OBSAH 1/2008 - Liturgický spevník

ADORAMUS TE 1/20081ADORAMUS TEčasopis o duchovnej hudbePre Hudobnú sekciuLiturgickej komisieKonferencie biskupov SlovenskavydávaÚstav hudobného umenia, vedy a sakrálnej hudbypri PF Katolíckej univerzity v Ružomberkua SSV, TrnavaVychádza štvrťročnePredseda redakčnej radyJ. E. Mons. Andrej Imrich, biskupzodpovedný za posvätnú hudbu v LK KBSZodpovedný redaktor:Doc. ThDr. Lic. Rastislav Adamko, PhD.Zástupca zodpovedného redaktora:Prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak, PhD.tajomník Hudobnej sekcie LK KBSRedakčná rada:PhDr. Viera Lukáčová, CSc.Mgr. Júlia Pokludová, PhD.Mgr. art. Stanislav ŠurinMgr. Ján SchultzPaedDr. ThDr. P. Ambróz Martin ŠtrbákO.Praem. PhDMgr. Juraj DrobnýPaedDr. Mgr. art. Mário Sedlár, PhD.Mgr. Rastislav Podpera, PhD.ThLic. Vlastimil Dufka, SJ.PaedDr. Mgr. art. Zuzana Zahradníková, PhD.PaedDr. Janka BednárikováThDr. Ján Veľbacký, PhD.Adresa redakcie:ÚHUVSH PF KU v RužomberkuNám. A. Hlinku 56/1034 01 RužomberokTel./Fax: 044/4320961alebo 0908/619482E-mail: adamko@fedu.ku.skDistribúcia a prijímanie objednávok:Distribúcia Katolíckych novín, Matúšova 22,P. O. Box 9, 810 01 Bratislava 11Tel.: 02/436 421 94, 436 421 95Fax: 02/436 421 96E-mail: distribucia@katnoviny.skPríspevky na časopis možno zasielať nač. účtu: 1256286553/0200, konšt. symbol 179VÚB Bratislava-mestoTlač:MTM Levoča053 01 Levoča, Nám. Majstra Pavla 54Redakcia si vyhradzuje právona úpravy rukopisov.Zaslané príspevky nevraciame.Cena jedného čísla: 40,- SkRočné predplatné: 160,- SkRegistrácia MK SR 314/90ISSN 1335-3292Podávanie novinových zásielok povolenépod číslom 6-RP-12/1998 na pošte BA 12OBSAH 1/2008Na úvod - Symfónia chválForeword - Praise SymphonyWIESŁAW HUDEK .................................................................... 2Niektoré súvislosti medzi židovskými interpretačnýmimetódami a Bachovým hudobným vyjadrenímSome Connections between Principles of Rabbinic Interpretationand Bach’s Musical ExpressionMIROSLAV VARŠO .................................................................. 3Teologický a semiologický rozbor antifóny „Magister dicit:Tempus meum prope est...“The Theological and Semiological Analysis of the Antiphon„Magister dicit: Tempus meum prope est...“P. AMBRÓZ MARTIN ŠTRBÁK, O.Praem. ............................ 7Úlohy organistu v pokoncilovom období a jehopermanentná formácia v poľských pomerochAn Organist’s Tasks in the After-Council Periodand his Permanent Formation in Polish ConditionsPIOTR WIŚNIEWSKI ................................................................. 9Florentský koncil a liturgická hudbaThe Council of Florence and Liturgical MusicANNA HLAVAČOVÁ .............................................................. 25Využitie piesne Jednotného katolíckeho spevníka č. 293„Veľkú milosť udeľuješ“ v novom liturgickom spevníkuThe Use of the Song No. 293 From “Jednotný katolícky spevník”(Unified Catholic Songbook) “Veľkú milosť udeľuješ”(You Bestow Mercy”) in the New Liturgical SongbookJAROSLAVA GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ ........................... 28SPRAVODAJSTVO - COVERAGE:Organová tvorba Jána Levoslava BelluOrgan Works of Jan Levoslav BellaJURAJ VALLUŠ ....................................................................... 321. medzinárodný festival gregoriánskeho chorálu -Bratislava 18. - 21. 10. 20071 st International Festival of Gregorian Chant -Bratislava 18. - 21. 10. 2007P. AMBRÓZ MARTIN ŠTRBÁK, O.Praem. ........................ 332. medzinárodný festival adventnej a vianočnej hudbyBratislava 6. - 9. 12. 20072 nd International Festival of Advent and Christmas MusicJÁN MÁRIA DOBRODINSKÝ .............................................. 32ROZHOVOR - INTERVIEW:S Borisom Banárym o duchovnej hudbeWith Boris Banáry about Spiritual MusicRASTISLAV PODPERA ......................................................... 35RESUMÉ - SUMMARY ............................................................... 40Titulná strana: Organ v kostole sv. Michala v Skalici, Walcker op. 5942Front-page: The new Walcker’s-Organ Op. 5942 in SkalicaVýtvarné riešenie obálky: PAVOL RUSKO

ADORAMUS TE 1/20082NA ÚVODSymfónia chválKrása ja kľúčom a výzvou transcendentna. Pozýva človeka, aby spoznal chuť životaa dokázal snívať o budúcnosti. Preto krása stvorených vecí ho nemôže uspokojiť a budív ňom tajnú túžbu po Bohu, ktorú svätý Augustín, zamilovaný do krásy, dokázal vyjadriťneopakovateľnými slovami: „Neskoro som ťa začal milovať, krása, taká dávna taká nová,neskoro som ťa začal milovať“. (List umelcom 16) Ján Pavol II. smeruje myseľ k Bohu,ktorý je samou krásou a z neho pochádza pravá krása hudby. O nej (o hudbe) v roku 1965hovoril Pavol VI.: „(Hudba je) najmenej materiálna a najviac tajomná spomedzi umení,je schopná pohnúť dušu až po hranice najvyšších duchovných zážitkov. (...) Hudbepatrí zaskakujúca a fascinujúca úloha vyjasnenia duchovného nepokoja a bázne predabsolútnom, zmierovania cez jej lahodné posolstvo temných intelektuálnych a citovýchkríz, vyrovnávania rozdielu medzi zatvrdilosťou a ľahostajnosťou, ktoré stále nanovomôžu ovládnuť svet napriek jeho všetkým rafinovaným technickým výdobytkom, hudbamá splniť misiu v mene najvyšších pravdivých a nepominuteľných ľudských hodnôt,ktoré sú akoby druhom ľudského ducha“.Jednou z úloh pravdivej hudby je vzbudzovať vieru v Boha. Vieru v Boha, ktorý jeKrásou a Prameňom krásy. Iba človek zamilovaný do Boha, ktorý je Najvyššou Krásou,môže do istej miery cez krásu v notách alebo tónoch iných priblížiť k Bohu.August Zamoyski hovorieval: „Človek netvorí, ale iba odhaľuje, odkrýva“. Odkrývam,odhaľujem tajomstvo Boha, tajomstvo krásy, tajomstvo hudby.Jedným zo zvláštnych prejavov týchto tajomstiev je harmónia v prírode zapísanáBožou dlaňou. Táto harmónia prírody má aj svoju hudobnú podobu. Mnoho na túto témunapísala sv. Hildegarda z Bingen: „Zástupy dobrých anjelov hľadia na Boha a spoznávajúho v celej symfónii chvál. S nepochopiteľnou vytrvalosťou velebia jeho tajomstvá, ktorév ňom stále boli a sú a nemôžu prestať, lebo nie sú zaťažení ľudským telom. Rozprávajúo živom Božstve zvukom krásnych hlasov (...) a vo všetkých tých piesňach blahoslaveníduchovia žiadnym spôsobom nemôžu obsiahnuť Božstvo. Preto do týchto spevov neustálezavádzajú novoty.“ (LDO III, 6,4)Prijímajúc túto koncepciu, že Boh je najdokonalejším Hudobníkom, Skladateľom, celéstvorenie treba chápať ako symfonické dielo, kde žiadna nota nie je náhodná. Boh, ktorýv sebe nosí harmóniu a sám ňou je, tak spája súzvuky, že po disonanciách prichádza časna čisté intervaly plné lásky. Tak ako v hudobnom diele, ľudský život smeruje ku Kráse.Tak ako v nebi znejú symfónie chvál, tak sa ľudský život stáva symfóniou krásy, láskya dobroty.Wiesław HudekZ poľštiny preložil R. Adamko

HUDBA A SVÄTÉ PÍSMOADORAMUS TE 1/20083Niektoré súvislosti medzi židovskými interpetačnými metódamia Bachovým hudobným vyjadrenímMIROSLAV VARŠOSlovo niektoré v názve článku upozorňuje na to, že tuide o výber z množstva možných príkladov. Pojem súvislostichce zasa zdôrazniť, že tu nejde o priamy vplyv,o Bachov bezprostredný kontakt so svetom rabínov, odktorých by preberal metódy s úmyslom uplatniť ich vosvojej tvorbe. Je nepravdepodobné, žeby bol vôbec v nejakomkontakte s rabínskym svetom alebo s kabalistickými1 kruhmi jeho doby. 2 Aj napriek tomu možno hovoriťo využívaní starých rabínskych metód v Bachovej hudbe.Kontakt na ne sa tiahne stáročiami cez Luthera k cirkevnýmotcom, ktorým židovské interpretačné metódyneboli neznáme.Cirkevní otcovia používali v prvých storočiach po Kr.pri exegéze biblických textov rabínske spôsoby výkladuBiblie. Tieto metódy ostávali v praxi výkladu Písma počascelého stredoveku, aj keď mnohé z nich sa do väčšejči menšej miery modifikovali. Keďže Biblia, jej poznaniea výklad ostávali počas stáročí v stredobode pozornosti,kedysi bežné interpretačné spôsoby výkladu textov sa1Kabala (z hebr. prijatie) v pôvodnom význame slúžilana označenie ústnej tradície, ktorá zasväteným umožňuje neustálespojenie s najvyššou bytosťou cestou výstupu do najvyššíchsvetov. Samotný termín sa začal používať v stredoveku,hoci začiatky Kabaly siahajú do biblických kníh (Ez, Dn).Počas rímskeho obdobia a neskoršej kodifikácie Talmudu, v 9.stor. preniklo toto učenie z Ázie cez Taliansko do Európy. Počase rôzneho zneužívania na magické praktiky sa znova v pôvodnej,„čistej“ forme objavilo medzi východoeurópskym židovstvoma postupne sa rozšírilo do Európy, severnej Afriky ana Blízky východ (porov. HAYOUN, Stredoveká židovská filozofia,134).2Lutherov postoj voči rabínskym metódam výkladu Písmabol nanajvýš kritický. Za všetko hovoria jeho slová v závere komentárak Ex 14,19-21: ...uns Christen verboten / bey verlust GöttlicherGnaden / und ewigen Lebens / den Rabinen verstand und Glosen/ in der Schrifft / zu gleuben / Oder für Recht zu halten. Lesenmögen wirs / zu sehen / was sie verampt Teufels werck bey sich treiben/ uns dafür zu hüten Luther, M., Vom Schem Hamphoras / undvom Geschlecht Christi / Matthei I., Jenaer (vyd.), 1555. In: MEYER,Zahlenalphabet bei J. S. Bach?, 16. Komentár sa nachádzal aj vBachovej knižnici. V podobnej línii pokračovali Lutherovi nasledovníci,napr. Matthias Flacius Illyricus v diele Clavis scripturaesacrae (1567) alebo Salomo Glassius v diele Philologia Sacra(1623), v ktorom rovnako ostro kritizuje kabalistické prístupy kvýkladu Písma (porov. MAYER, Zahlenalphabet, 16n).Aj napriek výrazne odmietavému postoju ku kabalistickýmmetódam v luteránskom svete, nemožno súhlasiť s Meyerovýmzáverom v jeho vyššie citovanom článku: „Mali by sme sarozlúčiť s názorom, že Bach hudobne a teologicky pracoval s číselnýmvýznamom abecedy.“ Nepravdepodobnosť Bachovhokontaktu so židovským svetom nevylučuje iné vplyvy, ktorépôsobili a našli svoje vyjadrenie aj v samotnom Lutherovomspôsobe výkladu Biblie.stali súčasťou vtedajšej kultúry a ich poznanie patrilok všeobecnému vzdelaniu.Bachovi boli z tohto dôvodu uvedené metódy pravdepodobneznáme, pričom ich nemusel vnímať len v priamejsúvislosti s Bibliou. Mohol ich poznať napríkladaj z pravidiel rétoriky, do ktorých boli v jeho čase transformované,alebo ešte pravdepodobnejšie z pravidiel hudobnejkompozície, ktorej súčasť tvorili. Prinajmenej prinasledujúcej metóde možno predpokladať priamu nadväznosťna Bibliu.GematriaO Bachovom záujme o číselnú symboliku v spojitostis Bibliou svedčí domáci exemplár jeho Lutherovej Biblie,v ktorej si zvláštnym spôsobom všímal a vyznačil tiemiesta, kde sa hovorilo o osobách a udalostiach spojenýchs číslami. Išlo predovšetkým o čísla 12 a 24, ako ajo ich násobky 144 (12 x 12) a 288 (2 x 144 alebo 24 x 12). 3Spôsob práce s číslami v biblickom texte bol známy užstáročia pred Kristom.V židovskom svete je dobre známe pravidlo tzv. gematrie.Podľa tradície pravidlo pochádza od rabbiho Eliezera.Žil na konci 2. stor. po Kr. a podľa Talmudu 4 bolmajstrom haggadického 5 výkladu. Tradícia mu pripisuje32 pravidiel na interpretáciu Biblie. Spomínané pravidlogematrie sa nachádza na dvadsiatom deviatom mieste.Názov sa obyčajne odvodzuje od gréckeho slova geometria,hoci vhodnejšie by bolo odvádzať ho od slova grammateia.6 Ide o hľadanie významu číselnej hodnoty slova. Vhebrejčine (podobne ako v gréčtine alebo v staroslovienčine)majú písmená zároveň aj číselnú hodnotu. Pomocoučíselnej hodnoty sa hľadá nový výnam slova v textealebo význam celého textu. Pri vysvetľovaní tohto pravi-3Porov. BOUMAN, Musik zur Ehre Gottes, 34n.4Talmud je zbierka tradičného, počas stáročí ústne tradovanéhovýkladu k Písmu. Existuje v dvoch podobách pomenovanýchpodľa miesta jeho vzniku: Jeruzalemský Talmud a BabylonskýTalmud. Ústne tradície od najstarších dôb až po dobupísania Talmudu (ca. 2.-5. stor. po Kr.) ponúkajú predovšetkýmrôzne výklady biblických zákonov a prikázaní, ale aj ostatnýchčastí Biblie.5Haggada je poučný a povzbudzujúci výklad židovského Písma.Zrozumiteľným spôsobom pomocou podobenstiev, alegóriíči iných rozprávačských útvarov chce priviesť k pravémupoznaniu Boha, sveta a človeka a zároveň aj k správnemu morálnemusprávaniu v akejkoľvek životnej situácii (porov. HE-RIBAN, Príručný lexikón biblických vied, 432).6STEMBERGER, Talmud a Midraš, 50.

ADORAMUS TE 1/20084 HUDBA A SVÄTÉ PÍSMOdla halachickýmspôsobom 7 saobyčajne uvádzaklasický príkladz Prvej Mojžišovejknihy14,14. V texte sarozpráva o tom,ako sa Abramovsynovec Lót dostaldo zajatia.Abram, keď sao tom dozvedel,zvolal svojich tristoosemnástichosvedč enýchmužov, ktorí sanarodili v jehodome a vyslobodil synovca zo zajatia. Problém spočívav skutočnosti, že Abram mal vtedy len jediného sluhu- Eliezera. Uvedené množstvo mužov sa nikde v Bibliiv súvislosti s ním nespomína. Rabínsky výklad problémrieši pravidlom gematrie - číselnej hodnoty mena Abrahámovhosluhu: Eliezer bol jediný a meno Eliezer je 318(Pešita deRab Kahana 8). 8 Súčet spoluhlások mena Eliezer:.Podľa starokresťanského spisu z rokov 95-130 po Kr.,známeho pod menom Barnabášov list, sa v tom istomčísle ukrýva názov kríža a meno Ježiš:Jeto príklad použitia tej istej židovskej techniky výkladuv kresťanských kruhoch.Iným príkladom použitia číselnej symboliky je rodokmeňJežiša Krista v Evanjeliu podľa Matúša.Číselná štruktúra rodokmeňa v sebe ukrýva teologickúpravdu. Vo verši 17 Matúš ponúka vysvetleniegenealógie tak, ako ju pravdepodobne našiel v starýchzáznamoch. 9 V počte pokolení a jeho násobkoch - 3 razypo 14 generácií - objavil kľúč k Božiemu plánu spásy.Rozdelenie pokolení na tri skupiny, z ktorej každá obsahuještrnásť mien, vyjadruje súvis medzi titulom, ktorýMatúš dáva Ježišovi už v prvom verši - Dávidov syn,a menom Dávid. Číselná hodnota mena Dávid je totiž 14( dvd, kde d= 4 a v=6). Symbolická hodnota tohto číslaoznačuje naplnenie Božieho prisľúbenia daného Dávidovia vrchol dejín v Ježišovi. Titul Syn Dávidov zdôrazňujeskutočnosť Ježišovej kráľovskej hodnosti a synovstvaBožieho, počet pokolení vyjadruje prepojenosťmedzi Dávidom a jeho prisľúbeným potomkom v celýchdejinách Izraela.7Halacha je termín označujúci presné zákony, ustanovenia,predpisy a normy, ktoré sa zachovali v ústnom a neskôr napísanompodaní postbiblického judaizmu ako dodatok k PiatimMojžišovým knihám. Je to rabínsky výklad hebrejskej Biblie.Jeho cieľom je určiť etické a právne normy pre súkromný, verejný,náboženský a občiansky život jednotlivca a spoločnosti,ako aj predpisy v oblasti kultu (porov. HERIBAN, Lexikón, 433).8DOHMEN, & STEMBERGER, Hermeneutik der Jüdischen Bibel unddes Alten Testaments, 99.9Môže ísť o miesta nachádzajúce sa v gréckom preklade LXX,používanom po grécky hovoriacimi kresťanmi, v Rút 4,18-22 av 1Krn 2,5n.V posledných desaťročiach sa stále častejšie objavujúštúdie zaoberajúce sa číselnou symbolikou v Bachovomdiele. 10 Čísla sa v jeho skladbách nachádzajú v rôznychpodobách, napríklad v zoradení tónov, taktov, hlasov,motívov, tém alebo štruktúr. 11Klasickým príkladom číselnej symboliky v Bachovýchskladbách je číselný kryptogram jeho mena - súčetčíselnej hodnoty jeho mena: B (2) + A (1) + C (3) +H (8) = 14. Symbolika sa odvodzuje od čísla 7, ktoréhoje dvojnásobkom. Sedmička predstavuje plnosť, dovŕšenie,dokončenie diela. 12 Tento význam nachádza častévyjadrenie v rôznych biblických obrazoch od prvej stránky(opísanie stvorenia sveta v siedmych dňoch 13 ) cez knihy,v ktorých je podstatným teologickým číslom (napr.v Piatej knihe Mojžišovej sa nachádza množstvo viet aleboslov v počte 7 a v násobkoch 14 ), až po učenie evanjelií(7 prosieb v modlitbe Otčenáš; sedmoraké posvätenieSvätého mena v chválospeve Magnifikat; odpúštať nielen7 ale 77-krát...).Číslo 14 sa vyskytuje často v podobe počtu taktov,v témach, v počte nôt v rôznych skladbách. Na-10BERGER, Der okkulte Bach, 2000; COTTE, Kosmische Harmonien,1992; JANSEN, Bachs Zahlensymbolik, an seinen Passionen untersucht,1937; MEYER, Zahlenalphabet bei J.S. Bach?, 1981;SMEND, Bachs Kirchen-Kantaten, 1966.Číselná symbolika patrí predovšetkým do stredoveku a je pevneprepojená so stredovekým spôsobom alegorického myslenia,v ktorom sa obsah informácií vykladal v komplikovanýchnelineárnych súvislostiach. Táto symbolika bola druhom alegorézy.Podľa Huga zo Sv. Viktora (prvá polovica 12. stor.)boli čísla jedným zo šiestich nositeľov významu: „res“, „persona“,„locus“, „tempus“, „gesta“, „numerus“, kde pre oblasťčísel bola charakteristická mnohoznačnosť. Číselná alegorézasa v období stredoveku pokladala za techniku, pomocou ktorejbolo možné čítať Bohom stvorený svet, ako aj odvíjanie sajeho dejín. Zmysel sveta a dejín bol zakódovaný v číslach. Riešeniekódu bolo zasa ukryté v symbolike biblických čísel. Totopresvedčenie vychádzalo z Múd 11,21. V 18. stor. táto formamyslenia ustupovala pod vplyvom novovekého myslenia stáleviac do úzadia. Od začiatku 20. stor. sa dá pozorovať zvýšenýzáujem o tento druh symboliky. Je príťažlivý svojou tajomnosťou.Pretože však chýba základný kontext predstavy oharmonickom svete typickej pre stredovek, ostáva tento trendv okrajových oblastiach súčasného výskumu. V súvislosti soštúdiom Bachovho hudobného prejavu sa o dôležitosti rozsahupoužívania číselnej symboliky v jeho diele ozýva stále viacspochybňujúcich hlasov (FISCHER, (vyd.), Die Musik in Geschichteund Gegenwart, 2127n).11Porov. BOUMAN, Musik, 66.12Číslo sedem sa používalo v tomto význame už v ugaritskejliteratúre, v ktorej bolo zámerne vyberané a používané akosymbolické. Podobné používanie je známe z egyptskej, sumerskej,akkádskej, kanaánskej či hittitskej literatúry. Sedmičku považovaliza posvätné číslo Egypťania, Asýrčania, Peržania, akoaj indická Véda (WARNING, Literary Artistry in Leviticus, 27n).13Prvá veta Biblie má sedem slov Lutherom verne preloženýchsiedmymi nemeckými slovami.14BRAULIK, „Die Sieben Säulen der Weisheit im Buch Deuteronomium“in Studien zu den Methoden der Deuteronomiumsexegese,SBAS 42, Stuttgart 2006; 77-109. V ostatných biblickýchknihách je to podobne známy fenomén.

