You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 173–175, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Slanských <strong>vrchoch</strong><br />
Peter PJENČÁK<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
Banské–štôlňa 1<br />
Alternatívny názov. Banské– Jurkov potok.<br />
Lokalizácia. (7195, 440 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Banské. Nachádza sa<br />
asi 1,5 km JV od obce Banské v koryte Banského potoka.<br />
Popis. Štôlňa je dlhá asi 50 m, na dne je voda. Vchod má rozmery 1,5×0,6 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Štôlňa sa kontroluje od roku 1997.<br />
Sčítavateľ. Peter Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1998 – Rhip (1), Bbar (2). V štôlni pravidelne zimuje 1 ex. R. hipposideros a<br />
občas aj B. barbastellus.<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Ďalšie údaje. 18. 3. 1997 – Rhip (1), 28. 10. 1997 – Rhip (1), Paur (1), 23. 11. 1999 – Rhip (1).<br />
Štôlňa v Doline obrov<br />
Lokalizácia. (7094, 540 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Hermanovce. Štôlňasa<br />
nachádza v Doline obrov v koryte Starého potoka asi 150 m pod odbočkou lesnej cesty na Lúku pod Oblíkom.<br />
Popis. Štôlňa pozostáva z plazivkovitej chodby (5 m) a miestnosti s priemerom ca. 5–6 ma výškou 2 m.<br />
Ďalšie pokračovanie je zavalené. Celková dĺžka štôlne je 15 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Vykonáva sa od roku 1999.<br />
Sčítavateľ. Peter Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. 14. 12. 1999 – Rhip (1), Paur (1). Zatiaľ bolo zistené zimovanie dvoch solitérnych<br />
jedincov R. hipposideros a P. auritus.<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne opatrenia.<br />
Štôlňa za Harbom<br />
Lokalizácia. (7094, 510 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Petrovce. Štôlňa sa<br />
nachádza asi 3 km JZ od obce Petrovce v koryte Petrovského potoka nad prvým mostíkom za odbočkou na<br />
Zlatú studňu.<br />
Popis. Dĺžka je 25 m, vchod je plazivkovitý, na dne je 25 cm vody.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Štôlňa sa kontroluje od roku 1997.<br />
Sčítavateľ. Peter Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. 16. 12. 1997 – neg., 14. 12. 1999 – Rhip (1). Zatiaľ zistené zimovanie 1 ex.<br />
R. hipposideros. V prechodnom období sa ich tu zdržiava viac.<br />
173
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štolni Zámutov 1<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mbech Mema Mdau Bbar Paur spolu<br />
27. 2. 1993 4 21 9 – – 3 5 – 39<br />
9. 2. 1994 3 24 1 1 1 3 39 1 73<br />
6. 1. 1995 2 25 3 – – 2 46 3 81<br />
6. 1. 1997 6 30 3 – – 5 52 – 96<br />
15. 1. 1998 5 22 4 – – 3 67 8 109<br />
27. 11. 1999 7 15 3 – – 3 42 7 77<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Ďalšie údaje. 25. 10. 1997 – Rhip (3).<br />
Štôlne Zámutov<br />
Názvy lokalít. Zámutov 1, 2 a 3.<br />
Lokalizácia. (7094, 640 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Zámutov. Štôlne sa<br />
nachádzajú asi 6 km západne od obce Zámutov na malom hrebienku asi 800 m za lúkou Remetov laz vo<br />
svahu nad Bustovou (Brestovou) dolinou. K štôlňam vedie z lúky lesná cesta.<br />
Popis. Zámutov 1 – štôlňa s dĺžkou asi 220 m pozostáva z hlavnej chodby, jednej rozrážky na jej úrovni a<br />
dvoch o úroveň vyššie prepojených s hlavnou chodbou šachtami. Štôlňa má tri vchody, z toho dva sú plazivkovité<br />
a tretí má priemer asi 0,7 m. Zámutov 2 –štôlňa s dĺžkou asi 50 m pozostáva z dvoch chodieb do<br />
kríža. Vchod má rozmery 1,5×2 m.Zámutov 3 –štôlňa s dĺžkou asi 60 m pozostáva z hlavnej chodby a<br />
krátkych rozrážok. Vchod má priemer 0,5 m.<br />
Sčítavateľ. Peter Pjenčák.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita je kontrolovaná od roku1992, štôlňa Zámutov 3 od roku 1993.<br />
Zhrnutie poznatkov. Na lokalite bolo zatiaľ zistených 11 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 1, 2), dominantným<br />
druhom je B. barbastellus a M. myotis, pravidelne tu zimuje aj R. hipposideros, M. oxygnathus,<br />
M. daubentonii a P. auritus. Najvýznamnejšia je štôlňa Zámutov 1.<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štôlňach Zámutov 2 a 3<br />
Lokalita Dátum / druh Rhip Mmyo Mbech Mema Mdau Eser Bbar Paur spolu<br />
Zámutov 2 27. 2. 1993 – 1 – – – – 2 – 3<br />
9. 2. 1994 – 1 1 – – – – 1 3<br />
23. 2. 1995 1 3 – – – – 1 1 6<br />
10. 2. 1996 – 1 – – 1 2 4 – 8<br />
6. 1. 1997 – 2 – – – 3 2 1 8<br />
15. 1. 1998 – 1 – – – – 1 – 2<br />
24. 2. 1999 – 3 – – – – 7 – 10<br />
27. 11. 1999 – 4 – – 1 – 3 2 10<br />
Zámutov 3 6. 1. 1994 1 2 – – 5 – – 2 10<br />
6. 1. 1995 1 2 – – 5 – – 1 9<br />
10. 2. 1996 4 5 – – 3 – – – 12<br />
6. 1. 1997 4 4 – 1 2 – – – 11<br />
15. 1. 1998 4 6 – – 4 – – – 14<br />
27. 11. 1999 8 3 – – 4 – – – 15<br />
174
Ďalšie údaje. Zámutov 1: 3. 12. 1992 – Rhip (3), Mmyo (23), Mdau (2), Bbar (23), 28. 11. 1993 – Rhip (3),<br />
Mmyo (18), Moxy (4), Mbech (1), Mema (1), Mdau (2), Bbar (30), Paur (1), 6. 12. 1993 – Rhip (3), Mmyo<br />
(16), Moxy (4), Mbech (1), Mema (1), Mdau (4), Bbar (34), 6. 1. 1994 – Rhip (2), Mmyo (23), Moxy (2),<br />
Mdau (2), Bbar (45), Paur (2), 6. 3. 1994 – Rfer (1), Rhip (1), Mmyo (23), Moxy (3), Mbech (1), Mema (1),<br />
Mdau (3), Bbar (7), 20. 11. 1994 – Rfer (1), Rhip (2), Mmyo (23), Moxy (3), Mdau (3), Bbar (16), Paur (5),<br />
10. 12. 1994 – Rfer (1), Rhip (3), Mmyo (22), Moxy (3), Mdau (1), Bbar (40), Paur (4), 23. 2. 1995 – Rhip<br />
(2), Mmyo (22), Moxy (4), Mdau (3), Bbar (17), Paur (1), 21. 11. 1997 – Rhip (2), Mmyo (16), Moxy (2),<br />
Mbech (1), Mdas (1), Bbar (25), Paur (6). Zámutov 2: 3. 12. 1992 – Mmyo (2), Bbar (1), 6. 12. 1993 –<br />
Mmyo (1), Bbar (3), 6. 1. 1994 – Mmyo (1), Eser (1), Bbar (2), Paur (2), 10. 12. 1994 – Mmyo (1), Mdau (1),<br />
Bbar (4), Paur (1), 6. 1. 1995 – Mmyo (1), Eser (1), Bbar (2), Paur (3). Zámutov 3: 6. 12. 1993 – Mema (1),<br />
Mdau (1), 9. 2. 1994 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (1), 10. 12. 1994 – Mmyo (1), Mdau (4).<br />
Literatúra<br />
PJENČÁK P., 1995: Prvé poznatky z výskumu <strong>netopierov</strong> vranovského regiónu. Netopiere, 1: 55–63.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
175
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 176, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Príspevok k poznaniu zimovísk <strong>netopierov</strong><br />
na Trnavskej pahorkatine<br />
Blanka LEHOTSKÁ<br />
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2,<br />
SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk<br />
Kočovce<br />
Alternatívny názov. Kočovce – pivnica za kameňolomom.<br />
Lokalizácia. (7273, 183 m n. m.) – západné Slovensko, Trnavská pahorkatina (801), k. ú.Kočovce. Pivnica<br />
sa nachádza ca. 500 m J od cintorína v Kočovciach na okraji malého lesíka.<br />
Popis. Pivnicu tvorí jeden podzemný priestor vysekaný do dolomitického vápenca s rozmermi ca. 10×3 m<br />
a výškou 2,5 m. Vo vchode sú zreteľné zvyšky rámu, v ktorom boli v minulosti osadené dvere.<br />
Zhrnutie poznatkov. 21. 2. 1997 – Paur (1).<br />
Ďalšie údaje. 27. 7. 1996 – Rhip (28), 15. 7. 1997 – Rhip (21), 20. 5. 1998 – Rhip (42).<br />
Trstín<br />
Lokalizácia. (7470, 211 m n. m.) – západné Slovensko, Trnavská pahorkatina (801), k. ú. Trstín. Pivnica sa<br />
nachádza v budove kaštieľa s parkom (Reedukačnýústav pre mládež) v Trstíne.<br />
Popis. Pivničné priestory bývalého kaštieľa s vysokými stropmi sú v súčasnosti využívané ako kotolňa a<br />
sklad zemiakov.<br />
Zhrnutie poznatkov. 21. 2. 1997 – Rhip (1).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Výskumom <strong>netopierov</strong> Trnavskej pahorkatiny sa v rokoch 1984–1986 zaoberal Mutkovič<br />
(1986), ktorý udáva pravdepodobné zimovanie 2 ex. druhu Plecotus austriacus na povale kostola<br />
v Sokolovciach. Koncom 90. rokov zaznamenali v tomto orografickom celku dve zimoviská Lehotská &<br />
Lehotský (1998).<br />
Sčítavatelia. Blanka Lehotská, Roman Lehotský.<br />
Stav ochrany. Pivnica v Kočovciach nie je v súčasnosti využívaná. Je však významná ako letný úkryt<br />
kolónie Rhinolophus hipposideros a z tohoto dôvodu by si zaslúžila náležitú ochranu. Lokalite v Trstíne<br />
vzhľadom na malý počet <strong>netopierov</strong> nie je treba venovať väčšiu pozornosť.<br />
Literatúra<br />
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Výsledky výskumu chiropterofauny na území bývalého okresu Trenčín.<br />
Pp.: 69–78. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku III. Zborn ík referátov<br />
z konferencie. SAŽP–COPK Banská Bystrica, 156 pp.<br />
MUTKOVIČ A., 1986: Príspevok k rozšíreniu <strong>netopierov</strong> v okrese Trnava. Vlastiv. Spravodajca Okr. Trnava,<br />
1986:87–99.<br />
176
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 177–180, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Bane Libanka a Malá Šimonka – najvýznamnejšie<br />
zimoviská <strong>netopierov</strong> v Slanských <strong>vrchoch</strong><br />
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2<br />
1<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
2<br />
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk<br />
Baňa Libanka<br />
Alternatívny názov. Dubník – opálové bane.<br />
Lokalizácia. (7094, 560 – 720 m n.m. ) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Červenica. Baňa<br />
sa nachádza asi 3 km severne od obce Červenica, v chránenom areáli Dubnícke bane.<br />
Popis. Baňa Libanka je veľmi rozsiahly systém chodieb a dobývok vo viacerých úrovniach, výškový rozdiel<br />
medzi najnižším a najvyšším bodom je 160 m, celková dĺžka chodieb je viac ako 25 km. Pozostáva<br />
z viacerých, navzájom prepojených baní, ktoré pre jednoduchosť uvádzame pod spoločným názvom Libanka.<br />
V publikovaných výsledkoch zimných sčítaní SON vydeľujeme len časť Leštiná, ktorá sa do roku 1993<br />
(s výnimkou zimy 1983/1984) nekontrolovala. Medzi Libankou a Leštinou sme stanovili ako hranicu veľmi<br />
úzky otvor, ktorý sme označili z oboch strán nasprejovaným nápisom. V našom ponímaní je časť Leštiná<br />
oveľa väčšia ako to bolo v minulosti pri ťažbe. Za 40 rokov výskumu sa pomery v bani menili. Mnohé<br />
vchody boli uzavreté, iné boli otvorené, výrazne poklesla (o 10 m) hladina vody v zatopených častiach,<br />
niektoré chodby sa zavalili, čo výrazne ovplyvňovalo mikroklímu bane. V súčasnosti má baňa dva vchody –<br />
štôlne Viliam a Leština a ďalších 6 vletových otvorov, vrátane šácht Fedo a Horný Karol, rôzne uzatvorených.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V 60. rokoch Libanku prvýkrát kontroloval Palášthy (Palášthy 1968, 1969, 1971,<br />
1972, 1988, Palášthy & Olejár 1963). V zime 1984/1985 baňu aj s Leštinou skontrolovali Gibarti & Hurný<br />
(1984). V zimách 1984/85–1985/86 Danko a Mihók kontrolovali len spodné časti bane (Danko & Mihók<br />
1989). V zimách 1986/87–1989/90 bola kontrolovaná celá baňa bez časti Leštiná. V zimách 1993/1994–<br />
1995/1996 a 1999/2000 sme skontrolovali celú baňuajsčasťou Leštiná. V zimách 1996/1997 a 1997/1998<br />
sme skontrolovali celú baňu Leštiná a v januári 1997 len jej hornú časť po prvý rebrík. Baňu Libanka sme<br />
pre nedostatok času a množstvo snehu v týchto zimách nekontrolovali.<br />
Sčítavatelia. J. Palášthy, S. Gibarti, J. Hurný, Š. Danko, M. Danko, J. Mihók, Š. Matis, P. Pjenčák,<br />
Zhrnutie poznatkov. V bani Libanka bolo zistené zimovanie 16 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Výsledky do<br />
roku 1996 zhrnul Danko (1997). Dominantnými druhmi sú R. hipposideros, M. myotis a B. barbastellus.<br />
Pravidelne tu ešte zimuje R. ferrumequinum, M. oxygnathus, M. emarginatus, M. daubentonii a P. auritus.<br />
Od zimy 1993/1994 tu pravidelne zimuje aj niekoľko ex. M. dasycneme (Uhrin et al. 1995, Uhrin & Danko<br />
1996, Matis et al. 2000). Počet R. hipposideros neustále rastie. V zime 1999/2000 bol 4-krát vyšší ako<br />
v zime 1983/1984. Počet B. barbastellus výrazne kolíše. Súvisí to pravdepodobne s tým, že tento druh<br />
vytvára na zimovisku rôzne veľké agregácie a tie sa nemusia vždy nájsť, pretože uchane zimujú vo veľmi<br />
komplikovanej časti bane.<br />
Stav ochrany. V minulosti boli bane často navštevované hľadačmi opálov. Od roku 1998 sa výrazne znížila<br />
návštevnosť v dôsledku stráženia územia firmou, vykonávajúcou na tomto území banský prieskum. Je potrebné<br />
zabezpečiť pred zavalením šachtu Fedo, ktorá je významným vletovým otvorom.<br />
177
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v bani Libanka<br />
Dátum / druh<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Mmyo<br />
Moxy<br />
Mbech<br />
Mnat<br />
Mema<br />
Mmys<br />
Mbra<br />
Mm/b<br />
Mdau<br />
Mdas<br />
Enil<br />
Eser<br />
Bbar<br />
Paur<br />
Paus<br />
spolu<br />
1983 / 1984 29 157 355 – – – 52 – – – 4 – 1 1 325 3 – 927<br />
1984 / 1985 2 13 121 16 – – 8 – – – 9 – – – 234 1 – 404<br />
1985 / 1986 3 80 154 8 – – 14 – – – 6 – – 1 388 4 – 658<br />
1986 / 1987 8 139 416 47 – – 44 – 1 – 19 – 3 1 550 11 3 1242<br />
1987 / 1988 9 164 369 58 – – 52 2 – – 23 – 1 1 248 6 5 938<br />
1989 / 1990 14 205 456 41 2 – 54 – 1 – 21 – 1 – 168 8 7 978<br />
1993 / 1994 19 246 471 48 – – 125 1 – – 31 3 – 3 223 8 4 1182<br />
1994 / 1995 47 350 607 64 – – 124 – – – 46 6 – 3 374 18 3 1642<br />
1995 / 1996 26 444 554 45 – – 169 – – – 48 1 – 3 447 12 8 1758<br />
11. 12. 1996 23 165 145 19 – – 45 1 1 – 22 2 – 2 231 2 – 658<br />
21. 1. 1997 4 5 72 18 – – 11 – 1 – 7 2 – 2 290 – – 412<br />
29. 1. 1998 16 197 159 17 – – 47 – – 1 17 1 – 2 270 4 – 731<br />
1999 / 2000 33 637 618 69 – 1 187 1 – – 47 2 1 2 560 10 2 2170<br />
I.–II. 2001 43 707 536 75 – 1 247 1 – – 46 3 – 3 479 6 1 2148<br />
Baňa MaláŠimonka<br />
Lokalizácia. (7094, 880 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Zlatá Baňa. Baňa sa<br />
nachádza asi 500 m severne od televízneho vysielača Dubník. Vrchný vchod je vo výraznej ryhe pod skalnou<br />
stenou asi 100 m od lesnej cesty vedúcej od severného ukotvenia lán vysielača na sever. Ryha pokračuje<br />
ďalej až na veľké rúbanisko, uprostred ktorého nad veľkou haldou je spodný vchod.<br />
Popis. Baňa má tri vchody. Spodný je pomerne malý 0,6×0,6 m, vedie do hlavnej bane. Tá pozostáva zo<br />
vstupnej chodby, z ktorej sa dá dostať cez sústavu malých otvorov a chodieb k hlavnej úpadnici, z ktorej<br />
vybiehajú rozvetvené chodby, niektoréčiastočne zaplavené vodou. Baňa končí šachtou, ktorá nemáďalšie<br />
pokračovanie. Horný vchod má rozmery asi 4×2 m, vedie do väčšej dobývky, ktoráďalej pokračuje spleťou<br />
krátkych chodieb. Horná časť končí asi 12 m hlbokou šachtou, ktorou je spojená so spodnou, hlavnou<br />
časťou bane. Prístup k šachte je cez zával z veľkých balvanov. Celková dĺžka chodieb je niekoľko km.<br />
Neďaleko horného vchodu je ešte jeden malý, plazivkovitý vchod.<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Malej Šimonke<br />
Druh / dátum<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Mmyo<br />
Moxy<br />
Mbech<br />
Mnat<br />
Mema<br />
Mmys<br />
Mbra<br />
Mm/b<br />
Mdau<br />
Mdas<br />
Enil<br />
Eser<br />
Bbar<br />
Paur<br />
Paus<br />
spolu<br />
10.–11. 3. 1970 2 63 40 6 – – 120 1 – – – – – – – – – 232<br />
25. 2. 1984 4 6 101 – – – 54 – – – 4 – – – – 6 – 175<br />
14. 3. 1987 1 22 125 8 3 – 172 – – – 16 – – – – – – 347<br />
január 1990 – 12 139 13 – – 92 – – – 8 – – – – 2 1 267<br />
28. 1. 1993 2 34 267 15 1 – 243 – – – 21 1 2 1 5 14 – 606<br />
3. 3. 1994 – 8 62 5 – – 1 – – – 3 1 1 – – 3 – 84<br />
12. 1. 1995 3 46 309 23 – 1 276 – – – 28 4 – – 11 12 – 713<br />
4. 2. 1996 4 65 366 12 – – 228 – – – 26 5 – – 22 10 1 739<br />
18. 2. 1997 4 86 317 24 – – 299 1 3 – 27 4 – – 21 15 – 801<br />
5. 2. 1998 4 77 290 22 – 1 243 – 3 – 13 1 – – 26 11 – 691<br />
1. 2. 2000 3 108 311 12 6 2 302 2 7 2 44 3 – – 39 10 – 851<br />
7. 2. 2001 3 133 302 19 – 2 413 – 2 – 13 1 1 – 51 4 – 945<br />
178
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýkrát vykonal zimné sčítanie v marci 1970 Palášthy. Potom v zime 1983/84 Gibarti<br />
a Hurný skontrolovali celú baňu, v roku 1986/87 Danko a Mihók skontrolovali len spodnú časť. V zime<br />
1989/90 skontroloval Takáč spodnú časť. 14. 3. 1993 bola skontrolovaná len horná časť. V zime 1993/94<br />
bola pre zavalenie spodného vchodu skontrolovaná len vrchnáčasť.Vďalších rokoch sme kontrolovali celú<br />
baňu. V roku 1996 sme objavili nové, dovtedy nekontrolované priestory, v ktorých zimuje približne 100<br />
<strong>netopierov</strong>.<br />
Sčítavatelia.J.Palášthy, S. Gibarti, J. Hurný,K. Takáč, Š. Danko, J. Mihók, P. Pjenčák, M. FulínaŠ. Matis.<br />
Zhrnutie poznatkov. V bani MaláŠimonka bolo zistené zimovanie 16 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 2). Porovnávať<br />
sa dajúúdaje od roku 1993, kedy sa začala kontrolovať celá baňa jednotnou metodikou. Pri predchádzajúcich<br />
kontrolách nie je jasné akáčasť bane bola skontrolovaná. Údaje do roku 1996 zhrnul Danko (1997).<br />
Je to najvýznamnejšie zimovisko M. emarginatus na Slovensku. Ich počet stúpol zo 120 ex. v roku 1970 na<br />
302 ex. v roku 2000. Pokles počtu v roku 1997 (zima 1997/98) súvisí pravdepodobne s ich presunom do<br />
Libanky a malýmpočtom odchovaných mláďat pre nepriaznivé leto (zima, dažde). Dominantným druhom<br />
je M. myotis s maximálnym počtom 366 ex. U tohto druhu tiež došlo k výraznému nárastu počtu. Neustále<br />
stúpa aj počet R. hipposideros. Nárast počtu B. barbastellus súvisí so zväčšením spodného vchodu, čím sa<br />
výrazne ochladila vstupnáčasť bane. Pravidelne tu ešte zimuje R. ferrumequinum, M. oxygnathus, M. daubentonii.<br />
Ďalšie druhy tu zimujú nepravidelne a v malých počtoch.<br />
Stav ochrany. Baňa jenavštevovaná hľadačmi opálov. Hrozí v nej zavalenie spodného vchodu a chodby<br />
vedúcej k šachte v hornej časti bane. Je potrebné zabezpečiť spevnenie vstupnej choby a jej uzavretie mrežou.<br />
Ďalšie údaje. 14. 3. 1993 – Rhip (9), Mmyo (62), Moxy (2), Mbech (1), Mdau (4), Enil (1), Eser (1), Bbar<br />
(1), Paur (1).<br />
Literatúra<br />
DANKO Š., 1995: Neobyčajne vysoký vek u netopiera brvitého (Myotis emarginatus) a netopiera ostrouchého<br />
(Myotis blythii). Netopiere, 1: 99–101.<br />
DANKO Š., 1997: Kvalitatívne a kvantitatívne zmeny spoločenstva zimujúcich <strong>netopierov</strong> v opustených banských<br />
dielach v okolí Dubníka (Slanské vrchy). Vespertilio, 2: 5–38.<br />
DANKO Š & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.<br />
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 29: 131–160.<br />
GIBARTI S. & HURNÝ J., 1984: Súčasný stav zimovania <strong>netopierov</strong> v opustenom banskom diele na Dubníku<br />
v severnej časti Slánskych vrchov.Práca Stredoškolskej odbornej činnosti, Gymnázium Prešov.<br />
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného<br />
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.<br />
PALÁŠTHY J., 1968: Častý výskyt parciálneho albinizmu u uchane čiernej (Barbastella barbastellus Schreber,<br />
1774). Biológia (Bratislava), 23: 370–376.<br />
PALÁŠTHY J., 1969: Doplnok k netopierom chráneného územia „Dubnícke bane” pri Prešove. Ochr. Fauny,<br />
3(1): 1–6.<br />
PALÁŠTHY J.,1971: Príspevok k ekológii zimovania uchane čiernej Barbastella barbastellus (Schreber, 1774)<br />
v chránenej lokalite „Dubnícke bane“ (Slanské hory). Zprávy Čs. Společ. Zool., 1971: 56–58.<br />
PALÁŠTHY J., 1972: Poznatky z doterajšieho výskumu netopiera brvitého, Myotis emarginatus (Geoffroy,<br />
1806) na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, S. B, 11–12: 7–16.<br />
PALÁŠTHY J., 1988: Výsledky obrúčkovania <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) v okrese Prešov (východné Slovensko).<br />
Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 28:91–108.<br />
PALÁŠTHY J. & OLEJÁR F., 1963: Netopiere opustených opálových baní v Libanke na Dubníku (okres Prešov)<br />
a poznámky k ich bionómii. Biológia (Bratislava), 18: 593–603.<br />
ŠARIŠSKÝ S., 1976: Súčasný stav a problémy ochrany <strong>netopierov</strong> na chránenej lokalite „Dubnícke bane“.<br />
Práca biologickej olympiády. Gymnázium Prešov. Originál uložený v archíve SAŽP, pobočka Prešov.<br />
179
UHRIN M. & DANKO Š., 1996: Nové nálezy netopiera pobrežného, Myotis dasycneme (Chiroptera, Vespertilionidae)<br />
na Slovensku. Lynx, n. s., 27: 67–68.<br />
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a<br />
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník<br />
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.<br />
180
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 181–182, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v slepých štôlňach na Dubníku<br />
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2<br />
1<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
2<br />
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk<br />
Lokalizácia. (7094) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Červenica. Na lokalite registrujeme<br />
12 dlhších štôlní označených číslom a 11 krátkych označených písmenom. Štôlne s výnimkou č. 1 sa nachádzajú<br />
vo svahu nad baňou Libanka. Štôlňa č. 1(650 m n. m.) je vedľa cesty vedúcej k bývalej osade<br />
Dubník pred pravouhlou zákrutou. Štôlne č.2(620 m n. m.), 3, 4, 5 a C (650 – 680 m n. m.) sú vo svahu nad<br />
šachtou Fedo, nad výraznými haldami. Štôlňe č. 6,7a 9 (650–660 m n. m.) sú vo výraznom terénnom<br />
záreze (kaňone). Štôlňa č.8(640 m n. m.) je vo svahu nad odbočením bývalího náučného chodníka z hlavnej<br />
cesty. Štôlne č.10(610 m n. m.) a 11 (620 m n. m.) sú vedľa náučného chodníka vedúceho od šachty Fedo.<br />
Štôlňa č. 12(740 m n. m.) je vedľa lesnej cesty vedúcej od križovatky ciest Zlatá baňa –Červenica –<br />
vysielač Dubník.<br />
Popis. Štôlňa č. 1 – má tvar písmena Y s dĺžkou asi 180 m, je čiastočne zaplavená vodou, vchod je vysoký<br />
asi 0,6 m. Štôlňa č. 2– je rovná chodba, na začiatku z nej vpravo vybiehajú dve navzájom prepojené<br />
chodbičky, celková dĺžka je asi 120 m. Vchod je veľký. Štôlňa č. 3– je tvorená rozvetvenými chodbami<br />
s dĺžkou asi 300 m s malým vchodom. Štôlňa č. 4 – je tvorená rozvetvenými chodbami s jedným závalom,<br />
má dve poschodia. Vchod je malý. Štôlňa č. 5– má dva vchody aj dve poschodia tvorené rozvetvenými<br />
chodbami s dĺžkou asi 200 m. Štôlňa č. 6– má veľký vchod, celková dĺžka je asi 50 m. Štôlňa č. 7– má<br />
malý vchod vedúci do vysokej chodby, z ktorej vybieha niekoľko chodieb v dvoch úrovniach. Malým otvorom<br />
a šachtou je prepojená s Libankou. Je dlhá asi 80 m. Štôlňa č.8– je rovná chodba, čiastočne zaplavená<br />
vodou, na konci sa vetví, je dlhá asi 200 m. Štôlňa č. 9– je rovná chodba s malým otvorom, čiastočne<br />
zaplavená vodou. Má dĺžku asi 200 m. Štôlňa č.10– má malý vchod. Má dve poschodia. Spodné je tvorené<br />
okružnou chodbou s rozrážkami, vrchné veľkou dobývkou a systémom krátkych chodbičiek. Celková dĺžka<br />
je asi 300 m. Štôlňa č.11– má veľký vchod. Je tvorená systémom chodieb s dĺžkou asi 300 m. Štôlňa č.12<br />
– má malý vchod, je dlhá asi 30 m. Štôlňa C – je tvorená rozvetvenými chodbami s dĺžkou ca. 300 m, má<br />
malý vchod. Ostatnéštôlne označené písmenami sú dlhé od 5 do 30 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> v slepých štôlňach sa robí od zimy 1986/1987. Štôlňu č. 1<br />
už uvádzajú Palášthy & Olejár (1963) ako smernú štôlňu. V jednotlivých zimách sa kontrolovali rôzne<br />
počty týchto slepých štôlní. V zimách 1986/1987 a 1987/1988 boli kontrolovan éštôlne 1–7, v zime 1989/<br />
1990 štôlne 1–3, v zime 199/1991 len štolne 1 a 3, v zime 1991/1992 štôlne 1–5, v zimách 1992/1993 až<br />
1996/1997 a 1999/2000 sa kontrolovali všetky slepéštôlne a v zime 1997/1998 len štôlne 1 a 10.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko, Michal Danko, Miroslav Fulín, Štefan Matis, Peter Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. V slepých štôlňach sa zistilo zimovanie 13 druhov <strong>netopierov</strong>. Najvýznamnejšie štôlne<br />
sú č.1ač. 10.Vštôlni č. 1 zimuje vzhľadom na jej dĺžku relatívne veľa <strong>netopierov</strong>, dominuje tu<br />
M. emarginatus (do 60 ex.) a M. myotis (do 35 ex.). Zaujímavý je vysoký počet M. daubentonii. Vštôlni<br />
č. 10 zimoval v zimách 1992/1993–1997/1998 veľký počet B. barbastellus s maximom v decembri 1993 –<br />
730 ex. V zime 1999/2000 ich počet klesol len na 122 ex. V ostatných štôlňach zimujú len relatívne malé<br />
počty <strong>netopierov</strong>.<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
181
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v slepých štôlňach na Dubníku<br />
Dátum / druh<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Mmyo<br />
Moxy<br />
Mema<br />
Mmys<br />
Mdau<br />
Mdas<br />
Bbar<br />
Eser<br />
Paur<br />
Paus<br />
spolu<br />
1986 / 1987 13 2 75 5 39 – 26 – – 24 1 – 175<br />
1987 / 1988 – 1 53 2 37 – 23 – – 162 1 – 278<br />
16. 1. 1990 – 1 18 3 28 – 8 – – 39 1 – 98<br />
13. 2. 1991 – 1 24 4 23 – 6 – – 1 2 – 62<br />
19. 2. 1992 1 1 39 5 19 – 9 – – 22 3 1 100<br />
10,11. 12. 1992 – 6 48 16 32 – 9 – – 847 4 1 963<br />
1993 / 1994 3 7 73 10 31 – 15 – – 444 2 – 586<br />
14. 2. 1995 2 11 71 19 39 – 17 – – 103 1 1 264<br />
14. 3. 1996 – 6 61 14 40 – 14 – – 752 2 – 894<br />
21. 1., 7. 2. 1997 1 14 105 17 58 1 33 – – 718 6 1 954<br />
29. 1. 1998 – 4 46 14 43 – 2 – – 657 2 – 777<br />
11. 3. 1999 – 3 29 – 41 – 11 – – – – – 84<br />
1999 / 2000 – 21 94 19 72 – 22 – – 167 4 – 399<br />
2000 / 2001 1 15 77 24 83 – 38 2 1 66 3 – 310<br />
Literatúra<br />
DANKO Š., 1997: Kvalitatívne a kvantitatívne zmeny spoločenstva zimujúcich <strong>netopierov</strong> v opustených banských<br />
dielach v okolí Dubníka (Slanské vrchy). Vespertilio, 2: 5–38.<br />
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.<br />
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 29(1988): 131–160.<br />
PALÁŠTHY J. & OLEJÁR F., 1963: Netopiere opustených opálových baní v Libanke na Dubníku (okres Prešov)<br />
a poznámky k ich bionómii. Biológia (Bratislava), 18: 593–603.<br />
PALÁŠTHY J., 1972: Poznatky z doterajšieho výskumu netopiera brvitého, Myotis emarginatus (Geoffroy,<br />
1806) na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, S. B, 11–12: 7–16.<br />
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a<br />
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II., Zborník<br />
referátov z konferencie. SAŽP Banská Bystrica, 112 pp.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P., FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
182
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 183–188, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> vo východnej časti<br />
Slovenského krasu<br />
Miroslav FULÍN 1 & Štefan MATIS 2<br />
1<br />
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk<br />
2<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
Jasovská jaskyňa<br />
Alternatívny názov. V minulosti aj ako Takács Menyhértova jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7391, 256 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060) k. ú. Jasov.<br />
Popis. Jasovská jaskyňa sa nachádza v brale Jasovskej skaly vypínajúcej sa nad obcou Jasov, na západnom<br />
brehu rieky Bodvy. Skalné bralo predstavuje východný výbežok masívu Slovenského krasu. Presledované<br />
chodby jaskyne dosahujú dĺžku 2185 m. Pre verejnosť je sprístupnených 620 m. Jaskyňa má pre návštevníkov<br />
dva vchody. Spodný vchod ústi do vstupnej haly. Je situovaný v skalnej suti a pre bezpečnosť prevádzky<br />
je spevnený dlhou chodbou v podobe štôlne. Systém niekoľkých dverí ho robí pre netopiere neprechodným.<br />
Pôvodný vchod do jaskyne sa nachádza pod skalnou stenou v nadmorskej výške 289 m n. m. Netopierom<br />
ako nalietavací priestor do jaskyne slúži mrežový uzáver dverí a bočný komín s umelo zmenšeným nalietavacím<br />
profilom. Okrem týchto otvorov existujú pravdepodobne viaceré vyústenia (cez jaskyňu Okno, cez<br />
zával v priestore kameňolomu) o čom svedčí prúdenie vzduchu jednotlivými chodbami v jaskyni. Systém<br />
chodieb v jaskyni je vyvinutý na 5. vývojových úrovniach. Boli vytvorené bočnou a hĺbkovou eróziou vody<br />
rieky Bodvy neskôr skrasovatelé, vyplnené zachovalou, dokonale vyvinutou kvapľovou výzdobou. Na<br />
niektorých miestach je proces tvorby krasovej výzdoby dnes už umŕtvený. V mieste križovania zlomov a<br />
puklinových systémov vznikli rozsiahle priestory dómov. Priestory na najnižšej úrovni sú na jar zaplavované.<br />
Bližšie o charaktere podzemia popisuje Fulín (1996) a Zacharov (1996).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jasovská jaskyňa patrí k tým jaskyniam na Slovensku, kde prítomnosť <strong>netopierov</strong><br />
zaujala viacerých autorov už v minulosti. Volko-Starohorský (1929) pri opise jaskyne konštatuje výskyt<br />
R. euryale a M. schreibersii. Odvoláva sa na ich určenie Kormosom (1917). Spoločenstvá druhov študoval<br />
v rokoch 1954–1960 Vachold (1956, 1957, 1960). Gaisler & Hanák (1972, 1973) popisujú druhovú skladbu<br />
zistenú v rokoch 1955–1956, 1958, 1964, 1965, 1968 –1970. Mošanský (1980) dokladuje výskyt <strong>netopierov</strong><br />
v jaskyni zbermi pre Východoslovenské múzeum v roku 1952 a 1955. Hanák (in verb.) prevádzal v jaskyni<br />
krúžkovanie <strong>netopierov</strong> v roku 1964. Horáček et al. (1995) zhrnuli svoje zistenia v letnom období z rokov<br />
1979–1992. V 70. a 80. rokoch navštevoval jaskyňu Horáček so spolupracovníkmi, Bauerová (in verb.)<br />
sledovala výskyt kolónie R. euryale v jaskyni v lete 1982. Petrík (1982) a Petrík & Perlík (1983) sledovali<br />
zimnú agregáciu R. ferrumequinum v Starom dóme v rokoch 1982 a 1983. Danko & Mihók (1989) uvádzajú<br />
po svojej návšteve jaskyne nesčítané množstvá všetkých troch druhov podkovárov. Fulín (1995, 1996,<br />
1998a, b), Fulín & Matis (2000), Fulín & Poremba (1998) popisujú výsledky systematického monitoringu<br />
zimného výskytu <strong>netopierov</strong> v jaskyni od roku 1994. Údaje o vybraných druhoch nájdeme v niektorých<br />
samostatných prácach (Uhrin 1994, Uhrin et al. 1996, 1997). Zhrnutie poznatkov o výskyte M. dasycneme<br />
od roku 1996 do roku 2000 uvádzajú Matis et al. (2000). Odchyty <strong>netopierov</strong> v jesennom období pred<br />
vchodom jaskyne sme uskutočnili v rokoch 1996–1998.<br />
Sčítavatelia. V rokoch 1972–1987 v jaskyní sčítal I. Horáček so spolupracovníkmi, v roku 1988 L. Gordon.<br />
Od roku 1994 je jaskyňa zaúčelom zimovania <strong>netopierov</strong> vo vzťahu k speleoterapii sledovaná<br />
v dvojtýždňových intervaloch od októbra do apríla Miroslavom Fulínom a Štefanom Matisom. Pri jednotli-<br />
183
vých akciách im sporadicky od uvedeného roku asistovali P. Pjenčák, M. Uhrin, E. Hapl, V. Džupin,<br />
S. Pačenovský, E. Sitášová, A. Mock, Š. Danko, M. Ceľuch, P. Kaňuch, J. Pásztor, M. Olekšák, J. Popovics,<br />
L. Dittel, J. Fulínová a G. Wieningerová.<br />
Zhrnutie poznatkov. Nakoľko nepoznáme podrobne okolnosti a presledovanie priestorov podzemia pri<br />
sčítavaní <strong>netopierov</strong> autormi v minulosti súúdaje získané do roku 1994 pre posúdenie vývoja populácií iba<br />
orientačné, vhodné pre poznanie druhového zloženia. Z výsledkov od roku 1994 konštatujeme stálu prítomnosť<br />
rovnako veľkej populácie R. ferrumequinum, ktorý sa vyznačuje zoskupením takmer 80 % jedincov do<br />
tesnej agregácie. V nej nie sú jedinci zabalení do lietacích blán. Početnosť populácie je takmer stála, odchýlky<br />
v počte súvisia s premiestňovaním sa jedincov na zimovisku v čase sčítavania (resp. aj medzi zimoviskami).<br />
R. hipposideros dosahuje maximálny počet zimujúcich jedincov v mesiaci december – január a má<br />
výkyvy v počte v jednotlivých rokoch. R. euryale využíva priestory vzostupných komínov starého vchodu<br />
do príchodu zimy. Počas zimy sa v jaskyni zdržiava len ojedinelo. M. myotis tvorí agregáciu v počte desiatky<br />
kusov na rovnakých miestach ako R. ferrumequinum. M. oxygnathus sa vyskytuje ojedinele. M. bechsteinii<br />
sa v jednom kuse objavil v jaskyni iba v posledných rokoch. M. emarginatus má stabilné zimné stanovištia,<br />
na ktorých väčšinou zotrvá od začiatku do konca zimy. Jeho prítomnosť v odľahlých jaskynných<br />
priestoroch v posledných rokoch narastá. Ojedinelý výskyt registrujeme u M. daubentonii a M. dasycneme.<br />
Zmena stanovíšť počas hibernácie spôsobuje, že pri niektorej kontrole ich nezaregistrujeme na novom stanovišti<br />
v štrbinách kvapľovej výzdoby. E. serotinus, P. pipistrellus, B. barbastellus, P. auritus a P. austriacus<br />
obsadzujú jednotlivo puklinové priestory v otvorenom portáli podzemia starého vchodu až po nástupe<br />
výrazne chladného počasia. M. schreibersii nebol nami zistený ako zimujúci. Registrujeme ho však v čase<br />
jesenných preletov pri starom vchode. Na začiatku zimy (20. 10. 1995) bol nájdený v priestore jaskyne<br />
podchladený exemplár V. murinus. Výskyt N. noctula (Pačenovský in verb. 1994) je mylne v literatúre<br />
uvedený pre Jasovskú jaskyňu. Nájdený bol v pukline Oblúkovej jaskyne, no autori nálezu v tom čase<br />
neodlišovali tieto jaskynné priestory ako samostatné. K zimujúcim druhom je potrebné uviesť aj M. nattereri;<br />
pozorovaný tu bol počas kontrol v novembri 1999 v počte 1 a 2 ex.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jasovskej jaskyni<br />
Dátum / druh<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Reur<br />
Mmyo<br />
Moxy<br />
Mbech<br />
Mema<br />
Mdau<br />
Mdas<br />
Eser<br />
Ppip<br />
Bbar<br />
Paur<br />
Paus<br />
Mschr<br />
spolu<br />
8. 12. 1956 50 20 – 40 20 – 1 – – – – 1 – – – 132<br />
5. 2. 1957 258 15 – – – – – – – – – – – – – 273<br />
14. 2. 1958 151 15 1 – – – – – – – – – – – – 167<br />
3. 3. 1964 77 + 1 + 2 – – – – – – – – – 48 +128<br />
16. 2. 1968 43 50 – 9 8 – – – – – – – – – – 110<br />
14. 2. 1969 203 70 2 17 25 – – – – – – 1 – – 1 319<br />
4. 2. 1970 133 50 – 12 13 – – – – – – 1 – 1 – 210<br />
8. 2. 1972 68 50 4 6 7 – – – – – – – – – 1 136<br />
22. 2. 1979 83 55 – 9 2 – 2 – – – – – – – – 151<br />
21. 2. 1980 83 31 – – 2 – 1 – – – – – – – – 117<br />
9. 1. 1982 80 22 – 3 2 1 – – – 1 – – – – – 109<br />
19. 3. 1987 121 32 – 1 1 – 5 – – – – – – – – 160<br />
3. 2. 1988 75 48 – – 1 – 3 – – – – – – – – 127<br />
17. 12. 1988 70–140 + – – – – – – – – – – – – – +70–140<br />
2. 12. 1993 271 69 – 7 1 – 5 – – – – 1 – 2 – 356<br />
25. 2. 1994 210 99 – 10 – – 17 2 – – 1 – 1 – – 340<br />
12. 2. 1995 256 103 2 25 1 – 46 – 1 1 – 1 – 1 – 437<br />
16. 3. 1996 254 98 14 45 – – 62 – 1 – 3 4 – 4 – 485<br />
9. 2. 1997 255 186 7 38 – – 51 2 – 7 1 12 – 11 – 570<br />
30. 1. 1998 255 171 1 32 4 – 66 3 – – 1 5 – 5 – 543<br />
12. 2. 1999 213 97 8 22 4 1 58 2 2 1 1 3 – 6 – 418<br />
16. 2. 2000 207 102 9 30 3 – 105 3 2 – 1 1 2 2 – 467<br />
24. 2. 2001 225 121 1 37 – 1 76 1 9 – 1 1 – 2 – 475<br />
184
Stav ochrany. Jaskyňa je verejnosti sprístupnená, má zabezpečené vchody, je v Správe Slovenských jaskýň.<br />
Navonok otvorený priestor starého vchodu je cieľom náhodných ciest návštevníkov v čase uzavretia jaskyne<br />
a miestom prežitia romantických výprav mladistvých.<br />
Ďalšie údaje. 20. 8. 1955 – Reur (kolónia), Mschr (kolónia), 19. 10. 1955 – Rfer (74), 9. 11. 1955 – Rfer<br />
(248), Rhip (6), 12. 3. 1956 – Rhip (2), 26. 3. 1956 – Rfer (211), Rhip (17), 19. 12. 1958 – Rhip, Reur, Moxy,<br />
23. 5. 1965 – Rhip (2), Mschr (40), 10. 1. 1978 – Rhip (1), 12. 2. 1984 – Rfer, Rhip, Reur, 22. 3. 1986 – Rfer<br />
(87), 3. 3. 1987 – Rhip (32), 17. 12. 1988 – Rfer (40), 8. 1. 1992 – Rfer (9), Rhip (35), 22. 1. 1993 – Rfer (78).<br />
Netting a krúžkovanie: 18. 9. 1996 – Rfer (11), Rhip (2), Mnat (1), Mema (9), Mmys (1), 29. 8. –25. 10. 1997<br />
– Rfer (24), Rhip (32), Reur (19), Mmyo (21), Moxy (5), Mbech (9), Mnat (7), Mema (31), Mmys (3), Mdau<br />
(12), Mdas (3), Eser (3), Ppip (2), Bbar (10), Paur (14), Paus (10), Mschr (1), 7. 9. – 8. 9. 1998 – Rfer (3),<br />
Rhip (19), Reur (18), Mmyo (7), Moxy (1), Mbech (1), Mema (22), Mmys (4), Mdau (7), Mdas (2), Eser (1),<br />
Ppip (4), Paur (1), Mschr (5).<br />
Jaskyne v závere Šugovskej doliny<br />
Názvy lokalít a alternatívne názvy. (1) Jaskyňa v tiesňave (JP-56, v zimných sčítaniach nesprávne uvedená<br />
ako j. Jana), (2) Zadymená jaskyňa (JP-62).<br />
Lokalizácia. (7391, 675–750 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Medzev. Jaskyne<br />
sa nachádzajú v závere údolia ľavostranného prítoku Šugovského potoka, ktorý priteká spod Jelenieho vrchu<br />
ku predposlednému tajchu v Šugovskej doline pri reštaurácii. Miestny názov pre túto časť údolia je<br />
dolina Železnej brány. Jaskyne sa nachádzajú na malom priestore v závere údolia tvoreného tiesňavou skalných<br />
brál. Po prechode úzkou tiesňavou a prekonaní suťoviska s napadanými kmeňmi stromov v dĺžke<br />
ca 100 m vystupujú na oboch stranách údolia skalné bralá s popisovanými jaskyňami.<br />
Popis. (1) Po príchode ku skalnej tiesňave, na konci lesnej cesty, na ľavej strane v skalnom brale je vo svahu<br />
dobre viditeľný vstupný portál jaskyne. Vchod má rozmery 1,1×1,9 m (šírka × výška). Vstupná chodba má<br />
výšku 2,5 m a mierne stúpa do svahu. V ďalšom pokračovaní sa rozvetvuje na dve časti plazivkovitého<br />
charakteru. V závere pravej vetvy je komín vysoký 6,6 m. Celková dĺžka jaskyne je 22 m. Jaskyňa je<br />
puklinovo-korozívneho pôvodu. Nevýrazne erozívne tvary sú zotreté mrazovým zvetrávaním. (2) Rovnako<br />
na severnom svahu, na úpätí skalnej steny existuje násyp pred otvorom do jaskyne. Vchod má rozmery<br />
4,2×3 m. Zo vstupného portálu jaskyne vedie chodba puklinovitého charakteru so šírkou 1,5–2,5 m smerom<br />
na západ. Po 8 m sa stáča na sever a blokmi balvanov sa výškovo člení na dve poschodia. Priestory jaskyne<br />
s celkovou dĺžkou 44 m končia neprielezným zasintrovaným komínom. Jaskyňa v zadných častiach má<br />
peknú sintrovú výzdobu.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyne nie sú v centre pozornosti sčítania kvôli sťaženej dostupnosti a malému predpokladu<br />
početnejšieho výskytu. Za účelom zimného sčítania sú sporadicky sledované od roku 1993.<br />
Sčitavatelia. Miroslav Fulín, Štefan Matis a Eva Sitášová.<br />
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa v tiesňave: 11. 1. 1998 – Rhip (1). Zadymená jaskyňa: 11. 1. 1998 – Rhip<br />
(1), Mdau (1). Malé priestorové možnosti, otvorenosť vstupných portálov dáva jaskynkám charakter chladných<br />
priestorov s predpokladom krátkodobého pobytu <strong>netopierov</strong>. Svojou dĺžkou, členitosťou a mikroklímou<br />
má perspektívu byť dlhodobejším zimoviskom druhov. Nevýhodou zimujúcich <strong>netopierov</strong> je navštevovanosť<br />
priestorov a dostupnosť visiacich <strong>netopierov</strong> predátormi (líška, kuna).<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Oblúkovej jaskyni<br />
Dátum / druh Mmyo Myotis sp. Eser Bbar Paus spolu<br />
30. 12. 1995 – 2 1 2 – 5<br />
9. 2. 1997 – – 3 2 – 5<br />
15. 1. 1998 1 1 – 1 1 4<br />
5. 2. 1999 – – – 4 – 4<br />
28. 1. 2000 – – 1 6 1 8<br />
24. 2. 2001 – – – – 1 1<br />
185
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Fajka<br />
Dátum / druh Mema Eser Ppip Bbar spolu<br />
20. 1. 1996 – 1 – – 1<br />
28. 1. 1996 1 – – – 1<br />
12. 2. 1998 – – – 2 2<br />
6. 12. 1998 – 1 – 2 3<br />
28. 1. 2000 – – – 1 1<br />
24. 2. 2001 – – 3 – 3<br />
Stav ochrany. Jaskyne sú na odľahlom, málo navštevovanom mieste mimo turistických trás.<br />
Ďalšie údaje. Jaskyňa v tiesňave: 25. 3. 1993 – Mmyo (1). Zadymená jaskyňa: 25. 3. 1993 – Rhip (1),<br />
Mmyo (6).<br />
Oblúková jaskyňa, Fajka a jaskyňa nad Pivnicou<br />
Lokalizácia. (7391, 289 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jasov. Vchody do<br />
jaskýň sú na úrovni starého vchodu do Jasovskej jaskyne, na úpätí skalného brala a suti. Oblúková jaskyňa<br />
(1) tvorí prirodzené vyústenie umelo prerazeného východu z Jasovskej jaskyne. Jaskyňa Fajka (2) má vchod<br />
20 m juhovýchodne od Oblúkovej jaskyne a jaskyňa nad Pivnicou (3) je od vstupu do Pivnice mierne vľavo<br />
pod skalným bralom.<br />
Popis. (1) Vznikla bočnou eróziou rieky Bodvy. Ide o klenbovú chodbu, mierne zahýbajúcu do polkruhu<br />
s obojstranným vyústením. Profil chodby je miestami 5 m široký a 1,5–4 m vysoký. Chodba je dlhá cca<br />
25 m. Podľa existujúceho systému puklín vybiehajú smerom do stropu a do skalného masívu puklinové<br />
poruchy. Steny nad východom z Jasovskej jaskyne sú pre bezpečnosť návštevníkov upravené. (2) Má mierne<br />
zahýbajúci portálový vstup so zmenšujúcim profilom s pokračovaním do skalného brala. Vodorovnáčasť<br />
je dlhá 10 m. Smerom dohora vybieha 10 m vysoký komín vyúsťujúci otvorom na povrch. Sčasti mimo<br />
hlavných priestorov je priestor. (3) Jaskyňu tvorí otvorená puklina o dĺžke 7 m so zaústením do skalného<br />
brala. Od ostatných sa líši puklinovým charakterom silne podchladeným v súvislej časti lesného porastu.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V počiatočných rokoch prieskumu boli výsledky z jaskyne 1. a 2. registrované ako<br />
spoločná súčasť podzemných priestorov Jasovskej skaly spolu s Jasovskou jaskyňou. Samostatne sme výsledky<br />
začali uvádzať v zime 1995/1996.<br />
Sčítavatelia. Pravidelný prieskum jaskyne 1. a 2. vykonávali M. Fulín aŠ. Matis. Ostatní sčítavatelia boli<br />
podobne ako v Jasovskej jaskyni účastní sčítania iba priebežne. Jaskyňu 3. po prvýkrát spracoval Š. Matis<br />
neskôr spolu s M. Fulínom.<br />
Zhrnutie poznatkov. Uvedené priestory predstavujú otvorené, podchladené podzemné priestory. Využívané<br />
sú tesné pukliny stien iba v čase tuhých mrazov chladnomilnejšími druhmi <strong>netopierov</strong>, ktoré sú v nich<br />
hlboko zalezené. Z toho dôvodu je v prehľade častý neurčený druh netopiera. Pačenovským (in verb.) bol<br />
v roku 1994 v jednej z puklín popísaný nález N. noctula odvtedy už viac nezistený. K pravidelnýmzimujúcim<br />
druhom patria B. barbastellus a E. serotinus. P. austriacus obsadzuje priestory 1 a 2 krátkodobo v 2 na<br />
začiatku a konci zimy (tab. 2–4). Jaskyne sú súčasťou jednotného systému podzemných priestorov Jasovskej<br />
skaly ako významného zimoviska v tejto časti krajiny.<br />
Stav ochrany. Priestory nie sú zabezpečené pred rušivými vplyvmi a sú cieľovým priestorom návštev<br />
miestnych občanov.<br />
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni nad Pivnicou<br />
Dátum / druh Mbech Eser spolu<br />
1. 1. 1998 1 – 1<br />
23. 12. 1998 – 1 1<br />
1. 1. 2001 – – –<br />
186
Ďalšie údaje. Oblúková jaskyňa: 19. 1. 2001 – Bbar (3), 20. 3. 2001 – Eser (1). Fajka: 31. 12. 2000 –<br />
Paus (1), 19. 1. 2001 – Ppip (2), Bbar (1).<br />
Literatúra<br />
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.<br />
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 24(1988): 131–160.<br />
ERDÖS M., 1975: Dokumentácia a registrácia povrchových a podzemných krasových foriem Slovenského<br />
krasu – Jasovská planina. Rukopis, Archív SMOPaJ, Košice.<br />
FULÍN M., 1995: Výsledky výskumu <strong>netopierov</strong> v podzemných priestoroch Jasovskej skaly v období od<br />
roka 1994. Netopiere, 1: 7–18.<br />
FULÍN M., 1996: Chiropterofauna podzemných priestorov Jasovskej skaly. Pp.: 30–33. In: BELLA P. (ed.):<br />
Sprístupnené jaskyne, výskum, ochrana a využívanie. Zborník referátov. Liptovský Mikuláš, 148 pp.<br />
FULÍN M., 1998a: Výskyt <strong>netopierov</strong> počas roka v podzemných priestoroch Jasovskej skaly. Aragonit, 3:<br />
19–21.<br />
FULÍN M., 1998b: Doterajšie poznatky o rozmiestnení Rhinolophus ferrumequinum v priestoroch Jasovskej<br />
jaskyne počas hibernácie. Vespertilio, 3: 11–18.<br />
FULÍN M. & MATIS Š., 2000: Obsadzovanie jednotlivých priestorov Jasovskej jaskyne (Slovenský kras)<br />
podkovárom malým (Rhinolophus hipposideros) počas hibernácie. Vespertilio, 4: 59–66.<br />
FULÍN M. & POREMBA J., 1998: Počet a priestorové rozšírenie <strong>netopierov</strong> v Jasovskej jaskyni počas hibernácie.<br />
Pp.: 61–68. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku 3. Zborník referátov.SAŽP,<br />
Banská Bystrica, 112 pp.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sbor. Západoč. Muz.,<br />
Plzeň, Přír., 7: 1–46.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–78.<br />
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.<br />
Netopiere, 1: 39–54.<br />
KORMOS T., 1917: A jászói Takács Menyhért barlang. Barlangkutatás, 5(1): 3–23.<br />
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného<br />
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.<br />
PETRÍK E. & PERLÍK P., 1982: Netopiere Jasovskej jaskyne. Práca SOČ, rukopis, Gymnázium Moldava nad<br />
Bodvou.<br />
PETRÍK E., 1983: Netopiere Jasovskej jaskyne. Biologická olympiáda, rukopis, Gymnázium Moldava nad<br />
Bodvou.<br />
UHRIN M., 1994: Poznámky k spoločenstvu <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) zimovísk Slovenského krasu. Zbor.<br />
Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 34: 151–162.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem, 60: 247–279.<br />
UHRIN M., LEHOTSKÁ B., BENDA P., LEHOTSKÝ R. & MATIS Š., 1997: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku.<br />
Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130.<br />
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2 (14):<br />
1–68.<br />
VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12: 195–202.<br />
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,<br />
113 pp.<br />
VOLKO-STAROHORSKÝ J., 1929: Zpráva o výskume Jasovskej jaskyne. Sborn. Muz. Slov. Spoloč., 23(1–2):<br />
41–69.<br />
187
ZACHAROV M., 1996: Geologické pomery Jasovskej jaskyne. Pp.: 19–24. In: BELLA P. (ed.): Sprístupnené<br />
jaskyne, výskum, ochrana a využívanie. Zborník referátov. Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš,<br />
148 pp.<br />
ZACHAROV M. & THURÓCZY J., 1986: Geologický a geomorfologický charakter krasu severozápadnej časti<br />
Jasovskej planiny. Slov. Kras, 24: 115–127.<br />
188
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 189–192, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Slovenského krasu I<br />
Ervín HAPL<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr. sk<br />
Gotická jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7390, 570 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jablonov nad Turňou.<br />
Jaskyňa sa nachádza tesne pod južnou hranou planiny Horný vrch približne nad V okrajom obce Jablonov<br />
n/Turňou.<br />
Popis. Dĺžka 26 m. Jaskyňu tvorí jedna chodba, ktorá je v úvode vysoká ca 3 m a postupne sa znižuje.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 1996/1997 (tab. 1).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Ratičák, J. Šmídt.<br />
Geofyzikálne štôlňe<br />
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Geofyzikálna štôlňa horná, Geofyzikálna štôlňa dolná (GF horná,GF<br />
dolná).<br />
Lokalizácia. (7390, 350 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrhov. Lokalita sa<br />
nachádza ca. 1,5 km západne od obce Hrhov na úpätí planiny.<br />
Popis. Dve samostatnéštôlňe obe o dĺžke viac ako 100 m, ktoré mali byť súčasťou prečerpávacej elektrárne<br />
na Hornom vrchu. Výstavba prečerpávacej elektrárne sa však neralizovala. Šírka a výška štôlní je ca. 2 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola kontrolovaná iba raz v sezóne 1996/1997 (tab. 1).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Ratičák, J. Šmídt.<br />
Jaskyňa Ohnište<br />
Názov lokality. Jaskyňa Ohnište. Lokalita nebola identifikovaná podľa zoznamu jaskýň Slovenska (Bella<br />
& Holúbek 1999).<br />
Lokalizácia. (7391, 410 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Jaskyňa sa<br />
náchadza na pravej strane Zádielskej tiesňavy v prvej výraznej dolinke od ústia tiesňavy nad obcou Zádiel.<br />
Popis. Jaskyňa má mohutný hlavný vchod viditeľný aj z doliny. Jaskňa má minimálne tri vchody. Dĺžka<br />
jaskyne ca. 30 m. V jaskyni sa nachádza viacero vysokých priestorov. Takmer celý vnútorný priestor je<br />
osvetlený denným svetlom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1996/1997 (Hapl) a 1997/1998 (Hapl, Madera)<br />
(tab. 1).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Madera.<br />
Jaskyňa pod valami<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa pod valami (Jaskyňa Pod valom).<br />
189
Lokalizácia. (7390, 550 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Nachádza sa na<br />
Zádielskej planine. Nachádza sa na Zádielskej planine pod hranou ľavej strany Zádielskej doliny v jej<br />
strednej časti.<br />
Popis. Dĺžka 23 m. Jaskyňa tvorená jediným pomerne rozľahlým priestorom. Takmer až po koniec je osvetlená<br />
denným svetlom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 1997/1998 (tab. 1).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl<br />
Zhrnutie poznatkov. 17. 2. 1998 – Ppip (1), Bbar (1), Paus (1).<br />
Kostrová jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7391, 423 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Nachádza sa na<br />
Zádielskej planine. Vchod leží v svahu Zádielskej planiny v ústí Zádielskej doliny.<br />
Popis. Dĺžka 60 m, archeologické (neolit, doba bronzová) a antropologické nálezy. Do jaskyne vedie ca.<br />
2 m vysoký priestranný vchod, ktorým sa vchádza do vysokého vstupného priestoru, odkiaľ vedie jedna<br />
chodba.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1996/1997 (Hapl) a 1997/1998 (Hapl, Madera). Vo<br />
výsledkoch zimného sčítania 1996/1997 bol omylom miesto druhu Rhinolophus hipposideros uvedný Rhinolophus<br />
ferrumequinum (tab. 1).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Madera.<br />
Medvedia jaskyňa na Hornom vrchu<br />
Lokalizácia. (7390, 712 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Kováčová. Jaskyňasa<br />
náchadza v JZ časti planiny Horný vrch.<br />
Popis. Dĺžka 28 m. Jaskyňa je tvorená jedinou chodbou, ktorá klesá do malej sienky.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v sezóne 1997/1998 (tab. 1).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák, J. Popovics.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v menších zimoviskách Slovenského krasu<br />
Lokalita Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Eser Ppip Bbar Paus spolu<br />
Gotická j. 31. 1. 1997 – – – 1 2 – – 3<br />
Geofyzikálne š. 31. 1. 1997 2 1 – – – – – 3<br />
Ohnište 27. 12. 1996 – – – – – – – –<br />
18. 2. 1998 – – – – 45 – – 45<br />
J. pod valami 17. 2. 1998 – – – – 1 1 1 3<br />
Kostrová j. 1. 3. 1992 – 1 – – – – – 1<br />
27. 12. 1996 – 1 – – – 1 – 2<br />
18. 2. 1998 – 3 – – – – – 3<br />
Medvedia j. 11. 12. 1997 – 4 1 – – – – 5<br />
Veľká diera 23. 1. 1993 – 2 1 † – – – – 2+1†<br />
Zádiel bufet 27. 12. 1996 – – – – – 1 – 1<br />
5. 2. 1997 – – – – – – – –<br />
Žihľavová j. 19. 11. 1997 – 1 – – – – – 1<br />
190
Veľká diera<br />
Lokalizácia. (7387, 485 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jelšava. Nachádza sa<br />
na vrchole Slovenskej skaly nad Jelšavou.<br />
Popis. Korózno-rútivá jaskyňa. Dĺžka 42, 7 m a hĺbka 15, 9 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa kontrolovaná raz v sezóne 1992/1993 (tab. 1).<br />
Sčítavateľ. M. Uhrin.<br />
Zádiel – pivnica pri bufete<br />
Lokalizácia. (7390, 470 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Bôrka. Leží na pravej<br />
strane Zádielskej doliny pred vyústenímbočnej, Baksovej doliny.<br />
Popis. Nízka betónová stavba. Vnútorný priestor je osvetlený denným svetlom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa kontrolovaná dvakrát v sezóne 1996/1997 (tab. 1).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Madera, Š. Matis.<br />
Žihľavová jaskyňa<br />
Lokalizácia: (7388, 300 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Turnianske Podhradie.<br />
Nachádza sa na Zádielskej planine. Leží vo výbežku Zádielskej planiny pod sedlom vedúcemu k Turnianskemu<br />
hradu.<br />
Popis. Dĺžka 19 m. Jaskyňa je tvorená jedinou priamou chodbou.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa kontrolovaná raz v sezóne 1997/1998 (tab. 1).<br />
Sčítavateľ. E. Hapl.<br />
Zhrnutie poznatkov.Vyššie sú zhrnuté nevýznamné lokality z územia Slovenského krasu, kde bol zistený<br />
výskyt malého počtu zimujúcich jedincov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Jedinou výnimkou je Jaskyňa Ohnište, kde<br />
bola zistená prítomnosť malej kolónie Pipistrellus pipistrellus. Výskyt tejto kolónie má pravdepodobne<br />
súvis s výskytom veľkej kolónie tohoto druhu v neďalekej jaskyni Erňa as vývojom počasia v zime – je<br />
pravdepodobné, že táto kolónia sa len presunula vplyvom oteplenia.<br />
Južnáčasť Koniarskej planiny<br />
Názvy lokalít a alternatívny názov. Blatná jaskyňa (Tunelová jaskyňa), Hradná priepasť, Skalická jaskyňa.<br />
Lokalizácia. Východné Slovensko, Slovenský kras (060). Blatná jaskyňa (7488, 240 m n. m.)– k. ú.Plešivec.<br />
Vchod do jaskyne sa nachádza v násype železničnej trate Plešivec – Muráň ajeprístupný z cesty z Plešivca<br />
do Gemerskej Hôrky. Vchodom je betónový drenážny tunel, ktorý na svojom konci ústi do jaskyne. Hradná<br />
priepasť (7488, 415 m n. m.) – k. ú.Plešivec. Vchod do jaskyne sa nachádza na vrchu planiny Koniar<br />
v blízkosti jej JV cípu. Skalická jaskyňa (7488, 290 m n. m.) – k. ú. Gemerská hôrka. Vchod jaskyne sa<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach južnej časti Koniarskej planiny<br />
Lokalita dátum / druh Rhip spolu<br />
Blatná jaskyňa 13. 12. 1996 7 7<br />
Hradná priepasť 7. 12. 1996 1 1<br />
Skalická jaskyňa 4. 3. 1997 2 2<br />
191
nachádza na vrchole malého vŕšku na ľavej strane cesty z Gemerskej Hôrky do Hucína (Grego 1987, Kemény<br />
1961).<br />
Popis. Blatná jaskyňa – dĺžka ca 40 m, odkrytá pri razení drenážneho tunela pod železnicou, fluviokrasová,<br />
aktívny vodný tok. Hradná priepasť – dĺžka 32,5 m, hĺbka 27 m, korózno-rútivá priepasť, vchod<br />
jaskyne je nízka strmo klesajúca chodba, ktorá vedie do sieňovitého dómu. Skalická jaskyňa – dĺžka 53,5<br />
m, hĺbka 14,8 m, korózna. Pomerne komplikovaný systém nízkych chodieb.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Všetky tri jaskyne boli skontrolované v zime 1996/1997.<br />
Sčítavatelia. Hapl, Šmídt (Blatná jaskyňa), Hapl, Cselényi, Hlivák (Hradná priepasť), Hapl, Šmídt, Hlivák,<br />
Popovics (Skalická jaskyňa).<br />
Zhrnutie poznatkov. Vo všetkých jaskyniach bol zistený iba druh Rhinolophus hipposideros (tab. 2).<br />
Stav ochrany. Hradná priepasť a Skalická jaskyňa sú prístupné iba pomocou speleologickej výstroje.<br />
Navštevované sú len ojedinele jaskyniarmi. Blatná jaskyňajevoľne prístupná, ale vzhľadom na svoju malú<br />
atraktívnosť je navštevovaná len ojedinele.<br />
Literatúra<br />
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,<br />
268 pp.<br />
ERDÉLYI P. & FECSU L., 1983: Kras a jaskyne Zádielskej planiny. Práca SOČ, Gymnázium, Moldava nad<br />
Bodvou.<br />
ERDÖS M., 1978: Definitívny súpis krasových javov Horného vrchu. Manuskript, Múzeum slovenského krasu,<br />
Liptovský Mikuláš – Košice.<br />
ERDÖS M., 1990: Súpis krasových javov v CHKO Slovenský kras. Manuskript, Múzeum vývoja ochrany<br />
prírody, Liptovský Mikuláš – Košice.<br />
GAÁL, Ľ. & GAÁL, J.,1991: Jaskyne Jelšavského krasu. Slov. Kras, 29: 31–52.<br />
GREGO J., 1987: Krasové javy južnej časti planiny Koniar. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 18(1–2): 15–23.<br />
KEMÉNY A., 1961: Podzemné krasové formy planiny Koniar. Slov. Kras, 3: 126–130.<br />
SÝKORA J., 1996: Lokalizácia krasových javov Horného vrchu. Sinter, 4: 8–9.<br />
192
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 193–211, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Prehľad zimovísk <strong>netopierov</strong> Silickej a Plešivskej planiny<br />
Ervín HAPL 1 , Marcel UHRIN 1 , Lucia BOBÁKOVÁ 1 , Petr BENDA 2 ,<br />
Michal ANDREAS 3 , Antonín REITER 4 , Josef HOTOVÝ 5 , Ján OBUCH 6 ,<br />
Jaroslav STANKOVIČ 7 & Karol CSELÉNYI 8<br />
1<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; snpmp@sopsr.sk<br />
2<br />
Zoologické oddělení PM, Národní museum, Václavské nám. 68, CZ–115 79 Praha 1, Česko;<br />
petr.benda@nm.cz<br />
3<br />
Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Kališnická 4–6, CZ–133 00 Praha 3, Česko; andreas@nature.cz<br />
4<br />
Jihomoravské muzeum ve Znojmě, Přemyslovců 6, CZ–669 05 Znojmo, Česko; znojmuz@znojmuz.cz<br />
5<br />
Katedra zoologie PřF UK, Viničná 7, CZ–128 44 Praha 2, Česko<br />
6<br />
Botanická záhrada UK, pracovisko Blatnica, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk<br />
7<br />
Edelényska 10, SK–048 01 Rožňava, Slovensko<br />
8<br />
Letná 340, SK–049 11 Plešivec, Slovensko<br />
Silická<br />
planina<br />
Na tomto mieste sú sústredené poznatky o zimoviskách <strong>netopierov</strong> Silickej planiny, ktorá v rámci Slovenského<br />
krasu predstavuje najrozsiahlejšie územie. Jednotlivé lokality sú radené v abecednom poradí.Vzhľadom<br />
na určitéšpecifiká nie sú v tomto prehľade zahrnuté lokality Domického jaskynného systému (Domica,<br />
Stará Domica, Čertova diera a Líščia diera), ktoré sú spracované samostatne (Uhrin et al. 2002). Časť<br />
výsledkov zimných sčítaní už bola publikovaná (Uhrin 1993, Uhrin et al. 1996). Speleologický popis kontrolovaných<br />
lokalít jemožné nájsť v príslušnej odbornej literatúre (napr. Benický 1932, Böhm & Kunský<br />
1938, Erdös 1995, Erdös & Lalkovič 1996, Grego 1997, Kučera 1975, Lucinkiewicz 1980, Majko 1934,<br />
1950, 1951, 1959, Mitter 1991, Přibyl 1965, Skřivánek 1958, Stárka 1959, Stribrányi & Petrik 1989).<br />
Ardovská jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7488, 314 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Ardovo. Jaskyňa leží<br />
na JZ okraji Silickej planiny pri obci Ardovo vo Veľkom vrchu – Nagy hegy (417 m n. m.) v blízkosti cesty<br />
zPlešivca do Domice. Pred jaskyňou je dvojponor s priemerom 13 m. Puklinovitý vchod do jaskyne je<br />
v mohutnej skalnej stene JV od ponoru.<br />
Popis. Úzky vstupný otvor klesá 3 m na sutinový kužeľ. Tu sa rozširuje a prechádza cez dve priečne krátke<br />
chodby do Vstupnej chodby so šírkou 6 m a s výškou 2,5 m. Vstupná chodba po 90 m ústi kolmo do<br />
priestrannej Hlavnej chodby. Začína sa užšou časťou, potom sa sieťovite rozširuje a po 30 m sa v pravom<br />
uhle obracia na JZ. Z Hlavnej chodby sa pokračuje do Zrúteného dómu s výškou 20 m. V jeho prednej časti<br />
sa zostupuje do nižšieho poschodia cez Erdösov dóm na podzemný tok, kde J. Majko objavil riečisko dlhé<br />
ca. 500 m. Z Erdösovho dómu pokračuje Spojovacia chodba do Dlhej chodby. V mieste jej zaústenia je<br />
slepá odbočka dĺžky 160 m. Dlhá chodba po 340 m ústi do Posledného dómu s dĺžkou 70 m. Jeho väčšia<br />
časť je zanesená hrubou ílovitou vrstvou. Dĺžka jaskyne je 1300 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvé poznatky o netopieroch pochádzajú z rokov 1949–1958 (Grulich & Povolný<br />
1955, Mošanský 1980, Šebek 1956, Vachold 1955, 1960). V rokoch 1956–1970 tu výskum uskutočňovali<br />
Gaisler a Hanák (Gaisler & Hanák 1972, 1973). V zimách 1978/1979, 1979/1980 a 1987/1988 jasky ňu<br />
kontroloval Horáček. Jaskyňa je od zimy 1991/1992 pravidelne kontrolovaná v úseku po Zrútený dóm.<br />
193
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Ardovskej jaskyni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mema Bbar Paus spolu<br />
18. 3. 1956 1 1 4 – – – – – 6<br />
9. 12. 1956 10 + 28 5 3 – – – +46<br />
8. 2. 1957 2 1 2 – – – – – 5<br />
5. 2. 1958 1 + 15 6 – – – 1 +23<br />
4. 3. 1963 1 + 309 3 – – 2 2 +317<br />
19. 2. 1968 – 10 165 7 – – – 1 183<br />
13. 2. 1969 2 7 6 5 – – – 1 21<br />
3. 2. 1970 1 10 – – – – – 1 12<br />
22. 2. 1979 4 25 – – – – – – 29<br />
20. 2. 1980 – – 15–20 – – – – – 15–20<br />
2. 2. 1988 – 10 23 – – – – – 33<br />
14. 11. 1991 5 13 5 – – – – – 23<br />
20. 1. 1993 3 26 6 – – – – – 35<br />
15. 2. 1994 2 45 – – – – – – 47<br />
16. 2. 1995 2 36 14 – – – – – 52<br />
24. 1. 1997 1 68 – – – – – – 69<br />
29. 1. 1998 2 44 1 – – – – – 47<br />
3. 2. 1999 5 54 5 – – 1 – – 64<br />
3. 2. 2000 2 53 1 – – 1 – – 57<br />
31. 1. 2001 2 51 – 1 – – – – 54<br />
Sčítavatelia. Okrem autorov citovaných publikácií a tohto prehľadu sa na sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni podieľali<br />
M. Hlivák, M. Olekšák, Ľ. Siman, M. Šara a D. Weinfurtová.<br />
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období zastihnutých 9 druhov <strong>netopierov</strong>, z ktorých najpočetnejší je R.<br />
hipposideros (tab. 1). Zdá sa, že jeho početnosť mierne stúpa. Pravdepodobne je jaskyňapríležitostne využívaná<br />
aj ako úkryt zimujúcich R. euryale.<br />
Ďalšie údaje. 15. 9. 1949 – Rfer (1), 14. 10. 1954 – Rfer (2), Rhip (3), Reur (150–180), 14. 11. 1955 – Rfer<br />
(14), Rhip (7), Reur (12), Mmyo (6), 28. 6. 1956 – Rfer (4), Rhip (9), Reur (60–80), 20. 1. 1957 – Rfer, 22. 2.<br />
1957 – Rhip, 16. 2. 1958 – Rfer (4), Rhip (6), Reur (3), Mmyo (3), 29. 5. 1959 – Reur (19), 20. 5. 1965 – Rhip<br />
(2), Reur (10), 24. 10. 1963 – Rhip, Reur, 4. 2. 1970 – Bbar. Netting: 15. 8. 1970 – Rfer (1), Reur (1), Ppip<br />
, 2. 8. 1996 – Rhip (5).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je uzavretá uzáverom s možnosťou vletu pre netopiere. Kľúčeoduzáveru sú uložené<br />
na Správe NP Slovenský kras.<br />
Bezodnáľadnica<br />
Alternatívne názvy. Feneketlen Lednice, Kečovská priepasť.<br />
Lokalizácia. (7488, 455 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silická Brezová.Leží<br />
severne od Kečova, blízko okraja prvého súvislého lesa na červeno značenej lesnej ceste z Kečova do<br />
Silickej Brezovej. Vo vzdialenosti 200 m od okraja lesa treba odbočiť vpravo V smerom do mierne stúpajúceho<br />
svahu. Priepasť leží 150 m od cesty, západne od kóty 493 m n. m., ktorá je najvyšším bodom<br />
blízkeho okolia.<br />
Popis. Hlboká 68 m, fluviokrasovo-korózno-rútivá jaskyňa s aktívnym vodným tokom, paleontologické<br />
nálezy. Má mohutnéústie pretiahnutého tvaru. Jeho J a Z strana klesá kolmo do hĺbky. Po SV strane sa dá<br />
zostúpiť do hĺbky 13 m. Odtiaľ pokračuje zvisle do hĺbky 32 m, kde sa začína šikmýúsek rútivého charakteru,<br />
ktorý po 18 m ústi do rozsiahleho priestoru. Jeho južnúčasťúplne vypĺňa napadaná sutina. Tu pokračuje<br />
suchou chodbou smerujúcou na juh, ktorá po prekonaní 22 m vyúsťuje na koryto aktívneho podzemného<br />
