Študijný poriadok Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove

Študijný poriadok
Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove
Študijný poriadok v kreditovom systéme Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej len
„študijný poriadok“) sa vydáva ako vnútorný predpis Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej
len „fakulta“) v súlade s ustanovením § 33 ods. 3 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o znení
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a v súlade s ustanovením čl. 3
ods. 1 písm. f) Štatútu fakulty.
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
Úvodné ustanovenia
(1) Študijný poriadok vychádza z čl. 22, ods. 7
a čl. 28, ods. 5 Štatútu Prešovskej univerzity
v Prešove, zo Študijného poriadku Prešovskej
univerzity v Prešove, ako aj z vyhlášky
Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.
614/2002 o kreditovom systéme štúdia.
(2) Študijný poriadok vymedzuje základné
práva, povinnosti a pravidlá, ktorými sa riadi
výchovno-vzdelávací proces na fakulte.
(3) Základným poslaním študijného poriadku je
stanovenie pravidiel prijímacieho konania,
organizácie jednotlivých stupňov, foriem a metód
štúdia, pravidiel preverovania vedomostí študentov,
určenie rozsahu práv a povinností vyučujúcich
a študentov fakulty.
(4) Tento študijný poriadok je záväzný pre
všetkých študentov fakulty vo všetkých formách
štúdia a pre všetkých vyučujúcich na fakulte. Práva
a povinnosti študentov sú upravené v čl. 6 a v čl. 7
tohto študijného poriadku. Práva a povinnosti
vyučujúcich sú upravené v ich pracovnej zmluve,
v zákone č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom
záujme a v zákone.
(5) Štúdium v doktorandskom študijnom
programe ako študijnom programe tretieho stupňa
sa riadi podľa ustanovení študijného poriadku
univerzity.
(6) Zhromažďovanie a prenos kreditov
v študijných programoch učiteľstvo 1.1.1, 1.1.2.
a 1.1.3 upravuje Študijný poriadok Prešovskej
univerzity v Prešove.
Čl. 2
Vymedzenie základných pojmov
(1) Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá
môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania
v niektorom z troch stupňov.
(2) Študijný program je súbor vzdelávacích
činností (prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná
práca, diplomová práca, záverečná práca,
projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia,
odborná prax; ďalej len „jednotka študijného
programu“) a súbor pravidiel zostavený tak, že
úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností
pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať
vysokoškolské vzdelanie.
(3) Študijný plán študenta určuje časovú
a obsahovú postupnosť jednotiek študijného
programu a formy hodnotenia študijných
výsledkov.
(4) Študijný predmet je tvorený jednotkou
študijného programu alebo skupinou jednotiek
študijného programu zameraných na poskytnutie
vzdelávania vo vymedzenej oblasti (napríklad
prednáška a k nej zodpovedajúce cvičenie).
(5) Kredity sú číselné hodnoty priradené
k jednotkám študijného programu vyjadrujúce
množstvo a kvalitu práce potrebnej na ich
absolvovanie.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÚDIUM V BAKALÁRSKOM A MAGISTERSKOM
ŠTUDIJNOM PROGRAME
Čl. 3
Základné podmienky prijatia na štúdium
(1) Vysokoškolské vzdelanie v študijnom
odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa
získa štúdiom podľa akreditovaného študijného
programu. Zoznam akreditovaných študijných
programov na fakulte sa zverejňuje spôsobom
určeným Ministerstvom školstva Slovenskej
republiky a Rektorátom Prešovskej univerzity
v Prešove.
(2) Základné podmienky prijatia na štúdium
v bakalárskom a magisterskom študijnom programe
určuje § 56 zákona.
(3) Základnou podmienkou prijatia na
bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného
programu podľa § 53 ods. 3 zákona je získanie
úplného stredného vzdelania alebo úplného
stredného odborného vzdelania.
(4) Fakulta sa riadi Zásadami prijímacieho
konania na štúdium na fakulte, schválenými
Akademickým senátom fakulty (ďalej len „senát
fakulty“).

(5) Počet prijímaných študentov na štúdium
daného študijného programu určuje rektor po
vyjadrení dekana fakulty (ďalej len „dekan“).
(6) Základnou podmienkou prijatia na štúdium
magisterského študijného programu ako študijného
programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 a 2
zákona je absolvovanie študijného programu
prvého stupňa. Magisterský študijný program má
právo študovať aj uchádzač, ktorý absolvoval
bakalársky študijný program v danom alebo
príbuznom študijnom odbore na inej fakulte alebo
vysokej škole.
(7) Uchádzač môže byť prijatý na magisterský
študijný program bez prijímacej skúšky iba vtedy,
ak magisterský študijný program je pokračovaním
bakalárskeho študijného programu a študent splnil
podmienky bakalárskeho študijného programu,
vykonal záverečnú skúšku a obhájil záverečnú
prácu. Celkový výsledok musí byť „vyhovel“ a
vážený priemer nesmie byť vyšší ako 3,4.
(8) Ak nie sú splnené podmienky podľa ods. 7
tohto článku, môže byť študent prijatý na
magisterský stupeň štúdia na základe prijímacej
skúšky, ktorej obsah schvaľuje dekan na návrh
garanta študijného programu.
(9) Podmienky na prijatie zahraničných
uchádzačov o štúdium na fakulte určí dekan.
Čl. 4
Medziodborové a medzifakultné štúdium
(1) Vysokoškolské vzdelanie v študijnom
odbore sa získa štúdiom podľa akreditovaného
študijného programu v tomto študijnom odbore.
Študijný program možno uskutočňovať aj
v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba
študijné odbory v študijnom programe zastúpené
približne rovnako (v počte hodín, dotácií kreditov,
počte predmetov), potom ide o medziodborové
štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor
hlavný a druhý vedľajší.
(2) Medzifakultné štúdium je štúdiom jedného
študijného programu, ktorý študent študuje na
dvoch fakultách. Je určené pre študentov, ktorí
v rámci svojho študijného programu absolvujú
povinné predmety na oboch fakultách.
(3) O tom, ktorá fakulta sa stane pre študenta
medzifakultného študijného programu kmeňovou,
rozhoduje rektor.
(4) V prípade, že sa stane fakulta kmeňovou
fakultou, tak fakulta zverejní na úradnej výveske
ponúkané akreditované študijné programy.
V takomto prípade uchádzač podáva prihlášku na
fakultu, zapisuje sa na ňu a ukončuje na nej
štúdium. Všetku administratívu a dokumentáciu
realizuje so študentom fakulta.
2
Čl. 5
Zápis na štúdium
(1) Uchádzačovi vzniká právo na zápis na
štúdium (ďalej len „zápis“) oznámením rozhodnutia
o prijatí na štúdium. Termín, miesto a spôsob
zápisu prijatému uchádzačovi určí a oznámi dekan.
(2) Fakulta má právo žiadať od uchádzačov
informáciu, či sa na štúdium zapíšu. Uchádzač je
povinný túto informáciu fakulte poskytnúť
najneskôr do začiatku akademického roka. Ak sa
prijatý uchádzač na zápise nezúčastní a do troch
pracovných dní svoju neúčasť neospravedlní alebo
na otázku fakulty do určeného času neodpovie,
alebo odpovie záporne, právo uchádzača zapísať sa
na štúdium zaniká. Dekan môže ponúknuť miesto
ďalšiemu uchádzačovi v poradí podľa výsledkov
prijímacieho konania, ktorý v stanovenom termíne
podal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia
o neprijatí na štúdium.
(3) Uchádzač prijatý na fakultu sa stáva
študentom fakulty odo dňa zápisu na štúdium.
(4) Pri zápise fakulta vydá študentovi výkaz
o štúdiu, preukaz študenta a identifikačnú kartu.
