CHOVATEľSKý ROK 2007 - Klub chovatelov farbiarov

hárania. Spravidla je to zapríčinené hormonálnou poruchou. Isté percento
neplodnosti pripadá na jav, keď sučka má averziu na krycieho
psa a správa sa voči nemu až agresívne. V takomto prípade ak sme
si istí optimálnosťou krytia (opakované vyšetrenie poševného výteru,
prípadne iným skúšobným psom) že sučka pózuje, je nutná zmena
krycieho psa, alebo previesť umelú insemináciu.
Veľkým problémom v chove psov je otázka infekcie. Tú môžu spôsobiť
baktérie, vírusy, pliesne, prípadne protozoa. Predpokladom vzniku infekcie
je znížená obranyschopnosť organizmu. Mnohé infekčné ochorenia
neobchádzajú ani chov farbiara a výsledky reprodukcie za posledné
obdobie na to jasne poukazujú. Najväčšie straty celkove v odchove
šteniat spôsobuje infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom je vírus CHV
(canine herpes virus). Ten spôsobuje v celosvetovom meradle mortalitu
šteniat (úhyny). U dospelých jedincov môže vírus spôsobiť dýchacie
problémy, prípadne iné ťažkosti, spravidla u týchto vírus pretrváva v
tzv. latentnej forme. K infekcii dochádza u šteniat už vlastne počas
vývoja plodu v maternici. Ak je jeden rodičovský jedinec pozitívny,
je predpoklad, že dôjde k prenosu infekcie na druhého rodičovského
jedinca a zároveň na samotný plod. Kontakt s infekčným agensom neznamená,
že každý jedinec získa infekciu, všetko záleží od imunitnej
vybavenosti každého jedinca. U dospelých jedincov ochorenie prebieha
relatívne málo v manifestnej klinickej forme, tak ako to poznáme pri
iných ochoreniach.
Úhyn šteniat prebieha akútne, prakticky od prvých príznakov do 24
hodín. Postihnuté sú šteňatá v prvých dňoch života, jedno až päť dňové
(ale sú prípady až do jedného mesiaca, prípadne staršie). Samotná infekcia
psím herpes vírusom u šteniat spôsobuje nízku životaschopnosť,
slabý sací reflex až stratu, kolíkové bolesti brucha, profúzne hnačky,
šteniatka sú hladné, pištia a následne hynú v dôsledku zlyhania vnútorných
orgánov.
U súk infekcia spôsobuje vážne reprodukčné poruchy. Samotný psí
herpes vírus má veľkú afinitu k reprodukčným orgánom, na základe
toho dochádza u gravidných súk k poškodeniu endometria a placenty
(stena maternice a plodové obaly). Čím môže dôjsť k embrionálnej
mortalite, potratom, koteniu mŕtvych šteniat a následné sekundárne
komplikácie (zápal maternice, výtoky), končiac často až úhynom sučky.
Pokiaľ sa infikovaná suka okotí v termíne, vrh má nízku pôrodnú
váhu a štence sú nevyrovnané. Často sú postihnuté zmenami na vnútorných
orgánoch, a tým dochádza k vysokej mortalite šteniat. Vysoká
početnosť psej populácie na Slovensku a systém organizácie chovu v
76