riečiska. Proti prúdu podzemného riečiska sa dá zostúpiť asi 18 m, je však potrebné stále sa brodiť vo<br />
194
vode. Chodba sa potom náhle končí hlbokým sifónom. V chodbe je 8 m vysoký komín, z ktorého ťahá silný<br />
prievan.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V jaskyni sa okrem kontroly v zime 1997/1998 nevykonával iný výskum <strong>netopierov</strong>.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl a K. Cselényi.<br />
Zhrnutie poznatkov. Zistené dva druhy <strong>netopierov</strong> (R. ferrumequinum, M. myotis; tab. 4).<br />
Stav ochrany. Priepasť je voľne prístupná za pomoci jaskyniarskej techniky.<br />
Brázda<br />
Alternatívne názvy. Barazdaláš, Brázdovisko, Brázdnica.<br />
Lokalizácia. (7488, 598 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Nachádza sa<br />
severne od štátnej cesty vedúcej z údolia Slanej do obce Silica v neprehľadnom lesnom poraste.<br />
Popis. Hĺbka 181 m, korózna priepasť, NPP. Je výrazným vertikálnym systémom so zvislými dómovitými<br />
priestormi. Delí sa na osem výškových úrovní. Nápadne veľkéústie v skalných blokoch klesá hlbšie k samému<br />
otvoru priepasti. Komín z previsu padá na úroveň I. horizontu v hĺbke 41 m. V priepasti sa nachádza množstvo<br />
chodbičiek a komínov (Himmel 1960, Majko 1953).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V jaskyni sa okrem kontroly v zime 1998/99 nevykonával iný výskum <strong>netopierov</strong>.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, K. Cselényi a J. Drenko.<br />
Zhrnutie poznatkov. Významné zimovisko predovšetkým z hľadiska početnosti R. hipposideros (tab. 4).<br />
Celkom zistených 6 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong>.<br />
Stav ochrany. Priepasť je voľne prístupná za pomoci jaskyniarskej techniky. Do akej miery je navštevovaná<br />
nie je známe.<br />
Hámorská jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Hámorská jaskyňa 1, 2, Tri diery, Három lyuk.<br />
Lokalizácia. (7488, 260 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Plešivec. Skupina<br />
malých svahových jaskýň pri východnom ukončení Plešivca. Leží vysoko vo svahu v Z časti žľabu, ktorý sa<br />
tiahne JV smerom od plešivskej horárne.<br />
Popis. Trojvchodová jaskyňa s celkovou dĺžkou 74 m. Hámorská 1 je jej najvyššie položeným vchodom.<br />
Vstupná chodba sa rozvetvuje na dve časti a tie sa zakrátko končia neprieleziteľne. Ďalšie dva vchody sa<br />
spájajú do jaskyne Hámorská 2, ktorá máďalší malý otvor vo svahu nad hlavnými vchodmi.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Zimnú kontrolu uskutočnili E. Hapl a M. Hlivák. V jarnom období kontroloval jaskyňu<br />
Horáček (Horáček et al. 1995).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, I. Horáček, M. Hlivák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkom v zimnom alebo v predjarnom období zaznamenané 3 druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 4;<br />
Horáček et al. 1995).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná a pravdepodobne je často navštevovaná.<br />
Ďalšie údaje. 23.–25. 4. 1987– Rhip (1), 27. 4. 1987 – Rhip (2), Mmyo (2).<br />
Jaskyňa červeného mnícha<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa červených mužov.<br />
Lokalizácia. (7488, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Leží v jednej<br />
tretine svahu Silickej planiny. Vchod v skalnej stene nad Hradnou vyvieračkou je viditeľný z hlavnej cesty.<br />
Popis.Veľký portálovitý vchod ústi do malej, takmer v celej dĺžke osvetlenej siene, z ktorej vedie plazivkovitý<br />
vchod do malého komína.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1997/1998 v dvoch termínoch.<br />
195
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Obuch.<br />
Zhrnutie poznatkov. Málo významné zimovisko so zisteným výskytom R. hipposideros a bližšie neurčeného<br />
zástupcu rodu Myotis (tab. 4).<br />
Jaskyňanakečovských lúkach<br />
Lokalizácia. (7488, 345 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Kečovo.<br />
Popis. Jaskyňa bola objavená v roku 1952 prekopaním závalu na dne 16 m hlbokej vstupnej priepasti.<br />
Otvor, ktorý má priemer asi 45 cm pokračuje strmo klesajúcou plazivkou do malej siene. V jaskyni sa často<br />
striedajúúzke plazivky alebo zúžené nízke chodby s priestrannejšími chodbami a sieňami. Dĺžka jaskyne je<br />
1189 m a hĺbka je 74 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V jaskyni bola prevedená v roku 1997 kontrola zameraná na zimné sčítanie <strong>netopierov</strong>.<br />
Od roku 2000 je v jaskyni povolená sprievodcovská služba v rámci ktorej má prevádzkovateľ povinnosť<br />
sledovať a zaznamenávať výskyt <strong>netopierov</strong>.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák, J. Popovics, J. Stankovič, K. Cselényi.<br />
Zhrnutie poznatkov. Počas zimnej kontroly v roku 1997 bola zistená hibernácia <strong>netopierov</strong> v chladnej<br />
vstupnej priepasti (zistený výskyt Barbastella barbastellus). Vo vnútorných priestoroch boli zistené ostatné<br />
druhy (tab. 4).<br />
Stav ochrany. Od roku 1999 je jaskyňa uzavretá kruhovým uzáverom s priemerom 70 cm na dne vstupnej<br />
šachty. Uzáver vyhotovila jaskyniarksa skupina Speleo Rožňava v roku 1999 s možnosťou vletu pre netopiere,<br />
ktorý je umožnený otvormi veľkosti 15×20 cm. V priebehu jesene 1999 došlo pravdepodobne pri<br />
pokuse o jeho prekonanie k zasypaniu vletového otvoru a následne k úhynu 3 ex. M. myotis a 4 ex.<br />
R. hipposideros (27. 8. 2000). V súčasnosti je jaskyňa otvorená, oprava uzáveru sa mala uskutočniť na jar<br />
2001 po opustení jaskyne netopiermi. Kontrolu funkčnosti uzáveru a jeho údržbu uskutočňuje prevádzkovateľ<br />
vodcovskej služby.<br />
Ďalšie údaje. 27. 8. 2000 – Rfer (3), Rhip (12), Mmyo (3).<br />
Jaskyňa pri Brzotínskych rybníkoch<br />
Lokalizácia. (7488, 290 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Nachádza sa<br />
nízko nad riekou Slaná poniže Brzotínskych rybníkov. Vchod jaskyne je veľmi nenápadný a nachádza sa<br />
tesne pod chodníkom vedúcim k Hradnej vyvieračke.<br />
Popis. Svahová jaskyňa s nízkou, len asi 10–15 m dlhou chodbou.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v zimnom období.<br />
Sčítavateľ. E. Hapl.<br />
Zhrnutie poznatkov. Málo významné zimovisko so zisteným výskytom R. hipposideros a neurčeného zástupcu<br />
rodu Plecotus (tab. 4).<br />
Kečovská vyvieračka<br />
Lokalizácia. (7588, 360 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa<br />
nad obcou Kečovo bezprostredne nad zachytenou vyvieračkou.<br />
Popis. Krátka výverová fluviokrasová jaskyňa.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v zimnom období.<br />
Sčítavateľ. M. Uhrin.<br />
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa bola skontrolovaná v termíne mimo hlavného zimného obdobia, v ktorom sa<br />
tu zastihli dva druhy už hibernujúcich <strong>netopierov</strong>.<br />
Ďalšie údaje. 23. 10. 1991 – Rfer (1), Rhip (4).<br />
196
Krásnohorská jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Buzgó.<br />
Lokalizácia. (7389, 305 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Krásnohorská Dlhá<br />
Lúka. Vchod jaskyne sa nachádza na severnom úpätí planiny JV od obce Krásnohorská Dlhá Lúka.<br />
Popis. Jaskyňa bola objavená v roku 1964 skupinou rožňavských jaskyniarov cez vyvieračku. Je to aktívna<br />
fluviokrasová jaskyňa pretekaná v celom hlavnom ťahu podzemným tokom. Vstupnú časť jaskyne tvorí<br />
umelý tunel v dĺžke 120 m, ktorý sa napája na riečnu chodbu stredných rozmerov. Táto prechádza po 100 m<br />
do tzv. Puklinovej chodby, ktorá má dĺžku až 160 m a typické výšky od 10 do 20 m. Ďalší priebeh jaskyne<br />
tvoria vysoké dómy (až 40 m) s komínovými pokračovaniami, ktoré sú poprepájané nižšími prepojkami.<br />
Jaskyňa končí sifónom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V roku 1993 sa v jaskyni uskutočnili dve kontroly a to v jarnom termíne (Uhrin) a<br />
v zimnom období. Ďalšia kontrola bola uskutočnená až v roku 2000 (E. Hapl, Ľ. Gaál, K. Cselényi,<br />
J. Stankovič) pri schvaľovaní podmienok sprievodcovskej jaskynnej služby. Od roku 2000 má prevádzkovateľ<br />
jaskynnej sprievodcovskej služby povinnosť monitorovať výskyt <strong>netopierov</strong> v jaskyni a monitoring<br />
vykonávajú K. Cselényi a J. Stankovič.<br />
Sčítavatelia. M. Uhrin, E. Hapl, Ľ. Gaál, K. Cselényi, J. Stankovič, K.Takáč.<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bol zistený výskyt všetkých troch druhov podkovárov (Rhinolophus) a<br />
výskyt bližšie neurčeného netopiera rodu Myotis (tab. 4). Od roku 2000 je mapovanie <strong>netopierov</strong> vykonávané<br />
systematicky prevádzkovateľom sprievodcovskej služby. Väčšina <strong>netopierov</strong> sa vyskytuje po začiatok<br />
Puklinovej chodby, ďalej sú nachádzané len sporadicky.<br />
Ďalšie údaje. 12. 4. 1993 – Rfer (6), 4. 11. 2000 – Rfer (1), Rhip (6), 12. 11. 2000 – Rfer (2), Rhip (8), 17.<br />
11. 2000 – Rfer (2), Rhip (7), 19. 11. 2000 – Rfer (3), Rhip (6), 23. 11. 2000 – Rfer (3), Rhip (10), 29. 11.<br />
2000 – Rfer (3), Rhip (8), 1. 12. 2000 – Rfer (3), Rhip (8), 13. 12. 2000 – Rfer (3), Rhip (15).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je uzavretá oceľovými dverami s vletovými otvormi pre netopiere s rozmermi asi<br />
20×20 cm. Na konci vstupnej chodby sú umiestnenéďalšie dvere s horizontálnymi priečkami s medzerami<br />
asi 18 cm.<br />
Majkova jaskyňa<br />
Alternatívne názvy.Jaskyňa Vápencového vrchu, Mészhégyi barlang, Pri horárni Kisfalu-Silička, SP-58.<br />
Lokalizácia. (7489, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Leží v tesnej<br />
blízkosti cesty zo Silice do Slickej Jablonice pri štátnej hranici.<br />
Popis. Dĺžka 300 m. Prekopaný vstupný otvor v skalnej depresii vedie nižšie a pokračuje plazivkovitou<br />
Vstupnou chodbou. Jaskyňu tvoria dve chodby – Západná a Východná chodba, ktoré sú v strednej časti<br />
prepojené a vytvárajú sieňovité priestory s peknou, miestami ešte živou výzdobou. Stalagmitový dóm prechádza<br />
do Spojovacieho dómu a do hlavnej časti jaskyne, Západnej chodby dĺžky 85 m, ktorá sa končí<br />
mohutným zasintrovaným závalom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V rokoch 1959 a 1968 jaskyňuskúmali Gaisler & Hanák (1972). Horáček uskutočnil<br />
v lete 1970 pred jaskyňou netting (Horáček et al. 1979) a v zime 1978/1979 kontrolu. V zime 1987/1988<br />
uskutočnili kontrolu Hanák so spolupracovníkmi (Hanák 1988). V zime 1988/1989 uskutočnili ďalšiu kontrolu<br />
L. Gordon a M. Hlivák. Od zimy 1991/1992 je jaskyňa pravidelne kontrolovaná. V roku 2000 bola<br />
skontrolovaná aj časť jaskyne, ktorá v minulosti nebola kontrolovaná (početnosť z tejto časti je v tabuľke<br />
označená *).<br />
Sčítavatelia. Okrem autorov príspevku sa na jednotlivých sčítaniach podieľali J. Gaisler, V. Hanák, I. Horáček,<br />
L. Gordon, M. Hlivák, S. Pačenovský, M.Šara, M. Olekšák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Z hľadiska početnosti nie veľmi významné zimovisko avšak s vysokou druhovou<br />
pestrosťou (tab. 2). Celkom sa tu zistila hibernácia 9 druhov <strong>netopierov</strong>.<br />
197
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Majkovej jaskyni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mema Mbech Mmys Mdau Msp. Bbar indet. spolu<br />
18. 2. 1968 – 5 – – – – – – – – – 5<br />
22. 2. 1979 – – 1 – – – 1 – – – – 2<br />
II. 1988 4 8 5 1 1 – – 2 1 – – 22<br />
14. 12. 1988 2 7 5 – 5 – – – – – – 19<br />
3. 1. 1992 2 3 2 – – – – – – – – 7<br />
14. 2. 1993 3 11 1 – 14 – – – – – – 29<br />
16. 2. 1994 4 9 – – – – – – – – 2 15<br />
17. 2. 1995 5 19 – – 2 – – 2 1 – – 29<br />
26. 1. 1996 5 9 – – 1 – – – – – – 15<br />
24. 1. 1997 4 8 2 – 1 – – – – – – 15<br />
29. 1. 1998 1 9 – – 3 – – – – 1 – 14<br />
3. 2. 1999 2 6 1 – 2 – – – – 1 – 12<br />
3. 2. 2000 2, 9* 2, 4* 2* – 4 – – – – – – 23<br />
31. 1. 2001 5 5 1 – 3 1 – – 1 – – 16<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je zabezpečená uzáverom s možnosťou vletu <strong>netopierov</strong>. Kľúče od uzáveru sú uložené<br />
na Správe NP Slovenský kras.<br />
Ďalšie údaje. 2. 6. 1959 – Rhip (6) (Gaisler & Hanák 1972). Netting: 10. 8. 1970 – Rfer (1), Rhip (1), Ppip (2).<br />
Malá Bikfa<br />
Alternatívny názovy. Malá buková priepasť.<br />
Lokalizácia. (7389, 580 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k.ú. Jovice. Malá Bikfa<br />
patrí k skupine priepastí v severnej časti Silickej planiny. Leží približne 100 m od priepasti VeľkáŽomboj.<br />
Popis. Vstupný otvor je úzky, rýchlo sa však rozširuje do dómovitého priestoru. Dno klesá k úzkej štrbine,<br />
kde sa priepasť končí malou sienkou. Malá Bikfa je korózna, 34 m hlboká priepasť.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Po chiropterologickej stránke bola lokalita prvý krátskúmaná 20. 2. 1998. Vzhľadom<br />
na to, že priepasť nie je vyhľadávaným zimoviskom <strong>netopierov</strong>, je kontrolovaná len sporadicky.<br />
Sčítatelia. L. Bobáková, M. Brinzík.<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bola zistená hibernácia 2 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 5).<br />
Stav ochrany. Priepasť nie je významná z hľadiska hibernácie <strong>netopierov</strong>.<br />
MaláŽomboj<br />
Alternatívne názvy. Maláželezná priepasť, Kis Zsomboly.<br />
Lokalizácia. (7389, 595 m. n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jovice. Leží na<br />
križovatke lesnej cesty z Jovíc (modrá turistická značka) a cesty od magistrály na lúku Čisté buky.<br />
Popis. Hĺbka 142 m, korózna. Patrí k známym priepastiam v severnej časti Silickej planiny. Mohutný otvor<br />
ústia s priemerom 8 m kolmo padá až na dno priepasti (typ aven) a má po celej hĺbke rovnaký prierez. V hĺbke<br />
30 m sa nachádza šikmá plošina. V spodnej tretine bolo v roku 1982 nájdené horizontálne pokračovanie.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Z minulosti nie sú známe údaje.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Drenko, G. Klein, K. Cselényi.<br />
Zhrnutie poznatkov. V posthibernačnom období zastihnutý 1 jedinec Rhinolophus hipposideros.<br />
Stav ochrany. Priepasť je voľne prístupná za pomoci jaskynierskej techniky. Do akej miery je navštevovaná<br />
nie je známe. Priepasť bola v minulosti silne znečistená chemikáliami používanými v poľnohospodárstve,<br />
ktoré boli do priepasti vyvezené vo veľkom množstve. Tento odpad bol z priepasti odstránený (Gaál 1986).<br />
Ďalšie údaje. 29. 3. 1998 – Rhip (1).<br />
198
Mál<br />
Alternatívne názvy. Jaskyňa Mál, jaskyňa naúbočí Mál.<br />
Lokalizácia. (7589, 450 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Kečovo. Leží tesne<br />
nad Vyvieračkou 2, pri svahu kopca Mál (Málhegyi), východne od Kečova, vo vzdialenosti 600 m a 40 m<br />
nad údolím.<br />
Popis. Dlhá 170 m, hĺbka 23 m, fluviokrasová jaskyňa, paleontologické nálezy. Jaskyňa cez 9,5 m vstupnú<br />
šachtu pokračuje strmou skalnou sutinou do hĺbky 23 m do Hlavného dómu vo veľkosti 20×30 m. V hĺbke<br />
10 m pod vstupom je odbočka SZ smerom, kde sa dá postúpiť po 14 m šikmej ploche profilu 3×2m,dlhej11<br />
m. Chodba sa končí úzkou puklinou, odkiaľťahá silný prievan (zo SV strany), a smeruje pod kótu 493 m n. m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvéúdaje výskytu <strong>netopierov</strong> publikovali Gaisler & Hanák (1973) zo zimy 1957/<br />
1958. V zime 1997/1998 uskutočnili sčítanie E. Hapl a M. Hlivák.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák, Ľ. Siman.<br />
Zhrnutie poznatkov. Počas kontrol zimoviska boli zastihnuté 3 druhy <strong>netopierov</strong> (R. ferrumequinum,<br />
R. hipposideros, M. myotis) (tab. 4).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa jevoľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá a nachádza sa v tesnej blízkosti<br />
štátnej hranice, kde je kontrolovaný pohyb osôb. Pravdepodobne je len ojedinele navštevovaná jaskyniarmi.<br />
Milada<br />
Alternatívny názov. Brezovská jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7488, 420 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silická Brezová. Bola<br />
objavená otvorením ponoru vo Fazuľovom údolí (Babos völgy), 1 km na JV od Silickej Brezovej.<br />
Popis. Dĺžka 800 m. Ponorná fluviokrasová jaskyňa s aktívnym vodným tokom. Vchod tvorí 19 m hlboká<br />
priepasť. Vznikla vyčistením ponoru Helna. Na jej dne je niekoľko menších priestorov. Hlavný smer od<br />
vstupnej priepasti po 30 m ústi do Hlavnej chodby na aktívne riečisko podzemného systému. Jaskyňa sa<br />
tiahne pozdĺž podzemného toku smerom na Kečovo. Pozostáva z viacerých dómov. Najväčší je Dóm Vysokých<br />
Tatier. Po jeho pravej strane sa dá vystúpiť do výšky 85 m. Do jaskyne bol banským spôsobom prerazený<br />
vchod a v minulosti sa pripravovalo sprístupnenie tejto jaskyne k čomu nedošlo.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Výskum lokality sa uskutočňuje od roku 1968 (Gaisler & Hanák 1972). V rokoch<br />
1970 a 1988 uskutočnil kontroly Horáček so spolupracovníkmi, od roku 1994 sčítanie organizuje M. Uhrin.<br />
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Milade<br />
Dátum / druh<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Reur<br />
Mmyo<br />
Moxy<br />
Mbech<br />
Mema<br />
Mnat<br />
Mmys<br />
Mm/b<br />
Mdau<br />
Mdas<br />
Msp.<br />
Bbar<br />
Paur<br />
Paus<br />
indet.<br />
spolu<br />
19. 2. 1968 – 3 – – – 2 – – – – – – – – – – – 5<br />
3. 2. 1970 2 ca. 10 – – – – – – – – – – – – – – – ca. 12<br />
II. 1988 17 24 9 7 – – – 1 – – 2 – – – – – 2 62<br />
16. 12. 1988 9 19 – 1 – – – – – – – – – 1 – – – 30<br />
21. 2. 1992 20 28 – 6 – – – – – – – – – 2 – 1 – 57<br />
13. 2. 1993 54 32 – 3 – – – – – – – – – – – – – 89<br />
15. 2. 1994 30 19 – 4 – – – – – – 1 – – – – – – 54<br />
17. 2. 1995 61 40 – 27 – – 2 1 – – 2 – – 1 – – – 134<br />
26. 1. 1996 30 77 26 24 – – – 2 – 1 5 – 1 3 – 2 – 171<br />
24. 1. 1997 43 71 6 30 1 – 1 – 1 – – – – 2 – 2 – 157<br />
29. 1. 1998 35 105 – 20 – – 4 2 – – – 1 1 – 1 – 1 170<br />
3. 2. 1999 20 79 39 19 – – 2 – – – 4 1 – – 1 – – 165<br />
3. 2. 2000 52 87 – 19 1 – – – – – 2 4 – 1 – – – 166<br />
1. 2. 2001 36 122 – 20 – – 1 – – – 3 3 – – – – – 185<br />
199
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Silickej planiny<br />
Lokalita<br />
Dátum / druh<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Reur<br />
Mmyo<br />
Moxy<br />
Mema<br />
Msp.<br />
Eser<br />
Bbar<br />
Psp.<br />
indet.<br />
spolu<br />
Bezodná ľadnica 12. 2. 1998 – 2 – 3 – – – – – – – 5<br />
Brázda 15. 3. 1999 18 79 – 8 1 8 1 – – – – 115<br />
Hámorská jaskyňa 11. 12. 1996 – – – – – – – 2 – – 2 4<br />
J. červen. mnícha 6. 11. 1997 – 1 – – – – 1 – – – 1 3<br />
30. 1. 1998 – 1 – – – – – – – – – 1<br />
J. na Keč. lúkach 18. 11. 1997 1 6 – 8 – – – – 2 – – 17<br />
J. pri Brzotínskych r. 23. 11. 1997 – 2 – – – – – – – 1 – 3<br />
Krásnohorská j. 4. 12. 1993 9 6 2 – – – 1 – – – – 18<br />
18. 1. 2000 5 11 – – – – – – – – – 16<br />
29. 12. 2000 3 18 – – – – – – – – – 21<br />
Mál 6. 2. 1958 – 2 – – – – – – – – – 2<br />
9. 12. 1997 1 10 – 1 – – – – – – – 12<br />
Sčítavatelia. Okrem autorov citovaných publikácií a tohto prehľadu sa na sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni podieľali<br />
M. Šara a D. Weinfurtová.<br />
Zhrnutie poznatkov. Veľmi významné zimovisko s vysokým počtom zistených druhov <strong>netopierov</strong> (celkom<br />
14) (tab. 3). Nepravidelne sa vyskytuje aj R. euryale, významná je zimujúca kolónia R. ferrumequinum.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je uzavretá uzáverom s možnosťou pre vlet <strong>netopierov</strong>. Kľúčeoduzáveru sú uložené<br />
na Správe NP Slovenský kras.<br />
Ďalšie údaje. 17. 9. 1988 – Rfer (4), Rhip (6), Reur (3), Mnat (2), Netting: 20. 7. 1978 – Rhip (1), 11. 6.<br />
1992 – Rfer (1), Rhip (3), Reur (1), Mmyo (3), Mbech (3), Mdau (2), Paur (1).<br />
Múriková jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7489, 580 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Leží v šikmej<br />
skalnej poruche strmého závrtu na východnej strane planiny v oblasti na Z od Mušej hory (577,1 m n. m.).<br />
Popis. Dĺžka 20,5 m, hĺbka 15 m, antropologické a archeologické nálezy (doba bronzová). Jaskyňa<br />
s neporušeným obydlím a ohniskom pravekého človeka, kam prenikli rožňavskí jaskyniari až v roku 1980.<br />
V sieni dĺžky 15 m a šírky 5–8 m je nasucho postavený praveký múrik s plošinkou.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Z minulosti nie sú známe žiadne údaje.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Nevýznamné zimovisko s dvoma zistenými druhmi (tab. 5).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je len ojedinele<br />
navštevovaná. V jaskyni neprebieha žiaden jaskyniarsky výskum.<br />
Pstružia jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Partizánska jaskyňa, nad Slavcom.<br />
Lokalizácia. (7488, 250 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Slavec. Nachádza sa<br />
v strmom západnom svahu Silickej planiny 50 m nad Pstružou vyvieračkou nad obcou Slavec.<br />
Popis. Dĺžka 34 m, inaktívna výverová fluviokrasová jaskyňa. Celú jaskyňu tvorí jedna chodba.<br />
200
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvéúdaje o zimovaní <strong>netopierov</strong> v tejto jaskyni zistil Gordon v roku 1988. Výskumom<br />
<strong>netopierov</strong> v tejto jaskyni sa zaoberal aj Horáček so spolupracovníkmi (Horáček et al. 1995), ďalšie<br />
údaje sú z jari 1989. Ďalšie sčítanie uskutočnili E. Hapl a J. Šmídt v zime 1997/1998.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Šmídt, J. Obuch, L. Gordon.<br />
Zhrnutie poznatkov. Zistené tri druhy <strong>netopierov</strong>, početnejší je len R. hipposideros (tab. 5).<br />
Stav ochrany. Všetky tri jaskyne sú voľne prístupné. Jaskyne 2. a 3. sú vzhľadom na ťažký terén alebo<br />
lokalizaciu len veľmi málo navštevované. Z daných lokalít je zrejme návštevnosťou atakovaná iba Pstružia<br />
jaskyňa. V budúcnosti by sa mal prípadný monitoring zamerať len na túto jaskyňa.<br />
Ďalšie údaje. 25. 4. 1989 – Rhip (1).<br />
Silická jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Silická kvapľová jaskyňa, Szelicei csepegö barlang.<br />
Lokalizácia. (7489, 580 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Všeobecne<br />
známa jaskyňa v neprehľadnej krovitej časti Silickej planiny pri modrej turistickej značke vedúcej popri<br />
skupine hlbokých priepastí do Silice.<br />
Popis. Dĺžka ca. 100 m, hĺbka ca. 50 m, archeologické nálezy (doba bronzová). Malý trojuholníkový otvor<br />
v strmom závrte šikmo klesá do Predného dómu 33/15 m a nižšie do Zadného dómu.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Výskyt druhu Barbastella barbastellus udáva bez udania dátumu a početnosti Gulička<br />
(1975), netting tu uskutočnil Horáček (Horáček et al. 1995). Zimné sčítania v 2 termínoch sa uskutočnili<br />
v rokoch 1996 a 1997.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, L. Bobáková, S. Pačenovský, G.Lešinský.<br />
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Silickej planiny<br />
Lokalita<br />
Dátum / druh<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Mmyo<br />
Mnat<br />
Mdau<br />
Msp.<br />
Bbar<br />
Paus<br />
indet.<br />
spolu<br />
Malá Bikfa 20. 2. 1998 – – 1 – – – – 1 – 2<br />
Múriková jaskyňa 7. 12. 1996 – 1 – – – – – 1 – 2<br />
Pstružia jaskyňa 10. 2. 1988 – 3 – – – – – – – 3<br />
6. 11. 1997 1 22 2 – – – – – – 25<br />
Silická jaskyňa 10. 11. 1996 – 2 4 – – – 2 – – 8<br />
21. 12. 1996 – 2 8 – – – 12 – – 22<br />
15. 11. 1997 – – 3 – – – 5 – – 8<br />
Silickáľadnica 18. 2. 1968 – 5 – 2 – – – – – 7<br />
24. 1. 1997 – 4 12 1 – – – – – 17<br />
29. 1. 1998 – 7 12 – – – – – – 19<br />
31. 1. 2001 – – – – – – – – – –<br />
Svahová j. 2 7. 12. 1996 – – 2 – 2 – – – – 4<br />
Svahová j. 5 7. 12. 1996 1 3 1 – – – – – – 5<br />
Vápencová priep. 9. 2. 1998 4 27 – – – – – – – 31<br />
3. 2. 2000 3 21 – – – – – – – 24<br />
31. 1. 2001 – 12 – – – – – – – 12<br />
Veľká Bikfa 29. 3. 1998 2 65 45 – 1 2 1 – 1 117<br />
VeľkáŽomboj 27. 1. 1998 – – – – – – 6 – – 6<br />
201
Zhrnutie poznatkov. Zaznamenala sa hibernácia troch druhov, početnejšia bola napr. B. barbastellus (tab. 5).<br />
Stav ochrany. Jaskyňajevoľne prístupná, jej vchod sa nachádza v blízkosti turistického chodníka. Je často<br />
navštevovaná.<br />
Ďalšie údaje. 8. 2. 1992 – Rhip (1). Netting: 4. 9. 1982 – Bbar (6), Paur (1).<br />
Silickáľadnica<br />
Alternatívne názvy. Szeliczei jegesbarlang, Szilizei Lednice.<br />
Lokalizácia. (7489, 503 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Nachádza sa<br />
1,2 km JZ smerom od Silice. K priepasti vedie lesná komunikácia odbočujúca pred Silicou zo štátnej cesty<br />
Gombasek – Silica. Strmý otvor priepasti leží v južnom ukončení veľkého oválneho závrtu v hustom kriakovitom<br />
poraste.<br />
Popis. Dĺžka ca. 1100 m, hĺbka 110 m, fluviokrasová a korózno-rútivá jaskyňa, aktívny vodný tok, ľadová<br />
výplň, NPP. Ústie má tvar šikmého otvoreného vreca so šírkou 30 m a s dĺžkou 50 m, ktoré je obrátené na<br />
SV. Prístup je možný len do závrtu zo severnej strany. Do jaskyne sa zostupuje po sutinovom kuželi. Väčšiu<br />
časť roka ho pokrýva sneh a ľad. Ústi do šikmej zaľadnenej plochy a pokračuje ľadopádom s výškou 10 m<br />
na dno priepasti. V hĺbke 79 m od povrchu na dne ľadopádu 20 m dlhá jaskynná chodba vedie do rozsiahleho<br />
Archeologického dómu. Po jeho JZ okraji sa zostupuje k úzkemu korytu Čierneho potoka. Pozdĺž jeho<br />
toku v Blatistej chodbe je 75 m dlhý sifón, za ktorým sa nachádzajú ďalšie priestory.<br />
Sčítavatelia. Jaskyňu kontroloval v zime 1967/1968 I. Horáček, neskôr E. Hapl, J. Obuch, I. Horáček,<br />
P. Benda.<br />
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období zastinuté 3 druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 5), významný je napr. nález<br />
M. nattereri. Z jaskyne pochádzajú významné zbery osteologického materiálu (vývržky S. aluco) so zastúpením<br />
<strong>netopierov</strong> (Obuch 1985, 1994).<br />
Stav ochrany. Spojovací otvor medzi zaľadnenou časťou a teplou časťou (Archeologickým dómom), v ktorej<br />
sa vyskytovali netopiere bol v roku 1998 uzavretý bez možnosti vletu <strong>netopierov</strong>. Uzáverom by sa malo<br />
zabrániť prúdeniu teplého vzduchu z jaskyne k zaľadnenej časti.<br />
Svahová jaskyňa 2 nad Malou studňou<br />
Alternatívny názov. M 40.<br />
Lokalizácia. (7488, 320 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Plešivec. Jaskyňa je<br />
situovaná na úpätí 15–20 m vysokej skalnej steny.<br />
Popis. Má nízky vchod 0,7×0,7 m, ktorý vedie do priamej chodby dlhej 31 m a vysokej 0,7–4 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Uskutočnená jedna kontrola.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, K. Cselényi, M. Hlivák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Zastihnuté boli dva druhy <strong>netopierov</strong>, faunisticky zaujímavý je výskyt M. daubentonii<br />
(tab. 5).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je len ojedinele<br />
navštevovaná. V jaskyni neprebieha žiaden jaskyniarsky výskum.<br />
Svahová jaskyňa 5 nad Malou studňou<br />
Alternatívny názov. M 10.<br />
Lokalizácia. (7488, 340 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Plešivec. Jaskyňa sa<br />
nachádza asi 20 m nad Svahovou jaskyňou 2 nad Malou studňou, vpravo popri skalnej stene na skalnej<br />
polici nad stenou.<br />
202
Popis. Dĺžka 12 m. Malý vchod 0,7×0,7 m je pod 6metrovou mierne previslou skalnou stenou a vedie do<br />
jediného dómovitého priestoru s rozmermi 10×3,5×7m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Uskutočnená jedna kontrola.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, K. Cselényi, M. Hlivák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Zastihnuté tri druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 5).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je len ojedinele<br />
navštevovaná. V jaskyni neprebieha žiaden jaskyniarsky výskum.<br />
Vápencová priepasť<br />
Alternatívne názvy. Vápenná priepasť, Galejnícka priepasť.<br />
Lokalizácia. (7489, 515 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Malá priepasť<br />
pri Majkovej jaskyni.<br />
Popis. Dĺžka 20 m, hĺbka 12 m. Horizontálny vstupný otvor sa mení na priepasť a o 8 m nižšie sa končí na<br />
vrchole sutinového kužeľa z napadaného materiálu. Odtiaľ pokračuje 20 m dlhá jaskynná chodba na obidve<br />
strany s malou sieňou.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Uskutočnené len dve kontroly.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák, J. Popovics, J. Obuch, M. Uhrin.<br />
Zhrnutie poznatkov. Napriek malým rozmerom zimoviska zaujímavý je pomerne vysoký počet zimujúcich<br />
R. hipposideros (tab. 5). Okrem toho zastihnutý R. ferrumequinum.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je len ojedinele<br />
navštevovaná. V jaskyni neprebieha žiaden jaskyniarsky výskum.<br />
Veľká Bikfa<br />
Alternatívne názvy.Veľká buková priepasť, Pri buku.<br />
Lokalizácia. (7389, 595 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jovice. Patrí k známym<br />
priepastiam v severnej časti Silickej planiny.<br />
Popis. Mohutné skalnaté studňovitéústie padá do hĺbky 63 m na puklinový I. horizont, kde sa už vyskytuje<br />
bohatá sintrová výzdoba. Odtiaľ prechádza puklina do stropu II. horizontu, s dnom v hĺbke 118 m a<br />
s neobyčajne bohatou sintrovou výzdobou. Jeho dominantou sú stupňovité kaskádovité jazerá a sutinový<br />
kužeľ s druhotne narastenými stalagmitmi. Krátka chodba strmo klesá do malej siene na III. horizont.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V jaskyni sa mimo kontroly v zime 1998/1999 nevykonával iný výskum <strong>netopierov</strong>.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Brinzík, J. Drenko, K. Cselényi.<br />
Zhrnutie poznatkov. Druhovo pestré zimovisko s početnejším zastúpením R. hipposideros a M. myotis<br />
(tab. 5).<br />
Stav ochrany. Priepasť je voľne prístupná za pomoci jaskyniarskej techniky. Do akej miery je navštevovaná<br />
nie je známe. V priepasti bola výnimkou MŽP SR povolená speleologická vodcovská služba v rokoch<br />
2000–2002, ktorá sa vykonávala v období od 1. 4.–30. 9. a obmedzená bola aj počtom vstupov a maximálnym<br />
počtom osôb pri jednej akcii.<br />
VeľkáŽomboj<br />
Alternatívny názov.Veľká železná priepasť.<br />
Lokalizácia. (7389, 590 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jovice.<br />
Popis. Hĺbka 55 m, korózna.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Uskutočnená jedna kontrola.<br />
203
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Zbojníckej jaskyni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Eser Ppip Nnoc Paus spolu<br />
Sčítavatelia. L. Bobáková, M. Brinzík, K. Cselényi, J. Stankovič.<br />
Zhrnutie poznatkov.Počas uvedenej kontroly (tab. 5) bola zastihnutá B. barbastellus. Speleologická vodcovská<br />
služba uskutočnila v roku 2000 6 zostupov v letnom a jesennom období, kedy sa výskyt <strong>netopierov</strong><br />
nezaznamenal.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná speleoalpinistickou technikou. V priepasti bola výnimkou MŽP<br />
SR povolená speleologická vodcovská služba v rokoch 2000–2002, ktorá sa vykonávala celoročne a obmedzená<br />
bola len počtom vstupov a maximálnym počtom osôb pri jednej akcii.<br />
204<br />
II. 1988 – – – – – – – –<br />
14. 2. 1993 – – – – – – 1 1<br />
16. 2. 1994 – 1 – – – – – 1<br />
24. 1. 1997 – – – 3 5 3 – 11<br />
29. 1. 1998 – – – 182 9 1 1 193<br />
3. 2. 1999 – – – – – – – –<br />
3. 2. 2000 2 – 1 – 3 – – 6<br />
31. 1. 2001 – – – 9 – – – 9<br />
Zbojnícka jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Jaskyňa Zbojníckeho hradu, Rablókö barlang, Sokolia jaskyňa, Jaskyňa v Sokolej<br />
skale, SP-61.<br />
Lokalizácia. (7489, 380 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silická Jablonica.<br />
Popis. Dĺžka 45 m. Mohutný vchod sa otvára v severnom boku Sokolej skaly a prechádza do veľkej chodbovitej<br />
siene so strmým dnom. Zo siene odbočuje vysoká chodba s výraznou eróznou modeláciou stien.<br />
Končí sa balvanmi rútivého charakteru.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňu v zime 1987/1988 kontroloval Hanák so spolupracovníkmi (Hanák 1988).<br />
Od zimy 1992/1993 je jaskyňa pravidelne kontrolovaná.<br />
Sčítavatelia. M. Uhrin, J. Obuch, M. Andreas, S. Pačenovský,I.Horáček, P. Benda, Š. Matis, P. Pjenčák, J.<br />
Popovics, M. Hlivák, M. Šara, J. Hotový, M. Olekšák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa je zaujímavá pravidelnou hibernáciou P. pipistrellus, N. noctula a E. serotinus<br />
v štrbinách. Celkom zastihnutých 8 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 6).<br />
Ďalšie údaje. 6. 9. 1982 – Rfer (1), 1. 5. 1990 – Ppip (16), 2. 5. 1990 – Rfer (1), 8. 2. 1998 – Eser (48), Ppip<br />
(5), Nnoc (1), 9. 2. 1998 – Eser (48), Ppip (13), Nnoc (2), 22. 12. 1999 – Rfer (2), Eser (1), Ppip (8), Paus<br />
(1). Detektoring: 14. 8. 1986 – Rhip (1–5). Netting: 14. 8. 1986 – Mbech (9), Mema (2), Mdau (1), Eser (1),<br />
Nnoc (22), Ppip (1), Bbar (1). Vývržky Strix aluco: 26. 10. 1981 – Rfer (1), Rhip (1), Reur (2), 19. 9. 1991<br />
– Rfer (1), 11. 2. 1993 – Rfer (3), Mmyo (4), Mnat (1), Mmys (8), Enil (1), Nnoc (13), Ppip (5), Bbar (1),<br />
Paus (1).<br />
P l e š i v s k á<br />
planina<br />
Na Plešivskej planine bolo na konci roka 2000 evidovaných 222 prírodných podzemných priestorov. Väčšinu<br />
z nich popisujú Stankovič et al. (2001) odkiaľ je čerpaný aj opis väčšiny priestorov uvedených v tejto<br />
práci. Ďalšie údaje k lokalitám sú vpríslušných speleologických prácach (Benický 1959, Droppa 1959,<br />
Erdös 1984, Erdös & Lysenko 1964, 1965, 1966, Lysenko 1981, Mitter 1988, Rozlo žník 1958, Skřivánek<br />
1972, Stárka 1963). Okrem toho sa v priestore gombaseckého lomu nachádzajú tri štôlne.<br />
Z celkového počtu doteraz popísaných prírodných podzemných priestorov bolo z hľadiska zimného výskytu<br />
<strong>netopierov</strong> preskúmaných 14 priestorov, z ktorých jeden (Zbojnícka jaskyňa) bol z tohoto hľadiska<br />
negatívny. S negatívnym výsledkom boli skontrolované aj štôlne v gombaseckom lome.
Čikova diera<br />
Alternatívny názov. Csík lyuk.<br />
Lokalizácia. (7488, 526 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Významná<br />
lokalita v južnej časti Plešivskej planiny, avšak ťažko sa hľadá v hustom poraste.<br />
Popis. Dĺžka 60 m, hĺbka 26 m. Skladá sa z dvoch častí, z priepasti a zo starej senilnej jaskyne. Mohutným<br />
ústim sa dá zostúpiť po šikmom suťovom kuželi až na dno priepasti. Ústie prechádza do hlavnej dómovitej<br />
siene. Hlavný dóm sa dá rozdeliť na tri časti: hlavná časť 49×18 m a dve závalovité ukončenia v západnej<br />
a južnej časti dómu.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Z jaskyne pochádzajú dáta z dvoch zím (tab. 8). Údaje zo zimy 1988/1989 sú buď<br />
neúplné alebo išlo len o kontrolu vstupnejčasti. V zime 1997/1998 sa uskutočnila kompletná kontrola jaskyne.<br />
Sčítavatelia. L. Gordon, M. Hlivák, E. Hapl.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je ľuďmi len výnimočne<br />
navštevovaná.<br />
Diviačia priepasť<br />
Lokalizácia. (7488, 597 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Nachádza sa<br />
pri východnom okraji Plešivskej planiny blízko lomovej steny gombaseckého kameňolomu.<br />
Popis. Jej ústie sa ťažko hľadá v hustom kriakovitom lese. Hlavné priestory priepasti boli objavené v roku<br />
1964, keď sa z vtedy 38 m priepasti jaskyniari prekopali do nových priestorov. V priepasti je množstvo<br />
dómov až 11. Je zatiaľ najhlbšou priepasťou Plešivskej planiny a má hĺbku 127 m. Je vyhlásená za Národnú<br />
prírodnú pamiatku.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V jaskyni sa uskutočnila iba jedna kontrola za účelom výskumu <strong>netopierov</strong> v zime<br />
1997/1998 (tab. 8).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, L. Bobáková, K. Cselényi.<br />
Stav ochrany. V priestoroch prechodu medzi vstupným dómom (Dóm I.) a Jazerným dómom je umiestnený<br />
uzáver, ktorý zamedzuje vstupu do hlavných priestorov priepasti.<br />
Fialová jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7488, 544 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Leží v tesnej<br />
blízkosti priepasti Čikova diera vo svahu kóty Fialový kopec (579,6 m).<br />
Popis. Dĺžka 21 m, hĺbka 5,5 m, rozsadlinová. Ide o zaujímavýúkaz veľkého závalu v rozsiahlej jaskynnej<br />
sústave. Medzi skalnými blokmi sú úzke plazivkovité chodby, dlhé 20 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V jaskyni sa uskutočnili tri kontoly v zimnom období. Kontroly v rokoch 1987/88 a<br />
1988/89 uskutočnil Gordon, v zime 1997/98 to boli Hapl a Hlivák (tab. 8).<br />
Sčítavatelia. L. Gordon, M. Hlivák, E. Hapl.<br />
Stav ochrany. Do jaskyne je voľný vstup, otvor je však nenápadný a ťažko sa vyhľadáva. Jaskyňajeľuďmi<br />
pravdepodobne len výnimočne navštevovaná.<br />
Jaskyňa pri Šingliarovej priepasti<br />
Alternatívne názvy. Jaskyňa pri Šindliarovej priepasti; pravdepodobne ide o jaskyňu Červená diera (Gerlašská<br />
8).<br />
Lokalizácia. (7388, 699 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Honce. Krátka jaskyňa<br />
nachádzajúca sa tesne pod severnou hranou Plešivskej planiny na Z od Šingliarovej priepasti.<br />
Popis. Jaskyňa je dlhá ca. 4 m a má úzky plazivkovitý charakter.<br />
205
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1996/1997 (tab. 8). Jaskyňa je príležitostné zimovisko<br />
pre štrbinové druhy.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Šmídt.<br />
Stav ochrany. Nevýznamná lokalita, nevyžaduje ochranu.<br />
Jašteričia priepasť<br />
Alternatívny názov. PP019.<br />
Lokalizácia. (7488, 519 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť sa<br />
nachádza v juhozápadnej časti Plešivskej planiny. Ústie leží v závrte na Z okraji Jašteričích lúk, vo svahu<br />
okrajového kopca s kótou 534,4 m, napravo od cesty z lúky Nagy tisztás töbör naCsíkovú lúku. Ústie<br />
priepasti je veľmi malé 1×0,75 m, o 70 cm nižšie je samotný trojuholníkový otvor priepasti 0,45×0,5×0,5 m.<br />
Je situované v krovinatom poraste pri hornom okraji závrtu priemeru 25 m, na okraji Jašteričích lúk.<br />
Popis. Vchod (1×0,75 m) ústí do puklinovej priepasti, v strednej časti sa fľaškovito rozširuje a v spodnej<br />
časti prechádza opäť do pukliny 2–3 mširokej. Je založená na poruche 345°, bez významnejšej výzdoby.<br />
Dno je pokryté balvanitou suťou s kostrami recentných zvierat a ľudskými kosťami. Dňa 11. 11. 2000 po<br />
rozšírení okna v hĺbke 8 m sa dostali jaskyniari Speleoklubu Minotaurus do významného pokračovania<br />
jaskyne severným smerom. Novoobjavené priestory majú charakter až 20 m vysokej meandrovitej chodby,<br />
ktorá je úzkymi prepážkami rozdelená na jednotlivé priestory. Výzdoba v tejto časti jaskyne je veľmi zaujímavá<br />
a bohatá..<br />
Sčítavateľ. Jaroslav Stankovič.<br />
Zhrnutie poznatkov. Boli zistené 3 druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 8).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je otvorená a volne prístupná speleoalpinistickou technikou.<br />
Jelenia priepasť<br />
Lokalizácia. (7488, 512 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), Plešivecká planina, k. ú.<br />
Plešivec.<br />
Popis. Ústie priepasti leží pod hranou veľkého závrtu v skalnej depresii. Má rozmery 6×2,5 m. Vlastný<br />
otvor je veľký 2×1,8 m. Otvor ústi do mohutného vstupného dómu v hĺbke 31, 8 m. 8 m nad dnom priepasti<br />
je v západnej stene okno, ktorým pokračuje priepasť 10 m hlbokým komínom cez niekoľko horizontálnych<br />
sintrových plošiniek do dómu v hĺbke 45 m. V Z časti dómu priepasť pokračuje úzkym komínom, ktorý sa<br />
delí na dve vetvy a končí v hĺbke 75 m. Dĺžka systému 120 m, hĺbka 75 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 1998/99.<br />
Sčítavatelia. Baroň, Cholevík, Křenková, Stolařík, Szalai.<br />
Zhrnutie poznatkov. 23. 1. 1999 – Rfer (1), Rhip (22), Mmyo (15), Bbar (1).<br />
Kocúria diera<br />
Alternatívny názov. Vo výsledkoch zimného sčítania 1997/98 (Hapl & Uhrin 1999) nazvaná Medvedia<br />
diera. Pravdepodobne ide o lokalitu Kocúria diera.<br />
Lokalizácia. (7388, 648 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Plešivec. Jaskyňa sa<br />
nachádza v centrálnej časti Plešivskej planiny JV od Zvonice. Otvor leží pod 2 m vysokou skalnou stenou.<br />
Popis. Tvorí ju len jedna ca. 3 m dlhá chodba.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita kontrolovaná v zime 1996/1997 (tab. 8).<br />
Sčítavateľ. E. Hapl.<br />
206
Krkavčia priepasť<br />
Lokalizácia. (7488, 608 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť sa<br />
nachádza blízko Diviačej priepasti, 600 m na VJV od kóty 612 a 400 m JZ od kóty 650 v miernom svahu od<br />
lúky Hatos kút k okraju Plešivskej planiny, približne nad gombaseckou vápenkou.<br />
Popis. Ústie priepasti 0,5×0,3 m je v plytkej priehlbni. Nachádza sa v listnatom poraste. 12 m hlboká vstupnášachta<br />
sa rozširuje a šikmou sutinovou plošinou sa napája na dve paralelné vetvy, severnú a južnú. V 20<br />
m sa k nim pripája tretia juhozápadná. Kým priebeh S a J vetvy je bez prerušenia do 54 m, JZ vetvu v 30 m<br />
prerušujú horizontálne stupne. Dno sa nachádza v úzkom, 6 m hlbokom kaňone.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Priepasť bola kontrolovaná moravskými speleológmi v zime 1998/1999.<br />
Sčítavatelia. Baroň, Cholevík, Křenková, Stolařík, Szalaj.<br />
Zhrnutie poznatkov. 23. 1. 1999 – Rfer (1), Rhip (13), Mmyo (3), Moxy (1), Mbech (1), Mdau (1), Paur (1).<br />
Stav ochrany. Lokalita prístupná len za pomoci speleologického lezeckého výstroja.<br />
Nová brzotínska jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Brzotínska jaskyňa, Nová Gyepű.<br />
Lokalizácia. (7388, 270 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Nachádza sa<br />
130 m na S od Starej brzotínskej jaskyne.<br />
Popis. Mohutná prietoková jaskyňa je dlhá 800 m. Ide o rozsadlinovo-fluviokrasovú jaskyňu s aktívnym<br />
vodným tokom a jazerami. Úvodný 300 m dlhýúsek sa vyznačuje vysokou eróznou chodbou, kde dominujú<br />
členité stropné kulisy.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V zime 1999/2000 bola jaskyňa kontrolovaná v dvoch termínoch. V januári 2000<br />
kontolu uskutočnili Hapl, Gáal, Cselényi, Stankovič a účelom kontroly bolo zhodnotenie jaskyne z hľadiska<br />
výskytu <strong>netopierov</strong> pre stanovenie podmienok speleologickej vodcovskej činnosti. Vo februári v hlavnom<br />
sčítacom termíne jaskyňu kontrolovali Hapl, Uhrin, Olekšák, Hotový.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Uhrin, Ľ. Gaál, M. Olekšák, J. Hotový, K. Cselényi, J. Stankovič.<br />
Zhrnutie poznatkov. 18. 1. 2000 – Rfer (11), Rhip (1), Mmyo (1), 3. 2. 2000 – Rfer (10, 1†), Rhip (8), Mmyo<br />
(1).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa bola zaradená medzi zdroje pitnej vody pod správou Slovenských vodární a kanalizácií.<br />
Vchod bol v minulosti upravený banským spôsobom, vystužený oceľovými profilmi a bol uzavretý<br />
železnými dverami 1,5×2 m. Jaskyňa bola pripravovaná na sprístupnenie. V jaskyni je vybudovaný chodník.<br />
V rokoch 2000–2001 Dr. J. Stankovič a K. Cselényi uskutočňovali v jaskyni na základe výnimky MŽP<br />
SR speleologickú vodcovskú činnosť v období od 1. marca do 31. októbra.<br />
Stará brzotínska jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Brzotínska jaskyňa, Brzotínska jaskyňa I., Gyepű, Stará Gyepű.<br />
Lokalizácia. (7388, 258 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Jaskyňa sa<br />
nachádza na V úpätí Plešivskej planiny medzi obcami Slavec a Brzotín. V mieste, kde sa št. cesta č. 50<br />
z Brzotína približuje k úpätiu planiny, odbočuje lesná cesta, ktorá sa po 600 m končí pri poľovníckej chate,<br />
presne oproti vchodu do jaskyne.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 120 m. Ide o prietokovú jaskyňu na východnom úpätí planiny, ktorá je vlastne<br />
bočným ramenom Novej brzotínskej jaskyne a pri zvýšených stavoch odvádza vodu, ktorá sa nestačí odviesť<br />
neďalekou Trávnou vyvieračkou. Úzky koridor v šikmom svahu planiny vedie k oválnemu vchodu<br />
v skalnej stene. Odtiaľ pokračuje rozsiahla jaskynná prietoková chodba a smeruje k Novej brzotínskej jaskyni.<br />
Prechod je však zatarasený mohutnými blokmi.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Výskyt Rhinolophus hipposideros z roku 1968 udáva Gaisler & Hanák (1973). Výskyt<br />
Myotis myotis z roku 1980 udáva Horáček (in litt.). Nie je celkom jasné, či sa tieto údaje viažu k Starej<br />
207
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Starej brzotínskej jaskyni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mnat Mdau Bbar Paur Paus spolu<br />
17. 2. 1968 – 3 – – – – – – – 3<br />
20. 2. 1980 – – 1 – – – – – – 1<br />
13. 2. 1993 7 3 2 – – – – – – 12<br />
16. 2. 1994 6 3 – – – – – – – 9<br />
16. 2. 1995 – 10 1 – – – – 1 – 12<br />
26. 1. 1996 2 5 6 – – – – – 1 14<br />
24. 1. 1997 1 2 8 – – – – – – 11<br />
29. 1. 1998 5 3 2 – – – – – – 10<br />
3. 2. 1999 7 1 11 – 1 1 – – – 21<br />
3. 2. 2000 8 1 5 1 – – 1 – – 16<br />
brzotínskej jaskyni alebo Novej brzotínskej jaskyni, pretože údaje sú lokalizované ako Brzotínska jaskyňa.<br />
Od roku 1993 je jaskyňa pravidelne kontrolovaná (tab. 7).<br />
Sčítavatelia. M. Uhrin, M. Andreas, P. Benda, A. Reiter, E. Hapl, J. Hotový, J. Harmaniak, M. Olekšák,<br />
I. Horáček.<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie 9 druhov.<br />
Ďalšie údaje. 11. 8. 1965 – Rhip (2) (Gaisler & Hanák 1973).<br />
Šingliarova priepasť<br />
Alternatívne názvy. Šindliarova priepasť, Jánošíkova jaskyňa, Zbojnícka priepasť, Gerlašská 4.<br />
Lokalizácia. (7388, 680 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Honce. Je najsevernejšou<br />
krasovou lokalitou Plešivskej planiny. Leží vo vysunutom cípe Gerlašskej skaly mierne pod hranou<br />
planiny, vo svahu pri lesnom chodníku do obce Honce.<br />
Popis. Hĺbka 72 m, dĺžka 140 m. Plazivkovitý vchod vedie do I. siene a odtiaľ po strmom suťovom dne do<br />
II. siene a úzkou chodbou do III. siene. V jej západnej časti je hlavnášachta priepasti. O 12 m nižšie je malá<br />
etáž (IV. sieň). Hlavná šachta ústi v hĺbke 61 m do väčšej siene, kde sa nachádza jazero a veľký zával<br />
z obrovských napadaných blokov. Medzi balvanami sa nachádzajú len menšie siene (VI. a VII. sieň).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Mošanský (1980) udáva z tejto jaskyne výskyt Myotis oxygnathus z roku 1961. Horizontálna<br />
časť jaskyne po priepasť v západnej časti tretej siene bola skontrolovaná v zime 1996/97 (Hapl,<br />
Šmídt) a v zime 1997/98 (Hapl). Rozsah kontroly zo zimy 1988/89 (Gordon, Hlivák) nie je známy (tab. 8).<br />
Sčítavatelia. A.Mošanský, L. Gordon, M. Hlivák, E. Hapl, J. Šmídt.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je pravdepodobne často navštevovanáľuďmi. Vchod je hneď pri lesnom chodníku,<br />
je bez uzáveru.<br />
Veľká Peňažnica<br />
Alternatívne názvy. Szüz lyuk, Dombkosár.<br />
Lokalizácia. (7388, 667 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Patrí k skupine<br />
početných lokalít v blízkosti Slaveckého salaša Dombkosár.<br />
Popis. Hĺbka 65 m. Mohutné skalné ústie priepasti studňovite padá na vrchol suťového kužeľa v hĺbke<br />
33 m. Skladá sa z niekoľkých vertikálnych siení za sebou. Pomerne často navštevovaná pre peknú výzdobu.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V jaskyni bola uskutočnená jedna zimná kontrola za spoluúčasti moravských jaskyniarov<br />
(tab. 8).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, Hába, Paško, Fojtík.<br />
208
Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Plešivskej planiny<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Moxy Mmyo Mdau Eser Bbar Paus spolu<br />
Čikova diera 17. 2. 1989 – 9 – – – – 2 – 2<br />
25. 11. 1997 2 6 – 6 – – 2 2 18<br />
Diviačia priepasť 20. 3. 1998 13 151 – 40 – – – – 204<br />
Fialová jaskyňa 23. 3. 1988 3 10 – – – – – 1 14<br />
10. 1. 1989 – 18 – – – – – – 18<br />
25. 11. 1997 – 24 – – – – – – 24<br />
Jašteričia priepasť 11. 11. 2000 3 35 – 6 – – – – 44<br />
Kocúria diera 18. 12. 1996 – – – – – 1 – – 1<br />
Šingliarova p. 24. a 27. 3. 1961 – – + – – – – – +<br />
24. 1. 1989 – 9 – – – – – – 9<br />
9. 1. 1997 – – – 15 1 – – – 16<br />
12. 12. 1997 – 3 – 5 – – – – 8<br />
J. pri Šingliar. p. 9. 1. 1997 – – – – – 1 – – 1<br />
Veľká Peňažnica 23. 1. 1999 – 58 – 43 1 – – – 102<br />
Zombor 21. 2. 1998 – – – – – 1 5 1 7<br />
Stav ochrany.Vzhľadom k jedinej návšteve tejto jaskyne a jej okolia nie je možné zhodnotiť súčasný stav.<br />
Priepasť je bez uzáveru.<br />
Zombor<br />
Lokalizácia. (7388, 669 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť je<br />
situovaná v závrte 1,4 km juhovýchodne od Zvonice. Okraj Plešivskej planiny prebieha priamo na východ<br />
od priepasti vo vzdialenosti 1 km. Ústie priepasti je pri okraji severnej steny miskovitého závrtu, ktorý má<br />
priemer 150 m, asi 50 m na západ od žltej turistickej značky.<br />
Popis. Priepasť sa skladá z dvoch zvislých stupňov.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola skontrolovaná len raz v zimnom období (tab. 8).<br />
Sčítavatelia. M. Brinzík, L. Bobáková.<br />
Stav ochrany. Lokalita prístupná len za pomoci speleologickej lezeckej výstroje.<br />
Zvonica<br />
Alternatívne názvy. Zvonivá jama, Csöngö lyuk.<br />
Lokalizácia. (7388, 669 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť sa<br />
nachádza v strednej bezlesej časti planiny, ktorá má miestny názov Mesačná krajina vzhľadom na markantné<br />
zoskupenie celej línie závrtov.<br />
Popis. NPP, hĺbka 100,5 m. Skalistý otvor priepasti má priemer 7,5 m a leží v malom kriakovitom závrte<br />
s priemerom 28 m. Zvislá studňovitáčasť padá kolmo do hĺbky 45 m, kde je skalný most. Odtiaľústi hlavná<br />
šachta do obrovitého dómu, na vrchol suťového kužeľav hĺbke 84 m. Priepasť je často navštevovaná a prvý<br />
zostup do nej bol uskutočnený už v roku 1875.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítanie prebehlo iba v zime 1997/98 za pomoci jaskyniarov z jaskyniarskej<br />
skupiny Badizer z Plešivca. Vnútorné priestory priepasti sú obrovské a nedajú sa skontrolovať kompletne.<br />
Zistené netopiere sú preto len časťou zo zimujúceho spoločenstva. Pred vchodom do priepasti sa uskutočnil<br />
v rokoch 1983 a 1992 netting (Horáček et al. 1995).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, K. Cselényi, M. Drenko, M. Klein, J. Kankula, Zubko.<br />
209
Zhrnutie poznatkov. 18. 1. 1998 – Rfer (5), Rhip (187), Mmyo (25), Myotis sp. (9), Eser (2), Bbar (45),<br />
Paur (1), indet. (23). Z hľadiska početnosti aj druhového spektra je Zvonica najvýznamnejším zimoviskom<br />
<strong>netopierov</strong> na Plešivskej planine.<br />
Stav ochrany. Priepasť je často navštevovaná aj v zimnom období speleológmi zo Slovenska aj zo zahraničia.<br />
Ide väčšinou o početné výpravy, čo nepriaznivo vplýva na zimujúce netopiere. Je potrebné zabezpečiť<br />
fyzické kontroly pri priepasti v zimnom období a tým zamedziť častým návštevám v priepasti. V rokoch<br />
2000–2001 RNDr. J. Stankovič a K. Cselényi uskutočňovali v priepasti na základe výnimky MŽP SR speleologickú<br />
vodcovskú činnosť v období od 1. apríla do 31. októbra.<br />
Ďalšie údaje. Netting a pozorovania: 1977 – Rhip, Mmyo (Gulička 1982), 13. 5. 1983 – Rfer (5), Reur (1),<br />
Rhip (1), Eser (1), 8. 6. 1992 – Rhip (1), Bbar (1).<br />
Literatúra<br />
BENICKÝ V., 1932: Výskumy v Silickej „Ľadnici“. Krásy Slov., 11(2–3): 81–85.<br />
BENICKÝ V., 1959: Výskum Zvonivej diery na Plešiveckej planine. Slov. Kras, 2: 5–13.<br />
BÖHM J. & KUNSKÝ J., 1938: Silická lednice. Sborn. Čs. Společ. Zeměp., 44: 129–133.<br />
DROPPA A., 1959: Geomorfologické pomery priepasti Zvonivej diery a jej okolia. Slov. Kras, 2: 18–24.<br />
ERDÖS M., 1984: Zoznam preskúmaných jaskýň, priepastí a vyvieračiek Plešiveckej planiny v Slovenskom<br />
krase. Slov. Kras, 22: 187–212.<br />
ERDÖS M., 1995: Jaskyne, priepasti a vyvieračky severnej časti Silickej planiny. Slov. Kras, 33: 115–127.<br />
ERDÖS M. & LALKOVIČ M., 1996: Jaskyne, priepasti a vyvieračky južnej časti Silickej planiny. Slov. Kras,<br />
34: 157–176.<br />
ERDÖS M. & LYSENKO V., 1964: Najkrajšia medzi stometrovými. Krásy Slov., 41(12): 468–471.<br />
ERDÖS M. & LYSENKO V., 1965: Nově objevené propasti na Plešivecké planině v Jihoslovenském krasu. Čs.<br />
Kras, 16: 138–139.<br />
ERDÖS M. & LYSENKO V., 1966: Výzkum propastí jižní části Plešivecké planiny. Čs. Kras, 17: 59–72.<br />
GAÁL Ľ., 1986: Súčasné problémy ochrany krasu a jaskýň. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 17(3–4): 39–43.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sbor. Západoč. Muz.,<br />
Plzeň, Přír., 7: 1–46.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.<br />
GREGO J., 1997: Jaskyne a vyvieračky svahov Silickej planiny, svah planiny medzi Gombasekom a Plešivcom.<br />
Slov. Speleol. Spoloč., 28(3): 8–17.<br />
GRULICH I. & POVOLNÝ D., 1955: Faunisticko-bionomický nástin muchulovitých (Nycteribiidae) na území<br />
ČSR. Zool. Entomol. Listy, 18(2): 111–134.<br />
GULIČKA J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slov. Kras, 13: 37–85.<br />
GULIČKA J., 1982: Biospeleológia. Pp.: 159–188. In: JAKÁL J. a kolektív: Praktická speleológia. Osveta,<br />
Martin, 377 pp.<br />
HANÁK V., 1988: Zpráva o sčítání netopýrů v jeskyních Slovenského krasu, Tisovecko-Muránského krasu a<br />
přilehlých oblastí. Nepubl. rukopis, 4 pp.<br />
HAPL E. & UHRIN M. (eds.), 1999: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> na Slovensku 1997/1998. SON a Správa NP<br />
Muránska planina, Revúca, 28 pp.<br />
HIMMEL J., 1960: Barazdaláš, nejhlubší propast ČSR. Kras v Československu, 1: 17–21.<br />
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.<br />
Netopiere, 1: 39–54.<br />
HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ J. 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20:<br />
75–98.<br />
KUČERA B., 1975: Krasové jevy Vápencového vrchu na Silické planině. Čs. Kras, 26: 35–51.<br />
210
LUCINKIEWICZ A., 1980: Silickáľadnica sprístupnená. Krásy Slov., 53(12): 254–255.<br />
LYSENKO V., 1981: Diviačia propast – Slovenský kras. Český Kras, 6: 71–73.<br />
MAJKO J., 1934: Nové jaskynné objavy v Silici. Krásy Slov., 13(10): 224–227.<br />
MAJKO J., 1950: Výskum „Bezodnej ľadnice“. Krásy Slov., 27(5–8): 141–144.<br />
MAJKO J., 1951: Ako bolo objavené podzemné riečište Silickej ľadnice. Krásy Slov., 28(10): 242–244.<br />
MAJKO J., 1953: O Barazdaláši jaskyniarsky. Krásy Slov., 30(8): 173–174.<br />
MAJKO J., 1959: Výskumy a objavy v druhej časti Silicko-brezovsko-kečovskej jaskynnej sústavy. Krásy<br />
Slov., 36(4): 140–142.<br />
MITTER P., 1988: Speleologický výskum krasových javov Plešivskej planiny. Výsk. Práce z Ochr. Prír., 6A:<br />
75–95.<br />
MITTER P., 1991: Uzatvorenie CHPV jaskyne Silickáľadnica. Jaskyniar, 1991: 62.<br />
MOŠANSKÝ A. 1980: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského<br />
múzea. I. časť (Insectivora, Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 21:<br />
29–87.<br />
OBUCH J., 1985: Materiály k potrave sovy obyčajnej (Strix aluco) na Slovensku v rokoch 1977 až 1982.<br />
Sylvia, 33/34:47–65.<br />
OBUCH J., 1994: Types of the bat assemblages (Chiroptera) recorded in Slovakia.Folia Zool., 43(4): 393–410.<br />
PŘIBYL J., 1965: Barazdaláš –205 m. Krásy Slov., 42(1): 36–37.<br />
ROZLOŽNÍK V., 1958: Brzotínska jaskyňa. Slov. Kras, 1: 110–113.<br />
SKŘIVÁNEK F., 1958: Výzkum propastí severní části Silické planiny v Jihoslovenském krasu. Čs. Kras, 11:<br />
115–129.<br />
SKŘIVÁNEK F., 1972: Brzotínska jaskyňa. Ochr. Přír., 27(3).<br />
STANKOVIČ J. & JERG Z. (ed.), 2001: Plešivská planina. Atlas krasových javov. Slovenská speleologická<br />
spoločnosť & Speleoklub Minotaurus, 301 pp.<br />
STÁRKA V., 1959: Jezero Biki a Hamrovská jeskyně u Plešivce. Krásy Slov., 36(5): 193–195.<br />
STIBRÁNYI G. & PETRIK E., 1989: Jaskyňa na Kečovských lúkach. Slov. Kras, 27: 17–28.<br />
ŠEBEK Z. 1956: Vrápenec velký (Rhinolophus ferrum-equinum Schreb.) v Československu. Věst. Čs. Společ.<br />
Zool., 20(4): 313–326.<br />
UHRIN M., 1993: Sčítanie <strong>netopierov</strong> v Slovenskom krase. Chrán. Úz. Slov., 21: 68–69.<br />
UHRIN M., BOBÁKOVÁ L., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., OBUCH J. & REITER A., 2002: Zimovanie <strong>netopierov</strong><br />
v slovenskej časti jaskynného systému Domica-Baradla. Vespertilio, 6: 237–243.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
VACHOLD J. 1955: Príspevok k otázke rozšírenia niektorých druhov <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na Slovensku.<br />
Biológia (Bratislava), 10(2): 173–178.<br />
VACHOLD J. 1960: Výskyt a rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,<br />
113 pp.<br />
211
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 212, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovisko <strong>netopierov</strong> – Veterná priepasť<br />
Štefan MATIS 1 & Ervín HAPL 2<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
2<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr.sk<br />
Lokalizácia. (7390, 722 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Kováčová. Vchod do<br />
priepasti sa nachádza v hornom cípe holej časti južného svahu vrchu Drieňovec.<br />
Popis. Pomerne veľké ústie klesá do úzkej vertikálnej siene, z ktorej sa pokračuje do hlavnej šachty<br />
s niekoľkými horizontmi. Hĺbka priepasti je 120 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvé sčítanie <strong>netopierov</strong> v r. 1998 uskutočnil Ervín Hapl, ktorý však prezrel iba krátku<br />
vstupnúčasť priepasti nad hlavnou šachtou. Komplexná prehliadka bola uskutočnená v r. 1999 pod vedením<br />
Š. Matisa.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, E. Hapl, G. Lešinský a M. Horčík.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme zaznamenali 7 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Dominantným hibernantom<br />
je M. myotis, ktorý tu zimuje v menších skupinkách ukrytých väčšinou v štrbinách sintrovej výzdoby.<br />
Stav ochrany. Priepasť sa nachádza v málo navštevovanej oblasti a je pomerne ťažko prístupná, preto je<br />
navštevovaná iba speleológmi.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> vo Veternej priepasti<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mema Mdau Eser Bbar spolu<br />
19. 3. 1998 – – 19 – 1 1 2 23<br />
23. 12. 1999 13 32 122 1 – – – 168<br />
212
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 213–215, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Drienovskej jaskyni<br />
Štefan MATIS<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
Alternatívne názvy. Drienovecká jaskyňa, Pitykó –miestny maďarský názov.<br />
Lokalizácia. (7391, 245 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Jaskyňasa<br />
nachádza na južnom okraji Jasovskej planiny 1,5 km S od obce Drienovec. Vchod leží na úpätí juhozápadného<br />
svahu kóty Palanta pri ústi údolia Miglinc.<br />
Popis. Pôvodný vchod do jaskyne predstavuje chodba tunelovitého charakteru, v ktorej je v dôsledku prehradenia<br />
odtoku vody zvýšená hladina po dĺžke asi 100 m. Je vyvinutá na dvoch výškových úrovniach a má<br />
v prevažnej časti horizontálny charakter. Po celej dĺžke spodného poschodia preteká aktívny vodný tok.<br />
Výška riečiska sa pohybuje zhruba od 1,5 m (Jazerná chodba) asi po 20 m (Deravé koryto, Vysoká,Zrútená<br />
a Korálová chodba). Horné poschodie jaskyne tvoria mohutné dómovité priestory, ktoré boli jaskyniarmi<br />
objavené v roku 1984 (Zacharov 1985, Zacharov & Terray 1987). Celková dĺžka jaskyne je 1300 metrov s<br />
výškovým rozdielom 85 m. V roku 1983 bola jaskyňa opatrená mrežovýmuzáverom, ktorý je osadený ca 40<br />
m od vchodu. O 4 roky neskôr bol do jaskyne prerazený suchý vchod, ktorý je pevne uzavretý, teda prístupný<br />
len pre speleológov.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvéúdaje o výskyte <strong>netopierov</strong> sú v prácach Vacholda (1956, 1957, 1960), ktorý sa<br />
tu výskumu <strong>netopierov</strong> venoval od polovice 50. rokov. Niekoľko údajov z tohto obdobia nájdeme aj v<br />
príspevku Mošanského (1981). V nasledujúcom desaťročí pravidelne navštevovali lokalitu Gaisler & Hanák<br />
(1962, 1972, 1973). V nasledujúcich takmer dvoch desaťročiach nebola vykonaná priama prehliadka<br />
jaskyne, sú však k dispozícii údaje získané odchytmi <strong>netopierov</strong> do sietí pred vchodom jaskyne (Horáček et<br />
al. 1979, 1995). Pravidelný výskum lokality sa obnovil od roku 1993. Niektoré výsledky z tohto obdobia<br />
boli zhrnuté v súhrnných prácach Uhrina et al. (1995, 1996, 1997). Matis & Kürthy (1997) informujú o<br />
výsledkoch odchytu <strong>netopierov</strong> pred jaskyňou v roku 1996. Matis (2000) uvádza komplexné zhrnutie poznatkov<br />
o netopieroch uvedenej lokality.<br />
Sčítavatelia. 1987 kontrola vchodovej časti (Danko & Mihók 1989). V r. 1988 zimné sčítanie uskutočnil V.<br />
Hanák. Od začiatku pravidelného sledovania lokality sčítanie koordinovali: M. Fulín 1993, S. Pačenovský<br />
1994, Š. Matis 1995–2000. Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili P. Benda, L. Bobáková, M. Brinzík,<br />
L. Dittel, E. Hapl, M. Olekšák, P. Pjenčák, M. Průcha, J. Popovics a M. Vajner.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sa zistilo zimovanie 13 druhov <strong>netopierov</strong> (P. austriacus iba v 60. rokoch).<br />
Medzi pravidelne hibernujúce a najpočetnejšie druhy patria R. euryale, R. ferrumequinum, M. myotis a P.<br />
pipistrellus. Jaskyňa je chiropterologicky významná aj v letnom období, kedy sa tu nachádza zmiešaná<br />
kolónia M. myotis a M. schreibersii. Nárast počtu zimujúcich <strong>netopierov</strong> od roku 1997 je do značnej miery<br />
dôsledkom zavedenia komplexnej prehliadky jaskyne.<br />
Stav ochrany.Právna ochrana jaskyne je zabezpečená v rámci NPR Palanta, v ktorej sa nachádza. Od roku<br />
1995 je zaradená do Svetového prírodného dedičstva. Ako bolo vyššie spomenuté jej otvor je uzavretý<br />
mrežou a preto je verejnosti nedostupná. Ako negatívum je treba spomenúť niektoré speleologické aktivity<br />