Platí to aj pre študentov medzifakultného štúdia, pre
ktorých sa v danom akademickom roku stáva
fakulta kmeňovou fakultou.
(5) Študent je prijímaný do akademickej obce
univerzity a akademickej obce fakulty
imatrikuláciou, ktorá sa uskutočňuje najneskôr do
konca novembra príslušného akademického roka.
Čl. 6
Práva študentov fakulty
(1) Študent fakulty má právo:
a) utvoriť si študijný plán podľa pravidiel
študijného programu a študijného poriadku fakulty,
b) zapísať sa do ďalšej časti študijného
programu, ak splnil podmienky určené študijným
programom a študijným poriadkom,
c) pri rešpektovaní časových a kapacitných
možností daných študijným poriadkom a študijným
programom zvoliť si tempo štúdia, poradie
absolvovania jednotiek študijného programu pri
zachovaní predpísanej nadväznosti, zvoliť si
vyučujúceho v predmetoch, ktoré realizujú viacerí
vyučujúci,
d) v rámci svojho vysokoškolského štúdia má
právo uchádzať sa o štúdium na inej fakulte
univerzity alebo inej vysokej škole v Slovenskej
republike a v zahraničí,
e) požívať zariadenia univerzity a fakulty
v súlade so stanovenými pravidlami,
f) voliť akademické samosprávne orgány
fakulty a univerzity a byť do nich volený,
g) zúčastňovať sa na vedeckej, výskumnej
a ďalšej tvorivej činnosti univerzity a fakulty,

h) aspoň raz ročne má mať možnosť formou
anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite
výučby,
i) slobodne, primeranou formou uplatňovať
svoje názory a pripomienky k vzdelávaciemu
procesu na fakulte a univerzite,
j) mať osobné (vlastné) filozofické názory
a náboženské presvedčenie,
k) využívať a uplatňovať akademické slobody
v súlade so zásadami demokracie, humanity a
právnym poriadkom.
Čl. 7
Povinnosti študentov fakulty
(1) Študent fakulty je povinný:
a) dodržiavať Štatút univerzity a Štatút fakulty,
študijný poriadok a s ním súvisiace predpisy,
b) plniť si študijné povinnosti v súlade so
svojím študijným programom,
c) uhrádzať školné a iné poplatky spojené so
štúdiom na fakulte, a pravdivo uvádzať všetky
údaje, rozhodujúce o ich určení,
d) oznámiť fakulte adresu určenú na
doručovanie písomností,
e) osobne sa dostaviť na písomné predvolanie
kompetentného orgánu na prerokovanie otázok,
týkajúcich sa štúdia, alebo súvisiacich s jeho
právami a povinnosťami,
f) chrániť a hospodárne využívať majetok,
prostriedky a služby poskytované univerzitou a
fakultou, dodržiavať pravidlá občianskeho
spolunažívania a plniť si občianske povinnosti na
fakulte a mimo nej,
g) chrániť svoje zdravie a zdravie iných, starať
sa o tvorbu a ochranu životného a pracovného
prostredia na fakulte.
TRETIA ČASŤ
ŠTUDIJNÉ PROGRAMY A ORGANIZÁCIA
ŠKOLSKÉHO ROKA
Čl. 8
Stupne štúdia, formy štúdia a metódy štúdia
(1) Fakulta poskytuje vzdelávanie v študijných
programoch troch stupňov:
a) bakalársky študijný program ako študijný
program prvého stupňa,
b) magisterský študijný program ako študijný
program druhého stupňa,
c) doktorandský študijný program ako študijný
program tretieho stupňa.
(2) Študijný program sa uskutočňuje v dennej
forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
(3) Študijný program v oboch formách štúdia sa
môže uskutočňovať:
a) prezenčnou metódou, ktorá spočíva
v priamom kontakte učiteľa so študentom,
3
b) dištančnou metódou, keď je priamy kontakt
nahradený komunikáciou prostredníctvom
informačných a komunikačných prostriedkov,
c) kombinovanou metódou.
(4) O forme, spôsoboch a metódach
uskutočňovania študijného programu rozhoduje
dekan na základe návrhu vedecko-pedagogického
pracoviska, realizujúceho a garantujúceho daný
študijný program.
Čl. 9
Jednotky študijného programu a študijné
predmety
(1) Študijný program sa člení na študijné
predmety (ďalej len „predmet“). Za predmet sa
považuje aj záverečná práca.
(2) Predmety sú jednosemestrové, definované
kódom a názvom. Údaje o charaktere predmetu,
kreditovej a hodinovej dotácii, garantovi
a realizátorovi, o podmienkach jeho zapísania,
absolvovania a hodnotenia, o cieľoch, obsahu
a odporúčanej literatúre sú uvedené v informačnom
liste predmetu. Garant predmetu je zodpovedný za
aktualizáciu údajov v informačnom liste predmetu
na začiatku každého semestra.
(3) Podľa záväznosti absolvovania sa predmety
zaradené do študijného programu členia na:
a) povinné – ich úspešné absolvovanie je
podmienkou úspešného absolvovania časti štúdia
alebo celého študijného programu. Povinné
predmety sú určené študentom príslušného
študijného programu. Študenti iných študijných
programov si ich môžu zapísať len ako výberové
predmety a iba so súhlasom akademického
pracoviska, ktorá dané predmety realizuje,
b) povinne voliteľné – podmienkou úspešného
absolvovania časti štúdia alebo celého študijného
programu je úspešné absolvovanie určeného počtu
týchto predmetov podľa výberu študenta v štruktúre
určenej študijným programom. Povinne voliteľné
predmety sú prednostne určené študentom
príslušného študijného programu, môžu si ich však
zapísať aj študenti iných študijných programov, ak
akademické pracovisko takúto možnosť nevylúči
alebo neobmedzí prerekvizitami. Študenti iných
študijných programov si ich môžu zapísať len ako
výberové predmety a iba so súhlasom
akademického pracoviska, ktorá dané predmety
realizuje,
c) výberové predmety – ostatné predmety, ktoré
si študent môže zapísať na doplnenie svojho štúdia
a na získanie dostatočného počtu kreditov
v príslušnej časti štúdia. Študent, ak to nevylučujú
iné dôvody, si môže ako výberový predmet zapísať
predmet z ponuky ktoréhokoľvek študijného
programu na vlastnej fakulte, na iných fakultách
univerzity alebo iných vysokých škôl.

(4) Podľa nadväznosti sa predmety zaradené do
študijného programu členia na:
a) predmety podmienené úspešným
absolvovaním iných predmetov – zápis takéhoto
predmetu je podmienený úspešným absolvovaním
iného predmetu (prerekvizity) alebo iných
predmetov,
b) predmety bez nadväznosti – zápis takéhoto
predmetu nie je podmienený úspešným
absolvovaním iného predmetu (prerekvizity),
c) predmety vylučujúce – ak je pri niektorom
predmete určený iný predmet alebo predmety ako
vylučujúce, je možné tento predmet zapísať len
vtedy, ak študent nemá zapísaný ani absolvovaný
žiadny z vylučujúcich predmetov, prípadne ho
možno zapísať bez nároku na získanie kreditov,
d) predmety vzájomne alternatívne – študent
môže získať kredity len z jedného zo vzájomne
alternatívnych predmetov.
(5) Na základe študijného programu sa
zostavuje odporúčaný študijný plán. Študijný plán
je zostavený tak, aby jeho absolvovaním študent
splnil podmienky na úspešné skončenie štúdia
v rámci štandardnej dĺžky štúdia zodpovedajúcej
študijnému programu.
(6) Študijný plán vymedzuje zoznam povinných
predmetov, povinne voliteľných predmetov
a výberových predmetov, ich kreditovú a hodinovú
dotáciu, odporúčané semestre ich realizácie,
vymedzenie ich nadväznosti tak, aby rozsah
priamej výučby nepresiahol 24 hodín týždenne,
okrem študijných programov kompatibilných so
štandardmi v krajinách Európskej únie
a jednotlivých cirkví.
