Aké prívlastky potrebuje mať naša služba Bohu - Evanjelická cirkev ...

Aké prívlastky
potrebuje mať naša
služba Bohu
Užili sme si sviatky a teraz riešime návrat do všedných dní.
Aj keď sa na sviatky tešíme a sú nesmierne dôležité, po
sviatkoch si vydýchneme. Hlavne pre to, že život sa vracia
do svojich koľají. V tomto období a s výhľadom do ďalšieho
roku sa zamýšľam nad slovom:
„Prosím vás teda bratia, pre milosrdenstvo Božie vydávajte
svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, rozumnú to službu
Bohu” list Rimanom 12,1-3.
Dotýka sa ma spôsob, ako apoštol Pavol oslovuje veriacich.
Prosí! Povrchný, povýšenecký pohľad zvádza považovať prosenie
za prejav slabosti, bezvýchodiskovosti, zúfalstva.
Hlbší a čestnejší človek vycíti v prosbe, ktorou sa obracia Pavol
na veriacich v Ríme, rešpekt a slobodu voľby. Voľby, pri ktorej
má byť jasné, že ak odmietneme, neskončí sa Božie dielo s nami
a ani to mimo nás.
V tom je veľké Božie majstrovstvo. On dokoná svoje dielo
a prosba o to, aby sme sa ho zúčastnili, nie je z núdze, je to privilégium.
Ak to nepochopíme, dostaneme sa postupne mimo, tak
ako to Pavol vykresľuje v príbehu o Izraeli. Ten odovzdal svoje
miesto Bohom vyvoleného národa veriacim z pohanov. Na čas
stráca svoje pôvodné postavenie v Božom pláne (Rim11,25).
Ak sa nás prosba slúžiť Bohu dotkne a chceme naozaj slúžiť,
tak v nasledujúcich dvoch veršoch Pavol ukazuje, čo ešte treba.
Keď prosí, aby sme vydávali svoje telá v živú, svätú a Bohu
príjemnú obeť, niečo sa mení a niečo platí aj ďalej. Obeť v svojom
pôvodnom význame slúžila na zmierenie s Bohom. Pri Ježišovi
Kristovi sa toto mení. Nie je viac obetí za hriech. Namiesto obeti
je teraz služba Bohu.
Niečo z obeti ale zostalo. Sú to požiadavky na obeť a obetujúceho.
Obeť má byť čistá, svätá, Bohu príjemná. Obetujúci, akokoľvek
je stotožnený so svojou obeťou, má mať na zreteli, kým
je. To sa ďalej rozvíja v 2. a 3. verši. Tie by som spojil do jednej
otázky:
„Čo si o sebe myslíš?”
Odpovedať na to môžeme, až keď prežijeme pokánie so všetkými
jeho dopadmi na život, ako to je v 2. verši. Potom možno
odpovedať na otázku, čo si o sebe myslíme, ale znovu v 3. verši je
ešte jeden princíp: „skromne zmýšľať, ako Boh komu udelil mieru
viery” . Táto naša mienka má vychádzať z toho, čo o nás mieni
Boh, ako nás vidí On a nie z toho, čo nám diktujú naše pocity, svet
alebo okolnosti.
Nech nám tento rok neutečie, nech sa nám neodráta z nášho
času tu na zemi, ale nech je rokom milosti, časom pridaným
k tomu, aby sme vydávali svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú,
rozumnú službu Bohu.
Robert Zachar
Rozsievač
Nech rozsievam lásku,
pokoj, vieru a nádej.
Rozsievam, ak sa
dotýkam Tvojich rán.
Naplním ich olejom,
vyčistím a obviažem.
Pane, dotýkam sa
Tvojich rán.
Láska moja.
Nech nie je
vo svete svár.
Buď posolstvo Tvoje,
Pokoja.
Viliam Rác
Viete, čo sa stalo pred 270 rokmi?
Londýn, 1. január 1739
Pán Hall, Kinchin, Ingham, Whitefield, Hutchins
a môj brat Charles sa zúčastnili Hodov lásky vo Fetter
Lane, kde bolo asi 60 našich bratov. Okolo tretej hodiny
ráno, keď sme sa modlili, zostúpila na nás Božia
moc, takže mnohí z nás z preveľkej radosti zajasali
a iní klesli k zemi. Akonáhle sme sa trochu spamätali
z úžasu a údivu nad Božím majestátom, začali sme jednomyseľne
spievať: Chválime Ťa, Bože a poznávame
v tebe svojho Pána.“
Z Denníka Johna Wesleya
Vianočný koncert v BA-mesto

Predo dvermi
Na autobusovej
zastávke
sa rozprávali
dve mladé
ženy. Jedna sa
pýta druhej,
ako sviatkovala.
Odpovedá:
„Tak, ako sa
patrí: ničnerobením.”
Neviem,
ako ste
sviatkovali vy,
milí čitatelia, ale Vianoce sú už za dverami.
Pred nami je nový rok a s ním nové
veci. Nechcem veľa písať o Eure, ani o
nových, ťažších peňaženkách, hoci veselý
zážitok už mám. V malej predajni potravín
mi nemali vydať, tak som im 0,20
centov nechala s tým, že veď ma to „nezabije”.
O pár sekúnd mi svitne, že je to
6,- Sk! Pri našej novej mene ma však ešte
niečo napadlo. Čo Vám príde na um pri
písmene „E”? Veľa možností nemáme, ale
nejaké sa predsa nájdu, napr. Európa, elegancia,
elektrika (často skloňované slovo
v posledných dňoch v súvislosti s plynom),
ale i evanjelium, evanjelizácia. Mňa zaujali
tie dve posledné. Evanjelium ako dobrá
správa musí znieť. Zvesť, že každý z nás je
pozvaný žiť v nádhernom vzťahu s Bohom,
ktorý robí život hodnotným. Máme hodnoty,
ktoré nemá tento svet. A tie máme ponúkať
iným. Máme evanjelizovať. Suseda
z prízemia paneláku mi v nedeľu ráno kričí
z okna: „Pomodli sa za mňa v kostole!”
