Otázky na inžinierske štátne skúšky platné pre akademický rok 2010 ...

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV
O T Á Z K Y P R E Š T Á T N E S K Ú Š K Y
na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave
platné v akademickom roku 2010/2011
pre študentov inžinierskeho štúdia študijného programu Hospodárska diplomacia
Predmety štátnej skúšky:
SVETOVÁ EKONOMIKA, predmet pozostáva z častí:
o Ekonomika štátov Európskej únie (EŠEÚ) – s.1;
o Ekonomika rozvojových štátov (ERŠ) – s. 4;
o Európska únia II. (EÚ II) – s. 5;
o Medzinárodné hospodárske vzťahy II. (MHV II) – s. 7;
o Medzinárodný platobný styk (MPS) – s. 11.
MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, predmet pozostáva z častí:
o Hospodárska diplomacia a diplomatický protokol (HDDP) – s. 13;
o Kultúry v medzinárodných vzťahoch (KMV) – s. 14;
o Medzinárodné vzťahy politické I. (MVPI) – s. 16;
o Medzinárodné vzťahy politické II. (MVPII) – s. 17;
o Negociácie v diplomatickej praxi (NDP) – s. 19;
o Právo Európskej únie (PEÚ) – s. 20;
o Právo v medzinárodných ekonomických vzťahoch (PMEV) – s. 21.
Predmet štátnej skúšky: SVETOVÁ EKONOMIKA
Časť: Ekonomika štátov Európskej únie
1. Ekonomika Nemecka
- nemecký hospodársky zázrak;
- sociálne trhové hospodárstvo;
- zjednotenie Nemecka (vplyv na doterajší ekonomický vývoj);
- kľúčové odvetvia a sektory hospodárstva;
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- regionálne ekonomické disparity (staré verzus nové spolkové krajiny);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb);
- postavenie ekonomiky v rámci EÚ, resp. eurozóny.
2. Ekonomika Francúzska
- postavenie agropotravinárskeho sektora;
- kľúčové odvetvia priemyslu;
- sektor služieb;
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb);
- postavenie ekonomiky v rámci EÚ, resp. eurozóny.
1

3. Charakteristika ekonomík BENELUXu (Belgicko, Holandsko a Luxembursko)
- vznik BENELUXu;
- poľnohospodársky sektor (špecifiká Holandska) a kľúčové odvetvia priemyslu;
- sektor služieb (postavenie finančného/bankového sektora);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- štát sociálneho blahobytu;
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb) štátov BENELUXu;
- Belgicko: Valónsko verzus Flámsko (ekonomické príčiny);
- postavenie ekonomík BENELUXu v rámci EÚ, resp. eurozóny.
4. Ekonomika Veľkej Británie
- neokonzervatívna hospodárska politika „železnej lady“ (roky 1979 až 1990);
- poľnohospodárstvo a kľúčové odvetvia priemyslu;
- sektor služieb (postavenie finančného/bankového sektora);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb);
- libra verzus euro;
- postavenie ekonomiky v rámci EÚ.
5. Charakteristika ekonomík Španielska, Portugalska a Grécka
- poľnohospodárstvo a kľúčové odvetvia priemyslu;
- sektor služieb (postavenie turistického ruchu);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb) Španielska, Portugalska a
Grécka;
- problémy verejných financií Grécka (štatistické „diskrepancie“ a postoj EK);
- finančná pomoc medzinárodných inštitúcií Grécku;
- problémy verejných financií Španielska a Portugalska;
- postavenie ekonomík v rámci EÚ, resp. eurozóny.
6. Ekonomika Talianska
- poľnohospodárstvo a hlavné priemyselné odvetvia;
- sektor služieb;
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- regionálne ekonomické disparity (sever verzus juh);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb);
- postavenie ekonomiky v rámci EÚ, resp. eurozóny.
7. Škandinávsky región – vývoj ekonomík Dánska, Fínska a Švédska
- postavenie poľnohospodárstva (špecifiká Dánska);
- kľúčové odvetvia priemyslu;
- sektor služieb (postavenie IT sektora);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- štát sociálneho blahobytu;
- vplyv verejného sektora na ekonomiku verzus konkurencieschopnosť hospodárstva;
- postoj Dánska a Švédska k euru;
2

- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb) Dánska, Fínska a Švédska;
- postavenie ekonomík v rámci EÚ (resp. Fínska v eurozóne).
8. Ekonomika Írska
- írsky hospodársky zázrak („zemiaková ekonomika verzus keltský tiger“);
- hospodárska stratégia štátu na konci 80. rokov (strategické PZI, synergický efekt ostatných
faktorov ekonomického a neekonomického charakteru);
- poľnohospodárstvo a kľúčové odvetvia priemyslu;
- sektor služieb (postavenie bankového a IT sektora);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb);
- finančná pomoc medzinárodných inštitúcií Írsku;
- postavenie ekonomiky v rámci EÚ, resp. eurozóny.
9. Charakteristika ekonomík Estónska, Litvy a Lotyšska
- charakteristika hospodárstva (reštrukturalizácia, kľúčové odvetvia, pobaltské tigre);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb) Estónska, Litvy a Lotyšska;
- finančná pomoc medzinárodných inštitúcií Lotyšsku (plán stabilizácie ekonomiky);
- postoj Litvy a Lotyšska k euru;
- postavenie ekonomík v rámci EÚ (resp. Estónska v eurozóne).
10. Ekonomika Rakúska
- poľnohospodárstvo a hlavné priemyselné odvetvia;
- sektor služieb (postavenie turistického ruchu);
- sociálne trhové hospodárstvo;
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb);
- postavenie ekonomiky v rámci EÚ, resp. eurozóny.
11. Charakteristika ekonomík Cypru a Malty
- charakteristika poľnohospodárstva a priemyslu (reštrukturalizácia, kľúčové odvetvia);
- offshore sektor;
- sektor služieb (postavenie bankového sektora a turistického ruchu);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb) Cypru a Malty;
- postavenie ekonomík v rámci EÚ, resp. eurozóny.
12. Charakteristika ekonomík štátov zoskupenia V4 a Slovinska
- charakteristika hospodárstva (reštrukturalizácia, kľúčové odvetvia a sektory);
- stratégia transformácie ekonomiky Slovinska (koncepčný rozdiel od štátov zoskupenia V4);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb) štátov zoskupenia V4 a
Slovinska;
3

