Gemologický spravodajca 2/2012 - Fakulta prírodných vied

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE
Fakulta prírodných vied
GEMOLOGICKÝ
SPRAVODAJCA
2/2012
ISSN 1338-5275

Gemologický spravodajca – časopis prináša informácie o šperkových
a dekoratívnych materiáloch, prírodných a syntetických, poznatky získané
z terénneho a laboratórneho výskumu, ďalej z oblasti identifikácie a znalectva
drahých kameňov, používania organických materiálov v šperkovej tvorbe, o nových
technológiách spracovania, literatúre a o ich zaujímavostiach zo sveta.
Hlavný redaktor
PaedDr. Janka Schlarmannová, PhD.
Editor
Doc. RNDr. Ľudmila Illášová, PhD.
Redakčná rada
Prof. RNDr. Alžbeta Hegedűsová, PhD.
(Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre)
Doc. RNDr. Ľudmila Illášová, PhD. (Fakulta prírodných vied UKF Nitra)
PaedDr. Anna Sandanusová, PhD. (Fakulta prírodných vied UKF Nitra)
PaedDr. Janka Schlarmannová, PhD. (Fakulta prírodných vied UKF Nitra)
Mgr. Slávka Spišáková (Puncový úrad Trenčín)
Doc. RNDr. Ján Spišiak, DrSc. (Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica)
PaedDr. Ján Štubňa, PhD. (Fakulta prírodných vied UKF Nitra)
RNDr. Ján Tirpák, CSc. (Fakulta prírodných vied UKF Nitra)
RNDr. Ivan Turnovec (Drahokam Turnov)
____________________________________________________________________________________________________
GEMOLOGICKÝ SPRAVODAJCA
číslo 2 - ročník 2 - rok 2012
ISSN 1338-5275
____________________________________________________________________________________________________
Gemologický spravodajca vychádza dvakrát ročne. Vydavateľ: Univerzita Konštantína Filozofa -
Fakulta prírodných vied v Nitre, Tr. A. Hlinku 1, 949 74 Nitra
Adresa redakcie: Gemologický ústav, Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa,
Nábrežie mládeže 91, 949 74 Nitra, e-mail: gemologicky.spravodajca@gmail.com
Technická a grafická úprava: Ján Štubňa
Na obálke: Prívesok z čaroidu (foto: Z. Poláčiková)
Za jazykovú stránku článkov zodpovedajú autori.

OBSAH
Úvodník
Slovo na úvod o nadviazaní prvej spolupráce v oblasti gemológie 4
v Jemene (Ľ. Illášová)
Veda a výskum
Opály prírodné, dublety, triplety a opály syntetické (Ľ. Illášová) 7
Anorganické materiály
Čaroid - fialový zázrak zo Sibíri (L. Lengyelová, Z. Poláčiková) 17
Organické materiály
Perie a jeho dekoratívne využitie (J. Schlarmannová, Ľ. Illášová) 26
Popularizácia
Experimenty a didaktické hry pre geológiu na Vedeckom jarmoku 2012 29
(J. Štubňa)
Výstavy, sympózia, exkurzie, recenzie, správy, oznamy
Výkladový slovník exotických materiálů používaných v uměleckém 40
řemesle (Recenzia) (I. Turnovec)
Zajímavý nález francouzských archeologů (I. Turnovec) 41
Diamantový šperk z automatu (I. Turnovec) 42
Nové šperky pojmenované Crystal Cities (I. Turnovec) 42
Katarínska burza 2012 (J. Štubňa) 44
Významné jubileum 46

Ú V O D N Í K
___________________________________________________________________
Slovo na úvod o nadviazaní prvej spolupráce v oblasti
gemológie v Jemene
Identifikácia šperkov a šperkových kameňov je hlavnou náplňou gemológie.
V súčasnosti v niektorých krajinách existujú gemologické spoločnosti, ktoré nielen
identifikujú kvalitu drahých kameňov určených na trh, ale zabezpečujú aj vzdelávanie
a výskum v tejto oblasti.
Gemologický ústav FPV mal možnosť
identifikovať súbor rubínov pochádzajúcich
z Jemenu. Tým sa naskytla tiež možnosť prezrieť si
aj ostatné drahé kamene, s ktorými sa obchoduje
nielen v Jemene, ale aj na celom Arabskom
polostrove.
Arabský polostrov a celá oblasť Blízkeho
východu patrili v minulosti spolu s krajinami
juhovýchodnej Ázie k oblastiam, kde sa získavali
a najmä opracovávali drahé kamene. Aj výroba
šperkov od histórie do súčasnosti teda patrí k ich charakteristickým črtom.
Doposiaľ tu neboli vytvorené štúdie ani dôkladnejšie prieskumy na drahé
kamene. Existujú však lokálne ťažby domácim obyvateľstvom. Ide najmä o korund
(rubín a zafír), beryl (akvamarín a heliodor), turmalín, olivín, granát a kordierit. Kvalita
uvedených kameňov je rôzna, väčšia časť je nekvalitná, spôsobená mnohokrát
neodbornou ťažbou. Z ostatných šperkových kameňov sa tu vyskytujú karneol,
krištáľ, chalcedón a achát. Tyrkys, ktorý sa nachádza veľmi často v šperkoch, domáci
zberatelia ho vo svojich zbierkach nemali. Podobne ako v prípade červeného koralu.
Trh s drahými či šperkovými kameňmi je rôzny a ľudia si začínajú uvedomovať
medzery vo vzdelávaní aj v tejto oblasti. Kamene sa predávajú podľa názvov.
V prípade rubínu, ktorý poznajú ako drahý kameň, má vysokú cenu, či už surovina
alebo osadený v šperku. Pomerne vysoké percento medzi šperkovými kameňmi majú
syntézy. Ide najmä o syntetické tyrkysy a rubíny. O ich rozlíšení od prírodných
nemajú žiadne poznatky. Bežne sa predáva aj zelené sklo, považované za smaragd
či čierne vulkanické sklo - obsidián označovaný ako čierny diamant. V hlavnom
meste Sana´a sa nachádza niekoľko obchodníkov s drahými kameňmi, ktorí
ponúkajú vybrúsené alebo neupravované rubíny, zafíry, akvamaríny a všetky
- 4 -

Ú V O D N Í K
___________________________________________________________________
uvedené prírodné a syntetické kamene a perly. V Jemene sa pomerne veľa ľudí
zaoberá šperkárstvom. Šperky zlaté a najmä šperky strieborné sa vyrábajú priamo
v dielňach situovaných v malých súkromných predajniach.
V strieborných šperkoch sa najčastejšie objavujú karneoly, acháty
a chalcedóny, v zlatých šperkoch sú to rubíny, smaragdy a mnohokrát aj syntetické.
Pre Jemen je typickým šperkovým kameňom karneol. Jeho prírodné výskyty sú
známe iba malej skupinke obyvateľov. Časť karneolov môže pochádzať aj z iných
krajín, napr. Malej Ázie, Indie, Turecka a pod. Podobne tiež tyrkys, ktorý sa
od staroveku dovážal hlavne z Iránu.
To, že opracovanie kameňa má v tejto krajine svoju históriu, nasvedčuje aj
skutočnosť, že dodnes sa tu ručne a pomerne primitívnym spôsobom vyrábajú
- 5 -

