študijný poriadok katolíckej univerzity v ružomberku - Katolícka ...

ŠTUDIJNÝ PORIADOK
KATOLÍCKEJ UNIVERZITY V RUŽOMBERKU
1

Článok I.
Základné ustanovenia
1) Študijný poriadok Katolíckej univerzity (ďalej len „KU“) upravuje zásady prijímacieho
konania a pravidlá štúdia na univerzite pre študijné programy uskutočňované na univerzite
alebo na fakultách univerzity (ďalej len „fakulta”) v zmysle § 55 – 68 zákona č. 131/2002
Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Z
tohto študijného poriadku sa odvodzujú študijné poriadky fakúlt KU.
2) Na KU, resp. na ktorejkoľvek z jej fakúlt, má právo študovať každý, kto splní základné
podmienky prijatia na štúdium, stanovené štatútmi, a ďalšie podmienky, stanovené súčasťami
KU.
3) Univerzita a jej fakulty prijímajú uchádzačov iba na štúdium takých študijných programov,
ktoré sú akreditované.
4) O počte prijímaných študentov na fakulty rozhoduje senát KU, o počte študentov na
jednotlivé študijné programy uskutočňované na fakulte rozhoduje senát fakulty. Ak
podmienky prijatia splnilo viac uchádzačov, ako je stanovený počet, na štúdium sú prijatí tí
uchádzači, ktorí prejavili najvyššiu mieru schopností na štúdium.
Článok II.
Podmienky prijatia na štúdium, prijímacie konanie a zápis na štúdium
1) Základnou podmienkou prijatia na štúdium prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania
alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 zákona je získanie úplného
stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania a ďalšie podmienky:
Základnou podmienkou prijatia na štúdium druhého stupňa je absolvovanie študijného
programu prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania rovnakého alebo príbuzného
študijného programu (§ 53, ods. 1 - 2 zákona). Základnou podmienkou prijatia na tretí stupeň
vysokoškolského vzdelávania je úspešné absolvovanie študijného programu druhého stupňa
alebo stupňa podľa § 53 ods. 3 zákona v rovnakom alebo príbuznom študijnom programe. Pri
všetkých základných podmienkach prijatia na štúdium platí § 2 ods. 5 zákona.
2) KU alebo jej fakulty majú právo stanoviť aj ďalšie podmienky prijatia na štúdium
ktoréhokoľvek stupňa vysokoškolského vzdelávania, ktoré zverejnia štyri mesiace pred
záverečným termínom podávania prihlášok na štúdium. Základnou podmienkou prijatia na
štúdium je rozsah vedomostí zodpovedajúci úplnému strednému vzdelaniu, ktoré sa overia
prijímacou skúškou, ktorá je spravidla povinná pre prijatie na štúdium bakalárskeho a
magisterského štúdia.
Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímacie skúšky vždy.
Uchádzačom o štúdium, ktorí sú zdravotne postihnutí, KU a jej fakulty umožnia konať
prijímacie skúšky primerane ich postihnutiu. K ďalším podmienkam prijatia na štúdium patrí
aj záväzok zo strany uchádzača, že bude rešpektovať katolícky duch KU a jej fakúlt (§ 1 ods.
4 písm. b) zákona; Ex corde Ecclesiae bod 27; všeob. normy čl. 4, § 3).
3) Podmienky pre prijatie na štúdium KU a jej fakulty zverejňujú do 30. septembra, termín
podávania prihlášok je do 1. marca bežného roka (termín pre učiteľstvo 1. stupňa je 31.
január). Obsahom zverejnenia je:
• termín podávania prihlášok;
• ďalšie podmienky prijatia;
• rámcový obsah prijímacej skúšky;
• spôsob ich overenia a vyhodnocovania výsledkov;
2

• plánovaný počet prijatých uchádzačov.
Podmienky prijatia musia byť vystavené na úradnej výveske a elektronickou formou na
web-stránke KU alebo jej fakúlt.
4) Prijímacie skúšky riadi prijímacia komisia, ktorú menuje dekan, príp. rektor, ak ide
o študijný program uskutočňovaný na KU. Kritériá pre prijatie musia byť stanovené tak, aby
bolo možné objektívne sa presvedčiť o vedomostiach a schopnostiach uchádzačov. KU a jej
fakulty majú právo a povinnosť pri rozhodovaní o prijatí prihliadať aj na osobnostné kvality,
ako aj na ochotu uchádzačov rešpektovať katolícky duch KU.
