UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE VZÁCNOPRVKOVÁ ...

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
Prírodovedecká fakulta
VZÁCNOPRVKOVÁ Nb-Ta MINERALIZÁCIA
V GRANITOVÝCH PEGMATITOCH
A GRANITOCH ZÁPADNÝCH KARPÁT
Peter Chudík
Bratislava 2010

Vzácnoprvková Nb-Ta mineralizácia v granitových pegmatitoch
a granitoch Západných Karpát
Dizertačná práca
Mgr. Peter Chudík
Univerzita Komenského v Bratislave
Prírodovedecká fakulta
Katedra ložiskovej geológie
4.1.27 ložisková geológia
ložisková geológia
Školiteľ: Doc. RNDr. Pavel Uher, CSc.
Stupeň odbornej kvalifikácie: Philosophiae doctor
Bratislava 2010

Zadávací list dizertačnej práce
Školiace pracovisko: Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta
Meno a priezvisko doktoranda: Peter Chudík
Číslo a názov študijného odboru (-ov): 4.1.27 ložisková geológia
Názov študijného programu: ložisková geológia
Školiteľ doktoranda: Doc. RNDr. Pavel Uher, CSc.
Pracovisko, na ktorom doktorand vykonáva doktorandské štúdium: Katedra ložiskovej geológie
Dátum nástupu na štúdium: 1. 9. 2006
Doktorandské štúdium a vypracovanie dizertačnej práce je viazané na projekt (-y):
UK/254/2007, APVV-0557-06
Názov dizertačnej práce: Vzácnoprvková Nb-Ta mineralizácia v granitových pegmatitoch
a granitoch Západných Karpát
Cieľ práce: Zistiť nové lokality s Nb-Ta mineralizáciou, príp. nové Nb-Ta minerály.
Upresniť chemické zloženie a vnútornú zonalitu Nb-Ta minerálov vo vybraných oblastiach Západných
Karpát. Prispieť k objasneniu petrogenézy a evolúcie študovaných granitov, granitových pegmatitov a
Nb-Ta minerálov.
Metodika práce: Elektrónová mikroanalýza minerálov (EMPA), Metóda spätne rozptýlených
elektrónov (BSE), Röntgenová difrakčná analýza (RTG)
Navrhovaný rámcový obsah práce: Štúdium literatury súvisiacej z témou práce.
Terénny výskum a odber vzoriek. Spracovanie vzoriek. Spracovanie analytických výsledkov.
Prezentácia dosiahnutých výsledkov na domácich a zahraničných konferenciách a ich publikácia
v domácich a zahraničných časopisoch.

Termín ukončenia (odovzdania) dizertačnej práce:
Základná a ďalšia odporúčaná literatúra:
Černý P. a Ercit T.S. (1989): Mineralogy of niobium and tantalum: crystal chemical relationships,
paragenetic aspects and their economic implications. In: MÖLLER P., ČERNÝ P. A SAUPÉ F.
(Eds.): Lanthanides, tantalum and niobium. Mineralogy, geochemistry, character of primary ore
deposits, prospecting and applications. Proceedings of a workshop in Berlin, November 1986.
Springer-Verlag, Berlin Heidelberg New York London Paris Tokyo, 27-79.
Černý P. a Ercit T.S. (2005): The classification of granitic pegmatites revisited. Canad. Mineral. 43,
2005-2026.
London D. (2005): Granitic pegmatites: an assesment of current concepts and directions for the future.
Lithos 80, 281-303.
Podmienky sprístupnenia dizertačnej práce po úspešnej obhajobe (licenčná zmluva):
Na uzatvorenie licenčnej zmluvy medzi doktorandom ako autorom školského diela a
nadobúdateľom Univerzitou Komenského v Bratislave zastúpenou dekanom PriF UK sa:
- vyžaduje súhlas školiteľa, resp. iných autorov,
- nevyžaduje sa súhlas školiteľa, resp. iných autorov*
V Bratislave
Školiteľ doktoranda: doc. RNDr. Pavel Uher, CSc.
Doktorand: Mgr. Peter Chudík
Vedúci pracoviska, na ktorom
doktorand vykonáva
doktorandské štúdium:
*nehodiace sa škrtnúť
Meno a priezvisko: Podpis:
doc. RNDr. Otíla Lintnerová, CSc.

Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujem, že predloženú dizertačnú prácu som vypracoval samostatne na
základe vlastného výskumu a všetku použitú literatúru som citoval.
V Bratislave

Poďakovanie
V prvom rade sa chcem poďakovať môjmu školiteľovi doc. RNDr. Pavlovi Uherovi,
CSc. za vedenie pri práci, za jeho nespočetné rady, pripomienky a ochotu pomôcť pri riešení
problémov vyskytujúcich sa počas tejto práce. Rovnako mu ďakujem za poskytnutie
literatúry, za množstvo dní strávených v teréne a za jeho trpezlivosť odpovedať na moje
nekonečné otázky týkajúce sa problematiky Nb-Ta mineralizácie ale aj celej geológie. Za
poskytnutie množstva zahraničnej literatúry, za cenné rady a diskusie, ale aj za kamarátsky
prístup počas môjho mesačného pobytu na Masarykovej univerzite v Brne sa chcem
poďakovať prof. Milanovi Novákovi. Aj vďaka nemu som mal možnosť spoznať kolegov
Mgr. Petra Gadasa a Mgr. Radka Škodu PhD., ktorým ďakujem za množstvo kvalitných
mikrosondových analýz, ako aj za ochotu merať na prístroji aj počas víkendov a sviatkov.
Rovnako sa chcem poďakovať mojím kolegom a priateľom z fakulty, menovite dr. Bačíkovi,
dr. Ondrejkovi a doc. Pršekovi za spoločné dni strávené v teréne, za ich cenné rady
a pripomienky, ako aj za niektoré analytické práce. Ďakujem aj RNDr. Milanovi Kohútovi
CSc. a RNDr. Ivanovi Dianiškovi CSc. za poskytnutie vzoriek. Rovnako sa chcem
poďakovať aj všetkým členom Katedry ložiskovej geológie za ich priateľský prístup, za
cenné rady a za vytvorenie príjemného pracovného prostredia počas môjho doktorandského
štúdia. V neposlednom rade sa chcem poďakovať mojej rodine, najbližším a kamarátom za
ich všestrannú podporu a pomoc.

Abstrakt
CHUDÍK, Peter: Vzácnoprvková Nb-Ta mineralizácia v granitových pegmatitoch a granitoch
Západných Karpát. [Dizertačná práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká
fakulta. Katedra ložiskovej geológie. Školiteľ: doc. RNDr. Pavel Uher, CSc. Bratislava: PriF
UK. 2010. 135 s.
Nb-Ta minerály, predovšetkým členy skupiny columbitu, tapiolitu a wodginitu reprezentujú
najcharakteristickejšie akcesorické minerály vzácnoprvkových granitových pegmatitov LCT
skupiny. Detailný výskum ich textúrnych znakov a chemického zloženia odhaľuje často
komplikovaný vznik ich materských hornín, akými sú vzácnoprvkové granitové pegmatity
a granity. Identifikovaná Nb-Ta mineralizácia v granitovom pegmatite Jezuitské lesy,
v pegmatitickom leukogranite pri Duchonke a v leukogranite v Dlhej doline počas tejto práce
poukázala na viaceré špecifické, často nezvyčajné črty týchto výskytov.
Granitový pegmatit Jezuitské lesy je príkladom stredne vyvinutého pegmatitu berylovocolumbitového
subtypu, kde niekoľko generácií Nb-Ta minerálov dokumentuje jeho
magmatickú až postmagmatickú evolúciu. Z Nb-Ta minerálov boli identifikované všetky
členy skupiny columbitu, ferotapiolit, ferowodginit a mikrolit, pričom v prvých troch
mineráloch možno identifikovať 3 generácie z odlišným chemickým zložením a vývojom.
Prvá generácia (ferotantalit I, ferotapiolit I, ferowodginit I) vznikla počas kryštalizácie
hrubozrnnej kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovej zóny a je charakteristická relatívne
vysokým pomerom Ta/(Ta+Nb). Druhá generácia Nb-Ta minerálov (ferocolumbit až
ferotantalit II, ferotapiolit II, ferowodginit II) vznikla počas kryštalizácie zóny cukrovitého
albitu a je charakteristická najmä poklesom pomeru Ta/(Ta+Nb). Pokles pomeru Ta/(Ta+Nb)
v columbite-tantalite II bol spôsobený skoršou kryštalizáciou Ta bohatých členov
(ferotapiolit I, ferowodginit I) čo ochudobnilo taveninu o značné množstvo Ta. Tretia
generácia Nb-Ta minerálov (manganotantalit III, manganocolumbit III, ferotapiolit III a
ferowodginit III) vznikla pravdepodobne v závere magmatického štádia konsolidácie
pegmatitu a je charakteristická zreteľným nárastom pomeru Mn/(Mn+Fe) v dôsledku zmeny
zloženia fluíd s nárastom aktivity F. Mikrolit reprezentuje najmladšiu Nb-Ta fázu, ktorá
vznikla v dôsledku postihnutia zrejme už utuhnutého pegmatitu Jezuitské lesy,
pravdepodobne postmagmatickými, hydrotermálnymi fluidami obohatenými Ca, Na a F.
Akcesorické Nb-Ta minerály boli identifikované aj v pegmatitickom leukogranite pri
Duchonke v Považskom Inovci. Identifikovaný bol ferocolumbit až ferotantalit a ferotapiolit.
Zloženie columbitu-tantalitu je charakteristické konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,20-
0,27 (lokálne 0,35-0,40), ale extrémnym rozsahom pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,18-0,72, pričom
analýzy s pomerom nad 0,63 zasahujú do poľa nemiešateľnosti medzi tantalitom a
tapiolitom. Na základe experimentálnych prác sú hranice poľa nemiešateľnosti kontrolované
najmä teplotou, fugacitou kyslíka, prípadne štruktúrnym stavom fáz. Empiricky definované
pole nemiešateľnosti je však založené len na základe dát z granitových pegmatitov.
V prípade leukogranitu pri Duchonke tak možno teplotu považovať pravdepodobne za
kľúčový faktor. A to z dôvodu, že kryštalizácia pegmatitického leukogranitu pri Duchonke
prebiehala pravdepodobne pri vyššej teplote v porovnaní z teplotou kryštalizácie
vzácnoprvkových granitových pegmatitov, pričom za týchto vyššie teplotných podmienok
možno predpokladať menší rozsah poľa nemiešateľnosti medzi tantalitom a tapiolitom.
Na lokalite vysokofrakcionovaného leukogranitu v Dlhej doline, neďaleko Gemerskej
Polomy bola identifikovaná akcesorická Nb-Ta-W mineralizácia, zastúpená ferocolumbitom,
manganocolumbitom, volfrámovým ixiolitom, pyrochlórom, mikrolitom a uránmikrolitom.
Charakteristickou črtou leukogranitu v Dlhej doline je zvýšený obsah W, ktorého množstvo
je zvýšené aj v Nb-Ta fázach, pričom najvyššie koncentrácie sú vo volfrámovom ixiolite (do

35 hm.% WO3) a manganocolumbite (do 10 hm.% WO3). Ďalšou špecifickou črtou je pokles
pomeru Mn/(Mn+Fe) s narastajúcou hodnotou pomeru Ta/(Ta+Nb) v okrajových častiach
niektorých kryštálov manganocolumbitu. Tento jav súvisí pravdepodobne z kryštalizáciou
apatitu, ktorý sa často vyskytuje na kontakte z manganocolumbitom, pričom kryštalizácia
apatitu (z obsahom do 2 hm.% MnO) mohla znížiť obsah Mn v tavenine a zapríčiniť tak
pokles pomeru Mn/(Mn+Fe) v okrajových častiach manganocolumbitu.
Kľúčové slová: Berylovo-columbitový Pegmatit. Leukogranit. Nb-Ta Minerály. Chemické
Zloženie. Frakcionácia Nb-Ta a Fe-Mn.

Abstract
CHUDÍK, Peter: Rare-element Nb-Ta mineralization in granitic pegmatites and granites of
the Western Carpathians. [Ph.D. thesis]. Comenius University, Bratislava. Faculty of Natural
Sciences. Department of Mineral Deposits. Supervisor: doc. RNDr. Pavel Uher, CSc. FNS
CU. 2010. 135 p.
Nb-Ta phases, especially members of columbite group, tapiolite and wodginite, represent
most characteristic accessory minerals of the LCT-family rare-element granitic pegmatites.
Detailed study of their textural and compositional variations reveals a complex evolution of
their parental rare-element granitic pegmatites and granites.
The Jezuitské Lesy granitic pegmatite exhibits an example of moderately evolved dike of the
beryl-columbite subtype, where several generations of the Nb-Ta minerals portrayed their
magmatic to post-magmatic evolution. All members of columbite group minerals,
ferrotapiolite, ferrowodginite and microlite were identified in the Jezuitské Lesy pegmatite.
Moreover, the columbite-tantalite, ferrotapiolite and ferrowodginite form three generations
with distinct chemical composition and evolution. The first generation of Nb-Ta minerals
(ferrotantalite I, ferrotapiolite I and ferrowodginite I) originated during the crystallization of
coarse-grained quartz-microcline-muscovite zone and it is characterized by the relatively
high Ta/(Ta+Nb) ratio. The second generation of Nb-Ta minerals (ferrocolumbite to
ferrotantalite II, ferrotapiolite II, ferrowodginite II) formed during the crystallization of finegrained
saccharoidal albite zone and it is characterized by the decrease of Ta/(Ta+Nb) ratio.
Low Ta/(Ta+Nb) values in columbite-tantalite II can be explained by crystallization from the
Ta-depleted melt, which was significantly impoverished in Ta, after crystallization of Ta-rich
phases (ferrotapiolite I, ferrowodginite I). The third generation of Nb-Ta minerals
(manganotantalite III, manganocolumbite III, ferrotapiolite III and ferrowodginite III) most
likely formed during the final magmatic stage of the pegmatite consolidation and it is
characterized by increase of Mn/(Mn+Fe) ratio, as a consequence of fluid composition
change, connected with increased activity of F. Microlite represent the youngest Nb-Ta phase
which formed probably during a post-magmatic, hydrotermal overprint of the Jezuitské lesy
granitic pegmatite by Ca, Na and F rich fluids.
Accessory ferrocolumbite to ferrotantalite and ferrotapiolite were identified in pegmatitic
leucogranite near Duchonka, Považský Inovec Mts.. The composition of columbite-tantalite
shows a relatively constant Mn/(Mn+Fe) ratio (0,20-0,27; locally 0,35-0,40), but extreme
range of Ta/(Ta+Nb) ratio (0,18-0,72). Ratios higher than 0,63 plot inside the tantalitetapiolite
miscibility gap. On the basis of experimental works, boundaries of the miscibility
gap are controlled by temperature, oxygen fugacity and phase structural state. An empirically
determined miscibility gap is based only on data from granitic pegmatites. In a case of
Duchonka leucogranite, the temperature is probably the key factor. The Duchonka pegmatitic
leucogranite crystallized most likely at higher temperature compared to rare-element granitic
pegmatites. For that reason, the tantalite-tapiolite miscibility gap has most probably smaller
range at such conditions.
The accessory Nb-Ta-W mineralization represented by ferrocolumbite, manganocolumbite,
tungstenian ixiolite, pyrochlore, microlite, uranmicrolite was identified in the highly
fractionated leucogranite at Dlhá dolina, near Gemerská Poloma. Characteristics feature of
leucogranite from Dlhá dolina is elevated content of W, expressed also by increased content
in Nb-Ta phases. The highest concentration are in tungstenian ixiolite (up to 35 wt.% WO3)
and manganocolumbite (up to 10 wt.% WO3). Another specific feature is decrease of
Mn/(Mn+Fe) ratio with increasing value of Ta/(Ta+Nb) ratio in the outer parts of some
manganocolumbite crystals. This feature can be connected with crystallization of apatite,

which is often found at the contact with manganocolumbite. The crystallization of apatite
(Mn up to 2 wt.% MnO) could deplete the melt in Mn and caused decrease of Mn/(Mn+Fe)
ratio in outermost parts of manganocolumbite crystals.
Key words: Beryl-columbite Pegmatite. Leucogranite. Nb-Ta Minerals. Chemical
Composition. Nb-Ta and Fe-Mn Fractionation.

Predhovor
Predložená dizertačná práca zameraná na vzácnoprvkovú Nb-Ta mineralizáciu
v granitoidných horninách Západných Karpát vznikla v nadväznosti na diplomovú prácu
autora, ktorá bola rovnako zameraná na tento vzácne sa vyskytujúci typ mineralizácie.
Granitové pegmatity Západných Karpát sa považovali dlhú dobu za málo zaujímavé až
sterilné, najmä po stránke prítomnosti Nb-Ta mineralizácie v nich. Avšak v posledných
dvoch desaťročiach sa vďaka systematickému výskumu akcesorických minerálov
granitoidných hornín a najmä ich pegmatitových diferenciátov, ktorý bol vykonávaný najmä
autorovým školiteľom doc. Uherom, podarilo toto vnímanie vyvrátiť. Dosiahnuté výsledky
jednoznačne poukázali na pestrosť Nb-Ta mineralizácie v granitoidných horninách
Západných Karpát. Na druhej strane sú však súčasné poznatky o Nb-Ta mineralizáciách
Západných Karpát relatívne nedostatočné. Doterajšie výsledky sú spracované na rôznej
úrovni, chýba dostatočný počet moderných analýz minerálov, ako aj ich detailnejšie
genetické zhodnotenie. Hlavným úsilím práce tak bolo posunúť hranice poznania v skúmanej
problematike, prispieť k rozšíreniu doteraz známych a relatívne vzácne sa vyskytujúcich
lokalít s Nb-Ta mineralizáciou, prípadne objaviť nové doteraz neopísané Nb-Ta fázy, či už
v prostredí granitových pegmatitov alebo granitov. A práve aj z dôvodu vzácnosti výskytu
Nb-Ta mineralizácie v granitoidných horninách Západných Karpát bola pozornosť venovaná
už aj potvrdenému výskytu Nb-Ta mineralizácie na jednej zo skúmaných lokalít.
Základnou a nosnou metódou použitou v tejto práci bola elektrónová mikroanalýza
objavených Nb-Ta minerálov, ktorá bola využitá predovšetkým na stanovenie ich
chemického zloženia. Pomocou metódy spätne rozptýlených elektrónov bolo umožnené
štúdium vnútornej zonality týchto minerálov a ďalšou metódou bola röntgenová difrakčná
analýza, ktorá poslúžila na identifikáciu minerálov, stanovenie mriežkových parametrov a ich
štruktúrneho stavu.
Výsledky štúdia vzácnoprvkových minerálov napomôžu riešeniu evolúcie ich materskej
horniny, jej magmatických, príp. postmagmatických procesov. Databáza získaných analýz
bude rovnako využiteľná pri ďalších porovnávacích štúdiách tykajúcich sa vzácnoprvkových
Nb-Ta mineralizácií.

OBSAH
1. ÚVOD ....................................................................................................................... 1
2. PEGMATITY A GRANITY SO VZÁCNOPRVKOVOU Nb-Ta
MINERALIZÁCIOU: EVOLUČNÉ TRENDY ....................................... 3
2.1 Vzácnoprvkové pegmatity .............................................................................. 3
2.2 Vzácnoprvkové granity ................................................................................... 15
3. Nb-Ta MINERALIZÁCIA V ZÁPADNÝCH KARPATOCH:
SÚČASNÝ STAV POZNATKOV ................................................................. 24
4. KLASIFIKÁCIA Nb-Ta OXIDOV A CHARAKTERISTIKA
VYBRANÝCH SKUPÍN Nb-Ta MINERÁLOV ..................................... 32
4.1 Skupina columbitu ............................................................................................ 35
4.2 Skupina tapiolitu ............................................................................................... 41
4.3 Ixiolit ...................................................................................................................... 45
4.4 Skupina wodginitu ............................................................................................ 49
4.5 Skupina pyrochlóru .......................................................................................... 52
5. METODIKA .......................................................................................................... 56
5.1 Terénny výskum ................................................................................................ 56
5.2 Laboratórny výskum ....................................................................................... 56
5.2.1 Elektrónová mikroanalýza (EMPA) ................................................................... 56
5.2.2 RTG difrakčná analýza ........................................................................................ 58
6. VÝSLEDKY .......................................................................................................... 59
6.1 Granitový pegmatit Jezuitské lesy .............................................................. 59
6.1.1 Lokalizácia a geologická charakteristika materských hornín pegmatitu ....... 59
6.1.2 Vnútorná stavba, mineralogická a geochemická charakteristika pegmatitu
Jezuitské lesy ........................................................................................................ 60
6.1.3 Nb-Ta mineralizácia ............................................................................................. 63
6.1.3.1 Skupina columbitu ............................................................................................... 63
6.1.3.2 Ferotapiolit ........................................................................................................... 69
6.1.3.3 Ferowodginit ........................................................................................................ 72

6.1.3.4 Vstup Ti do štruktúry columbitu-tantalitu, ferotapiolitu a ferowodginitu ........... 75
6.1.3.5 Mikrolit ................................................................................................................ 76
6.2 Leukogranit pri Duchonke ............................................................................ 79
6.2.1 Lokalizácia a geologická charakteristika oblasti ............................................... 79
6.2.2 Mineralogická a geochemická charakteristika .................................................. 80
6.2.3 Nb-Ta mineralizácia ............................................................................................. 82
6.2.3.1 Skupina columbitu ............................................................................................... 82
6.2.3.2 Ferotapiolit ........................................................................................................... 85
6.3 Granit Dlhá dolina ............................................................................................ 87
6.3.1 Lokalizácia, petrologická a mineralogická charakteristika granitu ................ 87
6.3.2 Nb-Ta mineralizácia ............................................................................................. 88
6.3.2.1 Skupina columbitu ............................................................................................... 88
6.3.2.2 Volfrámový ixiolit ............................................................................................... 92
6.3.2.3 Skupina pyrochlóru ............................................................................................. 93
6.3.2.4 Vstup W a Ti do štruktúry columbitu, W ixiolitu, pyrochlóru a mikrolitu ......... 95
7. DISKUSIA .............................................................................................................. 98
7.1 Nb-Ta mineralizácia v granitovom pegmatite Jezuitské lesy ............ 98
7.1.1 Porovnanie s inými granitovými pegmatitmi zo Západných Karpát a sveta .. 98
7.1.2 Evolučné trendy Nb-Ta minerálov ...................................................................... 100
7.2 Nb-Ta mineralizácia v pegmatitickom leukogranite pri
Duchonke ............................................................................................................. 105
7.2.1 Porovnanie s Nb-Ta mineralizáciou z granitov Západných Karpát
a zo sveta ................................................................................................................ 105
7.2.2 Ferotantalit zasahujúci do poľa nemiešateľnosti medzi tantalitom
a tapiolitom ............................................................................................................ 106
7.3 Nb-Ta mineralizácia v granite v Dlhej doline ......................................... 108
7.3.1 Porovnanie s inými granitmi s Nb-Ta mineralizáciou ....................................... 108
8. ZÁVER .................................................................................................................... 112
9. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV .................................... 114
Súhrn ............................................................................................................................. 126
Summary ...................................................................................................................... 131
Prílohy

1. ÚVOD
Minerály Nb a Ta zvyčajne predstavujú veľmi nepatrnú časť granitoidných hornín a o
vzácnosti ich výskytov a koncentrácie v horninách svedčí aj ich samotný názov
vzácnoprvkové. Napriek tomu patria tieto prvky ako aj minerály nimi tvorené k intenzívne
študovaným minerálnym fázam, čo je spôsobené aj kvôli ich špecifickým vlastnostiam,
vďaka ktorým predstavujú strategické prvky, ktoré sú v súčasných moderných technológiách
nenahraditeľné (počítačové, mobilné a TV technológie, letecké a kozmické technológie,
metalurgia a pod.). Na druhej strane sú Nb-Ta minerály aj zdrojom neoceniteľných
genetických informácií pre geológov. Nb-Ta oxidické minerály predstavujú
najcharakteristickejšie akcesorické fázy vysoko frakcionovaných granitových pegmatitov
a granitov. Súčasne predstavujú hlavné indikátory stupňa geochemickej frakcionácie, pričom
na základe ich distribúcie, paragenetických vzťahov, vnútornej zonality a chemického
zloženia môžu poslúžiť ako cenný nástroj pre pochopenie genézy materskej horniny, jej
magmatickej a postmagmatickej evolúcie. Štúdium minerálov skupiny columbitu, ktoré
predstavujú najhojnejšie minerály Nb a Ta vo vzácnoprvkových granitových pegmatitoch a
granitoch, prinieslo za posledných dvadsať rokov množstvo nových informácií o trendoch
frakcionácie Nb/Ta a Fe/Mn v rôznych typoch a subtypoch granitových pegmatitov, ako aj
v jednotlivých typoch granitov. Frakcionácia týchto dvoch dvojíc chemických prvkov
v mineráloch skupiny columbitu zvyčajne narastá s vývojom jednotlivých zón pegmatitu, ale
aj s vývojom jednotlivých častí granitových telies a je zreteľne dokumentovaná a ilustrovaná
v klasifikačnom diagrame minerálov skupiny columbitu. Výsledné frakcionačné trendy
zvyčajne vykazujú progresívny trend vyjadrený nárastom jedného, prípadne oboch pomerov
Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe). Navyše faktory ovplyvňujúce výsledné frakcionačné trendy sa
môžu v jednotlivých prostrediach výrazne meniť, pričom hlavné faktory ovplyvňujúce
frakcionáciu Nb/Ta a Fe/Mn v prostredí granitových pegmatitov a granitov budú spomenuté
aj v úvodných kapitolách tejto práce.
V úvodných kapitolách práce je tak pozornosť venovaná rôznym typom
vzácnoprvkových granitových pegmatitov a granitov vyskytujúcich sa vo svete, pričom dôraz
je kladený najmä na ich charakteristické frakcionačné trendy. Za nimi nasleduje kapitola
o doterajších prácach a výskumoch týkajúcich sa Nb-Ta mineralizácie v Západných
Karpatoch. V poslednej teoretickej časti je pozornosť venovaná jednotlivým vybraným
skupinám Nb-Ta minerálov, s ktorými sa čitateľ stretne vo výsledkovej časti. Uvedené sú tu
1

všeobecné poznatky o ich výskytoch, chemických zloženiach a uvedené sú aj prípadné
nejasnosti v rámci niektorých skupín. Za touto časťou nasleduje výsledková časť
s metodickými postupmi pri riešení práce, samotnými výsledkami práce, diskusiou
a závermi. V prílohe sú uvedené všetky mikrosondové analýzy z jednotlivých študovaných
lokalít.
Pri zadaní dizertačnej práce boli zároveň stanovené nasledujúce ciele:
- Pokúsiť sa zistiť nové lokality s Nb-Ta mineralizáciou, prípadne nové Nb-Ta minerály
v rámci Západných Karpát.
- Upresniť chemické zloženie a vnútornú zonalitu Nb-Ta minerálov vo vybraných
oblastiach Západných Karpát.
- Prispieť k objasneniu petrogenézy a evolúcie študovaných granitov, granitových
pegmatitov a Nb-Ta minerálov.
2

2. PEGMATITY A GRANITY SO VZÁCNOPRVKOVOU Nb-Ta
MINERALIZÁCIOU: EVOLUČNÉ TRENDY
Aj vďaka neustálemu nárastu využívania vzácnych prvkov v rozmanitých hi-tech
technológiách sa sústreďuje veľká pozornosť na výskum ich geologických zdrojov. Klasický
zdroj hi-tech prvkov, akými sú najmä Li, Rb, Cs, Be, Ga, Sc, Y, REE, Sn, Nb, Ta, U, Th, Zr
a Hf, predstavujú predovšetkým granitové pegmatity. Popri granitových pegmatitoch sa
vzácne prvky koncentrujú aj vo vysokofrakcionovaných typoch granitov. Granity
a pegmatity so vzácnoprvkovou mineralizáciou predstavujú dva evolučne rozdielne typy,
pochádzajúce zo špecializovanej granitovej taveniny. Pri porovnávaní celkového chemického
zloženia jedného z najznámejších vzácnoprvkových granitových pegmatitov, akým je Tanco,
Kanada (napr. Stilling et al. 2006), s vysoko frakcionovaným peraluminóznym granitom
Beauvoir, Francúzsko (Raimbault et al. 1995), je ich podobnosť pomerne zreteľná. Avšak
v rozmanitosti a chemickom zložení Nb-Ta fáz, ich vzájomných vzťahoch,
prípadne zonalitách, je evidentný rozdiel.
2.1 Vzácnoprvkové pegmatity
Vzácnoprvkové pegmatity predstavujú jednu z piatich tried granitových pegmatitov
(Černý a Ercit 2005). Táto trieda je dodnes najviac študovanou triedou granitových
pegmatitov, čo je pravdepodobne spôsobené aj tendenciou akumulovať ekonomické
koncentrácie vzácnych litofilných prvkov v najviac frakcionovaných pegmatitových telesách.
Skupina vzácnoprvkových pegmatitov je na základe určitých kritérií, napr. na základe
celkového chemizmu, chemizmu akcesorických minerálov, vnútornej štruktúre a P-T
podmienkach vzniku rozčlenená na viacero pegmatitových typov (tab. 1). Tie možno na
základe petrogenetických znakov rozdeliť do dvoch hlavných skupín (Černý 1991, 1992,
Černý a Ercit 2005). Prvou je NYF skupina, v ktorej dochádza k akumulácii prvkov ako sú
Nb, Y, a F (popri Be, REE, Sc, Ti, Zr, Th a U), pričom pegmatity tejto skupiny majú pôvod
v subaluminóznych až metaluminóznych najmä A-typových, menej často I-typových
granitoch a možno k nim zaradiť najmä vzácnozeminový typ vzácnoprvkových pegmatitov,
ktorému však v tejto práci nebude venovaná pozornosť. Druhá, LCT skupina je
charakteristická akumuláciou najmä Li, Cs a Ta (popri Rb, Be, Sn, B, P a F), pričom
pegmatity tejto skupiny vznikajú z peraluminóznych S-typových, ale aj viac vyvinutých Itypových
granitov a možno k nim zaradiť zvyšné štyri typy vzácnoprvkových pegmatitov
3

(Černý a Ercit 2005). Popri zriedkavejšom albitovo-spodumenovom a albitovom type,
predstavujú berylový a komplexný typ dva najčastejšie sa vyskytujúce typy z LCT skupiny
vzácnoprvkových pegmatitov, ktorým je v tejto práci venovaná najväčšia pozornosť.
Tab. 1 Klasifikácia vzácnoprvkovej triedy granitových pegmatitov (Černý a Ercit 2005)
Typ pegmatitu Subtyp pegmatitu Geochemické zloženie Typické minerály
REE Allanitovo-monazitový (L)REE, U, Th allanit, monazit
(P, Be, Nb>Ta)
Euxenitový REE, Y, Ti, Zr, Nb>Ta, euxenit, monazit, xenotím,
(F, P) eschynit
Gadolinitový Y, (H)REE, Be, Nb>Ta, F gadolinit, fergusonit, samarskit
Berylový Berylovo-columbitový Be, Nb-Ta (± Sn, B) beryl, columbit-tantalit
Berylovo- Be, Nb-Ta, P (Li, F, ±Sn, B) beryl, columbit-tantalit,
columbitovo-fosfátový triplit, trifylín
Komplexný Spodumenový Li, Rb, Cs, Be, Ta-Nb, spodumen, beryl, tantalit,
(amblygonit), (lepidolit),
(Sn, P, F, ± B)
(pollucit)
Petalitový Li, Rb, Cs, Be, Ta>Nb petalit, beryl, tantalit,
(Sn, Ga, P, F, ± B) (ambligonit), (lepidolit)
Lepidolitový F, Li, Rb, Cs, Be, Ta>Nb lepidolit, topás, beryl,
(Sn, P, ± B) mikrolit, (pollucit)
Elbaitový Li, B, Rb, Sn, F elbait, mikrolit
(Ta, Be, Cs) (beryl, tantalit, hambergit)
Amblygonitový P, F, Li, Rb, Cs, Be, Ta>Nb amblygonit, beryl, tantalit
(Sn, ± B) (lepidolit), (pollucit)
Albitovo- Li (Sn, Be, Ta-Nb, ± B) spodumen, (kasiterit)
spodumenový (beryl), (tantalit)
Albitový Ta-Nb, Be (Li, ± Sn, B) tantalit, beryl, (kasiterit)
Berylový typ je na rozdiel od komplexných typov charakteristický jednoduchšou
mineralizáciou, pričom berýlium je doprevádzané Nb a Ta v berylovo-columbitových
subtypoch a taktiež fosfátmi Fe, Mn a Ca v zriedkavejšie sa vyskytujúcich berylovo-
columbitovo-fosfátových subtypoch. Na základe frakcionácie dvojíc Nb-Ta a Fe-Mn v
mineráloch skupiny columbitu-tantalitu sú jednotlivé typy pegmatitov charakteristické
rôznymi frakcionačnými trendmi, vyjadrenými viac či menej zreteľným nárastom pomeru
Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v štvoruholníkovom klasifikačnom diagrame columbitu-tantalitu
(obr. 1). Všeobecne je frakcionácia Nb-Ta v magmatickom procese považovaná za výsledok
spôsobený vyššou geochemickou mobilitou a stabilitou roztokov Ta pri nižších teplotách
oproti Nb, čiže ich neskoršou precipitáciou v najviac frakcionovaných magmatických
4

členoch (Černý et al. 1985a). Ďalším dôležitým faktorom je väčšia rozpustnosť tantalitu voči
columbitu v peraluminóznej tavenine (Linnen a Keppler 1997). Významným faktorom je aj
zvýšená koncentrácia prvkov ako F, Li a P v tavenine, ktoré taktiež zvyšujú rozpustnosť
columbitu-tantalitu, pričom rozpustnosť v prípade manganotantalitu je vyššia v porovnaní s
manganocolumbitom (Keppler 1993, Wolf a London 1993, Linnen 1998, Bartels et al. 2010).
Avšak rozpustnosť v prípade Fe koncového členu ferotapiolitu je vyššia pri porovnaní s Mn
koncovým členom manganotantalitom (Linnen a Cuney 2005). Dôležitú rolu v prípade
frakcionácie Fe-Mn zohráva obsah fluóru, ktorý pri zvýšenom obsahu v tavenine spôsobuje
výraznú frakcionáciu s nárastom k Mn bohatým členom skupiny columbitu-tantalitu,
predovšetkým v začiatočných štádiách procesu. Hoci niektoré práce poukazujú na fakt, že aj
iné Fe-Mn minerály prítomné v tavenine môžu tento proces výrazne ovplyvniť (napr.
turmalín - Van Lichtervelde et al. 2006; apatit - Breiter et al. 2007; granát - Mulja et al.
1996). Navyše všeobecne udávaný trend nárastu Ta a Mn na úkor Nb a Fe s narastajúcou
frakcionáciou pegmatitových tavenín (napr. Černý et al. 1985a, 1986; Černý 1989) sa na
základe výskumov v posledných rokoch nejaví až taký jednoznačný (napr. Brown a Wise
2001, Novák et al. 2003a, Van Lichtervelde et al. 2007, Rao et al. 2009).
Obr. 1 Frakcionačné trendy niektorých vzácnoprvkových pegmatitov v klasifikačnom diagrame
minerálov skupiny columbitu (Černý 1989).
Je všeobecne známe, že chemické zloženie minerálov skupiny columbitu sa mení
v závislosti od výskytu v rôznych typoch pegmatitov. Pre granitové pegmatity berylového
5

typu je charakteristický najmä stredný až vysoký stupeň frakcionácie Nb-Ta vyjadrený
nárastom pomeru Ta/(Ta+Nb) a súčasne relatívne konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe) (obr.
1) (Černý a Ercit 1989). Takýto frakcionačný trend je typický pre granitové pegmatity
chudobné na Li a F a vo väčšine prípadov zodpovedá pegmatitom berylového typu (napr.
Černý et al. 1986, Černý 1989, Uher et al. 1994, 1998a, Novák 1995, Malló et al. 1995,
Alfonso et al. 1995, Tindle a Breaks 1998, Novák et al. 2003b, Galliski a Černý 2006) (obr.
2). Pre tieto pegmatity je typická asociácia minerálov tvorená ferocolumbitom, ferotantalitom
a ferotapiolitom. Napriek tomu niektoré granitové pegmatity berylovo-columbitového
subtypu vykazujú mierne odlišné trendy so súčasným zvyšovaním pomeru Ta/(Ta+Nb)
a Mn/(Mn+Fe), ako je tomu v prípade pegmatitov z Greer Lake, Kanada (Černý et al. 1986),
kde sú zastúpené všetky členy skupiny columbitu, najmä však ferocolumbit
a manganotantalit (obr. 2). Podobne je tomu aj v prípade pegmatitov z granitového plutónu
Separation Rapids, Ontário, Kanada, kde jedno teleso granitového pegmatitu berylového
subtypu obsahuje Mn bohaté členy skupiny columbitu (manganocolumbit až
manganotantalit) s pomermi Mn/(Mn+Fe) = 0,53-0,98 a Ta/(Ta+Nb) = 0,10-0,98 (Separation
Rapids 256, Tindle a Breaks 1998) (obr. 2).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
Moravany
nad Váhom
Separation
Rapids 262
0
0
FeNb 2O6 0,2 0,4 0,6 0,8
Mn/(Mn+Fe)
Scheibengraben
Greer
Lake
Separation
Rapids 256
MnTa 2 O 6
1
MnNb2O6 Obr. 2 Frakcionačné trendy minerálov skupiny columbitu-tantalitu a ferotapiolitu z vybraných berylovocolumbitových
pegmatitov. (Černý et al. 1986, Uher et al. 1994, Tindle a Breaks 1998, Novák et al. 2003a)
6

Taktiež výrazne zreteľnú odchýlku od frakcionačného trendu typického pre berylovo-
columbitové pegmatity, možno pozorovať v prípade pegmatitu Scheibengraben, Česká
republika (Novák et al. 2003a), kde pomer Ta/(Ta+Nb) v mineráloch skupiny columbitu
dosahuje 0,06-0,97 a pomer Mn/(Mn+Fe) = 0,35-0,90 (obr. 2). Takéto široké rozsahy
pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v mineráloch skupiny columbitu sú typické najmä pre
najviac frakcionované komplexné granitové pegmatity (napr. Spilde a Shearer 1992, Mulja et
al. 1996).
Berylovo-columbitovo-fosfátový subtyp je zriedkavejší ako berylovo-columbitový
subtyp. Popri beryle, columbite-tantalite a fosfátoch Fe, Mn a Ca (najmä graftonite a beusite)
je pomerne častou fázou aj trifylín, ktorý predstavuje prvý minerál obsahujúci lítium, za
ktorým nasleduje kryštalizácia Li silikátov v komplexných granitových pegmatitoch.
Frakcionačný trend columbitu-tantalitu v berylovo-columbitovo-fosfátových pegmatitoch
v porovnaní s pegmatitmi berylovo-columbitového subtypu je charakteristický predovšetkým
väčšou frakcionáciou Fe/Mn a pomer Mn/(Mn+Fe) sa v mnohých prípadoch pohybuje
prevažne v rozmedzí 0,30-0,70 (napr. peg. Hannula, oblasť Eräjärvi, Fínsko - Lahti 2000;
peg. El Peňón, oblasť Pampean Ranges, Argentína - Galliski a Černý 2006)(obr. 3).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
peg. Moravany
nad Váhom
Hannula
0
0
FeNb 2O6 0,2 0,4 0,6 0,8 1
MnNb2O6 Mn/(Mn+Fe)
El Peňón
MnTa 2 O 6
Obr. 3 Frakcionačné trendy minerálov skupiny columbitu-tantalitu z vybraných berylovocolumbitovo-fosfátových
pegmatitov. (Lahti 2000, Galliski a Černý 2006)
7

Komplexné typy pegmatitov sú charakteristické zvýšeným obsahom lítnych silikátov
(najmä spodumen a petalit), vyznačujú sa najvyvinutejšou vnútornou štruktúrou a sú
považované za najfrakcionovanejšie členy spomedzi terestrických hornín (Černý et al. 2005).
Na základe minerálnych asociácií, ktoré sú odrazom chemického zloženia zdrojovej taveniny
a P-T podmienok konsolidácie pegmatitových telies, sú komplexné typy rozčlenené na päť
subtypov (Černý 1991, Černý a Ercit 2005).
Spodumenový subtyp predstavuje najčastejšie sa vyskytujúci komplexný typ
pegmatitov, ktorý kryštalizuje prevažne pri relatívne vyšších tlakoch (300 až 400 MPa,
London 1984, 2005). Napriek hojným výskytom spodumenového subtypu, ich preskúmanosť
v porovnaní so zriedkavejšími pegmatitmi petalitového subtypu je menšia. Predstaviteľom
pegmatitu spodumenového subtypu je známy pegmatit Koktogai, nachádzajúci sa v severnej
Číne (napr. Lu et al. 1997). Pegmatitové teleso tvorí nepravidelnú šošovku veľkosti približne
150 x 250 m, s výrazne diferencovanými desiatimi zónami, od jednoduchých okrajových zón
až po takmer monominerálne zóny v centre. Minerály skupiny columbitu sú zastúpené najmä
manganocolumbitom a manganotantalitom s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,15–0,97 a
Mn/(Mn+Fe) = 0,45-0,90 (obr. 4) (Lu et al. 1997).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
Tin Mountain
peg. Moravany
nad Váhom
Koktogai
0
0
FeNb 2O6 0,2 0,4 0,6 0,8 1
MnNb2O6 Mn/(Mn+Fe)
Lacorne
MnTa 2 O 6
Harding
Obr. 4 Frakcionačné trendy minerálov skupiny columbitu-tantalitu z vybraných spodumenových
pegmatitov. (Lu et al. 1997, Lumpkin 1998a, Spilde a Shearer 1992, Mulja et al. 1996).
8

Ďalším príkladom spodumenového subtypu je pegmatit Harding v Novom Mexiku (USA),
avšak tento pegmatit obsahuje niektoré črty typické aj pre lepidolitový subtyp a to najmä
prítomnosťou lepidolitu a prevahou mikrolitu nad columbitom-tantalitom (Lumpkin 1998a).
Taktiež frakcionačný trend columbitu-tantalitu s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,25–0,57 a
Mn/(Mn+Fe) = 0,91-0,99 (obr. 4), indikuje zvýšenú aktivitu fluóru počas kryštalizácie
pegmatitu a výsledný frakcionačný trend sa podobá skôr niektorým lepidolitovým subtypom
(napr. Novák a Černý 2001). Oproti tomu, frakcionačný trend columbitu-tantalitu zo
spodumenového pegmatitu Tin Mountain, Dakota (USA) je charakteristický postupným
zvyšovaním pomerov Ta/(Ta+Nb) = 0,20-0,97 a Mn/(Mn+Fe) = 0,30-0,98 (obr. 4), čo svedčí
o relatívne nižšej aktivite F, typickej pre tento subtyp pegmatitov (Spilde a Shearer 1992).
K ďalším predstaviteľom tohto subtypu patria napríklad niektoré pegmatity granitového
plutónu Lacorne v Quebecu, Kanada, s hodnotami pomerov v mineráloch skupiny columbitu-
tantalitu Ta/(Ta+Nb) = 0,20-0,98 a Mn/(Mn+Fe) = 0,78-0,92 (obr. 4) (Mulja et al. 1996), ako
aj Sn-Ta pegmatit McAllister v Alabame, USA, (Foord a Cook 1989), či spodumenový
pegmatit Weinebene v Rakúsku (Černý et al. 1989).
Petalitový subtyp je svojim zložením takmer identický so spodumenovým subtypom,
avšak jeho konsolidácia prebieha pri nižšom tlaku (200-300 MPa, London 1984), čo má za
následok prevahu petalitu nad spodumenom. Pravdepodobne najviac preskúmaným
vzácnoprvkovým granitovým pegmatitom je pegmatit Tanco v Manitobe, Kanada,
zodpovedajúci práve petalitovému subtypu (napr. Stilling et al. 2006, Van Lichtervelde et al.
2006, 2007). Aj keď evolúcia tohto vysoko frakcionovaného pegmatitu začala vznikom
rozsiahlych polôh spodumenu, postupným poklesom tlaku došlo práve k vzniku petalitu. Bol
objavený v roku 1929 a zo začiatku využívaný ako zdroj Li a od roku 1967 aj ako zdroj Ta.
Nachádza sa v metagabroidných až amfibolitických horninách subvulkanickej intrúzie,
pričom kontakt pegmatitu s okolitým metagabrom je ostrý a nejaví žiadne známky asimilácie
s hosťujúcou horninou. Jeho vek bol vypočítaný U-Pb metódou z tantalitu na 2640 ± 7 Ma
(Baadsgaard a Černý 1993). Tento subhorizontálne uložený a cca. 1990 m dlhý, 1060 m
široký a až do 100 m hrubý pegmatit sa skladá zo štyroch koncentrických a piatich
vrstevnatých zón (Stilling et al. 2006). Petalit vo väčšine zón prevláda nad spodumenom
a zriedkavejším amblygonitom-montebrasitom a lepidolitom. Mineralógia Nb-Ta fáz je
veľmi pestrá a obsahuje ferocolumbit, manganocolumbit, manganotantalit, ferotapiolit,
wodginit, titanowodginit, ferowodginit, Sn a Ti ixiolit, Ta rutil, Ta kasiterit, mikrolit (Sn, U,
Pb a Sb členy), cesstibtantit, simpsonit, rankamait a pravdepodobne aj stibiotantalit (Černý
2005, Stilling et al. 2006, Van Lichtervelde et al. 2006, 2007). Zloženie Nb-Ta fáz poukazuje
9

na nárast frakcionácie Nb-Ta z vonkajších zón pegmatitu smerom do vnútorných častí.
V prípade minerálov skupiny columbitu narastá pomer Ta/(Ta+Nb) postupne od vonkajších
zón smerom do vnútorných zón z hodnoty 0,20 až na hodnotu 0,95 za súčasne sa
zvyšujúceho pomeru Mn/(Mn+Fe) od 0,30 po 0,99 (obr. 5) (Van Lichtervelde et al. 2006).
Pre úplnosť treba dodať, že pod juhozápadným okrajom pegmatitu Tanco sa nachádza ďalšie
menšie pegmatitové teleso (rozmery 80 x 50 x 30 m) oddelené približne 50 m hrubou
polohou metagabra, pegmatit Lower Tanco (Van Lichtervelde et al. 2007). Aj keď
pravdepodobne vzniklo z rovnakej intrúzie, možno ho považovať za osobitné pegmatitové
teleso, ktoré má mierne odlišnú minerálnu asociáciu, s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,30–0,99 a
Mn/(Mn+Fe) = 0,25-0,98 v mineráloch skupiny columbitu (obr. 5) (Van Lichtervelde et al.
2007).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
Separation
Rapids-Lou´s
Separation
Rapids-Marco
peg. Moravany
nad Váhom
0
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
FeNb 2O6 MnNb2O6 Mn/(Mn+Fe)
Lower Tanco
Tanco
Varuträsk
MnTa 2 O 6
Obr. 5 Frakcionačné trendy minerálov skupiny columbitu-tantalitu a ferotapiolitu z vybraných
petalitových pegmatitov. (Tindle a Breaks 1998, Černý et al. 2004, Van Lichtervelde et al. 2006, 2007).
Dva rozdielne frakcionačné trendy minerálov skupiny columbitu sú opísané z pegmatitov
petalitového subtypu z granitového plutónu Separation Rapids, Ontário, Kanada. Ich rozdiel
spočíva najmä v rozdielnosti pomeru Mn/(Mn+Fe). Pokým jedna skupina vykazuje pomer
Mn/(Mn+Fe) = 0,30-0,45 a Ta/(Ta+Nb) = 0,20-0,63, typický skôr pre berylový typ
pegmatitov (pegmatit Lou´s), druhá skupina s pomermi Mn/(Mn+Fe) = 0,30-0,98
10

a Ta/(Ta+Nb) = 0,18-0,72 zodpovedá frakcionačnému trendu typickému pre petalitový
subtyp pegmatitov (pegmatit Marco) (obr. 5) (Tindle a Breaks 1998, 2000). Ďalší špecifický
frakcionačný trend vykazuje petalitový pegmatit Varuträsk vo Švédsku (Černý et al. 2004),
kde columbit-tantalit s pomermi Mn/(Mn+Fe) = 0,37-0,99 a Ta/(Ta+Nb) = 0,11-0,60 je
výrazne podobný frakcionačným trendom pozorovaným v pegmatitoch lepidolitového
subtypu (obr. 5) (napr. Spilde a Shearer 1992, Novák a Diviš 1996, Novák a Staňek 1999,
Brown a Wise 2001).
Lepidolitový subtyp vzácnoprvkových komplexných pegmatitov je zriedkavejší ako
už dva spomínané subtypy. Vyplývajúc z názvu, lepidolit predstavuje dominantný, často
jediný lítny silikát prítomný v tomto subtype pegmatitov. Medzi ďalšie typické minerály
patria minerály zo skupiny mikrolitu a pomerne častým minerálom je aj turmalín (Černý
a Ercit 2005). Pre lepidolitový subtyp pegmatitov je charakteristická predovšetkým
progresívna frakcionácia Fe/Mn s pomermi Mn/(Mn+Fe), typicky dosahujúcimi až hodnoty
1, ako aj menej či viac výrazná frakcionácia Nb/Ta (napr. Foord 1976, Černý a Ercit 1985,
1989, Černý 1989, Raimbault 1998 – obr. 6).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
peg. Moravany
nad Váhom
Krasonice
Borovina
Bob Ingersoll Puklice
0
0
FeNb 2O6 0,2 0,4 0,6 0,8 1
MnNb2O6 Mn/(Mn+Fe)
Chè
MnTa 2 O 6
Obr. 6 Frakcionačné trendy minerálov skupiny columbitu z vybraných lepidolitových
pegmatitov. Skratky: Ché – Chédeville, Francúzsko; HR – Hradisko, Česká republika.
(Spilde a Shearer 1992, Novák a Diviš 1996, Raimbault 1998, Novák a Cempírek 1999,
Novák a Černý 2001).
11
HR

Podobne ako v predchádzajúcich subtypoch, aj v prípade pegmatitov lepidolitového subtypu
možno pozorovať viac či menej špecifický frakcionačný trend. Jedným z príkladov
lepidolitového pegmatitu je Bob Ingersoll, Južná Dakota, USA (Spilde a Shearer 1992), kde
frakcionačný trend columbitu-tantalitu vyjadrený pomermi Mn/(Mn+Fe) = 0,35-0,90
a Ta/(Ta+Nb) = 0,10-0,70, viac-menej zodpovedá tavenine obohatenej fluórom (7,23 wt.% F
v lepidolite), typickej pre tento subtyp komplexných granitových pegmatitov (obr. 6).
Pomerne veľké množstvo komplexných pegmatitov a ich lepidolitového subtypu je opísané
aj z južných Čiech a západnej Moravy (napr. Novák a Diviš 1996, Novák a Černý 1998,
Novák a Cempírek 1999, Novák a Staňek 1999, Novák a Černý 2001, Novák et al. 2004).
Takisto aj v prípade moldanubických lepidolitových pegmatitov možno pozorovať
frakcionačné trendy, ktoré zodpovedajú typickým lepidolitovým pegmatitom (napr. Puklice,
Novák a Diviš 1996 (obr. 6); Dobrá Voda, Novák a Staňek 1999, Novák a Černý 1998).
Avšak aj tu možno nájsť lepidolitové pegmatity s neobvyklým frakcionačným trendom,
s nárastom pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,25-0,65 na úkor pomeru Mn/(Mn+Fe), ktorý klesá až na
hodnoty 0,55-0,68 (obr. 6), čo by mohlo nasvedčovať zvýšenú aktivitu Fe, zvýraznenú
prítomnosťou trifylínu a hojného skorylu (lok. Krasonice, Novák a Cempírek 1999). Za
zmienku stojí aj rozdielny vývojový trend columbitu-tantalitu v dvoch priestorovo odlišných
častiach komplexného lepidolitového pegmatitu Rožná na západnej Morave, kde je
manganocolumbit z lokality Hradisko charakteristický extrémne vysokou frakcionáciou
Mn/(Mn+Fe) = 0,99-1,00, ale len veľmi nízkou hodnotou pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,06-0,10
(len ojedinele až 0,44), pričom manganocolumbit až manganotantalit z blízkej lokality
Borovina vykazuje pomer Mn/(Mn+Fe) = 0,48-0,97 a Ta/(Ta+Nb) = 0,43-0,89 (obr. 6)
(Novák a Černý 2001). Vysokú aktivitu F, ktorá pravdepodobne zodpovedá za extrémnu
frakcionáciu Fe/Mn v prípade lokality Hradisko, potvrdzuje aj zvýšený obsah lepidolitu
a topásu. V prípade lokality Borovina sa frakcionačný trend výrazne líši od iných
lepidolitových pegmatitov moldanubika ako aj od lepidolitových pegmatitov vo svete, avšak
príčinu vzniku takéhoto trendu sa nepodarilo hodnoverne vysvetliť (Novák a Černý 2001).
Elbaitový subtyp komplexných pegmatitov je podstatne zriedkavejší ako lepidolitový
subtyp pegmatitov, od ktorého sa líši najmä obsahom elbaitu, ktorý je dominantným Li
silikátom, pričom lepidolit a iné lítne silikáty sú zastúpené len v nepatrnom množstve (napr.
Novák a Povondra 1995, Černý a Ercit 2005, Novák et al. 2008). Elbaitový subtyp
granitových pegmatitov sa zriedkavo vyskytuje aj v oblasti Českého masívu (napr. Řečice,
Pikárec, Vlastějovice, Komárovice), pričom Nb-Ta minerály sú zastúpené najmä Fe a Nb
bohatým manganocolumbitom, zriedkavejšie primárnym pyrochlórom (Vlastějovice), ako aj
12

sekundárnym pyrochlórom (Řečice) a ich vývojové trendy sú porovnateľné s lepidolitovým
subtypom pegmatitov (Novák a Černý 1999).
Pomerne zriedkavý amblygonitový subtyp vzniká z taveniny s vysokou aktivitou P, F
a O2, čím zabraňuje vzniku lítnych silikátov a zároveň umožňuje vznik minerálov zo série
amblygonit-montebrasit (London a Burt 1982, London 1982, 1992, 2005). Frakcionačný
trend columbitu-tantalitu reprezentujúci amblygonitový subtyp pegmatitov je
charakteristický stredným až vysokým nárastom pomeru Mn/(Mn+Fe) ako aj Ta/(Ta+Nb)
(Černý 1992). K typickým predstaviteľom pegmatitov amblygonitového subtypu možno
zaradiť pegmatit Peerles, južná Dakota (Černý et al. 1985b) ako aj pegmatit Viitaniemi,
južné Fínsko (Lahti 2000), s takmer identickými frakcionačnými trendmi s pomermi
Mn/(Mn+Fe) = 0,39-0,90, resp. 0,30-0,95 a Ta/(Ta+Nb) = 0,08-0,80, resp. 0,11-0,85.
Vyššie spomenuté subtypy pegmatitov berylového a komplexného typu sa len
zriedkavo vyskytujú vo forme ich koncových členov. V mnohých prípadoch pegmatit
obsahuje väčšie či menšie množstvo minerálnych fáz, ktoré sú typické pre odlišné typy
a subtypy pegmatitov (napr. Mulja et al. 1996, Lumpkin 1998b, De Vito 2006). Podobne je
tomu aj v prípade vývoja chemického zloženia, resp. frakcionačných trendov minerálov
skupiny columbitu-tantalitu. Ako už bolo spomínané, všeobecne zaužívaný trend nárastu Ta
a Mn na úkor Nb a Fe s narastajúcou frakcionáciou, či už v rámci jednotlivých zón
pegmatitu, alebo v rámci samostatného kryštálu (napr. Černý et al. 1985a, 1986; Černý
1989), sa na základe výskumov v posledných rokoch nejaví až taký jednoznačný
a sporadicky sa objavujú aj trendy s opačným charakterom (napr. Brown a Wise 2001, Novák
et al. 2003a, Van Lichtervelde et al. 2007, Rao et al. 2009). Príklad takzvaného reverzného
frakcionačného trendu charakterizovaného poklesom pomeru Ta/(Ta+Nb) počas evolúcie
pegmatitu, možno pozorovať napríklad v komplexnom pegmatite Animakie Red Ace, USA
(Falster et al. 2001). Najvýraznejšie frakcionované členy minerálov skupiny columbitu,
s jadrami kryštálov zodpovedajúcim manganocolumbitu až manganotantalitu a okrajovými
časťami dosahujúcimi hodnôt pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) blízkych 1, sú paradoxne
v okrajovej a strednej prechodnej zóne tohto pegmatitu. Navyše, s postupom do stredných
častí pegmatitu možno pozorovať zreteľný pokles pomeru Ta/(Ta+Nb). Rovnako aj v rámci
kryštálov columbitu-tantalitu, najmä tých z okrajovej zóny jadra a zo samotného jadra,
možno pozorovať reverzný trend s okrajmi kryštálov obohatenými o Nb a Fe. Vysvetlenie
tohto netypického trendu možno podľa autorov hľadať v rozdielnych obsahoch F
v jednotlivých zónach, pričom v zónach z vyšším obsahom F (dokumentovaným
prítomnosťou hojného lepidolitu) došlo k výraznejšiemu nárastu pomerov Ta/(Ta+Nb)
13

a Mn/(Mn+Fe) v okrajových častiach kryštálov (Falster et al. 2001). Hoci vysvetlenie
poklesu Ta a Mn v okrajových častiach kryštálov zo stredných zón možno len s ťažkosťou
vysvetliť pomocou nedostatku F v daných zónach. Vysvetlenie vysokej frakcionácie
v okrajových zónach pegmatitu, možno hľadať v kryštalizácii z magmy odvodenej už od
geochemicky frakcionovanejšieho pegmatitového telesa v podloží (Falster et al. 2001).
Ďalším príkladom reverzného frakcionačného trendu v rámci jednotlivých pegmatitových
zón je pegmatit Scheibengraben, Česká republika, kde možno pozorovať výrazný pokles
pomeru Ta/(Ta+Nb) v zóne cukrovitého albitu (~0,10 až 0,30), v porovnaní
s predchádzajúcimi zónami s pomermi Ta/(Ta+Nb) blížiacej sa 1 (Novák et al. 2003a).
Z textúrnych znakov je evidentné, že zóna cukrovitého albitu v pegmatite Scheibengraben
vznikala ako posledná, pričom aj vo všeobecnosti je zóna cukrovitého albitu v granitových
pegmatitoch považovaná za najneskôr kryštalizujúcu a v porovnaní so skoršími zónami
zvyčajne aj viac frakcionovanú (napr. Černý 1991, Alfonso et al. 1995, London 2005).
Príčinu poklesu Ta/(Ta+Nb) v zóne cukrovitého albitu sa nepodarilo jednoznačne vysvetliť,
ale možno ju hľadať v zdedení primitívnejších geochemických čŕt zo skorších zón (najmä
z hrubozrnnej zóny, v ktorej je zóna cukrovitého albitu najviac zastúpená) a následnej
kryštalizácii columbitu-tantalitu s nižším pomerom Ta/(Ta+Nb) (Novák et al. 2003a). Ďalším
príkladom poklesu hodnôt Ta/(Ta+Nb) v mineráloch skupiny columbitu, je spodumenový
pegmatit Nanping, Čína (Rao et al. 2009), kde možno pozorovať nárast frakcionácie smerom
od vonkajších zón do vnútorných, cez ferocolumbit (zóna I), ferotantalit (zóna II)
a manganotantalit (zóna III), pričom vo vnútorných zónach IV a V sa vyskytuje opäť
ferocolumbit, zriedkavejšie až manganocolumbit v asociácii s wodginitom. Vysvetlenie
nízkeho pomeru Ta/(Ta+Nb) v mineráloch skupiny columbitu v zónach IV a V spočíva
v kryštalizácii hojného wodginitu, ktorý predstavuje fázu s vysokým obsahom Ta (Rao et al.
2009).
Všeobecne možno konštatovať, že frakcionačné trendy odrážajúce chemické zloženie
Nb-Ta fáz (najmä columbitu-tantalitu a ferotapiolitu), viac či menej charakterizujú jednotlivé
typy a subtypy vzácnoprvkových pegmatitov. Berylový typ zvyčajne vykazuje slabý až
stredný stupeň frakcionácie Nb-Ta, typicky s výskytom ferocolumbitu (napr. Uher et al.
1998a, Novák 1995, Malló et al. 1995, Novák et al. 2003b, Galliski a Černý 2006), avšak
niektoré berylové typu dosahujú aj vyšší stupeň frakcionácie Nb-Ta, typicky s ferotantalitom,
ferotapiolitom ale aj manganotantalitom, príp. wodginitom (Černý et al. 1986, Uher et al.
1994, Alfonso et al. 1995, Tindle a Breaks 1998, Chudík et al. v príprave). Na druhej strane
stupeň frakcionácie Fe-Mn je vo všeobecnosti nízky až stredný, pričom Mn bohaté členy sa
14

vyskytujú len ojedinele (napr. Tindle a Breaks 1998, Novák et al. 2003a). Komplexný typ
pegmatitov je charakteristický zreteľne vyššou frakcionáciou Nb-Ta ako aj Fe-Mn, pričom
spodumenový, petalitový a amblygonitový subtyp nevykazujú výrazné odlišnosti v rámci
vývoja frakcionácie ani v rámci minerálneho zloženia Nb-Ta fáz (napr. Spilde a Shearer
1992, Mulja et al. 1996, Lahti 2000, Tindle a Breaks 2000, Van Lichtervelde et al. 2007).
Avšak lepidolitový, ale aj elbaitový subtyp, charakteristické vysokým obsahom F, dosahujú
najmä vysoký stupeň frakcionácie Fe-Mn, ale aj Nb-Ta a zároveň sú charakteristické
zvýšeným výskytom určitých Nb-Ta fáz (najmä mikrolit) (napr. Spilde a Shearer 1992,
Novák a Povondra 1995, Raimbault 1998, Novák a Černý 1998). Z uvedeného prehľadu
vyplýva, že nízka, príp. zvýšená aktivita fluóru výrazne ovplyvňuje chemizmus pegmatitovej
taveniny a vedie k vzniku rozdielnych minerálnych asociácií a rozdielnych granitových
pegmatitov. Napriek tomu, výskyt určitých špecifických faktorov, môže taktiež výrazne
ovplyvniť frakcionáciu tavenín, pričom k odhaleniu a pochopeniu týchto faktorov môže
napomôcť len ďalší detailný výskum týchto zaujímavých hornín.
2.2 Vzácnoprvkové granity
Zatiaľ čo chemické zloženie a evolučné trendy Nb a Ta minerálov vo
vzácnoprvkových granitových pegmatitoch boli predmetom mnohých prác a štúdií,
porovnateľné údaje pochádzajúce zo vzácnoprvkových granitov sú zriedkavejšie. Podobne je
tomu tak aj v prípade klasifikácie vzácnoprvkových granitov. V súčasnosti neexistuje
všeobecne uznávaná a aplikovateľná klasifikačná schéma. Vo všeobecnosti vzácnoprvkové
granity reprezentujú posledné, najviac frakcionované členy, nachádzajúce sa zvyčajne vo
vrchných častiach plutónov, s rozptýlenou Nb, Ta, Sn, W, Li a Be mineralizáciou. Podrobné
štúdiá vzácnoprvkových granitov, akými sú napríklad Cínovec, Česká republika (Štemprok
a Šulcek 1969, Johan a Johan 1994, Rub et al. 1998) a granit Beauvoir, Francúzsko (Cuney et
al. 1992, Raimbault et al. 1995), poukazujú na primárne magmatický pôvod rozptýlenej
vzácnoprvkovej mineralizácie vo vysoko frakcionovaných granitoch. Vo viacerých
prípadoch však možno pozorovať, že vzácnoprvková mineralizácia je postihnutá rôznymi
subsolidovými procesmi, ako napr. v prípade granitu Cínovec, kde došlo k rozsiahlemu
hydrotermálnemu prepracovaniu magmatickej mineralizácie, najmä v greisenových kupolách
obohatených Li, Sn, W, Nb a Ta (Johan a Johan, Webster et al. 2004). Aj keď neexistuje
všeobecne uznávaná klasifikačná schéma, na základe špecifických geochemických
15