HUDBA A SVÄTÉ PÍSMOpríklad v závere tretieho kontrapunktu Umenia Fúgy 15sa objavuje téma B - A - C - H, rozvinutá v 14-tich tónoch.Tieto bezprostredne nasledujú za hudobnýmvyjadrením Bachovho mena (za melogramou). 16ADORAMUS TE 1/20085dobného zaobchádzania, predovšetkým s tónmi. Príkladompre dané tvrdenie je úprava základnej vety v 3. a 4.kontrapunkte Umenia fúgy.V závere tej istej skladby, v chorále Vor deinen Throntret ich hiermit, diktovanom Bachom na smrteľnej posteli,pozostáva základná melódia piesne zo 14 tónov, pričomcantus firmus ich má 41. Číslo 41 je obrátením čísla 14a zároveň súčtom mena Bach s iniciálami: J. (9) + S (18) +B (2) + A (1) + C (3) + H (8) = 41.Iným príkladom je organový chorál Dies sind die heiligenzehn Gebot, v ktorom sprevádzajúce hlasy v cantus firmusopakujú obrátený motív presne desať ráz, čím zdôrazňujú„desať prikázaní“. Alebo v krátkom chóre Herr,bin ich‘s sa slovo Herr objavuje jedenásť ráz: Jedenástiučeníci sa pýtajú, dvanásty mlčí, lebo vie, že on je zradcom.17AtbašAtbaš sa v 32 pravidlách haggadického výkladu Bibliepodľa rabbiho Eliezera uvádza niekedy ako samostatnépravidlo, inokedy ako súčasť pravidla gematrie. Názovv sebe ukrýva aj vysvetlenie pravidla. V hebrejskejabecede sa prvý znak abecedy a alef nahradí jejposledným znakom tav, druhý znak bet sa nahradípredposledným znakom šin, čím vznikne názov metódyATBŠ.Ako príklad z Biblie sa pomerne často uvádzajú miestaz Jer 25,16 a 51,41. Obidve sú proroctvami o potrestanínárodov, ktoré vládli alebo vládnu nad Izraelom. Zvlášťv prvom proroctve pôsobí cudzo označenie krajiny neznámehonázvu, keďže mená ostatných krajín a ich kráľovsú známe, pretože v minulosti mali do činenia s Izraelom.V spomínanom verši sa hovorí o tom, že povšetkých vymenovaných kráľoch bude aj kráľ Šešak piťvínový kalich hnevu. Ak sa spoluhlásky mena kráľa nahradiaspoluhláskami z opačného konca abecedy podľametódy atbaš, objaví sa správne meno Babel. V tomto prípadeoznačuje babylonského kráľa. Pravdepodobne preto,že v období písania textu Babylon ešte ovládal Izrael,proroctvo o treste bolo adresované menu aktuálnehonadvládcu v šifrovanej podobe. Podobný príklad ponúkaaj text z Jer 51,1. Verš proroctva znie: Hľa vzbudím protiBábelu a proti obyvateľom Leb Qamai ducha nivočenia. MenoLeb Qamai sa použitím pravidla prekladá slovom KašdimChaldejci (rovnako biblický názov pre Babylončanov). 18V Bachovom diele sa nachádza viacero prípadov po-15Umenie Fúgy patrí s Omšou h-mol k posledným Bachovýmdielam. V katalógu z r. 1792 je toto dielo predstavené ako poslednáa najkrajšia práca veľkého človeka... (cit. z JENA, Ich lebe meinLeben in wachsenden Ringen, 10).16VLAD, Bach, Bibbia, Esoterismo, 1992.17ALBRECHT, Interpretationsfragen, 165.18Porov. STEMBERGER, Hermeneutik, 99.NotarikonNázov notarikon pochádza z latinského notarius -rýchlopisec. Notarikon označuje dva spôsoby práce so slovami.Podľa prvého sa slovo dá rozdeliť na viacero častítak, aby obidve dávali zmysel. Napríklad jeden z najznámejšíchrabínskych komentárov, Genesis Rabba (73,1),vysvetľuje pomocou metódy notarikon hebrejské menoJakubovho syna Ruben ako re’u ben: Pozrite, syn. V Prvejknihe Mojžišovej (29,32) je toto meno vysvetlené, používajúctú istú metódu, ako ra’a be-‘onji (Pán) uvidel mav mojej biede. 19Druhý spôsob narábania s pravidlom notarikon pokladákaždé písmeno slova za nejakú skratku. Biblickýmpríkladom je meno, ktoré dáva faraón Jakubovmu synoviJozefovi Egyptskému. Nové meno znie Cafenat-Paneach(Gn 41,45). V už spomínanom komentári Genesis Rabba(90,4) vysvetľuje rabbi Jochannan meno nasledovnýmspôsobom: TSeFuNoT moFi‘a we-NoCHot lo le-‘omran (slabikyJozefovho nového mena sú vyznačené veľkými písmenmi):Skryté robí viditeľným a vysvetliteľným. Alebo tenistý spôsob v inej forme: TSofe (videc), Pode (záchranca),Nabi (prorok), Tomekh (podporovateľ), Poter (vykladač),‘arom (mudrc), Nabon (chápavý), CHoze (veštec).Bach používa tento spôsob v diele Offerta musicale. TitulRicercare je skratkou iniciál venovania kráľovi: RegisIussu Cantio Et Reliqua Canonicae Arte Resoluta.AkrostikonSlovo akrostikon je zložením dvoch gréckych pojmov:akroj akros krajný a sticoj stichos verš. Je to štylistická formacharakteristická najmä pre poetické časti Biblie. Spočívav tom, že jednotlivé verše alebo strofy sa začínajú zasebou idúcimi písmenami hebrejskej abecedy. 2019Porov. STEMBERGER, Hermeneutik, 99.20HERIBAN, Lexikon, 182.

ADORAMUS TE 1/20086 HUDBA A SVÄTÉ PÍSMOského faraóna ku krokodílovi vyvaľujúcemu sa uprostredNílu. Podľa proroctva príde čas, kedy sa krokodílovi - faraónovivtiahnu krúžky do čeľustí a všetky ryby jeho tokov(jeho ľud) sa mu popriliepajú na jeho šupiny. Taktobude vyzdvihnutý z prostriedku rieky a hodený na pustatinu,na otvorené pole, vtákom za pokrm.Zvlášť Nový zákon obsahuje množstvo podobenstievo Božom kráľovstve. Prirovnáva sa k svadobnej hostine,ku kabátu, k vínu, k perle, k mohutnému stromu...Bach obľuboval obrazy - podobenstvá. Sú častou súčasťoujeho diel.Obľúbenou postavou pre obrazné vyjadrenie je diabol.Bach, vychádzajúc z predstavenia pokušiteľa ako hadav Prvej Mojžišovej knihe (Gn 3), viackrát používa v tejtosúvislosti motív plazenia a ohýbania hore a dole. Robíto pri slovách, ktoré hovoria o Zlom. Pritom diabla znázorňujeako skupinu v kantáte Ein‘ Feste Burg v spojení„keď bol svet plný diablov“ alebo samotného, napríkladv texte hovoriacom o Pokušiteľovi v raji. V tomto prípadenecháva počuť jeho plazivé pohyby: 23Ž 111 a 112 reprezentujú tento druh umeleckého vyjadreniazvláštnym spôsobom. Každá ucelená myšlienkazačína v obidvoch žalmoch nasledujúcim písmenomabecedy.Až zarážajúca je krátkosť jednotlivých vyjadrení. Vetysú zložené väčšinou z troch alebo zriedkavejšie zo štyrochslov. Pritom obidva žalmy navzájom úzko súvisia.Ako sa v Ž 111 každým písmenom abecedy začína chválaBoha a jeho skutkov v dejinách Izraela, tak sa v Ž 112každým nasledujúcim písmenom vyjadruje skutok spravodlivéhočloveka, ktorým oslavuje Boha.Táto štylistická forma môže vyjadrovať aj presvedčenieo význame každého písmena, najmenšej čiastky, pomocouktorej sa slovo môže tvoriť. V prípade príkladu(Ž 111) sa z každého písmena odvíja samostatná myšlienka.V prípade Ž 119 sa z každého písmena rozvíjanajmenej osem samostatných výrokov venovaných jednejtéme.Bach používa vo viacerých svojich dielach podobnýspôsob, pričom ako východiskový bod používa „abecedustupnice“. V jeho Temperovanom Klavíri I využíva celúškálu durových a molových stupníc tak, ako nasledujúza sebou, pričom ich rozvíja vo forme prelúdia a fúgy.Aj v tomto prípade sa od každého jednotlivého východiskovéhotónu odvíja nová téma.MašalMašal je dvadsiatym šiestym pravidlom rabbiho Eliezera.21 Hebrejské slovo (byť podobný, predstavovať)môže označovať podobenstvo, prirovnanie, príslovie, alegóriu,symbol, motív... 22 Podľa tohto pravidla sa dané miestoPísma vykladá alegoricky.Napríklad prorok Ezechiel (Ez 29) prirovnáva egypt-21STEMBERGER, Talmud, 50.22JEREMIAS, Die Gleichnisse Jesu, 10n.V kantáte Nun komm, der Heiden Heiland (BWV 61) sav recitatíve vyskytuje verš so slovami: Hľa, stojím predodvermi a klopem (Zj 3,20). V hudbe sprevádzajúcej text počuťPánovo klopanie na dvere: 24Klopanie symbolizuje čas aktuálneho príchodu Krista.V Omši h mol zobrazuje zmŕtvychvstanie. Pri slovách„et expecto resurrectionem mortuorum 25 “ necháva zaznieťtrúbku nasledujúcim spôsobom: 26V tomto prípade používa na zobrazenie vzkrieseniaznámu rétorickú figúru anabasis.ZáverZdá sa, že kultúrne bohatstvo nepozná hranice jednotlivýchodborov a je schopné prenášať sa cez odlišnékultúry a obdobia. Aspoň v uvedených prípadoch je prítomnosťspoločných prvkov hudobnej a textovej rétorikynápadná.23SCHWEITZER, Bach, 444n.24SCHWEITZER, Bach, 443n.25„A očakávam vzkriesenie mŕtvych...“26SCHWEITZER, Bach, 446.

GREGORIÁNSKY CHORÁLLiteratúra:ALBRECHT, Ch., Interpretationsfragen, Probleme der kirchenmusikalischenAufführungspraxis von Johann Walterbis Max Reger (1524-1916), Berlin: Vandenhoeck &Ruprecht, 1982.BERGER, F., Der okkulte Bach, Zahlengeheimnisse in Bachs Lebenund Werk, Stuttgart: Verlag Freies Geistesleben,2000.BOUMAN, J., Musik zur Ehre Gottes, Die Musik als Gabe Gottesund Verkündigung des Evangeliums bei Johann SebastianBach, Gißen: Brunnen, 2000.BRAULIK, G. „Die Sieben Säulen der Weisheit im BuchDeuteronomium.“ In: Studien zu den Methoden derDeuteronomiumsexegese, SBAS 42, Stuttgart: KatholischesBibelwerk, 2006, 77-109.COTTE, R., Kosmische Harmonien. Die Symbolik in der Musik,München: 1992.DOHMEN, Ch., & STEMBERGER, G., Hermeneutik der JüdischenBibel und des Alten Testaments, Stuttgart: Kohlhammer,1996.HAYOUN, M.R., Stredoveká židovská filozofia, Filozofia dovrecka 33, Bratislava: 1997.HERIBAN, J., Príručný lexikón biblických vied, Rím: Slovenskýústav svätého Cyrila a Metoda, 1992.JANSEN, M., „Bachs Zahlensymbolik an seinen PassionenADORAMUS TE 1/20087untersucht.“ In: Bach-Jahrbuch 34 (1937) 96-117.JENA, G., Ich lebe mein Leben in wachsenden Ringen. DieKunst der Fuge von Johann Sebastian Bach. Gedanken undErfahrungen eines Interpreten, Eschbach: Verlag amEschbach GmbH, 2000.JEREMIAS, J., Die Gleichnisse Jesu, München: SiebensternTaschenbuch Verlag, 1965.MEYER, U., „Zahlenalphabet bei J. S. Bach? - Zur antikabbalistischenTradition im Luthertum,“ Musik und Kirche51 (1981), 738-754.BREIG, W., „Bach.“ In: FINSCHER, L., (vyd.), Die Musik inGeschichte und Gegenwart, Allgemeine Enzyklopädieder Musik begründet von Friedrich Blume, Vol. I, Kasel:Bärenreiter, 1998.SMEND, F., Bachs Kirchen-Kantaten, Vol. IV, Berlin, 1966.SCHWEITZER, A., J.S. Bach, Wiesbaden: Breitkopf & Hartel,10 1979.STEMBERGER, G., Talmud a Midraš, Úvod do rabínské literatury,Vyšehrad, Praha, 1999.VLAD, R., „Bach, Bibbia, Esoterismo.“ In: La musica e la Bibbia,Atti del Convegno Internazionale di Studi promossoda Biblia e dall‘Accademia Musicale Chigiana, Siena 24-26agosto 1990, Roma: Garamond, 1992, 123-136.WARNING, W., Literary Artistry in Leviticus, Biblical Interpretseries 35, Leiden: Brill, 1999.Teologický a semiologický rozbor antifónyMagister dicit: Tempus meum prope est...P. MARTIN ŠTRBÁK, O.PRAEMMagister dicit: Tempus meum prope est; apud te facio Pascha cum discipulis meis(Učiteľ hovorí: Môj čas je blízko; u teba budem sláviť paschu s mojimi učeníkmi)Text antifóny pochádza z Matúšovho evanjelia 26, 18.Je to doslovný citát z Vulgáty 1 .Táto antifóna sa používala v rámci liturgie Kvetnejnedele v dvoch kódexoch (kódex Hartker ju používa akoantifónu v rámci modlitby cez deň, v rámci sexty 2 , kódexSandionysianus ju používal ako antifónu ad cantica 3 , tedaako antifónu ku chválospevu Magnificat). Ostatné kódexyCorpusu Antiphonalium Officii ju zaraďujú do liturgie vtýždni 4 pred Kvetnou nedeľou, kde má funkciu prípravy1Biblia sacra iuxta vulgatam versionem, (vyd.WEBER, Robert),2 zv., Stuttgart, 1969, 1568.2Corpus Antiphonalium Officii 2, (vyd. HESBERT, Renatus-Joannes;RED.F 7-12), Rom: Herder, 1963-1979, 294/68c.3CAO 2, (RED.F 8) 292/68b.4Tento týždeň sa v starých rukopisoch nazýva pašiový týždeň,nedeľa pred Kvetnou nedeľou – pašiová nedeľa.na tajomstvá Veľkej noci. Výnimkou je kódex S. Lupi Beneventani5 , ktorý túto antifónu používa v stredu Veľkéhotýždňa ako antifónu k vešperám.Teologický rozbor sa opiera o myšlienky z homílieBedu Venerabilis, ktorá sa čítala v rámci liturgie Kvetnejnedele.Beda Venerabilis vysvetľuje tieto verše nasledovnýmspôsobom 6 :„‚Ale Ježiš povedal: Choďte do mesta k tomu a tomua povedzte mu: Majster hovorí: Môj čas je blízko. U tebachcem sláviť so svojimi učeníkmi Paschu.‘ Vlastnosťouhebrejskej reči je hovoriť bez označenia určitých osôb,5CAO 2, (RED.F 8) 303/71.6BEDA VENERABILIS, Homilia LXIV in die sancto Palmarum,(PL 118, 360 vl. prekl.).

ADORAMUS TE 1/20088 GREGORIÁNSKY CHORÁLčo ostalo aj v tejto žiadosti. Preto nevyslovuje Pán menotoho, u koho chceli sláviť Paschu, aby ukázal, že niktonie je vylúčený z oslavy Paschy, kto ju chce sláviť s Pánom.‚A hovorí mu: Majster hovorí: Môj čas‘, to znamenáčas môjho utrpenia ‚je blízko, u teba chcem...‘“Pojem „večera Paschy“ (synoptický verš Mk 14,14)vysvetľuje Beda tak isto vo svojom komentári k Markovmuevanjeliu 7 :„... aby všetkým, ktorí chcú osláviť pravého veľkonočnéhoBaránka, to znamená ponoriť sa do sviatostíKrista a tieto prijímať s pohostinnosťou Kristovho srdca,bolo ukázané, že majú k tomu príležitosť.“Tento verš je v poradí druhý z troch veršov Matúšovhoevanjelia, ktoré hovoria o príprave na Paschu (26,18-20).Novozákonné komentáre sa vo veľkej väčšine prípadovzaoberajú slovami: „Môj čas je blízko“. Tento čas nazývajúaj slovom „kairos“ 8 . Beda Venerabilis dáva tomuto slovuasketický význam. Vysvetľuje, čo kairos pre neho znamená,ale zdôrazňuje, že nik nie je vylúčený zo slávnostiPaschy. Slávnosť Paschy znamená pre neho sakramentálnemystérium a prípravu ľudského srdca prijať sviatosti.Z pohľadu gregoriánskej semiológie a modológie jetáto antifóna vsadená do tzv. melódie typu, ktorý sa nazývaprotus čistej kvarty 9 . Pre protus čistej kvarty je typické,7BEDA VENERABILIS, In Marci evangelium, (CChr.SL70, 609vl. prekl.).8LUZ, Ulrich, Das Evangelium nach Matthäus (26-28), (EKK1,4), Neukirchen-Vluyn: Benzinger, 2002, 81-82.9Por. ŠTRBÁK, Martin, Základy santgallenskej notácie a jej prepojenies náukou o módoch, Ružomberok: PF KU, 2004.že zhudobňuje texty, ktoré majú dvečasti, pričom obe časti sú približne rovnakoveľké. Každá časť začína tzv. incisou(vstupom) a tieto časti sú viac alebomenej od seba rozdelené 10 .Aj túto antifónu kódex Hartker rozdeľujedo dvoch myšlienkových odsekov,pričom v prvej časti ju delí opäťna dve časti:1. Magister dicit: Tempus meum propeest;2. apud te facio pascha cum discipulis meis.Z neumovej notácie možno vyzdvihnúťcephalicus na prvej slabikeMag- v slove „magister“, ktorý predstavujedôkaz románskej (mäkkej) výslovnostiv ranom stredoveku. Na základeliquescencie sa musí slovo vysloviťako „madžister“. V kódexe Hartkernie je dôležité toto slovo, ale ďalšie„dicit“, pretože pisateľ používa naprízvučnej slabike di- nekurentný Pes, ktorý zdôrazňuje akcent prvej slabiky.Virga strata na druhej slabikenaznačuje myšlienkový a nádychovýpredel, ktorý pripravuje výpoveď Ježiša.Prijímanie apoštolov, Bohaté hodinky vojvodu z Berry, fol. 189v., ChantillyDruhý odsek prvej časti je označenýlen kurentnými neumami. Výnimkouje posledné slovo: „est“, ktoré je označenénekurentnou virgou . Táto virga nemá význam ibaakejsi „brzdy“ myšlienkového priebehu, ale je dôkazomdôležitosti myšlienok, ktoré budú nasledovať. GodehardJoppich k tomu píše: „Zdôraznenie dôležitého slova samôže uskutočniť tak, že na poslednej slabike predchádzajúcehoslova sa nachádza episem. Skrze predĺženieposlednej slabiky sa spomaľuje tok reči a týmto sa poukazujena dôležitosť nasledujúceho slova.“ 11Druhá časť je opätovne neumovaná kurentnými neumami.Iba dôležité slová „pascha“ (dva nekurentné clivisy) a „discipulis“ (nekurentný pes ) sú označené nekurentnýmineumami.Celú antifónu možno podľa Hartkera len približne vysloviť:Magister dicit: Tempus meum prope est; apud tefacio Pascha cum discipulis meis.“V tejto antifóne je možné vidieť úzky súvis myšlienkovýchhodnôt evanjelia ako u Bedu Venerabilis, tak aj vkódexe Hartker, čo znamená tesnú príbuznosť teologickéhovýkladu a interpretácie v rámci gregoriánskehochorálu.10Por. KAINZBAUER, Xaver, Einführung in die GregorianischeSemiologie und Modologie, (Skriptum, vytlačené ako manuskript),Wien: 1999, 49; BEDNÁRIKOVÁ, Janka, Základy gregoriánskehochorálu, Ružomberok: PF KU, 2003; ŠTRBÁK, Základy, 74.11JOPPICH, Godehard, Christologie im Gregorianischen Choral.in: Christologie der Liturgie. Der Gottesdinst der Kirche-Christusbekenntnisund Sinaibund (vyd. RICHTER, Klemens/KRA-NEMANN, Benedikt; QD 159), Freiburg: Herder, 1995, 273.

