0 0 0 

Okres Brezno 2,87 3,31 3,67 2,02 2,24 3,14 2,43 1,72 14,32 17,34 16,6 5,77 0 0 0 0 

Okres Detva 3,14 4,49 3,56 2,85 2,7 2,59 2,03 2,84 8,76 10,37 11,03 6,68 0 0 0 0 

Okres Krupina 2,74 3,57 2,58 2,79 1,54 1,73 1,22 1,39 6,64 9,23 4,35 6,75 0 0 0 0 

Okres Lučenec 2,9 4,26 3,37 2,67 1,66 2,14 1,83 1,29 8,6 6,66 11,13 11,46 0 0 0 0 

Okres Poltár 2,82 4,13 2,96 2,53 1,63 2,27 2,32 1,44 7,24 8,45 8,67 6,75 0 0 0 0 

Okres Revúca 2,55 3,93 2,96 1,87 1,8 2,15 2,01 1,31 7,86 10,54 18,74 0,8 0 0 0 0

Okres Rimavská 

Sobota 2,89 4,49 3,87 2,6 1,62 2,23 2,1 1,23 11,25 10,03 13,03 4,91 0 0 2,5 0 

Zdroj: Súpis zberových plôch poľnohospodárskych plodín k 31.12. 2010, ŠÚ SR 

Zvyšujú sa plochy olejnín a to hlavne repky olejnatej a slnečnice. Plochy cukrovej repy 

mierne poklesli, čo podmieňuje i výška pridelenej kvóty od EÚ. Pestovanie zemiakov sa 

v dôsledku ich nízkych cien stávajú nezaujímavou plodinou. Ďalšie, najmä malotonážne 

plodiny, sa pestujú už len v malom rozsahu. Vzrástli však plochy krmovín na ornej pôde. 

Z hodnotenia súčasného stavu na úseku rastlinnej výroby možno konštatovať, že rastlinná 

výroba sa svojím výrobným zameraním riadi podľa požiadaviek živočíšnej výroby a trhu. 

Vzhľadom na neustále sa znižovanie stavov hospodárskych zvierat sa požiadavky na 

rastlinné produkciu nezvyšujú, ale práve naopak znižujú. Dôležitým faktorom vývoja 

rastlinnej produkcie je dosahovanie hektárových úrod, ktoré zásadne ovplyvňujú rentabilitu 

pestovaných plodín a ich konkurenčnú schopnosť. Ich úroveň má v poslednom období 

klesajú tendenciu. Zmeny v intenzite a rentabilite jednotlivých plodín sú aj v dôsledku zmien 

úrovne výživy, ochrany rastlín a aplikácii vedecko-technických poznatkov, osobitne vo 

využívaní možností biotechnológie. I keď plochy olejnín, hlavne repky mierne vzrástli, ich 

ďalší vývoj bude závislý na záujme o repkové semena na výrobu bionafty. Klesajúci záujem 

a pestovanie zeleniny a ovocia je dôsledkom súčasnej situácie na trhu a to hlavne v otázke 

odberateľsko-dodávateľských vzťahov. Nerozširujú sa ani plochy malotonážnych plodín, 

náročných na ľudskú prácu, čo by pomohlo vyriešiť nezamestnanosť na vidieku. Nepriaznivý 

vývoj je vo využívaní trvale trávnych porastov a to hlavne v dôsledku znižujúcich stavov 

hovädzieho dobytka a oviec. Značné plochy sa devastujú, nevykonáva sa ich obnova 

a nehľadajú sa možnosti na získavanie netradičných zdrojov pre výrobu tzv. ekologickej 

energie. 

Na úseku živočíšnej výroby sa nepodarilo zastaviť pokles stavov hospodárskych zvierat. 


Hovädzí dobytok spolu v ks Ovce spolu v ks 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

Index 

2002/2006 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

Index 

2002/2006 

SR spolu 607 835 507 820 -100 015 84 361 028 332 571 -28 457 92 


Trnavský kraj 93 488 85 557 -7 931 92 1 553 1 794 241 116 

Trenčiansky kraj 59 867 51 695 -8 172 86 21 964 27 328 5 364 124 

Nitriansky kraj 91 460 81 153 -10 307 89 12 291 10 736 -1 555 87 

Žilinský kraj 84 110 68 220 -15 890 81 70 079 77 347 7 268 110 

Prešovský kraj 98 260 79 781 -18 479 81 68 892 69 512 620 101 

Košický kraj 62 315 49 229 -13 086 79 38 576 41 214 2 638 107 

Banskobystrický kraj 99 523 76 399 -23 124 77 101 753 103 703 1 950 102 

Banská Bystrica 8 953 7 371 -1 582 82 13 360 13 314 -46 100 

Banská Štiavnica 2 804 2 435 -369 87 2 138 1 856 -282 87 

Brezno 8 782 6 822 -1 960 78 16 810 16 942 132 101 

Detva 5 706 5 795 89 102 7 817 9 909 2 092 127 

Krupina 8 122 6 875 -1 247 85 3 737 4 097 360 110 

Lučenec 9 140 6 301 -2 839 69 6 781 8 213 1 432 121 

Poltár 5 937 4 563 -1 374 77 3 452 3 978 526 115 

Revúca 2 455 2 130 -325 87 3 622 4 801 1 179 133 

Rimavská Sobota 16 769 13 136 -3 633 78 26 679 26 784 105 100 

Veľký Krtíš 11 254 8 482 -2 772 75 6 401 4 631 -1 770 72 

Zvolen 10 314 7 465 -2 849 72 7 782 6 820 -962 88 

Žarnovica 4 044 1 767 -2 277 44 385 423 38 110 

Žiar nad Hronom 5 243 3 257 -1 986 62 2 789 1 935 -854 69 


Zdroj: Súpis hospodarskych zvierat, strojov a zariadení v poľnohospodárstve k 31.12.2006, ŠÚ SR 


Hovädzí dobytok spolu v ks Ovce spolu v ks 

2006 2009 

rozdiel 

+/- 

Index 

2006/2009 

2006 2009 

rozdiel 

+/- 

Index 

2006/2009 

SR spolu 507 820 427 115 -80 705 84 332 571 344 905 12 334 104 

Bratislavský kraj 15 786 1 399 -14 387 9 937 161 -776 17 

Trnavský kraj 85 557 79 379 -6 178 93 1 794 2 341 547 130 

Trenčiansky kraj 51 695 44 820 -6 875 87 27 328 31 871 4 543 117 

Nitriansky kraj 81 153 67 962 -13 191 84 10 736 10 077 -659 94 

Žilinský kraj 68 220 65 967 -2 253 97 77 347 81 900 4 553 106 

Prešovský kraj 79 781 79 923 142 100 69 512 80 479 10 967 116 

Košický kraj 49 229 12 222 -37 007 25 41 214 11 761 -29 453 29 

Banskobystrický kraj 76 399 75 443 -956 99 103 703 126 315 22 612 122 

Banská Bystrica 7 371 7 793 422 106 13 314 14 519 1 205 109 

Banská Štiavnica 2 435 2 037 -398 84 1 856 2 670 814 144 

Brezno 6 822 6 825 3 100 16 942 19 292 2 350 114 

Detva 5 795 5 191 -604 90 9 909 12 246 2 337 124 

Krupina 6 875 7 724 849 112 4 097 7 815 3 718 191 

Lučenec 6 301 6 531 230 104 8 213 7 225 -988 88 

Poltár 4 563 4 209 -354 92 3 978 5 416 1 438 36 

Revúca 2 130 2 486 356 117 4 801 3 884 -917 81 

Rimavská Sobota 13 136 12 774 -362 97 26 784 31 017 4 233 116 

Veľký Krtíš 8 482 7 839 -643 92 4 631 6 564 1 933 142 

Zvolen 7 465 7 159 -306 96 6 820 9 743 2 923 143 

Žarnovica 1 767 1 740 -27 98 423 1 174 751 278 

Žiar nad Hronom 3 257 3 135 -122 96 1 935 4 750 2 815 245 

Zdroj: Súpis hospodarskych zvierat, strojov a zariadení v poľnohospodárstve k 31.12.2009, ŠÚ SR 

Banskobystrický kraj za posledné obdobie rokov 2006-2009 zaznamenal spolu z Trnavským, 

Trenčianským, Žilinským a Prešovským mierný pokles stavov hovädzieho dobytka. Najväčší 

pokles stavov hovädzieho dobytka v SR mal Košicky a Bratislavský kraj. Nárast stavov 

hovädzieho dobytka v rámci kraja zaznamenali okresy B. Bystrica, Krupina, Lučenec 

a Revúca. Napriek očakávaniam, že stavy sa budú zvyšovať dochádza k tendencii 

znižovaniu stavy hovädzieho dobytka ako aj plôch trvale trávnych porastov. To len 

nasvedčuje tomu, že plochy trvale trávnych porastov sa využívajú nedostatočne. I keď stavy 

oviec v rámci Slovenska majú klesajúci trend, Banskobystrickému kraju sa darí aj naďalej 

navyšovať stavy oviec od roku 2006 do roku 2009 vzrástol stav chovu oviec o 22 612 ks 

a naďalej v rámci Slovenska si tak Banskobystricky kraj udržuje prvenstvo v počte chovu 

oviec. 


Ošípané spolu v ks Hydina spolu v ks 

2002 2006 

rozdiel 

+/- 

Index 

2002/ 

2006 

2002 2006 


rozdiel 

+/- 

SR spolu 1 553 880 1 104 829 -449 051 71 13 959 404 13 038 303 -921 101 

Bratislavský kraj 42 062 20 537 -21 525 49 610 326 451 753 -158 573 

Index 

2002/ 

2006

Trnavský kraj 322 514 290 892 -31 622 90 1 866 621 1 404 104 -462 517 

Trenčiansky kraj 165 766 110 762 -55 004 67 1 695 013 1 878 179 183 166 

Nitriansky kraj 401 446 326 187 -75 259 81 3 909 724 4 234 525 324 801 

Žilinský kraj 76 552 32 486 -44 066 42 1 304 280 905 756 -398 524 

Prešovský kraj 138 096 77 084 -61 012 56 1 499 620 1 097 578 -402 042 

Košický kraj 174 170 105 178 -68 992 60 1 616 422 1 576 737 -39 685 

Banskobystrický kraj 233 274 141 703 -91 571 61 1 457 398 1 489 671 32 273 

Banská Bystrica 4 111 871 -3 240 21 27 577 64 236 36 659 

Banská Štiavnica 1 403 526 -877 37 7 000 7 089 89 

Brezno 5 798 3 235 -2 563 56 111 156 92 523 -18 633 

Detva 4 213 2 673 -1 540 63 20 301 103 796 83 495 

Krupina 27 246 12 323 -14 923 45 33 130 30 119 -3 011 

Lučenec 30 131 23 481 -6 650 78 172 664 76 070 -96 594 

Poltár 8 391 5 542 -2 849 66 17 454 127 239 109 785 

Revúca 3 581 7 529 3 948 210 25 702 25 698 -4 

Rimavská Sobota 71 834 59 036 -12 798 82 472 611 271 675 -200 936 

Veľký Krtíš 27 856 10 023 -17 833 36 255 179 268 487 13 308 

Zvolen 23 288 8 835 -14 453 38 228 701 336 852 108 151 

Žarnovica 1 740 6 481 4 741 372 60 144 60 152 8 

Žiar nad Hronom 23 682 1 148 -22 534 5 25 779 25 735 -44 

Zdroj: Súpis hospodárskych zvierat, strojov a zariadení v poľnohospodárstve k 31.12.2006, ŠÚ SR 


Ošípané spolu v ks Hydina spolu v ks 

2006 2009 rozdiel +/- 

Index 

2006/ 

2009 

2006 2009 rozdiel +/- 

SR spolu 1 104 829 662 335 - 442 494 60 13 038 303 11 853 850 -1 184 453 91 

Bratislavský kraj 20 537 556 -19 981 3 451 753 9 988 -441 765 2 

Trnavský kraj 290 892 226 450 -64 442 78 1 404 104 2 185 293 781 189 156 

Trenčiansky kraj 110 762 65 970 -44 792 60 1 878 179 2 156 118 277 939 115 

Nitriansky kraj 326 187 182 409 -143 778 56 4 234 525 3 882 966 -351 559 92 

Žilinský kraj 32 486 18 340 -14 146 56 905 756 1 235 797 330 041 136 

Prešovský kraj 77 084 60 319 -16 765 78 1 097 578 690 252 -407 326 63 

Košický kraj 105 178 18 133 -87 045 17 1 576 737 281 982 -1 294 755 18 

Banskobystrický kraj 141 703 90 158 -51 545 64 1 489 671 1 411 454 -78 217 95 

Banská Bystrica 871 714 -157 82 64 236 89 957 25 721 140 

Zdroj: Súpis hospodárskych zvierat, strojov a zariadení v poľnohospodárstve k 31.12.2009, ŠÚ SR 

Podstatne sa znížili stavy ošípaných, a to v dôsledku konkurencie na domácom trhu 

a nízkych realizačných cien, čím sa ošípané stavajú nerentabilným chovom v SR došlo od 


Index 

2006/ 

2009 

Banská Štiavnica 526 457 -69 87 7 089 6 581 -508 93 

Brezno 3 235 1 961 -1 274 61 92 523 96 408 3 885 104 

Detva 2 673 2 128 -545 80 103 796 19 102 -84 694 18 

Krupina 12 323 6 713 -5 610 54 30 119 48 179 18 060 160 

Lučenec 23 481 26 363 2 882 112 76 070 130 420 54 350 171 

Poltár 5 542 2 239 -3 303 40 127 239 17 347 -109 892 14 

Revúca 7 529 1 811 -5 718 24 25 698 25 543 -155 99 

Rimavská Sobota 59 036 36 518 -22 518 62 271 675 243 621 -28 054 90 

Veľký Krtíš 10 023 8 123 -1 900 81 268 487 441 482 172 995 164 

Zvolen 8 835 1 688 -7 147 19 336 852 248 048 -88 804 74 

Žarnovica 6 481 658 -5 823 10 60 152 20 074 -40 078 33 

Žiar nad Hronom 1 148 785 -363 68 25 735 24 692 -1 043 96

oku 2006 do roku 2009 k postupnému znížovaniu stavu ošípaných v Trnavskom, 

Trenčianskom a Banskobystrickom kraji. Njváčší nárast znižovaniu stavu chovu ošípaných 

zaznamenali v Nitrianskom a Košickom kraji. V rámci SR došlo k poklesu chovu hydiny 

v Banskobystrickom, Prešovskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Najväčší pokles 

v chove hydiny však zaznamenal od roku 2006 do roku 2009 Košický kraj a to o 1 294 755 

ks. Naopak vzostup v chove hydiny zaznamenali Žilinsky a Trenčinsky kraj. Najväčší nárast 

zaznamenal od roku 2006 do roku 2009 Trnavský kraj a to o 781 189 ks. 