na tejto lokalite, ktoré vedú k zbytočnému rušeniu <strong>netopierov</strong> (krst nových speleológov „Jarná kúpačka“–<br />
masová akcia, masové návštevy speleológov, výskumné aktivity aj v reprodukčnom období netopeirov) a<br />
v konečnom dôsledku môžumať negatívny dopad na ich výskyt v tejto jaskyni. Vzhľadom na chiropterologickú<br />
významnosť lokality a v snahe ju zachovať je nevyhnutné podobné aktivity absolútne vylúčiť a záro-<br />
213
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Drienovskej jaskyni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mema Mbec Mdau Mdas Ppip Bbar Paur Msch spolu<br />
8. 2. 1957 21 9 – – – – – – – – – – – 30<br />
6. 2. 1958 2 1 1 1 5 – – – – – – – 7 17<br />
17. 2. 1961 19 9 2 9 2 – – – – 4 – 1* 46 92<br />
5. 3. 1963 9 5 – 5 1 – – – – 8 1 – – 29<br />
16. 2. 1968 6 20 – 21 1 – – – – 2 – – 506 557<br />
1. 3. 1987 4 2 – – – – – – – – – – 1 7<br />
3. 2. 1988 39 3 103 6 – 8 – – – – – – – 109<br />
25. 2. 1993 57 30 – 6 – – – – – – – – – 93<br />
16. 2. 1994 6 27 – – – – – 1 – – – – 2 36<br />
9. 2. 1995 12 25 – 9 – – – – – – – – – 46<br />
3. 3. 1996 4 27 – 7 – – – – – – – – – 38<br />
8. 2. 1997 64 30 343 32 – 4 – 2 1 8 5 – 1 490<br />
24. 1. 1998 31 22 352 29 2 3 – 2 1 300 4 1 1 748<br />
29. 1. 1999 73 19 400 67 1 8 – – 2 300 – – 104 974<br />
18. 1. 2000 62 19 385 37 1 12 – 1 – 400 3 – – 920<br />
9. 2. 2001 56 21 ca 310 16 2 26 1 3 2 400–500 – – – 837–887<br />
* Paus<br />
veň zamedziť návštevnosti do čo možno najväčšej miery. Prípadné výskumné aktivity (max. 4 osoby) by sa<br />
mali konať iba so súhlasom Správy CHKO Slovenský kras vo vopred vymedzenom ročnom období podľa<br />
ročného cyklu tu žijúcej chiropterofauny.<br />
Ďalšie údaje. 1. 3. 1998 – Rfer (37), Rhip (27), Reur (122), Mmyo (22), Moxy (2), Mema (4), Mdau (1), Ppip<br />
(50), Mschr (80), 28. 7. 2000 – Rfer (3), Rhip (1), Mmyo (1700–1900) – zmiešaná kolónia s Mschr (ca. 400).<br />
Literatúra<br />
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.<br />
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 24(1988): 131–160.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1962: Netopýři Drienovecké jeskyně a její výzkum. Kras. Sbor., Praha, 3: 15–24.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sbor. Západoč. Muz.,<br />
Plzeň, Přír., 7: 1–46.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes Slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.<br />
HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20:<br />
75–98.<br />
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–<br />
1992. Netopiere, 1:39–54.<br />
MATIS Š., 2000: Súčasný stav poznatkov o netopieroch (Chiroptera) Drienovskej jaskyne. Vespertilio,<br />
4: 117–126.<br />
MATIS Š.& KÜRTHY A., 1997: Nové poznatky o letnom výskyte <strong>netopierov</strong> v Drienovskej jaskyni. Vespertilio,<br />
2: 137–138.<br />
MOŠANSKÝ A., 1981: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mamaliologických zbierok Východoslovenského<br />
múzea, I. časť (Insectivora a Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy,<br />
21:29–87.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
214
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a<br />
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník<br />
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.<br />
UHRIN M., LEHOTSKÁ, B., BENDA, P., LEHOTSKÝ, R.& MATIS Š., 1997: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku.<br />
Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130.<br />
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2(14):<br />
1–68.<br />
VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-Zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12: 195–202.<br />
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,<br />
113 pp.<br />
ZACHAROV M., 1985: Geomorfologické a geologické pomery nových priestorov Drienovskej jaskyne. Sprav.<br />
Slov. Speleol. Spoloč., 16: 3–7.<br />
ZACHAROV M. & TERRAY M., 1987: Objav nových priestorov v Drienovskej jaskyni v Slovenskom krase.<br />
Slov. Kras, 25: 189–200.<br />
215
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 216, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovisko <strong>netopierov</strong> – Okrajová priepasť<br />
Štefan MATIS 1 , Peter PJENČÁK 2 & Gabriel LEŠINSKÝ 3<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
2<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
3<br />
SMOPaJ, Zámočnícka 3, SK–040 01 Košice, Slovensko; drienka@mail.box.sk<br />
Lokalizácia. (7390, 700 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Bôrka. Nachádza sa<br />
ca. 500 m JZ od obce Bôrka na úpätí okrajových skál Horného vrchu.<br />
Popis.Oválne ústie vedie do vertikálneho priestoru, ktorý pokračuje do nižšie položenej horizontálnej chodby<br />
vedúcej do priestrannej siene. Hĺbka priepasti je 36 m, dĺžka horizontálnych chodieb ca. 80 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita je do zimného sčítania zahrnutá od roku 1999.<br />
Sčítavatelia. Priepasť kontrolujú Š. Matis, P. Pjenčák a G. Lešinský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zistili 8 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Dominantným je<br />
M. myotis, ktorý vytvára niekoľko početných agregácií spoločne s M. oxygnathus. Z informácií od speleológov<br />
vieme, že sa tu agregácia nachádzala už aj začiatkom 90. rokov.<br />
Stav ochrany.Vzhľadom na to, že sa nachádza v málo navštevovanej oblasti Slovenského krasu a jej otvor<br />
je veľmi obtiažne nájditeľný je verejnosti takmer neznáma. Je prístupná iba speleologickým vybavením, ale<br />
ani jaskyniarmi nie je pravdepodobne príliš často navštevovaná.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Okrajovej priepasti<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mnat Mbra Mm/b Mdau Eser Bbar spolu<br />
21. 3. 1999 4 218 5 1 1 – 1 1 – 231<br />
12. 2. 2000 13 200 15 1 – – 1 – 1 231<br />
19. 1. 2001 12 174 5 – – 1 1 – 1 194<br />
216
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 217–224, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Slovenského krasu II<br />
Štefan MATIS<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
Čertova diera<br />
Alternatívny názov. Východnáčasť Slovenského krasu – zimné sčítanie 1997/1998.<br />
Lokalizácia. (7390, 776 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060). Vchod sa nachádza<br />
v okrajových skalách Horného vrchu ca. 2 km severovýchodne nad obcou Hrhov.<br />
Popis. Mohutnéústie ca. 15×3 m vedie do členitej rozsadlinovo-koróznej priepasti. Je tvorená komplikovaným<br />
systémom šácht, puklinových dómov, koridorov, ktoré sú výrazne tektonicky predisponované. Rozmernejšie<br />
priestory sa nachádzajú v intervale 0–125 m (vstupná šachta, Farebný dóm). Zovreté puklinové<br />
subvertikálne priestory dominujú v intervale od -125 do -186 m. Spodnéčasti priepasti sú premodelované<br />
rútením, ktoré vytvára nebezpečné závaly (Lešinský in litt.). Celková hĺbka priepasti je 186 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zmienky o existencii početnej agregácie <strong>netopierov</strong> bez bližšieho druhového určenia<br />
sú k dispozícii v speleologickej literatúre (Erdélyi 1984). Lokalitu sme po prvýkrát navštívili v r. 1998.<br />
Vzhľadom na náročnosť priepasti sme však skontrolovali iba jej časť, asi do 60 m hĺbky a takisto aj počas<br />
nasledujúcej prehliadky v r. 2000. Ucelenejšiu kontrolu sme uskutočnili až v decembri v r. 2000, kedy sme<br />
prezreli zhruba jej 2/3. Výsledky zimných sčítaní v tejto mohutnej, členitej priepasti považujeme aj po<br />
poslednej kontrole iba za čiastkové. Predpokladáme, že komplexná kontrola prinesie v budúcnosti ďalšie<br />
zvýšenie počtu niektorých hibernantov (najmä Rfer, Rhip a Ppip).<br />
Sčítavatelia. Sčítanie <strong>netopierov</strong> vedie Š. Matis v spolupráci s L. Bobákovou, M. Brinzíkom, J. Drenkom,<br />
E. Haplom, G. Lešinským a P. Pjenčákom.<br />
Zhrnutie poznatkov. Lokalita je významným zimoviskom viacerých druhov <strong>netopierov</strong>. Doposiaľ sme tu<br />
zaznamenali zimovanie 7 druhov (tab. 1). Významná je najmä z pohľadu hibernácie M. schreibersii, ktorý<br />
sa tu vyskytuje pravidelne, ale v striedavom počte. V súčasnosti je najväčším zimoviskom tohto druhu<br />
netopiera u nás. Početne sa tu vyskytuje aj R. ferrumequinum. Nemenej pozoruhodná je výskytom R. euryale,<br />
ktorý hibernuje v nižšom počte, je to však najvyššie položené zimovisko tohto druhu v súčasnosti známe<br />
na Slovensku. P. pipistrellus tu zimuje pravdepodobne každý rok a zrejme vo vyššom počte ako uvádzame,<br />
ale vzhľadom na to, že sa ukrýva v hlbokých, neprístupných štrbinách vstupnej šachty uniká našej pozornosti.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v priepasti Čertova diera<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Ppip Mschr spolu<br />
25. 1. 1998 2 4 – 5 1 – ca. 5000 ca. 5012<br />
18. 2. 2000 19 8 – 11 – – ca. 1000+141 ca. 1179<br />
9. 12. 2000 137 14 23 10 – min. 20 1800–2000 ca. 2204<br />
217
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v bezmennej štôlni pri Drienovci<br />
Dátum / druh Rhip Paur spolu<br />
6. 1. 1998 – – –<br />
2. 2. 1999 1 1 2<br />
16. 1. 2000 1 – 1<br />
3. 2. 2001 – – –<br />
Stav ochrany. Priepasť sa nachádza v málo frekventovanej oblasti a jej vchod je v neprehľadnom teréne<br />
pomerne ťažko nájditeľný.Prístup je do nej veľmi náročný amožný iba so speleologickým vybavením.<br />
Drienovec – lom<br />
Lokalizácia. (7391, ca 240 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Skalná<br />
stena vo funkčnom kameňolome na vápenec.<br />
Popis. Úzka štrbina v skalnej stene v ca. 10 m výške.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola navštívená iba raz v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a P. Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Boli pozorované 2 ex. N. noctula (28. 2. 1999) na skalnej rímse, ktoré neskôr zaliezli<br />
do úzkej štrbiny. Presný počet <strong>netopierov</strong> ukrývajúcich sa v spomínanej pukline nepoznáme.<br />
Drienovec – bezmennáštôlňa<br />
Lokalizácia. (7391, 245 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Leží 300 m<br />
SZ od obce Drienovec.<br />
Popis. 100 m dlhá chodba bez odbočiek. Štôlňa je prístupná pre netopiere od roku 1998, kedy boli odstránené<br />
plechové dvere z jej vchodu. Po výdatných zrážkach z nej vyviera malý potôčik.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita je kontrolovaná od r. 1998.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, L. Dittel a M. Fulín.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zistili 2 druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 2).<br />
Hotel<br />
Lokalizácia. (7390, ca. 350 m n. m. ) – východné Slovensko, Slovenský kras (060) k. ú. Bôrka. Nachádza<br />
sa v Zádielskej doline na ľavej strane suťového kužeľa, oproti skalnému útvaru Cukrová homoľa.<br />
Popis. Veľký otvor jaskyne (3×2 m) vedie do krátkej puklinovitej chodby s dĺžkou ca. 10 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalitu sme skontrolovali doposiaľ iba raz v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a P. Pjenčák<br />
Zhrnutie poznatkov. 3. 12. 1999 – Mmyo (1), Bbar (1).<br />
Hrušovská jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Eveteš.<br />
Lokalizácia. (7389, 295 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Hrušovská<br />
jaskyňa leží na rozhraní Silickej planiny a Horného vrchu, južne od sedla Soroška. Vchod do jaskyne je vo<br />
výraznom skalnom amfiteátri nad vyvieračkou Eveteš ca. 300 m S od Hrušovských rybníkov.<br />
218
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Hrušovskej jaskyni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo spolu<br />
16. 1. 1998 10 4 20 – 34<br />
18. 2. 1999 23 7 – 1 31<br />
9. 1. 2000 1 3 – – 4<br />
14. 1. 2001 1 3 2 – 6<br />
Popis. Vstup do jaskyne vedie cez úzky otvor vyvieračky, ktorý bol prekopaný v roku 1978 (rok objavenia<br />
jaskyne). Vstupnúčasť jaskyne tvorí ca. 30 m dlhá, úzka chodba, ktoráústi do priestrannej hlavnej chodby.<br />
Spodnou úrovňou jaskyne preteká výdatný vodný tok, druhá úroveň má charakter riečiska, avšak je už<br />
vodným tokom opustená. Tretia úroveň sa nachádza vo výške 13 m a je najsuchšou časťou jaskyne. Celková<br />
dĺžka jaskyne je 780 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita je chiropterológmi kontrolovaná od roku 1998.<br />
Sčítavatelia. Prvé zimné sčítanie bolo v jaskyni vykonané v roku 1998 Š. Matisom, E. Haplom a M. Fulínom.<br />
V ďalších rokoch jaskyňu kontrolovali Š. Matis, P. Pjenčák, M. Olekšák a J. Popovics.<br />
Zhrnutie výsledkov. Zatiaľ boli zistené 4 druhy zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 3). Počas prvého sčítania sa<br />
nám podarilo skontrolovať aj najvyššie poschodie jaskyne, ktoré sme už počas ďalších rokov z technických<br />
príčin nemohli prezrieť. Preto výsledky posledných dvoch sčítaní neodzrkadľujú skutočný stav.<br />
Stav ochrany. Nezaznamenali sme doposiaľ žiadne negatívne vplyvy.<br />
Jablonovská priepasť<br />
Lokalizácia. (7389, 605 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Lipovník. 1,5 km V od<br />
sedla Soroška.<br />
Popis. Mohutná 30 m hlbokášachta vedie na šikmé dno priepasti s krátkym horizontálnym pokračovaním.<br />
Celková hĺbka priepasti je 42 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola chiropterológmi skontrolovaná iba raz v r. 1998.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, K. Csellényi a J. Drenko.<br />
Zhrnutie poznatkov. 19. 2. 1998 – Rhip (1), Mmyo (4), indet. (2). Boli zaznamenané 2 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Márnica<br />
Alternatívny názov. Priepasť Salaš 2.<br />
Lokalizácia. (7490, 539 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrhov. Nachádza sa na<br />
Dolnom vrchu v Z svahu kóty Žmeň.<br />
Popis. Veľký kruhový otvor priepasti vedie do vstupnej šachty ústiacej do mohutného dómu so šikmým<br />
dnom. Dóm má rozmery ca. 30×10 m a miestami pomerne vysoký strop do 4–5 m. Hĺbka priepasti je 36 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Priepasť je kontrolovaná od r. 2000.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Počtom, ale aj druhovou skladbou patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská <strong>netopierov</strong><br />
Dolného vrchu. V rámci prvého sčítania (10. 3. 2000) sme tu zistili 7 druhov <strong>netopierov</strong>: Rfer (38), Rhip<br />
(9), Mmyo (14), Moxy (1), Mdau (2), Eser (1), Bbar (4).<br />
Alternatívne názvy. Obrovitá, Štvorcová, Óriáš.<br />
Obrovská priepasť<br />
219
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Okno<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo spolu<br />
6. 3. 1999 – 4 – 4<br />
14. 1. 2000 4 10 1 15<br />
Lokalizácia. (7490, 535 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jablonov nad Turňou.<br />
Nachádza sa na planine Horný vrch v SZ svahu Pavlovského vrchu.<br />
Popis. Pomerne veľké ústie ležiace v stene závrtu vedie do hlavnej šachty, ktorá sa flašovite rozširuje do<br />
mohutného dómu. Z dna dómu sa pokračuje do malej bočnej šachty. Hĺbka priepasti je 100 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvé zimné sčítanie bolo uskutočnené v r. 2000.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, G. Lešinský aM.Gaško.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 1. 2000 – Rfer (8), Rhip (30), Mmyo (18), Bbar (1), indet. (1). Boli zistené 4 druhy<br />
<strong>netopierov</strong>.<br />
Stav ochrany.Jeveľmi ťažko prístupná a preto navštevovaná iba speleológmi. Obrovská priepasť je súčasťou<br />
Svetového prírodného dedičstva.<br />
Okno<br />
Lokalizácia. (7391, 260 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú Jasov. Nachádza sa ca.<br />
100 m S od východu z Jasovskej j. na úpätí skalnej steny. Otvory sú viditeľné aj z turistického chodníka<br />
vedúceho od Jasovskej j. smerom k rybníku.<br />
Popis. Dva puklinovité otvory vedú do nízkej jaskynnej chodby, ktorá ústi po 20 m do ca. 10 m hlbokej<br />
priepasti vedúcej do nižšie položených priestorov. Nižšiu úroveň tvorí niekoľko navzájom prepojených<br />
siení s pomerne nízkym stropom, z ktorých vybieha množstvo plazivkovytých chodieb. Z tejto časti jaskyne<br />
sa dá dostaťúzkym prekopaným otvorom do Jasovskej jaskyne, ktorej je Okno genetickou súčasťou. Pôvodný<br />
otvor jaskyne je v súčasnosti uzavretý mrežovýmuzáverom bez dvierok a preto prístup je do nej možný iba<br />
spomínaným otvorom cez Jasovskú j.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola po prvýkrát skontrolovaná v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a P. Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zaznamenali 3 druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 4). Vchod tejto jaskyne slúži<br />
ako jeden z hlavných vletových otvorov <strong>netopierov</strong> do Jasovskej j.<br />
Stav ochrany. Jaskyňajevzhľadom na uzáver vchodu verejnosti neprístupná. V roku 1999 bol speleológmi<br />
umiestnený uzáver aj do prepojky do Jasovskej j., čo však zabraňuje voľnému príletu <strong>netopierov</strong> a preto je<br />
nevyhnutné ho odstrániť.<br />
Ďalšie údaje. 13. 12. 1999 – Rfer (3), Rhip (12), Mmyo (1).<br />
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Pivnici pri Jasovskom rybníku<br />
Dátum / druh Rhip Bbar spolu<br />
28. 12. 1997 – 1 1<br />
10. 1. 1999 1 3 4<br />
14. 1. 2000 – 8 8<br />
26. 1. 2001 1 6 7<br />
220
Pivnica pri Jasovskom rybníku<br />
Lokalizácia. (7391, 280 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jasov. 20 m od J brehu<br />
Jasovského rybníka.<br />
Popis. Jedná sa o ca. 40 m dlhý klenbovitý pivničný priestor, ktorý sa zachoval po zbúranej lesnej stavbe.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita je kontrolovaná od r. 1997.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, L. Dittel, M. Fulín a P. Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme zaznamenali 2 druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 5). Pravidelne tu zimuje<br />
B. barbastellus v počte niekoľkých jedincov.<br />
Ponorná priepasť<br />
Alternatívne názvy. Brezoblatný ponor, Mokré lúky.<br />
Lokalizácia. (7488, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silická Brezová.<br />
Nachádza sa 2 km SZ od obce Silická Brezová.<br />
Popis. Malý otvor leží na dne pomerne veľkého závrtu a vedie do systému prevažne úzkych, vertikálnych<br />
priestorov. Hĺbka priepasti je 135 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V priepasti bolo uskutočnené zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> iba raz v r. 1998, bola však<br />
skontrolovaná iba do ca. 70 m hĺbky.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a J. Drenko.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 1998 – Rfer (1), Rhip (25), Mmyo (2). Boli zistené 3 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Prastarý výver<br />
Lokalizácia. (7490, 497 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jablonov nad Turňou.<br />
Nachádza sa ca. 2 km JV od obce Jablonov nad Turňou vo svahu Dolného vrchu.<br />
Popis. Jej čiastočne zasypaný oválny vchod bol jaskyniarmi odkrytý v roku 1997. Pozostáva z jedinej<br />
rovnej chodby, miestami vysokej ca 4 m. Dĺžka jaskyne je 37 m. Je najdlhšou horizontálnou jaskyňou<br />
Dolného vrchu.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.<br />
Zhrnutie poznatkov. 9. 2. 1999 – Rfer (1), Rhip (3), Mmyo (1). Boli zistené 3 druhy <strong>netopierov</strong>. Vzhľadom<br />
na to, že je pre netopiere prístupná iba krátku dobu je možné predpokladať v budúcnosti zvýšenie sa počtu<br />
hibernantov.<br />
Priepasť nad Bôrkou<br />
Lokalizácia. (7390, ca 700 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Bôrka. Nachádza sa<br />
na okraji Horného vrchu ca. 400 m JZ od obce Bôrka, neďaleko od Okrajovej priepasti.<br />
Popis. Oválne ústie situované na úpätí skalnej steny vedie do jedinej úzkej šachty. Hĺbka ca. 20 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola po prvýkrát skontrolovaná v r. 1999.<br />
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Priepasti nad Bôrkou<br />
Dátum / druh Bbar spolu<br />
7. 3. 1999 – –<br />
12. 2. 2000 1 1<br />
221
Sčítavatelia. Š. Matis, P. Pjenčák aG.Lešinský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Bol zastihnutý iba jeden druh (tab. 6).<br />
Priepasť na kóte<br />
Lokalizácia. (7391, 600 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Nachádza sa<br />
vblízkosti okrajových skál (Krkavčích skál) Zádielskej planiny, vedľa modrej turistickej značky.<br />
Popis. Puklinovéústie vedie do jedinej studnovitej šachty priepasti s hĺbkou 30 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a L. Dittel<br />
Zhrnutie poznatkov. 4. 12. 1999 – Rhip (2).<br />
Priepasť pri troch hroboch<br />
Lokalizácia. (7389, ca 560 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Nachádza<br />
sa medzi NPR Hrušovká lesostep a asfaltovou cestou vedúcou po planine, pri vojenských hroboch.<br />
Popis. Podlhovastéústie padá studňovite až na dno priepasti. Hĺbka 17 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 2000.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.<br />
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2000 – Rhip (4), Eser (1), Bbar (1). Boli zistené 3 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Priepasť Zajačia brána<br />
Lokalizácia. (7389, ca 500 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Nachádza<br />
sa ca. 600 m Z od vyhliadky Soroška v S svahu kóty Zajačia brána.<br />
Popis. Malá priepasť s charakterom prepadliska. Pomerne veľký podlhovastý otvor prudko klesá až na dno.<br />
V spodnej časti priepasti je menší komín. Dĺžka ca. 10 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 2000.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.<br />
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2000 – Bbar (1). Bol zistený 1 chladnomilný druh.<br />
Šmykňa<br />
Lokalizácia. (7391, 380 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Nachádza<br />
sa v záver výrazného žľabu ca. 300 m SZ od Drienoveckého kameňolomu.<br />
Popis. Dva malé otvory vedú do kľukatej, plazivkovitej chodby, ktorá sa miestami mierne rozširuje.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola chiropterológmi skontrolovaná iba raz v r. 1999.<br />
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v lokalitách Úkryt žien a Úkryt dievčat<br />
Lokalita dátum / druh Paus spolu<br />
Úkryt žien 31. 1. 1997 1 1<br />
13. 2. 2000 – –<br />
Úkryt dievčat 31. 1. 1997 1 1<br />
13. 2. 2000 – –<br />
222
Sčítavatelia. Š. Matis a P. Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. 28. 2. 1999 – Rhip (2). Zistili sme iba R. hipposideros.<br />
Úkryt žien a Úkryt dievčat<br />
Lokalizácia. (7390, 448 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrhov. Vchody do<br />
jaskýň sa nachádzajú 400 m S od obce Hrhov, vo svahu nad Hrhovskou vyvieračkou, na ľavej strane výrazného<br />
žľabu.<br />
Popis. Úkryt žien má priestranný vstupný portál, ktorý vedie do krátkej chodby zatáčajúcej sa doľava. Jej<br />
dĺžka je 10 m. Pomerne veľký otvor do Úkrytu dievčat je 15 m nad predchádzajúcou lokalitou a vedie do<br />
prudko sa zužujúcej chodby končiacej malou sieňou. Dĺžka 8 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyne sú sporadicky kontrolované od r. 1997.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, J. Popovics a P. Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme zistili iba jeden druh netopiera (tab. 7).<br />
Vápenné jaskyne<br />
Názvy lokalít a alternatívny názov. Vápenná jaskyňa (Vápenná nová jaskyňa), Vápenná dolná jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7389, 390 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Vchody sa<br />
nachádzajú ca. 2 km SZ od obce Hrušov vo Vápennej doline.<br />
Popis. Jaskyniarmi prekopaný otvor do Vápennej j. leží nad výraznýmsuťovým kužeľom na upätí skalnej<br />
steny v závere Vápennej doliny. Otvor piepasťovito klesá do horizontálneho horného poschodia, ktoré je<br />
tvorené spleťou chodieb a menších siení. Nižšie sa nachádza spodné poschodie s aktívnym vodným tokom<br />
as väčšími priestormi. Celková dĺžka chodieb je 460 m. Vápenná dolná j. sa nachádza 10 m vľavo od<br />
predchádzajúcej lokality. Je tvorená 8 m dlhou úzkou puklinovitou chodbou.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítania sú uskutočňované od r. 1998 (tab. 8). Jesennú kontrolu uskutočnili<br />
v roku 1998 L. Bobáková a K. Csellényi.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, E. Hapl, P. Pjenčák a M. Fulín.<br />
Zhrnutie poznatkov. Vápenná jaskyňa je netopierom prístupná pravdepodobne iba od jej objavenia jaskyniarmi.<br />
Napriek krátkemu časovému úseku využíva túto jaskyňu na zimovanie 5 druhov <strong>netopierov</strong>, ktorých<br />
počet každým rokom mierne rastie.<br />
Stav ochrany. Vchod do jaskyne je zamrežovaný, ale dvierka na mreži sú permanentne otvorené. Pri prípadných<br />
úpravách uzáveru v budúcnosti je treba dbať na prítomnosť <strong>netopierov</strong> a umiestniť mrežu, ktorá im<br />
neznemožní prístup.<br />
Ďalšie údaje. 14. 11. 1998 – Rfer (8), Rhip (26), Mmyo (3).<br />
Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> vo Vápenných jaskyniach<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mema Mdau spolu<br />
Vápenná j. 8. 2. 1998 3 4 4 – – 11<br />
9. 1. 2000 7 2 4 – 2 15<br />
14. 1. 2001 7 2 2 2 1 14<br />
Vápenná dolná j. 8. 2. 1998 – – – – 1 1<br />
9. 1. 2000 – – – – – –<br />
14. 1. 2001 – – – – – –<br />
223
Včeláre –štôlňa v lome<br />
Alternatívny názov. Včeláre –štôlňa v lome (Včeláre –štôlňa).<br />
Lokalizácia. (7490, 320 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Včeláre. Nachádza sa<br />
na území kameňolomu nad obcou Včeláre.<br />
Popis. Dobre viditeľný vchod leží vedľa cesty ca. 40 m nad drvičkou kameňa. Z hlavnej rovnej chodby<br />
vybiehajú dve kratšie odbočky. Celková dĺžka je ca. 150 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola skontrolovaná doposiaľ iba raz v r. 1997.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, E. Hapl a J. Popovics.<br />
Zhrnutie poznatkov. 19. 1. 1997 – Rfer (1), Rhip (4), Mdau (1). Boli zaznamenané 3 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Veľký Malinčiak<br />
Alternatívny názov. Málnás – maďarský názov.<br />
Lokalizácia. (7389, 614 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jovice. Vchod do<br />
priepasti leží v S svahu kóty Malinčiak.<br />
Popis. Mohutnéústie vedie do jedinej širokej šachty vedúcej až na dno priepasti. Jej hĺbka je 52 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V priepasti bolo uskutočnené zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> iba raz v r. 2000.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.<br />
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2000 – Rhip (1), Mmyo (1), Bbar (9). Boli zistené 3 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Literatúra<br />
ERDÉLYI P., 1984: Čertova diera – najhlbšia jaskyňa Slovenského krasu. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 15: 3–7.<br />
224
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 225–226, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Slovenského krasu III<br />
Štefan MATIS 1 & Miroslav FULÍN 2<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
2<br />
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk<br />
Hrušov –štôlňa pri tuneli<br />
Alternatívny názov. Štôlňa Soroška.<br />
Lokalizácia. (7389, ca 320 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Nachádza<br />
sa ca. 100 m Z od vchodu do železničného tunela na jeho úrovni.<br />
Popis. Veľký otvor vedie do priestrannej rovnej chodby, ktorá sa po 10 metroch zatáča doprava do miestnosti<br />
s rozmermi 5×5 m.Štôlňa bola využívaná počas výstavby tunela ako sklad materiálu.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvá kontrola bola uskutočnená v roku 1994. Údaje o Rhinolophidae z prvého roka<br />
sčítania sú uverejnené v práci Uhrin et al. (1996).<br />
Sčítavatelia. M. Fulín, Š. Matis, E. Hapl, P. Pjenčák, M. Olekšák a J. Popovics.<br />
Zhrnutie poznatkov. Lokalita je využívaná na zimovanie nepravidelne, malým počtom <strong>netopierov</strong>. Ich<br />
druhová skladba sa každým rokom mení pravdepodobne v závislosti od charakteru počasia, čo má vplyv na<br />
mikroklímu celého priestoru. Zaznamenali sme tu zatiaľ 6 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1).<br />
Jaskyňa nad vinicami<br />
Alternatívny názov. Malá Hrušovská jaskyňa – nesprávne uvádzaný názov v zim. sčítaniach.<br />
Lokalizácia. (7389, ca 420 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Nachádza<br />
sa nad hrušovskými vinicami na úpätí výraznej skalnej steny ca. 400 m SZ od Hrušovskej jaskyne.<br />
Popis. Dva priestranné otvory jaskyne vedú do jedinej chodby s dĺžkou ca. 25 m bez odbočiek. Chodba je<br />
pomerne nízka, ale v strednej a záverečnej časti sa rozširuje a vybiehajú z nej menšie komíny.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola po prvýkrát skontrolovaná M. Fulínom v r. 1994, odkedy je viacmenej<br />
pravidelne navštevovaná. Údaje o Rhinolophidae z prvého roka sčítania sú uverejnené v práci Uhrin et al.<br />
(1996).<br />
Sčítavatelia. Sčítanie vedú M. Fulín aŠ. Matis v spolupráci s E. Haplom, P. Pjenčákom, M. Olekšákom a<br />
J. Popovicsom.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Hrušov –štôlňa pri tuneli<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Eser Bbar Paus spolu<br />
9. 3. 1994 5 1 – – – – 6<br />
9. 3. 1996 – – – – – 1 1<br />
19. 1. 1997 – – – – 1 – 1<br />
16. 1. 1998 4 – – – – – 4<br />
18. 2. 1999 – – 2 – – – 2<br />
9. 1. 2000 1 – – – – 1 2<br />
14. 1. 2001 – – – 1 1 – 2<br />
225
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jaskyni nad vinicami<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Eser Bbar Paus spolu<br />
9. 3. 1994 2 1 – – – 3<br />
9. 3. 1996 – 2 – 1 1 4<br />
19. 1. 1997 – 1 – – 3 4<br />
16. 1. 1998 1 1 – – – 2<br />
18. 2. 1999 1 2 1 1 3 8<br />
9. 1. 2000 3 3 – – 2 8<br />
14. 1. 2001 – 1 – – 1 2<br />
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa je netopiermi využívaná na zimovanie pravidelne. Počet a druhová skladba<br />
hibernantov sa mení pravdepodobne v závislosti od počasia, ktoré ovplyvňuje mikroklímu celej jaskyne.<br />
Doposiaľ sme tu zaznamenali 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 2).<br />
226
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 227–228, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v baniach pod Havraňou skalou<br />
Štefan MATIS 1 , Ervín HAPL 2 & Peter PJENČÁK 3<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
2<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr.sk<br />
3<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
Názvy lokalít a a alternatívny názov. Haska 1, 2, 3, 4 (štôlne pod Havraňou skalou).<br />
Lokalizácia. (7390, 1 – ca. 840 m n. m., 2, 3 ,4 – ca. 800 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras<br />
(060) k. ú. Bôrka. Nachádzajú sa v Šajbovej doline na úrovni úpätia Havraních skál, oproti Marciho jaskyni.<br />
Pod nimi vedie stará turistická značka.<br />
Popis lokality. Jedná sa o pozostatky železorudných baní. Štôlne sú číslované od záveru doliny. Haska 1<br />
má priestranný vchod, je však veľmi krátka (10 m). Haska 2 má veľmi úzky, sčasti zasypaný vchod, ktorý<br />
vedie do komory s nízkym stropom. Jej celková dĺžka je ca. 40 m. Z chiropterologického hľadiska sú<br />
najvýznamnejšie Haska 3 a 4. Haska 3 mala v roku objavenia úzky puklinovitý vchod, ktorý sa počas<br />
ďalšieho roka v dôsledku zosuvu výrazne zväčšil. Samotná baňa je tvorená viacerými tektonicky silne<br />
narušenými dobývkami. Jej celková dĺžka je ca. 150 m. Do Hasky 4 vedie veľký otvor, ktorý ústi do<br />
rútivých priestorov. Jej celková dĺžka je 40 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Bane boli po chiropterologickej stránke objavené v roku 1996. Vachold (1960) uvádza<br />
z 50. rokov ojedinelé výskyty <strong>netopierov</strong> v banskej štôlni v závere Zádielskej doliny. Vzhľadom na to, že<br />
sa v okolí iné bane nenachádzajú usudzujeme, že spomínaný autor navštevoval pravdepodobne niektorú<br />
znami opísaných lokalít. Poznatky o výskyte M. dasycneme boli zhrnuté vpríspevku o rozšírení tohto druhu<br />
na Slovensku (Matis et al. 2000).<br />
Sčítavatelia. Sčítanie koordinuje Š. Matis. Sčítania sa doposiaľ zúčastnili: L. Dittel, M. Fulín, E. Hapl,<br />
M. Chovanec, M. Olekšák, P. Pjenčák, J. Popovics a G. Wieningerová.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme v týchto baniach zistili 12 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 1, 2, 3).<br />
Haska 3 je jedným z najväčších zimovísk druhov M. myotis a M. oxygnathus na Slovensku. Tieto dva druhy<br />
tu vytvárajú početné agregácie až do 150 ex. Spolu s blízkou Marciho jaskyňou (diskutovaná osobitne)<br />
tvoria tieto lokality veľmi hodnotnú chiropterologickú oblasť.<br />
Stav ochrany. Lokality sa nachádzajú na území NPR Havranie skaly. Okrem Hasky 4 nie sú verejnosti<br />
pravdepodobne známe. Zánik najvýznamnejšej bane (Haska 3) by mohlo znamenať zavalenie sa jej vchodu,<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v baniach Haska 1 a 2<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Enil Bbar Paur spolu<br />
Haska 1 22. 1. 1997 – – – 1 – – 1<br />
2. 1. 1998 – – – – – – –<br />
23. 1. 1999 – – – – – – –<br />
21. 1. 2000 – – – 1 – – 1<br />
19. 1. 2001 – – – – – – –<br />
Haska 2 15. 12. 1996 – 1 – – 1 1 3<br />
2. 1. 1998 – – – – – – –<br />
19. 1. 2001 1 – 1 – – – 2<br />
227
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v bani Haska 3<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mbech Mbra Mm/b Mdau Mdas Bbar Psp. spolu<br />
15. 12. 1996 – 1 488 30 1 – – 2 – – – 522<br />
2. 1. 1998 – – 597 13 – – – 1 1 – – 612<br />
23. 1. 1999 – 3 578 17 – – – 2 1 – 1 602<br />
21. 1. 2000 1 5 627 26 – 2 2 – 1 1 – 665<br />
19. 1. 2001 – 5 527 1 – – – 1 1 – 1 536<br />
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v bani Haska 4<br />
Dátum / druh Mmyo Mnat Enil Eser Bbar spolu<br />
15. 12. 1996 2 – – 1 8 11<br />
2. 1. 1998 1 – – – 6 7<br />
23. 1. 1999 7 – 1 – 10 18<br />
21. 1. 2000 5 1 – – 9 15<br />
19. 1. 2001 1 – – – 11 12<br />
čoježiaľ reálnou hrozbou. Preto v budúcnosti bude nevyhnutné v záujme zachovania zimoviska spevniť jej<br />
vchod.<br />
Literatúra<br />
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného<br />
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.<br />
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,<br />
113 pp.<br />
228
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 229–230, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Slovenskom krase IV<br />
Štefan MATIS 1 & Gabriel LEŠINSKÝ 2<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
2<br />
SMOPaJ, Zámočnícka 3, SK–040 01 Košice, Slovensko; drienka@mail.box.sk<br />
Malé jaskyne v Hájskej doline<br />
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Slaninová jaskyňa (Pyrotechnická j.), Vrania diera (Čertova jaskyňa,<br />
Hilton).<br />
Lokalizácia. (7391, 425 a 465 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Slaninová<br />
j. sa nachádza ca. 100 m S od druhého mosta od Hája vo svahu Jasovskej planiny, nad prvým výrazným<br />
suťovým kužeľom. Vchod do Vranej diery je vo svahu Zádielskej planiny pred skalným útvarom Čertov<br />
most a je dobre viditeľný z cesty.<br />
Popis. Neveľký otvor Slaninovej j. vedie do jedinej chodby vysokej 2–2,5 m s dĺžkou 18 m. Vrania diera<br />
má mohutný ca. 15 m vysoký vchod, ktorý sa postupne zužuje a v závere vytvára malú otvorenú sieň. Dĺžka<br />
jaskyne je ca. 25 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Slaninovú j. navštívili po prvýkrát českí chiropterológovia v jarnom termíne v r. 1987<br />
(Horáček et al. 1995). Ďalšiu kontrolu tejto jaskyne uskutočnil druhý z autorov príspevku v r. 2000. Vrania<br />
diera je kontrolovaná od r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, G. Lešinský, M. Horčík a P. Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. V Slaninovej j. sme zaznamenali zimovanie zatiaľ iba R. hipposideros. Vrania diera<br />
je vzhľadom na jej chladnú mikroklímu využívaná predovšetkým chladnomilnými, štrbinovými druhmi<br />
<strong>netopierov</strong>. V súčasnosti je jedinou známou jaskyňou na Slovensku s pravidelným výskytom V. murinus.<br />
Zatiaľ sme tu zaznamenali 4 druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 1).<br />
Ďalšie údaje. 26. 4. 1987 – Rfer (2), Rhip (3–4), Reur (2).<br />
Priepasti v okolí Pavlovského vrchu<br />
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Kamenistá priepasť (Fertéš), Priepasť Studňa (Kút), Stredová priepasť,<br />
Úzka priepasť.<br />
Lokalizácia. (7490, 525 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jablonov nad Turňou.<br />
Všetky lokality sa nachádzajú pod Pavlovským vrchom v blízkosti studne Fertéš kút.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Hájskej doliny<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Eser Vmur Ppip Bbar spolu<br />
Slaninová j. 9. 3. 2000 6 – – – – – 6<br />
11. 2. 2001 4 – – – – – 4<br />
Vrania diera 4. 2. 1999 – 1 – 3 1 1 6<br />
22. 1. 2000 – – – 2 – – 2<br />
20. 1. 2001 – – 1 – – 1 2<br />
229
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalitách v okolí Pavlovského vrchu<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Bbar spolu<br />
Kamenistá p. 9. 2. 1999 1 7 2 – 10<br />
P. Studňa 9. 2. 1999 2 2 1 – 5<br />
Stredová p. 9. 2. 1999 – – – 2 2<br />
Úzka p. 3. 3. 1999 – 1 – – 1<br />
Popis. Neveľký otvor Kamenistej priepasti vedie do vstupnej šachty, ktorá na dne prechádza úzkym oknom<br />
do ďalšej šachty ústiacej na dno priepasti s menším dómom. Hĺbka 38 m. Priepasť Studňa má úzky<br />
otvor vedie do rozširujúceho sa vertikálneho priestoru bez pokračovania. Hĺbka 26 m. Stredová priepasť<br />
má pomerne veľkéústie vedúce do malej priepasti pozostávajúcej z jedinej šachty. Hĺbka 18 m. Jaskyniarmi<br />
prekopanýúzky otvor do Úzkej priepasti vedie do šachty, ktorá sa rozšíri do malého dómu. Jej hĺbka je 19 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Všetky lokality boli skontrolované iba raz v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, G. Lešinský a M. Olekšák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bolo zistených 5 druhov hibernujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 2).<br />
Literatúra<br />
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.<br />
Netopiere, 1:39–54.<br />
230
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 231–233, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Hačavskej a Marciho jaskyni<br />
Štefan MATIS 1 , Peter PJENČÁK 2 & Marcel UHRIN 3<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
2<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
3<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk<br />
Hačavská jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Partizánska jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7390, 805 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hačava. Jej vchod sa<br />
nachádza v blízkosti okraja Zádielskej planiny pod malou skalnou stienkou, ca. 1 km JZ od obce Hačava.<br />
Popis. Dvojitý vchod jaskyne ústi do klesajúcej úzkej chodby s dĺžkou zhruba 40 m, ktorá vedie do hlavnej<br />
poschodovitej siene. Tá je stalagnátmi rozčlenená na niekoľko častí a vybieha z nej viac úzkych plaziviek.<br />
Napravo od zaústenia vstupnej chodby do hlavnej siene je skalné okno vedúce do ďalšej miestnosti ca. 10×3m<br />
s výškou stropu do 3–3,5 m. Celková dĺžka jaskyne je 202 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.O výsledkoch výskumu <strong>netopierov</strong> Hačavskej jaskyne informovali v minulosti Hanák<br />
(1959) a Gaisler & Hanák (1972). Horáček et al. (1995) navštívili jaskyňu v roku 1978 za účelom odchytu<br />
<strong>netopierov</strong> pred jej vchodom. Zimné sčítanie v roku 1989 uskutočnil L. Gordon. Pravidelné sledovanie<br />
lokality začalo od roku 1992. Po týchto autoroch do začatia pravidelného sledovania lokality v roku 1992<br />
nie sú k dispozícii žiadne údaje o netopieroch. Niekoľko údajov z posledných rokov nájdeme v súhrnných<br />
prácach Uhrina et al. (1995, 1996) a Matisa et al. (2000).<br />
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania bol do roku 1994 M. Uhrin v nasledujúcich rokoch Š. Matis. Sčítaní<br />
sa v rôznych rokoch zúčastnili: L. Dittel, E. Hapl, M. Chovanec, J. Obuch, M. Olekšák, S. Pačenovský,<br />
P. Pjenčák a J. Popovics.<br />
Zhrnutie poznatkov. Hačavská jaskyňa patrí svojou druhovou skladbou (13 zimujúcich druhov) medzi<br />
najpestrejšie zimoviská Slovenského krasu. Medzi pravidelne sa vyskytujúce druhy patria R. hipposideros,<br />
R. ferrumequinum, M. myotis a B. barbastellus. Na základe výsledkov získaných počas posledných rokov<br />
môžeme tu zaradiť aj druhy M. oxygnathus, M. daubentonii, M. dasycneme a P. auritus. Dominantným<br />
druhom je už od začiatku sčítania B. barbastellus, ktorého počet v uplynulých rokoch výrazne vzrástol.<br />
Stav ochrany. Návštevy turistov a obyvateľov blízkej dediny, kladenie ohňa vo vchode jaskyne a priamo<br />
v nej. Z uvedených dôvodov bola jaskyňa v roku 1998 v záujme ochrany chiropterofauny uzavretá mrežou.<br />
Ďalšie údaje. 7. 4. 1999 – Rfer (2), Rhip (2), Mmyo (12), Enil (1). Netting: 25. 6. 1978 – Mmyo (2), 26. 6.<br />
1978 – Mmyo (1), 25. 7. 1978 – Rhip (1).<br />
Marciho jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Marcinka, Marcilyuk.<br />
Lokalizácia. (7390, 859 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Bôrka. Nachádza sa<br />
ca. 3 km S od obce Bôrka v závere Šajbovej doliny.<br />
Popis. Puklinovitý vchod vedie do úzkej jaskynnej chodby dlhej ca. 80 m, ktorá ústi do pomerne veľkej<br />
siene. Zo siene vybieha niekoľko plazivkovitých chodieb, ktoré končia neprielezne. Celková dĺžka jaskyne<br />
je 150 m.<br />
231
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Hačavskej jaskyni<br />
Dátum / druh<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Mmyo<br />
Moxy<br />
Mbech<br />
Mema<br />
Mmys<br />
Mm/b<br />
Mdau<br />
Mdas<br />
Msp.<br />
Enil<br />
Eser<br />
Bbar<br />
Paur<br />
spolu<br />
7. 2. 1958 – 2 6 8 – 1 1 – – – – – – 3 – 21<br />
13. 1. 1989 – 2 7 – – – – – – – – – – 2 – 11<br />
15. 1. 1992 1 5 10 – – – – – – – – – – 16 – 32<br />
14. 2. 1993 2 5 18 1 – – – – – – – – – 14 – 40<br />
16. 2. 1994 – 6 5 – – 1 1 – – – – 1 – 12 – 26<br />
8. 2. 1995 – 4 3 – – – – – – 1 – – – 7 – 15<br />
11. 2. 1996 2 8 17 – – – – 1 – 1 1 – 2 36 – 68<br />
5. 2. 1997 1 7 12 – 1 – – – 3 3 – – 1 49 1 78<br />
31. 12. 1997 3 5 9 2 2 – – 1 1 2 – 1 1 51 1 79<br />
20. 1. 1999 2 6 13 4 – – – – 2 2 – 2 – 55 1 87<br />
22. 1. 2000 4 3 18 3 – – – 1 3 3 – – 1 46 1 83<br />
20. 1. 2001 2 10 21 – – – – – 3 6 – 1 – 60 3 106<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Údaje o netopieroch Marciho jaskyne sú k dispozícii od 50. rokov, kedy lokalitu<br />
navštevoval Vachold (1956, 1957, 1960). Mošanský (1957, 1981) tu uskutočnil v tomto období zbery pre<br />
Vsl. múzeum. Zmienky o netopieroch nájdeme aj v práci Krištofíka (1982), ktorý lokalitu navštívil v rámci<br />
parazitologického vyskumu. V r. 1988 sčítanie uskutočnil L. Gordon. Ďalšia kontrola bola chiropterológmi<br />
uskutočnená v roku 1990 (Horáček et al. 1995) v jarnom termíne. Pravidelné sledovanie lokality sa začalo<br />
od roku 1992. Niekoľko údajov z tohto obdobia zhrnuli vo svojich prácach Uhrin (1992), Uhrin et al. (1995,<br />
1996) a Matis et al. (2000).<br />
Sčítavatelia. V roku 1992 uskutočnil sčítania M. Uhrin a v roku 1994 S. Pačenovský. Koordinátorom<br />
sčítania je od roku 1995Š. Matis. Sčítaní sa najčastejšie zúčastňujú: L. Dittel, E. Hapl, P. Pjenčák a J. Popovics.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz bolo v tejto jaskyni zistených 13 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong>. Výskyt<br />
M. schreibersii bol zaznamenaný iba v r. 1957 (Krištofík 1982). Pravidelnými hibernantami sú R. hipposideros,<br />
R. ferrumequinum, M. myotis a M. emarginatus. Od roku 1995 každoročne evidujeme aj výskyt<br />
M. dasycneme u ktorého bol pozoruhodný nárast počtu počas zimy 1999.<br />
Stav ochrany. Návštevy okoloidúcich turistov, kladenie ohňa. Odporúčame osadiť mrežový uzáver.<br />
Ďalšie údaje. 30. 4. 1990 – Rhip (4), Mmyo (1), Mema (4), 12. 10. 1996 – Mmyo (2), Moxy (2), Mema (5),<br />
Mdau (1). Netting: 12. 10. 1996 – Bbar (1).<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Marciho jaskyni<br />
Dátum / druh<br />
Rfer<br />
Rhip<br />
Mmyo<br />
Moxy<br />
Mdau<br />
Mdas<br />
Mema<br />
Mmys<br />
Mnat<br />
Msp.<br />
Ppip<br />
Enil<br />
Paur<br />
Paus<br />
Psp.<br />
Bbar<br />
spolu<br />
22. 2. 1952 1 1 – + – – – – – – – – – – – + +2<br />
28. 3. 1956 2 – 4 – – – 1 – – – – – – – – – 7<br />
17. 2. 1988 4 10 7 – – – 4 – – – – 1 – 1 – – 25<br />
17. 11. 1988 2 3 7 – – – 4 – – – – – – – – – 19<br />
29. 2. 1992 2 3 2 – – – 2 – – – 2 – – – – – 11<br />
14. 11. 1992 1 1 4 – – – 5 – – – – – – – – – 11<br />
1. 1. 1994 – 8 6 – 2 – 6 – – – – – – – – – 22<br />
8. 2. 1995 2 2 7 – 3 2 9 – – – – – – – – – 25<br />
6. 2. 1996 1 4 8 – – 2 10 – – – – – – – – – 25<br />
22. 1. 1997 2 4 13 1 2 1 11 – – 1 – – – – – – 35<br />
2. 1. 1998 3 6 10 – 1 1 7 – – – – – – – – 1 29<br />
23. 1. 1999 1 4 10 1 1 6 9 1 1 – – – – – 1 – 35<br />
21. 1. 2000 7 2 10 2 2 2 8 – – – – – 1 – – 3 37<br />
19. 1. 2001 11 4 9 1 3 3 10 – – – – – – – – 1 42<br />
232
Literatúra<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sbor. Západoč. Muz.,<br />
Plzeň, Přír., 7: 1–46.<br />
HANÁK V., 1959: O zimování netopýrů vHačavské krápníkové jeskyni na Slovensku. Čs. Kras, 12: 191–193.<br />
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.<br />
Netopiere, 1:39–54.<br />
KRIŠTOFÍK J., 1982: Nálezy múch čelade Nycteribiidae (Diptera) na území SSR. Biológia (Bratislava), 37:<br />
23–27.<br />
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného<br />
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.<br />
MOŠANSKÝ A., 1981: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mamaliologických zbierok Východoslovenského<br />
múzea, I. časť (Insectivora a Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy,<br />
21(1980): 29–87.<br />
UHRIN M., 1992: Príspevok k hibernácii podkovára južného (Rhinolophus euryale)avečernice malej (Pipistrellus<br />
pipistrellus) v Slovenskom krase. Lynx, n. s., 26: 17–20.<br />
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a<br />
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník<br />
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na Slovensku. Biol. práce, 2(14):<br />
1–68.<br />
VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-Zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12: 195–202.<br />
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,<br />
113 pp.<br />
233
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 234, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovisko <strong>netopierov</strong> – Jaskyňa nad Paklánom<br />
v Slovenskom krase<br />
Gabriel LEŠINSKÝ 1 & Martin HORČÍK 2<br />
1<br />
Hemerkova 32, SK–040 23 Košice, Slovensko; drienka@mail.box.sk<br />
2<br />
Ružínska 12, SK–040 11 Košice, Slovensko<br />
Lokalizácia. (7490, 324 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrhov. Jaskyňa je<br />
situovaná v severnom svahu Dolného vrchu, nad tvrdošom Malý Paklán, ca. 100 m nad údolím Turne.<br />
Popis. Portálovitý vchod sa nachádza vo vápencovej skalnej stene, pričom je exponovaný na ca sever.<br />
Jaskyňu tvorí ca. 3 m vysoký dómovitý priestor s horizontálnou počvou a viacerými výklenkami v stenách<br />
jaskyne. Priestor je značne premodelovaný rútením. Senilná jaskyňa s dĺžkou 12 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola navštívená doposiaľ iba raz v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. G.Lešinský a M. Horčík.<br />
Ďalšie údaje. 23. 3. 1999 – Rhip (1), Myotis sp. (5).<br />
234
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 235–236, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v jaskyni Erňa<br />
Štefan MATIS 1 , Marcel UHRIN 2 & Peter PJENČÁK 3<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
2<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk<br />
3<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
Alternatívny názov. Zvonivá jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7391, 390 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Zádiel. Vchod leží ca<br />
700 m SV od obce Zádiel vysoko vo svahu Zádielskej planiny.<br />
Popis. Veľký otvor priepasťovito klesá do priestranného dómu s rozmermi ca 60×40 m s maximálnou<br />
výškou 10–15 m. Zo zadnej časti dómu sa dá dostať plazivkou do malej oddelenej siene. Šikmé dno jaskyne<br />
je tvorené mohutnými popadanými balvanmi.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňu preskúmal z chiropterologického hľadiska v 50. rokoch Vachold (1957).<br />
V nasledujúcom období až do roku 1989 neskontroloval jaskyňu v zimnom období žiadny chiropterológ.<br />
V roku 1989 uskutočnil zimné sčítabie L. Gordon. V roku 1980 Horáček et al. (1995) uskutočnili odchyt<br />
<strong>netopierov</strong> pred jej vchodom. Počas zimy v roku 1992 jaskyňu navštívil Uhrin (1992), ktorý zistil prítomnosť<br />
početnej agregácie P. pipistrellus. Od tohto roku sa začalo pravidelné sledovanie lokality. O výsledkoch<br />
odchytu <strong>netopierov</strong> pred jaskyňou v roku 1995 informuje Uhrin (1997).<br />
Sčítavatelia. V období 1992–1994 koordinoval sčítanie Marcel Uhrin, v nasledujúcich rokoch Štefan Matis.<br />
Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili: Laura Dittel, Miroslav Fulín, Ervín Hapl, Ján Obuch, Milan<br />
Olekšák, Peter Pjenčák, Samuel Pačenovský a Juraj Popovics.<br />
Zhrnutie poznatkov. V Erni bolo doposiaľ zistených 8 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong> (M. schreibersii bol<br />
zistený iba v 50. rokoch Vacholdom). Výnimočná je z hľadiska zimovania P. pipistrellus.Podľa súčasných<br />
znalostí je najväčším zimoviskom tohto druhu netopiera v strednej Európe. V 50. rokoch ešte Vachold<br />
(1957) tento druh v jaskyni nenašiel. Žiaľ po tomto autorovi až do konca 80. rokov nebola lokalita v zimnom<br />
období chiropterológmi navštívená, preto nie sú k dispozícii údaje, na základe ktorých by bolo možné zistiť,<br />
kedy sa začali objavovať tieto netopiere v jaskyni. Podľa miestnych obyvateľov sa tu agregácia nachádzala<br />
už v 70. rokoch (Uhrin 1992). Kým na začiatku pravidelného sledovania v roku 1992 tu zimovalo 2–3000<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Erňa<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Eser Ppip Bbar spolu<br />
27. 1. 1989 – – 5–8 – – 3–4000 – max. 4008<br />
11. 12. 1989 – – – – – 3–4000 – 3–4000<br />
28. 2. 1992 – – – – – 2–3000 – 2–3000<br />
14. 2. 1993 – – 2 – – 10545 – 10547<br />
22. 12. 1993 3 1 – – – – – 4<br />
16. 2. 1994 3 – – – – 11600 – 11603<br />
8. 2. 1995 1 3 – – – 13000 – 13003<br />
22. 12. 1995 2 1 2 – – 14800 – 14805<br />
30. 1. 1998 1 – 14 – 1 23000 – 23016<br />
24. 1. 1999 5 1 13 – – 23000 1 23020<br />
23. 2. 2000 4 3 8 1 – 35000 1 35017<br />
21. 1. 2001 – 2 14 – – max. 45000 2 max. 45020<br />
235
jedincov, v súčasnosti sa tu nachádza až ca 35000 exemplárov (tab. 1). Prevažná väčšina večerníc sa nachádza<br />
v agregáciach, ktoré sa vytvárajú v mohutnej prehĺbenine v stropovej časti dómu, respektíve v jej<br />
okolí. Počas poslednej kontroly dňa 22. 1. 2000 sme ich počty v najväčších zoskupeniach odhadli na:<br />
3×8000, 1×5000, 2×1000, 1×700, 2×500 ex. Menšie zoskupenia do 300 ex. visiace na stenách, alebo ukrývajúce<br />
sa v štrbinách boli roztrúsené po celej jaskyni. Nie je nám známe čím je vyvolaná táto populačná<br />
explózia u večernice malej, je však pozorovaná aj na iných známych zimoviskách tohto druhu na Slovensku<br />
(viď. Drienovská j., Starina).<br />
Stav ochrany. Lokalita je dobre známa miestnemu obyvateľstvu, ktoré ju občas aj navštevuje. Doposiaľ<br />
sme však nezaznamenali žiadnu ľudskú činnosť v jaskyni, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na výskyt<br />
<strong>netopierov</strong> (napr. kladenie ohňa). Zaručenú nerušenosť a ochranu <strong>netopierov</strong> by mohlo zabezpečiť uzavretie<br />
jaskyne mrežovým uzáverom, čo však neprichádza do úvahy vzhľadom na rozmery vchodu a navyše by<br />
mohlo mať aj nepredvídateľný dopad na výskyt <strong>netopierov</strong>.<br />
Ďalšie údaje. 4. 8. 1980 – Ppip (5), 3. 5. 1990 – Rfer (1), 17. 2. 1995 – Rfer (3), Mmyo (3), Ppip (9300).<br />
Netting: 3. 8. 1980 – Rfer (2), Rhip (1), Mdau (1), Ppip (439), Paus (1), 22. 9. 1995 – Rhip (1), Mmyo (3),<br />
Moxy (6), Ppip (31), Paur (1), Paus (1).<br />
Literatúra<br />
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.<br />
Netopiere, 1: 39–54.<br />
UHRIN M., 1992: Príspevok k hibernácii podkovára južného (Rhinolophus euryale)avečernice malej (Pipistrellus<br />
pipistrellus) v Slovenskom krase. Lynx, n. s., 26: 17–20.<br />
UHRIN M., 1997: Faunistické údaje o stavovcoch (Vertebrata) Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras.<br />
Pp.: 101–123. In: ROZLOŽNÍK M. & ŠMÍDT J. (eds.): Ochrana krasových javov a krasových území. Zborník<br />
referátov. SAŽP COPK – Správa CHKO Slovenský kras, Brzotín, 150 pp.<br />
VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-Zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12: 195–202.<br />
236
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 237–243, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v slovenskej časti<br />
jaskynného systému Domica-Baradla<br />
Marcel UHRIN 1 , Lucia BOBÁKOVÁ 2 , Ervín HAPL 3 ,<br />
Michal ANDREAS 4 , Petr BENDA 5 , Ján OBUCH 6 , & Antonín REITER 7<br />
1, 2, 3<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;<br />
1<br />
uhrin@sopsr.sk, 2 bobakova@sopsr.sk, 3 hapl@sopsr.sk<br />
4<br />
Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Kališnická 4–6, CZ–133 00 Praha 3, Česko; andreas@nature.cz<br />
5<br />
Zoologické oddělení PM, Národní museum, Václavské nám. 68, CZ–115 69 Praha 1, Česko;<br />
petr.benda@nm.cz<br />
6<br />
Botanická záhrada UK, pracovisko Blatnica, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk<br />
7<br />
Jihomoravské muzeum ve Znojmě, Přemyslovců 6, CZ–669 05 Znojmo, Česko; znojmuz@znojmuz.cz<br />
Úvod<br />
Jaskynný systém Domica-Baradla na slovensko-maďarskej hranici patrí k najvýznamnejším krasovým fenoménom<br />
strednej Európy. Dĺžka celého systému je asi 25 km, na slovenskej strane jeho súčasti tvoria<br />
Čertova diera, Domica, Líščia diera a Stará Domica. Ich celková dĺžka spolu je viac ako 5 km. Bezprostredne<br />
po objave jednotlivých častí systému (predovšetkým však po objave hlavných častí Domice v roku 1926;<br />
Majko 1932) sa tu začal aj rôznorodý prírodovedný a archeologický výskum, vďaka ktorému sú dnes<br />
k dispozícii aj staršie údaje o výskyte niektorých druhov <strong>netopierov</strong>.<br />
Z praktického hľadiska sú v texte údaje o netopieroch uvedené samostatne z jednotlivých častí jaskynného<br />
systému. Staršie údaje (z obdobia tesne po objave hlavných častí Domice), ktoré nie je možné jednoznačne<br />
priradiť ku konkrétnej časti systému, sú zaradené k jaskyni Domica. Popis jaskyne Domica je prevzatý<br />
z práce (Bella et al. 1997), popisy ostatných častí z dostupnej speleologickej literatúry, ktorej prehľad<br />
je k dispozícii napr. v práci Bellu & Holúbeka (1999).<br />
Čertova diera<br />
Alternatívne názvy. Ördög lyuk, jaskyňa Smradľavého jazierka.<br />
Lokalizácia. (7588, 370 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa<br />
na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod sa nachádza 750 m SZ od Domice v lesnom<br />
poraste oproti Smradľavému jazierku (Budos tő). Prístupný je naprieč lúkou/poľom od spomínaného jazera<br />
a potom približne 100–150 m po lesnom chodníku. Priepasťovitý vchod sa nachádza po ľavej strane chodníka.<br />
Popis.Jaskyňaje súčasťou jaskynného systému Domica. Je to puklinovo-erózno-rútivá jaskyňa s podzemným<br />
tokom, ktorý ju spája s Panenskou chodbou v jaskyni Domica. Vstupnúčasť tvorí skalný portál s priepasťovitým<br />
vchodom ca. 2,5 m širokým. V strope vstupnej siene je komín. Vstupná sieň vyúsťuje priepasťovitým<br />
zostupom do Dómu <strong>netopierov</strong> so zvetranou kvapľovou výzdobou. Najväčším dómom je Majkov dóm<br />
s postupne sa zvažujúcim dnom s množstvom napadaných balvanov a zvyškami zrútených jaskynných kvapľov.<br />
V Majkovom dóme je podzemný tok, ktorý tečie do Domice.<br />
Zhrnutie poznatkov. Zaznamenala sa hibernácia 9 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Významná bola hibernácia<br />
početnej kolónie M. schreibersii (1955–1989), ktorej veľkosť kolísala v rozmedzí 300–9000 jedincov. Od<br />
roku 1989 však hibernácia tohto druhu v jaskyni nebola zaznamená.<br />
237
Stav ochrany. Vchod do jaskyne bol v minulosti uzatvorený oceľovými mrežami. Predpokladalo sa, že<br />
tento uzáver mohol spôsobiť vymiznutie M. schreibersii z jaskyne, preto sa v 90. rokoch opravil tak, aby<br />
poskytoval možnosti preletu väčšiemu počtu <strong>netopierov</strong>. Z tých istých dôvodov sa v rokoch 1997 a 2001<br />
uvoľnil priestor vchodu do jaskyne vyrúbaním krovitej vegetácie.<br />
Ďalšie údaje. august 1948 – Mmyo, 1949 – Rfer (1), január, február, august 1949 – Mmyo, Mschr, september<br />
1949 – Mmyo (1), 14. 9. 1949 – Rfer (1), Reur (1), 1952 – Mmyo, 1954 – Mmyo, 13. 6. 1953 – Mschr,<br />
6. 5. 1954 – Rhip (2), Mmyo (1), 17. 8. 1954 – Mmyo, 18. 8. 1954 – Mschr, 27. 8. 1954 – Mschr, 29. 8. 1954<br />
– Mmyo, Bbar, 30. 8. 1954 – Rfer, Mbech, 31. 8. 1954 – Reur (5), Mschr, 13. 10. 1954 – Mmyo (1), 30. 11.<br />
1954 – Mmyo, 24. 2. 1955 – Mmyo, jar 1955 – Mmyo, 13. 3. 1955 – Mschr, 18. 3. 1955 – Mema, 9. 7. 1955<br />
– Mmyo (100), 14.–16. 10. 1955 – Mschr (12), 21. 1. 1956 – Mmyo, 28. 1. 1956 – Rhip (1), 13. 3. 1956 –<br />
Mschr, 14. 3. 1956 – Mmyo (6), Bbar (1), 17. 3. 1956 – Mschr, 18. 3. 1956 – Mema (1), 10. 12. 1956 – Mschr<br />
(1000), 20. 1. 1957 – Mschr, 8. 2. 1957 – Mmyo (3), 5. 2. 1958 – Rhip (1), 16. 2. 1958 – Mmyo (2), 29. 5.<br />
1959 – Rhip (2), Mmyo (1), 4. 3. 1963 – Mmyo (7), Mschr (1), 23. 2. 1979 – Mmyo (1), 4. 4. 1987 – Mschr<br />
(500), 1. 3. 1988 – Mschr (500–600), 10. 3. 1988 – Rhip (2), 17. 9. 1988 – Rfer (1), Reur (3), Mschr (200–<br />
300), 14. 12. 1988 – Rhip (5), Mmyo (2), Mschr (300), 3. 12. 1992 – Rfer (3), Rhip (5), Mmyo (1), 21. 9.<br />
1995 – Rhip (2), Mmyo (1). Netting: 12. 8. 1970 – Rfer (1), Rhip (1), Reur (43), Mema (1), Mdau (1), 13. 8.<br />
1970 – Mmyo (1), 13. 6. 1975 – Rhip (1), 3. 8. 1977 – Mmyo (4), 17. 9. 1988 – Rhip (1), 10. 6. 1992 – Rfer<br />
(1), Mbech (1), Mema (2), Mdau (1), 11. 6. 1992 – Rhip (3), Reur (10), 6. 10. 1993 – Rfer (4), Rhip (1), Reur<br />
(41), Mmyo (2), Mbech (4), Mema (4), Bbar (1), Mschr (1), 25. 4. 1994 – Rfer (1), Rhip (2), Reur (31), 17. 8.<br />
1995 – Rfer (6), Rhip (8), Reur (15), Mmyo (3), Moxy (1), Mbech (6), Mema (9), Mdau (5), Mschr (1), 19. 8.<br />
1995 – Rfer (5), Rhip (6), Reur (13), Mbech (3), Mema (12), Mdau (4).<br />
Domica<br />
Lokalizácia. (7588, 339 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa<br />
na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod jaskyne je na južnom úpätí rovnomenného kopca<br />
bezprostredne pri ceste Plešivec – Kečovo.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Čertovej diere<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mbech Mema Msp. Paus Mschr indet. spolu<br />
1954 / 1955 – – – – – – – – – 3000 – 3000<br />
1955 / 1956 – – – – – – – – – 9000 – 9000<br />
5. 2. 1958 – – – 7 – – – – – 300 – 307<br />
18. 2. 1968 – 2 – 11 – – – – – 5 – 18<br />
13. 2. 1969 – 3 – 3 – – 1 – – – – 7<br />
3. 2. 1970 – 2 – 1 – – – – – 5 – 8<br />
20. 2. 1980 1 6 20 – – – – – – – – 27<br />
2. 2. 1988 – – – 3 2 – – – – 1500 – 1505<br />
12. 2. 1989 – – – 3 – – – – – 500–600 – 500–600<br />
18. 12. 1991 14 20 – – – – – – – – – 34<br />
13. 2. 1993 4 29 – 25 – – – – 1 – – 59<br />
15. 2. 1994 11 24 – 42 – – – – – – – 77<br />
16. 2. 1995 5 21 1 45 – – 1 – 1 – – 74<br />
26. 1. 1996 13 56 – 44 1 – 4 – 1 – 1 120<br />
24. 1. 1997 1 44 1 19 – – 1 – – – – 66<br />
30. 1. 1998 11 60 – 38 – 1 – 1 – – – 111<br />
3. 2. 1999 9 74 7 53 1 – 5 1 1 – – 151<br />
3. 2. 2000 17 87 – 33 – – 4 – – – – 141<br />
31. 1. 2001 15, 9* 99, 136* – 44, 1* – – 2, 1* – – – – 160, 147*<br />
* – v roku 2001 skontrolované nové priestory<br />
238
Popis. Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových wettersteinských vápencoch. Má tri vývojovéúrovne. Celková<br />
dĺžka jaskyne (vrátane geneticky súvisiacich častí na slovenskom území) je 5080 m. V jaskyni dominujú<br />
horizontálne oválne chodby so stropnými korytami, ktoré sa miestami rozširujú do rozsiahlych priestorov.<br />
Z bohatej sintrovej výplne sú charakteristickéštíty a bubny, kaskádové jazierka a pagodovité stalagmity.<br />
Jaskyňou preteká podzemný tok (Styx). Je najvýznamnejším náleziskom bukovohorskej kultúry z neolitu<br />
(4000 r. p. n. l.) na Slovensku. Jaskyňa je od roku 1932 sprístupnená pre verejnosť, prehliadková trasa<br />
zahŕňav súčasnosti priestory Gotický dóm, Majkov dóm, Koncertnú sieň, Dóm indických pagod, Panenskú<br />
chodbu a Suchú chodbu. Sčítanie <strong>netopierov</strong> sa v poslednom období (1993–2000) realizuje na tejto prehliadkovej<br />
trase.<br />
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období sa v Domici zaznamenal výskyt 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 2).<br />
S výnimkou R. euryale ich početnosť nie je vysoká. R. euryale tvorí v zimnom období v sprístupnených<br />
priestoroch kolóniu, ktorej početnosť je približne 1800 jedincov. Jedince v tejto kolónii sú často aktívne<br />
a v priebehu zimy sa premiestňujú v rôznych častiach jaskyne (Uhrin 1993, Bobáková 2001). Najčastejšie<br />
býva kolónia v častiach Prales (jeseň) a Pod japonskou čajovňou (jar), sporadicky aj v časti Rímske kúpele.<br />
Stav ochrany. Ide o sprístupnenú jaskyňu s krátkym sezónnym obmedzením návštevnosti (v zimnom období<br />
v januári je jaskyňa pre verejnosť uzavretá). Na základe odporúčaní chiropterológov sa na prehliadkovom<br />