Priznám sa, že by ma ani nenapadlo modliť
sa za ňu. Bola u mňa pár krát na návšteve,
keď niečo potrebovala. John Wesley píše:
„Máš konať jediné: zachraňovať duše.”
A ešte: „Najväčšie problémy môžete očakávať
od bohatých, zbabelých alebo lenivých
metodistov. Neberte však na nich ohľad,
ani keby boli nejakí zodpovední pracovníci
zboru. Radšej vyjdite von na verejné
priestranstvá vždy, keď to počasie dovolí
a pozývajte všetkých k obráteniu a k viere
v evanjelium.” Jediné, čo vytrvá aj v ťažkých
časoch a nikdy nezanikne, je Božie
slovo. Preto i na tejto stránke v Ohnisku budeme
uverejňovať časti knihy metodistického
evanjelistu Roba Frosta: Evanjelizácia
v treťom tisícročí, ktorý píše: „Pravá
evanjelizácia sa udeje len vtedy, ak budú
kresťania hovoriť o Ježišovi spôsobom,
kedy ho aj ostatní budú chcieť osobne
spoznať.”
Predo dvermi sú nové dni roku 2009 a nové
možnosti. Vykročme do skutkov, ktoré Boh
pre nás pripravil. Nech evanjelium znie,
mení naše životy i životy ľudí okolo nás.
Žijeme v spoločnosti ohlušenej ukazovateľmi výkonu a „vzrastovými grafmi”, neustálym
porovnávaním údajov o predaji a tým, čo znamenajú pre obrat z investícií. Úloha
evanjelizácie sa nikdy nemôže vyčísliť v takýchto pojmoch. Rast viery je často tichý,
nezmerateľný a niekedy zdanlivo neexistujúci. Len Boh pozná konečné výsledky. Rast kresťanskej
cirkvi je len zriedkakedy ohromný. Často sa dá prehliadnuť ako výhonok, ktorý práve
pučí zo zeme. V spoločnosti, ktorá hľadí na „rýchle riešenie” alebo na najlepší možný zisk, sa
biblická perspektíva cirkevného rastu môže zdať nezvyčajná.
Pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnil so stovkami ďalších kresťanov na putovaní, ktoré
na veľkonočný pondelok organizovala anglikánska diecéza v Kente. Stovky ľudí kráčali cez
Downs do katedrály v Canterbury a nasledovali tak kroky Augustína z Canterbury, raného
kresťanského misionára, ktorého mnísi evanjelizovali Anglicko od roku 597. Počas zhromaždenia
dostal každý z nás malú nezapálenú sviečku. Takmer na konci bohoslužby arcibiskup
zapálil svoju sviečku a vysvetlil, že symbolizuje evanjelium, ktoré Augustín priniesol do Anglicka.
Nakoniec sme si posúvali oheň od sviečky k sviečke v celej chrámovej lodi, kým
neboli všetky tie tisíce sviečok zapálené. Počas tejto tichej ceremónie som stál v zadnej časti
katedrály. Vyrážalo mi to dych. Pomaly, ale isto svetlo sviec prerušovalo tmu katedrály a plamienky
nekľudne poskakovali okolo mňa. Keď sa už všetky sviečky zapálili, každý zdvihol
tú svoju do výšky, takže sa celá katedrála naplnila svetlom. Arcibiskup to použil ako veľmi
dojímavú pripomienku, že svetlo evanjelia, ktoré zasahuje náš národ už mnoho storočí, začalo
práve z takto blikajúceho plamienka. Vzrast evanjelia bol tichý, nenápadný, stály; ale výsledok
po stáročiach bol ohromujúci. Keď som nakoniec aj ja zapálil svoju sviečku, uvedomil
som si, že musím zohrať svoju úlohu v nikdy sa nekončiacom procese zvestovania.
Augustín nebol jediným evanjelistom svojho času. Každý rok prichádzajú tisíce ľudí z celého
sveta na malý škótsky ostrovček Iona, aby vzdali vďaku Bohu za život a prácu raného
misionára Columba. V roku 563 začal misijne pôsobiť v Škótsku s približne tuctom misionárov
z Iony. Z tohoto základu vyrástlo mnoho zborov po celom Škótsku. Jeho misia ovplyvnila
rozvoj krajiny. To, čo začínalo ako niečo malé, malo ďalekosiahly a silný dopad počas celej
histórie.
V osemnástom storočí žil mladý muž Robert Raikes v mestečku Gloucester. V jedno nedeľné
popoludnie sa prechádzal po námestí a videl deti, ako sa hrajú na ulici. Boli negramotné,
nedisciplinované a úplne mimo života cirkvi. Bolo mu ich ľúto a cítil, že ich budúcnosť je
neistá. Ale potom počul hlas, ktorý mu hovoril: „Skús, skús, skús.” Bol natoľko presvedčený,
že to bolo Božie poverenie, že otvoril nedeľnú školu, aby týmto deťom pomohol čítať Bibliu.
Ani nevedel, že to, čo sa začalo ako malá snaha o zasiahnutie hŕstky mladých, sa rozvinie do
svetového hnutia dotýkajúceho sa miliónov mladých ľudí a prinášajúceho nespočetné tisíce
ľudí ku Kristovi. Zúčastnil som sa na nedeľných školách v prosperujúcej Kalifornii a v biednych
špinavých dedinkách v Afrike. Rozprával som v nedeľných školách v Singapure a na
banánových plantážach v Karibiku. Semienko, ktoré Raikes zasial, vzišlo.
S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem a spával by a vstával vo
dne i v noci a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako: lebo zem donáša úrodu sama od
seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné obilie v klase. A keď dozreje plod, hneď pošle
srp, lebo sa dostavila žatva.
