Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 173–175, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch
Peter PJENČÁK
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
Banské–štôlňa 1
Alternatívny názov. Banské– Jurkov potok.
Lokalizácia. (7195, 440 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Banské. Nachádza sa
asi 1,5 km JV od obce Banské v koryte Banského potoka.
Popis. Štôlňa je dlhá asi 50 m, na dne je voda. Vchod má rozmery 1,5×0,6 m.
Výskum netopierov. Štôlňa sa kontroluje od roku 1997.
Sčítavateľ. Peter Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1998 – Rhip (1), Bbar (2). V štôlni pravidelne zimuje 1 ex. R. hipposideros a
občas aj B. barbastellus.
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Ďalšie údaje. 18. 3. 1997 – Rhip (1), 28. 10. 1997 – Rhip (1), Paur (1), 23. 11. 1999 – Rhip (1).
Štôlňa v Doline obrov
Lokalizácia. (7094, 540 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Hermanovce. Štôlňasa
nachádza v Doline obrov v koryte Starého potoka asi 150 m pod odbočkou lesnej cesty na Lúku pod Oblíkom.
Popis. Štôlňa pozostáva z plazivkovitej chodby (5 m) a miestnosti s priemerom ca. 5–6 ma výškou 2 m.
Ďalšie pokračovanie je zavalené. Celková dĺžka štôlne je 15 m.
Výskum netopierov. Vykonáva sa od roku 1999.
Sčítavateľ. Peter Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. 14. 12. 1999 – Rhip (1), Paur (1). Zatiaľ bolo zistené zimovanie dvoch solitérnych
jedincov R. hipposideros a P. auritus.
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne opatrenia.
Štôlňa za Harbom
Lokalizácia. (7094, 510 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Petrovce. Štôlňa sa
nachádza asi 3 km JZ od obce Petrovce v koryte Petrovského potoka nad prvým mostíkom za odbočkou na
Zlatú studňu.
Popis. Dĺžka je 25 m, vchod je plazivkovitý, na dne je 25 cm vody.
Výskum netopierov. Štôlňa sa kontroluje od roku 1997.
Sčítavateľ. Peter Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. 16. 12. 1997 – neg., 14. 12. 1999 – Rhip (1). Zatiaľ zistené zimovanie 1 ex.
R. hipposideros. V prechodnom období sa ich tu zdržiava viac.
173

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štolni Zámutov 1
Dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mbech Mema Mdau Bbar Paur spolu
27. 2. 1993 4 21 9 – – 3 5 – 39
9. 2. 1994 3 24 1 1 1 3 39 1 73
6. 1. 1995 2 25 3 – – 2 46 3 81
6. 1. 1997 6 30 3 – – 5 52 – 96
15. 1. 1998 5 22 4 – – 3 67 8 109
27. 11. 1999 7 15 3 – – 3 42 7 77
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Ďalšie údaje. 25. 10. 1997 – Rhip (3).
Štôlne Zámutov
Názvy lokalít. Zámutov 1, 2 a 3.
Lokalizácia. (7094, 640 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Zámutov. Štôlne sa
nachádzajú asi 6 km západne od obce Zámutov na malom hrebienku asi 800 m za lúkou Remetov laz vo
svahu nad Bustovou (Brestovou) dolinou. K štôlňam vedie z lúky lesná cesta.
Popis. Zámutov 1 – štôlňa s dĺžkou asi 220 m pozostáva z hlavnej chodby, jednej rozrážky na jej úrovni a
dvoch o úroveň vyššie prepojených s hlavnou chodbou šachtami. Štôlňa má tri vchody, z toho dva sú plazivkovité
a tretí má priemer asi 0,7 m. Zámutov 2 –štôlňa s dĺžkou asi 50 m pozostáva z dvoch chodieb do
kríža. Vchod má rozmery 1,5×2 m.Zámutov 3 –štôlňa s dĺžkou asi 60 m pozostáva z hlavnej chodby a
krátkych rozrážok. Vchod má priemer 0,5 m.
Sčítavateľ. Peter Pjenčák.
Výskum netopierov. Lokalita je kontrolovaná od roku1992, štôlňa Zámutov 3 od roku 1993.
Zhrnutie poznatkov. Na lokalite bolo zatiaľ zistených 11 druhov zimujúcich netopierov (tab. 1, 2), dominantným
druhom je B. barbastellus a M. myotis, pravidelne tu zimuje aj R. hipposideros, M. oxygnathus,
M. daubentonii a P. auritus. Najvýznamnejšia je štôlňa Zámutov 1.
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlňach Zámutov 2 a 3
Lokalita Dátum / druh Rhip Mmyo Mbech Mema Mdau Eser Bbar Paur spolu
Zámutov 2 27. 2. 1993 – 1 – – – – 2 – 3
9. 2. 1994 – 1 1 – – – – 1 3
23. 2. 1995 1 3 – – – – 1 1 6
10. 2. 1996 – 1 – – 1 2 4 – 8
6. 1. 1997 – 2 – – – 3 2 1 8
15. 1. 1998 – 1 – – – – 1 – 2
24. 2. 1999 – 3 – – – – 7 – 10
27. 11. 1999 – 4 – – 1 – 3 2 10
Zámutov 3 6. 1. 1994 1 2 – – 5 – – 2 10
6. 1. 1995 1 2 – – 5 – – 1 9
10. 2. 1996 4 5 – – 3 – – – 12
6. 1. 1997 4 4 – 1 2 – – – 11
15. 1. 1998 4 6 – – 4 – – – 14
27. 11. 1999 8 3 – – 4 – – – 15
174

Ďalšie údaje. Zámutov 1: 3. 12. 1992 – Rhip (3), Mmyo (23), Mdau (2), Bbar (23), 28. 11. 1993 – Rhip (3),
Mmyo (18), Moxy (4), Mbech (1), Mema (1), Mdau (2), Bbar (30), Paur (1), 6. 12. 1993 – Rhip (3), Mmyo
(16), Moxy (4), Mbech (1), Mema (1), Mdau (4), Bbar (34), 6. 1. 1994 – Rhip (2), Mmyo (23), Moxy (2),
Mdau (2), Bbar (45), Paur (2), 6. 3. 1994 – Rfer (1), Rhip (1), Mmyo (23), Moxy (3), Mbech (1), Mema (1),
Mdau (3), Bbar (7), 20. 11. 1994 – Rfer (1), Rhip (2), Mmyo (23), Moxy (3), Mdau (3), Bbar (16), Paur (5),
10. 12. 1994 – Rfer (1), Rhip (3), Mmyo (22), Moxy (3), Mdau (1), Bbar (40), Paur (4), 23. 2. 1995 – Rhip
(2), Mmyo (22), Moxy (4), Mdau (3), Bbar (17), Paur (1), 21. 11. 1997 – Rhip (2), Mmyo (16), Moxy (2),
Mbech (1), Mdas (1), Bbar (25), Paur (6). Zámutov 2: 3. 12. 1992 – Mmyo (2), Bbar (1), 6. 12. 1993 –
Mmyo (1), Bbar (3), 6. 1. 1994 – Mmyo (1), Eser (1), Bbar (2), Paur (2), 10. 12. 1994 – Mmyo (1), Mdau (1),
Bbar (4), Paur (1), 6. 1. 1995 – Mmyo (1), Eser (1), Bbar (2), Paur (3). Zámutov 3: 6. 12. 1993 – Mema (1),
Mdau (1), 9. 2. 1994 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (1), 10. 12. 1994 – Mmyo (1), Mdau (4).
Literatúra
PJENČÁK P., 1995: Prvé poznatky z výskumu netopierov vranovského regiónu. Netopiere, 1: 55–63.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
175

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 176, 2002
ISSN 1213-6123
Príspevok k poznaniu zimovísk netopierov
na Trnavskej pahorkatine
Blanka LEHOTSKÁ
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2,
SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk
Kočovce
Alternatívny názov. Kočovce – pivnica za kameňolomom.
Lokalizácia. (7273, 183 m n. m.) – západné Slovensko, Trnavská pahorkatina (801), k. ú.Kočovce. Pivnica
sa nachádza ca. 500 m J od cintorína v Kočovciach na okraji malého lesíka.
Popis. Pivnicu tvorí jeden podzemný priestor vysekaný do dolomitického vápenca s rozmermi ca. 10×3 m
a výškou 2,5 m. Vo vchode sú zreteľné zvyšky rámu, v ktorom boli v minulosti osadené dvere.
Zhrnutie poznatkov. 21. 2. 1997 – Paur (1).
Ďalšie údaje. 27. 7. 1996 – Rhip (28), 15. 7. 1997 – Rhip (21), 20. 5. 1998 – Rhip (42).
Trstín
Lokalizácia. (7470, 211 m n. m.) – západné Slovensko, Trnavská pahorkatina (801), k. ú. Trstín. Pivnica sa
nachádza v budove kaštieľa s parkom (Reedukačnýústav pre mládež) v Trstíne.
Popis. Pivničné priestory bývalého kaštieľa s vysokými stropmi sú v súčasnosti využívané ako kotolňa a
sklad zemiakov.
Zhrnutie poznatkov. 21. 2. 1997 – Rhip (1).
Výskum netopierov. Výskumom netopierov Trnavskej pahorkatiny sa v rokoch 1984–1986 zaoberal Mutkovič
(1986), ktorý udáva pravdepodobné zimovanie 2 ex. druhu Plecotus austriacus na povale kostola
v Sokolovciach. Koncom 90. rokov zaznamenali v tomto orografickom celku dve zimoviská Lehotská &
Lehotský (1998).
Sčítavatelia. Blanka Lehotská, Roman Lehotský.
Stav ochrany. Pivnica v Kočovciach nie je v súčasnosti využívaná. Je však významná ako letný úkryt
kolónie Rhinolophus hipposideros a z tohoto dôvodu by si zaslúžila náležitú ochranu. Lokalite v Trstíne
vzhľadom na malý počet netopierov nie je treba venovať väčšiu pozornosť.
Literatúra
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Výsledky výskumu chiropterofauny na území bývalého okresu Trenčín.
Pp.: 69–78. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku III. Zborn ík referátov
z konferencie. SAŽP–COPK Banská Bystrica, 156 pp.
MUTKOVIČ A., 1986: Príspevok k rozšíreniu netopierov v okrese Trnava. Vlastiv. Spravodajca Okr. Trnava,
1986:87–99.
176

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 177–180, 2002
ISSN 1213-6123
Bane Libanka a Malá Šimonka – najvýznamnejšie
zimoviská netopierov v Slanských vrchoch
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2
1
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
2
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk
Baňa Libanka
Alternatívny názov. Dubník – opálové bane.
Lokalizácia. (7094, 560 – 720 m n.m. ) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Červenica. Baňa
sa nachádza asi 3 km severne od obce Červenica, v chránenom areáli Dubnícke bane.
Popis. Baňa Libanka je veľmi rozsiahly systém chodieb a dobývok vo viacerých úrovniach, výškový rozdiel
medzi najnižším a najvyšším bodom je 160 m, celková dĺžka chodieb je viac ako 25 km. Pozostáva
z viacerých, navzájom prepojených baní, ktoré pre jednoduchosť uvádzame pod spoločným názvom Libanka.
V publikovaných výsledkoch zimných sčítaní SON vydeľujeme len časť Leštiná, ktorá sa do roku 1993
(s výnimkou zimy 1983/1984) nekontrolovala. Medzi Libankou a Leštinou sme stanovili ako hranicu veľmi
úzky otvor, ktorý sme označili z oboch strán nasprejovaným nápisom. V našom ponímaní je časť Leštiná
oveľa väčšia ako to bolo v minulosti pri ťažbe. Za 40 rokov výskumu sa pomery v bani menili. Mnohé
vchody boli uzavreté, iné boli otvorené, výrazne poklesla (o 10 m) hladina vody v zatopených častiach,
niektoré chodby sa zavalili, čo výrazne ovplyvňovalo mikroklímu bane. V súčasnosti má baňa dva vchody –
štôlne Viliam a Leština a ďalších 6 vletových otvorov, vrátane šácht Fedo a Horný Karol, rôzne uzatvorených.
Výskum netopierov. V 60. rokoch Libanku prvýkrát kontroloval Palášthy (Palášthy 1968, 1969, 1971,
1972, 1988, Palášthy & Olejár 1963). V zime 1984/1985 baňu aj s Leštinou skontrolovali Gibarti & Hurný
(1984). V zimách 1984/85–1985/86 Danko a Mihók kontrolovali len spodné časti bane (Danko & Mihók
1989). V zimách 1986/87–1989/90 bola kontrolovaná celá baňa bez časti Leštiná. V zimách 1993/1994–
1995/1996 a 1999/2000 sme skontrolovali celú baňuajsčasťou Leštiná. V zimách 1996/1997 a 1997/1998
sme skontrolovali celú baňu Leštiná a v januári 1997 len jej hornú časť po prvý rebrík. Baňu Libanka sme
pre nedostatok času a množstvo snehu v týchto zimách nekontrolovali.
Sčítavatelia. J. Palášthy, S. Gibarti, J. Hurný, Š. Danko, M. Danko, J. Mihók, Š. Matis, P. Pjenčák,
Zhrnutie poznatkov. V bani Libanka bolo zistené zimovanie 16 druhov netopierov (tab. 1). Výsledky do
roku 1996 zhrnul Danko (1997). Dominantnými druhmi sú R. hipposideros, M. myotis a B. barbastellus.
Pravidelne tu ešte zimuje R. ferrumequinum, M. oxygnathus, M. emarginatus, M. daubentonii a P. auritus.
Od zimy 1993/1994 tu pravidelne zimuje aj niekoľko ex. M. dasycneme (Uhrin et al. 1995, Uhrin & Danko
1996, Matis et al. 2000). Počet R. hipposideros neustále rastie. V zime 1999/2000 bol 4-krát vyšší ako
v zime 1983/1984. Počet B. barbastellus výrazne kolíše. Súvisí to pravdepodobne s tým, že tento druh
vytvára na zimovisku rôzne veľké agregácie a tie sa nemusia vždy nájsť, pretože uchane zimujú vo veľmi
komplikovanej časti bane.
Stav ochrany. V minulosti boli bane často navštevované hľadačmi opálov. Od roku 1998 sa výrazne znížila
návštevnosť v dôsledku stráženia územia firmou, vykonávajúcou na tomto území banský prieskum. Je potrebné
zabezpečiť pred zavalením šachtu Fedo, ktorá je významným vletovým otvorom.
177

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bani Libanka
Dátum / druh
Rfer
Rhip
Mmyo
Moxy
Mbech
Mnat
Mema
Mmys
Mbra
Mm/b
Mdau
Mdas
Enil
Eser
Bbar
Paur
Paus
spolu
1983 / 1984 29 157 355 – – – 52 – – – 4 – 1 1 325 3 – 927
1984 / 1985 2 13 121 16 – – 8 – – – 9 – – – 234 1 – 404
1985 / 1986 3 80 154 8 – – 14 – – – 6 – – 1 388 4 – 658
1986 / 1987 8 139 416 47 – – 44 – 1 – 19 – 3 1 550 11 3 1242
1987 / 1988 9 164 369 58 – – 52 2 – – 23 – 1 1 248 6 5 938
1989 / 1990 14 205 456 41 2 – 54 – 1 – 21 – 1 – 168 8 7 978
1993 / 1994 19 246 471 48 – – 125 1 – – 31 3 – 3 223 8 4 1182
1994 / 1995 47 350 607 64 – – 124 – – – 46 6 – 3 374 18 3 1642
1995 / 1996 26 444 554 45 – – 169 – – – 48 1 – 3 447 12 8 1758
11. 12. 1996 23 165 145 19 – – 45 1 1 – 22 2 – 2 231 2 – 658
21. 1. 1997 4 5 72 18 – – 11 – 1 – 7 2 – 2 290 – – 412
29. 1. 1998 16 197 159 17 – – 47 – – 1 17 1 – 2 270 4 – 731
1999 / 2000 33 637 618 69 – 1 187 1 – – 47 2 1 2 560 10 2 2170
I.–II. 2001 43 707 536 75 – 1 247 1 – – 46 3 – 3 479 6 1 2148
Baňa MaláŠimonka
Lokalizácia. (7094, 880 m n. m.) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Zlatá Baňa. Baňa sa
nachádza asi 500 m severne od televízneho vysielača Dubník. Vrchný vchod je vo výraznej ryhe pod skalnou
stenou asi 100 m od lesnej cesty vedúcej od severného ukotvenia lán vysielača na sever. Ryha pokračuje
ďalej až na veľké rúbanisko, uprostred ktorého nad veľkou haldou je spodný vchod.
Popis. Baňa má tri vchody. Spodný je pomerne malý 0,6×0,6 m, vedie do hlavnej bane. Tá pozostáva zo
vstupnej chodby, z ktorej sa dá dostať cez sústavu malých otvorov a chodieb k hlavnej úpadnici, z ktorej
vybiehajú rozvetvené chodby, niektoréčiastočne zaplavené vodou. Baňa končí šachtou, ktorá nemáďalšie
pokračovanie. Horný vchod má rozmery asi 4×2 m, vedie do väčšej dobývky, ktoráďalej pokračuje spleťou
krátkych chodieb. Horná časť končí asi 12 m hlbokou šachtou, ktorou je spojená so spodnou, hlavnou
časťou bane. Prístup k šachte je cez zával z veľkých balvanov. Celková dĺžka chodieb je niekoľko km.
Neďaleko horného vchodu je ešte jeden malý, plazivkovitý vchod.
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Malej Šimonke
Druh / dátum
Rfer
Rhip
Mmyo
Moxy
Mbech
Mnat
Mema
Mmys
Mbra
Mm/b
Mdau
Mdas
Enil
Eser
Bbar
Paur
Paus
spolu
10.–11. 3. 1970 2 63 40 6 – – 120 1 – – – – – – – – – 232
25. 2. 1984 4 6 101 – – – 54 – – – 4 – – – – 6 – 175
14. 3. 1987 1 22 125 8 3 – 172 – – – 16 – – – – – – 347
január 1990 – 12 139 13 – – 92 – – – 8 – – – – 2 1 267
28. 1. 1993 2 34 267 15 1 – 243 – – – 21 1 2 1 5 14 – 606
3. 3. 1994 – 8 62 5 – – 1 – – – 3 1 1 – – 3 – 84
12. 1. 1995 3 46 309 23 – 1 276 – – – 28 4 – – 11 12 – 713
4. 2. 1996 4 65 366 12 – – 228 – – – 26 5 – – 22 10 1 739
18. 2. 1997 4 86 317 24 – – 299 1 3 – 27 4 – – 21 15 – 801
5. 2. 1998 4 77 290 22 – 1 243 – 3 – 13 1 – – 26 11 – 691
1. 2. 2000 3 108 311 12 6 2 302 2 7 2 44 3 – – 39 10 – 851
7. 2. 2001 3 133 302 19 – 2 413 – 2 – 13 1 1 – 51 4 – 945
178

Výskum netopierov.Prvýkrát vykonal zimné sčítanie v marci 1970 Palášthy. Potom v zime 1983/84 Gibarti
a Hurný skontrolovali celú baňu, v roku 1986/87 Danko a Mihók skontrolovali len spodnú časť. V zime
1989/90 skontroloval Takáč spodnú časť. 14. 3. 1993 bola skontrolovaná len horná časť. V zime 1993/94
bola pre zavalenie spodného vchodu skontrolovaná len vrchnáčasť.Vďalších rokoch sme kontrolovali celú
baňu. V roku 1996 sme objavili nové, dovtedy nekontrolované priestory, v ktorých zimuje približne 100
netopierov.
Sčítavatelia.J.Palášthy, S. Gibarti, J. Hurný,K. Takáč, Š. Danko, J. Mihók, P. Pjenčák, M. FulínaŠ. Matis.
Zhrnutie poznatkov. V bani MaláŠimonka bolo zistené zimovanie 16 druhov netopierov (tab. 2). Porovnávať
sa dajúúdaje od roku 1993, kedy sa začala kontrolovať celá baňa jednotnou metodikou. Pri predchádzajúcich
kontrolách nie je jasné akáčasť bane bola skontrolovaná. Údaje do roku 1996 zhrnul Danko (1997).
Je to najvýznamnejšie zimovisko M. emarginatus na Slovensku. Ich počet stúpol zo 120 ex. v roku 1970 na
302 ex. v roku 2000. Pokles počtu v roku 1997 (zima 1997/98) súvisí pravdepodobne s ich presunom do
Libanky a malýmpočtom odchovaných mláďat pre nepriaznivé leto (zima, dažde). Dominantným druhom
je M. myotis s maximálnym počtom 366 ex. U tohto druhu tiež došlo k výraznému nárastu počtu. Neustále
stúpa aj počet R. hipposideros. Nárast počtu B. barbastellus súvisí so zväčšením spodného vchodu, čím sa
výrazne ochladila vstupnáčasť bane. Pravidelne tu ešte zimuje R. ferrumequinum, M. oxygnathus, M. daubentonii.
Ďalšie druhy tu zimujú nepravidelne a v malých počtoch.
Stav ochrany. Baňa jenavštevovaná hľadačmi opálov. Hrozí v nej zavalenie spodného vchodu a chodby
vedúcej k šachte v hornej časti bane. Je potrebné zabezpečiť spevnenie vstupnej choby a jej uzavretie mrežou.
Ďalšie údaje. 14. 3. 1993 – Rhip (9), Mmyo (62), Moxy (2), Mbech (1), Mdau (4), Enil (1), Eser (1), Bbar
(1), Paur (1).
Literatúra
DANKO Š., 1995: Neobyčajne vysoký vek u netopiera brvitého (Myotis emarginatus) a netopiera ostrouchého
(Myotis blythii). Netopiere, 1: 99–101.
DANKO Š., 1997: Kvalitatívne a kvantitatívne zmeny spoločenstva zimujúcich netopierov v opustených banských
dielach v okolí Dubníka (Slanské vrchy). Vespertilio, 2: 5–38.
DANKO Š & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 29: 131–160.
GIBARTI S. & HURNÝ J., 1984: Súčasný stav zimovania netopierov v opustenom banskom diele na Dubníku
v severnej časti Slánskych vrchov.Práca Stredoškolskej odbornej činnosti, Gymnázium Prešov.
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.
PALÁŠTHY J., 1968: Častý výskyt parciálneho albinizmu u uchane čiernej (Barbastella barbastellus Schreber,
1774). Biológia (Bratislava), 23: 370–376.
PALÁŠTHY J., 1969: Doplnok k netopierom chráneného územia „Dubnícke bane” pri Prešove. Ochr. Fauny,
3(1): 1–6.
PALÁŠTHY J.,1971: Príspevok k ekológii zimovania uchane čiernej Barbastella barbastellus (Schreber, 1774)
v chránenej lokalite „Dubnícke bane“ (Slanské hory). Zprávy Čs. Společ. Zool., 1971: 56–58.
PALÁŠTHY J., 1972: Poznatky z doterajšieho výskumu netopiera brvitého, Myotis emarginatus (Geoffroy,
1806) na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, S. B, 11–12: 7–16.
PALÁŠTHY J., 1988: Výsledky obrúčkovania netopierov (Chiroptera) v okrese Prešov (východné Slovensko).
Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 28:91–108.
PALÁŠTHY J. & OLEJÁR F., 1963: Netopiere opustených opálových baní v Libanke na Dubníku (okres Prešov)
a poznámky k ich bionómii. Biológia (Bratislava), 18: 593–603.
ŠARIŠSKÝ S., 1976: Súčasný stav a problémy ochrany netopierov na chránenej lokalite „Dubnícke bane“.
Práca biologickej olympiády. Gymnázium Prešov. Originál uložený v archíve SAŽP, pobočka Prešov.
179

UHRIN M. & DANKO Š., 1996: Nové nálezy netopiera pobrežného, Myotis dasycneme (Chiroptera, Vespertilionidae)
na Slovensku. Lynx, n. s., 27: 67–68.
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.
180

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 181–182, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v slepých štôlňach na Dubníku
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2
1
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
2
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk
Lokalizácia. (7094) – východné Slovensko, Slanské vrchy (440), k. ú. Červenica. Na lokalite registrujeme
12 dlhších štôlní označených číslom a 11 krátkych označených písmenom. Štôlne s výnimkou č. 1 sa nachádzajú
vo svahu nad baňou Libanka. Štôlňa č. 1(650 m n. m.) je vedľa cesty vedúcej k bývalej osade
Dubník pred pravouhlou zákrutou. Štôlne č.2(620 m n. m.), 3, 4, 5 a C (650 – 680 m n. m.) sú vo svahu nad
šachtou Fedo, nad výraznými haldami. Štôlňe č. 6,7a 9 (650–660 m n. m.) sú vo výraznom terénnom
záreze (kaňone). Štôlňa č.8(640 m n. m.) je vo svahu nad odbočením bývalího náučného chodníka z hlavnej
cesty. Štôlne č.10(610 m n. m.) a 11 (620 m n. m.) sú vedľa náučného chodníka vedúceho od šachty Fedo.
Štôlňa č. 12(740 m n. m.) je vedľa lesnej cesty vedúcej od križovatky ciest Zlatá baňa –Červenica –
vysielač Dubník.
Popis. Štôlňa č. 1 – má tvar písmena Y s dĺžkou asi 180 m, je čiastočne zaplavená vodou, vchod je vysoký
asi 0,6 m. Štôlňa č. 2– je rovná chodba, na začiatku z nej vpravo vybiehajú dve navzájom prepojené
chodbičky, celková dĺžka je asi 120 m. Vchod je veľký. Štôlňa č. 3– je tvorená rozvetvenými chodbami
s dĺžkou asi 300 m s malým vchodom. Štôlňa č. 4 – je tvorená rozvetvenými chodbami s jedným závalom,
má dve poschodia. Vchod je malý. Štôlňa č. 5– má dva vchody aj dve poschodia tvorené rozvetvenými
chodbami s dĺžkou asi 200 m. Štôlňa č. 6– má veľký vchod, celková dĺžka je asi 50 m. Štôlňa č. 7– má
malý vchod vedúci do vysokej chodby, z ktorej vybieha niekoľko chodieb v dvoch úrovniach. Malým otvorom
a šachtou je prepojená s Libankou. Je dlhá asi 80 m. Štôlňa č.8– je rovná chodba, čiastočne zaplavená
vodou, na konci sa vetví, je dlhá asi 200 m. Štôlňa č. 9– je rovná chodba s malým otvorom, čiastočne
zaplavená vodou. Má dĺžku asi 200 m. Štôlňa č.10– má malý vchod. Má dve poschodia. Spodné je tvorené
okružnou chodbou s rozrážkami, vrchné veľkou dobývkou a systémom krátkych chodbičiek. Celková dĺžka
je asi 300 m. Štôlňa č.11– má veľký vchod. Je tvorená systémom chodieb s dĺžkou asi 300 m. Štôlňa č.12
– má malý vchod, je dlhá asi 30 m. Štôlňa C – je tvorená rozvetvenými chodbami s dĺžkou ca. 300 m, má
malý vchod. Ostatnéštôlne označené písmenami sú dlhé od 5 do 30 m.
Výskum netopierov. Zimné sčítanie netopierov v slepých štôlňach sa robí od zimy 1986/1987. Štôlňu č. 1
už uvádzajú Palášthy & Olejár (1963) ako smernú štôlňu. V jednotlivých zimách sa kontrolovali rôzne
počty týchto slepých štôlní. V zimách 1986/1987 a 1987/1988 boli kontrolovan éštôlne 1–7, v zime 1989/
1990 štôlne 1–3, v zime 199/1991 len štolne 1 a 3, v zime 1991/1992 štôlne 1–5, v zimách 1992/1993 až
1996/1997 a 1999/2000 sa kontrolovali všetky slepéštôlne a v zime 1997/1998 len štôlne 1 a 10.
Sčítavatelia. Štefan Danko, Michal Danko, Miroslav Fulín, Štefan Matis, Peter Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. V slepých štôlňach sa zistilo zimovanie 13 druhov netopierov. Najvýznamnejšie štôlne
sú č.1ač. 10.Vštôlni č. 1 zimuje vzhľadom na jej dĺžku relatívne veľa netopierov, dominuje tu
M. emarginatus (do 60 ex.) a M. myotis (do 35 ex.). Zaujímavý je vysoký počet M. daubentonii. Vštôlni
č. 10 zimoval v zimách 1992/1993–1997/1998 veľký počet B. barbastellus s maximom v decembri 1993 –
730 ex. V zime 1999/2000 ich počet klesol len na 122 ex. V ostatných štôlňach zimujú len relatívne malé
počty netopierov.
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
181

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v slepých štôlňach na Dubníku
Dátum / druh
Rfer
Rhip
Mmyo
Moxy
Mema
Mmys
Mdau
Mdas
Bbar
Eser
Paur
Paus
spolu
1986 / 1987 13 2 75 5 39 – 26 – – 24 1 – 175
1987 / 1988 – 1 53 2 37 – 23 – – 162 1 – 278
16. 1. 1990 – 1 18 3 28 – 8 – – 39 1 – 98
13. 2. 1991 – 1 24 4 23 – 6 – – 1 2 – 62
19. 2. 1992 1 1 39 5 19 – 9 – – 22 3 1 100
10,11. 12. 1992 – 6 48 16 32 – 9 – – 847 4 1 963
1993 / 1994 3 7 73 10 31 – 15 – – 444 2 – 586
14. 2. 1995 2 11 71 19 39 – 17 – – 103 1 1 264
14. 3. 1996 – 6 61 14 40 – 14 – – 752 2 – 894
21. 1., 7. 2. 1997 1 14 105 17 58 1 33 – – 718 6 1 954
29. 1. 1998 – 4 46 14 43 – 2 – – 657 2 – 777
11. 3. 1999 – 3 29 – 41 – 11 – – – – – 84
1999 / 2000 – 21 94 19 72 – 22 – – 167 4 – 399
2000 / 2001 1 15 77 24 83 – 38 2 1 66 3 – 310
Literatúra
DANKO Š., 1997: Kvalitatívne a kvantitatívne zmeny spoločenstva zimujúcich netopierov v opustených banských
dielach v okolí Dubníka (Slanské vrchy). Vespertilio, 2: 5–38.
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 29(1988): 131–160.
PALÁŠTHY J. & OLEJÁR F., 1963: Netopiere opustených opálových baní v Libanke na Dubníku (okres Prešov)
a poznámky k ich bionómii. Biológia (Bratislava), 18: 593–603.
PALÁŠTHY J., 1972: Poznatky z doterajšieho výskumu netopiera brvitého, Myotis emarginatus (Geoffroy,
1806) na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, S. B, 11–12: 7–16.
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II., Zborník
referátov z konferencie. SAŽP Banská Bystrica, 112 pp.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P., FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
182

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 183–188, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov vo východnej časti
Slovenského krasu
Miroslav FULÍN 1 & Štefan MATIS 2
1
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk
2
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
Jasovská jaskyňa
Alternatívny názov. V minulosti aj ako Takács Menyhértova jaskyňa.
Lokalizácia. (7391, 256 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060) k. ú. Jasov.
Popis. Jasovská jaskyňa sa nachádza v brale Jasovskej skaly vypínajúcej sa nad obcou Jasov, na západnom
brehu rieky Bodvy. Skalné bralo predstavuje východný výbežok masívu Slovenského krasu. Presledované
chodby jaskyne dosahujú dĺžku 2185 m. Pre verejnosť je sprístupnených 620 m. Jaskyňa má pre návštevníkov
dva vchody. Spodný vchod ústi do vstupnej haly. Je situovaný v skalnej suti a pre bezpečnosť prevádzky
je spevnený dlhou chodbou v podobe štôlne. Systém niekoľkých dverí ho robí pre netopiere neprechodným.
Pôvodný vchod do jaskyne sa nachádza pod skalnou stenou v nadmorskej výške 289 m n. m. Netopierom
ako nalietavací priestor do jaskyne slúži mrežový uzáver dverí a bočný komín s umelo zmenšeným nalietavacím
profilom. Okrem týchto otvorov existujú pravdepodobne viaceré vyústenia (cez jaskyňu Okno, cez
zával v priestore kameňolomu) o čom svedčí prúdenie vzduchu jednotlivými chodbami v jaskyni. Systém
chodieb v jaskyni je vyvinutý na 5. vývojových úrovniach. Boli vytvorené bočnou a hĺbkovou eróziou vody
rieky Bodvy neskôr skrasovatelé, vyplnené zachovalou, dokonale vyvinutou kvapľovou výzdobou. Na
niektorých miestach je proces tvorby krasovej výzdoby dnes už umŕtvený. V mieste križovania zlomov a
puklinových systémov vznikli rozsiahle priestory dómov. Priestory na najnižšej úrovni sú na jar zaplavované.
Bližšie o charaktere podzemia popisuje Fulín (1996) a Zacharov (1996).
Výskum netopierov. Jasovská jaskyňa patrí k tým jaskyniam na Slovensku, kde prítomnosť netopierov
zaujala viacerých autorov už v minulosti. Volko-Starohorský (1929) pri opise jaskyne konštatuje výskyt
R. euryale a M. schreibersii. Odvoláva sa na ich určenie Kormosom (1917). Spoločenstvá druhov študoval
v rokoch 1954–1960 Vachold (1956, 1957, 1960). Gaisler & Hanák (1972, 1973) popisujú druhovú skladbu
zistenú v rokoch 1955–1956, 1958, 1964, 1965, 1968 –1970. Mošanský (1980) dokladuje výskyt netopierov
v jaskyni zbermi pre Východoslovenské múzeum v roku 1952 a 1955. Hanák (in verb.) prevádzal v jaskyni
krúžkovanie netopierov v roku 1964. Horáček et al. (1995) zhrnuli svoje zistenia v letnom období z rokov
1979–1992. V 70. a 80. rokoch navštevoval jaskyňu Horáček so spolupracovníkmi, Bauerová (in verb.)
sledovala výskyt kolónie R. euryale v jaskyni v lete 1982. Petrík (1982) a Petrík & Perlík (1983) sledovali
zimnú agregáciu R. ferrumequinum v Starom dóme v rokoch 1982 a 1983. Danko & Mihók (1989) uvádzajú
po svojej návšteve jaskyne nesčítané množstvá všetkých troch druhov podkovárov. Fulín (1995, 1996,
1998a, b), Fulín & Matis (2000), Fulín & Poremba (1998) popisujú výsledky systematického monitoringu
zimného výskytu netopierov v jaskyni od roku 1994. Údaje o vybraných druhoch nájdeme v niektorých
samostatných prácach (Uhrin 1994, Uhrin et al. 1996, 1997). Zhrnutie poznatkov o výskyte M. dasycneme
od roku 1996 do roku 2000 uvádzajú Matis et al. (2000). Odchyty netopierov v jesennom období pred
vchodom jaskyne sme uskutočnili v rokoch 1996–1998.
Sčítavatelia. V rokoch 1972–1987 v jaskyní sčítal I. Horáček so spolupracovníkmi, v roku 1988 L. Gordon.
Od roku 1994 je jaskyňa zaúčelom zimovania netopierov vo vzťahu k speleoterapii sledovaná
v dvojtýždňových intervaloch od októbra do apríla Miroslavom Fulínom a Štefanom Matisom. Pri jednotli-
183

vých akciách im sporadicky od uvedeného roku asistovali P. Pjenčák, M. Uhrin, E. Hapl, V. Džupin,
S. Pačenovský, E. Sitášová, A. Mock, Š. Danko, M. Ceľuch, P. Kaňuch, J. Pásztor, M. Olekšák, J. Popovics,
L. Dittel, J. Fulínová a G. Wieningerová.
Zhrnutie poznatkov. Nakoľko nepoznáme podrobne okolnosti a presledovanie priestorov podzemia pri
sčítavaní netopierov autormi v minulosti súúdaje získané do roku 1994 pre posúdenie vývoja populácií iba
orientačné, vhodné pre poznanie druhového zloženia. Z výsledkov od roku 1994 konštatujeme stálu prítomnosť
rovnako veľkej populácie R. ferrumequinum, ktorý sa vyznačuje zoskupením takmer 80 % jedincov do
tesnej agregácie. V nej nie sú jedinci zabalení do lietacích blán. Početnosť populácie je takmer stála, odchýlky
v počte súvisia s premiestňovaním sa jedincov na zimovisku v čase sčítavania (resp. aj medzi zimoviskami).
R. hipposideros dosahuje maximálny počet zimujúcich jedincov v mesiaci december – január a má
výkyvy v počte v jednotlivých rokoch. R. euryale využíva priestory vzostupných komínov starého vchodu
do príchodu zimy. Počas zimy sa v jaskyni zdržiava len ojedinelo. M. myotis tvorí agregáciu v počte desiatky
kusov na rovnakých miestach ako R. ferrumequinum. M. oxygnathus sa vyskytuje ojedinele. M. bechsteinii
sa v jednom kuse objavil v jaskyni iba v posledných rokoch. M. emarginatus má stabilné zimné stanovištia,
na ktorých väčšinou zotrvá od začiatku do konca zimy. Jeho prítomnosť v odľahlých jaskynných
priestoroch v posledných rokoch narastá. Ojedinelý výskyt registrujeme u M. daubentonii a M. dasycneme.
Zmena stanovíšť počas hibernácie spôsobuje, že pri niektorej kontrole ich nezaregistrujeme na novom stanovišti
v štrbinách kvapľovej výzdoby. E. serotinus, P. pipistrellus, B. barbastellus, P. auritus a P. austriacus
obsadzujú jednotlivo puklinové priestory v otvorenom portáli podzemia starého vchodu až po nástupe
výrazne chladného počasia. M. schreibersii nebol nami zistený ako zimujúci. Registrujeme ho však v čase
jesenných preletov pri starom vchode. Na začiatku zimy (20. 10. 1995) bol nájdený v priestore jaskyne
podchladený exemplár V. murinus. Výskyt N. noctula (Pačenovský in verb. 1994) je mylne v literatúre
uvedený pre Jasovskú jaskyňu. Nájdený bol v pukline Oblúkovej jaskyne, no autori nálezu v tom čase
neodlišovali tieto jaskynné priestory ako samostatné. K zimujúcim druhom je potrebné uviesť aj M. nattereri;
pozorovaný tu bol počas kontrol v novembri 1999 v počte 1 a 2 ex.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jasovskej jaskyni
Dátum / druh
Rfer
Rhip
Reur
Mmyo
Moxy
Mbech
Mema
Mdau
Mdas
Eser
Ppip
Bbar
Paur
Paus
Mschr
spolu
8. 12. 1956 50 20 – 40 20 – 1 – – – – 1 – – – 132
5. 2. 1957 258 15 – – – – – – – – – – – – – 273
14. 2. 1958 151 15 1 – – – – – – – – – – – – 167
3. 3. 1964 77 + 1 + 2 – – – – – – – – – 48 +128
16. 2. 1968 43 50 – 9 8 – – – – – – – – – – 110
14. 2. 1969 203 70 2 17 25 – – – – – – 1 – – 1 319
4. 2. 1970 133 50 – 12 13 – – – – – – 1 – 1 – 210
8. 2. 1972 68 50 4 6 7 – – – – – – – – – 1 136
22. 2. 1979 83 55 – 9 2 – 2 – – – – – – – – 151
21. 2. 1980 83 31 – – 2 – 1 – – – – – – – – 117
9. 1. 1982 80 22 – 3 2 1 – – – 1 – – – – – 109
19. 3. 1987 121 32 – 1 1 – 5 – – – – – – – – 160
3. 2. 1988 75 48 – – 1 – 3 – – – – – – – – 127
17. 12. 1988 70–140 + – – – – – – – – – – – – – +70–140
2. 12. 1993 271 69 – 7 1 – 5 – – – – 1 – 2 – 356
25. 2. 1994 210 99 – 10 – – 17 2 – – 1 – 1 – – 340
12. 2. 1995 256 103 2 25 1 – 46 – 1 1 – 1 – 1 – 437
16. 3. 1996 254 98 14 45 – – 62 – 1 – 3 4 – 4 – 485
9. 2. 1997 255 186 7 38 – – 51 2 – 7 1 12 – 11 – 570
30. 1. 1998 255 171 1 32 4 – 66 3 – – 1 5 – 5 – 543
12. 2. 1999 213 97 8 22 4 1 58 2 2 1 1 3 – 6 – 418
16. 2. 2000 207 102 9 30 3 – 105 3 2 – 1 1 2 2 – 467
24. 2. 2001 225 121 1 37 – 1 76 1 9 – 1 1 – 2 – 475
184

Stav ochrany. Jaskyňa je verejnosti sprístupnená, má zabezpečené vchody, je v Správe Slovenských jaskýň.
Navonok otvorený priestor starého vchodu je cieľom náhodných ciest návštevníkov v čase uzavretia jaskyne
a miestom prežitia romantických výprav mladistvých.
Ďalšie údaje. 20. 8. 1955 – Reur (kolónia), Mschr (kolónia), 19. 10. 1955 – Rfer (74), 9. 11. 1955 – Rfer
(248), Rhip (6), 12. 3. 1956 – Rhip (2), 26. 3. 1956 – Rfer (211), Rhip (17), 19. 12. 1958 – Rhip, Reur, Moxy,
23. 5. 1965 – Rhip (2), Mschr (40), 10. 1. 1978 – Rhip (1), 12. 2. 1984 – Rfer, Rhip, Reur, 22. 3. 1986 – Rfer
(87), 3. 3. 1987 – Rhip (32), 17. 12. 1988 – Rfer (40), 8. 1. 1992 – Rfer (9), Rhip (35), 22. 1. 1993 – Rfer (78).
Netting a krúžkovanie: 18. 9. 1996 – Rfer (11), Rhip (2), Mnat (1), Mema (9), Mmys (1), 29. 8. –25. 10. 1997
– Rfer (24), Rhip (32), Reur (19), Mmyo (21), Moxy (5), Mbech (9), Mnat (7), Mema (31), Mmys (3), Mdau
(12), Mdas (3), Eser (3), Ppip (2), Bbar (10), Paur (14), Paus (10), Mschr (1), 7. 9. – 8. 9. 1998 – Rfer (3),
Rhip (19), Reur (18), Mmyo (7), Moxy (1), Mbech (1), Mema (22), Mmys (4), Mdau (7), Mdas (2), Eser (1),
Ppip (4), Paur (1), Mschr (5).
Jaskyne v závere Šugovskej doliny
Názvy lokalít a alternatívne názvy. (1) Jaskyňa v tiesňave (JP-56, v zimných sčítaniach nesprávne uvedená
ako j. Jana), (2) Zadymená jaskyňa (JP-62).
Lokalizácia. (7391, 675–750 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Medzev. Jaskyne
sa nachádzajú v závere údolia ľavostranného prítoku Šugovského potoka, ktorý priteká spod Jelenieho vrchu
ku predposlednému tajchu v Šugovskej doline pri reštaurácii. Miestny názov pre túto časť údolia je
dolina Železnej brány. Jaskyne sa nachádzajú na malom priestore v závere údolia tvoreného tiesňavou skalných
brál. Po prechode úzkou tiesňavou a prekonaní suťoviska s napadanými kmeňmi stromov v dĺžke
ca 100 m vystupujú na oboch stranách údolia skalné bralá s popisovanými jaskyňami.
Popis. (1) Po príchode ku skalnej tiesňave, na konci lesnej cesty, na ľavej strane v skalnom brale je vo svahu
dobre viditeľný vstupný portál jaskyne. Vchod má rozmery 1,1×1,9 m (šírka × výška). Vstupná chodba má
výšku 2,5 m a mierne stúpa do svahu. V ďalšom pokračovaní sa rozvetvuje na dve časti plazivkovitého
charakteru. V závere pravej vetvy je komín vysoký 6,6 m. Celková dĺžka jaskyne je 22 m. Jaskyňa je
puklinovo-korozívneho pôvodu. Nevýrazne erozívne tvary sú zotreté mrazovým zvetrávaním. (2) Rovnako
na severnom svahu, na úpätí skalnej steny existuje násyp pred otvorom do jaskyne. Vchod má rozmery
4,2×3 m. Zo vstupného portálu jaskyne vedie chodba puklinovitého charakteru so šírkou 1,5–2,5 m smerom
na západ. Po 8 m sa stáča na sever a blokmi balvanov sa výškovo člení na dve poschodia. Priestory jaskyne
s celkovou dĺžkou 44 m končia neprielezným zasintrovaným komínom. Jaskyňa v zadných častiach má
peknú sintrovú výzdobu.
Výskum netopierov. Jaskyne nie sú v centre pozornosti sčítania kvôli sťaženej dostupnosti a malému predpokladu
početnejšieho výskytu. Za účelom zimného sčítania sú sporadicky sledované od roku 1993.
Sčitavatelia. Miroslav Fulín, Štefan Matis a Eva Sitášová.
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa v tiesňave: 11. 1. 1998 – Rhip (1). Zadymená jaskyňa: 11. 1. 1998 – Rhip
(1), Mdau (1). Malé priestorové možnosti, otvorenosť vstupných portálov dáva jaskynkám charakter chladných
priestorov s predpokladom krátkodobého pobytu netopierov. Svojou dĺžkou, členitosťou a mikroklímou
má perspektívu byť dlhodobejším zimoviskom druhov. Nevýhodou zimujúcich netopierov je navštevovanosť
priestorov a dostupnosť visiacich netopierov predátormi (líška, kuna).
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Oblúkovej jaskyni
Dátum / druh Mmyo Myotis sp. Eser Bbar Paus spolu
30. 12. 1995 – 2 1 2 – 5
9. 2. 1997 – – 3 2 – 5
15. 1. 1998 1 1 – 1 1 4
5. 2. 1999 – – – 4 – 4
28. 1. 2000 – – 1 6 1 8
24. 2. 2001 – – – – 1 1
185

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Fajka
Dátum / druh Mema Eser Ppip Bbar spolu
20. 1. 1996 – 1 – – 1
28. 1. 1996 1 – – – 1
12. 2. 1998 – – – 2 2
6. 12. 1998 – 1 – 2 3
28. 1. 2000 – – – 1 1
24. 2. 2001 – – 3 – 3
Stav ochrany. Jaskyne sú na odľahlom, málo navštevovanom mieste mimo turistických trás.
Ďalšie údaje. Jaskyňa v tiesňave: 25. 3. 1993 – Mmyo (1). Zadymená jaskyňa: 25. 3. 1993 – Rhip (1),
Mmyo (6).
Oblúková jaskyňa, Fajka a jaskyňa nad Pivnicou
Lokalizácia. (7391, 289 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jasov. Vchody do
jaskýň sú na úrovni starého vchodu do Jasovskej jaskyne, na úpätí skalného brala a suti. Oblúková jaskyňa
(1) tvorí prirodzené vyústenie umelo prerazeného východu z Jasovskej jaskyne. Jaskyňa Fajka (2) má vchod
20 m juhovýchodne od Oblúkovej jaskyne a jaskyňa nad Pivnicou (3) je od vstupu do Pivnice mierne vľavo
pod skalným bralom.
Popis. (1) Vznikla bočnou eróziou rieky Bodvy. Ide o klenbovú chodbu, mierne zahýbajúcu do polkruhu
s obojstranným vyústením. Profil chodby je miestami 5 m široký a 1,5–4 m vysoký. Chodba je dlhá cca
25 m. Podľa existujúceho systému puklín vybiehajú smerom do stropu a do skalného masívu puklinové
poruchy. Steny nad východom z Jasovskej jaskyne sú pre bezpečnosť návštevníkov upravené. (2) Má mierne
zahýbajúci portálový vstup so zmenšujúcim profilom s pokračovaním do skalného brala. Vodorovnáčasť
je dlhá 10 m. Smerom dohora vybieha 10 m vysoký komín vyúsťujúci otvorom na povrch. Sčasti mimo
hlavných priestorov je priestor. (3) Jaskyňu tvorí otvorená puklina o dĺžke 7 m so zaústením do skalného
brala. Od ostatných sa líši puklinovým charakterom silne podchladeným v súvislej časti lesného porastu.
Výskum netopierov. V počiatočných rokoch prieskumu boli výsledky z jaskyne 1. a 2. registrované ako
spoločná súčasť podzemných priestorov Jasovskej skaly spolu s Jasovskou jaskyňou. Samostatne sme výsledky
začali uvádzať v zime 1995/1996.
Sčítavatelia. Pravidelný prieskum jaskyne 1. a 2. vykonávali M. Fulín aŠ. Matis. Ostatní sčítavatelia boli
podobne ako v Jasovskej jaskyni účastní sčítania iba priebežne. Jaskyňu 3. po prvýkrát spracoval Š. Matis
neskôr spolu s M. Fulínom.
Zhrnutie poznatkov. Uvedené priestory predstavujú otvorené, podchladené podzemné priestory. Využívané
sú tesné pukliny stien iba v čase tuhých mrazov chladnomilnejšími druhmi netopierov, ktoré sú v nich
hlboko zalezené. Z toho dôvodu je v prehľade častý neurčený druh netopiera. Pačenovským (in verb.) bol
v roku 1994 v jednej z puklín popísaný nález N. noctula odvtedy už viac nezistený. K pravidelnýmzimujúcim
druhom patria B. barbastellus a E. serotinus. P. austriacus obsadzuje priestory 1 a 2 krátkodobo v 2 na
začiatku a konci zimy (tab. 2–4). Jaskyne sú súčasťou jednotného systému podzemných priestorov Jasovskej
skaly ako významného zimoviska v tejto časti krajiny.
Stav ochrany. Priestory nie sú zabezpečené pred rušivými vplyvmi a sú cieľovým priestorom návštev
miestnych občanov.
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni nad Pivnicou
Dátum / druh Mbech Eser spolu
1. 1. 1998 1 – 1
23. 12. 1998 – 1 1
1. 1. 2001 – – –
186

Ďalšie údaje. Oblúková jaskyňa: 19. 1. 2001 – Bbar (3), 20. 3. 2001 – Eser (1). Fajka: 31. 12. 2000 –
Paus (1), 19. 1. 2001 – Ppip (2), Bbar (1).
Literatúra
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 24(1988): 131–160.
ERDÖS M., 1975: Dokumentácia a registrácia povrchových a podzemných krasových foriem Slovenského
krasu – Jasovská planina. Rukopis, Archív SMOPaJ, Košice.
FULÍN M., 1995: Výsledky výskumu netopierov v podzemných priestoroch Jasovskej skaly v období od
roka 1994. Netopiere, 1: 7–18.
FULÍN M., 1996: Chiropterofauna podzemných priestorov Jasovskej skaly. Pp.: 30–33. In: BELLA P. (ed.):
Sprístupnené jaskyne, výskum, ochrana a využívanie. Zborník referátov. Liptovský Mikuláš, 148 pp.
FULÍN M., 1998a: Výskyt netopierov počas roka v podzemných priestoroch Jasovskej skaly. Aragonit, 3:
19–21.
FULÍN M., 1998b: Doterajšie poznatky o rozmiestnení Rhinolophus ferrumequinum v priestoroch Jasovskej
jaskyne počas hibernácie. Vespertilio, 3: 11–18.
FULÍN M. & MATIS Š., 2000: Obsadzovanie jednotlivých priestorov Jasovskej jaskyne (Slovenský kras)
podkovárom malým (Rhinolophus hipposideros) počas hibernácie. Vespertilio, 4: 59–66.
FULÍN M. & POREMBA J., 1998: Počet a priestorové rozšírenie netopierov v Jasovskej jaskyni počas hibernácie.
Pp.: 61–68. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku 3. Zborník referátov.SAŽP,
Banská Bystrica, 112 pp.
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sbor. Západoč. Muz.,
Plzeň, Přír., 7: 1–46.
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–78.
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.
Netopiere, 1: 39–54.
KORMOS T., 1917: A jászói Takács Menyhért barlang. Barlangkutatás, 5(1): 3–23.
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.
PETRÍK E. & PERLÍK P., 1982: Netopiere Jasovskej jaskyne. Práca SOČ, rukopis, Gymnázium Moldava nad
Bodvou.
PETRÍK E., 1983: Netopiere Jasovskej jaskyne. Biologická olympiáda, rukopis, Gymnázium Moldava nad
Bodvou.
UHRIN M., 1994: Poznámky k spoločenstvu netopierov (Chiroptera) zimovísk Slovenského krasu. Zbor.
Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 34: 151–162.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem, 60: 247–279.
UHRIN M., LEHOTSKÁ B., BENDA P., LEHOTSKÝ R. & MATIS Š., 1997: Rozšírenie netopierov na Slovensku.
Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130.
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2 (14):
1–68.
VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12: 195–202.
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,
113 pp.
VOLKO-STAROHORSKÝ J., 1929: Zpráva o výskume Jasovskej jaskyne. Sborn. Muz. Slov. Spoloč., 23(1–2):
41–69.
187

ZACHAROV M., 1996: Geologické pomery Jasovskej jaskyne. Pp.: 19–24. In: BELLA P. (ed.): Sprístupnené
jaskyne, výskum, ochrana a využívanie. Zborník referátov. Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš,
148 pp.
ZACHAROV M. & THURÓCZY J., 1986: Geologický a geomorfologický charakter krasu severozápadnej časti
Jasovskej planiny. Slov. Kras, 24: 115–127.
188

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 189–192, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Slovenského krasu I
Ervín HAPL
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr. sk
Gotická jaskyňa
Lokalizácia. (7390, 570 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jablonov nad Turňou.
Jaskyňa sa nachádza tesne pod južnou hranou planiny Horný vrch približne nad V okrajom obce Jablonov
n/Turňou.
Popis. Dĺžka 26 m. Jaskyňu tvorí jedna chodba, ktorá je v úvode vysoká ca 3 m a postupne sa znižuje.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 1996/1997 (tab. 1).
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Ratičák, J. Šmídt.
Geofyzikálne štôlňe
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Geofyzikálna štôlňa horná, Geofyzikálna štôlňa dolná (GF horná,GF
dolná).
Lokalizácia. (7390, 350 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrhov. Lokalita sa
nachádza ca. 1,5 km západne od obce Hrhov na úpätí planiny.
Popis. Dve samostatnéštôlňe obe o dĺžke viac ako 100 m, ktoré mali byť súčasťou prečerpávacej elektrárne
na Hornom vrchu. Výstavba prečerpávacej elektrárne sa však neralizovala. Šírka a výška štôlní je ca. 2 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola kontrolovaná iba raz v sezóne 1996/1997 (tab. 1).
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Ratičák, J. Šmídt.
Jaskyňa Ohnište
Názov lokality. Jaskyňa Ohnište. Lokalita nebola identifikovaná podľa zoznamu jaskýň Slovenska (Bella
& Holúbek 1999).
Lokalizácia. (7391, 410 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Jaskyňa sa
náchadza na pravej strane Zádielskej tiesňavy v prvej výraznej dolinke od ústia tiesňavy nad obcou Zádiel.
Popis. Jaskyňa má mohutný hlavný vchod viditeľný aj z doliny. Jaskňa má minimálne tri vchody. Dĺžka
jaskyne ca. 30 m. V jaskyni sa nachádza viacero vysokých priestorov. Takmer celý vnútorný priestor je
osvetlený denným svetlom.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1996/1997 (Hapl) a 1997/1998 (Hapl, Madera)
(tab. 1).
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Madera.
Jaskyňa pod valami
Alternatívny názov. Jaskyňa pod valami (Jaskyňa Pod valom).
189

Lokalizácia. (7390, 550 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Nachádza sa na
Zádielskej planine. Nachádza sa na Zádielskej planine pod hranou ľavej strany Zádielskej doliny v jej
strednej časti.
Popis. Dĺžka 23 m. Jaskyňa tvorená jediným pomerne rozľahlým priestorom. Takmer až po koniec je osvetlená
denným svetlom.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 1997/1998 (tab. 1).
Sčítavatelia. E. Hapl
Zhrnutie poznatkov. 17. 2. 1998 – Ppip (1), Bbar (1), Paus (1).
Kostrová jaskyňa
Lokalizácia. (7391, 423 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Nachádza sa na
Zádielskej planine. Vchod leží v svahu Zádielskej planiny v ústí Zádielskej doliny.
Popis. Dĺžka 60 m, archeologické (neolit, doba bronzová) a antropologické nálezy. Do jaskyne vedie ca.
2 m vysoký priestranný vchod, ktorým sa vchádza do vysokého vstupného priestoru, odkiaľ vedie jedna
chodba.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1996/1997 (Hapl) a 1997/1998 (Hapl, Madera). Vo
výsledkoch zimného sčítania 1996/1997 bol omylom miesto druhu Rhinolophus hipposideros uvedný Rhinolophus
ferrumequinum (tab. 1).
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Madera.
Medvedia jaskyňa na Hornom vrchu
Lokalizácia. (7390, 712 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Kováčová. Jaskyňasa
náchadza v JZ časti planiny Horný vrch.
Popis. Dĺžka 28 m. Jaskyňa je tvorená jedinou chodbou, ktorá klesá do malej sienky.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v sezóne 1997/1998 (tab. 1).
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák, J. Popovics.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v menších zimoviskách Slovenského krasu
Lokalita Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Eser Ppip Bbar Paus spolu
Gotická j. 31. 1. 1997 – – – 1 2 – – 3
Geofyzikálne š. 31. 1. 1997 2 1 – – – – – 3
Ohnište 27. 12. 1996 – – – – – – – –
18. 2. 1998 – – – – 45 – – 45
J. pod valami 17. 2. 1998 – – – – 1 1 1 3
Kostrová j. 1. 3. 1992 – 1 – – – – – 1
27. 12. 1996 – 1 – – – 1 – 2
18. 2. 1998 – 3 – – – – – 3
Medvedia j. 11. 12. 1997 – 4 1 – – – – 5
Veľká diera 23. 1. 1993 – 2 1 † – – – – 2+1†
Zádiel bufet 27. 12. 1996 – – – – – 1 – 1
5. 2. 1997 – – – – – – – –
Žihľavová j. 19. 11. 1997 – 1 – – – – – 1
190

Veľká diera
Lokalizácia. (7387, 485 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jelšava. Nachádza sa
na vrchole Slovenskej skaly nad Jelšavou.
Popis. Korózno-rútivá jaskyňa. Dĺžka 42, 7 m a hĺbka 15, 9 m.
Výskum netopierov. Jaskyňa kontrolovaná raz v sezóne 1992/1993 (tab. 1).
Sčítavateľ. M. Uhrin.
Zádiel – pivnica pri bufete
Lokalizácia. (7390, 470 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Bôrka. Leží na pravej
strane Zádielskej doliny pred vyústenímbočnej, Baksovej doliny.
Popis. Nízka betónová stavba. Vnútorný priestor je osvetlený denným svetlom.
Výskum netopierov. Jaskyňa kontrolovaná dvakrát v sezóne 1996/1997 (tab. 1).
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Madera, Š. Matis.
Žihľavová jaskyňa
Lokalizácia: (7388, 300 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Turnianske Podhradie.
Nachádza sa na Zádielskej planine. Leží vo výbežku Zádielskej planiny pod sedlom vedúcemu k Turnianskemu
hradu.
Popis. Dĺžka 19 m. Jaskyňa je tvorená jedinou priamou chodbou.
Výskum netopierov. Jaskyňa kontrolovaná raz v sezóne 1997/1998 (tab. 1).
Sčítavateľ. E. Hapl.
Zhrnutie poznatkov.Vyššie sú zhrnuté nevýznamné lokality z územia Slovenského krasu, kde bol zistený
výskyt malého počtu zimujúcich jedincov netopierov (tab. 1). Jedinou výnimkou je Jaskyňa Ohnište, kde
bola zistená prítomnosť malej kolónie Pipistrellus pipistrellus. Výskyt tejto kolónie má pravdepodobne
súvis s výskytom veľkej kolónie tohoto druhu v neďalekej jaskyni Erňa as vývojom počasia v zime – je
pravdepodobné, že táto kolónia sa len presunula vplyvom oteplenia.
Južnáčasť Koniarskej planiny
Názvy lokalít a alternatívny názov. Blatná jaskyňa (Tunelová jaskyňa), Hradná priepasť, Skalická jaskyňa.
Lokalizácia. Východné Slovensko, Slovenský kras (060). Blatná jaskyňa (7488, 240 m n. m.)– k. ú.Plešivec.
Vchod do jaskyne sa nachádza v násype železničnej trate Plešivec – Muráň ajeprístupný z cesty z Plešivca
do Gemerskej Hôrky. Vchodom je betónový drenážny tunel, ktorý na svojom konci ústi do jaskyne. Hradná
priepasť (7488, 415 m n. m.) – k. ú.Plešivec. Vchod do jaskyne sa nachádza na vrchu planiny Koniar
v blízkosti jej JV cípu. Skalická jaskyňa (7488, 290 m n. m.) – k. ú. Gemerská hôrka. Vchod jaskyne sa
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach južnej časti Koniarskej planiny
Lokalita dátum / druh Rhip spolu
Blatná jaskyňa 13. 12. 1996 7 7
Hradná priepasť 7. 12. 1996 1 1
Skalická jaskyňa 4. 3. 1997 2 2
191

nachádza na vrchole malého vŕšku na ľavej strane cesty z Gemerskej Hôrky do Hucína (Grego 1987, Kemény
1961).
Popis. Blatná jaskyňa – dĺžka ca 40 m, odkrytá pri razení drenážneho tunela pod železnicou, fluviokrasová,
aktívny vodný tok. Hradná priepasť – dĺžka 32,5 m, hĺbka 27 m, korózno-rútivá priepasť, vchod
jaskyne je nízka strmo klesajúca chodba, ktorá vedie do sieňovitého dómu. Skalická jaskyňa – dĺžka 53,5
m, hĺbka 14,8 m, korózna. Pomerne komplikovaný systém nízkych chodieb.
Výskum netopierov. Všetky tri jaskyne boli skontrolované v zime 1996/1997.
Sčítavatelia. Hapl, Šmídt (Blatná jaskyňa), Hapl, Cselényi, Hlivák (Hradná priepasť), Hapl, Šmídt, Hlivák,
Popovics (Skalická jaskyňa).
Zhrnutie poznatkov. Vo všetkých jaskyniach bol zistený iba druh Rhinolophus hipposideros (tab. 2).
Stav ochrany. Hradná priepasť a Skalická jaskyňa sú prístupné iba pomocou speleologickej výstroje.
Navštevované sú len ojedinele jaskyniarmi. Blatná jaskyňajevoľne prístupná, ale vzhľadom na svoju malú
atraktívnosť je navštevovaná len ojedinele.
Literatúra
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,
268 pp.
ERDÉLYI P. & FECSU L., 1983: Kras a jaskyne Zádielskej planiny. Práca SOČ, Gymnázium, Moldava nad
Bodvou.
ERDÖS M., 1978: Definitívny súpis krasových javov Horného vrchu. Manuskript, Múzeum slovenského krasu,
Liptovský Mikuláš – Košice.
ERDÖS M., 1990: Súpis krasových javov v CHKO Slovenský kras. Manuskript, Múzeum vývoja ochrany
prírody, Liptovský Mikuláš – Košice.
GAÁL, Ľ. & GAÁL, J.,1991: Jaskyne Jelšavského krasu. Slov. Kras, 29: 31–52.
GREGO J., 1987: Krasové javy južnej časti planiny Koniar. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 18(1–2): 15–23.
KEMÉNY A., 1961: Podzemné krasové formy planiny Koniar. Slov. Kras, 3: 126–130.
SÝKORA J., 1996: Lokalizácia krasových javov Horného vrchu. Sinter, 4: 8–9.
192

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 193–211, 2002
ISSN 1213-6123
Prehľad zimovísk netopierov Silickej a Plešivskej planiny
Ervín HAPL 1 , Marcel UHRIN 1 , Lucia BOBÁKOVÁ 1 , Petr BENDA 2 ,
Michal ANDREAS 3 , Antonín REITER 4 , Josef HOTOVÝ 5 , Ján OBUCH 6 ,
Jaroslav STANKOVIČ 7 & Karol CSELÉNYI 8
1
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; snpmp@sopsr.sk
2
Zoologické oddělení PM, Národní museum, Václavské nám. 68, CZ–115 79 Praha 1, Česko;
petr.benda@nm.cz
3
Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Kališnická 4–6, CZ–133 00 Praha 3, Česko; andreas@nature.cz
4
Jihomoravské muzeum ve Znojmě, Přemyslovců 6, CZ–669 05 Znojmo, Česko; znojmuz@znojmuz.cz
5
Katedra zoologie PřF UK, Viničná 7, CZ–128 44 Praha 2, Česko
6
Botanická záhrada UK, pracovisko Blatnica, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk
7
Edelényska 10, SK–048 01 Rožňava, Slovensko
8
Letná 340, SK–049 11 Plešivec, Slovensko
Silická
planina
Na tomto mieste sú sústredené poznatky o zimoviskách netopierov Silickej planiny, ktorá v rámci Slovenského
krasu predstavuje najrozsiahlejšie územie. Jednotlivé lokality sú radené v abecednom poradí.Vzhľadom
na určitéšpecifiká nie sú v tomto prehľade zahrnuté lokality Domického jaskynného systému (Domica,
Stará Domica, Čertova diera a Líščia diera), ktoré sú spracované samostatne (Uhrin et al. 2002). Časť
výsledkov zimných sčítaní už bola publikovaná (Uhrin 1993, Uhrin et al. 1996). Speleologický popis kontrolovaných
lokalít jemožné nájsť v príslušnej odbornej literatúre (napr. Benický 1932, Böhm & Kunský
1938, Erdös 1995, Erdös & Lalkovič 1996, Grego 1997, Kučera 1975, Lucinkiewicz 1980, Majko 1934,
1950, 1951, 1959, Mitter 1991, Přibyl 1965, Skřivánek 1958, Stárka 1959, Stribrányi & Petrik 1989).
Ardovská jaskyňa
Lokalizácia. (7488, 314 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Ardovo. Jaskyňa leží
na JZ okraji Silickej planiny pri obci Ardovo vo Veľkom vrchu – Nagy hegy (417 m n. m.) v blízkosti cesty
zPlešivca do Domice. Pred jaskyňou je dvojponor s priemerom 13 m. Puklinovitý vchod do jaskyne je
v mohutnej skalnej stene JV od ponoru.
Popis. Úzky vstupný otvor klesá 3 m na sutinový kužeľ. Tu sa rozširuje a prechádza cez dve priečne krátke
chodby do Vstupnej chodby so šírkou 6 m a s výškou 2,5 m. Vstupná chodba po 90 m ústi kolmo do
priestrannej Hlavnej chodby. Začína sa užšou časťou, potom sa sieťovite rozširuje a po 30 m sa v pravom
uhle obracia na JZ. Z Hlavnej chodby sa pokračuje do Zrúteného dómu s výškou 20 m. V jeho prednej časti
sa zostupuje do nižšieho poschodia cez Erdösov dóm na podzemný tok, kde J. Majko objavil riečisko dlhé
ca. 500 m. Z Erdösovho dómu pokračuje Spojovacia chodba do Dlhej chodby. V mieste jej zaústenia je
slepá odbočka dĺžky 160 m. Dlhá chodba po 340 m ústi do Posledného dómu s dĺžkou 70 m. Jeho väčšia
časť je zanesená hrubou ílovitou vrstvou. Dĺžka jaskyne je 1300 m.
Výskum netopierov. Prvé poznatky o netopieroch pochádzajú z rokov 1949–1958 (Grulich & Povolný
1955, Mošanský 1980, Šebek 1956, Vachold 1955, 1960). V rokoch 1956–1970 tu výskum uskutočňovali
Gaisler a Hanák (Gaisler & Hanák 1972, 1973). V zimách 1978/1979, 1979/1980 a 1987/1988 jasky ňu
kontroloval Horáček. Jaskyňa je od zimy 1991/1992 pravidelne kontrolovaná v úseku po Zrútený dóm.
193