LITURGICKÁ HUDBAADORAMUS TE 1/20089Úlohy organistu v pokoncilovom obdobía jeho permanentná formáciav poľských pomerochPIOTR WIŚNIEWSKIÚVOD 1„Starostlivosť Cirkvi o liturgickú hudbu a spev je takdávna ako Cirkev. Ľudia, ktorí sedeli pri organoch v kostolochtvorili hudobnú kultúru ľudí - účastníkov liturgiea dbali o krásu chrámového spevu. Organisti boli častotvorcami hudby a nových chrámových piesní. Právev ich okolí sa koncentrovala hudobná výchova detía mládeže...“ 2V histórii všeobecnej cirkvi pozorujeme permanentnústarostlivosť o výchovu kompetentných cirkevných hudobníkovso zodpovedajúcou hudobnou a liturgickouformáciou, ktorých úlohou je starať sa o pravú a dôstojnúpodobu hudobnej zložky liturgických slávení. 3 Napriektomu, že od vyhlásenia koncilovej konštitúcie o posvätnejliturgii Sacrosanctum Concilium 4 uplynulo 40 rokov,odporúčania na tému liturgickej hudby nachádzajúce sav nej neboli ešte všade uvedené do života, okrem inéhoz dôvodu absencie kvalifikovaných organistov, ale ajkantorov, žalmistov alebo animátorov hudobného životavo farnosti, ktorí by svoju prácu chápali ako zodpovednúslužbu Bohu. 5 Iba takýto postoj môže zabezpečiť potrebnúúroveň hudby produkovanej počas liturgickýchslávení. Podľa II. poľskej plenárnej synody „úroveň interpretácieliturgickej hudby závisí predovšetkým od organistov,od ich osobnej hudobnej kultúry. Organistispolu s diecéznym kňazstvom a katechétmi sú zvlášť povolanína to, aby učili vo farnostiach spev a organizovalifarské zbory a kapely“, zdôrazňuje uvedený dokument. 6Pokoncilová liturgická obnova dala organistovi veľaúloh a povinností. Uvedieme ich v nasledujúcom poradí:1 úlohy organistu počas liturgie;2 úlohy organistu mimo liturgie;3 formácia organistu.1Tento príspevok bol prednesený ako referát na I. vedeckomseminári pre organistov a cirkevných hudobníkov plockej diecézyv roku 2006. P. Wiśniewski, Zadania organisty w świetle odnowionejliturgii po Soborze Watykańskim II. In: WIŚNIEWSKI, P.:(red.), Wokół posługi organisty w parafii. Materiały z I Sesji Naukowejdla Organistów i Muzyków Kościelnych Diecezji Płockiej.Płock, 2006, s. 7-20.2NYCZ, K.: Wprowadzenie do regulaminu Organistów ArchidiecezjiKrakowskiej, In: Regulamin Organistów Archidiecezji Krakowskiej,Kraków 2000, s. 2.3POŚPIECH, R.: Edukacja i formacja liturgiczno-muzyczna, In:R. Tyrała (red.), Musicam Sacram Promovere, Kraków 2004,s. 47.4Sobór Watykański II. Konstytucje, dekrety, deklaracje. Poznań,2002, s. 48-78.5POŚPIECH, Edukacja i formacja, s. 47.6II Polski Synod Plenarny (1991-1999), Poznań 2001, s. 118.1 ÚLOHY ORGANISTU POČAS LITURGIENiet pochýb, že liturgia bez hudby a spevu je neúplná.Špeciálnu úlohu v tejto oblasti plní organista. 7 Spomedzipokoncilových dokumentov, ktoré sa týkajú organistu,prvé významné zmienky sa nachádzajú v inštrukciiMusicam Sacram, kde čítame: „Je veľmi užitočné,aby organisti a ostatní hudobníci svoj hudobný nástrojnielen ovládali a náležite na ňom hrali, ale aby hlbokopoznali ducha posvätnej liturgie a vnikali doň; je potrebné,aby vykonávajúc svoju úlohu, aj bez prípravy sprevádzaliposvätné slávenie podľa pravej povahy jeho častía podporovali samotnú účasť veriacich“ (č. 67). 8Spomedzi úloh organistu počas liturgie je potrebnéspomenúť nasledovné:1.1 Sprevádzanie všetkých spevov ľudu, scholy, kantora,žalmistu a viachlasného zboru. 9 Organista môžesprevádzať aj odpovede ľudu, aklamácie, responzóriovýžalm, výzvy v spoločnej modlitbe veriacich, prosebnéspevy (Pane, zmiluj sa), hymnus Gloria, vyznanie viery,spevy pri lámaní chleba (Baránok Boží), Modlitbu Pánaa spevy na gratiarum – a to počas celého liturgickéhoroka, dokonca aj počas veľkonočného trojdnia. 10 Vyplývato tak z inštrukcie Musicam sacram, kde čítame: „Výnimočneslávnostné majú byť obrady posvätného Veľkéhotýždňa, ktoré slávením veľkonočného tajomstva privádzajúveriacich akoby k samému centru liturgickéhoroka a celej liturgie.“ (č. 44) „Sólová hra týchto nástrojovsa nedovoľuje v adventnom a v pôstnom období, v posvätnomtrojdní a v ofíciu a omši za zomrelých (č. 66),ako aj z inštrukcie poľských biskupov o Liturgickej hudbepo II. Vatikánskom koncile: „Na organe a iných hudobnýchnástrojoch možno sprevádzať spevy počas celéholiturgického roka (...). Sólová hra na hudobných nástrojochje zakázaná od ukončenia hymnu Gloria v omšina pamiatku Pánovej večere po ukončenie tohto hymnuv omši Veľkonočnej vigílie“ (č. 19); „... výnimočneslávnostné majú byť obrady Veľkého týždňa“ (č. 25).Aj v Missale Romanum čítame: „Kým sa spieva oslavnápieseň, zvonia zvony. Potom sa odmlčia až do Veľkonočnejvigílie, ak biskupská konferencia alebo ordinár7PAWLAK, I.: Kształcenie organistów. „Collectanea Theologica”43 (1973) z. 2, s. 91.8POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV: Inštrukciao hudbe v posvätnej liturgii Musica Sacram. In: Liturgia. 1992,roč. 2, č. 2-3, s. 121-128.9WIT, Z.: Zaangażowanie świeckich w posługi muzyczne w liturgii.In: Hudek, W. (red.): Muzyka liturgiczna w Kościele Katowickim1925-2005. Katowice, 2005, s. 38.10PAWLAK, I.: Nowe spojrzenie na zadania organisty. In: HomoDei, 1972, roč. 3, s. 182.

ADORAMUS TE 1/200810 LITURGICKÁ HUDBAneuznali za vhodné ustanoviť ináč“. 11 Nič teda nebránitomu, aby organ sprevádzal spevy počas veľkonočnéhotrojdnia.V omšovej liturgii sa však nachádzajú také spevy, priktorých sa nedovoľuje využitie inštrumentálneho sprievodu.Podľa záväzných dokumentov nemožno sprevádzaťsólové spevy celebranta a diakona, keď plnia im zverenéfunkcie. Nemožno sprevádzať celebranta pri speveprefácie, embolizmu atď. a diakona pri speve evanjelia.Tento zákaz bol potvrdený aj v inštrukcii poľských biskupovo Liturgickej hudbe po II. vatikánskom koncile,kde sa píše: „Na organe a iných hudobných nástrojochmožno sprevádzať spev počas celého liturgického roka.Netýka sa to však sólových spevov celebranta a diakona,napr. prefácia, evanjelium a pod.“ (č. 19). Ak však nastanesituácia, že kňaz alebo diakon zastupujú v speveiných, napr. v prípade, že nie je žalmista a responzóriovýžalm prednáša celebrant, vtedy je dovolené sprevádzaťho. Zákaz sa totiž týka funkcie a nie osoby. 12Dôležitým problémom spojeným so sprievodomje intonácia piesní. Organista sa má postarať o to, aby nezačínaljednotlivé piesne príliš vysoko. V opačnom prípadeveriaci prestávajú spievať, čo vedie k ich úplnému11Rímsky misál. Vatikán : Typis polyglotis Vaticanis, 1981, s.153.12PAWLAK, I.: Zadania organisty po Soborze watykańskim II, In:RAK, R. (red.): Służba ołtarza. Organista i organy. Katowice,1985, s. 50; WIT, Zaangażowanie świeckich, s. 38.vylúčeniu z liturgickej akcie. 13 Často sa stáva, že v spevníkochje uvedený notový zápis vo vysokých a pre spevnevhodných tóninách. Preto by mal byť organista schopnýtransponovať melódie, aby sa veriaci mohli zapojiťdo spoločného spevu danej piesne.Inštrumentálny sprievod sa neobmedzuje iba na omšovéspevy. Týka sa taktiež iných liturgických činností,ako napr. vešpier, obradov sviatosti manželstva, pobožnostína jednotlivé liturgické obdobia: októbrová, májová,júnová pobožnosť a pod. Všetky z uvedených slávenísi vyžadujú vhodný inštrumentálny sprievod, ktorýje v súlade s duchom liturgického obdobia a charakteromobradu.Veľmi dôležitá je v tejto oblasti aj schopnosť vhodnejorganovej registrácie. Vo výbere registrov pre liturgickýsprievod je potrebné vyhýbať sa opakujúcimsa schémam. 14 Organista, ktorý tvorí hudbu musí podľasituácie použiť také registre, ktoré spolu najlepšie znejúa pomáhajú interpretom spevov. 15 Úplne ináč by malznieť organový sprievod sólových spevov, ináč chorálovýchspevov a ešte ináč spoločných spevov veriacich. 16V súlade s duchom inštrukcie poľských biskupov „organovýsprievod podporuje spev, uľahčuje účasť na liturgickýchčinnostiach a pomáha veriacim zjednotiť sa“(č. 28). Ešte výraznejšie hovorí o tom inštrukcia Musicasacram, že sprievod „nesmie prehlušovať hlasy tak, žebybol text ťažko zrozumiteľný“ (č. 64). Ako teda vyplýva zdokumentov, každá liturgická činnosť má byť svedomitepripravená. „Zodpovedným za to je predovšetkým duchovnýpastier kostola a jeho spolupracovníci, a zvlášťorganista“ (Inštrukcia poľských biskupov č. 5). Správnaorganová registrácia si od organistu vyžaduje náležitévzdelanie, poznanie nástroja a ducha liturgie. 17Dôležitou úlohou organistu je taktiež výber vhodnéhorepertoáru pre jednotlivé liturgické obdobia, sviatkya slávnosti tak, aby sa hudba zhodovala s duchom liturgie,pomáhala pri jej prežívaní a zapájala celé zhromaždenieveriacich do spoločného spevu. 18 Správne vybranéspevy sú totiž „zhudobneným komentárom modlitieb,čítaní a homílie“. 19 Aby to tak bolo, organista mábyť človekom Božieho slova, poznajúcim posolstvo liturgieskrývajúce sa v inšpirovaných a posvätných textoch.20 Spev je integrálnou súčasťou liturgie, preto prevšetkých organistov a aj iných inštrumentalistov má byťcharakteristická permanentná starostlivosť o čo najdoko-13PAWLAK, I.: Muzyka liturgiczna po Soborze Watykańskim IIw świetle dokumentów Kościoła. Lublin, 2000, s. 268.14Všeobecné zásady správnej organovej registrácie uvádzaM. BRZOSKA, por. BRZOSKA, M.: Rejestracja w akompaniamencieorganowym, In: Wiśniewski, P. (red.), Muzyka w liturgii. Materiałyz II Sesji naukowej dla Organistów i Muzyków kościelnychDiecezji Płockiej. Płock, 2007, s. 83-90.15PAWLAK, Zadania organisty po Soborze, s. 51.16PAWLAK, Zadania organisty po Soborze, s. 51.17BRZOSKA, Rejestracja, s. 90.18WIT, Z.: Dobór pieśni do uczestnictwa we Mszy świętej. In:Anamnesis. 1999, roč. 5, č. 2, s. 85.19SZYMANOWICZ, M.: Propozycje pieśni na niedziele, uroczystościi święta roku liturgicznego. Lublin, 2003, s. 5.20HUDEK, W.: Słowa dźwiękiem malowane. Lublin, 2005, s. 60.

LITURGICKÁ HUDBAnalejšiu interpretáciu hudby počas liturgie. 21 Každý organistaby mal mať vedomie svojho aktívneho prínosu„pre Božiu oslavu“. 22 Organista musí mať pred očamiaj čas trvania liturgických obradov, aby zbytočne a umelonepredlžoval danú liturgickú akciu.1.2 Sólová hra na organe – je druhou dôležitou úlohouorganistu. Zvyk sólovej hry na organe pred začiatkomliturgie a po jej ukončení siaha do 16. storočia, očom informuje Ceremoniala Episcoporum z roku 1600, kdečítame, že: „koľkokrát biskup pristupujúc k slávnostnejcelebrácii .... vchádza do kostola, alebo po skončení posvätnýchčinností z neho vychádza, patrí sa hrať na organe“.23 Na túto tému hovoria taktiež dokumenty 20. storočia.V inštrukcii Musica Sacram nachádzame formuláciu,že: v spievaných alebo aj v čítaných omšiach možno použiťorgan alebo iný hudobný nástroj predpismi pripustenýna sprevádzanie scholy a ľudu; sólovo však môžehrať na začiatku, keď kňaz pristupuje k oltáru, na ofertórium,na prijímanie a na konci omše“ (č. 65). Vhodnáorganová hudba môže zaznieť aj počas poďakovania posvätom prijímaní, tzv. gratiarum. 24 Nedá sa však sólovouhrou na organe nahradiť spev na úvod a na prijímanie. 25Sólová organová hra v súlade s inštrukciou poľskýchbiskupov je zakázaná od ukončenia spevu glória v omšina počesť Pánovej večere až po ukončenie tohto hymnuv omši veľkonočnej vigílie (č. 19). Je teda dovolené hraťsólovo na hudobných nástrojoch počas adventu, veľkéhopôstu aj v obradoch za zosnulých. Sólová organováhra však musí zodpovedať jednotlivým častiam liturgie,napr. hlučná toccata sa viac hodí na záver sv. omše nežpočas sv. prijímania, kde sa viac hodí spracovanie chorálualebo prelúdium. 26 Dnes totiž nemožno v liturgii hraťakékoľvek skladby. Ba je potrebné bezpodmienečne vylúčiťorganové skladby vzaté zo svetského repertoáru. 27Liturgia je slávením Kristovho tajomstva. Táto slávnosťsi vyžaduje vhodný šat. Je ním aj vhodná hudba preukazujúcasa svojim charakterom (hudba smutná, žalostná,radostná, idylická). Práve tieto znaky majú byť základompre využitie vhodnej hudby v jednotlivých liturgickýchobdobiach. 28 V poľskej náboženskej hudobnej kultúre súisté melódie úzko spojené s liturgickými obdobiami. ProfesorI. Pawlak sa pýta: „Prečo sa môže napr. v období Pánovhoumučenia spievať pieseň Krzyżu święty nade wszystko,a nemožno zahrať organové variácie na tému tejpiesne? Prečo sa máme vyhýbať počas veľkého týždňa interpretáciinádherných chorálových prelúdií J. S. Bacha,21JANIEC, Z.: Uczestnictwo organisty w liturgii i jego rola pozaliturgią. In: Zimny, J. (red.): Muzyka i śpiew liturgiczny : Materiałyz sympozjum 20 XI 2001 roku. Sandomierz, 2002, s. 73.22SINKA, T.: Podział funkcji w zgromadzeniu liturgicznym. In:Świerzawski, W. (red.): Msza święta. Kraków, 1993, s. 181-182.23Cit. podľa: PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 269.24PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 349.25WIT, Zaangażowanie świeckich, s. 39.26PAWLAK, Nowe spojrzenie, s. 184.27PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 271.28PAWLAK, I.: Funkcje muzyki w liturgii. In: Pośpiech, R.– Tarliński, P. (red.): Śpiew wiernych w odnowionej liturgii.Sympozja 2. Opole, 1993, s. 19.ADORAMUS TE 1/200811napr. Christ lag in Todesbanden; Da Jesus an dem Kreuzestund a iných? Znesväcuje to snáď liturgiu?“ 29Sólová organová hra môže mať aj podobu improvizácie.30 Možno ju použiť v liturgii, avšak za istých podmienok:zodpovedajúca duchovná atmosféra v kostole,zachovanie hudobného štýlu, čas na jej prevedenie, zhromaždenie,ktoré ju chce počúvať, vhodný nástroj a dobrýinterpret. 31 Schopnosť improvizácie je však veľmi náročnýmumením, ktoré si vyžaduje osobitné a dôkladneštúdium. 32Na záver prvej časti, teda funkcie organistu v rámciliturgie, je potrebné poukázať taktiež na otázku aké činnostimá vykonávať organista. Priam zásadou v našichkostoloch je skutočnosť, že organista plní okrem sebevlastnej funkcie aj iné úlohy – napr. žalmistu, kantora čidirigenta zboru. Avšak z pokoncilových cirkevných dokumentovjednoznačne vyplýva, že tieto funkcie sa nemajúzlučovať. Inštrukcia Musicam Sacram medzi hudobnýchinterpretov ráta spevácky zbor, orchester a scholu (č.19), kantorov (č. 21) a organistov (č. 67). Všeobecné smernicek Rímskemu misálu 2002 k interpretom liturgickejhudby počítajú tiež celebranta, diakona, ľud a žalmistu,teda kantora žalmu. 33 Pretože dokumenty explicitne uvádzajútieto funkcie, znamená to, že na splenie týchto úlohmajú byť povolané iné osoby. Nemožno teda súhlasiť stým, aby organista plnil aj funkciu žalmistu, čo je žiaľvšeobecná prax. Takýto stav treba považovať výlučne zaprechodný. 34 Tu sa dotýkame už problému povinnostíorganistu mimo liturgie, o čom bude reč v druhej časti.2 ÚLOHY ORGANISTU MIMO LITURGIEExistuje celý rad úloh, ktoré má plniť organista mimo liturgie.Patria sem tieto činnosti:29PAWLAK, Funkcje muzyki, s. 19-20.30Improvizácia – umelecká činnosť, v ktorej sa tvorivý aktzhoduje s interpretáciou vznikajúcej skladby. V hudobnej tvorberozlišujeme tri druhy improvizácie podľa úlohy interpreta– skladateľa: 1. Keď sa na základe daného materiálu (melódie,témy) tvorí určený druh skladby (napr. fúga, variácie) alebokeď sa do skladby dodávajú iba isté elementy (napr. inštrumentálnysprievod); 2. Keď sa do hotového diela vkladá vlastnáimprovizačná časť (napr. kadencia); 3. Keď sa tvorí úplnenezávislá hudobná skladba. Tertulian, Hilár z Poitiers, sv. Hieronym,sv. Augustín spomínajú, že improvizátorskú prax prvíkresťania prebrali z Východu. Nové možnosti pre improvizáciuvytvorila polyfónia. Narastajúca úloha improvizačného činiteľasa odzrkadlila aj v početných traktátoch. Autormi prvýchtraktátov boli Diego Ortiz (Tratado de glosa, 1553) a Tomasde Sancta Maria (Arte de taner fantasia, 1565). J. M. Chomiński,Improwizacja, Encyklopedia Muzyki, A. Chodkowski(red.), Warszawa 2001, s. 378-379.31PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 271.32PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 271.33„Pri výbere textov, ktoré sa majú skutočne spievať, trebadať prednosť tým, ktoré sú dôležitejšie, a najmä tým, ktorémá spievať kňaz, diakon alebo lektor, s odpoveďami ľudu…”(VSMR 2002 č. 40); „Po prvom čítaní nasleduje responzóriovýžalm, ktorý je integrálnou časťou liturgie slova… Patrí sa, abysa responzóriový žalm spieval, aspoň ak ide o odpoveď ľudu.Žalmista, čiže spevák žalmu, prednáša verše žalmu na ambonealebo na inom mieste… (VSMR č. 61).34PAWLAK, Nowe spojrzenie, s. 184.

ADORAMUS TE 1/200812 LITURGICKÁ HUDBA- hudobná príprava každodennej liturgie,- učenie novým spevom veriacich,- vedenie zboru a scholy,- školenie kantorov a žalmistov. 352.1 Hudobná príprava každodennej liturgieCieľom liturgickej hudby je oslavovať Boha a posväcovaťveriacich. 36 Príprava každej liturgie si vyžadujeurčitú námahu. Liturgická hudba nie je umením samýmpre seba, ale má slúžiť liturgii. 37 Práve v službe liturgiihudba nachádza svoju najvyššiu hodnotu. 38 Totovšetko treba mať na mysli, keď sa snažíme o čo najlepšiuprípravu repertoáru každej liturgickej celebrácie. Abyto tak bolo, mal by sa organista pred každou liturgiouzoznámiť s textami omšových antifón a liturgických čítaníurčených na daný deň. Mal by taktiež vedieť, či nadaný deň nepripadá nejaký sviatok alebo slávnosť, či celebrantpoužije napr. omšový formulár z férie alebo zospomienky či sviatku atď. Preto je veľmi dôležitá spoluprácaorganistu s duchovným pastierom pri prípravevhodného repertoáru spevov. 39 Vo VSMR 2002 čítame,že každé liturgické slávenie treba starostlivo pripraviťvyužívajúc spoluúčasť všetkých zainteresovaných a užívajúcmisál a iné liturgické knihy, tak po obradnej akoaj hudobnej stránke. 40 Až vtedy môže hudba v liturgiisplniť svoju úlohu. Veľmi užitočné by bolo, keby si organistavždy zapísal spevy, ktoré hral. Vyžaduje si to istéúsilie, ale ako zdôrazňuje I. Pawlak: „Systematická práca,spočívajúca na odkladaní si plánovaných programovdo osobitného fascikla, môže už po roku priniesť úžitok.Potom stačí iba vrátiť sa k starším programom, urobiťnutné korektúry a takto zmenený repertoár využiť v nasledujúcomroku. Bude to prínos pre liturgiu i organistu.Také úsilie však vynaloží iba organista, ktorý si zodpovedneplní svoje úlohy“. 412.2 Učenie veriacich novým spevomV inštrukcii poľských biskupov čítame: „S naliehavosťoupovzbudzujeme duchovných pastierov, organistov,dirigentov speváckych zborov, katechétov a iné osobyzodpovedné za stav liturgickej hudby v danom kostole,aby systematicky učili veriacich, hlavne deti a mlá-35PAWLAK, Nowe spojrzenie, s. 186; JANIEC, Uczestnictwo organistyw liturgii, s. 74-78.36DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Konštitúcia o posvätnejliturgii Sacrosanctum concilium, zo 04.12.1963 č. 112.37BERNAT, Z.: Śpiew i muzyka kościelna w odnowionej liturgii,In: Blachnicki, F. a kol. (red.): Wprowadzenie do liturgii, Poznań,1967, s. 489.38PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 60.39WIT, Z.: Zaangażowanie świeckich w muzyczne posługi wiernychw liturgii (schola, kantor, psałterzysta, chór, organista, instrumentaliści,wierni), In: W. Hudek (red.), Muzyka liturgiczna wKościele katowickim 1925-2005, Katowice 2005, s. 39.40„Effectiva cuiusque celebrationis liturgicae praeparatioconcordi et diligenti animo iuxta Missale et alios libros liturgicosfiat inter omnes quorum interest sive quoad ritus, sive quoadrem pastoralem et musicam (...). Constitutio generalis MissalisRomani, n. 111. In: Missale Romanum. Vatican : Typis Vaticanis,2002, s. 43.41PAWLAK, Zadania organisty po Soborze, s. 55.dež, tradičné i nové spevy vhodné pre liturgiu“ (č. 36).Veľmi často je organista jedinou kompetentnou osobouvo veciach hudby. Jeho úlohou je, ako to vyplýva z uvedenéhodokumentu, učiť veriacich potrebné spevy pre liturgiu.Aby to mohol urobiť, najprv sa musí dané spevynaučiť on sám. V tomto repertoári by nemal chýbať anigregoriánsky chorál, 42 ktorý Cirkev pokladá za „vlastnýspev rímskeho obradu, a preto má mať pri liturgickýchúkonoch za rovnakých podmienok predné miesto (SacrosanctumConcilium č. 116). Zdá sa, že absencia základnýchpoznatkov o gregoriánskom choráli v podstate diskvalifikujeorganistu ako cirkevného hudobníka. 43Dnes sa čoraz častejšie v liturgii stretávame s tzv. novouduchovnou piesňou, ktorá obsahuje hodnoty nábožensko-poznávacie,pedagogické, integrujúce, objasňujúceniektoré pravdy viery atď. Avšak nie všetky piesnemajú spomenuté vlastnosti. Mnohé z nich sú plné sentimentalizmua nereálnych očakávaní a ich melodika vychádzazo svetskej tvorby (tango, valčík). 44 Treba podotknúť,že A. Duval – tvorca náboženskej pesničky nikdynepožadoval, aby bola vložená do liturgie. 45 Žiaľ, dnesveľmi často práve náboženské pesničky –hlavne v omšiachza účasti detí a mládeže – kraľujú v našich kostoloch,pričom narúšajú dôstojnosť chrámu. Vzhľadomna uvedené skutočnosti treba neustále dbať na vhodnýliturgický repertoár, taký, ktorý bude zodpovedať potrebámliturgie a mentalite dnešného kresťana. 46 V tejto oblastiplní dôležitú úlohu práve organista, ako najkompetentnejšía vyškolený špecialista vo svojom odbore. Je tedapotrebné hľadať všetky možné spôsoby, aby sa veriacia predovšetkým deti a mládež, zoznámili s vhodnýmrepertoárom uvedeným v liturgických spevníkoch,ktoré potvrdila cirkevná autorita. Príležitosťou na učenienových spevov, či pripomenutie už zabudnutých, môžebyť čas pred sv. omšou, keď veriaci čakajú na počiatok liturgie,prípadne pri iných príležitostiach, akými sú: farskérekolekcie, stretnutia pred prvým sv. prijímaním,birmovkou atď.2.3 Vedenie speváckeho zboru a scholyK úlohám organistu patrí tiež vedenie zboru a scholy47 , a niekedy taktiež orchestra. 48 Najlepším riešením bybolo, keby dirigentom zboru bol niekto iný. Avšak všeobecnoupraxou je, že spevácke telesá vo farnostiachvedú výlučne organisti. 49 V súvislosti s tým je organistazaviazaný pravidelne viesť skúšky zboru, aby pripravilvhodný liturgický repertoár. 50 Spájanie funkcie dirigentaa organistu nie je však najlepším riešením.42PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 273.43PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 273.44PAWLAK, I.: Spór o pieśń w liturgii. In: Hudek, W. (red.):Muzyka liturgiczna w Kościele katowickim 1925-2005. Katowice,2005, s. 19-20.45PAWLAK, Spór o pieśń, s. 20.46PAWLAK, Spór o pieśń, s. 20.47HUDEK, W.: Organista i jego posługa - refleksje liturgicznomuzyczne.In: Hudek, Słowa dźwiękiem, s. 61.48JANIEC, Uczestnictwo organisty w liturgii, s. 77.49PAWLAK, Zadania organisty po Soborze, s. 57.50PAWLAK, Zadania organisty po Soborze, s. 57.