Čl. 10
Akademický rok a jeho organizácia
(1) Akademický rok sa začína 1. septembra
bežného roka a skončí 31. augusta nasledujúceho
roka.
(2) Harmonogram akademického roka určuje
rektor po dohode s dekanmi fakúlt. Harmonogram
je pre fakulty záväzný.
(3) Akademický rok sa člení na zimný semester,
letný semester, skúškové obdobie a prázdniny.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PREVEROVANIE ÚČINNOSTI PEDAGOGICKÉHO
PROCESU
Čl. 11
Kredity, ich zhromažďovanie a prenos
(1) Organizácia všetkých stupňov a foriem
vysokoškolského štúdia na fakulte je založená na
kreditovom systéme štúdia. Kreditový systém
štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov.
4
(2) Študent je povinný v študijnom programe
získať potrebný počet kreditov v tomto zložení:
a) pre prvý stupeň štúdia spolu 170 kreditov ako
absolutórium, čo je predpokladom práva vykonať
obhajobu záverečnej práce a bakalársku skúšku.
170 kreditov musí byť absolvovaných v skladbe:
120 kreditov za povinné predmety, 35 kreditov za
povinne voliteľné predmety a 15 kreditov za
výberové predmety; alebo získaných 170 kreditov
môže byť v skladbe povinných a povinne
voliteľných predmetov v tomto pomere: 112
kreditov za povinné predmety a 58 kreditov za
povinne voliteľné predmety.
b) pre druhý stupeň štúdia spolu 100 kreditov
ako absolutórium, čo je predpokladom práva
vykonať obhajobu diplomovej práce a štátnu
skúšku. 100 kreditov musí byť absolvovaných
v skladbe: 70 kreditov za povinné predmety, 20
kreditov za povinne voliteľné predmety a 10
kreditov za výberové predmety; alebo v skladbe 50
kreditov za povinné predmety, 50 kreditov za
povinne voliteľné predmety (s ohľadom na
skutočnosť, že magisterský stupeň využíva väčšie
zastúpenie povinne voliteľných predmetov ako
vytvorenie priestoru pre väčší podiel študenta na
tvorbe študijného plánu).
(3) Štandardná záťaž študenta za celý
akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov,
za semester 30 kreditov.
(4) Predmety uvedené v študijnom programe sú
spravidla ohodnotené určitým počtom kreditov,
ktoré vyjadrujú kvantitatívnu mieru záťaže študenta
pri štúdiu daného predmetu. Konkrétny predmet má
rovnaké kreditové ohodnotenie pre všetkých
študentov zapísaných na daný predmet.
(5) Študent získava kredity po úspešnom
absolvovaní jednotky študijného programu. Za danú
jednotku študijného programu je možné v priebehu
štúdia získať kredity iba raz.
(6) Zhromažďovanie kreditov je získavanie
kreditov za úspešné absolvovanie jednotiek
študijného programu. Jednou z podmienok
pokračovania v štúdiu je získavanie potrebného
súčtu kreditov v štruktúre stanovenej študijným
programom v určenom termíne príslušného
akademického roka alebo študijného bloku.
Pridelenie kreditov jednotlivým študijným
jednotkám je dané akreditačným spisom, za obsah
a kvalitu ktorého zodpovedá garant študijného
programu. Študent môže postúpiť do vyššieho
ročníka za predpokladu 80 % úspešnosti
zhromaždenia kreditov za zapísané predmety
v danom akademickom roku. Podmienkou riadneho
absolvovania štúdia v bakalárskom stupni je
získanie minimálne 180 kreditov (vrátane 10
kreditov za obhajobu záverečnej práce) a
v magisterskom stupni 120 kreditov (vrátane 20
kreditov za obhajobu diplomovej práce).
(7) Prenos kreditov je získavanie kreditov
absolvovaním časti štúdia na základe zmluvy

o štúdiu na inej vysokej škole v Slovenskej
republike alebo v zahraničí. V zmluve musí byť
zakotvené, ktoré predmety a v akom rozsahu
kreditov budú uznané po absolvovaní časti štúdia.
Uznané môžu byť predmety, ktoré sú v súlade so
štruktúrou predmetov študijného programu, ktorý
študent študuje na materskej fakulte a sú v súlade
so skladbou a pomerom povinných, povinne
voliteľných a voliteľných predmetov.
(8) Prenos kreditov je zabezpečený prihláškou
na štúdium, zmluvou o štúdiu a výpisom výsledkov
štúdia. Zmluva o štúdiu je trojstrannou dohodou
uzavretou medzi študentom, vysielajúcou vysokou
školou a prijímajúcou vysokou školou pred
nastúpením študenta na prijímajúcu školu.
Predmety absolvované na prijímajúcej vysokej
škole sa študentovi uznávajú na základe výpisu
výsledkov štúdia, ktorý vyhotoví prijímajúca
vysoká škola na záver pobytu a ak sú v súlade
s ods. 7 tohto článku. Výpis sa stáva súčasťou
osobnej študijnej dokumentácie študenta.
(9) Dekan pripraví podklady pre Súhrnnú
informáciu o možnostiach štúdia na univerzite.
Informácie o možnostiach štúdia ponúka univerzita
v slovenskom a anglickom jazyku.
(10) Študent zapísaný na fakulte musí
absolvovať štátnu skúšku na fakulte. Pri
medzifakultnom štúdiu musí študent absolvovať
predpísané štátne skúšky na obidvoch fakultách,
ktoré sa podieľajú na uskutočnení študijného
programu, ktorý študuje.
(11) Študent má právo študovať v rámci jedného
alebo viacerých študijných programov, na ktoré bol
prijatý na základe prijímacieho konania.
Čl. 12
Zápis predmetov a pravidlá absolvovania
predmetov
(1) Predmet uvedený v študijnom programe je
ohodnotený určitým počtom kreditov, ktoré
vyjadrujú pomernú časť práce študenta potrebnú na
jeho úspešné zvládnutie. V anotácii predmetov na
daný akademický rok, ktorá je zverejnená
v Študijnom programe a rovnako na webovej
stránke fakulty, sú oznámené všetky potrebné údaje
o predmete: kód, dotácia počtom hodín, zaradenie
do semestra, spôsob ukončenia, spôsob získavania
kreditov, počet kreditov, rozloženie povinností na
priebežné a záverečné, meno garanta predmetu
a realizátora predmetu, komu je predmet určený
a prípadný limitovaný počet študentov v danom
semestri.
(2) Fakulta organizuje predzápis predmetov do
príslušného semestra. Predzápis sa koná spravidla
v decembri pre letný semester a v máji pre zimný
semester štúdia. Účasť študentov na predzápise je
povinná.
5
(3) Administratívny zápis na akademický rok sa
koná po zápise predmetov v dňoch podľa
harmonogramu akademického roka.
(4) Študent sa musí povinne zúčastniť na zápise
predmetov do každého semestra štúdia. Zápisom
predmetov si študent určuje, akú časť povinností
predpísanú študijným programom absolvuje
v nasledujúcom semestri štúdia.
(5) Pred začiatkom zimného semestra sa koná
upresňujúci zápis predmetov.
(6) Študenti, ktorí nastupujú po prestupe alebo
po prerušení štúdia, sa zapisujú najneskôr 5 dní od
doručenia rozhodnutia o povolení prestupu alebo od
termínu ukončenia prerušenia štúdia.