a mineralogických charakteristík možno rozdeliť vzácnoprvkové granity na tri hlavné typy
(Černý et al. 2005).
1. peralkalické vzácnoprvkové granity [(Na+K)/Al > 1], ktoré sú charakteristické
veľmi nízkym obsahom P a vysokým obsahom Zr, REE, Y, Nb, F a zvýšeným obsahom Th,
Sn, Be, Rb a U, nízkym pomerom Ta/Nb a zároveň vysokým obsahom Fe nachádzajúcim sa
v mineráloch ako egirín, riebeckit, príp. arfvedsonit. Lítne sľudy (zinwaldit, polylítionit) sa
vyskytujú v obmedzenom množstve, čo je spôsobené najmä nízkym obsahom Li. Tieto
granity sú vo všeobecnosti považované za anorogénne, spojené s kontinentálnym riftingom
a vnútroplatňovou aktivitou horúcich škvŕn (hot-spot) a možno ich zaradiť k A-typu granitov.
Ku klasickým predstaviteľom tohto typu patria napr. granity komplexu Strange Lake, Kanada
(Salvi a Williams-Jones 1990), granity komplexu Khaldzan-Buregtey, Mongolsko
(Kovalenko et al. 1995), granity komplexu Amis, Namíbia (Schmitt et al. 2002), granity
komplexu Ririwai, Nigéria (Kinnaird et al. 1985), niektoré granity provincie Eastern Desert,
Egypt (Von Knorring a Fadipe 1981, Abdalla et al. 1998), granit Ivigtut, Grónsko
(Goodenough et al. 2000), ako aj granity komplexu Madeira, Brazília (Lenharo et al. 2003).
2. peraluminózne vzácnoprvkové granity [Al/(Na+K) = 1-1,15], charakteristické
nízkym obsahom P, s priemerným obsahom REE, Y, Zr, Hf a Th. Ich REE záznam je vo
všeobecnosti plochý s výraznou Eu anomáliou. Tieto granity sú zvyčajne spojené s vysoko
draselnými vápenato-alkalickými metaluminóznymi horninami, relatívne bohatými na Th,
REE a Y, s prítomnosťou zinwalditu. Vyskytujú sa v postorogénnych ako aj v anorogénnych
geotektonických prostrediach, prevažne s Nb-Ta-Sn mineralizáciou, tvorenou minerálmi
skupiny columbitu a kassiteritom. K predstaviteľom tohto typu možno zaradiť napr. granit
Cínovec, Česká republika (Cocherie et al. 1991), granit Orlovka, Rusko (Raimbault et al.
1995, Badanina et al. 2004), granit Pleasant Ridge, Kanada (Taylor 1992), ako aj granit
Sushou, Čína (Wang et al. 1996, 1997).
3. peraluminózne vzácnoprvkové granity [Al/(Na+K) > 1,15], charakteristické
vysokým obsahom P a extrémne nízkou koncentráciou REE, Th, Y, Zr, Hf, Sc, a Pb,
s pomerom Ta/Nb ≥ 1, s prítomnosťou muskovitu obohateného Li alebo lepidolitu. Obsahy
rubídia a cézia sú vo všeobecnosti vysoké. Vysoký obsah fosforu sa popri obsahu v apatite
vyskytuje aj vo forme amblygonitu, montebrasitu a zvýšený obsah P je aj v živcoch.
Peraluminózne vysokofosforové vzácnoprvkové granity sú zvyčajne spojené s veľkými, silne
peraluminóznymi postorogénnymi plutónmi muskoviticko-biotitických leukogranitov. Pre
tieto sú časté výskyty v pásmach kontinentálnych kolízií, ako napr. Varíske stredoeurópske
pásmo alebo Jurské pásmo v juhovýchodnej Číne. Bývajú spojené s Ta-Sn-Li mineralizáciou,
16

ktorá sa zvyčajne nachádza vo forme minerálov skupiny columbitu, mikrolitu, Ta
obohateného kasiteritu, lepidolitu a amblygonitu (Černý et al. 2005). Medzi predstaviteľov
tohto typu patria napr. granit Beauvoir, Francúzsko (Raimbault et al. 1995), granit Yichun,
Čína (Yin et al. 1995), granit Argemela, Portugalsko (Charoy a Noronha 1996), ako aj granit
Homolka a Podlesí, Česká republika (Breiter a Scharbert 1995, Breiter 1998).
Posledné dva typy vzácnoprvkových granitov reprezentujú najmladšie intrúzie,
umiestnené vo vnútorných častiach pásiem kontinentálnych kolízií, spätých s extenzným
režimom a v nasledujúcom texte im bude venovaná väčšia pozornosť. Všetky vzácnoprvkové
granity sú vo všeobecnosti výrazne obohatené o F, s meniacim sa obsahom Sn, W, Nb, Ta,
Rb, Cs, Be a Li a zároveň bývajú ochudobnené o Mg, Ca a Ti. Podobne aj obsah bóru môže
dosahovať zvýšené hodnoty (až do 4,1 wt. % B2O3, Thomas et al. 2003), avšak jeho obsah
môže byť aj veľmi nízky, ako je tomu napríklad v prípade Li a F bohatého vzácnoprvkového
granitu Beauvoir s obsahom len 20 ppm B (Raimbault et al. 1995). A práve koncentrácia
prvkov ako F, Li, B a P, ktoré sú typické pre vzácnoprvkové taveniny, zohráva významnú
úlohu pri určovaní fyzikálno-chemických vlastností silikátových magiem. Tieto prvky môžu
výrazne znížiť viskozitu a teplotu solidifikácie magmy, čo napomáha jej separácii
a koncentrácii vzácnych prvkov v reziduálnej tavenine (London 1984, 1986, 1997; London et
al. 1989, 1993). Objasnenie mechanizmu spôsobujúceho extrémnu frakcionáciu vo
vzácnoprvkových taveninách predstavuje hlavný nástroj pre pochopenie vzniku výsledných
vzácnoprvkových granitov. Zatiaľ čo frakcionácia je všeobecne považovaná za najdôležitejší
mechanizmus spôsobujúci obohatenie tavenín o vzácne prvky (Černý 1991, Kovalenko et al.
1995, Raimbault et al. 1995), tak aj procesy ako parciálne tavenie v spodnej a strednej kôre
(Christiansen et al. 1986, Manning a Hill 1990), či prípadné parciálne tavenie zdrojov
obohatených o vzácne prvky (Cuney et al. 1992, Marignac a Cuney 1999), alebo kombinácia
parciálneho tavenia a frakcionácie (Burt et al. 1982) sú predkladané ako možné mechanizmy.
Jedným z príkladov peraluminózneho, nízko fosforového vzácnoprvkového granitu je
granit Cínovec na severozápade Českej republiky, ktorému bola v minulosti venovaná značná
pozornosť (napr. Štemprok 1965, 1971; Štemprok a Šulcek 1969, Rub et al. 1983, 1998;
Cocherie et al. 1991, Johan a Johan 1994, 2005; Dolejš a Štemprok 2001). Tá vychádzala
najmä z 1596 m hlbokého vrtu CS-1 vyvŕtaného Československou geologickou službou
v rokoch 1961-63. Vrchná greisenizovaná časť je tvorená 90 m hrubým jemnozrnným
lepidolitovo-albitovým granitom s množstvom kremenných žíl s Sn-W mineralizáciou,
nasleduje strednozrnný zinnwalditovo-albitový granit (640 m hrubý), ktorý je oddelený
prechodnou, približne 10 m hrubou zónou a napokon sa vyskytuje porfyrický strednozrnný
17

protolítionitický granit do hĺbky 1596 m (Štemprok a Šulcek 1969, Rub et al. 1998). Na
základe geochemických údajov a stabilných izotopov predstavuje granit Cínovec produkt
intenzívnej frakčnej kryštalizácie, ovplyvnený postmagmatickou greisenizáciou,
feldšpatitizáciou, prípadne sericitizáciou. Intenzita postmagmatických alterácií plynule
narastá smerom do nadložia a je charakteristická albitizáciou, rozkladom K-živca a Li-sľúd,
sericitizáciou a slabou mobilizáciou kremeňa (Dolejš a Šulcek 2001). Množstvo vzácnych
prvkov je ovplyvnené stupňom magmatickej frakcionácie a subsolidovej redistribúcie.
Koncentrácie Nb a Ta sú pomerne vysoké a pohybujú sa v rozmedzí 22-148 ppm Nb a 12-
212 ppm Ta v závislosti od výskytu v jednotlivých zónach granitu. Obsah Ta narastá od 7-18
ppm v protolítionitickom granite, po 25-50 ppm v zinnwalditovom granite až po 212 ppm
v lepidolitovom granite. Rovnako sa znižuje aj pomer Ta/Nb smerom do vrchných častí
granitu (Rub et al. 1998). Hlavným nositeľom Nb a Ta v granite Cínovec je columbit, ktorý
je prítomný v lepidolitovom, zinnwalditovom aj protolítionitickom granite (Johan a Johan
1994). Columbit vykazuje výraznú hrubokoncentrickú, zriedkavejšie nepravidelnú difúznu
zonalitu, odrážajúcu rozdiely v pomere Ta/(Ta+Nb) a aj v obsahu W (až do 32,6 wt.% WO3).
Hodnoty pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v columbitoch sú najvyššie v najvrchnejšom
lepidolitovom granite, kde je prítomný najmä manganocolumbit a postupne klesajú smerom
do spodných častí granitu (obr. 7). V zinnwalditovom granite je zastúpený ferocolumbit,
ojedinele manganocolumbit, pričom v protolítionitickom granite sa nachádza ferocolumbit
z najnižšími pomermi Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) (Johan a Johan 1994, Rub et al. 1998).
Obsahy W sú najvyššie v columbitoch pochádzajúcich z prechodnej zóny. Ďalšími fázami
Nb-Ta sú minerály zo skupiny pyrochlóru, v rámci ktorých možno pozorovať prechod od Nb
členov (pyrochlór, uránpyrochlór) v protolítionitickom a zinnwalditovom granite, k Ta
členom (uránmikrolit) v najvrchnejšom lepidolitovom granite (Rub et al. 1998). Popri týchto
mineráloch sa zvyšné obsahy Nb a Ta nachádzajú v rutile, wolframite a kasiterite. Na základe
zloženia Nb-Ta minerálov a ich vzájomných vzťahov možno poukázať na ich viac fázový
vznik, kde Nb-bohaté columbity z nižších časti granitového telesa vznikli kryštalizáciou
priamo z granitovej taveniny, pričom Ta-bohatý manganocolumbit a uránmikrolit z vrchných
častí vznikli počas postmagmatickej albitizácie a lepidolitizácie, ktoré postihli celú vrchnú
časť granitovej kupoly (Rub et al. 1998).
Ďalším z príkladov peraluminózneho, nízkofosforového vzácnoprvkového granitu je
Sushou, Čína, ktorý pozostáva z troch mineralogicky odlišných fáz: amfiboliticko-biotitický
granit I, biotitický granit II s prevahou albitu a granit III s prevahou K-živca, pričom granit
I a III sú z hľadiska obsahu vzácnych prvkov zanedbateľné (Wang et al. 1996, 1997). Granit
18

II pozostáva z troch hlavných, mineralogicky odlišných častí. Vo vrchnej časti granitu II je
dominantným minerálom albit, pod ktorým sa nachádza časť charakteristická vysokým
obsahom topásu a spodná časť obsahuje hojný biotit.
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
Cínovec
Pro
peg. Moravany
nad Váhom
Tp
Bt
Zn
Ab
Sushou
Lep
MnTa 2 O 6
Lep
0
0
FeNb 2O6 0,2 0,4 0,6
Mn/(Mn+Fe)
0,8 1
MnNb2O6 Obr. 7 Frakcionačné trendy columbitu-tantalitu vo vzácnoprvkových granitoch Cínovec a Sushou (Rub et al.
1998, Wang et al. 1997). Skratky: Pro – protolítionitický granit, Zn – zinnwalditový granit, Lep – lepidolitový
granit, Bt – biotitová časť, Tp – topásová časť, Ab – albitová časť.
Tomuto vertikálnemu členeniu zodpovedá aj chemizmus Nb a Ta fáz. V spodnej časti s
biotitom sa nachádza výlučne ferocolumbit s nízkym pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,01 – 0,30
(obr. 7). V strednej časti s topázom je prítomný ferocolumbit až manganocolumbit s pomermi
Ta/(Ta+Nb) pohybujúcimi sa v rozmedzí 0,20-0,46. V najvrchnejšej albitovej časti sa
nachádza predovšetkým ferotantalit až manganotantalit v asociácii s ferotapiolitom. Pomery
Mn/(Mn+Fe) postupne narastajú od 0,20-0,45 v najspodnejšej časti, po 0,40-0,60 v strednej
časti, až po 0,70 v manganotantalite z albitovej časti, pričom však v závere klesajú až na 0,10
vo ferotapiolite (Wang et al. 1997) (obr. 7). V porovnaní s granitom Cínovec tak badať
zreteľný rozdiel vo vývoji frakcionačného trendu columbitu-tantalitu, čo je spôsobené nízkou
aktivitou F v prípade granitu Sushou (Wang et al. 1997), v porovnaní s postmagmatickými
roztokmi obohatenými o Na, Li, F a Ta, ktoré umožnili vznik Nb-Ta minerálom s vyšším
pomerom Mn/(Mn+Fe) v prípade granitu Cínovec (Rub et al. 1998). Navyše granit Sushou
19

má členy s Ta>Nb charakterom, ktoré indikujú vyšší stupeň frakcionácie taveniny
v porovnaní s Nb>Ta členmi granitu Cínovec.
Typický peraluminózny vysokofosforový Li-F vzácnoprvkový granit Beauvoir,
Francúzsko, sa vďaka množstvu vedeckých prác (napr. Cuney et al. 1992, Ohnenstetter
a Piantone 1992, Raimbault et al. 1995), často využíva ako porovnávací materiál pri štúdiu
iných vzácnoprvkových granitov. Podobne ako v prípade granitu Cínovec a Sushou, aj
vzácnoprvkový leukogranit Beauvoir je na základe 900 metrov hlbokého vrtu rozdelený na
tri hlavné B1, B2 a B3 fácie (Cuney et al. 1986). Vrchná fácia B1 má hrúbku približne 350 m
a pozostáva najmä z albitu (35%), kremeňa (30%) a lepidolitu (20%), s menším obsahom Kživca
a muskovitu, s pomerne hojným výskytom topásu a je charakteristická najvyšším
obsahom Ta (až do 300 ppm) (Raimbault et al. 1995). Fácia B2 je tvorená najmä albitom
(30%) a K-živcom (20%), s klesajúcim obsahom lepidolitu (11%). Najspodnejšia B3 časť je
tvorená prevažne K-živcom. Nb-Ta minerály sú zastúpené najmä minerálmi skupiny
columbitu, pričom dominantným minerálom je manganocolumbit, ktorý je po okrajoch
a trhlinách často zatláčaný manganotantalitom. V menšej miere je prítomný aj ferocolumbit
a ferotantalit (Cuney et al. 1992). Manganocolumbit až manganotantalit je najmä vo vrchnej
B1 fácii často zatláčaný mikrolitom. Minerály pyrochlórovej skupiny, zastúpené
predovšetkým mikrolitom, zriedkavejšie pyrochlórom, sa nachádzajú najmä vo vrchnej B1
fácii (Ohnenstetter a Piantone 1992). Niektoré mikrolity sú charakteristické zvýšeným
obsahom U (až do 13 hm.% UO2) v centrálnych častiach kryštálov, ale nedosahujú obsah U
zodpovedajúci uránmikrolitu (Ohnenstetter a Piantone 1992). Výsledná Ta-Sn-Li
mineralizácia, je až na výnimku lokálneho pôsobenia meteorických vôd výsledkom
magmatickej kryštalizácie (Raimbault et al. 1995).
Medzi typických predstaviteľov peraluminóznych, vysokofosforových
vzácnoprvkových granitov patrí aj topásovo-lepidolitový granit Yichun, Čína (napr.
Schwartz 1992, Yin et al. 1995, Belkasmi et al. 2000, Huang et al. 2002). Tento Li-F
vzácnoprvkový granit predstavuje poslednú a súčasne najviac vyvinutú jednotku granitového
komplexu Yichun, ktorý sa skladá z kompletnej sukcesie od protolítionitického, cez
muskoviticko-zinnwalditový, lítno-sľudový, až po topásovo-lepidolitový granit (Belkasmi et
al. 2000). Z hľadiska obsahu Nb-Ta mineralizácie je najzaujímavejší najvrchnejší topásovolepidolitový
granit spolu s lítno-sľudovým granitom, medzi ktorými možno pozorovať
evidentný rozdiel v obsahoch Mn a Fe v mineráloch skupiny columbitu (obr. 8).
Manganocolumbit až manganotantalit s lítno-sľudového granitu má obsahy Mn/(Mn+Fe) =
0,62-0,89 a Ta/(Ta+Nb) = 0,12-0,68 zvyčajne zreteľne nižšie ako manganocolumbit až
20

manganotantalit s vyššie umiestneného topásovo-lepidolitového granitu s pomermi
Mn/(Mn+Fe) = 0,67-0,98 a Ta/(Ta+Nb) = 0,13-0,95 (obr. 8), čo je zrejme spôsobené vyšším
obsahom F v tavenine topásovo-lepidolitového granitu (Belkasmi et al. 2000, Huang et al.
2002). Na rozdiel od relatívne konštantne vysokého pomeru Mn/(Mn+Fe)~0,97 v topásovo-
lepidolitovom granite je v jeho najvrchnejšej časti prítomný columbit-tantalit so zreteľne
nižším pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,72-0,92, ako aj nižším pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,12-0,70
a súčasne zo zvýšeným obsahom W (až do 7,3 wt.% WO3) (Huang et al. 2002). Toto
obohatenie o Fe a W je pravdepodobne spôsobené kontaktom najvrchnejšej časti topásovo-
lepidolitového granitu s prekambrickými kryštalickými bridlicami bohatými na Fe a W
(Huang et al. 2002). Medzi ďalšie Nb-Ta minerály patrí mikrolit, uránmikrolit, wodginit
a titanowodginit (Huang et al. 2002).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
lítno-sľudový
Beauvoir
Yichun
MnTa 2 O 6
topásovo-lepidolitový
0
0
FeNb 2O6 0,2 0,4 0,6
Mn/(Mn+Fe)
0,8 1
MnNb2O6 Obr. 8 Frakcionačné trendy columbitu-tantalitu vo vzácnoprvkových granitoch Beauvoir
a Yichun (Raimbault et al. 1995, Huang et al. 2002).
Granit Yichun spolu s granitom Beauvoir predstavujú typické vzácnoprvkové,
vysokofosforové granity s takmer identickým zložením. Vysoký obsah P v obidvoch
granitoch je zreteľný najmä v živcoch a amblygonite. V granite Beauvoir obsah P v živcoch
dosahuje až 1,07 wt.% P2O5 (London 1992) a v prípade granitu Yichun dosahuje do 0,93
21

wt.% P2O5 (Huang et al. 2002). Taktiež frakcionačný trend od ferocolumbitu cez
manganocolumbit až po manganotantalit v granite Beauvoir je podobný trendu z granitu
Yichun (Raimbault et al. 1995, Huang et al. 2002) (obr. 8).
Medzi peraluminózne, vysokofosforové vzácnoprvkové granity možno zaradiť aj
granity Podlesí (Breiter 1998) a Homolka, Česká republika (Breiter a Scharbert 1995, Novák
et al. 1995). Granit Podlesí, zložený z biotického, protolítionitického a zinnwalditového
granitu, obsahuje rozptýlenú Nb-Ta-Ti-W-Sn mineralizáciu zastúpenú vo všetkých
jednotkách (Breiter et al. 2007). Ferocolumbit sa vyznačuje relatívne nízkym obsahom Mn
a Ta, s pomermi Mn/(Mn+Fe) = 0,10-0,20 (ojedinele do 0,40) a Ta/(Ta+Nb) = 0,10-0,35, je
charakteristický zvýšeným obsah W (až do 33 hm.% WO3), pričom fáza s obsahom W nad
0,2 apfu je opísaná ako ixiolit. Ten má v porovnaní s ferocolumbitom zreteľne vyššie pomery
Ta/(Ta+Nb) = 0,10-0,55. Identifikovaný bol aj rutil s Nb>Ta, ako aj uránmikrolit, v ktorom
pomer Ta/(Ta+Nb) dosahuje maximum 0,80. Textúrne znaky Nb-Ta minerálov indikujú
prevažne magmatický vznik, len so slabým postmagmatickým postihom. Aj napriek relatívne
vysokému obsahu F v tavenine, prebehla len slabá frakcionácia Mn-Fe ako aj Ta-Nb, pričom
frakcionácia Mn-Fe bola ovplyvnená kryštalizáciou Mn-bohatého apatitu (Breiter et al.
2007). Granit Homolka predstavuje vysokofosforový peraluminózny granit obohatený o Li,
Rb, Cs, F, Sn a s Nb-Ta minerálmi zastúpenými ferocolumbitom až ferotantalitom, ixiolitom
(príp. neusporiadaným titánovým ferocolumbitom), Nb-Ta rutilom a pseudobrookitom
(Novák et al. 1995, Uher 1998). Ferocolumbit až ferotantalit vykazuje nepravidelnú zonalitu
s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,12-0,53 a Mn/(Mn+Fe) = 0,14-0,30 (Uher 1998).
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že aj napriek rozdielnosti v geochémii medzi
jednotlivými typmi vzácnoprvkových granitov, je v mnohých prípadoch zreteľná podobnosť
v distribúcii Nb-Ta fáz v rámci granitových telies. Väčšina granitov asociovaných s Nb-Ta
mineralizáciou je charakteristická vertikálnou zonálnosťou, ktorá indikuje rozdielnu
koncentráciu volatílií v jednotlivých častiach granitu počas jeho konsolidácie a odráža stupeň
frakcionácie samotnej granitovej taveniny, ako aj chemické zloženie Nb-Ta fáz. S postupom
do vrchných častí granitov možno pozorovať nárast Ta voči Nb, predovšetkým v granitových
telesách charakteristických nižšou aktivitou fluóru, čo sa typicky prejaví v chemickom
zložení Nb-Ta minerálov, s prechodmi od Nb členov ku Ta členom jednotlivých minerálnych
skupín, napr. ferocolumbit → ferotantalit → ferotapiolit, resp. pyrochlór → mikrolit (Wang
et al. 1996). V granitových telesách charakteristických zvýšenou aktivitou fluóru, možno
taktiež pozorovať nárast obsahu Ta smerom k vrchným častiam, ale aj výraznejšiu
frakcionáciu medzi Fe a Mn s nárastom k členom s dominantným obsahom Mn:
22

manganocolumbit, manganotantalit, príp. wodginit (Raimbault et al. 1995, Rub et al. 1998,
Huang et al. 2002). Navyše v mnohých prípadoch vzácnoprvkových granitov je evidentné
neskoršie postihnutie postmagmatickými roztokmi, ktoré môžu spôsobiť redistribúciu prvkov
ako aj vznik nových minerálnych fáz (napr. Johan a Johan 1994, Rub et al. 1998). Takýto
proces taktiež zvyčajne vedie k nárastu koncentrácie Ta a Mn na úkor Nb a Fe smerom do
vrchných častí granitu. Chemizmus Nb-Ta minerálov v granite môže podobne ovplyvniť aj
interakcia granitovej taveniny s okolitou horninou, čo môže viesť k vzniku lokálne odlišných
Nb-Ta fáz (napr. Huang et al. 2002). Z tohto dôvodu je potrebné odlišovať geochemické črty
vzácnoprvkových granitov indikujúce magmatickú koncentráciu volatílií a rudných prvkov
vo vrchných častiach granitových telies, ako aj črty odrážajúce postmagmatické
prepracovanie a redistribúciu prvkov.
23

3. Nb-Ta MINERALIZÁCIA V ZÁPADNÝCH KARPATOCH: SÚČASNÝ
STAV POZNATKOV
Výskum granitových pegmatitov v kryštaliniku Malých Karpát začiatkom 50. rokov
priniesol prvý neistý objav akcesorického Nb-Ta minerálu zo skupiny pyrochlóru (Valach
1954). Spomínaný minerál bol zistený na lokalite Bratislava, Železná studnička, lom II,
avšak jednalo sa len o zmienku na základe optického pozorovania bez akýchkoľvek ďalších
exaktných dôkazov. Navyše z hľadiska výskytu Nb-Ta mineralizácie sa granitové pegmatity
Západných Karpát považovali dlhú dobu za málo zaujímavé a sterilné (napr. Dávidová 1978,
Staněk a Dávidová 1981). Až po aplikácii elektrónovej mikrosondy vo výskume sa
v granitových pegmatitoch tatrika potvrdila systematická prítomnosť Nb-Ta minerálov.
Nálezy vzácnoprvkovej Nb-Ta mineralizácie, konkrétne „Fe-tantalit“ a betafit, príp. formanit
boli identifikované v granitových pegmatitoch Sopotnickej doliny v Nízkych Tatrách (Határ
1979).
Koncom 80. rokov počas výskumu akcesorických minerálov granitoidných hornín
Považského Inovca, bol zistený columbit v asociácii s granátom a gahnitom na lokalite
pegmatitu Moravany nad Váhom - Striebornica (Broska a Uher 1988, Uher a Broska 1989,
Uher 1991). Na tejto lokalite bol opísaný aj mikrolit, ktorý sa vyskytuje vo forme
hypidiomorfných až xenomorfných inklúzii s veľkosťou 20-80 μm, zatláčajúcich columbittantalit
(Uher, 1991). Neskôr bolo z tejto lokality opísané pestré zloženie minerálov skupiny
columbitu-tantalitu (zastúpené sú všetky členy), ferotapiolit, fersmit, mikrolit, vzácnejšie
uránmikrolit a pyrochlór (Uher et al. 1994). Granitový pegmatit Moravany nad Váhom
predstavuje najväčšie a najdiferencovanejšie pegmatitové teleso doteraz zistené v Západných
Karpatoch, s dĺžkou približne 150 m a maximálnou hrúbkou okolo 8-10 m. Je umiestnený
pozdĺž kontaktu muskoviticko-biotitických rúl s dvojsľudovými granodioritmi až granitmi.
Pegmatitové teleso sa skladá smerom od okraja do centra z nasledujúcich zón: 1. zóna
grafického pegmatitu, 2. zóna blokového mikroklínu, 3. hrubokryštalická živcovo-kremennomuskovitová
až kremenno-muskovitová zóna, 4. zóna blokového kremeňa (kremenné jadro),
5. jemnokryštalická albitová zóna (cukrovitý albit), 6. hrubokryštalická albitovo-kremenná
zóna (cleavelanditová) (Uher 2005). Zóna cukrovitého albitu je nepravidelne zastúpená
najmä v hrubokryštalickej živcovo-kremenno-muskovitovej a blokovej mikroklínovej zóne,
albit (cleavelandit) je vyvinutý pozdĺž okraja kremenného jadra. Medzi akcesorické minerály
24

patrí granát (Alm47-69 Sps30-52 Prp0-1,5 Grs0,5-0,8), beryl, gahnit, zirkón, fluórapatit, monazit-
(Ce), pyrit, arzenopyrit a Nb-Ta minerály.
Minerály skupiny columbitu-tantalitu vykazujú pomerne široký interval hodnôt pomeru
Ta/(Ta+Nb) = 0,09 – 0,81 a Mn/(Mn+Fe) = 0,16-0,67 (obr. 9).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
0
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
FeNb 2O6 MnNb2O6 Mn/(Mn+Fe)
Moravany
nad Váhom
MnTa 2 O 6
Obr. 9 Frakcionačný trend minerálov skupiny columbitu z granitového pegmatitu Moravany nad
Váhom – Striebornica (na základe údajov z Uher 1992, Uher et al. 1994, Novák et al. 2000).
Ferocolumbit až ferotantalit zo zóny cukrovitého albitu tvorí prevažne drobné 0,2-0,5 mm,
ojedinele do 2 mm dlhé tabuľkovité kryštály, s rozmanitou zonalitou, s pomermi Ta/(Ta+Nb)
= 0,09-0,60 a Mn/(Mn+Fe) = 0,16-0,31. V zóne tvorenej hrubozrnným cleavelanditom
a kremeňom boli identifikované ferotantalit a manganocolumbit (lokálne ferocolumbit)
tvoriace 1 až 4 mm veľké kryštály s inklúziami uránmikrolitu, ako aj 1,5 až 5 mm dlhé
kryštály ferocolumbitu-ferotantalitu. Ferotantalit až manganotantalit (vzácnejšie
ferocolumbit) z pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,49-0,81 a Mn/(Mn+Fe) = 0,17-0,67 bol
identifikovaný v cleavelandite, buď vo forme 5 mm veľkého kryštálu ferotantalitu
s inklúziami ferotapiolitu, ako aj vo forme 20 až 700 µm veľkých inklúzií ferotantalitu až
manganotantalitu uzavretých vo ferotapiolite (Uher et al. 1994). Ferotapiolit vyskytujúci sa
v asociácii s cleavelanditom bol identifikovaný vo forme troch textúrne a kompozične
odlišných typov (Novák et al. 2000). V prvom prípade sa ferotapiolit nachádza vo forme 10 –
200 μm dlhých xenomorfných inklúzií v heterogénnom ferocolumbite až ferotantalite
25

s fľakovitou zonalitou, pričom ferotapiolit je relatívne homogénny, s pomermi Ta/(Ta+Nb) =
0,84-0,86 a Mn/(Mn+Fe) = 0,04-0,07. V druhom prípade bol ferotapiolit identifikovaný vo
forme 15 x 7 mm veľkého zrna s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,89-0,90 a Mn/(Mn+Fe) = 0,04-
0,10, ktoré je uzavreté v kremeni, v tesnej blízkosti cleavelanditu. V tej istej vzorke
ferotapiolitu bol identifikovaný aj tretí typ ferotapiolitu s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,87-0,95
a Mn/(Mn+Fe) = 0,04-0,13, nachádzajúci sa vo forme inklúzií (do 70 μm veľkých)
v asociácii s mikrolitom a manganotantalitom (Novák et al. 2000). Pomerne častý je aj
fersmit, ktorý tvorí zrná do veľkosti 100 μm zatláčajúce minerály columbitu-tantalitu
nachádzajúce sa v zóne cukrovitého albitu. Minerály pyrochlórovej skupiny tvoria mladšiu
generáciu Nb-Ta minerálov, pričom sú zastúpené pyrochlórom, mikrolitom a uránmikrolitom
a obvykle zatláčajú primárne minerály skupiny columbitu-tantalitu, prípadne ferotapiolit
(Uher 1992, Uher et al. 1994, Novák et al. 2000).
Popri výskytoch v Považskom Inovci boli zistené výskyty Nb-Ta minerálov aj
v granitových pegmatitoch Malých Karpát a Žiaru (Uher 1992, Uher et al. 1994).
V bratislavskom masíve Malých Karpát na lokalite Bratislava, Pri Habánskom mlyne
sa nachádzajú žilky pegmatitov tvorené prevažne hrubozrnnou živcovo–kremeňovo–
muskovitovou zónou, v ktorej sa našli ploché kryštály minerálov columbitovej skupiny
veľkosti 0,5 a 2 cm. Identifikovaný bol pomerne homogénny ferocolumbit s pomermi
Ta/(Ta+Nb) = 0,25-0,45 a Mn/(Mn+Fe) = 0,19-0,20, avšak lokálne aj s oscilačne zonálnymi
časťami obohatenými Mn a ochudobnenými Ta, s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,19-0,22
a Mn/(Mn+Fe) = 0,48-0,49 (obr. 10) (Uher et al. 1994).
Na lokalite Bratislava, Kramerov lom na svahoch Kamzíka vystupujú žily
pegmatitov, často nepravidelnej vnútornej štruktúry, s dominantnou živcovo–kremeňovo–
muskovitovou zónou, ktorá miestami prechádza do blokovej mikroklínovej a grafickej zóny,
s centrálnou kremeňovou zónou. Lokálne sa tu nachádza aj zóna cukrovitého albitu,
prechádzajúca naprieč cez ostatné zóny a je charakteristická výskytom kryštálov minerálov
skupiny columbitu do veľkosti 0,8 mm. Identifikovaný bol ferocolumbit s pomermi
Mn/(Mn+Fe) = 0,23-0,25 a Ta/(Ta+Nb) = 0,15-0,38 (obr. 10) (Uher et al. 1994).
Z oblasti bratislavského masívu Malých Karpát, v aluviálnych náplavoch potoka nad
obcou Limbach boli pomerne nedávno identifikované viaceré Nb-Ta fázy. Nachádza sa tu
ferocolumbit, ferotantalit, manganocolumbit, manganotantalit, Sn obohatený ixiolit, resp.
ferowodginit, Ta rutil a uránmikrolit. Zrná columbitu-tantalitu vykazujú dva typy zonality.
Prvý, svedčiaci o primárnej kryštalizácii, s pravidelnou, jemne oscilačnou zonalitou a druhý,
indikujúci postmagmatickú rekryštalizáciu, s nepravidelnou zálivovitou zonalitou (Uher et al.
26

2007). Primárne minerály zo skupiny columbitu sú zastúpené najmä ferocolumbitom až
ferotantalitom, zriedkavejšie manganocolumbitom až manganotantalitom s pomermi
Ta/(Ta+Nb) = 0,19-0,70 a Mn/(Mn+Fe) = 0,17-0,52. Sekundárne minerály skupiny
columbitu sú zastúpené ferocolumbitom-ferotantalitom až manganotantalitom s pomermi
Ta/(Ta+Nb) = 0,16-0,81 a Mn/(Mn+Fe) = 0,17-0,66 (obr. 10). Ferotapiolit spolu s Sn
obohateným ixiolitom (resp. ferowodginitom), Ta>Nb rutilom a mikrolitom až
uránmikrolitom patria k fázam vzniknutým počas neskoršej, zrejme hydrotermálnej
rekryštalizácie (Uher et al. 2007).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
Kramerov lom
0
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
FeNb 2O6 MnNb2O6 Mn/(Mn+Fe)
Limbach
Pri Habánskom
mlyne
MnTa 2 O 6
Obr. 10 Frakcionačné trendy columbitu-tantalitu z granitových pegmatitov Malých Karpát (na základe
údajov Uher et al. 1994, 2007)
Z pohoria Žiar, z lokality nad Uhliskom, pri obci Ráztočno, boli opísané pegmatity vo
forme balvanov v zvážnici na hrebeni zalesneného vrchu, pravdepodobne pochádzajúce zo
žíl v leukokrátnych dvojsľudových granitoch. V nich sa ojedinele vyskytujú Nb-Ta minerály
skupiny columbitu–tantalitu (do 2 mm) spolu s mikrolitom v jemnozrnnej albitom bohatej
zóne. Identifikovaný bol ferocolumbit s pomermi Mn/(Mn+Fe) = 0,24-0,27 a Ta/(Ta+Nb) =
0,25-0,45 a mikrolit s Ta/(Ta+Nb) = 0,71-0,91 tvoriaci žilky a nepravidelné zrná zatláčajúce
minerály skupiny columbitu (Uher et al. 1994). Na základe neskorších údajov bol na tejto
lokalite identifikovaný ferocolumbit až ferotantalit s koncentrickou až oscilačnou zonalitou
27

s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,07-0,50 a Mn/(Mn+Fe) = 0,17-0,25, ako aj manganocolumbit
nachádzajúci sa vo forme nepravidelných zón v rámci ferocolumbitu, prípadne aj vo forme
samostatných zŕn (Uher 2008). Pomery Ta/(Ta+Nb) = 0,08-0,17 a Mn/(Mn+Fe) = 0,66-0,79
v spomínaných manganocolumbitoch sú zreteľne odlišné od vývojového trendu
ferocolumbitu až ferotantalitu (obr. 11), pričom príčinu tohto trendu možno hľadať v lokálnej
distribúcií Fe a Mn za súčasnej kryštalizácie granátu, ďalšej hlavnej fázy týchto prvkov
(Uher 2008).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa 2O6 1
0,8
0,6
0,4
0,2
Ráztočno
Sopotnica
Ráztočno
0
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
FeNb 2O6 MnNb2O6 Mn/(Mn+Fe)
Dúbrava 1
Dúbrava 2
MnTa 2 O 6
Obr. 11 Frakcionačné trendy columbitu-tantalitu z granitových pegmatitov Žiaru (Ráztočno) a Nízkych Tatier
(dolina Sopotnica, Dúbrava 1 – štôlňa Rakytová, Dúbrava 2 - haldy) (na základe údajov z prác Uher 2008, Uher
a Benko 1997, Uher et al. 1998a, Uher 2000).
Z oblasti Nízkych Tatier bolo opísaných viacero lokalít granitových pegmatitov s
Nb-Ta minerálmi: v oblasti Sb ložiska Dúbrava (Uher a Benko 1997, Uher 2000); a v
Sopotnickej doline nad obcou Brusno (Uher et al. 1998a, b).
Pri štúdiu zvyškov háld opusteného Sb ložiska Dúbrava boli zistené úlomky
granitového pegmatitu s výskytom berylu a Nb-Ta minerálov. Identifikovaný
manganocolumbit sa nachádza vo forme do 0,5 mm veľkých tabuľkovitých kryštálov,
s difúznou zonalitou a pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,14-0,29 a Mn/(Mn+Fe) = 0,58-0,70 (obr.
11). Identifikovaný bol aj Nb-Ta rutil s exsolúciami ferocolumbitu až ixiolitu (Uher a Benko
1997).
28

Nb-Ta mineralizáciu z oblasti Dúbravy doplnil ďalší nález dovtedy na Slovensku
neopísaného minerálu, stibiotantalitu (Uher 2000). Spomínaný minerál sa našiel v pegmatite
v štôlni Rakytová, na Sb ložisku Dúbrava v Nízkych Tatrách. Nachádza sa vo forme
mikroskopických, len 1-5 μm hrubých a maximálne 60 μm dlhých žiliek
v manganocolumbite až manganotantalite. Minerál je relatívne chemicky homogénny,
s pomermi Ta/(Ta+Nb) od 0,51-0,55, a obsah Sb je max. 42 hm.% Sb2O3 (0,94 apfu).
Manganocolumbit až manganotantalit sa nachádza vo forme drobných, 80-240 µm veľkých
kryštálov s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,17-0,70, naproti tomu sú pomery Mn/(Mn+Fe)
relatívne konštantné (0,54-0,63) - obr. 11 (Uher 2000).
Predovšetkým však v oblasti Sopotnickej doliny bola zistená veľmi pestrá asociácia
Nb-Ta minerálov, ktorú možno na základe jej vzniku rozdeliť na primárnu a sekundárnu
(Uher et al. 1998a,b). Primárna asociácia je zastúpená najmä ferocolumbitom, vzácnejšie
manganocolumbitom, titánovým ixiolitom, Nb-Ta rutilom s exsolúciami nióbovotantalového
armalcolitu až pseudobrookitu a Nb ilmenitu. Minerály vystupujú vo vzájomne
tesnej priestorovej väzbe v rámci jednotlivých kryštálov, v podobe inklúzií, exsolúcií, resp.
prerastaní (Uher et al. 1998a). Ferocolumbit až veľmi zriedkavý manganocolumbit sa
vyskytuje vo forme samostatných tabuľkových kryštálov do veľkosti 0,5 mm, lokálne
s inklúziami titánového ixiolitu alebo vzácnejšie nepravidelne prerastený s Nb-Ta rutilom.
Columbity majú evidentne zvýšený obsah Ti (2,5-5 hm.% TiO2), nízky obsah Sn a W (pod 1
hm.% SnO2 a WO3), pomery Mn/(Mn+Fe) sa pohybujú v rozmedzí 0,18–0,54 a pomery
Ta/(Ta+Nb) = 0,07–0,41 (obr. 11). Titánový ixiolit sa nachádza vo forme max. 0,5 mm
dlhých, čiernych, zväčša nepravidelne vyvinutých hrubotabuľkovitých kryštálov. Oproti
columbitu obsahuje zvýšené množstvo Ti (11 – 21 hm.% TiO2), Sn (1,2 – 2,2 hm.% SnO2) a
taktiež Fe (do 20 hm.% Fe2O3 + FeO), obsahy Mn sú nízke (0,7–0,9 hm.% MnO). Pomery
Mn/(Mn+Fe) sú oproti hodnotám v columbite nižšie (0,03–0,05), ale pomery Ta/(Ta+Nb) sú
mierne vyššie (0,35–0,42) (Uher et al. 1998a). Nb-Ta rutil tvorí samostatné zrná veľkosti 0,2
– 0,5 mm, resp. miestami 70 μm veľké inklúzie v titánovom ixiolite, alebo sa nepravidelne
prerastá s ferocolumbitom. Obsahy Nb a Ta sa v jednotlivých typoch rutilu výrazne líšia.
Samostatné zrná rutilu majú relatívne nízky obsah Nb a Ta (3 hm.% Nb2O5 a 0,3 hm.%
Ta2O5). Inklúzie rutilu vyskytujúce sa spolu s ferocolumbitom a Ti-ixiolitom majú obsahy
Nb a Ta výrazne vyššie, obsah Nb max. 23 hm.% Nb2O5 a obsah max. 30 hm.% Ta2O5.
Navyše v Nb-Ta chudobnom rutile sa nachádzajú početné tenké (1-3 μm), exsolučné lamely
Nb-Ta bohatého armalcolitu až pseudobrookitu. Lamely armalcolitu-pseudobrookitu majú
zvýšené obsahy Nb a Ta (6-10 hm.% Nb2O5, 0,5–5,5 hm.% Ta2O5). Nióbový ilmenit bol
29

zistený v jednom prípade ako lem na okraji exsolúcie ilmenitu až Ti hematitu v Nb-Ta rutile.
Nióbový ilmenit má vysoké obsahy Nb (do 7,2 hm.% Nb2O5) ale relatívne nízke obsahy Ta
(do 0,74 hm.% Ta2O5) (Uher et al. 1998a). Sekundárna – hydrotermálna asociácia je na
lokalite Sopotnica zastúpená prevažne minerálmi skupiny pyrochlóru, z ktorej boli
identifikované nasledujúce členy: pyrochlór, mikrolit, betafit, uránpyrochlór, uránmikrolit,
plumbomikrolit, stibiomikrolit a stibiobetafit (Uher et al. 1998b). Okrem týchto sa našlo aj
množstvo prechodných variácii, najmä antimónový pyrochlór až mikrolit, uránovo-
antimónový mikrolit a uránovo-olovený mikrolit. Minerály pyrochlórovej skupiny sa
vyskytujú prevažne vo ferocolumbite, zriedkavejšie v titánovom ixiolite a Nb-Ta rutile, ako
aj v Nb-Ta titanite a fersmite, vo forme nepravidelných mikroskopických žiliek, ako výplň
trhliniek a pozdĺž okrajov primárnych Nb-Ta minerálov. Ca a Na bohaté členy sú všeobecne
obohatené o Ta a U; Pb a Sb druhy sú obohatené Nb (Uher et al. 1998b). K sekundárnym
minerálom patria aj nióbovo-tantalový titanit, fersmit a nióbovo-tantalový roméit. Nióbovo-
tantalový titanit a fersmit kryštalizovali ako prvé zo sekundárnych minerálov, za nimi
nasledovala kryštalizácia minerálov pyrochlórovej skupiny a ako posledný vznikal
Nb,Ta,U,Si obohatený roméit (Uher et al. 1998b). Všetky sekundárne minerály vznikli
v procese naloženej hydrotermálnej alterácie primárne magmatických Nb-Ta minerálov.
Zdrojom Sb a Pb boli pravdepodobne hydrotermálne roztoky s teplotou okolo 170 °C
(Chovan et al. 1995), ktoré súviseli s formovaním neďalekých hydrotermálnych sulfidických
ložísk (Uher et al. 1998b).
Popri výskytoch Nb-Ta mineralizácie v granitových pegmatitoch sa podobná
mineralizácia vyskytuje aj v niektorých granitoch (pohorie Tríbeč) a horninách úzko
geneticky spätých s granitmi, ako sú greiseny a živcové metasomatity s Nb-Ta-REE(± U, Th)
mineralizáciou v exokontaktoch granitov, hlavne v gemeriku.
V leukogranitoch S-typu v pohorí Tribeč, konkrétne z lokality Malá Kurňa pri
Kovarciach, bol opísaný Nb až Nb-Ta obohatený rutil s drobnými, nepravidelnými
inklúziami pravdepodobne Ti bohatého ferocolumbitu. Táto špecifická forma uplatnenia sa
Nb-Ta mineralizácie priamo v granitoch zrejme súvisí s vyšším stupňom frakcionácie
leukogranitu a nepriaznivými lokálnymi podmienkami na generovanie pegmatitov (Uher a
Broska 1992).
V cínonosných gemerických granitoch opísal už Varček (1965) Nb rutil v podobe
drobných kryštálov v kremenných žilkách v granite na ložisku Gabriela v Čučme, ktorého
zvýšený obsah Nb bol preukázaný pomocou semikvantitatívnej spektrálnej analýzy.
Prítomnosť Nb-Ta mineralizácie v granitoch v gemeriku potvrdila aj práca Drnzíkovej et al.
30

(1975), s opisom inklúzií columbitu v rutile z aplitického topásového granitu pri Betliari.
Z greisenizovaného granitu Hnilec – Medvedí potok boli opísané inklúzie Nb rutilu
v kasiterite (Bížová 1978). Predovšetkým však práce Malachovského (1983, 1992a, b),
týkajúce sa prieskumu Sn, W a vzácnoprvkovej mineralizácie v oblasti Gemerskej Polomy –
Dlhej doliny a Hnilca, priniesli potvrdenie systematického výskytu Nb-Ta minerálov, najmä
akcesorického Nb a Ta rutilu, ferocolumbitu, manganocolumbitu, W ixiolitu, mikrolitu a Nb-
Ta ferberitu. Ferocolumbit až manganocolumbit sa vyskytuje vo forme nepravidelných
kryštálov veľkosti do 300 µm, zvyčajne v asociácii s rutilom a kasiteritom. Pomery hodnôt
Ta/(Ta+Nb) sa pohybujú v rozmedzí 0,05-0,45 a pomery Mn/(Mn+Fe) kolíšu v širokom
intervale 0,07-0,92. Columbity majú zvýšený obsah W – až do 12,5 hm.% WO3. Rovnako
zvýšený obsah W je aj vo volfrámových ixiolitoch, ktoré boli odlíšené od ferocolumbitu len
na základe vyššieho obsahu W (19 až 30 hm.% WO3), ako aj charakteristicky konštantne
nízkeho pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,05-0,10 a pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,22-0,42
(Malachovský et al. 2000). Z lokality Dlhá dolina bola opísaná aj fáza stechiometricky
podobná qitianlingitu (Fe,Mn)2(Nb,Ta)2WO10, tvoriaca tenké (max. do 15 µm), exsolučné
lamely vretenovitého tvaru, tesne prerastené s Nb ferberitom a volfrámovým ixiolitom,
pričom je charakteristická vysokým obsahom W (36-38 hm.% WO3) a nízkym pomerom
Ta/(Ta+Nb) = 0,05-0,08 a Mn/(Mn+Fe) ~ 0,30 (Malachovský et al. 2000). Avšak
prítomnosť tejto fázy bola určená len pomocou mikrosondových analýz.
Nb-Ta mineralizáciu v špecializovaných granitoch gemerika doplnil nález minerálov
zo skupiny euxenitu, konkrétne polykras-(Y) a uránpolykras, vyskytujúcich sa v kremenných
žilách granitov na lokalitách Čučma a Gemerská Poloma – Dlhá dolina (Uher et al. 2009a).
Nb-Ta mineralizácia bola identifikovaná aj v A-typovom granite Turčok v gemeriku, kde je
reprezentovaná minerálmi patriacimi do skupiny euxenitu a eschynitu, ako aj minerálmi zo
skupiny fergusonitu a samarskitu (Uher et al. 2009b)
31

4. KLASIFIKÁCIA Nb-Ta OXIDOV A CHARAKTERISTIKA
VYBRANÝCH SKUPÍN Nb-Ta MINERÁLOV
Väčšina Nb-Ta obsahujúcich minerálov, ako aj všetkých ekonomicky dôležitých
druhov, patrí do skupiny oxidov. Pre tieto sú typické výskyty v granitoidných horninách,
hlavne vo vzácnoprvkových granitových pegmatitoch, ale aj v extrémne frakcionovaných
peraluminóznych vzácnoprvkových leukogranitoch, kde môžu obsahy Nb a Ta dosahovať až
ložiskové koncentrácie. Naproti tomu, silikáty Nb-Ta sa vyskytujú výlučne v peralkalických
vyvretých a metasomatických sériách anorogénneho pôvodu.
Klasifikácia Nb-Ta oxidov je vytvorená na základe typu polymerizácie M-katiónu
(Nb, Ta) v oktaedrickej pozícii. V súčasnosti je známych sedem skupín (Černý a Ercit 1989)
(tab. 2).
Tab. 2. Klasifikácia Nb-Ta oxidov (Černý a Ercit 1989), upravené.
trieda štruktúrny typ člen vzorec
1. (M3O13)
2. (MO4)
Simpsonit
Simpsonit
β-Fergusonit Fergusonit-(Y)
Fergusonit-(Ce)
Fergusonit-(Nd)
Al4Ta3O13(OH)
(Y,RE)NbO4
(Ce,Y)NbO4
(Nd,Y)NbO4
Samarskit Samarskit-(Y) (Y,Fe,U,RE) (Nb,Ta,Ti)O4
Stibiotantalit Stibiocolumbit
Stibiotantalit
Bizmutotantalit
SbNbO4
SbTaO4
BiTaO4
Alumotantit Alumotantit AlTaO4
Fergusonit Fergusonit-(Y)
UTa2O8
Liandriadit
Petschekit
(Y,RE)NbO4
U 6+ (Nb,Ta)2O8
U 4+ Fe 2+ (Nb,Ta)2O8
3. (MO4) a Qitianlingit
(MO3)
Qitianlingit (Fe,Mn)2(Nb,Ta)2WO10
4. (MO3) Columbit Manganocolumbit MnNb2O6
Ferocolumbit
FeNb2O6
Manganotantalit MnTa2O6
Ferotantalit
(Fe,Mn)(Ta,Nb)2O6
Magnocolumbit MgNb2O6
32

Euxenit Euxenit-(Y)
Tanteuxenit-(Y)
Polykras-(Y)
Fersmit
Thoreaulit Thoreaulit
Foordit
Tapiolit Ferotapiolit
Manganotapiolit
Eschynit Eschynit-(Ce)
Eschynit-(Y)
Eschynit-(Nd)
Nioboeschynit-(Ce)
Tantaleschynit-(Y)
Rynersonit
Vigezzit-(Ce)
(Y,RE)(Nb,Ti,Ta)2O6
(Y,RE)(Ta,Nb,Ti)2O6
(Y,RE)(Ti,Nb,Ta)2O6
CaNb2O6
Sn 2+ Ta2O6
Sn 2+ Nb2O6
FeTa2O6
(Mn,Fe)Ta2O6
Changbaiit Changbaiit PbTa2O6
Perovskit Lueshit
Natroniobit
Latrappit
Rankamait Rankamait
Sosedkoit
Pyrochlór
a) podskupina
pyrochlóru
Pyrochlór
Kalipyrochlór
Báriopyrochlór
Plumbopyrochlór
Ytropyrochlór-(Y)
Ceriopyrochlór-(Ce)
Uranpyrochlór
a) podskupina
mikrolitu
Mikrolit
Stannomikrolit
Bariomikrolit
Plumbomikrolit
Stibiomikrolit
Bismutomikrolit
Uránmikrolit
b) podskupina
betafitu
33
(Ce,Ca)(Ti,Nb)2O6
(Y,Ca)(Ti,Nb)2O6
(Nd,Ce,Ca)(Ti,Nb)2O6
(Ce,Ca)(Nb,Ti)2O6
(Y,Ce,Ca)(Ta,Ti,Nb)2O6
CaTa2O6
(Ce,Ca)(Nb,Ta,Ti)2O6
NaNbO3
NaNbO3
(Ca,Na)(Nb,Ti)O3
(Na,K)3-xAl(Ta,Nb)10(O,OH)30
(K,Na)3-xAl(Ta,Nb)10(O,OH)30
A2-mBB2O6(F,OH,O)1-n·pH2O
(B = Nb + Ta > 2Ti, Nb > Ta)
A = (Na,Ca)
A > 20% K
A > 20% Ba
A > 20% Pb
A > 20% Ln a Y dominantné
A > 20% Ln a Ce dominantné
A > 20% Ln a U dominantné
(B = Nb + Ta > 2Ti, Ta ≥ Nb)
A = (Na,Ca)
A > 20% Sn
A > 20% Ba
A > 20% Pb
A > 20% Sb
A > 20% Bi
A > 20% U
(B = 2Ti ≥ Nb + Ta)

5. (M4O11)
6. (M3O8)
Inverzný
pyrochlór
Kalciobetafit
Plumbobetafit
Stibiobetafit
Ytrobetafit-(Y)
Betafit
A = Ca
A > 20% Pb
A > 20% Sb
A > 20% Ln a Y dominantné
A > 20% U
Cesstibtantit (Sb,Na)2-mTa(O,OH)6(OH,Cs)1-n
Parabáriomikrolit Parabáriomikrolit BaTa4O10(OH)2 ·2H2O
Kalciotantit Kalciotantit CaTa4O11
Natrotantit Natrotantit Na2-xTa4O11-x(OH)x
Irtyšit Irtyšit Na2Ta4O11
Franconit Franconit
Hochelagait
Wodginit Wodginit
Ferowodginit
Titanowodginit
Ferotitanowodginit
Tantalowodginit
Ixiolit
Lítiotantit Lítiotantit LiTa3O8
7. (M2O5) Tantit Tantit Ta2O5
8. nedostatočne
charakterizované druhy
Na2Nb4O11·9H20
CaNb4O11·nH20 (n=8)
MnSnTa2O8
FeSnTa2O8
MnTiTa2O8
FeTiTa2O8
(Mn0. 5□0. 5)TaTa2O8
(Ta,Nb,Mn,Fe,Sn,Ti)4O8
Gerasimovskit (Mn,Ca)2-x(Nb,Ti,Si)5O12·nH20
Ishikawait (Fe,U,Y)(Nb,Ta) O4
Natrobistantit (Na,Bi)2-mTa2O6(OH,O)1-n
Schetelingit (Ca,Fe,MnSb,Y,Bi)2-
(Ti,Ta,Nb,W)2(O,OH)7
Ytrocolumbit-(Y) (Y,U,Fe)(Nb,Ta)O4
Ytrotantalit-(Y) (Y,U,Fe)(Ta,Nb)O4
Na ďalších stranách tejto kapitoly bude venovaná pozornosť vybraným skupinám Nb-Ta
oxidických minerálov, ich všeobecným poznatkom, výskytom, chemickým zloženiam, ako aj
prípadným nejasnostiam v rámci niektorých skupín.
34

4.1 Skupina columbitu
Minerály tejto skupiny kryštalizujú v rombickej sústave a majú základný vzorec
AB2O6, kde A=Fe 2+ , Mn, Mg a B = Nb, Ta, v menšej miere Ti, Sn 2+ , W a Zr. Členy
columbitovej skupiny sú rozdelené podľa chemizmu v pozícii A a B základného vzorca.
Členy s Nb ako dominantným katiónom v pozícii B sa nazývajú columbity a členy s Ta
tantality. Koncové členy kompozície zahŕňajú:
ferocolumbit FeNb2O6
manganocolumbit MnNb2O6
manganotantalit MnTa2O6
magnocolumbit MgNb2O6
Zloženie s dominantným komponentom Fe a Ta, ferotantalitom (Fe>Mn)(Ta>Nb)2O6 je tiež
známe, ale koncový člen FeTa2O6 patrí už do tetragonálnej tapiolitovej skupiny. Minerály
columbitu-tantalitu obsahujú vo svojej štruktúre minoritné prímesi najmä Fe 3+ , Sc, Ti, Sn
a W (napr. Ercit 1994, Ercit et al. 1995, Lumpkin 1998a, Černý et al. 2007a)
Rozsah chemického zloženia základných členov skupiny columbitu je zobrazený
v štvoruhoníkovom klasifikačnom diagrame (obr. 12) (Černý a Ercit 1985, 1989).
Obr. 12 Rozsah chemického zloženia minerálov columbitu-tantalitu a tapiolitu. Černý a Ercit (1985, 1989)
Väčšinu štvorca pokrýva pole columbitu-tantalitu s jeho koncovými členmi, ktoré je od poľa
tapiolitu oddelené poľom nemiešateľnosti. Členy obohatené Fe a Nb sa vyskytujú najmä
v menej frakcionovaných granitoch a berylových typoch vzácnoprvkových pegmatitov (napr.
35

Johan a Johan 1994, Wang et al. 1997, Uher et al. 1998a, Novák et al. 2003b).
Manganotantalit je naopak typický najmä pre komplexné vzácnoprvkové pegmatity (napr.
Černý et al. 1989, Černý 1991, Spilde a Shearer 1992, Tindle a Breaks 1998, 2000, Van
Lichtervelde et al. 2007, Rao et al. 2009). Minerály skupiny columbitu sú v prírode najviac
rozšírené spomedzi všetkých Nb-Ta minerálov. Vyskytujú sa buď ako primárne minerály,
ktoré môžu byť zatláčané neskoršími minerálmi (napr. minerálmi skupiny pyrochlóru, Černý
a Turnock 1971, Černý et al. 1986), avšak vznikajú aj ako produkt zatláčajúci staršie
minerály (napr. Novák a Černý 1998).
Hlavné prvky v mineráloch skupiny columbitu-tantalitu sú Nb, Ta a Fe, Mn. Hodnoty
ich pomerov Nb/Ta a Fe/Mn sú často používané na definovanie frakcionačných trendov ich
materských tavenín, pričom so stúpajúcou frakcionáciou stúpa koncentrácia Ta a Mn na úkor
Nb a Fe. Variácie v obsahoch týchto prvkov sa graficky vyjadrujú v columbitovom
štvoruholníkovom diagrame chemického zloženia (obr. 12). Pre minerály skupiny columbitu
sú v súčasnosti najlepšie definované frakcionačné trendy platné pre jednotlivé granitové
pegmatity a najfrakcionovanejšie granity (kapitola 2.1). Vo všeobecnosti so stúpajúcou
frakcionáciou stúpajú aj pomery Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe), avšak hodnoty pomerov závisia
aj od zloženia protolitu, alkalinity, fugacity F, H2O ako aj ďalších faktorov, čím sa vytvárajú
charakteristické frakcionačné trendy (Černý et al. 1986). Frakcionačný trend v mineráloch
skupiny columbitu-tantalitu s nárastom pomeru Ta/(Ta+Nb) ale malým rozsahom pomeru
Mn/(Mn+Fe) indikuje granitové pegmatity chudobné na Li a F (predovšetkým berylovocolumbitový
subtyp a berylovo-columbitovo-fosfátový subtyp, ako napr. Greer Lake a PEG
Group, Kanada (Černý a Turnock 1971, Černý et al. 1986, Černý 1989), čo sa odráža aj na
chemickom zložení Nb-Ta fáz, pričom prevládajú ferocolumbit, ferotantalit a ferotapiolit.
V relatívne F chudobných spodumenových a amblygonitových, ale aj v niektorých
berylových pegmatitoch dochádza k zhruba proporcionálnemu zvyšovaniu pomerov
Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe), čo sa prejaví výskytom ferocolumbitu, manganocolumbitu a
manganotantalitu. Na druhej strane frakcionačný trend dosahujúci Mn a Ta bohaté členy
(manganocolumbit, manganotantalit) indikuje taveniny obohatené Li, F, ktorými sú tvorené
najviac frakcionované granitové pegmatity, predovšetkým petalitové a lepidolitové subtypy,
napr. Tanco, Kanada (Van Lichtervelde et al. 2007); Separation Lake, Kanada (Tindle
a Breaks 2000); Dobrá Voda, Česká Republika (Novák a Staňek 1999), aj keď možno nájsť
pegmatity s takmer identickou Mn a Ta bohatou minerálnou asociáciou, avšak
pochádzajúcou z berylovo-columbitového subtypu, napr. Scheibengraben, Maršíkov (Novák
et al. 2003a.)
36

Minerály skupiny columbitu-tantalitu vykazujú rozličný stupeň usporiadania
katiónov. V prípade usporiadanej štruktúry jednotlivých členov skupiny columbitu-tantalitu,
je ich štruktúra tvorená striedajúcimi sa vrstvami Fe a Mn oktaédrov, s Nb a Ta oktaédrami
(v pomere 1:2) (obr. 13). V prípade neusporiadaných členov sa parameter a redukuje na 1/3
a výsledná štruktúra je v podstate identická so štruktúrou ixiolitu. Podobnosť v prípade
štruktúry columbitu-tantalitu a ixiolitu je evidentná aj na obr. 13, pričom rovnako aj
v prípade štruktúry wodginitu je vidieť zreteľnú podobnosť, spôsobenú striedaním sa
oktaédrov tvoriacich reťazce orientované paralelne s osou c.
Obr. 13 Štruktúry tapiolitu, columbitu-tantalitu, ixiolitu a wodginitu (Klementová a Rieder 2004) upravené.
Štruktúra wodginitu v podstate predstavuje usporiadaný analóg ixiolitu. Usporiadaný
columbit-tantalit (mriežkové parametre a = 14,26 Å, b = 5.732 Å, c = 5,038 Å; Weitzel
1971), ako aj usporiadaný wodginit (a = 9,417-9,533 Å, b = 5,082-5,142 Å, c = 11,426-
11,506 Å, β = 90,00-90,21°; Ercit et al. 1992a,b) majú hodnoty základnej bunky podobné
hodnotám základnej bunky ixiolitu (a = 4,742 Å, b = 5.731 Å, c = 5,152 Å; Nickel et al.
1963), pričom hodnoty základnej bunky usporiadaného columbitu-tantalitu sú a = 3aix, b =
37

ix, c = cix, resp. usporiadaného wodginitu sú a = 2aix, b = 2bix, c = cix. Pre úplnosť treba
spomenúť, že štruktúra tapiolitu (a=b = 4,74 Å, c = 9,19 Å; Wise a Černý 1996) je v prípade
neusporiadanosti zhodná zo štruktúrou rutilu (monorutilová štruktúra) a skladá sa podobne
ako štruktúry columbitu, ixiolitu a wodginitu s oktaédrov tvoriacich reťazce pozdĺž osi c
(obr. 13). V prípade usporiadanej štruktúry tapiolitu (katióny Fe 2+ a Ta sú osobitne v pozícii
A, resp. B) sa bunka rutilu strojuje pozdĺž osi c (trirutilová štruktúra) (obr.14).
Obr. 14 Rozdiel v usporiadanej a neusporiadanej štruktúre ixiolitu (Wise a Černý 1996) upravené.
Usporiadanosť štruktúry columbitu-tantalitu, možno posúdiť pomocou pomeru a a c
základnej bunky v a-c diagrame (obr. 15). Tento diagram indikuje aj približný pomer Fe/Mn,
ale na druhej strane neodráža zmeny v pomere Nb/Ta (Černý a Ercit 1985, 1989).
Obr. 15. a-c diagram usporiadanosti štruktúry v mineráloch skupiny columbitu-tantalitu, z príkladmi minerálov
z granitových pegmatitov zo sveta (Černý a Ercit 1985, 1989), upravené.
38