5) Rozhodnutie o výsledkoch prijímacieho konania musí byť uchádzačom oznámené do 30 dní
od konania prijímacích skúšok. Oznámenie musí obsahovať: výrok, odôvodnenie a poučenie
o možnosti uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Oznámenie sa posiela do
vlastných rúk. Ak je adresát neznámy, rozhodnutie sa vyvesí na úradnú vývesku KU alebo
fakulty počas 15 dní. Posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia.
6) Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia vybavuje ten orgán, ktorý vydal rozhodnutie. Ak je tým
orgánom dekan, môže sám zmeniť pôvodné rozhodnutie, ak zistí, že bolo vydané v rozpore so
zákonom alebo s vnútorným predpisom KU alebo fakulty alebo s podmienkami prijatia na
štúdium. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Ten môže pôvodné rozhodnutie zmeniť, ak zistí
rozpor so zákonom alebo vnútornými predpismi univerzity alebo fakulty alebo
s podmienkami prijatia na štúdium. Inak žiadosť zamietne a potvrdí pôvodné rozhodnutie. Ak
ide o študijný program uskutočňovaný na KU, postupuje sa obdobným spôsobom, prvou
inštanciou je tu rektor a druhou akademický senát univerzity. Uchádzač musí byť
o výsledkoch skúmania informovaný do 30 dní od doručenia jeho žiadosti o preskúmanie
rozhodnutia o neprijatí na štúdium.
7) Fakulta, príp. univerzita, má právo žiadať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa na
štúdium zapíšu. Ak prijatý uchádzač v požadovanej lehote neodpovie alebo odpovie záporne,
zaniká mu právo na zápis.
8) Neprijatí uchádzači majú právo nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.
9) Termín, miesto a spôsob zápisu študentov stanovuje dekan fakulty a zápis organizuje študijné
oddelenie. Pri zápise si študent volí časť povinností na akademický rok. Študent, ktorý sa
v riadnom termíne nezapísal, prestáva byť študentom KU alebo jej fakulty, ak svoju neúčasť
na zápise neodôvodní do 7 dní odo dňa určeného na zápis.
1) KU organizuje študijné programy:
• bakalárskeho štúdia,
• magisterského štúdia,
• doktorandského štúdia.
Okrem toho KU môže organizovať:
• celoživotné vzdelávanie,
• rozširujúce a doplňujúce štúdium.
Článok III.
Formy a metódy štúdia
2) Popri dennom štúdiu sa na fakultách realizuje aj externá forma štúdia vo vybraných
študijných programoch. Ak počet externých študentov (okrem doktorandského štúdia)
ktoréhokoľvek študijného programu presahuje počet 10, musí sa pre nich vypracovať
kombinovaná metóda štúdia. Ak je v študijnom programe zapísaných menej študentov ako
10, potom študenti externej formy navštevujú prednášky, cvičenia a semináre spolu
s dennými v obmedzenom rozsahu, asi 1/3. Vedúcemu katedry predstavia plán, kedy môžu
3

yť prítomní, vedúci to schváli alebo upraví po vzájomnej konzultácii.
3) Bakalársky študijný program je trojročný, ukončuje sa štátnymi skúškami, medzi štátne
skúšky patrí i obhajoba záverečnej práce. Absolvent po ukončení získava akademický titul
„bakalár“ (skr. „Bc.“).
4) Magisterský študijný program nadväzuje na bakalársky študijný program. Možnosti spájania
prvého a druhého stupňa štúdia upravuje § 53 ods. 3 zákona. Magisterský študijný program sa
ukončuje štátnymi skúškami, medzi štátne skúšky patrí i obhajoba záverečnej práce.
Absolventi magisterského štúdia získavajú akademický titul „magister“ (skr. „Mgr.“).
Absolventi magisterského štúdia môžu požiadať o vykonanie rigoróznych skúšok a obhajobu
rigoróznej práce v odbore rovnakom alebo príbuznom. Po splnení všetkých podmienok
získavajú akademický titul „doktor filozofie“ (skr. „PhDr.“) alebo „doktor pedagogiky“ (skr.
