Kultúrno-historická a sociálna topografia ... - REC Slovensko

Kultúrno-historická a sociálna 

topografia mikroregiónu 

Zdroje Bielych Karpát 

(prípadová štúdia) 

Bratislava 2008 

REC Slovensko

Kultúrno-historická a sociálna 

topografia mikroregiónu 

Zdroje Bielych Karpát 

(prípadová štúdia) 

Bratislava 2008 

REC Slovensko

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát 

Autori: 

Ján Hanušin 

Mikuláš Huba 

Vladimír Ira 

Juraj Podoba 

Peter Podolák 

Peter Spišiak 

REC.Slovensko.ďakuje.za.cenné.rady.riešiteľskému.tímu.v.zložení.Marián. 

Minarovič,.Vladimír.Hudek,.Zuzana.Hudeková,.Peter.Mederly.a.Michal.Tvrdoň. 

Autori fotografií: 

Mgr..Dušan.Šebo 

Bratislava 

2008 

Táto.publikácia.bola.zostavená.v.rámci.projektu.“Karpatský.projekt”,. 

čiastočne.podporeného.z.programu.INTERREG.III.B.CADSES.a.bol. 

spolufinancovaný.Európskou.úniou..Za.obsah.tohto.dokumentu. 

zodpovedajú.autori.a.za.prípadné.chyby.za.žiadnych.okolností. 

nezodpovedá.Európska.únia.a.Program.OSN.pre.životné.prostredie. 

-.sekretariát.Karpatského.Dohovoru.a.jeho.partnerské.inštitúcie..

Obsah 

1. ÚVOD ..................................................................................................................... 5 

2. ANALÝZY (TOPOGRAFIA) ....................................................................................... 7 

2.1..Prírodná.a.kultúrna.krajina...................................................................................... 7 

2.1.1..Štruktúra.prírodnej.krajiny.(J.Hanušin)................................................................. 7 

2.1.2..Štruktúra.kultúrnej.krajiny.(J.Hanušin)................................................................ 17 

2.1.3..Vymedzenie.typov.prírodnej.a.kultúrnej.krajiny.(J.Hanušin)............................... 26 

2.2..Demograficko-sídelné.a.sociálno-ekonomické.súvislosti,.kvalita.života................. 27 

2.2.1..Demografický.vývoj.a.štruktúry.(P.Podolák)........................................................ 27 

2.2.2..Domový.a.bytový.fond.(V.Ira,.P.Podolák)............................................................ 34 

2.2.3..Sociálno-ekonomické.súvislosti.a.kvalita.života.(P.Spišiak,.V.Ira,.P.Podolák)........ 36 

2.3..Kultúrno-historické.a.sociokultúrne.súvislosti.(J.Podoba)....................................... 49 

3. SYNTÉZY (HODNOTENIA PREDPOKLADOV ROZVOJA ÚZEMIA ............................. 61 

3.1..Silné.a.slabé.stránky,.príležitosti.a.ohrozenia.–.SWOT.(M.Huba)........................... 61 

3.2..Zhrnutie.–.prierezové.aspekty.(M.Huba)................................................................ 67 

4. STRATÉGIA, ODPORÚČANIA A NÁVRHY ............................................................... 69 

4.1..Alternatívne.scenáre.ďalšieho.vývoja.regiónu.Biele.Karpaty.(M.Huba).................. 69 

4.2..Návrh.stratégie.TUR.–.strategické.ciele.a.odporúčania.(M.Huba).......................... 73 

5. ZÁVER .................................................................................................................. 91

Kultúrno-historická a sociálna topografia mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát

1. 

úVOD 

Geografická.poloha,.prírodné.faktory.a.po.osídlení.človekom.i.jeho.vplyv,.formovali.oblasť.Bielych.Karpát.do.dnešnej.podoby..Charakteristické.pre.túto.oblasť.sú.nielen.mäkko.modelované.tvary.flyšového.pohoria.s.odolnejšími.a.morfologicky.výraznými.prvkami.bradlového.pásma,.ale.tiež.neobyčajne.bohatá.a.pestrá.príroda,.v.ktorej. 

zostali.prvky.pôvodného.osídlenia,.vrátane.jej.ľudových.tradícií.a.kultúry..V.zachovalej. 

kvalite.a.forme.bývania.sa.odráža.materiálno-technická.úroveň.spoločnosti,.spôsob. 

života.obyvateľov,.ako.aj.vývoj.rodinných.a.susedských.tradícií.a.vzťahov..Vývoj.a.súčasný.stav.spoločenského.života.v.území.je.odrazom.vývoja.a.aktuálneho.stavu.materiálno-technickej.kultúry,.ktorá.rozhodujúcim.spôsobom.formovala.najmä.sociálnu.a. 

spoločenskú.štruktúru.sídla.resp..regiónu..Historický.a.spoločensko-ekonomický.vývoj. 

regiónu.neprebiehal.izolovane,.ale.vo.vzájomnom.spolupôsobení.a.s.ohľadom.na. 

vzťahy.s.bližšími.a.v.niektorých.súvislostiach.i.vzdialenejšími.centrami.. 

Predložená.analýza.spracováva.na.základe.vypracovanej.metodológie.kultúrno-historickú.a.spoločenskú.topografiu.časti.bielokarpatského.regiónu.–.14.obcí. 

–.Bohunice,.Bolešov,.Borčice,.Červený.Kameň,.Dulov,.Ilava,.Kameničany,.Krivoklát,. 

Mikušovce,.Pruské,.Sedmerovec,.Slavnica,.Tuchyňa.a.Vršatské.Podhradie.. 

Obsahuje.topografiu.a.analýzu.územia.z.prírodného,.sociálneho,.ekonomického. 

a. kultúrno-historického. aspektu.. V. záverečnej. časti. obsahuje. dokument. 

hodnotenie. celkových. rozvojových. predpokladov. územia,. stratégiu. rozvoja. 

územia.z.hľadiska.kritérií.a.limitov.trvalo.udržateľného.rozvoja.a.formulovanie. 

odporúčaní.a.návrhov.pre.ďalší.rozvoj.územia.


2. 

.1. Prírodná a kultúrna krajina 

.1.1. Štruktúra prírodnej krajiny 

Geologický vývoj a litológia 

ANALÝZY. 

(TOPOGRAFIA). 

Hlavným cieľom KHST je obnovenie a zachovanie harmónie medzi 

človekom a jeho prostredím, ktoré súčasne využíva a spravuje..Určujúcou. 

ideou. je. predpoklad. uznania. historickosti. životného. prostredia. a. nevyhnutnosti.obnoviť.prirodzenú.kontinuitu.vývoja.na.základe.rešpektovania.hodnôt.a. 

určujúcich.vlastností..Geologicky.leží.študované.územie.na.rozhraní.vonkajších. 

a. vnútorných. Západných. Karpát.. Predelom. medzi. týmito. celkami. je. bradlové. 

pásmo,.ktoré.je.v.študovanom.území.dobre.vyvinuté.a.oddeľuje.pohorie.Biele. 

Karpaty.na.SZ..od.plochej.neogénnej.panvy,..Ilavskej..kotliny.zaberajúcej.JV.časť. 

územia..Základnými.litologicko-tektonickými.jednotkami.územia.sú.teda.elevácie.flyšových.Bielych.Karpát.a.bradlového.pásma.(z.hľadiska.geomorfologického. 

je.súčasťou.Bielych.Karpát).a.neogénna.sedimentárna..panva.-..Ilavská..kotlina.. 

Táto. základná. tektonická. diferenciácia. zásadným. spôsobom. predurčila. ďalšie. 

vlastnosti.a.vývoj.prírodnej..a.kultúrnej.krajiny.v.regióne.. 

Biele. Karpaty. sú. súčasťou. rozsiahleho. systému. flyšových. Karpát,. ktorý. 

v.oblúku.vyklenutom.smerom.na.sever.obopína.prakticky.celé.Slovensko..Flyš. 

je. horninový. komplex. s. charakteristickým. viacnásobným. striedaním. pieskovcov,.prachovcov.a.ílovcov,.ktorý.vznikol.odnosom.a.následnou..sedimentáciou. 

splavovaných.hornín.z.dvíhajúceho.sa.kontinentu..Sedimentácia.prebiehala.na. 

dne.mora.rozprestierajúceho.sa.po.jeho.SZ.okraji.v.tzv..čelnej.predhlbni..Tento. 

proces.prebiehal.najintenzívnejšie.na.prelome.druhohôr.a.treťohôr..pred.asi.70. 

mil..rokov.(vrchná.krieda.-.paleocén)...Neskôr,..vo.vrchnom.paleogéne.(oligocén),.došlo..k.intenzívnej.tektonickej.činnosti,.počas.ktorej.sa.sedimenty.uložené.v.čelnej.predhlbni.prevrásnili,.vyzdvihli.a.stali.sa.súšou..Koncom.miocénu.


(pred.20.–.25.mil..rokov).boli.Biele.Karpaty.zarovnanou.pahorkatinou,.v.ďalších. 

fázach. horotvorných. procesov. sa. vertikálnou. tektonikou. . rozlámali.. Súčasná. 

podoba.pohoria.sa.dotvorila.vo.štvrtohorách.(kvartéri),.najmä..periglaciálnymi. 

morfologickými.procesmi..Litologicky..buduje.flyš.v.študovanom.území.tzv..bielokarpatská.jednotka.magurského.flyša,.pre.ktorú.sú.v.tomto.priestore.typické. 

pieskovce.a.piesčité.ílovce..z.obdobia.paleocén.–.eocén.. 

Bradlové. pásmo. (pieninské. bradlové. pásmo). vzniklo. ako. úzky. pás. hornín. 

s.komplikovaným.tektonickým.vývojom.a.litologickým.zložením,.ktoré.oddeľuje. 

vonkajšie. flyšové. a. vnútorné. jadrové. pohoria. Západných. Karpát.. Kvôli. malej. 

šírke.sa.nevymedzuje.ako.samostatná.geomorfologická.jednotka,.hoci.svojím. 

vzhľadom.a.litologickým.zložením.sa.výrazne.líši.od.flyšových.Bielych.Karpát.. 

V. komplikovanej. stavbe. bradlového. pásma. sa. rozlišujú. viaceré. série. (sekvencie,. 

štádiá. vývoja).. Na. študovanom. území. je. vyvinutá. čorštýnska. a. kysucká. 

sekvencia. (Vršatské. bradlá). ako. aj. prechodná. pruská. sekvencia. (nižšie,. menej. 

výrazné.bradlá.v.okolí.Pruského)..Bradlové.pásmo.je.tvorené.odolnými.jurskými. 

vápencami. a. menej. odolnými. mladšími. kriedovými. slieňovcami. a. bridlicami,. 

tvoriacimi.obal.bradiel.. 

Ilavská.kotlina.je.neogénnou.sedimentárnou..panvou..V.jej.podloží.sú.druhohory.bradlového.pásma.s.komplikovaným.vývojom.a.stavbou..Vznikla.v.miocéne,.kedy.bola.súčasťou.Podunajskej.nížiny,.neskôr.v.pliocéne.bola.zaplavená.. 

V.tomto..období.sa.tu.usadili.sladkovodné.jazerno-riečne.sedimenty,.prevažne. 

štrky,.piesky.a.íly,.ktorých.mocnosť.dosahuje.až.100.m..V.kvartéri.boli.neogénne.sedimenty.prekryté.fluviálnymi.sedimentami.Váhu.a.na.okrajoch.svahovými. 

sedimentami.a.fluviálnymi.sedimentami.bočných.prítokov.Váhu.. 

Neotektonický. vývoj. je. predurčený. smerom. a. veľkosťou. hlavných. zlomových.línií,.ktoré.členia.územie.na.tektonické.jednotky.rôzneho.rádu.s.charakteristickou. 

tendenciou. . vertikálnych. pohybov. (zdvih. –. pokles).. Pohorie. Biele. 

Karpaty. sa. vyznačujú. zdvihovou. tendenciou,. pričom. rýchlejší. zdvih. má. pruh. 

bradiel na JV úpätí pohoria 

pozdĺž. zlomov. oddeľujúcich. 

kotlinu.a.pohorie..Ilavská.kotlina. 

má. opačnú,. poklesovú. 

tendenciu. s. výraznejšou. tendenciou.poklesu.v.južnej.časti.. 

Neotektonické. pohyby. môžu. 

mať. svoje,. aj. keď. väčšinou. 

však.málo.viditeľné.a.zanedbateľné.následky.aj.v.súčasnosti,. 

najmä. pri. pretváraní. pozdĺžneho.profilu.dolín.a.tokov.

Geomorfologické členenie, reliéf 

Analýzy (Topografia) 

Z.hľadiska.geomorfologického.členenia.(ktoré.nie.je.vždy.v.súlade.s.geologickým.členením).patrí.celé.územie.do.oblasti.slovensko.–.moravských.Karpát,.ktorá. 

sa.v.rámci.regiónu.člení..na..celky.Biele.Karpaty.a.Považské.podolie...Podcelkami. 

Bielych.Karpát.sú.Kobylináč..a.Vršatské.bradlá,.podcelkami.Považského.podolia. 

sú.Bielokarpatské.podhorie.a.Ilavská.kotlina. 

Študované. územie. je. značne. členité,. s. veľkými. výškovými. rozdielmi. na. 

pomerne. krátkych. vzdialenostiach,. maximálna. denivelácia. reliéfu. dosahuje. 

približne.700.m..Najvyšším.bodom.je.Chmeľová,.ktorá.je.s.výškou.925.m.n.n.m.. 

druhým.najvyšším.vrcholom.Bielych.Karpát..Najniží.bod.je.na.nive.Váhu.v.k.ú.. 

Borčice,.vo.výške.asi.225.m.n.m..Plošne.väčšiu.časť.územia.(asi.64%).zaberá. 

celok.Bielych.Karpát..Pre.toto.pohorie.typický.flyšový,.hladko.modelovaný.reliéf. 

však. dominuje. len. v. podcelku. Kobylináč,. ktorý. je. plošne. najväčšou. geomorfologickou. 

jednotkou. územia.. Prevláda. v. nej. fluviálne. rezaný. reliéf. hornatín.. 

Hlavný. chrbát. začína. v. doline. Vláry. (mimo. študovaného. územia). pokračuje. 

JZ-SV.smerom,.pod.Bielym.vrchom.(819.m.n.m.).sa.stáča.na.SSZ.a.pokračuje. 

k. uzáveru. doliny. Továrskeho. potoka.. Tá. tvorí. výrazný. predel. tohto. podcelku,.

10 


ktorý.za.ňou.pokračuje.rozložitým.masívom.Kobylinca.(912.m.n.m.).tvoriacim. 

SSV.hranicu.územia..Temer.rovnakú.rozlohu.(43,85.km 2 ).zaberajú.celky.patriace.do.Vršatských.bradiel,.ktorých.reliéf.je.na.rozdiel.od.hladko.modelovaného. 

flyša. výrazne. rozčlenený.. V. časti. Vysoké. Vršatce. je. vyvinutý. charakteristický. 

ostro. modelovaný. reliéf. v. jurských. vápencoch. s. vypreparovanými. skalnými. 

útvarmi,.stenami.a.relatívne.rozsiahlymi.skalnými.osypmi.v.priúpätných.polohách.skalných.stien..Výšky.stien.dosahujú.až.50.–.60.m..Táto.geomorfologická. 

jednotka. predstavuje. jeden. z. najkrajších. príkladov. bradlového. reliéfu. u. nás.. 

Najlepšie. vyvinuté. bradlové. útvary. sú. v. bradlách. nad. Vršatským. Podhradím,. 

útvar.Babky.a.Červenokamenské.bradlá..Najvyšším.bodom.je.Chmeľová.(925.m. 

n.m.)...Podvršatská.brázda,.geomorfologická.jednotka.s.najmenšou.rozlohou.v. 

regióne,..je.zníženina.vymodelovaná.v.menej.odolnom.prevažne.slieňovcovom. 

obale. bradiel.. Svojím. JZ. okrajom. zasahuje. do. východnej. časti. územia. v. okolí. 

Mikušoviec..Maximálne.nadmorské.výšky.tu.nepresahujú.450.m.n.m..Vršatské. 

predhorie. má. na. niektorých. miestach. charakter. úpätnej. plošiny. lemujúcej. 

Vysoké. Vršatce. . z. východnej. strany.. Plošinový. charakter. je. najzreteľnejší. . na. 

chrbáte. JV. od. Vršatského. Podhradia. oddeľujúcom. Krivoklátsku. a. Podhradskú. 

dolinu....Nadmorské.výšky.sa.pohybujú.v.rozmedzí.450.–.630.m.n.m.. 

Geomorfologický. celok. Považské. podolie. tvoria. dva. odlišné. podcelky.. 

Bielokarpatské.podhorie.je.vyššie,.členitejšie..Typologicky..je.to.proluviálno.–.fluviálny.pahorkationový.reliéf.kužeľových.a.terasových.formácii,.bližšie.k.úpätiu.Bielych.Karpát.prechádzajúci.až.do.sedimentových.plošín..Jednotka.je.rozčlenená.paralelnými.dolnými.časťami.dolín.bielokarpatských.tokov..Nadmorské.výšky. 

kolíšu.v.rozpätí.250.–.400.m.n.m..Nad.zvyškami.terás.je.miestami.dobre.vyvinutá. 

poriečna.vrchnopliocénna.úroveň...Ilavská.kotlina.je.geomorfologicky.najhomogénnejšou.časťou.územia..Na.jej.SZ.strane.sú.čiastočne.vyvinuté.riečne.terasy. 

Váhu,.ale.v.podstatne.menšom.rozsahu.ako.na.opačnej.JV.strane..Terasy.na.SZ. 

okraji.kotliny.sú.rozrušené.eróznou.aktivitou.dolných.úsekov.bielokarpatských.


tokov.a.zachovali.sa.len.útržkovite,.najmä.v.okolí.Pruského..Z.Bielokarpatského. 

podhoria.sem.zasahujú.dolné.časti.náplavových.kužeľov,.najvýraznejším.z.nich. 

je.kužeľ.Podhradského.potoka.v.Pruskom,.ktorý.sa.vytvoril.na.ostrom.prechode. 

medzi. pohorím. a. kotlinou.. Mesto. Ilava. leží. na. vysokej. terase. (prevýšenej. asi. 

20. m. nad. nivou. Váhu),. ktorá. je. rozťatá. Porubským. potokom. . stekajúcim. zo. 

Strážovských. vrchov.. . Najnižší. stupeň. kotliny,. niva. Váhu,. má. rovinatý. reliéf,. 

jedinými.deniveláciami.sú.zvyšky.starej.riečnej.siete.. 

Sieť. dolín. a. úvalín. indikuje. tektonické. pomery. územia.. Väčšina. dolín. má. 

konsekventný.charakter,.teda.sledujú.generálny.sklon.terénu..Subsekventnými. 

dolinami. sledujúcimi. lokálne. tektonické. línie. na. rozhraní. sú. dolina. hornej. 

Vlárky.(na.rozhraní.jednotiek.flyšového.pásma)..a.horného.toku.Bolešovského. 

potoka.(na.rozhraní.flyšových.a.bradlových.jednotiek)..Najväčšia.hustota.dolinovej. 

siete,. ktorá. je. tesne. skorelovaná. s. hustotou. riečnej. siete. je. štatisticky. 

v. Podvršatskej. brázde,. ale. vzhľadom. na. jej. minimálny. rozsah. v. študovanom. 

území. nemôžeme. potvrdiť. príčinný. vzťah. medzi. hustotou. dolinovej. (riečnej). 

siete. a. litologicko-morfologickým. charakterom. tejto. časti.. Najväčšiu. hustotu. 

riečnej.siete.má.Ilavská.kotlina,.typická.pririečna.krajina.s.množstvom.aktívnych. 

a. opustených. riečnych. ramien,. pozostatkymi. po. divočiacom. Váhu,. ktorého. 

úprava. sa. začala. v. 30.. rokoch. minulého. storočia.. Najmenšiu. hustotu. riečnej. 

siete.má.Vršatské.predhorie..Vzhľadom.na.litologické.a.morfologické.vlastnosti. 

tejto.časti.tu.v.niektorých.častiach,.najmä.na.úpätí.Vršatských.bradiel,.môžeme. 

hovoriť.o.náznakoch.krasového.reliéfu,.čo.potvrdzuje.aj.zistená.nízka.hustota. 

riečnej.siete...Najväčšia.hustota.úvalín.(zväčša.depresné.tvary.bez.trvalého.toku. 

s.plochým.dnom.a.miernymi.svahmi,.s.dnami.vyplnenými.zväčša.sutinovými.a. 

hlinitými,.menej.skalnatými.sedimentami).je.v.Bolešovskej.doline,.v.hornej.časti. 

Krivoklátskej.doliny.a.v.Podhradskej.doline. 

V.študovanom.území.sú.čiastočne.vyvinuté.aj.krasové.javy..Okrem.spomínaného.planinového.charakteru.časti.Vršatského.predhoria.sú.tu.aj.ďalšie.krasové. 

javy,. ktoré. sa. vytvorili. vo. vápencoch. bradlového. pásma.. Vzhľadom. na. malé. 

mocnosti. vápencových. hornín. ich. veľkosť. je. limitovaná.. Spomeňme. jaskyne. 

Babky.1.a.Babky.2.a.priepasť.v.masíve.Chmeľovej..Zaujímavosťou.je.aj.výskyt. 

travertínu.v.hornej.časti.Krivoklátskej.doliny.. 

Z. negatívnych. javov. viažucich. sa. na. litologické. a. geomorfologické. vlastnosti.územia.majú.najväčší.význam.svahové.poruchy,.najmä.zosuvy..Intenzívna. 

zosuvná.činnosť.je.charakteristická.pre.územia.budované.flyšom..Prúdový.zosuv. 

na.JV.svahu.Bieleho.vrchu.a.početné.zosuvy.v.hornej.časti.Tovarského.potoka. 

(Červenokamenská. dolina). sa. viažu. na. málo. stabilné. flyšové. horniny.. Zosuvy. 

menšieho.rozsahu.možno.pozorovať.prakticky.na.väčšine..bielokarpatskej.časti. 

územia.. 

11

1 


Klimatické pomery 

Poloha. vzhľadom. na. prevládajúce. smery. prúdenia. vzduchu,. vzdialenosť. od. 

oceánu,.nadmorská.výška.a.členitosť.reliéfu.sú.hlavnými.činiteľmi,.ktoré.ovplyvňujú. 

klimatický. charakter. územia.. Vzhľadom. na. výraznú. vertikálnu. členitosť. tu. 

môžeme.rozlíšiť.všetky.tri.hlavné.klimatické.oblasti.Slovenska,.pričom..žiadna.z. 

nich.nevykazuje.najextrémnejšie..charakteristiky.príslušnej.oblasti.. 

Do.teplej.oblasti.patrí.Ilavská.kotlina..Priemerné.ročné.teploty.vzduchu.tu.kolíšu.okolo.8,5 

o C,.januárové.priemery.dosahujú.-2,5.–.-3,0. o C,.júlové.18,5.–.19,0 o C.. 

Plošne. najväčší. rozsah. má. mierne. teplá. oblasť,. do. ktorej. patrí. Bielokarpatské. 

podhorie.a.polohy.v.Bielych.Karpatoch.do.nadmorskej.výšky.približne.600.m.n.m.. 

Priemerná.ročná.teplota.je.v.rozmedzí.6.–.8,5 o C,.januárová..-3,0.–.-5,0 o C,.júlová. 

16.–.18,5 o C..Najchladnejšími.oblasťami.územia.sú.polohy.v.Bielych.Karpatoch.nad. 

600.m.n.m.,.v.ktorých.je.priemerná.ročná.teplota..nižšia.ako.6 o C,.januárová.nižšia. 

ako.-5,0 o C.a.júlová.nižšia.ako.16 o C..V.dlhodobom.priemere.najteplejším.mesiacom.je.júl,.najchladnejším.január..Veľkosť.zrážkových.úhrnov.narastá.s.nadmorskou.výškou.a.čiastočne.aj.v.smere.od.juhu.na.sever..Najnižšie..priemerné.zrážkové. 

úhrny.sú.v.Ilavskej.kotline.(okolo.680.–.750.mm),.vyššie.polohy.v.Bielokarpatskom. 

podhorí.a.nižšie.polohy.Bielych.Karpát.majú.ročne.v.priemere.okolo.750.–.900.mm. 

zrážok,.polohy.nad.600.m.v.Bielych.Karpatoch.nad.800-900.mm.a.najzrážkovejšie. 

polohy.vo.vrcholných.častiach.Vysokého.Vršatca.a.Kobylináča.majú.až.okolo.900. 

mm.zrážok.ročne..Najzrážkovejšie.mesiace.sú.jún.a.júl,.najsuchšie.január.–.marec.. 

Zaujímavé.sú.vysoké.zrážkové.úhrny.v.relatívne.nízkych.polohách.dolín.v.lokalitách. 

hlboko.v.pohorí..Tak.napr..Červený.Kameň.(411.m.n.m.).má.ročný.priemer.zrážok. 

892.mm,.Zubák.(408.m.n.m.,.v.tesnom.susedstve..študovaného.územia).852.mm,. 

čo.je.len.o.málo.menej.ako.najvyšší.vrch.Bielych.Karpát,.Veľká.Javorina,.ktorá.má. 

901.mm.(priemery.za.obdobie.1951.–.1980).. 

Aj.na.základe.týchto.faktov.možno.konštatovať,.že..polohy.vo.vnútri..Bielych. 

Karpát.sú.aj.pri.rovnakej.nadmorskej.výške.chladnejšie,.vlhšie,.s.väčšou.a.dlhšie. 

trvajúcou.snehovou.pokrývkou.ako.polohy.otvorené.do.Ilavskej.kotliny..

Hydrologické pomery 


Študované.územie.patrí.do.povodia.Váhu,.pričom.prevažná.časť.je.odvodňovaná. 

do. Váhu. priamo,. menšia. časť. patrí. do. povodia. Vlárky,. ľavostranného. 

prítoku.Vláry..Najväčším.tokom.pretekajúcim.územím.je.alochtónny.tok.Váhu.. 

Preteká. územím. v. dĺžke. asi. 14. km.. Najväčším. miestnym. tokom. územia. je. 

Tovarský. potok,. ktorý. ako. jediný. tok. v. území. má. rozvinutú. riečnu. sieť. s. náznakom. 

stromovitej. štruktúry. vo. flyšovom. podcelku. Kobylináči.. Riečna. sieť. 

ostatných. tokov. je. málo. vyvinutá,. tvoria. ju. paralelné. prítoky. stekajúce. priamo. 

do. Váhu.. Riečna. sieť. v. Ilavskej. kotline. je. v. dôsledku. . rozsiahlych. úprav. 

Váhu. a. vybudovania. umelého. derivačného. . kanála. prakticky. úplne. zmenená.. 

Z.pôvodnej.riečnej.siete.sa.zachovali.len.zvyšky.mŕtvych.ramien.a.kratšie.úseky. 

dolných.tokov.prítokov.stekajúcich.z.Bielych.Karpát..Na.SZ.strane.osi.Ilavskej. 

kotliny.preteká.tzv..starý.Váh,.po.JV.strane.osi.derivačný.resp..odpadový.kanál. 

(Kočkovský. kanál),. umelé. koryto,. ktorého. hlavným. zmyslom. je. minimalizovať. 

sklon.toku.a.dosiahnuť.tak.čo.najväčší.výškový.rozdiel.v.hydroelektrárňach..Ilava. 

a.Dubnica..Tzv..starý.Váh.v.skutočnosti.len.čiastočne.kopíruje.pôvodné.koryto. 

Váhu,.na.mnohých.miestach.je.to.v.skutočnosti.buď.úplne.umelo.vybudované. 

koryto.alebo.koryto.využívajúce.trasu.pôvodných.ramien...Vzhľadom.na.významne. 

zmenenú. nivelitu. pôvodných. zaústení. potokov. z. Bielych. Karpát. dnešné. 

potoky.v.niektorých.prípadoch.zaúsťujú.do.tokov.paralelne.tečúcich.s.Váhom,. 

ktoré. nemôžu. vzhľadom. na. výškový. rozdiel. zaústiť. do. Váhu. na. pôvodnom. 

mieste.. . Takto. zaúsťuje. . Tovarský. potok. do. Lednického. potoka. pritekajúceho. 

zo. SV.. Zaústenie. Podhradského. potoka. je. viac-menej. prirodzené,. . Bolešovský. 

a.Krivoklátsky.potok.končia..v.pririečnych.mokradiach.a.jazerách.na.nive.Váhu.. 

Dlhodobý.priemerný.ročný.prietok.Váhu.v.Ilave.je.približne.137.m 3 .s -1 ..Tento. 

objem. vody. je. však. rozdelený. medzi. tzv.. starý. Váh. (priemerne. približne. 10%. 

prietoku).a.derivačný.kanál,.ktorým.preteká.zvyšok..Rozdelenie.prietoku.medzi. 

dve.korytá.je.podriadené.výrobe.elektrickej.energie.a.len.čiastočne.a.nedostatočne.zohľadňuje.potrebu.biologicky.optimálneho.prietoku.v.tzv..starom.Váhu.. 

Najväčšiu. vodnosť. z. miestnych. 

tokov.má.Tovarský.potok,.ktorého. 

horná.časť.povodia.leží.v.zrážkovo 

najbohatšej flyšovej severnej 

časti. územia.. Tu. je. najrizikovejšia.časť.územia.z.hľadiska.tvorby. 

povodní..Režim.prietoku.na.Váhu. 

nie.je.prirodzený,.slúži.potrebám. 

výroby. elektrickej. energie. a. je. 

riadený. manipuláciou. na. hatiach. 

1

1 


a.vodných.nádržiach.na.vyšších.úsekoch.toku..Typologicky.patria.miestne.toky. 

do. vrchovinno-nížinnej. oblasti. . s. dažďovo. –. snehovým. typom. režimu. odtoku.. 

Maximum.vodnosti.vo.februári-marci,.je.podmienené.topením.sa.snehu,..minimum.je.v.septembri-októbri.a.kopíruje.nízke.zrážky.v.týchto.mesiacoch... 

Z. hľadiska. výskytu. podzemných. vôd. sa. územie. člení. na. dve. odlišné. časti,. 

vyplývajúce. z. geologického. vývoja. a. horninového. zloženia.. Ilavská. kotlina. 

s.mocnými.kvartérnymi.sedimentami.a.medzizrnovou.priepustnosťou.má.veľmi. 

dobré. podmienky. na. akumuláciu. podzemných. vôd.. Ich. špecifické. zásoby. tu. 

dosahujú.15.-.30.l.s -1 .km -2 ..Na.zásobovanie.vodovodnej.siete.sa.využívajú.vrty.pri. 

Kameničanoch.(75.l.s -1 ).a.pri.Borčiciach..Prevažujúca.puklinová.priepustnosť.na. 

flyši.a.v.obmedzenom.rozsahu.bradlových.vápencov.v.Bielych.Karpatoch.nevytvára.vhodné.podmienky.na.tvorbu.významnejších.akumulácií..Výdatnejšie.pramene. 

sa. viažu. na. rozhranie. bradlových. vápencov. a. menej. priepustných. podložných. 

hornín.. Ich. výdatnosť. nepresahuje. 1. l.s -1 .. Výnimkou. je. prameň. Okresienec. pri. 

Červenom. Kameni,. pri. ktorom. je. zdokumentovaná. výdatnosť. nad. 1,5. l.s -1 .. Na. 

zásobovanie.obecných.vodovodov.sa.využívajú.pramene.vo.Vršatských.bradlách. 

(na.zásobovanie.Vršatského..Podhradia).a.v.Pruskom.(1,8.l.s -1 ). 

Pôdy 

Podobne. ako. pri. ostatných. zložkách. krajiny. aj. na. rozloženie. pôdnych. 

typov. má. najväčší. význam. diferenciácia. prírodnej. krajiny.. Pririečnu. krajinu. 

v. Ilavskej. kotline. pokrývajú. fluvizeme. kultizemné,. plytké,. silne. skeletnaté. 

pôdy.. Na. niektorých. miestach,. najmä. v. dosahu. divočenia. Váhu. v. nedávnej. 

minulosti,. resp.. občasne. zaplavované. v. súčasnosti. sa. dokonca. nevyvinul. žiaden. 

pôdny. kryt.. Sú. to. typické. vážske. sihote,. ktorých. povrch. pokrýva. riečny. 

štrk. len. sporadicky. porastený. riedkym. rastlinstvom..Najrozšírenejším.pôdnym.typom.v.území.sú.kambizeme..Viažu.sa.na.flyšové.horniny. 

Bielych. Karpát. a. Bielokarpatského. podhoria.. 

Kambizeme. nasýtené. sú. na. litologicky. pestrejších. 

nevápencových. resp.. zmiešaných. polohách.Vysokých.Vršatcov.a.Vršatského.predhoria,. 

kambizeme. kyslé. dominujú. vo. flyšovom. 

Kobylináči...Na.vápencoch..bradlového.pásma. 

sa. vyvinuli. rendziny,. druhý. najrozšírenejší. 

pôdny. typ. študovaného. územia.. Vyššie. terasy. 

Váhu. a. nižšie. polohy. Bielokarpatkého. podhoria. 

pokrývajú. miestami. luvizeme. (pás. medzi. 

Pruským.a.Tuchyňou)..


Z.hľadiska.zrnitosti.(pôdne.druhy).sú.najľahšie.pôdy.vyvinuté.v.Ilavskej.kotline. 

(hlinito-piesčité. až. piesčitohlinité). značne. kamenisté,. v. Bielych. Karpatoch. 

prevládajú. ťažšie. pôdy,. ílovito-hlinité. až. ílovité,. miestami,. ako. napr.. v. južnej. 

časti.Kobylináča.veľmi.silne.kamenisté. 

Vodná. erózia. pôdy. je. negatívny. jav. viažuci. sa. k. pôde,. ktorý. ovplyvňuje. 

súhra.morfometrických.a.klimatických.vlastností.a.charakter.krajinnej.pokrývky.. 

V. takomto. prípade. hovoríme. o. aktuálnej. vodnej. erózii.. Vychádzajúc. z. tohto. 

predpokladu. logicky. nachádzame. územia. najviac. postihnuté. týmto. javom. 

na. ornej. pôde. vo. svažitom. území.. Mierna. aktuálna. vodná. erózia. pôdy. je. na. 

nižších.a.menej.sklonitých.častiach.Bielokarpatského.podhoria,.stredne.silná.je. 

vo.vyšších.a.sklonitejších.polohách.Bielokarpatského.podhoria.a.v.obrábaných. 

častiach.dolín.hlavných.tokov.v.okolí.sídiel.v.Bielych.Karpatoch.. 

Rastlinstvo a živočíšstvo 

Vegetácia.študovaného.územia.odráža..pestré.litologické.zloženie.i.celkovú. 

diverzifikovanosť. abiotických. (neživých). zložiek. krajiny.. Ilavskou. kotlinou. 

a.dolnými.časťami.dolín.bielokarpatských.tokov.prenikajú..prvky.eupanónskej. 

flóry,. ktoré. sa. vplyvom. človeka. (odlesňovanie,. druhotné. ostepnenie). vďaka. 

výhrevnému.a.minerálne.bohatému.vápencovému.substrátu.posunuli.miestami. 

aj.do.vyšších.nadmorských.výšok..Od.severu.resp..SZ.prenikajú.prvky.západobeskydskej.flóry,.ktorá.sa.viaže.na.klimaticky.drsnejšie.a.minerálne.menej.bohaté. 

stanoviská,.typické.pre.flyšové.pohoria.SZ.časti.SR.. 

Potenciálnou. (klimaxovou). vegetáciou. Ilavskej. kotliny. sú. jaseňovo-brestovo-dubové. 

lesy. (tvrdý. luh).. V. polohách. do. 450. –. 500. m. n.m.. sú. klimaxovou. 

vegetáciou.karpatské.dubovo-.hrabové.lesy,.vo.vyšších.polohách.sú.to.bukové. 

lesy..Pre.Biele.Karpaty.je.typické.redukované.rozšírenie.prirodzených.jedľových. 

porastov,. ich. fragmenty,. jediné. v. celom. pohorí. sú. dokumentované. v. závere. 

doliny. Tovarského. potoka.. Postupne,. s. nárastom. intenzity. aktivít. človeka,. sa. 

pôvodné.rastlinné.spoločenstvá.transformovali,.napriek.tomu.možno.povedať,. 

že.v.porovnaní.s.mnohými.inými.pohoriami.v.SR.je.bielokarpatská.časť.študovaného.územia.z.hľadiska.pôvodnosti.vegetácie.relatívne.zachovaná..Floristicky.najhodnotnejšími.a.najpestrejšími.časťami.územia.sú.lokality.bradiel.–.Vršatské.a.Červenokamenské,.z.hľadiska.floristického.majú.význam.aj.lúky. 

a.pasienky.v.závere.doliny.Tovarského.potoka.(Nebrová),.na.ktorých.sa.vyskytujú. 

vstavačovité.druhy.rastlín.. 

Zo.známych..cicavcov.sa.v.Bielych.Karpatoch.bežne.vyskytujú.zajace,.králik. 

divý,.srnčia.a.jelenia.zver,.líšky,.jazvece.a.divé.svine..Ojedinele.možno.pozorovať. 

mačku.divú,.v.najodľahlejších.častiach.masívu.Kobylinca.sa.sporadicky.objavuje. 

medveď.hnedý.. 

1

1 


.1. . Štruktúra kultúrnej krajiny 

Historická krajinná štruktúra 


Pôvodná. prírodná. krajina. je. prakticky. od. príchodu. človeka. postupne. 

transformovaná,. menená.. Na. ilustráciu. gradovania. zmien. prírodnej. krajiny. (a. 

miery.skultúrnenia.krajiny).uvedieme.členenie.podľa.stupňa.zmeny.krajiny,.ktoré. 

udávajú.Forman.a..Godron.(1993)..Okrem.prírodnej.krajiny.popisuje.ďalšie.štyri. 

stupne.(gradienty).jej.zmien:. 

-. obhospodarovanú. krajinu. (napr.. lúky. a. 

pasienky,...čiastočne.s.pôvodnými.druhmi,. 

ale.cielene.zameranú.na.získanie.úrody), 

-. obrábanú.krajinu, 

-. prímestskú.krajinu, 

-. mestskú.krajinu. 

Prvotné. zásahy. človeka. sa. obmedzili. len. na. zakladanie. primitívnych. 

sídiel,. klčovanie. lesov. a. obrábanie. polí. v. ich. tesnej. blízkosti,. neskôr. sa. 

plocha.poľnohospodárskej.pôdy.postupne.rozširovala.aj.do.menej.priaznivých. 

lokalít.. S. rozširujúcou. sa. sieťou. sídiel. a. . infraštruktúrou. ciest,. pribúdajúcimi. 

remeselnými. výrobňami,. ťažobnými. priestormi. . sa. zmena. pôvodnej. prírodnej. 

krajiny. urýchľovala.. Aktivita. človeka. sa. premietla. do. transformácie. prakticky. 

všetkých.zložiek.prírodnej.krajiny..Človek.menil.vlastnosti.reliéfu.(ťažba.kameňa,. 

sprašových.hlín.na.výrobu.tehál),..pôdneho.krytu.(obrábanie,.hnojenie.pôdy),. 

vodného. režimu. (najskôr. lokálne,. neskôr. väčšie. úpravy. tokov,. vysúšanie. 

mokradí,. odvádzanie. vody. na. náhony. vodou. poháňaných. strojov).. Azda. 

najzreteľnejšie.sa.činnosť.človeka.prejavila.v.zmenenom.charaktere.krajinného. 

krytu.. Pôvodne. prakticky. úplne. zalesnené. územie. sa. na. mnohých. miestach. 

odlesnilo.a.zmenilo.na.odlesnenú.krajinu..Ťažbou.dreva.a.obnovovaním.lesov.sa. 

menila.pôvodná.drevinová.skladba.lesov,.na.obrábané.alebo.opustené.plochy. 

nastúpili.nepôvodné.rastlinné.druhy. 

Mladopaleolitické. a. mladšie. nálezy. na. Skale. pri. severnejšie. položenom. 