LITURGICKÁ HUDBA2.4 Školenie kantorov a žalmistovK povinnostiam organistu patrí tiež školenie kantorova žalmistov. Organista je neraz jediným cirkevným hudobníkomvo farnosti, čo znamená, že by sa mal venovaťformácii kantorov a žalmistov. V duchu cirkevných dokumentov,ktoré jasne špecifikujú rozdelenie funkcií v liturgickomzhromaždení, nemožno súhlasiť s tým, abyorganista plnil zároveň funkciu kantora a už vôbec niežalmistu. 51 V tom spočíva novum pokoncilovej liturgie,že nie všetci robia všetko, ale každý z účastníkov liturgiemá plniť jemu zverenú úlohu. Aby mohol organistaformovať kantorov a žalmistov, musí mať v tejto oblastináležité vedomosti. Mal by rozlíšiť kompetencie kantoraod kompetencií žalmistu, podrobne poznať ich hudobnúslužbu v liturgii. Žiaľ, vo väčšine farností funkciakantora neexistuje, mnohí dušpastieri a organisti o nejnikdy nepočuli a žalmistom sa stáva prvý náhodne okoloidúci.3 FORMÁCIA ORGANISTUAby mohol organista plniť všetky uvedené úlohy,je dôležité, aby sa permanentne vzdelával. J. Ratzingerv jednom zo svojich príhovorov povedal, že: „Tam, kdesa Boh stretáva s človekom, obyčajné slovo nestačí. V človekusa rozozvučia najhlbšie princípy jeho existencie,ktoré spontánne reagujú spevom“. 52 Cirkevný hudobník,ktorý má pomáhať veriacim modliť sa, prežívať ich vieru,musí mať stále vedomie toho, že liturgická hudbaje formou ohlasovania. 53 Preto aj najlepšie vzdelaný organista,ktorý vynikajúco pozná organovú literatúru,má bohatý repertoár liturgických spevov, pozná všetky51PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 273.52RATZINGER, J.: Muzyka a liturgia. In: Communio. 2001, roč.21, č. 2, s. 39.53RATZINGER, J.: Duch liturgii. Poznań, 2002, s. 134.ADORAMUS TE 1/200813tajomstvá stavby organu atď., bude bez náležitej formácieiba remeselníkom. V apoštolskej exhortácii Christifideleslaici 54 čítame: „Z tohto dialógu medzi Bohom,ktorý volá a človekom, ktorý je povolaný, vyplýva možnosť,ba nutnosť obsiahlej stálej výchovy a vzdelávanialaikov.“ (č. 57) „Výchova a vzdelávanie nie sú žiadnymprivilégiom jednotlivcov, ale sú povinnosťou a právomvšetkých. (...) Čím viac budeme vychovaní, tým viac pociťujemenutnosť pokračovať v tejto výchove a prehlbovaťju. A čím viac sme vychovávaní a formovaní, týmviac sa stávame schopnými formovať iných“ (č. 63). Druháplenárna synoda poľskej cirkvi zdôraznila, že „duchovnípastieri sú povinní zahrnúťdo svojej starostlivosti všetky osoby(...): organistov, kantorov, členovspeváckych zborov“. 55 Formáciaorganistov je teda veľmidôležitou úlohou. Zdá sa, že formačnýproces by mal zahŕňať trioblasti: duchovnú, liturgickú a hudobnúformáciu.3.1 Duchovná formáciaCirkevné dokumenty často poukazujúna nábožnosť, ktorá charakterizujesprávne sformovanéhocirkevného hudobníka. 56 PápežPius XII. v encyklike Musicaesacrae disciplina priamo varuje, že„do náboženského umenia nemávkladať ruky taký umelec, ktorýneverí alebo svojim vnútorným čivonkajším životom stojí ďaleko odBoha. Chýba mu totiž ten vnútornýzrak, ktorý dovoľuje vidieť to,čo vyžaduje Boží Majestát a kultpatriaci Bohu. Nemôže tiež počítať s tým, že jeho dielanezrodené z náboženských pohnútok môžu vyjadrovaťvieru a nábožnosť, čo si vyžaduje Boží dom a jeho svätosť,a to ani vtedy, keď by sa vyznačovali umeleckosťoua prezrádzali dokonalú technickú zručnosť svojhoautora. (...) Ten umelec, ktorý je opravdivo veriaci a vedieživot hodný kresťana pod vplyvom oživujúcej Božejmilosti využíva talenty, ktoré mu dal Stvoriteľ, dokážefarbami, líniami, tónmi a piesňami tak dokonale sladkoa vďačne vyjadriť vyznávanú pravdu a nábožnosť, že samotnépestovanie umenia bude preňho životom viery,vyznaním viery a vedením pobožného života. Takýchtoumelcov si Cirkev stále cenila a bude si naďalej vážiť;otvára im naširoko brány svojich chrámov a prijíma ichcenný prínos, ktorý vnášajú svojou umeleckou tvorivosťou,vďaka čomu Cirkev môže účinnejšie spravovať svoj54JAN PAVOL II.: Apoštolská exhortácia Christifideles laici,30.12.1988. http://www.kbs.sk/?cid=1117279460, 24.02.2008.55II Synod Plenarny. Poznań, 1991, s. 85.56POŹNIAK, G.: Schola liturgiczna : Studium teologiczno-muzykologicznena przykładzie diecezji opolskiej. Opole, 2006, s. 186.

ADORAMUS TE 1/200814 LITURGICKÁ HUDBAapoštolský úrad“. 57 Dôležitosť vnútornej formácie organistovvhodne vyjadril biskup W. Świerzawski: „Ak chcebyť niekto organistom slúžiacim liturgii, mal by mať nielenschopnosti a lásku k hudbe, ale predovšetkým láskuku Kristovi a pohotovosť prijať jeho vôľu. Má viesťnielen bezhriešny život, ale život naplno kresťanský“. 58Aby to tak bolo, je nutné prehlbovať vnútorný život, čosa môže konať rôznym spôsobom. Napr. v plockej diecézeje každý organista povinný každé dva roky zúčastniťsa duchovných cvičení s bohatým programom prednášok,adorácií a meditácií. Z rozhovorov s organistamivyplýva, že takáto forma izolácie od každodenných povinnostína niekoľko hodín je veľmi dôležitá a potrebná.Organista, ktorý sa zúčastňuje duchovných cvičení mávýbornú príležitosť, ak chce obnoviť svoj osobný vzťahs Bohom. Neraz v návale každodenných povinností chýbačas alebo ochota na osobnú modlitbu, náležite prijatúsviatosť zmierenia atď. Duchovné cvičenia sú v tejtooblasti veľmi cennou pomocou. Ba čo viac, neraz súvýbornou príležitosťou na vyriešenie ťažkých osobnýchaj pracovných problémov. Existuje skupina organistov,ktorí sú ochotní každoročne zúčastniť sa duchovnýchcvičení. Samozrejme, neznamená to, že je to jediná možnosťduchovnej formácie cirkevných hudobníkov. Rovnakovhodnou formou môžu byť napr. duchovné obnovyv advente či pôste. Všetko to si však vyžaduje reflexiua prípravu, tak aby si každý z účastníkov odniesol čo najviacduchovného úžitku, aby bol nielen remeselníkom,ale aj vedomým účastníkom sláveného mystéria, človekom,ktorý sa modlí hrajúc na organe a zároveň ktorýpomáha iným modliť sa. Iba láska k hudbe nestačí.Organista, ktorý slúži liturgii musí byť človekom vierya modlitby. Mal by neustále rásť a dozrievať vo viere.Iba vtedy môže účinne pracovať na veľkom diele posvätnýchtajomstiev. V opačnom prípade zostane iba „narovine citov, dekorácií či (...) zábavy“. 59 Liturgická organováhra sa nemôže chápať ako umelecké predstavenie,ale ako prorocké svedectvo a ohlasovanie slova. Bude totak vtedy, keď bude organista zakorenený v skúsenostiviery a spoločenstva Cirkvi, keď bude svedčiť pred spoločenstvomo svojej osobnej viere. 603.2 Liturgická formáciaV roku 1958 posvätná kongregácia obradov vydalainštrukciu De musica sacra et liturgia, v ktorej sa nachádzajújasné postuláty vo vzťahu k vhodnému liturgickémuvzdelaniu organistov. Nachádzame tam okrem inéhonasledujúcu vetu: „Organisti (...) majú mať široké liturgickévedomosti a dostatočnú znalosť latinského jazyka.Každý z nich má byť natoľko zbehlý vo svojom ume-57PIUS XII.: Musicae sacrae disciplina, 25.12.1955. In: Filaber,A. (red.): Prawodawstwo muzyki liturgicznej. Warszawa, 1997,s. 25-26.58Cit. podľa: POŹNIAK, Schola liturgiczna, s. 188-189.59LONGEAT, J. P.: Muzyka liturgiczna i kontemplacja. In: Communio.2001, roč. 21, č. 2, s. 82.60BRETSCHNEIDER, W.: Die Orgel als sakrales Kunstwerkund ihre bedeutung für die Liturgie. In: Pośpiech, R. – Tarliński,P. (red.): Kształcenie muzyków kościelnych na Śląsku. Opole,1997, s. 36.ní, aby hodne a zodpovedne plnil svoje povinnosti“. 61 Ajinštrukcia Musicam sacram odporúča, aby „organisti (...)nielen pohotovo hrali na im zverenom nástroji, ale poznaliaj ducha svätej liturgie a čoraz hlbšie doňho vnikali,aby plniac svoj úrad, hoci len načas, prispeli k slávnostnémucharakteru obradu zhodne s charakterom jehočastí a pomáhali veriacim zúčastniť sa na liturgickýchčinnostiach“ (č. 67).Dnešný spôsob chápania liturgie a hudby, ako jej integrálnejčasti, je dielom učenia II. Vatikánskeho koncilu.Vyžaduje si interiorizáciu, teda neustále prehlbovaniepoznania liturgie a každodenného života z nej. 62 G. Poźniakzdôrazňuje, že veľmi dobrým začiatkom pre cirkevnéhohudobníka, ktorý chce prehlbovať svoje liturgicképoznanie, je gregoriánsky chorál a jeho vlastná spiritualita.63 S. Koperek hovorí priamo: „Potrebná je jednoducholiturgická výchova. Táto výchova a vovedenie do liturgiecirkevného roka si vyžaduje integritu vzdelania, výchovy,citlivosti na hodnoty duchovné, morálne, na krásu,vyžaduje si starostlivosť o plnosť fyzického a psychickéhozdravia – milosť totiž stavia na prirodzenosti“. 64Je samozrejmé, že bez poznania liturgie organista nedokážeponúknuť správny repertoár. Nutnosť štúdiapokoncilovej liturgie, liturgických kníh, cirkevných dokumentovje bezpodmienečným predpokladom správnejprípravy liturgie. I. Pawlak opisujúc liturgickú formáciučlenov scholy navrhuje, aby zahŕňala také problémyako: základné vedomosti z dejín liturgie, poznanieliturgického roka, poriadku jednotlivých obradov spolus ich teologickým významom a poznanie funkcie liturgickéhospevu. 65 Zdá sa, že všetky vymenované okruhymožno vrelo odporúčať aj v prípade liturgickej formácieorganistu. Podrobné štúdium menovaných problémovmôže viesť nielen k prehĺbeniu liturgického poznania,ale aj k vedomej účasti organistu na slávení liturgie. Ibaorganista, ktorý rozumie liturgii, každodenne z nej žije,sa môže naplno zúčastniť celej liturgickej dramaturgie. 66Ak má liturgia, ako zdôrazňuje Koperek, „fascinovať,viesť k mysleniu, zahĺbeniu sa, musí byť slávená hodne,citlivo a krásne. To si vyžaduje veľa od celebranta, liturgickejslužby vrátane cirkevných hudobníkov“. 67Aby organista naplnil všetky tieto očakávania, musípredovšetkým poznať cirkevné dokumenty týkajúce sahudby a liturgie, musí sa zoznámiť s liturgickými knihami,spevníkmi a pomôckami rôzneho druhu. Iba taktosformovaný organista bude žiť z liturgie, bude vhodnevyberať liturgický repertoár zhodný s duchom liturgickéhoobdobia či konkrétneho slávenia.61Cit. podľa: POŚPIECH, R.: Edukacja i formacja liturgicznomuzyczna.In: Tyrała, R. (red.): Musicam Sacram Promovere.Kraków, 2004, s. 58.62WIT. Zaangażowanie świeckich, s. 39.63POŹNIAK, Schola liturgiczna, s. 185.64KOPEREK, S.: Rola liturgii w procesie wychowania i kształtowaniadojrzałości życia chrześcijańskiego. In: Zimny, J. (red.): Muzykai śpiew liturgiczny. Sandomierz, 2002, s. 47.65PAWLAK, I.: Przygotowanie członków scholi, In: R. Rak (red.),Służba ołtarza, Katowice 1982, s. 48-51.66BRETSCHNEIDER, Die Orgel als sakrales Kunstwerk, s. 36.67KOPEREK, Rola liturgii w procesie wychowania, s. 48.

LITURGICKÁ HUDBA3.3 Hudobná formáciaAby mohol organista dokonalým spôsobom plniťsvoju funkciu, musí získať zodpovedajúcu hudobnúkvalifikáciu. Hudobná formácia organistu nezáležíod miesta jeho práce či získaných zručností. Inštrukciao posvätnej hudbe a liturgii z roku 1958 vyžaduje, aby„vzhľadom na povahu, posvätnosť a dôstojnosť liturgie,hra na akomkoľvek hudobnom nástroji bola v podstatečo najdokonalejšia. Je lepšie nehrať na nástrojoch (organeči iných) než hrať zle“. 68 Postulát permanentnej hudobnejformácie predpokladá systematické, pravidelnécvičenie na hudobnom nástroji s cieľom pripraviť vhodnýhudobný repertoár, ale aj zdokonaľovať svoje schopnosti.69 Organista ako hudobník – inštrumentalista je zaviazanýneustále zvyšovať svoju kvalifikáciu. 70 Aby zaistilveriacim patričnú hudobnú úroveň, musí sa každodennesnažiť a systematicky cvičiť. Organová hudba mápomáhať veriacim prežívať tajomstvá viery. Preto každáinterpretovaná skladba má mať vlastnosti pravdivéhoumenia. 71 Sakrálna hudba je totiž schopná vypovedaťto, čo je „Najhlbšie, Najvyššie, Najkrajšie. Preto musí byťhudba vtiahnutá (...) ako najdôležitejší, integrálny nástrojvyjadrenia do ohlasovania tajomstva Krista, lebo to,čo je najdôležitejšie je viditeľné iba srdcom. Z tohto hľadiskaje predovšetkým hudba kľúčom na otváranie pokladuZjavenia“. 72 Veľmi dôležité je, aby si organista zamilovalsvoju úlohu v liturgii a bol propagátorom pravéhohudobného umenia. Aby sa tak stalo, nutnou podmienkouje, aby disponoval patričnou technikou hry, poznanímhudobných foriem a predovšetkým citlivosťoupre Božieho ducha. Žiaľ, stáva sa, že organista namiestotoho, aby pomáhal veriacim v speve, neraz im prekáža,ba dokonca sťažuje činnú účasť v liturgii. 73 Stáva sa topreto, že v mnohých kostoloch chýbajú profesionálni hudobníci.Ako podotýka W. Delimat „často sa stáva, že samozvaný„hrajko“ sa v nedeľné ráno mení na Pána Organistua brutálne trápi veriacich a jemu zverený hudobnýnástroj svojimi improvizáciami na tému liturgickéhosprievodu. (...) Neprofesionálny cirkevný hudobník nepoznáproblematiku druhu a technického stavu organu(...). Organista bez hudobného vzdelania nepozná zásadysprávneho spevu (...)“. 74 Na základe týchto tvrdení,hudobná formácia tak vyučených organistov, ako aj tzv.„organistov“ je neodmysliteľná. Na otázku, ako sa má68AAS 25 (1958), s. 601-663; wydanie w języku polskim: InstrukcjaŚwiętej Kongregacji Obrzędów o muzyce sakralnej i liturgiiwedług wskazań encyklik papieża Piusa XII „Musicae sacrae disciplina”oraz „Mediator Dei”. In: Ruch Biblijny i Liturgiczny. 1959,roč. 12, č.. 61a.69HUDEK, Organista i jego posługa, s. 61.70PAWLAK, Muzyka liturgiczna, s. 272; K. Szymonik, Kształceniemuzyków kościelnych i warunki ich pracy, „Ateneum Kapłańskie”72 (1980) z. 427, s. 251.71PAWLAK, Zdania organisty po Soborze, s. 58.72NOSSOL, A.: Apostolskie posłannictwo muzyki sakralnej dzisiaj,In: Pośpiech, R. - Tarliński, P. (red.): Śpiew wiernych w odnowionejliturgii, Sympozja 2, Opole, 1993, s. 8.73BRETSCHNEIDER, Die Orgel als sakrales Kunstwerk, s. 36.74DELIMAT, W.: Kształcenie muzyków kościelnych w Polsce i jegowpływ na repertuar muzyki sakralnej. In: Tyrała, R. (red.): Muzykaw służbie liturgii. Kraków, 2005, s. 98-99.ADORAMUS TE 1/200815uskutočňovať v realite Cirkvi v Poľsku a na Slovensku 75 ,neexistuje definitívna odpoveď. Napr. v plockej diecézesú už dva roky organizované tzv. školenia organistovnezávisle na rekolekciách. Hlavným cieľom týchto stretnutíje starostlivosť o kvalitu liturgickej hudby znejúcejvo farských spoločenstvách a jej súlad s cirkevnými normami.Pre väčšinu organistov sú tieto stretnutia jedinoupríležitosťou na spoznanie najnovších liturgicko-hudobnýchdokumentov Cirkvi, na vypočutie si niekoľkýchskladieb z organovej literatúry či správne vedeného zboruatď. Akademické vzdelanie majú len niekoľkí organisti.Ostatní sú väčšinou absolventmi Diecéznych organovýchškôl alebo tzv. autodidakti. Zdá sa, že hodinyv organovej škole v rozsahu jedného dňa v týždni súpre kandidátov bez hudobného vzdelania primálo. Každodennáprax ukazuje, že mnohí organisti, ktorí poprizamestnaní hrajú aj v kostole, nepoznajú zásady správnehospevu, nikdy nepočuli o hlasovej výchove, o intonáciiatď. Mnohí organisti končia svoje hudobné vzdelávaniezískaním diplomu o ukončení diecéznej organovejškoly. Pre veľkú časť organistov je práca v kostole lendodatočným zamestnaním. Všetko to má dopad na nízkuúroveň hudobného umenia. Aby sme sa tomu vyhli,nutná je stála hudobná formácia organistov. Bolo by optimálne,keby prebiehala na dvoch základných rovinách:praktickej a teoretickej. Praktická časť by mala zahŕňaťzdokonaľovanie hudobných zručností, prinajmenšomv oblasti hudobno-liturgickej praxe, vo vedení zborua v oblasti spoznávania nového liturgického repertoáru.Teoretická časť by mala slúžiť na doplnenie nutných vedomostíz liturgiky, liturgickej hudby, organológie a organovejliteratúry. Zdá sa, že takéto minimum by mohlopomôcť zvýšiť hudobné kvalifikácie organistu.Všetky uvedené problémy týkajúce sa organistu saúzko spájajú s jeho dôležitou úlohou počas každej liturgickejcelebrácie. Organista sa nemôže len z času na časvenovať hre na organe v kostole. Smelo možno zopakovaťslová I. Pawlaka: „Funkcia organistu nie je len zamestnaním,ale aj povolaním, ktoré má znaky charizmya milosti“. 76 Aby to tak naozaj bolo, musí si byť organistavedomý svojej misie a zodpovednosti.75Poznámka prekladateľa.76Pawlak. Nowe spojrzenie, s. 188.Uzavierka ďalšieho čísla(AT 2/2008) je15. 4. 2008Prosíme všetkých prispievateľov,aby svoje príspevky zasielaliv elektronickej formes RESUMÉ, NADPISOM a KĽÚČOVÝMI SLOVAMIv slovenskom a anglickom jazyku

