Tempo 42/2013

More documents

Recommendations

Info

4 Múzeum Janka Hraška Notebook pre každého žiaka, bezpapierová škola – to sú len námatkovo projekty, ktorými sa Základná škola v Bošanoch zviditeľnila nielen za hranicami okresu. Svojich hostí však dnes víta v Múzeu Janka Hraška, v ktorom deti a učitelia zhromaždili vzácne dedičstvo po prastarých rodičoch – kroje, predmety dennej potreby, pracovné nástroje na spracovanie ľanu... Deti v krojoch ponúkajú chlieb a soľ, štiepky sušených jabĺk, pesničku. Prekročíme aj s deťmi prah tried a pomyselne viac ako jedno storočie. Od kolovrátku k informačným technológiám, ktoré sa bežne využívajú pri výučbe už od prvých tried. Interaktívne tabule, elektronické učebnice. A hlavne celkom v inej atmosfére. Triedy sú plné pestrofarebnej výzdoby, žiaci z nižších tried nasávajú slová svojich učiteľov z pohodlnej polohy – sediac či pololežiac na koberci pred tabuľou. Klasickú drevenú, s kriedou a špongiou by ste dnes už v školách márne hľadali... Riaditeľka pri odchode z triedy nezabudne ani raz deti pochváliť, že sú šikovné a nech tak dobre pracujú ďalej. Testovanie šlabikára Oprávnene sa o bošianskej základnej škole hovorí ako o priekopníckej. Veď aj od nového školského roku bola Pedagogickou fakultou UK vybratá medzi šesticu škôl na Slovensku, ktoré testujú nový šlabikár. Štyri sú priamo v Bratislave a len dve na „vidieku“. „Nový šlabikár je založený na princípe, aby deti viac rozmýšľali nad tým, čo čítajú a čo píšu. Ide o zvýšenú čitateľskú gramotnosť, čomu je prispôsobená celá metodika. Na písanie sa využíva Comenia script – písmo podobné tlačenému. Ani si to neuvedomujeme, ale píšeme ním aj my dospelí, či starší žiaci. Písmo nespájame. Pre prváčikov je prínosom, že ich nezaťažujeme týmito väzbami a viac sa sústreďujú na to, čo píšu, na obsah,“ stručne približuje novinku riaditeľka školy Jana Kontúrová. Zároveň sa spolu s ňou a jej zástupkyňou Katarínou Schneidgenovou zamiešame medzi prváčikov, pozorne počúvajúcich svoju pani učiteľku Evu Kapustovú. Utorok 22. októbra je priam „historickým“, píšu totiž prvý deň veľké písané A. Špeciálnou fixkou na stierateľnú fóliu, či na interaktívnu tabuľu. Ide im to. Aj ľaváčikom. V dvoch experimentálnych triedach je 36 prvákov a po dlhých rokoch otvorili aj tretiu prvácku triedu. Tá zostala klasická. Testovanie nového šlabikára bude prebiehať jeden školský rok. Predchádzal mu veľký výskum odborníkov z Bratislavy a aj testovanie malých adeptov pred zaradením do experimentálnej triedy. Šport do škôl Úlohou pilotného projektu pod týmto názvom, do ktorého sa bošianska škola zapojila od nového školského roka, je pritiahnuť deti k popoludňajším športovým aktivitám. Ako vidieť aj na nástenke s priebežnými grafmi, na pôde školy sa projektu darí. „Odhadovali sme, že okolo 35 deťom sa budú venovať dvaja učitelia. Na naše milé prekvapenie, na školských športoviskách sa stretáva 70 až 80 detí, do aktivít sa zapájajú rodičia, čisto na báze dobrovoľnosti. Projekt, ktorý finančne podporila firma Samsung a zastrešuje ho