Púchove. dovoľujú. vysloviť. predpoklad,. že. Ilavská. kotlina,. ako. sídelne. 

najpriaznivejší.priestor.územia,.bola.kontinuálne.osídlená.už.od.tohto.obdobia,. 

teda. približne. už. pred. 30. -. 40. tisíc. rokmi.. Prvé. intenzívnejšie. pretváranie. 

prírody,.a.teda.rozvoj.štruktúr.kultúrnej.krajiny,..je.možné.datovať.do.obdobia. 

tzv..neolitickej.revolúcie..(pred.asi.5000.rokmi)..Prvé.písomné.zmienky.o.sídlach. 

v.Ilavskej.kotline.a.v.dolných.častiach.bielokarpatských.dolín.pochádzajú.z.12.. 

–. 13.. storočia,. obce. lokalizované. hlbšie. v. pohorí. (Krivoklát,. Červený. Kameň). 

1

1 


sa.spomínajú.prvýkrát.o.približne.150.-.200.rokov.neskôr..Vršatské.Podhradie,. 

ktoré. vzniklo. ako. podhradská. obec. pod. hradom. Vršatec,. sa. spomína. ako. 

obec. až. v. 15.. stor.. Môžeme. teda. predpokladať,. že. sídelná. štruktúra. územia,. 

ktorá.predurčila.charakter.súčasnej.kultúrnej.krajiny,.bola.etablovaná.prakticky. 

v. dnešnej. podobe. v. 15.. storočí,. pričom,. pochopiteľne,. najmä. sídla. v. Ilavskej. 

kotline.existovali.podstatne.skôr..Niektoré.sídla.zanikli.(Pominovec),.iné.sa.stali. 

súčasťou.väčších.resp..sa.zlúčili.(Výčapy.s..Pruským,.Piechov.s.Bolešovom)..Na. 

rozdiel.od.južnej.časti.Bielych.Karpát,.do.tejto.časti..nezasahovali.kolonizačné. 

vlny.valašskej.kolonizácie,.ktoré.boli.v.čase.svojho.rozvoja.(14..–.17..stor.).azda. 

najvýznamnejšími. nositeľmi. pretvárania. pôvodnej. prírodnej. krajiny.. Koncom. 

19..a.začiatkom.20..storočia.nastala.ďalšia.intenzifikácia.pretvárania.prírodnej. 

krajiny,.čo.súviselo.s.rozširovaním.sídiel,.výmery.ornej.pôdy,.s.výstavbou.prvých. 

priemyselných.objektov,.železnice..a.so.započatím.výstavby.tzv..Vážskej.kaskády,. 

hydroelektrární. a. derivačných. kanálov. na. Váhu. v. 30.. rokoch. 20.. storočia.. 

Ďalšia. kvalitatívna. zmena. nastala. v. období. po. r.. 1948,. kedy. došlo. k. veľkým. 

zmenám. v. charaktere. poľnohospodárskej. krajiny. (sceľovanie. pozemkov,. 

združstevňovanie).. Sprievodnými. znakmi. boli. postupne. intenzifikácia. úprav. 

riečnej.siete.a.najmä.definitívne.dokončenie.Vážskej.kaskády,.ktorá.zásadným. 

spôsobom.zmenila.charakter.krajiny.Ilavskej.kotliny.. 

Vychádzajúc. z. vyššie. popísaného. stručného. exkurzu. do. histórie. osídlenia. 

môžeme. konštatovať,. že. najintenzívnejšie. pretvorená. a. najviac. skultúrnená. 

krajina. je. v. Ilavskej. kotline.. Menej. . zmenené. priestory. sú. v. Bielokarpatskom. 

podhorí.a.v.dolinách.bielokarpatských.tokov.. 

Vizuálna. analýza. 2.. vojenského. mapovania.(v.študovanom.území.prebehlo.okolo. 

r.. 1825). dokazuje. relatívne. vysoký. stupeň. 

odlesnenia.vo.východnej.časti.(v.katastroch. 

Tuchyne,.Mikušoviec,.Pruského,.ale.aj.v.širšom. 

okolí. intravilánov. Červeného. Kameňa. 

a.Krivoklátu).a.rozsiahlejšie.lesné.komplexy. 

najmä.v.západnej.a.čiastočne.severnej.časti.. 

Vojenské. mapy. z. prelomu. 19.. a. 20.. storočia.takisto.nevykazujú.významnejšie.zmeny. 

v.rozšírení.lesov.v.porovnaní.s.2..vojenským. 

mapovaním.. 

Súčasná krajinná štruktúra 

Súčasná.krajinná.štruktúra.je.výsledkom.postupného,.niekoľko.tisícročného. 

pretvárania.pôvodnej.prírodnej.krajiny,.ktoré.sa.zásadným.spôsobom.zrýchlilo.


v.minulom.storočí..Pri.hodnotení.štruktúr.súčasnej.krajiny.budeme.vychádzať.z.databázy..projektu.CORINE.land.cover.za.rok.2000,.ktorá.na. 

základe. dohodnutého. kľúča. mapuje. jednotlivé. 

typy.krajinnej.pokrývky.. 

Ak. modifikujeme. vyššie. uvedené. členenie. 

Forman. a. Godrona. a. rozdelíme. jednotlivé. 

kategórie. v. zmysle. CORINE. do. 4. upravených. 

kategórii. reprezentujúcich. stupeň. premeny. 

prírodnej. krajiny,. dostaneme. výsledky,. ktoré. 

uvádzame.v.tabuľke.č..5. 

K.uvedeným.rozlohám.by.sme.kvôli.úplnosti. 

mali.pridať.intravilán.Ilavy,.kde.je.v.kategóriach. 

112.a.121.rozloha.186.ha.. 

Ako. vidno. . z. tabuľky. č.. 5,. temer. polovicu. rozlohy. študovaného. územia. 

zaberá. prírodná. krajina. hoci. je. zrejmé,. že. prevažná. časť. lesov. je. nejakým. 

spôsobom.obhospodarovaná..Biologický.vývoj..lesných.spoločenstiev.je.tu.do. 

istej.miery.usmerňovaný.a.kontrolovaný,.preto.hovoriť.o.rýdzo.prírodnej.krajine. 

nie.je.v.tomto.prípade.na.mieste..Paradoxne.však.porovnaním.mapy.súčasnej. 

krajinnej. pokrývky. a. starších. máp. (2.. vojenské. mapovanie,. vojenské. mapy. 

z. prelomu. 19.. a. 20.. stor.). zistíme. nárast. rozlohy. lesov. v. súčasnom. období.. 

Začiatok.tohto.trendu.možno.datovať.do.obdobia.kolektivizácie.(50..a.60..roky. 

20..storočia),.kedy.sa.začalo.so.zalesňovaním.časti.ťažko.obrábateľných.plôch. 

pôvodne.ornej.pôdy...Najprírodnejšiu.štruktúru.krajiny.majú.katastre.Krivoklátu,. 

Vršatského.Podhradia.a.Červeného.Kameňa.. 

V.tých.istých.intravilánoch.sú.aj.najväčšie.rozlohy.obhospodarovanej.krajiny,. 

teda. prevažne. lúk. a. pasienkov,. čo. len. potvrdzuje. ich. relatívne. prírode. blízku. 

krajinnú.štruktúru. 

Obrábaná.krajina.zaberá.viac.než.štvrtinu.rozlohy.územia..Výrazne.dominuje. 

v. Ilavskej. kotline,. v. dolnej. časti. doliny. Tovarského. potoka. a. v. Podvršatskej. 

brázde.. Najvýznamnejšie. podiely. obrábanej. krajiny. sú. v. katastroch. Dulova. a. 

Tuchyne,.čiastočne.v.katastroch.Bohuníc.a.Pruského.. 

Sídelná. a. priemyselná. krajina. pokrýva. malý. podiel. rozlohy,. čo. vyplýva. z. 

charakteru.vidieckeho.osídlenia.územia.a.absencie.rozsiahlejších.priemyselných. 

areálov..Istou.zvláštnosťou.je.trávnatá..plocha.letiska.v.Slávnici..Relatívne.najväčší. 

intravilán. vzhľadom. ku. katastru. má. Pruské,. v. ktorom. je. skoncentrovaných. aj. 

najviac,. prevažne. drobných. priemyselných. areálov.. Samostatnou. kapitolou. v. 

tomto.smere.je.Ilava,.kde.je.najmä.v.poslednom.období.boom.rozlohy.sídelnej. 

a. priemyselnej. krajiny,. najmä. v. južnej. časti. mesta,. ktorý. vo. vzťahu. k. rozlohe. 

pôvodného.intravilánu.dosahuje.extrémne.hodnoty... 

1

0 


Krajinný obraz a krajinný ráz 

Krajinný. obraz. definujeme. ako. celkový. charakter,. vonkajší. vzhľad. krajiny. 

pôsobiaci.na.človeka.(estetické.pôsobenie,.ktoré.je.dané.kombináciou.prírodných. 

daností,.využitia.krajiny,.stavieb.a.objektov.umiestnených.v.krajine)..Krajinný.ráz. 

by. mal. predstavovať. vyjadrenie. konkrétnych. hodnôt,. ktoré. krajina. poskytuje. 

(prírodné,. kultúrno-historické,. estetické. hodnoty).. Kým. krajinný. obraz. je. 

predovšetkým.subjektívnym.pojmom,.krajinný.ráz.by.mal.vyjadrovať.objektívne. 

hodnoty.krajiny.. 

Pri. hodnotení. krajinného. obrazu. je. rozhodujúce,. z. ktorej. strany. územie. 

percepčne.hodnotíme..Pre.študované.územie.je.asi.najcharakteristickejší.pohľad. 

z.Ilavskej.kotliny..Je.tu.najviac.sídiel.a.vedú.ňou..najrušnejšie.cestné.a.železničné. 

trasy.Slovenska,.a.teda.územie.je.z.tohto.priestoru.vnímané.najväčším.počtom. 

ľudí.. Krajinný. obraz. študovaného. územia. vytvárajú. tri. percepčné. úrovne,. 

ktoré. do. istej. miery. kopírujú. prirodzené. celky.. Vizuálne. najnižšou. úrovňou. je. 

plochá,. málo. členitá. Ilavská. kotlina,. v. ktorej. sú. percepčnými. dominantami. 

kultúrne. prvky. krajiny. (sídla,. kostoly,. líniové. stavby. –. diaľnica,. ohrádzovaný. 

derivačný. kanál. Váhu).. Vyššiu. percepčnú. úroveň. vytvárajú. stredne. vysoké. 

polohy. Bielokarpatského. podhoria. a. polohy. do. 500. –. 600. m. n.m.. Tieto. 

polohy. v. danom. priestore. neupútajú. ničím. mimoriadnym.. Jednoznačnou. 

percepčnou.dominantou.územia.sú.Vršatské.bradlá..Percepčný.význam.tohto. 

celku. ďaleko. presahuje. hranice. študovaného. územia,. je. to. svojho. druhu. 

azda. jedna. z. najcharakteristickejších. a. 

najpopulárnejších.prírodných.dominánt. 

západnej. časti. Slovenska.. Vnímavému. 

pozorovateľovi.neujde.(za.predpokladu. 

optimálnej. dohľadnosti). ani. v. danom. 

priestore. nezvykle. vysoká. poloha. 

sídla. (Vršatské. Podhradie). na. úpätí. 

Vršatských. bradiel.. . Ďalšími. percepčne. 

hodnotnými. časťami. územia. avšak. 

s. podstatne. obmedzenejším. vizuálnym. 

dosahom. sú. Červenokamenské. bradlá. 

a.Krivoklátska.tiesňava,.prípadne.ďalšie. 

atraktívne. krajinné. štruktúry,. viazané. 

väčšinou. na. bradlové. pásmo. (Babky. a. 

pod.)...Z.kultúrnohistorických..objektov. 

má. percepčnú. hodnotu. hrad. Vršatec,. 

zväčša. však. len. pri. pohľade. od. severu,. 

cenný. románsky. kostolík. v. Pominovci.

je. v. Ilavskej. kotline. nenápadný. a. v. podstate. pohľadovo. neupúta. bežného. 

návštevníka..Regionálnu.percepčnú.hodnotu.má.z.kultúrnohistorických.objektov. 

barokový.kostol.a.kláštor.v.Pruskom. 

Krajinný. ráz. študovaného. územia. je. daný. jeho. základnou. kompozíciou,. 

danou.geologickou.stavbou.a.tektonickým.vývojom,.ktorá.stupňovito..graduje. 

z.plochej.Ilavskej.kotliny.do.dominantných.bradiel.Vysokých.Vršatcov. 

Významné krajinné prvky 

Chránené územia prírody a chránené stromy 

Ochrana.prírody.má.význam.z.hľadiska.zachovania.pôvodných.prírodných. 

alebo.hodnotných..kultúrnych.častí.krajiny. 

Najrozsiahlejším.chráneným.územím.(CHú).v.študovanom.regióne.je.Chránená. 

krajinná.oblasť.(CHKO).Biele.Karpaty,.zaradená.do.2..stupňa.ochrany,.vyhlásená. 

v. r.. 1979,. ktorá. pokrýva. približne. 66. km 2 . (49%). rozlohy. študovaného. územia.. 

Najprísnejšia. ochrana. prírody. je. v. CHú. zaradených. do. najprísnejšieho. 4.. a. 5.. 

stupňa.ochrany..Takýchto.CHú.je.tu.12.s.celkovou.rozlohou.250.ha..(tab..6).. 

Významné.lokality.neživej.prírody.sú.vyhlásené.za.paleontologické.lokality. 

(Vršatské.bradlá.a.Červenokamenské.bradlo).. 

V. povodí. Továrskeho. potoka. je. viacero. mokraďových. ekosystémov,. ktoré. 

sú. takisto. chránené.. Okrem. CHú. Nebrová. a. Strošovského. močiara. sú. tu. aj. 

lokality.zaradené.do.zoznamu.regionálne.a.lokálne.významných.mokradí.(tab.. 

7)..Geneticky.sa.viažu.na.lokality.zosuvov,.ktoré.sú.v.tejto.časti.študovaného. 

územia.početné,.a.ktoré.vytvárajú.priaznivé.podmienky.pre.spomalenie.odtoku. 

vody.a.následný.vznik.mokradí. 

Ďalším.významným.prvkom,.v.tomto.prípade.prvkom.krajiny.podliehajúcim. 

ochrane,. sú. chránené. parky.. V. študovanom. území. sú. tri. lokality. tohto. typu:. 

Bohunice,.park.pri.kaštieli,.(s.rozlohou..4,94.ha),..Borčice,.park.pri.kaštieli.(1,99. 

ha).a.Pruské,.park.pri.kaštieli.(3,80.ha). 

Územný systém ekologickej stability 


Vznik. konceptu. inštitucionalizovaných. prirodzených. ekologických. sietí. 

územného.systému.ekologickej.stability.(úSES).bol.odpoveďou.na.postupujúce. 

ubúdanie. rastlinných. a. živočíšnych. druhov,. fragmentáciu. krajiny. a. súčasne. 

reflektoval. vyšší. stupeň. poznatkov. o. fungovaní. krajiny. ako. o. viacvrstvovom. 

systéme..úSES.bol.pôvodne.pripravený.pre.územné.plánovanie.voľnej.krajiny,. 

ktoré. malo. prostredníctvom. tejto. metodiky. rešpektovať. základné. biotické. a. 

ekologické.vzťahy..úSES.pracuje.s.tromi.základnými.pojmami:.biocentrum.(ako. 

1


uzol.priestoru),.biokoridor.(spojnica.uzlov).a..interakčný.prvok,.pričom.sa.rozlišujú. 

tri.priestorové.hierarchické.úrovne:.miestna,.regionálna.a.nadregionálna.. 

Najvýznamnejší. je. nadregionálny. úSES.. Do. jeho. štruktúry. patrí. v. študovanom. 

území. biokoridor. nadregionálneho. významu. vedúci. hlavným. chrbtom. 

Bielych.Karpát..Bolešovská.dolina,.pás.bradiel.Červený.Kameň.-.Lednica.a.Vršatské.bradlá.sú.biocentrá.nadregionálneho.významu..Z.ostatných.prvkov.regionálneho.a.miestneho.úSES.majú.význam.bočné.chrbty.Bielych.Karpát.a.doliny. 

významnejších.tokov. 

Historické štruktúry krajiny 

Historické. štruktúry. krajiny. sú. časti. kultúrnej. krajiny,. ktorá. v. rôznej. miere. 

zachovanosti..existuje.do.súčasnosti..Patria.sem.časti.poľnohospodárskej.krajiny. 

obhospodarované.tradičným.spôsobom,.resp..jej.zvyšky,.náznaky.(úzke.políčka,. 

terasované. políčka. na. svahoch,. mozaiky. malých. polí. a. pod.),. historické. parky,. 

záhrady,.aleje,.sprevádzajúce.zvyčajne.niekdajšie.panské.sídla.(vymenovávame.ich. 

v.podkapitole.Chránené.územia.prírody).a.napokon.zvyšky.pôvodného.osídlenia. 

v.krajine.s.bezprostredným.okolím.(samoty,.kopanice).. 

Vzhľadom.na.intenzitu..pretvorenia.krajiny.nájdeme.najmenej.historických. 

štruktúr. krajiny. v. Ilavskej. kotline.. Husté. osídlenie,. poloha. na. rozvojovej. osi,. 

výstavba. Vážskej. kaskády. a. regulácia. Váhu,. blízkosť. centier. . inovácii,. dobrá. 

dopravná. a. informačná. dostupnosť,. vysoká. bonita. pôdy. i. iné. faktory. priamo. 

i. nepriamo. podmienili. rýchly. zánik. resp.. transformáciu. pôvodných. krajinných. 

štruktúr. v. tomto. území.. Čím. ďalej. od. tohto. . priestoru. smerom. do. Bielych. 

Karpát,. tým. je. pravdepodobnosť. . zachovania. historických. štruktúr. krajiny. 

vyššia..Lokality.s.tradičným.a.stále.funkčným.usporiadaním.poľnohospodárskej. 

pôdy.s.typickými.úzkymi.políčkami.nájdeme.najmä.v.doline.Tovarského.potoka. 

v. okolí. Mikušoviec. a. Červeného. Kameňa,. v. okolí. Krivoklátu,. ale. miestami. aj. 

v. Bielokarpatskom. podhorí. na. prechodoch. do. Ilavskej. kotliny.. Zvyšky. starej,. 

v. súčasnosti. nefunkčnej. poľnohospodárskej. krajiny,. s. typickým. pôvodne. 

terasovitým.usporiadaním.nájdeme.napr..SV.od.Vršatského.Podhradia,.západne. 

od Mikušoviec alebo na pravej strane Bolešovskej doliny v okolí vodnej 

nádrže.. Azda. najznámejším. pozostatkom. pôvodnej. sídelnej. krajiny,. význam. 

ktorého. presahuje. hranice. regiónu,. je. románsky. kostolík. v. Pominovci,. ktorý. 

spolu.s.miniaturným.cintorínom.vytvára.náznak.zaujímavej.historickej.sídelnej. 

mikroštruktúry. s. významným. duchovným. odkazom.. Z. rozptýleného. osídlenia. 

resp.. častí. sídiel. mimo. intravilánu. sú. doposiaľ. obývané. lokality. v. katastri. 

Bolešova.(Kopanice,.Ohrady),.Slávnice.(Podhorie,.Tlstá.Hora),.Pruského.(Horné. 

a. Dolné. Dĺžavy). a. v. doline. Tovarského. potoka. nad. Červeným. Kameňom. 

(Trokanovo)...

Prejavy ľudskej činnosti v krajine 


V. študovanom. území. žije. asi. 15. 800. obyvateľov. (vrátane. Ilavy),. čo. 

predstavuje.hustotu.117.obyv./.km 2 ,.teda.nadpriemernú..hustotu.z.hľadiska..SR.. 

V.Ilavskej.kotline,.ktorá.patrí.medzi.najhustejšie.osídlené.geomorfologické.celky. 

Slovenska,.kde.je.sústredených.viac.ako.80%.obyvateľov.študovaného.územia,. 

dosahuje.hustota.osídlenia.až.425.obyv./km 2 ..Aj.z.týchto.údajov.je.zrejmé,.že. 

najintenzívnejšie. prejavy. ľudskej. činnosti. v. krajine. sú. sústredené. do. Ilavskej. 

kotliny..Ilavská.kotlina.predstavuje.prakticky.úplne.zmenenú.pôvodnú.prírodnú. 

pririečnu.krajinu..Okrem.nadpriemernej..hustoty.osídlenia.k.zmene.jej.štruktúry. 

prispieva. aj. jej. význam. ako. najvýznamnejšieho. tranzitného. dopravného. 

priestoru.Slovenska.(ťah.Bratislava.–.Žilina).a.kompletná.zmena.hydrografických. 

pomerov.v.dôsledku.výstavby.derivačného.kanála.Váhu.. 

Z. hľadiska. prejavov. ľudskej. činnosti. v. reliéfe. majú. význam. miesta. ťažby. 

stavebných.surovín..V.Ilavskej.kotline.sa.viažu.na.štrkové.jamy.v.okolí.Bolešova. 

a.Borčíc,.ktoré.vznikli.počas.výstavby.Vážskej.kaskády.ako.zdroj.materiálu.na. 

výstavbu. hrádzí,. južne. od. Dulova. sú. štrkové. jamy. (pôvodne. zvyšky. starého. 

Váhu),.z.ktorých.sa.ťažil.štrk.na.výstavbu.diaľnice..Ďalšími.ťažobnými.lokalitami. 

je.bývalá.tehelňa..v.Pruskom.(v.sprašiach.prekrývajúcich.terasy.Váhu.),..či.zvyšky. 

kameňolomov,.sústredených.prevažne.v.miestach.výstupu.vápencov.(opustený. 

lom.v.Krivoklátskej.doline).. 

Na. . znečistení. ovzdušia. v. študovanom. regióne. sa. významne. podieľajú. 

priemyselné.podniky.v.považských.kotlinách,.ktorých.koncentrácia.tu.dosahuje. 

nadpriemerné. hodnoty. v. rámci. SR. (tradičné. podniky. ako. gumárne. Púchov,. 

sklárne.Lednické.Rovne.a.Nemšová,.cementárne.Ladce.a.Horné.Sŕnie,.strojárne. 

Dubnica. n.. Váhom,. cukrovar. Trenčianska. Teplá,. okrem. toho. novopostavené. 

menšie. podniky. vyrábajúce. najmä. pre. automobilový. priemysel).. Aj. keď.


z.rôznych.dôvodov.(útlm.výroby,. 

zlepšenie. technológií. a. čistenia). 

došlo.k.zlepšeniu.kvality.ovzdušia,. 

Ilavská. kotlina. a. priľahlé. časti. 

Bielokarpatského.podhoria,.kde.je. 

koncentrovaná.väčšina.obyvateľov. 

územia,.je.exponovaná.z.hľadiska. 

koncentrácie škodlivín a patrí 

k.problémovejším.regiónom.v.SR.. 

Priemerné. ročné. koncentrácie. 

NO 2 .presahujú.20.μg.m -3 ,.pri.SO 2 

15.μg.m -3 .. 

Vplyv.človeka.na.hydrologické. 

pomery. možno. identifikovať. vo. 

viacerých.polohách..Sú.to.jednak. 

priame. zásahy. do. charakteru. 

riečnej. siete. (úpravy,. premiestňovanie. tokov). a. na. druhej. strane. nepriame. 

zásahy.–.úprava.odtokových.pomerov.v.povodí.-.zmeny.v.charaktere.land.cover,. 

spôsob.poľného.a.lesného.hospodárenia.v.krajine.. 

Z. hľadiska. úprav. tokov. patrí. Ilavská. kotlina. k. najviac. zmeneným. celkom. 

Slovenska..Z.pôvodnej.riečnej.siete.zostali.len.nepatrné.zvyšky.dolných.tokov. 

stekajúcich. z. Bielych. Karpát,. aj. tie. sú. zväčša. upravené,. preložené. resp.. je. 

zmenený. charakter. ich. zaústenia.. Pôvodne. divočiaci. tok. Váhu. s. početnými. 

opustenými.a.slepými.ramenami.s.diverzifikovaným.systémom.korýt.v.rôznom. 

štádiu. vývoja. bol. v. období. od. 30.. do. 60.. rokov. minulého. storočia. zmenený. 

na.odprírodnený,.unifikovaný,.monotónny.systém,.derivačný.kanál.–.súbežné. 

tzv..staré.koryto.Váhu..Zaústenie.prítokov.bolo.upravené,.viaceré.z.nich.končia. 

voľne.v.mokradiach.na.nive.Váhu..Významne.sa.znížila.rozloha.mokradí.a.iných. 

prechodných. ekosystémov.. Toky. stekajúce. z. Bielych. Karpát. majú. upravené. 

prevažne.dolné.úseky.v.Bielokarpatskom.podhorí.a.v.Ilavskej.kotline..Výnimkou. 

je.Tovarský.potok,.ktorý.je.upravený.od.13.riečneho.km.(asi.2.km.nad.obcou. 

Červený.Kameň)..V.území.je.jediná.vodná.nádrž.na.Bolešovskom.potoku.(VN. 

Bolešov. –. Gilianka. resp.. Na. Ohradách). s. plochou. 1,5. ha,. slúžiaca. ako. rybný. 

revír... 

Jediným.tokom,.na.ktorom.sa.sledujú.ukazovatele.kvality.vody,.je.Váh..Podľa. 

jednotlivých.ukazovateľov.patí.Váh.medzi.Púchovom.a.Trenčínom.kvalitatívne. 

do. II.. až. IV.. triedy. kvality. (I.. –. najlepšia,. V.. -. najhoršia).. . Kvalitu. vody. na. 

ostatných.tokoch.možno.len.odhadnúť,.avšak.vzhľadom.na.absenciu.kanalizácie. 

v.obciach.(s.výnimkou.Ilavy).a.nie.vždy.zodpovednú.manipuláciu.so.septikmi. 

nemožno. očakávať. priaznivý. stav.. Najväčším. producentom. odpadových. vôd.


je.kanalizácia.v.Ilave.(asi.400.tis..m 3 .za.rok),.voda.je.čistená.v.miestnej.ČOV.. 

Ďalšími.producentami.odpadových.vôd.sú.jednotlivé.poľnohospodárske.farmy.. 

V. Ilavskej. kotline,. kde. sú. najlepšie. podmienky. pre. akumuláciu. podzemných. 

vôd.je.aj.najvyššia.koncentrácia.fariem.a.a.najintenzívnejšia.poľnohospodárska. 

výroba. (farmy. Dulov,. Pruské,. Bohunice,. Kameničany,. a. i.),. čo. má. z. hľadiska. 

kvality.podzemných.vôd.negatívny.význam. 

Poľnohospodársky..pôdny.fond.zaberá.asi.42%.rozlohy.študovaného.územia. 

(kategórie. krajinnej. pokrývky. podľa. CORINE. 211,. 222,. 231. a. odhadom. 50%. 

z. kategórie. 243).. Imisiami. sú. kontaminované. pôdy. v. Ilavskej. kotline. v. okolí. 

Pruského,.Bolešova.a.v.okolí.Ilavy..V.týchto.najväčších.sídlach.nájdeme.aj.najväčšie.rozlohy.človekom.premenených.antropogénnych.pôd.(kultizeme.záhradné,.viažuce.sa.na.intenzívne.obhospodarované.areály.záhrad)..Problematikou.vodnej.erózie.pôd.sme.sa.zaoberali.v.časti..Pôdy..Na.ornej.pôde.v.Ilavskej.kotline.môže.za.určitých.podmienok.(dlhodobo.suché.a.veterné.počasie.v.dobe.vegetačného.kľudu).dochádzať.aj.k.veternej.erózii.(odnos.pôdnych.častíc.vetrom).. 

Skládky. odpadu. ako. potenciálne. lokality. degradácie. pôd. sú. ako. pozostatky. 

starých. skládok. rozmiestnené. v. okolí. viacerých. obcí,. stále. časté. sú. aj. drobné. 

nelegálne.skládky..Veľká.skládka.s.regionálnym.významom.je.v.tesnom.susedstve.študovaného.územia.v.k.ú..Dubnica.nad.Váhom.(skládka.Luštek). 

Významným. činiteľom. degradácie. lesnej. krajiny. sú. lesné. cesty.. Ich. sieť. je. 

veľakrát. živelná,. cesty. sú. zle. udržiavané. a. nevhodne. zakladané.. Výsledkom. 

je. zrýchlená. erózia. pôdy. a. celková. devastácia. lesnej. krajiny.. Hustota. ciest,. 

bez. rozlíšenia. hierarchie. a. technického. stavu. (spevnených,. lesných,. poľných). 

v.geomorfologických.jednotkách.je.v.tabuľke.č..8. 

Využívanie.krajiny.vymedzujú.o.i..limity,.t.j..legislatívne.stanovené.obmedzenia. 

usmerňujúce.využívanie.krajiny.resp..jej.zložiek.alebo.zabezpečujúce.jej.ochranu. 

(ochrane.prírody.je.venovaná.podkapitola..Chránené.územia.prírody.a.chránené. 

stromy). 

Pre.ťažbu.surovín.sú..takto.vymedzené.Chránené.ložiskové.územia:.Krivoklát. 

na.vápence.a.sliene,.Tuchyňa.na.tehliarske.suroviny.. 

Pásma.hygienickej.ochrany.vôd.(PHO)...sú.lokalizované.na.nive.Váhu.v.Ilavskej. 

kotline.a.v.Bielokarpatskom.podhorí..Tu.je.PHO.2.vonkajšie,.ktoré.predstavuje. 

relatívne. voľnejší. režim. ochrany. pre. zdroje. podzemných. vôd. na. nive. Váhu.. 

Prísnejší. režim. ochrany. zabezpečuje. PHO. 2. vnútorné,. ktoré. je. v. Podhradskej. 

doline.nad.Pruským,.slúžiace.na.ochranu.zdrojov.vody.v.Pruskom.. 

Prevažná. väčšina. lesov. v. študovanom. území. patrí. do. kategórie. hospodárskych. 

lesov.. Len. menšie. plochy. lesov. v. chránených. lokalitách. Vršatských. 

a.Červenokamenských.bradiel.patria.do.kategórie.ochranných.lesov..Z.hľadiska. 

poľovníctva.má.význam.zvernica.v.oblasti..doliny.Tovarského.potoka.


.1. . Vymedzenie typov prírodnej a kultúrnej krajiny 

Typológia.prírodnej.krajiny.predstavuje.syntetický.výstup.z.analýz..Jej.cieľom. 

je.vymedzenie.relatívne.homogénnych.krajinných.celkov.(prírodných.krajinných. 

typov. –. PKT). na. základe. zvolených. kritérií.. . Jednotlivé. krajinné. celky. v. rámci. 

vymedzeného.typu.by.mali.mať..čo.najviac.podobné.vlastnosti.a.mali.by.byť. 

zreteľne..vymedzené.voči.ostatným.typom. 

V.študovanom.území.sme.spracovali.typológiu.prírodnej.krajiny,.pri.ktorej. 

sme. využili. tri. diferenciačné. kritériá.. . Ich. výber. a. hierarchizácia. má. zásadný. 

význam.z.hľadiska.korektnosti.výslednej.typológie..V.podmienkach.SR.bolo.na. 

celoštátnej.úrovni.spracovaných.viacero.máp.PKT,.pri.všetkých.z.nich.bol.ako. 

základné.diferenciačné.kritérium.zvolený.reliéf..Na.nižších.úrovniach.zjemňovali. 

členenie.ostatné.diferenciačné.kritériá,.najčastejšie.to.bol.typ.podzemých.vôd. 

a. vegetácia. (Mazúr. a. kol.. 1977. in. Atlas. SR),. či. klimatické. okrsky,. kvartérny. 

pokryv,.pôdotvorný.substrát.a.pôdne.typy.(Miklós.a.kol..2003.in.Atlas.krajiny. 

SR)..Je.zrejmé,.že.v.detailnejšej.mierke.je.vhodné.niekedy.zvoliť.odlišný.charakter. 

a.hierarchiu.diferenciačných.kritérií.. 

Význam.typológie.prírodnej.krajiny.spočíva.v.možnostiach.dokumentovania. 

komplexných.vlastností.krajiny.a.slúži.ako.podklad.pre.decíznu.sféru.pri.riešení. 

praktických. úloh. (regionálny. rozvoj,. lokalizácia. investícií,. sídelná,. dopravná. 

politika..a.pod.). 

Na.najvyššej.úrovni.sme.ako.diferenciačné.kritérium.zvolili.reliéf,.a.to.základné. 

geomorfologické. komplexy. –. komplex. akumulačného. reliéfu. (AK),. komplex. 

akumulačno-erózneho. reliéfu. (AE). a. komplex. erózno-denudačného. reliéfu. (ED).. 

Inšpiráciou. pre. toto. členenie. boli. morfoskulptúrne. povrchy. vymedzené. v. mape. 

Typy. reléfu. (Mazúr. 1992).. Hranicami. jednotlivých. typov. v. danom. území. boli. 

približný.priebeh.vrstevnice.250.m.n.m..(hranica.AK-AE,.s.výnimkou.dolín.v.Bielych. 

Karpatoch).a.400.m.n.m..(hranica.AE-ED)..Dôvodom.pre.tento.postup.bola.snaha. 

odlíšiť.výrazné.doliny.v.Bielych.Karpatoch.ako.samostatné.typy..Na.druhej.úrovni. 

sme.použili.opäť.morfoskulptúru.reliéfu,.ale.v.detailnejšej.podobe.(geomorfológia. 

detail).. V. rámci. AK. komplexu. sme. vymedzili. fluviálne. roviny. (FR). a. nízke. terasy. 

(NT),.v.rámci.AE.komplexu.sme.vymedzili.podvrchoviny.(PV-.od.250.–.300.m.n.m.). 

a. pahorkatiny. (PA. –. od. 300. do. 400. m. n.m.). a. napokon. v. rámci. ED. komplexu. 

vysočiny.(VY.-.od.400.–.650.m.n.m.).a.nízke.hornatiny.(NH.-.nad.650.m.n.m).. 

Takéto. dvojité. použitie. kritérií. založených. na. morfoskulptúrnych. vlastnostiach. 

reliéfu. v. danom. prípade. supluje. klimatickú. a. do. veľkej. miery. aj. vegetačnú. 

diferenciáciu.územia.(z.hľadiska.prirodzenej,.klimaxovej..vegetácie)..Na.najnižšej,. 

tretej.úrovni.sme.použili.ako.diferenciačné.kritérium.dominantný.substrát.–.nivný. 

(N),. flyšové. horniny. (F). a. vápencové. horniny. (V).. Takto. sme. dospeli. k. výslednej. 

mozaike.12.PKT..Ich.prehľad.podáva.tabuľka.č..9..a.znázorňuje.mapa.

. . Demograficko-sídelné a sociálno-ekonomické 

súvislosti, kvalita života 

2.2.1. Demografický vývoj a štruktúry 


Priemerná.rozloha.PKT.je.takmer.4,8.km 2 ..Plošne.najrozsiahlejším.je.PKT.ED. 

–.VY.–.F.(erózno.–.denudačná.vysočina.s.flyšovým.substrátom),.ktorá.zaberá. 

takmer.34.km 2 ,.teda.asi.štvrtinu.študovaného.územia,.najmenším.je.PKT..AK- 

NT-F..(akumulačná.nízka.terasa.s.flyšovým.substrátom),.zaberajúca.0,94.km 2 .. 

Obyvatelia. tvoria. hlavnú. zložku. každého. sídla,. sú. jeho. tvorcami. aj. realizátormi. 

zmien.. . Počas. historického. vývoja. sa. spolu. so. sídlom. mení. aj. jeho. 

obyvateľstvo..Vyvíja.sa.jeho.počet,.rozmiestnenie.v.intraviláne,.zloženie.podľa. 

rôznych.znakov..Jednotlivé.atribúty.obyvateľstva.skúmajú.príslušné.vedné.disciplíny,.najmä.história,.demografia,.geografia,.štatistika,.etnológia,.sociológia.. 

Východiskom.štúdia.obyvateľstva.je.hodnotenie.jeho.počtu.a.štruktúry.na.báze. 

štatistických. údajov.. Charakteristiku. číselných. informácií. dopĺňa. hodnotenie. 

vplyvu. rôznych. faktorov. na. zmeny. 

obyvateľstva.. V. prípade. sledovaného. 

mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát to 

bola najmä poloha na dopravnej osi 

prvého.rádu.prechádzajúcej.stredným. 

Považím,. ako. aj. blízkosť. priemyselných.centier.stredného.Považia,.samozrejme. 

aj. ďalšie. vplyvy,. súvisiace. so. 

všeobecnými.hospodársko-politickými. 

zmenami.v.rámci.celej.krajiny.v.dlhodobom.procese.jej.vývoja. 

Obyvateľstvo. sa. vyznačuje. mimoriadnou.dynamikou.vývoja..Z.osobitnej. 

pozície.vyplývajú.i.špecifické.potreby,. 

metódy. a. techniky. poznávania. tohto. 

predmetu. štúdia,. najmä. vývoja. populačných.procesov,.formovania.populačných. 

a. sídelných. štruktúr,. ako. aj. 

sociálno-ekonomických. dôsledkov. jeho. 

aktivít.. Poznatky. o. obyvateľstve. 

sledovaného. regiónu. predstavujú. 

obyčajne. aj. informácie. o. kultúrnom,.


ekonomickom,. . príp.. celkovom. spoločenskom. vývoji. a. kvalite. života.. Cieľom. 

topografie. demograficko-sídelných. a. sociálno-ekonomických. súvislostí. je. 

zmapovať.a.analyzovať: 

-.. vývoj,. dominantné. faktory. a. procesy. formovania. demografickej. štruktúry. 

skúmaného.územia.a.osídlenia, 

-.. charakter. a. štruktúru. spoločenstva. z. hľadiska. vybraných. sociálnoekonomických..ukazovateľov.a.kvality.života,. 

-.. charakter. skúmaného. územia. z. hľadiska. vývoja. sociálno-ekonomických. 

aktivít. 

Pri.spracovaní.topografie.a..analýz.v.oblasti.vývoja.a.štruktúry.obyvateľstva,. 

sídelnej. štruktúry. resp.. širších. sociálno-ekonomických. vzťahov. je. potrebné. 

rešpektovať.fakt,.že.historický.vývoj.jednotlivých.obcí.v.mikroregióne.neprebieha. 

izolovane,.ale.vo.vzájomnom.spolupôsobení.a.s.ohľadom.na.vzťahy.s.bližšími. 

(v. niektorých. prípadoch. i. so. vzdialenejšími). hospodársko-spoločenskými. 

centrami..

Vývoj počtu obyvateľov 


Základom. hodnotenia. zmien. počtu. obyvateľov. sú. údaje. zo. sčítaní. ľudu,. 

ktoré.existujú.na.našom.území.od.roku.1869..K.dispozícii.sú.aj.staršie.údaje,. 

avšak. tieto. neevidovali. všetko. obyvateľstvo. a. majú. len. orientačný. význam,. 

pretože.sa.vzťahovali.len.na.počty.usadlostí.alebo.zdanených.osôb. 

V.súbore.sledovaných.obcí.má.Ilava.štatút.mesta..Z.hľadiska.počtu.obyvateľov. 

patria.sledované.obce.medzi.veľké.(Pruské),.stredné.(Bolešov,.Mikušovce),.ako. 

aj. menšie. (ostatných. 10. obcí). vidiecke. obce. okresu. Ilava.. Počet. obyvateľov. 

sledovaného.regiónu.ako.celku.mal.od.polovice.19..storočia.až.do.roku.1980. 

rastúci.trend,.po..roku.1980.je.počet.obyvateľov.v.podstate.stabilizovaný..Pri. 

porovnaní. vývoja. počtu. obyvateľov. v. jednotlivých. obciach. vystupujú. niektoré. 

črty.spoločné,.ale.prejavujú.sa.aj.rozdiely..Najväčší.nárast.v.počte.obyvateľov. 

v. období. 1950. –. 2006. zaznamenali. najväčšie. sídla. –. Ilava. a. Pruské,. v. stredne. 

veľkých.obciach.je.vývoj.počtu.obyvateľov.už.niekoľko.desaťročí.stabilizovaný.a. 

v..menších.obciach.pozorujeme..pokles.počtu.obyvateľstva.(tab..10).. 

