Tempo 43/2010

More documents

Recommendations

Info

6 Úcta a vďaka našim seniorom v jeseni ich života Neklamným znakom jesene sú poletujúce pavučinky babieho leta, do zlata sfarbené lístie stromov a sychravé počasie skúpejšie na slnečné lúče. V októbri si osobitne pripomíname svojich skôr narodených občanov. Vo Veľkých Uherciach vždy v tomto čase pripravuje obecný úrad spolu s Jednotou dôchodcov slávnosť - úctu k starším. Na ťažkosti, zdravotné problémy i na samotu zabudli všetci zúčastnení pri skoro dvojhodinovom programe. S láskou im ho pripravili deti. Úsmev krášlil tváre seniorov – no nehanbili sa ani za slzy šťastia a dojatia. Veď kto iný, ako dieťa vie tak úprimne vyjadriť lásku. Deťom z miestnej materskej a základnej školy sa to určite podarilo. Srdečným potleskom boli odmenené za ich vyznanie jeseni života. Každý človek sa po rokoch snaženia pre rodinu a spoločnosť dostane ku hranici, kedy opúšťa svoje zamestnanie, aby si užil zaslúžený odpočinok. Začína si napĺňať svoje sny, venuje sa svojim koníčkom, alebo navštevuje miesta, ktoré nemohol navštíviť pre pracovné či rodinné povinnosti. Zostať v starobe sám a neužitočný, to je to, čo starší človek ťažko znáša. Ukázať a presvedčiť okolie o vitalite a životaschopnosti, sa snaží nejeden dôchodca. Jeho pomoc ocenia mladí, keď pomáhajú s vnúčatami. Cenné V Bošanoch sa stali peknou tradíciou stretnutia jubilujúcich občanov so samosprávou, ktoré sociálna komisia pri obecnom zastupiteľstve organizuje raz do roka. Aj tento rok koncom Mesiaca úcty k starším v sále Pastoračného centra slávnostne prestreli stoly, aby si ku nim zasadlo vyše sto seniorov, ktorí v tomto roku oslávili okrúhle životné jubileá. Najviac – až 45 bolo šesťdesiatnikov, 31 V jeseni, keď človek môže vnímať krásu pestrofarebnej prírody, akoby sa do popredia predostiera v prítomnosti tohto čarovného obdobia uvedomenie si vzácnosti a neoceniteľnej hodnoty inej jesene. Tej ľudskej jesene života, ktorá je symbolickým vyjadrením mnohoročných životných skúseností i múdrosti našich najbližších - členov rodín, rodičov, starých rodičov, spoluobčanov. Vo Veľkých Uherciach sú aj bohaté životné skúsenosti, ktoré odovzdávajú ako štafetu svojim blízkym. Mnohí, združení v kluboch dôchodcov sa stretávajú a potom svoje okolie prekvapia programom, ktorý vyrazí dych aj mladým. Ich snaženiu nebráni teda vek, ani zdravotné problémy. Naopak, v spoločenstve roves- Z úcty a vďačnosti svojim starším spoluobčanom sa aj v Krásne v Mesiaci úcty k starším konalo 17. októbra v kultúrnom dome pod záštitou obecného úradu a v spolupráci s miestnou organizáciou JDS posedenie. Všetkých na ňom srdečne privítal predseda výboru JDS Marián Turček. Vyjadril radosť z udržiavania a rozvíjania priateľských V Krásne níkov zahodia ťažkosti za hlavu a tešia sa zo života. Nebolo tomu inak ani vo Veľkých Uherciach na slávnostnom stretnutí seniorov. Do kultúrneho domu zavítalo združenie dôchodcov – Cibuliarov zo Skačian, aby ukázali verejnosti, že aj v zrelom veku sa dá vytvoriť niečo, čo poteší dušu i srdce diváka. Humorne stvárnené cestovanie dôchodcov po svete bolo čerešničkou na torte kultúrneho programu. Veľkouherskí dôchodcovia tiež nezaostávajú v aktivite. Ich bohatý kultúrno-spoločenský život je toho jasným dôkazom. Všetkým seniorom