Ú V O D N Í K
___________________________________________________________________
kruhové predmety z kvalitnej priesvitnej odrody sadrovca, z alabastru. Používajú sa
namiesto sklených okenných tabúľ. Za zmienku tiež stojí výskyt obsidiánu tmavosivej
až čiernej farby. Používali ho už pravekí ľudia, čoho dokladom sú aj predmety
získané archeologickým výskumom a vystavené v Národnom múzeu v meste
Sana´a.
O možnostiach identifikácie drahých kameňov na úrovni štúdia gemológie
alebo formou kurzov boli v Jemene oboznámené aj významné vzdelávacie
a podnikateľské inštitúcie: Prírodovedná a technologická univerzita (Dar Al-Salam
International University for Sciences & Technology, Sana´a) a Obchodná komora
(Chamber of Comerce & Industry).
Výsledky pracovnej cesty z Jemenu boli prezentované prednáškou v knižnici
Katedry zoológie a antropológie, cyklom prednášok v rámci Dni vedy a techniky
na univerzite (Klenotnica ženy) a šperková tvorba Jemenu bola prezentovaná
výstavou v priestoroch Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a pre verejnosť
v Obchodnom centre Mlyny v Nitre.
Ľudmila Illášová
- 6 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
Opály prírodné, dublety, triplety a opály syntetické
Naturals, dublets, triplets and synthetics opals
Ľudmila Illášová
Gemologický ústav Fakulty prírodných vied UKF v Nitre
e-mail: lillasova@ukf.sk
Abstract
Opal is a mineral, which contains a proportion of water in its structure. According to formation,
characteristics and visual aspect, we distinguish a number of varieties, respectively modifications.
The most valuable is precious opal. It is characterized mainly by one interesting feature –
opalescence, which is conditioned by water in the structure. If the water disappears from an opal, its
opalescence is reduced. Based on the interest of nature opals, replacements of precious opals have
been producing. The first replacements were doublets and triplets (composite stones) and later
synthetic opals, which are predominated on the market.
Keywords: Natural opal. Synthetic opal. Identification. Physical properties.
Úvod
● Osobný lekár cisára Rudolfa II. Anselmus Boethius de Boot považoval za najkrajší drahokam práve
opál. Plinius Starší ho označoval pre jeho premenlivú hru farieb ako „panchros“ a píše o ňom,
ako o vzácnom plochom kameni nazývanom opalus.
Opál ako samostatný minerál je buď amorfný alebo má náznaky kryštalickej
štruktúry a možno ho označiť ako parakryštalický (Gregor, 2006). Vo svojej štruktúre
obsahuje podiel vody. Ten je kolísavý, preto sa v chemickom vzorci opálu SiO 2 .nH 2 O
vyjadruje písmenom n, ktoré udáva variabilný obsah vody v opále. Podľa rôznych
autorov je rozpätie obsahu vodu rôzne napr. Flörke et al. (1991) uvádza, že obsah
hody sa pohybuje v rozpätí 3 – 10%, podľa Vávra a Losos (2009) spravidla od 3
do 2%. Pri zahrievaní do 100 o C uniká z opálu hlavná časť vody. Rost a Kocár (1964)
uvádzajú, že zvyšok vody odchádza pri 250 o C. Obsah vody v opále možno
kvantitatívne stanoviť termickou analýzou a kvalitatívne, napríklad zahriatím minerálu
v skúmavke, v ktorej voda skondenzuje na jej chladnejších miestach. Laboratórne
metódy (NIR „near-infrared spectrometry“) ukázali, že v prírodných opáloch je voda
- 7 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
viazaná 4 spôsobmi a v niektorých typoch opálov posledná voda odchádza
až pri 750 o C (Boboň et al., 2011).
Opál je minerál izotrópny s indexom lomu 1,34-1,45. Tvrdosť podľa Mohsovej
stupnice tvrdosti je vyjadrená stupňom 5 - 6 a hustota sa pohybuje od 2 do 2,2 g.cm 3 .
Je to nízkoteplotný minerál, ktorý vzniká aj v povrchových podmienkach, vylučuje sa
z roztokov alebo pomocou organizmov (organogénny spôsob vzniku). Ako
sekundárny produkt ho nájdeme v dutinách a trhlinách mnohých hornín.
Podľa vzniku, vlastnosti a vzhľadu rozlišujeme viacero variet resp. modifikácií.
Ozdín a Mesiarkinová (2006, s. 21) uvádzajú klasifikáciu SiO 2 minerálov s obsahom
vody alebo iných prchavých zložiek nasledovne: opál-A, opál-C (lussatín), opál-CT
(lussatit), opál-T opál drahý opál mliečny opál mäsový opál sklený opál ohnivý opál
obyčajný, opál čierny. opál nontronitický, opál železitý, hydrofán, hydrofán, hyalit,
plazma, gejzirit, fiorit, kašolong, opálachát, opál dendritický, opál voskový. Flörke
et al. (1991) v opáloch vyčlenili tri typy: amorfný typ – opál A, opál-CT a opál C.
Každý z uvedených typov má rôzny stupeň štruktúrneho usporiadania, morfológiu
stavebných častíc a tým aj odlišné fyzikálne vlastnosti.
Aj keď z uvedeného vyplýva, že existujú rôzne druhy opálov, najcennejším je
opál drahý. Vyznačuje sa najmä jednou zaujímavou vlastnosťou - opalescenciou
(=opalizáciou), ktorá je podmienená obsahom vody v štruktúre. Ak sa voda z opálu
stráca, znižuje sa jeho opalescencia.
● Opalescencia (= opalizácia) je taká vlastnosť drahého opálu, pri ktorej dochádza k zmene farieb
opálu prostredníctvom interferencie bieleho svetla na rôzne orientovaných štruktúrnych doménach.
Poruchy v usporiadanosti častíc ovplyvňujú intenzitu farieb opálov (Gregor, 2006).
Drahý opál sa vyskytuje oproti ostatným typom opálov sporadicky. Najväčšie
výskyty drahého opálu boli na Slovensku (Dubník a Červenica). O ťažbe opálov sa
spomína v dekrétoch cisára Rudolfa II. z roku 1597 a 1603. Opál sa s malými
prestávkami ťažil až do roku 1923, kedy boli bane zatvorené. Ich ťažba sa pokusne
otvára až v súčasnosti (Obr. 1a). Silnou konkurenciou slovenským opálom boli opály
z Austrálie, ktoré sa tu získavajú dodnes (Obr. 1b).
- 8 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
a) b)
Obr. 1a Opál z Dubníka (http://www.opalauctions.com)
Obr. 1b Opál z Austrálie (http://www.opals.biz)
V posledných rokoch na trhu drahých kameňov objavili opály z Etiópie (najmä
z lokality Welo, Obr. 2). Boli nájdené v roku 2008 a na európsky trh sa dostali o niečo
neskôr. Medzi ľuďmi sú dodnes nepoznané. Sú čisté, jasných farieb, svetlé a až
priezračné, nazývajú sa preto kryštálové opály. Väčšia časť z nich patrí hydrofánu.
Keď sa namočia do vody, zvýši sa ich hra a sýtosť farieb, ale efekt môže byť
aj opačný, zakalia sa a voda z nich odchádza pomaly. To je aj dôvodom
technologickej úpravy (režú a brúsia sa tzv. suchou cestou). Ich cena na trhu stúpa
a je pomerne už teraz vysoká. Stanovuje sa podľa farieb, lebo kvalita je pomerne
dobrá. Za 2,5 karátový kúsok vysokokvalitného lešteného opálu z lokality Welo
môžete zaplatiť aj 2000 dolárov.
Obr. 2 Opály z lokality Welo, Etiópia (Foto: J. Lipovský).
Opály je možné identifikovať a zároveň porovnávať použitím rôznych
analytických metód. Bežnou identifikačnou metódou je Rtg analýza, tá však vyžaduje
- 9 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
určité, aj keď nepatrné množstvo vzorky. V súčasnosti sa využívajú napr.
infračervená a Ramanova spektroskopia, Fourierova analýza (FTIR) a ďalšie.
Príklady analýz drahých opálov zo Slovenska, Austrálie a Etiópie (Obr. 3, 4, 5).
Rtg analýzy boli vyhotovené na prístroji BRUKER - AXS Discover (obr. 3, 4)
v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave. Parametre prístroja: antikatóda - rotačná anóda Cu,
urýchľovacie napätie - 40 kV, výkon 12 kW, krok zaznamenávania - 0,5 s).
DUBNIK_gi
9000
8000
7000
6000
Lin (Counts)
5000
4000
3000
2000
1000
0
15 20 30 40 50 60 70 80
2-Theta - Scale
DUBNIK_gi - File: DUBNIK_gi.raw - Type: 2Th alone - Start: 15.0000 ° - End: 80.0000 ° - Step: 0.0500 ° - Step time: 0.5 s - Temp.: 25 °C (Room) - Time St arted: 3 s - 2-Theta: 15.0000 ° - Theta: 4.0000 ° - Chi: 0.000 ° - Phi:
Operations: Import
00-029-0085 (Q) - Silicon Oxide - SiO2 - Y: 46.41 % - d x by: 1. - WL: 1.5406 -
00-001-0378 (D) - Tridymite - SiO2 - Y: 52.15 % - d x by: 1. - WL: 1.5406 - Hexagonal - a 5.00000 - b 5.00000 - c 8.16000 - alpha 90.000 - beta 90.000 - gamma 120.000 - Primitive - P63/mmc (194) - 6 - 176.669 - F20= 9(0.
Obr. 3 Rtg difrakčný práškový záznam opálu-A z lokality Dubník (Slovensko).
AUST_gi
4000
3000
Lin (Counts)
2000
1000
0
15 20 30 40 50
2-Theta - Scale
AUST_gi - File: AUST_gi.raw - Type: 2Th alone - Start: 15.0000 ° - End: 56.8000 ° - Step: 0.0500 ° - S tep time: 0.5 s - Temp.: 25 °C (Room) - Time Starte d: 2 s - 2-Theta: 15.0000 ° - Theta: 4.0000 ° - Chi : 0.000 ° - Phi: 0.00
Operations: Import
00-030-1127 (Q) - Silicon Oxide - SiO - Y: 17.40 % - d x by: 1. - WL: 1.5406 -
Obr. 4 Rtg difrakčný práškový záznam opálu-A z lokality Coober Pedy (Austrália).
- 10 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
Obr. 5 FTIR záznam opálu z lokality Welo, Etiópia (za záznam ďakujeme dr W. Łapotovi zo Sliezskej
univerzity, Sosnowiec, Poľsko).
Na základe záujmu o prírodné opály sa pristúpilo k výrobe náhrad drahých
opálov. Syntetické opály sa vyrábajú v Japonsku, Číne, Amerike a v Rusku. Na trhu
sa objavuje takmer 80% syntetických opálov, čo predstavuje zisk až do 300 mil.
dolárov. Lacné syntetické náhrady znižujú ceny prírodných opálov. Na druhej strane
iba malý počet obchodníkov vie rozlíšiť prírodné opály od ich syntetických náhrad.
Gemologická spoločnosť Austrálie (GAA) sa začala s týmto problémom zaoberať
už v roku 2007. Na zasadnutí Národného opálového sympózia v austrálskom Coober
Pedy sa k problematike vyjadril aj predseda CIBJO (Gaetano Cavalieri). Odvtedy
GAA robí pravidelné kurzy „opálové kurzy“ zamerané na identifikáciu a rozlišovanie
prírodných opálov od syntetických.
Nielen v Austrálii ale aj na Slovensku sa vyskytuje mnoho šperkov s drahými
opálmi. Ich rozpoznanie od syntetických opálov nevie zákazník a nevedia ani
obchodníci, ktorý tovar kupujú. Preto v záujem všetkých je potrebné o tejto
problematike hovoriť a informovať.
Opálové náhrady a história ich vzniku
Prvou náhradou drahého opálu boli Slocum kamene, konkrétne Slocum opál.
Je to však sklená imitácia. Pod jej vznik sa podpísal John S. Slocum z Rochesteru
(Michigan). Výrobou imitácie opálu sa zaoberal od roku 1960 a viac ako desať rokov
- 11 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
vylepšoval svoj experiment. V roku 1971 ponúkol na trhu tzv. „Essencia opály“
a neskôr Slocum opály. Slocum opály majú základ v kremičitom skle s obsahom
sodíka, horčíka, hliníka a titánu a vyrábajú sa v rôznych farbách. Farebnosť
spôsobujú tenké priesvitné vločky (kovové fólie hrúbky 30 nm) dodávané
do základnej kremitej hmoty, v ktorej spôsobujú farebnosť podobnú opalescencii.
V sklených opáloch sú viditeľné typické inklúzie a štruktúry skiel, základná hmota je
priesvitná, v ktorej vynikajú výrazné farebné škvrny vločiek (Obr. 6). Slocum opály
majú hustotu 2,4 ̶ 2,51g/cm 3 , index lomu 1,489 ̶ 1,520 a tvrdosť 6. Gilson opály
a ďalšie vznikajúce imitácie vytlačili postupne Slocum opály z trhu.
Obr. 6 Slocum opály (http://academic.emporia.edu)
(http://topgems.homestead.com)
Medzi ďalšie syntézy opálov patrí tzv. Gilson opal, ktorý vyrobil Piere Gilson
v roku 1974. Štruktúra gilsonovho opálu je typická - ostré ohraničenie každej farby
v opále vytvára pravidelnú mozaiku (typická štruktúra kože jašterice). Pod UV lampou
(najmä dlhovlnné svetlo) Gilson opály vykazujú výrazný kriedový modro-biely efekt
(Obr. 7).
Obr. 7 Gilson opal (http://www.cigem.ca)
Syntetické opály. Medzi najnovšie a najčastejšie sa objavujúce na svetovom
trhu sú syntetické opály vyrobené japonskou firmou Koycera. Ich distribútorom
- 12 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
je Sanwa Pearl & Gems Ltd. V súčasnosti syntetické drahé opály vyrábajú v 55
farbách. Vyrobené syntetické opály sú tvrdšie a tým odolnejšie. Základom je kremitá
hmota s obsahom živice, ktorá podporuje zrážanie tekutiny na želatínovú až hustú
hmotu. Syntetické opály sa dodávajú v hranoloch hrúbky max. 20 mm a následne sa
režú a vybrusujú. Distribučná spoločnosť ponúka nasledovnú vzorkovnicu farieb
(Obr. 8).
Tieto syntetické opály sa čoraz častejšie objavujú na trhu. Vybrúsené sú
do tvaru kabošonu, základná hmota je priesvitná (slabo naružovkastej farby, v ktorej
viac-menej v pravidelných smeroch sú umiestnené akoby farebné „vločky“ (Obr. 9).
OP01 OP02 OP03 OP04 OP05 OP06 OP07 OP08 OP09 OP10
OP11 OP12 OP13 OP14 OP15 OP16 OP17 OP18 OP19 OP20
OP21 OP22 OP23 OP24 OP25 OP26 OP27 OP28 OP29 OP30
OP31 OP32 OP33 OP34 OP35 OP36 OP37 OP38 OP39 OP40
OP41
OP42 OP43 OP44 OP45 OP46 OP47 OP48 OP49 OP50
OP51 OP52 OP53 OP54 OP55
Obr. 8 Syntetické opály, distribútor Sanwa Pearl & Gems Limited
- 13 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
Obr. 9 Najbežnejšie farebné varianty syntetických opálov v súčasných šperkoch (Foto: J. Štubňa).
Úpravy opálov
Medzi vzácne opály patria napr. čierne drahé opály (Black opal). Ich farbu
je možné dosiahnuť tiež zahrievaním bledých opálov. Pri dôslednej identifikácií sa dá
zistiť, že ide v tomto prípade o neprirodzenú čiernu farbu.
Opálové dublety
Ide o zložené kamene. Pri opáloch sa dublety využívajú aj z toho dôvodu,
že opál je krehký a pri ďalšej šperkovej úpravy hrozí jeho poškodenie. Pravé opálové
dublety sú zložené z dvoch častí - hornú časť výbrusu tvorí opál a spodnú časť
napr. čierny ónyx. Pri polopravých opálových dubletách hornú časť tvorí opál
a spodnú spravidla čierna umelá hmota.
Opálové triplety
Ide tiež o zložené kamene z troch vrstiev. Hornú časť tvorí spravidla priesvitný
kameň - číry, napr. krištáľ alebo aj sklo, strednú časť tvorí tenký plátok opálu
a spodnú čierna umelá hmota alebo ónyx.
Dublety alebo tripelty opálov si vyžadujú aj špeciálne zaobchádzanie. Šperky
z takýchto opálov sa nemôžu čistiť ultrazvukom, vyhýbať sa teplým až horúcim
parám, bielidlám, rôznym čistiacim prostriedkom a chemikáliám vôbec. Kvalitné
opálové dublety a najmä triplety nie sú časté a cenovo nie najlacnejšie, dublety
sú drahšie ako triplety. Napr. kalibrované triplety napr. 10 x 8 mm stoja okolo 20 €
za kus (pri modrých a zelenkastých austrálskych opáloch z lokality Coober Pedy),
kým dublety sú drahšie, cca rovnakej veľkosti do 30 €.
- 14 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
Opálové sklo - opalit.
Má výrazné mliečne zafarbenie, pripomína adulár (mesačné sklo). Používa sa
v súčasnosti ako moderná náhrada za opály alebo mesačné sklo (Obr. 10). Šperky
sú moderné a efektné, preto sa osadzujú tiež do drahých kovov. Opalit sa nazýva
aj ako „Tiffany stone“, pretože bol použitý v šperkoch od firmy Tiffany. Cena
vybrúsených kabošonov priemeru 5 mm sa pohybuje cca 10 centov za kus,
pri kvalitnejších je to viac. A pri šperkoch od renomovaných klenotníkov majú cenu
na úrovni drahého opálu.
Obr. 10 Súprava šperkov z opalitu (Foto: I. Baláž)
Tab. 1 Vlastnosti prírodných a syntetických opálov
̶
Opály
Hustota Index lomu Tvrdosť Iné znaky
(g/cm 3 ) (n)
Prírodný drahý opál 1,98 - 2,20 1,34 - 1,45 3,0 - 5,5 Vlastnosti podľa GIA,
môžu byť fosforeskujúce
Slocum opál 2,40 2,51 1,489 - 1,520 6 Inklúzie ako sklo
Gilson opál 2,09 1,450±0,20 5,5 - 6 bez fluorescencie
Syntetický opál (impregnovaný 1,80 - 1, 90 1,460 4 Vlastnosti podľa GIA, viac
polymér)
stabilný, v chemickom
vzorci + živica
tepelná odolnosť 130 o C
Záver
Ako bolo uvedené v úvode, opálov je veľmi veľa. Keďže medzi tie najdrahšie
z nich patria drahé opály, našiel sa spôsob, ako ich imitovať. Z imitácií
sa najbežnejšie v súčasnosti dostávajú na trh syntetické opály fy Kyocera. Oproti
prírodným opálom sú odolnejšie a majú rôzne farebné varianty. Prírodné opály
- 15 -