Podobné. tendencie. vývoja. obyvateľstva. v. povojnovom. období. sú. však. 

charakteristické. pre. veľkú. väčšinu. vidieckych. obcí. na. Slovensku.. Odrážali. sa. 

v. nich. základné. smery. ekonomickej. a. sociálnej. politiky. existujúceho. systému,. 

ktorých. podstatou. bola. koncentrácia. pracovných. príležitostí. v. mestách,. na. 

ktorú.nadväzovala.bytová.politika.(výstavba.veľkých.sídlisk),.služby.a.občianska. 

vybavenosť..Z.vidieckych.obcí.začali.odchádzať.najmä.obyvatelia.v.mladšom.veku.. 

Demografické.správanie.obyvateľstva.zaznamenalo.v.2..polovici.20..storočia.také. 

zmeny,.ktoré.sú.jedny.z.najvýznamnejších.v.celej.populačnej.histórii..Spoločenské. 

premeny,. ktoré. nastali. v. období. existencie. samostatnej. Slovenskej. republiky. 

sa. výrazne. odrazili. v. mnohých. sférach. života. vrátane. demografických. javov.. 

Výrazný. pokles. dynamiky. obyvateľstva. (pokles. miery. reprodukcie,. plodnosti. a. 

prirodzeného.pohybu).je.dôsledkom.rozsiahleho.súboru.zmien.v.demografickom. 

správaní. obyvateľstva.. V. populačnej. teórii. sa. tieto. zmeny. považujú. za. prejavy. 

druhého. demografického. prechodu.. Dominantnou. črtou. tohto. zmeneného. 

správania. je. individualizmus,. zdôrazňovanie. osobnej. slobody. vo. všetkých. 

oblastiach.života..Dôležitými.podmienkami.takéhoto.správania.sú.určitý.stupeň. 

vzdelania,.ekonomická.a.sociálna.nezávislosť,.demokratické.prostredie.a.pod.. 

Podrobnejšia. bilancia. pohybu. obyvateľstva. -. analýza. počtu. narodených,. 

zomretých,.prisťahovaných.a.vysťahovaných.z.obcí. za. roky. 1971. –. 1975. resp.. 

2001. -. 2005. poukazuje. na. príčiny. pozorovaného. vývoja. počtu. obyvateľov. 

v.sledovaných.obciach.(tab..11.a.12).. 

Počas. sedemdesiatych. rokov. sa. v. sledovaných. obciach. rodilo. viac. ľudí. 

ako.zomieralo.(jedinou.výnimkou.bola.obec.Slavnica.s.prirodzeným.úbytkom. 

obyvateľstva),. avšak. ani. tento. prirodzený. prírastok. obyvateľstva. nestačil. na.

0 


udržanie.aspoň.stabilného.počtu.obyvateľov..úbytok.spôsobený.vysťahovaním. 

najmä.mladých.ľudí.zo.sledovaných..obcí.v.sedemdesiatych.rokoch.prevyšoval. 

prirodzený. prírastok.. Výsledkom. boli. hodnoty. celkového. úbytku. počtu. 

obyvateľov. v. takmer. všetkých. obciach. –. okrem. Ilavy,. Dulova. a. Bohuníc.. 

Vysťahovanie.z.vidieckych.obcí.bolo.najintenzívnejšie.koncom.sedemdesiatych.a. 

začiatkom.osemdesiatych.rokov,.kedy.najviac.mladých.obyvateľov.odchádzalo.za. 

zamestnaním.a.bývaním.predovšetkým.do.priemyselných.miest.Považia.. 

V.súčasnom..období.po.roku.2001.sa.aj.v.obciach.mikroregiónu.Zdroje.Bielych. 

Karpát. prejavuje. všeobecná. tendencia. demografického. vývoja. na. Slovensku. 

–.pokles.počtu.narodených.detí..Hodnoty.pôrodnosti.sú.oproti.obdobiu.70-tych. 

rokov. viac. ako. dvakrát. nižšie.. Zároveň. sa. nepatrne. zvýšili. hodnoty. úmrtnosti,. 

čoho. výsledkom. je. prirodzený. úbytok. obyvateľov. vo. všetkých. sledovaných. 

obciach. s. výnimkou. jedinej. –. Tuchyne.. Hodnoty. migračného. pohybu. odrážajú. 

reakciu. obyvateľstva. na. celkový. sociálno-ekonomický. vývoj. v. oblasti.. Hodnoty. 

miery.prisťahovania.zostali.na.približne.rovnakej.úrovni.ako.začiatkom.70-tych. 

rokov,. . ovšem. výrazne. sa. znížili. ukazovatele. miery. vysťahovania.. Výsledkom. 

sú.kladné.hodnoty.migračného.salda.v.období.r..2001-2006..Migračný.úbytok. 

po.roku.1990.sa.výrazne.znížil..Jedným.z.dôvodov.bude.zrejme.aj.obmedzenie. 

výstavby.nových.bytov.po.roku.1990.v.mestách.Považia,.resp..ich.finančná.nedostupnosť.koncom.90-tych.rokov..V.poslednom.období.(približne.od.r..2002).sa. 

čiastočne.zlepšuje.situácia.v.dostupnosti.bytov.v.mestách,.avšak.pravdepodobne. 

z. finančných. dôvodov. sa. miery. migrácie. naďalej. udržujú. na. hladine. 90-tych. 

rokov..Kombinácia.hodnôt.prirodzeného.prírastku.a.migračného.salda.determinuje.výsledné.hodnoty.celkového.prírastku.(úbytku).obyvateľstva,.ktoré.sa.pohybujú.viac.okolo.nuly,.čo.znamená.relatívne.stabilizovaný.vývoj.obyvateľstva..Napr.. 

v.Ilave.je.tento.vývoj.spôsobený.najmä.výrazným.poklesom.hodnôt.prirodzeného. 

prírastku,.takže.mesto.už.nedosahuje.taký.nárast.počtu.obyvateľov.ako.v.70-tych. 

rokoch..Sledované.obce.sa.z.tohto.pohľadu.nijako.nevymykajú.z.celoslovenského. 

priemeru.ani.z.priemeru.Trenčianskeho.kraja.. 

Štruktúra obyvateľstva 

Dôležitou. súčasťou. charakteristiky. obyvateľstva. je. zhodnotenie. jeho. 

štruktúry.podľa.biologických.(vek).a.sociálno-ekonomických.znakov.(národnosť,. 

náboženstvo,. vzdelanie,. ekonomická. aktivita. a. pod.).. Biologická. štruktúra. 

obyvateľstva. sa. charakterizuje. podľa. údajov. o. mužoch. a. ženách. a. podľa. ich. 

veku..Pritom.na.Slovensku.je.vo.všeobecnosti.počet.žien.vyšší.ako.počet.mužov,. 

čo.sa.prejavuje.aj.v.štruktúre.obyvateľstva.sledovaných.obcí. 

Dlhodobým.procesom.jednotlivých.zložiek.demografického.vývoja.sa.mení. 

aj. vekové. zloženie. obyvateľstva. sledovaného. územia.. Keďže. z. vidieckych. obcí.


odchádzajú. predovšetkým. mladší. obyvatelia. (najmä. po. skončení. školskej. 

dochádzky. príp.. po. vyučení. a. na. začiatku. svojho. zamestnania),. obyvateľstvo. 

regiónu. ako. celku. relatívne. starne.. Absolútny. počet. i. relatívne. zastúpenie. 

najmladších. obyvateľov. (do. 15. rokov). sa. dlhodobo. znižuje. (tab.. 13. a. 14).. 

V. r.1970. predstavovala. táto. veková. skupina. 29,7. %. obyvateľstva. regiónu,. 

v. r.2001. už. len. 17,5. %.. Táto. hodnota. je. nižšia. ako. je. celoslovenský. priemer. 

(18,9.%)..Okrem.vysťahovalectva.na.túto.skutočnosť.vplýva.aj.dlhodobý.proces. 

znižovania. pôrodnosti,. čo. znamená,. že. sa. rodí. čoraz. menej. detí.. Takýmto. 

spôsobom. veková. štruktúra. obyvateľstva. sledovaných. obcí. stárne. a. zvyšuje. 

sa. počet. obyvateľov. v. poproduktívnom. veku. (muži. nad. 60. rokov. a. ženy. nad. 

55. rokov).. V. regióne. sa. zastúpenie. poproduktívnej. zložky. zvýšilo. z. 16,4. %. 

v.roku.1970.a.na.20,5%.v.roku.2001..Aj.táto.hodnota.poukazuje.na.skutočnosť,. 

že. obyvateľstvo. regiónu. je. relatívne. staršie. ako. je. priemer. celého. Slovenska. 

(18,0. %).. Z. jednotlivých. obcí. sa. podiel. predproduktívnej. vekovej. skupiny. 

obyvateľstva. v. priebehu. rokov. 1970. -. 2001. najvýraznejšie. znížil. v. Krivokláte. 

(z.37,9.%.v.r..1970.klesol.na.20,2.%.v.r..2001),..Dulove.a.v.Tuchyni..Pomerne. 

výrazný. pokles. najmladšej. vekovej. skupiny. však. pozorujeme. vo. všetkých. 

obciach. sledovaného. regiónu.. Na. druhej. strane. sa. vo. všetkých. sledovaných. 

obciach. zvýšil. podiel. poproduktívnej. zložky. obyvateľstva.. Najvýraznejší. nárast. 

zastúpenia.starších.obyvateľov.sa.v.období.1970.-.2001.pozoroval.v.Borčiciach. 

(zo.17..na.29,9.%)..Pruské.je.jedinou.obcou,.v.ktorej.sa.podiel.poproduktívnej. 

zložky. obyvateľstva,. aj. keď. nepatrne,. ale. predsa. len. znížil. (z. 21,. 5. %. v. roku. 

1970. na. 20,2. v. roku. 2001).. Zastúpenie. obyvateľov. produktívnej. skupiny. sa. 

od.roku.1970.zvýšilo.(z.54.%.v.r..1970.na.62,1.%.v.r..2001),.ale.zodpovedá. 

celoslovenskej. hodnote,. ktorá. je. 62,3. %.. Celkove. sa. v. sledovaných. obciach. 

odzrkadľuje. celoslovenská. situácia. vo. vývoji. vekovej. štruktúry. obyvateľstva. 

-. výrazné. zvyšovanie. zastúpenia. starších. vekových. skupín. obyvateľov.. Tento. 

proces. sa. najvýraznejšie. prejavuje. práve. v. malých. obciach. s. nižším. počtom. 

obyvateľov.a.tak.je.to.aj.v.prípade.sledovaného.regiónu.. 

Dôležité.kultúrno-sociálne.znaky.obyvateľstva.vyjadruje.jeho.národnostná,. 

náboženská.a.vzdelanostná.štruktúra. 

Z. hľadiska. národnostného. zloženia. je. obyvateľstvo. sledovaných. obcí. 

homogénne..Pri.sčítaní.ľudu.v.roku.2001.sa.k..slovenskej.národnosti.prihlásilo. 

15. 557. obyvateľov,. čo. predstavuje. 98,3. %. z. celkového. počtu. obyvateľov. 

sledovaného. územia.. Príslušnosť. k. ostatným. národnostiam,. žijúcim. na. území. 

Slovenskej.republiky,.deklarovala.v.sledovaných.obciach.len.minimálna.skupina. 

obyvateľov... 

Pri. sčítaní. ľudu,. domov. a. bytov. v. r.1991. sa. po. štyridsiatich. rokoch. opäť. 

zisťovala. aj. štruktúra. obyvateľov. podľa. náboženského. vyznania.. V. prípade. 

sledovaných. obcí. sa. prejavila. stáročná. tradícia,. keďže. obyvateľstvo. tohto. 

1


územia. sa. oddávna. hlásilo. ku. katolíckej. viere.. Roku. 2001. sa. takmer. 93. %. 

obyvateľov. prihlásilo. k. rímskokatolíckemu. vierovyznaniu. (tab.. 15).. Niektoré. 

ostatné. cirkvi. sú. zastúpené. len. minimálne. a. pri. časti. obyvateľov. (okolo. 2. %). 

táto.kategória.nebola.zistená. 

údaje. o. dokončenom. školskom. vzdelaní. obsahujú. tabuľky. 16. a. 17.. 

V..porovnaní.s.rokom.1970.sa.roku.2001.vzdelanostná.štruktúra.obyvateľstva. 

regiónu. vylepšila.. Výrazne. sa. znížilo. zastúpenie. obyvateľov. s. ukončeným. len. 

základným. vzdelaním. (zo. 65. %. v. roku. 1970. na. 24. %. v. roku. 2001).. Výrazne. 

vzrástol.podiel.obyvateľov.s.ukončeným.vysokoškolským.vzdelaním,.ktorý.v.roku. 

1970.dosahoval.iba.1,5.%.z.obyvateľstva.nad.15.rokov,.zatiaľ.čo.v.roku.2001.už. 

5,8.%..Trojnásobne.sa.zvýšilo.zastúpenie.obyvateľov.s.úplným.stredoškolským. 

vzdelaním. a. viac. ako. dvojnásobne. vzrástol. podiel. obyvateľov. s. úplným. 

stredným. odborným. vzdelaním.. Výraznejšie. rozdiely. medzi. vzdelanosťou. 

mužov.a.žien.sa.neprejavujú..Prevaha.žien.s.ukončeným.základným.vzdelaním. 

v. porovnaní. s. mužmi. je. spôsobená. vyšším. počtom. žien. patriacich. k. starším. 

vekovým.ročníkom. 

Z. analýzy. vzdelanostnej. štruktúry. obyvateľov. jednotlivých. obcí. vyplýva. 

niekoľko. podstatných. záverov.. Pomerne. výrazne. sa. prejavuje. diferenciácia. 

vzdelanostnej. štruktúry. v. závislosti. od. veľkostnej. kategórie. obcí.. V. malých. 

obciach,.v.ktorých.je.vyššie.zastúpenie.vekovo.starších.obyvateľov,.sa.prejavuje. 

relatívne.vyšší.podiel.obyvateľov.so.základným.vzdelaním.(názorným.príkladom. 

je. Vršatské. Podhradie).. V. rokoch. 1970. -. 2001. sa. táto. diferenciácia. ešte. 

zvýraznila.. Napriek. tomu,. že. podiel. obyvateľov. s. vysokoškolským. vzdelaním. 

sa. od. roku. 1970. zvýšil. niekoľkonásobne,. v. malých. obciach. je. zastúpenie. 

obyvateľov. s. ukončeným. vysokoškolským. vzdelaním. stále. relatívne. nízke. 

(Vršatské. Podhradie,. Krivoklát).. Obce. s. vyšším. počtom. obyvateľov. (a. teda. aj. 

s. vyšším. zastúpením. mladších. vekových. skupín). majú. aj. vyššie. zastúpenie. 

obyvateľov.s.ukončeným.vysokoškolským.vzdelaním,.ako.aj.s.úplným.stredným. 

odborným.a.všeobecným.vzdelaním.(najmä.Ilava,..Pruské.a.Tuchyňa,.čiastočne. 

aj.Sedmerovec). 

K.dôležitým.štruktúrnym.ukazovateľom.obyvateľstva.a.zároveň.indikátorom. 

ekonomickej. charakteristiky. obce. patrí. ekonomická. aktivita. obyvateľov. a. ich. 

pohyb.za.prácou..Jedným.zo.základných.znakov.vývoja.ekonomickej.štruktúry. 

obyvateľstva.sú.jej.takmer.permanentné.zmeny. 

V. odvetvovej. štruktúre. ekonomicky. aktívnych. obyvateľov. sa. prejavuje. 

pre. slovenskú. ekonomiku. platná. všeobecná. tendencia. výrazného. znižovania. 

zamestnanosti.v.poľnohospodárstve.prejavuje.vo.väčšine.obcí.na.sledovanom. 

území,.ale.existujú.aj.výnimky.–.Červený.Kameň.(nárast.z.21,4.%.z.ekonomicky. 

aktívnych. osôb. v. roku. 1970. na. 22,2. %. v. roku. 2001),. resp.. veľmi. malý. 

pokles. v. Krivokláte. a. v. Mikušovciach.. V. regióne. ako. celku. sa. zamestnanosť.


v.poľnohospodárstve.a.lesníctve.v.porovnaní.s.rokom.1991.znížila.o.viac.ako. 

polovicu.. V. mikroregióne. ako. celku. zamestnanosť. v. poľnohospodárstve. a. 

lesníctve.prevyšuje.celoslovenský.priemer.(tab..18.a.19).. 

Zamestnanosť.v.priemysle.a.stavebníctve.má.v.regióne.dlhodobú.tradíciu.. 

Napriek.poklesu.resp..obmedzeniu.výroby.vo.viacerých.strojárskych.podnikoch. 

na. strednom. Považí. patrí. tento. región. z. hľadiska. zamestnanosti. v. priemysle. 

a. stavebníctve. v. rámci. Slovenska. ešte. stále. k. nadpriemerným.. Prejavuje. sa. 

to. aj. v. jednotlivých. obciach,. kde. síce. mierne. poklesla. (v. r.1970. takmer. vo. 

všetkých.obciach.presahovala.50.%.ekonomicky.aktívnych.obyvateľov),.ale.stále. 

vo. všetkých. obciach. (s. výnimkou. Slavnice). prevyšuje. celoslovenský. priemer.. 

Zamestnanosť.v.službách.sa.za.obdobie.od.r..1970.zvýšila.len.veľmi..mierne.a. 

nedosahuje.celoslovenské.hodnoty.. 

Pre. sledované. obce. je. charakteristický. vysoký. podiel. odchádzajúcich. za. 

prácou mimo obec bydliska a pre región ako celok táto hodnota dosahuje viac 

ako. 50. %. ekonomicky. aktívneho. obyvateľstva.. V. porovnaní. s. rokom. 1970. sa. 

podľa.údajov.zo.sčítania.v.roku.2001.tento.podiel.vo.všetkých.sledovaných.obcí. 

ešte. zvýšil.. Jedinou. výnimkou. je. mesto. Ilava. s. najväčším. počtom. pracovných. 

príležitostí.v.regióne,.kde.podiel.odchádzajúcich.za.prácou.mimo.mesto.nie.je. 

taký.vysoký.a.oproti.r..1970.sa.znížil.zo.48.%.na.39.%.v.r..2001.. 

Ekonomicky.aktívni.obyvatelia.smerujú.za.prácou.zo.všetkých.obcí.regiónu. 

najmä.do.Dubnice.n.Váhom..Z.Pruského,.Krivoklátu.a.Vršatského.Podhradia.je. 

výrazná. dochádzka. do. Ilavy. a. z. Dulova. aj. do. Púchova.. Pracujúci. mimo. obce. 

trvalého.bydliska.sú.zamestnaní.prevažne.v.priemysle.a.v.službách.. 

Po. r.1991. dochádza. v. celej. slovenskej. ekonomike. k. výrazným. zmenám. 

a.prakticky.vo.všetkých.sledovaných.obciach.sa.opäť.prejavil.už.roky.neznámy. 

fenomén.-.vysoká.nezamestnanosť..úroveň.ekonomickej.aktivity.sa.v.priebehu. 

deväťdesiatych. rokov. znižovala.. Pokles. zamestnanosti. najmä. v. poľnohospodárstve.a.priemysle.(pri.nevytváraní.dostatočného.počtu.pracovných.príležitostí. 

v. službách). sa. v. obciach. regiónu. prejavuje. relatívne. vysokými. hodnotami. 

nezamestnanosti..Napriek.hodnotám,.ktoré.v.roku.2001.boli.vyššie.ako.10.%. 

(s. výnimkou. dvoch. obcí). úroveň. nezamestnanosti. v. regióne. je. nižšia. ako. je. 

celoslovenský. priemer.. Existuje. odôvodnený. predpoklad,. že. v. posledných. 

rokoch. sa. úroveň. nezamestnanosti. vďaka. priaznivému. ekonomickému. vývoju. 

celej.krajiny.znižovala.nielen.na.celom.Slovensku,.ale.aj.v.obciach.sledovaného. 

regiónu..V.prípade.naďalej.pokračujúceho.priaznivého.ekonomického.vývoja.je. 

možné.v.budúcnosti.v.súlade.s.celospoločenským.trendom.očakávať.postupné. 

zvyšovanie.zamestnanosti.obyvateľov.v.nevýrobných.aktivitách.ako.napr..služby. 

a.pod..


. . . Domový a bytový fond 

Počet. domov. v. obciach. mikroregiónu. od. roku. 1880. až. do. roku. 1991. 

sústavne. rástol,. v. poslednom. desaťročí. sa. stabilizoval. na. približne. rovnakej. 

úrovni..V.priebehu.historického.vývoja.sa.najintenzívnejší.nárast.počtu.domov. 

zaznamenal. v. období. rokov. 1950. –. 1970.. Veková. štruktúra. existujúceho. 

bytového. fondu. je. znázornená. v. tabuľke. 20. a. 21.. Je. z. nej. evidentné,. že. 

v.regióne.ako.celku.najviac.bytov.(približne.40.%).pochádza.z.dvoch.časových. 

období. -. rokov. 1946. –. 1970. a. 1971. -. 1990.. Toto. konštatovanie. platí. aj. pre. 

všetky. jednotlivé. obce,. v. niektorých. z. nich. (Vršatské. Podhradie,. Dulov. a. 

Bohunice).pochádza.z.obdobia.rokov.1946.–.1970.približne.polovica.všetkých. 

dnes.registrovaných.bytov..Z.obdobia.pred.rokom.1920.pochádza.už.len.5,7.%. 

bytov.a.takmer.polovica.(45.%).bola.postavená.po.roku.1970.. 

Charakteristika. bytov. v. mnohom. závisí. od. vlastnosti. domov,. v. ktorých. 

sa. byty. nachádzajú.. Sú. to. najmä. druh. domu,. jeho. vek,. stavebný. materiál. a. 

pod.. V. mnohých. ukazovateľoch. sa. prejavujú. výrazné. rozdiely. medzi. bytmi. 

v.rodinných.domoch.a.vo.viacbytových.domoch..V.regióne.od.roku.1970.stúpal. 

počet.bytov.v.bytových.domoch,.roku.2001.dosiahol.viac.ako.23.%..V.tomto. 

období. poklesol. podiel. bytov. v. rodinných. domoch. na. súčasných. 75. %.. Na. 

druhej.strane.sa.výrazne.znížil.podiel.bytov.v.ostatných.budovách.a.v.súčasnosti. 

dosahuje.už.len.nepatrnú.hodnotu..Najvyššie.zastúpenie.bytov.vo.viacbytových. 

domoch.sa.registruje.v.Ilave,.Pruskom.a.Bolešove,.naproti.tomu.v.Bohuniciach,. 

Krivokláte. a. Vršatskom. Podhradí. sa. všetky. byty. registrujú. len. v. rodinných. 

domoch.(tab..22).. 

Kvalita.bytového.fondu.závisí.najmä.od.veľkosti.a.vybavenosti.bytov..Byty. 

v. rodinných. domoch. majú. vo. všeobecnosti. priaznivejšie. veľkostné. parametre. 

ako.vo.viacbytových.domoch..Naopak,.v.týchto.býva.vyšší.štandard.vybavenosti. 

bytov.. Vďaka. vysokým. hodnotám. ukazovateľov. vybavenosti. patrí. z. celkového. 

počtu.približne.4500.bytov.(86%).do.I..a.II..kategórie..Podiel.bytov.IV..kategórie.


sa.znížil.na.približne.11.%,.pričom.ide.všeobecne.o.staršie.byty,.postavené.pred. 

rokom.1945.(tab..23)..Najvyšší.počet.bytov.(v.celom.regióne.približne.viac.ako. 

polovica).sa.vykuruje.lokálnym.ústredným.kúrením.(tab..24).. 

úroveň.bývania.závisí.od.kvality.bytov.a.ich.zaľudnenosti..Zaľudnenosť.je.daná. 

vzťahom.medzi.veľkosťou.bytu.a.počtom.osôb,.ktoré.v.ňom.bývajú..Ukazovatele. 

zaľudnenosti.sa.postupne.zlepšujú..Vo.všetkých.sledovaných.obciach.sa.v.roku.2001. 

v.porovnaní.s.rokom.1970.výrazne.zvýšil.podiel.obytnej.plochy.pripadajúci.na.1.byt. 

(tab..25)..Okrem.štyroch.obcí.prevyšujú.hodnoty.obytnej.plochy.pripadajúcej.na.1. 

byt.vo.všetkých.ďalších.obciach.regiónu.celoslovenský.priemer,.ktorý.je.56.m 2 ..Je. 

to.spôsobené.aj.tou.skutočnosťou,.že.najväčší.počet.bytov.je.v.rodinných.domoch,. 

v. ktorých. sú. byty. charakterizované. väčšou. rozlohou.. Aj. v. ďalšom. ukazovateli. 

- m 2 obytnej.plochy.pripadajúcej.na.1.osobu.-.sa.pri.porovnaní.sledovaných.obcí. 

s.celoslovenským.priemerom.dosahujú.slušné.hodnoty.. 

Uvedené.konštatovania.o.zvyšujúcej.sa.úrovni.bývania.sú.založené.len.na. 

ukazovateľoch. kvality. bytov. a. ich. zaľudnenosti.. Dostupné. štatistické. údaje. 

neumožňujú. zhodnotiť. ďalšie. dôležité. aspekty. úrovne. bývania,. dané. napr.. 

polohou.bytu,.prostredím,.jeho.čistotou.a.estetickou.hodnotou,.vybavenosťou. 

službami,.ich.dostupnosťou.a.pod.


2.2.3. Sociálno-ekonomické súvislosti a kvalita života 

Sociálno-ekonomické súvislosti 

Vývoj.hospodárenia.vo.vidieku,.rovnako.ako.v.rade.európskych.krajín,.viedol. 

na.Slovensku.k.postupnému.narušovaniu.základných.ekonomických,.sociálnych,. 

ekologických.a.ďalších.funkcií.krajiny,.čo.vo.svojich.dôsledkoch.ohrozuje.nielen. 

ďalší.vývoj.ľudskej.spoločnosti,.ale.aj.stability.európskeho.globálneho.ekosystému.. 

Tento.vývoj.neobišiel.ani.územie.v.pohorí.Bielych.Karpát.a.jeho.zázemí.. 

Biele. Karpaty. sú. jedným. z. významných. environmentálnym. regiónov. v. rámci. 

strednej.Európy...Zároveň.tu.je.jedna.z.najstarších.súvislo.osídlených.podhorských. 

vidieckych.oblastí..Kultúrna.hodnota.územia.sa.vytvárala.dlhodobým.harmonickým. 

súžitím.človeka.a.prírody,.citlivým.leso-poľnohospodárskym.využívaním.krajiny.. 

Hlavné dôvody štúdia kultúrnej, historickej a spoločenskej topografie 

v Mikroregióne Zdroje Bielych Karpát (ďalej mikroregión) 

Rozvoj. vidieka. je. kontinuálnym. procesom. sociálno-ekonomického. rozvoja. 

vidieckych. municipalít.. Po. r.. 1989. nastali. na. našom. území. nové. rámcové. 

podmienky,.ktoré.je.možné.charakterizovať.nasledovne: 

•. proces.prechodu.od.centrálneho.plánovania.na.trhové.hospodárstvo 

•. rozdelenie.Československa 

•. postupná.decentralizácia,.vytvorenie.lokálnej.samosprávy,.presun. 

kompetencií.zo.štátu.na.lokálnu.samosprávu 

•. transformácia.hospodárstva.a.jej.dopad.na.životnú.úroveň.jednotlivca,.rodiny 

•. Sociálno-ekonomická.situácia.Slovenska.a.jej.dopad.na.obce.a.jej.obyvateľov 

•. nové.zákony/právne.normy,.obnovenie.„súkromného.vlastníctva“ 

•. Vznik.konkurenčného.prostredia.(nielen.na.Slovensku,.aj.konkurencieschopnosť.v.rámci.Európy) 

Tieto. podmienky. znamenajú. výraznú. zmenu. pre. obyvateľstvo. študovaného. 

mikroregiónu.. V. mikroregióne. Biele. Karpaty. sú. tieto. dopady. umocnené. skutočnosťou,.že.obyvateľstvo.žije.v.environmentálne.špeciálnom.území.–.CHKO,. 

ktoré. pre. obyvateľov. doteraz. znamenalo. skôr. negatívum.. Jedným. z. dôvodov. 

bola.aj.neschopnosť.využiť.primerane.veľký.prírodný.potenciál,.ktorý.bol.predmetom.záujmu.centrálnych.orgánov.predovšetkým.ako.predmet.uspokojovania. 

osobných.potrieb.(napr..rekreácia,.chaty,.víkendové.bývanie),.čo.malo.negatívny. 

dopad.nielen.na.krajinu,.ale.ja.na.obyvateľstvo.žijúce.v.tomto.mikroregióne.. 

Väčšina.vidieckych.obcí.mala.v.rámci.Slovenska,.a.to.platí.aj.pre.náš.mikroregión,. 

stavebnú. uzáveru.. Dokonca. sa. uvažovalo. o. ich. likvidácii.. Do. územia. 

neboli.uvoľňované.finančné.zdroje.na.realizáciu.infraštruktúry,.čím.sa.neustále.

zhoršovali. životné. podmienky. obyvateľov.. Jedným. z. hlavných. príčin. týchto. 

deformácií.vidieka.bolo.zrušenie.súkromného.vlastníctva.pôdy,.lesov,.nehnuteľností.a.nerastného.bohatstva,.ako.aj.vlastníctva.obecného. 

Ak.by.sa.nevenovala.pozornosť.riešeniu.problémov.územia.Bielych.Karpát. 

a.tým.aj.nášho.mikroregiónu,.prišlo.by.veľmi.rýchlo.k: 

•..Strate.vnútornej.dynamiky.rozvoja.regiónu 

•..Rozvrátenie.ekologickej.stability.územia 

Na. základe. všeobecných. znalostí. o. problematike. nášho. mikroregiónu. 

a.vo.väzbe.na.širšie.súvislosti.bolo.možné.rozdeliť.základné.tézy.výskumu.do. 

nasledovných.oblastí: 

-..Širšie.vzťahy,.rámcové.podmienky 

-..Lokálne.tézy 

A. Širšie vzťahy, rámcové podmienky 


Všeobecné.nebezpečie 

-. otepľovanie. Zeme. a. zmena. klímy. zapríčinené. znečisťovaním. atmosféry. 

zasiahne.všetky.regióny.bez.ohľadu.na.mieru.zavinenia.a.spôsobia.ľuďom. 

a.životnému.prostrediu.problémy 

-. vznik.nových.štátov.s.destabilizáciou.v.území,.vznik.nových.hraníc.vytvára. 

predpoklady.k.vzniku.napätia,.odchod.obyvateľov.mimo.rodné.krajiny 

-. nerovnomerné. rozdelenie. bohatstva. a. trend. zvyšovania. populácie. v. chudobných.krajinách. 

Spoluzodpovednosť.za.riešenie.problémov 

Riešenie.problémov.nie.je.možné.nechať.iba.na.politikov.a.centrálne.vlády.. 

Každý. jednotlivec,. každá. rodina,. každá. obec. musí. zhodnotiť. svoje. možnosti. 

a. prispieť. k. riešeniu. všeobecných. problémov. tým,. že. bude. v. ich. duchu. riešiť. 

problémy. lokálne. a. spájať. sa. pri. riešení. problémov. nad. rámec. možností.. 

Napriek.tomu.ľudia.sa.nechovajú.pri.svojej.každodennej.činnosti.v.tomto.duchu. 

(medziľudské. vzťahy,. odpad,. automobilizmus,. energetika,. plytvanie. vodou). 

a.bezohľadne.spotrebovávajú.to,.čo.im.bolo.dané.zadarmo. 

Neistota 

Otvorenie. hraníc. „východnej. Európy“. vytvorilo. podmienky. pre. rozvoj.. 

Zároveň. sa. však. objavila. neistota.. Neistota. z. nového,. neznámeho,. i. iného. 

systému,.spôsobu.života,.inej.hierarchie.hodnôt..Začal.sa.proces.demokratizácie. 

spoločnosti,. pričom. sa. stále. objavujú,. s. rôznou. intenzitou,. nové. príznaky. 

hospodárskych,.sociálnych.a.ekologických.kríz..


Hranica 

Rozdelenie.ČSFR.znamená.vznik.novej.hranice.tam,.kde.po.stáročia.nebola.. 

Vznik.nového.pohraničného.územia.nesie.zo.sebou.riziká.jeho.hospodárskeho,. 

ekologického.a.kultúrneho.úpadku.. 

Chránená.krajinná.oblasť.a.cestovný.ruch 

Celosvetový. odklon. od. masového. cestovného. ruchu. k. pobytu. v. čistej. 

prírode.je.šanca.pre.Biele.Karpaty.. 

Poľnohospodárstvo.a.lesné.hospodárstvo 

Minulé. obdobie. bolo. poznačené. nevhodnými. formami. hospodárenia. na. 

poľnohospodárskej.pôde.a.v.lesoch..Nové.formy.znamenajú.sťažené.podmienky. 

pre.tých,.čo.hospodária.a.budú.hospodáriť.v.chránenej.krajinnej.oblasti.. 

Bývanie,.energetika,.voda 

Prechod. od. spotreby. fosílnych. palív. je. dlhodobý. proces.. územie. však. 

poskytuje. množstvo. využívania. alternatívnych. zdrojov. energie.. Zároveň. je. 

však. potrebné. pristúpiť. k. redukcii. spotreby. energie. (orientácia. budov,. zimné. 

záhrady,.zatepľovanie,.stavebné.materiály,.recyklácia,.atď.).. 

Lokálne tézy 

Na. základe. vykonaných. analýz. odborného. tímu,. konferencie. o. Bielych. 

Karpatoch,. stretnutí. s. predstaviteľmi. samospráv. a. s. miestnym. obyvateľstvom. 

nadobudli. význam. nasledovné. tézy,. ktoré. sú. platné. pre. obe. už. v. podstate. 

neexistujúce.hranice.medzi.Slovenskom.a.Českom: 

Spoločný.problém 

Dlhoročná. okrajová. poloha. územia. (hranice. bývalých. krajov. (SR. a. ČR,. 

dnes. znásobuje. nová. forma. hranice,. ktorá. má. len. imaginárny. charakter,. ale. 

obyvateľstvo.sa.po.rozdelení.čiastočne.odlišovalo.predovšetkým.po.ekonomickej. 

stránke.. Dochádzalo. ku. každodennej. . silnej. migrácii. za. prácou. smerom. na. 

„západ“..Na.našej.strane.bola.málo.rozvinutá.infraštruktúra.. 

Jeden.prírodný.útvar 

Aj. napriek. bývalej. hranici. sú.Biele.Karpaty.jeden.prírodný.útvar,.ktorý.má. 

zvláštne.environmentálne.postavenie.nielen.na.lokálnej,.ale.aj.nadregionálnej. 

úrovni..


Program.vzdelávanie 

Mentalita. ľudí,. spôsob. života. v. Bielych. Karpatoch,. možnosti. vzdelávania,. 

potreba. vzdelávania. v. oblasti. ekológie,. cestovného. ruchu,. cudzích. jazykov,. 

poľnohospodárstva,.si.vyžaduje.systém.a.program.v.oblasti.vzdelávania.. 

Nové.poznatky 

Aby. sa. zachovala. podstata. Bielych. Karpát. je. potrebné. iniciovať. a. potom. 

aplikovať.poznatky.z.poľnohospodárstva,.jeho.alternatívnych.foriem.–.ekologické. 

poľnohospodárstvo,.lesného.hospodárstva.a.ochrany.krajiny.. 

Vyššia.životná.úroveň 

Zvýšenie. životnej. úrovne. obyvateľov. je. možné. vytvorením. pracovných. 

príležitostí.vo.vedeckej,.projektovej.a.analytickej.inštitúcie,.ktoré.pracujú.v.oblasti. 

poľnohospodárstva,.lesného.hospodárstva,.cestovného.ruchu,.zdravotníctva.a.v. 

neposlednom.rade.aj.v.riešení.komunálnych.problémov. 

Cestovný.ruch 

Pre. rozvoj. tzv.. „čistého. priemyslu“. –. cestovného. ruchu,. je. potrebné. 

rozpracovať,.konkretizovať.zásady.rozvoja.cestovného.ruchu.ako.doplnkového. 

a.v.určitom.prípade.aj.hlavného.zdroja.financií.v.území. 

Špeciálny.program 

Čisté. prostredie. Bielych. Karpát. dáva. možnosť. pre. preventívnu. medicínu:. 

liečby.alergií,.regenerácia.síl,.tábory.pre.deti.a.dospelých. 

Nový.energetický.program 

Pre. najbližšie. desaťročie. je. potrebné. vytvorenie. nového. energetického. 

programu.regiónu.s.využitím.prírodných.podmienok,.veľkej.zásoby.obnoviteľných. 

zdrojov.(drevo,.piliny,.štiepky,.slama,.kôra.a.pod.),.solárnej.energie,.biomasy.a.pod. 

Uvedené.širšie.a.lokálne.tézy.sa.do.značnej.miery.rozpracovávali.v.regióne. 

Biele.Karpaty.a.v.našom.študovanom.mikroregióne.sa.premietli.do.konkrétnych. 

výstupov..Ako.príklad.analytických.výstupov.možno.spomenúť.realizáciu.dvoch. 

terénnych.prieskumov.na.trvalo.udržateľný.rozvoj.vidieckeho.priestoru.v.regióne. 

Biele.Karpaty,.ktorý.bol.metodicky.zameraný.na.podrobnú.analýzu.kvality.života. 

vo. vybraných. pohraničných. vidieckych. obciach. Bielych. Karpát.. V. druhom. 

výskumnom..projekte.bola.spracovaná.problematika.obnovy.primárneho.sektoru. 

v.regióne.Biele.Karpaty.so.zameraním.na.poľnohospodárstvo,.remeselnú.výroby,. 

lesné. hospodárstvo. a. v. neposlednom. rade. aj. na. vyústenie. do. cestovného. 

ruchu,.pričom.dôraz.sa.kládol.na.možné.alternatívne.formy.hospodárenia.na.

0 


pôde..Boli.navrhnuté.možné.využitie.poľnohospodárskych.plôch.na.ekologické. 

poľnohospodárstvo.s.využitím.pre.spracovateľskú.sféru..Zároveň.sa.vytypovali. 

potencionálne. ľudské. zdroje,. ktoré. by. v. daných. sektoroch. mali. záujem. 

podnikať. 

Poľnohospodárstvo 

Celkove. územie. študovaného. regiónu. sa. rozprestiera. vo. východnej. časti. 

pohoria. Bielych. Karpát,. strednej. časti. Považského. Podolia. –. Ilavská. kotlina. 

a. malý. západný. výbežok. Strážovských. vrchov.. Celková. rozloha. študovaného. 

mikroregiónu. je. 15,1. tis. ha.. V. rámci. využitia. zeme. z. piatich. kategórií. zaberá. 

poľnohospodárska.pôda.45.%.z.celkovej.plochy.mikroregiónu,.lesná.plocha.43,3. 

%,.ostatné.plochy.5,2.%,.zastavané.plochy.4,8.%..a.vodné.plochy.1,8.%..V.rámci. 

mikroregiónu.sú.určité.rozdiely.vo.využití.zeme..Najviac.poľnohospodárskej.pôdy. 

sa.nachádza.v.obciach,.ktoré.majú.značnú.časť.územia.v.Ilavskej.kotline,.napr.. 

Sedmerovec.80,4.%.poľn..pôdy.z.celkovej.výmery.obce,.5.obcí.má.v.priemere.od. 

65.do.70.%..Najmenej.poľn..pôdy.majú.obce.Červený.Kameň.22,4%,.Krivoklát. 

23,5.%,.Ilava.34,1.%.a.Vršatské.Podhradie..Okrem.Ilavy.ide.o.obce,.ktoré.majú. 

značnú.časť.katastrálneho.územie.v.pohorí.Biele.Karpaty.. 

Druhý.najväčší.podiel.z.celkovej.plochy.tvorí.lesná.plocha..V.priemere.sa.tento. 

podiel.v.obciach.pohybuje.od.8,2.%.v.obci.Bohunice.a.do.68,5.%.v.Krivokláte.. 

V. porovnaní. s. podieľom. poľnohospodárskej. pôdy. je. pri. podiele. lesných. pôch. 

väčší.rozptyl.. 