za ich prácu, za snaženie pre svoje rodiny a za ich život poďakoval starosta obce medziľudských vzťahov a pokojného života v obci. Prítomných pozdravil aj starosta obce Martin Mikloš a po ňom deti z krásňanskej MŠ milými pesničkami a básničkami. Zo školákov sa predstavila hrou na akordeóne Laura Mišenková a Tomáš Krist, Michal Jakubík predniesol báseň, Ema Bezáková ľudové piesne, modernú Ivanka Jakubíková. Pri bohato prestretých stoloch a ľudových pesničkách seniori ešte dlho debatovali a príjemne sa zabávali. Organizátori nezabudli navštíviť tých, ktorí zo zdravotných či iných dôvodov nemohli prísť do kultúrneho domu. Text a foto: Ľubor Palák Milan Toma. Spolu s tajomníčkou RO JDS Oľgou Úradníčkovou odovzdali najaktívnejším dôchodcom pamätné listy ústredia JDS. Ocenenie sa dostalo Eve Belisovej, dlhoročnej členke a kultúrnej referentke a vedúcemu speváckej skupiny Vojtechovi Kováčovi. Osobitné vyznamenania dostala na pôde RO JDS predsedníčka Mária Belisová za aktívny prínos a vzornú reprezentáciu miestnej JDS. Udelené vyznamenania sú vyjadrením a poďakovaním tým, ktorým staroba nie je prekážkou k aktívnemu životu. Oľga Úradníčková vyslovila vzácne priania všetkým dôchodcom, povzbudila ich, aby neklesali na duchu. Popriala im, aby sa im dostalo veľa lásky, ktorú tak štedro rozdávali vo svojich rodinkách, nech im ju najbližší splatia dvojnásobne. Vyslovila tiež prianie, aby nikto starší nezostával sám, aby netrpel ľahostajnosťou a neláskou okolia. Starý človek potrebuje lásku. Veď bez lásky nemôže nikto žiť. Netreba dary, stačí len úprimné slovo a to vie zázračne potešiť. Na splnenie všetkých týchto prianí ale nestačí len mesiac október. Treba na to každý deň ich jesene života, lebo čo ak je to ich posledný deň a my sme si nenašli pre nich čas? Elena Foltánová Foto: archív obce Raz do roka s bošianskymi jubilantmi sedemdesiatnikov, 26 osemdesiatnikov a 90 rokov oslávilo päť občanov – Eva Bartošová, Katarína Moravčíková, Mária Minarovičová, Jozef Trlanda a Július Korec, z nich dvaja sa zo zdravotných dôvodov oslavy nemohli zúčastniť. Jubilantov vítali tóny bošianskej dychovky, v programe vystúpili žiaci základnej školy a talentovaná speváčka Diana Minarovičová. Úvod však patril seniorom – básni v podaní Milana Tomáša a príhovoru Emílie Borčinovej, predsedníčky Klubu JDS v Bošanoch. Za pohostenie a desaťeurový darček v obálke poďakoval za všetkých jubilantov Jozef Halmo. Po slávnostnom prípitku spoločne s vedením obce a s hosťami z regionálnej JDS zneli nielen pekné pesničky v podaní domácich harmonikárov Jozefa Patáka a Petra Gracha, ale aj husle starostu Pavla Štrosa. O príjemné popoludnie a podvečer sa postarala päťčlenná, čisto ženská zostava sociálnej komisie – Mária Petrikovičová, Janka Mišejová, Helena Železníková, Silvia Škvareninová s predsedníčkou Dagmar Tvrdou, ktorá potvrdila, že stretnutie oslávencov, tak ako celá činnosť seniorov, sa v Bošanoch nesie vždy v priateľskom a humornom duchu. (ab) Foto: archív obce Mám babku, mám i dedka, som ich vnúčik, radosť všetka. Bože, starkým zdravia daj, každý deň im požehnaj. Nedeľa 17. októbra bola pre skôr narodených Skačancov dvojnásobným sviatkom. V tento deň sa pri príležitosti Mesiaca úcty k starším konalo kultúrno-spoločenské podujatie, na ktoré boli