Viac ako desať rokov sme s mojou ženou doma viedli mládežnícke skupinky. Prežili sme
veľa pekných chvíľ. Nebolo to však ľahké a boli aj nedele, keď sme premýšľali nad tým, či
nemrháme časom. V istej dobe mala každá z našich skupín svoje problémy, ale jedna skupina
na juhu Londýna bola obzvlášť problematická. Niekedy som mal dojem, akoby si tieto deti
vyvršovali svoju mladícku rebéliu radšej na mne, než na svojich rodičoch. Niekedy sme sa so
ženou týchto nedeľných večerov obávali. Stavali sa proti každému návrhu, smiali sa z návrhov
na diskusiu. Niekedy sme to chceli s touto skupinou vzdať. Bolo nám však záhadou, prečo
vždy znova prichádzajú, hoci nedoceňujú to, čo ponúkame. Ak semeno rástlo, nevideli sme to
a ak naša práca prinášala ovocie, neuvedomovali sme si to.
Najvernejším účastníkom skupiny bol mladý černošský chlapec Paul. Sedával vo výklenku
okna, často sa bavil na šibalstvách ostatných. Po niekoľkých rokoch som ho stretol na kresťanskej
konferencii o práci s mládežou a zistil som, že sa stal kresťanom. Teraz bol pracovníkom
s mládežou na plný úväzok a vedúcou osobnosťou zboru. Jeho viera sa upevnila a teraz
pracoval v dôležitom projekte s veľmi drsnou skupinou mestských detí.
„Ináč, Rob,” pošepol mi. „Poďakoval som sa niekedy tebe a Jacqui za skupinku, ktorú ste
pred rokmi viedli? Neviem, kde by som skončil, keby som tam nechodieval.” Od vtedy, ako
som ho pred mnohými rokmi naposledy videl sedieť v mojej obývačke a smiať sa, pomaly, ale
isto vyrástlo semienko. Evanjelizácia je často ťažká, nevďačná a zdá sa neefektívna, ale kdekoľvek
zasievame semienko, nikdy nepodceňujme rast, ktorý môže nastať. Semienka evanjelia
rastú potichu, nepatrne, kľudne, ale nenechajte sa oklamať – ich vzrast je skutočný.
Rob Frost, Evanjelizácia v treťom tisícročí (Ukážka z knihy)

Svetový deň modlitieb 6. 3. 2009
Téma: V Kristovi sme mnohí jedno telo
Krajina: Papua Nová Guinea
Lenivý kumul
Povesť pochádza z Papuy Novej Guinei. Vybrali sme ju preto, že
na Svetový deň modlitieb (marec 2009) pripravili molitebný program
kresťanky z tejto nám neznámej krajiny. Krajiny plnej exotickej
krásy, ale aj nesmiernych ťažkostí. So všetkým nás oboznámia
vo svojej bohoslužbe na tému: „V Kristovi veľa údov tvorí jedno
telo”, v ktorej sa stotožníme s našimi tak vzdialenými sestrami.
MZ
Pred mnohými, mnohými rokmi boli všetky vtáky šedivé a na pohľad
nie zvlášť pekné. Jedného dňa sa rozhodli dva vtáky, rajský
vták kumul a jeho priateľka vrana, že sa pestro namaľujú. „Vrana”,
volal kumul, keď letel nadšený lesom, „to bude nádhera!”
„Uvidíme”, odpovedala vrana. Prišli k jednému jazeru s priezračne
modrou vodou a sadli si na skalu. Odtiaľ sledovali svoj zrkadliaci
sa obraz vo vode. Po chvíli povedala vrana: „Ľahni si, začnem ťa
ako prvá maľovať!”
Kumul si ľahol a vrana sa dala do práce. Všetko si priniesli, čo
potrebovali, a vrana veľmi starostlivo hľadala, čo by mohla použiť.
Vzala trochu červene a vetvičkou ju namiešala do lastúry. Potom
rozdrvila niekoľko žltých okvetných lístkov, a do tretej lastúry zamiesila
trochu popola s vodou. Do štvrtej dala tobolky chilli.
Keď bola hotová, vzala štetec a začala maľovať svojho priateľa
kumula. Tu spravila červenú bodku, tam modrý pruh. Vyleštila jeho
zobák a pomaľova-
la jeho perie
všetkými dúhovými
farbami, až to
ozaj veľkolepo vy-
zeralo. Potom
vzala ešte trochu viac zelene,
potom ešte trochu
modrej, až bola
napokon spokojná s
prácou.
„Hotovo!” zvola-
la. „Vstaň a pozri
sa, ako nádherne vyzeráš, môj
priateľ!” Kumul sa
pozrel dolu do
vody a videl svoju
nádherne sfarbenú
podobu. „Som
to ale prekrásny!”
vystatoval sa a
otáčal hlavu raz
naľavo, raz napravo,
aby sa mohol
vo vode obdivovať.
Robil to tak
dlho, až vrana už bola celkom netrpezlivá. „Tak poď už!” zahriakla
rajského vtáka, „teraz som ja na rade!”
„Dobre, dobre”, povedal kumul. „Ľahni si!” Kumul vzal štetec,
zmiešal trochu hliny s vodou, a začal vranu maľovať.
Netrvalo však dlho, čo sa chcel opäť obdivovať, a tak povedal
vrane: „Môžeš už vstať!” a išiel opäť na kraj skaly, aby sa pozoroval
vo vode.
Vrana bola trochu prekvapená, že je kumul tak rýchlo hotový
a nasledovala svojho priateľa na kraj skaly. Keď však zbadala svoj
obraz, zvolala: „Čo to má byť? Som celkom čierna! Prečo si ma
nenamaľoval tak pestro, ako ja teba?”
„Oh”, povedal kumul, „to by pridlho trvalo.” S hnevom chňapla
vrana zobákom po svojom lenivom priateľovi. Ten však rýchle
uletel a schoval sa hlboko v lese.
A to je dôvod, prečo dnes musíme tak hlboko do lesa, keď chceme
vidieť rajského vtáka, lebo sa ešte stále pred vranou ukrýva.
Úbohá čierna vrana so svojím matným perím naproti tomu žije ako
predtým, v blízkosti obydlí.