ADORAMUS TE 1/200816 LITURGICKÁ HUDBAKURZ PRE ORGANISTOV A KANTOROVV DŇOCH 6.-12. júla 2008Organizátor: Katedra hudbyPedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v RužomberkuV dňoch 6.-12. júla 2008 sa v Exercičnom dome v Terchovej uskutoční kurz pre chrámovýchorganistov a kantorov.Podobne ako v minulom roku, ponúkame tieto špecializácie:1. hra na organe – rozdelená bude na tri skupiny:a) základy organovej hry pre začiatočníkovb) liturgická hra (JKS, LS)c) organová literatúra2. dirigovanie zboru3. gregoriánsky chorál.Okrem týchto špecializácií chceme vytvoriť z účastníkov kurzu spevácky zbor, ktorý budeúčinkovať na liturgických sláveniach – každodenných svätých omšiach, ranných chválacha vešperách. Zbor bude slúžiť aj ako cvičné teleso pre tých, ktorí si vyberú špecializáciu„dirigovanie zboru“. Ponúkame tiež individuálnu hlasovú výchovu. Po večeroch budúprebiehať tematické prednášky so zameraním na liturgickú hudbu a hudobnú teóriu. V súvislostiso zabezpečením kurzu, prosíme záujemcov, aby si vybrali iba jednu z uvedenýchšpecializácií. Hlasovej výchovy sa môžu zúčastniť všetci účastníci kurzu. Aby sme mohlivybrať vhodný zborový repertoár, prosíme, aby ste uviedli aj hlasové zadelenie (soprán,alt, tenor, bas).Poplatky účastníka za kurz:účastnícky poplatok 1200,- Skstravné 200,- Sk/deňubytovanie 160,- Sk/nocKontaktná adresa:Katedra hudbyPedagogická fakulta KUNám. A. Hlinku 56/1034 01 Ružomberoktel.: 044/4320961; fax: 044/4320960mail: zahradnikova@fedu.ku.skalebo adamko@fedu.ku.skPrihlášky posielajtedo 16. 6. 2008na uvedenú dresu.Formulár prihláškyje na obálke časopisu

NOTOVÁ PRÍLOHAADORAMUS TE 1/2008172. Aká láska, Bože, aká to viera!Vidieť v tom Dieťati Vykupiteľa.Daj veriť, Bože môj, v to Dieťa ako on, -Jozef, keď v maštali mu ustiela.3. Dať ruky, dať srdce, tak ako Jozef,Pánovi do služieb, - dať ako obeť.Pre lásku na zemi, v tajomnom spojení,Daj, Bože, byť s Tebou a Ty s nami.4. Keď nám trápi dušu úzkosť a úžas:čo bude s nami a čo bude po nás?!Jozef, muž statočný, chráň lásku na zemi,kým sa v deň posledný nenaplní.5. Keď sa biedny človek bezmocným stáva,do dlaní sa kloní boľavá hlava.Jozef, muž statočný, keď prídu také dni,vezmi každého z nás do ochrany.

ADORAMUS TE 1/200818 NOTOVÁ PRÍLOHA

NOTOVÁ PRÍLOHAADORAMUS TE 1/200819Tu vložiť notyPDFMiserere

ADORAMUS TE 1/200820 NOTOVÁ PRÍLOHA

NOTOVÁ PRÍLOHAADORAMUS TE 1/200821

ADORAMUS TE 1/200822 NOTOVÁ PRÍLOHATu vložiť notyPDFAlleluja, lauset gloria

NOTOVÁ PRÍLOHAADORAMUS TE 1/200823Tu vložiť notyPDFAlleluja, lauset gloria

ADORAMUS TE 1/200824 NOTOVÁ PRÍLOHATu vložiť notyPDFCantate Domino

LITURGICKÁ HUDBAADORAMUS TE 1/200825FLORENTSKÝ KONCIL A LITURGICKÁ HUDBAANNA HLAVAČOVÁFlorentský koncil (1439), ktorého hlavným cieľombolo zjednotenie kresťanov Východu a Západu, odobrilpoužívanie kvaseného a nekvaseného chleba, i krédov dvoch formuláciách. Potvrdil platnosť byzantskej arímskej liturgie, no vo veci „kríženia obradov“ bol veľmiopatrný. K opatrnosti nepochybne viedli aj rečnícke figúrygréckeho orátora Marka Efezského, namierené protiFlorentskej únii – používal výrazy ako kentaurus bájnejúnie, gréko-latínci. Preto mali predstavitelia Východupri slávnostnom vyhlásení únie účasť len na obradnommytí rúk, ak, pravdaže, nehovoríme o liturgickom prednesea čítaní buly únie – kedy grécky opát a biskup Bessarion(neskorší „kardinál Byzancia“) čítal grécky text akardinál Cesarini latinský text.Dokonca aj povolenie k samostatnému slúženiu východnejliturgie Gréci získali len s námahou. Hoci bol osúhlas so slúžením byzantskej liturgie vo Florencii a oúčasť na nej žiadať Izidor, ktorému bol pápež naklonený,jej uskutočnenie sa stále odkladalo: prvú byzantskúliturgiu slúžili Gréci až po koncile – navyše nie vo Florencii,ale až v Benátkach. Popri správe o nevôli cisára ktakejto rezervovanosti, dochovala sa aj správa o jeho úsilíaktívne zapojiť do tejto liturgie tých, čo úniu prijali sváhaním a tak ich na nej zaangažovať.Počas koncilu bol liturgický priestor pre Grékov otvorenýpredovšetkým v hudbe. V slávnostnej liturgii pripríležitosti vyhlásenia únie mali Gréci aj početné samostatnéhudobné vstupy. Boli to predovšetkým tradičnébyzantské liturgické spevy. Vieme, že pri vyhlásení Florentskejúnie spev gréckeho hymnu začínal metropolitaruských zemí a Litvy – Izidor. Aký to bol hymnus?Zachovala sa aj kompozícia, napísaná k tejto príležitosti– slávnostný Hymnus pre Florentský koncil. Monodickámelodická linka sa riadi textom a burdon mužskýchhlasov drží pod celou kompozíciou hlboký spodný tón– vyjadruje jednotu v hĺbke.Pozoruhodný je už samotný text skladby:„S vierou si uctíme ctihodný svätý koncilktorý sa zišiel vo Florencii,aby pracoval na zjednotenícirkví nešťastne rozdelených.Nech sa splnia slová Pánačo riekol Petrovi dávno,keď sa obrátiš, Peter, posilňuj svojich bratovprosil som, aby si vždy mal dosť viery.

ADORAMUS TE 1/200826 LITURGICKÁ HUDBADnes, rímsky biskup, slávny Eugenios,muž pevnej viery, nás zvolávado Florencie, posilňuje a vedie k viereplniac slová Spasiteľa.Spojení vierou pozdravme Pannua Bohorodičku: Ty si zázračne spojilanezlučiteľné, božské s ľudským,priveď k pokoju cirkvi, čo sa tu teraz zišli.“Ak je správny predpokladanýdátum skladateľovhonarodenia(c. 1429?), Izidor muselspievať iný hymnus aPlousiadenos napísalkánon pre Florentskýkoncil (1439) až dodatočne,keďže v časekoncilu mal len okolodesať rokov. Literatúrauvádza, že hymnusvznikol po smrti pápežaMikuláša V. (1455),kedy Plousiadenos –teologicky erudovanýskladateľ a neskoršíbiskup – napísal aj teologickéa historickédiela: Obrana Florentskéhokoncilu a Synaxársvätého ekumenickéhokoncilu. V Synaxárikrátko vyrozprávalhistóriu Florentskéhokoncilu – vychádzalpritom z gréckej PracticaDositea od Doroteaz Mytilény, ktorý patrilku kľúčovým účastníkomudalosti.„Florentský koncil ho v tom čase inšpiroval aj k napísaniuliturgického spevu v deviatich ódach, kánon ôsmehoKoncilu, ktorý sa konal vo Florencii.“ 1Hoci sú na hudobnej nahrávke a v booklete k nej 2 lenvyššie citované štyri slohy, ich výpovedná hodnota jeveľká: rozdelenie autor vidí ako tragické nedorozumenie,uznáva nástupníctvo pápeža na Petrov stolec – alecez Petrovu skúsenosť mu pripomína aj potrebu obráteniasa! Vidí aj, že riešenie nie je v ľudských silách a tak nazáver zveruje zjednotenie Bohorodičke, čím pripomína1„Le concile de Florence lui a inspiré aussi vers la męme époque,un cantique liturgique en neuf odes, le canon du huitičme Concile,tenu ŕ Florence.“ MANOUSSAKAS, M.: Recherches sur la vie deJean Plousiadénos (Joseph de Méthone) (1429?-1500). Revue desÉtudes byzantines. Tome XVII. Institut Français d´études byzantines.CNRS. Paris. 1959. p. 31.2Την σεβασμιον ταυτην και αγιαν συνοδον. Canon for the councilof Florence. In: Fragments by Theatre of Voices and PaulHilliers. CD booklet. Harmonia Mundi. Los Angeles, 2002.predošlé dejiny cirkvi a dogmu, že Kristus je pravý Boha pravý človek.Samotný text javí črty synchrónie s koncilom (priveď kpokoju cirkvi, čo sa tu teraz zišli), a tak by sme nemuseli vylúčiť,že vznikol – ba azda bol aj nejako zhudobnený – užpočas koncilu. Aj ak Plousiadenos napísal svoj hymnusneskôr, mohol to urobiť na jestvujúci text. Osobne sa prikláňamk tejto domnienke. Samozrejme, pre dodatočnúkompozíciu treba nájsť dôvod.Podobné dodatočnékompozície savšak v tom čase vyskytovali.Príkladomje Duffayov štvorhlasnýmotet Vassilisa ergogrande z r. 1433: oslavujesvadbu TomášaPaleológa s latínskouprinceznou CléopheMalatesta, ktorá sa konalar. 1419. V čase objednaniaskladby bolprinc už mŕtvy, zomrelkrátko po svadbe.3Pravdaže, Duffayobyčajne reagovalna liturgické potrebya objednávky – spomeňmejeho vrúcnyhymnus na mier Supremumest, kde sú alúziena pápeža Eugenaa cisára Žigmundaalebo skladbu Ecclesiaemilitantis, ktorá jechválou pápeža Eugena.V súvislosti s Florenciouje dôležitéaj Duffayove veľkéštvorhlasné moteto Nuper rosarum flores, napísané prekonsekráciu dómu Santa Maria del Fiore, ktorá sa konala24. marca 1436: skladba obsahuje alúzie na konkrétnyliturgický priestor (grandis templum machinae) a svätiteľa(Eugenius Florentiae). Aj táto skladba je zakončenámodlitbou k Panne. Jej hudobnú stránku charakterizujeopis „allégre et suave style du faux bourdon, tubae et fides“4– v ktorom sa dychové a sláčikové nástroje striedaliFreska v Kaplnke troch kráľov v Medicejskom paláci, ktorá znázorňuje cestu mnohýchumelcov na koncil do Florencie. Rodina Medici organizovala toto stretnutie a financovalacestovné náklady týchto umelcov.s ľudskými hlasmi.Zdá sa, že Duffay v pápežských službách v koncilovomroku nebol, inak by sme určite mali aj skladby venovanéudalosti Florentského koncilu. To však neznamená,že ho dejinná a kultúrna udalosť, ako bol koncil,nezachytila. A nemusel to byť len styk so živou hudbou– veď grécke hudobné manuskripty boli základom Mediciovskejknižnice Laurentiany, ktorá vznikla krátko pokoncile.3BORREN, van den CH.: G. Duffay. Bruxelles, 1926. s. 167.4BORREN, van den CH.: G. Duffay. Bruxelles, 1926. s. 177.

LITURGICKÁ HUDBAAle vráťme sa k princípu dodatočnej kompozície.V prípade Duffayovej skladby mala táto osláviť a zvečniťtragicky krátky sobáš byzantského princa a latínskejprinceznej, ktorý bol (ako ďalšie dynastické sobáše) obrazomspojenia dvoch svetov – Východu a Západu.Plousiadenov hymnus je venovaný Florentskej únii– teda nie symbolickému, lež doslovnému spojeniu byzantskeja latinskej cirkvi. Ak nie je príležitostnou kompozíciou,ale dielom vytvoreným post occasionem, ponúkajúsa ďalšie analógie s predošlým príkladom.Skladba vznikla v čase Plousiadenových obrannýchteologických diel ako súčasť jeho integrálneho uniatskéhopostoja. Program skladby – ako vidno z textu – sa nesiev slávnostnom tóne. No nemá v sebe nič triumfalistické,naopak – program skladby má otvorený koniec, nádejvkladá do vrúcnej invokácie Bohorodičky. Znamenáto, že za úniu sa po páde Konštantinopolu bolo opätovnetreba zasadzovať. A Plousiadenov hymnus bol argumentomv tomto zápase. Bol argumentom jedinečnej povahy– keďže nie je polemikou, ale modlitbou. Môžemesa domnievať, že ak hymnus zaznel v byzantskom chráme,znamenalo to, že jeho klérus – a tak aj chrámové spoločenstvo– sa profilovali ako uniatské.Hoci Simeon Suzdaľský nazýva vo svojom Rozprávanío ôsmom koncile latinskom, o zvrhnutí ľstivého Izidora apostavení metropolitov v ruskej zemi hudbu Latíncov „bohomrzkou“,zavrhujúc bubny, trúby a organy ako i tanecrúk a nôh a ďalšie hry „imiže besom radosť byvajet“ 5 , jehonázor je v koncilovom kontexte celkom izolovaný, a nemožnosa domnievať, že by hovoril za byzantskú kultúru.Zaujímavé je, že Simeonov spis, ktorý podľa obsahutreba datovať až do obdobia po páde Konštantinopolu,formuluje svoj súd tak všeobecne. Na rozdiel od divadlatotiž počas koncilu v otázke liturgickej hudby nebolo nijakýchpolemík z gréckej strany. 6Aj keď na obrazovú a vizuálnu kultúru hľadia už Východa Západ odlišne (a to sa prehĺbi v neskorších storočiach),ich sluch je ešte podobný a stretáme sa tu soschopnosťou vnímania krásy v jej odlišných prejavoch.Samo vnímanie tu ešte nepredstavuje problém – ten saz odlišnosti len vyrába, aby sa mohol pridať ďalší argumentk zoznamom hriechov tých druhých.V 15. storočí sú Západ a Východ vo sfére hudby eštev komúniu. Na Vianoce 1498 spieva v pápežom slúženejliturgii Evanjelium v gréčtine ako je zvykom ten istýskladateľ – kantor Plousiadenos. Koniec Konštantinopolu(1453) oplakáva Duffay v Quatro lamentationes di Constantinopoli,čo je – okrem ľudskej a kresťanskej solidarity– aj výrazom vzťahu hudobníka k byzantskej kultúre.A aby sme Východ neredukovali na Grékov, uveďmenázor ruského autora, ktorý nadšene opisuje divadelnémystériá Zvestovanie Pána a Nanebovstúpenie – v súvislostis čím používa výraz „dušu pohýnajúce videnie“. 7 Au-5www.krotov.info/acts/15/2/8_sobor.htm6VENTRONE, P.: Le Rappresentazioni del 1439. In: Vitti, P. Ed.: Firenze e il Concilio del 1439. Firenze, 1994, s. 433-4.7Sacrae Representationes Florentiae Actae. Videnija. In: Hofmann,G. Ed.: Acta Slavica Concilii Florentini. Narrationes etDocumenta. Concilium Florentinum Documenta et Scriptores.Tomus XI. Pontificium Institutum Orientalium Studiorum.Roma, 1951, s. 112-124.ADORAMUS TE 1/200827tor nezaznamenáva len videné, ale aj zvuk – hovorí o dialógoch,ale aj o rachote pyrotechnického stroja... O samotnejhudobnej zložke nepíše autor veľa, ale nájdeme uneho výrazy (ticho si spieva, hudba tíchne, pokorný hlas, mohutnýzvuk), z ktorých vyplýva, že vokálno-inštrumentálnahudba bola integrálnou súčasťou spomenutých predstavení.8Čo sa týka hudby, jednoznačným pozitívom nebollen čas koncilu, ale aj dlhý dozvuk tejto skúsenosti. PrítomnosťGrékov na koncile znamenala priestor pre vzájomnéspoznávanie sa byzantskej a rímskej hudobnej tradície– vzájomné počúvanie sa. Na úrovni hudby bolamožná jednota v rôznosti.Je príznačné, že hudobná terminológia sa preniesla ajdo teologickej debaty. Závažným argumentom pre úniua obnovenie komúnia kresťanov Východu a Západu bolsúzvuk (symfónia) latinskych a gréckych svätcov, s ktorýmichceli byť v súzvuku aj byzantská a rímska cirkev. Súzvuksvätcov – ich rozličné verbálne formulovanie kresťanskéhoučenia – garantoval súzvuk cirkvi na zemi i nanebi, komúnio živých i zosnulých, a tak aj vzájomné komúnioVýchodu a Západu.Už celé veky kresťanstvo hľadá toto komúnio. A eštedlhšie človek hľadá spôsob rozhovoru, komunikácies Bohom – pomáha si pritom jestvujúcimi formami. Jednýmz výrazov tohto hľadania – a nachádzania – je aj liturgickáhudba. Preto tak ako v 15. storočí – v čase Florentskéhokoncilu – tak i dnes rozvíjanie vlastnej hudobnejtradície a otvorenosť pre vekmi dýchajúcu krásu byzantskejliturgickej hudby pomáha nadviazať komúnio– aby sme mohli rôznosť ciest prežívať v láske, jednote.8Opisy predstavení existujú vo viacerých variantoch, ktorévznikli odpismi. Jeden z nich, preložený do súčasnej ruštinyChoženije Avraamija Suzdaľskogo na vosmoj soubor s mitropolitomIsidorom, končí slovami o nezabudnuteľnom zážitku a je datovaný11. novembrom 1509, teda sedemdesiat rokov po koncile.www.old-rus.narod.ru/07.html