Poľnohospodárstvo. . mikroregiónu. zasahuje. do. viacerých. morfologických. 

celkov..Najprodukčnejšia.časť.je.v.Považskom.podolí.časť.Ilavská.kotlina..Ďalšia. 

časť. sa. realizuje. v. pohorí. Biele. Karpaty. a. malá. časť. v. západnom. výbežku. 

Strážovských. vrchov.. Čo. sa. týka. prírodných. vstupov. do. poľnohospodárstva. 

rozhodujúcu. úlohu. tu. hrajú. klimatické. pomery,. pôdne. pomery. a. v. určitom. 

prípade.aj.morfológia.terénu..Na.tieto.časti.krajinnej.sféry.nadväzujú.fenologické. 

pomery.. 

V.rámci.Slovenska.rozlišujeme.3.typy.klímy.–.nížinná,.kotlinová.a.horská.. 

Tieto.typy.sa.delia.na.12.podtypov..Pre.poľnohospodárstvo.sú.dôležité.všetky. 

tri. typy. klímy. a. často. podľa. nich. sa. určujú. špecializácie. v. poľnohospodárskej. 

produkcii,. ktoré. majú. stáročnú. tradíciu.. V. našom. mikroregióne. v. najnižšie. 

položenom. území. –. Ilavská. kotlina,. možno. lokalizovať. kotlinovú. klímu. s. 

podtypom. teplá,. čo. je. najteplejších. podtyp. z. kotlinovej. klímy. s. priemernou. 

januárovou.teplotou.od.-2.do.-4 o .C.a.júlovou..od.18,5.do.20 o ..C..Ročný.úhrn. 

zrážok. je. od. 600. do. 700. mm.. Východné. svahy. Bielych. Karpát. majú. mierne. 

teplú klímu s priemernou januárovou teplotou od -2 do -5 o .C.a.júlovou..od.17. 

do.18,5 o .C.a.zrážkami.600-800.mm..Horskú.klímu.možno.nájsť.v.pohraničnej.


oblasti. Bielych. Karpát. (Červený. kameň,. Vršatské. Podhradie).. Východná. časť. 

mikroregiónu. siaha. do. malej. časti. pohoria. Strážovské. vrchy,. čo. do. značnej. 

miery.neovplyvňuje.poľnohospodárstvo.v.mikroregióne. 

Z.hľadiska.agropedologického.najúrodnejšie.pôdy.sú.černozeme,.hnedozeme,. 

príp..čiernice..V.našom.mikroregióne.sa.tieto.pôdy.prakticky.nevyskytujú..V.Ilavskej. 

kotline.prevažujú.fluvizeme.kultivované,.sprievodne.fluvizeme.glejové.na.nekarbonátových.aluviálnych.sedimentoch..Predhorie.Bielych.Karpát.má.pestrú.pôdnu. 

štruktúru.. Predovšetkým. sú. to. kambizeme. nenasýtené.. V. oblasti. Mikušoviec. 

dolnej.časti.Červeného.Kameňa,.Vršatského.Podhradie.je.bohatý.výskyt.rendzin. 

a.kambizemí.rendzinovaných..Vo.vrcholových.častiach.Bielych.Karpát.dominujú. 

kambizeme.nasýtené..V.Strážovských.vrchoch.dominujú.rendziny.. 

Hlavnú.časť.poľnohospodárskeho.pôdneho.fondu.(PPF)..tvoria.trvale.trávnaté. 

porasty.(TTP),.cca.49.%.z.celkového.PPF.mikroregiónu..Orná.pôda.tvorí.44,3.%,. 

ovocné.sady.3,4.%.a.záhrady.3,2%..Ostatné.kategórie.ako.vinice.a.chmeľnice.sa. 

v.mikroregióne.nevyskytujú..Z.hľadiska.vnútornej.diferenciácie.najviac.TTP.majú. 

obce,.ktoré.majú.hlavnu.časť.výmery.v.Bielych.Karpatoch.–.Vršatské.Podhradie. 

97,8%,. Červený. Kameň. 94,6%,. Krivoklát. 93,5%.. Najmenej. TTP. je. v. obciach. 

v.Ilavskej.kotline.–.obce.Sedmerovec.13,8%,.Dulov.21,9%,.Pruské.24,2%..Čo.sa. 

týka.ornej.pôdy,.najviac.pôdy.je.v.obciach.z.Ilavskej.kotliny:.Sedmerovec.83,8%,. 

Dulov.73,7%,.Slavnica.69,7%..Zastúpenie.rozsiahlejších.plôch.ovocných.sadov. 

je. sporadické.. Najviac. ovocných. sadov. majú. obce. Bohunice. 15,3%. a. Pruské. 

12%.. Rozloženie. záhrad. je. rovnomerné. a. súvisí. to. s. veľkosťou. intravilánu.. 

Najviac.záhrad.má.Ilava.7,1%,.Pruské.4,8%,.Tuchyňa.4,5%.. 

Ak. sledujeme. bonitu. pôdy,. ktorá. má. na. Slovensku. 9. tried,. tak. opäť. je. 

tu. rozdiel. medzi. kotlinou. a. pohorím.. V. Ilavskej. kotline. sú. pôdy. so. strednou. 

bonitou.a.oblasť.pohorí.s.nízkou.bonitou.. 

Jedným. z. rozhodujúcim. prvkom. je. potenciál. poľnohospodárskeho. 

využívania. pôdnoekologických. oblastí. a. regiónov.. Študovaný. mikroregión. má. 

dva. pôdno-ekologické. regióny.. Prvý. región. sú. pohoria. a. vrchoviny. flyšového. 

pásma. s. podoblasťou. Myjavská. pahorkatina. a. Biele. Karpaty.. Tu. sa. index. 

poľnohospodárskeho. potenciálu. pohybuje. od. 30. do. 21. bodov,. čo. je. tretí. 

najnižší.potenciál.na.Slovensku..Druhý.región.patrí.do.nízkopoložených.kotlín. 

s. podoblasťou. považské. Podolie.. Tu. index. poľnohospodárskej. produkcie. je. 

v.rozmedzí.od.5.do.41.bodov,.čo.je.stredný.potenciál... 

Z. hľadiska. úradnej. ceny. pôdy. môžeme. vyčleniť. dva. regióny. s. rozdielnou. 

cenou.. Na. dne. Ilavskej. kotliny. sa. cena. pôdy. pohybuje. od. 6. do. 8. Sk/m 2 a 

v.podhorí.je.to.od.2.do.4.Sk/m 2 ..Najvyššiu.priemernú.ceny.poľnohospodárskej. 

pôdy. má. Sedmerovec. 4,79. Sk/m 2 ,. Pruské. 4,18. Sk/m 2 ,. Dulov. 3,94. Sk/m 2 .. 

Najnižšie.ceny.sú.v.horských.obciach.Krivoklát.0,63.Sk/m 2 ,.Vršatské.Podhradie. 

0,65.Sk/m 2 ,.Červený.Kameň.0,72.Sk/m 2 .. 

1


Pri. analýze. súčasných. agrosubjektov. v. mikroregióne,. možno. konštatovať,. 

že.tu.existuje.pomerne.pestrá.štruktúra..V.podnikateľskej.štruktúre.dominujú. 

podielnické. družstva. PD. Vršatec. Pruské,. PD. Polešov. a. RPD. Tuchyňa.. Tieto. 

podniky.hospodária.na.ploche.4,4.tis.ha,.z.toho.je.51,7.%.TTP.a.48,3.%.ornej. 

pôdy..Uvedené.podniky.hospodária.väčšinou.v.študovanom.mikroregióne,.avšak. 

vo.viacerých.katastroch..PD.Pruské.hospodári.v.7.k.ú,.PD.Bolešov.7.k.ú.a.RPD. 

Tuchyňa.v.3.k.ú..Táto.rozptýlenosť.môže.do.značnej.miery.zvyšovať.dopravné. 

náklady.. Z. ďalších. agrosubjektov. treba. spomenúť. obchodnú. spoločnosť. 

AGROFARMA.s.r.o..Červený.Kameň,.ktorá.hospodári.na.ploche.700.ha,.z.toho. 

je.97.%.TTP..Tento.podnik.je.významný.z.hľadiska.čistej.produkcie.a.má.priamu. 

spracovateľskú. prevádzku,. ktorá. má. nadregionálny. význam.. Z. ostatných. 

agrosubjektov.je.tu.niekoľko.farmárov.(5),.ktorí.hospodária.na.ploche.560.ha,. 

z.toho.74.%.je.ornej.a.26.%.TTP..Ich.výrobné.zameranie.má.zmiešanú.štruktúru,. 

t.j..rastlinnú.aj.živočíšnu.výrobu..Zvláštnosťou.tých.malofarmárov.je,.že.často. 

hospodária.vo.viacerých.katastroch.obcí.a.ich.trvalé.obchodné.centrum.je.mimo. 

mikroregión.. Pomerne. veľa. pôdy. cca. 420. ha,. väčšina. ornej. pôdy. je. v. držbe. 

neznámych.vlastníkov,.a.to.v.desiatich.obciach.mikroregiónu.. 

Pre.budúce.zameranie.poľnohospodárstva.daného.mikroregiónu.je.dôležité. 

poznať. vnútorné. a. vonkajšie. väzby. s. nepoľnohospodárskym. odvetvím,. čo. do.

určitej. miery. ukáže. životaschopnosť. tohto. významného. odvetvia. v. pestrom. 

prírodno-kultúrnom.prostredí.. 

Pri. celkovej. syntéze. poľnohospodárstva. v. mikroregióne. možno. vyčleniť. tri. 

typy. poľnohospodárskej. krajiny.. Prvý. typ. predstavuje. oblasť. Ilavskej. kotliny,. 

ktorá. má. pomerne. dlhé. vegetačné. obdobie,. s. miernou. zimou. a. veľkou. 

potrebou. doplnkovej. vlahy.. Druhý. typ. tvorí. predhorie. pohorí,. hlavne. Bielych. 

Karpát. so. stredne. dlhým. vegetačným. obdobím. a. s. miernou. zimou.. Tretí. typ. 

má. charakter. soliterov. v. pohorí. Biele. Karpaty.. Má. krátke. vegetačné. obdobie. 

s.pomerne.miernou.zimou.. 

Kvalita života 


Významné.politické,.sociálne.a.ekonomické.zmeny.v.ostatných.rokoch,.ako. 

aj.výrazný.technologický.pokrok.ovplyvnili.kvalitu.života.aj.v.študovanom.území.. 

Spomínané.zmeny.podstatne.ovplyvnili.postavenie.jednotlivcov.v.spoločnosti.. 

V. príspevku. uvádzame. niekoľko. pohľadov. na. problematiku. kvality. života. 

a. prostredníctvom. analýzy. viacerých. indikátorov. v. rámci. vybraných. oblastí. 

(domén). prezentujeme. priestorové. rozdiely. v. kvalite. života. v. sledovanom. 

mikroregióne. 

Existuje. pomerne. veľké. množstvo. pohľadov. na. . kvalitu. života. a. mnohé. 

z.nich.sú.veľmi.odlišné.čo.do.štruktúry.i.koncepcie.(napr..Marans.2003,.Massam. 

2002,.van.Kamp.et.al..2003)..Predstavitelia.rôznych.odborov.majú.svoje.vlastné. 

pohľady.na.kvalitu.života,.ktoré.odrážajú.orientáciu.svojich.disciplín.. 

Kvalita.života.je.podľa.Johnstona.et.al..(1994).stav.sociálnej.pohody.(wellbeing).jednotlivca.alebo.skupiny,.ktorý.je..buď.vnímaný,.alebo.identifikovaný. 

„pozorovateľnými.indikátormi“. 

Skupina.odborníkov.na.kvalitu.života.pri.Svetovej.zdravotníckej.organizácii. 

(WHO-QOL.Group).v.roku.1993.(citované.vo.van.Kamp.et.al..2003).definovala. 

kvalitu. života. ako. individuálne. vnímanie. situácie. človeka. v. živote. v. kontexte. 

kultúrneho.a.hodnotového.systému,.v.ktorom.žije.a.vo.vzťahu.k.jeho.cieľom,. 

očakávaniam,.normám.a.záujmom..


Pri.hodnotení.kvality.života.možno.vychádzať.z.dvoch.základných.koncepcií. 

(Pacione.(2003)..Prvá.z.nich.je.založená.na.objektívnom.hodnotení.prostredia,. 

v.ktorom.ľudia.bývajú,.pracujú,.prepravujú.sa.a.trávia.voľný.čas..Druhá.z.uvedených.koncepcií.vychádza.zo.subjektívneho.hodnotenia.spôsobov,.ktorými.ľudia. 

vnímajú.a.hodnotia.podmienky,..v.ktorých.žijú..Prejavujú.sa.tu.však.vplyvy.veku,. 

príjmu,.vzdelania,.zdravotného.stavu.a.celého.radu.iných.faktorov. 

Základom.nášho.prístupu.k.analýze.kvality.života.je.štúdium.vzťahov.medzi. 

ľuďmi.a.prostredím.ich.každodenného.života.(Pacione,.2003)... 

Vychádza.sa.z.predpokladu,.že.kvalita.života.má.viaceré.oblasti,.a.že.každá. 

z.nich.umožňuje.charakterizovať.určitú.úroveň.kvality.života.aj.prostredníctvom. 

niekoľkých..objektívnych.ukazovateľov.(indikátorov).na.úrovni.obcí..Pri.analýze. 

je.venovaná.zvláštna.pozornosť.podmienkam,.ktoré.sú.ako.v.priaznivej,.tak.aj. 

nepriaznivej.časti.spektra.hodnotenia.kvality.života.. 

Indikátory.a.oblasti.kvality.života.a.jej.územná.diferenciácia 

Analýza. územnej. diferenciácie. sa. aplikovala. na. štatistických. dátach. po. 

r..2003.a.na.údajoch.zo..Sčítania.obyvateľov,.domov.a.bytov.z.26..mája.2001. 

za.jednotlivé.obce.mikroregiónu.. 

Vybrané. indikátory. merané. v. sledovaných. obciach. . boli. zoskupené. do. 

niekoľkých. oblastí. charakterizujúcich. demografickú. situáciu,. vzdelanostnoinformačné. 

pomery,. materiálny. komfort. a. sociálne. istoty,. úroveň. bývania,. 

vybavenosť.bytov.a.environmentálnu.situáciu. 

Demografická.oblasť 

Pri.hodnotení.demografickej.oblasti.kvality.života.sa.z.viacerých.možných. 

ukazovateľov. populačného. vývoja. a. štruktúry. vybrali. tie,. ktoré. charakterizujú. 

štruktúru.obyvateľstva.a.jej.potenciálny.budúci.pozitívny.resp..negatívny.vývoj. 

ako.aj.ukazovateľ.celkového.prírastku.obyvateľstva.. 

Z.hľadiska.vekovej.štruktúry.obyvateľstva.je.najpriaznivejšia..situácia.v.obciach. 

s. vyšším. počtom. obyvateľov. (Pruské,. Ilava).. Nepriaznivé. hodnoty. sú. 

charakteristické. pre. menšie. obce,. v. ktorých. sa. výrazne. zvyšuje. podiel. poproduktívneho.obyvateľstva.pri.súčasnom.znižovaní.zastúpenia.mladších.vekových. 

skupín.obyvateľstva.(Borčice,.Krivoklát)..Z.hľadiska.vývoja.počtu.obyvateľov.je. 

situácia.v.sledovaných.obciach.pomerne.stabilizovaná..Pokles.počtu.obyvateľov. 

sa.pozoruje.najmä.v.menších.obciach.(Krivoklát),.zatiaľ.čo.vo.väčších.obciach. 

(Ilava,.Pruské,.Bolešov).sa.pozoruje.veľmi.mierny.nárast.počtu.obyvateľov.. 

Vzdelanostno-informačná.oblasť 

Jedným.z.najvýznamnejších.determinantov.zdravia.obyvateľov.je.vzdelanie.. 

úroveň.dosiahnutého.vzdelania.určuje.sociálne.postavenie,.ovplyvňuje.postoje.


a. stanoviská. jednotlivcov. i. celých. rodín,. ich. hierarchiu. hodnôt. a. skutočné. 

správanie.aj.vzhľadom.k.ich.vlastnému.zdraviu..S.tým.je.úzko.spojená.aj.široká. 

oblasť. výživy,. predovšetkým. stravovacích. návykov.. Za. jednu. z. hlavných. príčin. 

krátkej.dĺžky.života.na.Slovensku.sa.vo.všeobecnosti.pokladá.nezdravý.životný. 

štýl,. ktorý. si. osvojila. veľká. časť. mužskej. populácie,. najmä. populačné. skupiny. 

s. nižším. vzdelaním.. Vybavenosť. domácností. osobnými. počítačmi. a. osobnými. 

počítačmi. s. internetom. možno. považovať. za. ďalšie. indikátory,. ktorých. vzťah. 

k. úrovni. kvality. života. je. nepopierateľný.. Z. hodnôt. uvedených. indikátorov. sa. 

stanovila.výsledná.úroveň.vzdelanostno-informačnej.dimenzie.kvality.života. 

Najvyššie.hodnoty.vybavenosti.domácností.osobnými.počítačmi..a.osobnými. 

počítačmi. s. internetom. dosahujú. Dulov. a. Kameničany. (4%. domácností. 

s.osobným.počítačom.spolu.s.internetom),.rovnako.ako..Slavnica.a.Tuchyňa.(12,. 

resp..13%.domácností.s.osobným.počítačom)..Na.druhej.strane.nízku.úroveň. 

dosahujú.tieto.hodnoty.v.Bohuniciach,.Krivokláte.a.v.Sedmerovci.. 

úroveň. dosiahnutého. vzdelania. dosahuje. najvyššie. hodnoty. v. obciach. 

s. vyšším. počtom. obyvateľov. (Ilava,. Pruské,. Tuchyňa).. Najnižšie. hodnoty. 

charakterizujú. nepriaznivú. situáciu. v. malých. obciach. (Vršatské. Podhradie. a. 

Krivoklát). 

Oblasť.environmentálnej.a.dopravnej.infraštruktúry 

Mikroregión. Biele. Karpaty. napriek. svojej. neveľkej. rozlohe. je. pomerne. 

výrazne. diferencovaný. z. hľadiska. infraštruktúry,. ktorá. výrazne. ovplyvňuje. 

kvalitu.každodenného.života.jeho.obyvateľov..Základné.údaje.zo.sčítania.z.roku. 

2001.a.údaje.o.dostupnosti.obce.prostriedkami.hromadnej.dopravy.umožnili. 

pracovať. so. 7. premennými,. ktoré. vyjadrovali. vybavenosť. bytov. vodovodom. 

v.byte,.plynom.zo.siete,.podielom.bytov.s.prípojkou.na.kanalizačnú.sieť,.byty.so. 

splachovacím.záchodom.a.byty.s.kúpeľňou.alebo.sprchovacím.kútom.. 

Najlepšia. situácia. je. v. meste. Iľava,. kde. vybavenosť. environmentálnou. 

a. dopravnej. infraštruktúry. dosahuje. vo. všetkých. ukazovateľoch. veľmi. vysoké. 

hodnoty. 

Naopak. najmenej. priaznivá. situácia. je. v. obciach. Bohunice,. Červený. 

Kameň.(18%.bytov.bez.vodovodu,.1%.bytov.s.prípojkou.na.kanalizačnú.sieť),. 

Mikušovce.(8%.bytov.bez.vodovodu,.žiadny.byt.s.prípojkou.na.kanalizačnú.sieť),. 

Sedmerovec.(6%.bytov.bez.vodovodu,.žiadny.byt.s.prípojkou.na.kanalizačnú. 

sieť),. Vršatecké. Podhradie. (žiadny. byt. s. plynom. zo. siete,. 3%. bytov. bez. 

vodovodu.a..2%.bytov.s.prípojkou.na.kanalizačnú.sieť)...a.Krivoklát.(žiadny.byt. 

s.plynom.zo.siete.a.s.prípojkou.na.kanalizačnú.sieť.a.36%.bytov.bez.vodovodu).. 

Naviac.väčšina.uvedených.obcí.má.zhoršenú.dostupnosť.prostriedkami.verejne. 

dopravy.


Oblasť.sociálno-ekonomických.podmienok 

Oblasť.sociálno-ekonomických.podmienok.charakterizujeme.prostredníctvom. 

indexu. chudoby. (tab.. 26). na. základe. indikátorov:. nezamestnanosť,. základné. 

vzdelanie,.viacdetné.domácnosti,.neúplná.domácnosť,.preplnenosť.bytu,.nevybavenosť.kúpelňou.(Michálek.2006). 

Z.hľadiska.materiálneho.a.sociálneho.zabezpečenia.obyvateľov..je.najlepšia. 

situácia.v.Ilave,.Sedmerovci.a.Slavnici,.ktoré.možno.zaradiť.medzi.bohaté.obce. 

v.rámci.Slovenska..O.niečo.horšia.situácia.z.aspektu.materiálnych.a.sociálnych. 

podmienok.je.situácia.obyvateľov.v.Bohuniciach,.Bolešove,.Borčiciach,.Dulove,. 

Kameničanoch,. Pruskom. a. Tuchyni,. ktoré. dosiahli. také. hodnoty. indexu. 

chudoby,. ktoré. vyjadrujú. ešte. stále. dostatočnú. mieru. bohatstva. miestneho. 

obyvateľstva. 

Na. opačnej. strane. spektra. sa. nachádzajú. obce,. v. ktorých. index. chudoby. 

obyvateľstva. dosiahol. veľmi. nízkych. hodnôt. v. dôsledku. mnohých. problémov,. 

najmä. hospodárskeho. a. rozvojového. charakteru.. Do. tejto. kategórie. 

„chudobnejších.obcí“.(v.rámci.Slovenska.obce.prechodného.typu.s.hodnotami. 

blízkymi. celoslovenského. priemeru). možno. zaradiť. Krivoklát,. Mikušovce. a. 

Vršatecké.Podhradie..


Oblasť.vybavenosti.bytov 

Vybavenosť.bytov,.vyjadruje.na.jednej.strane.kvalitatívne.črty.bytov,.na.druhej.strane.vlastníctvo.predmetov.dlhodobej.spotreby.a.vlastníctvo.nehnuteľností,.ktorú.spolu.vytvárajú.podmienky.pre.určitú.úroveň.kvality.života..Základné. 

údaje. zo. sčítania. z. roku. 2001. umožnili. pracovať. so. 7. premennými,. ktoré. 

vyjadrovali.podiel.trvale.obývaných.bytov.vybavených.chladničkou.a.mrazničkou,.automatickou.práčkou,.telefónom,.mobilným.telefónom,.farebným.televízorom,.osobným.automobilom.a.rekreačnou.chatou.(domčekom,.chalupou). 

a.prostredníctvom.nich.zadefinovať.index.vybavenosti.bytov.. 

Najpriaznivejšia.situácia.z.hľadiska.hodnotenia.indexu.kvality.života.v.oblasti. 

vybavenosti. bytov. je. v. meste. Ilava. a. v. Slávnici. a. Tuchyni.. Priemerné. hodnoty. 

indexu. kvality. života. pre. oblasť. vybavenosti. bytov. sú. v. Bolešove,. Dulove,. 

Kameničanoch,.Pruskom.a.Sedmerovci..Podpriemerná.úroveň.vybavenosti.bytov. 

je.charakteristická.pre.Bohunice,.Červený.Kameň,..Krivoklát.a.Mikušovce. 

Environmentálna.oblasť 

Životné. prostredie. má. 

veľmi. úzku. väzbu. na. kvalitu. 

života. a. jeho. udržateľnost.. 

V. tejto. súvislosti. sa. zdôrazňuje.nielen.ochrana.životného.prostredia,.ale.aj.potreba. 

jeho. tvorby.. Otázky. životného.prostredia.sa.neskôr.začali. 

spájať.s.rozvojom.a.definoval. 

sa. pojem. udržateľný. rozvoj.. 

Zdravý. rozvoj. spoločnosti. a. 

kvalita. života. jednotlivca. je. 

neoddeliteľná. od. zdravého. 

životného. prostredia.. Žiť. v. 

zdravom.prostredí.začína.byť. 

chápané. . ako. jedno. zo. základných. práv. občanov. v. rozvinutých. krajinách.. Vo. 

vyspelých. krajinách. . sú. základné. materiálne. potreby. väčšiny. ľudí. saturované. 

a. tak. kvalitné. životné. prostredie. sa. začína. vnímať. ako. dôležitý. aspekt. kvality. 

života.(Potůček.et.al..2002). 

Pri. hodnotení. environmentálnej. oblasti. kvality. života. sme. vychádzali. 

z. hodnotenia. ekologickej. stability. územia. (Liška. 2002). a. zaťaženia. územia. 

stresovými. faktormi. (Izakovičová. 2002).. Z. hľadiska. priestorovej. diferenciácie. 

kvality. života. v. rámci. environmentálnej. domény. môžeme. konštatovať,. že. 

najmenej. priaznivá. situácia. je. v. katastrálnom. území. Iľavy,. ktoré. je. zaťažené.


antropogénnymi. stresovými. faktormi. (najmä. v. dôsledku. silno. zaťaženého. 

dopravného.koridoru),.ktorý.je.súčasťou.priestorov.ekologicky.nestabilných.. 

Priemerné. hodnoty. kvality. života. v. rámci. environmentálnej. domény. 

vykazujú.obce.Tuchyňa,.Pruské,.Borčice,.Bolešov,.Kameničany,.Bohunice,.Dulov. 

a.Sedmerovec.. 

Priaznivá.situácia.z.hľadiska.analýzy.environmentálnej.oblasti.kvality.života. 

je. prevažne. v. najvyššie. položených. častiach. študovaného. mikroregiónu. 

v.priestoroch,.ktoré.sú.ekologicky.stabilné.a.kde.miera.zaťaženosti.antropogénnymi.faktormi.(napr..znečistenie.prostredia).je.pomerne.nízka.(Krivoklát,. 

Vršatské.Podhradie,.Červený.Kameň,.Mikušovce). 

Celkové.hodnotenie.kvality.života 

Všetky. analyzované. ukazovatele. boli. zakomponované. do. celkového. 

hodnotenia. kvality. života.. Priestorová. analýza. výsledkov. ukazuje,. že. 

podpriemerná. úroveň. kvality. života. je. v. Krivokláte,. Vršateckom. Podhradí,. 

Červenom. Kameni. a. Mikušovciach..... Pre. tieto. obce. sú. charakteristické. nízke. 

hodnoty. ukazovateľov. v. oblastiach. materiálneho. komfortu,. vzdelanostnoinformačnej. 

a. v. oblasti. vybavenosti. bytov.. Relatívne. priaznivé. sú. hodnoty. 

indikátorov.v.rámci.environmentálnej.oblasti...

Priemerné. hodnoty. kvality. života. sú. charakteristické. 

v.Bohuniciach,.Bolešove,.Borčiciach,.Dulove,.Kameničanoch,. 

Pruskom.a.Tuchyni. 

Medzi. obce. s. nadpriemernými. hodnotami. kvality. 

života.patria.Ilava,.Slávnica..Spoločným.znakom.sú.vysoké. 

hodnoty. ukazovateľov. v. oblasti. demografickej,. materiálnych. 

a. sociálnych. podmienok,. vybavenosti. bytov,. ale. 

aj. priaznivé. hodnoty. ukazovateľov. environmentálnej. a. 

dopravnej.infraštruktúry.. 


Záver 

Priestorové. rozloženie. jednotlivých. oblastí. kvality. života,. resp.. jednotlivých. 

indikátorov.v.sledovanom.území.je.nerovnomerná,.čo.je.ovplyvnené.na.jednej. 

strane.fyzicko-geografickými.podmienkami.a.historickými.faktormi,.na.druhej. 

strane. je. výsledkom. súčasnej. sociálno-ekonomickej. a. politickej. dynamiky,. 

nedostatočnej.regionálnej.politiky,.ako.aj.nedostatočne.citlivého.prístupu.časti. 

decíznej.sféry.k.špecifickým.regionálnym.potrebám.v.súčasnosti. 

Analýza.viacerých.domén.kvality.života.prináša.nové.poznatky,.ktoré.umožňujú. 

lepšie..pochopiť.štruktúru.a.vzájomnú.závislosť.rôznych.aspektov.kvality.života.. 

Ako.dôležitá.sa.javí.potreba.monitorovať.dôsledky.rozvojových.politík.regiónu. 

a.štátu.a.podporiť.účasť.verejnosti.na.procese.tvorby.dokumentov.regionálneho. 

rozvoja,..či.jednotlivých.rezortných..politík.smerujúcich.k..vytváraniu.podmienok. 

pre.lepšiu.kvalitu.a.udržateľný.spôsob.života. 

. . Kultúrno-historické a sociokultúrne súvislosti 

Charakteristika sledovaného územia 

Realizácia.kultúrno-historickej.sociálnej.topografie.(ďalej.KHST).nie.je.možná. 

bez. dôkladnej. charakterizácie. kultúrno-historického. pozadia. konkrétneho. 

modelového.územia.a.analýzy.sociokultúrnych.súvislostí.života.jeho.obyvateľov.. 

Samozrejme. v. kontexte. širších. geografických,. ekonomických. a. sociálnych. 

súvislostí.a.v.dlhodobom.časovom.priereze..Sledované.územie.na.úpätí.severnej. 

časti..Bielych.Karpát...predstavuje.(mikro)región,.ktorý.môže.byť.považovaný. 

za. učebnicový. príklad. jednoty. a. jej. rámci. rozmanitosti. kultúrno-historického. 

dedičstva..Takýto.špecifický.charakter.regiónu.vyplýva.predovšetkým.zo.špecifík. 

jeho. geografickej. polohy,. jednoty. a. zároveň. diverzity. lokálneho. agrárneho. 

ekonomického. modelu. (jednotlivých. lokálnych. ekonomických. sub-modelov). a.

0 


špecifickej. sociálnej. stratifikácie,. ktorá. v. minulosti. charakterizovala. sledované. 

vidiecke. sídla. v. okolí. Pruského.. V. tejto. súvislosti. je. potrebné. podčiarknuť. 

dominantnú. pozíciu. Ilavy. ako. regionálneho. správneho. centra. (historicky. 

sídlo. slúžnovského. okresu,. dnes. sídlo. okresu. s. prerušením. viac. ako. troch. 

desaťročí. počas. komunistického. režimu),. ako. aj. prirodzeného. ekonomického. 

a. kultúrneho. centra,. ktoré. malo. charakter. agrárneho. mestečka. s. rozvinutou. 

cechovou. výrobou,. a. od. 19.. storočia. s. postupne. sa. rozvíjajúcim. priemyslom. 

spracovateľského.zamerania..Z.čoho.potom.vyplynula.komplexnejšia.ekonomika. 

mestečka.a.jeho.zložitejšia.sociálna.stratifikácia.v.porovnaní.s.vidieckymi.sídlami. 

na. druhej. strane. Váhu.. Zjavným. vonkajším. prejavom. jednotného. charakteru. 

regiónu.Biele.Karpaty.(ďalej.RBK),.ktorý.sa.dá.odčítať.aj.zo.štatistických..dát,.je. 

jeho..etnická.a.konfesionálna.homogénnosť.. 

Zatiaľ. čo. etnická. homogénnosť. je. prirodzeným. prejavom. etnického. vývoja. 

tejto.časti.územia.Slovenska,.ktoré.nebolo.výraznejšie.zasiahnuté.kolonizáciami. 

meniacimi. etnickú. skladbu. stredného. Považia,. a. vyhol. sa. mu. aj. posun. 

etnických.hraníc.v.rámci.Uhorska.v.dôsledku.osmanských.výbojov,.konfesionálna. 

homogénnosť.obyvateľstva.korení.až.v.protireformačnom.období..Ak.by.sme.sa. 

posunuli. do. vzdialenejšej. minulosti,. v. 15.. storočí. počas. panovania. Žigmunda. 

Luxemburgského,.pôsobili.v.tejto.časti.Považia.husiti,.ktorí.tu.získali.aj.značnú. 

podporu.medzi.miestnym.obyvateľstvom..Práve.Ilava.sa.stala.jedným.z.oporných. 

bodov,.odkiaľ.kontrolovali.tieto.pohraničné.územia.a.predovšetkým.strategické. 

komunikácie..a.brody.v.údolí.Váhu..Po.porážke.husitov.v.bitke.pri.Ilave..dal.kráľ. 

Žigmund..zrovnať.za.trest.mestečko.so.zemou,.aby.sa.v.nasledujúcich.rokoch. 

zaslúžil.o.jeho.vybudovanie..V.období.reformácie.pôsobili.v.oblasti.Považia.viacerí. 

významní. evanjelickí. kňazi,. ako. aj. ďalší. poprední. predstavitelia. protestantskej. 

renesančnej. . vzdelanosti.. Súčasný. homogénny. rímskokatolícky. charakter. tejto. 

časti.Považia.je.nepochybne.aj.dôsledkom.dlhodobého.pôsobenia.rádu.trinitárov. 

v.Ilave.a.františkánskeho.rádu.v.Pruskom.(až.do.ich.zrušenia.cisárom.Jozefom. 

II.. na. konci. 18.. storočia).. Pôsobenie. oboch. rádov. v. regióne. . viedlo. k. rozvoju. 

barokovej.vzdelanosti.a..kultúry,.čo.sa.odrazilo.napr..na.sakrálnej.architektúre. 

alebo.na.rozvinutej.miestnej.hudobnej.cirkevnej.kultúre. 

Pri. charakteristike. . kultúrno-historických. súvislostí. sa. . nedá. obísť. poloha. 

RBK. . pri. štátnej. hranici. s. Českou. republikou. (s. Moravou),. ktorá. obyvateľstvo. 

žijúce. po. oboch. stranách. pohoria. Bielych. Karpát. oddeľuje. a. zároveň. spája.. 

Veľkým. ekonomickým. a. kultúrnym. prínosom. pre. sledované. obce. bolo. od. 

raného.stredoveku.až.do.súčasnosti.susedstvo.s.východomoravskými.obcami,.a. 

predovšetkým.výhodná.poloha.pri.diaľkových.komunikáciách.vedúcich.údolím. 

Váhu. . alebo. na. Moravu,. ako. aj. pri. brode. cez. Váh. pri. Ilave.. Tieto. historické. 

skutočnosti.podmienili.nielen.charakter.lokálnej.ekonomiky,.ale.zanechali.svoju. 

stopu. aj. v. architektonickom. obraze. RBK. –. predovšetkým. v. existencii. dvoch.


pôvodne. stredovekých. fortifikácií,. z. ktorých. jedna. strážila. priesmyky. vedúce. 

na. Moravu. (hrad. Vršatec). . a. druhá. brod. cez. Váh. a. diaľkové. cestné. aj. vodné. 

trasy.vedúce.údolím.Váhu.(pevnosť.v.Ilave)..Zároveň.s.nimi,.ako.aj.s.blízkosťou. 

hradu. Trenčín. . súvisí. aj. prítomnosť. . strednej. a. nižšej. šľachty. vo. väčšine. obcí. 

sledovaného.regiónu. 

Dôsledky modernizácie na každodennú kultúru a spôsob života 

obyvateľov stredného Považia 

Z.hľadiska.hodnotenia.dôležitosti.kultúrno-historických.súvislostí.pre.KHST. 

RBK.je.potrebné.analyzovať.dôsledky.politického.a.socioekonomického.vývoja. 

regiónu.od.tretiny.20..storočia.dodnes.a.charakter.a.dosah..tohto.vývoja.pre. 

jeho. aktuálnu. sociokultúrnu. charakteristiku.. Stredné. Považie. patrí. medzi. tie. 

oblasti. Slovenska,. kde. moderná. industrializácia. . začala. ešte. v. druhej. polovici. 

tridsiatych. rokov. 20.. storočia.. Po. druhej. svetovej. vojne. sa. začala. masívna. 

industrializácia.orientovaná.na.strojárstvo.a.sklársku.výrobu..RBK.je.umiestnený. 

v. bezprostrednej. blízkosti. priemyselného. centra. strojárenskej. výroby. Dubnica. 

nad. Váhom,. ako. aj. centier. sklárskej. výroby.. Časti. miestneho. obyvateľstva. už. 

dlhé.desaťročia.poskytuje.zamestnanie.štátna.trestnica.v.Ilave..Ďalšie.významné. 

strediská.strojárskej,.gumárenskej.a.textilnej.výroby.sa.nachádzajú.v.susedstve. 

sledovaného. regiónu. (Púchov,. Považská. Bystrica,. Trenčín),. podobne. ako. 

kúpeľné.mesto.Trenčianske.Teplice. 

1


Industrializačný. proces. bol. od. začiatku. päťdesiatych. rokov. 20.. storočia. 

sprevádzaný.zoštátnením.poľnohospodárstva,.či.už.na.báze.štátnych.majetkov. 

alebo. na. báze. skolektivizovanej. pôdy. roľníckych. rodín.. Aj. keď. prvá. fáza. 

kolektivizácie. na. začiatku. päťdesiatych. rokov. neprebehla. v. regióne. úspešne. 

a. väčšina. JRD. sa. rýchlo. rozpadla,. ďalšia. kolektivizačná. fáza. . . v. závere. tohto. 

desaťročia. už. bola. úspešná.. Vo. viacerých. obciach. však. hospodárili. súkromní. 

roľníci. až. do. prelomu. šesťdesiatych. a. sedemdesiatych. rokov. 20.. storočia,. čo. 

bolo. paradoxne. spôsobené. práve. možnosťou. dobre. plateného. zamestnania. 

v. blízkych. industriálnych. centrách,. kedy. súkromné. hospodárenie. bolo. už. iba. 

naturálnym. doplnkom. . finančných. príjmov. zo. zamestnania. . v. priemysle.. Z. 

dnešného. pohľadu. sa. ale. tento. fakt. už. nijako. neodráža. na. sociokultúrnej. 

charakteristike. sledovaného. regiónu,. a. ani. . tu. neviedol. po. roku. 1989. k. 

úspešnému. znovuoživeniu. rodinných. fariem.. Vyššie. uvedené. skutočnosti. 

smerovali. k. zásadnej. premene. sociálnej. štruktúry. a. sociálnych. vzťahov,. 

majetkových.vzťahov,.do.istej.miery.aj.formy.a.štruktúry.rodiny,.k.prerušeniu. 

kontinuity. sociokultúrneho. vývoja,. k. zásadnej. zmene. noriem. a. hierarchie. 

hodnôt,.k.výrazným.zmenám.každodennej.kultúry.a.životného.štýlu...Výrazne. 

sa.zmenili.vonkajšie.materiálne.podmienky.života.miestneho.obyvateľstva,.ako. 

aj.charakter.zástavby.intravilánov.sídiel.a.kultúrnej.krajiny..Podklady.ku.analýze. 

kultúrno-historických. súvislostí. . je. preto. dnes. možné. hľadať. predovšetkým. v. 

archívoch,.v.starších.publikáciách.a.v.pamäti.najstarších..obyvateľov,.ale.ešte. 

stále.aj.v.spontánne.či.inštitucionálne.pestovaných.kultúrnych.aktivitách.

Historické aspekty osídlenia regiónu Biele Karpaty 


RBK.je.starým.sídelným.územím..Väčšina.obcí,.ktoré.ho.tvoria.sa.v.listinách. 

spomína.už.pred.tatárskym.vpádom,.alebo.tesne.po.ňom.v.druhej.polovici.13.. 

storočia.. Existencia. panského. emporového. románskeho. kostola. z. lomového. 

kameňa.z.polovice.12..storočia.v.Pominovciach.(miestna.časť.obce.Sedmerovec). 

však.naznačuje,.že.sídelná.sieť.bola.na.terase.Váhu.dostatočne.rozvinutá.dávno. 

pred.zmienkami.v.prvých.listinných.dokladov..Obce.nachádzajúce.sa.vo.vyšších. 

polohách. nad. Ilavským. podolím. v. Bielych. Karpatoch,. . sú. prvý. raz. listinne. 

zmienené. . neskôr. (Červený. Kameň,. ktorý. vznikol. na. mieste. klčoviska. v. roku. 

1354,.Vršatské.Podhradie,.ktoré.bolo.pôvodne.osadou.hradného.služobníctva,. 

až.v.roku.1439).. 

územie.RBK,.alebo.minimálne.jeho.časť..v.staršom.období.patrilo.panstvu. 