Možnými príčinami vzniku rozdielov v usporiadanosti štruktúry sa zaoberalo viacero prác
(napr. Ewing 1975, Graham a Thornber 1975, Černý et al. 1986, Wenger et al. 1991, Spilde
a Shearer 1992, Ercit 1994, Ercit et al. 1995, Mulja et al. 1996, Lumpkin et al. 1998a,b).
Tieto práce poukázali, že stupeň usporiadania katiónov je funkciou viacerých parametrov.
V niektorých prípadoch možno pozorovať nárast v usporiadaní štruktúry z neusporiadaných,
skôr kryštalizujúcich členoch, na usporiadané, neskoršie kryštalizujúce členy (napr. Lumpkin
1998 a, b, Černý et al. 2004). V iných prípadoch usporiadanie katiónov odráža vzdialenosť
pegmatitového telesa od materského granitu, ako je tomu v prípade pegmatitov z Greer Lake,
kde možno pozorovať pokles usporiadania katiónov v columbitoch-tantalitoch
z pegmatitových telies, s narastajúcou vzdialenosťou od pegmatitického granitu (Černý et al.
1986). Podobný prípad vzťahu usporiadanosti štruktúry a vzdialenosti od granitového
plutónu je opísaný aj z pegmatitov plutónu Lamotte a Lacorne, Kanada (Mulja et al. 1996).
Podobne aj pozícia minerálov skupiny columbitu-tantalitu v pegmatite, môže odrážať ich
stupeň usporiadania katiónov, pričom skoršie členy z okrajových častí pegmatitu sú výrazne
neusporiadané na rozdiel od usporiadaných členov z vnútorných zón (napr. Ercit 1994,
Lumpkin 1998b). Spoločným znakom týchto prípadov je vzťah rýchlosti chladnutia a z toho
vyplývajúcej usporiadanosti štruktúry, pričom s klesajúcou rýchlosťou chladnutia narastá
stupeň usporiadanosti pôvodne neusporiadaných členov (napr. Černý et al. 1986, Mulja et al.
1996, Lumpkin 1998b). To by mohlo potvrdzovať aj tvrdenie, že usporiadané členy majú
tendenciu vznikať vo veľkých granitových intrúziách a pegmatitoch, na rozdiel od
neusporiadaných, vyskytujúcich sa v menších telesách granitových pegmatitov (Černý et al.
1986). Avšak vyskytujú sa aj prípady relatívne vysoko usporiadaných členov z pomerne
malých pegmatitových telies (napr. Lumpkin 1998a). Niektoré práce poukázali na pokles
usporiadanosti štruktúry s nárastom obsahu vedľajších prvkov (najmä W, Ti, Sn a Sc) (napr.
Černý et al. 1986, 2004, Ercit et al. 1995). Rovnako sa však vyskytujú prípady vysoko
usporiadaných členov so značným obsahom vedľajších prvkov (napr. Wenger et al. 1991,
Lumpkin 1998a, Galliski a Černý 2006). Príkladom vysoko usporiadaného členu s nízkymi
pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,004-0,02 a Mn/(Mn+Fe) = 0,22-0,27, ale aj nízkym obsahom
vedľajších prvkov je ferocolumbit z anorogénneho granitového pegmatitu Ivigtut, Grónsko
(Novák a Černý 2000). V dôsledku postupného zahrievania minerálov skupiny columbitutantalitu
s neusporiadanou štruktúrou na teplotu cca 1000 °C dochádza k ich prechodu na
usporiadaný typ štruktúry (Černý et al. 1986).
Obzvlášť typickým javom minerálov skupiny columbitu-tantalitu je rôznorodá
zonalita ich kryštálov, ktorá je spôsobená predovšetkým rozdielnymi koncentráciami Nb a
39

Ta, v menšej miere aj Fe a Mn, prípadne W, Ti a Sn. Veľmi často pozorovaná a typická
zonalita v columbite-tantalite, viditeľná v kompozíciách spätne rozptýlených elektrónov
(BSE), spočíva v striedaní sa svetlejších zón, obohatených Ta a tmavších zón, obohatených o
Nb. Centrálne časti kryštálov bývajú zväčša obohatené Nb a smerom k okrajom narastá
koncentrácia Ta, čo je odrazom postupného obohatenia Ta voči Nb, prípadne aj Mn voči Fe
počas frakcionácie taveniny. Tento jav je pomerne častý napr. aj v západokarpatských
mineráloch skupiny columbitu-tantalitu (obr. 16). Navyše vnútorná zonalita je jedným z
indikátorov spôsobu vzniku Nb-Ta minerálov, ako aj evolúcie hornín, v ktorých sa
nachádzajú (napr. Lahti 1987, Černý a Ercit 1989, Uher et al. 2007).
Obr. 16 BSE snímky columbitu-tantalitu z Malých Karpát - Limbachu (A, B) (Uher et al. 2007), z Považského
Inovca - Duchonky (C) (Chudík et al. 2008) a z Nízkych Tatier - Prašivej (D) (Chudík 2006). (A) ferocolumbitferotantalit
s pravidelnou jemno oscilačnou zonalitou. (B) nepravidelná zálivovito oscilačná zonalita
ferocolumbitu. (C) ferocolumbit-ferotantalit s koncentrickou zonalitou (D) ferocolumbit s hrubo oscilačnou
zonalitou.
Jemná oscilačná zonalita (obr. 16A) sa vyskytuje pri relatívne pomalšom raste
kryštálu, pričom za najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce chemickú osciláciu sú považované
najmä koncentrácia a difúzia Nb a Ta v tavenine, ako aj rastová dynamika kryštálov
40

columbitu-tantalitu (Lahti 1987). Textúrne záznamy v mineráloch skupiny columbitu-
tantalitu môžu indikovať rôzne udalosti počas evolúcie materskej horniny. Pravidelná, jemno
až hrubo oscilačná zonalita (obr. 16A) je vo všeobecnosti považovaná za výsledok primárne
magmatickej kryštalizácie, na rozdiel od nepravidelnej, fľakovitej či difúznej zonalite (obr.
16B), vznikajúcej subsolidovým rozpúšťaním a následnou reprecipitáciou, indikujúcej
postmagmatickú, hydrotermálnu, príp. metamorfnú udalosť počas evolúcie pegmatitu (napr.
Černý et al. 1992, Tindle a Breaks 2000, Uher et al. 2007, Lichtervelde et al. 2007).
Všeobecne možno konštatovať, že minerály skupiny columbitu-tantalitu sú typickými
akcesorickými minerálmi stredne až vysoko frakcionovaných granitových pegmatitov LCT
skupiny (Černý a Ercit 1989), ako aj vyššie frakcionovaných telies peraluminóznych granitov
(napr. Johan a Johan 1994, Raimbault et al. 1995, Belkasmi et al. 1998), zriedkavejšie sa
vyskytujú aj v granitových pegmatitoch NYF skupiny spojenej s A-typom granitov (napr.
Černý 1991, Ercit 1994, Novák a Černý 2000).
Popri iných Ta obsahujúcich mineráloch (najmä wodginite a mikrolite), predstavujú
minerály skupiny columbitu-tantalitu (najmä manganotantalit) aj významný zdroj Ta.
Manganotantalit predstavuje jeden z hlavných Ta obsahujúcich minerálov na ložisku
Greenbushes, Austrália (Partington 1990), v ktorom sa nachádza viac ako polovica (približne
20 tis. ton) celkových zásob Austrálie, pričom s ročnou ťažbou 730 t je Austrália hlavným
producentom Ta na svete. Podobne aj na ložisku Tanco, Kanada (napr. Stilling et al. 2006),
predstavuje manganotantalit jeden z hlavných rudných minerálov.
4.2 Skupina tapiolitu
Tetragonálny ferotapiolit má chemické zloženie blízke k FeTa2O6, s obvykle nižšími
obsahmi Mn a Nb. Avšak po opísaní prvého výskytu Mn dominantnej fázy získali tapiolity
štatút skupiny s koncovými členmi ferotapiolitom FeTa2O6 a veľmi zriedkavým
manganotapiolitom MnTa2O6 (Čech 1973, Lahti et al. 1983).
Minerály tejto skupiny majú základný vzorec AB2O6, pričom v pozícii A sa
nachádza Fe 2+ a Mn 2+ a v pozícii B Ta 5+ a Nb 5+ (Ta>Nb). Rozdiely v chemickom zložení,
symetrii a štruktúre medzi tapiolitom a columbitom-tantalitom boli už dlho známe.
Polarizujúci efekt Ta 5+ na okolité atómy kyslíka je slabší v porovnaní s Nb 5+ a preto Ta
uprednostňuje rutilovú štruktúru (Weitzel 1976). Naopak MnTa2O6 prednostne kryštalizuje
v rombickej columbitovej štruktúre, pretože iónový polomer Mn 2+ je priveľký pre štruktúru
rutilu (Černý a Ercit 1989). Vo všeobecnosti obsah Nb je menší ako 10 % Nb2O5 a pomer
41

Ta/Nb nie je nikdy menší ako 1. Dvojmocný mangán často nahrádza Fe, avšak rozsah tejto
substitúcie je limitovaný a tapiolit s chemickým zložením blízkym koncovému členu
MnTa2O6 (manganotapiolitu) nie je známy (obr. 17).
Obr. 17 Diagram zobrazujúci pole najčastejších výskytov prírodného tapiolitu (Wise a Černý 1996).
Obsah Mn, nachádzajúci sa vo väčšine prírodných tapiolitov, je obyčajne nižší ako 2
% MnO (napr. Novák et al. 2000, Černý et al. 2004) aj keď niekedy dosahuje hodnoty až
okolo 5% MnO (napr. Wang et al. 1997, Novák et al. 2003a) s maximálne nameraným
množstvom 10,2 % MnO v manganotapiolite, pričom jeho textúrne znaky indikujú, že sa
jedná o produkt metastabilnej kryštalizácie (Lahti et al. 1983). Z viac ako 20 prvkov
opísaných v tapiolitoch z rôznych lokalít, len 6 z nich (Fe, Mn, Ta, Nb, Ti a Sn) sa vyskytuje
vo významnejších koncentráciách (Wise a Černý 1996).
Zonalita v prípade minerálov tapiolitovej skupiny nie až tak pestrá, ako v prípade
minerálov skupiny columbitu-tantalitu. Vo väčšine prípadov sa vyskytujú ako pomerne
homogénne jedince (obr. 18A), prípadne s nevýraznou oscilačnou zonalitou (obr. 18C), resp.
sa často vyskytujú v podobe prerastaní s inými Nb-Ta minerálmi (najčastejšie
s ferotantalitom a manganotantalitom) (obr. 18B, D).
42

Obr. 18 BSE snímky tapiolitov. (A) Homogénny ferotapiolit z pegmatitického leukogranitu Duchonka,
Považský Inovec, (Chudík et al. 2008) (B) Nepravidelné prerastanie ferotantalitu-manganotantalitu (sivý)
s ferotapiolitom (biely) Limbach, Malé Karpaty, (Uher et al. 2007, upravené) (C) Oscilačne zonálny
ferotapiolit, Tanco, Kanada (Van Lichtervelde et al. 2007) (D) ferotapiolit zatláčajúci oscilačne zonálny
wodginit, Tanco, Kanada (Van Lichtervelde et al. 2007).
Značná pozornosť bola venovaná aj štúdiu koexistencie tapiolitu s tantalitom. Početné
detailné štúdie koexistujúcich ferotapiolitov a tantalitov z rozličných pegmatitových typov
a prostredí sa snažili odhaliť faktory, ktoré kontrolujú ich vzájomné vystupovanie ako
aj veľkosť a príčiny vzniku poľa nemiešateľnosti medzi párom tantalit-tapiolit (Černý et al.
1989b,c, 1992; Wise a Černý, 1996; Wang et al. 1997; Novák et al. 2000) (obr.19).
Spomenuté faktory rôzneho polarizujúceho efektu Ta 5+ voči Nb 5+ , ako aj rozdiel iónových
polomerov Fe 2+ a Mn 2+ (0,78 a 0,83 Å, Shannon 1976) by mohli vysvetľovať príčinu vzniku
koexistencie ferotapiolitov a tantalitov. Napriek tomu je možné konštatovať, že doterajšie
experimentálne štúdie neodhalili zatiaľ jednoznačné príčiny variácií chemického zloženia
koexistujúcich párov tapiolitu a tantalitu, aj keď bolo poukázané na niekoľko faktorov,
predovšetkým na teplotu, fugacitu O2, štruktúrny stav koexistujúcich fáz, nečistoty
ovplyvňujúce stechiometriu a pravdepodobne tlak, ako je možné vidieť na obr. 20 (Černý et
al. 1992).
43

Obr. 19 Príklady koexistujúcich tapiolitov a tantalitov z 12 rozličných pegmatitových lokalít (Černý et al.
1992).
Obr. 20 Schéma zmien v dvojfázovom poli vyvolaná zmenami v teplote, tlaku, fugacite O2, štruktúrnom stave
a heterovalentných substitúciách (Černý et al. 1992).
44

Minerály skupiny tapiolitu sa vyskytujú podstatne zriedkavejšie ako minerály
columbitu-tantalitu, pričom ich výskyty sú obmedzené najmä na granitové pegmatity ale
aj na niektoré granity s vyššou koncentráciou Ta. Z prostredia vzácnoprvkových granitov,
charakteristických nízkou aktivitou fluóru ako aj slabou frakcionáciou Fe a Mn, sú výskyty
ferotantalitu opisované len zriedkavo (napr. granitový komplex Sushou, Čína - Wang et al.
1997; pegmatitické leukogranity Považského Inovca - Chudík et al. 2008 (obr. 18A).
Pomerne často je ferotapiolit opisovaný z viac frakcionovaných berylovo-columbitových
pegmatitov (napr. Wise 1987, Uher et al. 1994, Alfonso et al. 1995, Tindle a Breaks 1998,
Novák et al. 2000, 2003a), ako aj z vysoko frakcionovaných komplexných pegmatitov,
najmä z ich petalitových subtypov, napr. Tanco, Kanada (Van Lichtervelde et al. 2006,
2007), Varuträsk, Švédsko (Černý et al. 2004) a spodumenových subtypov (Rao et al. 2009).
Vo vyššie spomenutých výskytoch sa ferotapiolit vyskytuje ako primárny minerál, avšak sú
známe aj výskyty sekundárneho ferotapiolitu, ktorý nahrádza primárny stibiotantalit (Novák
a Černý 1998, Novák et al. 2004).
4.3 Ixiolit
Ixiolit bol pôvodne definovaný ako komplexný oxid so vzorcom (Ta, Nb, Sn, Fe, Mn,
Ti)4O8 a rombickou symetriou, zhodujúcou sa s neusporiadanými členmi skupiny columbitutantalitu
(Nickel et al. 1963). V súčasnosti je však ixiolit zaraďovaný do skupiny wodginitu
(Strunz a Nickel 2001), pričom ich podobnosť s wodginitom, je zvýraznená komplexným
zložením a rozdielnosť je evidentná najmä v usporiadanosti ich štruktúr, dôsledkom čoho sú
Sn, Ti a W bohaté ixiolity považované za ich neusporiadané analógy (napr. Černý a Ercit
1986, Wise et al. 1998, Černý et al. 1998, Černý a Chapman 2001).
Zloženie ixiolitu silne varíruje a okrem typického chemického zloženia bohatého na Ti,
Sn, Nb a Ta, sa vyskytujú aj ixiolity so substitujúcimi prvkami Sc 3+ , Fe 3+ , W 6+ , U atď. (Černý
a Ercit 1989, Černý et al. 1998).
cínový ixiolit (Ta,Nb,Sn,Fe,Mn,Ti)4O8
titánový ixiolit (Ta,Ti,Nb,Fe,Mn,Sn)4O8
skandiový ixiolit (Nb,Ta,Fe 3+ ,Fe 2+ ,Sc,Ti,Zn,Sn,Mn,REE)4O8
volfrámový ixiolit (Nb,W,Fe,Mn,Ta,Zr,U,Ca,Mg,Ti)4O8
Cínový a titánový ixiolit sú definované na základe zvýšeného obsahu týchto dvoch
prvkov, pričom z chemického hľadiska sú veľmi podobné s cínovými a titánovými
45

columbitmi. Ich rozdielnosť spočíva napríklad v zmene kryštálovej štruktúry pri zahrievaní,
pričom Sn a Ti ixiolit sa zmení na monoklinickú usporiadanú štruktúru wodginitu a Sn a Ti
neusporiadaný columbit-tantalit na usporiadanú rombickú štruktúru (Wise 1987, Černý et al.
1998). Z uvedeného vyplýva, že Sn a Ti ixiolit nie je možné presne definovať len na základe
chemického zloženia, kvôli ich možnej zámene s columbitom-tantalitom, príp. wodginitom.
Pri porovnaní obsahu Nb a Ta, ako aj Fe a Mn v jednotlivých Sn, Ti, W a Sc bohatých
členoch ixiolitu (obr. 21), možno pozorovať, že jednotlivé členy sú charakteristické
rozdielnym obsahom Nb a Ta, ako aj Fe a Mn (Wise et al. 1998). Volfrámový ixiolit je
charakteristický nízkym obsahom Ta, naopak cínový ixiolit je charakteristický vysokým
obsahom Ta.
Obr. 21 Ixiolitové minerály v klasifikačom diagrame minerálov skupiny columbitu-tantalitu. Vysvetlivky:
kosoštvorec – Sc ixiolit, štvorec – Sn ixiolit, trojuholník – Ti ixiolit, plné kruhy – W ixiolit, prázdne kruhy – Sc
columbit (Wise et al. 1998)
Titánový ixiolit (Ta,Ti,Nb,Mn,Fe,Sn)4O8 je charakteristický vysokým obsahom TiO2
až do 30 hm.% (Beurlen et al. 2005), pričom obsah titánu v ixiolite je často v množstve
dosahujúcej stechiometriu usporiadaného titanowodginitu (Černý et al. 1998). Zahrievaním
Ti bohatých rombických fáz ixiolitu sa zvyšuje usporiadanosť katiónov až na usporiadanú
štruktúru columbitu-tantalitu, prípadne wodginitu. Navyše prípadná prevaha Ta nad Nb
v titánovom ixiolite, napomáha prednostne vzniku wodginitovej štruktúry (Černý et al. 1998)
Titánový ixiolit sa pomerne často vyskytuje v asociácii s nióbovým rutilom, kde vystupuje vo
46

forme exsolučných lamiel až žiliek (napr. Černý et al. 1998, 1999, 2000a), ako aj vo forme
inklúzií v Nb-Ta rutile (Uher 1998), prípadne vo forme nárastov okolo rutilu, ako aj vo forme
nepravidelných fľakov vo ferocolumbite (Uher et al. 1998a) (obr. 22A). V niektorých
prípadoch bola pozorovaná netypická inverzná zonalita Ti ixiolitu, s jadrami kryštálov
obohatenými Ta s nárastom Nb a Ti smerom k okrajom (Beurlen et al. 2005).
Obr. 22 BSE snímky ixiolitu s asociujúcimi Nb-Ta fázami. (A) Inklúzia titánového ixiolitu (Ix) vo
ferocolumbite (sivá farba), obe fázy sú intenzívne zatláčané minerálmi skupiny pyrochlóru (biela farba)
Sopotnická dolina, Nízke Tatry (Chudík 2006) , (B) volfrámový ixiolit (Ix) v asociácii s kasiteritom (kas) a
ferberitom (biela farba) Dlhá dolina, Slovenské rudohorie, (Chudík nepubl. mat.) (C) volfrámový ixiolit
s nepravidelnou zonalitou odrážajúcou rozdielnu koncentráciu W, v asociácii s ferberitom (biely) Dlhá dolina,
Slovenské rudohorie (Chudík nepubl. mat.) (D) volfrámový ixiolit (biela farba), Podlesí, Česká republika
(Breiter et al. 2007).
Skandium je ďalší prvok, ktorý v relatívne vysokom množstve vstupuje do štruktúry
ixiolitu. Prvé opisy ixiolitu s obsahom viac ako 10 % Sc2O3 a Fe2O3 > FeO pochádzajú
z Mozambiku, Madagaskaru a Nórska (von Knorring et al. 1965, Borisenko et al. 1969,
Bergstol a Juve 1988). Pravdepodobne najvyššie nameraná hodnota Sc v ixiolite (až do 19
hm.% Sc2O3) je opísaná z pegmatitu Heftetjern, Nórsko (Wise et al. 1998). Sc bohatá fáza
47

(pravdepodobne zodpovedajúca ixiolitu) nachádzajúca sa vo forme exsolúcií v Nb rutile je
opísaná z pegmatitu Eptevan, Nórsko, kde obsah Sc dosahuje hodnôt okolo 7 hm.% Sc2O3
(Černý a Chapman 2001). Navyše, spomenutá fáza sa rozpadá na tri ďalšie fázy, v ktorých
obsah Sc dosahuje až 12,7 hm.% Sc2O3. Zaujímavosťou v tomto prípade je, že materský rutil,
v ktorom sa spomínané fázy nachádzajú, obsahuje len nepatrné množstvo Sc (max. do 0,2
hm.% Sc2O3) (Černý a Chapman 2001). Uvedený jav je typický v procese vzniku exsolúcií
v Nb rutile a bol opísaný vo viacerých prípadoch, pričom počas procesu vzniku exsolúcií si
materský rutil udržuje predovšetkým Ti, ale všetky ostatné katióny (t.j. Mg, Mn, Fe 2+ , Fe 3+ ,
Sc, Zr, U, Nb, Ta a W) sa prednostne koncentrujú v odmiešaných fázach, ktoré sú evidentne
viac flexibilné a vyhovujú väčšej variete katiónových polomerov, väzieb a nábojov (napr.
Černý et al. 2000a,b; Černý a Chapman 2001, Okrusch et al. 2003, Černý et al. 2007).
Volfrámový ixiolit s pomerne vysokým množstvom obsiahnutého W (až do 49 %
WO3) bol opísaný z viacerých lokalít, či už vo forme exsolúcií v Nb rutile (napr. Černý
a Chapman 2001, Černý et al. 2007b), prípadne v U a Bi bohatom polykrase-(Y)
(Aurisicchio et al. 2002), ako aj vo forme samostatných kryštálov (napr. Johan a Johan 1994,
Malachovský et al. 2000, Breiter et al. 2007, Novák et al. 2008b). Niektoré zo samostatných
kryštálov volfrámového ixiolitu majú veľmi podobnú Nb-Ta-W minerálnu asociáciu spojenú
s vysoko frakcionovanými granitmi, napr. Cínovec (Johan a Johan 1994), Podlesí (Breiter et
al. 2007)(obr. 22 D), príp. Dlhá dolina (Malachovský et al. 2000)(obr. 22 B, C). Termín
ixiolit však nie je v niektorých prípadoch možné používať s úplnou vierohodnosťou z dôvodu
výraznej podobnosti v chemickom zložení s volfrámovým columbitom. Navyše kvôli ich
častým drobným rozmerom, ako aj tesným prerastaniam s inými fázami, nie je možné
identifikovať ich štruktúru pomocou RTG metódy, ktorá by jednoznačne potvrdila ich
príslušnosť k ixiolitu, či columbitu. Niektorí autori používajú výraz volfrámový columbit
(niekedy len columbit) pre fázy s obsahom W aj s viac ako 0,5 apfu (napr. Johan a Johan
1994), zatiaľ čo niektorí len pre fázy s obsahom pod 0,2 apfu (napr. Breiter et al. 2007).
Pritom Nb-Ta-W fázy z týchto F bohatých granitov (Cínovec, resp. Podlesí) majú takmer
úplne rovnaké chemické zloženie, avšak ani v jednom prípade nebola ich príslušnosť ku
columbitu či ixiolitu potvrdená na základe ich štruktúry.
Ako už bolo spomenuté, rozsiahla flexibilita štruktúry ixiolitu má schopnosť pojať
katióny so širokým spektrom iónového polomeru a valencie. Kvôli tomu si ixiolit vyžaduje
racionalizáciu v stanovení hraníc pre kryštalochemickú klasifikáciu a nomenklatúru.
48

4.4 Skupina wodginitu
Minerály skupiny wodginitu kryštalizujú v monoklinickej sústave a majú základný vzorec
ABC2O8, kde v pozícii A sa nachádza Mn 2+ , Fe 2+ a Li + , v pozícii B sa nachádzajú najmä Sn 4+ ,
Ti 4+ , Fe 3+ ako aj Ta 5+ , pričom v pozícii C je prítomný Ta 5+ , Nb 5+ a W 6+ (Ferguson 1974).
Wodginit bol prvý krát opísaný ako cínovo-mangánový tantalit, nachádzajúci sa vo
vzácnoprvkových pegmatitoch v oblasti Wodgina, Západná Austrália (Simpson 1909), ako aj
z pegmatitov z Bernic Lake, Kanada (Hutchinson 1959). Až po revízii týchto minerálov
v roku 1963 ho Nickel et al. (1963) opísali ako minerál wodginit (MnSnTa2O8), so štruktúrou
zodpovedajúcou usporiadanej štruktúre ixiolitu. Na základe častej substitúcie Fe za Mn v
pozícii A a Ti za Sn v pozícii B, boli neskôr opísané členy ferowodginit (FeSnTa2O8)
a titanowodginit (MnTiTa2O8) (Ercit et al. 1992a,b,c).
Obr. 23 Klasifikačný diagram minerálov skupiny wodginitu (Tindle et al. 1998)
Po viacerých opisoch Fe 2+ a Ti dominantného člena (Ercit et al. 1992c, Tindle et al. 1998),
získal minerál ferotitanowodginit status ďalšieho člena skupiny wodginitu (Galliski et al.
1999). Navyše, na základe zvýšeného obsahu W (až do 17,4 hm.% WO3) v mineráloch
49

skupiny wodginitu, nachádzajúceho sa v pozícii C, ktorý je kompenzovaný vysokým
obsahom Fe 3+ v pozícii B, je predpoklad výskytu ďalšieho koncového členu,
wolframowodginitu (Tindle et al. 1998). Podobne ako v prípade minerálov skupiny
columbitu-tantalitu, možno koncové členy skupiny wodginitu zobraziť pomocou
štvoruholníkového diagramu, zobrazujúceho porovnanie pomeru Mn k ostatným katiónom
v pozícii A a pomeru Ti k ostaným katiónom v pozícii B (obr. 23)(Tindle et al. 1998).
Výskyty minerálov wodginitu sú opisované takmer výlučne z komplexných
vzácnoprvkových pegmatitov, najmä ich petalitových subtypov (napr. Tindle et al. 1998,
Černý et al. 2004, Van Lichtervelde et al. 2006, 2007 – obr. 24A, B), zriedkavejšie
v spodumenových subtypoch (napr. Wise a Černý 1984, Foord a Cook 1989, Spilde
a Shearer 1992, Lumpkin 1998, Galliski et al. 1999, Rao et al. 2009), ale výnimočne aj vo
viac frakcionovaných beryl-columbitových subtypoch (Černý et al. 1986, Tindle et al. 1998).
Popri mnohých výskytoch v pegmatitoch bol wodginit opísaný aj z vyššie
frakcionovaného vysoko fosforového peraluminózneho granitu Yichun, Čína, kde sú
zastúpené členy wodginit a titanowodginit, ktoré sú navyše výrazne odlišné zreteľnými
rozdielmi v obsahoch Sn a Ti, čo by mohlo indikovať prítomnosť poľa nemiešateľnosti
medzi týmito dvoma členmi skupiny wodginitu (Huang et al. 2002) (obr. 24 C).
Podobne ako v prípade minerálov skupiny columbitu-tantalitu, aj v prípade minerálov
skupiny wodginitu možno pozorovať výskyt jednotlivých členov skupiny, v závislosti od
geochemických vlastností ich materského pegmatitu. Koncový člen wodginit (MnSnTa2O8)
sa typicky vyskytuje v asociácii s manganocolumbitom a manganotantalitom v pegmatitoch
obohatených Mn (najmä v komplexných typoch), ktoré sú výsledkom vzniku z taveniny
bohatej F, umožňujúcej extrémnu frakcionáciu Mn/Fe (napr. Spilde a Shearer 1992, Tindle et
al. 1998, Černý et al. 2004, Rao et al. 2009). Na druhej strane, ferowodginit (FeSnTa2O8) sa
vyskytuje najmä v asociácii s ferotantalitom, príp. ferotapiolitom v pegmatitoch vznikajúcich
z relatívne F chudobnej taveniny, najmä v berylových typoch (Tindle et al. 1998).
Wodginit a ferowodginit možno považovať za výsledok vzniku procesmi
magmatickej frakcionácie, avšak vznik titanowodginitu a ferotitanowodginitu možno skôr
považovať za výsledok interakcie pegmatitovej taveniny s okolitými horninami bohatými na
Ti, prípadne ako výsledok pôsobenia určitých metasomatických procesov počas, alebo po
umiestnení pegmatitového telesa (Tindle et al. 1998). Tomuto tvrdeniu napomáha aj fakt, že
ferotitanowodginit sa nachádza vo forme nárastov na wodginite, ktorý tvorí centrálnu časť
kryštálu (Tindle et al. 1998). Podobne je tomu tak aj v prípade titanowodginitu z granitu
Yichun, ktorý tvorí Ti obohatené okrajové zóny na wodginite (obr. 24 C) (Huang et al.
50

2002). Z viacerých pozorovaní vyplýva, že minerály skupiny wodginitu sa vyskytujú
v pegmatitových telesách, príp. v samotných granitoch v asociácii s inými minerálmi Sn,
predovšetkým kasiteritom (obr. 24 D). Pomerne často sa wodginit vyskytuje ako produkt
exsolúcie v kasiterite (napr. Černý et al. 2004, 2007a).
Obr. 24 BSE snímky minerálov skupiny wodginitu: (A), (B) oscilačne zonálny wodginit z pegmatitu
Tanco, Kanada, (Van Lichtervelde et al. 2007, upravené); (C) wodginit (svetlosivý) s okrajmi tvorenými
titanowodginitom (tmavosivý) z granitu Yichun, Čína (Huang et al. 2002, upravené); (D) nárasty wodginitu
a ferotapiolitu na kasiterite z pegmatitu Nanping No.31, Čína, (Rao et al. 2009, upravené).
Minerály skupiny wodginitu sú významné aj z ekonomického hľadiska, pričom na
ložisku vzácnoprvkového pegmatitu Tanco, Kanada, predstavujú hlavný rudný minerál
tantalu (Stilling et al. 2006).
51

4.5 Skupina pyrochlóru
Minerály tejto skupiny sú pravdepodobne druhou najhojnejšou skupinou minerálov
Nb a Ta. Napriek tomu bola rozsiahla variabilita zloženia tejto skupiny opísaná až po roku
1960 a to hlavne v podskupine mikrolitu.
Minerály skupiny pyrochlóru majú základný vzorec A2-mBB2O6(O,OH,F)1-n•pH2O, kde
m=0-2, n=0-1 a p=0-? (Hogarth 1977, Černý a Ercit 1989). Navyše, kubická štruktúra
minerálov pyrochlórovej skupiny je extrémne prispôsobivá katiónom rozličného iónového
polomeru a valencie, preto počet vedľajších prvkov vstupujúcich do štruktúry je pomerne
veľký. Do pozície A vstupujú predovšetkým katióny s väčším iónovým polomerom a nižším
mocentstvom ako Na, Ca, Pb , Mn , Fe , Sn , Sr, Ba, REE, Sb , Y, Ce, K, Cs, Cu, Al,
4+
As, Mo, Bi, U , Zr a Th, pričom do B pozície vstupujú katióny s menším iónovým
polomerom a vyššou valenciou ako Nb, Ta, Ti, W a Fe .(Hogarth 1977, Wise a Černý 1990,
Lumpkin a Ewing 1992, 1995, 1996).
2+ 2+ 2+ 2+ 3+
Podľa súčasne platnej klasifikácie minerálov pyrochlórovej skupiny (Hogarth 1977)
možno rozlíšiť tri podskupiny, ktoré sú rozčlenené na základe prevládajúceho katiónu v
pozícii B (tab. 3): 1. podskupina pyrochlóru, v ktorej Nb + Ta > 2Ti a zároveň Nb > Ta
Nb
2. podskupina mikrolitu, kde Nb + Ta > 2Ti a Ta ≥ Nb
3. podskupina betafitu, kde 2Ti ≥ Nb + Ta.
80
60
40
20
10 90
80
30 70
3+
60
50 50
70 30
90 10
10
20
30
40
Ti
BETAFIT
PYROCHLÓR MIKROLIT
50
Obr. 25 Klasifikačný diagram minerálov skupiny pyrochlóru (Hogarth 1977)
52
60
70
80
40
90
20
Ta

Jednotlivé minerálne druhy boli definované na základe katiónov v pozícii A, kde
možno rozlíšiť dve hlavné skupiny: 1. Na-Ca členy, kde sodík alebo vápnik musí dosiahnuť
hodnotu minimálne 20 atómových % zo všetkých katiónov v pozícii A, ale zároveň žiadny
iný katión v pozícii A nesmie presiahnuť túto sumu; 2. ostatné členy, kde jeden alebo viac
katiónov v pozícii A, iné ako Na alebo Ca, musia dosiahnuť hodnotu minimálne 20
atómových % zo všetkých katiónov A (Hogarth 1977).
Tab. 3 Klasifikácia minerálov pyrochlórovej skupiny (Hogarth 1977, upravené).
Podskupina
žiadny A-katión, okrem Na a Ca,
> 20% všetkých A-katiónov
A-katión, okrem Na a Ca,
Pyrochlór
Nb+Ta > 2Ti
Nb > Ta
Mikrolit
Nb + Ta > 2Ti
Ta ≥ Nb
Betafit
2Ti ≥ Nb+Ta
Pyrochlór Mikrolit Kalciobetafit
K Kalipyrochlór
> 20% všetkých A-katiónov Sn Stanomikrolit
názov je odvodený od
dominantného katiónu
(okrem Na a Ca)
Ba Báriopyrochlór Báriomikrolit
(Ca > Na)
Pb Plumbopyrochlór Plumbomikrolit Plumbobetafit
Sb Stibiomikrolit Stibiobetafit
Bi Bizmutmikrolit
Y Ytropyrochlór Ytrobetafit
Ce Ceriopyrochlór
U
Sr
Uránpyrochlór
Stronciopyrochlór
Uránmikrolit Betafit
Osobitnú skupinu reprezentujú tzv. inverzné pyrochlóry, kde pri významnejšom
obsahu Cs, jednomocného katiónu s extrémne veľkým iónovým polomerom (vyšším ako 1,7
x 10 -10 m), nevstupuje tento katión do obvyklej pozície A, ale do aniónovej pozície
(cezstibtantit, Ercit et al. 1993).
Minerály pyrochlórovej skupiny sa vyskytujú prevažne v štyroch typoch hornín: 1.
karbonatity, napr. Araxá, Brazília (Nasraoui a Waerenborgh 2001); Panda Hill, Tanzánia;
Alnö, Švédsko (Lumpkin a Ewing 1995); Qaqarssuk, Grónsko (Knudsen 1989); 2.
nefelinické syenity, napr. Sabatini a Alban Hills, Taliansko (Caprilli et al. 2006); 3. niektoré
53

typy viac frakcionovaných leukogranitov, napr. granit Beauvoir, Francúzsko (Ohnenstetter
a Piantone 1992); granit Cínovec (Rub et al. 1998); 4. vzácnoprvkové granitové pegmatity
(napr. Černý et al. 1979, 1986; Lumpkin et al. 1986, Wise a Černý 1990). Minerály tejto
skupiny sa vyskytujú najmä ako produkt nahrádzajúci skôr vykryštalizované Nb a Ta
obsahujúce fázy, napr. tantalit, tapiolit, fersmit, wodginit, atď. (napr. Wise a Černý 1990,
Tindle a Breaks 1998, De Vito et al. 2006, Uher et al. 1998b, Chudík a Uher 2009), avšak
známe sú aj výskyty minerálov pyrochlórovej skupiny ako primárnych fáz (napr. Lumpkin et
al. 1986, Novák et al. 2003a, Lichtervelde et al. 2006).
Členy s Ta, ako dominantným katiónom v pozícii B (mikrolit a jeho U, Pb, Sb a Sn
členy) sa typicky vyskytujú najmä v prostredí stredne až vysoko frakcionovaných
vzácnoprvkových pegmatitov orogénneho typu (napr. Ercit et al. 1986, Lumpkin et al. 1986,
Baldwin 1989, Novák a Černý 1998, Uher et al. 1998b (obr. 26C,D), Aurisicchio et al. 2002,
Lichtervelde et al. 2007, Rao et al. 2009). Navyše, členy mikrolitovej podskupiny sú
rozšírené aj v niektorých typoch peraluminóznych granitov, napr. Beauvoir, Francúzsko
(Ohnenstetter a Piantone 1992); Podlesí (Breiter et al. 2007 a) a Cínovec, Česká republika
(Johan a Johan 1994, Rub et al. 1998); Yichun, Čína (Huang et al. 2002). Mikrolit
a uránmikrolit sú spomedzi členov podskupiny mikrolitu najviac zastúpené, čo by mohlo
nasvedčovať, že relatívne zvýšený obsah U je typický pre prostredie granitových pegmatitov
ako aj granitov. Na druhej strane Pb, ale najmä Sb a Sn členy mikrolitovej podskupiny sa
vyskytujú v prostredí s vyšším stupňom frakcionácie, často v komplexných pegmatitoch ako
napr. Varuträsk, Švédsko (Groat et al. 1987); Dobrá Voda, Česká republika (Novák a Černý
1998, Novák a Staňek 1999); Ploskaja, Rusko (Stepanov et al. 1982). Avšak aj v prostredí
relatívne primitívnych pegmatitov, neskoršie hydrotermálne roztoky so zvýšeným obsahom
Sb a Pb môžu spôsobiť vznik stibiomikrolitu, príp. plumbomikrolitu (Uher et al. 1998b).
Členy s Nb, ako dominantným katiónom v pozícii B (pyrochlór a jeho Y, Pb
a U členy), sú charakteristické najmä v prostredí špecifických hornín ako sú karbonatity, či
syenity, ale vyskytujú sa aj v prostredí granitových pegmatitov a granitov. V prostredí
granitových pegmatitov sú typické najmä v telesách pochádzajúcich z prostredia A-typových
granitov (NYF skupina), ktoré sú obohatené najmä o Nb, napr. pegmatity třebíčskeho
plutónu, Česká republika (Škoda et al. 2006); pegmatit Anjanabonoina, Madagaskar (De Vito
et al. 2006). Minerály podskupiny pyrochlóru sú však prítomné aj v pegmatitoch
derivovaných z I a S-typových granitov (LCT skupina) (napr. Uher et al. 1998b, Novák et al.
2003a). Pyrochlór a uránpyrochlór bol opísaný aj z cínoveckého granitu, kde sa nachádza
54

výlučne v spodnom protolítionitickom a zinnwalditovom granite, na rozdiel od vrchného
lepidolitového granitu s prítomnosťou mikrolitu (Rub et al. 1998).
Obr. 26 BSE snímky minerálov skupiny pyrochlóru: (A) betafit z Mt. Fogliano, Taliansko, (B) pyrochlór z Mt.
Tozzo, Taliansko (Caprilli et al. 2006, upravené), (C) kryštál ferocolumbitu zatláčaný mikrolitom (biela farba)
Sopotnická dolina, Nízke Tatry (Chudík 2006). (D) detail obrázku C.
Betafit s Ti ako dominantným katiónom v pozícii B je podobne ako pyrochlór
charakteristický v prostredí karbonatitov (napr. Knudsen 1989), syenitov (Caprilli et al.
2006)(obr. 26A, B) a anorogénnych granitových pegmatitov (Pršek et al. 2010), ale aj v
prostredí orogénnych granitových pegmatitov, napr. Věžná (Černý et al. 1979), Nízke Tatry
(Uher et al. 1998b). Nedávno boli opísané nezvyčajné výskyty betafitu zo syenitových hornín
v Taliansku, výrazne obohatené Ti, až 81,3 at. % (kde Ti+Nb+Ta = 100 %), čo je doteraz
najvyššie namerané množstvo Ti v betafite (Caprilli et al. 2006). Podobne vysoké obsahy Ti
boli opísané z metamiktného betafitu z Fínska, kde bol vysoký obsah Ti spôsobený
neskoršou alteráciou betafitu (Lumpkin a Ewing 1996). V prípade betafitu zo syenitov však
betafit nejaví žiadne známky sekundárnej alterácie a vysoký obsah Ti sa zdá byť primárny
(Caprilli et al. 2006)(obr.26 A).
55

5. METODIKA
Pri výskume boli použité štandardné metodické postupy terénneho a laboratórneho
výskumu. Základom výskumu bol terénny prieskum a odber vzoriek s nadväzujúcou
laboratórno-teoretickou analýzou.
5.1 Terénny výskum
Terénny výskum zahŕňal vyhľadávanie pegmatitových telies v jednotlivých pohoriach
Západných Karpát, predovšetkým v oblasti granitového masívu Malých Karpát.. Doteraz boli
odobraté vzorky pegmatitov z oblasti Devínskej Kobyly (Jezuitské lesy), Líščieho údolia,
Kamzíka a z oblasti Limbachu. Vzorky pochádzali ako aj z lokalít in situ (Jezuitské lesy,
Líščie údolie) tak aj z lokalít s redeponovaným materiálom (oblasť Kamzíka a Limbachu).
Vzorku pegmatitického leukogranitu z lokality Považský Inovec – Duchonka (PI-457b)
poskytol RNDr. Milan Kohút CSc. a vzorky hornín z granitu v Dlhej doline poskytol RNDr.
Ivan Dianiška CSc.
5.2 Laboratórny výskum
Po dôkladnom očistení vzoriek pegmatitov v laboratóriu na Katedre ložiskovej
geológie a ich rozdružení na vhodnú veľkosť pre drvič, boli vzorky spracované na jednotlivé
frakcie v laboratóriách Geologického Ústavu Slovenskej Akadémie Vied v Bratislave.
Niektoré frakcie boli separované pomocou metavolframanu sodného v laboratóriu na Katedre
mineralógie a petrológie a následne boli skúmané pod binokulárnou stereolupou.
Identifikovali sa v nich jednotlivé akcesorické minerály a vybrali sa potencionálne Nb-Ta
minerály.
5.2.1 Elektrónová mikroanalýza (EMPA)
Najdôležitejšou metódou výskumu bolo analyzovanie Nb-Ta minerálov pomocou
elektrónovej mikrosondy CAMECA SX-100 v laboratóriu Prírodovedeckej fakulty
Masarikovej univerzity v Brne a na rovnakom prístroji na Štátnom geologickom ústave
Dionýza Štúra v Bratislave.
Elektrónová mikroanalýza (Electron MicroProbe analysis – EMPA) je elektrónovo-optická
nedeštruktívna metóda, pri ktorej sú preparáty (leštené výbrusy a nábrusy) bombardované
56

prúdom elektrónov, pričom časť energie elektrónového lúča sa pod povrchom premení na
Rtg-žiarenie. Rtg žiarenie sa následne registruje vlnovodisperzným alebo energiodisperzným
detektorom.
Detektorom u energiodisperzného analyzátora (Energy Disperzive System - EDS) je
kremíkový kryštál dopovaný Li. Registračným zariadením je multikanálový čítač, ktorý
registruje spektrum žiarenia v určitom fixnom intervale. Pri EDS sa celé spektrum načítava
naraz.
Princíp u vlnovodisperzného analyzátora (Wavelenght Dispersive System - WDS)
spočíva v tom, že k monochromatizácii žiarenia dochádza na základe rôznej vlnovej dĺžky
kryštálovými monochromátormi, na ktorých dochádza k difrakcii. Ako analyzujúce kryštály
sa používajú LIF, PET, KAP a iné. Táto metóda má dlhší čas merania ako EDS, ale
poskytuje presnejšie výsledky.
Hlavnou výhodou tejto metódy je možnosť analyzovať susediace minerálne fázy,
zisťovať nehomogenitu v rámci jedného zrna, rôzne exsolučné fenomény v mineráloch, atď.
Pre minerály skupiny columbitu, tapiolit, ixiolit a wodginit boli použité nasledujúce
podmienky merania: urýchlovacie napätie 15 kV, vzorkový prúd 20 nA, priemer
elektrónového lúča 1 μm, čas merania na píku 20 s so štandardmi: MgO (Mg Kα), LiTaO3
(Ta Lα), W (W Lα), ScPO4 (Sc Kα), hematit (Fe Kα), TiO2 (Ti Kα), Sb (Sb Lα), rodonit (Mn
Kα), Zn (Zn Kα), wollastonit (Ca Kα), LiNbO3 (Nb Lα), ZrSiO4 (Zr Lβ), SnO2 (Sn Lα),
YPO4 (Y Lα), PbS (Pb Mα), ThO2 (Th Mα) a UO2 (U Mβ). Pre všetky analyzované minerály
bola použitá korekcia PAP (Pouchou a Pichoir 1985).
Pre minerály skupiny pyrochlóru boli požité rovnaké podmienky ako pre minerály
columbitu, tapiolit a wodginit uvedené minerály zo štandardmi: BaF2 (F Kα), albit (Na Kα),
LiTaO3 (Ta Lα), W (W Lα), ScPO4 (Sc Kα), LaPO4 (La Lα), CePO4 (Ce Lα), PrPO4 (Pr Lβ),
NdPO4 (Nd Lβ), SmPO4 (Sm Lβ), GdPO4 (Gd Lα), hematit (Fe Kα), TiO2 (Ti Kα), rodonit
(Mn Kα), LiNbO3 (Nb Lα), wollastonit (Ca Kα), Sb (Sb Lα), ZrSiO4 (Zr Lβ), SnO2 (Sn Lα),
barit (Ba Lα), NaCl (Cl Kα), SrTiO3 (Sr Lα), YPO4 (Y Lα), PbS (Pb Mα), ortoklas (K Kα),
ThO2 (Th Mα), a UO2 (U Mβ).
Zároveň bola na elektrónovej mikrosonde využitá aj metóda spätne rozptýlených
elektrónov (BSE), ktorá umožňuje štúdium vnútornej zonality, čím poskytuje informácie o
vývoji kryštalizácie skúmaných minerálov.
57

5.2.2 RTG difrakčná analýza
RTG difrakčná analýza využíva röntgenovú difrakciu, ktorá vzniká pri dopade RTG
žiarenia (zdrojom je RTG lampa) na kryštálovú štruktúru, kedy jednotlivé atómy produkujú
difraktované lúče.
RTG difrakčná prášková analýza bola vykonaná vo VVCE SOLIPHA (PriF UK v
Bratislave) na prístroji BRUKER D8 Advance v geometrii Bragg-Brentano (konfigurácia
Theta-2Theta) s Cu antikatódou (λα1 = 1,54060 Å), Ni Kβ filtrami a detektorom LynxEye,
pri napätí 40 kV a prúde 40 mA. Krok zaznamenávania intenzít bol 0,01° 2Θ pri čase 1
s, meraný rozsah záznamu 4 – 65 ° 2Θ. Difrakčný záznam bol spracovaný pomocou
programu Diffrac plus EVA. Taktiež boli zisťované veľkosti mriežkových parametrov za
pomoci programu UNITCELL (Holland a Redfern 1997).
58

6. VÝSLEDKY
Vyhľadávanie telies granitových pegmatitov so vzácnoprvkovou Nb-Ta
mineralizáciou, ako aj štúdium granitov Západných Karpát počas tejto práce prinieslo objav
nového granitového pegmatitu v bratislavskom masíve Malých Karpát (lokalita Bratislava -
Jezuitské lesy), ako aj preukázanie Nb-Ta mineralizácie vo frakcionovanejších
pegmatitických leukogranitoch Považského Inovca (lokalita Prašice - Duchonka). Popri
týchto lokalitách bola pozornosť venovaná aj už potvrdenej Nb-Ta mineralizácii
v leukogranite v Dlhej doline pri Gemerskej Polome (gemerikum).
6.1 Granitový pegmatit Jezuitské lesy
6.1.1 Lokalizácia a geologická charakteristika materských hornín pegmatitu
Granitový pegmatit sa nachádza v záreze turistického chodníka na lokalite Jezuitské
lesy, v katastrálnom území mestskej časti Bratislava – Devín, ktorá je vzdialená približne 2
km na SZ od mestskej časti Bratislava – Karlova Ves a 3,5 km na JV od kóty Devínska
Kobyla (Malé Karpaty) (GPS súradnice – N48°10,14`; E17°01,18`) (obr. 27).
Obr. 27 Schematická geologická mapa bratislavského granitového masívu s lokalizáciou granitového pegmatitu
Jezuitské lesy.
59

Pegmatit vystupuje v prostredí muskoviticko-biotitických granodioritov až granitov
bratislavského masívu Malých Karpát, ktorý patrí k predalpínskemu fundamentu tatrika
(Centrálne Západné Karpaty). Bratislavský granitový masív predstavuje orogénnu,
peraluminóznu vápenato-alkalickú intrúziu s S-typovým charakterom (Cambel and Vilinovič
1987, Petrík et al. 2001) a s hercýnskym, spodnokarbónskym vekom, cca 350 Ma (347 ± 4
Ma, Bagdasaryan et al. 1982; 355 ± 20 Ma, Finger et al. 2003; 355 ± 4 Ma - SHRIMP U-Pb
datovanie na zirkónoch, Kohút et al. 2009; resp. 353 ± 2 Ma - monazitové datovanie
pomocou elektrónovej mikrosondy, nepublikované údaje P. Uher). Žily granitových
pegmatitov prerážajúce granitické horniny bratislavského masívu sa vyskytujú pomerne
často, ich hrúbka sa pohybuje od pár desiatok cm až do 2-3 metrov, pričom väčšina z nich je
len slabo frakcionovaná, často bez známok zonality. Vyskytujú sa však aj frakcionovanejšie
telesá (napr. Pri Habánskom mlyne, Kramerov lom, pri Kamzíku, Švábsky vrch, Limbach)
s Be-Nb-Ta mineralizáciou (Uher 1992, Uher et al. 1994, 2007), na základe ktorej môžme
tieto pegmatity klasifikovať ako LCT skupinu, berylový typ a beryl-columbitový subtyp
vzácnoprvkových granitových pegmatitov (v zmysle klasifikácie Černý a Ercit 2005).
6.1.2 Vnútorná stavba, mineralogická a geochemická charakteristika pegmatitu
Jezuitské lesy
Na základe prieskumných prác možno maximálnu hrúbku pegmatitového telesa
Jezuitské lesy odhadnúť približne na 2 m, pričom nemožno s presnosťou určiť či sa jedná
o pegmatitovú žilu alebo šošovku. Kontakt pegmatitového telesa s okolitým granodioritom je
ostrý a dobre pozorovateľný na približne 5 až 10 cm hrubej okrajovej zóne, ktorá je tvorená
najmä muskovitom, menej kremeňom a mikroklínom. Odkryté časti granitového pegmatitu
sa vyznačujú nevýraznou zonalitou s prevahou hrubokryštalickej kremeňovo-mikroklínovo-
muskovitovej zóny s prechodmi do zóny blokového mikroklínu (lokálne s grafickým
prerastaním K-živca a kremeňa) a blokového kremeňa v centrálnej časti pegmatitového
telesa. Hojne sa vyskytuje aj mladšia jemnokryštalická zóna cukrovitého albitu s kremeňom,
muskovitom a granátom, ktorá je nepravidelne zastúpená v hrubokryštalickej kremeňovo-
mikroklínovo-muskovitovej zóne, ktorú zatláča. Lokálne je vyvinutý aj lištovitý albit
(cleavelandit), ktorý taktiež zatláča hrubokryštalickú kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovú
zónu (obr. 28).
60

Obr. 28 Schematický rez granitovým pegmatitom Jezuitské lesy.
Geochemicky sa jedná o relatívne silne frakcionovaný pegmatit so zvýšenými
obsahmi vzácnych litofilných prvkov, ako Rb, Cs, Be, Ga, Nb, Ta (tab. 4). Obsah Li
v pegmatite však dosahuje len 23 ppm, čo je hodnota dokonca nižšia, ako v okolitých
granodioritoch v oblasti Karlova Ves – Devín (58-136 ppm Li – Cambel a Vilinovič 1987).
Medzi hlavné horninotvorné minerály patrí kremeň, mikroklín, albit a muskovit. Obidva
alkalické živce majú zvýšený obsah P, Rb a Cs, pričom mikroklín s 2-5 mol. % albitovej
zložky obsahuje 0,2-0,6 hm.% P2O5, 0,2-0,3 hm.% Rb2O (0,6-1 mol. % rubiklínu) a 0,1-0,2
hm.% Cs2O a albit s obsahom 0,1-0,2 mol. % anortitovej zložky obsahuje 0,1-0,4 hm.% P2O5
a 0,1-0,2 hm.% Rb2O (0,2-0,4 mol. % rubiklínu). Muskovit vytvára typické tabuľkovité
kryštály veľkosti do 5 cm a obsahuje 0,2-0,4 hm.% Rb2O, 0,1-0,3 hm.% Cs2O a 170 ppm
Li2O. Z akcesorických minerálov je pomerne hojný drobnokryštalický granát (50-52 mol. %
almandínu, 47-49 mol. % spessartínu, pod 1 mol. % pyropu, grossuláru a andraditu), ktorý sa
vyskytuje najmä v zóne cukrovitého albitu a obsahuje 0,2-0,4 hm.% P2O5. Zriedkavejšie sa
v zóne cukrovitého albitu vyskytujú aj tmavozelené oktaedrické kryštály gahnitu (veľkosti do
2 mm), zloženého z 85-90 mol. % gahnitu, 9-14 mol. % hercynitu, 0,6-0,8 mol. % galaxitu
a 0,1-0,2 mol. % spinelu. Zirkón vytvára prizmaticko-dipyramidálne kryštály, ktoré sú najmä
v centrálnych partiách silne metamiktizované, s vysokými obsahmi P, Hf, Th, U, Y, REE
61

a Ca. Zirkón obsahuje 6-8 mol. % hafnónu, 1-8 mol. % xenotímu, 0,2-2 mol. % coffinitu
(resp. USiO4) a 0,1-0,8 mol. % toritu. Vzácnejšie sa vyskytuje aj fluórapatit, ktorý bol
identifikovaný v asociácii s cukrovitým albitom, kremeňom a zirkónom, vyznačuje sa
vysokými obsahmi Mn (≤ 0,68 apfu, do 9,5 hm.% MnO) a lokálne obsahuje inklúzie pyritu.
Vzácne je prítomný monazit-(Ce) vyskytujúci sa v asociácii s fluórapatitom a cheralitom
v albite. Unikátne sú 100-250 µm veľké xenomorfné až hypidiomorfné inklúzie
intermediárnej Ca-Th-U-REE-Zr-Al-P-Si fázy s prevahou cheralitovej zložky v kremeni a K-
živci, pričom táto fáza obsahuje 44-84 mol. % cheralitu, 0-42 mol. % huttonitu/toritu, 2-12
mol. % monazitu, 2-7 mol. % xenotímu, 1-3 mol. % zirkónu a 1-9 mol. % AlPO4.
Tab. 4 Chemické zloženie granitového pegmatitu Jezuitské lesy
V granitovom pegmatite boli identifikované aj viaceré minerály Be. Pomerne
nápadný je beryl, ktorý vytvára svetlé žltozelené hexagonálne kryštály do veľkosti 4 cm
v asociácii s hrubokryštalickým až blokovým kremeňom, K-živcom a muskovitom, ale
vyskytuje sa aj vo forme drobných (max. do 1 cm), sýtejšie zelených, polopriehladných
kryštálov v zóne cukrovitého albitu. Najmä hrubokryštalický beryl obsahuje nepravidelné
zóny, obohatené Na a Cs (max. 1,5 hm.% Na2O a do 2 hm.% Cs2O). V dôsledku neskoršej
hydrotermálnej alterácie berylu vznikol fenakit a bertrandit, ktoré boli identifikované vo
forme nepravidelných, do 400 µm veľkých nepravidelných zón a žiliek, vyskytujúcich sa na
kontakte, prípadne v rozpraskaných okrajových častiach berylu, typicky v asociácii so
sekundárnym kremeňom, muskovitom, K-živcom a fluórapatitom. Ojedinele bol
identifikovany aj galenit, sfalerit, barit, uraninit a v neposlednom rade Nb-Ta minerály.
62

6.1.3 Nb-Ta mineralizácia
Nb-Ta minerály boli identifikované ako drobné, tabuľkovité či krátko prizmatické
kryštály do veľkosti max. 1 cm. Ich výskyt je viazaný buď na hrubozrnnú kremeňovo-
mikroklínovo-muskovitovú zónu, s prechodom do blokového kremeňa a mikroklínu, alebo na
jemnozrnnú zónu zloženú takmer výlučne z albitu, s menším množstvom kremeňa
a muskovitu. Výskytu Nb-Ta fáz v týchto dvoch rozdielnych jednotkách zodpovedá aj ich
rozdielne chemické zloženie, pričom z približne 300 mikrosondových analýz na viac ako 35
vybraných kryštáloch boli identifikované všetky minerálne členy skupiny columbitu,
ferotapiolit, ferowodginit a mikrolit. Navyše na základe špecifického chemického zloženia,
ako aj textúrnych vzťahov, možno minerály skupiny columbitu, ferotapiolit a ferowodginit
rozčleniť na tri vývojovo odlišné generácie.
6.1.3.1 Skupina columbitu
Výskyt členov prvej generácie columbitu-tantalitu (Ct I) je viazaný na hrubozrnnú
kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovú zónu, najmä na jej časti s blokovým vývojom.
Reprezentantom tejto generácie je výhradne ferotantalit, ktorý sa nachádza vo forme
čiernych, krátkoprizmatických kryštálov do veľkosti maximálne 1 cm, uzatvorených
v blokovom mikroklíne, prípadne v kremeni. Kryštály ferotantalitu sa väčšinou nachádzajú
vo forme samostatných kryštálov, obvykle zarastených v kremeni, ale aj vo forme zhlukov
viacerých kryštálov v mikroklíne (obr. 29), pričom ich výskyt je často spojený aj s
výskytom kryštálov berylu, s ktorými vystupujú v tesnej priestorovej väzbe.
Obr. 29 Fotografická snímka kryštálov ferotantalitu (Ct I) uzavretých v mikroklíne.
63

Ferotantalit sa pomerne často vyskytuje v asociácii s ferotapiolitom a ferowodginitom, ktoré
s ním nepravidelne prerastajú (obr. 30A-F). Zriedkavejšie je ferotantalit zatláčaný mikrolitom
a manganotantalitom (Ct III), ktoré sa typicky vyskytujú v trhlinách a po okrajoch kryštálov
(obr. 30A, D).
Obr. 30 BSE snímky columbitu-tantalitu I. generácie, s hodnotami pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe)
jednotlivých kryštálov, v asociácii s ostatnými generáciami Nb-Ta minerálov. Skratky: Tap – ferotapiolit, Wod
– ferowodginit, Mic – mikrolit, Ta/Nb – Ta/(Ta+Nb), Mn/Fe – Mn/(Mn+Fe). Biely obdĺžnik v snímke E je
detailnejšie zobrazený v obr. 35F.
64

Zonalita v rámci kryštálov ferotantalitu je pomerne rôznorodá, odrážajúca relatívne široký
rozsah pomerov Ta/(Ta+Nb) = 0,52–0,70 a Mn/(Mn+Fe) = 0,39–0,49 (obr. 31). Vyskytujú sa
ako aj takmer homogénne kryštály s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,64–0,68 a Mn/(Mn+Fe) =
0,43–0,44 (obr. 30C), tak aj pomerne heterogénne kryštály s progresívnou koncentrickou
zonalitou s Nb obohatenými centrálnymi časťami s relatívne nízkym pomerom Ta/(Ta+Nb) =
0,55–0,59 a konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,45-0,47 a s Ta obohatenými
okrajovými časťami s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,66–0,70 a Mn/(Mn+Fe) = 0,43–0,46 (obr.
30D). V rámci niektorých kryštálov ferotantalitu možno v okrajových častiach, ako aj
v trhlinách kryštálov pozorovať drobné, tmavé, nepravidelné fľaky Nb a Fe obohateného
ferotantalitu s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,55–0,60 a Mn/(Mn+Fe) = 0,32–0,34 (obr. 30B, D,
F), ktoré sú nápadne odlišné od Ta a Mn bohatších častí s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,66–0,70
a Mn/(Mn+Fe) = 0,43–0,49, pričom tieto Nb a Fe obohatené ferotantality už patria k druhej
generácii columbitu-tantalitu (Ct II).
1
FeTa2O6
Ta/(Ta+Nb)
0,8
0,6
0,4
0,2
0
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
FeNb2O6
MnNb2O6
Mn/(Mn+Fe)
MnTa2O6
Ct I
Ferotapiolit I
ferowodginit I
Ct II
Ferotapiolit II
Ferowodignit II
Ct III
Ferotapiolit III
Ferowodginit III
Obr. 31 Klasifikačný diagram jednotlivých generácií minerálov skupiny columbitu a ferotapiolitu spolu
s ferowodginitom.
65

V jednom prípade ferotantalitu možno pozorovať postupný nárast pomerov Ta/(Ta+Nb) =
0,52-0,69 a Mn/(Mn+Fe) = 0,45-0,48 smerom od vnútorných do vonkajších častí kryštálu,
avšak v poslednej okrajovej zóne možno pozorovať slabý pokles pomerov Ta/(Ta+Nb) =
0,66-0,67 a Mn/(Mn+Fe) = 0,46 (obr. 30A). Za zmienku stojí aj jeden prípad Ta bohatého
ferotantalitu, ktorý bol identifikovaný ako drobný, 15 µm dlhý nárast medzi starším
ferotantalitom a mladším ferowodginitom (obr. 36D). Tento ferotantalit je odlišný najmä
vysokým obsahom Ta s pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,82 a Mn/(Mn+Fe) = 0,40, rovnakým ako
asociujúci ferowodginit, avšak bez obsahu Sn či iných vedľajších prvkov (anal. 178), pričom
spadá do poľa nemiešateľnosti medzi tantalitom a tapiolitom. Obsahy Ti, W, Sn a Zr, ako aj
iných vedľajších prvkov vo ferotantalite I. generácie sú relatívne nízke. Obsah Ti dosahuje
maximálne 1,3 hm.% TiO2, rovnako nízky je aj obsah Sn (max. do 0,4 hm.% SnO2) a Zr (do
0,2 hm.% ZrO2).
Usporiadanosť štruktúry columbitu-tantalitu bola zisťovaná pomocou RTG metódy
na fragmente väčšieho kryštálu ferotantalitu (Ct I) a namerané hodnoty boli vynesené do a–c
diagramu (obr. 32). V tomto prípade vykazuje ferotantalit relatívne vysokú usporiadanosť
štruktúry a typicky spadá do Fe bohatej časti diagramu.
Obr. 32 a-c diagram vyjadrujúci stupeň usporiadania štruktúry ferotantalitu (Ct I) z granitového pegmatitu
Jezuitské lesy (čierny štvorec). Diagram prebratý s práce Ercit et al. (1995), upravené.
Členy columbitu-tantalitu druhej generácie (Ct II) sú reprezentované najmä
ferocolumbitom, zriedkavejšie aj ferotantalitom. Vyskytujú sa predovšetkým v zóne
cukrovitého albitu, kde sa nachádzajú vo forme drobných prizmatických kryštálov veľkosti
0,3 až 3 mm, zodpovedajúce ferocolumbitu, ojedinele až ferotantalitu (obr. 32). Ferotantalit
66

druhej generácie (Ct II) s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,55–0,61 a Mn/(Mn+Fe) = 0,33–0,37 sa
taktiež nachádza vo forme drobných, nepravidelných fľakov (do 50 µm), nachádzajúcich sa
v okrajových častiach a trhlinách kryštálov ferotantalitu prvej generácie (Ct I) (obr. 30).
Obr. 32 BSE snímky columbitu-tantalitu druhej generácie, s hodnotami pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe)
jednotlivých kryštálov. Číselné hodnoty v jednotlivých kryštáloch vyjadrujú hodnotu pomeru Ta/(Ta+Nb)
v jednotlivých zónach, príp. častiach kryštálov. Číselné hodnoty v snímke F, zobrazené v blízkosti bielej elipsy
zodpovedajú hodnotám pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v manganocolumbite (Ct III).
67

Ferocolumbit až ferotantalit zo zóny cukrovitého albitu je charakteristický rôznorodou
zonalitou, ktorá zodpovedá širokému intervalu hodnôt pomerov Ta/(Ta+Nb) = 0,10–0,54 a
Mn/(Mn+Fe) = 0,29–0,46 (obr. 31). Zatiaľ čo niektoré kryštály sú takmer homogénne, s
konštantnými pomermi Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v rámci celého kryštálu (obr. 32A),
zvyšné kryštály sa vyznačujú zložitou, nepravidelnou, fľakovitou až zálivovitou zonalitou,
ktorá odráža široké hodnoty pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) (obr. 32B,C,E,F). Mnohé
z homogénnych kryštálov majú po obvode nepravidelne vyvinutú tenkú, výrazne Ta
obohatenú zónu patriacu taktiež do II. generácie columbitu (obr. 32D). Navyše, v jednom
prípade relatívne homogénneho kryštálu ferokolumbitu s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,12 a
Mn/(Mn+Fe) = 0,37–0,38, možno na okraji pozorovať, ako aj Ta obohatenú zónu s pomerom
Ta/(Ta+Nb) = 0,37 a Mn/(Mn+Fe) = 0,42-0,43, tak aj nepravidelne zonálny nárast s výrazne
odlišným pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,67-0,68 (obr. 32F). Minerály columbitu-tantalitu druhej
generácie majú mierne zvýšené obsahy Ti, W, Zr, U, Pb a Sn v porovnaní s ferotantalitmi
prvej generácie. Obsah Ti dosahuje max. 1,7 hm.% TiO2 a mierne zvýšené sú aj obsahy W
(do 0,3 hm.% WO3), Zr (do 0,5 hm.% ZrO2), U (do 0,4 hm.% UO2), Pb (do 0,3 hm.% PbO2)
a Sn (do 0,6 hm.% SnO2).
Tretia generácia columbitu-tantalitu (Ct III) je reprezentovaná Mn bohatými členmi
skupiny, najmä manganotantalitom, ojedinele manganocolumbitom. Manganotantalit sa
nachádza vo forme nepravidelných nárastov (do 100 µm veľkých) v trhlinách ferotantalitu I
(obr. 33A, resp. 30D), ako aj vo forme nepravidelných prerastaní medzi ferotapiolitom I a Tiobohateným
ferowodginitom II a ferotapiolitom II (obr. 33B) v hrubozrnnej kremeňovomikroklínovo-muskovitovej
zóne.
Obr. 33 BSE snímky columbitu-tantalitu tretej generácie (manganotantalit) v asociácii s ferotantalitom,
ferotapiolitom a ferowodginitom I a II. Skratky minerálov ako v obr. 30.
68