Stavy chovu hydiny v Banskobystrickom kraji zaznamenali od roku 2006 do roku 2009 

v niektorých okresoch mierné znižovanie chovu hydiny, ide najmä o okresy Žarnovica, R. 

Sobota a Revúca a B. Štiavnica. K najväčšiemu znižovaniu stavu chovu hydiny došlo 

v okresoch Zvolen, Detva a Poltár. Najväčší nárast chovu hydiny od roku 2006 do roku 2009 

zanemnali okresy V. krtíš, Lučenec, Krupina a B. Bystrica. 

V živočíšnej výrobe je ešte vo väčšej miere ako v rastlinnej výrobe rentabilita produktov 

výsledkom nízkej úžitkovosti. Nízka úžitkovosť je aj v dôsledku nedostatočného využívania 

produkčnej schopnosti hospodárskych zvierat a aplikovaných biotechnológií. Rast produkcie 

živočíšnej výroby je ovplyvňovaní jednak úrovňou kúpyschopnosti obyvateľstva a taktiež 

stanovenými kvótami na niektoré komodity (kravské mlieko, stavy kráv bez trhovej produkcii 

mlieka a stavov oviec). Vývoj spotrebiteľských cien bude aj naďalej ovplyvňovaný procesom 

zbližovania domácej cenovej úrovne s úrovňou cien vo vyspelých krajinách EÚ. 

Podpora poľnohospodárov musí nadväzovať na tzv. európsky model poľnohospodárstva s 

multifunkcionálnou úlohou poľnohospodárstva v spoločnosti. Okrem toho agrárne regionalne 

produkty, by sa mali stať konkurencieschopnejšími na európských a svetových trhoch aj bez 

potreby využívania exportných dotácií. 

Podpora opatrení na realizáciu agrárnej a potravinovej politiky 

Spoločná poľnohospodárska politika je jednou z najstarších a najrozsiahlejších politík 

Európskej únie. Jej cieľom je zabezpečiť prijateľné ceny potravín pre európskych 

spotrebiteľov, dostatočné príjmy pre poľnohospodárov a stabilitu určitej životnej úrovne vo 

vidieckych regiónoch. Spoločná poľnohospodárska politika využíva princípy jednotných cien, 

preferencií produktov krajín Európskeho Spoločenstva a dotácie farmárom. 

Národné opatrenia 

Podpora národných opatrení zohľadňuje pokyny EÚ pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom 

sektore. Forma štátnej pomoci je klasifikovaná ako podpora na národnej alebo regionálnej 

úrovni poskytovaná nad rámec SPP z národných zdrojov, ktoré by nemali narúšať pravidlá 

voľnej súťaže. 

Priame platby 

Priame platby v poľnohospodárstve sú jedným z nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej 

politiky Európskej únie a majú zabezpečovať produkčnú funkciu poľnohospodárstva, 

obhospodarovanie pôdy, udržanie obyvateľstva na vidieku a tiež primeraný príjem pre 

poľnohospodárov. Jednou z nepriamych funkcií podpôr je tiež regulovať objem produkcie 

určitých komodít, keďže môžu byť spojené len s určitou výrobnou kvótou alebo výmerou, či 

dokonca s „neprodukciou“ na pôde. Všetko usmerňuje Európska Komisia a udáva legislatívu 

na úrovni EÚ. Poľnohospodári sú podporovaní vo všetkých vyspelých krajinách sveta, čo im 

umožňuje nielen vyrábať, ale najmä predávať svoje produkty na svetovom trhu. Priame 

platby sú v ostatnom čase terčom kritiky, keďže poľnohospodárske produkty sú vyrábané pri 

rôznych nákladoch (v závislosti od cien vstupov, pôdy, pracovnej sily, atď.), no podporované 

poľnohospodárstvo v EÚ, USA, Brazílii a inde znemožňuje uspieť na svetovom trhu iným, 

najmä rozvojovým krajinám, napriek ich často nižšej cene výrobkov. Toto je však globálny 

problém, ktorý je nutné riešiť na celosvetovej úrovni. 


Pritom nemožno zabúdať ani na mimoprodukčné prínosy poľnohospodárstva, ako je napr. 

tvorba pracovných miest na vidieku, udržiavanie a ochrana prírody a krajiny, ekonomický 

rozvoj regiónov, samozásobiteľstvo potravinami s pridanou hodnotou, poskytovanie verejnoprospešných 

služieb, využívanie alternatívnych foriem energie (spracúvanie odpadu), atď., 

ktoré je tiež možné zabezpečovať s pomocou priamych platieb v poľnohospodárstve. 

Z vyrátanej národnej obálky podpôr však Slovensko dostávalo z rozpočtu EÚ iba určitý 

podiel, ktorý sa postupom rokov zvyšoval. Napr. v roku 2004 to bolo iba 25 % a ďalších 30% 

mohlo byť každoročne pridaných zo štátneho rozpočtu. To vždy záviselo od aktuálnej vládnej 

politiky a plná úroveň národného doplatku sa dosiahla iba v rokoch 2007, 2008 a 2009. 

Úplné krytie priamych platieb z rozpočtu EÚ (100 %) by malo Slovensko dosiahnuť až v roku 

2013. Navyše do vstupu Slovenska do menovej únie (t.j. prijatie eura od 1.1. 2009) sa z 

prostriedkov EÚ na Slovensko dostával stále menší balík kvôli silnejúcemu kurzu Slovenskej 

koruny voči Euru, pretože národná obálka SR sa počítala v r.2004 pri kurze vyše 40 SKK/€. 

Po vstupe SR do EÚ (t.j. od 1.mája 2004) všetky tieto podmienky, spolu s otvorením hraníc 

voľnému pohybu tovaru a služieb, postavili slovenských poľnohospodárov do nevýhodnejšej 

pozície voči svojim kolegom v krajinách „EÚ-15“, t.j. v pôvodných – starých členských 

krajinách Európskej únie. Dôsledkom bolo postupné upadanie jednotlivých sektorov 

poľnohospodárskej výroby na Slovensku (kvety, zelenina, ovocie, zemiaky, cukrová repa, 

chovy ošípaných, hydiny, HD, atď.), pretože už ďalej nebola schopná konkurovať lacnejším 

dovezeným potravinám a produktom zvýhodneným na trhu EÚ vyššími priamymi platbami 

(viď graf – porovnanie podpôr na hektár využívanej poľnohospodárskej pôdy v EÚ). 

V súčasnosti (r.2010) sa na Slovensku uplatňujú tieto formy priamych platieb: 

1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) 

a) jednotná platba na plochu (SAPS), 

b) platba na pestovanie energetických plodín 

c) osobitná platba na cukor, 

d) osobitná platba na ovocie a zeleninu 

e) prechodná platba na rajčiaky 

2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) 

a) podpora v znevýhodnených oblastiach (LFA) 

b) agroenvironmentálne platby 

c) podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde 

d) platba na opatrenie životné podmienky zvierat 

e) platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy 

f) lesnícko - environmentálna platba 

g) podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu 

3. zo štátneho rozpočtu SR - doplnkové priame platby 

a) doplnková platba na plochu 

b) platba na chmeľ 

c) platba na veľké dobytčie jednotky (VDJ) 

Ďalšia forma – tzv. minimálna pomoc („de minimis“) nesmie za tri fiškálne roky prekročiť limit 

stanovený EÚ (napr. prvorýbcovia 7 500 €). Možné sú aj ďalšie formy štátnej podpory, ktorá 

však musí byť vždy schválená zo strany EÚ a finančne zabezpečená zo štátneho rozpočtu 

(napr. zachovanie historicky významného genofondu koní, dostihová prevádzka, apod.). 

Trendom a cieľom Európskej únie je však postupne odbúrať rôzne a najmä nepriame formy 


štátnej pomoci (napr. daňové zvýhodnenie farmárov apod.), pretože vytvárajú nepomerné 

podmienky, kde zvýhodnené sú opäť bohatšie krajiny EÚ. 

Budúcnosť priamych platieb v poľnohospodárstve aj v EÚ závisí od dohôd v rámci svetového 

spoločenstva, ktoré sa snaží liberalizovať svetový trh a odbúrať akékoľvek zásahy, či 

podpory zvýhodňujúce farmárov v určitých oblastiach. Preto sa platby oddeľujú od produkcie 

(tzv. „decoupling“) a poľnohospodárska produkcia sa musí postupne orientovať na potreby 

trhu. Podpory sa budú zrejme udeľovať na základe iných kritérií ako produkčných (napr. ako 

refundácia strát, ocenenie za ochranu prírody a krajinotvorbu a službu spoločnosti). 

Prehľad priamych platieb v mil. Sk za celú SR: 

Komodita 

EÚ 

2004* 

SR celkom EÚ 

2005 

SR celkom 

Jednotná platba na plochu (SAPS) 3 228,6 0 3 228,6 3 187,3 0 3 187,3 

Doplnkové vyrovnávacie platby 1 194,8 2 804,5 3 999,3 949,3 2 024,7 2 974,0 

- plodiny na o. p. (POP) 1 194,8 2 484,7 3 679,5 949,3 1 646,1 2 595,4 

- tabak 0 71,5 71,5 0 112,8 112,8 

- chmeľ 0 3,2 3,2 0 2,7 2,7 

- chov dojčiacich kráv 0 114,6 114,6 0 112,0 112,0 

- chov oviec a kôz 0 130,5 130,5 0 151,1 151,1 

Spolu 4 203,4 2 804,5 7 227,9 4 136,6 2 024,7 6 161,3 

Zdroj: MP SR, PPA 

Poznámka: *vrátane doplatených prostriedkov v roku 2005 

Prehľad priamych platieb v € za celú SR: 

Komodita 

Jednotná platba na 

plochu (SAPS) 

Doplnkové 

vyrovnávacie platby 

- plodiny na o. p. 

(POP) 

2009 2010 

EÚ SR EÚ SR EÚ SR 

224879096,28 0 224879096,28 0 224879096,28 0 

0 0 0 0 0 0 

0 43018760,74 0 43018760,74 0 43018760,74 

- tabak 0 0 0 0 0 0 

- chmeľ 0 94932,04 0 94932,04 0 94932,04 

- chov dojčiacich kráv 0 4067450,39 0 4067450,39 0 4067450,39 

- chov oviec a kôz 0 5702177,81 0 5702177,81 0 5702177,81 

Spolu 61590599,29 61590599,29 61590599,29 

Zdroj: MP SR, PPA 


Sadzby pre doplnkové vyrovnávacie platby boli v roku 2009-2010 zmenené v porovnaní 

s predchádzajúcim rokom nasledovne: 

2009 2010 

plodiny na ornej pôde (POP) EUR/ha o. p. 32 0 

chmeľ EUR/ha o. p. 322 387,84 

tabak (odroda Burley) EUR/ha o. p. 0 0 

(odroda Virginia) EUR/ha o. p. 0 0 

chov dojčiacich kráv (VDJ) EUR/kus 148 143 

chov bahníc, jariek a kôz (VDJ) EUR/kus 148 143 

Zdroj: MP SR, PPA k 31.12.2010 

Čerpanie výdavkov z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) 

Prostredníctvom EPZF, ktorý je súčasťou všeobecného rozpočtu ES a vznikol nariadením 

Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, 

boli čerpané len bežné výdavky v rozpočte PPA v roku 2010 na priame platby a na trhovo 

orientované výdavky (TOV) celkom vo výške 351 283 tis. € t.j. na 94,13 % voči 

upravenému rozpočtu. 

Priame platby boli v roku 2010 čerpané z EPZF vo výške 337 645 tis. EUR, čo je čerpanie 

z upraveného rozpočtu na 100%, z toho prostriedky EÚ vo výške 243 742 tis. EUR a 

spolufinancovanie zo ŠR vo výške 93 903 tis. EUR. 

Z rozpočtu roku 2010 sa realizovali platby za žiadosti schválené z roku 2008, z roku 2009 a 

schválené žiadosti v roku 2010. 

Čerpanie rozpočtu výdavkov priamych platieb bolo podľa výkazu FIN 1- 04 a podľa zdrojov: 

• na jednotnú platbu na plochu spolu (SAPS) v objeme 252 425 tis. EUR 

• na dojnice v objeme 7 424 tis. EUR 

• veľké dobytčie jednotky (VDJ) spolu v objeme 61 634 tis. EUR 

• na doplnkovú platbu na plochu (DPP) v objeme 2 879 tis. EUR 

• na chmeľ v objeme 86 tis. EUR 

• na osobitnú platbu na cukor (CUK) v objeme 9 754 tis. EUR 

• na osobitnú platbu na ovocie a zeleninu (ZELO) v objeme 646 tis. EUR 

• na pestovanie energetických plodín (EN) v objeme 2 291 tis. EUR 

• na prechodnú platbu na rajčiaky (RAJ) v objeme 506 tis. EUR. 

Trhovo orientované výdavky boli čerpané z EPZF v roku 2010 vo výške 13 638 tis. EUR t.j. 

38,39 % upraveného rozpočtu na TOV, z toho prostriedky EÚ vo výške 10 918 tis. EUR a 

spolufinancovanie zo ŠR vo výške 2 720 tis. EUR. 

Čerpanie prostriedkov v roku 2010 na trhovo orientované výdavky bolo v rámci jednotlivých 

komodít a podpôr: 

• komodita víno a vinohrady vo výške 5 254 tis. EUR. 