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Ardovskej jaskyni
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mema Bbar Paus spolu
18. 3. 1956 1 1 4 – – – – – 6
9. 12. 1956 10 + 28 5 3 – – – +46
8. 2. 1957 2 1 2 – – – – – 5
5. 2. 1958 1 + 15 6 – – – 1 +23
4. 3. 1963 1 + 309 3 – – 2 2 +317
19. 2. 1968 – 10 165 7 – – – 1 183
13. 2. 1969 2 7 6 5 – – – 1 21
3. 2. 1970 1 10 – – – – – 1 12
22. 2. 1979 4 25 – – – – – – 29
20. 2. 1980 – – 15–20 – – – – – 15–20
2. 2. 1988 – 10 23 – – – – – 33
14. 11. 1991 5 13 5 – – – – – 23
20. 1. 1993 3 26 6 – – – – – 35
15. 2. 1994 2 45 – – – – – – 47
16. 2. 1995 2 36 14 – – – – – 52
24. 1. 1997 1 68 – – – – – – 69
29. 1. 1998 2 44 1 – – – – – 47
3. 2. 1999 5 54 5 – – 1 – – 64
3. 2. 2000 2 53 1 – – 1 – – 57
31. 1. 2001 2 51 – 1 – – – – 54
Sčítavatelia. Okrem autorov citovaných publikácií a tohto prehľadu sa na sčítaní netopierov v jaskyni podieľali
M. Hlivák, M. Olekšák, Ľ. Siman, M. Šara a D. Weinfurtová.
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období zastihnutých 9 druhov netopierov, z ktorých najpočetnejší je R.
hipposideros (tab. 1). Zdá sa, že jeho početnosť mierne stúpa. Pravdepodobne je jaskyňapríležitostne využívaná
aj ako úkryt zimujúcich R. euryale.
Ďalšie údaje. 15. 9. 1949 – Rfer (1), 14. 10. 1954 – Rfer (2), Rhip (3), Reur (150–180), 14. 11. 1955 – Rfer
(14), Rhip (7), Reur (12), Mmyo (6), 28. 6. 1956 – Rfer (4), Rhip (9), Reur (60–80), 20. 1. 1957 – Rfer, 22. 2.
1957 – Rhip, 16. 2. 1958 – Rfer (4), Rhip (6), Reur (3), Mmyo (3), 29. 5. 1959 – Reur (19), 20. 5. 1965 – Rhip
(2), Reur (10), 24. 10. 1963 – Rhip, Reur, 4. 2. 1970 – Bbar. Netting: 15. 8. 1970 – Rfer (1), Reur (1), Ppip
, 2. 8. 1996 – Rhip (5).
Stav ochrany. Jaskyňa je uzavretá uzáverom s možnosťou vletu pre netopiere. Kľúčeoduzáveru sú uložené
na Správe NP Slovenský kras.
Bezodnáľadnica
Alternatívne názvy. Feneketlen Lednice, Kečovská priepasť.
Lokalizácia. (7488, 455 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silická Brezová.Leží
severne od Kečova, blízko okraja prvého súvislého lesa na červeno značenej lesnej ceste z Kečova do
Silickej Brezovej. Vo vzdialenosti 200 m od okraja lesa treba odbočiť vpravo V smerom do mierne stúpajúceho
svahu. Priepasť leží 150 m od cesty, západne od kóty 493 m n. m., ktorá je najvyšším bodom
blízkeho okolia.
Popis. Hlboká 68 m, fluviokrasovo-korózno-rútivá jaskyňa s aktívnym vodným tokom, paleontologické
nálezy. Má mohutnéústie pretiahnutého tvaru. Jeho J a Z strana klesá kolmo do hĺbky. Po SV strane sa dá
zostúpiť do hĺbky 13 m. Odtiaľ pokračuje zvisle do hĺbky 32 m, kde sa začína šikmýúsek rútivého charakteru,
ktorý po 18 m ústi do rozsiahleho priestoru. Jeho južnúčasťúplne vypĺňa napadaná sutina. Tu pokračuje
suchou chodbou smerujúcou na juh, ktorá po prekonaní 22 m vyúsťuje na koryto aktívneho podzemného
riečiska. Proti prúdu podzemného riečiska sa dá zostúpiť asi 18 m, je však potrebné stále sa brodiť vo
194

vode. Chodba sa potom náhle končí hlbokým sifónom. V chodbe je 8 m vysoký komín, z ktorého ťahá silný
prievan.
Výskum netopierov. V jaskyni sa okrem kontroly v zime 1997/1998 nevykonával iný výskum netopierov.
Sčítavatelia. E. Hapl a K. Cselényi.
Zhrnutie poznatkov. Zistené dva druhy netopierov (R. ferrumequinum, M. myotis; tab. 4).
Stav ochrany. Priepasť je voľne prístupná za pomoci jaskyniarskej techniky.
Brázda
Alternatívne názvy. Barazdaláš, Brázdovisko, Brázdnica.
Lokalizácia. (7488, 598 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Nachádza sa
severne od štátnej cesty vedúcej z údolia Slanej do obce Silica v neprehľadnom lesnom poraste.
Popis. Hĺbka 181 m, korózna priepasť, NPP. Je výrazným vertikálnym systémom so zvislými dómovitými
priestormi. Delí sa na osem výškových úrovní. Nápadne veľkéústie v skalných blokoch klesá hlbšie k samému
otvoru priepasti. Komín z previsu padá na úroveň I. horizontu v hĺbke 41 m. V priepasti sa nachádza množstvo
chodbičiek a komínov (Himmel 1960, Majko 1953).
Výskum netopierov. V jaskyni sa okrem kontroly v zime 1998/99 nevykonával iný výskum netopierov.
Sčítavatelia. E. Hapl, K. Cselényi a J. Drenko.
Zhrnutie poznatkov. Významné zimovisko predovšetkým z hľadiska početnosti R. hipposideros (tab. 4).
Celkom zistených 6 druhov zimujúcich netopierov.
Stav ochrany. Priepasť je voľne prístupná za pomoci jaskyniarskej techniky. Do akej miery je navštevovaná
nie je známe.
Hámorská jaskyňa
Alternatívne názvy. Hámorská jaskyňa 1, 2, Tri diery, Három lyuk.
Lokalizácia. (7488, 260 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Plešivec. Skupina
malých svahových jaskýň pri východnom ukončení Plešivca. Leží vysoko vo svahu v Z časti žľabu, ktorý sa
tiahne JV smerom od plešivskej horárne.
Popis. Trojvchodová jaskyňa s celkovou dĺžkou 74 m. Hámorská 1 je jej najvyššie položeným vchodom.
Vstupná chodba sa rozvetvuje na dve časti a tie sa zakrátko končia neprieleziteľne. Ďalšie dva vchody sa
spájajú do jaskyne Hámorská 2, ktorá máďalší malý otvor vo svahu nad hlavnými vchodmi.
Výskum netopierov.Zimnú kontrolu uskutočnili E. Hapl a M. Hlivák. V jarnom období kontroloval jaskyňu
Horáček (Horáček et al. 1995).
Sčítavatelia. E. Hapl, I. Horáček, M. Hlivák.
Zhrnutie poznatkov. Celkom v zimnom alebo v predjarnom období zaznamenané 3 druhy netopierov (tab. 4;
Horáček et al. 1995).
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná a pravdepodobne je často navštevovaná.
Ďalšie údaje. 23.–25. 4. 1987– Rhip (1), 27. 4. 1987 – Rhip (2), Mmyo (2).
Jaskyňa červeného mnícha
Alternatívny názov. Jaskyňa červených mužov.
Lokalizácia. (7488, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Leží v jednej
tretine svahu Silickej planiny. Vchod v skalnej stene nad Hradnou vyvieračkou je viditeľný z hlavnej cesty.
Popis.Veľký portálovitý vchod ústi do malej, takmer v celej dĺžke osvetlenej siene, z ktorej vedie plazivkovitý
vchod do malého komína.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1997/1998 v dvoch termínoch.
195

Sčítavatelia. E. Hapl, J. Obuch.
Zhrnutie poznatkov. Málo významné zimovisko so zisteným výskytom R. hipposideros a bližšie neurčeného
zástupcu rodu Myotis (tab. 4).
Jaskyňanakečovských lúkach
Lokalizácia. (7488, 345 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Kečovo.
Popis. Jaskyňa bola objavená v roku 1952 prekopaním závalu na dne 16 m hlbokej vstupnej priepasti.
Otvor, ktorý má priemer asi 45 cm pokračuje strmo klesajúcou plazivkou do malej siene. V jaskyni sa často
striedajúúzke plazivky alebo zúžené nízke chodby s priestrannejšími chodbami a sieňami. Dĺžka jaskyne je
1189 m a hĺbka je 74 m.
Výskum netopierov. V jaskyni bola prevedená v roku 1997 kontrola zameraná na zimné sčítanie netopierov.
Od roku 2000 je v jaskyni povolená sprievodcovská služba v rámci ktorej má prevádzkovateľ povinnosť
sledovať a zaznamenávať výskyt netopierov.
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák, J. Popovics, J. Stankovič, K. Cselényi.
Zhrnutie poznatkov. Počas zimnej kontroly v roku 1997 bola zistená hibernácia netopierov v chladnej
vstupnej priepasti (zistený výskyt Barbastella barbastellus). Vo vnútorných priestoroch boli zistené ostatné
druhy (tab. 4).
Stav ochrany. Od roku 1999 je jaskyňa uzavretá kruhovým uzáverom s priemerom 70 cm na dne vstupnej
šachty. Uzáver vyhotovila jaskyniarksa skupina Speleo Rožňava v roku 1999 s možnosťou vletu pre netopiere,
ktorý je umožnený otvormi veľkosti 15×20 cm. V priebehu jesene 1999 došlo pravdepodobne pri
pokuse o jeho prekonanie k zasypaniu vletového otvoru a následne k úhynu 3 ex. M. myotis a 4 ex.
R. hipposideros (27. 8. 2000). V súčasnosti je jaskyňa otvorená, oprava uzáveru sa mala uskutočniť na jar
2001 po opustení jaskyne netopiermi. Kontrolu funkčnosti uzáveru a jeho údržbu uskutočňuje prevádzkovateľ
vodcovskej služby.
Ďalšie údaje. 27. 8. 2000 – Rfer (3), Rhip (12), Mmyo (3).
Jaskyňa pri Brzotínskych rybníkoch
Lokalizácia. (7488, 290 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Nachádza sa
nízko nad riekou Slaná poniže Brzotínskych rybníkov. Vchod jaskyne je veľmi nenápadný a nachádza sa
tesne pod chodníkom vedúcim k Hradnej vyvieračke.
Popis. Svahová jaskyňa s nízkou, len asi 10–15 m dlhou chodbou.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v zimnom období.
Sčítavateľ. E. Hapl.
Zhrnutie poznatkov. Málo významné zimovisko so zisteným výskytom R. hipposideros a neurčeného zástupcu
rodu Plecotus (tab. 4).
Kečovská vyvieračka
Lokalizácia. (7588, 360 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa
nad obcou Kečovo bezprostredne nad zachytenou vyvieračkou.
Popis. Krátka výverová fluviokrasová jaskyňa.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v zimnom období.
Sčítavateľ. M. Uhrin.
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa bola skontrolovaná v termíne mimo hlavného zimného obdobia, v ktorom sa
tu zastihli dva druhy už hibernujúcich netopierov.
Ďalšie údaje. 23. 10. 1991 – Rfer (1), Rhip (4).
196

Krásnohorská jaskyňa
Alternatívny názov. Buzgó.
Lokalizácia. (7389, 305 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Krásnohorská Dlhá
Lúka. Vchod jaskyne sa nachádza na severnom úpätí planiny JV od obce Krásnohorská Dlhá Lúka.
Popis. Jaskyňa bola objavená v roku 1964 skupinou rožňavských jaskyniarov cez vyvieračku. Je to aktívna
fluviokrasová jaskyňa pretekaná v celom hlavnom ťahu podzemným tokom. Vstupnú časť jaskyne tvorí
umelý tunel v dĺžke 120 m, ktorý sa napája na riečnu chodbu stredných rozmerov. Táto prechádza po 100 m
do tzv. Puklinovej chodby, ktorá má dĺžku až 160 m a typické výšky od 10 do 20 m. Ďalší priebeh jaskyne
tvoria vysoké dómy (až 40 m) s komínovými pokračovaniami, ktoré sú poprepájané nižšími prepojkami.
Jaskyňa končí sifónom.
Výskum netopierov. V roku 1993 sa v jaskyni uskutočnili dve kontroly a to v jarnom termíne (Uhrin) a
v zimnom období. Ďalšia kontrola bola uskutočnená až v roku 2000 (E. Hapl, Ľ. Gaál, K. Cselényi,
J. Stankovič) pri schvaľovaní podmienok sprievodcovskej jaskynnej služby. Od roku 2000 má prevádzkovateľ
jaskynnej sprievodcovskej služby povinnosť monitorovať výskyt netopierov v jaskyni a monitoring
vykonávajú K. Cselényi a J. Stankovič.
Sčítavatelia. M. Uhrin, E. Hapl, Ľ. Gaál, K. Cselényi, J. Stankovič, K.Takáč.
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bol zistený výskyt všetkých troch druhov podkovárov (Rhinolophus) a
výskyt bližšie neurčeného netopiera rodu Myotis (tab. 4). Od roku 2000 je mapovanie netopierov vykonávané
systematicky prevádzkovateľom sprievodcovskej služby. Väčšina netopierov sa vyskytuje po začiatok
Puklinovej chodby, ďalej sú nachádzané len sporadicky.
Ďalšie údaje. 12. 4. 1993 – Rfer (6), 4. 11. 2000 – Rfer (1), Rhip (6), 12. 11. 2000 – Rfer (2), Rhip (8), 17.
11. 2000 – Rfer (2), Rhip (7), 19. 11. 2000 – Rfer (3), Rhip (6), 23. 11. 2000 – Rfer (3), Rhip (10), 29. 11.
2000 – Rfer (3), Rhip (8), 1. 12. 2000 – Rfer (3), Rhip (8), 13. 12. 2000 – Rfer (3), Rhip (15).
Stav ochrany. Jaskyňa je uzavretá oceľovými dverami s vletovými otvormi pre netopiere s rozmermi asi
20×20 cm. Na konci vstupnej chodby sú umiestnenéďalšie dvere s horizontálnymi priečkami s medzerami
asi 18 cm.
Majkova jaskyňa
Alternatívne názvy.Jaskyňa Vápencového vrchu, Mészhégyi barlang, Pri horárni Kisfalu-Silička, SP-58.
Lokalizácia. (7489, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Leží v tesnej
blízkosti cesty zo Silice do Slickej Jablonice pri štátnej hranici.
Popis. Dĺžka 300 m. Prekopaný vstupný otvor v skalnej depresii vedie nižšie a pokračuje plazivkovitou
Vstupnou chodbou. Jaskyňu tvoria dve chodby – Západná a Východná chodba, ktoré sú v strednej časti
prepojené a vytvárajú sieňovité priestory s peknou, miestami ešte živou výzdobou. Stalagmitový dóm prechádza
do Spojovacieho dómu a do hlavnej časti jaskyne, Západnej chodby dĺžky 85 m, ktorá sa končí
mohutným zasintrovaným závalom.
Výskum netopierov. V rokoch 1959 a 1968 jaskyňuskúmali Gaisler & Hanák (1972). Horáček uskutočnil
v lete 1970 pred jaskyňou netting (Horáček et al. 1979) a v zime 1978/1979 kontrolu. V zime 1987/1988
uskutočnili kontrolu Hanák so spolupracovníkmi (Hanák 1988). V zime 1988/1989 uskutočnili ďalšiu kontrolu
L. Gordon a M. Hlivák. Od zimy 1991/1992 je jaskyňa pravidelne kontrolovaná. V roku 2000 bola
skontrolovaná aj časť jaskyne, ktorá v minulosti nebola kontrolovaná (početnosť z tejto časti je v tabuľke
označená *).
Sčítavatelia. Okrem autorov príspevku sa na jednotlivých sčítaniach podieľali J. Gaisler, V. Hanák, I. Horáček,
L. Gordon, M. Hlivák, S. Pačenovský, M.Šara, M. Olekšák.
Zhrnutie poznatkov. Z hľadiska početnosti nie veľmi významné zimovisko avšak s vysokou druhovou
pestrosťou (tab. 2). Celkom sa tu zistila hibernácia 9 druhov netopierov.
197

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Majkovej jaskyni
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mema Mbech Mmys Mdau Msp. Bbar indet. spolu
18. 2. 1968 – 5 – – – – – – – – – 5
22. 2. 1979 – – 1 – – – 1 – – – – 2
II. 1988 4 8 5 1 1 – – 2 1 – – 22
14. 12. 1988 2 7 5 – 5 – – – – – – 19
3. 1. 1992 2 3 2 – – – – – – – – 7
14. 2. 1993 3 11 1 – 14 – – – – – – 29
16. 2. 1994 4 9 – – – – – – – – 2 15
17. 2. 1995 5 19 – – 2 – – 2 1 – – 29
26. 1. 1996 5 9 – – 1 – – – – – – 15
24. 1. 1997 4 8 2 – 1 – – – – – – 15
29. 1. 1998 1 9 – – 3 – – – – 1 – 14
3. 2. 1999 2 6 1 – 2 – – – – 1 – 12
3. 2. 2000 2, 9* 2, 4* 2* – 4 – – – – – – 23
31. 1. 2001 5 5 1 – 3 1 – – 1 – – 16
Stav ochrany. Jaskyňa je zabezpečená uzáverom s možnosťou vletu netopierov. Kľúče od uzáveru sú uložené
na Správe NP Slovenský kras.
Ďalšie údaje. 2. 6. 1959 – Rhip (6) (Gaisler & Hanák 1972). Netting: 10. 8. 1970 – Rfer (1), Rhip (1), Ppip (2).
Malá Bikfa
Alternatívny názovy. Malá buková priepasť.
Lokalizácia. (7389, 580 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k.ú. Jovice. Malá Bikfa
patrí k skupine priepastí v severnej časti Silickej planiny. Leží približne 100 m od priepasti VeľkáŽomboj.
Popis. Vstupný otvor je úzky, rýchlo sa však rozširuje do dómovitého priestoru. Dno klesá k úzkej štrbine,
kde sa priepasť končí malou sienkou. Malá Bikfa je korózna, 34 m hlboká priepasť.
Výskum netopierov. Po chiropterologickej stránke bola lokalita prvý krátskúmaná 20. 2. 1998. Vzhľadom
na to, že priepasť nie je vyhľadávaným zimoviskom netopierov, je kontrolovaná len sporadicky.
Sčítatelia. L. Bobáková, M. Brinzík.
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bola zistená hibernácia 2 druhov netopierov (tab. 5).
Stav ochrany. Priepasť nie je významná z hľadiska hibernácie netopierov.
MaláŽomboj
Alternatívne názvy. Maláželezná priepasť, Kis Zsomboly.
Lokalizácia. (7389, 595 m. n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jovice. Leží na
križovatke lesnej cesty z Jovíc (modrá turistická značka) a cesty od magistrály na lúku Čisté buky.
Popis. Hĺbka 142 m, korózna. Patrí k známym priepastiam v severnej časti Silickej planiny. Mohutný otvor
ústia s priemerom 8 m kolmo padá až na dno priepasti (typ aven) a má po celej hĺbke rovnaký prierez. V hĺbke
30 m sa nachádza šikmá plošina. V spodnej tretine bolo v roku 1982 nájdené horizontálne pokračovanie.
Výskum netopierov. Z minulosti nie sú známe údaje.
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Drenko, G. Klein, K. Cselényi.
Zhrnutie poznatkov. V posthibernačnom období zastihnutý 1 jedinec Rhinolophus hipposideros.
Stav ochrany. Priepasť je voľne prístupná za pomoci jaskynierskej techniky. Do akej miery je navštevovaná
nie je známe. Priepasť bola v minulosti silne znečistená chemikáliami používanými v poľnohospodárstve,
ktoré boli do priepasti vyvezené vo veľkom množstve. Tento odpad bol z priepasti odstránený (Gaál 1986).
Ďalšie údaje. 29. 3. 1998 – Rhip (1).
198

Mál
Alternatívne názvy. Jaskyňa Mál, jaskyňa naúbočí Mál.
Lokalizácia. (7589, 450 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Kečovo. Leží tesne
nad Vyvieračkou 2, pri svahu kopca Mál (Málhegyi), východne od Kečova, vo vzdialenosti 600 m a 40 m
nad údolím.
Popis. Dlhá 170 m, hĺbka 23 m, fluviokrasová jaskyňa, paleontologické nálezy. Jaskyňa cez 9,5 m vstupnú
šachtu pokračuje strmou skalnou sutinou do hĺbky 23 m do Hlavného dómu vo veľkosti 20×30 m. V hĺbke
10 m pod vstupom je odbočka SZ smerom, kde sa dá postúpiť po 14 m šikmej ploche profilu 3×2m,dlhej11
m. Chodba sa končí úzkou puklinou, odkiaľťahá silný prievan (zo SV strany), a smeruje pod kótu 493 m n. m.
Výskum netopierov. Prvéúdaje výskytu netopierov publikovali Gaisler & Hanák (1973) zo zimy 1957/
1958. V zime 1997/1998 uskutočnili sčítanie E. Hapl a M. Hlivák.
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák, Ľ. Siman.
Zhrnutie poznatkov. Počas kontrol zimoviska boli zastihnuté 3 druhy netopierov (R. ferrumequinum,
R. hipposideros, M. myotis) (tab. 4).
Stav ochrany. Jaskyňa jevoľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá a nachádza sa v tesnej blízkosti
štátnej hranice, kde je kontrolovaný pohyb osôb. Pravdepodobne je len ojedinele navštevovaná jaskyniarmi.
Milada
Alternatívny názov. Brezovská jaskyňa.
Lokalizácia. (7488, 420 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silická Brezová. Bola
objavená otvorením ponoru vo Fazuľovom údolí (Babos völgy), 1 km na JV od Silickej Brezovej.
Popis. Dĺžka 800 m. Ponorná fluviokrasová jaskyňa s aktívnym vodným tokom. Vchod tvorí 19 m hlboká
priepasť. Vznikla vyčistením ponoru Helna. Na jej dne je niekoľko menších priestorov. Hlavný smer od
vstupnej priepasti po 30 m ústi do Hlavnej chodby na aktívne riečisko podzemného systému. Jaskyňa sa
tiahne pozdĺž podzemného toku smerom na Kečovo. Pozostáva z viacerých dómov. Najväčší je Dóm Vysokých
Tatier. Po jeho pravej strane sa dá vystúpiť do výšky 85 m. Do jaskyne bol banským spôsobom prerazený
vchod a v minulosti sa pripravovalo sprístupnenie tejto jaskyne k čomu nedošlo.
Výskum netopierov. Výskum lokality sa uskutočňuje od roku 1968 (Gaisler & Hanák 1972). V rokoch
1970 a 1988 uskutočnil kontroly Horáček so spolupracovníkmi, od roku 1994 sčítanie organizuje M. Uhrin.
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Milade
Dátum / druh
Rfer
Rhip
Reur
Mmyo
Moxy
Mbech
Mema
Mnat
Mmys
Mm/b
Mdau
Mdas
Msp.
Bbar
Paur
Paus
indet.
spolu
19. 2. 1968 – 3 – – – 2 – – – – – – – – – – – 5
3. 2. 1970 2 ca. 10 – – – – – – – – – – – – – – – ca. 12
II. 1988 17 24 9 7 – – – 1 – – 2 – – – – – 2 62
16. 12. 1988 9 19 – 1 – – – – – – – – – 1 – – – 30
21. 2. 1992 20 28 – 6 – – – – – – – – – 2 – 1 – 57
13. 2. 1993 54 32 – 3 – – – – – – – – – – – – – 89
15. 2. 1994 30 19 – 4 – – – – – – 1 – – – – – – 54
17. 2. 1995 61 40 – 27 – – 2 1 – – 2 – – 1 – – – 134
26. 1. 1996 30 77 26 24 – – – 2 – 1 5 – 1 3 – 2 – 171
24. 1. 1997 43 71 6 30 1 – 1 – 1 – – – – 2 – 2 – 157
29. 1. 1998 35 105 – 20 – – 4 2 – – – 1 1 – 1 – 1 170
3. 2. 1999 20 79 39 19 – – 2 – – – 4 1 – – 1 – – 165
3. 2. 2000 52 87 – 19 1 – – – – – 2 4 – 1 – – – 166
1. 2. 2001 36 122 – 20 – – 1 – – – 3 3 – – – – – 185
199

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Silickej planiny
Lokalita
Dátum / druh
Rfer
Rhip
Reur
Mmyo
Moxy
Mema
Msp.
Eser
Bbar
Psp.
indet.
spolu
Bezodná ľadnica 12. 2. 1998 – 2 – 3 – – – – – – – 5
Brázda 15. 3. 1999 18 79 – 8 1 8 1 – – – – 115
Hámorská jaskyňa 11. 12. 1996 – – – – – – – 2 – – 2 4
J. červen. mnícha 6. 11. 1997 – 1 – – – – 1 – – – 1 3
30. 1. 1998 – 1 – – – – – – – – – 1
J. na Keč. lúkach 18. 11. 1997 1 6 – 8 – – – – 2 – – 17
J. pri Brzotínskych r. 23. 11. 1997 – 2 – – – – – – – 1 – 3
Krásnohorská j. 4. 12. 1993 9 6 2 – – – 1 – – – – 18
18. 1. 2000 5 11 – – – – – – – – – 16
29. 12. 2000 3 18 – – – – – – – – – 21
Mál 6. 2. 1958 – 2 – – – – – – – – – 2
9. 12. 1997 1 10 – 1 – – – – – – – 12
Sčítavatelia. Okrem autorov citovaných publikácií a tohto prehľadu sa na sčítaní netopierov v jaskyni podieľali
M. Šara a D. Weinfurtová.
Zhrnutie poznatkov. Veľmi významné zimovisko s vysokým počtom zistených druhov netopierov (celkom
14) (tab. 3). Nepravidelne sa vyskytuje aj R. euryale, významná je zimujúca kolónia R. ferrumequinum.
Stav ochrany. Jaskyňa je uzavretá uzáverom s možnosťou pre vlet netopierov. Kľúčeoduzáveru sú uložené
na Správe NP Slovenský kras.
Ďalšie údaje. 17. 9. 1988 – Rfer (4), Rhip (6), Reur (3), Mnat (2), Netting: 20. 7. 1978 – Rhip (1), 11. 6.
1992 – Rfer (1), Rhip (3), Reur (1), Mmyo (3), Mbech (3), Mdau (2), Paur (1).
Múriková jaskyňa
Lokalizácia. (7489, 580 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Leží v šikmej
skalnej poruche strmého závrtu na východnej strane planiny v oblasti na Z od Mušej hory (577,1 m n. m.).
Popis. Dĺžka 20,5 m, hĺbka 15 m, antropologické a archeologické nálezy (doba bronzová). Jaskyňa
s neporušeným obydlím a ohniskom pravekého človeka, kam prenikli rožňavskí jaskyniari až v roku 1980.
V sieni dĺžky 15 m a šírky 5–8 m je nasucho postavený praveký múrik s plošinkou.
Výskum netopierov. Z minulosti nie sú známe žiadne údaje.
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák.
Zhrnutie poznatkov. Nevýznamné zimovisko s dvoma zistenými druhmi (tab. 5).
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je len ojedinele
navštevovaná. V jaskyni neprebieha žiaden jaskyniarsky výskum.
Pstružia jaskyňa
Alternatívne názvy. Partizánska jaskyňa, nad Slavcom.
Lokalizácia. (7488, 250 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Slavec. Nachádza sa
v strmom západnom svahu Silickej planiny 50 m nad Pstružou vyvieračkou nad obcou Slavec.
Popis. Dĺžka 34 m, inaktívna výverová fluviokrasová jaskyňa. Celú jaskyňu tvorí jedna chodba.
200

Výskum netopierov. Prvéúdaje o zimovaní netopierov v tejto jaskyni zistil Gordon v roku 1988. Výskumom
netopierov v tejto jaskyni sa zaoberal aj Horáček so spolupracovníkmi (Horáček et al. 1995), ďalšie
údaje sú z jari 1989. Ďalšie sčítanie uskutočnili E. Hapl a J. Šmídt v zime 1997/1998.
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Šmídt, J. Obuch, L. Gordon.
Zhrnutie poznatkov. Zistené tri druhy netopierov, početnejší je len R. hipposideros (tab. 5).
Stav ochrany. Všetky tri jaskyne sú voľne prístupné. Jaskyne 2. a 3. sú vzhľadom na ťažký terén alebo
lokalizaciu len veľmi málo navštevované. Z daných lokalít je zrejme návštevnosťou atakovaná iba Pstružia
jaskyňa. V budúcnosti by sa mal prípadný monitoring zamerať len na túto jaskyňa.
Ďalšie údaje. 25. 4. 1989 – Rhip (1).
Silická jaskyňa
Alternatívne názvy. Silická kvapľová jaskyňa, Szelicei csepegö barlang.
Lokalizácia. (7489, 580 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Všeobecne
známa jaskyňa v neprehľadnej krovitej časti Silickej planiny pri modrej turistickej značke vedúcej popri
skupine hlbokých priepastí do Silice.
Popis. Dĺžka ca. 100 m, hĺbka ca. 50 m, archeologické nálezy (doba bronzová). Malý trojuholníkový otvor
v strmom závrte šikmo klesá do Predného dómu 33/15 m a nižšie do Zadného dómu.
Výskum netopierov. Výskyt druhu Barbastella barbastellus udáva bez udania dátumu a početnosti Gulička
(1975), netting tu uskutočnil Horáček (Horáček et al. 1995). Zimné sčítania v 2 termínoch sa uskutočnili
v rokoch 1996 a 1997.
Sčítavatelia. E. Hapl, L. Bobáková, S. Pačenovský, G.Lešinský.
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Silickej planiny
Lokalita
Dátum / druh
Rfer
Rhip
Mmyo
Mnat
Mdau
Msp.
Bbar
Paus
indet.
spolu
Malá Bikfa 20. 2. 1998 – – 1 – – – – 1 – 2
Múriková jaskyňa 7. 12. 1996 – 1 – – – – – 1 – 2
Pstružia jaskyňa 10. 2. 1988 – 3 – – – – – – – 3
6. 11. 1997 1 22 2 – – – – – – 25
Silická jaskyňa 10. 11. 1996 – 2 4 – – – 2 – – 8
21. 12. 1996 – 2 8 – – – 12 – – 22
15. 11. 1997 – – 3 – – – 5 – – 8
Silickáľadnica 18. 2. 1968 – 5 – 2 – – – – – 7
24. 1. 1997 – 4 12 1 – – – – – 17
29. 1. 1998 – 7 12 – – – – – – 19
31. 1. 2001 – – – – – – – – – –
Svahová j. 2 7. 12. 1996 – – 2 – 2 – – – – 4
Svahová j. 5 7. 12. 1996 1 3 1 – – – – – – 5
Vápencová priep. 9. 2. 1998 4 27 – – – – – – – 31
3. 2. 2000 3 21 – – – – – – – 24
31. 1. 2001 – 12 – – – – – – – 12
Veľká Bikfa 29. 3. 1998 2 65 45 – 1 2 1 – 1 117
VeľkáŽomboj 27. 1. 1998 – – – – – – 6 – – 6
201

Zhrnutie poznatkov. Zaznamenala sa hibernácia troch druhov, početnejšia bola napr. B. barbastellus (tab. 5).
Stav ochrany. Jaskyňajevoľne prístupná, jej vchod sa nachádza v blízkosti turistického chodníka. Je často
navštevovaná.
Ďalšie údaje. 8. 2. 1992 – Rhip (1). Netting: 4. 9. 1982 – Bbar (6), Paur (1).
Silickáľadnica
Alternatívne názvy. Szeliczei jegesbarlang, Szilizei Lednice.
Lokalizácia. (7489, 503 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Nachádza sa
1,2 km JZ smerom od Silice. K priepasti vedie lesná komunikácia odbočujúca pred Silicou zo štátnej cesty
Gombasek – Silica. Strmý otvor priepasti leží v južnom ukončení veľkého oválneho závrtu v hustom kriakovitom
poraste.
Popis. Dĺžka ca. 1100 m, hĺbka 110 m, fluviokrasová a korózno-rútivá jaskyňa, aktívny vodný tok, ľadová
výplň, NPP. Ústie má tvar šikmého otvoreného vreca so šírkou 30 m a s dĺžkou 50 m, ktoré je obrátené na
SV. Prístup je možný len do závrtu zo severnej strany. Do jaskyne sa zostupuje po sutinovom kuželi. Väčšiu
časť roka ho pokrýva sneh a ľad. Ústi do šikmej zaľadnenej plochy a pokračuje ľadopádom s výškou 10 m
na dno priepasti. V hĺbke 79 m od povrchu na dne ľadopádu 20 m dlhá jaskynná chodba vedie do rozsiahleho
Archeologického dómu. Po jeho JZ okraji sa zostupuje k úzkemu korytu Čierneho potoka. Pozdĺž jeho
toku v Blatistej chodbe je 75 m dlhý sifón, za ktorým sa nachádzajú ďalšie priestory.
Sčítavatelia. Jaskyňu kontroloval v zime 1967/1968 I. Horáček, neskôr E. Hapl, J. Obuch, I. Horáček,
P. Benda.
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období zastinuté 3 druhy netopierov (tab. 5), významný je napr. nález
M. nattereri. Z jaskyne pochádzajú významné zbery osteologického materiálu (vývržky S. aluco) so zastúpením
netopierov (Obuch 1985, 1994).
Stav ochrany. Spojovací otvor medzi zaľadnenou časťou a teplou časťou (Archeologickým dómom), v ktorej
sa vyskytovali netopiere bol v roku 1998 uzavretý bez možnosti vletu netopierov. Uzáverom by sa malo
zabrániť prúdeniu teplého vzduchu z jaskyne k zaľadnenej časti.
Svahová jaskyňa 2 nad Malou studňou
Alternatívny názov. M 40.
Lokalizácia. (7488, 320 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Plešivec. Jaskyňa je
situovaná na úpätí 15–20 m vysokej skalnej steny.
Popis. Má nízky vchod 0,7×0,7 m, ktorý vedie do priamej chodby dlhej 31 m a vysokej 0,7–4 m.
Výskum netopierov. Uskutočnená jedna kontrola.
Sčítavatelia. E. Hapl, K. Cselényi, M. Hlivák.
Zhrnutie poznatkov. Zastihnuté boli dva druhy netopierov, faunisticky zaujímavý je výskyt M. daubentonii
(tab. 5).
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je len ojedinele
navštevovaná. V jaskyni neprebieha žiaden jaskyniarsky výskum.
Svahová jaskyňa 5 nad Malou studňou
Alternatívny názov. M 10.
Lokalizácia. (7488, 340 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Plešivec. Jaskyňa sa
nachádza asi 20 m nad Svahovou jaskyňou 2 nad Malou studňou, vpravo popri skalnej stene na skalnej
polici nad stenou.
202

Popis. Dĺžka 12 m. Malý vchod 0,7×0,7 m je pod 6metrovou mierne previslou skalnou stenou a vedie do
jediného dómovitého priestoru s rozmermi 10×3,5×7m.
Výskum netopierov. Uskutočnená jedna kontrola.
Sčítavatelia. E. Hapl, K. Cselényi, M. Hlivák.
Zhrnutie poznatkov. Zastihnuté tri druhy netopierov (tab. 5).
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je len ojedinele
navštevovaná. V jaskyni neprebieha žiaden jaskyniarsky výskum.
Vápencová priepasť
Alternatívne názvy. Vápenná priepasť, Galejnícka priepasť.
Lokalizácia. (7489, 515 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silica. Malá priepasť
pri Majkovej jaskyni.
Popis. Dĺžka 20 m, hĺbka 12 m. Horizontálny vstupný otvor sa mení na priepasť a o 8 m nižšie sa končí na
vrchole sutinového kužeľa z napadaného materiálu. Odtiaľ pokračuje 20 m dlhá jaskynná chodba na obidve
strany s malou sieňou.
Výskum netopierov. Uskutočnené len dve kontroly.
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Hlivák, J. Popovics, J. Obuch, M. Uhrin.
Zhrnutie poznatkov. Napriek malým rozmerom zimoviska zaujímavý je pomerne vysoký počet zimujúcich
R. hipposideros (tab. 5). Okrem toho zastihnutý R. ferrumequinum.
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, jej vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je len ojedinele
navštevovaná. V jaskyni neprebieha žiaden jaskyniarsky výskum.
Veľká Bikfa
Alternatívne názvy.Veľká buková priepasť, Pri buku.
Lokalizácia. (7389, 595 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jovice. Patrí k známym
priepastiam v severnej časti Silickej planiny.
Popis. Mohutné skalnaté studňovitéústie padá do hĺbky 63 m na puklinový I. horizont, kde sa už vyskytuje
bohatá sintrová výzdoba. Odtiaľ prechádza puklina do stropu II. horizontu, s dnom v hĺbke 118 m a
s neobyčajne bohatou sintrovou výzdobou. Jeho dominantou sú stupňovité kaskádovité jazerá a sutinový
kužeľ s druhotne narastenými stalagmitmi. Krátka chodba strmo klesá do malej siene na III. horizont.
Výskum netopierov. V jaskyni sa mimo kontroly v zime 1998/1999 nevykonával iný výskum netopierov.
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Brinzík, J. Drenko, K. Cselényi.
Zhrnutie poznatkov. Druhovo pestré zimovisko s početnejším zastúpením R. hipposideros a M. myotis
(tab. 5).
Stav ochrany. Priepasť je voľne prístupná za pomoci jaskyniarskej techniky. Do akej miery je navštevovaná
nie je známe. V priepasti bola výnimkou MŽP SR povolená speleologická vodcovská služba v rokoch
2000–2002, ktorá sa vykonávala v období od 1. 4.–30. 9. a obmedzená bola aj počtom vstupov a maximálnym
počtom osôb pri jednej akcii.
VeľkáŽomboj
Alternatívny názov.Veľká železná priepasť.
Lokalizácia. (7389, 590 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jovice.
Popis. Hĺbka 55 m, korózna.
Výskum netopierov. Uskutočnená jedna kontrola.
203

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Zbojníckej jaskyni
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Eser Ppip Nnoc Paus spolu
Sčítavatelia. L. Bobáková, M. Brinzík, K. Cselényi, J. Stankovič.
Zhrnutie poznatkov.Počas uvedenej kontroly (tab. 5) bola zastihnutá B. barbastellus. Speleologická vodcovská
služba uskutočnila v roku 2000 6 zostupov v letnom a jesennom období, kedy sa výskyt netopierov
nezaznamenal.
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná speleoalpinistickou technikou. V priepasti bola výnimkou MŽP
SR povolená speleologická vodcovská služba v rokoch 2000–2002, ktorá sa vykonávala celoročne a obmedzená
bola len počtom vstupov a maximálnym počtom osôb pri jednej akcii.
204
II. 1988 – – – – – – – –
14. 2. 1993 – – – – – – 1 1
16. 2. 1994 – 1 – – – – – 1
24. 1. 1997 – – – 3 5 3 – 11
29. 1. 1998 – – – 182 9 1 1 193
3. 2. 1999 – – – – – – – –
3. 2. 2000 2 – 1 – 3 – – 6
31. 1. 2001 – – – 9 – – – 9
Zbojnícka jaskyňa
Alternatívne názvy. Jaskyňa Zbojníckeho hradu, Rablókö barlang, Sokolia jaskyňa, Jaskyňa v Sokolej
skale, SP-61.
Lokalizácia. (7489, 380 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silická Jablonica.
Popis. Dĺžka 45 m. Mohutný vchod sa otvára v severnom boku Sokolej skaly a prechádza do veľkej chodbovitej
siene so strmým dnom. Zo siene odbočuje vysoká chodba s výraznou eróznou modeláciou stien.
Končí sa balvanmi rútivého charakteru.
Výskum netopierov. Jaskyňu v zime 1987/1988 kontroloval Hanák so spolupracovníkmi (Hanák 1988).
Od zimy 1992/1993 je jaskyňa pravidelne kontrolovaná.
Sčítavatelia. M. Uhrin, J. Obuch, M. Andreas, S. Pačenovský,I.Horáček, P. Benda, Š. Matis, P. Pjenčák, J.
Popovics, M. Hlivák, M. Šara, J. Hotový, M. Olekšák.
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa je zaujímavá pravidelnou hibernáciou P. pipistrellus, N. noctula a E. serotinus
v štrbinách. Celkom zastihnutých 8 druhov zimujúcich netopierov (tab. 6).
Ďalšie údaje. 6. 9. 1982 – Rfer (1), 1. 5. 1990 – Ppip (16), 2. 5. 1990 – Rfer (1), 8. 2. 1998 – Eser (48), Ppip
(5), Nnoc (1), 9. 2. 1998 – Eser (48), Ppip (13), Nnoc (2), 22. 12. 1999 – Rfer (2), Eser (1), Ppip (8), Paus
(1). Detektoring: 14. 8. 1986 – Rhip (1–5). Netting: 14. 8. 1986 – Mbech (9), Mema (2), Mdau (1), Eser (1),
Nnoc (22), Ppip (1), Bbar (1). Vývržky Strix aluco: 26. 10. 1981 – Rfer (1), Rhip (1), Reur (2), 19. 9. 1991
– Rfer (1), 11. 2. 1993 – Rfer (3), Mmyo (4), Mnat (1), Mmys (8), Enil (1), Nnoc (13), Ppip (5), Bbar (1),
Paus (1).
P l e š i v s k á
planina
Na Plešivskej planine bolo na konci roka 2000 evidovaných 222 prírodných podzemných priestorov. Väčšinu
z nich popisujú Stankovič et al. (2001) odkiaľ je čerpaný aj opis väčšiny priestorov uvedených v tejto
práci. Ďalšie údaje k lokalitám sú vpríslušných speleologických prácach (Benický 1959, Droppa 1959,
Erdös 1984, Erdös & Lysenko 1964, 1965, 1966, Lysenko 1981, Mitter 1988, Rozlo žník 1958, Skřivánek
1972, Stárka 1963). Okrem toho sa v priestore gombaseckého lomu nachádzajú tri štôlne.
Z celkového počtu doteraz popísaných prírodných podzemných priestorov bolo z hľadiska zimného výskytu
netopierov preskúmaných 14 priestorov, z ktorých jeden (Zbojnícka jaskyňa) bol z tohoto hľadiska
negatívny. S negatívnym výsledkom boli skontrolované aj štôlne v gombaseckom lome.

Čikova diera
Alternatívny názov. Csík lyuk.
Lokalizácia. (7488, 526 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Významná
lokalita v južnej časti Plešivskej planiny, avšak ťažko sa hľadá v hustom poraste.
Popis. Dĺžka 60 m, hĺbka 26 m. Skladá sa z dvoch častí, z priepasti a zo starej senilnej jaskyne. Mohutným
ústim sa dá zostúpiť po šikmom suťovom kuželi až na dno priepasti. Ústie prechádza do hlavnej dómovitej
siene. Hlavný dóm sa dá rozdeliť na tri časti: hlavná časť 49×18 m a dve závalovité ukončenia v západnej
a južnej časti dómu.
Výskum netopierov. Z jaskyne pochádzajú dáta z dvoch zím (tab. 8). Údaje zo zimy 1988/1989 sú buď
neúplné alebo išlo len o kontrolu vstupnejčasti. V zime 1997/1998 sa uskutočnila kompletná kontrola jaskyne.
Sčítavatelia. L. Gordon, M. Hlivák, E. Hapl.
Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná, vchod sa však ťažko hľadá. Pravdepodobne je ľuďmi len výnimočne
navštevovaná.
Diviačia priepasť
Lokalizácia. (7488, 597 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Nachádza sa
pri východnom okraji Plešivskej planiny blízko lomovej steny gombaseckého kameňolomu.
Popis. Jej ústie sa ťažko hľadá v hustom kriakovitom lese. Hlavné priestory priepasti boli objavené v roku
1964, keď sa z vtedy 38 m priepasti jaskyniari prekopali do nových priestorov. V priepasti je množstvo
dómov až 11. Je zatiaľ najhlbšou priepasťou Plešivskej planiny a má hĺbku 127 m. Je vyhlásená za Národnú
prírodnú pamiatku.
Výskum netopierov. V jaskyni sa uskutočnila iba jedna kontrola za účelom výskumu netopierov v zime
1997/1998 (tab. 8).
Sčítavatelia. E. Hapl, L. Bobáková, K. Cselényi.
Stav ochrany. V priestoroch prechodu medzi vstupným dómom (Dóm I.) a Jazerným dómom je umiestnený
uzáver, ktorý zamedzuje vstupu do hlavných priestorov priepasti.
Fialová jaskyňa
Lokalizácia. (7488, 544 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Leží v tesnej
blízkosti priepasti Čikova diera vo svahu kóty Fialový kopec (579,6 m).
Popis. Dĺžka 21 m, hĺbka 5,5 m, rozsadlinová. Ide o zaujímavýúkaz veľkého závalu v rozsiahlej jaskynnej
sústave. Medzi skalnými blokmi sú úzke plazivkovité chodby, dlhé 20 m.
Výskum netopierov. V jaskyni sa uskutočnili tri kontoly v zimnom období. Kontroly v rokoch 1987/88 a
1988/89 uskutočnil Gordon, v zime 1997/98 to boli Hapl a Hlivák (tab. 8).
Sčítavatelia. L. Gordon, M. Hlivák, E. Hapl.
Stav ochrany. Do jaskyne je voľný vstup, otvor je však nenápadný a ťažko sa vyhľadáva. Jaskyňajeľuďmi
pravdepodobne len výnimočne navštevovaná.
Jaskyňa pri Šingliarovej priepasti
Alternatívne názvy. Jaskyňa pri Šindliarovej priepasti; pravdepodobne ide o jaskyňu Červená diera (Gerlašská
8).
Lokalizácia. (7388, 699 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Honce. Krátka jaskyňa
nachádzajúca sa tesne pod severnou hranou Plešivskej planiny na Z od Šingliarovej priepasti.
Popis. Jaskyňa je dlhá ca. 4 m a má úzky plazivkovitý charakter.
205

Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1996/1997 (tab. 8). Jaskyňa je príležitostné zimovisko
pre štrbinové druhy.
Sčítavatelia. E. Hapl, J. Šmídt.
Stav ochrany. Nevýznamná lokalita, nevyžaduje ochranu.
Jašteričia priepasť
Alternatívny názov. PP019.
Lokalizácia. (7488, 519 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť sa
nachádza v juhozápadnej časti Plešivskej planiny. Ústie leží v závrte na Z okraji Jašteričích lúk, vo svahu
okrajového kopca s kótou 534,4 m, napravo od cesty z lúky Nagy tisztás töbör naCsíkovú lúku. Ústie
priepasti je veľmi malé 1×0,75 m, o 70 cm nižšie je samotný trojuholníkový otvor priepasti 0,45×0,5×0,5 m.
Je situované v krovinatom poraste pri hornom okraji závrtu priemeru 25 m, na okraji Jašteričích lúk.
Popis. Vchod (1×0,75 m) ústí do puklinovej priepasti, v strednej časti sa fľaškovito rozširuje a v spodnej
časti prechádza opäť do pukliny 2–3 mširokej. Je založená na poruche 345°, bez významnejšej výzdoby.
Dno je pokryté balvanitou suťou s kostrami recentných zvierat a ľudskými kosťami. Dňa 11. 11. 2000 po
rozšírení okna v hĺbke 8 m sa dostali jaskyniari Speleoklubu Minotaurus do významného pokračovania
jaskyne severným smerom. Novoobjavené priestory majú charakter až 20 m vysokej meandrovitej chodby,
ktorá je úzkymi prepážkami rozdelená na jednotlivé priestory. Výzdoba v tejto časti jaskyne je veľmi zaujímavá
a bohatá..
Sčítavateľ. Jaroslav Stankovič.
Zhrnutie poznatkov. Boli zistené 3 druhy netopierov (tab. 8).
Stav ochrany. Jaskyňa je otvorená a volne prístupná speleoalpinistickou technikou.
Jelenia priepasť
Lokalizácia. (7488, 512 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), Plešivecká planina, k. ú.
Plešivec.
Popis. Ústie priepasti leží pod hranou veľkého závrtu v skalnej depresii. Má rozmery 6×2,5 m. Vlastný
otvor je veľký 2×1,8 m. Otvor ústi do mohutného vstupného dómu v hĺbke 31, 8 m. 8 m nad dnom priepasti
je v západnej stene okno, ktorým pokračuje priepasť 10 m hlbokým komínom cez niekoľko horizontálnych
sintrových plošiniek do dómu v hĺbke 45 m. V Z časti dómu priepasť pokračuje úzkym komínom, ktorý sa
delí na dve vetvy a končí v hĺbke 75 m. Dĺžka systému 120 m, hĺbka 75 m.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 1998/99.
Sčítavatelia. Baroň, Cholevík, Křenková, Stolařík, Szalai.
Zhrnutie poznatkov. 23. 1. 1999 – Rfer (1), Rhip (22), Mmyo (15), Bbar (1).
Kocúria diera
Alternatívny názov. Vo výsledkoch zimného sčítania 1997/98 (Hapl & Uhrin 1999) nazvaná Medvedia
diera. Pravdepodobne ide o lokalitu Kocúria diera.
Lokalizácia. (7388, 648 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Plešivec. Jaskyňa sa
nachádza v centrálnej časti Plešivskej planiny JV od Zvonice. Otvor leží pod 2 m vysokou skalnou stenou.
Popis. Tvorí ju len jedna ca. 3 m dlhá chodba.
Výskum netopierov. Lokalita kontrolovaná v zime 1996/1997 (tab. 8).
Sčítavateľ. E. Hapl.
206

Krkavčia priepasť
Lokalizácia. (7488, 608 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť sa
nachádza blízko Diviačej priepasti, 600 m na VJV od kóty 612 a 400 m JZ od kóty 650 v miernom svahu od
lúky Hatos kút k okraju Plešivskej planiny, približne nad gombaseckou vápenkou.
Popis. Ústie priepasti 0,5×0,3 m je v plytkej priehlbni. Nachádza sa v listnatom poraste. 12 m hlboká vstupnášachta
sa rozširuje a šikmou sutinovou plošinou sa napája na dve paralelné vetvy, severnú a južnú. V 20
m sa k nim pripája tretia juhozápadná. Kým priebeh S a J vetvy je bez prerušenia do 54 m, JZ vetvu v 30 m
prerušujú horizontálne stupne. Dno sa nachádza v úzkom, 6 m hlbokom kaňone.
Výskum netopierov. Priepasť bola kontrolovaná moravskými speleológmi v zime 1998/1999.
Sčítavatelia. Baroň, Cholevík, Křenková, Stolařík, Szalaj.
Zhrnutie poznatkov. 23. 1. 1999 – Rfer (1), Rhip (13), Mmyo (3), Moxy (1), Mbech (1), Mdau (1), Paur (1).
Stav ochrany. Lokalita prístupná len za pomoci speleologického lezeckého výstroja.
Nová brzotínska jaskyňa
Alternatívne názvy. Brzotínska jaskyňa, Nová Gyepű.
Lokalizácia. (7388, 270 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Nachádza sa
130 m na S od Starej brzotínskej jaskyne.
Popis. Mohutná prietoková jaskyňa je dlhá 800 m. Ide o rozsadlinovo-fluviokrasovú jaskyňu s aktívnym
vodným tokom a jazerami. Úvodný 300 m dlhýúsek sa vyznačuje vysokou eróznou chodbou, kde dominujú
členité stropné kulisy.
Výskum netopierov. V zime 1999/2000 bola jaskyňa kontrolovaná v dvoch termínoch. V januári 2000
kontolu uskutočnili Hapl, Gáal, Cselényi, Stankovič a účelom kontroly bolo zhodnotenie jaskyne z hľadiska
výskytu netopierov pre stanovenie podmienok speleologickej vodcovskej činnosti. Vo februári v hlavnom
sčítacom termíne jaskyňu kontrolovali Hapl, Uhrin, Olekšák, Hotový.
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Uhrin, Ľ. Gaál, M. Olekšák, J. Hotový, K. Cselényi, J. Stankovič.
Zhrnutie poznatkov. 18. 1. 2000 – Rfer (11), Rhip (1), Mmyo (1), 3. 2. 2000 – Rfer (10, 1†), Rhip (8), Mmyo
(1).
Stav ochrany. Jaskyňa bola zaradená medzi zdroje pitnej vody pod správou Slovenských vodární a kanalizácií.
Vchod bol v minulosti upravený banským spôsobom, vystužený oceľovými profilmi a bol uzavretý
železnými dverami 1,5×2 m. Jaskyňa bola pripravovaná na sprístupnenie. V jaskyni je vybudovaný chodník.
V rokoch 2000–2001 Dr. J. Stankovič a K. Cselényi uskutočňovali v jaskyni na základe výnimky MŽP
SR speleologickú vodcovskú činnosť v období od 1. marca do 31. októbra.
Stará brzotínska jaskyňa
Alternatívne názvy. Brzotínska jaskyňa, Brzotínska jaskyňa I., Gyepű, Stará Gyepű.
Lokalizácia. (7388, 258 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Brzotín. Jaskyňa sa
nachádza na V úpätí Plešivskej planiny medzi obcami Slavec a Brzotín. V mieste, kde sa št. cesta č. 50
z Brzotína približuje k úpätiu planiny, odbočuje lesná cesta, ktorá sa po 600 m končí pri poľovníckej chate,
presne oproti vchodu do jaskyne.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 120 m. Ide o prietokovú jaskyňu na východnom úpätí planiny, ktorá je vlastne
bočným ramenom Novej brzotínskej jaskyne a pri zvýšených stavoch odvádza vodu, ktorá sa nestačí odviesť
neďalekou Trávnou vyvieračkou. Úzky koridor v šikmom svahu planiny vedie k oválnemu vchodu
v skalnej stene. Odtiaľ pokračuje rozsiahla jaskynná prietoková chodba a smeruje k Novej brzotínskej jaskyni.
Prechod je však zatarasený mohutnými blokmi.
Výskum netopierov. Výskyt Rhinolophus hipposideros z roku 1968 udáva Gaisler & Hanák (1973). Výskyt
Myotis myotis z roku 1980 udáva Horáček (in litt.). Nie je celkom jasné, či sa tieto údaje viažu k Starej
207

Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Starej brzotínskej jaskyni
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mnat Mdau Bbar Paur Paus spolu
17. 2. 1968 – 3 – – – – – – – 3
20. 2. 1980 – – 1 – – – – – – 1
13. 2. 1993 7 3 2 – – – – – – 12
16. 2. 1994 6 3 – – – – – – – 9
16. 2. 1995 – 10 1 – – – – 1 – 12
26. 1. 1996 2 5 6 – – – – – 1 14
24. 1. 1997 1 2 8 – – – – – – 11
29. 1. 1998 5 3 2 – – – – – – 10
3. 2. 1999 7 1 11 – 1 1 – – – 21
3. 2. 2000 8 1 5 1 – – 1 – – 16
brzotínskej jaskyni alebo Novej brzotínskej jaskyni, pretože údaje sú lokalizované ako Brzotínska jaskyňa.
Od roku 1993 je jaskyňa pravidelne kontrolovaná (tab. 7).
Sčítavatelia. M. Uhrin, M. Andreas, P. Benda, A. Reiter, E. Hapl, J. Hotový, J. Harmaniak, M. Olekšák,
I. Horáček.
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie 9 druhov.
Ďalšie údaje. 11. 8. 1965 – Rhip (2) (Gaisler & Hanák 1973).
Šingliarova priepasť
Alternatívne názvy. Šindliarova priepasť, Jánošíkova jaskyňa, Zbojnícka priepasť, Gerlašská 4.
Lokalizácia. (7388, 680 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Honce. Je najsevernejšou
krasovou lokalitou Plešivskej planiny. Leží vo vysunutom cípe Gerlašskej skaly mierne pod hranou
planiny, vo svahu pri lesnom chodníku do obce Honce.
Popis. Hĺbka 72 m, dĺžka 140 m. Plazivkovitý vchod vedie do I. siene a odtiaľ po strmom suťovom dne do
II. siene a úzkou chodbou do III. siene. V jej západnej časti je hlavnášachta priepasti. O 12 m nižšie je malá
etáž (IV. sieň). Hlavná šachta ústi v hĺbke 61 m do väčšej siene, kde sa nachádza jazero a veľký zával
z obrovských napadaných blokov. Medzi balvanami sa nachádzajú len menšie siene (VI. a VII. sieň).
Výskum netopierov.Mošanský (1980) udáva z tejto jaskyne výskyt Myotis oxygnathus z roku 1961. Horizontálna
časť jaskyne po priepasť v západnej časti tretej siene bola skontrolovaná v zime 1996/97 (Hapl,
Šmídt) a v zime 1997/98 (Hapl). Rozsah kontroly zo zimy 1988/89 (Gordon, Hlivák) nie je známy (tab. 8).
Sčítavatelia. A.Mošanský, L. Gordon, M. Hlivák, E. Hapl, J. Šmídt.
Stav ochrany. Jaskyňa je pravdepodobne často navštevovanáľuďmi. Vchod je hneď pri lesnom chodníku,
je bez uzáveru.
Veľká Peňažnica
Alternatívne názvy. Szüz lyuk, Dombkosár.
Lokalizácia. (7388, 667 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Patrí k skupine
početných lokalít v blízkosti Slaveckého salaša Dombkosár.
Popis. Hĺbka 65 m. Mohutné skalné ústie priepasti studňovite padá na vrchol suťového kužeľa v hĺbke
33 m. Skladá sa z niekoľkých vertikálnych siení za sebou. Pomerne často navštevovaná pre peknú výzdobu.
Výskum netopierov. V jaskyni bola uskutočnená jedna zimná kontrola za spoluúčasti moravských jaskyniarov
(tab. 8).
Sčítavatelia. E. Hapl, Hába, Paško, Fojtík.
208

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Plešivskej planiny
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Moxy Mmyo Mdau Eser Bbar Paus spolu
Čikova diera 17. 2. 1989 – 9 – – – – 2 – 2
25. 11. 1997 2 6 – 6 – – 2 2 18
Diviačia priepasť 20. 3. 1998 13 151 – 40 – – – – 204
Fialová jaskyňa 23. 3. 1988 3 10 – – – – – 1 14
10. 1. 1989 – 18 – – – – – – 18
25. 11. 1997 – 24 – – – – – – 24
Jašteričia priepasť 11. 11. 2000 3 35 – 6 – – – – 44
Kocúria diera 18. 12. 1996 – – – – – 1 – – 1
Šingliarova p. 24. a 27. 3. 1961 – – + – – – – – +
24. 1. 1989 – 9 – – – – – – 9
9. 1. 1997 – – – 15 1 – – – 16
12. 12. 1997 – 3 – 5 – – – – 8
J. pri Šingliar. p. 9. 1. 1997 – – – – – 1 – – 1
Veľká Peňažnica 23. 1. 1999 – 58 – 43 1 – – – 102
Zombor 21. 2. 1998 – – – – – 1 5 1 7
Stav ochrany.Vzhľadom k jedinej návšteve tejto jaskyne a jej okolia nie je možné zhodnotiť súčasný stav.
Priepasť je bez uzáveru.
Zombor
Lokalizácia. (7388, 669 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť je
situovaná v závrte 1,4 km juhovýchodne od Zvonice. Okraj Plešivskej planiny prebieha priamo na východ
od priepasti vo vzdialenosti 1 km. Ústie priepasti je pri okraji severnej steny miskovitého závrtu, ktorý má
priemer 150 m, asi 50 m na západ od žltej turistickej značky.
Popis. Priepasť sa skladá z dvoch zvislých stupňov.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola skontrolovaná len raz v zimnom období (tab. 8).
Sčítavatelia. M. Brinzík, L. Bobáková.
Stav ochrany. Lokalita prístupná len za pomoci speleologickej lezeckej výstroje.
Zvonica
Alternatívne názvy. Zvonivá jama, Csöngö lyuk.
Lokalizácia. (7388, 669 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Plešivec. Priepasť sa
nachádza v strednej bezlesej časti planiny, ktorá má miestny názov Mesačná krajina vzhľadom na markantné
zoskupenie celej línie závrtov.
Popis. NPP, hĺbka 100,5 m. Skalistý otvor priepasti má priemer 7,5 m a leží v malom kriakovitom závrte
s priemerom 28 m. Zvislá studňovitáčasť padá kolmo do hĺbky 45 m, kde je skalný most. Odtiaľústi hlavná
šachta do obrovitého dómu, na vrchol suťového kužeľav hĺbke 84 m. Priepasť je často navštevovaná a prvý
zostup do nej bol uskutočnený už v roku 1875.
Výskum netopierov. Zimné sčítanie prebehlo iba v zime 1997/98 za pomoci jaskyniarov z jaskyniarskej
skupiny Badizer z Plešivca. Vnútorné priestory priepasti sú obrovské a nedajú sa skontrolovať kompletne.
Zistené netopiere sú preto len časťou zo zimujúceho spoločenstva. Pred vchodom do priepasti sa uskutočnil
v rokoch 1983 a 1992 netting (Horáček et al. 1995).
Sčítavatelia. E. Hapl, K. Cselényi, M. Drenko, M. Klein, J. Kankula, Zubko.
209

Zhrnutie poznatkov. 18. 1. 1998 – Rfer (5), Rhip (187), Mmyo (25), Myotis sp. (9), Eser (2), Bbar (45),
Paur (1), indet. (23). Z hľadiska početnosti aj druhového spektra je Zvonica najvýznamnejším zimoviskom
netopierov na Plešivskej planine.
Stav ochrany. Priepasť je často navštevovaná aj v zimnom období speleológmi zo Slovenska aj zo zahraničia.
Ide väčšinou o početné výpravy, čo nepriaznivo vplýva na zimujúce netopiere. Je potrebné zabezpečiť
fyzické kontroly pri priepasti v zimnom období a tým zamedziť častým návštevám v priepasti. V rokoch
2000–2001 RNDr. J. Stankovič a K. Cselényi uskutočňovali v priepasti na základe výnimky MŽP SR speleologickú
vodcovskú činnosť v období od 1. apríla do 31. októbra.
Ďalšie údaje. Netting a pozorovania: 1977 – Rhip, Mmyo (Gulička 1982), 13. 5. 1983 – Rfer (5), Reur (1),
Rhip (1), Eser (1), 8. 6. 1992 – Rhip (1), Bbar (1).
Literatúra
BENICKÝ V., 1932: Výskumy v Silickej „Ľadnici“. Krásy Slov., 11(2–3): 81–85.
BENICKÝ V., 1959: Výskum Zvonivej diery na Plešiveckej planine. Slov. Kras, 2: 5–13.
BÖHM J. & KUNSKÝ J., 1938: Silická lednice. Sborn. Čs. Společ. Zeměp., 44: 129–133.
DROPPA A., 1959: Geomorfologické pomery priepasti Zvonivej diery a jej okolia. Slov. Kras, 2: 18–24.
ERDÖS M., 1984: Zoznam preskúmaných jaskýň, priepastí a vyvieračiek Plešiveckej planiny v Slovenskom
krase. Slov. Kras, 22: 187–212.
ERDÖS M., 1995: Jaskyne, priepasti a vyvieračky severnej časti Silickej planiny. Slov. Kras, 33: 115–127.
ERDÖS M. & LALKOVIČ M., 1996: Jaskyne, priepasti a vyvieračky južnej časti Silickej planiny. Slov. Kras,
34: 157–176.
ERDÖS M. & LYSENKO V., 1964: Najkrajšia medzi stometrovými. Krásy Slov., 41(12): 468–471.
ERDÖS M. & LYSENKO V., 1965: Nově objevené propasti na Plešivecké planině v Jihoslovenském krasu. Čs.
Kras, 16: 138–139.
ERDÖS M. & LYSENKO V., 1966: Výzkum propastí jižní části Plešivecké planiny. Čs. Kras, 17: 59–72.
GAÁL Ľ., 1986: Súčasné problémy ochrany krasu a jaskýň. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 17(3–4): 39–43.
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sbor. Západoč. Muz.,
Plzeň, Přír., 7: 1–46.
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.
GREGO J., 1997: Jaskyne a vyvieračky svahov Silickej planiny, svah planiny medzi Gombasekom a Plešivcom.
Slov. Speleol. Spoloč., 28(3): 8–17.
GRULICH I. & POVOLNÝ D., 1955: Faunisticko-bionomický nástin muchulovitých (Nycteribiidae) na území
ČSR. Zool. Entomol. Listy, 18(2): 111–134.
GULIČKA J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slov. Kras, 13: 37–85.
GULIČKA J., 1982: Biospeleológia. Pp.: 159–188. In: JAKÁL J. a kolektív: Praktická speleológia. Osveta,
Martin, 377 pp.
HANÁK V., 1988: Zpráva o sčítání netopýrů v jeskyních Slovenského krasu, Tisovecko-Muránského krasu a
přilehlých oblastí. Nepubl. rukopis, 4 pp.
HAPL E. & UHRIN M. (eds.), 1999: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1997/1998. SON a Správa NP
Muránska planina, Revúca, 28 pp.
HIMMEL J., 1960: Barazdaláš, nejhlubší propast ČSR. Kras v Československu, 1: 17–21.
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.
Netopiere, 1: 39–54.
HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ J. 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20:
75–98.
KUČERA B., 1975: Krasové jevy Vápencového vrchu na Silické planině. Čs. Kras, 26: 35–51.
210

LUCINKIEWICZ A., 1980: Silickáľadnica sprístupnená. Krásy Slov., 53(12): 254–255.
LYSENKO V., 1981: Diviačia propast – Slovenský kras. Český Kras, 6: 71–73.
MAJKO J., 1934: Nové jaskynné objavy v Silici. Krásy Slov., 13(10): 224–227.
MAJKO J., 1950: Výskum „Bezodnej ľadnice“. Krásy Slov., 27(5–8): 141–144.
MAJKO J., 1951: Ako bolo objavené podzemné riečište Silickej ľadnice. Krásy Slov., 28(10): 242–244.
MAJKO J., 1953: O Barazdaláši jaskyniarsky. Krásy Slov., 30(8): 173–174.
MAJKO J., 1959: Výskumy a objavy v druhej časti Silicko-brezovsko-kečovskej jaskynnej sústavy. Krásy
Slov., 36(4): 140–142.
MITTER P., 1988: Speleologický výskum krasových javov Plešivskej planiny. Výsk. Práce z Ochr. Prír., 6A:
75–95.
MITTER P., 1991: Uzatvorenie CHPV jaskyne Silickáľadnica. Jaskyniar, 1991: 62.
MOŠANSKÝ A. 1980: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského
múzea. I. časť (Insectivora, Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 21:
29–87.
OBUCH J., 1985: Materiály k potrave sovy obyčajnej (Strix aluco) na Slovensku v rokoch 1977 až 1982.
Sylvia, 33/34:47–65.
OBUCH J., 1994: Types of the bat assemblages (Chiroptera) recorded in Slovakia.Folia Zool., 43(4): 393–410.
PŘIBYL J., 1965: Barazdaláš –205 m. Krásy Slov., 42(1): 36–37.
ROZLOŽNÍK V., 1958: Brzotínska jaskyňa. Slov. Kras, 1: 110–113.
SKŘIVÁNEK F., 1958: Výzkum propastí severní části Silické planiny v Jihoslovenském krasu. Čs. Kras, 11:
115–129.
SKŘIVÁNEK F., 1972: Brzotínska jaskyňa. Ochr. Přír., 27(3).
STANKOVIČ J. & JERG Z. (ed.), 2001: Plešivská planina. Atlas krasových javov. Slovenská speleologická
spoločnosť & Speleoklub Minotaurus, 301 pp.
STÁRKA V., 1959: Jezero Biki a Hamrovská jeskyně u Plešivce. Krásy Slov., 36(5): 193–195.
STIBRÁNYI G. & PETRIK E., 1989: Jaskyňa na Kečovských lúkach. Slov. Kras, 27: 17–28.
ŠEBEK Z. 1956: Vrápenec velký (Rhinolophus ferrum-equinum Schreb.) v Československu. Věst. Čs. Společ.
Zool., 20(4): 313–326.
UHRIN M., 1993: Sčítanie netopierov v Slovenskom krase. Chrán. Úz. Slov., 21: 68–69.
UHRIN M., BOBÁKOVÁ L., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., OBUCH J. & REITER A., 2002: Zimovanie netopierov
v slovenskej časti jaskynného systému Domica-Baradla. Vespertilio, 6: 237–243.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
VACHOLD J. 1955: Príspevok k otázke rozšírenia niektorých druhov netopierov (Chiroptera) na Slovensku.
Biológia (Bratislava), 10(2): 173–178.
VACHOLD J. 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,
113 pp.
211

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 212, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovisko netopierov – Veterná priepasť
Štefan MATIS 1 & Ervín HAPL 2
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
2
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr.sk
Lokalizácia. (7390, 722 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Kováčová. Vchod do
priepasti sa nachádza v hornom cípe holej časti južného svahu vrchu Drieňovec.
Popis. Pomerne veľké ústie klesá do úzkej vertikálnej siene, z ktorej sa pokračuje do hlavnej šachty
s niekoľkými horizontmi. Hĺbka priepasti je 120 m.
Výskum netopierov.Prvé sčítanie netopierov v r. 1998 uskutočnil Ervín Hapl, ktorý však prezrel iba krátku
vstupnúčasť priepasti nad hlavnou šachtou. Komplexná prehliadka bola uskutočnená v r. 1999 pod vedením
Š. Matisa.
Sčítavatelia. Š. Matis, E. Hapl, G. Lešinský a M. Horčík.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme zaznamenali 7 druhov netopierov (tab. 1). Dominantným hibernantom
je M. myotis, ktorý tu zimuje v menších skupinkách ukrytých väčšinou v štrbinách sintrovej výzdoby.
Stav ochrany. Priepasť sa nachádza v málo navštevovanej oblasti a je pomerne ťažko prístupná, preto je
navštevovaná iba speleológmi.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov vo Veternej priepasti
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mema Mdau Eser Bbar spolu
19. 3. 1998 – – 19 – 1 1 2 23
23. 12. 1999 13 32 122 1 – – – 168
212