Trenčín,. neskôr. sa. dominantným. zemepánom. stalo. panstvo. Vršatec.. Do. 

vršateckého.panstva.patrili.obce.Pruské,.Bohunice,.Výčapy,.Krivoklát,.Červený. 

Kameň,.Tuchyňa,.Veľké.a.Malé.Mikušovce.a.Vršatské.Podhradie...V.17..storočí. 

sa.sídlo.panstva.presťahovalo.z.hradu.Vršatec.do.Pruského. 

Na. hradnom. kopci. bola. už. v. roku. 1244. strážna. veža. a. vojenský. tábor. 

strážiaci.priesmyk.na.Moravu,.začiatkom.14..storočia.sa.už.spomína.kamenný. 

hrad.. Hrad. Vršatec. patril. kráľovi,. veľmožom. . Matúšovi. Čákovi,. Stiborovi. 

zo. Stiboríc,. palatínovi. Garovi,. kráľovnám. Alžbete. a. Barbore,. neskôr. rodine. 

Oroszlánskői. –. Vršatecký,. od. polovice. 16.. storočia. boli. majiteľmi. Jakušičovci,. 

Brennerovci,.Königseggovci..V.roku.1707.výbuch.zničil.väčšinu.budov,.zvyšok. 

hradu.potom.demolovali. 

V.regióne.boli.usídlené.viaceré.rodiny.patriace.k.strednej.a.nižšej.šľachte,.čo.sa. 

odrazilo.na.zástavbe.obcí/ich.stavebnom.charaktere,.na..sociálnej.stratifikácii.ich. 

obyvateľstva.a.charaktere.lokálnej.ekonomiky..Aj.v.obciach,.ktoré.patrili.panstvu. 

Vršatec,.časť.usadlostí.bola.vo.vlastníctve.rôznych.šľachtických.alebo.zemianskych. 

rodín..Ako.príklad.možno.uviesť.obec.Tuchyňa,.ktorá.síce.patrila.k.Vršateckému.


panstvu,.ale.jej.časť.patrila.zemanom.Tuchynským,.alebo.obec.Mikušovce,.ktorej. 

časť.patrila.Vršateckému.panstvu.a.časť.zemianskej.rodine.Bartovcov..Dokonca. 

aj. časť. Pruského,. kde. bolo. od. 17.. storočia. sídlo. panstva,. vlastnili. zemania. 

Pruskay,. Bohunický,. Chalupa,. Holba.. Ďalšie. obce. boli. vo. vlastníctve. viacerých. 

zemianskych.rodín,.napr..Bohunice.patrili.zemianskym.rodinám.Bohunickovcom. 

a. Pružinskovcom,. Bolešov. zemianskym. rodinám. Bolešovských. a. Kľúčovských,. 

miestna.časť.Piechov.rodinám.Borčickovcov,.Bogádiovcov,.Bachóovcov.a.väčšia. 

časť.opátsvu.na.Skalke..Sedmerovec.patril.zemianskym.rodinám.Pomínovských,. 

Okruckých,.Chalupovcov,.Pružinských,.Slávnica.rodinám.Bečičovcov.a.Sándorovcov,. 

jej.miestna.časť.Vieska.zemianskym.rodinám.Horenických,.Slavnických,.Príleských,. 

Rakoľubských,. obec. Dulov. Dulovskovcom,. Horóciovcom,. Kamenickovcom,. 

Zabláthyovcom,. Velčickovcom,. miestna. časť. . Nová. ves. . patrila. zemianskym. 

rodinám. Dulovskovcom,. Slopňanskovcom,. Zarovskovcom. a. Tuchyňskovcom,. 

Kameničany.patrili.rodine.Kamenických...V.tejto.súvislosti.je.potrebné.dodať,.že. 

obydlia.nižšej.aristokracie.nachádzame.v.bohatších.údolných.sídlach,.v.staršom. 

sídelnom. území,. obce. v. mladšom. sídelnom. území. vo. vyšších. polohách. mali. 

vyrovnanejšiu. sociálnu. štruktúru,. resp.. tu. bolo. lokalizované. opevnené. sídlo. 

najvyššej.aristokracie.(hrad.Vršatec). 

Prítomnosť.veľkého.počtu.strednej.a.nižšej.aristokracie.v.regióne.a.tým.daná. 

sociálna.stratifikácia.sa.výrazne.odráža.aj.na.charaktere.regionálnej.vernakulárnej. 

architektúry.. Od. kaštieľa. v. Pruskom,. sídla. majiteľov. Vršateckého. panstva,. cez. 

obydlia.strednej.šľachty..(kaštieľ.v.Bolešove).až.po.obydlia..nižšej.šľachty.(napr.. 

kúria. v. Bohuniciach,. kúria. v. Borčiciach).. . Písomné. novoveké. pramene. udávajú.


v. intravilánoch. obcí. tak. šľachtické/zemianske. 

obydlia,.ako.aj.väčší.počet.želiarskych.usadlostí..Sú. 

odrazom.sociálnej.stratifikácie.a.polarizácie,.ktorá. 

je. i. dnes. –. aj. keď. v. situácii. väčšinovej. likvidácie. 

vernakulárnej. architektúry,. resp.. v. situácii. jej. 

zásadných.prestavieb.–.jasne.viditeľná.v.stavebnom. 

charaktere. sledovaných. sídiel.. Hlavne. v. údolných. 

obciach.lokalizovaných.na.terase.Váhu.ešte.aj.dnes. 

nachádzame.rozľahlé.usadlosti.bohatých.roľníkov,. 

avšak. v. 20.. storočí. . už. všeobecne. prevládajúce. 

domy. chudobných. roľníkom,. spomedzi. ktorých. 

sa. vyčleňujú. ako. špecifická. skupina. obydlia. resp.. 

dvory.chudobných.podhorských.roľníkov.v.sídlach. 

situovaných. v. Bielych. Karpatoch. a. v. ich. podhorí,. až. po. domkárske. (pôvodne. 

želiarske). obydlia. . a. domy. obývané. bírešmi. a. panským. služobníctvom. (napr.. 

opustená,.rozpadávajúca.sa.bírešňa.lokalizovaná.za.kúriou.v.Bohuniciach,.bývalé. 

bírešne.ktoré.sú.súčasťou.hospodárskeho.dvora.PD.v.Bolešove.a.pod.). 

V.Pruskom,.v.sídle.Vršateckého.panstva,..koncentrácia.sakrálnych.stavieb.a. 

architektonický.komplex.františkánskeho.kláštora.založeného.v.roku.1642,.obydlí. 

šľachty.a.panských.stavieb.viedla..k.formovaniu.jeho.čiastočného.urbánneho.charakteru,.predovšetkým.obecného.návsia.pozvoľne.prechádzajúceho.smerom.ku. 

komplexu.kaštieľa.a.oproti.nemu.situovanej.budovy.bývalej.oranžérie..Románsky. 

emporový.r.-k..kostol.v.Pominovciach.z.polovice.12..storočia.naznačuje.existenciu. 

opevnených. sídiel. nižšej. šľachty. žijúcej. v. sledovanom. priestore. už. vo. včasnom. 

stredoveku.. . Žiaľ,. dodnes. sa. nezachovali.. Existencia. panských. stavieb. a. obydlí. 

šľachty,. resp.. vôbec. prítomnosť. strednej. a. nižšej. šľachty. v. jednotlivých. sídlach. 

tvoriacich.RBK.formovala.aj.charakter.ich.intravilánov,.čo.je.napriek.brutálnym. 

zásahom. do. stavebného. charakteru. sídiel. počas. druhej. polovice. 20.. storočia. 

celkom.evidentné.ešte.aj.v.súčasnosti..Je.to.zjavné..v.rámci.regiónu.pri.porovnaní.údolných.obcí.s.podhorskými.a.horskými.obcami,.v.intravilánoch.ktorých.sa. 

obydlia.šľachty..nevyskytovali..V.intravilánoch.sa.to.prejavuje.zvýšeným.výskytom. 

hospodárskych.a.technických.stavieb.(majerské.stavby,.bírešne,.mlyny,.pálenice. 

a.pod.),.ako.aj.dnes.značne.spustnuté.a.devastované.panské.záhrady.a.anglické. 

parky,.nadväzujúce.na.šľachtické.obydlia.(napr..Pruské,.Borčice,.Bohunice). 

Regionálne.centrum.Ilava.malo.charakter.agrárno-remeselníckeho.mestečka.s. 

rozvinutou.cechovou.výrobou.s.viacerými.meštianskymi.domami,.s.obdĺžnikovým. 

námestím,.ktorého.časť.jednej.strany..tvorí..ilavská.fortifikácia,.ktorá.bola.neskôr. 

prestavaná.na.špitál.rádu.trinitárov.a.od.19..storočia.je.majetkom.štátu.a.slúži. 

ako.trestnica..Práve.rozľahlá.budova.trestnice,.ktorá.dominuje.celému.mestečku. 

sa.podpisuje.na.jeho.špecifickej..atmosfére.


Geografická a kultúrna rôznorodosť regiónu 

Do.jednotného..rázu.sídiel.tvoriaceho.RBK.vnáša.rôznorodosť.jeho.špecifická. 

poloha,. ktorá. viedla. k. jeho. geografickej. rôznorodosti,. na. ktorú. nadväzuje. aj. 

istá.miera.kultúrnej.rôznorodosti..Geografická.poloha.determinuje.rôznorodosť. 

v. agrárnej. ekonomike. aj. v. charaktere. materiálnej. kultúry,. ako. aj. celkový. ráz. 

jednotlivých. vidieckych. sídiel. tvoriacich. sledovaný. región.. Na. tomto. fakte. je. 

pozoruhodná. skutočnosť,. že. ide. o. neveľký. (mikro)región,. ktorého. jednotlivé. 

časti. (sídla). vlastne. delí. minimálna. vzdialenosť.. Charakter. krajiny,. ktorá. sa. 

priepastne.líši.v.porovnaní.medzi.údolnými.obcami.(napr..Bolešov,.Bohunice),. 

podhorskými. (napr.. Mikušovce,. Krivoklát,. dolný. koniec. Červeného. Kameňa). a. 

horskými. (Vršatské. Podhradie,. horný. koniec. Červeného. Kameňa). determinuje. 

aj. špecifický. charakter,. špecifický. genius. loci. jednotlivých. sídiel. tvoriacich. 

sledovaný.región..Asi.najvýraznejšie.môže.byť.pociťovaná.táto.skutočnosť.pri. 

porovnaní.horského.charakteru.obce.Vršatské.Podhradie.a.obce.Pruské,.ktoré. 

má.čiastočne.charakter.agrárneho.mestečka.s.viacerými.reprezentatívnymi.(aj. 

keď.momentálne..zanedbanými.až.devastovanými).slohovými.stavbami,.ktoré. 

od. seba. delí. cca. 6-kilometrová. vzdialenosť.. V. období. agrárnej. spoločnosti,. v. 

podmienkach. Slovenska. v. podstate. teda. až. do. začiatku. druhej. polovice. 20.. 

storočia.sa.výrazne.odrážala.aj.na.odlišnostiach.lokálnych.agrárnych.ekonomík. 

a. charaktere. materiálnej. kultúry,. predovšetkým. určitého. lokálneho. variovania. 

regionálneho.typu.roľníckeho.domu/dvora. 

Geografická. rôznorodosť. daná. krajinným. rázom. súvisí. aj. s. pôdorysnogenetickým. 

typom. jednotlivých. sídiel.. Vršatské. Podhradie,. ktoré. má. charakter. 

horského.sídla,.je.hromadnou.dedinou..Bohaté.údolné.dediny.sa.formovali.pri. 

potokoch.zbiehajúcich.z.hôr,.majú.charakter.potočnej.radovej.zástavby..Červený.


Kameň. je. dedinou. pri. hradskej,. 

podobne. ako. novšie. časti. údolných.dedín,.ktorých.pôvodné.jadrá. 

ale.tvorí.prevažne.potočná.radová. 

zástavba.. V. už. vyššie. zmienenom. 

Pruskom. koncentrácia. sakrálnych,. 

panských. a. reprezentatívnych. slohových. 

stavieb. vytvorila. návsie,. 

čím.obec.získava.sídelný.charakter. 

agrárneho.mestečka. 

Dodnes. pozorovateľná. odľahlosť.podhorských.a.horských.obcí. 

regiónu. (hoci. ide. o. odľahlosť. vymeranú. vzdialenosťou. iba. niekoľkých. kilometrov). 

zapríčinila. aj. v. nich. dlho. pretrvávajúcu. istú. mieru. lokálnej. vzájomnosti. 

a. solidarity,. aj. značnú. mieru. kultúrneho. konzervativizmu.. Napr.. dotazníková. 

akcia.Matice.Slovenskej.z.roku.1942.identifikovala.v.obci.Červený.Kameň.viaceré.zvyky,.v.tom.období.už.vnímané.ako.značne.archaické..Za.takéto.možno. 

považovať.dotazníkovou.akciou.skúmané.zvyky.pri.predaji.dobytka,.ako.aj.stále. 

pretrvávajúce. prvky. výmenného. obchodu,. a. to. dokonca. obchodnú. výmenu. 

dobytka.za.poľnohospodársku.pôdu..Taktiež.svadobné.zvyky.zachovávali.viaceré.tradičné.fenomény,..ktoré.sa.v.štyridsiatych.rokoch.20..storočia..inde.vyskytovali.už.iba.ojedinele..Za.zmienku.stojí.napr..existencia.„bláznivých.svätých“,. 

ktorí. boli. súčasťou. svadobnej. družiny. a. počas. veselia. sa. starali. o. všeobecnú. 

zábavu,. alebo. zachované. iniciačné. zvyky. (tzv.. krst). pri. prijímaní. miestnych. 

chlapcov.medzi.mládencov. 

Sociálna stratifikácia, geografická poloha a lokálna ekonomika 

V odlišnostiach lokálnych ekonomík sa prelínala diferenciácia daná 

geografickou. polohou. s. dôsledkami. sociálnej. stratifikácie. predmodernej. 

agrárnej.spoločnosti,.resp..s.ekonomickými.špecifikami.danými.prítomnosťou. 

veľkého.počtu.aristokratických.rodín.v.regióne..Čiže.ekonomickými.aktivitami. 

drobných.roľníckych.rodín,.ktoré.síce.tvorili.väčšinu.populácie,.ale.politicky.a. 

ekonomicky.boli.v.podriadenom.postavení,.ekonomickými.záujmami.vršateckého. 

panstva. s. jeho. . pre. ostatných. aktérov. žijúcich. v. regióne. . nedosiahnuteľnými. 

ekonomickými.možnosťami.a.ambíciami,.ako.aj.ekonomické.aktivity.podmienené. 

prítomnosťou.zemianskych.rodín.a.ich.privilegovaným.postavením,.ktoré.malo. 

spolu.s.prírodnými.podmienkami.výrazný.vplyv.na.lokálnu.ekonomiku.(tzv..malé. 

regálne.práva)..


Základom.agrárnej.ekonomiky.bolo.pochopiteľne.poľnohospodárstvo.–.to. 

pretrvalo.až.do.päťdesiatych.rokov.20..storočia,.keby.bola.ľuďom.odoberaná. 

pôda.a.súčasne.im.štát.ponúkal.prácu.v.novobudovanom.priemysle.a.následne. 

aj.v.službách..Napriek.malej.rozlohe.sledovaného.regiónu,.odlišnosti.lokálnych. 

agrárnych.ekonomických.modelov.boli.evidentné..úzko.to.súviselo.s.odlišnými. 

možnosťami. využívania. zdrojov. (s. ich. dostupnosťou),. s. bonitou. pôdy. . a. jej. 

množstvom,.s.klimatickými.podmienkami. 

Napr..v.podhorskej.obci.Červený.Kameň.sa.hospodárske.aktivity.sústreďovali. 

popri.poľnohospodárstve.na.chov.dobytka.a.oviec,.na.spracovanie.dreva,.pálenie.vápna,.na.košikárstvo.a.tkáčstvo..Čiže.ide.o.ekonomické.aktivity,.ktoré.boli. 

minimálne. do. prvej. tretiny. 20.. storočia. charakteristické. pre. podhorské. oblasti. 

Slovenska..Väčšia.sústredenosť.na.dobytkárstvo.bola.charakteristická.aj.pre.ďalšie. 

podhorské.obce.sledovaného..(mikro)regiónu..Naopak,.v.obciach.v.bezprostrednej.blízkosti.Váhu.(napr..Ilava,.Slávnica,.Podvážie,.Kameničany).bol.až.do.výstavby.hydrocentrál.na.Váhu.v.štyridsiatych.a.päťdesiatych.rokoch.20..storočia.a.následného.vybudovania.papierenského.a.chemického.priemyslu.(Ružomberok,.Žilina. 

atď.)..významným.doplnkovým.zdrojom.obživy.lov.rýb..A.to.priamo.na.Váhu,.ako. 

aj.v.množstve.jeho.vedľajších.a.slepých.ramien,.ako.aj.viacerých.jeho.prítokov,. 

ktoré.stekali.z.hôr.a.práve.v.sledovanom.území.sa.vlievali.do.Váhu..Až.do.polovice. 

20..storočia,.čiže.vlastne.až.do.konca.pôvodného.prírodného,.nedevastovaného. 

charakteru.rieky.miestne.obyvateľstvo.pri.love.používalo.tradičné.techniky..Lov. 

„na.háčky“.sa.objavuje.až.po.prvej.svetovej.vojne,.ale.všeobecne.sa.presadzuje. 

až.od.polovice.20..storočia.v.súvislosti.s.postupne.sa.presadzujúcim.športovým. 

rybárstvom.. Tradičné. techniky. lovu. rýb. na. Váhu,. jeho. ramien. a. prítokov. boli. 

veľmi.rôznorodé.a.zahŕňali.tak.veľmi.primitívne.techniky,.ako.je.chytanie.do.rúk,. 

napichovanie.„oscami“.–.používané.väčšinou.pri.nočnom.love,.„hlušenie“,.chytanie.do.košov,.„trávenie“,.až.po.technicky.náročnejšieho.lovu.do.„vršky“.a.do. 

„čerenca“,.„načeráka“..Zriedkavejšie.sa.používali.aj.primitívne.udice.s.viacerými. 

háčkami..Opakované.etnografické.výskumy.z.tridsiatych.a.päťdesiatych.rokov.20.. 

storočia.dokladajú.aj.primitívne.improvizačné.techniky.lovu,.ktoré.miestne.obyvateľstvo.často.používalo.hlavne.v.špecifických.situáciách,.najmä.po.ústupe.veľkej. 

vody,.kedy.mimo.vodných.tokov..ostalo.množstvo.jám.plných.najrôznejších.rýb.a. 

číkov..V.takýchto.situáciách.sa.ryby..lovili.aj.do.„zemákových.košov“,.do.„barchetí“.(spodných.ženských.sukien).a.pod..Takéto.etnografické.dáta.dokladajú.úzku. 

spätosť.obyvateľov.údolných.obcí.situovaných.v.bezprostrednej.blízkosti.Váhu.a. 

jeho.ramien.s.riekou,.ktorú.ukončil.až.zásadný.dopad.industrializácie.v.tridsiatych.až.päťdesiatych.rokoch.na.charakter.krajiny.stredného.Považia..Lov.rýb.bol. 

významnou.doplnkovou.ekonomickou.aktivitou,.ryby.sa.lovili.nielen.pre.vlastnú. 

spotrebu,.ale.aj.ako.doplnkový.zdroj.finančných.príjmov.na.predaj.„Židovi“,.čo. 

spätne.ovplyvňovalo.aj.selekciu.lovených.druhov.rýb.


V.súvislosti.s.krajinným.rázom.a.prírodnými.podmienkami.RBK,.v.rozvinutými. 

ovocinárskymi.tradíciami.a.s.ekonomickými.možnosťami.vytváranými.existenciou. 

malých.regálnych.práv.miestnych.šľachtických.a.zemianskych.rodín.sa.od.18.. 

storočia. stalo. významnou. ekonomickou. aktivitou. liehovarníctvo.. V. obciach. 

sledovaného. regiónu. je. od. 19.. storočia. zaznamenaných. viacero. liehovarov.. 

Liehovar..sa.nachádzal.napr..v.Bohuniciach.a.v.Borčiciach,.kde.bola.aj.škrobáreň,. 

pálenica.v.Krivokláte.a.v.Mikušovciach..V.Bolešove.pracovali.naraz.až.tri.pálenice.. 

V.roku.1919.bol.v.obci.Tuchyňa.založený.ovocinársky.pestovateľský.liehovar..V. 

Pruskom.sa.vršatecké.panstvo.sústredilo.na.pestovanie.chmeľu,.bol.tu.panský. 

pivovar..Panský.pivovar.bol.aj.v.Bolešove..Okrem.toho.vo.viacerých.obciach.RBK. 

boli.panské.majere,.mlyny.a.píly.(napr..Krivoklát,.Mikušovce,.Tuchyňa.atď.)..Od. 

18..storočia.vršatecké.panstvo.aj.viaceré.šľachtické.rodiny.iniciovali.ekonomické. 

aktivity. už. priemyselného. charakteru.. V. Pruskom,. ktorého. urbánny. charakter. 

posilňovali.aj.tu.sústredené.remeslá.a.obchodné.aktivity.časti.jeho..obyvateľov,. 

pracovali.od.18..storočia.dve.tehelne..V.Bolešove.bola.výrobňa.potaše.. 

Slabá. ekonomická. rozvinutosť. krajiny,. relatívna. agrárna. preľudnenosť. 

a. celková. pauperizácia. roľníckeho. stavu. v. Uhorsku. viedla. aj. obyvateľov. 

sledovaného. regiónu. k. hľadaniu. ďalších. doplnkových. zdrojov. obživy.. V. 

podhorských. obciach. regiónu. bolo. takýmto. doplnkovým. zamestnaním. aj. 

sezonárstvo..Doplnkové.zamestnania.mali.zrejme.pôvodne.charakter.tradičných. 

remesiel,.v.Bolešove.bolo.rozšírené.hrnčiarstvo,.v.Dulove.a.v.Červenom.Kameni. 

tkáčstvo.a.košikárstvo,.v.Kameničanoch.tkáčstvo..V.podhorských.podmienkach. 

obce.Červený.Kameň.hľadala.časť.obyvateľstva.doplnkové.ekonomické.zdroje..v. 

spracovaní.dreva.a.v.pálení.vápna..V.medzivojnovom.období.bola.vo.viacerých. 

obciach. sledovaného. regiónu. zaznamenaná. výroba. tkaných. pokrovcov,. 

súkenných.papúč,.zimných.čiapok,.ojedinele.aj.krojových.odevných.doplnkov.. 

V. priebehu. industrializačného. a. urbanizačného. procesu. socialistického. typu. 

počas. druhej. polovice. 20.. storočia. väčšina. takýchto. rukodieľnych. aktivít. 

úplne. vymizla,. prípadne. kontinuovala. . na. báze. individuálnych. výrobcov. a. 

remeselníkov,.pracujúcich.napr..pre.úĽUV.a.pod.

0 


3. 

3.1. Silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia 

- SWOT analýza 

Silné stránky 

SYNTÉZY.(HODNOTENIA. 

PREDPOKLADOV. 

ROZVOJA.úZEMIA) 

Silné.stránky.mikroregiónu.vo.sfére.geoekologicko-environmentálnej.spočívajú.v.jeho.vzácnosti,. 

jedinečnosti,. rôznorodosti,. kontrastnosti,. 

v.koncentrácii.prírodných.a.kultúrno-historických. 

hodnôt.a.z.toho.rezultujúcej.atraktívnosti..Silnou. 

stránkou.je.tiež.pomerne.vysoká.miera.lesnatosti. 

a. lesov. s. mimoprodukčnými. funkciami,. ako. 

aj. vyvážený,. mozaikovitý. charakter. využívania. 

zeme.. Hodnotou. samou. o. sebe. je. aj. pomerne. 

dlhá tradícia ochrany prírody a krajiny v mikroregióne. 

Silné. stránky. vo. sfére. ekonomickej. súvisia. najmä. s. potenciálom. pre. 

cestovný. ruch,. ktorý. je. podmienený. jednak. atraktivitou. a. vyššie. spomínanou. 

koncentráciou.prírodných.a.kultúrno-historických.hodnôt.ako.aj.jestvujúcou.(hoci. 

nedostatočnou.–.pozn..aut.).materiálno-technickou.základňou.cestovného.ruchu. 

a.službami.vo.väzbe.na..dopravnú.infraštruktúru.jednej.z.hlavných.dopravných. 

a.rozvojových.osí.Slovenska,.ktorá.prechádza.okrajom.mikroregiónu.. 

Po. stránke. sociálnej. patrí. medzi. silné. stránky. mikroregiónu. relatívne. 

priaznivá.vzdelanostná.štruktúra,.pomerne.nízky.výskyt.sociálno-patologických. 

javov. a. pomerne. priaznivý. stupeň. vybavenosti. domácností.. Celý. rad. silných. 

1


stránok. charakterizuje. mikroregión. vo. sfére. kultúrno-historickej,. vzhľadom. 

na. slohovo. a. výtvarne. . rozmanité. zastúpenie. kultúrnych. pamiatok. i. celých. 

súborov. a. historických. štruktúr. krajiny,. ktoré. spolu. s. prírodnými. danosťami. 

spoluvytvárajú. neopakovateľnú. bielokarpatskú. krajinu,. spestrenú. výskytom. 

vystupujúcich. bradiel.. Pozoruhodná. je. aj. “stopa”. významných. osobností. a. 

udalostí.minulosti.v.mikroregióne... 

Vo. sfére. inštitucionálnej. možno. za. silné. stránky. považovať. niektoré. časti. 

úPN.Trenčianskeho.SK.(regulatívy,.priority),.ako.aj.pomerne.vysoký.podiel.sídiel. 

mikro.-.regiónu.so.spracovaným.územným.plánom.a.PHSR. 

Silnou. stránkou. mikroregiónu. je. aj. jeho. poloha. v. širšom. regionálnom,. 

národnom.i.nadnárodnom.kontexte. 

Slabé stránky 

Za. slabé. stránky. vo. sfére. geoekologicko-environmentálnej. je. možné. vo. 

všeobecnosti. považovať. zvýšenú. citlivosť/zraniteľnosť. prírodných. ekosystémov. 

na. území. mikroregiónu,. podmienenú. jednak. geologicko-geomorfologickými. 

charakteristikami. bradiel,. náchylnosťou. pôd. na. vodnú. erózizu. i. zvýšenou. 

citlivosťou.hydrogeologického.systému.voči.znečisteniu.vôd..Slabou.stránkou.je. 

aj.pretrvávajúca.imisná.záťaž..Z.konkrétnych.slabých.stránok.environmentálnej.

Syntézy (hodnotenia predpokladov rozvoja územia) 

infraštruktúry. je. treba. spomenúť. nízku. mieru. napojenosti. viacerých. 

bielokarpatských. obcí. na. kanalizáciu.. Kým. miera. napojenosti. na. vodovod. 

je. 95.%. (čo. je. veľmi. dobrý. stav),. na. kanalizáciu. však. len. asi. 31%,. ak. naviac. 

odrátame.Ilavu,.pre.zvyšok.obcí.vidieckeho.typu.je.napojenosť.na.kanalizáciu. 

len. cca. 1%,. čo. je. alarmujúci. stav. (výsledky. podľa. SODB. 2001,. odkedy. však. 

výstavba.kanalizácie.takmer.vôbec.nepokročila.–.pozn..aut.).. 

Za. hlavnú. slabinu. mikroregiónu. vo. sfére. ekonomickej. možno. označiť. 

skutočnosť,.že.rozvoj.cestovného.ruchu,.ako.(potenciálne).jedného.z.nosných. 

ekonomických. odvetví. mikroregiónu,. nie. je. dosiaľ. chápaný. a. realizovaný. 

komplexne. a. postavený. na. stredno. a. dlhodobých. víziách,. konceptoch. 

a. projektoch.. Prevažne. absentuje. spoločná. stratégia. a. akčný. plán,. postavené. 

na. potenciálnych. predpokladoch. a. príležitostiach. mikroregiónu,. ako. aj. na. 

analýze.rizík.s.ohľadom.na.konkurencieschopnosť.aktivít.mikroregiónu.v.rámci. 

SR. i. širšom.. Nekoncepčný. prístup. sa. prejavuje. v. presadzovaní. individuálnych. 

či. skupinových. záujmov. s. krátkodobým. ekonomickým. efektom,. ktorý. naviac. 

nedostatočne. zohľadňuje. existenciu. CHKO,. kultúrno-historických. hodnôt. 

a. unikátny. charakter. bielokarpatskej. krajiny,. vrátane. kultúrno-historickej. 

a. sociálnej. topografie.. Následkom. môžu. byť,. a. čiastočne. aj. sú,. nerealistické. 

očakávania,. neadekvátne. využívanie. miestneho. potenciálu. (od. nadmerného. 

v. chránených. územiach,. po. nedostatočné. v. niektorých. okrajových. zónach),. 

devastácia.prírody.a.chátranie.sídiel.i.okolitej.krajiny.. 

Vo. sfére. sociálnej. je. slabinou. veková. štruktúry. niektorých. obcí. v. mikro. 

-. regióne. (najmä. Borčice,. Slavnica,. Červený. Kameň. a. Bohunice). a. nedostatok. 

povedomia. a. znalostí. o. mikroregióne,. ako. aj. zdravého. “lokálpatriotizmu”. –. 

oprávnenej.hrdosti.na.príslušnosť.k.mikroregiónu..Čo.sa.týka.architektonického. 

stvárnenia,.slabinou.je.najmä.problematická.nova.výstavba.z.50-ych.až.80-ych. 

rokov.20..storočia,.ktorá.značnou.mierou.narušila.tradičný.ráz.Ilavy.i.vidieckych. 

sídiel.mikroregiónu..Slabou.stránkou.bolo,.a.čiastočne.aj.je,.dlhodobé.chátranie,. 

ba.likvidácia.pamiatkovo.hodnotných.objektov.i.súborov,.či.celých.historických. 

štruktúr.krajiny.. 

Slabou. stránkou. vo. sfére. inštitucionálnej. je. najmä. nekoordinovaný,. 

nesystémovo. orientovaný. postup. v. oblasti. cestovného. ruchu. a. nie. dosť. 

efektívneho. využívania. krajiny. a. krajinného. potenciálu.. Problémom. je. aj. 

súčasný.výkon.štátnej.ochrany.prírody..vo.vzťahu.k.ostatným.funkciám.územia.. 

Neexistuje. dostatočne. integrovaný. a. dlhodobý. prístup. k. stratégii. ochrany. 

prírody. a. krajiny. ako. aj. starostlivosti. o. CHKO.. Environmentálne. záujmy. majú. 

oveľa. slabšiu. váhu. a. politickú. podporu. ako. záujmy. ekonomického. rozvoja. a. 

rýchleho. zisku.. A. naopak,. niekedy. je. snaha. presadzovať. ich. bez. dostatočnej.


vysvetlovacej.kampane.a.odobrenia.zo.strany.ostatných.dotknutých.subjektov.. 

Príležitosti (a výzvy) 

Čo.sa.týka.príležitostí.v.geoekologicko-environmentálnej.sfére,.mikroregión. 

disponuje.značným,.ale.často.nedostatočne.či.nevhodne.využívaným.prírodným. 

a.krajinným.potenciálom.pre.cestovný.ruch..Lesohospodárky.potenciál.je.zároveň. 

silnou. stránkou. i. príležitosťou.. Celková. vzácnosť,. jedinečnosť. a. atraktivita. 

prírodného. a. krajinného. prostredia. je. jedným. z. kľúčových. predpokladov. 

rastu. prosperity. a. konkurencieschopnosti. celého. mikroregiónu,. avšak. len. za. 

predpokladu,.že.sa.jeho.primárne.hodnoty.podarí.zachovať. 

Ekonomické.príležitosti.spoluvytvárajú.relatívne.dobré.ekonomické.ukazovatele..Relatívne.nízka.miera.nezamestnanosti.a.pomerne.vysoká.podnikateľská. 

aktivita. na. území. mikroregiónu,. blízkosť. a. dostupnosť. hlavných. komunikačných.ťahov,.či.blízkosť.niekoľkých.desiatok.prírodných.a.kultúrno-historických. 

atraktivít.v.regióne.i.bezprostredne.za.hranicami.regiónu.vytvárajú.jedinečnú. 

príležitosť. pre. spestrenie. ponuky. cestovného. ruchu. (Trenčín,. Trenčianske. 

Teplice,.Nosická.priehrada,.Súľovské.skaly,.Manínska.tiesňava,.Belušské.Slatiny,. 

Mojtín,.Homôlka,.Lednica,.Lednické.Rovne.či.Valašsko.v.susednej.ČR)..Výzvou. 

je.komplexný.akčný.plán.TUR.regiónu.v.užšom.zmysle.i.v.širšom.zmysle.celého. 

stredného. Považia. a. Valašska.. Príležitosti. predstavujú. súčasné. a. perspektívne. 

disponibilné. zdroje,. ktoré. rozširujú. možnosti. štátneho. rozpočtu,. štátnych. 

fondov. (Štátny. fond. rozvoja. bývania,. Environmentálny. fond. ai.),. mestských. 

a.obecných.rozpočtov,.či.súkromných.investorov..Sú.to.zdroje.z.rozpočtu.Eú. 

prostredníctvom.štrukturálnych.a.iných.druhov.fondov.(INTERREG,.Fond..sociálneho.rozvoja,.Európsky.fond.regionálneho.rozvoja,.Európsky.poľnohospodársky. 

a.garančný.fond,.Rámcové.programy.Eú,.Európsky.poľnohospodársky.fond.pre. 

rozvoj.vidieka.ai.).. 

Za. príležitosť. vo. sfére. sociálnej. a. kultúrno-historickej. je. možné. považovať. 

mimoriadny.potenciál.kultúrneho.dedičstva..Príležitosťou.je.aj.relatívne.vysoká. 

kvalita.bytového.fondu.a.priaznivý.stupeň.vybavenosti.domácností.informačnokomunikačnými.prostriedkami.v.Ilave.i.v.niektorých.vidieckych.sídlach.(Dulov,.

Kameničany,. Slavnica,. Tuchyňa).. Výzvou. je. zastavenie,. resp.. zmiernenie. 

depopulačných. tendencií. z. časti. vidieckych. sídiel. mikroregiónu. a. zlepšenie. 

demografickej.štruktúry.obcí.(napr..Krivoklát,.Dulov,.Borčice,.Tuchyňa). 

Vo.sfére.inštitucionálnej.má.mikroregión.celý.rad.príležitostí.a.čelí.celému. 

radu. výziev:. od. zlepšenia. medzirezortnej. spolupráce. a. koordinácie,. presadzovania. 

spoločných. riešení. s. rešpektovaním. funkcií. CHKO. a. jasného. určenia. 

rozhodovacích.právomocí,.cez.koordináciu.verejných.záujmov.a.služieb,.efektívne. 

formy. komunikácie,. lepšie. zapájanie. samospráv,. vlastníkov,. občianskych. 

združení. a. verejnosti. do. ochrany. prírody. a. krajiny,. až. po. posilňovanie. aktivít. 

vidieckeho. turizmu. či. tvorbu. funkčného. systému. environmentálnej. výchovy. a. 

osvety.s.cieľom.zvyšovania.povedomia.o.hodnotách.mikroregiónu,.jeho.kultútno-historickej.a.sociálnej.topografii.s.predpokladom..zlepšenia.vzťahu.verejnosti. 

k.ochrane.prírody.a.krajiny,.ako.aj.reflexie.historického.významu.mikroregiónu. 

i.osobností,.ktoré.v.ňom.pôsobili. 

Príležitosť.predstavuje.i.možnosť.využitia.priaznivých.stránok..polohových. 

charakteristík.v.širšom.priestorovom.kontexte. 

Ohrozenia 


Mikroregión.čelí.viacerým.formám.ohrozenia,.najmä.čo.sa.týka.ohrozenia. 

prírodných. ekosystémov. s. následnými. priamymi. i. nepriamymi. hrozbami. pre. 

človeka..Vo.sfére.neživej.a.následne.i.živej.prírody.ohrozenia.a.riziká.vyplývajú.


na.jednej.strane.najmä.z.celkovej.nestability,.dynamiky.a.celkového.charakteru. 

prírodných. procesov. a. na. druhej. strane. z. neuvážených. ľudských. aktivít,. 

nerešpektujúcich.veľkú.zraniteľnosť.miestnych.ekosystémov..Do.inej.kategórie. 

ohrození.patria.spoločenské,.inštitucionálne.či.medziľudské.napätia,.hrozby.a. 

riziká,.súvisiace.s.takými.javmi,.ako.sú.napr..kompetenčné.spory,.neadekvátna. 

náhrada. za. obmedzenia. súkromných. vlastníkov,. dlhodobé. podfinancovanie. 

ochrany. prírody,. pamiatok,. školstva,. mimoškolskej. výchovy,. zdravotníctva,. 

miestnej. kultúry. a. ďalších. “nadstavbových. aktivít”,. niektoré. čerstvo. prijaté. 

zákony.i.návrhy.na.zmenu.legislatívy,.ohrozujúce.prírodu,.mimovládny.sektor. 

i. výkon. samosprávnych. fukcií,. či. prevažujúci. neadekvátny. vzťah. vlastníkov. 

a. správcov. k. obhospodarovaniu. pozemkov. v. chránených. územiach,. ako. aj. 

chýbajúca.motivácia.k.zmene.tohto.vzťahu. 

Určitým. ohrozením,. najmä. z. hľadiska. environmentálneho,. je. aj. prítomnosť. 

resp.. susedstvo. industriálno-dopravnej. záťaže. v. kotlinovej. časti. mikroregiónu. 

i.v.širšom.priestore.celého.stredného.Považia..

. . Zhrnutie – prierezové aspekty 


Silnou.stránkou.mikroregiónu.je.aj.skutočnosť,.že.okrem.ojedinelých.prírodných,.kultúrno-historických.a.ďalších.hodnôt.sa.celé.stredné.Považie.stáva.významnou.destináciou.cestovného.ruchu..Silnou.stránkou.celého.mikroregiónu.je.(čiastočne.reálne,.čiastočne.potenciálne).ľudský.potenciál.miestnych.obyvateľov.i.bohatá,.nielen.prírodná,.ale.aj.kultúrna.diverzita..Správne.pochopené,.dôsledne.chránené.a.rozumne.i.citlivo.využité.hodnoty.mikroregiónu,.potenciálu.tunajšej.krajiny.i.ľudských.zdrojov,..sú.príležitosťou.v.symbolickom,.ale.aj.vo. 

veľmi.pragmatickom.zmysle. 

Slabou. stránkou. a. zdrojom. rizík. čí. ohrození. sú. popri. niektorých. 

charaktreristikách. polohy. a. prírodných. faktorov,. súvisiacich. so. zraniteľnosťou. 

ekosystémov.a.znečistením.či.devastáciou.prostredia,.aj.nerozumné.a.necitlivé. 

ľudské.aktivity..Niektoré.rany,.choroby.a.disproporcie.sú.dedičstvom.minulosti,. 

iné. sú. aktuálne. dodnes. a. sú. dokonca. stále. väčšou. hrozbou. pre. budúcnosť.. 

Vo. vzťahu. k. prírode,. pamiatkam,. kultúrno-historickej. a. sociálnej. topografii. 

a. celkovému. krajinnému. rázu. je. to. najmä. časté. nepochopenie. samotného. 

zmyslu. ochrany. prírody,. životného. prostredia. a. pamiatok,. ako. aj. toho,. že. 

dôsledná. ochrana. prírody. a. kultúrneho. dedičstva. a. ich. rozumné. využívanie. 

patria.k..hlavným.predpokladom.prosperity.bielokarpatského.regiónu.i.celého. 

stredného.Považia.. 

Realita.na.území.i.v.zázemí.mikroregiónu.nie.je.vo.vzťahu.k.vyššie.povedanému.uspokojivá..Táto.situácia.nevznikla.zo.dňa.na.deň,.má.hlboké.axiologicko-paradigmatické.korene,.a.preto.sa.zo.dňa.na.deň.ani.nedá.zmeniť..Ak.sa. 

však.zhodneme.na.tom,.že.táto.zmena.je.žiaduca,.mali.by.sme.sa.zbaviť.ilúzií,. 

odmietnuť.vízie.falošných.prorokov,.sľuby.populistov.a.prospechárov.i.recepty. 