pozvaní seniori obce nad 65 rokov. V prípade potreby im bola ponúknutá aj doprava. Toto slávnostné posedenie pripravili komisia kultúry a sociálnych vecí, obecné zastupiteľstvo a starosta obce Ladislav Struhár. Po jeho slávnostnom príhovore, v ktorom okrem iného poďakoval seniorom za ich aktívnu prácu pre obec, sa prihovorila predsedníčka miestnej organizácie JDS Mária Krajčová. Poďakovala za 8. november 2010 V Skačanoch pripravené podujatie a najmä za to, že v Skačanoch sa na skôr narodených nezabúda. Nasledoval kultúrny program, počas ktorého prítomných zabávali pásmom piesní a humorných scénok Veselí žabokreckí dôchodcovia. K dobrej nálade prispel svojím vtipným vystúpením aj dlhoročný člen bývalého skačianskeho ochotníckeho divadla, 91-ročný Jozef Hudec. Nechýbal výborný guláš a čaj s kvapkou rumu. Všetci si pochvaľovali, ako bolo dobre. Aspoň na chvíľu zabudli na choroby a starosti, ich srdcia a duše v družnej debate pookriali a v spomienkach omladli. (mk) Vo Veľkých Bieliciach Kto sa naučí vážiť si šediny, nemusí sa báť, že zostane v starobe nepovšimnutý. Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý jedinečný román. Bezstarostné detstvo, veľakrát nie bohaté a žičlivé, ale predsa len krásne. Myseľ často zaletí do spomienok na obdobie naplnenia života. Roky ubiehajú uprostred starostí a radostí v životnej aktivite človeka a jedného dňa je tu staroba. Netreba ju však chápať tragicky, skôr naopak, ako dar, milosť. Za každým je kus statočného života naplneného prácou v prospech blízkych, v prospech nás všetkých, veď vychovať deti, vybudovať vlastný domov, celý život napĺňať každodennou prácou nie je maličkosť. Vďaka za to všetko je namieste. Na svojich seniorov nezabudli ani Veľkobieličania. VMČ za prítomnosti primátora mesta Jána Podmanického zorganizoval v dňoch 27. a 28. októbra pre skôr narodených v rámci Mesiaca úcty k starším posedenie popretkávané hrejivým recitačným pásmom, veselými scénkami, spevom a tancom v podaní detí z miestnej MŠ a žiakov ZŠ. Vyvrcholením príjemného viacgeneračného stretnutia bolo vystúpenie ženského speváckeho zboru Nádej pod vedením Heleny Okkelovej, ktorého bohatý repertoár slovenských piesní strhol do spevu všetkých prítomných. Síce malá, ale o to úprimnejšia pilulka vďaky na vzbudenie sily, optimizmu do ďalších rokov s prianím organizátorov, aby láska najbližších a pomoc priateľov presvietila ich jeseň života. Peter Múčka Opäť po roku sa 21. októbra 2010 konalo stretnutie s bývalými spolupracovníkmi, ktorí odišli do starobného dôchodku zo Základnej školy Rudolfa Jašíka v Partizánskom. Po programe žiakov ich riaditeľ Rudolf Ivanovič informoval o živote školy za uplynulý rok a poblahoželal k okrúhlym životným jubileám. Bývalé pani učiteľky nielen spomínali na svoje roky za katedrou, ale sa aj veľmi živo zaujímali o terajší vyučovací proces, žiakov, pedagogický zbor i spoluprácu s rodičmi. A ako povedala najstaršia učiteľka, 95-ročná pani Fussgängerová – všetci sa tešíme na budúce stretnutie. AD