Svet ma zhltol
Chcem Vám napísať môj životný príbeh. Moji rodičia boli
veriaci a ja ako dieťa som s nimi chodila na bohoslužby, ale potom,
keď som dospela, prestala som a dá sa povedať, že ma zhltol
svet so všetkým, čo ponúkal. Neskôr som sa vydala a hoci je život
všelijaký, mne Boh dal dobrého muža. Naspäť do zhromaždenia
ma po dlhých rokoch priviedol môj prostredný syn
Mirko. Bolo to v období, keď v Trnave začal zbor, najprv
v Kultúrnom dome. Keď som tam prišla, bolo to, akoby som
prišla do neba. Veľa mladých spievalo na pódiu krásne pesničky.
Potom tam začal chodiť aj môj najmladší syn Paľko.
Chodili sme do zhromaždenia každý utorok a videla som
veľa ľudí prijímať Pána Ježiša, ale ja som si myslela, že to
nepotrebujem alebo že sa ma to netýka. Raz tam slúžil jeden
kazateľ z USA a hovoril o zmierení sa s Bohom. Vtedy
som zistila, že ja nie som s Bohom zmierená. Na výzvu
som zdvihla ruku a išla dopredu. Brat Lubko Tagaj sa ma
opýtal: „Čo by ste chcela?” „Ja chcem prijať Pána Ježiša.”
A on: „Vy ste Ho ešte neprijala?”- opýtal sa prekvapene.
„Nie, ale chcem Ho prijať.”
Predtým som mávala neurózu, depresie, bála som sa aj
samej seba. Na liečení ma s tým naučili žiť. Keď mi v ten
večer po mojom obrátení zase prišli také depresívne stavy,
povedala som: „Pane Ježišu, Ty si môj lekár a Ty si zasľúbil,
že budeš so mnou.” Verte alebo nie, ale Pán Ježiš ma
uzdravil od strachu aj od depresií. Aj naďalej som chodila
do zhromaždenia, kde kázal brat Lubko, Janko a mladí ľudia
hovorili svedectvá. Napriek tomu som občas mala pochybnosť
o mojom spasení. Pamätám sa, že v jeden večer nás
brat Lubko pri modlitbe vyzval, aby sme vyznali svoju lásku
k Pánovi Ježišovi. Aj som to urobila, nahlas som vyznala:
„Pane Ježišu, ja Ťa ľúbim.” Vtedy som pochopila, že ja som
naozaj prijala Pána Ježiša do svojho života. V tom čase sa
často spievala pieseň „Predivný, Ježiš je predivný” a je to
stále pravda v mojom živote. Za prijatie Ducha svätého som
sa modlila tri roky. Pán Ježiš mal so mnou veľa roboty, lebo
ja som to potrebovala aj pochopiť. A keď som to vôbec nečakala,
naplnil ma Duchom svätým a on oživil môjho ducha,
ktorý je vo mne. Pán Ježiš je živý. Používam svätú krv na
svoj život a svoju rodinu. Vyznávam, že chcem žiť len a len
s Pánom Ježišom a Duchom svätým.
Milka Absolonová, Trnava
Chráň si manželstvo
Pochop toto:
1/ Satan bude bojovať proti každému daru od Boha. Satan
sa hneval, že Boh mal radosť z Jóbovej rodiny. Božie
požehnanie v tvojej rodine pozýva satana zaútočiť. Chce
rozrušiť a sklamať a využije na to tvoje slabosti. Vyvoláva
nereálne očakávania, privádza ťa k tomu, aby si prestal
slúžiť a radšej sa zaoberal sám sebou.
Podnecuje tvoju predstavivosť cez televíziu a nezdravé
vzťahy, až napokon Božia prítomnosť nebude napĺňať tvoj
domov alebo nebude cieľom vášho vzťahu. Dávaj si pozor na jeho
vpády. Buď strážcom svojej rodiny.
2/ Myšlienky majú prítomnosť. Keď sa vrátiš domov, cítiš konflikt
alebo spokojnosť, žiarlivosť alebo radosť. Tvoj postoj je nákazlivý.
Určuje atmosféru ako termostat. Jeden muž mi povedal, že isté
programy v televízii v ňom živili sexuálny nepokoj. Porovnával
svoju manželku so zmyselnosťou ľudí, ktorí vystupovali v programe.
Alebo mladá manželka naplánovala nevysvetliteľnú žiarlivosť
voči svojmu manželovi, keď si pozrela svoju obľúbenú telenovelu.
Každá emócia má svoje rodisko. Buď teda citlivý na akékoľvek
zmeny v prostredí tvojej rodiny alebo vnútorného života.
Bob Gass, príloha časopisu Nahlas, uver, s povolením

Málo mám síl dávať lásku všetkým
ostatným.
Mnohokrát strach zvíťazí
a v mnohých dobrých veciach mi
zabráni.
Pod maskou tvrďasa sa chlapec
skrýva,
čo sám pred sebou uteká
a mnohých vecí sa obáva.
Že sklame seba aj ostatných,
že sa poraní.
Hoc chce byť iný,
zodpovedný,
rozhodný,
muž, ktorý sa nebojí,
skoro vôbec sa mi to nedarí,
pomôž mi môj Otče nebeský,
aby som dokázal, čo sľúbim, aj
splniť,
hľadieť viac na Teba
a ak treba
ísť dopredu
a viesť aj ostatných.
Michal Škrivánek
Stránka pre MLÁDEŽ
Kde končia listy adresované
Bohu?
Izraelská pošta roztriedi denne vyše
dvoch miliónov zásielok. Medzi nimi sa
nájdu aj také, ktoré sú adresované „Ježišovi”,
„Svätej Márii”, „Svätému Božiemu
chrámu”, „Všemohúcemu”, alebo
najčastejšie jednoducho „Bohu”. Tieto
putujú na Poštový úrad nedoručiteľných
zásielok v Jeruzaleme. Zatiaľ čo väčšinu
nedoručiteľných listov pošle pošta naspäť
odosielateľovi, zásielky adresované
Bohu na Vianoce zozbierajú a vkladajú
do škár západnej steny bývalého Jeruzalemského
chrámu, známej ako Múr nárekov.