• komodita ovocie a zelenina vo výške 1 206 tis. EUR 

• komodita sušené krmivo 41 tis. EUR 

• vývozné náhrady vo výške 565 tis. EUR 

• na podporu včelárom vo výške 997 tis. EUR 

• na program školské mlieko 2 637 tis. EUR 

• na jednorazovú podporu pre dojnice vo výške 2 035 tis. EUR 

• na podporu na propagáciu na vnútornom trhu vo výške 903 tis. EUR. 


Poskytovanie priamych platieb v Banskobystrickom kraji prebehlo v rokoch 2004 a 2005 

nasledovne: 

Vyplatené finančné prostriedky za priame podpory 2004: 

LFA RV SAPS Spolu 

Banskobystrický kraj 711 733 731 205 117 976 494 078 114 1 410 929 820 

Okres Banská Bystrica 67 622 087 7 349 052 33 892 248 108 863 387 

Okres Banská Štiavnica 22 121 621 2 314 718 11 515 931 35 952 270 

Okres Brezno 77 397 789 3 953 556 33 357 104 114 708 449 

Okres Detva 46 770 935 5 616 889 24 500 773 76 888 597 

Okres Krupina 49 228 874 18 370 998 38 006 137 105 606 010 

Okres Lučenec 66 423 058 23 772 192 51 371 815 141 567 065 

Okres Poltár 29 877 016 11 368 840 25 559 648 66 805 504 

Okres Revúca 19 568 010 5 651 810 13 357 453 38 577 273 

Okres Rimavská Sobota 146 529 040 62 967 487 122 198 775 331 695 302 

Okres Veľký Krtíš 71 179 485 40 358 370 69 784 044 181 321 898 

Okres Zvolen 60 636 118 14 320 788 38 184 651 113 141 557 

Okres Žarnovica 19 885 146 2 286 090 11 538 181 33 709 418 

Okres Žiar nad Hronom 34 494 550 6 787 186 20 811 353 62 093 090 

Zdroj: Spracované podľa údajov www.mpsr.sk 

Vyplatené finančné prostriedky za priame podpory 2005: 

LFA RV SAPS TBK Spolu 

Banskobystrický kraj 673 074 303 256 726 046 509 507 492 27 380 700 1 466 688 541 

Okres Banská Bystrica 67 454 230 10 729 263 39 390 425 0 117 573 918 

Okres Banská Štiavnica 22 895 253 3 453 652 13 925 569 0 40 274 475 

Okres Brezno 80 470 503 5 973 769 39 953 464 0 126 397 736 

Okres Detva 48 815 156 8 316 075 29 386 576 0 86 517 806 

Okres Krupina 48 624 124 26 190 598 43 098 281 0 117 913 004 

Okres Lučenec 65 377 188 31 373 988 55 038 310 8 605 200 160 394 685 

Okres Poltár 34 567 161 17 456 658 29 457 513 1 573 200 83 054 532 

Okres Revúca 18 179 270 6 976 021 14 005 274 0 39 160 565 

Okres Rimavská Sobota 127 979 556 77 427 967 117 346 153 17 202 300 339 955 976 

Okres Veľký Krtíš 49 003 022 37 020 402 50 584 981 0 136 608 405 

Okres Zvolen 65 976 505 22 985 857 47 708 064 0 136 670 427 

Okres Žarnovica 21 221 002 3 322 756 13 736 401 0 38 280 158 

Okres Žiar nad Hronom 22 511 333 5 499 039 15 876 483 0 43 886 855 

Zdroj: Spracované podľa údajov www.mpsr.sk 

Rozvoj vidieka 

Významnými dokumentmi, na základe ktorých sa uskutočňuje podpora projektov 

investičného i neinvestičného charakteru do poľnohospodárstva a potravinárstva ako aj 

podpora znevýhodnených oblastí sú Plán rozvoja vidieka 2004-2006 a Sektorový operačný 

program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004-2006. Oba uvedené dokumenty boli 

v roku 2004 schválené Európskou Komisiou. 


Do konca roka 2004 bola prostredníctvom PRV vyplatená len podpora na vyrovnávacie 

príplatky pre znevýhodnené oblasti a na agroenvironmentálne opatrenia. Pri podpore 

znevýhodnených oblastí sa vstupom do EÚ zásadne zmenil systém jej priznávania 

a poskytovania. Prostredníctvom IACS-u sa uskutočňuje kontrola využívania podporovanej 

poľnohospodárskej pôdy, ktoré musí byť v súlade so správnou poľnohospodárskou praxou. 

Plánovaná (vynegociovaná) výmera bola 1 225 tis. ha, avšak nie všetci oprávnení 

prijímatelia LFA platieb uplatnili svoje žiadosti. 

K 30.6.2006 bolo v rámci Plánu rozvoja vidieka prijatých nasledovný počet projektov: 


Prijaté projekty Schválené projekty Realizované platby 

Počet 

Verejné 

výdavky 

celkom 

Počet 

Z 

verejných 

výdavkov 

celkom 

% Počet 

Z 

verejných 

výdavkov 

celkom 

SR spolu 2 390 12 005 101 835 5 993 207 50 535 1 273 813 21 

Bratislavský kraj 234 1 485 641 105 761 570 51 59 214 179 28 

Trnavský kraj 193 906 288 51 377 105 42 23 60 130 16 

Trenčiansky kraj 252 997 306 63 256 257 26 32 45 018 18 

Nitriansky kraj 291 454 772 90 233 382 51 33 46 279 19 

Žilinský kraj 238 1 450 047 77 733 625 51 61 166 069 23 

Banskobystrický kraj 428 2 063 196 157 1 072 463 52 103 203 694 19 

Prešovský kraj 399 2 834 817 160 1 529 236 54 152 349 408 23 

Košický kraj 355 1 813 034 132 1 029 596 57 72 189 036 18 

Zdroj: PPA SR 

Z celkového počtu prijatých projektov bolo schválených len 35 %, ale vo finančnom vyjadrení 

je to 50 % z požadovaného objemu. Banskobystrický kraj z celkového počtu 428 projektov 

bolo prijatých 157 projektov t.j. 37 %, v objeme 1 0720 436 tis. Sk (52 %) a je to po 

Prešovskom kraji druhý najväčší objem. Preto môžeme hodnotil úroveň predkladaných 

projektov za náš kraj ako dobrú. Najvyšší objem z predložených projektov mal schválení 

Košický kraj (57 %). 

Čerpanie finančných prostriedkov k 30.6.2006 z celkového doteraz schváleného objemu je 

za Slovensko na úrovni 21 %, Banskobystrický kraj čerpá na 19 %. Najvyššie čerpanie majú 

kraje Bratislavský, Žilinský a Prešovský. Predkladanie projektov bude naďalej pokračovať. 

Čerpanie prostriedkov z EPFRV v rámci PRV SR 2007 – 2013, stav k 31. 12. 2010 

Celkový objem verejných finančných prostriedkov na sedemročné obdobie je rozdelený pre 

celé územie SR nasledovne: 

Tab.: Financovanie PRV podľa osí 

Os Programu rozvoja Verejný príspevok v EUR za obdobie 2007 - 2013 

vidieka SR 2007 – 2013 Celkom EPFRV Rozpočet SR 

Os 1 847 577 149 628 241 695 219 335 454 

Os 2 1 270 188 674 1 007 199 039 262 989 635 

Os 3 343 956 872 256 646 440 87 310 432 

Os 4 79 013 206 62 582 542 16 430 664 

Os 5 56 317 816 42 238 362 14 079 454 

Spolu 2 597 053 717 1 996 908 078 600 145 639 

Zdroj: Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 

% 


K 31. 12. 2010 bolo v rámci všetkých výziev na projektové opatrenia osi 1, 2, 3 a 4 prijatých 

9 536 žiadostí o nenávratný finančný príspevok a žiadaný príspevok predstavoval 

2 267 551 106,13 eur. Z uvedeného počtu bolo 4 421 žiadostí schválených vo výške 

príspevku 1 153 409 359,64 eur. Kontrahovanie projektových opatrení predstavuje 83,04 % 

z limitov pre tieto opatrenia na celé programové obdobie. 

V rámci neprojektových opatrení osi 2 bolo do 31. 12. 2010 prijatých spolu 25 080 žiadostí 

a 22 182 schválených. K 31. 12. 2010 sa čerpali finančné prostriedky vo výške 

606 798 764,41 eur, čo predstavuje 53 % z limitov verejných výdavkov na obdobie 2007 – 

2013. 

Kapitálová vybavenosť 

Nevyhovujúca štruktúra kapitálu vo väzbe na jeho úžitkovú hodnotu spôsobila po výraznom 

poklese dopytu a ponuky nízke využitie výrobných kapacít. I to je jeden z dôvodov 

zvyšovania fixných nákladov produkcie. Proces adaptácie kapitálovej vybavenosti trhovým 

podmienkam sa ešte neskončil, je sťažený transformačnou recesiou a nepostačujúcou 

reprodukciou fixného kapitálu. Naďalej klesá hodnota hmotného a nehmotného investičného 

majetku. Investície do budov a stavieb, ale najmä strojov, sú nepostačujúce. Normálna 

reprodukcia fixného kapitálu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ako aj pomalej 

reštrukturalizácie podnikateľskej sféry doteraz “nenaštartovala”. Doterajšie zmeny v 

kapitálovej vybavenosti možno charakterizovať takto: Počet objektov na ustajnenie zvierat 

má trvalo klesajúcu tendenciu, ich znižovanie je pomalšie, ako znižovanie počtu stavov 

zvierat. Vzrástol počet vyhovujúcich skladov obilia, ovocia, zeleniny a zemiakov, ale výrazne 

poklesli počty manipulačných skladov na primárnu pozberovú úpravu ovocia a zeleniny, ako 

aj skladov objemových krmív. Podstatne sa zredukovala použiteľná technika a dochádza k 

vyššiemu zaťaženiu poľnohospodárskych strojov. Chýba technická vybavenosť na 

pozberovú a trhovú úpravu ovocia, zeleniny a zemiakov. Podstatne sa znížila nákladná 

doprava v poľnohospodárstve a zvýšil sa podiel traktorovej dopravy. Celková 

opotrebovanosť techniky v RV prevyšuje 77 % a priemerný vek strojov je 10 rokov. V 

živočíšnej výrobe je situácia v strojovom vybavení priaznivejšia, keď priemerný vek 

technických zariadení je 7,6 roka a 36 % zariadení je vo veku 4 rokov. Stav hospodárskych 

zvierat posudzovaný ako súčasť majetku poľnohospodárskych subjektov mal od r. 1990 

klesajúcu tendenciu, takže podiel zvierat na celkovom majetku už predstavuje iba 5,6 %. K 

najvyššiemu úbytku došlo u oviec a ošípaných v prvých rokoch transformácie. 

Pracovné sily 

V roku 2005 pracovalo v poľnohospodárstve BBSK v organizáciách s 20 a viac 

zamestnancami priemerne 5 767 zamestnancov čo je o 60 (o 1,1 %) viac ako 

v predchádzajúcom roku s priemernou mzdou 12 392 Sk, Napriek tomu relatívna 

zamestnanosť na 100 ha využívanej poľnohospodárskej pôdy je 1,4 pracovníka v roku 2005, 

čo spôsobil vyšší medziročný pokles výmery využívanej pôdy. V porovnaní 

s predchádzajúcim rokom sa postavenie pracujúcich v zamestnaní v roku 2005 zmenilo 

v prospech podnikateľov (vlastníci firiem, živnostníci, samostatne hospodáriaci roľníci), 

keď sa ich podiel na celkovom počte pracujúcich osôb zvýšil o 4,5 %. 

Poľnohospodárstvo zaostáva za ostatnými odvetviami národného hospodárstva. Priemerná 

mzda v poľnohospodárstve dosahuje iba 77% z priemernej mzdy zamestnanca národného 

hospodárstva a len 2,6 - násobok minimálnej mzdy. 

V rezorte pôdohospodárstva pôsobia viaceré inštitúcie, ktorých cieľom je zabezpečovať 

činnosti na úseku poľnohospodárstva a potravinárstva, kontroly zložiek potravinového 

reťazca, od vstupov do pôdy, cez komplexnú fytosanitárnu a veterinárnu ochranu územia 

SR, kontroly potravín a krmív a ďalšie činnosti, ktoré museli spĺňať aj európske nariadenia. 


Medzi podriadené orgány štátnej správy MP SR a štátne organizácie zmocnené vykonávať 

na vymedzenom úseku štátnu správu patria: 

Štátna veterinárna a potravinová správa SR, ktorej hlavným poslaním je výkon, riadenie 

a usmerňovanie aktivít a činností v oblasti veterinárnej starostlivosti, zdravia a ochrany 

zvierat, hygieny krmív, ekológie, veterinárnej farmácie, potravinového dozoru a hygieny 

potravín živočíšneho a rastlinného pôvodu, špeciálnych komoditných režimov, prislúchajúcej 

laboratórnej diagnostiky a rýchleho výstražného systému. Kontrola všetkých uvedených 

oblastí zaručuje vysoký štandard ochrany spotrebiteľa od krmiva predkladaného 

hospodárskym zvieratám počínajúc až po pulty predajní s produktmi pre širokú 

spotrebiteľskú verejnosť končiac. Pre zabezpečenie týchto úloh sú v každom okrese 

zriadené regionálne správy. 

Plemenárska inšpekcia SR vykonáva štátny dozor na úseku plemenitby a šľachtenia 

hospodárskych zvierat. Regionálne pracovisko so sídlom v Banskej Bystrici má pôsobnosť 

v Banskobystrickom a Žilinskom kraji. 

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, ktorého základnou úlohou je 

výkon odbornej štátnej kontroly a skúšobníctva, schvaľovanie a registrácia vstupov do 

rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj štátny odborný dozor nad kvalitou vstupov do 

poľnohospodárstva, akými sú hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, krmivá. V súlade 

s globálnym vývojom a stratégiou kontroly a skúšobníctva v EÚ, kde nastáva proces 

integrácie v rámci kontroly a skúšania vstupov do potravinového reťazca, ústav posilňuje 

kontrolné prvky súvisiace s bezpečnosťou potravín a krmív ako aj životného prostredia. 