„PaedDr.“). Magisterské a rigorózne skúšky sa vykonávajú v akreditovaných študijných
programoch po vyjadrení Akreditačnej komisie a po priznaní práva z MŠ SR. Rigorózne
skúšky sa vykonávajú podľa smernice rektora KU a smerníc dekanov fakúlt KU.
5) Doktorandské štúdium sa uskutočňuje v dennej alebo externej forme. Denné štúdium je 3ročné,
externé 5-ročné. Absolventom sa udeľuje akademický titul „doktor“ [philosophiae
doctor (skr. „PhD.“)]. Doktorandské štúdium sa vykonáva v akreditovaných študijných
programoch po priznaní práva z MŠ SR. Doktorandské štúdium sa vykonáva podľa osobitnej
smernice rektora KU a smerníc dekanov fakúlt KU.
6) Celoživotné a rozširujúce vzdelávanie je študijným programom, ktorý poskytuje občanom
ďalšie vzdelávanie potrebné na rozšírenie špecializácie. Neumožňuje získanie nového titulu,
ale iba rozšírenie špecializácie. Ako podmienku prijatia na tento študijný program môže
dekan fakulty predpísať vykonanie prijímacej skúšky. Dekan fakulty môže obmedziť počet
prijatých uchádzačov, napr. z kapacitných dôvodov. Celoživotné vzdelávanie občanov
organizujú študijné oddelenia fakúlt a vedú evidenciu o vykonaných skúškach. Po vykonaní
všetkých predpísaných skúšok sa študent prihlási na štátnu skúšku. Účasť na prednáškach nie
je povinná, na cvičeniach sa vyžaduje 1/3 prezencie a zvyšok sa nahrádza individuálnou
prácou študenta. Pre skúšky platí podmienka, že ak študent neurobí skúšku na prvýkrát, má
ešte jeden opravný termín v rámci súbornej skúšky. Ak ani vtedy na skúške nevyhovie, môže
si jednotku študijného programu (ďalej len „JŠP“) zapísať znova v ďalšom akademickom
roku. Tú istú JŠP si študent môže zapísať iba dvakrát.
7) Na písomnú žiadosť študenta môže dekan povoliť dištančnú metódu štúdia. Túto výnimku
udelí dekan po porade s vedúcim katedry iba v odôvodnených prípadoch. Ide najmä o tieto
prípady: študentky – matky s deťmi do 3 rokov, vrcholoví športovci, vážne rodinné, zdravotné
a sociálne dôvody, štúdium v zahraničí.
Článok IV.
Akademický rok a jeho organizácia
1) Akademický rok sa začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Štúdium na
KU a jej fakultách prebieha formou dvoch semestrov (zimný a letný). Organizáciu
akademického roka na fakultách stanovujú dekani fakúlt v koordinácii s prorektorom pre
vzdelávanie. Prvé dva stupne štúdia (bakalársky a magisterský) začínajú vždy v prvom
semestri, kým doktorandské štúdium môže začínať aj v letnom semestri.
2) Každý semester trvá 13 týždňov, medzi nimi je minimálne 6 týždňov určených na skúšky.
Letný semester posledného ročníka štúdia môže dekan upraviť aj ináč.
3) Ak sú v študijnom programe predpísané praxe, sústredenia zo spirituality, exkurzie a kurzy,
4

tieto sa v zásade nemôžu konať v skúšobnom období. Ak je to však nevyhnutné, potom sa
skúšobné obdobie predlžuje o čas pobytu na uvedených podujatiach.
4) Na začiatku akademického roka má každá katedra oboznámiť študentov s obsahom, náplňou
a časovým harmonogramom výučby.
Článok V.
Jednotky študijného programu, skúšky a opravné skúšky, kontrola štúdia
1) Jednotky študijného programu sú povinné, povinne voliteľné a výberové.
2) Povinné jednotky predstavujú povinný obsah vzdelávania a osobnostnej formácie predpísaný
pre štúdium na fakulte alebo vysokej škole.
3) Povinne voliteľné jednotky predstavujú alternatívny obsah v predpísanom rozsahu v rámci
študijného zamerania študenta.
4) Výberové jednotky predstavujú odporúčaný obsah nad rámcom povinných a povinne
voliteľných jednotiek. Môžu mať podporný alebo rozširujúci charakter. Študent si ich zvolí
spomedzi povinných alebo povinne voliteľných jednotiek ponúkaných vysokou školou alebo
fakultou.