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 213–215, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v Drienovskej jaskyni
Štefan MATIS
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
Alternatívne názvy. Drienovecká jaskyňa, Pitykó –miestny maďarský názov.
Lokalizácia. (7391, 245 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Jaskyňasa
nachádza na južnom okraji Jasovskej planiny 1,5 km S od obce Drienovec. Vchod leží na úpätí juhozápadného
svahu kóty Palanta pri ústi údolia Miglinc.
Popis. Pôvodný vchod do jaskyne predstavuje chodba tunelovitého charakteru, v ktorej je v dôsledku prehradenia
odtoku vody zvýšená hladina po dĺžke asi 100 m. Je vyvinutá na dvoch výškových úrovniach a má
v prevažnej časti horizontálny charakter. Po celej dĺžke spodného poschodia preteká aktívny vodný tok.
Výška riečiska sa pohybuje zhruba od 1,5 m (Jazerná chodba) asi po 20 m (Deravé koryto, Vysoká,Zrútená
a Korálová chodba). Horné poschodie jaskyne tvoria mohutné dómovité priestory, ktoré boli jaskyniarmi
objavené v roku 1984 (Zacharov 1985, Zacharov & Terray 1987). Celková dĺžka jaskyne je 1300 metrov s
výškovým rozdielom 85 m. V roku 1983 bola jaskyňa opatrená mrežovýmuzáverom, ktorý je osadený ca 40
m od vchodu. O 4 roky neskôr bol do jaskyne prerazený suchý vchod, ktorý je pevne uzavretý, teda prístupný
len pre speleológov.
Výskum netopierov.Prvéúdaje o výskyte netopierov sú v prácach Vacholda (1956, 1957, 1960), ktorý sa
tu výskumu netopierov venoval od polovice 50. rokov. Niekoľko údajov z tohto obdobia nájdeme aj v
príspevku Mošanského (1981). V nasledujúcom desaťročí pravidelne navštevovali lokalitu Gaisler & Hanák
(1962, 1972, 1973). V nasledujúcich takmer dvoch desaťročiach nebola vykonaná priama prehliadka
jaskyne, sú však k dispozícii údaje získané odchytmi netopierov do sietí pred vchodom jaskyne (Horáček et
al. 1979, 1995). Pravidelný výskum lokality sa obnovil od roku 1993. Niektoré výsledky z tohto obdobia
boli zhrnuté v súhrnných prácach Uhrina et al. (1995, 1996, 1997). Matis & Kürthy (1997) informujú o
výsledkoch odchytu netopierov pred jaskyňou v roku 1996. Matis (2000) uvádza komplexné zhrnutie poznatkov
o netopieroch uvedenej lokality.
Sčítavatelia. 1987 kontrola vchodovej časti (Danko & Mihók 1989). V r. 1988 zimné sčítanie uskutočnil V.
Hanák. Od začiatku pravidelného sledovania lokality sčítanie koordinovali: M. Fulín 1993, S. Pačenovský
1994, Š. Matis 1995–2000. Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili P. Benda, L. Bobáková, M. Brinzík,
L. Dittel, E. Hapl, M. Olekšák, P. Pjenčák, M. Průcha, J. Popovics a M. Vajner.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sa zistilo zimovanie 13 druhov netopierov (P. austriacus iba v 60. rokoch).
Medzi pravidelne hibernujúce a najpočetnejšie druhy patria R. euryale, R. ferrumequinum, M. myotis a P.
pipistrellus. Jaskyňa je chiropterologicky významná aj v letnom období, kedy sa tu nachádza zmiešaná
kolónia M. myotis a M. schreibersii. Nárast počtu zimujúcich netopierov od roku 1997 je do značnej miery
dôsledkom zavedenia komplexnej prehliadky jaskyne.
Stav ochrany.Právna ochrana jaskyne je zabezpečená v rámci NPR Palanta, v ktorej sa nachádza. Od roku
1995 je zaradená do Svetového prírodného dedičstva. Ako bolo vyššie spomenuté jej otvor je uzavretý
mrežou a preto je verejnosti nedostupná. Ako negatívum je treba spomenúť niektoré speleologické aktivity
na tejto lokalite, ktoré vedú k zbytočnému rušeniu netopierov (krst nových speleológov „Jarná kúpačka“–
masová akcia, masové návštevy speleológov, výskumné aktivity aj v reprodukčnom období netopeirov) a
v konečnom dôsledku môžumať negatívny dopad na ich výskyt v tejto jaskyni. Vzhľadom na chiropterologickú
významnosť lokality a v snahe ju zachovať je nevyhnutné podobné aktivity absolútne vylúčiť a záro-
213

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Drienovskej jaskyni
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mema Mbec Mdau Mdas Ppip Bbar Paur Msch spolu
8. 2. 1957 21 9 – – – – – – – – – – – 30
6. 2. 1958 2 1 1 1 5 – – – – – – – 7 17
17. 2. 1961 19 9 2 9 2 – – – – 4 – 1* 46 92
5. 3. 1963 9 5 – 5 1 – – – – 8 1 – – 29
16. 2. 1968 6 20 – 21 1 – – – – 2 – – 506 557
1. 3. 1987 4 2 – – – – – – – – – – 1 7
3. 2. 1988 39 3 103 6 – 8 – – – – – – – 109
25. 2. 1993 57 30 – 6 – – – – – – – – – 93
16. 2. 1994 6 27 – – – – – 1 – – – – 2 36
9. 2. 1995 12 25 – 9 – – – – – – – – – 46
3. 3. 1996 4 27 – 7 – – – – – – – – – 38
8. 2. 1997 64 30 343 32 – 4 – 2 1 8 5 – 1 490
24. 1. 1998 31 22 352 29 2 3 – 2 1 300 4 1 1 748
29. 1. 1999 73 19 400 67 1 8 – – 2 300 – – 104 974
18. 1. 2000 62 19 385 37 1 12 – 1 – 400 3 – – 920
9. 2. 2001 56 21 ca 310 16 2 26 1 3 2 400–500 – – – 837–887
* Paus
veň zamedziť návštevnosti do čo možno najväčšej miery. Prípadné výskumné aktivity (max. 4 osoby) by sa
mali konať iba so súhlasom Správy CHKO Slovenský kras vo vopred vymedzenom ročnom období podľa
ročného cyklu tu žijúcej chiropterofauny.
Ďalšie údaje. 1. 3. 1998 – Rfer (37), Rhip (27), Reur (122), Mmyo (22), Moxy (2), Mema (4), Mdau (1), Ppip
(50), Mschr (80), 28. 7. 2000 – Rfer (3), Rhip (1), Mmyo (1700–1900) – zmiešaná kolónia s Mschr (ca. 400).
Literatúra
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 24(1988): 131–160.
GAISLER J. & HANÁK V., 1962: Netopýři Drienovecké jeskyně a její výzkum. Kras. Sbor., Praha, 3: 15–24.
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sbor. Západoč. Muz.,
Plzeň, Přír., 7: 1–46.
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes Slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.
HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20:
75–98.
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–
1992. Netopiere, 1:39–54.
MATIS Š., 2000: Súčasný stav poznatkov o netopieroch (Chiroptera) Drienovskej jaskyne. Vespertilio,
4: 117–126.
MATIS Š.& KÜRTHY A., 1997: Nové poznatky o letnom výskyte netopierov v Drienovskej jaskyni. Vespertilio,
2: 137–138.
MOŠANSKÝ A., 1981: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mamaliologických zbierok Východoslovenského
múzea, I. časť (Insectivora a Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy,
21:29–87.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
214

UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.
UHRIN M., LEHOTSKÁ, B., BENDA, P., LEHOTSKÝ, R.& MATIS Š., 1997: Rozšírenie netopierov na Slovensku.
Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130.
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2(14):
1–68.
VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-Zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12: 195–202.
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,
113 pp.
ZACHAROV M., 1985: Geomorfologické a geologické pomery nových priestorov Drienovskej jaskyne. Sprav.
Slov. Speleol. Spoloč., 16: 3–7.
ZACHAROV M. & TERRAY M., 1987: Objav nových priestorov v Drienovskej jaskyni v Slovenskom krase.
Slov. Kras, 25: 189–200.
215

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 216, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovisko netopierov – Okrajová priepasť
Štefan MATIS 1 , Peter PJENČÁK 2 & Gabriel LEŠINSKÝ 3
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
2
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
3
SMOPaJ, Zámočnícka 3, SK–040 01 Košice, Slovensko; drienka@mail.box.sk
Lokalizácia. (7390, 700 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Bôrka. Nachádza sa
ca. 500 m JZ od obce Bôrka na úpätí okrajových skál Horného vrchu.
Popis.Oválne ústie vedie do vertikálneho priestoru, ktorý pokračuje do nižšie položenej horizontálnej chodby
vedúcej do priestrannej siene. Hĺbka priepasti je 36 m, dĺžka horizontálnych chodieb ca. 80 m.
Výskum netopierov. Lokalita je do zimného sčítania zahrnutá od roku 1999.
Sčítavatelia. Priepasť kontrolujú Š. Matis, P. Pjenčák a G. Lešinský.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zistili 8 druhov zimujúcich netopierov (tab. 1). Dominantným je
M. myotis, ktorý vytvára niekoľko početných agregácií spoločne s M. oxygnathus. Z informácií od speleológov
vieme, že sa tu agregácia nachádzala už aj začiatkom 90. rokov.
Stav ochrany.Vzhľadom na to, že sa nachádza v málo navštevovanej oblasti Slovenského krasu a jej otvor
je veľmi obtiažne nájditeľný je verejnosti takmer neznáma. Je prístupná iba speleologickým vybavením, ale
ani jaskyniarmi nie je pravdepodobne príliš často navštevovaná.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Okrajovej priepasti
Dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mnat Mbra Mm/b Mdau Eser Bbar spolu
21. 3. 1999 4 218 5 1 1 – 1 1 – 231
12. 2. 2000 13 200 15 1 – – 1 – 1 231
19. 1. 2001 12 174 5 – – 1 1 – 1 194
216

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 217–224, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Slovenského krasu II
Štefan MATIS
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
Čertova diera
Alternatívny názov. Východnáčasť Slovenského krasu – zimné sčítanie 1997/1998.
Lokalizácia. (7390, 776 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060). Vchod sa nachádza
v okrajových skalách Horného vrchu ca. 2 km severovýchodne nad obcou Hrhov.
Popis. Mohutnéústie ca. 15×3 m vedie do členitej rozsadlinovo-koróznej priepasti. Je tvorená komplikovaným
systémom šácht, puklinových dómov, koridorov, ktoré sú výrazne tektonicky predisponované. Rozmernejšie
priestory sa nachádzajú v intervale 0–125 m (vstupná šachta, Farebný dóm). Zovreté puklinové
subvertikálne priestory dominujú v intervale od -125 do -186 m. Spodnéčasti priepasti sú premodelované
rútením, ktoré vytvára nebezpečné závaly (Lešinský in litt.). Celková hĺbka priepasti je 186 m.
Výskum netopierov. Zmienky o existencii početnej agregácie netopierov bez bližšieho druhového určenia
sú k dispozícii v speleologickej literatúre (Erdélyi 1984). Lokalitu sme po prvýkrát navštívili v r. 1998.
Vzhľadom na náročnosť priepasti sme však skontrolovali iba jej časť, asi do 60 m hĺbky a takisto aj počas
nasledujúcej prehliadky v r. 2000. Ucelenejšiu kontrolu sme uskutočnili až v decembri v r. 2000, kedy sme
prezreli zhruba jej 2/3. Výsledky zimných sčítaní v tejto mohutnej, členitej priepasti považujeme aj po
poslednej kontrole iba za čiastkové. Predpokladáme, že komplexná kontrola prinesie v budúcnosti ďalšie
zvýšenie počtu niektorých hibernantov (najmä Rfer, Rhip a Ppip).
Sčítavatelia. Sčítanie netopierov vedie Š. Matis v spolupráci s L. Bobákovou, M. Brinzíkom, J. Drenkom,
E. Haplom, G. Lešinským a P. Pjenčákom.
Zhrnutie poznatkov. Lokalita je významným zimoviskom viacerých druhov netopierov. Doposiaľ sme tu
zaznamenali zimovanie 7 druhov (tab. 1). Významná je najmä z pohľadu hibernácie M. schreibersii, ktorý
sa tu vyskytuje pravidelne, ale v striedavom počte. V súčasnosti je najväčším zimoviskom tohto druhu
netopiera u nás. Početne sa tu vyskytuje aj R. ferrumequinum. Nemenej pozoruhodná je výskytom R. euryale,
ktorý hibernuje v nižšom počte, je to však najvyššie položené zimovisko tohto druhu v súčasnosti známe
na Slovensku. P. pipistrellus tu zimuje pravdepodobne každý rok a zrejme vo vyššom počte ako uvádzame,
ale vzhľadom na to, že sa ukrýva v hlbokých, neprístupných štrbinách vstupnej šachty uniká našej pozornosti.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v priepasti Čertova diera
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Ppip Mschr spolu
25. 1. 1998 2 4 – 5 1 – ca. 5000 ca. 5012
18. 2. 2000 19 8 – 11 – – ca. 1000+141 ca. 1179
9. 12. 2000 137 14 23 10 – min. 20 1800–2000 ca. 2204
217

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bezmennej štôlni pri Drienovci
Dátum / druh Rhip Paur spolu
6. 1. 1998 – – –
2. 2. 1999 1 1 2
16. 1. 2000 1 – 1
3. 2. 2001 – – –
Stav ochrany. Priepasť sa nachádza v málo frekventovanej oblasti a jej vchod je v neprehľadnom teréne
pomerne ťažko nájditeľný.Prístup je do nej veľmi náročný amožný iba so speleologickým vybavením.
Drienovec – lom
Lokalizácia. (7391, ca 240 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Skalná
stena vo funkčnom kameňolome na vápenec.
Popis. Úzka štrbina v skalnej stene v ca. 10 m výške.
Výskum netopierov. Lokalita bola navštívená iba raz v r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis a P. Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. Boli pozorované 2 ex. N. noctula (28. 2. 1999) na skalnej rímse, ktoré neskôr zaliezli
do úzkej štrbiny. Presný počet netopierov ukrývajúcich sa v spomínanej pukline nepoznáme.
Drienovec – bezmennáštôlňa
Lokalizácia. (7391, 245 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Leží 300 m
SZ od obce Drienovec.
Popis. 100 m dlhá chodba bez odbočiek. Štôlňa je prístupná pre netopiere od roku 1998, kedy boli odstránené
plechové dvere z jej vchodu. Po výdatných zrážkach z nej vyviera malý potôčik.
Výskum netopierov. Lokalita je kontrolovaná od r. 1998.
Sčítavatelia. Š. Matis, L. Dittel a M. Fulín.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zistili 2 druhy netopierov (tab. 2).
Hotel
Lokalizácia. (7390, ca. 350 m n. m. ) – východné Slovensko, Slovenský kras (060) k. ú. Bôrka. Nachádza
sa v Zádielskej doline na ľavej strane suťového kužeľa, oproti skalnému útvaru Cukrová homoľa.
Popis. Veľký otvor jaskyne (3×2 m) vedie do krátkej puklinovitej chodby s dĺžkou ca. 10 m.
Výskum netopierov. Lokalitu sme skontrolovali doposiaľ iba raz v r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis a P. Pjenčák
Zhrnutie poznatkov. 3. 12. 1999 – Mmyo (1), Bbar (1).
Hrušovská jaskyňa
Alternatívny názov. Eveteš.
Lokalizácia. (7389, 295 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Hrušovská
jaskyňa leží na rozhraní Silickej planiny a Horného vrchu, južne od sedla Soroška. Vchod do jaskyne je vo
výraznom skalnom amfiteátri nad vyvieračkou Eveteš ca. 300 m S od Hrušovských rybníkov.
218

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Hrušovskej jaskyni
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo spolu
16. 1. 1998 10 4 20 – 34
18. 2. 1999 23 7 – 1 31
9. 1. 2000 1 3 – – 4
14. 1. 2001 1 3 2 – 6
Popis. Vstup do jaskyne vedie cez úzky otvor vyvieračky, ktorý bol prekopaný v roku 1978 (rok objavenia
jaskyne). Vstupnúčasť jaskyne tvorí ca. 30 m dlhá, úzka chodba, ktoráústi do priestrannej hlavnej chodby.
Spodnou úrovňou jaskyne preteká výdatný vodný tok, druhá úroveň má charakter riečiska, avšak je už
vodným tokom opustená. Tretia úroveň sa nachádza vo výške 13 m a je najsuchšou časťou jaskyne. Celková
dĺžka jaskyne je 780 m.
Výskum netopierov. Lokalita je chiropterológmi kontrolovaná od roku 1998.
Sčítavatelia. Prvé zimné sčítanie bolo v jaskyni vykonané v roku 1998 Š. Matisom, E. Haplom a M. Fulínom.
V ďalších rokoch jaskyňu kontrolovali Š. Matis, P. Pjenčák, M. Olekšák a J. Popovics.
Zhrnutie výsledkov. Zatiaľ boli zistené 4 druhy zimujúcich netopierov (tab. 3). Počas prvého sčítania sa
nám podarilo skontrolovať aj najvyššie poschodie jaskyne, ktoré sme už počas ďalších rokov z technických
príčin nemohli prezrieť. Preto výsledky posledných dvoch sčítaní neodzrkadľujú skutočný stav.
Stav ochrany. Nezaznamenali sme doposiaľ žiadne negatívne vplyvy.
Jablonovská priepasť
Lokalizácia. (7389, 605 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Lipovník. 1,5 km V od
sedla Soroška.
Popis. Mohutná 30 m hlbokášachta vedie na šikmé dno priepasti s krátkym horizontálnym pokračovaním.
Celková hĺbka priepasti je 42 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola chiropterológmi skontrolovaná iba raz v r. 1998.
Sčítavatelia. Š. Matis, K. Csellényi a J. Drenko.
Zhrnutie poznatkov. 19. 2. 1998 – Rhip (1), Mmyo (4), indet. (2). Boli zaznamenané 2 druhy netopierov.
Márnica
Alternatívny názov. Priepasť Salaš 2.
Lokalizácia. (7490, 539 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrhov. Nachádza sa na
Dolnom vrchu v Z svahu kóty Žmeň.
Popis. Veľký kruhový otvor priepasti vedie do vstupnej šachty ústiacej do mohutného dómu so šikmým
dnom. Dóm má rozmery ca. 30×10 m a miestami pomerne vysoký strop do 4–5 m. Hĺbka priepasti je 36 m.
Výskum netopierov. Priepasť je kontrolovaná od r. 2000.
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.
Zhrnutie poznatkov. Počtom, ale aj druhovou skladbou patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská netopierov
Dolného vrchu. V rámci prvého sčítania (10. 3. 2000) sme tu zistili 7 druhov netopierov: Rfer (38), Rhip
(9), Mmyo (14), Moxy (1), Mdau (2), Eser (1), Bbar (4).
Alternatívne názvy. Obrovitá, Štvorcová, Óriáš.
Obrovská priepasť
219

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Okno
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo spolu
6. 3. 1999 – 4 – 4
14. 1. 2000 4 10 1 15
Lokalizácia. (7490, 535 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jablonov nad Turňou.
Nachádza sa na planine Horný vrch v SZ svahu Pavlovského vrchu.
Popis. Pomerne veľké ústie ležiace v stene závrtu vedie do hlavnej šachty, ktorá sa flašovite rozširuje do
mohutného dómu. Z dna dómu sa pokračuje do malej bočnej šachty. Hĺbka priepasti je 100 m.
Výskum netopierov.Prvé zimné sčítanie bolo uskutočnené v r. 2000.
Sčítavatelia. Š. Matis, G. Lešinský aM.Gaško.
Zhrnutie poznatkov. 12. 1. 2000 – Rfer (8), Rhip (30), Mmyo (18), Bbar (1), indet. (1). Boli zistené 4 druhy
netopierov.
Stav ochrany.Jeveľmi ťažko prístupná a preto navštevovaná iba speleológmi. Obrovská priepasť je súčasťou
Svetového prírodného dedičstva.
Okno
Lokalizácia. (7391, 260 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú Jasov. Nachádza sa ca.
100 m S od východu z Jasovskej j. na úpätí skalnej steny. Otvory sú viditeľné aj z turistického chodníka
vedúceho od Jasovskej j. smerom k rybníku.
Popis. Dva puklinovité otvory vedú do nízkej jaskynnej chodby, ktorá ústi po 20 m do ca. 10 m hlbokej
priepasti vedúcej do nižšie položených priestorov. Nižšiu úroveň tvorí niekoľko navzájom prepojených
siení s pomerne nízkym stropom, z ktorých vybieha množstvo plazivkovytých chodieb. Z tejto časti jaskyne
sa dá dostaťúzkym prekopaným otvorom do Jasovskej jaskyne, ktorej je Okno genetickou súčasťou. Pôvodný
otvor jaskyne je v súčasnosti uzavretý mrežovýmuzáverom bez dvierok a preto prístup je do nej možný iba
spomínaným otvorom cez Jasovskú j.
Výskum netopierov. Lokalita bola po prvýkrát skontrolovaná v r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis a P. Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zaznamenali 3 druhy netopierov (tab. 4). Vchod tejto jaskyne slúži
ako jeden z hlavných vletových otvorov netopierov do Jasovskej j.
Stav ochrany. Jaskyňajevzhľadom na uzáver vchodu verejnosti neprístupná. V roku 1999 bol speleológmi
umiestnený uzáver aj do prepojky do Jasovskej j., čo však zabraňuje voľnému príletu netopierov a preto je
nevyhnutné ho odstrániť.
Ďalšie údaje. 13. 12. 1999 – Rfer (3), Rhip (12), Mmyo (1).
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Pivnici pri Jasovskom rybníku
Dátum / druh Rhip Bbar spolu
28. 12. 1997 – 1 1
10. 1. 1999 1 3 4
14. 1. 2000 – 8 8
26. 1. 2001 1 6 7
220

Pivnica pri Jasovskom rybníku
Lokalizácia. (7391, 280 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jasov. 20 m od J brehu
Jasovského rybníka.
Popis. Jedná sa o ca. 40 m dlhý klenbovitý pivničný priestor, ktorý sa zachoval po zbúranej lesnej stavbe.
Výskum netopierov. Lokalita je kontrolovaná od r. 1997.
Sčítavatelia. Š. Matis, L. Dittel, M. Fulín a P. Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme zaznamenali 2 druhy netopierov (tab. 5). Pravidelne tu zimuje
B. barbastellus v počte niekoľkých jedincov.
Ponorná priepasť
Alternatívne názvy. Brezoblatný ponor, Mokré lúky.
Lokalizácia. (7488, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Silická Brezová.
Nachádza sa 2 km SZ od obce Silická Brezová.
Popis. Malý otvor leží na dne pomerne veľkého závrtu a vedie do systému prevažne úzkych, vertikálnych
priestorov. Hĺbka priepasti je 135 m.
Výskum netopierov. V priepasti bolo uskutočnené zimné sčítanie netopierov iba raz v r. 1998, bola však
skontrolovaná iba do ca. 70 m hĺbky.
Sčítavatelia. Š. Matis a J. Drenko.
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 1998 – Rfer (1), Rhip (25), Mmyo (2). Boli zistené 3 druhy netopierov.
Prastarý výver
Lokalizácia. (7490, 497 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jablonov nad Turňou.
Nachádza sa ca. 2 km JV od obce Jablonov nad Turňou vo svahu Dolného vrchu.
Popis. Jej čiastočne zasypaný oválny vchod bol jaskyniarmi odkrytý v roku 1997. Pozostáva z jedinej
rovnej chodby, miestami vysokej ca 4 m. Dĺžka jaskyne je 37 m. Je najdlhšou horizontálnou jaskyňou
Dolného vrchu.
Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.
Zhrnutie poznatkov. 9. 2. 1999 – Rfer (1), Rhip (3), Mmyo (1). Boli zistené 3 druhy netopierov. Vzhľadom
na to, že je pre netopiere prístupná iba krátku dobu je možné predpokladať v budúcnosti zvýšenie sa počtu
hibernantov.
Priepasť nad Bôrkou
Lokalizácia. (7390, ca 700 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Bôrka. Nachádza sa
na okraji Horného vrchu ca. 400 m JZ od obce Bôrka, neďaleko od Okrajovej priepasti.
Popis. Oválne ústie situované na úpätí skalnej steny vedie do jedinej úzkej šachty. Hĺbka ca. 20 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola po prvýkrát skontrolovaná v r. 1999.
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Priepasti nad Bôrkou
Dátum / druh Bbar spolu
7. 3. 1999 – –
12. 2. 2000 1 1
221

Sčítavatelia. Š. Matis, P. Pjenčák aG.Lešinský.
Zhrnutie poznatkov. Bol zastihnutý iba jeden druh (tab. 6).
Priepasť na kóte
Lokalizácia. (7391, 600 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Nachádza sa
vblízkosti okrajových skál (Krkavčích skál) Zádielskej planiny, vedľa modrej turistickej značky.
Popis. Puklinovéústie vedie do jedinej studnovitej šachty priepasti s hĺbkou 30 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis a L. Dittel
Zhrnutie poznatkov. 4. 12. 1999 – Rhip (2).
Priepasť pri troch hroboch
Lokalizácia. (7389, ca 560 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Nachádza
sa medzi NPR Hrušovká lesostep a asfaltovou cestou vedúcou po planine, pri vojenských hroboch.
Popis. Podlhovastéústie padá studňovite až na dno priepasti. Hĺbka 17 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 2000.
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2000 – Rhip (4), Eser (1), Bbar (1). Boli zistené 3 druhy netopierov.
Priepasť Zajačia brána
Lokalizácia. (7389, ca 500 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Nachádza
sa ca. 600 m Z od vyhliadky Soroška v S svahu kóty Zajačia brána.
Popis. Malá priepasť s charakterom prepadliska. Pomerne veľký podlhovastý otvor prudko klesá až na dno.
V spodnej časti priepasti je menší komín. Dĺžka ca. 10 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 2000.
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2000 – Bbar (1). Bol zistený 1 chladnomilný druh.
Šmykňa
Lokalizácia. (7391, 380 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Drienovec. Nachádza
sa v záver výrazného žľabu ca. 300 m SZ od Drienoveckého kameňolomu.
Popis. Dva malé otvory vedú do kľukatej, plazivkovitej chodby, ktorá sa miestami mierne rozširuje.
Výskum netopierov. Lokalita bola chiropterológmi skontrolovaná iba raz v r. 1999.
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v lokalitách Úkryt žien a Úkryt dievčat
Lokalita dátum / druh Paus spolu
Úkryt žien 31. 1. 1997 1 1
13. 2. 2000 – –
Úkryt dievčat 31. 1. 1997 1 1
13. 2. 2000 – –
222

Sčítavatelia. Š. Matis a P. Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. 28. 2. 1999 – Rhip (2). Zistili sme iba R. hipposideros.
Úkryt žien a Úkryt dievčat
Lokalizácia. (7390, 448 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrhov. Vchody do
jaskýň sa nachádzajú 400 m S od obce Hrhov, vo svahu nad Hrhovskou vyvieračkou, na ľavej strane výrazného
žľabu.
Popis. Úkryt žien má priestranný vstupný portál, ktorý vedie do krátkej chodby zatáčajúcej sa doľava. Jej
dĺžka je 10 m. Pomerne veľký otvor do Úkrytu dievčat je 15 m nad predchádzajúcou lokalitou a vedie do
prudko sa zužujúcej chodby končiacej malou sieňou. Dĺžka 8 m.
Výskum netopierov. Jaskyne sú sporadicky kontrolované od r. 1997.
Sčítavatelia. Š. Matis, J. Popovics a P. Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme zistili iba jeden druh netopiera (tab. 7).
Vápenné jaskyne
Názvy lokalít a alternatívny názov. Vápenná jaskyňa (Vápenná nová jaskyňa), Vápenná dolná jaskyňa.
Lokalizácia. (7389, 390 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Vchody sa
nachádzajú ca. 2 km SZ od obce Hrušov vo Vápennej doline.
Popis. Jaskyniarmi prekopaný otvor do Vápennej j. leží nad výraznýmsuťovým kužeľom na upätí skalnej
steny v závere Vápennej doliny. Otvor piepasťovito klesá do horizontálneho horného poschodia, ktoré je
tvorené spleťou chodieb a menších siení. Nižšie sa nachádza spodné poschodie s aktívnym vodným tokom
as väčšími priestormi. Celková dĺžka chodieb je 460 m. Vápenná dolná j. sa nachádza 10 m vľavo od
predchádzajúcej lokality. Je tvorená 8 m dlhou úzkou puklinovitou chodbou.
Výskum netopierov. Zimné sčítania sú uskutočňované od r. 1998 (tab. 8). Jesennú kontrolu uskutočnili
v roku 1998 L. Bobáková a K. Csellényi.
Sčítavatelia. Š. Matis, E. Hapl, P. Pjenčák a M. Fulín.
Zhrnutie poznatkov. Vápenná jaskyňa je netopierom prístupná pravdepodobne iba od jej objavenia jaskyniarmi.
Napriek krátkemu časovému úseku využíva túto jaskyňu na zimovanie 5 druhov netopierov, ktorých
počet každým rokom mierne rastie.
Stav ochrany. Vchod do jaskyne je zamrežovaný, ale dvierka na mreži sú permanentne otvorené. Pri prípadných
úpravách uzáveru v budúcnosti je treba dbať na prítomnosť netopierov a umiestniť mrežu, ktorá im
neznemožní prístup.
Ďalšie údaje. 14. 11. 1998 – Rfer (8), Rhip (26), Mmyo (3).
Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov vo Vápenných jaskyniach
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mema Mdau spolu
Vápenná j. 8. 2. 1998 3 4 4 – – 11
9. 1. 2000 7 2 4 – 2 15
14. 1. 2001 7 2 2 2 1 14
Vápenná dolná j. 8. 2. 1998 – – – – 1 1
9. 1. 2000 – – – – – –
14. 1. 2001 – – – – – –
223

Včeláre –štôlňa v lome
Alternatívny názov. Včeláre –štôlňa v lome (Včeláre –štôlňa).
Lokalizácia. (7490, 320 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Včeláre. Nachádza sa
na území kameňolomu nad obcou Včeláre.
Popis. Dobre viditeľný vchod leží vedľa cesty ca. 40 m nad drvičkou kameňa. Z hlavnej rovnej chodby
vybiehajú dve kratšie odbočky. Celková dĺžka je ca. 150 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná doposiaľ iba raz v r. 1997.
Sčítavatelia. Š. Matis, E. Hapl a J. Popovics.
Zhrnutie poznatkov. 19. 1. 1997 – Rfer (1), Rhip (4), Mdau (1). Boli zaznamenané 3 druhy netopierov.
Veľký Malinčiak
Alternatívny názov. Málnás – maďarský názov.
Lokalizácia. (7389, 614 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jovice. Vchod do
priepasti leží v S svahu kóty Malinčiak.
Popis. Mohutnéústie vedie do jedinej širokej šachty vedúcej až na dno priepasti. Jej hĺbka je 52 m.
Výskum netopierov. V priepasti bolo uskutočnené zimné sčítanie netopierov iba raz v r. 2000.
Sčítavatelia. Š. Matis a G. Lešinský.
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2000 – Rhip (1), Mmyo (1), Bbar (9). Boli zistené 3 druhy netopierov.
Literatúra
ERDÉLYI P., 1984: Čertova diera – najhlbšia jaskyňa Slovenského krasu. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 15: 3–7.
224

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 225–226, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Slovenského krasu III
Štefan MATIS 1 & Miroslav FULÍN 2
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
2
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk
Hrušov –štôlňa pri tuneli
Alternatívny názov. Štôlňa Soroška.
Lokalizácia. (7389, ca 320 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Nachádza
sa ca. 100 m Z od vchodu do železničného tunela na jeho úrovni.
Popis. Veľký otvor vedie do priestrannej rovnej chodby, ktorá sa po 10 metroch zatáča doprava do miestnosti
s rozmermi 5×5 m.Štôlňa bola využívaná počas výstavby tunela ako sklad materiálu.
Výskum netopierov. Prvá kontrola bola uskutočnená v roku 1994. Údaje o Rhinolophidae z prvého roka
sčítania sú uverejnené v práci Uhrin et al. (1996).
Sčítavatelia. M. Fulín, Š. Matis, E. Hapl, P. Pjenčák, M. Olekšák a J. Popovics.
Zhrnutie poznatkov. Lokalita je využívaná na zimovanie nepravidelne, malým počtom netopierov. Ich
druhová skladba sa každým rokom mení pravdepodobne v závislosti od charakteru počasia, čo má vplyv na
mikroklímu celého priestoru. Zaznamenali sme tu zatiaľ 6 druhov netopierov (tab. 1).
Jaskyňa nad vinicami
Alternatívny názov. Malá Hrušovská jaskyňa – nesprávne uvádzaný názov v zim. sčítaniach.
Lokalizácia. (7389, ca 420 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrušov. Nachádza
sa nad hrušovskými vinicami na úpätí výraznej skalnej steny ca. 400 m SZ od Hrušovskej jaskyne.
Popis. Dva priestranné otvory jaskyne vedú do jedinej chodby s dĺžkou ca. 25 m bez odbočiek. Chodba je
pomerne nízka, ale v strednej a záverečnej časti sa rozširuje a vybiehajú z nej menšie komíny.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola po prvýkrát skontrolovaná M. Fulínom v r. 1994, odkedy je viacmenej
pravidelne navštevovaná. Údaje o Rhinolophidae z prvého roka sčítania sú uverejnené v práci Uhrin et al.
(1996).
Sčítavatelia. Sčítanie vedú M. Fulín aŠ. Matis v spolupráci s E. Haplom, P. Pjenčákom, M. Olekšákom a
J. Popovicsom.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Hrušov –štôlňa pri tuneli
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Eser Bbar Paus spolu
9. 3. 1994 5 1 – – – – 6
9. 3. 1996 – – – – – 1 1
19. 1. 1997 – – – – 1 – 1
16. 1. 1998 4 – – – – – 4
18. 2. 1999 – – 2 – – – 2
9. 1. 2000 1 – – – – 1 2
14. 1. 2001 – – – 1 1 – 2
225

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni nad vinicami
Dátum / druh Rfer Rhip Eser Bbar Paus spolu
9. 3. 1994 2 1 – – – 3
9. 3. 1996 – 2 – 1 1 4
19. 1. 1997 – 1 – – 3 4
16. 1. 1998 1 1 – – – 2
18. 2. 1999 1 2 1 1 3 8
9. 1. 2000 3 3 – – 2 8
14. 1. 2001 – 1 – – 1 2
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa je netopiermi využívaná na zimovanie pravidelne. Počet a druhová skladba
hibernantov sa mení pravdepodobne v závislosti od počasia, ktoré ovplyvňuje mikroklímu celej jaskyne.
Doposiaľ sme tu zaznamenali 5 druhov netopierov (tab. 2).
226

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 227–228, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v baniach pod Havraňou skalou
Štefan MATIS 1 , Ervín HAPL 2 & Peter PJENČÁK 3
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
2
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr.sk
3
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
Názvy lokalít a a alternatívny názov. Haska 1, 2, 3, 4 (štôlne pod Havraňou skalou).
Lokalizácia. (7390, 1 – ca. 840 m n. m., 2, 3 ,4 – ca. 800 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras
(060) k. ú. Bôrka. Nachádzajú sa v Šajbovej doline na úrovni úpätia Havraních skál, oproti Marciho jaskyni.
Pod nimi vedie stará turistická značka.
Popis lokality. Jedná sa o pozostatky železorudných baní. Štôlne sú číslované od záveru doliny. Haska 1
má priestranný vchod, je však veľmi krátka (10 m). Haska 2 má veľmi úzky, sčasti zasypaný vchod, ktorý
vedie do komory s nízkym stropom. Jej celková dĺžka je ca. 40 m. Z chiropterologického hľadiska sú
najvýznamnejšie Haska 3 a 4. Haska 3 mala v roku objavenia úzky puklinovitý vchod, ktorý sa počas
ďalšieho roka v dôsledku zosuvu výrazne zväčšil. Samotná baňa je tvorená viacerými tektonicky silne
narušenými dobývkami. Jej celková dĺžka je ca. 150 m. Do Hasky 4 vedie veľký otvor, ktorý ústi do
rútivých priestorov. Jej celková dĺžka je 40 m.
Výskum netopierov. Bane boli po chiropterologickej stránke objavené v roku 1996. Vachold (1960) uvádza
z 50. rokov ojedinelé výskyty netopierov v banskej štôlni v závere Zádielskej doliny. Vzhľadom na to, že
sa v okolí iné bane nenachádzajú usudzujeme, že spomínaný autor navštevoval pravdepodobne niektorú
znami opísaných lokalít. Poznatky o výskyte M. dasycneme boli zhrnuté vpríspevku o rozšírení tohto druhu
na Slovensku (Matis et al. 2000).
Sčítavatelia. Sčítanie koordinuje Š. Matis. Sčítania sa doposiaľ zúčastnili: L. Dittel, M. Fulín, E. Hapl,
M. Chovanec, M. Olekšák, P. Pjenčák, J. Popovics a G. Wieningerová.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme v týchto baniach zistili 12 druhov zimujúcich netopierov (tab. 1, 2, 3).
Haska 3 je jedným z najväčších zimovísk druhov M. myotis a M. oxygnathus na Slovensku. Tieto dva druhy
tu vytvárajú početné agregácie až do 150 ex. Spolu s blízkou Marciho jaskyňou (diskutovaná osobitne)
tvoria tieto lokality veľmi hodnotnú chiropterologickú oblasť.
Stav ochrany. Lokality sa nachádzajú na území NPR Havranie skaly. Okrem Hasky 4 nie sú verejnosti
pravdepodobne známe. Zánik najvýznamnejšej bane (Haska 3) by mohlo znamenať zavalenie sa jej vchodu,
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v baniach Haska 1 a 2
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Enil Bbar Paur spolu
Haska 1 22. 1. 1997 – – – 1 – – 1
2. 1. 1998 – – – – – – –
23. 1. 1999 – – – – – – –
21. 1. 2000 – – – 1 – – 1
19. 1. 2001 – – – – – – –
Haska 2 15. 12. 1996 – 1 – – 1 1 3
2. 1. 1998 – – – – – – –
19. 1. 2001 1 – 1 – – – 2
227

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bani Haska 3
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mbech Mbra Mm/b Mdau Mdas Bbar Psp. spolu
15. 12. 1996 – 1 488 30 1 – – 2 – – – 522
2. 1. 1998 – – 597 13 – – – 1 1 – – 612
23. 1. 1999 – 3 578 17 – – – 2 1 – 1 602
21. 1. 2000 1 5 627 26 – 2 2 – 1 1 – 665
19. 1. 2001 – 5 527 1 – – – 1 1 – 1 536
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bani Haska 4
Dátum / druh Mmyo Mnat Enil Eser Bbar spolu
15. 12. 1996 2 – – 1 8 11
2. 1. 1998 1 – – – 6 7
23. 1. 1999 7 – 1 – 10 18
21. 1. 2000 5 1 – – 9 15
19. 1. 2001 1 – – – 11 12
čoježiaľ reálnou hrozbou. Preto v budúcnosti bude nevyhnutné v záujme zachovania zimoviska spevniť jej
vchod.
Literatúra
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,
113 pp.
228

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 229–230, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v Slovenskom krase IV
Štefan MATIS 1 & Gabriel LEŠINSKÝ 2
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
2
SMOPaJ, Zámočnícka 3, SK–040 01 Košice, Slovensko; drienka@mail.box.sk
Malé jaskyne v Hájskej doline
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Slaninová jaskyňa (Pyrotechnická j.), Vrania diera (Čertova jaskyňa,
Hilton).
Lokalizácia. (7391, 425 a 465 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Háj. Slaninová
j. sa nachádza ca. 100 m S od druhého mosta od Hája vo svahu Jasovskej planiny, nad prvým výrazným
suťovým kužeľom. Vchod do Vranej diery je vo svahu Zádielskej planiny pred skalným útvarom Čertov
most a je dobre viditeľný z cesty.
Popis. Neveľký otvor Slaninovej j. vedie do jedinej chodby vysokej 2–2,5 m s dĺžkou 18 m. Vrania diera
má mohutný ca. 15 m vysoký vchod, ktorý sa postupne zužuje a v závere vytvára malú otvorenú sieň. Dĺžka
jaskyne je ca. 25 m.
Výskum netopierov. Slaninovú j. navštívili po prvýkrát českí chiropterológovia v jarnom termíne v r. 1987
(Horáček et al. 1995). Ďalšiu kontrolu tejto jaskyne uskutočnil druhý z autorov príspevku v r. 2000. Vrania
diera je kontrolovaná od r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis, G. Lešinský, M. Horčík a P. Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. V Slaninovej j. sme zaznamenali zimovanie zatiaľ iba R. hipposideros. Vrania diera
je vzhľadom na jej chladnú mikroklímu využívaná predovšetkým chladnomilnými, štrbinovými druhmi
netopierov. V súčasnosti je jedinou známou jaskyňou na Slovensku s pravidelným výskytom V. murinus.
Zatiaľ sme tu zaznamenali 4 druhy netopierov (tab. 1).
Ďalšie údaje. 26. 4. 1987 – Rfer (2), Rhip (3–4), Reur (2).
Priepasti v okolí Pavlovského vrchu
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Kamenistá priepasť (Fertéš), Priepasť Studňa (Kút), Stredová priepasť,
Úzka priepasť.
Lokalizácia. (7490, 525 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Jablonov nad Turňou.
Všetky lokality sa nachádzajú pod Pavlovským vrchom v blízkosti studne Fertéš kút.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Hájskej doliny
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Eser Vmur Ppip Bbar spolu
Slaninová j. 9. 3. 2000 6 – – – – – 6
11. 2. 2001 4 – – – – – 4
Vrania diera 4. 2. 1999 – 1 – 3 1 1 6
22. 1. 2000 – – – 2 – – 2
20. 1. 2001 – – 1 – – 1 2
229

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalitách v okolí Pavlovského vrchu
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Bbar spolu
Kamenistá p. 9. 2. 1999 1 7 2 – 10
P. Studňa 9. 2. 1999 2 2 1 – 5
Stredová p. 9. 2. 1999 – – – 2 2
Úzka p. 3. 3. 1999 – 1 – – 1
Popis. Neveľký otvor Kamenistej priepasti vedie do vstupnej šachty, ktorá na dne prechádza úzkym oknom
do ďalšej šachty ústiacej na dno priepasti s menším dómom. Hĺbka 38 m. Priepasť Studňa má úzky
otvor vedie do rozširujúceho sa vertikálneho priestoru bez pokračovania. Hĺbka 26 m. Stredová priepasť
má pomerne veľkéústie vedúce do malej priepasti pozostávajúcej z jedinej šachty. Hĺbka 18 m. Jaskyniarmi
prekopanýúzky otvor do Úzkej priepasti vedie do šachty, ktorá sa rozšíri do malého dómu. Jej hĺbka je 19 m.
Výskum netopierov. Všetky lokality boli skontrolované iba raz v r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis, G. Lešinský a M. Olekšák.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bolo zistených 5 druhov hibernujúcich netopierov (tab. 2).
Literatúra
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.
Netopiere, 1:39–54.
230

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 231–233, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v Hačavskej a Marciho jaskyni
Štefan MATIS 1 , Peter PJENČÁK 2 & Marcel UHRIN 3
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
2
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
3
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk
Hačavská jaskyňa
Alternatívny názov. Partizánska jaskyňa.
Lokalizácia. (7390, 805 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hačava. Jej vchod sa
nachádza v blízkosti okraja Zádielskej planiny pod malou skalnou stienkou, ca. 1 km JZ od obce Hačava.
Popis. Dvojitý vchod jaskyne ústi do klesajúcej úzkej chodby s dĺžkou zhruba 40 m, ktorá vedie do hlavnej
poschodovitej siene. Tá je stalagnátmi rozčlenená na niekoľko častí a vybieha z nej viac úzkych plaziviek.
Napravo od zaústenia vstupnej chodby do hlavnej siene je skalné okno vedúce do ďalšej miestnosti ca. 10×3m
s výškou stropu do 3–3,5 m. Celková dĺžka jaskyne je 202 m.
Výskum netopierov.O výsledkoch výskumu netopierov Hačavskej jaskyne informovali v minulosti Hanák
(1959) a Gaisler & Hanák (1972). Horáček et al. (1995) navštívili jaskyňu v roku 1978 za účelom odchytu
netopierov pred jej vchodom. Zimné sčítanie v roku 1989 uskutočnil L. Gordon. Pravidelné sledovanie
lokality začalo od roku 1992. Po týchto autoroch do začatia pravidelného sledovania lokality v roku 1992
nie sú k dispozícii žiadne údaje o netopieroch. Niekoľko údajov z posledných rokov nájdeme v súhrnných
prácach Uhrina et al. (1995, 1996) a Matisa et al. (2000).
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania bol do roku 1994 M. Uhrin v nasledujúcich rokoch Š. Matis. Sčítaní
sa v rôznych rokoch zúčastnili: L. Dittel, E. Hapl, M. Chovanec, J. Obuch, M. Olekšák, S. Pačenovský,
P. Pjenčák a J. Popovics.
Zhrnutie poznatkov. Hačavská jaskyňa patrí svojou druhovou skladbou (13 zimujúcich druhov) medzi
najpestrejšie zimoviská Slovenského krasu. Medzi pravidelne sa vyskytujúce druhy patria R. hipposideros,
R. ferrumequinum, M. myotis a B. barbastellus. Na základe výsledkov získaných počas posledných rokov
môžeme tu zaradiť aj druhy M. oxygnathus, M. daubentonii, M. dasycneme a P. auritus. Dominantným
druhom je už od začiatku sčítania B. barbastellus, ktorého počet v uplynulých rokoch výrazne vzrástol.
Stav ochrany. Návštevy turistov a obyvateľov blízkej dediny, kladenie ohňa vo vchode jaskyne a priamo
v nej. Z uvedených dôvodov bola jaskyňa v roku 1998 v záujme ochrany chiropterofauny uzavretá mrežou.
Ďalšie údaje. 7. 4. 1999 – Rfer (2), Rhip (2), Mmyo (12), Enil (1). Netting: 25. 6. 1978 – Mmyo (2), 26. 6.
1978 – Mmyo (1), 25. 7. 1978 – Rhip (1).
Marciho jaskyňa
Alternatívne názvy. Marcinka, Marcilyuk.
Lokalizácia. (7390, 859 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Bôrka. Nachádza sa
ca. 3 km S od obce Bôrka v závere Šajbovej doliny.
Popis. Puklinovitý vchod vedie do úzkej jaskynnej chodby dlhej ca. 80 m, ktorá ústi do pomerne veľkej
siene. Zo siene vybieha niekoľko plazivkovitých chodieb, ktoré končia neprielezne. Celková dĺžka jaskyne
je 150 m.
231

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Hačavskej jaskyni
Dátum / druh
Rfer
Rhip
Mmyo
Moxy
Mbech
Mema
Mmys
Mm/b
Mdau
Mdas
Msp.
Enil
Eser
Bbar
Paur
spolu
7. 2. 1958 – 2 6 8 – 1 1 – – – – – – 3 – 21
13. 1. 1989 – 2 7 – – – – – – – – – – 2 – 11
15. 1. 1992 1 5 10 – – – – – – – – – – 16 – 32
14. 2. 1993 2 5 18 1 – – – – – – – – – 14 – 40
16. 2. 1994 – 6 5 – – 1 1 – – – – 1 – 12 – 26
8. 2. 1995 – 4 3 – – – – – – 1 – – – 7 – 15
11. 2. 1996 2 8 17 – – – – 1 – 1 1 – 2 36 – 68
5. 2. 1997 1 7 12 – 1 – – – 3 3 – – 1 49 1 78
31. 12. 1997 3 5 9 2 2 – – 1 1 2 – 1 1 51 1 79
20. 1. 1999 2 6 13 4 – – – – 2 2 – 2 – 55 1 87
22. 1. 2000 4 3 18 3 – – – 1 3 3 – – 1 46 1 83
20. 1. 2001 2 10 21 – – – – – 3 6 – 1 – 60 3 106
Výskum netopierov. Údaje o netopieroch Marciho jaskyne sú k dispozícii od 50. rokov, kedy lokalitu
navštevoval Vachold (1956, 1957, 1960). Mošanský (1957, 1981) tu uskutočnil v tomto období zbery pre
Vsl. múzeum. Zmienky o netopieroch nájdeme aj v práci Krištofíka (1982), ktorý lokalitu navštívil v rámci
parazitologického vyskumu. V r. 1988 sčítanie uskutočnil L. Gordon. Ďalšia kontrola bola chiropterológmi
uskutočnená v roku 1990 (Horáček et al. 1995) v jarnom termíne. Pravidelné sledovanie lokality sa začalo
od roku 1992. Niekoľko údajov z tohto obdobia zhrnuli vo svojich prácach Uhrin (1992), Uhrin et al. (1995,
1996) a Matis et al. (2000).
Sčítavatelia. V roku 1992 uskutočnil sčítania M. Uhrin a v roku 1994 S. Pačenovský. Koordinátorom
sčítania je od roku 1995Š. Matis. Sčítaní sa najčastejšie zúčastňujú: L. Dittel, E. Hapl, P. Pjenčák a J. Popovics.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz bolo v tejto jaskyni zistených 13 druhov zimujúcich netopierov. Výskyt
M. schreibersii bol zaznamenaný iba v r. 1957 (Krištofík 1982). Pravidelnými hibernantami sú R. hipposideros,
R. ferrumequinum, M. myotis a M. emarginatus. Od roku 1995 každoročne evidujeme aj výskyt
M. dasycneme u ktorého bol pozoruhodný nárast počtu počas zimy 1999.
Stav ochrany. Návštevy okoloidúcich turistov, kladenie ohňa. Odporúčame osadiť mrežový uzáver.
Ďalšie údaje. 30. 4. 1990 – Rhip (4), Mmyo (1), Mema (4), 12. 10. 1996 – Mmyo (2), Moxy (2), Mema (5),
Mdau (1). Netting: 12. 10. 1996 – Bbar (1).
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Marciho jaskyni
Dátum / druh
Rfer
Rhip
Mmyo
Moxy
Mdau
Mdas
Mema
Mmys
Mnat
Msp.
Ppip
Enil
Paur
Paus
Psp.
Bbar
spolu
22. 2. 1952 1 1 – + – – – – – – – – – – – + +2
28. 3. 1956 2 – 4 – – – 1 – – – – – – – – – 7
17. 2. 1988 4 10 7 – – – 4 – – – – 1 – 1 – – 25
17. 11. 1988 2 3 7 – – – 4 – – – – – – – – – 19
29. 2. 1992 2 3 2 – – – 2 – – – 2 – – – – – 11
14. 11. 1992 1 1 4 – – – 5 – – – – – – – – – 11
1. 1. 1994 – 8 6 – 2 – 6 – – – – – – – – – 22
8. 2. 1995 2 2 7 – 3 2 9 – – – – – – – – – 25
6. 2. 1996 1 4 8 – – 2 10 – – – – – – – – – 25
22. 1. 1997 2 4 13 1 2 1 11 – – 1 – – – – – – 35
2. 1. 1998 3 6 10 – 1 1 7 – – – – – – – – 1 29
23. 1. 1999 1 4 10 1 1 6 9 1 1 – – – – – 1 – 35
21. 1. 2000 7 2 10 2 2 2 8 – – – – – 1 – – 3 37
19. 1. 2001 11 4 9 1 3 3 10 – – – – – – – – 1 42
232

Literatúra
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sbor. Západoč. Muz.,
Plzeň, Přír., 7: 1–46.
HANÁK V., 1959: O zimování netopýrů vHačavské krápníkové jeskyni na Slovensku. Čs. Kras, 12: 191–193.
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.
Netopiere, 1:39–54.
KRIŠTOFÍK J., 1982: Nálezy múch čelade Nycteribiidae (Diptera) na území SSR. Biológia (Bratislava), 37:
23–27.
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.
MOŠANSKÝ A., 1981: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mamaliologických zbierok Východoslovenského
múzea, I. časť (Insectivora a Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy,
21(1980): 29–87.
UHRIN M., 1992: Príspevok k hibernácii podkovára južného (Rhinolophus euryale)avečernice malej (Pipistrellus
pipistrellus) v Slovenskom krase. Lynx, n. s., 26: 17–20.
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. práce, 2(14):
1–68.
VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-Zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12: 195–202.
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,
113 pp.
233

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 234, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovisko netopierov – Jaskyňa nad Paklánom
v Slovenskom krase
Gabriel LEŠINSKÝ 1 & Martin HORČÍK 2
1
Hemerkova 32, SK–040 23 Košice, Slovensko; drienka@mail.box.sk
2
Ružínska 12, SK–040 11 Košice, Slovensko
Lokalizácia. (7490, 324 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Hrhov. Jaskyňa je
situovaná v severnom svahu Dolného vrchu, nad tvrdošom Malý Paklán, ca. 100 m nad údolím Turne.
Popis. Portálovitý vchod sa nachádza vo vápencovej skalnej stene, pričom je exponovaný na ca sever.
Jaskyňu tvorí ca. 3 m vysoký dómovitý priestor s horizontálnou počvou a viacerými výklenkami v stenách
jaskyne. Priestor je značne premodelovaný rútením. Senilná jaskyňa s dĺžkou 12 m.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola navštívená doposiaľ iba raz v r. 1999.
Sčítavatelia. G.Lešinský a M. Horčík.
Ďalšie údaje. 23. 3. 1999 – Rhip (1), Myotis sp. (5).
234

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 235–236, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v jaskyni Erňa
Štefan MATIS 1 , Marcel UHRIN 2 & Peter PJENČÁK 3
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
2
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk
3
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
Alternatívny názov. Zvonivá jaskyňa.
Lokalizácia. (7391, 390 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú. Zádiel. Vchod leží ca
700 m SV od obce Zádiel vysoko vo svahu Zádielskej planiny.
Popis. Veľký otvor priepasťovito klesá do priestranného dómu s rozmermi ca 60×40 m s maximálnou
výškou 10–15 m. Zo zadnej časti dómu sa dá dostať plazivkou do malej oddelenej siene. Šikmé dno jaskyne
je tvorené mohutnými popadanými balvanmi.
Výskum netopierov. Jaskyňu preskúmal z chiropterologického hľadiska v 50. rokoch Vachold (1957).
V nasledujúcom období až do roku 1989 neskontroloval jaskyňu v zimnom období žiadny chiropterológ.
V roku 1989 uskutočnil zimné sčítabie L. Gordon. V roku 1980 Horáček et al. (1995) uskutočnili odchyt
netopierov pred jej vchodom. Počas zimy v roku 1992 jaskyňu navštívil Uhrin (1992), ktorý zistil prítomnosť
početnej agregácie P. pipistrellus. Od tohto roku sa začalo pravidelné sledovanie lokality. O výsledkoch
odchytu netopierov pred jaskyňou v roku 1995 informuje Uhrin (1997).
Sčítavatelia. V období 1992–1994 koordinoval sčítanie Marcel Uhrin, v nasledujúcich rokoch Štefan Matis.
Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili: Laura Dittel, Miroslav Fulín, Ervín Hapl, Ján Obuch, Milan
Olekšák, Peter Pjenčák, Samuel Pačenovský a Juraj Popovics.
Zhrnutie poznatkov. V Erni bolo doposiaľ zistených 8 druhov zimujúcich netopierov (M. schreibersii bol
zistený iba v 50. rokoch Vacholdom). Výnimočná je z hľadiska zimovania P. pipistrellus.Podľa súčasných
znalostí je najväčším zimoviskom tohto druhu netopiera v strednej Európe. V 50. rokoch ešte Vachold
(1957) tento druh v jaskyni nenašiel. Žiaľ po tomto autorovi až do konca 80. rokov nebola lokalita v zimnom
období chiropterológmi navštívená, preto nie sú k dispozícii údaje, na základe ktorých by bolo možné zistiť,
kedy sa začali objavovať tieto netopiere v jaskyni. Podľa miestnych obyvateľov sa tu agregácia nachádzala
už v 70. rokoch (Uhrin 1992). Kým na začiatku pravidelného sledovania v roku 1992 tu zimovalo 2–3000
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Erňa
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Eser Ppip Bbar spolu
27. 1. 1989 – – 5–8 – – 3–4000 – max. 4008
11. 12. 1989 – – – – – 3–4000 – 3–4000
28. 2. 1992 – – – – – 2–3000 – 2–3000
14. 2. 1993 – – 2 – – 10545 – 10547
22. 12. 1993 3 1 – – – – – 4
16. 2. 1994 3 – – – – 11600 – 11603
8. 2. 1995 1 3 – – – 13000 – 13003
22. 12. 1995 2 1 2 – – 14800 – 14805
30. 1. 1998 1 – 14 – 1 23000 – 23016
24. 1. 1999 5 1 13 – – 23000 1 23020
23. 2. 2000 4 3 8 1 – 35000 1 35017
21. 1. 2001 – 2 14 – – max. 45000 2 max. 45020
235

jedincov, v súčasnosti sa tu nachádza až ca 35000 exemplárov (tab. 1). Prevažná väčšina večerníc sa nachádza
v agregáciach, ktoré sa vytvárajú v mohutnej prehĺbenine v stropovej časti dómu, respektíve v jej
okolí. Počas poslednej kontroly dňa 22. 1. 2000 sme ich počty v najväčších zoskupeniach odhadli na:
3×8000, 1×5000, 2×1000, 1×700, 2×500 ex. Menšie zoskupenia do 300 ex. visiace na stenách, alebo ukrývajúce
sa v štrbinách boli roztrúsené po celej jaskyni. Nie je nám známe čím je vyvolaná táto populačná
explózia u večernice malej, je však pozorovaná aj na iných známych zimoviskách tohto druhu na Slovensku
(viď. Drienovská j., Starina).
Stav ochrany. Lokalita je dobre známa miestnemu obyvateľstvu, ktoré ju občas aj navštevuje. Doposiaľ
sme však nezaznamenali žiadnu ľudskú činnosť v jaskyni, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na výskyt
netopierov (napr. kladenie ohňa). Zaručenú nerušenosť a ochranu netopierov by mohlo zabezpečiť uzavretie
jaskyne mrežovým uzáverom, čo však neprichádza do úvahy vzhľadom na rozmery vchodu a navyše by
mohlo mať aj nepredvídateľný dopad na výskyt netopierov.
Ďalšie údaje. 4. 8. 1980 – Ppip (5), 3. 5. 1990 – Rfer (1), 17. 2. 1995 – Rfer (3), Mmyo (3), Ppip (9300).
Netting: 3. 8. 1980 – Rfer (2), Rhip (1), Mdau (1), Ppip (439), Paus (1), 22. 9. 1995 – Rhip (1), Mmyo (3),
Moxy (6), Ppip (31), Paur (1), Paus (1).
Literatúra
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.
Netopiere, 1: 39–54.
UHRIN M., 1992: Príspevok k hibernácii podkovára južného (Rhinolophus euryale)avečernice malej (Pipistrellus
pipistrellus) v Slovenskom krase. Lynx, n. s., 26: 17–20.
UHRIN M., 1997: Faunistické údaje o stavovcoch (Vertebrata) Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras.
Pp.: 101–123. In: ROZLOŽNÍK M. & ŠMÍDT J. (eds.): Ochrana krasových javov a krasových území. Zborník
referátov. SAŽP COPK – Správa CHKO Slovenský kras, Brzotín, 150 pp.
VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-Zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12: 195–202.
236

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 237–243, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v slovenskej časti
jaskynného systému Domica-Baradla
Marcel UHRIN 1 , Lucia BOBÁKOVÁ 2 , Ervín HAPL 3 ,
Michal ANDREAS 4 , Petr BENDA 5 , Ján OBUCH 6 , & Antonín REITER 7
1, 2, 3
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;
1
uhrin@sopsr.sk, 2 bobakova@sopsr.sk, 3 hapl@sopsr.sk
4
Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Kališnická 4–6, CZ–133 00 Praha 3, Česko; andreas@nature.cz
5
Zoologické oddělení PM, Národní museum, Václavské nám. 68, CZ–115 69 Praha 1, Česko;
petr.benda@nm.cz
6
Botanická záhrada UK, pracovisko Blatnica, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk
7
Jihomoravské muzeum ve Znojmě, Přemyslovců 6, CZ–669 05 Znojmo, Česko; znojmuz@znojmuz.cz
Úvod
Jaskynný systém Domica-Baradla na slovensko-maďarskej hranici patrí k najvýznamnejším krasovým fenoménom
strednej Európy. Dĺžka celého systému je asi 25 km, na slovenskej strane jeho súčasti tvoria
Čertova diera, Domica, Líščia diera a Stará Domica. Ich celková dĺžka spolu je viac ako 5 km. Bezprostredne
po objave jednotlivých častí systému (predovšetkým však po objave hlavných častí Domice v roku 1926;
Majko 1932) sa tu začal aj rôznorodý prírodovedný a archeologický výskum, vďaka ktorému sú dnes
k dispozícii aj staršie údaje o výskyte niektorých druhov netopierov.
Z praktického hľadiska sú v texte údaje o netopieroch uvedené samostatne z jednotlivých častí jaskynného
systému. Staršie údaje (z obdobia tesne po objave hlavných častí Domice), ktoré nie je možné jednoznačne
priradiť ku konkrétnej časti systému, sú zaradené k jaskyni Domica. Popis jaskyne Domica je prevzatý
z práce (Bella et al. 1997), popisy ostatných častí z dostupnej speleologickej literatúry, ktorej prehľad
je k dispozícii napr. v práci Bellu & Holúbeka (1999).
Čertova diera
Alternatívne názvy. Ördög lyuk, jaskyňa Smradľavého jazierka.
Lokalizácia. (7588, 370 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa
na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod sa nachádza 750 m SZ od Domice v lesnom
poraste oproti Smradľavému jazierku (Budos tő). Prístupný je naprieč lúkou/poľom od spomínaného jazera
a potom približne 100–150 m po lesnom chodníku. Priepasťovitý vchod sa nachádza po ľavej strane chodníka.
Popis.Jaskyňaje súčasťou jaskynného systému Domica. Je to puklinovo-erózno-rútivá jaskyňa s podzemným
tokom, ktorý ju spája s Panenskou chodbou v jaskyni Domica. Vstupnúčasť tvorí skalný portál s priepasťovitým
vchodom ca. 2,5 m širokým. V strope vstupnej siene je komín. Vstupná sieň vyúsťuje priepasťovitým
zostupom do Dómu netopierov so zvetranou kvapľovou výzdobou. Najväčším dómom je Majkov dóm
s postupne sa zvažujúcim dnom s množstvom napadaných balvanov a zvyškami zrútených jaskynných kvapľov.
V Majkovom dóme je podzemný tok, ktorý tečie do Domice.
Zhrnutie poznatkov. Zaznamenala sa hibernácia 9 druhov netopierov (tab. 1). Významná bola hibernácia
početnej kolónie M. schreibersii (1955–1989), ktorej veľkosť kolísala v rozmedzí 300–9000 jedincov. Od
roku 1989 však hibernácia tohto druhu v jaskyni nebola zaznamená.
237

Stav ochrany. Vchod do jaskyne bol v minulosti uzatvorený oceľovými mrežami. Predpokladalo sa, že
tento uzáver mohol spôsobiť vymiznutie M. schreibersii z jaskyne, preto sa v 90. rokoch opravil tak, aby
poskytoval možnosti preletu väčšiemu počtu netopierov. Z tých istých dôvodov sa v rokoch 1997 a 2001
uvoľnil priestor vchodu do jaskyne vyrúbaním krovitej vegetácie.
Ďalšie údaje. august 1948 – Mmyo, 1949 – Rfer (1), január, február, august 1949 – Mmyo, Mschr, september
1949 – Mmyo (1), 14. 9. 1949 – Rfer (1), Reur (1), 1952 – Mmyo, 1954 – Mmyo, 13. 6. 1953 – Mschr,
6. 5. 1954 – Rhip (2), Mmyo (1), 17. 8. 1954 – Mmyo, 18. 8. 1954 – Mschr, 27. 8. 1954 – Mschr, 29. 8. 1954
– Mmyo, Bbar, 30. 8. 1954 – Rfer, Mbech, 31. 8. 1954 – Reur (5), Mschr, 13. 10. 1954 – Mmyo (1), 30. 11.
1954 – Mmyo, 24. 2. 1955 – Mmyo, jar 1955 – Mmyo, 13. 3. 1955 – Mschr, 18. 3. 1955 – Mema, 9. 7. 1955
– Mmyo (100), 14.–16. 10. 1955 – Mschr (12), 21. 1. 1956 – Mmyo, 28. 1. 1956 – Rhip (1), 13. 3. 1956 –
Mschr, 14. 3. 1956 – Mmyo (6), Bbar (1), 17. 3. 1956 – Mschr, 18. 3. 1956 – Mema (1), 10. 12. 1956 – Mschr
(1000), 20. 1. 1957 – Mschr, 8. 2. 1957 – Mmyo (3), 5. 2. 1958 – Rhip (1), 16. 2. 1958 – Mmyo (2), 29. 5.
1959 – Rhip (2), Mmyo (1), 4. 3. 1963 – Mmyo (7), Mschr (1), 23. 2. 1979 – Mmyo (1), 4. 4. 1987 – Mschr
(500), 1. 3. 1988 – Mschr (500–600), 10. 3. 1988 – Rhip (2), 17. 9. 1988 – Rfer (1), Reur (3), Mschr (200–
300), 14. 12. 1988 – Rhip (5), Mmyo (2), Mschr (300), 3. 12. 1992 – Rfer (3), Rhip (5), Mmyo (1), 21. 9.
1995 – Rhip (2), Mmyo (1). Netting: 12. 8. 1970 – Rfer (1), Rhip (1), Reur (43), Mema (1), Mdau (1), 13. 8.
1970 – Mmyo (1), 13. 6. 1975 – Rhip (1), 3. 8. 1977 – Mmyo (4), 17. 9. 1988 – Rhip (1), 10. 6. 1992 – Rfer
(1), Mbech (1), Mema (2), Mdau (1), 11. 6. 1992 – Rhip (3), Reur (10), 6. 10. 1993 – Rfer (4), Rhip (1), Reur
(41), Mmyo (2), Mbech (4), Mema (4), Bbar (1), Mschr (1), 25. 4. 1994 – Rfer (1), Rhip (2), Reur (31), 17. 8.
1995 – Rfer (6), Rhip (8), Reur (15), Mmyo (3), Moxy (1), Mbech (6), Mema (9), Mdau (5), Mschr (1), 19. 8.
1995 – Rfer (5), Rhip (6), Reur (13), Mbech (3), Mema (12), Mdau (4).
Domica
Lokalizácia. (7588, 339 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa
na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod jaskyne je na južnom úpätí rovnomenného kopca
bezprostredne pri ceste Plešivec – Kečovo.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Čertovej diere
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mbech Mema Msp. Paus Mschr indet. spolu
1954 / 1955 – – – – – – – – – 3000 – 3000
1955 / 1956 – – – – – – – – – 9000 – 9000
5. 2. 1958 – – – 7 – – – – – 300 – 307
18. 2. 1968 – 2 – 11 – – – – – 5 – 18
13. 2. 1969 – 3 – 3 – – 1 – – – – 7
3. 2. 1970 – 2 – 1 – – – – – 5 – 8
20. 2. 1980 1 6 20 – – – – – – – – 27
2. 2. 1988 – – – 3 2 – – – – 1500 – 1505
12. 2. 1989 – – – 3 – – – – – 500–600 – 500–600
18. 12. 1991 14 20 – – – – – – – – – 34
13. 2. 1993 4 29 – 25 – – – – 1 – – 59
15. 2. 1994 11 24 – 42 – – – – – – – 77
16. 2. 1995 5 21 1 45 – – 1 – 1 – – 74
26. 1. 1996 13 56 – 44 1 – 4 – 1 – 1 120
24. 1. 1997 1 44 1 19 – – 1 – – – – 66
30. 1. 1998 11 60 – 38 – 1 – 1 – – – 111
3. 2. 1999 9 74 7 53 1 – 5 1 1 – – 151
3. 2. 2000 17 87 – 33 – – 4 – – – – 141
31. 1. 2001 15, 9* 99, 136* – 44, 1* – – 2, 1* – – – – 160, 147*
* – v roku 2001 skontrolované nové priestory
238

