ALFA 1 ¦ 2012 - Fakulta architektúry STU

Uplatnenie stromov v urbanizovanom prostredí
Vertikálne a horizontálne členenie zelene v obytnom prostredí – Berlín, Nemecká spolková republika.
V súčasnosti sa zvýšená pozornosť venuje zachovaniu udržateľnosti výstavby nielen čo do vzhľadu budov
(zelené fasády), ale aj v riešení prevádzky a komerčnej činnosti. Stromy sa stávajú súčasťou domu, dotvárajú
výraz architektúry, vzniká medzi domom a stromom vzájomný vzťah a väzba. Foto: Katarína Gécová
sa začala zväčšovať. Prílišná strmosť striech už neumožňovala
bezpečné odolávanie mačiny prudkým
dažďom. Začali sa používať mechanicky najodolnejšie
rastliny miestneho prostredia, napríklad vres,
alebo napríklad vrstva chalúh.
Kým v predchádzajúcich obdobiach boli strešné terasy
a záhrady pokladané skôr za výnimku alebo za vrchol
technických možností architektúry, v 20. storočí
sa stávajú bežnou súčasťou zelenej architektúry, lebo
všetky hlavné problémy spojené s ich zakladaním sú
doriešené 10 .
V súčasnosti, keď sa zvýšená pozornosť kladie na
zlepšenie životného prostredia a ceny stavebných
pozemkov sa šplhajú k astronomickým číslam, treba
hľadať nové možnosti uplatnenia zelene v urbanizovanom
prostredí, napríklad v podobe terasových
domov so strešnou záhradou, vertikálnej zelene
a podobne. Tento spôsob ozeleňovania budov udáva
vzhľad v mnohých štvrtiach bohatých európskych
miest, ale aj na budovách administratívnych centier
veľkých svetových metropol (Paríž – La Defense), obchodných
domoch a na iných verejnosti prístupných
stavbách, ako sú letiskové budovy, komplexy železničných
staníc, vedecké inštitúcie, a podobne.
V jadrách miest sa strešné systémy uplatňujú skôr
na teréne ako na strechách budov, pričom plocha terénu
je upravená ako strešná záhrada (podzemné priestory
na parkovanie, sklady, podchody a podobne 11 .
Význam zelených plôch:
• efektívne odparujú vodu
• prostredníctvom rastlín akumulujú teplo – odoberajú
teplo z okolia
• ochladzovací efekt – rastliny môžu spotrebovať až
99 % dopadajúcej slnečnej energie
• viažu prach a zamedzujú jeho vírenie
• eliminujú kolísanie teploty pri striedaní dňa a noci
• estetické pôsobenie
Súčasné trendy ekologických domov vychádzajú z filozofie,
keď dom sa stáva súčasťou terénu – prírody
a stotožňuje sa s prostredím. Stromy sa tak stávajú
súčasťou bývania – súčasťou domu. V súčasnosti
existuje množstvo ekologických aj ekonomických dôvodov
pre „zelené strechy“ , ktorých snahou je nahradzovať
strechy pokryté rôznymi krytinami za strechy
pokryté vegetáciou:
– zelená strecha predlžuje životnosť hydroizolačnej
vrstvy, chráni ju pred UV žiarením a extrémnymi
teplotnými rozdielmi
– prispieva k lepšej tepelnej izolácii stavby, znižuje
náklady na vykurovanie, klimatizáciu a energetickú
náročnosť stavby
– znižuje odtok zrážkovej vody o 10 – 50 %
– zachytáva a filtruje prach a iné škodliviny
– rastliny vysadené na zelených strechách zlepšujú
mikroklímu tým, že ochladzujú a zvlhčujú okolitý
vzduch
– znižujú hlučnosť
– vytvárajú životný priestor pre rastliny a živočíchy
Strecha každej konkrétnej budovy vyžaduje technické
riešenie odpovedajúce funkcii objektu a ďalším,
nemenej dôležitým požiadavkám. Základné technické
vlastnosti strechy, ako je napríklad sklon, použitý
materiál a skladba konštrukcie, určujú okrem iného
aj konkrétny spôsob založenia rastlinného krytu strechy.
Rozhodnutie o použití konkrétnej formy strešnej
záhrady priamo súvisí s jej ďalším využitím.
Strešné záhrady možno triediť z rôznych hľadísk.
Existencia strešnej záhrady závisí od človeka, či už sa
zeleň dostáva na strechu formou náletu, ktorý človek
trpí, alebo je založená cieľavedome. Uplatňované
princípy založenia strešnej záhrady – predovšetkým
ich vegetačné a technické vlastnosti spojené
s intenzitou údržby predurčujú spôsob využívania
strechy na:
– extenzívnu strešnú záhradu
– intenzívnu strešnú záhradu
Extenzívna strešná záhrada – predstavuje jednoduché
súbory vegetačných prvkov, pri ktorých nie je nevyhnutná
prísne definovaná druhová skladba. Pod
pojmom extenzívne ozelenenie strechy sa rozumie
osadenie strechy rastlinami, ktoré sú podobné stavu
v prírode. Vegetáciu tvoria rastliny odolné proti suchu,
mrazu, ktoré vyžadujú minimálnu starostlivosť
a vedia sa prispôsobiť extrémnym podmienkam.
Intenzívna strešná záhrada – predstavuje súbor vegetačných
a technických prvkov. Kompozícia a funkcia
záhrady je determinovaná priestorovou skladbou
vegetačných prvkov – stromov – a ich druhového zloženia.
Existencia vegetačných prvkov je podmienená
zodpovedajúcej štruktúre pestovateľského profilu,
zriadením špecifických technologických zariadení
a pravidelnou údržbou. Technické prvky a odpovedajúca
vybavenosť umožňujú priame využitie objektov
(napr. forma pobytu).
Intenzívne strechy možno využívať rôznym spôsobom.
Mali by byť trvale dostupné s prístupovým
chodníkom a navrhnutými funkciami, predovšetkým
oddychovými. Často používanými výsadbami na strechách
sú aj vzrastlé stromy, ktoré sa umiestňujú do
skupín vo vyvýšených záhonoch, čím sa zníži celoplošné
zaťaženie strechy.
V súčasnosti sa venuje pozornosť technológiám,
ktoré umožňujú obmedziť údržbu strešných záhrad.
Ide o technológie ekologicky a technicky bezpečné.
Pozornosť sa venuje aj centrálnemu systému hospodárenia
so zrážkovou vodou, možným energetickým
úsporám na základe ekologických a ekonomických
údajov.
ALFA 1 ¦ 2012 9