PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

telne, akoby prichodili zďaleka. Zvučné chrapoty počuť nad bezvzdušným,
infiltrovaným okrskom pľúc. Vyznačujú sa oveľa vyšším zreteľnejším
zvukom a načúvajúci ich vníma, akoby vznikali blízko ucha.
Názvy zvučné a nezvučné chrapoty už dávnejšie nahradili menej vhodné
podoby prízvučné a neprízvučné chrapoty (Dérer a kol., 1957, s.
147).
Kovovozvučné chrapoty sa nachodia nad veľkými dutinami, ako sú
veľké kaverny a pneumotorax (vzduch v pohrudnicovej dutine).
. b) Pleuritický trecí (šúchavýj šelest vzniká počas dýchacích pohybov
pľúc a hrudníka, keď sa pohrudnicové plochy stanú následkom
ukladania fibrínu nerovné (drapľavé). Šúchanie zmenených pohrudnicových
listov o seba sa prejavuje počuteľným trecím šelestom. Šelest
sa ohláša s prestávkami a jeho zvuk je šúchavý alebo vŕzgavý. Vznik
šelestu sa viaže na dýchanie a po zadržaní dychu ho nepočuť.
Názvy dýchacích šelestov
V zdravých a chorých pľúcach vznikajú súčasne dva základné dýchacie
šelesty. Mechúrikový, vezikulárny dýchací šelest vzniká v mechúrikoch
(alveolách) a v najmenších prieduškách. Prieduškový, bronchiálny
dýchací šelest vzniká vo veľkých dýchacích cestách. Dýchací
šelest, ktorý zachytáva načúvajúci, je sumáciou mechúrikového a
prieduškového. Hoci vyšetrujúci počuje sumačný dýchací šelest, mechúriková
zložka je v úplnej prevahe nad prieduškovou. Z fyziologických
odchýlok mechúrikového dýchania spomenieme iba trhané,
sakadované dýchanie. Mechúrikový dýchací šelest počuť pri ňom pretŕhané.
Nad infiltrovanými oblasťami pľúc, ktorých mechúriky sú bezvzdušné,
vyplnené zápalovým exsudátom, sa načúvaním zisťuje
prieduškové
dýchanie (príp. pneumonické prieduškové dýchanie, pneumonické bronchiálne
dýchanie I.
Dutinové, amforické dýchanie sa zisťuje nad veľkými dutinami
ako sú napr. hladkostenové veľké kaverny.
Nesprávne je nahrádzanie názvu mechúrikové dýchanie podobou
skliepkové dýchanie^ pretože alveoli pulmonis sú v slovenskom anatomickom
názvosloví pľúcne mechúriky.
Nič nehovorí v prospech názvu trubicové či rúrkové dýchanie na
označenie prieduškového dýchania. Lekárska angličtina používa názov
bronchial breathing, ruština bronchiaľnofe dýchanie, francúzština
souffle bronchique alebo bruit respiratoire bronchique a nemčina
Bronchialatmen (v minulosti aj Rôhrenatmen). Označenie prieduškové,
bronchiálne dýchanie úplne vyhovuje a zodpovedá všeobecnej terminologickej
tendencii.
Internista aj všeobecný lekár nezriedka vyšetruje chorých s prie-