- finančná pomoc medzinárodných inštitúcií Maďarsku;
- postavenie ekonomík v rámci EÚ;
- vplyv eura na ekonomiku Slovenska a Slovinska;
- postoj ostatných štátov k euru.
13. Charakteristika ekonomík Bulharska a Rumunska
- charakteristika hospodárstva (reštrukturalizácia, kľúčové odvetvia);
- vonkajšie ekonomické vzťahy (ZO, PZI);
- vplyv globálnej finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku (verejné financie, trh práce,
HDP) a na hospodárstvo (priemyselné odvetvia, sektor služieb) Bulharska a Rumunska;
- finančná pomoc medzinárodných inštitúcií Rumunsku;
- postavenie ekonomík v rámci EÚ;
- postoj oboch štátov k euru.
Časť: Ekonomika rozvojových štátov
1. Afrika v medzi. ekonomických vzťahoch - osobitosti rastúceho vplyvu Číny na
kontinente
- charakteristika významu a postavenia Afriky v medzinárodných ekonomických vzťahoch;
- úloha vo svetovom hospodárstve;
- vzťahy Afriky s centrami ekonomickej moci vo svetovom hospodárstve;
- charakteristika politiky Číny voči Afrike.
2. Ekonomická charakteristika Indie. Postavenie krajiny v rámci medzinárodných
ekonomických vzťahov
- všeobecná charakteristika Indie prostredníctvom základných ekonomických ukazovateľov;
- štruktúra hospodárstva;
- postavenie Indie vo svetovom hospodárstve;
- zapojenie Indie do medzinár. ekonomických vzťahov – svetový obchod, investície, migrácia.
3. Millenium Development Goals. Základný prehľad a vyhodnotenie ich plnenia
- charakteristika MDGs;
- priebežné plnenie cieľov;
- vyhodnotenie plnenia MDGs do súčasnosti;
- vyhodnotenie príčin prípadného neplnenia.
4. Sociálne problémy rozvojových krajín. Meranie kvality života. Chudoba a nerovnosť
v rozvojových krajinách.
- prehľad vybraných sociálnych problémov rozvojových krajín;
- riešenie vybraných problémov a politiky v oblasti zvyšovania kvality života;
- chudoba ako najrozšírenejší problém, jej definícia a kvantifikácia;
- nerovnosť ako sociálno-ekonomický fenomén v rozvojových štátoch; meranie nerovnosti.
5. Všeobecná charakteristika rozvojových krajín, spoločné znaky, členenie a ich
diferenciácia
- charakteristika rozvojových krajín na základe vybraných ukazovateľov;
- vymedzenie spoločných znakov rozvojových krajín;
- rozdiely medzi rozvojovými krajinami;
- členenie rozvojových krajín do homogénnych skupín;
- postavenie rozvojových krajín so svetovom hospodárstve.
4

6. Demografická charakteristika rozvojových krajín
- faktory vplyvu na distribúciu populácie v rozvojových krajinách;
- demografické cykly v rozvojových krajinách;
- vzájomný vzťah demografického a ekonomického rozvoja;
- demografický prechod v rozvojových krajinách;
- demografická charakteristika rozvojových krajín;
- demografická politika v rozvojových krajinách;
- demografické problémy rozvojových krajín.
7. Vzdelanie a zdravotníctvo v rozvojových krajinách
- funkcie a úlohy vzdelania;
- vývoj vzdelania v rozvojových krajinách;
- problémy vo vzdelaní v rozvojových krajinách;
- zdravotný stav populácie v rozvojových krajinách;
- faktory vplyvu na zdravotný stav populácie;
- vzory morbidity v rozvojových krajinách;
- zdravie a ekonomický rozvoj;
- HIV/AIDS v rozvojových krajinách.
8. PZI v rozvojových krajinách, zapojenie krajín jednotlivých regiónov do medzinárodného
obchodu
- prílev a odlev PZI;
- významní recipienti a donori PZI z rozvojových krajín;
- integračné zoskupenia jednotlivých regiónov (MERCOSUR, Africká únia, ASEAN) a ich
zapojenie do medzinárodného obchodu.
9. Úroveň poľnohospodárstva a potravinová bezpečnosť v rozvojových krajinách, Zelená
revolúcia a jej vplyv na poľnohospodárstvo rozvojových krajín
- dôvody zaostávania poľnohospodárstva za ostatnými odvetviami;
- faktory rastu produktivity poľnohospodárstva v rozvojových krajinách;
- faktory prispievajúce k nízkemu príjmu a chudobe v poľnohospodárstve;
- typy a vývoj poľnohospodárstva v rozvojových krajinách;
- hlavné systémy produkcie potravín;
- zelená revolúcia;
- potravinová bezpečnosť a jej problémy v rozvojových krajinách.
10. Prírodné zdroje v rozvojových krajinách, prekliatie nerastného bohatstva, holandská
choroba
- prekliatie nerastného bohatstva;
- holandská choroba;
- rozmiestnenie zdrojov v rozvojových krajinách;
- faktory degradácie životného prostredia v rozvojových krajinách;
- environmentálne dopady rozvoja a ekonomického rastu rozvojových krajín;
- hlavné regionálne environmentálne problémy.
Časť: Európska únia II.
1. Vývoj európskej integrácie
- politické a ekonomické základy spolupráce v Európe;
- Parížska zmluva 1951, Rímske zmluvy 1957;
5

- príčiny a dôsledky tzv. eurosklerózy, Zlučovacia zmluva;
- Jednotný európsky akt 1986, Maastrichtská zmluva 1992, Amsterdamská zmluva 1997,
Zmluva z Nice 1999 - okolnosti ich vzniku a nové prvky, ktoré vniesli do integračného
procesu EÚ.
2. Úloha hlavných inštitúcií EÚ v procese integrácie
- Európsky parlament;
- Európska komisia;
- Rada EÚ;
- Európska rada;
- Súdny dvor EÚ, Európsky dvor audítorov.
3. Spoločná poľnohospodárska politika
- princípy a cenové nástroje SPP v EÚ;
- reformy SPP (historicky od 60. rokov, kontroverzie, problémy);
- financovanie z rozpočtu EÚ – finančná perspektíva 2007 - 2013;
- postoj Francúzska k SPP.
4. Regionálna politika
- historický vývoj regionálnej politiky EÚ (počiatok, základné dokumenty);
- reforma regionálnej politiky EÚ po roku 2007;
- porovnanie programového obdobia 2004-2006 a 2007-2013;
- štrukturálne fondy Regionálnej politiky a Kohézny fond (charakteristika, zameranie, vývoj);
5. Spoločná obchodná politika EÚ
- ciele, podstata a právna úprava;
- nástroje spoločnej obchodnej politiky;
- zvláštne režimy SOP s 3. krajinami – MED, ACP, MERCOSUR;
- pôsobenie EÚ na pôde WTO;
- najvýznamnejšie spory s členmi WTO.
6. Európska menová únia
- vývoj EMS;
- fázy budovania EMÚ;
- fungovanie systému ERM II;
- Pakt stability a jeho reforma;
- plnenie Maastrichtských kritérií a dlhová kríza EÚ;
- inštitucionálne usporiadanie.
7. Lisabonská zmluva
- príprava novej zmluvy;
- ratifikačný proces;
- porovnanie Lisabonskej zmluvy a Ústavnej zmluvy (ciele a hodnoty, Listina základných
práv);
- nové ustanovenia LZ (zlúčenie pilierov, rozdelene právomocí);
- zmeny v inštitúciách EÚ.
8. Migračná politika EÚ
- interná migračná politika EÚ (východiská, stručná história, nástroje, špecifiká);
- pozícia SR z hľadiska internej migrácie;
6