Manganotantalit v trhlinách ferotantalitu I s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,65–0,79 a
Mn/(Mn+Fe) = 0,50-0,69 je výrazne odlišný od manganotantalitu asociovaného s
ferotapiolitom I a Ti-obohateným ferowodginitom II a ferotapiolitom II, s nižšími pomermi
Ta/(Ta+Nb) = 0,54–0,56 a Mn/(Mn+Fe) = 0,59–0,62 (obr. 31). Manganocolumbit bol
identifikovaný v jednom prípade, aj ako zóna s nepravidelnou textúrou na okraji
ferocolumbitu, ktorý zatláča, s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,16–0,21 a Mn/(Mn+Fe) = 0,66–0,67
(obr. 32F). Obsahy Ti, W, Sn, Zr a iných vedľajších prvkov v columbite-tantalite III sú nízke
(max. do 0,6 wt.% TiO2, 0,3 hm.% SnO2, 0,1 hm.% ZrO2). Jedinou výnimkou je
manganotantalit nachádzajúci sa v asociácii s Ti-obohateným ferowodginitom II
a ferotapiolitom II, ktorý má zvýšený obsah Ti (do 3,4 hm. % TiO2) a Sn (do 1,6 hm.%
SnO2).
6.1.3.2 Ferotapiolit
Podobne ako columbit-tantalit, aj ferotapiolit z pegmatitu Jezuitské lesy možno
rozčleniť do troch textúrne a chemickým zložením odlišných generácií. Všetky tri generácie
ferotapiolitu sú viazané výlučne na hrubozrnnú kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovú
jednotku, predovšetkým na jej časti s blokovým vývojom.
Ferotapiolit prvej generácie (Tap I) sa vyskytuje buď vo forme hypidiomorfných až
xenomorfných mikroskopických inklúzií (veľkosti do 600 µm) v kryštáloch ferotantalitu (Ct
I) (obr. 30A, resp. 35F), alebo v podobe nepravidelných prerastaní (do 2 mm veľkých)
s ferotantalitom I (obr. 30C), prípadne v podobe samostatných (do 5 mm veľkých), čiernych
zŕn uzavretých v kremeni (obr. 34, resp. obr. 35A-E).
Obr. 34 Fotografická snímka ferotapiolitu uzavretého v kremeni na kontakte s mikroklínom
69

Obr. 35 BSE snímky ferotapiolitu I, II a III generácie, v asociácii s jednotlivými generáciami ostatných Nb-Ta
minerálov. Skratky minerálov ako v obr. 30. Snímka A zobrazuje zrejme dvojčatý rast ferotapiolitu. Snímka B
predstavuje vrchnú časť kryštálu ferotapiolitu I. generácie zobrazeného v snímke C. V snímke C je upravený
kontrast, pre lepšie zobrazenie nepravidelnej zonality ferotapiolitu I. generácie spôsobenej pravdepodobne
kryštalizáciou mikrolitu po jeho okraji a trhlinách. Snímka v pravom hornom rohu snímky C zobrazuje
neupravenú snímku C s viditeľným kryštálom berylu. V snímke D a E možno pozorovať tmavší lem
reprezentujúci ferotapiolit II. generácie. Biely obdĺžnik v snímke D je detailnejšie vyobrazený v obr. 33B.
Snímka F zobrazuje nepravidelný nárast ferotapiolitu III. generácie na okraji kryštálu ferotantalitu I. generácie,
ktorý je celý zobrazený na obr. 30E.
70

Mikroskopické inklúzie a nepravidelné prerastania ferotapiolitu I sú pomerne homogénne,
čomu zodpovedajú aj ich pomery Ta/(Ta+Nb) = 0,88–0,90 a Mn/(Mn+Fe) = 0,06–0,10 (obr.
31), pričom len v niektorých prípadoch je možné pozorovať nevýraznú jemnú oscilačnú
zonalitu. Niektoré z ferotapiolitov I vyskytujúcich sa vo forme prerastaní, sú po trhlinách
intenzívne zatláčané mikrolitom (obr. 30C, resp. 40B). Samostatné zrná ferotapiolitu I sú
viac heterogénne s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,90–0,95 a Mn/(Mn+Fe) = 0,06–0,10 a mnohé
z nich obsahujú nepravidelné inklúzie ferowodginitu I (obr. 35B). V jednom prípade bolo
zaznamenané aj zatláčanie ferotapiolitu I manganotantalitom (Ct III) (obr. 33B). Ferotapiolit
I bol identifikovaný aj priamo na kontakte s kryštálom berylu, pričom pozdĺž ich okrajov
a v trhlinách ferotapiolitu na kontaktnej strane je vyvinutý rozsiahly lem mikrolitu, ktorý
intenzívne zatláča ferotapiolit I. (obr. 35C, resp. 40A). V tomto prípade možno v BSE
pozorovať zreteľné ochudobnenie ferotapiolitu o Ta, predovšetkým v blízkosti vyvinutého
mikrolitu (obr. 35C), s pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,90-0,91, pričom zvyšná časť ferotapiolitu
má obsah Ta mierne vyšší s pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,95. Podobne je tomu aj v okolí
inklúzií ferowodginitu I, kde je taktiež mierne znížený obsah Ta vyjadrený pomerom
Ta/(Ta+Nb) s hodnotami 0,91-0,93. Obsahy Ti sú mierne zvýšené v prípade inklúzii
ferotapiolitu I vo ferotantalite I (do 1,5 hm.% TiO2) v porovnaní zo samostatnými zrnami
ferotapiolitu I (do 0,8 hm. % TiO2). A naopak, obsahy Sn sú zreteľne vyššie v prípade
samostatných zŕn ferotapiolitu (do 2,2 hm.% SnO2) v porovnaní s inklúziami ferotapiolitu
(do 0,7 hm.% SnO2). Obsah Mn dosahuje maximálne 1,3 hm.% MnO. Obsahy zvyšných
vedľajších prvkov (W, Zr, Pb) sú takmer na hranici detekčného limitu mikrosondy.
Ferotapiolit druhej generácie (Tap II) sa vyskytuje vo forme Ti a Nb obohatených
lemov (do 500 µm hrubých) vyvinutých na okrajoch a po trhlinách niektorých kryštálov
ferotapiolitu I (obr. 35D, E). Tieto lemy sú dobre pozorovateľné v BSE a sú rovnako dobre
rozlíšiteľné aj pomocou chemického zloženia, pričom táto druhá generácia ferotapiolitu má
výrazne vyšší obsah Ti (až do 5,4 hm.% TiO2) a nižší obsah Ta s pomerom Ta/(Ta+Nb) =
0,85–0,87 (obr. 31). Obsah Mn ostal v porovnaní s ferotapiolitom I relatívne konštantný s
pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,06-0,09. Mierne zvýšené sú aj obsahy Sn (do 1,9 hm.% SnO2),
ale obsahy zvyšných prvkov sú zanedbateľné.
Tretia generácia ferotapiolitu (Tap III) je reprezentovaná Mn-obohateným
ferotapiolitom III, ktorý bol zistený vo forme nepravidelného nárastu (5–30 µm hrubý
a približne 100 µm dlhý) na ferowodginite I a ferotantalite I a navyše je následne po obvode
zatláčaný mikrolitom (obr. 35F). Tento ferotapiolit III má relatívne konštantný pomer
Ta/(Ta+Nb) = 0,88-0,93, porovnateľný s predchádzajúcimi generáciami ferotapiolitu, avšak
71

široký rozsah pomeru Mn/(Mn+Fe) = 0,11-0,24 s obsahom Mn až do 3,3 hm.% MnO.
Navyše analýzy ferotapiolitu III s pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,88–0,90 a Mn/(Mn+Fe) = 0,21–
0,24 zasahujú až do poľa nemiešateľnosti medzi tapiolitom a tantalitom (obr. 31). Obsahy
vedľajších prvkov sú zanedbateľné, mierne zvýšené sú len obsahy Ti (do 1 hm.% TiO2) a Sn
(do 0,8 hm.% SnO2).
6.1.3.3 Ferowodginit
Ferowodginit je pomerne častý Nb-Ta minerál v pegmatite Jezuitské lesy a vyskytuje
sa vo forme prerastaní s ferotantalitom I a ferotapiolitom I (obr. 36A, B), kde je
v ojedinelých prípadoch zatláčaný mikrolitom (obr. 35F) a zriedkavejšie aj vo forme
nepravidelných inklúzii v kryštáloch ferotapiolitu I (obr. 36C, resp. 35B).
Obr. 36 BSE snímky ferowodginitu I a III generácie, s pomermi Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v jednotlivých
generáciách ferowodginitu, v asociácii s ferotantalitom a ferotapiolitom. Skratky minerálov ako v obr. 30.
Číselné hodnoty v snímke A zodpovedajú meniacej sa hodnote pomeru Ta/(Ta+Nb), viditeľnej v upravenom
BSE obrázku v pravom dolnom rohu. Na snímke D najsvetlejšia fáza v pravej hornej časti trhliny medzi
ferowodginitom III a ferotantalitom I (tmavosivý), zodpovedá ferotantalitu s pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,82.
72

Výskyt ferowodginitu je obmedzený výlučne len na hrubozrnnú kremeňovo-mikroklínovo-
muskovitovú zónu. Chemické zloženie ferowodginitu poukazuje na jeho vysoký obsah Ta
s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,73–0,86 a Mn/(Mn+Fe) = 0,26–0,41 (obr. 31). Podobne ako v
prípade minerálov skupiny columbitu a ferotapiolitu, možno aj v prípade ferowodginitu
rozlíšiť 3 viac či menej zreteľné generácie, ktoré odrážajú najmä zvýšený obsah Ti v druhej z
generácií, ako aj mierne zvýšený obsah Mn a Ti v tretej generácii. Obsah Sn sa
v jednotlivých generáciách pohybuje v rozmedzí 8 až 15 hm.% SnO2. Rovnako aj obsah Mn
(3,6-5,7 hm.% MnO) sa pohybuje v závislosti od jednotlivých generácií.
Prvá generácia je reprezentovaná hypidiomorfnými až xenomorfnými prerastaniami
(veľkosti do 0,7 mm) ferowodginitu I s ferotantalitom I (obr. 36A, B, D), ako aj menej
častými nepravidelnými inklúziami (do 200 µm veľkých) ferowodginitu I v samostatných
kryštáloch ferotapiolitu I (obr. 36C). Rozdielne chemické zloženie jednotlivých generácií
ferowodginitu je lepšie viditeľné v klasifikačnom diagrame minerálov skupiny wodginitu
(obr. 37). Ferowodginit I je charakteristický relatívne konštantným chemickým zložením,
s pomermi Mn/total A site = 0,42–0,48 a Ti/total B site = 0,01–0,05 (Ta/(Ta+Nb) = 0,76–
0,86; Mn/(Mn+Fe) = 0,33–0,40).
1
FeTiTa2O8
Ti/total B site
0,8
0,6
0,4
0,2
FeSnTa2O8
ferotitanowodginit
0
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
Mn/total A site
titanowodginit
ferowodginit wodginit
MnTiTa208
wod I
wod II
wod III
MnSnTa2O8
Obr. 37 Klasifikačný diagram minerálov skupiny wodginitu, s tromi generáciami ferowodginitu.
Total A site = celková suma A pozície (t.j. Mn, Fe 2+ , Li), total B site = celková suma B pozície
(t.j. Sn, Ti, Fe 3+ , B Ta).
73

Ferowodginit I. generácie je v BSE takmer homogénny, pričom len zriedkavo možno
pozorovať nevýraznú progresívnu zonalitu, zodpovedajúcu hodnotám pomeru Ta/(Ta+Nb)
meniacim sa v rozmedzí 0,77-0,81, resp. ojedinele možno pozorovať drobné fliačky relatívne
Ta obohateného wodginitu (obr. 36A). Analýzy s najnižšími pomermi Mn/(Mn+Fe) = 0,33-
0,37 a najvyššími pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,85-0,86 charakteristicky zodpovedajú inklúziám
ferowodginitu I vo ferotapiolite I (obr. 36C). Hodnoty Mn sú takmer konštantné v prípade
ferowodginitu I vyskytujúceho sa vo ferotantalitoch I (4,9-5,5 hm.% MnO), avšak v prípade
inklúzií ferowodginitu I vo ferotapiolite I sú koncentrácie Mn typicky mierne nižšie(4,6-4,7
hm.% MnO). Obsah Sn vo ferowodginite I kolíše v úzkom rozmedzí od 13 do 15 hm.%
SnO2. Obsah Ti dosahuje max. 0,6 hm. % TiO2 a za zmienku stojí aj obsah Zr (do 1 hm.%
ZrO2), ktorý dosahuje najvyššie hodnoty spomedzi všetkých fáz Nb-Ta v granitovom
pegmatite Jezuitské lesy. Obsahy iných vedľajších prvkov (W, U, Pb) sú nízke, prípadne pod
hranicou detekčného limitu elektrónovej mikrosondy.
Druhá generácia ferowodginitu je reprezentovaná ferowodginitom II obohateným Ti,
ktorý bol identifikovaný ako do 150 µm veľký nárast na okraji kryštálu ferotapiolitu I s
lemom Ti obohateného ferotapiolitu II (obr. 33B, resp. obr. 35D). Chemické zloženie
ferowodginitu II sa líši najmä zvýšeným obsahom Ti (do 5,6 hm. % TiO2) a zníženým
obsahom Mn (~ 3,7 hm.% MnO), s pomermi Mn/total A site = 0,29–0,43 a Ti/total B site =
0,32–0,42 (Ta/(Ta+Nb) = 0,73–0,77, Mn/(Mn+Fe) = 0,26–0,38) (obr. 37). Nárast
ferowodginitu II sa vyznačuje nepravidelnou až fľakovitou zonalitou (obr. 33B), ktorá
odráža meniaci sa obsah Ta a Ti, prípadne Mn. Navyše, v trhlinách na kontakte
ferowodginitu II a ferotapiolitu I je vyvinutý manganotantalit (Ct III), ktorý zatláča
ferowodginit II, pričom partie ferowodginitu v okolí manganotantalitu majú zvýšený obsah
Mn (4,8-5,3 hm.% MnO - analýzy s pomerom Mn/(Mn+Fe) 0,34 a 0,38 (obr. 31), resp.
Mn/total A site 0,38-0,43 (obr. 37). Obsah Sn sa vo ferowodginite II pohybuje v rozmedzí 8 –
10 hm. % SnO2 a klesá s narastajúcim obsahom Ti. V prípade ferowodginitu II bol
zaznamenaný mierne zvýšený obsah wolfrámu (do 0,4 hm. % WO3) ale zirkónium dosahuje
len 0,3 hm.% ZrO2.
Tretia generácia ferowodginitu je reprezentovaná relatívne Mn a Ti obohateným
ferowodginitom III, ktorý bol identifikovaný ako 25 µm hrubý a 150 µm dlhý nárast medzi
ferowodginitom I a ferotantalitom I (obr. 36D, resp. obr. 30F). Chemické zloženie
ferowodginitu III je takmer konštantné s pomermi Mn/total A site = 0,47–0,49 and Ti/total B
site = 0,08–0,14 (Ta/(Ta+Nb) = 0,80–0,81, Mn/(Mn+Fe) = 0,40–0,41). Obsah Mn dosahuje
74

5,2 až 5,7 hm.% MnO a obsah Sn sa pohybuje okolo 12 hm.% SnO2. Mierne zvýšený obsah
Ti dosahuje maximálne 1,8 hm. % TiO2 a obsah Zr dosahuje max. 0,6 wt. % ZrO2.
6.1.3.4 Vstup Ti do štruktúry columbitu-tantalitu, ferotapiolitu a ferowodginitu
Z vedľajších prvkov vstupujúcich do štruktúry Nb-Ta minerálov v pegmatite
Jezuitské lesy je najvýraznejšie zastúpený Ti, ktorý najmä v druhej generácii columbitu-
tantalitu (do 1,7 hm.% TiO2) ferotapiolitu (do 5,4 hm.% TiO2) a ferowodginitu (do 5,6 hm.%
TiO2), ale aj v tretej generácii columbitu-tantalitu (do 3,4 hm.% TiO2) a ferowodginitu (do
1,8 hm.% TiO2) dosahuje zvýšené koncentrácie. Z variácií chemického zloženia je viditeľný
pokles pomeru Ta/(Ta+Nb) vo všetkých generáciách Nb-Ta minerálov s narastajúcim
obsahom Ti. Vstup Ti 4+ do kryštálovej mriežky columbitu-tantalitu, ferotapiolitu
a ferowodginitu sa uskutočňuje zrejme cez heterovalentnú substitúciu Ti 4+ + Fe 3+ ↔
(Nb+Ta) 5+ + (Fe+Mn) 2+ (obr. 38). Vstup Ti do štruktúry ferowodginitu zároveň zapríčiňuje
pokles obsahu Sn, čoho dôkazom je negatívna korelácia medzi obsahmi Ti vs. Sn (obr. 39).
Ti+Fe 3+ apfu
0,5
0,4
0,3
0,2
0,1
0
TiFe 3+ (Nb,Ta)-1(Fe 2+ ,Mn)-1
Sn
2 2,2 2,4 2,6 2,8 3
(Nb,Ta) + (Fe,Mn) 2+ apfu
ferotapiolit
columbit-tantalit
ferowodginit
Obr. 38 Diagram zobrazujúci substitúciu Ti 4+ + Fe 3+ ↔ (Nb+Ta) 5+ + (Fe+Mn) 2+ v columbite-tantalite,
ferotapiolite a ferowodginite z lokality Jezuitské lesy.
75

Sn apfu
3
2,5
2
1,5
SnTi-1
1
0 0,5 1 1,5 2
Ti apfu
ferowodginit I
ferowodginit II
ferowodginit III
Obr. 39 Diagram korelácie katiónov Ti a Sn vo ferowodginite I, II a III generácie z lokality Jezuitské Lesy.
6.1.3.5 Mikrolit
Mikrolit bol vo všetkých prípadoch identifikovaný ako fáza zatláčajúca staršie Nb-Ta
minerály, najmä ferotapiolit I a ferotantalit I, zriedkavejšie aj ferocolumbit až ferotantalit II,
ako aj ferowodginit I a ferotapiolit III.
Najčastejšie možno pozorovať výskyt mikrolitu v spojitosti s ferotapiolitom
v hrubozrnnej kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovej zóne, kde bol identifikovaný vo forme
100 µm širokého a 2 mm dlhého lemu na kontakte kryštálu ferotapiolitu I a berylu, pričom
ferotapiolit intenzívne zatláča a preniká po jeho trhlinách aj do vnútorných častí (obr. 40A,
C). Podobne je tomu aj v ďalších prípadoch kde je ferotapiolit I intenzívne zatláčaný
mikrolitom po trhlinách a okrajoch zŕn (obr. 40B). Zriedkavejšie bol mikrolit identifikovaný
aj v trhlinách ferotantalitu I (obr. 40D), ale aj v asociácii s ferotantalitom I, ferowodginitom
I a ferotapiolitom III, ktoré intenzívne zatláča (obr. 35F). V jednom prípade bol zistený aj
ako drobný, 10 µm veľký nárast na okraji kryštálu ferocolumbitu až ferotantalitu II zo zóny
cukrovitého albitu (obr. 32B).
76

Obr. 40 BSE snímky mikrolitu v asociácii s ferotapiolitom a ferotantalitom (Ct I). Skratky ako v obr. 30.
Mikrolit je evidentne obohatený Ta s pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,82–0,97, dosahujúci
najvyšších hodnôt spomedzi všetkých Nb-Ta minerálov nachádzajúcich sa v granitovom
pegmatite Jezuitské lesy. Pomer Ta/(Ta+Nb) v mikrolite závisí na jeho výskyte v rôznych
Nb-Ta fázach. Hodnoty pomeru Ta/(Ta+Nb) sú vyššie v prípade mikrolitu zatláčajúceho
ferotapiolit I (Ta/(Ta+Nb) = 0,90–0,97), v porovnaní s mikrolitom zatláčajúcim ferotantalit I
(Ta/(Ta+Nb) = 0,82–0,85) (obr. 41). Súčasne možno pozorovať, že mikrolit zatláčajúci
ferotapiolit I má hodnoty pomeru Ta/(Ta+Nb) takmer rovnaké ako zatláčaný minerál, avšak
hodnoty pomeru Ta/(Ta+Nb) v mikrolite zatláčajúceho ferotantalit I sú podstatne vyššie ako
v zatláčanom mineráli. V pozícii B sa popri katiónoch Ta a Nb nachádza malé množstvo Ti s
maximálnou hodnotou 0,7 hm.% TiO2 (0,04 apfu). V pozícii A je dominantným katiónom Ca
(max. 15 hm.% CaO, 1,5 apfu), obsah Na dosahuje max. 4,4 hm.% NaO (0,75 apfu) a obsahy
U a Pb sú takmer nulové. Mikrolit obsahuje aj zvýšené množstvo F (2,4-3,8 hm. %, 0,70-1,05
F apfu).
77

90
70
50
30
10
Ti
20 80
40 60
betafit
60 40
80 20
90
70
pyrochlór mikrolit
mikrolit zatláčajúci
ferotapiolit I
mikrolit zatláčajúci
ferotantalit I
Nb Ta
10 20 30 40 50 60 70 80 90
Obr. 41 Klasifikačný diagram minerálov pyrochlórovej skupiny, s mikrolitom z granitového pegmatitu
Jezuitské lesy.
78
50
30
10

6.2 Leukogranit pri Duchonke
6.2.1 Lokalizácia a geologická charakteristika oblasti
Študovaná vzorka pegmatitického leukogranitu s Nb-Ta minerálmi pochádza z telesa
leukokrátneho granitu, nachádzajúceho sa medzi Podhradím a Duchonkou, vo východnej
časti bojnianskeho bloku Považského Inovca, konkrétne z hrebeňovej oblasti medzi vrchmi
Lipová a Soľnisko.
Obr. 42 Schematická geologická mapa leukogranitu pri Duchonke, s lokalizáciou vzorky PI-457b.
Teleso biotiticko-muskovitického leukogranitu je spodnokrarbónskeho (mississipského) veku
a leží v nadloží biotitických pararúl a ortorúl, pričom je relatívne často presekávané
apofýzami a žilami pegmatitických leukogranitov až granitových pegmatitov. Leukogranity
sú charakteristické strednozrnnou, všesmerne zrnitou textúrou, pričom miestami prechádzajú
do hrubozrnitejších (pegmatitoidné variety), ako aj drobnozrnnejších (aplitoidné) textúr.
Štruktúru majú väčšinou panalotriomorfne až hypidiomorfne zrnitú. Študovaná vzorka s Nb-
Ta minerálmi je predstaviteľom takejto pegmatitickej leukogranitovej apofýzy, respektíve
žily.
79

6.2.2 Mineralogická a geochemická charakteristika
Študovaný pegmatitický leukogranit (vzorka PI-457b) je rovnomerne hrubozrnná
hornina pozostávajúca najmä z kremeňa, plagioklasu (An 04-28), zriedkavejšie z K-živca
a muskovitu. Pomerne často možno pozorovať prerastanie agregátov fibrolitického
sillimanitu s muskovitom a kremeňom (obr. 43).
Obr. 43 Mikrofotografie pegmatitického leukogranitu (vzorka PI-457b) s Nb-Ta minerálmi. A. Prizmatický
kryštál columbitu-tantalitu (čierna inklúzia) v muskovite v asociácii s kremeňom a plagioklasom. Skrížené
nikoly. B. Tapiolit (Tap) uzavretý v kremeni v asociácii s agregátom fibrolitického sillimanitu. Rovnobežné
nikoly.
Z akcesorických minerálov je hojne zastúpený almandínovo-spessartínový granát (Alm 52-61
Sps 31-44 Prp 03-06 Grs 00-03), ktorý sa nachádza vo forme idiomorfných až hypidiomorfných
kryštálov, veľkosti do 3 mm, asociovaných s kremeňom, alkalickým živcom a muskovitom.
Pomerne častý je aj fluórapatit, ktorý sa nachádza buď vo forme xenomorfných inklúzií (100-
150 µm veľkých) v granáte, alebo vo forme samostatných kryštálov (do 0,4 mm veľkých)
v asociácii s kremeňom, plagioklasom, muskovitom, granátom a zirkónom. Fluórapatit je
pomerne homogénny s 0,78-0,94 F apfu, do 0,6 hm.% MnO (≤0,04 Mn apfu) a do 0,3 hm.%
FeO (≤0,02 Fe apfu). Z pomedzi akcesorických minerálov je zaujímavý aj zirkón (veľkosti 5
až 120 µm) s hojnými inklúziami uraninitu, ktorý má zvýšený obsah Hf (6-23 hm.% HfO2;
0,06-0,23 Hf apfu) a lokálne aj P, As a U, s nízkymi hodnotami Y a REE (Chudík et al.
2008). Zriedkavejšie bol pomocou elektrónovej mikrosondy identifikovaný aj rutil, magnetit,
pyrit, thorianit, barit a Nb-Ta minerály.
Geochemicky možno študovanú horninu charakterizovať ako relatívne vysoko
peraluminózny a frakcionovaný pegmatitický leukogranit s S-typovým charakterom,
charakteristický vysokým obsahom Si, Al a Na, stredným obsahom K a P, ako aj nízkym
80

obsahom Ti, Fe, Mg a Ca. Koncentrácia Nb (18,5 ppm) a najmä Ta (21 ppm) je relatívne
vysoká, na rozdiel od nízkych obsahov Li, B, Be a P (tab. 5).
Tab. 5 Chemické zloženie vzorky pegmatitického granitu z lokality Duchonka
hm.% ppm
SiO2 74,05 Be 2,5
TiO2 0,17 Rb 173
Al2O3 15,16 B 8
Fe2O3 0,53 Ga 18
MnO 0,04 Zr 21
MgO 0,09 Hf 1
CaO 0,34 Nb 18,5
Na2O 4,76 Ta 21
K2O 3,23 Li 35
P2O5 0,16 Ce 4,5
Rb/Cs 21,6 Nb/Ta 0,9
Zr/Hf 21
Na druhej strane na relatívne vysoký stupeň magmatickej frakcionácie v porovnaní
s ostatnými granitickými horninami Považského Inovca, poukazuje vysoký pomer Rb/Sr =
7,2, ale najmä obzvlášť vysoký pomer Ta/Nb = 1,1, ako aj nízky pomer Zr/Hf = 21 a zreteľne
negatívna Eu anomália (obr. 44).
Obr. 44 Normalizovaný REE diagram pegmatitického leukogranitu pri Duchonke (vzorka PI-457b),
v porovnaní s priľahlými granitmi, pegmatitickými granitmi a granitovými pegmatitmi masívu Bojnej
a Soľniska, Považský Inovec. Hodnoty chondritu podľa Taylor a Mclennan (1985).
81

6.2.3 Nb-Ta mineralizácia
Nb-Ta mineralizácia v pegmatitickom leukogranite z lokality Duchonka je zastúpená
predovšetkým minerálmi zo skupiny columbitu, konkrétne ferocolumbitom až
ferotantalitom, popri ktorých je zriedkavejšie zastúpený aj ferotapiolit.
6.2.3.1 Skupina columbitu
Ferocolumbit až ferotantalit sa nachádza vo forme samostatných, čiernych, tenko
prizmatických kryštálov veľkosti od 30 do 350 µm, ktoré sa vyskytujú zvyčajne v asociácii
s kremeňom, plagioklasom, muskovitom a sillimanitom. Takmer všetky kryštály
zodpovedajú ferocolumbitu až ferotantalitu, s viac či menej širokou škálou hodnôt pomeru
Ta/(Ta+Nb) (obr. 45A, C, D), avšak vyskytujú sa aj kryštály tvorené výlučne ferotantalitom
(obr. 45B, resp obr. 47A, C).
Obr. 45 BSE snímky columbitu-tantalitu z pegmatitického leukogranitu pri Duchonke, doplnené o rozsah
hodnôt pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v jednotlivých kryštáloch. Čierne šípky poukazujú na Nb
obohatené časti kryštálov a biele šípky na Ta obohatené časti.
82

V BSE sú minerály columbitu-tantalitu charakteristické rôznorodou zonalitou, ktorá
zodpovedá širokému intervalu hodnôt pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,18-0,72 (obr. 46). Väčšina
kryštálov má vyvinutú progresívnu koncentrickú zonalitu, s tmavými jadrami kryštálov
obohatenými o Nb (ferocolumbit) a svetlými okrajovými časťami obohatenými o Ta
(ferotantalit) (obr. 45A, C).
Ta/(Ta+Nb)
FeTa
1 2O6 0,8
0,6
0,4
0,2
ferotapiolit
pole nemiešateľnosti
ferotantalit
ferocolumbit
manganotantalit
manganocolumbit
MnTa 2O 6
0
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
FeNb2O6 Mn/(Mn+Fe)
MnNb2O6 columbit-tantalit
ferotapiolit
Obr. 46 Klasifikačný diagram columbitu-tantalitu a ferotapiolitu zo vzorky pegmatitického leukogranitu pri
Duchonke. Pole nemiešateľnosti podľa Černého et al. (1992).
Zriedkavejšie možno pozorovať kryštály, ktoré majú v niektorých častiach vyvinutú
nepravidelnú, komplikovanú, fľakovitú až difúznu zonalitu (obr. 47A, B, C). Zaznamenané
boli aj prípady kryštálov ferocolumbitu až ferotantalitu s reverzným trendom zonality,
s nepravidelne vyvinutou okrajovou zónou, charakteristickou poklesom obsahu Ta (obr.
47D). Zaujímavosťou je aj relatívne široký interval hodnôt pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,18-0,72
v columbitoch-tantalitoch, kde analýzy s hodnotami pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,63-0,72
a súčasným pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,20-0,27, zasahujú až do poľa nemiešateľnosti medzi
rombickým tantalitom a tetragonálnym tapiolitom (obr. 46). Na základe kontinuálneho trendu
pomeru Ta/(Ta+Nb) a zhodného pomeru Mn/(Mn+Fe) možno tieto analýzy priradiť skôr
k ferotantalitu ako ferotapiolitu. Analýzy zasahujúce do poľa nemiešateľnosti predstavujú vo
83

väčšine prípadov fázu zodpovedajúcu zrejme ferotantalitu, ktorý sa nachádza vo forme Ta
obohatených okrajových lemov s pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,68-0,70, ktoré sú vyvinuté na Nb
obohatených centrálnych častiach kryštálov ferocolumbitu s výrazne nižším pomerom
Ta/(Ta+Nb) = 0,24-0,27 (obr. 45D). Zvyšné analýzy zasahujúce do poľa nemiešateľnosti
predstavujú samostatné kryštály ferotantalitu s vyvinutou progresívnou zonalitou,
odrážajúcou hodnoty pomeru Ta/(Ta+Nb) pohybujúce sa v rozmedzí 0,63 až 0,72 (obr. 45B),
prípadne s nepravidelnou fľakovitou zonalitou, odrážajúcou zmeny hodnôt v pomere
Ta/(Ta+Nb) pohybujúcich sa v rozmedzí 0,56-0,69 (obr. 47A, C).
Obr. 47 BSE snímky columbitu-tantalitu z pegmatitického leukogranitu pri Duchonke, doplnené o rozsah
hodnôt pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v jednotlivých kryštáloch.
Spomínaný široký interval hodnôt pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,18-0,72 v columbitoch-tantalitoch
je doprevádzaný relatívne konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,20-0,27, ktorý však
v niektorých prípadoch dosahuje zvýšené hodnoty pohybujúce sa v intervale 0,35-0,40 (obr.
46). Tieto zvýšené hodnoty pomerov Mn/(Mn+Fe) sa vyskytli v dvoch kryštáloch
ferokolumbitu až ferotantalitu (obr. 47B, C), pričom oba kryštály sú v BSE charakteristické
84

podobnou zonalitou. Oba kryštály majú jednu časť kryštálu pomerne homogénnu, so
zvýšenou hodnotou pomeru Mn/(Mn+Fe), pričom druhá strana kryštálu je postihnutá
fľakovitou až difúznou zonalitou s nižšími pomermi Mn/(Mn+Fe). V prvom prípade sa jedná
o kryštál ferokolumbitu až ferotantalitu s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,21-0,51 a Mn/(Mn+Fe) =
0,27-0,40 (obr. 47B). V druhom prípade sa jedná o kryštál ferotantalitu s pomermi
Ta/(Ta+Nb) = 0,58-0,69 a Mn/(Mn+Fe) = 0,26-0,37 (obr. 47C), pričom partie kryštálu
postihnuté nepravidelnou difúznou zonalitou s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,68-0,69
a Mn/(Mn+Fe) = 0,26-0,27 spadajú do poľa nemiešateľnosti. Obsahy vedľajších prvkov
v columbitoch-tantalitoch sú relatívne nízke, pričom obsah Ti dosahuje maximálne 1,1 hm.%
TiO2 a možno pozorovať jeho pokles s narastajúcim pomerom Ta/(Ta+Nb). Mierne zvýšený
je aj obsah Pb, ktorý dosahuje max. 1,2 hm.% PbO, ale aj obsah Zr (do 0,6 hm.% ZrO2), W
(do 0,3 hm.% WO3) a Mg (do 0,4 hm.% MgO).
6.2.3.2 Ferotapiolit
Ferotapiolit je pomerne zriedkavý a bol identifikovaný len v troch prípadoch.
Vyskytuje sa vo forme samostatných, nepravidelných, drobných kryštálov s veľkosťou od 15
do 100 µm uzavretých v kremeni. Chemické zloženie je v dvoch prípadoch ferotapiolitu
takmer konštantné s pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,88-0,90 a Mn/(Mn+Fe) = 0,04 (obr. 48A),
pričom tretí kryštál ferotapiolitu je charakteristický koncentrickou zonalitou, ktorá sa skladá
z dvoch v BSE pozorovateľných rozdielnych častí (obr. 48B), s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,90,
resp. 0,97 a nemenným pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,03.
Obr. 48 BSE snímky ferotapiolitu z pegmatitického leukogranitu pri Duchonke, doplnené o rozsah hodnôt
pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v jednotlivých kryštáloch.
85

Obsahy Ti (max. 1,3 hm.% TiO2) a Sn (max. 0,8 hm.% SnO2) sú v porovnaní s obsahmi
v columbitoch-tantalitoch mierne zvýšené a naopak, obsahy W (do 0,2 hm.% WO3), Zr (do
0,3 hm.% ZrO2) a Pb (do 0,2 hm.% PbO) sú mierne nižšie.
86

6.3 Granit Dlhá dolina
6.3.1 Lokalizácia, petrologická a mineralogická charakteristika granitu
Predmetom štúdie bol cínonosný granit zistený vo vrtoch v Dlhej doline, v katastri
obce Gemerská Poloma v juhozápadnej časti gemerika. Lokalita je vzdialená približne 2 km
SZ od kóty Volovec (1212 m.n.m), resp. 13 km S od Rožňavy.
Obr. 49 Schematická geologická mapa okolia Gemerskej Polomy – Dlhej doliny.
Vzácnoprvkovému granitu v Dlhej doline bola už v minulosti venovaná zvýšená pozornosť,
najmä vďaka výskytu Sn a W mineralizácie vo vrchných greisenizovaných častiach
(Malachovský et al. 1982, 1992; Grecula et al. 1995). Do telesa granitu bolo vyvŕtaných
viacero prieskumných vrtov, ktoré mali za úlohu overiť Sn-W mineralizáciu a ktoré poslúžili
aj v tejto práci ako hlavný materiál pre identifikáciu Nb-Ta mineralizácie v nich.
Vzácnoprvkový granit v Dlhej doline predstavuje špecializovaný S-typový granit so
87

zvýšeným obsahom K, Rb, Cs, Li, B, Sn, Nb, Ta, W a F (napr. Rub et al. 1977, Grecula et al.
1995, Uher a Broska 1996, Broska a Uher 2001). Albitizovaný a greisenizovaný granit so
vzácnoprvkovou mineralizáciou sa nachádza v hĺbke 454,5 – 672,6 m. Materskou horninou
albitizovaného granitu je hrubozrnný albiticko-mikroklínový granit s turmalínom, ktorý vo
svojej vrchnej časti prechádza do slaboalbitizovaného a greisenizovaného granitu, spočiatku
s muskovitom (hrúbka 27 m) a neskôr s zinwalditom (hrúbka 50 m). Nad týmto granitom sa
nachádza intenzívne albitizovaný granit, ktorý miestami prechádza až do
anchimonominerálnych albititov s nevýraznými polohami okolopuklinových greisenov
(Dianiška 1983). Albitizovaný granit pozostáva najmä z albitu, kremeňa, muskovitu a tmavej
sľudy obsahujúcej 3,1-3,7 hm.% Li2O, spadajúcej do izomorfnej rady siderofilit –
polylítionit, označovanej ako zinnwaldit (4-6 obj. %). Z akcesorických minerálov je vo
zvýšenom množstve prítomný topás, pomerne hojný je kasiterit, turmalín, vzácnejšie rutil,
wolframit, apatit a Nb-Ta-W fázy. Vzácnoprvkový albitizovaný granit z vrtu DD-3 obsahuje
max. 0,09 % Sn, max. 1240 ppm Li, max. 1460 ppm Rb, max. 65 ppm Nb a 120 ppm Ta
(Malachovský et al. 1992).
6.3.2 Nb-Ta mineralizácia
Pre štúdium Nb-Ta mineralizácie bolo použitých viacero vzoriek granitov
pochádzajúcich z prieskumných vrtov v Dlhej doline, pričom Nb-Ta mineralizácia bola
identifikovaná vo vzorkách pochádzajúcich z vrtov DD-3/466, DD-4/602, DD-9/556, DD-
15/545 a DD-17/650. V najhojnejšom počte bol identifikovaný manganocolumbit a mikrolit,
zriedkavejšie ferocolumbit, volfrámový ixiolit, uránmikrolit a pyrochlór. V hojnom množstve
sú taktiež zastúpené kasiterit a rutil so zvýšeným obsahom Nb a Ta. Nb-Ta minerály sa
vyskytujú väčšinou vo forme hypidiomorfných až xenomorfných kryštálov a agregátov,
zriedkavejšie aj vo forme idiomorfných prizmatických kryštálov, zvyčajne bývajú uzavreté
v albite a kremeni, relatívne často sa vyskytujú v asociácii s kasiteritom a rutilom, vzácnejšie
s ferberitom, fluórapatitom, príp. zirkónom a uraninitom.
6.3.2.1 Skupina columbitu
Minerály zo skupiny columbitu boli identifikované vo všetkých študovaných
vzorkách a sú reprezentované predovšetkým manganocolumbitom, zriedkavejšie
ferocolumbitom. Ferocolumbit bol identifikovaný v jednom prípade ako nepravidelný kryštál
88

(do 30 µm veľký) na kontakte s kryštálom kasiteritu (obr. 50A) a v druhom prípade ako
drobný (do 20 µm veľký), nepravidelný relikt, uzavretý v jadre kryštálu mikrolitu (obr. 50B).
Chemické zloženie oboch ferocolumbitov z pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,12–0,16 a
Mn/(Mn+Fe) = 0,32–0,46 je relatívne podobné, pričom rozdiel možno pozorovať len
v obsahu W, ktorý je zvýšený v prípade ferocolumbitu asociujúceho z kasiteritom (do 7,2
hm.% WO3, do 0,12 apfu), na rozdiel od ferocolumbitu uzavretého v mikrolite s obsahom 2,1
hm.% WO3 (0,03 apfu).
Obr. 50 BSE snímky columbitu-tantalitu v asociácii s mikrolitom, kasiteritom, rutilom a zirkónom z granitu
z Dlhej doliny, doplnené o hodnoty pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v jednotlivých kryštáloch
manganocolumbitu (C, D). Skratky: Kas – kasiterit, Fc – ferocolumbit, Mct – manganocolumbit, Mic –
mikrolit, Zrn – zirkón, Rt - rutil
Mierne zvýšený je aj obsah Ti (do 2,8 hm.% TiO2, do 0,14 apfu), Sn (do 0,8 hm.% SnO2, do
0,02 apfu), Pb (do 1,0 hm.% PbO, do 0,02 apfu) a Sc (do 1,1 hm.% Sc2O3, do 0,06 apfu).
Manganocolumbit bol identifikovaný najčastejšie vo forme nepravidelných kryštálov
(do 200 µm velkých) vyvinutých na kontakte s kasiteritom, rutilom, prípadne apatitom, ako
aj vo forme samostatných kryštálov (do 200 µm velkých), zvyčajne uzavretých v kremeni
89

(obr. 50C, D). Manganocolumbit bol identifikovaný aj vo forme do 50 µm veľkých inklúzií
v kasiterite (obr. 50C). Chemické zloženie manganocolumbitu je pomerne heterogénne, od
členov ležiacich na hranici ferocolumbitu až po členy na hranici manganotantalitu,
s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,06–0,50 a Mn/(Mn+Fe) = 0,50–0,95 (obr. 51).
1
FeTa 2O 6
Ta/(Ta+Nb)
0,8
0,6
0,4
0,2
0
FeNb 2O 6
pole
nemiešateľnosti
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
Mn/(Mn+Fe)
manganotantalit
ferocolumbit manganocolumbit
MnTa 20 6
ixiolit
columbit-tantalit
MnNb 2O 6
Obr. 51 Klasifikačný diagram minerálov skupiny columbitu-tantalitu, spolu s wolfrámovým ixiolitom z granitu
v Dlhej doline.
Manganocolumbit je takmer vždy po okrajoch a trhlinách zatláčaný mikrolitom (obr. 50C,
resp. 52A, D, E). Len výnimočne majú niektoré kryštály vyvinutú progresívnu zonalitu
s jadrom obohateným Nb a postupným zvyšovaním obsahu Ta smerom k okrajom,
s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,06–0,38 a Mn/(Mn+Fe) = 0,82–0,88 v rámci jedného kryštálu
(obr. 52A). Avšak, väčšina kryštálov manganocolumbitu sa vyznačuje komplikovanou,
nepravidelnou až fľakovitou zonalitou, odrážajúcou najmä zmeny v obsahu Nb a Ta (obr.
52D, E, F). Navyše v mnohých kryštáloch manganocolumbitu možno pozorovať pokles
pomeru Mn/(Mn+Fe) v zónach bohatších na Ta (obr. 52A-D). Obsahy Mn sa pohybujú
v rozmedzí 8 až 18 hm.% MnO. Podobne ako v prípade ferocolumbitu, tak aj v prípade
manganocolumbitu možno pozorovať vysoký obsah W, pohybujúci sa od 1 do 10 hm.% WO3
(do 0,18 apfu W), pričom s narastajúcim obsahom W klesá hodnota pomeru Ta/(Ta+Nb).
90

Podobne aj obsah Ti, pohybujúci sa v rozmedzí 0,3 až 3,8 hm.% TiO2 (do 0,18 apfu Ti) klesá
s narastajúcou hodnotou pomeru Ta/(Ta+Nb) a je najvyšší v manganocolumbitoch
asociujúcich s rutilom. Obsah Sn (0,1 až 1,2 hm.% SnO2) je najvyšší v prípade inklúzií
manganocolumbitu v kasiterite. Mierne zvýšené sú aj obsahy Sc (do 0,7 hm.% Sc2O3), Zr (do
0,5 hm.% ZrO2) a Pb (do 0,9 hm.% PbO).
Obr. 52 BSE snímky manganocolumbitu v asociácii s mikrolitom, kasiteritom a zirkónom z granitu v Dlhej
doline, doplnené o hodnoty pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v jednotlivých kryštáloch, príp. aj v ich
jednotlivých častiach. Skratky ako v obr. 50.
91

6.3.2.2 Volfrámový ixiolit
Volfrámový ixiolit bol identifikovaný v dvoch prípadoch vo vzorke granitu DD-
15/545 vo forme samostatných kryštálov veľkosti do 200 a 500 µm (obr. 53A, B). V oboch
prípadoch sa ixiolit nepravidelne prerastá s volframitom (ferberit), pričom v jednom prípade
je ixiolit súčasne prerastený aj s kasiteritom. Ixiolit asociujúci s ferberitom a kasiteritom (obr.
53B) je relatívne homogénny, s nízkym pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,05-0,09 a takmer
konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,32-0,33. Rovnako je konštantný aj obsah W
pohybujúci sa v úzkom rozmedzí 34 až 35 hm.% WO3 (0,79-0,82 apfu W).
Obr. 53 BSE snímky volfrámového ixiolitu v asociácii s kasiteritom a ferberitom (Fer) z granitu v Dlhej doline,
doplnené o obsah WO3 v ixiolite (Ix). Číselné hodnoty v snímke A zobrazujú meniaci sa obsah WO3 (hm.%)
v jednotlivých častiach kryštálu ixiolitu.
Druhý kryštál ixiolitu je viac heterogénny, s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,05-0,08
a Mn/(Mn+Fe) = 0,29-0,35 a má zároveň vyvinutú koncentrickú zonalitu, odrážajúcu zmeny
v obsahu Nb a W (obr. 53A). Tmavšie partie kryštálu viditeľné v BSE majú vyšší obsah Nb
(46 až 56 hm.% Nb2O5) a nižší obsah W (13 až 23 hm.% WO3, 0,27-0,38 apfu), pričom vo
svetlejších partiách narastá obsah W až na 35 hm.% WO3 (do 0,81 apfu) a obsah Nb klesá na
hodnotu 34 hm.% Nb2O5. Obsah Ta je relatívne konštantný a pohybuje sa v rozmedzí 4,3 až
6,9 hm.% Ta2O5. Obsahy Ti (1,6-2,3 hm.% TiO2), Sn (do 0,6 hm.% SnO2) a Pb (do 0,9 hm.%
PbO) sú podobné v oboch kryštáloch volfrámového ixiolitu. Asociujúci ferberit s obsahom
W až do 71 hm.% WO3, má rovnaké hodnoty pomeru Mn/(Mn+Fe) ako ixiolit (0,34), ale
hodnoty pomeru Ta/(Ta+Nb) sú veľmi nízke (0,01-0,05), pričom obsah Nb dosahuje 2 až 6
hm.% Nb2O5 a obsah Ta sa pohybuje od 0,02 do 0,05 hm.% Ta2O5.
92

6.3.2.3 Skupina pyrochlóru
Minerály zo skupiny pyrochlóru sú zastúpené najmä mikrolitom, zriedkavejšie
uránmikrolitom a pyrochlórom. Identifikované boli ako aj vo forme samostatných kryštálov
veľkosti do 250 µm (tvorené asociáciou pyrochlór, mikrolit, uránmikrolit – obr. 54A, B), tak
aj vo forme nepravidelných nárastov a drobných fľakov mikrolitu (veľkosti do 100 µm)
zatláčajúcich minerály skupiny columbitu (obr. 56A, C, D). Navyše na základe textúrnych
znakov možno minerály skupiny pyrochlóru rozdeliť do dvoch generácií. Prvá generácia je
zastúpená výhradne pyrochlórom, ktorý bol identifikovaný síce len v prípade dvoch zŕn, ale
na základe tvaru jedného z nich (obr. 54A), možno predpokladať ich primárne magmatický
vznik. Na druhej strane druhá generácia je zastúpená výhradne mikrolitom, ktorý bol
identifikovaný vždy na kontakte s členmi skupiny columbitu, ktoré intenzívne zatláča.
K druhej generácii možno priradiť aj mikrolit až uránmikrolit, ktorý po okrajoch a trhlinách
zatláča spomínaný pyrochlór I. generácie (obr. 54A, B).
Obr. 54 BSE snímky minerálov skupiny pyrochlóru z granitu v Dlhej doline, pozostávajúcich z pyrochlóru I.
generácie (tmavšie časti) a mikrolitu až uránmikrolitu II. generácie (svetlejšie časti). Skratky: Pyr - pyrochlór,
Mic - mikrolit, Umc – uránmikrolit.
Pyrochlór bol identifikovaný v dvoch prípadoch vo vzorke DD-3/466, vo forme
samostatných kryštálov pozostávajúcich z asociácie pyrochlór, mikrolit a uránmikrolit,
pričom pyrochlór je v BSE zreteľne tmavší a po okrajoch a trhlinách je intenzívne zatláčaný
(v BSE svetlejším) mikrolitom až uránmikrolitom (obr. 54A, B). Chemické zloženie
pyrochlóru je v oboch prípadoch podobné, so zvýšeným obsahom Ta (26 a 27 hm.% Ta2O5) a
s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,45 a 0,47. Pomer Ta/(Ta+Nb) narastá v asociujúcom mikrolite
(0,58-0,83) a dosahuje maximum v uránmikrolite (0,86). Podobne ako asociujúci mikrolit
93

až uránmikrolit, tak aj pyrochlór má zvýšený obsah U (do 12 hm.% UO2, do 0,22 apfu), W
(do 3,9 hm.% WO3, do 0,09 apfu) a Ti (do 1,4 hm.% TiO2, do 0,09 apfu), pričom v rámci
kryštálu možno pozorovať pokles obsahu W (až na hodnotu 0,3-0,4 hm.% WO3
v uránmikrolite) so zvyšujúcou sa hodnotou pomeru Ta/(Ta+Nb). Na druhej strane obsahy Ti
a U narastajú so zvyšujúcim sa pomerom Ta/(Ta+Nb) (do 5,6 hm.% TiO2, do 0,4 apfu; do
20,4 hm.% UO2, do 0,41 apfu v uránmikrolite). Avšak tento trend súčasného nárastu obsahu
Ti a U s narastajúcim obsahom Ta je platný len v prípade týchto dvoch kryštálov
pozostávajúcich z asociácie pyrochlór, mikrolit a uránmikrolit. V pyrochlóroch je v pozícii A
dominantným katiónom Na (do 5,2 hm.% Na2O, 0,84 apfu), ktorý mierne prevláda nad Ca
(do 7,1 hm.% CaO, 0,64 apfu) (obr. 55), mierne zvýšený je aj obsah Sn (0,6-0,9 hm.% SnO,
do 0,04 apfu) a obsah F dosahuje max. 1,7 hm.% F (0,46 apfu). V jednom prípade mikrolitu
bol zistený aj mierne zvýšený obsah Fe (1,5 hm.% FeO; 0,12 apfu) (obr. 55).
Obr. 55 Ti-Nb-Ta klasifikačný diagram minerálov skupiny pyrochlóru z granitu v Dlhej doline, spolu s Na-Ca-
Fe+Mn diagramom. Štyri analýzy v Ti-Nb-Ta diagrame s najvyšším obsahom Ti predstavujú mikrolit až
uránmikrolit identifikovaný v asociácii s pyrochlórom reprezentujúcim I. generáciu minerálov skupiny
pyrochlóru.
Mikrolity vo forme nárastov a drobných zón, ktoré zatláčajú minerály skupiny
columbitu-tantalitu (obr. 56), boli identifikované vo vzorke DD-9/556 a v porovnaní
s mikrolitom až uránmikrolitom asociujúcim s pyrochlórom I. generácie majú zreteľne nižší
obsah Ti (max. do 2,3 hm.% TiO2, do 0,15 apfu). V obsahu zvyšných prvkov nebadať
94

zreteľné rozdiely a ich hodnoty pomerov Ta/(Ta+Nb) pohybujúce sa v rozmedzí 0,60-0,80
závisia od hodnôt pomerov Ta/(Ta+Nb) v asociujúcich mineráloch skupiny columbitu, ktoré
zatláčajú, pričom pomery Ta/(Ta+Nb) sú vždy vyššie v prípade mikrolitu ako v zatláčanom
columbite. Zvýšený obsah W sa pohybuje v rozmedzí 2,2 až 5,7 hm.% WO3 (do 0,12 apfu),
pričom nebadať zreteľnejšiu závislosť s meniacim sa pomerom Ta/(Ta+Nb). Obsah U sa
pohybuje v rozmedzí 2-11 hm.% UO2 (do 0,21 apfu) a obsah Sn dosahuje max. 1,3 hm.%
SnO (do 0,06 apfu). Obsah Na (4,9-6,0 hm.% Na2O, 0,83-0,98 apfu) mierne prevláda nad
obsahom Ca (6,6-10,3 hm.% CaO, 0,62-0,90 apfu). Zvýšený je aj obsah F dosahujúci 3,8
hm.% F (do 0,99 apfu).
Obr. 56 BSE snímky mikrolitu v asociácii s manganocolumbitom, kasiteritom a uraninitom (Ur) z granitu
v Dlhej doline. Skratky minerálov ako v obr. 50. Snímka D predstavuje detail snímky v obr. 50C.
6.3.2.4 Vstup W a Ti do štruktúry columbitu, W ixiolitu, pyrochlóru a mikrolitu
Charakteristickou črtou leukogranitu v Dlhej doline je zvýšený obsah Ti, ale najmä W
vo všetkých Nb-Ta mineráloch. Najvyššie koncentrácie W sú v prípade volfrámového
ixiolitu (do 35 hm.% WO3, do 0,82 apfu), ale aj v prípade minerálov skupiny columbitu (do
95

10,7 hm.% WO3, do 0,18 apfu). Na druhej strane obsahy Ti sú mierne vyššie v prípade
columbitu (do 3,8 hm.% TiO2, do 0,18 apfu) v porovnaní s volfrámovým ixiolitom (do 2,3
hm.% WO3, do 0,15 apfu). Na základe variácií chemického zloženia možno pozorovať
pokles pomeru Ta/(Ta+Nb) s narastajúcim obsahom W a Ti, či už v prípade minerálov
skupiny columbitu alebo volfrámového ixiolitu. Vstup W 6+ a Ti 4+ do kryštálovej mriežky
columbitu-tantalitu a volfrámového ixiolitu sa uskutočňuje zrejme cez heterovalentnú
substitúciu W 6+ + Ti 4+ ↔ 2(Nb+Ta) 5+ (obr. 57).
W+ Ti apfu
1
0,8
0,6
0,4
0,2
0
(W,Ti)(Nb,Ta)-2
2 2,5 3 3,5 4
(Nb,Ta) apfu
columbit
W ixiolit
Obr. 57 Diagram zobrazujúci substitúciu W 6+ + Ti 4+ ↔ 2(Nb+Ta) 5+ v columbite a volfrámovom ixiolite
z granitu v Dlhej doline.
V prípade minerálov skupiny pyrochlóru nebadať zreteľnejší trend, ktorý by platil vo
všetkých zastúpených členoch tejto skupiny. Avšak v prípade dvoch kryštálov pyrochlóru I.
generácie, ktoré sú zatláčané mikrolitom až uránmikrolitom II. generácie (obr. 54) je možné
pozorovať zreteľný pokles obsahu W s narastajúcim obsahom Ti a U (obr. 58). Rovnako tak
je možné pozorovať nárast obsahu Ti a U a s tým spojený pokles obsahu W s narastajúcou
hodnotou pomeru Ta/(Ta+Nb), predovšetkým vo fázach z kryštálu zodpovedajúcich
mikrolitu až uránmikrolitu II. generácie s pomerom Ta/(Ta+Nb) 0,80-0,86 (obr. 59). Na
druhej strane v prípade pyrochlóru I. generácie, ale rovnako aj mikrolitu II. generácie
s najnižšou hodnotou pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,58, možno pozorovať opačný trend, pričom s
poklesom Ti a U a nárastom obsahu W dochádza k nárastu pomeru Ta/(Ta+Nb) (obr. 59).
96

Z dôvodu malého množstva analýz v daných kryštáloch treba uvedené závislosti brať
s určitým nadhľadom, pričom na základe uvedených závislostí možno len predpokladať, že
W vo zvýšenom množstve vstupuje najmä do členov s nižším obsahom Ta. Rovnako sa
napriek uvedeným závislostiam nepodarilo preukázať žiadny substitučný mechanizmus.
Podobne aj v prípade mikrolitov II. generácie zatláčajúcich minerály skupiny columbitu sa
nepodarilo preukázať žiadnu výraznejšiu závislosť medzi obsahmi W a Ti vstupujúcich do
ich štruktúry.
Obr. 58 Diagramy znázorňujúce závislosť medzi obsahmi W, Ti a U v dvoch kryštáloch tvorených asociáciou
pyrochlór I. generácie a mikrolit až uránmikrolit II. generácie.
Obr. 59 Diagramy znázorňujúce závislosť medzi obsahmi W, Ti a U a pomerom Ta/(Ta+Nb) v dvoch
kryštáloch tvorených asociáciou pyrochlór I. generácie a mikrolit až uránmikrolit II. genrácie.
97

7. DISKUSIA
7.1 Nb-Ta mineralizácia v granitovom pegmatite Jezuitské lesy
7.1.1 Porovnanie s inými granitovými pegmatitmi zo Západných Karpát a sveta
Pri porovnaní Nb-Ta minerálnej asociácie identifikovanej v granitovom pegmatite
Jezuitské lesy s doteraz zistenou Nb-Ta mineralizáciou v berylovo-columbitových
pegmatitoch Západných Karpát, možno pozorovať, že táto mineralizácia je viac či menej
analogická ostatným známym výskytom v bratislavskom masíve Malých Karpát (Uher et al.
1994, 2007), bojnianskom masíve Považského Inovca (Uher et al. 1994, Novák et al. 2000),
v masíve Žiaru (Uher et al. 1994, Uher 2008), či v prašivskom masíve Nízkych Tatier (Uher
a Benko 1997, Uher et al. 1998a,b, Uher 2000). Na druhej strane relatívne hojná prítomnosť
ferowodginitu je unikátny fenomén v granitových pegmatitoch Západných Karpát.
V bratislavskom masíve Malých Karpát bolo opísaných viacero výskytov granitových
pegmatitov s Nb-Ta mineralizáciou, pričom chemické zloženie a rozsah hodnôt pomerov
Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v mineráloch skupiny columbitu sa pohybuje od geochemicky
jednoduchších, reprezentovaných najmä ferocolumbitom (Pri Habánskom Mlyne, Kramerov
lom - Uher 1992, Uher et al. 1994), až po viac frakcionované granitové pegmatity (Limbach
– Uher et al. 2007), ktoré sú reprezentované všetkými členmi skupiny columbitu, ďalej
ferotapiolitom, mikrolitom až uránmikrolitom, ale vzácne aj Sn-Ta fázou pôvodne opísanou
ako Sn ixiolit (pozri obr. 10, str. 27). Zloženie Nb-Ta minerálov identifikovaných
v náplavoch Limbašského potoka a ich rozsah pomerov Mn/(Mn+Fe) = 0,17–0,66 a
Ta/(Ta+Nb) = 0,16–0,81 v columbite-tantalite, sú takmer identické zo zložením a rozsahom
pomerov Mn/(Mn+Fe) a Ta/(Ta+Nb) v Nb-Ta mineráloch z granitového pegmatitu Jezuitské
lesy. Rovnako aj opísaná Sn-Ta fáza s pomermi Mn/(Mn+Fe) = 0,40 a Ta/(Ta+Nb) = 0,81 sa
chemickým zložením, ale aj textúrnym vzťahom s hosťujúcim ferotantalitom (Uher et al.
2007), zhoduje s ferowodginitom opísaným z pegmatitu Jezuitské lesy. Ďalšou spoločnou
črtou týchto Sn-Ta bohatých fáz je zvýšený obsah Zr, ktorý je najvyšší v rámci Nb-Ta
minerálov identifikovaných v daných lokalitách (do 1 hm.% ZrO2, do 0,04 apfu na lokalite
Jezuitské lesy; resp. do 1,6 hm.% ZrO2, do 0,06 apfu v Limbachu – Uher et al. 2007).
V porovnaní s lokalitou granitového pegmatitu Moravany nad Váhom, Striebornica
nachádzajúcej sa v Považskom Inovci (Uher et al. 1994, Novák et al. 2000), možno taktiež
pozorovať viacero spoločných znakov. Tento pomerne vysoko frakcionovaný pegmatit
98

erylovo-columbitového subtypu je pri pohľade na rozsah chemického zloženia columbitu–
tantalitu (Mn/(Mn+Fe) = 0,18–0,67 a Ta/(Ta+Nb) = 0,09–0,81) a ferotapiolitu (Mn/(Mn+Fe)
= 0,05–0,10 a Ta/(Ta+Nb) = 0,83–0,92) (obr. 9, str. 25) opäť veľmi podobný s pegmatitom
Jezuitské lesy. Spoločným znakom týchto dvoch pegmatitových telies je aj prítomnosť zóny
cukrovitého albitu, ktoré majú navyše veľmi podobné chemické zloženie minerálov skupiny
columbitu v nich. Ferocolumbit až ferotantalit zo zóny cukrovitého albitu v Moravanoch nad
Váhom je charakteristický prevažne drobnými 0,2-0,5 mm, ojedinele do 2 mm veľkými
kryštálmi, s rozmanitou zonalitou a pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,09-0,60 a Mn/(Mn+Fe) = 0,16-
0,31 (Uher et al. 1994), ktoré sa výrazne podobajú ferocolumbitu až ferotantalitu zo zóny
cukrovitého albitu v pegmatite Jezuitské lesy. Charakteristickou črtou zón cukrovitého albitu
z oboch pegmatitov je zreteľný pokles pomeru Ta/(Ta+Nb) v columbite-tantalite v porovnaní
so skôr vykryštalizovanými columbitmi-tantalitmi z hrubokryštalických zón. Ďalším
spoločným znakom týchto pegmatitových telies je aj prítomnosť lištovitého albitu –
cleavelanditu.
Pri porovnaní pegmatitu Jezuitské lesy s pegmatitom na lokalite Ráztočno v pohorí
Žiar (Uher et al. 1994, Uher 2008) je evidentné, že stupeň frakcionácie je v Ráztočne
zreteľne nižší ako v prípade pegmatitu Jezuitské lesy (obr. 11, str. 28). Obe lokality sú
charakteristické rastom pomeru Ta/(Ta+Nb), ktorý je však doprevádzaný takmer
konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe) v prípade lokality Ráztočno, čo zodpovedá pegmatitom
berylovo-columbitového subtypu, avšak s relatívne nízkou aktivitou F (Černý 1989),
v porovnaní s komplexnejším trendom pegmatitu Jezuitské lesy a Moravany nad Váhom,
ktorý indikuje aj relatívne zvýšenú aktivitu F.
Osobitnú skupinu predstavujú pegmatity v prašivskom masíve Nízkych Tatier, ktoré
sú derivované z allanitových orogénnych granodioritov až granitov I-typu (lokalita Brusno,
Sopotnická dolina – Uher et al. 1998a, b; Dúbrava - Uher a Benko 1997, Uher 2000), na
rozdiel od pegmatitov derivovaných z monazitových orogénnych granitov S-typu (lokality v
Malých Karpatoch, Považskom Inovci a Žiari). Vývojový trend columbitu-tantalitu
z pegmatitov prašivskej intrúzie (obr. 11, str. 28) je mierne odlišný od vývojového trendu
columbitu-tantalitu z pegmatitu Jezuitské lesy a je charakteristický nižším stupňom
frakcionácie Nb-Ta (najmä lokality Sopotnická dolina a Dúbrava 2), s maximálnou hodnotou
pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,70 (Dúbrava 2). Typickým znakom vzácnoprvkovej mineralizácie
v pegmatitoch prašivského granitu sú zvýšené obsahy Ti v Nb-Ta mineráloch (Nb,Ta rutil, Ti
ixiolit a columbit – Uher a Broska 1995, Uher et al. 1998a)
99