ADORAMUS TE 1/200828 LITURGICKÁ HUDBAVyužitie piesne Jednotného katolíckeho spevníka č. 293„Veľkú milosť udeľuješ“ v novom liturgickom spevníkuJaroslava GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ1„Hudobná tradícia všeobecnej Cirkvi je pokladom neoceniteľnejhodnoty, čo vyniká nad všetky ostatné umelecké prejavynajmä preto, že posvätný spev, ktorý sa viaže na slová,je potrebnou, neodlučiteľnou časťou slávnostnej liturgie. (...)Cirkevná hudba bude teda tým posvätnejšia, čím užšie budespätá s liturgickým úkonom, či už tým, že robí modlitbu lahodnejšou,alebo že napomáha jednomyseľnosť, alebo že dodávaposvätným obradom slávnostnejší ráz. (...)“ 2 Koncil podporujeľudový náboženský spev, ktorý má potrebné kvality,teda spev, ktorého text je v súlade s katolíckym učením(čerpá zo Svätého písma a z liturgických prameňov),aby hudba podporila oslavu Boha a posvätenie veriacich.V úvodnej časti Jednotného katolíckeho spevníka (ďalej JKS)autor MIKULÁŠ SCHNEIDER-TRNAVSKÝ zdôrazňuje, že predovšetkýmsnaha zbaviť cirkevnú hudbu nevhodnýchpiesní a tendencia oživiť krásne piesne starého domácehopôvodu boli motívom pre vznik JKS.Stála a pomerne vysoká obľúbenosť ľudových duchovnýchpiesní z Jednotného katolíckeho spevníka najmäu staršej generácie veriacich svedčí o hodnotách, ktoréJednotný katolícky spevník ponúka. Chrámový spev u násstojí na troch vyhranených hudobných štýloch: klasicko-romantickýštýl duchovnej piesne (JKS), gospelovýštýl novej duchovnej piesne (tzv. mládežníckej) a slovakizovanápodoba gregoriánskeho spevu (zvolania, spevykňaza). Hoci súčasnosť prináša do liturgie nové hudobnéformy a väčšina veriacich je otvorená viacerýmspôsobom prejavu v jednej omši, prvé miesto u väčšinyslovenských veriacich patrí tradičnej kancionálovej piesni,čo má svoje historické opodstatnenie. 3 Sú však piesneJKS – napriek ich neodvolateľnej hudobnej kvalite –vhodné i po stránke textovej v duchu obnovenej liturgie?Ponúkneme analýzu textu vybranej piesne „Veľkú milosťudeľuješ“ (JKS č. 293) z kapitoly „K Najsvätejšej Sviatostioltárnej“, vhodnú ako spev na prijímanie. Pri všetkejkráse týchto piesní totiž často mnohí cítia, že po textovejstránke už nevedia osloviť svojim obsahom hlavnemladšiu generáciu. Text liturgických piesní – a tedai analyzovanej piesne „Veľkú milosť udeľuješ“ – vyžaduje,aby sa zmysel a vlastná povaha každej liturgickej časti(...) riadne zachovali 4 . Ak je teda pieseň určená ako spevna prijímanie, mala by svojím obsahom vyjadrovať spiritualitucommunia.1Štúdia je súčasťou riešenia výskumného problému Ministerstvaškolstva SR KEGA č. 3/5251/07 Inovatívne hudobno-edukačnémodely akcentujúce etnopedagogické a muzikoterapeutické prístupyv ďalšom vzdelávaní učiteľov hudby.2DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, konšt. Sacrosanctum Concilium,hl. VI, čl. 112ac, 118. Trnava : SSV, 1993.3Bližšie PODPERA, R.(ed.): Hudba v súčasnej liturgii. Edicia MusicologicaSlovaca et Europaea, XXIV. Bratislava : Ústav hudobnejvedy SAV, 2006, s. 197-212.4Porovnaj DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, inštrukcia Musicam Sacram,čl. 6. Rím, 1967.Spev communio, čiže spev znejúci počas svätého prijímania,ktorý sa začína už prijímaním kňaza, má predovšetkýmvyjadriť jednotu zhromaždených prijímajúcichaj jednotou spevu. Všeobecné smernice Rímskeho misálastanovujú, že „tento spev má (...) prejaviť radosť srdcaa urobiť bratskejším sprievod k prijímaniu Kristovhotela.“ Ako text môže byť vhodná antifóna z Graduale Romanumalebo Graduale Simplex, resp. podľa tematickejpríbuznosti so spiritualitou konkrétneho slávenia inývhodný text. Spevy Communio majú vždy vzťah k Eucharistii,mala by sa zdôrazňovať skutočnosť, že Slovosa mysticky stáva Telom. Spev má vyjadrovať odpoveďa vďačnosť za počuté Slovo, ktoré sa stáva Telom a veriaciho za spievaného sprievodu prijímajú.Communio (jednota) s Kristom obsahuje rozmer: 5– antropologický – Omša je súčasne a neoddeliteľneobetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža a posvätnouhostinou účasti (communio) na Pánovom telea jeho krvi. Počas poslednej večere zanechal Kristus apoštolomdvojaký testament: Eucharistiu – sviatosť svojhoTela a Krvi a nové prikázanie: „Aby ste sa aj vy vzájomnemilovali, ako som ja miloval vás.“ (Jn 13, 34). Tieto dva atribútynemožno od seba oddeľovať. Sv. prijímanie nemôžebyť chápané ako prejav individuálnej zbožnosti bez spojenias láskou k blížnym, bez pocitu spoločenstva.– ekleziálny – Eucharistia je znakom jednoty, nielenzmierenia veriacich s Kristom, ale celej Cirkvi. Akoz mnohých zŕn vznikol jeden chlieb, tak aj veriaci sa skrzeKrista stávajú jedným Telom – Cirkvou. Nemožno saspojiť s eucharistickým Kristom bez spojenia sa s Jehomystickým Telom – Cirkvou. Všetci, ktorí požívajú toisté Pánovo Telo, stávajú sa jednotou.– spoločenský – „Communio cum Christo et inter nos“[spoločenstvo s Kristom a medzi nami] je ovocím prijatiaEucharistie. Eucharistia sa musí stať putom lásky s Kristoma so všetkými ľuďmi, nakoľko vzbudzuje rast láskyslúžiacej dobru.– kristocentrický – Slávenie eucharistickej obety je celézamerané na dôverné zjednotenie veriacich s Kristomprostredníctvom svätého prijímania (communio). Prijímaťznamená prijať samého Krista, ktorý sa obetovalza nás. 6– teocentrický a trinitárny – zjednocovaním s Kristomsa má veriaci v jeho mene obrátiť na Boha Otca v DuchuSvätom.Eucharistia je srdcom a vrcholom života Cirkvi,lebo v nej Kristus pridružuje svoju Cirkev a všetkýchjej členov k svojej obete chvály a vzdávania vďaky,ktorú raz navždy priniesol na kríži svojmu Otcovi.5KONEČNÝ, A.: Liturgický zmysel omšových spevov. Košice : Liturgickýinštitút Jána Jaloveckého, 2000, 273 s.6KKC, čl. 1382.

LITURGICKÁ HUDBAProstredníctvom tejto obety vylieva milosti spásy nasvoje telo, ktorým je Cirkev. 7MIKULÁŠ SCHNEIDER-TRNAVSKÝ pri zostavovaní JKS čerpalz rôznych slovenských spevníkov, zo spevníka Cantuscatholici a novších skladieb slovenských skladateľov.Pieseň „Veľkú milosť udeľuješ“ (JKS č. 293) bola prebratáa upravená od Dr. VOJTECHA WICKA (*1873), kanonika, historika,autora monografie o košickom Dóme sv. Alžbety,zostavovateľa spevníkov, pôsobiaceho v Košiciach. Autorsa v ňom snažil ponechať starú hudobnú rétoriku, alemuzikálnu reč upravil tak, aby jej každý dobre rozumel.Text piesne používa gramatický rým, známy najmäzo staršej poézie, žiaľ, z dnešného hľadiska považovanýza najmenej umelecký.Má tri slohy, z ktorých prvá je zameraná teocentrickya kristocentricky, uvedomujúc si veľký nezaslúžený darBoha. Je dialógom s Bohom Otcom, od ktorého sa priamoobracia na Boha Syna – stotožňujúc ich v dialogickejpodobe a uvedomujúc si ich jednotu. Je teda modlitbou.Z hľadiska liturgického spĺňa najvýraznejšie kritériumcommuniovej spirituality, nakoľko sa v nej prejavuje ajteológia milosti – aktívna vydanosť človeka a uvedomovaniesi Božej iniciatívy.Druhá sloha je skôr vyjadrením dogmatických právdo skutočnej, reálnej a podstatnej premene Eucharistiea o pravom Bohu a pravom človeku v jednej osobe (SymbolumNicaenum) a spásonosnej obeti a jej význame.Z dialogickej formy autor prechádza na rečnícku,v závere ide skôr o deklamačné zvolanie, typicképre afektívne nabitú výpoveď.V tretej slohe je adresátom sám spievajúci,resp. zhromaždenie, pred ktorým sa zaväzujevykonať konkrétnu odpoveď na Božiu výzvusvojimi skutkami. Text teda zodpovedá liturgickýmpožiadavkám vyjadriť odpoveď a vďaku za prijatéSlovo.V danej piesni absentuje rozmer spoločenskýa explicitne nie je prítomný ani rozmer ekleziálny.Text sa priamo nedotýka jednoty tvoriacej sa skrzeKrista s inými veriacimi. Text je skôr vlastnou vnútornouvýpoveďou, dostatočne intímnou na jednejstrane – keďže spievajúci sa textom verejne priznávak Bohu, na strane druhej i dostatočne všeobecnou,keďže ho môžu spievať všetci.Z hľadiska rýmu je v piesni využitá osemveršovástrofa s rôznymi variantmi rýmového vzorca,tzv. stanza (stanca), ale obmenená vo forme oktávy(ottava rima) – abababcc. Čo sa týka umeleckéhoobsahu, je pre dnešnú generáciu ťažšie prijímanýrétorický obsah, gramatické (umelo vytvorené)rýmy a atypický slovosled s archaickými výrazmi.Čo teda urobiť, aby spev piesne zjednotil liturgickéspoločenstvo spoločným spevom – prístupnýmpre dnešnú dobu, teologicky správnym a duchovnehodnotným?ADORAMUS TE 1/200829Zdá sa, že len precítením a hlbokým preniknutím pomocouspevu do niektorých textov JKS, má veriaci možnosťvnímať tajomstvá spásy osobnejšie. Archaická rečmôže byť mladšiemu účastníkovi liturgie pomerne cudzia,ale ak vnikne do spevu a upriami sa na tajomstvásprítomňované v liturgii, spomínaný pátos a kvietizmus(typické pre dobu SCHNEIDRA-TRNAVSKÉHO) môžu byť vnímanéako druhoradé. Texty zachytávajú reálny životkresťana, ktorý je sám slabý, hriešny, ale súčasne uchovávajústretnutie s duchovným a posvätným. Spásonosnápravda je v textoch JKS vyjadrená poeticky, v rétorickomštýle danej doby a v duchu tamojšieho estetickéhoideálu. Mystagógia textu analyzovanej piesne JKS spočívav ľudovom a zároveň teologickom vysvetľovaní tajomstievspásy a odpovede človeka na ne.Hodnoty slovenského národa, akcentované v historickoma sociálnom vývoji, prenikajú do ľudových náboženskýchpiesní a patrične sa podieľajú na celkovejobsahovej náplni a štýlotvorbe. Najmä v tretej slohe prítomnépoetické stvárnenie ľudského zápasu medzi voľbouhriechu a milosti vychádza z dobových estetickýchpostojov (napr. výrazná expresivita, ráznosť a odhodlanosť,dualistická dialektika), pre duchovnú hĺbku môžebyť spomínaný text JKS považovaný za univerzálnya nadčasový, korešpondujúci aj s pokoncilovou teológioua požiadavkami na spiritualitu communia. V tabuľkeč. 1 sú prezentované možné paralely textu JKS č. 293s výkladom spirituality communia v textoch KatechizmuKatolíckej cirkvi vzhľadom na ich liturgickú aktuálnosť.7KKC, čl. 1407.

ADORAMUS TE 1/200830 LITURGICKÁ HUDBATabuľka č. 1: Textová analýza piesne JKS 2931.Veľkú milosť udeľuješ,Bože, nehodnému,veľkú lásku prejavuješrýmabaDialóg s Bohom Otcom milosrdenstva, Synom Spasiteľom.Aktivita je na Božej strane.Eucharistia je pamiatkou Pánovej Veľkej noci a našou účasťou na oltárnej obete smenaplnení všetkým nebeským požehnaním a milosťou, Eucharistia je aj anticipovanímnebeskej slávy.Môcť odpovedať na výzvu zjednocovania sa, znamená pripraviť sa na túto veľkú a svätúchvíľu.Pred nesmiernou veľkosťou tejto sviatosti môže veriaci iba pokorne a s vrúcnou vierouopakovať stotníkove slová: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, alepovedz iba slovo a duša mi ozdravie.“Rozšírenie prvého verša, znásobenie Božích slobodne darovaných darov v protikladek ľudskej hriešnosti.človeku hriešnemu,bPrijímanie nás odlučuje od hriechu. Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „jeobetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov“.keď mi sväté telo dávaš, c Pán sa na nás obracia s naliehavou výzvou, aby sme ho prijímali vo sviatosti Eucharistie:drahou krvou ma napájaš, c„Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudetemať v sebe život“ (Jn 6,53).dušu moju prichystávaš c eschatologický rozmerk životu večnému.2.Pod spôsobom chleba, vínaBoh človek ukrytý,bxaEucharistia nás nemôže zjednotiť s Kristom bez toho, aby nás zároveň neočistila odhriechov, ktoré sme spáchali, a neuchránila pred budúcimi hriechmi.V jednej starodávnej modlitbe Cirkev s jasotom pozdravuje eucharistické tajomstvo:„Ó svätá hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávi sa pamiatka jeho umučenia, duša sanapĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.“Prechod medzi rozhovorom smerovaným k iným, ku Kristovi a k sebe.Utvrdzovanie sa vo viere.náznak dogmatickej pravdy – Eucharistia znamená prítomnosť Ježiša Krista, a toskutočne, reálne a podstatne v spôsoboch chleba a vína.Vďaka Kristovej sviatostnej prítomnosti pod každým z oboch spôsobov možno prijímanímiba pod spôsobom chleba prijať celé ovocie milosti Eucharistie.ty si pre mňa na kríži bol yAle plnšie zvýraznenie znaku svätého prijímania sa dosiahne prijímaním pod obojímspôsobom. V tejto forme sa totiž dokonalejšie prejavuje znak eucharistickej hostiny.“Takáto forma prijímania je bežná vo východných obradoch.ukrutne pribitý. a Kým predchádzajúci verš nesie faktický význam, tento nesie význam výrazový.Tejto veľkej velebnosti, c Odklon od kristocentrického zamerania k rétorizmu.Boha môjho vznešenosti, c Verejné vyznanie príslušnosti k Bohu.takej divnej láskavosti, c Uvedomovanie si tajomstva.spev nech znie večitý.aSpev na prijímanie prejde do eschatologického spevu Baránkovej hostiny. Jednota Cirkviputujúcej a oslávenej.3.Vnútorný dialóg so sebou – dôraz na konatívnu zložku osobnosti.Aktivita je na strane človeka ako odpoveď na božiu lásku.Zanechávam tohto sveta x Implicitne obsiahnutý nevyriešený antinomický konflikt tela a duše.klamlivé žiadosti, a Vedomý odklon od hriechu.Bohu sa už odovzdávam y Vydanosť – rozhodnutie dôvery a viery.v žiali i v radosti. a Integračný rozmer duchovného života.Pristúpiť chcem k tomu stolu,kde obživím dušu svoju,v smrti hriechu pozostalú,podľa jej žiadosti.cccaAktívne rozhodnutie sa prichádzať k miestu udeľovania veľkých milostí – cyklickýobsahový návrat k prvej strofe, ale z pozície odpovede na Božiu výzvu.Čo spôsobuje hmotný pokrm v našom telesnom živote, to obdivuhodným spôsobomuskutočňuje sväté prijímanie v našom duchovnom živote. Účasť na tele vzkriesenéhoKrista, tele „oživenom Duchom Svätým a oživujúcom“, zachováva, zveľaďuje a obnovuježivot milosti prijatý v krste.Tento rast kresťanského života sa potrebuje živiť eucharistickým prijímaním, chlebomnášho putovania, až do chvíle smrti, keď ho dostaneme ako viatikum („pokrm na cestu“).Očistené túžby duše smerujú k Bohu, teda k dobru a nie k zlu. Rozlišovanie vášnivostiv 2. verši a túžby ako hnutiu smerujúcemu k blaženosti.KKC1402 13851386139313841393 14021390139013921392

LITURGICKÁ HUDBAV príspevku sme sa zaoberali jazykovou stránkoui zastaralými výrazovými prostriedkami textov (rým,slovosled), ktoré môžu byť pre mladšieho veriaceho výraznouprekážkou pri speve, ale rovnako i obsahom,ktorý netratí na aktuálnosti ani po II. vatikánskom koncile.Vzhľadom na výsledky sociologických prieskumov8 možno konštatovať, že ľudia, ktorí prežívajú omšovúliturgiu, túžia po mystických momentoch. Hĺbkaa dotyk s tajomstvom vždy zostane podstatou sláveniaEucharistie. Presýtenosť hudbou v bežnom živote lákak objavovaniu textových foriem a hudobných prejavov,ktoré pomôžu sprítomniť Kristovo tajomstvo. Práve tátomystagogická služba textov spomínanej piesne môže byťinšpiratívna pri tvorbe nových textov chrámových piesnípre pripravovaný Liturgický spevník. Tým, že sa v Cirkviprehlbuje poznávanie tajomstiev spásy, presúva sa akcentu veriacich ľudí na iné dominanty, ako tomu bolov čase vzniku textov JKS. Napriek tomu, že tajomstvá liturgickéhoslávenia sa nemenia, vnímame, že sa menískúsenostné prežívanie týchto tajomstiev. Koncilová obnovaliturgického spevu v Cirkvi plne zjednocuje a podporujeúctu k tradícii a ľudovému náboženskému spevu,a súčasne ide v ústrety potrebám dneška.Použitá literatúraDRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Sacrosanctum Concilium, konštitúcia.Trnava : SSV, 1993.KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI. Trnava : SSV, 1998.KONEČNÝ, A.: Liturgický zmysel omšových spevov. Košice :Liturgický inštitút Jána Jaloveckého, 2000, 273 s.LEXMANN, J.: Liturgický spevník pre tretie tisícročie. Bratislava: Ústav hudobnej vedy SAV, 2000, 152 s.MLACEK, J.: K štylistike náboženskej komunikačnej sféry a k jazykusúčasnej duchovnej piesne. In: Studia AcademicaSlovaca, XXVII. Bratislava : Stimul, 1998, s. 102 – 117.MUSICAM SACRAM, inštrukcia Rady a posvätnej kongregácieobradov. Rím, 1967.PODPERA, R. (ed.): Hudba v súčasnej liturgii. Edicia MusicologicaSlovaca et Europaea, XXIV. Bratislava : Ústavhudobnej vedy SAV, 2006, s. 197-212.PODPERA, R.: Quo vadis musica. Premeny sociálnych funkciíhudby. Bratislava : VEDA, 2006, 176 s.ZELEIOVÁ, J. (ed.): Jednotný katolícky spevník a obnovená liturgia.Zborník z konferencie JEDNOTNÝ KATOLÍCKY SPEVNÍKV OBNOVENEJ LITURGII konanej v Ružomberku v dňoch22.-23. februára 2002. Ružomberok – Bratislava – Košice: KU v Ružomberku, ÚHV SAV, Liturgický inštitútJ. Jaloveckého, 2002, 205 s.8 Bližšie PODPERA, R.: Quo vadis musica. Premeny sociálnychfunkcií hudby. Bratislava : VEDA, 2006, 176 s.ADORAMUS TE 1/200831Organová tvorbaJána Levoslava BelluProces postupného vydávania Súborného diela skladateľaJána Levoslava Bellu trvá na Slovensku už vyše 10rokov. Začal v roku 1997, kedy bola Národným hudobnýmcentrom (dnešné Hudobné centrum) vydaná Komornáhudba pre sláčikové nástroje. V nasledujúcich dvochrokoch pribudli Skladby pre husle, violončelo (fagot, harmónium)s klavírnym sprievodom (1998) a Skladby pre klavír(1999). V rokoch 2001 - 2005 boli publikované diela:Sláčikové kvinteto d mol (2001), Nokturno pre sláčikové kvartetog mol (2002), Sláčikové kvarteto B dur (2003), Sláčikovékvarteto c mol (2004) a Sláčikové kvarteto e mol v uhorskomštýle (2005). Poslednou doteraz vydanou časťou Súbornéhodiela sú Skladby pre organ 1 z roku 2006. Editorskysa na príprave publikácie podieľali Jana Lengová, MarekSpusta a Peter Zagar. Kniha obsahuje okrem už vydanýchskladieb Fantázie-sonáty d mol, Chorálovej trilógiea Fantázie pre moderný organ - Na cintoríne hrdinov 2 aj nepublikovanéTri skladby (F dur, b mol, D dur), ktorýchvznik a účel nie je celkom známy. Súčasťou vydania jei krátka Pieseň bez slov pre harmónium.Partitúry organových skladieb dopĺňa rozsiahla textováčasť knihy. Okrem detailnejšej formovej analýzyjednotlivých kompozícií a okolností ich vzniku taktiežobsahuje charakteristiku procesu formovania organovejtvorby Jána Levoslava Bellu zaradenú do historickéhokontextu. Súčasťou kritického vydania je revízna správamapujúca zachované rukopisy a pramene, podrobnýopis, či jednotlivé odchýlky medzi nimi. Dispozícia veľkéhoorgana evanjelického mestského farského kostolaSibiň uvedená v prílohe uzatvára obsah zbierky. Najvýstižnejšiezdôvodnenie aktivít spojených s vydávanímskladieb Jána Levoslava Bellu podáva Vladimír Godárv poslednej vete úvodu knihy: „Snahou súborného vy-1Predošlé vydania Organovej tvorby Jána Levoslava Bellu(1990, 1997) revidoval Ferdinand Klinda.2O propagáciu a prezentáciu organových skladieb Jána LevoslavaBellu sa okrem Ferdinanda Klindu pričinili viacerí slovenskíumelci Ján Vladimír Michalko, Vladimír Rusó, ImrichSzabó a Ján Valach.