Listy prichádzajú z celého sveta,
90% z nich posielajú kresťania. Nie je
známe ako táto tradícia vznikla, hlavný
manažér Izraelskej poštovej služby Avi
Hochman však hovorí, že je to „veľká
zodpovednosť”.
Ekuména vo svete 51/2008
OTEC VYHLÁSIL, POĎME OSLAVOVAŤ
Je nedeľa poobede, 30. novembra 2008. Modlitebňa v Seredi sa pomaly zapĺňa. Prichádzajú
miestni, ale i ľudia z okolia, aj pani vychovávateľky s deťmi z detského domova. Na
pódiu sa pripravujú speváci a herci, aby zaspievali niekoľko piesní a zahrali jednu scénu
pripravovaného muzikálu Druhá šanca. V scénke si Chris (Palo – inak hlavná postava)
hľadá prácu v kancelárii pána Bradshawa (Milan). Obaja podali výborný výkon ako speváci,
aj ako herci, čo máte možnosť zatiaľ vidieť na fotkách (www.umc.sk). Samozrejme
aj sekretárka Juli (Ester) bola perfektná. Veselým divadlom o blížiacich sa Vianociach
všetkých upútali Braňo a Janka. Nad to všetko zazneli aj výzvy prísť do Božej náruče
a otvoriť svoje srdce Pánovi Ježišovi. Pieseň „Otec vyhlásil, poďme oslavovať” bola výborným
uzavretím tohto poobedia. Veľmi sa tešíme na celý muzikál. (Záujemcovia si
vystúpenie v Seredi môžu pozrieť na DVD, info u Mileny).
mb
Život je zmena – začni bežať
V živote sa nám niekedy stáva, že
sa poriadne nudíme. Niektorí sú priam
špecialisti v nudení. Isté je, že aj keď ako
mladí ľudia máme na vážne veci ešte dosť
času, aj tak nevieme svoj voľný čas na zábavu
využiť tak, aby sme sa nenudili. Toto
potom všetko prenášame aj do vzťahov
v rodinách, ale i do nášho osobného vzťahu
s Bohom. Do našich predstáv o viere.
Ruku na budík (srdce): koľkokrát sme si
povedali, že na zhromku je nuda? Možno
nikdy (tomu sa mi ale veriť veľmi nechce
- ktovie prečo?). Alebo že piesne sú už staromódne?
Alebo kázeň je taká dlhá, že na
jej konci si už nepamätám, o čom to vlastne
bolo….
Keď to tak vnímaš aj ty, možno je
práve čas na zmenu. A najlepšie, keď sa
začne práve u seba…čo myslíš? Možno
je práve čas, prestať len sedieť, nudiť sa
a motať naokolo. Apoštol Pavol vo Svätom
Písme hovorí, že máme bežať svoj beh viery…
Je čas začať s pohybom, zvýšiť obrátky,
zvýšiť tempo. Dinamis je slovo, ktoré
môžeme nájsť v Biblii. Znamená to sila,
energia. Je čas zvýšiť obrátky v našom živote
s Bohom. A odrazí sa to aj na našom
každodennom živote. Predstavy, že život
s Bohom je život, ktorý spomaľuje a brzdí
človeka, sú mylné. Boh dáva životu dynamiku,
iný pohľad a iný smer. S Ním môžeš
bežať a nájsť tú správnu cestu, ísť stále
dopredu. On mení pohľad na život a môže
z nudných vecí a stereotypu, ktorý unavuje,
spraviť niečo, za čím sa oplatí bežať….
Ak ovšem nepatríš medzi takých, pre ktorých
je nuda životným štýlom .
Pali Absolon
Pre mladých je duchovno
dôležité, nevedia však, s kým
sa o tom rozprávať
Medzinárodný prieskum na tému „Mladí
a spiritualita”, ktorý prebiehal dva
roky, ukázal, že respondenti vnímajú duchovno
ako dôležitú súčasť svojho života.
Mnohí z nich o tom zriedka hovoria
s inými, v hĺbke srdca si však želajú, aby
mohli. Majú ale pocit, že o duchovných
otázkach nemajú s kým hovoriť. „Vo
väčšine krajín, kde prieskum prebehol,
v priemere len 7% mladých ľudí povedalo,
že neveria, že život má duchovnú
dimenziu, alebo že nevedia, či ju má”,
píše sa v správe z prieskumu. „Mladí,
ktorí veria, že život má aj duchovný rozmer,
ho väčšinou chápu ako „vieru, že
život má zmysel”, „vieru v Boha”, alebo
„úprimnosť voči sebe samému”.
Ekuména vo svete 51/2008

Na konci roka často hodnotíme uplynulý
rok. My sme v posledný deň minulého
roka oslovili niektorých ľudí s otázkou,
čo očakávajú od roku 2009, na čo sa
tešia a čoho sa obávajú. Svojimi odpoveďami
nám niektorí dovolili trošku nahliadnuť
do ich súkromia, ale verím, že
ich odpovede Vás povzbudia a pomôžu
Vám tešiť sa na nové veci, ktoré má Pán
pre svoje deti pripravené.
Peter Valo, Michalovce
Teším sa, že Boh požehná náš zbor
tak, ako minulý rok. Nesmieme to však
vzdať, aj keď vidíme malé začiatky.
Veľmi sa tiež teším na návštevy našich
bratov a sestier. Minuloročná návšteva
Janka Tagaja, Pavla Procházku,Vojta
Sirkovského a nášho biskupa bola pre
mňa veľkou duchovnou vzpruhou. Teším
sa, že patrím do rodiny kresťanov (metodistov)
a že je s vami všetkými aj kopec
srandy. Teším sa veeeeeľmi, že s mojím
pastorom Pavlem Kocevom znovu zažijeme
nádherné veci s Pánom. Teším sa
na Boha, že rok 2009 požehná.
Štefan Rendoš, Košice
Priznám sa, prelom rokov neprežívam
nejako dramaticky. Nie je to pre mňa čas
veľkého bilancovania a zhodnocovania.
Mojim osobným „Silvestrom” je leto.
Až v lete sa pozerám na uplynulý rok
a rozmýšľam nad tým, čo bude ďalej.