V E D A A V Ý S K U M
___________________________________________________________________
vo všeobecnosti, aj dublety a triplety poškodzuje silný slaný roztok, dotyk metanolu
alebo kyseliny fluorovodíkovej. Ak sa v prípade dubliet a tripliet do miesta lepenia
dostane voda, môže spôsobiť zakalenie opálu, čo sa výrazne prejaví na jeho
vonkajšom vzhľade. Na porovnanie uvádzame vlastnosti opálov prírodných aj ich
syntetických náhrad (Tab. 1).
Použitá literatúra
BOBOŇ, M., CHRISTY, A., KLUVANEC, D., ILLÁŠOVÁ, Ľ. 2011. State of water molecules and silanol
groups in Opal minerals: A near infrared spectroscpic study of opals from Slovakia. State of water
molecules and silanol groups in opal minerals : a near infrared spectroscopic study of opals from
Slovakia, 2011. In: Physics and Chemistry of Minerals, Vol. 38, no. 9 (2011), p. 701-714, ISSN 0342-
1791.
FLÖRKE O. W., GRAETSCH H., MARTIN, B., ROELLER, K., WIRTH, R. 1991. Nomenclature of
micro- and non-crystalline silica minerals, based on structure and microstructure. In: Neues Jb.Min.
Abh., 1991, 163, 19-42.
GREGOR, M. 2006. Vybrané vlastnosti opálov vzhľadom na gemologickú klasifikáciu. In Illášová a kol.
2006 (eds.). Prírodné sklá a kremité hmoty. Edícia prírodovedec č. 207. Nitra : FPV UKF, s. 35 - 42.
ISBN 80-8050-926-3.
OZDÍN, D., MESIARKINOVÁ, M. 2006. Klasifikácia a charakteristika prírodných SiO 2 látok. In Illášová
a kol. 2006 (eds.). Prírodné sklá a kremité hmoty. Edícia prírodovedec č. 207. Nitra : FPV UKF, s. 17 -
25. ISBN 80-8050-926-3.
VÁVRA, V., LOSOS, Z. 2009. Multimediální studijní texty z mineralogie pro bakalářské studium. Ústav
geologických věd, přír. Fak. Masarykovy university, 2009. [Online]
http://is.muni.cz/do/1499/el/estud/prif/ps09/9045979/web/index.htm
ROST, R., KOCÁR, M. 1964. Atlas nerostů. Bratislava: SPN, 1964, 293 s.
Za súhlas použiť obrázkov opálov ďakujeme:
http://www.opals.biz/opals2.htm&docid=l_m44qLonSoR2M&imgurl
http://www.opalauctions.com/contact.phpaction=send
http://academic.emporia.edu/abersusa/go340/opal.htm)
http://topgems.homestead.com/SLOCUM_STONE_008.html
- 16 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
Čaroid - fialový zázrak zo Sibíri
Libuša Lengyelová 1 , Zuzana Poláčiková 2
1 Katedra botaniky a genetiky FPV UKF v Nitre, Nábrežie mládeže 91, 949 01 Nitra,
Slovenská republika, llengyelova@ukf.sk
2 Katedra zoológie a antropológie FPV UKF v Nitre, Nábrežie mládeže 91, 949 01
Nitra, Slovenská republika, zpolacikova@ukf.sk
Čaroid je silikát zložený z mnohých minerálov. Nachádza sa v alkalických
horninových komplexoch, ale zriedkavo ako horninotvorný materiál (Jeane, 2011).
Čaroid je charakteristický svojou levanduľovou farbou s bielym, čiernym a hnedým
žíhaním (obr. 1) (Sosnowski, 2012).
Obr. 1. Farebná škála čaroidu (www.liveinternet.ru)
Objavenie fialového minerálu
Niektoré literárne zdroje uvádzajú, že prvý blok s tajomným kameňom bol
objavený v roku 1948 ruským geológom V. G. Ditmarom počas geologického
- 17 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
prieskumu a na mieste ho nazval kumingtonitová bridlica (Gataulina, 2008). Iné
zdroje tvrdia, že bol nájdený a preskúmaný ruskými geológmi - Vierou P. Rogovou
a Jurijom G. Rogovom v roku 1950.
V roku 1978 názov "charoite" potvrdila komisia o nových minerálnych druhoch.
V tom istom roku vzrástol záujem o čaroid, keď sa o neho začal viac zaujímať Jurij
Gavrilovič Rogov (Sosnowski, 2012). Hovorí sa, že tento ruský geológ bol vládou
vyslaný do Francúzska. Vzal si so sebou kúsky čaroidu a vydal sa do múzea
v Louvre, kde tvrdili, že majú všetky minerály na zemi. Po dôkladnom preskúmaní
museli páni vedci z Louvre priznať, že tento nerast nemajú. Ihneď teda ponúkli
odkúpenie vzoriek, ale nepochodili.
Jediné ložisko čaroidu
Samotné ložisko čaroidu bolo objavené v roku 1960. V roku 1970 sa začala
komplexná geologická štúdia tejto oblasti. Ložisko (obr. 2) sa nachádza na Sibíri
v ruskom štáte Jakutsko, v pohorí Murun. V Jakutsku je hneď niekoľko miest, kde sa
čaroid dá nájsť. Sú to: oblasť rieky Čara, povodie rieky Togo, štít Aldan,
východosibírska oblasť, Danam a Murumský masív. Jedná sa zatiaľ o jedinú oblasť
na svete, kde sa kameň takýchto kvalít ťaží (Sosnowski, 2012).
Obr. 2. Ložisko čaroidu (http://www.liveinternet.ru)
- 18 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
Pomenovanie čaroid – „charoite“
V dostupnej literatúre sa uvádza dvojaký pôvod názvu tohto prekrásneho
fialového minerálu – čaroidu.
Prvý hovorí, že je pomenovaný celkom pragmaticky podľa rieky Čara, kde sa
čaroid nachádza.
Druhý to popiera z dôvodu, že najbližšie ložisko sa nachádza až 70 km
od rieky Čara. Podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou bol čaroid pomenovaný
podľa toho, že výraz „čary“ znamená v ruštine kúzla alebo mágiu.
Nech už je jeho názov odvodený od čohokoľvek, čaroid je čarovne krásny
minerál, ktorý učaruje tak obdivovateľovi minerálov ako i obyčajnému laikovi v tejto
oblasti. Uvádza sa, že i pápež Ján Pavol II si zadovážil na svoj náhrobok dosku
z čaroidu krásnej fialovo-purpurovej farby (Gataulina, 2008).
Farba a štruktúra
Čaroid sa vyskytuje v podobe 4 rôznych polytypov, ktoré zvyčajne rastú
vo forme nanokryštalických vláken (Rozhdestvenskaya et al., 2010). Jeho štruktúra
bola študovaná s použitím najvyššieho rozlíšenia transmisného elektrónového
mikroskopu, selektované oblasti elektrónovou difrakciou, X-rayspektroskopiou,
precesnou elektrónovou difrakciou a novovyvinutou technikou automatizovanej
elektrónovej difrakcie tomografom (Rozhdestvenskaya et al., 2011).
Čaroid má krásnu fialovú farbu s jedinečným vzorom víriaceho peria a ihiel. Je
to nepriehľadný alebo priehľadný fialový kameň vo forme vláknitých a lúčovitých
agregátov vo veľmi celistvých masách a býva prerastený inými minerálmi (silikát).
Geologický pôvod čaroidu je doposiaľ nejasný. Pravdepodobne sa ale vytvára
kontaktom magmatických a metamorfických hornín. Je vytvorený v dôsledku
striedania vápencov vyvolaných tesnou prítomnosťou alkalického syenitu. Teplota,
tlak a čo je dôležitejšie, infúzie vzácnych prvkov do skaly prinieslo jeho transformáciu
do nového minerálu (Thomas, 2010). Často vytvára uprostred neobývanej prírody
bizarné fialové skaly intenzívnej farby. Kameň má vláknitú, po vyleštení až perleťovú
štruktúru fialkového vzhľadu, často v ňom môžeme vidieť i medové, hnedé, zelené,
čierne a iné zaujímavé prímesy (obr. 3). Top kvalita má doslova perleťový vzhľad
a krásnu fialovú farbu, alebo sýtu fialovú s drobnými čiernymi bodkami, ostatné
kvality sú menej perleťové a nie tak žiarivo fialové (Gataulina, 2008). Farby sa môžu
- 19 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
pohybovať od svetlej levanduľovej, fialkovej a orgovánovej až po tmavo fialovú
s víriacimi vzormi čierneho egirínu alebo augitu, priehľadnými kryštálmi mikroklínu
a tiež oranžovým tinaksitom (Jeane, 2011).
Obr. 3. Farebné prímesy čaroidu (http://www.liveinternet.ru)
Kameň čaroid je často zamieňaný s pomerne podobným šugilitom, aj keď
na čaroide sú charakteristické svetlo sfarbené inklúzie, ktoré predstavujú hlavný
rozdiel medzi oboma kameňmi (Jeane, 2011).
Chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti
Po dôkladnom prieskume bolo zistené, že čaroid je unikátny nielen sfarbením,
ktoré spôsobuje vysoký obsah mangánu, ale i ostatným zložením. Obsahuje celkovo
nad 40 vzácnych stopových prvkov a minerálov, z nich niektoré boli do tej doby
dokonca ešte neznáme (Sosnowski, 2012). Tento materiál je po chemickej stránke
silikátdraslík, vápnik a sodík K(Na, Ca) 11 (Ba, Sr)Si 18 O 46 (OH, F)-nH 2 O (Anthony et al.,
1995; Bernard et al, 1992). To ho radí medzi 5 – 6 na stupnici tvrdosti. Jeho hustota
je 2,54 až 2,58, kryštálová sústava je monoklonná, lesk má sklenený až perleťový,
štiepateľnosť je dobrá v troch smeroch, vryp je biely (Jolyon, Ida, 2012). Chemicky
i vzhľadovo je to veľmi premenlivý kremičitan, teda obsahuje kremík, hliník, báryum,
stroncium a sodík, železo, mangán a ďalšie. Dosť často sa v štruktúre čaroidu
- 20 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
vyskytujú ďalšie rôzne sfarbené minerály, najčastejšie číry kremeň, čierne alkalické
pyroxény, egiríny, zelené živce, trblietavé kovové rudné minerály a žlto hnedé
kryštály tinaksitu. Na vláknitom čaroide možno pozorovať aj efekt tzv. mačacieho oka
(Gataulina, 2008).
Prečo čaroid patrí k najvzácnejším kameňom
Jediným náleziskom na svete je, ako sme už spomínali, Jakutsko. Je to
najväčší štát Ruskej federatívnej republiky, ktorý zaberá až 40% z celkovej rozlohy
Ruska. Obýva ho však len 1 milión obyvateľov. Život tu rozhodne nie je
najjednoduchší a bežné sú tu teploty i mínus 50°C. Z nálezu čaroidu obyvatelia
neboli vôbec nadšení, pretože sa im ešte viac vzdialila šanca na úplné
osamostatnenie od Ruska. I bez nej by to bolo obtiažne, pretože práve odtiaľ
pochádza 20% všetkých diamantov (Sosnowski, 2012). Dopyt po surovine
mnohonásobne prevyšuje ponuku a vývoz surového čaroidu je tak zložitý, že sa koná
najčastejšie nelegálne a v malom množstve.
Vzácnosť ešte zvyšuje skutočnosť, že štát sa snaží zdroje ochrániť a dovoľuje
ročne vyťažiť maximálne 100 ton čaroidu. Cena rok od roku stúpa i kvôli tomu, že sa
doposiaľ žiadne iné ložisko nenašlo a tak sa zdroje zmenšujú. Dostupnosť k čaroidu
je obtiažna i preto, že väčšina kameňa je ďalej spracovávaná v Rusku. Cena
1 kilogramu neopracovaného čaroidu sa tak v súčasnej dobe pohybuje od 30 do 150
dolárov, to podľa danej kvality (Sosnowski, 2012). Kvalitu je veľmi ťažko posúdiť
v surovom bloku kameňa. Je potrebné kameň rozrezať a ani vtedy sa nemusí ukázať
pravá akosť minerálu. Aj pre skúseného človeka je kúpa surového kameňa lotériou.
Štatistiky hovoria, že na jedného človeka na zemi nevychádza viac ako 0.0016 g
čaroidu. To je dôvod, prečo každý rok čaroid nekontrolovane stúpa na cene a je stále
vzácnejší. Cena čaroidu úmerne závisí s jeho kvalitou. Najvzácnejší "extra"čaroid je
hlbokej fialovej farby, má peknú štruktúru peria a je takmer bez inklúzie – je veľmi
ťažké taký nájsť. Dokonca aj nižšia kvalita materiálu, so žltými alebo inými škvrnami
sa stáva dnes vzácnou (Gataulina, 2008). Podľa kvality poznáme tri triedy čaroidu.
Prvá trieda je čaroid purpurovo-fialovej farby, nie je v ňom viac ako 10% inklúzií
a kryštál je perleťový - poskytuje dopadom svetla hru farieb. Druhá trieda je fialovej
farby a obsahuje 10 – 50% inklúzií. Tretia trieda je svetlo fialovej, hnedej, skôr
tmavomodrej ako fialovej farby, obsahuje viac ako 50% inklúzií a veľa trhlín. Vďaka
tomu je často takmer neopracovateľná.
- 21 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
Obr. 4. Leštený čaroid (Poláčiková, 2012)
Využitie čaroidu
Čaroid sa spracováva na umelecké dekoratívne predmety alebo šperky
(obr. 4-9). Pre klenotníkov je čaroid vítaný pre jeho vlastnosti ako sú kvalita,
trvanlivosť a jednoduchosť manipulácie a leštenia. Môže byť použitý vo všetkých
druhoch minerálnych šperkov - prstene, prívesky, náhrdelníky, náušnice, manžetové
gombíky atď.. Jeho fialové dúhové farby sa hodia k akémukoľvek odtieňu kože
a kejkoľvek farbe očí a vlasov (Gataulina, 2008).
Obr. 5. Čaroidové náhrdelníky (Poláčiková, 2012)
- 22 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
Čaroid je používaný ako drahý kameň najviac v podobe kabošonov a ako
dekoračný kameň. Jeho víriace vzory prepletených kryštálov v levanduľovej,
orgovánovej, fialovej a purpurovej farbe sú jedinečné a jeho vzhľad je nezameniteľný
(Thomas, 2010).
Obr. 6. Set karafy s pohármi z čaroidu (http://www.liveinternet.ru/)
Obr. 7. Dekoratívne predmety z čaroidu (http://www.liveinternet.ru)
- 23 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
V Rusku sa z neho vyrábajú okrem šperkov i lustre, vázy, sošky, šperkovnice,
či hodiny. Výrobky z čaroidu je možné čistiť v teplej mydlovej vode ale nikdy nie
ultrazvukom, pretože môže dôjsť k jeho zlomeniu (Newman, 2010).
Obr. 8. Rôzne sety šperkov z čaroidu (Poláčiková, 2012)
Obr. 9. Prívesok z čaroidu (Poláčiková, 2012)
Kameň má i veľmi pozitívne energetické pôsobenie, a tak ho ľudia vyhľadávajú
i pre tieto účinky a používajú ho i ako amulet. Je to kameň premeny, dodáva odvahu
a vnútornú silu a vhodnú mieru asertivity. Pomáha nám v obdobiach podstatných
osobných zmien, zmierňuje náš strach z nich a dodáva nám energiu zmeny
uskutočniť. Znižuje stres a obavy. Ľudia čaroid využívajú aj k liečbe. Používa sa
- 24 -