ADORAMUS TE 1/200832 SPRAVODAJSTVOdania diela Jána Levoslava Bellu je predložiť jeho umeleckýodkaz najširšej hudbymilovnej verejnosti a zaplniťtak jedno z bielych miest hudobnej mapy strednej Európyi novodobých slovenských dejín.“V Hudobnom centre vyšli v tom istom roku Skladbypre organ aj na hudobnom CD nosiči. Nahrávanie organovýchskladieb Jána Levoslava Bellu sa uskutočnilovo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave. Ich interpretomje Ján Vladimír Michalko. Ako prvé zaznievajúuž spomínané Tri skladby v poradí D dur, F dur a b mol.Predpokladá sa, že boli komponované za účelom liturgickéhovyužitia ako organové predohry, či prelúdiá, nevylučujesa ani ich možné pedagogické využitie 3 . Fantázia- sonáta d mol predstavuje akési jadro nahrávky nielenz hľadiska dĺžky, ale predovšetkým z hľadiska výstavbyorganovej kompozície. Svojim špecifickým charakterompostavenom na dynamických, tempových kontrastoch,harmonických postupoch, či prelínaní foriem predstavujetypicky romantické dielo. V Chorálovej trilógii spracovalBella témy viacerých protestantských chorálov - Wernur den lieben Gott läßt walten, Aus tiefer Not schrei ichzu dir, Ein feste Burg ist unser Gott a Nun danket alleGot, ktoré odzrkadľujú skladateľove dobové pôsobeniev evanjelickom cirkevnom prostredí. Fantázia pre modernýorgan je pokladaná za poctu padlým obetiam v 1. svetovejvojne. Je v nej spracovaný chorál Christus, der ist meinLeben 4 . S týmto smútočným obsahom piesne korešpondujeaj názov diela Na cintoríne hrdinov. Na hudobnomnosiči sa okrem organových skladieb nachádza aj Missabrevis pre bas a organ. Ide o kompletnú šesť časťovúomšu (Kyrie, Gloria, Credo, Santcus, Benedictus a AgnusDei), v ktorej skladateľ výrazne skrátil časti Gloria a Credo.Sólo spieva Jozef Benci. Takmer hodinový hudobnýprogram CD zostavený z organových diel Jána LevoslavaBellu vytvára dostatočný priestor na ich „zvukovéspoznanie“. Textovápríloha Jany Lengovejpredstavuje kompaktnejšívýber informáciíz tlačenéhokritického notovéhovydania, ktorý komplexnedopĺňa obrazo organovej hudbeskladateľa.Kritické vydanieorganovej tvorbya hudobný nosič niesú určené len hudobným vedcom, odborníkom, či sólistom- interpretom organovej hudby, ale aj záujemcom oorganovú hudbu, o koncertné, liturgické, duchovné dielanachádzajúce sa v zachovanej slovenskej literatúre.3Porov.: Skladby pre organ - J. L. Bella (Súborné dielo séria Azväzok II). Bratislava : Hudobné centrum, 2006, s. 81.4Chorál Christus der ist mein Leben patrí k najznámejším pohrebnýmpiesňam nemecky hovoriacich kresťanov. Vznikol začiatkom17. storočia (1609). Za autora chorálovej melódie jepovažovaný Melchior Vulpius (?1570-1615). Podrobnejšie informácieo rozličných nemeckých (populárnych aj tradičných)piesňach (choráloch) ponúka napríklad pomerne rozsiahly internetovýarchív www.liederlexikon.deMožnosť konfrontácie notového materiálu a existujúcejnahrávky spolu s potrebnými historickými informáciamivytvára priestor na plastickejšie a názornejšie zoznámeniesa s dielom skladateľa Jána Levoslava Bellu.Juraj Valluš1. medzinárodný festivalgregoriánskeho chorálu –Bratislava 18. – 21. 10. 2007V dňoch 18. až 21. októbra sa v Bratislave uskutočnil1. medzinárodný festival gregoriánskeho chorálu. Hneďna úvod treba oceniť a vyzdvihnúť to, že sa vôbec takétopodujatie mohlo uskutočniť (a podľa dostupných správsa má takéto podujatie uskutočniť aj v tomto roku), žesa našiel tím ochotných ľudí, ktorý niečo také zorganizovala pripravil. Po novembri roku 1994, kedy bol gregoriánskychorál na Slovensku prvýkrát predstavený nazáklade semiologických a paleografických poznatkov (vobdobí komunizmu sa tejto problematike na Slovenskuvenoval jedine muzikológ Richard Rybarič, ale jeho bádaniaboli pre verejnosť a cirkev málo dostupné) vďakaprof. Johannesovi Berchmannsovi Göschlovi OSB, docentoviFranzovi Xaverovi Kainzbauerovi a v neposlednomrade Georgovi Béresovi, po minuloročnej konferencii ogregoriánskom choráli v Ružomberku, na ktorej prednášalimimo iných prof. Nino Albarosa a prof. CorneliusPouderoijen, bol tento festival tretím významným niekoľkodňovýmpodujatím za posledných 18 rokov v oblastigregoriánskeho chorálu na Slovensku (nepočítajúcrozličné krátkodobé kurzy, semináre, prednášky a hosťujúcepobyty významných vedcov).Na tomto festivale sa predstavilo niekoľko domácicha zahraničných schol. Festival bol koncipovaný do podobyliturgickej a koncertnej. Niektoré scholy (Gloria Dei– homo vivens, Svatomichalská Gregoriánská Schola) vystupovaliiba v rámci liturgie svätej omše, niektoré (hlavnezahraničné) sprevádzali aj liturgiu, ale okrem toho predstaviligregoriánsky chorál koncertným spôsobom.

SPRAVODAJSTVOADORAMUS TE 1/200833V rámci otváracieho koncertu vystúpila Schola GregorianaBratislavensis z Bratislavy pod vedením umeleckéhoriaditeľa festivalu Milana Kolenu. Táto schola predstavilarozličný repertoár gregoriánskeho chorálu, chýbalojej však nadšenie, prežívanie a vnútorný náboj. Gregoriánskychorál je rečou emócií, rečou Božieho slova.Ak je reč fádna, nezaujímavá, tak aj vyjadrenie Božíchmyšlienok je nezaujímavé. Ak sa k tomu pridá intonačnáneistota a falošné tóny sólistu, tak sa v niektorých prípadochmôže stať, že sa tento spev stáva bolestným anudným. Avšak nasledujúca Wiener Choralschola z Viednepod vedením Daniela Maira predstavila mariánskeofícium (ofícium je terminus technicus pre spevy, ktorésa používajú v liturgii svätej omše a liturgie hodín) aukázala presvedčivosť a hlavne výraz predneseného Božiehoslova. Je samozrejme otázkou, akým spôsobom trebanechať zaznieť krátke neumy, ktoré v prevedení tejtoscholy zneli neprirodzene krátko, ale celkový dojem bolveľmi dobrý a ukázal evidentný rozdiel v chápaní choráluoproti predchádzajúcej schole.V piatok 19. októbra sa v rámci koncertu predstavilitri scholy – Mulierum Schola gregoriana clamaverunt iusti zpoľskej Varšavy pod vedením Michala Slaweckeho, EnsembleSan Felice z talianskej Florencie pod vedením profesoraFederica Bardazziho a Grazer Choralschola z Grazupod vedením profesora Franza Karla Prassla.Každá z týchto schol predviedla zaujímavý a famóznyvýkon. Pri znalosti poľských schol autora tejto recenziea „nie-tradícií“ semiológe (spev podľa neumových znamienokje v poľskej proveniencii dodnes skôr odmietaný– známy je len v rámci interpretácie kvadratickej notácie– teda notácie neskorého stredoveku) bolo predstavenierozličných antifón adventného, vianočného, pôstneho aveľkonočného obdobia v podaní Varšavskej scholy niečímunikátnym. Ensemble San Felice predviedol okrem antifón8. nedele v liturgickom období „cez rok“, aj repertoár11.-12. storočia so zreteľom na raný dvojhlas (napr.trópus Terra tremuit). Pri poznaní a po predstavení profesoraBardazziho je samozrejmé, že sa táto schola venujeskôr neskorému obdobiu vzniku gregoriánskeho chorálua prelomu začiatku „hudobného chápania“. V každomprípade ale je to veľmi zaujímavé chápanie a konfrontácias hudbou vrcholného stredoveku. Grazer Choralschola,ktorá prišla tentoraz len v mužskom zloženípredstavila repertoár na tému Ecclesia – cirkev ako celéofícium svätej omše.Okrem týchto koncertov sa uskutočnil aj workshopna tému rytmickej a modálnej analýzy gregoriánskehochorálu v „La Sibilla del Reno“ od Hildegardy z Bingenu,ktorý viedol profesor Federico Bardazzi. Odhliadnucod problematického prekladu a neznalosti terminológie(workshop bol v anglickom jazyku, s gregoriánskou terminológiouprekladateľka „zápasila“) je otázne, či na prvomfestivale gregoriánskeho chorálu má byť predstavenéneskoré obdobie vzniku mystických textov a melódiía nie radšej obdobie karolínskej renesancie, súvis medzineumami a biblickým textom, resp. obdobie vzniku gregoriánskehochorálu, teda obdobie prevzatia rímskej liturgiedo franskej ríše, inými slovami obdobie politicko– cirkevného diania medzi pápežom Štefanom II. a panovníkomPipinom Krátkym.Na záver treba ešte raz vyzdvihnúť zámer, organizáciua ochotu predstaviť Slovensku tradíciu liturgickéhospevu rímskokatolíckej cirkvi. Pre poslucháča prináša takýtofestival možnosť zamyslieť sa a preniknúť do hĺbkybiblického textu a jeho podania. Je pozoruhodné, akýmspôsobom sa s biblickým textom vysporiada mentalita,povahové vlastnosti, vlastný duchovný život a ako je topodané v konkrétnom prevedení modliaceho sa človeka– interpreta. Z tohto hľadiska je jasne viditeľné ako pristupujeku gregoriánskemu chorálu vyštudovaný hudobníka ako človek, ktorý v ňom vidí duchovný života mystiku (na tomto mieste by som rád vyzdvihol spevygregoriánskej scholy Gloria Dei – homo vivens, ktorápri svätej omši ukázala úplne inú - mystickú „tvár“ chorálu).Samozrejme, že takýto festival má aj svoje chybičkykrásy (napr. pred každým spevom prečítaný text – azdapre budúcnosť by bolo dobré vydať brožúrku s latinskoslovenskýmitextami – , či dlhé predstavovanie dirigentova schol, resp. koncerty zborov, ktoré predstavili polyfóniu),napriek tomu však tento festival treba hodnotiťako veľké pozitívum a prínos.Martin Štrbák

34ADORAMUS TE 1/2008SPRAVODAJSTVO2. medzinárodný festivaladventnej a vianočnej hudbyBratislava 6. - 9. 12. 2007V dňoch 6.-9. decembra minulého roka sa konal v Bratislave2. Medzinárodný festival adventnej a vianočnejhudby. Zúčastnilo sa ho celkom 27 zborov z 15 krajín, celkove950 účastníkov. Hlavným organizátorom festivalubola Agentúra pre spevácke zbory v Bratislave pod umeleckýmvedením Mgr. Milana Kolenu, ArtD. Popri niekoľkýchkoncertných vystúpeniach v bratislavských kostoloch,centrom festivalu bola súťaž speváckych zborov,ktoré hodnotila odborná porota v zložení: Prof. MartaWierzbieniec, Pl. Prof. Andrea Angelini, I, Prof. BlankaJuhaňáková a Doc. Štefan Sedlický zo Slovenska s predsedomDoc. Mgr. Jánom Máriou Dobrodinským z Česka.Porota nemala ľahkú úlohu, lebo musela ohodnotiťbehom jedného dňa 25 zborov, zaradiť ich do kvalitatívnychpásiem (bronzového, strieborného, zlatého) prípadnezbory nebodovať alebo naopak určiť absolútneho víťazafestivalu, udeliť zvláštne ceny, (napr. za dramaturgiu,dirigentský výkon, hlasovú výchovu) a pod. Súťažilosa v 4 kategóriách: detské zbory, komorné zbory dospelých,zbory mladých (do 21 rokov) a veľké zbory dospelých.Porota síce hodnotila každú kategóriu osobitne,ale musela aj dbať na porovnávanie úrovne jednotlivýchkategórií medzi sebou tak, aby zachovala jednotné umelecképosudzovanie – čo pri veľkom počte súťažiacichnebolo vôbec jednoduché. (Celkové bodové hodnotenieaj zoznam udelení mimoriadnych cien je uvedené na závertohto článku.)Pokúsim sa teraz generálne zhodnotiť úroveň jednotlivýchzložiek umeleckého výkonu zborov v opísanýchkategóriách. Prvým kritériom pre výkon zboru spievajúcehobez sprievodu zostáva nepochybne čistota intonácie,t.j. tá globálna – či sa zbor „udrží“ v tónine, alebodetailná, t.j. či sa v jeho speve neobjavujú tóny mimo čistéhospievania v jednotlivých hlasoch (ľudovo povedané„falošné“). Treba povedať, že v obidvoch smeroch bolaúroveň súťažiacich zborov uspokojujúca, u niektorýchzborov dokonca veľmi dobrá, len v jednom prípade dosťslabá. Ďalším takým základným kritériom je asi kultúraspevu, teda dobré technické vedenie spevákov. Okrem„dobrého priemeru“ sme počuli aj veľmi dobré výkony,ale bolo tam aj niekoľko výkonov, kde túto vlastnosť porotcoviapostrádali.K tejto požiadavke sa nepochybne viaže kvalita základnéhonaštudovania. Žiaľ, v tomto smere sa vyskytoljeden - dva zbory, kde sa zdalo, že v jeho mužskej častispeváci jednoducho svoje party „nevedeli“. Ako ďalšiacharakteristika výkonu zboru sa mi javí štýlovosť prejavu.Pochopiteľne tým myslím predovšetkým pochopeniea kvalitu prednesu hudby, nám časovo vzdialenej,ale aj kvalitu reprodukcie ľudovej piesne alebo skladiebz oblasti spirituálov, gospelov, muzikálov a pod. Predovšetkým,myslím si, je potrebné si uvedomiť, že každáz týchto oblastí si vyžaduje svoj spôsob interpretácie.U ľudovej piesne zaznelo niekoľko veľmi pekných vystúpení,menej spokojní môžeme byť s ďalšími dvomakategóriami. U „starej“ hudby asi nikdy nekončí prezbormajstra štúdium a rozmýšľanie o jej najsprávnejšejinterpretácii. Ako hlavné nedostatky sa mi videla nesprávnarealizácia tempa („posvätná“ hudba nemusívždy byť nudne pomalá), nedostatočná plasticita vo vedeníhlasov a v jednom prípade aj nesprávne čítanie pomerupárneho a nepárneho rytmického rozdelenia vrámci jednej skladby. (Nie je asi zbytočne zopakovať, ženie každá edícia alebo prepis týchto skladieb je správnya verne zodpovedá originálu.)Ak som pochválil obecne veľmi pekné zaspievanieľudových piesní, nie celkom uspokojilo predvedenieposlednej oblasti, ktorú som uviedol hore, to jest to, čov koreňoch má (alebo má mať) afroamerickú provenienciu.Myslím, že roky 1989 a 1990 sú už dosť vzdialené,aj s tým, že zbor sa chcel „popýšit“ že vie po anglickyspievať a vie čosi aj o tejto hudbe. Aj v interpretácii tohtoštýlu platí väčšina pravidiel dobrého zborového spevu,čoho sme, vďaka za to, boli svedkami aj vo vystúpeniachdvoch – troch zborov. Žiaľ, nemalo by byť meradlom,ako tieto piesne počuť z našich televízií v reláciách, ktoréskutočne často nemajú s umeleckými kritériami čo dočinenia. Preto snáď by bolo múdrejšie, aby práve v týchtoskladbách zbormajster bol veľmi kritický k sebe ajk spevákom a skôr zostať „konzervatívny“ ako by boltriviálny. V jednom prípade skutočne mala porota problém,ako hodnotiť zbor, ktorý v repertoári aj v názve mallen slovo „gospel“. Napokon, porota po dôkladnom prečítanípodmienok súťaže takýto výkon ohodnotila (a nienajhoršie), ale bolo by, myslím, dobre v tejto oblasti asitroška pravidlá súťaže spresniť a sprísniť. Veď takáto súťažby snáď nemala byť len ohodnotením výkonov, aleaj určitým príkladom.Myslím si, že teraz by bolo načase sa zmieniť o obsahovejnáplni vystúpenia zborov. Možno aj v tejto oblastiby bolo možné (ak má táto súťaž zostať verná svojmuzameraniu t.j. festival hudby adventnej a vianočnej)kritériá trocha viac upresniť. Veď - striktne (z liturgického-fundamentalistickéhohľadiska) ide vlastne o dveobdobia. Iste – určitá vnútorná spätosť tu je a možno juv prospech kontrastu v programe vkusne využiť. Avšakskladba, ktorá nemá ani s jedným ani s druhým obdobímnič spoločné by snáď zaznieť nemusela.

SPRAVODAJSTVOAk chceme teda hodnotiť jednotlivé kategórie z týchtodosiaľ vymenovaných pohľadov, dá sa zhruba povedaťtoľko:a) Úvod patril komorným zborom. Tu by som chcellen pripomenúť, že „komorný“ zbor nie je to isté, čo„malý“ zbor. Výsledné bodovanie, myslím, dobre ozrejmilorozdiel (aj keď by si toto konštatovanie „malý zbor– komorný zbor“ asi zaslúžilo podrobnejší výklad.)b) Myslím si, že v priemere sympatickú úroveň malidetské zbory. Boli, až na jednu výnimku, dramaturgickyna dobrej úrovni a technicky boli tiež dobre vedené.V systéme hodnotenia žiaľ nie je kolónka „výchova zborovéhodorastu“, ale je treba s uspokojením konštatovať,že zbormajstri sa vyhli pokušeniu uviesť niektoré skladbylen preto aby sa „oni predviedli“ a to bárs aj za cenustraty detského pôvabu (prípadne aj za cenu poškodzovaniahlasov).c) Celkove o stupeň vyššie boli výkony mladých zborov,čo iste poteší, najmä preto, že v tomto veku sa utvárapovaha aj profil mladého človeka. Kto v tejto dobe zostaneverný zborovému spevu, zostane mu zrejme vernýpo celý život. Ak mu to nedovolí prípadne jeho profesnáživotná dráha, tak zostane minimálne ako „fandiaci poslucháč“– a to tiež nie je málo. V tejto kategórii odzneliskladby, ktoré svojou obtiažnosťou stoja nad bežnýmpriemerom. Podľa môjho názoru sa tieto zbory najlepšievyrovnali nielen s obvyklými zborovými skladbami, aleaj s tými citlivejšími oblasťami repertoáru: starou polyfónnouoblasťou a oblasťou „spirituál - gospel“.d) Ďalšia kategória – veľké spevácke zbory dospelých– pokračovala v tomto stúpajúcom trende, lens dvoma výnimkami (zhodou okolností v obidvoch prípadochzo „zahraničia“). V tejto skupine odznelo – podľamôjho názoru – vizuálne aj hudobne „najpeknejšie“(prepáčte tento „neakademický “ výraz) predvedenie ľudovýchpiesní. Že to nebolo vystúpenie čisto a cappellaale vokálno-inštrumentálne, myslím obecenstvu nevadilo.Žiaľ v tejto skupine bol aj ten sporný výkon gospelovéhozboru.Niekoľko viet na záver o organizačnej úrovni festivalu.Myslím si, že aj táto stránka festivalu by si zaslúžila„zlaté pásmo“. Priznám sa, že ma zo začiatku nemiloprekvapilo, že záverečný ceremoniál s hodnotením, odovzdávanímcien a galakoncertom zborov sa neuskutočnív niektorom z bratislavských chrámov, ale na scéneADORAMUS TE 1/200835uprostred vianočného trhu na Hlavnom námestí. Ale i tuzrejme platí úslovie „Dobrý tovar sa chváli sám“ a takvôňa pečených klobás, ražniči, cigánskej pečienky, hrianok,vareného vína a ďalších dobrôt skôr pridali spontánnemua radostnému prostrediu, ktoré sú typické záverečnémuceremoniálu.Prispelo k tomu aj počasie – po dňoch nevľúdnych zasvietiloslniečko a aj ono uspelo na „zlaté“. Asi sa aj „tamhore“ úprimný a radostný spev na oslavu adventu a očakávaniaVianoc páčil.Doc. Mgr. Ján Mária DobrodinskýVÝSLEDKY SÚŤAŽEKategória: Detské zboryZlaté pásmoDětský pěvecký sbor Zvonky ZUŠ Hulín , CZDunman Secondary School Choir, SingaporeDSZ Margarétka pri ZUŠ Jozefa Kresánka, SKStrieborné pásmoLa Corolla, IMethodist Girls’ School Choir, SingaporePěvecký sbor Kampanela, CZPěvecký sbor Wings, CZKategória: Mládežnícke zbory do 21 rokovZlaté pásmoVeter, SloveniaWaterkloof Secondary High School ChoirRepublic of South AfricaStrieborné pásmoRiga New Men’s Choir, LatviaLa Corolla, ItalyCanzonetta, CZKategória: Dospelé zboryZlaté pásmoBandore-players chapel „Dzvinha“, UkraineAkademic Choir of Lublin University of Technology, PlStrieborné pásmoMiešaný spevácky zbor Omnia, SKCantairí Óga Átha Cliath, IrelandBurtnieks, LatviaCarlit Gospel Choir, SpainBronzové pásmoPěvecké sdružení Martinů, CZPěvecký sbor Blahoslava Hajnce Brno, CZThe Warsaw’s Collegiate Choir in Wilanów PLKategória: Dospelé zbory komornéZlaté pásmoKlapa Ćakulone, CroatiaVärldsklass, SwedenStrieborné pásmoIl Coretto dei Pinguini, ItalyBronzové pásmoEnsemble vocal Kodaly, Belgium

ADORAMUS TE 1/200836 ROZHOVORS Borisom Banárymo duchovnej hudbeVážení čitatelia, pokračujeme v cykle rozhovorov, ktorý Vám sprostredkuje postoje a názory osobnostíz oblasti duchovnej a liturgickej hudby na Slovensku. Tentoraz s rektorom Katolíckej univerzityv Ružomberku.Pán profesor, ako sa podľa Vás prejavila v oblasti rozvojasakrálnej hudby u nás skutočnosť, že po roku 1989sa Cirkev konečne mohla slobodne ujať správy svojichvecí a rozvinúť svoje aktivity?Po roku 1989 došlo k veľkému rozvoju sakrálnej hudbyv celej strednej a východnej Európe. Na Slovensku začalivznikať nové chrámové spevokoly a zbory, inštrumentálnei vokálno-inštrumentálne súbory. Interpretáciiduchovnej hudby sa začali venovať už jestvujúce súbory(napr. spevácky súbor Lúčnica), pričom vznikali aj súborynové. Usporadúvajú sa festivaly duchovnej hudbyako sú Námestovské hudobné slávnosti, Festival sakrálnehoumenia, Festival duchovnej piesne Verím Panea ďalšie, duchovná hudba sa objavuje aj v dramaturgiinajväčšieho hudobného festivalu – Bratislavských hudobnýchslávností. Veľká pozornosť sa venuje organom,ktorým sú venované festivaly Kremnický hradný organ,Trnavské organové dni, Slovenské historické organy,Gorazdove organové dni a iné. Viaceré z nich sa konajús pravidelnou účasťou popredných zahraničných interpretov.Okrem samotnej interpretačnej oblasti (v chrámocha na koncertných či festivalových pódiách) výrazný posunnastal v oblasti tvorby viacerých žánrov duchovnejhudby. Tiež nemožno nespomenúť teoretickú reflexiuhistorickej i súčasnej cirkevnej hudby, ktorá sa stalasúčasťou seriózneho záujmu slovenskej muzikológie...Áno, pozitívnym smerom sa vyvíja aj hudobná tvorba.Rastie oblasť novej duchovnej piesne, ktorá sa uplatňujepri stretnutiach mládeže, ale aj v masmédiách, na zvukovýchnosičoch a v neposlednom rade v liturgii. Tzv.gospelová hudba sa rozvíja ako druh duchovnej hudbyovplyvnenej modernou populárnou hudbou, a to vo formehudobných skupín (Atlanta, Kapucíni, B.F.O. a iné),ale tiež festivalov (napr. Lumen, Verím Pane, Šancapre lásku, Aleluja, Canta). Vedeckému výskumu sa venujevýznamná pozornosť, počnúc usporadúvaním odbornýchpodujatí venovaných gregoriánskemu chorálua dejinám duchovnej hudby, končiac vydavateľskou činnosťouorientovanou na spevníky, notový materiál a časopiseckúliteratúru (napr. časopis Adoramus Te).Dlhé roky sa pohybujete v pedagogickej oblasti. Rozvojpestovania duchovnej hudby a jej hodnôt vidíteazda aj z tohto pohľadu...Všetky spomenuté aktivity, najmä aktivity interpretačnejpraxe, si vyžiadali potrebu systematického duchovnéhoa umeleckého rastu mladých kresťanských hudobníkova spevákov. Dovtedy dlhodobo obchádzané hudobnétrendy sa tak stali predmetom hudobnovýchovného procesua bádateľskej hudobnopedagogickej činnosti. Viaceréštátne i cirkevné inštitúcie začali organizovať výučbusakrálnej hudby, organizovať školenia a kurzy organistova kantorov. V krátkom čase bola legislatívnepripravená existencia cirkevných hudobných škôl a konzervatórií.Na základných umeleckých školách sa začalavyučovať hra na organe a od roku 1991 vznikol na trochslovenských konzervatóriách – v Bratislave, Košiciacha Banskej Bystrici, neskôr aj v Žiline, odbor šesťročnéhodenného štúdia cirkevnej hudby. Výučba cirkevnej hudbysa začala aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.V roku 1995 vznikol Pedagogický inštitút sv. Ondrejav Ružomberku, predchodca Katecheticko-pedagogickejfakulty sv. Ondreja, prvej fakulty budúcej Katolíckejuniverzity založenej roku 2000. Pedagogická fakultaKU svojím študijným programom obnovuje kantorskútradíciu na Slovensku, vytvorenú na istej predstaveučiteľa hudby, ktorý by bol tiež chrámovým organistoma prípadne aj cirkevným zamestnancom.Prejavujú duchovní správcovia vo Vašej diecéze záujemo úroveň a podobu hudobnej stránky liturgie alebokonkrétne o spoluprácu s Vami? Akú máte skúsenosťs hudobným vzdelaním kňazov?Správcovia farností venujú pomerne značnú pozornosťúrovni hudobnej stránky liturgie. Hudobné produkciev mnohých kostoloch sú bohatšie, kvalitnejšie, najmä počascirkevných sviatkov a iných slávností. Horšie je tos uplatnením absolventov cirkevných oddelení konzervatóriía vysokých škôl v praxi. Sú to iba výnimky (napr.Banská Bystrica), kedy sa na post chrámového organistua regenschoriho – myslím do riadneho pracovného pomeru– dostanú odborne pripravení absolventi spomínanýchškôl. Tu je nedostatočná predovšetkým legislatíva.