Teraz sa sústredím hlavne nato, aby som
v zdraví prežil príchod Eura. Okrem
toho mi v týchto dňoch Pán ukázal jednu
oblasť v mojom živote, ktorú Boh chce
obnoviť, takže očakávam, že tento rok sa
v tej oblasti niečo zmení.
Marta Záleská, Bratislava
Život okolo nás je neustála zmena, musíme
sa stále učiť. Nejde len o to, aby
sme boli múdrejší, ale aj o to, aby sme
si dopriali radosť z poznania a boli skúsenejší.
Neznamená to, že musíme podľahnúť
módnym trendom, ale vybrať si,
čo nás obohatí. Pripraviť sa na všetko a
nestrácať optimizmus a najmä vieru, že
Pán má všetko vo svojej réžii, hoci niekedy
nerozumieme tomu, čo nás postretlo.
Čítala som zaujímavú vetu: „Sú slová,
ktoré nikdy nevypovieme, sú chvíle,
na ktoré spomíname, a sú priatelia, na
ktorých nezabúdame” - ďakujme za nich
neustále.
(Skoro 80-ročná s. Záleská napísala odpoveď
medzi prvými ľavou rukou, pravú
má zlomenú – pozn. redakcie).
Pavel Procházka, Banská Bystrica
V roku 2009 by som sa rád venoval naďalej
svojej práci v cirkvi i škole. Bude
to rok, kedy by som sa chcel pokúsiť
o profesorskú inauguráciu, aby mohlo
na Katedre evanjelikálnej teológie a misie
PF UMB v Banskej Bystrici pokračovať
magisterské štúdium a zaviesť aj
štúdium tretieho stupňa, doktorandské.
Proces sa už začal, budem potrebovať
veľa síl, takže sa modlím a - môžem
to vôbec povedať? - očakávam od Pána
Boha mimoriadnu dávku zmocnenia.
Zdena Bassanová, Jenkovce
My v našom zbore si otázku tak nestaviame.
Náš zbor tvoria z väčšej časti
starí a starší bratia a sestry. Preto pre
nás je každý deň, do ktorého sa zobudíme
milosť, ktorú si uvedomujeme. Na
silvestrovskom zhromaždení si ťaháme
biblický verš - slovo do nového roku
a to je pre nás povzbudením, upozornením
a zamyslením pre nový rok. Tento
rok zbor dostal verš z 5 M 5,32: „Dbajte,
aby ste hovorili, ako vám prikázal Hospodin,
váš Boh, neodbočujte ani naľavo
ani napravo.” Čo viac k tomu dodať?
Michal Francisty, Piešťany
V novom roku 2009 očakávam novú silu
a nové povzbudenie do práce, nové nápady
a vlastne sa teším na všetko nové
i staré, čo nám do cesty prinesie Pán
(napr. nové priestory a bývanie). Teším
sa najmä na stretnutia s novými ľuďmi,
ktorí ešte nepoznajú Pána a na možnosť
prichádzať k potrebným s evanjeliom
a so zozbieranými vecami, ktoré títo ľudia
potrebujú. Obavy? S Pánom v srdci
by sme sa nemali obávať ničoho, ale keď
sa nejaký strach alebo obavy objavia, čítam
Jozuu 1,9. Haleluja!
Regina Krastevová, Trnava
Teším sa na biblické hodiny, hoci neviem,
aká bude tento rok téma. Minulý
rok sme preberali List Židom a bolo to
úžasné, akoby to pisateľ písal nám (mne)
teraz, a nie pred takmer 2 000 rokmi židokresťanom.
Teším sa aj na nedeľné
bohoslužby a piatkové modlitebné zhromaždenia
(dúfam, že na modlitby sa mi
podarí chodiť častejšie ako v r. 2008,
lebo sú veľkým požehnaním a viackrát
som na nich prežila niečo mimoriadne).
Teším sa na nové Heslá na r. 2009.
Teším sa, že teraz máme uspokojivý
počet mimoriadne ochotných pracovníkov
detskej besiedky, čo jednoznačne
zlepšuje jej kvalitu, som rada, že začali
chodiť nové deti (Tiborko a Martinka).
Dúfam a teším sa, že sa podarí aj tento
rok zorganizovať zborový výlet niekam
do prírody ako v r. 2007 na Planinku.
Čo očakávam? Že budem viac času venovať
čítaniu Božieho slova, zlepším
svoj modlitebný život, budem aktívnejšia
v zbore, doma i v práci. Očakávam,
že Pán mi dá silu, múdrosť a trpezlivosť
doma i v mojom zamestnaní, tiež môjmu
manželovi v jeho práci , ktorá si to
vyžaduje ešte oveľa viac. Očakávam, že
Duch Svätý mi dá poznať viac zo skrytosti
môjho srdca, a budem to môcť vyznať
a odovzdať Pánovi, aby moje srdce
bolo čistým a úprimným srdcom Božieho
služobníka. Očakávam, že náš dobrotivý
Boh ma nenechá ani neopustí a
že jeho láskavá ruka bude chrániť celú
moju rodinu pokrvnú i duchovnú.
Viliam Rác, Partizánske
Prajem sestrám a bratom v Pánovi a aj
sebe, aby bol tento nastavajúci rok 2009
lepším, krajším a požehnaným. Takmer
každý človek blížiacim sa koncom roka
rekapituluje, čo mu ten minulý, končiaci
dal. Dáva si nové predsavzatia, a tie
sa snaží v novom roku naplniť. Každý
si so sebou „nesie” aj tie zlé skúsenosti,
prehry a pády, na ktoré sa snažíme zabúdať,
nepripomínať si ich. Preto sa držme
slov apoštola Pavla, ktorý nám radí, aby
sme zabúdali na to, čo je za nami a išli,
hľadiac dopredu, k vznešenému cieľu,
ktorým je osobná spása a večný život
v Pánovi Ježišovi.
Ďakujeme, že ste si našli čas odpovedať
na naše otázky a prajeme Vám, aby sa
Vaše priania a túžby pre rok 2009 vyplnili.

