You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
DUBNICA NAD VÁHOM<br />
LEGENDA<br />
Medzi<br />
najvzácnejšie patria:<br />
Platan javorolistý<br />
(Platanus acerifolia) 150<br />
rokov, priemer kmeňa 110<br />
cm,výška 34 m, 004<br />
Magnolia opadavá<br />
(Magnolia obovata), najkrajšie<br />
kvitne v apríli a máji, 80 rokov,<br />
výška 5 m, 136<br />
Dub letný (Quercus robur), 95<br />
rokov, priemer kmeňa 60 cm, výška<br />
34 m, 041<br />
Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii),<br />
55 rokov, výška 6m, 343<br />
Buk lesný (Fagus sylvatica),<br />
100 rokov, výška 6 m, priemer kmeňa<br />
115 cm, 349<br />
Buk lesný (Fagus sylvatica),<br />
výška 38 m,<br />
priemer kmeňa 98 cm, 226<br />
Hrab obyčajný (Carpinus betulus),<br />
výška 15 m,<br />
priemer kmeňa 35 cm, 051<br />
Cyprištek hrachonosný (Chamaecyparis pisifera’ Squarossa’), výška 31 m, priemer<br />
kmeňa 32 cm, 140<br />
Tis obyčajný (Taxus baccata), vek 100 rokov, výška 6 m, priemer kmeňa 20 cm, 016<br />
Trojica líp malolistých (Tillia cordata) pri kaštieli grófky Ifigénia ď Harcourt s vekom 200<br />
rokov patria medzi najstaršie stromy v parku, 024, 025, 026<br />
Medzi najvyššie stromy patria :<br />
Lipa malolistá (Tilia cordata) výška 42 m, 336<br />
Lipa malolistá (Tilia cordata) výška 38 m, 512<br />
Jaseň štíhly ( Fraxinus excelsior) výška 36 m, 558<br />
Otváracie hodiny parku 05.00 – 23.00 hod<br />
Bližšie informácie Mestský úrad <strong>Dubnica</strong> <strong>nad</strong> Váhom<br />
Tel: 042/4455738, 042/4455757<br />
Mail: msu@dubnica.eu<br />
© 2008<br />
DUBNICKÝ <strong>PARK</strong>
Dubnický park<br />
Vznik a vývoj dubnického parku je spätý s Illésházyovcami,<br />
ktorí v r.1594 dostali od grófa Forgáča do zálohu<br />
Trenčiansky hrad aj s celým panstvom, kde patrila aj poddanská<br />
obec <strong>Dubnica</strong>. V roku 1600 získal rod Illésházyovcov<br />
od kráľa Rudolfa II. dedičnú držbu hradu v Trenčíne<br />
i trenčianskeho panstva. Sedem generácií Illésházyovcov<br />
dedilo a spravovalo celé trenčianske panstvo.<br />
Gašpar Illésházy dal v roku 1637 vybudovať v Dubnici<br />
kaštieľ, vedľa ktorého bola už aj upravená záhrada. Záhrada<br />
mala svojho záhradníka.<br />
Jozef Illésházy (1723-1766), ako trenčiansky a liptovský<br />
župan, sa podujal podľa francúzského vzoru pretvoriť<br />
kaštieľskú záhradu na francúzsky park. Barokový sloh<br />
záhrad architekta André Le Nôtre sa vyznačoval prísne<br />
symetrickým riešením plochy.<br />
Plocha terénu francúzkeho parku v okolí dubnického<br />
kaštieľa nemala pravidelnú formu a jej rozloha bola<br />
obmedzená polohou parku. Projektant uplatnil dvojosé<br />
riešenie. Medzi dve pravidelné aleje umiestnil jazierko.<br />
Okrem zriadenia oranžérie, venoval Jozef Illésházy<br />
pozornosť vybudovaniu<br />
zoologickej<br />
záhrady priamo<br />
v parku dubnického<br />
kaštieľa. Z<br />
archívov máme údaje<br />
o chove medveďa, orla<br />
a iných dravcov.<br />
Z architektonických<br />
doplnkov francúzskeho<br />
parku najväčšiu<br />
pozornosť vzbudzovala<br />
dômyselne vybudovaná<br />
vyhliadková veža,<br />
pod ktorou bola umelá<br />
jaskyňa Grota.<br />
Posledným mužským<br />
potomkom rodu Illésházyvcov<br />
bol<br />
Štefan II. Ten venoval<br />
pozornosť prestavbe<br />
dubnického parku<br />