ÚKSUP zabezpečuje stanovené kompetencie v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej 

republiky č. 182/2005 o vinárstve a vinohradníctve. V rámci organizačného členenia, sú 

zriadené okresné pracoviská. 

Technický a skúšobný ústav poľnohospodársky, SKTC-106 Rovinka, ktorého základným 

poslaním je podpora realizácie technickej politiky v agropotravinárskom sektore cestou 

ochrany spotrebiteľa pred nebezpečnými výrobkami (v roku 2004 vydal 108 certifikátov). 

Rieši technické otázky obmeny a využívania poľnohospodárskej techniky a využívania 

poľnohospodárskej biomasy ako významného faktora znižovania nákladov 

v poľnohospodárskej výrobe. Kontrolu stavu niektorej techniky vykonávajú aj súkromné 

organizácie na základe oprávneného osvedčenie. 

Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv vykonáva štátny dozor na 

úseku veterinárnej farmácie a kontrolu pri výrobe a veľkodistribúcii veterinárnych liekov 

a veterinárnych zdravotníckych pomôcok, povoľuje klinické skúšanie veterinárnych liekov 

a vedie zoznam registrovaných veterinárnych liekov, schvaľovacích veterinárnych prípravkov 

a zdravotníckych pomôcok. 

Štátny plemenársky ústav SR je poverená plemenárska organizácia, ktorej hlavným 

poslaním je vykonávanie činností (kontrola úžitkovosti, genetické hodnotenie, 

zabezpečovanie označovania HZ, vedenie centrálneho registra fariem a registra HZ vrátane 

evidencie ich presunov pre potreby IACS-u) spojených so starostlivosťou o rozvoj šľachtenia 

a plemenitby hospodárskych zvierat. Pre Banskobystrický kraj je zriadené regionálne 

stredisko, ktoré zabezpečuje svoju činnosť pre všetky okresy. 

Ďalšie služby, ktoré v minulom období zabezpečovali organizácie ako boli STS, 

Agrochemické podniky, Agrostavy, Plemenárske podniky a pod. v súčasnej dobe 

zabezpečujú súkromné organizácie na základe oprávneného osvedčenia a to prevažne 

v rámci celej republiky. 

Veda, výskum a poradenstvo v rezorte pôdohospodárstva sa zabezpečuje prostredníctvom 

vedecko-výskumnej základne (VVZ), ktorých činnosť koordinuje Agentúra Slovenskej 

akadémie pôdohospodárskych vied v spolupráci s MP SR prostredníctvom poradenských 


centier zriadených v rámci VVZ, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory 

a súkromnej poradenskej firmy a pri poradenstve v oblasti vidieckej zamestnanosti 

a ekonomického rozvoja prostredníctvom Agentúry pre rozvoj vidieka. V Banskobystrickom 

kraji pôsobí Výskumný ústav trávnatých porastov a horského poľnohospodárstva, ktorý je 

nápomocný pri riešení využívania trvale trávnych porastov. 

Vzdelávanie v poľnohospodárstve svojím metodickým riadením zabezpečuje Agroinštitút 

Nitra. V rámci Banskobystrického kraja sú to poľnohospodárske odborné školy a učilištia vo 

Zvolene, R. Sobote, Želovciach, Buzitke, Novej Bani a Krupine. Záujem o poľnohospodárske 

odbory je z roka na rok nižší. Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v poľnohospodárstve je 

zabezpečované v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinovou komorou. 

Partnerstvo na vidieku 

S rozlohou 9 455 km2 je Banskobystrický kraj najväčším krajom v Slovenskej republike. 

Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou 

republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a 

na západe s Nitrianskym krajom. Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Pre 

Banskobystrický kraj je charakteristická veľká rozmanitosť geomorfologickej modelácie, od 

vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a 

rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia. Na územie kraja zasahuje aj päť 

národných parkov (Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park 

Muránska planina, Národný park Veľká Fatra a Národný park Slovenský kras), 4 chránené 

krajinné oblasti a množstvo národných prírodných rezervácií, chránených priestorov, lokalít 

a objektov s nižším stupňom ochrany. Banskobystrický kraj má významnú pozíciu aj z 

hľadiska zásob a ťažby nerastných surovín a bohatého výskytu minerálnych, termálnych a 

liečivých vôd.. Územie kraja je mimoriadne bohaté na prírodné krásy, ktoré sú hojne 

využívané v severnej časti ako centrá zimného turistického ruchu. 

Počtom 653 186 obyvateľov k 31.12.2009 sa Banskobystrický kraj zaraďuje na 5. miesto v 

rámci Slovenskej republiky s podielom 12 % na úhrne SR. Hustota osídlenia kraja 69,1 

obyvateľov na km2 a je najnižšia zo všetkých krajov. V Banskobystrickom kraji žije 51 % 

obyvateľov vo vidieckom priestore, na základe čoho je možné konštatovať, že 

Banskobystrický kraj má vidiecky charakter. Podľa stanoveného administratívneho členenia 

sa považujú za prevažne vidiecke oblasti okresy Brezno, Krupina, Poltár, Rimavská Sobota 

a Veľký Krtíš. Za tzv. prechodné vidiecke oblasti sa považujú okresy Banská Bystrica, 

Banská Štiavnica, Detva, Lučenec, Revúca, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom. V kraji 

prevládajú obce s počtom obyvateľov od 200 do 500 s priemernou hustotou obyvateľstva 

69,1 obyv./km2, ktorá je v rámci okresov silne diferencovaná. Banskobystrický kraj je 

najredšie osídleným krajom SR a nachádza sa hlboko pod celoslovenským priemerom 115 

obyvateľov na km 2 . 

V posledných rokoch dochádza k veľkým spoločensko-ekonomickým zmenám, ktoré značne 

ovplyvňujú vývoj celej spoločnosti ale hlavne predovšetkým život na vidieku, nakoľko 

vzniknutá globálna finančná a hospodárska kríza mala priame dopady aj na hospodárskoekonomický 

vývoj v BBSK. Uvedomujúc si upadanie vidieckej ekonomiky, vyľudňovanie 

vidieka, ohrozenie miestnej identity a hroziacu stratu historických koreňov národnej kultúry, 

súčasne však zároveň cítiac potrebu zlepšiť obnovy duchovného a spoločenského života na 

vidieku, kontinuitu života človeka s prírodou a udržateľného rozvoja jedinečnosti 

a rozmanitosti vidieckeho priestoru musí byť našou snahou preto spoluvytváranie priaznivých 

podmienok pre rovnomerný sídelný a regionálny rozvoj tak, aby ľudia z vidieckych oblastí 

neodchádzali, ale mali chuť v nich žiť aj naďalej. Preto je naším cieľom napomôcť pri 

pretváraní týchto zón v BBSK na oblasť udržateľného rastu, a tým urobiť výhodu z nevýhody 

napr. zatraktívňovaním tohto priestoru, hlavne pre mladých ľudí. 


Na základe vyššie uvedených faktov vyplynula úloha pre BBSK zamerať sa na regionálnu a 

miestnu vidiecku politiku s cieľom zvýšiť úroveň života vidieckeho obyvateľstva kraja, ktorá 

výrazným spôsobom ovplyvní kvalitu ľudských zdrojov, ako jedného z faktorov 

konkurencieschopnej ekonomiky a atraktívnosti územia pre lokalizáciu investícií v BBSK. 

Úloha musí byť nastavená tak, aby napomáhala k takému funkčnému modelu vidieka v 

BBSK, ktorý kvantitatívne a kvalitatívne uspokoji biologické, materiálne, duchovné, sociálne 

potreby a záujmy ľudí, nezaťažuje región nad únosnú mieru, rozumne využíva jeho zdroje a 

chráni kultúrne a prírodné dedičstvo aj pre ďalšie generácie. Zo strany BBSK ide o 

vytvorenie multifunkčného prostredia s trvalo udržateľným rozvojom všetkých oblastí vidieka, 

ktoré budú mať svoj cielený, dlhodobý, komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci 

podmienky a všetky aspekty života v BBSK (kultúrne, sociálne, ekonomické, 

environmentálne a inštitucionálne), ako aj pôsobenie na všetkých úrovniach (lokálnej, 

regionálneji, globálnej). Podpora rozvoja vidieka v BBSK je jedným z kľúčových nástrojov 

aktivnej politiky BBSK pre svoj všestranný a vyvážený rozvoj. Vhodne zvolený strategický 

nástroj musí byť koncipovaný s cieľom vytvoriť predpoklady pre trvaloudržateľný ekonomický 

rast, posilnenie sociálnej súdržnosti, zmiernenie vplyvov demografického vývoja a zlepšenie 

prispôsobivosti ekonomiky zmenám vo vonkajšom a vnútornom ekonomickom prostredí 

najmä vo vidieckých oblastiach nášho kraja. 

Ďalšou dôležitou úlohou resp. prioritou je rozvoj širokej spolupráce na báze partnerstiev v 

rôznych oblastiach a vytvárať tak podmienky pre ďalší dynamický a vyvážený rozvoj územia 

kraja, najmä na vidieku. Špecifiká územia ako sú podhorské a horské oblastí kraja je 

potrebné podporovať, zachovávať a zároveň hľadať spôsoby a mieru využívania týchto zón v 

súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Úlohou BBSK je byť dôležitým 

článkom pri pretváraní rôznorodých vidieckych zón pomocou regionálnych partnerou na 

oblasť udržateľného rastu daného územia a tým urobiť výhodu z nevýhody napr. 

zlepšovaním socialno-ekonomických činností týkajúcich sa turizmu, rekreácie, gastronómie a 

komercionalizácie tradičných špecialít, či zatraktívňovaním tohto vidieckého priestoru. 

Konkurencieschopnosť jednotlivých častí územia regiónu berie na vedomie BBSK nielen ako 

čistú ekonomickú výkonnosť kraja, ale aj ako komplexnejší rozvoj územia, ktorý vychádza zo 

samotných špecifických znakov jednotlivých daností územia kraja napr.: tradičných 

miestnych i regionálnych produktov, miestnych prírodných a kultúrnych špecifík a z podpory 

tak zachovania ako aj budovania vlastnej identity jednotlivých častí regiónu. Rozmanitosť 

BBSK a jeho jednotlivých častí sú zdrojom jeho jedinečnej atraktivity. A práve zachovanie a 

rozvoj týchto rôznych daností kraja je základným socialno-ekonomickým kapitálom BBSK. 

Plnenie týchto cieľových úloh si vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných a na 

všetkých úrovniach (lokálnej, regionálneji, globálnej). Podpora zo strany štátu je 

nekoordinovaná, poznačená silným rezortizmom, čo spôsobuje dekoncentráciu do 

vidieckych oblastí. Výrazné zmeny v štruktúre poľnohospodárskej a lesnej výroby, predtým 

hlavných generátorov zamestnanosti a ekonomických príjmov vidieckeho obyvateľstva, si 

vyžaduje osobitnú ochranu a starostlivosť, pretože doterajší vývoj životných podmienok vedie 

k degradácii tejto časti sídelnej štruktúry. Vidiek a obyvateľstvo, ktoré žije na tomto území, si 

žiada vyššiu pozornosť ako tomu bolo doposiaľ. Je potrebné si uvedomiť, že negatívom 

vidieka je najmä nedostatočne rozvinutá technická infraštruktúra a nízka vzdelanostná 

úroveň, čo má v konečnom dôsledku nepriaznivý vplyv na atraktívnosť týchto oblastí 

z hľadiska rozvoja malého a stredného podnikania ako aj miestnych remesiel a ľudových 

tradícií. Pritom Banskobystrický kraj má veľmi dobré podmienky a možnosti pre rozvoj 

vidieka. 

Preto BBSK presadzuje a podporuje nové možnosti podpory rozvoja vidieka ako napr. 

uplatnenie prístupu programu Leader z PRV 2007-2013, ktorý ma omnoho širšiu škálu a 

omnoho väčší rozsah činností pre rozvoj vidieka ako doteraz. Leader nabáda vidiecke 

oblasti, aby skúmali nové spôsoby, ako sa stať alebo zostať konkurencieschopnými, 

ako najlepšie využiť svoje aktíva ale aj ako prekonávať problémy, ktorým môžu čeliť 

napr. starnúce obyvateľstvo, nízka úroveň poskytovania služieb, alebo nedostatok 

pracovných príležitostí a pod.. Týmto spôsobom Leader prispieva k zlepšovaniu kvality života 


farmárskych rodín vo vidieckych oblastiach ako aj širšieho vidieckeho obyvateľstva. BBSK si 

uvedomuje, že konkurencieschopnosť vo výrobe potravín, atraktívne prostredie a vytváranie 

pracovných príležitostí pre miestnych obyvateľov sú vzájomne podporujúce sa aspekty 

rozvoja a vyváženosti vidieckých sidiel kraja. Leader nabáda sociálno-ekonomických 

aktérov, aby pracovali spolu, vyrábali miestne produkty a poskytovali služby, ktoré v ich 

lokalite vytvárajú maximálnu pridanú hodnotu. 

Originálnym a dôležitým znakom prístupu Leader je založenie miestneho partnerstva, 

známeho ako „miestna akčná skupina“ (MAS). MAS má za úlohu identifikovať a 

zrealizovať stratégiu miestneho rozvoja, rozhodovať o prideľovaní svojich finančných 

prostriedkov a riadiť ich. MAS účinne stimulujú udržateľný rozvoj, lebo zhromažďujú a 

kombinujú dostupné ľudské a finančné zdroje z verejného, súkromného, občianskeho a 

dobrovoľného sektora. Ďalej združujú miestnych hráčov okolo kolektívnych projektov a 

akcií, do ktorých je zapojených viacero sektorov, aby získali spoločné vlastníctvo potrebné 

na zlepšenie socialno-ekonomickej konkurencieschopnosti daného územia, zároveň 

posilňujú dialóg a spoluprácu medzi rôznymi aktérmi vidieka, uľahčujú procesy adaptácie 

na zmeny environmentálnych problémov, globalnej hospodárskej krízy, diverzifikáciu 

vidieckej ekonomiky a tým ovplyvňujú kvalitu života vo vidieckých sídlach kraja. 