- východiská, nástroje a dôsledky externej migračnej politiky EÚ;
- hlavné migračné prúdy do EÚ;
- pozícia SR z hľadiska externej migrácie.
9. Rozšírenie EÚ a susedská politika
- Turecko a EÚ – vývoj bilaterálnych vzťahov s ES a EÚ, colná únia, prístupové rokovania,
postoje členských krajín EÚ, problémové oblasti, otázka Cypru;
- Rozširovanie EÚ – proces, kandidátske krajiny, potenciálne kandidátske krajiny, problémy,
situácia Chorvátska a Islandu;
- Susedská politika EÚ – charakteristika, princípy, regionálna pôsobnosť, príklady konkrétnej
spolupráce medzi EÚ a krajinami ESP.
10. Vnútorný trh a politika hospodárskej súťaže
- Biela kniha o vnútornom trhu;
- Voľný pohyb tovaru (uznávanie a harmonizácia technických požiadaviek, otázka daňovej
harmonizácie);
- Voľný pohyb osôb (právo usadiť sa);
- Voľný pohyb služieb;
- Voľný pohyb kapitálu;
- Hlavné piliere hospodárskej súťaže.
11. Environmentálna a energetická politika
- historický vývoj environmentálnej politiky;
- oblasti environmentálnej politiky EÚ;
- nástroje environmentálnej politiky EÚ;
- zmluvné zakotvenie energetickej politiky;
- súčasná energetická politika;
- základné piliere energetickej politiky.
Časť: Medzinárodné hospodárske vzťahy II.
1. Ekonomický vývoj USA od druhej svetovej vojny
- vývoj postavenia USA vo svetovej ekonomike od druhej svetovej vojny;
- osobitosti ekonomického vývoja v 80. a 90. rokoch 20. storočia (reaganomika
a clintonomika);
- úloha zbrojárskeho priemyslu v ekonomike USA;
- problematika deficitu štátneho rozpočtu USA a jeho vývoj.
2. USA vo svetovej ekonomike
- zahraničný obchod USA – problematika deficitu zahraničného obchodu;
- zahraničné zadlženie USA - štruktúra a spôsob riešenia;
- priame zahraničné investície z USA a do USA.
3. USA a súčasná hospodárska kríza vo svete
- príčiny súčasnej hospodárskej krízy - úloha USA;
- riešenie súčasnej hospodárskej krízy v ekonomike USA - balík opatrení;
- predpoklady ďalšieho ekonomického vývoja v USA.
4. Americký dolár a jeho postavenie vo svetovej ekonomike
- USD ako svetová rezervná mena;
7

- úloha USD vo svetovom obchode;
- príčiny poklesu dolára začiatkom 21. storočia a jeho následky pre svetovú ekonomiku.
5. NAFTA
- príčiny vzniku integračného zoskupenia NAFTA;
- NAFTA a priemysel;
- NAFTA a poľnohospodárstvo;
- NAFTA a tretie štáty;
- rozvoj zahraničného obchodu medzi členskými štátmi NAFTA od roku 2003 do
súčasnosti;
- následky NAFTA pre jednotlivé členské štáty.
6. Mexiko
- osobitosti ekonomického vývoja Mexika od druhej svetovej vojny;
- kríza v Mexiku v polovici 90. rokov 20. storočia - príčiny a následky;
- Mexiko a NAFTA;
- súčasná ekonomická situácia v Mexiku.
7. Latinská Amerika
- osobitosti historického vývoja regiónu Latinskej Ameriky;
- surovinové zdroje regiónu a jeho závislosť na nich;
- rozvoj priemyslu;
- príčiny kríz v regióne a ich riešenie;
- súčasná ekonomická charakteristika regiónu Latinskej Ameriky.
8. Brazília
- politický a ekonomický vývoj Brazílie od vzniku nezávislého štátu;
- striedanie vojenských a civilných vlád, ich špecifické úlohy v rozvoji ekonomiky;
- brazílske krízy - v 80. a 90. rokoch 20. storočia, ich príčiny a následky;
- súčasná ekonomická situácia Brazílie.
9. Argentína
- politický a ekonomický vývoj Argentíny od vzniku nezávislého štátu;
- striedanie vojenských a civilných vlád, ich špecifické úlohy v rozvoji ekonomiky;
- argentínska kríza na začiatku 21. storočia – príčiny a následky;
- súčasná ekonomická situácia v Argentíne.
10. Čile
- politický a ekonomický vývoj Čile - os vzniku nezávislého štátu;
- civilné a vojenské vlády, ich špecifické úlohy v rozvoji ekonomiky;
- vláda Salvadora Allendeho a vojenský puč v roku 1973, ekonomická situácia v danom
období;
- osobitosti ekonomického rozvoja v období vlády vojenskej junty v 70. a 80. rokoch 20.
storočia, ekonomické reformy, ich obsah výsledky;
- súčasná ekonomická situácia v Čile.
11. Japonsko ekonomický vývoj do 90. rokov 20. storočia
- vznik moderného Japonska a realizácia reforiem v druhej polovici 19. storočia;
- ekonomický vývoj Japonska do začiatku 20. storočia od druhej svetovej vojny;
- Japonsko a druhá svetová vojna, a jej politické a ekonomické následky pre Japonsko;
8

- reštrukturalizácia ekonomiky a politiky Japonska po druhej svetovej vojne.
12. Ekonomický vývoj Japonska od druhej svetovej vojny do začiatku 90. rokov 20.
storočia
- špecifiká ekonomického vývoja v 50. rokoch 20. storočia;
- špecifiká ekonomického vývoja v 60. rokoch 20. storočia;
- špecifiká ekonomického vývoja v 70. rokoch 20. storočia;
- špecifiká ekonomického vývoja v 80. rokoch 20. storočia;
- zmena v komparatívnych výhodách Japonska v sledovanom období;
- charakteristika vývoja postavenia Japonska vo svetovom hospodárstve v sledovanom
období.
13. Japonsko od 90. rokov 20. storočia
- osobitosti ekonomického vývoja Japonska v 90. rokoch 20. storočia;
- príčiny krízy v japonskej ekonomike začiatkom 90. rokov 20.storočia;
- prasknutie bubliny;
- riešenie krízovej situácie v japonskej ekonomike a jej výsledky v sledovanom období.
14. Zahraničnoobchodná politika Japonska
- zahraničnoobchodná politika Japonska od druhej svetovej vojny;
- nástroje zahraničnoobchodnej politiky Japonska v sledovanom období;
- úloha MITI a JETRO;
- zahraničnoobchodná bilancia Japonska.
15. Japonský jen
- vývoj kurzu japonského jenu od jeho zavedenia v japonskej ekonomike;
- devalvácie jenu - ich príčiny;
- revalvácie jenu - ich príčiny a následky pre postavenie Japonska vo svetovej ekonomike;
- súčasný kurz jenu voči USD a jeho vplyv na japonskú ekonomiku.
16. Japonsko a súčasná ekonomická kríza
- súčasná ekonomická situácia v Japonsku;
- dopad krízy v USA na japonskú ekonomiku;
- prijaté opatrenia a riešenie krízy v Japonsku;
- perspektívy vývoja japonskej ekonomiky.
17. NIK
- osobitnosti vývoja novoindustrializovaných štátov juhovýchodnej Ázie - prvej vlny
industrializácie;
- obsah jednotlivých etáp industrializácie;
- zmeny v komparatívnych výhodách krajín regiónu;
- zahranično-ekonomické vzťahy štátov regióny a ich vplyv na ekonomický rozvoj;
- kríza v juhovýchodnej Ázii;
- súčasná všeobecná ekonomická charakteristika.
18. Kórejská republika
- osobitosti ekonomického a politického vývoja Kórejskej republiky od 60. rokov 20. storočia;
- hospodárska politika Kórejskej republiky v sledovanom období;
- vývoj zahraničného obchodu Kórejskej republiky - jej teritoriálnej a komoditnej štruktúry od
60. rokov po súčasnosť;
9