5) Všetky uvedené jednotky sa započítavajú do absolvovaného štúdia, ak sú v rámci rozsahu
jednotiek vymedzených vysokou školou alebo fakultou.
6) Skúšky sú buď čiastkové alebo súborné, alebo môžu mať funkciu bakalárskej skúšky, alebo
pre prechod do vyššieho stupňa vzdelávania funkciu medziskúšky. Môžu sa konať písomne,
ústne, prakticky alebo kombinovane.
7) Čiastkové skúšky sa vykonávajú vždy po skončení jednotky štúdia. Súborná skúška je
totožná s poslednou čiastkovou skúškou, alebo môže byť samostatná a koná sa vždy po
absolvovaní všetkých čiastkových jednotiek daného kurzu. Na súbornú skúšku sa študent
prihlási prihláškou, ktorú odovzdá na sekretariáte katedier dva týždne pred jej konaním.
Obsahom súbornej skúšky má byť syntéza učiva v jednotkách. Medziskúška na konci
tretieho roku štúdia sa chápe ako kontrola študijných povinností v prvej časti štúdia, v čase
ktorej sa študentovi umožňuje uskutočniť opravný termín súbornej skúšky, t. j. doplnenie
chýbajúcich kreditov do počtu 180.
8) Čiastkové alebo súborné skúšky si môže študent odsunúť na neskorší čas, maximálne však
o dva roky.
9) Skúšky sa konajú v skúšobnom období. V ojedinelých prípadoch môže vyučujúci umožniť
študentovi vykonať skúšku pred ukončením prednáškového obdobia.
10) Čiastkové skúšky sa konajú pred vyučujúcim, súborné skúšky sa konajú pred minimálne
dvojčlennou komisiou, ktorú určí vedúci katedry.
11) Opravným termínom čiastkovej skúšky je súborná skúška. Súborná skúška sa môže
opakovať v čase medziskúšky. Inou možnosťou je zapísať si neúspešne absolvovaný
predmet znovu.
12) Termíny skúšok určia vyučujúci po dohode so študentmi najneskôr dva týždne pred začatím
skúšobného obdobia v primeranom množstve a rozptyle. Študenti sa prihlasujú na čiastkové
skúšky podľa pokynov vyučujúcich a na súborné skúšky a medziskúšky sa prihlasujú
písomne podľa formulárov, ktoré vydáva študijné oddelenie.
13) Proti nedostatočnému počtu termínov a proti ich nedostatočnému rozptylu sa môžu študenti
odvolať vedúcemu katedry alebo prodekanovi pre vzdelávanie.
14) Ak sa študent nemôže dostaviť na skúšku, je povinný oznámiť to skúšajúcemu vopred,
najneskôr v deň konania skúšky. Ak tak študent neurobí, skúška sa hodnotí výsledkom FX,
resp. neprospel.
15) Na záver rozširujúceho a doplňujúceho štúdia sa konajú záverečné skúšky.
16) Čiastková skúška môže mať najviac jeden mimoriadny termín, a to v prípade, že študent
5

skúšku urobí, ale nie je spokojný so známkou. Týmto mimoriadnym termínom sa chápe
súborná skúška. Vyučujúci známku musí zapísať do výpisu výsledkov štúdia a môže
študentovi určiť mimoriadny termín čiastkovej skúšky.
17) Dekan môže dovoliť študentovi z vážnych a dokázateľných dôvodov konať čiastkové alebo
súborné skúšky aj v iných termínoch, ako sú určené.
18) Kontrolu štúdia vykonáva študijné oddelenie po skončení každého akademického roka.
Predmetom kontroly štúdia sú: čiastkové a súborné skúšky, štátne skúšky, ako aj počty
kreditov, získaných v jednotlivých častiach štúdia.
Článok VI.
Postup do ďalšieho roka štúdia
1) Do ďalšieho roka štúdia sa riadne zapisuje študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti
určené študijným programom.
2) Minimálny počet kreditov, ktoré musí študent získať na ukončenie päťročného štúdia, je 300.
Študent si v každom ročníku zapisuje minimálne 60 kreditov.
3) Na pokračovanie v druhom roku štúdia musí študent získať minimálne 40 kreditov. Ak za
prvý rok štúdia študent získa menej ako 40 kreditov, musí štúdium zanechať pre neprospech.