Všeobecne možno konštatovať, že zloženie a frakcionačný trend Nb-Ta minerálov
z pegmatitu Jezuitské lesy sú analogické vzácnoprvkovým pegmatitom LCT skupiny,
berylovo-columbitovému subtypu granitových pegmatitov v zmysle klasifikácie Černého
a Ercita (2005). Navyše zloženie Nb-Ta fáz z prevahou Fe nad Mn poukazuje na prostredie
s relatívne nízkym obsahom F, ktoré je charakteristické pre berylovo-columbitový subtyp
pegmatitov (Černý 1989), aj keď v záverečnom štádiu konsolidácie pegmatitového telesa
Jezuitské lesy možno predpokladať zvýšenú aktivitu F, ktorá umožnila vznik členom
obohateným Mn (manganocolumbit, manganotantalit, Mn obohatený ferotapiolit), ako aj F
bohatému mikrolitu zatláčajúcemu primárne Nb-Ta fázy. Zároveň frakcionačný trend Nb-Ta
minerálov z pegmatitu Jezuitské lesy zodpovedá viac frakcionovaným pegmatitom berylovocolumbitového
subtypu vo svete, napr. pegmatity v oblasti Greer Lake a Yellowknife v
Kanade (Černý et al. 1986), oblasť Cap de Creus v Pyrenejách (Alfonso et al. 1995), oblasť
Separation Rapids v Kanade (Tindle a Breaks 1998).
Navyše relatívne hojná prítomnosť ferowodginitu (Sn-Ta fáza) v granitovom
pegmatite Jezuitské lesy, taktiež poukazuje na zvýšený stupeň frakcionácie tohto
pegmatitového telesa, keďže výskyt minerálov skupiny wodginitu je charakteristický najmä
vo viac frakcionovaných komplexných typoch vzácnoprvkových pegmatitov, najmä v
petalitových subtypoch (napr. Tindle et al. 1998, Černý et al. 2004, Van Lichtervelde et al.
2006, 2007), zriedkavejšie aj v spodumenových subtypoch (napr. Wise a Černý 1984, Foord
a Cook 1989, Spilde a Shearer 1992, Lumpkin 1998, Galliski et al. 1999, Rao et al. 2009),
ale aj vo viac frakcionovaných pegmatitoch berylovo-columbitového subtypu (Černý et al.
1986, Tindle a Breaks 1998).
7.1.2 Evolučné trendy Nb-Ta minerálov
V granitovom pegmatite Jezuitské lesy bola zistená pestrá asociácia Nb-Ta minerálov,
ktorú možno za základe chemického zloženia a textúrnych znakov rozdeliť na tri vývojovo
rozdielne generácie, ktoré zodpovedajú viac či menej zreteľným rozdielom vo vývoji
pomerov Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe) v jednotlivých skupinách Nb-Ta minerálov (obr. 60).
Rovnako tak možno jednotlivé generácie spojiť s vývojom konkrétnych zón pegmatitu.
Prevažná časť pegmatitu Jezuitské lesy je zložená z hrubokryštalickej kremeňovomikroklínovo-muskovitovej
zóny, s blokovým vývojom kremeňa a mikroklínu v centrálnej
časti, na ktorú je viazaná prvá generácia minerálov skupiny columbitu, ferotapiolitu
a ferowodginitu. Na základe hodnôt pomeru Ta/(Ta+Nb) v prvej generácii Nb-Ta minerálov
100

možno konštatovať, že tavenina, z ktorej vznikala hrubokryštalická zóna s blokovým
vývojom, bola relatívne bohatá na obsah Ta, čoho dôkazom je kryštalizácia ferotantalitu
s iniciálnym pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,52.
1
FeTa2O6
Ta/(Ta+Nb)
0,8
0,6
0,4
0,2
0
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
FeNb2O6
II. generácia
I. generácia
Mn/(Mn+Fe)
III. generácia
MnTa2O6
MnNb2O6
Obr. 60 Klasifikačný diagram minerálov skupiny columbitu a tapiolitu, spolu s wodginitom,
zobrazujúci vývojové trendy jednotlivých generácií Nb-Ta minerálov v granitovom pegmatite Jezuitské lesy.
Biele šípky s bodkami patria I. generácii, sivé šípky II. generácii a čierne šípky III. generácii.
S narastajúcou frakcionáciou sa postupne zvyšoval aj pomer Ta/(Ta+Nb) v kryštalizujúcom
ferotantalite až na hodnotu 0,70. Odrazom primárne magmatickej kryštalizácie je aj zonalita
v rámci kryštálov ferotantalitu I. generácie, ktoré sú v niektorých prípadoch charakteristické
progresívnou zonalitou s jadrami kryštálov obohatenými o Nb a okrajovými časťami
obohatenými o Ta, prípadne hrubo oscilačnou zonalitou, ako aj pomerne homogénnymi
kryštálmi s konštantne vysokým pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,64-0,68. Progresívna zonalita,
prípadne pravidelná jemne či hrubo oscilačná zonalita je vo všeobecnosti považovaná za
výsledok magmatickej kryštalizácie (napr. Lahti 1987). Pomerne vysoký obsah Ta vyjadrený
pomerom Ta/(Ta+Nb) v prvej generácii ferotantalitu je doprevádzaný relatívne konštantným
pomerom Mn/(Mn+Fe). Zároveň je prvá generácia ferotantalitu charakteristická nízkym
obsahom vedľajších prvkov. Narastajúca frakcionácia Ta/Nb umožnila následne vznik Ta
101

ohatých členov – ferotapiolitu a ferowodginitu (obr. 61). Tie vznikli či už vo forme hojných
inklúzií, prípadne prerastaní ferotapiolitu a ferowodginitu s ferotantalitom I, ale aj vo forme
častých samostatných kryštálov ferotapiolitu, pričom hodnoty pomeru Ta/(Ta+Nb) v týchto
fázach dosiahli maximum (ferotapiolit 0,85 – 0,95, resp. ferowodginit 0,75 – 0,85).
Z textúrnych vzťahov je pomerne ťažko určiť, či došlo skôr ku kryštalizácii ferotapiolitu
alebo ferowodginitu, hoci v niektorých samostatných kryštáloch ferotapiolitu je možné
pozorovať nepravidelné nárasty ferowodginitu, čo by mohlo nasvedčovať mierne neskoršej
pozícii ferowodginitu v rámci vývoja I. generácie (obr. 61).
Obr. 61 Sukcesná schéma Nb-Ta minerálov z granitového pegmatitu Jezuitské lesy.
Hrubokryštalickú kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovú zónu zatláča mladšia
jemnozrnná zóna cukrovitého albitu. Zóna cukrovitého albitu je pomerne často prítomná
v granitových pegmatitoch a vo všeobecnosti je považovaná za neskorú a zvyčajne aj viac
frakcionovanú v porovnaní zo staršími zónami (napr. Černý 1991, Alfonso et al. 1995, Lahti
2000, Falster et al. 2001, Brown a Wise 2001). Rovnako tak je známy aj fakt, že s postupom
kryštalizácie granitových pegmatitov dochádza k relatívnemu obohateniu Ta voči Nb (napr.
Černý et al. 1986, Spilde a Shearer 1992, Mulja et al. 1996). Na zónu cukrovitého albitu
v granitovom pegmatite Jezuitské lesy sú v hojnom množstve viazané minerály skupiny
columbitu, reprezentované ferocolumbitom až ferotantalitom, ktoré sú však charakteristické
zreteľne nižším pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,10–0,54, indikujúce tzv. reverzný frakcionačný
trend (kap. 2.1, str. 13-14). Spomenutý ferocolumbit až ferotantalit reprezentuje II. generáciu
102

columbitu-tantalitu, pričom nízky pomer Ta/(Ta+Nb) v nich je možné vysvetliť ako výsledok
kryštalizácie z taveniny bohatej albitom, ktorá bola ochudobnená o Ta, zrejme v dôsledku
skoršej kryštalizácie Ta-bohatých fáz (ferotapiolit, ferowodginit) a spotrebovaniu významnej
časti Ta počas vzniku hrubokryštalickej zóny s blokovým vývojom. Podobný príklad
ovplyvnenia chemického zloženia columbitu-tantalitu v dôsledku kryštalizácie značného
množstvo Ta- bohatej fázy (wodginitu), možno pozorovať v spodumenovom pegmatite
Nanping, Čína (Rao et al. 2009), kde badať nárast frakcionácie smerom od vonkajších zón do
vnútorných, cez ferocolumbit (zóna I), ferotantalit (zóna II) a manganotantalit (zóna III),
pričom vo vnútorných zónach IV a V sa vyskytuje opäť ferocolumbit (ojedinele aj
manganocolumbit) v asociácii s wodginitom. Kryštalizácia wodginitu s vysokým obsahom
Ta pravdepodobne zapríčinila vznik columbitu-tantalitu s nízkym pomerom Ta/(Ta+Nb)
v zónach IV a V (Rao et al. 2009).
Počas formovania zóny cukrovitého albitu, ako aj kryštalizácie ferocolumbitu až
ferotantalitu II. generácie v tejto zóne, došlo pravdepodobne k pôsobeniu neskorších fluíd na
už vykryštalizovaný ferotantalit I. generácie v hrubokryštalickej zóne, v dôsledku čoho
vznikli nepravidelné zóny obohatené Nb, ktoré zatláčajú primárny ferotantalit I. Tie sú
charakteristické zreteľne nižšími pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,55–0,61 a Mn/(Mn+Fe) = 0,33–
0,37 ako hosťujúci ferotantalit I, pričom reprezentujú II. generáciu columbitu-tantalitu.
Spoločným znakom columbitu-tantalitu II. generácie je aj zvýšený obsah vedľajších prvkov
(najmä Ti), v porovnaní s I. generáciou. Roztoky pôsobiace na ferotantalit I. generácie
pravdepodobne postihli aj ferotapiolit a ferowodginit I. generácie, čo spôsobilo vznik
ferotapiolitu a ferowodginitu II. generácie. Tie sú takisto charakteristické najmä zvýšeným
obsahom Ti (do 5,6 hm.% TiO2), ale aj zreteľným poklesom Ta/(Ta+Nb) a Mn/(Mn+Fe)
v porovnaní s ferotapiolitom, resp. ferowodginitom I. generácie (obr. 60).
Tretia generácia columbitu-tantalitu, ferotapiolitu a ferowodginitu je pri porovnaní
z I. a II. generáciou charakteristická zreteľne zvýšeným obsahom Mn. Všetky Nb-Ta fázy
obohatené Mn boli identifikované vo forme nepravidelných nárastov, prípadne výplní trhlín
v kryštáloch Nb-Ta fáz I. a II. generácie, čo potvrdzuje ich mladší vznik v porovnaní
s predchádzajúcimi generáciami. Obohatenie o Mn je najzreteľnejšie v prípade columbitutantalitu
III. generácie, s pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,51–0,69 v prípade manganotantalitu
a pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,66–0,67 v prípade manganocolumbitu (obr. 60). Rovnako je to
aj v prípade ferotapiolitu s pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,11–0,24, kde analýzy s pomerom nad
0,13 zasahujú až do poľa nemiešateľnosti medzi tapiolitom a tantalitom (obr. 60). Mierny
nárast pomeru Mn/(Mn+Fe) = 0,40-0,41 možno pozorovať aj v prípade ferowodginitu III,
103

v porovnaní s I. a II. generáciou ferowodginitu. Uvedené obohatenie Mn pravdepodobne
súvisí so zmenou zloženia fluíd, zrejme sprevádzané zvýšením aktivity fluóru, počas
neskorej udalosti, pravdepodobne v závere magmatického štádia formovania pegmatitu.
Podobná pozitívna korelácia medzi pomerom Mn/(Mn+Fe) v columbite-tantalite a aktivite F
v pegmatitových fluidách je známa z viacerých príkladov zo sveta (napr. Černý et al. 1986,
Černý 1989; Tindle a Breaks 1998).
Poslednou udalosťou, ktorá ovplyvnila Nb-Ta mineralizáciu v granitovom pegmatite
Jezuitské lesy, bolo postihnutie zrejme už utuhnutého pegmatitového telesa
postmagmatickými, pravdepodobne hydrotermálnymi fluidami bohatými na Ca, Na a F, ktoré
umožnili vznik mikrolitu (obr. 61). Ten sa typicky nachádza po okrajoch a trhlinách starších
Nb-Ta minerálov, najmä v hrubokryštalickej zóne, ale zriedkavejšie aj v zóne cukrovitého
albitu. Analogický sekundárny vznik minerálov skupiny pyrochlóru je známy z množstva
lokalít vzácnoprvkových granitových pegmatitov (napr. Wise a Černý 1990; Uher et al.
1994, 1998b; De Vito et al. 2006; Chudík a Uher 2009), hoci boli opísané aj prípady
primárne magmatického vzniku týchto minerálov (napr. Lumpkin et al. 1986, Novák et al.
2003a, Lichtervelde et al. 2006).
104

7.2 Nb-Ta mineralizácia v pegmatitickom leukogranite pri Duchonke
7.2.1 Porovnanie s Nb-Ta mineralizáciou z granitov Západných Karpát a zo sveta
Identifikovaná akcesorická Nb-Ta mineralizácia nachádzajúca sa vo frakcionovanom
peraluminóznom pegmatitickom leukogranite neďaleko Duchonky predstavuje nový
genetický typ Nb-Ta mineralizácie v granitoidných horninách Považského Inovca, ako aj v
rámci celého územia Západných Karpát.
V rámci Považského Inovca bola už dávnejšie potvrdená Nb-Ta mineralizácia,
zastúpená minerálmi skupiny columbitu, ferotapiolitom, pyrochlórom až mikrolitom,
uránmikrolitom a fersmitom, avšak táto pochádza z telesa granitového pegmatitu Moravany
nad Váhom – Striebornica (Uher 1991, 1992; Uher et al. 1994, Novák et al. 2000). Nb-Ta
mineralizácia pochádzajúca priamo z prostredia granitov, bola opísaná zo susedného pohoria
Tribeč, z lokality Malá Kurňa pri Kovarciach, kde bol identifikovaný akcesorický Nb-Ta rutil
s drobnými inklúziami Ti bohatého ixiolitu, nachádzajúci sa v (biotiticko)-muskovitických
leukogranitoch (Uher a Broska 1992). Avšak táto mineralizácia sa vyznačuje obohatením o
Ti a Nb, čím reprezentuje odlišný geochemický typ mineralizácie v porovnaní s Ta bohatou a
Ti chudobnou mineralizáciou v leukogranite pri Duchonke. Podobne je tomu aj v porovnaní s
akcesorickou Nb-Ta mineralizáciou nachádzajúcou sa v špecializovaných S-typových
topázovo-albitových granitoch a ich greisenizovaných a albitizovaných partiách v gemeriku,
zastúpenou W-obohateným ferocolumbitom a manganocolumbitom, volfrámovým ixiolitom,
qitianlingitom?, mikrolitom až uránmikrolitom, Nb-bohatým ferberitom, Nb-Ta rutilom a
hojným kasiteritom (lokality Dlhá dolina, Hnilec, Betliar a Poproč, napr. Malachovský 1983,
Malachovský et al. 2000), kde je časť tejto mineralizácie spojenej so subsolidovými
premenami a je charakteristicky obohatená o W, Sn a Ti, na rozdiel od Ta > Nb >> Ti, Sn, W
charakterom mineralizácie pri Duchonke.
Identifikovaná asociácia tantalitu s tapiolitom v pegmatitickom leukogranite pri
Duchonke je typická najmä pre viac frakcionované granitové pegmatity LCT skupiny (napr.
Černý et al. 1986, 1992, 2004; Uher et al. 1994, Wise a Černý 1996, Tindle a Breaks 1998,
2000; Novák et al. 2000, 2003a; Van Lichtervelde et al. 2007), avšak výskyt tapiolitu vo
vysoko frakcionovaných leukogranitoch spojených s Nb, Ta a Li mineralizáciou je len
výnimočný a vo väčšine prípadov týchto vysokofrakcionovaných granitov tento minerál
nebol potvrdený (napr. Johan a Johan 1994, Raimbault et al. 1995, Uher et al. 1998, Breiter
et al. 2007). Jednou z výnimiek je granit Sushou v Číne (Wang et al. 1997), kde sa
105

ferotapiolit nachádza v najvrchnejších častiach albitizovaných fácii. Tento nízkofosforový
granit je charakteristický podobným frakcionačným trendom ako leukogranit pri Duchonke,
zaberajúci prevažne Fe bohaté časti columbitového klasifikačného diagramu (obr. 7, str. 19),
pričom zodpovedá relatívne nižšej aktivite F, v porovnaní s inými granitmi obsahujúcimi Nb-
Ta minerály, ktoré sú charakteristické zvýšenou aktivitou fluóru a frakcionačným trendom
typicky zasahujúcim do Mn bohatých častí klasifikačného štvorcového diagramu, napr. granit
Beauvoir (Raimbault et al. 1995), príp. granit Yichun (Huang et al. 2002). Prítomnosť
ferotapiolitu v pegmatitickom leukogranite pri Duchonke len potvrdzuje jeho relatívne vyšší
stupeň frakcionácie, hoci sa stále jedná o bežnú nešpecializovanú horninu, bez výraznejších
známok obohatenia o Li, Rb, Cs, B, P, Sn a iných prvkov, typických pre vzácnoprvkové
pegmatity a granity.
7.2.2 Ferotantalit zasahujúci do poľa nemiešateľnosti medzi tantalitom a tapiolitom
Špecifickou črtou pegmatitického leukogranitu pri Duchonke je chemické zloženie
ferotantalitu s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,63-0,72 a Mn/(Mn+Fe) = 0,20-0,27 (obr. 46, str. 83),
ktorý zasahuje až do poľa nemiešateľnosti medzi rombickým tantalitom a tetragonálnym
tapiolitom (Černý et al. 1992). Tieto nezvyčajné analýzy zasahujúce do poľa
nemiešateľnosti predstavujú na základe trendov chemického zloženia vo väčšine prípadov
ferotantalit vyskytujúci sa vo forme Ta obohatených okrajových častí s pomerom
Ta/(Ta+Nb) = 0,68-0,70, ktoré sú vyvinuté na Nb obohatených centrálnych častiach
kryštálov ferocolumbitu s výrazne nižším pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,24-0,27 (obr. 45D, str.
82). Zvyšné analýzy zasahujúce do poľa nemiešateľnosti reprezentujú samostatné kryštály
ferotantalitov s vyvinutou progresívnou zonalitou, odrážajúcou hodnoty pomeru Ta/(Ta+Nb)
pohybujúce sa v rozmedzí 0,63 až 0,72 (obr. 45B), prípadne s nepravidelnou fľakovitou
zonalitou, odrážajúcou zmeny hodnôt v pomere Ta/(Ta+Nb) pohybujúcich sa od 0,56 po 0,69
(obr. 47A, C). Takéto nezvyčajné zloženia ferotantalitu, prípadne tapiolitu zasahujúcich do
poľa nemiešateľnosti sú veľmi zriedkavé a sú považované za metastabilné (Černý et al.
1992). Podobné prípady rombických a tetragonálnych Nb-Ta fáz (tantalit, tapiolit)
zasahujúcich až do poľa nemiešateľnosti však boli opísané vo viacerých prácach, avšak bez
detailnejšieho opisu (napr. von Konorring a Fadipe 1981, Tindle a Breaks 1998). V už
spomínanom granite Sushou, Čína, bol taktiež opísaný ferotapiolit z nezvyčajným zložením
zasahujúcim do poľa nemiešateľnosti, ktorý vznikol pravdepodobne v dôsledku rýchlej
kryštalizácie (Wang et al. 1997). V prípade ferotantalitov z Duchonky možno pozorovať, že
106

ich nezvyčajné zloženia reprezentujú časť kontinuálneho evolučného trendu s vysokým
pomerom Ta/(Ta+Nb) a relatívne konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe). Na druhej strane sa
ferotapiolit nachádza len vo forme samostatných zŕn s evidentne rozdielnym chemickým
zložením. Na základe experimentálnych prác sú hranice poľa nemiešateľnosti medzi
tantalitom a tapiolitom kontrolované teplotou, fugacitou kyslíka, prípadne štruktúrnym
stavom fáz (Černý et al. 1992)(obr. 20, str. 44). Empiricky definované pole nemiešateľnosti
je však založené len na základe dát z granitových pegmatitov (Černý et al. 1992). Teplotu,
ako jeden z faktorov ovplyvňujúci rozsah poľa nemiešateľnosti, možno zrejme aj v prípade
leukogranitu pri Duchonke považovať pravdepodobne za kľúčový faktor. A to najmä
z dôvodu, že kryštalizácia pegmatitického leukogranitu pri Duchonke prebiehala
pravdepodobne pri vyššej teplote v porovnaní z teplotou kryštalizácie vzácnoprvkových
granitových pegmatitov, pričom za týchto vyššie teplotných podmienok možno predpokladať
menší rozsah poľa nemiešateľnosti medzi tantalitom a tapiolitom.
107

7.3 Nb-Ta mineralizácia v granite v Dlhej doline
7.3.1 Porovnanie s inými granitmi s Nb-Ta mineralizáciou
Vo vysokofrakcionovaných leukogranitoch so vzácnoprvkovou Sn-W-Nb-Ta-Li
mineralizáciou pochádzajúcich z vrtov v Dlhej doline pri Gemerskej Polome v gemeriku bola
identifikovaná pestrá asociácia akcesorických Nb-Ta-W minerálov. Študovaná mineralizácia
je viazaná najmä na greisenizované a albitizované partie granitu, čím sa výrazne líši od Nb-
Ta mineralizácie identifikovanej v leukogranitoch Tribeča (Uher a Broska 1992), prípadne od
pegmatitického leukogranitu na lokalite Duchonka v Považskom Inovci (Chudík et al. 2008),
ktoré nejavia známky subsolidových premien tohto typu a predstavujú iný genetický typ Nb-
Ta mineralizácie.
Na základe chemického zloženia leukogranitu v Dlhej doline možno tento granit
porovnať s inými silne frakcionovanými peraluminóznymi vzácnoprvkovými granitmi, či už
zo susedného Českého masívu, napr. granit Homolka (Breiter a Schabert 1995) a Podlesí
(Breiter 1998), alebo z iných oblastí Európy, napr. granit Beauvoir, Francúzsko (Cuney et al.
1992) a Argemela, Portugalsko (Charoy a Noronha 1996), prípadne z iných oblastí sveta,
napr. granit Yichun, Čína (Yin et al. 1995).
V prípade chemického zloženia Nb-Ta-W fáz identifikovaných v leukogranite v Dlhej
doline možno najvýraznejšiu podobnosť pozorovať pri porovnaní s granitom Cínovec, Česká
republika (Johan a Johan 1994, Rub et al. 1998) a to najmä v chemickom zložení a
frakcionačnom trende minerálov skupiny columbitu, ktoré sú rovnako ako v prípade
columbitu z Dlhej doliny (obr. 62) charakteristické vývojom od ferocolumbitu z vysokým
obsahom Fe, až po manganocolumbit s hodnotou pomeru Mn/(Mn+Fe) blízkej 1 (Rub et al.
1998) (obr. 7, str. 19). Tento trend plne zodpovedá vzniku z fluórom bohatých tavenín, z
akých vznikali granity Cínovec aj Dlhá dolina, ale na druhej strane pomer Ta/(Ta+Nb) v
mineráloch skupiny columbitu v Dlhej doline a Cínovci nedosahuje také vysoké pomery ako
v prípade granitu Beauvoir, príp. Yichun (Raimbault et al. 1995; Huang et al. 2002).
Spoločným znakom týchto leukogranitov so vzácnoprvkovou mineralizáciou je aj prítomnosť
minerálnych členov zo skupiny pyrochlóru. Pokým v granite Cínovec možno pozorovať
prechod od Nb členov (pyrochlór, uránpyrochlór) v protolítionitickom a zinnwalditovom
granite ku Ta členom (uránmikrolit) v najvrchnejšom lepidolitovom granite (Rub et al.
1998), v prípade granitu v Dlhej doline nebol preukázaný takýto pravidelný nárast pomeru
Ta/(Ta+Nb) v mineráloch skupiny pyrochlóru smerom do vrchných častí. Naopak, mikrolity
108

vo forme nárastov a nepravidelných zón zatláčajúcich manganocolumbit, zriedkavejšie aj
ferocolumbit boli identifikované predovšetkým vo vzorke z vrtu DD-9 z hĺbky 556 m,
pričom pyrochlór asociovaný s mikrolitom až uránmikrolitom bol identifikovaný vo vzorke z
vrtu DD-3 pochádzajúcej z hĺbky 466 m.
1
FeTa2O6
Ta/(Ta+Nb)
0,8
0,6
0,4
0,2
0
FeNb2O6
ferotapiolit
pole
nemiešateľnosti
ferotantalit
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1 MnNb2O6
Mn/(Mn+Fe)
manganotantalit
ferocolumbit manganocolumbit
ixiolit
columbit
MnTa206
CT doterajšie analýzy
IX doterajšie analýzy
Obr. 62 Klasifikačný diagram minerálov skupiny columbitu z granitu v Dlhej doline, doplnený o analýzy
columbitu a ixiolitu zo starších prác Malachovského et al. (1983, 1992, 2000) a Kubiša a Uhera (nepubl.).
Čierna šípka predstavuje zovšeobecnený frakcionačný trend.
Navyše v jednom prípade bol pyrochlór identifikovaný vo forme pravidelného zrna s takmer
idiomorfným tvarom, čo by mohlo nasvedčovať jeho primárnemu pôvodu (obr. 54A). Na
druhej strane drvivá väčšina minerálov pyrochlórovej skupiny spadá do podskupiny
mikrolitu, podobne ako v granite Beauvoir (Ohnenstetter a Piantone 1992), pričom na
základe textúrnych vzťahov s asociujúcim manganocolumbitom možno potvrdiť ich post
magmatický vznik.
Typickou črtou leukogranitu v Dlhej doline je vysoký obsah W, ktorý je následne
pozorovateľný aj v identifikovaných Nb-Ta fázach, pričom najvyššie obsahy sú vo
volfrámovom ixiolite (do 35 hm.% WO3), ale rovnako zvýšené sú aj vo ferocolumbite (do 7
hm.% WO3), manganocolumbite (do 7 hm.% WO3), mikrolite (do 6 hm.% WO3) a
pyrochlóre (do 4 hm.% WO3). Rovnako tak je pomerne častou akcesóriou aj nióbový ferberit.
Podobná Nb-Ta-W minerálna asociácia, zastúpená wolfrámovým ixiolitom, prípadne
columbitom so zvýšeným obsahom W, je známa aj z iných vysoko frakcionovaných
109

vzácnoprvkových granitov, ako sú napr. granit Cínovec (Johan a Johan 1994, 2005) a Podlesí
(Breiter et al. 2007).
Ďalším netypickým znakom je vývojový trend niektorých kryštálov
manganocolumbitu, ktoré sú charakteristické poklesom pomeru Mn/(Mn+Fe) v partiách
kryštálov s vyšším pomerom Ta/(Ta+Nb), pričom partie z nižším pomerom Ta/(Ta+Nb) sú
charakteristické vyšším pomerom Mn/(Mn+Fe). Tento trend poklesu pomeru Mn/(Mn+Fe) s
narastajúcim pomerom Ta/(Ta+Nb) je možné pozorovať vo väčšine zonálnych kryštálov,
avšak v niektorých prípadoch je ťažko určiť, či partie kryštálov obohatené o Ta a
ochudobnené o Mn, sú výsledkom tzv. normálnej frakcionácie s nárastom pomeru Ta/Nb a sú
mladšie v porovnaní s Nb a Mn obohatenými partiami, alebo sú naopak výsledkom tzv.
reverznej frakcionácie s poklesom pomeru Ta/Nb smerom k okrajovým, zvyčajne mladším
partiám kryštálov (obr. 52D, E). Napriek tomu niektoré z kryštálov manganocolumbitu majú
vyvinutú pomerne zreteľnú progresívnu zonalitu s Nb bohatšími jadrami a Ta bohatšími
okrajmi, v ktorých možno s istotou potvrdiť pokles pomeru Mn/(Mn+Fe) s nárastom pomeru
Ta/(Ta+Nb) počas evolúcie týchto kryštálov (obr. 52A, B, C). Vysvetlenie tohto poklesu,
ktorý je ilustrovaný na obr. 63, možno hľadať v súčasnej kryštalizácii iného minerálu, ktorý
by mohol ovplyvniť Fe-Mn frakcionáciu.
FeTa 2O 6 MnTa 2O 6
Ta/(Ta+Nb)
1
0,8
0,6
0,4
0,2
0
FeNb 2O 6
ferotapiolit
pole
nemiešateľnosti
ferotantalit
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1
Mn/(Mn+Fe)
manganotantalit
ferocolumbit manganocolumbit
C
A
B
MnNb 2O 6
Obr. 63 Klasifikačný diagram minerálov skupiny columbitu z granitu v Dlhej doline, doplnený o šípky
znázorňujúce pokles pomeru Mn/(Mn+Fe) v troch kryštáloch manganocolumbitu. Symboly A, B a C
predstavujú kryštály manganocolumbitu zobrazené v obr. 52A, B, C, str. 91.
110

Pomerne dôležitú rolu v prípade frakcionácie Fe-Mn zohráva obsah fluóru v tavenine, pričom
jeho zvýšený obsah v nej vedie typicky ku vzniku Mn bohatých členov skupiny columbitu, či
už v prostredí granitových pegmatitov (napr. Černý et al. 1986, Raimbault 1998, Tindle
a Breaks 2000, Novák et al. 2003a), ako aj v prostredí granitov (napr. Raimbault et al. 1995,
Abdalla et al. 1998, Huang et al. 2002). Na druhej strane viaceré práce poukázali na fakt, že
aj iné Fe-Mn minerály prítomné v tavenine môžu tento proces výrazne ovplyvniť (napr.
granát - Mulja et al. 1996; turmalín - Van Lichtervelde et al. 2006; apatit - Breiter et al.
2007). V leukogranite v Dlhej doline sa z uvedených minerálov v relatívne hojnom množstve
vyskytuje práve apatit, ktorý obsahuje do 2 hm.% MnO a bol identifikovaný často na
kontakte s Nb-Ta minerálmi, pričom pri súčasnej kryštalizácii mohol ochudobniť taveninu
o Mn a spôsobiť tak pokles pomeru Mn/(Mn+Fe) v okrajových častiach manganocolumbitu.
Podobný vplyv apatitu na výsledný pomer Mn/(Mn+Fe) v Nb-Ta fázach, bol opísaný aj
v granite Podlesí, Česká Republika, kde aj napriek zvýšenému obsahu F v tavenine sú Nb-Ta
fázy (columbit, ixiolit) charakteristické nízkym pomerom Mn/(Mn+Fe) a spadajú do Fe
bohatej časti klasifikačného štvorcového diagramu minerálov skupiny columbitu (Breiter et
al. 2007). A práve hojný výskyt apatitu (s obsahom 3-4 hm.% MnO) neumožnil
výraznejšiemu nárastu pomeru Mn/(Mn+Fe) v identifikovaných Nb-Ta fázach (Breiter et al.
2007).
111

8. ZÁVER
Vyhľadávanie a systematický výskum telies granitových pegmatitov, ako aj štúdium
granitov Západných Karpát počas tejto práce, prinieslo objav nového vzácnoprvkového
granitového pegmatitu v bratislavskom masíve Malých Karpát na lokalite Jezuitské lesy, ako
aj preukázanie Nb-Ta mineralizácie v pegmatitickom leukogranite v Považskom Inovci na
lokalite neďaleko Duchonky. Súčasne bola pozornosť venovaná aj už potvrdenej Nb-Ta
mineralizácii v leukogranite v Dlhej doline pri Gemerskej Polome (gemerikum).
Na základe detailného výskumu novoobjaveného pegmatitu Jezuitské lesy, v ktorom
bola identifikovaná pestrá asociácia Nb-Ta minerálov a pomerne hojná prítomnosť berylu,
možno tento pegmatit klasifikovať ako relatívne vyššie frakcionovaný berylovo-columbitový
subtyp vzácnoprvkových granitových pegmatitov LCT skupiny v zmysle klasifikácie
Černého a Ercita (2005). V pegmatite bol identifikovaný aj doteraz neopísaný Nb-Ta minerál
v rámci Západných Karpát – ferowodginit. Chemické zloženie identifikovaných Nb-Ta
minerálov poukázalo na pomerne zložitý trend evolúcie pegmatitu Jezuitské lesy, ktorý
spočíva v iniciálnej (1) magmatickej kryštalizácii Ta a Fe bohatých fáz I. generácie,
nasledovaný (2) reverznou Ta/Nb frakcionáciou spojenou so vznikom Nb obohatených fáz II.
generácie, pokračujúc (3) obohatením o Mn v závere magmatického štádia a vznikom Mn
bohatých členov III. generácie a následne finálnym (4) postmagmatickým, pravdepodobne
hydrotermálnym štádiom spojeným so vznikom mikrolitu.
Opísaná asociácia Nb-Ta oxidov (ferocolumbit až ferotantalit, ferotapiolit) v
pegmatitickom leukogranite pri Duchonke v Považskom Inovci je ojedinelá v rámci tatrika
a veporika, čím reprezentuje nový genetický typ mineralizácie v rámci Západných Karpát.
Chemické zloženie ferocolumbitu až ferotantalitu poukázalo na ich neobvykle vysoký
rozsah pomeru Ta/(Ta+Nb), ktorý zasahuje až do poľa nemiešateľnosti medzi rombickým
tantalitom a tetragonálnym tapiolitom, čo môže indikovať menší rozsah poľa nemiešateľnosti
pri vzniku vyššie teplotného leukogranitu, ako v prípade nižšie teplotných pegmatitov (cf.
Černý et al. 1992).
V rámci štúdia už dávnejšie identifikovanej Nb-Ta mineralizácie v granite z Dlhej
doliny, bolo upresnené chemické zloženie minerálov skupiny columbitu, ktoré potvrdilo
frakcionačný trend zodpovedajúci výraznému uplatneniu magmatických fluíd obohatených F.
Chemické zloženie manganocolumbitu zároveň poukázalo na možné ovplyvnenie Fe-Mn
frakcionácie súčasnou kryštalizáciou apatitu, v ktorom bolo potvrdené zvýšené množstvo
112

Mn, čím mohol zapríčiniť pokles pomeru Mn/(Mn+Fe) v okrajových častiach kryštálov
manganocolumbitu. Rovnako bolo upresnené chemické zloženie Nb-W fázy, ktorej chemické
zloženie s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedá volfrámovému ixiolitu. V rámci lokality
bol identifikovaný aj doteraz neopísaný člen skupiny pyrochlóru – pyrochlór, pričom jeho
textúrne znaky napovedajú, že tieto členy skupiny pyrochlóru mohli vzniknúť
v magmatickom štádiu na rozdiel od mikrolitu až uránmikrolitu, ktorý vznikol
v postmagmatickom, pravdepodobne hydrotermálnom štádiu.
113

9. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Abdalla H.M., Helba H.A. a Mohamed F.H. (1998): Chemistry of columbite-tantalite minerals in rare metal
granitoids, eastern Desert, Egypt. Min. Magazine 62, 821-836.
Alfonso P.A., Corbella M.C. and Melgarejo J.C. (1995): Nb-Ta minerals from the Cap de Creus pegmatite field,
eastert Pyrenees: Distribution and geochemical trends. Mineral. Petrol. 55, 53-69.
Aurisicchio C., De vito C., Ferrini V. a Orlandi P. (2002): Nb and Ta oxide minerals in the Fonte del Prete
granitic pegmatite dike, Island of Elba, Italy. Can. Mineral., 40, 799-814.
Baadsgaard H. a Černý P. (1993): Winnipeg River pegmatite population, southeastern Mannitoba.
Mineralogical asociation of Canada. Program with Abstract, 18, 5.
Badanina E.V., Veksler I.V., Thomas R., Syritso, L.F. a Trumbull R.B. (2004): Magmatic evolution of Li-F,
rare metal granites: A case study of melt inclusions in the Khangilay complex, Eastern Transbaikalia
(Russia). Chem. Geol. 210, 113-133.
Bagdasaryan G.P., Gukasyan R.C., Cambel B. a Veselský J. (1982): The age of Malé Karpaty Mts. granitoid
rocks determined by Rb-Sr isochrone method. Geol. Zbor. Geol. Carpath. 33, 131-140.
Baldwin J.R. (1989): Replacement phenomena in tantalum minerals from rare-metal pegmatites in South Africa
and Namibia. Miner. Magazine 53, 571-581.
Bartels A., Holtz F. a Linnen L. (2010): Solubility of manganotantalite and manganocolumbite in pegmatitic
melt. Am. Mineral. 95, 537-544.
Belkasmi M., Cuney M. a Pollard P.J. (1998): Columbite-tantalite from the Ez-zirazi P-poor, Montebras and
Yichun P-rich rare metal granites: Genetic implications. Acta Univ. Carol., Geol. 42, 3-6.
Bergstol S. a Juve G. (1988): Scandium ixiolite, pyrochlore and bazzite in granite pegmatite in tordal, telemark,
Norway. A contribution to the mineralogy ang geochemistry of scandium and tin. Mineral. Petrol. 38,
229-243.
Beurlen H., Soares D.R., Thomas R., Prado-Borges L. a De Castro C. (2005): Mineral chemistry of tantalate
species new in the Borborema pegmatic province, northeast Brazil. An. Acad. Bras. Cienc., 77(1), 169-
182.
Bížová M. (1978): Chemismus kassiteritových vrostlic z rudy v oblasti Spišsko-gemerského rudohoří. Rudy 26,
361-364.
Borisenko L.F., Maximova N.V. a Kazakova M.Y. (1969): Scandian ixiolite, a new tantalo-niobate species with
formula (A,B)nO2n. Dokl. Acad. Sci. USSR 189, 148-151.
Breiter K. (1998): Genetic significance of phosphorus in fractionated granites. Prague, Czech Geological
Survey Excursion Guide, 170 p.
Breiter K. a Scharbert S. (1995): The Homolka magmatic centre – an example of Late Variscan orebearing
magmatism in the Southbohemian Batholith (Southern Bohemia? Northern Austria). Jahrb. Geol.
Bundesanst. 138, 9-25.
Breiter K., Škoda R. a Uher P. (2007): Nb-Ta-Ti-W-Sn-oxide minerals as indicators of peraluminous P- and F-
rich granitic system evolution: Podlesí, Czech Republic. Mineral. Petrol., 91, 225-248.
Broska I. a Uher P. (1988): Accessory minerals of granitoid rocks of Bojná and Hlohovec blocks, Považský
Inovec Mts. Geol. Zbor. Geol. Carpath. 39, 505-520.
114

Broska I. a Uher P. (2001): Whole-rock chemistry and genetic typology of the West-Carpathian Variscan
granites. Geol. Carpath. 52, 79-90.
Brown C.D. a Wise M.A. (2001): Internal zonation and chemical ovolution of the Black Mountain granitic
pegmatite, Maine. Can. Mineral. 39, 45-55.
Burt D.M., Sheridan M.F., Bikun J.V. a Chriastiansen E.H. (1982): Topaz rhyolites: Distribution, origin and
significance for exploration. Econ. Geol. 77, 1818-1836.
Campbel B. a Vilinovič V. (1987): Geochémia a petrológia granitoidných hornín Malých Karpát. Veda,
Bratislava, 248s.
Caprilli E., Della Ventura G., Williams T.C., Parodi G.C. a Tuccimei P. (2006): The crystal chemistry of non-
metamict Pyrochlore group minerals from Latium, Italy. Can. Mineral., 44, 1367-1378.
Cocherie A., Johan V., Rossi P. a Štemprok M. (1991): Trace element variations and lanthanide tetrad effect
studied in a Variscan lithium albite granite: Case of the Cínovec granite (Czechoslovakia). In: Pagel M.
a Leroy J.L. 1991: Source, transport, and deposition of metals. Roterdam, Balkema, 745-749.
Cuney M., Autran A., Burnol l., Brouand M., Dudoigon P., Feybesse J.L., Gagny C., Jacquot T., Kosakevitch
A., Martin P., Meuner A., Monier G. a Tegyey M. (1986): Résultants préliminaires apportés par le
sondage GPF sur la coupole de granite albitique á topaze-lepidolite de Beauvoir (Massif Central, France).
C.R. Acad. Sci. Paris 303 (sér II), 569-574.
Cuney M., Marignac C., Weisbrod A. (1992): The Beauvoir topaz-lepidolite albite granite (Massif Central,
France): the disseminated magmatic Sn-Li-Ta-Nb-Be mineralization. Econ. Geol. 87, 1766-1794.
Čech F. (1973): Manganoan tapiolite from northern Moravia, Czechoslovakia. Acta Univ. Carol. Geol. 1-2, 37-
45.
Černý P. (1991a ): Rare-element granitic pegmatites. Part I: Anatomy and internal evolution of pegmatite
deposits. Geosci. Canada 18, 29-47.
Černý P. (1991b): Rare-element granitic pegmatites. Part II: Regional to global environments and petrogenesis.
Geosci. Canada 18, 49-62.
Černý P. (1992): Geochemical and petrogenetic features of mineralization in rare element granitc pegmatites in
the light of curent research. Applied Geochemistry 7, 393-416.
Černý P. (2005): The Tanco rare-element pegmatite deposit, Manitoba: regional context, internal anatomy, and
global comparison. In Rare-Element Geochemistry and Mineral deposits (R.L. Linnen & I.M. Samson,
eds.) Geol. Assoc. Can., Short Course Notes, 17, 127-158.
Černý P. a Turnock A.C. (1971): Niobium-tantalum minerals from granitic pegmatites at Greer Lake,
southeastern Manitoba. Can. Mineral., 10, 755-772.
Černý P. a Ercit T.S. (1985): Some recent advances in the mineralogy and geochemistry of Nb and Ta in rare
element granitic pegmatites. Bulletin de Minéralogie, 108, 499-532.
Černý P. a Ercit T.S. (1989): Mineralogy of niobium and tantalum: crystal chemical relationships, paragenetic
aspects and their economic implications. In: MÖLLER P., ČERNÝ P. A SAUPÉ F. (Eds.): Lanthanides,
tantalum and niobium. Mineralogy, geochemistry, character of primary ore deposits, prospecting and
applications. Proceedings of a workshop in Berlin, November 1986. Springer-Verlag, Berlin Heidelberg
New York London Paris Tokyo, 27-79.
115

Černý P. a Chapman R. (2001): Exsolution and breakdown of scandian and tungstanian Nb-Ta-Ti-Fe-Mn pjases
in niobian rutile. Can. Mineral., 39, 93-101.
Černý P. a Ercit T.S. (2005): The classification of granitic pegmatites revisited. Can. Mineral. 43, 2005-2026.
Černý P., Hawthorne F.C., Laflamme J.H.G. a Hinthorne J.R. (1979): Stibiobetafite, a new member of the
pyrochlore group from Věžná, Czechoslovakia. Can. Mineral., 17, 583-588.
Černý P., Meintzer R. E. & Anderson A. J. (1985a): Extreme fractionation in rare-element granitic pegmatites:
selected examples of data and mechanisms. Can. Mineral. 23, 381-421.
Černý P., Roberts W.L., Ercit T.S. a Chapman R. (1985b): Wodginite and associated oxide minerals from the
Peerless pegmatite, Pennington County, South Dakota. Am. Mineral. 70, 1044-1049.
Černý P., Chapman R., Göd R., Niedermayr G. a Wise M.A. (1989a): Exsolution intergrowths of titanian
ferrocolumbite and niobian rutile from the Weinebebe spodumene pegmatites, Carintha, Austria. Miner.
Petrol, 40, 197-206.
Černý P., Ucakuwun E.K. a Chapman R. (1989b): A ferrotantalite-ferrotapiolite exsolution from Uganda.
Neues jahrbuch fur Mineralogie Monatshefte, 3, 109-120.
Černý P., Chapman R., Göd R., Niedermayr G. a Wise M.A. (1989c): Exsolution intergrowths of titanian
ferrocolumbite and niobian rutile from the Weinebebe spodumene pegmatites, Carintha, Austria.
Mineralogy and Petrology, 40, 197-206.
Černý P., Ercit T. S. a Wise M.A. (1992): The tantalite-tapiolite gap: Natural assemblages versus experimental
data. Can. Mineral., 30, 587-596.
Černý P., Ercit T.S., Wise M.A., Chapman R. a Buck H.M. (1998): Compositional, structural and phase
relationships in titanian ixiolite and titanian columbite-tantalite. Can. Mineral. 36, 547-561.
Černý P., Chapman R., Simmons W.B. a Chackowsky L.E. (1999): Niobian rutil from Mcguire granitic
pegmatite, Parc county, Colorado: Solid solution, exsolution and oxodation. Am. Mineral. 84, 754-763.
Černý P., Chapman R. a Masau M. (2000a): Two-stage exsolution of titanian (Sc,Fe 3+ )(Nb,Ta)O4 phase in
niobian rutile from southern Norway. Can. Mineral., 38, 907-913.
Černý P., Novák M., Chapman R. a Masau M. (2000b): Niobian rutile from Věžná: a model for exsolution with
Fe 2+ >> Fe 3+ . Journal of the Czech Geological Society 45, 21-35.
Černý P., Chapman R., Ferreira K., a Smeds S.A. (2004): Geochemistry of oxide minerals of Nb, Ta, Sn and Sb
in the Varuträsk granitic pegmatite, Sweden: The case of an “anomalous“ columbite-tantalite trend. Am.
Mineral., 89, 505-518.
Černý P., Blevin P.L., Cuney M. a London D. (2005): Granite-related ore deposits. Econ. Geol. 100, 337-370.
Černý P., Ercit T.S., Smeds S.A., Groat L.A. a Chapman R. (2007a): Zirconium and hafnium of the columbite
and wodginite group from granitic pegmatites. Can. Mineral. 45, 185-202.
Černý P., Novák M., Chapman R. a Ferreira P. (2007b): Subsolidus behavior of niobian rutile from the Písek
region, Czech Republic: a model for exsolution in W- and Fe 2+ >> Fe 3+ -rich phases. Journal of
Geosciences 52, 143-159.
Dávidová Š. (1978): Mineralógia a petrografia pegmatitov kryštalinika tatríd. Mineralia Slov., 30, 36-43.
De Vito C., Pezzotta F., Ferrini V. a Auririsicchio C. (2006): Nb-Ti-Ta oxides in the gem-mineralized and
„hybrid“ anjanabonoina granitic pegmatite, central Madagascar: a record of magmatic and postmagmatic
events. Can. Mineral. 44, 87-103.
116

Dianiška I. (1983): Endo- a exo-kontaktné postmagmatické premeny granitoidov východnej časti Spišsko-
gemerského rudohoria. Kandidátska dizertačná práca. MS - Geofond, Bratislava. 231s.
Dolejš D. a Štemprok M. (2001): Magmatic and hydrotermal evolution of Li-F granites: Cínovec and Krásno
intrusions Krušné hory batholith, Czech Republic. Journal of the Czech Geological Society, 76, 77-99.
Drnzíková L., Drnzík E., Mandáková K. a Baran J. (1975): Kritériá cínonosnosti a metalogenetickej
špecializácie niektorých typov granitov Spišsko-gemerského rudohoria. Mineralia Slov. 7, 53-59.
Ercit T.S. (1986): The simpsonite paragenesis. The crystal chemistry and geochemistry of extreme Ta
fractionation. Thesis, Univ. Manitoba. Winnipeg.
Ercit T.S., Hawthorne F.C. a Černý P. (1992): The wodginite group I. Structural crystallography. Can. Mineral.
30, 597-611.
Ercit T.S., Černý P., Hawthorne F.C. a Mcammon C.A. (1992): The wodginite group II. Crystal Chemistry.
Can. Mineral. 30, 613-631.
Ercit T.S., Černý P. a Hawthorne F.C. (1992): The wodginite group III. Classification and new species. Can.
Mineral. 30, 633-638.
Ercit T.S., Černý P. a Hawthorne F.C. (1993): Cesstibtantite – a geologic introduction to the inverse
pyrochlores. Miner. Petrol. 48, 235-255.
Ercit T.S. (1994): The geochemistry and crystal chemistry of columbite-group minerals from granitic
pegmatites, southwestern Grenville province, Canadian Shield. Can. Mineral., 32, 421- 438.
Ercit T.S., Wise M.A. a Černý P. (1995): Compositional and structural systematics of the columbit group. Am.
Mineral., 80, 613-619.
Ewing R.C. (1975): The crystal chemistry of complex niobium and tantalum oxides IV. The metamict state:
Discussion. Am. Mineral. 60, 728-733.
Falster A.U., Simmons W.M.B. a Webber K.L. (2001): Unorthodox compositional trends in columbite-group
minerals from the Animakie Red Ace pegmatite, Wisconsin, U.S.A.. Journal of the Czech Geological
Society 46, 69-79.
Ferguson R.G., Hawthorne F.C. a Grice J.D. (1976): The crystal structures of tantalite, ixiolite and wodginite
from Bernic Lake, Manitoba II. wodginite. Can. Mineral. 14, 550-560.
Finger F., Broska I., Haunschmidt B., Hraško Ľ., Kohút M., Krenn E., Petrík I., Riegler G., Uher P. (2003):
Electron-microprobe dating of monazites from Western Carpathian basement granitoids: plutonic
evidence for an important Permian rifting event subsequent to Variscan crustal anatexis. International
Journal of Earth Sciences 92, 86-98.
Foord E.E. (1976): Mineralogy and petrogenesis of layered pegmatite-aplite dikes in the Mesa Grande District,
San Diego county, California. Ph.D. thesis, stanford Univ., Stanford, California.
Foord E.E. a Cook R.B. (1989): Mineralogy and paragenesis of the McAlister Sn-Ta pegmatite deposit, Coosa
County, Alabama. Can. Mineral. 27, 93-105.
Galliski M.A., Černý P., Zavalía M.F. a Chapman R. (1999): Ferrotitanowodginite Fe 2+ TiTa2O8, a new mineral
of the wodginite group from the San Eliás pegmatite, San Luis, Argentina. Am. Mineral. 84, 773-777.
Galliski M.A. a Černý P. (2006): Geochemistry and structural state of columbite group minerals in granitic
pegmatites of the Pampean ranges, Argentina. Can. Mineral. 44, 645-666.
117

Goodenough K.M., Upton B.G.J. a Ellam R.M. (2000): Geochemical evolution of the Ivigtut granite, south
Greenland: a fluorine-rich A-type intrusion. Lithos 51, 205-221.
Graham J. a Thornber M.R. (1975): The crystal chemistry of complex niobium and tantalum oxides IV. The
metamict state: Reply. Am. Mineral. 60, 734.
Grecula P., Abonyi A., Abonyiová M., Antaš J., Bartalský B., Bartalský J., Dianiška I., Drnzík E., Ďuďa R.,
Gargulák M., Gazdačko Ľ., Hudáček J., Kobulský J., Lorincz L., Macko J., Návesňák D., Németh Z.,
Novotný L., Radvanec M., Rojkovoč I., Rozložník L., Rozložník O., Varček C. a Zlocha J. (1995):
Ložiská nerastných surovín Slovenského Rudohoria. Geocomplex, Bratislava. 834s.
Groat L.A., Černý P. a Ercit T.S. (1987): Reinstatement of stibiomicrolite as a valid species. Geol. Fören.
Förhand. 109, 105-109.
Határ J. (1979): Akcesorické minerály niektorých hornín kryštalinika západnej časti ďumbierskeho pásma
Nízkych Tatier. Kand. diz. práca. Manuskript, Geofond Bratislava, 191 p.
Hogart D.D. (1977): Classification and nomenclature of the pyrochlore group. Am. Mineral. 62, 403-410.
Holland T. J. B. & Redfern S. A. T., 1997: Unit cell refinement from powder diffraction data: the use of
regression diagnostics. Min. Mag., 61, 1, 65-77.
Huang X.L., Wang R.C., Chen X.M. Hu H. a Liu C.S. (2002): Vertical variation in the mineralogy of the
Yichun topaz-lepidolite granite, Jiangxi province, southern China. Can. Mineral. 40, 1047-1068.
Hutchinson R.W. (1959): Geology of the Montgary pegmatite. Econ. Geol. 54, 1525-1542.
Charoy B. a Noronha F. (1996): Multistage growth of a rare-element volatile-rich microgranite at Argemela
(Portugal). J. Petrol. 37, 73-94.
Chovan M., Hurai, V., Sachan, H.K. a Kantor, J. (1995): Origin of the fluids associated associated with
granodiorite-hosted Sb-As-Au-W mineralization at Dúbrava (Nízke Tatry Mts., Western Carpathians).
Mineral. Deposita 30, 48-54.
Christiansen E.H., Sheridan M.F. a Burt D.M. (1986): The geology and geochemistry of Cenozoic topaz
rhyolites from the western United States. Geol. Soc. of Am. Spec. Pap. 205, 82.
Chudík P. (2006): Vzácnoprvková Nb-Ta mineralizácia v granitových pegmatitoch v oblasti Sopotnickej Doliny
(Nízke Tatry). Dipl. práca. Univ. Komenského, Bratislava. 64s.
Chudík P. a Uher P. (2009): Minerály skupiny pyrochlóru z granitových pegmatitov Západných Karpát: variácie
chemického zloženia a substitučné mechanizmy. Mineralia Slov. 41, 159-168.
Chudík P., Uher P., Kohút M. a Bačík P. (2008): Accessory columbite to tantalite, tapiolite and zircon: products
of extreme fractionation in highly peraluminous pegmatitic granite from the Považský Inovec Mountains,
Western Carpathians, Slovakia. Journal of Geosciences 50, 323-334.
Chudík P., Uher P., Gadas P, Škoda R., Čaplovičová M.a Pršek J. (v príprave): Niobium-tantalum oxide
minerals in the Jezuitské Lesy granitic pegmatite, Bratislava Massif, Slovakia: Ta to Nb and Fe to Mn
evolutionary trends in a narrow Be,Cs-rich and Li,B-poor dike.
Johan Z. a Johan V. (1994): Accessory minerals of the Cínovec (Zinwald) granite cupola, Czech Republic. Part
1: Nb-, Ta- and Ti-bearing oxides. Miner. Petrol., 51, 323-343.
Johan Z. a Johan V. (2005): Accessory minerals of the Cínovec (Zinwald) granite cupola, Czech Republic:
Indicators of petrogenetic evolution. Miner. Petrol. 83, 113-150.
118

Keppler H. (1993): Influence of fluorine on the enrichment of high-field-strength trace element in granitic
rocks: Cont. to Miner. Petrol. 114, 479-488
Klementová M. a Rieder M (2004): Exsolution in niobian rutil from the pegmatit deposit at Greenbushes,
Australia. Can. Mineral. 42, 1859-1870.
Knudsen C. (1989): Pyrochlore group minerals from the Qaqarssuk carbonatite complex. In: MÖLLER P., ČERNÝ
P. A SAUPÉ F. (Eds.): Lanthanides, tantalum and niobium. Mineralogy, geochemistry, character of
primary ore deposits, prospecting and applications. Proceedings of a workshop in Berlin, November
1986. Springer-Verlag, Berlin Heidelberg New York London Paris Tokyo, 80-99.
Kohút M., Uher P., Putiš M., Ondrejka M., Sergeev S., Larionov A. a Paderin Ilya (2009): Shrimp U-Th-Pb
zircon data of granitoid massifs in the Malé Karpaty Mountains (Western Carpathians): Evidence of
Meso –Hercynian successive S- to I- type granitic magmatism. Geol. Carpath. 60, 345-350.
Kovalenko V.I., Tsaryeva G.M., Geroglyad A.V. Yarmoluk V.V. a Troitsky V.A. (1995): The peralkalinegranite
related Khaldzan-Buregtey raremetal (Zr, Nb, REE) deposit, western Mongolia. Econ. Geol. 90,
530-547.
Kinnaird J.A., Bowden P., Ixer R.A. a Odling N.W.A. (1985): Mineralogy, geochemistry, and mineralization of
the Ririwai complex, northern Nigeria. Journal of African Earth Sciences 3, 185-222.
Lahti S.I. (1987): Zoning in columbite-tantalite crystals from the granitic pegmatites of the Eräjärvi area,
southern Finland. Geoch. et Cosmochim. Acta, 51, 509-517.
Lahti S.I. (2000): Compositional variation in columbite-group minerals from different types of granitic
pegmatites of the Eräjärvi district, South Finland. Journal of the Czech Geological Society, 45, 107-118.
Lahti S.I, Johanson B. a Virkkunen M. (1983): Contributions to the chemistry of tapiolit-manganotapiolit, a new
mineral. Bull. Geol. Soc. Finl. 55, 101-109.
Lenharo S.L.R., Pollard P.J. a Born H. (2003): Petrology and textural evolution of granites associated with tin
and rare metals mineralization at the Pitinga mine, Amazonas, Brazil. Lithos 66, 37-61.
Linnen R.L. (1998): The solubility of Nb-Ta-Zr-Hf-W in granitic melts with Li and Li + F: constraints for
mineralization in rare metal granites and pegmatites. Econ. Geol. 93, 1013-1025.
Linnen R.L. a Keppler H. (1997): Columbite solubility in granitic melts: consequence for the enrichment and
fractionation of Nb and Ta In the Earth´s crust. Contrib. Mineral. Petrol. 128, 213-227.
Linnen R.L. a Cuney M. (2005): Granite-related rare element deposits and experimental constraints on Ta-Nb-
W-Sn-Zr-Hf mineralization. In: Linnen R.L. a Samson I.M. (2005): rare-element geochemistry and
mineral deposits. GAC Short Course Notes 17, 45-68.
London D. (1982): Stability of spodumene in acidic and saline fluorine-rich environments. Carnegie Institution
geophysical Laboratory, Annual Report 81, 331-334.
London D. (1984): Experimental phase equilibria in the system LiAlSIO4-SiO2- H2O: A petrogenetic grid for
lithium-rich pegmatites. Am. Mineral. 69, 995-1004.
London D. (1986): The magmatic-hydrotermal transition in the Tanco rare-element pegmatite: Evidence from
fluid inclusions and phase equilibrium experiments. Am. Mineral. 71, 376-395.
London D. (1992): Phosphorus in S-type magmas: the P2O5 content of feldspars from peraluminous granites,
pegmatites and rhyolites. Am. Mineral. 77, 126-145.
119

London D. (1997): Estimating abundances of volatile and other mobile components in evolved silicic melts
through mineral-melt equilibria. Journal of Petrology 38, 1691-1706.
London D. (2005): Granitic pegmatites: an assesment of current concepts and directions for the future. Lithos
80, 281-303.
London D. a Burt D.M. (1982): Lithium aluminosilicate occurrences in pegmatites and the lithium
aluminosilicate phase diagram. Am. Mineral. 67, 483-493.
London D., Morgan G.B. a Hervig R.L. (1989): Vapor-undersaturated experiments in the system macusanite-
H2O at 200 MPa, and the internal differentiation of granitic pegmatites. Contrib. Miner. Petrol. 102, 1-
17.
London D., Morgan G.B., Babb H.A. and Loomis J.L. (1993): Behavior and effects of phosphorus in the system
Na2O-K2O-Al2O3-SiO2-P2O5-H20 at 200 MPa (H2O). Contrib. Miner. Petrol. 113, 450-465.
Lu H.Z., Wang Z.C. a Li Y.S. (1997): Magma-fluid transition and the genesis of pegmatite dike No.3, Altay,
Xinjiang, northwest China. Chinese Journal of Geochemistry 16, 43-52.
Lumpkin G.R. (1998a): Composition and structural state of columbite-tantalite from Harding pegmatite , Taos
County, New Mexico. Can. Mineral., 36, 585-599.
Lumpkin G.R. (1998b): Rare-element mineralogy and internal evolution of the rutherford 2 pegmatite, Amelia
County, Virginia: A classic locality revisited. Can. Mineral., 36, 339-353.
Lumpkin G.R. a Ewing R.C. (1992): Geochemical alteration of pyrochlore group minerals: Microlite subgroup.
Am. Mineral. 70, 179-188.
Lumpkin G.R. a Ewing R.C. (1995): Geochemical alteration of pyrochlore group minerals: Pyrochlore
subgroup. Am. Mineral. 80, 732-743.
Lumpkin G.R. a Ewing R.C. (1996): Geochemical alteration of pyrochlore group minerals: Betafite subgroup.
Am. Mineral. 81, 1237-1248.
Lumpkin G. R., Chakoumakos B. C. a Ewing R. C. (1986): Mineralogy and radiation effects of microlite from
the Harding pegmatite, Taos County, New Mexico. Am. Mineral., 71, 569-588.
Malachovský P. (1983): Mineralogicko-paragenetické pomery Sn, vzácneprvkovej a hydrotermálnej
mineralizácie v Dlhej doline. Záverečná správa SGR – vysokotermálna mineralizácia – VP Sn, W, Mo
rudy. Geologický prieskum Spišská Nová Ves, Geologická oblasť Košice. Manuskript, Geofond
Bratislava, 146 p.
Malachovský P. (1992a): Gemerská Poloma, Sn – Záverečná správa úlohy. Geologický prieskum Spišská Nová
Ves, Geologická oblasť Košice. Manuskript, Geofond Bratislava, 187 p.
Malachovský P. (1992b): Záverečná správa úlohy Hnilec – okolie. Geologický prieskum Spišská Nová Ves,
Geologická oblasť Košice. Manuskript, Geofond Bratislava, 95 p.
Malachovský P., Uher P. a Ďuďa R. (2000): Nb-W minerály vo vzácnoprvkových granitoch v Dlhej doline,
Spišsko-gemerské rudohorie. Natura Carpatica 41, 7-14.
Malló A., Fontan F., Melgarejo J.C. a Mata J.M. (1995): The Albera zoned pegmatite field, Eastern Pyrenees,
France. Miner. Petrol. 55, 103-116.
Manning D.A.C. a Hill P.I. (1990): The petrogenetic and metallogenicsignificance of topaz granite from the
southwest England ore filed. Geol. Soc. of Am. Spec. Pap. 246, 51-69.
120

Marignac Ch. a Cuney M. (1999): Ore deposits of the French Massif Central: the metallogenesis of a collision
belt. Mineral. Deposita 34, 472-504.
Mulja T., Williams-Jones A.E., Martin R.F., Wood S.A. (1996): Compositional variation and structural state of
columbite-tantalite in rare-element granitic pegmatites of the Preissac-Lacorne batholith, Quebeck,
Canada. Am. Mineral., 81, 146-157.
Nasraoui M a Waerenborgh J. C. (2001): Fe speciation in weathered pyrochlore group minerals from the Lueshe
and Araxá (Barreiro) carbonatites by 57Fe Mössbauer spectroscopy. Can. Mineral., 39, 1073-1080.
Nickel E. H., Rowland J.F a McAdam R. C. (1963): Ixiolite, a columbite substructure. Am. Mineral. 48, 961-
979.
Novák M. (1995): Ferrocolumbit z beryl-columbitového pegmatitu v Kostelním Vydří u Telče, západní Morava.
Acta Mus. Moraviae, 79, 3-8.
Novák M a Povondra P. (1995): Elbaite pegmatites in the Moldanubicum: a new subtype of complex
pegmatites. Miner. Petrol. 71, 159-176.
Novák M. a Diviš K. (1996): Compositional trends in manganocolumbite from the Puklice I pegmatite, western
Moravia, Czech Republic. Journal of the Czech Geological Society, 41/1-2, 1-6.
Novák M. a Černý P. (1998): Niobium-tantalum oxide minerals from complex granitic pegmatites in the
Moldanubicum, Czech Republic: Primary versus secondary compositional trends. Can. Mineral., 36,
659-672.
Novák M. a Černý P. (1999): Přehled minerálů niobu a tantalu z granitických pegmatitů České republiky. Bull.
Mineral.-petrolog. Odd. Nár. Muz. (Praha), 7, 117-131.
Novák M. a Cempírek J. (1999): Columbit-tantalit z lepidolitového pegmatitu od Krasonic, západní Morava.
Vlastivědný sborník Vysočiny, 14, 41-47.
Novák M. a Staňek J. (1999): Lepidolitový pegmatit od Dobré Vody u Velkého Meziříčí, západní Morava. Acta
Mus. Moraviae, 84, 3-44.
Novák M. a Černý P. (2000): Highly ordered, homogeneous ferrocolumbite from an anorogenic granitic
pegmatite at Ivittuut, SW Greenland. N. Jb. Miner. Mh., 10, 433-443.
Novák M. a Černý P. (2001): Distinctive compositional trends in columbite-tantalite from two segments of the
lepidolite pegmatite at Rožná, western Moravia, Czech Republic. Journal of the Czech Geological
Society 46, 1-8.
Novák M., Klečka M. a Šrein V. (1995): Compositional evolution of Nb-Ta oxide minerals from alkali-feldspar
muscovite granites Homolka and Šejby, Southern Bohemia, and its comparison with other rare-element
granites. Eur. J. Mineral. 7(1), 353-354.
Novák M., Uher P., Černý P. a Siman P. (2000): Compositional variations in ferrotapiolite + tantalite pairs from
the beryl-columbite pegmatite at Moravany nad Váhom, Slovakia. Miner. Petrol. 69, 295-306.
Novák M., Černý P. a Uher P. (2003a): Extreme variation and apparent reversal of Nb-Ta fractionation in
columbite-group minerals from Scheibengraben beryl-columbite granitic pegmatite, Maršíkov, Czech
Republic. Eur. J. Mineral, 15, 565-574.
Novák M., Nepejchal M., Škoda R. a Urbánek B. (2003b): Beryl-columbitový pegmatit z Branné, Hrubý
Jeseník. Acta Mus. Moraviae 2003, 113-122.
121