A N O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
k zvládnutiu stresu, na optimalizáciu srdcového pulzu a krvného tlaku, pomáha
upraviť stav pečene, zbavuje kŕčov a bolestí, zaháňa nespavosť a bolesti hlavy,
uvoľňuje strach, zmierňuje prekyslenie organizmu, artritídu a dnu. Posilňuje nervy.
(Sosnowski, 2012).
Použitá literatúra:
ANTHONY, J.W., BIDEAUX, R.A., BLADH, K.W., NICHOLS, M.C. 1995. Handbook of Mineralogy,
Volume II, Silica, Silicates, Part 1, Mineral data publishing, Tucson, Arizona, s.130.
BERNARD, J.H., ROST, R. et al. 1992. Encyklopedický přehled minerálů. Academia, Praha, p.141.
GATAULINA, G. 2008. Камень чароит. Свойства чароита. Описание чароита.
http://www.inmoment.ru/magic/healing/charoit.html 29.9.2012
JEANE, M. 2011. Charoite. http://www.shimmerlings.com/gemstones/charoite.htm 29.9.2012
JOLYON, R., IDA, CH. 2012. Charoite. http://www.mindat.org/min-972.html 1.10.2012
NEWMAN, R. 2010. Gemstone Buying Guide. How to evaluate, identify, select and care for colored
gems. Los Angeles: International Jewelry Publications, 2010, 155 s., ISBN 0-929975-34-0
ROZHDESTVENSKAYA, I.V., MUGNAIOLI, E., CZANK, M., DEPMEIER, W., KOLB, U., MERLINO, S.
2011. Essential features of the polytypic charoite-96 structure compared to charoite-90. In
Mineralogical Magazine, 2011, v. 75, p. 2833-2846 .
ROZHDESTVENSKAYA, I.V., MUGNAIOLI, E., CZANK, M., DEPMEIER, W., KOLB, U.,
REINHOLDT, A., WEIRICH, T. 2010. The structure of charoite, (K,Sr,Ba,Mn) 15–
16(Ca,Na) 32 [(Si 70 (O,OH) 180 )](OH,F) 4.0·nH 2 O, solved by conventional and automated electron diffraction.
In Mineralogical Magazine, 2010, v. 74, p. 159-177.
SOSNOWSKI, P. 2012. Magická krása kamenů – Charoite (Čaroit)
http://www.handicraft.cz/2012/01/magicka-krasa-kamenu-%E2%80%93-charoite-caroit/ 5.10.2012
THOMAS, A. 2010. Gemstones. Properties, identification and use. London: New Holland Publischers
(UK), 2010, 256 s., ISNB 978-1-84773-484-6
Obr. 1, 3, 6, 7:
www.liveinternet.ru/journalshowcomments.phpjpostid=221547754&journalid=4752147&go=prev&cat
eg=0 1.10.2012
Obr. 2: http://www.liveinternet.ru/users/debut/post221483556/ 1.10.2012
- 25 -