(7) Vedecko-pedagogické pracoviská so
súhlasom dekana stanovia maximálny a minimálny
počet študentov pre daný predmet v akademickom
roku. Pri vyššom počte študentov sa uskutočňuje
výber študentov na zápis predmetu. Za výber
zodpovedá akademické pracovisko. Pri výbere
študentov na zápis predmetu sa postupuje v tomto
poradí:
a) študenti, pre ktorých je predmet súčasťou ich
študijného programu,
b) študenti, pre ktorých je daný predmet
výberový,
c) študenti, pre ktorých daný predmet nie je
súčasťou študijného programu.
(8) Pri výbere sa môže použiť systém na báze
váženého priemeru.
(9) Študenti si môžu zapísať predmety aj na inej
fakulte Prešovskej univerzity alebo na inej vysokej
škole v Slovenskej republike a v zahraničí, ak je to
v rámci pravidiel obsiahnuté v študijnom programe
a v tomto študijnom poriadku.
(10) Študent si pri zápise zapisuje predmety
podľa študijného programu tak, aby v každej etape
kontroly štúdia mohol splniť podmienky na
pokračovanie v štúdiu. V akademickom roku si
môže zapísať predmety najmenej za 48 kreditov (v
jednom semestri za 24 kreditov) a najviac za 90
kreditov.
(11) Študent získava kredity za daný predmet po
splnení všetkých podmienok predpísaných na ich
získanie.
(12) Študent si môže počas štúdia opakovane
zapísať povinný predmet, ktorý absolvoval
neúspešne. Po druhom neúspešnom pokuse
o absolvovanie povinného predmetu je študent
vylúčený zo štúdia.
(13) Študent si môže opakovane zapísať
povinne voliteľný predmet, ktorý absolvoval
neúspešne, alebo si môže namiesto neho vybrať iný
povinne voliteľný predmet. Po opakovanom
neúspešnom pokuse o absolvovanie povinne
voliteľného predmetu je študent vylúčený zo štúdia.
(14) Študent si môže opakovane zapísať
výberový predmet, ktorý absolvoval neúspešne,
alebo si môže vybrať iný výberový predmet. Ak
študent dosiahol dostatočný počet kreditov

absolvovaním povinných a povinne voliteľných
predmetov, nemusí si zapísať žiadny výberový
predmet.
(15) Študentovi môže byť zapísaný predmet
zrušený po vyjadrení akademického pracoviska:
a) zo závažných dôvodov znemožňujúcich
študentovi štúdium predmetu,
b) na základe rozhodnutia akademického
pracoviska, že v odôvodnených prípadoch nemôže
zabezpečiť výučbu predmetu v danom semestri
alebo akademickom roku,
c) ak klesne počet študentov, ktorí majú
predmet zapísaný, pod počet odporúčaný
akademickým pracoviskom,
d) ak študent nebol vybraný na štúdium
predmetu pre nadmerný počet záujemcov,
e) ak študent nezískal kredity z niektorého
z podmieňujúcich predmetov (prerekvizity),
f) ak sa zistí, že študent zapísal predmety
v rozpore s podmienkami pre zápis predmetov
vyplývajúcich zo študijného programu a tohto
poriadku.
(16) Za každý semester študent môže získať
v bakalárskom stupni štúdia 30 kreditov, za
akademický rok 60 kreditov v odporúčanej
optimálnej skladbe 42 kreditov za povinné
predmety, 12 kreditov za povinne voliteľné
predmety a 6 kreditov za výberové predmety.
Študent môže získať 60 kreditov aj v skladbe: 40
kreditov za povinné a 20 kreditov za povinne
voliteľné predmety, ak si takýto plán zostavil pre
daný akademický rok.
(17) Študent postupuje do druhého ročníka
v bakalárskom stupni štúdia za predpokladu, že
v akademickom roku splnil 80 % predpísaných
povinností – t. j. minimálne 34 kreditov za povinné
predmety, 10 kreditov za povinne voliteľné
predmety a 4 kredity za výberové predmety, alebo
36 kreditov za povinné predmety a 12 kreditov za
povinne voliteľné predmety.
(18) Študent postupuje do tretieho ročníka
v bakalárskom stupni štúdia za predpokladu, že za
oba ročníky splnil 80 % predpísaných podmienok.
Postup do tretieho ročníka je oprávnený vtedy, ak
študent získal 96 kreditov, z toho najmenej 68
kreditov za povinné predmety.
(19) Študent magisterského stupňa postupuje do
druhého ročníka za predpokladu, že získal počas
prvého ročníka najmenej 50 kreditov, z toho musí
získať minimálne 30 kreditov za povinné
a minimálne 15 kreditov za povinne voliteľné
predmety.
(20) Zápis študentov, kontrolu správnosti zápisu
a prípadné zmeny v zapísaných predmetoch
zabezpečuje Útvar pre vzdelávanie fakulty.
6
Čl. 13
Organizácia vzdelávacej činnosti
(1) Vyučujúci na fakulte je povinný zverejniť
najneskôr v termíne predzápisu anotáciu predmetu a
v priebehu prvého týždňa semestra sylabus svojej
prednášky a plán seminárov alebo cvičení, povinnú
a odporúčanú literatúru, podmienky priebežnej
kontroly vrátane udelenia zápočtu, podmienky
skúšky a počet kreditov získaných za predmet,
spôsob skúšania a hodnotenia predmetu.
(2) Výučba predmetu prebieha podľa rozvrhu
hodín, ktorý je zverejnený v Akademickom
informačnom systéme.
(3) Účasť na prednáškach nie je povinná okrem
prípadov, keď disciplína má iba prednášky.
Cvičenia a semináre sú povinné v rozsahu, ktorý
určí garant predmetu. Študent môže požiadať o
ospravedlnenie dvoch absencií na výučbe predmetu
počas semestra. Vyučujúci môže ospravedlniť
ďalšie absencie nad tento rozsah zo zvlášť
závažných dôvodov a iba vtedy, ak neúčasť na
výučbe je kompenzovaná preukázateľným
výkonom pre splnenie podmienok na udelenie
kreditov.
(4) Výučba sa koná spravidla v slovenskom
jazyku, ak to v anotácii predmetu nie je uvedené
inak.
(5) Študent fakulty má právo absolvovať časť
štúdia na inej univerzite v Slovenskej republike
alebo v zahraničí. Súhlas na štúdium a na čas jeho
trvania udeľuje dekan a je záležitosťou trojstrannej
zmluvy medzi študentom, materskou fakultou a
prijímajúcou fakultou. Fakulta po návrate
študentovi uzná časť štúdia v súlade so zmluvou, s
európskym štandardom a Európskym systémom
transferu kreditov. Ak študent absolvoval časť
štúdia na univerzite, ktorá nemá implementovaný
Európsky systém transferu kreditov, uznanie
kreditov posúdi gestorské vedecko-pedagogické
alebo akademické pracovisko individuálne.
Čl. 14
Kontrola štúdia a hodnotenie študijných
výsledkov
(1) Hodnotenie študijných výsledkov študenta
v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje podľa
predpísaných požiadaviek garanta a realizátora
predmetu, ktoré sú vopred zverejnené v anotácii
predmetu. Spravidla ide o:
a) priebežnú kontrolu a hodnotenie študijných
výsledkov počas výučbovej časti daného obdobia
štúdia (kontrolné otázky, písomné testy, úlohy
samostatnej práce, semestrálne práce, referáty na
seminári, príprava a vystúpenia na workshopoch
a pod.), ktoré spravidla končí udelením zápočtu,
b) skúšku.
(2) Jednotka študijného programu (predmet)
môže byť ukončená zápočtom. Jeho udelenie,

množstvo a kvalita práce potrebná na jeho získanie
musí byť uvedená v anotácii predmetu. Zápočet je
hodnotený šiestimi klasifikačnými stupňami a za
jeho úspešné získanie a pridelenie kreditov je
považované hodnotenie známkami výborne (1,
A) až dostatočne (3, E). Ak je študent hodnotený
známkou nedostatočne (4, FX), nezískal zápočet
a neabsolvoval predmet úspešne. Do váženého
priemeru sa takýto predmet započítava známkou
nedostatočne (4, FX)
(3) Jednotka študijného programu (predmet)
môže byť ukončená aj zápočtom, aj skúškou.