Nadácia pre deti Slovenska, nie je o zvýšení počtu hodín telesnej výchovy, ani o vzdelávaní telocvikárov,“ hovorí riaditeľka Kontúrová. „Netreba o potrebe pohybu veľa hovoriť. Rozpohybovať deti sme dokázali aj zábavno-športovými popoludniami. Kto má chuť, príde. Nejde o žiadne postupové súťaže, iba radosť z pohybu pri cyklistických, bežeckých či iných pretekoch. Zároveň nám funguje ďalších 20 záujmových krúžkov, medzi nimi sú tiež aj športové,“ dodáva riaditeľka. Kde berie energiu na nové a nové podnety? „Je to ako perpetum mobile. Ja sa dobíjam od detí, potom deti a učitelia odo mňa, ja od učiteľov...,“ je jej jednoduché vysvetlenie. Ak chceme deti dostať od počítača na športoviská, zákazy nepomôžu, treba im ponúknuť niečo konkrétne. Ako dobre, že sme dali nášho vnuka do tejto školy – dali sa počuť viacerí na Dni starých rodičov. Oproti iným rokom majú oveľa viac detí z Krásna a Nedanoviec. Len prvákov je odtiaľ jedenásť. Historicky patrili tieto obce do bošianskej školy, no mnohých školákov vozili rodičia radšej cestou do práce do Partizánskeho. Nová kniha, nové projekty Autorom knihy o finančnej gramotnosti je mladý učiteľ bošianskej školy Martin Hallon. Prostredníctvom tejto doplnkovej učebnice sa deti na prvom stupni vzdelávajú a orientujú v praktických záležitostiach narábania s peniazmi. Originálom školy je aj vlastná žiacka knižka na obálke s múdrou sovou, ktorú nakreslila ich žiačka. Ako cvičná škola spolupracujú s centrom EDULAB na veľkom digitálnom vzdelávacom programe Planéty vedomostí. Je sympatické, že do Bošian s ním prišiel rodák z Veľkých Bielic, učiteľ Miloš Bélik. A celkom horúcou informáciou je, že práve v deň návštevy školy, 22. októbra prišla do Bošian ďalšia dobrá správa – Základná škola bola úspešná vo výberovom konaní škôl pre účasť v projekte Škola na dotyk, ktorý organizuje spoločnosť Samsung a nezisková organizácia Edulab. V rámci projektu získa škola informačno-komunikačné technológie – jedna trieda tablety, dotykovú obrazovku a ďalšie vybavenie triedy. „Dotykové technológie majú veľký didaktický potenciál a umožnia nielen názornejšiu, ale aj kreatívnejšiu výučbu. Žiaci získajú pomocníka na svoje vzdelávanie a predpokladáme nárast ich IKT zručností,“ dopĺňa informáciu riaditeľka školy. Nezaniknú učebnice? Pri tak intenzívnom nápore moderných technológií nehrozí klasickej učebnici zánik? - natíska sa otázka. „Škola stále zostane aj pri klasickej učebnici, aj keď je prospešné mať k dispozícii viacero rôznych digitálnych materiálov. A pri nich zostáva trvalé miesto aj pre klasickú školskú knižnicu, ktorú máme aj my stále otvorenú. Ja učím matematiku v 8.A a vždy mám pre svojich „notbukáčov“ v počítači pripravený pracovný list, uložím im ho na server a keď prídem do triedy, už robia na zadaných úlohách. Dnes aj trojročné deti ovládajú prácu na počítači, hry, kreslenie. Ide ale o to, aby sa škola ujala svojej vzdelávacej úlohy aj v tejto oblasti a ukázala im, čo rozumného sa dá s počítačmi robiť, ako sa prostredníctvom nich učiť a naučiť,“ je názor riaditeľky