Na pokračovanie v každom ďalšom roku štúdia musí študent získať minimálne 35 kreditov.
Ak študent získa za rok menej ako 35 kreditov, musí štúdium zanechať pre neprospech.
Článok VII.
Kreditový systém a organizácia štúdia
1) Na všetkých stupňoch štúdia na KU a na jej fakultách prebieha štúdium formou kreditového
systému. Kreditový systém zvýši kvalitu vzdelávania tým, že študent má väčšie možnosti
voliť si niektoré JŠP, študovať rýchlejšie, špecializovať sa a pod.
2) Kredity sú číselné hodnoty priradené JŠP a vyjadrujú množstvo práce študenta potrebné na
ich absolvovanie. Štandardná záťaž študenta na jeden rok je 60 kreditov.
3) Základnými formami štúdia sú prednášky, cvičenia, prosemináre a semináre, odborná prax,
exkurzie, ročníkové a diplomové práce, samoštúdium. Účasť študentov na cvičeniach,
seminároch, proseminároch je povinná.
4) Študentom prednášajú profesori, docenti, odborní asistenti s akademickým titulom PhD. a so
súhlasom dekana aj odborní asistenti bez akademického titulu PhD. Prednášať môžu aj ďalší
významní odborníci.
5) Vyučujúci sú povinní na začiatku semestra písomne zverejniť tézy svojej disciplíny
a požiadavky na čiastkovú skúšku. V priebehu semestra sa tieto požiadavky nemôžu meniť.
Každý kurz má svojho garanta, jeho úlohou je koordinovať tézy čiastkových disciplín kurzu
a predsedať pri súbornej komisionálnej skúške.
6) Cvičenia vedú profesori, docenti, odborní asistenti, asistenti, lektori a ďalší odborníci. Na
cvičeniach sa za aktívnej účasti študentov precvičujú, prehlbujú a upevňujú vedomosti,
rozvíjajú zručnosti a formujú návyky študentov, potrebné na zvládnutie programu predmetu.
7) Semináre vedú profesori, docenti, odborní asistenti, asistenti a ďalší odborníci. Na
seminároch sa za aktívnej účasti študentov teoreticky a metodologicky rozvíja a prehlbuje
odprednášaná časť predmetu a podáva sa výklad nových vedeckých poznatkov.
8) Exkurziou sa študenti pod vedením učiteľa zoznamujú s aplikáciami súvisiacimi so štúdiom.
9) Konzultácie pomáhajú študentom pri samostatnom štúdiu. Učitelia v nich usmerňujú
6

študentov v obsahu a metódach štúdia, v metodike vedeckej a odbornej práce.
Konzultáciami sa môže dopĺňať príprava študentov na skúšku.
10) Samostatné štúdium je významná časť štúdia, v ktorej študenti samostatne riešia dané úlohy,
hľadajú odporúčanú literatúru a spracovávajú stanoviská k preberaným otázkam.
11) Študenti sa na cvičeniach a seminároch zúčastňujú spravidla spoločne podľa skupín.
12) Predmety sa delia na povinné, povinne voliteľné a výberové. Študent si povinný predmet
musí zapísať. Povinne voliteľný predmet si volí z ponuky viacerých predmetov a nepovinne
voliteľné predmety si môže voliť z akýchkoľvek predmetov vlastnej alebo inej katedry či
fakulty. Výberové predmety si študent volí tak, aby pri medziskúške (po 3. roku) preukázal
12 kreditov z tejto skupiny, a v ďalších dvoch rokoch môže ešte získať 8 kreditov za
predmety z tejto skupiny predmetov.
13) Kreditmi sa nehodnotia výkony spojené s dopĺňaním stredoškolského vzdelania a výkony
venované osobnostnej formácii, vyplývajúcej zo štatútu školy.
14) Výkon študenta sa hodnotí známkou podľa ECTS a označuje sa písmenami:
➢ A – výborne (vynikajúce výsledky) = 1
➢ B – veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) = 1,5
➢ C – dobre (priemerné výsledky) = 2
➢ D – uspokojivo (prijateľné výsledky) = 2,5
➢ E – dostatočne (výsledky spĺňajú iba minimálne kritériá) = 3
➢ FX – nedostatočne (výsledky nespĺňajú ani minimálne kritériá) = 4
Pri hodnotení FX a sa neudeľujú kredity. Počet kreditov sa pri hodnotení A – E nemení.