V takom prípade v anotácii predmetu musí byť
uvedené, aký počet z celkovej dotácie kreditov za
daný predmet študent získa úspešným získaním
zápočtu a aký počet kreditov získa absolvovaním
skúšky. V prípade, že študent získa zápočet, ale
nezíska skúšku, sa daný predmet hodnotí známkou
nedostatočne (4, FX).
(4) Jednotka študijného programu (predmet)
môže byť ukončená skúškou. V anotácii predmetu
musia byť uvedené podmienky na získanie skúšky.
V prípade, že študent získa hodnotenie
nedostatočne (4, FX) sa považuje daný predmet za
neabsolvovaný.
(5) Podľa študijného plánu študent absolvuje
v jednom akademickom roku štúdia najviac 10
skúšok. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tých
študentov, ktorí si jeden alebo viac povinných alebo
povinne voliteľných predmetov zapísali opakovane.
(6) Zápočty za jednotlivé predmety získava
študent po splnení všetkých predpísaných
povinností, spravidla počas zápočtového týždňa.
Študent má právo splniť podmienky zápočtu
v náhradnom termíne, najneskôr do konca
skúškového obdobia daného semestra.
(7) Skúšky sa vykonávajú v skúškovom období
podľa platného harmonogramu v príslušnom
akademickom roku, najneskôr do 31. augusta. Ak
študent na riadnom termíne získa známku
nedostatočne (4, FX), má právo absolvovať skúšku
v opravnom termíne, najneskôr do konca
skúškového obdobia daného semestra alebo
akademického roka. Ak študent aj v opravnom
termíne získa hodnotenie nedostatočne (4, FX),
neabsolvoval predmet úspešne a má právo jedenkrát
si ho zapísať znova. Ak študent v opakovanom
zapísaní predmetu získa na riadnom alebo
opravnom termíne známku nedostatočne (4, FX) je
vylúčený zo štúdia.
(8) Dekan môže na požiadanie študenta udeliť
výnimku a povoliť študentovi mimoriadny termín
v čase od 1. 9. do 15. 9. v prípadoch hodných
osobitného zreteľa na základe dostatočnej
a presvedčivej dokumentácie: ak študent bol v čase
skúškového obdobia dlhodobo hospitalizovaný; ak
študent zo závažných osobných a rodinných
dôvodov nemohol vyčerpať riadny alebo opravný
termín; ak študent bol na zahraničnej stáži v súlade
so študijným programom; ak študent v rámci
7
mobility študoval na zahraničnej univerzite; ak
preukázateľne došlo k porušeniu študijného
poriadku zo strany skúšajúceho.
(9) Termíny skúšok vypíše skúšajúci
prostredníctvom Akademického informačného
systému najneskôr 14 dní pred začiatkom
skúškového obdobia. Skúšajúci má právo obmedziť
počet skúšaných na jeden termín, ale musí tak
urobiť pri vypísaní termínov.
(10) Študent fakulty je povinný prihlásiť sa na
skúšku, respektíve sa z nej najneskôr dva dni pred
skúškou odhlásiť prostredníctvom Akademického
informačného systému.
(11) Študenti vykonávajú skúšky spravidla u
vyučujúceho, ktorý predmet prednášal. Vedúci
akademického pracoviska na návrh garanta
študijného programu môže poveriť skúšaním
daného predmetu viacerých učiteľov. V takomto
prípade má študent právo vybrať si skúšajúceho. Na
žiadosť študenta alebo skúšajúceho môže prodekan
pre vzdelávanie povoliť v odôvodnených prípadoch
vykonať skúšku v opravnom termíne pred
komisiou, ktorú menuje dekan. O komisionálnu
skúšku je možné požiadať na Útvare pre
vzdelávanie fakulty najneskôr do 5 pracovných dní
po riadnom termíne skúšky.
(12) Hodnotenie výsledkov štúdia študenta
(zápočet, skúška) sa uskutočňuje šiestimi
klasifikačnými stupňami: výborne (1, A), veľmi
dobre (1,5; B), dobre (2, C), uspokojivo (2,5; D),
dostatočne (3, E), nedostatočne (4, FX), ktoré sú
kompatibilné s Európskym systémom transferu
kreditov.
(13) Študent získa kredity za predmet vtedy, ak
jeho výsledky boli hodnotené minimálne
klasifikačným stupňom dostatočne (3, E). Pri
hodnotení klasifikačným stupňom nedostatočne (4,
FX) kredity za predmet študent nezíska.
(14) Na hodnotenie celkových študijných
výsledkov študenta vo vymedzenom období sa
používa vážený priemer. Vypočíta sa tak, že
v hodnotenom období sa zrátajú súčiny počtu
kreditov a číselného hodnotenia podľa ods. 12 tohto
článku pre všetky predmety zapísané študentom
a výsledok sa vydelí celkovým počtom kreditov
zapísaných študentom za dané obdobie. (Vzorec
a model prepočtu vážené priemeru je v prílohe č. 1
tohto študijného poriadku). Za predmety, ktoré si
študent zapísal a neabsolvoval, sa do váženého
študijného priemeru započíta známka nedostatočne
(4, FX). Predmety, za ktoré nie je možné získať
kredity, a ktoré nie sú hodnotené známkou, sa do
váženého študijného priemeru nezapočítavajú.
(15) Na úspešné skončenie štúdia v kreditovom
systéme štúdia je potrebné, aby študent absolvoval
všetky povinné predmety a predpísaný počet
povinne voliteľných predmetov, získal počas štúdia
predpísaný počet kreditov pre príslušný stupeň
štúdia, úspešne vykonal štátne skúšky predpísané
študijným programom a obhájil záverečnú alebo

diplomovú prácu. Záverečná a diplomová práca
a ich kreditová dotácia sa započítava do celkového
výsledku získaných kreditov a do váženého
priemeru.
(16) Učiteľ zapisuje hodnotenie zápočtu a
skúšky do výkazu o štúdiu a zároveň do systému
Akademického informačného systému. Zápis musí
obsahovať dátum, hodnotenie zápočtu alebo skúšky
a podpis skúšajúceho. Údaje musia byť zavedené
do Akademického informačného systému najneskôr
48 hodín po uskutočnení hodnotenia študenta.
(17) Útvar pre vzdelávanie fakulty vykonáva
administratívnu kontrolu štúdia:
a) kontroluje získanie predpísaného počtu
kreditov v predpísanej skladbe za povinné, povinne
voliteľné a výberové predmety,
b) kontroluje rešpektovanie prerekvizít a
nadväzností v zapisovaní predmetov študijného
plánu študenta,
c) vypočítava vážený priemer, ktorý za každý
akademický rok nesmie byť horší ako 3,4.
PIATA ČASŤ
PRIEBEH RIADNEHO ŠTÚDIA
Čl. 15
Študijný poradca a koordinátor študentských
mobilít
(1) Dekan na návrh vedúcich akademických
pracovísk určí študijných poradcov pre jednotlivé
študijné programy.
(2) Študijný poradca je poradcom študentov
v otázkach štúdia (napr. zostavenie študijného
plánu študenta na daný semester a akademický rok).
Študijný poradca je v kontakte so skupinou
študentov, ktorá je mu zverená, a pomáha riešiť ich
študijné problémy v spolupráci s vedúcimi
akademických pracovísk a prodekankou fakulty pre
vzdelávaciu činnosť.
