APečkoviny 2013, č. 3 - Filozofická fakulta
APečkoviny 2013, č. 3 - Filozofická fakulta
APečkoviny 2013, č. 3 - Filozofická fakulta
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
[ape<strong>č</strong>koviny]<br />
ková a jazyková kvalita udivuje dodnes.<br />
Inscenácia Ó SLÁVA HVIEZD Ó SLÁVA nám ponúkla<br />
spracovanie troch Hviezdoslavových epických básní<br />
– Margita, Zuzka Majerovie a An<strong>č</strong>a. S minimalizovanou<br />
scénou a niekoľkými rekvizitami, bez násilného<br />
modernizovania, a práve naopak, pri zachovaní ľudového<br />
vyznenia textov, sa inscenátorom podarilo<br />
sprístupniť majstrovu tvorbu sú<strong>č</strong>asnému publiku.<br />
Trom protagonistkám sa podarilo interpretovať<br />
Hviezdoslavove texty tak, že zvýraznili práve aspekt,<br />
ktorý nás, keď sa „prehryzieme“ cez všetky tie „<strong>č</strong>udne<br />
vyznievajúce slová“, udivuje dodnes – intenzívna<br />
funk<strong>č</strong>nosť týchto <strong>č</strong>udných slov, majstrovské vybudovanie<br />
príbehu, skratka a dynamickosť. Epickú zložku<br />
funk<strong>č</strong>ne dotvárali spev, tanec a cimbalová hudba.<br />
Možno práve toto je cesta, ako sú<strong>č</strong>asnému mladému<br />
<strong>č</strong>itateľovi ukázať, že Hviezdoslava sa báť netreba<br />
– chce to iba prekonať postoj „ja tomu nerozumiem“,<br />
hľadať ten správny interpreta<strong>č</strong>ný kľú<strong>č</strong> a<br />
nechať sa unášať vlastnou predstavivosťou. „Ósláva<br />
Hviezdósláva“, ktorej sme boli svedkom v utorok podve<strong>č</strong>er<br />
dokázala, že ak dáme majstrovým textom šancu,<br />
<strong>č</strong>aká nás intenzívny estetický zážitok.<br />
Zuzana Fedorková<br />
Po<strong>č</strong>as tretieho festivalového dňa sme boli svedkami<br />
mimoriadného javiskového výrazu. Tri here<strong>č</strong>ky<br />
Teatra colorato z Bratislavy, všetky neoby<strong>č</strong>ajne disponované<br />
recitátorky, pohybovo a hudobne zdatné,<br />
interpretovali texty velikána slovenskej poetickej<br />
realistickej spisby Pavla Országha Hviezdoslava. V<br />
prípade Hviezdoslavových básní nie je ťažké urobiť<br />
dobrú dramaturgiu, napriek tomu ju treba oceniť.<br />
Tri epické básne, „Margita“, „An<strong>č</strong>a“ a „Zuzka Majerovie“,<br />
vytvorili vďaka dramaturgovi Jurajovi Fotulovi<br />
premyslenú pevnú štruktúru, na ktorej sa dá dobre<br />
stavať špecifický žáner, akým je divadlo poézie. Sujety<br />
jednotlivých básní našli spolo<strong>č</strong>ného menovateľa<br />
a vytvorili nový, logický sujetový celok a kvalitný<br />
scenár. Rovnako poctivá bola réžia Petra Weincillera,<br />
ktorá textom neubližovala ani aktualizáciou, ani historizujúcim<br />
prístupom. Išla do hĺbky, po význame,<br />
pracovala s metaforou, stavala na detailoch a nezneužívala<br />
expresívne ladenú lexiku nie malého po<strong>č</strong>tu<br />
básnikových veršov. A práve vďaka dramaturgicko-<br />
-režijnej koncepcii bolo možné vnímať inscenáciu<br />
ako báseň; nie lineárne <strong>č</strong>i aditívne, ale cyklicky a globálne.<br />
Pomohlo tomu aj scénografické videnie Petra<br />
Weincillera, ktorý scénu nezaplnil nepotrebnými<br />
rekvizitami, naopak, vyzdvihol mnohovýznamovosť<br />
a polyfunk<strong>č</strong>nosť niekoľkých, vhodne vybratých (rajba<strong>č</strong>ka,<br />
varecha, stoli<strong>č</strong>ka, zvon<strong>č</strong>ek, lampáš). Here<strong>č</strong>ky<br />
nemuseli zápasiť so scénickými „prekážkami“, mohli<br />