Popis. Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových wettersteinských vápencoch. Má tri vývojovéúrovne. Celková
dĺžka jaskyne (vrátane geneticky súvisiacich častí na slovenskom území) je 5080 m. V jaskyni dominujú
horizontálne oválne chodby so stropnými korytami, ktoré sa miestami rozširujú do rozsiahlych priestorov.
Z bohatej sintrovej výplne sú charakteristickéštíty a bubny, kaskádové jazierka a pagodovité stalagmity.
Jaskyňou preteká podzemný tok (Styx). Je najvýznamnejším náleziskom bukovohorskej kultúry z neolitu
(4000 r. p. n. l.) na Slovensku. Jaskyňa je od roku 1932 sprístupnená pre verejnosť, prehliadková trasa
zahŕňav súčasnosti priestory Gotický dóm, Majkov dóm, Koncertnú sieň, Dóm indických pagod, Panenskú
chodbu a Suchú chodbu. Sčítanie netopierov sa v poslednom období (1993–2000) realizuje na tejto prehliadkovej
trase.
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období sa v Domici zaznamenal výskyt 5 druhov netopierov (tab. 2).
S výnimkou R. euryale ich početnosť nie je vysoká. R. euryale tvorí v zimnom období v sprístupnených
priestoroch kolóniu, ktorej početnosť je približne 1800 jedincov. Jedince v tejto kolónii sú často aktívne
a v priebehu zimy sa premiestňujú v rôznych častiach jaskyne (Uhrin 1993, Bobáková 2001). Najčastejšie
býva kolónia v častiach Prales (jeseň) a Pod japonskou čajovňou (jar), sporadicky aj v časti Rímske kúpele.
Stav ochrany. Ide o sprístupnenú jaskyňu s krátkym sezónnym obmedzením návštevnosti (v zimnom období
v januári je jaskyňa pre verejnosť uzavretá). Na základe odporúčaní chiropterológov sa na prehliadkovom
okruhu upravil počet a intenzita osvetľovacích telies aj vo vzťahu k netopierom (napr. Prales).
Ďalšie údaje. 1931–1932 – Mnat (2), 1932 – Reur (20 a 47), Mema (2), Vmur (2), Plecotus sp. (2), január
1932 – Rhip (5), Reur (mnoho), Mmyo, Mema (1), Vmur, Plecotus sp., pred 1935 – Reur, 1936 – Reur, pred
1938 – Reur, leto 1948 – Reur, Mschr, august 1948 – Mmyo, január 1949 – Reur, február 1949 – Mschr, 15.
9. 1949 – Mmys (1), 19. 9. 1949 – Reur (1), 15. 9. 1949 – Reur, Mema, 1950 – Mschr, 16. 2. 1951 – Mschr
(30), 1952 – Reur, Mschr, 1954 – Reur, Mschr, august 1954 – Mschr, 31. 8. 1954 – Mbech (2), 30. 11. 1954
– Mmyo, 2. 12. 1954 – Rhip, jar 1955 – Reur, Mschr, 14. 3. 1956 – Rfer, Mema (1), 15. 3. 1956 – Mschr,
17. 3. 1956 – Mema, 18. 3. 1956 – Mema (3), 5. 2. 1957 – Mmyo, Mschr, 14. 2. 1958 – Mschr (1), 1959 –
Mschr, 24. 1. 1983 – Reur (2), 25. 11. 1988 – Reur (800–1000), 9. 12. 1988 – Reur (300–400), 2. 10. 1991
– Reur (niekoľko), 23. 10. 1991 – Reur (1000), 30. 10. 1991 – Reur (800), 14. 11. 1991 – Rhip (3), 10. 12.
1991 – Reur (400), 11. 6. 1992 – Reur (5), 3. 12. 1992 – Reur (300), 16. 10. 1993 – Rfer (1), Reur (182),
19. 11. 1993 – Rfer (1), Reur (1362), 28. 11. 1993 – Rhip (2), Reur (35), 22. 12. 1993 – Rhip (4), Reur (30),
8. 6. 1995 – Reur (400), 20. 8. 1995 – Rhip (1), 22. 11. 1995 – Reur (500), 1. 10. 1996 – Reur (min. 2),
22. 10. 1996 – Reur (600), 12. 11. 1996 – Rfer (2), Rhip (20), Reur (1000), 3. 2. 1999 – Rfer (3), Rhip (3),
Reur (30), 19. 3. 1999 – Rfer (5), Rhip (14), Reur (124), 17. 4. 1999 – Rfer (2), Rhip (32), Reur (48), Rsp.
(1), 14. 5. 1999 – Rfer (3), Rhip (12), Reur (71), Rsp. (1), 20. 6. 1999 – Reur (106), 13. 7. 1999 – neg., 17.
8. 1999 – Rhip (3), Reur (2), 9. 9. 1999 – Rhip (1), Reur (332), 19. 10. 1999 – Rfer (3), Rhip (47), Reur
(1906), Rsp. (2), Mmyo/oxy (1), 13. 11. 1999 – Rfer (8), Rhip (75), Reur (1902), 12. 12. 1999 – Rfer (6),
Rhip (29), Reur (12), 14. 1. 2000 – Rfer (2), Rhip (18), Reur (22), Rhinolophus sp. (1), 11. 3. 2000 – Rfer
(5), Rhip (35), Reur (458), Rhinolophus sp. (1), 2. 4. 2000 – Rfer (2), Rhip (23), Reur (797), 16. 5. 2000 –
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Domici
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mema Mdau Msp. spolu
2. 2. 1988 2 1 8 1 – – 12
24. 1. 1989 + + 4 – – – +4
26. 2. 1992 – – 70 – – – 70
13. 2. 1993 5 4 – – – – 9
15. 2. 1994 3 23 815 – – – 841
16. 2. 1995 3 38 1632 – – – 1677
26. 1. 1996 – 4 5 – – – 9
24. 1. 1997 – 47 7 – – 1 55
30. 1. 1998 3 5 7 – – – 15
3. 2. 1999 3 3 30 – – – 36
3. 2. 2000 4 20 35 – 1 – 60
31. 1. 2001 7 8 19 – 2 – 36
239

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Líščej diere
Dátum / druh Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mdau Msp. spolu
10. 12. 1956 – 2 – + + – – 2+
5. 2. 1958 – 6 – – – – – 6
13. 2. 1969 – 3 – – – – – 3
23. 2. 1979 4 – – – – – – 4
20. 2. 1980 1 3 – – – – – 4
2. 2. 1988 3 11 – – – – – 14
28. 11. 1993 4 10 – – – – – 14
16. 2. 1995 5 6 – – – – – 11
26. 1. 1996 2 3 – 1 – – 1 7
24. 1. 1997 4 7 – 2 – – – 13
29. 1. 1998 3 5 – – – – – 8
3. 2. 1999 2 9 1 1 – 1 – 14
3. 2. 2000 3 4 – – – – – 7
31. 1. 2001 2 6 – 3 – – – 11
Rfer (1), Rhip (2), Reur (844), 15. 6. 2000 – Reur (105). Tanatocenóza: 16. 2. 1995 – Rfer (1), Rhip (1),
Reur (90), Mmyo (2), Mbech (3), Mschr (2).
Líščia diera
Lokalizácia. (7588, 373 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza sa
na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod sa nachádza v lesnom poraste oproti Smradľavému
jazierku (Budos tő) nad vchodom do Čertovej diery.
Popis. Líščia diera je 25 m dlhá, puklinovo-rútivá jaskyňa bez kvapľovej výzdoby.Vstupnéčasti tvorí veľký
pecovitý portál, pričom z vstupnej siene ústi na povrch ešte niekoľko komínov. Jaskyňa bola osídlená v neolite
a v stredoveku.
Zhrnutie poznatkov. Z hľadiska zimovania netopierov málo významná jaskyňa (tab. 3), v ktorej sa zistilo
6 druhov netopierov. Jaskyňa je významná ako miesto úkrytu reprodukčnej kolónie R. euryale.
Stav ochrany. Priestory jaskyne nie sú často navštevované, vo vchode turisti občas kladú oheň.
Ďalšie údaje. Leto pred r. 1956 – Rfer, Reur, Mmyo, Mnat, Mema, Mdau, 27. 8. 1954 – Reur, 28. 8. 1954 –
Rfer, 15. 8. a 29. 8. 1954 – Rfer (2), 18. 8. 1954 – Mmyo, 28. 8. 1954 – Rhip, Mmyo, Mschr, 29. 8. 1954 –
Mschr, 30. 8. 1954 – Rhip, Mbech, 31. 8. 1954 – Mschr, 16. 10. 1955 – Rhip (3), 5. 2. 1958 – Mmyo (1),
29. 5. 1959 – Rhip (3), Mmyo (1), 17. 10. 1963 – Rfer, Reur, 19. 5. 1965 – Rhip (13), 29. 6. 1966 – Rhip (1),
Reur (302), Mema (3), 14.–16. 8. 1969 – Reur (300), 13. 8. 1970 – Reur (300), 13. 6. 1975 – Reur (50–100),
3. 8. 1977 – Reur (60–100), 28. 6. 1981 – Reur (250–300), Mema (1), 26. 4. 1989 – Rhip (1), 19. 8. 1992 –
Reur (300), 20. 5. 1994 – Reur (160), 28. 5. 1994 – Rhip (1), Reur (5–8; 50), 21. 9. 1995 – Reur (4), 27. 9.
1996 – Rfer (8), Rhip (1). Netting: 13. 8. 1970 – Rfer (2), Reur (28), Mmyo (1), Moxy (1), Eser (1), Mschr
(3), 3. 8. 1977 – Rfer (4), Rhip (3), Mmyo (4), Moxy (1), Mdau (1), Paus (1), Mschr (4), 7. 6. 1981 – Rfer (1),
27. 6. 1981 – Reur (1), 21. 4. 1983 – Reur (3), 10. 6. 1992 – Rfer (1), Rhip (3), Reur (6), Mmyo (2), Moxy (1),
Eser (1), 6. 10. 1993 – Rfer (11), Reur (18), Mmyo (19), Moxy (5), Mnat (2), Mdau (1), Paur (1), Paus (3),
Bbar (8), Mschr (3), 17. 8. 1995 – Rfer (4), Reur (11), Mmyo (16), Moxy (22), Mbech (2), Mema (1), Paur
(4), Paus (5), Bbar (4), Mschr (2), 18. 8. 1995 – Rfer (7), Rhip (3), Reur (5), Mmyo (6), Moxy (7), Mdau (2),
Mbech (2), Mnat (2), Mema (1), Mmys (1), Paur (2), Paus (1), Bbar (4), Mschr (1), 19. 8. 1995 – Rfer (4),
Rhip (3), Reur (1), Mmyo (2), Moxy (17), Mnat (1), Mema (1), Paur (1), Paus (1), 27. 9. 1996 – Rfer (1),
Rhip (1), Reur (16), Mmyo (9), Moxy (3), Mdau (3), Mnat (2), Bbar (1), Mschr (1).
240

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Starej Domici
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mdau Paus indet. spolu
18. 2. 1968 – 10 – – – – 10
23. 2. 1979 2 10 – – – – 12
20. 2. 1980 1 8 – – – – 9
9. 1. 1982 7 8 – – – – 15
2. 2. 1988 3 6 – – – – 9
24. 1. 1997 3 10 – – 1 1 15
29. 1. 1998 4 29 1 – – – 34
3. 2. 1999 3 22 – 1 1 1 28
3. 2. 2000 2 23 – – 2 – 27
31. 1. 2001 – 36 – 1 1 – 38
Stará Domica
Lokalizácia. (7588, ca. 345 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský kras (060), k. ú.Kečovo. Nachádza
sa na JZ okraji Silickej planiny, 10 km JV od Plešivca. Vchod jaskyne je približne 50–100 m vo svahu nad
terajším vchodom jaskyne Domica v hustom kroví.
Popis. Pôvodný, objavný vchod do Domického jaskynného systému. Zo Starej Domice viedol dnes už
zasypaný komínovitý zostup do bočného riečiska, ktoré ju spájalo s Domicou.
Zhrnutie poznatkov. Zaznamenané zimovanie 5 druhov netopierov (tab. 4) s pravidelným výskytom
R. ferrumequinum a R. hipposideros. Jemožné konštatovať mierny nárast početnosti R. hipposideros
v priebehu sledovaného obdobia (1968–2000).
Stav ochrany. Jaskyňa je uzatvorená uzáverom s možnosťou vletu netopierov.
Ďalšie údaje. 13. 9. 1949 – Reur (2), 1954 – Rfer (2), 5. 5. 1954 – Mmyo (2), 30. 5. 1954 – Rfer (1), Reur
(16), 3. 11. 1954 – Mmyo, 30. 11. 1954 – Mmyo, 1. 12. 1954 – Rfer (1), 2. 12. 1954 – Rhip, 11. 12. 1954 –
Rfer (1), 5. 5. 1954 – Rfer (3), Rhip (2), 12. 10. 1954 – Rfer (1), 15. 11. 1955 – Rfer (2), 7. 3. 1956 – Mschr,
14. 3. 1956 – Rfer (4), Rhip (1), Mmyo (1), 28. 6. 1956 – Rfer (1), 7. 2. 1957 – Rfer (6), 30. 11. 1957 – Rfer
(2), 16. 2. 1958 – Rfer (5), Rhip (2), Mmyo (1), 30. 5. 1959 – Rhip (3), 4. 3. 1963 – Rhip (3), 20. 5. 1965 –
Reur (5+40), 15. 8. 1969 – Reur (10), 27. 6. 1981 – Rhip (1), 21. 4. 1983 – Rhip (1), 5. 5. 1990 – Rhip (3),
28. 9. 1996 – Rhip (6).
Výskum netopierov. V roku 1996 sa spracoval prehľad chiropterologického výskumu slovenskej časti jaskynného
systému pri príležitosti 70. výročia objavenia jaskyne Domica (Uhrin et al. 1996). V tomto
príspevku je uvedená aj podrobná bibliografia. Prvé konkrétne údaje o netopieroch systému pochádzajú
z obdobia tesne po objave jeho hlavných častí (Anonymus 1935, Staněk 1932, Šebek 1955, 1956, Štěpánek
1938). Skoro sa ukázal význam týcho jaskýň predovšetkým ako lokalít reprodukčných kolónií druhov R.
euryale a M. schreibersii, dôraz vo výskume sa preto dával na letné obdobie. Veľa poznatkov bolo publikovaných
najmä v súvislosti s parazitologickým výskumom netopierov (napr. Grulich & Povolný 1955, 1956,
Krištofík 1982). Faunistický výskum so zameraním aj na obdobie hibernácie sa uskutočnil až od začiatku
50. rokov. Jaskyne systému skúmali slovenskí ako aj českí zoológovia (napr. Vachold 1955, 1960, Mošanský
1980, Gaisler & Hanák 1972, 1973, Hanák & Hanzák 1957, Hanák et al. 1962). Údaje o zimnom sčítaní
boli použité aj v československom prehľade (Gaisler & Hanák 1972), neskôr boli doplnené pre Čertovu
dieru (Gaisler 1975). V 70. a 80. rokoch podstatné údaje hlavne z letného obdobia priniesol Horáček so
spolupracovníkmi (Horáček et al. 1979, 1995, Horáček & Červený 1984). Na sčítania sa nadviazalo v roku
1988 (Hanák 1988). Neskôr na lokalitách pracoval L. Gordon, pravidelné sčítanie obnovil v roku 1992 M.
Uhrin so spolupracovníkmi, pričom časť poznatkov už bola uverejnená (Uhrin 1993, 1994a, b, Uhrin et al.
1995, 1996a, b, 1997). Od roku 1999 uskutočňuje v Domici a v Čertovej diere celoročný monitoring netopierov
v rámci diplomovej práce a iných projektov Bobáková (2001).
V jednotlivých častiach systému sa za ostatné uvedené obdobie (1992–2000) spravidla kontrolovali rovnaké
priestory. V Domici to je prehliadkový okruh (Gotický dóm, Majkov dóm, Koncertná sieň, Dóm indic-
241

kých pagod, Panenská chodba a Suchá chodba) s niekoľkými bočnými vetvami (napr. Lono matky zeme,
priestory pri Panenskej chodbe, Prales, Pod japonskou čajovňou, Koncertná sieň –Samsonove stĺpy),
v Čertovej diere vstupnéčasti a následné sály, Majkov paragraf a Majkov dóm. Líščia diera sa kontroluje vo
vstupnom dóme a v chodbe a dóme v ľavom dolnom kúte vstupného priestoru. V Starej Domici sa kontroluje
len vstupná sieň.
Sčítavatelia. Okrem autorov citovaných prác a autorov príspevku sa na zbere údajov o netopieroch Domického
jaskynného systému v rôznych obdobiach podieľali K. Cselényi, M. Detko, M. Fulín, D. Haplová,
I. Harmaniak, J. Hotový, O. Kekeňák, P. Kekeňák, R. Koch, Š. Matis, S. Motyčka, Z. Obuchová, M. Olekšák,
J. Popovics, J. Šmídt, M. Šara, D. Weinfurtová.
Literatúra
ANONYMUS (-cký-), 1935: Niečo o netopieroch v Domici. Šafárikov Kraj, 4(1): 5.
BELLA P., ELIÁŠ M. & KASÁK J., 1997: Slovensko. Sprístupnené jaskyne. Knižné centrum, Žilina, 62 pp.
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.): Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava, 268 pp.
BOBÁKOVÁ L., 2001: Netopiere vybraných lokalít (Dobšinskáľadová jaskyňa, Harmanecká jaskyňa a Domica)
vo vzťahu k ekologickým podmienkam a antropickým aktivitám. Diplomová práca. PF UK, katedra
ekosozológie a fyziotaktiky, Bratislava, 90 pp. + prílohy.
BOBÁKOVÁ L., 2002: Kvantitatívne a kvalitatívne zloženie chiropterofauny Domice a Domického jaskynného
systému. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku V. Zborník referátov z konferencie.
ŠOP SR, Banská Bystrica (v tlači).
ERDÖS M. & LALKOVIČ M., 1996: Jaskyne, priepasti a vyvieračky južnej časti Silickej planiny. Slov. Kras,
34: 157–176.
GAISLER, J. 1975: A quantitative study of some populations of bats in Czechoslovakia (Mammalia: Chiroptera).
Acta Sci. Natur. Brno, 9(5): 1–44.
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západoč. Muz.,
Plzeň, Přír., 7: 1–46.
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.
GRULICH I. & POVOLNÝ D., 1955: Faunisticko-bionomický nástin muchulovitých (Nycteribiidae) na území
ČSR. Zool. Entomol. Listy, 18(2): 111–134.
GRULICH I. & POVOLNÝ D., 1956: Příspěvek k chorologii muchulovitých (Nycteribiidae) se zvláštním zřetelem
k jejich hostitelům v ČSR. Zool. Listy, 19(2): 97–110.
HANÁK V., 1988: Zpráva o sčítání netopýrů v jeskyních Slovenského krasu, Tisovecko-Muránského krasu a
přilehlých oblastí. Nepubl. rukopis, 4 pp.
HANÁK V. & HANZÁK J., 1957: Poznámky k rozšíření a biologii netopýra velkouchého, Myotis bechsteini
(Kuhl, 1818). Čas. Nár. Mus., Odd. Přír., 126(1): 18–22.
HANÁK V., GAISLER J. & FIGALA J. 1962: Results of bat-banding in Czechoslovakia, 1948–1960. Acta Univ.
Carol., Biol., 1962(1): 9–87.
HORÁČEK I. & ČERVENÝ J. 1984: K výskytu druhů Rhinolophus ferrumequinum a Rhinolophus euryale na
Slovensku. Lynx, n. s., 22: 15–17.
HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J. 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992.
Netopiere, 1:39–54.
HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ J. 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20:
75–98.
KRIŠTOFÍK J. 1982: Nálezy múch čeľade Nycteribiidae (Diptera) na území SSR. Biológia (Bratislava), 37(2):
191–197.
MAJKO J., 1932: Ako bola objavená jaskyňa Domica. Krásy Slov., 11(2–3): 44–48.
242

MOŠANSKÝ A. 1980: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského
múzea. I. časť (Insectivora, Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy,
21:29–87.
STANĚK V. J., 1932: Nové přírůstky zoologických sbírek Národního musea z Hosúsovských jeskyň na Slovensku.
Čas. Nár. Mus., 106: 55–59.
ŠEBEK Z. 1955: Zajímavosti o našich netopýrech vrápencích. Živa, 3(5): 188–190.
ŠEBEK Z. 1956: Vrápenec velký (Rhinolophus ferrum-equinum Schreb.) v Československu. Věst. Čs. Společ.
Zool., 20(4): 313–326.
ŠTĚPÁNEK O. 1938: O netopýrech. Naší Přír., 2(1): 1–4.
UHRIN M., 1993: Sčítanie netopierov v Slovenskom krase. Chrán. Úz. Slov., 21: 68–69.
UHRIN M., 1992: Príspevok k hibernácii podkovára južného (Rhinolophus euryale)avečernice malej (Pipistrellus
pipistrellus) v Slovenskom krase. Lynx, n. s., 26: 17–20.
UHRIN M., 1993: Poznámky k spoločenstvu netopierov (Chiroptera) zimovísk Slovenského krasu. Zbor.
Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 34: 151–162.
UHRIN M., 1997: Faunistické údaje o stavovcoch (Vertebrata) chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras.
Pp.: 101–123. In: ROZLOŽNÍK M. & ŠMÍDT J. (eds.): Ochrana krasových javov a krasových území. Zborník
referátov. SAŽPCOPK– Správa CHKO BR Slovenský kras, Brzotín, 150 pp.
UHRIN M., ANDREAS M., BENDA P. & REITER A., 1996: K faune netopierov (Mammalia: Chiroptera) slovenskej
časti jaskynného systému Domica-Baradla (CHKO BR Slovenský kras). Pp.: 83–94. In: BELLA P.
(ed.): Sprístupnené jaskyne. Výskum, ochrana a využívanie. Zborník referátov. Správa slovenských jaskýň,
Liptovský Mikuláš, 148 pp.
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J. 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a
Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
UHRIN M., LEHOTSKÁ B., BENDA P., LEHOTSKÝ R. & MATIS Š., 1997: Rozšírenie netopierov na Slovensku.
Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130.
VACHOLD J. 1955: Príspevok k otázke rozšírenia niektorých druhov netopierov (Chiroptera) na Slovensku.
Biológia (Bratislava), 10(2): 173–178.
VACHOLD J. 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,
113 pp.
243

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 244, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v Podlipe – Zelenej doline
Ivan VALACH 1 & Vladimír HRÚZ 2
1, 2
Správa CHKO BR Poľana, J. M. Hurbana 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko;
1
valach@sopsr.sk, 2 hruz@sopsr.sk
Názov lokality a alternatívne názvy. Štôlne a „próby“ v lokalite Podlipa – Zelená dolina.
Lokalizácia. (7282, 580–750 m n. m.) – Stredné Slovensko, Veporské vrchy (010), okr. Banská Bystrica,
k. ú. Ľubietová. Celkom 5 štôlní a „prób“ sa nachádza medzi časťou obce Ľubietová –Podlipa a kótou
Vysoká (996) vo svahoch Zelenej doliny (pravý, ca. 2,5 km dlhý prítok potoka Hutná).
Popis. Dĺžka štôlní je od ca. 15 m do niekoľko 100 m, miestami sú čiastočne privalené, so stiesnenými
priestormi. Sú prevažne suché, v okolí je viac objektov zavalených
Výskum netopierov. Predmetné zimoviská neboli doteraz systematicky monitorované. Na ich existenciu
nás upozornil Róbert Jančík (dobrovoľnýčlen Strážeprírody), ktorý ich v minulosti viackrátnavštívil a zistil
prítomnosť netopierov.
Sčítavatelia. R.Jančík, V. Hrúz, V. Trvalcová, J. Babic, I. Valach.
Zhrnutie poznatkov. 30. 1. 2001 – Rhip (4), Mmyo (12), Paur (1), Bbar (5). Zaevidovali sme tri druhy
netopierov v celkovom počte 22 jedincov. Za zaujímavejšie považujeme zimovanie 5 uchaní čiernych
v rozmernom vyťaženom priestore na strope v štrbine, pričom dva jedince v kontakte boli mimo štrbinu –
voľne.
Stav ochrany. Navštívené objekty sú v 1. stupni ochrany, osobitné opatrenia v súčasnosti nie sú potrebné.
244

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 245–248, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v jaskynnom systéme
Dobšinská ľadová jaskyňa – jaskyňa Duča
Lucia BOBÁKOVÁ
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; bobakova@sopsr.sk
Dobšinskáľadová jaskyňa
Lokalizácia. (7187, 966 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Dobšiná. Jaskyňa je
súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Stratená na území NP Slovenský raj. Vchod je situovaný v severnom
svahu vápencového vrchu Duča v nadmorskej výške 971 m.
Popis. Popis jaskyne je prevzatý z práce Bellu & Eliáša (1997). Vytvorená je v strednotriasových svetlých
steinalmských a wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných
plôch. Vlastný jaskynný priestor vznikol rozpúšťacou činnosťou vody, ktorá prenikala do masy vápenca
po tektonických poruchách, ktoré následne rozširovala. Dĺžka jaskyne je 1232 m pri vertikálnom rozpätí
112 m.
Jaskyňa zahŕňa zaľadnené (napr. Veľká a Malá sieň, Ruffíniho koridor a Podzemie) i nezaľadnenéčasti
(napr. Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo). Zrútený dóm je len čiastočne zaľadnený.
Podmienky pre zaľadnenie vznikli po zrútení priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou
jaskyňou (uvedené jaskyne tvoria jeden genetický jaskynný systém), kedy došlo ku kumulácii
studeného vzduchu v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Dobšinskáľadová jaskyňajepríkladom statodynamickej
jaskyne, ktorej ľadové masy sa vytvorili a každoročne sa dopĺňajú prirodzeným ochladzovaním priestorov
v zimnom období, keď cez vyššie položený vchod vteká studený vzduch do nižšie položených priestorov a
ochladzuje skalné steny. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, pre ktorý je charakteristická
vrstevnatosť a ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m 2 , objem ľadu 110
–132 m 3 . Najväčšia hrúbka ľadu (26,5 m) je vo Veľkej sieni. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie
ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. Teplota vzduchu
v zaľadnenej Veľkej sieni je –3,8 až +0,5 °C, relatívna vlhkosť vzduchu je 75–88 %. Teplota vzduchu
v nezaľadnených častiach sa pohybuje okolo +0,8 – +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85–98 %.
Otvor do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy od nepamäti. Jaskyňu objavil E. Ruffíny
s G. Langom, A. Megom a F. Fehérom v roku 1870. Jaskyňa je sprístupnená od roku 1871 a v roku 1887 sa
stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou Uhorska. Sprístupnených je 475 m s prevýšením 43 m. V roku
2000 bola Dobšinská ľadová jaskyňa priradená k jaskyniam Slovenského a Aggtelekského krasu, čím sa
zaradila do Svetového prírodného dedičstva.
Výskum netopierov. Chiropterologickú bibliografiu Dobšinskej ľadovej jaskyne najkomplexnejšie spracoval
Uhrin (1998), ktorý vo svojej práci detailne uvádza celkový časový prierez výskumu netopierov tejto
jaskyne. Prvá zmienka o netopieroch v jaskyni pochádza z roku 1925 (uverejnená bola v časopise Turistik,
Alpinismus, Wintersport). Je potrebné poznamenať, že v tom čase ešte neboli objavené priestory Vstupnej
chodby, Bielej siene či Kvapľovej siene. (Lalkovič 1994, Uhrin 1998). Tieto priestory boli objavené až
v roku 1947 a následne v nich bola zistená masová prítomnosť Myotis mystacinus (Mošanský 1957, Uhrin
1998). V 50. rokoch sa výskumu netopierov v tejto jaskyni venoval J. Vachold, ktorého zbierky z tejto
lokality sú deponované v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach (Vachold 1956, 1960, Mošanský
1981, Uhrin 1998). V 60.–70. rokoch 20. storočia prebiehal v Dobšinskej ľadovej jaskyni intenzívny
245

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Dobšinskej ľadovej jaskyni
Dátum / druh Mmyo Moxy Mm/o Mm/b Mnat Mbec Mdas Msp. Enil Bbar Paur indet spolu
17. 2. 1951 – – – 3 – – – – – – – – 3
25. 2. 1955 + + – – – – – – + – – – +
27. 12. 1955 – – – 7 – – – – 4 – – – 11
14. 2. 1958 – – – 5 – – – – 7 – – – 12
3. 3. 1963 14 – – 137 – – – – 1 – 3 – 155
2. 3. 1964 43 9 – 76 – – 3 – 4 – 3 – 138
15. 2. 1968 33 14 – 269 – – – – 5 – 14 – 335
13. 2. 1969 31 8 – 122 – – 2 – 6 – 11 – 180
5. 2. 1970 19 1 – 73 – – – – 7 – 3 – 103
7. 2. 1973 – – – – – – 1 – – – – – 1
14. 1. 1979 27 – – 214 – – – – 31 7 1 – 280
8. 1. 1982 7 – – 120 – 1 – – 14 – 1 – 143
23. 1. 1986 31 – – 197 – – – – 26 2 – – 256
19. 3. 1987 16 2 – 208 – – – – – – – – 226
4. 2. 1988 10 2 – 228 1 – 3 – 22 – 5 – 277
14. 2. 1995 11 – – 242 – – 1 – 17 – 2 – 273
29. 1. 1996 15 – – 270 – 1 – – 20 2 8 – 316
26. 1. 1997 6 1 – 245 – – 1 – 4 – 4 – 261
28. 1. 1998 6 – – 397 1 – 1 – 3 – 4 – 412
2. 2. 1999 6 1 1 401 – – – – 16 – 3 – 428
12. 1. 2000 – – 5 302 1 – 1 – 36 – 6 1 352
5. 2. 2000 9 – – 348 – – 1 – 23 – 1 – 382
10. 3. 2000 5 – 2 355 6 – 1 – 40 – 3 – 412
2. 2. 2001 15 – – 328 4 – 2 – 63, 3† – 6 – 418, 3†
výskum, vďaka ktorému sú z tohto obdobia nielen veľmi cenné poznatky o početnosti, druhom spektre
netopierov a niektorých cenologických veličinách (Gaisler 1975, Gaisler & Hanák 1970, 1972, 1973), ale aj
na ich základe sa podarilo V. Hanákovi v roku 1965 rozlíšiť druhy Myotis mystacinus a Myotis brandtii
(Hanák 1965, 1970, 1971a). Údaje o výskyte Eptesicus nilssonii v Dobšinskej ľadovej jaskyni sú zahrnuté
v sumárnej práci hodnotiacej výskyt a zmeny početnosti tohto druhu v Československu (Zukal & Gaisler
1989). Poznatky o zložení fauny netopierov doplnil analýzou osteologického materiálu z holocénu Horáček
(1976).
Sčítavatelia. J. Vachold, A. Mošanský, J. Gaisler, V. Hanák, I. Horáček, M. Uhrin, P. Benda, A. Reiter,
M. Andreas, D. Weinfurtová, L. Bobáková, J. Obuch, J. Hotový, E. Hapl, M. Šara.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz bolo v jaskynnom systéme Dobšinskej ľadovej jaskyne zistených 12 druhov
netopierov Rhinolophus hipposideros, Myotis mystacinus, Myotis brandtii, Myotis myotis, Myotis
oxygnathus, Myotis bechsteinii, Myotis nattereri, Myotis daubentonii, Myotis dasycneme, Barbastella
barbastellus, Eptesicus nilssonii a Plecotus auritus (tab. 1). Je možné konštatovať, že sa jedná prevažne
o predstaviteľov chladnomilných lesných foriem ako napr. M. mystacinus, M. brandtii, P. auritus
a E. nilssonii (Uhrin 1998). Zo spomínaných 12 druhov daného jaskynného systému boli M. daubentonii
a R. hipposideros zistené len vo vzorke kostrových zvyškov (Horáček 1976, Uhrin 1998).
Najvýznamnejšou hodnotou jaskyne je početný výskyt zimujúcich M. mystacinus a M. brandtii, pričom
najväčší uvádzaný počet daných druhov je 401 jedincov z 2. 2. 1999. Dobšinskáľadová jaskyňa je najpočetnejším
známym zimoviskom týchto druhov v strednej Európe (Uhrin 1998).
Stav ochrany. Okolie vchodu je ohradené. V celom profile vchodu je umiestnená mreža so zvislými priečkami.
V súčasnosti by sa mali v mreži vyrezať otvory pre ľahší vlet netopierov.
246

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Duča
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Mbra Mm/b Mdas Enil Paur spolu
14. 2. 1995 1 20 1 2 6 – – – 30
29. 1. 1996 1 22 2 1 2 – – – 28
26. 1. 1997 1 17 – – 30 – 1 – 49
28. 1. 1998 – 6 – – 42 – – 2 50
2. 2. 1999 1 12 – – 13 1 1 – 28
5. 2. 2000 5 7 – – 11 – 1 – 24
2. 2. 2001 1 17 – – 5 1 – – 24
Ďalšie údaje. 21. 2. 1979 – Mmyo (13), Mmys/bra (115), Enil (6), Paur (2), 12. 11. 1999 – Mmyo/oxy (1),
Mmys/bra (188), Mdas (1), Myotis sp. (1), Enil (45), Paur (2), indet. (1), 12. 12. 1999 – Mmyo (3), Moxy (1),
Mmys/bra (254), Enil (29), Paur (4).
Duča
Lokalizácia. (7187, 995 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Dobšiná. Vchod je
situovaný v severnom svahu vápencového vrchu Duča, priamo v prepadlisku rovnakého mena.
Popis. Dĺžka 136 m, hĺbka 20 m.
Výskum netopierov. Pravidelné sčítanie netopierov sa uskutočňuje od zimnej sezóny 1994/1995.
Sčítavatelia. J. Obuch, I. Horáček, E. Hapl, L. Bobáková, P. Benda, M. Andreas, A. Reiter, D. Weinfurtová,
J. Hotový, M. Šara.
Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v jaskyni zaznamenaných 7 druhov netopierov (tab. 2): Rhinolophus
hipposideros, Myotis myotis, Myotis mystacinus, Myotis brandtii, Myotis dasycneme, Eptesicus nilssonii a
Plecotus auritus. V porovaní s Dobšinskou ľadovou jaskyňou, s ktorou jaskyňou geneticky súvisí, tu bol
zistený navyše druh Rhinolophus hipposideros.
Stav ochrany. Jaskyňajevoľne prístupná.Vzhľadom na ťažkú orientáciu vo vnútorných priestoroch jaskyne
je len ojedinele navštevovaná.
Literatúra
BELLA P. & ELIÁŠ M., 1997: Slovensko – sprístupnené jaskyne. Žilina, 46 pp.
GAISLER J., 1956: Faunistický přehled československých netopýrů. Ochr. Přír., 11(6): 161–169.
GAISLER J. & HANÁK V., 1970: Netopiere Dobšinskej jaskyne. CHKO Slovenský raj, Informačný a dokumentačný
spravodaj, 2(1): 25–27.
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.
Plzeň, Přír., 7: 3–46.
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–83.
HANÁK V., 1965: Zur Systematik der Bartfledermaus Myotis mystacinus Kuhl, 1919 und über das Verbreitung
von Myotis ikonnikovi Ognev, 1912 in Europa. Věst. Čs. Společ. Zool., 29: 353–367.
HANÁK V., 1970: Notes on the distribution and systematics of Myotis mystacinus Kuhl 1819. Bijdr. Dierkd.,
40(1): 40–44.
HANÁK V., 1971a: Myotis brandtii (Eversmann, 1845) (Vespertilionidae, Chiroptera) in der Tschechoslowakei.
Věst. Čs. Společ. Zool., 35(3): 175–185.
HANÁK V., 1971b: Nové poznatky o rozšíření netopýrů na Slovensku. Zpr. Čs. Společ. Zool., 1–3: 48–52.
LALKOVIČ M., 1994: Karpatský spolok a jaskyne na Slovensku. Slov. Kras, 32: 91–118.
247

MOŠANSKÝ A., 1981: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mamaliologických zbierok Východoslovenského
múzea, I. časť (Insectivora, Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 21:29–87.
UHRIN M., 1998: Prehľad poznatkov o netopieroch (Mammalia: Chiroptera) systému Dobšinská ľadová
jaskyňa – Stratenská jaskyňa. Aragonit, 3: 15–18.
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2(14):
1–68.
ZUKAL J. & GAISLER J., 1989: K výskytu a změnámpočetnosti netopýra severního, Eptesicus nilssoni (Keyserling
et Blasius, 1839) v Československu. Lynx, n. s., 25: 83–95.
248

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 249–251, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v Medvedej a Stratenskej jaskyni
Bedřich HÁJEK 1 , Andrea HÁJKOVÁ 2 , Katarína JANEČKOVÁ 3 ,
Martin CEĽUCH 4 & Peter KAŇUCH 5
1, 2
Štúrovo nábr. 12/48, SK–052 05 Spišská N. Ves, Slovensko; 1 slovraj@spisnet.sk, 2 pipistrelka@pobox.sk
3
Jakubská 1, SK–831 06 Bratislava, Slovensko; kajane@pobox.sk
4, 5
A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 4 celuch@vsld.tuzvo.sk, 5 kanuch@sav.savzv.sk
Medvedia jaskyňa
Lokalizácia. (7088, 905 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Vchod leží
na ľavom svahu doliny Tomášovská Belá asi 300 m nad úrovňou Bieleho potoka, pod najvyšším bralom
s južnou expozíciou.
Popis. Dĺžka 487 m, prevýšenie 24 m. Od vchodu strmo stúpa Vstupná chodba k Rázcestiu. Od Rázcestia
napravo je úzka a vysoká chodba Tiesňavy, ktorá prechádza do dómu D. Štúra (výška do 15 m). Naľavo od
Rázcestia prebieha hlavný koridor: Sifónová chodba, Stĺpová sieň, Chodba objaviteľov, Bludisko, Kostnica
a Sieň slovenských jaskyniarov. Medzi Chodbou objaviteľov a Kostnicou sú tri odbočky, z ktorých najväčšia
je Jazierková chodba. Výška hlavného koridoru je do 7 m. Priestory od Siene slovenských jaskyniarov
a od dómu D. Štúra mierne klesajú k Rázcestiu. Jaskyňa má bohatú výzdobu a zvyšky kostí jaskynného
medveďa (Droppa 1978, Tulis & Novotný 1988).
Výskum netopierov. Medvedia jaskyňa bola objavená 28. 10. 1952. Prehľad chiropterologických výskumov:
7. 4. 1972 a 5. 1. 1974 V. Košel (Košel 1976), 5. 2. 2000 E. Hapl, J. Hotový,B.Hájek, P. Hájková,A.
Hájková, M. Daniel, M. Štencel (Lehotská 2000), 18. 7. 2000 P. Kaňuch, M. Ceľuch, K. Janečková, P.
Hájková, A. Hájková, B. Hájek – odchyt do sietí, 14. 9. 2000 P. Kaňuch, M. Ceľuch, K. Janečková, A.
Hájková, B. Hájek, E. Fenichel – odchyt do sietí.
Zhrnutie poznatkov.Prvý prieskum počtu a rozmiestnenia netopierov v jaskyni urobil Košel (1976). V r. 1972
zistil 1 ex. Rhinolophus ferrumequinum a v r. 1974 spolu 25 ex. Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis.
Konštatuje, že väčšie kolónie netopierov sa tu netvoria ani v inom ročnom období a podľa nepatrného
množstva trusu, a neprítomnosti kostier usudzuje, že tu neboli hojnejšie ani pred objavením jaskyne, pokiaľ
sa vôbec do jaskyne dostali. V r. 2000 sme zistili niekoľkonásobne väčší počet netopierov v 8 druhoch:
Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis nattereri, Myotis emarginatus,
Myotis mystacinus/brandtii, Eptesicus nilssonii a Barbastella barbastellus (tab. 1). Odchytom pri vchode
do jaskyne bol navyše zistený Myotis bechsteinii. Zozimujúcich druhov netopierov dominoval Myotis
myotis, Rhinolophus hipposideros a výraznejšie zastúpenie mal Myotis emarginatus.
Stav ochrany. Vchod do jaskyne je uzatvorený oceľovými dverami, priechodnými pre netopiere. Vstup je
možný len so súhlasom a doprovodom členov Slovenskej speleologickej spoločnosti, Speleologického klubu
Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi. Jaskyňa sa nachádza na území NPR Kyseľ, kde je možný pohyb
návštevníkov len po vyznačených turistických chodníkoch.
Ďalšie údaje. 7. 4. 1972 – Rfer (1). Netting: 18. 7. 2000 – neg., bez preletov netopierov, 14. 9. 2000 – Rfer
(1), Rhip (12), Mmyo (1), Mmyo/oxy (19), Mbech (2), Mema (11).
249

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Medvedej jaskyni
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mm/o Mnat Mema Mm/b Mdau Msp. Enil Bbar indet. spolu
5. 1. 1974 – 8 17 – – – – – – – – – – 25
5. 2. 2000 3 34 94 – – 1 10 5 – 1 1 2 1 152
4. 1. 2001 5 40 – 8 83 – 17 1 1 3 2 – – 160
Stratenská jaskyňa
Lokalizácia. (7187, 991 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Dobšiná. Vchod leží
v ľavom juhovýchodne orientovanom strmom svahu doliny Tiesňavy, asi 2 km juhozápadne od obce Stratená,
pod miernym previsom vápencového brala.
Popis. Dĺžka 19 067 m, hĺbka 194 m. Druhá najväčšia jaskyňa na Slovensku, jaskynný systém tvorí 75
jaskynných priestorov a chodieb s výškou od 0,8 m do 18,7 m. Najrozšírenejšie sú horizontálne priestory
(s úklonom do 15°, 52 %), na druhom mieste sú vertikálno-horizontálne priestory (s úklonom 15–45°,40%)
a na treťom mieste vertikálne priestory (komíny a priepasti, 4 %). Morfológia jednotlivých jaskynných
priestorov je opísaná vpráci Tulisa & Novotného (1989). Stratenská jaskyňa má priechodné spojenie
s jaskyňou Psie diery (dĺžka 2670 m, hĺbka 83 m) a ako vyplýva z mikroklimatických meraní predpokladá
sa ešte aspoň jeden vyššie položený otvor.
Výskum netopierov. Stratenská jaskyňa bola objavená 1. 12. 1972. Ojedinelé údaje o netopieroch sú
v technických denníkoch vedených Slovenskou speleologickou spoločnosťou, Speleologickým klubom Slovenský
raj v Spišskej Novej Vsi (Tulis 2001). Prehľad chiropterologických výskumov: 15. 2. 1978 I. Horáček
a kol. (Uhrin et al. 1996) sčítanie, priestor nešpecifikovaný, 15. 2. 1990 J. Obuch, I. Horáček, J. Gaisler,
V. Hanák, J. Zima (Obuch 1992, 1994, 1995a, Uhrin et al. 1995) sčítanie, Chodba netopierov – Strmý dóm
a zber vývržkov S. aluco pred vchodom do jaskyne, 9. 7. 1990 J. Obuch (Obuch 1992, 1994, 1995a), 15. 2.
1995 M. Uhrin, M. Andreas, P. Benda, D. Kotlarčík, A. Reiter, J. Obuch, Z. Obuchová, V. Daniel (Obuch
1995b, Uhrin 1995) sčítanie, Chodba netopierov (od vchodu po oceľové dvere, 46 m) a zber osteologického
materiálu v Chodbe netopierov, 28. 1. 1996 M. Uhrin, M. Andreas, P. Benda, D. Kotlar čík, A. Reiter,
Z. Řehák, J. Obuch, B. Obuchová, J. Zukal, O. Miháľová, F. Miháľ (Uhrin 1996, 1998) sčítanie, Chodba
netopierov – Strmý dóm a Rozprávkový dóm – Studňový dóm. Odchyty do sietí pred vchodom jaskyne 19.
7. a 15. 9. 2000 uskutočnili P. Kaňuch, M. Ceľuch, K. Janečková, P. Hájková, A. Hájková, B.Hájek,
E. Fenichel.
Zhrnutie poznatkov. Vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť jaskynného systému nebola doteraz väčšina
priestorov chiropterologicky preskúmaná. Doteraz sa uskutočnili 4 sčítacie akcie, počet a druhové zastúpenie
netopierov je závislé od kontrolovaných priestorov. Doposiaľ bolo na zimovisku v Stratenskej jaskyni
zistených 11 druhov netopierov: Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis emarginatus, Myotis
mystacinus, Myotis brandtii, Myotis daubentonii, Myotis dasycneme, Eptesicus nilssonii, Plecotus auritus,
Plecotus austriacus, Barbastella barbastellus (tab. 1). Analýzou osteologického materiálu a odchytom pri
vchode boli zistenéďalšie 3 druhy: Myotis oxygnathus, Myotis bechsteinii, Myotis nattereri, ale nepotvrdil
sa výskyt 3 druhov: Myotis dasycneme, Eptesicus nilssonii, Plecotus austriacus. Zo zimujúcich druhov
netopierov dominoval Myotis myotis a Rhinolophus hipposideros, ďalej mal výraznejšie zastúpenie len Myotis
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Stratenskej jaskyni
Dátum / druh Rhip MmyoMemaMmys Mbra Mdau Mdas Enil Bbar Paur Paus Psp. indet. spolu
15. 2. 1978 78 – – – – – – – – – – – – 78
15. 2. 1990 78 105 5 1 1 – 1 – – 1 1 1 – 194
15. 2. 1995 – 14 – – 1 – – 1 1 – – – – 17
28. 1. 1996 82 138 11 – – – – – – – – – 1 238
29. 12. 2000 83 4 5 3 1 – 1 – – – – – 97
250

emarginatus a Myotis daubentonii. V osteologickom materiáli dominoval Myotis myotis a výraznejšie zastúpenie
mal len Myotis bechsteinii a Plecotus auritus. V odchyte dominoval Myotis emarginatus.
Stav ochrany. Vchod do jaskyne je uzatvorený oceľovými dverami, priechodnými pre netopiere. Vstup do
jaskyne je možný len so súhlasom a doprovodom členov Slovenskej speleologickej spoločnosti, Speleologického
klubu Slovenský raj v Spišskšj Novej Vsi. Z predátorov zistil Obuch (1995a) špecializáciu sovy
lesnej (Strix aluco) navychytávanie netopierov pri vchode do jaskyne (až 89 % potravy tvorili netopiere)
a ukladanie zásob potravy z ulovených netopierov kunou (Martes sp.) pri oceľových dverách jaskyne (Obuch
1995b).
Ďalšie údaje. 1600 m trasa po Strmý dóm: 1. 4. 2001 – Rhip (62), Mmyo (263), Mnat (2), Mema (11),
Myotis sp. (2). Psie diery: 3. 1. 2001 – Mmyo (6), Mmys/bra (2), Enil (3), Bbar (3), Paus (1). Netting: 19. 7.
2000 – neg., bez preletov netopierov, 15. 9. 2000 – Rhip (10), Mmyo/oxy (23), Mbech (5), Mnat (5), Mema
(97), Mmys (3), Mdau (4).
Literatúra
DROPPA A., 1978: Jaskyne severnej časti Slovenského raja. Čs. Kras, 29: 63–78.
KOŠEL V., 1976: Fauna Medvedej jaskyne v Slovenskom raji (Západné Karpaty). Slov. Kras, 14: 105–113.
LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1999/2000. Skupina pre ochranu netopierov,
Revúca, 28 pp.
OBUCH J., 1992: Tawny owl (Strix aluco) preying on bats. Pp.: 119–121. In: HORÁČEK I. & VOHRALÍK V.
(eds.): Prague Studies in Mammalogy. Charles Univ. Press, Praha, 245 pp.
OBUCH J., 1994: Types of the bat assemblages (Chiroptera) recorded in Slovakia.Folia Zool., 43(4): 393–410.
OBUCH J., 1995a: Potrava niektorých vtáčích predátorov v Slovenskom raji. Pp.: 83–87. In: Odborný seminár
k 30. výročiu ochrany prírody Slovenského raja. Spišská Nová Ves.
OBUCH J., 1995b: Nové poznatky o výskyte netopierov v jaskynných tanatocenózach. Netopiere, 1: 29–38.
TULIS J. 2001: Netopiere v Stratenskej jaskyni. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 32(1): 44–45.
TULIS J. & NOVOTNÝ L., 1988: Inventarizačný speleologický výskum ŠPR Kyseľ, Slovenský raj. Nepubl.
rukopis, Slovenská speleologická spoločnosť, Oblastná skupina Spišská Nová Ves, 31 pp.
TULIS J. & NOVOTNÝ L., 1989: Jaskynný systém Stratenskej jaskyne. Osveta, Martin, 464 pp.
UHRIN M. (ed.), 1995: Sčítanie netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1994/1995. SAŽP, Revúca,
nepubl. rukopis, 17 pp.
UHRIN M. (ed.), 1996: Sčítanie netopierov na zimoviskách Slovenskej republiky 1995/1996.SAŽP, Revúca,
nepubl. rukopis, 9 pp.
UHRIN M., 1998: Prehľad poznatkov o netopieroch (Mammalia: Chiroptera) systému Dobšinská ľadová
jaskyňa – Stratenská jaskyňa. Aragonit, 3: 15–18.
UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť I.: Myotis dasycneme
a Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník
referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
251

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 252, 2002
ISSN 1213-6123
Zimný výskyt netopierov
v Čiernohorskom jaskynnom systéme
Ján TENCER
Trnková 77, SK–040 01 Košice, Slovensko; jantencer@hotmail.com
Alternatívne názvy. Čiernohorská nižná–Veterná– Kamenné oči.
Lokalizácia. (6787, 1466–1489 m n. m.) – východné Slovensko, Vysoké Tatry (182), k. ú. Tatranská Javorina.
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa vo vysokohorskom kras. Celková dĺžka je 2245 m s hĺbkou 232 m
(Magdolen 1993, 1994, 1997, Magdolen & Tencer 1994, 1998, Šmída 1994).
Výskum netopierov. Záznamy o netopieroch v systéme uskutočnil speleológ Ján Tencer.
Sčítavatelia. Ján Tencer.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Čiernhorskom jaskynnom systéme
Dátum / druh Mmyo Mmys Enil Paur spolu
27. 1. 1993 12 4 3 – 19
4. 2. 1994 3 4 4 – 11
I. 1995 7 4 3 1 15
I. 1995 8 3 2 1 14
Literatúra
MAGDOLEN P., 1993: Kamenné oči – denivelácia 129 m. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 24(3): 13–14.
MAGDOLEN P., 1994: Tatry –Čiernohorská nižná. Speleofórum, 13: 68–69.
MAGDOLEN P., 1997: Javorová dolina. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 28(4): 68.
MAGDOLEN P. & TENCER J., 1994: Jaskynný systém strednej časti Úplazu vo Vysokých Tatrách. Sprav. Slov.
Speleol. Spoloč., 25(4): 4–9 .
MAGDOLEN P. & TENCER J., 1998: Čiernohorský systém – donosené spojenie. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč.,
29(1): 15–20.
ŠMÍDA B., 1994: Nové objavy vo Vysokých Tatrách. Krásy Slov., 71(3–4): 45.
252

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 253–255, 2002
ISSN 1213-6123
Menšie zimoviská netopierov Slovenského raja
Peter KAŇUCH 1 , Martin CEĽUCH 2 , Katarína JANEČKOVÁ 3 ,
Andrea HÁJKOVÁ 4 & Bedřich HÁJEK 5
1, 2
A. Matušku 7, 080 01 SK–Prešov, Slovensko; 1 celuch@vsld.tuzvo.sk, 2 kanuch@sav.savzv.sk
3
Jakubská 1, SK–831 06 Bratislava, Slovensko; kajane@pobox.sk
4, 5
Štúrovo nábr. 12/48, SK–052 05 Spišská N. Ves, Slovensko; 4 pipistrelka@pobox.sk, 5 slovraj@spisnet.sk
Čertova diera
Lokalizácia. (7088, 578 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Nachádza sa
vo východnom výbežku Čertovej sihote, oproti Tomášovskému výhľadu.
Popis. Tunelovitá jaskyňa dlhá 61 m.
Výskum netopierov. Prvýúdaj pochádza z roku 2000.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Mmyo (1), Paus (1), 5. 1. 2001 – Rhip (1), Bbar (2), Plecotus sp. (1).
Boli zistené 2 druhy netopierov.
Čertova jaskyňa
Alternatívne názvy. Jaskyňa nad Čertovou dierou, vo výsledkoch zimného sčítania 1994/95 bola nesprávne
uvedená ako Čertova diera.
Lokalizácia. (7088, 619 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Nachádza sa
vo východnom výbežku Čertovej sihote, oproti Tomášovskému výhľadu, nad Čertovou dierou.
Popis. Jaskyňa dlhá 257 m s hĺbkou 38 m. Vchod je nevýrazný, bez portálu. Nasleduje priepasť ca. 15 m.
Potom sa jaskyňa rozvetvuje do dvoch smerov.
Výskum netopierov. Prvýúdaj pochádza zo zimy 1994 (Dulák 1995).
Sčítavatelia. Roman Dulák, Štefan Danko, Peter Pjenčák, Peter Kaňuch a Martin Ceľuch.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ tu bolo zaznamenaných 5 druhov netopierov (tab. 1).
Ďalšie údaje. 3. 11. 1994 – Rfer (1), Rhip (1), Mmyo (2).
Diera na Čingove II.
Alternatívny názov. Skalná diera v Čingove II.
Lokalizácia. (7088, 504 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Spišské Tomášovce.
Jaskyňa je nad parkoviskom v rekreačnej oblasti Čingov.
Popis. Jaskyňa dlhá 13 m.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza z 13. 2. 2000.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. 13. 2. 2000 – Eser (1), 30. 12. 2000 – neg. Bol zistený iba 1 chladnomilný druh.
253

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Čertovej jaskyni
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mmys/bra Enil Bbar Paus spolu
1994 / 1995 1 14 4 – – – 1 20
12. 2. 2000 – 13 2 1 – – – 16
5. 1. 2001 – 17 1 – 1 2 – 21
Koniarova jaskyňa
Lokalizácia. (7187, 1090 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Vernár.
Popis. Jaskyňa má charakter jednej, málo členitej chodby v dĺžke 327 m.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza zo zimy 1994/1995 (Dulák 1995).
Sčítavatelia. Roman Dulák, Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. Bolo zaznamenaných 6 druhov zimujúcich netopierov (tab. 2).
Na Skale
Alternatívny názov. Jaskyňa v skale.
Lokalizácia. (7188, 980 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Stratená.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou ca. 100 m. Vstup je nenápadná diera, za ktorou nasleduje plazivka. Jaskyňa sa
končí väčšou sieňou.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza zo 4. 3. 2000.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 2000 – Rhip (1), Mmyo (4), Mdau (1), 2. 1. 2001 – Rhip (1), Mmyo (1), Mmys/bra
(1), indet. (1). Boli zastihnuté 3 druhy netopierov.
Ružová jaskyňa
Lokalizácia. (7088, 723 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Jaskyňa ca.
250 m J pod Kláštoriskom.
Popis. Jaskyňa s mohutným portálom, za ktorým nasleduje úzka bahnitá chodba v dĺžke 57 m.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza z 12. 2. 2000.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Rhip (1), 28. 12. 2000 – Eser (1). Boli zistené dva druhy netopierov.
Vtáčia jaskyňa
Lokalizácia. (7088, 643 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Nachádza sa
vo východnom výbežku Čertovej sihote, oproti Tomášovskému výhľadu, nad Čertovou jaskyňou.
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Koniarovej jaskyni
Dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mdau Mdas Mm/b Eser Paur spolu
1994 / 1995 – 11 – – – – 1 1 13
4. 3. 2000 1 5 – 5 1 – – 1 13
2. 1. 2001 1 2 1 – – 1 – – 5
254

Popis. Jaskyňa s výrazným vchodom, stúpa smerom dohora v dĺžke 44 m, kde sa zužuje.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza z 12. 2. 2000.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Enil (1), 5. 1. 2001 – neg. Bol zistený iba E. nilssonii.
Zbojnícke diery I. a II.
Názvy lokalít. Zbojnícka diera I.; Zbojnícka diera II.
Lokalizácia. (7088, 710 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Dve jaskyne
ca. 250 m J pod Kláštoriskom.
Popis. Malé jaskyne s dĺžkou ca. 10 a 15 m.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza z 12. 2. 2000.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek.
Zhrnutie poznatkov. 12. 2. 2000 – Enil (1), Bbar (1). Boli zaznamenané 2 druhy netopierov.
Zlatá diera
Názov lokality. Zlatá diera – prednáčasť.
Lokalizácia. (7088, 650 m n. m.) – východné Slovensko, Slovenský raj (022), k. ú. Letanovce. Vchod leží
na ľavom svahu doliny Tomášovská Belá 45 m nad hladinou Bieleho potoka, pod najspodnejším skalným
stupňom s východnou expozíciou.
Popis. Dĺžka 593 m, aktívny podzemný tok. Jaskyňa predstavuje úzku a vysokú puklinovú chodbu so štyrmi
jazerami, dvoma sifónmi a zrejme viacerými vetracími otvormi. Od vchodu dno klesá po 1. jazero
(výška do 7 m), kde je odtokový kanál, ktorý za normálnych klimatických podmienok odvádza celý prítok
vody. Nasleduje výrazné 2. rebro a 2. jazero, ktoré má charakter občasného sifónu. Dĺžka chodby po 2.
jazero je 125 m, ďalšie časti sú dostupné len s potápačskou technikou. Pri mimoriadne vysokom stave vody
je aj vstupná časť zaplavená a voda vyteká z vchodu jaskyne.
Výskum netopierov. Zlatá diera je známa od nepamäti, najstaršie nápisy v jaskyni sú z r. 1706. Výskyt
Myotis myotis a Rhinolophus euryale uvádza Gríger (1968). V roku 2000 uskutočnili chiropterologický
výskum A. Hájková, B. Hájek a M. Lehocký (po 2. jazero).
Zhrnutie poznatkov. 14. 2. 2000 – Mmyo (2), Mema (1), 31. 12. 2000 (po 1. jazero) – Mmys/bra (1), Bbar
(2), 27. 1. 2001 (po 2. jazero) – Mmys/bra (1), Bbar (2). Zo staršieho obdobia (pred r. 1968) je uvádzaný iba
výskyt Myotis myotis a problematický výskyt Rhinolophus euryale.
Stav ochrany. Jaskyňa sa nachádza na území NPR Kyseľ, kde je možný pohyb návštevníkov len po vyznačených
turistických chodníkoch.
Literatúra
DROPPA A., 1978: Jaskyne severnej časti Slovenského raja. Čs. Kras, 29: 63–78.
DULÁK R., 1995: Zimujúce druhy netopierov v okolí mesta Svit. Stredoškolská odbornáčinnosť, 22 pp.
GRÍGER J., 1968: Vyvieračka a jaskyňa Zlatá diera v Slovenskom raji. Spiš, Košice, 2: 293–300.
LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1999/2000. Skupina pre ochranu netopierov,
Revúca, 28 pp.
SASVÁRI T., 1969: Súhrnná správa o doterajšom výskume Zlatej diery. Spravodaj Slovenský raj, Chránená
krajinná oblasť, 1(4): 18–20.
TULIS J. & NOVOTNÝ L., 1988: Inventarizačný speleologický výskum ŠPR Kyseľ, Slovenský raj. Nepubl.
rukopis. Slovenská speleologická spoločnosť, Oblastná skupina Spišská Nová Ves, 31 pp.
255

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 256, 2002
ISSN 1213-6123
Zimný výskyt netopierov v pivniciach Ľubovnianskeho
hradu
Štefan MATIS 1 & Miroslav FULÍN 2
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou; Slovensko, matis@enterra.sk
2
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice; Slovensko, vsmuz@stonline.sk
Názov lokality. Ľubovniansky hrad – pivnice.
Lokalizácia. (6690, 640 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Stará
Ľubovňa.
Popis. Zachovalé klenbovité pivničné priestory hradu v celkovej dĺžke ca 80 m.
Výskum netopierov. Doposiaľ bola uskutočnená iba jedna kontrola v r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis a M. Fulín.
Zhrnutie poznatkov. 27. 1. 1999 – Bbar (4). Bola zistená iba B. barbastellus.
256

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 257–258, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Spišsko-šarišského medzihoria
Peter KAŇUCH 1 & Martin CEĽUCH 2
1, 2
A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk
Kamenica
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Kamenica 2 [K-2, Zadné skalisko (Kyjovské bradielko), jaskyňa 2],
Kamenica 3 [K-3, Zadné skalisko (Kyjovské bradielko) jaskyňa 3].
Lokalizácia. (6791, 660 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Kamenica.
0,5 km J pod obcou Kyjov.
Popis. Malé jaskynky uprostred brala, blízko seba. Dĺžky ca. 8 a 10 m.
Výskum netopierov. Jaskyne sú kontrolované od r. 1998.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Tomáš Hajduk, Miroslav Fulín a Štefan Matis.
Zhrnutie poznatkov. Celkom zastihnuté 4 druhy (tab. 1).
Ďalšie údaje. 30. 12. 1998 – Mmyo (1).
Panelové bloky na sídlisku III, Prešov
Lokalizácia. (6993, ca 270 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690) k. ú.Prešov.
Bytovky na konci sídliska, najmä ulice Bajkalská a Prostějovská.
Popis. Panelové obytné 3- až 9-poschodové bloky. Ako úkryt netopierom slúži dutý priestor v strešnej atike,
prípadne štrbiny medzi panelmi.
Výskum netopierov. Prvýúdaj pochádza z 15. 9. 1998, kedy sa sčítala vyletujúca kolónia na Bajkalskej
ulici (pozri tiež Kaňuch & Ceľuch 2000).
Sčítavatelia. Martin Ceľuch a Peter Kaňuch.
Zhrnutie poznatkov. 2. 1. 1999 – Nnoc (kolónia), 3. 2. 2001 – Nnoc (niekoľko agregácií v atike).
Stav ochrany. Potreba informovania a spolupráce s obyvateľmi pri vzniku problémov.
Ďalšie údaje. Vizuálne sčítanie vyletujúcich jedincov: 15. 9. 1998 – Nnoc (171), 20. 8. 1999 – Nnoc (50).
Odchyt do harfy: 17. 9. 1998 – Nnoc (16) (Bajkalská ul.).
Pivnica pod hradom Plaveč
Lokalizácia. (6791, 530 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Plaveč.
J nad obcou Plaveč.
Popis.Kamenná pivnica pod hradom, čiastočne zasypaná. Je tvorená dvoma miestnosťami s dĺžkou ca. 10 m.
Výskum netopierov.Prvýúdaj je z r. 1998 (tab. 2).
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Tomáš Hajduk, Miroslav Fulín a Štefan Matis.
257

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Kamenica 2 a Kamenica 3
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Bbar Paur spolu
Kamenica 2 27. 1. 1999 – – 1 – 1
Kamenica 3 27. 1. 1999 – 1 – – 1
19. 2. 2000 1 – – 1 2
Pivnica pod Šarišským hradom
Lokalizácia. (6993, 570 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Veľký
Šariš. NPR Šarišský hradný vrch, nad obcou VeľkýŠariš.
Popis. Kamenná pivnička pod hlavnou vežou hradu, z veľkej časti zasypaná.
Výskum netopierov.Prvýúdaj pochádza z 30. 12. 1997.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch a Iveta Kirnerová.
Zhrnutie poznatkov. 30. 12. 1997 – Paus (1), 23. 12. 1998 – neg. Zastihnutý iba 1 druh.
Stav ochrany. Odhadzovanie odpadkov turistami.
Pivnica vo Veľkom Šariši
Názov lokality. VeľkýŠariš, Hlavná ul. 42.
Lokalizácia. (6993, 270 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (690), k. ú. Veľký
Šariš.
Popis. Kamenná pivnica pod domom.
Výskum netopierov. Bližšie neurčené netopiere tu boli pozorované aj v minulých rokoch (Sárossy in verb.).
Sčítavatelia. Peter Kaňuch a Martin Sárossy.
Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1999 – Paus (3).
Pod Alžbetkou
Lokalizácia. (6993, 290 m n. m.) – východné Slovensko, Spišsko-šarišské medzihorie (310), k. ú. Veľký
Šariš. Pivnica nad mlynským náhonom za mlynom pod cintorínom pri kostolíku sv. Alžbety.
Popis. Pivnica v sprašovom profile, v súčasnosti nevyužívaná a čiastočne zasypaná s dĺžkou ca 20 m.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Sárossy.
Zhrnutie poznatkov. 30. 12. 2000 – Rhip (1).
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Pivnici pod hradom Plaveč
Dátum / druh Paur spolu
30. 12. 1998 2 2
26. 1. 1999 – –
19. 2. 2000 1 1
Literatúra
KAŇUCH P. & CEĽUCH M., 2000: Výskyt Nyctalus noctula v panelových budovách mesta Prešov v rokoch
1998–1999. Vespertilio, 4: 146–148.
258

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 259–260, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v Stolických vrchoch
Miroslav FULÍN 1 & Ervín HAPL 2
1
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice; Slovensko, vsmuz@stonline.sk
2
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca; Slovensko, hapl@sopsr.sk
Kokavka
Názvy lokalít. Kokavka – vrchnáštôlňa (1) a spodnáštôlňa (2).
Lokalizácia. (7484, 1 – 420 m n. m., 2 – 415 m n. m.) – stredné Slovensko, Stolické vrchy (030), k. ú.
Kokava nad Rimavicou, časť Zahrabina. Ústia oboch štôlní sú bezprostredne pri hlavnej ceste č. 526 z Kokavy
n/R do Hriňovej. Vrchnáštôlňa je v mieste odbočky lesnej cesty, spodná je o 200 metrov nižšie.
Popis. Sčasti prepadnuté ústia štôlní sú zavezené komunálnym domovým odpadom. Portál ústia vrchnej
štôlne má profil na šírku 4 m a na výšku 2 m. Chodba vrchnej štôlne sa po 10 m od vstupu prudko zatáča
doprava a cez zával s drevenou výstužou pokračuje v miernom ohybe v dĺžke 130 m. Po 30 m vybieha
doprava prekop dlhý 50 m. Profil chodby 2 m široký a 1,8 m vysoký.Vspodnej štôlni zosuvom horninového
materiálu z portálu ústia vznikla prirodzená hrádza, zamedzujúca odtoku vody z bane. Jej hĺbka je ca. 1
m a postupne sa splytčuje v dĺžke 80 m. Hlavná chodba v dĺžke 220 m má priamy priebeh. Po 110 m z nej
vybieha vľavo prekop dlhý 225 m. V prekope v závere vybieha ďalší prekop doľava. Miernym oblúkom sa
zatáča vpravo a úzkym prekopom je prepojený do pôvodnej chodby. Na troch miestach je tu navŕšený trus
netopierov v priemere 30×20 cm. Profil chodieb má charakter chodieb vrchnej štôlne. Po stenách oboch
štôlní sú vyzrážané sírany.
Výskum netopierov. O chiropterologickom prieskume banských priestorov oboch štôlní neexistuje literárny
údaj. Prvýkrát prieskum zimného výskytu netopierov vykonal Fulín v zime 1996/1997 a potom každú
zimu.
Sčítavatelia. Zimné sčítanie v uvedených rokoch vykonal Miroslav Fulín spolu s manželkou.
Zhrnutie poznatkov. Vo vrchnej i spodnej štôlni bolo doposiaľ zistených 5 druhov netopierov (tab. 1, 2).
V oboch je dominantným druhom Rhinolophus hipposideros. Ostatné zistené druhy sa vyskytujú ojedinelo.
Spolu bolo počas zimovania zistených v oboch štôlňach 7 druhov netopierov. Podľa doterajších poznatkov
sa domnievame, že obe štôlne tvoria jednotný systém zimoviska pre existujúcu populáciu netopierov.
Ďalšie údaje. Spodnáštôlňa: 9. 12. 2000 – Rhip (65), Mmyo (2), Mbech (1). Vrchnáštôlňa: 9. 12. 2000 –
Rhip (17), Mema (1).
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Kokava – vrchná štôlňa
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Bbar Paus spolu
3. 3. 1997 19 – – – – 19
6. 3. 1998 12 – – – – 12
27. 2. 1999 23 1 – 2 1 27
20. 2. 2001 32 – 2 – – 34
259

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Kokava – spodnáštôlňa
Dátum / druh Rhip Reur Mmyo Mema spolu
3. 3. 1997 67 – – 1 68
6. 3. 1998 73 3 – – 76
27. 2. 1999 66 – 1 – 67
20. 2. 2001 49 1 2 – 52
Stav ochrany. Bane sú vyrazené v pevnom horninovom masíve a iba miesta dislokácií predstavujú hrozbu
zavalenia chodieb. Negatívom je aktuálna skládka komunálneho odpadu priamo vo vstupe do podzemných
priestorov.
Kutacia štôlňa
Alternatívny názov. Hornáštôlňa.
Lokalizácia. (7485, ca. 450 m n. m.) – stredné Slovensko, Stolické vrchy (030), k. ú. Kokava nad Rimavicou.
Nachádza sa približne 2 km poniže Kokavy nad Rimavicou (pod Pílou) na ľavej strane doliny.
Popis. Štôlňa má dve vetvy s celkovou odhadnutou dĺžkou 200 m. Jedna z vetiev je čiastočne zaplavená
vodou.
Výskum netopierov. Z lokality z minulosti neexistuje žiaden údaj o výskume netopierov. Kontrola lokality
sa uskutočnila na základe podnetu Okresného úradu v Revúcej v súvislosti s plánom uzavretia štôlne.
Sčítavatelia. E. Hapl, D. Blanár.
Zhrnutie poznatkov. 23. 2.1999 – Rhip (9 + 1 mŕtvy). Zistený jeden druh netopiera (R. hipposideros).
Stav ochrany. Na základe posúdenia v súvislosti so zabezpečením starého banského diela sa vchod do
štôlne mal zabezpečiť uzáverom s možnosťou vletu netopierov.
Ďalšie údaje. Len vchod: 29. 9. 1998 – Rhip (počet nezistený). Netting: 29. 9. 1998 – Rhip (21), Reur (1),
Mmyo (1), Bbar (1).
260