na nové výdobytky. Obraz obyčajného dňa v škole dotvárajú projekty s tvorivým prístupom. Školské učivo je tak zasadené do reálneho života, v ktorom sa školské predmety navzájom prelínajú. Je všeobecne známe, že to boli práve učitelia z Bošian, ktorí učili počítačovej gramotnosti svojich kolegov a prostredníctvom nich aj deti v Keni. Kontakty s Afrikou trvajú, a po vlaňajšej návšteve siedmich keňských učiteľov ich návštevu čakajú už čoskoro. O participácii školy na medzinárodných projektoch svedčí aj certifikát z Moskvy na čestnom mieste v pracovni riaditeľky. Dostali ho za účasť bošianskej školy na celosvetovom výskume vyučovania s IKT na prvom stupni pod gesciou UNESCO. Rok vzťahov „Máme nápady, vieme, čo chceme, kam smerujeme, a to je dôležité. Rok 2013 sme nazvali ako rok vzťahov. Dobrých vzťahov navzájom medzi pedagógmi, medzi učiteľmi a žiakmi, rodičmi. Chceme sa na ne ešte viac sústrediť, pretože sú tým podstatným v živote. Aby sme boli voči sebe ohľaduplní, slušní, milí, usmiati, aby sme boli v pohode. Len 28. október 2013 SCHOLA LUDUS – školu hrou hlásal Komenský, a s ním dnes aj učitelia z Bošian Vítanie chlebom a soľou v Múzeu Janka Hraška Budem osobná. Z Bošian som si odnášala dva silné zážitky. Prvý z prostredia priekopníckej školy a druhý z pohľadu na priečelie zrekonštruovaného kaštieľa s nevídanými ornamentmi. Oba sa dajú zhrnúť do konštatovania, že zmysluplnému dielu je dopriaty úspech. V prváckej triede pani učiteľky Evy Kapustovej, ktorá testuje nové šlabikáre Riaditeľka školy Jana Kontúrová a prváčikovia s pani učiteľkou Máriou Gulišovou vtedy sa nám môže dariť práca a dielo,“ vyznáva sa riaditeľka aj z nezanedbateľnej stránky človečenstva, ktoré musí vládnuť aj na pôde inštitúcie, akou je škola. Tá má dnes 350 žiakov a 26 učiteľov, z nich sú štyria muži. V tomto roku už majú v kolektíve za sebou dve svadby, oslavy troch päťdesiatok, jedno bábätko a na ceste ďalšie dve... Dobrá spolupráca školy je s vedením obce. Obojstranná. Cítia podporu morálnu, ale hlavne finančnú. Aj vďaka nej sa škole podarilo zrekonštruovať jedny hygienické zariadenia. Všetky už doslova žiaria novotou a moderným dizajnom. Teraz obec pomáha aj pri rekonštrukcii strechy. „Keby bolo v školstve čo len trochu viac peňazí, boli by sme v pohode a nerátali každé euro, aby sme mohli investovať aj do budovy, aj do pomôcok, aj do učiteľov...,“ uzavrie túto kapitolu Jana Kontúrová, ktorá je na poste riaditeľky školy šiesty rok. Čo očakáva od okresnej školskej konferencie? Ako členka prípravného výboru oslovila učiteľov z okresu anonymným dotazníkom s tridsiatimi otázkami. Nechýbala v ňom ani otázka na spokojnosť s riaditeľom školy. Odpovede na otázky, či využívajú pri vyučovaní moderné pomôcky – interaktívne tabule, notebooky, boli veľmi potešujúce. Konferencia bude akýmsi zamyslením sa, ako ďalej v školstve, nabudením učiteľov ani nie tak do konkrétnych vyučovacích aktivít, ale celkovo. Mala by im vliať viac sebavedomia do zvyšovania kvality vzdelávania. Určite prinesie nové výzvy, ktoré bošianska škola berie vždy všetkými desiatimi! Ak chcete vedieť o škole viac, kliknite si na www.zsbosany.edu.sk Magda Babčanová Deň školských knižníc mal netradičnú podobu na hodine slovenského jazyka. Siedmaci až deviataci „sa zahrali“ na cestovné kancelárie Zhudobnenú baladu o princeznej zinscenovali deti pod vedením pani učiteľky Jany Bulákovej