- vývoj kórejského wonu a jeho vplyv na zahraničný obchod krajiny;
- súčasná svetová ekonomická kríza a ekonomika Kórejskej republiky;
- perspektívy ekonomického vývoja Kórejskej republiky.
19. Taiwan
- osobitosti ekonomického a politického vývoja Taiwanu od začiatku 60. rokov 20. storočia;
- hospodárska politika krajiny a jej osobitosti;
- vývoj štruktúry HDP od začiatku 60. rokov 20. storočia;
- zmeny komparatívnych výhod krajiny;
- zahraničný obchod krajiny - vývoj jeho teritoriálnej a komoditnej štruktúry v sledovanom
období;
- súčasná ekonomická kríza a ekonomika Taiwanu;
- perspektívy ekonomického vývoja Taiwanu.
20. Kazachstan
- prírodné podmienky;
- ekonomický vývoj od roku 1990;
- zahranično-ekonomické vzťahy;
- Kazachstan a WTO;
- perspektívy ďalšieho rozvoja.
21. NIK druhej vlny industrializácie
- osobitosti ekonomického vývoja krajín druhej vlny industrializácie;
- charakteristika jednotlivých krajín druhej vlny industrializácie a jej špecifická - Indonézia,
Malajzia, Thajsko a Filipíny;
- perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja krajín regiónu.
22. Čína
- osobitosti ekonomického vývoja Čínskej ľudovej republiky od roku1949 do roku 1978;
- podstata ekonomických reforiem v ČĽR v roku 1978;
- výsledky ekonomických reforiem v ČĽR;
- vývoj štruktúry HDP ČĽR od roku 1978 do súčasnosti;
- perspektívy ďalšieho vývoja ekonomiky ČĽR.
23. Postavenie ČĽR vo svetovej ekonomike
- zahraničný obchod ČĽR - jeho vývoj od roku 1978;
- faktory ovplyvňujúce zahraničný obchod ČĽR;
- priame zahraničné investície do ČĽR a z ČĽR;
- čínsky juan ako faktor zahraničnoobchodnej politiky.
24. Čína a súčasná ekonomická kríza
- úloha ČĽR v súčasnej svetovej hospodárskej kríze;
- devízové rezervy ČĽR a ich úloha v súčasnej kríze;
- opatrenia prijaté vládou ČĽR na prekonanie krízy, ich vplyv na svetovú ekonomiku.
25. Rusko
- ekonomický vývoj Ruska od roku 1990;
- zmeny v priemyselnej výrobe Ruska v sledovanom období;
- kríza ruskej ekonomiky v roku 1998, príčiny a následky;
- zahraničný obchod Ruska - jeho vývoj a perspektívy, vývoj kurzu ruského rubľa voči USD;
10

- Rusko a WTO;
- Rusko a súčasná svetová ekonomická kríza, opatrenia prijaté ruskou vládou na prekonanie
následkov krízy;
- perspektívy vývoja ruskej ekonomiky.
Časť: Medzinárodný platobný styk
1. Základné právne a inštitucionálne predpoklady na zabezpečenie medzinárodného
platobného styku
- postavenie banky v medzinárodných hospodárskych vzťahoch;
- Devízový zákon, Zákon o bankách, Zákon o platobnom styku;
- NBS, Európsky systém centrálnych bánk, Európska centrálna banka;
- Európska banka pre obnovu a rozvoj;
- Medzinárodná obchodná komora.
2. Riziká v MHV a kúpna zmluva
- charakteristika rizík v MHV a ich eliminácia pomocou výberu platobnej podmienky;
- vymedzenie platobnej podmienky dobou, miestom a spôsobom platenia;
- postavenie predávajúceho a kupujúceho z pohľadu rizika;
- základná charakteristika dodacích podmienok INCOTERMS;
- operácie na zaistenie kurzových rizík;
- telekomunikačný systém SWIFT.
3. Nedokumentárny platobný styk
- tuzemské a cezhraničné prevody peňažných prostriedkov;
- platobné systémy;
- používanie medzinárodného čísla účtu IBAN;
- hladké platby, druhy, spôsob ich realizácie, náklady spojené s hladkou platbou.
4. Šeky
- charakteristika dvoch základných oblastí;
- náležitosti šekov. Druhy šekov, súkromné a bankové šeky, cestovné šeky;
- schémy platenia jednotlivými druhmi šekov;
- operácie spojené s používaním šekov, žírovanie, križovanie šekov;
- spôsoby inkasa šekov;
- používanie šekov v praxi.
5. Dokumentárny platobný styk. Dokumentárne inkaso, dokumenty používané v MPS.
- základná charakteristika inkasa. Jednotné pravidlá pre inkasá;
- druhy inkasa. Náležitosti inkasa;
- schéma priebehu platenia dokumentárnym inkasom;
- riziká a výhody použitia dokumentárneho inkasa;
- dokumenty, členenie dokumentov z rôznych hľadísk;
- obchodná faktúra, dopravné dokumenty, poisťovacie dokumenty, ostatné dokumenty.
6. Dokumentárny akreditív
- charakteristika akreditívu. Jednotné pravidlá a zvyklosti pre dokumentárne akreditívy;
- postup pri platení akreditívom;
- stanovenie akreditívnych podmienok, otvorenie akreditívu, čerpanie akreditívu;
11