Jedna učiteľka raz poprosila svojich žiakov, aby napísali mená svojich
spolužiakov na list papiera a nechali trochu miesta vedľa mena. Potom
im povedala, aby porozmýšľali o tom, čo najmilšie môžu povedať o
každom zo svojich spolužiakov. A to mali napísať vedľa mena.
Zabralo to celú vyučovaciu hodinu, kým všetci boli hotoví. Svoje
listy odovzdali učiteľke. Cez víkend učiteľka napísala každé meno na
list papiera a vedľa neho milé poznámky, ktoré o každom jednotlivcovi
napísali spolužiaci podľa odovzdaných listov. V pondelok dala každému
žiakovi jeho list. Zakrátko sa všetci usmievali. „Skutočne?” bolo
počuť šepkať. „Vôbec som netušil, že pre niekoho niečo znamenám!”
„Nevedel som, že ma iní takto berú.” Nik potom už list nespomínal.
Učiteľka nevedela, či sa žiaci navzájom alebo so svojimi rodičmi o tom
rozprávali, ale to nebolo dôležité. Úloha splnila svoj účel. Žiaci boli
spokojní so sebou aj s druhými.
O niekoľko rokov jeden žiak padol vo vojne a učiteľka išla na pohreb.
Pri truhle zbadala ešte jedného vojaka – vyzeral taký hrdý, taký dospelý.
Kostol bol preplnený ľuďmi, ktorí mali radi mládenca. Kráčali popri
truhle, aby vzdali poslednú úctu. Učiteľka išla ako posledná a pred rakvou
sa pomodlila. Vojak sa jej prihovoril: „Neboli ste jeho učiteľkou?”
Ba-mesto, koncert
L i s t p a p i e r a
V
i
a
n
o
c
e
Prisvedčila. Pokračoval: „Často o vás hovoril.”
Po pohrebe stálo spolu veľa vtedajších spolužiakov, aj jeho rodičia.
Očividne čakali netrpezlivo na učiteľku. „Chceli by sme vám niečo ukázať”,
povedal otec a vytiahol peňaženku z vrecka. „Toto sa našlo, keď
náš syn padol. Mysleli sme si, že to poznáte”. Z peňaženky vybral silne
opotrebovaný list, ktorý zjavne bol často otváraný a znovu poskladaný.
Učiteľka videla aj bez nahliadnutia, že to je list s tými milými vecami,
ktoré napísali spolužiaci. „Radi by sme vám veľmi poďakovali za to,
čo ste vtedy spravili”, povedala matka. „Ako vidíte, syn si to veľmi
cenil”.
Teraz obklopili všetci žiaci učiteľku. A jeden po druhom s úsmevom
dosvedčovali, že tiež svoje listy opatrujú ako vzácnosť. Učiteľka bola
tak dojatá, že si musela sadnúť a plakala. Plakala pre žiaka, ktorý padol
a pre všetkých jeho priateľov, čo ho už tu neuvidia.
V spolužití sa svojimi blížnymi často zabúdame, že každý život
sa raz končí. Nevieme, kedy nastane ten deň. Preto by sme mali tým,
ktorých milujeme a staráme sa o nich, povedať, že sú niečo zvláštne a
že sú dôležití pre nás.
Autor neznámy
Sereď, program pre deti zo zboru
a z Detského domova
v
Michalovce, návšteva Detského
domova v Sliepkovciach
r
ô
z
n
y
ch
z
b
o
r
o
ch

Zoznámte sa, prosím
Mária a Jozef priniesli dieťatko do chrámu v Jeruzaleme. Dali mu
meno Ježiš, a zasvätili Ho Bohu, ako to robili židovské rodiny.
V chráme sú ešte dvaja ľudia. Tí celý život dúfali, že uvidia Mesiáša.
Odkiaľ sa dozvedeli, že tam prinesú Ježiša? Veď nemali rádio
ani mobil! Keď si prečítate o nich viac, zistíte, že žili s Bohom,
rozprávali sa s Ním a On im oznámil, že majú ísť do chrámu.
Kto som?
Dlhé roky som čakal na narodenie Spasiteľa. Chodil som do chrámu
v meste Jeruzalem, modlieval sa a veril som v naplnenie Božích
sľubov. Duch Svätý mi oznámil, že zomriem až po tom, keď
uvidím Pána Ježiša, zasľúbeného Mesiáša.
Volám sa: _ _ _ _ _ _ (Luk 2, 25)
Kto som?
Bola som vydatá iba sedem rokov. Potom môj manžel zomrel
a ja som sa stala vdovou. Mojím najobľúbenejším miestom sa stal
chrám, Boží dom. Slúžila som tu Bohu modlitbami a pôstom. Keď
som mala 84 rokov, do chrámu priniesli dieťatko Ježiša. Tešila
som sa a ďakovala za Neho Bohu.
O S E M S M E R O V K A
Keď vyčiarkneš slová: Anna,
anjel, chrám, Jeruzalem, ja,
Jozef, Mária, meno, Mesiáš,
nádej, on, rodičia, sen, sľub,
Simeon, Spasiteľ, viera, Žid.,
dozvieš sa, čo robila Anna po
tom, ako uvidela Spasiteľa.
Ak si aj ty spoznal/a a prijal/a
Pána Ježiša ako Záchrancu, môžeš nasledovať jej skutok.
R J E R U Z A L E M
O M CH R Á M A N N A
D V Á S I M E O N S
I I S R L E J N A Ľ
Č E E O I M E N O U
I R N N ✵ A D I Ž B
A A H O V O R I L A
F E Z O J N Á D E J
Ľ E T I S A P S A J
M E S I Á Š O Ň O M
Volám sa: _ _ _ _ (Luk 2, 36)
Počas sviatkov
sme počuli od detí...
Mama išla s 5-ročným Marekom do škôlky. Tešil sa, že sneží.
Keď prestalo, zložil si ruky do modlitby a začal sa nahlas na
plné ústa modliť: „Pane Ježiši, prosím Ťa, daj, aby snežilo, pusti
sneženie, zapni ten gombík!”
Tešíme sa na Vaše odpovede!