ľahkých.a.bezbolestných.riešení.a.začať.poctivo,.krok.za.krokom,.budovať.nový. 

vzťah.k.jednotlivým.bielokarpatským.obciam.i.k.celému.regiónu..Vzťah.založený.na.poznaní.princípov.fungovania.prírody.i.zdravej.spoločnosti,.na.znalosti. 

miestnej.kultúrno-historickej.a.sociálnej.topografie,.na.úcte.k.hodnotám,.ktoré. 

vytvoril.niekto.pred.nami,.na.poznaní.potenciálu.krajiny,.na.ochote.poctivo.sa. 

angažovať,.na.hľadaní.konsenzuálnych.riešení.z.kategórie.„viacnásobných.víťazstiev“,.na.ochote.riadiť.sa.princípmi.trvalo.udržateľného.rozvoja/spôsobu.života. 

a. na. pochopení,. že. jednou. z. podmienok. úspechu. je. aktívna. účasť. každého,. 

koho.sa.prítomnosť.a.budúcnosť.bielokarpatskej.prírody.a.krajiny.týkajú.


4. 

STRATÉGIA,. 

ODPORúČANIA.A. 

NÁVRHY. 

4.1. Alternatívne scenáre ďalšieho vývoja regiónu 

Biele Karpaty 

Navrhované. alternatívne. či. viacvariantné. scenáre. vývoja. mikroregiónu. 

Zdroje. BK. vychádzajú. z. uskutočnených. analýz,. syntéz,. riadených. rozhovorov,. 

jestvujúcich. a. navrhovaných. dokumentov,. ako. aj. zo. súčasnej. reálnej. situácie,. 

charakterizovanej.rôznorodosťou,.ba.miestami.až.protirečivosťou.pohľadov.na. 

možný.rozvoj.záujmového.územia..Nie.je.to.teda.len.viacvariantná.prognóza. 

očakávaného. vývoja. územia,. ale. aj. komplexná. informácia,. vychádzajúca. 

z.alternatívnych.východísk.a.prístupov.. 

Alternatívne.scenáre.vychádzajú.z.doterajšieho.vývoja.i.zo.súčasného.stavu,. 

z. možných. vzájomných. vzťahov. medzi. environmentálnymi,. ekonomickými,. 

sociálnymi,.kultúrnymi.a.inštitucionálnymi.aspektmi.a.dávajú.ich.do.vzájomných. 

súvislostí.. Zároveň. prihliadajú. aj. na. už. prijaté. rámcové. rozvojové. zámery.. 

Scenáre. teda. vychádzajú. predovšetkým. z. východiskovej. situácie. v. rámci. 

územia,. predpokladaných. „hybných. síl“. a. kľúčových,. rozhodujúcich. faktorov. 

predurčujúcich.rozvoj.územia.(vrátane.možných.kritických.faktorov.a.rizík),.ako. 

aj.z.ich.koncepčného.ba.paradigmatického.pozadia..Pri.tvorbe.alternatívnych. 

scenárov.pracujeme.s.časovým.horizontom.10-15.rokov. 

Logicky. a. realisticky. sa. vynárajú. štyri. „čisté“. základné. scenáre,. ktoré. 

sa. –. aspoň. čiastočne. -. môžu. vzájomne. kombinovať. za. vzniku. nových. 

„prognostických. mutantov“.. (Pojem. „realisticky“. v. tomto. kontexte. znamená,. 

že.v.tejto.chvíli.neuvažujeme.hypoteticky.možné.scenáre.katastrofického.typu. 

vojnového.konfliktu,.fatálnej.priemyselnej.havárie.a.pod..–.pozn..aut.).. 

a. Tzv. nulový scenár,.kde.sa.predpokladá.prolongácia.súčasného..vývoja. 

územia,. ktorý. nemá. dostatočne. jasne. stanovené. pravidlá,. nemá. dostatočne. 

jasnú. víziu. ani. dlhodobé. ciele. a. ktorý. predstavuje. do. istej. miery. živelný,.

0 


neriadený. vývoj,. spojený. s. rizikom. rastúcej. „neudržateľnosti“. smerom. do. 

budúcnosti..Tie.pravidlá.a.normy,.ktoré.stanovené.sú,.sa.neraz.nedodržiavajú.. 

Za. pozitívum. z. hľadiska. manažmentu. CHKO. možno. považovať. jej. samotnú. 

existenciu. v. súčasných. hraniciach. a. s. kapacitami,. ktorými. Správa. CHKO. 

disponuje..Tak.isto.aj..skutočnosť,.že.so.svojím.českým.náprotivkom.predstavujú. 

bilaterálne. veľkoplošné. chránené. územie. s. pomerne. dlhou. tradíciou,. ako. aj. 

fakt,. že. územne. nadväzuje. na. biosférickú. rezerváciu. Programu. MaB. UNESCO. 

Bílé.Karpaty..Vzťah.medzi.kompetentnými.subjektami.vo.sfére.ochrany.prírody,. 

krajiny.a.životného.prostredia.je.však.v.území.(podobne.ako.v.iných.VCHú.na. 

Slovensku).zložitý.a.často.neprehľadný..Správa.a.manažment.na.území.CHKO. 

sú. de. facto. roztrieštené. medzi. viacero. subjektov,. čo. vytvára. kompetenčne. 

nejednoznačný. stav,. neraz. . prináša. protichodné. rozhodnutia. a. „funguje“. len. 

vďaka.praxi.ah.hoc.kompromisov.a.iných.spôsobov.faktickej.devalvácie.právnych. 

noriem..Medzi.jestvujúcimi.subjektami.a.záujmovými.skupinami.v.území.jestvuje. 

celý.rad.konfliktov..Do.toho.vstupujú.neštátni.vlastníci.lesov.(najmä.z.dôvodu. 

dlhodobo. neriešenej. problematiky. majetkovej. ujmy),. podnikateľské. subjekty,. 

zariadenia.a.aktivity.v.rezorte.cestovného.ruchu,.vnútra.a.v.niektorých.ďalších. 

rezortoch,.mimovládne.organizácie.a.ďalšie.subjekty,.každý.s.inými.predstavami. 

a. požiadavkami,. argumentujúc. inou. právnou. normou,. pričom. jednotlivé. 

relevantné.právne.normy.si.na.viacerých.miestach.vzájomne.protirečia..Viaceré. 

platné. predpisy. či. záväzné. ustanovenia. sa. v. praxi. obchádzajú. (bližšie. pozri. 

kapitolu.Analýzy,.najmä.inštitucionálnu.časť,.slabé.miesta.a.ohrozenia.v.rámci. 

SWOT.analýzy.ai..–.pozn..aut.). 

b. Scenár kvantitatívneho rozvoja/rastu,. ktorý. predpokladá. dosiahnutie. 

pomerne.rýchlych,.ale.krátkodobých.ekonomických.ziskov,.najmä.pre.niektoré. 

podnikateľské.subjekty.bez.jasnejšej.vízie.strednodobého.a.najmä.dlhodobého. 

rozvoja. územia,. bez. vyváženého. prihliadania. na. zabezpečenie. posilnenia. 

jednotlivých,. vzájomne. previazaných. aspektov. udržateľnosti,. tradičného. rázu. 

krajiny.(jej.kultúrno-historickej.a.sociálnej.topografie).a.bez.zohľadnenia.širších. 

regionálnych.vzťahov..Prináša.so.sebou.riziko.veľkého.tlaku.na.chránené.územia,. 

ekosystémy.i.jednotlivé.ohrozené.populácie.a.druhy.rastlín.a.živočíchov,.ale.aj. 

na. ukazovatele. environmentálnej,. psychohygienickej. i. celkovej. kvality. života. 

obyvateľov. a. návštevníkov. Bielych. Karpát. i. priľahlej. Ilavskej. kotliny.. Tento. typ. 

rozvoja. zvlášť. ohrozuje.prakticky.všetky.mimoekonomické.hodnoty.regiónu.a. 

z.hľadiska.stredno-dlhodobého,.dokonca.i.hodnoty.ekonomického.charakteru.. 

Sľubuje.zväčšovanie.plôch.zastavaného.územia,.zvyšovanie.nových.výrobných.ai.. 

kapacít.ako.aj.kapacít.dopravných.a.prepravných.zariadení.apod..bez.ohľadu.na. 

tradičné.sociálne,.ekonomické.a.najmä.kultúrne.väzby.a.štruktúry..Charakterizuje. 

ho. okrem. iného. extenzívna. výstavba. a. neregulovaný. kvantitatívny. rozvoj/rast.

Stratégia, odporúčania a návrhy 

kapacít.bez.rešpektovania.medzí.únosnosti..Viaceré.aktivity.prekračujú.únosnú. 

mieru. a. . ohrozujú. ekologickú. stabilitu. geo-ekosystémov.. Nerešpektuje. sa. 

funkcia. ochrany. prírody. na. území. CHKO.. Neregulovaným. rozvojom. podhoria. 

resp..kotlinovej.časti.sa.ohrozujú.aj.časti.mikroregiónu,.ležiace.mimo.územia. 

CHKO,.pričom.sa.neadekvátne.(ne)využíva.nevyužitý.či.neadekvátne.využívaný. 

potenciál.intravilánov.horských.a.podhorských.obcí.mikroregiónu..Neregulovaná. 

automobilová.doprava.v.kotlinovej.časti.mikroregiónu.spôsobuje.celý.komplex. 

environmentálnych.a.prevádzkových.problémov..Naopak,.verejná.doprava.stále. 

viac.upadá...Scenár.predpokladá.radikálne.zväčšenie.výmery.zastavaných,.alebo. 

z. iného. dôvodu. odprírodnených. plôch.. Charakteristické. pre. tento. scenár. je. 

prehlbovanie.disproporcií.medzi.stále.viac.a.viac.preťaženými.časťami.prírody. 

CHKO.a.jej.nedostatočne.či.neadekvátne.využívaným.zázemím,.ako.aj.napätia.a. 

konfliktov.medzi.jednotlivými.subjektami,.pôsobiacimi.v.území. 

c. Konzervačný scenár.s.výrazne.nadradenou.ochrannou.funkciou.-.scenár. 

zdôrazňujúci. konzervačný. prístup. k. zabezpečeniu. záujmov. ochrany. prírody,. 

krajiny. a. pamiatok.. Ide. o. scenár. s. pomalším,. aj. keď. z. dlhodobého. hľadiska. 

perspektívnym..ekonomickým.rastom,.kde.je.programovou.prioritou.(geo)ekologicko-environmentálny. 

aspekt. a. hlavnou. preferovanom. funkciou. územia. je. 

prírodoochranná.a.krajinoochranná.funkcia.s.maximálnym.možným.obmedzením.ľudských.aktivít.na.teritóriu.chránených.území.v.mikroregióne.s.dôslednou. 

aplikáciou. princípu. bezzásahovosti.. Predpokladá. čiastočnú. reguláciu. vstupu,. 

najmä. do. jadrovej. zóny. CHKO,. uzavretie. národných. prírodných. rezervácií. a. 

postupné.vymiestnenie.všetkých.zariadení.a.aktivít,.ktoré.nie.sú.plne.v.súlade. 

s.prioritou.ochrany.prírody.a.krajiny.(vrátane.jej.interpretácie.a.prezentácie).a. 

neslúžia. vede,. výskumu. a. udržateľným. formám. . rekreácie,. za. hranice. CHKO.. 

V. celom. . mikroregióne. sa. výrazne. zvýši. výmera. maloplošných. chránených. 

území..Výmera.CHKO.sa.rozšíri.aj.o.veľkú.časť.ochranného.pásma.(napr..pozdĺž. 

tokov,. parkových. lesov,. zamokrených. plôch. a. pod.).. V. celom. mikroregióne. 

zavedú.nadštandardne.prísne.environmentálne.regulatívy. 

Zavedie. sa. striktné. sankcionovanie. porušovania. predpisov.. Nebude. sa. 

brať. do. úvahy. možnosť,. že. existencia. CHKO. Biele. Karpaty. môže. napomáhať. 

ekonomickej. prosperite. celého. mikroregiónu. v. inom,. ako. v. dlhodobom. 

časovom. horizonte. (na. jednej. strane. zvyšovaním. atraktivity. celého. regiónu. 

v. zázemí. CHKO. a. na. druhej. generovaním. a. ochranou. prírodných. zdrojov).. 

Scenár.vychádza.z.poznania,.že.doterajšia.ochrana.prírody.a.krajiny.na.území. 

CHKO.je.nedostatočná.a.v.prípade.prolongácie,.či.dokonca.ďalšieho.zhoršenia. 

súčasného.stavu,.je.predstava.budúcej.existencie.CHKO.problematická.. 

1


d. Scenár účinnej ochrany prírody, krajiny a pamiatok a prevažne 

kvalitatívneho rozvoja,. zabezpečujúci. dlhodobo. udržateľnú. prosperitu. 

regiónu,. založenú. na. dôslednej. ochrane. prírodných,. kultúrno-historických. a. 

krajinných.hodnôt.a.kvalitatívnom.rozvoji.celého.regiónu..Počíta.s.vytvorením. 

jasných. partnerských. pravidiel,. kde. by. sa. v. ďalšom. využívaní. územia. CHKO. 

posilnila.funkcia.ochrany.prírody.a.krajiny,.zároveň.s.kompenzáciou.majetkovej. 

ujmy. neštátnym. vlastníkom,. ktorá. vzniká. z. titulu. nutného. obmedzovania. 

ich. užívateľských. práv. v. chránených. územiach.. Aj. slovenská. časť. Bielych. 

Karpát. sa. stane. Biosférickou. rezerváciou. Programu. MaB. UNESCO.. V. celom. 

mikroregióne. sa. budú. preferovať. dlhodobé. vyvážené. ekonomické,. sociálne. a. 

environmentálne. prínosy. a. vytvorenie. potrebných. kapacít. na. inštitucionálne. 

zabezpečenie.dlhodobej.prosperity..CHKO.Biele.Karpaty,.ale.aj.celý.mikroregión. 

sa. stanú. pilotným,. modelovým. územím. na. realizáciu. udržateľných. foriem. 

dopravy,.energetiky,.poľnohospodárstva,.bývania,.služieb,.rekreácie.a.turizmu,. 

odpadového.hospodárstva.a.ďalších.aktivít,.ako.aj.na.implementáciu.konceptu. 

kultúrno-historickej.a.sociálnej.topografie... 

V.rámci.tohto.scenára.pôjde.o.kombináciu.účinnej.ochrany.a.regenerácie. 

prírodných. a. kultúrnych. hodnôt. územia. s. podporou. vzniku. a. rozvoja. 

staronových.či.úplne.nových,.regionálnym.podmienkam.zodpovedajúcich.aktivít. 

a.s.nimi.spojených.pracovných.príležitostí..Jedným.z.predpokladov.úspešnosti. 

realizácie. tohto. scenára. bude. stabilizácia. počtu. obyvateľov. vo. vidieckych. 

sídlach,. zlepšenie. demografickej. štruktúry. a. ukazovateľov. zdravotného. stavu. 

i.sociálnej.patológie,.zvlášť.vo.väzbe.na.zlepšenie.životných.podmienok.starých,. 

marginalizovaných,. handicapovaných. či. inak. znevýhodnených. obyvateľov.. 

Scenár. predpokladá. návrat. k. adekvátnemu. využívaniu. poľnohospodárskeho. 

pôdneho.fondu.a.revitalizáciu/renesanciu..jednotlivých.tradičných.aktivít,.celých. 

sídiel,.ich.kooperujúcich.skupín.i.celého.mikroregiónu..Nemenej.aktuálne.však. 

bude. prehodnotenie,. transformácia. a/alebo. útlm. nadmerných. či. nevhodných. 

aktivít,. ktoré. protirečia,. či. dokonca. ohrozujú. odporúčané. kľúčové. funkcie. 

mikroregiónu,. znižujú. environmentálnu,. sociálnu. i. celkovú. kvalitu. života. 

v.mikroregióne.a.zo.stredo-dlhodobého.ekonomického.hľadiska.nezvyšujú,.ale. 

znižujú.jeho.konkurencieschopnosť.... 

Scenár. vychádza. z. poznania,. že. doterajšia. ochrana. prírody. a. krajiny. 

i.celkového.rázu.krajiny.je.nedostatočná.a.v.prípade.prolongácie,.či.dokonca. 

ďalšieho. zhoršenia. súčasného. stavu,. je. predstava. budúcej. existencie. CHKO. 

problematická,. ako. aj. z. poznania,. že. mikroregión. ako. celok. sa. v. niektorých. 

smeroch. nevyvíja. adekvátne. a. udržateľne. a. jeho. potenciál. pre. kvalitatívny,. 

udržateľný. rozvoj. a. s. ním. spojený. rast. prosperity. a. konkurencieschopnosti. 

mikroregiónu.sa.využíva.len.nedostatočný.(pozri.tiež..SWOT.analýzu).

. . Návrh stratégie TUR/ strategické ciele 

a odporúčania 

Úvod k návrhu stratégie TUR 


Stratégia.trvalo.udržateľného.rozvoja.(TUR).mikroregiónu.by.mala.integrovať. 

pozitíva.a.eliminovať.negatíva.jednotlivých.alternatívnych.rozvojových.scenárov. 

s. ohľadom. na. to,. či. máme. na. mysli. rozvoj. v. krátkodobom,. strednodobom. 

alebo. dlhodobom. horizonte.. Konkrétne. to. predpokladá. optimálne. využitie. 

a.integráciu.všetkých.jestvujúcich.hodnôt.a.pozitív.súčasného.stavu.a.zároveň. 

dôsledné.prehodnotenie.doterajších.prístupov..Ako.je.zrejmé.z.vyššie.uvedeného. 

prehľadu.alternatívnych.scenárov,.s.princípmi.TUR.zo.strednodobého.hľadiska. 

ako. aj. z. hľadiska. celospoločenskej. priechodnosti. najviac. korešponduje. scenár. 

č.. 4,. kombinovaný,. najmä. . z. dlhodobého. hľadiska. s. niektorými. prístupmi,. 

uvedenými.v.rámci.scenára.č..3.a.z.krátkodobého.hľadiska.v.rámci.scenára.č..1,. 

výnimočne.aj.scenára.č..2.(najmä.tam,.kde.je.možné.bezkonfliktne.a.v.krátkom. 

časovom.horizonte..zvýšiť.ekonomickú.efektívnosť.využívania.zdrojov.–.pozn.. 

aut.)..Porovnať.pozitíva.a.negatíva.jednotlivých.scenárov.z.hľadiska.jednotlivých. 

princípov.a.kritérií.TUR.a.s.požitím.merateľných.indikátorov.TUR.je.výzvou.pre. 

ďalšie.etapy.spracovanie.stratégie.udržateľného.rozvoja.územia..Stratégia.TUR.sa.


okrem.aplikácie.všeobecných.princípov.a.kritérií.TUR.odvíja.aj.od.nasledujúcich. 

návrhov.a.odporúčaní,.vyplývajúcich.z.predchádzajúcich.kapitol... 

Návrhy a odporúčania (podľa jednotlivých aspektov) 

Aspekt (geo)ekologicko-environmentálny 

Legislatívnymi.opatreniami.i.v.praxi.bude.potrebné.znižovať.primárne.škodliviny.a.prekurzory,.zúčastňujúce.sa.na.tvorbe.sekundárneho.znečistenia.ovzdušia,.eliminovať.negatívne.vplyvy.priemyslu,.energetiky,.automobilovej.dopravy,.viac.využívať.potenciál.obnoviteľných.zdrojov.energie,.ako.aj.ekonomicky.zvýhodniť.a.zavádzať,.napr...pre.účely.vykurovania.takéto.zdroje.energie.. 

Najmä.na.území.CHKO.bude.potrebné.jednoznačne.legislatívne.ustanoviť.a. 

konkrétnymi.opatreniami.zabezpečiť.ochranu.stability.(dynamickej.rovnováhy). 

geoekosystémov.a..ich.jednotlivých.prvkov..Okrem.iného.aj.tým,.že.sa.bude: 

-. podporovať.ochranný,.výškovo.i.druhovo.diferencovaný,.vegetačný.porast,. 

s. pôvodným. geofondom,. mozaikovito. rozložený. v. okolí. ciest,. sídiel,. 

elektrických. tratí. apod.. za. účelom. absorpcie. znečisťujúcich. látok. najmä. z. 

dopravy.a.vykurovania, 

-. mozaikovito. v. plošne. malých,. niekoľkohektárových. . areáloch. usmerňovať. 

vývoj. lesných. ekosystémov. interdisciplinárnym,. systémovým. prístupom,. 

pričom.časť.týchto.území..(NPR,.PR).ponechať.na.samovoľný.rozpad.drevnej. 

hmoty, 

-....cieľavedome.stabilizovať.aj.ekologicky.nestabilnejšie.vegetačné.porasty,.t.j.. 

parky.a.ochranné.lesy. 

Trvalo.udržateľný.hydrologický.cyklus.v.mikroregióne.(najmä.na.území.CHKO. 

BK),..by.sa.mal.vyznačovať.zachovaním.a.akceptovaním.prirodzenej.procesnosti. 

javov.a.režimu.vrátane.extrémov,.ktoré.sú.pre.fungovanie.prírodných.systémov. 

v. daných. podmienkach. prirodzené. a. vyskytujú. sa. s. pravidelnosťou. raz. za. nrokov. 

(svahová. modelácia,. povodne,. silné. vetry).. úlohou. spoločnosti. v. chránenom. 

území. je. v. maximálnej. možnej. miere. rešpektovať. aj. takéto. extrémy,. 

ich.existenciu.a.dynamiku.a.naopak,.podriadiť.existenciu.a.charakter.ľudských. 

aktivít.prirodzeným.vlastnostiam.prírodnej.krajiny..Znamená.to.o.i..minimalizovanie.zásahov.a.aktivít.až.po.ich.úplné.vylúčenie.v.najcitlivejších.a.najprísnejšie. 

chránených. častiach. územia.. (Napr.. odbery. vôd. na. zasnežovanie. lyžiarskych. 

zjazdoviek. môžu. hroziť. narušením. prirodzenej. bilancie. pohybu. a. dopĺňania. 

vôd.v.odberných.miestach)..Kvalita.vôd.vzhľadom.na.priepustnosť.časti.územia. 

(mezozoikum,.sedimenty.v.alúviu.Váhu.a.jeho.prítokov…).je.potenciálne.permanentne.ohrozená.(havária.kanalizácie,.ČOV,.iné.znečistenie),.preto.je.nutné.

venovať.monitoringu.činností.ohrozujúcich.kvalitu.vody.maximálnu.pozornosť.. 

Činnosti. ohrozujúce,. alebo. potenciálne. ohrozujúce. kvalitu. vody,. je. treba. z. 

územia.vylúčiť.resp..obmedziť.na.minimálnu.mieru..Je.treba.venovať.zvýšenú. 

pozornosť.dobudovaniu.kanalizácie.a.ČOV.v.obciach.mikroregiónu.. 

Ekonomický aspekt 

Literatúra 

Napriek.pomerne.vysokej.podnikateľskej.aktivite.v.celom.regióne.stredného. 

Považia.(vrátane.okr..Ilava).je.žiaduce.posilniť.relevantné.podnikateľské.aktivity,. 

ktoré.prispievajú.k.zachovaniu.bohatstva.mikroregiónu.a.k.rozvoju.regionálnych. 

špecifík..V.okrese.Ilava.je.potrebné.celkovo.posilniť.malé.a.stredné.podnikanie. 

(MSP),. ale. tieto. podporné. mechanizmy. by. mali. mať. na. zreteli. zachovanie. 

charakteru.mikroregiónu..Keďže.sa..nachádzame.na.území,.alebo.v.blízkosti.CHKO,. 

zaužívaný.spôsob.zvýšenia.podnikateľských.aktivít.mechanickým,.neadresným. 

a. účelovo. nešpecificikovaným. prílevom. zahraničných. investícií. a. budovaním. 

priemyselných. parkov,. ako. sme. toho. svedkami. v. niektorých. iných. regiónoch,. 

nie.je.žiaduci..Naopak,.treba.podchytiť.pomerne.vysokú.podnikateľskú.aktivitu. 

pre.rozvoj.MSP.s.ohľadom.na.špecifické.vlastnosti.mikroregiónu..To.znamená. 

podnikateľské.aktivity.v.prvom..rade.vo.sfére.adekvátnych.foriem.cestovného. 

ruchu. a. služieb. a. tým. predurčeného. regionálneho. rozvoja.. S. týmto. súvisí. aj. 

podpora.alternatívnych.foriem.poľnohospodárstva,.ktoré.lepšie.zohľadní.kvalitu. 

pôdneho. fondu. a. zvýši. konkurencieschopnosť. mikroregiónu. vzhľadom. na. 

ostatné.oblasti.Slovenska.. 

Možno. konštatovať,. že. mikroregión. je. poznačený. nie. dosť. koncepčným. 

prístupom.k.cestovnému.ruchu,.ktorý.naviac.nedostatočne.zohľadňuje.existenciu. 

CHKO..ako.(aj).ekonomického.fenoménu.. 

Rozvoj. plánov. cestovného. ruchu. preto. doporučujeme. postaviť. na. 

nasledovných.princípoch:. 

-. CHKO. a. ďalšie. atraktivity. celého. mikroregiónu. BK. ako. perspektívny. 

ekonomický.produkt.trvalo.udržateľného.cestovného.ruchu.. 

-. Diferenciácia. aktivít. vo. vzťahu. k. ekonomickej. efektívnosti. a. osvojenie. si. 

princípu. kolektívneho. záujmu,. keďže. fenomén. CHKO. Biele. Karpaty. . ako. 

celok.má.charakter.spoločného.vlastníctva.. 

Funkcia.Bielych.Karpát.aj.ako.ekonomického.produktu,.by.sa.mala.chápať. 

v.širších.súvislostiach.a.vo.väzbe.na.región.Slovensko–severozápad.(plus-mínus. 

NUTS.Trenčianskeho.a.Žilinského.kraja.v.SR.a.Zlínskeho.kraja.v.ČR),.čo.by.umožnilo. 

diverzifikáciu. možných. ekonomických. aktivít. do. jednotlivých. území. a. to. 

podľa.ich.potenciálu,.napr..CHKO.BK–.ochrana.a.interpretácia.prírody,.turistika,.


rekreácia….Pri.formulovaní.budúcich.ekonomických.aktivít.na.území.regiónu.BK. 

doporučujeme.vytvoriť.konkrétne.rozvojové.plány.pre.vybrané.zóny..Prvoradým. 

kritériom. by. mala. byť. únosnosť. územia,. keďže. neregulované. zvyšovanie. 

návštevnosti.a.využívania.územia.by.mohlo.viesť.k.vážnemu.poškodeniu.zraniteľného.prírodného.a.kultúrno-historického.bohatstva.mikroregiónu..Potom.je. 

možné.uvažovať.o.rozvoji.cestovného.ruchu.v.troch.úrovniach:. 

-.v.rekreačne.vhodných.a.prispôsobených.častiach.samotnej.CHKO,.. 

-.v.ochrannom.pásme.CHKO.(v.tzv..voľnej.krajine), 

-.na.území.a.v.zázemí.mesta.Ilava,.ako.aj.ostatných.sídiel.. 

Pre. oblasť. rekreačnú,. nachádzajúcu. sa. v. samotnom. území. CHKO,. 

doporučujeme. aktivity. nerozširovať,. ale. podporiť. udržateľné. formy. rozvoja. a. 

zefektívnenia.cestovného.ruchu,.s.tvorbou.nových.ubytovacích.a.stravovacích. 

kapacít.v.rozhodujúcej.miere.v.už.jestvujúcich.objektoch..Ďalší.rozvoj.by.sa.mal. 

orientovať.na.rozvoj.kvality.existujúcich.služieb.(vrátane.likvidácie.nežiaducich. 

prevádzok).a.riadených.produktov.cestovného.ruchu.v.súlade.s.princípmi.trvalo. 

udržateľného. cestovného. ruchu. (využitie. jedinečnosti. prírodno-kultúrnych. 

prvkov. na. rozvoj. najmä. usmernenej. horskej. a. podhorskej. letnej. i. zimnej. 

turistiky.a.poznávania.prírodných.a.kultúrnych.zaujímavostí.mikroregiónu)..Pri. 

skvalitňovaní.služieb.treba.mať.na.pamäti.to,.o.službách.akej.kvality.uvažujeme. 

a. či. tieto. aktivity. nemajú. negatívny. účinok. na. prírodné. a. kultúrno-historické. 

bohatstvo. Bielych. Karpát,. ako. dlhodobého,. avšak. vyčerpateľného. produktu. 

cestovného. ruchu.. V. tejto. súvislosti. treba. prehodnotiť. akékoľvek. plány. na. 

rozširovanie.neadekvátnych.aktivít.v.mikroregióne.. 

Oblasť.podhoria.predstavuje..ťažiskový.potenciál.pre.rozvoj.vidieckej.turistiky,. 

s.navýšením.ubytovacích.kapacít.a.s.komplexným.riešením,.najmä.penziónového. 

typu. s. doplnkovými. službami,. avšak. v. prísnej. väzbe. na. existujúcu. zástavbu. v. 

intraviláne.obcí.a.genia.loci.horských.a.podhorských.sídiel.i.celej.krajiny..Je.treba. 

dbať.na.zamedzenie.fragmentácie.krajiny.a.degradácii.sídiel.a.ich.okolia.napr.. 

vznikom. umelých. satelitov. typu. nájomných. bytov. či. tzv.. rekreačných. bytov,. 

ktoré.narušia.vidiecky.charakter.súčasného.osídlenia.a.hrozia.znehodnotením. 

potenciálu.vidieckej.turistiky.pričom.nedokážu.dlhodobejšie..zaujať.návštevníka.. 

Práve.turisti,.ktorí.zotrvajú.v.regióne.len.krátko,.totiž.relatívne.najviac.zaťažujú. 

životné.prostredie.svojimi.aktivitami..Naviac.pre.zvyčajný.nedostatok.kvalitných. 

služieb.v.tom-ktorom.sídle..ich.prítomnosť.zväčša.neprináša.očakávané.príjmy. 

pre.rozvoj.mikroregiónu..Navrhovaným.prístupom.je.možné.docieliť.aj.doteraz. 

chýbajúcu.prepojenosť.infraštruktúry.CR.jednotlivých.častí..regiónu.a.susedných. 

regiónov. (fyzicky. i. virtuálne).. Ani. v. zóne. podhoria. nedoporučujeme. rozvoj. 

masového,.komerčného.a.konzumného.CR,.pretože.to.odporuje.očakávanému. 

dopytu.a.zároveň.by.sa.výrazne.narušil.vidiecky.a.relaxačný.charakter.územia,.


čím.by.sa.znížila.hodnota.Bielych.Katrpát.i.celého.mikroregiónu.ako.prírodnokrajinárskeho.fenoménu,.ale.aj.ako.ekonomického.produktu. 

Rozvoj.CR.v.meste.Ilava.a.jeho.bezprostrednom.okolí.je.možné.orientovať. 

na. podporné. produkty. CR. (športové,. kultúrne. aktivity. a. komerčné. aktivity. 

apod.).. . Táto. zóna. nezakladá. väčšie. riziko. konfliktov. a. je. skôr. prijímateľom. 

ekonomických. úžitkov,. vychádzajúcich. z. existencie. prírodne. a. krajinársky. 

unikátneho.územia.Bielych.Karpát. 

Rozvinutiu/využitiu/zhodnoteniu. potenciálu. mikroregiónu. ako. kompaktného. 

celku. napomáha. aj. územno–správne. členenie,. ktoré. zaraďuje. záujmové. územie. 

mikroregiónu. nielen. do. jedného. kraja,. ale. aj. do. jedného. okresu.. Pri. takomto. 

členení. je. ľahšie. vytvoriť. jednotnú. rozvojovú. koncepciu,. ktorá. by. sa. navyše. mala. 

zamerať.aj.na.cezhraničnú.spoluprácu.(napomáha.tomu.o.i..samotná.prihraničná. 

poloha,. tradícia. vzájomných. stykov. obyvateľov. obcí. ležiacich. na. oboch. stranách. 

pohoria.ako.aj.existencia.Euroregiónu.Bílé-Biele.Karpaty.a.faktické.zrušenie.hranice. 

v.Shengenskom.priestore. 

Viac. kladov. ako. záporov. by. mal. priniesť. aj. v. nedávnej. minulosti. realizovaný. 

presun. kompetencií. na. samosprávne. orgány. (najmä. z. dlhodobého. hľadiska).. 

Medzery. vidíme. predovšetkým. v. koordinácii. verejných. záujmov. a. služieb. (napr.. 

verejná. doprava. na. území. mikroregiónu),. ktoré. naviac. trpia. aj. nedostatkom. 

financií.v.regionálnych.a.miestnych.rozpočtoch..Preto.navrhujeme.zvážiť.možnosť. 

integrovaného.financovania.ochrany.prírody,.trvalo.udržateľného.cestovného.ruchu. 

a. využívania. tradičných. produktov. mikroregiónu. formou. účelového. miestneho. 

fondu.. Vychádzajúc. zo. zahraničných. skúseností. (predovšetkým. z. Veľkej. Británie,. 

USA.ale.aj.Maďarska.či.Slovinska)..si..dovoľujeme.upozorniť,.že.príjmové.možnosti. 

takého.fondu.nemusia.byť.rozpočtovo.viazané,.ale.v.praxi.existujú.pozitívne.príklady. 

inovačných. nástrojov. financovania. ako. napríklad. príjmové. depozity,. opcie,. či. 

podielové.financovanie..(pozri.napr..Kluvánková-Oravská,.2005)..Upozorňujeme.tiež,. 

že.efektívnosť.týchto.nástrojov.závisí.od.absolútnej.transparentnosti.a.systémovosti. 

prerozdeľovania. príjmov,. ktoré. musí. vychádzať. z. oddelenia. prostriedkov. od. 

súčasných.obecných.účtov.a.ich.nekompromisnej.viazanosti.na.účel,.na.ktorý.sú. 

viazané.(produkty.cestovného.ruchu)..V.opačnom.prípade.sa.nedá.docieliť.potrebná. 

dôvera,. ktorá. je. základným. predpokladom. úspechu.. Dosiahnutie. efektívnosti. 

spravovania.takéhoto.fondu.vyžaduje.inštitucionálne.zmeny.s.možnosťou.vytvorenia. 

novej.autority.mikro.-.regiónu,.ktorá.bude.oprávnená.koordinovať.aktivity.na.rozvoj. 

regiónu,.vrátane.fondu.(Rada.mikroregiónu.a.pod.). 

Nemenej. významné. možnosti. ponúkajú. aj. marketingové. nástroje.. 

V. prvom. rade. samotná. existencia. CHKO,. ktorej. ekonomická. hodnota. spočíva. 

v..profesionálne.manažovanej.a.z.hľadiska.biodiverzity.a.ďalších.prírodných.a.


kultúrno-historických.hodnôt.unikátnej,.mimoriadne.atraktívnej.oblasti,.avšak. 

aj.prostredníctvom.certifikátov.kvality.služieb.cestovného.ruchu,.vydávaných.na. 

princípe.splnenia.podmienok.trvalo.udržateľného.cestovného.ruchu.napríklad:. 

penziónom,.produktom.domácej.kuchyne,.dopravy.či.organizovaných.vychádzok,. 

túr.a.vzdelávacích.programov..(Možné.je.tiež.zaviesť.vstupné.do.CHKO,.alebo. 

jeho.častí..Za.zmienku.stojí.aj.návrh,.aby.sa.takýto.fond.saturoval..napr..1%.zo. 

ziskov,.generovaných.podnikateľskými.aktivitami.na.území.regiónu). 

Efektívne.je.treba.využívať.reálne.i.potenciálne.podporné.finančné.nástroje. 

Eú. (o.i.. Európsky. poľnohospodársky. fond. pre. rozvoj. vidieka. –. EAFRD,. 

Štrukturálne.fondy.Eú,.NFM.ai.).. 

Stratégia.TUR.regiónu.by.mala.vychádzať.z.postavenia.Bielych.Karpát.v.regióne. 

severozápadného.Slovenska.a.susedstva.regiónu.Valašska,.spolu.so.zlepšením,. 

vyzdvihnutím. a. zhodnotením. socio-ekonomických. a. environmentálnych. 

charakteristík,. ktoré. by. sa. rozvinuli. v. rozsahu. zabezpečujúcom. požadovaný. 

stupeň. ochrany. a. boli. diferencované. podľa. zón,. na. základe. stupňa. ochrany,. 

zaťažiteľnosti/únosnosti. územia,. potenciálu. využiteľnosti. a. reálneho. využitia. 

územia.

Sociálny a kultúrno-historický aspekt 


Podpora. mimovládnych. organizácií,. záujmových. združení. a. verejnosti. 

v.ich/jej.účasti.na.rozvoji.mikroregiónu 

-. vytvorenie.priaznivých.inštitucionálnych.podmienok.a.posilnenie.postavenia. 

a. finančného. zabezpečenia. tretieho. sektora. –. mimovládnych. organizácií. 

a.záujmových.združení.v.regióne.BK, 

-. zlepšenie.prístupu.verejnosti.k.právnym.dokumentom,.koncepciám,.plánom,. 

stratégiám.a.programom,. 

-. zvýšenie. angažovanosti. občanov. vo. veciach. verejných. (podpora. miestnej. 

a.regionálnej.identity).. 

Posilnenie. právneho. vedomia,. zmena. hodnotových. orientácií. obyvateľov,. 

výchova.a.osveta 

-. zvýšenie.právneho.vedomia.(vedomé.a.dobrovoľné.dodržiavanie.právneho. 

poriadku.a.zákonov),. 

-. podpora. environmentálnej. výchovy. a. vzdelávania. s. dôrazom. na. špecifiká. 

CHKO, 

-. zvýšenie.informovanosti.občanov.o.problematike.TUR,.vzdelávanie,.výchova. 

a.propagácia.zabezpečovania.TUR. 

Dosiahnutie.TUR.obcí.a.celého.mikroregiónu.v.rámci.územného.plánovania,. 

PHSR.a.ďalších.plánovacích.nástrojov 

-. dôsledné. uplatnenie. územného. plánovania. a. stavebného. poriadku. ako. 

základného. nástroja. štátnej. environmentálnej. politiky,. optimalizácie. 

priestorového.usporiadania.a.funkčného.využívania.krajiny.a.zabezpečenia. 

TUR..mikroregiónu.(prepojenosť.úP.obcí.a.VúC), 

-. vypracovanie,.realizácia.a.priebežná.aktualizácia.PHSR.v.obciach.mikroregiónu, 

-. reálne.uplatňovanie/formovanie.modernej.regionálnej.politiky.a.regionálneho. 

rozvoja.s.ohľadom.na.mikroregión, 

-. obnovenie. sociálneho. kapitálu. v. jednotlivých. sídlach. a. regióne. ako. celku,. 

posilnenie.sociálnej.súdržnosti, 

-. ochrana.a.obnova.miestnej.a.regionálnej.identity,. 

-. využívanie. miestneho. a. regionálneho. potenciálu. pre. rozvoj. trhu. práce,. 

zlepšovanie.kvality.bývania,.služieb,.rozvoj.rekreácie.a.cestovného.ruchu, 

-. podporovanie. pozitívnych. prvkov. vidieckeho. spôsobu. života. horských. 

a. podhorských. obcí. -. zručnosť,. spotrebiteľská. skromnosť,. schopnosť. 

kombinovať. rôzne. zdroje. príjmov,. susedská. výpomoc,. zvýšená. miera. 

sociálnej.kontroly,.a.pod.

0 


Podpora.výstavby.a.údržby.bytového.fondu.a.ochrana.historických.štruktúr. 

v krajine 

-. skvalitnenie. bytového. fondu. a. infraštruktúry,. najmä. v. zaostávajúcich. 

(podrozvinutých).obciach, 

-. integrovaná. ochrana. kultúrnej. krajiny,. pamiatkového. fondu,. záchrana. a. 

optimalizácia.využívania.kultúrneho.dedičstva.v.rámci.rozvojových.zámerov. 

obcí.a.mikroregiónu, 

-. nadviazanie. na. tradície. a. obnovenie. miestnej. a. regionálnej. identity. vo. 

výstavbe,.nadviazaním.na.tradičné.architektonické.tvaroslovie.. 