8. november 2010 7 ŠIMONOVANY – prvé písomné zmienky Pred nedávnom sa mi dostala do rúk útla publikácia či skôr spomienková brožúra - minimonografia vydaná k 750-temu výročiu prvej písomnej zmienky o Šimonovanoch. Keďže sa dlhoročne venujem hlavne stredovekým dejinám nášho regiónu, privítal som toto dielko s potešením. Nedá mi však neupozorniť na skutočnosť týkajúcu sa v nej uvedených najstarších historických názvov obce. Týka sa to hlavne prvej zmienky z roku 1260, ktorá je tu uvedená v tvare „Syman (Synan)“. Ďalej k roku 1324 „Simon, Simoni“ a k prvej zmienke o farnosti Šimonovany z roku 1332 „Synam“. Po preštudovaní príslušnej odbornej literatúry som dospel k nasledujúcej skutočnosti. Vôbec poprvýkrát sa obec uvádza v metačnej listine z roku 1260 „magnam viam de Symoni“ čiže v súvislosti s veľkou cestou vedúcou od nej. Citovaný latinský text a ďalšie pôvodné časti listiny z Maďarského krajinského archívu (evid.č.MOL DL 72 507) uvádza v prvom dieli svojho historického miestopisu v časti o tekovskej župe maďarský historik Gyorgy Gyorffy (vydané v roku 1963,1966). Vlado Uhlár v knihe Veľké Bielice - história a súčasnosť (2003) s krátkym popisom taktiež existenciu listiny pripomína. Tento prvý tvar názvu Šimonovian zhodne uvádza aj Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. (1977), historicko-vlastivedná monografia Okres Topoľčany (1988), taktiež historik Ján Lukačka v práci o osídlení severného Ponitria (1985) a v príspevku o stavebno-historickom výskume kaštieľa v Šimonovanoch ing. architekt M. Bóna (1995). Mimo iných vo svojej poslednej obsiahlej štúdii o výsledkoch dlhoročného výskumu stredovekého panskéhosídla v Šimonovanoch (2003) archeológ A.T. Ruttkay udáva síce drobnepozmenenúzmienku o ceste „de Simoni“, ale ako zdroj však uvádza miestopis G. Gyorffyho. K roku 1324 týkajúceho sa deľby rodového majetku synov Michala „de Symoni“ sa pôvodný tvar názvu z roku 1260 opakuje. Uvádzajú ho citujúc prípadne aj staršiu pramennú edíciu od G. Fejéra, vyššie uvedené práce od G. Gyorffyho, A.T. Ruttkaya či M. Bónu. Napríklad tzv. „mileniárna“ monografia o Tekovskej župe (1903) udáva k roku 1324 názvy „Simon“ a „Simoni“, ktoré sa použili aj do najnovšej jubilejnej publikácie. Škoda len, že presný prvý historický názov z roku 1260 či v lepšom prípade celé znenie textu listiny s prekladom, ako býva zvykom v regionálnych monografiách, neobsahuje už v roku 2000 vydaná hodnotná publikácia Partizánske, staré a nové epochy. Azda len A.T. Ruttkay v zhode s tabuľkou na str. 40 konštatuje najstarší priamy doklad v tunajšom vlastníctve pánov „de Simoni“ a Ján Lukačka tam vo svojom príspevku na str. 56 uvádza len najčastejšie stredoveké názvy Šimonovian. Čo sa týka prvej zmienky o farnosti z rokov 1332-1337 ohľadne vyberania pápežských desiatkov sa dodnes najviac citoval údaj z Monumenta Vaticana Hungariae I/1 (1887) o sídle „Synan“ či z iných opisov ako „Syman“, alebo „Synam“. V roku 2008 však vyšla knižne práca významného slovenského historika Vincenta Sedláka - Monumenta Vaticana Slovaciae I., v ktorej uvádza podľa jeho výskumu pôvodných verzií textov najoriginálnejší a teda správny popis farností z rokov 1332-1337. V našom prípade ide o časť textu „Petrus sacerdos ecclesie Beate Marie de Simon“, čo značí prvú zmienku o farárovi, farnosti, patrocíniu a určite, sice nepriamo, o kostole v Šimonovanoch. Ján Kováč Chceme Leah Beach z Trnavy je druhorodené dieťa rodičov Ivany a Ivana. Na sestričku, ktorá sa narodila 26. októbra s hmotnosťou 3370 a dĺžkou 52 cm, doma čakala Isobel. Väčšine