- druhy akreditívov, odvolateľný a neodvolateľný, nepotvrdený a potvrdený akreditív,
revolvingový akreditív, prevoditeľný, standby akreditív, protiakreditívy, akreditív s červenou
a zelenou doložkou.
7. Banková záruka
- charakteristika záruky, forma a obsah záruky;
- právna úprava bankových záruk;
- druhy bankových záruk, platobné a neplatobné záruky, akontačné záruky, kaučné záruky,
záruky za stratené dokumenty, colné a súdne záruky.
8. Zmenky
- definícia bankových zmeniek, náležitosti zmeniek, účastníci zmenkových vzťahov;
- druhy zmeniek, cudzie a vlastné zmenky;
- základné operácie so zmenkami, akceptácia, inkaso, protest, eskont, reeskont, forfaiting,
umorovanie, avalizácia, indosament;
- výhody a nevýhody zmenky;
- niektoré rozdiely medzi zmenkou a šekom.
9. Financovanie medzinárodného obchodu bankovými úvermi
- predkontraktačné rokovania s bankou;
- hodnotenie bonity dlžníka;
- zaistenie úveru;
- základné formy úverov;
- exportné financovanie;
- úver na komoditné financovanie.
10. Vybrané bankové a finančné operácie
- defínícia a priebeh forfaitingu, faktoringu, lízingu;
- druhy faktoringu a lízingu;
- výhody faktoringu, forfaitingu a lízingu;
- porovnanie faktoringu a forfaitingu.
11. Problém prania špinavých peňazí v medzinárodnom obchode
- definícia a funkcie prania špinavých peňazí;
- techniky prania peňazí;
- medzinárodné iniciatívy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;
- zneužitie platobných prostriedkov pri praní špinavých peňazí a páchaní trestnej činnosti.
12

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV
O T Á Z K Y P R E Š T Á T N E S K Ú Š K Y
na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave
platné v akademickom roku 2010/2011
pre študentov inžinierskeho štúdia študijného programu Hospodárska diplomacia
Predmet štátnej skúšky: MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY
Časť: Hospodárska diplomacia a diplomatický protokol
1. Diplomacia a diplomatické vzťahy
- pojem diplomacia v domácej a zahraničnej bibliografii;
- diplomacia a zahraničná politika;
- dimenzie diplomacie;
- právna regulácia diplomatických vzťahov, tzv. stará a nová diplomacia.
2. Hospodárska diplomacia štátu
- miesto a význam hospodárskej diplomacie v systéme klasickej diplomacie štátu;
- ekonomická dimenzia medzinárodných vzťahov;
- hospodárska diplomacia v štruktúre diplomatických vzťahov štátu
- hospodárska diplomacia v štruktúre diplomatickej služby SR
3. Dejiny diplomacie
- základné vývojové obdobia: diplomacia v staroveku, v antických spoločenstvách, stredoveku,
novoveku a v období moderných dejín;
- vznik a vývoj hospodárskej diplomacie.
4. Manažment diplomacie štátu
- vnútroštátne orgány pre medzinárodné styky a ich pôsobnosť;
- modely riadenia zahranično-ekonomických vzťahov;
- zahraničné orgány štátu pre medzinárodné vzťahy;
- nadviazanie diplomatických stykov;
- pojem diplomatická misia;
- zriadenie a funkcie diplomatickej misie;
- stále a osobitné diplomatické misie;
- funkcie a úlohy obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov.
5. Diplomatický zástupca
- definícia;
- personál diplomatickej misie;
- diplomatický zbor;
- diplomatická listina;
- diplomatické výsady a imunity diplomatických zástupcov a ich rodinných príslušníkov;
diplomatický štatút OBEO.
13

6. Konzulárna služba
- vymedzenie pojmu;
- právna regulácia konzulárnych vzťahov;
- história konzulárnej služby;
- konzulárne úrady a ich úlohy;
- konzulárni úradníci a ich výsady a imunity;
- honorárne konzuláty.
7. Diplomatická a konzulárna služba Slovenskej republiky
- historické aspekty zahraničnej politiky a diplomacie SR pred a po roku 1993;
- konštituovanie diplomacie samostatnej SR;
- kompetencie ústavných orgánov SR pre medzinárodné vzťahy – prezident SR, vláda SR, NR
SR, MZV SR, MH SR;
- sieť diplomatických zastúpení SR;
- aktuálne výzvy diplomacie SR.
8. Diplomacia a diplomatická služba Európskej únie
- vonkajšie vzťahy Európskej únie a jej súčasti;
- zahraničné zastupiteľstvá Európskej únie;
- aktuálne výzvy diplomacie Európskej únie na pozadí ratifikácie Lisabonskej zmluvy.
9. Základy diplomatického protokolu
- pojem, poslanie a význam diplomatického protokolu s osobitným zreteľom na hospodársku
diplomaciu;
- protokolárne poradie v diplomatickej praxi;
- protokolárne poradie predstaviteľov štátu;
- protokolárne úkony titulára, vedúceho OBEO a ostatných diplomatických zástupcov.
10. Spoločenské podujatia v diplomatickej praxi
- ich význam a zmysel;
- druhy oficiálnych podujatí;
- pozvánky;
- zasadací poriadok;
- vizitky a pravidlá ich používania.
Časť: Kultúry v medzinárodných vzťahoch
1. Koncepcia konfliktu civilizácií (S. Huntington)
- charakteristika civilizácií a vzťahy medzi nimi;
- možnosť existencie univerzálnej civilizácie. Modernizácia a okcidentalizácia, reakcie na ňu;
- konflikt civilizácií; Západ a ostatné civilizácie, ale aj iné civilizácie medzi sebou;
- dôvody, ktoré S. Huntington uvádza na zdôvodnenie konfliktu civilizácií;
- kritika východísk koncepcie konfliktu civilizácií.
2. Hodnotová paradigma kultúr, možnosti ich analýzy a komparácie podľa Hofstedeho
kritérií
- čo rozumieme pod hodnotovou paradigmou, možnosti jej zmien;
- možnosti analýzy hodnotových paradigiem, moderné metódy výskumu;
- možnosti hodnotenia a komparácie rôznych kultúrnych prostredí podľa Hofstedeho;
14

- možnosti praktických aplikácií analýz a komparácií kultúr.
3. Medzikultúrna komunikácia. Charakterizujte niektoré prístupy a význam
medzikultúrnej komunikácie
- vymedzenie problematiky medzikultúrnej komunikácie, vplyvy odlišností v kultúrach na
komunikáciu;
- stručne charakterizujte vybrané prístupy;
- význam medzikultúrnej komunikácie;
- medzikultúrna komunikácia ako súčasť profesnej vybavenosti pracovníka v oblasti zahraničnej
politiky, obchodu, ...
- výchova k medzikultúrnej komunikácii.
4. Charakterizujte západnú kultúru, jej základné modifikácie a odlišnosti medzi nimi.
Základné hodnoty euroamerickej civilizácie
- vymedzenie západnej kultúry, jej modifikácií;
- základná charakteristika európskej kultúry, jej korene a základné vývinové etapy;
- špecifickosť vývoja americkej kultúry;
- základné hodnoty euroamerickej civilizácie.
5. Islamská kultúra, jej miesto v súčasnom svete
- vznik islamu, islamskej kultúry;
- hodnotová orientácia islamskej kultúry;
- vzťah islamu a Západu (modernizácia, protizápadnosť, príčiny vzájomných obáv;
diferencovanosť postojov od reformistov po fundamentalistov a radikálov).
6. Konfuciánska kultúra, jej základné hodnoty a vzťah k západnej kultúre
- stručne charakterizujte čínsku spoločnosť, jej zmeny, hlavné smery čínskeho myslenia
(konfucianizmus, taoizmus);
- agrárne východiská kultúry a hodnôt v čínskej spoločnosti; úloha rodiny, štátu, jednotlivca;
- základné odlišnosti západnej a čínskej kultúry a myslenia;
- zmeny v politickom vývoji v Číne vo vzťahu k podnikaniu;
- kultúrne špecifiká obchodu s Čínou.
7. Miesto a funkcia kultúrnej politiky v zahranično-politickej agende štátov
- je kultúrna politika nevyhnutnou, alebo fakultatívnou zložkou zahraničnej politiky štátov
- výhody a nevýhody kultúrnej politiky vo vzťahu k iným politikám štátov;
- všeobecná definícia kultúrnej politiky v demokratickom systéme moci.
8. Kultúrna politika EÚ po prijatí Lisabonskej zmluvy
- charakterizujte zmeny kultúrnej politiky EÚ od Maastrichtu po Lisabon;
- aký typ multikultúrnej politiky presadzuje EÚ;
- ako súvisí súčasná kultúrna politika EÚ s európskou, resp. západnou kultúrnou tradíciou
9. Charakterizujte vzťahy medzi hospodárskou a kultúrnou diplomaciou
- uveďte stručnú históriu oboch foriem diplomacie;
- porovnajte výhody a nevýhody hospodárskej a kultúrnej diplomacie;
- aká je špecifická agenda kultúrnej diplomacie
- porovnajte kultúrnu a verejnú diplomaciu.
15