O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
Perie a jeho dekoratívne využitie
Janka Schlarmannová 1 , Ľudmila Illášová 2
1 Katedra zoológie a antropológie, Fakulta prírodných vied UKF, Nábrežie mládeže
91, 949 74 Nitra, Slovenská republika, jschlarmannova@ukf.sk
2 Gemologický ústav, Fakulta prírodných vied UKF, Nábrežie mládeže 91,
949 74 Nitra, Slovenská republika
Perie je typickým útvarom telového pokryvu vtákov. Plní viacero funkcií:
termoregulačnú, umožňuje ekonomický spôsob lietania a z evolučného hľadiska
je najdôležitejšou štruktúrou pre vývoj a priestorovú radiáciu vtákov.
Ontogeneticky perie vzniká z epidermálnej papily, do ktorej zasahuje zamšová
papila s výživnými cievami tzv. pulpa. Počas rastu pera sa pulpa tiahne celým jeho
základom (budúcim brkom), ale pred ukončením rastu sa zamšová papila stiahne
späť. Epidermálne bunky sa usporiadavajú do paralelných radov, ktoré zodpovedajú
neskorším lúčom. Periodická výmena peria tzv. pŕchnutie prebieha tak, že sa obnoví
funkcia zamšovej papily, ktorá vytlačí staré pero a s novou epidermálnou papilou
vytvorí nové pero.
Dôležitými určovacími znakmi sú sfarbenie a kresba peria. Spôsobujú ich
melaníny (čierne, hnedé, tmavožlté), karotenoidy (červené), lipochrómy (žlté),
zriedkavo porfyríny (zelené, ružové), umiestnené zvyčajne vo vetvičkách a lúčoch,
prípadne v kostrnke. Fyzikálne sfarbenie (kovo¬volesklé, hodvábny lesk, biele perie)
vzniká lomom svetla na jednotlivých veľmi jemných štruktúrach pera (Országhová,
Schlarmannová, 2009).
A práve tým sfarbením vtáčie perá už od nepamäti upútavali pozornosť
člove¬ka, ktorý ich začal používať najprv ako symbol úspešného lovca a postupne
ako ozdobu. V súčasnosti patria tiež ozdoby z peria medzi rozšírené
a obľúbené,v našich kultúrach sú hlavne súčasťou poľovníckych šperkov.
Používanie pier je doménou indiánskych kultúr Severnej a Južnej Ameriky.
Najviac cenené boli u nich v minulosti perá vtáka quetzala, ktoré sú obľúbené
aj v súčasnosti. Tento druh vtáka patrí medzi trogóny, ktoré sú známe ako jeden
z najfarebnejších radov vtákov. Bežne sa používajú i farebné perá papagájov.
- 26 -

O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
Ozdoby z pier sú krehké, preto pri ich nosení je potrebná opatrnosť, aby sa
nepoškodili. V Európe (najmä vo Francúzsku) je obľuba nosenia najmä pštrosieho
peria, chvostových pier pávov aj kohútov.
Perie vtákov bolo symbolom i starých Indiánov. Ako „chimalli“ sa označoval
štít aztéckeho kráľa Ahuizotla. Je to v podstate výšivka z peria, používaná Aztékmi
a Mixtékmi v predkolumbovskom období (Pijoan, 1970). V predkolumbovskej
Amerike perie však neslúžilo len ako ozdoba a odznak moci. Boli z neho
zhotovované aj obleky. Perá vzácnych druhov slúžili tiež ako platidlo. Perové letky
sa používali do lukov.
Aj keď staré indiánske civilizácie Olmekov, Toltékov, Mayov a Aztékov
skončili, ozdoby a šperky z peria sa dostali do Európy a nosia sa stále (Petr,
Frydrych, 1989).
Ešte aj v súčasnej dobe niektoré národy (napr. kmeň Šuárov) nosia ozdoby
z čierneho a žltého tukanieho pierka. Muži a ženy nosia „aruzy“ – náušnice (sú to
bambusové paličky, na ktorých sú zavesené ozdoby z tukanieho peria a kovovo
lesklých kroviek chrobákov).
Ozdoby z peria sú rozšírené po celej Oceánii, uvádzajú to správy moreplavcov
z ostrovov Samoa, Tonga, Nových Hebríd. Z peria sa zhotovovali aj „látky“ – plášte
a čapice. Napriek civilizačným vplyvom si ostrovania úctu k perám udržali dodnes.
Ozdoby z peria sú rozšírené i na Bismarckovom súostroví, Novej Kaledónii
a na Novej Guinei, tu sa používajú pierka rajok - najkrajších vtákov sveta. Príslušníci
kmeňa Bena-Bena ich nosia ako súčasť slávnostného úboru. Pre bežné potreby
sa zdobia pierkami horského dravca (dapa). Ženám je k slávnostnej príležitosti
vyhradené len perie rajky čiernej. Podobne ako u severoamerických Indiánov je
nosenie perových čapíc znakom bojovej statočnosti, a nie iba ozdobou.
Šperky a ďalšie ozdoby v kombinácii s perami vtákov boli v obľube aj
v Japonsku a Číne. Postupne móda nosenia pierok prešla aj do Európy. Zdobili sa
nimi hlavne klobúky (Petr, Frydrych, 1989).
Kam zaradiť ozdoby z peria, je veľmi diskutabilnou otázkou. Ide o módny
doplnok, bižutériu alebo šperk Bude to zrejme závisieť na spôsobe použitia
a od kvality remeselnej práce a výtvarného spracovania. Vieme však isto, že ide
o pravý, prírodný materiál, veľmi zaujímavý svojou farebnosťou a mnohokrát aj
vzácnosťou. Svojím impresionistickým ladením, ľahkosťou a výnimočnosťou môže
byť inšpiračným materiálom pre všetky vyššie menované kategórie.
- 27 -