naplno realizovať pohybovú koncepciu inscenácie<br />
(Michal Dudáš) a venovať sa textu, básňam, významom.<br />
Herecká zložka: ak by ste <strong>č</strong>akali patetické prednesy<br />
sentimentálne naladených here<strong>č</strong>iek, boli by ste<br />
sklamaní. Na Malej scéne DAD využili here<strong>č</strong>ky svoje<br />
predispozície a v súhre s poetikou autora i koncepciou<br />
inscena<strong>č</strong>ného tímu predviedli artistný výkon.<br />
Divadlo poézie je hraná báseň. V prípade inscenácie<br />
Ó sláva hviez ó sláva hraná aj hudobným nástrojom,<br />
resp. výborným cimbalistom Jakubom Beľákom. Divadlo<br />
poézie je gnómický prejav, stojaci mimo kon-<br />
Foto: TEATRO COLORATO<br />
krétneho miesta a mimo konkrétneho <strong>č</strong>asu. Divadlo poézie Teatra colorato bolo<br />
a je <strong>č</strong>istým inscena<strong>č</strong>ným tvarom vysokých kvalít.<br />
Diana Laciaková<br />
Predstavenie bolo uvedené na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnovi<strong>č</strong>a.<br />
Napriek obavám režiséra z nedostatku divákov sa celé hľadisko zaplnilo, ba<br />
dokonca niekoľkí stáli pri dverách. V hlavných úlohách vystupovali tri mladé<br />
here<strong>č</strong>ky kostýmovo odeté v ľudových slovenských krojoch. Inscenáciu dopĺňala<br />
živá cimbalová hudba, ktorá bola symbolom slovenskej ľudovej tradície. Hra Ó<br />
sláva hviezd ó sláva je vlastne „slovnou hra<strong>č</strong>kou“: ó sláva Hviezdoslava. Teda<br />
už samotný názov v recipientovi evokoval poctu k jednej z vedúcich osobností<br />
slovenskej literatúry a kultúry vôbec.<br />
V hre boli princípom montáže komponované tri Hviezdoslavove diela písané<br />
vo veršoch: Margita, Zuzka Majerovie a An<strong>č</strong>a. Všetky sú z prostredia dedinského<br />
ľudu. Hlavnú rolu stvárnilo mladé diev<strong>č</strong>a, ktorého život kon<strong>č</strong>í tragicky.<br />
Režisér Peter Weinciller sa snažil pochmúrne udalosti spracovať netradi<strong>č</strong>ným<br />
spôsobom – momentom nadľah<strong>č</strong>enia a žartu. Here<strong>č</strong>ky využívali svoj hlas, nielen<br />
v rámci naratívnosti, ale aj spevu. Použili funk<strong>č</strong>né rekvizity, ktoré <strong>č</strong>asto kreovali<br />
intenzitu hereckého prejavu. Hru hodnotím pozitívne. Myslím, že bola príjemným<br />
oživením slovenskej kultúry zo sklonku 19. storo<strong>č</strong>ia a za<strong>č</strong>iatku 20. storo<strong>č</strong>ia<br />
najmä pre sú<strong>č</strong>asnú mládež, ktorá tvorila vä<strong>č</strong>šinu publika.<br />
Stanislava Džadoňová<br />
VŠMU (BRATISLAVA)<br />
JOZEF MOKOŠ: ALICA<br />
Réžia, dramaturgia: Ivana Macková a kolektív pod vedením doc.<br />
Jozefa Mokoša | Scénografia: Ivana Macková | Hudba: Barbora Tomášková,<br />
Rozália Tomášková, Michal Izakovi<strong>č</strong>, Matúš Kachút<br />
Produkcia: Adriana Ruži<strong>č</strong>ková, Adam Válek | Ú<strong>č</strong>inkujú: Alica: Slávka<br />
Šmajdová/ Kristína Mackov<strong>č</strong>áková | Sestri<strong>č</strong>ka/ Myš/ Kráľovná:<br />
Miriam Ryšavá | Doktor Králik/ Králik/ Húseni<strong>č</strong>iak: Lukáš Tandara<br />
Pedagogické vedenie: Mgr. art. Marica Mikulová, prof. Hana Cigánová,<br />
doc. Svetlana Waradzinová, Mgr. art. Peter Cigán<br />
Už pred za<strong>č</strong>iatkom divadelného predstavenia s názvom Alica, ktoré odohrali<br />
študenti VŠMU v podve<strong>č</strong>er tretieho dňa AP v hlavnej sále DAD-u mi bolo jasné,<br />
[3/<strong>2013</strong>] 5
Change language