(3) Na zabezpečenie študentskej mobility
vymenúva dekan z radov vysokoškolských učiteľov
alebo ostatných zamestnancov fakulty koordinátora,
ktorého úlohou je najmä účasť na príprave
a uskutočňovaní programov medzinárodnej
spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh
spojených s vysielaním a prijímaním študentov,
poskytovanie poradenských služieb študentom
o možnostiach štúdia na iných vysokých školách
v Slovenskej republike a v zahraničí.
Čl. 16
Prerušenie štúdia
(1) Štúdium študijného programu možno na
žiadosť študenta prerušiť. Prerušenie štúdia
povoľuje dekan.
(2) Študent môže písomne požiadať o prerušenie
štúdia:
8
a) najviac na dva roky zo zdravotných alebo
iných závažných osobných dôvodov, po predložení
hodnoverných dokladov,
b) najviac na jeden rok bez udania dôvodu,
a v každom stupni štúdia iba raz.
(3) Tehotným študentkám sa prerušuje štúdium
šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu,
najneskôr však dňom pôrodu na obdobie 26
týždňov. Študentka môže požiadať o prerušenie
štúdia na tri roky, pričom prerušenie štúdia z tohto
dôvodu nevylučuje ďalšie prerušenie štúdia z iných
dôvodov uvedených v ods. 2 tohto článku. To sa
vzťahuje na študentky starajúce sa o dieťa mladšie
ako jeden rok.
(4) Žiadosť o prerušenie štúdia možno podať
pred začiatkom akademického roka po preukázaní
splnenia povinností za predchádzajúci akademický
rok alebo na začiatku letného semestra po
preukázaní splnenia povinností za predchádzajúci
semester príslušného akademického roka. Zo
závažných, najmä zdravotných dôvodov môže
dekan prerušiť štúdium študentovi aj v prípade
nesplnenia uvedených podmienok.
(5) Doba prerušenia štúdia sa nezapočítava do
štandardnej dĺžky štúdia.
(6) Dňom prerušenia štúdia stráca študent
postavenie študenta podľa zákona. Študent nemôže
získavať zápočty, vykonávať skúšky a nemôžu sa
mu priznávať kredity. Prerušenie štúdia sa
zaznamenáva v študijnom výkaze študenta
a v registri študentov.
(7) Právo na opätovný zápis vzniká študentovi
po uplynutí doby, na ktorú bolo štúdium prerušené.
Po uplynutí doby prerušenia je študent povinný
prihlásiť sa na študijnom oddelení fakulty a zapísať
sa. Ak tak neurobí v čase stanovenom na zápis do
ďalšieho úseku štúdia, postupuje sa podľa článku
o skončení štúdia. Ak pominú dôvody na prerušenie
štúdia, môže dekan na základe písomnej žiadosti
študenta ukončiť prerušenie štúdia aj pred
uplynutím doby prerušenia štúdia.
(8) Ak počas prerušenia štúdia dôjde
k legislatívnej zmene podmienok štúdia, vzťahujú
sa na študenta po jeho opätovnom zápise na
štúdium nové právne predpisy. Ak počas prerušenia
štúdia dôjde k zmene študijného plánu, podľa
ktorého študent študoval, v súlade s príslušným
študijným programom dekan na návrh vedúceho
akademického pracoviska určí, ktoré študijné
povinnosti musí študent splniť, stanoví lehoty na
ich splnenie. Dekan môže študentovi určiť
povinnosť vykonať v danej lehote rozdielové
skúšky.
(9) Štúdium možno prerušiť najskôr po
ukončení prvého ročníka štúdia. Dekan môže
povoliť prerušenie štúdia študentovi 1. ročníka
v prípade:
a) závažných zdravotných dôvodov,
b) štúdia v zahraničí po predložení žiadosti
a potvrdenia o prijatí na zápis na štúdium na

zahraničnej vysokej škole. V tomto prípade sa
štúdium prerušuje na dobu predpokladaného trvania
štúdia v zahraničí.
Čl. 17
Prestupy
(1) Študent môže prestúpiť na iný študijný
odbor v rámci fakulty alebo na inú vysokú školu len
po úspešnom ukončení ročníka. Prestup sa
uskutočňuje k termínu zápisu na nový akademický
rok. Výnimky v odôvodnených prípadoch povoľuje
dekan.
(2) Prestup študenta fakulty na iný odbor na
fakulte povoľuje dekan so súhlasom akademického
pracoviska, ktoré garantuje a realizuje študijný
program s prihliadnutím na študijnú úspešnosť
študenta. Študent žiadajúci o prestup nesmie
dosiahnuť horší vážený priemer ako 1,5 vrátane.
(3) Podmienkou prestupu študenta fakulty na
iný študijný odbor je úspešné vykonanie náhradnej
prijímacej skúšky. Formu a obsah náhradnej
prijímacej skúšky určí dekan na návrh príslušného
akademického pracoviska.
(4) Prestup študenta inej vysokej školy na odbor
fakulty, ktorý doteraz neštudoval, nie je možný.
Prestup študenta inej vysokej školy na fakultu
vrátane zahraničných študentov upraví vykonávací
predpis dekana.
Čl. 18
Vylúčenie zo štúdia
(1) Študent bude vylúčený zo štúdia pre
neprospech vtedy, ak:
a) nezískal za prvé dva semestre štúdia
minimálne 48 kreditov v predpísanej skladbe
s lepším váženým priemerom ako 3,4 vrátane,
b) nezískal za prvé štyri semestre štúdia
minimálne 96 kreditov v predpísanej skladbe
s lepším váženým priemerom ako je 3,4 vrátane,
c) nezískal v prvom stupni štúdia minimálne
170 kreditov v predpísanej skladbe s lepším
váženým priemerom ako je 3,4 vrátane,
d) dosiahne za akademický rok horší vážený
priemer ako je 3,4,
e) nezíska v druhom stupni štúdia v prvých
dvoch semestroch minimálne 50 kreditov
v predpísanej skladbe s váženým priemerom
lepším ako je 3,4 vrátane,
f) nezíska v prvých štyroch semestroch druhého
stupňa štúdia minimálne 100 kreditov v predpísanej
skladbe s váženým priemerom horším ako 3,4
vrátane,
g) si dvakrát zapísal povinný alebo povinne
voliteľný predmet a nezískal zaň kredity.
(2) Študenta, ktorý nesplnil podmienky pre
pokračovanie v štúdiu podľa ods. 1 písm. a) až g)
tohto článku vylúči dekan zo štúdia pre neprospech
9
a túto skutočnosť mu písomne oznámi do 30 dní od
prijatia rozhodnutia.
(3) Študent môže byť zo štúdia vylúčený za
zvlášť závažné porušenie zákona o vysokých
školách, Štatútu Prešovskej univerzity v Prešove,
Štatútu fakulty alebo za porušenie občianskych
povinností. Podrobnosti upravuje disciplinárny
poriadok univerzity.
(4) Študentovi, ktorý bol zo štúdia vylúčený,
vydá fakulta na jeho požiadanie potvrdenie o
úspešne absolvovaných jednotkách študijného
programu. V potvrdení sa uvedie, že študent
štúdium neukončil a dôvod vylúčenia.
ŠIESTA ČASŤ
ZÁVEREČNÁ PRÁCA, DIPLOMOVÁ
PRÁCA, ŠTÁTNE A RIGORÓZNE SKÚŠKY
Čl. 19
Záverečná práca
(1) Záverečná práca je kvalifikačnou prácou
bakalárskeho študijného programu ako prvého
stupňa štúdia.
(2) Záverečnú prácu môže viesť vysokoškolský
učiteľ, ktorý má aspoň o jeden stupeň vyššie
vzdelanie, ako je stupeň, ktorý získa autor
záverečnej práce po jej obhajobe.
