ALFA 1 ¦ 2012 - Fakulta architektúry STU

Uplatnenie stromov v urbanizovanom prostredí
Výsadba stromov do zeleného pásu pri nákupnom
centre, Bratislava. Príklad pozitívneho riešenia výsadby.
Vegetačné prvky majú v tomto prípade priaznivejšie
podmienky k rastu a pôsobeniu. Foto: Katarína Gécová
koreňmi – stabilizácia stromu s podkladom (minimálne
tri roky, závisí od veľkosti a podmienok
stanoviska).
Závlaha a hnojenie. Medzi najdôležitejšiu časť
údržby zelene po výsadbe patrí zavlažovanie. Koreňový
bal vysadených stromov obsahuje len 4 – 18 % pôvodného
koreňového systému (okrem stromov pestovaných
v kontajneroch). Určujúcim faktorom pre
úspešnosť výsadby je väčšinou voda – dreviny rastú
najlepšie pri vodnej kapacite 40 – 60 %, v prípade
porušenia dávky vody dochádza k intenzívnemu poškodeniu
koreňov a následne aj k odumretiu dreviny.
Dávkovanie živín sa robí na základe rozboru obsahu
živín v pôde. Pôdy v mestskom prostredí bývajú
zvyčajne zasolené, nevhodné prihnojenie môže účinok
zasolenia zvýšiť.
Dreviny a legislatíva
Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich
ekologických aj estetických funkcií v prírode, krajine
a v urbánnom priestore a na predchádzanie ich neodôvodneného
výrubu 12 . Ochrana drevín sa zakladá
na nasledujúcich princípoch: princíp ochrany,
ktorý znamená, že všetky dreviny sú chránené pred
poškodzovaním a ničením, na princípe starostlivosti
– ošetrovanie a udržovanie drevín je povinnosťou
vlastníkov pozemku, na ktorých tieto dreviny rastú
(vlastník nesie zodpovednosť), na povoľovacom princípe
– k výrubu stromov je potrebné povolenie, ktoré
je vydané formou správneho rozhodnutia príslušného
orgánu ochrany prírody a krajiny.
Majiteľ pozemku má povinnosť chrániť kvalitnú
zeleň v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny a jeho vykonávacej vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 492/2006 Z. z.
Osobitou kategóriou sú chránené stromy. Ide o kultúrne,
vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky
mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny
vrátané stromoradí. Na prípadný výrub, spôsob
ošetrenia sa vzťahuje súhlas orgánu ochrany prírody.
Súhlas môže byť vydaný v odôvodnených prípadoch
len po posúdení ekologických, estetických, fytopatologických
funkcií dreviny a vplyvom na zdravie
človeka a so súhlasom vlastníka, respektíve správcu,
prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva
z nájomnej zmluvy pozemku, na ktorom drevina
rastie.
Spoločenská hodnota drevín vyjadruje biologickú,
ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje
s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť
a plnenie mimo produkčných funkcií. Spoločenská
hodnota drevín sa určuje podľa vyhlášky ministerstva
životného prostredia č. 24/2003 Z. z. a jej novely
č. 492/2006 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Spoločenská
hodnota sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní
o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady
za vyrúbané dreviny (stromy aj kríky), pri posudzovaní
závažnosti konania spočívajúce v nepovolenom
nakladaní s drevinami, pri vyčíslení vzniknutej
ujmy, pri určení výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu
činu, pri vypracúvaní znaleckých posudkov, pri
rozhodovaní o rozsahu finančnej náhrady pri zásahu
do biotopu európskeho alebo národného významu.
1
JANČURA, Peter: Interaktívne metódy zisťovania vzťahu
a postojov obyvateľov ku sídlu. In: Sídlo park, krajina I. –
Mesto, zeleň, kvalita života. Nitra, Optima 2003, s. 12 – 14.
2
BEČICA, Stanislav: Návrh riešenia starostlivosti o verejnú zeleň
v Slovenskej republike. In: Sympózium o zeleni, Ako zachrániť
zeleň miest a obcí, Podmienky k legislatívnym zmenám tvorby
a údržby zelene. Bratislava, Dom techniky ZSVTS 1994, s. 60.
3
Introdukcia – dovoz cudzokrajných, nepôvodných drevín.
Dreviny so zaujímavým habitom, listom, kvetom či kôrou
sa vysádzali pri zakladaní početných parkov, kaštieľov
a iných významných usadlostí ako okrasné dreviny. Základy
seriózneho vedeckého výskumu introdukovaných drevín
možno datovať do konca 18. a začiatku 19. storočia,
keď na Slovensku vznikali prvé arboréta. Vznikali pri
lesníckych školách, s cieľom overiť mrazuvzdornosť a najmä
produkčnosť cudzokrajných drevín na Slovensku.
4
Arídna oblasť (z angl. arid – suchý, vyprahnutý) je
miestom na súši, kde je úhrn zrážok nižší než vsakovacia
schopnosť a výparnosť. Ide o oblasti so suchým
podnebím, ktoré majú za následok vznik púští.
5
JANÁKOVÁ, Oľga: Priestorové aspekty námestia vo vzťahu
Pozitívny príklad riešenia ochrany koreňového systému
stromu. v čiastočne priepustných prefabrikátoch
je priestor pre osvetlenie stromu, Berlín, Nemecká
spolková republika. Foto: Katarína Gécová
k jeho formovaniu a k možnosti jeho využitia. In: Zborník
prednášok z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou.
Námestie a jeho parter – význam, potenciály a inovatívne
formy riešenia. Bratislava, FA STU 2006, 12 – 14.
6, 7
PUTROVÁ, Eva – GÉCOVÁ, Katarína: Význam zelene
pre parter námestia. In: Zborník prednášok z vedeckej
konferencie s medzinárodnou účasťou. Námestie
a jeho parter – význam, potenciály a inovatívne formy
riešenia. Bratislava, FA STU 2006, s. 78 – 80.
8
GÁL, Peter – KODOŇ, Milan: Tvorba krajiny.
Bratislava, SVŠT 1981, s. 151 – 159.
9
FERIANCOVÁ, Ľubica: Obnova zelene
vidieckeho sídla. Nitra, SPU 2005, s. 91.
10, 11
KRAJČOVIČOVÁ, Daniela: Najefektívnejšia ochrana krajiny
je jej cieľavedomé využívanie. In: Acta environmentalica
Universitatis Comenianae roč. 14, č. 1, 2006, s. 53 – 62.
12
PUTROVÁ, Eva: Zeleň v procese výstavby.
In: Praktická príučka funkčných a technických
požiadaviek na výstavbu. 5/9.8.2, 2008 s. 1.
ALFA 1 ¦ 2012 11