okruhu upravil počet a intenzita osvetľovacích telies aj vo vzťahu k netopierom (napr. Prales).<br />
Ďalšie údaje. 1931–1932 – Mnat (2), 1932 – Reur (20 a 47), Mema (2), Vmur (2), Plecotus sp. (2), január<br />
1932 – Rhip (5), Reur (mnoho), Mmyo, Mema (1), Vmur, Plecotus sp., pred 1935 – Reur, 1936 – Reur, pred<br />
1938 – Reur, leto 1948 – Reur, Mschr, august 1948 – Mmyo, január 1949 – Reur, február 1949 – Mschr, 15.<br />
9. 1949 – Mmys (1), 19. 9. 1949 – Reur (1), 15. 9. 1949 – Reur, Mema, 1950 – Mschr, 16. 2. 1951 – Mschr<br />
(30), 1952 – Reur, Mschr, 1954 – Reur, Mschr, august 1954 – Mschr, 31. 8. 1954 – Mbech (2), 30. 11. 1954<br />
– Mmyo, 2. 12. 1954 – Rhip, jar 1955 – Reur, Mschr, 14. 3. 1956 – Rfer, Mema (1), 15. 3. 1956 – Mschr,<br />
17. 3. 1956 – Mema, 18. 3. 1956 – Mema (3), 5. 2. 1957 – Mmyo, Mschr, 14. 2. 1958 – Mschr (1), 1959 –<br />
Mschr, 24. 1. 1983 – Reur (2), 25. 11. 1988 – Reur (800–1000), 9. 12. 1988 – Reur (300–400), 2. 10. 1991<br />
– Reur (niekoľko), 23. 10. 1991 – Reur (1000), 30. 10. 1991 – Reur (800), 14. 11. 1991 – Rhip (3), 10. 12.<br />
1991 – Reur (400), 11. 6. 1992 – Reur (5), 3. 12. 1992 – Reur (300), 16. 10. 1993 – Rfer (1), Reur (182),<br />
19. 11. 1993 – Rfer (1), Reur (1362), 28. 11. 1993 – Rhip (2), Reur (35), 22. 12. 1993 – Rhip (4), Reur (30),<br />
8. 6. 1995 – Reur (400), 20. 8. 1995 – Rhip (1), 22. 11. 1995 – Reur (500), 1. 10. 1996 – Reur (min. 2),<br />
22. 10. 1996 – Reur (600), 12. 11. 1996 – Rfer (2), Rhip (20), Reur (1000), 3. 2. 1999 – Rfer (3), Rhip (3),<br />
Reur (30), 19. 3. 1999 – Rfer (5), Rhip (14), Reur (124), 17. 4. 1999 – Rfer (2), Rhip (32), Reur (48), Rsp.<br />
(1), 14. 5. 1999 – Rfer (3), Rhip (12), Reur (71), Rsp. (1), 20. 6. 1999 – Reur (106), 13. 7. 1999 – neg., 17.<br />
8. 1999 – Rhip (3), Reur (2), 9. 9. 1999 – Rhip (1), Reur (332), 19. 10. 1999 – Rfer (3), Rhip (47), Reur<br />
(1906), Rsp. (2), Mmyo/oxy (1), 13. 11. 1999 – Rfer (8), Rhip (75), Reur (1902), 12. 12. 1999 – Rfer (6),<br />
Rhip (29), Reur (12), 14. 1. 2000 – Rfer (2), Rhip (18), Reur (22), Rhinolophus sp. (1), 11. 3. 2000 – Rfer<br />
(5), Rhip (35), Reur (458), Rhinolophus sp. (1), 2. 4. 2000 – Rfer (2), Rhip (23), Reur (797), 16. 5. 2000 –<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Domici<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mema Mdau Msp. spolu<br />
2. 2. 1988 2 1 8 1 – – 12<br />
24. 1. 1989 + + 4 – – – +4<br />
26. 2. 1992 – – 70 – – – 70<br />
13. 2. 1993 5 4 – – – – 9<br />
15. 2. 1994 3 23 815 – – – 841<br />
16. 2. 1995 3 38 1632 – – – 1677<br />
26. 1. 1996 – 4 5 – – – 9<br />
24. 1. 1997 – 47 7 – – 1 55<br />
30. 1. 1998 3 5 7 – – – 15<br />
3. 2. 1999 3 3 30 – – – 36<br />
3. 2. 2000 4 20 35 – 1 – 60<br />
31. 1. 2001 7 8 19 – 2 – 36<br />
239
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Líščej diere<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mdau Msp. spolu<br />
10. 12. 1956 – 2 – + + – – 2+<br />
5. 2. 1958 – 6 – – – – – 6<br />
13. 2. 1969 – 3 – – – – – 3<br />
23. 2. 1979 4 – – – – – – 4<br />
20. 2. 1980 1 3 – – – – – 4<br />
2. 2. 1988 3 11 – – – – – 14<br />
28. 11. 1993 4 10 – – – – – 14<br />
16. 2. 1995 5 6 – – – – – 11<br />
26. 1. 1996 2 3 – 1 – – 1 7<br />
24. 1. 1997 4 7 – 2 – – – 13<br />
29. 1. 1998 3 5 – – – – – 8<br />
3. 2. 1999 2 9 1 1 – 1 – 14<br />
3. 2. 2000 3 4 – – – – – 7<br />
31. 1. 2001 2 6 – 3 – – – 11<br />
Rfer (1), Rhip (2), Reur (844), 15. 6. 2000 – Reur (105). Tanatocenóza: 16. 2. 1995 – Rfer (1), Rhip (1),<br />
Reur (90), Mmyo (2), Mbech (3), Mschr (2).<br />
Líščia diera<br />
Lokalizácia. (7588, 373 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa<br />
na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod sa nachádza v lesnom poraste oproti Smradľavému<br />
jazierku (Budos tő) nad vchodom do Čertovej diery.<br />
Popis. Líščia diera je 25 m dlhá, puklinovo-rútivá jaskyňa bez kvapľovej výzdoby.Vstupnéčasti tvorí veľký<br />
pecovitý portál, pričom z vstupnej siene ústi na povrch ešte niekoľko komínov. Jaskyňa bola osídlená v neolite<br />
a v stredoveku.<br />
Zhrnutie poznatkov. Z hľadiska zimovania <strong>netopierov</strong> málo významná jaskyňa (tab. 3), v ktorej sa zistilo<br />
6 druhov <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa je významná ako miesto úkrytu reprodukčnej kolónie R. euryale.<br />
Stav ochrany. Priestory jaskyne nie sú často navštevované, vo vchode turisti občas kladú oheň.<br />
Ďalšie údaje. Leto pred r. 1956 – Rfer, Reur, Mmyo, Mnat, Mema, Mdau, 27. 8. 1954 – Reur, 28. 8. 1954 –<br />
Rfer, 15. 8. a 29. 8. 1954 – Rfer (2), 18. 8. 1954 – Mmyo, 28. 8. 1954 – Rhip, Mmyo, Mschr, 29. 8. 1954 –<br />
Mschr, 30. 8. 1954 – Rhip, Mbech, 31. 8. 1954 – Mschr, 16. 10. 1955 – Rhip (3), 5. 2. 1958 – Mmyo (1),<br />
29. 5. 1959 – Rhip (3), Mmyo (1), 17. 10. 1963 – Rfer, Reur, 19. 5. 1965 – Rhip (13), 29. 6. 1966 – Rhip (1),<br />
Reur (302), Mema (3), 14.–16. 8. 1969 – Reur (300), 13. 8. 1970 – Reur (300), 13. 6. 1975 – Reur (50–100),<br />
3. 8. 1977 – Reur (60–100), 28. 6. 1981 – Reur (250–300), Mema (1), 26. 4. 1989 – Rhip (1), 19. 8. 1992 –<br />
Reur (300), 20. 5. 1994 – Reur (160), 28. 5. 1994 – Rhip (1), Reur (5–8; 50), 21. 9. 1995 – Reur (4), 27. 9.<br />
1996 – Rfer (8), Rhip (1). Netting: 13. 8. 1970 – Rfer (2), Reur (28), Mmyo (1), Moxy (1), Eser (1), Mschr<br />
(3), 3. 8. 1977 – Rfer (4), Rhip (3), Mmyo (4), Moxy (1), Mdau (1), Paus (1), Mschr (4), 7. 6. 1981 – Rfer (1),<br />
27. 6. 1981 – Reur (1), 21. 4. 1983 – Reur (3), 10. 6. 1992 – Rfer (1), Rhip (3), Reur (6), Mmyo (2), Moxy (1),<br />
Eser (1), 6. 10. 1993 – Rfer (11), Reur (18), Mmyo (19), Moxy (5), Mnat (2), Mdau (1), Paur (1), Paus (3),<br />
Bbar (8), Mschr (3), 17. 8. 1995 – Rfer (4), Reur (11), Mmyo (16), Moxy (22), Mbech (2), Mema (1), Paur<br />
(4), Paus (5), Bbar (4), Mschr (2), 18. 8. 1995 – Rfer (7), Rhip (3), Reur (5), Mmyo (6), Moxy (7), Mdau (2),<br />
Mbech (2), Mnat (2), Mema (1), Mmys (1), Paur (2), Paus (1), Bbar (4), Mschr (1), 19. 8. 1995 – Rfer (4),<br />
Rhip (3), Reur (1), Mmyo (2), Moxy (17), Mnat (1), Mema (1), Paur (1), Paus (1), 27. 9. 1996 – Rfer (1),<br />
Rhip (1), Reur (16), Mmyo (9), Moxy (3), Mdau (3), Mnat (2), Bbar (1), Mschr (1).<br />
240
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Starej Domici<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mdau Paus indet. spolu<br />
18. 2. 1968 – 10 – – – – 10<br />
23. 2. 1979 2 10 – – – – 12<br />
20. 2. 1980 1 8 – – – – 9<br />
9. 1. 1982 7 8 – – – – 15<br />
2. 2. 1988 3 6 – – – – 9<br />
24. 1. 1997 3 10 – – 1 1 15<br />
29. 1. 1998 4 29 1 – – – 34<br />
3. 2. 1999 3 22 – 1 1 1 28<br />
3. 2. 2000 2 23 – – 2 – 27<br />
31. 1. 2001 – 36 – 1 1 – 38<br />
Stará Domica<br />
Lokalizácia. (7588, ca. 345 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza<br />
sa na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod jaskyne je približne 50–100 m vo svahu nad<br />
terajším vchodom jaskyne Domica v hustom kroví.<br />
Popis. Pôvodný, objavný vchod do Domického jaskynného systému. Zo Starej Domice viedol dnes už<br />
zasypaný komínovitý zostup do bočného riečiska, ktoré ju spájalo s Domicou.<br />
Zhrnutie poznatkov. Zaznamenané zimovanie 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 4) s pravidelným výskytom<br />
R. ferrumequinum a R. hipposideros. Jemožné konštatovať mierny nárast početnosti R. hipposideros<br />
v priebehu sledovaného obdobia (1968–2000).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je uzatvorená uzáverom s možnosťou vletu <strong>netopierov</strong>.<br />
Ďalšie údaje. 13. 9. 1949 – Reur (2), 1954 – Rfer (2), 5. 5. 1954 – Mmyo (2), 30. 5. 1954 – Rfer (1), Reur<br />
(16), 3. 11. 1954 – Mmyo, 30. 11. 1954 – Mmyo, 1. 12. 1954 – Rfer (1), 2. 12. 1954 – Rhip, 11. 12. 1954 –<br />
Rfer (1), 5. 5. 1954 – Rfer (3), Rhip (2), 12. 10. 1954 – Rfer (1), 15. 11. 1955 – Rfer (2), 7. 3. 1956 – Mschr,<br />
14. 3. 1956 – Rfer (4), Rhip (1), Mmyo (1), 28. 6. 1956 – Rfer (1), 7. 2. 1957 – Rfer (6), 30. 11. 1957 – Rfer<br />
(2), 16. 2. 1958 – Rfer (5), Rhip (2), Mmyo (1), 30. 5. 1959 – Rhip (3), 4. 3. 1963 – Rhip (3), 20. 5. 1965 –<br />
Reur (5+40), 15. 8. 1969 – Reur (10), 27. 6. 1981 – Rhip (1), 21. 4. 1983 – Rhip (1), 5. 5. 1990 – Rhip (3),<br />
28. 9. 1996 – Rhip (6).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V roku 1996 sa spracoval prehľad chiropterologického výskumu slovenskej časti jaskynného<br />
systému pri príležitosti 70. výročia objavenia jaskyne Domica (Uhrin et al. 1996). V tomto<br />
príspevku je uvedená aj podrobná bibliografia. Prvé konkrétne údaje o netopieroch systému pochádzajú<br />
z obdobia tesne po objave jeho hlavných častí (Anonymus 1935, Staněk 1932, Šebek 1955, 1956, Štěpánek<br />
1938). Skoro sa ukázal význam týcho jaskýň predovšetkým ako lokalít reprodukčných kolónií druhov R.<br />
euryale a M. schreibersii, dôraz vo výskume sa preto dával na letné obdobie. Veľa poznatkov bolo publikovaných<br />
najmä v súvislosti s parazitologickým výskumom <strong>netopierov</strong> (napr. Grulich & Povolný 1955, 1956,<br />
Krištofík 1982). Faunistický výskum so zameraním aj na obdobie hibernácie sa uskutočnil až od začiatku<br />
50. rokov. Jaskyne systému skúmali slovenskí ako aj českí zoológovia (napr. Vachold 1955, 1960, Mošanský<br />
1980, Gaisler & Hanák 1972, 1973, Hanák & Hanzák 1957, Hanák et al. 1962). Údaje o zimnom sčítaní<br />
boli použité aj v československom prehľade (Gaisler & Hanák 1972), neskôr boli doplnené pre Čertovu<br />
dieru (Gaisler 1975). V 70. a 80. rokoch podstatné údaje hlavne z letného obdobia priniesol Horáček so<br />
spolupracovníkmi (Horáček et al. 1979, 1995, Horáček & Červený 1984). Na sčítania sa nadviazalo v roku<br />
1988 (Hanák 1988). Neskôr na lokalitách pracoval L. Gordon, pravidelné sčítanie obnovil v roku 1992 M.<br />
Uhrin so spolupracovníkmi, pričom časť poznatkov už bola uverejnená (Uhrin 1993, 1994a, b, Uhrin et al.<br />
1995, 1996a, b, 1997). Od roku 1999 uskutočňuje v Domici a v Čertovej diere celoročný monitoring <strong>netopierov</strong><br />
v rámci diplomovej práce a iných projektov Bobáková (2001).<br />
V jednotlivých častiach systému sa za ostatné uvedené obdobie (1992–2000) spravidla kontrolovali rovnaké<br />
priestory. V Domici to je prehliadkový okruh (Gotický dóm, Majkov dóm, Koncertná sieň, Dóm indic-<br />
241
kých pagod, Panenská chodba a Suchá chodba) s niekoľkými bočnými vetvami (napr. Lono matky zeme,<br />
priestory pri Panenskej chodbe, Prales, Pod japonskou čajovňou, Koncertná sieň –Samsonove stĺpy),<br />
v Čertovej diere vstupnéčasti a následné sály, Majkov paragraf a Majkov dóm. Líščia diera sa kontroluje vo<br />
vstupnom dóme a v chodbe a dóme v ľavom dolnom kúte vstupného priestoru. V Starej Domici sa kontroluje<br />
len vstupná sieň.<br />
Sčítavatelia. Okrem autorov citovaných prác a autorov príspevku sa na zbere údajov o netopieroch Domického<br />
jaskynného systému v rôznych obdobiach podieľali K. Cselényi, M. Detko, M. Fulín, D. Haplová,<br />
I. Harmaniak, J. Hotový, O. Kekeňák, P. Kekeňák, R. Koch, Š. Matis, S. Motyčka, Z. Obuchová, M. Olekšák,<br />
J. Popovics, J. Šmídt, M. Šara, D. Weinfurtová.<br />
Literatúra<br />
ANONYMUS (-cký-), 1935: Niečo o netopieroch v Domici. Šafárikov Kraj, 4(1): 5.<br />
BELLA P., ELIÁŠ M. & KASÁK J., 1997: Slovensko. Sprístupnené jaskyne. Knižné centrum, Žilina, 62 pp.<br />
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.): Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava, 268 pp.<br />
BOBÁKOVÁ L., 2001: Netopiere vybraných lokalít (Dobšinskáľadová jaskyňa, Harmanecká jaskyňa a Domica)<br />
vo vzťahu k ekologickým podmienkam a antropickým aktivitám. Diplomová práca. PF UK, katedra<br />
ekosozológie a fyziotaktiky, Bratislava, 90 pp. + prílohy.<br />
BOBÁKOVÁ L., 2002: Kvantitatívne a kvalitatívne zloženie chiropterofauny Domice a Domického jaskynného<br />
systému. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku V. Zborník referátov z konferencie.<br />
ŠOP SR, Banská Bystrica (v tlači).<br />
ERDÖS M. & LALKOVIČ M., 1996: Jaskyne, priepasti a vyvieračky južnej časti Silickej planiny. Slov. Kras,<br />
34: 157–176.<br />
GAISLER, J. 1975: A quantitative study of some populations of bats in Czechoslovakia (Mammalia: Chiroptera).<br />
Acta Sci. Natur. Brno, 9(5): 1–44.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západoč. Muz.,<br />
Plzeň, Přír., 7: 1–46.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.<br />
GRULICH I. & POVOLNÝ D., 1955: Faunisticko-bionomický nástin muchulovitých (Nycteribiidae) na území<br />
ČSR. Zool. Entomol. Listy, 18(2): 111–134.<br />
GRULICH I. & POVOLNÝ D., 1956: Příspěvek k chorologii muchulovitých (Nycteribiidae) se zvláštním zřetelem<br />
k jejich hostitelům v ČSR. Zool. Listy, 19(2): 97–110.<br />
HANÁK V., 1988: Zpráva o sčítání netopýrů v jeskyních Slovenského krasu, Tisovecko-Muránského krasu a<br />
přilehlých oblastí. Nepubl. rukopis, 4 pp.<br />
HANÁK V. & HANZÁK J., 1957: Poznámky k rozšíření a biologii netopýra velkouchého, Myotis bechsteini<br />
(Kuhl, 1818). Čas. Nár. Mus., Odd. Přír., 126(1): 18–22.<br />
HANÁK V., GAISLER J. & FIGALA J. 1962: Results of bat-banding in Czechoslovakia, 1948–1960. Acta Univ.<br />
Carol., Biol., 1962(1): 9–87.<br />
HORÁČEK I. & ČERVENÝ J. 1984: K výskytu druhů Rhinolophus ferrumequinum a Rhinolophus euryale na<br />
Slovensku. Lynx, n. s., 22: 15–17.<br />
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J. 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.<br />
Netopiere, 1:39–54.<br />
HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ J. 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20:<br />
75–98.<br />
KRIŠTOFÍK J. 1982: Nálezy múch čeľade Nycteribiidae (Diptera) na území SSR. Biológia (Bratislava), 37(2):<br />
191–197.<br />
MAJKO J., 1932: Ako bola objavená jaskyňa Domica. Krásy Slov., 11(2–3): 44–48.<br />
242
MOŠANSKÝ A. 1980: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského<br />
múzea. I. časť (Insectivora, Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy,<br />
21:29–87.<br />
STANĚK V. J., 1932: Nové přírůstky zoologických sbírek Národního musea z Hosúsovských jeskyň na Slovensku.<br />
Čas. Nár. Mus., 106: 55–59.<br />
ŠEBEK Z. 1955: Zajímavosti o našich netopýrech vrápencích. Živa, 3(5): 188–190.<br />
ŠEBEK Z. 1956: Vrápenec velký (Rhinolophus ferrum-equinum Schreb.) v Československu. Věst. Čs. Společ.<br />
Zool., 20(4): 313–326.<br />
ŠTĚPÁNEK O. 1938: O netopýrech. Naší Přír., 2(1): 1–4.<br />
UHRIN M., 1993: Sčítanie <strong>netopierov</strong> v Slovenskom krase. Chrán. Úz. Slov., 21: 68–69.<br />
UHRIN M., 1992: Príspevok k hibernácii podkovára južného (Rhinolophus euryale)avečernice malej (Pipistrellus<br />
pipistrellus) v Slovenskom krase. Lynx, n. s., 26: 17–20.<br />
UHRIN M., 1993: Poznámky k spoločenstvu <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) zimovísk Slovenského krasu. Zbor.<br />
Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 34: 151–162.<br />
UHRIN M., 1997: Faunistické údaje o stavovcoch (Vertebrata) chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras.<br />
Pp.: 101–123. In: ROZLOŽNÍK M. & ŠMÍDT J. (eds.): Ochrana krasových javov a krasových území. Zborník<br />
referátov. SAŽPCOPK– Správa CHKO BR Slovenský kras, Brzotín, 150 pp.<br />
UHRIN M., ANDREAS M., BENDA P. & REITER A., 1996: K faune <strong>netopierov</strong> (Mammalia: Chiroptera) slovenskej<br />
časti jaskynného systému Domica-Baradla (CHKO BR Slovenský kras). Pp.: 83–94. In: BELLA P.<br />
(ed.): Sprístupnené jaskyne. Výskum, ochrana a využívanie. Zborník referátov. Správa slovenských jaskýň,<br />
Liptovský Mikuláš, 148 pp.<br />
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J. 1995: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a<br />
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník<br />
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
UHRIN M., LEHOTSKÁ B., BENDA P., LEHOTSKÝ R. & MATIS Š., 1997: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku.<br />
Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130.<br />
VACHOLD J. 1955: Príspevok k otázke rozšírenia niektorých druhov <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na Slovensku.<br />
Biológia (Bratislava), 10(2): 173–178.<br />
VACHOLD J. 1960: Výskyt a rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,<br />
113 pp.<br />
243
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 244, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Podlipe – Zelenej doline<br />
Ivan VALACH 1 & Vladimír HRÚZ 2<br />
1, 2<br />
Správa CHKO BR Poľana, J. M. Hurbana 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko;<br />
1<br />
valach@sopsr.sk, 2 hruz@sopsr.sk<br />
Názov lokality a alternatívne názvy. Štôlne a „próby“ v lokalite Podlipa – Zelená dolina.<br />
Lokalizácia. (7282, 580–750 m n. m.) – Stredné Slovensko, Veporské vrchy (010), okr. Banská Bystrica,<br />
k. ú. Ľubietová. Celkom 5 štôlní a „prób“ sa nachádza medzi časťou obce Ľubietová –Podlipa a kótou<br />
Vysoká (996) vo svahoch Zelenej doliny (pravý, ca. 2,5 km dlhý prítok potoka Hutná).<br />
Popis. Dĺžka štôlní je od ca. 15 m do niekoľko 100 m, miestami sú čiastočne privalené, so stiesnenými<br />
priestormi. Sú prevažne suché, v okolí je viac objektov zavalených<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Predmetné zimoviská neboli doteraz systematicky monitorované. Na ich existenciu<br />
nás upozornil Róbert Jančík (dobrovoľnýčlen Strážeprírody), ktorý ich v minulosti viackrátnavštívil a zistil<br />
prítomnosť <strong>netopierov</strong>.<br />
Sčítavatelia. R.Jančík, V. Hrúz, V. Trvalcová, J. Babic, I. Valach.<br />
Zhrnutie poznatkov. 30. 1. 2001 – Rhip (4), Mmyo (12), Paur (1), Bbar (5). Zaevidovali sme tri druhy<br />
<strong>netopierov</strong> v celkovom počte 22 jedincov. Za zaujímavejšie považujeme zimovanie 5 uchaní čiernych<br />
v rozmernom vyťaženom priestore na strope v štrbine, pričom dva jedince v kontakte boli mimo štrbinu –<br />
voľne.<br />
Stav ochrany. Navštívené objekty sú v 1. stupni ochrany, osobitné opatrenia v súčasnosti nie sú potrebné.<br />
244
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 245–248, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v jaskynnom systéme<br />
Dobšinská ľadová jaskyňa – jaskyňa Duča<br />
Lucia BOBÁKOVÁ<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; bobakova@sopsr.sk<br />
Dobšinskáľadová jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7187, 966 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Dobšiná. Jaskyňa je<br />
súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Stratená na území NP Slovenský raj. Vchod je situovaný v severnom<br />
svahu vápencového vrchu Duča v nadmorskej výške 971 m.<br />
Popis. Popis jaskyne je prevzatý z práce Bellu & Eliáša (1997). Vytvorená je v strednotriasových svetlých<br />
steinalmských a wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných<br />
plôch. Vlastný jaskynný priestor vznikol rozpúšťacou činnosťou vody, ktorá prenikala do masy vápenca<br />
po tektonických poruchách, ktoré následne rozširovala. Dĺžka jaskyne je 1232 m pri vertikálnom rozpätí<br />
112 m.<br />
Jaskyňa zahŕňa zaľadnené (napr. Veľká a Malá sieň, Ruffíniho koridor a Podzemie) i nezaľadnenéčasti<br />
(napr. Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo). Zrútený dóm je len čiastočne zaľadnený.<br />
Podmienky pre zaľadnenie vznikli po zrútení priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou<br />
jaskyňou (uvedené jaskyne tvoria jeden genetický jaskynný systém), kedy došlo ku kumulácii<br />
studeného vzduchu v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Dobšinskáľadová jaskyňajepríkladom statodynamickej<br />
jaskyne, ktorej ľadové masy sa vytvorili a každoročne sa dopĺňajú prirodzeným ochladzovaním priestorov<br />
v zimnom období, keď cez vyššie položený vchod vteká studený vzduch do nižšie položených priestorov a<br />
ochladzuje skalné steny. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, pre ktorý je charakteristická<br />
vrstevnatosť a ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m 2 , objem ľadu 110<br />
–132 m 3 . Najväčšia hrúbka ľadu (26,5 m) je vo Veľkej sieni. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie<br />
ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. Teplota vzduchu<br />
v zaľadnenej Veľkej sieni je –3,8 až +0,5 °C, relatívna vlhkosť vzduchu je 75–88 %. Teplota vzduchu<br />
v nezaľadnených častiach sa pohybuje okolo +0,8 – +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85–98 %.<br />
Otvor do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy od nepamäti. Jaskyňu objavil E. Ruffíny<br />
s G. Langom, A. Megom a F. Fehérom v roku 1870. Jaskyňa je sprístupnená od roku 1871 a v roku 1887 sa<br />
stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou Uhorska. Sprístupnených je 475 m s prevýšením 43 m. V roku<br />
2000 bola Dobšinská ľadová jaskyňa priradená k jaskyniam Slovenského a Aggtelekského krasu, čím sa<br />
zaradila do Svetového prírodného dedičstva.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Chiropterologickú bibliografiu Dobšinskej ľadovej jaskyne najkomplexnejšie spracoval<br />
Uhrin (1998), ktorý vo svojej práci detailne uvádza celkový časový prierez výskumu <strong>netopierov</strong> tejto<br />
jaskyne. Prvá zmienka o netopieroch v jaskyni pochádza z roku 1925 (uverejnená bola v časopise Turistik,<br />
Alpinismus, Wintersport). Je potrebné poznamenať, že v tom čase ešte neboli objavené priestory Vstupnej<br />
chodby, Bielej siene či Kvapľovej siene. (Lalkovič 1994, Uhrin 1998). Tieto priestory boli objavené až<br />
v roku 1947 a následne v nich bola zistená masová prítomnosť Myotis mystacinus (Mošanský 1957, Uhrin<br />
1998). V 50. rokoch sa výskumu <strong>netopierov</strong> v tejto jaskyni venoval J. Vachold, ktorého zbierky z tejto<br />
lokality sú deponované v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach (Vachold 1956, 1960, Mošanský<br />
1981, Uhrin 1998). V 60.–70. rokoch 20. storočia prebiehal v Dobšinskej ľadovej jaskyni intenzívny<br />
245
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Dobšinskej ľadovej jaskyni<br />
Dátum / druh Mmyo Moxy Mm/o Mm/b Mnat Mbec Mdas Msp. Enil Bbar Paur indet spolu<br />
17. 2. 1951 – – – 3 – – – – – – – – 3<br />
25. 2. 1955 + + – – – – – – + – – – +<br />
27. 12. 1955 – – – 7 – – – – 4 – – – 11<br />
14. 2. 1958 – – – 5 – – – – 7 – – – 12<br />
3. 3. 1963 14 – – 137 – – – – 1 – 3 – 155<br />
2. 3. 1964 43 9 – 76 – – 3 – 4 – 3 – 138<br />
15. 2. 1968 33 14 – 269 – – – – 5 – 14 – 335<br />
13. 2. 1969 31 8 – 122 – – 2 – 6 – 11 – 180<br />
5. 2. 1970 19 1 – 73 – – – – 7 – 3 – 103<br />
7. 2. 1973 – – – – – – 1 – – – – – 1<br />
14. 1. 1979 27 – – 214 – – – – 31 7 1 – 280<br />
8. 1. 1982 7 – – 120 – 1 – – 14 – 1 – 143<br />
23. 1. 1986 31 – – 197 – – – – 26 2 – – 256<br />
19. 3. 1987 16 2 – 208 – – – – – – – – 226<br />
4. 2. 1988 10 2 – 228 1 – 3 – 22 – 5 – 277<br />
14. 2. 1995 11 – – 242 – – 1 – 17 – 2 – 273<br />
29. 1. 1996 15 – – 270 – 1 – – 20 2 8 – 316<br />
26. 1. 1997 6 1 – 245 – – 1 – 4 – 4 – 261<br />
28. 1. 1998 6 – – 397 1 – 1 – 3 – 4 – 412<br />
2. 2. 1999 6 1 1 401 – – – – 16 – 3 – 428<br />
12. 1. 2000 – – 5 302 1 – 1 – 36 – 6 1 352<br />
5. 2. 2000 9 – – 348 – – 1 – 23 – 1 – 382<br />
10. 3. 2000 5 – 2 355 6 – 1 – 40 – 3 – 412<br />
2. 2. 2001 15 – – 328 4 – 2 – 63, 3† – 6 – 418, 3†<br />
výskum, vďaka ktorému sú z tohto obdobia nielen veľmi cenné poznatky o početnosti, druhom spektre<br />
<strong>netopierov</strong> a niektorých cenologických veličinách (Gaisler 1975, Gaisler & Hanák 1970, 1972, 1973), ale aj<br />
na ich základe sa podarilo V. Hanákovi v roku 1965 rozlíšiť druhy Myotis mystacinus a Myotis brandtii<br />
(Hanák 1965, 1970, 1971a). Údaje o výskyte Eptesicus nilssonii v Dobšinskej ľadovej jaskyni sú zahrnuté<br />
v sumárnej práci hodnotiacej výskyt a zmeny početnosti tohto druhu v Československu (Zukal & Gaisler<br />
1989). Poznatky o zložení fauny <strong>netopierov</strong> doplnil analýzou osteologického materiálu z holocénu Horáček<br />
(1976).<br />
Sčítavatelia. J. Vachold, A. Mošanský, J. Gaisler, V. Hanák, I. Horáček, M. Uhrin, P. Benda, A. Reiter,<br />
M. Andreas, D. Weinfurtová, L. Bobáková, J. Obuch, J. Hotový, E. Hapl, M. Šara.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz bolo v jaskynnom systéme Dobšinskej ľadovej jaskyne zistených 12 druhov<br />
<strong>netopierov</strong> Rhinolophus hipposideros, Myotis mystacinus, Myotis brandtii, Myotis myotis, Myotis<br />
oxygnathus, Myotis bechsteinii, Myotis nattereri, Myotis daubentonii, Myotis dasycneme, Barbastella<br />
barbastellus, Eptesicus nilssonii a Plecotus auritus (tab. 1). Je možné konštatovať, že sa jedná prevažne<br />
o predstaviteľov chladnomilných lesných foriem ako napr. M. mystacinus, M. brandtii, P. auritus<br />
a E. nilssonii (Uhrin 1998). Zo spomínaných 12 druhov daného jaskynného systému boli M. daubentonii<br />
a R. hipposideros zistené len vo vzorke kostrových zvyškov (Horáček 1976, Uhrin 1998).<br />
Najvýznamnejšou hodnotou jaskyne je početný výskyt zimujúcich M. mystacinus a M. brandtii, pričom<br />
najväčší uvádzaný počet daných druhov je 401 jedincov z 2. 2. 1999. Dobšinskáľadová jaskyňa je najpočetnejším<br />
známym zimoviskom týchto druhov v strednej Európe (Uhrin 1998).<br />
Stav ochrany. Okolie vchodu je ohradené. V celom profile vchodu je umiestnená mreža so zvislými priečkami.<br />
V súčasnosti by sa mali v mreži vyrezať otvory pre ľahší vlet <strong>netopierov</strong>.<br />
246
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Duča<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Mbra Mm/b Mdas Enil Paur spolu<br />
14. 2. 1995 1 20 1 2 6 – – – 30<br />
29. 1. 1996 1 22 2 1 2 – – – 28<br />
26. 1. 1997 1 17 – – 30 – 1 – 49<br />
28. 1. 1998 – 6 – – 42 – – 2 50<br />
2. 2. 1999 1 12 – – 13 1 1 – 28<br />
5. 2. 2000 5 7 – – 11 – 1 – 24<br />
2. 2. 2001 1 17 – – 5 1 – – 24<br />
Ďalšie údaje. 21. 2. 1979 – Mmyo (13), Mmys/bra (115), Enil (6), Paur (2), 12. 11. 1999 – Mmyo/oxy (1),<br />
Mmys/bra (188), Mdas (1), Myotis sp. (1), Enil (45), Paur (2), indet. (1), 12. 12. 1999 – Mmyo (3), Moxy (1),<br />
Mmys/bra (254), Enil (29), Paur (4).<br />
Duča<br />
Lokalizácia. (7187, 995 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Dobšiná. Vchod je<br />
situovaný v severnom svahu vápencového vrchu Duča, priamo v prepadlisku rovnakého mena.<br />
Popis. Dĺžka 136 m, hĺbka 20 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Pravidelné sčítanie <strong>netopierov</strong> sa uskutočňuje od zimnej sezóny 1994/1995.<br />
Sčítavatelia. J. Obuch, I. Horáček, E. Hapl, L. Bobáková, P. Benda, M. Andreas, A. Reiter, D. Weinfurtová,<br />
J. Hotový, M. Šara.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v jaskyni zaznamenaných 7 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 2): Rhinolophus<br />
hipposideros, Myotis myotis, Myotis mystacinus, Myotis brandtii, Myotis dasycneme, Eptesicus nilssonii a<br />
Plecotus auritus. V porovaní s Dobšinskou ľadovou jaskyňou, s ktorou jaskyňou geneticky súvisí, tu bol<br />
zistený navyše druh Rhinolophus hipposideros.<br />
Stav ochrany. Jaskyňajevoľne prístupná.Vzhľadom na ťažkú orientáciu vo vnútorných priestoroch jaskyne<br />
je len ojedinele navštevovaná.<br />
Literatúra<br />
BELLA P. & ELIÁŠ M., 1997: Slovensko – sprístupnené jaskyne. Žilina, 46 pp.<br />
GAISLER J., 1956: Faunistický přehled československých netopýrů. Ochr. Přír., 11(6): 161–169.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1970: Netopiere Dobšinskej jaskyne. CHKO Slovenský raj, Informačný a dokumentačný<br />
spravodaj, 2(1): 25–27.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.<br />
Plzeň, Přír., 7: 3–46.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–83.<br />
HANÁK V., 1965: Zur Systematik der Bartfledermaus Myotis mystacinus Kuhl, 1919 und über das Verbreitung<br />
von Myotis ikonnikovi Ognev, 1912 in Europa. Věst. Čs. Společ. Zool., 29: 353–367.<br />
HANÁK V., 1970: Notes on the distribution and systematics of Myotis mystacinus Kuhl 1819. Bijdr. Dierkd.,<br />
40(1): 40–44.<br />
HANÁK V., 1971a: Myotis brandtii (Eversmann, 1845) (Vespertilionidae, Chiroptera) in der Tschechoslowakei.<br />
Věst. Čs. Společ. Zool., 35(3): 175–185.<br />
HANÁK V., 1971b: Nové poznatky o rozšíření netopýrů na Slovensku. Zpr. Čs. Společ. Zool., 1–3: 48–52.<br />
LALKOVIČ M., 1994: Karpatský spolok a jaskyne na Slovensku. Slov. Kras, 32: 91–118.<br />
247
MOŠANSKÝ A., 1981: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mamaliologických zbierok Východoslovenského<br />
múzea, I. časť (Insectivora, Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 21:29–87.<br />
UHRIN M., 1998: Prehľad poznatkov o netopieroch (Mammalia: Chiroptera) systému Dobšinská ľadová<br />
jaskyňa – Stratenská jaskyňa. Aragonit, 3: 15–18.<br />
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2(14):<br />
1–68.<br />
ZUKAL J. & GAISLER J., 1989: K výskytu a změnámpočetnosti netopýra severního, Eptesicus nilssoni (Keyserling<br />
et Blasius, 1839) v Československu. Lynx, n. s., 25: 83–95.<br />
248
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 249–251, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Medvedej a Stratenskej jaskyni<br />
Bedřich HÁJEK 1 , Andrea HÁJKOVÁ 2 , Katarína JANEČKOVÁ 3 ,<br />
Martin CEĽUCH 4 & Peter KAŇUCH 5<br />
1, 2<br />
Štúrovo nábr. 12/48, SK–052 05 Spišská N. Ves, Slovensko; 1 slovraj@spisnet.sk, 2 pipistrelka@pobox.sk<br />
3<br />
Jakubská 1, SK–831 06 Bratislava, Slovensko; kajane@pobox.sk<br />
4, 5<br />
A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 4 celuch@vsld.tuzvo.sk, 5 kanuch@sav.savzv.sk<br />
Medvedia jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7088, 905 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Vchod leží<br />
na ľavom svahu doliny Tomášovská Belá asi 300 m nad úrovňou Bieleho potoka, pod najvyšším bralom<br />
s južnou expozíciou.<br />
Popis. Dĺžka 487 m, prevýšenie 24 m. Od vchodu strmo stúpa Vstupná chodba k Rázcestiu. Od Rázcestia<br />
napravo je úzka a vysoká chodba Tiesňavy, ktorá prechádza do dómu D. Štúra (výška do 15 m). Naľavo od<br />
Rázcestia prebieha hlavný koridor: Sifónová chodba, Stĺpová sieň, Chodba objaviteľov, Bludisko, Kostnica<br />
a Sieň slovenských jaskyniarov. Medzi Chodbou objaviteľov a Kostnicou sú tri odbočky, z ktorých najväčšia<br />
je Jazierková chodba. Výška hlavného koridoru je do 7 m. Priestory od Siene slovenských jaskyniarov<br />
a od dómu D. Štúra mierne klesajú k Rázcestiu. Jaskyňa má bohatú výzdobu a zvyšky kostí jaskynného<br />
medveďa (Droppa 1978, Tulis & Novotný 1988).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Medvedia jaskyňa bola objavená 28. 10. 1952. Prehľad chiropterologických výskumov:<br />
7. 4. 1972 a 5. 1. 1974 V. Košel (Košel 1976), 5. 2. 2000 E. Hapl, J. Hotový,B.Hájek, P. Hájková,A.<br />
Hájková, M. Daniel, M. Štencel (Lehotská 2000), 18. 7. 2000 P. Kaňuch, M. Ceľuch, K. Janečková, P.<br />
Hájková, A. Hájková, B. Hájek – odchyt do sietí, 14. 9. 2000 P. Kaňuch, M. Ceľuch, K. Janečková, A.<br />
Hájková, B. Hájek, E. Fenichel – odchyt do sietí.<br />
Zhrnutie poznatkov.Prvý prieskum počtu a rozmiestnenia <strong>netopierov</strong> v jaskyni urobil Košel (1976). V r. 1972<br />
zistil 1 ex. Rhinolophus ferrumequinum a v r. 1974 spolu 25 ex. Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis.<br />
Konštatuje, že väčšie kolónie <strong>netopierov</strong> sa tu netvoria ani v inom ročnom období a podľa nepatrného<br />
množstva trusu, a neprítomnosti kostier usudzuje, že tu neboli hojnejšie ani pred objavením jaskyne, pokiaľ<br />
sa vôbec do jaskyne dostali. V r. 2000 sme zistili niekoľkonásobne väčší počet <strong>netopierov</strong> v 8 druhoch:<br />
Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis nattereri, Myotis emarginatus,<br />
Myotis mystacinus/brandtii, Eptesicus nilssonii a Barbastella barbastellus (tab. 1). Odchytom pri vchode<br />
do jaskyne bol navyše zistený Myotis bechsteinii. Zozimujúcich druhov <strong>netopierov</strong> dominoval Myotis<br />
myotis, Rhinolophus hipposideros a výraznejšie zastúpenie mal Myotis emarginatus.<br />
Stav ochrany. Vchod do jaskyne je uzatvorený oceľovými dverami, priechodnými pre netopiere. Vstup je<br />
možný len so súhlasom a doprovodom členov Slovenskej speleologickej spoločnosti, Speleologického klubu<br />
Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi. Jaskyňa sa nachádza na území NPR Kyseľ, kde je možný pohyb<br />
návštevníkov len po vyznačených turistických chodníkoch.<br />
Ďalšie údaje. 7. 4. 1972 – Rfer (1). Netting: 18. 7. 2000 – neg., bez preletov <strong>netopierov</strong>, 14. 9. 2000 – Rfer<br />
(1), Rhip (12), Mmyo (1), Mmyo/oxy (19), Mbech (2), Mema (11).<br />
249
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Medvedej jaskyni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mm/o Mnat Mema Mm/b Mdau Msp. Enil Bbar indet. spolu<br />
5. 1. 1974 – 8 17 – – – – – – – – – – 25<br />
5. 2. 2000 3 34 94 – – 1 10 5 – 1 1 2 1 152<br />
4. 1. 2001 5 40 – 8 83 – 17 1 1 3 2 – – 160<br />
Stratenská jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7187, 991 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Dobšiná. Vchod leží<br />
v ľavom juhovýchodne orientovanom strmom svahu doliny Tiesňavy, asi 2 km juhozápadne od obce Stratená,<br />
pod miernym previsom vápencového brala.<br />
Popis. Dĺžka 19 067 m, hĺbka 194 m. Druhá najväčšia jaskyňa na Slovensku, jaskynný systém tvorí 75<br />
jaskynných priestorov a chodieb s výškou od 0,8 m do 18,7 m. Najrozšírenejšie sú horizontálne priestory<br />
(s úklonom do 15°, 52 %), na druhom mieste sú vertikálno-horizontálne priestory (s úklonom 15–45°,40%)<br />
a na treťom mieste vertikálne priestory (komíny a priepasti, 4 %). Morfológia jednotlivých jaskynných<br />
priestorov je opísaná vpráci Tulisa & Novotného (1989). Stratenská jaskyňa má priechodné spojenie<br />
s jaskyňou Psie diery (dĺžka 2670 m, hĺbka 83 m) a ako vyplýva z mikroklimatických meraní predpokladá<br />
sa ešte aspoň jeden vyššie položený otvor.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Stratenská jaskyňa bola objavená 1. 12. 1972. Ojedinelé údaje o netopieroch sú<br />
v technických denníkoch vedených Slovenskou speleologickou spoločnosťou, Speleologickým klubom Slovenský<br />
raj v Spišskej Novej Vsi (Tulis 2001). Prehľad chiropterologických výskumov: 15. 2. 1978 I. Horáček<br />
a kol. (Uhrin et al. 1996) sčítanie, priestor nešpecifikovaný, 15. 2. 1990 J. Obuch, I. Horáček, J. Gaisler,<br />
V. Hanák, J. Zima (Obuch 1992, 1994, 1995a, Uhrin et al. 1995) sčítanie, Chodba <strong>netopierov</strong> – Strmý dóm<br />
a zber vývržkov S. aluco pred vchodom do jaskyne, 9. 7. 1990 J. Obuch (Obuch 1992, 1994, 1995a), 15. 2.<br />
1995 M. Uhrin, M. Andreas, P. Benda, D. Kotlarčík, A. Reiter, J. Obuch, Z. Obuchová, V. Daniel (Obuch<br />
1995b, Uhrin 1995) sčítanie, Chodba <strong>netopierov</strong> (od vchodu po oceľové dvere, 46 m) a zber osteologického<br />
materiálu v Chodbe <strong>netopierov</strong>, 28. 1. 1996 M. Uhrin, M. Andreas, P. Benda, D. Kotlar čík, A. Reiter,<br />
Z. Řehák, J. Obuch, B. Obuchová, J. Zukal, O. Miháľová, F. Miháľ (Uhrin 1996, 1998) sčítanie, Chodba<br />
<strong>netopierov</strong> – Strmý dóm a Rozprávkový dóm – Studňový dóm. Odchyty do sietí pred vchodom jaskyne 19.<br />
7. a 15. 9. 2000 uskutočnili P. Kaňuch, M. Ceľuch, K. Janečková, P. Hájková, A. Hájková, B.Hájek,<br />
E. Fenichel.<br />
Zhrnutie poznatkov. Vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť jaskynného systému nebola doteraz väčšina<br />
priestorov chiropterologicky preskúmaná. Doteraz sa uskutočnili 4 sčítacie akcie, počet a druhové zastúpenie<br />
<strong>netopierov</strong> je závislé od kontrolovaných priestorov. Doposiaľ bolo na zimovisku v Stratenskej jaskyni<br />
zistených 11 druhov <strong>netopierov</strong>: Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis emarginatus, Myotis<br />
mystacinus, Myotis brandtii, Myotis daubentonii, Myotis dasycneme, Eptesicus nilssonii, Plecotus auritus,<br />
Plecotus austriacus, Barbastella barbastellus (tab. 1). Analýzou osteologického materiálu a odchytom pri<br />
vchode boli zistenéďalšie 3 druhy: Myotis oxygnathus, Myotis bechsteinii, Myotis nattereri, ale nepotvrdil<br />
sa výskyt 3 druhov: Myotis dasycneme, Eptesicus nilssonii, Plecotus austriacus. Zo zimujúcich druhov<br />
<strong>netopierov</strong> dominoval Myotis myotis a Rhinolophus hipposideros, ďalej mal výraznejšie zastúpenie len Myotis<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Stratenskej jaskyni<br />
Dátum / druh Rhip MmyoMemaMmys Mbra Mdau Mdas Enil Bbar Paur Paus Psp. indet. spolu<br />
15. 2. 1978 78 – – – – – – – – – – – – 78<br />
15. 2. 1990 78 105 5 1 1 – 1 – – 1 1 1 – 194<br />
15. 2. 1995 – 14 – – 1 – – 1 1 – – – – 17<br />
28. 1. 1996 82 138 11 – – – – – – – – – 1 238<br />
29. 12. 2000 83 4 5 3 1 – 1 – – – – – 97<br />
250
emarginatus a Myotis daubentonii. V osteologickom materiáli dominoval Myotis myotis a výraznejšie zastúpenie<br />
mal len Myotis bechsteinii a Plecotus auritus. V odchyte dominoval Myotis emarginatus.<br />
Stav ochrany. Vchod do jaskyne je uzatvorený oceľovými dverami, priechodnými pre netopiere. Vstup do<br />
jaskyne je možný len so súhlasom a doprovodom členov Slovenskej speleologickej spoločnosti, Speleologického<br />
klubu Slovenský raj v Spišskšj Novej Vsi. Z predátorov zistil Obuch (1995a) špecializáciu sovy<br />
lesnej (Strix aluco) navychytávanie <strong>netopierov</strong> pri vchode do jaskyne (až 89 % potravy tvorili netopiere)<br />
a ukladanie zásob potravy z ulovených <strong>netopierov</strong> kunou (Martes sp.) pri oceľových dverách jaskyne (Obuch<br />
1995b).<br />
Ďalšie údaje. 1600 m trasa po Strmý dóm: 1. 4. 2001 – Rhip (62), Mmyo (263), Mnat (2), Mema (11),<br />
Myotis sp. (2). Psie diery: 3. 1. 2001 – Mmyo (6), Mmys/bra (2), Enil (3), Bbar (3), Paus (1). Netting: 19. 7.<br />
2000 – neg., bez preletov <strong>netopierov</strong>, 15. 9. 2000 – Rhip (10), Mmyo/oxy (23), Mbech (5), Mnat (5), Mema<br />
(97), Mmys (3), Mdau (4).<br />
Literatúra<br />
DROPPA A., 1978: Jaskyne severnej časti Slovenského raja. Čs. Kras, 29: 63–78.<br />
KOŠEL V., 1976: Fauna Medvedej jaskyne v Slovenskom raji (Západné Karpaty). Slov. Kras, 14: 105–113.<br />
LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> na Slovensku 1999/2000. Skupina pre ochranu <strong>netopierov</strong>,<br />
Revúca, 28 pp.<br />
OBUCH J., 1992: Tawny owl (Strix aluco) preying on bats. Pp.: 119–121. In: HORÁČEK I. & VOHRALÍK V.<br />
(eds.): Prague Studies in Mammalogy. Charles Univ. Press, Praha, 245 pp.<br />
OBUCH J., 1994: Types of the bat assemblages (Chiroptera) recorded in Slovakia.Folia Zool., 43(4): 393–410.<br />
OBUCH J., 1995a: Potrava niektorých vtáčích predátorov v Slovenskom raji. Pp.: 83–87. In: Odborný seminár<br />
k 30. výročiu ochrany prírody Slovenského raja. Spišská Nová Ves.<br />
OBUCH J., 1995b: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> v jaskynných tanatocenózach. Netopiere, 1: 29–38.<br />
TULIS J. 2001: Netopiere v Stratenskej jaskyni. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 32(1): 44–45.<br />
TULIS J. & NOVOTNÝ L., 1988: Inventarizačný speleologický výskum ŠPR Kyseľ, Slovenský raj. Nepubl.<br />
rukopis, Slovenská speleologická spoločnosť, Oblastná skupina Spišská Nová Ves, 31 pp.<br />
TULIS J. & NOVOTNÝ L., 1989: Jaskynný systém Stratenskej jaskyne. Osveta, Martin, 464 pp.<br />
UHRIN M. (ed.), 1995: Sčítanie <strong>netopierov</strong> v zimoviskách Slovenskej republiky 1994/1995. SAŽP, Revúca,<br />
nepubl. rukopis, 17 pp.<br />
UHRIN M. (ed.), 1996: Sčítanie <strong>netopierov</strong> na zimoviskách Slovenskej republiky 1995/1996.SAŽP, Revúca,<br />
nepubl. rukopis, 9 pp.<br />
UHRIN M., 1998: Prehľad poznatkov o netopieroch (Mammalia: Chiroptera) systému Dobšinská ľadová<br />
jaskyňa – Stratenská jaskyňa. Aragonit, 3: 15–18.<br />
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku, časť I.: Myotis dasycneme<br />
a Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník<br />
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
251
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 252, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimný výskyt <strong>netopierov</strong><br />
v Čiernohorskom jaskynnom systéme<br />
Ján TENCER<br />
Trnková 77, SK–040 01 Košice, Slovensko; jantencer@hotmail.com<br />
Alternatívne názvy. Čiernohorská nižná–Veterná– Kamenné oči.<br />
Lokalizácia. (6787, 1466–1489 m n. m.) – východné Slovensko, Vysoké Tatry (182), k. ú. Tatranská Javorina.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa vo vysokohorskom kras. Celková dĺžka je 2245 m s hĺbkou 232 m<br />
(Magdolen 1993, 1994, 1997, Magdolen & Tencer 1994, 1998, Šmída 1994).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Záznamy o netopieroch v systéme uskutočnil speleológ Ján Tencer.<br />
Sčítavatelia. Ján Tencer.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Čiernhorskom jaskynnom systéme<br />
Dátum / druh Mmyo Mmys Enil Paur spolu<br />
27. 1. 1993 12 4 3 – 19<br />
4. 2. 1994 3 4 4 – 11<br />
I. 1995 7 4 3 1 15<br />
I. 1995 8 3 2 1 14<br />
Literatúra<br />
MAGDOLEN P., 1993: Kamenné oči – denivelácia 129 m. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 24(3): 13–14.<br />
MAGDOLEN P., 1994: Tatry –Čiernohorská nižná. Speleofórum, 13: 68–69.<br />
MAGDOLEN P., 1997: Javorová dolina. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 28(4): 68.<br />
MAGDOLEN P. & TENCER J., 1994: Jaskynný systém strednej časti Úplazu vo Vysokých Tatrách. Sprav. Slov.<br />
Speleol. Spoloč., 25(4): 4–9 .<br />
MAGDOLEN P. & TENCER J., 1998: Čiernohorský systém – donosené spojenie. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč.,<br />
29(1): 15–20.<br />
ŠMÍDA B., 1994: Nové objavy vo Vysokých Tatrách. Krásy Slov., 71(3–4): 45.<br />
252
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 253–255, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Menšie zimoviská <strong>netopierov</strong> Slovenského raja<br />
Peter KAŇUCH 1 , Martin CEĽUCH 2 , Katarína JANEČKOVÁ 3 ,<br />
Andrea HÁJKOVÁ 4 & Bedřich HÁJEK 5<br />
1, 2<br />
A. Matušku 7, 080 01 SK–Prešov, Slovensko; 1 celuch@vsld.tuzvo.sk, 2 kanuch@sav.savzv.sk<br />
3<br />
Jakubská 1, SK–831 06 Bratislava, Slovensko; kajane@pobox.sk<br />
4, 5<br />
Štúrovo nábr. 12/48, SK–052 05 Spišská N. Ves, Slovensko; 4 pipistrelka@pobox.sk, 5 slovraj@spisnet.sk<br />
Čertova diera<br />
Lokalizácia. (7088, 578 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Nachádza sa<br />
vo východnom výbežku Čertovej sihote, oproti Tomášovskému výhľadu.<br />
Popis. Tunelovitá jaskyňa dlhá 61 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvýúdaj pochádza z roku 2000.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Mmyo (1), Paus (1), 5. 1. 2001 – Rhip (1), Bbar (2), Plecotus sp. (1).<br />
Boli zistené 2 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Čertova jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Jaskyňa nad Čertovou dierou, vo výsledkoch zimného sčítania 1994/95 bola nesprávne<br />
uvedená ako Čertova diera.<br />
Lokalizácia. (7088, 619 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Nachádza sa<br />
vo východnom výbežku Čertovej sihote, oproti Tomášovskému výhľadu, nad Čertovou dierou.<br />
Popis. Jaskyňa dlhá 257 m s hĺbkou 38 m. Vchod je nevýrazný, bez portálu. Nasleduje priepasť ca. 15 m.<br />
Potom sa jaskyňa rozvetvuje do dvoch smerov.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvýúdaj pochádza zo zimy 1994 (Dulák 1995).<br />
Sčítavatelia. Roman Dulák, Štefan Danko, Peter Pjenčák, Peter Kaňuch a Martin Ceľuch.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ tu bolo zaznamenaných 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1).<br />
Ďalšie údaje. 3. 11. 1994 – Rfer (1), Rhip (1), Mmyo (2).<br />
Diera na Čingove II.<br />
Alternatívny názov. Skalná diera v Čingove II.<br />
Lokalizácia. (7088, 504 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Spišské Tomášovce.<br />
Jaskyňa je nad parkoviskom v rekreačnej oblasti Čingov.<br />
Popis. Jaskyňa dlhá 13 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj pochádza z 13. 2. 2000.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.<br />
Zhrnutie poznatkov. 13. 2. 2000 – Eser (1), 30. 12. 2000 – neg. Bol zistený iba 1 chladnomilný druh.<br />
253
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Čertovej jaskyni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mmys/bra Enil Bbar Paus spolu<br />
1994 / 1995 1 14 4 – – – 1 20<br />
12. 2. 2000 – 13 2 1 – – – 16<br />
5. 1. 2001 – 17 1 – 1 2 – 21<br />
Koniarova jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7187, 1090 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Vernár.<br />
Popis. Jaskyňa má charakter jednej, málo členitej chodby v dĺžke 327 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj pochádza zo zimy 1994/1995 (Dulák 1995).<br />
Sčítavatelia. Roman Dulák, Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.<br />
Zhrnutie poznatkov. Bolo zaznamenaných 6 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 2).<br />
Na Skale<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa v skale.<br />
Lokalizácia. (7188, 980 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Stratená.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou ca. 100 m. Vstup je nenápadná diera, za ktorou nasleduje plazivka. Jaskyňa sa<br />
končí väčšou sieňou.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj pochádza zo 4. 3. 2000.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.<br />
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 2000 – Rhip (1), Mmyo (4), Mdau (1), 2. 1. 2001 – Rhip (1), Mmyo (1), Mmys/bra<br />
(1), indet. (1). Boli zastihnuté 3 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Ružová jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7088, 723 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Jaskyňa ca.<br />
250 m J pod Kláštoriskom.<br />
Popis. Jaskyňa s mohutným portálom, za ktorým nasleduje úzka bahnitá chodba v dĺžke 57 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj pochádza z 12. 2. 2000.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Rhip (1), 28. 12. 2000 – Eser (1). Boli zistené dva druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Vtáčia jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7088, 643 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Nachádza sa<br />
vo východnom výbežku Čertovej sihote, oproti Tomášovskému výhľadu, nad Čertovou jaskyňou.<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Koniarovej jaskyni<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mdau Mdas Mm/b Eser Paur spolu<br />
1994 / 1995 – 11 – – – – 1 1 13<br />
4. 3. 2000 1 5 – 5 1 – – 1 13<br />
2. 1. 2001 1 2 1 – – 1 – – 5<br />
254
Popis. Jaskyňa s výrazným vchodom, stúpa smerom dohora v dĺžke 44 m, kde sa zužuje.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj pochádza z 12. 2. 2000.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Enil (1), 5. 1. 2001 – neg. Bol zistený iba E. nilssonii.<br />
Zbojnícke diery I. a II.<br />
Názvy lokalít. Zbojnícka diera I.; Zbojnícka diera II.<br />
Lokalizácia. (7088, 710 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Dve jaskyne<br />
ca. 250 m J pod Kláštoriskom.<br />
Popis. Malé jaskyne s dĺžkou ca. 10 a 15 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj pochádza z 12. 2. 2000.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Enil (1), Bbar (1). Boli zaznamenané 2 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Zlatá diera<br />
Názov lokality. Zlatá diera – prednáčasť.<br />
Lokalizácia. (7088, 650 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Vchod leží<br />
na ľavom svahu doliny Tomášovská Belá 45 m nad hladinou Bieleho potoka, pod najspodnejším skalným<br />
stupňom s východnou expozíciou.<br />
Popis. Dĺžka 593 m, aktívny podzemný tok. Jaskyňa predstavuje úzku a vysokú puklinovú chodbu so štyrmi<br />
jazerami, dvoma sifónmi a zrejme viacerými vetracími otvormi. Od vchodu dno klesá po 1. jazero<br />
(výška do 7 m), kde je odtokový kanál, ktorý za normálnych klimatických podmienok odvádza celý prítok<br />
vody. Nasleduje výrazné 2. rebro a 2. jazero, ktoré má charakter občasného sifónu. Dĺžka chodby po 2.<br />
jazero je 125 m, ďalšie časti sú dostupné len s potápačskou technikou. Pri mimoriadne vysokom stave vody<br />
je aj vstupná časť zaplavená a voda vyteká z vchodu jaskyne.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zlatá diera je známa od nepamäti, najstaršie nápisy v jaskyni sú z r. 1706. Výskyt<br />
Myotis myotis a Rhinolophus euryale uvádza Gríger (1968). V roku 2000 uskutočnili chiropterologický<br />
výskum A. Hájková, B. Hájek a M. Lehocký (po 2. jazero).<br />
Zhrnutie poznatkov. 14. 2. 2000 – Mmyo (2), Mema (1), 31. 12. 2000 (po 1. jazero) – Mmys/bra (1), Bbar<br />
(2), 27. 1. 2001 (po 2. jazero) – Mmys/bra (1), Bbar (2). Zo staršieho obdobia (pred r. 1968) je uvádzaný iba<br />
výskyt Myotis myotis a problematický výskyt Rhinolophus euryale.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa sa nachádza na území NPR Kyseľ, kde je možný pohyb návštevníkov len po vyznačených<br />
turistických chodníkoch.<br />
Literatúra<br />
DROPPA A., 1978: Jaskyne severnej časti Slovenského raja. Čs. Kras, 29: 63–78.<br />
DULÁK R., 1995: Zimujúce druhy <strong>netopierov</strong> v okolí mesta Svit. Stredoškolská odbornáčinnosť, 22 pp.<br />
GRÍGER J., 1968: Vyvieračka a jaskyňa Zlatá diera v Slovenskom raji. Spiš, Košice, 2: 293–300.<br />
LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> na Slovensku 1999/2000. Skupina pre ochranu <strong>netopierov</strong>,<br />
Revúca, 28 pp.<br />
SASVÁRI T., 1969: Súhrnná správa o doterajšom výskume Zlatej diery. Spravodaj Slovenský raj, Chránená<br />
krajinná oblasť, 1(4): 18–20.<br />
TULIS J. & NOVOTNÝ L., 1988: Inventarizačný speleologický výskum ŠPR Kyseľ, Slovenský raj. Nepubl.<br />
rukopis. Slovenská speleologická spoločnosť, Oblastná skupina Spišská Nová Ves, 31 pp.<br />
255
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 256, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v pivniciach Ľubovnianskeho<br />
hradu<br />
Štefan MATIS 1 & Miroslav FULÍN 2<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou; Slovensko, matis@enterra.sk<br />
2<br />
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice; Slovensko, vsmuz@stonline.sk<br />
Názov lokality. Ľubovniansky hrad – pivnice.<br />
Lokalizácia. (6690, 640 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Stará<br />
Ľubovňa.<br />
Popis. Zachovalé klenbovité pivničné priestory hradu v celkovej dĺžke ca 80 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Doposiaľ bola uskutočnená iba jedna kontrola v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a M. Fulín.<br />
Zhrnutie poznatkov. 27. 1. 1999 – Bbar (4). Bola zistená iba B. barbastellus.<br />
256
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 257–258, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Spišsko-šarišského medzihoria<br />
Peter KAŇUCH 1 & Martin CEĽUCH 2<br />
1, 2<br />
A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk<br />
Kamenica<br />
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Kamenica 2 [K-2, Zadné skalisko (Kyjovské bradielko), jaskyňa 2],<br />
Kamenica 3 [K-3, Zadné skalisko (Kyjovské bradielko) jaskyňa 3].<br />
Lokalizácia. (6791, 660 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Kamenica.<br />
0,5 km J pod obcou Kyjov.<br />
Popis. Malé jaskynky uprostred brala, blízko seba. Dĺžky ca. 8 a 10 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyne sú kontrolované od r. 1998.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Tomáš Hajduk, Miroslav Fulín a Štefan Matis.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkom zastihnuté 4 druhy (tab. 1).<br />
Ďalšie údaje. 30. 12. 1998 – Mmyo (1).<br />
Panelové bloky na sídlisku III, Prešov<br />
Lokalizácia. (6993, ca 270 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690) k. ú.Prešov.<br />
Bytovky na konci sídliska, najmä ulice Bajkalská a Prostějovská.<br />
Popis. Panelové obytné 3- až 9-poschodové bloky. Ako úkryt netopierom slúži dutý priestor v strešnej atike,<br />
prípadne štrbiny medzi panelmi.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvýúdaj pochádza z 15. 9. 1998, kedy sa sčítala vyletujúca kolónia na Bajkalskej<br />
ulici (pozri tiež Kaňuch & Ceľuch 2000).<br />
Sčítavatelia. Martin Ceľuch a Peter Kaňuch.<br />
Zhrnutie poznatkov. 2. 1. 1999 – Nnoc (kolónia), 3. 2. 2001 – Nnoc (niekoľko agregácií v atike).<br />
Stav ochrany. Potreba informovania a spolupráce s obyvateľmi pri vzniku problémov.<br />
Ďalšie údaje. Vizuálne sčítanie vyletujúcich jedincov: 15. 9. 1998 – Nnoc (171), 20. 8. 1999 – Nnoc (50).<br />
Odchyt do harfy: 17. 9. 1998 – Nnoc (16) (Bajkalská ul.).<br />
Pivnica pod hradom Plaveč<br />
Lokalizácia. (6791, 530 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Plaveč.<br />
J nad obcou Plaveč.<br />
Popis.Kamenná pivnica pod hradom, čiastočne zasypaná. Je tvorená dvoma miestnosťami s dĺžkou ca. 10 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj je z r. 1998 (tab. 2).<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Tomáš Hajduk, Miroslav Fulín a Štefan Matis.<br />
257
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Kamenica 2 a Kamenica 3<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Bbar Paur spolu<br />
Kamenica 2 27. 1. 1999 – – 1 – 1<br />
Kamenica 3 27. 1. 1999 – 1 – – 1<br />
19. 2. 2000 1 – – 1 2<br />
Pivnica pod Šarišským hradom<br />
Lokalizácia. (6993, 570 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Veľký<br />
Šariš. NPR Šarišský hradný vrch, nad obcou VeľkýŠariš.<br />
Popis. Kamenná pivnička pod hlavnou vežou hradu, z veľkej časti zasypaná.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj pochádza z 30. 12. 1997.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch a Iveta Kirnerová.<br />
Zhrnutie poznatkov. 30. 12. 1997 – Paus (1), 23. 12. 1998 – neg. Zastihnutý iba 1 druh.<br />
Stav ochrany. Odhadzovanie odpadkov turistami.<br />
Pivnica vo Veľkom Šariši<br />
Názov lokality. VeľkýŠariš, Hlavná ul. 42.<br />
Lokalizácia. (6993, 270 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Veľký<br />
Šariš.<br />
Popis. Kamenná pivnica pod domom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Bližšie neurčené netopiere tu boli pozorované aj v minulých rokoch (Sárossy in verb.).<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch a Martin Sárossy.<br />
Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1999 – Paus (3).<br />
Pod Alžbetkou<br />
Lokalizácia. (6993, 290 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (310), k. ú. Veľký<br />
Šariš. Pivnica nad mlynským náhonom za mlynom pod cintorínom pri kostolíku sv. Alžbety.<br />
Popis. Pivnica v sprašovom profile, v súčasnosti nevyužívaná a čiastočne zasypaná s dĺžkou ca 20 m.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Sárossy.<br />
Zhrnutie poznatkov. 30. 12. 2000 – Rhip (1).<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Pivnici pod hradom Plaveč<br />
Dátum / druh Paur spolu<br />
30. 12. 1998 2 2<br />
26. 1. 1999 – –<br />
19. 2. 2000 1 1<br />
Literatúra<br />
KAŇUCH P. & CEĽUCH M., 2000: Výskyt Nyctalus noctula v panelových budovách mesta Prešov v rokoch<br />
1998–1999. Vespertilio, 4: 146–148.<br />
258
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 259–260, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Stolických <strong>vrchoch</strong><br />
Miroslav FULÍN 1 & Ervín HAPL 2<br />
1<br />
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice; Slovensko, vsmuz@stonline.sk<br />
2<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca; Slovensko, hapl@sopsr.sk<br />
Kokavka<br />
Názvy lokalít. Kokavka – vrchnáštôlňa (1) a spodnáštôlňa (2).<br />
Lokalizácia. (7484, 1 – 420 m n. m., 2 – 415 m n. m.) – stredné Slovensko, Stolické vrchy (030), k. ú.<br />
Kokava nad Rimavicou, časť Zahrabina. Ústia oboch štôlní sú bezprostredne pri hlavnej ceste č. 526 z Kokavy<br />
n/R do Hriňovej. Vrchnáštôlňa je v mieste odbočky lesnej cesty, spodná je o 200 metrov nižšie.<br />
Popis. Sčasti prepadnuté ústia štôlní sú zavezené komunálnym domovým odpadom. Portál ústia vrchnej<br />
štôlne má profil na šírku 4 m a na výšku 2 m. Chodba vrchnej štôlne sa po 10 m od vstupu prudko zatáča<br />
doprava a cez zával s drevenou výstužou pokračuje v miernom ohybe v dĺžke 130 m. Po 30 m vybieha<br />
doprava prekop dlhý 50 m. Profil chodby 2 m široký a 1,8 m vysoký.Vspodnej štôlni zosuvom horninového<br />
materiálu z portálu ústia vznikla prirodzená hrádza, zamedzujúca odtoku vody z bane. Jej hĺbka je ca. 1<br />
m a postupne sa splytčuje v dĺžke 80 m. Hlavná chodba v dĺžke 220 m má priamy priebeh. Po 110 m z nej<br />
vybieha vľavo prekop dlhý 225 m. V prekope v závere vybieha ďalší prekop doľava. Miernym oblúkom sa<br />
zatáča vpravo a úzkym prekopom je prepojený do pôvodnej chodby. Na troch miestach je tu navŕšený trus<br />
<strong>netopierov</strong> v priemere 30×20 cm. Profil chodieb má charakter chodieb vrchnej štôlne. Po stenách oboch<br />
štôlní sú vyzrážané sírany.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. O chiropterologickom prieskume banských priestorov oboch štôlní neexistuje literárny<br />
údaj. Prvýkrát prieskum zimného výskytu <strong>netopierov</strong> vykonal Fulín v zime 1996/1997 a potom každú<br />
zimu.<br />
Sčítavatelia. Zimné sčítanie v uvedených rokoch vykonal Miroslav Fulín spolu s manželkou.<br />
Zhrnutie poznatkov. Vo vrchnej i spodnej štôlni bolo doposiaľ zistených 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1, 2).<br />
V oboch je dominantným druhom Rhinolophus hipposideros. Ostatné zistené druhy sa vyskytujú ojedinelo.<br />
Spolu bolo počas zimovania zistených v oboch štôlňach 7 druhov <strong>netopierov</strong>. Podľa doterajších poznatkov<br />
sa domnievame, že obe štôlne tvoria jednotný systém zimoviska pre existujúcu populáciu <strong>netopierov</strong>.<br />
Ďalšie údaje. Spodnáštôlňa: 9. 12. 2000 – Rhip (65), Mmyo (2), Mbech (1). Vrchnáštôlňa: 9. 12. 2000 –<br />
Rhip (17), Mema (1).<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Kokava – vrchná štôlňa<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Bbar Paus spolu<br />
3. 3. 1997 19 – – – – 19<br />
6. 3. 1998 12 – – – – 12<br />
27. 2. 1999 23 1 – 2 1 27<br />
20. 2. 2001 32 – 2 – – 34<br />
259
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Kokava – spodnáštôlňa<br />
Dátum / druh Rhip Reur Mmyo Mema spolu<br />
3. 3. 1997 67 – – 1 68<br />
6. 3. 1998 73 3 – – 76<br />
27. 2. 1999 66 – 1 – 67<br />
20. 2. 2001 49 1 2 – 52<br />
Stav ochrany. Bane sú vyrazené v pevnom horninovom masíve a iba miesta dislokácií predstavujú hrozbu<br />
zavalenia chodieb. Negatívom je aktuálna skládka komunálneho odpadu priamo vo vstupe do podzemných<br />
priestorov.<br />
Kutacia štôlňa<br />
Alternatívny názov. Hornáštôlňa.<br />
Lokalizácia. (7485, ca. 450 m n. m.) – stredné Slovensko, Stolické vrchy (030), k. ú. Kokava nad Rimavicou.<br />
Nachádza sa približne 2 km poniže Kokavy nad Rimavicou (pod Pílou) na ľavej strane doliny.<br />
Popis. Štôlňa má dve vetvy s celkovou odhadnutou dĺžkou 200 m. Jedna z vetiev je čiastočne zaplavená<br />
vodou.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Z lokality z minulosti neexistuje žiaden údaj o výskume <strong>netopierov</strong>. Kontrola lokality<br />
sa uskutočnila na základe podnetu Okresného úradu v Revúcej v súvislosti s plánom uzavretia štôlne.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, D. Blanár.<br />
Zhrnutie poznatkov. 23. 2.1999 – Rhip (9 + 1 mŕtvy). Zistený jeden druh netopiera (R. hipposideros).<br />
Stav ochrany. Na základe posúdenia v súvislosti so zabezpečením starého banského diela sa vchod do<br />
štôlne mal zabezpečiť uzáverom s možnosťou vletu <strong>netopierov</strong>.<br />
Ďalšie údaje. Len vchod: 29. 9. 1998 – Rhip (počet nezistený). Netting: 29. 9. 1998 – Rhip (21), Reur (1),<br />
Mmyo (1), Bbar (1).<br />
260
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 261–274, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Strážovských <strong>vrchoch</strong><br />
Jozef ONDRUŠKA<br />
Jana Nerudu 417/5, SK–018 51 Nová Dubnica, Slovensko<br />
Pružinská jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Dúpna jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7077, 590 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Pružina. Jaskyňa sa<br />
nachádza 1 km východne od obce Predhorie, vchod je ca. 100 m nad údolím Rečice v severnom svahu<br />
Čierneho vrchu (kóta 937).<br />
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu tvorenú jednou hlavnou chodbou širokou 2–20 m, vysokou 1,2–5,5 m a<br />
troma bočnými chodbičkami. Jedna z nich končí na povrchu a dve slepo v puklinách, ktoré sú na konci<br />
rozšírené a pokryté sintrovými nátekmi. Jaskyňa jedlhá 93 m. V zadných častiach jaskyne je bohatá<br />
kvapľová výzdoba. Dno je tvorené prevažne skalným podkladom. Pri vchode je nesúvislá vrstva sutinového<br />
materiálu s množstvom väčších zrútených balvanov a hliny (Janáčik 1963).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prítomnosť veľkého množstva netopierieho guána v celej jaskyni spomína Janáčik<br />
(1963). V roku 1966 preskúmal Štollmann (1968) jaskyňu z chiropterologického hľadiska. Systematický<br />
chiropterologický výskum na lokalite sa však realizuje až od roku 1996, od kedy je jaskyňa pravidelne<br />
kontrolovaná v zimnom období a sporadicky aj počas celého roka. Na jeseň 1997 bol pred vchodom uskutočnený<br />
netting.<br />
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania je v súčasnosti Jozef Ondruška. Zimných sčítaní sa v rôznych termínoch<br />
zúčastnili: Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Peter Masarovič, Peter Medzihradský a Ján<br />
Taliga.<br />
Zhrnutie poznatkov.Vofebruári 1966 zaznamenal Štollmann (1968) v Pružinskej jaskyni dva druhy<strong>netopierov</strong><br />
– Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis. Tieto dva druhy v súčasnosti na lokalite výrazne dominujú.<br />
Okrem nich tu pravidelne zimuje druh Barbastella barbastellus. Ďalšími druhmi hibernujúcimi v tejto jaskyni<br />