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 261–274, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v Strážovských vrchoch
Jozef ONDRUŠKA
Jana Nerudu 417/5, SK–018 51 Nová Dubnica, Slovensko
Pružinská jaskyňa
Alternatívny názov. Dúpna jaskyňa.
Lokalizácia. (7077, 590 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Pružina. Jaskyňa sa
nachádza 1 km východne od obce Predhorie, vchod je ca. 100 m nad údolím Rečice v severnom svahu
Čierneho vrchu (kóta 937).
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu tvorenú jednou hlavnou chodbou širokou 2–20 m, vysokou 1,2–5,5 m a
troma bočnými chodbičkami. Jedna z nich končí na povrchu a dve slepo v puklinách, ktoré sú na konci
rozšírené a pokryté sintrovými nátekmi. Jaskyňa jedlhá 93 m. V zadných častiach jaskyne je bohatá
kvapľová výzdoba. Dno je tvorené prevažne skalným podkladom. Pri vchode je nesúvislá vrstva sutinového
materiálu s množstvom väčších zrútených balvanov a hliny (Janáčik 1963).
Výskum netopierov. Prítomnosť veľkého množstva netopierieho guána v celej jaskyni spomína Janáčik
(1963). V roku 1966 preskúmal Štollmann (1968) jaskyňu z chiropterologického hľadiska. Systematický
chiropterologický výskum na lokalite sa však realizuje až od roku 1996, od kedy je jaskyňa pravidelne
kontrolovaná v zimnom období a sporadicky aj počas celého roka. Na jeseň 1997 bol pred vchodom uskutočnený
netting.
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania je v súčasnosti Jozef Ondruška. Zimných sčítaní sa v rôznych termínoch
zúčastnili: Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Peter Masarovič, Peter Medzihradský a Ján
Taliga.
Zhrnutie poznatkov.Vofebruári 1966 zaznamenal Štollmann (1968) v Pružinskej jaskyni dva druhynetopierov
– Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis. Tieto dva druhy v súčasnosti na lokalite výrazne dominujú.
Okrem nich tu pravidelne zimuje druh Barbastella barbastellus. Ďalšími druhmi hibernujúcimi v tejto jaskyni
sú Myotis mystacinus/brandtii, Myotis daubentonii, Eptesicus nilssonii a Plecotus auritus (tab. 1). Celkový
počet zimujúcich netopierov sa pohybuje v rozmedzí 150–200 exemplárov. V rokoch 1986 a 1987 bola v jaskyni
na mieste s najvyšším stropom pozorovaná aj malá letná kolónia druhu Myotis myotis (ca. 15 ex.).
Stav ochrany. Jaskyňaječasto navštevovaná, preto tu dochádza predovšetkým v zimnom období krušeniu
hibernujúcich netopierov. Najväčším ohrozením ječasté kladenie ohňa priamo vo vnútri jaskyne. V roku
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Pružinskej jaskyni
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/b Mdau Msp. Enil Bbar Paur Psp. indet. spolu
10. 2. 1966 6 2 – – – – – – – – 8
2. 3. 1996 47 146 – 1 2 – 3 2 – – 201
30. 1. 1997 81 131 1 – 1 2 2 – 1 – 219
8. 2. 1998 51 97 – 1 – – 4 – 1 5 159
29. 12. 1998 63 82 – – – – 4 – – 3 152
5. 1. 2000 67 77 – – – – 2 – – 4 150
27. 2. 2001 56 84 – – 2 – 4 – – 2 148
261

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Četníkova svadba
Dátum/druh Rhip Mmyo Mm/o Mm/b Mema Msp. Paur Psp. indet. spolu
18. 1. 1997 1 2 – – – – – – – 3
4. 1. 1998 – 1 – 1 – – 1 – – 3
12. 2. 2000 – 5 – – – – – 1 4 10
11. 2. 2001 – – 63 – 7 5 1 – 6 82
2000 bol v tesnej blízkosti lokality vybudovaný náučný chodník, čo pravdepodobne ešte viac prispeje
kzvýšeniu návštevnosti.
Ďalšie údaje. 22. 2. 1996 – Rhip (39), Mmyo (98), Mdau (2), Bbar (4), indet. (1), 16. 6. 1996 – Rhip (2), 27.
9. 1996 – Rhip (75), Mmyo (3), indet. (1), 28. 12. 1996 – Rhip (30), Mmyo (40), Mmys/bra (2), Bbar (3), 16.
8. 1997 – indet. (1), 29. 8. 1997 – Rhip (7), Mmyo (1), 1. 9. 1997 – Rhip (4), Mmyo (1), Mdau (1), indet. (1),
8. 2. 1998 – Rhip (51), Mmyo (97), Mdau (1), Bbar (4), Plecotus sp. (1), indet. (5). Netting: 26. – 27. 9. 1997
– Mmyo (17), Paur (2).
M o j t í nsky
kras
Mojtínsky kras predstavuje rozsiahle krasovéúzemie s množstvom jaskýň. Z hľadiska zimovania netopierov
sú najvýznamnejšie Dúpna jaskyňa pri Pružine a Malá aVeľká závadská jaskyňa pri Zemianskej Závade.
Vzhľadom na ich významnosť sú spracované samostatne. Okrem týchto jaskýň boli zimujúce netopiere
nájdené aj v ďalších 28 jaskyniach, ktoré sú spracované v nasledovnom príspevku.
Babirátka
Alternatívny názov. Barbirátka.
Lokalizácia: (6976, 415 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa
500 m J od obce Mlynište v Radotinskej tiesňave.
Popis: Babirátka (Janáčik 1963) je horizontálna jaskyňa dlhá 19 m. Vchod má rozmery 4×8 m, ale väčšia
časť jaskyne je plazivková.
Zhrnutie poznatkov: 30. 1. 1997 – Myotis sp. (1), 8. 2. 1998 – Eser (1), 29. 12. 1998 – neg., 2. 2. 2000 –
Rhip (1).
Četníkova svadba
Lokalizácia. (7076, 1150 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čičmany. Nachádza
sa 500 m JV od kóty Strážov (1213,3).
Popis. Četníkova svadba má kruhovitý vchod s priemerom 1 m. Ide o prevažne horizontálnu jaskyňu dlhú
ca. 500 m. Prednáčasť je plazivková s menšími sieňami, v zadnej časti sa nachádzajú aj veľké siene.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz tu bolo zistené zimovanie 4 druhov netopierov (tab. 2).
Ďalšie údaje. 11. 10. 1996 – Plecotus sp. (1), 9. 2. 1997 – Mmyo (2), 23. 8. 1997 – Mmyo (1), indet. (1), 20.
3. 1999 – Mmyo (10), 2. 4. 1999 – Rhip (1), Mmyo (13), 19. 3. 2000 – Mmyo (14), 2. 4. 2000 – Mmyo (24),
Plecotus sp. (1).
Jánošíkova jaskyňa
Alternatívne názvy. Veľká Strážovská jaskyňa, Veľká jaskyňa v Strážove.
Lokalizácia. (7076, 1170 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Zliechov. Nachádza
sa pri kóte Strážov (1213,3).
262

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jánošíkovej jaskyni
Dátum / druh Rhip Mmyo Mnat Mbech Mm/b Mdau Msp. Ppip Pnat Paur Psp. indet. spolu
3. 3. 1996 – 47 1 – 1 – 1 1 – – – – 51
9. 2. 1997 – 35 – – 1 – – – – – – – 36
29. 12. 1997 – 17 – – 5 1 – – – – 1 1 25
5. 3. 2000 2 39 – – – – 1 – 1 1 – 2 46
22. 12. 2000 2 38 – 1 1 – 2 – – 2 – 2 48
Popis. Jánošíkova jaskyňa je 100 m dlhá horizontálna jaskyňa s vchodom s rozmermi 0,8×1 m. V strednej
a zadnej časti jaskyne sa nachádzajú veľké siene.
Zhrnutie poznatkov. Celkove bolo v jaskyni zaznamenané zimovanie 8 druhov netopierov (tab. 3). Pravidelne
tu však zimuje len Myotis myotis v počte 17–47 ex.
Ďalšie údaje. 31. 12. 1995 – Mmyo (30), Myotis sp. (1), 18. 1. 1996 – Mmyo (22), 9. 10. 1996 – Mmyo (1),
2. 4. 1999 – Mmyo (15).
Jaskyňana Rúbani
Lokalizácia. (7076, 656 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa
ca. 400 m J od obce Mojtín.
Popis. Jaskyňa je plazivková, väčšie priestory sú len v zadnej časti. Jej dĺžka dosahuje 500 m a hĺbka takmer
100 m (Velič 1985). Jaskyňa je v súčasnosti uzavretá. Pri uzatváraní bol ponechaný otvor pre netopiere.
Zhrnutie poznatkov. 11. 1. 1997 – neg., 21. 2. 1998 – neg., 20. 2. 1999 – Plecotus sp. (1).
Jaskyňa u Zbojníka
Lokalizácia. (7075, 660 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Horná Poruba. Nachádza
sa 700 m V od obce Horná Poruba v masíve Vápča.
Popis. Jaskyňu tvorí jeden okrúhly priestor s dĺžkou5m,šírkou 2,5 m a výškou 2,4 m. Vo vchode s rozmermi
2×2,4 m sú zamurované zárubne a poškodené dvere.
Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1997 – Bbar (1), 1. 2. 1998 – Bbar (1).
Jaskyňa v Dubovej
Lokalizácia. (6976, 433 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa
700 m Z od obce Mlynište, v Radotinskej doline v masíve Sokolia, 150 m od Strážovského potoka.
Popis. Jaskyňa v Dubovej je horizontálna jaskyňa dlhá 14 m. Za vchodom s rozmermi 2×2 m nasledujú dve
siene s veľkosťou 3×4 m.
Zhrnutie poznatkov. 30. 1. 1997 – Enil (1), 8. 2. 1998 – neg., 27. 2. 2000 – neg.
Ďalšie údaje. 28. 8. 1996 – Rhip (1), 6. 9. 1997 – Rhip (1).
Jaskyňa v hornom prietine
Lokalizácia. (7076, 750 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Košecké Rovné.
Nachádza sa 600 m Z od obce Košecké Rovné v masíve Čierneho vrchu.
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu dlhú 16 m. Vchod má rozmery 1×1,5 m. Priemernášírka chodby je 1 m.
Zhrnutie poznatkov. 19. 2. 1997 – indet. (1).
263

Jaskyňa v Medzivrší
Alternatívny názov. Priepasť na Medzivrští.
Lokalizácia. (7076, 636 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa
priamo v obci Mojtín.
Popis. Jaskyňa má vybetónovaný vchod, ktorý je čiastočne uzavretý betónovým príklopom 60×60 cm.
Priepasť je hlboká 16 m a zvonovito sa rozširuje – dno má rozmery 4×4m.
Zhrnutie poznatkov. 9. 3. 1997 – Rhip (1).
Jaskyňa v Sovej skale
Lokalizácia. (7075, 765 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dubnica nad Váhom.
Nachádza sa 700 m JV od Beňovej skaly (kóta 807,7) a 2,5 km JZ od obce Horná Poruba.
Popis. Jaskyňa v Sovej skale je horizontálna jaskyňa dlhá 12 m. Vchod má rozmery 0,8×1 m. V zadnej časti
sa nachádza sieň s veľkosťou 4×1,7 m.
Zhrnutie poznatkov. 4. 1. 1997 – Plecotus sp. (1), 1. 1. 1998 – Paur (1).
Jaskyňa v stene
Alternatívny názov. Temešská jaskyňa I.
Lokalizácia. (7176, 903 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Temeš. Nachádza sa
pri kóte Temešská skala (909,7).
Popis. Jaskyňamá vchod s rozmermi 1×3 m. Je 17 m dlhá a nachádza sa v nej viacero sieníširokých 1,5 m
s výškou4m.
Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1997 – neg., 1. 2. 1998 – Rhip (1), Mmyo (1), Paur (1), 24. 1. 1999 – neg., 27. 2.
2001 – Rhip (1), Plecotus sp. (1).
Jaskyňa v Strieľanej skale
Lokalizácia. (7076, 521 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa
700 m SV od obce Mojtín v masíve Ďuriše (kóta 726,5).
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu dlhú 33 m. Vchod má rozmery 1×2 m. Väčšia časť jaskyne má plazivkový
charakter. V zadnej časti sa nachádza sieň dlhá 8m,široká 1,7 m a vysoká 1,7 m.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz tu bolo zistené zimovanie len jednotlivých exemplárov 3 druhov netopierov
(tab. 4).
Ďalšie údaje. 15. 1. 1997 – Rhip (2), 30. 11. 1997 – Rhip (1).
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni v Strieľanej skale
Dátum / druh Rhip Mmyo Paur indet. spolu
28. 12. 1995 – – – – –
25. 1. 1997 2 – – 1 3
15. 1. 1999 – 1 – – 1
29. 1. 2000 1 1 1 – 3
264

Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni v Temešskej skale
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/o Mm/b indet. spolu
2. 2. 1997 40 – – – – 40
1. 2. 1998 33 7 – – – 40
24. 1. 1999 33 1 – – 1 35
27. 2. 2001 16 – 2 1 – 19
Jaskyňa v Temešskej skale
Alternatívny názov. Temešská jaskyňa II.
Lokalizácia. (7176, 900 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Temeš. Nachádza sa
pri kóte Temešská skala (909,7 m).
Popis. Jaskyňamá dĺžku 24 m. Za úzkym plazivkovým vchodom sa nachádza veľká sieň na báze tektonickej
pukliny dlhá 22 m, široká 1,5 m a vysoká 3m.
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňumožno považovať za významné zimovisko Rhinolophus hipposideros, ktorý
tu pravidelne zimuje v počte 16–40 ex. (tab. 5).
Ďalšie údaje. 25. 2. 1997 – Rhip (38).
Jaskyňa v Uhliskách
Lokalizácia. (7076, 1020 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čičmany. Nachádza
sa 800 m V od Strážova (kóta 1213,3 m).
Popis. Jaskyňa v Uhliskách je horizontálna jaskyňa dlhá 53,8 m. Vchod má rozmery 2×3 m. Predná časť
jaskyne je široká 5 m, vysoká 6msmalýmbočným vchodom. Zadná časť je plazivková.
Zhrnutie poznatkov. Celkove tu bolo zaznamenané zimovanie 4 druhov netopierov (tab. 6).
Komorice I
Lokalizácia. (7075, 771 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Horná Poruba. Nachádza
sa 1,5 km V od obce Horná Poruba v masíve Vápeč (kóta 955,5).
Popis. Jaskyňa má vchod s rozmermi 1,5×1,7 m. Približne 42 m dlhá vstupná chodba vysoká 4 m sa na
konci rozdvojuje – jedna plazivková chodba smeruje dole a na jej konci sa nachádza menšia sienka, druhá
chodba smeruje hore, je širšia (asi 1 m) a na konci má sieň dlhú 5m,širokú 5 m a vysokú 1,5 m.
Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1997 – Rhip (4), Bbar (1), 1. 2. 1998 – Rhip (1), Mmys/bra (1), Bbar (1).
Komorice II
Lokalizácia. (7075, 781 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Horná Poruba. Nachádza
sa 20 m od jaskyne Komorice I smerom k obci Horná Poruba.
Popis. Jaskyňa je dlhá 18,4 m a má skôr plazivkový charakter. Vchod má rozmery 1,3×0,7 m.
Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1997 – Bbar (1), Plecotus sp. (1).
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni v Uhliskách
Dátum / druh Rhip Mmyo Enil Paur indet. spolu
9. 2. 1997 2 2 – – – 4
29. 12. 1997 3 2 – 3 – 8
5. 3. 2000 2 – 1 – 1 4
22. 12. 2000 2 – 1 – – 3
265

Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Lajošova diera
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Mm/b Bbar spolu
11. 2. 1996 2 1 – – 1 3
15. 1. 1997 1 1 1 1 – 4
22. 2. 1998 1 – – – – 1
11. 12. 1998 – – – – – –
30. 1. 2000 – – – – – –
Lajošova diera
Lokalizácia. (6976, 504 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Beluša. Nachádza sa
1 km J od obce Belušské Slatiny v masíve Butkov (kóta 764,6).
Popis. Lajošova diera je 17 m dlhá jaskyňa s vchodom veľkým 0,5×0,4 m. Za vchodom sú dve siene, väčšia
je 8 m dlhá, 3mširoká a 7 m vysoká.
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období tu boli zaznamenané len jednotlivé exempláre viacerých druhov
netopierov (tab. 7).
Ďalšie údaje. 14. 2. 1996 – Rhip (2), Mmyo (1), Bbar (1).
Líščie diery
Lokalizácia. (6976, 429 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa
15 m JV od Jaskyne v Dubovej. Pôvodne išlo o dve jaskyne nazývané Líščia diera I a Líščia diera II.
Popis. Ide o 25 m dlhú horizontálnu jaskyňu s dvoma vchodmi (každý o priemere 70 cm). Väčšia časť
jaskyne má plazivkový charakter, väčšie priestory sú len v zadnej časti.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz tu bolo zaznamenané zimovanie len jednotlivých exemplárov 4 druhov netopierov
(tab. 8).
Ďalšie údaje. 15. 1. 1997 – Rhip (2), Bbar (1), 6. 9. 1997 – indet. (2).
Matkina jaskyňa
Lokalizácia. (7076, 816 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa
600 m SZ od kóty Sokolie (1032,4).
Popis. Jaskyňa má plazivkový vchod. V zadnej časti sa nachádza sieň vysoká 5 m, široká 1,5 m a dlhá 7m.
Celková dĺžka dosahuje 17 m.
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 1997 – Plecotus sp. (1), 25. 1. 1998 – Paur (1).
Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Líščie diery
Dátum / druh Rhip Mmyo Bbar Psp. spolu
30. 1. 1997 2 – 1 – 3
8. 2. 1998 – 1 – 1 2
27. 2. 2000 1 – – – 1
266

Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Mojtínskej jaskyni
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/o Msp. Bbar indet. spolu
4. 3. 1996 1 1 – 3 – – 5
15. 2. 1997 – 7 – – 1 1 9
31. 12. 1997 3 5 – – 2 – 10
23. 1. 1999 1 3 – – 1 2 7
29. 1. 2000 3 2 – – – – 5
13. 1. 2001 1 – 2 2 – 2 7
Mojtínska jaskyňa
Alternatívny názov. Stará Mojtínska jaskyňa.
Lokalizácia. (7076, 578 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa
1 km SV od obce Mojtín.
Popis. Mojtínska jaskyňa (Janáčik 1963) je 46 m dlhá horizontálna jaskyňa. Hneď za vchodom s rozmermi
3×3 m je veľká sieň, ktorá je široká 15 m a vysoká 15 m.
Zhrnutie poznatkov. Spolu tu bolo zistené zimovanie 4 druhov netopierov, ktorých celkový počet sa pohyboval
v rozmedzí 5–10 ex. (tab. 9).
Ďalšie údaje. 18. 11. 1995 – Rhip (4), Mmyo (4), Bbar (1), Plecotus sp. (1), 5. 5. 1996 – Mmyo (2), 22. 9.
1996 – Rhip (1), 20. 10. 1996 – Rhip (4), Myotis sp. (1), 14. 12. 1996 – Rhip (1), Mmyo (2), Paur (2), 12. 1.
1997 – Mmyo (3), Bbar (1), indet. (2), 8. 3. 1997 – Mmyo (7), indet. (1), 29. 3. 1997 – Rhip (1), Mmyo (7),
19. 4. 1997 – Rhip (1), Mmyo (11), indet. (1), 5. 12. 1998 – Rhip (3), Mmyo (3), Bbar (1).
Otcova jaskyňa
Lokalizácia. (7076, 770 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa
100 m SZ od Matkinej jaskyne v masíve Sokolie (1032,4).
Popis. Jaskyňa má plazivkový vchod uzavretý mrežou a dve poschodia. Vrchné poschodie je skôr plazivkové,
v spodnom poschodí sú veľké siene a chodby, s priemernou výškou 3 m. V najväčšej sieni je jazero
s priemerom 9 m. Celková dĺžka jaskyne dosahuje vyše 100 m.
Zhrnutie poznatkov. Najpočetnejším druhom, ktorý zimuje v jaskyni, je Rhinolophus hipposideros
vpočtoch 13–22 ex. Okrem neho tu boli zaznamenanéďalšie 3 druhy (tab. 10).
Ďalšie údaje. 14. 11. 1999 – Rhip (6), Mmyo (8), Enil (1), 13. 1. 2001 – Rhip (21), Mmyo/oxy (7), Mmys (2),
Mmys/bra (1).
Partizánska jaskyňa
Lokalizácia. (7076, 940 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čičmany. Nachádza
sa 600 m V od Jaskyne v Uhliskách v masíve Strážova.
Popis. Jaskyňa je dlhá 25,6 m. Hneď za vchodom s rozmermi 3×1 m sa nachádza sieň vysoká 3m,široká
3 m a dlhá 7m.
Tab. 10. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Otcovej jaskyni
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Enil spolu
4. 3. 1997 13 2 – – 15
25. 1. 1998 22 4 1 – 27
5. 1. 2000 19 7 – 1 27
267

Zhrnutie poznatkov. 9. 2. 1997 – Mmyo (1), Enil (1), 29. 12. 1997 – Mmyo (1), 5. 3. 2000 – Paur (1), 22.
12. 2000 – Rhip (1), indet. (1).
Ďalšie údaje. 9. 10. 1996 – Rhip (1).
Priepasť medzi Kačkami
Alternatívny názov. Kortmanka.
Lokalizácia. (7077, 850 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza sa
500 m od kóty Ostrá Kečka (938,0).
Popis. Priepasť medzi Kačkami má zamrežovaný vchod 3×3 m. Ide o priepasť hlbokú 40 m šachtovitého
tvaru s priemerom 3 m. Na dne sú dve obrovské siene.
Zhrnutie poznatkov. 21. 12. 1997 – Rhip (1), Mmyo (12), Plecotus sp. (1), 9. 1. 1999 – Rhip (2), Mmyo (4),
3. 2. 2001 – Rhip (5), Mmyo/oxy (17), indet. (1).
Priepasť Sedmička
Lokalizácia. (7076, 1010 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Zliechov. Nachádza
sa 700 m JZ od kóty Strážov (1213,3).
Popis. Priepasť má vchod s rozmermi 2×4 m. Je hlboká 60 m a postupne sa klinovito zužuje do neprielezna.
Zhrnutie poznatkov. 3. 3. 1996 – Mmyo (15).
Ďalšie údaje. 23. 8. 1997 – indet. (1).
Priepasť v Hlbokom
Lokalizácia. (6976, 560 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Beluša. Nachádza sa
200 m J od Lajošovej diery.
Popis. Priepasť má vchod s rozmermi 1,5×1 m. Je hlboká 11,3 m a dlhá 13,5 m s jedným horizontálnym
medziposchodím. Priemerná šírka vertikály je 2,5 m.
Zhrnutie poznatkov. 14. 2. 1996 – neg., 15. 1. 1997 – Bbar (1), 22. 2. 1998 – neg., 11. 12. 1998 – Bbar (1),
30. 1. 2000 – Mmyo (1), indet. (1).
Sonda na Hrubej Kačke
Lokalizácia. (7077, 1012 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Pružina. Nachádza
sa 130 m Z od kóty Hrubá Kečka (1037,1).
Popis. Sonda na Hrubej Kačke je 17 m dlhá horizontálna jaskyňa rútivého charakteru s vchodom 70×70 cm.
Väčšia časť jaskyne je plazivková, v zadnej časti sa nachádza väčší priestor dlhý 7 m, široký 3 m a vysoký
1,5 m.
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 1997 – Mmyo (1).
Ďalšie údaje. 31. 12. 1996 – Mmyo (1), 15. 2. 1997 – Mmyo (1).
Veterná diera I
Lokalizácia. (6976, 851 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa
600 m JZ od kóty Ostrá Malenica (909,2).
Popis. Veterná diera I je šikmá jaskyňa viazaná na tektonickú puklinu. Za kruhovitým vchodom s priemerom
50 cm je 26 m dlhá chodba široká 1 m a vysoká 2,3 m.
268

Tab. 11. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Veterná diera II
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/b spolu
26. 1. 1997 18 – 1 19
3. 1. 1998 9 – – 9
19. 2. 1999 4 3 – 7
26. 2. 2000 5 3 – 8
25. 2. 2001 7 – – 7
Zhrnutie poznatkov. 26. 1. 1997 – Rhip (6), 3. 1. 1998 – Rhip (1), 19. 2. 1999 – Rhip (1), 26. 2. 2000 – neg.,
25. 2. 2001 – Rhip (3).
Ďalšie údaje. 16. 3. 1996 – Rhip (10), Mmyo (9), Myotis sp. (1), 20. 4. 1997 – Rhip (3), Mmyo (3).
Veterná diera II
Lokalizácia. (6976, 851 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa
30 m SZ od jaskyne Veterná diera I.
Popis. Jaskyňu tvorí chodba dlhá 20 m a široká 1 m, ktorá v zadnej časti vyúsťuje do väčšieho priestoru.
Zhrnutie poznatkov. Celkove tu bolo zaznamenané zimovanie 3 druhov netopierov (tab. 11).
Ďalšie údaje. 20. 4. 1997 – Rhip (18), Mmyo (3), Mmys/bra (1).
Vlčí kostol
Lokalizácia. (7076, 590 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Košecké Rovné.
Nachádza sa 3 km SZ od obce Košecké Rovné.
Popis. Vlčí kostol je 25 m dlhá horizontálna jaskyňa. Od vchodu s rozmermi 1,2×4 m sa smerom k zadnej
časti postupne zmenšuje.
Zhrnutie poznatkov. 3. 2. 1996 – neg., 8. 2. 1997 – Rhip (2).
Ďalšie údaje. 27. 11. 1999 – Rhip (1).
Výskum netopierov.Zimné sčítanie netopierov v jaskyniach Mojtínskeho krasu sa začalo realizovať v roku
1995 (Lehotská & Ondruška 1998). V prvých rokoch išlo predovšetkým o zmapovanie zimovísk netopierov
v tejto oblasti s cieľom stanoviť najvýznamnejšie z nich, na ktorých by mal v budúcnosti prebiehať pravidelný
zimný monitoring. Doteraz zimné sčítanie netopierov každoročne prebehlo na lokalitách Babirátka,
Četníkova svadba, Jaskyňa v Strieľanej skale, Jánošíkova jaskyňa, Lajošova diera, Priepasť v Hlbokom,
Mojtínska jaskyňa a Veterná diera I a II.
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania je v súčasnosti Jozef Ondruška. Zimných sčítaní sa v rôznych termínoch
zúčastnili: Ciho, Ján Habruň, Eva Holazová, Pavol Kardoš, Kotúčová, Jozef Králik, Blanka Lehotská,
Roman Lehotský, Juraj Lysý, Peter Masarovič, Peter Medzihradský, Novák, Jozef Ondruška, Miroslav
Sova, Steiner, Ján Taliga a Tobola.
Zhrnutie poznatkov. Spolu bolo v uvádzaných jaskyniach Mojtínskeho krasu nájdených 12 druhov netopierov.
Najčastejšie sa vyskytujúcimi druhmi sú Rhinolophus hipposideros zaznamenaný na 17 lokalitách a
Myotis myotis zaznamenaný na 16 lokalitách. Najvýznamnejšou lokalitou, čo sa týka počtu zimujúcich
netopierov aj počtu druhov je Jánošíkova jaskyňa, kde každoročne zimuje ca. 40 ex. druhu Myotis myotis.
Za významné v tejto jaskyni možno považovať zimovanie 1 ex. druhu Pipistrellus nathusii. Ako na jedinej
lokalite v tejto oblasti tu bol zaznamenaný aj Myotis daubentonii a Pipistrellus pipistrellus. Ďalšími významnými
zimoviskami netopierov, predovšetkým druhu Rhinolophus hipposideros, v Mojtínskom krase
sú jaskyne Otcova, Jaskyňa v Temešskej skale a Veterná diera II. Najviac podkovárov R. hipposideros (40)
zimovalo v Jaskyni v Temešskej skale. Väčšie množstvo (12–15 ex.) druhu Myotis myotis bolo nájdených
269

v Priepasti medzi Kačkami a v Priepasti Sedmička. Počet zimujúcich netopierov na ostatných sledovaných
lokalitách sa pohyboval len v rozmedzí 1–10 ex.
Stav ochrany. Najohrozenejšími zimoviskami netopierov sú z dôvodu vysokej návštevnosti spojenej s častým
kladenímohňa jaskyne Babirátka, Jaskyňa v stene, JaskyňavTemešskej skale a Mojtínska jaskyňa. Jaskyne
Četníkova svadba, Jaskyňa na Rúbani, Jaskyňa u Zbojníka, Jánošíkova jaskyňa, Komorice I a II, Otcova
jaskyňa, Priepasť medzi Kačkami sú navštevované sporadicky predovšetkým jaskyniarmi, ktorí tu vykonávajú
speleologický prieskum. Ostatné spomínané jaskyne sú navštevované len výnimočne.
K r a s S úľovský c h s k á l a M a n í nsky kras
Jaskyňa neznámeho
Lokalizácia. (6877, 605 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Považská Teplá.
Nachádza sa západne od Zemianskych Kostolian v masíve Malého Manína.
Popis. Jaskyňa má plazivkový vchod, ktorý je situovaný 2 m vysoko v skalnom páse. V jaskyni sú dve
veľké siene. Od vchodu smerom ku koncu jaskyne hlavná chodba postupne klesá pod uhlom ca. 45°. Celková
dĺžka jaskyne dosahuje 50 m.
Zhrnutie poznatkov. 22. 2. 1998 – Rhip (2), Mema (1).
Jaskyňa pod hrebeňom
Lokalizácia. (6878, ca. 770 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Rajecké Teplice.
Nachádza sa vo vrcholovej stene Skaliek nad Rajeckými Teplicami.
Popis. Asi 10 m dlhá jaskyňa s priestrannou miestnosťou.
Zhrnutie poznatkov. 14. 12. 1980 – Rfer (1), Mmyo (10), 30. 1. 1982 – neg.
Jaskyňa pod Roháčom
Lokalizácia. (6878, 770 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Rajecké Teplice.
Nachádza sa severne od Rajeckých Teplíc, 200 m od hlavnej cesty v Slnečných skalách.
Popis. Jaskyňa pod Roháčom je rozsadlinovo-korózna jaskyňa dlhá 78 m, mierne klesajúca a prevažne
plazivková s niekoľkými väčšími priestormi.
Zhrnutie poznatkov. 12. 12. 1999 – Rhip (4).
Jašteričia priepasť
Lokalizácia. (6877, 464 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Považská Teplá.
Nachádza sa v masíve Malého Manína 800 m odo dna Manínskej tiesňavy.
Tab. 12. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jašteričej priepasti
Dátum / druh Rhip Mmyo Msp. Bbar Paur indet. spolu
16. 2. 1997 4 4 – 3 – 1 12
29. 12. 1997 2 7 – – – – 9
27. 2. 1999 1 5 2 6 – 6 20
15. 1. 2000 3 6 – 11 1 2 23
18. 1. 2001 3 3 – 1 1 6 14
270

Popis. Jašteričia priepasť má prevažne vertikálny charakter. Za vstupnou 8 m dlhou tunelovou chodbou
veľkosti 3×3 m nasleduje 16-metrový skok, ktorýústi do veľkej siene 30×20 m. Celková dĺžka jaskyne je
50 m.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz tu bolo zaznamenané zimovanie 5 druhov netopierov (tab. 12). Ich celkový
počet sa pohybuje v rozmedzí 9–23 ex.
Ďalšie údaje. 18. 11. 1995 – Rhip (3), Mmyo (6), Bbar (2).
Manínska Partizánska jaskyňa
Alternatívny názov. Manínska Partizánska jaskyňa.
Lokalizácia. (6877, 784 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Považská Teplá.
Nachádza sa v masíve Veľkého Manína.
Popis. Jaskyňa má vchod s rozmermi 1,5×2 m. Za ním jaskyňa pokračuje chodbou dlhou 20,5 m.
Zhrnutie poznatkov. 1. 1. 1998 – Rhip (1).
Priepastná jaskyňa 1
Alternatívny názov. Jaskyňa I.
Lokalizácia. (6878, ca. 500 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Rajecké Teplice.
Nachádza sa pod skalnou stenou Skaliek nad Rajeckými Teplicami, asi 100 m nad dnom doliny Rajčianky,
na nerovnej plošine.
Popis. Vchod má rozmery 0,7×0,35 m. Jaskyňa je hlboká 5 m (Prikryl 1968).
Zhrnutie poznatkov. 14. 12. 1980 – Rhip (1), 30. 1. 1982 – Rhip (1).
Priepastná jaskyňa 4
Alternatívny názov. Jaskyňa IV.
Lokalizácia. (6878, ca. 500 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Rajecké Teplice.
Nachádza sa asi 45 m na SSZ od Priepastnej jaskyne 1, na úpätí skalnej steny.
Popis. Ide o rozsadlinovo-korózno-rútivú jaskyňu hlbokú 55 m. Vchod je horizontálny, ale potom vzniká
spleť chodieb, ktoré okrem začiatočného úseku stále klesajú do hĺbky. Poslednýúsek tvorí mohutná puklina
smerujúca takmer kolmo dole. Puklina je v priamom smere 20 m hlboká a jej šírka sa pohybuje do 30 do
150 cm (Prikryl 1968).
Zhrnutie poznatkov. 14. 12. 1980 – Rhip (1), Mmyo (4), Moxy (1), Mdau (1), Paur (1), 30. 1. 1982 – Rhip
(1), Mmyo (5).
Šarkania diera
Alternatívne názvy. Súľovská Šarkania diera, Jánošíkovská jaskyňa.
Lokalizácia. (6877, 590 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Súľov-Hradná. Nachádza
sa 2,5 km SV od obce Súľov na západnom svahu Roháča (kóta 802,7).
Popis. Šarkania diera (Janáčik 1963, Prikryl 1965) má ťažko prístupný vchod s rozmermi 6,5×10 m nachádzajúci
sa v skalnej stene zo súľovských vápnitých zlepencov. Dno jaskyne smerom od vchodu príkro
stúpa a klinovito sa zmenšuje až do konca. Celková dĺžka jaskyne je 60 m.
Zhrnutie poznatkov. 24. 2. 1998 – Mmyo (2), indet. (1).
271

Vápencová jaskyňa
Lokalizácia. (6877, 815 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Považská Teplá.
Nachádza sa v masíve Veľkého Manína.
Popis. Vápencová jaskyňa má vchod plazivkový. Takýto je aj celkový charakter jaskyne. Nachádza sa tu
len niekoľko siení. Dĺžka jaskyne je 140 m.
Zhrnutie poznatkov. 1. 1. 1998 – Rhip (4), Mmyo (2).
Výskum netopierov. V 60. rokoch bola v tejto oblasti chiropterologicky preskúmaná len Jaskyňa pod
Jedľovníkom, v ktorej Štollmann (1968) zaznamenal 27. 1. 1966 zimovanie 3 ex. Rhinolophus hipposideros.
V súčasnosti táto lokalita nie je kontrolovaná. Obuch zaznamenal začiatkom 80. rokov zimovanie
netopierov v niekoľkých jaskyniach v okolí Rajeckých Teplíc. Pravidelné zimné sčítanie sa vykonáva od
roku 1995 len v Jašteričej priepasti (Lehotská & Ondruška 1998). Ostatné uvádzané jaskyne boli v poslednom
období kontrolované len sporadicky.
Sčítavatelia. Koordinátorom zimného sčítania netopierov v tejto oblasti je v súčasnosti Jozef Ondruška.
Okrem neho sa na sčítaní podieľali: Ciho, Pavol Kardoš, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Peter Masarovič,
Peter Medzihradský, Novák a Tobola.
Stav ochrany.Zuvádzaných jaskýň je najnavštevovanejšou Šarkania diera, nakoľko jej vchod sa nachádza
priamo na turistickom chodníku. Sporadicky sú navštevované Jaskyňa pod Roháčom, nakoľko sa nachádza
vblízkosti obce Rajecké Teplice, Jaskyňa neznámeho a Manínska Partizánska jaskyňa. Ostatné jaskyne sú
navštevované len výnimočne.
Umelé podzemné priestory
Umelé podzemné priestory v Strážovských vrchoch nepredstavujú mimoriadne významné zimoviská netopierov.
Celkove tu boli v zimnom období zaznamenané 4 druhy netopierov.
Dubnický tunel I
Lokalizácia. (7075, 290 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dubnica nad Váhom.
Nachádza sa v masíve Holej hory, 0,5 km JV od závodu ZŤS v Dubnici nad Váhom.
Popis. Dubnický tunel I je systém chodieb s troma vchodmi. Stredný vchod má zasypaný vstup a je prístupný
len cez priečnu chodbu, do ktorej ústia tieto tri vchody. Priečna chodba je približne 6 m vysoká a6 m
široká a má dva úseky s vybetónovanou klenbou. Dĺžka systému chodieb je do 1 km.
Zhrnutie poznatkov. V zimnom období bol v tejto štôlni zaznamenaný výskyt 3 druhov netopierov (tab. 13),
z ktorých najpočetnejšímjeRhinolophus hipposideros. Ďalšie dva druhy (Myotis nattereri a Plecotus auritus)
tu boli odchytené počas jesenného nettingu.
Ďalšie údaje. 22. 11. 1997 – Rhip (2), Mmyo (2). Netting: 6. 10. 1997 – Mnat (1), Bbar (2), Paur (2).
Tab. 13. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Dubnický tunel I
Dátum / druh Rhip Mmyo Bbar indet. spolu
28. 2. 1996 2 – 1 1 4
13. 2. 1997 3 – 1 – 4
17. 1. 1999 8 2 – – 10
1. 1. 2000 19 – – – 19
4. 3. 2001 11 – – – 11
272

Tab. 14. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Štôlni v Suchom
Dátum / druh Mmyo Bbar indet. Spolu
1. 1. 1998 4 – – 4
13. 12. 1998 – 1 2 3
23. 1. 2000 1 2 – 3
14. 1. 2001 1 2 – 3
Dubnický tunel II
Lokalizácia. (7075, 290 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dubnica nad Váhom.
Nachádza sa 30 m JZ od Dubnického tunela I.
Popis. Dubnický tunel II je štôlňa bez betónového vystuženia dlhá ca. 20 m. Chodba má rozmery 2×1,7 m.
Plazivkový vchod sa často zasýpa.
Zhrnutie poznatkov. 17. 2. 1997 – Rhip (2), Mmyo (1).
Dubnický tunel III
Lokalizácia. (7075, 290 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dubnica nad Váhom.
Nachádza sa ca. 40 m SV od Dubnického tunela II.
Popis. Dubnický tunel III je štôlňadlhá ca. 20 m, z väčšej časti vybetónovaná. Chodba má rozmery 2,5×1,7 m.
Zhrnutie poznatkov. 28. 2. 1996 – neg., 13. 2. 1997 – neg., 17. 1. 1999 – Rhip (1), 1. 1. 2000 – neg.
Štôlňa v Suchom
Lokalizácia. (7077, 610 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Mojtín. Nachádza sa
700 m SZ od obce Mojtín v masíve Suchého vrchu.
Popis. Ide o štôlňu dlhú 30 m, ktorá sa ku koncu rozdvojuje. Vchod má rozmery 2×2m.
Zhrnutie poznatkov. Na lokalite zimujú len jednotlivé exempláre niekoľkých druhov netopierov (tab. 14).
Tunel Temeš I
Lokalizácia. (7077, 390 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú.Temeš. Nachádza sa
400 m SV od odbočky na obec Temeš z hlavnej cesty medzi Belou a Nitrianskym Rudnom.
Popis. Ide o štôlňu tvorenú jednou chodbou dlhou 25 m, vysokou 2 m a širokou 2 m.
Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1998 – Plecotus sp. (1), 27. 2. 2001 – neg.
Výskum netopierov. V Dubnických tuneloch I–III sa výskum netopierov realizuje od roku 1996 (Lehotská
& Ondruška 1998), v Štôlni v Suchom a v Tuneli Temeš I od roku 1998.
Sčítavatelia. Hlavným sčítavateľom týchto lokalít jev súčasnosti Jozef Ondruška. Zimných sčítaní sa
v niektorých termínoch zúčastnil aj Peter Masarovič.
Stav ochrany. Dubnické tunely I, II, III sa nachádzajú pri ceste hneď za mestom Dubnica nad Váhom,
z čoho vyplýva ich veľmi častá návštevnosť. Na nízku osídlenosť lokality Dubnický tunel I netopiermi má
pravdepodobne vplyv časté vyrušovanie a zakladanie ohnísk vo vnútri lokality. U ostatných uvedených
lokalít vzhľadom na veľkosť ich vchodu a pomerne malú dĺžku dochádza v zimnom období pravdepodobne
kobčasnému premŕzaniu skalných stien.
273

Literatúra
JANÁČIK P., 1963: Príspevok k poznaniu krasu Strážovskej hornatiny so zvláštnym zreteľom na Mojtínsku
krasovú oblasť. Slov. Kras, 4: 3–33.
LEHOTSKÁ B. & ONDRUŠKA J., 1998: Prvé výsledky systematického výskumu chiropterofauny Strážovských
vrchov. Pp.: 70–74. In: BELLA P. (ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov z vedeckej
konferencie. Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 159 pp.
PRIKRYL Ľ. V., 1965: Pseudokrasové formy v okolí Súľova a Hričova. Slov. Kras, 5: 81–96.
PRIKRYL Ľ. V., 1968: Priepastné jaskyne v Rajeckých Tepliciach. Slov. Kras, 6: 71–76.
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.
Slov. Kras, 6: 37–40.
VELIČ M., 1985: História objavu a prieskumu jaskyne na Rúbani v Mojtínskom krase. Sprav. Slov. Speleol.
Spoloč., 16(3–4): 3–6.
274

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 275–276, 2002
ISSN 1213-6123
Netopiere zimujúce v jaskyniach
v okolí Zemianskej Závady
Jozef ONDRUŠKA 1 & Blanka LEHOTSKÁ 2
1
Jana Nerudu 417/5, SK–018 51 Nová Dubnica, Slovensko
2
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2,
SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk
Neďaleko Zemianskej Závady sa nachádzajú dve inaktívne fluviokrasové jaskyne horizontálneho charakteru
vytvorené v zlepencoch. Sú významné nielen z archeologického hľadiska (doba rímska), ale aj ako zimoviská
netopierov.
Malá závadská jaskyňa
Alternatívne názvy. Malá Temná jaskyňa, Severná jaskyňa.
Lokalizácia. (6976, 595 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Zemianska Závada.
Vchod sa nachádza 1 km SZ od obce Zemianska Závada v masíve Roháč (kóta 720,2).
Popis. Jaskyňa má dĺžku 47 m. Pomerne veľký priestor pri vchode (3,5×2,35 m) sa smerom dovnútra
postupne zmenšuje. Za týmto zúžením je priestor (2,5×2,1 m), z ktorého vedie chodba až na koniec jaskyne.
Tu sa nachádza najväčší priestor – sieň dlhá do 6 m, 2,5 m široká a 2,4 m vysoká zakončená kvapľovým
vodopádom (Janáčik 1963).
Zhrnutie poznatkov. Celkove sa v Malej závadskej jaskyni podarilo zaznamenať výskyt 5 druhov netopierov
(tab. 1). Ich počet sa však pri jednotlivých kontrolách pohyboval len v rozmedzí 1–4 ex.
Ďalšie údaje. 19. 12. 1999 – Rhip (4).
Veľká závadská jaskyňa
Alternatívne názvy. Veľká závadská jaskyňa (Veľká Temná jaskyňa, Južná jaskyňa).
Lokalizácia. (6976, 585 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Zemianska Závada.
Jaskyňa sa nachádza 20 m JZ od Malej závadskej jaskyne.
Popis. Jaskyňa má pomerne nízky vchod (2,7×0,85 m). Dosahuje celkovú dĺžku 98 m. Hlavná chodba
sleduje výraznú tektonickú poruchu. Je široká 2–5 m a vysoká 2–3,3 m. Strop a steny jaskyne sú prevažne
hladké, jemne vymodelované s bohatou kvapľovou výzdobou (Janáčik 1963).
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Malej závadskej jaskyni
Dátum/druh Rhip Mmyo Mnat Mm/b Msp. Paur Psp. spolu
2. 3. 1996 3 1 1 – – – – 5
23. 2. 1997 – 4 – 2 – – 1 7
31. 1. 1998 2 4 – – – 1 – 7
28. 2. 1999 2 3 – – – – – 5
15. 1. 2000 3 3 – – 1 – 1 8
18. 1. 2001 1 2 – – 1 – – 4
275

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov vo Veľkej závadskej jaskyni
Dátum/druh Rhip Mmyo Moxy Mema Mmys Mm/b Mdau Msp. indet. spolu
17. 1. 1966 – 1 – – – – – – – 1
12. 2. 1968 2 12 1 – – – 1 – – 16
2. 3. 1996 7 10 – – – – – 2 – 19
23. 2. 1997 20 10 – – – 2 – – – 32
31. 1. 1998 15 11 – – 1 1 – – – 28
28. 2. 1999 14 11 – 1 – – – 3 – 29
15. 1. 2000 11 7 – – – – – – – 18
18. 1. 2001 9 3 – – – – – – 2 14
Zhrnutie poznatkov. Koncom 60. rokov zaznamenali Gaisler & Hanák (1972) v Zemianskej jaskyni (pravdepodobne
išlo o Veľkú závadskú jaskyňu) výskyt štyroch druhov netopierov: Rhinolophus hipposideros,
Myotis myotis, Myotis oxygnathus a Myotis daubentonii. Výskyt posledných dvoch spomínaných druhov sa
vsúčasnosti na tejto lokalite potvrdiť nepodarilo. Bol tu však zaznamenaný výskyt jednotlivých exemplárov
ďalších 2 druhov (tab. 2). Pravidelnými hibernantmi sú len Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis,
ktorých počet sa pohybuje v rozmedzí 7–20 ex.
Výskum netopierov. Prvé známe údaje o výskyte netopierov v jaskyniach v blízkosti Zemianskej Závady
pochádzajú zo 60. rokov (Štollmann 1968, Gaisler & Hanák 1972). Systematický chiropterologický výskum
týchto zimovísk však prebieha až od roku 1996 (Lehotská & Ondruška 1998).
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania je v súčasnosti Jozef Ondruška. Zimných sčítaní sa v rôznych termínoch
zúčastnili: Ciho, Pavol Kardoš, Kasman, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Peter Masarovič,
Peter Medzihradský, Novák, Ján Taliga a Tobola.
Stav ochrany. Popri oboch lokalitách prechádza cyklistická trasa a jaskyne sú preto často navštevované,
hlavne cez víkend celými skupinami turistov z blízkej Považskej Bystrice.
Literatúra
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.
Plzeň, Přír., 7: 3–46.
JANÁČIK P., 1963: Príspevok k poznaniu krasu Strážovskej hornatiny so zvláštnym zreteľom na Mojtínsku
krasovú oblasť. Slov. Kras, 4: 3–33.
LEHOTSKÁ B. & ONDRUŠKA J., 1998: Prvé výsledky systematického výskumu chiropterofauny Strážovských
vrchov. Pp.: 70–74. In: BELLA P. (ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov. Správa
slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 159 pp.
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.
Slov. Kras, 6: 37–40.
276

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 277–283, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v južnej časti Strážovských vrchov
Miroslav SOVA
Novomeského 7, SK–911 01 Trenčín, Slovensko
Úvod
Väčšinu územia južnej časti Strážovských vrchov tvorí Slatinský a Uhrovský kras. Je to prevažne zalesnené
územie budované najmä triasovými vápencami a dolomitmi chočského príkrovu. Vyvinuli sa tu všetky typy
krasových javov. Škrapy a ponory sú zriedkavé, na plošinách sú početné závrty (Veľké Lúky, Janovce),
známych je niekoľko menších priepastí (Priepasť na Zrazoch, Remať). Jaskýň je niekoľko desiatok, všetko
menších rozmerov. Zastúpené sú korózne, riečne, rozsadlinové, resp. ich kombinácie s rôznym stupňom
rútivosti. Najznámejšou a zároveň najdlhšou jaskyňou je ca. 160 m dlhá Dupná diera pri Slatinke nad
Bebravou. Chiropterologicky najvýznamnejšou lokalitou je jaskyňa Remať.
Brložná skala
Alternatívny názov. Jaskyňa Br1oh pod Malým Rokošom.
Lokalizácia. (7276, 659 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Nitrianske Sučany.
Nachádza sa v ľavom svahu Sučianskej doliny, na južnom svahu Malého Rokoša (kóta 952).
Popis. Brložná skala je 40 m dlhá korozívno-rútivá jaskyňa vytvorená koróziou atmosférickej vody pozdĺž
vrstvových plôch. K jej zväčšeniu prispelo rútenie stropu pod vplyvom mrazového zvetrávania. Vchod do
jaskyne je 11 m široký, 4,5 m vysoký a vypĺňajú ho zrútené lavice vápenca. Jaskyňa pozostáva z priestrannej
chodby zakončenej menšou sienkou (Droppa 1983).
Zhrnutie poznatkov. Celkove sa na tejto lokalite podarilo zaznamenať výskyt 6 druhov netopierov (tab. 1).
Drienová
Lokalizácia. (7175, 390 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Timoradza. Nachádza
sa ca. 1 km východne od obce Timoradza.
Popis. Jaskyňa je korózno-rútivého pôvodu. Za nízkym umelo vyhĺbeným vchodom sa nachádza sieň 7×7 m,
do značnej výšky zanesená hlinou. Z pravej zadnej časti siene vybieha klesajúca plazivka, ukončená zosintrovaným
závalom. Celková dĺžka jaskyne je 15 m.
Ďalšie údaje. 26. 10. 1997 – Rhip (4).
Dupná diera
Lokalizácia. (7175, 400 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad Bebravou.
Nachádza sa v severnom svahu Ukovca, ca. 30 m nad dnom Doliny za Slatinkou nad Bebravou a
ca. 1 km na SSV od horného konca obce.
Popis. Dupná diera pozostáva z pomerne pohodlnej horizontálnej chodby modelovanej eróziou toku, ktorá
vedie do vzdialenosti 130 m, potom nasleduje plazivka. Celková dĺžka je ca. 160 m. Návštevníkmi je poškodená
výzdoba a vyrabované archeologické nálezisko.
277

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Brložná skala
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mdau Bbar Paur indet. spolu
1. 3. 1997 2 1 – – 1 – – 4
15. 2. 1998 2 2 1 – – 1 – 6
24. 1. 1999 4 2 – 1 – – 2 9
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni Dupná diera bolo doteraz zistené zimovanie 4 druhov netopierov (tab. 2),
pričom za významnú možno považovať prítomnosť druhu Rhinolophus ferrumequinum.
Ďalšie údaje. 13. 12. 1997 – Rhip (3), Mmyo (4), Bbar (1), 5. 12. 1998 – Rfer (1), Rhip (5), Mmyo (4),
Myotis sp. (1).
Fortuna
Lokalizácia. (7175, 530 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Bobot. Vchod je
situovaný na dne elipsovitého 6 m hlbokého závrtu, ca. 600 m západne od domu p. Fortunu na Veľkých
Lúkach medzi Omšením a Krásnou Vsou.
Popis. Fortuna je erózna priepasťová jaskyňa. Pod úzkym vchodom je 17-metrová šachta, potom strmo
klesajúce úžiny, ďalej plazivka a napokon aktívne riečisko. Jaskyňa je takmer bez výzdoby. Celková zameraná
dĺžka jej priestorov je 131 m a hĺbka 45 m. V súčasnosti je vchod zavalený bočným odtrhom zo steny
závrtu, a preto neumožňuje zimovanie netopierov (Sova 1998).
Zhrnutie poznatkov. 13. 2. 1997 – Rhip (1), Mmyo (3), Myotis sp. (3).
Ďalšie údaje. 24. 11. 1995 – Rhip (3), Mmyo (2).
Havrania jaskyňa
Lokalizácia. (7175, 400 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad Bebravou.
Nachádza sa ca 700 m severne od Slatinky nad Bebravou, vo výraznom brale na pravom boku Doliny.
Popis. Havrania jaskyňa je 35 m dlhá, prevažne plazivková jaskyňa vzniknutá koróziou atmosférických vôd
pozdĺž šikmých vrstiev. Výzdoba je zvetraná.
Zhrnutie poznatkov. 12. 3. 1996 – Rhip (3).
Jaskyňa nad prameňom
Alternatívny názov. Jaskyňa nad prameňom Bebravy.
Lokalizácia. (7176, ca 440 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čierna Lehota.
Jaskyňa je v SMOPaJ nesprávne evidovaná ako Jaskyňa nad prameňom Bebravy (tá však má prameň inde).
Nachádza sa ca. 250 m severne od Čiernej Lehoty, tesne pred vyústením doliny Starej Bebravy, v jej ľavom
boku.
Popis. Jaskyňa je tvorená stúpajúcou plazivkou, ústiacou do siene v hline. Dĺžka jaskyne je ca. 12 m.
Ďalšie údaje. 17. 3. 1996 – Rhip (1), Myotis sp. (1).
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Dupná diera
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Msp. Bbar spolu
12. 3. 1996 – 2 3 2 – 7
7. 2. 1998 – 2 5 – 1 8
10. 1. 1999 1 6 4 1 – 12
5. 1. 2000 1 3 4 – 1 9
278

Jaskyňa pod brečtanom
Lokalizácia. (7176, 524 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čierna Lehota. Nachádza
sa ca. 500 m SSV od horného konca Čiernej Lehoty, ca. 100 m SV od známej, z doliny dobre
viditeľnej, jaskyne Dubná Skala.
Popis. Jaskyňamá malý, nenápadný vchod v strmom a neprehľadnom svahu. Vstupná vodorovná plazivka
má ca. 6 m, potom nasleduje 8–10 m hlboká, úzka priepasť. Je bez výzdoby, iba s trochou nátekov. Jaskyňa
vznikla koróziou na takmer zvislej pukline, smerovo súbežnej s okrajom svahu.
Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1997 – Rhip (33), 20. 11. 2000 – Rhip (25).
Ďalšie údaje. 17. 3. 1996 – Rhip (15).
Jaskyňa pod Jeleňom
Alternatívny názov. Pod Jeleňom.
Lokalizácia. (7075, 426 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Trenčianske Teplice.
Nachádza sa v južnom svahu Grófovca (kóta 558), 450 m SV od Trenčianskych Teplíc.
Popis. Jaskyňa pod Jeleňom (Jeleň je názov neďalekej vyhliadky) je tvorená 27 m dlhou horizontálnou
chodbou riečneho pôvodu, bez výzdoby. Vchod je vysoký ca. 2 m.
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 1996 – Mmyo (2), Bbar (10), 15. 1. 1997 – Bbar (1).
Ďalšie údaje. 18. 4. 2000 – Rhip (1). Netting: 14. 9. 1996 – Rhip (4).
Jaskyňa v kameňolome pri Krásnej Vsi – dolná
Lokalizácia. (7175, ca 290 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Krásna Ves.
Nachádza sa v čelnej stene opusteného kameňolomu nad kúpaliskom v Krásnej Vsi.
Popis. Jaskyňa je tvorená plazivkou s paralelnou vetvou. Jej celková dĺžka je 14 m.
Ďalšie údaje. 17. 3. 1996 – Paur (1).
Jaskyňa v Osičí
Lokalizácia. (7175, ca 455 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Čierna Lehota.
Nachádza sa na vŕšku Osičie, ca. 350 m JV od dolného konca obce Čierna Lehota.
Popis. Jaskyňamá plazivkový vchod, za ktorým nasleduje sieň dlhá ca. 8 m s krátkou plazivkovou odbočkou.
Celková dĺžka je ca. 14 m. Jaskyňa je bez výzdoby a má silne porušený strop, takže je tu riziko závalu.
Ďalšie údaje. 20. 3. 1996 – Rhip (18), 15. 11. 1997 – Rhip (60).
Kunia jaskyňa
Alternatívny názov. Jaskyňa vžľabe.
Lokalizácia. (7175, ca 415 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad
Bebravou. Nachádza sa ca. 0,5 km SZ od Slatinky nad Bebravou.
Popis. Jaskyňa má veľmi nenápadný komínovitý vchod v skalnej stene. Hlavným priestorom je studňa,
siahajúca ca. 5 m do výšky, postupne sa zužujúca. Z nej vybieha ešte niekoľkometrová klesajúca chodbička.
Jaskyňa vznikla koróziou atmosférickou vodou. Je tu skromná výzdoba. Celková dĺžka jaskyne je 25 m.
Zhrnutie poznatkov. 12. 3. 1996 – Rhip (2).
279

Lažtek
Lokalizácia. (7175, ca. 480 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Šípkov. Nachádza
sa ca. 1 km JV od dolného konca Šípkova.
Popis. Jaskyňa má trojuholníkový vchod i vstupnú chodbu pohodlne priechodnú. Ďalej nasleduje strmá
plazivka. Jaskyňa je ukončená suťovým závalom so silným prievanom. Jej celková dĺžka je 26 m.
Ďalšie údaje. 20. 3. 1996 – Rhip (3).
Nová jaskyňa
Lokalizácia. (7175, ca. 735 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Omšenie. Nachádza
sa 2 km JV od Omšenia, v severnom svahu Žihľavníka (kóta 953), v hornej časti Nárožnej.
Popis. Jaskyňa má komínovitýúzky vchod a členitéúzke priestory v dvoch poschodiach, ukončené rútivou
sieňou na najnižšom mieste. Viditeľné sú zvetrané náteky. Vznikla koróziou a následným rútením. Je tu
silný prievan. Celková dĺžka jaskyne je 46 m a hĺbka 12,5 m.
Zhrnutie poznatkov. 26. 12. 1995 – Mmyo (5).
Priepasť na Zrazoch
Lokalizácia. (7175, ca. 680 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Dolná Poruba.
Nachádza sa ca. 350 m SZ od Česanej hory (kóta 807), na južnom okraji lesnej cesty.
Popis. Priepasť bola objavená pri stavbe cesty. Ide o rozsadlinovú priepasť rútivej povahy s prievanom,
vytvorenú gravitačnými pohybmi v dolomitoch. Úzke priestory sú zvislé, bez sintrovej výzdoby. Vchod bol
v lete 1998 uzavretý závalom, takže v súčasnosti táto lokalita už neplní funkciu zimoviska.
Zhrnutie poznatkov. 11. 2. 1997 – Myotis sp. (1), Plecotus sp. (1).
Remať
Alternatívne názvy. Jaskyňa na Remate pri Omšení, jaskyňa Remata.
Lokalizácia. (7175, 543 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Bobot. Nachádza sa
asi 1,7 km SV od Letného majera pri Petrovej Lehote na západnom svahu Bukoviny (kóta 604).
Popis. Jaskyňa Remať je 20 m hlboká priepasť korózno-rútivého pôvodu (Droppa 1970). Podzemie tvorí
jedna väčšia sieň pôdorysu 15×5 m. Miestami sa nachádza guľôčková (aerosólová) výzdoba. Komínový
vchod veľkosti 0,5×0,7 m je viditeľný iba z bezprostrednej blízkosti.
Výskum netopierov.Prvé literárne údaje o výskyte netopierov v tejto jaskyni pochádzajú od Vargu (1962),
ktorý udáva výskyt ca. 10 ex. druhu Rhinolophus hipposideros.Oveľkom množstve zimujúcich netopierov,
avšak bez upresnenia počtu a druhového zastúpenia sa zmieňuje Špaček (1966). Pravidelné každoročné
zimné sčítanie netopierov tu však prebieha až od zimného obdobia 1995/1996 (Lehotská & Lehotský 1998,
Lehotská & Ondruška 1998).
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Remať
Dátum / druh Rhip Mmyo Mbech Mnat Msp. Paur Psp. indet. spolu
24. 2. 1996 57 4 – – 1 1 – – 63
27. 12. 1996 68 1 – – – – – – 69
13. 12. 1997 78 – – – – – – – 78
21. 2. 1999 90 1 1 1 2 – 2 1 98
15. 1. 2000 96 1 – – – 1 – – 98
14. 1. 2001 62 1 – – – – – – 63
280

Sčítavatelia. Koordinátorom zimného sčítania netopierov v tejto jaskyni je v súčasnosti Miroslav Sova.
Sčítaní sa v jednotlivých rokoch zúčastnili: Beata Čásariová, Daniel Čongrady, Ivan Demovič, Flimek,
Peter Holúbek, Juraj Krajčík, Ľudovít Krčmárik, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Pavol Mikula, Jozef
Ondruška, Miroslav Sova a Lenka Súkenníková.
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni Remať bol doteraz zistený výskyt 5 druhov netopierov (tab. 3). Najpočetnejším
z nich je každoročne Rhinolophus hipposideros. Jeho počty sa v posledných piatich rokoch pohybovali
v rozmedzí od 57 do 96 exemplárov, pričom možno pozorovať určitý stúpajúci trend v početnosti tohoto
druhu. Ostatné druhy netopierov boli zastúpené len niekoľkými jedincami.
Stav ochrany. Jaskyňa je málo známa a preto prakticky nenavštevovaná.
Salamandria jaskyňa
Lokalizácia. (7175, 400 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Petrova Lehota.
Nachádza sa ca. 1,5 km SV od Petrovej Lehoty, na ľavom brehu potoka Machnáč, ca. 30 m od neho, 4 m JV
od jaskyne Lipová (dobre viditeľnej z cesty Trenčianske Teplice – Motešice).
Popis. Salamandria jaskyňa je 20 m dlhá, horizontálna, riečno-korózna jaskyňa, tvorená plazivkou a potom
nasleduje sienka. Výzdoba je vo forme nátekov.
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 1996 – Bbar (4), indet. (1).
Starý Háj
Lokalizácia. (7075, 616 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Omšenie. Nachádza
sa na hrebeni výrazného brala Starý Háj (turistami a horolezcami je zaužívaný názov Kamenné Vráta – kóta
618), 1,4 km SZ od kostola v Omšení.
Popis. Jaskyňa Starý Hájjeúzka rozsadlinová priepasť, preskúmaná do hĺbky 9 m, so silným prievanom. Je
bez výzdoby.
Zhrnutie poznatkov. 17. 12. 1995 – Rhip (1).
Špačkova jaskyňa
Alternatívny názov. Jaskyňa pod žltou stenou.
Lokalizácia. (7175, ca. 415 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad
Bebravou. Nachádza sa 30 m SV od Kunej jaskyne.
Popis. Jaskyňamá priestranné vstupnéčasti, za lomením chodby sa táto zužuje na šikmú trhlinu, v závere sú
komplikované, úzke a ťažko prielezné priestory. Jaskyňa má erózny (riečny) pôvod a skromnú výzdobu.
Celková dĺžka jaskyne je 34,5 m.
Zhrnutie poznatkov. 12. 3. 1996 – Rhip (2), Paus (2).
Špiritistická jaskyňa
Alternatívny názov. Trojramenná jaskyňa.
Lokalizácia. (7175, ca. 405 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Petrova Lehota.
Nachádza sa 21 m JV od Salamandrej jaskyne, na temene skalnatého vŕšku.
Popis. Špiritistická jaskyňa je 20 m dlhá jaskyňa riečno-korózneho pôvodu, bez výzdoby. Za komínovým
vstupom sú 3 plazivky, pričom každá vedie iným smerom.
Zhrnutie poznatkov. 4. 3. 1996 – Bbar (1).
281

Vianočná jaskyňa 2
Lokalizácia. (7175, ca. 460 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Krásna Ves.
Nachádza sa nad ostrou zákrutou cesty vedúcej z horárne SlačenaVeľké Lúky, ca. 2 km SV od horárne, 1,5
km SZ od Krásnej Vsi.
Popis. Jaskyňa má 2 vchody. Je priechodná v dĺžke 5–6 m. Pokračovanie chodby k druhému vchodu je
neprielezne úzke. Celková dĺžka je 10 m. Je bez výzdoby. Zimovanie netopierov bolo zaznamenané nad
vchodom.
Zhrnutie poznatkov. 8. 3. 1996 – Bbar (4).
Viežka
Lokalizácia. (7175, 465 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Slatinka nad Bebravou.
Nachádza sa 600 m SZ od horného konca Slatinky nad Bebravou, neďaleko Bukovinskej Skaly.
Popis. Jaskyňa Viežka je horizontálna jaskyňa, ktorej pôvodné tvary sú premodelované rútením. V neprehľadnom
teréne sú 2 vchody (1. pohodlný, 2. zahlinený do neprielezna). Priestranná vstupná sieň má
rozmery 15×6 m, za ňou nasleduje viacero plazivkových odbočiek. Výzdoba je sčasti poškodená návštevníkmi.
Celková dĺžka jaskyne je 87 m.
Zhrnutie poznatkov. 8. 3. 1996 – Rhip (4).
Ďalšie údaje. 25. 10. 1997 – Rhip (41).
Výskum netopierov. Podrobnejší výskum zimovísk netopierov na tomto území bol vykonaný v zimnom
období 1995/1996, kedy okrem jaskyne Remať bolo zaznamenaných ďalších 17 pozitívnych lokalít s výskytom
netopierov (Lehotská & Lehotský 1998, Lehotská & Ondruška 1998). V nasledujúcich rokoch však
väčšina z týchto lokalít nebola pravidelne kontrolovaná. Údaje z viacerých zím sú len z Dupnej diery.
Sčítavatelia. Hlavným koordinátorom zimného sčítania netopierov v tejto oblasti je v súčasnosti Miroslav
Sova, v spolupráci s Jurajom Krajčíkom a ďalšími jaskyniarmi z Trenčianskych Teplíc, príp. z iných častí
Strážovských vrchov. V zimnom období 1995/1996 sa do sčítania zapojili aj členovia ZO SZOPK Miniopterus
z Bratislavy.
Zhrnutie poznatkov.Vjužnej časti Strážovských vrchov je v súčasnosti známych 21 jaskýň, v ktorých boli
nájdené netopiere. Päť jaskýň (Drienová, Jaskyňa nad prameňom, Jaskyňavkameňolome pri Krásnej Vsi –
dolná, Jaskyňa v Osičí aLažtek) bolo kontrolovaných v mimohibernačnom období. Nakoľko sa tu netopiere
nachádzali, je predpoklad, ževyužívajú tieto úkryty aj počas hibernácie. Okrem jaskyne Remať bolo v južnej
časti Strážovských vrchov za posledné 4 roky zaznamenaných 8 druhov netopierov. Najčastejšie a zároveň
najhojnejšie sa vyskytujúcim druhom je Rhinolophus hipposideros. Pravidelne sa vyskytuje aj Myotis myotis,
nie však v tak hojnom počte. Ostatné druhy boli zaznamenané len sporadicky v určitých rokoch a
dosahovali menšiu početnosť.
Stav ochrany. Najväčšie ohrozenie zimujúcich netopierov vyplýva z vysokej návštevnosti niektorých uvedených
jaskýň. Najhoršia situácia je v jaskyni Dupná diera, kde je poničená výzdoba i kultúrne vrstvy. Vo
vstupnej časti sa nachádzajú ohniská. Boli tu síce vybudované dva uzávery, avšak v súčasnosti je jeden
úplne zničený a druhý nefunkčný. Zvýšenú návštevnosť spôsobenú blízkym náučným chodníkom možno
pozorovať aj v jaskyniach Brložná skala a Viežka. Jaskyňa pod Jeleňom sa zasa nachádza v blízkosti kúpeľného
chodníka. Ako už bolo spomenuté jaskyňa Fortuna a Priepasť na Zrazoch majú v súčasnosti vchody
zavalené, takže sú pre zimovanie netopierov nevyužiteľné. V ostatných jaskyniach je návštevnosť nízka a
neboli tu pozorované negatívne vplyvy.
Literatúra
DROPPA A., 1970: Slatinský kras v Strážovskej hornatine. Čs. Kras, 22: 73–89.
DROPPA A., 1983: Speleologický výskum Uhrovského krasu v Strážovských vrchoch. Slov. Kras, 21:35–50.
282

LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Výsledky výskumu chiropterofauny na území bývalého okresu Trenčín.
Pp.: 69–78. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku III. Zborník referátov z konferencie.
SAŽP–COPK, Banská Bystrica, 156 pp.
LEHOTSKÁ B. & ONDRUŠKA J., 1998: Prvé výsledky systematického výskumu chiropterofauny Strážovských
vrchov. Pp.: 70–74. In: BELLA P. (ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov. Správa
slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 159 pp.
SOVA M., 1998: Jaskyňa Fortúna. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 29(1): 26–30.
ŠPAČEK J., 1965–66: Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny v Trenčianskych Tepliciach za roky 1962–1965.
Slov. Kras, 6: 133–135.
VARGA J., 1962: Príspevok k poznaniu rozšírenia a ochrany stavovcov Trenčianskeho okresu. Sborn. Prác
z Ochr. Prír. v Západoslov. Kraji, Bratislava, 1962:67–104.
283

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 284, 2002
ISSN 1213-6123
Zimný nález netopierov v pivničných priestoroch chaty
v obci Chvojnica
Vladimír SLOBODNÍK
Správa CHKO Ponitrie, Dlhá 3, SK–971 01 Prievidza, Slovensko; vslobod@sopsr.sk
Názov lokality. Chvojnica – Hluchá dolina, chata č. 26 v chatovej zástavbe.
Lokalizácia. (7177, 450 m n. m.) – západné Slovensko, Strážovské vrchy (120), k. ú. Chvojnica.
Popis. Podzemné priestory pod chatou (vo svahu), dĺžka 10, šírka 1, výška 2,5 metra.
Zhrnutie poznatkov. Prieskum je realizovaný každoročne, netopiere sa tu vyskytujú nepravidelne, v zimnom
období len sporadicky. V priebehu decembra 1977 sa tu zdržoval 1 ex. Plecotus austriacus.
284