(3) Témy záverečných prác vypisuje
akademické pracovisko, ktoré gestoruje študijný
program, po dohode s garantom študijného
programu a vedúcimi prác. Téma je spravidla
konkretizáciou širšieho teoretického problému,
spracovanie ktorého si vyžaduje aplikáciu určitej
metódy.
(4) Záverečná práca má obsahovať: teoretický
úvod, zdôvodnenie cieľa a zvoleného postupu
riešenia problému, jadro riešenia stanoveného
problému, záver, v ktorom sú pomenované
dosiahnuté výsledky. Rozsah záverečnej práce je
spravidla 30 – 40 normostrán. Záverečná práca má
cudzojazyčný a slovenský abstrakt, obsah, zoznam
použitej literatúry a zoznam príloh.
(5) Obhajoba záverečnej práce je dotovaná
najmenej 10 kreditmi a je súčasťou záverečnej
skúšky. Záverečnú prácu posudzuje konzultant
a jeden oponent. V posudkoch, ktoré sú zavŕšené
hodnotením a známkou, musia byť zohľadnené:
celkové zvládnutie stanovenej témy, použitie
reprezentatívnej literatúry, samostatnosť práce
študenta, funkčnosť zvolenej metódy a funkčnosť
jej aplikácie, zodpovedajúca jazyková kultúra. Na
obhajobu môže byť prijatá aj práca s jedným
posudkom vyjadreným nedostatočne (4, FX).
Výsledná známka je priemerom troch známok:
vedúceho práce, oponenta a priebehu obhajoby. Za
úspešné obhájenie záverečnej práce sa považuje
výsledné hodnotenie najmenej známkou dostatočne
(3, E).

Čl. 20
Diplomová práca
(1) Diplomová práca je kvalifikačnou prácou
magisterského študijného programu ako druhého
stupňa vysokoškolského štúdia a je dotovaná
najmenej 20 kreditmi.
(2) Diplomovú prácu môže viesť vysokoškolský
učiteľ, ktorý má o jeden stupeň vyššie vzdelanie,
než je akademický titul, ktorý získa autor
diplomovej práce po jej obhajobe.
(3) Témy diplomových prác vypisuje
akademické pracovisko garantujúce študijný
program po dohode s garantom študijného
programu a vedúcimi diplomových prác.
(4) Diplomová práca má preukázať štúdiom
získané teoretické vedomosti študenta, tvorivé
schopnosti – vyhľadávanie teoretického problému,
orientáciu v spôsobe jeho riešenia, prácu
s odbornou literatúrou, tvorivú aplikáciu primeranej
metódy.
(5) Diplomová práca má spravidla rozsah 60 -
70 strán, štandardné členenie na úvod (stručnú
rešerš doterajšieho stavu poznania, sformulovanie
problému a cieľa práce, sformulovanie postupu
dosiahnutia cieľa práce), jadro práce (teoretické
a praktické naplnenie stanoveného cieľa diplomovej
práce, ktoré môže byť členené na kapitoly
a podkapitoly), záver má stručne zhodnotiť splnenie
zámeru práce a prípadne sformulovať vlastný
prínos a nové poznatky. Súčasťou diplomovej práce
je cudzojazyčné a slovenské rezumé, zoznam
citovanej literatúry, zoznam použitej literatúry,
prílohy.
(6) Diplomovú prácu posudzuje vedúci práce
a jeden oponent. V posudku majú byť slovne a
známkou zhodnotené preukázané schopnosti
študenta (celkové splnenie cieľa práce, adekvátnosť
zvolenej metódy a funkčnosť jej aplikácie, tvorivé
schopnosti autora, prínos práce, celková odborná
a jazyková kultúra). Na obhajobu môže byť prijatá
aj práca s jedným hodnotením nedostatočne (4,
FX). Výsledná známka za diplomovú prácu je
priemerom troch známok: vedúceho práce,
oponenta a priebehu obhajoby. Obhajoba
diplomovej práce je súčasťou štátnej skúšky.
Čl. 21
Štátne skúšky
(1) Študijný program musí ako jednu
z podmienok na svoje úspešné skončenie obsahovať
vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.
Touto skúškou sa skončí riadne štúdium
v bakalárskych študijných programoch
a magisterských študijných programoch. Členenie
štátnej skúšky na časti je obsiahnuté
v akreditačnom spise, je záväzné a zodpovedá zaň
garant študijného programu. Harmonogram
10
realizácie štátnych skúšok vypracúva na návrh
dekana v súlade s harmonogramom akademického
roka Útvar pre vzdelávanie fakulty.
(2) Štátna skúška sa vykonáva pred skúšobnou
komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie
výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej
komisie na vykonanie štátnej skúšky (ďalej len
„skúšobná komisia“) o výsledkoch štátnej skúšky sa
uskutoční na neverejnom zasadaní skúšobnej
komisie.
(3) Právo skúšať na štátnej skúške majú iba
vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách
profesorov a docentov a ďalší odborníci schválení
vedeckou radou fakulty.
(4) Skúšobná komisia má najmenej štyroch
členov, z ktorých aspoň dvaja sú vysokoškolskí
učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov
a docentov. Pre jeden študijný program je možné
ustanoviť viaceré skúšobné komisie.
(5) Predsedu skúšobnej komisie vymenuje
dekan. Predseda skúšobnej komisie riadi priebeh
štátnej skúšky a zodpovedá za činnosť skúšobnej
komisie.
(6) V bakalárskom stupni štúdia a magisterskom
stupni štúdia pozostáva štátna skúška z predmetov
stanovených príslušným akreditovaným študijným
programom a z obhajoby záverečnej práce.
Predmety štátnej skúšky sú klasifikované osobitnou
známkou.
(7) Štátnu skúšku v riadnom termíne určenom
harmonogramom štúdia môže absolvovať študent,
ktorý pri kontrole štúdia vykonanej v poslednom
roku štúdia splnil povinnosti stanovené študijným
programom.
(8) Študent má právo na riadny termín a dva
opravné termíny konania štátnej skúšky. Riadny
termín a opravné termíny konania štátnej skúšky
alebo jej častí určí dekan. Termín musí byť
zverejnený najmenej jeden mesiac vopred na
úradnej výveske fakulty.
(9) Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku na
príslušnom akademickom pracovisku
prostredníctvom Útvaru pre vzdelávanie fakulty
najneskôr tri týždne pred termínom jej konania a po
splnení absolutória.
(10) Študent, ktorý sa prihlásil na riadny alebo
opravný termín štátnej skúšky, a v lehote sedem
pracovných dní pred jej konaním svoju prihlášku
neodvolal a z vážnych preukázateľných dôvodov sa
na štátnej skúške nezúčastnil, ospravedlní svoju
neúčasť predsedovi skúšobnej komisie do troch
pracovných dní po termíne konania štátnej skúšky.
Skúšobná komisia môže podľa miery závažnosti
dôvodu neúčasti rozhodnúť o akceptovaní
ospravedlnenia, čo predseda skúšobnej komisie
uvedie v evidencii výsledkov štátnej skúšky
zápisom „ospravedlnený“. Neospravedlnená
neúčasť alebo neúčasť, pri ktorej skúšobná komisia
neakceptovala ospravedlnenie študenta, sa
posudzuje, akoby študent bol hodnotený známkou

nedostatočne (4, FX). Proti rozhodnutiu skúšobnej
komisie sa študent môže odvolať k dekanovi.
Rozhodnutie dekana je konečné.
(11) Štátnu skúšku alebo jej časti musí študent
absolvovať najneskôr do dvoch rokov od prvého
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni, keď
študent splnil predpoklady na vykonanie štátnej
skúšky, v opačnom prípade sa mu štúdium skončí
pre nesplnenie podmienok študijného programu.