sú Myotis mystacinus/brandtii, Myotis daubentonii, Eptesicus nilssonii a Plecotus auritus (tab. 1). Celkový<br />
počet zimujúcich <strong>netopierov</strong> sa pohybuje v rozmedzí 150–200 exemplárov. V rokoch 1986 a 1987 bola v jaskyni<br />
na mieste s najvyšším stropom pozorovaná aj malá letná kolónia druhu Myotis myotis (ca. 15 ex.).<br />
Stav ochrany. Jaskyňaječasto navštevovaná, preto tu dochádza predovšetkým v zimnom období krušeniu<br />
hibernujúcich <strong>netopierov</strong>. Najväčším ohrozením ječasté kladenie ohňa priamo vo vnútri jaskyne. V roku<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Pružinskej jaskyni<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/b Mdau Msp. Enil Bbar Paur Psp. indet. spolu<br />
10. 2. 1966 6 2 – – – – – – – – 8<br />
2. 3. 1996 47 146 – 1 2 – 3 2 – – 201<br />
30. 1. 1997 81 131 1 – 1 2 2 – 1 – 219<br />
8. 2. 1998 51 97 – 1 – – 4 – 1 5 159<br />
29. 12. 1998 63 82 – – – – 4 – – 3 152<br />
5. 1. 2000 67 77 – – – – 2 – – 4 150<br />
27. 2. 2001 56 84 – – 2 – 4 – – 2 148<br />
261
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Četníkova svadba<br />
Dátum/druh Rhip Mmyo Mm/o Mm/b Mema Msp. Paur Psp. indet. spolu<br />
18. 1. 1997 1 2 – – – – – – – 3<br />
4. 1. 1998 – 1 – 1 – – 1 – – 3<br />
12. 2. 2000 – 5 – – – – – 1 4 10<br />
11. 2. 2001 – – 63 – 7 5 1 – 6 82<br />
2000 bol v tesnej blízkosti lokality vybudovaný náučný chodník, čo pravdepodobne ešte viac prispeje<br />
kzvýšeniu návštevnosti.<br />
Ďalšie údaje. 22. 2. 1996 – Rhip (39), Mmyo (98), Mdau (2), Bbar (4), indet. (1), 16. 6. 1996 – Rhip (2), 27.<br />
9. 1996 – Rhip (75), Mmyo (3), indet. (1), 28. 12. 1996 – Rhip (30), Mmyo (40), Mmys/bra (2), Bbar (3), 16.<br />
8. 1997 – indet. (1), 29. 8. 1997 – Rhip (7), Mmyo (1), 1. 9. 1997 – Rhip (4), Mmyo (1), Mdau (1), indet. (1),<br />
8. 2. 1998 – Rhip (51), Mmyo (97), Mdau (1), Bbar (4), Plecotus sp. (1), indet. (5). Netting: 26. – 27. 9. 1997<br />
– Mmyo (17), Paur (2).<br />
M o j t í nsky<br />
kras<br />
Mojtínsky kras predstavuje rozsiahle krasovéúzemie s množstvom jaskýň. Z hľadiska zimovania <strong>netopierov</strong><br />
sú najvýznamnejšie Dúpna jaskyňa pri Pružine a Malá aVeľká závadská jaskyňa pri Zemianskej Závade.<br />
Vzhľadom na ich významnosť sú spracované samostatne. Okrem týchto jaskýň boli zimujúce netopiere<br />
nájdené aj v ďalších 28 jaskyniach, ktoré sú spracované v nasledovnom príspevku.<br />
Babirátka<br />
Alternatívny názov. Barbirátka.<br />
Lokalizácia: (6976, 415 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa<br />
500 m J od obce Mlynište v Radotinskej tiesňave.<br />
Popis: Babirátka (Janáčik 1963) je horizontálna jaskyňa dlhá 19 m. Vchod má rozmery 4×8 m, ale väčšia<br />
časť jaskyne je plazivková.<br />
Zhrnutie poznatkov: 30. 1. 1997 – Myotis sp. (1), 8. 2. 1998 – Eser (1), 29. 12. 1998 – neg., 2. 2. 2000 –<br />
Rhip (1).<br />
Četníkova svadba<br />
Lokalizácia. (7076, 1150 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čičmany. Nachádza<br />
sa 500 m JV od kóty Strážov (1213,3).<br />
Popis. Četníkova svadba má kruhovitý vchod s priemerom 1 m. Ide o prevažne horizontálnu jaskyňu dlhú<br />
ca. 500 m. Prednáčasť je plazivková s menšími sieňami, v zadnej časti sa nachádzajú aj veľké siene.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz tu bolo zistené zimovanie 4 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 2).<br />
Ďalšie údaje. 11. 10. 1996 – Plecotus sp. (1), 9. 2. 1997 – Mmyo (2), 23. 8. 1997 – Mmyo (1), indet. (1), 20.<br />
3. 1999 – Mmyo (10), 2. 4. 1999 – Rhip (1), Mmyo (13), 19. 3. 2000 – Mmyo (14), 2. 4. 2000 – Mmyo (24),<br />
Plecotus sp. (1).<br />
Jánošíkova jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Veľká Strážovská jaskyňa, Veľká jaskyňa v Strážove.<br />
Lokalizácia. (7076, 1170 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Zliechov. Nachádza<br />
sa pri kóte Strážov (1213,3).<br />
262
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jánošíkovej jaskyni<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mnat Mbech Mm/b Mdau Msp. Ppip Pnat Paur Psp. indet. spolu<br />
3. 3. 1996 – 47 1 – 1 – 1 1 – – – – 51<br />
9. 2. 1997 – 35 – – 1 – – – – – – – 36<br />
29. 12. 1997 – 17 – – 5 1 – – – – 1 1 25<br />
5. 3. 2000 2 39 – – – – 1 – 1 1 – 2 46<br />
22. 12. 2000 2 38 – 1 1 – 2 – – 2 – 2 48<br />
Popis. Jánošíkova jaskyňa je 100 m dlhá horizontálna jaskyňa s vchodom s rozmermi 0,8×1 m. V strednej<br />
a zadnej časti jaskyne sa nachádzajú veľké siene.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkove bolo v jaskyni zaznamenané zimovanie 8 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 3). Pravidelne<br />
tu však zimuje len Myotis myotis v počte 17–47 ex.<br />
Ďalšie údaje. 31. 12. 1995 – Mmyo (30), Myotis sp. (1), 18. 1. 1996 – Mmyo (22), 9. 10. 1996 – Mmyo (1),<br />
2. 4. 1999 – Mmyo (15).<br />
Jaskyňana Rúbani<br />
Lokalizácia. (7076, 656 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa<br />
ca. 400 m J od obce Mojtín.<br />
Popis. Jaskyňa je plazivková, väčšie priestory sú len v zadnej časti. Jej dĺžka dosahuje 500 m a hĺbka takmer<br />
100 m (Velič 1985). Jaskyňa je v súčasnosti uzavretá. Pri uzatváraní bol ponechaný otvor pre netopiere.<br />
Zhrnutie poznatkov. 11. 1. 1997 – neg., 21. 2. 1998 – neg., 20. 2. 1999 – Plecotus sp. (1).<br />
Jaskyňa u Zbojníka<br />
Lokalizácia. (7075, 660 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Horná Poruba. Nachádza<br />
sa 700 m V od obce Horná Poruba v masíve Vápča.<br />
Popis. Jaskyňu tvorí jeden okrúhly priestor s dĺžkou5m,šírkou 2,5 m a výškou 2,4 m. Vo vchode s rozmermi<br />
2×2,4 m sú zamurované zárubne a poškodené dvere.<br />
Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1997 – Bbar (1), 1. 2. 1998 – Bbar (1).<br />
Jaskyňa v Dubovej<br />
Lokalizácia. (6976, 433 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa<br />
700 m Z od obce Mlynište, v Radotinskej doline v masíve Sokolia, 150 m od Strážovského potoka.<br />
Popis. Jaskyňa v Dubovej je horizontálna jaskyňa dlhá 14 m. Za vchodom s rozmermi 2×2 m nasledujú dve<br />
siene s veľkosťou 3×4 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 30. 1. 1997 – Enil (1), 8. 2. 1998 – neg., 27. 2. 2000 – neg.<br />
Ďalšie údaje. 28. 8. 1996 – Rhip (1), 6. 9. 1997 – Rhip (1).<br />
Jaskyňa v hornom prietine<br />
Lokalizácia. (7076, 750 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Košecké Rovné.<br />
Nachádza sa 600 m Z od obce Košecké Rovné v masíve Čierneho vrchu.<br />
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu dlhú 16 m. Vchod má rozmery 1×1,5 m. Priemernášírka chodby je 1 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 19. 2. 1997 – indet. (1).<br />
263
Jaskyňa v Medzivrší<br />
Alternatívny názov. Priepasť na Medzivrští.<br />
Lokalizácia. (7076, 636 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa<br />
priamo v obci Mojtín.<br />
Popis. Jaskyňa má vybetónovaný vchod, ktorý je čiastočne uzavretý betónovým príklopom 60×60 cm.<br />
Priepasť je hlboká 16 m a zvonovito sa rozširuje – dno má rozmery 4×4m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 9. 3. 1997 – Rhip (1).<br />
Jaskyňa v Sovej skale<br />
Lokalizácia. (7075, 765 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dubnica nad Váhom.<br />
Nachádza sa 700 m JV od Beňovej skaly (kóta 807,7) a 2,5 km JZ od obce Horná Poruba.<br />
Popis. Jaskyňa v Sovej skale je horizontálna jaskyňa dlhá 12 m. Vchod má rozmery 0,8×1 m. V zadnej časti<br />
sa nachádza sieň s veľkosťou 4×1,7 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 4. 1. 1997 – Plecotus sp. (1), 1. 1. 1998 – Paur (1).<br />
Jaskyňa v stene<br />
Alternatívny názov. Temešská jaskyňa I.<br />
Lokalizácia. (7176, 903 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Temeš. Nachádza sa<br />
pri kóte Temešská skala (909,7).<br />
Popis. Jaskyňamá vchod s rozmermi 1×3 m. Je 17 m dlhá a nachádza sa v nej viacero sieníširokých 1,5 m<br />
s výškou4m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1997 – neg., 1. 2. 1998 – Rhip (1), Mmyo (1), Paur (1), 24. 1. 1999 – neg., 27. 2.<br />
2001 – Rhip (1), Plecotus sp. (1).<br />
Jaskyňa v Strieľanej skale<br />
Lokalizácia. (7076, 521 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa<br />
700 m SV od obce Mojtín v masíve Ďuriše (kóta 726,5).<br />
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu dlhú 33 m. Vchod má rozmery 1×2 m. Väčšia časť jaskyne má plazivkový<br />
charakter. V zadnej časti sa nachádza sieň dlhá 8m,široká 1,7 m a vysoká 1,7 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz tu bolo zistené zimovanie len jednotlivých exemplárov 3 druhov <strong>netopierov</strong><br />
(tab. 4).<br />
Ďalšie údaje. 15. 1. 1997 – Rhip (2), 30. 11. 1997 – Rhip (1).<br />
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jaskyni v Strieľanej skale<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Paur indet. spolu<br />
28. 12. 1995 – – – – –<br />
25. 1. 1997 2 – – 1 3<br />
15. 1. 1999 – 1 – – 1<br />
29. 1. 2000 1 1 1 – 3<br />
264
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jaskyni v Temešskej skale<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/o Mm/b indet. spolu<br />
2. 2. 1997 40 – – – – 40<br />
1. 2. 1998 33 7 – – – 40<br />
24. 1. 1999 33 1 – – 1 35<br />
27. 2. 2001 16 – 2 1 – 19<br />
Jaskyňa v Temešskej skale<br />
Alternatívny názov. Temešská jaskyňa II.<br />
Lokalizácia. (7176, 900 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Temeš. Nachádza sa<br />
pri kóte Temešská skala (909,7 m).<br />
Popis. Jaskyňamá dĺžku 24 m. Za úzkym plazivkovým vchodom sa nachádza veľká sieň na báze tektonickej<br />
pukliny dlhá 22 m, široká 1,5 m a vysoká 3m.<br />
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňumožno považovať za významné zimovisko Rhinolophus hipposideros, ktorý<br />
tu pravidelne zimuje v počte 16–40 ex. (tab. 5).<br />
Ďalšie údaje. 25. 2. 1997 – Rhip (38).<br />
Jaskyňa v Uhliskách<br />
Lokalizácia. (7076, 1020 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čičmany. Nachádza<br />
sa 800 m V od Strážova (kóta 1213,3 m).<br />
Popis. Jaskyňa v Uhliskách je horizontálna jaskyňa dlhá 53,8 m. Vchod má rozmery 2×3 m. Predná časť<br />
jaskyne je široká 5 m, vysoká 6msmalýmbočným vchodom. Zadná časť je plazivková.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkove tu bolo zaznamenané zimovanie 4 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 6).<br />
Komorice I<br />
Lokalizácia. (7075, 771 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Horná Poruba. Nachádza<br />
sa 1,5 km V od obce Horná Poruba v masíve Vápeč (kóta 955,5).<br />
Popis. Jaskyňa má vchod s rozmermi 1,5×1,7 m. Približne 42 m dlhá vstupná chodba vysoká 4 m sa na<br />
konci rozdvojuje – jedna plazivková chodba smeruje dole a na jej konci sa nachádza menšia sienka, druhá<br />
chodba smeruje hore, je širšia (asi 1 m) a na konci má sieň dlhú 5m,širokú 5 m a vysokú 1,5 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1997 – Rhip (4), Bbar (1), 1. 2. 1998 – Rhip (1), Mmys/bra (1), Bbar (1).<br />
Komorice II<br />
Lokalizácia. (7075, 781 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Horná Poruba. Nachádza<br />
sa 20 m od jaskyne Komorice I smerom k obci Horná Poruba.<br />
Popis. Jaskyňa je dlhá 18,4 m a má skôr plazivkový charakter. Vchod má rozmery 1,3×0,7 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1997 – Bbar (1), Plecotus sp. (1).<br />
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jaskyni v Uhliskách<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Enil Paur indet. spolu<br />
9. 2. 1997 2 2 – – – 4<br />
29. 12. 1997 3 2 – 3 – 8<br />
5. 3. 2000 2 – 1 – 1 4<br />
22. 12. 2000 2 – 1 – – 3<br />
265
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Lajošova diera<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Mm/b Bbar spolu<br />
11. 2. 1996 2 1 – – 1 3<br />
15. 1. 1997 1 1 1 1 – 4<br />
22. 2. 1998 1 – – – – 1<br />
11. 12. 1998 – – – – – –<br />
30. 1. 2000 – – – – – –<br />
Lajošova diera<br />
Lokalizácia. (6976, 504 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Beluša. Nachádza sa<br />
1 km J od obce Belušské Slatiny v masíve Butkov (kóta 764,6).<br />
Popis. Lajošova diera je 17 m dlhá jaskyňa s vchodom veľkým 0,5×0,4 m. Za vchodom sú dve siene, väčšia<br />
je 8 m dlhá, 3mširoká a 7 m vysoká.<br />
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období tu boli zaznamenané len jednotlivé exempláre viacerých druhov<br />
<strong>netopierov</strong> (tab. 7).<br />
Ďalšie údaje. 14. 2. 1996 – Rhip (2), Mmyo (1), Bbar (1).<br />
Líščie diery<br />
Lokalizácia. (6976, 429 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa<br />
15 m JV od Jaskyne v Dubovej. Pôvodne išlo o dve jaskyne nazývané Líščia diera I a Líščia diera II.<br />
Popis. Ide o 25 m dlhú horizontálnu jaskyňu s dvoma vchodmi (každý o priemere 70 cm). Väčšia časť<br />
jaskyne má plazivkový charakter, väčšie priestory sú len v zadnej časti.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz tu bolo zaznamenané zimovanie len jednotlivých exemplárov 4 druhov <strong>netopierov</strong><br />
(tab. 8).<br />
Ďalšie údaje. 15. 1. 1997 – Rhip (2), Bbar (1), 6. 9. 1997 – indet. (2).<br />
Matkina jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7076, 816 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa<br />
600 m SZ od kóty Sokolie (1032,4).<br />
Popis. Jaskyňa má plazivkový vchod. V zadnej časti sa nachádza sieň vysoká 5 m, široká 1,5 m a dlhá 7m.<br />
Celková dĺžka dosahuje 17 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 1997 – Plecotus sp. (1), 25. 1. 1998 – Paur (1).<br />
Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Líščie diery<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Bbar Psp. spolu<br />
30. 1. 1997 2 – 1 – 3<br />
8. 2. 1998 – 1 – 1 2<br />
27. 2. 2000 1 – – – 1<br />
266
Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Mojtínskej jaskyni<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/o Msp. Bbar indet. spolu<br />
4. 3. 1996 1 1 – 3 – – 5<br />
15. 2. 1997 – 7 – – 1 1 9<br />
31. 12. 1997 3 5 – – 2 – 10<br />
23. 1. 1999 1 3 – – 1 2 7<br />
29. 1. 2000 3 2 – – – – 5<br />
13. 1. 2001 1 – 2 2 – 2 7<br />
Mojtínska jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Stará Mojtínska jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7076, 578 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa<br />
1 km SV od obce Mojtín.<br />
Popis. Mojtínska jaskyňa (Janáčik 1963) je 46 m dlhá horizontálna jaskyňa. Hneď za vchodom s rozmermi<br />
3×3 m je veľká sieň, ktorá je široká 15 m a vysoká 15 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. Spolu tu bolo zistené zimovanie 4 druhov <strong>netopierov</strong>, ktorých celkový počet sa pohyboval<br />
v rozmedzí 5–10 ex. (tab. 9).<br />
Ďalšie údaje. 18. 11. 1995 – Rhip (4), Mmyo (4), Bbar (1), Plecotus sp. (1), 5. 5. 1996 – Mmyo (2), 22. 9.<br />
1996 – Rhip (1), 20. 10. 1996 – Rhip (4), Myotis sp. (1), 14. 12. 1996 – Rhip (1), Mmyo (2), Paur (2), 12. 1.<br />
1997 – Mmyo (3), Bbar (1), indet. (2), 8. 3. 1997 – Mmyo (7), indet. (1), 29. 3. 1997 – Rhip (1), Mmyo (7),<br />
19. 4. 1997 – Rhip (1), Mmyo (11), indet. (1), 5. 12. 1998 – Rhip (3), Mmyo (3), Bbar (1).<br />
Otcova jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7076, 770 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa<br />
100 m SZ od Matkinej jaskyne v masíve Sokolie (1032,4).<br />
Popis. Jaskyňa má plazivkový vchod uzavretý mrežou a dve poschodia. Vrchné poschodie je skôr plazivkové,<br />
v spodnom poschodí sú veľké siene a chodby, s priemernou výškou 3 m. V najväčšej sieni je jazero<br />
s priemerom 9 m. Celková dĺžka jaskyne dosahuje vyše 100 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. Najpočetnejším druhom, ktorý zimuje v jaskyni, je Rhinolophus hipposideros<br />
vpočtoch 13–22 ex. Okrem neho tu boli zaznamenanéďalšie 3 druhy (tab. 10).<br />
Ďalšie údaje. 14. 11. 1999 – Rhip (6), Mmyo (8), Enil (1), 13. 1. 2001 – Rhip (21), Mmyo/oxy (7), Mmys (2),<br />
Mmys/bra (1).<br />
Partizánska jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7076, 940 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čičmany. Nachádza<br />
sa 600 m V od Jaskyne v Uhliskách v masíve Strážova.<br />
Popis. Jaskyňa je dlhá 25,6 m. Hneď za vchodom s rozmermi 3×1 m sa nachádza sieň vysoká 3m,široká<br />
3 m a dlhá 7m.<br />
Tab. 10. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Otcovej jaskyni<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Enil spolu<br />
4. 3. 1997 13 2 – – 15<br />
25. 1. 1998 22 4 1 – 27<br />
5. 1. 2000 19 7 – 1 27<br />
267
Zhrnutie poznatkov. 9. 2. 1997 – Mmyo (1), Enil (1), 29. 12. 1997 – Mmyo (1), 5. 3. 2000 – Paur (1), 22.<br />
12. 2000 – Rhip (1), indet. (1).<br />
Ďalšie údaje. 9. 10. 1996 – Rhip (1).<br />
Priepasť medzi Kačkami<br />
Alternatívny názov. Kortmanka.<br />
Lokalizácia. (7077, 850 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa<br />
500 m od kóty Ostrá Kečka (938,0).<br />
Popis. Priepasť medzi Kačkami má zamrežovaný vchod 3×3 m. Ide o priepasť hlbokú 40 m šachtovitého<br />
tvaru s priemerom 3 m. Na dne sú dve obrovské siene.<br />
Zhrnutie poznatkov. 21. 12. 1997 – Rhip (1), Mmyo (12), Plecotus sp. (1), 9. 1. 1999 – Rhip (2), Mmyo (4),<br />
3. 2. 2001 – Rhip (5), Mmyo/oxy (17), indet. (1).<br />
Priepasť Sedmička<br />
Lokalizácia. (7076, 1010 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Zliechov. Nachádza<br />
sa 700 m JZ od kóty Strážov (1213,3).<br />
Popis. Priepasť má vchod s rozmermi 2×4 m. Je hlboká 60 m a postupne sa klinovito zužuje do neprielezna.<br />
Zhrnutie poznatkov. 3. 3. 1996 – Mmyo (15).<br />
Ďalšie údaje. 23. 8. 1997 – indet. (1).<br />
Priepasť v Hlbokom<br />
Lokalizácia. (6976, 560 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Beluša. Nachádza sa<br />
200 m J od Lajošovej diery.<br />
Popis. Priepasť má vchod s rozmermi 1,5×1 m. Je hlboká 11,3 m a dlhá 13,5 m s jedným horizontálnym<br />
medziposchodím. Priemerná šírka vertikály je 2,5 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 14. 2. 1996 – neg., 15. 1. 1997 – Bbar (1), 22. 2. 1998 – neg., 11. 12. 1998 – Bbar (1),<br />
30. 1. 2000 – Mmyo (1), indet. (1).<br />
Sonda na Hrubej Kačke<br />
Lokalizácia. (7077, 1012 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza<br />
sa 130 m Z od kóty Hrubá Kečka (1037,1).<br />
Popis. Sonda na Hrubej Kačke je 17 m dlhá horizontálna jaskyňa rútivého charakteru s vchodom 70×70 cm.<br />
Väčšia časť jaskyne je plazivková, v zadnej časti sa nachádza väčší priestor dlhý 7 m, široký 3 m a vysoký<br />
1,5 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 1997 – Mmyo (1).<br />
Ďalšie údaje. 31. 12. 1996 – Mmyo (1), 15. 2. 1997 – Mmyo (1).<br />
Veterná diera I<br />
Lokalizácia. (6976, 851 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa<br />
600 m JZ od kóty Ostrá Malenica (909,2).<br />
Popis. Veterná diera I je šikmá jaskyňa viazaná na tektonickú puklinu. Za kruhovitým vchodom s priemerom<br />
50 cm je 26 m dlhá chodba široká 1 m a vysoká 2,3 m.<br />
268
Tab. 11. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Veterná diera II<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/b spolu<br />
26. 1. 1997 18 – 1 19<br />
3. 1. 1998 9 – – 9<br />
19. 2. 1999 4 3 – 7<br />
26. 2. 2000 5 3 – 8<br />
25. 2. 2001 7 – – 7<br />
Zhrnutie poznatkov. 26. 1. 1997 – Rhip (6), 3. 1. 1998 – Rhip (1), 19. 2. 1999 – Rhip (1), 26. 2. 2000 – neg.,<br />
25. 2. 2001 – Rhip (3).<br />
Ďalšie údaje. 16. 3. 1996 – Rhip (10), Mmyo (9), Myotis sp. (1), 20. 4. 1997 – Rhip (3), Mmyo (3).<br />
Veterná diera II<br />
Lokalizácia. (6976, 851 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa<br />
30 m SZ od jaskyne Veterná diera I.<br />
Popis. Jaskyňu tvorí chodba dlhá 20 m a široká 1 m, ktorá v zadnej časti vyúsťuje do väčšieho priestoru.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkove tu bolo zaznamenané zimovanie 3 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 11).<br />
Ďalšie údaje. 20. 4. 1997 – Rhip (18), Mmyo (3), Mmys/bra (1).<br />
Vlčí kostol<br />
Lokalizácia. (7076, 590 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Košecké Rovné.<br />
Nachádza sa 3 km SZ od obce Košecké Rovné.<br />
Popis. Vlčí kostol je 25 m dlhá horizontálna jaskyňa. Od vchodu s rozmermi 1,2×4 m sa smerom k zadnej<br />
časti postupne zmenšuje.<br />
Zhrnutie poznatkov. 3. 2. 1996 – neg., 8. 2. 1997 – Rhip (2).<br />
Ďalšie údaje. 27. 11. 1999 – Rhip (1).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Mojtínskeho krasu sa začalo realizovať v roku<br />
1995 (Lehotská & Ondruška 1998). V prvých rokoch išlo predovšetkým o zmapovanie zimovísk <strong>netopierov</strong><br />
v tejto oblasti s cieľom stanoviť najvýznamnejšie z nich, na ktorých by mal v budúcnosti prebiehať pravidelný<br />
zimný monitoring. Doteraz zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> každoročne prebehlo na lokalitách Babirátka,<br />
Četníkova svadba, Jaskyňa v Strieľanej skale, Jánošíkova jaskyňa, Lajošova diera, Priepasť v Hlbokom,<br />
Mojtínska jaskyňa a Veterná diera I a II.<br />
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania je v súčasnosti Jozef Ondruška. Zimných sčítaní sa v rôznych termínoch<br />
zúčastnili: Ciho, Ján Habruň, Eva Holazová, Pavol Kardoš, Kotúčová, Jozef Králik, Blanka Lehotská,<br />
Roman Lehotský, Juraj Lysý, Peter Masarovič, Peter Medzihradský, Novák, Jozef Ondruška, Miroslav<br />
Sova, Steiner, Ján Taliga a Tobola.<br />
Zhrnutie poznatkov. Spolu bolo v uvádzaných jaskyniach Mojtínskeho krasu nájdených 12 druhov <strong>netopierov</strong>.<br />
Najčastejšie sa vyskytujúcimi druhmi sú Rhinolophus hipposideros zaznamenaný na 17 lokalitách a<br />
Myotis myotis zaznamenaný na 16 lokalitách. Najvýznamnejšou lokalitou, čo sa týka počtu zimujúcich<br />
<strong>netopierov</strong> aj počtu druhov je Jánošíkova jaskyňa, kde každoročne zimuje ca. 40 ex. druhu Myotis myotis.<br />
Za významné v tejto jaskyni možno považovať zimovanie 1 ex. druhu Pipistrellus nathusii. Ako na jedinej<br />
lokalite v tejto oblasti tu bol zaznamenaný aj Myotis daubentonii a Pipistrellus pipistrellus. Ďalšími významnými<br />
zimoviskami <strong>netopierov</strong>, predovšetkým druhu Rhinolophus hipposideros, v Mojtínskom krase<br />
sú jaskyne Otcova, Jaskyňa v Temešskej skale a Veterná diera II. Najviac podkovárov R. hipposideros (40)<br />
zimovalo v Jaskyni v Temešskej skale. Väčšie množstvo (12–15 ex.) druhu Myotis myotis bolo nájdených<br />
269
v Priepasti medzi Kačkami a v Priepasti Sedmička. Počet zimujúcich <strong>netopierov</strong> na ostatných sledovaných<br />
lokalitách sa pohyboval len v rozmedzí 1–10 ex.<br />
Stav ochrany. Najohrozenejšími zimoviskami <strong>netopierov</strong> sú z dôvodu vysokej návštevnosti spojenej s častým<br />
kladenímohňa jaskyne Babirátka, Jaskyňa v stene, JaskyňavTemešskej skale a Mojtínska jaskyňa. Jaskyne<br />
Četníkova svadba, Jaskyňa na Rúbani, Jaskyňa u Zbojníka, Jánošíkova jaskyňa, Komorice I a II, Otcova<br />
jaskyňa, Priepasť medzi Kačkami sú navštevované sporadicky predovšetkým jaskyniarmi, ktorí tu vykonávajú<br />
speleologický prieskum. Ostatné spomínané jaskyne sú navštevované len výnimočne.<br />
K r a s S úľovský c h s k á l a M a n í nsky kras<br />
Jaskyňa neznámeho<br />
Lokalizácia. (6877, 605 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Považská Teplá.<br />
Nachádza sa západne od Zemianskych Kostolian v masíve Malého Manína.<br />
Popis. Jaskyňa má plazivkový vchod, ktorý je situovaný 2 m vysoko v skalnom páse. V jaskyni sú dve<br />
veľké siene. Od vchodu smerom ku koncu jaskyne hlavná chodba postupne klesá pod uhlom ca. 45°. Celková<br />
dĺžka jaskyne dosahuje 50 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 22. 2. 1998 – Rhip (2), Mema (1).<br />
Jaskyňa pod hrebeňom<br />
Lokalizácia. (6878, ca. 770 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Rajecké Teplice.<br />
Nachádza sa vo vrcholovej stene Skaliek nad Rajeckými Teplicami.<br />
Popis. Asi 10 m dlhá jaskyňa s priestrannou miestnosťou.<br />
Zhrnutie poznatkov. 14. 12. 1980 – Rfer (1), Mmyo (10), 30. 1. 1982 – neg.<br />
Jaskyňa pod Roháčom<br />
Lokalizácia. (6878, 770 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Rajecké Teplice.<br />
Nachádza sa severne od Rajeckých Teplíc, 200 m od hlavnej cesty v Slnečných skalách.<br />
Popis. Jaskyňa pod Roháčom je rozsadlinovo-korózna jaskyňa dlhá 78 m, mierne klesajúca a prevažne<br />
plazivková s niekoľkými väčšími priestormi.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 12. 1999 – Rhip (4).<br />
Jašteričia priepasť<br />
Lokalizácia. (6877, 464 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Považská Teplá.<br />
Nachádza sa v masíve Malého Manína 800 m odo dna Manínskej tiesňavy.<br />
Tab. 12. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jašteričej priepasti<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Msp. Bbar Paur indet. spolu<br />
16. 2. 1997 4 4 – 3 – 1 12<br />
29. 12. 1997 2 7 – – – – 9<br />
27. 2. 1999 1 5 2 6 – 6 20<br />
15. 1. 2000 3 6 – 11 1 2 23<br />
18. 1. 2001 3 3 – 1 1 6 14<br />
270
Popis. Jašteričia priepasť má prevažne vertikálny charakter. Za vstupnou 8 m dlhou tunelovou chodbou<br />
veľkosti 3×3 m nasleduje 16-metrový skok, ktorýústi do veľkej siene 30×20 m. Celková dĺžka jaskyne je<br />
50 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz tu bolo zaznamenané zimovanie 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 12). Ich celkový<br />
počet sa pohybuje v rozmedzí 9–23 ex.<br />
Ďalšie údaje. 18. 11. 1995 – Rhip (3), Mmyo (6), Bbar (2).<br />
Manínska Partizánska jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Manínska Partizánska jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (6877, 784 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Považská Teplá.<br />
Nachádza sa v masíve Veľkého Manína.<br />
Popis. Jaskyňa má vchod s rozmermi 1,5×2 m. Za ním jaskyňa pokračuje chodbou dlhou 20,5 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 1. 1. 1998 – Rhip (1).<br />
Priepastná jaskyňa 1<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa I.<br />
Lokalizácia. (6878, ca. 500 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Rajecké Teplice.<br />
Nachádza sa pod skalnou stenou Skaliek nad Rajeckými Teplicami, asi 100 m nad dnom doliny Rajčianky,<br />
na nerovnej plošine.<br />
Popis. Vchod má rozmery 0,7×0,35 m. Jaskyňa je hlboká 5 m (Prikryl 1968).<br />
Zhrnutie poznatkov. 14. 12. 1980 – Rhip (1), 30. 1. 1982 – Rhip (1).<br />
Priepastná jaskyňa 4<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa IV.<br />
Lokalizácia. (6878, ca. 500 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Rajecké Teplice.<br />
Nachádza sa asi 45 m na SSZ od Priepastnej jaskyne 1, na úpätí skalnej steny.<br />
Popis. Ide o rozsadlinovo-korózno-rútivú jaskyňu hlbokú 55 m. Vchod je horizontálny, ale potom vzniká<br />
spleť chodieb, ktoré okrem začiatočného úseku stále klesajú do hĺbky. Poslednýúsek tvorí mohutná puklina<br />
smerujúca takmer kolmo dole. Puklina je v priamom smere 20 m hlboká a jej šírka sa pohybuje do 30 do<br />
150 cm (Prikryl 1968).<br />
Zhrnutie poznatkov. 14. 12. 1980 – Rhip (1), Mmyo (4), Moxy (1), Mdau (1), Paur (1), 30. 1. 1982 – Rhip<br />
(1), Mmyo (5).<br />
Šarkania diera<br />
Alternatívne názvy. Súľovská Šarkania diera, Jánošíkovská jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (6877, 590 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Súľov-Hradná. Nachádza<br />
sa 2,5 km SV od obce Súľov na západnom svahu Roháča (kóta 802,7).<br />
Popis. Šarkania diera (Janáčik 1963, Prikryl 1965) má ťažko prístupný vchod s rozmermi 6,5×10 m nachádzajúci<br />
sa v skalnej stene zo súľovských vápnitých zlepencov. Dno jaskyne smerom od vchodu príkro<br />
stúpa a klinovito sa zmenšuje až do konca. Celková dĺžka jaskyne je 60 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 24. 2. 1998 – Mmyo (2), indet. (1).<br />
271
Vápencová jaskyňa<br />
Lokalizácia. (6877, 815 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Považská Teplá.<br />
Nachádza sa v masíve Veľkého Manína.<br />
Popis. Vápencová jaskyňa má vchod plazivkový. Takýto je aj celkový charakter jaskyne. Nachádza sa tu<br />
len niekoľko siení. Dĺžka jaskyne je 140 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 1. 1. 1998 – Rhip (4), Mmyo (2).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V 60. rokoch bola v tejto oblasti chiropterologicky preskúmaná len Jaskyňa pod<br />
Jedľovníkom, v ktorej Štollmann (1968) zaznamenal 27. 1. 1966 zimovanie 3 ex. Rhinolophus hipposideros.<br />
V súčasnosti táto lokalita nie je kontrolovaná. Obuch zaznamenal začiatkom 80. rokov zimovanie<br />
<strong>netopierov</strong> v niekoľkých jaskyniach v okolí Rajeckých Teplíc. Pravidelné zimné sčítanie sa vykonáva od<br />
roku 1995 len v Jašteričej priepasti (Lehotská & Ondruška 1998). Ostatné uvádzané jaskyne boli v poslednom<br />
období kontrolované len sporadicky.<br />
Sčítavatelia. Koordinátorom zimného sčítania <strong>netopierov</strong> v tejto oblasti je v súčasnosti Jozef Ondruška.<br />
Okrem neho sa na sčítaní podieľali: Ciho, Pavol Kardoš, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Peter Masarovič,<br />
Peter Medzihradský, Novák a Tobola.<br />
Stav ochrany.Zuvádzaných jaskýň je najnavštevovanejšou Šarkania diera, nakoľko jej vchod sa nachádza<br />
priamo na turistickom chodníku. Sporadicky sú navštevované Jaskyňa pod Roháčom, nakoľko sa nachádza<br />
vblízkosti obce Rajecké Teplice, Jaskyňa neznámeho a Manínska Partizánska jaskyňa. Ostatné jaskyne sú<br />
navštevované len výnimočne.<br />
Umelé podzemné priestory<br />
Umelé podzemné priestory v Strážovských <strong>vrchoch</strong> nepredstavujú mimoriadne významné zimoviská <strong>netopierov</strong>.<br />
Celkove tu boli v zimnom období zaznamenané 4 druhy <strong>netopierov</strong>.<br />
Dubnický tunel I<br />
Lokalizácia. (7075, 290 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dubnica nad Váhom.<br />
Nachádza sa v masíve Holej hory, 0,5 km JV od závodu ZŤS v Dubnici nad Váhom.<br />
Popis. Dubnický tunel I je systém chodieb s troma vchodmi. Stredný vchod má zasypaný vstup a je prístupný<br />
len cez priečnu chodbu, do ktorej ústia tieto tri vchody. Priečna chodba je približne 6 m vysoká a6 m<br />
široká a má dva úseky s vybetónovanou klenbou. Dĺžka systému chodieb je do 1 km.<br />
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období bol v tejto štôlni zaznamenaný výskyt 3 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 13),<br />
z ktorých najpočetnejšímjeRhinolophus hipposideros. Ďalšie dva druhy (Myotis nattereri a Plecotus auritus)<br />
tu boli odchytené počas jesenného nettingu.<br />
Ďalšie údaje. 22. 11. 1997 – Rhip (2), Mmyo (2). Netting: 6. 10. 1997 – Mnat (1), Bbar (2), Paur (2).<br />
Tab. 13. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Dubnický tunel I<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Bbar indet. spolu<br />
28. 2. 1996 2 – 1 1 4<br />
13. 2. 1997 3 – 1 – 4<br />
17. 1. 1999 8 2 – – 10<br />
1. 1. 2000 19 – – – 19<br />
4. 3. 2001 11 – – – 11<br />
272
Tab. 14. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Štôlni v Suchom<br />
Dátum / druh Mmyo Bbar indet. Spolu<br />
1. 1. 1998 4 – – 4<br />
13. 12. 1998 – 1 2 3<br />
23. 1. 2000 1 2 – 3<br />
14. 1. 2001 1 2 – 3<br />
Dubnický tunel II<br />
Lokalizácia. (7075, 290 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dubnica nad Váhom.<br />
Nachádza sa 30 m JZ od Dubnického tunela I.<br />
Popis. Dubnický tunel II je štôlňa bez betónového vystuženia dlhá ca. 20 m. Chodba má rozmery 2×1,7 m.<br />
Plazivkový vchod sa často zasýpa.<br />
Zhrnutie poznatkov. 17. 2. 1997 – Rhip (2), Mmyo (1).<br />
Dubnický tunel III<br />
Lokalizácia. (7075, 290 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dubnica nad Váhom.<br />
Nachádza sa ca. 40 m SV od Dubnického tunela II.<br />
Popis. Dubnický tunel III je štôlňadlhá ca. 20 m, z väčšej časti vybetónovaná. Chodba má rozmery 2,5×1,7 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 28. 2. 1996 – neg., 13. 2. 1997 – neg., 17. 1. 1999 – Rhip (1), 1. 1. 2000 – neg.<br />
Štôlňa v Suchom<br />
Lokalizácia. (7077, 610 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa<br />
700 m SZ od obce Mojtín v masíve Suchého vrchu.<br />
Popis. Ide o štôlňu dlhú 30 m, ktorá sa ku koncu rozdvojuje. Vchod má rozmery 2×2m.<br />
Zhrnutie poznatkov. Na lokalite zimujú len jednotlivé exempláre niekoľkých druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 14).<br />
Tunel Temeš I<br />
Lokalizácia. (7077, 390 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Temeš. Nachádza sa<br />
400 m SV od odbočky na obec Temeš z hlavnej cesty medzi Belou a Nitrianskym Rudnom.<br />
Popis. Ide o štôlňu tvorenú jednou chodbou dlhou 25 m, vysokou 2 m a širokou 2 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1998 – Plecotus sp. (1), 27. 2. 2001 – neg.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. V Dubnických tuneloch I–III sa výskum <strong>netopierov</strong> realizuje od roku 1996 (Lehotská<br />
& Ondruška 1998), v Štôlni v Suchom a v Tuneli Temeš I od roku 1998.<br />
Sčítavatelia. Hlavným sčítavateľom týchto lokalít jev súčasnosti Jozef Ondruška. Zimných sčítaní sa<br />
v niektorých termínoch zúčastnil aj Peter Masarovič.<br />
Stav ochrany. Dubnické tunely I, II, III sa nachádzajú pri ceste hneď za mestom Dubnica nad Váhom,<br />
z čoho vyplýva ich veľmi častá návštevnosť. Na nízku osídlenosť lokality Dubnický tunel I netopiermi má<br />
pravdepodobne vplyv časté vyrušovanie a zakladanie ohnísk vo vnútri lokality. U ostatných uvedených<br />
lokalít vzhľadom na veľkosť ich vchodu a pomerne malú dĺžku dochádza v zimnom období pravdepodobne<br />
kobčasnému premŕzaniu skalných stien.<br />
273
Literatúra<br />
JANÁČIK P., 1963: Príspevok k poznaniu krasu Strážovskej hornatiny so zvláštnym zreteľom na Mojtínsku<br />
krasovú oblasť. Slov. Kras, 4: 3–33.<br />
LEHOTSKÁ B. & ONDRUŠKA J., 1998: Prvé výsledky systematického výskumu chiropterofauny Strážovských<br />
vrchov. Pp.: 70–74. In: BELLA P. (ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov z vedeckej<br />
konferencie. Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 159 pp.<br />
PRIKRYL Ľ. V., 1965: Pseudokrasové formy v okolí Súľova a Hričova. Slov. Kras, 5: 81–96.<br />
PRIKRYL Ľ. V., 1968: Priepastné jaskyne v Rajeckých Tepliciach. Slov. Kras, 6: 71–76.<br />
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.<br />
Slov. Kras, 6: 37–40.<br />
VELIČ M., 1985: História objavu a prieskumu jaskyne na Rúbani v Mojtínskom krase. Sprav. Slov. Speleol.<br />
Spoloč., 16(3–4): 3–6.<br />
274
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 275–276, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Netopiere zimujúce v jaskyniach<br />
v okolí Zemianskej Závady<br />
Jozef ONDRUŠKA 1 & Blanka LEHOTSKÁ 2<br />
1<br />
Jana Nerudu 417/5, SK–018 51 Nová Dubnica, Slovensko<br />
2<br />
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2,<br />
SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk<br />
Neďaleko Zemianskej Závady sa nachádzajú dve inaktívne fluviokrasové jaskyne horizontálneho charakteru<br />
vytvorené v zlepencoch. Sú významné nielen z archeologického hľadiska (doba rímska), ale aj ako zimoviská<br />
<strong>netopierov</strong>.<br />
Malá závadská jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Malá Temná jaskyňa, Severná jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (6976, 595 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Zemianska Závada.<br />
Vchod sa nachádza 1 km SZ od obce Zemianska Závada v masíve Roháč (kóta 720,2).<br />
Popis. Jaskyňa má dĺžku 47 m. Pomerne veľký priestor pri vchode (3,5×2,35 m) sa smerom dovnútra<br />
postupne zmenšuje. Za týmto zúžením je priestor (2,5×2,1 m), z ktorého vedie chodba až na koniec jaskyne.<br />
Tu sa nachádza najväčší priestor – sieň dlhá do 6 m, 2,5 m široká a 2,4 m vysoká zakončená kvapľovým<br />
vodopádom (Janáčik 1963).<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkove sa v Malej závadskej jaskyni podarilo zaznamenať výskyt 5 druhov <strong>netopierov</strong><br />
(tab. 1). Ich počet sa však pri jednotlivých kontrolách pohyboval len v rozmedzí 1–4 ex.<br />
Ďalšie údaje. 19. 12. 1999 – Rhip (4).<br />
Veľká závadská jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Veľká závadská jaskyňa (Veľká Temná jaskyňa, Južná jaskyňa).<br />
Lokalizácia. (6976, 585 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Zemianska Závada.<br />
Jaskyňa sa nachádza 20 m JZ od Malej závadskej jaskyne.<br />
Popis. Jaskyňa má pomerne nízky vchod (2,7×0,85 m). Dosahuje celkovú dĺžku 98 m. Hlavná chodba<br />
sleduje výraznú tektonickú poruchu. Je široká 2–5 m a vysoká 2–3,3 m. Strop a steny jaskyne sú prevažne<br />
hladké, jemne vymodelované s bohatou kvapľovou výzdobou (Janáčik 1963).<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Malej závadskej jaskyni<br />
Dátum/druh Rhip Mmyo Mnat Mm/b Msp. Paur Psp. spolu<br />
2. 3. 1996 3 1 1 – – – – 5<br />
23. 2. 1997 – 4 – 2 – – 1 7<br />
31. 1. 1998 2 4 – – – 1 – 7<br />
28. 2. 1999 2 3 – – – – – 5<br />
15. 1. 2000 3 3 – – 1 – 1 8<br />
18. 1. 2001 1 2 – – 1 – – 4<br />
275
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> vo Veľkej závadskej jaskyni<br />
Dátum/druh Rhip Mmyo Moxy Mema Mmys Mm/b Mdau Msp. indet. spolu<br />
17. 1. 1966 – 1 – – – – – – – 1<br />
12. 2. 1968 2 12 1 – – – 1 – – 16<br />
2. 3. 1996 7 10 – – – – – 2 – 19<br />
23. 2. 1997 20 10 – – – 2 – – – 32<br />
31. 1. 1998 15 11 – – 1 1 – – – 28<br />
28. 2. 1999 14 11 – 1 – – – 3 – 29<br />
15. 1. 2000 11 7 – – – – – – – 18<br />
18. 1. 2001 9 3 – – – – – – 2 14<br />
Zhrnutie poznatkov. Koncom 60. rokov zaznamenali Gaisler & Hanák (1972) v Zemianskej jaskyni (pravdepodobne<br />
išlo o Veľkú závadskú jaskyňu) výskyt štyroch druhov <strong>netopierov</strong>: Rhinolophus hipposideros,<br />
Myotis myotis, Myotis oxygnathus a Myotis daubentonii. Výskyt posledných dvoch spomínaných druhov sa<br />
vsúčasnosti na tejto lokalite potvrdiť nepodarilo. Bol tu však zaznamenaný výskyt jednotlivých exemplárov<br />
ďalších 2 druhov (tab. 2). Pravidelnými hibernantmi sú len Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis,<br />
ktorých počet sa pohybuje v rozmedzí 7–20 ex.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvé známe údaje o výskyte <strong>netopierov</strong> v jaskyniach v blízkosti Zemianskej Závady<br />
pochádzajú zo 60. rokov (Štollmann 1968, Gaisler & Hanák 1972). Systematický chiropterologický výskum<br />
týchto zimovísk však prebieha až od roku 1996 (Lehotská & Ondruška 1998).<br />
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania je v súčasnosti Jozef Ondruška. Zimných sčítaní sa v rôznych termínoch<br />
zúčastnili: Ciho, Pavol Kardoš, Kasman, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Peter Masarovič,<br />
Peter Medzihradský, Novák, Ján Taliga a Tobola.<br />
Stav ochrany. Popri oboch lokalitách prechádza cyklistická trasa a jaskyne sú preto často navštevované,<br />
hlavne cez víkend celými skupinami turistov z blízkej Považskej Bystrice.<br />
Literatúra<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.<br />
Plzeň, Přír., 7: 3–46.<br />
JANÁČIK P., 1963: Príspevok k poznaniu krasu Strážovskej hornatiny so zvláštnym zreteľom na Mojtínsku<br />
krasovú oblasť. Slov. Kras, 4: 3–33.<br />
LEHOTSKÁ B. & ONDRUŠKA J., 1998: Prvé výsledky systematického výskumu chiropterofauny Strážovských<br />
vrchov. Pp.: 70–74. In: BELLA P. (ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov. Správa<br />
slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 159 pp.<br />
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.<br />
Slov. Kras, 6: 37–40.<br />
276
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 277–283, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v južnej časti Strážovských vrchov<br />
Miroslav SOVA<br />
Novomeského 7, SK–911 01 Trenčín, Slovensko<br />
Úvod<br />
Väčšinu územia južnej časti Strážovských vrchov tvorí Slatinský a Uhrovský kras. Je to prevažne zalesnené<br />
územie budované najmä triasovými vápencami a dolomitmi chočského príkrovu. Vyvinuli sa tu všetky typy<br />
krasových javov. Škrapy a ponory sú zriedkavé, na plošinách sú početné závrty (Veľké Lúky, Janovce),<br />
známych je niekoľko menších priepastí (Priepasť na Zrazoch, Remať). Jaskýň je niekoľko desiatok, všetko<br />
menších rozmerov. Zastúpené sú korózne, riečne, rozsadlinové, resp. ich kombinácie s rôznym stupňom<br />
rútivosti. Najznámejšou a zároveň najdlhšou jaskyňou je ca. 160 m dlhá Dupná diera pri Slatinke nad<br />
Bebravou. Chiropterologicky najvýznamnejšou lokalitou je jaskyňa Remať.<br />
Brložná skala<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa Br1oh pod Malým Rokošom.<br />
Lokalizácia. (7276, 659 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Nitrianske Sučany.<br />
Nachádza sa v ľavom svahu Sučianskej doliny, na južnom svahu Malého Rokoša (kóta 952).<br />
Popis. Brložná skala je 40 m dlhá korozívno-rútivá jaskyňa vytvorená koróziou atmosférickej vody pozdĺž<br />
vrstvových plôch. K jej zväčšeniu prispelo rútenie stropu pod vplyvom mrazového zvetrávania. Vchod do<br />
jaskyne je 11 m široký, 4,5 m vysoký a vypĺňajú ho zrútené lavice vápenca. Jaskyňa pozostáva z priestrannej<br />
chodby zakončenej menšou sienkou (Droppa 1983).<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkove sa na tejto lokalite podarilo zaznamenať výskyt 6 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1).<br />
Drienová<br />
Lokalizácia. (7175, 390 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Timoradza. Nachádza<br />
sa ca. 1 km východne od obce Timoradza.<br />
Popis. Jaskyňa je korózno-rútivého pôvodu. Za nízkym umelo vyhĺbeným vchodom sa nachádza sieň 7×7 m,<br />
do značnej výšky zanesená hlinou. Z pravej zadnej časti siene vybieha klesajúca plazivka, ukončená zosintrovaným<br />
závalom. Celková dĺžka jaskyne je 15 m.<br />
Ďalšie údaje. 26. 10. 1997 – Rhip (4).<br />
Dupná diera<br />
Lokalizácia. (7175, 400 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad Bebravou.<br />
Nachádza sa v severnom svahu Ukovca, ca. 30 m nad dnom Doliny za Slatinkou nad Bebravou a<br />
ca. 1 km na SSV od horného konca obce.<br />
Popis. Dupná diera pozostáva z pomerne pohodlnej horizontálnej chodby modelovanej eróziou toku, ktorá<br />
vedie do vzdialenosti 130 m, potom nasleduje plazivka. Celková dĺžka je ca. 160 m. Návštevníkmi je poškodená<br />
výzdoba a vyrabované archeologické nálezisko.<br />
277
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Brložná skala<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mdau Bbar Paur indet. spolu<br />
1. 3. 1997 2 1 – – 1 – – 4<br />
15. 2. 1998 2 2 1 – – 1 – 6<br />
24. 1. 1999 4 2 – 1 – – 2 9<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni Dupná diera bolo doteraz zistené zimovanie 4 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 2),<br />
pričom za významnú možno považovať prítomnosť druhu Rhinolophus ferrumequinum.<br />
Ďalšie údaje. 13. 12. 1997 – Rhip (3), Mmyo (4), Bbar (1), 5. 12. 1998 – Rfer (1), Rhip (5), Mmyo (4),<br />
Myotis sp. (1).<br />
Fortuna<br />
Lokalizácia. (7175, 530 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Bobot. Vchod je<br />
situovaný na dne elipsovitého 6 m hlbokého závrtu, ca. 600 m západne od domu p. Fortunu na Veľkých<br />
Lúkach medzi Omšením a Krásnou Vsou.<br />
Popis. Fortuna je erózna priepasťová jaskyňa. Pod úzkym vchodom je 17-metrová šachta, potom strmo<br />
klesajúce úžiny, ďalej plazivka a napokon aktívne riečisko. Jaskyňa je takmer bez výzdoby. Celková zameraná<br />
dĺžka jej priestorov je 131 m a hĺbka 45 m. V súčasnosti je vchod zavalený bočným odtrhom zo steny<br />
závrtu, a preto neumožňuje zimovanie <strong>netopierov</strong> (Sova 1998).<br />
Zhrnutie poznatkov. 13. 2. 1997 – Rhip (1), Mmyo (3), Myotis sp. (3).<br />
Ďalšie údaje. 24. 11. 1995 – Rhip (3), Mmyo (2).<br />
Havrania jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7175, 400 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad Bebravou.<br />
Nachádza sa ca 700 m severne od Slatinky nad Bebravou, vo výraznom brale na pravom boku Doliny.<br />
Popis. Havrania jaskyňa je 35 m dlhá, prevažne plazivková jaskyňa vzniknutá koróziou atmosférických vôd<br />
pozdĺž šikmých vrstiev. Výzdoba je zvetraná.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 3. 1996 – Rhip (3).<br />
Jaskyňa nad prameňom<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa nad prameňom Bebravy.<br />
Lokalizácia. (7176, ca 440 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čierna Lehota.<br />
Jaskyňa je v SMOPaJ nesprávne evidovaná ako Jaskyňa nad prameňom Bebravy (tá však má prameň inde).<br />
Nachádza sa ca. 250 m severne od Čiernej Lehoty, tesne pred vyústením doliny Starej Bebravy, v jej ľavom<br />
boku.<br />
Popis. Jaskyňa je tvorená stúpajúcou plazivkou, ústiacou do siene v hline. Dĺžka jaskyne je ca. 12 m.<br />
Ďalšie údaje. 17. 3. 1996 – Rhip (1), Myotis sp. (1).<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Dupná diera<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Msp. Bbar spolu<br />
12. 3. 1996 – 2 3 2 – 7<br />
7. 2. 1998 – 2 5 – 1 8<br />
10. 1. 1999 1 6 4 1 – 12<br />
5. 1. 2000 1 3 4 – 1 9<br />
278
Jaskyňa pod brečtanom<br />
Lokalizácia. (7176, 524 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čierna Lehota. Nachádza<br />
sa ca. 500 m SSV od horného konca Čiernej Lehoty, ca. 100 m SV od známej, z doliny dobre<br />
viditeľnej, jaskyne Dubná Skala.<br />
Popis. Jaskyňamá malý, nenápadný vchod v strmom a neprehľadnom svahu. Vstupná vodorovná plazivka<br />
má ca. 6 m, potom nasleduje 8–10 m hlboká, úzka priepasť. Je bez výzdoby, iba s trochou nátekov. Jaskyňa<br />
vznikla koróziou na takmer zvislej pukline, smerovo súbežnej s okrajom svahu.<br />
Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1997 – Rhip (33), 20. 11. 2000 – Rhip (25).<br />
Ďalšie údaje. 17. 3. 1996 – Rhip (15).<br />
Jaskyňa pod Jeleňom<br />
Alternatívny názov. Pod Jeleňom.<br />
Lokalizácia. (7075, 426 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Trenčianske Teplice.<br />
Nachádza sa v južnom svahu Grófovca (kóta 558), 450 m SV od Trenčianskych Teplíc.<br />
Popis. Jaskyňa pod Jeleňom (Jeleň je názov neďalekej vyhliadky) je tvorená 27 m dlhou horizontálnou<br />
chodbou riečneho pôvodu, bez výzdoby. Vchod je vysoký ca. 2 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 1996 – Mmyo (2), Bbar (10), 15. 1. 1997 – Bbar (1).<br />
Ďalšie údaje. 18. 4. 2000 – Rhip (1). Netting: 14. 9. 1996 – Rhip (4).<br />
Jaskyňa v kameňolome pri Krásnej Vsi – dolná<br />
Lokalizácia. (7175, ca 290 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Krásna Ves.<br />
Nachádza sa v čelnej stene opusteného kameňolomu nad kúpaliskom v Krásnej Vsi.<br />
Popis. Jaskyňa je tvorená plazivkou s paralelnou vetvou. Jej celková dĺžka je 14 m.<br />
Ďalšie údaje. 17. 3. 1996 – Paur (1).<br />
Jaskyňa v Osičí<br />
Lokalizácia. (7175, ca 455 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čierna Lehota.<br />
Nachádza sa na vŕšku Osičie, ca. 350 m JV od dolného konca obce Čierna Lehota.<br />
Popis. Jaskyňamá plazivkový vchod, za ktorým nasleduje sieň dlhá ca. 8 m s krátkou plazivkovou odbočkou.<br />
Celková dĺžka je ca. 14 m. Jaskyňa je bez výzdoby a má silne porušený strop, takže je tu riziko závalu.<br />
Ďalšie údaje. 20. 3. 1996 – Rhip (18), 15. 11. 1997 – Rhip (60).<br />
Kunia jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa vžľabe.<br />
Lokalizácia. (7175, ca 415 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad<br />
Bebravou. Nachádza sa ca. 0,5 km SZ od Slatinky nad Bebravou.<br />
Popis. Jaskyňa má veľmi nenápadný komínovitý vchod v skalnej stene. Hlavným priestorom je studňa,<br />
siahajúca ca. 5 m do výšky, postupne sa zužujúca. Z nej vybieha ešte niekoľkometrová klesajúca chodbička.<br />
Jaskyňa vznikla koróziou atmosférickou vodou. Je tu skromná výzdoba. Celková dĺžka jaskyne je 25 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 3. 1996 – Rhip (2).<br />
279
Lažtek<br />
Lokalizácia. (7175, ca. 480 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Šípkov. Nachádza<br />
sa ca. 1 km JV od dolného konca Šípkova.<br />
Popis. Jaskyňa má trojuholníkový vchod i vstupnú chodbu pohodlne priechodnú. Ďalej nasleduje strmá<br />
plazivka. Jaskyňa je ukončená suťovým závalom so silným prievanom. Jej celková dĺžka je 26 m.<br />
Ďalšie údaje. 20. 3. 1996 – Rhip (3).<br />
Nová jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7175, ca. 735 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Omšenie. Nachádza<br />
sa 2 km JV od Omšenia, v severnom svahu Žihľavníka (kóta 953), v hornej časti Nárožnej.<br />
Popis. Jaskyňa má komínovitýúzky vchod a členitéúzke priestory v dvoch poschodiach, ukončené rútivou<br />
sieňou na najnižšom mieste. Viditeľné sú zvetrané náteky. Vznikla koróziou a následným rútením. Je tu<br />
silný prievan. Celková dĺžka jaskyne je 46 m a hĺbka 12,5 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 26. 12. 1995 – Mmyo (5).<br />
Priepasť na Zrazoch<br />
Lokalizácia. (7175, ca. 680 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dolná Poruba.<br />
Nachádza sa ca. 350 m SZ od Česanej hory (kóta 807), na južnom okraji lesnej cesty.<br />
Popis. Priepasť bola objavená pri stavbe cesty. Ide o rozsadlinovú priepasť rútivej povahy s prievanom,<br />
vytvorenú gravitačnými pohybmi v dolomitoch. Úzke priestory sú zvislé, bez sintrovej výzdoby. Vchod bol<br />
v lete 1998 uzavretý závalom, takže v súčasnosti táto lokalita už neplní funkciu zimoviska.<br />
Zhrnutie poznatkov. 11. 2. 1997 – Myotis sp. (1), Plecotus sp. (1).<br />
Remať<br />
Alternatívne názvy. Jaskyňa na Remate pri Omšení, jaskyňa Remata.<br />
Lokalizácia. (7175, 543 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Bobot. Nachádza sa<br />
asi 1,7 km SV od Letného majera pri Petrovej Lehote na západnom svahu Bukoviny (kóta 604).<br />
Popis. Jaskyňa Remať je 20 m hlboká priepasť korózno-rútivého pôvodu (Droppa 1970). Podzemie tvorí<br />
jedna väčšia sieň pôdorysu 15×5 m. Miestami sa nachádza guľôčková (aerosólová) výzdoba. Komínový<br />
vchod veľkosti 0,5×0,7 m je viditeľný iba z bezprostrednej blízkosti.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvé literárne údaje o výskyte <strong>netopierov</strong> v tejto jaskyni pochádzajú od Vargu (1962),<br />
ktorý udáva výskyt ca. 10 ex. druhu Rhinolophus hipposideros.Oveľkom množstve zimujúcich <strong>netopierov</strong>,<br />
avšak bez upresnenia počtu a druhového zastúpenia sa zmieňuje Špaček (1966). Pravidelné každoročné<br />
zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> tu však prebieha až od zimného obdobia 1995/1996 (Lehotská & Lehotský 1998,<br />
Lehotská & Ondruška 1998).<br />
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Remať<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mbech Mnat Msp. Paur Psp. indet. spolu<br />
24. 2. 1996 57 4 – – 1 1 – – 63<br />
27. 12. 1996 68 1 – – – – – – 69<br />
13. 12. 1997 78 – – – – – – – 78<br />
21. 2. 1999 90 1 1 1 2 – 2 1 98<br />
15. 1. 2000 96 1 – – – 1 – – 98<br />
14. 1. 2001 62 1 – – – – – – 63<br />
280
Sčítavatelia. Koordinátorom zimného sčítania <strong>netopierov</strong> v tejto jaskyni je v súčasnosti Miroslav Sova.<br />
Sčítaní sa v jednotlivých rokoch zúčastnili: Beata Čásariová, Daniel Čongrady, Ivan Demovič, Flimek,<br />
Peter Holúbek, Juraj Krajčík, Ľudovít Krčmárik, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Pavol Mikula, Jozef<br />
Ondruška, Miroslav Sova a Lenka Súkenníková.<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni Remať bol doteraz zistený výskyt 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 3). Najpočetnejším<br />
z nich je každoročne Rhinolophus hipposideros. Jeho počty sa v posledných piatich rokoch pohybovali<br />
v rozmedzí od 57 do 96 exemplárov, pričom možno pozorovať určitý stúpajúci trend v početnosti tohoto<br />
druhu. Ostatné druhy <strong>netopierov</strong> boli zastúpené len niekoľkými jedincami.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je málo známa a preto prakticky nenavštevovaná.<br />
Salamandria jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7175, 400 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Petrova Lehota.<br />
Nachádza sa ca. 1,5 km SV od Petrovej Lehoty, na ľavom brehu potoka Machnáč, ca. 30 m od neho, 4 m JV<br />
od jaskyne Lipová (dobre viditeľnej z cesty Trenčianske Teplice – Motešice).<br />
Popis. Salamandria jaskyňa je 20 m dlhá, horizontálna, riečno-korózna jaskyňa, tvorená plazivkou a potom<br />
nasleduje sienka. Výzdoba je vo forme nátekov.<br />
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 1996 – Bbar (4), indet. (1).<br />
Starý Háj<br />
Lokalizácia. (7075, 616 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Omšenie. Nachádza<br />
sa na hrebeni výrazného brala Starý Háj (turistami a horolezcami je zaužívaný názov Kamenné Vráta – kóta<br />
618), 1,4 km SZ od kostola v Omšení.<br />
Popis. Jaskyňa Starý Hájjeúzka rozsadlinová priepasť, preskúmaná do hĺbky 9 m, so silným prievanom. Je<br />
bez výzdoby.<br />
Zhrnutie poznatkov. 17. 12. 1995 – Rhip (1).<br />
Špačkova jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Jaskyňa pod žltou stenou.<br />
Lokalizácia. (7175, ca. 415 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad<br />
Bebravou. Nachádza sa 30 m SV od Kunej jaskyne.<br />
Popis. Jaskyňamá priestranné vstupnéčasti, za lomením chodby sa táto zužuje na šikmú trhlinu, v závere sú<br />
komplikované, úzke a ťažko prielezné priestory. Jaskyňa má erózny (riečny) pôvod a skromnú výzdobu.<br />
Celková dĺžka jaskyne je 34,5 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 3. 1996 – Rhip (2), Paus (2).<br />
Špiritistická jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Trojramenná jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7175, ca. 405 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Petrova Lehota.<br />
Nachádza sa 21 m JV od Salamandrej jaskyne, na temene skalnatého vŕšku.<br />
Popis. Špiritistická jaskyňa je 20 m dlhá jaskyňa riečno-korózneho pôvodu, bez výzdoby. Za komínovým<br />
vstupom sú 3 plazivky, pričom každá vedie iným smerom.<br />
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 1996 – Bbar (1).<br />
281
Vianočná jaskyňa 2<br />
Lokalizácia. (7175, ca. 460 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Krásna Ves.<br />
Nachádza sa nad ostrou zákrutou cesty vedúcej z horárne SlačenaVeľké Lúky, ca. 2 km SV od horárne, 1,5<br />
km SZ od Krásnej Vsi.<br />
Popis. Jaskyňa má 2 vchody. Je priechodná v dĺžke 5–6 m. Pokračovanie chodby k druhému vchodu je<br />
neprielezne úzke. Celková dĺžka je 10 m. Je bez výzdoby. Zimovanie <strong>netopierov</strong> bolo zaznamenané nad<br />
vchodom.<br />
Zhrnutie poznatkov. 8. 3. 1996 – Bbar (4).<br />
Viežka<br />
Lokalizácia. (7175, 465 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad Bebravou.<br />
Nachádza sa 600 m SZ od horného konca Slatinky nad Bebravou, neďaleko Bukovinskej Skaly.<br />
Popis. Jaskyňa Viežka je horizontálna jaskyňa, ktorej pôvodné tvary sú premodelované rútením. V neprehľadnom<br />
teréne sú 2 vchody (1. pohodlný, 2. zahlinený do neprielezna). Priestranná vstupná sieň má<br />
rozmery 15×6 m, za ňou nasleduje viacero plazivkových odbočiek. Výzdoba je sčasti poškodená návštevníkmi.<br />
Celková dĺžka jaskyne je 87 m.<br />
Zhrnutie poznatkov. 8. 3. 1996 – Rhip (4).<br />
Ďalšie údaje. 25. 10. 1997 – Rhip (41).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Podrobnejší výskum zimovísk <strong>netopierov</strong> na tomto území bol vykonaný v zimnom<br />
období 1995/1996, kedy okrem jaskyne Remať bolo zaznamenaných ďalších 17 pozitívnych lokalít s výskytom<br />
<strong>netopierov</strong> (Lehotská & Lehotský 1998, Lehotská & Ondruška 1998). V nasledujúcich rokoch však<br />
väčšina z týchto lokalít nebola pravidelne kontrolovaná. Údaje z viacerých zím sú len z Dupnej diery.<br />
Sčítavatelia. Hlavným koordinátorom zimného sčítania <strong>netopierov</strong> v tejto oblasti je v súčasnosti Miroslav<br />
Sova, v spolupráci s Jurajom Krajčíkom a ďalšími jaskyniarmi z Trenčianskych Teplíc, príp. z iných častí<br />
Strážovských vrchov. V zimnom období 1995/1996 sa do sčítania zapojili aj členovia ZO SZOPK Miniopterus<br />
z Bratislavy.<br />
Zhrnutie poznatkov.Vjužnej časti Strážovských vrchov je v súčasnosti známych 21 jaskýň, v ktorých boli<br />
nájdené netopiere. Päť jaskýň (Drienová, Jaskyňa nad prameňom, Jaskyňavkameňolome pri Krásnej Vsi –<br />
dolná, Jaskyňa v Osičí aLažtek) bolo kontrolovaných v mimohibernačnom období. Nakoľko sa tu netopiere<br />
nachádzali, je predpoklad, ževyužívajú tieto úkryty aj počas hibernácie. Okrem jaskyne Remať bolo v južnej<br />
časti Strážovských vrchov za posledné 4 roky zaznamenaných 8 druhov <strong>netopierov</strong>. Najčastejšie a zároveň<br />
najhojnejšie sa vyskytujúcim druhom je Rhinolophus hipposideros. Pravidelne sa vyskytuje aj Myotis myotis,<br />
nie však v tak hojnom počte. Ostatné druhy boli zaznamenané len sporadicky v určitých rokoch a<br />
dosahovali menšiu početnosť.<br />
Stav ochrany. Najväčšie ohrozenie zimujúcich <strong>netopierov</strong> vyplýva z vysokej návštevnosti niektorých uvedených<br />
jaskýň. Najhoršia situácia je v jaskyni Dupná diera, kde je poničená výzdoba i kultúrne vrstvy. Vo<br />
vstupnej časti sa nachádzajú ohniská. Boli tu síce vybudované dva uzávery, avšak v súčasnosti je jeden<br />
úplne zničený a druhý nefunkčný. Zvýšenú návštevnosť spôsobenú blízkym náučným chodníkom možno<br />
pozorovať aj v jaskyniach Brložná skala a Viežka. Jaskyňa pod Jeleňom sa zasa nachádza v blízkosti kúpeľného<br />
chodníka. Ako už bolo spomenuté jaskyňa Fortuna a Priepasť na Zrazoch majú v súčasnosti vchody<br />
zavalené, takže sú pre zimovanie <strong>netopierov</strong> nevyužiteľné. V ostatných jaskyniach je návštevnosť nízka a<br />
neboli tu pozorované negatívne vplyvy.<br />
Literatúra<br />
DROPPA A., 1970: Slatinský kras v Strážovskej hornatine. Čs. Kras, 22: 73–89.<br />
DROPPA A., 1983: Speleologický výskum Uhrovského krasu v Strážovských <strong>vrchoch</strong>. Slov. Kras, 21:35–50.<br />
282
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Výsledky výskumu chiropterofauny na území bývalého okresu Trenčín.<br />
Pp.: 69–78. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku III. Zborník referátov z konferencie.<br />
SAŽP–COPK, Banská Bystrica, 156 pp.<br />
LEHOTSKÁ B. & ONDRUŠKA J., 1998: Prvé výsledky systematického výskumu chiropterofauny Strážovských<br />
vrchov. Pp.: 70–74. In: BELLA P. (ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov. Správa<br />
slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 159 pp.<br />
SOVA M., 1998: Jaskyňa Fortúna. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 29(1): 26–30.<br />
ŠPAČEK J., 1965–66: Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny v Trenčianskych Tepliciach za roky 1962–1965.<br />
Slov. Kras, 6: 133–135.<br />
VARGA J., 1962: Príspevok k poznaniu rozšírenia a ochrany stavovcov Trenčianskeho okresu. Sborn. Prác<br />
z Ochr. Prír. v Západoslov. Kraji, Bratislava, 1962:67–104.<br />
283
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 284, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimný nález <strong>netopierov</strong> v pivničných priestoroch chaty<br />
v obci Chvojnica<br />
Vladimír SLOBODNÍK<br />
Správa CHKO Ponitrie, Dlhá 3, SK–971 01 Prievidza, Slovensko; vslobod@sopsr.sk<br />
Názov lokality. Chvojnica – Hluchá dolina, chata č. 26 v chatovej zástavbe.<br />
Lokalizácia. (7177, 450 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Chvojnica.<br />
Popis. Podzemné priestory pod chatou (vo svahu), dĺžka 10, šírka 1, výška 2,5 metra.<br />
Zhrnutie poznatkov. Prieskum je realizovaný každoročne, netopiere sa tu vyskytujú nepravidelne, v zimnom<br />
období len sporadicky. V priebehu decembra 1977 sa tu zdržoval 1 ex. Plecotus austriacus.<br />
284
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 285, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v štôlni v Suchej doline<br />
v Šarišskej vrchovine<br />
Miroslav FULÍN 1 , Peter KAŇUCH 2 & Martin CEĽUCH 3<br />
1<br />
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk<br />
2, 3<br />
A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 2 kanuch@sav.savzv.sk, 3 celuch@vsld.tuzvo.sk<br />
Názov lokality a alternatívne názvy. Štôlňa v Suchej doline [Štôlňa v lome pod Sedlicami, Štôlňa (dolná)<br />
v lome Sedlice].<br />
Lokalizácia. (7092, 410 m n. m.) – východné Slovensko, Šarišská vrchovina (700), k. ú. Sedlice. Ústie<br />
štôlne leží 5 m nad úrovňou ľavostranného prítoku Sopotnice, ca. 500 m od jej koryta.<br />
Popis. Portálový otvor štôlne vyrazenej v roku 1988 za účelom prieskumu ťažobných možností a neskôr aj<br />
na komorový odstrel má profil 4×4 m.Celáštôlňa má uvedený profil a je razená v dĺžke 160 m kolmo na<br />
potok vodorovne, v priamom smere do skalného masívu tvoreného dolomitom. V úvodnej časti v dôsledku<br />
vymŕzania dochádza k rozrušovaniu a drobeniu skál. Charakter štôlne spôsobuje chladné prostredie v dĺžke<br />
do 100 m chodby. Steny štôlne sú suché a voda presakuje iba v čelbe štôlne. Kameňolom je pripravený do<br />
ťažby a od roku 1989 je mimo prevádzky.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Štôlňuzaúčelom zistenia možného výskytu zimujúcich <strong>netopierov</strong> navštívili po prvýkrát<br />
v roku 1994 M. Fulín a E. Sitášová. Od tohto roku ju navštívili ešte v roku 1998, no nimi ohlásené<br />
zistenia, z nám neznámych dôvodov, neboli publikované vo výsledkoch zimného sčítania <strong>netopierov</strong> na<br />
Slovensku.<br />
Sčítavatelia. Miroslav Fulín, Eva Sitášová, Peter Kaňuch, Martin Ceľuch a Martin Sárossy.<br />
Zhrnutie poznatkov. Štôlňa je novým, umelým prvkom v tejto časti územia. Veľký profil vodorovnej chodby<br />
umožňuje vnikanie chladného vzduchu do značnej vzdialenosti a tým podchladenie priestorov. To vytvára<br />
predpoklady na zazimovanie pre chladnomilnejšie druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Prejavuje sa to v doteraz zistenej<br />
prítomnosti B. barbastellus a P. austriacus, ktorých výskyt je možné registrovať v období výrazného<br />