-. . doraz. na. slohové. pamiatky. -. obydlia. strednej. a. nižšej. šlachty. a. panské. 

stavby. +. 2. pamiatky. pevnostného. charakteru,. z. čoho. jedna. je. ruinou.. 

Toto.je.charakteristické.pre.mikroregion.a.je.to.značný.potenciál.územia,.aj. 

z.hladiska.turizmu. 

Dosiahnutie.priaznivých.trendov.a.vyváženej.demografickej.štruktúry. 

-. začlenenie. riešenia. populačných. problémov. do. procesu. plánovania. a. 

rozhodovania.-.vypracovanie.priorít.populačnej.politiky.Trenčianskeho.kraja. 

Zlepšenie. zdravotného. stavu. obyvateľstva. a. zdravotnej. starostlivosti,. 

zvýšenie.kvality.života. 

-. podporovanie. systému. zdravotnej. starostlivosti,. založeného. na. primárnej. 

prevencii,.ochrane.a.podpore.zdravia.občana, 

-. zlepšenie.štýlu.výživy.obyvateľov,.podpora.zdravého.životného.štýlu.(najmä. 

u.sociálne.slabších.vrstiev..obyvateľstva), 

-. rovnomerná. distribúcia. finančných. zdrojov. a. dostupnosť. zdravotnej. 

starostlivosti.všetkým.občanom.regiónu. 

Zmiernenie. sociálnych. rozdielov. v. spoločnosti,. zníženie. miery. 

nezamestnanosti,. zlepšenie. systému. sociálnej. pomoci. a. podpora. politiky. 

zamestnanosti,.o.i..aj.prostredníctvom: 

-. vhodného. a. udržateľného. hospodárenia. a. sociálneho. rozvoja,. ako. aj. 

mobilizácie.vnútorných.zdrojov.na.zmiernenie.chudoby.-.primárne.v.najviac. 

postihnutých.obciach.v.rámci.mikroregiónu,. 

-. znižovania. nezamestnanosti. prostredníctvom. aktívnej. politiky. trhu. práce,. 

podporou.vytvárania.pracovných.miest,.priestorovej.a.profesijnej.mobility,. 

implementáciou. rozvojových. programov,. zmenou. štruktúry. ekonomiky. 

(dôraz.na.službové.aktivity.spojené.s.CR). 

-. posilnením. regionálnej. politiky,. využívaním. miestnych. zdrojov. na. tvorbou. 

pracovných.miest,.(znova)integrovanie.sa.jednotlivcov.a.skupín.obyvateľstva. 

bez.zamestnania.do.spoločnosti.a.pracovného.procesu,..

-. vytvárania.podmienok.rovnosti.príležitostí.a.plnej.účasti.na.živote.spoločnosti. 

pre.občanov.so.zdravotným.postihnutím, 

-. vytvárania.podmienok.pre.predchádzanie.sociálnej.a.hmotnej.núdzi.občanov. 

a.pre.uplatňovanie.práv.a.právom.chránených.záujmov.(.s.dôrazom.na.deti. 

a.mládež). 

Minimalizácia.výskytu.sociálno-patologických.javov. 

-. prijatie.opatrení.na.účinný.boj.s.kriminalitou.a.organizovaným.zločinom,.. 

-. tvorba. sociálnych. programov. a. programov. prevencie. výskytu. sociálnopatologických.javov.. 

. Posilnenie.regionálnej/miestnej.identity 

-. využitie. regionálnych. kultúrnych. aktivít. nadväzujúcich. na. kultúrne. 

dedičstvo: 

-. z.hladiska.posilnenia.regionálnej/lokálnej.identity.i.udržateľného.(mäkkého“). 

turizmu. ako. jeden. z. mäkkých. prostriedkov. udržania. ludí. v. uzemí. (pocit. 

"životnej. pohody",. kultúneho. vyžtia. (aktívneho,. pasívneho). . prepojeného. 

s..voľnočsovými.aktivitami.a.medziludskými.kontaktmi). 

Právna.ochrana.prírodných.a.kultúrnych.hodnôt.je.dôležitá.a.nevyhnutná,. 

ale.ochrana.evidentných.hodnôt.a.najmä.ich.zachovanie.je.predmetom.nielen. 

legislatívnych,.ale.aj.plánovacích.nástrojov..Preto.je.nutná.zmena.spoločenského. 

aj.občianskeho.prístupu..K.ich.rešpektovaniu. 

prispieva. aj. vzdelávanie. a. 

účinnejšie. šírenie. relevantných. informácií,. 

a. najmä. osvojenie. si. postojov. 

v.odbornej.sfére.v.oblasti.plánovania. 

–.a.to.nielen.územného.. 

Treba. vyžadovať. užšiu. spoluprácu 

a koordináciu regionálnych a 

miestnych.inštitúcií.a.dohodnúť.sa.na. 

spoločných. postupoch. a. metódach.. 

Prehodnotenie a dochovanie kultúrneho. 

a. historického. potenciálu. územia,.ako.aj.jeho.aktivizácia,.je.predsa.nedeliteľnou.súčasťou.kultúrnej.a.ekonomickej. 

politiky. každej. civilizovanej. 

spoločnosti.. Táto. multidisciplinárna. 

činnosť.sa.aj.v.celosvetovom.meradle. 


1


stala.predmetom.záujmu.všetkých.spoločenských.vrstiev.vo.vzťahu.k.tvorbe.a. 

vývoju.takých.dôležitých.hodnôt,.ako.je.národné.povedomie,.identita,.hrdosť. 

na.odkaz.predchádzajúcich.generácií.a.pod. 

Komplexná. urbanistická. a. architektonická. tvorba. je. založená. na. 

princípe. spolupráce. odborníkov. z. technických,. prírodovedných,. humánnych. 

a.spoločenských.disciplín..Nie.sú.teda.žiadne.bariéry.pre.vypracovanie.takého. 

územného. plánu,. ako. aj. programu. hospodárskeho. a. sociálneho. rozvoja,. 

ktorý. by. nielen. identifikoval,. ale. najmä. navrhol. optimálny. a. vyvážený. rozvoj. 

sídelnej.štruktúry.a.adekvátnych.aktivít.v.mikroregióne..Jedine.v.procese.tvorby. 

územného.plánu..a.PHSR.na.demokratickom.princípe.a.systémom.regulatívov. 

i.stimulov.možno.dosiahnuť.dohodu.a.kompromis.s.cieľom.zachovania.všetkých. 

hodnôt. v. území,. a. zároveň. ich. presadiť. systémom. príslušných. rozhodnutí,. 

povolení.a.zákazov. 

Limity. a. regulatívy. schválené. v. . územných. plánoch. obcí. regiónu. a. 

spádového. centra. -. mesta. . Ilava,. by. mali. v. oblasti. kultúrneho. dedičstva. 

formulovať.podmienky.na: 

-. zachovanie. a. obnovu. charakteristickej. urbanistickej. štruktúry,. pôvodnej. 

parcelácie,.základného.komunikačného.systému.a.verejných.priestranstiev,. 

ako.aj.na.zabránenie.veľkoplošných.asanácií, 

-. rešpektovanie.historických.architektonických.dominánt,.stanovenie.výškovej. 

hladiny. novej. zástavby. vo. vzťahu. ku. krajinnému. zázemiu. a. kritérií. jej. 

architektonického.výrazu.v.symbióze.s.pôvodným.prostredím, 

-. využitie.existujúceho.stavebného.fondu.na.zariadenia.vybavenosti.a.služieb. 

a.jeho.intenzifikácie.na.obytné,.rekreačné.či.ďalšie..účely.bez.nárokov.na. 

rozširovanie. zastavaných. území. na. úkor. poľnohospodárskeho. a. lesného. 

pôdneho.fondu, 

-. regeneráciu.historickej.zelene,.obnovu.prírodných.prvkov.a.vodných.plôch. 

Východiskovou.premisou.pre.využitie.kultúrneho.dedičstva.v.území.je.napr.. 

jeho.zahrnutie.do.historických.trás,.spájajúcich.miesta.a.lokality.stredoeurópskeho. 

významu.. Dobrá. cezhraničná. spolupráca. s. Českou. republikou. (má. základ. 

v. spoločnom. historickom. vývoji). umožňuje. zintenzívnenie. prostredníctvom. 

oživenia. pôvodných. historických. ciest. a. realizáciou. trás. turistických. okruhov. 

po. najvýznamnejších. lokalitách. kultúrnych. pamiatok. prihraničného. územia.. 

V regióne BK je to najmä: 

„Prezentácia.sakrálnych.pamiatok.a.iných.slohových.pamiatok“ 

„.Prezentácia.typov.ľudovej.architektúry“ 

„Prezentácia.tradičných.remesiel“


. „Prezentácia. technických. kultúrnych. pamiatok,. prípadne. iných. kategórií. 

pamiatok.a.kultúrno-historických.objektov.a.štruktúr..v.území“.. P a m i a t k y. 

historickej. výroby. sú. ešte. stále. nedocenenou. časťou. kultúrneho. dedičstva.. 

Prepojenie. lokalít. so. zachovanými. objektmi. výroby,. remesiel. a. pod.. poskytne. 

atraktívne.možnosti.na.ich.prezentáciu.pre.poznávací.CR. 

„Prezentácia.prírodných.pamiatok“ 

„Prezentácia. iných. hodnôt. krajiny,. identifikovaných/definovaných. (aj). na. 

základe.kultúrno-historicke.a.sociálnej.topografie“. 

Z.hľadiska.priorít.a.záujmu.na.záchranu.a.zhodnotenie.kultúrneho.dedičstva,.ako.identickej.súčasti.prostredia,.je.na.záver.potrebné.opäť.zdôrazniť,.že.príprava,.vypracovanie.a.realizácia.všetkých.dokumentov.-.od.územnoplánovacích.podkladov.až.po.územné.plány,.PHSR,.prípadne.ďalšie.rozvojové.stratégie. 

-..musia.prebiehať.s.aktívnou.participáciou.obyvateľov,.vlastníkov.a.užívateľov. 

územia..Tento.systém.možno.aplikovať.napr..aj.prostredníctvom.Zásad.pamiatkovej.ochrany.o.chránené.územia,.programov.rozvoja.regiónov.a.obcí.a.ďalších. 

odvetvových.projektov..Programy.zabezpečujú..a.schvaľujú.regionálne,.mestské. 

a.obecné.zastupiteľstvá.ako.súčasť.širšie.chápaného.programu.rozvoja.svojho. 

územia..Spája.sa.v.nich..záujem.štátu.a.obcí.v.starostlivosti.o.kultúrne.dedičstvo. 

s.cieľavedomou.hospodárskou.a.sociálnou.politikou.sídiel. 

Po.spracovaní.a.schválení.územného.plánu.a.PHSR,.do.ktorých.sú.uvedené. 

programy.zahrnuté,.sa.vytvoria.podmienky.na.revitalizáciu.kultúrnohistorického. 

potenciálu..Vyplýva.to.najmä.z.faktu,.že:...... 

-. všetky. politické. rozhodnutia. musia. vychádzať. zo. schválených. územných. 

plánov,. PHSR. a. ďalších. všeobecnezáväzných. dokumentov. a. rozhodnutí. 

v.pôsobnosti..obce.alebo.mikroregiónu, 

-. tieto.dokumenty.by.mali.rovnovážne.riešiť.rozvoj.i..ochranu.územia, 

-. budú. neustále. konfrontované. a. analyzované. s. prijatými. rozhodnutiami. 

a.priebežne.aktualizované,. 

-. zodpovednosť. za. ochranu. a. údržbu. kultúrneho. dedičstva. je. vecou. nielen. 

samosprávy.mikroregiónu.a.obce,.ale.aj.každého.občana,. 

-. zachovanie. kultúrneho. dedičstva. treba. preto. uskutočňovať. aj. kvalitnou. 

informačnou.politiku.mesta.a.obcí. 

Prostredníctvom. plánovacích. dokumentov. je. možné. zveľaďovať. existujúce. 

prvky,. objekty. a. zložky. prírodného. a. kultúrneho. dedičstva,. ktoré. možno. 

využiť. na. rekreačné,. poznávacie,. kultúrno-výchovné. a. muzeálne. účely. i. na. 

esteticko-priestorové.dotvorenie.krajiny..Samozrejme.len.za.podmienky,.že.tieto. 

dokumenty.sú.spracovávané:


v.širokom.tíme.odborníkov,.za.účasti.verejnosti,.za.podmienky.prekonania. 

hraníc.úzko.odborného,.príliš.detailizovaného.pohľadu.a.zložkového.chápania. 

prírodného. prostredia. a. jeho. nahradenia. integrovaným. prístupom. aj. pri. 

spracovaní. výstupu. Programu. vo. forme. regulatívov,. využiteľných. pre. riešenie. 

územnoplánovacej.dokumentácie.všetkých.druhov. 

Inštitucionálno-organizačno-legislatívno-právny. aspekt. (pozri. aj. SWOT. –. 

príležitosti.a.výzvy) 

V. nadväznosti. na. vyššie. uvedené. zistenia. sme. presvedčení,. že. treba. 

bezodkladne.iniciovať.a.prijať.také.legislatívne.zmeny,.ktoré.vyššie.naznačené. 

problémy.a.obmedzenia.odstránia.a.to.v.prospech.posilnenia.ďalšej.“ochrany. 

a. tvorby. . životného. prostredia. a. zúročenia. kultúrno-historicke. a. sociálnej. 

topografie“. 

Navrhujeme.preto: 

-..potenciál,.kvalifikovanosť,.kompetentnosť.a.prierezovosť.Správy.CHKO.BK.a. 

ďalších.relevantných.subjektov.na.území.mikroregiónu.by.mohli.zvýšiť.dva. 

subjekty,.a.to..Poradný.zbor.Správy.CHKO.BK.a.Rada.TUR..mikroregiónu,. 

ktorá.by.mala.pozostávať.zo.zástupcov.všetkých.kľúčových.zainteresovaných. 

subjektov.a.skupín.v.mikroregiónu, 

-. navrhovaný. nový. orgán. (Poradný. zbor),. by. mal. vypracovať. jednotný. 

strategický.plán.pre.celé.územie.CHKO.a.jeho.ochranného.pásma,.pokrývajúci. 

všetky.oblasti.dôležité.pre.zachovanie.hodnôt.územia..Tento.plán.by.mala. 

schváliť.Rada.TUR,.a.to.na.základe.verejného.prerokovania..Prvý.subjekt.by. 

takýto. plán. vypracoval,. druhý. schválil.. Definitívne. by. rozhodol. príslušný. 

orgán.verejnej.správy..s.právnou.subjektivitou.a.„okrúhlou.pečiatkou“, 

-. pripraviť.a.prijať.zonáciu.CHKO,. 

-. posilniť. manažment. CHKO. (aj). prostredníctvom. nových. právnych. noriem. 

a. vykonávacích. predpisov,. aby. sa. naplnili. medzinárodne. rešpektované. 

požiadavky. ochrany. a. manažmentu. chráneného. územia. kategórie. V. 

(v..mysle.klasifikácie.IUCN), 

-. zohľadniť.priebeh.a.výsledky.diskusie,.ktorá.dosiaľ.prebehla,. 

-. vyššie.uvedené.by.sa.mal.premietnuť.aj.do.nových.lesných.hospodárskych. 

plánov, 

-. urýchlene.riešiť.problém.majetkovej.ujmy,.ktorá.vzniká.neštátnym.vlastníkom. 

lesnej. a. inej. pôdy. z. titulu. ochrany. prírody.. Vláda. Slovenskej. republiky. by. 

mala.prijať,.finančne.zabezpečiť..a.prakticky.realizovať.systém.kompenzácií. 

za.obmedzenie.obhospodarovania.plôch.oprávneným.neštátnym.vlastníkom. 

lesov.. Riešenie. tohto. problému. je. . v. prvom. rade. v. rukách. MŽP. a. hlavne.


poslancov. NR. SR,. ktorí. rozhodujú. o. prerozdelení. prostriedkov. štátneho. 

rozpočtu.na.ten.-.ktorý.kalendárny.rok..Navýšenie.prostriedkov.na.náhradu. 

za. obmedzenie. by. zároveň. príslušným. povinným. orgánom. umožnilo. brať. 

takéto.pozemky.i.do.dlhodobého.nájmu,.zamieňať.ich.za.pozemky.mimo. 

hraníc. CHú. či. v. ideálnom. prípade. ich. rovno. od. súkromných. vlastníkov. 

vykupovať.(pozri.aj.ďalej), 

-. alternatívne.ponúknuť.súkromným.vlastníkom.pôdy.v.CHú.možnosť.výmeny. 

ich.majetku.za.pôdu.rovnakej.hodnoty.mimo.hraníc.CHú,.alebo.odkúpenie. 

zo. strany. verejného. orgánu.. Ak. ani. jedna. z. týchto. možností. nie. je. 

uskutočniteľná,.bolo.by.vhodné.vyvinúť.'motivačný.systém'.pre.súkromných. 

vlastníkov,.aby.sa.pri.starostlivosti.o.svoj.majetok.riadili.cieľmi.starostlivosti. 

o. CHú.. V. každom. prípade. musia. byť. všetci. vlastníci. pozemkov. aktívne. 

zapojení.do.demokratického.procesu.tvorby..dlhodobých..lesoochranných.a. 

lesohospodárskych..plánov, 

-. transformovať. miestne. hospodárske. aktivity. v. mikroregióne. (najmä. 

poľnohospodárstvo,. lesné. hospodárstvo,. ťažbu. a. využívanie. miestnych. 

surovín. a. ďalšie. miestne. služby). smerom. k. šetrnejším/efektívnejším/ 

adekvátnejším/udržateľnejším..formám, 

-. vyvinúť.pozitívnu.stimulačnú.schému.pre.manažment.území.NATURA.2000. 

(existujú.dobré.modely.z.iných.krajín,.napr..zo.Škótska), 

-. turizmus. manažovať. tak,. aby. na. atraktívnych. a. zároveň. zraniteľných. 

lokalitách.(napr..Vršatec).nepresiahol.medze.tak.ekologickej,.ako.aj.psychosociálnej. 

únosnosti. územia,. pričom. by. mal. spĺňať. požadované. štandardy. 

kvality.a.namiesto.masového.a.konzumného.prístupu.by.mal.byť.založený. 

na.princípoch.trvalej.udržateľnosti, 

-. pozornosť. by. sa. mala. venovať. zlepšovaniu. kvality. už. existujúcej. 

infraštruktúry, 

-. športy.a.turistické.aktivity.by.mali.byť.udržané/ponechané.v.rámci.existujúcich. 

vyhradených. plôch,. areálov,. . území. a. značkovaných. chodníkov. v. súlade. 

s.návštevným.poriadkom..Navrhované.nové.významnejšie.investičné.aktivity. 

sa. nesmú. týkať. CHú. v. 5.. a. 4.. stupeň. ochrany. a. musia. byť. predmetom. 

procesu.posudzovania.vplyvov.na.životné.prostredie,.berúc.do.úvahy.nielen. 

priame.ale.aj.nepriame.vplyvy.na.životné.prostredie,. 

-. pri.posudzovaní.rozvojových.zámerov,.projektov.a.štúdií.je.treba.prioritne. 

rešpektovať. existenciu. CHKO,. ktorá. je. základom. pre. udržateľný. rozvoj. 

rekreácie,. turistiky. a. cestovného. ruchu. ako. aj. pre. kvalitný. a. udržateľný. 

spôsob.života.miestnych.obyvateľov,. 

-. vypracovať. prehľad. navrhovaných. aktivít. na. území. mikroregiónu. a. všetky. 

relevantné. investičné. zámery. posúdiť. z. hľadiska. vplyvov. na. životné. 

prostredie. (EIA).. Spracovať. aj. retrospektívny. pohľad. na. činnosti,. ktoré.


sa. v. posledných. rokoch. posudzovali,. resp.. mali. posudzovať,. podrobne. 

posúdiť,.či.zásahy.a.opatrenia.na.území.mikroregiónu.sa.realizovali.v.súlade. 

s. medzinárodnými. štandardami. pre. CHú,. princípmi. a. smernicami. pre. 

budovanie.sústavy.chránených.území.európskeho.významu.–.NATURA.2000,. 

s.krajinnoekologickými.plánmi,.s.modelmi.a.adaptačnými.opatreniami.pre. 

lesné.hospodárstvo.a.hydrologický.cyklus,.vodné.zdroje.a.vodné.hospodárstvo. 

publikované. v. . Národných. správach. o. zmene. klímy,. s. hydroekologickými. 

plánmi. povodí. rieky. Váh. a. ďalšími. dokumentmi,. týkajúcimi. sa. ochrany. 

prírody,.krajiny,.pamiatok.a.životného.prostredia, 

-. je. treba. posilniť. environmentálne. prijateľné/udržateľné. formy. dopravy,. 

najmä. environmentálne. prijateľnej. hromadnej. dopravy,. ale. aj. ekologicky. 

priajateľné. a. turisticky. atraktívne. a. komerčne. prínosné. formy. rekreačnej. 

dopravy,.ako.sú.napr...konské.záprahy,.požičovne.bicyklov,.lyží.a.pod..a.v. 

súvislosti.s.tým.budovanie.a.značenie.cyklotrás,.trasy.pre.lyžiarsku.turistiku. 

atď. 

-. posilniť.výchovu.a.vzdelávanie.zamerané.na.poznávanie.mikroregiónu.a.jeho. 

hodnôt.a.zvyšovať.pozitívny.vzťah.k.územiu..Na.školách.v.mikroregióne.je. 

treba.zaviesť.výchovu.a.vzdelávanie.zamerané.na.poznávanie.mikroregiónu. 

a.tvorbu/kultiváciu.pozitívneho.vzťahu.k.nemu, 

-. venovať.pozornosť.cezhraničným.aspektom.a.bilaterálnej.spolupráci.s.ČR.. 

Strategickým. cieľom. je. tiež. využitie. prihraničnej. polohy. na. rozvinutie. 

cezhraničnej.spolupráce.vo.sfére.ochrany.prírody,.kultúry,.športu,.výmeny. 

skúseností,. spoločenských. projektov. a. pod.. (napr.. prostredníctvom. 

Euroregiónu.Bílé-Biele.Karpaty), 

-. venovať. . zvýšenú. pozornosť. ochrane. a. vhodnej. integrácii. kultúrnohistorických.hodnôt, 

-. venovať. pozornosť. vybudovaniu. komplexného. informačného. systému. 

o.území.a.komplexných.servisných.služieb.vo.sfére.udržateľného.cestovného. 

ruchu, 

-. rozvojové. programy,. ktoré. uvažujú. s. novou. infraštruktúrou. športu,. 

cestovného.ruchu.a.rekreácie,.sústreďovať.do.podhorskej.časti.mikroregiónu. 

–.ale.aj.pritom.pamätať.na.aspekty.kapacitné,.ekologické,.environmentálne,. 

krajinárske,.kultúrno-historické,.estetické.a.psycho-hygienické,. 

-. podporovať. spracovanie,. resp.. aktualizáciu. územných. plánov. s. cieľom. 

harmonizovať.záujmy.ochrany. prírody. a. krajiny.s.oprávnenými.potrebami. 

miestneho.obyvateľstva.

Princípy TUR v aplikácii na BK región 


Stratégia. TUR. regiónu. . by. mala. o.i.. vychádzať. z. týchto. všeobecných. 

princípov. TUR,. ktoré. sú. kompatibilné. s. princípmi. TUR,. z. ktorých. vychádza. 

Národná.stratégia.TUR.SR: 

1.. Dôslednej. ochrany. prírodných. hodnôt,. spojenej. s. rekultiváciou,. 

renaturalizáciou,.resp..revitalizáciou.odprírodnených,.nevyužívaných,.resp.. 

neadekvátne.využívaných.plôch.a.zariadení. 

2.. Dôslednej. ochrany. a. adekvátneho. uplatňovania. kultúrno-historických. a. 

krajinných.hodnôt..Systematického.riešenia.environmentálnych.problémov. 

a.postupného.odbúravania.environmentálneho.dlhu.v.regióne. 

3... Rozvoja. a. podpory. aktivít,. ktoré. sú. v. súlade. s. predstavou. TUR,. resp.. 

udržateľného. spôsobu. života. a. s. cielenou,. modelovou,. resp.. pilotnou. 

realizácie.takýchto.aktivít.práve.na.území.a.v.ochrannom.pásme.CHKO.BK. 

4... Transformácie.miestnych.hospodárskych.aktivít.–.najmä.poľnohospodárstva,. 

lesného. hospodárstva,. ťažby. a. využívania. nerastných. surovín,. priemyslu,. 

dopravy,. služieb. apod.. smerom. k. šetrnejším. a. udržateľnejším. spôsobom. 

hospodárenia. a. racionálnejšiemu. využívaniu. miestnych. podmienok. a. 

celkového.potenciálu.krajiny. 

5... Vybudovania.komplexného.informačného.systému.o.území.a.komplexných. 

„mäkkých“. servisných. služieb. vo. sfére. udržateľného. cestovného. ruchu.. 

Vytvorenia.informačných.centier.v.obciach.s.vyšším.potenciálom.na.rozvoj. 

udržateľného.cestovného.ruchu. 

6... Posilnenia.miestnej.integrity.–.regionálneho/miestneho.povedomia.a.hrdosti. 

na.príslušnosť.k.mikroregiónu/mestu/obci. 

7....Rozvoja.občianskej.spoločnosti.a.participatívnej.demokracie.v.mikroregióne. 

8... Zastavenia,. resp.. zmiernenia. depopulačných. tendencií. z. časti. vidieckych. 

sídiel.regiónu.a.ozdravenia.demografickej.štruktúry.obcí. 

9... Zlepšenia.zdravotného.stavu,.adekvátnej.vybavenosti.a.celkového.zvýšenia. 

kvality.života.obyvateľov.mikroregiónu. 

10..Vhodného.uplatňovania..princípu.subsidiarity. 

11..Uplatňovania. takého. typu. vratného. rozvoja,. ktorý. v. prípade. chybného. 

rozhodnutia.umožní.návrat.do.východiskového.stavu. 

12..Aplikácie.pozitívnych.príkladov.a.overených.modelov,.prístupov.a.riešení,.či. 

už.z.minulosti,.alebo.z.iných.mikroregiónov.doma.i.v.zahraničí. 

13..Organizovania. aktivít. na. záchranu. a. údržbu. prírodných. a. kultúrnohistorických.hodnôt.územia. 

14..Optimalizácie. environmentálnych,. ekonomických. a. sociálnych. (vrátane. 

kultúrnych).aspektov.rozvoja.. 

15..Celkovej.renesancie.mikroregiónu......


Súhrn 

Kľúčovým. strategickým. stredno-dlhodobým. . cieľom. je. dosiahnuť. účinnú. 

ochranu. a. citlivú. interpretáciu. prírodných. a. kultúrnych. hodnôt. . a. trvalo. 

udržateľný.rozvoj.mikroregiónu. 

Strategickým.cieľom.je,.aby.mikroregión.predstavoval.jeden.z.kľúčových.regiónov.Slovenska.z.hľadiska.prírodných.i.kultúrnohistorických.hodnôt,.ich.ochrany,. 

vhodnej.integrácie.a.interpretácie..Predpoklady.pre.to.predstavuje.existencia.CHKO. 

BK,.prítomnosť.celého.radu.významných.prírodných.lokalít,.susedstvo.ďalších.CHú. 

v.SR.i.ČR,..viacero.pamiatkovo.hodnotných.súborov,.solitérne.pamiatkové.objekty.a. 

na.viacerých.miestach.dochované.historické.štruktúry.vidieckej.krajiny..Všetky.tieto.a. 

ďalšie.parciálne.hodnoty.spoluvytvárajú.neopakovateľný.ráz.bielokarpatskej.krajiny. 

Ďalším.strategickým.cieľom.je.zastaviť.depopulačné.trendy.vo.väčšine.vidieckych. 

sídiel,. zlepšiť. demografickú. štruktúru. obyvateľov. mikroregiónu. a. následne. 

zastaviť.proces.zhoršovania.demografickej.štruktúry.a.pustnutia.sídiel.a.vidieckej. 

krajiny..S.tým.súvisí.tvorba.vhodných.pracovných.príležitostí,.zvýšenie.kvality.sociálnej. 

a. technickej. infraštruktúry,. rozšírenie. možností. kultúrneho,. spoločenského. 

a. športového. vyžitia. apod.,. čiže. celkové. zvýšenie. kvality. života. a. primeraného. 

stupňa. prosperity. vo. väzbe. na. chránené. a. z. veľkej. časti. i. atraktívne. prírodné. a. 

kultúrne.hodnoty,.ako.aj.vo.väzbe.na.očakávané.trendy.(od.trendov.hospodárenia. 

so.surovinami,.energiou.a.odpadmi.až.po.trendy.trávenia.voľného.času).. 

Jednou.zo.strategických.podmienok.a.zároveň.jedným.z.cieľov.je.tiež.skvalitnenie.základného.a.stredného.školstva.(vrátane.odborného).s.prípadným.zavedením. 

špeciálnej. výchovy. zameranej. na. trvalo. udržateľný. rozvoj. mikroregiónu. 

(ochrana.prírody.a.krajiny,.KHST,.miestopis,.remeslá,.služby.a.i.),.ako.aj.mimoškolskej.výchovy,.osvety.apod. 

Iným. strategickým. cieľom. je. uchovanie. tradície,. koloritu. a. „ducha“. (genia. 

loci). tohto. mikroregiónu,. ktorý. predstavoval. a. čiastočne. dodnes. predstavuje. 

priesečník.viacerých.kultúrnych,.náboženských.a.etnických.vplyvov,.vďaka.čomu. 

sa.tu.zachovala.pestrosť.kultúrnych,.hmotných.i.nehmotných.prejavov..Tento.cieľ. 

bezprostredne.súvisí.aj.s.implementáciou.KHST... 

Strategickým.cieľom.je.tiež.využitie.prihraničnej.polohy.na.rozvinutie.cezhraničnej.spolupráce.vo.sfére.ochrany.prírody,.kultúry,.športu,.výmeny.skúseností,. 

spoločenských.projektov.a.pod. 

Strategickým.cieľom.je.chápať.región.ako.súčasť.prírodného.a.kultúrneho.dedičstva. 

európskeho.významu.a.dosiahnuť,.aby.bol.takto.chápaný.doma.i.v.zahraničí..Tomu. 

prispôsobiť.i.jeho.prezentáciu.a.propagáciu,.vrátane.celej.marketingovej.politiky. 

V. neposlednom. rade. medzi. strategické. ciele. patrí. účinné. zapojenie. pokiaľ. 

možno. všetkých. obyvateľov. regiónu. do. procesu. prípravy,. prijímania. a. realizácie. 

rozhodnutí.


A. napokon,. strategické. ciele. by. mali. vyústiť. do. syntézy. environmentálnej,. 

sociálnej. a. ekonomickej. dimenzie. rozvoja. v. udržateľnej. podobe. a. do. celkovej. 

renesancie.mikroregiónu. 

Dosiahnutie. kľúčového. cieľa. (a. strategických. cieľov). predpokladá. skĺbenie. 

niekoľkých,.zdanlivo.protirečivých,.predpokladov: 

-. Dôslednej.ochrany.prírodných.a.kultúrnych.hodnôt.a.zároveň.zvýšenie.životného.štandardu.a.kvality.života..obyvateľov.mikroregiónu. 

-. Zachovania.pôvodného.koloritu.a.zlepšenia.sociálnej.a.technickej.infraštruktúry. 

-. Zónovania.územia.podľa.stupňov.jeho.ochrany,.charakteru.jeho.manažmentu,. 

priestorovej. a. funkčnej. diferenciácie. . a. zároveň. jeho. väčšej. vnútornej. 

integrácie. v. zmysle. posilnenia. vnútorných. väzieb. a. vzťahov,. najmä. medzi. 

pohorím,.podhorím.a.kotlinou. 

-. Posilnenia. vnútornej. (aj. duchovnej. –. pozn.. aut.). integrity. mikroregiónu,. 

zdravého. lokálpatriotizmu/povedomia/hrdosti. miestnych. obyvateľov. 

a.otvárania.sa.smerom.navonok. 

-. Zachovania. dosiaľ. prevažujúcej. materiálnej. skromnosti/nenáročnosti. 

obyvateľov.a.zároveň.rozvoja.adekvátnych.podnikateľských.aktivít. 

-. Zachovania. atmosféry. kľudu. a. autenticity. vo. väzbe. na. fenomén. odľahlosti. 

viacerých.obcí.či.častí.regiónu.a.zároveň.propagácie.regiónu.s.predpokladom. 

jeho.zvýšenej.návštevnosti,.prosperity.a.ekonomickej.konkurencieschopnosti. 

-. Všeobecného. pociťovania. potreby. nových. pracovných. príležitostí,. zlepšenia. 

infraštruktúry,. rekonštrukcií. a. i.. zmien. a. do. značnej. miery. pasívneho. 

očakávania,.že.tieto.zmeny.realizuje.niekto.iný. 

-. (Takmer). všeobecného. uznávania. rozvojových. možností. vidieckej. turistiky,. 

agroturistiky,.ekoturistiky.a.ďalších.foriem.trvalo.udržateľnej.či.alternatívnej. 

turistiky. s. celkovo. dobrými. objektívnymi. realizačnými. predpokladmi. a. 

na. druhej. strane. i. početných. limitov. jej. rozvoja,. spočívajúcich. v. rovine. 

objektívnej,.ale.najmä.subjektívnej. 

-. Prevažujúceho.konzervativizmu.na.jednej.strane.a.potreby.väčšej.otvorenosti. 

a.ústretovosti.voči.zmenám.na.strane.druhej. 

-. Nadviazania.na.tradície.na.jednej.strane.a.citlivej.modernizácie.na.strane.druhej. 

Pritom.je.potrebné.zdôrazniť,.že.cieľom.nie.je.potláčať.jednu.tendenciu.na. 

úkor.druhej,.ale.nájsť.ich.vyvážený,.harmonický,.komplementárny.vzťah..O.tom,. 

že.nemusí.ísť.o.utópiu,.svedčí.príklad.viacerých.porovnateľných.mikroregiónov,. 

napr..v.alpských.či.škandinávskych.krajinách,.alebo.vo.Veľkej.Británii.či.Írsku,.ale.aj. 

v.Slovinsku.a.čiastočne.aj.v.susednej.Českej.republike.(vrátane.BR.Biele.Karpaty). 

Je.to.veľká.výzva.pre.nás.všetkých..Výzva.hodná.spoločného.úsilia.

0 


5. 

ZÁVER 

Základným. predpokladom. úspešnej. realizácie. stratégie. trvalo. udržateľného. 

rozvoja. mikroregiónu. bude. nie. protirečivé,. ale. vzájomne. sa. podporujúce. 

riešenie. . nahromadených. problémov.. Rozvoj. mikroregiónu. by. sa. mal. zmeniť. 

z. extenzívneho. a. prevažne. kvantitatívneho,. na. cielený,. adresný,. primeraný,. 

kvalitatívny,. harmonický. a. udržateľný.. Ochrana. prírody,. krajiny,. pamiatok,. 

historických.štruktúr.krajiny.i.krajinného.rázu.(genia.loci).ako.aj.zúročenie.KHST,. 

by.sa.mali.považovať.za.stimul,.a.nie.za.limitujúci.faktor,.obmedzujúci.prosperitu. 

mikroregiónu..Ale.ako.taký.stimul,.ktorý.nebude.na.úkor.samotného.rozsahu,. 

stupňa,.účinnosti,.kvality.a.režimu.ochrany.prírody.a.krajiny,.ako.aj.rozumného. 

a. citlivého. spravovania. celého. mikroregiónu.. Početné. zahraničné. skúsenosti. 

zo.Škandinávie,.USA,.Veľkej.Británie,.niektorých.alpských.krajín,.alebo.hoci.zo. 

susednej. CHKO. a. Biosférickej. rezervácie. Programu. MaB. UNESCO. Bílé. Karpaty. 

dokazujú,. že. to. nie. je. nemožné,. že. dôsledná. ochrana. prírody,. krajiny,. genia. 

loci.... a. rast. prosperity. mikroregiónu. sú. dve. strany. tej. istej. mince.. Dôsledná. 

realizácia. takéhoto. rozvojového. scenára. nie. je. však. záležitosť. krátkodobá. 

a. v. konečnom. dôsledku. si. vyžaduje. . zmenu. dosiaľ. u. nás. ešte. prevažujúcej. 

industriálno-rastovej.paradigmy,.ktorou.sa.riadi.veľká.časť.kompetentných,.za. 

postindustriálno-kvalitatívnu,.s.ktorou.sa.identifikuje.stále.väčšia.časť.odbornej. 

i.laickej.verejnosti. 

1


Tabuľka 1 Geomorfologické členenie územia 

Geomorfologický 

celok 

Geomorfologický 

podcelok 

Geomorfologická 

časť 

Rozloha 

v km 2 

Hustota 

riečnej siete 

(m.km -2 ) 

Biele Karpaty Kobylináč 42,35 1396 

Vršatské.bradlá Vysoké.Vršatce 23,21 1269 

Podvršatská.brázda 4,91 1775 

Vršatské.predhorie 15,73 1016 

Považské.podolie Bielokarpatské.podhorie 20,28 1485 

Ilavská kotlina 28,12 1607 

Spolu/priemer 134,60 1411 

Tabuľka 2 Charakteristika hlavných tokov 

Tok Dĺžka hl. toku 

(km) 

Plocha 

povodia 

(km2) 

Priemerný prietok 

pri ústí 

(m3.s-1, odhad) 

Špecifický 

odtok 

l.s-1.km-2 

Bolešovský potok 10,1 14,69 0,13 8,8 

Košiarsky potok 10,5 19,60 0,18 9,2 

Krivoklátsky potok 14,2 18,42 0,17 9,2 

Podhradský potok 8,7 10,98 0,10 9,1 

Tovarský potok 19,4 50,76 0,49 9,6 

Tabuľka 3 Rozloha pôdnych typov 

Pôdny typ Rozloha (ha) 

andozeme 326 

kambizeme 6315 

fluvizeme 2187 

luvizeme 475 

rendziny 4132

Tabuľka 4 Rozloha kategórií krajinnej pokrývky podľa CORINE land cover 2000 

(Údaje sa vzťahujú len na katastre obcí na pravej strane Váhu, bez Ilavy) 

Kategória land cover CORINE 

kód 

Rozloha 

(ha) 

nesúvislá.zástavba 112 438,0 

priemysel alebo komercia 121 0,31 

areály letísk 124 31,5 

ťažba.nerastných.surovín 131 85,9 

nezavlažovaná.orná.pôda 211 3139,9 

ovocné.sady.a.plantáže 222 232,8 

lúky a pasienky 231 1650,7 

prevažne.poľnohosp..krajina.s.výrazným.zastúpením.prirodzenej.vegetácie 243 1351,1 

listnaté.lesy 312 756,2 

zmiešané.lesy 313 1969,4 

prechodné.lesokroviny 324 321,3 

vodné.plochy 512 9,7 

Tabuľka 5 Rozloha kategórií premenenej krajiny 

Kategória.v.zmysle. 

Forman-Godron.(modifikovaná) 

Príslušné.kategórie.v. 

zmysle.CORINE 

Rozloha. 

(ha) 

Podiel.na.rozlohe. 

územia.(%) 

Prírodná krajina 311,312,313,324,512 6519,2 48 

Obhospodarovaná.krajina 231,243 3001,8 22 

Obrábaná.krajina 211,222 3372,7 26 

Sídelná a priemyselná krajina 112,121,.124,131 555,7 4 

Záver


Tabuľka 6 Zoznam CHÚ v 4. a 5. stupni ochrany 

Oficiálny. 

kód.CHú 

Názov Kategória 

ochrany 

Rozloha. 