Novák M., Černý P., Cempírek J., Šrein V. a Filip J. (2004): Ferrotapiolite as a pseudomorph of stibiotantalite
from the Laštovičky lepidolite pegmatite, Czech Republic; An example of hydrothermal alteration at
constant Ta/(Ta+Nb). Can. Mineral., 42, 1117-1128.
Novák M., Sejkora J., Škoda R. a Budina V. (2008): Bismutotantalite-stibiotantalite-stibiocolumbite assemblage
from elbaite pegmatites at Molo near Momeik, northern Shan State, Myanmar. N. Jb. Miner. Abh. 185/1,
17-26.
Novák M., Johan Z., Škoda R., Černý P., Šrein V. a Veselovský F. (2008b): Primary oxide minerals in the
system WO3-Nb2O5-TiO2-Fe2O3-FeO and their breakdown products from the pegmatite No.3 at Dolní
Bory-Hatě, Czech Republic. Eur. J. Mineral. 20, 487-499.
Ohnenstetter D. a Piantone P. (1992): Pyrochlore group minerals in the Beauvoir peraluminous leucogranite,
Massif Central, France. Can. Mineral., 30, 771-784.
Okrusch M., Hock R., Schlussler U., Brummer A., Baier M. a Theisinger H. (2003): Intergrown niobian rutile
with Sc- and W-rich ferrocolumbite: An electron-microprobe and Rietveld study. Am. Mineral. 88, 986-
995.
Partington G.A. (1990): Environment and structural controls on the intrusion of the giant rare metal
Greenbushes pegmatite, Western Australia. Econ. Geol., 85, 437-456.
Petrík I., Kohút M. a Broska I. (2001): Granitic plutonism of the Western Carpathians. Guide to Eurogranites
2001. Veda, Bratislava. 1-116.
Pršek J., Majka J., Uher P. a Chudík P. (2010): Niobium-tantalum minerals in the Skoddefjellet NYF granitic
pegmatite, Svalbard Archipelago, Norway: Primary versus secondary assemblage. N. Jb. Miner (v tlači).
Pouchou J.L. a Pichoir F. (1985): PAP procedure for improved quantitative microanalysis. Microbeam Analysis
20, 104-105.
Raimbault L., Cuney M., Azencott C., Duthou J.L. a Joron J.L. (1995): Geochemical evidence for a multistage
magmatic genesis of Ta-Sn-Li mineralization in the granite at Beauvoir, French Massif Central. Econ.
Geol., 90, 548-576.
Raimbault L. (1998): Composition of complex lepidolite-type granitic pegmatites and of constituent columbite-
tantalite, Chedeville, Massif Central, France. Can. Mineral. 36, 563-583.
Rao C., Wang R.C., Hu H. a Zhang W.L. (2009): Complex internal textures in oxide minerals from the Nanping
No. 31 dyke of granitic pegmatite, Fujian province, southeastern China. Can. Mineral. 47, 1195-1212.
Rub M.G., Pavlov V.A., Campbel B. a Veselský J. (1977): Tipomorfnyje osobennosti sľud i akcessornnych
mineralov gemeridnych granitov Slovakii. Geol. Zbor. Geol. Carpath. 28, 291-310.
Rub M.G., Pavlov V.A., Rub A.K., Štemprok M., Drábková E. a Drábek M. (1983): Vertical zoning of the
Cínovec granite massif of lithium-fluorine granites (ČSSR). In: Bogatikov O.A. a Borsuk A.M. 1983:
Correlation of magmatic rocks of Czechoslovakia and some districts of the USSR. Izd. Nauka, Moskva,
10-137.
Rub A.K., Štemprok M. a Rub M.G. (1998): Tantalum mineralization in the apical part of the Cínovec
(Zinnwald) granite stock. Miner. Petrol. 63, 199-222.
Salvi S. a Williams-Jones A.E. (1990): The role of hydrotermal processes in concentrating HFSE in the Strange
Lake peralkaline complex, north-eastern Canada. Geoch. et. Cosmochimica Acta 54, 2403-2418.
122

Shannon R.D. (1976): Revisited effective ionic radii and systematics studies of interatomic distances in halides
and chalcogenides. Acta Cryst., A32, 751-767.
Simpson E.S. (1909): Further occurrences of tantalum and niobium in Western Australia. Aust. Assoc. Adv. Sci.
12, 310-315.
Spilde M.N. a Shearer C.K. (1992): A comparison of tantalum-niobium oxide assemblages in two
mineralogically distinct rare-element granitic pegmatites, Black Hills, South Dakota. Can. Mineral.. 30,
719-737.
Staňek J. a Dávidová Š. (1981): Minerals from the western Carpathian pegmatites. In J.H. Bernard (Ed):
Mineralogy of Czechoslovakia. Academia praha, 174-176.
Stepanov V.I., Bukanov V.V. a Bykova A.V. (1982): Plumbomicrolite from amazonite of mount Ploskaya, its
first find in the USSR. Dokl. Akad. Nauk. SSSR 263, 183-185.
Stilling A., Černý P. a Vanstone P.J. (2006): The Tanco pegmatite at Bernic Lake, Manitoba. XVI. Zonal and
bulk composition and their petrogenetic significance. Can. Mineral., 44, 599-623.
Schwartz M. O. (1992): Geochemical criteria for distinguishing magmatic and metasomatic albite-enrichment in
granitoids – examples from the Ta-Li granite Yichun (China) and the Sn-W deposit Tikus (Indonesia).
Mineral. Deposita 27, 101-108.
Schmitt A.K., Trumbull R.B. a Emmermann R. (2002): Zr-Nb-REE mineralization in peralkaline granites from
the Amis Complex, Brandberg (namibia): Evidence for magmatic preenrichment from melt inclusion.
Econ. Geol. 97, 399-413.
Strunz H. a Nickel E.H. (2001): Strunz mineralogical tables. Ninth edition. Schweitzerbatsche
Verlagsbuchhandlung. 870s.
Škoda R., Novák M. a Houzar S. (2006): Granitické pegmatity Třebíčského plutonu. Acta Mus. Moraviae, Sci.
Geol. 91, 129-176.
Štemprok M. (1965): Petrography and the vertical extent of mineralization in the Cínovec Granite cupola.
Sborník geol. věd, Praha LG 5: 7-106.
Štemprok M. (1971): Petrochemical features of tin-bearing granites in the Krušné Hory Mts., Czechoslovakia.
Soc. Mining Geol. Japan, Spec Issue 2, 112-118.
Štemprok M. a Šulcek Z. (1969): Geochemical profile through an bearing lithium granite. Econ. Geol. 64, 392-
404.
Taylor R.P. (1992): Petrological and geochemical characteristics of the Pleasant Ridge zinnwaldite – topaz
granite, southern New Brunswick, and comparisons with other topaz-bearing felsic rocks. Canad.
Mineral. 30, 895-921.
Taylor S.R. a McLennan S.M. (1985): The continental crust: Its composition and evolution. Blackwell, Oxford,
312s.
Thomas R., Förster H.F. a Heinrich W. (2003): The behaviour of boron in a peraluminous granite-pegmatite
system and associated hydrotermal solutions: A melt and fluid inclusion study. Cont. Miner. Petrol. 144,
457-472.
Tindle A.G. a Breaks F.W. (1998): Oxide minerals of the Separation rapids rare element granitic pegmatite
group, nortwestern Ontario, Kanada, Can. Mineral., 36, 609-635.
123

Tindle A.G. a Breaks F.W. (2000): Columbite-tantalite mineral chemistry from rare-element granitic pegmatites
Separation Lake, N.W. Ontario, Canada. Mineralogy and Petrology, 70, 165-198.
Uher P. (1991): Be-Nb-Ta pegmatites – a new type of rare-element mineralization in the Western Carpathians.
Geol. Carpath. 42, 331-339.
Uher P. (1992): Vzácnoprvková Be-Nb-Ta mineralizácia v granitových pegmatitoch Západných Karpát. Kand.
diz. práca, Geologický ústav SAV, Bratislava. Manuskript, 180 p.
Uher P. (1998): Composition of Nb, Ta, Ti, Sn-bearing oxide minerals from the Homolka phosphorus-rich
granite, Czech Republic. Acta Universitatis Carolinae – Geologica, 42, 169-172.
Uher P. (2000): Stibiotantalit v pegmatite Sb ložiska Dúbrava – produkt hydrotermálnej alterácie kolumbitu-
tantalitu. Mineralia Slov. 32, 109-114.
Uher P. (2008): Columbit-tantalit z pegmatitu pri Ráztočne v pohorí Žiar (stredné Slovensko). Bull. Miner.-
Petrol. Odd. Nár. Muz. (Praha) 16/1, 109-112.
Uher P. a Benko P. (1997): Beryl-kolumbitový pegmatit na ložisku Dúbrava v Nízkych Tatrách. Natura
Carpatica 38, 181-184.
Uher P. a Broska I. (1989): Muskovitický pegmatit s obsahom minerálov vzácnych prvkov pri Moravanoch nad
Váhom (Považský Inovec). Mineralia Slov. 21, 163-173.
Uher P. a Broska I. (1992): Ti-Nb-Ta minerály v leukogranitoch Tríbeča. Mineralia Slov. 24, 271-277.
Uher P. a Broska I. (1995): Pegmatites in two suites of Variscan orogenetic rocks (Western Carpathians,
Slovakia). Mineral. Petrol. 55, 27-36.
Uher P. a Broska I. (1996): Post-orogenic Permian granitic rocks in the Western Carpathian-Pannonian area:
Geochemistry, mineralogy and evolution. Geol. Carpath. 47, 311-321.
Uher P., Černý P., Novák M. a Siman P. (1994): Niobium-tantalum minerals from granitic pegmatites in the
Malé Karpaty, Považský Inovec and Žiar Mountains, Western Carpathians, Slovakia. Mineralia Slov.
26, 157 - 164.
Uher P., Černý P., Chapman R., Határ J. a Miko O. (1998a): Evolution of Nb-Ta minerals in the Prašivá
granitic pegmatites, Slovakia. I. Primary Fe,Ti-rich assemblage. Can. Mineral. 36, 525-534.
Uher P., Černý P., Chapman R., Határ J. a Miko O. (1998b): Evolution of Nb-Ta minerals in the Prašivá
granitic pegmatites, Slovakia. II. External hydrothermal Pb,Sb overprint. Can. Mineral. 36, 535-545.
Uher P., Žitňan P. a Ozdín D. (2007): Pegmatitic Nb-Ta oxide minerals in alluvial placers from Limbach,
Bratislava massif, Western Carpathians, Slovakia: Compositional variations and evolutionary trend.
Journal of Geosciences, 52, 133-141.
Uher P., Malachovský P., Bačík P., Chudík P. a Števko M. (2009a): Polykras-(Y), uránpolykras a Ti-Nb-Ta-Fe
minerál v kremenných žilách a exokontaktných zónach granitov gemerika, Slovenské Rudohorie. Bull.
Mineral.-petrol. Odd. Nár. Muz. (Praha) 17/1, 1-11.
Uher P., Ondrejka M. a Konečný P. (2009b): Magmatic and post-magmatic Y-REE-Th phosphate, silicate and
Nb-Ta-Y-REE oxide minerals in A-type metagranite: an example from the Turčok massif, the Western
Carpathians, Slovakia. Min. Magazine 73, 1009-1025.
Valach J. (1954): Žulové pegmatity Malých Karpát. Geol. Sbor. SAV 5, 26-58.
Van Lichtervelde M., Linnen R. L., Salvi S. & Beziat D. (2006): The role of metagabro rafts on tantalum
mineralization in Tanco granitic pegmatite, Manitoba. Can. Mineral., 44, 625-644.
124

Van Lichtervelde M., Salvi S, Beziat D. & Linnen R. (2007): Textural features and Chemical Evolution in
Tantalum Oxides: Magmatic Versus Hydrotermal Origins for Ta Mineralization in Tanco Lower
Pegmatite, Manitoba, Canada. Economic Geology, 102, 257-276
Varček C. (1965): Príspevok k petrografii magmatických hornín okolia Rožňavy. Sbor. Geol. Vied Záp. Karpaty
3, 7-42.
Von Knorring O. a Fadipe A. (1981): On the mineralogy and geochemistry of niobium and tantalum in some
granite pegmatites and alkali granites of Africa. Bull.Mineral. 104, 496-507.
Wang R. C., Fontan F., Xu S. J., Chen X. M. & Monchoux P. (1996): Hafnian zircon from the apical part of the
Suzhou granite, China. Can. Mineral. 34, 1001-1010.
Wang R.CH., Fontan F., Xu S. J., Chen X. M. a Monchoux P. (1997): The association of columbite, tantalite
and tapiolite in Sushou granite, China. Can. Mineral., 35, 699-706.
Wenger M., Armbruster T. a Geiger Ch.A. (1991): Cation distribution in partially ordered columbite from the
Kings Mountain pegmatite, north Carolina. Am. Mineral. 76, 1897-1904.
Weitzel, H. (1976): Kristallstrukturverfeinerung von Wolframiten und Columbiten. Zeits. Krist. 144, 238-258.
Wise M.A. (1987): Geochemistry and crystal chemistry of Nb, Ta and Sn minerals from Yellowknife pegmatite
field, N.W.T. Ph.D. thesis, Univ. Manitoba, Winnipeg. Manitoba
Wise M.A. a Černý P. (1984): First U.S. occurrence of wodginite from Powhatan County. Am. Mineral. 69,
807-809.
Wise M.A. a Černý P. (1990): Primary compositional range and alteration trends of microlite from the
Yellowknife pegmatite field, Northwestern Territories, Canada. Miner. Petrol. 43, 83-98.
Wise M.A. a Černý P. (1996): The crystal chemistry of the tapiolite series. Can. Mineral., 34, 631-647.
Wise M.A., Černý P. a Falster A.U. (1998): Scandium substitution in columbite group minerals and ixiolite.
Can. Mineral. 36, 673-680.
Wolf M.B. a London D. (1993): Preliminary result of HFS and RE element solubility experiment in granites as
a function of B and P. EOS 74, 343.
Yin L., Pollard P.J., Shouxi H. a Taylor R.G. (1995): Geological and geochemical charakteristics of the Yichun
Ta-Nb-Li deposit, Jiangxi province, south China. Econ. Geol. 90, 577-585.
125

Súhrn
Vyhľadávanie telies granitových pegmatitov, ako aj štúdium granitov Západných
Karpát počas tejto práce prinieslo objav nového granitového pegmatitu so
vzácnoprvkovou Nb-Ta mineralizáciou v bratislavskom masíve Malých Karpát (lokalita
Bratislava - Jezuitské lesy), ako aj objavenie Nb-Ta mineralizácie v pegmatitických
leukogranitoch Považského Inovca (lokalita Prašice - Duchonka). Popri týchto lokalitách
bola pozornosť venovaná aj už potvrdenej Nb-Ta mineralizácii v leukogranite v Dlhej
doline pri Gemerskej Polome (gemerikum).
Granitový pegmatit Jezuitské lesy sa nachádza v pohorí Malých Karpát, približne
6 km severozápadne od centra Bratislavy, na lokalite Jezuitské lesy. Pegmatit vystupuje
v prostredí muskoviticko-biotitických granodioritov až granitov bratislavského
granitového masívu. Teleso granitového pegmatitu predstavuje pomerne malú žilu,
približne 1,5 až 2 m hrubú, v nevýraznom záreze lesného chodníka. Kontakt medzi
granodioritom a pegmatitom je ostrý, intruzívny. Na základe prieskumných prác možno
pozorovať slabú diferencovanosť jednotlivých zón, tvorených najmä hrubozrnnou
kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovou zónou, ktorá v centrálnej časti miestami
prechádza do zóny blokového K-živca a kremenného jadra. Táto zóna je výrazne
zatláčaná jemnozrnnou zónou cukrovitého albitu (albit >> kremeň + muskovit + granát) a
vzácnejšie aj lištovitým albitom (cleavelandit). Z akcesorických minerálov je pomerne
hojný beryl (lokálne obohatený Na a Cs), vzácnejšie fenakit, bertrandit, granát (almandínspessartín),
Mn bohatý fluórapatit, monazit-(Ce), cheralit, zirkón obohatený Hf, gahnit,
pyrit, galenit a Nb-Ta minerály.
Popri najčastejšie sa vyskytujúcich mineráloch skupiny columbitu-tantalitu, boli
v pegmatite Jezuitské lesy identifikované aj ferotapiolit, ferowodginit a mikrolit. Výskyty
spomínaných minerálov sa viažu na hrubozrnnú kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovú
zónu a jemnozrnnú zónu cukrovitého albitu. Na základe zloženia a textúrnych vzťahov,
možno minerály skupiny columbitu-tantalitu, ferotapiolit a ferowodginit rozdeliť do troch
generácií s rozdielnymi črtami.
Prvá generácia Nb-Ta minerálov pozostáva z ferotantalitu (Ct I), ferotapiolitu (Ft
I) a ferowodginitu (Fw I) a je viazaná na hrubozrnnú kremeňovo-mikroklínovomuskovitovú
zónu. Tieto sú charakteristické zložením bohatým na Ta a Fe s pomermi
126

Ta/(Ta+Nb) = 0,52-0,70 (Ct I), 0,88-0,90 (Ft I) a 0,73-0,86 (Fw I) a Mn/(Mn+Fe) = 0,32-
0,49 (Ct I), 0,06-0,10 (Ft I) a 0,33-0,41 (Fw I).
Druhá generácia je reprezentovaná ferocolumbitom až ferotantalitom (Ct II)
vyskytujúcim sa v zóne cukrovitého albitu, ako aj ferotantalitom II vyskytujúcim sa vo
forme nepravidelných zón vo ferotantalite I. K druhej generácii sú zaradené aj
nepravidelné nárasty ferotapiolitu (Ft II) a ferowodginitu (Fw II) na okrajoch kryštálov
ferotapiolitu I. Minerály druhej generácie sú pri porovnaní s prvou generáciou
charakteristické poklesom pomeru Ta/(Ta+Nb): 0,10-0,60 (Ct II), 0,85-0,87 (Ft II) a 0,73-
0,77 (Fw II); a hodnoty pomeru Mn/(Mn+Fe) dosahujú 0,30-0,45 (Ct II), 0,06-0,09 (Ft II)
a 0,26-0,37 (Fw II). Druhá generácia je zároveň charakteristická zvýšeným obsahom Ti
(do 1,7 hm.% TiO2 v Ct II, do 5,4 (Ft II), do 5,6 (Fw II). Titán vstupuje do ich štruktúry
na základe substitúcie Ti 4+ + Fe 3+ ↔ (Nb+Ta) 5+ + (Fe+Mn) 2+ .
Tretia generácia je reprezentovaná manganocolumbitom a manganotantalitom (Ct
III), ferotapiolitom (Ft III) a ferowodginitom (Fw III), ktoré sa vyskytujú vo forme
nepravidelných výplní trhlín a nárastov na starších Nb-Ta fázach (Ct I, Ct II, Ft I, Fw I,
Fw II), v hrubozrnnej kremeňovo-mikroklínovo-muskovitovej zóne, ako aj v zóne
cukrovitého albitu. Táto generácia je charakteristická zreteľným nárastom pomeru
Mn/(Mn+Fe) = 0,51-0,69 (Ct III), 0,11-0,24 (Ft III) a 0,40-0,41 (Fw III), pričom hodnoty
pomeru Ta/(Ta+Nb) dosahujú: 0,16-0,79 (Ct III), 0,88-0,92 (Ft III) a 0,80-0,81 (Fw III).
Posledná Nb-Ta fáza identifikovaná v granitovom pegmatite Jezuitské lesy je
reprezentovaná mikrolitom, ktorý bol identifikovaný vo forme nepravidelných žiliek a
nárastov zatláčajúcich najmä ferotapiolit I a ferotantalit I, zriedkavejšie aj ferocolumbit II,
ferowodginit I a ferotapiolit III. Mikrolit dosahuje najvyššie hodnoty pomeru Ta/(Ta+Nb),
pričom hodnoty tohto pomeru sú vyššie v prípade mikrolitu zatláčajúceho ferotapiolit
(0,90-0,97) ako mikrolitu zatláčajúceho ferotantalit (0,82-0,85).
Zloženie Nb-Ta minerálov poukazuje na nezvyčajný a komplexný frakcionačný
trend v rámci pegmatitového telesa. Prvá generácia Nb-Ta minerálov (ferotantalit I,
ferotapiolit I a ferowodginit I) vznikla počas kryštalizácie hrubozrnnej kremeňovomikroklínovo-muskovitovej
zóny a je charakteristická relatívne vysokým pomerom
Ta/(Ta+Nb). Druhá generácia Nb-Ta minerálov (ferocolumbit až ferotantalit II,
ferotapiolit II, ferowodginit II) vznikla počas kryštalizácie zóny cukrovitého albitu a je
charakteristická najmä poklesom pomeru Ta/(Ta+Nb). Pokles pomeru Ta/(Ta+Nb) vo
ferocolumbite až ferotantalite (Ct II) zo zóny cukrovitého albitu možno vysvetliť ako
dôsledok kryštalizácie z Ta ochudobnenej, albitovo bohatej taveniny, ktorá bola
127

ochudobnená o značné množstvo Ta v dôsledku skoršej kryštalizácie Ta bohatých fáz
(ferotapiolit I, ferowodginit I) počas kryštalizácie hrubozrnnej zóny. Tretia generácia Nb-
Ta minerálov (manganotantalit III, manganocolumbit III, ferotapiolit III a ferowodginit
III) vznikla pravdepodobne počas záverečnej fázy konsolidácie pegmatitu a je
charakteristická zreteľným nárastom pomeru Mn/(Mn+Fe). Mikrolit, ako aj sekundárny
fenakit a bertrandit reprezentujú najmladšie minerálne fázy, ktoré vznikli pravdepodobne
počas postmagmatickej, nízkoteplotnej hydrotermálnej udalosti, ktorá postihla granitový
pegmatit Jezuitské lesy.
Akcesorické Nb-Ta minerály boli identifikované aj v pegmatitickom leukogranite
pri Duchonke, konkrétne na hrebeni medzi vrchmi Lipová a Soľnisko v Považskom
Inovci. Študovaný granit je stredno až hrubozrnná leukokrátna hornina, zložená
z kremeňa, K-živca, plagioklasu (An04–28), biotitu a muskovitu, z akcesorickým granátom
(almandín – spessartín) a fibrolitickým sillimanitom, vzácnejšie so zirkónom, apatitom,
monazitom a Nb-Ta minerálmi. Tento granit možno charakterizovať ako relatívne vysoko
frakcionovaný granit s S-typovou afinitou.
Ferocolumbit až ferotantalit sa nachádza vo forme samostatných tabuľkovitých až
prizmatických kryštálov veľkosti 30-350 μm, v asociácii s kremeňom, K-živcom,
muskovitom a sillimanitom. Columbit-tantalit má vyvinutú progresívnu zonalitu,
s centrálnymi časťami obohatenými Nb (tvorenými prevažne ferocolumbitom)
a okrajovými časťami obohatenými Ta (ferotantalit). V niektorých prípadoch možno
pozorovať nepravidelnú fľakovitú až zálivovitú zonalitu v okrajových častiach kryštálov
a zaznamenané boli aj prípady kryštálov z reverznou zonalitou, s poklesom obsahu Ta
smerom k okrajovým častiam. Chemické zloženie ferocolumbitu až ferotantalitu je
charakteristické relatívne konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,20-0,27 (lokálne 0,35-
0,40), ale na druhej strane extrémne širokým rozsahom pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,18-0,72.
Navyše analýzy s hodnotou pomeru Ta/(Ta+Nb) nad 0,63 zasahujú až do poľa
nemiešateľnosti medzi tantalitom a tapiolitom. Obsahy Ti, W, Sn, Mg a iných prvkov
v columbite-tantalite sú nízke. Obsah Ti sa pohybuje prevažne okolo 0,5 hm.% TiO2,
pričom možno pozorovať jeho mierny pokles s narastajúcou hodnotou pomeru
Ta/(Ta+Nb).
Ferotapiolit sa nachádza vo forme samostatných nepravidelných, prípadne krátko
prizmatických kryštálov veľkosti 15-75 μm, v asociácii s kremeňom a sillimanitom.
Ferotapiolit ma vyvinutú nepravidelnú zonalitu s pomerom Mn/(Mn+Fe) = 0,03-0,04
128

a Ta/(Ta+Nb) = 0,88-0,97. Obsahy Ti a Sn sú v porovnaní s columbitom-tantalitom
mierne zvýšené: do 0,8 hm.% SnO2, do 1,3 hm.% TiO2.
V pegmatitickom leukogranite pri Duchonke bola identifikovaná prítomnosť
columbitu-tantalitu a tapiolitu s neobvykle širokým až extrémne vysokým stupňom
frakcionácie Ta/Nb. Zloženie ferotantalitu s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,63-0,72
a Mn/(Mn+Fe) = 0,20-0,27 zasahujúce až do poľa nemiešateľnosti predstavuje
neobyčajnú črtu leukogranitu pri Duchonke. Navzdory chýbajúcej identifikácii pomocou
RTG, tieto fázy patria s najväčšou pravdepodobnosťou ferotantalitu a nie ferotapiolitu.
Tieto fázy predstavujú vonkajšie časti kryštálov a zároveň reprezentujú časť
kontinuálneho evolučného trendu s vysokým pomerom Ta/(Ta+Nb) a relatívne
konštantným pomerom Mn/(Mn+Fe). Na druhej strane sa ferotapiolit nachádza len vo
forme samostatných zŕn s evidentne rozdielnou textúrou a chemickým zložením. Takéto
nezvyčajné zloženia ferotantalitov, prípadne tapiolitov zasahujúcich do poľa
nemiešateľnosti sú veľmi zriedkavé a sú považované za metastabilné. Navyše empiricky
definované pole nemiešateľnosti je založené len na základe dát z granitových pegmatitov.
Avšak pegmatitický leukogranit pri Duchonke kryštalizoval pravdepodobne pri vyššej
teplote ako vzácnoprvkové granitové pegmatity. Z tohto dôvodu možno pri týchto vyššie
teplotných podmienkach predpokladať menší rozsah poľa nemiešateľnosti.
Nb-Ta-W minerály boli identifikované aj na ďalšej z lokalít, konkrétne vo
vysokofrakcionovanom leukogranite v Dlhej doline, neďaleko Gemerskej Polomy.
Študovanú horninu možno charakterizovať ako špecializovaný S-typový topás-albitový
granit obohatený o Li, B a F, s greisenizovanými a albitizovanými časťami. Je zložený
najmä z albitu, kremeňa, muskovitu a zinwalditu. Z akcesorických minerálov je zastúpený
topás, kasiterit, turmalín, rutil, wolframit, apatit a Nb-Ta-W fázy. Popri najčastejšie
identifikovanom manganocolumbite sa zriedkavejšie vyskytuje ferocolumbit, volfrámový
ixiolit, pyrochlór, mikrolit a uránmikrolit.
Ferocolumbit sa vyskytuje vo forme samostatných kryštálov veľkosti do 30 µm,
zvyčajne uzavretých v albite, príp. v kremeni, v asociácii s kasiteritom, zriedkavejšie
s mikrolitom. Chemické zloženie je relatívne konštantné, s pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,12–
0,16 a Mn/(Mn+Fe) = 0,32–0,46. Ferocolumbit má zvýšený obsah W (do 7,2 hm.% WO3).
Manganocolumbit vytvára samostatné nepravidelné kryštály veľkosti do 200 µm,
v asociácii s kasiteritom, rutilom a apatitom. Chemické zloženie je pomerne heterogénne s
pomermi Ta/(Ta+Nb) = 0,06–0,50 and Mn/(Mn+Fe) = 0,50–0,95. Manganocolumbit je
129

takmer vo všetkých prípadoch zatláčaný mikrolitom. Niektoré kryštály majú vyvinutú
progresívnu zonalitu s jadrami obohatenými Nb a okrajmi obohatenými Ta. Súčasne bol
zaznamenaný pokles pomeru Mn/(Mn+Fe) s narastajúcim pomerom Ta/(Ta+Nb)
v okrajových partiách kryštálov manganocolumbitu. Manganocolumbit má zvýšené
obsahy W (10 hm.% WO3) a Ti (do 3,8 hm.% TiO2).
Volfrámový ixiolit bol identifikovaný vo forme samostatných kryštálov veľkosti
do 500 µm zvyčajne v asociácii s wolframitom (ferberit). Obsah W dosahuje až 35 hm.%
WO3 a klesá s narastajúcim obsahom Ta. Chemické zloženie ixiolitu je takmer konštantné,
s nízkym pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,05-0,09 a Mn/(Mn+Fe) = 0,32-0,33. Vstup W a Ti do
štruktúry minerálov skupiny columbitu a volfrámového ixiolitu sa uskutočňuje na základe
substitúcie W 6+ + Ti 4+ ↔ 2(Nb+Ta) 5+ .
Minerály skupiny pyrochlóru sú reprezentované najmä mikrolitom a vzácnejšie aj
pyrochlórom a uránmikrolitom. Pyrochlór až mikrolit a uránmikrolit boli identifikované
vo forme hypidiomorfných až idiomorfných kryštálov s veľkosťou do 250 µm. Hodnoty
pomeru Ta/(Ta+Nb) = 0,45-0,86 v týchto kryštáloch narastajú so zvyšujúcim sa obsahom
U (do 20,4 hm.% UO2) a Ti (do 5,6 hm.% TiO2). Na druhej strane, obsah W (do 4 hm.%
WO3) klesá s narastajúcou hodnotou pomeru Ta/(Ta+Nb). Mikrolity identifikované vo
forme nepravidelných nárastov na manganocolumbite sú charakteristické nižším obsahom
vedľajších prvkov (W – do 5 hm.% WO3, Ti – do 2 hm.% TiO2, U – do 11 hm.% UO2) a
relatívne konštantným pomerom Ta/(Ta+Nb) = 0,60-0,80. Obsah Na (do 6 hm.% Na2O,
do 0,98 apfu) mierne prevažuje nad obsahom Ca (do 10 hm.% CaO, do 0,90 apfu) vo
všetkých členoch skupiny pyrochlóru.
Charakteristickou črtou leukogranitu v Dlhej doline je zvýšený obsah W, ktorého
množstvo je zvýšené aj v Nb-Ta fázach, pričom najvyššie koncentrácie sú vo
volfrámovom ixiolite (do 35 hm.% WO3) a manganocolumbite (do 10 hm.% WO3).
Ďalšou špecifickou črtou je pokles pomeru Mn/(Mn+Fe) s narastajúcou hodnotou pomeru
Ta/(Ta+Nb) v okrajových častiach niektorých kryštálov manganocolumbitu. Tento jav
súvisí pravdepodobne z kryštalizáciou apatitu, ktorý sa často vyskytuje na kontakte
z manganocolumbitom. Súčasná kryštalizácia apatitu (z obsahom do 2 hm.% MnO) tak
mohla znížiť obsah Mn v tavenine a zapríčiniť pokles pomeru Mn/(Mn+Fe) v okrajových
častiach manganocolumbitu.
130

Summary
Exploration of the granitic pegmatites, as well as study of granites in the Western
Carpathians area, yielded a discovery of a new granitic pegmatite with the rare-element
mineralization in the Bratislava granitic massif, Malé Karpaty Mts. (locality Bratislava –
Jezuitské lesy) and also a discovery of the Nb-Ta mineralization in pegmatitic
leucogranite from the Považský Inovec Mts. (locality Prašice - Duchonka). Attention was
aimed also to previously identified Nb-Ta mineralization in the leucogranite from Dlhá
dolina near Gemerská Poloma (gemeric unit).
The Jezuitské Lesy granitic pegmatite is located in the Malé Karpaty Mountains,
about 6 km NW of Bratislava town centre, at the locality Jezuitské lesy. The pegmatite is
hosted by muscovite-biotite granodiorite to granites of the Bratislava Granitic Massif
(BMG). The Jezuitské Lesy pegmatite represents a relatively small pegmatite dike,
approx. only 1 to 2 m thick, poorly outcropped in flat hill around the forest path. The
contact between the granodiorite and pegmatite dike is sharp, intrusive. On the basis of
excavated pegmatite blocks and rock fragments, the dike show internal zoning comprises
a coarse-grained quartz-microcline-muscovite zone, locally with gradual transition into
blocky K-feldspar and quartz zone (probably in the central part of the dike). Common
aplitic, fine-grained saccharoidal albite unit (albite >> quartz + muscovite + garnet), rarely
fan-shaped platy albite (cleavelandite) extensively replace the older pegmatite zones. The
accessory minerals include beryl (locally Na,Cs-rich), phenakite, bertrandite, garnet
(almandine-spessartine), Mn-rich fluorapatite, monazite-(Ce), cheralite, Hf-rich zircon,
gahnite, uraninite, pyrite, galena and the Nb-Ta oxide minerals.
Besides the most widespread columbite-tantalite group minerals, ferrotapiolite,
ferrowodginite and microlite were identified in the Jezuitské Lesy pegmatite. The
occurrences of the all above mentioned minerals are restricted to the coarse-grained
quartz-microcline-muscovite and fine-grained late saccharoidal albite unit. On the basis of
compositions and textural relationships, the columbite-tantalite, ferrotapiolite and
ferrowodginite form three generations with distinct textural and compositional features.
The first generation of the Nb-Ta minerals comprises ferrotantalite (Ct I), ferrotapiolite (Ft
I) and ferrowodginite (Fw I), in the coarse-grained quartz-microcline-muscovite zone.
They show Ta,Fe-rich compositions with Ta/(Ta+Nb) = 0.52-0.70 (Ct I), 0.88-0.90 (Ft I)
131

and 0.73-0.86 (Fw I); Mn/(Mn+Fe) = 0.32-0.49 (Ct I), 0.06-0.10 (Ft I) and 0.33-0.41 (Fw
I).
The second generation is represented by ferrocolumbite to ferrotantalite (Ct II) in
fine-grained saccharoidal albite zone and also by replacement zones of ferrotantalite II in
ferrotantalite I. To the second generation belongs also irregular overgrowths of
ferrotapiolite (Ft II) and ferrowodginite (Fw II) on ferrotapiolite I grains. The minerals of
the second generation show decreasing of Ta/(Ta+Nb) ratio in comparison to the first
generation: 0.10-0.60 (Ct II), 0.85-0.87 (Ft II) and 0.73-0.77 (Fw II); Mn/(Mn+Fe) ratio
attains 0.30-0.45 (Ct II), 0.06-0.09 (Ft II) and 0.26-0.37 (Fw II). The second generation is
characterized also by increased content of Ti (up to 1.7 wt.% TiO2 in Ct II, up to 5.4 in Ft
II, up to 5.6 in Fw II). Titanium is introduced by the substitution Ti 4+ + Fe 3+ ↔ (Nb+Ta) 5+
+ (Fe+Mn) 2+ .
The third generation includes fissure fillings, overgrowths and replacement zones
of manganocolumbite and manganotantalite (Ct III), ferrotapiolite (Ft III) and
ferrowodginite (Fw III) on the older Nb-Ta phases (Ct I, Ft I, Fw I, Fw II), in the coarsegrained
unit and also in the saccharoidal albite unit. The third generation displays distinct
increase in Mn/(Mn+Fe) ratio (Ct III: 0.51-0.69, Ft III: 0.11-0.24, Fw III: 0.40-0.41),
Ta/(Ta+Nb) ratio values reach 0.16-0.79 (Ct III), 0.88-0.92 (Ft III) and 0.80-0.81 (Fw III).
The latest Nb-Ta phase identified in the Jezuitské lesy pegmatite is represented by
irregular veinlets and patches of microlite, replacing mainly ferrotapiolite I and
ferotantalite I, rarely also ferrowodginite I, ferrocolumbite II and ferrotapiolite III.
Microlite is distinctly Ta-rich, the Ta/(Ta+Nb) values are evidently higher in microlite
penetrating ferrotapiolite I (0.90-0.97) than it associate with Ct1 (0.82-0.85).
The composition of Nb-Ta minerals shows unusual and complex fractionation
trends within the pegmatite dike. The first generation of Nb-Ta minerals (ferrotantalite I,
ferrotapiolite I and ferrowodginite I) originated during the crystallization of coarsegrained
quartz-microcline-muscovite zone and it is characterized by the relatively high
Ta/(Ta+Nb) ratio. The second generation of Nb-Ta minerals (ferrocolumbite to
ferrotantalite II, ferrotapiolite II, ferrowodginite II) formed during the crystallization of
fine-grained saccharoidal albite zone and it is characterized by the decrease of
Ta/(Ta+Nb) and Mn/(Mn+Fe) ratio. Low Ta/(Ta+Nb) values in ferrocolumbite to
ferrotantalite (Ct II) from the saccharoidal albite unit can be explained by crystallization
from the Ta-depleted, albite-rich melt, which was significantly impoverished in Ta, after
crystallization of Ta-rich phases (ferrotapiolite I, ferrowodginite I). The third generation
132

of Nb-Ta minerals (manganotantalite III, manganocolumbite III, ferrotapiolite III and
ferrowodginite III) most likely formed during the final stage of the pegmatite
consolidation and it is characterized by increase of Mn/(Mn+Fe) ratio. Microlite as well as
secondary phenakite and bertrandite, represent the youngest phases which formed
probably during a post-magmatic, low-temperature, hydrotermal overprint of the Jezuitské
lesy granitic pegmatite.
Accessory Nb-Ta oxide minerals were identified in pegmatitic leucogranite near
Duchonka, at the ridge between Lipová and Soľnisko hill, Považský Inovec Mts.. Studied
granite is a medium to coarse-grained leucocratic rock, which consists of quartz, Kfeldspar,
plagioclase (An04–28), biotite and muscovite, with accessory garnet (almandine –
spessartine) and fibrolitic sillimanite, rarely zircon, apatite, monazite and identified Nb-Ta
minerals. It can be geochemically characterized as relatively highly fractionated granites
with S-type characteristics.
Ferrocolumbite to ferrotantalite forms discrete tabular crystals 30-350 μm in size,
in association with quartz, alkali-feldspar, muscovite and sillimanite. The mineral
commonly shows progressive zoning with central parts enriched in Nb (ferrocolumbite)
and rims enriched in Ta (ferrotantalite). However, irregular convoluted zoning of border
parts, as a result of the late-magmatic to subsolidus dissolution-reprecipitation processes
are also present, or a reversal trend of zoning with decrease of Ta towards to border parts
of the crystals was detected. The composition of columbite-(Fe) to tantalite-(Fe) shows a
relatively constant Mn/(Mn+Fe) = 0.20-0.27 (locally 0.35-0.40), but an extreme range of
Nb-Ta fractionation: Ta/(Ta+Nb) = 0.18-0.72. Moreover, group of analyses in the rim
zones of the tantalite crystals attain Ta/(Ta+Nb) ratio over 0.63 value and pass to the field
of the miscibility gap between tantalite and tapiolite. Contents of Ti, W, Sn, Mg and other
elements in columbite-group minerals are low. Titanium attains mostly about 0.5 wt.%
TiO2 and a slightly decrease of Ti with increasing values of Ta/(Ta+Nb) was recorded.
Ferrotapiolite forms discrete irregular or shortly prismatic crystals, ca. 15-75 μm in size,
in association with quartz and sillimanite. Ferrotapiolite displays slightly irregular
compositional zonality in BSE with Mn/(Mn+Fe) = 0.03-0.04 and Ta/(Ta+Nb) = 0.88-
0.97, Ti and Sn contents are slightly higher than in columbite group minerals; ≤0.8 wt.%
SnO2 and ≤1.3 wt.% TiO2.
The Duchonka pegmatitic leucogranite revealed a presence of accessory
columbite-tantalite and tapiolite with unusually wide and up to extremely high Ta/Nb
133

fractionation level. Ferrotantalite compositions with Ta/(Ta+Nb) = 0.63-0.72 and
Mn/(Mn+Fe) = 0.20-0.27, which penetrate the empirically defined natural tapiolitetapiolite
miscibility gap, belong to striking feature of the Duchonka leucogranite. Despite
lack of XRD determination, the phase very likely belongs to ferrotantalite, and not
ferrotapiolite. These anomalous compositions form external parts of columbite-tantalite
crystals and they represent a part of the same columbite to tantalite evolutional trend with
rapid Ta/Nb increasing and stable Mn/Fe ratio. On the contrary, ferrotapiolite occurs as
separate grains with different textural pattern and chemistry. Such tantalite or tapiolite
compositions are exceptional and they are considered as metastable. On the other hand, an
empirically determined field of the tantalite-tapiolite miscibility gap is based only on
known data from granitic pegmatites. However, the Duchonka pegmatitic leucogranite
had to crystallize at higher temperature compared to classical granitic pegmatites. For that
reason, the tantalite-tapiolite miscibility gap has most probably smaller range at such
conditions.
Nb-Ta-W mineral assemblage was found in the highly fractionated leucogranite at
Dlhá dolina, near Gemerská Poloma. The studied rock can be characterized as highly
evolved, specialized S-type topaz-albite granite enriched in Li, B and F with greisenized
and albitized parts. It consists mainly of albite, quartz, muscovite and zinnwaldite.
Common accessory minerals include topaz, cassiterite, turmaline, rutile, wolframite,
apatite and Nb-Ta-W phases. Besides the most widespread manganocolumbite, rarely
ferrocolumbite, W-rich ixiolite, pyrochlore, microlite and uranmicrolite were identified.
Ferrocolumbite forms discrete crystals up to 30 µm in size, usually enclosed in
albite or quartz, in association with cassiterite, rarely also microlite. The chemical
composition is relatively constant, with Ta/(Ta+Nb) = 0.12–0.16 and Mn/(Mn+Fe) =
0.32–0.46. Ferrocolumbite reveals elevated content of W (up to 7.2 wt.% WO3).
Manganocolumbite forms discrete irregular crystals up to 200 µm in size, in
association with cassiterite, rutile or apatite. The chemical composition is relatively
heterogeneous with Ta/(Ta+Nb) = 0.06–0.50 and Mn/(Mn+Fe) = 0.50–0.95.
Manganocolumbite is often replaced by microlite. They have developed progressive
zoning with central parts enriched in Nb and outer parts enriched in Ta. Simultaneously,
decrease in Mn/(Mn+Fe ratio was detected with increase of Ta/(Ta+Nb) ratio in outer
parts of manganocolumbite crystals. Manganocolumbite exhibit elevated content of W (up
to 10 wt.% WO3) and Ti (up to 3.8 wt.% TiO2).
134

Tungstenian ixiolite was found in a form of discrete irregular crystals up to 500
µm in size, usually associated with wolframite (ferberite). Content of W reached up to 35
wt.% WO3 and decrease with increasing content of Ta. Chemical composition of ixiolite
is almost constant with low Ta/(Ta+Nb) = 0.05-0.09 and Mn/(Mn+Fe) = 0.32-0.33.
Tungsten and titanium content in columbite group minerals and tungstenian ixiolite are
introduced by the substitution W 6+ + Ti 4+ ↔ 2(Nb+Ta) 5+ .
Minerals of the pyrochlore group are represented mostly by microlite, rarely by
pyrochlore and uranmicrolite. Pyrochlore to microlite and uranmicrolite was found in a
form of discrete anhedral to subhedral crystals up to 250 µm in size. The Ta/(Ta+Nb) =
0.45-0.86 values in these crystals increase with increasing content of U (up to 20.4 wt.%
UO2) and Ti (up to 5.6 wt.% TiO2). On the other hand content of W (up to 4 wt. % WO3)
decrease with increasing value of Ta/(Ta+Nb) ratio. Microlite in a form of irregular
overgrowths on manganocolumbite is characterized by lower content of minor element (W
– up to 5 wt.% WO3, Ti – up to 2 wt.% TiO2, U – up to 11 wt.% UO2) and relatively
constant Ta/(Ta+Nb) = 0,60-0,80. The content of Na (up to 6 wt.% Na2O, up to 0.98 apfu)
slightly dominated over Ca (up to 10 wt.% CaO, up to 0,90 apfu) in all pyrochlore group
members.
Characteristics feature of leucogranite from Dlhá dolina is elevated content of W,
expressed also by increased content in Nb-Ta phases. The highest concentration are in
tungstenian ixiolite (up to 35 wt.% WO3) and manganocolumbite (up to 10 wt.% WO3).
Another specific feature is decrease of Mn/(Mn+Fe) ratio with increasing value of
Ta/(Ta+Nb) ratio in the outer parts of some manganocolumbite crystals. This feature can
be connected with crystallization of apatite, which is often found at the contact with
manganocolumbite. The crystallization of apatite (with content Mn up to 2 wt.% MnO)
could deplete the melt in Mn and caused decrease of Mn/(Mn+Fe) ratio in outermost parts
of manganocolumbite crystals.
135

PRÍLOHY

Zoznam použitých skratiek minerálov
Fc – ferocolumbit
Ft – ferotantalit
Mc – manganocolumbit
Mt – manganotantalit
Tap – ferotapiolit
Wod – ferowodginit
Mic – mikrolit
Umc – uránmikrolit
Pyr – pyrochlór
W-Ix – volfrámový ixiolit

Lokalita Bratislava - Jezuitské lesy
minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 1 2 3 4 5 6 7 8
WO3 0.07 0.16 0.00 0.26 0.17 0.00 0.06 0.07
Nb2O5 47.96 47.61 60.87 61.25 60.99 63.21 62.71 62.81
Ta2O5 32.07 32.28 16.94 16.76 16.86 14.88 14.97 14.95
TiO2 0.67 0.78 0.56 0.49 0.62 0.57 0.60 0.62
ZrO2 0.38 0.28 0.24 0.26 0.32 0.25 0.16 0.39
SnO2 0.08 0.09 0.00 0.06 0.03 0.00 0.02 0.04
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00 0.04
Sc2O3 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.05 0.04 0.03 0.05 0.03 0.00 0.03 0.04
Fe2O3 1.44 1.78 1.71 1.25 0.88 1.54 0.81 1.65
FeO 11.70 11.40 10.85 11.48 11.33 11.38 11.76 11.08
MnO 5.76 5.88 7.33 7.21 7.44 7.32 7.18 7.50
MgO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.01 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.18 100.29 98.54 99.07 98.67 99.18 98.29 99.20
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.001 0.003 0.000 0.004 0.003 0.000 0.001 0.001
1.386 1.375 1.684 1.678 1.678 1.712 1.718 1.702
0.558 0.561 0.267 0.276 0.279 0.242 0.247 0.244
0.032 0.038 0.026 0.022 0.028 0.026 0.027 0.028
0.012 0.009 0.007 0.008 0.009 0.007 0.005 0.011
0.002 0.002 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000 0.001
suma B 1.991 1.986 1.984 1.990 1.998 1.988 1.998 1.988
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.001 0.001 0.001 0.001 0.000 0.001 0.001
0.069 0.086 0.079 0.057 0.040 0.069 0.037 0.075
0.626 0.609 0.555 0.582 0.577 0.570 0.596 0.555
0.312 0.318 0.380 0.370 0.383 0.371 0.368 0.381
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.009 1.014 1.016 1.010 1.002 1.012 1.002 1.012
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.31 0.31 0.37 0.37 0.38 0.37 0.37 0.38
Ta/(Ta+Nb) 0.29 0.29 0.14 0.14 0.14 0.12 0.13 0.13

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 9 10 11 12 13 14 15 16
WO3 0.00 0.19 0.17 0.11 0.12 0.00 0.00 0.08
Nb2O5 60.65 61.16 60.86 60.31 58.62 46.97 47.07 61.63
Ta2O5 16.96 16.96 17.71 18.48 18.99 32.75 32.12 18.01
TiO2 0.46 0.49 0.38 0.31 0.45 0.72 0.76 0.37
ZrO2 0.34 0.21 0.17 0.21 0.29 0.22 0.21 0.17
SnO2 0.05 0.02 0.05 0.01 0.06 0.07 0.08 0.03
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.00 0.07 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.01 0.04 0.04 0.06 0.06 0.10 0.09 0.04
Fe2O3 1.36 0.61 0.95 0.97 1.26 0.96 2.73 2.28
FeO 10.88 11.45 11.74 11.53 11.21 11.79 10.85 11.18
MnO 7.48 7.48 7.12 7.27 7.09 5.70 5.77 7.31
MgO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 98.19 98.67 99.17 99.24 98.13 99.29 99.69 101.10
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.003 0.003 0.002 0.002 0.000 0.000 0.001
1.682 1.685 1.673 1.662 1.638 1.377 1.365 1.658
0.275 0.281 0.293 0.306 0.319 0.577 0.560 0.291
0.021 0.023 0.017 0.014 0.021 0.035 0.036 0.017
0.010 0.006 0.005 0.006 0.009 0.007 0.006 0.005
0.001 0.000 0.001 0.000 0.002 0.002 0.002 0.001
suma B 1.990 1.998 1.992 1.991 1.990 1.998 1.970 1.973
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.004 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.001 0.001 0.002 0.001 0.003 0.002 0.001
0.063 0.028 0.043 0.044 0.059 0.047 0.132 0.102
0.559 0.584 0.597 0.588 0.579 0.639 0.582 0.556
0.389 0.386 0.367 0.375 0.371 0.313 0.313 0.368
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.010 1.002 1.008 1.009 1.010 1.002 1.030 1.027
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.38 0.39 0.36 0.37 0.37 0.31 0.31 0.36
Ta/(Ta+Nb) 0.14 0.14 0.15 0.16 0.16 0.30 0.29 0.15

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 17 18 19 20 21 22 23 24
WO3 0.12 0.29 0.21 0.06 0.17 0.13 0.03 0.06
Nb2O5 64.36 63.34 62.06 60.91 61.78 60.88 61.91 63.16
Ta2O5 14.41 13.02 14.97 16.46 15.76 16.41 14.84 13.74
TiO2 0.67 0.48 0.67 0.52 0.48 0.67 0.64 0.52
ZrO2 0.32 0.29 0.35 0.35 0.21 0.29 0.47 0.15
SnO2 0.06 0.03 0.05 0.04 0.02 0.00 0.04 0.02
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03 0.08 0.06 0.01
Sc2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.01 0.04 0.07 0.02 0.06 0.04 0.08 0.06
Fe2O3 3.50 3.61 3.30 3.47 3.19 3.07 3.64 3.40
FeO 10.35 10.05 10.34 9.88 10.10 10.15 9.69 10.26
MnO 7.75 7.54 7.33 7.62 7.66 7.53 7.70 7.43
MgO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 101.57 98.69 99.36 99.33 99.48 99.26 99.11 98.80
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.002 0.004 0.003 0.001 0.003 0.002 0.000 0.001
1.692 1.708 1.675 1.654 1.672 1.656 1.673 1.705
0.228 0.211 0.243 0.269 0.257 0.268 0.241 0.223
0.030 0.022 0.030 0.024 0.022 0.030 0.029 0.023
0.009 0.009 0.010 0.010 0.006 0.009 0.014 0.004
0.001 0.001 0.001 0.001 0.001 0.000 0.001 0.000
suma B 1.962 1.954 1.963 1.959 1.960 1.965 1.958 1.958
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.001 0.002 0.001 0.002 0.001 0.002 0.001
0.153 0.162 0.148 0.157 0.144 0.139 0.164 0.153
0.503 0.501 0.516 0.496 0.506 0.511 0.484 0.512
0.382 0.381 0.371 0.388 0.389 0.384 0.390 0.376
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.038 1.046 1.037 1.041 1.040 1.035 1.042 1.042
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.37 0.36 0.36 0.37 0.37 0.37 0.38 0.36
Ta/(Ta+Nb) 0.12 0.11 0.13 0.14 0.13 0.14 0.13 0.12

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 25 26 27 28 29 30 31 32
WO3 0.20 0.03 0.09 0.28 0.10 0.08 0.21 0.00
Nb2O5 63.84 43.84 59.94 61.79 62.63 55.57 58.68 60.66
Ta2O5 13.36 35.93 17.79 15.77 14.98 22.81 19.59 17.40
TiO2 0.52 0.25 0.35 0.36 0.40 0.35 0.29 0.66
ZrO2 0.29 0.19 0.21 0.09 0.15 0.24 0.23 0.21
SnO2 0.01 0.03 0.05 0.07 0.01 0.07 0.03 0.03
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02
Sc2O3 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.03 0.05 0.04 0.00 0.09 0.02 0.03 0.05
Fe2O3 3.08 3.33 3.43 2.75 2.55 2.39 2.38 2.51
FeO 10.41 8.72 10.48 10.46 10.55 10.93 11.15 10.45
MnO 7.58 7.37 7.00 7.56 7.58 6.66 6.80 7.54
MgO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.33 99.75 99.37 99.13 99.04 99.11 99.38 99.53
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.003 0.001 0.001 0.004 0.002 0.001 0.003 0.000
1.713 1.294 1.638 1.681 1.699 1.559 1.620 1.652
0.216 0.638 0.292 0.258 0.244 0.385 0.325 0.285
0.023 0.012 0.016 0.016 0.018 0.016 0.013 0.030
0.008 0.006 0.006 0.003 0.004 0.007 0.007 0.006
0.000 0.001 0.001 0.002 0.000 0.002 0.001 0.001
suma B 1.963 1.951 1.955 1.964 1.968 1.971 1.969 1.974
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.001 0.001 0.000 0.002 0.000 0.001 0.001
0.138 0.164 0.156 0.124 0.115 0.112 0.109 0.114
0.517 0.476 0.530 0.526 0.529 0.568 0.569 0.527
0.381 0.408 0.359 0.385 0.385 0.350 0.351 0.384
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.037 1.049 1.045 1.036 1.032 1.029 1.031 1.026
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.37 0.39 0.34 0.37 0.37 0.34 0.34 0.38
Ta/(Ta+Nb) 0.11 0.33 0.15 0.13 0.13 0.20 0.17 0.15

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 33 34 35 36 37 38 39 40
WO3 0.09 0.17 0.00 0.00 0.19 0.10 0.20 0.05
Nb2O5 55.75 50.79 40.97 41.45 62.67 63.62 63.08 61.62
Ta2O5 22.93 28.98 39.43 38.82 15.96 14.30 15.58 18.87
TiO2 0.29 0.17 0.27 0.23 0.50 0.43 0.51 0.27
ZrO2 0.16 0.14 0.14 0.22 0.21 0.07 0.13 0.05
SnO2 0.06 0.04 0.04 0.01 0.04 0.00 0.06 0.03
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.08 0.07 0.00 0.00
Sc2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00 0.03 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.10 0.10 0.11 0.14
Sb2O3 0.01 0.04 0.02 0.05 0.00 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 2.79 1.98 2.19 2.04 0.00 0.95 0.38 0.00
FeO 8.83 8.87 8.24 8.64 11.92 11.66 12.00 11.33
MnO 8.63 8.61 8.15 7.84 7.37 7.21 7.23 7.77
MgO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.02 0.00 0.02
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.01 0.00 0.01
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.26 0.22 0.24 0.19
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.53 99.80 99.45 99.30 99.10 98.57 99.37 100.15
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.001 0.003 0.000 0.000 0.003 0.001 0.003 0.001
1.557 1.456 1.235 1.249 1.712 1.733 1.714 1.684
0.385 0.500 0.715 0.704 0.262 0.234 0.255 0.310
0.014 0.008 0.014 0.012 0.023 0.020 0.023 0.012
0.005 0.004 0.004 0.007 0.006 0.002 0.004 0.001
0.002 0.001 0.001 0.000 0.001 0.000 0.002 0.001
suma B 1.963 1.972 1.970 1.972 2.007 1.990 2.000 2.010
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.002 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.003 0.003 0.004 0.004
0.000 0.001 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000
0.130 0.095 0.110 0.102 0.000 0.043 0.017 0.000
0.456 0.470 0.460 0.482 0.603 0.588 0.603 0.573
0.452 0.462 0.460 0.443 0.377 0.368 0.368 0.398
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.002 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.004 0.003 0.004 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.037 1.028 1.030 1.028 0.991 1.009 0.998 0.980
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 2.999 3.000 3.000 2.990
Mn/(Mn+Fe) 0.44 0.45 0.45 0.43 0.39 0.37 0.37 0.41
Ta/(Ta+Nb) 0.20 0.26 0.37 0.36 0.13 0.12 0.13 0.16

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 41 42 43 44 45 46 47 48
WO3 0.11 0.13 0.02 0.00 0.00 0.18 0.07 0.00
Nb2O5 64.00 64.16 63.83 64.11 61.89 63.01 61.17 34.28
Ta2O5 13.93 14.43 13.90 14.17 16.39 15.84 16.70 47.47
TiO2 0.48 0.55 0.46 0.53 0.55 0.47 0.59 0.46
ZrO2 0.04 0.09 0.03 0.08 0.26 0.11 0.22 0.07
SnO2 0.00 0.01 0.00 0.00 0.03 0.04 0.04 0.26
UO2 0.05 0.04 0.03 0.05 0.11 0.10 0.11 0.00
Sc2O3 0.01 0.01 0.02 0.00 0.00 0.02 0.00 0.03
Y2O3 0.09 0.13 0.12 0.13 0.11 0.11 0.08 0.11
Sb2O3 0.03 0.13 0.00 0.02 0.00 0.08 0.07 0.01
Fe2O3 1.09 0.36 0.84 0.71 0.13 0.55 0.76 0.67
FeO 11.72 12.26 11.76 11.91 11.94 11.82 11.31 9.59
MnO 7.12 7.06 7.11 7.17 7.16 7.31 7.32 6.87
MgO 0.02 0.00 0.02 0.01 0.01 0.00 0.01 0.01
CaO 0.01 0.00 0.01 0.00 0.02 0.02 0.03 0.01
PbO 0.28 0.24 0.28 0.22 0.24 0.28 0.27 0.16
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 98.70 99.37 98.15 98.91 98.59 99.69 98.56 99.85
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.002 0.002 0.000 0.000 0.000 0.003 0.001 0.000
1.737 1.736 1.742 1.738 1.702 1.709 1.684 1.071
0.227 0.235 0.228 0.231 0.271 0.258 0.277 0.892
0.022 0.025 0.021 0.024 0.025 0.021 0.027 0.024
0.001 0.003 0.001 0.002 0.008 0.003 0.007 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.001 0.007
suma B 1.989 2.000 1.993 1.996 2.007 1.996 1.996 1.997
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.001 0.000 0.001 0.001 0.001 0.002 0.000
0.001 0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.000 0.002
0.003 0.004 0.004 0.004 0.003 0.004 0.003 0.004
0.001 0.003 0.000 0.000 0.000 0.002 0.002 0.000
0.049 0.016 0.038 0.032 0.006 0.025 0.035 0.035
0.588 0.613 0.594 0.597 0.607 0.593 0.576 0.554
0.362 0.358 0.364 0.364 0.369 0.371 0.377 0.402
0.002 0.000 0.001 0.001 0.001 0.000 0.001 0.001
0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.001 0.002 0.001
0.005 0.004 0.005 0.004 0.004 0.004 0.004 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.011 1.000 1.007 1.004 0.993 1.003 1.002 1.002
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.36 0.36 0.37 0.37 0.38 0.38 0.38 0.41
Ta/(Ta+Nb) 0.12 0.12 0.12 0.12 0.14 0.13 0.14 0.45

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 49 50 51 52 53 54 55 56
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.12 0.00 0.00
Nb2O5 42.49 45.75 47.09 48.40 49.59 65.31 66.14 65.97
Ta2O5 39.13 34.75 33.56 31.50 29.80 13.29 12.49 13.07
TiO2 0.34 0.40 0.29 1.01 1.24 0.65 0.54 0.53
ZrO2 0.06 0.00 0.00 0.10 0.08 0.11 0.14 0.10
SnO2 0.13 0.08 0.09 0.27 0.18 0.01 0.07 0.04
UO2 0.01 0.00 0.03 0.06 0.03 0.04 0.00 0.00
Sc2O3 0.03 0.03 0.02 0.03 0.00 0.03 0.00 0.01
Y2O3 0.04 0.10 0.07 0.09 0.04 0.11 0.13 0.10
Sb2O3 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00
Fe2O3 0.14 0.63 0.43 0.77 0.56 0.41 0.66 0.00
FeO 10.25 10.17 10.16 10.05 10.62 12.09 12.09 12.39
MnO 7.33 7.36 7.61 7.59 7.20 7.33 7.24 7.22
MgO 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.01 0.02 0.01
CaO 0.00 0.00 0.01 0.01 0.01 0.00 0.01 0.01
PbO 0.16 0.14 0.19 0.22 0.18 0.23 0.28 0.25
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.02 99.31 99.40 99.88 99.34 99.53 99.56 99.44
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000
1.275 1.354 1.386 1.399 1.429 1.753 1.768 1.771
0.706 0.619 0.594 0.548 0.517 0.215 0.201 0.211
0.017 0.020 0.014 0.049 0.060 0.029 0.024 0.024
0.002 0.000 0.000 0.003 0.003 0.003 0.004 0.003
0.003 0.002 0.002 0.007 0.005 0.000 0.002 0.001
suma B 2.003 1.995 1.996 2.005 2.013 2.002 1.998 2.010
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.000 0.000
0.002 0.001 0.001 0.002 0.000 0.001 0.000 0.000
0.001 0.003 0.002 0.003 0.001 0.003 0.004 0.003
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.007 0.031 0.021 0.037 0.027 0.018 0.030 0.000
0.569 0.557 0.553 0.537 0.566 0.600 0.598 0.615
0.412 0.408 0.420 0.411 0.389 0.368 0.362 0.363
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001 0.002 0.001
0.000 0.000 0.001 0.001 0.001 0.000 0.001 0.001
0.003 0.002 0.003 0.004 0.003 0.004 0.004 0.004
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.996 1.004 1.002 0.995 0.987 0.997 1.001 0.987
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 2.997
Mn/(Mn+Fe) 0.42 0.41 0.42 0.42 0.40 0.37 0.37 0.37
Ta/(Ta+Nb) 0.36 0.31 0.30 0.28 0.27 0.11 0.10 0.11

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 57 58 59 60 61 62 63 64
WO3 0.01 0.04 0.00 0.17 0.00 0.04 0.16 0.00
Nb2O5 50.29 64.82 35.17 63.57 61.28 61.41 57.55 45.06
Ta2O5 30.07 14.13 45.61 15.83 18.53 18.23 22.39 35.24
TiO2 0.24 0.62 0.76 0.43 0.47 0.47 0.34 0.54
ZrO2 0.00 0.17 0.10 0.04 0.10 0.11 0.07 0.15
SnO2 0.04 0.01 0.09 0.06 0.02 0.02 0.01 0.07
UO2 0.05 0.04 0.03 0.04 0.03 0.02 0.06 0.06
Sc2O3 0.03 0.01 0.04 0.01 0.01 0.01 0.01 0.05
Y2O3 0.08 0.10 0.07 0.13 0.08 0.12 0.08 0.08
Sb2O3 0.00 0.11 0.00 0.00 0.00 0.14 0.00 0.00
Fe2O3 0.00 0.00 0.38 0.00 0.00 0.19 0.16 0.31
FeO 10.81 12.30 10.49 12.92 12.83 12.83 12.42 11.31
MnO 7.22 7.10 6.07 6.53 6.51 6.36 6.56 6.26
MgO 0.01 0.01 0.01 0.00 0.01 0.03 0.01 0.01
CaO 0.01 0.00 0.00 0.00 0.01 0.01 0.01 0.01
PbO 0.17 0.23 0.14 0.28 0.21 0.23 0.17 0.19
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 98.93 99.50 98.84 99.75 99.89 100.01 99.82 99.14
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.001 0.000 0.003 0.000 0.001 0.003 0.000
1.466 1.748 1.102 1.724 1.677 1.677 1.605 1.340
0.527 0.229 0.859 0.258 0.305 0.299 0.376 0.630
0.012 0.028 0.040 0.019 0.022 0.021 0.016 0.027
0.000 0.005 0.003 0.001 0.003 0.003 0.002 0.005
0.001 0.000 0.003 0.001 0.000 0.001 0.000 0.002
suma B 2.006 2.011 2.007 2.006 2.007 2.002 2.001 2.004
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.001 0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.001
0.002 0.000 0.002 0.000 0.001 0.001 0.000 0.003
0.003 0.003 0.003 0.004 0.003 0.004 0.003 0.003
0.000 0.003 0.000 0.000 0.000 0.004 0.000 0.000
0.000 0.000 0.020 0.000 0.000 0.009 0.007 0.015
0.583 0.613 0.608 0.648 0.649 0.648 0.641 0.622
0.394 0.359 0.356 0.332 0.334 0.326 0.342 0.348
0.000 0.001 0.001 0.000 0.001 0.002 0.001 0.001
0.001 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.001 0.000
0.003 0.004 0.003 0.004 0.003 0.004 0.003 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.986 0.983 0.993 0.989 0.992 0.998 0.999 0.996
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.994 2.995 3.000 2.997 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.40 0.37 0.36 0.34 0.34 0.33 0.35 0.35
Ta/(Ta+Nb) 0.26 0.12 0.44 0.13 0.15 0.15 0.19 0.32