28. október 2013 5 Myšlienka na tento týždeň Obdobie, ktoré prežívame v Česku, na Slovensku a dá sa povedať, že v celej východnej Európe, je obdobím stretávania sa s inými národmi, civilizáciami. Pomohlo by nám, keby sme sa pozreli do zrkadla a sami si povedali: som hnusný rasista! A keď si to človek prizná, mal by si položiť otázku, či tým rasistom chce aj ostať. Keď nie, musí premýšľať a hľadať cesty, ako sa z toho dostať. KAROL EFRAIM SIDON, hlavný pražský rabín, spisovateľ, scenárista (SME, 12. 10.2013) Blahoželáme Kyticu úprimných želaní odovzdávame aj tento týždeň od výboru Klubu ABŠ v Partizánskom vzácnym jubilantom. Veľa zdravia, spokojnosti a pohody praje k 85. narodeninám Božene Siráňovej a Antonovi Biskupičovi, k 80. narodeninám Štefanovi Husárovi a Pavlovi Tyirjakovi, ktorý oslávil 70. narodeniny. V minulom týždni mala troch jubilujúcich členov aj ZO SZTP v Partizánskom, a to Annu Barkoczyovú oslavujúcu 70. narodeniny, Martu Kukučkovú, ktorá sa dožila 60 rokov a Martu Kopálovú, ktorá oslávila 55. narodeniny. Výbor všetkým trom jubilantkám želá predovšetkým veľa zdravia. Meniny oslávi – Klára, Šimon, Simon, Aurélia, Denis, Denisa, Hubert a Karol. Jeseň na tričku Niekedy stačí dobrý nápad, chuť do práce a vôľa osloviť tých správnych ľudí, ktorým nie sú deti ľahostajné. Toto sa podarilo Školskému klubu detí pri ZŠ Rudolfa Jašíka v Partizánskom, ktorý zorganizoval 9. októbra milú akciu. V ten deň privítali deti piesňou primátora Jozefa Božika a poslankyňu MsZ Máriu Hazuchovú, ktorí stovke žiakov darovali tričká. Spolu s vychovávateľkami na ne maľovali jesenné motívy. Práca ich zaujala a z originálnych tričiek mali radosť. Táto vynikajúca akcia nazvaná Jeseň na tričku vyčarovala všetkým úsmev na tvári. A. S. Panoramatické kino 29. a 30. októbra – utorok a streda o 19.30 h – MACHE- TE ZABÍJA 30. októbra až 3. novembra - štvrtok až nedeľa o 17.00 h – VTAČÍ ÚLET 3D&2D 31. októbra – štvrtok o 19.30 h – PRÍBEH KMOTRA Infinity club 1. novembra – piatok – MEGA HELLOWEEN OLDIES PARTY – súťaž o NAJ masku SPY club 1. novembra – piatok - FREE DISCO FRIDAY 2. novembra – sobota – BALKAN&REGGAE NIGHT V Hlbinove Kršteňany 2013 aj s Marekom Majeským Kultúrnom dome vo Veľkých Kršteňanoch sa 18. októbra zišlo 42 recitátorov na v poradí už 6. ročníku regionálnej súťaže v umeleckom prednese poézie Hlbinove Kršteňany. Za účasti Mariána Staňa, starostu obce Veľké Kršteňany, Evy Smolinskej, netere Pavla Gašparoviča Hlbinu, zástupcov regionálnych kultúrnych centier v Prievidzi a Topoľčanoch, ako aj Miestneho odboru Matice slovenskej v Partizánskom a poslankyne TSK Ivety Randziakovej sa už po šiesty raz rozvinula krása Oceňovanie víťazov V Súťažiaci si z Hlbinových