15) Študijný priemer sa počíta tak, že jednotlivým známkam zodpovedajú hodnoty: A=1,0;
B=1,5; C=2,0; D=2,5; E=3,0; FX=4.
16) Kredity za úspešné absolvovanie jednotlivých jednotiek sú vopred definované a
publikované. Pri každej študijnej jednotke musí študijný program uvádzať aj požadované
výkony a počet kreditov.
17) Pri získavaní kreditov musí študent postupovať tak, že bude rešpektovať rozdelenie
jednotiek štúdia na povinné predmety, povinne voliteľné a výberové predmety pre daný
študijný program.
18) Katedra môže urobiť dodatočné zmeny v porovnaní s informáciami, ktoré boli publikované.
19) Na absolvovanie bakalárskej časti štúdia (spravidla 3 roky) musí študent získať aspoň 180
kreditov v predpísanom zložení. V magisterskej časti štúdia študent musí získať aspoň 120
kreditov.
Článok VIII.
Študijné programy
1) Na KU a jej fakultách sa uskutočňujú iba akreditované študijné programy.
2) Súčasťou študijných programov sú informácie o tvorbe študijných plánov. Študijné plány si
každý študent zostavuje sám na základe ponúk jednotlivých fakúlt a s pomocou určených
študijných poradcov.
3) Študijné programy pre denné štúdium sa zostavujú tak, aby počet prednášok, cvičení
7

a seminárov a povinne voliteľných predmetov v týždni – za prvé tri ročníky – nepresahoval
26 vyučovacích hodín, ktoré sú rozdelené na jednotlivé predmety programu (10 + 10 hodín),
všeobecný základ a osobnostnú formáciu (6 hodín). Vo štvrtom a piatom roku štúdia počet
hodín nie je vyšší ako 24 (12 + 12) na obidva predmety študijného programu.
4) Prípadné zmeny štúdia prerokúva príslušná vedecká rada a schvaľuje ich akademický senát
fakulty, resp. univerzity.
Článok IX.
Štátne skúšky a rigorózne skúšky
1) K absolvovaniu ktoréhokoľvek stupňa vysokoškolského vzdelávania je nevyhnutné
absolvovať štátne skúšky. V každom akreditovanom študijnom programe druhého stupňa,
v ktorom sa udeľuje akademický titul magister, môže KU, resp. príslušná fakulta,
poskytovať aj možnosť obhajoby rigoróznych prác a po zložení rigoróznej skúšky má právo
udeľovať zodpovedajúci akademický titul (porov. § 83 ods. 1 zákona).
2) Štátne skúšky sa konajú pred skúšobnou komisiou. Zloženie komisie určuje dekan, ak sa
skúšky konajú v programe uskutočňovanom na fakulte; rektor, ak sa skúšky konajú
v študijnom programe uskutočňovanom na univerzite. Priebeh skúšky, ako aj vyhlásenie
výsledkov sú verejné, ale rozhodovanie komisie o výsledkoch je neverejné. Rovnako je to aj
pri rigoróznych skúškach.
3) Právo skúšať pri štátnych a rigoróznych skúškach majú tí vysokoškolskí učitelia, ktorí sú
profesori a docenti, a ďalší odborníci, ktorých schválila príslušná vedecká rada.
4) Zloženie skúšobných komisií pre programy uskutočňované na univerzite určuje rektor a pre
programy uskutočňované na fakulte dekan. Do komisií pre štátne skúšky sú spravidla
zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl alebo
z pracovísk vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky alebo z praxe.
5) Skúšobná komisia pre štátne skúšky má najmenej štyroch členov.
Článok X.
Prerušenie, zanechanie štúdia
1) Študentovi môže dekan (pre študijný program uskutočňovaný na fakulte) alebo rektor (pre
študijný program uskutočňovaný na univerzite) dovoliť prerušenie štúdia na základe
odôvodnenej žiadosti.
2) Maximálnou dĺžkou prerušenia sú 2 roky (pri materskej dovolenke najviac 3 roky). Po
uplynutí doby prerušenia sa študent musí najneskôr do 5 dní opäť zapísať na pokračovanie
štúdia. Inak sa považuje za študenta, ktorý zanechal štúdium.