zimného počasia až vo vzdialenosti 100 m od vchodu. M. myotis na prezimovanie využíva diery po vrtoch<br />
s vyhovujúcou mikroklímou.<br />
Stav ochrany. Lokalita bola desať rokov takmer opustená. V súčasnosti je v portálovom vstupe možné<br />
podľa upravenosti počvy a ohniska registrovať príležitostnú navštevovanosť štôlne trampami.<br />
Ďalšie údaje. 27. 12. 1999 – Rhip (1), Mmyo (2), Bbar (29), Paur (1), Paus (1), 8. 2. 2000 – Rhip (1), Mmyo<br />
(2), Bbar (7), Paur (2), Paus (1), 16. 2. 2001 – Mmyo (2). Netting: 23. 4. 2000 – Rhip (12), Mmyo (1), Bbar (2).<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Štôlni v Suchej doline<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Bbar Paur spolu<br />
zima 1994 – – 8 – 8<br />
zima 1998 – – 26 – 26<br />
7. 1. 2000 1 2 39 1 43<br />
3. 2. 2001 – 2 10 3 15<br />
285
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 286, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v krypte pod prešovskou<br />
Kalváriou<br />
Peter KAŇUCH 1 & Martin CEĽUCH 2<br />
1, 2<br />
A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk<br />
Lokalizácia. (7093, ca. 260 m n. m.) – východné Slovensko, Šarišská vrchovina (700), k. ú.Prešov.<br />
Popis. Kamenná krypta pod kostolom na Kalvárii, o rozmeroch ca. 50×10×5 m. Vstup je možný cez kovovú<br />
bránu, a pre netopiere tiež cez rad okienok pozdĺž predného múra.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvýúdaj je z 19. 8. 1998.<br />
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch a Jozef Poremba.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkom zastihnuté 2 druhy.<br />
Stav ochrany. V lete 1999 bola opravená vstupná brána, čím sa zamedzil vstup rôznych nepovolaných<br />
osôb, ktoré tam okrem iného zakladali aj ohne.<br />
Ďalšie údaje. 19. 8. 1998 – Paus (1), 29. 11. 1999 – Bbar (1).<br />
286
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 287–297, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Štiavnických <strong>vrchoch</strong><br />
Marcel UHRIN 1 , Ervín HAPL 2 , Peter URBAN 3 , Ivan VALACH 4 ,<br />
Tomáš MIHÁL 5 & Slavomíra ZLACKÁ 6<br />
1, 2<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;<br />
1<br />
uhrin@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk<br />
3<br />
ŠOP SR – COPK, Lazovná 10, SK–974 01 Banská Bystrica, Slovensko; urban@sopsr.sk<br />
4<br />
Správa CHKO Poľana, J. M. Hurbana 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko; valach@sopsr.sk<br />
5<br />
Podzámocká 23, SK–972 01 Bojnice, Slovensko; tomasmm@hotmail.com<br />
6<br />
Ťačevská 18, SK–085 01 Bardejov 1, Slovensko; slafkaz@pobox.sk<br />
Úvod<br />
Štiavnické vrchy sú pohorím s antropicky výrazne ovplyvnenýmprírodným prostredím. Hlavnou činnosťou<br />
tu od 16. storočia bola banská činnosť, v dôsledku ktorej sa tu uchovalo množstvo umelých podzemných<br />
priestorov (štôlní, baní), potenciálne vhodných ako zimoviská <strong>netopierov</strong>. Prirodzených krasových javov je<br />
málo (Bella & Holúbek 1999, Karsten 1990), časť z nich bola zoologicky preskúmaná (Šteffek 2000).<br />
Známe údaje o netopieroch z pohoria do roku 1995 boli zrhnut é v samostatnej práci (Uhrin et al. 1995),<br />
niektoré novšie poznatky sú obsahom prác študentov škôl v Banskej Štiavnici (Andok et al. 1995, Mihál &<br />
Zlacká 2000).<br />
Centrá l n a o b l a s ť Š tiavnický c h v r c h o v<br />
Bakomi I<br />
Lokalizácia. (7579, 710 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Štiavnické Bane.<br />
Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti tajchu Bakomi, Z od jazera.<br />
Popis. Klasická štôlňa s kamennou výmurovkou s výškou chodieb približne 2 m. V celej dĺžke zaplavená<br />
vodou. Počas kontroly skontrolovaných asi 270 m štôlne.<br />
Bakomi II<br />
Lokalizácia. (7579, 710 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Štiavnické Bane.<br />
Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti tajchu Bakomi, Z od jazera.<br />
Popis. Horizontálna štôlňa s výškou chodby ca. 2 m, zaplavená vodou.<br />
Belianska Dedičná<br />
Lokalizácia. (7579, 428 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banská Belá. Štôlňasa<br />
nachádza na ľavom brehu Belianskeho potoka Z od obce Banská Belá pri štátnej ceste. Celková dĺžka štôlne<br />
je 8700 m.<br />
Popis. Horizontálna štôlňa s výškou približne 2–2,5 m. Skontrolovaná len úvodná časť, po asi 50 m sa<br />
v štôlni nachádza zával.<br />
287
Horná Roveň III.<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 750 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Štiavnické Bane.<br />
Štôlne Horná Roveň sa nachádzajú vo V svahu vrchu Tanád. Vchod štôlne Horná Roveň III. je situovaný<br />
tesne pri ceste do Štiavnických Baní.<br />
Popis. Kratšia horizontálna štôlňa, vykladaná kameňom.<br />
Ignác<br />
Alternatívny názov. Podsitnianska.<br />
Lokalizácia. (7579, 590 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú.BanskáŠtiavnica. Vchod<br />
do štôlne sa nachádza priamo v osade Štefultov na J brehu bezmenného ľavostranného prítoku Štiavnice.<br />
Popis. Niekoľko desiatok metrov dlháštôlňas výškou chodieb 2–3m.Štôlňa sa vetví na dve časti, miestami<br />
sa nachádzajú aj rozsiahlejšie dobývky. Vchod je uzatvorený mrežami.<br />
Ďalšie údaje. 23. 3. 1984 – Rfer (1), Rhip (11), 31. 3. 1984 – Rfer (3), Rhip (9), Mmyo (1), 5. 4. 1984 – Rhip<br />
(9), Mmyo (4), 21. 2. 1986 – Rfer (2), Rhip (6), Bbar (1), 14. 6. 1994 – neg., 12. 11. 1994 – Rfer (3), Mmyo (4),<br />
11. 11. 2000 – Rhip (8), Mmyo (2), Mbech (1), Mema (1), 11. 1. 2001 – Rfer (1), Rhip (10), Mmyo (2), Mbech<br />
(1), Mema (1).<br />
Jurajova štôlňa<br />
Alternatívny názov. Štôlňa na Čistej vode.<br />
Lokalizácia. (7579, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú.Svätý Anton. Štôlňasa<br />
nachádza v doline pravostranného prítoku Štiavnice oproti odbočke k Žibritovu.<br />
Popis.Krátka štôlňa v neovulkanitoch (ca. 200 m), ktorá je v celej dĺžke zaplavená vodou. V minulosti bola<br />
vyhlásená za chránené nálezisko <strong>netopierov</strong> (kolónia M. schreibersii – Palášthy 1971, Štollmann 1971),<br />
vzávere sa nachádza kopa guána.<br />
Ďalšie údaje. 14. 8. 1962 – Mschr (40). Netting: 24. 7. 1970 – Mmyo (1), Moxy (1), Mschr (10), 11. 10. 1997<br />
– Bbar (1).<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štôlni Ignác<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Mm/b Mdau Bbar Paur Paus spolu<br />
13. 3. 1984 1 11 3 – – – – – – – 15<br />
5. 2. 1986 2 5 – – – – – – – – 7<br />
11. 1. 1989 1 12 4 – – – – – – – 17<br />
10. 1. 1994 2 10 4 – – – – – – – 16<br />
26. 1. 1995 3 17 5 – – – – – – – 25<br />
17. 1. 1996 1 7 1 – – – – 1 – – 10<br />
21. 1. 1997 – 3 1 – – – – – – – 4<br />
10. 2. 1998 – 6 1 – 1 – – – – – 8<br />
14. 1. 1999 – 21 2 – – 2 1 1 2 – 28<br />
27. 1. 2000 1 5 2 – – – 4 – 1 2 15<br />
23. 1. 2001 1 10 2 1 3 – 1 – – – 18<br />
288
Kunia štôlňa<br />
Alternatívny názov. Kunia štôlňa (Kunia štôlňa II).<br />
Lokalizácia. (7579, ca 700 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Štiavnické Bane.<br />
Vchod do štôlne sa nachádza v dolinke V od odbočky štátnej cesty Štiavnické Bane – Počúvadlo.<br />
Popis. Vodná štôlňa s kamennou výmurovkou s dvoma otvormi. Rozmery chodieb sú približne 3×2m.<br />
Lom Diery pri Kysihýbli<br />
Alternatívny názov. Podzemný kameňolom.<br />
Lokalizácia. (7579, 600 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banská Štiavnica.<br />
Kameňolom sa nachádza v miestnej časti Banskej Štiavnice – Kysihýbli. Súčasť náučného chodníka.<br />
Popis. Vchod do priestoru sa nachádza pod previsnutou skalnou stenou so šírkou 50 m. Výška vchodu a<br />
vnútorných priestorov kolíše v rozpätí 5–10 metrov, vnútri štôlne sa nachádzajú menšie vodné plochy.<br />
Stav ochrany. Lokalita je často navštevovaná a v priestoroch podzemného lomu a pred vchodom doň sa<br />
našli stopy po kladení ohňa a zapaľovaní sviečok. Nie je známa miera návštevnosti v zimnom období.<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v lokalitách centrálnej časti Štiavnických vrchov<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mbec Mnat Mdau Enil Paur Bbar Msch spolu<br />
Bakomi I 10. 2. 1998 – – – – – – – – 7 – 7<br />
14. 1. 1999 – – – – – – – 1 13 – 14<br />
Bakomi II 10. 2. 1998 – 1 – – – – – 1 8 – 10<br />
14. 1. 1999 – 1 – – – – – – 8 – 9<br />
Belianska Dedičná 18. 2. 1999 1 – – – 1 – – – – – 2<br />
Horná Roveň III. 10. 2. 1998 – – – – – – – – 1 – 1<br />
Jurajova štôlňa 14. 11. 1970 – – – – – – – – – 1200 1200<br />
13. 2. 1990 – 1 – – – – – – – – 1<br />
Kunia štôlňa 10. 2. 1998 28 8 – – – – – – – – 36<br />
14. 1. 1999 30 1 – – – – – – – – 31<br />
23. 1. 2001 21 9 – 1 – 1 – – – – 32<br />
Lom Diery 27. 1. 2000 2 3 – 1 – 2 – – 7 – 15<br />
23. 1. 2001 – 2 1 – – 1 – – 3 – 7<br />
Oproti Jurajovej š. 19. 2. 1986 – – – – – – – – 1 – 1<br />
14. 2. 1989 – – – – – – – 2 7 – 9<br />
13. 2. 1990 – – – – – – – – 2 – 2<br />
Počúvadlo II 14. 1. 1999 – – – – – – – 3 – – 3<br />
23. 1. 2001 – – – – – – – – 7 – 7<br />
Počúvadlo III 14. 1. 1999 – – – – – – – – 6 – 6<br />
23. 1. 2001 – – – – – – – – 2 – 2<br />
Staré mesto – p. 12. 1. 2001 – – – – – – 1 – – – 1<br />
Staré mesto –š. 12. 2. 2000 – – – – – – 1 – – – 1<br />
12. 1. 2001 1 – – – – – – – – – 1<br />
289
Oproti Jurajovej štôlni<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Svätý Anton.<br />
K lokalite chýbajú bližšie informácie.<br />
Popis. Bez bližších informácií.<br />
Ďalšie údaje. 14. 12. 1988 – Bbar (5), Paur (5), 14. 2. 1989 – Bbar (7), Paur (2), 13. 2. 1990 – Bbar (2).<br />
Počúvadlo II.<br />
Alternatívny názov.Počúvadlo, vodnáštôlňa 2.<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 670 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú.Počúvadlo. Všetky<br />
štôlne sa nachádzajú S od Počúvalského jazera.<br />
Popis. Krátka vodná štôlňa.<br />
Počúvadlo III.<br />
Alternatívny názov.Počúvadlo, vodnáštôlňa 3.<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 670 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Počúvadlo.<br />
Nachádza sa S od Počúvalského jazera. Štôlňa 3 sa nachádza pod hrádzou jazera.<br />
Popis. Krátka vodná štôlňa.<br />
Staré mesto –štôlňa<br />
Lokalizácia. (7579, 770 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banská Štiavnica.<br />
Nachádza sa pod skalným bralom nad botanickou záhradou v centre Banskej Štiavnice.<br />
Popis. Sucháštôlňa horizontálneho typu.<br />
Stav ochrany. Vchod do štôlne je zamrežovaný, napriek tomu prístupný.<br />
Ďalšie údaje. 16. 10. 1999 – Rfer (1).<br />
Staré mesto – puklina<br />
Lokalizácia. (7579, 770 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banská Štiavnica.<br />
Nachádza sa pod skalným bralom nad botanickou záhradou v centre Banskej Štiavnice. Leží v blízkosti<br />
lokality Staré mesto –štôlňa.<br />
Popis. Štôlňu predstavuje úzka a vysoká puklina, ktorá od vchodu prudko klesá dole.<br />
Ďalšie údaje. 16. 10. 1999 – Rfer (1), Rhip (1).<br />
Zhrnutie poznatkov. V centrálnej oblasti Štiavnických vrchov sa skontrolovalo celkom 22 podzemných<br />
objektov, prevažne menších rozmerov. Z uvedených potenciálnych úkrytov len v 12 sa zaznamenalo zimovanie<br />
<strong>netopierov</strong>, celkom 11 (–12) druhov (tab. 1, 2). Najpočetnejším zimoviskom je štôlňa Ignác (tab. 1).<br />
Stav ochrany. Sledované lokality sú pomerne často navštevované, čo spôsobuje znečisťovanie komunálnym<br />
odpadom. Niektoré lokality sú uzatvorené mrežami (Ignác).<br />
290
Dolina Vyhnianskeho potoka<br />
Banky I.<br />
Lokalizácia. (7579, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne. Štôlňa sa<br />
nachádza na ľavom brehu Vyhnianskeho potoka pri hlavnej ceste.<br />
Popis. Krátka suchá štôlňa.<br />
Banky II.<br />
Lokalizácia. (7579, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne. Štôlňa sa<br />
nachádza na pravom brehu Vyhnianskeho potoka pri hlavnej ceste.<br />
Popis. Krátka suchá štôlňa.<br />
Ostružla<br />
Alternatívny názov. Ostružka.<br />
Lokalizácia. (7578, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne. Štôlňa sa<br />
nachádza približne 3 km V od Vyhní pri hlavnej ceste J od kóty Ostružla.<br />
Popis. Štôlňa štandardných rozmerov, vo vchode zaplavená vodou.<br />
Vindišlajtňa<br />
Alternatívny názov. Windischleuten.<br />
Lokalizácia. (7579, 510 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne. Štôlňa sa<br />
nachádza v osade Vindišlajtňa na ľavom brehu Vyhnianskeho potoka.<br />
Popis. Krátka suchá štôlňa.<br />
Vyhne<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne.<br />
Popis. Krátka suchá štôlňa.<br />
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> lokalít doliny Vyhnianskeho potoka<br />
Lokalita Dátum / druh Rhip Mmyo Mdau Bbar Paur spolu<br />
Banky I. 8. 3. 1984 3 1 – – – 4<br />
7. 2. 1986 2 – – – – 2<br />
Banky II. 11. 1. 1994 1 – – – – 1<br />
26. 1. 1995 – – – 1 – 1<br />
14. 1. 1999 – 1 – – – 1<br />
Ostružla 14. 1. 1999 – – 1 – – 1<br />
Vindišlajtňa 8. 3. 1984 3 – – – – 3<br />
11. 1. 1994 1 – – – – 1<br />
26. 1. 1995 – – – 2 – 2<br />
22. 1. 1997 – – – 3 – 3<br />
14. 1. 1999 – 1 – – – 1<br />
Vyhne 26. 1. 1995 – – – – 1 1<br />
291
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v bani Floriánka<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mbech Mnat Mema Mm/b Msp. spolu<br />
16. 3. 1984 2 + 3 – – – – – – min. 5<br />
11. 1. 1994 3 13 1 – – – 2 1 – 20<br />
27. 1. 1995 3 7 1 – – – – – – 11<br />
18. 1. 1996 9 79 10 – – – 2 – – 100<br />
21. 1. 1997 12 46 6 – – – 6 – – 70<br />
11. 2. 1998 13 52 4 1 1 – 7 – 2 80<br />
18. 2. 1999 12 124 17 – – 1 7 – – 16<br />
24. 1. 2001 7 120 9 – – – 4 – – 140<br />
Zhrnutie poznatkov. V oblasti Vyhnianskej doliny sa skontrolovalo celkom 7, prevažne krátkych štôlní<br />
(pozri aj Lehotská et al. 2002). Z hľadiska zimovania <strong>netopierov</strong> ide o málo významnéúkryty, zaznamenali<br />
sa len jednotlivé exempláre 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 3).<br />
Stav ochrany. Štôlne sú znečisťované domovým odpadom.<br />
O b l a s ť<br />
H o d r u š a - H á m r e<br />
Floriánka<br />
Lokalizácia. (7579, 770 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Floriánka<br />
sa nachádza v južne orientovanom svahu vrchu Končiar (881 m n. m.) J od osady Hadová.<br />
Popis. Staré banské dielo zo 17. až 18. storočia s odhadovanou dĺžkou chodieb viac ako 7 km. Baňa má<br />
celkom 6 horizontálnych úrovní, vchod sa nachádza v 4. horizonte. Jednotlivé horizonty sú prepojené strmými<br />
spádnicami s vysekanými schodmi (Kosej 1994).<br />
Ďalšie údaje. 8. 3. 1996 – Rfer (4), Rhip (17), Mmyo (11), Myotis sp. (2), 14. 11. 1996 – Rfer (3), Rhip (20),<br />
Mema (1).<br />
Hadová<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 800 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre.<br />
Nachádza sa tesne pod vrcholom kóty Hadová; prístup je možný po lesnej ceste asi 150–200 m od rovnomennej<br />
osady.<br />
Popis. Krátka, nerozvetvujúca sa suchá štôlňa.<br />
Chvalabohu štôlňa<br />
Lokalizácia. (7579, 520 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Štôlňa<br />
sa nachádza v S časti obce Banská Hodruša.<br />
Popis. Krátka štôlňa s rozmermi chodby 2×2 m, vchod je uzatvorený mrežami.<br />
Luna<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 700–800 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-<br />
Hámre. Lokalita bola skontrolovaná len raz pri náhodnej návšteve a jej presnejšia lokalizácia nie je známa.<br />
Nachádza sa v oblasti pri lokalitách Floriánka a Rabenstein.<br />
Popis. Krátka horizontálna štôlňa.<br />
292
Tab. 5. Výsledky zimných ščítaní <strong>netopierov</strong> v bani Schöpfer<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mema Mdau Msp. Paur Paus Mschr spolu<br />
21. 2. 1995 136 30 16 – – – – – – – 182<br />
17. 1. 1996 95 44 13 1 – – – – – – 153<br />
21. 1. 1997 101 80 16 – 1 – 1 1 – – 200<br />
11. 2. 1998 78 85 15 – 1 – – – – – 179<br />
15. 1. 1999 92 153 31 – 1 – – – – 1 278<br />
27. 1. 2000 112 171 30 – 1 2 – – 1 1 318<br />
24. 1. 2001 153 170 25 – 11 – – – – – 359<br />
Pod Floriánkou<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 600 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre.<br />
Štôlňa sa nachádza ca 1 km pod baňou Floriánka vo V svahu dolinky ústiacej do Hodrušského potoka pri<br />
Zlatom stole.<br />
Popis. Krátka, približne 10 m dlhá štôlňa má rozmery vchodu 2×1 m. Priama chodba štôlne je približne<br />
2,5 m vysoká, v závere sa lomí doprava.<br />
Rabenstein<br />
Lokalizácia. (7579, 700 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Nachádza<br />
sa v skalnom hrebeni V od Floriánky vo svahu pod osadou Hadová.<br />
Popis. Jedná sa o povrchové dobývky výchozu žily Rabenstein. V dôsledku existencie viacerých otvorov,<br />
ide o klimaticky dynamické chladné priestory so silnými prievanmi.<br />
Schöpfer<br />
Alternatívne názvy. Štôlňa Ján Krstiteľ Baptista, Horná Ján Nepomucký.<br />
Lokalizácia. (7578, 330 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Vchod<br />
do bane sa nachádza za budovou správy závodu Rudné bane v južnom svahu vrchu Čelín. Jedná sa o baňu<br />
na ťažbu drahokovových rúd, ktorá bola využívaná viac ako 300 rokov až do roku 1950.<br />
Popis. Rozsiahle banské dielo s veľkými vyťaženými priestormi. Celková dĺžka chodieb bane je 3700 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Sčítanie <strong>netopierov</strong> v bani sa uskutočňuje od roku 1995 na základe informácií pracovníkov<br />
Rudných baní o početnom výskyte <strong>netopierov</strong> (tab. 5). V rozsiahlom systéme chodieb sa sčítava<br />
hlavnýťah a paralelné priestory vľavo od hlavného ťahu v dĺžke približne 2000 m.<br />
Zabudnutá<br />
Alternatívny názov. Slivovicová.<br />
Lokalizácia. (7479, 520 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Štôlňa<br />
sa nachádza na severnom okraji obce (časť Banská Hodruša).<br />
Popis. Štôlňa začína v pivnici rodinného domu v obci. Jej celková dĺžka je približne 100 m, tvoria ju dve<br />
vetvy. Tesaná je v kompaktnej skale s rozmermi chodby 1×1,9 m.<br />
Alternatívne názvy. Laura, Zlatý stôl I.<br />
Zlatý stôl, pod cestou<br />
293
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štôlni Zlatý stôl, pod cestou<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mema Mm/b Mdau Bbar Paur spolu<br />
16. 12. 1982 1 1 – – – – – – 2<br />
6. 1. 1983 – – – 1 – – 3 1 5<br />
28. 10. 1983 – + 2 – – – – – min. 2<br />
12. 2. 1984 – 1 2 – – – – – 3<br />
16. 3. 1984 – + – – – – – – +<br />
13. 2. 1990 – 5 2 – – – – – 7<br />
10. 1. 1994 – 4 2 – 1 – – – 7<br />
26. 1. 1995 – 6 2 – – – – – 8<br />
17. 1. 1996 – 5 2 – – – – – 7<br />
21. 1. 1997 – – 2 – – – – – 2<br />
10. 2. 1998 – 2 3 – – – – – 5<br />
14. 1. 1999 – 5 3 – – 1 – – 9<br />
27. 1. 2000 1 9 1 – – – – – 11<br />
23. 1. 2001 5 – – 1 – – – – 6<br />
Lokalizácia. (7579, 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Nachádza<br />
sa v svahu približne 15 m pod štátnou cestou Banská Štiavnica – Banská Hodruša asi 500 m nad<br />
odbočkou k Hodrušskému jazeru.<br />
Popis. Stredne rozsiahla štôlňa, tesne za vchodom sa rozvetvuje do dvoch chodieb.<br />
Ďalšie údaje. 9. 6. 1994 – Rfer (1), 31. 9. 1994 – Rfer (1), 17. 10. 1999 – Rhip (2), 27. 1. 2000 – Rfer (1),<br />
Rhip (9), Mmyo (1), 17. 3. 2000 – Rfer (2), Rhip (13), Mmyo (1), 11. 11. 2000 – Rhip (6), Mema (2), 11. 1.<br />
2001 – Rhip (7), Mema (1).<br />
Zlatý stôl, pri odbočke<br />
Alternatívny názov. Zlatý stôl II.<br />
Lokalizácia. (7579, 490 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Nachádza<br />
sa pod štátnou cestou BanskáŠtiavnica – Banská Hodruša pri odbočke k Hodrušskému jazeru.<br />
Popis. Vchod do štôlne je upravený s potrubím uloženým na dne. Jedná sa o dlhú štôlňu, ktorej záver je<br />
zaplavený vodou.<br />
Ďalšie údaje. 17. 10. 1999 – Rhip (8), 17. 3. 2000 – Rhip (11), 11. 11. 2000 – Rhip (13), 11. 1. 2001 – Rhip (6).<br />
Zhrnutie poznatkov. Vširšej oblasti doliny Hodrušského potoka sa nachádzajú najvýznamnejšie známe<br />
zimoviská <strong>netopierov</strong> Štiavnických vrchov. Celkovo tu bolo skontrolovaných 12 lokalít (tab. 4–8). Netopiere<br />
neboli zistené len v štôlňach Brener a Zlatý stôl, nad cestou. Z hľadiska početnosti ako aj druhového<br />
zloženia hibernujúcich <strong>netopierov</strong> významné postavenie má baňa Schöpfer. Zaznamenala sa tu hibernácia 9<br />
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štôlni Zlatý stôl, pri odbočke<br />
Dátum / druh Rhip Mema Mdau Mm/b Bbar Mmyo Bbar Ppip spolu<br />
10. 1. 1994 4 – – 1 – 2 – – 7<br />
27. 1. 1995 6 – – – – – – – 6<br />
17. 1. 1996 5 – – – – 2 – – 7<br />
21. 1. 1997 – – – – – – – – –<br />
10. 2. 1998 2 – – – – – – – 2<br />
14. 1. 1999 3 – – 1 – – – – 4<br />
27. 1. 2000 5 – 2 – 3 – – – 10<br />
12. 2. 2000 8 – – – – – – 1 9<br />
23. 1. 2001 4 1 – – – – 1 – 6<br />
294
Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v menších lokalitách v oblasti Hodruša – Hámre<br />
Lokalita Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Bbar Paus spolu<br />
Chvalabohu 27. 1. 2000 – 5 – – 2 – – 7<br />
Hadová 17. 10. 1999 – 1 – – – – – 1<br />
Luna 17. 10. 1999 – 1 – – – – – 1<br />
Pod Floriánkou 27. 1. 1995 – 1 – – – – – 1<br />
18. 1. 1996 – 1 – – – – – 1<br />
Rabenstein 16. 3. 1984 – 1 – – – – – 1<br />
11. 2. 1998 – – – 1 – – – 1<br />
17. 10. 1999 – – – – 1 – – 1<br />
8. 3. 2001 1 19 23 1 3 – 47<br />
Zabudnutá 27. 1. 2000 – – – – – – 2 2<br />
druhov <strong>netopierov</strong>, s vysokou abundanciou R. ferrumequinum (78–136 ex.) a R. hipposideros (30–171 ex.).<br />
Aj z celoslovenského hľadiska významný je záznam kriticky ohrozeného druhu, M. schreibersii, ktorý bol<br />
v minulosti známy z letného aj zimného obdobia z Jurajovej štôlne. Ďalším významným zimoviskom v doline<br />
je rozsiahla baňa Floriánka so zisteným výskytom 7 druhov <strong>netopierov</strong>.<br />
Stav ochrany. Najvýznamnejšia lokalita (Schöpfer) bola donedávna činnou baňou a ochrana zimoviska je<br />
zabezpečená uzáverom. Uzavretá je aj lokalita Zlatý stôl, pri dobočke; ostatné lokality nie sú ohrozované.<br />
Sklenoteplická<br />
Királyi<br />
dolina<br />
Lokalizácia. (7479, 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banky.<br />
Popis. Lokalita bola do prehľadu zaradená na základe literárnej informácie. Nie sú k dispozícii bližšie<br />
údaje.<br />
Krasová jaskyňa prvá<br />
Lokalizácia. (7579) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice.<br />
Popis. Inaktívna, fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 100 m. Hĺbka 31 m.<br />
Ďalšie údaje. 15. 4. 1983 – Rhip (2), Mmyo (1), 3. 4. 1984 – Rhip (2).<br />
Líščia diera<br />
Alternatívny názov.Voštinová jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7579) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice.<br />
Popis. Malá, asi 12 m hlboká jaskyňa.<br />
Ďalšie údaje. 3. 4. 1984 – Rhip (2).<br />
Olovená<br />
Lokalizácia. (7579, ca. 700 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice.<br />
Vchod štôlne sa nachádza pri lesnej ceste približne 2 km J od hlavnej cesty Sklené Teplice – BanskáŠtiavnica<br />
(Mestský kopec).<br />
Popis. Horizontálna, ca. 150 m dlháštôlňa bez vetvení. Ústie štôlne slúži ako sklad sadeníc.<br />
295
Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v lokalitách Sklenoteplickej doliny<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Bbar Paur spolu<br />
Királyi 28. 3. 1983 – + + – – – – +<br />
Krasová jaskyňa prvá 11. 12. 1983 – – 5 – – 3 – 8<br />
19. 2. 1984 – 5 6 – – 3 – 14<br />
26. 1. 1986 – 2 8 – – – – 10<br />
9. 3. 1989 – 3 2 – – – – 5<br />
Olovená 27. 1. 1995 – 3 2 – – – – 5<br />
22. 1. 1997 – 1 3 – – – – 4<br />
11. 2. 1998 – 5 3 1 – – – 9<br />
14. 1. 1999 – 8 3 – 3 – 1 15<br />
Pod Kamenným jarkom 9. 3. 1989 – – 1 – – – – 1<br />
13. 2. 1990 – 3 8 1 – – – 12<br />
10. 1. 1994 – 9 3 – – – – 11<br />
27. 1. 1995 – 3 5 – – – – 8<br />
18. 1. 1996 – 7 5 – – – – 12<br />
22. 1. 1997 – 2 4 1 – – – 7<br />
11. 2. 1998 – 9 3 – – – – 12<br />
14. 1. 1999 – 10 2 – – – – 12<br />
27. 1. 2000 – 9 1 – – – – 10<br />
23. 1. 2001 1 5 1 – – – – 7<br />
Repište I 16. 12. 1982 – – – – – 3 2 5<br />
16. 12. 1983 1 – 6 – – – – 7<br />
9. 3. 1989 – 4 – – – – – 4<br />
27. 1. 1995 – 1 1 – – – – 2<br />
18. 1. 1996 – – 2 – – – – 2<br />
22. 1. 1997 – 1 2 1 – – – 4<br />
11. 2. 1998 – 4 – – – – – 4<br />
14. 1. 1999 – 2 1 – – – – 3<br />
Pod Kamenným jarkom<br />
Alternatívny názov. Kamenný jarok.<br />
Lokalizácia. (7479, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice. Štôlňa<br />
sa nachádza na úrovni potoka Teplá približne 20 m pod štátnou cestou Sklené Teplice – Podhorie v blízkosti<br />
PR Kamenný jarok.<br />
Popis. Vchod štôlne je čiastočne znížený poškodením profilu, v ďalšej časti je zachovaný celý výškový<br />
profil chodby (ca. 2 m). Takmer sa nevetví a v takmer celej svojej dĺžke je zaplavená vodou.<br />
Ďalšie údaje. 15. 10. 1999 – Rfer (1), Rhip (7), Mbech (2), 17. 3. 2000 – Rfer (1), Rhip (13), 12. 11. 2000 –<br />
Rhip (12), Mema (1), 11. 1. 2001 – Rfer (1), Rhip (5), Mmyo (1), Mema (2). Netting: 7. 8. 1999 – Rfer (1).<br />
Repište I<br />
Alternatívny názov. Bukovec.<br />
Lokalizácia. (7479, 510 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice. Vchod<br />
štôlne sa nachádza približne 60 m nad cestou Sklené Teplice – Banská Štiavnica na pravom brehu potoka<br />
Teplá pri osade Repište (oproti autobusovej zastávke).<br />
Popis. Vápencováštôlňa, krátka.<br />
296
Zhrnutie poznatkov. V doline Teplá (Sklenoteplická) sa v 7 priestoroch zaznamenal výskyt celkom 7 druhov<br />
<strong>netopierov</strong> (tab. 9). Bez nálezu <strong>netopierov</strong> bola kontrola lokality Repište II. Najvýznamnejšou lokalitou<br />
doliny je štôlňa Pod Kamenným jarkom (sledovaná od roku 1989).<br />
Stav ochrany. Lokality Sklenoteplickej doliny nie sú ohrozované.<br />
Záver<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvé kontroly potenciálnych zimovísk banskoštiavnickej oblasti organizoval v rokoch<br />
1989–1990 J. Šteffek, pravidelnejšie sú niektoré lokality sledované od roku 1994. Sčítanie organizujú pracovníci<br />
štátnej ochrany prírody (M. Uhrin, P. Urban, I. Valach). V ostatnom období sa na výskume <strong>netopierov</strong><br />
podieľajú aj študenti rôznych typov škôl Banskej Štiavnice.<br />
Sčítavatelia. Na jednotlivých sčítacích akciách sa okrem autorov príspevku zúčastňovalo viacero pracovníkov,<br />
ktorým patrí poďakovanie. Sú to V. Balaška, D. Baláž, L. Bobáková,p.Černák, D. Farbiak, p. Chladný,<br />
N. Jurdíková, M. Kassa, J. Korňan, G. Kravjanský,K.Králiková, M. Krištof, E. Medveďová, p. Michalský,<br />
J. Obuch, V. Solár, R. Šteffek, J. Šteffek. Zvláštne poďakovanie patrí pracovníkom závodu Rudné bane š.p.<br />
Hodruša-Hámre za ochotu a pomoc pri kontrolách lokality Schöpfer.<br />
Literatúra<br />
ANDOK P., KAŠŠAI Z. & MARKO M., 1995: Ekosozoologické vyhodnotenie <strong>netopierov</strong> centrálnej časti Štiavnických<br />
vrchov. Maturitná práca. Stredná lesnícka škola BanskáŠtiavnica, 17 pp.<br />
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,<br />
268 pp.<br />
DURBÁK M., KAŇA R. & LICHNER M., b. r. v.: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a<br />
okolia. Štúdio Harmony, Banská Bystrica, 71 pp.<br />
KARSTEN I., 1990: Pracovný rajón oblastnej skupiny B. Štiavnica. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 21(1) 24–28.<br />
KOSEJ J., 1994. Floriánka. Speleo, 17: 70–71.<br />
LEHOTSKÁ B., MATIS Š.& UHRIN M., 2002: Príloha katalógu zimovísk <strong>netopierov</strong> Slovenska: Prehľad skontrolovaných<br />
lokalít bez nálezu <strong>netopierov</strong>. Vespertilio, 6: 349–356.<br />
MIHÁL T. & ZLACKÁ S., 2000: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> v Štiavnických <strong>vrchoch</strong>. Seminárna práca. Fakulta<br />
ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene.<br />
PALÁŠTHY J., 1971: Stály výskyt lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersi) v Antole, okres Žiar nad<br />
Hronom. Ochr. Fauny, 5(4): 153–159.<br />
ŠTEFFEK J., 2000: Fauna dvoch jaskýň v Štiavnických <strong>vrchoch</strong>. Pp.: 171–174. In: MOCK A., KOVÁČ Ľ. &<br />
FULÍN M. (eds.): Fauna jaskýň (Cave fauna). Košice, 199 pp.<br />
ŠTOLLMANN A., 1971: VI. tábor ochrancov prírody v Antole. Ochr. Fauny, 5(4): 192.<br />
UHRIN M., FARBIAK D., ŠTEFFEK J. & URBAN P., 1995: Poznámky k výskytu <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) v Štiavnických<br />
<strong>vrchoch</strong>. Netopiere, 1: 19–28.<br />
297
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 298, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v pivnici pod Baranom<br />
Peter PJENČÁK<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
Alternatívne názvy. Zámutov – pod Baranom, Zámutov – Baran, Vyhonova diera.<br />
Lokalizácia. (7095, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Východoslovenská pahorkatina (810), k. ú. Zámutov.<br />
Pivnica sa nachádza 1 km JZ od obce Zámutov na plochom vrchole kóty Baran neďaleko chodníčka.<br />
V minulosti bol nesprávne uvádzanýštvorec DFS 7094 a zaradenie do Slanských vrchov (440).<br />
Popis. Pivnica má dva vchody. Jeden je plazivkovitý, druhý má rozmery 1,5×0,6 m. Pivnica je tvorená<br />
polkruhovými chodbami s rozmermi 3×2 m,s dĺžkou asi 120 m. Vľavo od väčšieho vchodu, je po 20 m<br />
miestnosť s plazivkovitým vchodom s rozmermi 4×5 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita je kontrolovaná od roku 1993. Poznatky do roku 1995 zhrnul Pjenčák (1995)<br />
a Danko et al. (2000) do roku 2000. Údaje o R. hipposideros nájdeme v súhrnnej práci Uhrina et al. (1996).<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bolo zistených zimovanie 6 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Pivnica slúži hlavne<br />
ako prechodnýúkryt v jesennom období pre R. hipposideros, ktorých maximálny počet dosahuje až 100 ex.<br />
Stav ochrany. Problémom sú časté návštevy detí v pivnici, zatiaľ však nebol zistenýúhyn <strong>netopierov</strong>.<br />
Ďalšie údaje. 27. 3. 1993 – Rhip (7), Mmyo (2), 6. 12. 1993 – Rhip (27), Mema (1), Mdau (1), Paur (2), 6. 1.<br />
1994 – Rhip (10), Mema (1), 9. 2. 1994 – Rhip (13), Mema (1), 19. 4. 1994 – Rhip (49), Mema (1), 1. 9. 1994<br />
– Rhip (21), 29. 9. 1994 – Rhip (47), 5. 10. 1994 – Rhip (66), Mema (1), 8. 10. 1994 – Rhip (61), Mema (1), 16.<br />
10. 1994 – Rhip (68), Moxy (1), 23. 10. 1994– Rhip (72), 6. 11. 1994– Rhip (62), Mema (1), 19. 3. 1995 – Rhip<br />
(1), 1.4. 1995 – Rhip (25), Mema (1), 6. 9. 1995 – Rhip (1), 17. 10. 1995 – Rhip (1), 25. 9. 1997 – Rhip (60), 23.<br />
10. 1997 – Rhip (55), 21. 11. 1997 – Rhip (50), Paur (1), 17. 10. 1999 – Rhip (103), 14. 10. 2000 – Rhip (11).<br />
Tab. 1. Zimné sčítania <strong>netopierov</strong> v Pivnici pod Baranom<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mdau Bbar Paur spolu<br />
3. 1. 1993 – 1 – – – – 1<br />
9. 2. 1994 13 – 1 – – – 14<br />
10. 12. 1994 15 – 1 – – – 16<br />
6. 1. 1997 9 1 – – – – 10<br />
15. 1. 1998 8 – – – 1 1 10<br />
24. 2. 1999 14 1 – 2 4 1 22<br />
27. 11. 1999 37 – – 1 2 1 41<br />
Literatúra<br />
DANKO Š., UHRIN M., PJENČAK P. & MATIS Š., 2000: Výsledky prieskumu <strong>netopierov</strong> (Mammalia: Chiroptera)<br />
na Východoslovenskej rovine, Východoslovenskej pahorkatine a v Zemplínskych <strong>vrchoch</strong>. Vespertilio,<br />
4:37–58.<br />
PJENČÁK P., 1995: Prvé poznatky z výskumu <strong>netopierov</strong> vranovského regiónu. Netopiere, 1: 55–63.<br />
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P., & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
298
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 299–302, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v pohorí Tríbeč<br />
Blanka LEHOTSKÁ 1 & Roman LEHOTSKÝ 2<br />
1<br />
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2,<br />
SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk<br />
2<br />
ZO SZOPK Miniopterus, Hlaváčiková 14, SK–841 05 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk<br />
Brloh<br />
Lokalizácia. (7475, 340 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Klátova Nová Ves. Nachádza sa<br />
v Klátovskom krase J od obce Klátova Nová Ves, v skalnom masíve Predný Brloh.<br />
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu so zvyškami starého skrasovatenia. Vstupná časť je tvorená väčšou sieňou.<br />
Celková dĺžka jaskyne je 55 m. Významnejšia je aj z archeologického hľadiska (Mitter 1982).<br />
Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1999 – Bbar (1).<br />
Dobrotínska jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7476, 472 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Veľké Uherce. Nachádza sa pod<br />
skalnou stenou na J okraji vrchu Dobrotín (kóta 560) ležiacom 4 km JV od priehrady pri Veľkých Uherciach.<br />
Popis. Ide o úzku puklinovo-koróznu jaskyňu. Ukončenie jaskyne tvorí väčší studňovitý priestor. Celková<br />
dĺžka jaskyne je 26 m (Mitter 1985, Jahn 1996).<br />
Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1999 – Rhip (7), Paur (1), 10. 1. 2000 – Rhip (6), Paur (1).<br />
Gýmeš<br />
Alternatívne názvy. Zrúcanina hradu Gýmeš, hrad Gýmeš, Jelenec.<br />
Lokalizácia. (7575, 514 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Jelenec. Zrúcanina hradu Gýmeš<br />
sa nachádza na strmom kremencovom brale v lesnom poraste, 5 km S od obce Jelenec.<br />
Popis. V areáli zrúcaniny sa nachádza niekoľko zachovaných pivničných priestorov.<br />
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 1998 – Rhip (1).<br />
Ďalšie údaje. 1. 7. 1966 – Rfer (1), Moxy (1), Bbar (1), Paus (1), 10. 4. 1968 – Rfer (1), 5. 7. 1969 – Rfer (2).<br />
Horné Lúčno<br />
Lokalizácia. (7577, 560 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Jedľové Kostoľany. Nachádza sa<br />
2 km SV od Jedľových Kostolian.<br />
Popis. Priepasť Horné Lúčno vznikla zrútením stropu skrasovatenej pukliny. Vstupná priepasť je hlboká 21<br />
metrov a celková dĺžka jaskyne je 40 m. Na stenách členitého podzemného priestoru sú staré sintrové kôry.<br />
Dno priepasti vypĺňa bloková suť (Mitter 1985, Bella & Holúbek 1999).<br />
Zhrnutie poznatkov. 7. 2. 1998 – Rfer (5), Rhip (13), 10. 1. 2000 – Rfer (1), Rhip (12).<br />
299
Jaskyňa pri kostole v Kolíňanoch<br />
Lokalizácia. (7675, 244 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Kolíňany. Nachádza sa na hrane<br />
vyvýšenej plošiny pri kostole v Kolíňanoch.<br />
Popis. Vstupná priepasť je 10 m hlboká a tvorí priestranný podzemný priestor dlhý 16 m, vyplnený sedimentami.<br />
Celková dĺžka jaskyne je 26 m (Mitter 1985).<br />
Zhrnutie poznatkov. 6. 2. 1998 – Rhip (3), Mmyo (1), Paus (1).<br />
JazernáŽibrica<br />
Lokalizácia. (7674, 495 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Žirany. Vchod sa nachádza na<br />
plošine II. etáže kameňolomu Žirany.<br />
Popis. Ide o vertikálnu priepasť s hĺbkou 32 m, na dne ktorej sa nachádza jazero s veľkosťou 5×6 m.Na<br />
stenách sú miestami náteky, stalaktity a hráškovité útvary (Gaál & Mlejnek 1999).<br />
Ďalšie údaje. 25. 3. 1999 – Rhip (5).<br />
Jazvečí hrad<br />
Lokalizácia. (7477, 520 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Veľké Pole. Nachádza sa asi 1,5<br />
km SZ od obce Píla v strmom skalnatom svahu.<br />
Popis. Jaskyňa je dlhá ca. 40 m (Bella & Holúbek 1999). Vstupnáčasť je tvorená priestrannejšou sieňou.<br />
Zhrnutie poznatkov. 23. 2. 1997 – Rhip (7), Paur (1), 7. 2. 1998 – Rhip (9), 27. 2. 1999 – Rhip (3), 10. 1.<br />
2000 – Rhip (7).<br />
Jazvinská jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Debnárova jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7477, 577 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Malá Lehota. Nachádza sa Z od<br />
osady Debnárov štál pri Malej Lehote.<br />
Popis. Ide o puklinovo-riečnu jaskyňu dlhú vyše 30 m. Podzemný priestor jaskyne pozostáva z chodby<br />
širokej ca. 1 m a vysokej do 2 m. Jaskyňa je bez kvapľovej výzdoby (Droppa 1957).<br />
Zhrnutie poznatkov. 23. 2. 1997 – Rhip (1), 6. 2. 1998 – Rhip (2), Bbar (2), 10. 1. 2000 – Nnoc (1), Bbar<br />
(2). Celkove sme v Jazvinskej jaskyni zaznamenali prítomnosť 6 druhov <strong>netopierov</strong>. Počas hibernácie to<br />
však boli len dva uvedené druhy <strong>netopierov</strong>. Nález N. noctula J. Rezníkom považujeme za sporný.<br />
Ďalšie údaje. Netting: 27. 9. 1996 – Rhip (3), Mmyo (5), Mbech (1), Mnat (1), Paur (1).<br />
Kamenec<br />
Lokalizácia. (7576, 538 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Jedľové Kostoľany. Nachádza sa<br />
S od Jedľových Kostolian v blízkosti Lukáčovho štálu.<br />
Popis. Ide o horizontálnu puklinovú jaskyňu, dlhú ca. 40 m (Mitter 1985).<br />
Zhrnutie poznatkov. 7. 2. 1998 – Paur (1), 10. 1. 2000 – Rhip (3), Paur (1).<br />
Müller<br />
Alternatívny názov. Muflónia jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7477, 580 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Veľké Pole. Nachádza sa v lesnom<br />
teréne pri osade Müller, ležiacej pri ceste spájajúcej Partizánske so Žarnovicou.<br />
300
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu, dlhú ca. 70 m (Bella & Holúbek 1999), ktorá je z veľkej časti vyplnená<br />
sedimentami.<br />
Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1999 – Rhip (18), Mmyo (1), 10. 1. 2000 – Rhip (16), Mbech (1).<br />
Oblúk<br />
Lokalizácia. (7477, 498 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Veľké Pole. Nachádza sa v bočnej<br />
doline ca. 1 km SZ od obce Píla.<br />
Popis. Jaskyňa Oblúk je priestranná previsová jaskyňa vo výraznom skalnom stupni. Výška a šírka previsu<br />
je 12 m, dĺžka 17 m (Mitter 1985).<br />
Zhrnutie poznatkov. 7. 2. 1998 – Mbech (1), 10. 1. 2000 – neg.<br />
Ďalšie údaje. 29. 9. 1996 – Mmyo (4).<br />
Píla<br />
Lokalizácia. (7477, 482 m n. m.)– západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Veľké Pole. Nachádza sa v blízkosti<br />
SV okraja jaskyne Oblúk. Vchod je situovaný v úzkej štrbine.<br />
Popis. Ide o puklinovú jaskyňu. Steny jaskyne pokrývajú sintrové kôry a poškodená sintrová výzdoba.<br />
Dĺžka jaskyne je 50 m (Mitter 1985). Vo vchode sa nachádza poškodený uzáver.<br />
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa Píla je významná nielen z hľadiska pestrého druhového zastúpenia jednotlivých<br />
druhov tu zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 1), ale aj z dôvodu zimovania druhu Myotis dasycneme, ktorého<br />
zimovísk na západnom Slovensku v súčasnosti poznáme len veľmi málo.<br />
Svoradova jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7674, 355 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Dražovce. Nachádza sa ca 100 m<br />
od liečebného ústavu Zobor v NPR Zoborská lesostep.<br />
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu s umelo upraveným vchodom, viazanú na výraznejšiu tektonickú poruchu.<br />
Je vyplnená hlinitými sedimentami. Chodby jaskyne dosahujú dĺžku vyše 30m (Kužel 1975).<br />
Zhrnutie poznatkov. 22. 2. 1997 – Paus (1).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvé zmienky o výskyte <strong>netopierov</strong> v pohorí Tríbeč pochádzajú od Vacholda, ktorý<br />
27. 10. 1955 zaznamenal 6 ex. druhu Miniopterus schreibersii na Zobore (Vachold 1956, 1960) a 17. 5.<br />
1957 jeden exemplár druhu Nyctalus leisleri v obci Píla pri Novej Bani (Vachold 1959). Na pivnice zrúcaniny<br />
hradu Gýmeš sústredili svoju pozornosť v lete roku 1966 Gaisler & Hanák (1972) a v rokoch 1968 a<br />
1969 Ligač (1986). Ligač navštívil aj zrúcaninu Oponického hradu, kde 29. 6. 1969 našiel vo výklenku<br />
hradnej steny 2 ex. druhu Rhinolophus hipposideros. Všetky spomínanéúdaje však pochádzajú z mimohibernačného<br />
obdobia. Podrobný systematický výskum rozšírenia <strong>netopierov</strong> na tomto území realizovali<br />
v rokoch 1997–1999 členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská & Lehotský 1998, 1999).<br />
Lokalitu JazernáŽibrica skontroloval v roku 1999 Ľudovít Gaál. V zimnom období 1999/2000 uskutočnil<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Píla<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mm/b Mdas Msp. Bbar spolu<br />
23. 2. 1997 – 9 2 2 2 – 2 – 17<br />
7. 2. 1998 – 6 – – – – – 1 7<br />
27. 2. 1999 – 7 – – 1 1 – – 9<br />
10. 1. 2000 1 3 1 1 – 1 – – 7<br />
301
zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> Rezník (2000). V uvedenej práci došlo k zámene údajov medzi druhmi R. hipposideros<br />
a R. ferrumequinum.<br />
Sčítavatelia. Koordinármi zimného sčítania <strong>netopierov</strong> v jaskyniach pohoria Tríbeč sú Blanka a Roman<br />
Lehotskí. Jednotlivých zimných sčítaní sa okrem nich zúčastnili aj Branislav Bogár, Juraj Lysý, Ján Taliga<br />
a členovia Oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti Tríbeč pod vedením Ľubomíra Sapáka.<br />
Stav ochrany. Najväčšiu pozornosť si z chiropterologického hľadiska zasluhujú jaskyne Píla, Muflónia<br />
jaskyňa(Müller), Jazvečí hrad a priepasť Horné Lúčno. Je potrebné prípadné jaskyniarske aktivity na týchto<br />
lokalitách realizovať mimo zimného hibernačného obdobia <strong>netopierov</strong>. Pokiaľ by sa v budúcnosti plánovala<br />
oprava uzáveru na jaskyni Píla, treba v každom prípade ponechať vyhovujúci vletový otvor pre netopiere.<br />
Komplexnú ochranu by bolo potrebné zabezpečiť Jaskyni pri kostole, ktorá sa postupne zapĺňa domovým<br />
odpadom. Ostatné lokality si pre svoju odľahlosť alebo menší počet zimujúcich <strong>netopierov</strong> nevyžadujú<br />
špeciálne ochranné opatrenia.<br />
Literatúra<br />
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,<br />
268 pp.<br />
DROPPA A., 1957: Krasové zjavy v sv. časti Tribča. Čs. Kras, 10(4): 158–165.<br />
GAÁL Ľ. & MLEJNEK R., 1999: Jaskyne v kameňolome Žirany v Tríbeči. Sinter, 7: 10.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.<br />
Plzeň, Přír., 7: 3–46.<br />
JAHN J., 1996: Prehľad podzemných dutín ústiacich na povrch v CHKO Ponitrie. Manuskript, 12 pp.<br />
KUŽEL T., 1975: Výsledky výskumu Svoradovej jaskyne v Nitre. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 4: 23–26.<br />
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Letné výskyty <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) v chránenej krajinnej oblasti<br />
Ponitrie a jej okolí. Rosalia (Nitra), 13: 215–223.<br />
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1999: Zimoviská <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) v chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.<br />
Rosalia (Nitra), 14: 187–194.<br />
LIGAČ S., 1986: Mammalia – cicavce chránenej krajinnej oblasti „Ponitrie“ 2. Netopiere (Chiroptera). Rosalia<br />
(Nitra), 3: 247–255.<br />
MITTER P., 1982: Klátovský kras. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 4: 9–11.<br />
MITTER P., 1985: Krasovéúzemia pohoria Tríbeč. Slov. Kras, 23: 45–66.<br />
REZNÍK S., 2000: Správa o sčítaní <strong>netopierov</strong> vo vybraných zimoviskách CHKO Ponitrie v zimnom období<br />
1999/2000. Rosalia (Nitra), 15: 219–223.<br />
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 14(2):<br />
1–68.<br />
VACHOLD J., 1959: Zpráva o novom náleze raniaka leislerovho (Nyctalus leisleri) na Slovensku. Biológia<br />
(Bratislava), 14(3): 218–220.<br />
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie <strong>netopierov</strong> na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,<br />
113 pp.<br />
302
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 303–309, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Veľkej Fatry<br />
Lucia BOBÁKOVÁ 1 & Ervín HAPL 2<br />
1, 2<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;<br />
1<br />
bobakova@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk<br />
Dekrétova jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7180, 607 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Dolný Harmanec. Nachádza<br />
sa v svahu oproti Harmaneckej jaskyni.<br />
Popis. Dlhá 47 m, kryogénna jaskyňa. Priestorná portálová jaskyňa.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Priestor kontrolovaný v zime v dvoch termínoch (tab. 3). V roku 1999 bol pred jaskyňou<br />
uskutočnený netting.<br />
Sčítavatelia. L. Bobáková, J. Obuch, I. Valach a študenti UK Bratislava.<br />
Ďalšie údaje: Netting: 4. 8. 1999 – Enil (1), Eser (1) (Uhrin, Hapl, Bobáková).<br />
Harmanecká jaskyňa Izbica<br />
Lokalizácia. (7180, 821 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Dolný Harmanec. Jaskyňasa<br />
nachádza v doline Harmanca na SZ od Banskej Bystrice. Vchod do jaskyne leží pod strmým vápencovým<br />
bralom na severnom hrebeni Kotolnice.<br />
Popis. Harmanecká jaskyňa je inaktívna fluviokrasovo-rútivá jaskyňa a je 2650 m dlhá, pričom sprístupnených<br />
pre verejnosť je 720 m. Vertikálne rozpätie je 75 m. Jaskyňa je vytvorená v druhohorných vápencoch<br />
stredného triasu. Podzemné priestory majú puklinovo-rúritý charakter a pomerne jednoduchý priebeh.<br />
V jaskyni je niekoľko jazierok, priepastí, vysokých komínov a mohutných dómov. Mohutné rútivé priestory<br />
predstavuje napr. Vstupný dóm, Dóm objaviteľa, Gotický dóm, Dóm pagod a Bludný dóm. Oválne chodby<br />
reprezentujúčasti zvané Riečisko, Nánosová chodba, Južné riečisko. Kvapľovú výzdobu, najčastejšie bielej<br />
farby, tvoria mohutné pagodovité stalagmity a excentrické stalaktity tvoriace nástenné vodopády a záclony.<br />
Jaskyňajeznáma hlavne kvôli bohatému výskytu mäkkého bieleho sintra. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C,<br />
relatívna vlhkosť 94–97 %. Jaskyňu objavil v roku 1932 Michal Bacúrik cez oddávna známy vstupný portál<br />
nazývaný Izbica. Jaskyňa je pre verejnosť otvorená od roku 1950. Popis a história objavovania jaskyne je<br />
spracovaná vo viacerých prácach (Babjak & Belička 1976, Bacúrik 1950, Droppa 1974, Kukla 1951, Lenčo<br />
1950, Obrcian 1992, Šperka 1947).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvé podrobnejšie informácie o chiropterofaune Harmaneckej jaskyne možno nájsť<br />
v práci Vacholda (1956) a parazitológov (Grulich & Povolný 1956, Hůrková 1963, Dudich & Matoušek<br />
1985). V 60. až 70. rokoch 20. storočia sa začína rozvoj výskumu (sčítavanie, odchyt, krúžovanie) <strong>netopierov</strong>,<br />
ktorý je organizovaný J. Gaislerom a V. Hanákom (Hanák 1971, Hanák et al. 1962, Gaisler & Hanák 1972,<br />
1973). Niekoľko jedincov z Harmaneckej jaskyne je deponovaných v zbierkach Považského múzea v Žiline<br />
(Štollmann 1968). K dokonalejšiemu poznaniu druhového spektra Harmaneckej jaskyne významne prispel<br />
aj osteologický rozbor kostrového materiálu z jaskynných tanatocenóz a potravy Strix aluco (Obuch 1985,<br />
1994, 1995). Komplexné zhrnutie poznatkov o chiropterofaune danej lokality uvádza Bobáková (2001).<br />
Niekoľko údajov sa nachádza aj v ďalších prácach (napr. Bernadovič 1995, Gulička 1975).<br />
303
Sčítavatelia. V 50. až 70. rokoch sledovali netopiere Harmaneckej jaskyne J. Vachold, J. Gaisler a V. Hanák.<br />
Neskôr sčítanie koordinovali M. Uhrin, J. Obuch, I. Valach a J. Kadlečík a v rokoch 1999–2001<br />
L. Bobáková. Okrem nich sa sčítaní zúčastnili: J. Bohuš, M. Detko, E. Detková, P. Gregor, E. Hapl, Chilová,<br />
Z. Imrichová, M. Jasík, M. Macek, P. Mathe, M. Kurka, J. Obrcian.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo doteraz v Harmaneckej jaskyni zaznamenaných 18 druhov <strong>netopierov</strong><br />
(tab. 1): Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis oxygnathus, Myotis<br />
bechsteinii, Myotis nattereri, Myotis emarginatus, Myotis mystacinus, Myotis brandtii, Myotis dasycneme,<br />
Myotis daubentonii, Eptesicus serotinus, Eptesicus nilssonii, Pipistellus pipistrellus, Barbastella barbastellus,<br />
Plecotus auritus, Nyctalus noctula a Vespertilio murinus, pričom 7 z nich (Myotis brandtii, Myotis<br />
dasycneme, Barbastella barbastellus, Eptesicus nilssonii, Eptesicus serotinus, Nyctalus noctula a Vespertilio<br />
murinus) bolo zistených len v jaskynnej tanatocenóze alebo v potrave Strix aluco. Medzi pravidelne<br />
hibernujúce a najpočetnejšie druhy patria Myotis myotis, Myotis oxygnathus, Myotis daubentonii<br />
a Pipistellus pipistrellus.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je NPP a v období od 15. mája do 31. októbra je sprístupnená pre verejnosť. V tomto<br />
období sa v jaskyni vyskytuje len nízky počet <strong>netopierov</strong>. Aj keď nemožno úplne vyvrátiť súvislosť medzi<br />
sprístupnenosťou jaskyne a nízkou početnosťou <strong>netopierov</strong> v tomto období, vplyv sezónnosti na početnosť<br />
Myotis myotis/oxygnathus potvrdzuje literatúra. Zároveň treba pripomenúť, že v období otvorenia jaskyne<br />
pre verejnosť sú netopiere v aktívnej fáze, čoimumožňuje opustiť miesto, kde sú veľmi rušené.V súvislosti<br />
s faktom, že sa jedná o sprístupnenú jaskyňu, ktorej údržba neraz vyžaduje použitie chemických látok, je<br />
potrebné ich aplikáciu dôsledne sledovať. Ako negatívum je treba spomenúť vletový otvor, ktorý je v ráme<br />
vstupných dverí. Jeho rozmery sú 8×10 cm, čo pre druhy Myotis myotis a Myotis oxygnathus, ktorých<br />
rozpätie krídel je 35–40 cm, nie je vyhovujúce.<br />
Ďalšie údaje. 4. 3. 1964 – Rfer (1), Moxy (1), 22. 11. 1994 – Mmyo (169), Moxy (1), Myotis sp.(2), Paur (1),<br />
6. 2. 1995 – Mmyo (62), Myotis sp. (4), 18. 3. 1999 – Rhip (1), Moxy (1), Mmyo/oxy (1245), Mnat (1), Mdau<br />
(4), Myotis sp. (3) (Bobáková, Valach, Obrcian), 13. 12. 1999 – Rfer (1), Rhip (4), Mmyo/oxy (186), Mdau<br />
(5), Myotis sp. (1), Ppip (3), 11. 1. 2000 – Rhip (2), Mmyo/oxy (320), Mdau (11), Paur (1), 6. 3. 2000 – Rhip<br />
(2), Mmyo/oxy (829), Mdau (4), Myotis sp. (3), Ppip (4), 31. 3. 2000 – Rhip (2), Mmyo/oxy (1656), Mnat (1),<br />
Mdau (12), Myotis sp. (1), Paur (1), (Bobáková, Obrcian, Gregor). Netting: 3. 8. 2000 – Mmyo (10), Moxy<br />
(2), Mdau (2), Mema (2), Mbech (2) (Bobáková, Mojžišová).<br />
Dolina Nižné Matejkovo<br />
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Nižné Matejkovo, dlhá štôlňa (Nižné Matejkovo, štôlňa 1), Nižné<br />
Matejkovo, krátka štôlňa (Nižné Matejkovo, štôlňa 2).<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Harmaneckej jaskyni Izbica<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mm/o Mnat Mema Mmys Mm/b Mdau Msp. Ppip Paur spolu<br />
24. 2. 1955 – – 37 – – – – – – – – – – 37<br />
6. 12. 1956 – – 1 – – – – – – – – – – 1<br />
12. 2. 1958 – – 1 – – – – – – – – – – 1<br />
12. 2. 1961 – 6 113 70 – – – 1 – – – – – 190<br />
28. 2. 1963 – 10 125 119 – – 1 – – – – – – 255<br />
26. 2. 1964 – 2 166 112 – – – 1 – – – – – 281<br />
10. 3. 1966 2 – – – – – – – – – – – – 2<br />
1. 3. 1994 – – 431 – – – – – – – – – – 431<br />
15. 3. 1995 – 3 636 – – – – – – – – 10 – 649<br />
30. 1. 1996 – 2 205 – – – – – – – 282 – – 489<br />
22. 1. 1997 – – 457 – – 1 – – – – – 5 2 465<br />
26. 2. 1998 – 2 533 – – – – – – – 6 – 1 542<br />
19. 2. 1999 – 5 1 1 582 1 – 1 1 2 5 – – 599<br />
8. 2. 2000 – 2 – – 556 – – – – 10 1 10 – 579<br />
304
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štôlňach v doline Nižné Matejkovo<br />
Lokalita dátum / druh Ppip Paur spolu<br />
Nižné Matejkovo, dlhá štôlňa 7. 2. 1998 1 1 2<br />
21. 2. 1999 – – –<br />
Nižné Matejkovo, krátka štôlňa 28. 2. 1998 – – –<br />
21. 2. 1999 – 1 1<br />
Lokalizácia. (6981, ca. 750 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú.Ružomberok. Vchod do<br />
dlhej štôlne sa nachádza na pravej strane Matejkovského potoka ca. 100 m vo svahu nad minerálnym prameňom.<br />
Krátka štôlňa je na ľavej strane Matejkovského potoka ca. 70 m vo svahu nad chatami pri ceste.<br />
Popis. Dlhá štôlňa je ca. 15 m dlhá a nerozvetvuje sa. Otvor je čiastočne zasypaný. Približné rozmery<br />
otvoru sú 1,3×0,8 m. Výška štôlne za vstupným otvorom je približne 1,8 m. Krátka štôlňa je ca. 8 m dlhá<br />
a nerozvetvuje sa. Približné rozmery otvoru sú 1,5×1,2 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Sčítanie <strong>netopierov</strong> tu bolo po prvý raz vykonané v roku 1998. Z minulosti nie sú<br />
známe žiadne údaje o netopieroch z tejto lokality.<br />
Sčítavatelia. Lucia Bobáková.<br />
Zhrnutie poznatkov. V dlhej štôlni boli celkovo zaznamenané dva druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 2): Plecotus<br />
auritus a Pipistrellus pipistrellus. V krátkej štôlni bol len jeden druh netopiera (Plecotus auritus).<br />
Stav ochrany: Štôlne sa nachádzajú na území CHKO Veľká Fatra. Z chiropterologického hľadiska nepatria<br />
štôlne v doline Nižné Matejkovo medzi významné lokality. Netopiere ich využívajú len ako občasnýúkryt.<br />
Aj keď obidve štôlne sa nachádzajú v tesnej blízkosti chatovej oblasti Nižné Matejkovo, sú pre chatárov<br />
takmer úplne neznáme a nezaujímavé.<br />
Jaskyňana sútoku<br />
Lokalizácia. (7080, 845 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica. Jaskyňa sa<br />
nachádza na ľavom brehu Vrátňanského potoka tesne nad sútokom s Gaderským potokom.<br />
Popis. Jaskyňa je tvorená krátkym jaskynným portálom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Priestor kontrolovaný v zime 1998/1999 (tab. 3).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, D. Haplová, M. Šara, L. Bobáková, M. Boroš, Z. Martiniová, T. Bajzík, I. Szantová.<br />
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v menších zimoviskách Veľkej Fatry<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip MmyoMmys Mm/b Msp. Eser Ppip Paur Psp. spolu<br />
Dekrétova j. 25. 1. 1985 – – – – – – 2 – – – 2<br />
18. 3. 1999 – – – – – – – – – – –<br />
Dolná Túfna 13. 2. 1961 1 2 12 – – – – – – – 15<br />
30. 1. 1996 – – 8 – – 1 – – – – 9<br />
22. 1. 1997 1 – 9 1 – – – 2 – – 13<br />
Horná Túfna 1. 3. 1981 – – 15 – – – – – – – 15<br />
1. 3. 1994 – – 7 – – – – – – – 7<br />
30. 1. 1996 1 – 9 – – 1 – – – 1 12<br />
22. 1. 1997 – – 5 – – – – – – – 5<br />
J. na sútoku 31. 12. 1998 – – 1 – – – – – – – 1<br />
Skalný portál 2. 1. 1999 – – 1 – – – – – – – 1<br />
Vrátna 6 31. 12. 1998 – – 2+1 † – – – – – – – 2+1†<br />
305
Jaskyňa v Hrdošnej skale<br />
Alternatívne názvy. Jaskyňa v Hrdoši, Žaškovská jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (6881, 857 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Žaškov. Leží 1 km V od obce<br />
Komjatná vSV cípe masívu Hrdoša.<br />
Popis. Jaskyňa v Hrdošnej skale je dlhá ca. 120 m. Je to rozsadlinovo-korózna jaskyňa, ktorá bola využívaná<br />
ako úkryt počas SNP. Jaskyňa je paleontologickým náleziskom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v roku 1998 (tab. 4).<br />
Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Šara, Šmídt, Šmídtová, Haplová.<br />
Stav ochrany. Vzhľadom k ťažkej lokalizácii a náročnému terénu nie je táto jaskyňa atakovaná ľudskou<br />
činnosťou.<br />
Kraľovany – starý tunel<br />
Alternatívny názov. Kraľoviansky tunel.<br />
Lokalizácia. (6880, 430 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Kraľovany, 1,5 km Z od<br />
obce Kraľovany, medzi v súčasnosti prevádzkovaným železničným tunelom a cestou E 50.<br />
Popis. Kraľoviansky starý tunel je jedným z najväčších známych podzemných priestorov v NP Malá Fatra.<br />
Tunel je zvyškom v minulosti používaného železničného tunela, čomu zodpovedajú i jeho rozmery. Jeho<br />
dĺžku možno odhadnúť na ca. 250–300 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Sčítanie <strong>netopierov</strong> tu bolo po prvý raz vykonané v roku 1997. Z minulosti nie sú<br />
známe žiadne údaje o netopieroch z tejto lokality.<br />
Sčítavatelia. L. Bobáková, E. Hapl, M. Šara, Ľ. Vavrová, M. Fillo, M. Madera, A. Gresch, B. Bogár.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v tuneli zaznamenaných 5 druhov <strong>netopierov</strong>: Rhinolophus hipposideros,<br />
Myotis myotis, Myotis daubentonii, Plecotus auritus a Barbastella barbastellus (tab. 4). Okrem druhu<br />
Plecotus auritus, ktorý bol zistený iba v období preletov, boli všetky druhy zistené na lokalite aj v zimnom<br />
období. Dňa 1. 2. 1997 bol Greschom na lokalite zaznamenaný Rhinolophus ferrumequinum, avšak tento<br />
údaj považujeme za sporný (dôvody sú vysvetlené v práci Bobáková & Hapl 2000).<br />
Stav ochrany. Kraľovany, starý tunel sa nachádza v tesnej blízkosti odstavnej plochy na ceste E 50. Vzhľadom<br />
na tento fakt je okolie tunela ako i samotná vstupná časť znečistené odpadkami. V prípade záujmu<br />
využiť tento podzemný priestor na komerčnéúčely (napr. sklad potravínainé), je potrebné realizáciu pozorne<br />
zvážiť.<br />
Ďalšie údaje. 5. 12. 1997 – Rhip (21), Mmyo (1), 20. 12. 1998 – Rhip (19), Mmyo (1), Mdau (1), Bbar (1),<br />
2. 1. 1999 – Rhip (12), Bbar (1). Netting (Hapl, Bobáková): 21. 8. 1998 – Mmyo (1), Mdau (20), 3. 9. 1998<br />
– Rhip (2), Mmyo (1), Mdau (50), Bbar (1), Paur (2), 19. 9. 1998 – Rhip (7), Mmyo (2), Mdau (23), Bbar<br />
(1), 9. 10. 1998 – Rhip (4), Mdau (9), Bbar (4).<br />
Kraľovianska horná jaskyňa v Sokole<br />
Alternatívny názov. Kraľoviansky meander.<br />
Lokalizácia. (6880, 530 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Kraľovany, 1,5 km Z od<br />
obce Kraľovany, východná strana Sokola v starom lome (Brodňanský 1955, 1969, 1970).<br />
Popis. Kraľovianska horná jaskyňa je 120 m dlhá a jej časť bola zničenáťažbou v lome. Vchod do jaskyne<br />
je 6 m široký, odkrytý odstrelom horniny v r. 1965. Vstupná chodba stúpa asi pod 35° uhlom, zužuje sa pri<br />
jazierkach, kde sa začína kvapľová výzdoba. Za jazierkami sa chodba opäť rozširuje a ústi do dómu (Cintorín)<br />
s rozmermi 7×12 m, ktorý je spojený s Veľkou sieňou (12×15 m) (Brodňanský 1969).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Výskyt <strong>netopierov</strong>, i keď bez uvedenia druhu z tejto lokality prvý raz udáva Brodňanský<br />
(1969). Chiropterofaune tejto jaskyne sa viac začala venovať pozornosť od roku 1997, odkedy sa táto<br />
lokalita kontroluje pravidelne každú zimu.<br />
306
Sčítatelia.V.Hanák, L. Bobáková, E. Hapl, M. Fillo, M. Madera, B. Lehotská, M. Bukna, M.Šara, Ľ. Vavrová.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkovo boli v jaskyni zaznamenané 3 druhy <strong>netopierov</strong> (tab. 4): Rhinolophus hipposideros,<br />
Myotis myotis a Myotis daubentonii, ktorý však bol zistený iba v období preletov.<br />
Ďalšie údaje. Netting (Lehotská, Vavrová): 3. 9. 1998 – Mmyo (3).<br />
Stav ochrany.V súvislosti s tým, že ťažba v lome, v ktorom sa jaskyňa nachádza bola pozastavená a lokalita<br />
nepatrí medzi ľuďmi často navštevované, pravdepodobne nepatrí medzi ohrozené.<br />
Kraľovianska jaskyňa<br />
Alternatívny názov. Kraľovianska stredná jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (6880, 520 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Kraľovany, 1,5 km Z od<br />
obce Kraľovany, východná strana Sokola v starom lome.<br />
Popis. Kraľovianska jaskyňa je 232 m dlhá a jej časť bola zničenáťažbou v lome. Je to inaktívna fluviokrasová<br />
jaskyňa.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Sčítanie <strong>netopierov</strong> sa v tejto jaskyni prvý raz uskutočnilo v roku 1997. Odvtedy je<br />
táto jaskyňa príležitostne kontrolovaná.<br />
Sčítavatelia. L. Bobáková, E. Hapl, M. Fillo.<br />
Zhrnutie poznatkov. Celkovo boli v jaskyni zaznamenané 2 druhy <strong>netopierov</strong>: Rhinolophus hipposideros,<br />
Myotis myotis (tab. 4).<br />
Stav ochrany. Rovnako ako Kraľovianska horná jaskyňa.<br />
Priehradná jaskyňa<br />
Lokalizácia. (6880, 470 m n. m.) – stredné Slovensko, Turčianska kotlina (240), k. ú. Šútovo. Leží vSV<br />
cípe Šútovskej epigenézy.<br />
Popis. Priehradná jaskyňa je ca. 40 m dlhá inaktívna fluviokrasová jaskyňa.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Sčítanie <strong>netopierov</strong> na tejto lokalite po prvý raz uskutočnili Hapl a Bobáková v roku<br />
1997. Odvtedy je táto lokalita v zimnom období príležitostne kontrolovaná (tab. 4).<br />
Sčítavatelia: L. Bobáková, E. Hapl, M. Kalaš.<br />
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v sledovaných lokalitách<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mdau Bbar spolu<br />
Kraľovany tunel 18. 2. 1997 2 – – – 2<br />
13. 2. 1998 16 1 – 2 19<br />
14. 2. 1999 18 1 1 – 20<br />
23. 1. 2000 16 – – 1 17<br />
11. 2. 2001 13 3 1 – 17<br />
J. v Hrdošnej skale 2. 1. 1998 – 5 – – 5<br />
Kraľovianska Horná 11. 12. 1973 – 1 – – 1<br />
15. 2. 1997 1 1 – – 2<br />
5. 12. 1997 – 5 – – 5<br />
15. 1. 1999 3 5 – – 8<br />
Kraľovianska j. 5. 12. 1997 1 1 – – 2<br />
15. 1. 1999 2 – – – 2<br />
Priehradná j. 14. 12. 1997 – – – – –<br />
14. 2. 1999 2 – – – 2<br />
307
Stav ochrany. Jaskyňa sa nachádza na exponovanom pomerne ťažko dostupnom brale, a preto nepatrí<br />
medzi atakované lokality.<br />
Skalný portálVrátna dolina<br />
Lokalizácia. (7080, 890 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica. Skalný portál na<br />
ľavom brehu Gaderského potoka oproti sútoku s Vrátňanským potokom.<br />
Popis. Jaskyňa je tvorená krátkym jaskynným portálom.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Priestor kontrolovaný v zime 1998/1999 (tab. 3).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl.<br />
Túfne jaskyne<br />
Názvy lokalít. Dolná Túfna, Horná Túfna.<br />
Lokalizácia. (7180, 935 m n. m. – Dolná Túfna, 975 m n. m. – Horná Túfna) – stredné Slovensko, Veľká<br />
Fatra (150), k. ú. Dolný Harmanec. Jaskyne sa nachádzajú v doline Túfny, ústiacej do potoka Harmanca<br />
povyše Harmaneckého tunela.<br />
Popis. Dolná Túfna: vchod jaskyne je 5 m vysoký a 6 m široký a má východnú expozíciu. Jaskyňa pozostáva<br />
z jednej chodby. Šírka jaskyne sa pohybuje od 5 m do 7 m, miestami má výklenky rozšírené až na<br />
12 m. Výška chodby je umelo zväčšená na 1,5 až 2 m. Dĺžka 68 m. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa. Horná<br />
Túfna: vchod jaskyne má južnú expozíciu, má oblúkovitý tvar a je 8 m vysoký a 14 m široký. Jaskyňa<br />
pozostáva zo Vstupnej chodby, Predného dómu, Spojovacej chodby a Zadnej siene. Predný dóm je 28 m<br />
dlhý, 18mširoký a 6–7 m vysoký. Celková dĺžka jaskyne je 85 m. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvé údaje z tejto dvojice zimovísk uvádzajú Gaisler & Hanák (1972) z Dolnej Túfnej.<br />
V zime 1993/1994 uskutočnili sčítanie v Hornej Túfnej Obuch a Valach a v zime 1995/1996 uskutočnili<br />
sčítanie na území Veľkej Fatry Obuch, Valach, Jasík, Bohuš, Chilová, Macek a Kadlečík. V zime 1996/1997<br />
jaskyne kontrolovali Bohuš a Remeník (tab. 3).<br />
Sčítavatelia. J. Obuch, I. Valach, M. Jasík, J. Bohuš, V. Chilová, M. Macek, J. Kadlečík, Ľ. Remeník.<br />