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Fc Mc Mc
č. an. 65 66 67 68 69 70 71 72
WO3 0.03 0.10 0.00 0.06 0.00 0.00 0.01 0.06
Nb2O5 63.69 65.18 66.09 64.92 64.73 41.78 55.36 57.26
Ta2O5 14.29 13.69 12.80 13.85 14.06 40.48 24.64 21.76
TiO2 0.62 0.60 0.79 0.46 0.58 0.21 0.42 0.50
ZrO2 0.14 0.15 0.12 0.09 0.02 0.01 0.07 0.07
SnO2 0.07 0.07 0.08 0.00 0.00 0.09 0.01 0.05
UO2 0.03 0.00 0.05 0.07 0.02 0.00 0.02 0.03
Sc2O3 0.00 0.01 0.01 0.00 0.00 0.01 0.01 0.02
Y2O3 0.08 0.10 0.09 0.12 0.11 0.11 0.07 0.06
Sb2O3 0.00 0.08 0.07 0.00 0.00 0.11 0.10 0.00
Fe2O3 0.55 0.23 0.47 0.00 0.20 0.00 0.87 0.52
FeO 12.03 12.30 12.24 12.34 12.26 10.24 5.64 5.84
MnO 7.08 7.19 7.22 7.10 7.19 7.36 12.60 12.67
MgO 0.00 0.02 0.02 0.01 0.00 0.01 0.02 0.00
CaO 0.00 0.01 0.00 0.01 0.01 0.01 0.01 0.02
PbO 0.21 0.25 0.21 0.21 0.27 0.16 0.18 0.20
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 98.61 99.76 100.08 99.07 99.26 100.45 99.89 98.91
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.002 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001
1.733 1.750 1.759 1.758 1.749 1.256 1.553 1.604
0.234 0.221 0.205 0.226 0.229 0.732 0.416 0.367
0.028 0.027 0.035 0.021 0.026 0.011 0.019 0.023
0.004 0.004 0.003 0.003 0.001 0.000 0.002 0.002
0.002 0.002 0.002 0.000 0.000 0.002 0.000 0.001
suma B 2.002 2.005 2.004 2.008 2.004 2.002 1.991 1.999
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.001 0.001
0.003 0.003 0.003 0.004 0.004 0.004 0.002 0.002
0.000 0.002 0.002 0.000 0.000 0.003 0.003 0.000
0.025 0.010 0.021 0.000 0.009 0.000 0.041 0.024
0.606 0.611 0.603 0.618 0.613 0.570 0.293 0.303
0.361 0.362 0.360 0.360 0.364 0.415 0.663 0.665
0.000 0.002 0.002 0.000 0.000 0.001 0.002 0.000
0.000 0.001 0.000 0.001 0.001 0.001 0.001 0.001
0.003 0.004 0.003 0.003 0.004 0.003 0.003 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.998 0.995 0.995 0.987 0.994 0.996 1.008 1.000
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 2.996 3.000 2.999 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.36 0.37 0.37 0.37 0.37 0.42 0.67 0.67
Ta/(Ta+Nb) 0.12 0.11 0.10 0.11 0.12 0.37 0.21 0.19

minerál Fc Ft Fc Fc Fc Fc Fc Ft
č. an. 73 74 75 76 77 78 79 80
WO3 0.06 0.00 0.01 0.00 0.00 0.08 0.04 0.03
Nb2O5 64.90 28.14 32.06 34.45 62.99 65.89 59.34 27.39
Ta2O5 14.04 54.01 49.16 47.18 14.39 13.42 20.23 54.28
TiO2 0.52 0.91 1.18 0.56 0.84 0.59 0.42 0.95
ZrO2 0.12 0.11 0.16 0.07 0.32 0.15 0.00 0.15
SnO2 0.04 0.12 0.28 0.12 0.07 0.05 0.06 0.18
UO2 0.05 0.07 0.01 0.05 0.38 0.06 0.00 0.06
Sc2O3 0.01 0.00 0.00 0.02 0.01 0.00 0.01 0.02
Y2O3 0.12 0.02 0.04 0.07 0.15 0.06 0.08 0.03
Sb2O3 0.04 0.00 0.00 0.00 0.07 0.00 0.01 0.00
Fe2O3 0.00 0.13 0.12 0.53 0.45 0.23 0.00 0.86
FeO 12.32 11.07 11.06 10.91 12.79 12.18 12.05 10.45
MnO 7.23 5.13 5.39 5.63 6.07 7.49 6.98 5.19
MgO 0.00 0.01 0.02 0.02 0.02 0.02 0.01 0.04
CaO 0.00 0.00 0.01 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00
PbO 0.24 0.11 0.11 0.16 0.24 0.30 0.21 0.13
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.45 99.73 99.49 99.64 98.60 100.25 99.27 99.61
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.001
1.751 0.909 1.013 1.077 1.718 1.757 1.647 0.886
0.228 1.050 0.934 0.888 0.236 0.215 0.338 1.056
0.023 0.049 0.062 0.029 0.038 0.026 0.019 0.051
0.003 0.004 0.006 0.002 0.009 0.004 0.000 0.005
0.001 0.003 0.008 0.003 0.002 0.001 0.001 0.005
suma B 2.008 2.015 2.022 2.000 2.003 2.005 2.006 2.003
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.001 0.000 0.001 0.005 0.001 0.000 0.001
0.001 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.001
0.004 0.001 0.002 0.003 0.005 0.002 0.003 0.001
0.001 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000
0.000 0.007 0.006 0.028 0.021 0.010 0.000 0.046
0.615 0.662 0.646 0.632 0.645 0.601 0.619 0.625
0.365 0.311 0.319 0.330 0.310 0.374 0.363 0.314
0.000 0.001 0.002 0.002 0.002 0.001 0.001 0.005
0.000 0.000 0.001 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000
0.004 0.002 0.002 0.003 0.004 0.005 0.003 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.990 0.985 0.978 0.999 0.995 0.994 0.990 0.997
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.998 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 2.998 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.37 0.32 0.33 0.33 0.32 0.38 0.37 0.32
Ta/(Ta+Nb) 0.12 0.54 0.48 0.45 0.12 0.11 0.17 0.54

minerál Fc Mc Fc Fc Fc Fc Fc Fc
č. an. 81 82 83 84 85 86 87 88
WO3 0.00 0.00 0.20 0.00 0.05 0.06 0.00 0.00
Nb2O5 41.30 59.59 64.53 57.06 60.72 61.53 41.19 42.96
Ta2O5 40.39 19.25 13.93 22.30 19.03 17.07 39.22 36.38
TiO2 0.22 0.44 0.75 0.36 0.48 0.40 0.36 0.36
ZrO2 0.02 0.10 0.32 0.04 0.16 0.07 0.06 0.00
SnO2 0.02 0.07 0.04 0.04 0.06 0.05 0.02 0.02
UO2 0.01 0.00 0.17 0.01 0.02 0.03 0.00 0.00
Sc2O3 0.00 0.00 0.00 0.03 0.02 0.01 0.02 0.00
Y2O3 0.08 0.04 0.07 0.06 0.14 0.11 0.10 0.05
Sb2O3 0.07 0.04 0.00 0.06 0.01 0.03 0.05 0.01
Fe2O3 0.00 0.60 0.37 1.36 0.21 0.86 2.32 1.59
FeO 10.16 6.14 12.18 11.33 11.99 11.65 9.27 9.43
MnO 7.04 12.55 7.11 6.81 7.16 7.03 6.91 7.12
MgO 0.01 0.00 0.04 0.05 0.03 0.08 0.03 0.04
CaO 0.03 0.02 0.04 0.01 0.01 0.01 0.03 0.02
PbO 0.18 0.22 0.22 0.18 0.24 0.24 0.19 0.18
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.34 98.88 99.82 99.52 100.09 99.00 99.58 97.98
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.003 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000
1.256 1.651 1.734 1.591 1.661 1.687 1.237 1.299
0.739 0.321 0.225 0.374 0.313 0.282 0.708 0.662
0.011 0.020 0.033 0.016 0.022 0.018 0.018 0.018
0.001 0.003 0.009 0.001 0.005 0.002 0.002 0.000
0.001 0.002 0.001 0.001 0.001 0.001 0.000 0.001
suma B 2.008 1.997 2.005 1.983 2.003 1.991 1.965 1.979
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.002 0.001 0.000 0.001 0.000
0.003 0.001 0.002 0.002 0.004 0.003 0.003 0.002
0.002 0.001 0.000 0.001 0.000 0.001 0.001 0.000
0.000 0.028 0.016 0.063 0.009 0.039 0.116 0.080
0.572 0.315 0.605 0.584 0.607 0.591 0.515 0.527
0.401 0.652 0.358 0.356 0.367 0.361 0.389 0.403
0.001 0.000 0.004 0.005 0.003 0.007 0.003 0.004
0.002 0.001 0.002 0.000 0.000 0.001 0.002 0.001
0.003 0.004 0.004 0.003 0.004 0.004 0.003 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.984 1.001 0.993 1.016 0.996 1.008 1.033 1.021
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.992 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.41 0.66 0.37 0.35 0.37 0.36 0.38 0.40
Ta/(Ta+Nb) 0.37 0.16 0.11 0.19 0.16 0.14 0.36 0.34

minerál Fc Fc Ft Ft Ft Ft Ft Ft
č. an. 89 90 91 92 93 94 95 96
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 48.80 45.51 25.21 24.59 19.63 19.04 17.74 18.32
Ta2O5 31.62 35.61 56.78 58.25 63.03 64.57 65.71 64.62
TiO2 0.28 0.31 0.21 0.28 0.70 0.19 0.33 0.73
ZrO2 0.00 0.03 0.10 0.06 0.09 0.04 0.10 0.10
SnO2 0.06 0.07 0.24 0.14 0.20 0.08 0.17 0.20
UO2 0.02 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00 0.07 0.01
Sc2O3 0.02 0.01 0.04 0.03 0.01 0.04 0.04 0.00
Y2O3 0.14 0.09 0.05 0.09 0.02 0.09 0.01 0.02
Sb2O3 0.00 0.10 0.07 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 1.51 0.62 0.81 0.55 0.59 0.39 0.82 0.76
FeO 10.09 9.86 8.09 8.20 8.16 7.82 7.55 8.17
MnO 7.29 7.66 7.40 7.45 7.02 7.45 7.37 6.76
MgO 0.04 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.02
CaO 0.03 0.01 0.01 0.03 0.01 0.02 0.01 0.03
PbO 0.12 0.19 0.11 0.11 0.02 0.07 0.05 0.07
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.93 99.96 99.02 99.80 99.55 99.74 99.96 99.78
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
1.412 1.343 0.836 0.813 0.666 0.651 0.608 0.625
0.550 0.632 1.132 1.159 1.287 1.329 1.356 1.326
0.013 0.015 0.011 0.016 0.040 0.011 0.019 0.041
0.000 0.001 0.004 0.002 0.003 0.001 0.004 0.003
0.002 0.002 0.007 0.004 0.006 0.002 0.005 0.006
suma B 1.977 1.992 1.990 1.994 2.002 1.995 1.991 2.001
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.001 0.001 0.003 0.002 0.001 0.002 0.002 0.000
0.005 0.003 0.002 0.003 0.001 0.003 0.001 0.001
0.000 0.003 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.073 0.030 0.045 0.031 0.033 0.022 0.047 0.043
0.540 0.538 0.496 0.501 0.512 0.495 0.479 0.516
0.395 0.423 0.460 0.461 0.446 0.478 0.474 0.432
0.003 0.004 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.002
0.002 0.000 0.001 0.002 0.001 0.001 0.001 0.002
0.002 0.003 0.002 0.002 0.000 0.001 0.001 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.021 1.006 1.010 1.003 0.995 1.003 1.007 0.997
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.39 0.43 0.46 0.46 0.45 0.48 0.47 0.44
Ta/(Ta+Nb) 0.28 0.32 0.58 0.59 0.66 0.67 0.69 0.68

minerál Ft Ft Ft Ft Fc Fc Fc Fc
č. an. 97 98 99 100 101 102 103 104
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 22.71 18.84 17.30 19.31 17.56 18.10 18.85 19.59
Ta2O5 60.07 63.66 66.07 64.48 65.86 65.58 63.73 63.37
TiO2 0.57 0.71 0.36 0.31 0.33 0.28 0.79 0.60
ZrO2 0.09 0.07 0.04 0.05 0.05 0.09 0.10 0.07
SnO2 0.09 0.25 0.17 0.31 0.18 0.18 0.18 0.12
UO2 0.03 0.04 0.04 0.02 0.01 0.01 0.05 0.00
Sc2O3 0.00 0.02 0.01 0.01 0.03 0.04 0.04 0.03
Y2O3 0.02 0.00 0.00 0.00 0.06 0.00 0.07 0.02
Sb2O3 0.00 0.00 0.11 0.03 0.08 0.00 0.06 0.00
Fe2O3 1.09 1.31 0.82 0.30 0.48 0.43 0.45 0.62
FeO 8.65 8.04 7.73 8.29 7.65 7.88 8.02 7.99
MnO 6.59 6.59 7.14 7.12 7.39 7.33 7.05 7.15
MgO 0.01 0.03 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.03
CaO 0.02 0.02 0.02 0.02 0.02 0.01 0.01 0.00
PbO 0.10 0.08 0.08 0.07 0.03 0.05 0.03 0.09
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.98 99.65 99.81 100.28 99.72 99.95 99.46 99.59
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.754 0.640 0.596 0.656 0.605 0.621 0.643 0.666
1.200 1.300 1.369 1.318 1.366 1.353 1.308 1.295
0.031 0.040 0.020 0.018 0.019 0.016 0.045 0.034
0.003 0.002 0.002 0.002 0.002 0.003 0.004 0.003
0.003 0.007 0.005 0.009 0.005 0.005 0.006 0.004
suma B 1.991 1.990 1.991 2.003 1.997 1.999 2.006 2.001
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.000 0.001 0.001 0.001 0.002 0.003 0.003 0.002
0.001 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.003 0.001
0.000 0.000 0.003 0.001 0.003 0.000 0.002 0.000
0.060 0.074 0.047 0.017 0.028 0.024 0.026 0.035
0.531 0.505 0.493 0.521 0.488 0.500 0.506 0.502
0.410 0.420 0.461 0.453 0.477 0.471 0.451 0.455
0.001 0.004 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.003
0.001 0.002 0.001 0.002 0.002 0.001 0.001 0.000
0.002 0.002 0.002 0.001 0.001 0.001 0.001 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.007 1.007 1.009 0.997 1.003 1.000 0.993 0.999
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.41 0.42 0.46 0.46 0.48 0.47 0.46 0.46
Ta/(Ta+Nb) 0.61 0.67 0.70 0.67 0.69 0.69 0.67 0.66

minerál Fc Fc Fc Fc Fc Ft Ft Ft
č. an. 105 106 107 108 109 110 111 112
WO3 0.06 0.04 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.04
Nb2O5 25.37 27.28 27.32 29.44 28.13 18.37 20.89 21.75
Ta2O5 57.72 55.87 55.57 53.70 54.35 63.70 61.16 60.83
TiO2 0.26 0.26 0.31 0.27 0.31 1.18 0.97 0.89
ZrO2 0.11 0.08 0.06 0.08 0.12 0.15 0.13 0.15
SnO2 0.17 0.18 0.22 0.18 0.25 0.42 0.30 0.21
UO2 0.03 0.00 0.00 0.00 0.03 0.06 0.04 0.04
Sc2O3 0.03 0.02 0.01 0.04 0.01 0.04 0.04 0.02
Y2O3 0.08 0.05 0.05 0.09 0.08 0.04 0.15 0.04
Sb2O3 0.00 0.00 0.06 0.12 0.00 0.02 0.14 0.00
Fe2O3 0.00 0.00 0.09 0.00 0.07 1.55 2.01 0.88
FeO 8.70 8.86 8.76 8.92 8.91 7.56 7.67 8.49
MnO 7.36 7.44 7.44 7.50 7.31 6.89 6.81 6.77
MgO 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.02 0.01 0.01
CaO 0.02 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.03 0.06 0.10 0.11 0.13 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.98 100.13 99.91 100.35 99.65 100.04 100.31 100.10
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.836 0.888 0.890 0.945 0.914 0.620 0.693 0.724
1.144 1.095 1.090 1.038 1.063 1.292 1.221 1.218
0.014 0.014 0.017 0.014 0.017 0.066 0.054 0.049
0.004 0.003 0.002 0.003 0.004 0.006 0.004 0.005
0.005 0.005 0.006 0.005 0.007 0.013 0.009 0.006
suma B 2.004 2.006 2.005 2.005 2.006 1.996 1.981 2.002
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.001
0.002 0.001 0.000 0.003 0.001 0.003 0.002 0.001
0.003 0.002 0.002 0.003 0.003 0.001 0.006 0.001
0.000 0.000 0.002 0.003 0.000 0.001 0.004 0.000
0.000 0.000 0.005 0.000 0.004 0.087 0.111 0.049
0.530 0.534 0.528 0.530 0.536 0.472 0.471 0.523
0.454 0.454 0.454 0.451 0.445 0.436 0.423 0.422
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.002 0.001 0.001
0.001 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.001 0.002 0.002 0.003 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.992 0.992 0.994 0.994 0.992 1.002 1.019 0.998
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.998 3.000 3.000 2.999 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.46 0.46 0.46 0.46 0.45 0.44 0.42 0.42
Ta/(Ta+Nb) 0.58 0.55 0.55 0.52 0.54 0.68 0.64 0.63

minerál Ft Ft Ft Ft Ft Ft Ft Ft
č. an. 113 114 115 116 117 118 119 120
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 19.16 20.69 20.21 20.30 17.93 17.89 18.43 18.27
Ta2O5 62.86 62.23 62.15 61.82 60.87 61.78 64.71 64.37
TiO2 0.85 0.61 0.68 0.72 0.81 0.74 1.12 1.07
ZrO2 0.12 0.02 0.04 0.09 0.09 0.25 0.13 0.13
SnO2 0.21 0.21 0.11 0.21 0.30 6.36 0.33 0.33
UO2 0.05 0.05 0.00 0.00 0.06 0.04 0.00 0.09
Sc2O3 0.03 0.04 0.01 0.03 0.01 0.03 0.01 0.06
Y2O3 0.04 0.03 0.10 0.07 0.00 0.01 0.00 0.03
Sb2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.06 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 2.03 1.41 1.73 1.31 2.68 1.64 1.59 1.65
FeO 7.23 7.66 7.57 7.93 6.50 7.40 7.81 7.64
MnO 7.08 7.21 7.05 6.86 6.89 6.61 6.86 6.84
MgO 0.02 0.03 0.02 0.02 0.01 0.01 0.00 0.02
CaO 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00
PbO 0.00 0.09 0.00 0.00 0.06 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.70 100.21 99.72 99.36 96.21 102.82 101.01 100.59
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.646 0.692 0.680 0.685 0.627 0.588 0.617 0.614
1.275 1.252 1.258 1.255 1.280 1.223 1.303 1.302
0.048 0.034 0.038 0.041 0.047 0.040 0.062 0.060
0.004 0.001 0.001 0.003 0.003 0.009 0.005 0.005
0.006 0.006 0.003 0.006 0.009 0.185 0.010 0.010
suma B 1.980 1.985 1.980 1.991 1.966 2.045 1.996 1.990
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.001 0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.001
0.002 0.003 0.001 0.002 0.001 0.002 0.000 0.004
0.002 0.001 0.004 0.003 0.000 0.000 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000
0.114 0.078 0.097 0.073 0.156 0.090 0.089 0.093
0.451 0.474 0.471 0.495 0.421 0.450 0.483 0.475
0.448 0.452 0.444 0.434 0.451 0.407 0.430 0.431
0.002 0.003 0.002 0.002 0.001 0.001 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.000 0.002 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.020 1.014 1.018 1.009 1.034 0.951 1.004 1.007
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.44 0.45 0.44 0.43 0.44 0.43 0.43 0.43
Ta/(Ta+Nb) 0.66 0.64 0.65 0.65 0.67 0.68 0.68 0.68

minerál Ft Ft Mt Fc Fc Fc Fc Mt
č. an. 121 122 123 124 125 126 127 128
WO3 0.00 0.09 0.00 0.01 0.00 0.06 0.02 0.00
Nb2O5 20.02 18.46 16.38 39.98 46.97 48.24 42.68 11.49
Ta2O5 62.49 64.41 64.16 40.50 34.08 32.84 38.88 72.83
TiO2 0.80 0.70 0.11 0.15 0.39 0.18 0.31 0.29
ZrO2 0.12 0.11 0.00 0.02 0.14 0.05 0.15 0.10
SnO2 0.23 0.14 0.02 0.12 0.29 0.23 0.22 0.09
UO2 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.01 0.05
Sc2O3 0.03 0.03 0.03 0.03 0.01 0.02 0.00 0.03
Y2O3 0.05 0.05 0.07 0.09 0.06 0.07 0.13 0.10
Sb2O3 0.00 0.02 0.00 0.13 0.00 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 0.87 1.43 2.61 1.73 0.80 1.02 0.85 1.54
FeO 8.23 7.73 5.27 8.22 9.68 9.57 9.14 3.50
MnO 6.78 6.95 8.20 8.17 8.03 8.18 8.18 10.53
MgO 0.02 0.02 0.01 0.00 0.01 0.01 0.00 0.00
CaO 0.01 0.00 0.01 0.01 0.00 0.00 0.00 0.01
PbO 0.00 0.00 0.07 0.09 0.02 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.73 100.18 96.95 99.16 100.52 100.59 100.62 100.65
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000
0.675 0.625 0.579 1.218 1.368 1.397 1.270 0.405
1.268 1.312 1.363 0.742 0.597 0.572 0.696 1.545
0.045 0.039 0.006 0.008 0.019 0.009 0.016 0.017
0.004 0.004 0.000 0.001 0.004 0.002 0.005 0.004
0.007 0.004 0.001 0.003 0.007 0.006 0.006 0.003
suma B 1.999 1.986 1.949 1.972 1.996 1.986 1.992 1.974
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.002 0.002 0.002 0.002 0.001 0.001 0.000 0.002
0.002 0.002 0.003 0.003 0.002 0.002 0.005 0.004
0.000 0.001 0.000 0.004 0.000 0.000 0.000 0.000
0.049 0.081 0.154 0.088 0.039 0.049 0.042 0.090
0.514 0.484 0.344 0.463 0.522 0.512 0.503 0.229
0.429 0.441 0.543 0.466 0.438 0.444 0.456 0.696
0.002 0.002 0.001 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000
0.001 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001
0.000 0.000 0.001 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.998 1.012 1.049 1.028 1.003 1.011 1.006 1.023
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.43 0.44 0.52 0.46 0.44 0.44 0.46 0.69
Ta/(Ta+Nb) 0.65 0.68 0.70 0.38 0.30 0.29 0.35 0.79

minerál Ft Ft Ft Ft Ft Ft Ft Ft
č. an. 129 130 131 132 133 134 135 136
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 27.55 26.60 24.62 26.71 19.81 19.19 16.90 23.34
Ta2O5 55.12 55.65 58.37 54.94 62.79 63.46 66.62 58.74
TiO2 0.22 0.28 0.25 0.25 0.73 0.86 0.39 0.84
ZrO2 0.09 0.06 0.13 0.14 0.14 0.08 0.12 0.05
SnO2 0.23 0.23 0.22 0.20 0.18 0.27 0.12 0.22
UO2 0.01 0.03 0.00 0.01 0.01 0.02 0.00 0.03
Sc2O3 0.02 0.01 0.01 0.01 0.02 0.02 0.05 0.00
Y2O3
0.08 0.07 0.07 0.06 0.04 0.11 0.03 0.04
Sb2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00
Fe2O3 0.82 1.12 0.73 1.17 1.13 1.41 0.85 1.25
FeO
8.09 7.85 8.05 7.75 8.05 7.48 7.97 9.91
MnO
7.76 7.73 7.62 7.70 6.87 7.21 6.87 5.28
MgO
0.00 0.00 0.01 0.01 0.01 0.01 0.01 0.02
CaO 0.02 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.01 0.00
PbO 0.04 0.05 0.00 0.02 0.00 0.07 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.06 99.67 100.12 99.04 99.79 100.14 99.96 99.77
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.893 0.869 0.812 0.876 0.669 0.646 0.582 0.771
1.075 1.093 1.157 1.084 1.275 1.286 1.380 1.167
0.012 0.015 0.013 0.013 0.041 0.048 0.022 0.046
0.003 0.002 0.005 0.005 0.005 0.003 0.004 0.002
0.007 0.007 0.006 0.006 0.005 0.008 0.004 0.006
suma B 1.990 1.986 1.993 1.985 1.994 1.991 1.992 1.992
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.001 0.001 0.001 0.000 0.001 0.001 0.003 0.000
0.003 0.003 0.003 0.002 0.001 0.004 0.001 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.044 0.061 0.040 0.064 0.063 0.079 0.049 0.069
0.485 0.474 0.491 0.470 0.503 0.466 0.508 0.606
0.471 0.473 0.471 0.473 0.435 0.455 0.444 0.327
0.000 0.000 0.001 0.001 0.001 0.001 0.002 0.002
0.001 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.000
0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.008 1.013 1.006 1.012 1.004 1.008 1.007 1.006
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.47 0.47 0.47 0.47 0.43 0.46 0.44 0.33
Ta/(Ta+Nb) 0.55 0.56 0.59 0.55 0.66 0.67 0.70 0.60

minerál Ft Ft Mt Mt Mt Mt Ft Ft
č. an. 137 138 139 140 141 142 143 144
WO3 0.00 0.05 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 21.23 19.69 12.62 11.78 12.76 12.41 19.91 17.35
Ta2O5 61.50 62.75 71.67 72.63 71.27 71.86 64.16 65.45
TiO2 0.69 0.76 0.35 0.33 0.35 0.25 0.24 0.39
ZrO2 0.09 0.06 0.18 0.16 0.09 0.08 0.02 0.04
SnO2 0.18 0.23 0.09 0.13 0.10 0.08 0.15 0.15
UO2 0.04 0.06 0.04 0.00 0.02 0.00 0.00 0.02
Sc2O3 0.03 0.03 0.03 0.01 0.04 0.01 0.02 0.02
Y2O3 0.07 0.03 0.01 0.02 0.06 0.00 0.03 0.04
Sb2O3 0.04 0.10 0.02 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00
Fe2O3 1.42 1.41 1.48 1.75 2.38 2.41 1.46 2.01
FeO 8.14 7.46 3.77 3.45 2.78 2.94 7.57 6.53
MnO 6.77 7.26 10.45 10.60 10.98 10.88 7.41 7.75
MgO 0.02 0.02 0.00 0.00 0.01 0.00 0.01 0.01
CaO 0.01 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.01 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.25 99.98 100.77 100.87 100.94 101.00 101.04 99.77
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.707 0.663 0.441 0.413 0.443 0.432 0.667 0.594
1.232 1.271 1.508 1.533 1.489 1.506 1.293 1.348
0.038 0.042 0.020 0.019 0.020 0.015 0.013 0.022
0.003 0.002 0.007 0.006 0.003 0.003 0.001 0.001
0.005 0.007 0.003 0.004 0.003 0.003 0.004 0.005
suma B 1.987 1.985 1.979 1.975 1.959 1.958 1.978 1.969
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.002 0.002 0.002 0.000 0.002 0.001 0.001 0.002
0.003 0.001 0.000 0.001 0.003 0.000 0.001 0.002
0.001 0.003 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.079 0.079 0.086 0.102 0.137 0.140 0.081 0.114
0.502 0.465 0.244 0.224 0.179 0.190 0.469 0.413
0.423 0.458 0.685 0.696 0.715 0.710 0.465 0.497
0.002 0.002 0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.002
0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.012 1.012 1.018 1.024 1.038 1.041 1.022 1.030
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.42 0.46 0.67 0.68 0.69 0.68 0.46 0.49
Ta/(Ta+Nb) 0.64 0.66 0.77 0.79 0.77 0.78 0.66 0.69

minerál Ft Mt Mt Ft Ft Ft Ft Ft
č. an. 145 146 147 148 149 150 151 152
WO3 0.00 0.00 0.16 0.00 0.00 0.00 0.03 0.00
Nb2O5 19.12 24.93 26.74 19.92 21.30 17.48 26.44 27.14
Ta2O5 63.83 52.25 51.94 62.87 61.55 65.59 54.67 55.50
TiO2 0.79 3.44 2.54 0.90 0.72 0.35 1.68 0.27
ZrO2 0.10 0.08 0.08 0.14 0.04 0.08 0.13 0.10
SnO2 0.23 1.61 1.29 0.23 0.18 0.14 0.60 0.23
UO2 0.01 0.09 0.15 0.02 0.01 0.02 0.02 0.01
Sc2O3 0.04 0.02 0.04 0.04 0.03 0.02 0.00 0.00
Y2O3 0.06 0.07 0.02 0.08 0.03 0.09 0.07 0.08
Sb2O3 0.00 0.12 0.00 0.00 0.13 0.12 0.03 0.00
Fe2O3 1.71 4.26 3.80 1.91 1.46 2.12 2.00 1.54
FeO 7.06 3.11 3.24 7.63 7.95 6.54 9.23 8.18
MnO 7.58 10.01 10.53 6.95 6.96 7.65 5.74 7.32
MgO 0.00 0.00 0.01 0.01 0.02 0.02 0.02 0.03
CaO 0.00 0.00 0.03 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.02 0.07 0.05 0.00 0.08 0.12 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.53 100.01 100.63 100.74 100.41 100.28 100.69 100.39
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.003 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.642 0.783 0.836 0.663 0.708 0.595 0.841 0.877
1.288 0.988 0.977 1.258 1.231 1.343 1.047 1.078
0.044 0.180 0.132 0.050 0.040 0.020 0.089 0.014
0.004 0.003 0.003 0.005 0.001 0.003 0.004 0.004
0.007 0.045 0.036 0.007 0.005 0.004 0.017 0.006
suma B 1.984 1.998 1.986 1.983 1.986 1.965 1.999 1.979
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.001 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.003 0.001 0.002 0.003 0.002 0.001 0.000 0.000
0.002 0.003 0.001 0.003 0.001 0.004 0.003 0.003
0.000 0.003 0.000 0.000 0.004 0.004 0.001 0.000
0.096 0.223 0.197 0.106 0.081 0.120 0.106 0.083
0.438 0.181 0.188 0.470 0.489 0.412 0.543 0.489
0.477 0.589 0.616 0.433 0.433 0.488 0.342 0.443
0.000 0.000 0.001 0.001 0.002 0.002 0.002 0.003
0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.002 0.002 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.016 1.002 1.011 1.016 1.013 1.033 1.000 1.021
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.47 0.59 0.62 0.43 0.43 0.48 0.35 0.44
Ta/(Ta+Nb) 0.67 0.56 0.54 0.65 0.63 0.69 0.55 0.55

minerál Ft Ft Ft Ft Ft Ft Ft Ft
č. an. 153 154 155 156 157 158 159 160
WO3 0.24 0.00 0.07 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 28.15 25.55 22.97 19.88 18.61 17.78 20.30 23.34
Ta2O5 54.79 57.56 60.52 63.57 65.03 64.81 62.06 59.54
TiO2 0.18 0.21 0.27 0.28 0.29 0.34 0.75 0.64
ZrO2 0.02 0.12 0.08 0.13 0.04 0.11 0.19 0.09
SnO2 0.05 0.13 0.13 0.20 0.23 0.18 0.27 0.15
UO2 0.06 0.06 0.00 0.00 0.01 0.01 0.09 0.02
Sc2O3 0.03 0.04 0.02 0.00 0.07 0.02 0.01 0.05
Y2O3 0.02 0.06 0.04 0.04 0.04 0.04 0.03 0.01
Sb2O3 0.00 0.03 0.00 0.04 0.06 0.00 0.08 0.00
Fe2O3 1.40 1.83 1.51 1.66 1.32 1.72 1.84 1.74
FeO 8.62 7.70 8.17 7.28 7.34 6.86 7.14 8.55
MnO 7.19 7.56 7.10 7.55 7.51 7.57 7.44 6.47
MgO 0.02 0.01 0.00 0.01 0.01 0.01 0.02 0.03
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.79 100.86 100.90 100.66 100.58 99.44 100.26 100.65
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3
katióny
0.004 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.903 0.829 0.757 0.667 0.630 0.610 0.678 0.765
1.057 1.123 1.199 1.283 1.325 1.337 1.246 1.174
0.010 0.011 0.015 0.016 0.016 0.019 0.042 0.035
0.001 0.004 0.003 0.005 0.001 0.004 0.007 0.003
0.001 0.004 0.004 0.006 0.007 0.005 0.008 0.004
suma B 1.976 1.971 1.978 1.976 1.979 1.976 1.981 1.981
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.002 0.002 0.001 0.000 0.004 0.002 0.001 0.003
0.001 0.002 0.001 0.002 0.002 0.001 0.001 0.000
0.000 0.001 0.000 0.001 0.002 0.000 0.003 0.000
0.075 0.099 0.083 0.093 0.074 0.098 0.102 0.095
0.512 0.462 0.498 0.452 0.460 0.435 0.441 0.518
0.432 0.460 0.438 0.474 0.476 0.486 0.466 0.397
0.002 0.001 0.000 0.001 0.001 0.001 0.003 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.023 1.029 1.022 1.023 1.019 1.024 1.017 1.018
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.42 0.45 0.43 0.47 0.47 0.48 0.46 0.39
Ta/(Ta+Nb) 0.54 0.58 0.61 0.66 0.68 0.69 0.65 0.61

minerál Mt Mt Mt Mt Mt Mt Mt Mt
č. an. 161 162 163 164 165 166 167 168
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00
Nb2O5 19.56 11.61 15.32 20.21 17.77 17.00 19.86 17.79
Ta2O5 63.35 72.25 67.79 63.29 65.62 66.50 62.97 65.30
TiO2 0.32 0.32 0.50 0.36 0.30 0.55 0.59 0.02
ZrO2 0.05 0.15 0.11 0.04 0.07 0.06 0.09 0.04
SnO2 0.13 0.13 0.17 0.08 0.13 0.21 0.22 0.00
UO2 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00
Sc2O3 0.00 0.03 0.02 0.01 0.00 0.03 0.04 0.03
Y2O3 0.07 0.02 0.00 0.01 0.04 0.02 0.09 0.03
Sb2O3 0.08 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.06 0.00
Fe2O3 1.44 2.07 1.91 1.54 1.41 1.88 1.93 2.18
FeO 6.19 2.97 4.30 6.29 6.07 3.79 5.65 5.89
MnO 8.61 10.78 9.82 8.64 8.63 10.60 8.87 8.38
MgO 0.00 0.00 0.03 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.08
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.84 100.39 99.99 100.52 100.12 100.68 100.45 99.72
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.663 0.409 0.529 0.678 0.607 0.578 0.664 0.609
1.291 1.530 1.408 1.277 1.349 1.359 1.267 1.345
0.018 0.019 0.029 0.020 0.017 0.031 0.033 0.001
0.002 0.006 0.004 0.001 0.003 0.002 0.003 0.002
0.004 0.004 0.005 0.002 0.004 0.006 0.007 0.000
suma B 1.978 1.967 1.975 1.978 1.980 1.976 1.975 1.958
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.002 0.002 0.001 0.000 0.002 0.003 0.002
0.003 0.001 0.000 0.000 0.002 0.001 0.004 0.001
0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000
0.081 0.121 0.110 0.086 0.080 0.106 0.107 0.124
0.388 0.194 0.275 0.390 0.384 0.238 0.350 0.373
0.547 0.711 0.635 0.543 0.553 0.675 0.556 0.538
0.000 0.000 0.003 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.021 1.031 1.024 1.020 1.018 1.023 1.023 1.040
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.54 0.69 0.62 0.53 0.54 0.66 0.55 0.52
Ta/(Ta+Nb) 0.66 0.79 0.73 0.65 0.69 0.70 0.66 0.69

minerál Mt Mt Mt Ft Ft Ft Ft Ft
č. an. 169 170 171 172 173 174 175 176
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.05
Nb2O5 18.90 17.99 16.60 18.83 23.22 19.46 28.43 19.78
Ta2O5 65.31 66.16 67.90 63.85 59.54 63.85 54.16 63.96
TiO2 0.06 0.07 0.07 0.45 0.56 0.59 0.25 0.26
ZrO2 0.02 0.03 0.11 0.12 0.05 0.13 0.05 0.11
SnO2 0.04 0.02 0.00 1.34 0.15 0.16 0.10 0.14
UO2 0.00 0.00 0.00 0.04 0.00 0.04 0.00 0.00
Sc2O3 0.04 0.04 0.00 0.00 0.02 0.03 0.02 0.05
Y2O3 0.04 0.00 0.06 0.05 0.04 0.00 0.07 0.01
Sb2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.12 0.00 0.00
Fe2O3 1.99 1.57 1.41 2.09 1.84 1.64 1.37 1.51
FeO 5.90 6.53 6.22 7.99 8.86 7.91 8.39 7.73
MnO 8.75 8.26 8.51 6.31 6.06 6.81 7.33 7.19
MgO 0.01 0.00 0.00 0.04 0.04 0.02 0.01 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.01 0.09 0.00 0.04 0.00 0.03 0.09
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 101.12 100.69 100.90 101.17 100.49 100.79 100.19 100.79
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.636 0.612 0.568 0.630 0.763 0.652 0.914 0.664
1.321 1.353 1.398 1.284 1.177 1.287 1.048 1.291
0.003 0.004 0.004 0.025 0.031 0.033 0.013 0.014
0.001 0.001 0.004 0.004 0.002 0.005 0.002 0.004
0.001 0.001 0.000 0.040 0.004 0.005 0.003 0.004
suma B 1.962 1.970 1.974 1.983 1.977 1.981 1.980 1.978
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.000 0.000
0.003 0.003 0.000 0.000 0.001 0.002 0.001 0.003
0.002 0.000 0.002 0.002 0.002 0.000 0.003 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.004 0.000 0.000
0.111 0.089 0.080 0.116 0.101 0.092 0.073 0.084
0.367 0.411 0.394 0.494 0.539 0.490 0.499 0.480
0.551 0.526 0.546 0.395 0.373 0.428 0.441 0.452
0.001 0.000 0.000 0.005 0.005 0.003 0.001 0.000
0.000 0.000 0.000 0.003 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.002 0.000 0.001 0.000 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.035 1.029 1.024 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.54 0.51 0.54 0.39 0.37 0.42 0.44 0.45
Ta/(Ta+Nb) 0.68 0.69 0.71 0.67 0.61 0.66 0.53 0.66

minerál Ft Ft
č. an. 177 178
WO3 0.03 0.00
Nb2O5 20.05 10.04
Ta2O5 61.23 74.05
TiO2 0.72 0.36
ZrO2 0.25 0.12
SnO2 0.19 0.10
UO2 0.00 0.00
Sc2O3 0.01 0.06
Y2O3 0.06 0.02
Sb2O3 0.05 0.05
Fe2O3 1.50 1.88
FeO 8.04 7.64
MnO 6.48 6.07
MgO 0.02 0.04
CaO 0.00 0.00
PbO 0.12 0.00
ZnO 0.00 0.00
suma 98.64 100.42
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3
katióny
0.001 0.000
0.681 0.357
1.251 1.584
0.041 0.021
0.009 0.005
0.006 0.003
suma B 1.988 1.970
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000
0.001 0.004
0.002 0.001
0.002 0.002
0.085 0.111
0.505 0.503
0.413 0.405
0.002 0.004
0.000 0.000
0.002 0.000
0.000 0.000
suma A 3.000 3.000
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.41 0.40
Ta/(Ta+Nb) 0.65 0.82

minerál Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap
č. an. 179 180 181 182 183 184 185 186
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 5.62 6.24 5.36 2.44 3.29 3.25 5.10 2.70
Ta2O5 77.98 76.59 79.38 81.99 80.92 79.53 78.70 81.59
TiO2 1.01 1.21 0.24 0.13 0.29 0.37 0.77 0.20
ZrO2 0.04 0.09 0.10 0.21 0.11 0.16 0.05 0.11
SnO2 0.69 0.81 0.57 1.05 0.69 2.19 0.48 0.92
UO2 0.00 0.04 0.00 0.05 0.07 0.00 0.02 0.03
Sc2O3 0.03 0.02 0.03 0.02 0.00 0.00 0.01 0.00
Y2O3 0.01 0.00 0.01 0.02 0.03 0.00 0.02 0.02
Sb2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.07 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 0.65 0.92 0.00 0.00 0.32 0.98 0.83 0.50
FeO 12.35 12.62 13.19 12.86 12.78 12.20 12.92 12.83
MnO 1.41 1.04 1.10 1.05 1.02 1.13 0.83 0.91
MgO 0.05 0.00 0.00 0.00 0.03 0.00 0.02 0.00
CaO 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.05 0.05 0.00 0.00 0.00 0.04 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.86 99.62 100.05 99.88 99.66 99.88 99.74 99.87
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.206 0.228 0.199 0.093 0.124 0.122 0.188 0.102
1.722 1.683 1.775 1.871 1.836 1.790 1.751 1.854
0.062 0.073 0.015 0.008 0.018 0.023 0.047 0.013
0.001 0.004 0.004 0.009 0.004 0.006 0.002 0.005
0.022 0.026 0.019 0.035 0.023 0.072 0.016 0.031
suma B 2.014 2.014 2.012 2.016 2.006 2.013 2.004 2.005
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.001 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000 0.001
0.002 0.001 0.002 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.001 0.002 0.000 0.001 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.003 0.000 0.000 0.000
0.040 0.056 0.000 0.000 0.020 0.061 0.051 0.032
0.839 0.853 0.907 0.903 0.892 0.844 0.883 0.897
0.097 0.071 0.077 0.075 0.072 0.079 0.058 0.064
0.007 0.000 0.000 0.000 0.003 0.000 0.002 0.000
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.985 0.984 0.986 0.981 0.993 0.985 0.996 0.994
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 2.999 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.10 0.07 0.08 0.08 0.07 0.08 0.06 0.06
Ta/(Ta+Nb) 0.89 0.88 0.90 0.95 0.94 0.94 0.90 0.95

minerál Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap
č. an. 187 188 189 190 191 192 193 194
WO3 0.00 0.00 0.00 0.11 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 3.80 4.84 3.22 3.27 5.26 5.25 3.22 5.61
Ta2O5 79.53 79.46 81.06 81.29 78.94 78.16 80.85 77.17
TiO2 0.44 0.27 0.34 0.24 0.65 1.00 1.03 1.39
ZrO2 0.12 0.08 0.07 0.11 0.06 0.10 0.07 0.16
SnO2 2.03 0.69 0.73 0.86 0.29 0.61 0.31 0.93
UO2 0.00 0.04 0.00 0.02 0.06 0.01 0.00 0.00
Sc2O3 0.02 0.02 0.01 0.00 0.00 0.04 0.02 0.02
Y2O3 0.00 0.02 0.00 0.00 0.01 0.02 0.05 0.05
Sb2O3 0.00 0.00 0.02 0.06 0.00 0.02 0.00 0.00
Fe2O3 0.63 0.52 0.37 0.00 0.34 0.89 0.39 1.19
FeO 12.50 12.89 12.70 12.93 13.09 12.73 12.90 12.47
MnO 1.15 1.04 1.13 1.14 0.97 0.89 0.89 0.96
MgO 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03 0.00 0.00
PbO 0.00 0.04 0.04 0.03 0.01 0.03 0.00 0.04
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.21 99.89 99.67 100.06 99.71 99.79 99.78 100.01
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000
0.141 0.180 0.122 0.123 0.195 0.193 0.120 0.204
1.780 1.779 1.838 1.841 1.762 1.730 1.818 1.690
0.027 0.017 0.021 0.015 0.040 0.061 0.064 0.084
0.005 0.003 0.003 0.004 0.002 0.004 0.003 0.006
0.067 0.023 0.024 0.029 0.010 0.020 0.010 0.030
suma B 2.019 2.002 2.008 2.014 2.009 2.008 2.016 2.014
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000
0.001 0.002 0.001 0.000 0.000 0.002 0.001 0.002
0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.001 0.002 0.002
0.000 0.000 0.001 0.002 0.000 0.001 0.000 0.000
0.039 0.032 0.024 0.000 0.021 0.055 0.024 0.072
0.860 0.888 0.886 0.901 0.899 0.866 0.892 0.840
0.080 0.073 0.080 0.080 0.068 0.062 0.062 0.065
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000
0.000 0.001 0.001 0.001 0.000 0.001 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.981 0.997 0.992 0.984 0.990 0.990 0.982 0.984
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 2.999 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.08 0.07 0.08 0.08 0.07 0.06 0.06 0.07
Ta/(Ta+Nb) 0.93 0.91 0.94 0.94 0.90 0.90 0.94 0.89

minerál Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap
č. an. 195 196 197 198 199 200 201 202
WO3 0.00 0.00 0.00 0.11 0.00 0.03 0.00 0.00
Nb2O5 5.77 5.10 5.24 5.37 5.03 5.03 5.23 5.42
Ta2O5 77.45 78.61 79.21 78.59 79.10 78.70 78.44 77.21
TiO2 1.28 0.92 0.75 0.90 0.78 0.86 0.89 1.47
ZrO2 0.13 0.11 0.06 0.06 0.06 0.09 0.07 0.12
SnO2 0.74 0.54 0.47 0.57 0.48 0.40 0.46 0.87
UO2 0.04 0.03 0.03 0.00 0.09 0.00 0.00 0.03
Sc2O3 0.02 0.03 0.04 0.02 0.03 0.02 0.02 0.03
Y2O3 0.00 0.03 0.03 0.02 0.03 0.00 0.00 0.06
Sb2O3 0.00 0.00 0.10 0.00 0.04 0.03 0.00 0.00
Fe2O3 0.66 0.55 0.75 0.34 0.30 0.30 0.32 0.49
FeO 12.94 12.63 12.63 13.03 12.99 12.91 13.04 12.67
MnO 0.89 1.22 1.24 1.03 1.05 1.04 0.95 1.04
MgO 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00
PbO 0.03 0.00 0.00 0.00 0.00 0.07 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.93 99.80 100.66 100.09 99.99 99.44 99.45 99.46
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.001 0.000 0.000
0.211 0.188 0.192 0.197 0.186 0.187 0.194 0.199
1.703 1.746 1.746 1.740 1.761 1.759 1.750 1.706
0.078 0.056 0.046 0.055 0.048 0.053 0.055 0.090
0.005 0.004 0.002 0.002 0.003 0.004 0.003 0.005
0.024 0.018 0.015 0.019 0.016 0.013 0.015 0.028
suma B 2.021 2.013 2.002 2.016 2.013 2.016 2.017 2.028
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.001 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.001
0.001 0.002 0.003 0.002 0.002 0.002 0.002 0.002
0.000 0.001 0.001 0.001 0.001 0.000 0.000 0.002
0.000 0.000 0.003 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000
0.040 0.034 0.046 0.021 0.018 0.019 0.020 0.030
0.875 0.863 0.856 0.887 0.889 0.887 0.895 0.861
0.061 0.084 0.085 0.071 0.073 0.073 0.066 0.071
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.979 0.986 0.995 0.982 0.987 0.984 0.982 0.970
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.06 0.09 0.09 0.07 0.07 0.07 0.07 0.07
Ta/(Ta+Nb) 0.89 0.90 0.90 0.90 0.90 0.90 0.90 0.90

minerál Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap
č. an. 203 204 205 206 207 208 209 210
WO3 0.00 0.00 0.09 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 5.31 3.84 5.40 5.48 2.93 3.44 5.17 5.22
Ta2O5 78.63 79.51 78.52 78.26 81.82 80.06 78.99 78.63
TiO2 0.91 0.92 0.63 0.65 0.21 0.28 0.78 0.88
ZrO2 0.07 0.06 0.09 0.11 0.08 0.17 0.03 0.13
SnO2 0.47 0.51 0.78 0.79 0.76 1.64 0.48 0.64
UO2 0.05 0.01 0.02 0.07 0.08 0.04 0.01 0.05
Sc2O3 0.05 0.03 0.02 0.01 0.01 0.02 0.05 0.01
Y2O3 0.02 0.00 0.05 0.05 0.00 0.00 0.00 0.06
Sb2O3 0.00 0.08 0.00 0.07 0.00 0.00 0.00 0.02
Fe2O3 0.66 1.56 0.79 0.87 0.56 1.05 0.86 0.66
FeO 12.69 10.32 12.57 12.54 12.64 12.37 12.67 12.82
MnO 1.11 2.79 1.27 1.22 1.17 1.07 1.12 0.99
MgO 0.02 0.03 0.00 0.00 0.01 0.00 0.01 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02
PbO 0.08 0.06 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.04 99.72 100.25 100.14 100.26 100.16 100.17 100.13
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.195 0.142 0.198 0.201 0.110 0.128 0.190 0.192
1.740 1.773 1.736 1.731 1.850 1.797 1.748 1.740
0.056 0.057 0.038 0.040 0.013 0.018 0.048 0.054
0.003 0.002 0.003 0.004 0.003 0.007 0.001 0.005
0.015 0.017 0.025 0.025 0.025 0.054 0.016 0.021
suma B 2.009 1.991 2.004 2.002 2.001 2.003 2.003 2.011
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.000 0.000 0.001 0.001 0.001 0.000 0.001
0.004 0.002 0.002 0.001 0.001 0.002 0.003 0.000
0.001 0.000 0.002 0.002 0.000 0.000 0.000 0.003
0.000 0.003 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.001
0.040 0.096 0.049 0.053 0.035 0.065 0.053 0.040
0.864 0.708 0.855 0.853 0.879 0.853 0.862 0.873
0.076 0.193 0.087 0.084 0.082 0.075 0.077 0.068
0.003 0.004 0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002
0.002 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 0.990 1.007 0.995 0.997 0.999 0.996 0.997 0.988
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.08 0.19 0.09 0.08 0.08 0.08 0.08 0.07
Ta/(Ta+Nb) 0.90 0.93 0.90 0.90 0.94 0.93 0.90 0.90

minerál Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap
č. an. 211 212 213 214 215 216 217 218
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 2.46 2.60 7.77 5.27 6.95 6.55 7.28 5.06
Ta2O5 81.69 81.28 74.01 78.18 71.43 74.36 74.04 78.57
TiO2 0.28 0.26 2.53 0.90 3.91 3.39 2.68 0.70
ZrO2 0.16 0.14 0.11 0.05 0.09 0.09 0.07 0.10
SnO2 0.76 0.96 0.42 0.79 1.86 1.51 0.44 0.71
UO2 0.10 0.10 0.05 0.07 0.02 0.01 0.01 0.00
Sc2O3 0.04 0.02 0.03 0.02 0.02 0.01 0.02 0.03
Y2O3 0.03 0.00 0.03 0.06 0.03 0.11 0.02 0.03
Sb2O3 0.00 0.01 0.01 0.03 0.02 0.00 0.02 0.00
Fe2O3 0.71 0.96 1.61 1.45 2.15 1.51 1.99 1.32
FeO 12.55 12.43 12.42 12.34 11.09 12.23 11.90 12.52
MnO 1.02 1.01 0.94 1.08 1.32 0.88 1.09 0.98
MgO 0.01 0.00 0.00 0.00 0.05 0.01 0.03 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.11 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.82 99.84 99.96 100.28 98.94 100.64 99.60 100.06
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.093 0.098 0.276 0.193 0.245 0.230 0.259 0.186
1.856 1.844 1.580 1.720 1.516 1.573 1.584 1.739
0.018 0.016 0.149 0.055 0.230 0.198 0.158 0.043
0.006 0.006 0.004 0.002 0.003 0.003 0.003 0.004
0.025 0.032 0.013 0.025 0.058 0.047 0.014 0.023
suma B 1.998 1.995 2.021 1.995 2.052 2.052 2.018 1.995
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.002 0.002 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000
0.003 0.002 0.002 0.001 0.001 0.000 0.001 0.002
0.001 0.000 0.001 0.003 0.001 0.004 0.001 0.001
0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.001 0.000
0.044 0.060 0.095 0.089 0.126 0.089 0.118 0.081
0.877 0.867 0.815 0.835 0.724 0.796 0.783 0.852
0.072 0.071 0.062 0.074 0.087 0.058 0.073 0.068
0.001 0.000 0.000 0.000 0.005 0.001 0.003 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.000 1.003 0.977 1.004 0.946 0.948 0.982 1.004
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.07 0.07 0.06 0.07 0.09 0.06 0.07 0.07
Ta/(Ta+Nb) 0.95 0.95 0.85 0.90 0.86 0.87 0.86 0.90

minerál Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap
č. an. 219 220 221 222 223 224 225 226
WO3 0.00 0.08 0.00 0.00 0.10 0.00 0.00 0.01
Nb2O5 5.07 7.77 7.82 7.14 7.03 6.65 6.75 5.13
Ta2O5 78.06 73.29 73.54 72.33 74.46 75.09 74.16 78.74
TiO2 0.91 3.04 3.00 5.38 3.35 3.22 3.31 0.79
ZrO2 0.06 0.06 0.03 0.03 0.11 0.08 0.11 0.05
SnO2 0.76 0.76 0.73 0.78 0.50 0.90 1.13 0.45
UO2 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.08
Sc2O3 0.04 0.04 0.02 0.03 0.06 0.02 0.02 0.02
Y2O3 0.08 0.03 0.00 0.03 0.05 0.06 0.07 0.06
Sb2O3 0.00 0.10 0.00 0.00 0.03 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 1.48 1.96 1.51 1.77 1.67 1.45 1.66 1.21
FeO 12.32 12.13 12.44 11.97 12.22 12.25 12.14 12.45
MnO 0.97 0.96 0.93 0.87 0.93 1.06 0.93 1.12
MgO 0.01 0.00 0.00 0.01 0.02 0.00 0.00 0.01
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.13 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.76 100.26 100.02 100.34 100.62 100.79 100.39 100.28
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.002 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000
0.186 0.273 0.276 0.246 0.247 0.234 0.238 0.188
1.726 1.548 1.561 1.498 1.571 1.589 1.572 1.738
0.056 0.178 0.176 0.308 0.195 0.188 0.194 0.048
0.002 0.002 0.001 0.001 0.004 0.003 0.004 0.002
0.025 0.024 0.023 0.024 0.015 0.028 0.035 0.015
suma B 1.995 2.026 2.037 2.076 2.035 2.043 2.043 1.991
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.003 0.003 0.001 0.002 0.004 0.002 0.002 0.001
0.003 0.001 0.000 0.001 0.002 0.002 0.003 0.003
0.000 0.003 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000
0.090 0.115 0.089 0.101 0.098 0.085 0.097 0.074
0.838 0.788 0.812 0.762 0.793 0.797 0.792 0.845
0.067 0.063 0.061 0.056 0.061 0.070 0.061 0.077
0.001 0.000 0.000 0.001 0.003 0.000 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.003 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.004 0.973 0.963 0.924 0.961 0.956 0.954 1.003
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.07 0.07 0.06 0.06 0.06 0.07 0.06 0.08
Ta/(Ta+Nb) 0.90 0.85 0.85 0.86 0.86 0.87 0.87 0.90

minerál Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap
č. an. 227 228 229 230 231 232 233 234
WO3 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 5.26 6.45 0.00 5.43 3.91 5.62 5.57 6.13
Ta2O5 78.67 75.13 0.00 77.88 79.80 77.62 77.02 77.22
TiO2 0.84 2.76 0.00 0.97 0.94 1.14 0.97 0.40
ZrO2 0.05 0.08 0.00 0.19 0.04 0.19 0.14 0.07
SnO2 0.54 1.32 0.00 0.69 0.46 0.81 0.65 0.68
UO2 0.01 0.10 0.00 0.04 0.00 0.04 0.02 0.00
Sc2O3 0.02 0.03 0.00 0.03 0.04 0.05 0.04 0.01
Y2O3 0.04 0.00 0.00 0.00 0.04 0.01 0.00 0.03
Sb2O3 0.06 0.00 0.00 0.00 0.00 0.13 0.03 0.02
Fe2O3 1.13 1.31 0.00 1.31 1.75 1.12 1.70 0.99
FeO 12.41 12.37 0.00 12.34 11.52 12.40 11.27 9.63
MnO 1.23 0.96 0.00 1.14 1.61 1.12 1.89 3.31
MgO 0.00 0.00 0.00 0.02 0.02 0.01 0.01 0.03
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.56
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.12 0.10 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.30 100.62 0.00 100.06 100.12 100.27 99.40 99.10
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.193 0.229 0.237 0.199 0.144 0.205 0.205 0.227
1.735 1.603 1.544 1.714 1.769 1.701 1.701 1.718
0.051 0.163 0.230 0.059 0.057 0.069 0.060 0.025
0.002 0.003 0.002 0.007 0.001 0.008 0.006 0.003
0.018 0.041 0.032 0.022 0.015 0.026 0.021 0.022
suma B 1.998 2.040 2.044 2.001 1.987 2.008 1.992 1.995
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.002 0.000 0.001 0.000 0.001 0.000 0.000
0.001 0.002 0.001 0.002 0.003 0.003 0.002 0.000
0.002 0.000 0.002 0.000 0.002 0.000 0.000 0.001
0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.004 0.001 0.001
0.069 0.078 0.125 0.080 0.107 0.068 0.104 0.061
0.841 0.812 0.759 0.835 0.785 0.835 0.766 0.659
0.084 0.063 0.062 0.078 0.111 0.076 0.130 0.229
0.000 0.000 0.006 0.002 0.002 0.001 0.002 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.049
0.000 0.000 0.000 0.000 0.003 0.002 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 1.000 0.957 0.954 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.08 0.07 0.07 0.08 0.11 0.08 0.13 0.24
Ta/(Ta+Nb) 0.90 0.88 0.87 0.90 0.92 0.89 0.89 0.88

minerál Tap Tap Tap
č. an. 235 236 237
WO3 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 5.74 4.86 5.30
Ta2O5 77.08 78.23 78.24
TiO2 1.04 0.84 0.78
ZrO2 0.13 0.10 0.12
SnO2 0.77 0.52 0.58
UO2 0.05 0.07 0.00
Sc2O3 0.02 0.02 0.05
Y2O3 0.01 0.02 0.10
Sb2O3 0.00 0.09 0.08
Fe2O3 0.84 1.35 0.89
FeO 10.62 10.25 11.59
MnO 2.98 3.03 2.00
MgO 0.02 0.03 0.03
CaO 0.00 0.00 0.00
PbO 0.05 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00
suma 99.33 99.42 99.78
Kryštalochemické vzorce normalizované na
6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.000
0.211 0.180 0.195
1.707 1.741 1.735
0.064 0.052 0.048
0.005 0.004 0.005
0.025 0.017 0.019
suma B 2.012 1.994 2.002
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.001 0.000
0.002 0.002 0.004
0.000 0.001 0.004
0.000 0.003 0.003
0.051 0.083 0.055
0.723 0.702 0.790
0.205 0.210 0.138
0.002 0.004 0.004
0.000 0.000 0.000
0.001 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000
suma A 3.000 3.000 3.000
U 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 3.000 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.21 0.21 0.14
Ta/(Ta+Nb) 0.89 0.91 0.90

minerál Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod
č. analýzy 238 239 240 241 242 243 244 245
WO3 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 9.55 9.60 10.03 9.17 6.01 9.80 8.06 8.52
Ta2O5 60.40 60.17 60.64 61.30 64.22 61.44 63.60 62.99
TiO2 0.24 0.30 0.26 0.18 0.49 0.23 0.22 0.23
ZrO2 0.69 0.68 0.66 0.72 0.82 0.75 0.58 0.48
SnO2 15.02 15.35 14.24 14.76 15.24 14.09 13.28 13.79
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.00 0.00 0.05 0.02 0.01 0.01 0.00 0.00
Y2O3 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.04
Fe2O3 1.53 1.63 2.14 2.10 1.53 0.84 1.49 2.04
FeO 6.45 6.35 6.34 6.22 6.59 7.08 6.89 6.36
MnO 5.17 5.18 5.16 5.18 4.72 5.08 4.88 5.18
MgO 0.00 0.02 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.02 0.02 0.04 0.00 0.01 0.05 0.01 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.11 99.30 99.57 99.67 99.75 99.41 99.03 99.65
Kryštalochemické vzorce normalizované na 32 O a 16 katiónov
Li 0.032 0.019 0.000 0.000 0.005 0.128 0.074 0.006
Mn 1.842 1.839 1.820 1.839 1.708 1.803 1.752 1.843
Fe 2+
2.123 2.140 2.186 2.173 2.287 2.063 2.172 2.151
Pb 0.003 0.003 0.004 0.000 0.001 0.006 0.001 0.000
Zn 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 4.000 4.000 4.010 4.011 4.000 4.000 4.000 4.000
0.683 0.658 0.770 0.742 0.615 0.711 0.799 0.797
Ti 0.077 0.093 0.081 0.058 0.158 0.073 0.069 0.072
Sn 2.518 2.567 2.367 2.467 2.598 2.354 2.247 2.309
Ta 0.722 0.682 0.766 0.727 0.626 0.858 0.885 0.814
Th 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
U 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Sc 0.000 0.000 0.016 0.007 0.003 0.004 0.000 0.001
Sb 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.007
Bi 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma B 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000
Fe 3+
Nb 1.815 1.820 1.890 1.738 1.161 1.856 1.545 1.619
Ta 6.185 6.180 6.108 6.262 6.839 6.144 6.455 6.381
W 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma C 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000
Total 16.000 16.000 16.010 16.011 16.000 16.000 16.000 16.000
Mn/Total A 0.46 0.46 0.45 0.46 0.43 0.45 0.44 0.46
Ti/Total B 0.02 0.02 0.02 0.01 0.04 0.02 0.02 0.02
Mn/(Mn+Fe) 0.40 0.40 0.38 0.39 0.37 0.39 0.37 0.38
Ta/(Ta+Nb) 0.77 0.77 0.76 0.78 0.85 0.77 0.81 0.80

minerál Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod
č. analýzy 246 247 248 249 250 251 252 253
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 9.24 10.31 8.58 8.34 8.46 8.12 9.31 7.87
Ta2O5 61.05 59.94 62.81 61.98 62.99 62.17 61.67 63.01
TiO2 0.18 0.27 0.31 0.22 0.24 0.15 0.26 0.32
ZrO2 0.66 0.72 0.43 0.68 0.64 0.70 0.68 0.47
SnO2 14.89 14.72 13.54 14.67 13.71 14.85 14.33 13.80
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.01 0.02 0.04 0.02 0.00 0.01 0.00 0.01
Y2O3 0.00 0.02 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.00 0.09 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 1.40 1.91 2.15 1.70 1.68 1.76 1.66 2.44
FeO 6.52 6.18 6.36 6.22 6.32 6.10 6.54 5.70
MnO 5.20 5.35 5.10 5.26 5.32 5.33 5.17 5.43
MgO 0.00 0.02 0.01 0.01 0.02 0.00 0.00 0.02
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.15 99.56 99.33 99.10 99.46 99.22 99.66 99.13
Kryštalochemické vzorce normalizované na 32 O a 16 katiónov
Li 0.047 0.002 0.000 0.017 0.052 0.010 0.036 0.000
Mn 1.854 1.888 1.816 1.886 1.903 1.913 1.835 1.948
Fe 2+
2.099 2.111 2.186 2.097 2.045 2.077 2.129 2.075
Pb 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.003
Zn 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 4.000 4.000 4.004 4.000 4.000 4.000 4.000 4.026
0.689 0.710 0.806 0.709 0.777 0.709 0.741 0.807
Ti 0.057 0.083 0.098 0.071 0.076 0.049 0.081 0.102
Sn 2.500 2.446 2.270 2.477 2.306 2.511 2.392 2.329
Ta 0.750 0.737 0.812 0.737 0.840 0.727 0.785 0.759
Th 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
U 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Sc 0.005 0.008 0.014 0.006 0.001 0.004 0.000 0.003
Sb 0.000 0.016 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Bi 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma B 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000
Fe 3+
Nb 1.759 1.943 1.631 1.597 1.614 1.557 1.763 1.506
Ta 6.241 6.057 6.369 6.403 6.386 6.443 6.237 6.494
W 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma C 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000
Total 16.000 16.000 16.004 16.000 16.000 16.000 16.000 16.026
Mn/Total A 0.46 0.47 0.45 0.47 0.48 0.48 0.46 0.48
Ti/Total B 0.01 0.02 0.02 0.02 0.02 0.01 0.02 0.03
Mn/(Mn+Fe) 0.40 0.40 0.38 0.40 0.40 0.41 0.39 0.40
Ta/(Ta+Nb) 0.78 0.76 0.80 0.80 0.80 0.81 0.78 0.81