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 285, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v štôlni v Suchej doline
v Šarišskej vrchovine
Miroslav FULÍN 1 , Peter KAŇUCH 2 & Martin CEĽUCH 3
1
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk
2, 3
A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 2 kanuch@sav.savzv.sk, 3 celuch@vsld.tuzvo.sk
Názov lokality a alternatívne názvy. Štôlňa v Suchej doline [Štôlňa v lome pod Sedlicami, Štôlňa (dolná)
v lome Sedlice].
Lokalizácia. (7092, 410 m n. m.) – východné Slovensko, Šarišská vrchovina (700), k. ú. Sedlice. Ústie
štôlne leží 5 m nad úrovňou ľavostranného prítoku Sopotnice, ca. 500 m od jej koryta.
Popis. Portálový otvor štôlne vyrazenej v roku 1988 za účelom prieskumu ťažobných možností a neskôr aj
na komorový odstrel má profil 4×4 m.Celáštôlňa má uvedený profil a je razená v dĺžke 160 m kolmo na
potok vodorovne, v priamom smere do skalného masívu tvoreného dolomitom. V úvodnej časti v dôsledku
vymŕzania dochádza k rozrušovaniu a drobeniu skál. Charakter štôlne spôsobuje chladné prostredie v dĺžke
do 100 m chodby. Steny štôlne sú suché a voda presakuje iba v čelbe štôlne. Kameňolom je pripravený do
ťažby a od roku 1989 je mimo prevádzky.
Výskum netopierov. Štôlňuzaúčelom zistenia možného výskytu zimujúcich netopierov navštívili po prvýkrát
v roku 1994 M. Fulín a E. Sitášová. Od tohto roku ju navštívili ešte v roku 1998, no nimi ohlásené
zistenia, z nám neznámych dôvodov, neboli publikované vo výsledkoch zimného sčítania netopierov na
Slovensku.
Sčítavatelia. Miroslav Fulín, Eva Sitášová, Peter Kaňuch, Martin Ceľuch a Martin Sárossy.
Zhrnutie poznatkov. Štôlňa je novým, umelým prvkom v tejto časti územia. Veľký profil vodorovnej chodby
umožňuje vnikanie chladného vzduchu do značnej vzdialenosti a tým podchladenie priestorov. To vytvára
predpoklady na zazimovanie pre chladnomilnejšie druhy netopierov (tab. 1). Prejavuje sa to v doteraz zistenej
prítomnosti B. barbastellus a P. austriacus, ktorých výskyt je možné registrovať v období výrazného
zimného počasia až vo vzdialenosti 100 m od vchodu. M. myotis na prezimovanie využíva diery po vrtoch
s vyhovujúcou mikroklímou.
Stav ochrany. Lokalita bola desať rokov takmer opustená. V súčasnosti je v portálovom vstupe možné
podľa upravenosti počvy a ohniska registrovať príležitostnú navštevovanosť štôlne trampami.
Ďalšie údaje. 27. 12. 1999 – Rhip (1), Mmyo (2), Bbar (29), Paur (1), Paus (1), 8. 2. 2000 – Rhip (1), Mmyo
(2), Bbar (7), Paur (2), Paus (1), 16. 2. 2001 – Mmyo (2). Netting: 23. 4. 2000 – Rhip (12), Mmyo (1), Bbar (2).
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Štôlni v Suchej doline
Dátum / druh Rhip Mmyo Bbar Paur spolu
zima 1994 – – 8 – 8
zima 1998 – – 26 – 26
7. 1. 2000 1 2 39 1 43
3. 2. 2001 – 2 10 3 15
285

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 286, 2002
ISSN 1213-6123
Zimný výskyt netopierov v krypte pod prešovskou
Kalváriou
Peter KAŇUCH 1 & Martin CEĽUCH 2
1, 2
A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk
Lokalizácia. (7093, ca. 260 m n. m.) – východné Slovensko, Šarišská vrchovina (700), k. ú.Prešov.
Popis. Kamenná krypta pod kostolom na Kalvárii, o rozmeroch ca. 50×10×5 m. Vstup je možný cez kovovú
bránu, a pre netopiere tiež cez rad okienok pozdĺž predného múra.
Výskum netopierov.Prvýúdaj je z 19. 8. 1998.
Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch a Jozef Poremba.
Zhrnutie poznatkov. Celkom zastihnuté 2 druhy.
Stav ochrany. V lete 1999 bola opravená vstupná brána, čím sa zamedzil vstup rôznych nepovolaných
osôb, ktoré tam okrem iného zakladali aj ohne.
Ďalšie údaje. 19. 8. 1998 – Paus (1), 29. 11. 1999 – Bbar (1).
286

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 287–297, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v Štiavnických vrchoch
Marcel UHRIN 1 , Ervín HAPL 2 , Peter URBAN 3 , Ivan VALACH 4 ,
Tomáš MIHÁL 5 & Slavomíra ZLACKÁ 6
1, 2
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;
1
uhrin@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk
3
ŠOP SR – COPK, Lazovná 10, SK–974 01 Banská Bystrica, Slovensko; urban@sopsr.sk
4
Správa CHKO Poľana, J. M. Hurbana 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko; valach@sopsr.sk
5
Podzámocká 23, SK–972 01 Bojnice, Slovensko; tomasmm@hotmail.com
6
Ťačevská 18, SK–085 01 Bardejov 1, Slovensko; slafkaz@pobox.sk
Úvod
Štiavnické vrchy sú pohorím s antropicky výrazne ovplyvnenýmprírodným prostredím. Hlavnou činnosťou
tu od 16. storočia bola banská činnosť, v dôsledku ktorej sa tu uchovalo množstvo umelých podzemných
priestorov (štôlní, baní), potenciálne vhodných ako zimoviská netopierov. Prirodzených krasových javov je
málo (Bella & Holúbek 1999, Karsten 1990), časť z nich bola zoologicky preskúmaná (Šteffek 2000).
Známe údaje o netopieroch z pohoria do roku 1995 boli zrhnut é v samostatnej práci (Uhrin et al. 1995),
niektoré novšie poznatky sú obsahom prác študentov škôl v Banskej Štiavnici (Andok et al. 1995, Mihál &
Zlacká 2000).
Centrá l n a o b l a s ť Š tiavnický c h v r c h o v
Bakomi I
Lokalizácia. (7579, 710 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Štiavnické Bane.
Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti tajchu Bakomi, Z od jazera.
Popis. Klasická štôlňa s kamennou výmurovkou s výškou chodieb približne 2 m. V celej dĺžke zaplavená
vodou. Počas kontroly skontrolovaných asi 270 m štôlne.
Bakomi II
Lokalizácia. (7579, 710 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Štiavnické Bane.
Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti tajchu Bakomi, Z od jazera.
Popis. Horizontálna štôlňa s výškou chodby ca. 2 m, zaplavená vodou.
Belianska Dedičná
Lokalizácia. (7579, 428 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banská Belá. Štôlňasa
nachádza na ľavom brehu Belianskeho potoka Z od obce Banská Belá pri štátnej ceste. Celková dĺžka štôlne
je 8700 m.
Popis. Horizontálna štôlňa s výškou približne 2–2,5 m. Skontrolovaná len úvodná časť, po asi 50 m sa
v štôlni nachádza zával.
287

Horná Roveň III.
Lokalizácia. (7579, ca. 750 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Štiavnické Bane.
Štôlne Horná Roveň sa nachádzajú vo V svahu vrchu Tanád. Vchod štôlne Horná Roveň III. je situovaný
tesne pri ceste do Štiavnických Baní.
Popis. Kratšia horizontálna štôlňa, vykladaná kameňom.
Ignác
Alternatívny názov. Podsitnianska.
Lokalizácia. (7579, 590 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú.BanskáŠtiavnica. Vchod
do štôlne sa nachádza priamo v osade Štefultov na J brehu bezmenného ľavostranného prítoku Štiavnice.
Popis. Niekoľko desiatok metrov dlháštôlňas výškou chodieb 2–3m.Štôlňa sa vetví na dve časti, miestami
sa nachádzajú aj rozsiahlejšie dobývky. Vchod je uzatvorený mrežami.
Ďalšie údaje. 23. 3. 1984 – Rfer (1), Rhip (11), 31. 3. 1984 – Rfer (3), Rhip (9), Mmyo (1), 5. 4. 1984 – Rhip
(9), Mmyo (4), 21. 2. 1986 – Rfer (2), Rhip (6), Bbar (1), 14. 6. 1994 – neg., 12. 11. 1994 – Rfer (3), Mmyo (4),
11. 11. 2000 – Rhip (8), Mmyo (2), Mbech (1), Mema (1), 11. 1. 2001 – Rfer (1), Rhip (10), Mmyo (2), Mbech
(1), Mema (1).
Jurajova štôlňa
Alternatívny názov. Štôlňa na Čistej vode.
Lokalizácia. (7579, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú.Svätý Anton. Štôlňasa
nachádza v doline pravostranného prítoku Štiavnice oproti odbočke k Žibritovu.
Popis.Krátka štôlňa v neovulkanitoch (ca. 200 m), ktorá je v celej dĺžke zaplavená vodou. V minulosti bola
vyhlásená za chránené nálezisko netopierov (kolónia M. schreibersii – Palášthy 1971, Štollmann 1971),
vzávere sa nachádza kopa guána.
Ďalšie údaje. 14. 8. 1962 – Mschr (40). Netting: 24. 7. 1970 – Mmyo (1), Moxy (1), Mschr (10), 11. 10. 1997
– Bbar (1).
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Ignác
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Mm/b Mdau Bbar Paur Paus spolu
13. 3. 1984 1 11 3 – – – – – – – 15
5. 2. 1986 2 5 – – – – – – – – 7
11. 1. 1989 1 12 4 – – – – – – – 17
10. 1. 1994 2 10 4 – – – – – – – 16
26. 1. 1995 3 17 5 – – – – – – – 25
17. 1. 1996 1 7 1 – – – – 1 – – 10
21. 1. 1997 – 3 1 – – – – – – – 4
10. 2. 1998 – 6 1 – 1 – – – – – 8
14. 1. 1999 – 21 2 – – 2 1 1 2 – 28
27. 1. 2000 1 5 2 – – – 4 – 1 2 15
23. 1. 2001 1 10 2 1 3 – 1 – – – 18
288

Kunia štôlňa
Alternatívny názov. Kunia štôlňa (Kunia štôlňa II).
Lokalizácia. (7579, ca 700 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Štiavnické Bane.
Vchod do štôlne sa nachádza v dolinke V od odbočky štátnej cesty Štiavnické Bane – Počúvadlo.
Popis. Vodná štôlňa s kamennou výmurovkou s dvoma otvormi. Rozmery chodieb sú približne 3×2m.
Lom Diery pri Kysihýbli
Alternatívny názov. Podzemný kameňolom.
Lokalizácia. (7579, 600 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banská Štiavnica.
Kameňolom sa nachádza v miestnej časti Banskej Štiavnice – Kysihýbli. Súčasť náučného chodníka.
Popis. Vchod do priestoru sa nachádza pod previsnutou skalnou stenou so šírkou 50 m. Výška vchodu a
vnútorných priestorov kolíše v rozpätí 5–10 metrov, vnútri štôlne sa nachádzajú menšie vodné plochy.
Stav ochrany. Lokalita je často navštevovaná a v priestoroch podzemného lomu a pred vchodom doň sa
našli stopy po kladení ohňa a zapaľovaní sviečok. Nie je známa miera návštevnosti v zimnom období.
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v lokalitách centrálnej časti Štiavnických vrchov
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mbec Mnat Mdau Enil Paur Bbar Msch spolu
Bakomi I 10. 2. 1998 – – – – – – – – 7 – 7
14. 1. 1999 – – – – – – – 1 13 – 14
Bakomi II 10. 2. 1998 – 1 – – – – – 1 8 – 10
14. 1. 1999 – 1 – – – – – – 8 – 9
Belianska Dedičná 18. 2. 1999 1 – – – 1 – – – – – 2
Horná Roveň III. 10. 2. 1998 – – – – – – – – 1 – 1
Jurajova štôlňa 14. 11. 1970 – – – – – – – – – 1200 1200
13. 2. 1990 – 1 – – – – – – – – 1
Kunia štôlňa 10. 2. 1998 28 8 – – – – – – – – 36
14. 1. 1999 30 1 – – – – – – – – 31
23. 1. 2001 21 9 – 1 – 1 – – – – 32
Lom Diery 27. 1. 2000 2 3 – 1 – 2 – – 7 – 15
23. 1. 2001 – 2 1 – – 1 – – 3 – 7
Oproti Jurajovej š. 19. 2. 1986 – – – – – – – – 1 – 1
14. 2. 1989 – – – – – – – 2 7 – 9
13. 2. 1990 – – – – – – – – 2 – 2
Počúvadlo II 14. 1. 1999 – – – – – – – 3 – – 3
23. 1. 2001 – – – – – – – – 7 – 7
Počúvadlo III 14. 1. 1999 – – – – – – – – 6 – 6
23. 1. 2001 – – – – – – – – 2 – 2
Staré mesto – p. 12. 1. 2001 – – – – – – 1 – – – 1
Staré mesto –š. 12. 2. 2000 – – – – – – 1 – – – 1
12. 1. 2001 1 – – – – – – – – – 1
289

Oproti Jurajovej štôlni
Lokalizácia. (7579, ca. 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Svätý Anton.
K lokalite chýbajú bližšie informácie.
Popis. Bez bližších informácií.
Ďalšie údaje. 14. 12. 1988 – Bbar (5), Paur (5), 14. 2. 1989 – Bbar (7), Paur (2), 13. 2. 1990 – Bbar (2).
Počúvadlo II.
Alternatívny názov.Počúvadlo, vodnáštôlňa 2.
Lokalizácia. (7579, ca. 670 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú.Počúvadlo. Všetky
štôlne sa nachádzajú S od Počúvalského jazera.
Popis. Krátka vodná štôlňa.
Počúvadlo III.
Alternatívny názov.Počúvadlo, vodnáštôlňa 3.
Lokalizácia. (7579, ca. 670 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Počúvadlo.
Nachádza sa S od Počúvalského jazera. Štôlňa 3 sa nachádza pod hrádzou jazera.
Popis. Krátka vodná štôlňa.
Staré mesto –štôlňa
Lokalizácia. (7579, 770 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banská Štiavnica.
Nachádza sa pod skalným bralom nad botanickou záhradou v centre Banskej Štiavnice.
Popis. Sucháštôlňa horizontálneho typu.
Stav ochrany. Vchod do štôlne je zamrežovaný, napriek tomu prístupný.
Ďalšie údaje. 16. 10. 1999 – Rfer (1).
Staré mesto – puklina
Lokalizácia. (7579, 770 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banská Štiavnica.
Nachádza sa pod skalným bralom nad botanickou záhradou v centre Banskej Štiavnice. Leží v blízkosti
lokality Staré mesto –štôlňa.
Popis. Štôlňu predstavuje úzka a vysoká puklina, ktorá od vchodu prudko klesá dole.
Ďalšie údaje. 16. 10. 1999 – Rfer (1), Rhip (1).
Zhrnutie poznatkov. V centrálnej oblasti Štiavnických vrchov sa skontrolovalo celkom 22 podzemných
objektov, prevažne menších rozmerov. Z uvedených potenciálnych úkrytov len v 12 sa zaznamenalo zimovanie
netopierov, celkom 11 (–12) druhov (tab. 1, 2). Najpočetnejším zimoviskom je štôlňa Ignác (tab. 1).
Stav ochrany. Sledované lokality sú pomerne často navštevované, čo spôsobuje znečisťovanie komunálnym
odpadom. Niektoré lokality sú uzatvorené mrežami (Ignác).
290

Dolina Vyhnianskeho potoka
Banky I.
Lokalizácia. (7579, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne. Štôlňa sa
nachádza na ľavom brehu Vyhnianskeho potoka pri hlavnej ceste.
Popis. Krátka suchá štôlňa.
Banky II.
Lokalizácia. (7579, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne. Štôlňa sa
nachádza na pravom brehu Vyhnianskeho potoka pri hlavnej ceste.
Popis. Krátka suchá štôlňa.
Ostružla
Alternatívny názov. Ostružka.
Lokalizácia. (7578, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne. Štôlňa sa
nachádza približne 3 km V od Vyhní pri hlavnej ceste J od kóty Ostružla.
Popis. Štôlňa štandardných rozmerov, vo vchode zaplavená vodou.
Vindišlajtňa
Alternatívny názov. Windischleuten.
Lokalizácia. (7579, 510 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne. Štôlňa sa
nachádza v osade Vindišlajtňa na ľavom brehu Vyhnianskeho potoka.
Popis. Krátka suchá štôlňa.
Vyhne
Lokalizácia. (7579, ca. 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Vyhne.
Popis. Krátka suchá štôlňa.
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov lokalít doliny Vyhnianskeho potoka
Lokalita Dátum / druh Rhip Mmyo Mdau Bbar Paur spolu
Banky I. 8. 3. 1984 3 1 – – – 4
7. 2. 1986 2 – – – – 2
Banky II. 11. 1. 1994 1 – – – – 1
26. 1. 1995 – – – 1 – 1
14. 1. 1999 – 1 – – – 1
Ostružla 14. 1. 1999 – – 1 – – 1
Vindišlajtňa 8. 3. 1984 3 – – – – 3
11. 1. 1994 1 – – – – 1
26. 1. 1995 – – – 2 – 2
22. 1. 1997 – – – 3 – 3
14. 1. 1999 – 1 – – – 1
Vyhne 26. 1. 1995 – – – – 1 1
291

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bani Floriánka
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mbech Mnat Mema Mm/b Msp. spolu
16. 3. 1984 2 + 3 – – – – – – min. 5
11. 1. 1994 3 13 1 – – – 2 1 – 20
27. 1. 1995 3 7 1 – – – – – – 11
18. 1. 1996 9 79 10 – – – 2 – – 100
21. 1. 1997 12 46 6 – – – 6 – – 70
11. 2. 1998 13 52 4 1 1 – 7 – 2 80
18. 2. 1999 12 124 17 – – 1 7 – – 16
24. 1. 2001 7 120 9 – – – 4 – – 140
Zhrnutie poznatkov. V oblasti Vyhnianskej doliny sa skontrolovalo celkom 7, prevažne krátkych štôlní
(pozri aj Lehotská et al. 2002). Z hľadiska zimovania netopierov ide o málo významnéúkryty, zaznamenali
sa len jednotlivé exempláre 5 druhov netopierov (tab. 3).
Stav ochrany. Štôlne sú znečisťované domovým odpadom.
O b l a s ť
H o d r u š a - H á m r e
Floriánka
Lokalizácia. (7579, 770 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Floriánka
sa nachádza v južne orientovanom svahu vrchu Končiar (881 m n. m.) J od osady Hadová.
Popis. Staré banské dielo zo 17. až 18. storočia s odhadovanou dĺžkou chodieb viac ako 7 km. Baňa má
celkom 6 horizontálnych úrovní, vchod sa nachádza v 4. horizonte. Jednotlivé horizonty sú prepojené strmými
spádnicami s vysekanými schodmi (Kosej 1994).
Ďalšie údaje. 8. 3. 1996 – Rfer (4), Rhip (17), Mmyo (11), Myotis sp. (2), 14. 11. 1996 – Rfer (3), Rhip (20),
Mema (1).
Hadová
Lokalizácia. (7579, ca. 800 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre.
Nachádza sa tesne pod vrcholom kóty Hadová; prístup je možný po lesnej ceste asi 150–200 m od rovnomennej
osady.
Popis. Krátka, nerozvetvujúca sa suchá štôlňa.
Chvalabohu štôlňa
Lokalizácia. (7579, 520 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Štôlňa
sa nachádza v S časti obce Banská Hodruša.
Popis. Krátka štôlňa s rozmermi chodby 2×2 m, vchod je uzatvorený mrežami.
Luna
Lokalizácia. (7579, ca. 700–800 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-
Hámre. Lokalita bola skontrolovaná len raz pri náhodnej návšteve a jej presnejšia lokalizácia nie je známa.
Nachádza sa v oblasti pri lokalitách Floriánka a Rabenstein.
Popis. Krátka horizontálna štôlňa.
292

Tab. 5. Výsledky zimných ščítaní netopierov v bani Schöpfer
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mema Mdau Msp. Paur Paus Mschr spolu
21. 2. 1995 136 30 16 – – – – – – – 182
17. 1. 1996 95 44 13 1 – – – – – – 153
21. 1. 1997 101 80 16 – 1 – 1 1 – – 200
11. 2. 1998 78 85 15 – 1 – – – – – 179
15. 1. 1999 92 153 31 – 1 – – – – 1 278
27. 1. 2000 112 171 30 – 1 2 – – 1 1 318
24. 1. 2001 153 170 25 – 11 – – – – – 359
Pod Floriánkou
Lokalizácia. (7579, ca. 600 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre.
Štôlňa sa nachádza ca 1 km pod baňou Floriánka vo V svahu dolinky ústiacej do Hodrušského potoka pri
Zlatom stole.
Popis. Krátka, približne 10 m dlhá štôlňa má rozmery vchodu 2×1 m. Priama chodba štôlne je približne
2,5 m vysoká, v závere sa lomí doprava.
Rabenstein
Lokalizácia. (7579, 700 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Nachádza
sa v skalnom hrebeni V od Floriánky vo svahu pod osadou Hadová.
Popis. Jedná sa o povrchové dobývky výchozu žily Rabenstein. V dôsledku existencie viacerých otvorov,
ide o klimaticky dynamické chladné priestory so silnými prievanmi.
Schöpfer
Alternatívne názvy. Štôlňa Ján Krstiteľ Baptista, Horná Ján Nepomucký.
Lokalizácia. (7578, 330 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Vchod
do bane sa nachádza za budovou správy závodu Rudné bane v južnom svahu vrchu Čelín. Jedná sa o baňu
na ťažbu drahokovových rúd, ktorá bola využívaná viac ako 300 rokov až do roku 1950.
Popis. Rozsiahle banské dielo s veľkými vyťaženými priestormi. Celková dĺžka chodieb bane je 3700 m.
Výskum netopierov. Sčítanie netopierov v bani sa uskutočňuje od roku 1995 na základe informácií pracovníkov
Rudných baní o početnom výskyte netopierov (tab. 5). V rozsiahlom systéme chodieb sa sčítava
hlavnýťah a paralelné priestory vľavo od hlavného ťahu v dĺžke približne 2000 m.
Zabudnutá
Alternatívny názov. Slivovicová.
Lokalizácia. (7479, 520 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Štôlňa
sa nachádza na severnom okraji obce (časť Banská Hodruša).
Popis. Štôlňa začína v pivnici rodinného domu v obci. Jej celková dĺžka je približne 100 m, tvoria ju dve
vetvy. Tesaná je v kompaktnej skale s rozmermi chodby 1×1,9 m.
Alternatívne názvy. Laura, Zlatý stôl I.
Zlatý stôl, pod cestou
293

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Zlatý stôl, pod cestou
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mema Mm/b Mdau Bbar Paur spolu
16. 12. 1982 1 1 – – – – – – 2
6. 1. 1983 – – – 1 – – 3 1 5
28. 10. 1983 – + 2 – – – – – min. 2
12. 2. 1984 – 1 2 – – – – – 3
16. 3. 1984 – + – – – – – – +
13. 2. 1990 – 5 2 – – – – – 7
10. 1. 1994 – 4 2 – 1 – – – 7
26. 1. 1995 – 6 2 – – – – – 8
17. 1. 1996 – 5 2 – – – – – 7
21. 1. 1997 – – 2 – – – – – 2
10. 2. 1998 – 2 3 – – – – – 5
14. 1. 1999 – 5 3 – – 1 – – 9
27. 1. 2000 1 9 1 – – – – – 11
23. 1. 2001 5 – – 1 – – – – 6
Lokalizácia. (7579, 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Nachádza
sa v svahu približne 15 m pod štátnou cestou Banská Štiavnica – Banská Hodruša asi 500 m nad
odbočkou k Hodrušskému jazeru.
Popis. Stredne rozsiahla štôlňa, tesne za vchodom sa rozvetvuje do dvoch chodieb.
Ďalšie údaje. 9. 6. 1994 – Rfer (1), 31. 9. 1994 – Rfer (1), 17. 10. 1999 – Rhip (2), 27. 1. 2000 – Rfer (1),
Rhip (9), Mmyo (1), 17. 3. 2000 – Rfer (2), Rhip (13), Mmyo (1), 11. 11. 2000 – Rhip (6), Mema (2), 11. 1.
2001 – Rhip (7), Mema (1).
Zlatý stôl, pri odbočke
Alternatívny názov. Zlatý stôl II.
Lokalizácia. (7579, 490 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Hodruša-Hámre. Nachádza
sa pod štátnou cestou BanskáŠtiavnica – Banská Hodruša pri odbočke k Hodrušskému jazeru.
Popis. Vchod do štôlne je upravený s potrubím uloženým na dne. Jedná sa o dlhú štôlňu, ktorej záver je
zaplavený vodou.
Ďalšie údaje. 17. 10. 1999 – Rhip (8), 17. 3. 2000 – Rhip (11), 11. 11. 2000 – Rhip (13), 11. 1. 2001 – Rhip (6).
Zhrnutie poznatkov. Vširšej oblasti doliny Hodrušského potoka sa nachádzajú najvýznamnejšie známe
zimoviská netopierov Štiavnických vrchov. Celkovo tu bolo skontrolovaných 12 lokalít (tab. 4–8). Netopiere
neboli zistené len v štôlňach Brener a Zlatý stôl, nad cestou. Z hľadiska početnosti ako aj druhového
zloženia hibernujúcich netopierov významné postavenie má baňa Schöpfer. Zaznamenala sa tu hibernácia 9
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Zlatý stôl, pri odbočke
Dátum / druh Rhip Mema Mdau Mm/b Bbar Mmyo Bbar Ppip spolu
10. 1. 1994 4 – – 1 – 2 – – 7
27. 1. 1995 6 – – – – – – – 6
17. 1. 1996 5 – – – – 2 – – 7
21. 1. 1997 – – – – – – – – –
10. 2. 1998 2 – – – – – – – 2
14. 1. 1999 3 – – 1 – – – – 4
27. 1. 2000 5 – 2 – 3 – – – 10
12. 2. 2000 8 – – – – – – 1 9
23. 1. 2001 4 1 – – – – 1 – 6
294

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v menších lokalitách v oblasti Hodruša – Hámre
Lokalita Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Bbar Paus spolu
Chvalabohu 27. 1. 2000 – 5 – – 2 – – 7
Hadová 17. 10. 1999 – 1 – – – – – 1
Luna 17. 10. 1999 – 1 – – – – – 1
Pod Floriánkou 27. 1. 1995 – 1 – – – – – 1
18. 1. 1996 – 1 – – – – – 1
Rabenstein 16. 3. 1984 – 1 – – – – – 1
11. 2. 1998 – – – 1 – – – 1
17. 10. 1999 – – – – 1 – – 1
8. 3. 2001 1 19 23 1 3 – 47
Zabudnutá 27. 1. 2000 – – – – – – 2 2
druhov netopierov, s vysokou abundanciou R. ferrumequinum (78–136 ex.) a R. hipposideros (30–171 ex.).
Aj z celoslovenského hľadiska významný je záznam kriticky ohrozeného druhu, M. schreibersii, ktorý bol
v minulosti známy z letného aj zimného obdobia z Jurajovej štôlne. Ďalším významným zimoviskom v doline
je rozsiahla baňa Floriánka so zisteným výskytom 7 druhov netopierov.
Stav ochrany. Najvýznamnejšia lokalita (Schöpfer) bola donedávna činnou baňou a ochrana zimoviska je
zabezpečená uzáverom. Uzavretá je aj lokalita Zlatý stôl, pri dobočke; ostatné lokality nie sú ohrozované.
Sklenoteplická
Királyi
dolina
Lokalizácia. (7479, 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Banky.
Popis. Lokalita bola do prehľadu zaradená na základe literárnej informácie. Nie sú k dispozícii bližšie
údaje.
Krasová jaskyňa prvá
Lokalizácia. (7579) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice.
Popis. Inaktívna, fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 100 m. Hĺbka 31 m.
Ďalšie údaje. 15. 4. 1983 – Rhip (2), Mmyo (1), 3. 4. 1984 – Rhip (2).
Líščia diera
Alternatívny názov.Voštinová jaskyňa.
Lokalizácia. (7579) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice.
Popis. Malá, asi 12 m hlboká jaskyňa.
Ďalšie údaje. 3. 4. 1984 – Rhip (2).
Olovená
Lokalizácia. (7579, ca. 700 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice.
Vchod štôlne sa nachádza pri lesnej ceste približne 2 km J od hlavnej cesty Sklené Teplice – BanskáŠtiavnica
(Mestský kopec).
Popis. Horizontálna, ca. 150 m dlháštôlňa bez vetvení. Ústie štôlne slúži ako sklad sadeníc.
295

Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní netopierov v lokalitách Sklenoteplickej doliny
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Bbar Paur spolu
Királyi 28. 3. 1983 – + + – – – – +
Krasová jaskyňa prvá 11. 12. 1983 – – 5 – – 3 – 8
19. 2. 1984 – 5 6 – – 3 – 14
26. 1. 1986 – 2 8 – – – – 10
9. 3. 1989 – 3 2 – – – – 5
Olovená 27. 1. 1995 – 3 2 – – – – 5
22. 1. 1997 – 1 3 – – – – 4
11. 2. 1998 – 5 3 1 – – – 9
14. 1. 1999 – 8 3 – 3 – 1 15
Pod Kamenným jarkom 9. 3. 1989 – – 1 – – – – 1
13. 2. 1990 – 3 8 1 – – – 12
10. 1. 1994 – 9 3 – – – – 11
27. 1. 1995 – 3 5 – – – – 8
18. 1. 1996 – 7 5 – – – – 12
22. 1. 1997 – 2 4 1 – – – 7
11. 2. 1998 – 9 3 – – – – 12
14. 1. 1999 – 10 2 – – – – 12
27. 1. 2000 – 9 1 – – – – 10
23. 1. 2001 1 5 1 – – – – 7
Repište I 16. 12. 1982 – – – – – 3 2 5
16. 12. 1983 1 – 6 – – – – 7
9. 3. 1989 – 4 – – – – – 4
27. 1. 1995 – 1 1 – – – – 2
18. 1. 1996 – – 2 – – – – 2
22. 1. 1997 – 1 2 1 – – – 4
11. 2. 1998 – 4 – – – – – 4
14. 1. 1999 – 2 1 – – – – 3
Pod Kamenným jarkom
Alternatívny názov. Kamenný jarok.
Lokalizácia. (7479, 410 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice. Štôlňa
sa nachádza na úrovni potoka Teplá približne 20 m pod štátnou cestou Sklené Teplice – Podhorie v blízkosti
PR Kamenný jarok.
Popis. Vchod štôlne je čiastočne znížený poškodením profilu, v ďalšej časti je zachovaný celý výškový
profil chodby (ca. 2 m). Takmer sa nevetví a v takmer celej svojej dĺžke je zaplavená vodou.
Ďalšie údaje. 15. 10. 1999 – Rfer (1), Rhip (7), Mbech (2), 17. 3. 2000 – Rfer (1), Rhip (13), 12. 11. 2000 –
Rhip (12), Mema (1), 11. 1. 2001 – Rfer (1), Rhip (5), Mmyo (1), Mema (2). Netting: 7. 8. 1999 – Rfer (1).
Repište I
Alternatívny názov. Bukovec.
Lokalizácia. (7479, 510 m n. m.) – stredné Slovensko, Štiavnické vrchy (300), k. ú. Sklené Teplice. Vchod
štôlne sa nachádza približne 60 m nad cestou Sklené Teplice – Banská Štiavnica na pravom brehu potoka
Teplá pri osade Repište (oproti autobusovej zastávke).
Popis. Vápencováštôlňa, krátka.
296

Zhrnutie poznatkov. V doline Teplá (Sklenoteplická) sa v 7 priestoroch zaznamenal výskyt celkom 7 druhov
netopierov (tab. 9). Bez nálezu netopierov bola kontrola lokality Repište II. Najvýznamnejšou lokalitou
doliny je štôlňa Pod Kamenným jarkom (sledovaná od roku 1989).
Stav ochrany. Lokality Sklenoteplickej doliny nie sú ohrozované.
Záver
Výskum netopierov.Prvé kontroly potenciálnych zimovísk banskoštiavnickej oblasti organizoval v rokoch
1989–1990 J. Šteffek, pravidelnejšie sú niektoré lokality sledované od roku 1994. Sčítanie organizujú pracovníci
štátnej ochrany prírody (M. Uhrin, P. Urban, I. Valach). V ostatnom období sa na výskume netopierov
podieľajú aj študenti rôznych typov škôl Banskej Štiavnice.
Sčítavatelia. Na jednotlivých sčítacích akciách sa okrem autorov príspevku zúčastňovalo viacero pracovníkov,
ktorým patrí poďakovanie. Sú to V. Balaška, D. Baláž, L. Bobáková,p.Černák, D. Farbiak, p. Chladný,
N. Jurdíková, M. Kassa, J. Korňan, G. Kravjanský,K.Králiková, M. Krištof, E. Medveďová, p. Michalský,
J. Obuch, V. Solár, R. Šteffek, J. Šteffek. Zvláštne poďakovanie patrí pracovníkom závodu Rudné bane š.p.
Hodruša-Hámre za ochotu a pomoc pri kontrolách lokality Schöpfer.
Literatúra
ANDOK P., KAŠŠAI Z. & MARKO M., 1995: Ekosozoologické vyhodnotenie netopierov centrálnej časti Štiavnických
vrchov. Maturitná práca. Stredná lesnícka škola BanskáŠtiavnica, 17 pp.
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,
268 pp.
DURBÁK M., KAŇA R. & LICHNER M., b. r. v.: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a
okolia. Štúdio Harmony, Banská Bystrica, 71 pp.
KARSTEN I., 1990: Pracovný rajón oblastnej skupiny B. Štiavnica. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 21(1) 24–28.
KOSEJ J., 1994. Floriánka. Speleo, 17: 70–71.
LEHOTSKÁ B., MATIS Š.& UHRIN M., 2002: Príloha katalógu zimovísk netopierov Slovenska: Prehľad skontrolovaných
lokalít bez nálezu netopierov. Vespertilio, 6: 349–356.
MIHÁL T. & ZLACKÁ S., 2000: Zimné sčítanie netopierov v Štiavnických vrchoch. Seminárna práca. Fakulta
ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene.
PALÁŠTHY J., 1971: Stály výskyt lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersi) v Antole, okres Žiar nad
Hronom. Ochr. Fauny, 5(4): 153–159.
ŠTEFFEK J., 2000: Fauna dvoch jaskýň v Štiavnických vrchoch. Pp.: 171–174. In: MOCK A., KOVÁČ Ľ. &
FULÍN M. (eds.): Fauna jaskýň (Cave fauna). Košice, 199 pp.
ŠTOLLMANN A., 1971: VI. tábor ochrancov prírody v Antole. Ochr. Fauny, 5(4): 192.
UHRIN M., FARBIAK D., ŠTEFFEK J. & URBAN P., 1995: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) v Štiavnických
vrchoch. Netopiere, 1: 19–28.
297

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 298, 2002
ISSN 1213-6123
Zimovanie netopierov v pivnici pod Baranom
Peter PJENČÁK
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
Alternatívne názvy. Zámutov – pod Baranom, Zámutov – Baran, Vyhonova diera.
Lokalizácia. (7095, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Východoslovenská pahorkatina (810), k. ú. Zámutov.
Pivnica sa nachádza 1 km JZ od obce Zámutov na plochom vrchole kóty Baran neďaleko chodníčka.
V minulosti bol nesprávne uvádzanýštvorec DFS 7094 a zaradenie do Slanských vrchov (440).
Popis. Pivnica má dva vchody. Jeden je plazivkovitý, druhý má rozmery 1,5×0,6 m. Pivnica je tvorená
polkruhovými chodbami s rozmermi 3×2 m,s dĺžkou asi 120 m. Vľavo od väčšieho vchodu, je po 20 m
miestnosť s plazivkovitým vchodom s rozmermi 4×5 m.
Výskum netopierov. Lokalita je kontrolovaná od roku 1993. Poznatky do roku 1995 zhrnul Pjenčák (1995)
a Danko et al. (2000) do roku 2000. Údaje o R. hipposideros nájdeme v súhrnnej práci Uhrina et al. (1996).
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bolo zistených zimovanie 6 druhov netopierov (tab. 1). Pivnica slúži hlavne
ako prechodnýúkryt v jesennom období pre R. hipposideros, ktorých maximálny počet dosahuje až 100 ex.
Stav ochrany. Problémom sú časté návštevy detí v pivnici, zatiaľ však nebol zistenýúhyn netopierov.
Ďalšie údaje. 27. 3. 1993 – Rhip (7), Mmyo (2), 6. 12. 1993 – Rhip (27), Mema (1), Mdau (1), Paur (2), 6. 1.
1994 – Rhip (10), Mema (1), 9. 2. 1994 – Rhip (13), Mema (1), 19. 4. 1994 – Rhip (49), Mema (1), 1. 9. 1994
– Rhip (21), 29. 9. 1994 – Rhip (47), 5. 10. 1994 – Rhip (66), Mema (1), 8. 10. 1994 – Rhip (61), Mema (1), 16.
10. 1994 – Rhip (68), Moxy (1), 23. 10. 1994– Rhip (72), 6. 11. 1994– Rhip (62), Mema (1), 19. 3. 1995 – Rhip
(1), 1.4. 1995 – Rhip (25), Mema (1), 6. 9. 1995 – Rhip (1), 17. 10. 1995 – Rhip (1), 25. 9. 1997 – Rhip (60), 23.
10. 1997 – Rhip (55), 21. 11. 1997 – Rhip (50), Paur (1), 17. 10. 1999 – Rhip (103), 14. 10. 2000 – Rhip (11).
Tab. 1. Zimné sčítania netopierov v Pivnici pod Baranom
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mdau Bbar Paur spolu
3. 1. 1993 – 1 – – – – 1
9. 2. 1994 13 – 1 – – – 14
10. 12. 1994 15 – 1 – – – 16
6. 1. 1997 9 1 – – – – 10
15. 1. 1998 8 – – – 1 1 10
24. 2. 1999 14 1 – 2 4 1 22
27. 11. 1999 37 – – 1 2 1 41
Literatúra
DANKO Š., UHRIN M., PJENČAK P. & MATIS Š., 2000: Výsledky prieskumu netopierov (Mammalia: Chiroptera)
na Východoslovenskej rovine, Východoslovenskej pahorkatine a v Zemplínskych vrchoch. Vespertilio,
4:37–58.
PJENČÁK P., 1995: Prvé poznatky z výskumu netopierov vranovského regiónu. Netopiere, 1: 55–63.
UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P., & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
298

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 299–302, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v pohorí Tríbeč
Blanka LEHOTSKÁ 1 & Roman LEHOTSKÝ 2
1
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2,
SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk
2
ZO SZOPK Miniopterus, Hlaváčiková 14, SK–841 05 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk
Brloh
Lokalizácia. (7475, 340 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Klátova Nová Ves. Nachádza sa
v Klátovskom krase J od obce Klátova Nová Ves, v skalnom masíve Predný Brloh.
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu so zvyškami starého skrasovatenia. Vstupná časť je tvorená väčšou sieňou.
Celková dĺžka jaskyne je 55 m. Významnejšia je aj z archeologického hľadiska (Mitter 1982).
Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1999 – Bbar (1).
Dobrotínska jaskyňa
Lokalizácia. (7476, 472 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Veľké Uherce. Nachádza sa pod
skalnou stenou na J okraji vrchu Dobrotín (kóta 560) ležiacom 4 km JV od priehrady pri Veľkých Uherciach.
Popis. Ide o úzku puklinovo-koróznu jaskyňu. Ukončenie jaskyne tvorí väčší studňovitý priestor. Celková
dĺžka jaskyne je 26 m (Mitter 1985, Jahn 1996).
Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1999 – Rhip (7), Paur (1), 10. 1. 2000 – Rhip (6), Paur (1).
Gýmeš
Alternatívne názvy. Zrúcanina hradu Gýmeš, hrad Gýmeš, Jelenec.
Lokalizácia. (7575, 514 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Jelenec. Zrúcanina hradu Gýmeš
sa nachádza na strmom kremencovom brale v lesnom poraste, 5 km S od obce Jelenec.
Popis. V areáli zrúcaniny sa nachádza niekoľko zachovaných pivničných priestorov.
Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 1998 – Rhip (1).
Ďalšie údaje. 1. 7. 1966 – Rfer (1), Moxy (1), Bbar (1), Paus (1), 10. 4. 1968 – Rfer (1), 5. 7. 1969 – Rfer (2).
Horné Lúčno
Lokalizácia. (7577, 560 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Jedľové Kostoľany. Nachádza sa
2 km SV od Jedľových Kostolian.
Popis. Priepasť Horné Lúčno vznikla zrútením stropu skrasovatenej pukliny. Vstupná priepasť je hlboká 21
metrov a celková dĺžka jaskyne je 40 m. Na stenách členitého podzemného priestoru sú staré sintrové kôry.
Dno priepasti vypĺňa bloková suť (Mitter 1985, Bella & Holúbek 1999).
Zhrnutie poznatkov. 7. 2. 1998 – Rfer (5), Rhip (13), 10. 1. 2000 – Rfer (1), Rhip (12).
299

Jaskyňa pri kostole v Kolíňanoch
Lokalizácia. (7675, 244 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Kolíňany. Nachádza sa na hrane
vyvýšenej plošiny pri kostole v Kolíňanoch.
Popis. Vstupná priepasť je 10 m hlboká a tvorí priestranný podzemný priestor dlhý 16 m, vyplnený sedimentami.
Celková dĺžka jaskyne je 26 m (Mitter 1985).
Zhrnutie poznatkov. 6. 2. 1998 – Rhip (3), Mmyo (1), Paus (1).
JazernáŽibrica
Lokalizácia. (7674, 495 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Žirany. Vchod sa nachádza na
plošine II. etáže kameňolomu Žirany.
Popis. Ide o vertikálnu priepasť s hĺbkou 32 m, na dne ktorej sa nachádza jazero s veľkosťou 5×6 m.Na
stenách sú miestami náteky, stalaktity a hráškovité útvary (Gaál & Mlejnek 1999).
Ďalšie údaje. 25. 3. 1999 – Rhip (5).
Jazvečí hrad
Lokalizácia. (7477, 520 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Veľké Pole. Nachádza sa asi 1,5
km SZ od obce Píla v strmom skalnatom svahu.
Popis. Jaskyňa je dlhá ca. 40 m (Bella & Holúbek 1999). Vstupnáčasť je tvorená priestrannejšou sieňou.
Zhrnutie poznatkov. 23. 2. 1997 – Rhip (7), Paur (1), 7. 2. 1998 – Rhip (9), 27. 2. 1999 – Rhip (3), 10. 1.
2000 – Rhip (7).
Jazvinská jaskyňa
Alternatívny názov. Debnárova jaskyňa.
Lokalizácia. (7477, 577 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Malá Lehota. Nachádza sa Z od
osady Debnárov štál pri Malej Lehote.
Popis. Ide o puklinovo-riečnu jaskyňu dlhú vyše 30 m. Podzemný priestor jaskyne pozostáva z chodby
širokej ca. 1 m a vysokej do 2 m. Jaskyňa je bez kvapľovej výzdoby (Droppa 1957).
Zhrnutie poznatkov. 23. 2. 1997 – Rhip (1), 6. 2. 1998 – Rhip (2), Bbar (2), 10. 1. 2000 – Nnoc (1), Bbar
(2). Celkove sme v Jazvinskej jaskyni zaznamenali prítomnosť 6 druhov netopierov. Počas hibernácie to
však boli len dva uvedené druhy netopierov. Nález N. noctula J. Rezníkom považujeme za sporný.
Ďalšie údaje. Netting: 27. 9. 1996 – Rhip (3), Mmyo (5), Mbech (1), Mnat (1), Paur (1).
Kamenec
Lokalizácia. (7576, 538 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Jedľové Kostoľany. Nachádza sa
S od Jedľových Kostolian v blízkosti Lukáčovho štálu.
Popis. Ide o horizontálnu puklinovú jaskyňu, dlhú ca. 40 m (Mitter 1985).
Zhrnutie poznatkov. 7. 2. 1998 – Paur (1), 10. 1. 2000 – Rhip (3), Paur (1).
Müller
Alternatívny názov. Muflónia jaskyňa.
Lokalizácia. (7477, 580 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Veľké Pole. Nachádza sa v lesnom
teréne pri osade Müller, ležiacej pri ceste spájajúcej Partizánske so Žarnovicou.
300

Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu, dlhú ca. 70 m (Bella & Holúbek 1999), ktorá je z veľkej časti vyplnená
sedimentami.
Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1999 – Rhip (18), Mmyo (1), 10. 1. 2000 – Rhip (16), Mbech (1).
Oblúk
Lokalizácia. (7477, 498 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Veľké Pole. Nachádza sa v bočnej
doline ca. 1 km SZ od obce Píla.
Popis. Jaskyňa Oblúk je priestranná previsová jaskyňa vo výraznom skalnom stupni. Výška a šírka previsu
je 12 m, dĺžka 17 m (Mitter 1985).
Zhrnutie poznatkov. 7. 2. 1998 – Mbech (1), 10. 1. 2000 – neg.
Ďalšie údaje. 29. 9. 1996 – Mmyo (4).
Píla
Lokalizácia. (7477, 482 m n. m.)– západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú.Veľké Pole. Nachádza sa v blízkosti
SV okraja jaskyne Oblúk. Vchod je situovaný v úzkej štrbine.
Popis. Ide o puklinovú jaskyňu. Steny jaskyne pokrývajú sintrové kôry a poškodená sintrová výzdoba.
Dĺžka jaskyne je 50 m (Mitter 1985). Vo vchode sa nachádza poškodený uzáver.
Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa Píla je významná nielen z hľadiska pestrého druhového zastúpenia jednotlivých
druhov tu zimujúcich netopierov (tab. 1), ale aj z dôvodu zimovania druhu Myotis dasycneme, ktorého
zimovísk na západnom Slovensku v súčasnosti poznáme len veľmi málo.
Svoradova jaskyňa
Lokalizácia. (7674, 355 m n. m.) – západné Slovensko, Tríbeč (110), k. ú. Dražovce. Nachádza sa ca 100 m
od liečebného ústavu Zobor v NPR Zoborská lesostep.
Popis. Ide o horizontálnu jaskyňu s umelo upraveným vchodom, viazanú na výraznejšiu tektonickú poruchu.
Je vyplnená hlinitými sedimentami. Chodby jaskyne dosahujú dĺžku vyše 30m (Kužel 1975).
Zhrnutie poznatkov. 22. 2. 1997 – Paus (1).
Výskum netopierov. Prvé zmienky o výskyte netopierov v pohorí Tríbeč pochádzajú od Vacholda, ktorý
27. 10. 1955 zaznamenal 6 ex. druhu Miniopterus schreibersii na Zobore (Vachold 1956, 1960) a 17. 5.
1957 jeden exemplár druhu Nyctalus leisleri v obci Píla pri Novej Bani (Vachold 1959). Na pivnice zrúcaniny
hradu Gýmeš sústredili svoju pozornosť v lete roku 1966 Gaisler & Hanák (1972) a v rokoch 1968 a
1969 Ligač (1986). Ligač navštívil aj zrúcaninu Oponického hradu, kde 29. 6. 1969 našiel vo výklenku
hradnej steny 2 ex. druhu Rhinolophus hipposideros. Všetky spomínanéúdaje však pochádzajú z mimohibernačného
obdobia. Podrobný systematický výskum rozšírenia netopierov na tomto území realizovali
v rokoch 1997–1999 členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská & Lehotský 1998, 1999).
Lokalitu JazernáŽibrica skontroloval v roku 1999 Ľudovít Gaál. V zimnom období 1999/2000 uskutočnil
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Píla
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mm/b Mdas Msp. Bbar spolu
23. 2. 1997 – 9 2 2 2 – 2 – 17
7. 2. 1998 – 6 – – – – – 1 7
27. 2. 1999 – 7 – – 1 1 – – 9
10. 1. 2000 1 3 1 1 – 1 – – 7
301

zimné sčítanie netopierov Rezník (2000). V uvedenej práci došlo k zámene údajov medzi druhmi R. hipposideros
a R. ferrumequinum.
Sčítavatelia. Koordinármi zimného sčítania netopierov v jaskyniach pohoria Tríbeč sú Blanka a Roman
Lehotskí. Jednotlivých zimných sčítaní sa okrem nich zúčastnili aj Branislav Bogár, Juraj Lysý, Ján Taliga
a členovia Oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti Tríbeč pod vedením Ľubomíra Sapáka.
Stav ochrany. Najväčšiu pozornosť si z chiropterologického hľadiska zasluhujú jaskyne Píla, Muflónia
jaskyňa(Müller), Jazvečí hrad a priepasť Horné Lúčno. Je potrebné prípadné jaskyniarske aktivity na týchto
lokalitách realizovať mimo zimného hibernačného obdobia netopierov. Pokiaľ by sa v budúcnosti plánovala
oprava uzáveru na jaskyni Píla, treba v každom prípade ponechať vyhovujúci vletový otvor pre netopiere.
Komplexnú ochranu by bolo potrebné zabezpečiť Jaskyni pri kostole, ktorá sa postupne zapĺňa domovým
odpadom. Ostatné lokality si pre svoju odľahlosť alebo menší počet zimujúcich netopierov nevyžadujú
špeciálne ochranné opatrenia.
Literatúra
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,
268 pp.
DROPPA A., 1957: Krasové zjavy v sv. časti Tribča. Čs. Kras, 10(4): 158–165.
GAÁL Ľ. & MLEJNEK R., 1999: Jaskyne v kameňolome Žirany v Tríbeči. Sinter, 7: 10.
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.
Plzeň, Přír., 7: 3–46.
JAHN J., 1996: Prehľad podzemných dutín ústiacich na povrch v CHKO Ponitrie. Manuskript, 12 pp.
KUŽEL T., 1975: Výsledky výskumu Svoradovej jaskyne v Nitre. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 4: 23–26.
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Letné výskyty netopierov (Chiroptera) v chránenej krajinnej oblasti
Ponitrie a jej okolí. Rosalia (Nitra), 13: 215–223.
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1999: Zimoviská netopierov (Chiroptera) v chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Rosalia (Nitra), 14: 187–194.
LIGAČ S., 1986: Mammalia – cicavce chránenej krajinnej oblasti „Ponitrie“ 2. Netopiere (Chiroptera). Rosalia
(Nitra), 3: 247–255.
MITTER P., 1982: Klátovský kras. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 4: 9–11.
MITTER P., 1985: Krasovéúzemia pohoria Tríbeč. Slov. Kras, 23: 45–66.
REZNÍK S., 2000: Správa o sčítaní netopierov vo vybraných zimoviskách CHKO Ponitrie v zimnom období
1999/2000. Rosalia (Nitra), 15: 219–223.
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 14(2):
1–68.
VACHOLD J., 1959: Zpráva o novom náleze raniaka leislerovho (Nyctalus leisleri) na Slovensku. Biológia
(Bratislava), 14(3): 218–220.
VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis,
113 pp.
302

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 303–309, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Veľkej Fatry
Lucia BOBÁKOVÁ 1 & Ervín HAPL 2
1, 2
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko;
1
bobakova@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk
Dekrétova jaskyňa
Lokalizácia. (7180, 607 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Dolný Harmanec. Nachádza
sa v svahu oproti Harmaneckej jaskyni.
Popis. Dlhá 47 m, kryogénna jaskyňa. Priestorná portálová jaskyňa.
Výskum netopierov. Priestor kontrolovaný v zime v dvoch termínoch (tab. 3). V roku 1999 bol pred jaskyňou
uskutočnený netting.
Sčítavatelia. L. Bobáková, J. Obuch, I. Valach a študenti UK Bratislava.
Ďalšie údaje: Netting: 4. 8. 1999 – Enil (1), Eser (1) (Uhrin, Hapl, Bobáková).
Harmanecká jaskyňa Izbica
Lokalizácia. (7180, 821 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Dolný Harmanec. Jaskyňasa
nachádza v doline Harmanca na SZ od Banskej Bystrice. Vchod do jaskyne leží pod strmým vápencovým
bralom na severnom hrebeni Kotolnice.
Popis. Harmanecká jaskyňa je inaktívna fluviokrasovo-rútivá jaskyňa a je 2650 m dlhá, pričom sprístupnených
pre verejnosť je 720 m. Vertikálne rozpätie je 75 m. Jaskyňa je vytvorená v druhohorných vápencoch
stredného triasu. Podzemné priestory majú puklinovo-rúritý charakter a pomerne jednoduchý priebeh.
V jaskyni je niekoľko jazierok, priepastí, vysokých komínov a mohutných dómov. Mohutné rútivé priestory
predstavuje napr. Vstupný dóm, Dóm objaviteľa, Gotický dóm, Dóm pagod a Bludný dóm. Oválne chodby
reprezentujúčasti zvané Riečisko, Nánosová chodba, Južné riečisko. Kvapľovú výzdobu, najčastejšie bielej
farby, tvoria mohutné pagodovité stalagmity a excentrické stalaktity tvoriace nástenné vodopády a záclony.
Jaskyňajeznáma hlavne kvôli bohatému výskytu mäkkého bieleho sintra. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C,
relatívna vlhkosť 94–97 %. Jaskyňu objavil v roku 1932 Michal Bacúrik cez oddávna známy vstupný portál
nazývaný Izbica. Jaskyňa je pre verejnosť otvorená od roku 1950. Popis a história objavovania jaskyne je
spracovaná vo viacerých prácach (Babjak & Belička 1976, Bacúrik 1950, Droppa 1974, Kukla 1951, Lenčo
1950, Obrcian 1992, Šperka 1947).
Výskum netopierov. Prvé podrobnejšie informácie o chiropterofaune Harmaneckej jaskyne možno nájsť
v práci Vacholda (1956) a parazitológov (Grulich & Povolný 1956, Hůrková 1963, Dudich & Matoušek
1985). V 60. až 70. rokoch 20. storočia sa začína rozvoj výskumu (sčítavanie, odchyt, krúžovanie) netopierov,
ktorý je organizovaný J. Gaislerom a V. Hanákom (Hanák 1971, Hanák et al. 1962, Gaisler & Hanák 1972,
1973). Niekoľko jedincov z Harmaneckej jaskyne je deponovaných v zbierkach Považského múzea v Žiline
(Štollmann 1968). K dokonalejšiemu poznaniu druhového spektra Harmaneckej jaskyne významne prispel
aj osteologický rozbor kostrového materiálu z jaskynných tanatocenóz a potravy Strix aluco (Obuch 1985,
1994, 1995). Komplexné zhrnutie poznatkov o chiropterofaune danej lokality uvádza Bobáková (2001).
Niekoľko údajov sa nachádza aj v ďalších prácach (napr. Bernadovič 1995, Gulička 1975).
303

Sčítavatelia. V 50. až 70. rokoch sledovali netopiere Harmaneckej jaskyne J. Vachold, J. Gaisler a V. Hanák.
Neskôr sčítanie koordinovali M. Uhrin, J. Obuch, I. Valach a J. Kadlečík a v rokoch 1999–2001
L. Bobáková. Okrem nich sa sčítaní zúčastnili: J. Bohuš, M. Detko, E. Detková, P. Gregor, E. Hapl, Chilová,
Z. Imrichová, M. Jasík, M. Macek, P. Mathe, M. Kurka, J. Obrcian.
Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo doteraz v Harmaneckej jaskyni zaznamenaných 18 druhov netopierov
(tab. 1): Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis oxygnathus, Myotis
bechsteinii, Myotis nattereri, Myotis emarginatus, Myotis mystacinus, Myotis brandtii, Myotis dasycneme,
Myotis daubentonii, Eptesicus serotinus, Eptesicus nilssonii, Pipistellus pipistrellus, Barbastella barbastellus,
Plecotus auritus, Nyctalus noctula a Vespertilio murinus, pričom 7 z nich (Myotis brandtii, Myotis
dasycneme, Barbastella barbastellus, Eptesicus nilssonii, Eptesicus serotinus, Nyctalus noctula a Vespertilio
murinus) bolo zistených len v jaskynnej tanatocenóze alebo v potrave Strix aluco. Medzi pravidelne
hibernujúce a najpočetnejšie druhy patria Myotis myotis, Myotis oxygnathus, Myotis daubentonii
a Pipistellus pipistrellus.
Stav ochrany. Jaskyňa je NPP a v období od 15. mája do 31. októbra je sprístupnená pre verejnosť. V tomto
období sa v jaskyni vyskytuje len nízky počet netopierov. Aj keď nemožno úplne vyvrátiť súvislosť medzi
sprístupnenosťou jaskyne a nízkou početnosťou netopierov v tomto období, vplyv sezónnosti na početnosť
Myotis myotis/oxygnathus potvrdzuje literatúra. Zároveň treba pripomenúť, že v období otvorenia jaskyne
pre verejnosť sú netopiere v aktívnej fáze, čoimumožňuje opustiť miesto, kde sú veľmi rušené.V súvislosti
s faktom, že sa jedná o sprístupnenú jaskyňu, ktorej údržba neraz vyžaduje použitie chemických látok, je
potrebné ich aplikáciu dôsledne sledovať. Ako negatívum je treba spomenúť vletový otvor, ktorý je v ráme
vstupných dverí. Jeho rozmery sú 8×10 cm, čo pre druhy Myotis myotis a Myotis oxygnathus, ktorých
rozpätie krídel je 35–40 cm, nie je vyhovujúce.
Ďalšie údaje. 4. 3. 1964 – Rfer (1), Moxy (1), 22. 11. 1994 – Mmyo (169), Moxy (1), Myotis sp.(2), Paur (1),
6. 2. 1995 – Mmyo (62), Myotis sp. (4), 18. 3. 1999 – Rhip (1), Moxy (1), Mmyo/oxy (1245), Mnat (1), Mdau
(4), Myotis sp. (3) (Bobáková, Valach, Obrcian), 13. 12. 1999 – Rfer (1), Rhip (4), Mmyo/oxy (186), Mdau
(5), Myotis sp. (1), Ppip (3), 11. 1. 2000 – Rhip (2), Mmyo/oxy (320), Mdau (11), Paur (1), 6. 3. 2000 – Rhip
(2), Mmyo/oxy (829), Mdau (4), Myotis sp. (3), Ppip (4), 31. 3. 2000 – Rhip (2), Mmyo/oxy (1656), Mnat (1),
Mdau (12), Myotis sp. (1), Paur (1), (Bobáková, Obrcian, Gregor). Netting: 3. 8. 2000 – Mmyo (10), Moxy
(2), Mdau (2), Mema (2), Mbech (2) (Bobáková, Mojžišová).
Dolina Nižné Matejkovo
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Nižné Matejkovo, dlhá štôlňa (Nižné Matejkovo, štôlňa 1), Nižné
Matejkovo, krátka štôlňa (Nižné Matejkovo, štôlňa 2).
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Harmaneckej jaskyni Izbica
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mm/o Mnat Mema Mmys Mm/b Mdau Msp. Ppip Paur spolu
24. 2. 1955 – – 37 – – – – – – – – – – 37
6. 12. 1956 – – 1 – – – – – – – – – – 1
12. 2. 1958 – – 1 – – – – – – – – – – 1
12. 2. 1961 – 6 113 70 – – – 1 – – – – – 190
28. 2. 1963 – 10 125 119 – – 1 – – – – – – 255
26. 2. 1964 – 2 166 112 – – – 1 – – – – – 281
10. 3. 1966 2 – – – – – – – – – – – – 2
1. 3. 1994 – – 431 – – – – – – – – – – 431
15. 3. 1995 – 3 636 – – – – – – – – 10 – 649
30. 1. 1996 – 2 205 – – – – – – – 282 – – 489
22. 1. 1997 – – 457 – – 1 – – – – – 5 2 465
26. 2. 1998 – 2 533 – – – – – – – 6 – 1 542
19. 2. 1999 – 5 1 1 582 1 – 1 1 2 5 – – 599
8. 2. 2000 – 2 – – 556 – – – – 10 1 10 – 579
304

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlňach v doline Nižné Matejkovo
Lokalita dátum / druh Ppip Paur spolu
Nižné Matejkovo, dlhá štôlňa 7. 2. 1998 1 1 2
21. 2. 1999 – – –
Nižné Matejkovo, krátka štôlňa 28. 2. 1998 – – –
21. 2. 1999 – 1 1
Lokalizácia. (6981, ca. 750 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú.Ružomberok. Vchod do
dlhej štôlne sa nachádza na pravej strane Matejkovského potoka ca. 100 m vo svahu nad minerálnym prameňom.
Krátka štôlňa je na ľavej strane Matejkovského potoka ca. 70 m vo svahu nad chatami pri ceste.
Popis. Dlhá štôlňa je ca. 15 m dlhá a nerozvetvuje sa. Otvor je čiastočne zasypaný. Približné rozmery
otvoru sú 1,3×0,8 m. Výška štôlne za vstupným otvorom je približne 1,8 m. Krátka štôlňa je ca. 8 m dlhá
a nerozvetvuje sa. Približné rozmery otvoru sú 1,5×1,2 m.
Výskum netopierov. Sčítanie netopierov tu bolo po prvý raz vykonané v roku 1998. Z minulosti nie sú
známe žiadne údaje o netopieroch z tejto lokality.
Sčítavatelia. Lucia Bobáková.
Zhrnutie poznatkov. V dlhej štôlni boli celkovo zaznamenané dva druhy netopierov (tab. 2): Plecotus
auritus a Pipistrellus pipistrellus. V krátkej štôlni bol len jeden druh netopiera (Plecotus auritus).
Stav ochrany: Štôlne sa nachádzajú na území CHKO Veľká Fatra. Z chiropterologického hľadiska nepatria
štôlne v doline Nižné Matejkovo medzi významné lokality. Netopiere ich využívajú len ako občasnýúkryt.
Aj keď obidve štôlne sa nachádzajú v tesnej blízkosti chatovej oblasti Nižné Matejkovo, sú pre chatárov
takmer úplne neznáme a nezaujímavé.
Jaskyňana sútoku
Lokalizácia. (7080, 845 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica. Jaskyňa sa
nachádza na ľavom brehu Vrátňanského potoka tesne nad sútokom s Gaderským potokom.
Popis. Jaskyňa je tvorená krátkym jaskynným portálom.
Výskum netopierov. Priestor kontrolovaný v zime 1998/1999 (tab. 3).
Sčítavatelia. E. Hapl, D. Haplová, M. Šara, L. Bobáková, M. Boroš, Z. Martiniová, T. Bajzík, I. Szantová.
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v menších zimoviskách Veľkej Fatry
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip MmyoMmys Mm/b Msp. Eser Ppip Paur Psp. spolu
Dekrétova j. 25. 1. 1985 – – – – – – 2 – – – 2
18. 3. 1999 – – – – – – – – – – –
Dolná Túfna 13. 2. 1961 1 2 12 – – – – – – – 15
30. 1. 1996 – – 8 – – 1 – – – – 9
22. 1. 1997 1 – 9 1 – – – 2 – – 13
Horná Túfna 1. 3. 1981 – – 15 – – – – – – – 15
1. 3. 1994 – – 7 – – – – – – – 7
30. 1. 1996 1 – 9 – – 1 – – – 1 12
22. 1. 1997 – – 5 – – – – – – – 5
J. na sútoku 31. 12. 1998 – – 1 – – – – – – – 1
Skalný portál 2. 1. 1999 – – 1 – – – – – – – 1
Vrátna 6 31. 12. 1998 – – 2+1 † – – – – – – – 2+1†
305

Jaskyňa v Hrdošnej skale
Alternatívne názvy. Jaskyňa v Hrdoši, Žaškovská jaskyňa.
Lokalizácia. (6881, 857 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Žaškov. Leží 1 km V od obce
Komjatná vSV cípe masívu Hrdoša.
Popis. Jaskyňa v Hrdošnej skale je dlhá ca. 120 m. Je to rozsadlinovo-korózna jaskyňa, ktorá bola využívaná
ako úkryt počas SNP. Jaskyňa je paleontologickým náleziskom.
Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná raz v roku 1998 (tab. 4).
Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Šara, Šmídt, Šmídtová, Haplová.
Stav ochrany. Vzhľadom k ťažkej lokalizácii a náročnému terénu nie je táto jaskyňa atakovaná ľudskou
činnosťou.
Kraľovany – starý tunel
Alternatívny názov. Kraľoviansky tunel.
Lokalizácia. (6880, 430 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Kraľovany, 1,5 km Z od
obce Kraľovany, medzi v súčasnosti prevádzkovaným železničným tunelom a cestou E 50.
Popis. Kraľoviansky starý tunel je jedným z najväčších známych podzemných priestorov v NP Malá Fatra.
Tunel je zvyškom v minulosti používaného železničného tunela, čomu zodpovedajú i jeho rozmery. Jeho
dĺžku možno odhadnúť na ca. 250–300 m.
Výskum netopierov. Sčítanie netopierov tu bolo po prvý raz vykonané v roku 1997. Z minulosti nie sú
známe žiadne údaje o netopieroch z tejto lokality.
Sčítavatelia. L. Bobáková, E. Hapl, M. Šara, Ľ. Vavrová, M. Fillo, M. Madera, A. Gresch, B. Bogár.
Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v tuneli zaznamenaných 5 druhov netopierov: Rhinolophus hipposideros,
Myotis myotis, Myotis daubentonii, Plecotus auritus a Barbastella barbastellus (tab. 4). Okrem druhu
Plecotus auritus, ktorý bol zistený iba v období preletov, boli všetky druhy zistené na lokalite aj v zimnom
období. Dňa 1. 2. 1997 bol Greschom na lokalite zaznamenaný Rhinolophus ferrumequinum, avšak tento
údaj považujeme za sporný (dôvody sú vysvetlené v práci Bobáková & Hapl 2000).
Stav ochrany. Kraľovany, starý tunel sa nachádza v tesnej blízkosti odstavnej plochy na ceste E 50. Vzhľadom
na tento fakt je okolie tunela ako i samotná vstupná časť znečistené odpadkami. V prípade záujmu
využiť tento podzemný priestor na komerčnéúčely (napr. sklad potravínainé), je potrebné realizáciu pozorne
zvážiť.
Ďalšie údaje. 5. 12. 1997 – Rhip (21), Mmyo (1), 20. 12. 1998 – Rhip (19), Mmyo (1), Mdau (1), Bbar (1),
2. 1. 1999 – Rhip (12), Bbar (1). Netting (Hapl, Bobáková): 21. 8. 1998 – Mmyo (1), Mdau (20), 3. 9. 1998
– Rhip (2), Mmyo (1), Mdau (50), Bbar (1), Paur (2), 19. 9. 1998 – Rhip (7), Mmyo (2), Mdau (23), Bbar
(1), 9. 10. 1998 – Rhip (4), Mdau (9), Bbar (4).
Kraľovianska horná jaskyňa v Sokole
Alternatívny názov. Kraľoviansky meander.
Lokalizácia. (6880, 530 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Kraľovany, 1,5 km Z od
obce Kraľovany, východná strana Sokola v starom lome (Brodňanský 1955, 1969, 1970).
Popis. Kraľovianska horná jaskyňa je 120 m dlhá a jej časť bola zničenáťažbou v lome. Vchod do jaskyne
je 6 m široký, odkrytý odstrelom horniny v r. 1965. Vstupná chodba stúpa asi pod 35° uhlom, zužuje sa pri
jazierkach, kde sa začína kvapľová výzdoba. Za jazierkami sa chodba opäť rozširuje a ústi do dómu (Cintorín)
s rozmermi 7×12 m, ktorý je spojený s Veľkou sieňou (12×15 m) (Brodňanský 1969).
Výskum netopierov. Výskyt netopierov, i keď bez uvedenia druhu z tejto lokality prvý raz udáva Brodňanský
(1969). Chiropterofaune tejto jaskyne sa viac začala venovať pozornosť od roku 1997, odkedy sa táto
lokalita kontroluje pravidelne každú zimu.
306