BBSK od Miestnej akčnej skupiny (MAS) očakáva, že spojí všetky príslušné záujmové 

skupiny v území okolo spoločného projektu, že bude mať rozhodovaciu autonómiu a 

schopnosť sviežeho pohľadu na miestne zdroje a hlavne bude schopná skúmať a výužívať 

príležitosti ponúkané miestnou, regionálnou a nadregionálnou zmesou zdrojov a bude 

otvorená k inovátorským myšlienkam ako aj jej schopnosť spojiť a integrovať samostatné 

sektorové prístupy. Miestne akčné skupiny majú oprávnenie prevziať na seba aj veľkú časť 

riadiacich zodpovedností (napr. za výber projektu, platbu, monitorovanie, kontrolné a 

hodnotiace úlohy a pod...) súvisiacich s jednotlivými operáciami a rozvojom daného územia 

regiónu. Z tohto dôvodu je budovanie kapacít MAS/VSP v BBSK ten správny krok v 

realizácii prístupu Leader na miestnej úrovni a správny krok k rozvoju vidieka. 

LEADER v Banskobystrickom kraji - pehľad MAS/VSP v BBSK 

p. č. Názov partnerstva Okres poč.obcí 

1 MAS Chopok -juh Brezno 9 

2 MAS Malohont Rimavská Sobota, Poltár 39 

3 Partnerstvo Krtíšskeho Poiplia Veľký Krtíš 34 

4 OZ Podpoľanie Detva, Zvolen 17 

5 VSP Hontiansko-Dobronivské Krupina, Zvolen 20 

6 OZ Banskobystrický geopark Banská Bystrica 28 

7 MAS Cerovina Rimavská Sobota 28 

8 OZ Zlatá cesta Banská Štiavnica, Krupina 31 

9 VSP Horehron Brezno 10 

10 MAS Hornohrad Poltár 17 

11 Partnerstvo Južného Novohradu Lučenec 21 

12 Partnerstvo Mur.Planina-Č. Hron Brezno, R. Sobota, Revúca 13 

13 VSP Stredný Gemer Revúca, Rimavská Sobota 34 


Schválené MAS v BBSK a Rómske obyvateľstvo: 

1) Chopok – Juh (5 obcí s rómskym osídlením - 92 obyvateľov v rómskych osídleniach 

na území MAS) 

2) MALOHONT (18 obcí s rómskym osídlením - 4219 obyvateľov v rómskych 

osídleniach na území MAS) 

3) Partnerstvo Krtíšskeho Poiplia (12 obcí s rómskym osídlením - 801 obyvateľov v 

rómskych osídleniach na území MAS) 

4) Podpoľanie (6 obcí s rómskym osídlením - 1354 obyvateľov v rómskych osídleniach 

na území MAS) 

5) Občianske združenie Zlatá cesta (24 obcí s rómskym osídlením - 1843 obyvateľov v 

rómskych osídleniach na území MAS) 

V opatrení LEADER bolo prijatých za BBSK 16 projektov MAS, z toho bolo 5 MAS 

zazmluvnených (schválených). Schválená suma pre tieto 5 MAS je 10 429 210,11€ (táto 

suma však prestavuje limit pre MAS do akej sumy môže PPA zazmluvniť projekty os 3 

financované cez os 4 opatrenie 4.1). Týchto 5 MAS vyhlasuje výzvy na prijímanie projektov a 

aj prijíma projekty na opatrenia osi 3, ktoré budú financované cez opatrenie 4.1 (vid. Tab 

op.4.1) Týchto 5 MAS BB prijalo k 30.6. 2011 152 projektov a z toho je 23 schválených 

projektov. 

Leader 4.1 - podľa VÚC sumárne k dátumu: 30.6.2011 

VÚC 

schválená suma 

pre MAS (EUR) 

Počet 

prijat. 

ŽoNFP 

KP 

žiadaná suma zo 

ŽoNFP KP (EUR) 

vlastné zdroje 

zo ŽoNFP KP 

(EUR) 

percento 

žiadanej 

sumy zo 

ŽoNFP KP 

zo 

schválenej 

sumy pre 

MAS 

Banskobystrický 10 429 210,11 152 6 750 094,76 1 619 966,24 64,72 23 

Košický 8 288 000,00 143 4 377 132,93 806 160,89 52,81 0 

Nitriansky 10 398 627,00 115 5 604 652,57 335 878,69 53,90 60 

Prešovský 8 345 368,00 69 2 280 872,69 346 109,37 27,33 34 

Trenčiansky 8 338 548,00 68 3 666 553,42 1 111 217,47 43,97 10 

Trnavský 8 345 587,17 70 5 567 320,98 94 432,88 66,71 35 

počet 

schv. 

ŽoNFP 

KP 


Trnavský 

Bratislavský 

2 081 000,00 22 1 153 786,32 170 701,13 55,44 0 

Žilinský 4 173 284,00 60 2 791 466,99 98 666,15 66,89 1 

spolu: 60 399 624,28 699 32 191 880,66 4 583 132,82 53,30 163 

Zdroj: MPaRV SR, APA 

VÚC 

schválená suma 

celkom zo ŽoNFP 

KP (EUR) 

percento 

schválenej 

sumy 

celkom zo 

ŽoNFP KP 

zo 

schválenej 

sumy pre 

MAS 

počet 

platieb 

vyplatené 

celkom 

zo ŽoNFP 

KP (EUR) 

percento 

vyplat. 

sumy 

celkom 

zo ŽoNFP 

KP zo 

schvál. 

sumy pre 

MAS 

Banskobystrický 875 955,33 8,40 1 15 609,41 0,15 0 

Košický 0 0 

Nitriansky 3 038 097,73 29,22 3 64 502,00 0,62 3 

Prešovský 500 759,45 6,00 5 28 204,00 0,34 1 

Trenčiansky 474 165,97 5,69 4 155 079,53 1,86 2 

Trnavský 3 273 956,57 39,23 10 807 245,83 9,67 6 

Trnavský 

0 0 

Bratislavský 

Žilinský 50 000,00 1,20 0 0 

spolu: 8 212 935,05 13,60 23 1 070 640,77 1,77 12 

Zdroj: MPaRV SR, APA 

Lesníctvo 

počet 

ukonč. 

ŽoNFP 

KP 

Celková výmera lesných pozemkov v rámci Banskobystrického kraja je 463 789 ha, čo 

predstavuje 23,06 % z celkovej výmera lesných pozemkov SR. Výmera porastovej pôdy je 

453 789 ha čo je 23,4% z výmery porastovej pôdy SR. Priemerná lesnatosť v regióne je 

49,1%. 

Informácie o vlastníctve a obhospodarovaní lesných pozemkov majú svoje opodstatnenie 

v procese dodavateľsko odberateľských vzťahov v obchode s drevom, ako energetickou 

surovinou (potencionálni producenti palivovej dendromasy). V súčasnom období lesné 

pozemky, ktoré sú vo vlastníctve štátu spravujú štátne organizácie (LSR,š.p., Banská 

Bystrica, Správa TANAP-u, š.p., Lesopoľnohospodársky podnik ULIČ, š.p., odborné lesnícke 

školy a VLM Pliešovce). Neštátne lesy spravujú fyzické a právnicke osoby (súkromníci, 

spoločenstvá, cirkev, roľnícke družstvá, mestá a obce). V rovnakom členení je aj štruktúra 

obhospodarovateľov lesov. Štruktúra lesov podľa vlastníctva a užívania sa neustále mení 

a to v dôsledku neukončeného procesu reprivatizáce a zmien v nájomných vzťahoch. 

Ako vyplýva z prehľadovej tabuľky, v Banskobystrickom VÚC najviac porastovej pôdy (68,7 

%) je v obhospodarovaní štátnych organizácií (LSR,š.p. Banská Bystrica a odborné školy)), 

ďalej sú to lesy v obhospodarovaní spoločenstiev (16,8 %), v obhospodarovaní miest a obcí 

je 10,4 % z výmery porastovej pôdy, v obhospodarovaní fyzických osôb je to 3,7 % z výmery, 

0,4 % obhospodaruje cirkev a 0,1 % je v obhospodarovaní roľníckych družstiev. 


Výmery lesov v Banskobystrickom VÚC podľa okresov druhu obhospodarovania 

Okres 

Lesné pozemky 

- ha 

Lesnatosť 

- % 

štátne súkromné spoločenstevné cirkevné 

Druh obhospodarovania 

roľnícke 

družstvá 

ha 

mestské a obecné 

Porastová pôda 

spolu 

Banská Bystrica 47 328 58,5 26 847 493 5 145 108 208 13 351 46 152 

Banská Štiavnica 17 158 58,7 12 626 466 1 029 22 0 2 664 16 807 

Brezno 86 848 68,7 69 652 653 6 114 4 55 7 361 83 839 

Detva 20 219 45,0 14 641 246 3 752 58 0 203 18 900 

Krupina 21 209 36,3 13 280 1 332 1 509 808 77 3 541 20 547 

Lučenec 33 834 41,0 20 350 2 258 9 329 49 0 946 32 932 

Poltár 23 531 49,4 9 940 2 527 10 368 40 51 185 23 111 

Revúca 43 614 59,7 32 013 1 812 4 532 20 0 4 322 42 699 

Rimavská Sobota 54 231 36,9 37 982 5 690 8 892 452 0 127 53 143 

Veľký Krtíš 26 076 30,7 20 136 868 4 065 66 1 92 25 228 

Zvolen 35 071 46,2 22 456 222 6 829 47 45 7 953 37 552 

Žarnovica 27 299 64,2 17 957 278 5 111 0 0 3 327 26 673 

Žiar nad Hronom 27 371 52,9 13713 54 9456 33 0 2950 26206 

Spolu 463 789 49,1 311 593 16 899 76 131 1 707 437 47 022 453 789

Zásoby dreva 

Celkové zásoby dreva predstavujú 110,9 mil. m 3 (42,7 mil. m 3 ihličnatej a 68,2 mil. m 3 

listnatej zásoby dreva), t.j. 24,0% z celkovej zásoby dreva v SR.. 

Zásoby dreva v Banskobystrickom VÚC podľa okresov 

Okres 

Zásoby - m3 bez kôry 

Ihličnaté % listnaté % spolu % 

Banská Bystrica 6 868 697 16,1 5 811 809 8,5 12 680 506 11,4 

Banská Štiavnica 775 743 1,8 3 195 051 4,7 3 970 794 3,6 

Brezno 19 007 199 44,5 4 246 482 6,2 23 253 681 21,0 

Detva 2 937 395 6,9 1 948 339 2,9 4 885 734 4,4 

Krupina 209 934 0,5 3 540 234 5,2 3 750 168 3,4 

Lučenec 470 151 1,1 5 706 665 8,4 6 176 816 5,6 

Poltár 1 133 406 2,7 4 339 685 6,4 5 473 091 4,9 

Revúca 2 565 935 6,0 8 185 559 12,0 10 751 494 9,7 

Rimavská Sobota 2 156 742 5,1 10 141 956 14,9 12 298 698 11,1 

Veľký Krtíš 131 575 0,3 3 792 473 5,6 3 924 048 3,5 

Zvolen 2 772 553 6,5 7 225 024 10,6 9 997 577 9,0 

Žarnovica 1 283 515 3,0 5 580 294 8,2 6 863 809 6,2 

Žiar nad Hronom 2 367 413 5,5 4 485 186 6,6 6 852 599 6,2 

Kraj spolu 42 680 258 100,0 68 198 757 100,0 110 879 015 100,0 

Realizovaná ťažba 

V lesoch Banskobystrického VÚC sa v roku 2010 vyťažilo 2,1 mil. m3 dreva (1,1 mil. m3 

ihličnatého dreva a 0,9 mil. m3 listnatého dreva), t.j. 21,1 % z celkovej realizovanej ťažby 

v SR. 

Celkový objem vyťaženej drevnej hmoty v Banskobystrickom VÚC v roku 2010 podľa 

okresov 

Ťažba dreva 

Okres 

Spolu Z toho náhodná 

Ihličnaté Listnaté Spolu Ihličnaté Listnaté Spolu 

Banská Bystrica 130 854 79 025 209 880 55 458 13 988 69 447 

Banská Štiavnica 8 759 44 108 52 867 4 805 18 674 23 479 

Brezno 619 083 39 210 658 294 538 536 17 138 555 674 

Detva 43 952 15 227 59 179 24 107 3 962 28 069 

Krupina 4 853 52 032 56 885 3 855 28 072 31 927 

Lučenec 11 330 80 646 91 976 5 402 26 753 32 155 

Poltár 38 144 57 325 95 469 26 160 12 182 38 342 

Revúca 53 065 112 573 165 638 40 412 16 985 57 397 

Rimavská Sobota 104 340 144 990 249 330 94 571 22 377 116 948 

Veľký Krtíš 1 228 46 279 47 507 619 8 498 9 117 

Zvolen 41 883 124 291 166 174 19 756 46 420 66 176 

Žarnovica 23 556 95 592 119 148 4 436 24 002 28 438 

Žiar nad Hronom 41 687 66 717 108 404 12 494 17 007 29 501 

Kraj spolu 1 122 734 958 015 2 080 751 830 611 256 058 1 086 670

Vysoké zastúpenie vo všetkých ukazovateľoch (plochy, zásoby a ťažby) majú najmä okresy 

Brezno, Rimavská Sobota a Banská Bystrica. 

Zastúpenie drevín 

V lesoch Banskobystrického VUC prevláda zastúpenie listnatých drevín 69,72 %, pričom 

najvyššie zastúpenie majú dreviny buk 30,89 % a dub 13,44 % , hrab 9,12 %, cer 6,29 % 

a a agát 3,04 %. Zastúpenie ostatných listnatých drevín sa pohybuje v rozpäté od 0,01 % 

(topoľ šľachtený) po 2,78 % (javor). Zastúpenie ihličnatých drevín je 30,28 %, s najviac 

zastúpenými drevinami smrek 21,68 %, jedľa 3,58 % a borovica 2,99. Ostatné ihličnaté 

dreviny tvoria 2,03 % z celkovej výmery ihličnatých drevín. 