Krštenian odniesli aj autogram Mareka Majeského Na cestu za hranice všedných dní sa vydalo od 9. do 15. októbra jedenásť žiakov a dve pani učiteľky zo ZŠ na Malinovského ulici v Partizánskom. „Nešli sme do neznáma, v západofrancúzskom Poitiers nás už čakali naši kamaráti aj s ich rodinami a pani učiteľkou... Mnohí z nás leteli prvýkrát a celkom sa na tento zážitok tešili. Pristáli sme na letisku Charlesa de Gaulla v Paríži, druhom najväčšom letisku v Európe. Paríž nás privítal dažďom, ale to nás neodradilo od prehliadky Louvru. Presvedčili sme sa o tajomnom úsmeve Mony Lisy, urobili zopár spoločných fotografií pred typickou sklenenou pyramídou. A potom sme sa už len tešili na to, ako prekonáme štyristokilometrovú vzdialenosť za menej ako hodinu a trištvrte vlakom TGV. Jeho priemerná rýchlosť je okolo 300 km/h, vo vlaku to však vôbec necítite. Francúzske rodiny nás privítali srdečne a všetky rozpaky, ktorých sme sa obávali, v mihu sekundy zmizli. Týždeň sme žili ako v rozprávke. Vo štvrtok sme si poprezerali ich školu. Okrem starobylej budovy a moderného vybavenia nás prekvapila aj prísnosťou pravidiel. Žuť žuvačku či držať mobil v ruke je neprípustné. Poitiers je starobylé mestečko s množstvom pekných kostolov. Ale nás najviac zaujala Socha slobody. Je síce menšia ako tá v New Yorku, ale o to krajšia a staršia. V tento deň sme navštívili aj malú prevádzku zameranú na výrobu typických maslových sušienok a ochutnali sme ich regionálne špeciality. Dňom D bol pre mnohých piatok a návšteva Futuroscopu – zábavného parku plného moderných kín, kde zažijete to, čo ste ešte nezažili, ocitnete sa vo svete budúcnosti a fantázie. Pekný program však pripravili rodiny aj počas víkendu. Niektorí z nás videli Atlantický oceán, pevnosť Boyard, oceánium v prístavnom meste La Rochelle. A posledný spoločný deň sme si otestovali našu odvahu a zručnosti na lanových dráhach v ekologickom parku Defi Planet Dienne. Okrem tohto adrenalínového dobrodružstva ponúka park aj prehliadku ekologických domov z celého sveta. V priebehu niekoľkých minút sa ocitnete v mongolskej jurte, africkom púštnom stane či starobylom domčeku na maďarskej puste. A lesní škriatkovia vás učia ako žiť v súlade s prírodou a zmenšovať svoju ekologickú stopu. Najväčším zážitkom však bol pobyt v rodinách, spoznávanie inej kultúry, zvyklostí, ale aj typickej francúzskej kuchyne bohatej na zeleninu a ovocie. Naša angličtina sa zo dňa na deň zlepšovala a naše priateľstvá prehlbovali. Aj keď pri rozlúčke padlo zopár slzičiek, všetci veríme, že toto nebolo naše posledné stretnutie a čoskoro opäť privítame našich francúzskych kamarátov v Partizánskom. Skutočnú bodku za pobytom dal Paríž so svojou noblesou. Zamávali sme Železnej dáme z Trocadera, pozdravili Napoleóna v Invalidovni, urobili nevyhnutné nákupy na Champs-Elysées, spoznali modernú architektúru v La Defense a vzdali hold hodnotám a umeniu pred chrámom Notre Dame. AU REVOI, FRANCE!" Martina Boratková umeleckého slova nášho rodáka Pavla Gašparoviča Hlbinu – kňaza a básnika slovenskej katolíckej