Píšte na adresu: ECM - Ohnisko, Panenská 10, 811 03
Bratislava.
B L U D I S K O
Jedného dňa sa Simeon rozhodol ísť do chrámu. Mal pocit,
že sa tam stane niečo zvláštne.
Pomôž mu nájsť cestu do chrámu!
Na besiedke v Trnave sa hovorilo o tom, že mudrci dali Pánovi
Ježišovi vzácne dary. Učiteľka sa opýtala, aké cenné dary, ktoré
deti majú, by ony venovali Pánovi Ježišovi. Tu sú niektoré:
• šaty
• psíka
• počítač so 4G internetom
• Sony Ericson K770 i-mobil
• továreň na čokoládu
• dom so všetkými vecami
• auto
• detskú práčku
• štvorkolku
A duchovné dary by Pán Ježiš dostal tieto: radosť, smiech, zdravie,
potešenie, múdrosť, pomoc, srdce, rozumnosť a úspech.
Antonija počas vianočných prázdnin bola na prechádzke s rodičmi.
Po chvíli hovorí: „Mami, doma si zapáľme sviečku, lebo
Pán Ježiš je sviečka.”
Samko bol cez prázdniny u svojej babky. Keď prišla nedeľa
a čas ísť do zhromaždenia, nechcel ísť. Babka sa ho snažila prehovárať,
ale nepodarilo sa jej to. Skúsila sa ho spýtať posledný
krát. Na to Samko povedal: „Babka, ja nejdem, ale pozdravuj
tam Pána Ježiša.”

OZNAMY
Rozvoj zdravých vodcov
Bernolákovo 23. február 2009
Košice 25. február 2009
EQUIP, organizácia Johna Maxwella, dlhoročného pastora, autora
a experta na otázku vodcovstva, Vás pozýva v spolupráci s cirkvou
AC Element na konferenciu pro vedúcich, prvú z druhého cyklu
programu Rozvoj zdravých vodcov. Na konferencii sa spoločne
pozrieme na tému priorít v každodenných dňoch vedúcího, vychádzajúc
z Maxwellovej knihy Today Matters.
Slovenský pobyt na Poušti
Bratia a sestry,
z iniciatívy niektorých, ktorí v minulosti chodievali do Poušte pri
Bechyni v južných Čechách, chceme pripraviť program a spoločne
stráviť čas
od 18. do 25. júla 2009.
Stredisko ECM sa nachádza uprostred lesa, blízko obce Bechyně.
Bechyně je krásne kúpeľné mestečko. Leží na sútoku rieky Lužnice
a Smutné, asi 20 km od Tábora.
Ubytovanie: izby v kaplnke na poschodí alebo chatky s ústredným
kúrením.
Maximálny počet ľudí: 55
Program pripravíme s ohľadom na zloženie účastníkov, ale mal by
mať takú štruktúru, ako kedysi: Ráno stíšenie s Písmom, raňajky,
biblický výklad, prednáška, obed, voľný čas, večerné zhromaždenie.
Predbežná cena za týždenný pobyt účastníka (ubyt.a strava)
60 EUR.
Vedúci tábora: doc. ThDr. Pavel Procházka PhD.
Ohnisko
ĎAKUJEME všetkým ochotným darcom za ich štedrosť a ochotu
podporiť náš spoločný časopis Ohnisko v minulom roku.
Dary v decembri 2008
Jednotlivci:
}
Ollerová M., Sklené
Jenčo J., Košice
Krátková M., Horní Počernice 4550,- Sk (151 Eur)
rod. Benáková, Šintava
Matejková A., Senec
Zbory:
Ba-mesto 317,- Sk }517,- Sk (17,16 Eur)
Petržalka 200,- Sk
Dary na Ohnisko za rok 2008: 38 452,50,- Sk (1276,39 Eur)
Náklady za rok 2008: Tlač 45 719,-
Oblálky 800,-
Poštovné 5892,-
Spolu 52 411,- Sk (1739,73 Eur)
Gratulácia
Mária Struhárová z Veľkých Úľan, zo zboru Sereď
sa 1.2.2009 dožíva krásneho jubilea, 80
rokov. Milá sestra, blahoželáme
a prajeme Vám veľa pokoja, síl a aby
ste i naďalej prežívali Božiu prítomnosť
a radosť pri Božom slove.
redakcia
Prosím, oznámte nám čo najskôr, ak máte o pobyt záujem na
adresu redakcie alebo mailom: ustredie@umc.sk.
Slovenská biblická spoločnosť, vydavateľ ekumenického prekladu
Biblie, organizuje ručné opisovanie
ekumenickej Biblie - „Slovensko
opisuje Bibliu“. Všetky opísané
strany budú zviazané a ojedinelý
exemplár Biblie bude uložený a
zachovaný pre výnimočné príležitosti.
Ľudom, ktorí nemohli prísť
do Banskej Bystrice a mali záujem
opísať jednu alebo viac stránok, bol
poslaný predtlačený hárok spolu so
stranami Biblie. „Veríme, že s pocitom
spolupatričnosti sa nám podarí
vytvoriť naozaj ojedinelý exemplár
najčítanejšej knihy sveta, na väčšiu
česť a slávu Božiu,” povedala
PaedDr. Tatiana Kamenská, riaditeľka
Slovenskej biblickej spoločnosti.
Tel./fax: 02/5441 4468
eMail: ustredie@umc.sk
www.umc.sk
Vydáva:
Evanjelická cirkev metodistická
Panenská 10, 811 03 Bratislava
Mesačník Ohnisko vychádza bezplatne
desaťkrát v roku.
Náklady na jedno číslo sú 0,70 Eur + poštovné.
Prispieť môžete na č. účtu UnicreditBank:
6611690001/1111; VS: 914 700
alebo poštovou poukážkou. Ďakujeme.
Redakčná rada:
šéfredaktor: Milena BELKOVÁ
redaktori: Antónia HALAČIOVÁ
Lenka PROCHÁZKOVÁ
Marta ZÁLESKÁ
design: Lenka PROCHÁZKOVÁ