Zastúpenie drevín v Banskobystrickom VÚC 

Drevina 

Zastúpenie 

% 

Smrek 21,68 

JUedľa 3,58 

Borovica 2,99 

Smrekovec 1,43 

Kosodrevina 0,58 

ostatné ihličnaté 0,02 

ihličnaté spolu 30,28 

Dub 13,44 

Cer 6,29 

Buk 30,89 

Hrab 9,17 

Javor 2,78 

Jaseň 1,52 

Brest 0,03 

Agát 3,04 

Breza 1,07 

Jelša 0,43 

Lipa 0,41 

Topľ domáci 0,31 

Topoľ šľachtený 0,01 

Vŕba 0,02 

ostatné listnaté 0,31 

listnaté spolu 69,72 

Kategórie lesov 

Z hľadiska prevládajúcej funkcie sa lesy podľa ustanovení § 23 zákona č. 61/1977 Zb. o 

lesoch v znení neskorších predpisov členia na hospodárske lesy, ktorých hlavným cieľom je 

produkcia kvalitnej drevnej hmoty, pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesa, lesy 

osobitného určenia so svojou špecifickou úlohou, ktorá vyplýva zo špecifických 

spoločenských potrieb a lesy ochranné, ktorých úloha vyplýva z daných prírodných 

podmienok, hospodári sa v nich tak, aby sa zlepšovala predovšetkým ich ochranná funkcia. 

V lesoch Banskobystrického VÚC majú najväčšie zastúpenie hospodárske lesy 78,62 %, 

druhou najviac zastúpenou kategóriou sú ochranné lesy 14,25 % a najnižšie zastúpenie 7,12 

% majú lesy osobitného určenia. Kategória lesa je významným ukazovateľom pri kvantifikácii 

energeticky využiteľnej dendromasy. Sú to predovšetkým ochranné lesy a lesy zaradené do 

najvyššieho stupňa ochrany prírody (prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, 

prírodné pamiatky, chránené areály....), ktorých zastúpenie je jedným z obmedzujúcich 


kritérií, ktoré redukujú objem drevnej hmoty (tým aj výmeru porastovej pôdy), ktorá sú 

potencionálnym zdrojom palivovej dendromasy. 

Prehľad kategórií lesov podľa okresov v Banskobystrickom VÚC 

Okres 

Kategória lesa 

H O U 

ha % ha % ha % Spolu 

Banská Bystrica 33 235 72,01 9 296 20,14 3 621 7,85 46152 

Banská Štiavnica 13 698 81,51 1 865 11,09 1 244 7,40 16806 

Brezno 63 507 75,75 18 641 22,23 1 692 2,02 83840 

Detva 14 522 76,84 1 591 8,42 2 787 14,75 18900 

Krupina 16 123 78,47 4 400 21,41 24 0,12 20547 

Lučenec 30 922 93,90 1 767 5,37 243 0,74 32932 

Poltár 21 246 91,93 1 138 4,92 727 3,14 23111 

Revúca 32 637 76,43 6 729 15,76 3 333 7,81 42699 

Rimavská Sobota 48 084 90,48 3 712 6,98 1 347 2,53 53143 

Veľký Krtíš 20 664 81,91 3 981 15,78 583 2,31 25228 

Zvolen 19 214 51,17 3 166 8,43 15 172 40,40 37552 

Žarnovica 21 124 79,20 4 309 16,16 1 239 4,65 26672 

Žiar nad Hronom 21 790 83,15 4 094 15,62 321 1,23 26206 

Spolu 356 766 78,62 64 688 14,25 32 334 7,12 453788 

Chránené územia v banskobystrickom VÚC 

Z celkovej katastrálnej výmery Banskobystrického VÚC 26,27 % (248 419,47 ha) 

tvoria chránené územia. Z toho 25,02 % (236 584,63 ha) tvoria veľkoplošné CHÚ a 1,25 % 

(11 834,84 ha) je podiel maloplošných CHÚ. Do najvyššieho (piateho) stupňa ochrany 

prírody je začlenené 10 627,21 ha ( 1,12 %) z katastrálnej výmery VÚC. 

Chránené územia na území Banskobystrického VÚC 

Veľkoplošné CHÚ Výmera v ha SOP 

Chránená krajinná oblasť 108 679,91 2 

Národný park 39 084,23 3 

Ochranné pásmo národného parku 88 820,48 4 

Spolu: 236 584,63 - 

Maloplošné CHÚ Výmera v ha SOP 

Chránený areál 521,02 4 

Národná prírodná pamiatka 18,06 5 

Národná prírodná rezervácia 7 813,28 5 

Ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie 645,05 4 

Ochranné pásmo prírodnej pamiatky 9,33 4 

Ochranné pásmo prírodnej rezervácie 32,23 4 

Prírodná pamiatka 216,66 5 

Prírodná rezervácia 2 579,21 5 

Spolu: 11 834,84 - 

Chránené územia spolu - VÚC Banská Bystrica 248 419,47 


Využitie dreva na energetické účely 

V dôsledku rastúcich cien základných palív a energie postupne vzrastá záujem o energetické 

využitie dreva. Ide najmä o vykurovanie domov a sídlisk v bytovo-komunálnej sfére. 

Rýchlejší a efektívnejší rozvoj energetického využitia dreva v SR je spomaľovaný 

nedostatočnou implementáciou priamych a nepriamych podporných opatrení, čo negatívne 

ovplyvňuje plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva SR v EU. Rozvoj energetického 

využitia dreva podporujú smernice 2001/77/EC o podpore elektriny vyrobenej 

z obnoviteľných zdrojov, 2003/87/ES o schéme obchodovania s emisnými kvótami 

skleníkových plynov, 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom 

teple na vnútornom trhu s energiou, 85/337/EC o štúdii dopadov na životné prostredie 

a Bielou knihou z 26.11.1997, v ktorej je stanovený 12 % podiel obnoviteľných zdrojov 

energie na celkovej spotrebe štátov EU. 

Predpokladá sa ďalší rast využiteľného potenciálu dreva na energetické využitie z dôvodu 

zvýšenia ťažby dreva v LH a vývojom jeho sortimentovej štruktúry, budovaním a zlepšením 

využívania domácich kapacít spracovateľov dreva. Aktuálnou sa stáva otázka alternatívneho 

využitia nelesných pôd na produkciu palivovej drevnej biomasy. 

Súčasný využiteľný potenciál energeticky využívateľného dreva predstavuje viac ako 5,5 % 

podiel na ročnej spotrebe prvotných energetických zdrojov v SR s perspektívou ďalšieho 

rastu. 

Producent Druh dendromasy 

Ročné 

množ-stvo, 

tis.t 

Energetický 

ekvivalent PJ 

Palivové drevo 480 4,6 

Tenčina nezužitkovaná hrubina 1 160 11,0 

Pne a korene 40 0,4 

Prestarnuté porasty 300 2,9 

Lesné 

hospodárstvo 

Manipulačné odpady 

130 

1,2 

Odpady z prevádzok 30 0,3 

Odpady po mechanickom spracovaní 

dreva v LH 

130 1 ,2 

Spolu: 

Kôra, Drevná dendromasa po 

2 270 21,6 

Spracovatelia 

dreva spolu 

mechanickom spracovaní, Kvapalné 

odpady z celulózo-papierenského 

priemyslu 

1 750 22,1 

Poľnohospodárstv 

o spolu 

Dendromasa z trvalých trávnych 

porastov, 

Ovocné sady 

170 1,6 

Komunálna sféra 

spolu 

Mestská stromová zeleň, Brehové 

porasty, Vetrolamy, Stromoradia, 

Komunálny drevný odpad 

230 2,4 

Využiteľný potenciál palivovej dendromasy 4 420 47,7 

Zdroj: Národné lesnícke centrum, LVÚ 

Okrem vzrastajúceho záujmu o palivové drevo na vykurovanie rodinných domov bol 

významný nárast výroby palivových lesných štiepok v podniku Lesy SR, š.p., kde ich ročná 

výroba prekročila množstvo 100 tis. ton, pričom takmer 50 % produkcie sa exportovalo do 


Maďarskej republiky. V Banskobystrickom kraji sa drevá štiepka využíva pre vykurovanie 

miest Zvolen a Hriňová. Prípravné práce začali aj v meste Brezno. 

Nedrevné lesné produkty 

Do nedrevných produktov produkčnej funkcie lesov sa zaraďujú predovšetkým lesné plody, 

hríby, machy a lišajníky, poľovná zver a trhovo realizované úžitky ekologických 

a environmentálnych funkcií lesa. Tak ako pri drevoprodukčnej funkcii lesa sa rozlišuje aj pri 

ostatných produktoch produkčnej funkcie lesa potenciálna, efektívna a skutočná produkcia. 

Skutočná ročná produkcia lesných plodov z realizovaného zberu v roku 2005: 

z toho 

Lesné plody Meracia jednotka Produkcia Vlastná spotreba Domáci výkup Vývoz 

Čučoriedky 

Brusnice 

Maliny 

Černice 

Jahody 

Trnky 

Šípky 

Baza 

Hloh 

Čerešňa 

vtáčia 

Lieskové 

orechy 

Množstvo v tis. kg 180 80 60 40 

Cena v Sk.kg -1 63,9 55 65 80 

Tržby v tis. Sk 11 500 4 400 3 900 3 200 


Cena v Sk.kg -1 75,0 65 80 100 

Tržby v tis. Sk 

4 875 

2 275 

1 600 1 


Cena v Sk.kg -1 24,5 20 25 35 

Tržby v tis. Sk 3 425 1 300 1 250 875 


Cena v Sk.kg -1 20,7 20 20 30 

Tržby v tis. Sk 580 400 120 60 

Množstvo v tis. kg 3 2 1 - 

Cena v Sk.kg -1 41,6 40 45 - 

Tržby v tis. Sk 125 80 45 - 

Množstvo v tis. kg 4 4 - - 

Cena v Sk.kg -1 15 15 - - 

Tržby v tis. Sk 60 60 - - 


Cena v Sk.kg -1 18,5 15 20 - 

Tržby v tis. Sk 1 200 300 900 - 


Cena v Sk.kg -1 13,5 10 15 - 

Tržby v tis. Sk 675 150 525 - 


Cena v Sk.kg -1 15 15 - - 

Tržby v tis. Sk 75 75 - - 


Cena v Sk.kg -1 10 10 - - 

Tržby v tis. Sk 100 100 - - 

Množstvo v tis. kg 30 15 - 15 

Cena v Sk.kg -1 95,0 30 - 160 

000 


Hríby 

(kuriatka ap. 

prepočet na 

Tržby v tis. Sk 2 850 450 - 2 400 


Cena v Sk.kg -1 48,8 40 70 170 

čerstvo) Tržby v tis. Sk 33 450 24 000 3 500 5 950 

Údaje boli získané pomocou prieskumov subjektov realizujúcich výkup a predaj lesných 

plodov v minulosti, na základe výskumu potenciálnej a efektívnej produkcie v roku 2002 

a výsledkov českej marketingovej agentúry. 

Potenciálna (efektívna) ročná produkcia lesných plodov a húb na lesných pozemkoch je 

podstatne vyššia, nakoľko hlavne zber pre vlastnú spotrebu nie je možné presne 

zmonitorovať. 

Čerpanie fondov EÚ 

Vstupom SR do EÚ sa pre neštátne organizácie LH otvorila možnosť čerpania podporných 

zdrojov z fondov EÚ. Najvýznamnejším programom EÚ pre neštátne lesné subjekty od roku 

2004 je Sektorový operačný plán, ktorý je hlavným programovým dokumentom SR v období 

2004-2006. V rámci tohto programu je možnosť predkladať projekty na nákup špeciálnej 

lesníckej techniky, výpočtovej techniky a modernej technológie v prvotnom spracovaní dreva 

a v lesných škôlkach. 

Neštátny sektor Banskobystrického kraja podal v rámci SOP od roku 2004 32 projektov 

v objeme verejných výdavkov 193 680 tis. Sk. Z toho bolo schválených 18 projektov (56%) v 

objeme 76 284 tis. Sk (40 %). Doposiaľ prebieha realizácia 7 projektov a 6 projektov bolo 

ukončených. V rámci Plánu rozvoja vidieka bolo podané 8 projektov v objeme 23 564 tis. Sk 

na zalesnenie poľnohospodárskej pôdy. Doposiaľ bol schválený len jeden projekt v objeme 

1 356 tis. Sk. Počtom podaných projektov sa Banskobystrický kraj zaraďuje na predposledné 

miesto v rámci Slovenska, čo naznačuje malý záujem neštátneho sektoru o finančné 

prostriedky z jednotlivých fondov. 

Odborné organizácie lesného hospodárstva 

K 1. januáru 2006 vzniklo Národné lesnícke centrum so sídlom vo Zvolene (NLC) ako 

vedecko-výskumná a odborná organizácie Ministerstva pôdohospodárstva SR. Tvoria ho 

štyri ústavy: Lesnícky výskumný ústav (LVÚ), Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania 

(ÚLPV), Ústav lesných zdrojov a informatiky (ÚLZI) a Lesoprojekt. Hlavné poslanie 

Národného lesníckeho centra, celoslovenskou pôsobnosťou, je zabezpečovať úlohy : 

• lesníckeho výskumu, 

• vzdelávania a poradenstva pre potreby lesného hospodárstva, 

• zisťovanie a monitorovanie stavu lesa, 

• informatiky pre lesníctvo, 

• hospodársko-úpravníckeho plánovania, 

• tvorby lesných hospodárskych plánov, 

• v oblasti medzinárodnej spolupráce v lesníctve (FAO, UNECE, IUFRO, EFI a ďalšie), 

• vyplývajúce z legislatívy a poverení MP SR (kontrola lesného reprodukčného 

materiálu, lesnícka ochranárska služba), 

• komplexného odborného servisu pre potreby lesníckej praxe. 


Poľovníctvo 

Poľovné revíry a poľovné plochy 

Od roku 2006 do roku 2010 pribudlo na Slovensku o 42 revírov viac, čo predstavuje celkovo 

1 860 (+ 4) poľovných revírov o výmere 4458 358ha v rámci SR a z toho je podiel BBSK 

859 693ha čompedstavuje 19% výmery plochy. 