moderny - i ostatných slovenských básnikov. Počas šiestich rokov svojej existencie si už súťaž našla priaznivcov, o čom svedčí aj fakt, že v tomto ročníku sa vo veľkokrštenianskom Kultúrnom dome stretlo až 42 mladých recitátorských talentov z ôsmich základných škôl okresu Partizánske a jednej topoľčianskej strednej školy. Umeleckú kvalitu ich prednesu hodnotila odborná porota na čele s predsedom Marekom Majeským, divadelným, filmovým a dabingovým hercom. Kroky zúčastnených viedli aj do budovy bývalej Štátnej ľudovej školy, kde sa v Pamätnej izbe P. G. Hlbinu oboznámili s jeho duchovnou i hmotnou pozostalosťou. Príjemným prekvapením bola prítomnosť Mareka Majeského, ktorý ako predseda poroty pozitívne zhodnotil úroveň vypočutých prednesov a aj napriek popoludňajším pracovným povinnostiam v divadle zotrval medzi nami, odpovedal na zvedavé otázky a – samozrejme – nechýbalo ani fotografovanie a autogramiáda. Atmosféra plná pohody, nádherných ukážok a znamenitých výkonov recitátorov bola charakteristickým znakom tohto jesenného súťažného predpoludnia. Text a foto: Martina Hodálová V krajine rozprávok a fantázie tomto školskom roku si Gymnázium Partizánske pripomína okrem iných významných výročí aj 20 rokov medzinárodnej spolupráce s Gymnáziom Alberta Schweitzera v Erlangene. Tak ako po iné roky, aj v tomto školskom roku sa gymnazisti zúčastnili výmenného pobytu a v apríli zasa privítajú dvadsiatku žiakov bavorského gymnázia v Partizánskom. Takto si na svoj pobyt v Erlangene spomína jedna z účastníčok medzinárodnej žiackej výmeny Alica Bezáková, žiačka 2.B triedy: „Každý z nás premýšľal nad tým, aké bude Nemecko, aká bude jeho rodina a na všetkých bolo vidno nadšenie a nedočkavosť. Vlak sa zastavil a bolo to tu! Na stanici ma už čakala moja nová rodina a ja som sa cítila ako dieťa pred adopciou. Rozlúčila som sa so spolužiakmi, nasadli sme do auta a po krátkej chvíli sme boli „doma“. Otvorili sa dvere a všetci ma srdečne privítali. Asi najviac sa tešil ich sedemročný syn, ktorý ma hneď vo dverách vyobjímal. No a pri večeri som sa cítila ako za kráľovským stolom. Voňavé sviečky, váza plná kvetov a nádherné origami. Toto všetko asi kompenzovalo večeru, ktorá nebola príliš chutná. Rozprávali sme sa dlho do noci. Nasledujúci deň sme so svojimi novými rodinami navštívili prekrásnu kvapľovú jaskyňu a nezabudli sme ani na ten pravý nemecký „šniceľ“. Moja Nemka - Julia mi Víťazmi 6. ročníka v jednotlivých kategóriách sa stali: 1. kategória: (2. – 4. ročník ZŠ) 1. Matej Korec (ZŠ Malinovského Partizánske) 2. Nia Vaculčiaková (ZŠ Malinovského Partizánske) 3. Jakub Mekýš (ZŠ Veľké Bielice) Čestné uznanie: Natália Hrdá (ZŠ Malinovského Partizánske) 2. kategória: (5. – 7. ročník ZŠ) 1. Martina Rybárová (ZŠ R. Jašíka Partizánske) 2. Lucia Lengyelová (ZŠ Veľké Bielice) 3. Kristína Ježová (ZŠ V. Beniaka Chynorany) 3. kategória: (8. – 9. ročník ZŠ) 1. Denis Javořík (ZŠ R. Jašíka Partizánske) 2. Michaela Čápová (ZŠ Malinovského Partizánske) 3. Veronika Olšová (ZŠ V. Beniaka Chynorany) 3. Adriana Dragulová (ZŠ Veľké Bielice) Čestné uznanie: Milan Hoďa (ZŠ na Veľkej okružnej v Partizánskom) Cena starostu obce za najlepší prednes poézie P. G. Hlbinu: Martina Rybárová (ZŠ R. Jašíka Partizánske) Pred známym parížskym chrámom Notre Dame oznámila, že má stretnutie s deťmi z tábora a musí niečo upiecť. Tak sme sa pustili do pečenia a onedlho prišli jej kamarátky. Opäť som sa presvedčila, že Nemci sú voči cudzincom veľmi milí a hneď sme sa skamarátili. V pondelok sme zaklopali na brány nemeckého gymnázia. Zazvonil školský zvonec a ja som nevedela, či sa mám prežehnať, alebo sa začať modliť. Nebolo to obyčajné cŕŕŕn, zvonec znel ako kostolné zvony. Aj vyučovací systém bol úplne iný. Napríklad na fyzike si žiaci do zošita lepili nejaké obrázky a skoro vôbec nepísali. Kým my zapíšeme jeden vzorec na pol strany. Učiteľ vysvetľoval látku dovtedy, až ju pochopili úplne všetci. Večer sa konal uvítací večierok spojený s oslavou dvadsiateho výročia našich výmen, s množstvom občerstvenia a pozvaných hostí. Všetci sa bavili, rozprávali a spomínali. Nasledujúci deň sme sa pokochali krásami Bambergu. Krásne historické paláce a Týždeň v Erlangene múzeá sa týčili do výšky ako mohutné hradby. Asi prvýkrát v živote som videla toľko pamiatok pokope. V Erlangene sme navštívili kostol Hugenotov, krásnu zámockú záhradu a centrum mesta. Prehliadka Erlangenu bola spojená s praktickým cvičením, pri ktorom sme si užili kopec zábavy a nesmeli chýbať ani nákupy. V Norimbergu sme si vypočuli i legendu o fontáne na námestí a prechádzajúc tradičnými trhmi sme sa ocitli v múzeu, kde nás čakala ďalšia úloha. Prezreli sme si Norimberský hrad a vychutnávali sme si krásy tohto nádherného mesta. V piatok bol tzv. Wandertag. Juliina trieda sa zhodla na tom, že pôjdeme do ZOO v Norimbergu. Bol to priam neuveriteľný zážitok. Ak si myslíte, že to bolo niečo ako ZOO v Bojniciach, mýlite sa. Množstvo exotického vtáctva, prekrásne motýle, obrovské ryby, ktoré sme mali možnosť vidieť úplne zblízka. Nechýbali ľadové medvede, antilopy, nosorožce, šimpanzy a iné zvieratá. Julia zavelila, že pôjdeme ešte do Atlantisu – obrovského akvaparku s vírivkami, saunami, toboganmi a inými atrakciami. Myslela som, že sa mi sníva, keď som si premietla všetky tie zážitky za jeden týždeň. V sobotu hneď od rána som mala pochmúrnu náladu. Stačilo si pomyslieť na návrat do reality, do starého stereotypu života. Všetko v Nemecku bolo také dokonalé, ale na druhej strane mi bolo smutno za rodinou. A bum! Ďalšie prekvapenie. Ideme do cirkusu! Bolo ťažké rozlúčiť sa s tými úžasnými ľuďmi, pretože som mala pocit, ako keby som žila v rozprávke. Teším sa na apríl – veď príde Júlia a ostatní noví kamaráti a my sa im pokúsime ukázať kus našej krajiny – Slovenska.“
Page 1 and 2: Ročník LXXIV. Číslo 42 28. okt
Page 3: 28. október 2013 3 Hasiči v akcii
Page 7 and 8: 28. október 2013 7 Deň s hudbou V
Page 9 and 10: 28. október 2013 Š P O R T 9 STOL
Page 11 and 12: 28. október 2013 Š P O R T 11 Vav

Tempo 42/2013

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?