O R G A N I C K É M A T E R I Á L Y
___________________________________________________________________
Poďakovanie
Tento článok bol podporený grantom KEGA 007UKF-4/2012.
Použitá literatúra
ILLÁŠOVÁ, Ĺ., SCHLARMANNOVÁ, J., TURNOVEC, I. 2006. Dekoratívne predmety a šperky
z prírodných látok. Nitra: UKF, 156 s., ISBN 80-8050-907-0.
ORSZÁGHOVÁ, Z., SCHLARMANNOVÁ, J. 2009. Zoológia chordátov pre učiteľské kombinácie
s biológiou. Bratislava: Univerzita Komenského, 301 s.,ISBN 978-80-223-2680-3.
PETR, L., FRYDRYCH, M. 1989. Péřové ozdoby. In Šperkařství, roč. XIX, 4, Praha, s. 42 - 48.
PIJOAN, J. 1970. Dejiny umenia. Tatran Bratislava, 336 s.
- 28 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
Experimenty a didaktické hry pre geológiu
na Vedeckom jarmoku 2012
Ján Štubňa
Gemologický ústav, Fakulta prírodných vied UKF, Nábrežie mládeže 91,
949 74 Nitra, Slovenská republika, janstubna@gmail.com
Abstrakt: Medzi nepopulárne informácie z prírodovedných predmetov sú pre žiakov z oblasti neživej prírody –
geológie. Na základe viacerých prieskumov, sme identifikovali najviac zaujímavé oblasti pre žiakov základných
a stredných škôl. Tieto problematiky sme spracovali do podoby experimentov a didaktických hier a prezentovali
na populárno-vedeckom podujatí organizovanom počas Týždňa vedy na podujatí organizovanom Fakultov prírodných
vied UKF na Vedeckom jarmoku 2012. V článku prinášame plné znenie týchto aktivít, ktoré prezentoval
Gemologický ústav FPV.
Kľúčové slová: didaktická hra, experiment, geológia, gemológia, sopka, skamenelina
Úvod
Kameň ako súčasť neživej prírody sprevádza ľudstvo od staršej doby
kamennej – paleolitu, kedy patril medzi základnú surovinu na výrobu pracovných
nástrojov a zbraní, ktoré človeku umožnili prežiť v drsných podmienkach (Illášová
a kol, 2008; Illášová a kol. 1996). Dokonca už prví hominidi vo Východoafrickom rifte,
pred takmer 3 miliónmi rokov, začali používať kamenné úlomky alebo vyrábať
kamenné nástroje. Dôkazom sú početné nálezy v Etiópii, napr. na lokalitách Omo
Valley a Hadar, v Keni (jazero Turkana) alebo v Tanzánii (Olduvai Gorge). V histórii
ľudstva patrili vedy o Zemi spolu s filozofiou, matematikou a astronómiou medzi prvé
vedné disciplíny (Bizubová, 2008). Počiatky geológie na Slovensku súvisia
z rozvojom baníctva. Avšak v historickom vývine školského vzdelávania geologické
vedy nemali nikdy významnejšie postavenie (Lukianenko, Turanová, 2008).
Nezáujem žiakov o informácie z geológie boli publikované viacerými domácimi
autormi (Prokop a kol., 2007; Chudá, Prokop, 2007; Prokop, Komorníká, 2007;
Veselský, 1998) ešte v období, keď geológia mala lepšie postavenie vo vyučovacom
procese ako dnes, keď došlo k výraznej redukcii. Ale tak to vyzerá, že problém nie je
len dominantou Slovenska, ale aj zahraničia, kde je postavenie geológie lepšie.
Viaceré výskumy v zahraničí (Lindemann-Matthiesa, 2005; Dawson, 2000)
preukázali neobľúbenosť informácií z geológie implementovaných v iných odboroch
i samotnej geológie ako vednej disciplíny.
- 29 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
Jedným s prostriedkov na zatraktívnenie prenosu informácií na žiaka môže byť
experiment, didaktická hra, pracovné listy, metódy skupinového vyučovania,
problémového vyučovania (Schlarmannová, 2005; Schlarmanová a kol., 2006).
Pokus je plánovitá a cieľavedomá duševná a fyzická činnosť prevádzaná
učiteľom alebo žiakmi. Jej obsahom je štúdium prírodných javov za známych,
vymedzených a obmeňovaných podmienok (Smik a kol., 1988). Predstavuje
významný prostriedok na formovanie a rozvíjanie pozorovacích schopností,
manuálnych zručností a intelektových schopností žiakov (Prokša 1993). Umožňuje
spájať abstraktné myslenie s praktickou činnosťou (realizácia didaktickej zásady
spojenia teórie s praxou). Pokusy sú jedinečnou príležitosťou na samostatnú, aktívnu
prácu žiakov (Ušáková, 1993). Vydarený pokus vyvoláva u žiakov presvedčenie,
že svet je poznateľný, jeho zákonitosti možno poznať, ovládať ich a využiť.
Nevydarený pokus nepôsobí presvedčivo, vyvoláva u žiakoch sklamanie, neistotu
a nedôveru, ba ohrozuje vierohodnosť teórie (Jarábek, Valkovič, 1980).
Okrem pokusov sú pre zvýšenie záujmu o geológiu aj vhodné didaktické hry
(Štubňa, 2008). Didaktická hra spája v sebe rôzne úlohy a hru. Prelína, doplňuje
a kombinuje sa hra, rozvoj poznávacích procesov a v nemalej miere spĺňa úlohy
rozumovej výchovy. Žiaci získavajú predstavy a skúsenosti zo života ľudí o práci
a prírode, ktoré sa prehlbujú a syntetizujú. Vytvára veselú atmosféru a vychádza
v ústrety potrebe dieťaťa hrať sa. je veľmi dobrým prostriedkom pri rozvíjaní
poznávacích schopností u detí nielen v predškolskom období, ale spĺňa aj dôležité
poslanie u detí v mladšom školskom veku. Úlohy, plnené hernou činnosťou,
umožňujú prechod od celostného, zámerného vnímania k analytickému
a napomáhajú aj pri rozvíjaní vnímania priestoru. Na základe vhodne volených hier
sa rozvíja u žiaka pamäť a predstavivosť, vníma kauzálne vzťahy medzi predmetmi,
ich vzájomnú podobnosť, rozdielnosť i vnútornú podstatu (Hvozdovič a kol., 2003).
Hľadanie dôsledkov nepopulárnosti geológie nie sú cieľom tohto článku,
ale naopak cieľom, je poukázať ako môže byť geológia zaujímavá.
O osvetu a zvýšenie záujmu o geológiu sme sa pokúsili na podujatí „Vedecký
jarmok“, ktorý v rámci „Týždňa vedy“ zorganizovala Fakulta prírodných vied UKF
v Nitre podujatie dňa 7.11.2012. Na tomto podujatí katedry a ústavy fakulty
prezentovali experimenty a aktivity zamerané hlavne na žiakov základných
a stredných škôl, ale aj na verejnosť, ktorú zaujíma svet prírodných vied.
Experimenty a aktivity venované geológii zabezpečovali zamestnanci a študenti
- 30 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
hlavne Gemologického ústavu. V tomto článku preto chceme prezentovať postupy
piatich aktivít, ktoré sme prezentovali na tomto podujatí a ktoré zaujali žiakov
základných a stredných škôl. Týmto spôsobom chceme učiteľom napomôcť urobiť
vyučovací proces, ktorý pojednáva o neživej prírode – geológii, atraktívnejší.
Aktivita č. 1: Svet ohňa – model sopky
Motivácia: Vieš, ako prebieha sopečná činnosť Vieš, kde sú sopky na Slovensku
a vo svete Vieš, čo môžeš zo sopky nosiť ako šperk Vieš, že aj doma v kuchyni
si môžeš vyrobiť jednoduchý model sopky
Ako prvé sme oboznámili žiakov so sopkou a jej časťami. Poukázali sme
na rozdiely medzi magmou a lávou. Túto časť sme prezentovali na papierovom
modeli sopky Fuji, ktorý si každý učiteľ alebo žiak môže stiahnuť z internetu
na http://cp.c-ij.com/en/contents/3151/03340/index.html, vytlačiť, vystrihnúť a zlepiť.
Ďalej sme na mape ukázali, kde sa vo svete prebieha sopečná aktivita, a ktoré sopky
sa prejavili za posledných 200 rokov a mali výrazný vplyv na Zem a človeka. Zoznam
týchto sopiek je možné nájsť v anglickom jazyku na webovej stránke
http://online.wsj.com/article/SB10001424052748703465204575208412972387390.ht
ml. Žiakom sa na geologickej mape Slovenska ukázali, kde na našom území
prebiehala sopečná aktivita.
Potom sme prešli priamo k funkčnému modelu sopky za pomoci chemikálií,
bežne dostupných pre domácnosť.
Pomôcky a chemikálie: piesok, fľaša, saponát, červené potravinárske farbivo, ocot,
podnos, sóda bikarbóna, modely plastových zvierat, vetvičky z ihličnatého stromu,
voda, petriho miska, čajová lyžička, odmerka
Postup: Do stredu podnosu si najprv postavíme fľašu. Z vlhkého piesku urobíme
okolo fľaše kužeľ. V okolí kužeľa, ako aj na ňom umiestnime zvieratá a vetvičky.
V blízkosti kužeľa postavíme petriho misku a nalejeme do nej vodu. Do fľaše
nalejeme 50 ml saponátu a pridáme 2 čajové lyžičky sódy bikarbóny a pridáme štvrť
čajovej lyžičky červenej potravinárskej farby. Do odmerky si nachystáme 50 ml octu,
ktorú nalejeme do fľaše a sledujeme reakciu (obr. 1).
Pozorovanie a vysvetlenie: Láva je výsledok reakcie medzi sódou a octom.
Pri chemickej reakcii vzniká oxid uhličitý, ktorý zvyšuje tlak v nádobe až kým
nevybuble vďaka saponátu.
- 31 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
Poznámky: Ak chceme, aby bola láva redšia do saponátu pridáme 50 ml vody.
Obr. 1. Postup stavby funkčného modelu sopky
Po tomto experimente sme prezentovali rôzne produktov sopečnej činnosti,
akú sú napríklad vzorky lávy zo sopiek Thira, Etna, Stromboli, sopešné bomby
a lapily zo sopky Thira a z oblasti Cérovej vrchoviny. Sopečný piesok zo sopky
Nea Kameni, z Iónskych ostrovov a Havaja, ako aj sopečný popol so Sv. Heleny.
Ďalej sme poukázali na lávu, ktorá rýchlo utuhne v dôsledku styku z vodou čím
vzniká obsidián – vulkanické sklo (oblasť Viničiek na východnom Slovensku), ktoré je
možné brúsiť a vkladať do šperku. Takisto sme prezentovali vznik laharu - bahnotoku
dodatočným naliatím vody na sopku a ukázali sme výsledok na vzorke
- 32 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
zo Zolnianskeho laharu. Ďalej sme prezentovali, že sopečnou činnosťou
sa na povrch z veľkých hĺbok dostávajú týmto spôsobom aj diamanty.
Aktivita č. 2: Neviditeľné minerály – UV minerály
Motivácia: Nie všetko, čo sa navonok javí bezfarebne, môže byť pod neviditeľným
svetlom farebné.
Luminiscencia je akékoľvek vyžarovanie svetla z minerálu, ktoré nie
je priamym dôsledkom zahrievania minerálu. Tento jav môže byť vyvolaný niekoľkými
spôsobmi a väčšinou ho pozorujeme v mineráloch, ktoré obsahujú prímesi
(aktivátory). Väčšinou je mdlá a preto je možné vidieť ju len po tme. Pre vyžiarenie
viditeľného spektra svetla, je potrebné minerál ožiariť buď UV (ultrafialovým) alebo
RTG (rentgenovým). Je to nepredvídateľná vlastnosť, pretože niektoré vzorky
minerálov vykazujú luminiscenciu a niektoré nie, dokonca aj z rovnakej lokality.
Na pozorovanie tejto fyzikálnej vlastnosti minerálov stačí niekoľko bežne dostupných
pomôcok.
Materiál a pomôcky: väčšia škatuľa, UV lampa na zisťovanie pravosti bankoviek,
ktorá má 2 vlnové dĺžky (254 a 365 nm), vzorky minerálov, nožničky
Postup: Do škatule (obr. 2) na jednej strane vystrihneme prierez, cez ktorý budeme
sledovať minerály. Do protiľahlej strany škatule umiestnime UV lampu a vložíme
do nej vzorky minerálov. Potom zapneme UV lampu o krátkej vlnovej dĺžke, zavrieme
škatuľu a pozorujeme. Rovnakým spôsobom postupujeme aj pri dlhej vlnovej dĺžke.
Pri práci s UV lampou treba mať napamäti aj keď je intenzita UV svetla nízka môže
dôjsť k dočasným zdravotným problémom, preto je vhodné použiť filter,
ktorý pohlcuje UV svetlo (stačia aj slnečné okuliare).
Obr. 2. Postup prípravy škatule na sledovanie lumuniscencie
- 33 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
Aktivita č. 3: Hľadanie drahokamov v lyžičke – ryžovanie
Motivácia: Aj na pláži môžeš nájsť drahokamy, my ti ukážeme, ako ich získať a ako
vyzerajú.
Ryžovanie je najznámejšia metóda získavania zlata. Najznámejšia
zlatokopecká horúčka bola na Aljaške a Austrálii. Avšak pomocou tejto metódy
sa získavajú okrem zlata aj ďalšie drahé kovy a drahé kamene (diamanty, rubíny,
zafíry, topásy, granáty, turmalíny), ktoré majú vyššiu hustotu. Nasledovným pokusom
sme sa snažili ukázať, že aj v piesku z rieky, potoka, alebo na pláži pri mori
sa vyskytujú zrniečka, ktoré sú drahými kameňmi.
Materiál a pomôcky: piesok, lavór, hodinové sklíčko alebo polievková lyžica,
binokulárna lupa, voda, filtračný papier
Postup: Na spodok lavóru nasypeme asi 1cm hrubú vrstvu piesku a nalejeme vodu
do výšky asi 5 cm nad vrstvu piesku. Zoberieme hodinové sklíčko a naberieme
piesok. Vo vodnom stĺpci, krúživými spôsobmi sa snažíme odstrániť ľahký materiál
až na ostane materiál o veľkosti 1 centu. Odsajeme prebytočnú vodu a sledujeme
pod binukulárnou lupou (obr. 3).
Poznámky: V našom prípade mohli žiaci sledovať červené granáty – almandíny
z piesku z ostrova Zakyntos.
Obr. 3. Spôsob ryžovania a sledovanie granátov pod binokulárnou lupou
Aktivita č. 4: Skamenený život – výroba skameneliny
Motivácia: Odkiaľ vieme, že na Zemi žili trilobity, amonity, dinosaury Ukážeme ti,
ako si môžeš doma vyrobiť aj ty svoju skamenelinu.
- 34 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
Zem vznikla približne pred 4,6 miliardami rokov, dôkazy o živote v minulých
obdobiach poskytujú skameneliny. Skameneliny sú zvyšky pevných častí organizmov
(kosti, zuby, schránky živočíchov, časti dreva a pod.). Zriedkavo sa zachovali zvyšky
celých organizmov alebo ich časti (telá mamutov, nosorožcov zakonzervované
v ľade, hmyz v skamenenej živici). Ku skamenelinám patria odtlačky (napr. listov
a lastúr, stopy po činnosti organizmov, napr. kôrovcov, článkonožcov, plazov, vtákov)
a kamenné jadrá (výplň dutín schránok). Nasledovným pokusom, sme chceli
prezentovať, ako môžu vznikať skameneliny.
Materiál a pomôcky: modelárska biela sadra, plastová nádoba, voda, palička
na miešanie, plastelína, listy zo stromov, schránky ulitníkov a lastúrnikov, temperové
farby, lak
Postup: Najprv si rozpracujeme plastelínu, ktorú upravíme do podoby placky hrubej
asi 1 – 1,5 cm. Do plastelíny urobíme odtlačok listu, schránky, ulity,... Okraje
plastelíny vyhneme, aby sa nám vytvorila mištička. V plastovej nádobe rozmiešame
1 diel sadry 0,5 dielu vody, aby nám vznikla mierne tekutá sadra, ktorú nalejeme
do vyformovanej mištičky a necháme 15-20 minút zaschnúť. Keď sadra vytvrdne
odstránime plastelínu (obr. 4).
Poznámky: Vytvorený odliatok môžeme nafarbiť temperovými farbami
a po zaschnutí farieb nalakovať aby sa odliatok neotieral. My sme ako predlohu
použili druhohornú skamenelinu amonita a zub z treťohorného žraloka.
Obr. 4. Postup výroby sadrových odliatkov skamenelín
Na spestrenie času čakania na vytvrdnutie odliatkov, sme prezentovali
vyhynuté živočíchy z rôznych geologických dôb v podobe skamenelín alebo ich
fragmenty spolu s popisom a obrazovým materiálom, ako vyzerali, keď žili. Žiaci sa
mohli oboznámiť s mastodontom, mamutom, trilobitom, amonitom, camptosaurom,
- 35 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
diplodocusom, oviraptorom, žralokom. Pod binokulárnou lupou mohli sledovať rôzne
formy hmyzu v jantári (mucha, pavúk, mravec) (obr. 5).
Obr. 5. Ukážka skamenelín s obrazovým materiálom
Aktivita č. 5: Papierová gemológia – modely, hry
Pri tejto aktivite si žiaci mohli precvičiť rýchlosť, obozretnosť, šikovnosť
a zručnosť (obr. 8). Mohli vyplniť osemsmerovky (obr. 6.). Jedna obsahovala názvy
rôznych drahokamov a druhá slová, ktoré priamo súvisia s prácou gemológa.
- 36 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
Obr. 6. Osemsmerovky s gemologickou tematikou
Tí najmenší sa mohli zorientovať v bludisku a pomôcť baníkovi nájsť diamant
(obr. 7).
Obr. 7. Bludisko
Ďalej mali účastníci možnosť vystrihnúť si a zložiť modely rôznych výbrusov ako aj
kryštálov, ktoré sú dostupné na http://www.minieco.co.uk/images/nov11/miniecopaper-gems.pdf,
http://www.minieco.co.uk/images/may12/papercut-gemstemplate.pdf,
http://www.minieco.co.uk/images/apr12/paper-diamond-template.pdf.
- 37 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
Obr. 8. Tvorivá práca žiakov
Záver
Aj keď geológia nepatrí u žiakov medzi obľúbené odbory, na základe pozorovania
môžeme povedať, že sa nám podarilo zaujať veľkú skupinu žiakov. Medzi
najzaujímavejšie aktivity bezpochyby patril experiment, ktorý demonštroval výbuch
sopky. Ďalšia aktivita, ktorá zaujala bola tvorba sadrových odliatkov zo skamenelín
a sledovanie hmyzu pod binokulárnou lupou v jantári. Preto úplne na záver môžeme
povedať, že v témach geológie je dostatok potenciálu, aby sa tento odbor stratil
„nálepku“ najmenej zaujímavý. Pravdepodobne pre začiatok postačí, keď sa včlení
do vyučovania geológie určitá forma zážitkového vyučovania, či už formou pokusov
alebo hier.
Poďakovanie
Poďakovanie patrí študentom 3. ročníka technickej mineralógie – gemológie
menovite Karin Čeriovej, Lívii Davidíkovej, Dominike Hladkej, Erike Züsovej, Petrovi
Mackovi, Tomášovi Paľovi, Radoslavovi Tomašovičovi, ktorí všetky aktivity
s osobným nadšením prezentovali žiakom, študentom a širokej verejnosti.
Tento článok vznikol vďaka projektu KEGA 007UKF-4/2012 a UGA VII/52/2011.
Použitá literatúra
1. BIZUBOVÁ, M. 2008. Geovedy a človek. In Aktuálne problémy didaktiky geológie. Inovácia
odborno – predmetových kompetencií Bratislava : IRIS, 2008, s. 6 – 9.
2. DAWSON, CH. 2000. Upper primary boys’ and girls’ interests in science: have they changed since
1980 In International Journal of Science Education, 2000, vol. 22, no. 6, pp. 557-570.
3. HVOZDOVIČ, Ľ., LEHOCZKÁ, S., PAVLOV, I., SKOUMALOVÁ, V., ŠIMČÍKOVÁ, E. 2003.
Celodenné výchovné pôsobenie: so zameraním na hry rozvíjajúce osobnosť dieťaťa a jeho
kognitívne zázemie. Prešov : Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2003, 77 s.
- 38 -