Počet členov, revírov a výmera poľovnej plochy v roku 2010: 

SR spolu Banskobystrický kraj 

Typ revíru Počet Počet Výmer Počet Počet Výmera 

členov revírov a v ha členov revírov v ha 

Režijné revíry Lesov SR - 83 

343 

080 

- 27 126 343 

Revíry ostat. štátnych 

org. 

- 24 

167 

103 

- 6 25 253 

Režijné revíry 

neštátnych subjektov 

- 66 

169 

954 

- 21 50 525 

Prenajaté revíry SPZ 32 618 1 341 

3 020 

809 

4 646 178 446 463 

Ostatné prenajaté revíry 5 449 346 

757 

412 

1 248 101 211 109 

Spolu 38 067 1 860 

4 458 

358 

5 894 333 859 693 

Zdroj: Poľovnícka štatistika 2010, NLC 

Poľovné revíry sú podľa charakteru užívateľských subjektov rozdelené do piatich kategórii, 

podľa ktorých sú aj spracované výsledky poľovníckej štatistiky: 

01 - Režijné revíry Lesov SR, š.p. (poľovné revíry v obhospodarovaní podniku Lesy SR, š.p. 

Banská Bystrica) 

02 - Revíry ostatných štátnych organizácií (vojenské lesy, školské lesy, TANAP, LPM Ulič 

a pod.) 

03 - Režijné revíry ostatných neštátnych subjektov (obecné lesy, mestské lesy, cirkevné 

lesy, súkromné lesy, urbariáty a pod.) 

04 - Prenajaté revíry organizačným jednotkám Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) 

(poľovné revíry prenajaté poľovníckym združeniam a iným zoskupeniam, ktoré sú základné 

organizačné jednotky SPZ ) 

05 - Ostatné prenajaté revíry (revíry prenajaté rôznym právnickým a fyzickým osobám, ako 

aj rôznym zoskupeniam a spoločnostiam, ktoré nie sú základné organizačné jednotky SPZ ) 

Priemerná výmera 1860 poľovných revírov v roku 2010 bola 2 396,9 ha (+ 0,3 ha). Pre 

porovnanie v roku 1990 pri počte 1 310 revírov bola priemerná výmera 3 391 ha, čiže o 

994,1 ha väčšia. V Banskobystrickom kraji je priemerná výmera revírov 2 581,6 ha. 

V prenajatých revíroch pripadá na jedného člena výmera 99,3 ha, v Banskobystrickom kraji 

je to 111,6 ha. 

Najväčšiu priemernú výmeru, 6 963 ha, majú revíry ostatných štátnych organizácií a to 

hlavne vďaka revírom Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.(BBSK 4208,8 ha). Režijné 

revíry Lesov SR, š.p. majú priemernú výmeru 4 133 ha (BBSK 4 679ha). Revíry týchto dvoch 

kategórii môžeme vďaka ich veľkosti považovať naďalej za oporné prvky chovu raticovej 

zveri takmer vo všetkých poľovných oblastiach. Najnižšiu priemernú výmeru dosahujú 

prenajaté revíry a to 2 189 ha v kategórii 05 ostatných prenajatých revírov (BBSK 2 090ha) a 

2 253 ha v kategórii 04 prenajatých revírov SPZ (BBSK 2 508). V kategórii 03 - osahujú 

režijné revíry neštátnych subjektov priemernú výmeru 2 575 ha (BBSK 2 406ha). 


Typ revíru 

Celková výmera poľovnej plochy je 4 458 358 ha. Poľnohospodárskych plôch je 2 360 tis. ha, 

lesných plôch 1 982 tis.ha (lesnatosť približne 44,5 %), vodných plôch 52 tis.ha a výmera 

ostatných plôch je 64 tis.ha. Výmera poľovnej plochy v jednotlivých rokoch osciluje v 

závislosti na upresňovaní a zmenách výmer poľovných revírov v procese ich tvorby, 

uznávania a revízií. V Banskobystrickom kraji z celkovej výmery 859 693 ha poľovnej plochy 

je poľnohospodárskych plôch 396 097 ha, lesných plôch 448 929 ha (lesnatosť 52,2 %), 

vodných plôch 2 721 ha a výmera ostatných plôch 5 213 ha. 

Výška nájomného v roku 2010 za poľovné pozemky predstavovala 2 112 347 eur a v 

porovnaní s ostatnými rokomi až 2006-10 to predstavuje nárast o 841 245 eur. 

V Banskobystrickom kraji výška nájmu predstavuje objem 528 533 eur, čo po prepočte 

znamená nájom z 1 ha vo výške 0,62 eura. Oproti roku 2009 bol objem nájomné vyšší 

o 248 313 eur. 

Hospodársky výsledok 

V roku 2010 sa SR v poľovníctve dosiahol tento hospodársky výsledok : 

Druh 

operácie 

Predaj 

diviny 

cudzím 

Materiálové 

náklady 

Predaj 

diviny 

členom 

Osobné 

náklady 

Predaj 

živej 

zveri 

Poplatok 

za 

užívanie 

Poplatkový 

odstrel 

zveri 

Finančné 

náklady 

Iné (príjmy) Spolu 

Režijné revíry Príjem € 149 056 111 235 32 928 1 330 269 209 524 1 833 012 

Lesov SR Výdaj € 984 915 270 763 94 448 654 510 - 2 004 636 

Revíry ostat. Príjem € 178 305 26 379 12 036 414 125 11 809 642 654 

štátnych org. Výdaj € 488 792 206 846 19 019 226 655 - 941 312 

Režijné revíry Príjem € 100 746 25 040 80 552 244 015 47 418 497 771 

neštátnych 

subjektov 

Výdaj € 255 041 160 362 

55 096 

116 966 - 587 465 

Prenajaté revíry 

SPZ 

Príjem € 

Výdaj € 

613 009 

1 766 511 

579 100 

109 487 

359 742 

1 004 42 

2 

526 322 

1 503 383 

2 345 331 

- 

4 423 504 

4 383 803 

Ostatné 

Príjem € 180 235 137 031 43 199 242 019 724 972 1 327 456 

prenajaté revíry Výdaj € 880 150 111 552 542 564 486 966 - 2 021 232 

Poľovné 

spolu 

revíry 

Príjem € 

Výdaj € 

1 221 351 

4 375 409 

878 785 

859 010 

528 457 

1 715 54 

9 

2 756 750 

2 988 480 

3 339 054 

- 

8 724 397 

9 938 448 

Zdroj: Poľovnícka štatistika 2010, LVÚ 

Celkové príjmy v poľovníctve boli v roku 2010 vo výške 8 724 397 eur a výdaje vo výške 

9 938 448 eur, čo predstavuje mínusový hospodársky výsledok 1 214 051 eur. 

Preporovnanie v roku 2006 to bolo – 6 903 999,83 eur (207 989 899 Sk) rozdiel v prijmoch 

v rokoch 2006 – 2010 je 1 820 397,17 eur. Plusový hospodársky výsledok bol 

zaznamenaný iba v kategórii prenajaté revíry SPZ (684 381 eur). Ostatné kategórie 

poľovných revírov vykázali mínusový hospodársky výsledok. 

Celkové príjmy v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 1 054 538 eur a o 1 223 141 

eur stúpli aj celkové výdaje. Najvyššie príjmy boli väčšinou zaznamenané za poplatkový 

odstrel (51,2 % z celkových príjmov). V revíroch ostatných krajov je významný príjem aj z 

predaja diviny. Na druhej strane v nákladových položkách prevládajú materiálové a finančné 

náklady (44 a 30 % z celkových nákladov). Pri hodnotení hospodárskeho výsledku je treba 

pripomenúť, že veľká plusová hodnota z produkcie poľovných revírov je prenášaná v 

prospech členov aj v podobe bezplatne rozdelenej diviny. Práve táto položka sa preto 

začala od roku 2008 evidovať aby bolo možné zreálniť celkový obraz o produkcii z 

poľovných revírov. Hodnota diviny rozdelenej v rámci vlastnej spotreby dosiahla v roku 2010 

hodnotu 2 416 111 eur (- 388 021 eur). 


Typ revíru 

Hospodársky výsledok za Banskobystrický kraj bol v roku 2010 nasledovný: 

Druh 

Predaj 

diviny 

cudzím 

operácie Materiálo 

vé 

náklady 

Predaj 

diviny 

členom 

Osobné 

náklady 

Predaj 

živej 

zveri 

Poplatok 

za 

užívanie 

Poplatko 

vý odstrel 

zveri 

Finančné 

náklady 

Iné 

(príjmy) 

Spolu 

Režijné revíry Lesov SR 

Príjem € 

Výdaj € 

67 787 

106 533 

32 195 

59 414 

8 471 

7 374 

302 623 

162 837 

48 936 

0 

460 012 

229 625 

Príjem € 

Revíry ostat. štátnych org. 

Výdaj € 

48 649 

97 652 

3 884 

33 818 

0 

6 368 

107 672 

74 626 

2 478 

0 

162 683 

212 464 

Režijné revíry neštátnych Príjem € 42 983 11 087 9 776 85 697 14 904 164 447 

subjektov Výdaj € 61 450 28 730 27 021 70 578 0 187 779 

Prenajaté revíry SPZ 

Príjem € 

Výdaj € 

134 572 

321 175 

47 594 

6 493 

2 195 

192 528 

214 068 

207 596 

389 619 

0 

788 048 

727 792 

Ostatné prenajaté revíry 

Príjem € 

Výdaj € 

39 304 

195 268 

12 247 

44 821 

0 

164 909 

74 646 

110 973 

183 139 

0 

309 336 

515 971 

Poľovné revíry spolu 

Príjem € 

Výdaj € 

333 295 

782 078 

107 007 

173 276 

20 442 

398 200 

784 706 

626 610 

639 076 

0 

1 884 526 

1 980 164 

Zdroj : Poľovnícka štatistika 2010, LVÚ 

Príjmy v roku 2010 boli vo výške 1 884 526 eur, výdaje 1 980 164 eur, čo znamená, že bola 

dosiahnutá strata vo výške 95 638 eur. Zisk dosiahli len režijné revíry Lesov SR vo výške 

230 387 eur a prenajaté revíry vo výške 60 256 eur. Ostatné revíry dosiahli stratu, najvyššiu 

dosiahli revíry ost.štátnych org. a to 206 635 eur. 

Hlavné druhy poľovnej zveri 

Hlásené jarné kmeňové stavy (JKS) všetkej raticovej zveri k 31.3.2010 oproti rokom 2006-10 

v niektorých kusoch mierne stúpli v iných sa zaznamenali aj výrazne poklesi JKS diviaka, 

bažanta, zajaca, kralika a jarabice. Odstrel jednotlivých druhov sa stanovuje v zmysle 

vykonávacej vyhlášky 344/2009 Z.z. k Zákonu o Poľovníctve č. 274/2009 Z.z.., pričom sa 

vychádza z kmeňového stavu k 31.3. príslušného roka. Odstrel v roku 2010 stúpol alebo 

klesol oproti rokom 2006-10 podľa jednotlivých druhov raticovej zveri. 

Raticová zver v pôsobnosti BBSK v roku 2010: 

Druh zveri 

Počet jedincov 

JKS Odstrel Odchyt Úhyn Spolu Zazverovanie 

Jeleň 

12 882 4 581 22 375 4 978 15 

Daniel 3 296 1 128 1 40 1 169 8 

Muflón 3 835 996 43 45 1 084 36 

Srnec 19 124 3 786 0 940 4 726 10 

Diviak 2 456 2 602 18 41 2 661 0 

Bažant 13 072 10 035 3 100 972 14 107 6 211 

Zajac 5 377 13 0 80 93 0 

Králik 21 0 0 0 0 0 

Jarabica 777 14 0 6 20 20 

Divá kačica 0 233 0 4 237 0 

Zdroj : Poľovnícka štatistika 2010, LVÚ 

Oproti rokom 2006-10 sa zvýšila hlásená početnosť všetkých vzácnych druhov šeliem 

(medveď, vlk, rys, mačka divá). Plánovaný lov medveďa hnedého bol vo výške 13 

medveďov, pričom sa ulovil 1 medveď a 6 medveďov bolo vykázaných ako úhyn 

(najčastejšie dopravné kolízie). 


Vzácne druhy zveri v BBSK v roku 2010: 

Druh zveri Počet jedincov 

JKS Odstrel Odchyt Úhyn 

Kamzík 38 0 0 0 

Medveď 718 13 1 6 

Vlk 354 34 0 1 

Rys 378 0 0 1 

Mačka divá 759 0 0 2 

Vydra 181 0 0 1 

Hlucháň 304 0 0 1 

Tetrov 190 0 0 1 

Jariabok 873 1 0 2 

Svišť 84 0 0 0 

Zdroj : Poľovnícka štatistika 2010,LVÚ 

Škody spôsobené zverou 

Škody spôsobené raticovou zverou v roku 2010 zaznamenali oproti rokom 2006-10 

nárast o 230 816 eur. Celkove boli vyčíslené vo výške 1 266 681 eur, z toho v 

poľnohospodárstve vo výške 882 793 eur (+ 450 555 eur) a v lesnom hospodárstve 383 888 

eur (-219 739 eur). Z celkových vyčíslených škôd užívatelia poľovných revírov uhradili škody 

vo výške 141 619 eur, čo je oproti roku 2009 o 6 299 eur viac. Za škody v 

poľnohospodárstve to bolo 88 376 eur a za škody v lesnom hospodárstve 53 243 eur. Je 

potrebné upozorniť na skutočnosť, že niektorí užívatelia revírov uhrádzajú škody 

poškodenému formou brigád (zalesňovanie, kosenie lúk) alebo materiálne (poskytnutie 

diviny, odstrelu zveri a pod.). 

Škody spôsobené raticovou zverou v Banskobystrickom kraji za rok 2010 dosiahli výšku 276 

080 eur, čo predstavuje 21,7 % z celoslovenských škôd. Z toho škody v poľnohospodárstve 

predstavujú 257 210 eur, t.j. 93,1 % a v lesnom hospodárstve 18 870 eur (6,8 %). 