našich čitateľov, ktorí pozorne sledujú Talentmániu v televízii, určite neušlo vystúpenie súboru seniorov z Bošian. Ich program na motívy ruských ľudových piesní sa dostal až do semifinále, ktoré sme mohli vidieť predposlednýoktóbrový víkend. Napriek tomu, že nepostúpili do finále, tri dni v Bratislave si podľa slov účastníčok užili naplno ako celebrity. „Prišli sme už v piatok, ubytovaní sme boli priamo v Inchebe. Starali sa o nás ako o hviezdy, osobne nás líčila moderátorka Šoóšová, ktorá to má ako hobby, nám radila, čo nám pristane. Robili nám vlasy, žehlili kostýmy... V zákulisí boli stále pri nás kamery, robili s nami rozhovory a stále sme sa fotili,“ hovo- Liana Horniaková z Veľkých Bielic sa na svet prihlásila ako prvorodené dieťa rodičom Andrey a Romanovi. Liana mala pri narodení 27. októbra 3450 g a merala 52 cm. MESTÁ A OBCE, KTORÉ FUNGUJÚ pre každého sociálne • dobre • ľudsky Vitajte medzi nami! Dominik Dobravský z Oslian sa narodil 26. októbra s hmotnosťou 3160 g a dĺžkou 49 cm, rodičom Miroslave a Františkovi. Doma na bračeka čakala Tamarka. Marek Štreicher z Chynorian sa narodil 29. októbra rodičom Jane a Patrikovi. Marek mal pri narodení 3550 g a meral 51 cm a jeho príchodu sa potešil aj brat Lukáš (spolu na foto). Viktória Heráková z Partizánskeho sa na svet prihlásila 27. októbra mamine Anne-Márii s hmotnosťou 2880 g a dĺžkou 49 cm. Bošiansky Kazačok a Kalinka v Talentmánii rí o svojich bezprostredných dojmoch Silvia Škvareninová, jedna z účinkujúcich senioriek. Po prvej choreografii Kazačok si bošianske „ribjata“ - seniori pripravili Kalinku, kde sa v úlohe skákajúceho fúzatého „kozáka“ blysla aj útla učiteľka Janka Valachová. Medzi „barišňami“ nechýbala ani predsedníčka sociálnej komisie pri OcZ v Bošanoch Dagmar Tvrdá, ktorá ich vystúpenie, ktoré videlo štyri a polmilióna divákov na Slovensku i v Česku, zhodnotila asi takto: „I keď sme nepostúpili, vyhrali sme sami nad sebou. Veď nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. A naše ženy a muži naozaj majú talent – talent zabávať a rozdávať dobrú náladu.“ (ab) Miroslav Svajčík z Rajčian je prvorodené dieťa rodičov Stanislavy a Miroslava a na svet sa prihlásil 29. októbra s hmotnosťou 3620 g a dĺžkou 53 cm. www.mojasdl.sk Ďakujeme darcom krvi Len ten má srdce, kto ho má pre iných Dňa 2. novembra 2010 boli v hematologicko-transfúznomoddelení NsP v Partizánskom darovať svoju krv bez nároku na odmenu: Ivan Beňovič, Milan Bubeník, Daniela Dobišová, Vladimír Cibula, Lukáš Bilas, Pavol Utekal, Ľubomír Vančo a Dušan Hatala, všetci z PARTIZÁNSKEHO, Rastislav Gergel z BÁNOVIEC NAD BEBRAVOU, Júlia Avenová z VEĽKÝCH BIELIC, Ladislav Kováčik z DEŽERÍC, Nora Preťová z KOLAČNA, Miloš Oravec, Milan Broniš a Peter Hostačný z PEČENIAN, Ivana Gajdošová z CHYNORIAN, Milan Drenčko, Dana Burianková a Jana Burianková z BOŠIAN, Emil Poništ zo ŽA- BOKRIEK NAD NITROU, Eva Mikušová, Miroslav Mikuš a Miroslava Mikušová z TIMORADZE. Ďakujeme vám! (1347)
Page 1 and 2: (1353) Týždenník občanov okreso
Page 3 and 4: 8. november 2010 3 Poslanci TSK sch
Page 5: 8. november 2010 5 Úvodná pieseň
Page 9 and 10: 8. november 2010 ŠPORT 9 Tohtoroč
Page 11 and 12: 8. november 2010 ŠPORT 11 Posledn

Tempo 43/2010

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?