Sčítatelia.V.Hanák, L. Bobáková, E. Hapl, M. Fillo, M. Madera, B. Lehotská, M. Bukna, M.Šara, Ľ. Vavrová.
Zhrnutie poznatkov. Celkovo boli v jaskyni zaznamenané 3 druhy netopierov (tab. 4): Rhinolophus hipposideros,
Myotis myotis a Myotis daubentonii, ktorý však bol zistený iba v období preletov.
Ďalšie údaje. Netting (Lehotská, Vavrová): 3. 9. 1998 – Mmyo (3).
Stav ochrany.V súvislosti s tým, že ťažba v lome, v ktorom sa jaskyňa nachádza bola pozastavená a lokalita
nepatrí medzi ľuďmi často navštevované, pravdepodobne nepatrí medzi ohrozené.
Kraľovianska jaskyňa
Alternatívny názov. Kraľovianska stredná jaskyňa.
Lokalizácia. (6880, 520 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Kraľovany, 1,5 km Z od
obce Kraľovany, východná strana Sokola v starom lome.
Popis. Kraľovianska jaskyňa je 232 m dlhá a jej časť bola zničenáťažbou v lome. Je to inaktívna fluviokrasová
jaskyňa.
Výskum netopierov. Sčítanie netopierov sa v tejto jaskyni prvý raz uskutočnilo v roku 1997. Odvtedy je
táto jaskyňa príležitostne kontrolovaná.
Sčítavatelia. L. Bobáková, E. Hapl, M. Fillo.
Zhrnutie poznatkov. Celkovo boli v jaskyni zaznamenané 2 druhy netopierov: Rhinolophus hipposideros,
Myotis myotis (tab. 4).
Stav ochrany. Rovnako ako Kraľovianska horná jaskyňa.
Priehradná jaskyňa
Lokalizácia. (6880, 470 m n. m.) – stredné Slovensko, Turčianska kotlina (240), k. ú. Šútovo. Leží vSV
cípe Šútovskej epigenézy.
Popis. Priehradná jaskyňa je ca. 40 m dlhá inaktívna fluviokrasová jaskyňa.
Výskum netopierov. Sčítanie netopierov na tejto lokalite po prvý raz uskutočnili Hapl a Bobáková v roku
1997. Odvtedy je táto lokalita v zimnom období príležitostne kontrolovaná (tab. 4).
Sčítavatelia: L. Bobáková, E. Hapl, M. Kalaš.
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v sledovaných lokalitách
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mdau Bbar spolu
Kraľovany tunel 18. 2. 1997 2 – – – 2
13. 2. 1998 16 1 – 2 19
14. 2. 1999 18 1 1 – 20
23. 1. 2000 16 – – 1 17
11. 2. 2001 13 3 1 – 17
J. v Hrdošnej skale 2. 1. 1998 – 5 – – 5
Kraľovianska Horná 11. 12. 1973 – 1 – – 1
15. 2. 1997 1 1 – – 2
5. 12. 1997 – 5 – – 5
15. 1. 1999 3 5 – – 8
Kraľovianska j. 5. 12. 1997 1 1 – – 2
15. 1. 1999 2 – – – 2
Priehradná j. 14. 12. 1997 – – – – –
14. 2. 1999 2 – – – 2
307

Stav ochrany. Jaskyňa sa nachádza na exponovanom pomerne ťažko dostupnom brale, a preto nepatrí
medzi atakované lokality.
Skalný portálVrátna dolina
Lokalizácia. (7080, 890 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica. Skalný portál na
ľavom brehu Gaderského potoka oproti sútoku s Vrátňanským potokom.
Popis. Jaskyňa je tvorená krátkym jaskynným portálom.
Výskum netopierov. Priestor kontrolovaný v zime 1998/1999 (tab. 3).
Sčítavatelia. E. Hapl.
Túfne jaskyne
Názvy lokalít. Dolná Túfna, Horná Túfna.
Lokalizácia. (7180, 935 m n. m. – Dolná Túfna, 975 m n. m. – Horná Túfna) – stredné Slovensko, Veľká
Fatra (150), k. ú. Dolný Harmanec. Jaskyne sa nachádzajú v doline Túfny, ústiacej do potoka Harmanca
povyše Harmaneckého tunela.
Popis. Dolná Túfna: vchod jaskyne je 5 m vysoký a 6 m široký a má východnú expozíciu. Jaskyňa pozostáva
z jednej chodby. Šírka jaskyne sa pohybuje od 5 m do 7 m, miestami má výklenky rozšírené až na
12 m. Výška chodby je umelo zväčšená na 1,5 až 2 m. Dĺžka 68 m. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa. Horná
Túfna: vchod jaskyne má južnú expozíciu, má oblúkovitý tvar a je 8 m vysoký a 14 m široký. Jaskyňa
pozostáva zo Vstupnej chodby, Predného dómu, Spojovacej chodby a Zadnej siene. Predný dóm je 28 m
dlhý, 18mširoký a 6–7 m vysoký. Celková dĺžka jaskyne je 85 m. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa.
Výskum netopierov. Prvé údaje z tejto dvojice zimovísk uvádzajú Gaisler & Hanák (1972) z Dolnej Túfnej.
V zime 1993/1994 uskutočnili sčítanie v Hornej Túfnej Obuch a Valach a v zime 1995/1996 uskutočnili
sčítanie na území Veľkej Fatry Obuch, Valach, Jasík, Bohuš, Chilová, Macek a Kadlečík. V zime 1996/1997
jaskyne kontrolovali Bohuš a Remeník (tab. 3).
Sčítavatelia. J. Obuch, I. Valach, M. Jasík, J. Bohuš, V. Chilová, M. Macek, J. Kadlečík, Ľ. Remeník.
Vrátna 6
Alternatívny názov. Piesková jaskyňa.
Lokalizácia. (7080, 900 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica. Jaskyňa leží na
pravom strane Vrátnej doliny neďaleko sútoku Vrátňanského potoka s Gaderským.
Popis. Hlavný priestor jaskyne je tvorený veľkým jaskynným potrtálom. Dĺžka 30 m.
Výskum netopierov. Priestor kontrolovaný v zime 1998/99 (tab. 3).
Sčítavatelia. E. Hapl, D. Haplová, M. Šara, L. Bobáková, M. Boroš, Z. Martiniová, T. Bajzík, I. Szantová.
Literatúra
BABJAK J. & BELIČKA Š., 1976: História jaskyniarskych výskumov v okolí Harmanca. Sprav. Slov. Speleol.
Spoloč., 7(2): 11–13.
BACÚRIK M., 1950: Ako bola objavená Izbica. Krásy Slov., 27(5–8): 106.
BERNADOVIČ F., 1995: Die Chiropterofauna in den zugänglichen Höhlen der Slowakei. Pp.: 89–92. In: Proceedings.
International Symposium „Caves and Man“. Liptovský Mikuláš.
BOBÁKOVÁ L., 2001: Netopiere vybraných lokalít (Dobšinskáľadová jaskyňa, Harmanecká jaskyňa a Domica)
vo vzťahu k ekologickým podmienkam a antropickým aktivitám. Diplomová práca, PF UK Bratislava,
Katedra ekosozológie a fyziotaktiky, Bratislava, 90 pp.
308

BOBÁKOVÁ L. & HAPL E., 2000: Netopiere Národného parku Malá Fatra. Vespertilio, 4: 19–26.
BRODŇANSKÝ J., 1955: Kraľovianska jaskyňa. Krásy Slov., 32(1): 30–33
BRODŇANSKÝ J., 1969: Kraľovianska Horná jaskyňa v Sokole. Slov. Kras, 7: 87–88.
BRODŇANSKÝ J., 1970: Podzemné krásy Oravy. Krásy Slov., 47(6): 268–269.
DROPPA A., 1974: Krasové javy v okolí Harmanca vo Veľkej Fatre. Slov. Kras, 12: 59–94.
DUDICH A. & MATOUŠEK B., 1985: Blchy (Siphonaptera, Insecta) zo zbierok Slovenského národného múzea
v Bratislave. Zbor. Slov. Nár. Múz., Prír. Vedy, 31: 81–104.
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.,
Přír., Plzeň, 7: 3–46.
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.
GRULICH I. & POVOLNÝ D., 1956: Príspěvek k chorologii muchulovitých (Nycteribiidae) se zvláštním zřetelem
k jejich hostitelům v ČSR. Zool. Listy, 19(2): 97–110.
GULIČKA J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slov. Kras, 13: 37–85.
HANÁK V., 1971: Nové poznatky o rozšíření netopýrů na Slovensku. Zprávy Čs. Společ. Zool., 1–3:48–52.
HANÁK V., GAISLER J. & FIGALA J., 1962: Changes in numbers of bats hibernating in the Bohemian Karst
during 1969–1987. Pp.: 71–74. In: HORÁČEK I. & VOHRALÍK V. (eds.): Prague Studies in Mammalogy.
Charles University Press, Praha, 245 pp.
HOCHMUTH Z., 1976: Krasové javy v centrálnej časti Veľkej Fatry. Slov. Kras, 14: 147–157.
HOCHMUTH Z., 1986: Výskum jaskýň v Hrdoši nad Komjatnou. Slov. Kras, 24: 177–182.
HŮRKOVÁ J., 1963: Bat trematodes in Czechoslovakia. A systematical review of occuring species. Věst. Čs.
Společ. Zool., 27(4): 250–276.
KUKLA J., 1951: Harmanecká jeskyně. Čs. Kras, 4: 97–108.
LENČO V., 1950: Dejiny jaskyne „Izbica“. Krásy Slov., 27(5–8): 114–116.
OBRCIAN J., 1992: 60 rokov od objavenia Harmaneckej jaskyne. Chrán. Úz. Slov., 19: 91–92.
OBUCH J., 1985: Príspevok k výskytu netopierov v Západných Karpatoch. Vlastived. Zbor. Považia, 15:
253–287.
OBUCH J., 1994: Types of bat assemblages (Chiroptera) recorded in Slovakia. Folia Zool., 43: 393–410.
OBUCH J., 1995: Nové poznatky o výskyte netopierov v jaskynných tanatocenózach. Netopiere, 1: 29–38.
ŠPERKA L., 1947: Ako bola objavená Harmanecká jaskyňa. Krásy Slov., 25(1–2): 25–27.
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.
Slov. Kras, 6: 37–40.
VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2(14):
1–68.
309

310

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 311–319, 2002
ISSN 1213-6123
Prehľad zimovísk netopierov
v Gaderskej a Belianskej doline (Veľká Fatra)
Ján OBUCH
Botanická záhrada UK, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk
Úvod
Gaderská dolina a Belianska dolina patria do geomorfologických podcelkov Bralná Fatra, Hôľna Fatra a
Lysec. V celej oblasti je známych viacero jaskýň (Bella & Holúbek 1999). Za účelom mapovania výskytu
netopierov v období 1960–2000 bolo skontrolovaných 23 priestorov (tab. 1–15). V popisoch lokalítsaprehľad
obmedzuje na údaje uvedené vo vyššie citovanej práci, bližšiu charakteristiku zimovísk a ich lokalizáciu je
možné nájsť v speleologickej literatúre (Bárta 1954, 1958, Droppa 1975, 1976, Hochmuth 1976a, b, Hol ú-
bek 1993, Holúbek & Kleskeň 1993, Ložek 1980, Mitter 1972a, b, 1975a, b, 1976, 1980, 1982, Mr ázik
1983, 1984, 1985a, b, 1987, 1988, 1989, T ůma 1982, Tůma & Mažári 1985). Niektoré výsledky o výskyte
netopierov už boli uverejnené v iných prácach (Darola & Obuch 1980, Kadlečík et al. 1995, Obuch 1983).
Gaderská
Biela jaskyňa
dolina
Alternatívne názvy. Dolná jelenia j., VA-7.
Lokalizácia. (7079, 845 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Korózno-kryogénna jaskyňa s dĺžkou 43 m.
Beznádejná jaskyňa
Alternatívne názvy. Puklinová jaskyňa v Prostrednom grúni, D-7.
Lokalizácia. (7079, 676 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Bielej jaskyni
Dátum / druh Mmyo Mbech Mmys Enil Bbar spolu
26. 12. 1984 – – – – – –
13. 2. 1988 1 – – – 1 2
20. 1. 1991 3 1 – – 1 5
4. 2. 1993 3 – – – 1 4
29. 12. 1993 – – – 2 2 4
26. 12. 1994 2 – 1 – 1 4
31. 1. 1996 1 – – – 3 4
26. 12. 1996 1 – – – 1 2
6. 3. 1998 – – – – – –
26. 12. 1998 – – – – 2 2
1. 1. 2000 – – – 2 1 3
311

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Beznádejnej jaskyni
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Mbech Paur spolu
13. 3. 1969 3 3 – – – 6
7. 3. 1974 – 3 1 – – 4
20. 12. 1980 – – – 1 – 1
5. 12. 1982 – – – – 1 1
10. 1. 1994 – 3 – – – 3
1. 2. 1996 – 1 1 – 1 3
1. 1. 1999 – – – – – –
18. 2. 2000 2 – – – – 2
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 60 m.
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Mmyo (1).
Dedošová I
Alternatívny názov. Dolná Dedošová, D-1.
Lokalizácia. (7080, 682 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Korózno-kryogénna jaskyňa dĺhá 29 m.
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Rhip (1), 27. 11. 1983 – Rhip (1).
Dolná stĺpová
Alternatívny názov. VA-1.
Lokalizácia. (7079, 843 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 22 m.
Ďalšie údaje. 26. 11. 1981 – Mmyo (5), 27. 11. 1983 – Mmyo (3).
Horná Dedošová
Lokalizácia. (7080, ca. 1000 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 20 m.
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – neg.
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Dedošová I
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Mdau Enil Eser Bbar spolu
28. 12. 1972 6 – – – – – – 6
7. 3. 1974 – 1 – – – – – 1
31. 10. 1977 – 1 – – – – – 1
20. 12. 1980 2 – 1 – – – 1 4
5. 12. 1982 1 – – – – – – 1
26. 12. 1984 1 1 – – – 1 – 3
13. 2. 1988 1 – – – – – – 1
10. 1. 1994 4 – – – – – – 4
1. 2. 1996 2 1 – – – – – 3
4. 12. 1998 1 – – – 1 – – 2
18. 2. 2000 1 – – 1 – – – 2
312

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Dolnej stĺpovej
Dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mmys spolu
7. 3. 1974 – 5 – – 5
5. 12. 1982 – 3 – – 3
26. 12. 1984 1 – – – 1
13. 2. 1988 2 4 – – 6
20. 1. 1991 2 1 – – 3
4. 2. 1993 1 6 – – 7
29. 12. 1993 1 6 – – 7
26. 12. 1994 2 2 – – 4
31. 1. 1996 4 4 – – 8
26. 12. 1996 1 5 1 1 8
6. 3. 1998 2 2 – – 4
26. 12. 1998 1 3 – 1 5
1. 1. 2000 – 4 – – 4
Horná stĺpová
Alternatívny názov. VA-2.
Lokalizácia. (7079, 857 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 22 m.
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Paur (1).
Jaskyňa na Vyhni
Alternatívne názvy. Piesočná j., Piesková j., Jaskyňa č. 2, 2-H.
Lokalizácia. (7079, 735 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Jaskyňa je 40 m dlhá. Archeologické a antropologické nálezy.
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Rhip (2), 27. 11. 1983 – Rhip (1).
Jaskyňa Izabely Textorisovej
Alternatívne názvy. Havranová, Havrania, HA-5.
Lokalizácia. (7079, 767 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica
Popis. Korózno-kryogénna jaskyňa dlhá 134 m.
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Rhip (1), 27. 11. 1983 – Paur (1).
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Horná Dedošová
Dátum / druh Rhip Mmyo Bbar Paur spolu
28. 12. 1972 – 3 – 1 4
7. 3. 1974 – 1 – – 1
31. 10. 1977 1 – – – 1
5. 12. 1982 – – 1 – 1
27. 11. 1983 – – – – –
13. 2. 1988 – 1 – – 1
4. 12. 1998 – – – – –
313

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Hornej stĺpovej
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo spolu
5. 12. 1982 – – – –
27. 11. 1983 1 1 – 2
20. 1. 1991 – – 1 1
4. 2. 1993 – – – –
29. 12. 1993 – – – –
26. 12. 1994 – 1 – 1
26. 12. 1996 – 2 – 2
2. 1. 1998 – 1 – 1
26. 12. 1998 – – – –
Jelenia jaskyňa
Alternatívne názvy. Horná jelenia j., VA-6.
Lokalizácia. (7079, 845 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 48 m.
Lôm
Alternatívny názov. G-4.
Lokalizácia. (7079, 887 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Korózno-kryogénna jaskyňa s dĺžkou 62 m. Paleontologické nálezy, historické nápisy.
Mažarná
Alternatívne názvy. Mažiarna, VA-2.
Lokalizácia. (7079, 830 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Blatnica.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 130 m. Archeologické a antropologické nálezy.
Výskum netopierov. Okrem autora príspevku v jaskyni pôsobili J. Svatoň (Svatoň 1971) a A. Štollmann
(Štollmann 1968).
Ďalšie údaje. 16. 11. 1981 – Mmyo (5).
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni na Vyhni
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mmys Eser spolu
22. 12. 1972 1 – 3 – – 4
7. 3. 1974 1 2 5 – – 8
20. 12. 1980 – 3 1 – – 4
5. 12. 1982 – 2 – – – 2
26. 12. 1984 1 2 2 – – 5
13. 2. 1988 – – 3 – – 3
23. 2. 1990 – 2 3 – – 5
20. 1. 1991 – 1 2 – – 3
4. 2. 1993 – 3 – – – 3
29. 12. 1993 – 2 – – – 2
26. 12. 1994 – 2 – – – 2
31. 1. 1996 – 3 – – 1 4
26. 12. 1996 1 1 1 1 – 4
6. 3. 1998 – 2 – – – 2
26. 12. 1998 1 4 1 – – 6
1. 1. 2000 – 2 1 – – 3
314

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni Izabely Textorisovej
Dátum / druh Rhip Mmyo Mmys Enil Eser Bbar Paur spolu
7. 3. 1974 1 – – – – – – 1
20. 12. 1980 1 1 – – 1 – 1 4
5. 12. 1982 – 1 – – – – 1 2
26. 12. 1984 – 2 – – – – – 2
13. 2. 1988 – 2 – – – 1 2 5
23. 2. 1990 – 2 – 1 – 1 – 4
20. 1. 1991 – 3 1 – – – – 4
4. 2. 1993 – – – – – – – –
29. 12. 1993 1 1 – – – 1 – 3
26. 12. 1994 3 – – – – 1 1 5
31. 1. 1996 2 – – – – 2 – 4
26. 12. 1996 9 2 – – – 1 1 13
6. 3. 1998 5 1 – – – – – 6
26. 12. 1998 3 – – – – 1 – 4
1. 1. 2000 1 1 – – – 1 – 3
Morňa
Alternatívny názov. B-0.
Lokalizácia. (7080, 1362 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Necpaly. Vchod jaskyne sa
nachádza v priečnej depresii hrebeňa Bielej skaly (1385 m n. m.) vo vzdialenosti 81 m od vrcholovej kóty.
Popis. Rozsadlinová jaskyňa s dĺžkou 250 a hĺbkou 67 m. Vchod má rozmery 0,5×0,4 m.
Výskum netopierov. Údaje o netopieroch pochádzajú z práce Hochmutha (Hochmuth 1976a, b).
Zhrnutie poznatkov. 31. 3. 1973 – Mmyo (7), Mmys (2), Paur (1).
Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jelenej jaskyni
Dátum / druh Mmyo Mmys Vmur Enil Bbar spolu
27. 11. 1983 – – – – – –
26. 12. 1984 – – – – – –
13. 2. 1988 1 – 1 – – 2
20. 1. 1991 – – – – – –
4. 2. 1993 – – – – – –
29. 12. 1993 2 – – – – 2
26. 12. 1994 – – – 1 – 1
31. 1. 1996 – – – 1 – 1
26. 12. 1996 – 1 – – – 1
6. 3. 1998 – – – – – –
26. 12. 1998 – – – – 1 1
1. 1. 2000 – – – – – –
Tab. 10. Výsledky zimných sčítaní v jaskyni Lôm
Dátum / druh Rhip Mmyo Paur Spolu
1. 2. 1996 – 6 2 8
1. 1. 1999 1 8 – 9
315

Tab. 11. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Mažarnej
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mmys Mema Paur spolu
9. 1. 1960 – 3 2 – – 3 8
25. 2. 1969 1 2 3 2 – – 8
17. 2. 1971 – 16 – – – 18
22. 12. 1972 – – 4 1 – – 5
7. 3. 1974 – – 1 – – – 1
5. 12. 1982 1 – 2 – – – 3
27. 11. 1983 – – 4 – – – 4
13. 2. 1988 – – 3 – – – 3
20. 1. 1991 – 1 9 – – – 10
4. 2. 1993 – – 8 – – – 8
26. 12. 1993 – 6 9 – – – 15
31. 1. 1996 – 5 14 2 – – 21
26. 12. 1996 – 1 7 – – – 8
6. 3. 1998 – 2 6 – – – 8
26. 12. 1998 – 3 2 – 1 – 6
1. 1. 2000 – 4 4 – – – 8
Belianska
Javorina
dolina
Alternatívne názvy. D-6 – D-3.
Lokalizácia. (7080, 940 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Fluviokrasovo-rútivá jaskyňa s dĺžkou 450 m (spoločne s Medveďou jaskyňou).
Medvedia jaskyňa
Lokalizácia. (7080, 940 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 180 m. Spolu s jaskyňou Javorina tvorí jeden jaskynný systém.
Nad chatou
Alternatívny názov. DO-1.
Lokalizácia. (7080, 880 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 30 m.
Tab. 12. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Javorina
Dátum / druh Rhip Mnat Mema Mmys Mdau Paur spolu
9. 2. 1970 6 1 – 48 – – 55
9. 3. 1991 5 – – 42 – – 47
22. 2. 1994 9 – 2 44 – – 55
3. 3. 1997 14 1 – 61 – – 76
12. 3. 1999 21 – 2 44 – – 67
2. 3. 2000 20 – – 49 2 1 72
316

Tab. 13. Výsledky zimných sčítaní netopierov v menších jaskyniach Belianskej doliny
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Bbar spolu
Medvedia j. 9. 3. 1991 – 6 1 7
12. 3. 1999 1 – – 1
Nad chatou 9. 3. 1991 – – 1 1
Perlová j. 7. 1. 1990 – 5 – 5
9. 3. 1991 1 3 – 4
Venušina j. 9. 3. 1991 – 1 – 1
Perlová jaskyňa
Alternatívny názov. DO-2.
Lokalizácia. (7080, 910 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 470 m.
Suchá jaskyňa 1
Lokalizácia. (7080, 912 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 1500 m.
Suchá jaskyňa 2
Lokalizácia. (7080, 916 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 280 m.
Tab. 14. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Suchá 1 – 3
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mnat Mmys Enil Eser Bbar Paur Paus spolu
Suchá jaskyňa 1 1. 1. 1980 1 – – – – – 1 – – 2
28. 12. 1989 – 2 – – – – 1 – – 3
9. 3. 1991 1 3 – – – – – – – 4
22. 2. 1994 1 2 – – – – 1 1 – 5
3. 3. 1997 4 16 1 1 – – 1 2 – 25
12. 3. 1999 2 12 – 3 – 1 – – – 18
2. 3. 2000 3 13 1 – – – – – – 17
Suchá jaskyňa 2 28. 12. 1989 – 5 – – 1 – – – – 6
9. 3. 1991 – 4 – 1 1 – – – 1 7
22. 2. 1994 2 7 – – – – – – 2 11
3. 3. 1997 2 12 – – – – 1 – – 15
12. 3. 1999 1 7 – – 1 – 1 – – 10
2. 3. 2000 – 10 – – 1 – 1 – – 12
Suchá jaskyňa 3 1. 1. 1980 – – – – – – 1 – – 1
9. 3. 1991 – 2 – – – – – – – 2
22. 2. 1994 – – – – – – – – – –
317

Tab. 15. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Žiarna 1–3
Lokalita Dátum / druh Rhip Mmyo spolu
Žiarna 1 9. 3. 1991 3 1 4
Žiarna 2 28. 12. 1989 – 10 10
9. 3. 1991 2 23 25
3. 3. 1997 7 24 31
Žiarna 3 9. 3. 1991 – 6 6
Suchá jaskyňa 3
Lokalizácia. (7080, 930 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 25 m.
Venušina jaskyňa
Alternatívny názov. D–4.
Lokalizácia. (7080, 940 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 25 m.
Žiarna 1
Lokalizácia. (7080, 625 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s podzemným jazerom. Dĺžka 87 m.
Žiarna 2
Lokalizácia. (7080, 695 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Inaktívna fluviokrasovo-rútivá jaskyňa s dĺžkou 230 m.
Žiarna 3
Lokalizácia. (7080, 810 m n. m.) – stredné Slovensko, Veľká Fatra (150), k. ú. Belá.
Popis. Jaskyňa s dĺžkou 25 m.
Sčítavatelia. Sčítanie v oblasti Gaderskej doliny a Blatnickej doliny organizuje Ján Obuch. Na jednotlivých
akciách sa okrem autora ďalej podieľali D. Obuch, B. Obuchová, D. Obuchová, Pokorný.
Literatúra
BÁRTA J., 1954: Jaskyňa Mažarná pri Blatnici v Turci. Krásy Slov., 31(11): 330–334.
BÁRTA J., 1958: Jaskyňa Mažarná v krasovom území Veľkej Fatry. Slov. Archeológia, 6(2): 245–256.
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,
268 pp.
DAROLA J. & OBUCH J., 1980: Príspevok k poznaniu fauny mikromammálií oblasti Gaderskej doliny a Blatnickej
doliny. Výsk. Práce Ochr. Prír., 3C: 301–322.
DROPPA A., 1975: Krasové javy Belianskej doliny vo Veľkej Fatre. Slov. Kras, 13: 107–129.
DROPPA A., 1976: Speleologický výskum Blatnického krasu vo Veľkej Fatre. Čs. Kras, 27: 37–64.
HOCHMUTH Z., 1976a: Krasové jasvy v centrálnej časti Veľkej Fatry. Slov. Kras, 14: 147–157.
318

HOCHMUTH Z., 1976b: Priepasťové jaskyne na Bielej skale vo Veľkej Fatre. Čs. Kras, 27: 113–116.
HOLÚBEK P., 1993: Perlova jaskyna. Int. Caver, 7: 39.
HOLÚBEK P. & KLESKEŇ J., 1993: Objavy v Perlovej jaskyni. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 24(2): 20–22.
KADLEČÍK J., DUDICH A., OBUCH J. & ŠTOLLMANN A., 1995: K faune cicavcov (Mammalia) Belianskej doliny
a rezervácie Borišov vo Veľkej Fatre. Ochr. Prír. (Banská Bystrica), 13: 311–320.
LOŽEK V., 1980: Kvarterní měkkýši a stratigrafie jeskyně Mažarná. Čs. Kras, 30: 67–79.
MITTER P., 1972a: Jaskyne Gaderskej a Blatnickej doliny vo Veľkej Fatre. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč.,
3(3): 10–24.
MITTER P., 1972b: Za podzemnými krásami Gaderskej doliny. Krásy Slov., 49(12): 556–560.
MITTER P., 1975a: Jaskyňa Biela. Krásy Slov., 52(10): 464–465.
MITTER P., 1975b: Jaskyňa Dedošová. Krásy Slov., 52(8): 377.
MITTER P., 1976: Správa o výskume krasu Gaderskej doliny. Slov. Kras, 14: 115–137.
MITTER P., 1980: Výskum krasu Gaderskej doliny a Blatnickej doliny. Výsk. Práce Ochr. Prír., 3A: 63–92.
MITTER P., 1982: Kras západnej časti Veľkej Fatry. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 13(3): 33–39.
MRÁZIK P., 1983: Jaskynný systém Javorina – Medvedia jaskyňa. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 14(4): 36–38.
MRÁZIK P., 1984: Suchá jaskyňa č. 1. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 15(4): 12–15.
MRÁZIK P., 1985a: Súčasný stav poznania krasu Belianskej doliny vo Veľkej Fatre. Slov. Kras, 23: 181–208.
MRÁZIK P., 1985b: Súčasný stav výskumu v Žiarnej jaskyni č. 2 vo Veľkej Fatre. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč.,
16(1–2): 8–10.
MRÁZIK P., 1987: Perlová jaskyňa. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 18(1–2): 24–27.
MRÁZIK P., 1988: Jaskyňa Javorina. Krásy Slov., 65(7): 6–9.
MRÁZIK P., 1989: Suchá jaskyňa č. 1 vo Veľkej Fatre. Čs. Kras, 40: 73–79.
OBUCH J., 1983: Zmeny početnosti netopierov v CHKO Veľká Fatra. Pp.: 45–48. In: VESTENICKÝ K. &
ČUBOŇOVÁ K. (eds.): 18. Tábor ochrancov prírody 1982, Prehľad odborných výsledkov. ONV OK Martin,
111 pp.
SVATOŇ J., 1971: Náčrt výskytu a rozšírenie živočíchov v Gaderskej a Blatnickej doline. Pp.: 118–134. In:
POLONEC A. et al. (eds.): Blatnica, brána do Gaderskej doliny. Osveta, Martin, 184 pp.
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.
Slov. Kras, 6: 37–40.
TŮMA S., 1982: Nové objevy v krasové oblasti Belianské doliny (Velká Fatra). Čs. Kras, 33: 109–113.
TŮMA S. & MAŽÁRI I., 1985: Jeskyně Javorina – největší jeskyně v krasové oblasti Belianské doliny (Velká
Fatra). Čs. Kras, 36: 102–105.
319

320

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 321–326, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov vo Vihorlate
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2
1
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
2
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk
Brekov –štôlňa
Alternatívny názov. Strážske –štôlňa v západnom svahu Krivoštianskej hury.
Lokalizácia. (7197, ca. 320 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Brekov. Štôlňa
sa nachádza v západnom svahu Krivoštianky.
Popis. Štôlňa je dlhá ca. 100 m.
Výskum netopierov. Zimné sčítanie prebieha od roku 1983.
Sčítavatelia. Štefan Danko, Peter Ivančík a Vladimír Thomka.
Zhrnutie poznatkov. Štôlňa je zaujímavá pestrou skladbou zimujúcich netopierov. Bolo tu zistené zimovanie
11 druhov netopierov v malých počtoch (tab. 1). Pravidelnejšie tu zimuje M. myotis, P. auritus a
B. barbastellus.
Stav ochrany.Preľahký prístup je často navštevovaná, vydymovaná naloženímohňa, v poslednom čase aj
ako útulok bezdomovcov, preto je nevyhnutné zatvoriť vchod vhodnou mrežou (alebo vodorovnými koľajnicami).
Ďalšie údaje. 5. 2. 1984 – Mmyo (1), 22. 2. 1989 – Rfer (1), Mmyo (1), Moxy (1), Mnat (1), Bbar (1), Paur
(1), 30. 1. 1993 – Mmyo (3), Bbar (1), Paur (1), 9. 12. 1995 – Rfer (1), Paur (1), 25. 2. 1997 – Mmyo (4),
Paur (1).
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Brekove –štôlni
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mnat Mbech Mdau Eser Bbar Paur Paus spolu
3. 12. 1983 – – 1 – – – – – 1 1 – 3
16. 2. 1985 – – – – – – – – 1 – – 1
28. 1. 1986 – – 2 – – – – – 1 1 – 4
10. 2. 1987 – – – – – – – – 2 1 1 4
17. 2. 1989 1 – 4 1 1 – – – 2 4 – 13
25. 1. 1990 – – – 1 – – – – – 3 – 4
21. 1. 1991 – – 5 – – 1 – – 2 4 – 12
23. 1. 1993 – – 5 – – – – – 1 2 – 8
30. 1. 1994 – – 5 – – – – – – 1 – 6
4. 12. 1994 – 1 – – – – – – – 1 – 2
9. 3. 1996 – 1 – – – – – – 1 1 – 3
4. 2. 1997 – – 6 – – – – – – – – 6
22. 2. 1998 – – 1 – – – 2 1 – – – 4
29. 11. 1998 – – – – – – – – 1 4 – 5
29. 12. 1999 – 1 2 – – – – – – 2 – 6
321

Čeremošňa –štôlňa
Alternatívny názov. Čeremošňa –štôlňa (R. Hámre –Čeremošnia).
Lokalizácia. (7099, ca. 580 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Remetské
Hámre. Štôlňa sa nachádza nad obcou Remetské Hámre v doline potoka Čeremošna, vchod je tesne pri
potoku v pravej časti breha.
Popis. Jej dĺžka je ca. 30 m.
Výskum netopierov. Štôlňa bola kontrolovaná v rokoch 1994 a 1997.
Sčítavatelia. Štefan Danko.
Zhrnutie poznatkov. V štôlni bol zistený v1prípade výskyt P. auritus.
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Ďalšie údaje. 20. 11. 1994 – Paur (3), 2. 3. 1997 – neg., 2. 12. 2000 – neg.
Dúpna jaskyňa
Alternatívne názvy. Dúpna jaskyňa (Jasenov – jaskyňa Dupna, Dupna jaskyňa).
Lokalizácia. (7197, 320 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Jasenov. Jaskyňasa
nachádza asi 1,5 km JV od obce Jasenov v JZ svahu kóty Červený Kameň, pod výraznou skalnou stenou.
Popis. Jaskyňa má za portálovým vchodom (ca. 10×3 m) jedinú veľku sieň, v závere s dvoma plazivkami.
Celková dĺžka je 35 m.
Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha nepravidelne od roku 1973.
Sčítavatelia. Štefan Danko, Boris Maderič, Peter Pjenčák, Vladimír Thomka.
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie malého počtu 6 druhov netopierov (tab. 2).
Stav ochrany. Jaskyňa je často navštevovaná, vo vchode návštevníci kladú oheň.
Ďalšie údaje. 12. 2. 1997 – Mema (1).
Jasenov –štôlňa pod hradom
Alternatívne názvy. Jasenov –štôlňa pod Jasenovským hradom, Jasenov hrad –štôlňa, Jasenovská hradná
jaskyňa.
Lokalizácia. (7197, 398 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Jasenov. Štôlňa sa
nachádza pod Jasenovským hradom tesne pod hradbami.
Popis. Štôlňa je dlhá 30 m.
Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha od roku 1976. Do roku 1986 štôlňu kontroloval Danko
(1988), potom Thomka s výnimkou rokov 1994, 1996 keď ju skontroloval Danko.
Sčítavatelia. Štefan Danko, Peter Pjenčák, Vladimír Thomka, Boris Maderič.
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Dúpnej jaskyni
Dátum / Druh Rhip Mmyo Moxyy Mema Eser Bbar spolu
14. 1. 1974 – 1 – – 2 – 3
23. 1. 1977 – – 1 – – – 1
3. 12. 1983 – 1 – – – – 1
16. 2. 1985 – – – – – – –
9. 3. 1996 – – – – – 2 2
1. 3. 1997 1 1 – 2 – – 4
16. 2. 2000 – – – – – – –
322

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Jasenov –štôlňa hradom
Dátum / druh Rhip Mmyo Moxy Mnat Mmys Eser Bbar Paur Paus spolu
11. 1. 1976 – – – – – 1 1 1 – 3
23. 1. 1977 – – 2 – – 2 1 1 – 6
10. 1. 1978 1 – 2 – 1 – 4 1 – 9
9. 1. 1979 – – – – – – 1 1 – 2
9. 1. 1980 – 1 – – – 1 – 1 – 3
21. 1. 1981 – 1 – – – – – – 1 2
26. 1. 1982 – – – – – – 2 – 2
11. 1. 1983 – 2 – – – – – – – 2
3. 12. 1983 – – 1 – 1 3 – – 5
16. 2. 1985 – 2 1 – – – 6 – – 9
22. 1. 1986 – 2 – 1 – – 2 1 – 6
10. 2. 1987 – – – – – – 4 – – 4
23. 2. 1987 3 – – – – 2 – – – 5
22. 2. 1989 1 – – – – – – 1 – 2
15. 1. 1990 – 1 – 1 – – – – – 2
21. 1. 1991 – 3 – – 1 – – – – 4
19. 12. 1991 – 2 – – – – – – – 2
22. 2. 1993 – 5 – – – 1 – 2 – 8
30. 1. 1994 1 1 – – – – – – – 2
9. 3. 1996 – 1 – – – – 2 – – 3
29. 1. 1997 – 4 – – – – 1 – – 5
16. 2. 2000 1 3 – – – – – – – 4
Zhrnutie poznatkov. Štôlňa je zaujímavá pestrou skladbou zimujúcich netopierov. Bolo tu zistené zimovanie
10 druhov netopierov v malých počtoch (tab. 3).
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Ďalšie údaje. 24. 1. 1989 – Rhip (1), Paur (1), 1. 12. 1992 – Mmyo (4), 1. 3. 1997 – Mmyo (5).
Malá Artajama
Lokalizácia. (7196, 229 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Brekov. Jaskyňasa
nachádza nad severnou hranou kameňolomu v Brekove na malom hrebienku.
Popis. Je to malá puklinová jaskyňa s dĺžkou 20 m a hĺbkou 7 m.
Výskum netopierov. Jaskynka bola kontrolovaná prvýkrát v roku 1989.
Sčítavatelia. Štefan Danko, Milan Pavúk, Peter Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. 20. 1. 1989 – Bbar (3), 16. 2. 2000 – neg. V jaskyni sa zistilo v 1 prípade zimovanie
B. barbastellus.
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Medvedie diery
Lokalizácia. (7197, 398 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Jasenov. Jaskyne sa
nachádzajú asi 1 km južne od obce Jasenov v skalkách nad lesnou cestou v dolinke v pravo od hradu.
Popis. Ide o 2 malé jaskyne. 1. jaskyňa zamalým otvorom, pokračuje nízkou chodbou s dĺžkou ca. 10 m.
2. jaskyňa pozostáva so širokej nízkej chodby s dĺžkou ca 10 m, má veľký otvor.
Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha nepravidelne od roku 1983.
Sčítavatelia. Štefan Danko, Boris Maderič, Peter Pjenčák, Vladimír Thomka.
323

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Medvedích dierach
Dátum / druh Mmyo Bbar Paur spolu
3. 12. 1983 1 – – 1
16. 2. 1985 – – – –
22. 2. 1988 – 1 – 1
8. 2. 1989 – 3 – 3
15. 1. 1990 – 2 – 2
9. 1. 1991 – 1 1 2
30. 1. 1994 – – – –
9. 3. 1996 – – – –
29. 1. 1997 1 2 – 3
16. 2. 2000 – – – –
Zhrnutie poznatkov. V jaskyniach bolo zistené zimovanie 3 druhov netopierov v malých počtoch (tab. 4).
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Ďalšie údaje. 30. 11. 1996 – Mmyo (1).
Veľká Artajama
Lokalizacia. (7096, 260 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Brekov. Priepasť sa
nachádza na východnej strane Klákočín, asi 30 m od východnej hrany horného poschodia kameňolomu
v hustom záraste krovín.
Popis. Otvor s rozmermi asi 2×1 m vedie do 10 m hlbokej siene, z jej dna vedie úzka asi 3 m hlboká puklina
(uzavretá nezamknutou mrežou) do dvoch menších siení. Priepasť potom pokračuje úzkou veľmi strmo
klesajúcou plazivkovou chodbou až do hĺbky 80 m. Celková dĺžka je ca. 150 m.
Výskum netopierov. Jaskyňa je sporadicky kontrolovaná od roku 1974.
Sčítavatelia. Štefan Danko a Peter Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. V priepasti sa zatiaľ zistilo zimovanie 3 druhov netopierov (tab. 5).
Stav ochrany. Priepasť je často navštevovaná ľudmi, mreža nie je uzamknutá, označenie je zhodené do
priepasti.
Ďalšie údaje. 24. 3. 1974 – Mmyo (2).
Vinné–hradná pivnica
Lokalizácia. (7197, 325 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Vinné. Pivnica sa
nachádza pod Vinianskym hradom.
Popis. Vchod je z nádvoria, otvor ca. 2×1,5 m. Pozostáva z troch navzájom spojených miestností, ktoré sú
relatívne plytko pod úrovňou zeme, jedna z nich je čiastočne zasypaná.
Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha nepravidelne od roku 1973.
Sčítavateľ. Štefan Danko.
Zhrnutie poznatkov. V pivnici sa zistilo zimovanie 7 druhov netopierov, pravidelne tu zimuje niekoľko ex.
B. barbastellus (tab. 6).
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov vo Veľkej Artajame
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo spolu
11. 2. 1988 1 – – 1
16. 2. 2000 – 1 4 5
324

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Vinné– hradná pivnica
Dátum / druh Mmyo Moxy Mbech Eser Bbar Paur Paus spolu
16. 11. 1973 – – – 1 1 – – 2
18. 1. 1975 1 – – 2 – – – 3
11. 1. 1976 – – – 1 3 – – 4
28. 11. 1976 – – – – 2 – – 2
10. 1. 1978 – – – – 1 – 1 2
9. 1. 1979 – – – – 4 – – 4
9. 1. 1980 – – – – 3 1 – 4
16. 12. 1980 – 1 1 – 3 1 – 6
1. 12. 1981 – 1 – – 3 2 – 6
3. 2. 1983 – – – – 2 2 2 6
17. 12. 1983 – – – 3 4 1 – 8
22. 1. 1985 – – – – 4 2 – 6
28. 1. 1986 – – – 1 7 1 – 9
23. 2. 1987 – – – 1 2 – – 3
18. 2. 1988 1 – – – 1 – – 2
5. 2. 1994 2 – – – 7 – – 9
4. 12. 1994 – – – 1 9 – – 10
16. 3. 1996 – 1 – – 5 – – 6
2. 3. 1997 – – – – 3 – 2 5
29. 2. 2000 – – – – 7 – – 7
Stav ochrany.Preľahkú prístupnosť je často navštevovaná. Lokalite by prospelo zmenšenie vchodu zamurovaním
a uzatvorením.
Ďalšie údaje. 22. 2. 1975 – Mmyo (1), Eser (1).
Vlčia diera
Alternatívny názov. Oreské –Vlčia diera.
Lokalizácia. (7197, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Vihorlatské vrchy (710), k. ú. Oreské. Jaskyňa sa
nachádza asi 1,5 km severne od obce Oreské v závere dolinky pod malou skalnou stienkou.
Popis. Jaskyňu tvorí chodba s dĺžkou ca. 15 m, vchod má rozmery 0,8×0,8 m.
Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha s prestávkami od roku 1983. Od roku 1994 sa jaskyňa
kontroluje pravidelnejšie. V rokoch 1997–1999 sme uskutočnili 6 jesenných odchytov.
Sčítavateľ. Štefan Danko.
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie 5 druhov netopierov, pravidelne tu zimuje len
M. myotis. Pri jesennom nettingu sa odchytilo 10 druhov netopierov (tab. 7).
Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Vlčia diera
Dátum / Druh Mmyo Mbech Eser Bbar Paur spolu
3. 2. 1983 – – – – 1 1
28. 12. 1983 1 – – – – 1
29. 2. 1988 2 – – – – 2
6. 3. 1989 5 – – – – 5
5. 2. 1994 1 1 – – – 2
8. 3. 1995 1 – – – – 1
16. 3. 1996 1 – 1 3 – 5
1. 2. 1997 3 – – – 1 2
29. 11. 1998 2 – – – – 2
29. 2. 2000 1 – – – – 1
325

Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Ďalšie údaje. 4. 12. 1994 – neg.
Literatúra
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor.
Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. vedy, 29: 131–160.
UHRIN M., DANKO, Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247–279.
326

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 327–328, 2002
ISSN 1213-6123
Zimný výskyt netopierov v štôlňach Volovských vrchov
Ervín HAPL 1 & Adriana BUREŠOVÁ 2
1
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, 050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr.sk
2
ŠOP SR–RSOPK, Hlavná 93, SK–080 01 Prešov, Slovensko; buresova@sopsr.sk
Majerova dolina
Názvy lokalíty. Majerova dolina 1–3.
Lokalizácia. (7289, 680 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Čučma. Štôlne sa
nachádzajú na pravej strane Čučmianskej doliny v jej závere nad miestom, kde končí dolinová odvozná
cesta a prechádza do svahu.
Popis. Najdlhšia štôlňa má ca. 100 m, ostatnéštôlne sú krátke ca. do 20 m.
Výskum netopierov. Naštôlne upozornil J. Tomes – lesník z cirkevných lesov v Rožňave. Prvý krát boli
skontrolované dve krátke štôlne v roku 1997. Ďalšia kontrola sa uskutočnila v roku 1999, kedy bola nájdená
a skontrolovaná aj najdlhšia zo štôlní.
Sčítavatelia. E. Hapl, M. Olekšák, J. Tomes, V. Kacerová, P. Majko.
Zhrnutie poznatkov. Vštôlňach Majerovej doliny bolo zistených 8 druhov netopierov (tab. 1). Lokalita
patrí k významným lokalitám v oblasti severne od Rožňavy.
Stav ochrany. Všetky tri lokality majú voľne prístupné vchody.
Stožky
Názvy lokalít a alternatívne názvy. Stožky 1–3 (Štôlňa č. 1–3).
Lokalizácia. (7190, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Rudňany. Vchody do
štôlní ležia ca. 50 m od ťažobnej cesty, SV od baní „Želba“ Rudňany.
Popis. Ide o asi 40 rokov staré prieskumné štôlne na ťažbu železnej rudy. Do vchodu štôlne Stožky 3 sa
vchádza zhora, do otvoru s rozmermi 3×1,5 m, štôlňa je dlhá 55 m. Vnútro štôlne je tvorené popadanými
zhnitými brvnami, ktoré v minulosti podopínali vnútro bane.
Výskum netopierov. Žiadny výskum netopierov sa tu v minulosti nerealizoval.
Sčítavatelia. Ervín Hapl, Adriana Burešová, Marek Fabian.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlňach Volovských vrchov
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Mdau Eser Bbar spolu
Majerova dolina 1 30. 1. 1997 – – – 2 – – – – 2
22. 1. 1999 – – – 1 – – – 2 3
Majerova dolina 2 30. 1. 1997 – – – 1 – – 2 – 3
22. 1. 1999 – – – – – – – – –
Majerova dolina 3 22. 1. 1999 2 8 3 – 1 1 – – 15
Stožky 3 20. 1. 2000 – 1 2 – – – – – 3
327

Zhrnutie poznatkov. Z troch skontrolovaných štôlní iba v jednej (Stožky 3) bola zistená prítomnosť netopierov
(R. hipposideros, M. myotis).
Stav ochrany. V budúcnosti sa počíta so zavalením štôlne Stožky 3, niektoré staré bane v oblasti majú byť
neskôr zatopené.
328

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 329–331, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Volovských vrchov I
Štefan MATIS
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
Bane v doline Zábava
Názvy lokalít. Adam, Michal, Nižný Michal.
Lokalizácia. (7291, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Jasov. Nachádzajú sa
v doline Zábava, ca. 3 km S od obce Počkaj.
Popis. Najvýznamnejšou z troch baní je Adam. Jej vchod je situovaný v ľavom svahu nad výraznou haldou
asi 30 m od asfaltovej cesty vedúcej po doline. Sčasti zasypaný vchod vedie do rovnej centrálnej chodby
razenej v pevnej hornine. Z nej sa odbočuje po 30 m do ľavej štôlne, ktorá má dĺžku ca. 100 m a končí
závalom. Centrálna chodba pokračuje ešte ďalších 200 m, pričom z nej vybočujú kratšie chodby a spojovacie
šachty vedúce do v súčasnosti zaplavenej spodnej etáže. Netopiermi je využívaná iba centrálna chodba
po prvý zával, ktorý sa nachádza ca. 60 m od vchodu a spomínaná 100 m dlhá odbočka. Celková dĺžka
prístupného systému je ca. 350 m. Vchod do Michala je ca. 100 m nad predchádzajúcou lokalitou SZ
smerom nad výraznou haldou. Úzky zasypaný otvor vedie do jedinej kľukatej chodby, ktorá je závalom
rozdelená na dve časti. Jej celková dĺžka je ca. 100 m. Nižný Michal sa nachádza oproti vchodu do bane
Adam na úrovni potoka. Jej vchod je dobre viditeľný z asfaltovej cesty. Jedná sa o tektonicky silne narušenú
vstupnú časť zavaleného väčšieho banského systému. Dĺžka 7 m.
Výskum netopierov.Prvé zimné sčítanie netopierov tu bolo uskutočnené v r. 1997. V r. 1998 sme uskutočnili
odchyt netopierov do nárazovej siete pred vchodom do bane Adam.
Sčítavatelia. Lokality kontroluje Š. Matis v spolupráci s L. Dittel, M. Fulínom a P. Pjenčákom.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme v týchto zimoviskách zaznamenali 8 druhov netopierov. Pravidelnými
hibernantami sú R. ferrumequinum, R. hipposideros, M. myotis, M. daubentonii a B. barbastellus (tab. 1, 2).
Stav ochrany. Neboli zaznamenané žiadne negatívne vplyvy.
Ďalšie údaje. Netting: Adam: 8. 9. 1998 – Rhip (1), Reur (1), Paur (1).
Bane v Petrovej doline
Názvy lokalít. Baňa Anna – prepadlisko 1, 2, Petrova dolina – bezmennáštôlňa I.
Lokalizácia. (7291, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Poproč. Bezmenná
štôlňa I sa nachádza na území závodu na začiatku Petrovej doliny ca. 500 m S od Poproča. Prepadliská 1
a2sú o 500 m ďalej po doline nad zasypaným vchodom banského diela Anna, ktorá sa nachádza tesne nad
cestou vedúcou po doline.
Popis. Prepadliská 1a2majú rovnaký charakter – 5 m hlboká šachta ústiaca do 5 m dlhej horizontálnej
chodby končiacej závalom. Bezmennáštôlňa I má veľký otvor ústiaci do kompaktnej chodby, ktorá sa po
10 m rozšíri do malej miestnosti. Jej dĺžka je ca. 20 m. V súčasnosti sa využíva ako sklad rôzneho materiálu.
Výskum netopierov. Lokality boli chiropterológmi skontrolované iba raz v r. 1997 (tab. 3).
Sčítavatelia. Š. Matis, L. Dittel a M. Fulín.
329

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bani Adam
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mnat Mdau Paur spolu
16. 2. 1997 1 12 1 – 3 – 17
9. 1. 1999 2 26 1 1 3 1 34
15. 1. 2000 1 25 1 – 1 – 28
29. 12. 2000 – 18 – – 4 – 22
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v baniach Michal a Nižný Michal
Lokalita dátum / druh Rhip Mdau Eser Bbar spolu
Michal 11. 2. 1997 2 1 – – 3
9. 1. 1999 3 – – 1 4
15. 1. 2000 4 – – – 4
29. 12. 2000 3 – – – 3
Nižný Michal 11. 2. 1997 – – 1 2 3
15. 1. 2000 – – – 5 5
29. 12. 2000 – – 1 – 1
Borzov
Lokalizácia. (7291, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Vyšný Medzev.
Nachádza sa nad výraznou haldou v pravom svahu doliny Borzov, ca. 800 m S od obce Ba ňa Lucia.
Popis. Jedná saokrátku vstupnú časť zavaleného banského systému. Dĺžka je ca. 20 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 1997.
Sčítavatelia. Š. Matis a M. Horčík.
Zhrnutie poznatkov. 23. 2. 1997 – Mema (1). Bol zistený M. emarginatus.
Brauner
Lokalizácia. (7291, 620 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Zlatá Idka. Lokalita sa
nachádza 500 m SZ od obce Zlatá Idka oproti vodohospodárskemu objektu.
Popis. Vstupnáčasť bývalého rozsiahleho banského systému Brauner. Dĺžka prístupnej chodby po kovové
dvere je približne 80 m.
Sčítavatelia. Š. Matis, P. Pjenčák, Š. Danko a M. Fulín.
Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1997 – Paur (2).
Farebná priepasť
Alternatívny názov. Foab loch – miestny nemecký názov.
Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v baniach Petrovej doliny
Lokalita dátum / druh Rhip Bbar Paur spolu
B. Anna – prepadlisko 1 16. 2. 1997 – 1 – 1
B. Anna – prepadlisko 2 16. 2. 1997 1 – – 1
Petrova dolina – bezmenná š. I 16. 2. 1997 – 1 1 2
330

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov vo Farebnej priepasti
Dátum / druh Rhip Mmyo Mm/o Mbra Mdau Mdas Enil Eser Bbar Paur spolu
4. 2. 1999 7 13 – 2 4 1 2 – 31 1 61
8. 1. 2000 9 15 1 – 3 – 1 2 23 1 55
Lokalizácia. (7391, 744 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú.Hačava. Nachádza sa
ca. 3 km JZ od obce Medzev v severovýchodnom svahu vrcholu Špičák.
Popis lokality. Veľké ústie priepasti vedie do horizontálnej siene, odkiaľ sa dá dostať úzkou puklinou do
dvoch nižšie položených vertikálnych siení. Priepasť má hĺbku 47 m a dĺžku 90 m. Priepasť podrobnejšie
popísali Zacharov & Thuróczy (1985).
Výskum netopierov.Prvé zimné sčítanie netopierov bolo uskutočnené v roku 1999. Údaj o M. dasycneme
uviedli Matis et al. (2000).
Sčítavatelia. Jaskyňu kontroluje Š. Matis za spolupráce G. Lešinského, P. Pjenčáka a M. Horčíka.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz bolo zistených 9 druhov zimujúcich netopierov (tab. 4). Druhovou skladbou,
ale aj počtom zimujúcich jedincov patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská netopierov vo Volovských vrchoch.
Stav ochrany. Neboli zaznamenané žiadne negatívne vplyvy.
Počkaj – pivnica
Lokalizácia. (7291, 300 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Jasov. Nachádza sa
v obci Počkaj za S plotom drevárskeho podniku.
Popis. Krátka klenbovitá pivnica s pôvodnou dĺžkou 10 m. V r. 1999 sa zrútila jej predná časť a preto je
vsúčasnosti o polovicu kratšia.
Výskum netopierov. Pivnica je kontrolovaná od r. 1997.
Sčítavatelia. Š. Matis, M. Fulín a L. Dittel.
Zhrnutie poznatkov. Bola zaznamenaná iba B. barbastellus (tab. 5).
Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Počkaj – pivnica
Dátum / druh Bbar spolu
16. 2. 1997 2 2
15. 1. 1998 6 6
9. 1. 1999 1 1
Literatúra
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.
ZACHAROV M. & THURÓCZY J., 1985: Geologické a geomorfologické pomery Farebnej priepasti. Slov. Kras,
23: 267–275.
331

332

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 333–336, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Volovských vrchov II
Štefan MATIS 1 & Peter PJENČÁK 2
1
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
2
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
Bane nad Henclovou
Názvy lokalít. Vrchný Paternoster, Spodný Paternoster, Katarína, Baňa nad Vrchným Paternostrom.
Lokalizácia. (7289, ca 900 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Henclová. Nachádzajú
sa ca. 3 km JV od Henclovej, vysoko v západnom svahu Suchého vrchu. Vchody do jednotlivých
baní ležia blízko od seba nad výraznými haldami, ku ktorým vedie aj zvážnica.
Popis. Jedná sa o rozsiahly banský systém vo viacerých úrovniach. Vrchný Paternoster má zachovalý
priestranný vchod, ktorý vedie do systému chodieb v pevnej hornine v dvoch úrovniach. Na základe zasypaných
šácht vedúcich v smere Sp. Paternoster usudzujeme, že tieto bane tvorili kedysi jednotný systém.
Dĺžka prístupných chodieb bane Vrch. Paternoster je ca. 250 m. Spodný Paternoster má pomerne veľký
vchod. Poschodie na úrovni vchodu a vyššie položené priestory sú v dôsledku silného prievanu pomerne
chladné a pravdepodobne z toho dôvodu netopiermi nevyužívané. Do teplejšieho, netopiermi využívaného
spodného poschodia vedie šikmá plazivkovitá chodba ústiaca do priestrannej komory. Z tohto priestoru
vybieha spleť štôlní v dĺžke ca 500 m. Vchod do Kataríny sa nachádza 100 m pod Sp. Paternostrom nad
výraznou haldou. Baňu tvorí spleť chodieb v dvoch úrovniach v celkovej dĺžke ca. 350 m. Netopiermi
najmenej využívaná Baňa nad Vrch. Paternostrom má dve úrovne v celkovej dĺžke ca. 150 m.
Výskum netopierov. Lokality sú kontrolované od r. 1999.
Sčítavatelia. Sčítavanie uskutočňujú Štefan Matis, Peter Pjenčák, M. Fulín a S. Hoza.
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bani Spodný Paternoster
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech Mema Mmys Mbra Mdau Enil Paur spolu
30. 1. 1999 – 11 16 – 5 1 1 – 1 3 38
10. 12. 1999 1 25 16 1 10 – – – 2 – 55
15. 12. 2000 1 17 14 3 5 1 1 1 1 – 44
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalitách nad Henclovou
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mbech spolu
Vrch. Paternoster 30. 1. 1999 – 7 2 – 9
10. 12. 1999 – 6 2 – 8
15. 12. 2000 1 7 2 – 10
Katarína 10. 12. 1999 4 9 – 13
15. 12. 2000 – 8 6 1 15
B. nad Vrch. Paternostrom 10. 12. 1999 – 1 – – 1
333

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Drnava – Lepkavý potok
Dátum / druh Rfer Rhip Eser Bbar Paus spolu
21. 1. 1997 4 4 – 4 – 12
16. 1. 1998 2 2 1 22 – 27
12. 2. 2000 7 3 – 24 1 35
19. 1. 2001 5 2 – 22 – 29
Zhrnutie poznatkov. Za dva roky sčítania sme tu zaznamenali výskyt 9 druhov netopierov (tab. 1, 2).
Dominantnými druhmi sú R. hipposideros, M. myotis a M. emarginatus. V oblasti Hnileckej doliny je tento
komplex baní najvýznamnejším zimoviskom netopierov.
Stav ochrany. Nezaznamenali sme doposiaľ žiadne negatívne vplyvy.
Drnava – Lepkavý potok
Lokalizácia. (7389, 460 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Drnava. Nachádza sa
500 m Z od Drnavy v doline Lepkavého potoka v blízkosti asfaltovej cesty.
Popis lokality. Jedná sa o starú železorudnú baňu, opustenú v 70. rokoch. Dva otvory bane, horizontálna
chodba s dĺžkou 40 m a 15 m hlbokášachta vedú do tektonicky silne narušených priestorov. Systém má viac
poschodí, v súčasnosti je však prístupný iba krátky úsek v dĺžke ca. 200 m.
Výskum netopierov. Lokalita je chiropterológmi navštevovaná od r. 1997.
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania je Š. Matis. Sčítania sa doposiaľ zúčastnili: M. Fulín, E. Hapl,
M. Olekšák, P. Pjenčák a J. Popovics.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz sme zistili zimný výskyt 5 druhov netopierov (tab. 3). Dominantným druhom
je B. barbastellus.
Stav ochrany. Neboli zaznamenané doposiaľ žiadne negatívne vplyvy.
Krulova baňa
Alternatívny názov. Psia diera.
Lokalizácia. (7391, 670 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Hačava. Vchod sa
nachádza 60 m V od obce Hačava, v pravom svahu oproti krčme na začiatku Krulovej doliny (miestne
pomenovanie doliny).
Popis. Vstupnášachta s pomerne veľkým kruhovým ústím vedie na dno jedinej siene priepasti s rozmermi
ca. 10×10 m a vysokým komínovitým stropom. Hĺbka priepasti je 16 m.
Výskum netopierov. Lokalita je chiropterológmi kontrolovaná od r. 1999.
Sčítavatelia. Sčítanie vedie Š. Matis za spolupráce M. Horčíka, G. Lešinského a P. Pjenčáka.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zaznamenali zimovanie 5 druhov netopierov (tab. 4). Je významným
zimoviskom B. barbastellus, ktorá tu hibernuje pravidelne a vytvára početnú agregáciu v stropovej časti
siene.
Stav ochrany. Miestni obyvatelia do nej hádzali už dlhšiu dobu komunálny odpad. V roku 2000 však bola
úplne vyčistená, provizórne ohradená a označená.
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Krulovej bani
Dátum / druh Rhip Mmyo Mdau Mdas Eser Bbar spolu
4. 2. 1999 1 3 – – – ca. 100 ca. 104
22. 1. 2000 1 – – 1 1 ca. 100 ca. 103
20. 1. 2001 1 – 1 – – ca. 100 ca. 102
334

Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov na podzemných lokalitách v okolí Nálepkova
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mdau Enil Paur spolu
Bindt 12. 12. 1999 – – – – – 1 1
Henclová 12. 12. 1999 – – – – 1 1 2
Nálepkovo 11. 12. 1999 2 – – 1 – – 3
Švedlár 11. 12. 1999 3 2 1 – – – 6
Závadka 11. 12. 1999 – 5 – – – – 5
Menšie zimoviská netopierov v okolí Nálepkova
Názvy lokalít. Bindt – bezmenná štôlňa, Henclová –štôlňa nad pílou, Nálepkovo –štôlňa v Streleckom
vrchu, Švedlár – Martini, Závadka –štôlňa pod cestou.
Lokalizácia. (všetky lokality) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070). Bindt (7187, 670 m n. m.),
k. ú. Hnilčík. Nachádza sa v strede obce Bindt pod asfaltovou cestou. Henclová (7289, 630 m n. m.), k. ú.
Henclová. Nachádza sa na začiatku Henclovej ca. 200 m S nad pílou. Nálepkovo (7189, 650 m n. m.), k. ú.
Nálepkovo. Vchod do štôlne je v strednej časti Z svahu Streleckého vrchu. Švedlár (7190, ca 650 m n. m.),
k. ú. Švedlár. V tretine S svahu vrchu Grenier nad výraznou haldou. Závadka (7189, 750 m n. m.), k. ú.
Závadka. Je na úrovni poslednej ľavotočivej zákruty smerom na Závadku. Nachádza sa od nej ca 50 m
východne.
Popis. Bindt: Do polovice zasypaný vchod vedie do krátkej ca. 30 m dlhej štôlne. Henclová: Pomerne
veľký otvor vedie do rovnej kompaktnej štôlne s dĺžkou 30 m. Nálepkovo: Ťažko nájditeľný malý otvor ústi
do zachovalej chodby s dĺžkou 40 m. Švedlár: Cez malý otvor sa dá dostať do sčasti zaplaveného menšieho
banského systému. Celková dĺžka je ca. 130 m. Závadka: Veľký otvor vedie do kompaktnej rozvetvenej
štôlne s celkovou dĺžkou ca. 120 m.
Výskum netopierov. Všetky lokality boli skontrolované iba raz v r. 1999.
Sčítavatelia. Š. Matis, P. Pjenčák a S. Hoza.
Zhrnutie poznatkov. V týchto menších baniach bolo zaznamenaných 6 druhov netopierov (tab. 5). Jedná
sa o zimoviská, ktoré sú využívané malým počtom netopierov, ale ich lokálny význam je pomerne veľký,
vzhľadom na ich množstvo a skutočnosť, že sú v oblasti najrozšírenejšími potenciálnymi zimoviskami.
Štôlne nad Hačavou
Názvy lokalít. Štôlňa nad Hačavou I. a II.
Lokalizácia. (7391, 690 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Hačava. Vchody do
oboch štôlní sa nachádzajú 200 m S od obce Hačava za vodohospodárskym objektom nad kúpaliskom.
Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlňach nad Hačavou
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Mema Mdas Myotis sp. Paur spolu
Š. nad Hačavou I 31. 12. 1997 3 2 – – – 1 6
20. 1. 1999 3 2 – – – – 5
22. 1. 2000 4 3 – – – – 7
20. 1. 2001 2 2 1 – – – 5
Š. nad Hačavou II 20. 1. 1999 – 1 – 2 2 – 5
22. 1. 2000 – 1 – 3 – – 4
20. 1. 2001 – 1 – 3 – – 4
335

Popis. Prvá lokalita má malý do veľkej miery zasypaný otvor, ktorý vedie do menšieho rozvetveného banského
systému s dĺžkou 120 m. Druháštôlňa má pomerne veľký vchod, ktorý leží 50 m nad predchádzajúcou
lokalitou a vedie do rozvetvenej štôlne tvaru Y. Pravá vetva má iba 7 m a kedysi viedla do v súčasnosti
zaplavenej nižšej úrovne. Ľavá strana je dlhá ca. 30 m a je po celej dĺžke zaplavená do 50 cm výšky. Vyteká
z nej malý potôčik.
Výskum netopierov. Prvá lokalita je chiropterológmi kontrolovaná od r. 1997 a druhá od r. 1999. Údaje
o M. dasycneme sú uvedené v súhrnnom príspevku o rozšírení tohto druhu na Slovensku (Matis et al. 2000).
Sčítavatelia. Š. Matis, P. Pjenčák, J. Popovics a M. Olekšák.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme v týchto štôlňach zaznamenali zimný výskyt 5 druhov netopierov (tab. 6).
Počtom zimujúcich netopierov nie sú výnimočné, dvojka je však zaujímavá pravidelným zimovaním
M. dasycneme, ktoré tu vytvárajú malé zoskupenie v úzkej pukline.
Stav ochrany. Doposiaľ sme nezaznamenali žiadne negatívne vplyvy.
Literatúra
MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného
(Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134.
336

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 337–341, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Volovských vrchov III
Samuel PAČENOVSKÝ
Tatranská 2, SK–040 01 Košice, Slovensko; pacenovsky@changenet.sk
Baňa pri Helcmanovciach
Lokalizácia. (7191, 825 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Helcmanovce. Vchod
leží vo svahu nad údolím Hnilca medzi Helcmanovcami a Mníškom nad Hnilcom, je viditeľný z hlavnej
cesty vďaka výraznej, ešte nezarastenej halde.
Popis. Rozvetvená baňa, široké chodby, až 10 m, vysoké do 5 m, v bani sú ešte zvyšky koľajníc, množstvo
výstuže, niektoré bočné chodby v zadných partiách bane zamákajú vodou, vyzrážané zlúčeniny kovov.
Výskum netopierov. Baňa bola až donedávna činná, k uzavretiu došlo iba začiatkom 90. rokov 20. storočia.
Poznatky z prvého roku výskumu uverejnil Pačenovský (1994).
Sčítavateľ. Samuel Pačenovský.
Zhrnutie poznatkov. Napriek rozsiahlym podzemným priestorom – dĺžka chodieb 1,8 km – tu neboli zistené
takmer žiadne netopiere: 6. 3. 1994 – neg., 4. 3. 1995 – Rhip (2).
Dolná baňana cín v Hnilci
Lokalizácia. (7188) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Hnilec. V doline Hnilca, pri obci
Hnilec.
Výskum netopierov. Dôvodom kontroly bolo overiť, či sa v bani vyskytujú netopiere. Baňa bola uzatvorená
koncom decembra 1995, tesne po našej návšteve.
Sčítavatelia. Samuel Pačenovský a Peter Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. 20. 12. 1995 – Rhip (2).
Prakovce –štôlňa Hutno
Lokalizácia. (7191, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Vchod leží
na východnom okraji obce Prakovce, v doline Zimná voda, na ľavom brehu potoka Zimná voda, asi 150 m
pred ústím potoka do rieky Hnilec.
Popis. Vchod štôlne je vysoký 1,5 m, zatopený vodou do výšky asi 50 cm. Chodba pokračuje v dĺžke asi 50
m, je úzka (šírka 1–1,5 m), vysoká najprv 1,5, potom 2 m, miestami sa strop dvíha do výšky 3 m. Na konci
chodby je šachta naplnená vodou, tesne pred ňou odbočuje doprava 10 m dlhá, nízka suchá chodba.
Výskum netopierov. Štôlňa bola kontrolovaná od roku 1993. Merania vlhkosti a teploty v jaskyni robila
D. Nadzamová. Údaje z prvých rokov výskumu boli zhrnuté Pačenovským (1994).
Sčítavatelia. Lokalizáciu štôlne poznal Patrik Mráz. Od r. 1993 tu sčítaval Samuel Pačenovský v rôznych
termínoch s týmito sčítavateľmi: Patrik Mráz, René Mráz, Róbert Olejár a Diana Nadzamová.
Zhrnutie poznatkov. V rokoch 1993–2000 sa zistilo zimovanie 2 druhov netopierov (tab. 1). Väčšinou
v štôlni zimuje naraz iba 1 druh, maximálny počet zistených jedincov bol 3. Štôlňa je charakteristická
úzkymi chodbami, ktoré asi nevyhovujú väčším druhom netopierov.
337

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Prakovce – Hutno
Dátum / druh Rhip Paur Paur spolu
26. 12. 1993 1 – 2 3
27. 12. 1994 1 – – 1
18. 2. 1996 2 – – 2
29. 12. 1996 – – 1 1
18. 12. 1997 2 – – 2
28. 2. 1999 – – 1 1
12. 1. 2000 – 18 – 18
Stav ochrany. Žiadna legislatívna ochrana neexistuje, avšak zatopený vchod štôlne zrejme dostatočne odrádza
od jej zimného vyrušovania. Jediný spôsob využívania štôlne zo strany miestnych obyvateľov je sklad
odpadkov z domácností vrátane starých chladničiek.
Priechodný kanál
Lokalizácia. (7290, 700–740 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Smolník. Je to
štôlňa slúžiaca na prečerpávanie vody z doliny Bystrého potoka do doliny Smolníka.
Popis. Vstup do štôlne je z doliny Bystrého potoka, je oproti lesníckej chate pri potoku, nad veľkou výsypkou.
Štôlňa najprv pokračuje vodorovne do skalného masívu, v strednej časti mierne klesá o 40 výškových
metrov nižšie a v dolnej časti pokračuje znova vodorovne. Priechodný kanál prechádza pod masívom Malej
Hekerovej a Vtáčieho vrchu. Výška štôlne je 1,8–4 m,šírka 1–2 m. V dolnej časti je naplnená vodou do
výšky 30 cm. Miestami je vystužená železobetónovou konštrukciou, v strednej časti sa nachádzajú aj dve
siene so zvýšeným stropom dosahujúcim až 4 m. Štôlňa sa nikde nerozvetvuje, prečerpávanie vody sa deje
pomocou potrubia, ktoré je umiestnené na dne chodby.
Výskum netopierov. Pravdepodobne tu do roku 1994 nikto neskúmal netopiere. Prvé výsledky publikoval
Pačenovský (1994), odvtedy bola chodba viackrát kontrolovaná.
Sčítavatelia. Diana Nadzamová, Róbert Olejár a Samuel Pačenovský.
Zhrnutie poznatkov. Doteraz boli na tomto zimovisku zistené 4 druhy netopierov, dominantnými druhmi
sú podkovármalý a ucháč svetlý, zriedkavými druhmi sú netopier vodný a netopier fúzatý/Brandtov (tab. 2).
Pre veľké druhy netopierov je toto zimovisko pravdepodobne nevhodné,zrejmekvôli uzšiemu vstupu (mierne
poodchýlenéželezné dvere na oboch koncoch chodby).
Štôlňa v Jankovej dolke
Lokalizácia. (7191, 480 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Prístup
k štôlni je z Prakoviec dolinou Zimná voda po asfaltke, doľava prvou bočnou dolinkou nahor, 1200 m až ku
výraznej, starej výsypke po ľavej strane.
Popis. Štôlňa je 42 m dlhá, na konci má jednu odbočku do prava. Chodba je 2 m vysoká, na začiatku býva
zatápaná vodou do výšky 20 cm. Chodba je po celej dĺžke rovnomernej šírky – asi 2 m a rovnomernej výšky
– tiež ca. 2 m, iba v závere sa strop znižuje.
Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Priechodnom kanáli
Dátum / druh Rhip Mmys/bra Paur spolu
22. 1. 1994 5 1 2 8
12. 3. 1995 1 – – 1
28. 1. 1996 4 – 4 8
28. 1. 1997 4 – 4 8
7. 2. 1998 2 – 2 4
338