V roku 2010 boli vykázané škody spôsobené medveďom v hodnote 127 373 eur, za ktoré 

bola do 10.2.2011 vyplatená náhrada vo výške 47 318 eur. Oproti predchádzajúcemu roku 

je to o 49 413 eur vyčíslených škôd viac a o 32 403 eur viac vyplatených náhrad. Medvede v 

roku 2010 na Slovensku usmrtili 9 ks hovädzieho dobytka, 194 oviec, 4 kozy a zničili 340 

úľov. Okrem toho bolo zaznamenané poškodenie 78 ks zariadení a stavieb v poľovných 

revíroch, poškodenie 229ks ovocných stromov a škody na poľnohospodárskych plodinách 

pripisované medveďovi dosiahli výšku 20 996 eur. Z poľovnej zveri medvede usmrtili 41 ks 

jelenej, 30 ks srnčej a 68 ks diviačej zveri. V evidencii útokov a napadnutí človeka 

medveďom, užívatelia vykázali 55 nedokončených a 4 dokončené útoky na človeka. 

V Banskobystrickom kraji v roku 2010 spôsobili medvede škodu vo výške 33 643 eur (26,4 % 

z celoslovenských škôd). Medvede v roku 2010 na Slovensku usmrtili 194 oviec, 9 ks 

hovädzieho dobytka, 4 kozy a zničili 340 úľov. V Banskobystrickom kraji usmrtili 40 oviec, 1 

ks hovädzieho dobytka, 2 kozy a zničili 74 úľov. Okrem toho bolo zaznamenané poškodenie 

zariadení a stavieb v poľovných revíroch, poškodenie ovocných stromov 

a poľnohospodárskych plodín. 

Za vlka boli vykázané škody v celkovej hodnote 493 974 eur a vyplatená náhrada za ne v 

hodnote 18 119 eur. Celkove vlk spôsobil škodu na 457 ks hospodárskych zvierat, z ktorých 

bolo 11 ks hovädzieho dobytka, 424 oviec, 19 kôz a 3 ks iných hospodárskych zvierat. Pri 

poľovnej zveri bolo vykázaných celkove 1 177 prípadov vzniku škôd. Najviac škôd vlk 

spôsobil na zveri jelenej 569 ks v hodnote 377 987 eur, potom nasledovala zver srnčia v 

počte 334 ks v hodnote 40 550 eur a diviačia 258 ks v hodnote 30 069 eur. Usmrtené boli 

tiež 3 daniele za 863 eur, 2 muflóny za 532 eur a 11 ks inej poľovnej zveri v hodnote 1 875 


eur. Rys spôsobil škody v celkovej výške 152 555 eur. Z hospodárskych zvierat strhol 1 ks 

hovädzieho dobytka v hodnote 465 eur, 12 oviec v hodnote 1 170 eur a 2 kozy v hodnote 

140 eur. Z poľovnej zveri boli škody vzhľadom na ich počet najvýznamnejšie pri zveri srnčej 

770 ks/90 846 eur, potom nasledovala zver jelenia 73 ks/27 191 eur, diviačia 64 ks/4 658 

eur, muflónia 41 ks/11 693 eur a danielia 22 ks/8 401 eur. Z ostatnej zveri boli vykázané 3 

zajace v hodnote 249 eur, 2 jazvece v hodnote 532 eur a 49 ks inej poľovnej zveri v hodnote 

7 210 eur. 

Rybné hospodárstvo 1 

Rybné hospodárstvo v Slovenskej republike tvorí akvakultúra a spracovanie rýb. Slovensko 

ako vnútrozemská krajina nevykonáva morský rybolov, neregistruje žiadnu flotilu rybárskych 

plavidiel a nedisponuje vhodnými plochami na priemyslový vnútrozemský rybolov. 

Postavenie sektora rybného hospodárstva v rámci národného hospodárstva SR sa dá 

vyjadriť prostredníctvom HDP, na ktorom sa podieľa 0,002%. Napriek tomuto relatívne 

nízkemu podielu v národnom hospodárstve má rybné hospodárstvo svoj význam, 

predovšetkým z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, zachovávania pôvodného 

genofondu rýb a spoločensky prospešných mimoprodukčných prínosov objektov, 

používaných na chov rýb – krajinotvorba, protipovodňová ochrana, retencia vody v krajine a 

rozvoj vidieka. 

Od júna 1999 pôsobí na Slovensku Združenie chovateľov rýb, ktoré reprezentuje záujmy 

chovateľov rýb. Kontrolu dĺžky, druhu a množstva ulovených rýb, ako aj dodržiavania 

povolených spôsobov lovu, dennej doby lovu, doby hájenia a pod. zabezpečuje Slovenský 

rybársky zväz prostredníctvom svojej rybárskej stráže, ktorá má v súčasnosti 5 500 členov. 

Akvakultúra 

Podľa štatistiky z roku 2006 je na Slovensku na akvakultúru využívaných 481 rybníkov s 

výmerou približne 1 600 ha. Na chov nížinných druhov rýb (kapor, karas, tolstolobiky, amur, 

šťuka, sumec, zubáč) slúži aj 59 malých vodných nádrží o výmere približne 500 ha. 

Priemerná ročná produkcia v rybnikárstve dosahuje približne 800 ton rýb. Podobne aj u 

lososovitých rýb (pstruh, sivoň, lipeň, hlavátka), ktorých produkcia v špeciálnych 

rybochovných zariadeniach o veľkosti asi 153 772 m 2 (z toho 2 304 m 2 klietky) a s objemom 

14 582 m3 dosahuje približne 800 ton. Rybníky a rybochovné zariadenia, postavené v druhej 

polovici 20. storočia, boli v niektorých prípadoch vybudované na majetkovo 

nevysporiadaných pozemkoch a v mnohých prípadoch doteraz neprebehlo ich majetkovosprávne 

vysporiadanie. 

Na Slovensku je v súčasnosti zaregistrovaných 70 subjektov, zaoberajúcich sa chovom rýb, 

ktoré vlastnia osvedčenie na chov rýb vydávané Ministerstvom pôdohospodárstva 

Slovenskej republiky. Väčšinu subjektov je možné zaradiť medzi mikro-podniky (často 

rodinné, ktoré dosahujú malú produkciu, zameranú na lokálny trh). Určitým špecifikom 

Slovenskej republiky je aj existencia podnikov, ktorých hlavný predmet činnosti nie je 

akvakultúra, ale okrem iných činností sa zaoberajú aj chovom rýb (napr. Slovenský 

vodohospodársky podnik, š.p., poľnohospodárske družstvá, Lesy SR, š.p., Štátne lesy 

TANAP-u, Vojenské lesy a majetky SR, š.p.). 

Spracovanie rýb 

Kapacita spracovní pre sladkovodné ryby je 855 ton, ročne spracované množstvá však 

nepresahujú 350 ton. Kapacita spracovní pre morské ryby je približne 22 000 ton, ročne sa 

však spracováva približne 14 000 – 15 000 ton. V zmysle platnej legislatívy je pre produkty 

rybolovu schválených 9 prevádzkarní. Spotreba rýb sa na Slovensku dlhodobo udržuje na 

úrovni približne 4,3 kg/osobu/rok, z čoho len necelý kilogram pripadá na sladkovodné ryby. 

Domáca produkcia rýb v akvakultúre je schopná pokryť menšiu časť (asi 40%) zo spotreby 

1 Zdroj: Národný strategický plán rybného hospodárstva 2007 – 2013 (Návrh z augusta 2006) 


sladkovodných rýb. Väčšia časť našej spotreby sladkovodných rýb sa teda pokrýva 

dovozom. Na Slovensko bolo v roku 2003 dovezených 1 680 ton živých sladkovodných rýb 

(z toho 95% tvoril kapor z Českej republiky) a 12 500 ton morských rýb. Vývoz 

sladkovodných rýb predstavuje v priemere 350 ton živých rýb a 65 ton čerstvých, chladených 

a mrazených rýb. Približne 300 ton (druhotne) spracovaných morských rýb ročne sa 

opätovne vyváža. 

Súčasný stav v BBSK 

Vzhľadom na prírodné danosti a historický vývoj je rybné hospodárstvo v Banskobystrickom 

kraji menej rozvinuté ako v iných regiónoch SR. Porovnanie s ostatnými krajmi ilustrujú 

nasledovné obrázky: 


Zdroj: Národný strategický plán rybného hospodárstva 2007 – 2013 (Návrh z augusta 2006) 

Medzi rybníkmi a nádržami využívanými na akvakultúru, ktoré sú významné 

z celoslovenského hľadiska, má Banskobystrický kraj iba dvoch zástupcov v okresoch 

Rimavská Sobota a Revúca. Rybochovné zariadenia sa nachádzajú v okresoch Žarnovica, 

Detva, Brezno, Lučenec, Rimavská Sobota a Revúca. Na území kraja sa nenachádza žiadna 

spracovňa produktov rybolovu a akvakultúry. 


Určenie kľúčových rozdielov a faktorov oblastí rozvoja v BBSK 

V poľnohospodárstve: 

• Pomalý priebeh vykonávania registrácie vlastníctva, identifikácie pozemkov 

a pozemkových úprav spomaľuje reštrukturalizáciu poľnohospodárskej výroby 

a ďalšie zvyšovanie jej intenzity. 

• Stanovené pevné kvóty rozhodujúcich komodít rastlinnej a živočíšnej výroby zatiaľ 

neeliminujú anarchiu na trhu, nemotivujú ku korektnosti v odberateľskododávateľských 

vzťahoch a nesankcionujú porušenie dohodnutých zásad a princípov. 

• V dôsledku nedostatku vlastných zdrojov sa nerealizujú národné a ani regionálne 

rozvojové programy, ktoré by mohli rozhodujúcou mierou pozitívne ovplyvniť 

efektívnu reštrukturalizáciu, diverzifikáciu a alokáciu výroby v súlade s prírodnými, 

ľudskými a výrobnými zdrojmi. 

• Nižšia výška priamych platieb ako v ostatných štátoch EÚ, nedostatočný systém 

štátnej intervencie do agrárneho trhu, nedostatočne rozvinutý distribučný systém 

a nedostatočná podpora predaja domácich potravín verejnými inštitúciami 

nevytvárajú dostatočnú konkurencieschopnosť na domácom i zahraničnom trhu. 

• Nerealizuje sa regionálna politika tak ako je chápaná v krajinách EÚ, nízke 

delegovanie kompetencií a hlavne finančných zdrojov z centra na regióny 

nezabezpečujú uplatnenie prijímaných zákonov, ktoré v podstate napĺňajú Európsku 

formu. 

• Spôsob financovania niektorých projektov (až po ich realizácii) neumožňujú niektorým 

subjektom z hľadiska finančných možností a dostupnosti úverov realizovať svoje 

zámery. 

V lesníctve: 

• Je potrebné zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov prostredníctvom 

lesných hospodárskych plánov. Zároveň treba zabezpečiť odborné 

obhospodarovanie lesov prostredníctvom odborných lesných hospodárov. 

• Kľúčovou nedoriešenou disparitou je zosúladenie legislatívy na úseku ochrany 

prírody so zákonom o lesoch za účelom odstránenia disproporcií a neriešiteľných 

stretov záujmov z dôvodu zabezpečenia riadneho obhospodarovania lesov v 

chránených územiach. Je tiež potrebné doriešiť úhradu majetkovej ujmy vlastníkom, 

resp. obhospodarovateľom lesov v prípadoch obmedzenia bežného hospodárenia 

v lesoch, usporiadať vlastnícke vzťahy k lesným pozemkom, schváliť národný 

lesnícky program SR a legislatívne doriešiť uplatňovanie problematických ustanovení 

nového zákona o lesoch 326/2005 Z.z. formou novely zákona resp. prijatím nového 

zákona. 

• Medzi prioritné oblasti patrí aj ochrana lesov pred škodlivými činiteľmi (biotické, 

abiotické, antropogénne) a zabezpečenie stability lesov (ekologickú aj statickú 

ochranu lesných pozemkov). 

• Využiť možné synergické efekty zo vzťahu lesníctva a rozvoja vidieka. 

Vo zvyšovaní kvality života na vidieku : 

• Kľúčovým faktorom zvyšovania kvality života na vidieku sú investície do ľudských 

zdrojov, zvýšenie vzdelanosti a nadobudnutie nových zručností dôležitých pre 

komunitný rozvoj, využívanie miestnych zdrojov a komparatívnych výhod pre 

sociálno-ekonomický rozvoj a pre vytváranie nových pracovných príležitostí 

zhodnocujúcich potenciál a zdroje územia. 


• Dôležitú úlohu vo zvyšovaní kvality života na vidieku zohráva rozvoj a kvalita miestnej 

infraštruktúry, zhodnotenie majetku obcí, zvyšovanie kvality hmotného prostredia pri 

uchovaní a rozvoji miestnej identity ako významného faktora príťažlivosti a atraktivity, 

dôležitého pre rast konkurencieschopnosti vidieka 

• Prioritnými oblasťami ekonomického oživenia a rozvoja vidieka s možnosťou 

vytvárania nových pracovných príležitostí sú: 

o využívanie biomasy a bioenergetika 

o vidiecky cestovný ruch 

o sociálna ekonomika a sociálne podniky 

o integrovaný rozvoj vidieka 

• rozvoj malého a stredného podnikania ako aj miestnych remesiel a ľudových tradícií 

V rybnom hospodárstve: 

• Podporiť rozvoj rybného hospodárstva posilniť jeho význam na krajskej úrovni. 

(zefektívnenie využitia produkčnej kapacity, podpora chovu nových druhov, podpora 

technológií šetrných k životnému prostrediu, podpora zlepšenia odborných 

vedomostí, modernizácia existujúcich organizácií, podpora priamej lokálnej distribúcie 

výstavbou malých predajní umožňujúcich úpravu produktov akvakultúry v areáli 

rybochovného zariadenia, zlepšenie imidžu sektora, organizácia propagačných 

kampaní, podpora spolupráce jednotlivých subjektov v sektore).

7. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka - VÚC BB portál

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?