3) Počas prerušenia štúdia študentovi nepatria povinnosti a práva študenta a nie je ani členom
akademickej obce.
4) Študent počas celého štúdia môže štúdium prerušiť najviac raz, a to na dobu uvedenú v bode
2. Celková dĺžka štúdia nesmie presiahnuť jeho dĺžku viac ako o dva roky (okrem bodu 2
tohto článku).
5) Zanechanie štúdia má študent oznámiť písomne dekanovi fakulty (v prípade zanechania
štúdia, ktoré sa uskutočňuje na fakulte), resp. rektorovi univerzity (v prípade zanechania
štúdia, ktoré sa uskutočňuje na univerzite).
8

6) V prípade zanechania štúdia možno študentovi, ak o to požiada, vydať potvrdenie
o absolvovaných predmetoch či skúškach, avšak vždy s poznámkou, že ide o neukončené
štúdium.
Článok XI.
Riadne ukončenie štúdia
1) Štúdium sa považuje za ukončené splnením poslednej študijnej povinnosti študenta a dňom
ukončenia štúdia je deň splnenia poslednej študijnej povinnosti. Ak je poslednou súčasťou
štúdia záverečná práca a tá je z praktickej oblasti (napr. hudobný výkon, výtvarné umenie),
práca musí byť doložená aj písomnou časťou.
2) Študent sa na štátnu skúšku prihlasuje individuálne a písomne. Študijné oddelenie v takom
prípade preskúma jeho index(y), zistí, či sú všetky povinnosti splnené, a potvrdí to v indexe.
3) Ak študent nevyhovie požiadavkám pri štátnych skúškach alebo neobháji záverečnú prácu,
ktorá je štátnou skúškou, má právo štátnu skúšku v predmetoch, v ktorých nevyhovel,
opakovať. Štátnu skúšku možno opakovať iba dvakrát, a to do dvoch rokov od ukončenia
posledného roku štúdia.
4) Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní
príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.
1.
Článok XII.
Prestup na iný študijný program alebo vysokú školu; vylúčenie zo štúdia
1) Prestup študenta fakulty na príbuzný študijný program fakulty dovoľuje dekan fakulty.
Uznanie absolvovaných JŠP rieši podľa návrhu katedier, ktorých sa to týka. Dekan môže na
základe súhlasu vedúceho katedry uznať korešpondujúce JŠP, schvaľuje zoznam
diferenčných predmetov a určí lehotu ich vykonania.
2) Ak chce študent prestúpiť na iný študijný program, dekan určí termín náhradných prijímacích
skúšok na zvolený študijný program.
3) Študenta, ktorý nesplní podmienky pre postup do ďalšej časti štúdia, dekan vylúči pre
neprospech.
4) Študent pri vylúčení zo štúdia môže požiadať univerzitu, resp. fakultu, o potvrdenie
o úspešne absolvovaných skúškach.
5) Dekan, resp. rektor, môže vylúčiť študenta aj z disciplinárnych dôvodov.
6) Vylúčený študent môže byť znovu prijatý na štúdium až na základe nového prijímacieho
konania.
7) Študent, ktorý chce prestúpiť na inú vysokú školu alebo fakultu, môže žiadať o výpis
výsledkov štúdia podľa § 67 ods. 5 zákona.
Článok XIII.
Doklady o štúdiu, doklady o absolvovaní štúdia
9

1) Doklady o štúdiu sú: preukaz študenta, výkaz o štúdiu, výpis výsledkov štúdia.
2) Preukaz študenta je doklad o právnom postavení študenta. Oprávňuje ho užívať práva a
výhody študenta vyplývajúce zo zákona, vnútorných predpisov školy, ako aj práva a výhody
vyplývajúce z dohôd školy s inými právnickými osobami. Preukaz študenta sa vydáva
študentovi po jeho zápise do registra študentov.
3) Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa zapisujú jednotky študijného programu
a výsledky kontroly absolvovaných jednotiek. Študent môže používať výkaz o štúdiu aj ako
doklad namiesto preukazu študenta. Na konci každého semestra je však študent povinný
odovzdať výkaz o štúdiu na študijné oddelenie kvôli kontrole absolvovaných jednotiek
študijného programu.