P O P U L A R I Z Á C I A
___________________________________________________________________
4. HOSŤOVECKÝ, M., ZAŤKOVÁ, T. 2011. Supporting the development of digital competences of
pupils and teachers. In ICETA 2011. Budapest, Hungary: Óbuda University, 2011. S. 75-78.
5. CHUDÁ, J, PROKOP, P. 2007 Postoje žiakov k predmetu prírodopis. In Paidagogos časopis pro
pedagogiku a s ní související vědy, 2007, roč. 8, č.1 [20122-09-09]. Dostupné na internete
6. ILLÁŠOVÁ, Ľ., KLČKO, M., ŠUŠKOVÁ, H. 1996. Drahé kamene v histórii človeka. Nitra :
GARMOND, 1996, 163 s.
7. ILLÁŠOVÁ, Ľ., JAMRICHOVÁ, E., SPIŠIAK, J., TURNOVEC, I. 2008. Sopečné sklo z Viničiek.
Nitra : UKF, 2008, 61 s.
8. JARÁBEK, K., VALKOVIČ, G. 1980. Teória vyučovania. Bratislava: SPN, 1980. 248 s.
9. LINDEMANN – MATTHIES, P. 2005. 'Loveable' mammals and 'lifeless' plants: how children's
interest in common local organisms can be enhanced through observation of nature. In
International Journal of Science Education, 2005, vol. 27, no. 6, pp. 655-677.
10. LUKIANENKO, Ľ., TURANOVÁ, L. 2008. Geológia ako učebný predmet. In Aktuálne problémy
didaktiky geológie. Inovácia didaktických kompetencií. Bratislava : IRIS, 2008, s. 52-56
11. PROKOP, P., KOMORNÍKOVÁ, M. 2007. Postoje žiakov k prírodopisu u žiakov druhého stupňa
základných škôl. In Pedagogika, 2007, roč. 57, s. 37-46.
12. PROKOP, P., HORNÁČKOVÁ, A., KUBIATKO, M. 2007. Vplýva učiteľ na postoje žiakov
k paleontológii In Speciální otázky odborových didaktik a Příprava učitelů přírodovedných,
zemědělských a příbuzných oborů. Praha, Univerzita Karlova, 2007, s. 117-121.
13. PROKŠA, M. 1993. Technika a didaktika školských pokusov z chémie. Bratislava: Univerzita
Komenského, 1993. 144 s.
14. SCHLARMANOVÁ, J. ŽÁČOK, Ľ. TVRDOŇOVÁ, M. 2006. Vyučovacia hodina trochu inak. In
Metody, formy, a prostředky pro výuku přírodovědných, zemědělských a príbuzných oborů, Praha:
PF UK, 2006, s. 92-94.
15. SCHLARMANOVÁ, J. 2005. Pracovné listy v biológii In: Metodologické aspekty a výskum v oblasti
didaktík prírodovedných, poľnohospodárskych a príbuzných odborov. Nitra : UKF, 2005, 235-237.
16. SMIK, L. a kol. 1998. Technika a didaktika školských pokusov. Košice: Prírodovedecká fakulta
UPJŠ, 1988. 286 s.
17. ŠTUBŇA, J. 2008. Didaktická hra vo výučbe prírodopisu na ZŠ. In Aktuálne problémy didaktiky
geológie. Inovácia didaktických kompetencií. Bratislava : Iris, 2008, s. 94-105
18. UŠÁKOVÁ, K. 1990. Základy didaktiky biológie. Bratislava: Prírodovedecká fakulta Univerzity
Komenského, 1990. 171 s.
19. VESELSKÝ, M. 1998. Prírodovedné predmety v základnej škole očami stredoškolákov. In:
Pedagogická revue, 1998, č. 2, s. 127-133.
- 39 -

V Ý S T A V Y, S Y M P Ó Z I A, E X K U R Z I E, R E C E N Z I E, O Z N A M Y, S P R Á V Y
___________________________________________________________________
Výkladový slovník exotických materiálů používaných v
uměleckém řemesle
(Recenzia)
Slanina O. 2012, Výkladový slovník exotických materiálů používaných v uměleckém
řemesle, 104 pp, nakl. Grada Publishing, Praha)
Atraktivní publikaci uvádí krátká stať docenta Jiřího Dvorského s názvem
Exotické materiály v dějinách uměleckého řemesla. Po tomto historickém úvodu již
následuje přehled vybraných materiálů formou
klasického výkladového naučného slovníku.
Sestavil jej Ondřej Slanina. Jsou zde zařazeny i
staré české (slengové) názvy, nebo běžné
označení materiálů zahraničních. Šíře
prezentovaných materiálů je velmi široká. Tím je
dáno i to, že rozsah i přesnost jednotlivých popisů
se liší. Za vhodné pokládám uvádění nejrůznějších
označení, např. žralok – šagrén – galutach, nebo
svaté dřevo – guajak. Přesnost popisů mohu
posoudit pouze, u do přehledu zařazených,
šperkových kamenů. Zde se autor občas dopouští
nepřesností, které by podráždily mineraloga (či
celá ý popis turmalínu a jeho odrůd), pracovníkům uměleckých řemesel ale vadit
nebudou. V řadě hesel jsou popsány jednoduché testy k rozpoznání pravosti
materiálu a určení jeho používaných imitací. Slovník je doplněn množstvím
ilustrativních barevných fotografií, jsou na 59 celostránkových tabulích. Zajímavá je i
legenda s vysvětleními použitých zkratek a charakteristikou jmenovaných vlastností,
např. Mohsova stupnice tvrdosti. Zaujme i přehled doporučené literatury. Cílovou
skupinu, určitě publikace osloví, pozornost si zaslouží hlavně za přehled rostlinných
materiálů, včetně jejich zpracování např na tkaniny. Za velmi zdařilý pokládám
soubor ilustrativních barevných fotografií.
Ivan Turnovec
- 40 -