Vrátna 6<br />
Alternatívny názov. Piesková jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7080, 900 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica. Jaskyňa leží na<br />
pravom strane Vrátnej doliny neďaleko sútoku Vrátňanského potoka s Gaderským.<br />
Popis. Hlavný priestor jaskyne je tvorený veľkým jaskynným potrtálom. Dĺžka 30 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Priestor kontrolovaný v zime 1998/99 (tab. 3).<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, D. Haplová, M. Šara, L. Bobáková, M. Boroš, Z. Martiniová, T. Bajzík, I. Szantová.<br />
Literatúra<br />
BABJAK J. & BELIČKA Š., 1976: História jaskyniarskych výskumov v okolí Harmanca. Sprav. Slov. Speleol.<br />
Spoloč., 7(2): 11–13.<br />
BACÚRIK M., 1950: Ako bola objavená Izbica. Krásy Slov., 27(5–8): 106.<br />
BERNADOVIČ F., 1995: Die Chiropterofauna in den zugänglichen Höhlen der Slowakei. Pp.: 89–92. In: Proceedings.<br />
International Symposium „Caves and Man“. Liptovský Mikuláš.<br />
BOBÁKOVÁ L., 2001: Netopiere vybraných lokalít (Dobšinskáľadová jaskyňa, Harmanecká jaskyňa a Domica)<br />
vo vzťahu k ekologickým podmienkam a antropickým aktivitám. Diplomová práca, PF UK Bratislava,<br />
Katedra ekosozológie a fyziotaktiky, Bratislava, 90 pp.<br />
308
BOBÁKOVÁ L. & HAPL E., 2000: Netopiere Národného parku Malá Fatra. Vespertilio, 4: 19–26.<br />
BRODŇANSKÝ J., 1955: Kraľovianska jaskyňa. Krásy Slov., 32(1): 30–33<br />
BRODŇANSKÝ J., 1969: Kraľovianska Horná jaskyňa v Sokole. Slov. Kras, 7: 87–88.<br />
BRODŇANSKÝ J., 1970: Podzemné krásy Oravy. Krásy Slov., 47(6): 268–269.<br />
DROPPA A., 1974: Krasové javy v okolí Harmanca vo Veľkej Fatre. Slov. Kras, 12: 59–94.<br />
DUDICH A. & MATOUŠEK B., 1985: Blchy (Siphonaptera, Insecta) zo zbierok Slovenského národného múzea<br />
v Bratislave. Zbor. Slov. Nár. Múz., Prír. Vedy, 31: 81–104.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.,<br />
Přír., Plzeň, 7: 3–46.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.<br />
GRULICH I. & POVOLNÝ D., 1956: Príspěvek k chorologii muchulovitých (Nycteribiidae) se zvláštním zřetelem<br />
k jejich hostitelům v ČSR. Zool. Listy, 19(2): 97–110.<br />
GULIČKA J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slov. Kras, 13: 37–85.<br />
HANÁK V., 1971: Nové poznatky o rozšíření netopýrů na Slovensku. Zprávy Čs. Společ. Zool., 1–3:48–52.<br />
HANÁK V., GAISLER J. & FIGALA J., 1962: Changes in numbers of bats hibernating in the Bohemian Karst<br />
during 1969–1987. Pp.: 71–74. In: HORÁČEK I. & VOHRALÍK V. (eds.): Prague Studies in Mammalogy.<br />
Charles University Press, Praha, 245 pp.<br />
HOCHMUTH Z., 1976: Krasové javy v centrálnej časti Veľkej Fatry. Slov. Kras, 14: 147–157.<br />
HOCHMUTH Z., 1986: Výskum jaskýň v Hrdoši nad Komjatnou. Slov. Kras, 24: 177–182.<br />
HŮRKOVÁ J., 1963: Bat trematodes in Czechoslovakia. A systematical review of occuring species. Věst. Čs.<br />
Společ. Zool., 27(4): 250–276.<br />
KUKLA J., 1951: Harmanecká jeskyně. Čs. Kras, 4: 97–108.<br />
LENČO V., 1950: Dejiny jaskyne „Izbica“. Krásy Slov., 27(5–8): 114–116.<br />
OBRCIAN J., 1992: 60 rokov od objavenia Harmaneckej jaskyne. Chrán. Úz. Slov., 19: 91–92.<br />
OBUCH J., 1985: Príspevok k výskytu <strong>netopierov</strong> v Západných Karpatoch. Vlastived. Zbor. Považia, 15:<br />
253–287.<br />
OBUCH J., 1994: Types of bat assemblages (Chiroptera) recorded in Slovakia. Folia Zool., 43: 393–410.<br />
OBUCH J., 1995: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> v jaskynných tanatocenózach. Netopiere, 1: 29–38.<br />
ŠPERKA L., 1947: Ako bola objavená Harmanecká jaskyňa. Krásy Slov., 25(1–2): 25–27.<br />
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.<br />
Slov. Kras, 6: 37–40.<br />
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2(14):<br />
1–68.<br />
309
310
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 311–319, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Prehľad zimovísk <strong>netopierov</strong><br />
v Gaderskej a Belianskej doline (Veľká Fatra)<br />
Ján OBUCH<br />
Botanická záhrada UK, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk<br />
Úvod<br />
Gaderská dolina a Belianska dolina patria do geomorfologických podcelkov Bralná Fatra, Hôľna Fatra a<br />
Lysec. V celej oblasti je známych viacero jaskýň (Bella & Holúbek 1999). Za účelom mapovania výskytu<br />
<strong>netopierov</strong> v období 1960–2000 bolo skontrolovaných 23 priestorov (tab. 1–15). V popisoch lokalítsaprehľad<br />
obmedzuje na údaje uvedené vo vyššie citovanej práci, bližšiu charakteristiku zimovísk a ich lokalizáciu je<br />
možné nájsť v speleologickej literatúre (Bárta 1954, 1958, Droppa 1975, 1976, Hochmuth 1976a, b, Hol ú-<br />
bek 1993, Holúbek & Kleskeň 1993, Ložek 1980, Mitter 1972a, b, 1975a, b, 1976, 1980, 1982, Mr ázik<br />
1983, 1984, 1985a, b, 1987, 1988, 1989, T ůma 1982, Tůma & Mažári 1985). Niektoré výsledky o výskyte<br />
<strong>netopierov</strong> už boli uverejnené v iných prácach (Darola & Obuch 1980, Kadlečík et al. 1995, Obuch 1983).<br />
Gaderská<br />
Biela jaskyňa<br />
dolina<br />
Alternatívne názvy. Dolná jelenia j., VA-7.<br />
Lokalizácia. (7079, 845 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Korózno-kryogénna jaskyňa s dĺžkou 43 m.<br />
Beznádejná jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Puklinová jaskyňa v Prostrednom grúni, D-7.<br />
Lokalizácia. (7079, 676 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Bielej jaskyni<br />
Dátum / druh Mmyo Mbech Mmys Enil Bbar spolu<br />
26. 12. 1984 – – – – – –<br />
13. 2. 1988 1 – – – 1 2<br />
20. 1. 1991 3 1 – – 1 5<br />
4. 2. 1993 3 – – – 1 4<br />
29. 12. 1993 – – – 2 2 4<br />
26. 12. 1994 2 – 1 – 1 4<br />
31. 1. 1996 1 – – – 3 4<br />
26. 12. 1996 1 – – – 1 2<br />
6. 3. 1998 – – – – – –<br />
26. 12. 1998 – – – – 2 2<br />
1. 1. 2000 – – – 2 1 3<br />
311
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Beznádejnej jaskyni<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Mbech Paur spolu<br />
13. 3. 1969 3 3 – – – 6<br />
7. 3. 1974 – 3 1 – – 4<br />
20. 12. 1980 – – – 1 – 1<br />
5. 12. 1982 – – – – 1 1<br />
10. 1. 1994 – 3 – – – 3<br />
1. 2. 1996 – 1 1 – 1 3<br />
1. 1. 1999 – – – – – –<br />
18. 2. 2000 2 – – – – 2<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 60 m.<br />
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Mmyo (1).<br />
Dedošová I<br />
Alternatívny názov. Dolná Dedošová, D-1.<br />
Lokalizácia. (7080, 682 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Korózno-kryogénna jaskyňa dĺhá 29 m.<br />
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Rhip (1), 27. 11. 1983 – Rhip (1).<br />
Dolná stĺpová<br />
Alternatívny názov. VA-1.<br />
Lokalizácia. (7079, 843 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 22 m.<br />
Ďalšie údaje. 26. 11. 1981 – Mmyo (5), 27. 11. 1983 – Mmyo (3).<br />
Horná Dedošová<br />
Lokalizácia. (7080, ca. 1000 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 20 m.<br />
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – neg.<br />
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Dedošová I<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Mdau Enil Eser Bbar spolu<br />
28. 12. 1972 6 – – – – – – 6<br />
7. 3. 1974 – 1 – – – – – 1<br />
31. 10. 1977 – 1 – – – – – 1<br />
20. 12. 1980 2 – 1 – – – 1 4<br />
5. 12. 1982 1 – – – – – – 1<br />
26. 12. 1984 1 1 – – – 1 – 3<br />
13. 2. 1988 1 – – – – – – 1<br />
10. 1. 1994 4 – – – – – – 4<br />
1. 2. 1996 2 1 – – – – – 3<br />
4. 12. 1998 1 – – – 1 – – 2<br />
18. 2. 2000 1 – – 1 – – – 2<br />
312
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Dolnej stĺpovej<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mmys spolu<br />
7. 3. 1974 – 5 – – 5<br />
5. 12. 1982 – 3 – – 3<br />
26. 12. 1984 1 – – – 1<br />
13. 2. 1988 2 4 – – 6<br />
20. 1. 1991 2 1 – – 3<br />
4. 2. 1993 1 6 – – 7<br />
29. 12. 1993 1 6 – – 7<br />
26. 12. 1994 2 2 – – 4<br />
31. 1. 1996 4 4 – – 8<br />
26. 12. 1996 1 5 1 1 8<br />
6. 3. 1998 2 2 – – 4<br />
26. 12. 1998 1 3 – 1 5<br />
1. 1. 2000 – 4 – – 4<br />
Horná stĺpová<br />
Alternatívny názov. VA-2.<br />
Lokalizácia. (7079, 857 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 22 m.<br />
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Paur (1).<br />
Jaskyňa na Vyhni<br />
Alternatívne názvy. Piesočná j., Piesková j., Jaskyňa č. 2, 2-H.<br />
Lokalizácia. (7079, 735 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Jaskyňa je 40 m dlhá. Archeologické a antropologické nálezy.<br />
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Rhip (2), 27. 11. 1983 – Rhip (1).<br />
Jaskyňa Izabely Textorisovej<br />
Alternatívne názvy. Havranová, Havrania, HA-5.<br />
Lokalizácia. (7079, 767 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica<br />
Popis. Korózno-kryogénna jaskyňa dlhá 134 m.<br />
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Rhip (1), 27. 11. 1983 – Paur (1).<br />
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Horná Dedošová<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Bbar Paur spolu<br />
28. 12. 1972 – 3 – 1 4<br />
7. 3. 1974 – 1 – – 1<br />
31. 10. 1977 1 – – – 1<br />
5. 12. 1982 – – 1 – 1<br />
27. 11. 1983 – – – – –<br />
13. 2. 1988 – 1 – – 1<br />
4. 12. 1998 – – – – –<br />
313
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Hornej stĺpovej<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo spolu<br />
5. 12. 1982 – – – –<br />
27. 11. 1983 1 1 – 2<br />
20. 1. 1991 – – 1 1<br />
4. 2. 1993 – – – –<br />
29. 12. 1993 – – – –<br />
26. 12. 1994 – 1 – 1<br />
26. 12. 1996 – 2 – 2<br />
2. 1. 1998 – 1 – 1<br />
26. 12. 1998 – – – –<br />
Jelenia jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Horná jelenia j., VA-6.<br />
Lokalizácia. (7079, 845 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 48 m.<br />
Lôm<br />
Alternatívny názov. G-4.<br />
Lokalizácia. (7079, 887 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Korózno-kryogénna jaskyňa s dĺžkou 62 m. Paleontologické nálezy, historické nápisy.<br />
Mažarná<br />
Alternatívne názvy. Mažiarna, VA-2.<br />
Lokalizácia. (7079, 830 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 130 m. Archeologické a antropologické nálezy.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Okrem autora príspevku v jaskyni pôsobili J. Svatoň (Svatoň 1971) a A. Štollmann<br />
(Štollmann 1968).<br />
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Mmyo (5).<br />
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jaskyni na Vyhni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mmys Eser spolu<br />
22. 12. 1972 1 – 3 – – 4<br />
7. 3. 1974 1 2 5 – – 8<br />
20. 12. 1980 – 3 1 – – 4<br />
5. 12. 1982 – 2 – – – 2<br />
26. 12. 1984 1 2 2 – – 5<br />
13. 2. 1988 – – 3 – – 3<br />
23. 2. 1990 – 2 3 – – 5<br />
20. 1. 1991 – 1 2 – – 3<br />
4. 2. 1993 – 3 – – – 3<br />
29. 12. 1993 – 2 – – – 2<br />
26. 12. 1994 – 2 – – – 2<br />
31. 1. 1996 – 3 – – 1 4<br />
26. 12. 1996 1 1 1 1 – 4<br />
6. 3. 1998 – 2 – – – 2<br />
26. 12. 1998 1 4 1 – – 6<br />
1. 1. 2000 – 2 1 – – 3<br />
314
Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jaskyni Izabely Textorisovej<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Enil Eser Bbar Paur spolu<br />
7. 3. 1974 1 – – – – – – 1<br />
20. 12. 1980 1 1 – – 1 – 1 4<br />
5. 12. 1982 – 1 – – – – 1 2<br />
26. 12. 1984 – 2 – – – – – 2<br />
13. 2. 1988 – 2 – – – 1 2 5<br />
23. 2. 1990 – 2 – 1 – 1 – 4<br />
20. 1. 1991 – 3 1 – – – – 4<br />
4. 2. 1993 – – – – – – – –<br />
29. 12. 1993 1 1 – – – 1 – 3<br />
26. 12. 1994 3 – – – – 1 1 5<br />
31. 1. 1996 2 – – – – 2 – 4<br />
26. 12. 1996 9 2 – – – 1 1 13<br />
6. 3. 1998 5 1 – – – – – 6<br />
26. 12. 1998 3 – – – – 1 – 4<br />
1. 1. 2000 1 1 – – – 1 – 3<br />
Morňa<br />
Alternatívny názov. B-0.<br />
Lokalizácia. (7080, 1362 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Necpaly. Vchod jaskyne sa<br />
nachádza v priečnej depresii hrebeňa Bielej skaly (1385 m n. m.) vo vzdialenosti 81 m od vrcholovej kóty.<br />
Popis. Rozsadlinová jaskyňa s dĺžkou 250 a hĺbkou 67 m. Vchod má rozmery 0,5×0,4 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Údaje o netopieroch pochádzajú z práce Hochmutha (Hochmuth 1976a, b).<br />
Zhrnutie poznatkov. 31. 3. 1973 – Mmyo (7), Mmys (2), Paur (1).<br />
Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Jelenej jaskyni<br />
Dátum / druh Mmyo Mmys Vmur Enil Bbar spolu<br />
27. 11. 1983 – – – – – –<br />
26. 12. 1984 – – – – – –<br />
13. 2. 1988 1 – 1 – – 2<br />
20. 1. 1991 – – – – – –<br />
4. 2. 1993 – – – – – –<br />
29. 12. 1993 2 – – – – 2<br />
26. 12. 1994 – – – 1 – 1<br />
31. 1. 1996 – – – 1 – 1<br />
26. 12. 1996 – 1 – – – 1<br />
6. 3. 1998 – – – – – –<br />
26. 12. 1998 – – – – 1 1<br />
1. 1. 2000 – – – – – –<br />
Tab. 10. Výsledky zimných sčítaní v jaskyni Lôm<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Paur Spolu<br />
1. 2. 1996 – 6 2 8<br />
1. 1. 1999 1 8 – 9<br />
315
Tab. 11. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Mažarnej<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mmys Mema Paur spolu<br />
9. 1. 1960 – 3 2 – – 3 8<br />
25. 2. 1969 1 2 3 2 – – 8<br />
17. 2. 1971 – 16 – – – 18<br />
22. 12. 1972 – – 4 1 – – 5<br />
7. 3. 1974 – – 1 – – – 1<br />
5. 12. 1982 1 – 2 – – – 3<br />
27. 11. 1983 – – 4 – – – 4<br />
13. 2. 1988 – – 3 – – – 3<br />
20. 1. 1991 – 1 9 – – – 10<br />
4. 2. 1993 – – 8 – – – 8<br />
26. 12. 1993 – 6 9 – – – 15<br />
31. 1. 1996 – 5 14 2 – – 21<br />
26. 12. 1996 – 1 7 – – – 8<br />
6. 3. 1998 – 2 6 – – – 8<br />
26. 12. 1998 – 3 2 – 1 – 6<br />
1. 1. 2000 – 4 4 – – – 8<br />
Belianska<br />
Javorina<br />
dolina<br />
Alternatívne názvy. D-6 – D-3.<br />
Lokalizácia. (7080, 940 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Fluviokrasovo-rútivá jaskyňa s dĺžkou 450 m (spoločne s Medveďou jaskyňou).<br />
Medvedia jaskyňa<br />
Lokalizácia. (7080, 940 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 180 m. Spolu s jaskyňou Javorina tvorí jeden jaskynný systém.<br />
Nad chatou<br />
Alternatívny názov. DO-1.<br />
Lokalizácia. (7080, 880 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 30 m.<br />
Tab. 12. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Javorina<br />
Dátum / druh Rhip Mnat Mema Mmys Mdau Paur spolu<br />
9. 2. 1970 6 1 – 48 – – 55<br />
9. 3. 1991 5 – – 42 – – 47<br />
22. 2. 1994 9 – 2 44 – – 55<br />
3. 3. 1997 14 1 – 61 – – 76<br />
12. 3. 1999 21 – 2 44 – – 67<br />
2. 3. 2000 20 – – 49 2 1 72<br />
316
Tab. 13. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v menších jaskyniach Belianskej doliny<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Bbar spolu<br />
Medvedia j. 9. 3. 1991 – 6 1 7<br />
12. 3. 1999 1 – – 1<br />
Nad chatou 9. 3. 1991 – – 1 1<br />
Perlová j. 7. 1. 1990 – 5 – 5<br />
9. 3. 1991 1 3 – 4<br />
Venušina j. 9. 3. 1991 – 1 – 1<br />
Perlová jaskyňa<br />
Alternatívny názov. DO-2.<br />
Lokalizácia. (7080, 910 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 470 m.<br />
Suchá jaskyňa 1<br />
Lokalizácia. (7080, 912 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 1500 m.<br />
Suchá jaskyňa 2<br />
Lokalizácia. (7080, 916 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 280 m.<br />
Tab. 14. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Suchá 1 – 3<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mnat Mmys Enil Eser Bbar Paur Paus spolu<br />
Suchá jaskyňa 1 1. 1. 1980 1 – – – – – 1 – – 2<br />
28. 12. 1989 – 2 – – – – 1 – – 3<br />
9. 3. 1991 1 3 – – – – – – – 4<br />
22. 2. 1994 1 2 – – – – 1 1 – 5<br />
3. 3. 1997 4 16 1 1 – – 1 2 – 25<br />
12. 3. 1999 2 12 – 3 – 1 – – – 18<br />
2. 3. 2000 3 13 1 – – – – – – 17<br />
Suchá jaskyňa 2 28. 12. 1989 – 5 – – 1 – – – – 6<br />
9. 3. 1991 – 4 – 1 1 – – – 1 7<br />
22. 2. 1994 2 7 – – – – – – 2 11<br />
3. 3. 1997 2 12 – – – – 1 – – 15<br />
12. 3. 1999 1 7 – – 1 – 1 – – 10<br />
2. 3. 2000 – 10 – – 1 – 1 – – 12<br />
Suchá jaskyňa 3 1. 1. 1980 – – – – – – 1 – – 1<br />
9. 3. 1991 – 2 – – – – – – – 2<br />
22. 2. 1994 – – – – – – – – – –<br />
317
Tab. 15. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Žiarna 1–3<br />
Lokalita Dátum / druh Rhip Mmyo spolu<br />
Žiarna 1 9. 3. 1991 3 1 4<br />
Žiarna 2 28. 12. 1989 – 10 10<br />
9. 3. 1991 2 23 25<br />
3. 3. 1997 7 24 31<br />
Žiarna 3 9. 3. 1991 – 6 6<br />
Suchá jaskyňa 3<br />
Lokalizácia. (7080, 930 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 25 m.<br />
Venušina jaskyňa<br />
Alternatívny názov. D–4.<br />
Lokalizácia. (7080, 940 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 25 m.<br />
Žiarna 1<br />
Lokalizácia. (7080, 625 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s podzemným jazerom. Dĺžka 87 m.<br />
Žiarna 2<br />
Lokalizácia. (7080, 695 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasovo-rútivá jaskyňa s dĺžkou 230 m.<br />
Žiarna 3<br />
Lokalizácia. (7080, 810 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.<br />
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 25 m.<br />
Sčítavatelia. Sčítanie v oblasti Gaderskej doliny a Blatnickej doliny organizuje Ján Obuch. Na jednotlivých<br />
akciách sa okrem autora ďalej podieľali D. Obuch, B. Obuchová, D. Obuchová, Pokorný.<br />
Literatúra<br />
BÁRTA J., 1954: Jaskyňa Mažarná pri Blatnici v Turci. Krásy Slov., 31(11): 330–334.<br />
BÁRTA J., 1958: Jaskyňa Mažarná v krasovom území Veľkej Fatry. Slov. Archeológia, 6(2): 245–256.<br />
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,<br />
268 pp.<br />
DAROLA J. & OBUCH J., 1980: Príspevok k poznaniu fauny mikromammálií oblasti Gaderskej doliny a Blatnickej<br />
doliny. Výsk. Práce Ochr. Prír., 3C: 301–322.<br />
DROPPA A., 1975: Krasové javy Belianskej doliny vo Veľkej Fatre. Slov. Kras, 13: 107–129.<br />
DROPPA A., 1976: Speleologický výskum Blatnického krasu vo Veľkej Fatre. Čs. Kras, 27: 37–64.<br />
HOCHMUTH Z., 1976a: Krasové jasvy v centrálnej časti Veľkej Fatry. Slov. Kras, 14: 147–157.<br />
318
HOCHMUTH Z., 1976b: Priepasťové jaskyne na Bielej skale vo Veľkej Fatre. Čs. Kras, 27: 113–116.<br />
HOLÚBEK P., 1993: Perlova jaskyna. Int. Caver, 7: 39.<br />
HOLÚBEK P. & KLESKEŇ J., 1993: Objavy v Perlovej jaskyni. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 24(2): 20–22.<br />
KADLEČÍK J., DUDICH A., OBUCH J. & ŠTOLLMANN A., 1995: K faune cicavcov (Mammalia) Belianskej doliny<br />
a rezervácie Borišov vo Veľkej Fatre. Ochr. Prír. (Banská Bystrica), 13: 311–320.<br />
LOŽEK V., 1980: Kvarterní měkkýši a stratigrafie jeskyně Mažarná. Čs. Kras, 30: 67–79.<br />
MITTER P., 1972a: Jaskyne Gaderskej a Blatnickej doliny vo Veľkej Fatre. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč.,<br />
3(3): 10–24.<br />
MITTER P., 1972b: Za podzemnými krásami Gaderskej doliny. Krásy Slov., 49(12): 556–560.<br />
MITTER P., 1975a: Jaskyňa Biela. Krásy Slov., 52(10): 464–465.<br />
MITTER P., 1975b: Jaskyňa Dedošová. Krásy Slov., 52(8): 377.<br />
MITTER P., 1976: Správa o výskume krasu Gaderskej doliny. Slov. Kras, 14: 115–137.<br />
MITTER P., 1980: Výskum krasu Gaderskej doliny a Blatnickej doliny. Výsk. Práce Ochr. Prír., 3A: 63–92.<br />
MITTER P., 1982: Kras západnej časti Veľkej Fatry. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 13(3): 33–39.<br />
MRÁZIK P., 1983: Jaskynný systém Javorina – Medvedia jaskyňa. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 14(4): 36–38.<br />
MRÁZIK P., 1984: Suchá jaskyňa č. 1. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 15(4): 12–15.<br />
MRÁZIK P., 1985a: Súčasný stav poznania krasu Belianskej doliny vo Veľkej Fatre. Slov. Kras, 23: 181–208.<br />
MRÁZIK P., 1985b: Súčasný stav výskumu v Žiarnej jaskyni č. 2 vo Veľkej Fatre. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč.,<br />
16(1–2): 8–10.<br />
MRÁZIK P., 1987: Perlová jaskyňa. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 18(1–2): 24–27.<br />
MRÁZIK P., 1988: Jaskyňa Javorina. Krásy Slov., 65(7): 6–9.<br />
MRÁZIK P., 1989: Suchá jaskyňa č. 1 vo Veľkej Fatre. Čs. Kras, 40: 73–79.<br />
OBUCH J., 1983: Zmeny početnosti <strong>netopierov</strong> v CHKO Veľká Fatra. Pp.: 45–48. In: VESTENICKÝ K. &<br />
ČUBOŇOVÁ K. (eds.): 18. Tábor ochrancov prírody 1982, Prehľad odborných výsledkov. ONV OK Martin,<br />
111 pp.<br />
SVATOŇ J., 1971: Náčrt výskytu a rozšírenie živočíchov v Gaderskej a Blatnickej doline. Pp.: 118–134. In:<br />
POLONEC A. et al. (eds.): Blatnica, brána do Gaderskej doliny. Osveta, Martin, 184 pp.<br />
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.<br />
Slov. Kras, 6: 37–40.<br />
TŮMA S., 1982: Nové objevy v krasové oblasti Belianské doliny (Velká Fatra). Čs. Kras, 33: 109–113.<br />
TŮMA S. & MAŽÁRI I., 1985: Jeskyně Javorina – největší jeskyně v krasové oblasti Belianské doliny (Velká<br />
Fatra). Čs. Kras, 36: 102–105.<br />
319
320
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 321–326, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> vo Vihorlate<br />
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2<br />
1<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
2<br />
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk<br />
Brekov –štôlňa<br />
Alternatívny názov. Strážske –štôlňa v západnom svahu Krivoštianskej hury.<br />
Lokalizácia. (7197, ca. 320 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Brekov. Štôlňa<br />
sa nachádza v západnom svahu Krivoštianky.<br />
Popis. Štôlňa je dlhá ca. 100 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítanie prebieha od roku 1983.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko, Peter Ivančík a Vladimír Thomka.<br />
Zhrnutie poznatkov. Štôlňa je zaujímavá pestrou skladbou zimujúcich <strong>netopierov</strong>. Bolo tu zistené zimovanie<br />
11 druhov <strong>netopierov</strong> v malých počtoch (tab. 1). Pravidelnejšie tu zimuje M. myotis, P. auritus a<br />
B. barbastellus.<br />
Stav ochrany.Preľahký prístup je často navštevovaná, vydymovaná naloženímohňa, v poslednom čase aj<br />
ako útulok bezdomovcov, preto je nevyhnutné zatvoriť vchod vhodnou mrežou (alebo vodorovnými koľajnicami).<br />
Ďalšie údaje. 5. 2. 1984 – Mmyo (1), 22. 2. 1989 – Rfer (1), Mmyo (1), Moxy (1), Mnat (1), Bbar (1), Paur<br />
(1), 30. 1. 1993 – Mmyo (3), Bbar (1), Paur (1), 9. 12. 1995 – Rfer (1), Paur (1), 25. 2. 1997 – Mmyo (4),<br />
Paur (1).<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Brekove –štôlni<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mnat Mbech Mdau Eser Bbar Paur Paus spolu<br />
3. 12. 1983 – – 1 – – – – – 1 1 – 3<br />
16. 2. 1985 – – – – – – – – 1 – – 1<br />
28. 1. 1986 – – 2 – – – – – 1 1 – 4<br />
10. 2. 1987 – – – – – – – – 2 1 1 4<br />
17. 2. 1989 1 – 4 1 1 – – – 2 4 – 13<br />
25. 1. 1990 – – – 1 – – – – – 3 – 4<br />
21. 1. 1991 – – 5 – – 1 – – 2 4 – 12<br />
23. 1. 1993 – – 5 – – – – – 1 2 – 8<br />
30. 1. 1994 – – 5 – – – – – – 1 – 6<br />
4. 12. 1994 – 1 – – – – – – – 1 – 2<br />
9. 3. 1996 – 1 – – – – – – 1 1 – 3<br />
4. 2. 1997 – – 6 – – – – – – – – 6<br />
22. 2. 1998 – – 1 – – – 2 1 – – – 4<br />
29. 11. 1998 – – – – – – – – 1 4 – 5<br />
29. 12. 1999 – 1 2 – – – – – – 2 – 6<br />
321
Čeremošňa –štôlňa<br />
Alternatívny názov. Čeremošňa –štôlňa (R. Hámre –Čeremošnia).<br />
Lokalizácia. (7099, ca. 580 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Remetské<br />
Hámre. Štôlňa sa nachádza nad obcou Remetské Hámre v doline potoka Čeremošna, vchod je tesne pri<br />
potoku v pravej časti breha.<br />
Popis. Jej dĺžka je ca. 30 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Štôlňa bola kontrolovaná v rokoch 1994 a 1997.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko.<br />
Zhrnutie poznatkov. V štôlni bol zistený v1prípade výskyt P. auritus.<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Ďalšie údaje. 20. 11. 1994 – Paur (3), 2. 3. 1997 – neg., 2. 12. 2000 – neg.<br />
Dúpna jaskyňa<br />
Alternatívne názvy. Dúpna jaskyňa (Jasenov – jaskyňa Dupna, Dupna jaskyňa).<br />
Lokalizácia. (7197, 320 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Jasenov. Jaskyňasa<br />
nachádza asi 1,5 km JV od obce Jasenov v JZ svahu kóty Červený Kameň, pod výraznou skalnou stenou.<br />
Popis. Jaskyňa má za portálovým vchodom (ca. 10×3 m) jedinú veľku sieň, v závere s dvoma plazivkami.<br />
Celková dĺžka je 35 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítavanie prebieha nepravidelne od roku 1973.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko, Boris Maderič, Peter Pjenčák, Vladimír Thomka.<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie malého počtu 6 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 2).<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je často navštevovaná, vo vchode návštevníci kladú oheň.<br />
Ďalšie údaje. 12. 2. 1997 – Mema (1).<br />
Jasenov –štôlňa pod hradom<br />
Alternatívne názvy. Jasenov –štôlňa pod Jasenovským hradom, Jasenov hrad –štôlňa, Jasenovská hradná<br />
jaskyňa.<br />
Lokalizácia. (7197, 398 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Jasenov. Štôlňa sa<br />
nachádza pod Jasenovským hradom tesne pod hradbami.<br />
Popis. Štôlňa je dlhá 30 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítavanie prebieha od roku 1976. Do roku 1986 štôlňu kontroloval Danko<br />
(1988), potom Thomka s výnimkou rokov 1994, 1996 keď ju skontroloval Danko.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko, Peter Pjenčák, Vladimír Thomka, Boris Maderič.<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Dúpnej jaskyni<br />
Dátum / Druh Rhip Mmyo Moxyy Mema Eser Bbar spolu<br />
14. 1. 1974 – 1 – – 2 – 3<br />
23. 1. 1977 – – 1 – – – 1<br />
3. 12. 1983 – 1 – – – – 1<br />
16. 2. 1985 – – – – – – –<br />
9. 3. 1996 – – – – – 2 2<br />
1. 3. 1997 1 1 – 2 – – 4<br />
16. 2. 2000 – – – – – – –<br />
322
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Jasenov –štôlňa hradom<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mnat Mmys Eser Bbar Paur Paus spolu<br />
11. 1. 1976 – – – – – 1 1 1 – 3<br />
23. 1. 1977 – – 2 – – 2 1 1 – 6<br />
10. 1. 1978 1 – 2 – 1 – 4 1 – 9<br />
9. 1. 1979 – – – – – – 1 1 – 2<br />
9. 1. 1980 – 1 – – – 1 – 1 – 3<br />
21. 1. 1981 – 1 – – – – – – 1 2<br />
26. 1. 1982 – – – – – – 2 – 2<br />
11. 1. 1983 – 2 – – – – – – – 2<br />
3. 12. 1983 – – 1 – 1 3 – – 5<br />
16. 2. 1985 – 2 1 – – – 6 – – 9<br />
22. 1. 1986 – 2 – 1 – – 2 1 – 6<br />
10. 2. 1987 – – – – – – 4 – – 4<br />
23. 2. 1987 3 – – – – 2 – – – 5<br />
22. 2. 1989 1 – – – – – – 1 – 2<br />
15. 1. 1990 – 1 – 1 – – – – – 2<br />
21. 1. 1991 – 3 – – 1 – – – – 4<br />
19. 12. 1991 – 2 – – – – – – – 2<br />
22. 2. 1993 – 5 – – – 1 – 2 – 8<br />
30. 1. 1994 1 1 – – – – – – – 2<br />
9. 3. 1996 – 1 – – – – 2 – – 3<br />
29. 1. 1997 – 4 – – – – 1 – – 5<br />
16. 2. 2000 1 3 – – – – – – – 4<br />
Zhrnutie poznatkov. Štôlňa je zaujímavá pestrou skladbou zimujúcich <strong>netopierov</strong>. Bolo tu zistené zimovanie<br />
10 druhov <strong>netopierov</strong> v malých počtoch (tab. 3).<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Ďalšie údaje. 24. 1. 1989 – Rhip (1), Paur (1), 1. 12. 1992 – Mmyo (4), 1. 3. 1997 – Mmyo (5).<br />
Malá Artajama<br />
Lokalizácia. (7196, 229 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Brekov. Jaskyňasa<br />
nachádza nad severnou hranou kameňolomu v Brekove na malom hrebienku.<br />
Popis. Je to malá puklinová jaskyňa s dĺžkou 20 m a hĺbkou 7 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskynka bola kontrolovaná prvýkrát v roku 1989.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko, Milan Pavúk, Peter Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. 20. 1. 1989 – Bbar (3), 16. 2. 2000 – neg. V jaskyni sa zistilo v 1 prípade zimovanie<br />
B. barbastellus.<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Medvedie diery<br />
Lokalizácia. (7197, 398 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Jasenov. Jaskyne sa<br />
nachádzajú asi 1 km južne od obce Jasenov v skalkách nad lesnou cestou v dolinke v pravo od hradu.<br />
Popis. Ide o 2 malé jaskyne. 1. jaskyňa zamalým otvorom, pokračuje nízkou chodbou s dĺžkou ca. 10 m.<br />
2. jaskyňa pozostáva so širokej nízkej chodby s dĺžkou ca 10 m, má veľký otvor.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítavanie prebieha nepravidelne od roku 1983.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko, Boris Maderič, Peter Pjenčák, Vladimír Thomka.<br />
323
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Medvedích dierach<br />
Dátum / druh Mmyo Bbar Paur spolu<br />
3. 12. 1983 1 – – 1<br />
16. 2. 1985 – – – –<br />
22. 2. 1988 – 1 – 1<br />
8. 2. 1989 – 3 – 3<br />
15. 1. 1990 – 2 – 2<br />
9. 1. 1991 – 1 1 2<br />
30. 1. 1994 – – – –<br />
9. 3. 1996 – – – –<br />
29. 1. 1997 1 2 – 3<br />
16. 2. 2000 – – – –<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyniach bolo zistené zimovanie 3 druhov <strong>netopierov</strong> v malých počtoch (tab. 4).<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Ďalšie údaje. 30. 11. 1996 – Mmyo (1).<br />
Veľká Artajama<br />
Lokalizacia. (7096, 260 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Brekov. Priepasť sa<br />
nachádza na východnej strane Klákočín, asi 30 m od východnej hrany horného poschodia kameňolomu<br />
v hustom záraste krovín.<br />
Popis. Otvor s rozmermi asi 2×1 m vedie do 10 m hlbokej siene, z jej dna vedie úzka asi 3 m hlboká puklina<br />
(uzavretá nezamknutou mrežou) do dvoch menších siení. Priepasť potom pokračuje úzkou veľmi strmo<br />
klesajúcou plazivkovou chodbou až do hĺbky 80 m. Celková dĺžka je ca. 150 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa je sporadicky kontrolovaná od roku 1974.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko a Peter Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. V priepasti sa zatiaľ zistilo zimovanie 3 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 5).<br />
Stav ochrany. Priepasť je často navštevovaná ľudmi, mreža nie je uzamknutá, označenie je zhodené do<br />
priepasti.<br />
Ďalšie údaje. 24. 3. 1974 – Mmyo (2).<br />
Vinné–hradná pivnica<br />
Lokalizácia. (7197, 325 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Vinné. Pivnica sa<br />
nachádza pod Vinianskym hradom.<br />
Popis. Vchod je z nádvoria, otvor ca. 2×1,5 m. Pozostáva z troch navzájom spojených miestností, ktoré sú<br />
relatívne plytko pod úrovňou zeme, jedna z nich je čiastočne zasypaná.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítavanie prebieha nepravidelne od roku 1973.<br />
Sčítavateľ. Štefan Danko.<br />
Zhrnutie poznatkov. V pivnici sa zistilo zimovanie 7 druhov <strong>netopierov</strong>, pravidelne tu zimuje niekoľko ex.<br />
B. barbastellus (tab. 6).<br />
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> vo Veľkej Artajame<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo spolu<br />
11. 2. 1988 1 – – 1<br />
16. 2. 2000 – 1 4 5<br />
324
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Vinné– hradná pivnica<br />
Dátum / druh Mmyo Moxy Mbech Eser Bbar Paur Paus spolu<br />
16. 11. 1973 – – – 1 1 – – 2<br />
18. 1. 1975 1 – – 2 – – – 3<br />
11. 1. 1976 – – – 1 3 – – 4<br />
28. 11. 1976 – – – – 2 – – 2<br />
10. 1. 1978 – – – – 1 – 1 2<br />
9. 1. 1979 – – – – 4 – – 4<br />
9. 1. 1980 – – – – 3 1 – 4<br />
16. 12. 1980 – 1 1 – 3 1 – 6<br />
1. 12. 1981 – 1 – – 3 2 – 6<br />
3. 2. 1983 – – – – 2 2 2 6<br />
17. 12. 1983 – – – 3 4 1 – 8<br />
22. 1. 1985 – – – – 4 2 – 6<br />
28. 1. 1986 – – – 1 7 1 – 9<br />
23. 2. 1987 – – – 1 2 – – 3<br />
18. 2. 1988 1 – – – 1 – – 2<br />
5. 2. 1994 2 – – – 7 – – 9<br />
4. 12. 1994 – – – 1 9 – – 10<br />
16. 3. 1996 – 1 – – 5 – – 6<br />
2. 3. 1997 – – – – 3 – 2 5<br />
29. 2. 2000 – – – – 7 – – 7<br />
Stav ochrany.Preľahkú prístupnosť je často navštevovaná. Lokalite by prospelo zmenšenie vchodu zamurovaním<br />
a uzatvorením.<br />
Ďalšie údaje. 22. 2. 1975 – Mmyo (1), Eser (1).<br />
Vlčia diera<br />
Alternatívny názov. Oreské –Vlčia diera.<br />
Lokalizácia. (7197, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Oreské. Jaskyňa sa<br />
nachádza asi 1,5 km severne od obce Oreské v závere dolinky pod malou skalnou stienkou.<br />
Popis. Jaskyňu tvorí chodba s dĺžkou ca. 15 m, vchod má rozmery 0,8×0,8 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítavanie prebieha s prestávkami od roku 1983. Od roku 1994 sa jaskyňa<br />
kontroluje pravidelnejšie. V rokoch 1997–1999 sme uskutočnili 6 jesenných odchytov.<br />
Sčítavateľ. Štefan Danko.<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie 5 druhov <strong>netopierov</strong>, pravidelne tu zimuje len<br />
M. myotis. Pri jesennom nettingu sa odchytilo 10 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 7).<br />
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyni Vlčia diera<br />
Dátum / Druh Mmyo Mbech Eser Bbar Paur spolu<br />
3. 2. 1983 – – – – 1 1<br />
28. 12. 1983 1 – – – – 1<br />
29. 2. 1988 2 – – – – 2<br />
6. 3. 1989 5 – – – – 5<br />
5. 2. 1994 1 1 – – – 2<br />
8. 3. 1995 1 – – – – 1<br />
16. 3. 1996 1 – 1 3 – 5<br />
1. 2. 1997 3 – – – 1 2<br />
29. 11. 1998 2 – – – – 2<br />
29. 2. 2000 1 – – – – 1<br />
325
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Ďalšie údaje. 4. 12. 1994 – neg.<br />
Literatúra<br />
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> na východnom Slovensku. Zbor.<br />
Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. vedy, 29: 131–160.<br />
UHRIN M., DANKO, Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
326
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 327–328, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v štôlňach Volovských vrchov<br />
Ervín HAPL 1 & Adriana BUREŠOVÁ 2<br />
1<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, 050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr.sk<br />
2<br />
ŠOP SR–RSOPK, Hlavná 93, SK–080 01 Prešov, Slovensko; buresova@sopsr.sk<br />
Majerova dolina<br />
Názvy lokalíty. Majerova dolina 1–3.<br />
Lokalizácia. (7289, 680 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Čučma. Štôlne sa<br />
nachádzajú na pravej strane Čučmianskej doliny v jej závere nad miestom, kde končí dolinová odvozná<br />
cesta a prechádza do svahu.<br />
Popis. Najdlhšia štôlňa má ca. 100 m, ostatnéštôlne sú krátke ca. do 20 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Naštôlne upozornil J. Tomes – lesník z cirkevných lesov v Rožňave. Prvý krát boli<br />
skontrolované dve krátke štôlne v roku 1997. Ďalšia kontrola sa uskutočnila v roku 1999, kedy bola nájdená<br />
a skontrolovaná aj najdlhšia zo štôlní.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Olekšák, J. Tomes, V. Kacerová, P. Majko.<br />
Zhrnutie poznatkov. Vštôlňach Majerovej doliny bolo zistených 8 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Lokalita<br />
patrí k významným lokalitám v oblasti severne od Rožňavy.<br />
Stav ochrany. Všetky tri lokality majú voľne prístupné vchody.<br />
Stožky<br />
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Stožky 1–3 (Štôlňa č. 1–3).<br />
Lokalizácia. (7190, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Rudňany. Vchody do<br />
štôlní ležia ca. 50 m od ťažobnej cesty, SV od baní „Želba“ Rudňany.<br />
Popis. Ide o asi 40 rokov staré prieskumné štôlne na ťažbu železnej rudy. Do vchodu štôlne Stožky 3 sa<br />
vchádza zhora, do otvoru s rozmermi 3×1,5 m, štôlňa je dlhá 55 m. Vnútro štôlne je tvorené popadanými<br />
zhnitými brvnami, ktoré v minulosti podopínali vnútro bane.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Žiadny výskum <strong>netopierov</strong> sa tu v minulosti nerealizoval.<br />
Sčítavatelia. Ervín Hapl, Adriana Burešová, Marek Fabian.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štôlňach Volovských vrchov<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Mdau Eser Bbar spolu<br />
Majerova dolina 1 30. 1. 1997 – – – 2 – – – – 2<br />
22. 1. 1999 – – – 1 – – – 2 3<br />
Majerova dolina 2 30. 1. 1997 – – – 1 – – 2 – 3<br />
22. 1. 1999 – – – – – – – – –<br />
Majerova dolina 3 22. 1. 1999 2 8 3 – 1 1 – – 15<br />
Stožky 3 20. 1. 2000 – 1 2 – – – – – 3<br />
327
Zhrnutie poznatkov. Z troch skontrolovaných štôlní iba v jednej (Stožky 3) bola zistená prítomnosť <strong>netopierov</strong><br />
(R. hipposideros, M. myotis).<br />
Stav ochrany. V budúcnosti sa počíta so zavalením štôlne Stožky 3, niektoré staré bane v oblasti majú byť<br />
neskôr zatopené.<br />
328
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 329–331, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Volovských vrchov I<br />
Štefan MATIS<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
Bane v doline Zábava<br />
Názvy lokalít. Adam, Michal, Nižný Michal.<br />
Lokalizácia. (7291, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Jasov. Nachádzajú sa<br />
v doline Zábava, ca. 3 km S od obce Počkaj.<br />
Popis. Najvýznamnejšou z troch baní je Adam. Jej vchod je situovaný v ľavom svahu nad výraznou haldou<br />
asi 30 m od asfaltovej cesty vedúcej po doline. Sčasti zasypaný vchod vedie do rovnej centrálnej chodby<br />
razenej v pevnej hornine. Z nej sa odbočuje po 30 m do ľavej štôlne, ktorá má dĺžku ca. 100 m a končí<br />
závalom. Centrálna chodba pokračuje ešte ďalších 200 m, pričom z nej vybočujú kratšie chodby a spojovacie<br />
šachty vedúce do v súčasnosti zaplavenej spodnej etáže. Netopiermi je využívaná iba centrálna chodba<br />
po prvý zával, ktorý sa nachádza ca. 60 m od vchodu a spomínaná 100 m dlhá odbočka. Celková dĺžka<br />
prístupného systému je ca. 350 m. Vchod do Michala je ca. 100 m nad predchádzajúcou lokalitou SZ<br />
smerom nad výraznou haldou. Úzky zasypaný otvor vedie do jedinej kľukatej chodby, ktorá je závalom<br />
rozdelená na dve časti. Jej celková dĺžka je ca. 100 m. Nižný Michal sa nachádza oproti vchodu do bane<br />
Adam na úrovni potoka. Jej vchod je dobre viditeľný z asfaltovej cesty. Jedná sa o tektonicky silne narušenú<br />
vstupnú časť zavaleného väčšieho banského systému. Dĺžka 7 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvé zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> tu bolo uskutočnené v r. 1997. V r. 1998 sme uskutočnili<br />
odchyt <strong>netopierov</strong> do nárazovej siete pred vchodom do bane Adam.<br />
Sčítavatelia. Lokality kontroluje Š. Matis v spolupráci s L. Dittel, M. Fulínom a P. Pjenčákom.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme v týchto zimoviskách zaznamenali 8 druhov <strong>netopierov</strong>. Pravidelnými<br />
hibernantami sú R. ferrumequinum, R. hipposideros, M. myotis, M. daubentonii a B. barbastellus (tab. 1, 2).<br />
Stav ochrany. Neboli zaznamenané žiadne negatívne vplyvy.<br />
Ďalšie údaje. Netting: Adam: 8. 9. 1998 – Rhip (1), Reur (1), Paur (1).<br />
Bane v Petrovej doline<br />
Názvy lokalít. Baňa Anna – prepadlisko 1, 2, Petrova dolina – bezmennáštôlňa I.<br />
Lokalizácia. (7291, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Poproč. Bezmenná<br />
štôlňa I sa nachádza na území závodu na začiatku Petrovej doliny ca. 500 m S od Poproča. Prepadliská 1<br />
a2sú o 500 m ďalej po doline nad zasypaným vchodom banského diela Anna, ktorá sa nachádza tesne nad<br />
cestou vedúcou po doline.<br />
Popis. Prepadliská 1a2majú rovnaký charakter – 5 m hlboká šachta ústiaca do 5 m dlhej horizontálnej<br />
chodby končiacej závalom. Bezmennáštôlňa I má veľký otvor ústiaci do kompaktnej chodby, ktorá sa po<br />
10 m rozšíri do malej miestnosti. Jej dĺžka je ca. 20 m. V súčasnosti sa využíva ako sklad rôzneho materiálu.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokality boli chiropterológmi skontrolované iba raz v r. 1997 (tab. 3).<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, L. Dittel a M. Fulín.<br />
329
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v bani Adam<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mnat Mdau Paur spolu<br />
16. 2. 1997 1 12 1 – 3 – 17<br />
9. 1. 1999 2 26 1 1 3 1 34<br />
15. 1. 2000 1 25 1 – 1 – 28<br />
29. 12. 2000 – 18 – – 4 – 22<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v baniach Michal a Nižný Michal<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mdau Eser Bbar spolu<br />
Michal 11. 2. 1997 2 1 – – 3<br />
9. 1. 1999 3 – – 1 4<br />
15. 1. 2000 4 – – – 4<br />
29. 12. 2000 3 – – – 3<br />
Nižný Michal 11. 2. 1997 – – 1 2 3<br />
15. 1. 2000 – – – 5 5<br />
29. 12. 2000 – – 1 – 1<br />
Borzov<br />
Lokalizácia. (7291, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Vyšný Medzev.<br />
Nachádza sa nad výraznou haldou v pravom svahu doliny Borzov, ca. 800 m S od obce Ba ňa Lucia.<br />
Popis. Jedná saokrátku vstupnú časť zavaleného banského systému. Dĺžka je ca. 20 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 1997.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis a M. Horčík.<br />
Zhrnutie poznatkov. 23. 2. 1997 – Mema (1). Bol zistený M. emarginatus.<br />
Brauner<br />
Lokalizácia. (7291, 620 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Zlatá Idka. Lokalita sa<br />
nachádza 500 m SZ od obce Zlatá Idka oproti vodohospodárskemu objektu.<br />
Popis. Vstupnáčasť bývalého rozsiahleho banského systému Brauner. Dĺžka prístupnej chodby po kovové<br />
dvere je približne 80 m.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, P. Pjenčák, Š. Danko a M. Fulín.<br />
Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1997 – Paur (2).<br />
Farebná priepasť<br />
Alternatívny názov. Foab loch – miestny nemecký názov.<br />
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v baniach Petrovej doliny<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Bbar Paur spolu<br />
B. Anna – prepadlisko 1 16. 2. 1997 – 1 – 1<br />
B. Anna – prepadlisko 2 16. 2. 1997 1 – – 1<br />
Petrova dolina – bezmenná š. I 16. 2. 1997 – 1 1 2<br />
330
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> vo Farebnej priepasti<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/o Mbra Mdau Mdas Enil Eser Bbar Paur spolu<br />
4. 2. 1999 7 13 – 2 4 1 2 – 31 1 61<br />
8. 1. 2000 9 15 1 – 3 – 1 2 23 1 55<br />
Lokalizácia. (7391, 744 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú.Hačava. Nachádza sa<br />
ca. 3 km JZ od obce Medzev v severovýchodnom svahu vrcholu Špičák.<br />
Popis lokality. Veľké ústie priepasti vedie do horizontálnej siene, odkiaľ sa dá dostať úzkou puklinou do<br />
dvoch nižšie položených vertikálnych siení. Priepasť má hĺbku 47 m a dĺžku 90 m. Priepasť podrobnejšie<br />
popísali Zacharov & Thuróczy (1985).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.Prvé zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> bolo uskutočnené v roku 1999. Údaj o M. dasycneme<br />
uviedli Matis et al. (2000).<br />
Sčítavatelia. Jaskyňu kontroluje Š. Matis za spolupráce G. Lešinského, P. Pjenčáka a M. Horčíka.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz bolo zistených 9 druhov zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 4). Druhovou skladbou,<br />
ale aj počtom zimujúcich jedincov patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská <strong>netopierov</strong> vo Volovských <strong>vrchoch</strong>.<br />
Stav ochrany. Neboli zaznamenané žiadne negatívne vplyvy.<br />
Počkaj – pivnica<br />
Lokalizácia. (7291, 300 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Jasov. Nachádza sa<br />
v obci Počkaj za S plotom drevárskeho podniku.<br />
Popis. Krátka klenbovitá pivnica s pôvodnou dĺžkou 10 m. V r. 1999 sa zrútila jej predná časť a preto je<br />
vsúčasnosti o polovicu kratšia.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Pivnica je kontrolovaná od r. 1997.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, M. Fulín a L. Dittel.<br />
Zhrnutie poznatkov. Bola zaznamenaná iba B. barbastellus (tab. 5).<br />
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Počkaj – pivnica<br />
Dátum / druh Bbar spolu<br />
16. 2. 1997 2 2<br />
15. 1. 1998 6 6<br />
9. 1. 1999 1 1<br />
Literatúra<br />
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného<br />
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.<br />
ZACHAROV M. & THURÓCZY J., 1985: Geologické a geomorfologické pomery Farebnej priepasti. Slov. Kras,<br />
23: 267–275.<br />
331
332
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 333–336, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Volovských vrchov II<br />
Štefan MATIS 1 & Peter PJENČÁK 2<br />
1<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
2<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
Bane nad Henclovou<br />
Názvy lokalít. Vrchný Paternoster, Spodný Paternoster, Katarína, Baňa nad Vrchným Paternostrom.<br />
Lokalizácia. (7289, ca 900 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Henclová. Nachádzajú<br />
sa ca. 3 km JV od Henclovej, vysoko v západnom svahu Suchého vrchu. Vchody do jednotlivých<br />
baní ležia blízko od seba nad výraznými haldami, ku ktorým vedie aj zvážnica.<br />
Popis. Jedná sa o rozsiahly banský systém vo viacerých úrovniach. Vrchný Paternoster má zachovalý<br />
priestranný vchod, ktorý vedie do systému chodieb v pevnej hornine v dvoch úrovniach. Na základe zasypaných<br />
šácht vedúcich v smere Sp. Paternoster usudzujeme, že tieto bane tvorili kedysi jednotný systém.<br />
Dĺžka prístupných chodieb bane Vrch. Paternoster je ca. 250 m. Spodný Paternoster má pomerne veľký<br />
vchod. Poschodie na úrovni vchodu a vyššie položené priestory sú v dôsledku silného prievanu pomerne<br />
chladné a pravdepodobne z toho dôvodu netopiermi nevyužívané. Do teplejšieho, netopiermi využívaného<br />
spodného poschodia vedie šikmá plazivkovitá chodba ústiaca do priestrannej komory. Z tohto priestoru<br />
vybieha spleť štôlní v dĺžke ca 500 m. Vchod do Kataríny sa nachádza 100 m pod Sp. Paternostrom nad<br />
výraznou haldou. Baňu tvorí spleť chodieb v dvoch úrovniach v celkovej dĺžke ca. 350 m. Netopiermi<br />
najmenej využívaná Baňa nad Vrch. Paternostrom má dve úrovne v celkovej dĺžke ca. 150 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokality sú kontrolované od r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Sčítavanie uskutočňujú Štefan Matis, Peter Pjenčák, M. Fulín a S. Hoza.<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v bani Spodný Paternoster<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Mmys Mbra Mdau Enil Paur spolu<br />
30. 1. 1999 – 11 16 – 5 1 1 – 1 3 38<br />
10. 12. 1999 1 25 16 1 10 – – – 2 – 55<br />
15. 12. 2000 1 17 14 3 5 1 1 1 1 – 44<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalitách nad Henclovou<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech spolu<br />
Vrch. Paternoster 30. 1. 1999 – 7 2 – 9<br />
10. 12. 1999 – 6 2 – 8<br />
15. 12. 2000 1 7 2 – 10<br />
Katarína 10. 12. 1999 4 9 – 13<br />
15. 12. 2000 – 8 6 1 15<br />
B. nad Vrch. Paternostrom 10. 12. 1999 – 1 – – 1<br />
333
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Drnava – Lepkavý potok<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Eser Bbar Paus spolu<br />
21. 1. 1997 4 4 – 4 – 12<br />
16. 1. 1998 2 2 1 22 – 27<br />
12. 2. 2000 7 3 – 24 1 35<br />
19. 1. 2001 5 2 – 22 – 29<br />
Zhrnutie poznatkov. Za dva roky sčítania sme tu zaznamenali výskyt 9 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1, 2).<br />
Dominantnými druhmi sú R. hipposideros, M. myotis a M. emarginatus. V oblasti Hnileckej doliny je tento<br />
komplex baní najvýznamnejším zimoviskom <strong>netopierov</strong>.<br />
Stav ochrany. Nezaznamenali sme doposiaľ žiadne negatívne vplyvy.<br />
Drnava – Lepkavý potok<br />
Lokalizácia. (7389, 460 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Drnava. Nachádza sa<br />
500 m Z od Drnavy v doline Lepkavého potoka v blízkosti asfaltovej cesty.<br />
Popis lokality. Jedná sa o starú železorudnú baňu, opustenú v 70. rokoch. Dva otvory bane, horizontálna<br />
chodba s dĺžkou 40 m a 15 m hlbokášachta vedú do tektonicky silne narušených priestorov. Systém má viac<br />
poschodí, v súčasnosti je však prístupný iba krátky úsek v dĺžke ca. 200 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita je chiropterológmi navštevovaná od r. 1997.<br />
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania je Š. Matis. Sčítania sa doposiaľ zúčastnili: M. Fulín, E. Hapl,<br />
M. Olekšák, P. Pjenčák a J. Popovics.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz sme zistili zimný výskyt 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 3). Dominantným druhom<br />
je B. barbastellus.<br />
Stav ochrany. Neboli zaznamenané doposiaľ žiadne negatívne vplyvy.<br />
Krulova baňa<br />
Alternatívny názov. Psia diera.<br />
Lokalizácia. (7391, 670 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Hačava. Vchod sa<br />
nachádza 60 m V od obce Hačava, v pravom svahu oproti krčme na začiatku Krulovej doliny (miestne<br />
pomenovanie doliny).<br />
Popis. Vstupnášachta s pomerne veľkým kruhovým ústím vedie na dno jedinej siene priepasti s rozmermi<br />
ca. 10×10 m a vysokým komínovitým stropom. Hĺbka priepasti je 16 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita je chiropterológmi kontrolovaná od r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Sčítanie vedie Š. Matis za spolupráce M. Horčíka, G. Lešinského a P. Pjenčáka.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zaznamenali zimovanie 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 4). Je významným<br />
zimoviskom B. barbastellus, ktorá tu hibernuje pravidelne a vytvára početnú agregáciu v stropovej časti<br />
siene.<br />
Stav ochrany. Miestni obyvatelia do nej hádzali už dlhšiu dobu komunálny odpad. V roku 2000 však bola<br />
úplne vyčistená, provizórne ohradená a označená.<br />
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Krulovej bani<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Mdau Mdas Eser Bbar spolu<br />
4. 2. 1999 1 3 – – – ca. 100 ca. 104<br />
22. 1. 2000 1 – – 1 1 ca. 100 ca. 103<br />
20. 1. 2001 1 – 1 – – ca. 100 ca. 102<br />
334
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na podzemných lokalitách v okolí Nálepkova<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mdau Enil Paur spolu<br />
Bindt 12. 12. 1999 – – – – – 1 1<br />
Henclová 12. 12. 1999 – – – – 1 1 2<br />
Nálepkovo 11. 12. 1999 2 – – 1 – – 3<br />
Švedlár 11. 12. 1999 3 2 1 – – – 6<br />
Závadka 11. 12. 1999 – 5 – – – – 5<br />
Menšie zimoviská <strong>netopierov</strong> v okolí Nálepkova<br />
Názvy lokalít. Bindt – bezmenná štôlňa, Henclová –štôlňa nad pílou, Nálepkovo –štôlňa v Streleckom<br />
vrchu, Švedlár – Martini, Závadka –štôlňa pod cestou.<br />
Lokalizácia. (všetky lokality) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070). Bindt (7187, 670 m n. m.),<br />
k. ú. Hnilčík. Nachádza sa v strede obce Bindt pod asfaltovou cestou. Henclová (7289, 630 m n. m.), k. ú.<br />
Henclová. Nachádza sa na začiatku Henclovej ca. 200 m S nad pílou. Nálepkovo (7189, 650 m n. m.), k. ú.<br />
Nálepkovo. Vchod do štôlne je v strednej časti Z svahu Streleckého vrchu. Švedlár (7190, ca 650 m n. m.),<br />
k. ú. Švedlár. V tretine S svahu vrchu Grenier nad výraznou haldou. Závadka (7189, 750 m n. m.), k. ú.<br />
Závadka. Je na úrovni poslednej ľavotočivej zákruty smerom na Závadku. Nachádza sa od nej ca 50 m<br />
východne.<br />
Popis. Bindt: Do polovice zasypaný vchod vedie do krátkej ca. 30 m dlhej štôlne. Henclová: Pomerne<br />
veľký otvor vedie do rovnej kompaktnej štôlne s dĺžkou 30 m. Nálepkovo: Ťažko nájditeľný malý otvor ústi<br />
do zachovalej chodby s dĺžkou 40 m. Švedlár: Cez malý otvor sa dá dostať do sčasti zaplaveného menšieho<br />
banského systému. Celková dĺžka je ca. 130 m. Závadka: Veľký otvor vedie do kompaktnej rozvetvenej<br />
štôlne s celkovou dĺžkou ca. 120 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Všetky lokality boli skontrolované iba raz v r. 1999.<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, P. Pjenčák a S. Hoza.<br />
Zhrnutie poznatkov. V týchto menších baniach bolo zaznamenaných 6 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 5). Jedná<br />
sa o zimoviská, ktoré sú využívané malým počtom <strong>netopierov</strong>, ale ich lokálny význam je pomerne veľký,<br />
vzhľadom na ich množstvo a skutočnosť, že sú v oblasti najrozšírenejšími potenciálnymi zimoviskami.<br />
Štôlne nad Hačavou<br />
Názvy lokalít. Štôlňa nad Hačavou I. a II.<br />
Lokalizácia. (7391, 690 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Hačava. Vchody do<br />
oboch štôlní sa nachádzajú 200 m S od obce Hačava za vodohospodárskym objektom nad kúpaliskom.<br />
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štôlňach nad Hačavou<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mdas Myotis sp. Paur spolu<br />
Š. nad Hačavou I 31. 12. 1997 3 2 – – – 1 6<br />
20. 1. 1999 3 2 – – – – 5<br />
22. 1. 2000 4 3 – – – – 7<br />
20. 1. 2001 2 2 1 – – – 5<br />
Š. nad Hačavou II 20. 1. 1999 – 1 – 2 2 – 5<br />
22. 1. 2000 – 1 – 3 – – 4<br />
20. 1. 2001 – 1 – 3 – – 4<br />
335
Popis. Prvá lokalita má malý do veľkej miery zasypaný otvor, ktorý vedie do menšieho rozvetveného banského<br />
systému s dĺžkou 120 m. Druháštôlňa má pomerne veľký vchod, ktorý leží 50 m nad predchádzajúcou<br />
lokalitou a vedie do rozvetvenej štôlne tvaru Y. Pravá vetva má iba 7 m a kedysi viedla do v súčasnosti<br />
zaplavenej nižšej úrovne. Ľavá strana je dlhá ca. 30 m a je po celej dĺžke zaplavená do 50 cm výšky. Vyteká<br />
z nej malý potôčik.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Prvá lokalita je chiropterológmi kontrolovaná od r. 1997 a druhá od r. 1999. Údaje<br />
o M. dasycneme sú uvedené v súhrnnom príspevku o rozšírení tohto druhu na Slovensku (Matis et al. 2000).<br />
Sčítavatelia. Š. Matis, P. Pjenčák, J. Popovics a M. Olekšák.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme v týchto štôlňach zaznamenali zimný výskyt 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 6).<br />
Počtom zimujúcich <strong>netopierov</strong> nie sú výnimočné, dvojka je však zaujímavá pravidelným zimovaním<br />
M. dasycneme, ktoré tu vytvárajú malé zoskupenie v úzkej pukline.<br />
Stav ochrany. Doposiaľ sme nezaznamenali žiadne negatívne vplyvy.<br />
Literatúra<br />
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného<br />
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.<br />
336
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 337–341, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Volovských vrchov III<br />
Samuel PAČENOVSKÝ<br />
Tatranská 2, SK–040 01 Košice, Slovensko; pacenovsky@changenet.sk<br />
Baňa pri Helcmanovciach<br />
Lokalizácia. (7191, 825 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Helcmanovce. Vchod<br />
leží vo svahu nad údolím Hnilca medzi Helcmanovcami a Mníškom nad Hnilcom, je viditeľný z hlavnej<br />
cesty vďaka výraznej, ešte nezarastenej halde.<br />
Popis. Rozvetvená baňa, široké chodby, až 10 m, vysoké do 5 m, v bani sú ešte zvyšky koľajníc, množstvo<br />
výstuže, niektoré bočné chodby v zadných partiách bane zamákajú vodou, vyzrážané zlúčeniny kovov.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Baňa bola až donedávna činná, k uzavretiu došlo iba začiatkom 90. rokov 20. storočia.<br />
Poznatky z prvého roku výskumu uverejnil Pačenovský (1994).<br />
Sčítavateľ. Samuel Pačenovský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Napriek rozsiahlym podzemným priestorom – dĺžka chodieb 1,8 km – tu neboli zistené<br />
takmer žiadne netopiere: 6. 3. 1994 – neg., 4. 3. 1995 – Rhip (2).<br />
Dolná baňana cín v Hnilci<br />
Lokalizácia. (7188) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Hnilec. V doline Hnilca, pri obci<br />
Hnilec.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Dôvodom kontroly bolo overiť, či sa v bani vyskytujú netopiere. Baňa bola uzatvorená<br />
koncom decembra 1995, tesne po našej návšteve.<br />
Sčítavatelia. Samuel Pačenovský a Peter Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. 20. 12. 1995 – Rhip (2).<br />
Prakovce –štôlňa Hutno<br />
Lokalizácia. (7191, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Vchod leží<br />
na východnom okraji obce Prakovce, v doline Zimná voda, na ľavom brehu potoka Zimná voda, asi 150 m<br />
pred ústím potoka do rieky Hnilec.<br />
Popis. Vchod štôlne je vysoký 1,5 m, zatopený vodou do výšky asi 50 cm. Chodba pokračuje v dĺžke asi 50<br />
m, je úzka (šírka 1–1,5 m), vysoká najprv 1,5, potom 2 m, miestami sa strop dvíha do výšky 3 m. Na konci<br />
chodby je šachta naplnená vodou, tesne pred ňou odbočuje doprava 10 m dlhá, nízka suchá chodba.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Štôlňa bola kontrolovaná od roku 1993. Merania vlhkosti a teploty v jaskyni robila<br />
D. Nadzamová. Údaje z prvých rokov výskumu boli zhrnuté Pačenovským (1994).<br />
Sčítavatelia. Lokalizáciu štôlne poznal Patrik Mráz. Od r. 1993 tu sčítaval Samuel Pačenovský v rôznych<br />
termínoch s týmito sčítavateľmi: Patrik Mráz, René Mráz, Róbert Olejár a Diana Nadzamová.<br />
Zhrnutie poznatkov. V rokoch 1993–2000 sa zistilo zimovanie 2 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1). Väčšinou<br />
v štôlni zimuje naraz iba 1 druh, maximálny počet zistených jedincov bol 3. Štôlňa je charakteristická<br />
úzkymi chodbami, ktoré asi nevyhovujú väčším druhom <strong>netopierov</strong>.<br />
337
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v štôlni Prakovce – Hutno<br />
Dátum / druh Rhip Paur Paur spolu<br />
26. 12. 1993 1 – 2 3<br />
27. 12. 1994 1 – – 1<br />
18. 2. 1996 2 – – 2<br />
29. 12. 1996 – – 1 1<br />
18. 12. 1997 2 – – 2<br />
28. 2. 1999 – – 1 1<br />
12. 1. 2000 – 18 – 18<br />
Stav ochrany. Žiadna legislatívna ochrana neexistuje, avšak zatopený vchod štôlne zrejme dostatočne odrádza<br />
od jej zimného vyrušovania. Jediný spôsob využívania štôlne zo strany miestnych obyvateľov je sklad<br />
odpadkov z domácností vrátane starých chladničiek.<br />
Priechodný kanál<br />
Lokalizácia. (7290, 700–740 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Smolník. Je to<br />
štôlňa slúžiaca na prečerpávanie vody z doliny Bystrého potoka do doliny Smolníka.<br />
Popis. Vstup do štôlne je z doliny Bystrého potoka, je oproti lesníckej chate pri potoku, nad veľkou výsypkou.<br />
Štôlňa najprv pokračuje vodorovne do skalného masívu, v strednej časti mierne klesá o 40 výškových<br />
metrov nižšie a v dolnej časti pokračuje znova vodorovne. Priechodný kanál prechádza pod masívom Malej<br />
Hekerovej a Vtáčieho vrchu. Výška štôlne je 1,8–4 m,šírka 1–2 m. V dolnej časti je naplnená vodou do<br />
výšky 30 cm. Miestami je vystužená železobetónovou konštrukciou, v strednej časti sa nachádzajú aj dve<br />
siene so zvýšeným stropom dosahujúcim až 4 m. Štôlňa sa nikde nerozvetvuje, prečerpávanie vody sa deje<br />
pomocou potrubia, ktoré je umiestnené na dne chodby.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Pravdepodobne tu do roku 1994 nikto neskúmal netopiere. Prvé výsledky publikoval<br />
Pačenovský (1994), odvtedy bola chodba viackrát kontrolovaná.<br />
Sčítavatelia. Diana Nadzamová, Róbert Olejár a Samuel Pačenovský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doteraz boli na tomto zimovisku zistené 4 druhy <strong>netopierov</strong>, dominantnými druhmi<br />
sú podkovármalý a ucháč svetlý, zriedkavými druhmi sú netopier vodný a netopier fúzatý/Brandtov (tab. 2).<br />
Pre veľké druhy <strong>netopierov</strong> je toto zimovisko pravdepodobne nevhodné,zrejmekvôli uzšiemu vstupu (mierne<br />
poodchýlenéželezné dvere na oboch koncoch chodby).<br />
Štôlňa v Jankovej dolke<br />
Lokalizácia. (7191, 480 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Prístup<br />
k štôlni je z Prakoviec dolinou Zimná voda po asfaltke, doľava prvou bočnou dolinkou nahor, 1200 m až ku<br />
výraznej, starej výsypke po ľavej strane.<br />
Popis. Štôlňa je 42 m dlhá, na konci má jednu odbočku do prava. Chodba je 2 m vysoká, na začiatku býva<br />
zatápaná vodou do výšky 20 cm. Chodba je po celej dĺžke rovnomernej šírky – asi 2 m a rovnomernej výšky<br />
– tiež ca. 2 m, iba v závere sa strop znižuje.<br />
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Priechodnom kanáli<br />
Dátum / druh Rhip Mmys/bra Paur spolu<br />
22. 1. 1994 5 1 2 8<br />
12. 3. 1995 1 – – 1<br />
28. 1. 1996 4 – 4 8<br />
28. 1. 1997 4 – 4 8<br />
7. 2. 1998 2 – 2 4<br />
338
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Štôlni v Jankovej dolke<br />
Dátum / druh Rhip Mmyo Paur spolu<br />
26. 12. 1993 – 2 – 2<br />
27. 12. 1994 – 2 – 2<br />
18. 2. 1996 – 2 – 2<br />
29. 12. 1996 1 3 – 4<br />
8. 2. 1998 – 1 1 2<br />
28. 2. 1999 1 1 1 3<br />
5. 3. 2000 1 1 – 2<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Štôlňu kontroloval Samuel Pačenovský od r. 1993. Údaje z prvých rokov výskumu<br />
boli zhrnuté Pačenovským (1994).<br />
Sčítavatelia.Prvá návšteva lokality s Patrikom Mrázom. Odvtedy sa kontrôl zúčastnili aj René Mráz, Diana<br />
Nadzamová a Róbert Olejár.<br />
Zhrnutie výsledkov. Merania vlhkosti a teploty v štôlni robila Diana Nadzamová. Vlhkosť vzduchu v štôlni<br />
dosahovala 88 % a teplota 3 °C pri vonkajšej teplote –7 °C (29. 12. 1996). Pomerne priestranné chodby a<br />
stále prúdenie vzduchu vyhovujú aj vzrastom veľkému druhu netopiera: <strong>netopierov</strong>i obyčajnému, ktorý bol<br />
zistený pri každej zimnej kontrole, v počte 1–3 ex. Okrem tohoto druhu sa tu zriedkavejšie nachádzajú aj<br />
menšie druhy, doteraz bol zistený podkovár malý a ucháč svetlý (tab. 3). Okrem <strong>netopierov</strong> využívajú<br />
štôlňu ako hromadné zimovisko aj salamandry (60–150 ks), našli sa tu aj ich prezimujúce larvy.<br />
Štôlňa v doline Tokáreň<br />
Lokalizácia. (7191, 575 m n. m) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Gelnica. Vchod do<br />
tejto štôlne sa nachádza v doline Tokáreň, ktorá je pravostrannou vetvou doliny Perlového potoka. Od<br />
rozvetvenia doliny je prístup ku štôlni možný po asfaltovej ceste, nachádza sa 500 m po rozvetvení doliny.<br />
Keď prichádzame ku štôlni od Gelnice, vchod sa nachádza naľavo od cesty, 50 m za zaústením ľavostranného<br />
prítoku potoka. Na štôlňu upozorňuje výrazná výsypka a malý potôčik vytekajúci priamo zo štôlne.<br />
Popis. Vchod býva do polovice zaliaty vodou. Vodný stĺpec 30–40 cm siaha až do vzdialenosti 15 m do<br />
vnútra priestrannej štôlne. Potom nasleduje 150 m dlhá chodba, ktorou sa dostaneme do 3 rozličných výškových<br />
úrovní tejto starej štôlne. Jednotlivé úrovne sú navzájom pospájané plazivkami. V dvoch vyšších<br />
poschodiach sa nachádzajú aj pomerne priestranné siene, dosahujúce výšku 10 m. Štôlňa končí podmáčanou<br />