OZNAMYAko Vy osobne rozumiete pojmu duchovná hudba?Súvisia s hĺbkou jej spirituality aj kvality kompozičnéa interpretačné? Ako vnímate pomer tzv. klasickej duchovnejhudby (starej i novej) a „pesničiek s gitarou“spievaných počas bohoslužieb?ADORAMUS TE 1/200837Na túto otázku som čiastočne reagoval už vo svojej štúdiiHudba a jej duchovná podstata (in: Duchovná hudbav 19. storočí. Zborník príspevkov z medzinárodnej muzikologickejkonferencie v Banskej Bystrici. Banská Bystrica,1995, s. 185-187) a v iných článkoch. S pesničkamis gitarou mám rôzne skúsenosti, po stránke interpretačnejako aj autorskej (texty i melódie). Možno, že výnimkutvorí naša Katolícka univerzita v Ružomberku (prepáčte,prosím, že som osobný), kde sa spomínaným nedostatkomvenuje azda väčšia pozornosť. V princípe som za,ale na mládežníckych omšiach či tam, kde nie je v kostoleorgan.Na čom by sa podľa Vás mali hudobníci s predstaviteľmiCirkvi zhodnúť?Na jednotnom a spoločnom postupe pri sústavnomskvalitňovaní hudobnej zložky liturgie sa Cirkev určitedohodne. Aj bez legislatívy. Katolícka univerzita v Ružomberku,konkrétne jej Pedagogická fakulta s Katedrouhudby tomu všetkými prostriedkami napomáha.Za odpovede ďakuje Rastislav PodperaProf. PhDr. Boris Banáry, CSc. (1948) – muzikológ a pedagóg, od roku 2004 rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku.Študoval hudobnú vedu a hudobnú výchovu na Masarykovej univerzite v Brne. Do roku 1990 pracovalv Archíve literatúry a umenia Matice slovenskej v Martine. Neskôr pôsobil do roku 2001 na Konzervatóriuv Žiline, kde vyučoval dejiny hudby a založil oddelenie cirkevnej hudby. Od vzniku Katolíckej univerzity v Ružomberkubol vedúcim Ústavu hudobnej vedy, umenia a sakrálnej hudby a tiež vedúcim Katedry hudobnéhoumenia na jej Pedagogickej fakulte. Prednáša dejiny európskej a cirkevnej hudby, harmóniu a kontrapunkt.Je členom Hudobnej sekcie Liturgickej komisie KBS.Statutární město Opava vyhlašujeMEZINÁRODNÍ VARHANNÍ SOUTĚŽPETRA EBENASoutěž mladých varhaníků Opava 2008XVI. ročník11. – 25. října 2008I. kategorie je určena všem kandidátům z České a Slovenské republiky, jejichž věk nepřesáhne ke dnizahájení soutěže 26 let (s dovršením k 11. 10. 2008), kteří nestudují nebo nestudovali varhanní obor na školáchs profesionálním zaměřením – typu konzervatoří, středních hudebních škol, vysokých hudebních škol apod.Soutěž je dvoukolová – na nástroji v Knihovně Petra Bezruče.II. kategorie je určena kandidátům profesionální formace v oboru hry na varhany, jejichž věk nepřesáhne kedni zahájení soutěže 19 let (s dovršením ke 14. 10. 2008). Soutěž je dvoukolová – na nástroji v Knihovně PetraBezruče. Tato kategorie je otevřena kandidátům ze všech zemí.III. kategorie je určena kandidátům profesionální formace v oboru hry na varhany, jejichž věk nepřesáhneke dni zahájení soutěže 26 let (s dovršením k 20. 10. 2008). Soutěž je tříkolová – na nástrojích v KnihovněPetra Bezruče (I. kolo), chrámu sv. Ducha (II. kolo) a v konkatedrále Nanebevzetí Panny Marie (III. kolo). Tatokategorie je otevřena kandidátům ze všech zemí.Kandidáti splňující podmínky k účasti v soutěži v nižší kategorii se mohou zúčastnit soutěže v kategorii vyšší,avšak mohou soutěžit pouze v jedné soutěžní kategorii a musí splnit věkovou podmínku.Uzávěrka přihlášek: 16. května 2008Podrobné informace o soutěži, odborných porotách, soutěžních nástrojích, cenách provítěze i přihlašovací listy najdete na internetové adrese: www.konzervator.cz/organ

ADORAMUS TE 1/200838 OZNAMYARS ORGANI NITRAOd tohto roku aj mesto Nitra bude žiť organovým umením omnoho intenzívnejšieako tomu bolo doposiaľ. Z myšlienky iniciátorov sa stáva realita a v Nitre sapripravuje prvý ročník medzinárodného organového festivalu, ktorý dostal názovARS ORGANI NITRA.Vzhľadom na nedávnu prestavbu organu v Piaristickom kostole sv. Ladislavav Nitre, je to v súčasnosti najvhodnejšie miesto na organizovanie festivalu tohtodruhu v meste Nitra. Ide o nástroj, ktorý spĺňa parametre koncertného nástroja a budetak môcť byť využitý na tento účel vo väčšej miere, ako tomu bolo doposiaľ.Cieľom festivalu je spropagovať organové umenie, dať priestor mladým umelcomprezentovať sa, obohatiť kultúrny život a umelecké vyžitie sa v Nitre, ako i šíreniekultúrnych a duchovných hodnôt.Tohtoročný festival bude pozostávať z cyklu šiestich organových koncertov, naktorých sa predstavia mladí organisti z rôznych európskych krajín, študujúci naUniversität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni v triede prof. MartinaHaselböcka:20.4. Wolfgang Kogert /Rakúsko/27.4. Anna-Maria Lehtoaho /Fínsko/4.5. Daniel Cséfalvay (organ), Nicole Henter (flauta) /Maďarsko/11.5. Mária Plšeková /Slovensko/18.5. Dmitry Bondarenko /Rusko/25.5. Tatiana Stcherba /Bielorusko/Na festival ARS ORGANI NITRA nadväzuje už etablovaný festival Musica Sacra,v rámci ktorého bude 29. júna účinkovať i samotný prof. Martin Haselböck –uznávaný organový virtuóz, profesor organovej hry vo Viedni ako i renomovanýdirigent orchestrov Wiener Akademie a barokového orchestra Musica Angelicav Santa Monice.Festival tohto druhu dosiaľ absentoval v Nitre i v Nitrianskom kraji. Sme presvedčení,že si toto podujatie nájde pevné miesto v kultúrnom a hudobnom živote Nitry, akoi záujem u publika. Preto ste všetci srdečne pozvaní.Bližšie informácie o festivale ARS ORGANI NITRA možno nájsť na www.organfest.sk.Mária Plšeková

OZNAMYADORAMUS TE 1/200839KATALÓG NAKLADATEĽSTVAF O R N I XEDÍCIA ORGANOorganové skladby starých majstrovRICERCARI A DUE VOCI DIGIROLAMO DIRUTA (1609)Tridsať veľmi krátkych dvojhlasných skladieb(kánonov) v najpoužívanejších tóninách, bez použitiapedálu. Vhodné hlavne ako medzihry.ORG-01Cena: 44 SkPRELUDI E VERSI IN F (dur)ORG-02Cena: 55 SkPRELUDI E VERSI IN C (dur)ORG-03Cena: 55 SkPRELUDI E VERSI IN G (dur)ORG-04Cena: 55 SkPRELUDI E VERSI in g (moll)ORG-05Cena: 55 SkPRELUDI E VERSI in d (moll)ORG-06Cena: 55 SkPRELUDI E VERSI IN D (dur)ORG-26 Cena: 84 SkZborníky skladieb rôznych autorov z 15. až18. storočia. Väčšina skladieb je hrateľná bezpoužitia pedálu. Vhodné ako predohry, medzihrya dohry.Joh. Jakob Froberger (1616-1667)RICERCARE in e (moll)Štvordielna skladba (195 taktov); manualiter.Jednotlivé časti je možné prevádzať i samostatne.ORG-07Cena: 39 SkRICERCARE in g (moll)Päťdielna skladba (124 taktov); manualiter.Jednotlivé časti je možné prevádzať i samostatne.ORG-09 Cena: 28 SkJohn Stanley (1712 – 1786)VOLUNTARY IN G (dur)Dvojdielna skladba – prelúdium (Largo) a fúga(Vivace) pre organo pleno; bez užitia pedálu. Totovydanie taktiež prináša infor-mácie o históriianglických organov, ktoré sú nevyhnutné presprávnu interpretáciu.ORG-11Cena: 34 SkNARODIL SE KRISTUS PÁNZborník obsahuje klasickú harmonizáciu piesneod Zd. Vašíčka (nar.1961), predohry a dohry L.Holaina (1843-1916), prelúdium R. Führera(1807-1861) a fúgu Jos. Segera (1716-1782).ORG-13 Cena: 32 SkDomenico Zipoli (1688-1726)PASTORALE (C-dur)Pôvabné trojvetové pastorale, technicky veľmiprístupne – v manuáli prevažuje dvojhlas, pedálhrá iba dlhé zadržiavané tóny.ORG-14Cena: 32 SkJohann Pachelbel (1653-1706)PRELUDIO DI CORALE –PASTORALE (D-dur)Pôvabné, technicky prístupné pastorále (predva manuály a pedál) na tému vianočnej piesne„Vom Himmel hoch da komm´ ich her“. Skladbumožno prevádzať i na jedno-manuálovom organes pedálom.ORG-22Cena: 24 SkGirolamo Frescobaldi (1583-1643)CAPRICCIO PASTORALEĽúbezná a pritom technicky nenáročná skladbanajslávnejšieho talianskeho barokového skladateľaorganovej hudby. Pedál hrá iba dlhšiezadržiavané tóny.ORG-15Cena: 28 SkTOCCATA OTTAVA IN F (dur)Majestátna toccata v tzv. durezzovom štýle – tedas bohatým použitím disonantných akordov; nie jenutné použitie pedálu.ORG-18Cena: 23 SkTOCCATA SESTA IN F (dur)Toccata s dlhými zadržiavanými tónmi v pedáli,zatiaľ čo v manuáli prevažujú šesnástinové figurácie.Toto vydanie obsahuje tiež Frescobaldihopokyny k správnej interpretácii jeho hudby.ORG-19 Cena: 28 SkCANZON QUINTA in a (moll)Trojdielna canzona – manualiter. Veľmi vhodnák sv. prijímaniu.ORG-20 Cena: 16 SkCANZONA SESTA IN C (dur)Pôvabná trojdielna canzona v trojdobommetre; manualiter. Jednotlivé časti je možnéhrať i samostatne – podľa aktuálnej liturgickejpotreby.ORG-27Cena: 16 SkCANZONA TERZA IN G (dur)Radostná canzona (manualiter) v živom rytme– úvodná a záverečná časť v párnom metre– stredné časti v metre trojdobom. Veľmivhodná k sv. prijímaniu. Vydanie obsahuje tiežinformácie o dispozičných zásadách talianskýchorganov tej doby.ORG-30 Cena: 28 SkCANZONA QUARTA IN F (dur)Živá canzona (manualiter) – menšieho rozsahu;párne a nepárne metrum sa tu niekoľkokrátv priebehu skladby vystrieda. Veľmi vhodná k sv.prijímaniu.ORG-31 Cena: 23 SkRECERCAR NONO CON QUATTROSOGGETTI in a (moll)Ricercar (manualiter), ktorý spracováva súčasneštyri spevné témy. Pre svoj hlboký výrazpredstavuje ideálnu hudbu „ad Communio“.ORG-32 Cena: 23 SkRECERCAR DECIMO SOPRA LA,FA, SOL, LA, RE in a (moll)Monotematický ricercar (manualiter) nasolmi-začnú tému, ktorá zaznieva v rôznychodstupoch v sopráne a tvorí tak vedúci motívskladby. Vhodná hudba k sv. prijímaniu. Vydanieobsa-huje tiež informácie o technickom riešenítalianskeho organu tej doby.ORG-33 Cena: 28 SkJohann Sebastian Bach (1685-1750)IN DULCI JUBILOTrojhlasné, technicky nie príliš náročné pastoralena tému stredovekej latinsko-nemeckej vianočnejpiesne. Pedál, až na výnimky, hrá dlhézadržiavané tóny.ORG-16 Cena: 28 SkIN DULCI JUBILO – IN ORGANO PLENOSlávnostná chorálová predohra - s obligátnympedálom. Úvodné a záverečné verše sú harmonizovanéprísne päťhlasne; v oslnivom závere sapäťhlas stupňuje v masívny sedemhlas.ORG-23 Cena: 28 SkPRAELUDIUM IN C (dur)Trojhlasné, technicky prístupné prelúdium; pedálhrá iba záverečné zadržiavané tóny.ORG-17 Cena: 23 SkFranz Xav. Murschhauser (1663-1738)ARIA PASTORALIS VARIATAPastorálna téma so siedmimi variáciami v Gdur. Technicky nenáročná, avšak veľmi pôvabnáskladba; bez použitia pedálu.ORG-21 Cena: 39 SkJoh. Casp. Ferd. Fischer (ca 1670-1746)PRAELUDIUM IN D (dur)Slávnostné prelúdium „in organo pleno“ s obligátnympedálom; technicky veľmi prístupné.ORG-24Cena: 24 SkJohannes Speth (1664 - ca 1720)TOCCATA SEPTIMA IN D (dur)Trojdielna jasavá toccata in organo pleno.Úvodná a záverečná časť sa hrá s pedálom,stredná – krátka fúga – je komponovaná pre hrumanualiter.ORG-25Cena: 24 SkLEVOČSKÝ PESTRÝ ZBORNÍK(ca 1650): DUE INTRADE FESTIVE– TRASPOSTE IN A, B, C, D (dur)Dve slávnostné intrády pre organ (transponovanédo A-dur, B-dur, C-dur a D-dur) výrazovopôsobivé, avšak technicky nenáročné. Súvhodné i ako podnet k vlastnému improvizačnémudopracovaniu. Pre prednes je vhodnýdvojmanuálový organ, avšak i na jednomanuálovomnástroji (bez pedálu) znejú pekne.ORG-28 Cena: 39 SkJacques Champion de Chambonničres(1602-1672): CHACONE EN SOLMAJEUR (G dur)Pôvabná chacona – takmer pastorálneho charakteru– v trojdobom metre od jedného z najvýznamnejšíchfrancúzskych skladateľov preklá-vesové nástroje. Pedál opakuje iba prostúpäťtaktovú tému.ORG-29 Cena: 24 SkAlois Hnilička (1826-1909) VÁNOČNÍPŘEDEHRA IN Es, F, G (dur)Vianočná predohra, ktorá nadväzuje na kantorskútradíciu 18. storočia. Pedál hrá iba dlhšiezadržiavané tóny. Pre prax je skladba transponovanáz pôvodnej A dur do najpoužívanejšíchtónin.ORG-34Cena: 55 SkJosef Ferd. N. Seger (1716-1782): FUGADE TEMPORE NATALIS IN D (dur)Prostá fúga (manualiter) od najvýznamnejšiehočeského autora organovej hudby z 18. storočiarozvíja tému pastierskeho vytrubovania. Prepraktické použitie je skladba transponovanáz pôvodnej C-dur do tóniny D-dur.ORG-35 Cena: 24 SkObjednávky prijíma:Mária Basalová Prostějovská 43080 01 Prešovmaria.basalova@post.skZastúpenie Nakladateľstva FORNIXna SlovenskuPozn.: V objednávke, prosím, uvádzajte iba kódytitulov - napr. ORG-14, ORG-26 a pod.

ADORAMUS TE 1/200840 SUMMARYSUMMARYMIROSLAV VARŠO:SOME CONNECTIONS BETWEEN PRIN-CIPLES OF RABBINIC INTERPRETATIONAND BACH’S MUSICAL EXPRESSION.Although there is no evidenceof Bach’s connections with theRabbinic Judaism of his time, hismusical expression shows somesimilarities with the principles ofrabbinic interpretation. The purposeof this article is to presentthe variations of five chosen principles- gematria, atbash, notaricon,acrosticon and mashal - inBach’s musical expression.P. AMBRÓZ MARTIN ŠTRBÁK,O.PRAEM:THE THEOLOGICALAND SEMIOLOGICAL ANALYSISOF THE ANTIPHON „MAGISTERDICIT: TEMPUS MEUM PROPE EST...“In his contribution the authorstudies the Lent antiphon fromthe theological and semiologicalpoint of view.In the theological researchhe focuses on the interpretationof Beda Venerabilis and his homily,which had been red withinthe liturgy of Palm Sunday. In theSemiological and modological researchthe author concentrates onthe Protus of the plain fourth andconcretely the neumes, whichpoint at the connection betweenthe text and melody.Translated by L. HrkútováPIOTR WIŚNIEWSKI:AN ORGANIST’S TASKSIN THE AFTER-COUNCIL PERIODAND HIS PERMANENT FORMATIONIN POLISH CONDITIONSThe after-council liturgicalrenewal gave an organist manytasks and duties. The author introducesand specifies them gradually.He firstly pays attention tothe tasks of the organist duringthe liturgy, which he defines asa play of an organ accompanimentto all the people singing,the singing of the schola, cantor,psalmist and multi-part choir andas a solo play on an organ.Outside the liturgy has the organistthe responsibility to preparethe everyday liturgy, to teachthe faithful new songs, to lead thechoir and schola and to educatethe cantors and psalmists.To fulfill all the mentionedtasks it is important for the organistto educate himself permanently.A formation process shouldcover three areas: spiritual, liturgicaland musical formation.Translated by L. HrkútováANNA HLAVAČOVÁ:THE COUNCIL OF FLORENCEAND LITURGICAL MUSICThe Canon for the Council ofFlorence by Byzantine composerIoannes Plousiadenos is consideredto be a composition “retrospectiveto the occasion of theCouncil”. Analysing both contentand context of the Canon, however,the author suggests it is possibleto date its text as simultaneousto the event. She enlarges heranalysis with regards to the “retrospectiveand occasional” worksby Latin composer GuillaumeDuffay.Founding her approach onthe parallelism of church historyand the history of art, she concludeswith an important assertionabout a prerequisite for thecouncil’s debate - the communionof both Byzantine and Latinchurches in the realm of music.The concept of communio sanctorumexpressed within the Councilof Florence through the musicologyterm “Symphony of Saints”had been a decisive argumentfor the Florentine Union - whileemphasising cultural pluralism,it represented the verbal but notdoctrinal diversity of Saints inspiredby the same Holy Spirit.JAROSLAVA GAJDOŠÍKOVÁZELEIOVÁ:THE USE OF THE SONG NO. 293FROM “JEDNOTNÝ KATOLÍCKYSPEVNÍK” (UNIFIED CATHOLICSONGBOOK) “VEĽKÚ MILOSŤUDEĽUJEŠ” (YOU BESTOW MERCY”)IN THE NEW LITURGICAL SONGBOOKThis report deals with thequestion to what extend it is possiblein the Slovak republic toadapt traditional religious songsin central-european region to beliturgical songs, that maintainthe conditions of after-council revival.By now, a Unified CathoilcSongbook from 1937 was used as asource of national liturgical songs. The report analyzes lyrics of thechosen song „Great Mercy YouGive To Us“ (UCS, Nr.293), andit contemplates its liturgical appropriatenessto be a communionsong. It deals with the linguisticaspect and the obsolete languagemeans, that can represent a significantobstacle for young people tosing. It provides an analysis of asong´s content, that retains actualeven after The Second Vatican´sCouncil. According to liturgicalcriteria noted in the SacrosanctumConcilium constitution, thesongs of UCS remain the facultativeform of liturgical song.