10. Najvýznamnejšie svetové náboženstvá a ich vplyv na identitu štátov
- ktoré faktory udržujú náboženské tradície štátov
- aké je miesto "cirkevnej politiky" štátov vo vnútornej a zahraničnej politike
- aká je funkcia Svätej stolice ako aktéra medzinárodných vzťahov
11. Vysvetlite hlavné princípy súčasného multikulturalizmu
- aký je rozdiel medzi multikulturalitou a multikulturalizmom
- multikulturalizmus ako nástroj politiky;
- uveďte, ktoré štáty sveta uplatňujú vo svojej vnútornej politike multikulturalizmus.
Časť: Medzinárodné vzťahy politické I.
1. Všeobecná charakteristika medzinárodných vzťahov
- definícia pojmu medzinárodné vzťahy;
- druhy medzinárodných vzťahov – charakteristika;
- medzinárodná politika – medzinárodné vzťahy ich vzájomný vzťah;
- pravidlá, konflikt v medzinárodných vzťahoch;
- vplyv medzinárodných vzťahov na vnútorné politické systémy.
2. Teórie a paradigmy medzinárodných vzťahov
- všeobecná charakteristika teórie medzinárodných vzťahov;
- liberalizmus (idealizmus) ako teória a paradigma medzinárodných vzťahov;
- realizmus/neorealizmus ako teória a paradigma medzinárodných vzťahov;
- marxizmus;
- postpozitivizmuz (scientizmus).
3. Teória realizmu v medzinárodných vzťahoch
- realizmus – ako kľúčová koncepcia bipolárneho mocensko-politického systému;
- systém, štát a moc – základné pojmy realistickej koncepcie;
- ľudská prirodzenosť a anarchická štruktúra medzinárodných vzťahov;
- neorealizmus K. Waltza.
4. Aktéri systému medzinárodných vzťahov
- účastníci medzinárodných vzťahov – mocenské atribúty;
- štát, národný štát ako účastník medzinárodných vzťahov;
- vládni aktéri;
- nevládni aktéri;
- aliancie a koncept svetového poriadku.
5. Pojem moc a jeho vnímanie v medzinárodných vzťahoch
- moc v medzinárodných vzťahoch, anarchia a mocenská rovnováha;
- distribúcia moci v medzinárodnom systéme;
- multipolarita, bipolarita, hegemónia v medzinárodných vzťahoch;
- medzinárodné spoločenstvo;
- medzinárodný a svetový poriadok.
6. Zahraničná politika
- všeobecná charakteristika pojmu;
- vzájomná spätosť zahraničnej a vnútornej politiky;
- politická opozícia a zahraničná politika;
16

- národný a národnoštátny záujem ako nástroj formovania a pochopenia zahraničnej politiky;
- vnútorné a vonkajšie determinanty realizácie národných záujmov v zahraničnej politike štátu.
7. Medzinárodné vzťahy v ich historickom vývoji
- charakteristika pojmu v období antiky;
- hlavné znaky a dominanty v období stredoveku;
- Vestfálsky mier ako medzník vo vývoji medzinárodných vzťahov;
- zmeny v medzinárodných vzťahoch v období 1815 – 1918;
- medzinárodné vzťahy v období medzi dvoma vojnami.
8. Charakteristické črty medzinárodných vzťahov od roku 1945 do súčasnosti
- povojnové usporiadanie sveta, rozdelenie sfér vplyvu;
- základné črty vývoja medzinárodných vzťahov v období bipolárneho rozdelenia sveta;
- pád východného bloku a jeho vplyv na medzinárodné vzťahy;
- medzinárodné vzťahy v podmienkach postmodernej spoločnosti globalizujúceho sa sveta;
- atribúty súčasných medzinárodných vzťahov.
9. Politika studenej vojny v rokoch 1945-1953
- oslabovanie kooperácie a zhoršovanie sovietsko-amerických vzťahov na konci 2. svetovej
vojny;
- Trumanova doktrína, Marshallov plán;
- G. Kennan a jeho vízia zadržiavania ZSSR;
- nemecká otázka v medzinárodných vzťahoch - 1946-1949;
- kórejská vojna (1950-1953) a jej vplyv na medzinárodné vzťahy.
10. Sovietsko-americké vzťahy ako základ systému medzinárodných vzťahov v rokoch
1953-1989
- medzinárodné vzťahy po XX. zjazd KSSZ - ako medzník vo vývoji;
- berlínska kríza, karibská kríza – politika rovnováhy síl;
- politika détente na najvyššej úrovni, helsinsky proces, koncept ľudských práv
v medzinárodných vzťahoch;
- sovietsko-americké summity po roku 1985;
- rozpad bipolárneho mocenského systému – nová etapa v medzinárodných vzťahoch.
Časť: Medzinárodné vzťahy politické II.
1. Základné črty súčasných medzinárodných vzťahov
- chápanie súčasných medzinárodných vzťahov;
- pôsobenie postmoderny na súčasné medzinárodné vzťahy;
- pôsobenie globalizácie na súčasné medzinárodné vzťahy;
- charakter novej multipolarity, ktorá sa začala vytvárať na začiatku 21. storočia,
- základné skupiny názorov na spôsoby riešenia problémov súčasných medzinárodných vzťahov;
2. Súčasná teória medzinárodných vzťahov
- klasifikácia teórií v súčasných medzinárodných vzťahoch;
- základné etapy vývoja teórie medzinárodných vzťahov a veľké debaty v nich;
- stručná charakteristika súčasného neorealizmu v medzinárodných vzťahoch;
- stručná charakteristika súčasného neoliberalizmu v medzinárodných vzťahoch;
- stručná charakteristika súčasných kritických teórií v medzinárodných vzťahoch;
17