podľa vzoru anglického<br />
prírodno – krajinárskeho<br />
štýlu. Bola to<br />
vtedajšia móda, čo vyplývala<br />
z romantizmu,<br />
ktorý hlásal myšlienku<br />
návratu k prírode.<br />
Prevahu <strong>nad</strong>obúdala<br />
zásada voľnej úpravy<br />
parkovej plochy. Bol<br />
to opak pravidelného<br />
štýlu tvorby záhrad.<br />
Nový štýl dosiahol<br />
najväčšiu popularitu v<br />
Anglicku.<br />
Štefan II. novú úpravu<br />
parku uskutočňoval<br />
pozvoľna. Viaceré<br />
pôvodné zariadenia<br />
zachoval. Dal postaviť<br />
menší skleník na pestovanie ananásov. V zoologickej<br />
záhrade vznikla bažantica.<br />
Štefan Illésházy nemal potomkov. Tri roky pred smrťou,<br />
v roku 1835, predal trenčianske panstvo viedenskému<br />
finančníkovi barónovi Jurajovi Sinovi z gréckeho Hodósu.<br />
Roku 1876 zdedila kaštieľ a park dcéra Šimona Sinu, Ifigénia.<br />
Podporovala dokončenie úprav parku podľa vzoru<br />
anglického prírodno – krajinárskeho štýlu. Dve pravidelné<br />
aleje ostali, pribudol čínsky drevený altánok, nepravidelné<br />
chodníky a romantické zákutia. V parku okrem bažantov<br />
a jarabíc chovali aj srnky.<br />
Grófka Ifigénia ď Harcourt s obľubou raňajkovala so svojimi<br />
hosťami v parku pod troma lipami. Zásluhou grófky<br />
Ifigénie a vynikajúcich záhradníkov, ako bol František<br />
Čuda a Štefan Sedláček, sa na začiatku 20.storočia opäť<br />
zaskvel dubnický park ako jedinečný prírodný výtvor na<br />
strednom Považí.<br />
Po roku 1909 sa majiteľmi parku stali komerčné subjekty.<br />
Prevládol záujem o maximálny ekonomický efekt. V rokoch<br />
prvej svetovej vojny sa začali vyrubovať časti parku. Veľké<br />
mrazy v roku 1928-1929 a 1931-1932 mali katastrofálne<br />
následky na oranžériu i park samotný ako aj na ovocné<br />
sady. Kruté zimy boli pohromou pre sadovníctvo a ovocinárstvo<br />
celej strednej Európy. V decembri 1939 obec<br />
<strong>Dubnica</strong> <strong>nad</strong> Váhom odkúpila park do svojho vlastníctva.<br />
Oranžéria bola založená v roku 1733. Budova dlhá 64<br />
m mala drevenú konštrukciu. Patrila medzi najstaršie<br />
produkčné oranžérie v strednej Európe. Z roku 1765 je<br />
dochovaný záznam, že do Bratislavy bolo odoslaných z<br />
úrody 735 citrónov a 29 pomarančov. V rokoch 1888-1908<br />
sa predalo 5775 kusov pomarančov, 950 kusov citrónov a<br />
3594 fíg.<br />
Grota. Zastavaná plocha tohto umelého skalného bludiska<br />
s vyhliadkovou vežou mala 95 m2. Z drevenej plošiny<br />
na vrchole bol krásny výhľad na údolie Váhu. V roku 2006<br />
mesto <strong>Dubnica</strong> <strong>nad</strong> Váhom začalo s rekonštrukciou vyhliadkovej<br />
veže.<br />
Od roku 1942 je park<br />
chránenou pamiatkou<br />
v majetku mesta <strong>Dubnica</strong><br />
<strong>nad</strong> Váhom. Dnes<br />
nesie meno známeho<br />
dubnického dejateľa<br />
J.B. Magina. Celková<br />
plocha parku v dnešnej<br />
podobe presahuje<br />
49 tisíc m2. Mesto<br />
<strong>Dubnica</strong> <strong>nad</strong> Váhom<br />
pokračuje v jeho obnove<br />
a zveľaďovaní.<br />
Medzi najpočetnejšie<br />
dreviny parku patria:<br />
Lipa malolistá (Tilia<br />
cordata) 160 kusov t.j.<br />
28 % zo všetkých stromov.<br />
Lipa veľkolistá (Tilia<br />
platyphylla ) 36 kusov<br />
Tis obyčajný (Taxus<br />
baccata ) 29 kusov.
Change language