chodbou s vylúhovanými rozpustenými zlúčeninami kovov, ktoré sfarbujú vodu do červena. Hĺbka<br />
vody na konci chodby nepresahuje 30 cm.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Chiropterologický výskum tu započali Patrik Mráz a Samuel Pačenovský vzime<br />
1993/1994 (Pačenovský 1994). Odvtedy tu bolo urobených niekoľko zimných sčítaní, ktoré s výnimkou<br />
zimy 1995/1996 pokryli celý zbytok 90. rokov až do zimy 1999/2000.<br />
Sčítavatelia: Patrik Mráz, René Mráz, Diana Nadzamová, Róbert Olejár a Samuel Pačenovský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Na tomto zimovisku sme zistili doteraz výskyt 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 4), zimovisko<br />
je kvôli širokému vstupnému otvoru a širokým chodbám prístupné aj pre väčšie druhy <strong>netopierov</strong> – ako<br />
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Štôlni v doline Tokáreň<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Paur spolu<br />
28. 2. 1993 1 – – – 1 2<br />
27. 12. 1994 1 2 3 2 1 9<br />
18. 2. 1997 – 2 6 2 – 10<br />
8. 2. 1998 – 3 1 1 – 5<br />
28. 2. 1999 – 2 1 – – 3<br />
5. 3. 2000 1 2 1 – – 4<br />
339
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Štôlni pod Širokým hŕbkom<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mbech Mema Mdau Eser Bbar Paur spolu<br />
31. 1. 1982 1 2 12 – 1 – – – 6 2 24<br />
8. 1. 1984 1 – 6 – – – – 1 1 1 10<br />
13. 1. 1985 1 2 8 – 2 – – – 5 2 20<br />
1. 2. 1986 1 2 9 – – – – – 5 2 17<br />
1. 2. 1987 – – 3 – – 3 – – 5 – 11<br />
28. 1. 1995 1 1 9 2 – – 2 – 1 – 16<br />
11. 2. 1997 1 2 6 1 – – 1 – 1 1 13<br />
28. 3. 1999 1 2 4 – – – – – – – 7<br />
sú netopier obyčajný a ostrouchý, podkovár veľký.Počet druhov v rámci jednotlivých kontrôl býva rôzny,<br />
počet jedincov varíruje od 2–10.<br />
Ďalšie údaje. 29. 12. 1996 – Rhip (2), Mmyo (1), Paur (1).<br />
Štôlňa pod Širokým hŕbkom<br />
Lokalizácia. (7292, 720 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Košická Belá. Leží<br />
užne od obce Košická Belá, v doline Potoky (pramenisko potoka Belá). Asi po 2 km po asfaltovej ceste po<br />
doline v prudkej pravotočivej zákrute v strmom svahu po ľavej strane cesty sa nachádza výrazná halda.<br />
Popis. Vchod do štôlne je na dne priehlbiny, je čiastočne zasypaný, otvor 0,5×0,5 m. Štôlňa má 3 úrovne,<br />
dĺžka 200 m. Z hornej úrovne vedie schodište do strednej úrovne, na konci chodby, ktorá sa vracia smerom<br />
ku vchodu (o úroveň nižšie) je prepadnutý strop, prístup do najnižšej úrovne je možný len lanom, resp.<br />
zlezením4mkomína.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Štôlňu kontrolovali v 80. rokoch Danko & Mihók (1989), od r. 1997 koordinoval<br />
kontroly S. Pačenovský.<br />
Sčítavatelia. Š. Danko, J. Mihók, D. Nadzamová, R. Olejár aS.Pačenovský. V rokoch 1997–1999 boli<br />
kontrolované len 2 hornéúrovne štôlne.<br />
Zhrnutie poznatkov. Patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská Volovských vrchov. Doposiaľ bol tu zaznamenaný<br />
zimný výskyt 10 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 5).<br />
Štôlňa Barbora<br />
Lokalizácia. (7291, 520 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Juhozápadne<br />
od Prakoviec, v doline Veľkého Hutného potoka, v pravej bočnej dolinke.<br />
Popis. Dĺžka štôlne 70 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 1995.<br />
Sčítavatelia. Patrik Mráz, Diana Nadzamová a Samuel Pačenovský.<br />
Zhrnutie poznatkov.Počas prvého sčítania sme našli 3 druhy zimujúcich <strong>netopierov</strong> (tab. 6).<br />
Štôlňa pri Barbore<br />
Lokalizácia. (7291, 520 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Juhozápadne<br />
od Prakoviec, v doline Veľkého Hutného potoka, v pravej bočnej dolinke. Vchod sa nachádza 100 m<br />
východne od štôlne Barbora.<br />
Popis. Dĺžka tejto štôlne je 50 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bo skontrolovaná doposiaľ iba raz v r. 1995.<br />
Sčítavatelia. Patrik Mráz, Diana Nadzamová a Samuel Pačenovský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Bol zistený 1 druh netopiera.<br />
340
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Štôlni Barbora a v Štôlni pri Barbore<br />
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Moxy spolu<br />
Š. Barbora 4. 3. 1995 3 1 2 6<br />
Š. pri Barbore 4. 3. 1995 – 2 – 2<br />
Štôňa pod Jahodnou<br />
Alternatívny názov. Štôlňa Karol.<br />
Lokalizácia. (7292, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Kavečany. Štôlňa sa<br />
nachádza 50 m od Čermeľskej doliny na začiatku bočnej dolinky oproti chate.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Uskutočnili sme jednu kontrolu v r. 1985.<br />
Sčítavatelia. Samuel Pačenovský a Karol Takáč.<br />
Zhrnutie poznatkov. Bol zistený jeden druh netopiera: 16. 3. 1985 – Rhip (3).<br />
Štôlňa pri Braunerovi<br />
Lokalizácia. (7291, 700 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Zlatá Idka. Západne<br />
od obce Zlatá Idka, v závere doliny, neďaleko uzatvorenej štôlne Brauner, 30 m napravo od cesty, zo štôlne<br />
vyteká potôčik, je tam viditeľná výsypka.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Lokalita bola objavená v r. 1999.<br />
Sčítavateľ. Róbert Olejár.<br />
Zhrnutie poznatkov. 14. 3. 1999 – Rhip (1), Mmyo (1), Msp. (1), Paur (1).<br />
Smolník<br />
Lokalizácia. (7290, 680 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Smolník. Otvor štôlne<br />
sa nachádza v strednej časti svahu kopca, ktorý sa dvíha priamo nad východným koncom Smolníka. Kopec<br />
je výbežkom hrebeňa zbiehajúceho z Veľkého Vtáčieho vrchu až dole na úroveň rieky Hnilec.<br />
Popis. Štôlňa bola skontrolovaná doposiaľ iba v r. 1996.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Uskutočnená jedna kontrola.<br />
Sčítavateľ. Samuel Pačenovský.<br />
Zhrnutie poznatkov. Zistili sme 3 druhy <strong>netopierov</strong>: 11. 1. 1996 – Rfer (1), Rhip (1), Mmyo (1).<br />
Literatúra<br />
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.<br />
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 24: 131–160.<br />
PAČENOVSKÝ S., 1994: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v okolí Prakoviec a Smolníka vo Volovských <strong>vrchoch</strong> (Slovenské<br />
rudohorie). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 35: 193–194.<br />
341
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 342, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v jaskyniach okolia Galmusu<br />
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2<br />
1<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
2<br />
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk<br />
Názvy lokalít a alternatívny názov. Šarkania diera (Šarkanova diera), Chyža, Homološová diera.<br />
Lokalizácia. Šarkania diera a Chyža (7190, 690 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070),<br />
Galmus, k. ú. Poráč. Nachádzajú sa 1 km S od Poráča na hrebienku S svahu Vysokého vrchu. Homološová<br />
diera (7190, 776 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), Galmus, k. ú. Slovinky. Nachádza<br />
sa v J svahu Vápeníka. Prístup je od Slovinskej chaty v Poráčskej doline, odkiaľ na vrchol Vápeníka k jaskyni.<br />
Popis. Šarkania jaskyňa – má veľký vchod 4×1,2 m. Za vstupnou chodbou sú dve vysoké siene. Chyža –<br />
veľký vstupný otvor 4,2×2 m vedie do chodby s dĺžkou 14 m. Homološová diera – otvor s rozmermi 3,4×3,2 m<br />
vedie do priestrannej vstupnej chodby, na jej konci je priečna puklinová chodba. Celková dĺžka je 91 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>.VŠarkanej diere a v Chyži sa robí od roku 1994, v Homološovej diere zatiaľ prevedená<br />
kontrola len v roku 1997.<br />
Sčítavatelia. A. Burešová, Š. Danko, E. Hapl, M. Fulín, S. Pačeňovský a P. Pjenčák.<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni Šarkania diera sa zatiaľ zistilo zimovanie 5 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1).<br />
Dominantným druhom je M. myotis, pravidelne tu zimuje aj niekoľko ex. R. ferrumequinum a R. hipposideros.<br />
V jaskyni Chyža raz zimoval M. myotis a E. serotinus.<br />
Stav ochrany. Jaskyne sú často navštevované, vo vchode Homološovej diery sa kladie oheň.<br />
Ďalšie údaje. Šarkania diera: 31. 10. 1994 – Mmyo (3), Mmys (1), 30. 7. 1996 – Rhip (1). Netting: 30. 7.<br />
1996 – Eser (1).<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Galmusu<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mmys Eser spolu<br />
Šarkania diera 30. 1. 1994 – – – – – –<br />
26. 2. 1995 1 4 12 1 – 18<br />
21. 2. 1996 2 4 21 – 2 29<br />
3. 3. 1997 3 2 19 – – 24<br />
21. 1. 2000 1 1 17 – – 19<br />
Chyža 26. 2. 1995 – – – – – –<br />
21. 2. 1996 – – – – – –<br />
3. 3. 1997 – – 1 – 3 4<br />
Homološová d. 3. 3. 1997 – – 3 – – 3<br />
Literatúra<br />
PJENČÁK P., MATIS Š.& UHRIN M., 1997: Výsledky prieskumu <strong>netopierov</strong> (Mammalia: Chiroptera) v Hnileckej<br />
doline a Hornádskej kotline. Natura Carpatica, 38: 199–204.<br />
UHRIN M. & DANKO Š. et al., 1996: Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part<br />
1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc. Zool. Bohem., 60: 247–279.<br />
342
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 343–344, 2001<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> Západných Tatier<br />
Lucia BOBÁKOVÁ 1 , Ervín HAPL 2 , Marek BRINZÍK 3 & Pavol VALACHOVIČ 4<br />
1, 2<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; 1<br />
bobakova@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk<br />
3<br />
Balkánska 148, SK–851 10 Bratislava, Slovensko; marekbrinzik@marta.sk<br />
4<br />
Novomeského 24, SK–902 01 Pezinok, Slovensko; valachovic@vulm.sk<br />
Brestovská jaskyňa<br />
Lokalizácia. (6783, 867 m n. m.) – stredné Slovensko, Západné Tatry (181), k. ú. Zuberec. Vchod leží na<br />
ľavej strane Studeného potoka oproti areálu Múzea oravskej dediny.<br />
Popis.Jaskyňajedlhá 1450 m, fluviokrasová jaskyňasaktívnym vodným tokom, národná prírodná pamiatka.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Výskumu <strong>netopierov</strong> sa ako prví venovali J. Gaisler a V. Hanák, ktorí jaskyňu kontrolovali<br />
na jeseň 1963 a v zime 1963/1964. Odvtedy sa uskutočnila v Brestovskej jaskyni len jedna zimná<br />
kontrola 19. 12. 1998 (tab. 1) a jeden netting na jeseň 2000. V jaskyni nebol vykonaný systematický chiropterologický<br />
prieskum, počas ktorého by jaskyňa bolaz hľadiska chiropterofauny sledovaná aspoň raz<br />
v každom ročnom období a bolo by použitých viacero metód výskumu.<br />
Sčítavatelia. J. Gaisler, V. Hanák, E. Hapl, L. Bobáková, M. Šara, B. Madera.<br />
Zhrnutie poznatkov. V Brestovskej jaskyni bolo doteraz zistených 9 druhov <strong>netopierov</strong>: R. ferrumequinum,<br />
R. hipposideros, M. myotis, M. nattereri, M. brandtii, M. mystacinus, E. nilssonii, E. serotinus,<br />
B. barbastellus (Gaisler & Hanák 1972, 1973, Gaisler & Klíma 1965, Hanák 1971).<br />
Stav ochrany. Vchod jaskyne bol v období jesennej kontroly v roku 2000 uzavretý uzáverom s minimálnym<br />
otvorom, ktorý môžu netopiere využívať na vlet. Pred zhotovenímuzáveru bola jaskyňa uzavretá mrežou.<br />
Ďalšie údaje. 26. 9. 1963 – Mmyo (1). Netting: 20. 9. 2000 – Mnat (1).<br />
Dúpnica<br />
Lokalizácia. (6883, 765 m n. m.) – stredné Slovensko, Západné Tatry (181), k. ú. Liptovské Matiašovce.<br />
Nachádza sa na pravej strane ústia Suchej doliny.<br />
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa, dlhá 150 m, paleontologické, archeologické a antropologické nálezy,<br />
využitie počas SNP.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Jaskyňu kontrolovali v zime 1996/1997 Hapl, Bobáková, Šara, Majko, Vrlík, Martiniová,<br />
Boroš a v zime 1997/1998 Gresch.<br />
Sčítavatelia. E. Hapl, L. Bobáková, M. Šara, P. Majko, P. Vrlík, Z. Martiniová, M. Boroš, A. Gresch.<br />
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bol doposiaľ zistený výskyt troch druhov <strong>netopierov</strong>. Jaskyňa nie je významným<br />
zimoviskom a zimuje tu len malý počet jedincov.<br />
Stav ochrany. Jaskyňa je ľahko dostupná a často navštevovaná ľuďmi.<br />
Medvedia diera<br />
Alternatívne názvy. Medvedia štôlňa, Štôlňa pri vstupe do Žiarskej doliny.<br />
343
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Západných Tatier<br />
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mnat Mmys Mm/b Enil Eser Bbar sp. spolu<br />
Brestovská . 25. 2. 1964 – – 10 – 2 – 2 1 1 – 16<br />
19. 12. 1998 – – 2 – – 1 – – – – 3<br />
2. 2. 2001 3 16 10 – – – – – 6 – 35<br />
Dúpnica 30. 3. 1997 – 1 1 – – 1 – – – 2 5<br />
22. 2. 1998 – – – – – 1 – – – – 1<br />
Medvedia d. 9. 2. 1997 – – 2 – – – – – – – 2<br />
29. 2. 2000 – – 2 – 1 – – – – – 3<br />
10. 3. 2001 –– – 1 1 6 – – – – – 8<br />
Lokalizácia. (6884, 900 m n. m.) – stredné Slovensko, Západné Tatry (181), k. ú. Žiar. Vchod štôlne sa<br />
nachádza ca 1 km od ústia Žiarskej doliny, po pravej strane turistickej cesty vedúcej k Žiarskej chate.<br />
Popis. Vchod štôlne je situovaný niekoľko metrov nad úrovňou turistickej cesty v Žiarskej doline. Výška<br />
vchodu je ca 2 m, šírka ca 1,5 m. Dĺžka štôlne je približne 300 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Z dostupnej literatúry sa nám nepodarilo potvrdiť výskyt <strong>netopierov</strong> z tejto lokality.<br />
Prvá kontrola bola uskutočnená 9. 2. 1997.<br />
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítaní bol M. Brinzík. Sčítania sa v rôznych termínoch zúčastnili Michal<br />
Noga, Andrej Popovič a Martin Kaľavský. V roku 2000 vykonal sčítanie P. Valachovič.<br />
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bol v Medvedej diere potvrdený výskyt 3 druhov <strong>netopierov</strong> (tab. 1).<br />
M. myotis bol pozorovaný voľne visiaci na konci štôlne. Jedince Myotis mystacinus/brandtii boli pozorované<br />
na konci štôlne. Bližšie neidentifikované jedince rodu Myotis hibernovali v štrbinových úkrytoch.<br />
Stav ochrany. Štôlňa je ľahko dostupná a často navštevovaná turistami.<br />
Ďalšie údaje. 27. 11. 1999 – Mmyo (2), Mmys/bra (3), Myotis sp. (2).<br />
Literatúra<br />
ANDAHÁZY P., 1995: Prosiecka dolina a jej okolie. Sinter, 3: 38–40.<br />
BRODŇANSKÝ J., 1958: Brestovská jaskyňa. Slov. Kras, 1: 114–115.<br />
ČAPLOVIČ P., 1950: Jaskyňa v Roháčoch. Krásy Slov., 27(5–8): 198.<br />
DROPPA A., 1972: Kras skupiny Sivého vrchu v Západných Tatrách. Čs. Kras, 23: 77–98.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.,<br />
Plzeň, Přír, 7: 1–46.<br />
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.<br />
GAISLER J. & KLÍMA M., 1965: Letní nálezy některých méně známých netopýrů na Moravě a na Slovensku<br />
v období 1961–1964. Lynx, n. s., 5:19–29.<br />
HANÁK V., 1971: Myotis brandtii (Eversmann, 1845) (Vespertilionidae, Chiroptera) in der Tschechoslowakei.<br />
Věst. Čs. Společ. Zool., 35(3): 175–185.<br />
HLAVÁČ J., HOCHMUTH Z., VOZÁRIK P. & VALAŠTIAK M., 1983: Exkurzný sprievodca krasom Západných<br />
Tatier a Chočských vrchov. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 14(1): 1–23.<br />
MOŠANSKÝ A., 1980: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského<br />
múzea. I. časť (Insectivora, Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy,<br />
21:29–87.<br />
MOŠANSKÝ A. & GAISLER J., 1965: Ein Beitrag zur Erforschung der Chiropterenfauna der Hohen Tatra.<br />
Bonn. Zool. Beitr., 16(3/4): 249–267.<br />
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu <strong>netopierov</strong> (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.<br />
Slov. Kras, 6: 37–40.<br />
344
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 345–346, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Zemplínskych <strong>vrchoch</strong><br />
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2<br />
1<br />
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk<br />
2<br />
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk<br />
Kašov – pivnica<br />
Lokalizácia. (7596, 180 m n. m.) – východné Slovensko, Zemplínske vrchy (450), k. ú. Kašov. Pivnica sa<br />
nachádza v záhrade posledného domu smerom na Cejkov.<br />
Popis. Mášikmý vchod 1×0,8 m, sústava chodieb je v jednej úrovni o celkovej dĺžke niekoľkých desiatok<br />
metrov s jednou malou miestnosťou. V mokrých rokoch je časť chodieb zaliata vodou.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítavanie prebieha od roku 1983.<br />
Sčítavatelia. Miloš Balla, Štefan Danko.<br />
Zhrnutie poznatkov. V pivnici sa zistilo zimovanie 9 druhov <strong>netopierov</strong>. Pravidelne tu zimuje R. ferrumequinum,<br />
M. myotis a M. emarginatus.<br />
Stav ochrany. V roku 2000 sme zväčšili vchod do pivnice, ale je potrebné spevniť hlinenú stenu nad vchodom,<br />
pretože sastále zosúva a zasypáva vchod. Pivnica sa nachádza na dvore súkromného pozemku. Od r.<br />
2001 má nového majiteľa, ktorý sa chystá pivnicu opraviť, čím dôjde k zániku tohoto významného zimoviska.<br />
Ďalšie údaje. 26. 11. 1983 – Rfer (11), Mmyo (1), Mmys (1), Mema (3), Eser (2), 13. 3. 1984 – Rfer (12),<br />
Mmyo (10), Mema (5), 10. 3. 1987 – Rfer (4), Mmyo (11), Mema (14), Mdau (1), 14. 3. 1997 – Rfer (1),<br />
Mmyo (1), Mema (10), 11. 3. 1998 – Rfer (4), Mmyo (2), Mema (22), Mdau (1), 10. 10. 2000 – Rfer (6),<br />
Mmyo (1), Mema (2), 18. 12. 2000 – Rfer (12), Rhip (1), Mmyo (2), Mema (7).<br />
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> v Kašovskej pivnici<br />
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mema Mdau Eser Bbar Paur spolu<br />
17. 1. 1984 9 – 6 5 – – – – 20<br />
26. 1. 1985 6 – 6 – – 1 – – 13<br />
4. 2. 1986 6 – 11 5 – – – – 22<br />
17. 1. 1987 5 – 13 17 2 – – 2 39<br />
20. 2. 1988 5 – 8 13 – – – – 26<br />
16. 3. 1989 4 – 5 12 – – – – 21<br />
13. 2. 1990 5 – 1 14 – – – 1 21<br />
29. 1. 1991 5 – 5 3 – – – 1 14<br />
2. 2. 1992 5 – 4 8 1 – – – 18<br />
24. 1. 1993 10 – 7 11 – – – – 28<br />
3. 2. 1994 14 – 4 5 – – – – 23<br />
9. 3. 1995 6 – 5 7 – – – – 18<br />
27. 2. 1996 7 – 4 16 – – – 1 28<br />
30. 1. 1997 6 – 2 9 1 – 1 – 19<br />
25. 1. 1998 3 – 2 20 1 – 2 – 28<br />
27. 12. 1998 5 – 3 10 – – – – 18<br />
27. 12. 1999 9 – 1 8 – – – – 18<br />
25. 2. 2001 11 1 – 13 – – – – 25<br />
345
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní <strong>netopierov</strong> na lokalite Malá Tŕňa –štôlňa<br />
Dátum / druh Rfer Mema spolu<br />
31. 1. 1997 5 – 5<br />
25. 1. 1998 2 – 2<br />
27. 12. 1998 5 – 5<br />
27. 12. 1999 1 1 2<br />
6. 3. 2001 1 – 1<br />
Malá Tŕňa –štôlňa<br />
Lokalizácia. (7596) – východné Slovensko, Zemplínske vrchy (450), k. ú. Malá Tŕňa. Štôlňa sa nachádza<br />
asi 300 m JV od obce, pod poľnou cestou vo vinici.<br />
Popis. Štôlňa je dlhá asi 50 m, na začiatku je čiastočne zaplavená. Otvor má rozmery 0,8×0,8 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítavanie prebieha od roku 1997.<br />
Sčítavatelia. Miloš Balla, Štefan Danko.<br />
Zhrnutie poznatkov.Vštôlni pravidelne zimuje skoro výlučne R. ferrumequinum (tab. 2), v jarných mesiacoch<br />
ich počet stúpa až na 20 ex. Raz v štôlni zimoval 1 ex. M. emarginatus.<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy. V roku 2000 bol vchod prečistený.<br />
Ďalšie údaje. 6. 3. 1997 – Rfer (5), 11. 3. 1998 – Rfer (9), 10. 10. 2000 – Rfer (8).<br />
Viničky – pivnica<br />
Lokalizácia. (7596 100 m n.m.) – východné Slovensko, Zemplínske vrchy (450), k. ú. Viničky. Pivnica sa<br />
nachádza priamo v dedine, vyhĺbená v šikmom svahu.<br />
Popis. Pivnica je hlinená s rozmermi ca. 4×8 m.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Zimné sčítavanie prebieha nepravidelne od roku 1996.<br />
Sčítavatelia. Štefan Danko a Miloš Balla.<br />
Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1996 – Paus (5), 30. 1. 1997 – Paus (5), 25. 1. 1998 – Paus (3), 27. 1. 1999 –<br />
Paus (7), 27.1.2000 – Paus (3). V pivnici zimuje len P. austriacus.<br />
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.<br />
Literatúra<br />
DANKO Š.& MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte <strong>netopierov</strong> na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.<br />
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 29: 131-160.<br />
DANKO Š., UHRIN M., PJENČÁK P. & MATIS Š., 2000: Výsledky prieskumu <strong>netopierov</strong> (Mammalia: Chiroptera)<br />
na Východoslovenskej rovine, Východoslovenskej pahorkatine a v Zemplínskych <strong>vrchoch</strong>. Vespertilio,<br />
4:37–58.<br />
UHRIN M., DANKO, Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional<br />
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.<br />
Zool. Bohem., 60: 247-279.<br />
346
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 347–348, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Zimný výskyt <strong>netopierov</strong><br />
v Zvolenskej kotline<br />
Peter URBAN 1 , Daniel BALÁŽ 2 , IVAN VALACH 3 & Marcel UHRIN 4<br />
1, 2<br />
ŠOP SR – COPK, Lazovná 10, SK–974 01 Banská Bystrica, Slovensko;<br />
1<br />
urban@sopsr.sk, 2 balaz@sopsr.sk<br />
3<br />
Správa CHKO BR Poľana, J. M. Hurbana 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko; valach@sopsr.sk<br />
4<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk<br />
Drienka<br />
Alternatívny názov. Driekyňa.<br />
Lokalizácia. (7281, 530 m n. m.) – stredné Slovensko, Zvolenská kotlina (360), k. ú. Slovenská Ľupča.<br />
Jaskyňa sa nachádza v doline Driekyňa, na pravých svahodoliny Driekyňa.<br />
Popis. Menšia jaskyňa v Ponickom krase s dĺžkou asi 50 m s archeologickými nálezmi.<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Doposiaľ uskutočnené 3zimné kontroly.<br />
Sčítavatelia. D. Baláž, M. Uhrin, P. Urban.<br />
Zhrnutie poznatkov. 12. 1. 1997 – Myotis sp. (1), Bbar (2), 22. 1. 1997 – Mbech (2), Bbar (1), 19. 2. 1999<br />
– Bbar (1).<br />
Pod Zálužnou<br />
Lokalizácia. (7480, 320 m n. m.) – stredné Slovensko, Zvolenská kotlina (360), k. ú. Môťová. Vchod leží<br />
nad cestou vedúcou ponad ľavý breh vodnej nádrže Môťová, ca. 200 m pred koncom vzdutia, priamo nad<br />
rekreačnou chatou ŽOS Zvolen, v bukovom lese.<br />
Popis. Rovná, ca. 20 m dlhá umelo vyrazenáštôlňa s dvoma pravostrannými odbočkami (prvá,krátka hneď<br />
pri vchode, druhá, dlhá ca. 5 m, v zadnej časti).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Sledovanie štôlne sa realizuje od roku 1993 z dôvodu monitoringu v rámci pripravovanej<br />
výstavby vodného diela Slatinka.<br />
Sčítavatelia. Spočítavanie uskutočňoval Peter Urban. Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili: Vladimír<br />
Hrúz, Anton Krištín, Ivan Mihál, Marcel Uhrin.<br />
Zhrnutie poznatkov. 10. 12. 1994, 19. 12. 1996 – obe kontroly neg. 2. 3. 1997 – Mmyo (1), Mbech (1), 7. 1.<br />
1998, 30. 12. 1998, 7. 1. 1999 – všetky kontroly neg. Dosiaľ boli v štôlni počas hibernácie zastihnuté<br />
2 druhy <strong>netopierov</strong> (Myotis myotis, Myotis bechsteinii).<br />
Ďalšie údaje. 16. 11. 1994, 16. 3. 1997 – obe kontroly neg., 5. 4. 1997 – Mbech (1), 25. 4. 1997 – Mmyo (1),<br />
Mbech (1), 1. 5. 1997 – Mbech (1), 31. 10. 1997, 30. 12. 1997, 2. 1. 1998, 11. 1. 1998, 18. 1. 1998, 8. 2.<br />
1998, 22. 3. 1998, 14. 11. 1998, 30. 12. 1998, 23. 1. 1999, 14. 2. 1999, 14. 4. 1999 – všetky kontroly neg.,<br />
Netting: Barbastella barbastellus.<br />
347
SlovenskáĽupča – hrad<br />
Lokalizácia. (7281, 460 m n. m.) – stredné Slovensko, Zvolenská kotlina (360), k. ú. Slovenská Ľupča.<br />
Hrad sa nachádza nad obcou SlovenskáĽupča.<br />
Popis. V súčasnosti ide o neobývaný rozsiahly stavebný komplex. Zimujúce netopiere sa nachádzali na<br />
stenách chodieb hradu a v pivničných priestoroch. V roku 1997 sa skontrolovala aj hradná studňa, ktorej<br />
hĺbka je približne 20 m (Uhrin 1998).<br />
Výskum <strong>netopierov</strong>. Celkom uskutočnené tri kontroly v zimnom období.<br />
Sčítavatelia. D. Baláž, M. Uhrin, P. Urban, I. Valach.<br />
Zhrnutie poznatkov. 19. 1. 1996 – Rhip (3), Paus (2), Eser (1) 22. 1. 1997 – Rhip (1), Paus (6+1), 1. 2.<br />
1998 – Rhip (3).<br />
Ďalšie údaje. 14. 7. 1995 – Mmyo (2).<br />
Poznámka. V prehľade zimného sčítania <strong>netopierov</strong> za sezónu 1998/1999 (Hapl & Lehotská 1999) je omylom<br />
zo Zvolenskej kotliny uvádzaná lokalita Dúbravica. Ide o lokalitu v Revúckej vrchovine (synonymum<br />
Pole Dúbravíc) (pozri tiež Uhrin et al. 2002).<br />
Literatúra<br />
HAPL E. & LEHOTSKÁ B., 1999: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> na Slovensku 1998/1999. Skupina pre ochranu<br />
<strong>netopierov</strong> (SON), Revúca, 27 pp.<br />
UHRIN M. 1998: Dve zaujímavosti z biológie <strong>netopierov</strong>. Chrán. Úz. Slov., 35: 16–17.<br />
UHRIN M., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., BOBÁKOVÁ L., HOTOVÝ, J., MATIS Š., OBUCH J., PJENČÁK P. &<br />
REITER A., 2002: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Revúckej vrchoviny. Vespertilio, 6: 159–171.<br />
348
Katalóg zimovísk<br />
<strong>netopierov</strong> SR<br />
Vespertilio 6: 349–356, 2002<br />
ISSN 1213-6123<br />
Príloha katalógu zimovísk <strong>netopierov</strong> Slovenska:<br />
Prehľad skontrolovaných lokalít bez nálezu <strong>netopierov</strong><br />
Blanka LEHOTSKÁ 1 , Štefan MATIS 2 & Marcel UHRIN 3 (eds.)<br />
1<br />
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2,<br />
SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk<br />
2<br />
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk<br />
3<br />
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk<br />
Úvod<br />
Počas zimných sčítaní v období rokov 1993–2001 (Uhrin 1994, 1995, 1996, 1997, Hapl & Uhrin 1999, Hapl<br />
& Lehotská 1999, Lehotská 2000, 2001) boli skontrolované viaceré lokality, na ktorých sa prítomnosť<br />
<strong>netopierov</strong> nepodarilo zaznamenať a neboli nezahrnuté do jednotlivých príspevkov Katalógu zimovísk<br />
(Vespertilio, 6, 2002). Aby sa však informácie o týchto lokalitách nestratili, zostavili sme stručný prehľad<br />
skontrolovaných negatívnych lokalít. Nakoľko viacerí sčítavatelia v minulosti neuvádzali vo výsledkoch<br />
zimných sčítaní kontrolované negatívne lokality, je pravdepodobné, že viaceré lokality sa do tohto prehľadu<br />
nedostali.<br />
Lokality v tomto prehľade sú zoradené podľa orografických celkov. Názvy jaskýň sú použité podľa<br />
práce Bella & Holúbek (1999). V prípade, ževzimných sčítaniach boli lokality uvádzané s rôznymi názvami,<br />
je za názvom príslušnej lokality aj jej alternatívny názov. Stručnú charakteristiku negatívnych lokalít<br />
predstavujú údaje o type lokality (J – jaskyňa, Š–štôlňa, P – pivnica, T – tunel, O – ostatné) ačíslo<br />
faunistického kvadrátu. V abecednom poradí uvádzame mená tých, ktorí jednotlivé lokality v zimnom období<br />
skontrolovali a dátumy jednotlivých kontrol.<br />
Belianske Tatry (183)<br />
Malá jaskyňa pri Alabastrovej jaskyni, J, 6787 – Matis, Pjenčák (11. 3. 2001).<br />
Beskydské predhorie (760)<br />
Dvojitá jaskyňa na Lysej Hore (Dvojitá j. pod Lysou horou), J, 7095 – Pjenčák (31. 1. 1998).<br />
Humenné, pivnica v parku, P, 7097 – Danko (30. 1. 1994).<br />
Malá jaskyňa na Lysej Hore (Malá j. pod Lysou horou), J, 7095 – Pjenčák (31. 1. 1998, 3. 3. 2000).<br />
Branisko (210)<br />
Diablova diera (ponor Ďablova dzira), J, 6991 – Ceľuch, Hájková, Janečková, Kaňuch (13. 2. 2000).<br />
Čierna hora (080)<br />
Antonova jaskyňa – jaskyňa oproti, J, 7192 – Mock (28. 2. 1997).<br />
Branky, Š, 7092 – Fulín (16. 2. 2001).<br />
Hadia jaskyňa, J, 7092 – Matis, Pjenčák, Wieningerová (16. 2. 2001).<br />
349
Horehronské podolie (270)<br />
Štôlňa pod Breznianskou Skalkou (Štôlňa nad Laznou dolinou), Š, 7183 – Urban (25. 12. 1997, 21. 2.<br />
1998).<br />
Hornádska kotlina (260)<br />
Jaskyňa v rokline, J, 7090 – Pjenčák (7. 3. 2000).<br />
Jaskyňa so závrtom (Jaskyňa v závrte), J, 7090 – Pjenčák (7. 3. 2000).<br />
Netopieria jaskyňa, J, 7090 – Danko, Matis, Pjenčák, Suchý (24. 2. 2000).<br />
Peklo (V Pekle), J, 7090 – Pjenčák (7. 3. 2000).<br />
Psia jaskyňa, J, 7090 – Danko, Matis, Pjenčák, Suchý (24. 2. 2000).<br />
Zvislá jaskyňa, J, 7090 – Pjenčák (7. 3. 2000).<br />
Chočské vrchy (170)<br />
Jaskyňa pod Kostrmankou, J, 6881 – Bobáková, Hapl, Haplová, Šmídt, Šmídtová (31. 12. 1997).<br />
Kostrmanka (Kolmá jaskyňa v Choči), J, 6881 – Bobáková, Hapl, Haplová, Šmídt, Šmídtová (31. 12.<br />
1997).<br />
Ipeľská pahorkatina (805)<br />
Malá nad Hronom I, P, 8178 – Bogár, Lehotská, Lehotský,Lysý, Regec, Taliga (31. 1. 1999, 8. 1. 2000).<br />
Košická kotlina (400)<br />
Ťahanovce, starý žel. tunel, T, 7293 – Dittel, Chovanec, Matis (22. 2. 1998).<br />
Kremnické vrchy (310)<br />
Körmendyho jaskyňa, O, 7279 – Ceľuch, Kaňuch (8. 2. 2001).<br />
Kremnické bane, sklad CO, P, 7279 – Ceľuch, Kaňuch (10. 2. 2001).<br />
Nad Toliarom, T, 7279 – Ceľuch, Kaňuch (8. 2. 2001).<br />
Šturec, vetracie šachty (3×), Š, 7279 – Ceľuch, Kaňuch (8. 2. 2001).<br />
Krupinská planina (350)<br />
Bukovina 3, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Bukovina 4, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Bukovina 5, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Bukovina 8, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Vlčinec 1, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Vlčinec 4, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Vlčinec 5, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Vlčinec 6, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Vlčinec 7, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Vlčinec 8, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Vlčinec 9, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
Za háj 1, P, 7879 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).<br />
350
Levočské vrchy (670)<br />
Jaskyňa pod Jankovcom 1, J, 6889 – Matis, Danko, Fulín, Pjenčák (20. 12. 2000).<br />
Tichý potok, prieskumnáštôlňa, Š, 6890 – Matis, Danko, Fulín, Pjenčák (20. 12. 2000).<br />
Liptovská kotlina (251)<br />
Hrádocká jaskyňa, J, 6983 – Gresch (16. 2. 1997).<br />
Malá Fatra (140)<br />
Dolina za Kraviarskym I, J, 6780 – Bobáková a členovia speleoklubu Malá Fatra (10. 1. 1999).<br />
Dolina za Kraviarskym II, J, 6780 – Bobáková a členovia speleoklubu Malá Fatra (10. 1. 1999).<br />
Dolina za Kraviarskym III, J, 6780 – Bobáková a členovia speleoklubu Malá Fatra (10. 1. 1999).<br />
Kraľovany, štôlňa pri ceste na DK, Š, 6880 – Bobáková (11. 2. 2001).<br />
Kukurišova jaskyňa, J, 6879 – Hlôška, Vavrová (5. 1. 1998).<br />
Malé Karpaty (090)<br />
Červenica 3, J, 7569 – Kovarik, Noga, Pašková (23. 1. 1999, 7. 1. 2000).<br />
Kráľov vrch I (Dlhé Diely I), B, 7868 – Lehotská, Lehotský (12. 2. 1997, 29. 12. 1998, 18. 2. 2000).<br />
Kráľov vrch IV (Dlhé Diely IV), B, 7868 – Lehotská (29. 12. 1998, 18. 2. 2000).<br />
Kráľov vrch V (Dlhé Diely V), B, 7868 – Lehotská, Lehotský (29. 12. 1998, 18. 2. 2000).<br />
Dúbravská hlavica V, B, 7868 – Brinzík, Lehotská,Lysý (7. 12. 1995, 16. 2. 1999).<br />
Jaskyňa pod Veterlínom, J, 7470 – Bogár, Lehotská, Lehotský, Regec (10. 1. 1999).<br />
Jaskyňa storočného lístia, J, 7768 – Noga (16. 1. 1999).<br />
Kamzík V, B, 7868 – Lehotská, Lysý, Taliga (1. 2. 1999).<br />
Kuchyňa II, Š, 7569 – Lehotský (25. 11. 2000).<br />
Líščie diery (Líščia j., Suchá j.), J, 7569 – Lehotská, Lehotský (25. 2. 1995).<br />
Malá jaskyňa v lome (Biela jaskyňa, Tank), J, 7669 – Lehotská, Lehotský, Regec (18. 1. 1998).<br />
Malá pec, J, 7372 – Bogár, Lehotská, Lysý, Taliga (13. 2. 1998).<br />
Pod lanovkou, B, 7868 – Lehotská, Lysý, Taliga (1. 2. 1999).<br />
Pod Sitinou III, B, 7868 – Lehotská, Lehotský (15. 1. 1999).<br />
Veľká pec, J, 7372 – Bogár, Lehotská, Lysý, Taliga (13. 2. 1998).<br />
Muránska planina (021)<br />
Cigánka 1, J, 7286 – Uhrin (27. 12. 1998).<br />
Cigánka 2 (Červená jaskyňa), J, 7286 – Uhrin (27. 12. 1998).<br />
Jaskyňa pod hradom (Pod hradom), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin, Uhrinová (16. 1.<br />
1999).<br />
Jaskyňa v Tatričkách 1, J, 7187 – Pjenčák, Wieningerová (2. 1. 1999).<br />
Jaskyňa v Tatričkách 2, J, 7187 – Pjenčák, Wieningerová (2. 1. 1999).<br />
Javorníková 13, J, 7285 – 22. 11. 1999 (Uhrin a kol.).<br />
Javorníková 14, J, 7285 – 22. 11. 1999 (Uhrin a kol.).<br />
Lopušná jaskyňa, J, 7286 – Hapl, Bobáková, Šara, Blanár (19. 1. 2001)<br />
Macova 1, J, 7385 – Hapl (12. 1. 1999).<br />
Malá Džura, J, 7186 – Matis, Pjenčák (31. 12. 1998).<br />
351
Okno (Šance IX.), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin (16. 1. 1999).<br />
Pod bránou, J, 7286 – Uhrin (27. 12. 1998).<br />
Tesná skala V (Šance V.), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin (16. 1. 1999).<br />
Tesná skala VI (Šance VI.), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin (16. 1. 1999).<br />
Tunelová jaskyňa (Šance II.), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin (16. 1. 1999).<br />
Nízke Tatry (190)<br />
Dvere (Veľká jaskyňa vBašte), J, 6983 – Gresch, Holúbek, Obuch (25. 2. 1997).<br />
Jasenianska dolina, štôlňa 1, pri ceste, Š, 7182 – Uhrin (2. 1. 2000).<br />
Jasenianska dolina, baňa, údolie do vzdialenosti 20 m, Š, 7182 – Uhrin (2. 1. 2000).<br />
Jaskyňa č. 15 - pri doline, J, 6983 – Gresch, Holúbek, Obuch (25. 2. 1997).<br />
Nová Stanišovská jaskyňa, J, 6984 – Gresch (28. 12. 1999).<br />
Revúcka vrchovina (040)<br />
Cenkavá jaskyňa, J, 7486 – Bobáková, Uhrin (31. 1. 1998, 5. 2. 1999).<br />
Hradište, J, 7486 – Bobáková, Hapl, Šara (5. 2. 1999).<br />
Michova chyža, J, 7486 – Andreas, Benda, Hotový, Obuch, Reiter, Uhrin, Weinfurtová (5. 2. 1999, 4. 2.<br />
2000, 1. 2. 2001).<br />
Nižný Skálnik, Š, 7585 – Fulín (1. 2. 1997).<br />
Ponorná jaskyňa, Sása, J, 7486 – Hapl (5. 2. 1999).<br />
Slanské vrchy (440)<br />
Banské–štôlňa 2, Š, 7195 – Pjenčák (1997–2000).<br />
Slanská Huta, 10 železobetónových bunkrov, B, 7494 – Kaňuch (31. 1. 2001).<br />
352<br />
Slovenský kras (060)<br />
Čisté buky, J, 7389 – Lešinský, Matis (8. 2. 2000).<br />
Drieňova jaskyňa, J, 7489 – Bobáková, Brinzík (26. 1. 1998).<br />
Evina priepasť, J, 7489 – Matis, Lešinský (13. 1. 2001).<br />
Figová diera, J, 7490 – Lešinský, Matis (9. 2. 1999).<br />
Gombasek - lom, štôlňa vZčasti 1., Š, 7488 – Hapl (8. 1. 1998).<br />
Gombasek - lom, štôlňa vZčasti 2., Š, 7488 – Hapl (8. 1. 1998).<br />
Gombasek - lom, štôlňa vZčasti 3., Š, 7488 – Hapl (8. 1. 1998).<br />
Hraškova jaskyňa, 7489, J – Hapl, Hlivák (9. 12. 1997).<br />
Hubová priepasť (Priepasť 39), J, 7490 – Lešinský, Matis (3. 3. 1999).<br />
Jaskyňa pod M 40 (bezmenná), 7488, J – Cselényi, Hapl, Hlivák (7. 12. 1996).<br />
Jaskyňa pod Turnianskym hradným vrchom, J, 7391 – Lešinský, Matis (10. 3. 2000).<br />
Jaskyňa Teplica, J, 7391 – Dzupin, Hapl, Matis (7. 2. 1997).<br />
Jaskyňa Tunel, J, 7391 – Matis, Pjenčák (3. 12. 1999).<br />
Jaskyňa v Stráni, J, 7387 – Hapl, Šebošik, Šmídt, Šmídtová (6. 1. 1998).<br />
Klenova priepasť (Priepasť Klenová), J, 7490 – Lešinský, Matis (3. 3. 1999).<br />
Kozia jaskyňa, J, 7391 – Matis, Pjenčák (3. 12. 1999).<br />
Kráľovská jaskyňa, J, 7390 – Popovics (3. 1. 1998).<br />
MaláČertová diera, J, 7390 – Bobáková, Hapl, Pjenčák (25. 1. 1998).
Malá sovia priepasť, J, 7490 – Lešinský, Matis (9. 2. 1999).<br />
Poľovnícka jaskyňa pri Marciho jaskyni, J, 7390 – Dittel, Matis, Pjenčák, Wieningerová (23. 1. 1999).<br />
Priepasť Maruš, J, 7389 – Lešinský, Matis (8. 2. 2000).<br />
Rudova diera v Miglinci, J, 7391 – Popovics (27. 12. 1997).<br />
Snežná diera (Ľadová jaskyňa v Havranej skale), J, 7390 – Matis, Olekšák (21. 1. 2000).<br />
Susedná priepasť, J, 7490 – Lešinský, Matis (3. 3. 1999).<br />
Sviatočná priepasť, J, 7490 – Lešinský, Matis (3. 3. 1999).<br />
Tŕnitá jaskyňa, J, 7391 – Matis, Pjenčák (3. 12. 1999).<br />
Veľká sovia priepasť (Sovia II), J, 7490 – Lešinský, Matis (9. 2. 1999).<br />
Zbojnícka jaskyňa, J, 7488 – Hapl (25. 11. 1997).<br />
Zvonivá diera pri Silici, J, 7489 – Matis, Lešinský,Gaško (13. 1. 2001).<br />
Slovenský raj (022)<br />
Dažďová priepasť, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001)<br />
Diera, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001)<br />
Diera na Čingove I. (Skalná diera v Čingove I.), J, 7088 – Ceľuch, Janečková, Hájek, Hájková, Kaňuch<br />
(13. 2. 2000).<br />
Diera pod Zelenou jaskyňou, J, 7187 – Kaňuch, Ceľuch, Janečková, Hájková A., Hájek (3. 1. 2001).<br />
Dvojvchodová, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).<br />
Jaskyňa koleno, J, 7088 – Hájková A., Janečková, Hájek, Lehocký (28. 12. 2000).<br />
Jaskyňa pod Barbolicou 1, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).<br />
Jaskyňa pod Barbolicou 2, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).<br />
Karfiolová, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).<br />
Líščia jaskyňa, J, 7187 – Kaňuch, Janečková, Hájková A., Hájek (2. 1. 2001).<br />
Podkováriková jaskyňa, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).<br />
Pueblo, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).<br />
Sintrová jaskyňa, J, 7187 – Kaňuch, Ceľuch, Janečková, Hájková A., Hájek (3. 1. 2001).<br />
Skrytá jaskyňa, J, 7187 – Ceľuch, Hájek, Hájková, Kaňuch (4. 3. 2000).<br />
Šiancová 1, J, 7087 – Janečková, Hájková A., Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).<br />
Štôlňa na Bielych Vodách pri vleku, Š, 7188 – Ceľuch, Kaňuch (3. 1. 2001).<br />
Výria jaskyňa, J, 7088 – Hájková A., Hájek (27. 1. 2001).<br />
Spišsko-šarišské medzihorie (690)<br />
Kanaš – sad, P, 6993 – Kaňuch, Sárossy (29. 12. 1999, 31. 12. 2000).<br />
Kyjov, jaskyňa na Pustom poli, J, 6791 – Fulín (2. 3. 1994).<br />
Kyjovské bradielko 1 (Zadné skalisko, jaskyňa 1), J, 6791 – Fulín, Matis (27. 1. 1999).<br />
Kyjovské bradielko 4 (Zadné skalisko, jaskyňa 4), J, 6791 – Fulín, Matis (27. 1. 1999).<br />
Veľký Šariš, Hlavná ul. 42, P, 6993 – Kaňuch, Sárossy (30. 12. 2000).<br />
Starohorské vrchy (160)<br />
Kaplnka, J, 7280 – Baláž, Banásová, Dobrota, Urban, Valach (16. 12. 1997, 18. 2. 1998).<br />
353
Stolické vrchy (030)<br />
Kašupierova diera, J, 7286 – Uhrin (20. 1. 1998).<br />
Odtokový kanál z mlyna Muráň (skontrolovaný do 1/3), O, 7286 – Hapl, Šara (4. 1. 1999).<br />
Predná Hora, P, 7286 – Uhrin (20. 1. 1998).<br />
Strážovské vrchy (120)<br />
Dolná muflónia jaskyňa, J, 6877 – Masarovič (31. 12. 1997).<br />
Horná muflónia jaskyňa, J, 6877 – Masarovič (31. 12. 1997).<br />
Jaskyňa nad Četníkovou svadbou, J, 7076 – Masarovič, Ondruška (29. 12. 1997).<br />
Jaskyňa nad Kopanicou, J, 7075 – Masarovič, Ondruška (11. 1. 1998).<br />
Jaskyňa nad vyvieračkou, J, 7076 – Tichý (29. 1. 2000).<br />
Jaskyňa na Kýškach, J, 7075 – Masarovič (17. 1. 1998).<br />
Jaskyňa vkameňolome, J, 6975 – Masarovič (16. 1. 1998).<br />
Klenbová jaskyňa (Klembová), J, 7075 – Masarovič (1. 2. 1998).<br />
Lipová, J, 7175 – Lehotská, Lehotský, Sova (4. 3. 1996).<br />
Mojtínska priepastná jaskyňa (Májová priepasť, Priepasť na Rovni), J, 7076 – Ondruška (31. 12.<br />
1997).<br />
Poschodová priepastka, J, 7076 – Sova (15. 1. 1999).<br />
Výverová jaskyňa, J, 7076 – Masarovič, Ondruška (21. 2 .1998, 23. 1. 1999).<br />
Zalomená, 7175 – Lehotská, Lehotský, Sova (4. 3. 1996).<br />
Zavalená, 7175 – Lehotská, Lehotský, Sova (4. 3. 1996).<br />
Závrt 13, J, 7075 – Masarovič, Ondruška (11. 1 .1998).<br />
Zbojnícka jaskyňa I., J, 7075 – Masarovič (11. 1 .1998).<br />
Zbojnícka jaskyňa II., J, 7075 – Masarovič, Ondruška (11. 1 .1998).<br />
Štiavnické vrchy (300)<br />
Bakomi III, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Banky III, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (11. 1. 1994, 14. 1. 1999).<br />
Brener, Š, 7479 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Červená studňa, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Horná Roveň I, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Horná Roveň II, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Horná Roveň IV, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Klinger I, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Klinger II, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Kunia I, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).<br />
Počúvadlo I (Počúvadlo, vodná štôlňa 1), Š, 7579 – Farbiak, Hapl, Chladný, Solár (14. 1. 1999).<br />
Počúvadlo IV (Počúvadlo - vodnáštôlňa 4), Š, 7579 – Farbiak, Hapl, Chladný, Solár (14. 1. 1999).<br />
Repište II, J, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (14. 1. 1999).<br />
Roveň 1, J, 7579 – Balaška, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 1. 1999).<br />
Roveň 2, J, 7579 – Balaška, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 1. 1999).<br />
Štôlňa pod jazerom Brener, Š, 7579 – Bobáková, Farbiak, Hapl, Chladný, Solár (27. 1. 2000).<br />
Úplne malá, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (11. 2. 1998).<br />
354
Vincent, Š, 7579 – Farbiak, Korňan, Šteffek, Uhrin, Urban (11. 1. 1994).<br />
Zlatý stôl, nad cestou, J, 7579 – Balaška, Baláž, Farbiak, Hapl, Chladný, Solár, Uhrin, Urban, Valach<br />
(21. 1. 1997, 10. 2. 1998, 14. 1. 1999).<br />
Tríbeč (110)<br />
Dražovce, J, 7674 – Lehotská, Lehotský (22. 2. 1997).<br />
Jaskyňa pod Svoradovou jaskyňou, J, 7674 – Lehotská, Lehotský (22. 2. 1997).<br />
Jaskyňa vlome, J, 7475 – Bogár, Lehotská, Lehotský, Lysý, Taliga (28. 2. 1999).<br />
Volovské vrchy (070)<br />
Baňa Lucia – Bunker 2, B, 7291 – Matis, Fulín (26. 1. 2001).<br />
Henclová– Poľana, Š, 7289 – Matis, Pjenčák, Fulín, Hoza (15. 12. 2000).<br />
Hnilčík, baňa nad cintorínom, Š, 7189 – Matis, Pjenčák, Hoza (16. 12. 2000).<br />
Mníšek, Snehová diera (štôlňa Snehová jama), Š, 7290 – Pačenovský (14. 12. 1996).<br />
Nálepkovo, Peklisko – Baňa III, Š, 7189 – Matis, Pjenčák, Hoza (16. 12. 2000).<br />
Počkaj, pivnica 2, P, 7291 – Fulín, Matis (15. 1. 1998).<br />
Pyritová baňa, Š, 7191 – Mráz, Pačenovský (6. 3. 1994).<br />
Rudňany, jaskyňa, J, 7190 – Mráz, Pačenovský (30. 1. 1994).<br />
Stožky 1, Š, 7190 – Burešová, Hapl (21. 1. 2000).<br />
Stožky 2, Š, 7190 – Burešová, Hapl (21. 1. 2000).<br />
Štôlňa pod Jedľovcom, Š, 7291 – Pačenovský (27. 3. 1999).<br />
Švedlár, štôlňa SV od obce, Š, 7190 – Pačenovský (28. 12. 1996).<br />
Šarkania diera, J, 7190 – Mráz, Pačenovský (30. 1. 1994).<br />
Tretí Hámor, štôlňa I., Š, 7189 – Hoza, Matis, Pjenčák (11. 12. 1999).<br />
Tretí Hámor, štôlňa II., Š, 7189 – Hoza, Matis, Pjenčák (11. 12. 1999).<br />
Zadný jarok II, Š, 7289 – Matis, Pjenčák, Fulín, Hoza (15. 12. 2000).<br />
Zvolenská kotlina (360)<br />
Jaskyňa na Borovej hore, J, 7480 – Baláž, Ceľuch, Kaňuch, Uhrin, Urban, Valach (22. 1. 1997, 10. 2.<br />
2001).<br />
Žilinská kotlina (220)<br />
Varín, asfaltový lom, dlháštôlňa, Š, 6879 – Bobáková, Hapl (13. 12. 1997, 23. 12. 1998).<br />
Varín, asfaltový lom, krátka štôlňa, Š, 6879 – Bobáková, Hapl (13. 12. 1997, 23. 12. 1998).<br />
Literatúra<br />
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,<br />
268 pp.<br />
HAPL E. & LEHOTSKÁ B. (eds.), 1999: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> na Slovensku 1998/1999. SON, Revúca,<br />
28 pp.<br />
HAPL E. & UHRIN M. (eds.), 1999: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> na Slovensku 1997/1998. SON a Správa NP<br />
Muránska planina, Revúca, 28 pp.<br />
LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> na Slovensku 1999/2000. SON, Revúca, 28 pp.<br />
355
LEHOTSKÁ B. (ed.), 2001: Zimné sčítanie <strong>netopierov</strong> na Slovensku 2000/2001. SON, Revúca, 24 pp.<br />
UHRIN M. (ed.), 1994: Výsledky sčítania <strong>netopierov</strong> v zimoviskách Slovenskej republiky 1993/1994.SAŽP –<br />
Pracovná skupina pre netopiere, Revúca, 9 pp.<br />
UHRIN M. (ed.), 1995: Sčítanie <strong>netopierov</strong> v zimoviskách Slovenskej republiky 1994/1995. SAŽP – Gestorská<br />
skupina pre netopiere a SON, Revúca, 18 pp.<br />
UHRIN M. (ed.), 1996: Sčítanie <strong>netopierov</strong> na zimoviskách Slovenskej republiky 1995/1996. SON, Revúca,<br />
9 pp.<br />
UHRIN M. (ed.), 1997: Sčítanie <strong>netopierov</strong> v zimoviskách Slovenskej republiky 1996/1997. SON a Gestorská<br />
skupina SAŽP, Revúca, 28 pp.<br />
356
Obsah<br />
UHRIN M., LEHOTSKÁ B. & MATIS Š.: Katalóg zimovísk <strong>netopierov</strong> Slovenskej republiky ......................... 3<br />
Bachureň<br />
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v jaskyni Zlá diera ........................................................ 7<br />
Belianske Tatry<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v Belianskej jaskyni ................................................... 8<br />
Beskydské predhorie<br />
PJENČÁK P.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Beskydského predhoria ....................................................................... 9<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> Vyšná Hurka I ................................................................ 12<br />
Biele Karpaty<br />
LEHOTSKÁ B. & ONDRUŠKA J.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Bielych Karpatoch .............................................. 13<br />
Bodvianska pahorkatina, Ipeľská kotlina, Rimavská kotlina<br />
UHRIN M. & HAPL E.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> južnej časti stredného Slovenska<br />
(Bodvianska pahorkatina, Ipeľská kotlina, Rimavská kotlina) ................................................................ 15<br />
Borská nížina<br />
KÜRTHY A., KÜRTHYOVÁ M., MATIS Š. &DITTEL L.: Zimovanie Nyctalus noctula v Zámockom<br />
parku v Malackách ................................................................................................................................... 21<br />
NOGA M.: Netopiere zimujúce v štrbinách panelových domov v Devínskej Novej Vsi ........................... 19<br />
Branisko<br />
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v pohorí Branisko .................................................. 22<br />
Burda<br />
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v pohorí Burda ...................................................... 23<br />
Čierna hora<br />
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> Dráč v Čiernej hore ..................................................... 26<br />
KAŇUCH P., CEĽUCH M. & PAČENOVSKÝ S.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Kysackej jaskyni ............................ 27<br />
LEŠINSKÝ G.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v priepasťovej jaskyni v Humenci ............................................. 26<br />
PAČENOVSKÝ S.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v oblasti Bielej skaly v Čiernej hore ........................................... 29<br />
PJENČÁK P. & MATIS Š.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Malého Ružinka ......................................... 33<br />
Horehronské podolie<br />
UHRIN M. & URBAN P.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Horehronskom podolí ................................................... 35<br />
357
Hornádska kotlina<br />
PJENČÁK P., MATIS Š.&DANKO Š.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Dreveníku .................................................... 39<br />
Chočské vrchy<br />
BOBÁKOVÁ L. & HAPL E.: Zimovská <strong>netopierov</strong> v Chočských <strong>vrchoch</strong> .................................................... 41<br />
Ipeľská pahorkatina<br />
LEHOTSKÁ B.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> v Malej nad Hronom ...................................................................... 28<br />
Košická kotlina<br />
CEĽUCH M. & KAŇUCH P.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v panelových blokoch na sídlisku Sekčov<br />
vPrešove .................................................................................................................................................. 44<br />
MATIS Š.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Košickej kotliny ................................................................................... 45<br />
MATIS Š. &FULÍN M.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Moldavských jaskyniach ................................................ 49<br />
Kozie chrbty<br />
MATIS Š. & PJENČÁK P.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v orografickom celku Kozie chrbty ................................ 51<br />
Kremnické vrchy<br />
CEĽUCH M. & KAŇUCH P.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v okolí Kremnice ......................................................... 53<br />
Krupinská planina<br />
UHRIN M., URBAN P., VALACH I. & HAPL E.: Prehľad údajov o zimovaní <strong>netopierov</strong> v oblasti<br />
Krupinskej planiny ................................................................................................................................... 55<br />
Laborecká vrchovina<br />
PČOLA Š.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v hrádzi Vodárenskej nádrže Starina ............................................... 32<br />
Levočské vrchy<br />
FULÍN M.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v Jaskyni pod Jankovcom 2 ............................................................ 38<br />
Liptovská kotlina<br />
BOBÁKOVÁ L.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Liskovskej jaskyni ..................................................................... 59<br />
Malá Fatra<br />
BOBÁKOVÁ L., HAPL E. & VAVROVÁ Ľ.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> severnej a západnej časti<br />
Národného parku Malá Fatra ................................................................................................................... 61<br />
ONDRUŠKA J.: Niektoré menšie zimoviská <strong>netopierov</strong> Malej Fatry .......................................................... 58<br />
Malé Karpaty<br />
BRINZÍK M.: Netopiere zimujúce v pivnici IX. mlyn pri Železnej studienke ............................................ 98<br />
LEHOTSKÁ B.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Malých Karpatoch I .................................................................... 65<br />
358
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Malých Karpatoch II .......................................... 73<br />
LEHOTSKÁ B. & NOGA M.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Malých Karpatoch III .............................................. 87<br />
LEHOTSKÁ B. & VALACHOVIČ P.: Netopiere zimujúce v štôlňach bývalých rudných ložísk v strednej<br />
časti Malých Karpát ................................................................................................................................. 99<br />
NOGA M.: Zimný výskyt Nyctalus noctula na hrade Pajštún .................................................................... 72<br />
NOGA M. & KOVARIK A.: Zimovanie Nyctalus noctula v Plaveckom hradnom brale ............................... 72<br />
Muránska planina, Veporské vrchy<br />
UHRIN M., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., BOBÁKOVÁ L., HOTOVÝ J., MATIS Š., OBUCH J.,<br />
PJENČÁK P. & REITER A.: Prehľad zimovísk <strong>netopierov</strong> Muránskej planiny ........................................... 103<br />
Nitrianska pahorkatina<br />
LEHOTSKÁ B.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> pod Nitrianskym hradom ............................................................. 144<br />
Nízke Tatry<br />
BRINZÍK M., NOGA M. & BERNADOVIČ F.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Demänovskej doline ........................ 131<br />
GRESCH A.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Nízkych Tatrách ........................................................................... 137<br />
MATIS Š. & PJENČÁK P.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> Brada v Nízkych Tatrách .............................................. 143<br />
Ondavská vrchovina<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> v pivnici v mestskom parku v Humennom .................. 145<br />
Oravská vrchovina<br />
HAPL E.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> na Oravskom hrade ........................................................................ 146<br />
Pieniny<br />
GRESCH A.: Dve zimoviská <strong>netopierov</strong> v Pieninskom národnom parku ................................................. 147<br />
PJENČÁK P.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v malých jaskyniach Pienin ............................................................. 148<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v jaskyni Aksamitka .................................................... 149<br />
Podunajská rovina<br />
BRINZÍK M.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v pivniciach parku v Rusovciach .................................................... 151<br />
KÜRTHY A. & KÜRTHYOVÁ M.: Zimovisko Nyctalus noctula v topoli v Ivanke pri Dunaji ..................... 152<br />
NOGA M.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> v stromovej dutine parku kaštieľa vPalárikove ................................ 152<br />
Poľana<br />
HRÚZ V.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Poľany ................................................................................................. 153<br />
Považské podolie<br />
LEHOTSKÁ B.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v jaskyniach Pri ceste v Považskom podolí.................................. 155<br />
Považský Inovec<br />
LEHOTSKÁ B.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Považskom Inovci ..................................................................... 157<br />
359
Revúcka vrchovina<br />
UHRIN M., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., BOBÁKOVÁ L., HOTOVÝ J., MATIS Š., OBUCH J.,<br />
PJENČÁK P. & REITER A.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Revúckej vrchoviny ................................................... 159<br />
Slanské vrchy<br />
PJENČÁK P.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Slanských <strong>vrchoch</strong> ........................................................................ 173<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Bane Libanka a MaláŠimonka – najvýznamnejšie zimoviská <strong>netopierov</strong><br />
v Slanských <strong>vrchoch</strong> .............................................................................................................................. 177<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v slepých štôlňach na Dubníku ................................... 181<br />
Slovenský kras<br />
FULÍN M. & MATIS Š: Zimoviská <strong>netopierov</strong> vo východnej časti Slovenského krasu ............................. 183<br />
HAPL E.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Slovenského krasu I ............................................................................. 189<br />
HAPL E., UHRIN M., BOBÁKOVÁ L., BENDA P., ANDREAS M., REITER A., HOTOVÝ J., OBUCH J.,<br />
STANKOVIČ J. & CSELÉNYI K.: Prehľad zimovísk <strong>netopierov</strong> Silickej a Plešivskej planiny .................... 193<br />
LEŠINSKÝ G. & HORČÍK M.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> – Jaskyňa nad Paklánom v Slovenskom krase ........ 234<br />
MATIS Š.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Drienovskej jaskyni ......................................................................... 213<br />
MATIS Š.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Slovenského krasu II .......................................................................... 217<br />
MATIS Š. & FULÍN M.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Slovenského krasu III ...................................................... 225<br />
MATIS Š. & HAPL E.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> – Veterná priepasť ............................................................. 212<br />
MATIS Š., HAPL E. & PJENČÁK P.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v baniach pod Havraňou skalou ..................... 227<br />
MATIS Š. &LEŠINSKÝ G.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Slovenského krasu IV ................................................. 229<br />
MATIS Š., PJENČÁK P. & LEŠINSKÝ G.: Zimovisko <strong>netopierov</strong> – Okrajová priepasť ................................. 216<br />
MATIS Š., PJENČÁK P. & UHRIN M.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Hačavskej a Marciho jaskyni.................... 231<br />
MATIS Š., UHRIN M. & PJENČÁK P.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v jaskyni Erňa .............................................. 235<br />
UHRIN M., BOBÁKOVÁ L., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., OBUCH J. & REITER A.:<br />
Zimovanie <strong>netopierov</strong> v slovenskej časti jaskynného systému Domica-Baradla ................................... 237<br />
Slovenský raj<br />
BOBÁKOVÁ L.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v jaskynnom systéme Dobšinska ľadová<br />
jaskyňa – jaskyňa Duča ......................................................................................................................... 245<br />
HÁJEK B., HÁJKOVÁ A., JANEČKOVÁ K., CEĽUCH M. & KAŇUCH P.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v Medvedej<br />
a Stratenskej jaskyni .............................................................................................................................. 249<br />
KAŇUCH P., CEĽUCH M., JANEČKOVÁ K., HÁJKOVÁ A., & HÁJEK B.: Menšie zimoviská <strong>netopierov</strong><br />
Slovenského raja .................................................................................................................................... 253<br />
Spišsko-šarišské medzihorie<br />
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Spišsko-šarišského medzihoria ................................. 257<br />
MATIS Š. & FULÍN M.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v pivniciach Ľubovnianskeho hradu .......................... 256<br />
Starohorské vrchy<br />
BALÁŽ D., URBAN P. & VALACH I., : Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v Starohorských <strong>vrchoch</strong> ...................... 172<br />
360
Stolické vrchy<br />
FULÍN M. & HAPL E. : Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Stolických <strong>vrchoch</strong> ....................................................... 259<br />
Strážovské vrchy<br />
ONDRUŠKA J.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Strážovských <strong>vrchoch</strong> ............................................................... 261<br />
ONDRUŠKA J. & LEHOTSKÁ B.: Netopiere zimujúce v jaskyniach v okolí Zemianskej Závady ................ 275<br />
SLOBODNÍK V.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v pivničných priestoroch chaty v obci Chvojnica .................. 284<br />
SOVA M.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v južnej časti Strážovských vrchov ..................................................... 277<br />
Šarišská vrchovina<br />
FULÍN M., KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v štôlni v Suchej doline<br />
v Šarišskej vrchovine ............................................................................................................................. 285<br />
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v krypte pod prešovskou Kalváriou ..................... 286<br />
Štiavnické vrchy<br />
UHRIN M., HAPL E., URBAN P., VALACH I., MIHÁL T. & ZLACKÁ S.: Zimoviská <strong>netopierov</strong><br />
v Štiavnických <strong>vrchoch</strong> .......................................................................................................................... 287<br />
Tríbeč<br />
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v pohorí Tríbeč .................................................... 299<br />
Trnavská pahorkatina<br />
LEHOTSKÁ B.: Príspevok k poznaniu zimovísk <strong>netopierov</strong> na Trnavskej pahorkatine ............................ 176<br />
Veľká Fatra, Turčianska kotlina<br />
BOBÁKOVÁ L.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Veľkej Fatry ................................................................................ 303<br />
OBUCH J.: Prehľad zimovísk <strong>netopierov</strong> v Gaderskej a Belianskej doline (Veľká Fatra) ....................... 311<br />
Veporské vrchy<br />
VALACH I. & HRÚZ V.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Podlipe – Zelenej doline .............................................. 244<br />
Vihorlatské vrchy<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> vo Vihorlate ................................................................. 321<br />
Volovské vrchy<br />
HAPL E. & BUREŠOVÁ A. : Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v štôlňach Volovských vrchov ............................. 327<br />
MATIS Š.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Volovských vrchov I ........................................................................... 329<br />
MATIS Š. & PJENČÁK P.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Volovských vrchov II .................................................... 333<br />
PČENOVSKÝ S.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Volovských vrchov III ................................................................ 337<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v jaskyniach okolia Galmusu ................................. 342<br />
361
Vysoké Tatry<br />
TENCER J.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v Čiernohorskom jaskynnom systéme ......................................... 252<br />
Východoslovenská pahorkatina<br />
PJENČÁK P.: Zimovanie <strong>netopierov</strong> v pivnici pod Baranom .................................................................... 298<br />
Západné Tatry<br />
BOBÁKOVÁ L., HAPL E., BRINZÍK M. & VALACHOVIČ P.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> Západných Tatier ........... 343<br />
Zemplínske vrchy<br />
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimoviská <strong>netopierov</strong> v Zemplínskych <strong>vrchoch</strong> ............................................. 245<br />
Zvolenská kotlina<br />
URBAN P., BALÁŽ D., VALACH I. & UHRIN M.: Zimný výskyt <strong>netopierov</strong> v Zvolenskej kotline .............. 347<br />
LEHOTSKÁ B., MATIS Š. & UHRIN M. (eds.): Príloha katalógu zimovísk <strong>netopierov</strong> Slovenska:<br />
Prehľad skontrolovaných lokalít bez nálezu <strong>netopierov</strong> ........................................................................ 349<br />
362