(ha) 

Rok 

vyhlásenia 

Hlavný.predmet. 

ochrany 

214 Biely vrch PP 4,4 1990 Flóra 

226 Brezovská.dolina PP 2,5 1989 Flóra 

236 Červenokamenské.bradlo PR 47,5 1969 Reliéf 

880 Dračia.studňa PP 7,58 1993 Geológia 

1033 Drieňová PR 25,12 1997 Lesy 

324 Krivoklátska.tiesňava PP 9,70 1989 Reliéf 

881 Krivoklátske lúky PP 4,33 1993 Flóra 

840 Nebrová PR 53,30 1993 Flóra 

417 Skalice PP 1,40 1969 Reliéf,.flóra 

433 Strošovský.močiar PP 0,70 1989 Flóra 

480 Vršatské.bradlá NPR 82,39 1970 Reliéf,.flóra 

481 Vršatské.hradné.bralo NPR 12,05 1986 Reliéf,.flóra 

Tabuľka 7 Významné mokrade 

Lokalita Plocha (m2) Kataster Významnosť 

Na.Brodky 30.000 Červený.Kameň lokálna 

Časť.Tovarského.potoka.od.PD.nahor 15.000 Červený.Kameň regionálna 

Močiare.č.p..853/1 10.000 Červený.Kameň regionálna 

Tabuľka 8 Hustota ciest podľa geomorfologických jednotiek 

Geomorfologická jednotka Hustota ciest (m/km2) 

Kobylináč 5630 

Vysoké.Vršatce 6600 

Podvršatská.brázda 6850 

Vršatské.predhorie 4940 

Bielokarpatské.podhorie 6500 

Ilavská kotlina 5900

Tabuľka 9 Prehľad prírodných krajinných typov 

Základný geomorfol. 

komplex 

Geomorfológia detail Substrát Plocha jednotky 

(km2) 

AK FR N 0,76 

AK FR N 20,12 

AK FR N 3,65 

AK NT F 0,94 

AK NT N 3,60 

AK NT V 1,25 

AK NT F 2,71 

AE PA V 0,95 

AE PA V 2,83 

AE PA F 2,06 

AE PA F 1,69 

AE PA V 0,91 

AE PV F 3,42 

AE PV V 1,39 

AE PV F 2,16 

AE PV F 1,92 

AE PV V 16,20 

ED VY F 4,92 

ED VY V 0,89 

ED VY V 0,78 

ED VY V 1,29 

ED VY F 13,00 

ED VY V 10,87 

ED VY F 16,02 

ED VY V 3,67 

ED NH F 6,96 

ED NH V 3,80 

ED NH F 5,85 

Záver


Tabuľka 10 Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1880 - 2006 

OBEC 

PRVÁ 

PÍS. 

SPRÁVA 

NADM. 

VÝŠKA 

VÝMERA 

(V HA) 

POČET OBYVATEĽOV 

1869 1900 1950 1970 1991 2001 2006 

Bohunice 1229 250 734 517 624 624 871* 719 746 766 

Bolešov 1331 241 1500 852 844 1119 1480 1444 1438 1476 

Borčice 1238 228 409 190 195 378 519 396 374 374 

Červený. 

Kameň 

1354 361 3249 831 1098 996 1258 830 769 739 

Dulov 1259 250 553 431 551 648 1034 937 919 916 

Ilava 1332 255 2430 2368 2833 3162 4596 5531 5411 5424 

Kameničany 1193 235 516 331 300 498 673 460 458 468 

Krivoklát 1439 330 1106 318 340 400 522 324 302 286 

Mikušovce 1259 310 846 841 888 878 1136 1007 1026 1008 

Pruské 1244 252 943 1160 1244 1290 1729* 2029 2089 2096 

Sedmerovec 1229 240 560 267 342 429 485 402 409 413 

Slavnica 1379 236 780 430 393 640 835 863 852 817 

Tuchyňa 1243 265 573 491 597 638 874 751 772 801 

Vršatské. 

Podhradie 

1439 650 1349 393 412 401 344 291 258 254 

REGIÓN 9420 10661 12101 16356 15954 15823 15832 

Poznámka: Nadmorská výška sa udáva podľa hodnoty stredu obce. Bohunice boli v r. 1974 

– 1998 súčasťou obce Pruské, údaje sú udávajé osobitne pre obe v súčasnosti samostatné obce.

Tabuľka 11 Pohyb obyvateľstva v rokoch 1971 – 1975 

OBEC 

PÔROD- 

NOSŤ 

ÚMRT- 

NOSŤ 

PRIRODZENÝ 

PRÍRASTOK 

PRISŤA- 

HOVANÍ 

VYSŤA- 

HOVANÍ 

MIGRAČNÉ 

SALDO 

CELKOVÝ 

PRÍRASTOK 

Bohunice 19,5 9,2 10,3 1,0 9,6 -8,6 1,7 

Bolešov 23,7 12,9 10,8 24,9 39,3 -14,4 -3,6 

Borčice 18,1 11,2 6,9 11,9 34,3 -22,4 -15,5 

Červený. 

Kameň 

17,5 12,2 5,3 11,7 33,9 -22,2 -16,9 

Dulov 18,9 6,3 12,6 10,4 20,9 -10,5 2,1 

Ilava 22,3 8,9 13,4 36,3 33,9 2,4 15,8 

Kameničany 17,0 6,2 10,8 12,6 36,8 -24,2 -13,4 

Krivoklát 16,4 5,9 10,5 7,3 32,5 -25,2 -14,7 

Mikušovce 18,5 11,5 7,0 14,1 24,6 -10,5 -3,5 

Pruské 19,1 11,2 7,9 3,2 15,1 -11,9 -4,0 

Sedmerovec 17,0 6,2 10,8 14,9 25,9 -11,0 -0,2 

Slavnica 12,2 13,2 -1,0 24,3 24,5 -0,2 -1,2 

Tuchyňa 20,7 9,3 11,4 2,7 27,8 -25,1 -13,7 

Vršatské. 

Podhradie 

OBEC 

18,3 7,5 10,8 11,4 24,5 -13,1 -2,3 

Tabuľka 12 Pohyb obyvateľstva v rokoch 2001 – 2005 

PÔROD- 

NOSŤ 

ÚMRT- 

NOSŤ 

PRIRODZENÝ 

PRÍRASTOK 

PRISŤA- 

HOVANÍ 

VYSŤA- 

HOVANÍ 

MIGRAČ- 

NÉ SALDO 

CELKOVÝ 

PRŔASTOK 

Bohunice 8,9 11,0 -2,1 13,4 10,8 2,6 0,5 

Bolešov 8,9 10,2 -1,3 19,4 13,2 6,2 5,0 

Borčice 5,3 13,3 -8,0 22,4 10,1 12,3 4,3 

Červený. 

Kameň 

7,9 15,2 -7,3 11,6 10,2 1,4 -6,0 

Dulov 10,5 12,4 -1,9 13,5 12,4 1,1 -0,9 

Ilava 8,0 9,9 -1,9 18,1 16,7 1,4 -0,5 

Kameničany 7,3 10,8 -3,5 14,7 6,9 7,8 4,3 

Krivoklát 8,1 8,8 -0,7 9,5 16,9 -7,4 -8,1 

Mikušovce 9,2 11,8 -2,6 10,2 10,0 0,2 -2,4 

Pruské 8,4 11,7 -3,3 19,7 17,4 2,3 -1,0 

Sedmerovec 14,0 12,6 1,4 10,6 9,7 1,0 2,4 

Slavnica 6,5 23,4 -16,9 21,1 14,6 6,5 -10,4 

Tuchyňa 10,5 8,4 2,1 21,2 11,8 9,4 11,5 

Vršatské. 

Podhradie 

7,0 12,5 -5,5 16,4 14,1 2,3 -3,2 

Záver 

Poznámka: Čísla v tabuľkách11 a 12 udávajú relatívne hodnoty jednotlivých ukazovateľov. Každá 

hodnota je prepočítaná na 1000 obyvateľov stredného stavu v sledovanom období a v priemere 

na jeden rok.


Tabuľka 13 Veková štruktúra obyvateľov v roku 1970 

OBEC 

PREDPRODUKTÍVNI PRODUKTÍVNI POPRODUKTÍVNI 

M Ž % M Ž % M Ž % 

CELKOM 

Bohunice 138 127 30,4 234 218 51,9 62 92 17,7 871 

Bolešov 206 182 26,2 470 395 58,4 83 144 15,3 1480 

Borčice 77 75 29,3 152 127 53,8 33 55 17,0 519 

Červený.Kameň 180 165 27,4 375 277 51,8 102 159 20,7 1258 

Dulov 200 159 34,7 278 249 51,0 64 84 14,3 1034 

Ilava 565 519 30,5 1031 982 56,7 171 282 12,8 3550 

Kameničany 108 106 31,8 220 161 56,6 34 44 11,6 673 

Krivoklát 96 102 37,9 136 113 47,7 31 44 14,4 522 

Mikušovce 169 175 30,3 312 295 53,4 71 114 16,3 1136 

Pruské 253 215 27,1 468 421 51,4 133 239 21,5 1729 

Sedmerovec 80 66 30,1 131 123 52,4 39 46 17,5 485 

Slavnica 102 106 24,9 214 236 53,9 46 131 21,2 835 

Tuchyňa 135 141 31,6 246 227 54,1 46 79 14,3 874 

Vršatské.Podhradie 49 46 27,6 100 71 49,7 33 45 22,7 344 

Mikroregión ZBK 2358 2184 29,7 4367 3895 54,0 948 1558 16,4 15310 

Poznámka: Obyvateľstvo v predproduktívnom veku tvoria obyvatelia vo veku 0 - 14 rokov. 

Obyvateľstvo v produktívnom veku tvoria muži vo veku 15 - 59 rokov a ženy vo veku 15 - 54 rokov. 

Obyvateľstvo v poproduktívnom veku tvoria muži 60-roční a starší a ženy 55-ročné a staršie. 

Tabuľka 14 Veková štruktúra obyvateľov v roku 2001 

OBEC 

PREDPRODUKTÍVNI PRODUKTÍVNI POPRODUKTÍVNI 

M Ž % M Ž % M Ž % 

CELKOM 

Bohunice 63 66 17,3 236 216 60,6 57 108 22,1 746 

Bolešov 157 119 19,2 495 405 62,6 86 176 18,2 1438 

Borčice 33 28 16,3 114 87 53,7 38 74 29,9 374 

Červený.Kameň 64 77 18,3 242 183 55,3 73 130 26,3 769 

Dulov 84 74 17,2 319 232 60,0 76 134 22,9 919 

Ilava 453 373 17,1 1832 1790 66,9 324 639 17,8 5411 

Kameničany 37 46 18,1 153 122 60,0 38 62 21,8 458 

Krivoklát 26 35 20,2 96 68 54,3 29 48 25,5 302 

Mikušovce 105 100 20,0 351 283 61,8 65 122 18,2 1026 

Pruské 197 191 18,5 674 605 61,2 139 283 20,2 2089 

Sedmerovec 51 44 23,2 115 113 55,7 30 56 21,0 409 

Slavnica 65 64 15,2 181 305 57,0 44 193 27,8 852 

Tuchyňa 90 67 20,4 246 207 58,7 50 112 21,0 772 

Vršatské.Podhradie 28 25 20,5 83 69 58,9 14 39 20,5 258 

Mikroregión ZBK 1453 1309 17,5 5137 4685 62,1 1063 2176 20,5 15823

Tabuľka 15 Štruktúra obyvateľstva podľa náboženského vyznania v roku 2001 

OBEC 

RÍMSKO- 

KATOLÍCKE 

DEKLAROVANÉ NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE 

EVANJELICKÉ OSTATNÉ BEZ VYZNANIA NEZISTENÉ SPOLU 

Bohunice 715 4 3 9 15 746 

Bolešov 1395 3 5 32 3 1438 

Borčice 340 0 12 2 20 374 

Červený.Kameň 744 0 9 6 10 769 

Dulov 892 1 1 15 10 919 

Ilava 4720 63 31 426 171 5411 

Kameničany 451 1 0 5 1 458 

Krivoklát 287 0 1 9 5 302 

Mikušovce 978 12 0 3 33 1026 

Pruské 1944 16 12 77 40 2089 

Sedmerovec 401 0 0 5 3 409 

Slavnica 826 7 2 9 8 852 

Tuchyňa 738 5 5 4 20 772 

Vršatské.Podhradie 255 1 0 0 2 258 

Mikroregión ZBK 14686 113 81 602 341 15832 

Tabuľka 16 Štruktúra obyvateľov podľa vzdelania v roku 1970 

OBEC 

Základné Učňovské 

Úplné stredné 

všeobecné 

Úplné stredné 

odborné 

Vysokoškolské 

abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % 

Bohunice 411 67,8 127 21,0 17 2,8 36 5,9 8 1,3 

Bolešov 663 60,7 293 26,8 20 1,8 86 7,9 12 1,1 

Borčice 242 65,9 102 27,8 3 0,8 12 3,3 0 0 

Červený.Kameň 668 73,2 174 19,1 9 1,0 38 4,2 5 0,5 

Dulov 434 64,3 185 27,4 10 1,5 27 4 1 0,1 

Ilava 1288 52,2 588 23,8 14 0,6 317 12,9 85 3,4 

Kameničany 288 62,7 133 29,0 6 1,3 19 4,1 2 0,4 

Krivoklát 256 79,0 61 18,8 0 0 4 1,2 0 0 

Mikušovce 588 74,2 152 19,2 11 1,4 28 3,5 0 0 

Pruské 756 60,0 301 23,9 40 3,2 121 9,6 27 2,1 

Sedmerovec 211 62,2 106 31,3 4 1,2 13 3,8 0 0 

Slavnica 413 65,9 138 22,0 11 1,8 41 6,5 5 0,8 

Tuchyňa 437 73,1 90 15,1 9 1,5 42 7,0 7 1,2 

Vršatské.Podhradie 208 83,5 31 12,4 0 0 2 0,8 0 0 

Mikroregión ZBK 6863 65,5 2481 23,7 154 1,5 786 7,5 152 1,5 

Záver 

Poznámka: V obciach, v ktorých súčet percent dáva výsledok nižší ako 100, sa chýbajúce percento 

obyvateľov starších ako 15 rokov nevyjadrilo k stupňu svojho najvyššieho dosiahnutého vzdelania.

100 


Tabuľka 17 Štruktúra obyvateľov podľa vzdelania v roku 2001 

OBEC 

Základné Učňovské 

Stredné Úplné stredné Úplné stred- 

bez maturity všeobecné né odborné 

Vysokoškolské 

abs. % abs. % abs. % Abs. % abs. % abs. % 

Bohunice 180 30,1 224 37,5 49 8,2 24 4,0 93 15,6 22 3,7 

Bolešov 274 23,6 412 35,5 153 13,2 33 2,8 207 17,8 57 4,9 

Borčice 89 28,5 151 48,4 6 1,9 7 2,2 45 14,4 7 2,2 

Červený.Kameň 234 37,3 235 37,4 23 3,7 10 1,6 72 11,5 22 3,5 

Dulov 219 28,8 245 32,2 80 10,5 31 4,1 131 17,2 42 5,5 

Ilava 875 19,5 1456 32,5 357 8,0 250 5,6 998 22,3 359 8,0 

Kameničany 96 25,6 154 41,0 23 6,1 15 4,0 57 15,2 17 4,5 

Krivoklát 86 35,7 72 29,9 50 20,7 2 0,8 18 7,5 2 0,8 

Mikušovce 223 27,2 409 49,9 9 1,1 18 2,2 85 10,4 19 2,3 

Pruské 389 22,9 659 38,8 42 2,5 91 5,4 305 17,9 112 6,6 

Sedmerovec 84 26,8 117 37,3 24 7,6 4 1,3 59 18,8 12 3,8 

Slavnica 118 16,6 175 24,6 30 4,2 13 1,8 80 11,2 37 5,2 

Tuchyňa 149 24,2 236 38,4 31 5,0 26 4,2 101 16,4 39 6,3 

Vršatské.Podhradie 93 45,4 78 38,0 11 5,4 2 1,0 16 7,8 2 1,0 

Mikroregión ZBK 3109 24,1 4623 35,8 888 6,9 526 4,1 2267 17,5 749 5,8 

Poznámka: Percentuálne zastúpenie v jednotlivých kategóriách sa udáva z počtu obyvateľov obce 

starších ako 15 rokov. 

Tabuľka 18 Ekonomická štruktúra obyvateľov v roku 1970 

OBEC 

POĽNOHOSP. 

A LESNÍCTVO 

PRIEMYSEL 

A STAVEB- 

NÍCTVO 

SLUŽBY 

OSTATNÉ 

ODVETVIA 

EKONO- 

MICKY 

AKTÍVNI 

Z TOHO 

ODCHÁ- 

DZAJÚCI 

abs. % abs. % abs. % abs. % POČET abs. % 

Bohunice 109 14,6 449 59,9 121 16,2 70 9,3 749 284 37,9 

Bolešov 208 16,8 765 61,8 146 11,8 119 9,6 1238 573 46,3 

Borčice 40 9,4 294 69,2 53 12,5 38 8,9 425 183 43,1 

Červený.Kameň 230 21,4 638 59,5 130 12,1 75 7,0 1073 384 35,8 

Dulov 101 11,7 518 59,9 198 22,9 48 5,5 865 310 35,8 

Ilava 238 7,7 1450 46,7 404 13,0 1011 32,6 3103 1501 48,4 

Kameničany 194 31,2 336 54,1 51 8,2 40 6,4 621 295 47,5 

Krivoklát 56 13,6 246 59,6 87 21,0 24 5,8 413 253 61,3 

Mikušovce 78 8,5 650 70,7 102 11,1 89 9,7 919 463 50,4 

Pruské 148 11,2 632 47,7 335 25,3 209 15,8 1324 465 35,1 

Sedmerovec 85 20,4 263 63,2 41 9,9 27 6,5 416 197 47,3 

Slavnica 138 22,3 330 53,2 62 10,0 90 14,5 620 287 46,3 

Tuchyňa 113 15,4 408 55,6 132 18,0 81 11,0 734 271 36,9 

Vršatské.Podhradie 88 29,5 167 56,0 31 10,4 12 4,0 298 141 47,3 

Mikroregión ZBK 1826 14,3 7146 55,8 1893 14,8 1933 15,1 12798 5607 43,8

Tabuľka 19 Ekonomická štruktúra obyvateľov v roku 2001 

OBEC 

POĽNOHOSP. 

A 

LESNÍCTVO 

PRIEMYSEL 

A STAVEB- 

NÍCTVO 

SLUŽBY 

OSTATNÉ 

ODVETVIA 

EKONO- 

MICKY 

AKTÍVNI 

Z TOHO OD- 

CHÁDZAJÚCI 

abs. % abs. % abs. % Abs. % POČET abs. % 

Bohunice 26 7,0 129 35,0 49 13,3 165 44,7 369 242 65,6 

Bolešov 68 8,9 245 32,1 195 25,5 256 33,5 764 441 57,7 

Borčice 10 5,6 58 32,8 46 26,0 63 35,6 177 116 65,5 

Červený.Kameň 74 22,2 110 32,9 37 11,1 113 33,8 334 157 47,0 

Dulov 18 3,7 188 38,8 99 20,4 180 37,1 485 309 63,7 

Ilava 90 3,1 1111 38,1 487 16,7 1227 42,1 2915 1140 39,1 

Kameničany 20 8,7 86 37,6 24 10,5 99 43,2 229 145 63,3 

Krivoklát 16 11,5 64 46,0 9 6,5 50 36,0 139 77 55,4 

Mikušovce 37 7,0 252 47,8 47 8,9 191 36,2 527 301 57,1 

Pruské 77 7,5 368 35,8 181 17,6 403 39,2 1029 570 55,4 

Sedmerovec 18 9,4 81 42,2 28 14,6 65 33,9 192 139 72,4 

Slavnica 34 11,9 78 27,3 28 9,8 146 51,0 286 158 55,2 

Tuchyňa 28 7,7 145 39,7 48 13,2 144 39,5 365 232 63,6 

Vršatské.Podhradie 11 8,8 62 49,6 15 12,0 37 29,6 125 82 65,6 

Mikroregión ZBK 527 6,6 2977 37,5 1299 16,4 3139 39,6 7936 4109 51,8 

Tabuľka 20 Vývoj počtu trvalo obývaných domov v rokoch 1880 - 2006 

OBEC 1880 1900 1930 1950 1970 1991 2001 

Bohunice 87 125 136 138 198 193* 200 

Bolešov 108 114 164 224 301 344 335 

Borčice 21 25 47 72 111 114 106 

Červený.Kameň 136 162 218 251 296 255 235 

Dulov 72 76 115 133 197 236 235 

Ilava 213 211 318 482 698 787 814 

Kameničany 44 54 72 98 137 129 126 

Krivoklát 50 43 68 88 102 92 85 

Mikušovce 131 146 183 195 251 263 250 

Pruské 157 167 260 263 314 432* 425 

Sedmerovec 40 58 62 84 105 107 104 

Slavnica 64 65 82 122 161 155 157 

Tuchyňa 83 102 119 135 186 200 193 

Vršatské.Podhradie 67 84 92 89 69 66 56 

Mikroregión ZBK 1273 1432 1936 2374 3126 3373 3321 

Poznámka: Bohunice boli v r. 1974 – 1998 súčasťou obce Pruské, údaje sú udávané osobitne pre 

obe v súčasnosti samostatné obce. 

Záver 

101

10 


Tabuľka 21 Veková štruktúra bytového fondu v roku 2001 

OBEC 

Byty do 

r. 1899 a 

nezistené 

1900- 

1919 

1920-1945 1946-1970 1971-1990 1991-2001 SPOLU 

abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % abs. 

Bohunice 13 6,5 5 2,5 19 9,5 96 48,0 51 25,5 16 8,0 200 

Bolešov 7 1,7 12 2,9 33 8,0 167 40,5 167 40,5 26 6,3 412 

Borčice 1 0,9 0 0 17 14,8 59 51,3 29 25,2 9 7,8 115 

Červený.Kameň 12 4,7 8 3,1 41 15,9 102 39,5 87 33,7 8 3,1 258 

Dulov 4 1,6 4 1,6 20 7,8 127 49,8 83 32,5 17 6,7 255 

Ilava 42 2,5 20 1,2 123 7,2 672 39,3 792 46,3 60 3,5 1709 

Kameničany 6 4,5 1 0,7 15 11,2 60 44,8 42 31,3 10 7,5 134 

Krivoklát 10 11,8 2 2,4 14 16,5 39 45,8 14 16,5 6 7,1 85 

Mikušovce 32 12,0 7 2,6 15 5,6 91 34,2 105 39,5 16 6,0 266 

Pruské 29 5,1 13 2,3 44 7,7 184 32,4 262 46,1 36 6,3 568 

Sedmerovec 5 4,6 1 0,9 6 5,5 52 47,7 30 27,5 15 13,8 109 

Slavnica 11 6,3 1 0,6 17 9,7 75 42,9 42 24,0 29 16,6 175 

Tuchyňa 8 3,9 3 1,4 16 7,7 90 43,5 77 37,2 13 6,3 207 

Vršatské.Podhradie 2 3,1 0 0 4 6,2 38 58,5 21 32,3 0 0 65 

Mikroregión ZBK 182 4,0 77 1,7 384 8,4 1852 40,6 1802 39,5 261 5,7 4558 

Tabuľka 22 Byty podľa druhov domov 

OBEC 

1970 – PODIEL BYTOV V % 2001 – PODIEL BYTOV V % 

v rodinných 

domoch 

v bytových 

domoch 

v ostatných 

budovách 

v rodinných 

domoch 

v bytových 

domoch 

v ostatných 

budovách 

Bohunice 100,0 0 0 100,0 0 0 

Bolešov 91,9 6,9. 1,2 86,0 13,8 0,2 

Borčice 93,6 6,4 0 98,5 0 1,5 

Červený.Kameň 97,8 0 2,2 96,0 3,4 0,6 

Dulov 98,6 0 1,4 95,0 5,0 0 

Ilava 53,6 40,9. 5,5 45,6 53,0 1,4 

Kameničany 99,3 0 0,7 99,4 0 0,6 

Krivoklát 100,0. 0 0 100,0 0 0 

Mikušovce 98,0 0 1,9 96,3 3,4 0 

Pruské 81,9 15,7. 2,4 75,3 22,7 1,9 

Sedmerovec 98,1 0 1,9 97,6 0 2,4 

Slavnica 96,9 0 3,0 92,2 7,4 0,4 

Tuchyňa 99,5 0 0,5 96,1 3,5 0,4 

Vršatské.Podhradie 97,4 0 2,6 100,0 0 0 

Mikroregión ZBK 84,3 13,2 2,5 75,5 23,4 1,2

Tabuľka 23 Bytový fond – trvalo obývané byty podľa kategórie v roku 2001 

OBEC KATEGÓRIA BYTU 

I. II. III. IV. 

Bohunice 121 31 3 45 

Bolešov 315 41 8 48 

Borčice 87 10 5 13 

Červený.Kameň 146 28 12 72 

Dulov 188 30 4 33 

Ilava 1444 183 22 60 

Kameničany 99 19 3 13 

Krivoklát 25 21 4 35 

Mikušovce 146 44 19 57 

Pruské 406 80 11 71 

Sedmerovec 75 15 5 14 

Slavnica 116 24 12 23 

Tuchyňa 153 27 8 19 

Vršatské.Podhradie 37 10 4 14 

Mikroregión ZBK 3358 563 120 517 

OBEC 

ústredné kúrenie 

diaľkové 

ústredné kúrenie 

lokálne 

POČET BYTOV 

kachle na 

pevné palivo 

elektr. 

kachle 

Plynové 

kachle 

Bohunice 0 139 14 0 2 45 

Bolešov 4 289 30 1 5 83 

Borčice 0 92 2 0 9 12 

Červený.Kameň 0 148 44 1 16 49 

Dulov 0 193 6 2 19 35 

Ilava 601 657 34 1 38 378 

Kameničany 0 89 5 0 4 36 

Krivoklát 0 43 34 0 0 8 

Mikušovce 0 141 34 2 15 74 

Pruské 4 337 44 1 45 137 

Sedmerovec 1 80 0 7 0 21 

Slavnica 0 111 0 15 0 49 

Tuchyňa 0 152 1 7 1 46 

Vršatské.Podhradie 0 42 3 0 1 19 

Mikroregión ZBK 610 2513 251 37 155 992 

Záver 

Tabuľka 24 Štruktúra trvalo obývaných bytov podľa spôsobu vykurovania v roku 2001 

iné 

10

10 


Tabuľka 25 Veľkosť a zaľudnenosť bytov 

OBEC 

1970 – PRIEMERNÝ POČET 2001 – PRIEMERNÝ POČET 

m2 obytnej plochy 

na 1 byt 


na 1 osobu 


na 1 byt 


na 1 osobu 

Bohunice 33,7 7,9 57,0 15,4 

Bolešov 37,0 8,3 62,3 18,2 

Borčice 37,1 8,8 62,0 19,2 

Červený.Kameň 25,5 6,3 43,6 14,9 

Dulov 35,7 7,2 60,2 17,2 

Ilava 39,1 10,3 63.6 19.1 

Kameničany 34,0 6.9 58.9 17.2 

Krivoklát 40,2 8,0 48,6 13,7 

Mikušovce 25,6 5,7 52.9 13.8 

Pruské 39,8 9,7 62,1 17,2 

Sedmerovec 35,2 7,7 59,8 15,8 

Slavnica 34,9 7,7 60,9 18,0 

Tuchyňa 36,4 7,8 65,8 17,7 

Vršatské.Podhradie 32,0 6,6 49,2 12,4 

Tabuľka 26 Životné podmienky obyvateľstva (podľa A. Micháleka) 

obec Počet obyv -Sčítanie 

2001 

Počet obyv. k 

31.12.2006 

Index chudoby 

Bohunice 746 766 21,1-26,0 

Bolešov 1.438 1.494 21,1-26,0 

Borčice 374 379 21,1-26,0 

Červený.Kameň 769 742 21,1-26,0 

Dulov 919 921 21,1-26,0 

Ilava 5.411 5.443 10,2-20,0 

Kameničany 458 473 21,1-26,0 

Krivoklát 302 283 26,1-32,0 

Mikušovce 1.026 1.011 26,1-32,0 

Pruské 2.089 2.091 21,1-26,0 

Sedmerovec 409 425 10,2-20,0 

Slávnica 852 828 10,2-20,0 

Tuchyňa 772 804 21,1-26,0 

Vršatské.Podhradie 258 249 26,1-32,0 

Poznámky: 

10,2-20,0 bohatšie obce++ 

21,1-26,0 bohatšie obce+ 

26,1-32,0 obce prechodného typu 

Slovensko – priemer 28,6 

Index chudby na základe indikátorov: 

nezamestnanosť, základné vzdelanie, , 

viacdetné domácnosti, neúplná domáctnosť, 

preplnenost bytu, nevybavenosť kúpelňou

Tabuľka 27 Environmentálna infraštruktúra - vybavenie trvale obývaných bytov 

obec 

Bohunice 

Bolešov 

Borčice 

Červený 

Kameň 

Byty.s.plynom.zo.siete 0,53 0,83 0,95 0,58 0,91 0,94 0,87 0,00 0,73 

Byty s vodovodom v byte 0,82 0,92 0,96 0,79 0,91 0,98 0,93 0,62 0,84 

Byty s vodovodom mimo bytu 0,00 0,01 0,01 0,02 0,00 0,00 0,01 0,01 0,03 

Byty.bez.vodovodu 0,12 0,06 0,02 0,18 0,07 0,00 0,01 0,36 0,08 

Nezistené 0,07 0,01 0,02 0,02 0,01 0,02 0,04 0,00 0,06 

Byty.s.kanalizáciou.–..prípojka. 

na.kanalizačnú.sieť 

Byty.s.kanalizáciou.-..septik. 

(žumpa) 

Byty.so.splachovacím.záchodomByty.s.kúpeľňou.alebo.sprchovacím 

kútom 

Tabuľka 28 Vybavenie domácností 

Obec 

Dulov 

0,00 0,03 0,00 0,01 0,05 0,81 0,00! 0,00! 0,00 

0,79 0,86 0,83 0,79 0,85 0,16 0,90 0,41 0,77 

0,69 0,86 0,83 0,66 0,84 0,95 0,85 0,32 0,68 

0,79 0,90 0,90 0,74 0,89 0,97 0,90 0,59 0,79 

Bohunice 

Bolešov 

. 

Samostatná.chladnička 0,63 0,58 0,72 0,60 0,64 0,62 0,69 0,58 0,58 

Chladnička.s.mrazničkou 0,33 0,46 0,32 0,33 0,41 0,41 0,37 0,29 0,36 

Samostatná.mraznička 0,34 0,39 0,37 0,27 0,52 0,30 0,47 0,32 0,33 

Automatická.práčka 0,35 0,50 0,50 0,35 0,56 0,65 0,58 0,24 0,49 

Farebný.televízor 0,70 0,84 0,81 0,73 0,83 0,86 0,84 0,65 0,78 

Telefón.v.byte 0,62 0,73 0,66 0,54 0,67 0,72 0,81 0,51 0,53 

Mobilný.telefón 0,10 0,14 0,13 0,07 0,17 0,18 0,13 0,04 0,13 

Rekreačná.chata,.domček,.chalupa 0,01 0,02 0,01 0,02 0,02 0,10 0,01 0,00 0,01 

Osobný.automobil 0,34 0,34 0,31 0,26 0,35 0,36 0,38 0,31 0,29 

Osobný.počítač 0,02 0,08 0,03 0,04 0,08 0,09 0,08 0,00 0,07 

Osobný.počítač.s.internetom 0,01 0,02 0,02 0,02 0,04 0,02 0,04 0,00 0,01 

Borčice 

Červený Kameň 

Dulov 

Ilava 

Ilava 

Kameničany 

Kameničany 

Krivoklát 

Krivoklát 

Záver 

Mikušovce 

Mikušovce 

10

10 


Tabuľka 29 Využitie zeme v MR Biele Karpaty 

KU 

Celá 

výmera 

Orná 

pôda 

Záhrady Ovocné 

sady 

TTP 

PP 

spolu 

Lesná 

pôda 

Vodné 

plochy 

Zastav. 

plochy 

Ostatné 

plochy 

Bohunice 4,7 8,9 7,1 38,0 6,0 8,4 0,9 2,7 6,3 3,5 

Bolešov 9,9 12,8 9,3 0,0 7,4 9,6 10,5 14,6 9,0 7,4 

Borčice 2,7 5,1 3,0 0,0 3,9 4,2 0,6 5,4 3,1 6,3 

Červený. 

Kameň 

21,6 0,8 7,3 0,0 20,8 10,8 34,0 15,7 9,1 26,4 

Dulov 3,7 9,5 7,5 0,2 2,5 5,7 1,2 14,8 5,5 1,4 

Ilava 10,9 9,4 18,2 9,4 6,4 8,3 12,2 27,8 22,7 5,9 

Kameničany 3,4 5,3 2,2 0,0 5,2 4,9 1,7 2,6 4,2 3,6 

Krivoklát 7,1 0,3 3,6 0,0 7,1 3,7 11,2 0,4 4,3 6,7 

Mikušovce 5,6 4,8 5,3 0,2 11,8 8,1 2,8 2,5 5,2 9,3 

Pruské 8,6 17,2 19,0 46,2 6,4 12,9 3,6 3,7 13,0 10,1 

Sedmerovec 4,0 11,2 4,3 0,0 1,7 5,9 2,2 3,2 3,7 2,2 

Slavnica 5,2 10,1 6,2 0,8 3,5 6,4 4,2 1,9 5,0 4,5 

Tuchyňa 3,7 4,6 5,8 5,1 3,7 4,2 2,9 3,0 5,3 4,0 

Vršatské. 

Podhradie 

8,9 0,3 1,2 0,0 13,8 6,9 11,9 1,6 3,6 8,8 

SPOLU.MR 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 

Prameň: ÚHDP, 2003, Bratislava 

Mapa 1 – Typy prírodnej krajiny

Mapa 2 

Záver 

10

10 


Literatúra 

LITERATúRA 

Atlas.SSR..SAV,.Slovenská.akadémia.vied,.Bratislava.1980. 

Atlas.krajiny.SR..MŽP.SR.Bratislava,..Esprit.s.r.o..Banská.Štiavnica,.2002. 

Encyklopédia.miest.a.obcí.Slovenska..Ps-Line,.s.r.o.,.Lučenec,.2005,.s.960. 

FORMAN,.R..T.T.,..GODRON,.M..(1993)..Krajinní.ekologie;.Academia,.Praha.. 

HUBA,.M.,.IRA,.V..(2000)..Stratégia.trvalo.udržateľného.rozvoja.vo.vybraných. 

regiónoch..STUŽ/SR,.Bratislava,.s..192.. 

IRA,. V.. (2006).. Kvalita. bývania. –. okresy,. 1:2. 000. 000.. In. Atlas. obyvateľstva. 

Slovenska.. Bratislava,. Univerzita. Komenského,. Prírodovedecká. fakulta,. s.. 154. 

-.155. 

IRA,. V.,. MICHÁLEK,. A.,. PODOLÁK,. P.. (2005).. Kvalita. života. a. jej. regionálna. 

diferenciácia.v.Slovenskej.republike..Životné.prostredie,.39,.290-294. 

IRA,.V.,.MICHÁLEK,.A.,.PODOLÁK,.P.,.(2006)..Kvalita.života,.1:1.000.000..In.Atlas. 

obyvateľstva. Slovenska.. Bratislava,. Univerzita. Komenského,. Prírodovedecká. 

fakulta,.s..154.–.155. 

IZAKOVIČOVÁ,.Z..(2002)..Zaťaženie.územia.stresovými.faktormi,.1:1.000.000.. 

In.Atlas.krajiny.Slovenskej.republiky.1..vyd..Bratislava,.Ministerstvo.životného. 

prostredia.Slovenskej.republiky,.Banská.Bystrica,.Slovenská.agentúra.životného. 

prostredia,.s..301.. 

JOHNSTON. R.J.,. GREGORY,. D.,. SMITH,. D.M.,. eds.. (1994).. The. dictionary. of. 

human.geography..Blackwell,.Oxford. 

KUČA,.P.,.MÁJSKY,.J.,.KOPEČEK,.F.,.JONGEPIEROVÁ.,.I.,.zost..(1992):.Biele.Bílé. 

Karpaty.–.Chránená.krajinná.oblasť..Ekológia,.Bratislava,.s.380... 

MAZúR,. E.. (1992).. . Typy. reliéfu.. Mapa. 1:. 500. 000.. Geografický. ústav. SAV,. 

Bratislava. 

LIŠKA,.M..(2002)..Klasifikácia.ekologickej.stability,.1:1.000.000..In.Atlas.krajiny. 

Slovenskej. republiky. 1.. vyd.. Bratislava,. Ministerstvo. životného. prostredia. 

Slovenskej.republiky,.Banská.Bystrica,.Slovenská.agentúra.životného.prostredia,. 

s..344.. 

MARANS..R..W.,..(2003)...Understanding.environmental.quality.through.quality. 

of.life.studies:.the.2001.DAS.and.its.use.of.subjective.and.objective.indicators,. 

Landscape.and.Urban.Planning,.65,.73–83. 

MASSAM,. B.. H.. (2002).. Quality. of. life:. public. planning. and. private. living,. 

Progress.in.Planing,.58,.141-227. 

MEDERLY. P.,. NOVÁČEK. J.,. TOPERCER. J.. (2002).. How. to. Measure. Progress. 

10

110 


Towards. Sustainability. –. The. Sustainable. Development. Index.. Future. research. 

Quarterly,.18,.5-24. 

MLÁDEK,. J.,. KUSENDOVÁ,. D.,. MARENČÁKOVÁ,. J.,. PODOLÁK,. P.,. VAŇO,. B.,. 

eds.. (2006).. Demogeografická. analýza. Slovenska.. Univerzita. Komenského,. 

Bratislava,.222.s. 

MICHÁLEK,. A.(2006).. . Životné. podmienky. obyvateľstva. –. obce.. Mapa. 1:. 1. 

000. 000.. In. Atlas. obyvateľstva. Slovenska.. Bratislava,. Univerzita. Komenského,. 

Prírodovedecká.fakulta,.s.150-151. 

MICHNIAK,. D.. (2006).. Zázemia. vybraných. centier. dochádzky. do. zamestnania. 

v.roku.2001..Mapa.1:.1.000.000..In.Atlas.obyvateľstva.Slovenska..Bratislava,. 

Univerzita.Komenského,.Prírodovedecká.fakulta,.s.78.. 

PACIONE. . M.. (2003).. Urban. environmental. quality. and. human. wellbeing—a. 

social.geographical.perspective,.Landscape.and.Urban.Planning,.65,.19–30. 

POTŮČEK,. M.. et. al.. (2002).. Průvodce. krajinou. priorit. pro. Českou. republiku.. 

Centrum.pro.sociální.a.ekonomické.strategie.Univerzita.Karlova.v.Praze,.Fakulta. 

sociálních.věd,.Praha.(CESES.FSV.UK).686.s. 

Retrospektívní.lexikón.obcí.ČSSR.1985-1970..Federální.statistický.úřad,.Praha,. 

1978,.s.1184. 

Štatistický. lexikón. obcí. ČSSR. 1974.. Federální. statistický. úřad,. Praha,. 1976,. 

s.860. 

Štatistický.lexikón.obcí.Slovenskej.republiky.1992..Štatistický.úrad.SR,.Bratislava,. 

1994,.s.279. 

Štatistický.lexikón.obcí.Slovenskej.republiky.2002..Štatistický.úrad.SR,.Bratislava,. 

2003,.s.342..Štatistický.úrad.SR,..(2003)..Výsledky.sčítania.obyvateľov,.domov.a. 

bytov.2001.(CD.ROM),.Bratislava. 

TANú,.inv.č..217.(Dotazníková.akcia.MS.z.roku.1942). 

TANú,.inv.č..560.(Rybárstvo).. 

VAN.KAMP,.I.,.LEIDELMEIJER,.K.,..MMARSMAN,.G.,.DE.HOLLANDER,.A..(2003).. 

Urban. environmental. quality. and. human. well-being. Towards. a. conceptual. 

framework. and. demarcation. of. concepts;. a. literature. study,. Landscape. and. 

Urban.Planning,..65,.5–18. 

Vlastivedný.slovník.obcí.na.Slovensku.I..-.III..Veda,.Bratislava,.1977-1978. 

Vodohospodárska. mapa. . SR.. Mapa. 1:. 50. 000,. listy. 25-43,. 35-21.. . úGKK. SR,. 

VúVH.Bratislava,.2001.

Kultúrno-historická a sociálna topografia ... - REC Slovensko

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?