V Ý S T A V Y, S Y M P Ó Z I A, E X K U R Z I E, R E C E N Z I E, O Z N A M Y, S P R Á V Y
___________________________________________________________________
Zajímavý nález francouzských archeologů
Vzácnou vlasovou sponu královny Kateřiny Medicejské našli během letošních
úprav terénu, při záchraném průzkumu v zámku Fontainebleau u Paříže. Podle
zprávy agentury AP je to poprvé, co se v zámeckém areálu podobný šperk
renesanční panovnice našel. Ještě větší překvapení ale vyvolalo místo nálezu -
sponu našli ve veřejné latríně.
Asi devíticentimetrová jehlice byla tvořena písmenem "C", vyzdobena byla
smaltem v kombinaci bílé a zelené, tedy v barvách, které měla Kateřina Medicejská
v oblibě. Smalt se zachoval. Podle francouzských historiků je nepochybné, že tato
vlasová ozdoba panovnici ze 16. století patřila.
Obr. 1. Vlasová spona Kateřiny Medicejské z 16. století objevená v latrině u zámku Fontainebleau.
Zajímavé je že objevena byla při analýze obsahu latríny, která se připravuje
k rekonstrukci. Místo nálezu je podle archeologa Vincenta Drogueta jistě neobvyklé.
Navíc je podle něj záhadou, jak se dostala ozdoba do veřejné a nikoli privátní
královské latriny. Aby použil příslušník vyšší třídy veřejnou latrinu totiž nebylo v 16.
století běžné. To vede archeologa Droguerta k názoru že spona byla ukradena
a v latrině skončila když se zloděj zbavoval lupu při vyšetřování. S touto teorií lze
souhlasit.
Ivan Turnovec
- 41 -

V Ý S T A V Y, S Y M P Ó Z I A, E X K U R Z I E, R E C E N Z I E, O Z N A M Y, S P R Á V Y
___________________________________________________________________
Diamantový šperk z automatu
Indický podnik Gítáňdžali umístil v loňském roce (2011) v centru Bombaje
automaty na zlaté i stříbrné mince a na šperky zdobené diamanty. Jde o první druh
automatické výdejny tohoto druhu a první automat byl otevřen u příležitosti
hinduistické slavnosti světel díválí.
Tento svátek je součástí novoročních a jarních oslav připadajících na konec
období dešťů. Několikadenní období je pro hinduisty příležitostí k radosti a také
k nákupu luxusního zboží jako zlato a šperky. Indové patří k největším zájemcům
o zlaté zboží na světě. "Tento automat je první svého druhu a znamená revoluci
v nákupu drahých kovů a šperků," sdělil ředitel exportní společnosti Gítáňdžali
Sandžív Agarval.
V nabídce je 36 položek v cenách mezi 1000 až 30.000 rupiemi (346 až
10.600 korun). Automat přijímá hotovost i bankovní karty a výrobce ho propaguje
jako "ideální možnost k nákupu na poslední chvíli při mimořádných příležitostech".
Společnost Gítáňdžali v Indii vlastní řetězec šperkařství a hodlá podobné
automaty rozmístila i v dalších obchodních centrech, na letištích a u chrámů. V první
polovině loňského roku Indové nakoupili zlaté předměty o celkové váze 540 tun, což
je ve srovnání s minulým rokem o 21 procent víc. Na zvýšení prodeje mají svůj podíl
právě automaty.
Ivan Turnovec
Nové šperky pojmenované Crystal Cities
Markéta Richterová je jedním ze sedmi zakládajících členů českého projektu
UNOSTO, kteří se na podzim roku 2011, společně se svými hosty, poprvé představili
projektem Jewelry City. Ten spočíval v individuálním uchopení tématu Město. Jedná
se o sdružení mladých šperkařů, které si dává za cíl propagovat progresivní
novodobý český šperk a oživovat debaty o něm.
- 42 -

V Ý S T A V Y, S Y M P Ó Z I A, E X K U R Z I E, R E C E N Z I E, O Z N A M Y, S P R Á V Y
___________________________________________________________________
Obr. 1. Nová kolekce šperků.
Markéta Richterová svoji kolekci založila na představě futuristických mobilních
a stále proměnlivých měst, kterými se budou, namísto dnešních aut, vznášet
kosmické lodě přepravující lidi mezi planetami. Bude docházet ke shlukování
a k následným rychlým rozpadům. Města se budou vyvíjet jako krystalické hmoty.
A takový krystal jako symbol budoucnosti měst autorka přenáší do svých nových
náhrdelníků, náušnic i náramků. Jestli se jí to podařilo se mohou všichni přesvědčit,
protože šperky jdou do prodeje. Na obrázku 1 jsou „krystalické“ přívesky. Vybrané
kusy z nejnovější kolekce, ale i z kolekcí předchozích, jsou k dostání exkluzivně
na internetu pouze v design e-shopu DesignBuy.cz.
Ivan Turnovec
- 43 -

V Ý S T A V Y, S Y M P Ó Z I A, E X K U R Z I E, R E C E N Z I E, O Z N A M Y, S P R Á V Y
___________________________________________________________________
Katarínska burza 2012
Tento rok sa konal už 8. ročník stretnutia zberateľov minerálov, fosílií, drahých kameňov
a šperkov. Ako sa už stalo tradíciou aj tento ročník sa tiež uskutočnil
na akademickej pôde Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Katarínska burza sa
tento rok konala v termíne 23.-24.11.2012. Organizačne burzu zabezpečoval Gemologický
ústav FPV UKF
a Geoklub Nitra. Tento rok sa
stretnutia zúčastnilo 20 vystavovateľov
zo Slovenska,
Českej republiky, Maďarska
a Ukrajiny. Na stretnutí mohli
návštevníci obdivovať minerály
zo slovenských lokalít, ktoré
z veľkej miery zabezpečili
členovia Geoklubu z Nitry.
Zo slovenských minerálov stojí za zmienku nový nález ametystov z oblasti Banskej
Štiavnice, ktorých sýto fialovú až bordovú farbu môžeme porovnávať z farbou vychytených
ametystov z Uruguaju. Ďalej mohli návštevníci okrem slovenských minerálov
vidieť aj vzorky z celého sveta ako napríklad Maroka, Indie, Pakistanu, Číny, USA,
Brazílie. Počas výstavy sa nenechali zahanbiť ani šperkári, ktorí predviedli nové
trendy a návštevníci tiež mohli priamo sledovať ich prácu.
Aj tento rok mal Gemologický ústav svoje miesto, kde vykonával identifikačnú
a poradenskú činnosť zameranú na drahé kamene.
- 44 -

V Ý S T A V Y, S Y M P Ó Z I A, E X K U R Z I E, R E C E N Z I E, O Z N A M Y, S P R Á V Y
___________________________________________________________________
Pre návštevníkov bol prichystaný sprievodný program v podobe výstavy venovanej
šperkom, ktorá bola umiestnená hneď pri vstupe do budovy. Vystavené boli tradičné
šperky dennej potreby z Jemenu, ďalej šperky a úžitkové predmety z Levického ónyxu
a šperky študentov a absolventov študijného programu Technická mineralógia –
gemológia.
Ďalej bola pre návštevníkov pripravená zaujímavá výstava venovaná drahému kameňu
turmalínu. Kde návštevníci okrem kryštálov a nespracovanej suroviny mohli
vidieť aj vybrúsené a spracované do formy šperkov.
Tento rok nás milo prekvapila vysoká návštevnosť. Potešili nás niektorí návštevníci,
ktorí boli prvýkrát na podujatí takéhoto druhu. Už teraz pripravujeme stretnutie
na budúci rok, ako aj nový sprievodný program.
Ján Štubňa
- 45 -

V Ý S T A V Y, S Y M P Ó Z I A, E X K U R Z I E, R E C E N Z I E, O Z N A M Y, S P R Á V Y
___________________________________________________________________
Významné jubileum
Doc. RNDr. Ľudmila Illášová, PhD.
Narodila sa 22. 09. 1952 v Kovarciach. Na Univerzite
Konštantína Filozofa v Nitre je už desiaty rok garantkou
bakalárskeho študijného programu technická mineralógia -
gemológia. Od 1.11.2011 je riaditeľkou Gemologického
ústavu Fakulty prírodných vied UKF. Problematikou drahých
kameňov sa zaoberá profesionálne, v tejto oblasti je súdnou
znalkyňou. Vo výskumnej oblasti jej prioritou sú slovenské
materiály, menovite prírodné vulkanické sklo, rôzne druhy
opálov a ich šperková tvorba. Jej nepretržitý pracovný elán sú významným stimulom
nielen pre ňu, ale aj pre jej blízkych kolegov i študentov, ktorým naďalej odovzdáva
svoje znalosti a skúsenosti.
Pod jej vedením sa v oblasti gemológie výrazne rozvinula aj spolupráca
s príbuznými pracoviskami doma a v zahraničí. Je spoluautorkou niekoľkých
monografií, mnohých vedeckých a odborných článkov, učebných textov, ako aj
populárno-vedeckých článkov v tejto oblasti. Za publikačnú aktivitu získala ocenenia
Slovenského literárneho fondu, Cenu rektora UKF v Nitre a Cenu dekana FPV UKF
v Nitre. Je tiež zakladateľkou časopisu Gemologický spravodajca.
Jej aktivity sú zamerané aj na popularizáciu gemológie na širokej verejnosti
prostredníctvom médií, prednášok a výstav Pri príležitosti významného životného
jubilea ako prejav uznania bola ocenená za dlhoročnú prácu pri rozvoji univerzity
rektorom UKF v Nitre, ktorý jej udelil Pamätnú medailu.
Jubilantke srdečne blahoželáme!
- 46 -

Inštrukcie pre autorov
Text príspevku v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku treba odoslať na emailovú adresu
gemologicky.spravodajca@gmail.com vo forme súboru Word. Rozsah príspevku je maximálne 10
strán (vrátane tabuliek, obrázkov, grafov, abstraktu, súhrnu, príloh, použitej literatúry a kontaktov na
autorov). Úvod príspevku musí obsahovať: názov, plné mená autorov, pracovisko, kontakt. Text sa má
písať typom písma Arial, riadkovaním 1,5, na strane má byť približne 30 riadkov a v riadku približne 60
znakov.
Všetky príspevky v sekcii Veda a výskum musia navyše obsahovať názov článku, abstrakt a kľúčové
slová v anglickom jazyku v rozsahu maximálne 200 slov. Všetky príspevky v sekcii Veda a výskum sú
anonymne recenzované.
Uzávierka čísla je vždy k 1.5. a 1.11.. Redakcia môže príspevok autorovi vrátiť v prípade
nedostatočnej jazykovej úrovni príspevku.
Spôsoby uvádzania použitej literatúry:
Knižná publikácia
ILLÁŠOVÁ, Ľ., SCHLARMANOVÁ, J., TURNOVEC, I. 2006. Dekoratívne predmety a šperky z
prírodných látok. Nitra: UKF, 2006, 160 s.
Časopis
ŠTUBŇA, J. 2010. Kelce ako šperkový materiál. In Gemologický spravodajca : časopis gemológov pri
FPV UKF v Nitre, 2010, roč. 5, č. 4, s. 13-16.
Zborník
CHEBEN, I.,ILLÁŠOVÁ, Ľ. 2007. Limnosilicite Outcrops in Central Slovakia. In Ston age - mining age.
Bochum : Deutsches Bergbau-museum, 2007, s. 61-67
Elektronický zdroj
http://www.mineraly.sk/files/lok/100-200/129_zlato_pod_tribecom.htm 24.5.2011

ISSN 1338-5275