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Štôlni v Jankovej dolke
Dátum / druh Rhip Mmyo Paur spolu
26. 12. 1993 – 2 – 2
27. 12. 1994 – 2 – 2
18. 2. 1996 – 2 – 2
29. 12. 1996 1 3 – 4
8. 2. 1998 – 1 1 2
28. 2. 1999 1 1 1 3
5. 3. 2000 1 1 – 2
Výskum netopierov. Štôlňu kontroloval Samuel Pačenovský od r. 1993. Údaje z prvých rokov výskumu
boli zhrnuté Pačenovským (1994).
Sčítavatelia.Prvá návšteva lokality s Patrikom Mrázom. Odvtedy sa kontrôl zúčastnili aj René Mráz, Diana
Nadzamová a Róbert Olejár.
Zhrnutie výsledkov. Merania vlhkosti a teploty v štôlni robila Diana Nadzamová. Vlhkosť vzduchu v štôlni
dosahovala 88 % a teplota 3 °C pri vonkajšej teplote –7 °C (29. 12. 1996). Pomerne priestranné chodby a
stále prúdenie vzduchu vyhovujú aj vzrastom veľkému druhu netopiera: netopierovi obyčajnému, ktorý bol
zistený pri každej zimnej kontrole, v počte 1–3 ex. Okrem tohoto druhu sa tu zriedkavejšie nachádzajú aj
menšie druhy, doteraz bol zistený podkovár malý a ucháč svetlý (tab. 3). Okrem netopierov využívajú
štôlňu ako hromadné zimovisko aj salamandry (60–150 ks), našli sa tu aj ich prezimujúce larvy.
Štôlňa v doline Tokáreň
Lokalizácia. (7191, 575 m n. m) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Gelnica. Vchod do
tejto štôlne sa nachádza v doline Tokáreň, ktorá je pravostrannou vetvou doliny Perlového potoka. Od
rozvetvenia doliny je prístup ku štôlni možný po asfaltovej ceste, nachádza sa 500 m po rozvetvení doliny.
Keď prichádzame ku štôlni od Gelnice, vchod sa nachádza naľavo od cesty, 50 m za zaústením ľavostranného
prítoku potoka. Na štôlňu upozorňuje výrazná výsypka a malý potôčik vytekajúci priamo zo štôlne.
Popis. Vchod býva do polovice zaliaty vodou. Vodný stĺpec 30–40 cm siaha až do vzdialenosti 15 m do
vnútra priestrannej štôlne. Potom nasleduje 150 m dlhá chodba, ktorou sa dostaneme do 3 rozličných výškových
úrovní tejto starej štôlne. Jednotlivé úrovne sú navzájom pospájané plazivkami. V dvoch vyšších
poschodiach sa nachádzajú aj pomerne priestranné siene, dosahujúce výšku 10 m. Štôlňa končí podmáčanou
chodbou s vylúhovanými rozpustenými zlúčeninami kovov, ktoré sfarbujú vodu do červena. Hĺbka
vody na konci chodby nepresahuje 30 cm.
Výskum netopierov. Chiropterologický výskum tu započali Patrik Mráz a Samuel Pačenovský vzime
1993/1994 (Pačenovský 1994). Odvtedy tu bolo urobených niekoľko zimných sčítaní, ktoré s výnimkou
zimy 1995/1996 pokryli celý zbytok 90. rokov až do zimy 1999/2000.
Sčítavatelia: Patrik Mráz, René Mráz, Diana Nadzamová, Róbert Olejár a Samuel Pačenovský.
Zhrnutie poznatkov. Na tomto zimovisku sme zistili doteraz výskyt 5 druhov netopierov (tab. 4), zimovisko
je kvôli širokému vstupnému otvoru a širokým chodbám prístupné aj pre väčšie druhy netopierov – ako
Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Štôlni v doline Tokáreň
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Paur spolu
28. 2. 1993 1 – – – 1 2
27. 12. 1994 1 2 3 2 1 9
18. 2. 1997 – 2 6 2 – 10
8. 2. 1998 – 3 1 1 – 5
28. 2. 1999 – 2 1 – – 3
5. 3. 2000 1 2 1 – – 4
339

Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Štôlni pod Širokým hŕbkom
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Moxy Mbech Mema Mdau Eser Bbar Paur spolu
31. 1. 1982 1 2 12 – 1 – – – 6 2 24
8. 1. 1984 1 – 6 – – – – 1 1 1 10
13. 1. 1985 1 2 8 – 2 – – – 5 2 20
1. 2. 1986 1 2 9 – – – – – 5 2 17
1. 2. 1987 – – 3 – – 3 – – 5 – 11
28. 1. 1995 1 1 9 2 – – 2 – 1 – 16
11. 2. 1997 1 2 6 1 – – 1 – 1 1 13
28. 3. 1999 1 2 4 – – – – – – – 7
sú netopier obyčajný a ostrouchý, podkovár veľký.Počet druhov v rámci jednotlivých kontrôl býva rôzny,
počet jedincov varíruje od 2–10.
Ďalšie údaje. 29. 12. 1996 – Rhip (2), Mmyo (1), Paur (1).
Štôlňa pod Širokým hŕbkom
Lokalizácia. (7292, 720 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Košická Belá. Leží
užne od obce Košická Belá, v doline Potoky (pramenisko potoka Belá). Asi po 2 km po asfaltovej ceste po
doline v prudkej pravotočivej zákrute v strmom svahu po ľavej strane cesty sa nachádza výrazná halda.
Popis. Vchod do štôlne je na dne priehlbiny, je čiastočne zasypaný, otvor 0,5×0,5 m. Štôlňa má 3 úrovne,
dĺžka 200 m. Z hornej úrovne vedie schodište do strednej úrovne, na konci chodby, ktorá sa vracia smerom
ku vchodu (o úroveň nižšie) je prepadnutý strop, prístup do najnižšej úrovne je možný len lanom, resp.
zlezením4mkomína.
Výskum netopierov. Štôlňu kontrolovali v 80. rokoch Danko & Mihók (1989), od r. 1997 koordinoval
kontroly S. Pačenovský.
Sčítavatelia. Š. Danko, J. Mihók, D. Nadzamová, R. Olejár aS.Pačenovský. V rokoch 1997–1999 boli
kontrolované len 2 hornéúrovne štôlne.
Zhrnutie poznatkov. Patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská Volovských vrchov. Doposiaľ bol tu zaznamenaný
zimný výskyt 10 druhov netopierov (tab. 5).
Štôlňa Barbora
Lokalizácia. (7291, 520 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Juhozápadne
od Prakoviec, v doline Veľkého Hutného potoka, v pravej bočnej dolinke.
Popis. Dĺžka štôlne 70 m.
Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná iba raz v r. 1995.
Sčítavatelia. Patrik Mráz, Diana Nadzamová a Samuel Pačenovský.
Zhrnutie poznatkov.Počas prvého sčítania sme našli 3 druhy zimujúcich netopierov (tab. 6).
Štôlňa pri Barbore
Lokalizácia. (7291, 520 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Prakovce. Juhozápadne
od Prakoviec, v doline Veľkého Hutného potoka, v pravej bočnej dolinke. Vchod sa nachádza 100 m
východne od štôlne Barbora.
Popis. Dĺžka tejto štôlne je 50 m.
Výskum netopierov. Lokalita bo skontrolovaná doposiaľ iba raz v r. 1995.
Sčítavatelia. Patrik Mráz, Diana Nadzamová a Samuel Pačenovský.
Zhrnutie poznatkov. Bol zistený 1 druh netopiera.
340

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Štôlni Barbora a v Štôlni pri Barbore
Lokalita dátum / druh Rhip Mmyo Moxy spolu
Š. Barbora 4. 3. 1995 3 1 2 6
Š. pri Barbore 4. 3. 1995 – 2 – 2
Štôňa pod Jahodnou
Alternatívny názov. Štôlňa Karol.
Lokalizácia. (7292, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Kavečany. Štôlňa sa
nachádza 50 m od Čermeľskej doliny na začiatku bočnej dolinky oproti chate.
Výskum netopierov. Uskutočnili sme jednu kontrolu v r. 1985.
Sčítavatelia. Samuel Pačenovský a Karol Takáč.
Zhrnutie poznatkov. Bol zistený jeden druh netopiera: 16. 3. 1985 – Rhip (3).
Štôlňa pri Braunerovi
Lokalizácia. (7291, 700 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Zlatá Idka. Západne
od obce Zlatá Idka, v závere doliny, neďaleko uzatvorenej štôlne Brauner, 30 m napravo od cesty, zo štôlne
vyteká potôčik, je tam viditeľná výsypka.
Výskum netopierov. Lokalita bola objavená v r. 1999.
Sčítavateľ. Róbert Olejár.
Zhrnutie poznatkov. 14. 3. 1999 – Rhip (1), Mmyo (1), Msp. (1), Paur (1).
Smolník
Lokalizácia. (7290, 680 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), k. ú. Smolník. Otvor štôlne
sa nachádza v strednej časti svahu kopca, ktorý sa dvíha priamo nad východným koncom Smolníka. Kopec
je výbežkom hrebeňa zbiehajúceho z Veľkého Vtáčieho vrchu až dole na úroveň rieky Hnilec.
Popis. Štôlňa bola skontrolovaná doposiaľ iba v r. 1996.
Výskum netopierov. Uskutočnená jedna kontrola.
Sčítavateľ. Samuel Pačenovský.
Zhrnutie poznatkov. Zistili sme 3 druhy netopierov: 11. 1. 1996 – Rfer (1), Rhip (1), Mmyo (1).
Literatúra
DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 24: 131–160.
PAČENOVSKÝ S., 1994: Zimoviská netopierov v okolí Prakoviec a Smolníka vo Volovských vrchoch (Slovenské
rudohorie). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 35: 193–194.
341

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 342, 2002
ISSN 1213-6123
Zimný výskyt netopierov v jaskyniach okolia Galmusu
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2
1
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
2
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk
Názvy lokalít a alternatívny názov. Šarkania diera (Šarkanova diera), Chyža, Homološová diera.
Lokalizácia. Šarkania diera a Chyža (7190, 690 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070),
Galmus, k. ú. Poráč. Nachádzajú sa 1 km S od Poráča na hrebienku S svahu Vysokého vrchu. Homološová
diera (7190, 776 m n. m.) – východné Slovensko, Volovské vrchy (070), Galmus, k. ú. Slovinky. Nachádza
sa v J svahu Vápeníka. Prístup je od Slovinskej chaty v Poráčskej doline, odkiaľ na vrchol Vápeníka k jaskyni.
Popis. Šarkania jaskyňa – má veľký vchod 4×1,2 m. Za vstupnou chodbou sú dve vysoké siene. Chyža –
veľký vstupný otvor 4,2×2 m vedie do chodby s dĺžkou 14 m. Homološová diera – otvor s rozmermi 3,4×3,2 m
vedie do priestrannej vstupnej chodby, na jej konci je priečna puklinová chodba. Celková dĺžka je 91 m.
Výskum netopierov.VŠarkanej diere a v Chyži sa robí od roku 1994, v Homološovej diere zatiaľ prevedená
kontrola len v roku 1997.
Sčítavatelia. A. Burešová, Š. Danko, E. Hapl, M. Fulín, S. Pačeňovský a P. Pjenčák.
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni Šarkania diera sa zatiaľ zistilo zimovanie 5 druhov netopierov (tab. 1).
Dominantným druhom je M. myotis, pravidelne tu zimuje aj niekoľko ex. R. ferrumequinum a R. hipposideros.
V jaskyni Chyža raz zimoval M. myotis a E. serotinus.
Stav ochrany. Jaskyne sú často navštevované, vo vchode Homološovej diery sa kladie oheň.
Ďalšie údaje. Šarkania diera: 31. 10. 1994 – Mmyo (3), Mmys (1), 30. 7. 1996 – Rhip (1). Netting: 30. 7.
1996 – Eser (1).
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Galmusu
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mmys Eser spolu
Šarkania diera 30. 1. 1994 – – – – – –
26. 2. 1995 1 4 12 1 – 18
21. 2. 1996 2 4 21 – 2 29
3. 3. 1997 3 2 19 – – 24
21. 1. 2000 1 1 17 – – 19
Chyža 26. 2. 1995 – – – – – –
21. 2. 1996 – – – – – –
3. 3. 1997 – – 1 – 3 4
Homološová d. 3. 3. 1997 – – 3 – – 3
Literatúra
PJENČÁK P., MATIS Š.& UHRIN M., 1997: Výsledky prieskumu netopierov (Mammalia: Chiroptera) v Hnileckej
doline a Hornádskej kotline. Natura Carpatica, 38: 199–204.
UHRIN M. & DANKO Š. et al., 1996: Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part
1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc. Zool. Bohem., 60: 247–279.
342

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 343–344, 2001
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov Západných Tatier
Lucia BOBÁKOVÁ 1 , Ervín HAPL 2 , Marek BRINZÍK 3 & Pavol VALACHOVIČ 4
1, 2
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; 1
bobakova@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk
3
Balkánska 148, SK–851 10 Bratislava, Slovensko; marekbrinzik@marta.sk
4
Novomeského 24, SK–902 01 Pezinok, Slovensko; valachovic@vulm.sk
Brestovská jaskyňa
Lokalizácia. (6783, 867 m n. m.) – stredné Slovensko, Západné Tatry (181), k. ú. Zuberec. Vchod leží na
ľavej strane Studeného potoka oproti areálu Múzea oravskej dediny.
Popis.Jaskyňajedlhá 1450 m, fluviokrasová jaskyňasaktívnym vodným tokom, národná prírodná pamiatka.
Výskum netopierov. Výskumu netopierov sa ako prví venovali J. Gaisler a V. Hanák, ktorí jaskyňu kontrolovali
na jeseň 1963 a v zime 1963/1964. Odvtedy sa uskutočnila v Brestovskej jaskyni len jedna zimná
kontrola 19. 12. 1998 (tab. 1) a jeden netting na jeseň 2000. V jaskyni nebol vykonaný systematický chiropterologický
prieskum, počas ktorého by jaskyňa bolaz hľadiska chiropterofauny sledovaná aspoň raz
v každom ročnom období a bolo by použitých viacero metód výskumu.
Sčítavatelia. J. Gaisler, V. Hanák, E. Hapl, L. Bobáková, M. Šara, B. Madera.
Zhrnutie poznatkov. V Brestovskej jaskyni bolo doteraz zistených 9 druhov netopierov: R. ferrumequinum,
R. hipposideros, M. myotis, M. nattereri, M. brandtii, M. mystacinus, E. nilssonii, E. serotinus,
B. barbastellus (Gaisler & Hanák 1972, 1973, Gaisler & Klíma 1965, Hanák 1971).
Stav ochrany. Vchod jaskyne bol v období jesennej kontroly v roku 2000 uzavretý uzáverom s minimálnym
otvorom, ktorý môžu netopiere využívať na vlet. Pred zhotovenímuzáveru bola jaskyňa uzavretá mrežou.
Ďalšie údaje. 26. 9. 1963 – Mmyo (1). Netting: 20. 9. 2000 – Mnat (1).
Dúpnica
Lokalizácia. (6883, 765 m n. m.) – stredné Slovensko, Západné Tatry (181), k. ú. Liptovské Matiašovce.
Nachádza sa na pravej strane ústia Suchej doliny.
Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa, dlhá 150 m, paleontologické, archeologické a antropologické nálezy,
využitie počas SNP.
Výskum netopierov. Jaskyňu kontrolovali v zime 1996/1997 Hapl, Bobáková, Šara, Majko, Vrlík, Martiniová,
Boroš a v zime 1997/1998 Gresch.
Sčítavatelia. E. Hapl, L. Bobáková, M. Šara, P. Majko, P. Vrlík, Z. Martiniová, M. Boroš, A. Gresch.
Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bol doposiaľ zistený výskyt troch druhov netopierov. Jaskyňa nie je významným
zimoviskom a zimuje tu len malý počet jedincov.
Stav ochrany. Jaskyňa je ľahko dostupná a často navštevovaná ľuďmi.
Medvedia diera
Alternatívne názvy. Medvedia štôlňa, Štôlňa pri vstupe do Žiarskej doliny.
343

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Západných Tatier
Lokalita dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mnat Mmys Mm/b Enil Eser Bbar sp. spolu
Brestovská . 25. 2. 1964 – – 10 – 2 – 2 1 1 – 16
19. 12. 1998 – – 2 – – 1 – – – – 3
2. 2. 2001 3 16 10 – – – – – 6 – 35
Dúpnica 30. 3. 1997 – 1 1 – – 1 – – – 2 5
22. 2. 1998 – – – – – 1 – – – – 1
Medvedia d. 9. 2. 1997 – – 2 – – – – – – – 2
29. 2. 2000 – – 2 – 1 – – – – – 3
10. 3. 2001 –– – 1 1 6 – – – – – 8
Lokalizácia. (6884, 900 m n. m.) – stredné Slovensko, Západné Tatry (181), k. ú. Žiar. Vchod štôlne sa
nachádza ca 1 km od ústia Žiarskej doliny, po pravej strane turistickej cesty vedúcej k Žiarskej chate.
Popis. Vchod štôlne je situovaný niekoľko metrov nad úrovňou turistickej cesty v Žiarskej doline. Výška
vchodu je ca 2 m, šírka ca 1,5 m. Dĺžka štôlne je približne 300 m.
Výskum netopierov. Z dostupnej literatúry sa nám nepodarilo potvrdiť výskyt netopierov z tejto lokality.
Prvá kontrola bola uskutočnená 9. 2. 1997.
Sčítavatelia. Koordinátorom sčítaní bol M. Brinzík. Sčítania sa v rôznych termínoch zúčastnili Michal
Noga, Andrej Popovič a Martin Kaľavský. V roku 2000 vykonal sčítanie P. Valachovič.
Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bol v Medvedej diere potvrdený výskyt 3 druhov netopierov (tab. 1).
M. myotis bol pozorovaný voľne visiaci na konci štôlne. Jedince Myotis mystacinus/brandtii boli pozorované
na konci štôlne. Bližšie neidentifikované jedince rodu Myotis hibernovali v štrbinových úkrytoch.
Stav ochrany. Štôlňa je ľahko dostupná a často navštevovaná turistami.
Ďalšie údaje. 27. 11. 1999 – Mmyo (2), Mmys/bra (3), Myotis sp. (2).
Literatúra
ANDAHÁZY P., 1995: Prosiecka dolina a jej okolie. Sinter, 3: 38–40.
BRODŇANSKÝ J., 1958: Brestovská jaskyňa. Slov. Kras, 1: 114–115.
ČAPLOVIČ P., 1950: Jaskyňa v Roháčoch. Krásy Slov., 27(5–8): 198.
DROPPA A., 1972: Kras skupiny Sivého vrchu v Západných Tatrách. Čs. Kras, 23: 77–98.
GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz.,
Plzeň, Přír, 7: 1–46.
GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84.
GAISLER J. & KLÍMA M., 1965: Letní nálezy některých méně známých netopýrů na Moravě a na Slovensku
v období 1961–1964. Lynx, n. s., 5:19–29.
HANÁK V., 1971: Myotis brandtii (Eversmann, 1845) (Vespertilionidae, Chiroptera) in der Tschechoslowakei.
Věst. Čs. Společ. Zool., 35(3): 175–185.
HLAVÁČ J., HOCHMUTH Z., VOZÁRIK P. & VALAŠTIAK M., 1983: Exkurzný sprievodca krasom Západných
Tatier a Chočských vrchov. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 14(1): 1–23.
MOŠANSKÝ A., 1980: Teriofauna východného Slovenska a katalóg mammaliologických zbierok Východoslovenského
múzea. I. časť (Insectivora, Chiroptera). Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy,
21:29–87.
MOŠANSKÝ A. & GAISLER J., 1965: Ein Beitrag zur Erforschung der Chiropterenfauna der Hohen Tatra.
Bonn. Zool. Beitr., 16(3/4): 249–267.
ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku.
Slov. Kras, 6: 37–40.
344

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 345–346, 2002
ISSN 1213-6123
Zimoviská netopierov v Zemplínskych vrchoch
Peter PJENČÁK 1 & Štefan DANKO 2
1
Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk
2
Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk
Kašov – pivnica
Lokalizácia. (7596, 180 m n. m.) – východné Slovensko, Zemplínske vrchy (450), k. ú. Kašov. Pivnica sa
nachádza v záhrade posledného domu smerom na Cejkov.
Popis. Mášikmý vchod 1×0,8 m, sústava chodieb je v jednej úrovni o celkovej dĺžke niekoľkých desiatok
metrov s jednou malou miestnosťou. V mokrých rokoch je časť chodieb zaliata vodou.
Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha od roku 1983.
Sčítavatelia. Miloš Balla, Štefan Danko.
Zhrnutie poznatkov. V pivnici sa zistilo zimovanie 9 druhov netopierov. Pravidelne tu zimuje R. ferrumequinum,
M. myotis a M. emarginatus.
Stav ochrany. V roku 2000 sme zväčšili vchod do pivnice, ale je potrebné spevniť hlinenú stenu nad vchodom,
pretože sastále zosúva a zasypáva vchod. Pivnica sa nachádza na dvore súkromného pozemku. Od r.
2001 má nového majiteľa, ktorý sa chystá pivnicu opraviť, čím dôjde k zániku tohoto významného zimoviska.
Ďalšie údaje. 26. 11. 1983 – Rfer (11), Mmyo (1), Mmys (1), Mema (3), Eser (2), 13. 3. 1984 – Rfer (12),
Mmyo (10), Mema (5), 10. 3. 1987 – Rfer (4), Mmyo (11), Mema (14), Mdau (1), 14. 3. 1997 – Rfer (1),
Mmyo (1), Mema (10), 11. 3. 1998 – Rfer (4), Mmyo (2), Mema (22), Mdau (1), 10. 10. 2000 – Rfer (6),
Mmyo (1), Mema (2), 18. 12. 2000 – Rfer (12), Rhip (1), Mmyo (2), Mema (7).
Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Kašovskej pivnici
Dátum / druh Rfer Rhip Mmyo Mema Mdau Eser Bbar Paur spolu
17. 1. 1984 9 – 6 5 – – – – 20
26. 1. 1985 6 – 6 – – 1 – – 13
4. 2. 1986 6 – 11 5 – – – – 22
17. 1. 1987 5 – 13 17 2 – – 2 39
20. 2. 1988 5 – 8 13 – – – – 26
16. 3. 1989 4 – 5 12 – – – – 21
13. 2. 1990 5 – 1 14 – – – 1 21
29. 1. 1991 5 – 5 3 – – – 1 14
2. 2. 1992 5 – 4 8 1 – – – 18
24. 1. 1993 10 – 7 11 – – – – 28
3. 2. 1994 14 – 4 5 – – – – 23
9. 3. 1995 6 – 5 7 – – – – 18
27. 2. 1996 7 – 4 16 – – – 1 28
30. 1. 1997 6 – 2 9 1 – 1 – 19
25. 1. 1998 3 – 2 20 1 – 2 – 28
27. 12. 1998 5 – 3 10 – – – – 18
27. 12. 1999 9 – 1 8 – – – – 18
25. 2. 2001 11 1 – 13 – – – – 25
345

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Malá Tŕňa –štôlňa
Dátum / druh Rfer Mema spolu
31. 1. 1997 5 – 5
25. 1. 1998 2 – 2
27. 12. 1998 5 – 5
27. 12. 1999 1 1 2
6. 3. 2001 1 – 1
Malá Tŕňa –štôlňa
Lokalizácia. (7596) – východné Slovensko, Zemplínske vrchy (450), k. ú. Malá Tŕňa. Štôlňa sa nachádza
asi 300 m JV od obce, pod poľnou cestou vo vinici.
Popis. Štôlňa je dlhá asi 50 m, na začiatku je čiastočne zaplavená. Otvor má rozmery 0,8×0,8 m.
Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha od roku 1997.
Sčítavatelia. Miloš Balla, Štefan Danko.
Zhrnutie poznatkov.Vštôlni pravidelne zimuje skoro výlučne R. ferrumequinum (tab. 2), v jarných mesiacoch
ich počet stúpa až na 20 ex. Raz v štôlni zimoval 1 ex. M. emarginatus.
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy. V roku 2000 bol vchod prečistený.
Ďalšie údaje. 6. 3. 1997 – Rfer (5), 11. 3. 1998 – Rfer (9), 10. 10. 2000 – Rfer (8).
Viničky – pivnica
Lokalizácia. (7596 100 m n.m.) – východné Slovensko, Zemplínske vrchy (450), k. ú. Viničky. Pivnica sa
nachádza priamo v dedine, vyhĺbená v šikmom svahu.
Popis. Pivnica je hlinená s rozmermi ca. 4×8 m.
Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha nepravidelne od roku 1996.
Sčítavatelia. Štefan Danko a Miloš Balla.
Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1996 – Paus (5), 30. 1. 1997 – Paus (5), 25. 1. 1998 – Paus (3), 27. 1. 1999 –
Paus (7), 27.1.2000 – Paus (3). V pivnici zimuje len P. austriacus.
Stav ochrany. Nie sú potrebnéžiadne zásahy.
Literatúra
DANKO Š.& MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov.
Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 29: 131-160.
DANKO Š., UHRIN M., PJENČÁK P. & MATIS Š., 2000: Výsledky prieskumu netopierov (Mammalia: Chiroptera)
na Východoslovenskej rovine, Východoslovenskej pahorkatine a v Zemplínskych vrchoch. Vespertilio,
4:37–58.
UHRIN M., DANKO, Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional
patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc.
Zool. Bohem., 60: 247-279.
346

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 347–348, 2002
ISSN 1213-6123
Zimný výskyt netopierov
v Zvolenskej kotline
Peter URBAN 1 , Daniel BALÁŽ 2 , IVAN VALACH 3 & Marcel UHRIN 4
1, 2
ŠOP SR – COPK, Lazovná 10, SK–974 01 Banská Bystrica, Slovensko;
1
urban@sopsr.sk, 2 balaz@sopsr.sk
3
Správa CHKO BR Poľana, J. M. Hurbana 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko; valach@sopsr.sk
4
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk
Drienka
Alternatívny názov. Driekyňa.
Lokalizácia. (7281, 530 m n. m.) – stredné Slovensko, Zvolenská kotlina (360), k. ú. Slovenská Ľupča.
Jaskyňa sa nachádza v doline Driekyňa, na pravých svahodoliny Driekyňa.
Popis. Menšia jaskyňa v Ponickom krase s dĺžkou asi 50 m s archeologickými nálezmi.
Výskum netopierov. Doposiaľ uskutočnené 3zimné kontroly.
Sčítavatelia. D. Baláž, M. Uhrin, P. Urban.
Zhrnutie poznatkov. 12. 1. 1997 – Myotis sp. (1), Bbar (2), 22. 1. 1997 – Mbech (2), Bbar (1), 19. 2. 1999
– Bbar (1).
Pod Zálužnou
Lokalizácia. (7480, 320 m n. m.) – stredné Slovensko, Zvolenská kotlina (360), k. ú. Môťová. Vchod leží
nad cestou vedúcou ponad ľavý breh vodnej nádrže Môťová, ca. 200 m pred koncom vzdutia, priamo nad
rekreačnou chatou ŽOS Zvolen, v bukovom lese.
Popis. Rovná, ca. 20 m dlhá umelo vyrazenáštôlňa s dvoma pravostrannými odbočkami (prvá,krátka hneď
pri vchode, druhá, dlhá ca. 5 m, v zadnej časti).
Výskum netopierov. Sledovanie štôlne sa realizuje od roku 1993 z dôvodu monitoringu v rámci pripravovanej
výstavby vodného diela Slatinka.
Sčítavatelia. Spočítavanie uskutočňoval Peter Urban. Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili: Vladimír
Hrúz, Anton Krištín, Ivan Mihál, Marcel Uhrin.
Zhrnutie poznatkov. 10. 12. 1994, 19. 12. 1996 – obe kontroly neg. 2. 3. 1997 – Mmyo (1), Mbech (1), 7. 1.
1998, 30. 12. 1998, 7. 1. 1999 – všetky kontroly neg. Dosiaľ boli v štôlni počas hibernácie zastihnuté
2 druhy netopierov (Myotis myotis, Myotis bechsteinii).
Ďalšie údaje. 16. 11. 1994, 16. 3. 1997 – obe kontroly neg., 5. 4. 1997 – Mbech (1), 25. 4. 1997 – Mmyo (1),
Mbech (1), 1. 5. 1997 – Mbech (1), 31. 10. 1997, 30. 12. 1997, 2. 1. 1998, 11. 1. 1998, 18. 1. 1998, 8. 2.
1998, 22. 3. 1998, 14. 11. 1998, 30. 12. 1998, 23. 1. 1999, 14. 2. 1999, 14. 4. 1999 – všetky kontroly neg.,
Netting: Barbastella barbastellus.
347

SlovenskáĽupča – hrad
Lokalizácia. (7281, 460 m n. m.) – stredné Slovensko, Zvolenská kotlina (360), k. ú. Slovenská Ľupča.
Hrad sa nachádza nad obcou SlovenskáĽupča.
Popis. V súčasnosti ide o neobývaný rozsiahly stavebný komplex. Zimujúce netopiere sa nachádzali na
stenách chodieb hradu a v pivničných priestoroch. V roku 1997 sa skontrolovala aj hradná studňa, ktorej
hĺbka je približne 20 m (Uhrin 1998).
Výskum netopierov. Celkom uskutočnené tri kontroly v zimnom období.
Sčítavatelia. D. Baláž, M. Uhrin, P. Urban, I. Valach.
Zhrnutie poznatkov. 19. 1. 1996 – Rhip (3), Paus (2), Eser (1) 22. 1. 1997 – Rhip (1), Paus (6+1), 1. 2.
1998 – Rhip (3).
Ďalšie údaje. 14. 7. 1995 – Mmyo (2).
Poznámka. V prehľade zimného sčítania netopierov za sezónu 1998/1999 (Hapl & Lehotská 1999) je omylom
zo Zvolenskej kotliny uvádzaná lokalita Dúbravica. Ide o lokalitu v Revúckej vrchovine (synonymum
Pole Dúbravíc) (pozri tiež Uhrin et al. 2002).
Literatúra
HAPL E. & LEHOTSKÁ B., 1999: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1998/1999. Skupina pre ochranu
netopierov (SON), Revúca, 27 pp.
UHRIN M. 1998: Dve zaujímavosti z biológie netopierov. Chrán. Úz. Slov., 35: 16–17.
UHRIN M., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., BOBÁKOVÁ L., HOTOVÝ, J., MATIS Š., OBUCH J., PJENČÁK P. &
REITER A., 2002: Zimoviská netopierov Revúckej vrchoviny. Vespertilio, 6: 159–171.
348

Katalóg zimovísk
netopierov SR
Vespertilio 6: 349–356, 2002
ISSN 1213-6123
Príloha katalógu zimovísk netopierov Slovenska:
Prehľad skontrolovaných lokalít bez nálezu netopierov
Blanka LEHOTSKÁ 1 , Štefan MATIS 2 & Marcel UHRIN 3 (eds.)
1
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2,
SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk
2
SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk
3
Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk
Úvod
Počas zimných sčítaní v období rokov 1993–2001 (Uhrin 1994, 1995, 1996, 1997, Hapl & Uhrin 1999, Hapl
& Lehotská 1999, Lehotská 2000, 2001) boli skontrolované viaceré lokality, na ktorých sa prítomnosť
netopierov nepodarilo zaznamenať a neboli nezahrnuté do jednotlivých príspevkov Katalógu zimovísk
(Vespertilio, 6, 2002). Aby sa však informácie o týchto lokalitách nestratili, zostavili sme stručný prehľad
skontrolovaných negatívnych lokalít. Nakoľko viacerí sčítavatelia v minulosti neuvádzali vo výsledkoch
zimných sčítaní kontrolované negatívne lokality, je pravdepodobné, že viaceré lokality sa do tohto prehľadu
nedostali.
Lokality v tomto prehľade sú zoradené podľa orografických celkov. Názvy jaskýň sú použité podľa
práce Bella & Holúbek (1999). V prípade, ževzimných sčítaniach boli lokality uvádzané s rôznymi názvami,
je za názvom príslušnej lokality aj jej alternatívny názov. Stručnú charakteristiku negatívnych lokalít
predstavujú údaje o type lokality (J – jaskyňa, Š–štôlňa, P – pivnica, T – tunel, O – ostatné) ačíslo
faunistického kvadrátu. V abecednom poradí uvádzame mená tých, ktorí jednotlivé lokality v zimnom období
skontrolovali a dátumy jednotlivých kontrol.
Belianske Tatry (183)
Malá jaskyňa pri Alabastrovej jaskyni, J, 6787 – Matis, Pjenčák (11. 3. 2001).
Beskydské predhorie (760)
Dvojitá jaskyňa na Lysej Hore (Dvojitá j. pod Lysou horou), J, 7095 – Pjenčák (31. 1. 1998).
Humenné, pivnica v parku, P, 7097 – Danko (30. 1. 1994).
Malá jaskyňa na Lysej Hore (Malá j. pod Lysou horou), J, 7095 – Pjenčák (31. 1. 1998, 3. 3. 2000).
Branisko (210)
Diablova diera (ponor Ďablova dzira), J, 6991 – Ceľuch, Hájková, Janečková, Kaňuch (13. 2. 2000).
Čierna hora (080)
Antonova jaskyňa – jaskyňa oproti, J, 7192 – Mock (28. 2. 1997).
Branky, Š, 7092 – Fulín (16. 2. 2001).
Hadia jaskyňa, J, 7092 – Matis, Pjenčák, Wieningerová (16. 2. 2001).
349

Horehronské podolie (270)
Štôlňa pod Breznianskou Skalkou (Štôlňa nad Laznou dolinou), Š, 7183 – Urban (25. 12. 1997, 21. 2.
1998).
Hornádska kotlina (260)
Jaskyňa v rokline, J, 7090 – Pjenčák (7. 3. 2000).
Jaskyňa so závrtom (Jaskyňa v závrte), J, 7090 – Pjenčák (7. 3. 2000).
Netopieria jaskyňa, J, 7090 – Danko, Matis, Pjenčák, Suchý (24. 2. 2000).
Peklo (V Pekle), J, 7090 – Pjenčák (7. 3. 2000).
Psia jaskyňa, J, 7090 – Danko, Matis, Pjenčák, Suchý (24. 2. 2000).
Zvislá jaskyňa, J, 7090 – Pjenčák (7. 3. 2000).
Chočské vrchy (170)
Jaskyňa pod Kostrmankou, J, 6881 – Bobáková, Hapl, Haplová, Šmídt, Šmídtová (31. 12. 1997).
Kostrmanka (Kolmá jaskyňa v Choči), J, 6881 – Bobáková, Hapl, Haplová, Šmídt, Šmídtová (31. 12.
1997).
Ipeľská pahorkatina (805)
Malá nad Hronom I, P, 8178 – Bogár, Lehotská, Lehotský,Lysý, Regec, Taliga (31. 1. 1999, 8. 1. 2000).
Košická kotlina (400)
Ťahanovce, starý žel. tunel, T, 7293 – Dittel, Chovanec, Matis (22. 2. 1998).
Kremnické vrchy (310)
Körmendyho jaskyňa, O, 7279 – Ceľuch, Kaňuch (8. 2. 2001).
Kremnické bane, sklad CO, P, 7279 – Ceľuch, Kaňuch (10. 2. 2001).
Nad Toliarom, T, 7279 – Ceľuch, Kaňuch (8. 2. 2001).
Šturec, vetracie šachty (3×), Š, 7279 – Ceľuch, Kaňuch (8. 2. 2001).
Krupinská planina (350)
Bukovina 3, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Bukovina 4, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Bukovina 5, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Bukovina 8, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Vlčinec 1, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Vlčinec 4, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Vlčinec 5, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Vlčinec 6, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Vlčinec 7, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Vlčinec 8, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Vlčinec 9, P, 7779 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
Za háj 1, P, 7879 – Baláž, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 12. 1998).
350

Levočské vrchy (670)
Jaskyňa pod Jankovcom 1, J, 6889 – Matis, Danko, Fulín, Pjenčák (20. 12. 2000).
Tichý potok, prieskumnáštôlňa, Š, 6890 – Matis, Danko, Fulín, Pjenčák (20. 12. 2000).
Liptovská kotlina (251)
Hrádocká jaskyňa, J, 6983 – Gresch (16. 2. 1997).
Malá Fatra (140)
Dolina za Kraviarskym I, J, 6780 – Bobáková a členovia speleoklubu Malá Fatra (10. 1. 1999).
Dolina za Kraviarskym II, J, 6780 – Bobáková a členovia speleoklubu Malá Fatra (10. 1. 1999).
Dolina za Kraviarskym III, J, 6780 – Bobáková a členovia speleoklubu Malá Fatra (10. 1. 1999).
Kraľovany, štôlňa pri ceste na DK, Š, 6880 – Bobáková (11. 2. 2001).
Kukurišova jaskyňa, J, 6879 – Hlôška, Vavrová (5. 1. 1998).
Malé Karpaty (090)
Červenica 3, J, 7569 – Kovarik, Noga, Pašková (23. 1. 1999, 7. 1. 2000).
Kráľov vrch I (Dlhé Diely I), B, 7868 – Lehotská, Lehotský (12. 2. 1997, 29. 12. 1998, 18. 2. 2000).
Kráľov vrch IV (Dlhé Diely IV), B, 7868 – Lehotská (29. 12. 1998, 18. 2. 2000).
Kráľov vrch V (Dlhé Diely V), B, 7868 – Lehotská, Lehotský (29. 12. 1998, 18. 2. 2000).
Dúbravská hlavica V, B, 7868 – Brinzík, Lehotská,Lysý (7. 12. 1995, 16. 2. 1999).
Jaskyňa pod Veterlínom, J, 7470 – Bogár, Lehotská, Lehotský, Regec (10. 1. 1999).
Jaskyňa storočného lístia, J, 7768 – Noga (16. 1. 1999).
Kamzík V, B, 7868 – Lehotská, Lysý, Taliga (1. 2. 1999).
Kuchyňa II, Š, 7569 – Lehotský (25. 11. 2000).
Líščie diery (Líščia j., Suchá j.), J, 7569 – Lehotská, Lehotský (25. 2. 1995).
Malá jaskyňa v lome (Biela jaskyňa, Tank), J, 7669 – Lehotská, Lehotský, Regec (18. 1. 1998).
Malá pec, J, 7372 – Bogár, Lehotská, Lysý, Taliga (13. 2. 1998).
Pod lanovkou, B, 7868 – Lehotská, Lysý, Taliga (1. 2. 1999).
Pod Sitinou III, B, 7868 – Lehotská, Lehotský (15. 1. 1999).
Veľká pec, J, 7372 – Bogár, Lehotská, Lysý, Taliga (13. 2. 1998).
Muránska planina (021)
Cigánka 1, J, 7286 – Uhrin (27. 12. 1998).
Cigánka 2 (Červená jaskyňa), J, 7286 – Uhrin (27. 12. 1998).
Jaskyňa pod hradom (Pod hradom), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin, Uhrinová (16. 1.
1999).
Jaskyňa v Tatričkách 1, J, 7187 – Pjenčák, Wieningerová (2. 1. 1999).
Jaskyňa v Tatričkách 2, J, 7187 – Pjenčák, Wieningerová (2. 1. 1999).
Javorníková 13, J, 7285 – 22. 11. 1999 (Uhrin a kol.).
Javorníková 14, J, 7285 – 22. 11. 1999 (Uhrin a kol.).
Lopušná jaskyňa, J, 7286 – Hapl, Bobáková, Šara, Blanár (19. 1. 2001)
Macova 1, J, 7385 – Hapl (12. 1. 1999).
Malá Džura, J, 7186 – Matis, Pjenčák (31. 12. 1998).
351

Okno (Šance IX.), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin (16. 1. 1999).
Pod bránou, J, 7286 – Uhrin (27. 12. 1998).
Tesná skala V (Šance V.), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin (16. 1. 1999).
Tesná skala VI (Šance VI.), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin (16. 1. 1999).
Tunelová jaskyňa (Šance II.), J, 7286 – Bobáková, Hapl, Pochop, Šara, Uhrin (16. 1. 1999).
Nízke Tatry (190)
Dvere (Veľká jaskyňa vBašte), J, 6983 – Gresch, Holúbek, Obuch (25. 2. 1997).
Jasenianska dolina, štôlňa 1, pri ceste, Š, 7182 – Uhrin (2. 1. 2000).
Jasenianska dolina, baňa, údolie do vzdialenosti 20 m, Š, 7182 – Uhrin (2. 1. 2000).
Jaskyňa č. 15 - pri doline, J, 6983 – Gresch, Holúbek, Obuch (25. 2. 1997).
Nová Stanišovská jaskyňa, J, 6984 – Gresch (28. 12. 1999).
Revúcka vrchovina (040)
Cenkavá jaskyňa, J, 7486 – Bobáková, Uhrin (31. 1. 1998, 5. 2. 1999).
Hradište, J, 7486 – Bobáková, Hapl, Šara (5. 2. 1999).
Michova chyža, J, 7486 – Andreas, Benda, Hotový, Obuch, Reiter, Uhrin, Weinfurtová (5. 2. 1999, 4. 2.
2000, 1. 2. 2001).
Nižný Skálnik, Š, 7585 – Fulín (1. 2. 1997).
Ponorná jaskyňa, Sása, J, 7486 – Hapl (5. 2. 1999).
Slanské vrchy (440)
Banské–štôlňa 2, Š, 7195 – Pjenčák (1997–2000).
Slanská Huta, 10 železobetónových bunkrov, B, 7494 – Kaňuch (31. 1. 2001).
352
Slovenský kras (060)
Čisté buky, J, 7389 – Lešinský, Matis (8. 2. 2000).
Drieňova jaskyňa, J, 7489 – Bobáková, Brinzík (26. 1. 1998).
Evina priepasť, J, 7489 – Matis, Lešinský (13. 1. 2001).
Figová diera, J, 7490 – Lešinský, Matis (9. 2. 1999).
Gombasek - lom, štôlňa vZčasti 1., Š, 7488 – Hapl (8. 1. 1998).
Gombasek - lom, štôlňa vZčasti 2., Š, 7488 – Hapl (8. 1. 1998).
Gombasek - lom, štôlňa vZčasti 3., Š, 7488 – Hapl (8. 1. 1998).
Hraškova jaskyňa, 7489, J – Hapl, Hlivák (9. 12. 1997).
Hubová priepasť (Priepasť 39), J, 7490 – Lešinský, Matis (3. 3. 1999).
Jaskyňa pod M 40 (bezmenná), 7488, J – Cselényi, Hapl, Hlivák (7. 12. 1996).
Jaskyňa pod Turnianskym hradným vrchom, J, 7391 – Lešinský, Matis (10. 3. 2000).
Jaskyňa Teplica, J, 7391 – Dzupin, Hapl, Matis (7. 2. 1997).
Jaskyňa Tunel, J, 7391 – Matis, Pjenčák (3. 12. 1999).
Jaskyňa v Stráni, J, 7387 – Hapl, Šebošik, Šmídt, Šmídtová (6. 1. 1998).
Klenova priepasť (Priepasť Klenová), J, 7490 – Lešinský, Matis (3. 3. 1999).
Kozia jaskyňa, J, 7391 – Matis, Pjenčák (3. 12. 1999).
Kráľovská jaskyňa, J, 7390 – Popovics (3. 1. 1998).
MaláČertová diera, J, 7390 – Bobáková, Hapl, Pjenčák (25. 1. 1998).

Malá sovia priepasť, J, 7490 – Lešinský, Matis (9. 2. 1999).
Poľovnícka jaskyňa pri Marciho jaskyni, J, 7390 – Dittel, Matis, Pjenčák, Wieningerová (23. 1. 1999).
Priepasť Maruš, J, 7389 – Lešinský, Matis (8. 2. 2000).
Rudova diera v Miglinci, J, 7391 – Popovics (27. 12. 1997).
Snežná diera (Ľadová jaskyňa v Havranej skale), J, 7390 – Matis, Olekšák (21. 1. 2000).
Susedná priepasť, J, 7490 – Lešinský, Matis (3. 3. 1999).
Sviatočná priepasť, J, 7490 – Lešinský, Matis (3. 3. 1999).
Tŕnitá jaskyňa, J, 7391 – Matis, Pjenčák (3. 12. 1999).
Veľká sovia priepasť (Sovia II), J, 7490 – Lešinský, Matis (9. 2. 1999).
Zbojnícka jaskyňa, J, 7488 – Hapl (25. 11. 1997).
Zvonivá diera pri Silici, J, 7489 – Matis, Lešinský,Gaško (13. 1. 2001).
Slovenský raj (022)
Dažďová priepasť, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001)
Diera, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001)
Diera na Čingove I. (Skalná diera v Čingove I.), J, 7088 – Ceľuch, Janečková, Hájek, Hájková, Kaňuch
(13. 2. 2000).
Diera pod Zelenou jaskyňou, J, 7187 – Kaňuch, Ceľuch, Janečková, Hájková A., Hájek (3. 1. 2001).
Dvojvchodová, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).
Jaskyňa koleno, J, 7088 – Hájková A., Janečková, Hájek, Lehocký (28. 12. 2000).
Jaskyňa pod Barbolicou 1, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).
Jaskyňa pod Barbolicou 2, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).
Karfiolová, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).
Líščia jaskyňa, J, 7187 – Kaňuch, Janečková, Hájková A., Hájek (2. 1. 2001).
Podkováriková jaskyňa, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).
Pueblo, J, 7087 – Hájková A., Janečková, Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).
Sintrová jaskyňa, J, 7187 – Kaňuch, Ceľuch, Janečková, Hájková A., Hájek (3. 1. 2001).
Skrytá jaskyňa, J, 7187 – Ceľuch, Hájek, Hájková, Kaňuch (4. 3. 2000).
Šiancová 1, J, 7087 – Janečková, Hájková A., Hájek, Miháľová (1. 1. 2001).
Štôlňa na Bielych Vodách pri vleku, Š, 7188 – Ceľuch, Kaňuch (3. 1. 2001).
Výria jaskyňa, J, 7088 – Hájková A., Hájek (27. 1. 2001).
Spišsko-šarišské medzihorie (690)
Kanaš – sad, P, 6993 – Kaňuch, Sárossy (29. 12. 1999, 31. 12. 2000).
Kyjov, jaskyňa na Pustom poli, J, 6791 – Fulín (2. 3. 1994).
Kyjovské bradielko 1 (Zadné skalisko, jaskyňa 1), J, 6791 – Fulín, Matis (27. 1. 1999).
Kyjovské bradielko 4 (Zadné skalisko, jaskyňa 4), J, 6791 – Fulín, Matis (27. 1. 1999).
Veľký Šariš, Hlavná ul. 42, P, 6993 – Kaňuch, Sárossy (30. 12. 2000).
Starohorské vrchy (160)
Kaplnka, J, 7280 – Baláž, Banásová, Dobrota, Urban, Valach (16. 12. 1997, 18. 2. 1998).
353

Stolické vrchy (030)
Kašupierova diera, J, 7286 – Uhrin (20. 1. 1998).
Odtokový kanál z mlyna Muráň (skontrolovaný do 1/3), O, 7286 – Hapl, Šara (4. 1. 1999).
Predná Hora, P, 7286 – Uhrin (20. 1. 1998).
Strážovské vrchy (120)
Dolná muflónia jaskyňa, J, 6877 – Masarovič (31. 12. 1997).
Horná muflónia jaskyňa, J, 6877 – Masarovič (31. 12. 1997).
Jaskyňa nad Četníkovou svadbou, J, 7076 – Masarovič, Ondruška (29. 12. 1997).
Jaskyňa nad Kopanicou, J, 7075 – Masarovič, Ondruška (11. 1. 1998).
Jaskyňa nad vyvieračkou, J, 7076 – Tichý (29. 1. 2000).
Jaskyňa na Kýškach, J, 7075 – Masarovič (17. 1. 1998).
Jaskyňa vkameňolome, J, 6975 – Masarovič (16. 1. 1998).
Klenbová jaskyňa (Klembová), J, 7075 – Masarovič (1. 2. 1998).
Lipová, J, 7175 – Lehotská, Lehotský, Sova (4. 3. 1996).
Mojtínska priepastná jaskyňa (Májová priepasť, Priepasť na Rovni), J, 7076 – Ondruška (31. 12.
1997).
Poschodová priepastka, J, 7076 – Sova (15. 1. 1999).
Výverová jaskyňa, J, 7076 – Masarovič, Ondruška (21. 2 .1998, 23. 1. 1999).
Zalomená, 7175 – Lehotská, Lehotský, Sova (4. 3. 1996).
Zavalená, 7175 – Lehotská, Lehotský, Sova (4. 3. 1996).
Závrt 13, J, 7075 – Masarovič, Ondruška (11. 1 .1998).
Zbojnícka jaskyňa I., J, 7075 – Masarovič (11. 1 .1998).
Zbojnícka jaskyňa II., J, 7075 – Masarovič, Ondruška (11. 1 .1998).
Štiavnické vrchy (300)
Bakomi III, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Banky III, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (11. 1. 1994, 14. 1. 1999).
Brener, Š, 7479 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Červená studňa, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Horná Roveň I, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Horná Roveň II, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Horná Roveň IV, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Klinger I, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Klinger II, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Kunia I, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (10. 2. 1998).
Počúvadlo I (Počúvadlo, vodná štôlňa 1), Š, 7579 – Farbiak, Hapl, Chladný, Solár (14. 1. 1999).
Počúvadlo IV (Počúvadlo - vodnáštôlňa 4), Š, 7579 – Farbiak, Hapl, Chladný, Solár (14. 1. 1999).
Repište II, J, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (14. 1. 1999).
Roveň 1, J, 7579 – Balaška, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 1. 1999).
Roveň 2, J, 7579 – Balaška, Hapl, Uhrin, Urban, Valach (15. 1. 1999).
Štôlňa pod jazerom Brener, Š, 7579 – Bobáková, Farbiak, Hapl, Chladný, Solár (27. 1. 2000).
Úplne malá, Š, 7579 – Balaška, Uhrin, Urban, Valach (11. 2. 1998).
354

Vincent, Š, 7579 – Farbiak, Korňan, Šteffek, Uhrin, Urban (11. 1. 1994).
Zlatý stôl, nad cestou, J, 7579 – Balaška, Baláž, Farbiak, Hapl, Chladný, Solár, Uhrin, Urban, Valach
(21. 1. 1997, 10. 2. 1998, 14. 1. 1999).
Tríbeč (110)
Dražovce, J, 7674 – Lehotská, Lehotský (22. 2. 1997).
Jaskyňa pod Svoradovou jaskyňou, J, 7674 – Lehotská, Lehotský (22. 2. 1997).
Jaskyňa vlome, J, 7475 – Bogár, Lehotská, Lehotský, Lysý, Taliga (28. 2. 1999).
Volovské vrchy (070)
Baňa Lucia – Bunker 2, B, 7291 – Matis, Fulín (26. 1. 2001).
Henclová– Poľana, Š, 7289 – Matis, Pjenčák, Fulín, Hoza (15. 12. 2000).
Hnilčík, baňa nad cintorínom, Š, 7189 – Matis, Pjenčák, Hoza (16. 12. 2000).
Mníšek, Snehová diera (štôlňa Snehová jama), Š, 7290 – Pačenovský (14. 12. 1996).
Nálepkovo, Peklisko – Baňa III, Š, 7189 – Matis, Pjenčák, Hoza (16. 12. 2000).
Počkaj, pivnica 2, P, 7291 – Fulín, Matis (15. 1. 1998).
Pyritová baňa, Š, 7191 – Mráz, Pačenovský (6. 3. 1994).
Rudňany, jaskyňa, J, 7190 – Mráz, Pačenovský (30. 1. 1994).
Stožky 1, Š, 7190 – Burešová, Hapl (21. 1. 2000).
Stožky 2, Š, 7190 – Burešová, Hapl (21. 1. 2000).
Štôlňa pod Jedľovcom, Š, 7291 – Pačenovský (27. 3. 1999).
Švedlár, štôlňa SV od obce, Š, 7190 – Pačenovský (28. 12. 1996).
Šarkania diera, J, 7190 – Mráz, Pačenovský (30. 1. 1994).
Tretí Hámor, štôlňa I., Š, 7189 – Hoza, Matis, Pjenčák (11. 12. 1999).
Tretí Hámor, štôlňa II., Š, 7189 – Hoza, Matis, Pjenčák (11. 12. 1999).
Zadný jarok II, Š, 7289 – Matis, Pjenčák, Fulín, Hoza (15. 12. 2000).
Zvolenská kotlina (360)
Jaskyňa na Borovej hore, J, 7480 – Baláž, Ceľuch, Kaňuch, Uhrin, Urban, Valach (22. 1. 1997, 10. 2.
2001).
Žilinská kotlina (220)
Varín, asfaltový lom, dlháštôlňa, Š, 6879 – Bobáková, Hapl (13. 12. 1997, 23. 12. 1998).
Varín, asfaltový lom, krátka štôlňa, Š, 6879 – Bobáková, Hapl (13. 12. 1997, 23. 12. 1998).
Literatúra
BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava,
268 pp.
HAPL E. & LEHOTSKÁ B. (eds.), 1999: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1998/1999. SON, Revúca,
28 pp.
HAPL E. & UHRIN M. (eds.), 1999: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1997/1998. SON a Správa NP
Muránska planina, Revúca, 28 pp.
LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1999/2000. SON, Revúca, 28 pp.
355

LEHOTSKÁ B. (ed.), 2001: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 2000/2001. SON, Revúca, 24 pp.
UHRIN M. (ed.), 1994: Výsledky sčítania netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1993/1994.SAŽP –
Pracovná skupina pre netopiere, Revúca, 9 pp.
UHRIN M. (ed.), 1995: Sčítanie netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1994/1995. SAŽP – Gestorská
skupina pre netopiere a SON, Revúca, 18 pp.
UHRIN M. (ed.), 1996: Sčítanie netopierov na zimoviskách Slovenskej republiky 1995/1996. SON, Revúca,
9 pp.
UHRIN M. (ed.), 1997: Sčítanie netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1996/1997. SON a Gestorská
skupina SAŽP, Revúca, 28 pp.
356

Obsah
UHRIN M., LEHOTSKÁ B. & MATIS Š.: Katalóg zimovísk netopierov Slovenskej republiky ......................... 3
Bachureň
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimovanie netopierov v jaskyni Zlá diera ........................................................ 7
Belianske Tatry
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimný výskyt netopierov v Belianskej jaskyni ................................................... 8
Beskydské predhorie
PJENČÁK P.: Zimoviská netopierov Beskydského predhoria ....................................................................... 9
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimovisko netopierov Vyšná Hurka I ................................................................ 12
Biele Karpaty
LEHOTSKÁ B. & ONDRUŠKA J.: Zimoviská netopierov v Bielych Karpatoch .............................................. 13
Bodvianska pahorkatina, Ipeľská kotlina, Rimavská kotlina
UHRIN M. & HAPL E.: Zimoviská netopierov južnej časti stredného Slovenska
(Bodvianska pahorkatina, Ipeľská kotlina, Rimavská kotlina) ................................................................ 15
Borská nížina
KÜRTHY A., KÜRTHYOVÁ M., MATIS Š. &DITTEL L.: Zimovanie Nyctalus noctula v Zámockom
parku v Malackách ................................................................................................................................... 21
NOGA M.: Netopiere zimujúce v štrbinách panelových domov v Devínskej Novej Vsi ........................... 19
Branisko
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimný výskyt netopierov v pohorí Branisko .................................................. 22
Burda
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R.: Zimoviská netopierov v pohorí Burda ...................................................... 23
Čierna hora
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimovisko netopierov Dráč v Čiernej hore ..................................................... 26
KAŇUCH P., CEĽUCH M. & PAČENOVSKÝ S.: Zimovanie netopierov v Kysackej jaskyni ............................ 27
LEŠINSKÝ G.: Zimný výskyt netopierov v priepasťovej jaskyni v Humenci ............................................. 26
PAČENOVSKÝ S.: Zimoviská netopierov v oblasti Bielej skaly v Čiernej hore ........................................... 29
PJENČÁK P. & MATIS Š.: Zimovanie netopierov v jaskyniach Malého Ružinka ......................................... 33
Horehronské podolie
UHRIN M. & URBAN P.: Zimoviská netopierov v Horehronskom podolí ................................................... 35
357

Hornádska kotlina
PJENČÁK P., MATIS Š.&DANKO Š.: Zimoviská netopierov v Dreveníku .................................................... 39
Chočské vrchy
BOBÁKOVÁ L. & HAPL E.: Zimovská netopierov v Chočských vrchoch .................................................... 41
Ipeľská pahorkatina
LEHOTSKÁ B.: Zimovisko netopierov v Malej nad Hronom ...................................................................... 28
Košická kotlina
CEĽUCH M. & KAŇUCH P.: Zimný výskyt netopierov v panelových blokoch na sídlisku Sekčov
vPrešove .................................................................................................................................................. 44
MATIS Š.: Zimoviská netopierov Košickej kotliny ................................................................................... 45
MATIS Š. &FULÍN M.: Zimovanie netopierov v Moldavských jaskyniach ................................................ 49
Kozie chrbty
MATIS Š. & PJENČÁK P.: Zimoviská netopierov v orografickom celku Kozie chrbty ................................ 51
Kremnické vrchy
CEĽUCH M. & KAŇUCH P.: Zimoviská netopierov v okolí Kremnice ......................................................... 53
Krupinská planina
UHRIN M., URBAN P., VALACH I. & HAPL E.: Prehľad údajov o zimovaní netopierov v oblasti
Krupinskej planiny ................................................................................................................................... 55
Laborecká vrchovina
PČOLA Š.: Zimný výskyt netopierov v hrádzi Vodárenskej nádrže Starina ............................................... 32
Levočské vrchy
FULÍN M.: Zimný výskyt netopierov v Jaskyni pod Jankovcom 2 ............................................................ 38
Liptovská kotlina
BOBÁKOVÁ L.: Zimovanie netopierov v Liskovskej jaskyni ..................................................................... 59
Malá Fatra
BOBÁKOVÁ L., HAPL E. & VAVROVÁ Ľ.: Zimoviská netopierov severnej a západnej časti
Národného parku Malá Fatra ................................................................................................................... 61
ONDRUŠKA J.: Niektoré menšie zimoviská netopierov Malej Fatry .......................................................... 58
Malé Karpaty
BRINZÍK M.: Netopiere zimujúce v pivnici IX. mlyn pri Železnej studienke ............................................ 98
LEHOTSKÁ B.: Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch I .................................................................... 65
358

LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R.: Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch II .......................................... 73
LEHOTSKÁ B. & NOGA M.: Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch III .............................................. 87
LEHOTSKÁ B. & VALACHOVIČ P.: Netopiere zimujúce v štôlňach bývalých rudných ložísk v strednej
časti Malých Karpát ................................................................................................................................. 99
NOGA M.: Zimný výskyt Nyctalus noctula na hrade Pajštún .................................................................... 72
NOGA M. & KOVARIK A.: Zimovanie Nyctalus noctula v Plaveckom hradnom brale ............................... 72
Muránska planina, Veporské vrchy
UHRIN M., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., BOBÁKOVÁ L., HOTOVÝ J., MATIS Š., OBUCH J.,
PJENČÁK P. & REITER A.: Prehľad zimovísk netopierov Muránskej planiny ........................................... 103
Nitrianska pahorkatina
LEHOTSKÁ B.: Zimovisko netopierov pod Nitrianskym hradom ............................................................. 144
Nízke Tatry
BRINZÍK M., NOGA M. & BERNADOVIČ F.: Zimoviská netopierov v Demänovskej doline ........................ 131
GRESCH A.: Zimoviská netopierov v Nízkych Tatrách ........................................................................... 137
MATIS Š. & PJENČÁK P.: Zimovisko netopierov Brada v Nízkych Tatrách .............................................. 143
Ondavská vrchovina
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimovisko netopierov v pivnici v mestskom parku v Humennom .................. 145
Oravská vrchovina
HAPL E.: Zimný výskyt netopierov na Oravskom hrade ........................................................................ 146
Pieniny
GRESCH A.: Dve zimoviská netopierov v Pieninskom národnom parku ................................................. 147
PJENČÁK P.: Zimovanie netopierov v malých jaskyniach Pienin ............................................................. 148
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimovanie netopierov v jaskyni Aksamitka .................................................... 149
Podunajská rovina
BRINZÍK M.: Zimovanie netopierov v pivniciach parku v Rusovciach .................................................... 151
KÜRTHY A. & KÜRTHYOVÁ M.: Zimovisko Nyctalus noctula v topoli v Ivanke pri Dunaji ..................... 152
NOGA M.: Zimovisko netopierov v stromovej dutine parku kaštieľa vPalárikove ................................ 152
Poľana
HRÚZ V.: Zimoviská netopierov Poľany ................................................................................................. 153
Považské podolie
LEHOTSKÁ B.: Zimoviská netopierov v jaskyniach Pri ceste v Považskom podolí.................................. 155
Považský Inovec
LEHOTSKÁ B.: Zimoviská netopierov v Považskom Inovci ..................................................................... 157
359

Revúcka vrchovina
UHRIN M., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., BOBÁKOVÁ L., HOTOVÝ J., MATIS Š., OBUCH J.,
PJENČÁK P. & REITER A.: Zimoviská netopierov Revúckej vrchoviny ................................................... 159
Slanské vrchy
PJENČÁK P.: Zimoviská netopierov v Slanských vrchoch ........................................................................ 173
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Bane Libanka a MaláŠimonka – najvýznamnejšie zimoviská netopierov
v Slanských vrchoch .............................................................................................................................. 177
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimovanie netopierov v slepých štôlňach na Dubníku ................................... 181
Slovenský kras
FULÍN M. & MATIS Š: Zimoviská netopierov vo východnej časti Slovenského krasu ............................. 183
HAPL E.: Zimoviská netopierov Slovenského krasu I ............................................................................. 189
HAPL E., UHRIN M., BOBÁKOVÁ L., BENDA P., ANDREAS M., REITER A., HOTOVÝ J., OBUCH J.,
STANKOVIČ J. & CSELÉNYI K.: Prehľad zimovísk netopierov Silickej a Plešivskej planiny .................... 193
LEŠINSKÝ G. & HORČÍK M.: Zimovisko netopierov – Jaskyňa nad Paklánom v Slovenskom krase ........ 234
MATIS Š.: Zimovanie netopierov v Drienovskej jaskyni ......................................................................... 213
MATIS Š.: Zimoviská netopierov Slovenského krasu II .......................................................................... 217
MATIS Š. & FULÍN M.: Zimoviská netopierov Slovenského krasu III ...................................................... 225
MATIS Š. & HAPL E.: Zimovisko netopierov – Veterná priepasť ............................................................. 212
MATIS Š., HAPL E. & PJENČÁK P.: Zimovanie netopierov v baniach pod Havraňou skalou ..................... 227
MATIS Š. &LEŠINSKÝ G.: Zimoviská netopierov Slovenského krasu IV ................................................. 229
MATIS Š., PJENČÁK P. & LEŠINSKÝ G.: Zimovisko netopierov – Okrajová priepasť ................................. 216
MATIS Š., PJENČÁK P. & UHRIN M.: Zimovanie netopierov v Hačavskej a Marciho jaskyni.................... 231
MATIS Š., UHRIN M. & PJENČÁK P.: Zimovanie netopierov v jaskyni Erňa .............................................. 235
UHRIN M., BOBÁKOVÁ L., HAPL E., ANDREAS M., BENDA P., OBUCH J. & REITER A.:
Zimovanie netopierov v slovenskej časti jaskynného systému Domica-Baradla ................................... 237
Slovenský raj
BOBÁKOVÁ L.: Zimovanie netopierov v jaskynnom systéme Dobšinska ľadová
jaskyňa – jaskyňa Duča ......................................................................................................................... 245
HÁJEK B., HÁJKOVÁ A., JANEČKOVÁ K., CEĽUCH M. & KAŇUCH P.: Zimovanie netopierov v Medvedej
a Stratenskej jaskyni .............................................................................................................................. 249
KAŇUCH P., CEĽUCH M., JANEČKOVÁ K., HÁJKOVÁ A., & HÁJEK B.: Menšie zimoviská netopierov
Slovenského raja .................................................................................................................................... 253
Spišsko-šarišské medzihorie
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimoviská netopierov Spišsko-šarišského medzihoria ................................. 257
MATIS Š. & FULÍN M.: Zimný výskyt netopierov v pivniciach Ľubovnianskeho hradu .......................... 256
Starohorské vrchy
BALÁŽ D., URBAN P. & VALACH I., : Zimný výskyt netopierov v Starohorských vrchoch ...................... 172
360

Stolické vrchy
FULÍN M. & HAPL E. : Zimoviská netopierov v Stolických vrchoch ....................................................... 259
Strážovské vrchy
ONDRUŠKA J.: Zimoviská netopierov v Strážovských vrchoch ............................................................... 261
ONDRUŠKA J. & LEHOTSKÁ B.: Netopiere zimujúce v jaskyniach v okolí Zemianskej Závady ................ 275
SLOBODNÍK V.: Zimný výskyt netopierov v pivničných priestoroch chaty v obci Chvojnica .................. 284
SOVA M.: Zimoviská netopierov v južnej časti Strážovských vrchov ..................................................... 277
Šarišská vrchovina
FULÍN M., KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimovanie netopierov v štôlni v Suchej doline
v Šarišskej vrchovine ............................................................................................................................. 285
KAŇUCH P. & CEĽUCH M.: Zimný výskyt netopierov v krypte pod prešovskou Kalváriou ..................... 286
Štiavnické vrchy
UHRIN M., HAPL E., URBAN P., VALACH I., MIHÁL T. & ZLACKÁ S.: Zimoviská netopierov
v Štiavnických vrchoch .......................................................................................................................... 287
Tríbeč
LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R.: Zimoviská netopierov v pohorí Tríbeč .................................................... 299
Trnavská pahorkatina
LEHOTSKÁ B.: Príspevok k poznaniu zimovísk netopierov na Trnavskej pahorkatine ............................ 176
Veľká Fatra, Turčianska kotlina
BOBÁKOVÁ L.: Zimoviská netopierov Veľkej Fatry ................................................................................ 303
OBUCH J.: Prehľad zimovísk netopierov v Gaderskej a Belianskej doline (Veľká Fatra) ....................... 311
Veporské vrchy
VALACH I. & HRÚZ V.: Zimoviská netopierov v Podlipe – Zelenej doline .............................................. 244
Vihorlatské vrchy
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimoviská netopierov vo Vihorlate ................................................................. 321
Volovské vrchy
HAPL E. & BUREŠOVÁ A. : Zimný výskyt netopierov v štôlňach Volovských vrchov ............................. 327
MATIS Š.: Zimoviská netopierov Volovských vrchov I ........................................................................... 329
MATIS Š. & PJENČÁK P.: Zimoviská netopierov Volovských vrchov II .................................................... 333
PČENOVSKÝ S.: Zimoviská netopierov Volovských vrchov III ................................................................ 337
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimný výskyt netopierov v jaskyniach okolia Galmusu ................................. 342
361

Vysoké Tatry
TENCER J.: Zimný výskyt netopierov v Čiernohorskom jaskynnom systéme ......................................... 252
Východoslovenská pahorkatina
PJENČÁK P.: Zimovanie netopierov v pivnici pod Baranom .................................................................... 298
Západné Tatry
BOBÁKOVÁ L., HAPL E., BRINZÍK M. & VALACHOVIČ P.: Zimoviská netopierov Západných Tatier ........... 343
Zemplínske vrchy
PJENČÁK P. & DANKO Š.: Zimoviská netopierov v Zemplínskych vrchoch ............................................. 245
Zvolenská kotlina
URBAN P., BALÁŽ D., VALACH I. & UHRIN M.: Zimný výskyt netopierov v Zvolenskej kotline .............. 347
LEHOTSKÁ B., MATIS Š. & UHRIN M. (eds.): Príloha katalógu zimovísk netopierov Slovenska:
Prehľad skontrolovaných lokalít bez nálezu netopierov ........................................................................ 349
362