3. Vývoj medzinárodnopolitického postavenia USA v 20. storočí a súčasná zahraničná
politika USA
- základné subjekty, ktoré sa podieľajú na tvorbe a realizácii zahraničnej politiky USA;
- zmena postavenia USA v medzinárodných vzťahoch po skončení studenej vojny;
- vývoj americkej zahraničnej politiky od začiatku 90. rokov 20. storočia do súčasnosti;
- protirečivé výsledky a následky zahraničnej politiky USA v období vlády prezidenta Georgea
Busha ml.;
- aktuálne problémy zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov USA v podmienkach vlády
prezidenta Baracka Obamu.
4. Príčiny rozpadu ZSSR a ich dopady na vývoj medzinárodných vzťahov. Postavenie RF
v súčasných medzinárodných vzťahoch
- príčiny rozpadu ZSSR a jeho následky pre vývoj medzinárodných vzťahov;
- štáty (skupiny štátov), ktoré vznikli po rozpade ZSSR na jeho území a najvýznamnejšie
problémy ich zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov,
- RF ako nástupnícky štát ZSSR a jeho pozícia v medzinárodných vzťahoch;
- vývoj zahraničnej politiky RF, kľúčové problémy, ktoré sa v ňom prejavili;
- aktuálne problémy zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov RF v podmienkach vlády
prezidenta Dmitrija Medvedeva.
5. Vývoj medzinárodnopolitickej situácie na Balkáne po skončení studenej vojny
- príčiny rozpadu Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie a jeho medzinárodnopolitické
dôsledky;
- stručná charakteristika novovzniknutých štátov na území SFRJ a ich medzinárodných vzťahov;
- vojny na území bývalej SFRJ v 90. rokoch 20. storočia, ich priebeh a dôsledky;
- charakteristika západného Balkánu a dôvody prečo sa mu venuje zvýšená pozornosť v súčasnej
medzinárodnej politike;
- aktuálne problémy medzinárodnej politiky a bezpečnosti na Balkáne.
6. Vývoj medzinárodnopolitickej situácie na Blízkom východe po skončení studenej vojny
- charakteristika Blízkeho východu ako regiónu svetovej politiky;
- vývoj izraelsko-palestínskeho konfliktu po skončení studenej vojny;
- najnovšie iniciatívy na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu;
- vojny v Iraku a ďalšie krízové a konfliktné javy v regióne;
- aktuálne problémy medzinárodnej politiky na Blízkom východe.
7. Vývoj medzinárodnopolitickej situácie na Ďalekom východe po skončení studenej vojny
a postavenie ČĽR v súčasných medzinárodných vzťahoch
- charakteristika Ďalekého východu ako regiónu svetovej politiky;
- vývoj v ČLR po skončení studenej vojny a jeho medzinárodnopolitické súvislosti;
- zmeny v pozícii ČĽR vo svetovej politike po skončení studenej vojny;
- vývoj vzťahov medzinárodnopolitických vzťahov ČĽR s RF, USA a EÚ;
- aktuálne problémy medzinárodnej politiky a bezpečnosti na Ďalekom východe.
8. Vývoj medzinárodnopolitickej situácie v Afrike po skončení studenej vojny.
Najvýznamnejšie politické a sociálno-ekonomické problémy súčasnosti na africkom
kontinente
- stručná charakteristika pozície Afriky v súčasnej svetovej politike;
- stručná charakteristika základných politických regiónov v Afrike a odlišnosti vývoja v nich po
skončení studenej vojny;
18

- sociálno-ekonomické problémy Afriky po skončení studenej vojny a možnosti ich riešenia;
- integračné tendencie na africkom kontinente po skončení studenej vojny;
- aktuálne problémy medzinárodnej politiky a bezpečnosti na africkom kontinente.
9. Vývoj medzinárodnopolitickej situácie v Latinskej Amerike po skončení studenej vojny
- stručná charakteristika Latinskej Ameriky ako regiónu svetovej politiky a jej pozície v nej;
- vývoj medzinárodnopolitickej situácie v Latinskej Amerike po skončení studenej vojny;
- medzinárodnopolitické aktivity vybraných latinskoamerických štátov s dôrazom na súvislosti
a dôsledky „ľavého“ obratu v Latinskej Amerike;
- politické aspekty integračných procesov v Latinskej Amerike v druhej polovici prvého
desaťročia 21. storočia;
- aktuálne problémy medzinárodnej politiky a bezpečnosti v Latinskej Amerike.
10. Vývoj medzinárodnej bezpečnosti po skončení studenej vojny
- stručná charakteristika nového chápania bezpečnosti a jeho významu pre riešenie problémov
medzinárodných vzťahov;
- najväčšie vojny a ozbrojené konflikty po skončení studenej vojny;
- prístupy ku klasifikácii súčasných bezpečnostných hrozieb vo svete a ich stručná
charakteristika;
- aktuálne problémy medzinárodnej bezpečnosti s dôrazom na súvislosti a dôsledky globálnej
krízy začiatku 21. storočia.
11. Zahraničná politika a medzinárodné vzťahy Slovenskej republiky
- pozícia SR v medzinárodných vzťahoch ako malého štátu v strednej Európe, jeho súvislosti
a dôsledky;
- základné subjekty, ktoré sa podieľajú na tvorbe a realizácii zahraničnej politiky SR;
- najvýznamnejšie medzníky vývoja zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov SR;
- programové vyhlásenia vlády SR o zahraničnej politike s dôrazom na program vlády z roku
2010;
- aktuálne problémy zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov SR.
Časť: Negociácie v diplomatickej praxi
1. Komunikácia a jej aplikácia v diplomatickej praxi
- pojem komunikácia;
- diplomatický jazyk;
- formy ústnej a písomnej komunikácie a ich význam v diplomatickej praxi;
- charakteristika základných foriem internej a externej písomnej korešpondencie – telegram in
claris, verbálna nóta, osobná nóta, poverovacie listiny titulára.
2. Diplomatické kontakty
- pojem a význam diplomatických kontaktov v diplomatickej praxi;
- identifikácia cieľových skupín pri nadväzovaní a udržiavaní diplomatických kontaktov;
- využitie diplomatických kontaktov v činnosti diplomatického zástupcu.
3. Diplomatický rozhovor
- definícia;
- ciele;
- formy a jednotlivé fázy diplomatického rozhovoru;
- záznam o rozhovore.
19