4) Výpis výsledkov štúdia je doklad, ktorý obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré
študent v rámci študijného programu splnil.
5) Uvedené doklady o štúdiu vydáva buď univerzita, alebo fakulta podľa toho, kde sa
uskutočňuje študijný program, s výnimkou preukazu študenta, ktorý vydáva vždy univerzita.
Výpis z výsledkov sa vydáva buď na základe žiadosti študenta, alebo absolventa.
6) Doklady o absolvovaní štúdia sú: vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške,
dodatok k diplomu.
7) Vysokoškolský diplom je dokument o absolvovaní akreditovaného študijného programu
a príslušného študijného odboru a o udelení akademického titulu. Vydáva ho univerzita. Na
vysokoškolskom diplome sa uvádza: meno a priezvisko absolventa, matričné číslo diplomu,
názov univerzity, názov fakulty alebo inej súčasti univerzity, na ktorej študent študoval,
názov študijného odboru, názov študijného programu, akademický titul. Vysokoškolský
diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade.
8) Vysvedčenie o štátnej skúške je doklad o absolvovaní štátnej skúšky, jej súčastiach a jej
výsledku. Vydáva ho univerzita.
9) Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje podrobné údaje o JŠP absolvovaných v
študijnom programe. Univerzita je povinná vydávať dodatok k diplomu a absolvent ho
dostane súčasne s diplomom.
10)Na základe písomnej žiadosti vydá univerzita absolventovi doklady o štúdiu aj v cudzom
jazyku.
Článok XIV.
Systém študijných poradcov
1) Pod systémom študijných poradcov sa rozumie pomoc učiteľov KU študentom v oblasti
štúdia a výchovy. Na KU v Ružomberku plní tento systém funkciu študijného poradcu podľa
§ 51 ods. 9 zákona.
2) Systém študijných poradcov má za cieľ zefektívniť univerzitný systém štúdia, pomôcť
študentom správne sa orientovať a efektívne si voliť študijné jednotky vzhľadom na vlastný
študijný plán študenta, na jeho záujmovú orientáciu a vzhľadom na reálnu situáciu na trhu
práce. Má za cieľ aj pomáhať študentom v ich ťažkostiach pri štúdiu, pri komunikácii
s prostredím a plní aj poradnú funkciu v študentských mobilitách, príp. sprostredkovateľskú
funkciu vo výskumnej, záujmovej a inej činnosti.
3) Systém študijných poradcov sa týka tých študentov, ktorí študujú kreditovým systémom.
Uskutočňuje sa tak, že každý študent si volí poradcu zo svojho študijného odboru podľa toho,
ktorú z dvoch študovaných aprobácií chce mať ako hlavnú. Zoznam poradcov určuje každá
10

katedra a dekanáty fakúlt usporiadajú ich zoznam podľa kombinácií predmetov (aprobácií).
Jeden poradca má približne 10 študentov. Práca poradcov sa rozumie ako poradná
a konzultačná činnosť vyplývajúca z pracovnej zmluvy.
4) Ostatné detaily systému študijných poradcov určí smernica rektora KU.
Článok XV.
Prechodné ustanovenia
1) Pre študentov nekreditového štúdia v akademických rokoch 2002/2003 a 2003/2004 platí
študijný a skúšobný poriadok publikovaný v akademickom roku 2001/2002.
Článok XVI.
Záverečné ustanovenia
1) Vo výnimočných prípadoch, v ktorých nie je možné riadiť sa týmto poriadkom a mohla by
vzniknúť škoda z oneskorenia, môže schváliť zmenu oproti ustanoveniu poriadku AS KU.
O vykonanej zmene informuje senát, dekanov fakúlt, vedúcich ostatných pracovísk v rovine
fakúlt a veľkého kancelára univerzity.
2) Študent sa môže vo všetkých veciach, o ktorých rozhoduje vysokoškolský učiteľ, písomne
odvolať k vedúcemu katedry, vo veciach, o ktorých rozhoduje vedúci katedry, k dekanovi
a o veciach, o ktorých rozhoduje dekan, k rektorovi vždy do 15 dní od konkrétneho
rozhodnutia.
3) Študijný poriadok KU bol schválený v AS KU 27. 09. 2002.
4) Študijný poriadok KU nadobúda účinnosť dňom zaregistrovania na MŠ SR.
11