minerál Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod
č. analýzy 254 255 256 257 258 259 260 261
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 9.08 8.66 9.36 8.85 8.66 8.80 8.58 8.96
Ta2O5 61.94 62.81 61.10 62.16 61.96 61.97 63.03 61.49
TiO2 0.25 0.29 0.22 0.26 0.20 0.22 0.28 0.25
ZrO2 0.67 0.50 0.75 0.57 0.73 0.70 0.70 0.59
SnO2 13.99 13.29 14.87 13.90 15.18 14.95 14.30 14.88
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.01 0.02 0.01 0.00 0.02 0.02 0.03 0.01
Y2O3 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00
Fe2O3 1.65 2.27 1.71 2.03 1.39 1.31 1.18 1.74
FeO 6.29 6.19 6.26 6.09 6.34 6.48 6.60 6.18
MnO 5.37 5.25 5.33 5.39 5.33 5.29 5.33 5.38
MgO 0.02 0.00 0.01 0.01 0.02 0.01 0.01 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.04 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.29 99.34 99.64 99.31 99.86 99.76 100.07 99.47
Kryštalochemické vzorce normalizované na 32 O a 16 katiónov
Li 0.042 0.000 0.020 0.006 0.047 0.056 0.082 0.010
Mn 1.913 1.870 1.893 1.923 1.896 1.882 1.890 1.912
Fe 2+
2.041 2.137 2.086 2.072 2.056 2.062 2.028 2.078
Pb 0.004 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000
Zn 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 4.000 4.007 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000
0.752 0.837 0.705 0.788 0.661 0.673 0.700 0.704
Ti 0.079 0.092 0.070 0.083 0.064 0.069 0.088 0.078
Sn 2.346 2.229 2.485 2.332 2.543 2.503 2.390 2.491
Ta 0.813 0.833 0.735 0.797 0.724 0.747 0.808 0.723
Th 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
U 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Sc 0.002 0.009 0.004 0.000 0.007 0.008 0.012 0.004
Sb 0.008 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.003 0.000
Bi 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma B 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000
Fe 3+
Nb 1.727 1.648 1.773 1.683 1.645 1.671 1.625 1.701
Ta 6.273 6.352 6.227 6.317 6.355 6.329 6.375 6.299
W 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma C 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000
Total 16.000 16.007 16.000 16.000 16.000 16.000 16.000 16.000
Mn/Total A 0.48 0.47 0.47 0.48 0.47 0.47 0.47 0.48
Ti/Total B 0.02 0.02 0.02 0.02 0.02 0.02 0.02 0.02
Mn/(Mn+Fe) 0.41 0.39 0.40 0.40 0.41 0.41 0.41 0.41
Ta/(Ta+Nb) 0.78 0.79 0.78 0.79 0.79 0.79 0.80 0.79

minerál Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod
č. analýzy 262 263 264 265 266 267 268 269
WO3 0.00 0.30 0.35 0.03 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 6.40 11.15 10.06 9.96 9.32 10.83 8.45 10.98
Ta2O5 66.74 59.28 60.94 60.11 61.87 58.47 63.45 58.97
TiO2 0.57 5.29 4.30 0.23 0.28 0.26 1.64 0.25
ZrO2 0.66 0.29 0.30 0.76 0.65 0.87 0.51 0.97
SnO2 10.32 10.11 10.39 14.96 14.25 15.01 12.29 14.72
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.04 0.03 0.05 0.01 0.00 0.02 0.04 0.03
Y2O3 0.02 0.05 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.01
Sb2O3 0.00 0.00 0.00 0.03 0.00 0.00 0.00 0.01
Fe2O3 2.91 2.66 2.42 2.75 2.13 3.05 2.77 3.72
FeO 6.46 7.68 7.95 5.71 6.48 5.46 5.58 5.06
MnO 4.63 3.75 3.57 5.44 5.07 5.49 5.62 5.54
MgO 0.04 0.02 0.03 0.00 0.00 0.01 0.01 0.01
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.13
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.11 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 98.84 100.61 100.36 100.04 100.07 99.55 100.37 100.44
Kryštalochemické vzorce normalizované na 32 O a 16 katiónov
Li 0.000 0.000 0.000 0.000 0.027 0.000 0.000 0.000
Mn 1.681 1.248 1.209 1.921 1.793 1.938 1.968 1.940
Fe 2+
2.333 2.816 2.825 2.108 2.181 2.108 2.045 2.118
Pb 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.012 0.000
Zn 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 4.014 4.064 4.034 4.029 4.000 4.046 4.025 4.059
1.026 0.495 0.560 0.744 0.752 0.751 0.744 0.791
Ti 0.184 1.564 1.292 0.071 0.087 0.082 0.511 0.077
Sn 1.762 1.584 1.656 2.486 2.374 2.494 2.025 2.429
Ta 1.013 0.346 0.475 0.691 0.787 0.666 0.707 0.689
Th 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
U 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Sc 0.015 0.010 0.018 0.003 0.001 0.006 0.013 0.009
Sb 0.000 0.000 0.000 0.005 0.000 0.000 0.000 0.001
Bi 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.005
suma B 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000
Fe 3+
Nb 1.239 1.981 1.817 1.877 1.759 2.040 1.577 2.053
Ta 6.761 5.989 6.147 6.121 6.241 5.960 6.423 5.947
W 0.000 0.030 0.036 0.003 0.000 0.000 0.000 0.000
suma C 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000
Total 16.014 16.064 16.034 16.029 16.000 16.046 16.025 16.059
Mn/Total A 0.42 0.31 0.30 0.48 0.45 0.48 0.49 0.48
Ti/Total B 0.05 0.39 0.32 0.02 0.02 0.02 0.13 0.02
Mn/(Mn+Fe) 0.33 0.27 0.26 0.40 0.38 0.40 0.41 0.40
Ta/(Ta+Nb) 0.85 0.75 0.77 0.77 0.78 0.74 0.80 0.74

minerál Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod Wod
č. analýzy 270 271 272 273 274 275 276 277
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.05 0.40 0.10 0.09
Nb2O5 10.97 8.31 8.05 8.53 10.73 11.88 10.74 10.71
Ta2O5 58.66 63.21 63.35 63.29 59.81 58.65 59.29 60.10
TiO2 0.22 1.73 1.05 1.80 5.54 5.17 5.32 4.32
ZrO2 0.97 0.51 0.46 0.56 0.08 0.18 0.28 0.26
SnO2 14.86 11.96 12.81 11.63 8.21 9.31 9.96 10.39
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.03 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03 0.00
Y2O3 0.00 0.02 0.00 0.00 0.05 0.01 0.00 0.00
Sb2O3 0.09 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.01
Fe2O3 2.90 2.90 3.31 3.37 3.31 2.91 3.29 2.28
FeO 5.76 5.91 5.33 5.26 5.77 6.69 7.33 7.88
MnO 5.28 5.13 5.56 5.72 5.25 4.76 3.60 3.71
MgO 0.02 0.01 0.00 0.01 0.01 0.03 0.03 0.01
CaO 0.00 0.05 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.06 0.00 0.14 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.82 99.78 99.99 100.18 98.87 100.00 99.99 99.76
Kryštalochemické vzorce normalizované na 32 O a 16 katiónov
Li 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Mn 1.862 1.909 1.968 2.001 1.772 1.584 1.206 1.257
Fe 2+
2.173 2.114 2.086 2.053 2.311 2.475 2.885 2.772
Pb 0.000 0.000 0.000 0.000 0.007 0.000 0.014 0.000
Zn 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma A 4.035 4.023 4.054 4.054 4.089 4.059 4.106 4.029
0.739 0.751 0.817 0.814 0.604 0.585 0.520 0.554
Ti 0.069 0.542 0.329 0.559 1.661 1.528 1.584 1.300
Sn 2.465 1.984 2.133 1.917 1.305 1.460 1.572 1.658
Ta 0.699 0.715 0.715 0.708 0.425 0.427 0.312 0.487
Th 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
U 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Sc 0.012 0.008 0.001 0.000 0.000 0.000 0.010 0.000
Sb 0.016 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.001
Bi 0.000 0.000 0.004 0.000 0.004 0.000 0.002 0.000
suma B 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000 4.000
Fe 3+
Nb 2.063 1.563 1.521 1.595 1.934 2.113 1.922 1.937
Ta 5.937 6.437 6.479 6.405 6.062 5.846 6.068 6.054
W 0.000 0.000 0.000 0.000 0.005 0.041 0.010 0.009
suma C 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000 8.000
Total 16.035 16.023 16.054 16.054 16.089 16.059 16.106 16.029
Mn/Total A 0.46 0.47 0.49 0.49 0.43 0.39 0.29 0.31
Ti/Total B 0.02 0.14 0.08 0.14 0.42 0.38 0.40 0.32
Mn/(Mn+Fe) 0.39 0.40 0.40 0.41 0.38 0.34 0.26 0.27
Ta/(Ta+Nb) 0.74 0.80 0.81 0.80 0.76 0.73 0.76 0.76

minerál Mic Mic Mic Mic Mic Mic Mic Mic
č. analýzy 278 279 280 281 282 283 284 285
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 4.58 4.29 4.53 2.00 2.63 4.40 4.24 1.58
Ta2O5 73.75 73.48 73.76 75.84 74.02 73.66 72.27 77.52
TiO2 0.29 0.24 0.24 0.20 0.21 0.32 0.65 0.10
ZrO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.01
UO2 0.02 0.00 0.07 0.06 0.01 0.00 0.01 0.06
Sc2O3 0.02 0.02 0.00 0.01 0.01 0.03 0.02 0.00
Y2O3 0.04 0.01 0.01 0.05 0.00 0.05 0.05 0.00
As2O3 0.04 0.05 0.04 0.00 0.16 0.03 0.06 0.02
Sb2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.21 0.00 0.03
FeO 0.09 0.14 0.03 0.03 1.25 0.20 1.28 0.19
MnO 0.19 0.21 0.16 0.10 0.55 0.15 0.36 0.14
PbO 0.05 0.00 0.02 0.03 0.07 0.00 0.05 0.10
SnO 0.69 0.63 0.53 1.04 0.72 0.27 0.40 0.13
CaO 13.32 13.10 12.91 13.30 14.90 12.86 14.12 12.14
Na2O 2.97 3.15 3.45 2.55 1.55 3.35 3.05 3.51
F 3.00 3.16 3.32 2.85 2.37 3.20 3.43 3.25
suma 99.05 98.48 99.07 98.16 98.48 98.73 100.01 98.79
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.185 0.175 0.184 0.083 0.111 0.179 0.174 0.065
1.795 1.808 1.800 1.903 1.874 1.800 1.782 1.927
0.020 0.016 0.016 0.014 0.015 0.021 0.044 0.007
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
B suma 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001
0.001 0.002 0.000 0.001 0.001 0.002 0.002 0.000
0.002 0.000 0.001 0.002 0.000 0.002 0.002 0.000
0.002 0.003 0.002 0.000 0.009 0.001 0.003 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.008 0.000 0.001
0.006 0.011 0.002 0.002 0.097 0.015 0.097 0.015
0.015 0.016 0.012 0.008 0.043 0.012 0.027 0.011
0.001 0.000 0.000 0.001 0.002 0.000 0.001 0.003
0.031 0.028 0.024 0.048 0.033 0.012 0.018 0.006
1.278 1.270 1.241 1.314 1.487 1.238 1.372 1.189
0.516 0.553 0.600 0.456 0.279 0.583 0.536 0.623
A suma 1.853 1.884 1.884 1.836 1.952 1.873 2.059 1.849
U 4+
Sc 3+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Fe 2+
Mn 2+
Pb 2+
Sn 2+
Ca 2+
Na +
suma kat. 3.853 3.884 3.884 3.836 3.952 3.875 4.059 3.850
F 0.850 0.903 0.943 0.833 0.698 0.908 0.983 0.938
Ta/(Ta+Nb) 0.91 0.91 0.91 0.96 0.94 0.91 0.91 0.97

minerál Mic Mic Mic Mic
č. analýzy 286 287 288 289
WO3 0.00 0.00 0.00 0.00
Nb2O5 2.26 4.58 7.60 8.91
Ta2O5 76.33 73.02 72.18 69.23
TiO2 0.17 0.31 0.58 0.48
ZrO2 0.00 0.10 0.03 0.03
UO2 0.05 0.30 0.04 0.04
Sc2O3 0.00 0.02 0.00 0.00
Y2O3 0.01 0.05 0.01 0.09
As2O3 0.07 0.00 0.02 0.09
Sb2O3 0.15 0.06 0.15 0.40
FeO 1.03 1.28 0.14 0.11
MnO 0.13 0.52 0.16 0.29
PbO 0.00 0.00 0.00 0.01
SnO 0.18 1.04 0.37 0.67
CaO 10.96 11.16 12.49 13.63
Na2O 4.23 0.00 4.37 3.54
F 3.62 0.00 3.80 3.16
suma 99.23 92.43 101.95 100.70
0.000 0.000 0.000 0.000
0.093 0.186 0.292 0.347
1.895 1.788 1.669 1.621
0.012 0.021 0.037 0.031
0.000 0.004 0.001 0.001
B suma 2.000 2.000 2.000 2.000
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
0.001 0.006 0.001 0.001
0.000 0.001 0.000 0.000
0.000 0.002 0.000 0.004
0.004 0.000 0.001 0.005
0.006 0.002 0.005 0.014
0.079 0.097 0.010 0.008
0.010 0.040 0.011 0.021
0.000 0.000 0.000 0.000
0.008 0.047 0.016 0.029
1.072 1.077 1.138 1.257
0.748 0.000 0.721 0.591
A suma 1.929 1.271 1.904 1.931
U 4+
Sc 3+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Fe 2+
Mn 2+
Pb 2+
Sn 2+
Ca 2+
Na +
suma kat. 3.930 3.271 3.904 3.931
F 1.046 0.000 1.023 0.861
Ta/(Ta+Nb) 0.95 0.91 0.85 0.82

Lokalita Považský Inovec - Duchonka
minerál Fc Ft Ft Fc Fc Fc Ft Fc
č. analýzy 1 2 3 4 5 6 7 8
WO3 0.31 0.19 0.00 0.13 0.00 0.25 0.00 0.00
Nb2O5 49.12 30.99 27.93 46.68 55.09 41.66 30.31 41.85
Ta2O5 31.61 51.40 54.69 33.45 24.86 39.81 51.88 39.05
TiO2 0.44 0.35 0.27 0.16 0.16 0.07 0.06 0.31
ZrO2 0.30 0.13 0.20 0.60 0.33 0.25 0.03 0.28
SnO2 0.06 0.04 0.02 0.18 0.04 0.07 0.01 0.16
UO2 0.04 0.00 0.00 0.32 0.08 0.00 0.05 0.04
ThO2 0.04 0.03 0.03 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Y2O3 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.01 0.06 0.04 0.06 0.06 0.06 0.07 0.00
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 12.25 11.13 11.02 10.65 10.74 11.73 10.24 11.76
MnO 3.88 3.20 2.96 6.54 7.07 4.22 5.54 3.55
MgO 0.22 0.29 0.32 0.00 0.00 0.16 0.00 0.26
CaO 0.06 0.06 0.11 0.02 0.02 0.02 0.02 0.03
PbO 0.56 0.43 0.00 1.08 0.64 0.58 0.68 0.52
ZnO 0.00 0.00 0.03 0.00 0.03 0.01 0.03 0.00
suma 98.36 97.87 97.56 98.80 98.43 98.31 98.20 97.29
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.005 0.004 0.000 0.002 0.000 0.004 0.000 0.000
1.442 1.007 0.927 1.384 1.573 1.275 0.988 1.288
0.558 1.004 1.092 0.596 0.427 0.733 1.018 0.723
0.021 0.019 0.015 0.008 0.008 0.004 0.003 0.016
0.009 0.004 0.007 0.019 0.010 0.008 0.001 0.009
0.002 0.001 0.000 0.005 0.001 0.002 0.000 0.004
Suma B 2.038 2.039 2.041 2.014 2.019 2.027 2.010 2.040
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.000 0.000 0.005 0.001 0.000 0.001 0.001
0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.002 0.001 0.002 0.001 0.002 0.002 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.665 0.669 0.676 0.584 0.567 0.664 0.618 0.669
0.214 0.195 0.184 0.363 0.378 0.242 0.338 0.205
0.022 0.031 0.035 0.000 0.000 0.016 0.000 0.026
0.004 0.004 0.008 0.001 0.001 0.002 0.002 0.002
0.010 0.008 0.000 0.019 0.011 0.011 0.013 0.009
0.000 0.000 0.002 0.000 0.001 0.001 0.002 0.000
Suma A 0.917 0.910 0.907 0.974 0.961 0.937 0.976 0.913
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.955 2.949 2.948 2.988 2.980 2.964 2.985 2.953
Mn/(Mn+Fe) 0.24 0.23 0.21 0.38 0.40 0.27 0.35 0.23
Ta/(Ta+Nb) 0.28 0.50 0.54 0.30 0.21 0.37 0.51 0.36

minerál Fc Ft Ft Ft Fc Fc Fc Ft
č. an. 9 10 11 12 13 14 15 16
WO3 0.17 0.14 0.13 0.17 0.14 0.00 0.05 0.00
Nb2O5 38.97 28.14 26.07 30.25 35.48 45.34 51.19 17.36
Ta2O5 41.97 53.69 56.92 51.54 45.86 34.78 27.06 66.62
TiO2 0.87 0.81 0.42 0.61 0.21 0.13 0.30 0.24
ZrO2 0.43 0.14 0.16 0.05 0.29 0.19 0.36 0.20
SnO2 0.05 0.03 0.05 0.05 0.12 0.07 0.08 0.00
UO2 0.07 0.00 0.02 0.04 0.04 0.01 0.09 0.03
ThO2 0.00 0.03 0.01 0.01 0.02 0.02 0.00 0.02
Sc2O3 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.06 0.00 0.03 0.07 0.06 0.05 0.00 0.06
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 11.82 11.15 10.65 11.12 11.43 12.25 12.63 10.13
MnO 3.31 3.14 3.06 3.10 3.63 3.76 3.81 3.29
MgO 0.27 0.27 0.29 0.27 0.19 0.23 0.27 0.21
CaO 0.03 0.03 0.03 0.02 0.02 0.03 0.02 0.01
PbO 0.60 0.41 0.50 0.65 0.67 0.74 1.19 0.18
ZnO 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00
suma 98.04 97.57 97.86 97.29 97.50 96.87 95.85 98.15
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.003 0.003 0.002 0.003 0.003 0.000 0.001 0.000
1.203 0.927 0.870 0.989 1.129 1.376 1.514 0.610
0.780 1.064 1.143 1.014 0.878 0.635 0.481 1.409
0.045 0.044 0.023 0.033 0.011 0.007 0.015 0.014
0.014 0.005 0.006 0.002 0.010 0.006 0.012 0.008
0.001 0.001 0.002 0.001 0.003 0.002 0.002 0.000
Suma B 2.046 2.044 2.046 2.042 2.033 2.026 2.024 2.041
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.001 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.002 0.000 0.001 0.002 0.002 0.001 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.675 0.680 0.658 0.673 0.673 0.688 0.691 0.659
0.192 0.194 0.191 0.190 0.216 0.214 0.211 0.217
0.028 0.029 0.031 0.030 0.020 0.023 0.026 0.024
0.002 0.003 0.002 0.001 0.002 0.002 0.001 0.001
0.011 0.008 0.010 0.013 0.013 0.013 0.021 0.004
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
Suma A 0.911 0.914 0.896 0.909 0.926 0.942 0.953 0.907
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.957 2.958 2.943 2.951 2.959 2.968 2.976 2.948
Mn/(Mn+Fe) 0.22 0.22 0.23 0.22 0.24 0.24 0.23 0.25
Ta/(Ta+Nb) 0.39 0.53 0.57 0.51 0.44 0.32 0.24 0.70

minerál Fc Ft Fc Fc Ft Fc Fc Ft
č. an. 17 18 19 20 21 22 23 24
WO3 0.00 0.15 0.12 0.09 0.01 0.00 0.00 0.22
Nb2O5 48.99 17.88 48.78 44.23 18.59 45.14 38.05 26.97
Ta2O5 30.05 66.02 29.43 35.44 65.65 34.29 41.54 53.81
TiO2 0.41 0.16 0.30 0.25 0.17 0.32 0.84 0.74
ZrO2 0.33 0.21 0.14 0.37 0.27 0.32 0.44 0.24
SnO2 0.08 0.01 0.09 0.09 0.03 0.09 0.08 0.05
UO2 0.04 0.02 0.05 0.03 0.00 0.04 0.03 0.05
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.05 0.00 0.00 0.06 0.00
Sc2O3 0.00 0.01 0.03 0.01 0.00 0.00 0.01 0.03
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.03 0.07 0.04 0.05 0.02 0.08 0.06 0.06
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 12.59 10.38 12.35 11.77 10.15 12.04 11.58 11.04
MnO 3.64 3.13 3.73 3.62 3.14 3.65 3.47 3.16
MgO 0.25 0.27 0.27 0.27 0.24 0.26 0.25 0.28
CaO 0.02 0.02 0.00 0.02 0.02 0.03 0.04 0.02
PbO 0.65 0.00 0.67 0.57 0.00 0.52 0.46 0.47
ZnO 0.03 0.02 0.04 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00
suma 96.43 98.33 95.33 96.29 98.30 96.27 96.45 96.67
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.003 0.002 0.002 0.000 0.000 0.000 0.004
1.460 0.626 1.469 1.355 0.649 1.376 1.197 0.901
0.539 1.390 0.533 0.653 1.378 0.629 0.786 1.081
0.020 0.009 0.015 0.013 0.010 0.016 0.044 0.041
0.011 0.008 0.004 0.012 0.010 0.011 0.015 0.009
0.002 0.000 0.002 0.003 0.001 0.002 0.002 0.001
Suma B 2.031 2.036 2.026 2.037 2.048 2.034 2.043 2.038
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.000 0.001 0.001 0.000 0.001 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.000
0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.002 0.001 0.001 0.001 0.002 0.002 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.694 0.672 0.688 0.667 0.655 0.679 0.673 0.682
0.203 0.205 0.211 0.208 0.205 0.208 0.205 0.198
0.024 0.031 0.027 0.027 0.027 0.027 0.026 0.031
0.001 0.001 0.000 0.002 0.002 0.002 0.003 0.002
0.012 0.000 0.012 0.010 0.000 0.009 0.009 0.009
0.001 0.001 0.002 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000
Suma A 0.937 0.914 0.943 0.917 0.890 0.928 0.920 0.926
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.969 2.951 2.969 2.954 2.938 2.962 2.963 2.964
Mn/(Mn+Fe) 0.23 0.23 0.23 0.24 0.24 0.23 0.23 0.22
Ta/(Ta+Nb) 0.27 0.69 0.27 0.33 0.68 0.31 0.40 0.55

minerál Fc Fc Ft Fc Fc Ft Ft Ft
č. an. 25 26 27 28 29 30 31 32
WO3 0.01 0.01 0.22 0.18 0.33 0.19 0.28 0.15
Nb2O5 56.93 57.02 26.91 41.74 37.25 28.26 26.57 21.79
Ta2O5 20.54 22.32 54.38 37.79 41.94 54.70 56.67 62.44
TiO2 0.17 0.24 0.52 0.69 1.13 0.74 0.21 0.46
ZrO2 0.21 0.22 0.23 0.24 0.40 0.34 0.31 0.24
SnO2 0.03 0.02 0.04 0.04 0.05 0.03 0.01 0.17
UO2 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.05 0.02 0.05 0.00 0.02 0.02
Sc2O3 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Y2O3 0.00 0.02 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.02
Sb2O3 0.03 0.04 0.06 0.04 0.05 0.06 0.07 0.03
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 13.04 12.72 10.73 11.78 11.57 11.15 10.55 10.65
MnO 4.09 3.77 2.99 3.34 3.22 3.11 3.04 3.05
MgO 0.22 0.27 0.30 0.27 0.25 0.29 0.26 0.28
CaO 0.03 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.11 0.01
PbO 0.89 0.76 0.18 0.79 0.47 0.64 0.28 0.43
ZnO 0.05 0.01 0.00 0.00 0.02 0.00 0.04 0.02
suma 95.35 96.65 96.42 96.13 96.25 98.86 98.09 99.31
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000 0.004 0.003 0.006 0.004 0.005 0.003
1.645 1.633 0.905 1.292 1.175 0.920 0.885 0.735
0.357 0.385 1.100 0.704 0.796 1.071 1.135 1.268
0.008 0.012 0.029 0.035 0.059 0.040 0.011 0.026
0.006 0.007 0.008 0.008 0.014 0.012 0.011 0.009
0.001 0.001 0.001 0.001 0.001 0.001 0.000 0.005
Suma B 2.018 2.037 2.048 2.043 2.051 2.047 2.048 2.046
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.001 0.001 0.002 0.001 0.001 0.002 0.002 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.697 0.674 0.667 0.674 0.675 0.671 0.650 0.665
0.222 0.202 0.189 0.194 0.190 0.190 0.190 0.193
0.021 0.025 0.033 0.028 0.026 0.031 0.029 0.031
0.002 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.008 0.001
0.015 0.013 0.004 0.014 0.009 0.012 0.006 0.009
0.002 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.002 0.001
Suma A 0.961 0.916 0.895 0.912 0.904 0.906 0.887 0.902
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.979 2.953 2.943 2.955 2.956 2.953 2.935 2.948
Mn/(Mn+Fe) 0.24 0.23 0.22 0.22 0.22 0.22 0.23 0.22
Ta/(Ta+Nb) 0.18 0.19 0.55 0.35 0.40 0.54 0.56 0.63

minerál Ft Ft Fc Ft Ft Ft Ft Ft
č. an. 33 34 35 36 37 38 39 40
WO3 0.00 0.04 0.16 0.00 0.00 0.00 0.31 0.11
Nb2O5 15.88 21.48 32.00 18.95 19.25 19.44 20.30 21.54
Ta2O5 68.18 59.83 49.12 64.38 63.18 63.43 62.13 60.81
TiO2 0.44 0.06 0.24 0.20 0.27 0.12 0.38 0.10
ZrO2 0.24 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
SnO2 0.13 0.02 0.25 0.02 0.06 0.05 0.06 0.02
UO2 0.00 0.00 0.00 0.03 0.04 0.00 0.01 0.00
ThO2 0.00 0.04 0.06 0.01 0.00 0.02 0.00 0.01
Sc2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.04 0.05 0.09 0.06 0.08 0.08 0.09 0.04
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 10.14 10.48 11.12 10.28 10.45 10.47 10.48 10.93
MnO 2.90 3.18 3.38 3.32 3.34 3.50 3.29 2.61
MgO 0.26 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.27 0.54 0.29 0.26 0.38 0.09 0.66 0.24
ZnO 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 98.21 95.18 96.42 97.24 96.66 97.11 97.05 96.17
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3
katióny
0.000 0.001 0.003 0.000 0.000 0.000 0.006 0.002
0.561 0.759 1.051 0.667 0.679 0.684 0.707 0.755
1.450 1.272 0.971 1.364 1.341 1.342 1.302 1.282
0.026 0.003 0.013 0.012 0.016 0.007 0.022 0.006
0.009 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.004 0.000 0.007 0.001 0.002 0.002 0.002 0.000
Suma B 2.050 2.036 2.045 2.043 2.037 2.034 2.040 2.046
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000
0.000 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.002 0.003 0.002 0.003 0.003 0.003 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.663 0.685 0.676 0.669 0.682 0.682 0.676 0.709
0.192 0.210 0.208 0.219 0.221 0.230 0.215 0.172
0.031 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.006 0.011 0.006 0.005 0.008 0.002 0.014 0.005
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Suma A 0.893 0.909 0.893 0.896 0.914 0.917 0.907 0.887
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.944 2.946 2.939 2.940 2.951 2.951 2.947 2.932
Mn/(Mn+Fe) 0.22 0.23 0.24 0.25 0.24 0.25 0.24 0.20
Ta/(Ta+Nb) 0.72 0.63 0.48 0.67 0.66 0.66 0.65 0.63

minerál Ft Ft Ft Ft Ft Ft Ft Ft
č. an. 41 42 43 44 45 46 47 48
WO3 0.16 0.15 0.21 0.21 0.18 0.17 0.12 0.04
Nb2O5 21.27 26.45 24.55 27.38 23.53 16.30 16.46 15.91
Ta2O5 60.89 55.48 56.67 53.61 56.63 66.73 66.08 65.93
TiO2 0.10 0.45 0.59 0.80 0.26 0.43 0.39 0.46
ZrO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
SnO2 0.02 0.00 0.03 0.06 0.05 0.07 0.05 0.09
UO2 0.00 0.03 0.05 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.03 0.00 0.00 0.01 0.04 0.01 0.04 0.00
Sc2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.08 0.01 0.06 0.07 0.06 0.05 0.06 0.07
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 10.54 10.90 10.88 11.09 11.06 10.35 10.15 10.24
MnO 3.32 3.09 3.11 3.23 3.21 2.99 2.91 2.96
MgO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.04 0.05 0.03
PbO 0.38 0.43 0.47 0.60 0.48 0.10 0.23 0.17
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 96.41 96.57 96.13 96.48 95.01 97.14 96.31 95.74
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.003 0.003 0.004 0.004 0.004 0.004 0.002 0.001
0.744 0.894 0.840 0.916 0.820 0.582 0.592 0.577
1.282 1.127 1.167 1.079 1.188 1.434 1.431 1.438
0.006 0.025 0.033 0.045 0.015 0.026 0.023 0.028
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.000 0.001 0.002 0.001 0.002 0.002 0.003
Suma B 2.035 2.049 2.045 2.046 2.028 2.048 2.050 2.047
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.001 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.003 0.000 0.002 0.002 0.002 0.002 0.002 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.682 0.682 0.689 0.687 0.713 0.684 0.676 0.687
0.218 0.196 0.199 0.203 0.209 0.200 0.196 0.201
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.003 0.004 0.003
0.008 0.009 0.010 0.012 0.010 0.002 0.005 0.004
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Suma A 0.911 0.887 0.900 0.904 0.935 0.891 0.884 0.897
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.947 2.936 2.946 2.950 2.963 2.939 2.934 2.944
Mn/(Mn+Fe) 0.24 0.22 0.22 0.23 0.23 0.23 0.23 0.23
Ta/(Ta+Nb) 0.63 0.56 0.58 0.54 0.59 0.71 0.71 0.71

minerál Ft Ft Ft Ft Ft Fc Ft Ft
č. an. 49 50 51 52 53 54 55 56
WO3 0.00 0.22 0.06 0.09 0.25 0.20 0.33 0.12
Nb2O5 15.94 20.29 20.01 19.62 28.76 40.34 26.82 30.44
Ta2O5 66.18 62.20 61.25 62.60 52.25 38.45 54.41 52.64
TiO2 0.42 0.45 0.44 0.33 0.63 0.78 0.14 0.67
ZrO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.11
SnO2 0.10 0.26 0.24 0.25 0.05 0.00 0.01 0.09
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.08 0.00 0.03 0.04
ThO2 0.03 0.00 0.02 0.05 0.01 0.03 0.02 0.00
Sc2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.04
Sb2O3 0.09 0.02 0.02 0.08 0.06 0.03 0.03 0.08
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 10.06 10.37 10.32 10.41 11.15 11.68 10.91 10.83
MnO 2.95 3.10 3.17 3.38 3.27 3.42 3.25 2.99
MgO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.39
CaO 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.08
PbO 0.36 0.52 0.33 0.23 0.47 0.48 0.44 0.43
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 95.81 96.92 95.52 96.82 96.51 94.94 95.94 98.54
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.004 0.001 0.002 0.005 0.004 0.006 0.002
0.578 0.708 0.709 0.689 0.957 1.274 0.911 0.983
1.443 1.306 1.305 1.323 1.046 0.730 1.112 1.023
0.025 0.026 0.026 0.019 0.035 0.041 0.008 0.036
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.004
0.003 0.008 0.007 0.008 0.001 0.000 0.000 0.003
Suma B 2.049 2.052 2.048 2.041 2.044 2.049 2.038 2.051
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.001
0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.001 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002
0.003 0.001 0.001 0.003 0.002 0.001 0.001 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.675 0.670 0.676 0.677 0.686 0.682 0.686 0.647
0.201 0.203 0.210 0.222 0.204 0.202 0.207 0.181
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.041
0.003 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.006
0.008 0.011 0.007 0.005 0.009 0.009 0.009 0.008
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Suma A 0.890 0.884 0.894 0.908 0.903 0.895 0.903 0.890
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.939 2.936 2.943 2.949 2.947 2.944 2.942 2.941
Mn/(Mn+Fe) 0.23 0.23 0.24 0.25 0.23 0.23 0.23 0.22
Ta/(Ta+Nb) 0.71 0.65 0.65 0.66 0.52 0.36 0.55 0.51

minerál Fc Fc Fc Ft Ft Ft Fc Ft
č. an. 57 58 59 60 61 62 63 64
WO3 0.07 0.05 0.27 0.05 0.00 0.10 0.00 0.24
Nb2O5 32.09 40.21 39.54 17.94 20.83 25.36 43.33 31.03
Ta2O5 50.76 40.96 42.79 66.56 63.45 58.90 38.40 51.67
TiO2 0.56 0.91 0.63 0.16 0.04 0.09 0.48 0.62
ZrO2 0.08 0.11 0.08 0.05 0.24 0.06 0.08 0.11
SnO2 0.00 0.06 0.09 0.00 0.18 0.00 0.04 0.01
UO2 0.02 0.02 0.03 0.00 0.00 0.00 0.09 0.06
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.04 0.03 0.03 0.01 0.00 0.03 0.01 0.00
Y2O3 0.05 0.07 0.09 0.04 0.04 0.00 0.08 0.07
Sb2O3 0.08 0.03 0.03 0.00 0.00 0.10 0.00 0.00
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 10.95 11.54 11.24 9.89 9.22 10.57 11.72 10.99
MnO 3.17 3.36 3.27 3.66 5.22 3.81 3.34 3.15
MgO 0.37 0.33 0.36 0.23 0.02 0.19 0.33 0.36
CaO 0.12 0.30 0.14 0.04 0.02 0.02 0.04 0.03
PbO 0.55 0.69 0.53 0.36 0.23 0.21 0.58 0.40
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 98.36 97.98 98.59 98.63 99.26 99.22 97.95 98.32
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.001 0.001 0.005 0.001 0.000 0.002 0.000 0.004
1.029 1.233 1.215 0.626 0.712 0.844 1.315 1.002
0.979 0.755 0.791 1.397 1.304 1.179 0.701 1.003
0.030 0.046 0.032 0.009 0.002 0.005 0.024 0.033
0.003 0.004 0.003 0.002 0.009 0.002 0.003 0.004
0.000 0.002 0.002 0.000 0.005 0.000 0.001 0.000
Suma B 2.043 2.040 2.049 2.035 2.032 2.032 2.044 2.046
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.002 0.002 0.002 0.001 0.000 0.002 0.001 0.000
0.002 0.002 0.003 0.002 0.002 0.000 0.003 0.002
0.002 0.001 0.001 0.000 0.000 0.003 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.649 0.654 0.639 0.638 0.583 0.651 0.658 0.656
0.191 0.193 0.188 0.239 0.334 0.237 0.190 0.190
0.039 0.034 0.037 0.026 0.002 0.021 0.033 0.039
0.009 0.022 0.011 0.004 0.002 0.002 0.003 0.002
0.010 0.013 0.010 0.007 0.005 0.004 0.011 0.008
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Suma A 0.905 0.921 0.891 0.917 0.927 0.920 0.900 0.898
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.948 2.962 2.940 2.952 2.959 2.952 2.944 2.944
Mn/(Mn+Fe) 0.23 0.23 0.23 0.27 0.36 0.27 0.22 0.22
Ta/(Ta+Nb) 0.49 0.38 0.39 0.69 0.65 0.58 0.35 0.50

minerál Ft Ft
č. an. 65 66
WO3 0.00 0.02
Nb2O5 18.46 20.34
Ta2O5 66.40 63.70
TiO2 0.09 0.06
ZrO2 0.10 0.29
SnO2 0.05 0.22
UO2 0.01 0.00
ThO2 0.00 0.00
Sc2O3 0.00 0.02
Y2O3 0.01 0.04
Sb2O3 0.02 0.05
Fe2O3 0.00 0.00
FeO 10.06 8.91
MnO 3.47 5.37
MgO 0.25 0.00
CaO 0.01 0.03
PbO 0.26 0.06
ZnO 0.00 0.00
suma 98.95 99.04
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.000
0.641 0.698
1.387 1.316
0.005 0.003
0.004 0.011
0.002 0.007
Suma B 2.038 2.035
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000
0.000 0.000
0.000 0.001
0.000 0.001
0.001 0.002
0.000 0.000
0.646 0.566
0.226 0.346
0.028 0.000
0.001 0.002
0.005 0.001
0.000 0.000
Suma A 0.909 0.920
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.947 2.955
Mn/(Mn+Fe) 0.26 0.38
Ta/(Ta+Nb) 0.68 0.65

minerál Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap Tap
č. an. 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76
WO3 0.00 0.12 0.00 0.17 0.08 0.00 0.00 0.00 0.11 0.00
Nb2O5 5.19 6.14 5.93 1.58 5.22 6.52 6.38 6.21 5.81 5.68
Ta2O5 78.75 78.91 77.77 83.22 79.55 77.97 77.61 78.03 79.84 79.68
TiO2 0.93 1.28 1.23 0.83 0.81 1.31 1.11 1.16 0.24 0.26
ZrO2 0.25 0.21 0.31 0.12 0.24 0.09 0.13 0.15 0.10 0.06
SnO2 0.50 0.46 0.76 0.45 0.22 0.15 0.82 0.56 0.58 0.54
UO2 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.04 0.10 0.03
ThO2 0.02 0.04 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03 0.02 0.00 0.02 0.03
Y2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.02
Sb2O3 0.04 0.10 0.07 0.05 0.12 0.00 0.00 0.06 0.00 0.00
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 12.48 12.31 12.34 11.90 12.32 12.13 12.05 11.96 11.89 11.84
MnO 0.52 0.48 0.44 0.41 0.35 0.45 0.45 0.45 0.48 0.49
MgO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.08 0.08 0.08 0.11 0.11
CaO 0.03 0.01 0.02 0.00 0.00 0.03 0.03 0.03 0.01 0.00
PbO 0.19 0.00 0.03 0.02 0.00 0.15 0.00 0.16 0.00 0.00
ZnO 0.01 0.00 0.02 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 98.71 100.07 98.87 98.73 98.91 98.79 98.68 98.74 99.27 98.74
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.000 0.002 0.000 0.004 0.002 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000
0.194 0.225 0.220 0.061 0.196 0.241 0.237 0.231 0.218 0.214
1.774 1.740 1.735 1.925 1.794 1.735 1.733 1.743 1.799 1.805
0.058 0.078 0.076 0.053 0.051 0.081 0.068 0.072 0.015 0.016
0.010 0.008 0.012 0.005 0.010 0.004 0.005 0.006 0.004 0.003
0.017 0.015 0.025 0.015 0.007 0.005 0.027 0.018 0.019 0.018
Suma B 2.052 2.070 2.069 2.062 2.059 2.065 2.070 2.070 2.056 2.056
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.002 0.001
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.002 0.000 0.002 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.001
0.001 0.003 0.002 0.002 0.004 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.865 0.835 0.847 0.846 0.854 0.830 0.828 0.821 0.823 0.825
0.036 0.033 0.031 0.029 0.025 0.031 0.032 0.032 0.034 0.034
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.010 0.010 0.010 0.014 0.013
0.002 0.001 0.002 0.000 0.000 0.002 0.003 0.003 0.001 0.000
0.004 0.000 0.001 0.000 0.000 0.003 0.000 0.003 0.000 0.000
0.001 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
Suma A 0.910 0.873 0.884 0.878 0.883 0.880 0.874 0.872 0.875 0.876
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
Sb 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
suma kat. 2.962 2.943 2.952 2.940 2.942 2.945 2.944 2.942 2.931 2.932
Mn/(Mn+Fe) 0.04 0.04 0.04 0.03 0.03 0.04 0.04 0.04 0.04 0.04
Ta/(Ta+Nb) 0.90 0.89 0.89 0.97 0.90 0.88 0.88 0.88 0.89 0.89

Lokalita Gemerská Poloma - Dlhá dolina
minerál Mc Mc Fc Mc Mc Fc Mc Mc
č.an 1 2 3 4 5 6 7 8
WO3 5.74 2.10 1.39 4.10 5.73 7.19 1.35 2.30
Nb2O5 48.93 45.73 56.66 47.23 45.64 52.75 42.50 57.37
Ta2O5 21.19 27.55 17.74 25.16 24.61 12.72 37.60 19.16
TiO2 2.69 2.73 2.46 2.17 2.43 2.84 0.42 1.42
ZrO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.09 0.11
SnO2 0.52 0.63 0.34 0.41 0.46 0.76 0.19 0.19
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.03 0.02 0.01 0.05 0.03 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.48 0.51 1.07 0.55 0.59 0.28 0.08 0.19
Y2O3 0.00 0.00 0.01 0.00 0.05 0.00 0.08 0.11
As2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.02 0.02
Sb2O3 0.03 0.08 0.05 0.02 0.13 0.00 0.05 0.03
Bi2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 1.73 1.74
FeO 2.63 2.50 9.38 6.00 6.17 12.15 2.11 2.04
MnO 15.25 14.80 7.82 11.34 11.06 5.72 14.82 16.14
MgO 0.02 0.03 0.08 0.02 0.02 0.03 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03 0.02
PbO 0.86 0.81 0.96 0.65 0.63 0.99 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 97.51 96.69 97.01 97.05 96.93 94.44 101.06 100.84
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.094 0.035 0.022 0.069 0.096 0.118 0.023 0.036
1.402 1.344 1.577 1.380 1.339 1.515 1.253 1.559
0.365 0.487 0.297 0.442 0.434 0.220 0.667 0.313
0.128 0.134 0.114 0.106 0.119 0.136 0.020 0.064
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.003 0.003
0.013 0.016 0.008 0.011 0.012 0.019 0.005 0.005
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000
0.026 0.029 0.057 0.031 0.034 0.016 0.005 0.010
0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.003 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001
0.001 0.002 0.001 0.001 0.004 0.000 0.001 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.085 0.079
0.139 0.136 0.483 0.324 0.335 0.646 0.115 0.102
0.819 0.815 0.408 0.620 0.608 0.308 0.818 0.822
0.002 0.003 0.008 0.002 0.002 0.002 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002 0.001
0.015 0.014 0.016 0.011 0.011 0.017 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma kat. 3.005 3.016 2.992 2.997 2.996 2.997 3.000 3.000
Mn/(Mn+Fe) 0.85 0.86 0.46 0.66 0.65 0.32 0.88 0.89
Ta/(Ta+Nb) 0.21 0.27 0.16 0.24 0.24 0.13 0.35 0.17
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Bi 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+

minerál Mc Mc Mc Mc Mc Mc Fc Mc
č.an 9 10 11 12 13 14 15 16
WO3 2.68 2.49 2.27 1.46 7.31 2.75 2.12 1.83
Nb2O5 52.57 55.41 37.65 56.74 53.67 46.62 60.56 55.54
Ta2O5 21.30 18.15 41.23 21.14 12.61 26.59 14.01 20.76
TiO2 3.83 3.20 0.58 0.97 3.62 3.76 2.04 0.91
ZrO2 0.25 0.22 0.24 0.06 0.46 0.37 0.12 0.03
SnO2 0.73 0.46 0.54 0.00 0.48 0.77 0.33 1.22
UO2 0.00 0.00 0.07 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.61 0.67 0.10 0.16 0.41 0.98 0.35 0.08
Y2O3 0.08 0.13 0.11 0.09 0.07 0.03 0.09 0.12
As2O3 0.05 0.03 0.00 0.01 0.06 0.03 0.00 0.03
Sb2O3 0.14 0.04 0.11 0.03 0.06 0.00 0.00 0.02
Bi2O3 0.03 0.00 0.01 0.00 0.01 0.05 0.03 0.00
Fe2O3 0.00 1.00 0.95 1.19 1.94 1.08 0.00 1.42
FeO 7.82 5.75 2.57 3.18 3.82 8.30 10.47 2.20
MnO 9.95 11.90 14.26 15.15 13.65 8.32 8.10 15.79
MgO 0.00 0.02 0.00 0.01 0.01 0.01 0.11 0.01
CaO 0.01 0.00 0.02 0.02 0.02 0.00 0.11 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.06 99.48 100.69 100.21 98.19 99.67 98.44 99.96
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.042 0.039 0.039 0.023 0.115 0.044 0.033 0.029
1.447 1.512 1.141 1.565 1.473 1.316 1.651 1.541
0.353 0.298 0.752 0.351 0.208 0.451 0.230 0.346
0.175 0.145 0.029 0.045 0.165 0.177 0.093 0.042
0.008 0.007 0.008 0.002 0.014 0.011 0.003 0.001
0.018 0.011 0.014 0.000 0.012 0.019 0.008 0.030
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.032 0.035 0.006 0.009 0.022 0.053 0.018 0.004
0.002 0.004 0.004 0.003 0.002 0.001 0.003 0.004
0.002 0.001 0.000 0.000 0.002 0.001 0.000 0.001
0.003 0.001 0.003 0.001 0.001 0.000 0.000 0.000
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000
0.000 0.045 0.048 0.055 0.089 0.051 0.000 0.066
0.398 0.291 0.144 0.163 0.194 0.433 0.528 0.113
0.513 0.609 0.810 0.783 0.702 0.440 0.414 0.821
0.000 0.001 0.000 0.001 0.001 0.001 0.010 0.001
0.001 0.000 0.001 0.001 0.001 0.000 0.007 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma kat. 2.995 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 2.998 3.000
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Bi 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
Mn/(Mn+Fe) 0.56 0.68 0.85 0.83 0.78 0.50 0.44 0.88
Ta/(Ta+Nb) 0.20 0.16 0.40 0.18 0.12 0.26 0.12 0.18

minerál Mc Mc Mc Mc Mc Mc Mc Mc
č.an 17 18 19 20 21 22 23 24
WO3 1.95 0.79 5.48 1.53 0.81 1.25 3.87 2.79
Nb2O5 41.43 52.95 66.05 68.61 40.09 29.74 67.10 68.01
Ta2O5 36.99 26.07 6.77 8.42 39.16 50.27 7.60 8.56
TiO2 1.52 0.53 0.61 0.29 0.55 0.45 0.54 0.41
ZrO2 0.16 0.06 0.08 0.04 0.04 0.19 0.10 0.05
SnO2 0.18 0.07 0.12 0.09 0.13 0.59 0.13 0.12
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.20 0.09 0.03 0.07 0.09 0.08 0.02 0.05
Y2O3 0.01 0.08 0.06 0.05 0.08 0.06 0.07 0.07
As2O3 0.05 0.03 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01 0.01
Sb2O3 0.08 0.00 0.12 0.06 0.00 0.05 0.00 0.00
Bi2O3 0.02 0.00 0.07 0.03 0.00 0.05 0.01 0.01
Fe2O3 0.91 1.32 0.00 1.71 1.47 1.68 0.00 0.00
FeO 3.43 2.28 3.17 1.08 2.51 2.59 2.51 2.53
MnO 13.55 15.59 17.05 18.18 13.99 12.98 17.49 17.54
MgO 0.00 0.00 0.00 0.01 0.01 0.02 0.00 0.00
CaO 0.06 0.04 0.00 0.03 0.00 0.00 0.00 0.09
PbO 0.11 0.01 0.00 0.00 0.09 0.00 0.10 0.07
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 100.52 99.90 99.61 100.19 98.93 99.98 99.43 100.23
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.033 0.013 0.084 0.023 0.014 0.023 0.059 0.042
1.223 1.497 1.759 1.799 1.217 0.945 1.784 1.794
0.657 0.443 0.108 0.133 0.715 0.961 0.122 0.136
0.075 0.025 0.027 0.013 0.028 0.024 0.024 0.018
0.005 0.002 0.002 0.001 0.001 0.007 0.003 0.001
0.005 0.002 0.003 0.002 0.004 0.016 0.003 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.011 0.005 0.001 0.003 0.005 0.005 0.001 0.002
0.000 0.003 0.002 0.002 0.003 0.002 0.002 0.002
0.002 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.002 0.000 0.003 0.001 0.000 0.002 0.000 0.000
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.001 0.000 0.000
0.045 0.062 0.000 0.075 0.074 0.089 0.000 0.000
0.187 0.119 0.156 0.052 0.141 0.152 0.123 0.124
0.749 0.826 0.851 0.893 0.796 0.773 0.871 0.867
0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.002 0.000 0.000
0.004 0.002 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000 0.005
0.002 0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.002 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma kat. 3.000 3.000 2.997 3.000 3.000 3.000 2.993 2.996
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Bi 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
Mn/(Mn+Fe) 0.80 0.87 0.84 0.94 0.85 0.84 0.88 0.88
Ta/(Ta+Nb) 0.35 0.23 0.06 0.07 0.37 0.50 0.06 0.07

minerál Mc Mc Mc Mc Mc Mc Mc
č.an 25 26 27 28 29 30 31
WO3 2.42 2.36 1.28 1.75 10.74 7.67 0.93
Nb2O5 64.55 38.98 58.15 58.29 46.09 47.14 32.99
Ta2O5 12.48 38.91 20.18 19.49 19.77 21.66 47.38
TiO2 0.28 0.65 0.73 0.37 2.26 2.60 0.53
ZrO2 0.08 0.32 0.05 0.06 0.21 0.23 0.28
SnO2 0.08 0.35 0.03 0.12 0.36 0.50 0.63
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sc2O3 0.06 0.09 0.12 0.06 0.52 0.59 0.08
Y2O3 0.07 0.03 0.06 0.04 0.08 0.07 0.10
As2O3 0.01 0.04 0.01 0.00 0.00 0.01 0.03
Sb2O3 0.00 0.00 0.04 0.04 0.00 0.05 0.00
Bi2O3 0.00 0.00 0.00 0.02 0.04 0.08 0.01
Fe2O3 0.00 1.25 0.88 0.56 1.77 1.89 1.62
FeO 2.80 3.08 2.58 2.22 5.63 5.14 2.23
MnO 17.09 13.71 16.11 16.69 12.11 12.14 13.68
MgO 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.00 0.00 0.00 0.10 0.00 0.00 0.00
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 99.91 99.76 100.22 99.71 99.59 99.74 100.48
Kryštalochemické vzorce normalizované na 6 O a 3 katióny
0.037 0.041 0.020 0.028 0.175 0.124 0.017
1.737 1.179 1.599 1.614 1.309 1.331 1.025
0.202 0.708 0.334 0.324 0.338 0.368 0.886
0.013 0.033 0.033 0.017 0.107 0.122 0.027
0.002 0.010 0.001 0.002 0.007 0.007 0.010
0.002 0.009 0.001 0.003 0.009 0.012 0.017
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.003 0.005 0.006 0.003 0.028 0.032 0.004
0.002 0.001 0.002 0.001 0.003 0.002 0.004
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.001 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.001 0.001 0.000
0.000 0.063 0.040 0.026 0.084 0.089 0.084
0.139 0.172 0.131 0.113 0.296 0.268 0.128
0.861 0.777 0.830 0.865 0.645 0.642 0.797
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.002 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma kat. 2.998 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000 3.000
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Bi 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
Mn/(Mn+Fe) 0.86 0.82 0.86 0.88 0.69 0.71 0.86
Ta/(Ta+Nb) 0.10 0.38 0.17 0.17 0.21 0.22 0.46

minerál W-Ix W-Ix W-Ix W-Ix W-Ix W-Ix W-Ix W-Ix
č.an 32 33 34 35 36 37 38 39
WO3 33.76 34.52 35.04 22.97 17.47 34.74 12.52 33.13
Nb2O5 34.11 35.21 32.95 46.69 50.79 34.01 55.45 35.12
Ta2O5 5.38 3.36 5.04 4.37 5.80 4.97 6.86 4.19
TiO2 1.67 1.55 1.91 2.02 2.31 1.78 1.97 1.58
ZrO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
SnO2 0.58 0.49 0.54 0.45 0.39 0.63 0.29 0.56
UO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
ThO2 0.00 0.00 0.00 0.01 0.00 0.01 0.00 0.04
Sc2O3 0.13 0.11 0.13 0.12 0.11 0.13 0.17 0.14
Y2O3 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.03
As2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Sb2O3 0.08 0.03 0.11 0.06 0.07 0.08 0.07 0.03
Bi2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Fe2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
FeO 13.35 13.38 13.41 13.74 13.38 13.17 12.34 13.37
MnO 6.29 6.41 6.15 5.47 5.81 6.35 6.55 6.40
MgO 0.02 0.03 0.03 0.01 0.02 0.02 0.01 0.03
CaO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
PbO 0.72 0.57 0.87 0.55 0.32 0.72 0.73 0.88
ZnO 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
suma 95.37 95.10 95.31 95.90 96.14 95.90 96.22 94.62
Kryštalochemické vzorce normalizované na 8 O a 4 katióny
0.792 0.808 0.824 0.509 0.381 0.811 0.269 0.779
1.396 1.437 1.352 1.806 1.931 1.385 2.076 1.439
0.132 0.082 0.124 0.102 0.133 0.122 0.154 0.103
0.114 0.105 0.130 0.130 0.146 0.120 0.123 0.108
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.021 0.018 0.020 0.016 0.013 0.023 0.010 0.020
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.010 0.009 0.010 0.009 0.008 0.010 0.012 0.011
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.003 0.001 0.004 0.002 0.002 0.003 0.002 0.001
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
1.011 1.010 1.018 0.984 0.941 0.992 0.854 1.014
0.482 0.490 0.473 0.397 0.414 0.485 0.460 0.491
0.003 0.004 0.004 0.001 0.003 0.003 0.002 0.003
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.018 0.014 0.021 0.013 0.007 0.017 0.016 0.022
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
suma kat. 3.982 3.978 3.980 3.968 3.979 3.970 3.978 3.993
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
Sn 4+
U 4+
Th 4+
Sc 3+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Bi 3+
Fe 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Ca 2+
Pb 2+
Zn 2+
Mn/(Mn+Fe) 0.32 0.33 0.32 0.29 0.31 0.33 0.35 0.33
Ta/(Ta+Nb) 0.09 0.05 0.08 0.05 0.06 0.08 0.07 0.07

minerál Mic Mic Umc Pyr Pyr Mic Mic
č. analýzy 40 41 42 43 44 45 46
WO3 4.22 1.56 0.25 3.94 3.84 0.44 0.41
Nb2O5 20.26 7.87 5.79 25.93 27.07 6.59 6.50
Ta2O5 46.48 51.64 57.09 37.68 36.09 51.02 51.78
TiO2 1.18 4.14 5.27 1.32 1.43 5.64 5.37
ZrO2 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
UO2 8.45 17.99 20.43 11.60 12.03 19.33 18.99
ThO2 0.08 0.00 0.01 0.14 0.06 0.00 0.00
Sc2O3 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
Y2O3 0.00 0.00 0.09 0.00 0.00 0.00 0.04
Sb2O3 0.08 0.14 0.13 0.10 0.06 0.21 0.17
FeO 0.09 1.47 0.89 0.63 0.34 0.77 0.72
MnO 0.00 0.18 0.29 0.09 0.06 0.17 0.15
MgO 0.05 0.06 0.07 0.04 0.03 0.06 0.05
PbO 0.19 0.31 0.33 0.26 0.23 0.33 0.31
SnO 0.61 0.47 0.65 0.92 0.62 0.63 0.71
CaO 7.79 7.22 1.88 7.12 7.14 5.98 5.54
Na2O 5.88 3.61 0.25 4.57 5.23 3.59 3.42
Cl 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
F 2.47 1.07 0.07 1.73 1.39 1.20 0.75
suma 97.71 97.68 93.50 95.96 95.56 95.86 94.87
0.092 0.038 0.006 0.085 0.083 0.011 0.010
0.770 0.337 0.236 0.978 1.014 0.281 0.278
1.063 1.330 1.400 0.854 0.814 1.308 1.331
0.075 0.295 0.358 0.083 0.089 0.400 0.382
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
B suma 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
0.158 0.379 0.410 0.215 0.222 0.406 0.399
0.001 0.000 0.000 0.003 0.001 0.000 0.000
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.000 0.000 0.004 0.000 0.000 0.000 0.002
0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.003 0.006 0.005 0.003 0.002 0.008 0.007
0.006 0.116 0.067 0.044 0.023 0.060 0.057
0.000 0.015 0.022 0.006 0.004 0.013 0.012
0.006 0.009 0.009 0.005 0.004 0.008 0.007
0.004 0.008 0.008 0.006 0.005 0.008 0.008
0.025 0.022 0.029 0.038 0.026 0.030 0.033
0.702 0.732 0.181 0.636 0.635 0.604 0.561
0.959 0.663 0.044 0.738 0.840 0.656 0.627
A suma 1.866 1.950 0.781 1.695 1.763 1.794 1.713
U 4+
Th 4+
Sc 4+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Pb 2+
Sn 2+
Ca 2+
Na +
suma kat. 3.866 3.950 2.781 3.695 3.763 3.794 3.713
F 0.658 0.320 0.021 0.456 0.364 0.357 0.224
Ta/(Ta+Nb) 0.58 0.80 0.86 0.47 0.45 0.82 0.83

minerál Mic Mic Mic Mic Mic Mic Mic
č. analýzy 47 48 49 50 51 52 53
WO3 2.37 3.05 4.77 3.07 2.83 4.00 2.59
Nb2O5 13.95 16.50 14.46 12.50 17.10 18.94 16.37
Ta2O5 53.38 50.89 49.13 53.70 50.22 51.59 55.38
TiO2 0.31 0.34 2.30 2.03 1.00 1.23 0.49
ZrO2 0.01 0.00 0.07 0.05 0.09 0.00 0.00
UO2 10.03 8.17 6.90 7.72 5.85 5.58 6.71
ThO2 0.05 0.03 0.04 0.00 0.03 0.04 0.05
Sc2O3 0.00 0.00 0.03 0.01 0.02 0.02 0.01
Y2O3 0.01 0.01 0.00 0.04 0.03 0.03 0.00
Sb2O3 0.01 0.00 0.02 0.04 0.00 0.00 0.02
FeO 0.02 0.08 0.38 0.14 1.00 0.13 0.03
MnO 0.02 0.03 0.11 0.05 0.41 0.04 0.00
MgO 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00 0.00 0.01
PbO 0.19 0.19 0.12 0.17 0.13 0.14 0.19
SnO 0.46 0.36 0.64 0.31 0.39 0.34 0.59
CaO 6.83 7.65 9.58 8.60 8.98 9.46 8.57
Na2O 4.89 5.21 4.87 5.09 5.11 6.04 5.67
Cl 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
F 2.69 3.02 3.08 2.97 3.02 3.46 3.28
suma 95.09 95.39 96.41 96.34 96.11 100.85 99.80
0.057 0.071 0.108 0.070 0.064 0.084 0.057
0.582 0.668 0.571 0.500 0.675 0.697 0.630
1.340 1.239 1.167 1.292 1.192 1.143 1.282
0.021 0.023 0.151 0.135 0.066 0.075 0.031
0.000 0.000 0.003 0.002 0.004 0.000 0.000
B suma 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
0.206 0.163 0.134 0.152 0.114 0.101 0.127
0.001 0.001 0.001 0.000 0.001 0.001 0.001
0.000 0.000 0.002 0.000 0.001 0.001 0.001
0.001 0.001 0.000 0.002 0.001 0.001 0.000
0.001 0.000 0.002 0.000 0.001 0.000 0.001
0.000 0.000 0.001 0.001 0.000 0.000 0.001
0.001 0.006 0.028 0.010 0.073 0.009 0.002
0.002 0.002 0.008 0.004 0.030 0.003 0.000
0.000 0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.005 0.004 0.003 0.004 0.003 0.003 0.004
0.021 0.016 0.028 0.014 0.017 0.014 0.025
0.675 0.734 0.897 0.816 0.840 0.826 0.781
0.875 0.904 0.825 0.874 0.865 0.954 0.935
A suma 1.787 1.831 1.928 1.877 1.946 1.913 1.879
U 4+
Th 4+
Sc 4+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Pb 2+
Sn 2+
Ca 2+
Na +
suma kat. 3.790 3.833 3.931 3.880 3.951 3.913 3.879
F 0.785 0.853 0.851 0.832 0.834 0.892 0.882
Ta/(Ta+Nb) 0.70 0.65 0.67 0.72 0.64 0.62 0.67

minerál Mic Mic Mic Mic Mic Mic
č. analýzy 54 55 56 57 58 59
WO3 3.18 3.24 3.96 2.20 2.94 5.74
Nb2O5 19.58 19.47 8.87 14.59 18.47 13.28
Ta2O5 47.96 49.92 60.50 56.71 51.58 57.01
TiO2 1.21 1.03 0.28 0.15 0.13 1.87
ZrO2 0.00 0.03 0.18 0.11 0.07 0.07
UO2 10.94 8.22 6.29 10.26 9.32 2.39
ThO2 0.21 0.00 0.05 0.01 0.00 0.05
Sc2O3 0.02 0.00 0.01 0.03 0.02 0.05
Y2O3 0.03 0.00 0.01 0.01 0.00 0.01
Sb2O3 0.07 0.12 0.00 0.03 0.00 0.00
FeO 0.03 0.11 0.15 0.02 0.01 0.11
MnO 0.01 0.01 0.07 0.00 0.01 0.07
MgO 0.00 0.00 0.01 0.00 0.00 0.00
PbO 0.25 0.19 0.10 0.25 0.24 0.09
SnO 0.56 0.62 1.25 0.81 0.36 0.63
CaO 7.09 8.65 8.37 6.60 6.83 10.27
Na2O 5.14 5.30 5.50 5.05 5.58 5.80
Cl 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00
F 2.49 2.96 3.27 2.44 2.88 3.81
suma 98.65 99.79 98.68 99.14 98.29 101.06
0.070 0.070 0.094 0.050 0.065 0.122
0.749 0.733 0.368 0.580 0.718 0.491
1.104 1.131 1.510 1.355 1.205 1.269
0.077 0.065 0.019 0.010 0.009 0.115
0.000 0.001 0.008 0.005 0.003 0.003
B suma 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000 2.000
W 6+
Nb 5+
Ta 5+
Ti 4+
Zr 4+
0.206 0.152 0.128 0.201 0.178 0.043
0.004 0.000 0.001 0.000 0.000 0.001
0.001 0.000 0.001 0.002 0.001 0.003
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.001
0.001 0.000 0.000 0.000 0.000 0.000
0.003 0.004 0.000 0.001 0.000 0.000
0.002 0.008 0.012 0.001 0.000 0.007
0.001 0.000 0.005 0.000 0.000 0.005
0.000 0.000 0.001 0.000 0.000 0.000
0.006 0.004 0.003 0.006 0.006 0.002
0.024 0.026 0.057 0.036 0.016 0.026
0.643 0.772 0.823 0.621 0.629 0.900
0.844 0.855 0.978 0.861 0.929 0.921
A suma 1.735 1.825 2.009 1.730 1.760 1.909
U 4+
Th 4+
Sc 4+
Y 3+
As 3+
Sb 3+
Fe 2+
Mn 2+
Mg 2+
Pb 2+
Sn 2+
Ca 2+
Na +
suma kat. 3.735 3.825 4.009 3.730 3.760 3.909
F 0.668 0.779 0.948 0.679 0.783 0.987
Ta/(Ta+Nb) 0.60 0.61 0.80 0.70 0.63 0.72