4. Negociácie
- definícia;
- ciele;
- obsah;
- fázy;
- výsledky negociácií realizovaných v diplomatickej praxi.
Časť: Právo Európskej únie
1. Proces európskej integrácie a jeho charakteristika
- európska integrácia pred druhou svetovou vojnou;
- európska integrácia po druhej svetovej vojne;
- vznik ESUO, EHS, Euratomu, EÚ
- zmeny v procese európskej integrácie zavedené Lisabonskou zmluvou;
- proces rozširovania EÚ;
- teórie európskej integrácie.
2. Medzinárodnoprávna povaha EÚ
- motívy, hodnoty a ciele EÚ
- právomoci EÚ a ich členenie;
- zásada prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality;
- symboly EÚ;
3. Členstvo v EÚ
- všeobecná charakteristika členstva v EÚ;
- jednotlivé fázy prístupového procesu (screening, negociácie, podpis prístupovej zmluvy,
ratifikácia prístupovej zmluvy);
- prístupový proces SR do EÚ;
- zánik členstva v EÚ
- pozastavenie členských práv v EÚ.
4. Európska rada a Rada ako inštitúcie EÚ
- ich všeobecná charakteristika a komparácia týchto dvoch inštitúcií;
- zloženie;
- právomoci;
- hlasovacie modely v Rade;
- úloha Coreperu.
5. Komisia a Európsky parlament ako inštitúcie EÚ
- ich všeobecná charakteristika;
- zloženie;
- právomoci;
- úloha Komisie a Európskeho parlamentu pri schvaľovaní legislatívy.
6. Charakteristika vybraných inštitúcií a orgánov EÚ
- Dvor audítorov;
- Európska centrálna banka;
- Hospodársky a sociálny výbor;
- Výbor regiónov;
- Ombudsman;
- zloženie, právomoci, ich miesto v inštitucionálnom systéme EÚ.
20

7. Charakteristika práva EÚ a jeho prameňov
- primárne právo;
- všeobecné právne zásady;
- medzinárodné zmluvy;
- judikatúra Súdneho dvora EÚ;
- sekundárne právo vrátane sekundárneho práva v oblasti spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky.
8. Proces tvorby sekundárneho práva EÚ a charakteristika vzťahu práva EÚ
a vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov
- riadny a mimoriadny legislatívny postup;
- zásada priameho účinku;
- zásada prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom;
- zásada zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva EÚ.
9. Všeobecná charakteristika súdneho systému EÚ
- sústava súdov Súdneho dvora EÚ, ich zloženie a právomoci;
- procesné pravidlá v konaní pred Súdnym dvorom EÚ;
- typy sporových konaní pred Súdnym dvorom EÚ;
- konanie o predbežnej otázke.
10. Občianstvo EÚ a ochrana ľudských práv v EÚ
- všeobecná charakteristika občianstva EÚ a jeho vzťah k štátnemu občianstvu;
- práva vyplývajúce z občianstva EÚ;
- všeobecná charakteristika systému ochrany ľudských práv v EÚ;
- Charta základných práv EÚ.
Časť: Právo v medzinárodných ekonomických vzťahoch
1. Základná charakteristika medzinárodného ekonomického práva
- pojem a predmet medzinárodného ekonomického práva, pododvetvia medzinárodného
ekonomického práva;
- pramene medzinárodného ekonomického práva;
- princípy medzinárodného ekonomického práva a jeho vzťah k medzinárodnému právu
verejnému, súkromnému a obchodnému.
2. Štáty a medzinárodné ekonomické organizácie ako subjekty medzinárodného
ekonomického práva
- ekonomická suverenita štátu;
- medzinárodná organizácia, jej suverenita a význam v medzinárodnom ekonomickom práve
- globálne a regionálne ekonomické organizácie a ich úloha v medzinárodných ekonomických
vzťahoch;
- charakteristika vybranej medzinárodnej ekonomickej organizácie, jej právneho základu, statusu
a úlohy v medzinárodných ekonomických vzťahoch.
3. Medzinárodný menový fond
- poslanie, štruktúra, rozhodovacie mechanizmy;
- orgány konajúce vo vzťahu k MMF v mene štátov;
- pravidlá výberu menového systému a pravidlá menovej stability podľa dohody o MMF;
- definícia osobitných práv čerpania a kvót členských štátov,
- základné predpoklady, podmienky a formy použitia všeobecných zdrojov MMF,
- usporiadanie devízovej kurzovej sústavy a dohľad MMF,
21

- reforma členských kvót a hlasovacích práv v MMF;
- medzinárodný menový fond a SR – vznik členstva, historický a aktuálny vývoj vzťahov.
4. Skupina Svetovej banky
- poslanie, štruktúra a charakteristika jednotlivých súčastí skupiny Svetovej banky;
- hlasovacie mechanizmy, použitie prostriedkov organizácii skupiny Svetovej banky;
- skupina Svetovej banky a SR - vznik členstva, historický a aktuálny vývoj vzťahov.
5. WTO a jej verejnoprávny zmluvný systém
- Havanská Charta a dohoda GATT 1947– historický kontext, štruktúra dohody GATT 1947,
vzťah dohody GATT 1947 a Havanskej Charty, orgány GATT 1947;
- Dohoda o zriadení WTO a jej prílohy;
- princípy, špecifiká a skladba zmluvného systému WTO;
- WTO a SR - vznik členstva, historický a aktuálny vývoj vzťahov.
6. Právna úprava medzinárodných investícií
- ekonomický a právny rozmer medzinárodných investícii;
- základné medzinárodnoprávne štandardy zaobchádzania s investíciami;
- právny režim medzinárodných investícií – multilaterálne, plurilaterálne a bilaterálne investičné
zmluvy.
7. Aktuálny vývoj právnej úpravy medzinárodných investícií
- multilaterálne investičné zmluvy – Zmluva o Energetickej charte, Multilaterálna dohoda
o investíciách;
- Lisabonská zmluva a právna úprava medzinárodných investícii;
- regionálne dohody investičného charakteru a dohody zriaďujúce regionálne ekonomické
zoskupenia – ich vzťah k zmluvnému systému WTO a právu EÚ;
- kvantitatívny a kvalitatívny (obsahový) rozmer dohôd zriaďujúcich regionálne ekonomické
zoskupenia a organizácie - najnovší teritoriálny regionálny vývoj;
- bilaterálne investičné zmluvy – status bilaterálnych investičných zmlúv členských štátov EÚ
s tretími krajinami z pohľadu ich súladnosti s právom EÚ;
- bilaterálne investičné zmluvy, ktorých stranou je SR – aktuálny vývoj.
8. Mierové riešenie sporov v medzinárodnom ekonomickom práve
- diplomatické rokovania, dobré služby, rozhodcovské a súdne konanie;
- riešenie sporov na pôde OSN;
- medzinárodné rozhodcovské konanie podľa Dohovoru o mierovom riešení medzinárodných
sporov z roku 1899.
9. Riešenie sporov na pôde WTO
- Dohovor o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov;
- jednotlivé fázy riešenia sporu – konzultácie, konanie pred panelom, konanie pred odvolacím
orgánom.
10. Riešenie investičných sporov v medzinárodnom ekonomickom práve
- diplomatická ochrana investícií;
- medzinárodné rozhodcovské a zmierovacie konanie ICSID.
- dodatočné pravidlá riešenia sporov ICSID
- ad hoc arbitrážne konanie podľa pravidiel UNCITRAL.
- revízia arbitrážnych pravidiel UNCITRAL.
22