(12) Štátnu skúšku alebo jej časti nemôže
vykonať študent, proti ktorému sa vedie konanie
v disciplinárnom priestupku a disciplinárna komisia
navrhla ako disciplinárne opatrenie vylúčenie zo
štúdia, ak dekan nerozhodne uložiť miernejšie
disciplinárne opatrenie alebo vec vráti späť komisii,
alebo rektor rozhodnutie dekana nezrušil.
(13) Každá časť štátnej skúšky sa hodnotí
samostatne. Jednotlivé časti štátnej skúšky sa
hodnotia klasifikačnými stupňami výborne (1,
A) až nedostatočne (4, FX). Celkové hodnotenie
štátnej skúšky je „prospel s vyznamenaním“,
„prospel“, „neprospel“. Stupňom „prospel
s vyznamenaním“ je hodnotená štátna skúška vtedy,
ak bol študent hodnotený v jednotlivých častiach
štátnej skúšky len známkami výborne (1, A) alebo
veľmi dobre (2, B), pričom počet hodnotení
známkou výborne (1, A) nesmie byť menší ako
počet hodnotení známkou veľmi dobre (2, B).
Stupňom „prospel“ je hodnotená štátna skúška
vtedy, ak študent nespĺňa podmienky podľa
predchádzajúcej vety a ani z jednej časti nebol
hodnotený známkou nedostatočne (4, FX). Ak
niektorá časť štátnej skúšky bola hodnotená
stupňom nedostatočne (4, FX), celkové hodnotenie
štátnej skúšky je „neprospel“.
(14) Ak komisia hodnotí niektorú časť štátnej
skúšky stupňom nedostatočne (4, FX), študent
neuspel na štátnej skúške a môže danú časť štátnej
skúšky opakovať dvakrát. V prípade opakovanej
neúspešnosti sa štúdium skončí pre nesplnenie
podmienok študijného programu.
(15) Celkový výsledok štúdia sa stanoví takto:
a) s vyznamenaním – ak študent počas celého
štúdia dosiahol vážený študijný priemer do 1,50
vrátane, ak bol zo všetkých predmetov hodnotený
len známkou výborne (1, A) alebo veľmi dobre (2,
B), celkový výsledok štátnej skúšky bol hodnotený
známkami výborne (1, A) alebo veľmi dobre (2, B),
pričom počet hodnotení známkou výborne (1,
A) nebol menší ako počet hodnotení známkou
veľmi dobre (2, B), a ak žiadna časť štátnej skúšky
nebola vykonaná v opravnom termíne,
b) vyhovel – ak študent vyhovel zo všetkých
častí štátnej skúšky, ale nesplnil podmienky podľa
bodu a).
(16) O konaní štátnej skúšky alebo jej časti sa
vyhotoví zápis, ktorý podpisuje predseda skúšobnej
komisie alebo ním poverený iný člen komisie
a všetci prítomní členovia komisie.
11
(17) Výsledok štátnej skúšky sa zapisuje do
registra študentov.
(18) Absolventom bakalárskeho štúdia sa
udeľuje akademický titul „bakalár“ (v skratke
„Bc.“).
(19) Absolventom štúdia podľa magisterského
študijného programu sa udeľuje akademický titul
„magister“ (v skratke „Mgr.“).
Čl. 22
Skončenie štúdia
(1) Štúdium sa riadne skončí absolvovaním
štúdia podľa príslušného študijného programu.
Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená
posledná z podmienok predpísaných na riadne
skončenie štúdia daného študijného programu.
(2) Štúdium podľa študijného programu nesmie
presiahnuť štandardnú dĺžku viac ako o dva roky.
(3) Dokladmi o absolvovaní štúdia v študijnom
odbore sú:
a) vysokoškolský diplom,
b) vysvedčenie o štátnej skúške,
c) dodatok k diplomu.
(4) Na základe osobitnej žiadosti absolventa
vydá fakulta doklady o štúdiu podľa ods. 3 tohto
článku za stanovený poplatok aj v anglickom
jazyku.
(5) Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium
skončí
a) zanechaním štúdia,
b) neskončením štúdia v termíne určenom podľa
§ 65 ods. 2 zákona,
c) vylúčením zo štúdia pre nesplnenie
požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného
poriadku fakulty a univerzity,
d) vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm.
c) zákona,
e) zrušením študijného programu podľa § 87
ods. 2 zákona, ak študent neprijme ponuku
pokračovať v štúdiu iného študijného programu
f) smrťou študenta.
(6) Pri skončení štúdia podľa ods. 5 písm. b), c)
a e) tohto študijného poriadku dekan uvedie vo
svojom rozhodnutí dôvody, pre ktoré došlo ku
skončeniu štúdia. Študentovi, ktorý skončil štúdium
podľa ods. 5 písm. a), b), c), d) a e) tohto študijného
poriadku fakulta vydá výpis výsledkov štúdia
v slovenskom jazyku, ak o to študent požiada aj
v anglickom jazyku za stanovený poplatok.
Čl. 23
Rigorózne skúšky
(1) Absolventi študijných programov, ktorí
získali titul „magister“ môžu vykonať rigoróznu
skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej
práce v študijnom odbore, v ktorom získali
vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom

študijnom odbore. Po jej vykonaní im fakulta
udeľuje akademický titul „doktor filozofie“ (v
skratke „PhDr.“) v spoločenskovedných
a umenovedných študijných programoch.
(2) Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej
práce má uchádzač na základe samostatného štúdia
preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie
vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý
samostatne si osvojovať nové poznatky vedy
a praxe a získané vedomosti tvorivým spôsobom
aplikovať v praxi.
(3) Právo skúšať na rigoróznych skúškach majú
iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách
profesorov a docentov a ďalší odborníci schválení
vedeckou radou fakulty.
(4) Zloženie komisie na vykonanie rigoróznych
skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa
ods. 3 tohto článku dekan.
12
SIEDMA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 24
Prechodné ustanovenia
(1) Študenti študijných odborov a študenti
doktorandského štúdia vo vedných odboroch
zriadených podľa zákona č. 172/1990 Zb.
o vysokých školách v znení neskorších predpisov
dokončia štúdium podľa doterajších predpisov.
(2) Fakulta môže od akademického roka
2005/2006 prijímať študentov len na štúdium
študijných programov podľa zákona
uskutočňovaných na základe kreditového systému.
Čl. 25
Záverečné ustanovenia
(1) Tento študijný poriadok vstupuje do
platnosti dňom jeho schválenia Akademickým
senátom univerzity.
(2) Akademický senát fakulty schválil tento
študijný poriadok dňa 23. 5. 2005.
(3) Akademický senát univerzity schválil tento
študijný poriadok dňa .28. 5. 2005.
prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. prof. PhDr. Rudolf Dupkala, CSc.
predsedníčka senátu fakulty dekan
Doc. PhDr. Ján Mojdis, CSc. prof. PhDr.František Mihina, CSc.
predseda Akademického senátu univerzity rektor

Príloha 1
Vzorec a model prepočtu váženého študijného priemeru
Vzorec na výpočet váženého študijného priemeru je
pričom:
Príklad:
1
z =
k
n
∑
i=
1
i i k z
z - je vážený študijný priemer
k - celkový počet kreditov dosiahnutých v danom období,
ki - počet kreditov za i-tý predmet,
zi - známka za i-tý predmet
n – počet absolvovaných predmetov,
počet kreditov známka číselná hodnota známky
Úvod do sociológie 3 A 1
Úvod do politológie 2 D 2,5
Úvod do teórie práva 4 FX 4
Filozofia I. 1 C 2
Filozofia II. 4 B 1,5
Vážený študijný priemer = (3 x 1 + 2 x 2,5 + 4 x 4 + 1 x 2 + 4 x 1,5) / (3 + 2 + 0 +1 + 4) = 3,2